Kvalita v systéme modernej výučby - web.tuke.skweb.tuke.sk/kip/download/vuc01.pdf · KVALITA v...
-
Upload
nguyennguyet -
Category
Documents
-
view
416 -
download
14
Transcript of Kvalita v systéme modernej výučby - web.tuke.skweb.tuke.sk/kip/download/vuc01.pdf · KVALITA v...
KVALITA
v systéme modernej
VÝUČBY
Michal Blaško
Katedra inžinierskej pedagogiky
Technickej univerzity
Košice 2013
31. 1. 2017
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310
2
Autor © doc. RNDr. Michal Blaško, PhD., 2013
Lektorovali:
prof. Ing. Sándor Albert, PhD.
doc. PhDr. Stanislav Hvozdík, CSc.
Prvé, aktualizované vydanie
ISBN 978-80-553-1281-1
31. 1. 2017
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310
3
OBSAH
Úvod 7
1 DIDAKTIKA a UČITEĽSTVO 8
2 SYSTÉM VÝUČBY a JEHO ZLOŽKY (kliknúť) 14
2.1 Vzdelávanie a výučba
2.2 Základné prvky v systéme výučby
2.3 Zložky systému výučby
3 TVORIVO-HUMANISTICKÉ VZDELÁVANIE 28
3.1 Poslanie a hlavné ciele tvorivo-humanistického vzdelávania
3.2 Charakteristiky plne rozvinutej osobnosti
3.2.1 Autentickosť
3.2.2 Mnohostrannosť a harmonickosť
3.2.3 Sloboda a zodpovednosť
3.2.4 Tvorivosť
3.3 Koncepcia systému výučby s uzavretým cyklom
4 OSOBNOSŤ ŠTUDENTA 44
4.1 Dispozície mozgu
4.2 Typy inteligencie
4.3 Učebné štýly
4.3.1 Druhy učebných štýlov
4.3.2 Povrchový a hĺbkový prístup k učeniu sa
4.4 Študent v kvalite výučby
4.5 Prínos systému VUC pre kvalitu učenia sa
5 PODMIENKY pre VÝUČBU 73
5.1 Podmienky práce učiteľa
5.1.1 Personálne podmienky
5.1.2 Materiálne a finančné podmienky
5.1.3 Sociálne podmienky
5.1.4 Organizačné podmienky
5.1.5 Bezpečnostné podmienky
5.2 Mimoškolské podmienky pre žiaka
5.3 Osobnosť učiteľa
5.3.1 Učiteľ v kvalite výučby
5.3.2 Etický kódex slovenského učiteľa
5.3.3 Profesijný rozvoj učiteľov
5.3.4 Európske trendy v učiteľských kompetenciách
6 PRINCÍPY VÝUČBY 99
6.1 Princípy tradičnej výučby
6.2 Päť princípov tvorivo-humanistickej výučby
6.2.1 Princíp jedinečnosti osobnosti študenta
6.2.2 Princíp sebautvárania osobnosti
6.2.3 Princíp komplexného rozvoja osobnosti
31. 1. 2017
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310
4
6.2.4 Princíp priority schopností a postojov
6.2.5 Princíp osobného prežívania výučby
6.3 Princípy manažérstva kvality výučby
7 KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE 113
7.1 Komunikačné kompetencie
7.2 Matematické, prírodovedné a technické kompetencie
7.3 Informačné kompetencie
7.4 Kompetencie na riešenie problémov
7.5 Učebné kompetencie
7.6 Sociálne a personálne kompetencie
7.7 Pracovné a podnikateľské kompetencie
7.8 Občianske a kultúrne kompetencie
7.9 Stratégie výučby pre rozvíjanie kompetencií
8 ŠPECIFICKÉ CIELE VÝUČBY 158
8.1 Kognitívne ciele výučby
9.1.1 Klasifikácia kognitívnych cieľov
9.1.2 Klasifikácia kognitívnych cieľov podľa Niemierka
8.2 Psychomotorické ciele výučby
Klasifikácia psychomotorických cieľov – Simpsonovej
8.3 Sociálno-afektívne ciele výučby
Klasifikácia sociálno-afektívnych cieľov – Krathwohlovo
8.4 Požiadavky na formulovanie špecifických cieľov
9 OBSAH VÝUČBY 179
9.1 Poznatky o vonkajšom svete
9.2 Skúsenosti z realizácie spôsobov činností
9.3 Skúsenosti z tvorivej činnosti
9.4 Sociálno-afektívne skúsenosti
9.4.1 Skúsenosti z emocionalizácie
9.4.2 Skúsenosti z motivácie a aktivizácie
9.4.3 Skúsenosti zo socializácie a komunikácie
9.4.4 Skúsenosti z axiologizácie a autoregulácie
9.5 Poznatky a skúsenosti z vlastného organizmu
9.6 Program výučby
9.6.1 Modulové usporiadanie učiva
10 METÓDY a FORMY VÝUČBY 201
10.1 Poznávacie metódy výučby
10.1.1 Výkladovo-ilustratívna metóda
10.1.2 Reproduktívna metóda
10.1.3 Výkladovo-problémová metóda
Problémová situácia, problém
10.1.4 Heuristická metóda
Brainstorming
10.1.5 Výskumná metóda
Projektová výučba, prípadové štúdie, hranie rolí
10.2 Mimopoznávacie metódy výučby
31. 1. 2017
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310
5
10.3 Formy výučby
10.3.1 Metodické formy
Diskusia, žiacky experiment
10.3.2 Sociálne formy
Kooperatívna výučba
10.3.3 Organizačné formy
Organizačné formy záujmovej činnosti
10.4 Vyučovacia hodina
11 MATERIÁLNE PROSTRIEDKY VÝUČBY 237
11.1 Učebné pomôcky
11.2 Didaktická technika
11.3 Zariadenie výučbových priestorov
11.4 Materiálne vybavenie žiaka
11.5 Elektronické vzdelávanie
12 KONTROLOVANIE PRIEBEHU VÝUČBY 259
12.1 Kontrolovanie ako etapa riadenia výučby
12.2 Didaktické testy
12.2.1 Rozdelenie didaktických testov
12.2.2 Zostavovanie didaktických testov
12.2.3 Hodnotenie úspešnosti didaktického testu
13 KVALITA a EFEKTÍVNOSŤ v ŠKOLE 274
13.1 Úspešnosť školy
13.2 Kultúra kvality školy
14 KVALITA VÝUČBY 284
14.1 Vnútorná motivácia
14.2 Sebahodnotenie
14.3 Vlastná tvorivosť
14.4 Poslanie a hlavné ciele manažérstva kvality výučby
14.5 Moderný proces výučby
15 SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY VÝUČBY 312
15.1 Systémový prístup učiteľa k modernej výučbe
15.2 Princípy manažérstva kvality výučby
15.2.1 Zameranie sa na osobnosť študenta
15.2.2 Vodcovstvo učiteľa
15.2.3 Angažovanosť učiteľa
15.2.4 Procesný prístup k výučbe
15.2.5 Zlepšovanie výučby
15.2.6 Rozhodovanie založené na dôkazoch
15.2.7 Riadenie vzťahov s partnermi
15.3 Oblasti a indikátory kvality výučby
15.4 Štandardy manažérstva kvality výučby
(1) Podmienky pre prácu učiteľa a študentov
(2) Nadobudnutý systém učiteľských kompetencií
(3) Plánovanie programu výučby predmetu
(4) Realizácia výučby predmetu
31. 1. 2017
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310
6
(5) Kontrolovanie výučby
(6) Zasahovanie do výučby
(7) Kvalitné vzdelanie
15.5 Prínos štandardov manažérstva kvality výučby
16 NÁSTROJE MERANIA KVALITY VÝUČBY 359
16.1 Posúdenie dôležitosti indikátorov kvality
16.2 Dotazníky pre meranie kvality výučby
16.2.1 Dotazník pedagogických spôsobilostí vyučujúceho
16.2.2 Dotazník na hodnotenie kvality výučby predmetu žiakmi
16.2.3 Dotazník sociálnej klímy výučby
16.2.4 Dotazník na zistenie učebných štýlov 16.2.5 Autodiagnostické dotazníky pre sebareflexiu vyučujúceho
A) Autodiagnostický dotazník tvorivosti v práci vyučujúceho
B) Autodiagnostický dotazník humanistického prístupu
vyučujúceho
17 VYUČOVACIA HODINA V SYSTÉME VUC 381
17.1 Program vyučovacej hodiny v systéme VUC
17.2 Rozvíjanie kľúčových kompetencií učebnými činnosťami
vo vyučovacej hodine
17.3 Plánovanie programu vyučovacej hodiny
17.4 Hodina systematizácie učiva
17.5 Hodina záverečného testu
17.6 Hodina zisťovania postojov k výučbe
Zoznam bibliografických odkazov 408
31. 1. 2017
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310
7
ÚVOD
Učiteľstvo – učiteľská veda – vedecká teória učiteľskej profesie – má mať pri
vzdelávaní učiteľov na univerzitách rozhodujúcu úlohu, aby vyučujúci svojimi
učiteľskými kompetenciami, spôsobilosťami vykonávať profesiu učiteľa, dokázal v
pedagogickej praxi flexibilne reagovať na zmenené požiadavky doby.
Psychodidaktické a odborovo-didaktické hľadisko v príprave expertnosti vyučujúceho
je základom jeho profesionality. Didaktika a odborová didaktika musí byť základom
učiteľskej prípravy. Cieľom učiteľstva nie je len osvojiť si učivo pedagogicko-
psychologických disciplín, ale v rámci ich výučby rozvíjať učiteľské spôsobilosti.
Učiteľstvo nie je pre vyučujúcich samotných, ale predovšetkým pre rozvoj osobností
žiakov a študentov, t.j. pre budúce generácie našich ľudí. Moderný systém výučby
a jeho riadenie vyučujúcim nemôže iba kopírovať skúseností zo školskej práce
z konca minulého storočia, keďže ako ukazuje školská prax, prináša to nepriaznivé
výsledky vo výučbe.
Jedným z riešení neuspokojivého stavu v súčasnej výučbe je implementácia
manažérstva kvality do systému tvorivo-humanistickej výučby, čo je aj poslaním tejto
publikácie.
Už na začiatku je potrebné poznamenať, že manažérstvo kvality výučby môže
naplniť svoje poslanie len vtedy, ak učiteľom konečne vytvoríme náležité
podmienky pre ich prácu: nielen materiálne a finančné, ale aj sociálne,
organizačné, bezpečnostné a predovšetkým personálne (ak školská politika a
neparazitujúci riadiaci pracovníci v školstve konečne budú schopní tieto podmienky
zabezpečovať).
Uvádzaný systém výučby a manažérstvo kvality v ňom má základ v systéme výučby
s uzavretým cyklom (systém VUC), ako produktu myšlienkového prúdu košickej
pedagogicko-psychologickej školy z prelomu 70-tych a 80-tych rokov minulého
storočia.
Na začiatku publikácie sú identifikované a charakterizované jednotlivé zložky
systému výučby, ktoré potom sú podrobnejšie opísané v jednotlivých kapitolách – od
cieľov cez podmienky, princípy, materiálne a nemateriálne prostriedky, po systém
manažérstva kvality výučby.
Publikácia uvádza systémový prístup k modernej výučbe. Je určená predovšetkým
vyučujúcim a študentom v učiteľských študijných programoch pre výučbu na
stredných (aj základných) školách. Väčšinu kapitol môžu využiť aj vysokoškolskí
učitelia.
Práca komplexne nevyčerpáva celú problematiku manažérstva kvality výučby
v systéme tvorivo-humanistickej výučby, tým skôr, že niektoré časti sú pripravené na
doplnenie a podrobnejšie rozpracovanie. Budeme preto vďační čitateľom, keď svoje
pripomienky a návrhy na skvalitnenie tejto publikácie zašlú na adresu vydavateľa.
31. 1. 2017
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310
8
1 DIDAKTIKA a UČITEĽSTVO
didaktika – predmet skúmania, rozdelenie, technické myslenie,
systém didaktiky technických predmetov, expertnosť v učiteľskej profesii,
školská reforma
Didaktika – náuka o výučbe (vyučovaní a učení sa)
V súčasnosti sa didaktika chápe ako pedagogická disciplína, ktorej predmetom
skúmania je proces výučby ako jednota činnosti učiteľa (vyučovanie) a činnosti
študentov či žiakov (učenie sa). Zaoberá sa procesom výučby vo všeobecnosti, bez
ohľadu na konkrétny vyučovací predmet.
Odborové didaktiky sa zaoberajú skúmaním procesu výučby v určitých skupinách
príbuzných vyučovacích predmetov (Turek, 1990, s.10). Takou je napríklad didaktika
technických predmetov, didaktika ekonomických predmetov.
Predmetom skúmania didaktiky technických predmetov je proces výučby
v technických predmetoch (strojárske, elektrotechnické, banícke, stavebné, ...).
V čom sú osobitosti procesu výučby v technických predmetoch oproti iným ?
Napríklad v prírodných vedách prevláda funkcia objavovania a vysvetľovania
zákonitostí prírodných javov. Funkciou technických vied je na základe poznaných
zákonov prírodných vied meniť prírodu podľa potrieb a požiadaviek spoločnosti
Turek, 1990, s.11).
Medzi vyučovacími predmetmi tvoriacimi všeobecné vzdelanie, ktoré sú hlavným
predmetom záujmu pedagogiky a didaktiky, a technickými predmetmi sú veľké
rozdiely:
- iný slovný fond, odborná terminológia, iné vyjadrovanie – matematickým jazykom,
grafické a symbolické vyjadrovanie, technické výpočty,
- iný spôsob myslenia, ako aj iná štruktúra myslenia,
- iná logika vedy,
- iný postoj k humanitným vedám, k histórii vedy a k histórii ľudskej spoločnosti
vôbec,
- iný spôsob zdôvodňovania princípov a zákonitostí,
- iný vzťah k všeobecnému a k práci (napr. technik má tendenciu doviesť myšlienku
až ku konkrétnej realizácii),
- iné spojenie teórie s praxou.
Ako ďalej uvádza Turek (1990, s.12) technické myslenie je charakteristické najmä
analytickosťou, kritickosťou, dôslednosťou, náhlymi prechodmi od abstraktného ku
konkrétnemu. V technickom myslení splývajú a prelínajú sa pojmové, názorné
a praktické zložky. Činnosť ľudí s technickým vzdelaním je bezprostredne spätá
s materiálnou výrobou, čo má vplyv na sformovanie takých profesijných vlastností
ako sú vecnosť, zmysel pre realitu a logiku, racionálnosť, praktickosť, novátorstvo
a zlepšovateľstvo.
31. 1. 2017
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310
9
Ľudia s technickým vzdelaním majú sklony k technokratizmu, preceňujú subjektívny
tvorivý prístup, majú určitú profesijnú averziu k smerniciam, predpisom
a k administratívnym predpisom pri plnení technických úloh. Profesijné zameranie
i pracovná činnosť sú zamerané užšie a do hĺbky, niekedy chýbajú širšie
spoločenské i ekonomické súvislosti, širšie všeobecné a najmä humanitné vzdelanie.
Nedoceňujú význam mobilizácie emocionálnej stránky svojej osobnosti pre prácu.
Funkčnosť, technickú úroveň, presnosť a spoľahlivosť pokladajú za hlavné kritériá
svojej práce. Menej zdôrazňujú jej estetickú stránku a celospoločenské aspekty.
Osobnosť učiteľa technických predmetov
Profil učiteľa technických predmetov by mal byť adekvátny profilu žiakov technických
škôl, ktorých vzdeláva (Turek, 1990, s. 70). Mal by mať preto priestorovú
predstavivosť, matematické nadanie, logické myslenie, túžbu po objavovaní nového,
schopnosť riešiť teoretické problémy až do realizačnej podoby, technickú tvorivosť.
Myslenia inžiniera je konkrétne, zamerané na reálny, prakticky využiteľný výsledok.
Ako učiteľ technických predmetov musí sledovať nielen obsahovú stránku učiva, ale
musí sa aj vžiť do myslenia a cítenia študentov a svoje vyučovacie postupy
prispôsobovať ich reálnym možnostiam. Inžinieri sa nevyjadrujú iba verbálne (ako
napr. učitelia spoločenskovedných predmetov), ale vyjadrujú sa aj výkresmi,
symbolmi a výpočtami. Ich vyjadrovanie je stručné, vecné, ich poznatky sú
štrukturalizované, takže ich môžu vyjadriť v podobe modelov, schém, vývojových
diagramov. Táto skutočnosť nesmie inžiniera - učiteľa zviesť k podceňovaniu
verbálneho vyjadrovania, ktoré má aj vo vyučovaní technických predmetov veľký
význam.
Autorita inžiniera – učiteľa sa na rozdiel od autority inžiniera nezakladá len na
vysokej odbornosti, schopnosti optimálne riešiť technické problémy, ale aj na ďalších
učiteľských kompetenciách v ich systéme, v schopnostiach naučiť svojich študentov
optimálne riešiť technické problémy v praxi.
Dôležitá je dĺžka odbornej praxe inžiniera, z ktorého sa stane učiteľ technických
predmetov. Bez odbornej praxe sa stane učiteľom – teoretikom, ktorému chýbajú
odborné skúsenosti. S odbornou praxou dlhšou ako 15 rokov sa inžinier stáva
učiteľom – praktikom, ktorý podceňuje teoretické poznatky. Príliš sa špecializoval
a svoju odbornosť sa usiluje uplatňovať (niekedy aj nasilu) aj v procese výučby
(Turek, 1990, s. 70).
Reforma školstva na Slovensku
Súčasným problémom Slovenska je devalvácia kvality vzdelávania. Je potrebné
zásadne zmeniť spôsob výučby na všetkých stupňoch vzdelávania. Naši študenti
nečakajú na reformy, pokyny, vyhlášky, modernú pedagogiku, psychológiu či
didaktiku. Čakajú na to najdôležitejšie vo výučbe – na kvalitných učiteľov. Osobnosť
študenta a učiteľa sa navzájom ovplyvňujú prostredníctvom cieľov výučby,
didaktických princípov a podmienok výučby, obsahu, metód, foriem a materiálnych
prostriedkov výučby, v spoločnom procese, výsledkom ktorého je vzdelanie.
31. 1. 2017
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310
10
Reforma školstva sa bytostne dotýka predovšetkým samotného procesu výučby
a jeho kvality. Vo svojich dôsledkoch je reformou didaktickej práce učiteľa, a to tak
na úrovni zvládania vzdelávacieho obsahu (vecného obsahu výučby), ako aj stratégií
výučby (procesuálnej stránky výučby). Jej úspešnosť závisí teda od toho, ako sa
podarí prepojiť vzdelávací program s reálnou činnosťou učiteľa a študentov vo
výučbe.
Do procesu služby vzdelávania je zapojených množstvo vstupov a výstupov, ktoré
vytvárajú systém navzájom prepojených procesov. Preto je potrebné hodnotiť nielen
výsledky procesov, ale aj samotné procesy, vedúce k výsledkom. Na našich školách
chýba ochota kritického hodnotenia vlastnej práce vyučujúcich i vedúcich
pracovníkov.
V súčasnej reforme vzdelávania na Slovensku by malo byť rozvinutie vnútorného
hodnotenia vo vzdelávaní na takej úrovni, aby jeho výsledky mohli byť v čo najširšej
miere použité pri vonkajšom hodnotení. Manažérstvo kvality výučby na každom
stupni školy môže tomu výrazne napomôcť.
Čo všetko chceme zreformovať v našom školstve: obsah výučby (vynoviť), sieť škôl
(racionalizovať), materiálne prostriedky (informatizovať), podmienky škôl
(humanizovať). Koľko síl, energie, peňazí, práce, času vkladáme do zmeny systému
školstva a výučby, a nič dokopy veľkého sa nedeje, pretože zabúdame (zasa ?) na
základ školy – učiteľa.
Nič sa nezreformuje,
ak sa nezreformuje profesia učiteľa.
Teda nie na riaditeľa, nie na zamestnancov riadiacich školských orgánov, či
pracovníkov podporných inštitúcií, metodikov, alebo školských úradníkov. Veľa
zložiek v systéme školstva je potrebné zmeniť, ale nemožno predsa nechávať
reformu osobnosti učiteľa nakoniec.
Stačí, keď dáte učiteľom peniaze ? Určite sa tomu potešia, ale za peniaze možno
kúpiť knihy (ale nie vzdelanie), lieky (ale nie zdravie).
Učiteľské povolanie patrí medzi náročné, zaťažujúce, v niektorých prípadoch až
rizikové povolania.
Zdrojmi, vyvolávajúcimi zaťažujúce faktory v učiteľskom povolaní sú nedostatok
finančných prostriedkov na platy a materiálno-technické vybavenie škôl, neprimerané
správanie sa študentov, ich vysoký počet v triedach, časté úpravy učebných osnov,
nadbytočná administratíva, práca pod tlakom a napätím (Kubáni, 1999). Nemalou
mierou sa na záťažových faktoroch u učiteľa podieľajú nekvalifikovaní,
nekompetentní členovia riaditeľstva školy.
Kvalita pedagogickej služby priamo ovplyvňuje kultúru národa. Učiteľ má záväzok
voči študentom – pomáhať im pri sebarealizácii, pri ich úsilí stať sa prospešnými
členmi spoločnosti. Má stimulovať ich túžbu po poznaní, podporovať vytyčovanie ich
zmysluplných cieľov. Preto musí neustále zdokonaľovať svoju profesionálnu úroveň
a kvalitu. Štát by mal vytvárať podmienky, ktoré priťahujú ľudí hodných dôvery
učiteľskej profesie a napomáhať ochrane tejto profesie pred nekvalifikovanými
jedincami.
31. 1. 2017
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310
11
Neuspokojivé výsledky našich žiakov v medzinárodných testovaniach sú jednou
z príčin nedostatočnej kvality pripravenosti našich učiteľov pre súčasnú výučbu
(Kosová a kol. 2012, s. 53). Učiteľstvo, učiteľská veda, musí byť budovaná v
kvalifikovanej profesijnej príprave, nemôže to byť profesionalizácia bez
profesionalizmu.
Je potrebné zintenzívniť výcvik učiteľských kompetencií, nesústreďovať sa len na
odborovo predmetovú spôsobilosť, dosiahnuť vyššiu proporcionalitu jednotlivých
učiteľských kompetencií. Znamená to tiež, že na učiteľských prípravkách neučiť
pedagogiku, psychológiu a didaktiku, ale prostredníctvom týchto predmetov učiť
učiteľstvo.
Bezchybne zvládnuté testy v autoškole nikomu nezaručia žiadanú zručnosť riadiť
automobil či bezchybne dodržiavať dopravné predpisy. Nadobudnuté školské
poznatky bez príslušných zodpovedajúcich činností, ktoré si vyžadujú čas a tréning,
nezabezpečia automaticky praktické, zmysluplné zručnosti, schopnosti, postoje a
hodnotovú orientáciu.
Na príprave budúcich učiteľov by sa mali podieľať aj najlepší, kvalifikovaní učitelia
z praxe ako externí pracovníci učiteľských fakúlt. Do riadiacich funkcií škôl
a školských úradov je nutné postupne dostať učiteľov, ktorým nechýbajú kľúčové
učiteľské kompetencie.
Ani dlhšia prax v učiteľskej profesii sama osebe nezaručí skvalitnenie učiteľských
kompetencií. Učiteľovo pôsobenie sa má konfrontovať s rozvíjajúcou sa teóriou.
Keby nebo vypočulo detské modlitby,
nezostal by nažive ani jeden učiteľ.
(perzské príslovie)
Učiteľská veda je cieľovo orientovaná na kompetentné podnecovanie
a usmerňovanie celistvého rozvoja a sebautvárania osobnosti študenta.
Systém riadenia kvality školy obsahuje viacero oblastí. Všetkým oblastiam riadenia
kvality školy sa má venovať náležitá, zodpovedajúca pozornosť, ale len jediná oblasť
v tomto systéme je rozhodujúca – kvalita výučby a s ňou spojená kvalita
vzdelávania učiteľov, aj pre inovačné prístupy vo výučbe.
V oznámení Komisie Európskych spoločenstiev Rade a Európskemu parlamentu
(Brusel, 3.8.2007) k zlepšovaniu kvality vzdelávania učiteľov sa na str. 3 uvádza, že
„kvalita výučby je jedným z kľúčových faktorov pri určovaní, či Európska únia dokáže
zvýšiť svoju konkurencieschopnosť v globalizovanom svete.
Výskumy ukázali, že kvalita učiteľov významne a pozitívne koreluje s výsledkami
žiakov a je najdôležitejším vnútroškolským aspektom ovplyvňujúcim výkonnosť
žiakov (jej vplyv je väčší ako vplyv školskej organizácie, vedenia školy alebo
finančných podmienok).
Iné štúdie okrem toho zistili, že odborná príprava, vzdelávanie učiteľa môže
poskytnúť lacnejší spôsob zlepšenia výsledkov výučby ako zníženie počtu žiakov
v triede alebo zvýšenie počtu vyučovacích hodín“.
31. 1. 2017
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310
12
Aj podľa expertnej skupiny Ministerstva školstva Českej republiky (príloha týždenníka
Školství č. 11/2009) mnohé výskumy bezpečne dokazujú, že školy môžu mať veľký
vplyv na úspech žiakov v učení sa a rozhodujúca časť tohto vplyvu pripadá na
učiteľa.
Rozdiely v práci jednotlivých učiteľov spôsobujú značné rozdiely v tom, ako sa dobre
žiaci učia. Kvalita učiteľovej práce má preukázateľné vyšší dopad na rozdiely vo
výsledkoch, ktoré žiaci dosahujú, než je počet žiakov v triede, alebo rôznorodosť
v zložení triedy.
Význam kvalitného školského vzdelania ako základu pre celoživotné vzdelávanie sa
zvyšuje. Už nestačí, aby všetky deti chodili do školy – je potrebné, aby všetky deti
mohli chodiť do dobrých škôl, v ktorých vyučujú kvalitní učitelia. Školy vo vyspelých
štátoch sa usilujú o to, aby zvýšili účinnosť svojej práce a aby vyrovnávali
nepriaznivé mimoškolské vplyvy v prostrediach svojich žiakov.
Motivovaný a kompetentný učiteľ pre súčasných študentov, profesionál
výučby, je rozhodujúcim činiteľom pri zlepšovaní kvality a efektívnosti výučby.
Zvýšiť kvalitu učiteľovej práce znamená predovšetkým prijať fakt, že povaha
učiteľského povolania sa zásadne zmenila, požiadavky na učiteľa sú nielen vyššie,
ale sú často aj celkom iné ako v minulom storočí. Spoločnosť očakáva od svojho
vzdelávacieho systému inú službu, ktorú vyjadruje novo formulovanými vzdelávacími
cieľmi pre jednotlivca (celoživotné vzdelávanie, kompetencie) i pre celý vzdelávací
systém (spravodlivosť, relevancia).
Zásadne sa zmenili deti, ktoré je ťažko pritiahnuť do učenia sa neúčinnými nástrojmi
vonkajšej motivácie (známkovanie, odmeny a tresty). K dispozícii je rad
pedagogických a psychologických výskumov, ktoré hovoria o tom, ktoré postupy,
stratégie vo výučbe vedú k tomu, keď sa žiaci skutočne učia.
Kvalitný učiteľ
je vzdelanec, profesionál, ktorý svojím pôsobením, systémom nadobudnutých
učiteľských kompetencií, kvalifikačným, etickým a osobnostným potenciálom
vyvolá v každom študentovi potrebu učenia sa a naučí ho učiť sa, aby to
využíval pri celoživotnom vzdelávaní.
31. 1. 2017
Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310
13
Našim cieľom by mali byť študenti naháňajúci sa za vzdelaním,
a nie vzdelanie naháňajúce študentov.
Už nestačí, aby všetky deti chodili do školy – je potrebné, aby všetky deti mohli chodiť do škôl s takými učiteľmi,
ktorí každého naučia učiť sa.
Ako chceme, aby nemotivovaný, nekvalifikovaný, neurotický, rezignovaný, vyhorený učiteľ(ka) vzdelával
aktívnych, samostatných, tvorivých, spokojných a zo života sa tešiacich študentov.
Cesta k šťastnému a úspešnému študentovi vedie len cez spokojného učiteľa, cez jeho profesionálnu zodpovednosť.
Nevzdelávajúci sa, nerozvíjajúci sa učiteľ nie je ničím iným
než len tieňom učiteľa, mračnom bez vody, studňou bez prameňa, lampou bez svetla.
Ak učiteľ učí zo životnej nevyhnutnosti, potom jeho študenti sa nudia, sú otrávení a živoria spolu s ním.
Učiteľ má byť spolutvorca reformy školstva, a nie jej obeť.
Učiteľ má byť aktívnym účastníkom tvorby teórií v podmienkach školy. Najpraktickejšou vecou na svete je dobrá teória.
Jeden deň s dobrým učiteľom je lepší
ako tisíc dní usilovného štúdia.
Len čo sa učiteľ prestáva vzdelávať, učiteľstvo v ňom zomiera.
Priemerný učiteľ prednáša, dobrý vysvetľuje, výborný demonštruje, veľký učiteľ inšpiruje.
Profesionalizácia sebahodnotením je najlepším dôkazom
učiteľských kompetencií.
Učiteľ každým dňom musí budovať svoju autoritu.
Až keď sa vytvoria náležité podmienky pre prácu učiteľa, až potom možno očakávať skutočné reformy v školstve.