Krajina vo mne

Rastislav Biarinec, Proces I, kombinovan technika, 2015

Jn Kudlika, Z mjho herbra (Cichorium intybus 2), kombinovan technika, 2014

Tto kniha je vsledkom priatestva piatich ud a ich priatestva s krajinou.

Krajina vo mne

Rastislav Biarinec

Jn Kudlika

Mila Haugov

Rudolf Jurolek

Juraj Kuniak

Rastislav Biarinec, Proces II, kombinovan technika, 2015

Obsah

Rudolf Jurolek: Poznmky na kraj11

Jn Kudlika: Krajiny pre p zmyslov37

Mila Haugov: Skaly-Rovina-More

59

Rastislav Biarinec: iesty zmysel pre krajinu77

Juraj Kuniak: Krajinovnemy101

O autoroch125

Jn Kudlika, Krajinopartitra 2, kombinovan technika, 2014

lovek chrnen stromom, zhradou, krajinou.

Rudolf Jurolek

Krajina mi ponka ovea viac, ako je mon vidie i pou.

Jn Kudlika

...keby nebola mapa,

nebola by ani krajina... Mila Haugov

Postupne splvam s priestorom v neobvykle rchlom lete nad krajinou.

Rastislav Biarinec

Krajina na ma psob, inkuje vo mne;

krajina ma dotvra. Juraj Kuniak

Rastislav Biarinec, Proces III, kombinovan technika, 2015

11

Rudolf JurolekPoznmky na kraj

Krokom

Na konci mjho trpenia boli dvere. (Louise Glckov: Div kosatec)

Metda je jednoduch. Vyjdeme.(Vclav Clek: Posvtn krajina)

1Kra pod ochranou mohutnch stromov, pod ochranou pradvnej miernej oblohy, pod ochranou pomaly plynceho bieleho oblaku.2Chcem vidie, pou a cti nieo, o som videl, poul a ctil v detstve, a ete predtm: v maternici. 3Na vea vec som u zabudol, ale viem, e (ete) existuj.4Upokoji ma doke len jasn skutonos: strom, vtk, rieka, hora, oblak.

5Pem pod vplyvom chdze. Hodnota mjho psania, ale i ivota, je priamo mern dke prejdenej cesty a mnostvu dennho svetla, ktor do seba prijmem.6Vetko zlo je mon rozpusti v chdzi.

12

7Jedna z najvch slast: ahn si na chrbt niekde na laviku ale-bo do trvy, zavrie oi a pova zvuky da: pocit, e som na svete: v bezpe.8Vnra sa do priestoru, v ktorom sme sa evolune vyvinuli, ktor sa nm zd by matersky prtuln a ktor je, koniec koncov, jedinou vn-matenou, objektvnou realitou. 9Priestor sa doke zzrane otvra a utvra. Vea by som nenvratne stratil, keby som sa teraz nedval, keby som nebol prtomn. 10Je toho toko, o sa uchdza o pohad! Ale najviditenejie je to, v om je najviac svetla.

11Z faktu, e v kadom okamihu sa nachdzam na mieste, na ktorom neme by nikto in, vyplva, e vdy vidm svet trochu inak ako vetci ostatn.12Skutonos pretek cez okraje prtomnosti: koko z nej odteie, toko do nej zas priteie.13udia na zelenom vku; be v malom tosknskom oblaku; do vky sa vzpnajce gotick jasene a barokov lipy.14Fotosyntza, zakladanie ivota, vvin motov a blanokrdleho hmy-zu, vznik farieb. Pocit slobody, sily a zdravia. Pocit bieleho oblaku.

13

15Dvam sa tak aleko, kam a dovidm. A tam, kam u nedovidm, predpokladm podobn svet, ako je ten, ktor vidm. Mj svet je mal, ale ubieha do nekonena.16V diake medzi zelenmi vkami mohutn strom a pri om nieo ako chatka preludn obraz, priahuje pohad a tbu.

17Po zotmen svet tchne, pou svrky a vzdialen tekot psov, ova velijak krdlat non hmyz, prichdza kuna, svtojnska muka, prehlbuje sa tma a obloha, na ktorej pribda jedna hviezda za druhou, blikaj lietadl, pozvona sa ochladzuje, do rna padne do trvy rosa.18Rosa, hmla, smrak, mesiac opotrebovan pastorlne rekvizity. Ale tu v horch stle funguj, tu s stle prav. Napriek vetkm revolci-m a novm paradigmm, napriek mojim urbanizovanm krnom.

19Zvuky mesta interferuj v monotnnom hukote, z ktorho sa ka-d chvu oddel nejak jednotliv excentrick tn: ak der kovu o kov, klaksn i sirna. alej smerom do krajiny hukot pozvona ustu-puje a prevldnu vtie hlasy, um vetra, stony knucich sa stromov.20Dev bielych lodiek na vode, dvadsadva ltch slnenkov, trins z nich ete nerozvinutch, pod nimi p host. V jazierku es kac, tyri smutn vby s vlasmi padajcimi na hladinu. ena so siekou na motle, rozkvitnut oleander, roj muiek. P zhradnkov v zho-noch ruovch krkov (rue ete nekvitn). Krytalick, mierny spev vtkov.

14

21Vetko, o vnmam, sti do pocitu, ktor sa d vyjadri len farbou, tnom. 22V podlhovastej fontne tridsatri stalagmitickch stpikov tryskajcej vody, vody v neustlom, do sluky uzavretom, a predsa nikdy nie pl-ne rovnakom, umivom pohybe.23Zmrka sa a dole, tam, kde sa rozloilo mesto, u sria body, plky, reazce svetiel a trsy, zhluky rznorodch zvukov.

24Samotn fakty, tak ako po sebe nasleduj, nieo znamenaj, ale ne-musme nevyhnutne a vdy vedie o. Meme sa uspokoji len s ich evidenciou o je mono ete ten najlep spsob prijmania sveta: ke sa nedomhame vznamu ani krsy.25Po dadi ete vlhk zem, mokr laviky, na listoch stromov kvapky (obas mi niektor padne na hlavu). Silnej hlasy vtkov i poulin ruch, svetlo sa ostrejie oddeuje od tiea, farby plan vo svojich p-vodnch stych tnoch. Leto, ahkos a samozrejmos.26V lete sa do podstaty prenik ako (ovea aie ako v zime): m prli vea obalov, derivci a odvodenn.27Posva sa okamih za okamihom, priom trvanie kadho okamihu i medzery medzi nimi sa limitne bli rovnako k nule ako k nekone-nu a vetky okamihy s rovnako mon ako nemon.

28Drozd spev v starch stromoch oslvench mladou zeleou. Spev pln nedokavho vbenia a zamilovanosti.

15

29Na ponej ceste zelen jazdkya na bielom koni. Tak krsny k a za-nechal za sebou vtrus! Ete sa z neho par. K zaerd a odfrkne, trhne hlavou a mocnou ijou, spod jeho kopt zaiskr ivot.30Krsa daa spova v jeho pohybe, v jeho dian: pad hlboko do zele-ne, do kamea. V zeleni svieti, v kameni temnie. 31Nemm toko trpezlivosti ako prroda: chcem plod skr ako opem kruh. Z borovice padla uka, po dlhom ase, v tejto chvli.

32Sedm na kopci, vade navkol alie kopce, jeden veda druhho, jeden cez druh, jeden v druhom. Zele a v nej alia zele, jej odtiene. 33Biele oblaky: koko snov v sebe nes, koko ahkosti, koko mieru.34V istch chvach a na istch miestach me by lovek astn bez ohadu na vetok ostatn svet a as.35V dohade ostroerven bobule hlohu: ivot!Na vrcholci smreka skorka: hstka skoncentrovanho svetla a vzdu-chu: ivot!

36Preskupovanie svetla a tmy, skryt zkulisn deje, zmena obdob.37Diaky sa zanaj kali, ubda perspektvy.38Hmla: zhusten, schladen forma jasu.

16

39V chladnej vode jazierka sa ticho kolu dohromady zviazan przdne biele loky u len ako odkaz na leto.40Jese: ak pokoj, ak zavenie! Vyvenie jari, ke sa vetko chvelo vykrknutm ivotom.41Vo farbch a vach jesene je naakumulovan vetko teplo a svetlo roka, vetka lska a ve jestvovania.

42Dnes nie je svet, je len atmosfra sveta: pomaly, vrivo pad lstie. 43Baladicky stchnut oravsk krajina, takmer nehybn, bezzvun, monochrmne uzamknut, v diake ovce, dve kravky na lke.44Narazm na rozsiahlu istinku, zo vetkch strn uzavret porastom, machnat, vlhk a bynat. Kram po chodnkoch, ktor vychodili srny, diviaky a lky. Pod brezami, tpkami, osikami a lieskami opa-dan lstie v okrovch a ervench odtieoch. Hrby s tmavohnedmi hlavikami, na ktorch s nalepen such lstky, trva, ihliie. 45Naplnenie roka je v plodoch: len mloo ma doke tak upokoji ako pohad na pln zaokrhlen tvar plodu.

46Svet je dnes hodn radosti, ale nieo mi brni tei sa. Nejak strach. Kde prebva?47Mot poletuje plne prirodzene a pragmaticky: akoby ani nebol tak krsny a smrten.

17

48tyri deti beia krom cez lku kamsi do raja.Teraz, jednoducho, nemono myslie na ni zl.

49Stojm na brehu jazera: smutn vby, kaky, lstie v chladnej podve-ernej vode: obraz-kli, takmer g, a predsa v uritom okamihu na-berie vetku vhu a vnos existencie.50Sne. Sneh akoby chcel obja kad konrik, kad ihliku borovice, cel svet. Akoby chcel ma podiel na svete: s vlastnm videnm krsy.51Zamrznut kalue. Svetlo na hrubej upke severskch jabk. Trnky preli v noci prvm mrazom, trpiny v nich povolili, zmkli, zlahod-neli.52Prame, ku ktormu sa neustle vraciam: vyviera tak ticho, e musm nad nm chvu nehybne st a zastavi dych, aby som poul jeho zvuk: pripomna mi u takmer zabudnut um plodovej vody.

53Hory, lesy nieo statick; ale s tu aj rieky a cesty, tie znamenaj pohyb a vdy niekam ved.54Vdy jestvuje ete nejak odboka, ktorou sa meme pusti a predi si cestu do ciea. 55Vdy sa d s ete alej, hlbie do priestoru, do okamihu, hlbie do vlastnho dychu. 56Prejs si svoju cestu: bez nroku na vsledok, ako sas vyieho, nm nedostupnho procesu.

18

57Aj sedimentcia je pohyb, len vemi pomal.

58Sadol som si tak, aby som dobre videl na vzdialen horizont a veu kostola: na dve pevn vyven lnie, ktor upokojuj. 59Pocit, e svet je star a bezpen. 60Kad jednotlivos, ktor jestvuje, je len modifikciou jednej spolo-nej a venej existencie.61Verm, e as strven v prrode sa stane mierou nho pokoja, s kto-rm budeme odchdza z tohto sveta.

62De, o akom som si myslel, e u nebude, e bol len raz, kedysi. Ale vrtil sa, znova nastal. De, na ktor sa rozpamtm, ke vetko zmizne.63Ako dni odili, tak aj prdu.64 Akoby ivot bol len na to, aby z neho mohla vznikn spomienka, esencia, sen: akoby len to bolo vzcne.65Napriek tbe ete rs, ete sa rozzelena, zmieri sa so spsobom, akm funguje svet, s faktmi a argumentmi nezastnenho rozumu.66Nieo, nejak sily psobia, v reazci, postupnosti, sstredenm silm psobia v prospech toho, o m by a bude.