Kráľa Simonetta Zalová CK Satur Víno Aj TIP CK SATUR ... · úctyhodných rozmerov (800 –...
1
február Tbilisi a teplé pramene Kráľa Vachtangu I. Gorgasaliho (Gorgasali - v preklade „vlčia hlava“) považujú Gruzínci za zakladateľa Tbilisi. Keď kedysi dávno v 4. storočí poľoval v lesoch pozdĺž rieky Kura, jeho sokol ulovil bažanta. Oba vtáky však spadli do hustého lesa. Keď za krátky čas na miesto dorazil kráľ s družinou, našiel ich uvarené - spadli do jedného z horúcich prameňov. Kráľa tento prírodný úkaz natoľko očaril, že Arménsko a Gruzínsko (wine, brandy & gurmán tour) Ktoré brandy je lepšie: arménske, alebo gruzínske? Ktoré víno chutí lahodnejšie, to z arménskej vinárskej oblasti Ashtarak, alebo z gruzínskej Kachetie? Ktorý chlieb vonia krajšie, arménsky lavas, alebo gruzínsky toni? Ktorý kláštor je impozantnejší, arménsky Geghard, čiastočne vytesaný v hore, alebo gruzínsky David Garedža, ukrytý v polopúšti? Budete mať možnosť sa rozhodnúť. Za deväť dní sa toho dá stihnúť veľa. TIP CK SATUR: Gruzínsko po stopách Prométhea Putovanie po najkrajších miestach Kaukazu a východného Gruzínska, ktoré kedysi ako Iberské kráľovstvo patrilo Rímskej ríši. Spoznávanie gruzínskeho vína, jedného z najstarších na svete, báječnej gruzínskej kuchyne a srdečnej gruzínskej pohostinnosti. Možnosť predĺženia zájazdu v rýchlo sa rozvíjajúcom modernom čiernomorskom letovisku Batumi s tureckým nádychom (Batumi sa nachádza iba 20 km od tureckých hraníc). TIP CK SATUR: A Aj Gruzínci milujú legendy, snáď i ten najmenší kamienok v ich krajine je opradený starými mýtmi. Každý Gruzínec má svoju verziu toho-ktorého príbehu, jeden, ich srdcu zvlášť milý, znie takto: keď vraj boh rozdelil svet, najkrajší kúsok si nechal pre seba. Kúsok sveta s nádhernými výhľadmi na jagavé more a majestátne horské štíty, na vinice, v ktorých sa rodilo to najlepšie víno... Tu mi bude dobre, vzdychol si slastne boh. Vzápätí však zmeravel: veď pri rozdeľovaní sveta zabudol na Gruzíncov! Čo mal robiť? Ťažko si vzdychol po druhýkrát, povolal k sebe všetkých Gruzíncov a toto im riekol: Darujem vám túto prekrásnu zem, ale jedno mi sľúbte: vždy, keď k vám zavíta hosť, pohostíte ho, akoby to bol sám boh... Čím teda začneme? Vínom, samozrejme! CK Satur Simonetta Zalová DOVO LENKA V kolíske vína Gruzínci s hrdosťou vravia, že ich krajina je kolískou vína. V tomto prípade ani príliš nefabulujú: archeologické vykopávky potvrdili, že vinič sa pod Kaukazom pestoval už pred 5.000 rokmi. A tak je tomu dodnes. Zabudnite na vinársku terminológiu typu nerezové tanky, riadené kvasenie či barikové sudy. Kvevri je to správne slovo, ktoré vám otvorí dvere do každej marani (vidieckej pivnice). V kvevri, hlinených nádobách úctyhodných rozmerov (800 – 3.500 litrov), až po okraj zakopaných v zemi, víno kvasí a zreje ako za čias Homéra. Z viacerých pôvodných odrôd viniča si stačí zapamätať Mtsvane so svetlou šupkou a starobylé červené Saperavi. Obe sa pestujú v Kachetii, oblasti v najvýchodnejšom výbežku Kaukazu. Práve odtiaľ pochádzajú najlepšie gruzínske vína. Gurdžani, Sighnaghi, Tsinandali: o týchto kachetských mestečkách s bohatými vínnymi pivnicami budete ešte veľa počuť, ale ako sa hovorí, stačí raz vidieť... V Gurdžani na vás čaká pravá gruzínska hostina s typickými špecialitami. K vínu však stačí aj miestny chlieb, ktorý sa pečie na vnútornej strane špeciálnej pece v tvare džbánu či tradičný chačapuri, okrúhly koláč plnený syrom. Ochutnáte aj šašlik mcvadi, pripravovaný na otvorenom ohni, korenistú omáčku tkemali, sladké klobásky čurčcheli, čerstvé ryby či čanachi so zapekanými baklažánmi, fantastické broskyne i marhule, figy, hrozno a melóny... sa rozhodol lesy vyťať a založil mesto, ktoré nazval Tbilisi, podľa slova „tbili” („teplý“). Horúce sírne žriedla v Tbilisi sálajú dodnes a v kúpeľnej štvrti Abanotubani v historickom centre nájdete niekoľko tradičných kúpeľov v orientálnom štýle. „V živote som nezažil nič rozkošnejšie ako tbiliské kúpele,“ napísal v roku 1829 Puškin. Zdá sa, že vyhnanstvo na Kaukaze išlo „kráľovi ruských básnikov“ mimoriadne k duhu... Zázračný David Garedža Navštíviť impozantný, v skale vykopaný kláštorný komplex znamená vydať sa do polopúšte, až k azerbajdžanským hraniciam. Prvý kláštor tu v 6. storočí založil sýrsky mních David, postupom času vznikali ďalšie kostoly, kaplnky, refektáre a iné obytné priestory pre mníchov, ktorých tu svojho času žilo až desaťtisíc. V čase najväčšej slávy kláštor vlastnil rozsiahle poľnohospodárske pozemky a mnoho dedín navôkol. Kláštor funguje dodnes, aj keď sa o pôdu, na ktorej leží, sporia Gruzínci s Azerbajdžancami už vyše dvadsať rokov. Časť kláštorného komplexu sa totiž nachádza už v Azerbajdžane, a ten odmieta posunúť hranice, vrátane všetkých návrhov Gruzínska na výmenu územia. Ešteže turistov a pútnikov, ktorí na toto miesto prichádzajú, sa to nijako netýka... Prikovaný Prométheus Víno bolo nápojom bohov a s bohmi si tykal aj Prometeus. Ten, čo stvoril človeka. Podľa obrazu bohov ho vymodeloval z vody a hliny a potom požiadal Aténu, aby mu vdýchla život. Naučil ľudí, ako žiť, daroval im oheň, ktorý ukradol na Olympe. Bohovia sa však nahnevali a Prométhea potrestali. Dali ho prikovať ku skale na Kaukaze. Gruzínci veria, že tou mýtickou skalou, na vrchole ktorej si Prométheus odpykával svoj trest, je majestátny Kazbek (5.047 m), tretia najvyššia hora v krajine. Zatieňte si oči, či náhodou nezahliadnete supa, ktorý deň čo deň vyďobával nešťastnému Prométheovi pečeň. Alebo vystúpte až ku kostolu Najsvätejšej Trojice Gergeti-Trinity, odmenou za trochu námahy vám bude prekrásny výhľad na Boľšoj Kavkaz - mnoho jeho vrcholov presahuje 5.000 metrov! Sameba, najväčšia na Kaukaze Aj keď je Gruzínsko skrz-naskrz pretkané dávnymi pohanskými mýtmi, aj keď susedí s krajinami vyznávajúcimi islam (Turecko, Azerbajdžan), väčšina obyvateľstva sa oficiálne hlási k pravoslávnej cirkvi. Kresťanstvo sa na území dnešného Gruzínska stalo štátnym náboženstvom už v roku 326. Rozhodol o tom kráľ Mirian III. pod vplyvom svätej Nino. Tejto dcére rímskeho generála sa vraj zjavila Panna Mária a podávajúc jej kríž z vínnej révy ju vyzvala, aby obrátila Gruzínsko na kresťanskú vieru. Odkaz svätej Nino v Gruzínsku stále žije. V centre Tbilisi, v katedrále Sioni (jedno z najsvätejších miest gruzínskej pravoslávnej cirkvi) uchovávajú tzv. hroznový kríž, zviazaný vlasmi svätej Nino, ktorý aj sama vyrobila. Sameba, obrovitá katedrála Svätej Trojice, ako „symbol gruzínskej národnej a duchovnej obnovy“, bola dokončená v roku 2004. Ide o tretí najväčší pravoslávny kostol na svete a najväčší na celom Kaukaze. Tamara, kráľovná kráľov Svoj zlatý vek prežívali Gruzínci za vlády kráľovnej Tamary na prelome 12. a 13. storočia. Aby nik nepochyboval o jej zvrchovanej moci, nechala sa oslovovať titulom „kráľ kráľov a kráľovná kráľovien“. Podľa legiend bola krásna, milosrdná, skromná a čistá - hoci dvakrát vydatá (prvého manžela vyhnala, lebo sa opíjal). Vládla pevnou rukou doma aj na bojisku: potlačila všetky vzbury a povstania proti nej, viedla vojsko v mnohých bitkách a podrobila si všetky okolité moslimské štáty. Po smrti ju ortodoxná cirkev vyhlásila za svätú. Poplietla hlavu mnohým mužom, vrátane básnikov Puškina, Lermontova, Pasternaka či Gruzínca Majakovského. Tí všetci na ňu vo svojich veršoch spievali ódy. Puškina však nenadchla len Tamara, ale celý Kaukaz. Keď ho cár za provokatívne politické verše chcel poslať do vyhnanstva na Sibír, zaúradovali básnikovi priatelia a Puškin putoval na Kaukaz, ktorému sa vtedy, ako miestu exilu mnohých ruských intelektuálov, hovorilo aj „teplý Sibír“. Puškin si toto vyhnanstvo doslova užíval. Oddával sa vysokohorskej turistike i iskrivému gruzínskemu vínu Saperavi - ako častý hosť v kaštieli šľachtica Čavčavadzeho (inak prvého výrobcu fľaškových vín v Gruzínsku). Stačilo pár preflámovaných nocí a na svete bola poéma Kaukazský zajatec o trpkej nenaplnenej láske krásnej horalky a kozáckeho dôstojníka. Viac info www.satur.sk, call centrum: 0850 333 333 Gruzínsko Dve ženy zásadným spôsobom ovplyvnili dejiny Gruzínska. Svätá Nino a kráľovná Tamara. Ktorej dáme prednosť? Alebo si za sprievodcu vyberieme básnika Puškina, ktorý miloval sladké gruzínske vína? Či začneme rovno od Adama, teda pardon, od Prométhea, syna Titána, ktorého bohovia prikovali ku skale v pohorí Kaukaz? 100
Transcript of Kráľa Simonetta Zalová CK Satur Víno Aj TIP CK SATUR ... · úctyhodných rozmerov (800 –...
-
február
Tbilisi a teplé prameneKráľa Vachtangu I. Gorgasaliho (Gorgasali - v preklade „vlčia hlava“) považujú Gruzínci za zakladateľa Tbilisi. Keď kedysi dávno v 4. storočí poľoval v lesoch pozdĺž rieky Kura, jeho sokol ulovil bažanta. Oba vtáky však spadli do hustého lesa. Keď za krátky čas na miesto dorazil kráľ s družinou, našiel ich uvarené - spadli do jedného z horúcich prameňov. Kráľa tento prírodný úkaz natoľko očaril, že
Arménsko a Gruzínsko (wine, brandy & gurmán tour) Ktoré brandy je lepšie: arménske, alebo gruzínske? Ktoré víno chutí lahodnejšie, to z arménskej vinárskej oblasti Ashtarak, alebo z gruzínskej Kachetie? Ktorý chlieb vonia krajšie, arménsky lavas, alebo gruzínsky toni? Ktorý kláštor je impozantnejší, arménsky Geghard, čiastočne vytesaný v hore, alebo gruzínsky David Garedža, ukrytý v polopúšti? Budete mať možnosť sa rozhodnúť. Za deväť dní sa toho dá stihnúť veľa.
TIP CK SATUR:
Gruzínsko po stopách Prométhea Putovanie po najkrajších miestach Kaukazu a východného Gruzínska, ktoré kedysi ako Iberské kráľovstvo patrilo Rímskej ríši. Spoznávanie gruzínskeho vína, jedného z najstarších na svete, báječnej gruzínskej kuchyne a srdečnej gruzínskej pohostinnosti. Možnosť predĺženia zájazdu v rýchlo sa rozvíjajúcom modernom čiernomorskom letovisku Batumi s tureckým nádychom (Batumi sa nachádza iba 20 km od tureckých hraníc).
TIP CK SATUR:
AAj Gruzínci milujú legendy, snáď i ten najmenší kamienok v ich krajine je opradený starými mýtmi. Každý Gruzínec má svoju verziu toho-ktorého príbehu, jeden, ich srdcu zvlášť milý, znie takto: keď vraj boh rozdelil svet, najkrajší kúsok si nechal pre seba. Kúsok sveta s nádhernými výhľadmi na jagavé more a majestátne horské štíty, na vinice, v ktorých sa rodilo to najlepšie víno... Tu mi bude dobre, vzdychol si slastne boh. Vzápätí však zmeravel: veď pri rozdeľovaní sveta zabudol na Gruzíncov! Čo mal robiť? Ťažko si vzdychol po druhýkrát, povolal k sebe všetkých Gruzíncov a toto im riekol: Darujem vám túto prekrásnu zem, ale jedno mi sľúbte: vždy, keď k vám zavíta hosť, pohostíte ho, akoby to bol sám boh...Čím teda začneme? Vínom, samozrejme!
CK
Sa
tur
Sim
on
ett
a Z
alo
vá
D OVO LENKA
V kolíske vínaGruzínci s hrdosťou vravia, že ich krajina je kolískou vína. V tomto prípade ani príliš nefabulujú: archeologické vykopávky potvrdili, že vinič sa pod Kaukazom pestoval už pred 5.000 rokmi. A tak je tomu dodnes. Zabudnite na vinársku terminológiu typu nerezové tanky, riadené kvasenie či barikové sudy. Kvevri je to správne slovo, ktoré vám otvorí dvere do každej marani (vidieckej pivnice). V kvevri, hlinených nádobách úctyhodných rozmerov (800 – 3.500 litrov), až po okraj zakopaných v zemi, víno kvasí a zreje ako za čias Homéra. Z viacerých pôvodných odrôd viniča si stačí zapamätať
Mtsvane so svetlou šupkou a starobylé červené Saperavi. Obe sa pestujú v Kachetii, oblasti v najvýchodnejšom výbežku Kaukazu. Práve odtiaľ pochádzajú najlepšie gruzínske vína. Gurdžani, Sighnaghi, Tsinandali: o týchto kachetských mestečkách s bohatými vínnymi pivnicami budete ešte veľa počuť, ale ako sa hovorí, stačí raz vidieť... V Gurdžani na vás čaká pravá gruzínska hostina s typickými špecialitami. K vínu však stačí aj miestny chlieb, ktorý sa pečie na vnútornej strane špeciálnej pece v tvare džbánu či tradičný chačapuri, okrúhly koláč plnený syrom. Ochutnáte aj šašlik mcvadi, pripravovaný na otvorenom ohni, korenistú omáčku tkemali, sladké klobásky čurčcheli, čerstvé ryby či čanachi so zapekanými baklažánmi, fantastické broskyne i marhule, figy, hrozno a melóny...
sa rozhodol lesy vyťať a založil mesto, ktoré nazval Tbilisi, podľa slova „tbili” („teplý“). Horúce sírne žriedla v Tbilisi sálajú dodnes a v kúpeľnej štvrti Abanotubani v historickom centre nájdete niekoľko tradičných kúpeľov v orientálnom štýle. „V živote som nezažil nič rozkošnejšie ako tbiliské kúpele,“ napísal v roku 1829 Puškin. Zdá sa, že vyhnanstvo na Kaukaze išlo „kráľovi ruských básnikov“ mimoriadne k duhu...
Zázračný David GaredžaNavštíviť impozantný, v skale vykopaný kláštorný komplex znamená vydať sa do
polopúšte, až k azerbajdžanským hraniciam. Prvý kláštor tu v 6. storočí založil sýrsky mních David, postupom času vznikali ďalšie kostoly, kaplnky, refektáre a iné obytné priestory pre mníchov, ktorých tu svojho času žilo až desaťtisíc. V čase najväčšej slávy kláštor vlastnil rozsiahle poľnohospodárske pozemky a mnoho dedín navôkol. Kláštor funguje dodnes, aj keď sa o pôdu, na ktorej leží, sporia Gruzínci s Azerbajdžancami už vyše dvadsať rokov. Časť kláštorného komplexu sa totiž nachádza už v Azerbajdžane, a ten odmieta posunúť hranice, vrátane všetkých návrhov Gruzínska na výmenu územia. Ešteže turistov a pútnikov, ktorí na toto miesto prichádzajú, sa to nijako netýka...
Prikovaný Prométheus Víno bolo nápojom bohov a s bohmi si tykal aj Prometeus. Ten, čo stvoril človeka. Podľa obrazu bohov ho vymodeloval z vody a hliny a potom požiadal Aténu, aby mu vdýchla život. Naučil ľudí, ako žiť, daroval im oheň, ktorý ukradol na Olympe. Bohovia sa však nahnevali a Prométhea potrestali. Dali ho prikovať ku skale na Kaukaze. Gruzínci veria, že tou mýtickou skalou, na vrchole ktorej si Prométheus odpykával svoj trest, je majestátny Kazbek (5.047 m), tretia najvyššia hora v krajine. Zatieňte si oči, či náhodou nezahliadnete supa, ktorý deň čo deň vyďobával nešťastnému Prométheovi pečeň. Alebo vystúpte až ku kostolu Najsvätejšej Trojice Gergeti-Trinity, odmenou za trochu námahy vám bude prekrásny výhľad na Boľšoj Kavkaz - mnoho jeho vrcholov presahuje 5.000 metrov!
Sameba, najväčšia na Kaukaze Aj keď je Gruzínsko skrz-naskrz pretkané dávnymi pohanskými mýtmi, aj keď susedí s krajinami vyznávajúcimi islam (Turecko, Azerbajdžan), väčšina obyvateľstva sa oficiálne hlási k pravoslávnej cirkvi. Kresťanstvo sa na území dnešného Gruzínska stalo štátnym náboženstvom už v roku 326. Rozhodol o tom kráľ Mirian III. pod vplyvom svätej Nino. Tejto dcére rímskeho generála sa vraj zjavila Panna Mária a podávajúc jej kríž z vínnej révy ju vyzvala, aby obrátila Gruzínsko na kresťanskú vieru. Odkaz svätej Nino v Gruzínsku stále žije. V centre Tbilisi, v katedrále Sioni (jedno z najsvätejších miest gruzínskej pravoslávnej cirkvi) uchovávajú tzv. hroznový kríž, zviazaný vlasmi svätej Nino, ktorý aj sama vyrobila. Sameba, obrovitá katedrála Svätej Trojice, ako „symbol gruzínskej národnej a duchovnej obnovy“, bola dokončená v roku 2004. Ide o tretí najväčší pravoslávny kostol na svete a najväčší na celom Kaukaze.
Tamara, kráľovná kráľov Svoj zlatý vek prežívali Gruzínci za vlády kráľovnej Tamary na prelome 12. a 13. storočia. Aby nik nepochyboval o jej zvrchovanej moci, nechala sa oslovovať titulom „kráľ kráľov a kráľovná kráľovien“. Podľa legiend bola krásna, milosrdná, skromná a čistá - hoci dvakrát vydatá (prvého manžela vyhnala, lebo sa opíjal). Vládla pevnou rukou doma aj na bojisku: potlačila všetky vzbury a povstania proti nej, viedla vojsko v mnohých bitkách a podrobila si všetky okolité moslimské štáty. Po smrti ju ortodoxná cirkev vyhlásila za svätú. Poplietla hlavu mnohým mužom, vrátane básnikov Puškina, Lermontova, Pasternaka či Gruzínca Majakovského. Tí všetci na ňu vo svojich veršoch spievali ódy. Puškina však nenadchla len Tamara, ale celý Kaukaz. Keď ho cár za provokatívne politické verše chcel poslať do vyhnanstva na Sibír, zaúradovali básnikovi priatelia a Puškin putoval na Kaukaz, ktorému sa vtedy, ako miestu exilu mnohých ruských intelektuálov, hovorilo aj „teplý Sibír“. Puškin si toto vyhnanstvo doslova užíval. Oddával sa vysokohorskej turistike i iskrivému gruzínskemu vínu Saperavi - ako častý hosť v kaštieli šľachtica Čavčavadzeho (inak prvého výrobcu fľaškových vín v Gruzínsku). Stačilo pár preflámovaných nocí a na svete bola poéma Kaukazský zajatec o trpkej nenaplnenej láske krásnej horalky a kozáckeho dôstojníka.
Viac infowww.satur.sk, call centrum: 0850 333 333
GruzínskoDve ženy zásadným spôsobom ovplyvnili dejiny Gruzínska. Svätá Nino a kráľovná Tamara. Ktorej dáme prednosť? Alebo si za sprievodcu vyberieme básnika Puškina, ktorý miloval sladké gruzínske vína? Či začneme rovno od Adama, teda pardon, od Prométhea, syna Titána, ktorého bohovia prikovali ku skale v pohorí Kaukaz?
100
