VNÚTORNÝ PREDIKTOR ZSSR

VODA MŔTVA(náročná Sloboda a „ľahké“ otroctvo,

vedomá nevyhnutnosť a odovzdaná zodpovednosť.. )__________________

Оd “sociológie” k reči života (k sTrojeniu spoloCnosti)

Zväzok Idejinno-filozofická

štúdia

Kitež

Mocný hrad Ruska

2004 2011

Strana, rezervovaná pre základné typografické nastavenia.

© Publikované dokumenty sú vlastníctvom svetovej kultúry, a preto vo vzťahu k nim nikto nedisponuje osobnými autorským právami. V prípade privlastnenia si autorských práv v rámci zákona právnickou, alebo fyzickou osobou, sa dotyčná osoba stretne s odplatou za krádež v podobe nepríjemnej „mystiky“, vychádzajúcej za rámec právnej vedy. Každý záujemca má plné právo, vychádzajúc z vlastného chápania všeobecného prospechu, nasledujúce materiály v plnom objeme, alebo fragmentálne všetkými dostupnými prostriedkami kopírovať a vydávať aj za komerčným učelom. Ten, kto používa nasledujúce materiály pri svojej činnosti, pri ich fragmentálnom (čiastočnom) citovaní, alebo pri odkazoch na ne, berie na seba osobnú zodpovednosť, a v prípade vytvorenia kontextu, meniaceho zmysel následných materiálov ako celku má šancu naraziť na „mystické“ pôsobenie mimo právneho rámca.1

1

Tento © Copyright pri publikácii knihy neodstraňovať, pretože by to protirečilo jeho významu. © Copyright vydavateľa v prípade nutnosti umiestniť za neho. Túto poznámku pod čiarou pri publikácii odstrániť.

ObsahPredslov k aktuálnemu vydaniu...............................................................................................................................................4SLOVO K ČITATEĽOVI .....................................................................................................................................................11ÚVOD....................................................................................................................................................................................16I. GLOBÁLNY HISTORICKÝ PROCES AKO ČIASTKOVÝ PROCES V GLOBÁLNOM EVOLUČNOM PROCESE BIOSFÉRY ...........................................................................................................................................................................42II. GLOBÁLNY HISTORICKÝ PROCES...........................................................................................................................54III. DOSTATOČNE VŠEOBECNÁ TEÓRIA RIADENIA..................................................................................................71

3.1. Dostatočne všeobecná teória riadenia: načo to treba?.........................................................................................71IV. RIADENIE V GLOBÁLNOM HISTORICKOM PROCESE ........................................................................................72V. RUSKO (ZSSR) V GLOBÁLNOM HISTORICKOM PROCESE................................................................................105VI. ЕURO-АМЕRICKÝ КОNGLOМЕRÁТ A BLОКY V GLОBÁLNОМ DEJINNОМ PRОCESЕ: TЕNDЕNCIE ROZVOJA...........................................................................................................................................................................124VII. «VÁŠNIVOSŤ»: BIOLÓGIA A INÉ VZÁJOMNE VLOŽENÉ PROCESY ............................................................156VIII. ČО SA NESKÔR JASNÝM STALO.........................................................................................................................181BOHOSLOVIE RUSKEJ CIVILIZÁCIE (doplnenie z roku 2000)....................................................................................227

Predslov k aktuálnemu vydaniu

„Voda Mŕtva“ bola sformovaná vo februári – júni r. 1991 ako „výcuc“ („readers digest“) z našich predchádzajúcich pracovných materiálov, nazvaných „Dehermetizácia“2. Pri jej napísaní bol postavený cieľ nedopustiť rozpad ZSSR a s tým súvisiace utrpenia, v domnienke a nádeji, že riadiaca stranícko-štátna a vedecká „elita“ sa zamyslí alebo zľakne a nájde v sebe silu a mužnosť, aby zmenila nasmerovanie a koncepciu reforiem v našej krajine. Tento cieľ dosiahnutý nebol. A až po štátnom krachu ZSSR, už v r. 1992, bola „Voda Mŕtva“ vydaná v náklade 10 000 kusov3.

Mnohí jej čitatelia nepoznajú skutočné dejiny vzniku tejto práce, a preto hovoria, že „Voda Mŕtva“ je napísaná grobiansky hrubým jazykom, bez akejkoľvek úcty k čitateľovi. Avšak spočiatku práca, stanúc sa všeobecne dostupnou knihou, bola adresovaná nie širokej čitateľskej obci, ale vedeniu Inštitútu USA a  Kanady AV ZSSR. „Intelektuálni“ vodcovia (lídri) uvedeného pracoviska Akadémie vied ZSSR boli úspešní vo formovaní názorov vyšších úradníkov ZSSR v otázkach ďalšieho smerovania vnútornej a vonkajšej politiky strany a štátu vo všetkých oblastiach činnosti. A oni nesú priamu vinu a sú zodpovední za štátny krach ZSSR a následné spoločenské utrpenia. (Za spustenie vlny ekonomického úpadku, alkoholizmu a iných drogových závislostí, sprievodné informačno- i horúco-vojenské konflikty, prepad životnej úrovne, a tak aj pokles populácie rádovo v miliónoch a pod.*)

Spočiatku bola „Voda Mŕtva“ sama o sebe tzv. “nezávislou expertízou“4 správy na tému vedecko-výskumnej práce „Vypracovanie koncepcie strategickej stability a  dynamiky rozvoja scenárov možnej spolupráce za podmienky zachovania parity perspektívnych stratégií svetových mocností na obdobie do roku 2005“5, vypracovanej na Inštitúte USA a Kanady AV ZSSR v r.1990. (Technickú špecifikáciu zadania tejto vedecko-výskumnej práce 2

Prvá hlava „Dehermetizácie“ bola publikovaná v r.1997. Okrem toho bol v r. 2002 publikovaný § 8 piatej hlavy „Dehermetizácie“ „Trockizmus“- leninizmus sa dostáva k „moci“.

Tieto a všetky ostatné následne v texte spomínané materiály Koncepcie sociálnej bezpečnosti sú predstavené na stránke www.vodspb.ru a sú rozširované na CD nosičoch ako súčasť Informačnej bázy Vnútorného Prediktora ZSSR (poznámka z r.2003).

3 Rok 2014 a 2015 – kompletný preklad do slovenského jazyka. Aj pri maximálnej snahe čo najvernejšie zachovať pôvodný text, tak v porovnaní s ruským originálom je tu pár zmien. Vzhľadom na rozdielnosť v štylistike a informačnú náročnosť textu sme kvôli lepšej zrozumiteľnosti všade, kde to bolo možné, ale s dôrazom na zachovanie významu a súvislosti pôvodnej myšlienky v celkovom kontexte, rozčlenili siahodlhé ruské súvetia na viacero viet, prípadne časť súvetia presunuli do poznámky pod čiarou. Kvôli neexistencii výrazov v slovenskom jazyku adekvátnych ruským slovám, rozdielnosti v hovorových výrazoch a zaužívaných rečových zvratoch a rozdielnej štylistike sa čitateľ oproti originálu stretne s množstvom synonymických, či inak upresňujúcich výrazov v zátvorkách. Takisto to, čo sme považovali za potrebné, vzhľadom na predsa existujúce odlišnosti medzi česko-slovenskými a ruskými reáliami a dejinami a postupujúci vývoj, doplniť, sme doplnili, buď formou zátvoriek, alebo odkazov pod čiarou. Tieto naše, oproti ruskému originálu navyše, vysvetlenia a doplnenia sú v prípade odkazu pod čiarou označené ako – pozn. prekl. a - dopl. prekl. Ak je to formou zátvoriek v pôvodnom texte, tak sme to kvôli nenarúšaniu plynulosti textu a jeho vnímania označili * . Takisto sa čitateľ stretne s atypickým písaním niektorých slov – rozčleňovanie, vsúvanie veľkých písmen a pod. – ich úlohou je poukázať na etymologický pôvod slova, a týmto (alebo) navodiť viacúrovňové vnímanie textu.

4 T.j., expertízou, vypracovanou ľuďmi, ktorí nie sú previazaní vzťahmi vzájomného ručenia mafiánskeho a/alebo korporátneho charakteru v nejakej oblasti činnosti.

podpísal po námestníkovi ministra obrany vtedajší námestník riaditeľa tejto inštitúcie A. Kokošin). Patrične adresátovi bol vybraný aj názov nie knihy, ale expertnej analýzy jednej zo správ uvedenej inštitúcie: „Ako v   á m treba reorganizovať B´nai B´rith“ (Medzinárodná židovská politická organizácia a zároveň podstatou* Organizačná platforma KSSZ - Komunistickej strany sovietskeho zväzu), ktorá narážala na podobnosť s prácou V. I. Lenina „Ako máme reorganizovať Rabkrin“6. Vydanie brožúry tejto expertnej analýzy tvorilo 5 strojopisných exemplárov, z ktorých bolo vyhotovených ešte niekoľko exemplárov xerokópií.

Bol to pokus vkliniť sa medzi „elitárny“ aparát riadenia ZSSR a skutočných pohlavárov biblickej civilizácie (tzv. Globálneho Prediktora), s cieľom prerušiť riadiace kanály zo strany „Prediktora“ a pristúpiť bez sprievodných katastrof k pretvoreniu pseudosocializmu na normálnu ľudskú spoloCnosť spravodlivosti. Nebol ovenčený úspechom, pretože jedni nevnímali a druhí v tom čase už „urobili stávky“ v globálnej „hre“a nevzdali sa ich.

Táto expertíza bola vydaná po štátnom krachu ZSSR počas cenzúrno-ideologického chaosu r.1992. Pôvodný názov prvého vydania z r. 1992, smerovaný ku konkrétnemu adresátovi, bol zamenený za charakteristiku samotnej práce z poslednej frázy jej záveru (z vtedajšej tretej brožúry). V takejto podobe sa „Voda Mŕtva“ stala dostupnou širokému čitateľskému prostrediu. To, že bola vydaná ako kniha a stala sa v princípe voľne dostupnou – to je dôsledok krachu predchádzajúcej formy štátnosti a rozloženia ZSSR. Z toho dôvodu bol zverejnený materiál, ktorý pri zachovaní predošlej formy štátnosti alebo nekatastrofickom priebehu spoločenských zmien bol odsúdený stratiť sa v archívoch ÚV KSSZ (Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu*), štátnych bezpečnostných služieb (včítane KGB*) a  „Štátnej kontroly za Štátneho dozoru“.

„Elita“ podľa svojho typu psychiky - to sú nevoľníci, samoľúbi domýšľaví otroci. Nevoľník reaguje výlučne na pánove veliteľské zrevanie. Ako v ňom prebudiť dôstojnosť človeka? a zachovalo sa v ňom vôbec to, čo treba budiť? – to sú otázky, na ktoré nepoznáme odpoveď inú, ako tú, že: nevoľník si sám musí spomenúť, že on pôvodne je slobodným človekom a má sa správať patrične dôstojnosti človeka. Vtedy sa ľudia budú aj k nemu správať ľudsky.

Ak „zrevanie“ nedosiahlo úspech, tak sa netreba klamať nádejou, že buď by „Voda Mŕtva“, napísaná vážene a úctivo voči každému, kto je v nej osobne spomenutý7, bola vypočutá, adekvátne pochopená a s vďakou prijatá v aparáte na vykonanie, čo by umožnilo vyhnúť sa národom ZSSR (tiež  východnej Európy a  iných oblastí*) mnohým

5 Ako vidno už zo samotného názvu správy, „jasnovidci“ z Inštitútu USA a Kanady sa pomýlili už vo východzích údajoch pri formulácii tejto vedecko-výskumnej práce: v r.1990 už žiadna parita (rovnosť základných systémových parametrov*) neexistovala.

6 Tzv. Robotnícko-roľnícka inšpekcia. Ide o systém silových orgánov vedených Národným komisariátom, zaoberajúci sa štátnou kontrolou za ranného obdobia sovietov v r. 1920-1934. Jedným z Leninových cieľov tejto práce bolo pravdepodobne znemožnenie koncentrácie moci do jediných rúk – pozn. prekl.

7 Vo vzťahu k vtedajšej „elite“ ako celku a opatrená verného služobníka sprievodným „Vaše Veličenstvo“, t.j. označenie funkcie cárskym výnosom vo filme „Ivan Vasilievič mení profesiju.“ (Poznámka z r. 2004)

nepríjemnostiam8; alebo naraziac na chybné názory v nej vyjadrené, by Akadémia vied vypracovala zrozumiteľnejšiu a dokonalejšiu dlhodobú koncepciu života spoloCnosti.

M. S. Gorbačov a celá banda (ako aj ich predchodcovia a následníci) dostali viac ako dostatočne láskavé a dobromyseľné listy od množstva sovietskych ľudí, ktorí sa k vodcom (moderne „lídrom“*) strany a štátnych orgánov stavali s hlbokou úctou a dôverou. Desaťročia im písali v úprimnom naivnom presvedčení, že úrady niečo nevidia, nevedia a nechápu. Mnohí workoholici, straníci i nestraníci, nedajúci si nič naviac do vlastného vrecka aj keď mali na to zákonný nárok, sa snažili roky priviesť k rozumu vodcov štátu, pokiaľ oni robili svoje úradnícke kariéry. Písali krajne dobromyseľne a úctivo - bez toho zavrhujúceho vzťahu k celej sociálnej „elite“ a jej pánom, ktoré je vyjadrené vo „Vode Mŕtvej“. Avšak „elitárni“ chrapúni proste pľuli na nich a vysmievali sa im v svojom úzkom kruhu „komunizmu“ vnútri kremeľských stien a ohrád bezpečných haciend - dáč. A vo „Vode Mŕtvej“ im bolo povedané: „Dosť!“ - ktorému oni neporozumeli. Škoda...

Ak by bola „Voda Mŕtva“ od začiatku adresovaná širokým čitateľským kruhom, pričom jej každodenný profesionalizmus nachádza svoje uplatnenie mimo sféry štátneho a národohospodárskeho riadenia, mimo sféry žurnalistiky a sociologických vied, tak by bola napísaná v inom emocionálno-zmyslovom usporiadaní.

Bieda Ruska (a našich krajín*) tkvie v tom, že za posledných tisíc rokov sa takmer všetci - až na zriedkavé výnimky – stali takými „ostýchavými“ a v podstate zbabelými, že sa zdráhajú jednoducho nazvať hlupáka – hlupákom, podliaka – podliakom, parazita – parazitom. Ale nasledujúc pravidlá „zdvorilosti“, si sami sebe nahovárajú, že naozaj nerozumejú, kto je hlupák, kto darebák, kto parazit, kto pokrytec. A veľká časť pripomienok ohľadom hrubosti jazyka „Vody Mŕtvej“ je zviazaná s touto osobitosťou obrazu myslenia, panujúcej v ruskej (a našej*) kultúre, v ktorej pozitívne zobrazený zločinec môže všetko, a pravdu o ňom - ani priamo do očí, ani len tak - nesmieš povedať (bo prištipnú ti grant*)... Je čas s tým skončiť a začať nazývať všetko pravými menami. 9

Preto ak niekto bolestivo vníma štýl „Vody Mŕtvej“, tak nech nájde mužnosť uvidieť v sebe samom tie „elitárne“ dé(a)monické ambície, možno neuspokojené v reálnom živote, do ktorých cielene bije informácia „Vody Mŕtvej“. Alebo nech sa oslobodí od idolo-poklonkovania vo vzťahu k tým idolom, ktorí sú zavrhnutí vo „Vode Mŕtvej“.

8 Napr.: následným ozbrojeným konfliktom, finančnému terorizmu a pod. so sprievodnými státisícami, ba miliónmi mŕtvych dôsledkom stresu, samovrážd, chorôb z poklesu životnej úrovne po ekonomickej neokoloniálnej agresii tzv. Atlantických kmotrov a ich periférie vo forme západných „elít“ – pozn. prekl.

9 T.j. eufemizmy, tzv. politicky korektný, resp. korektálno-análny „newspeak“ typu „Humanitárne bombardovanie“, „Obranná vojna na druhej pologuli“, či „Zákerný nepriateľ napadol naše lietadlá, pokojne bombardujúce jeho dediny a mestá“ a pod., nemajú v občianskej spoloCnosti miesto a sú proste jasným prejavom systematickej fašizácie územia, na ktorom sa začnú používať. Vieme predsa, že prvý útok smeruje vždy na morálku. Spolu s idiotizáciou, presnejšie adiotizáciou cieľovej skupiny, alebo už priamo otrokov - budúceho „Kanonenfutteru“ - žoldákov určených na expanziu neokoloniálneho kastového režimu – pozn. prekl.

Druhá časť nespokojných vyčíta autorom „Vody Mŕtvej“ „neruskosť“ ich jazyka10. V skutočnosti vo „Vode Mŕtvej“ na jednu stranu textu pripadá výrazne menej prevzatí z cudzých jazykov, ako v inej literatúre, venovanej problémom sociológie a histórie. Pritom mnohé neruské slová vpadli do jej textu, buď pri citácii („akmatická fáza“, „etnos-persistent“, „komplementárnosť“, „diachronická chronológia“ – je to zo slovnej zásoby L. N. Humiliova, idola mnohých ruských a neruských euroázijcov-multinacionalistov), alebo preto, že oni sú znakmi našej epochy („pluralizmus názorov“, „interregionálny“ a pod.). V našom vlastnom výklade sa vôbec nevyskytujú koreňovému systému Ruského jazyka, panujúceho v Rusku, také cudzie slová, ako „objektivizácia“, „ontologizácia“, „reflexívna“, „relevantnosť“, „explicitné“, „heterarchirovaný systém“, „eminentný“, „paradigma“, „metafyzický plán“, „mentálnosť“ a pod. „renyxa“ 11. Ich používaním zaklínajúco hreší (nielen*) ruskojazyčná inteligencia, prestávajúc seba samú chápať. Nakoľko sa však cudzojazyčná terminológia stala stabilnou v niektorých oblastiach poznania, tak sme ju nevyhnutne použili. Jej zmena na nejakú inú terminológiu by totiž bola spoľahlivým spôsobom ako stratiť chápanie čitateľa, postaveného na tejto už stabilnej terminológii.12

Druhá vec je, že vo „Vode Mŕtvej“ sa stretávajú známe slová v neznámych spojeniach - kombináciách („zmena logiky sociálneho správania“, („plná funkcia riadenia“, „globálny prediktor, parazit“*) a pod.), no tu nič nespravíš. Ak príde reč na javy, ktorým tradičná sociológia nevenuje žiadnu pozornosť, tak naraziac na takýto druh nezvyčajných slovných spojení, je pre čitateľa nutné zobrazovať si ich samostatne, aby vo svojom vnútornom svete vytvoril obraz toho javu, na ktorý poukazuje neznáme spojenie známych slov.13 Ale ak by sme na poukázanie na tieto javy vymýšľali úplne nové slová, tak ich zmysel by skutočne bolo nemožné pre väčšinu si zobraziť.

Okrem toho hustota nabalenia zmyslu v prepočte na stranu textu je vyššia, ak píšeme v dlhých súvetiach (aj keď krátke sa ľahšie chápu - to sú zároveň mantinely, rámec, v ktorom sme sa „veslovať“ snažili*). Keďže pri písaní „Vody Mŕtvej“ sa pôvodne sledoval cieľ ekonomickosti využitia času a  prostriedkov na strojopis (aby sa neposielali zákazníkovi hrubé rukopisy?), tak toto určilo aj štýl podania. Samozrejme, že ten, čo si zvykol myslieť v citoslovciach a trojslabičných frázach, nie vždy môže z chodu zdolať a pochopiť súvetie na štvrť strany. Ale, ak on chce pochopiť všetko, o čom je reč vo „Vode Mŕtvej“, tak si musí spomenúť, ako ešte v 7. – 8. triede ZŠ rozoberal zloženie vety: druh vety (zložité priraďovacie súvetie s podraďovacou vetou a pod.), podmet, prísudok, prívlastok, príslovkové určenia atď. T.j., všetko potrebné na to, aby pochopil dlhé frázy, on už v pamäti má. Je druhá vec, že on to 10 Výčitky takéhoto druhu boli vyslovované aj neskôr. Odpovede na ne boli dané v práci VP ZSSR „Jazyk náš: ako objektívna dannosť a ako kultúra reči“. (Poznámka z r. 2004)

11 Ak by sme ruskú azbuku stotožnili s latinskou abecedou, tak ruské rukou písané slovo «чепуха» by sa čítalo ako „renyxa“ — «чепуха» (v slov. nezmysel), nejasné slovo, vysvetlenie ktorého nemožno nájsť ani v jednom slovníku. Na tomto vytvoril námet pre jednu zo svojich poviedok A. P. Čechov.

12 Preto sme aj v slovenskom preklade ponížili použitie cudzích slov na najnižšiu možnú mieru a vrátili sa k pôvodným slovenským výrazom. Tam kde sa cudzí výraz už vžil a vytlačil pôvodné slovenské slovo – sme použili pre lepšie pochopenie oba výrazy. Týka sa to nielen tohto prekladu, ale všetkých prekladaných materiálov KSB – pozn. prekl.

13 prostredníctvom osobnostne podmienenej predstavivosti. Tak, ako malé dietky, keď sa učia hovoriť a zobrazovať hovorené. T.j., priraďovať obrazom slová (zvukové, písomné abstrakcie) a slovám obrazy.., bo dnes sa celý život učíme a kto s tým prestane - ten sa veru ďalej nedostane... Tak si čitateľ vo svojom vnútornom svete asociácií-emócií priraďuje v pamäti kolektívno-inDiviDuálneho „ja“ zosTrojenie jedinečného obrazu toho javu – pozn. prekl.

nepoužíva, žijúc v zhone krátkodobých záležitostí, určovaných citoslovcami a trojslabičnými frázami. (Takmer ako zviera...*)

Čo sa týka zmyslu, obsahu - tak je „Voda Mŕtva“ dokonca aj vo vydaní z r. 1992 stále na vyššej úrovni, ako ľubovoľná z publikácií s ňou nespokojných, týkajúca sa rovnakej problematiky. Je v nej mnohé povedané, no ešte viac sprevádza potichu (medzi riadkami*) povedané v nej v súlade s princípom doplniteľnosti inFormácií (v rámci inFormačného kontextu*). A v tomto je jej hodnota - prednosť, nakoľko bezpečnosť každého, kto sa s ňou stretáva, sa určuje tým, nakoľko sa jeho vlastné celostné vnútorné i   navonok viditeľné správanie sa zhoduje so vzájomnou podmienenosťou povedaného a  ho potichu sprevádzajúceho (medzi riadkami vySloveného*) vo „Vode Mŕtvej“.

Počas prípravy terajšieho vydania bola časť priamo napísaného vo vydaní z r. 1992 nanovo vysvetlená, a pritom boli odkryté aj niektoré z predošlých zamlčaní (v súlade s vývojom kultúry myslenia spoloCnosti za dané obdobie*). Zamlčania, vyjadrovanie sa „medzi riadkami“ – to nie je hermetizmus a ani ezoterika, sledujúce cieľ utajenia informácie v inotajoch a symbolike. Proste v   princípe je nemožné zosTrojiť informačný systém na nosičoch s ohraničenou kapacitou, v ktorom by všetko bolo oficiálne (v zmysle jednoúrovňového chápania*). Vždy v ňom je niečo aj zamlčané - „medzi riadkami“14.

No vždy je nevyhnutné dbať na to, aby princípy, zavádzané do systému oficiálne, boli podporované princípami, zavádzanými do neho mlčky - po tichu. A tým viac, aby všetky boli v súlade s objektívnymi procesmi v objemnejších systémoch. V prvom vydaní „Vody Mŕtvej“ sa podarilo udržať tento štýl výkladu na dostatočne vysokej úrovni, aj keď sú v ňom aj chyby: konkrétne, Odeskému vojenskému okruhu na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny nevelil I. E. Petrov a zóna Panamského kanála spolu s Panamou bola súčasťou Kolumbie a nie Mexika.

V terajšom vydaní v novej úprave zahŕňa začiatok Zväzku I aj tretiu kapitolu. Pritom je znova, podrobnejšie a  dôkladnejšie vysvetlená Dostatočne všeobecná teória riadenia (DVTR). Doplňujúco je do Zväzku I vložená ôsma kapitola, v ktorej sú osvetlené otázky, v predošlých vydaniach „Vody Mŕtvej“ zamlčané – ponechané v tichosti, no vnímavým čitateľom „tušené“*.

V Zväzku II je prepracovaná časť o zobrazení Plnej funkcie riadenia v štátnych a neštátnych štruktúrach spoločenského samoriadenia a ekonomická časť. Z ekonomickej časti je odobraná veľká časť pôvodného textu, ale teraz je v nej ukázaný východ z abstrakcionizmu DVTR a „čistej“ matematiky do oblasti organizácie praktického riadenia národného hospodárstva na osnove metrologicky podloženého matematického modelu. Táto časť poskytuje ešte jednu formu výkladu DVTR (metódu dynamického programovania - MDP) a podstatou zjednocuje oba zväzky „Vody Mŕtvej“. Zvyšný text sa menil iba štylisticky a odstraňovali sa zjavné chyby a preklepy (súbory, na základe ktorých bolo pripravené súčasné vydanie, boli získané skenovaním predchádzajúcich vydaní, vytlačených ručnou typografickou sadzbou podľa strojopisných textov. Preto prosíme o zhovievavosť, ak v texte ostali nejaké chyby zo skenovania a nepostrehnuté preklepy). Všetky poznámky pod čiarou boli zahrnuté do textu počas prípravy súčasného vydania fakticky druhej úpravy „Vody Mŕtvej“ (neskoršie poznámky sú opatrené rokom ich zapracovania do textu.) Do textu DVTR sú vložené upresnenia a doplnenia, t.j., je vo verzii z r. 2011 (2013*) základnej úpravy z r. 2003.

14 organizačné, metodologické, algoritmické, pamäťové informácie, rôzne úrovne dátových priorít a ich interpretácií... až po poloautonómne objekty a dedičnosť, predávanie informácií, kognitívne procesy atď. – pozn. prekl.

„Voda Mŕtva“ bola písaná pozvoľna: priemerne nie viac, ako 5 knižných strán za deň. Prax ukazuje, že v prevládajúcej väčšine prípadov sa aj číta s chápaním v nej povedaného nie rýchlejšie, ako sa písala. Aj keď samotné texty je možné aj rýchlejšie prečítať..., v zmysle „naložiť“ do pamäte (no s pochopením, vytvorením vlastných, jedinečných inDiviDuálnych obrazov k téme (čo je jedným z cieľov), to už tak rýchle nebýva...

V tomto zmysle bifľovať sa význam nemá, bo cenným jest, ak osobnosť človeka svojou zostane,i on/ona rozvinúť sa môže tam, kde miesto má Miera,

to jest, ak uvedomené si z podvedomia, vlastnými slovami prerozprávať vie.*)

A hoc ona na aktuálnosti nestratila za posledných 20 rokov (úpravy prvého vydania boli zavŕšené koncom júna 1991), predsa len pri prečítaní si treba uvedomiť, že „Voda Mŕtva“ je dokumentom príslušnej epochy. Odvtedy sa nielen svet zmenil, ale aj v chápaní mnohých otázok a ich vzájomných súvislostí VP ZSSR takisto nelenil... a čo-to povyrástol.

19. marca — 9. apríla 1998Upresnenia: 26. novembra 1998; 17. januára 1999

2. apríla 200327. mája 2011

V terajšom vydaní je do ôsmej kapitoly Zväzku I vložené doplnenie - upresňujúce pohľady ohľadom bohosloveckých otázok. V Zväzku II sú do časti, zasvätenej informačnej bezpečnosti, pridané tri neočíslované obrázky, opakujúce obr. 1 – 3 Zväzku I.. V ostatnom, do pozornosti predkladaná úprava, opakuje text Sväto-Petrohradského vydania „Vody Mŕtvej“ v úprave z r. 1998 s opravou rozpoznaných preklepov a zmenou štylistiky na niektorých miestach.

21. novembra 2000

Okrem toho v terajšom vydaní sme upustili od šušľavo-nezmyselnej „orfografie“ (pravopisu*), ktorú sme dodržiavali v predchádzajúcich úpravách. Takto sú citované texty ponechané v zvyčajnom „pravopise“, aby boli takými, ako v origináli (okrem zámeny «е» nа «ё» tam, kde je to potrebné).

VYSVETLENIA O Gramatike

Teraz platný pravopis, nahrávajúc šušľavosti všednej hovorovej reči, predpisuje pred sykavými neznelými spoluhláskami v predponách bez-, voz-, iz-, raz- zvučné „z“ zameniť za nezvučné „s“ v dôsledku čoho menované „morfemy“ (predpony*) v skladbe slova strácajú zmysel. Pretože nám sa nepáči nezmyselná zmena pravopisu, prešli sme v našich prácach na pravopis, vyjadrujúci zmysel. Kvôli tomu je lepšie písať takto, napriek tomu šušľavo-nezmyselnému „pravopisu“, ktorý učili všetkých v škole. Aj keď sluchové vnímanie rozdielov v znení «е» a «ять», «и» a «i» vymizlo a aj chýbajú na klávesnici, tak na existenciu týchto písmen ako zvýrazňovačoch zmyslu upozorňujeme podľa nutnosti, zodpovedajúco zachovávajúc vo väďšine prípadov v písaní «е» a «и».

Okrem toho v rade prípadov v dlhých súvetiach, je možné v naších prácach natrafiť na interpunkčné znamienka, ktorých umiestnenie nie je predpísané teraz platnou gramatikou. No, je ich lepšie dať do textu, lebo ich významom je vymedzovať rôzne zmyslové jednotky v skladbe dlhých súvetí, čo zjednodušuje ich pochopenie. Takémuto cieľu – spojeniu niekoľkých slov do zmyslovej jednotky – slúži aj priebežné podčiarkovanie a zvýraznenie časti textu vo vete kurzívou.

O nevyhnutnosti prechodu k zmysel vyjadrujúcemu pravopisu v materiáloch Koncepcie sociálnej bezpečnosti pozri prácu „Jazyk náš: ako objektívna dannosť a ako kultúra reči“ a čiastočne kapitoly: 2. „Zmysel slov a zmysel reči“ a 3.3.3. „Kultúra reči v Koncepcii sociálnej bezpečnosti“.

27. februára 2004

Prvý odsek O gramatike má plný zmysel pre originálny text v azbuke, ale v mnohom aj pre naše jazyky. V tomto preklade z ruského jazyka, zvýraznenia veľkých písmen vo vnútri slov (oproti originálu naviac) majú upozorniť na pôvodný zmysel ich koreňov a nabádať čitateľov k cvičeniu hlbšieho vnímania etymológie, ako jednej z kľúčových nositeliek tendencií kulturologických procesov, dominujúcich vývoju stereotypov myslenia našej civilizácie, a tým každého jedného jedinca ju spolutvoriaceho. Umožňuje pozrieť sa ďaleko do minulosti vývoja myslenia našich predkov, porovnať so súčasnosťou a načrtnúť tak pravdepodobnostnú predurčenosť vývoja udalostí budúcich. Zároveň načrtáva ako jeden z efektívnych nástrojov praktického každodenného, dnes už všeobecne dostupného socio-kultúrneho inžinierstva, aj možnosti ich ovplyvňovania.

Kolektív prekladateľov, 27. júl 2014

SLOVO K ČITATEĽOVI

„Predovšetkým do lásky sa odievajte, ktorá dokonalosť celku dáva15“, písal apoštol Pavol v Liste Kolosanom (3:14). Láska Ekumenická (Ľúbosť Všezjednocujúca - UniVers-álna*) zjednocuje16 v súlade17 celistvosť hierarchie vesMíru. Ľudská „láska“, súc bláznivou, poddávajúcou sa vášni a (alebo) ľútosti, alebo súc nenaučenou používať rozum jej daný, nepredvída následky svojich aj cudzích činov, po prvé: pre okolie; a po druhé: pre seba - a tak zlo rozsieva.

Takže: Láska mínus zodpovednosť za dôsledky svojich činov nie je nič viac ako dobromyseľnosť. A dobrými úmyslami, idúcimi prevažne z čistého srdca, do pekla cesta dláždená je (...ako sa správne ľudovo vraví*). Preto neradno stavať proti sebe horúce, chvejúce sa srdce a chladnú hlavu kľudnej mysle (RazUmu*), nezkalené v ich jednote ani pomútením, ani zlom.

Každý rozum - inDiviDuálny alebo súborný - v hierarchii UniVersa rieši predovšetkým úlohy samoriadenia v medziach možností, poskytnutých hierarchicky vyšším objemnejším riadením a  úlohy vyššieho riadenia vo vzťahu k hierarchicky nižším systémom. Tento všeobecný stav je spravodlivý aj vo vzťahu ku každému človeku, aj vo vzťahu k rôznym ľudským spoločenstvám. Počnúc rodinou a končiac ľudstvom celkovo. Všetci a každý žije tak, ako rieši úlohy riadenia a samoriadenia. Dobre, alebo zle. Vychádzajúc z Lásky, alebo vychádzajúc z chtíču, pre uspokojenie ktorého dusia okolitý svet.

Nasledujúca práca – to je pohľad na dejiny, viac alebo menej pamätné dnešnému ľudstvu, z pozície Dostatočne všeobecnej teórie riadenia. Pritom skutočný dejepis, ako aj matematika, sú vedou presnou. Len, pokiaľ v matematike sa môžu výpočty robiť s presnosťou jedného alebo viac znakov (napr. číslic*), tak každý historický proces môže byť opísaný18:

15 Alebo v inom preklade: „...je dokonalosť celá“, či „...súhrnom dokonalosti“ *

16 namiesto boja protikladov v tomto zmysle, úrovni chápania - súvislosti v odlišnostiach hľadá *

17 z lat. v harmónii, z gr. v geommetrii *

18 Nasledujúci fragment textu o dejepise   ako   o   vede presnej bol prepracovaný v r. 2004 s cieľom dôkladnejšieho rozboru tejto otázky

s presnosťou do úrovne bezmenného (anonymného*) davu-národa19 a „osobnosti“. Osobnosti vodcu, génia, velikého a múdreho, alebo malého a  podlého, v závislosti od toho, z pozície akej koncepcie organizácie života spoločnosti (spoločensko-politickej koncepcie) sa pozerá;

pri zložitejšom variante opisu dav-národ stále zostáva neosobný, no k osobe vodcu sa pridávajú ďalšie osoby – stúpenci vodcu, jeho nepriatelia i stúpenci nepriateľov. Toto sú tzv. „historické osobnosti“.

No s „historickými osobnosťami“ v ich živote a  činnosti sú zviazaní aj ďalší ľudia, patriaci do anonymného davu-národa v historickom popise dvoch vyššie opísaných typov. A tak je možné v doteraz anonymnom dave-národe odhaliť rôzne záujmové strany (skupiny*). Niektoré z týchto strán existujú v priebehu krátkych období v rámci aktívneho života jedného pokolenia. No iné strany sa vytvárajú a pretrvávajú v kontinuite - následnosti generácií, naberajúc do seba nových ľudí, zámenou za odchádzajúcich zo života. Okrem toho možno v spoločnosti odhaliť aj rôzne sociálne skupiny: profesionálne korporácie; spoločenské triedy; v mnohonárodnom spoločenstve v rámci štátu a celkovo v ľudstve – národy a národnosti, národnostné menšiny a pod. V súlade s tým, možno historický proces opísať: s presnosťou na určité sociálne skupiny;

Z počtu sociálnych skupín takéhoto typu, sa osobitne vyčleňujú tie sociálne skupiny, ktorých všetci predstavitelia sa tak, či onak z väčšej časti zaoberajú politikou. V súlade s tým, možno historický proces opísať: s presnosťou na cirkevný rád alebo politickú stranu;

Avšak nie všetky sociálne skupiny tohto druhu konajú vo verejnej politike otvorene. Niektoré z nich sa utajujú pred spoločnosťou, robiac zákulisnú politiku, alebo, zaoberajúc sa ňou, snažia sa vytvoriť u okolia dojem, že sa zaoberajú nie politikou, ale niečím iným. Napríklad: zbierajú kolekcie motýľov, alebo sa zaoberajú nejakým „osobnostným rozvojom“

19 Podľa definície V. G. Belinského: „Dav - tlupa je skupina osôb, žijúcich podľa tradície a posudzujúcich podľa autorít... Takýchto ľudí v Nemecku nazývajú filistrami, a dokiaľ v ruštine sa nenájde pre nich úctivý, nehanlivý výraz, budeme ich volať týmto menom“ (V. V. Odincov, „Lingvistické paradoxy“, Moskva, „Osveta“, r. 1988, str. 33).

Ak „filistra“ pomenovať v ruštine, tak on je – tlupár. (Filistri, t.j. obmedzenci, „úzkoprsí“ ľudia. U nás sa zvyknú nazývať ľudovo aj „malomeštiakmi“. Iný slovenský výraz na uvedený spoločenský jav je „príslušník davu“, „jedinec stádovitého typu“ – proste „ovca - ovčan“ *). Jeho základnou kvalitatívnou charakteristikou je, že si neželá a nie je schopný samostatne myslieť a získavať názor, zodpovedajúci reálnemu stavu vecí a smerovaniu toku udalostí. Tzv. „elita“ - to je tiež dav, no informovanejší v niektorých otázkach, než „plebs“. V davo-„elitárnom“ spoločenstve zčasti ne-davom sú tzv. znachari (kulturologickí „mágovia“, moderne (a)sociálni inžinieri*), schopní samostatne myslieť, a jak obmývaním (jemne*), tak prevalcovaním (násilne*) vštepovať svoj názor do psychiky okolia priamo - cez ich vlastný názor, alebo nepriamo - cez názory „bezúhonných“ autorít, ktoré oni sami vypestovali na to, aby ich autoritný názor (cez dostatočný „piár“ a „nezávislé“ ocenenia*) bol prijatý davom (bezprízorným a systematicky dlhodobo, celým súborom dostupných prostriedkov, ohlupovaným*). Zodpovedajúco tomu, v materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti („Voda Mŕtva“) spoločnosť, tvorená dvoma druhmi davu, riadeného „znacharmi“ ((a)sociálnymi inžiniermi*), sa nazýva davo-„elitárnou“.

V danom prípade termín „dav-národ“ nemá takýto špecifický význam, ale pomenuváva historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí, v pozadí ktorého aj vo vzájomnom pôsobení s ktorým, konajú tzv. „historické osobnosti“. (Poznámka, r. 2004)

svojich členov. V súlade s rozpoznaním tohto faktora v historickom procese20, možno historický proces opísať: s presnosťou na úroveň globálneho sprisahania (napríklad mnohých pokolení rímskych

pápežov, ruských imperátorov (aj ostatných panovníckych, aristokratických a bankových rodov a rodinných klanov, klanov tajných organizácíi, do ktorých nejeden z nich patril*), komunizmu, fašizmu, anarchizmu, homosexualizmu atď);

Keďže však sprisahania strategického zamerania bývajú viacúrovňové21, môže byť historický proces opísaný: s presnosťou (zaostrením*) na vnútorné „sprisahania v sprisahaní“, šéfujúce nad

sprisahaniami nižších úrovní utajenia (napríklad slobodomurárstva22 v Euro-Americkej regionálnej civilizácii);

20 A tí, ktorí si myslíte, že tomu tak nie je, tak čítajte (chápte): „Primerane hypotetickej  možnosti odhalenia faktora tohto typu...“ (Poznámka z r. 2004).

21 Táto viacvrstvovosť ( niekedy v tomto zmysle aj „zapuzdrenosť“ objektu, resp. subjektu riadenia*) je užitočná pre prípad fiaska (neúspechu, prevalenia sa*), a taktiež nevyhnutná na odkanalizovanie (zvedenie) prílišnej politickej aktivity nezasvätených a časti protivníkov cieľov sprisahania, vovlečených aj tak do komplotu z dôvodu ich riadenia (z operatívnej potreby zaradenia ich funkcií do definovaných cieľov projektantov. T.j. mediálne „osobnosti“, oficiálni i neoficiálni politici, kľúčoví úradníci, pracovníci rôznych ministerstiev a bezpečnostných zložiek, privátnych firiem a korporácií podľa rozsahu a potrieb operácie.*). A rovno - aj z dôvodu potreby zneškodňovania, eliminácie ich činnosti vo vzťahu k cieľom skutočného jadra sprisahania (keďže sú na samotných jeho nižších úrovniach väčšinou deklarované, interpretované inak. Oficiálne ani nehovoriac.*)

22 „SLOBODOMURÁRSTVO (z franc. franc maçon – slobodný murár) alebo MASONSTVO (z ang. masonry - murárstvo) religiózno–etické hnutie, vzniklo začiatkom 18. stor. v Anglicku, rozšírilo sa (hlavne v buržoáznych a šľachtických kruhoch) v mnohých krajinách, vrátane Ruska. Názov, organizáciu (združovanie v lóžach) a tradície Slobodomurári prevzali od stredovekých cechov (bratstiev) od stavbárov – kamenárov (strojiteľov katedrál, okolo ktorých sa zvykli sústreďovať intelektuálne elity*) a od stredovekých rytierskych a mystických rádov. Slobodomurári sa snažili vytvoriť tajnú celosvetovú organizáciu s utopickým cieľom pokojného celosvetového zjednotenia ľudstva v religióznom bratskom zväzku (hrubým písmom zvýraznený text je citácia). Najväčšiu úlohu zohralo v 18. - a začiatkom 19.stor. So Slobodomurárstvom boli zviazané jak reakčné tak aj progresívne spoločenské hnutia.“ (Sovietsky encyklopedický slovník, rok vydania 1986).

Čo sa týka nami hrubo zvýraznenej frázy v citáte (o čom sa takmer tými istými slovami vyjadruje aj „Veľká sovietska encyklopédia“, vydanie 3, zväzok 15, str. 447), tak v podstate „Sovietsky encyklopedický slovník“ takto - priamo a nedvojzmyselne – oznamuje: činnosť Slobodomurárstva spočíva v uskutočňovaní tajného celosvetového sprisahania.

Do akej miery je tento cieľ utopický? - to rieši každý človek sám, v závislosti od toho, akými predstavami o riadení a riadiacimi návykmi on osobne disponuje. Taktiež podľa svojich možností:

1. rozumieť a chápať priamo pred jeho očami prebiehajúce a aj už jemu o minulých udalostiach známe z kroník;

2. účelne (celostne, komplexno-cieľavedome) konať podľa svojho chápania pravidiel slobodnej vôle na princípe slobody morálneho výberu (objektívnej mravnosti, formovania skupinových stereotypov myslenia atď.*).

Autori všetkých nám známych učebníc dejepisu majú zhruba také predstavy o riadení spoločnosti, že témy slobodomurárstva do svojich výkladov nezahŕňajú. A ak táto (tabu*) téma vyvstane v učebných literárnych dielach školských výučbových programov (napr. v románe L.N.Tolstého „Vojna a mier“ - „Válka a mír“, sa gróf Piérre Bezuchov stane slobodomurárom.. Pritom si treba „vyjasniť“ aj to, že M IR, azbukou „мiр“ v ruštine znamená svet, spoločnosť, a MIER, azbukou „мир“ - neprítomnosť vojny; ľahostajnosť v písaní týchto podľa zmyslu rozdielných slov (čiže už aj nesprávny preklad názvu tohto diela do praktický všetkých cudzích jazykov*) – to je ďalší príklad škodlivosti aktuálne účinkujúcej šušlavo-nezmyselnej ortografie (po jej opakovaných deformáciáh - skracovanie počtu znakov už Cyrilom a Metodom a v troch etapách od Petra I. až po Lenina - aj v samotnom ruskom jazyku)*), tak slobodomurárstvo a jeho činnosť charakterizujú v tom zmysle, ako aj autori uvedeného odseku „Sovietského encyklopedického slovníka“: (ne)slobodní murári sú vraj rôzni romantickí idealisti, ktorí majúc prostriedky sa ničím nezaoberajú, nudia sa v nečinnosti, nevplývajúc na nič

Avšak aj so sprisahaniami to nie je až tak jednoduché, keďže v každom skutočnom sprisahaní existuje vlastný „mozgový trust“23 ktorý zadáva, definuje ciele sprisahania, určuje cesty a prostriedky ich uskutočnenia, kontroluje priebeh vypĺňania plánov a  v prípade nevyhnutnosti plány koriguje. A existuje aj výkonná periféria. Vzhľadom na uvedené okolnosti, môžno historický proces opísať: s presnosťou na „mozgové trusty“, „najhlbšie z najhlbších“ v mnohoúrovňových

sprisahaniach; Aj tak celé ľudstvo, nezávisle od jeho reálnej alebo vymyslenej vnútornej štruktúry, je iba

časťou Sveta. A vzhľadom na túto skutoCnosť, netreba už od prahu zavrhovať možnosť toho, že historický proces - dejiny môžu byť opísané: s presnosťou na vzťahy pozemského človečenstva s inými civilizáciami, hierarchiou

Satana (Sethon-a, Seth-a?*) i „Kráľovstvom Boha – Tvorcu Všemohúceho“(Božou Prozreteľnosťou).24

Tým, ktorí z rôznych príčin nie sú schopní priznať existenciu Boha – Tvorcu Všemohúceho - a existenciu Satana (Sethon-a*), môžeme len povedať, že jazyky národov nezvyknú udržiavať prázdne pojmy25 po tisíce liet, hypotetické „zhluky slabík“, ktoré nemajú žiadny význam. Preto pri čítaní tejto práce môžu pod „Kráľovstvom Najvyššieho Boha

zásadné v živote spoločnosti a v politike; a ak aj vplývajú, tak v dôsledku toho, že oni sú idealisti-romantici, vplývajú blahodárne. (V rovnakom zmysle je popisované slobodomurárstvo aj v románe „Vojna a mier“ v správnom preklade „Vojna a spolocnosť“ L. N. Tolstého – zo starého, počas smuty zavraždeným carevičom prekliateho bojarského rodu „tlstých“ *).

O tom, že idealisti sú vlastne „romantici“, a nie praktici, verní ideálom; a že u „romantikov“ často v duši niet návykov, umožňujúcich uskutočniť blahé zámery v živote – o tom všetci tí, ktorí čítajú takéto táraniny (bludy) o blahodárnom vplyve idealistov-romantikov na chod historického procesu - by mali sami popremýšľať, a nie sa dôverčivo spoliehať na definície, podobné definícii prinesenej z „Encyklopedického slovníka“. (Poznámka z r. 2004).

23 dôverný klub, klub dôverníkov, klub tzv. osobitne (ne)dôveryhodných osôb, ang. „think-tank“, či „think-trust“ *

24 (tech. tzv. Vis Maior*). Avšak vyššie uvedené (a taktiež druhé, zatiaľ nepomenované) opísateľné kategórie, ktoré môžu byť dané do vzťahu s historickým procesom ako takým v procese jeho popisu - to nie sú fakty hisTórie. No fakty histórie s nimi súvisia cez príslušnosť ľudí k tej-ktorej sociálnej skupine, alebo cez skutky „historických osobností“ alebo sociálnych skupín. Opísateľné kategórie, ak by sme chceli vytvoriť analógiu s matematikou ako náukou presnou, definujú priestor formálnych parametrov nejakých rozmerov (mier), vo vzťahu ku ktorým si možno historický proces predstaviť ako viackvalitatívny proces. Inými slovami, historický príbeh s presnosťou (zameraním sa) na „historické osobnosti“ (alebo skôr hysterické?*) a neosobný davo-národ, je primitívnym ploským (2D) modelom dejín reálnych. Rozlíšenie príslušných záujmových strán - skupín v anonymnom dave - dáva tak troj- resp. viac-rozmerný model dejín (za predpokladu, že v tendencii rozlišovania objektívnosti dominancie a previazanosti jednotlivých názorov-cieľov (gr. polyTikos = poly-mnoho, tikos-názor) pokračujeme... a pri nie dokonalom, no dostatočne presnom modeli dokážeme predpovedať vývoj budúCnosti, a tak uvidíme, pochopíme, uchopíme aj prostriedky k jej riadeniu. „Riadiť znamená predvídať“, NapoLeon BonAparte *).

(Poznámka doplnenia z r. 2004 pri zmene základného textu s cieľom dôkladnejšieho vysvetlenia otázky o dejepise ako náuke presnej. Za ňou nasledujúci text je ako vo vydaní z r. 1998).

25 Obrazne, hyppoThéticky povedané, niečo ako báseň „Jabberwocky“ od Ch. L. Dodgsona (Lewis Carroll) v jeho diele „Alice in wonderland“ (Alica v krajine zázrakov ...krivých zrkadiel) resp. Through the Looking-Glass and What Alice Found There (Za zrkadlom a čo tam Alica našla), v ktorej sú len slová bez významu, obrazov, slová umelé, „vedomie mätúce zhluky zvukov“, spúšťajúce tzv. asociatívne myslenie (veľmi zjednodušene povedané: svojou absurditou, otvárajúce podvedomie podobne sťa „dogmy“).*

Vládcu“ chápať hierarchicky usporiadaný súhrn javov v prírode a spoločnosti, ako minimum podpory udržateľnosti procesov rozvoja bez vzájomného ničenia rovnako kvalitných systémov v rámci jednej hierarchickej úrovne. A pod hierarchiou Satana (Sethon-a*) - len ďalší hierarchicky usporiadaný súbor javov v prírode a spoločnosti, disponujúci alternatívnou kvalitou antagonizmu úplne všetkého a dopĺňajúci prvú hierArchiu javov do plnosti chápania sveta – svetonázoru ateistu26.

Pri akejkoľvej presnosti historických opisov sú samozrejme aj chyby možné. Tak ako sú možné (ba do istej miery vysoko pravdepodobné*) pri výpočtoch s ľubovoľným množstvom znakov. Pri čítaní historických prác sú chyby čitateľom vnímané s presnosťou zhruba do úrovní mier vyššie spomínaných kategórií. Tie sú svojou podstatou rôznorodými elementami jednotlivých, počas dejín vzniknuvších (príslušnými záujmovými skupinami skladaných*) systémov „samo“riadenia spoločnosti. Tendencie vývoja týchto systémov však zároveň nevyhnutne vždy plynú v hraniciach dopustenia hierarchicky vyššieho (vo vzťahu k ľudstvu) objemnejšieho riadenia, s ktorým človečenstvo býva, žiaľ, z dlhodobého hľadiska skôr viac v nesúlade, ako v súlade – čo by malo. Tak... a teraz môžeme prejsť k vlastnému predmetu obsahu tejto štúdie...

26 Presnejšie ide o aDeistu – toho, čo neguje, zapiera Boha (z lat. a - v tomto zmysle ako vyjadrenie protikladu a Deo – Boh). Výraz „AT“ bolo totiž hláskové, akusticko-projekčné vyjadrenie nekonečného cyklu sTrojenia „zaćiatku a konca“ v príslušnom frekvenčnom kóde, ľahšie vnímateľnom aj pre jednoDuchých ľudí (viď. výhody a nevýhody hláskových a obrazných foriem písma a ich kombinácie): Samohláska „A“, ako lokálne (i globálne?) maximum, ako najširší zvukový obraz z matematickej postupnosti frekvencií samohlások A E I O U, resp. ich obrazov. Spoluhláska T, ako nadčasový symbol bodu vzniku, transformácie, „singularity“.

Cviko: Viď zrkadlo v kúpeľni a svoju vlastnú tvár pri formovaní dvojzložkového celku výrazu AT. Následne vypni svetlo, aby si prepol na vnímanie čisto zvukových obrazov a ich asociácií v práve „osvetlenom“ kontexte. Teda v tomto hlbšom zmysle, úrovni vnímania je vlastne Ateizmus prvý známy verejne inštitucionalizovaný monoteizmus (viď. Egypt, koniec 18. dynastie a perióda „Tell el Amarna“, cca 1340 B.C.). Sú samozrejme aj staršie zaznamenané, no verejne neinštitucionalizované (Egypt, 3. dynastia, cca.2700 B.C. Re, až po neskoršie vyznanie „Heliopolské“, resp. západná “Hermopolis Magna“ - egypt. HéMenu.. mesto ôsmych). Východná, prakticky na protiľahlom brehu, je už starý AchetAton. ...aj preto sa vyhýbame deformovanému výrazu s´atonizmus (satanizmus, Satan) a používame tiež doslovne nie plne korektný, no snáď objektívne lepší výraz - sethonizmus, Sethon, Seth. *

ÚVOD

A k b y s a c e l ý v e s m í r s t a l š t á t o m j e d n ý m , n e m o ž n ý m b y b o l o v š a d e i z á ko n y n e m a ť j e d n y.

K . P r u t k o v

V termínoch analogickej vedy by bolo možné nasledujúcu prácu nazvať „Všeobecné základy sociológie“. No máme dôvody, aby sme termín reč života postavili do protikladu termínu „sociológia“ a prešli od „sociológie“ k reči života27.

Termín „sociológia“ sa vzťahuje k dvom pojmom: socium – spoločnosť a  logos – slovo. Keďže život človeka plynie v spoločnosti, tak ak po-rusky žiť28, namiesto nezrozumiteľnej „sociológie“, treba používať jasne a jednoznačne zrozumitenú reč života. Lebo všetky životné prejavy treba nazývať menami, vyjadrujúcimi podstatu každého z nich. Života-reč – to je vnútrospoločenská funkcia ž-reče-stva.29 Je očividné pre tých, čo si spomínajú, že písmeno - znak “Ж”(ž), v slovianskej bukvici30 má názov „Žijete“. Pojmový koreň reče (riecť, reč ako vyjadrenie, prejav mysle) je bezprostredne prítomný v obidvoch slovách. 31

Rozširovanie m`Amonárskeho svetonázoru, neseného kánonicky biblickým židokresťanstvom a formálne rituálnym islamom, bolo sprevádzané miznutím žrečestva zo štruktúry národných spoločenstiev. Ono totiž nieslo národnú i mnohonárodnostnú konceptuálnu moc - vyššiu moc pri vymedzení plnej funkcie riadenia podľa špecializovaných druhov vnútrospoločenskej moci v procese spoločenského samoriadenia. Monopol na konceptuálnu činnosť si následne dlhú dobu uchovávala kasta nadjudaistických nadslobodomurárskych „žrecov“, stanúc sa podľa svojich činov - “ovocia

27

a tak pochopiac a následne uchopiac jazyk tvorenia - riekanku k žriedlu rieky života, k života-sChopnosti - pozn. prekl.

28 adekvátne našej slovienskej kultúre, v súlade s jej jazykom - pozn. prekl.29 žrečestvo – schopnosť rozlíšiť podstatné od nepodstatného (procesy objektívne dominantné od iluzórnych),

pravdu od lži v danom konkrétnom momente, konštelácii. Žrec – jedinec toho schopný, majúci takéto vedenie, avšak nezneužívajúci danú schopnosť, tento informačný náskok pred davom (na rozdiel od znachara) vo svoj egoistický prospech - pozn. prekl.

30 Pôvodná slovienska abeceda – bukvica – predchodkyňa dnešnej azbuky – torza pôvodnej bukvice (po amputačných zásahoch Cyrila a Metoda, následne Romanovcov a Lenina). V nej každé písmeno – znak – bukva mala svoj plnovýznamový názov a k tomu priradený Obraz. Preto doteraz, aj ked v oklieštenej forme, si slovanské jazyky (najmä ruský a bieloruský) zachovali schopnosť rozvíjať ľudské vedomie, rozum, mozog na rozdiel od všetkých ostatných umelo vzniknutých jazykov, ktoré myslenie degradujú (viď. zistenia izraelského vedca) – pozn. prekl.

31 je vyjadrením obrazu (lat. forma), po prvé: mravnosti jedinca, spojeného s jeho po druhé: mierou chápania objektívnej reality (Pravdy Božej). Kódovanie obrazov s účelom ich prenosu, in-formovania = tvorenia, zmeny mysle spoloCnosti, na ktorú informačný tok daný jedinec cieli, mieri. Toť blízkosť, prepojenie pojmov „nazerať“ - ako symbolu pre akékoľvek zmyslové vnímanie, príjem inFormácií (vstup konkrétnych mier skúmaného obrazu), „chápať“ – ako symbolu prepojenia a spracovania vnímaného obrazu cez kolektívno-individuálnu algoritmiku psychiky a jej emócií = stereotypov do pamäte podvedomia a „riecť“ t.j. uchopiť v príslušnom napr. zvukovo-frekvenčnom kóde preDávanú, transFormovanú sekvenciu obrazov ďalej na zvolený objekt, čím ovplyvňujem jeho zmeny v rámci nekonečnej transformácie vesmíru (ves-Mier-u, UniVersa). Tak tvorím, sTrojím svet prenosom obrazu. MIM. Miera -> jej prenos, pohyb – In-formácia -> zmena Matérie. Trans-formácia do ďalśieho obrazu. Toľko k základnému princípu trojjedinosti bytia, tvorenia, svet(l)a - sTrojenia. – pozn. prekl.

svojho“ znacharstvom - pseudožrečestvom32. Národné spoločenstvá, stratiac konceptuálnu samostatnosť riadenia, sa tak zmenili na obetné stáda bezpri(e)zorné a v konečnom dôsledku namiesto Života-reči (života-sChopnosti) dostali tzv. sociológiu – pseudovedu. Jej nevedeckosť sa prejavuje predovšetkým v tom, že celá súčasná civilizácia prežíva globálnu krízu kultúry: konflikt generácií, organizovaná „všehoprípustnosť“ (zločinnosť33), ekologické problémy, nacionalizmus34, prechádzajúci do nacizmu, problémy odzbrojenia a pod..

Ak by súčasná sociológia bola vedou, tak samoriadenie spoločnosti, väčšinou dobromyseľné (minimálne aspoň deklaratívne), by vychádzalo z nej a všetky uvedené problémy by proste neboli. Mohli by sa vyskytnúť ojedinelé excesy (výstrelky), nevychádzajúce však nad rámec kompetencie psychiatrie. Pritom by v základnej osnove sociológie ležali minimálne nasledovné vedné odbory:

porovnávacie bohoslovie (teológia) a porovnávací satanizmus35. V danom prípade sa však bavíme nie o stáročných neprestajných sporoch o tom, ktoré z Písiem pravým jest a ktorá viera ako jediná spásu prináša - bo to sú spory o ráme na ikone, keď sa zabúda na ikonu samotnú i na Toho, kto je na nej. Bavíme sa tu nie o sporoch o tom, s ktorým z národov je Boh (či dokonca „ktorý národ je vyvolený?“36)* – tieto spory sú  bláboly detského myslenia, pričom už je čas konečne dospieť37. Bavíme sa o tom, že je nevyhnutné pochopiť, v čom je rozdiel - rozlíšenie medzi náboženstvom a relígiou. Je nevyhnutné pochopiť, že každé Písmo, považované za sväté (vrátane ateistických analógií38), zrodilo v národných spoločnostiach druhotné výklady, ktoré spolu s nimi i zvyškami predchádzajúcich lokálnych vier a povier počas nasledujúcich storočí v značnej miere určovali smerovanie vývoja kultúry, životný štýl a logiku sociálneho správania. Všetko toto je

32 inak povedané: „Ovládol ich prsteň moci“ ...prsteň ega noci. Nezvládli zodpovednosť za moc a prostriedky, technológie jej výkonu, ktoré sa postupne po generácie koncentrovali v rukách ich klanov. Vyzerá to tak podľa vonkajśích príznakov našej civilizácie a jej „samo“riadiacich mechanizmov, projektovaných dlhodobo touto tichou skutočnou nadbaAnkhovou „elitou“, že u mnohých z nich „temné stránky zvíťazili“ u ich osobností, i plášť noci, egomoci rozprestreli nad vývojom spoločnosti... tí, ktorí svetlo národom niesť mali, aby v tandeme mravov a techné (gr.“praxi“) rozvoja kolektívu indivíduí, ciele Človeka ľudstvu ďalšie dali. Súbor inDiviDuí, zbor Ľudí, dietok Jeho... No časť žrecov, bývalej elity, neplniacej si svoje povinnosti voči spoločnosti vo forme zvyšovania kvality podmienok jej materiálneho zabezpečenia spolu s rozvojom kultúry myslenia, prevracia sa v znacharstvo - okultické uskupenie jednotlivcov, sprisahancov proti rozvoju spoloCnosti, namierené na zachovanie a rozvoj svojho informačného náskoku v rámci budovania otrokárskej pyramídy a jej „konfliktného potenciálu“ (DEI - Divide et impera) nielen medzi jednotlivcami bývalého celku, no hlavne v mysliach jedincov samotných. Okrem iného i vytváraním potrebného stresu v stáde pomocou úrokových sadzieb, technológiami, modernejśie metódami tzv. „neurolingvistického programovania“ stereotypov myslenia davo-elitárnej spolo(ne)cnosti, štatistickým dostatočne pravdepodobnostne-predurčeným riadením emócií stáda v medziach „božieho dopustenia“ atď. Ona snaha o imitáciu Vis Maior, prípustného rozptylu, odklonu od Jeho cieľov, a tým delegáciu zodpovednosti na svoje obete vo forme „dopustenia“ Jeho (surového vetra Vyššej Moci a či Vánku Príjemného chápavejších Vecí – voľ. cit. Prorok Eliáš v jednom zo svetlejśích bodov Starého Zákona), vyzerá byť najvyššou známou formou tzv. „konceptuálneho manažmentu“. –dopl. prekl.

33 hlavne pri riadení nadnárodných, nikomu sa nezodpovedajúcich korporácii - „káporácii“, diktujúcich svoju politiku jednotlivým štátom a ich národom. Idú tak príkladom mladej generácii, deformovanej zároveň, i- a aDiotizovanej systematicky kultom Médei - ľudovo: „čertovými obrázkami“. Ale „ryba smrdí od hlavy“, pričom netreba zabúdať, že „ryba“ je zároveň mocným symbolom. Ryba vo vode, kde ryba = pseudokresťanstvo, pseudoislam, pseudojudaizmus, pseudobudhizmus, pseudokonfuciánstvo a pod. a voda samotná = informačné prostredie, prostriedok preDávania inFormácií a pod. – pozn. prekl.

34 ako snahy o zotročovanie ostatných národov jedným, „vyvoleným“ národom, ideológiou – pozn. prekl.35 ? „Otázky metropolitovi Jánovi a hierarchii Ruskej pravoslávnej cirkvi“, „Ku Kráľovstvu Božiemu...“, „Majster

a Margaréta“: hymna démonizmu? alebo Evanjelium bezzákonnej viery“, „Od korporátnosti pod ochranou ideí k súbornosti a Kráľovstvu Božiemu“ (- tu je bližšie popísané chápanie výrazu „satanizmus“, či „sethanizmus“ – pozn. prekl.)

36 či už mýtický?, voči iným krvilačný klanový „boh Izraela JHWH“, alebo nemecké „Gott mit uns“ na opaskoch Európou pochodujúcich Kaiserliche Stosstruppen, či neskôr Wehrmachtu, Britskej Ríše, nad ktorou slnko nezapadá a ktorá pre odporcov tábory koncentrácie, prevýchovy stavia a pod. – pozn. prekl.

37 vyrásť v Človeka - ľudovo: „Všetci sme ľudia, no nie každý je Človek.“ – pozn. prekl.38 resp. a-deistických analógií ako marxizmus, „Mein Kampf“, tzv. „Červená“, či „Zelená knižka“ a pod. - pozn.

prekl.

nevyhnutné vedieť a chápať, aby sme nadarmo nevyhrocovali situáciu a „nestúpali na hrable“, dostanúc sa do konfliktu s hierarchicky Najvyšším Všeobjímajúcim riadením (HNVR);

psychológia (individuálna i kolektívna)39; biológia, keďže ľudstvo - biologický druh, jeden z mnohých v biosfére - je nositeľom sociálnej

organizácie. A globálny historický proces – to je čiastkový proces v rámci objemnejšieho procesu evolúcie biosféry Zeme. A narušenie biológie môže zničiť aj sociálnu organizáciu spolu s kultúrou;

genetika, ako časť biológie, a  s ňou združené oblasti matematiky, aby sme nemiešali „v návale nadšenia“, ako L. N. Humiliov, informačné procesy, prebiehajúce na úrovni biologickej organizácie s informačnými procesmi na úrovni organizácie sociálnej;

Dostatočne všeobecná teória riadenia a s ňou združené oblasti matematiky; teória kmitaní a s ňou združené oblasti matematiky; astrológia (deezoterizovaná*), ako teória modelovania kmitavých procesov, frekvenčnej analýzy

súčinnosti (interakcie) Zeme a Kozmu; teória globálneho a národných dejinných procesov, keďže sociálne procesy sú prejavom

všeobecných zákonitostí sociológie v konkrétnej historickej situácii; jazykoveda (a špeciálne s dôrazom na etymológiu*); etnografia; ekonomická veda, vyučujúca objektívny jav celospoločenského spájania špecializovanej práce

(integráciu, korporatizáciu odvetví)* a procesy riadenia vo výrobe a distribúcii tovarov a služieb.

Samotná sociológia, obsahovo sa odlišujúc od ľubovoľného z týchto vedných oborov, by mala čnieť nad týmto základom ako niečo kvalitatívne nové. Ako veda nie je jednoduchšia než matematika, fyzika, alebo iná veda, na názov ktorej si vedomie bežne spomenie, keď potrebuje nevyhnutne ohodnotiť niekoho reálnu alebo zdanlivú intelektuálnu silu. A sociológia – to nie je humanitná veda, v dnešnom chápaní „humanitného vzdelania“ v zmysle oslobodenia „vzdelávaného“ od povinnosti poznať prírodné vedy a  ovládať matematický aparát, nad rámec štyroch základných aritmetických funkcií40. V dnešnej dobe spoločnosť ako celok takouto sociologickou vedou nedisponuje, a  to je veľmi zlé (a poniektorí objektívnu realitu chápavejší i  zodpovednejší, v uvedenom rozpoznanom jave oprávnene vidia potenciálnu, pravdepodobnostne ni(e)kým z istých konkrétnych dôvodov predurčovanú, programovanú, ďalšiu katastrofu v poradí, scenári)*.

Je možné, že poniektorí si už všimli, že právna veda nie je spomenutá ani v základoch sociológie, ani ako jej súčasť. Vec je v tom, že právna veda - to nie je veda, ale remeslo – odnož

39 Táto téma je preskúmaná v prácach Vnútorného Prediktora ZSSR, vydaných po „Vode Mŕtvej“: „Dialektika a ateizmus: dve nekompatibilné podstaty“, „Od korporátnosti pod ochranou ideí k súbornosti a Kráľovstvu Božiemu“.

40 Sčítať, odčítať, násobiť a deliť – pozn. prekl.

talmudistiky41 - jej modifikácia. Obe deklarujú prvenstvo „zákona“ (akože42 Mojžišovho, alebo nežidovského) v živote spoločnosti a  zďaleka obchádzajú otázku o skutočnej mravnosti spoloCnosti a príčinách jej mravného úpadku, vyvolávajúceho nevyhnutnosť „zákona“ pre život, navonok potláčajúceho nemorálnosť a to, čo sa v spoločnosti považuje za prejav amorálnosti. Zrovna tak amorálne sa obchádza stranou43 otázka o mravnosti zákohn“darcov“ i  zákona samotného (v jeho celkovom kontexte a intepretácii)*, predpisujúceho logiku sociálneho správania. Logika sociálneho správania davo-„elitárnej“ spoločnosti je vždy amorálna. Ale talmudistika a právnictvo, chrániac udržateľnosť davo-„elitárnej“ pyramídy spotrebovávania bláh, stotožňujú svojvôľu44 so všetkosidovoľovaním amorálnosti45 a nerozlišujú všetkosidovoľovanie od vysokomravného si vyvolenia – zvolenia, vychádzajúceho zo slobody vôle, slobody výberu poskytnutého človeku. Talmudistika a právnictvo, spraviac túto zámenu pojmov, sa boria so svojvôľou „vo všeobecnosti“,

41 ? Aby sme vySvetlili, o čo ide, uvedieme kedysi všeobecne známu anekdotu zo seriálu pre „čapajevcov“. Peťko sa pýta komisára Furmanova:

Dimitrij Andrejevič, objasni mi, čo je to dialektika. Dobre. Predstav si, že máš vo vani vodu na umytie jedného človeka, ale prídu dvaja:

čistý a špinavý. Koho umyješ? Ale veď to je jasné: špinavého. Práveže nie. Keď umyješ špinavého, on sa znovu zašpiní – čistého treba umyť, aby bol ešte čistejší. Čože? Nie, Peťko, to nie je všetko. Predstav si znovu, že u teba vo vani je vody len na umytie jedného človeka, ale prídu dvaja: čistý a špinavý. Koho umyješ?

Ale veď si mi už vysvetlil, Dimitrij Andrejevič, čistého umývať treba... A práveže nie. Treba umývať špinavého: a budú dvaja čistí. Čože? Toto, Peťko, je dialektika..

To nie je pravda, lebo všetky dialógy tejto anekdoty sú zobrazením talmudistiky: človek zadá jednu otázku a dajú mu odpovede na druhú. Pýtal sa na dialektiku, a ako odpoveď dostal demonštráciu talmudistiky. Pritom mu dajú odpovede také, ktoré vylučujú možnosť konkrétneho samostatného chápania toho, čo prebieha v ich vlastnom živote. (Prečo? V podstate ide o technológiu systematického blokovania vedomia, a tým vštepovanie stereotypu automatického odpracovávania algoritmiky, naprogramovanej špecifickou kultúrou výchovy v podvedomí spracovávaného - biorobotizovaného jedinca. Aj takto (okrem iných techník transgeneračnej výchovy, opracovávania jeho „materskej“ cieľovej skupiny) pre ne“zasvätených“, z morálneho hľadiska takmer nepochopiteľne, má daný biorobot po dlhodobom cviku „vyšachovaný“ mravnostný aspekt konania a odpracováva v istých špecifických predprogramovaných situáciach bez zaváhania príslušnú sekvenciu obrazov-krokov-činov, ako pri niektorých typoch hypnózy. Pri upozornení okolím na možnú objektívnu neprimeranosť konania jedinca, sa u neho spúšťa „bezpečnostný systém“ agregátneho modulu kolektívno-individuálneho podvedomia tohto článku-baterky-organely (a`la Borgovia v známom filme Star Trek - Hviezdna cesta) a začína hysterický záchvat, ospravedlňovanie sa nejakým zo známych programov - systémov dvojitých morálnych štandardov (a´la holoCause), eufemizmami - tzv. „newspeakom“ a pod.. Správanie sa tohto typu príslušníkov nejakého modulu kolektívneho pod-vedomia je charakteristické napr. pre deformovaný judaizmus, scientológiu, mnohé varianty pseudokresťanstva i pseudoislamu a pod.)*

Naše chápanie dialektiky, zamerané  na  vypracovanie  u čitateľa  návykov   samostatného   chápania  Života, je vyjadrené v práci z r. 2001 „Dialektika a ateizmus: dve antagonistické podstaty“

42 Nejde totiž o Mojźišov zákon v jeho pôvodnom zmysle, ale o prakticky vo svoj opak, do absurdna zvrátenú dnešnú formu judaizmu, deklarujúcu zotroćenie ostatných národov kastou „nadľudí“, vyvolených kňazmi mýtického kultu klanového boha Jahve. V pôvodnom judaizme išlo o prinesenie zvesti lásky a monoteizmu medzi národy. Preto je aj jedna z pôvodných interpretácií obrátenej pyramídy (novozákonné: A poslední   budú   prvými), prechádzajúcej cez pyramídu „elitárnu“, symbolom prekonania otroctva. Prekonania otroctva nielen na úrovni vedomia, no hlavne podvedomia. Zásadne lepšie pochopenie objektívnej reality a cieľov pre ľudstvo, definovaných Vis Maior (Bohom), a tak aktívne prevzatie „oprát osudu“ do svojich rúk poľudštených. Prechod od stádneho spôsobu života k sPrávnemu. Prechod k Pravde nie statickej, no dynamickej, ako spôsobu nazerania (metodológii spracovávania novorozpoznaných inFormácií) na stále sa meniaci, vyvíjajúci svet objektívnych pravidiel. Tu ide o odborne sociálno-inžiniersky: starý známy reálny podklad - fundament, na ktorom je však postavená asociálno-inžinierska ilúzia „božieho dopustenia“, moderne: „prirodzenej zloby“, či „osobného zlyhávania“ davu, a tak aj civilizácie. Jej úlohou je okrem iného chrániť oných, s prsteňom moci padlých „anjelov“, prenesením myšlienky ich existecie do roviny mýtov. Konšpirácia, sprisahanie bohyne záprahu s menom „Náhoda“. Viď. v spätnej časovej sonde Homrovu naivitu syna Šimpanzovho... SimpSona, až po PolyFémovho Niktoša z Homérovej Ódy na jednoDuchého, uniVersálneho v dvoch, Dia, OdiZea... cestu za domovom, svedomím Človeka (?).. Bo synom Človeka nebolo dané koňom sa stať... – dopl. prekl.

43 ako „okolo horúcej kaše“ – pozn. prekl.

snažiac sa vonkajším prinútením a hrozbami voviesť nemravnosť spoločnosti do pre udržateľnosť davo-„elitárnej“ pyramídy bezpečných hraníc zákonnosti46. V podstate tým podporujú v spoločenstve jeho vnútornú nemravnosť47. V skut(k)oČnosti – v objektívnej realite je mravne podmienená svojvôľa nad zákonom48 a všetkosidovoľovanie je zo strany zákonodarcov (včítane) trestné.

Korán tvrdí:Boh49 „pre samého Seba milosť predurčil“(t.j. byť milostivým) (súra 6:12), čo my chápeme ako

neprítomnosť všetkosidovoľovania predovšetkým v činoch Najvyššieho50. Všetkosidovoľovanie je nezodpovednosť za svoje činy, zamerané na vlastné uspokojovanie, neúmyselne alebo zámerne

44 Tu ju treba chápať v skutočnom, pravom slova zmysle ako slobodu vôle, a nie už v dnešnom do negatívnej roviny posunutom význame. Svojvoľne = na základe vlastného uváženia a rozhodnutia, nečakajúc na niečie povolenie. A o to povolenie, po zákazoch ako vyššej úrovne obmedzovania slobodného rozhodovania sa jedná. Kvôli tomu biblickou kultúrou ten posun obrazu svojvôle do hriešnej roviny.

V mechanike sociálneho inžinierstva existujú termíny a naviazané pojmy, ako napr.: 1. sloboda vôle, 2. sila vôle a 3. moment pravdy. Sloboda vôle je smerovanie vektora sily (moci) a sila je jeho veľkosť. Ďalej spätná väzba v zmysle merania Momentu pravdy. T.j. vyhodnotenie reakcie systému (riadeného objektu) a skúmaného supersystému (voči mne hierarchicky vyššieho a objemnejśieho - najlepšie, najbezpečnejšie najobjemnejšieho, keďźe jemu sú automaticky podriadené aj ostatné) po mojej akcii. Po vypracovaní dostatočne funkčného (vzhľadom na deFinované ciele) modelu supersystému, na ktorý sa „odvolávam“, s ktorým interagujem, postavím základný systém koordinátov. Ekvivalent uholného, základného kameňa príbehov mudrcov (mágov, po sformovaní písma kňazov) z rôznych kultúr všade po svete. Určím subjektívne vyhodnotený počiatočný stav transformačného procesu, a „staviam“, sTrojím (MIM-technológiami) prísluśné vektory cieľovej matice, tenzoru. Induktívno-deduktívne skúmam odozvy (super)systému a následne ovplyvňujem rozpoznané socio-naturálne procesy podľa svojich morálnych štandardov, subjektívnej miery chápania objektívnej reality a disciplíny - schopnosti udržateľného (prognostikovateľného) riadenia s prijateľnou odchýlkou. Podľa potreby objektívne viac, či menej dobre stanovených subjektívnych cieľov spúšťam násTroj, algoRytmus SSM - 1. Slv, 2. Siv, 3. Mp. V zásade: Čím lepšie postavená cieľová mat(r)ica, tenzor a k nim vedúce vektory MDP (Metódy dynamického programovania), tým vyšší poćiatočný predpoklad objektívneho úspechu akcie, a tým nižšia miera rizík (ang. Jacobs packets). – dopl. prekl.

45 Idúcim k hedonizmu - kultu nezodpovedného užívania si len „tu a teraz“ s výsledkom „a po mne potopa“... doslovne. Naivná nevedomosť, alebo dokonca aktívna snaha o ignoráciu príčinno-dosledkových vzťahov a zodpovednosti minimálne voči tak predošlej, ako aj nasledujúcej generácii i svojim súputníkom. T.j. osoby nežijúce stále, nezohľadňujúce skúsenosti predkov, nepozerajúce do budúCnosti, no napriek tomu ju spolu-sTrojace -formujúce, no nekorigujúce, neriadiac rozlíšené a vyhodnotené tendencie objektívnych javov vo svojom okolí a v sebe, a tak tomu zodpovedajúco nekonajúce v prítomnosti. Sústredenie sa, či už výlučne na minulosť, budúcnosť, alebo prítomnosť, vedie k rýchlemu úpadku spoločnosti i jej jedincov. K tunelovému vnímaniu, na konci ktorého je v zatiaľ u nás dominujúcom, tzv. biblickom kulte uź „tradičná“ apoKalypsó (armagedon) a opäť zbytočný reštart rovnakého OS (operačného systému). Pekelný kruh, cyklus, až po prelomení ktorého pochopením, lepším uchopením Mier, sa civilizácia môže po vývojovej špirále pohnúť o krok ďalej. Staré čínske príslovie hovorí: „Ak nepohneš kormidlom, hrozí, že prídeš tam, kam smeruješ.“ – dopl. prekl.

46 Znova spolu s predprogramovanou apokalypsou. ApisKalypsó, ku ktorej majú, ako vždy, vzťah skôr pragmatický. Reload systému bez OS reinstall, resp. za“patch“ovania hlavného systémového okna, diery, onoho „tunelu do zeme Ni(e)koho“, náhrady jadra systému „lepším“ modulom, najlepśie kontinuálne upgradeovateľného OSSOS – Open Source Social Operating System. Na prachu a popole tak Fénix znova stavia hniezdo ani nie tak nové, ako skôr rovnaké.. Onen „cyklus pekla“ na Zemi pre tých, čo objektívne zákony spochybňujú, nevedome? ignorujú. No v dnešnej verzii Matrixu existujú i zbrane jadrové a internet. Hrozba vymazania všetkého, vrátane ich samotných, ako aj dostupnosť informácií všetkým. Faktický pád informačného monopolu (i keď zatiaľ nie až tak veľa jedincov vie v umelo rámcovo parametrizovanom de(z)informačnom šume metodicky rozlišovať, približovať objektívnu pravdu od lživej imitácie, vystúpiť z Matrixu a vstúpiť do reality) spôsobuje udržateľnosti globálneho fašizmu v starej verzii isté nemalé komplikácie... – dopl. prekl.

47 Pri informačnej vojne smeruje prvý útok vždy nutne na morálku. T.j. dei (divide et impera) v jeho mnohorakosti, tentokrát oddelenie obete od pomoci Najvyššej, od Vis Maior (Boha) a znemožnenie napojenia sa na Neho, buď vytvorením falošného obrazu reálneho Boha (viď. vśetky tzv. „náboženstvá“), alebo v lepšom prípade prvoplánovité popieranie čo i len pravdepodobnosti Jeho existencie. – pozn. prekl.

pripúšťajúce spôsobovanie krívd a újmy okoliu. Je to bohorúhačstvo, satanizmus. Újma druhým môže byť ospravedlniteľná len vtedy, ak je dôsledkom chyby, naozajstného omylu.

Napriek tomu je právnictvo spoločensky potrebné do určitej etapy rozvoja spoločnosti, ako logická osnova správania sa ľubovoľného represívneho aparátu. Dokonca aj takého, ktorý naozaj chráni morálku a cnosť v živote spoločnosti. Zákon – to je vyznačená hranica, na ktorej jedna koncepcia spoločenského z(a)riadenia života chráni seba samú pred s ňou nezlučiteľnými koncepciami, pri snahe o ich uskutočnenie v živote tej istej spoločnosti. Preto, pred nabádaním k poslušnosti pred zákonom, je nutné odhaliť tú koncepciu spoločenskej konštrukcie života, ktorú tento zákon vyjadruje51.

Sociológov - profesionálov vo vede niet a grafománia a dobromyseľný diletantizmus (dokonca aj akademikov z oblasti fyziky a matematiky: A. D. Sacharov, I. P. Šafarevič) ich nahradiť nemôže. Sociotáraji, zaplniac štátne a spoločenské štruktúry, sa pokúsili prevziať riadenie na seba, dôsledkom čoho za nimi stojaci bábkovodiči zlomyseľne vohnali spoločnosť do chaosu52. Preto nami vybraný názov „Od sociológie k reči života“, doStatočne stroho načrtávajúc tému výkladu, necháva sociotárajov pri ich monopole na prázdne kecy (po „demokraticky“ – parlamentarizme, od francúzskeho parle – hovoriť, kecať).

48 „Riadiac sa dôstojnými zámermi, ja smiem všetko“ – I. A. Jefremov „Čas býka“. Ide o svojvôľu - slobodu vôle, no nie všetkosidovoľovanie. (Podobne, ako náväzný rozdiel medzi 1. Sebavedomím, vychádzajúcim zo svedomia -> sveDomJe. Či tak, ako je logika záležitosťou, KaAteGoriou vedomia a intuícia (spolu s jej emočnými modulmi - nástrojmi) kategóriou podvedomia. Vedomie je ako kvapka v mori - podvedomí. Čo sa informačnej nasýtenosti, objemu týka. No ako sa hovorí: „More nemôže byť bez kvapky vody...“)*.

49 Slovo „Allah“ je prevzatie z arabského jazyka, keďže popieranie Koránu, ako zápisu Božieho Zjavenia,

nedovoľovalo pri jeho preklade do iných jazykov používať slovo „Boh“ v každom z nich. Arabské slovo „Allah“ obracia človeka k Tomu istému, ku komu obracia naše slovo „Boh“. Prevzatím (pre iné kultúry etymologicky cudzieho výrazu)* „Allah“ vzniká ilúzia, že Korán je od Allaha, a nie od Boha. To ako keby navádza nezabiehať do porovnávacej analýzy zmyslu Svätých písiem (Biblia a Korán)*. Preto pri citovaní Koránu nahrádzame arabské slovo „Allah“ naším slovom „Boh“. Tu aj ďalej, kde niet odkazov na iné preklady, je Korán citovaný podľa prekladu I. J. Kračkovského (a Abdulwahaba Al-Sbenatyho)*.

50 Aj z tohto dôvodu upúšťame pri preklade do slovenského jazyka od použitia, v naších krajinách zaužívaného, slova „Všemohúci“ – pozn. prekl.

51 Koncepcia, určujúca Právo, je totiž kľúčová pri výklade pre chápanie kontextu jednotlivých zákonov. Možná šírka, tzv. „interpretačný rámec“ rozhoduje o výklade a aplikácii príslušnej zbierky. Z každodennej praxe vieme, že „máme síce spústu super zákonov, no nefungujú“. Resp. fungujú, no nie pre spoloCnosť, ale na systémovú ochranu záujmov „elít“. Vieme aj to, že žijeme v sociologickom operačnom systéme so zakrytým kódom. Ten spravidla koná opak toho, čo deklaruje. Snaží sa držať svoju biologickú bázu v ilúzii „samo“riadenia, postavenej na, na prvý pohľad, správnych zákonoch. V zásade teda netreba ani tak meniť zákony, ako koncepciu nielen ich výkladu - zasadzovania na príslušné miesto mozaiky-matrice a nie nepríslušné. Okrem toho, poznáme staré známe pravidlo: „Miera zložitosti zákonodarstva je rovná miere nedôvery spoločnosti v seba samu.“. Preto rozumnejší, svedomitejší sudcovia, prokurátori nástoja na „aplikácii zákona s mierou“ a nie „slepo“. Zákon je nástroj, Nič viac, no ani nič menej. Viď. príbeh „O dobrom skalpele a zlom chirurgovi a zlom skalpele a dobrom chirurgovi.“ – dopl. prekl.

52 Anarchia je vždy prvou fázou fašizmu a nie jeho opakom. Viď. frekvenčná analýza fáz bazálnych

sociologických cyklov. Každé spoločenské z(a)riadenie v skutočnosti vždy viedli (a)sociálni inžinieri, kult(ur)ologickí manažéri s prírodovedno-technickým (“praktickým“ – gr „techné“) vzdelaním. Pod nimi sú úrovne bábok. Prvá.úroveň - tzv. „banksteri“. Pod ňou: tzv. humanitná inteligencia (asociálni inžinieri bez komplexného vedeckého vzdelania), „fenomenálni“ umelci, bežní pseudoprávnici a pseudoekonómovia. Nasleduje úroveň: obyčajní prírodovedno-technickí inźinieri... a nakoniec: spodina (ovčania, otroci, dobytok, hmyz – proste biomasa...). Toľko k štyrom, donedávna neoficiáĺnym kastám západnej spoloNEcnosti, podprahového tichého otrokárskeho modelu, pri porovnaní napr. s indickým protofašistickým modelom tiež „tradičných“, no nie tichých ale oficiálnych štyroch kást. – dopl. prekl.

Sociológia – veda – najVšeObecnejšia zo všetkých vied ľudstva (širšia je len etika), tak ako všetky jednotlivé vedy sa musia zlievať spolu do jedného (jedného mora mier)* v procese reči života. Sociológia má však jednu osoBytosť, odlišujúcu ju od všetkých jednotlivých vied - sociológa. Sociológ je súčasťou spoločnosti; v nej vyrastené dieťa, nesúce pečať rodiny, „malej i veľkej“ Rodiny, sociálnej skupiny atď. Nachádzajúc sa vo vnútri spoločnosti, je sociológ unikátny ako každá osobnosť. On vykladá svoju subjektívnu mienku - názor (podľa miery svojho chápania)* o objektívnych vo vzťahu k spoločnosti príčinno-dôsledkových podmienenostiach v procese spoločenského rozvoja. Každého pozorovateľa53 zaujíma získanie dovtedy neznámeho poznania. Vo vzťahu k spoločnosti sa toto predtým neznáme poznanie (inFormácia)* prejavuje ako osobný názor pozorovateľa, odlišný od v spoloč(l)enstve panujúcich predstáv54, alebo im dokonca odporujúci. Subjektivizmus pozorovateľa v sociológii – vede je jediným zdrojom nových poznatkov v nej; no ten istý subjektivizmus je však aj hlavným z mnohých zdrojov všetkých chýb vo všetkých vedách55.

(Inými slovami - známou „okrídlenou“ vetou slovenského historika, ekonóma, právnika, politika V. Zamarovského: „Milí kolegovia, nič sa v doterajšej vede nedrží húževnatejšie ako omyl a vieme, že väčšina našich habilitácií je na omyloch postavená.“)*

Preto jediným metodologickým problémom sociológie – vedy je: Ako vychovať a organizovať subjektivizmus výskumníkov, aby umožňoval získať nové vedomosti, ale zároveň garantoval odstránenie spoločensky nebezpečných chýb sociológie (iné v nej nebývajú!!!) skôr, než odporúčania sociológov začnú prinášať škodu v praxi samoriadenia spoloČnosti.

Keďže všetci ľudia majú hoc i najprimitívnejší názor - obraz o príčinno-dôsledkových podmienenostiach v živote spoločnosti, tak toto vyvoláva v živote druhú stranu tohto problému: Presvedčiť ostatných o hodnovernosti novej znalosti, nezodpovedajúcej ich tradičným predstavám56. Obsahovú stránku tohto aspektu problému57 opísal F. I. Tjutčev (v liste A. M. Gorčakovi) takto:

A ako mocná že je Vaša páka? Zlomí v mudrákoch tvrdohlavosťA pohne zadubenosťou hlupáka?

Až po vyriešení tohto dvojitého problému sa sociológia z dobromyseľného tárania pretvára na životarečenie – reč Života, v ktorej je Zhora dané predvídať odozvu slova našeho i v priRode i v spoločnosti.

53 Skúmajúci, výskumník, pozorovateľ... pozorovanie = po gr.“θεωρεῖν“ ThéoReIn – pozn. prekl.

54 Po prvé - jednotlivých obrazov, lat. “foriem“ v ich mozaikách, či kaleidoskopických moduloch; po druhé - procesných, dynamických (časovo-premenlivých) úsekov, sekvencií týchto obrazov = mat(r)íc, alebo po tretie - lexikálneho vyjadrenia = koncepcii – pozn. prekl.

55 popri mnohých iných záujmoch (gr. poly-tikos) podvedomých i vedomých. V zmysle snahy o subjektívne ovplyvňovanie, riadenie jednotlivých a/alebo celých komplexov rozlíšených objektívnych javov (procesov) a formovania nástrojov – proceDúr (lat. „duro“ = tvrdý, pevný, robustný... v rámci riadenia, gr.“ δώρο“ = dar, schopnosť - rozlíšenia) určených na ich riadenie. – dopl. prekl.

56 Nevyhnutnosť úpravy existujúcich stereotypov, či vytvorenie v spoločnosti stereotypov nových. Stereotypy =

eMocie = násTroje poskladané s nejakého komplexu inFormácií - presnejśie ide o algoritmus spracovávania – rozpoznávania, hodnotenia a používania informácie nejakého konkrétneho druhu. Napr. „pekné ovocie, ktoré však neradno jesť“ zmeniť na „jesť radno, no s mierou (v množstve a kvalite ako liek za istých konkrétnych, neštandardných okolností, napr. pri nejakej chorobe)“. Viď. vývoj lekárstva. – pozn, prekl.

57 = výzvy = úlohy - príležitosti na osobnostný rast, spočívajúci v neposlednom rade okrem zlepšovania chápania pojmu „mravnosť“, aj v onom zdokonaľovaní metodológie rozpoznávania pre zvolený účel kľúčových inFormácií a ich následného spracovávania. – pozn. prekl.

Jasne, že si treba osvojiť nejaké Rozlíšenie, aby slovo neblahé v duše hlbinách zamknutým zostalo a blahé slovo v čase vhodnom i hodnote plnej prednesené bolo a plnú odozvu našlo, zrodiac v ľuďoch dobro-vôľu a harmóniu v prírode.

Obráťme pozornosť na Korán - na jediné Písmo, ktoré priamo hovorí o zoslaní Rozlíšenia: „I hľa, dali sme Mojžišovi Písmo aj Rozlíšenie - snáď pôjdete priamou cestou!“ (súra 2:50, resp. 2:53). V súre 25:2, nazvanej „Al Furkán“ (Rozlíšenie) je povedané, že Boh „stvoril každú vec i vymeral ju mierou“ (podľa prekladu do slovenského jazyka od A. Al-Sbenatyho: „predurčil predurčením“)*. Pridržiavajúc sa tohto Rozlíšenia, pôjdeme ďalej.

Leninská definícia „matérie“: „Matéria je filozofická kategória na označenie objektívnej reality, ktorá je podávaná človeku cez jeho vnímanie, ktorá sa kopíruje, fotografuje, zobrazuje našimi vnemami, existujúc nezávisle od nich“ je prelievaním z pustého do prázdneho. Táto „definícia“ je rovná nasledujúcemu tvrdeniu: „matéria“ „Objektívna realita“. Objektívna realita, pokiaľ ide o ňu, je Boh a Ním stvorené, Stavba sveta celkovo, Vesmír58. A človek - to je časť stvoreného.

Čítame definíciu ďalej: Univerzum (vesMír) „sa kopíruje, fotografuje, zobrazuje našimi vnemami, existujúc nezávisle od nich“.

Jednoduchšie a  všeobecnejšie hovoriac: informácia z vonkajšieho sveta (ostatne, i z vnútorného tiež) je vnímaná našimi zmyslovými orgánmi, podvedome sa zapamätáva a hoci čiastočne prichádza do vedomia, stáva sa neodeliteľnou súčasťou osobnosti človeka. Pre prijatie informácie (nie len človekom) na ľubovoľnej etape rozširovania informácie je nevyhnutné59:

aby úroveň signálu bola vyššie, ako prah vnímania príjemcu; aby bola zlúčiteľnosť (kompatibilita) príjemcu, vysielača a prostredia (interface) medzi nimi

ohľadom schopnosti k spolupráci (interaction) jedného s druhým; t.j. nevyhnutná zlúčiteľnosť materiálneho nosiča;

aby bola zabezpečená zlúčiteľnosť systému kódovania, frekvenčného pásma atď. aby sa prechod informácie nejako v prijímači zaznamenal; t.j. zmenil jeho informačný stav

a primerane tomu - usporiadanie nejakých príjemcovi vlastných elementov60, zapamätávajúcich a (alebo) zobrazujúcich prichádzajúcu informáciu.

Ak by sme to vyskladali v termínoch najvšeobecnejších filozofických kategórií, tak:

- jestvuje niečo, čo vplýva na jemu podobné niečo, meniac jeho stav, jeho obraz (formu) – je to matéria;

- je niečo, objektívne existujúce, no nie materiálne, čo sa pre-dáva v procese tohto vzájomného ovplyvňovania sa, meniaceho stav matérie – zobrazenia (lat. in-formatio) - od jedného materiálneho nosiča k druhému a nestráca pri zmene materiálneho nosiča svoje objektívne kvality. Je to in-formácia, po slovensky: obrazy; „Niet vecí bez obrazu“ – Slovník V. I. Dalija;

- a je prítomné ešte niečo, takisto nemateriálne, čo určuje rozlíšenie kvality - vlastností zobrazenia in-formácie - prah vnímania, systém kódovania, frekvenčné pásmo, polarizácia nosnej vlny a pod.. To sú všetko čiastkové miery rozlíšenia parametrov.

58 Leninova pod(?)vedomá snaha o známe zliatie, zámenu stola za stolára samotného. Starý známy panteistický princíp (zbožšťovanie prírody – a´la známy blockBuster-Former „Avatar“), ešte „obohatený“ snahou o popretie „nosa medzi očami“. T.j. zapretím existencie samotného projektanta-administrátora (najobjemnejšieho prediktor-korektora) v Jednom - Boha. Inak aj tvrdenie, že „pravidlá môžu byť bez cieľov a potenciálne ciele bez ich deFinítora“ – pozn. prekl.

59 ako u tzv. OSI modelu pri IT komunikačných štandardoch – pozn. prekl.60 od tranzistorov, CD/DVD, magnetických diskov... až po gangliony a neurálne siete biologických systémov –

pozn. prekl.

A táto trojica: matéria, informácia, miera (cez „h“ – mhra, v pôvodnej AzьBukVě cez h — «ять»: мhра61) existuje v neprerušiteľnom zväzku (ang. sCepter) jeden s druhým, zobrazujúc trojjedinosť. „Boh trojicu miluje“, no Boh nie je trojica.

Človek - osoba i biologický druh, je súčasťou Vesmíru. Človek má možnosť chápať celý Vesmír – VesMier, Všehomír ako proces - trojjedinstvo: MATÉRIA i INFORMÁCIA sa menia podľa MIERY rozvoja. Prvotnosť kategórií matérie, informácie, miery znamená, že kategórie priestoru a času nie sú prvotné, ale od prvotných odvodené. T.j., priestor a čas nie sú objektívne v medznom prípade zovšeobecňovania pojmov62. Sú vytvárané objektívnymi rôznorodými vlastnosťami tvoriacimi trojjedinstvo. (Majú totiž svoju konkrétnu mieru63, bez ktorej si ich ako abstrakcie vo forme pojmov (kódov konkrétnych obrazov) predstaviť nemožno.)*

Aj keď si to človek môže aj neuvedomovať, aj keď o tom počul, no v závislosti od toho, aké kategórie sú vlastné jeho duši v zmysle obrazov objektívne prvotných rôznorodostí, sú možné rozličné kultúry vnímania Objektívnej reality a  jej pochopenia64. Efektivita každej zo spoločenských a osobnostných kultúr vnímania a  chápania Objektívnej reality, zostrojených na tom, alebo inom definovanom65 súbore prvotných kategórii, je rozličná. Týka sa to jak živelne sformovaného

61 „h“ podobné znaku, hieroglyfu a nie hláske pre odznak moci faraóna (pr      ʕ 3  , pr-aa, dvojznak -.dom a obelisk, per-tri): WAS-sCept (odznak). Podobne, ako sa Téby volajú aj WasAt. Weset  W3st  –  mesto sTrojaceho inDiviDua. Tak zostal odznak moci aj pre mieru číselnú, pre číslo „2“. Výraz pr     ʕ 3   je plne zaznamenaný ako titul už od kráľovnej Hatšepsut (18. dynastia) a presnejšie od Achnatona. Cca 300 rokov (jeden bazálny kulturologický cyklus = masovo-štatistických 12 generácií) bol následne s cieľom zabudnutia inými titulmi prehlušený, pre„SOLEný“, no po boji ďalšom znova na výSlnie navrátený. Začiatky titulatúry vśak siahajú po 4. dynastiu (cca. 2600 pred n. l.) a spájanie kráľa s Hórom a kultom sprostredkovateľa (Proxy), Otca krajiny troch úrovní chápania, syna jediného boha so symbolikou Re.

Spomínaný rovnocenný indicko-arabský znak pre okrem iného spájanie extrémov (ako hraníc optimalizácie Normy-Miery, ako hľadanie súvislosti v odlišnostiach, či projekčno-korekčných mechanizmov strojenia „osudu“ a pod.), je napr. tiež onen obraz čísla „2“.

Výraz pre strojenie, tvorenie «ять» bol zachovaný možno z časti v rečiach védickej etymológie aj vo vyššie uvedených formách koncoviek JaAt, Jať, iať, pre zovšeobecnenia, neUrčitky slovies, konaní atď., viď. špecifikácie na tému, odhady v publikácii DUMT – dopl. prekl.

62 Pojem = kód, systém kódov (zvukových - reč, hudba, znakových - písmo, maľba) pre popis, prenos obrazu –

pozn. prekl.

63 u priestoru - dĺžku, šírku a hĺbku - porovnnie s rozMiermi nejakého dohodnutého porovnávacieho etalónu. U času je to porovnanie dvoch ľubovoľných frekvencií, kde je jedna z nich subjektívne stanovená ako etalón - pozn. prekl.

64 po prvé – slobodné vnímanie zmyslami prechádza do porovnania prichádzajúcich novo-rozpoznaných informácií so sekvenciami obrazov a stereotypmi (eMociami) ich spracovávania v pamäti podvedomia. Po druhé – pochopenie - individuálne prekódovania vnemov pri vstupe do vnútorného sveta jedinca. Nasleduje ich, po tretie – uchopenie - snaha o ich „odkomunikovanie“ medzi ostatných jedincov spoločnosti vo forme sochy, rytmickej básne, spievanej melodickej piesne, či iného umeleckého diela, alebo len bežnej reči, či konania. Tam, vo vedomí snahy formovania spoloCnosti končí sloboda jedinca, keďže musí zohľadniť komunikačné štandardy skupiny. Buď svoj obraz, svoju formu inFormuje - prenesie do mysle, pamäte ostatných úspešne, (t.j., v dostatočne presných, vzhľadom na svoje vedomé, alebo podvedomé ciele prijateľne zdeformovaných obrazových sekvenciách, resp. s dodržaním max.prípustnej odchýlky = štatisticko-intuitívnej chyby prenosu) alebo menej úspešne...

Zároveň tak, podľa hĺbky miery načretia do studnice chápania, vníma slobodu, ako vedomú nevyhnutnosť optimálnej vôľby. Preto metodika jej priblíženia, kopania onej studničky. „Aká je hlboká, taká je široká, skočila bych do nej...“ ako sa harmonicky spieva... Oná schopnosť rozlíšenia a prehodnotenia vlastných národných, kultúrnych a nie len kultových stereotypov spracovávania inFormácií, vhľadom k meniacej sa situácii v prostredí zákonov evolúcie nemenných, z dielne Jeho. Oživovanie kultúry myslenia, konania - neustále. Oná Voda Živá strojenia ľudového. – dopl. prekl.

65 Viď. Metóda dynamického programovania (MDP) v DVTR, Kapitola 14. Riadenie situácie, „osudu“ pomocou preddefinovaného cieľa (po slovensky od konca – z lat. de fini) a sprievodných metodík analýzy priebežných stavov riadených procesov, spolu s optimalizáciou energeticky podmienenej úpravy smerovania ich vývoja. – pozn. prekl.

svetonázoru a organizácie psychiky, tak aj cieľavedome zosTrojených. Dôsledkom toho to, čo očividne bije do očí v jednej z kultúr psychického konania a je vlastné jej svetonázoru, môže „zmiznúť“ v druhej, alebo sa predstaviť v jave, úplne vzdialenom od prvotného objektívneho obrazu, existujúceho v Objektívnej realite66.

Aby sme neboli len nositeľmi  prázdnych slov ale poukázali na rozlíšenie jednotlivých možností chápania sveta, uvedieme výňatok z „Knihy pre počiatočné čítanie“ V. Vodovozova (St. Petersburg, r. 1878), určenej na samovzdelávanie koncom 19. storočia., v ktorej bola téma o pohľadoch starých egypťanov na Objektívnu realitu:

„Najvyššia kasta, riadiaca všetko, bola kasta duchovných alebo žrecov. Oni predpisovali aj vladárovi (t.j. faraónovi – naša vsuvka), ako žiť67 a čo robiť... Vyšším božstvom egypťanov bol AMUN. V jeho osobe boli zjednotené štyri božstvá: hmota, z ktorej sa skladá všetko na svete - bohyňa NET; duch, oživujúci hmotu, alebo sila, ktorá ju núti skladať sa, meniť sa, konať - NEF; nekonečný priestor, zaberaný hmotou - bohyňa PAŠT; nekonečný čas, ktorý sa nám prejavuje pri neustálych zmenách hmoty – boh SEBEK. Všetko, čo jestvuje na svete, podľa učenia egypťanov, pochádza z hmoty pomocou účinkovania neviditeľnej sily, zaberá priestor a mení sa v čase a všetko to sa tajomne zjednocuje v štvorjedinnej podstate AMUN68“.

T.j., medznými zovšeobecňujúcimi kategóriami, vnímanými v zmysle prvotných pojmov o objektívnosti Stavby sveta - Univerza, v dnešnej civilizácii v priebehu tisícročí nemenne zostávajú: 1) „matéria“ (hmota); 2) „duch“, chápaný aj ako „energia“, „sila“, i ako riadiaci počiatok69, t.j.“inFORMAcia“; 3) „priestor“; 4) „čas“.

Aj keď slová, ich popisujúce, i traktáty pri ich detailnejšom popísaní sa neraz v priebehu histórie Západnej regionálnej civilizácie menili, tak nemenným zostávalo jedno: inFormácia („obraz“70, „idea“) je pojmovo skrytá a neoddeliteľná - neodlíšiteľná v skupine prvotných pojmov od „ducha“ = „energie“71 = „sily“ a „matéria“ = „hmota“ sa pri ďalšej detailizácii dávala do vzťahu so štyrmi

66 Základ systematického vytvárania ilúzií je zostrojený na báze pretlačenia chybnej celospoločenskej osnovy axiómov, kedysi dogiem vnímania a chápania sveta, t.j. napr. umelého, v skutočnosti neexistujúceho oddelenia „hmotna“ a „duchovna“, či modernejšie „hmoty“ a „energie“, ilúzie časopriestoru na schovanie k riadeniu osudu nutného hľadania metodológie rozlišovania objektívnych mier. Mier v zmysle harmonických proporcií, vyjadrených aj transcendentnými iracionálnymi číslami, prepojenými s nikdy nekončiacim cibrením intuície prepojenej na 7. zmysel - sveDomie - hľadanie a aktívne vyjadrovanie objektívnych pravidiel...; ďalej mediálno-politické pretláčanie deformovaného vnímania teórie “veľkého tresku“ s jej zámerným fixovaním na všeobecne zatiaľ ešte silno chybnú predstavu verejnosti o existencii času, „konštantnej najvyššej rýchlosti svetla“, či dogmy o „nepochopiteľnosti svätej Trojice“ (v skutočnosti princípu tvorenia - MIM) a jej „zbožštenie“ v niektorých tzv. náboženstvách. Viď. urobenie Pinocchia človekom, Geppettom v známej talianskej rozprávke; stola stolárom, alebo dláta samotným majstrom o sebe - schovanie Umelca - v tomto zmysle adeizmus. Preto sa o všetkých cirkvách zvykne hovoriť, ako o adeistických - znemožňujúcich v princípe kontakt s Bohom – dopl. prekl..

Podrobnejśie v našich svetonázorových pojednávaniach v prácach „Ku Kráľovstvu Božiemu.. “, „Dialektika a ateizmus: dve antagonistické podstaty“.

67 Ako žiť? – to zistíte až po postavení si konCeptuálnej (lat. „s mocou“ - skutočnou, jedinou) otázky a odpovedi na ňu: Prečo žiť?

68 podobne AMON, AMEN v závislosti od zvolenej transkripcie a hlavne systému doplňovania samohlások – pozn. prekl.

69 impulz, presnejšie sila po 1. derivácii podľa času – pozn. prekl.

70 inForma = zobrazenie ako sloveso (lat. „verb“, „temporale“ = časové slovo, miera), čin, konanie, akcia – pozn. prekl.

71 V modernejšej, pseudovedeckej verzii je abstraktnou „energiou“ nahrádzaný „duch“ pseudorelígií – pozn. prekl.

živlami (agregátnymi stavmi hmoty: „zem“ – pevné; „voda“ – tekuté; „vzduch“ – plynné; „oheň“ – plazma)72. A pre väčšinu ľudí neviditeľné, v prírode všadeprítomné silové polia (gravitačné, elektromagnetické, torzné atď.)*, nesúce informačne usporiadanú energiu, boli zmiešané (do smrteľného cockTailu ilúzie, bludiska)* s informáciou v „nemateriálnom duchu“, alebo (pre „neveriacich“)* v nejakom zvláštnom „energo-informačnom poli“. Prírodné vákuum – vôbec nie prázdnota73, ale  jedna z foriem matérie (kde „padlí anjeli“ - inžinieri, mágovia, deMaGóghovia, v rámci realizácie svojho podprahovo-otrokárskeho projektu riadenia procesu globalizácie, zavetrili ďalšiu „príležitosť“)* – sa stalo „priestranstvom – skladiskom“ a „čas“ sa stal slovom - znakom pre označenie neuchopiteľnej nepochopiteľnosti.

Pochopenie mhry (v pôvodnej azbuke мhры)* v takomto svetonázore je x-tá odvodenina (derivácia) od prvotných pojmov a „predurčenosť“ (nastania nejakých udalostí pri aktuálnom nastavení sa pre ovčanov)* sa stáva nevyspytateľnou nevýpočitateľnosťou.

T.j. najrozšírenejšiemu svetonázoru74 v terajšej globálnej civilizácii je vlastné zmiešanie (jablčného CockTailu Evy-Snehulienky75)* objektívne rôznorodých kvalít v každom z prvotne

72 Je nutné poznamenať, že tento súbor prírodných živlov nie je všeobecne prijatý. Tak napr. je v čínskej kultúre súbor prirodných živlov - elementov iný: ...drevo < zem < voda < oheň < kov < drevo ... (A. Devjatov, M. Martirosian „Čínsky prienik a úlohy pre Rusko“, Moskva, 2002, str. 51), čo v mnohom i určuje osobitosti chápania sveta číňanmi. Znaky « < » poukazujú na vzájomné usporiadanie, poriadok prekonávania elementov jeden druhého a ostrím sú (opačne, ako na západe)* nasmerované na stranu „silnejśieho“ elementu: drevo prekonáva zem, voda prekonáva oheň atď. v cykle. (Poznámka r. 2003)

(Ide o starými čínskymi elitami pre bežnú populáciu (plebs) inak zadefinované zacyklenie. Ide o niečo ako ekvivalent západného podprahového pekelného „ego“kruhu: ak mám „JA“ dosť Energie, Času a Priestoru, dokážem zmeniť situáciu (hmotu) - pohnúť svetom. Pri ignorácii objektívnej existencie miery, totiž nehľadám objektívny stav vecí (metódy jeho rozlišovania), ale zostávam uväznený v subjektivite svojej, niekým zvonku parametricky „samo“riadenej ilúzie. Riadi ma ten, kto objektívne Miery pozná lepšie. Kto má a podarí sa mu zachovať si informačný náskok predomnou. Môźe tak v rámci ním lepšie rozlíšených hraníc „Božieho dopustenia“ svojvoľne nakladať s mojim osudom. Viď. vyššie riadiace technológie tvorenia, sTrojenia (v západnej terminológii manažmentu tzv. „delegovania zodpovednosti“ za svoje činy). Na Západe ide rovnako, ako v Číne v podstate o dvojnásobné zacyklenie algoritmu podprahového riadenia. Presnejśie o praktickú každodennú ochranu monopolu na riadenie a zabezpečenie svojvoľnej výšky jeho ceny podľa svojej potreby. Na západe ide o po prvé - skrytie objektívnej existencie inFormácie (prenosu mier - akcie v rámci riadenia) pri súbežnom rozdvojení miery ilúziou „časo-priestoru“ a fiktívneho rozdelenia sveta na „hmotný“ a „duchovný“ a po druhé - o skrytie 5. živlu, elementu, agregátneho stavu - vákua (kedysi nazývaného aj „éterom“). U Číňanov ide tiež okrem iného, aj o tzv. „double impact“ technológiu manipulácie kolektívneho podvedomia: napr. o priamu výmenu prvotných pojmov, vzorca, za živly, ako také, pričom sú oni samy o sebe nekompletné, povymieňané za iné symboly s chronologicky poprehadzovaným poradím. (Tu ide o použitie podobnej technológie bazálnej manipulácie podvedomia na 5. informačno-vojenskej priorite, ako v tzv. islamskej kultúre) Zároveň to bola po „tichej dohode“ medzi „elitami“ snaha o zabezpečenie nezlúčiteľnosť princípov západnej a východnej filozofie, aby si navzájom „do kapusty neliezli“. Tých tichých, nepísaných, no o to vážnejśích dohôd tzv. vnútroelitárneho konSenzu je viac... i v rámci samotného západného kultu myslenia i napr. vo vzťahu k spomínanému islámskemu svetu a pod.. – dopl. prekl.)

73 Už aj v školách sa učí, že: Pri excitovaní prúdom príslušných žiarení je možné v ňom evokovať špecifické

subatomárne častice... – pozn. prekl.

74 Západná (tzv. biblická) kultúra zrodila cez tlak sociologickej rozpínavosti úroku technosféru, ktorá dnes dominuje ako komunikačný, inFormačný nástroj všetkým lokálnym kultom, kultúram. Vektor (smer a veľkosť sily) rozvoja technosféry (ako Formy) predbehol morálku (Obsah), čo je príčinou v podstate všetkých dnešných civilizačných slepých uličiek. Preto taký dôraz na metodológiu korekcie vektora v našich prácach.. Bez dodatočného tlaku asociálnej doktríny úroku&fiat money by technosféra (antropo- resp. noosféra, viď. práce Teilharda de Chardina, Édouarda Le Roya a V. I. Vernadského) samozrejme existovala tiež, no bola by hodne iná, i problémy (ekologické, zdravotné, sociálne...) by sa riešili inak - menej nebezpečne. – dopl. prekl.

75 upozornenie predkov pre generácie budú(ne?)Cnosti v ľudových rozprávkach nejedného národa. – pozn. prekl.

zovšeobecňujúcich pojmov, ktoré sú základom - osnovou svetonázoru. Je to zmiešanie hraníc pojmového chápania vo vnútornom svete človeka vzťahovo objektívne daných rôznorodých kvalít.

Leninské „kopíruje sa a fotografuje sa“ sú dve čiastkové podoby spoločných celkových vlastností, vlastných jak Vesmíru ako celku, tak aj jeho jednotlivým častiam. Táto vlastnosť je zobrazenie - projekcia usporiadanosti Vesmíru. Zobrazenie je pre-danie inFormácie z jedného fragmentu Vesmíru do ľubovoľného druhého (vrátane do neho samotného, medzi úrovňami hierarchie v  jeho organizácii), privádzajúce k zmene usporiadania fragmentu-príjemcu. T.j., jeho nosičov informácií a v náväznosti na to, aj jeho informačného stavu, ním neseného obrazu. Vesmír existuje ako nepretržitý proces zobrazovania. Prerušenie zobrazenia za hranice akéhokoĺvek fragmentu Vesmíru vedie k tomu, že fragment mizne pre jeho okolie, následkom čoho hynie - uMiera76, pokiaľ sa sám nemôže stať Vesmírom plným77. „Vďaka“ marxisticko-leninskému „existovaniu nezávisle od nich“, človek prijmuvší do vedomia túto „nezávislosť“, vypadáva z harmónie Strojenia sveta z dôvodu narušení plnosti a celostnosti zobrazenia Objektívnej reality. Je to cesta do záhuby78.

Vo vzťahu k informácii všetka matéria, všetky materiálne objekty vystupujú ako nosiče jediného celovesmírneho hierarchicky organizovaného mnohoúrovňového informačného kódu – celovesmírnej miery. Vo vzťahu k informácii je miera kódom (ľudský jazyk je čiastkovou mierou, lebo on je tiež kód (v tomto zmysle programovací jazyk strojenia tej-ktorej kultúry)*). Vo vzťahu k matérii vystupuje táto vševesmírna miera ako viacrozmerná (obsahujúca čiastkové miery) pravdepodobnostná matrica jej možných stavov, t.j. „matrica“ pravdepodobností možných stavov. Ide o svojho druhu „Mnohovariantný Scenár bytia Vesmíru79“, predurčený Zhora. Štatisticky predurčuje usporiadanosť80 čiastkových materiálnych štruktúr (ich informačný obsah) a  spôsoby ich

76 Podľa objektívnej miery, okrem iného, aby aj bol objektívny tlak na jej hľadanie. Ľudovo: „Kto učiť sa prestane, živým nezostane“. Učíme sa celý život. Z tohto pohľadu, kto „spohodlnie“, dostáva sa do problémov, bo narúša jeden zo základných gradientových vektorov objektívne najobjemnejšej mat(r)ice, tenzora. Dnešný stav, po zmene logiky sociálneho správania (pre davo“-elitárny“ spôsob myslenia post-apokalyptický), spôsobujúci decyklizáciu, subjektívnu linearizáciu „času“, je teda v podstate návratom do normálu. Príklad: Ešte donedávna sa človek niečomu vyučil a potom to robil celý život. Po generácie rod, cech obuvníkov, maliarov, kráľov atď. Dnes to praktický už v podstate možné nie je. Kto sa prestane samovzdelávať, aj z „elity“ vypadne. Zopár bláznov, nebezpečných sociopatov, sa snaží vývoj spomaľovať, zavádzaním reality pomocou do absurda zavedeným ponímaním tzv. „autorských práv“, stavajúc celoživotné parazitovanie jednotlivcov na už existujúcich, len nimi rozpoznaných vzťahoch. V skutoČnosti tak brzdia rozvoj spoloČnosti. Jedna z výšin, popri upírstve úžery, spáleninou a rozkladom ľudskosti páchnucich, neospravedlniteľných ega močiarov hlbín.: „Kde by sme zostali, keby si predkovia naši koleso, či klin pästný patentovali?“ – dopl. prekl.

77 a/alebo je schopný, pri objektívne dostatočne vyššej miere chápania (vo forme zdedených a inak osvojených obrazov a/alebo kódových návodov), systematicky s týmto vektorom pred vedomím ostatných manipulovať. T.j. zosTrojiť ilúziu svojho zmiznutia, bi- resp. multi-lokáciu a pod. – pozn. prekl.

78 Záhuba – zánik – exitus. Dvere s uvedeným nadpisom, sú v tomto zmysle pravdepodobne prechodom do inej úrovne, kde jedinec i kolektív nevyhnutne pokračuje v riešení nedoriešeného... – pozn. prekl.

79 UniVersa, Stavby - Strojenia Sveta – pozn. prekl.

80 Ide hlavne o príčinno-dôsledkové vzťahy, základnú mechaniku vylučujúcu „náhodu“. „Náhoda“ je obratne proporcionálna „miere“. Čím vyššia miera chápania, tým nižšia miera označovania niečoho za „náhodu“. Náhoda je v tomto zmysle ekvivalentná pojmu „hlúposť“ a presnejśie „naivita“. Viď. neraz opakovaná formulácia známeho amerického teológia B. Beitzela: „Chápavá jednoduchosť myslenia je asi najkrajšou vecou na svete, no naivita už až tak obdivuhodná nie je.“ ...okrem toho, prináša jedincovi samotnému i spoločnosti s takýmto jedincom-nosičom neprimerané riziká sklonov k dogmatizmu (mentálne vždy fatálnej statike), k bezvýhradnej viere v autoritky, alebo autoritkám, či nejakým „posvätným“ knihám, včítanie publikácií rafinovane imitujúcich samotnú vedu. Pritom vieme aj zo starších slovníkov, že ešte donedávna boli definície termínov (napr. Veľký slovník od V. Dalia) - pojmy veda a viera identické nie len vo svojich cieľoch o lepśiu, spravodlivejśiu spoloČnosť, no praktický aj kompletne v zásadných parametroch svojho obsahu (mier). T.j. hľadanie vzťahov, spôsobov hľadania pravdy, vzťahu(lat.“religio“), objektívnych zákonitostí. „Viera slepá je bez uma daru.“ – dopl. prekl.

zmeny pri pohltení vonkajšej informácie i pri strate informácie (v konečnom dôsledku nesenej matériou81).

Aj to, i druhé môže byť sprevádzané narušením súrozmernosti, harmónie jak špeciálnych fragmentov (parametrov)* štruktúry, tak aj jej hierarchie celkovo. Strata súrozmernosti - z(s82)ladenia je degradáciou, avšak vo vzťahu k objemnejším štruktúram môže byť degradácia niektorých čiastkových fragmentov rozvojom štruktúry ako celku. (Čiže, nielen v zmysle degradácie tendencií, odkláňajúcich sa od objektívneho optima, ale aj ako pozitívna evolúcia.)* Tak kvetný púčik prechádza púť: púčik, výhonok, kvet, plod, semeno, r(e)astlina. Aj degradácia elementov je neoddeliteľná od rozvoja systému ako celku83.

Súdiac podľa celkovej skúsenosti ľudstva, táto pravdepodobnostná matrica možných stavov84, miera, má holografické vlastnosti v tom zmysle, že ľubovoľný jej fragment obsahuje v sebe nejakým obrazom aj všetky jej ostatné fragmenty v ich celej informačnej plnosti. Miera prebýva vo všetkom a všetko prebýva v Miere85. Vďaka tejto vlastnosti miery je svet celostný a plný. Vypadnutie z  miery86 - to je záhuba. Vyčerpanie čiastkovej miery je prechod do inej čiastkovej miery, získanie nejakej novej kvality87.

81 T.j., pri strate nejake súčasti objekt stráca aj ňou nesenú informáciu... pokiaľ si ju samozrejme inak do nejakej miery presnosti nezapamätal v svojom pamäťovom systéme za predpokladu, že ním disponuje. Toto je hlavný problém napr. mozgovej mŕtvice, kedy dochádza k poškodeniu a zániku nervového mozgového tkaniva, a tým aj k strate ním nesených informácií. Aj keď k čiastočnej obnove nervového tkaniva dochádza, či zdravé časti mozgu vedia prevziať niektoré funkcie poškodenej časti, nesené informácie sú nenávratne preč. A tak sa rekonvalescent musí nanovo učiť písať, chodiť, hovoriť... Alebo ak stratím USB kľúč, tak ten si viem nanovo kúpiť, ale dáta, ak neboli zálohované na inom nosiči, som nenávratne stratil. – dopl. prekl.

82 Preto hlbší význam - etymológia slova, termínu, kódu „sLadký“ – pozn. prekl.

83 -> v celosti -> v cele... Viď. stredoveké väzenské, či kláštorné cely slúžiace pôvodne dobrej myšlienke scelenia, uzdravenia. Pôst o kváskovom výživnom chlebe a vode s cieľom sebareflexie odsúdenca, mnícha... neskôr však podľa miery chronologickej nepozornosti populácie, myšlienka „tradične“ presolená a zahnaná do svojho opaku. – pozn. prekl.

84 V objektívne nemožných stavoch byť nemožno a jej (základnej matrice Prozreteľnosti) hraničné stavy (stavy „božieho dopustenia“) maximálneho možného odklonu od optima zvyknú signalizovať exponenciálne narastajúce komplikácie u na takú cestu odváživšieho sa jedinca. Avšak, podľa miery nechápania, neschopnosti reálnej predstavivosti objektívnych možností mat(r)ice, môže jedinec niektoré príčinno-dôsledkové podmienenosti, zmeny situácií, vnímať aj ako zázrak. Pritom chrániť ho môže ale aj čiastková mat(r)ica, v danej situácii zapadajúca do najobjemnejšej matice, i keď celkovo je agregátny modul („duch“), v ktorom sa jedinec nachádza, namierený skôr proti cieľom Najobjemnejśieho Supersystému (Boha). T.j., ide o „hru s Božim dopustením“ napr. zo strany projektantov a správcov jednotlivých tzv. „náboženstiev“. Často i vo forme „delegácie zodpovedosti až za hrob“, známym štýlom podvodu: „Tu nás poslúchajte a i keď sa teraz trápite, po smrti vám bude dobre, ak nám (slepo) pevno veríte“. Teda systematizovaná ilúzia, profesionálne vytváraná dnes v modernejších formách tzv. “korporátnej kultúry“, vy-, resp. zne-užívajúcej tiež masívne rôzne i staré známe hybridné modely (a)sociálneho inžinierstva. - dopl. prekl.

85 V lat. “Harmonii“, gr.-héLada.“symMetrii“, sloviansky v “súLade“ ...a Človek ju má aktívne, intuíciou funkčnou a nie eMocou popletenou, rozvíjať. Nie len jej „nebrániť“, bo toť statika - smrť. A už vôbec nie je vecou Dietok Jeho, Námestníkov, súLad narúšať. Negatívny pohľad, boj PROTI niečomu, nesúlad, je preto púšť - smrť. Voda, snaha ZA niečo, je Život. Známa kresťanská pieseň: „Boh je láska a kto prebýva v láske, ten prebýva v Bohu a Boh prebýva v ňom..“ Boh je i MIERA. Cvičné otázky:

Pri strojení akej konštrukcie by sa dala MIERA chápať ako LÁSKA? A do akej „miery“? – dopl. prekl.

86 Jeden a ten istý „Príjemný vánok Prozreteľnosti Božej“ je tak odkloneným jedincom, spolo(ne)cnosťou zrazu vnímaný ako „Krutý víchor Božieho dopustenia“ – pozn. prekl.

87 Rast, posun na ďalšiu úroveň (ang.“level“) a príslušná odmena (ang.“beneFit“) za splnenie si svojich objektívnych úloh. Čím bližších svojmu inDiviDuálnemu, stále sa vzhľadom k vývoju prostredia (spoloČnosti a UniVersa) zdokonaľujúcemu potenciálu, tým väčšia odmena v blízkosti k Nemu..a všetkým, čo spojené je s tým - Ním..“Krásnym jest prebudenie sa, do rána krásneho, z temného sna.“. V Jeho realite, Pravde plnej, bolesti niet. „Čím bližšie ku nej život

Periodická tabuľka chemických prvkov D. I. Mendelejeva je jedným z fragmentov tejto matrice pravdepodobností možných štatisticky predurčených stavov. Vo vzťahu podielov rôznych izotopov, vo výskyte udržateľných, neudržateľných (životnosť ktorých je ohraničená štatistikou polčasu ich rádioaktívneho rozpadu) prvkov a izotopov, sa jasne prejavuje pravdepodobnostný charakter tejto matrice, podriadenie všetkého štatistickým predurčenostiam, najdúvšim svoje vyjadrenie v zákonitostiach už zrealizovaného. Štatistická predurčenosť označuje na každej hierarchickej úrovni Vesmíru predovšetkým existenciu pravdepodobnosti (číslo od 0 do 1) jestvovania systému v každom z jeho objektívne možných stavov, a taktiež aj informačne s pravdepodobnosťou previazaných charakteristík (hustoty rozdelenia pravdepodobnosti v priestore parametrov, opisujúcich systém; ich integrálnych charakteristík a pod.). Táto pravdepodobnosť stavu systému môže byť nemenná, no môže sa aj meniť v priebehu procesu vývoja systému. Práve v tomto zmysle, v kontexte tejto práce je potrebné chápať slovo „pravdepodobne“ a jemu príbuzné výrazy.

Štatistické zákonitosti sú odrazom - echom tejto štatistickej predurčenosti príčinno-dôsledkových vzťahov v štatistike masových javov na každej hierarchickej úrovni organizácie Vesmíru. Rovnaké príčiny pri rovnakých podmienkach vyvolávajú rovnaké (v zmysle štatistiky) dôsledky, štatisticky predurčené. Poznanie štatistiky minulého, hustoty rozdelenia pravdepodobností a vnímanie vševesmírnej miery vo vzťahu k (zatiaľ)* nepoznanému – to spoločne v celku umožňuje prognózovať, predpovedať budúcnosť s rôznym stupňom presnosti a odstraňovať z nej podľa slobodnej vôle nepríjemnosti v medziach, prípustných hierarchicky vyšším riadením. No bezprostredné vnímanie vševesmírnej miery (zmysel pre ňu)* leží v základe všetkého človečieho88. Na pozadí štatisticky usporiadaných procesov na každej hierarchickej úrovni organizácie Vesmíru plynie hierarchicky vyššie adresné zasahovanie do procesov danej úrovne. Môže sa prejavovať v štatistike ako zmena hustoty rozdelenia pravdepodobnosti v priebehu času, aj ako NadMerné občasné (ang.“randomized“) výkyvy zvyčajnej štatistiky príčinno-dôsledkových vzťahov.

Mendelejevov periodický systém je ľahko viditeľným fragmentom všeobecnešieho javu, keďže leží na hranici delenia subatomárnej fyziky (mikrokozmu) a chémie, a človek sa na neho pozerá nezúčastnene zvonku. Avšak na iných úrovniach hierarchie Vesmíru vystupuje matéria „na póDium“* iba v udržateľných stavoch (v priebehu nejakého štatisticky predurčeného intervalu), disponujúcich príslušnými štatistickými charakteristikami.

Všetka matéria vo Vesmíre je usporiadaná podľa miery, je štruktúrovaná. To, čo vyzerá ako chaos, sa pri širšom pohľade javí byť časťou objemnejšej - objímajúcej usporiadanej štruktúry. Aj sám „chaos“ obsahuje v ňom vložené usporiadané štruktúry a je usporiadaný štatistickými zákonitosťami, umožňujúcimi rozlíšiť jeden „chaos“ od druhého.

„Náhoda“ nevyvracia štatistiku množiny „náhod“, ale ju dopĺňa. „Náhodnosť“ na každej hierarchickej úrovni organizácie Vesmíru - predurčenosť pravdepodobnosti „náhody“ matríc možných stavov – to je plná celovesmírna miera. To znamená, že je to štatistika chaosu danej hierarchickej úrovne (štruktúry), plus štatistika cieľavedomého zasahovania hierarchicky iných úrovní organizácie Vesmíru (štruktúry).Pre uskutočnenie pravdepodobnostnej predurčenosti („náhodnosti“) je nevyhnutná informačná primeranosť fragmentu Vesmíru (kde sa ona - „náhoda“ realizuje) a okolitého prostredia. Náhodnosť nie je synonymom bezpríčinnosti a bezcieľnosti. Okrem toho: „Náhoda – to je mocný okamžitý nástroj Prozreteľnosti“ – A. S. Puškin.

dietok viet, do v statočnosti zotrvaných skúseností, tým krajší je život stále dlhších liet.“ – dopl. prekl.

88 V ľudových rozprávkach tak dobre známa „Človečina“, ktorá smrdí všetkým zlým, drakom, upírom, bosorákom, neľuďom – proste všetkým, ktorým je dokonalosť Človeka prekážkou. – dopl. prekl.

Javy rezonancie a vlastného kmitania (autooscilácie)* umožňujú napodobniť - nasimulovať skúmané možné stavy štrukúr Vesmíru binárnym systémom kódovania informácie na princípe párnych stavov, zodpovedajúcich 1 a  0 (1 – rezonancia alebo autooscilácia, 0 – ich neprítomnosť), známych z technických aplikácií.

Pritom informačný objem jedného a toho istého časového intervalu ľubovoľného vysokofrekvenčného pásma je vyšší, ako nízkofrekvenčného89 pri ich vzájomnom porovnaní. Z tohto dôvodu, nachádzajúc sa vo vysokofrekvenčnom pásme, môže pozorovateľ stiahnuť všetky informácie nízkofrekvenčného. Ale naopak nie, pretože nízkofrekvenčný pozorovateľ nemôže preskúmať vo svojom pásme všetky kódové skupiny, prebehnuvšie vo vysokofrekvenčnom pásme za ten istý, pre nich spoločný interval. Preto musí zaradiť do svojho nízkofrekvenčného pásma všetky kódové skupiny vysokofrekvenčného pásma, na čo v nízkofrekvenčnom pásme treba oveľa viac času, ako je čas ich priebehu v pásme vysokofrekvenčnom.

Nevideným90 jemným mieram, o ktorých oddávna hovoria relígie, podľa našeho chápania zodpovedajú pásma s ešte vyššími frekvenciami kmitania matérie v zo-sTrojení sveta. V informačnej výmene – obnove hrá takisto úlohu polarizácia (smerovanie) kmitaní, nesúcich informáciu. Z pohľadu polarizácie ortogonálny svet, perpendikulárny (naň kolmý, o 90° pootočený) k našemu, je pre nás neviditeľný s výnimkou oblasti jeho priesečníc - križovania s naším. Paralelný svet, ako vidíme, aj môže byť súčasťou našeho sveta.

Organizácia prevládajúcej väčšiny štruktúr zodpovedá zložitejším systémom kódovania, ako je binárna logika91, avšak všetky zložitejšie kódy môžu byť zmenené na kód binárny92, a v tom zmysle sú mu rovnocenné - ekvivalentné. Keďže všetky čiastkové ohraničené štruktúry majú mnohoúrovňovú informačnú kapacitu, tak oni reagujú na vonkajšie pôsobenie pravdepodobnostným obrazom úmerne vzťahu usporiadanosti vonkajšieho pôsobenia k ich vnútornému informačnému stavu.

89 Nízkofrekvenčné pásma zasa dominujú z pohľadu váhy konkrétneho procesu v danom systéme. Viď. planetárne modely, frekvenčná analýza, v ďalších publikáciách (DVTR) preberané „Hry s časom“ a výberom jeho etalónov... a tak aj s priestorom, jeho mnohými rozmermi parametrov, s jednotlivými rozlíšenými MIERAMI. Preto poukaz na zámernú chybu, do extrému zaháňanej abstrakcie absurdného ego-svetonázoru HEPČ (ang. MEST - mathery, energy, space, time), pri snahe o predstavenie si ďalších „priestorových dimenzií“ za hranicou 3D, resp. 4D (ak pripočítame pre iluzionistov „neuchopiteľný“ čas). Jeho úlohou bolo vytvorenie slepej uličky, pasce vo vede a relígiách, zablokovanie zdravého jednoduchého rozumu a prechod populácie prastarými známymi prostriedkami masovej manipulácie asociatívneho myslenia (emócií) kontinuálne do debilizovaného davu, stáda (preto kôň - hlava koňa v mafii ako symbol bezprízorného davu). Tento umelý, cielene zavádzajúci problém-otázka odpadá, ak si dostatočne UVEDOMÍME, že priestor a čas sú len niektoré z Mier, kde každá je parametrom „meTrického priestoru“ – formy prejavu matérie. Ide o kľúč vyslobodenia sa z tohto podprahového otroctva. Metrický priestor – ako kategória z neegocentrického pohľadu - je nevyhnutne nadradený ilúzii priestoru „prázdneho - pustého“ (ako kategória sám o sebe neexistujúceho), pretláčaného projektantami prastarej bazálnej matrice chápania sveta cez deformovanú „prizmu“ spomínaného modelu MEST, využívaného v modernejších verziách, napr. aj „scientológiou“ (viď. hĺbková analýza „Dianetika“ a náväzné publikácie VP ZSSR na tému podstaty technológií snahy reloadu upgradu uvedeného podvedomo-otrokárskeho režimu „samo“riadenia). Práve prekonanie svetonázoru MEST (no nie len, viď. transformácia a rekonštrukcia kreditno-finančného systému a primárna reinterpretácia systému autorských práv), umožnilo niektorým Ázijským krajinám vybudovať si, pred dnes už vyrazne zaostalým a stále viac zaostávajúcim bývalým vyspelým Západom, významný informačno-technologický a vedecko-inovatívny náskok. V praktickej každodennej realite zosmiešňujúci západnú ideologickú propagandu a možno tak nastavujúci nahému ceaseArovi(?) zrkadlo, aby sa znova spamätal..Ak to nespraví... – dopl. prekl.

90 ZATIAĽ nevideným, nerozlíšeným, nerozpoznaným, no rozhodne nie apriori „neviditeľným“ – pozn. prekl.

91 Viď. základy matematiky pre 1. ročník Stredných škôl a Gymnázií – pozn. prekl.

92 Viď. základy matematiky pre 2. ročník Stredných škôl a Gymnázií – pozn. prekl.

Odozva štruktúry na príslušné pôsobenie je taktiež takmer jednoznačne predurčená, t.j. deTerminovaná93, pokiaľ na pôsobenie reagujú informačne naplnené, svoje rozvitie zavŕšivšie hierarchické úrovne v organizácii štruktúry. Slovo „takmer“ tu poukazuje na pravdepodobnostnú predurčenosť chyby dôsledkom degradácie štruktúry pri strate ňou predtým skôr nahromadenej94

informácie. Odozva štruktúry na príslušné pôsobenie je náhodná, t.j. nejednoznačná a pravdepodobnostne predurčená mierou, ak na pôsobenie odpovedajú informačne nenasýtené hierarchické úrovne organizácie štruktúry, osvojujúce si potenciál svojho rozvoja. Osvojenie si potenciálu ide cestou náhodného, t.j. mierou pravdepodobnostne predurčeného súboru nahromadených a štruktúrou prechádzajúcich informačných modulov. Vďaka miere pôsobenie-otázka (akcia)* už obsahuje v sebe odpoveď-odozvu (reakciu)*, v štatistickom zmysle správnu95. Otázka i odpoveď – to sú dve formy jedného a toho istého zmyslu (podstaty, významu)*.

Pri pohľade zvonku sa sčítanie determinovaného a náhodného chápe u odozviev v uvedenom zmysle slova (pri dostatočnej zložitosti spracovávaných informačných modulov), ako prejav intelektu. Pri takom chápaní objektívnosti informácie je intelekt celoprírodným, vesmírnym

93 DeFin-ovaná od konca, smerom zpätne od cieľa. Viď. MDP (Metóda dynamického programovania), DVTR Kap.14 – pozn. prekl.

94 Naakumulovanej. Človek, keď požíva psychotropné látky a obzvlášť alkohol - tento silný geneticko-neurotoxický jed, ničiaci, dusiaci nervové bunky zužovaním kapilár, i keď sú nervové bunky do istej miery schopné „reprodukcie“, pôvodnú nahromadenú - uloženú informáciu, skúsenosť, schopnosť, ktorú daný polygón neurálnej siete uchováva, navždy stráca. Síce je možné ju do istej miery „interpolovať“ (získať z kontextu po chemickom útoku zachovaných fragmentov štruktúry, a´la reštaurátori umeleckých diel a hodnota „patiny“...), no nikdy nie v plnej, pôvodnej 100% miere. Pritom kľúčové, či tzv. „kráľovské informácie“ celospoločenského významu, dávané Zhora, predstavujú len 1%, či presnejśie 1°% informačného rozptylu dostatočne funkčnej intuície, schopnej Ich rozlíšenia. Ostatné je BIOS genetickej zložky, kultorologické automatizmy (emócie) organizmu a obyčajné vedomie. Navyše, skutočne funkčná intuícia je i morálne podmienená. A konzumácia uvedených látok v tomto zmysle nemorálna je – je to rušenie signálu osobnej, jedinečnej, inDiviDuálnej komuNikácie s Vis Maior. Je to ničenie skutočného „relígio“ (vzťahu s Ním). Preto systém tichej i hlasnej propagácie ich „konzumovania“ (viď. filmový priemysel „Médei“) a následného „silného manévru“ jeho zakazovania hlavne mladej generácii. Dlhodobé „vyšachovanie“ (overload) vedomia a jeho vrodenej schopnosti rozlišovania dobra a zla a spustenie kolektívneho automatizmu tzv. asociatívneho myslenia v mantineloch kult(ur)ologickými projektantami predprogramovaných stereotypov. Ide o klasickú asociálno-psychologickú mechaniku penetrácie systému dvojitých štandardov do podvedomia obetí. Škrtenie a devastáciu potenciálu rozvoja populácie, preventívne „očkovanie amorálkou“, spolu s ďalśími sprievodnými masovými info-vojenskými operáciami v rámci veľkých (a)sociálno-inźinierskych projektov manipulácie a cielenej idiotizácie, aDiotizácie davu. Cieľ je zachovanie informačného náskoku j“elít“ najdlhšie, ako je len možné. S následným „reštartom“, reloadom bez reinstallu. S následnou „pragmatickou kataklyzmou“, predprogramovanou prastarou známou EpiKalypsó. Dnes s tým rozdielom oproti „včerajšku“, že máme internet a jadrové bomby..., pričom technologický progres (prehnane a často do absurdna zvrátený tlakom úroko-viny = „v umelom strese, spoloČnosti miery chápania regresie“) je proces taktiež objektívny a problém nastáva iba, ak predbehne progres mravný. Forma a obsah - jej Miery. Alkohol samozrejme má svoje opodstatnenie ako dezinfikátor, extraktor v ňom rozpustných látok a ich aplikáciu, no rozhodne tu nejde o konzumáciu „poldecáku“, či 2 deci vínka, jedného pivka a pod. I najmenší pocit takéhoto umelého „ukľudnenia“, opojenia je vždy len následkom odumierania stoviek tisícov neurónov a stratou informácií a schopností. Nič viac a nič menej... a zároveň tak veľa. Ako sa správne vraví: „Každý si je (spolu)strojcom osudu svojho.“ Preto toľko spolkov triezvosti koncom 19. a začiatkom 20. stor. a „nevyhnutná“ systematická tichá obnova miery alkoholizácie (podľa niektorých štúdii cca. 5-násobná, spolu s proporcionálnym nárastom narodení detí s výraznými deformáciami vnímania) administrátormi posledných režimov. Žiadny skutočný politik (odhliadnuc od medeálnych figúriek a ukecaných bábok – parlament – parle = fr. “kecať“) NIKDY nepije, nemôže, bo okamžite vypadáva z kola. Pekne je to podprahovo znázornené aj v slovenskom seriáli „Búrlivé víno“, kde trochu vyššie postavený (no rozhodne nie najvyšší) mafiánik Baxa (Ľ. Roman) nie bez príčiny nikdy nepije, a ak , tak len symbolicky... – dopl. prekl.

95 Ľudovo: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva!“ a presnejśie „...tak sa ZHORA ozýva!“, no pre poniektorých i „zHóra“ (viď. stále ešte pod-vedome pretrvávajúcu afinitu poniektorých k „egyptskému zverincu“ - zooLogickej záhrade naruby prevráteného „Edenu“). Tradičná zmena len jedného písmena (PÍsMena – pí, symbol „π“ héLadskej kultúry, patriacej tiež do podskupiny kultúry tzv. “védickej“ = euro-indickej, je jedným z bazálnych transcendentných iracionálnych čísel symbolizujúcich nekonečno, kód pre nekonečnú sekvenciu alternujúcich mier). Podobne, ako základné svetonázorové pohľady v chápaní objektívnej reality z pohľadu známeho: „Účel svätIA prostriedky“, alebo morálne takmer opačne namiereného: „Účel svätí prostriedky“. – dopl. prekl.

procesom. Rozdielnosť medzi čiastkovými intelektami je v ich príslušnosti k jednotlivým hierarchickým úrovniam organizácie Vesmíru, v materiálnych nosičoch a pod., t.j. rozdiely podľa nimi osvojených čiastkových fragmentov celovesmírnej miery. Vzájomné pochopenie je o to viac možné, čím viac sa zhodujú - ladia ich čiastkové miery. Pre začiatok vzájomného porozumenia je nevyhnutný aspoň dotyk čiastkových mier alebo prostredník-sprostredkovateľ (interface, proxy) – taktiež nejaká miera.

Špirála (závit)* evolúcie ohraničených prírodných štruktúr (a možno i Vesmíru celkovo) sa nekrúti (nezavŕtavá)* v priestore formálnych parametrov, opisujúcich ich rozvoj, „len tak, ako to príde“, ale sa rozvíja podľa pravdepodobnostnej mnohorozmernej matrice možných stavov v procese zobrazovania informácie v súlade s touto matricou: každá otázka už v sebe nesie odpoveď. Tak evolúcia prebieha v súlade s pravdepodobnostnými predurčenosťami náhodným spôsobom podľa miery rozvoja. Východ na nový stupeň (level)* evolúcie sa stáva stále viac pravdepodobným podľa miery nasýtenia informačného objemu (kapacity) štruktúry na rozvíjajúcich sa úrovniach v jej organizácii.

Pritom nevratný výstup na nový stupeň rozvoja je možný iba po informačnom nasýtení štruktúr predchádzajúcich etáp. Práve preto sa netreba snažiť predbehnúť - obísť mieru rozvoja. Beztak bude nevyhnutné sa vrátiť: je to otázka pravdepodobnostne predurčeného času. Voči nemu je odolná (nezraniteľná) iba svedomitá dobromyseľnosť, majúca pevné zázemie (v hlbokom pochopení reality)*.

Obrazom evolučného rozvoja ohraničenej štruktúry v trojrozmernom faktorovom priestore je spúšťanie a ukladenie reťaze do kónického (kužeľovitého) lievika s prstencovitými a nie špirálovitými, stupňovitými stenami96. L(i)evik je priezračný (ang. transparent). Preto je jeho usporiadanie - konfigurácia viditeľná iba na predchodzích etapách evolúcie. Budúce etapy sú viditeľné ako roztrieštené krátkodobé epiZódy, keď v súlade s pravdepodobnostnými predurčenosťami silno od stredu lievika sa odkloniaci závit (línia života)* skĺzne dole po stupňovitých hranách lievika tam, kde je ešte nezaplnený. Steny lievika sú kruhovité stupne, a nie stúpajúci špirálovitý stupeň. Povrch jednotlivých stupňov je naklonený k centru - osi lievika tak, že ovin reťaze môže ležať na povrchu stupňa dostatočne stabilne, len ak ho zospodu podopierajú druhé oviny. Tak zapĺnenie lievika reťazou ide po špirále, avšak špirála sa ukladá v trojrozmernom faktorovom priestore, zodpovedajúco forme lievika, zabezpečujúc udržateľný (v zmysle nevratnosti) výstup na nový stupeň evolúcie (prah hrany lievika) ďalšej úrovne štruktúry iba po vyplnení všetkého predchádzajúceho objemu lievika97. Reťaz („niť“ života nejakého procesu)* padajúca prirýchlo, môže zničiť krehký lievik alebo sa zamotať. Vtedy evolúcia cúvne naspäť, následne sa proces obnovuje, ale inak, keďže jedne a tie isté pravdepodobnostné predurčenosti a priame zasahovanie Zhora, ktorým

96 Viď. napr. v indickom kulturologickom prostredí zachované tzv.“stúpy“ - posvätné meditačné objekty hlavne pre „zasväcujúcich kňazov“, baRaH(G)manov a pod.. I v ich obrátenej forme... do bodu osvietenia - „singularity“ – uvedomenia si zlinearizovaného času po zmene logiky sociálneho správania v nejakej funkčnej „méditácii“ (ang. „medium“... i osoba, ako ekvivalent pojmu „measure“ = miera) jedinca, predbehnuvšieho vývoj spoloČnosti. Alebo vplyvom napr. technologizácie, so zvyšovaním jej masovej inFormačnej dostupnosti, nevyhnutne parametrami vývoja Universa pravdepodobnostne predurčené dosiahnutie prirodzenej všadeprítomnej vedomej linearizácie (decyklizácie podvedomia) i u spoločnosti ako celku. Či napr. podobná symbolika barokových veží chrámov v Európe. Hlavne v postvestfálskom, „rekatolizačnom“ období, pri použití „ťažších“ kalibrov podprahovej, v(t)edy hermetickej symboliky (včítane deformujúco-proporčných posuvov v „priestore“, riadiacich príslušne emócie...), v bežiacej mnohostrannej informačnej vojne i tzv. „jezuitmi“. – dopl. prekl.

97 Čiastočne podobne, ako u jednotlivých úrovní (zavŕšeniach prefáz) renderingu CAD programov výsledného obrazu, či rovnako pri tvorbe počítaćových hier, virtuálnej(?) reality. Celý IT systém je naozaj len hrubá kópia existujúceho systému objektívnej reality a pravidiel jej formovania, riadenia. –pozn. prekl.

je podriadené spúšťanie reťaze - „nite“, ťažko presne zopakujú predošlé usporiadanie ovinov - vinutia98.

V tejto analógii hrá priehľadný lievik s kruhovým stupňovitým plášťom úlohu miery - matrice možných stavov (obrazov) matérie (vrátane zatiaľ nevidenej, nerozlíšenej)* – jediného jednotného celoprírodného (uniNatural)* systému kódovania informácií. Reťaz je analógiou „energetického“99

toku, nesúceho informáciu.

Neprítomnosť v leninskej definícii videnia „matérie“ na úrovni uvedomenia si procesu trojjedinosti: matérie-informácie-miery je svetonázorovým koreňom všetkých nehorázností sovietskej periódy dejín. Vlečie totiž zo sebou posun a zmiznutie pojmových hraníc pri používaní jednotlivých slov - pojmov100. Vnímanie života, ako bezvýchodiskovej nočnej mory, v ktorej je nemožné si vybrať líniu konania, oslobodzujúcu od tejto nočnej mory, je dôsledkom neovládania Rozlíšenia všeobecných zákonov bytia, teda i rozvoja, v ich konkrétnych prejavoch. Tak sa znova prejavila slepota materializmu.

Boh stvoril (zostrojil) každú vec a vymeral ju mierou. Prečo nepouvažujete? – to nie je citát, no Korán sa často podobným spôsobom obracia k rozumu ho čítajúcich. Z vôle Všemohúceho je všetko matériou a všetkému sú pridané inFormačné charakteristiky v súlade s mierou (to sa rovná štatisticky masovému predurčeniu): takto by to znelo v terminológii nielen relígie, ale aj súčasnej vedy. Rozlíšenie v terminológii relígií (Korán — 2:50, 25:2; Biblia – Tretia kniha Kráľov, 3:5 – 10; Pavol židom, 5:14), podľa nášho chápania, je základom - osnovou Metodológie vedeckého skúmania. Veda i relígia, zbavené Rozlíšenia a metodológie sú umŕtvujúce slová dogmatiky, ktoré nemôžu vysvetliť farizeji obidvoch „chrámov“. Veda i  relígia ľudstva, vládnuce Rozlíšením, nie sú jedna druhej alternatívou, ale tvoria nejakú, univerzálnej etike prináležiacu, celostnú kompletnosť, t.j. reč života – životaSchopnosť*.

Vesmír - UniVersUm101 - je jednotný (jedno“Duchý“)* a celostný. Vydelenie – rozpoznanie jednotlivých čiastkových javov a objektov z celostnosti je osobitosťou vnímania sveta človekom, používajúcim ohraničené čiastkové miery pri ich rozlišovaní. Základom - princípom rozpoznania jednotlivého objektu je bezprostredne priamo Zhora každému dávané Rozlíšenie 102 - schopnosť

98 „Panta Rhei.“ Ľudovo: „Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš.“, či „Zopakovaná pravda je vždy lož.“ a pod. – pozn. prekl.

99 Potenciálového rozdielu medzi dvoma prepojenými vodnými hladinami, rozličnými úrovňami elektrického napätia (U = R x I) a pod. – pozn. prekl.

100 Pojmov hlavne bazálnych - kľúčových slov celého jak marxistického, kapitalistického, tak i „náboženského“, či tzv. „filozofického“ terminologicko-pojmového aparátu. Pre zopakovanie: 1. TERMÍN = kód (napísané, alebo vyslovené slovo, forma a jej miery pripravené na prenos a prenášané = inFormácia), 2. POJEM = obraz (individuálny spôsob chápania nakódovanej, teda prenesenej a prijatej, vnímanej informácie, jej „materializácia“ v zmene našej mysle, mozgu-nosiča po spracovaní inDiviDuálnou algoritmikou a pamäťou jedinca a/alebo kolektívu). Pri snahe o ďalšie „odkomunikovanie“ obrazu sa proces (cyklus trojjedinosti=tvorenia=sTrojenia) opakuje s jeho obohatením (a/alebo „chybou“) individuálneho spracovania n-tity, ktorá sa na danom okruhu informačného toku zúčastnila ako „materiálny nosič“. – dopl. prekl.

101 Pre zopakovanie: „Hľadanie súvislostí v odlišnostiach“, a nie absurdný, samovraždný, sociopatický tzv. „Boj protikladov“. – dopl. prekl.

102 Podľa miery rozvoja, úrovne morálky a chápania objektívnej reality. T.j. aktuálnej úrovne metodicky rozvíjaného, alebo stagnujúceho ,či degradujúceho vnemovo-emočno-racionálneho sTroja psychiky jedinca a/alebo kolektívu. Jednoducho povedané: „Zbytočná je informácia tomu, kto ju spracovať nevie.“ ...alebo by i mohol, no sa mu nechce - je lenivý myslieť. Prozreteľnosť potom prosto NEMÁ ČO naplniť lepším rozlíšením (uprade procedúr, algoritmiky spracovávania informácií, dát) a informáciami (dátami samotnými). Prozreteľnosť v tomto zmysle prirodzene nezvykne konať direktívne, niekoho „zázrakom“ nútiť myslieť. Jedinec sa prosto narastajúcimi životnými komplikáciami (ne)prirodzene dostáva do stupňujúcih sa životných problémov. V tomto je pojem, obraz tzv.„zázrakov“, vyvolávaný tzv.

rozdeliť vo svojom vnímaní kompaktnú Objektívnu realitu na dve zložky „to – nie to“103. Až po tomto rozdelení na „to – nie to“ je možné ozmyslenie takýmto spôsobom (vo vymedzujúcom binárnom kóde) prijatej informácie.

Otázka lokalizácie objektu Vesmíru, oddelenie čiastkového procesu z neho - to je vždy otázka o úrovniach príslušných fyzických polí, nesúcich informáciu o objekte, prijímaných objektom ako hraničné104; je to otázka o prahu vnímania (citlivosti)* prostriedkov prijímania týchto fyzikálnych polí. T.j., je to otázka o informačných charakteristikách a výbere miery ich rozlíšenia. Pre jedne a tie isté objekty sa každý raz rieši rôzne, v závislosti od konkrétnej úlohy. Človek vyberá čiastkovú mieru z množiny už osvojeného na predchodzích etapách rozvoja jeho svetonázoru, a tak: v jedných úlohách je planéta ideálny materiálny bod; v druhých dokonalá guľa; v tretích je telesom veľmi zložitej formy; v ďalších niečo postupne prechádzajúce do kozmického vákua, ktoré, čo sa toho týka, je veľmi vzdialené od ideálnej teoretickej prázdnoty105. Reálne vákuum je nie „nič“, ale objektívne existujúce niečo, majúce nejakú štruktúru, stojace v základe obvyklých foriem matérie: pole, hmota; samotné vákuum je matéria v jednom z jej agregátnych stavov. A tak vo všetkých úlohách. Vnímanie sveta a  ho vyjadrujúci svetonázor človeka sú podmienené ním osvojenou - v medziach Zhora daného Rozlíśenia - mierou bytia.

Všetky čiastkové procesy vo Vesmíre-procese majú kmitavý charakter. Impulzný proces (skoková zmena)* je čiastkovým prípadom procesu kmitavého. Z tohto dôvodu hrajú rezonančné a autooscilačné (samobudiace)* javy osobitnú úlohu, možno sa javiac svojho druhu fundamentom Stavby sveta – základom Univerza. Všetko, čo na prvý pohľad sa zdá byť nekmitateľným a nemenným, má pri hlbšom pohľade v svojom základe nejaké kmitavé procesy: nemennosť je stacionárnosť nejakého kmitania. Parametre kmitania: polarizácia, počet celých kmitov v procese, amplitúda, frekvencia, fázové posuvy rôznych čiastkových procesov vo Vesmíre sa menia v priebehu procesu a vytvárajú čas (presnejšie, určitý konkrétny čas) a objektívne sú podmienené celovesmírnou mierou (a tak  vytvárajú rámec pre možnosti skladania procesov106)*.

Chápanie času vzniká u subjektu v procese zobrazovania jedného kmitvého procesu (alebo ich súhrnu) na druhý kmitavý proces, ktorého frekvencia je vybraná ako etalónová (porovnávacia, referenčná)*. Aby sme to pochopili, je nutné „uvidieť“, ako trojjedinosť matérie-informácie-miery

„náboženstvami“ jedna obrovská, fatálna lož, dezinterpretácia o Božej „svojvôli“. Pritom Boh nekoná proti morálnym zákonom a štandardom, ktoré sám deFinoval (slov. “zacielil“ ...kam?). Ako sa hovorí: Sám Život je zázrak a druhých zázrakov netreba.“ Zrovna tak lož o „nepochopiteľnosti“ božieho sTrojenia, paralyzujúca porážané ovce na oltári starých okultistov, asociálnych mágov, inžinierov-projektantov ilúzie, zaMínoovaného bludiska krivých zrkadiel, obrázkov s príšerou... – dopl. prekl.

103 ÁNO – NIE; binárny IT kód: 1 – 0 – pozn. prekl.

104 Pole ako „prostredník“; ang. “field interface“, „proxy“. Polia elektromagnetické, gravitačné, teplotné... Prenos cez ne funguje napr. na princípe zmien ich tlaku, prúdenia, podliehajúcich príslušnými známym a zatiaľ menej známym matematickým vzorcom. Či už z oblasti algebraických diferenciálnych rovníc, alebo tzv. „neurčitej matematiky“ (fuzzy mathematics) a pod. Prakticky: prenos informácie vzduchom, vodou, el.prúdom, svetlom atď. – pozn. prekl.

105 Rozprávkovej „Ničoty“, viď. nemecký film „Nekonečný príbeh“ Michaela Endeho – pozn. prekl.106 Znalosť parametrov jednotlivých objektívnych procesov umožňuje viesť ich k riadeným interakciám na

princípoch superpozície a pod. Veľmi zjednodušene povedané: ako pri legokockách, či inej skladačke, konštrukcii domu, či zostrojení zaoceánskej lode. Vieme už: všetko okolo nás a v nás sú vzájomne hierarchicky previazané procesy..Preto neustály akcent na „sedliacke“ základy frekvenčnej analýzy pre akéhokoľvek manažéra. Od manažéra dlát (sochára) a managora sláčika (huslistu), krompáča (robotníka, poznajúceho zo skúsenosti cyklus rozpadu vozovky podľa technológie a druhu použitých materiálov za 1-20 zím, či schopného odhadnúť koľko fúrikov, „lopatovacích cyklov“ bude treba na vyhĺbenie zvolenej jamy), až po riaditeľa konzorcia bánk, určujúceho, podľa záujmov majiteľov, konkrétne úrokové sadzby pre formovanie „osudu“ ekonomík, a tým obyvateľov jednotlivých krajiny Európy, či sveta. – dopl. prekl.

vytvára priestor a čas. V našom chápaní: Čo objektívne exIstuje107, to je subjektívne poznateľné. To znamená, že všetko je poznateľné objektívne rovnako s nejakou subjektívnou neprimeranosťou108

a nejednoznačnosťou (chybou) poznávania. To, čo sa do poznania zanesie ako chyba samotným subjektom-skúmateľom - to treba skúmať v samotnom subjekte.

Ak sa pozrieme na dejiny poznania objektívnej prírody priestoru a času v ich „čistej“ forme, t.j. vo forme „očistenej“ od matérie, tak - nebolo takého poznania. Bolo mnoho neživotaschopných prázdnych rečí filozofov o ich objektívnosti, a realitou bolo praktické meranie109. Postupom dejín sa menila iba etalónová – porovnávacia báza merania.

Základom etalónov na meranie priestrou boli: zpočiatku – sám človek (lakeť, krok, stopa, piaď, palec a pod.); potom - dĺžka zemského meridiánu - poludníka; dnes - dĺžka vlny svetla vo vákuu, vylučovaného zdrojom na princípe kryptónu-86 (izotop prvku z Periodickej tabulky).

Základom etalónov pre merače času bola periodickosť astronomických javov na nebeskej klenbe pri pohľade zo Zeme (Mesiaca, Slnka, súhvezdia Sírius), a teraz - perióda kmitania izotopu cézia, tzv. „céziový etalón FREKVENCIE a ČASU“ (zvýraznené nami; „Encyklopedický slovník“, Moskva, 1986).

T.j. etalónová báza merania „priestoru“ a „času“ sa technicky zblížila. Avšak všetky etalóny boli materiálnymi nosičmi informačných procesov a stavov.

A v princípe nič, okrem oddanosti zaužívanému svetonázoru „nezávislosti objektívneho priestoru a času“ a nejakých technických komplikácií, nebráni previazať etalón času s frekvenciou svetelnej vlny vyžarovania rovnakého kryptónového110 žiariča, na ktorom je založený etalón merania priestoru. Ak máme dĺžku vlny, tak máme aj jej frekvenciu, ktorú určíme111 pomerom 1/[čas]. T.j. [čas] = 1/[frekvencia]. ([f] = 1/[T] a [T] = 1/[f], ako sme sa všetci na základnej škole učili.)*

Možno v princípe prejsť aj k inému objektu mikrosveta, previažúc s ním oba etalóny, no v každom prípade so zminutím objektu-etalónu zmiznú i „priestor“ a „čas“, ako objektívne procesy, nesené etalónovým objektom, predstavujúceho sebou samým objektívnu trojjedinosť matérie-informácie-miery112. Tak nám zostanú iba prázdne, objektívne nepoznateľné filologické abstrakcie „priestor“ a „čas“, keďže priestor a čas v ich od matérie „očistenej“ forme objektívne neexistujú. Opačný názor vzniká zo stotožňovania vákua s „objektívnym nič“, aj keď vákuum rozhodne nie je

107 ? „ex“ (lat. „z“ -> vychádzať, odvodenie, vývod, dedukcia, derive, derivácia). „Ist, is, est“ - etymologicky v euroindických jazykoch „bytie“, „pravda“, „istota“, „objektivita“; existencia teda v tom hlbšom, pôvodnejšom zmysle znamená aj metodológia, vedomosti, vychádzajúce z objektívnej reality, Pravdy, Istoty. Preto aj dnes už takmer zľudovelý výraz: „Pravdepodobnosť hraničiaca s istotou.“ - pozn. prekl.

108 Nesúmernosťou vnímania a následného spracovávania inFormácie z dôvodu posuvov v zmyslovo-emočno-racionálnom sTroji psychiky jedinca a/alebo kolektívu. – pozn. prekl.

109 praktická metrológia každodenného merania všetkého možného, či už s dohodnutými etalónmi hmotnosti, času, svetelnosti, priestoru, el. prúdu, či iných, aj odvodených veličín; merania, hodnotenia krásy, lásky, kvality umenia, a pod. – pozn. prekl.

110 Bonusová otázka: Prečo si deMagóghovia, znachari z Posvätného hája impéria, lesa (HolyWood) dovolili Supermanovu (Superman - americký ekvivalent stredovekých európskych „svätých“) planétu nazvať Krypton? ...a pre ich deformovanú pseudocivilizáciu (otrokársky režim) na Zemi nebezpečnú zložku, smrteľný „izotop kryptonit“? Tam je kľúč k pochopeniu „Hier s časom“ najvyššieho mannaGementu, “časopriestoru“ (MIERY) a „odkliatie“ jeho ďalších „dimenzii“ pri úteku populácie do určite objektívnejšej, funkčnejšej a pre (s)tvorenie bezpečnejšej reality. – dopl. prekl.

111 Vzorce, v ktorých sú premenné v hranatých zátvorkách, chápeme vo fyzike nie v zmysle množstevných pomerov, ale ako vzťahy rozmerov do nich zahrnutých veličín.

112 Nech sa filozofovia-materialisti nezaťažujú obvineniami o „subjektívnom idealizme“ za naše odmietnutie priznať objektívnosť priestoru a času ako prvotných a medzne všeobecných kaAteGórií. My máme iné predstavy o objektívnosti a subjektivizme.

„nič“, ale jeden z agregátnych stavov matérie, odlišný od jej iných agregátnych stavov: hmoty, plazmy, polí.

T.j., ak máme vychádzať zo Stavby sveta (Univerza), ako celostného OSOBITO ROZMERANÉHO - ŠPECIFICKY NADIMENZOVANÉHO objektu, časťou ktorého je aj sám človek, tak pojmy „priestor“ a „čas“ sú druhoradé vo vzťahu k objektívnej miere-predurčeniu113

a pochopeniu jej podstaty. „Priestor“ a „čas“ vznikajú v procese priameho alebo sprostredkovaného porovnania pozorovaného objektu (procesu) s nejakým jemu v nejakom zmysle podobným objektom-etalónom, aj keď tento vzťah – pomer si subjekt nie vždy konkrétne uvedomuje. (Často ide o podvedomý proces vytvárania pomeru, o kulturologicky z konkrétnych dôvodov niekým vyformovaný dlhodobý stereotyp myslenia, o „emočný modul“ samoriadenia jedinca a/alebo nejakého spoločenstva, kultúry.)* Jeden spôsob porovnania meraného objektu s etalónom dáva vnímanie časovej súmerateľnosti - časomiery a druhý spôsob dáva vnímanie priestorovej súmerateľnosti. (T.j. vnímanie konkrétnych mier v zmysle schopnosti ich dostatočne presného merania vzhľadom na definované prípustné odchýlky riadenia, následného modelovania, predikcie javov, a tak v konečnom dôsledku formovania, tvorenia, zosTrojenia želanej budúcnosti.)*

Slávny vzorec Е = mс2 spája dva spôsoby merania množstva matérie (je možné merať jednotkami energie i pre všetkých obvyklými jednotkami hmotnosti) s  priestorovou a časovou súmerateľnosťou114. Takéto vzájomné previazanosti vyvstávajú pri porovnaní neurčitostí popísaných Heisenbergovým princípom neurčitosti115. Ak aj tieto vzorce našej súčasnej fyziky objektívne obsahujú istú kvantitatívnu nepresnosť, jednako len odmietajú objektívnu nezávislosť priestoru a času, ako informačných charakteristík, mierou predurčeného, bytia - existencie materiálnej Stavby sveta – Univerza. (Toľko k realite makro- a mikrokozmu, veľmi stručne so skúmaného pohľadu, čo umožnilo v posledných rokoch v mnohom, technologicko-spoločensky zásadnom, ázijskym a ruským vedcom vyjsť zo slepej uličky chybného systému MEST - HEPČ a dobehnúť i predbehnúť Západ...)*

To znamená, že „priestor“ a „čas“ nie sú vlastnosti objektívne „pustej schránky“, do ktorej je umiestnená materiálna Svetostavba - Univerzum so všetkým v  ňom žijúcim, ale sú to vlastnosti samotného trojjediného sTrojenia - sTvorenia sveta, Vesmíru, po starom (z)VesťMiery116. Tie človek vníma ako proporcionalitu (súmerateľnosť) fragmentov Vesmíru, existujúceho ako proces MIEROU pravdepodobnostne predurčených preOBRAZovaní MATÉRIE pri zobrazení informácie, prenášanej spolu s energiou (matériou) z jedného fragmentu (časti) Věs(i)Míru do druhého.

113 Ak by sme použili jazyk matematiky, tak miera-predurčenie je matricou (štatisticky usporiadanou množinou) možných stavov Vesmíru, jeho fragmentov a prechodov z jedného stavu do druhého. – pozn. prekl.

114 Energiu (gr. koiné: ἐν = „vnútro, podstata“, ἔργον = „vplývať, tvoriť, zostrojiť, pracovať“...schopnosť vykonávať prácu) možno, okrem E = F . a (N . m = J), merať napr. aj ako „dosiahnuteľný“ (s príslušnými koeficientami účinnosti) energopotenciál objektu. „Hmotnosť“ vnímame odborne zasa aj napr. z pohľadu energopoteciálu konkrétneho bodu zvoleného gravitačného poľa. Konštanta „c“ je rýchlosť „v“ svetla. v = s / t (pozri 7. ročník Základnej školy: dráha “s“ (rozmer „priestoru“), prejdená za konkrétny čas. Čas je vnímaný subjektívne, väčšinou ako konkrétna, ľubovoľne zvolená, spoločenským konsenzom dohodnutá astronomická konštelácia. T.j., niektorý z cyklov, frekvencií zvolenej planéty vo vzťahu k nejakej zvolenej hviezde, inej planéte, a pod. - pozn. prekl.

115 Dve komplementárne (vzájomne previazané) vlastnosti nejakej častice v rámci Kvantovej mechaniky nemôžu byť presne určené, ale iba s nejakou štatistickou pravdepodobnosťou. Napr. miesto a impulz (p = N.s = kg.m..s−1). T.j. taktiež vzájomná previazanosť matérie (hmoty) a jej mier (priestoru a času). - pozn. prekl.

116 Pre zopakovanie dávny príbeh faraóna, pýtajúceho sa svojich dvoch hlavných kňazov na iný, ľuďom

zrozumiteľnejší, názov pre Boha (podľa viacerých závažných príznakov vyzerá, že egyptská elita, a nie len egyptská., bola od pradávna monoteistická; dav nie). Hierofanti (eFóres) sa išli poradiť, vrátili sa a vyriekli slovo „MIERA“. Preto sa skratka „Vesmír“ vníma pôvodne v plnšom znení skôr ako zvesť miery, slovo, čin miery mier, vesmír, spoloČnosť mier atď. St. gr. hel. polis, kosmos „κόσμος“ – poriadok svet(l)a, řád, rada, hodnosť, hodnota; latinsky: UniVersUm – dopl. prekl.

Avšak ani jeden zo spôsobov porovnávania nie je možný, ak nie sú prítomné objekty, nesúce v sebe trojjedinstvo matérie-informácie-miery, schopné vzájomnej spolupráce, z ktorých sa vyberie jeden ako etalón, a s ktorým sa porovnáva (dáva do poMeru) druhý. Čas je vnímaný o to viac ako objektívny čas, čím viac je v prírode rozšírená trieda procesov, z ktorej sa vyberá etalónový proces času. Z tohto dôvodu je céziový etalón frekvencie a času vhodnejší ako astronomický, kvôli jedinečnosti každého z astronomických objektov (ich obrovského množstva)* a množstvu atómov. (Atómový etalón navodzuje ilúziu objektívneho času menej, ako etalón, naviazaný na astronomický objekt alebo proces, napr. striedanie ročných období, mesačné a slnečné cykly a pod.)*

V princípe ľubovoľný proces, v ktorom je odhalená periodičnosť zmien nejakej jeho vlastnosti, môže byť vybraný ako etalónový proces času.

Jednotkou merania času sa pritom stáva celá perióda, alebo nejaká zjavne od druhých odlíšiteľná časť celej periódy etalónového procesu. Samozrejme, že všetky etalóny pritom zostávajú navzájom súmerateľnými, no niektoré z nich – pri porovnaní navzájom - nebudú mať vlastnosť rovnomernosti. T.j. rôzne periódy jedného procesu budú mať rôznu dobu trvania, ak by sme ich trvanie merali v im zodpovedajúcich periódach druhého, celkovo objemnejšieho procesu. Ani jeden etalónový proces sám sebou meraný byť nemôže117. Čo sa týka etalónov času, tak etalón času nie je merateľný sám o sebe z dôvodu zmiznutia jeho predchádzajúcich periód v minulosti.

Rovnako tak možno vybrať z množstva procesov, zviazaných s hierarchicky mnohoúrovňovým systémom, disponujúcim množstvom rôznorodých kvalít, nie jeden, ale niekoĺko etalónov. Vlastný pre každú z úrovní jeho organizácie, vlastný pre každú z množstva jej kvalít. V tom prípade bude pomer etalónových frekvencií charakterizovať režim, v ktorom sa systém nachádza.

Konkrétne z toho dôvodu, ako druhotná kategória vo vzťahu k miere, je čas NEobjektívny a NEabsolútny. Meranie (vnímanie) času je postavené na výbere etalónu – kyvadlového procesu - a spočítaní počtu jeho celých kmitov. Výber etalónového procesu-kyvadla (to je tiež miera - „metroNóm“) je vždy subjektívny, hoci nemusí byť vnímaný ako výber. Odtiaľ aj pochádza rôzne vnímanie času. Hamletovské „Rozpadla sa väzba časov“ je vyjadrením zmätku subjektu v súvislosti s množstvom procesov v ich hierarchii k určitému etalónu času.

Vo vzťahu k subjektu môže byť proces, nesúci etalónovú frekvenciu, vonkajším i vnútorným. Ako objektívny sa vníma čas, postavený na etalónových procesoch, plynúcich jak vo vnútri subjektu, tak aj mimo neho. „Stupeň objektívnosti“ času je tým vyšší, čím viac všeobecnejšie pre Vesmír a rozšírenejšie procesy vystupujú v úlohe etalónových. Najvšeobecnejšie - Vše-Obsiahle procesy v rámci rozšírenia svojej celistvosti sú nerozlíšiteľné jeden od druhého vo vnútri subjektu i mimo neho. Preto najviac „objektívny“ nejaký vševesmírny čas je z vnútra tohto Vesmíru nepoznateľný118.

117 Hĺbková obrazná predstava je o tom podaná v kreslenom filme „38 papagájov“. Ako je z neho známe, dĺžka pytóna pozostáva z „38 papagájov a jedného papagájeho krídelka“. Ak by papagáj nepomohol hadovi tým, že prijal na seba úlohu etalóna dĺžky, tak pytón by zostal pytónom neznámej jednotkovej dĺžky, vyjadrenej v „pytónoch“. (Preto sa správne hovorí: „Sme odsúdení k spolupráci“ (kým?), ...k hľadaniu VZŤAHOV (lat. „reLatIO“, gr. „TeoRiA“ - “pozorovanie“ relativity), porovnávaniu, no nie k súdeniu (toľko k ohraničeniu POJMU = obrazu + prílušnej lexiky, termínu). Preto: Hodnotiť musíme, no súdiť nesmieme!)*

118 V snahe o čo najdlhšie možné zachovanie ilúzie existencie „objektívneho“ času bola vytvorená aj známa “Teória veľkého tresku“ (Big bang theory), na dokázanie ktorej sú utrácané, pre bežného človeka nepredstaviteľne obrovské, finančné zdroje, neporovnateľne viac potrebné na iné podstatné veci, včítane základného materiálneho zabezpećenia populácie. Posledných cca. 50 rokov je napriek veľmi vážnym výhradám vedeckých kapacít systematicky médiami a rôznymi pokútnymi organizáciami z politicko-deštruktívnych dôvodov propagovaná táto fikcia. Okrem deprivácie zdrojov sa totiž snaží už „tradične“ dokázať existenciu „začiatku“ (času) vesmíru (inak večného a nekonečného, ako každý transformačný proces), a tým aj jeho konca („nevyhnutnosti“ ICH biblickej apokalypsy nie len lokálnej, ale aj celkovej, teda akože „objektívne nevyhnutnej“, „Bohom danej, predprogramovanej“). Onen, asociálnymi mágmi jazdený, cyklicky

Subjektívne vnímanie času má dvojaký charakter:- po prvé, podľa úrovne v hierarchii VesMíru, v ktorom plynie etalónový proces. Odtiaľ máme čas asTroNomický, fyzický (lokálny), biologický, sociálny atď.;- po druhé, podľa toho, ktorá strana v etalónovom procese vyzerá byť z pohľadu subjektu v každom konkrétnom prípade najdôležitejšou - materiálna alebo informačná,119 nezávisle od materiálnych nosičov porovnávaného a etalónového procesu.

Takým príkladom môže byť modelovanie nejakého procesu na analógovom prístroji. Hoci aj pristávania lietadla. Fyzický čas pre modelovaný a modelujúci proces môže byť rôzny. Reálny proces pristávania trvá desiatky sekúnd. Pri modelovaní na analógovom prístroji možno modelujúci proces natiahnuť v prípade potreby aj na hodiny. No grafy zmeny rovnorodých parametrov modelovaného i modelujúceho procesu môžu byť zostrojené v jednom spoločnom nákrese a zhodovať sa v začiatku i konci oboch procesov. V tom prípade bude inFormačný čas pre ne spoločný, aj keď čas fyzický bude rozličný120.

Porovnanie etalónových frekvencií času na rôznych úrovniach hierarchicky organizovaného systému, a taktiež v rámci každej z vlastností systému, sa môže v procese jeho rozvoja meniť. To nevyhnutne prináša so sebou zmenu správania sa systému až do jeho transformácie na kvalitatívne iný systém.

Inou podobou súmerateľnosti - spôsobom porovnávania - je podmienené vnímanie priestoru. No obe podoby súmerateľnosti sú vzájomne previazané základnými - fundamentálnymi vzťahmi vo fyzike: ekvivalentnosťou (rovnocennosťou) energie a hmoty Е=mс2; a Heisenbergovým vzťahom neurčitosti pxh – neurčitosť v meraní impulzu častice, vynásobená neurčitosťou v meraní jej súradníc v „priestore“ nie je menšia ako hodnota Planckovej konštanty. T.j., meranie priestoru potrebuje svoj čas, a meranie času potrebuje priestor, a obe merania sú nemožné, ak niet etalónového objektu, v ktorom sú Matéria, Informácia a Miera zliate v trojjedinstve.

V kontexte celej tejto práce termín „objektívny“ a slová s rovnakým etymologickým koreňom označujú vo vzťahu k procesu (alebo objektu): proces, plynúci bez našeho zasahovania a bez riadeného zasahovania zo strany iných, plne definovaných subjektov, v rámci rozptylu parametrov, prípustného pre hierarchicky Najvyššie Všeobjímajúce riadenie. Termín „subjektívny“ označuje: patriaci subjektu, ním vytvorený; a vo vzťahu k procesu (alebo objektu) neprítomnosť objektívnosti, t.j. na ne – objekty a procesy - vplývajú plne definované subjekty v medziach, pripúšťaných hierarchicky vyšším objemnejším riadením. Pokiaľ subjekt, zasahujúci do plynutia procesu, nie je

obNovovaný drak FéNix. Presnejšie zameniť začiatok jednej periódy, cyklu, za začiatok celkový, a tak vytvoriť onú spomínanú riadenú fikciu objektivity času, ako základu absurdného antičlovečenského modelu MEST. Za zachovanie bludiska bludičiek z rozprávok otcov našich prastarých. Spolu s bájkou o „prázdnom priestore“ a pseudovedeckou ezoterikou existencie „ducha“, resp. materiálne neviazanej „energie“. Hmota, energia, čas a prestor (HEČP, ang. “MEST“) sú štyri zložky bábky (cisárov klobúk, kabát, sukňa a topánky) na javisku, ktorej príbehom veria len čudní nedospelí pubertiaci – zatiaľ stále ešte väčšina populácie. Tak bábkoherec, Mím Nadscénický, cez svojho umelého sprostredkovateľa HéSparKA - gašparka ťahá nedospelé deti NIEKAM za nos. Otázka je kam? ...a aké zámery má s nimi, otrokmi súČasnými... i budúcimi? - dopl. prekl.

119 t.j., buď proces ako nejaký prírodný jav, napr. nejaký typ liečivého žiarenia v medicíne, alebo ako proces prenosu nejakého informačného kódu, obrazov, algoritmu, pomocou daného žiarenia, čiže buď ako napr. príjemný harmonický zážitok počúvania nízkofrekvenčného ťahavého zvuku už vyššie spomínaných trávnic (ťahavé ženské ľudové piesne pri hrabaní sena), alebo ich samotný text, ako jeden z ľahšie rozlíšiteľných informačný kódov tohto zvukového kmitania (tlakovej zmeny p) v rámci celého systému skladby superpozíciií jeho jednotlivých zložiek (rytmu, melódii, farby...), teda rôznych v ňom obsiahnutých a podvedome vnímaných „časov“ - dopl. prekl.

120 Viď. čiastočne analogická prax zavádzania systémov príslušných mierok (proporcionality - poMerov) v geografických, geodetických meraniach, mapách. - pozn. prekl.

definovaný a anonymné riadenie procesu nie je chápané ako také, tak sa proces javí ako objektívny proces samoriadenia.

Hierarchicky vyššie objemnejšie riadenie (HVOR)* sa taktiež považuje za objektívny faktor vo vzťahu k ľubovoľnému ním riadenému objektu, lebo direktívne – priamo121 zmeniť jeho charakter riadenia podľa svojej vôle hierarchicky nižší objekt nemôže. Pri takejto predstave je objektívny (s klauzulou o Najvyššom – Bohu, Tvorcovi a Všedržiteľovi) iba proces-sTrojenie-trojjedinstvo Vesmíru ako celku: matéria a informácia sa menia v miere122. V našom chápaní trojjedinstvo matéria-informácia-miera – to je minimum počiatočných filozofických kategórií, nevyhnutných pre opísanie sveta a formovania usporiadaného systému vedomých i podvedomých stereotypov človeka, patriacich do sústavy algoritmiky123 jeho psychiky, t.j.:

stereotypov rozlíšenia javov a spracovania ich obrazov vo vonkajšom i vnútornom svete človeka;

stereotypov vzťahov – postojov k nim;

stereotypov vnímania vzťahov medzi nimi;

stereotypov vonkajšieho a vnútorného správania sa a ďalších.

Svet je spoznávaný človekom pomocou pre človeka i prírodu spoločnej matérie, informácie, miery a spoločnej vlastnosti zobrazovania informácie a pre nich spoločného Najvyššieho. Idea Boha, Tvorcu a Všedržiteľa v kultúre nie je dielom „umeleckého tvorenia“ ľudí, ale zobrazením, odozvou v živote spoločnosti objektívneho, svet presahujúceho bytia Božieho.

Všeobjímajúci jedinečný dôkaz bytia Božieho dáva Boh každému človeku Sám. Dôkaz je to obzvlášť objektívny, aj keď reakcia jedinca naň je subjektívna. Subjektívna až do úplného popierania pravdivosti skutočne jemu daného dôkazu. Podstata dôkazu je v tom, že Boh vSkutku odpovedá v súlade so zmyslom modlitby každému, kto Mu verí, ak človek činmi svojho života sám odpovedá Bohu, keď Boh hovorí cez sVeDomie človeka, alebo sa k nemu obracia jazykom životných znamení aj prostredníctvom iných ľudí.

121 Hierarchicky nižší systém môže situáciu ovplyvňovať iba nepriamo zmenou informačného prostredia vo svojom vnútri a/alebo okolí podľa miery chápania objektívnych zákonov platných aj pre HVOR – teda definovaných samotným HNR (Hierarchicky najvyšším všeobsažným riadením = Vševesmírnou Mierou, v tzv. „náboženstvách“ nazývaným aj „Boh“) - pozn. prekl.

122 Podľa miery ich rozvoja. Schopnosti prenosu mier (informácií, inFormačného, ich formujúceho toku), podmienenou (determinovanou) schopnosťou matérie tento tok niesť, t.j., ním samotným sa kontinuálne trans- či in-formovať. Tak, ako drôt mení svoju teplotu (energetický stav) pri prenose či už iba el. prúdu spúšťajúceho niekde nejaké zariadenie, alebo o krok ďalej i prenose komplexného analógového (napr. PID regulátor), alebo digitálneho dátového toku (nakódovaného prúdu elektrónov s príslušne modulovanými parametrami jeho kmitania, ktoré tak nesú samotnú informáciu). To isté platí u vody, pevných telies, elektromagnetických, či iných polí (rádio, TV,..), plazmy, či vákua (pri prenose hmotných „myšlienok“) a pod. V tomto zmysle ide o „nosný fraktál“ Univerza. - dopl. prekl.

123 Algoritmus je skomolenina Al-Chorezmi - mena stredoázijského stredovekého matematika. Jeho menom sa nazýva kontinuálna následnosť dejov (činov), ktorej vyplnenie umožňuje dosiahnuť príslušné ciele. Algoritmom sa tiež nazýva opis takejto následnosti (sekvencie) krokov. Algoritmus sám o sebe predstavuje:

I. súbor informácií, opisujúcich charakter transformácie vstupného informačného toku v každom bloku algoritmu a

II. mier (pravidiel), riadiacich prenos tokov algoRytmom transformovaných informácií od každého bloku k druhým.

Pod algoritmikou chápeme celý súbor čiastočných funkcionálne špecializovaných algoritmov.Spomedzi pojmov, vlastných subkultúre založenej na princípe tzv. „humanitárneho“ vzdelania, je termínom

„algoritmus“, „algoritmika“ najbližší: termín „scenár“ , pričom scenár je mnohovariantný. (Poznámka z r. 2004)

Poznanie – to je rozšírenie svojej osobnej (jedinečnej)* ohraničenej čiastkovej miery pri osvojovaní celovesmírnej miery v procese získania informácii z nej. Мhра – mat(r)ica (Ma3x)* možných stavov – je objektívna. Avšak časom, zdrojmi, lokalizáciou ohraničenému subjektu je dostupná iba v nejakej svojej časti. Odtiaľ pramení subjektivizmus, t.j. neúplnosť, ohraničenosť, mozaičnosť (celostnosť obrazu, poskladaného z čiastočiek) i kaleidoskOpičnosť (nepreviaznosť čiastočiek, neodrážajúcich v ich súhrne usporiadanosť a celistvosť) chápania sveta.

Poznanie faktorov, podmieňujúcich čiastkový proces v trojjedinosti Vesmíru, umožňuje v mnohých prípadoch objektívne priviesť proces, prebiehajúci objektívne, k subjektívne vybranému režimu plynutia z množiny (matice)* objektívne možných variánt rozvoja procesu. V tomto vzťahu (lat.“CoRE-L´Atio“)* je hlavný obsah pojmu riadenie124.

Riadenie je inFormačná125 výmena medzi objektom riadenia, nachádzajúcim sa v nejakom prostredí a riadiacim subjektom; alebo pri neprítomnosti lokalizovaného riadiaceho subjektu je to cirkulácia informácie v uzavretých okruhoch v samoriadiacom systéme v procese jej výmeny s prostredím126. Riadenie a zobrazovanie (projekcia budúcich situácii)* sú vzájomne vložené pojmy. Riadenie je totiž uzavretie kruhu127 priameho a spätného zobrazovania. Spolu so zobrazovaním128 je riadenie jednotná funkcia, predstavujúca sebou hierarchický usporiadaný celok rôznorodých činov129, a zároveň aj proces, plynúci v čase, no i schopný nejaký čas vytvárať130.

124 = Tvorenie, sTrojenie, zostrojenie, construct, konštruktivizmus, konštruktérstvo, engineEring, inžinierstvo, „mannaGeMent“..mannaHéMent. Rôzne interpretácie, pohľady (na príslušný kulturologický tenzor-objekt v mysli ľudí) s jednou podstatou, podľa úrovne morálky, chápania jedinca a miery disciplíny jeho myslenia. - dopl. prekl.

125 „výmena mier“, obNova formy, eVolutio, eVoluAtio (po auto- a vzájomnej idenifikácii komunikačného štandardu, jeho zhodnotení v rámci cieľov a koncepcie podľa plnej funkcie riadenia a následnej akcie) v západnejšom kulturologickom prostredí „krajov Atu“, nem. “In den Ländern des Abendlandes“. No At možno vnímať nie len ako peklo, ale aj ako začiatok rána. Preto v dávnych časoch deň začínal nie východom, ale západom slnka, resp. polnocou.. Bo ako ľudia na horách, na salašoch správne, viaczmyselne i nadzmyselne vravia: „Pred brieždením tma najväčšia býva...“ Komunikácia (commonNiké) je predpokladom inFormácie (nastania inFormačnej výmeny konkrétnych mier projektovanej formy, budúcnosti plynutia subjektívne riadeného objektívneho procesu). - dopl. prekl.

126 Inými slovami: „Po skrytom kábli“, alebo modernejšie „na diaľkové“ (myslí sa „ovládanie“ - ang. “RC“), tichým, lesným, či v istom zmysle niekedy i „zbojníckym“ chodníčkom z rozprávok, čarovným prútikom, a pod. Ang. „He is BUSinessable“ - po slovensky môže znamenať podľa situácie aj: je „ojebabrateľný“, po starom: „vhodná obeť na oltár m´Amona“...“dobrý kšeftík“. T.j., odb.: Obeť podvodu nie je oboznAmená ani s bežnými, štandardnými tichími tabu, znameniami autocenzúry, resp. technológiami „nepriameho“, štatisticky masovo-jednotlivo pravdepodobnostne predurčeného riadenia kolektívno-individuálneho podvedomia. Viď. podobný fenomén v tzv. cigánskej subkultúre ohľadom „Principiálnej správnosti okradnutia gadža (nečloveka).“ Podobne aj u niektorých známych odnožiach pôvodných judaistov. - dopl. prekl.

127 Kruh - prsteň, ako prastarý symbol moci v rozprávkach a mýtoch. Odznak moci Mágov, PANovníkov... - pozn. prekl.

128 Lat. „forma“, formovaním. Preto sa hovorí, že hrnčiar formuje hlinu a manažér ľudí. No hovorí sa aj: Kultúra je hrnčiar a hlina ľudia, no nie každý je rovnaký, bo kultúra samotná sa neponáša na „automaty“. Matrice sú totiź v tomto zmysle živé, keďźe sa skladajú zo samotných ľudí, ktorých formujú. Oni sú ich telom – buď spoločnou symbiózou, zborom, alebo duchom nedobrým, démonom. - dopl. prekl.

129 ...konaní, dejov. Preto archaizmus „národný dejateľ“, činiteľ, konateľ, formovateľ. Modernejšie: sociálny inžinier s národným a globálne zodpovedným cítením (vnímamím) a chápaním, dávajúci funkčné riešenia na výzvy, príležitosti evolúcie kultúry myslenia a tak obmedzujúci možnosti „oponentov“ udržateľného rozvoja druhu Človek rozumný. Oponentov demokracie (ako vlády ľudí pre ľudí) - asociálnych inžinierov, projektantov davokracie. - dopl. prekl.

130 Čas je v tomto zmysle v princípe tiež aj špecifický fraktálový systém Mier, vzájomne pomerovo previazaných frekvencií. - pozn. prekl.

Z týchto všeobecných svetonázorových pozícií sa aj bude odvíjať ďalší výklad.

I. GLOBÁLNY HISTORICKÝ PROCES AKO ČIASTKOVÝ PROCES V GLOBÁLNOM EVOLUČNOM PROCESE BIOSFÉRY

N i e t v e c i t a k v e ľ ke j , k t o r ú b y n e p r e k o n a l a v e ľ ko s ť o u e š t e v ä č š i a . N i e t v e c i t a k m a l e j , d o k t o r e j b y s a n e z m e s ti l a e š t e m e n š i a .

K . P r u t k o v

Pre veľkú väčšinu našich súčasníkov je globálny evolučný proces biosféry procesom rozvoja materiálnych životných foriem (druhov živých organizmov), vzniknutých na základe „neživej matérie“. Pritom zložitejšie nové druhy postupne dopĺňali celok skôr existujúcich druhov biosféry, alebo vytláčali niektoré z nich. Za celé obdobie existencie organického života na Zemi sa druhové zloženie biosféry neraz (prakticky kompletne)* obnovilo131. Tendencia vedy smerom k materializmu a presnejšie k bezduchovnosti, k „hluchej mechanickosti“ v posledných storočiach nás priviedla k tomu, že z jej skúmania vypadla zložitosť informačného zabezpečenia biologických druhov v procese ich činorodosti, t.j. duchovná evolúcia biosféry. Napriek tomu existujú aj iné pohľady na evolúciu biosféry, odlišné od všeobecno-materialistického.

V tom, čo posledné roky masovo propagujú nasledovníci medzinárodnej spoločnosti Hare Krišna, vôbec niet evolúcie. Je tam iba hierarchicky usporiadaná dannosť životných foriem, po ktorej kočujú duše v procese prevteľovania v závislosti od zákona karmy (zákona dôsledkov za zlé a dobré činy, vykonané v tomto a minulých životoch, prejavených v ďalších vteleniach). A tak až do skončenia vekov života tohto Vesmíru. Cieľom duše je vytrhnúť sa z kola prevteľovania, pretrhnutím reťaze karmy.

Niektoré učenia, uznávajúce prevteľovanie duší, tvrdia, že naraz prebiehajú dva evolučné procesy: proces rozvoja duší, prevteľujúcich sa v súlade so zákonom karmy a hromadiacich životné skúsenosti; a proces rozvoja materiálnych foriem, v  ktorých duše v  procese prevteľovania získavajú skúsenosti. Aj keď nejaká časť duší môže upadať (regresný proces)*, vteľujúc sa v súvislosti so „zarobenou“ karmou do stále primitívnejších hierarchicky nižších foriem, tak pre prevládajúcu väčšinu duší nesie proces v pravdepodobnostnom zmysle jednosmerný charakter postupu k vyššiemu. T.j. pravdepodobnosť postupu pri prevtelení sa nie je nižšia ako 0,5. Ak dostatočné množstvo duší vyjde na úroveň rozvoja, pri ktorom vtelenie do už existujúcich životných foriem nemôže tieto duše obohatiť novou životnou skúsenosťou, tak pre zabezpečenie ich ďalšieho vývoja hierarchicky vyššie objemnejšie riadenie, kontrolujúce proces evolúcie, vytvorí nové životné formy132.

131

Dnes existujúce, tzv. archaické druhy v tomto zmysle znova spadajú len pod odchýlku známeho Normálneho štatistického rozdelenia (Gaussovej krivky), ktorá potvrdzuje objektivitu existencie daného procesu., ľudovo povedané: „Výnimka nevyvracia, ale potvrdzuje pravidlo!“ – pozn. prekl.

132 Tzv. „evolučné skoky“, napr. aj dôsledkom silného nárastu počtu mutácií dôsledkom zvýšeného žiarenia počas nejakej astronomickej, či geofyzikálnej periódy. Napr. cyklické prepólovanie planéty so sprievodnými masívnymi zmenami magnetického poľa a pod. – pozn. prekl.

Biblia nikde priamo nehovorí o evolučnom procese biosféry ako celku. Avšak výklad prvej hlavy knihy Genezis, ak by sme ju skúmali ako obrazný spôsob opísania evolučného procesu, podáva nasledovné poradie objavenia sa živých organizmov: suchozemské rastliny (1:11, 12), plazy (vo vode „zJavené“) a vtáky (1:20 — 22), suchozemské zvieratá (1:24, 25), človek. Toto vo všeobecnosti opakuje, súhlasiac so zisteniami vedy, poradie vzniku druhov a tried živých organizmov, hoci etapy objavenia sa baktérií, rias, mäkkýšov, mechúrnikov, hmyzu z neznámych príčin z biblického príbehu vypadli. O vymiznutí jedných druhov a objavení sa druhých pri zmene biosfér sa taktiež nič nehovorí. O druhotných vteleniach skôr žijúcich ľudí hovorí Biblia ako o ojedinelých skutočnostiach. Napríklad, Ján Krstiteľ predtým žil ako prorok Eliáš (Matúš, hl. 11:14, 17:12). Učeníci dávajú Ježišovi otázku o slepom od narodenia: „Rabbi! Kto zhrešil, on alebo rodičia jeho, že slepý sa narodil? Ježiš odpovedá: Nezhrešil ani on, ani rodičia jeho, ale stalo sa tak preto, aby sa na ňom prejavili diela Božie“ (Ján, hl. 9:1 — 3). Túto udalosť niekedy interpretujú v tom zmysle, že učeníci vedeli o opakovaných prevteleniach, keďže pre nich otázka má zmysel, ak je slepota odplatou za hriechy predošlého života. Ježiš prijíma otázku ako majúcu pre neho ten istý zmysel, a tým potvrdzuje možnosť opakovaného vtelenia.

Podobenstvo o smrti boháča a biedneho Lazara, naveky padnúcich patrične do pekla a raja (Lukáš, 16:14 — 31), priamo popiera možnosť návratu na tento svet po smrti: boháčovi je zamietnutá prosba vrátiť sa, aby varoval brata.

Apoštol Jakub píše: „Želal, zrodil On nás slovom pravdy, aby sme sa stali počiatkom tvorenia Jeho nejakým.“(Zbierka listov, 1:18). Ak je človek nejakým začiatkom Jeho Stvorenia, tak toto miesto Nového Zákona môžeme chápať ako biblický návod na evolúciu duší, v ktorom byť človekom, je len stupeň. No, či sa môže duša na tomto stupni potĺkať z  vtelenia do vtelenia, alebo na ňom prebývať iba raz, jednoznačne z Biblie pochopiť sa nedá.

Korán takisto nikde priamo nehovorí o evolúcii materiálnych foriem a viacnásobnom prevteľovaní duší. Avšak aj v Koráne sú miesta, ktoré môžeme skúmať ako opisy evolučného procesu biosféry v obraznej forme. Tak súra 23 ohlasuje:

„12. My sme už stvorili človeka z esencie hliny,13. potom umiestnili Sme kvapky jeho na spoľahlivom mieste,14. potom stvorili Sme z kvapky zhluk krvi a vytvorili zo zhluku krvi kúsok mäsa,

stvorili z toho kúska kosti a obliekli kosti mäsom, potom Sme ho vypestovali v druhom Tvorení, - blahoslavený je Boh, najlepší z tvorcov!“ 133

Na rozdiel od Biblie Korán nezabieha do podrobností vzniku rastlín, rýb, vtákov, plazov atď. v chronologickej postupnosti, jednako jediný raz poukazuje na fakt degradácie: pôvod opíc zo židov, narúšajúcich svätosť soboty (súra 2:61).

Verš 12 uvedeného fragmentu, možno skúmať ako objavenie sa organických vecí z neorganických; 13 – rozšírenie variácií organiky v rozvoji; 14 – objavenie sa buniek, čo odlišuje krv od iných, organický materiál obsahujúcich tekutín; 14 – objavenie sa mnohobunkových organizmov a  rozvoj vnútorných kostier v nich a zrodenie človeka z ne-človeka (vypestovali ho druhom výtvore - tvorení). A ďalej:

133 V preklade Koránu do slovenského jazyka od Abdulwahaba Al-Sbenatyho je táto súra uvedená aj s výkladom takto:

12. Stvorili sme človeka z vybranej čiastky blata,13. Potom sme ho učinili kvapkou obsiahnutou v mužskom semene (uloženou) na mieste bezpečnom.14. Potom sme pretvorili kvapku obsiahnutú v mužskom semene v pijavicu (ďalšia etapa vývoja ľudského

embrya je štádium, v ktorom sa plod podobá pijavici, kedy sa stočí a cez placentu dostáva živiny z tela matky), nato sme pretvorili pijavicu v kúsok žutého mäsa (kúsok mäsa v takom tvare, akoby doň niekto zahryzol alebo ho žul), nato sme pretvorili žutý kúsok mäsa v kosti, nato sme pokryli (obalili) kosti mäsom a potom sme mu (plodu) dali vzniknúť v stvorení ďalšom (inom, už v podobe človeka).

Požehnaním oplýva Boh, najlepší z tých, ktorí (čokoľvek) tvoria (ktorí by dokázali niečo stvoriť) – dopl. prekl.

„15. Následne vy, potom umierate.16. potom v deň Vzkriesenia vyzdvihnutí budete“.

Kto chce, môže tento fragment chápať ako opis rozvoja inDiviDuálneho ľudského organizmu od začiatku (na ktorom je zúčastnená „esencia hliny“ – hlinená podstata*?) po smrť, ale nech si spomenie, že v procese vnútromaternicového vývoja opakuje zárodok úplne všetky etapy evolučnej cesty biosféry, známej z paleontológie (ontogenéza134 nasleduje fylogenézu135).

Korán, ako aj Biblia, uisťuje, ohľadom celkového osudu ľudstva, o dni vzkriesenia mŕtvych a súde Božom nad živými i nad vzkriesenými. Po ňom má nasledovať, buď večné peklo ohňa pre zlých, alebo život večný v raji pre ostatných. Avšak Korán priamo nehovorí o tom, čo sa do súdneho dňa bude diať s dušou (nesúcou celú informáciu o svojich činoch počas života) po smrti tela, ale dáva hlavne odporúčania o dočasnom pozemskom živote, predchádzajúcom životu večnému. Okrem toho, dáva celostno-svetonázorovú informáciu, potvrdzujúc obsahovú jednotu všetkých Zjavení a nabáda k uVažovaniu o usporiadaní sveta.

Aj tak však súra 80 hlása:„17. Z čoho On (Boh – pozn. aut.) jeho (človeka - pozn. aut.) vytvoril?18. – Z kvapky!19. Vytvoril ho i premeral,20. potom mu cestu uľahčil. 21. Potom ho umŕtvil i uschoval.22. Potom, keď si zaželal, vzkriesil ho.(zvýraznené nami – pozn. aut.)23. Tak nie! Nekoná on to, čo rozkázal On!“

Súra 56 Dopadajúce (Postihujúci: - preklad G. S. Sablukova)136 sa taktiež týka otázky o živote a smrti človeka:

58. Či ste videli to, čo semenom vyvrhujete, -59. či azda tvoríte vy, alebo My sme tvorcom?60. My smrť sme vám nadelili, - a Nás nepredbehnete! -61. v tom, aby ste boli vymenení vám podobnými, i v tomto obnovení (zvýraznené nami – pozn.aut.), lebo vy to neviete.62. Veď vy poznáte už prvé stvorenie, i prečo by ste nepodumali?137“ (zvýraznené nami

– pozn. aut.)

V preklade G. S. Sablukova:„56 : 61. pre to, aby vymenili Sme vás vám podobnými, a obnovili vás v takom čase, ktorý

nepoznáte. 62. Vy už viete o prvom stvorení; Ó, keby ste si spomenuli i

134 (z grec. ον, on = jedinec a γέννηση, jénnissi = pôvod) vývin jedinca alebo vývoj jedinca – to je individuálny vývin organizmu od oplodneného vajíčka (alebo v prípade partenogenézy neoplodneného vajíčka) po smrť, teda obdobie zahŕňajúce zárodočný vývoj, dospievanie, rozmnožovanie, starostlivosť o potomstvo a starnutie. Ontogenéza je súčasťou biogenézy. Ontogenéza spolu s fylogenézou spadajú pod evolučnú biológiu. – dopl. prekl.

135 Fylogenéza - na základe dedukcie vyvodené vývojové línie (kmeň) organizmov v zmysle vývojovej teórie, vrátane rekonštrukcie spoločného predka a súhrnu všetkých vetvení jednotlivých vývojových vetiev v priebehu geologických období Zeme. Vyobrazenie fylogenézy sa nazýva fylogenetický strom, ktorého vetvy predstavujú vývojové línie danej skupiny.Vedecký odbor biológie zaoberajúci sa fylogenézou je fylogénia. Súčasné taxonomické delenie organizmov je väčšinou založené na fylogenéze - to znamená, že vytvára také taxonomické skupiny organizmov, v ktorých všetky druhy v rámci danej skupiny pochádzajú z viac-menej hypotetického spoločného predka. Fylogénia skúma aj postupný vývoj jednotlivých funkčných častí tela organizmov. (napr. fylogenézu tráviacej sústavy živočíchov, fylogenézu kvetov rastlín a pod.) – dopl. prekl..

136 Nezvratná – v preklade do slovenčiny od Abdulwahaba Al-Sbenatyho – pozn. prekl.

137 nezvážili, nepouvažovali, nepopremýšľali nad tým všetkým? – pozn. prekl.

na druhé!“(zvýraznené slová sú doplnené v preklade G. S. Sablukova; možno taktiež doplniť slovom „opätovné“).

Súra 2:26. „Ako vy v Boha neveríte? Mŕtvymi ste boli, i On oživil vás, potom On vás umŕtvi, potom oživí, potom k Nemu budete navrátení“.

Súra 2:149. „Nehovorte o tých, ktorých na ceste Boha zabíjajú: „Mŕtvi!“ Nie, živí! No vy nevnímate“.

To sú  niektoré časti Koránu, ktoré pripúšťajú možnosť ich chápania v zmysle mnohonásobných vtelení duše, v perióde do súdneho dňa, podľa vôle Najvyššieho i možnosť života duše mimo mŕtveho tela v období medzi vteleniami.

Avšak v Koráne sú aj priame popierania opakovaných vtelení duše na Zemi. Súra 23 oznamuje: „101. A keď k jednému z nich smrť príde, on povie: „Bože, vráť ma:102. snáď urobím blahé v tom, čo som opustil“. Tak nie! To je slovo, ktoré on hovorí,

ale za nimi je hrádza do toho dňa, keď budú vzkriesení.103. A keď zazneje trúba (súdny deň – pozn. aut.), nebude v ten deň spriaznenosti

uprostred nich, i nebudú sa vypytovať druh druha“.

Ľudstvo je aj v Koráne nejakým spôsobom informačne, duchovne previazané s biosférou.Súra 35:44 „Ak by Boh trestal ľudí za to, čo si oni zaslúžili, nenechal by On na jej povrchu

(Zeme – pozn. aut.) nijakého zvera, no On dočasu istého odročuje im.“

Ak vychádzame z toho, že človek na Zemi nadobúda „karmu“ a duše časti hriešnikov vypadávajú v nasledujúcich vteleniach z ľudstva do fauny, tak je možné pochopiť, prečo sa v tomo verši spája možnosť vytrestať ľudí za ich činy s vyhubením celého živočíšneho sveta.

Takisto mnohé biblické a koránické obvinenia súčasníkov zo zabitia prorokov - poslov Najvyššieho k ľuďom - v pokoleniach minulých sú pochopiteľné, ak duše, ku ktorým sa obe písma v prítomnosti obracajú, v nejakej forme žili v časoch vykonania týchto zločinov. Alebo že duše predkov alebo ich duplikáty – kópie (plné alebo čiastočné) v nejakej forme sú prítomné v prvotných dušiach žijúcich. Inými slovami - prvotná ľudská duša je vinná za hriechy (hriechy? -> chyby)* a zločiny predkov, ktorým pri všetkej svojej dobromyseľnosti zabrániť v ich vykonaní nemohla. Vtedy nasleduje (nesie) ich vinu dôsledkom vonkajších okolností, a nie slobodným výberom svojich činov a línie správania sa, vykonaných v prebiehajúcom alebo minulom živote, s následkami ktorých sa stretáva teraz. T.j., pri pohľade z tohto sveta sa narúšajú príčinno-dôsledkové vzťahy: potomkom sa dáva za vinu nesprávna výchova a zlé činy ich predkov. Životné pomery - okolnosti objektívne dedíme, avšak prijať na seba vinu za to, čo sme odvrátiť nemohli, ak sme duše prvotné - nemôžeme.

Zatiaľ asi najvšeobecnejším modelom evolúcie je množstvo individuálnych vývojov duší pri mnohonásobných vteleniach do rôznych tiel.138 Spomienky o životoch predošlých na úrovni vedomia sú u väčšiny populácie blokované, aby sa stimulovalo myslenie a tvorenie, aby pre svoju lenivosť chyby predošlé neopakovali, pokračujúc v dráhe obvyklého hriechu139 a mohli začať učiť sa „žiť od

138 V starom Egypte pri rôznych hlbších interpretáciách vyššieho a najvyššieho zasväcovania jednotlivých kást spoločnosti, podľa ich určenia kulturologickými projektantami (kňazmi-HéRaFantos, Hierofantami), systém: Ka-Ba-Ach, neskôr známa, sprava čítaná ElBaKa, či KaBaLa (El, v neskorších semitských jazykoch ako „Boží“). Ba (b3) môže byť interpretovaná aj ako duša prvotná. Ka (k3), ako staršia, prevtelená. Ach (st.egypt. svietiaca, lesknúca), ako duša spoločná, vznikajúca po splynutí Ka a Ba, prípadne spolu s ďalśími aspektami UniVersa. Snahou Egypťana bolo stať sa čistým „Ach“ (3h) cez zjednotenie Ka a Ba v jednom „tele“...hmoty miere, mathérie = type agregátneho modulu(?). – dopl. prekl.

139 Zvyčajnej odchýlky (niekedy i rastúcej) od optima, chybného zvyku = emócie, stereotypu myslenia a konania, správania sa. Súčiastky celkového spúšťača, anomálie, chyby v procese, prvotného dedičného „hriechu“ železnej košele hoc i predkov, ktorá tak chráni, ako aj v neadekvátnych situáciách novších, v chybách jej nerozlíšených, neopravených, v rieke prozreteľnosti Jeho, utopiť môže. – pozn. prekl.

novej stránky“ (obrátiť list)* – túžba mnohých školákov-päťkárov). Pri tom, ak sa z počtu duší vyčlení nejaká podmnožina, osvoJavšia si najvyššiu životnú formu z už v biosfére existujúcich, tak sa uspoRadúva súdny deň, po ktorom sa duše tejto podmnožiny vtelia už do nejakých nových, špeciálne pre nich zostrojených životných foriem. (Viď. vyššie, v poznámke uvedené, masívnejšie „evolučné skoky“, výkyvy bežnej kontinuity evolúcie.)*

Známy je taktiež uhol pohľadu, že vedomie človeka je prvotná duša, a v jeho podvedomí žije mnohonásobne sa prevteľujúca duša. Takým spôsobom (formou) sú v každom človeku duše dve. Po smrti organizmu sa duše rozdelia a prvotná duša začne svoj proces mnohonásobných vtelení v podvedomiach nasledujúcich pokolení (V. Lavrovová „Kľúče k záhadám živoda. Záhrobný svet“, Zväzové vydavateľstvo tlače“, r. 1991, Talin). T.j., duše sa pri vteleniach rozmnožujú.

V jedinom evolučnom procese, plynúcom podľa miery možných stavov, sa rozvíjajú aj materiálne formy - tento proces skúma materialistická veda; i informačné zabezpečenie životaschopnosti týchto foriem, t.j. duše – tento proces skúmajú okultné školy a niektoré relígie. A očividne nie náhodou v jednom zo starovekých symbolov dva hady obvíjajú jedno okrídlené žezlo. Vládca žezla - Hermes, zbožštený posol, podľa legiend raz dávno priniesol do Egypta vedomosti. Od neho vzišiel hermetizmus140 - tajné vedomosti pod pečaťou tajomnosti: „len pre zasvätených a za prezradenie smrť“. Žezlo vekov je symbol nejakej moci a miera dĺžky. Na alegorickom obrázku je žezlo symbolom miery vo všeObeCnosti. Dva hady, hlavy ktorých sú na jednej úrovni, symbolizujú dva vzájomne podmienené (nerozlučne previazané)* procesy evolučného rozvoja materiálnych foriem a duší (informačných modulov), hromadiacich informáciu a riadiacich tieto materiálne formy. Hady, na rozdiel od motúzov, majú hlavy a vedia liezť iba hlavou napred, čo symbolizuje jednosmernosť evolučného procesu. Ruka, držiaca žezlo-mieru, usmerňuje vývoj dvoch evolučných špirál – matérie i informácie – nahor po hierarchii VesMieru (vsej Miery)*.

Obrázok 1. Vľavo Asclepiova palica, vpravo Hermesove žezlo.

Hlavy hadov na jednej úrovni sú symbolom proporcionality (úmernosti, súladu, lat.“harmónie“, gr.“symmetrie“)*: evolučný proces hmoty nemôže predbehnúť evolučný proces ducha alebo za ním zaostať. Odtiaľto je vidno aj (ni(e)kým predprogramovanú)* nezmyselnosť - hlúposť „základnej“ otázky filozofie dialektického materializmu. V jeho terminológii duch, vedomie bolo utopené v termíne „matéria“ a následne bola zadaná otázka, čo je prvotné: celok alebo jeho neoddeliteľná súčasť. Na základe - osNove tejto otázky ani nič nemohlo byť zoStrojené.

Materialisti sa k relígiám a okultným náukam stavajú ako ku nezmyslom. Avšak aj najskostnatenejší materialista nemôže nevidieť, že informačné zabezpečenie správania sa človeka sa o niečo líši od informačnej výstroje správania sa komára alebo opice smerom k väčšej náročnosti (komplexnosti)*. Okrem toho, materialistom, popierajúcim nesmrteľnosť duše (vo vedeckej terminológii – objektívnosť a nezničiteľnosť informácie), navrhujeme preskúmať otázku: kam sa

140 ang. aj „germ“ = zárodok, baktéria, či bacil... Jeden z prekladov, interpretácií aj Hé(sväté)Ra(svetlo) Mes(skratka pre mensura, metron, measure - miera) – sväté svetlo miery – pozn. prekl.

poDeje informácia odnášaná od tela fyzikálnymi poľami živého ľudského organizmu v momente smrti, t.j. duša, a aký je jej ďalší osud. Ak informácia „mizne“, tak padajú všetky zákony zachovania „materialistickej“141, presnejšie bezduchovnej „náuky“, pretože, stratiac informáciu, matéria vo všetkých jej známych (hmota (v pevnom, tekutom, plynnom skupenstve)*, plazma, pole, vákuum) a (zatiaľ nedostatočne)* známych stavoch sa prepadá do nebytia.

Z pozícií dogmatického bohoslovia, chápajúceho všetko doslovne v Biblii, v Koráne i v iných Písmach, i evolúcia materiálnych foriem, o ktorej hovoria geológia, paleontológia, biológia, skúmajúce vykopávky zvyškov minulých a súčasnej biosféry; i evolúcia zborov duší, nazývaných ľudstvom alebo faune prináležiacich (Korán, 6:38. Niet zvieraťa na zemi a vtáka na krídlach lietajúceho, ktoré neboli by spoločenstvami vám podobnými), o ktorej hovoria nasledovníci rôznorodých okultných učení, sú proste satanským pokušením. K tomu musíme poznamenať, že žezlo s hadmi, ale bez krídel sa nachádza na vyobrazení nejakej bezmernej príšery – Bafometa satanistov – s  papuľou capa, plameňom medzi rohami, ženským trupom a tetovaním na rukách, odsúdenej k nebytiu – neexistencii kvôli jej nesúmernosti. Príšera sedí na tróne, akoby sa rozptýlila, bola odvrátená (aby pózovala) od onanovania, keďže žezlo i hady trčia z toho istého miesta.

Priznávajúc fakt tvorenia jedine súčasnej biosféry Najvyšším, odovzdávajú písmožrúti bohoslovia prvenstvo tvorenia množstva predchádzajúcich biosfér satanovi? Alebo snáď v ich chápaní Božie dopustenie zašlo tak ďaleko, že satanovi bolo povolené do prvotného stvorenia vniesť toľko vlastných výmyslov, že každý paleontológ, skúmajúc vykopané zvyšky predchádzajúcich biosfér, nemôže nenatrafiť na myšlienky o globálnom evolučnom procese ako spôsobe existovania organického života (existuje ešte poľový142) na Zemi?

Ešte v r. 1872 A. K. Tolstoj upozornil takéhoto písmožrúta dogmatiky bohoslovia v „Liste M. N. Longinovovi o darvinizme“:

Ty že, povesť židovskáS výzorom tatka hýčkajúc,Ty bys už mal zasadajúcZakázať i Galilea.

Ak ty že pripustíš zdravo,Že voľné vo vede sú názory,Tvoja kontrola akéže má právo?Bol si ty azda pri stvorení?

Z akého dôvodu by nie po troškuVovedení sme v žitie my?Alebo či nechceš už viac BohuTy predpisovať postupy?

Spôsob, ako tvoril Strojca,Čo mienil On viac vhodným –Vedieť nemôže vodcaVýboru tlačového zvodný.

Ohraničovať tak smeloVšestranosť moci Boha –Veď taká vec, Mišo,

141 Zákon zachovania energie, II. termodynamický zákon atď... - pozn. prekl.142 V rámci rôznych typov polí, ako jednej z foriem, agregátnych stavov hmoty (mathérie), exIsteNcie – pozn. prekl.

Páchne rúhaním sa spola!

Keďže na rozdiel od archeologických vykopávok pitekantropa si cudzie spomienky rukami neohmatáš, neprisvojíš, v kine nepozrieš, sú spomienky jednotlivých ľudí na ich predchádzajúce vtelenia o to viac vnímané ako mámenie podsvetia. Ale keď sa hromadí štatistika, potvrdzujúca pravdivosť informácie spomienkok množstva navzájom neznámych ľudí, tak sa po nej možno ohnať slovami: “Ja - normálny - si nič podobné zo svojej minulosti nepamätám. A toto všetko je podvrh, alebo nejaký druh psychopatológie. Nech sa tým zaoberajú psychiatri a špeciálne (štátne aj iné informačno-bezpečnostné)* služby.” (Nebojte sa, oni sa tým aj tak zaoberajú...)

Aj keď podsvetie podhadzuje do pôvodnej duše spomienky na hodnoverné minulé životy druhých ľudí143, tak z toho je nutné vyvodiť záver, že na rozdiel od Najvyššieho Strojcu, darujúceho pôvodnej duši život, večný do budúCnosti, satan zdržuje život v minulosti. Svojim verne (p)oddaným dáva praktickú skúsenosť nevlastných, im cudzích, predchádzajúcich životov, a svojim protivníkom “spomienky” na nimi neuskutočnené zločiny, aby vyvolal ilúziu nemožnosti ich odpustenia144 a chytil ich do svojich sietí. Alebo satan dočasne vypúšťa z pekla hriešnikov, aby oni roznášali po zemi pokušenia okultných poznatkov a miatli nimi prvotné duše? Alebo to, čo sa vynára ako spomienky predchádzajúcich vtelení, je pamäťou upírov, parazitujúcich na živých, miesto toho, aby upíry prebývali v pekle do súdneho dňa, ako tvrdí Bohotvorné centrum zrodenia dnešného kresťanstva? A čím lepšie si ľudia pamätajú, tým vo väčšej miere sa upírom podarilo prisvojiť, zakabaliť si ich pôvodné duše, t.j. informačne ich zožrať?

Napriek tomu v chápaní sveta poznajúcich predchádzajúce vtelenia svojich duší (alebo ich majiteľov – upírov?), spoznávajúcich v súčasníkoch svojich známych z predchádzajúcich vtelení, alebo prebývajúcich v takej ilúzii,je evolúcia aj duší, aj materiálnych životných foriem realitou. Obzvlášť, ak si môžu spomenúť na dinosaury a ich obraz života. (Podľa jednej z verzií, sú dinosaury – jaštery – človeku predchádzajúce rozumné bytosti na Zemi, ktoré zahubila nimi vytvorená, do slepičky – slepej uličky vedúca kultúra).

My však vychádzame z toho, že evolučné procesy vo Vesmíre plynú, a symbol žezla Hermesa, ovinutého dvoma hadmi, je správny obraz rozvoja čiastkových štruktúr v trojjedinosti matérie, informácie, miery. A ruka, držiaca mieru – žezlo, je symbolom hierarchicky vyššieho riadenia – moci – vedúceho, usmerňujúceho evolučný proces. To, že u vyššie spomenutej príšery bolo žezlo bezkrídle a na okázalom mieste, symbolizuje jej tvorivú impotenciu, nútiacu pristupovať k rôznorodým “usmerňovačom” a náhražkam (protézam), kvôli získaniu ničoho viac ako momentálneho pôžitku145.

Avšak evolučný proces biosféry Zeme je jedným z mnohých evolučných procesov vo Vesmíre. Opačný uhol pohľadu: evolučný proces je v skutočnosti procesom agónie prvotného dokonalého sveta po upadnutí do hriechu. Ale nejaký, istý proces je to vždy, aj pri ľubovoľnom, subjektívne vybranom uhle pohľadu. O tomto procese ďalej aj bude reč.

143 a/alebo z tzv.“egregorov“, „duchov“ (niekým riadených agregátnych modulov kolektívneho podvedomia a analogických n-tít polí rôzneho známeho a zatiaľ odborne menej známeho pôvodu) – pozn. prekl.

144 Princíp „hriechu“ a hlavne „dedičného hriechu“ mnohých tzv. náboženstiev a dnes hlavne tzv. cirkví mena Kristovho. Umelé systematické vytváranie pocitu viny, morálnej deformácie, ako jedného zo základných, kľúčových predpokladov prevziatia kontroly (riadenia) nad cieľovou skupinou a/alebo jedincom. Pritom zlo vyzerá byť v jeho pôvodnom zmysle skôr odklonom od optima. Čím väčší uhol odklonu, tým väčšia miera nevyhnutných dôsledkov objektívnych socionaturálnych javov (zákonov) z dielne Vis Maior. Logicky i transgeneračne, v rámci vždy prítomnej kolektívnej zodpovednosti príslušného systému v rámci existujúcich supersystémových pravidiel.- pozn. prekl.

145 V momentálnej kultúre vyjadrené: „Je žúr - je život, niet žúrky - niet života“. T.j., človeku podobná opica tak klesá na úroveň zvieraťa. I zviera pozná bolesť a radosť a „tvoriť vraj treba pre dobrý pocit“, či „i boh, keď tvoril, tak pre pôžitok tak robil“(Talmudistika(?) – preDávanie Bohu ľudských, či doKonca démonických, resp. zvieracích vlastností = religionistický antropomorfizmus) – dopl. prekl.

Biosféra planéty čerpá energiu pre svoju životnú činnosť z Kozmu, predovšetkým zo Slnečnej sústavy146. Intenzita fyzikálnych polí, nesúcich energiu Zeme, je na všetkých frekvenčných pásmach podriadená cyklickosti Slnečnej sústavy, podmieňujúcej interakcie planét navzájom i s centrálnou hviezdou. Biosféra celkovo i jej jednotlivé elementy sú kmitavé systémy, nachádzajúce sa v interakcii (spolupráci)* navzájom i s okolitým prostredím. Závislosť Zeme od energetických a informačných rytmov Kozmu objektívne podmieňuje charakteristiky rôznorodých kmitavých procesov v jej biosfére a v sociálnych systémoch, s ňou zviazaných.

Z toho dôvodu je pre zaistenie bezpečnosti a stability rozvoja spoloCnosti nevyhnutná interpretácia starovekých astrologických teórií prostredníctvom pojmového a terminologického aparátu súčasného Poznania.

My sa dotkneme iba niektorých čŕt evolučného procesu organickej biosféry. Vážnou hranicou v ňom je vznik chromozómového aparátu dedičnosti, odovzdávajúceho informáciu nasledujúcim pokoleniam každého biologického druhu. Všetky druhy sú navzájom geneticky odlišné. Okrem toho, všetky druhy sú geneticky uzavreté vo vzťahu jeden k druhému v tom zmysle, že v prirodzených podmienkach sú medzidruhové hybridy buď nemožné, alebo neplodné (ako mul), alebo sa ich genotyp pri výmene generácii rozpadá (ako v rade odrôd kultúrnych rastlín a plemien domácich zvierat).

Chromozómový aparát nesie pre existenciu biologického druhu dve životne nevyhnutné funkcie.Po prvé, odovzdáva organizmom z pokolenia na pokolenie (po genealogických líniách) geneticky

podmienenú informáciu. Podiel odchýliek – chýb (ich merná štatistická váha)* pri predaní informácie v prirodzených podmienkach je dostatočne nízka, čo zabezpečuje genetickú udržateľnosť druhov v priebehu výmeny mnohých pokolení.

Po druhé, tie odchýlky genetickej informácie, ktoré vnútrobunečné a celodruhové systémy ochrany chromozómového aparátu nedokážu včas odstrániť, sú taktiež čiastočne nevyhnutné pre zabezpečenie záchrany a rozvoja druhu v biosfére. Poruchy genetickej informácie – mutácie - sú vo svojej väčšine vyvolávané vplyvom vonkajších faktorov na chromozómový aparát: fyzické polia, chemické reakcie, bunky nepatriace normálnej fyziológii atď. Časť mutácií sú genetickými defektami, pretože jedince, majúce ich vo svojom genotype sú buď života neschopné, alebo neplodné, alebo majú znížený potenciál zdravia a rozvoja. Mutácie tohto typu sa nazývajú genetickou záťažou. V každej populáci existuje nejaký podiel geneticky zaťažených jedincov – je to prirodzené. V dostatočne mnohopočetných populáciách je vždy prítomné geneticky udržateľné jadro147, zabezpečujúce reprodukciu nových pokolení a geneticky zaťažená, degenerovaná, v nasledujúcich pokoleniach degradujúca periféria. No medzi nimi niet nepriechodnej hranice: hranica medzi nimi v priebehu pokolení má charakter štatisticky kombinatorikou podmieneného chromozómového aparátu. Genetická katastrofa populácie je zmiznutie geneticky udržateľného jadra, zabezpečujúceho dolaďovanie jedincov daného druhu voči postupne sa meniacim podmienkam prostredia prebývania.

Niektoré mutácie nevykazujú bezprostredný vplyv na vznik geneticky podmienených defektov v organizme a vedú iba k vzniku osobitostí (jedinečností) u jednotlivých organizmov daného druhu, ktoré sa predtým v populácii nevyskytovali. To sa nazýva nenasmerovaná premenlivosť - variabilita.

146 Slnečné žiarenie, gravitačné a nukleárne reakcie, ktorých pozostatkom je aj vlastná tepelná i chemická energia samotného plášťa a jadra našej planéty. - pozn. prekl.

147 Preto je potreba periodického útoku na najzdravšiu časť mladej populácie. T.j. z pozície ašpiranta na globálne riadenie Egokoncepcie je nutnosť aspoň raz za dve generácie (perióda možnej čiastoćnej geneticko – kulturologicko rekonvalescencie) jednak masívne psychiky celoplošne šokovať svoje obete, hostiteľa „samo“evokovanými veľkoplošnejšími vojenskými konfliktami v „opracovávanom“ inFormačnom polygóne, a tak narušovať jeho genetické jadro. Z dôvodu nevyhnutnej debilizácie a zachovania vnútornej napätosti (konfliktnosti) systému, brzdenia jeho vývoja atď., a tým predĺženia obmedzenej životnosti davo-elitárnej pyramídy. Napriek logickej deklarácii opaku v médeách, či tzv. „náboženstvách“ a rôznych „i“-, resp. a-Deológiách. - pozn. prekl.

Každý biologický druh sa nachádza v interakcii s ostatnou biosférou a všetkou prírodou ako celkom, nachádza sa pod ich tlakom. Charakter tohto tlaku sa mení podľa podriadenosti biosféry geologickým procesom na Zemi a energetickým rytmom Kozmu (periodických zmien kmitaní jeho polí, žiarení a pod.)*. Frekvencie niektorých z týchto procesov sú oveľa nižšie, ako frekvencia zmeny pokolení ľubovoľnej genealogickej línie druhu. Vďaka takémuto pomeru frekvencií vonkajších (vo vzťahu k druhu) procesov, nenasmerovaná variabilita vyúsťuje do prispôsobovania sa - dolaďovania genotypu druhu k pozvoľne (vo vzťahu k zmene pokolení) sa meniacim podmienkam obývaného prostredia. Taký je mechanizmus prirodzeného výberu, pravdepodobnostne predurčujúci zánik jedných a rozvoj druhých v konkrétne sa vytvorivších podmienkach.

Časť mutácií v jedných podmienkach (ako vonkajších, tak i vnútorných, geneticky podmienených) môže vystupovať ako genetická záťaž, a v druhých ako veľmi užitočný znak. No sú v prírode procesy, ktorých frekvencia je vyššia ako zmena pokolení v genealogických líniach. K zmene charakteru nimi vyvolaného tlaku na druh musí byť prispôsobený každý jedinec daného druhu. V opačnom prípade populácia, stretnúc sa s takýmto typom tlaku vonkajšieho prostredia, ktorému sa nestíha prispôsobiť genotyp pri výmene pokolení a ku ktorému jedinci druhu nie sú prispôsobení, bude poškodená, až do vymiznutia druhu z biosféry. To môže priniesť újmu mnohým iným druhom živých organizmov, zviazaných s prvým cez potravinový reťazec (kto hoho požiera). Tak sa môže zmeniť celá biocenóza a v princípe - celá biosféra.

Reakcia biologického druhu na vonkajší tlak prostredia sa prejavuje dvojako: po prvé, zmenou potenciálu rozvoja jedincov daného druhu, podmieneného prispôsobovaním sa genotypu v procese prirodzeného výberu; po druhé, reakciou v správaní sa jedinca na vplyv obývaného prostredia, nasmerovaného priamo na daného jedinca. Aj ten, aj druhý typ reakcie biologického druhu vyžaduje informačné zabezpečenie148. U rôznych biologických druhov sa charakter tohto informačného zabezpečenia odlišuje predovšetkým v objemoch správanie určujúcej informácie:

I. predávanej geneticky z pokolenia na pokolenie;II. osvojovanej konkrétnym jedincom v priebehu jeho dospievania a dospelosti;III. ich porovnávaním.

Ak by sme skúmali priebeh globálneho evolučného procesu, tak si môžeme všimnúť, že objavenie sa nových druhov, vyšších149 vo vzťahu k skôr existujúcim, sprevádzalo zmenšenie podielu objemu geneticky predávanej informácie v celkovom objeme informácie, na základe ktorej sa formujú individuálne reakcie správania sa konkrétneho jedinca150, prislúchajúceho k danému druhu. Tak je prakticky takmer celý objem individuálnej informácie, deFinujúcej správanie sa, funkčnosť druhu, u rastlín, mäkkýšov a hmyzu podmienený iba geneticky.

U dospelého človeka – „koruny tvorstva“ – objem negeneticky podmienenej (hlavne sociálne podmienenej) individuálnej informácie správania sa prevláda nad geneticky podmienenou informáciou do tej miery, že väčšina obyvateľstva, prinajmenšom aspoň mestského, už nevníma a si neuvedomuje svoju individuálnu príslušnosť hoci k jednému z množstva druhov živých

148 Zároveň sú vždy v konkrétnej miere nevyhnutne prepojené. Viď. napr. celkový komplexný funkčný model psychosomatických mechanizmov v medicíne, kde prakticky niet javu s plným vylúčením psychosomatického kontextu. Inak povedané: každý jav (včítane chorôb) má svoju: A. matrično-egregoriálnu zložku agregátneho modulu kolektívno-individuálneho podvedomia a vedomia a B. zložku uskutočnenú („matherializovanú“) - pozn. prekl.

149 rozvinutejších. T.j. s väčším pomerom nad-, ne-genetického (kultúry myslenia daného druhu) a  genetického potenciálu druhu celkovo. Resp. zvyšovaním pomeru neurálnej siete (primárneho nosiča negenetickej zložky organizmu) a „zvyšku tela“ u dospelého jedinca voči novorodencovi rovnakého druhu, ako jedného zo štatisticky významných predpokladov rozvoja kognitívnych schopností druhu v rámci jednej generačnej periódy atď. - pozn. prekl.

150 a/alebo skupiny v prípade dominantne stádovej, rojovej, hejnovej, davovej, či zborovo-súbornej charakteristiky – pozn. prekl.

organizmov. Nehovoriac už o svojej príslušnosti k biosfére Zeme ako celku a  podriadenosti objektívnym predurčeniam jej bytia. Okrem vedomých spojení sa narúšajú aj podvedomé psychické a celobiologické spojenia - previazanosť s prírodou, keďže mesto je jedným z najsilnejších mutagénnych faktorov151 a genetický aparát človeka je k nim 50-krát vnímavejší, ako aparát známej mušky octomilky152. Tak človek sám seba stavia do protikladu s prírodou. To je aj bezprostrednou príčinou globálnej biosférno-ekologickej a ostatných (sú)čiastkových globálnych kríz.

Zväčšenie pomerného a absolútneho objemu negeneticky podmienenej informácie, definujúcej správanie sa, bolo sprevádzané rozšírením adaptabilných možností jedincov daného druhu, a tak zmenšením individuálnej závislosti jej jedincov od zmien podmienok životného prostredia.

Reakcie správania sa jedincov daných druhov, u ktorých prevláda geneticky podmienené správanie, sa neodlišujú (zjavnou vnútrodruhovou)* rôznorodosťou. Z tejto príčiny je nepružnosť správania sa jedincov druhu kompenzovaná veľkou plodnosťou, rastom pasívnej a aktívnej ochrany voči pôsobeniu neprívetivých faktorov, čo je proste nevyhnutné pre existenciu takého druhu. U takých druhov perióda detstva jedincov buď chýba, alebo je veľmi krátka.

Ak vzniká faktor, tlaku ktorého sa genotyp populácie pri zmene pokolení nestíha prispôsobiť, tak populácia hynie153.

Nevyhnutnosť osvojenia veľkých objemov negeneticky podmienenej informácie, je sprevádzaná objavením sa detstva, v priebehu ktorého jedinec hromadí životne nevyhnutné minimum tejto informácie. Buď individuálne, alebo pod opaterou dospelých jedincov.

Ak vzniká faktor, vplyvu ktorého sa genotypu populácie takého druhu nedarí prispôsobiť pri výmene pokolení v prípade výlučne geneticky podmienených, t.j. rovnakých reakcií správania sa u rôznych jedincov, tak sa populácia môže zachrániť vďaka rôznorodosti reakcií v správaní sa jej jedincov, podmienených individuálne negeneticky. To vedie k zníženiu škody, prinášanej populácii daným faktorom a „získava čas“, v priebehu ktorého sa geneticky udržateľné jadro populácie potenciálne môže prispôsobiť na úrovni chromozómového aparátu vplyvu daného faktora (tlaku celkovo dominantných nízkofrekvenčných procesov)*.

.To sa týka aj prežitia populácie pri živelných pohromách a prírodných katastrofách v mieste ich prebývania.

V priebehu evolučného procesu sa globálna ekologická nika (životné prostredie vyhovujúce potrebám určitého súboru rastlín alebo živočíchov)* biosféry rozširovala. Keď ktorýkoľvek druh vyčerpal geneticky podmienený potenciál osvojenia ekologickej niky, kde sa zrodil, tak buď vytesňoval iné druhy, zaberajúc ich ekologické niky, alebo si osvojoval dovtedy prázdnu (bez života) niku, adaptujúc sa na ňu geneticky, prípadne zrodiac pritom nový druh organizmov.

151 Už sama o sebe nadmerná hustota zaplnenia normovej biocenózy nejakého druhu vyvoláva masové zníženie jeho plodnosti, stres s následnými mutáciami, agresivitu atď. Každý druh rastie do naplnenia optimálneho pomeru daného priestoru, následne sa populácia stabilizuje. Pre každý druh je táto hodnota aj s ohľadom na lokálne biocenózne špecifiká (množstvo potravy, predátorov, typy a intenzitu žiarenia, možnosti vytlačenia konkurentov, či rozšírenia sa do ďalšej biocenózy a pod.) jedinečná. - pozn. prekl

152 Druh Drosophilidae, rod Drosophila, používaný z dôvodu periódy cyklov jej reprodukčných schopností často pri laboratórnych pokusoch. Medzi ľuďmi známa skôr pod menom „vínna muška“ - pozn. prekl.

153 Jeden z mnohých evolučných mechanizmov (objektívnych socio-naturálnych zákonov), vyvíjajúcich tlak na evolúciu smerom k vyšším druhom. - pozn. prekl.

V nejakej etape rozvoja biosféry vznikol druh Človek Rozumný154, ktorého predstaviteľmi je celé ľudstvo, nehľadiac na všetku rôznorodosť rás, národov, národností, plemien.

Potenciál rozvoja každého jedinca daného biologického druhu, v správaní ktorého je objem negeneticky predávanej informácie významný, je vo všetkých vlastnostiach, charakterizujúcich jedinca, geneticky podmienený. Aj keď sa môže i nerozvinúť, nenaplniť reálnym obsahom, ak to podmienky obývaného prostredia neumožňujú. Vo vzťahu k populácii sú genetická podmienenosť i potenciál jej osvojenia podriadené pravdepodobnostným predurčenostiam, zobrazovaným v štatistických zákonitostiach zavŕšenej etapy vývoja.

To sa v plnej miere týka i človeka – biologického druhu, nesúceho najväčší absolútny i pomerný objem (v porovnaní s inými druhmi živých organizmov biosféry Zeme) negeneticky podmienenej informácie správania sa, zabezpečujúcej najväčšiu pružnosť správania sa v rýchlo sa meniacom prostredí.

Obvinenia z „biologizácie“ sociológie, dejín atď., a taktiež zriedkavajšie obvinenia zo „sociologizácie“ biológie, odrážajú predovšetkým neznalosť biológie u sociológov a sociológie a dejín u biológov. Oficiálni politici155 sú zvyčajne neznalí i v ostatných odvetviach vzdelania, a nie len v týchto dvoch156. Svojim obsahom sú tieto vzájomné obvinenia spormi o tom, čo je v človeku (i v jedincovi, i v biologickom druhu) podmienené geneticky preDávanou informáciou, čo kultúrou a čo vlastným tvorením. Bez odpovede na tieto otázky je nemožné i „rozdelenie hranicou“ biologického a sociologického komplexu náuk157.

V našom chápaní je celý komplex nepodmienených reflexov a inštinktov geneticky podmienený.

Geneticky podmienená je i schopnosť formovania podmienených reflexov. Samotná správanie určujúca informácia, navonok sa prejavujúca ako podmienený reflex, je určená vplyvom prostredia obývania, v ktorom sa daný podmienený reflex vytvára iba u osôb, ktoré sa bezprostredne stretli s týmto vplyvom. Základom formovania podmienených reflexov v živočíšnom svete je mechanizmus, podľa všetkého analogický predmetno-obraznému (procesnému158) mysleniu človeka. Ilustráciou tejto situácie sú experimenty s opicami. Sú známe úspešné pokusy výučby opíc, dôsledkom ktorých opice z kartičiek s obrázkami dedukovali postupnosti, ktoré bolo možné identifikovať

154 Či už vznikol na tejto exoplanéte, alebo inej (ako hovoria niektorí zástancovia extraterrestriálneho pôvodu tohto druhu, či života celkovo), musel prejsť obdobnými evolučnými procesmi, definovanými objektívnymi socio-naturálnymi zákonmi, platnými všade v doteraz známom UniVersE. - pozn. prekl.

155 V reálnej, v zákulisnej politike to patrí k základom vzdelania príslušného manažmentu a z časti i zadávateľov úloh - dlhodobých i krátkodobých politických kontraktov v pseudodemokratických autoritatívnych režimoch západného neokoloniálneho typu. - pozn. prekl.

156 Inak by nemohli byť kmotrami personálnej politiky štátu v štáte, či firmy vo firme... obsadení do nimi nevlastnených funkcií. T.j., tieto prepožičané, kúpené tváre by mohli prísť na „situáciu komplikujúci nápad“, montovať sa do skutočnej politiky, stojacej mimo demokratických procedúr a oficiálneho zriadenia. Viď. odborne dobre známe ciele tzv. „Zákonov o lobbingu“ západných korporátnych finančno-mediálnych oligarchií. Preto je z pohľadu zachovania otrokárskej pyramídy potrebné osadzovanie tzv. „humanitne vzdelaných“ (zneučených na štandardných treťotriednych „VŠ“ do topenia sa v produktoch subjektivity) do verejných funkcií, miesto ľudí s prírodovedno-technickým vzdelaním, zameraných viac na hľadanie objektivity. Tí druhí totiž môžu potenciálne inteligenčne konkurovať „kontraktorom“. Česť výnimkám... - dopl. prekl.

157 Jeden z príkladov aplikácie podprahového modulu „Divide et impera“ (Rozdeľuj a panuj), šikovne dávno zavedeného do vedeckej praxe, a tak blokujúceho funkčnú spoluprácu, interdisciplinaritu a rozvoj vedy ako takej, a tým významne blokujúceho aj evolúciu spoloČnosti celkovo. Podobný model zamínovania, ako u tzv. „náboženstiev“, či holývúdskych blockbusterov, či blockformerov atď. - pozn. prekl.

158 T.j., ´“analógovému“. Prebieha, veľmi zjednodušenene povedané, hlavne v pravej mozgovej hemisfére kortexu. V ľavej prebieha jeho „digitalizácia“, focusácia = zaostrovanie... analýza detailov. Viď. v publikácii „MSI“ uvedené podobenstvo cesty vlakom a pohľad smerom von, pri občasnom zaostrení na detail celkového prebiehajúceho „filmu“ za oknom. - pozn. prekl.

s jednoduchšími reakciami správania sa typu: „chcem banán“, „daj piť“, „daj banán, a nie jablko“ atď159. T.j., ide o výučbu nejakého systému hieroGlyfického písma, odrážajúceho predmetno-obrazné myslenie človeka. Možnosť učenia sa poukazuje na nejakú zhodu procesov, ležiacu v jej základe160.

Neznáme sú akékoľvek reakcie v správaní sa predstaviteľov živočíšneho sveta, ktorých základom by mohol byť mechanizmus, analogický abstraktno-logickému (diskrétnemu) mysleniu človeka.

So schopnosťou opakovania artikulovanej reči sa v živočíšnom svete stretávame u vtákov. Avšak táto „artikulovaná reč“ sa nestala kanálom informačnej výmeny u biologických druhov, ktoré to dokážu: vtáčie mozgy161.

Človeka zo živočíšneho sveta vyčleňuje genetická podmienenenosť rozvoja diskrétneho (abstraktno-logického) myslenia v príslušnej perióde jeho rastu, artikulovanej reči a schopností pre realizáciu v rôznorodej pracovnej činnosti svojich predsavzatí (zámerov) na základe predvídavosti rôznych možností. Je možné, že geneticky podmienené sú ešte nejaké, zatiaľ nevyužívané možnosti. Avšak konkrétne tieto tri faktory: reč, myslenie (včítane abstraktno-logického), schopnosť pracovať, nejaká sloboda správania sa voči diktátu inštinktov – sa stali základnou osNovou súčasnej ľudskej kultúry162.

Kultúra je nosičom ešte jedného (okrem inštinktov, nepodmienených a podmienených reflexov) druhu správanie určujúcej informácie – spoločensky (sociálne) podmienenej, ktorú každý človek dostáva z informačného prostredia spoločnosti.

Ak ako kultúru máme chápať výsledok rôznorodej negeneticky podmienenej činnosti pokolení

jedincov druhu Človek Rozumný, tak nemožno popierať, že potenciál osvojenia prostredia človekom je geneticky podmienený. Hoc aj na účet rozvoja kultúry. Spolu s rozvojom kultúry je geneticky podmienená aj v jej základe stojaca sociálna organizácia druhu Človek Rozumný. Kvôli tomu je kultúra od začiatku a vždy jedným z mnohých faktorov globálneho evolučného procesu biosféry Zeme. Niet „dobrej“ kultúry a „zlej“, t.j. „nekultúrnosti“. Existuje jediná mnohotvárna kultúra – z pokolenia na pokolenie negeneticky predávaná informácia, a v nej náklady kultúry (poplatky – to, čo ona stojí)*, predstavujúce nebezpečenstvo pre celú kultúru ľudstva a biologický základ kultúry – druh Človek Rozumný i celú biosféru. Inými slovami, toto privádza k otázke o objektívnosti Dobra a Zla, ich rozdiele a rozlíšeniu. Aj proces rozvoja kultúry – globálny dejinný proces163 – je jedným z čiastkových procesov globálneho evolučného procesu biosféry.

159 Podobne, ako abstrakcie „ikon“ prispôsobených na ovládane tabletov, či špecifických programov, ktoré sú mnohé ľudoopy tiež schopné nielen rozlišovať, ale pomocou týchto „hieroglyfov“ do istej miery aj cielene riadiť. No nie len ľudoopy, ale aj iné rozvinutejšie druhy. - pozn. prekl.

160 Odb. „Identitu procesov podstaty analyzovaného fenoménu.“ - pozn. prekl.161 V r.2003 v tlači a televízii však prebehli informácie o tom, že niektoré papagáje používajú úplne vedome

artikulovanú reč na komunikáciu so svojimi majiteľmi.162 Ako sme už vyššie spomenuli, do istej miery niektoré z uvedených kolektívno-individuálnych schopností

majú aj mnohé druhy zvierat, rastlín a húb, avšak vyzerá, že druh Človek Rozumný ich má zatiaľ najviac a CELKOVO v najvyššej kvalite. I keď ho iné druhy v niektorých ojedinelých parametroch predstihovať samozrejme môžu. - pozn. prekl.

163 Globálny dejinný proces ako celok, cekový Globálny proces vývoja dejov v ich vzájomnej vertikálno-horizontálnej previazanosti. Hľadanie a rozvíjanie metodológie rozlišovania objektívnych vzťahoch medzi tendenciami uvedených jednotlivých globálne dominantných socio-naturálnych systémov s ich charakteristickými dejmi, ich Vis Maior-centrického, neegoistického hodnotenia a ich riadenia v zmysle snahy o gramotné spriechodňovanie optimálnych variánt ich vývoja, evolúcie. (z eng. „evolve“, „evaluate“ = správne hodnotiť, hľadať objektívnu, dlhodobo, udržateľne v zmysle predikcie perspektívnu Mieru rozvoja) – dopl. prekl.

II. GLOBÁLNY HISTORICKÝ PROCES

S ú č a s t n o s ť j e d ô s l e d ko m m i n u l o s ti , a p r e t o n e u s t á l e o b r a c a j s v o j p o h ľ a d v z a d , t a k v y v a r u j e š s a v á ž n y c h c h ý b .

K. Prutkov

Ľudstvo vo svojej historickej pamäti zaznamenalo zmiznutie mnohých druhov živých organizmov z biosféry, ale nezaznamenalo ani jeden vierohodný prípad vzniku nového biologického druhu v prirodzenom prostredí.

Homo Sapiens, presvedčený o svojej vysokej organizovanosti v porovnaní s inými biologickými druhmi, pokladá sám seba za “korunu tvorstva”, vychádzajúc predovšetkým zo svojej novoty. No novota je znak nielen dokonalosti, korunujúcej nejaký proces, ale aj znak všetkých experimentálnych vzorov (etalónov)*, skončiacich v odpade, na ktoré si po čase nikto nespomenie. Ak “koruna tvorstva” tlačí na hlavu, tak si korunovaný zaobstará novú korunu.

Otázka o procese vzniku nových druhov je mimoriadne dôležitá, keďže odpoveď na ňu v mnohom určuje aj hodnotenie toho, čo sa považuje za blaho v globálnom historickom procese a čo predstavuje nebezpečie jak pre žijúcich, tak aj pre nasledovné generácie ľudí, pre biosféru i celú planétu. Na prvý pohľad sú možné aspoň dva varianty vzniku nového biologického druhu počas evolučného procesu biosféry.

PRVÝ. Je známe, že keď už raz vznikne nejaká mutácia, tak môže zachvátiť celú populáciu organizmov, alebo časť populácie, alebo z populácie zmiznúť. Vtedy môže nový biologický druh vzniknúť (transformáciou existujúceho druhu)* v dôsledku kaskády mutácií, ktoré kvalitatívne zmenia jeho genotyp. V takom prípade sa jeden druh v biosfére proste zamenil druhým. Vo vzťahu k vzniku Homo Sapiens, ako aj ľubovoľného iného biologického druhu, vyvstáva v tomto variante otázka o medzičlánkoch od protočloveka k človeku. A to z dôvodu, že proces zasiahnutia celého biologického druhu komplexom hoci len jednorázových mutácií, je veľmi dlhodobý; hlavne vzhľadom na to, že v dôsledku týchto mutácií sa zvyšuje úroveň organizovanosti matérie a inFormačné zabezpečenie životnej činnosti sa skomplikuje. Z dôvodu dlhodobosti procesu rozšírenia sa komplexu mutácií na všetky populácie by kostrové pozostatky týchto “medzičlánkov” mali byť vede známe spolu s ostatnými, úplne málopočetnými vykopanými formami človeka.

Ale takýto proces vzniku nového druhu pripúšťa rovnako aj degradáciu ľubovoľného vysokoorganizovaného druhu až do “améby”164. Okrem toho vyvstáva otázka o rozštiepení druhov na dva i viac, ktoré vedie k zvýšeniu celkového počtu druhov počas evolučného procesu biosféry, pretože nie je jasné, ako môže vzájomná genetická uzavretosť - izolovanosť druhov byť sprevádzaná šírením komplexu mutácií v druhu, rodiacom nový druh. Tento variant vzniku nových druhov je obzvášť dobrý pre adeistov, pretože všetko prebieha “samo sebou”, náhodným spôsobom, bez organizovaného a cieľavedomého zasahovania do priebehu evolučného procesu zvonku.

Avšak globálny evolučný proces biosféry má celkovo jednosmerný charakter v smere všeobecného zvýšenia komplikovanosti novovznikajúcich druhov organizmov i celej biosféry. Okrem toho, neprítomnosť dostatočného množstva „medzičlánkov“ vo vykopávkach minulých biosfér, vlastne prehovoriac, umožnila vidieť samotný globálny proces vývoja biosféry v čase a aspoň čiastočne určiť druhovú skladbu minulých biosfér. V súčasnej biosfére sú takisto prítomné iba udržateľné druhy, a dostatočného množstva amorfných životných foriem, prelievajúcich sa z jednej 164

Druh primitívneho organizmu - meňavka, prvok premenlivého tvaru – pozn. prekl.

do druhej pri zmene generácií – jednoducho niet. Niečo odporujúce tomu vyššie povedanému o premene (transformácií) druhov navzájom tvrdil akademik T. D. Lysenko.

DRUHÝ. Časť jedincov druhu Protočlovek – generáciu alebo niekoľko súčasne plodných generácií v populácií alebo v celom druhu – postihla genetická katastrofa, v dôsledku ktorej samice, patriace k tejto skupine druhu Protočlovek, rodili iba netvorov (monštrá). No títo “netvori” už patrili k druhu Homo Sapiens a boli geneticky uzavretí vo vzťahu k ich porodivším jedincom druhu Protočlovek i k svojim „bratrancom a sesterniciam“, ktorých rodičia unikli katastrofe. Možno, že konkrétne tento fakt sa odráža v kultoch totémových predkov zvieracích prvotnopospolných (primitívnych) relígií. Takýto proces vzniku biologického druhu je v súlade so zjavnou jednosmernosťou evolučného procesu biosféry ako celku v smere zvyšovania zložitosti jeho organizovanosti. Takisto umožňuje aj realizáciu tendencie k degradácii, ktorú v evolučnom procese nemožno zapierať, no ktorá má čiastkový charakter; ale všeobecnejší charakter jej dopadu je buď krátkkodobý, alebo katastrofálny pre jednotlivé biocenózy i celú biosféru.

Viditeľné zloženie súčasnej biosféry a analýza vykopaných zostatkov minulých biosfér v ich chronologickej postupnosti hovorí skôr o tom, že cesta evolúcie biosféry je mnohostupňový rebrík, a nie bezstupňovité plynulé vchádzanie a plynulé prelievanie jedného biologického druhu do druhého. Na každom stupni je rôznorodosť - varieta druhov; každý stupeň je základňou pre nasledujúci. Tomu viac zodpovedá druhý variant procesu vzniku nových druhov v biosfére.

Ale druhý variant, odstraňujúc otázku o medzičlánkoch, vyvoláva otázku o prírodnom alebo mimoprírodnom faktore, ktorý vyvoláva zmenu genotypu.

Novú inFormáciu do genotypu môže vniesť vírus. V princípe vírus, selektívne napadajúci pohlavné bunky (ako vírus HIV-AIDS selektívne napadá červené krvinky165), môže vniesť do ich chromozómov také zmeny, že po počatí vznikne organizmus, ktorý už patrí do nového druhu.

Na druhej strane, samotný chromozomálny aparát je kmitavý systém, spôsobilý k emisii i príjmu nejakých kmitov (žiarenia)*. Emisia môže niesť kódové skupiny, schopné vyvolať prestavbu chromozomálneho aparátu buniek. To jest, vyvolať masové synchrónne, kvalitatívne rovnaké mutácie v populácií, ktorá je vystavená takémuto žiareniu a zrod nového biologického druhu. Je zrejmé, že takéto mutagénne žiarenie sa kvalitatívne odlišuje od obvyklého, prírodného mutagenného pozadia. No je možné, že zrod nového biologického druhu vyvoláva nejaký iný faktor, a nie vyššie uvedené dva faktory.

Ale najprekvapujúcejšie je, ak napriek vštepenému do pamäti zemskej kôry, Tvorca - Stvoriteľ Osobne zliepal všetkých z hliny, zemského prachu, napodobniac mýtického Pygmaliona, vytesavšieho raz Galateu z mramoru, zamilovavšieho sa do nej a poprosivšieho bohov Olympu sochu oživiť, čo aj bolo splnené. Následne sa “sochy” začali rozmnožovať obvyklým spôsobom bez použitia esencie hliny. Hoci Korán (súra 38:75) priamo hovorí o vytvorení Adama Bohom, Jeho vlastnými rukami.

Pokiaľ však existuje faktor, tak čo ho iniciuje k činnosti? Pričom sa aktivizuje zakaždým v čase, keď sa ukončí určitá etapa vývoja biosféry. Druhy, dýchajúce kyslík, sa neobjavili skôr, než rastlinný svet vytvoril kyslíkovú atmosféru a ozónovú vrstvu, zužitkovávajúc nadbytok uhlíka z uhlia a vápenca (uhličitanu vápenatého)*. Dravce sa objavili nie skôr, než sa objavili bylinožravce a nepohyblivé živočíchy (mušle, sasanky a pod.). To znamená, že proces vývoja biosféry je v nejakom zmysle analogický procesu vypustenia kozmickej viacstupňovej rakety: hlavné prúdové motory sa neodhadzujú skôr, než objekt opustí husté vrstvy atmosféry; stupne raketového nosiča sa oddeľujú - každá vo svojej etape -splniac svoju časť práce, ale nie skôr; oporné stožiare sa oddeľujú nie skôr, než ťah motora prevýši štartovaciu hmotnosť atď.

Pri vypustení rakety sa realizuje nejaký program, predpisujúci nejakú postupnosť operácií a podmienky kontroly ich splnenia. Program môže byť aj mnohovariantný. Tento program postupnosti operácií pri štarte rakety je výtvor ľudského umu. Je primitívny v porovnaní s tým, čo vidíme pri

165 Podľa jedného z modelov vírus AIDS napadá nie červené krvinky, ale trichomonády, ktoré žijú v krvi človeka a požierajú červené krvinky. Pre viac inFormácií pozri práce T. J. Sviščevskej o parazitickej trichomonádnej teórii rakoviny, kde sa otázka o AIDS skúma ako sprievodná.

evolúcii biosféry počas mnohých stoviek miliónov rokov. Avšak z uhla pohľadu adeistickej slepoty, očividne programovaný a kontrolovaný vývoj biosféry Zeme, v dôsledku ktorého sa objavil ľudský rozum, je slepá hra “blbej náhody”, panujúcej v prírode. Pritom svojim rozumčekom, vytvoriac počítače, človek doteraz sa nezmohol zopakovať “technologické” procesy “hlúpej prírody”, v dôsledku ktorých sa objavil on sám – on, ktorý mnohokrát vlastnou zložitosťou prevyšuje svoj ľubovoľný počítač. Hoci analógia nie je dôkaz, tak analógie a asociácie tiež ležia v základe poznania. A ak je nasledujúci, nižšie uvedený, uzáver chybný, tak svet je nepoznateľný.

Uzáver z tejto analógie môžeme urobiť iba jeden: svet je poznateľný a rozum, vládnuci v prírode, je neporovnateľne silnejší a jeho možnosti sú neporovnateľne väčšie ako rozum človeka i súhrnný kolektívny rozum celého ľudstva. Neporovnateľnosť tu je v tom zmysle, že chyba merania mnohonásobne prevyšuje jednotku merania, t.j. človeka. Ich nesúmerateľnosť aj plodí u určitého kruhu vedcov - “múdrych hláv” ilúziu o ich vlastnej jedinečnosti, ako nositeľov exkluzívne silného rozumu, čo sa časom sformuváva do adeistických svetonázorov, ktoré vznikali oddávna. A Zhora šli napomínania o lživosti tejto ilúzie. Posledné napomenutie, vstúpiace do základov islamu, Korán v súre 55 (Milosrdný), opisujúc realizáciu programu prípravy Zeme k objaveniu sa človeka na nej, skoro v každom verši opakuje otázku: “Akéže z dobrodení Hospodina Vášho vy pokladáte za lživé?” No ilúzia je ako predtým u vychvaľujúcich sa osôb stále silná v domýšľavosti o ich vysokej intelektuálnej sile a jedinečnosti ňou zrodenej. Avšak Najvyšší je mocný a Jeho milosrdenstvo je bez hraníc: hlavné je - uznať to a nespochybňovať.

Idea Boha - Tvorcu a Všedržiteľa - v kultúre je nie dielo “umeleckej” tvorivosti ľudí, ale odraz pravého Božieho bytia v živote spoločnosti. Jediný všeobjímajúci dôkaz Svojho bytia dáva Boh sám: On vskutku odpovedá, v súlade so zmyslom modlitby, modlitbe Jemu veriaceho a žijúceho podľa svedomia. Odpoveď je vyjadrená v tom, že sa mení štatistika, zdalo by sa, vzájomne rôznorodých prípadov v množstve, ktoré ľudské vedomie nie je schopné kontrolovať kvôli ohraničenosti jeho možností. Viditeľne sa mení tým viac, čím menej zostáva človek hluchý k volaniu Boha, keď sa On obracia k človeku cez jeho svedomie alebo ho obkolesujúce okolnosti.

Existuje biosféra planéty a mat(r)ica jej možných stavov, podľa ktorej prebieha vývoj. Táto mat(r)ica je nejaký fragment celovesmírnej mat(r)ice možných stavov, celovesmírnej miery. Prebieha neustály proces zobrazovania inFormácie do biosféry z okolitého Vesmíru; súčasne prebieha proces spätného zobrazovania inFormácie z biosféry do Vesmíru v súlade s mierou. Zobrazenie, riadenie, samoriadenie – to sú vzájomne vložené procesy a pojmy. Hierarchicky vyššie riadenie vo vzťahu k biosfére prebieha podľa ju objímajúcej (zahŕňajúcej) mat(r)ice možných stavov. Samoriadenie prebieha v plnej celovesmírnej miere (čiastková mat(r)ica biosféry + objímajúca mat(r)ica). A celovesmírna miera uvádza do činnosti faktor, ktorý vyvoláva zrod nového druhu v biosfére.

Ak je adeista schopný uznať objektívnosť miery vo Vesmíre, tak možno bude pre neho zaujímavé vedieť, že celovesmírna mat(r)ica možných stavov – miera – má jednu vlastnosť, ktorú mnohé relígie pripisujú Najvyššiemu Hospodinovi: On prebýva všade a všetko prebýva v ňom = miera je vo všetkom a všetko prebýva v miere. A celá matéria v jej rozličných agregátnych stavoch, od vákua po hmotu, je v miere neoddeliteľne spojená s inFormáciou.

Panteizmus, hlásajúci: Príroda je Boh – stotožňuje mieru, t.j. Božie predurčenie v jeho úplnosti, s Najvyšším. Relígie, odmietajúce panteizmus, fakticky prijímajú mieru ako najvšeobecnejší prostriedok riadenia Vesmíru zo strany Najvyššieho, prostredníctvom ktorej prebieha energeticko-inFormačný tok od Neho – Duch Svätý.

Korán popisuje proces celovesmírneho riadenia v súre 97 (Sila – Moc):«V meine Boha milostivého, milosrdného! 1. Vskutku My sme ho (Korán – aut.) zoslali v noci sily (Al Quadr)*!2. A či ty vieš, čo to je noc sily? 3. Noc sily je lepšia ako tisíc mesiacov (lún)*.4. V nej zoslaní sú anjeli i Duch so súhlasom ich Pána v každej veci. (nami zvýraznené –

aut.).5. Ona je svet do úsvitu!»

Aj v našom chápaní existencia človeka ako osoby, aj ľudstva ako celku nie je bez zmyslu, ale má nejaké predurčenie, ktoré je podmienené jak čiastkovou mat(r)icou možných stavov biosféry i planéty ako celku, tak aj celovesmírnou mierou.

Genetická podmienenosť schopnosti človeka osvojiť si v určitom veku artikulovanú reč, abstraktno-logické diskrétne myslenie, predmýšľať – mať úmysly na základe predvídavosti a realizovať to v rôznorodej pracovnej činnosti, je ekvivalentná genetickej podmienenosti sociálnej organizácie, ktorá nesie nejakú kultúru. To v súhrne vydeľuje ľudstvo zo živočíšneho sveta a ľudstvo ako celok môže urobiť dve veci: alebo vytvoriť nejaký typ kultúry, prijateľný pre Najvyššieho Tvorcu Všedržiteľa, neprotirečiaci celovesmírnej miere, alebo zahynúť, zrodiac kultúru, neprijateľnú pre ľudí i pre Všedržiteľa.

V súre 21 (Proroci) Korán o tom hovorí priamo: «10. Мy sme vám zoslali Písmo, v ktorom je napomenutie pre vás, — naozaj vy nechápete?

(zvýraznené nami – aut.).11. Koľko osád sme zničili, ktoré boli nespravodlivé a pozdvihli sme po nich iné národy!12. A keď pocítili oni našu moc, tak hľa – utekajú pred ňou.13. Neutekajte a vráťte sa k tomu, čo vám bolo dané v hojnosti, do vašich obyd lí – azda sa

vás opýtajú!14. Oni povedali: „Ó, beda nám, vskutku sme boli nespravodliví!“15. A neprestával tento ich nárek, pokiaľ sme ich neučinili podobných skosenému poľu,

nehybnými.16. My sme nevytvorili nebo i Zem i to, čo je medzi nimi, zo zábavy.17. Ak by sme si chceli nájsť zábavu, My by sme to spravili od Seba, ak by sme to

robili. (zvýraznené nami – aut.).18. Áno, My porážame lož pravdou, a ona ju rozdrobuje, a hľa – ona mizne, a vám – beda za

to, čo vy pripisujete» (v kontexte Koránu sa má na mysli pripisovanie vlastných výmyslov k Zjaveniam – aut.).

V ľubovoľnom z variantov, ktoré uznávajú evolučný proces biosféry za realitu – aj vo vývoji materiálnych foriem, aj vo vývoji duší, druh Človek rozumný (Homo Sapiens)* vošiel do skôr existujúceho živočíšneho sveta; a svetonázor i praktické návyky u človeka boli živočíšne, viditeľne blízke k “svetonázoru” a praktickým návykom jeho “opičieho” alebo iného protoľudského okolia, t.j. inštinkty, nepodmienené a podmienené reflexy a nič naviac. Od živočíšneho okolia ho odlišoval iba geneticky podmienený potenciál rozvoja kultúry, ktorý si ešte musel osvojiť. Tento uhol pohľadu na vznik a vývoj Človeka rozumného sa potvrdzuje archeologickými údajmi. Nemenej známy je iný uhol pohľadu, ktorého vyjadrením je, čiastočne, biblický mýtus o upadnutí do hriechu a vyhnaní z raja; mýty o celosvetovej potope, ktoré možno interpretovať ako spomienky na katastrofu jednej z predchádzajúcich globálnych civilizácií, po ktorej väčšina potomkov preživších zdivela.

Analýza obrazu života jednotlivých ľudí a extrapolácia ich reálnych možností na celé ľudstvo umožňuje urobiť záver, že ľudstvo môže niesť minimálne tri typy kultúry a žiť nejakú dobu v troch typoch civilizácie.

V osvojení si svojho geneticky podmieneného potenciálu najmenej zo všetkých uspeli zmyselne (chlípne) a tupo čumiaci do televízora, stanúc sa jeho otrokmi, biorobotmi. Ich správanie sa je takto programované prostriedkami masovej inFormácie (či skôr dez-in-Formácie)*. Oni nie sú schopní k ničomu inému, okrem technoKRATICKEJ civilizácie a kultúry. To je naša súčasná „moderná“* civilizácia. V nej sa ľudstvo stalo otrokom ním vytvorenej techniky, ktorá reálne zmenila množstvo ľudí na človeku podobných robotov, nakoľko drvivá väčšina obyvateľstva klesla na úroveň prívesku k svojmu pracovnému miestu. Práca vysáva ich životné sily, mimo práce nemajú ani síl, ani schopností na to, aby mohli byť ľuďmi v hierarchii Vesmíru. Len toľko, čo sa im podarí obnoviť minimum síl, tak už znovu treba ísť „nevyhnutne“ do práce. A tak zo dňa na deň, z generácie na generáciu – bez prestania. To potvrdzuje aj štatistika: mnohí penzisti v prvých rokoch po odchode do dôchodku rýchlo strácajú zdravie a umierajú proste preto, lebo nevedia, čím sa zaoberať, keď už nemusia ísť do práce a byť tam príveskom k pracovnému miestu.

Druhý možný typ je ekotechnologický. V ňom nie technosféra vládne nad ľuďmi, ale ľudia nad technosférou, a preto technika slúži im, zabezpečujúc uspokojovanie ich potrieb. Ľudia sa

nemenia na otrokov technosféry a antagonizmy s prírodou odstraňujú skôr, než sa stanú hrozbou pre život.

Tretí možný typ civilizácie je biologický. Pri tomto type je kultúra orientovaná na osvojenie si geneticky podmieneného potenciálu možností ľudského organizmu. Vďaka tomu ľudstvo a každý človek žije v súlade s biosférou, zaobíduc sa bez protéz pre nás bežnej techniky, a napriek tomu nie je ani dobytkom, ani dravcom. Porfirij Kornejevič Ivanov bol jeden z tých, ktorý demonštroval reálnosť takejto možnosti aj v podmienkach zasnežených zím v Rusku. Rerichovci taktiež opisovali možností ľudí, ktoré boli podivuhodné pre technokratickú civilizáciu, ale ktoré ovládajú mnohí, ktorí vyrástli v inFormačnom prostredí starovekej kultúry Tibetu.

Ak biologická civilizácia na Zemi v minulosti existovala a zahynula z nejakých príčin, zabudnúc na plnotu a celistvosť jej vlastnej kultúry, tak z nej prakticky nemohli zostať archeologické artefakty materiálnej kultúry. Ale spomienka (pamäť) na ňu sa mohla zachovať ako mýtus o zlatom veku a ako mýtus o vyhnaní z raja po páde do hriechu. Vo vzťahu k tejto civilizácii je upadnutie do hriechu nejaká globálna nesúmernosť (vypadnutie z miery), ktorej sa ľudstvo dopustilo, ktorá viedla k narušeniu jeho celovesmírnych inFormačných a energetických väzieb. A odvtedy je dnešné ľudstvo zaneprázdnené druhotným vybudovaním kultúry prakticky od “opičej” nuly. Ale bez ohľadu na variant predhistórie dnešného ľudstva (či už prvykrát alebo nie prvykrát z fauny zo štvornožcov sa vynorujeme) okruh otázok, na ktoré si musia ľudia uvedomiť odpovede, aby mohli žiť v ľudskosti, bude jeden a ten istý. A hlavný z nich: čo vo vývoji kultúry je blahom, dobrom; čo je prípustné; čo je nevyhnutné uhasiť a vykoreniť?

S rozvojom kultúry je spätá otázka o formovaní individuálnych osobitostí jedinca druhu Homo Sapiens. Kultúrne prostredie formuje fyzickú i duchovnú osobnosť človeka hlavne v období od počatia po vstup do dospelosti na základe individuálnej mat(r)ice geneticky podmieneného potenciálu rôznorodých možností a predispozícií: to je tiež čiastková miera, ktorú je nutné v priebehu života naplniť reálnym obsahom. Okrem toho, mnohé je podmienené astrologicky, t.j. vplyvom rytmov Kozmu na biosféru ako celok i na človeka ako na kmitavé systémy.

Faktor včasnosti formovania tých alebo iných spôsobilostí človeka je vyjadrený v prísloví: “Nenaučil sa Váňuška – Ivan Ivanovič sa už nenaučí.” (alebo slovenské príslovie: “Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma mamo!”)*. Predovšetkým sa to týka tých spôsobilostí, ktoré sa zabezpečujú vznikom štruktúrnych osobitostí v organizme, pre formovanie ktorých genetický program stanovuje tvrdé, plne definované (konkrétne) časové limity. To je obzvášť viditeľné pri formovaní mozgu vo vnútromaternicovom období a v období dospievania. To isté sa týka aj formovania psychiky človeka. Snahy vrátiť do spoločnosti reálnych dospelých “Maugli”166 sa nikdy nepodarili, z dôvodu nerozvinutosti ľudských štruktúr v organizme (bionositeľovi duše) a nerozvinutosti ľudskej psychiky.

Neprítomnosť nevyhnutných podmienok alebo prítomnosť zlých podmienok v prostredí pobytu v určitom období vedie k nemožnosti naplnenia mat(r)ice potenciálnych možností reálnym obsahom. A v najdeprimujúcejších podmienkach – k zmareniu realizácie geneticky podmieneného programu vývoja organizmu jedinca vo väčšej, či menšej miere. Následkom toho sa duša nemôže realizovať náležitým spôsobom a získava nejakú negatívnu skúsenosť. Tiež užitočnú, ako tvrdia zástancovia teórie reinkarnácie, ale už mimo hraníc jedného života.

V akých vonkajších štruktúrnych znakoch sa prejavujú osobitosti individuálnej mat(r)ice možností a predurčení – na túto otázku ašpirujú odpovedať najmä chiromantia (predpovedanie osudu veštením z dlaní), fyziognomika (výskum súvislostí medzi fyziognómiou a povahovými vlastnosťami jedinca, teda na základe fyzických rysov obličaja)* a frenológia (teória o súvislosti medzi tvarom lebky a povahou človeka, určovanie povahy človeka podľa stavby lebky, čŕt tváre a telesných znakov)*. Nakoľko sa im to darí – to je už iná otázka. Taktiež je dávno známe, že oči sú zrkadlom duše a nejaká zhoda tela voči duši takisto jestvuje.

O prejavoch mat(r)íc geneticky podmienených možností a predurčení k určitej konkrétnej životnej voľbe v správaní sa človeka hovoria výskumy spôsobu života jednovaječných (t.j. geneticky

166 Rovnomenný hlavný hrdina „Knihy džunglí“ od Rudyarda Kiplinga, ktorý detstvo a mladé roky prežil v džungli a ktorého „vychovali“ svorka vlkov, medveď a leopard – pozn. prekl.

identických a astrologicky skoro totožných) dvojčiat, ktoré boli v detstve oddelené. Ich životný štýl je často veľmi podobný. Pri existencii rovnakých možností, oni nezávisle na sebe veľmi často robia rovnaký výber: uprednostňujú rovnaké farby, hudbu, značky áut; ich partneri majú rovnaké mená a sú si podobné. Dvojčatá sú si podobné do takej miery, že v jeden deň, nachádzajúc sa na rôznych miestach, sa ocitajú na operačnom stole s rovnakým zápalom slepého čreva. Hodnoty chýrneho “inteligenčného kvocienta – IQ” sa tiež moc neodlišujú, aj v prípadoch, že žijú v rôznom sociálnom prostredí. Nepodarilo sa len stretnúť s inFormáciou o tom, ako si spomínajú na svoje minulé životy (inkarnácie), ak boli.

V období, tesne pred začiatkom prebiehajúceho globálneho historického procesu (ihneď po zrodení sa druhu Človek rozumný alebo po dovršení katastrofy kultúry predchádzajúcej ľudskej civilizácie), v podmienkach nulovej alebo takmer nulovej úrovne kultúry, mat(r)ice geneticky podmienených potenciálnych možností určovali počiatočné cesty vývoja, ktoré neboli podmienené priamym vplyvom prírodno-geografického prostredia a adresným hierarchicky vyšším objímajúcim riadením vo vzťahu k biosfére riadenia.

Vzhľadom k tomu, že genotypy populácie druhu Človek rozumný sa v rôznych biotopoch prispôsobovali miestnym podmienkam prírodného prostredia, tak sa v rôznych populáciach súbory individuálnych mat(r)íc geneticky podmienených možností a predpokladov štatisticky odlišovali. To aj predurčilo, spolu s priamym vplyvom prírodno-geografických faktorov, odlišnosť kultúr v rôznych regiónoch už v pomerne ranných etapách vývoja spoločnosti. Následne, v procese kultúrneho preberania - osvojovania, štatistické odlišnosti v súboroch mat(r)íc geneticky podmienených potenciálov možností a predpokladov (spolu so sociálnou organizáciou a mimosociálnym riadením) boli jedným z faktorov, stabilizujúcich národné kultúry a ochraňujúcich ich pred rozpadom, hoci samotná kultúra sa geneticky nededí.

Kultúru nesie nie biologická populácia, ale sociálna organizácia biologickej populácie. Kultúra je jedným z faktorov prostredia osídlenia populácie, vykazujúcim tlak na populáciu všetkých druhov (vrátane človeka), na biocenózu ako celok v hraniciach dosahu danej kultúry. Ak tempá zmien parametrov kultúrneho prostredia sú v porovnaní s tempom zmien generácií nízke, tak sa genotyp populácie bude nevyhnutne prispôsobovať najstabilnejším parametrom kultúrneho prostredia. To sa bude odrážať v danej populácii v zmene štatistických charakteristík v súhrne individuálnych mat(r)íc (t.j. v súhrnej mat(r)ici) geneticky podmienených potenciálnych možností a predurčení. Takým spôsobom rozvoj kultúry odtlačil ďalšiu stopu do reprodukcie generácií druhu Homo Sapiens. Ak vo svete zvierat a rastlín sú populácie jedného druhu uzavreté vo vzťahu druh k druhu prírodno-geografickými faktormi, tak u človeka vzniká kultúrno-podmienená uzatvorenosť (izolovanosť) podľa národných, triednych, mafiózno-“elitárnych” a iných znakov.

* * *

Vnucovanie cudzej kultúry národu vyvoláva odpor nielen v kultúrnych tradíciach jeho sociálnej organizácie, ale aj v štatistických osobitostiach súhrnnej mat(r)ice geneticky podmienených možností a predispozícií tohto národa, a taktiež aj v mimosociálnych faktoroch. Preto kultúrna výmena len zriedkakedy vnáša nový obsah do života národov. Národ, buď vytvorí podmienky pre otvorenie svojho vlastného potenciálu rozvoja, súc pre neho vonkajším stimulom, alebo sa takémuto vývoju bráni. Z toho dôvodu vykorenenie nežiadúcej kultúry v histórií je vždy sprevádzané genocídou: narkotickou, ekonomickou, “štátnymi” programami zníženia pôrodnosti a jej kontrolou v rôznych sociálnych skupinách a pod. Pritom, ako počas perestrojky i po nej, v ZSSR-Rusku môže genocídu vo všetkych jej druhoch sprevádzať blahupodobný blábol vedomých nepriateľov a dobromyseľných idiotov o obrode národa a ochrane jeho kultúrnych hodnôt. Konkrétne mámenie národných hodnôt aj zaujíma väčšinu tárajov.

Podľa miery zvýšenia relatívneho a absolútneho objemu behaviorálnych (správanie ovplyvňujúcich)* inFormácií, negeneticky podmienených, viedla medzidruhová konkurencia k vzniku detstva – výučbe detičiek staršou generáciou stáda alebo bezprostredne rodičmi niektorým návykom dospelackého života.

Vo svojej podstate je artikulovaná reč predovšetkým formálnym systémom kódovania obsahu predmetno-obrazového myslenia človeka. U človeka, líšiaceho sa od zvierat možnosťou abstraktno-

logického myslenia a artikulovanou rečou, proces učenia získal novú kvalitu: človek začal hovoriť o tom, čo nemohol zrozumiteľne ukázať telom. Predstavte si učiteľa, ktorý by zobrazoval telom dôkaz, povedzme, Pytagorovej vety – s tým si očividne neporadí. Mama-mačka, učiac mačence lovu, sa úplne zaobíde bez jediného zvuku. Hovoriaci učiteľ – to je progres v porovnaní s mamou-mačkou. Dnes často pozorujeme opačnú tendenciu: keď sa nedá vyjadriť slovami, začne sa prudko gestikulovať, prskať slinami a bučať po vyslovení každých pár slov.

Osvojenie si geneticky podmieneného potenciálu rozvoja abstraktno-logického myslenia a reči odkrylo potomkom životné, geneticky nededené návyky ďalekých predkov a rozšírilo inFormačnú bázu kultúry vďaka rôznym abstrakciám a všeobecným, t.j. nie konkrétne predmetným pojmom.

Použitie rúk dokopy s rečou, predvídaním variantov možného a predmyslením budúcich dejov -činov na základe predvídavosti v zostave intelektuálneho potenciálu umožnilo začať sa chrániť pred tlakom prírodného prostredia v areáli osídlenia vytvorením umelého prostredia prebývania, ktoré časom začalo potláčať prírodné prostredie – spočiatku v živote jednotlivých ľudí, a potom aj v planetárnom meradle.

Ale získaním abstraktno-logického myslenia, ktoré je súčasťou intelektuálnej sily, získal človek aj schopnosť klamať i klamať sám seba. Výskumy činnosti mozgu hovoria, že človek klame ľavou hemisférou, v ktorej je uložené abstraktno-logické (diskrétne) myslenie a reč. Pravá hemisféra, v ktorej je uložené predmetno-obrazové (procesné) myslenie, nie je klamstva schopná167. Jazyky národov – časť celovesmírnej miery – tak mnohé z nich, odrážajúc tento fakt, dielo Pravdy nazývajú pravým dielom. Relígie takisto označujú pravú stranu ako bohuľúbu: je známe - Bože Pravý, no nie ľavý; podľa ruských povier strážny Anjel-ochranca je napravo, a ľstivý - naľavo. Podľa koránického opisu súdneho dňa, nečestní dostávajú knihu svojich skutkov do ľavej ruky, a spravodliví – do pravej.

Ak by v r. 1941 J. V. Stalin vyzýval k ľavému dielu, tak by ho nikto nepochopil: ”Naše dielo (činy) sú pravé! Víťazstvo bude naše!” - Toto je pochopiteľné všetkým pravým, pretože ľavičiarstvo zámerov a činov je vždy spojené s lžou a sebaklamom. Tým takisto trpia všetky ľavicové a pseudopravicové politické sily.

Ak ktokoľvek robí dielo (činy) a nie je v stave hovoriť vo všetkých prípadoch bez výnimky mnohostrannú pravdu, tak v skutočnosti robí iné dielo a pre dané dielo je slabý; lepšie pre neho je načas odísť od daného diela a zaoberať sa sebaposilnením, lebo každá lož je vždy časťou iného diela, nezávisle na jeho vyhláseniach a zámeroch. To jest – on je buď nepriateľ, alebo biorobot nepriateľa tohto diela, alebo “sluha” dvoch pánov.

Schopnosť klamať je narušenosťou možností adekvátneho zobrazenia Objektívnej reality u iných osôb, je to narušenie alebo rozpad cudzej osobnej miery. Je to najmä primitívny spôsob boja vo vnútrodruhovej konkurencii – kanibalizmus človekupodobných, ale nie štýl života Človeka a ľudskosti.

Spôsobilosť ku klamstvu a sebaklamu sa tiež stala faktorom vývoja kultúry (bohužiaľ, hlavným faktorom!!!) a, ako dôsledok, faktorom globálneho procesu vývoja biosféry.

Homo Sapiens je jediný biologický druh na Zemi, ktorý si z prírody berie nielen hotový produkt spotreby, ale aj suroviny, z ktorých vyrába produkt, ktorý bezprostredne potrebuje. Proces vývoja kultúry je sprevádzaný absolútnym i relatívnym nárastom objemu surovín v súhrnnom produkte, ktoré Homo Sapiens berie z prírody. V určitej etape sa princípom existencie ľudstva stalo nie zbieranie hotového produktu spotreby, ale jeho výroba v spoločnosti zo surovín, vzatých z prírody.

167 Na tomto poznatku je založená aj jedna z techník Neurolingvistického programovania pri komunikovaní – pohyb-mihnutie očí osoby nahor doprava alebo doľava (doslova smerom do príslušnej hemisféry) v momente, keď jej kladieme otázku, nám odhalí, či daná osoba nám vraví pravdu – „loví“ z  pravej hemisféry obraz v nej uložený, alebo abstraktno-logicky konštruje v ľavej hemisfére odpoveď, odlišnú od obrazov (dejov a veci minulých), uložených v pravej hemisfére. Sú určité štatistické výnimky, napr. ľaváci (nie všetci), kde je to obrátené, t.j. aj funkcia hemisfér je obrátená. To sa empiricky zisťuje tzv. zahrievacími otázkami, na ktoré odpovedajúci nemá dôvod nevysloviť pravdu – obraz z pravej hemisféry, ešte pred položením ostrej otázky – dopl. prekl.

Rozvoj výroby v spoločnosti viedol k vzniku spoločenského zjednotenia168 osobnej špecializovanej práce. Spoločenské zjednotenie práce je doteraz základom života, jak národných spoločenstiev, štátov, tak aj celého ľudstva.

Hlavnou črtou tohto sociálneho javu je profesionalizmus, to jest systematické, s predvídateľnou úrovňou kvality, naplnenie ľuďmi určitých úzko špecializovaných druhov činnosti v spoločenskom (a nie technologickom, procesnom) rozdelení profesionalizmu. Tradičné, podľa “publicistiky” rozdelenie práce na duševnú a fyzickú v princípe necharakterizuje spoločenské zjednotenie práce. Okrem toho, v ľubovoľnom druhu činnosti sa sčítava (kombinuje)* práca duševná (prvoradá) a práca fyzická; bez rozumu sú len automaty (stroje). Spoločenské rozdelenie profesionalizmu v spoločenskom zjednotení práce – to je predovšetkým vyčlenenie profesionálnej riadiacej činnosti, bez ktorej je nemožná bezprostredná výrobná profesionálna činnosť ani v sfére materiálnej výroby, ani v sfére duševnej a intelektuálnej produkcie (veda, umenie a iné sféry spracovania inFormácií). Bez akejkoľvek z týchto sfér je existencia dnešnej civilizácie nemožná. Rozvoj spoločenského zjednotenia práce - to je ďalšie drobenie a špecializácia profesií, rast minimálnej kvalifikačnej úrovne, od ktorej spoločnosť uznáva profesionalizmus človeka, prestanúc ho pokladať za nevyučeného diletanta (fušera)*, ktorý sa zaoberá nie svojou činnosťou.

Integrálnou charakteristikou spoločenského zjednotenia práce, skúmanej bez ohľadu na iné sociálne a prírodné javy, je úroveň produktivity spoločenskej práce (v sférach materiálnej výroby i spracovania inFormácií), ktorá závisí nielen od úrovne individuálnej práce, ale aj od kvality riadenia čiastkových druhov činnosti v spoločenskom zjednotení práce. V určitej etape rozvoja spoločnosti tempá rastu produktivity spoločenskej práce začínajú závisieť od kvality riadenia čiastkových druhov činnosti v spoločenskom zjednotení práce, pretože tempá rastu produktivity individuálnej práce začínajú byť závislé od úspechov alebo nezdarov fundamentálnych i praktických (aplikovaných)* vedecko-technických výskumov, realizovaných spoločnosťou ako celkom.

História súčasnej kultúry je predovšetkým históriou spoločenského zjednotenia práce, vyvolavšieho aj triedne rozvrstvenie spoločnosti. Riadiaca práca i práca bezprostredne produkčná v sférach materiálnej i duševnej výroby sú kvalitatívne rôznorodé.

Osobný faktor sa prejavuje ako talent aj v sfére materiálnej výroby, aj v sfére duševnej produkcie, aj v sfére riadenia. Každý talent je jedinečný. No individuálna produktívna práca je zriedkakedy prácou celospoločenského významu. Jej unikátnosť môže získať takýto význam v očiach spoločnosti v úplne od života pracovníka vzdialených časoch (in memoriam)*. Riadiaca práca v spoločenskom zjednotení práce, počnúc od nejakej úrovne v hierarchii sociálnej organizácie, je nevyhnutne prácou celkovo spoločensky významnou už v období osvojovania si riadiacej práce človekom, pretože táto práca určuje životné podmienky pre množstvo ľudí. Takto je celá spoločnosť závislá od pomerne úzkeho okruhu riadičov (manažérov), na úrovni celospoločenského významu. Pritom závislosť jedných môže vytvárať vo vzťahu k nim nezodpovednosť druhých. Riadiaca činnosť takejto úrovne, okrem talentu, vyžaduje oporu v množstve vedomostí z najrozličnejších oblastí teórie a praxe, nahromadených nejednou generáciou. Ak analyzujeme sociálny proces v dlhodobom vývoji, ktorý zachytáva život niekoľkých generácií, tak v sfére riadenia celospoločenského významu opora v Znalostiach mnohých pokolení a ich ovládanie sú prednejšie ako nevyučený talent, ktorý je schopný samostatne odhaliť preň nevyhnutné praktické poznatky.

Spoločenské zjednotenie práce (faktor sociálnej organizácie), pud sebazáchovy a rodičovské inštinkty (biologické faktory) v podmienkach nízkej úrovne produktivity spoločenskej práce zrodili pri zmenách generácií triedne rozvrstvenie spoločnosti. V ranných štádiach vývoja spoločnosti nízka úroveň produktivity spoločenskej práce neumožňuje zabezpečiť reálne rovnakú dostupnosť všetkého, spoločnosťou nahromadeného Poznania pre narodených vo všetkých rodinách a klanoch spoločnosti. Spoločenská nevyhnutnosť zachovania nositeľov Znalostí viedla k tomu, že riadiaca činnosť v tomto období zabezpečovala vyššiu úroveň osobnej bezpečnosti a menšie straty fyzických síl, ako bezprostredná výrobná práca. Tieto okolnosti, prelomiac ľsťou aj VŠEOBECNÉ ŽIVOČÍŠNE inštinkty rodičovskej “lásky” a sebazáchovy, viedli so zmenou generácií k formovaniu “elity”,

168 Zavedením termínu „spoločenská deľba práce“ marxizmus zaklamal, zvrátil (skreslil) podstatu veci: v spoločnosti sa osobná práca mnohých ľudí zjednocuje (združuje) a spoločenská práca – to je výsledok tohto zjednotenia (združenia), ktorého zďaleka nie všetkým sa podarí dosiahnúť.

majúcej monopol na prístup k Znalostiam. Z jej prostredia sa z generácie na generáciu získavajú riadiči - manažéri celospoločenského významu. Triedne rozvrstvenie spoločnosti sprevádzalo vyčlenenie riadiacich štruktúr – štátneho aparátu, ktorého kádrovou bázou sa stala “elita”.

To čo nepatrí k “elite”, je v jej očiach spodinou, čierňavou, davom. Toto umožňuje nazvať takýto sociálny systém davo-“elitárnym”. Úvodzovky v poslednom slove zdôrazňujú vlastný výmysel predovšetkým “elity” vo vytýčení “hranice” medzi ňou a „spodinou“. Vedomie svojej spolupatričnosti k “elite” alebo k “spodine” je vždy lživé. Kvôli odstaveniam z rôznych príčin (od nedostatku voľného času až po vycibrené postupy, neštítiace sa invázie do psychiky) od Poznania, právo na získanie ktorého je pre všetkých garantované zákonodárstvom, sú pracujúci produktívnej - výrobnej (aj duševne aj fyzicky) sféry zbavené prístupu ku Znalostiam a nemôžu vymeniť “elitu” v sfére riadenia bez toho, aby v prípade odstránenia minulej “elity” nedošlo k strate kvality riadenia na veľmi dlhú dobu. Kvalifikovaných, ale nepohodlných manažérov možno zaradiť do asanačných brigád (tzv. čističov žúmp)*, poslať na galeje a pod.; manažéri sa “napravia” a spoločnosť ako celok sa kvôli tejto akcii vo vývoji nezastaví. No kvalifikovaní asanátori, uväznení galejníci, vedecko-technická i “tvorivá” inteligencia nemôžu bez získania zodpovedajúcich teoretických znalostí a praktických návykov nahradiť riadičov - manažérov ani celoštátne významných, ani nižších úrovní bez toho, aby celá spoločnosť nebola otrasená ich „riadením“. Príkladom toho sú jak “perestrojka”, tak aj minulé revolúcie.

Rozvoj spoločnosti i zjednotenie osobnej práce v nej si vyžaduje podporu stabilného kvalitného riadenia na všetkých úrovniach sociálnej a štátnej organizácie. To je základom rastu produktivity práce. Stabilný rast produktivity spoločenskej práce mení kvalitu života (sociálnu organizáciu, spoločenský systém), zvyšuje úroveň života a stupeň istoty do zajtrajšieho dňa u všetkých členov spoločnosti, avšak v rôznej miere. S týmto “v rôznej miere” je spätý pojem o vykorisťovaní človeka človekom a pojem o sociálnej spravodlivosti. To posledné mnohí začali nazývať “sociálnou závisťou”, aby uspali vlastné svedomie, hoci so závisťou sa dá tiež stretnúť. Istota do zajtrajška - dôvera v budúcnosť väčšiny obyvateľstva – to je najdôležitejšia charakteristika spoločnosti, vytvárajúca podmienky pre jej zdokonaľovanie na ceste k sociálnej spravodlivosti. Keď zaniká dôvera v budúcnosť - istota zajtrajška - znamená to, že vo vzťahu k väčšine spoločnosti reálne vládnuci vytvárajú nespravodlivosť. Pritom spoločnosť duchovne degraduje nezávisle od rastu jej materiálneho blahobytu.

Sociálna nespravodlivosť vzniká ako zrodenie predovšetkým dvoch javov. Po prvé: vládnuca “elita” – zámerne alebo bez úmyslu – je v pozícií všetko-si-dovoľovania vo vzťahu k ostatnej spoločnosti, založenej na zvýšenom samoocenení jej vlastnej masovej tuposti, nachvatavšej nejakých poznatkov a praktických návykov viac, ako základná masa populácie. Preto “elita” vníma ne-“elitu” ako druho- až treťotriedných ľudí, ktorým stačí aj to, čo im ona zanechá po uspokojení potrieb svojho bezmierneho lakomstva.

Po druhé: spoločenské zjednotenie práce – to je aj výmena produktov kvalitatívne rôznych čiastkových druhov činnosti v súlade so spoločenskými potrebami a rozvojom kultúry. V tejto produktovej výmene sa zúčastňuje aj produkt riadiacej práce: kvalita riadenia (úroveň a dynamika spoločenskej spotreby v rôznych sociálnych skupinách je jedna zo strán kvality riadenia) i prostriedky jeho zabezpečenia. Všetky produkty pri produktovej výmene majú ceny, hoc by aj skryté pred očami spoločnosti, napríklad v “réžijných nákladoch”. Pretože väčšina spoločnosti, zbavená Znalostí, závisí od monopolu vzdelanej “elity” na zabezpečenie kvality riadenia dostatočne vysokej úrovne, tak “elita” realizuje svoje “elitárne” ambície, účtujúc spoločnosti monopolne vysokú cenu za produkt riadiacej práce.

Prvotný monopol “elity” na Vedomosti umožňuje zavedenie jej sekundárneho monopolu na vyššiu úroveň spotreby v rodinách, patriacich do sféry riadenia. “Elitárne” všetko-si-dovoľovanie umožňuje monopolne vysoké ceny, ktoré sú podmienené monopolom na Znalosti, v realite života. Monopol na Znalosti a z neho odvodený monopol na vyššiu životnú úroveň môžu byť uzákonené vo väčšej, či menšej miere. V závislosti od toho “sociológia” klasifikuje spoločensko-ekonomické formácie: otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus, “socializmus”, no je očividné, že okrem davo-“elitarizmu” pod rôznymi názvami v dejinách súčasnej globálnej civilizácie ničoho iného nebolo.

Pretože v spoločenskom zjednotení práce sa zúčastňujú všetky triedy, no iba “elita” diktuje spoločnosti monopolne vysokú cenu za produkt svojej práce, tak všetci jej odstup vnímajú ako vykorisťovanie človeka človekom. T.j. sociálnu nespravodlivosť, ktorú sú nútení trpieť preto, lebo odstránenie starej “elity” by viedlo k poklesu kvality riadenia na dobu, nevyhnutnú pre vytvorenie nového riadiaceho zboru. Táto doba je úmerná dĺžke ľudského života, čo vlastne aj núti masy trpieť “elitu”, len aby neupadli do ešte horších podmienok a možno, že aj do konca ich života. No masy “spodiny” to trpenie môžu aj nevydržať... V termíne “vykorisťovanie človeka človekom” je skrytá monopolne vysoká cena za produkt riadiacej práce; rež-ijná169 monopolne vysoká cena. Monopolne vysoká cena je reakcia zlej morálky – sebectva na úkor iných, a to zámerne alebo nevedome neúmyselne – na vznik deficitu. Prirodzený deficit – spôsobený živelnými pohromami, kde sa škodám nedá zabrániť je veľmi zriedkavý. Vo väčšine prípadov je deficit, vytvárajúci monopolne vysokú cenu, sám výtvorom sebectva, v ktorom sa odráža zámerné alebo neúmyselné všetko-si-dovoľovanie vo vzťahu k druhým, čo sa stáva masovým spoločenským javom. Všetky diskusie “o umení žiť” (na úkor druhých) je proste bezočivá, sprostá demagógia, skrývajúca mechanizmus vytvorenia umelého deficitu na produkty a služby a zavedenia monopolne vysokého zisku na účet niečiej straty.

* * *

No treba podotknúť, že parazitujúci lump všetkých spoločenských tried zvyčajne najviac a najhlasnejšie zo všetkých kričí o “sociálnej spravodlivosti”, “právach človeka”, “demokracii” a pod. To isté sa týka aj medzinárodných vzťahov: USA, Izrael, Západná Európa, okrádajúce “tretí svet” na úkor neekvivalentnej výmeny, založenej na monopolne vysokých a monopolne padnutých (dumpingových)* cenách v globálnom zjednotení práce, sú najviac zo všetkých znepokojené “spravodlivosťou”, “demokraciou”, “právami človeka”, “slobodou osobnosti” a pod.

* **

Analýza globálneho historického procesu ukazuje, že počas neho prebiehala koncentrácia riadenia výrobných síl ľudstva. Táto koncentrácia riadenia prebieha aj v dnešnej dobe pri podpore davo-“elitárneho” obrazu života spoločnosti “elitou” vo všetkých regiónoch planéty. Aj v dnešnej dobe je pozorovaná tendencia k vybudovaniu globálneho davo-“elitárneho” sociálneho systému, opierajúceho sa o globálne spoločenské zjednotenie práce, podriadené jedinému medziregionálnemu centru riadenia.

Relatívne samostatné centrá riadenia boli počas vzájomnej konkurencie viac-menej vedome prinútené otvárať prístup k čoraz vyššiemu vzdelaniu, čoraz širším vrstvám spoločnosti. To vytvorilo sociálny základ pre rozšírenie “elity”, z ktorej sa čerpali kádre pre riadiacu štruktúru celospoločenského významu. Sociálna báza manažérov je širšia ako buržoázia; buržoázia je širšia ako služobná (dvorná) šľachta; šľachta je širšia ako rodová, titulovaná vedieť (aj skutočné aj slovo), aristokracia; aristokracia je širšia ako sociálna báza vyšších zasvätených (znacharov – akoby žrecov).

Rodiny “elít” podliehajú všeobecným biologickým štatistickým zákonitostiam, odrážajúcim pravdepodobnostnú predurčenosť, tak, ako aj všetko ostatné. Preto na tisíc detičiek tých spôsobilých si premyslene - uvážene osvojiť vedomosti, nie je v rodinách dedičnej “elity” o nič viac, ako v druhých sociálnych skupinách. Zato všetko-si-dovoľovanie a “elitárne” ambície sa osvojujú bez premýšľania a ľahko. Následkom toho “elita” počas historického procesu nie je schopná udržiavať spoločensky nevyhnutnú početnosť riadiaceho zboru, ktorého kvalifikácia umožňuje zabezpečiť spoločensky priznanú vysokú kvalitu riadenia. A proces rozširovania sociálnej bázy sféry riadenia pokračuje napriek “elitárnym” ambíciam a mienke, že “ušmudľanec” nedokáže to alebo ono... Iľja Muromec, M. V. Lomonosov, M. V. Frunze, J. V. Stalin, G. K. Žukov i ďalší, pôvodom zo “spodiny”, v priebehu celej histórie systematicky dokazujú, že dokážu a zmôžu aj viac, ako dedičná,

169 V originálnom texte ruský slovotvar „реже — иная“ sa dá chápať viaczmyselne. Ako dve spojovníkom spojené slová „реже“ = málokedy —„ иная“ = iná; ako jedno rozčlenené cudzojazyčné slovo „реже — иная“ = réžij-ná, či hrozivé rež - iná. V danom kontexte svoju váhu a zmysel majú všetky tri významové roviny jedného slovotvaru - pozn. prekl.

kastová “elita”. Generálny štáb porevolučného Ruska, pozostávajúci v základe (vďaka včasnej čistke v rokoch 1937 - 1940) z bývalých sedliackých detí, na hlavu rozdrvil v čase 2. svetovej vojny pruský “elitárny” generálny štáb fašistického Nemecka170.

Spoločenská nevyhnutnosť zvýšenia kvality riadenia do budúcnosti vedie k rozšíreniu sociálnej bázy sféry riadenia až na hranice celej spoločnosti, a to cestou poskytnutia reálne rovnakého, a nie len deklarovaného prístupu k ako libo vysokému vzdelaniu potomkov zo všetkých sociálnych skupín.

Avšak, to vedie iba k odstráneniu uzákonenej dedičnej “elity”, ale nebúra to davo-“elitarizmus” štruktúry spoločnosti, pretože “elita” – to je spôsob života, svetonázor, chránené klanmi; a klany – to je mafia. V davo-“elitárnom” sociálnom systéme je fakticky jeden krehký dav a v ňom hierarchia mafií – klanových systémov, ustrkujúcich („očesavajúcich a strihajúcich“)* hierarchicky nižší dav, no ktorá vpúšťa do svojich radov aj novicov, predtým k nej nepatriacich, ak sú dostatočne dôrazní vo svojom „elitarizme”. “Elitárne” sebavedomie a sebavedomie mafiána sa prejavuje v jednom, pre nich spoločnom faktore: v organizovanom všetko-si-dovoľovaní vo vzťahu k okoliu. Rozdiel je len v pravidlách “dobrého tónu” pri realizácii všetko-si-dovoľovania alebo ich neprítomnosti.

“Elita” je tiež dav, jedine pripustený k vzdelaniu, v dôsledku čoho má o sebe mienku, že je elita, no je ešte viac nezodpovedná, ako národné masy, ktoré ona pokladá za stádo. “Mafia” v doslovnom slova zmysle je akoby neexistujúca sociálna kategória. V davovo-“elitárnej” spoločnosti niektoré mafie zámerne podporujú davo-“elitárnu” organizáciu spoločnosti, vo väčšej alebo menšej miere, blokujúc intelektuálnu činnosť k mafii nepatriacich skupín davu a rozvracajúc spoločnosť požehnávaním princípu všetko-si-dovoľovania. Nejakú predstavu o tom mafie majú vždy. To sa prejavuje u mafií v pohŕdaní “sprostým davom”. Ale z dôvodu hierarchickosti mafií môže byť vo vzťahu k “elitárnejšej” mafii sprostým davom aj samotná mafia, ktorú ustrkuje v danom poradí-hierarchii druhá mafia, aktívnejšia v nejakých aspektoch intelektuálnej činnosti. Tá stojí, ako aj všetky predchádzajúce, na princípe všetko-si-dovoľovania.

V. G. Belinskij definoval dav ako skupinu ľudí, žijúcich podľa tradície - zvyklostí a usudzujúcich podľa autorít. Spoločná tradícia je faktorom sociálnej organizácie, ktorý zjednocuje dav dohromady a umožňuje ho riadiť pomocou autorít tradície, vodcu–zakladateľa, vodcov–následníkov a verných vykladačov. Tradícia môže byť zámerne i neúmyselne hocikoľko lživo upravená v porovnaní s tým, čo bolo a je v skutočnosti v živote. Rôzne tradície zjednocujú rôzne davy a umožňujú odlišovať očividné ľavoradikálne davy od pseudopravých. Reálne praví nie sú dav, ale rozmýšľajúci kolektív. Zničenie autority tradície alebo samotnej tradície mení dav – úplne nerozmýšľajúci a velebiaci sa v domýšľavosti o svojej intelektuálnej sile – v zberbu, chamraď. Je to ostré slovo, keď dav nezačína usudzovať samostatne podľa sve-domia, kolektívne. “Usudzovanie” podľa autorít je intelektuálne príživníctvo – hlavná charakteristika davu. V ňom sa prejavuje snaha davu žiť cudzím rozumom a hotovými receptami, ktoré rozdávajú jemu podsunuté autority. Svojim umom riešiť svoje problémy – žiť po-ľudsky – si dav neželá a rozčarovaný z jednych vodcov, okamžite začína očakávať nových autoritatívnych vodcov. Vďaka svojmu nemysleniu dav nasleduje vodcu dychtivo, t.j. nezodpovedne, nezpochybujúco veriac v správnosť vodcu. To vytvára bezmyšlienkovité všetko-si-dovoľovanie davu. Mafia, stojaca na úmyselnom všetko-si-dovoľovaní, predstaví davu vodcu a pasie ho. Fakticky vedie dav za vodcom–provokatérom kade sa jej páči, a to aj na porážku bez pričuchnutia ku tabaku171. Takisto bezmyšlienkovite je dav zapojený do spoločenského zjednotenia práce, ne-zaujímajúc sa zodpovedne v nej ničím, dokonca ani svojim

170 Tu musíme toto vyhlásenie autorov Vody mŕtvej o rozdrvení trocha poopraviť. Pravdivejšie a čestnejšie voči generálnemu štábu Wehrmachtu by bolo namiesto „rozdrvil na hlavu“ použiť spojenie „minimálne vyrovnal, ak neprevýšil“, vzhľadom na nekompetentné zamiešavanie sa A. Hitlera (a ten potomkom starej pruskej „elity“ isto nebol) a jeho populistické presadzovanie strategicko-takticky chybných vojenských operácií na východnom fronte aj napriek upozorneniam generálneho štábu. – pozn. prekl.

171 Bez omámenia, bez potreby akýchkoľvek narkotík a opojných látok. Úplne postačuje ich vlastná opojenosť vlastnou samoľúbosťou a slepá dôvera v autority. Toto nasledovanie „autorít“ sa prejavuje už u detí, ktoré na popud iného, bezmyšlienkovito stvárajú hlúposti..., vyhovárajúc sa neskôr pri prichytení známym zbavovaním sa zodpovednosti: „To on mi kázal!“ Spravidla nasledovalo obligátne: „A keby ti kázal do studne skočiť? Skočil by si?“ - pozn. prekl.

vlastným dielom. To dáva možnosť organizovať dav alebo zberbu do štruktúry nejakého rozdeleného, dezintegrovaného biorobota, v ktorej je dav spôsobilý aj k budovaniu aj k rozbíjaniu, aj k dobru aj ku zlu. Ale takýmto spôsobom vytvorené je neisté, a to preto, že nie je vybavené ani umom, ani srdcom tvorenia a nie je odovzdané umu a srdcu potomkov a neuvedomené ani ako dobro, ani ako zlo. Nachádzajúc sa v štruktúrach dezintegrovaného biorobota, ktorého program činnosti je rozmiestnený v pamäti množstva z pohľadu svedomia nerozumných ľudí, dav neprestane byť davom ani v parlamentoch, ani v odboroch – nikde.

Davo-“elitárny” systém je hierarchiou párových vzťahov typu: “to nie je vec pre tvoj rozum! (“do toho nestrkaj nos!”, “nestaraj sa o to!” a pod.)*, “poznaj svoje miesto!” (“drž hubu a krok!” a pod.)*, s čím obyčajne napomínajú druhých tí, ktorí sami nevidia svoje reálne miesto – “ja som na to malý človek!”, “naše záležitosti – to sú hovadiny!” (“drž sa pri zemi!”)*, ktoré zväzujú drvivú väčšinu členov spoločnosti. T.j., davo-“elitarizmus” existuje vďaka spoločensky akceptovanému všetko-si-dovoľovaniu menšiny a právu na nemyslenie a necitlivosť pre všetkých k tomu, čo sa vôkol deje.

A. Hitler vyzdvihoval tézu o nevyhnutnosti pre národ zabezpečiť ľubovoľnému rasovo čistému talentovanému dieťaťu možnosť dostať také vysoké vzdelanie, aké si je len schopné osvojiť. To v perspektíve viedlo k rozšíreniu sociálnej bázy sféry riadenia až po hranice celého národa, no neodstraňovalo davo-“elitárnu” organizáciu dokonca aj nacionálnej spoločnosti, nehovoriac už o tom, že delenie na rasovo čistých a rasovo nečistých zrodilo ešte tvrdší davo-“elitarizmus”. Dokonca v rámci národnej (nacionálnej) spoločnosti toto sprevádzala “totalita” – extrémna forma davo-“elitarizmu”, otvorený absolutizmus mafie, pasúcej vodcu, priamo poukazojúci na to, že celá spoločnosť, okrem vodcu (monarchu) je dav, “spodina”. Všetko to sa priznáva, no zamlčiava sa iba to, že “vodca” je len bábkou mafie. Ale v histórii sa stáva, že mafia, vlastnou chybou, namiesto bábky dá davu i skutočného vodcu.

Davo-“elitárna” spoločnosť sa garantovane premyslene - zámerne vedie k totalite najneskôr do10 rokov a dobromyseľná “inteligencia” sa mýli v predpoklade o nemožnosti zopakovania mimoriadných udalostí alebo gestapa, ako sa pomýlila “inteligencia” 19. stor. o nemožnosti zopakovania “rozkoší” inkvizície172. Mýliaca sa “inteligencia” je nanič.

Súhlas spoločnosti, akceptovanie všetko-si-dovoľovania, ležiacej v základe davo-“elitarizmu”- to je choroba ducha, choroba vnímania sveta a svetonázoru. Ona neumožňuje ľuďom osvojiť si geneticky podmienený potenciál rozvoja, predovšetkým intelektuálny, pretože príliš mnohé sa posúdi ako “nie vec pre ich rozum” alebo ako snaha “vliezť so svinským rypákom do košíka na chlieb” a pod. To je hlavné nebezpečenstvo, ktoré predstavuje pre ľudstvo vláda davo-“elitarizmu”, keďže potenciál ľudstva je vedúci faktor planetárnej lokalizácie v globálnom evolučnom procese biosféry. Ten objíma historický proces, v ktorom je inteligencia človeka hlavným faktorom vývoja kultúry.

Ľudstvo je – biologický druh a jeho osud môže byť len taký, ako aj u iných biologických druhov: buď slepá ulička evolúcie – a vtedy smrť ľudstva, nanajvýš mučivá; alebo pokračujúca existencia, počas ktorej ľudstvo vyčerpá svoj geneticky podmienený potenciál vývoja a zaujme stabilné miesto v biosfére, vytvoriac podmienky pre jej ďalšiu evolúciu; alebo vymizne, splniac na neho Zhora uloženú misiu.

Davovo-“elitárna” organizácia nevyhnutne vedie k samozničeniu súčasnej kultúry a možno aj spolu so samotným človekom “rozumným” a s rozpadom súčasnej biosféry a ešte viac ako to. Mechanizmus tejto samolikvidácie je jednoduchý aj bez jadrovej vojny.

Harmónia biosféry – to je harmónia požierania jedných druhými. V nej ani jeden biologický druh nemôže spotrebovávať viac, ako mu zabezpečuje produktivita biosféry a procesy obmeny látok a energií medzi biosférou a “neživou” prírodou. Faktor ohraničenej - limitnej produktívnosti biosféry

172 A ako sa opätovne pomýlila v 21. storočí o nemožnosti, po hrôzach 2. svetovej vojny, znovuzrodenia fašizmu v Európe, a o to viac v krajine, ktorá si besnenia fašistickej zlovôle „užila“ najviac. Viď. dianie na Ukrajine, kde sa benderovský fašizmus v r. 2014 zmocnil násilným prevratom vlády a jeho krutosť voči vlastnému národu predčila aj nemecký nacizmus za úradovania Hitlerovej NSDAP v Nemecku 20. storočia. A ako sa sústavne mýli, chlácholiac sa falošným obrazom demokracie, keď si neuvedomuje fašistické pozadie vlastníkov verejnoprávnych i komerčných médií a vlád, ktoré tieto udalosti a ich aktérov nielen tolerujú ale aj podporujú, t.j. de facto priznávajú vlastnú fasistickú podstatu. „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.“ - pozn. prekl.

vo všetkých jej potravinových reťazcoch, podriadený energetickým a inFormačným rytmom Kozmu, podporuje kmity (výkyvy) početnosti všetkých druhov organizmov v určitých hraniciach, nevyhnutných pre udržateľnosť evolúcie. Najviac pažravé a nadmieru plodné populácie sú vyhladzované hladom a vnútrodruhovou konkurenciou. K tomu zostáva ešte dodať, že ani jeden jedinec ani jedného druhu nemôže prekročiť mieru sýtosti a vziať si z prírody viac, ako je životne nevyhnutné. Úroveň spotreby a rozsah potrieb jednotlivcov ľubovoľného druhu v prepočte na celý ich životný cyklus sú v štatistickom zmysle konštantné.

Predpoklady pre zmenu situácie vznikli s objavením sa Homo Sapiens: zoznam jeho potrieb sa v priebehu historického procesu menil. Človek je jediný druh v biosfére, ktorý sám definuje určitú časť svojho zoznamu potrieb a sám vyberá mieru a spôsoby odňatia z prírody ním uznaných pre život nevyhnutných látok a energií. Pričom to môže robiť, buď uvedomelo a zodpovedne, alebo bezohľadne, vychádzajúc zámerne alebo neúmyselne so všetko-si-dovoľovania.

A situácia sa kvalitatívne zmenila, keď sa od 19. storočia ľudská kultúra, vychádzajúca zo spoločensky uznaného všetko-si-dovoľovania vládnucej “elity”, stala rozhodujúcim planetárnym faktorom planetárnej lokalizácie, vyvíjajúcej tlak, pustošivý útlak na biosféru Zeme, ktorej súčasťou je aj človek. V davo-“elitárnych” sociálnych systémoch skutočne existuje, ako masový jav v spoločenskom svetonázore, sociálna závisť voči tým, ktorí spotrebuvávajú viac reálnych i domnelých bláh a majú čas, s ktorým môžu voľne, nie nútene, podľa vlastného rozhodnutia naložiť. V spoločenskej činnosti sa táto závisť prelieva do nevyberavosti v prostriedkoch naháňania spotreby bez ohraničení všetkého a všetkých. Celý dav, zúčastňujúci sa v tomto bezuzdnom konzume – i “elita” i “spodina” - bezhlavo nasledujúc nespútané výstrelky módy a orientáciu na prvoradosť zmyslových rozkoší v živote “človeka” bez akejkoľvek miery, nezmyselne v ňom šrotujú ľudské (materiálne i duchovné), a takisto prírodné zdroje.

Výpočet “naliehavých”, “životne nevyhnutných” potrieb “vládnucej“ „elity”, ktorá je lídrom naháňania konzumu, vždy prevyšuje dosiahnutú úroveň produkcie v spoločnosti. Chudák Malthus nepochopil rolu davo-“elitarizácie” v jave prioritného rastu spotreby spoločnosti v porovnaní s jej produkčnými možnosťami a vytvoril “malthuziánstvo” – teóriu o “zbytočných ľuďoch”, doteraz ležiacu v princípoch medzinárodnej politiky poskytovania “pomoci” slabo rozvinutým krajinám formou ekonomickej genocídy zo strany USA a OSN. Okrem toho, základnou podmienkou “pomoci” je štátne obmedzenie pôrodnosti, hoci Malthus by si mohol všimnúť, že prvotnopospolné sociálne systémy, zbavené davo-“elitárneho” rozdelenia, udržateľne existujú po tisícročia, nachádzajúc sa v ekonomickej i ekologickej rovnováhe s prírodou, prežijúc nie jednu okolitú “vysokorozvinutú” civilizáciu. Tieto systémy majú vnútornú harmóniu a nepoznajú mnohé choroby, ktoré postihujú ich civilizovaných susedov. A ak táto harmónia nie je plne zrozumiteľná “civilizátorom”, tak plne uspokojuje “divochov” a nepredstavuje žiadnu hrozbu ani pre ľudstvo, ani pre biosféru.

Honba za konzumom v davo-“elitárnom” systéme je vnútrodruhová konkurencia na zničenie slabých, ako ľubovoľná iná vnútrodruhová konkurencia v biosfére. Preto v nej prežívajú najsilnejší a nemilosrdní človekupodobní dravci a paraziti a ľudia, jednotlivo alebo spoločne sa pozdvihnuvší z davu k ľudskosti, na ďalší vývoj ktorých už zákonitosti, vlastné zvieraciemu svetu, nemajú rozhodujúci vplyv.

Také javy ako otroctvo, nevoľníctvo, kastový systém v podmienkách davo-“elitarizmu” brzdili honbu za spotrebou, tvrdo limitovali možnosti “spodiny” spoločnosti pričleniť sa k “elite”, ktorá sa prezentovala neskrotnou potrebou konzumu. Avšak kapitalizmus tieto obmedzenia odstránil, pretože je to absolútne trhový systém a peniaze v ňom nesmrdia a zmetú všetko na svojej púti (otázka je len v ich množstve a komu a ako ich posunúť do laby). Môžu zmiesť aj kapitalizmus i jeho “demokraciu” občianskej spoločnosti. Z toho dôvodu davo-“elitárne” ľudstvo, oslobodivšie sa od zdržiavacích faktorov kastového systému, sa od všetkých živočíchov biosféry odlišuje iba v jednom: je v princípe nenásytné, a preto antiprírodné (v terminológii materializmu) a diabolské (v úplnejšej terminológii relígií).

Táto diabolskosť premieňa vedecko-technický “progres” na prostriedok sofistikovanej samovraždy ľudstva, pretože nadmieru urýchľuje “progres” nebezpečnosti planéty. Davo-“elitárna” techno-kratická (t.j. podriadená, nevoľnícka voči jej neriadenému rozvoju techniky) civilizácia je v princípe nenásytná v spotrebe materiálnych i nemateriálnych statkov na ulahodenie nie viac ako

momentálnemu chtíču hlupákov bez mozgu, poľujúcich na zmyslové rozkoše alebo na “spoločenské uznanie” (publicitu). Vo vzťahu k biosfére predstavuje intelektuálne ozbrojeného parazita–samovraha. Parazit–samovrah zabíja toho, na kom parazituje a sám pri tom hynie. Podľa miery rozvoja techniky a rastu jej energovýzbroje má technokratická civilizácia tendenciu čoraz viac narušovať udržateľný priebeh aj u rozsiahlejších prírodných procesov, čím prevyšuje mieru beztrestnej spotreby prírodných zdrojov.

Toto nemôže vyvolať činnosť celoprírodných faktorov zachovania stability Stavby sveta - Univerza. Pri zachovaní takýchto tendencií aj v budúcnosti to v horšom prípade pre človeka ľudstvo vyvolá globálnu ekologickú katastrofu, v ktorej zahynie súčasná biosféra; v lepšom prípade prebehne katastrofa kultúry bez zničenia biosféry a bude nutné začať budovať kultúru opäť od opičej “nuly”173. Lokálne katastrofy davo-“elitárnych” kultúr už neraz v histórii prebehli: tak zanikli civilizácie Babylonu, Egypta, Ríma a iné. Tentokrát to však vyzerá na globálnu katastrofu. Jej následky budú strašné, aj keby sa to zaobišlo bez excesov so zbraňami hromadného ničenia. Proste preto, že katastrofa kultúry je trvalá strata samoriadenia spoločnosti počas života niekoľkých generácií. V tom prípade v technokratickej civilizácií padne spoločenské zjednotenie práce a profesionálna produkcia. A jedinci davu, odnaučení žiť v nekonfliktnej harmónií s Vesmírom (Prírodou) a inými ľuďmi, zbavení obvyklého komfortu konzumu a ochrany pred prírodou, zabezpečených sociálnou organizovanosťou a spoločenským zjednotením práce, sa na svojej koži presvedčia o tom, že oni nie sú ľudia, ale človekupodobní kanibali a paraziti na tele Zeme, neschopní ľudsky výjsť z danej situácie.

Vierouky religióznych kultov hovoria ešte o jednej možnosti východu z tejto globálnej krízy. Je to Súdny deň: nečestní – naľavo, spravodliví a tí, ktorých duše sa ešte môžu vyliečiť – napravo. Anjeli s ohnivými mečmi nastolia poriadok a, pokým ľudstvo nedôjde k Ľudskosti, – priamu moc (vládu) Boha.

* * *

Ale na všetky súčasné stony ľudstva je odpoveď daná už rímskym cisárom a filozofom Marcom Antoniom Aureliom (126 - 180 n. l.): “Je šialenstvom si myslieť, že zlí netvoria zlo.”

A ešte:- Máš rozum?- Mám.- Tak prečo ho nepoužívaš? Veď keď ho necháš robiť to čo má, čo viac ti ešte treba?

173 Zoológovia, skúmajúc život opíc v prírodnom prostredí, zistili, že populácie niektorých druhov opíc sa odlišujú navzájom životnými návykmi, odovzdávanými na osnove “sociálnej organizácie” kmeňa. Toto zoológovia zadefinovali ako “kultúru.” Čiastočne tejto téme bol venovaný článok v novinách Izvestia 8.1.2003 pod názvom “Orangutany – kultúrny kmeň.” (internetová adresa: http://www.izvestia.ru/science/article 28471/)

Článok sa začína slovami:“Počas výskumu, ktorý 10 rokov viedla medzinárodná skupina pod vedením Karla van Schaika z americkej

univerzity Duke, bolo zistené, že orangutani, ktorí sa pokladajú za príbuzných človeka, majú kultúra. Samo o sebe je to pekné. No dôležitejšie je iné: história ľudskej kultúry je ešte staršia, ako sa predtým predpokladalo. Bolo zistených 24 modelov správania sa orangutanov, ktoré sa prenášajú cestou imitácie a javia sa priamym prejavom kultúry. Kultúrne správanie vzniklo pred 14 mil. rokov, keď sa orangutany sformovali ako samostatný druh.

Charles Darwin poznal význam evolúcie. On prehlásil: “Opica, ktorá sa niekedy opila z brandy, sa ho nikdy viac nedotkne. A v tom je opica oveľa múdrejšia ako väčšina ľudí.”

Jeden z príkladov kultúrneho správania orangutanov – používanie listov ako obrúskov a rukavíc. U človeku podobných primátov existujú racionálne modely, keď s pomocou palice sklepávajú hmyz zo stromov a sú aj také, ktoré slúžia zábave. Orangutany vymysleli rituál: ukladajúc sa spať sfúkavajú si z dlane neviditeľné predmety. Niektoré sa zaoberajú športom: šmýkajú sa ako z kopca zo spadnutých stromov a pri brzdení sa zachytávajú o konáre.

Dôvodom pre výskum bol ten fakt, že niektoré orangutany používajú nástroje pre prácu a iné ich do rúk neberú. ”Spočiatku sme boli zmätení, keď sme pochopili, čo vyplýva z našich údajov” – hovorí van Schaik. Práca sa stala pokračovaním štúdia základov kultúry u šimpanzov, ktoré trvalo tiež 10 rokov. Bolo odhalených 39 paradigiem kultúrneho správania – v dôsledku toho datovanie kultúry primátov bolo 7 miliónov rokov. (poznámka z r. 2003).

To značí: Tlupár - ovčan! Staň sa predsa Človekom! Tebe bolo na to všetko Zhora dané...

* **

Lenže “spodina” davu - základná časť obyvateľstva - nemôže žiť ľudsky, pretože nemá nato teoretické znalosti a praktické návyky a hlavne – voľný čas: všetci sú zaneprázdnení prácou, “oddychom” pri televízore alebo okolo fľaše a obnovou síl na nový pracovný cyklus. Dav- “spodina” je nevoľníkom - poddaným produktívnej sféry. „Elita“ davu takisto nežije ľudsky, pretože jej rodiny sú zaujaté pseudočinnosťou a naháňaním konzumu bez miery a krátením chvíľ v chlípnych radovánkach. Ona je nevoľníkom - poddaným sféry spotreby. Davo-“elitarizmus je “elitárno”-nevoľnícky stroj.

Teraz ľudstvo potrebuje prechod od technokratickej civilizácie, v ktorej človek ponížil seba na nevoľníka techniky, nevoľníka biologických inštinktov a vášne k špirálovito roztočenému konzumu, k inému typu civilizácie, v ktorej by mohol prejaviť svoju ľudskosť a stanoviť všetko-si-dovoľovanie nemožným. Pritom mysliaci adeisti sa nachádzajú v lepších podmienkách, ako rituálne nespochybniteľne veriaci, pretože oni chápu, že spása topiacich sa je v rukách samotných topiacich sa. Veriaci totiž poväčšinou úplne zabudli na dve príslovia: Na Boha sa spoliehaj, ale sám nechybuj; Boh pomáha tomu, kto pomáha sám sebe. (v našej ľudovej slovesnosti známejšie ako: Pomôž si

človeče, aj Pán Boh ti pomôže!)* Veď ani jedno zo Zjavení nehovorí o tom, žeby Najvyšší niekedy zamýšľal Sám robiť to, čo má

robiť človek, no čo človek nerobí. Je známy a Písmam protirečivý uhol pohľadu, že ani Súdny deň nebudú ľudstvu Zhora

vnucovať, rešpektujúc jeho slobodnú vôľu: žiť ľudsky alebo zahynúť. Spravodliví aj tak získajú vstup do ľudskosti svojou pravdivosťou a spravodlivosťou, a tí, čo čakajú v hlúpej viere “u mora pokoja” (na Mesiáša)*, čakajú márne a zahynú bez Súdu, padnúc za obeť svojmu príživnickému vzťahu k okolitej podstate. To znamená, že o Súd je nevyhnutné úpenlivo prosiť Najvyššieho, ako o veľkú milosť v prípade, ak vlastné možnosti ľudí budú nadarmo vyčerpané v boji za poľudštenie - človečenstvo – Človeka-večnosť na Zemi.

Ale myšlienka o tom, že niet od Boha lepšieho priateľa a pomocníka človeka v jeho dielach, je prítomná v tej či onej forme v každom Zjavení. A premýšľajúcemu nezištnému adeistovi je ľahšie k nej prísť, ako bezmyšlienkovite “veriacemu” nie Božiemu otrokovi. A leňochovi a príživníkovi treba začať myslieť, robiť, a nie čakať v strachu na pozemské alebo nebeské vojská, keď ďalší šarlatán zvestuje dátum “súdneho dňa”. Pretože neziskuchtivo premýšľajúci nevyhnutne dôjde svojimi myšlienkami k Bohu. A Boh mu v tom nápomocný je.

Vo vzťahu ku každému jednotlivo vzatému človeku je davo-“elitarizmus” objektívny jav, ktorý on zrušiť nemôže, pretože nevie ako. Ale vo vzťahu k spoločnosti ako celku je davo- “elitarizmus” subjektivizmus spoločnosti ako celku v otázkach jej samoriadenia. Davo-“elitárna” štruktúra spoločnosti nie je geneticky podmienená a všetky Zjavenia tak alebo onak nazývajú všetko-si-dovoľovanie ľudí zlom, ktoré je dočasne prípustné, ale ktoré nie je Zhora podporované. To je jasné každému človeku, ktorý uvidel vo svojom správaní (vonkajšom i vnútorne myslenom) tie alebo iné prvky všetko-si-dovoľovania, a potom ich dokázal previesť z oblasti stereotypov správania do oblasti stereotypov rozpoznávania javov.

Duch všetko-si-dovoľovania môže panovať v spoločnosti z dvoch príčin: po prvé, monopol “elity” na poznanie neumožňuje zostatku spoločnosti, ktorému tieto vedomosti chýbajú, sa ochrániť od “kultúrneho” všetko-si-dovoľovania “elity”. Môže odpovedať len protismerným všetko-si-dovoľovaním, brutálnejším. Po druhé, samotné vedomosti, ktorými disponuje “elita” sú inFormácie, neúplné a porušené, vyrvané z celostnosti celovesmírnej miery v rozptýlených kúskoch.

Monopol na vedomosti a defektnosť týchto vedomostí vedie k tomu, že osvojivší si nejaké vedomosti sa vo svojej namyslenosti vyvyšujú nad druhými ľuďmi a začínajú úmyselne alebo bezmyšlienkovite “kultúrne” vytvárať všetko-si-dovoľovanie vôkol seba. Potláčajúc okolitú podstatu a zákonite sa stretávajúc s odvetným, oveľa tvrdším a surovejším všetko-si-dovoľovaním nimi vyučených nekultúrnych zaostalých nevedomcov, hoci oni všetci majú možnosť zdržať sa všetko-si-

dovoľovania. Možnosť všetko-si-dovoľovania, založená na monopolnom ovládaní poznania – to je pokušenie, ale defektnosť poznania, jeho neúplnosť a hlavne – neochota premýšľať – im neumožňuje tento fakt pochopiť. Nasledovanie pokušenia, úmyselne alebo slepo – to je morálka zla, rodiaca zlo-dejstvá (skutky, činy zla)*.

Aby bolo možné prežiť a dôjsť do Človečenstva, obidve čriedy davu - pracujúca “bedač” i “vládnuca” “elita” – sa musia stať národom, t.j. spoloCnosťou ľudí, dobro-voľne-premýšľajúcich o všetkom (a všetkých), vedome zodpovedných za svoje zámery a výsledky činnosti počínajúc od predmyslených úmyslov. Pre toto sa tie či oné tradície, tvoriace väčšiu časť vedomostí, musia vytesniť na druhé miesto v hierarchickom systéme vedomostí ľudstva. Na prvom mieste sú vedomosti a návyky o poznaní sveta na osnove Rozlíšenia, na druhom – “tradície” – faktológia poznatkov jednotlivých vied v chronologickej následnosti.

Tým sa odstraňuje prvotná defektnosť poznania a vzájomné popieranie sa “tradícií” vedy a relígií, pretože kultúra myslenia na osnove Rozlíšenia umožňuje rôznym ľuďom ľubovoľný “pluralizmus”, t.j. množstvo izolovaných faktov a termínov spracovať do jednoty mienok - názorov o stave ľubovoľného prírodného i spoločenského procesu, tendenciách a možnostiach jeho vývoja v hierarchii čiastkových procesov vo Vesmíre – procese-trojjedinstva: matéria-inFormácia-miera.

Okrem toho, v otázkach štátneho a spoločenského budovania úlohou číslo jedna je vždy zabezpečenie reálnej dostupnosti k jakému libo vysokému vzdelaniu, ľubovoľných vedomostí pre jedincov, pochádzajúcich zo všetkých sociálnych skupín a rodín spoločnosti.

Pretože základné problémy davo-“elitarizmu” vyrastajú zo všetko-si-dovoľovania v podmienkách monopolu «vládnucej” “elity” na vedomosti a hierarchickej dezorganizovanosti, nesystémovosti jej poznania (defektnosť vedomostí), tak spoločnosť má reálne možnosti dostať sa z krízy, ak odstráni príčiny, ktoré v nej plodia všetko-si-dovoľovanie. To jest, ak zaistí nemožnosť všetko-si-dovoľovania.

Aj tak, dnes môže byť reč o dvoch možnostiach:← Alebo si ľudstvo osvojí svoj geneticky podmienený potenciál, prestanúc samo sebe

VEDOME klamať, skončí s vlastným všetko-si-dovoľovaním a ladne vstúpi do hierarchie Stavby sveta – Univerza.

← Alebo schopnosť klamať sám sebe a touto lžou zavádzať seba samého zahubí davo-“elitárnu” zrúcaninu človeku podobných “nečlovekov”, domnievajúcich sa, že oni sú biologický druh Človek Rozumný.

Nakoniec je ešte jeden pokus zastaviť bezmerné naháňanie konzumu, a tým zabezpečiť

stabilitu pyramídy spotreby davo-“elitarizmu” v biosfére. Je to masová biorobotizácia obyvateľstva na základe vývoja globálnej počítačovej siete a masmediálnych prostriedkov, to jest, preniknutie (invázia) do psychiky ľudí prostredníctvom bežnej domácej techniky je obmedzením slobody vôle človeka obídením kontrolných mechanizmov jeho vedomia (to je hlavné pri biorobotizácii). V princípe to umožňuje podporovať samozrejmosť dobrovoľného zrieknutia sa želaní a v najťažších prípadoch odstraňovať zo “spoločnosti” nepoddavších sa vplyvu technických prostriedkov na psychiku, a takto upraviť a obmedziť spotrebu v spoločnosti. Práce v tomto smere sa vedú už od 40-tych rokov 20. storočia, ale v niektorých aspektoch sa začali ešte pred naším letopočtom, v epoche predchádzajúcej globálnej civilizácie. A mondalistická koncepcia reštrukturalizácie sveta, čiastočne vysvetlená v prácach “kozmopolitu” žida Jacquesa Attaliho, bývalého poradcu niekoľkých prezidentov Francúzska – to je koncepcia biorobotizácie. Je rozširovaná prostredníctvom Medzinárodnej akadémie informatizácie. V tejto koncepcii človek - prívesok ku kreditno-registračnej karte, kočovník v globálnom rozdelení špecializácie, profesií – je bez rodiny, bez Vlasti. Ale subjektivizmus “elity”, v zavádzaní hranice medzi pracujúcou “bedačou”, podliehajúcou biorobotizácii a “vládnucou” “elitou”, ktorá jej nebude podliehať, je schopný premeniť na biorobotov na základe bionositeľa druhu Homo Sapiens celé ľudstvo. Okrem toho: hranica - to je element štruktúry. Všetky štruktúry “plávajú” (podobne ako chaluhy) v prostredí bezštruktúrneho riadenia (o ňom bude reč ďalej), pre ktoré hranice štruktúr neexistujú. To, na rozdiel od subjektívnych zámerov “elity“, je objektívnym faktorom, ktorý ju odsudzuje na biorobotizáciu spolu s pracujúcim

“dobytkom”. Ak ale niet ľudí, ale samí bioroboti, tak kto má zámer byť pánom tohto stáda biorobotov? Zjavenia Zhora na túto otázku odpovedajú. A materialisti bez duchovnosti, adeisti, bezmyšlienkovite rituálne “veriaci”, vďaka stáročnému úsiliu ktorých sa toto všetko stalo možným – či oni môžu vôbec na túto otázku dať odpoveď? Ak ich odpoveď bude: “Centrálny počítač”, tak odpoveď je nepresvedčivá a nezmyselná. Súhlas s cestou biorobotizácie, aj keď bezmyšlienkovitý, “podľa správania” mlčanlivý, bude posledným sebaklamom ľudstva, ak ešte bude existovať. Likvidácia slobody vôle obídením kontrolných mechanizmov vedomia pri povoľnosti nepremýšľajúceho človeka – mení človeka na biorobota. A preto, nevedomý obraz biorobota, ako typ človekupodobnej existencie, zbavenej slobody vôle, našiel svoj obraz v ruskej literatúre dávno pred príchodom robotiky, ako vedomého pojmu:

A tak on svoje nešťastné žitieVláčil ni zviera, ni človek,Ni to, ni ono, ani v svete živý,Ani prízrak mŕtvy...

А. S. Puškin, “Меdený jazdec”

Biorobot nie je človek, ale antiprírodný zjav: na biorobotov sa normy etiky nevzťahujú. Biorobot – to je rôznorodosť techniky a vzťah k technike – je mimo etiky - je v rámci účelnosti vzťahov medzi majúcimi, hoci len zčasti slobodnú vôľu majiteľmi techniky.

Príslušník davu, ktorý si myslí, že je časťou “elity”, aj napriek tu povedanému (aj po mnoho storočí predtým), a túži po dôstojnom globálnom alebo regionálnom “elitárnom” spoločenskom usporiadaní, nemusí ďalej čítať. Toto je napísané pre rozmýšľajúcich, ktorí sa neboja ani cudzích ani vlastných myšlienok. Pre tých, ktorí sú schopní prestať myslieť na svoje osobné ambície a zodpovedne a včas prijímať rozhodnutia a uvádzať ich do života, nehľadiac na nespokojnosť členov davu, ktorí si vymieňajú iba cudzie názory v závislosti od konjuktúry trhu a svojej posadnutosti.

Tým, ktorí sa vedome diabolskými stali, pripomenieme: diabol dáva iba lživé sľuby; a vám – takisto. Pozrite sa do minulosti a zbadáte to. Zamyslite sa. Ešte je čas...

Ak vychádzame z toho, že veda musí objavovať pre spoločnosť nové vedomosti, tak môžeme vidieť, že rôzne pojmologické, terminologické a symbolické aparáty umožňujú riešiť jednu a tú istú úlohu rôznorodo s rôznou kvalitou. Uvedomenie si celistvosti Stavby sveta - Univerza a miesta ľudstva a človeka v ňom pri výstupe do novej etapy vývoja si vždy vyžadovalo nový pojmologický, terminologický a symbolický aparát. To jest, Evanjelium podľa Jána je pravdivé vo vzťahu k existencii Sveta: “Na počiatku bolo Slovo, a slovo bolo u Boha...”; alebo ináč v Koráne (18:109): ”Povedz: Ak by more bolo atramentom pre slová Pána môjho, tak by more vyschlo skôr ,než by vyschli slová Pána môjho...”

Ľudstvo zišlo z priamej cesty a stalo sa rukojemníkom a nevoľníkom technosféry a vlastného všetko-si-dovoľovania. Aby nebolo nevoľníkom je nevyhnutné, aby sa s nim nestýkalo, ale ak toto vtrhnutie všetko-si-dovoľovania je zvonku spoločnosti, tak práve preto je aj nemožné sa s ním nestýkať. Vtedy nevoľníkovi, ak sa mu zunovala poroba a zatúži po slobode, zostáva stať sa pánom situácie, následne po čom dokáže nasadiť uzdu všetko-si-dovoľovaniu, urobiť ho nemožným, a technosféru buď zlikvidovať ako zbytočnú, alebo jej nájsť bezpečné miesto v novom type kultúry s inou organizovanosťou života spoločnosti. No zmena typu kultúry, typu civilizácie, dokonca aj za pomoci Zhora je úlohou samoriadenia ľudstva, pričom nie na priamej ceste, ale v prechodnej etape od súčasnej neusporiadanosti smerom na priamu cestu vo vývoji ľudstva.

Možný je aj variant utrpenia a nič nerobenia na Zemi v nádeji na pomoc Vyšších síl. Prejdime že k Dostatočne všeobecnej teórii riadenia, aby sme z jej pohľadu pozreli na minulosť, tendencie a možnosti do budúcnosti, aby sme sa vyhli ceste do pre nás zlej budúcnosti.

III. DOSTATOČNE VŠEOBECNÁ TEÓRIA RIADENIA

K a ž d á v e c j e f o r m o u p r e j a v u n e k o n e č n e j m n o h o t v á r n o s ti .

К . P r u t ko v

3.1. Dostatočne všeobecná teória riadenia: načo to treba?

Celá Kapitola III - Dostatočne všeobecná teória riadenia, skrátene DVTR, inými slovami Dostatočne univerzálny model tvorenia, skrátene DUMT. V tejto práci – Vode mŕtvej, je jej verzia z roku 1992. Tá bola viackrát samostatne publikovaná, následne upresňovaná a doplňovaná. Preto ju tu, ako súčasť Vody mŕtvej vo verzii z roku 1992, nebudeme uvádzať, ale čitateľa odkazujeme na jej samostatné vydanie – preklad v najnovšej verzii, vrátane jej dvanástich príloh.

K stiahnutiu tu: http://leva-net.webnode.cz/koncepce-socialni-bezpecnosti/#DVTR

IV. RIADENIE V GLOBÁLNOM HISTORICKOM PROCESE

M n o h é v e c i s ú n a m i n e c h á p a n é n i e p r e t o , ž e n a š e c h á p a n i e j e s l a b é ; a l e p r e t o , ž e ti e t o v e c i n e s p a d a j ú d o k r u h u n á š h o c h á p a n i a .

Kozma Prutkov

Téza marxizmu o tom, že štát je výlučne nástrojom na potláčania všetkých ostatných vládnucou triedou (kastou)*, je jednostranná. Preto z nej vyvodený záver o odumieraní štátu spolu s vykorenením vykorisťovania človeka človekom vo vyšších fázach rozvoja spoločnosti je v podstate chybný pri pohľade na dejinný vývoj z pozície teórie riadenia, skúmajúcej spoločnosť ako supersystém, osvojujúci si potenciál rozvoja. Štát174 bude zachovaný, ale zmení charakter svojej činnosti, oslobodiac sa od mnohých už prežitých funkcií.

V pôvodných primitívnych spoločenstvách sa čarodejom, šamanom, žrecom mohol stať zďaleka nie každý, ale iba ten, kto mohol PRAKTICKY dokázať spoločenstvu svoju schopnosť k tomuto, dnes „mystickému“, druhu spoločensky prospešnej činnosti, plne uspokojujúcej vtedajšie potreby svojich súčasníkov.

Už v prvotnej spoločnosti – objekte riadenia – prišlo k vyčleneniu špecializovaného vnútrospoločenského vzdelávania – systému riadenia: šamansko-starešinovskej štruktúry, udržateľne existujúcej v priebehu zmeny pokolení.

Do zostavy takýchto štruktúr vstupovali tí, ktorí dlho a pravdivo žili, mnoho pamätali, skúsenými i múdrymi boli. Oni boli svojho druhu pamäťou spoločenstva a mohli na základe predchádzajúcich skúseností sformovať koncepciu riešenia vznikajúcich problémov175. Okrem nich vstupovali do štruktúry tí, ktorí mali schopnosť prorokovať budúcnosť a riadiť ju nezávisle od posúdení, rozhodnutí na základe svojej a cudzej predchádzajúcej skúsenosti, t.j. „šamani“. Každý človek má nejaké názory na budúcnosť: v mnohých prvotných spoločenstvách existovali ustálené obyčaje, rituály, orientované na rozpoznanie prezieravcov s cieľom ich ďalšej špeciálnej výchovy pre následné plnenie najviac spoločensky významných funkcií.

Prvotná spoločnosť sa riadila podľa schémy prediktor-korektor. Šamansko-starešinovská štruktúra vyhodnocovala stav prírody a spoločnosti. Na základe skúsenosti z minulosti a šamanských prognóz budúcnosti táto štruktúra s nimi porovnávala ciele spoločenskej činnosti, formovala koncepciu ich dosiahnutia a zavádzala ju do života176. Kvôli tomu, že spoločnosť bola ešte beztriedna177, šamansko-

174

Fr. „état“, ang. „establishment“ = zriadenie, aktuálna forma vládnuceho režimu príslušnej koncepcie, stav - v zmysle „systém“ – pozn. prekl.

175 Problémov – úloh - výziev – príležitostí... – pozn. prekl.176 Ako záhradník sad. Tu poliala, prihnojila, a tam zas priviazala, pristrihla... – pozn. prekl.

177 Nebolo kást ani otvorených, ako na východe, a ani skrytých, ako na západe (konceptuálni inžinieri, „finacisti“, mediálni mágovia, CEO korporácie, „celevriťky“, ...dav) – pozn. prekl.

starešinovská štruktúra slúžila záujmom celej spoločnosti a bola otvorená vstupu do nej pre predstaviteľov všetkých rodín a klanov, avšak v závislosti od reálnych, a nie zdanlivých - predstieraných178 zásluh každého z nich pred občinou.

V procese triedneho rozvrstvenia spoločnosti sa šamansko-starešinovská štruktúra rozpadla. Šamanstvo sa transformovalo na žrectvo (žrečestvo), majúce svoje štruktúry, vrátane tajných. Starešinovia sa transformovali na „elitu“, ktorá sa stala sociálou bázou štruktúr štátneho aparátu. Ostatná spoločnosť sa ocitla vo sfére poľnohospodárskej a remeselnej produkcie a vo sfére zabezpečenia výmeny produktov (kupci). To zodpovedá 4 – 5 kastovému deleniu mnohých starovekých spoločenstiev.

V rámci informačných vzťahov sa spoločnosť rozpadla na 3 časti.

ŽRECTVO-ZNACHARSTVO. Ono sa stalo uchovávateľom FAKTOLÓGIE znalostí a METODOLÓGIE získavania znalostí nových. Na určitej etape vývoja prestalo potrebovať „prorokov z davu“, podľa všetkého vtedy, keď si osvojilo obsahovú stránku toho, čo my dnes poznáme ako rozličné kultúry jógy v Indii. Žrectvo sa oddelilo od spoločnosti tým, že pre neho vierouka spoločnosti a zodpovedajúci kult boli mnemonickým179 systémom zachovania informácie, inotajami a „mystikou“, ktorými chránilo monopol na Znalosti pred nepovoleným prístupom „davu“, t.j. celého zvyšku spoločnosti180. Úmerne tomu, ako sa tento proces rozvíjal, podporovaný stále výraznejším egoizmom, prejavovalo žrectvo všetkosidovoľovanie vo vzťahu k ostatnej spoločnosti a postupne, stavajúc svoje výmysly do protikladu s Božím Zámerom - Jeho Prozreteľnosťou, strácalo schopnosť reči života181 a degenerovalo do hierarchie (a)sociálneho znacharstva, manipulujúceho spoločnosťou, aj keď si zachovalo názov „žrectvo - žrečestvo“.

„ELITA“. Ona získala od znacharstva iba FAKTOLÓGIU znalostí v časti, jej sa týkajúcej ohľadom jej praktickej činnosti182. T.j. hotové recepty, inotaje (viaczmyselné183)*, proroctvá, ale

178 ang. „pretender“, sloveso „pretending“ – pozn. prekl.

179 Mnemonický – mnemotechnický - spôsob posilovania pamäte a jej algorytmiky rôzne združenými pomocnými predstavami; technika práce s pamäťou, programovania a preprogramovávania stereotypov myslenia (podvedomia). Dnes aj oblasť tzv. neuro-lingvistického programovania. – dopl. prekl.

180 Chránilo a rozvíjalo základné princípy, vtedy ešte len postupne budovanej, dnešnej informačnej pyramídy -otrokárskeho pyramídového systému „hry“ o život. – pozn. prekl.

181 sTrojenia - formovania rozvoja života v kontexte Božej Prozreteľnosti. Životašírenie, životavolanie, životaliečenie... – dopl. prekl.

182 Rečový zvrat z lexikonu utajenej agendy z obdobia ZSSR.

183 Žreci spravidla neriadia direktívno-adresne, rozkazmi, ale snažia sa evokovať v podvedomí svojich politrukov „samo“riadenie a autocenzúru. Nútia ich hádať svoju vôľu: „Kto vie, ten pochopí o čo ide, a kto nevie, tomu v tej funkcii i tak čo robiť nieto...“. Z dôvodu transgeneračne naočkovanej otrokárskej autocenzúry sú práve preto niektoré typy judaistov a iných podobných mafióznych štruktúr vhodné na riadiace posty dnešných (nielen) západných démonkreatúrnych režimov. Podobne vo vede a umení. Hlavne pri formovaní ich uličiek slepých, kde transgeneračná zotrvačnosť stereotypov podprahovej oddanosti „veci“ hrá kľučovú úlohu pri napájaní sa na príslušné „informačné polia“. Porovnaj kapacitu 1PC a siete PC + nejaká tá dátovo-serverová farma (noosférické agregátne moduly kolektívneho podvedomia). Porovnajte aj nie náhodný Médealny výraz upír "Noosferatu", odkiaľ šikovnejší deÁmenée, a Ľudia o to viac a nie len podvedome, info čerpajú. Pri vážnejšom downloade, jedinca neraz poriadne "zatrasie", no toho sa netreba až tak báť, a poďakovanie Mu zahlásiť. Ako deti, keď sa intuitívne s počítačom učia robiť... Na tejto etape vývoja teda vyzerá byť cieľom kolektívny, súborný intelekt. Tak, ako snáď i Alan Key definoval Arpanet (neskôr Internet) ako formu, obraz, silno zjednoduśených biologických modulových skladačiek. Spolu so starým známym komunikačným OSI Modelom syntetických sietí, atď. V USAF, MIT, DoD a Silicon Valley nič nové nevymýšľali a ani nevymysleli. Pre bystrého pozorovateľa bolo v prírode samotnej stovky miliónov rokov odtestovaných riešení až-až... – dopl. prekl.

nie METODOLÓGIU získania nových vedomostí a svojvoľného zrealizovania hierarchiou utajovaných poznatkov podľa miery vzniku potreby poznatkov a návykov k danej činnosti. „Elita“ sa stala sociálnou bázou úradníckeho korpusu štátneho aparátu. „Elita“ bola cieľavedome zbavovaná plnosti faktológie a celostnej metodológie, pri ktorej sú prítomné oba druhy myslenia: predmetno-obrazné i abstraktno-logické sa v súlade návzájom dopĺňajú v činnosti.

„DAV“ - národné masy s minimálnou úrovňou vzdelania v oblasti METODOLÓGIE i FAKTOLÓGIE. S úrovňou nevyhnutnou na obsluhu prostriedkov výroby (a služieb)* mimo sféry riadenia. „Dav“ bol cieľavedome  zbavovaný detailov faktológie a metodológie, rozvinutej vo vedeckej forme. Zachoval si však plnosť metodológie v jej praktickej životnej obrazno-inotajovej forme184. Abstraktno-logická forma existencie terminologicky definovaných vedomostí v spoločnosti sa kaličila vládou kultu, podporovaného hierarchiou (a)sociálnych185 znacharov. Preto v národe prítomná plnosť, kompletnosť metodológie v obraznej forme je jeho prednosťou voči „elite“, chvastajúcej sa pred ním svojou informovanosťou v oblasti faktológie. Metodologické krívanie „elity“ je jej hlavná spoločenská charakteristika.

Avšak plná funkcia riadenia na úrovni celospoločenského významu, ostala u znacharstva. U „elity“ zostali (určené)* ohraničené čiastkové funkcie riadenia VO VZŤAHU K SPOLOČNOSTI AKO CELKU, pozbavené rozoznávania faktorov vplyvu prostredia (plus formovania stereotypov ich ďalšieho rozoznávania)*, formovania vektora cieľov a neohraničenej konceptuálnej činnosti.

Tento vzájomný vzťah „žrectva“-znacharstva a „elity“ jasne ukázal Plutarch. Opisujúc pobúrenie Alexandra Macedónskeho ohľadne zverejnenia niektorých filozofických učení Aristotelom186, Plutarch uvádza veľmi významný dopis vojvodu:

„Konal si nesprávne, keď zverejnil si učenia, predurčené iba na ústne podania. Čím že sa budeme odlišovať od ostatných ľudí, ak tie samé učenia, na ktorých sme boli vychovaní, stanú sa všeobecným vlastníctvom? Chcel by som prevyšovať druhých ani nie tak mocou, ako vedomosťami o vyšších veciach“.

Upokojujúc zranenú ctižiadostivosť a city „génia“ Alexandrovho, mu Aristoteles vo svojej

odpovedi objasnil, že „hoci tieto učenia i ZVERejnené boli, tak pritom akoby i zverejnenými neboli“.

Na tomto príklade je dobre vidno, že Alexander Macedónsky - vodca „elity“ - je znepokojený „narušením“ základu moci nad nevedomou spoločnosťou Aristotelom – perifériou sociálneho znacharstva. Ale je tu i dobre vidno, že Aristoteles je znepokojený zachovaním toho istého monopolu na Znalosti ešte viac, ako Alexander, pretože naznačuje Alexandrovi, že publikácia je v nejakom zmysle defektná a neumožňuje po jej prečítaní ovládnuť Znalosti v plnej miere: sú potrebné ešte nejaké objasnenia187. Ak to Alexander nepochopil sám, tak iba preto, že nerozlišoval „žrecov“ od „elity“. Ale aj z tejto Alexandrovej otázky vyplýva, že (a)sociálni znachari ho oboznámili iba s tým, 184 V raSprávkach, ľudových prísloviach, múdrostiach, porekadlách, riekankách, veršovačkách, piesňach. V ľudovej slovesnosti, moderne v tzv. „folklóre“, často vyjadrujúcom v umeleckej forme tzv. zdravý sedliacky rozum = kolektívne podvedomie národa. – pozn. prekl.

185 Protispoločenských osôb, nastavených klanovo-egoisticky, protiľudsky, proti spoločnej Cnosti, proti harmonickému (gr. “symMetrickému“) rozvoju mravnosti a chápania sveta spoloČnosťou. Preto útok prvý, konceptuálny, ide vždy na mravnosť, na zavedenie dvojitých štandardov a pomalú, tichú, plazivú zámenu pojmov a dojmov vo forme eufemizmov a deFormu, v zmysle odstraňovania chápania a vnímania objektívnych Mier zo strany obete agresie = vytvárania deštrukčného typu „chaosu“. – dopl. prekl.

186 Aristoteles bol jedným z učiteľov Alexandra.

187 Kontext, osvetlenie príslušnej úrovne chápania, tzv. „operačného levelu“. Ľudovo: „Nie je dôležité, ČO chápeš, ale AKO“ – pozn. prekl.

čo považovali za nevyhnutné pre uskutočnenie na Alexandra uloženej misie188. Takže z uhla pohľadu (a)sociálneho znacharstva je Alexander Veľký taký istý predstaviteľ davu, ako aj všetci ostatní, neprislúchajúci k „žrectvu“. Tento dejinný fakt, opísaný Plutarchom, poukazuje na to, že „elita“ i „žreci“, každý podľa miery svojho chápania, chránili monopol na Znalosti a spolupracovali v oblasti riadenia.

Štát je systémom štruktúrneho riadenia spoločnosti. Štruktúrne riadenie vzniká z bezštruktúrneho. Ak nejaký cieľ získava časovú udržateľnosť, tak informačné toky, vznikajúce v bezštruktúrnom riadení, taktiež získavajú udržateľnosť (i robustnosť)* a na nich vyrastajú trvalé spoločenské štruktúry189.

Štát vznikol prirodzene z bezštruktúrneho riadenia, keď sa spoločenské štruktúry190 sformovali okolo už stabilizovaných informačných tokov, zabezpečujúcich bezštruktúrne riadenie spoločnosti v prvotnom období. Prechod k štruktúrnemu riadeniu bol sprevádzaný rastom kvality riadenia v spoločenskom zjednotení práce. Prirodzene, že v podmienkach nízkej úrovne výroby a vzniknutého davo-„elitarizmu“ sa jednou z funkcií štátnych štruktúr stalo organizovanie profesionálneho okrádania susedov a ochrany vlastného spoločenstva pred pokušením susedov k rovnakej lúpeži. Profesionalizmus, nahromadený v stabilných štruktúrach, zabezpečoval vyššiu „kvalitu“ lúpenia a ochrany. V takých podmienkach funkcia potláčania nespokojnosti reálne i zdanlivo vykorisťovaných a utláčaných vo vlastnej spoločnosti, okrem ktorej radikálni „dobrodinci“ ľudí nič iné nevidia191, je svojho druhu „bezplatná“ príloha k monopolu „žrecov“ a „elity“ na Znalosti

188 1. Poraziť Peržanov (p´ar´azi), okupujúcich Egypt (i pomsta za kraj Ta-meri, resp. Kamet, „porobenie“ dietok Itera); 2. Eliminácia starých, dedičných oligarchií; 3. Koncentrácia moci v rámci ďalšej etapy pokračovania globalizačného projektu (svetovlády); 4. Tradičná preventívna šoková „terapia“ mladej generácie, „očkovanie“ hrôzou krvi; 5. „Homogenizácia biomasy“ zvoleného sektoru; 6. Polygónové testovanie asociálno-inžinierských technológií včítane upgradu „eugenických“ atď.. Podobne, ako napr. i u NeaPoLeona BonAparta, ktorý si ale TIEŽ dovolil občas „samostatnejšie“ špekulovať, čo ho TIEŽ i život stálo..., a tak i Dolfiho SchekelGrubera... Alexander sa bezodkladne po dobytí Egypta (keď jeho falangy ako nôž maslom, krajom Kamet, so znakom mačky-leva na štítoch prešli) do Amonovho Orákula “baranovi“ v oáze Siva pokloniť išiel. Popri Delfách a Dodone išlo vtedy o najvýznamnejšie kultové (prognosticko-programovacie) stredisko antiky. – dopl. prekl.

189 Viď. materializácia kulturologických matríc. Ich nosiče (napr. ľudia) postupne tak stále presnejšie, ako nakalibrované tlačiarne (printre) formujú, stroja budúcu realitu, budú(ne?)Cnosť. Ide o štandardné biorobotizačné technológie neuro-lingvistického a rôzneho iného programovania podvedomia, cez profesionálnymi (a)sociálnymi inžiniermi upravované stereotypy (emócie) týchto objektov (davu, stáda). Matricové, resp. konceptuálne inžinierstvo je zatiaľ najvyššia známa forma tvorenia (sTrojenie, riadenie, raDenie, raDianie, manna´ž´Ment). Materializácia prenosových tokov Mier - foriem, teda tokov inFormačných, sa veľmi zjednodušene dá predstaviť ako rast koralov na umelých kovových klietkach pri formovaní prírodno-umelých útesov. Keď sa tadiaľ púšťa el.prúd, rastú koraly i 5x rýchlejšie, ako vo voľnej prírode. Ďalej princíp rastu koreňov u rastlín, fenomén „inteligencie slizu a húb“ pri ich pohybe, či stavanie inžinierskych sietí, okolo ktorých sa následne už v „priemyselných zónach“ prednostne usádzajú ľudia, firmy atď.. Selekcia a podpora, protežovanie zvolených prirodzených tendencií, oproti iným. Ide o ekvivalent genetického inžinierstva (gény) u inFormačných jednotiek, v niektorých špecializáciách nazývaných aj „memy“. – dopl. prekl.

190 Masovo-štatisticky pravdepodobnostne predurčene podľa kulturologických profilov „biologického materiálu“, ich psychotypov, miery chápania, mafiózno-klanovej príslušnoti atď. – pozn. prekl.

191 „Aktivisti“, agitátori rôznych „neziskoviek“ a tzv. „nadácií“, umelci, novinári, ... nevidia a nechcú vidieť systémové príčiny, koncepciu a nástroje jednotlivých režimov. Viď. kult korporátnej autocenzúry, vnútroelitárneho konCenzu a riadeného uvoľňovania napätia vo vlastnej spoločnosti a kolóniách. Každá „úspešnejšia neziskovka“ dostane v istom momente ponuku na spoluprácu, „ktorá sa neodmieta“, alebo je od začiatku projektovaná ako „prepäťová - prúdová ochrana“ režimu, a tak aj „sponzorovaná“ daňovo odpočítateľnými položkami od „protektorných“ korporácií a bankovo-mediálnych konglomerátov. Študentský kanonenfutter dobrovoľníkov prvej línie tak robí jej fiktívnu, spoločensky prospešnú, maskovaciu činnosť často i zadarmo a v „dobrej viere“, pričom na „konšpiračné“ poznámky zvykne reagovať „prirodzene hystericky“. To však nič nemení na tom, že „Praktická politika vládnucej Koncepcie, je vždy o konšpirácii“ - sprisahaní. Ľuďom totiž nemôžete povedať priamo, že ich zotročiť chcete a šľahačkový kolačik s hovnom vnútri žiadúco vyzerať musí za sklom v bufete. A čerešničku na vrch, ako mannaŽer dobrý, tiež sa dať nebojte. Bo mannaŽer = ten, kto žne tam, kde nesial. Čerešničkou je pekná ideológia, nádherný obal darčeka danajského farebný. –

a druhotný (sekundárny, z prvého odvodený)* monopol na vysokú životnú úroveň v porovnaní so zvyškom spoločnosti.

Pojmová báza ruského jazyka (slovenského a českého obdobne)* je taká, že vyjadriť pojem MOC je možné iba takto: Moc – to je uskutočňovaná schopnosť riadiť. Vo vzťahu k spoloČnosti sa plná funkcia riadenia rozprestiera po špecializovaných druhoch vnútrospoločenskej moci.

KONCEPTUÁLNA MOC obsahuje: rozpoznávanie faktorov, vykazujúcich vplyv prostredia na spolоčnosť (a formovanie

stereotypov – algoritmov ich rozpoznávania v budúcnosti)*; formovanie vektorov cieľov vo vzťahu k faktoru, vykazujúcemu vplyv - tlak; formovanie účelnej, cieľavedomej funcie riadenia štruktúrnym a bezštruktúrnym spôsobom, t.j.,

koncepcie riadenia na dosiahnutie cieľa rozvoja spoločnosti.

Konceptuálna moc vždy pracuje podľa schémy prediktor-korektor. Ona je začiatok a koniec192

všetkých kontúr - obrysov riadenia, je to vyšší druh z jednotlivých druhov vnútrospoločenskej moci. Je AUTOKRATICKÁ, t.j. svojou povahou absolutistická a ignoruje „demokratické“ procedúry spoločnosti, ktoré ju nevidia, alebo si neprajú priznať jej autokraciu193.

Hlavný problém skutočne demokratického zriadenia spoločnosti nie je v spôsoboch a termínoch hlasovania.

Hlavný problém zostrojenia opravdivej vlády národa je v zostrojení takej organizácie života spoločnosti, pri ktorej je absolutizmus konceptuálnej moci dostupný všetkým, následkom čoho sa absolutizmus nemôže stať antinárodným. Tu je koreň demokracie-vlády národa, lebo prediktor-korektor konceptuálnej moci je začiatkom i koncom všetkých vnútrospoločenských čŕt samoriadenia.

IDEOLOGICKÁ MOC oblieka koncepciu do  príťažlivých foriem194 pre široké národné masy. V podmienkach davo-„elitarizmu“ môže byť obsah koncepcie koľko libo vzdialený od príťažlivosti foriem, v ktorých ona je davu predstavovaná195.

ZÁKONODÁRNA MOC privádza pod koncepciu strohé právne formy.196

dopl. prekl.192 A a Ω, Alfa a Omega... ó mega! Moc = Vláda. Systém riadenia prediktor-korektor je všadeprítomný v prírode aj cez víťazstvo širšieho záberu variácií rozptylu riadených mutácií u dvojpohlavných druhov, ktorý zatiaľ vyvrcholil ideálnym tandemom vo forme Muža a Ženy. – pozn. prekl.

193 Termín „konceptuálna moc“ má aj druhý doplnkový význam, javiaci sa byť dôsledkom práve vysvetleného prvého: konceptuálna moc – to je aj moc určitej koncepcie nad spoločnosťou, podľa ktorej sa uskutočňuje spoločenské samoriadenie.

194 Ak chcem niekomu smradľavé hovno (tu otrokársky koncept) pre-dať, musím ho pekne zaobaliť, niečím (na)mazať. Spomínanou šľahačkou, chľastom, či iným fetom, pseudonáboženstvom, konzumom, egom.... pozn. prekl.

195 Silou princípu doplniteľnosti informácie (DVTR kap.13.6)*, keď informácia, zavádzaná do systému oficiálne zverejnením, je potláčaná v jej činnosti princípmi, zavádzanými (aplikovanými)* do neho potichu. (Hovoriť ako had - rozoklaným jazykom (staroegyptské príslovie), v Biblii: „Po ovocí spoznáte ich“. Ľudovo: „Vodu kážu a víno pijú“... teda, jedno vravia a iné robia)*

196 Jak idey už panujúce v spoločnosti, tak aj následne formované, preberané od moci konceptuálnej a transformované do podvedomia davu mocou ideologickou (náboženstvami, dnes prevažne médiami) sú teda následne „akoby samo sebou“ ďalej transformovné deLegátmi davu do príslušných zákonov. Ako však vieme, v parlamente (z fr. „parlé = kecať“) sa NIČ PODSTATNÉ už diskutovať nezvykne. Len divadielko, cirkus klaunov zrobí a potrebné odhlasuje. Pre koho? potrebné. Anekdota na ilustráciu: Premiér na zasadaní výboru: „Milí kolegovia, tu je zoznam zákonov, ktoré pre ľudí schváliť treba...“ a po chvíli dodá: „A tu je zoznam ľudí tých..., že by ste vedeli, o akú vážnu vec sa jedná!“ pOslanci si zákohny totiž „nevycuciavajú z prsta“ ale vznikajú na princípoch ich stereotypov myslenia, podliehajúcich spomínaným, dostatočne riadeným masovo-štatistickým pravdepodobnostným predurčenostiam. „Trochu“ im v tom

VÝKONNÁ MOC uvádza štruktúrne i bezštruktúrne koncepciu do života, opierajúc sa o tradície a zákonodárstvo.

VYŠETROVACO – SÚDNA MOC dohliada na dodržiavanie tejto „zákonnosti“ v živote spoločnosti.197

Dostatočne všeobecná teória riadenia je i tým dobrá, že je dostatočne všeobecná. Ak hovorí, že príslušné deje sú prítomné v plnej funkcii riadenia, no v reálnom procese riadenia ich niet, tak to znamená, že nie všeobecná teória sa pomýlila v danom konkrétnom prípade, ale to, že riadenie je vykonávané nie podľa plnej funkcie.

Súhrn súdnej, výkonnej, zákonodárnej a ideologickej moci nezabezpečuje uskutočňovanie plnej funkcie riadenia v živote spoločnosti. Z toho vyplýva, že pokiaľ niekto z vedenia spoločnosti, o väčšine jej členov ani nehovoriac, nemôže zrozumiteľne prehovoriť o konceptuálnej moci v tejto spoločnosti, o jej činnosti, tak taká spoločnosť je NESAMOSTATNÁ A SKUTOČNÚ SUVERENITU NEMÁ. Reálna suverenita je kontrola nad všetkými líniami spoločenského riadenia, čo je nemožné bez v následnosti – v kontinuite pokolení udržateľného prediktora-korektora konceptuálnej moci.

Ak konceptuálna moc existovala v prvotnopospolných časoch, ak jej nositeľom v dobe pohanských spoločenstiev viac-menej vedome bolo žrectvo, tak s vymiznutím pohanstva nebolo v spoločenstve príčin, aby ona zanikla ako spoločenský jav. Bez nej riadenie v meniacom sa prostredí je nemožné, a pritom spoločenstvá sú stále riadené aj po vymiznutí odkryto viditeľných štruktúr, nesúvšich neohraničenú konceptuálnu moc. Teda, ona mohla jedine zmeniť formy svojej existencie.

Široká zámena pohanského polyteizmu židovsko-kresťansko-islamským MONOteizmom v spoločnosti v prvom tisícročí novej éry, charakterizovaná potlačením pohanstva198 a zmiznutím

pomáhajú aj profesionálne „lobistické“ firmy, pracujúce pre príslušné korporácie. Dnes je už nie len odborne dobre známe, že zákony vo veľkej väčšine vôbec nevytvárajú poslanci, ale tieto týmy profesionálnych súktromných právnikov, akože si konkurujúcich záujmových skupín dominujúcej koncepcie. Z pohľadu konceptuálnej politiky vládne dnes na Západe absolútny monopol, ktorému tu a tam trochu konkuruje len zdravý sedliacky rozum tisícročných skúseností zvyškov európskych národov a národností. Poznámka k lobizmu: je to snaha o „legalizáciu“ korupcie, ktorá sa na Západe stala realitou. Viď. verejne dostupné štatistiky o hlasovaní poslancov, senátorov pri prerokovávaní záležitostí, dotýkajúcich sa ich „sponzorov“ a kontrola novinárov, zameraná na to, či senátor neporušil sponzorský „kontrakt“. O neoficiálnych štatistikách ani nehovoriac. T.j., poukázať na absurdnosť hĺbky „normalizovanej, dokonca zákonom ošetrenej“ korupcie, je na západe žiaľ už i „morálne neprípustné“. Z toho vidno ešte väčšiu hĺbku degradácie samotných základných morálnych princípov, či tzv. „dvojných štandardov“, bez ktorých je fungovanie demokratúry, resp. davokracie nemysliteľné, keďźe tvorí základy tejto pyramídovej hry s maskou demokracie. – dopl. prekl.

197 T.j., chráni základnú Koncepciu pred „narušením jej kruhov“..cyklov (od zrodenia civilizácie až po jej koniec a reštart) zo strany inej, konkurenčnej koncepcie. SKUTOČNOU PRVORADOU ÚLOHOU SÚDOV NIKDY NEBOLO CHRÁNIŤ POPULÁCIU, ALE REŽIM – KONCEPCIU! Anonymný citát: “Milí mladí kolegovia, hlavne si prosím nepleťte právo s morálkou (dobrými mravmi)..i keď môže teoreticky i v tzv. demokracii nastať situácia, keď sa oba pojmy priateľsky stretnú...“ Preto je i v dnešnom tzv. Euro-Atlantickom režime tak ťažké dovolať sa „práva“ pre tichú kastu otrokov - bežných ovčanov. Dá sa to, no treba byť konceptuálne gramotným. Potom zákony ani netreba meniť, len reinterpretovať. Tak, ako netreba zásadne meniť sylaby vzdelávacieho systému, ale iba pridať na loď (bežiaci sociologický operačný systém) v kľude záplatu (ang. “patch“), napr. DVTR, ktorá práve za týmto účelom vyvinutá bola. Záplata, ktorá je zároveň aj sama funkčnou loďou. Taký malý-veľký „lodný“...ladný fraktál socio-naturálny... – dopl. prekl.

198 Pohanstvo, modloslužobníctvo a mnohobožstvo (polyteizmus)* nie sú synonymami. Modloslužobníctvo je klaňanie sa modlám; mnohobožstvo je vierou v existenciu množstva bohov; pohanstvo je prijatie celej plnosti života, ako Jazyka, preplneného vnútorným zmyslom (transgeneračného - počas mnohých pokolení kontinuálne pretrvávajúceho zmyslu)*, ktorým sa Boh (alebo bohovia – pri mnohobožstve) obracia na každého z ľudí.

To, že v našej dobe sa tieto slová synonymami stali, je veľká ujma kultúry myslenia, ktorú národom sveta zasadila biblická hierarchia.

žrecov zo štruktúr národných spoločenstiev, nemôže slúžiť ako dôkaz vymiznutia konceptuálnej moci.

Tento jav len svedčí o zavŕšení procesu „spolupráce“ medzi sebou si konkurujúcich národných hierarchií (a)sociálneho znacharstva ustanovením MONOpolu JEDNEJ hierarchie (a)sociálnych znacharov, úspešne osedlavšej a zahnavšej všetky ostatné199.

Skúmanie globálneho dejinného procesu200 svedčí o riadení spoločenstiev v globálnych rozmeroch podľa plnej funkcie aj po „zmiznutí“ odkryto viditeľných žreckých štruktúr, nesúvšich konceptuálnu moc.

V súlade s tým treba hovoriť nie o zmiznutí javu konceptuálnej moci, ale iba o zmene spôsobov jej existencie v súčasnom svete a o kvalite globálneho riadenia, dosiahnuteľnej pri skrytých formách jej činnosti.

Súčasná globálna kríza riadenia výrobných síl, postaviaca ľudstvo na hranu MINIMÁLNE globálnej katastrofy kultúry, je zrodená Euro-Americkou civilizáciou. Euro-Americká a Západno-Ázijská regionálna civilizácia vznikli potom, ako historicky reálny judaizmus, kresťanstvo a islam vytesnili pohanské kulty a v ich regiónoch vymizlo národné pohanské žrectvo, viac-menej vedome nesúvše konceptuálnu moc. Z tohto dôvodu si najprv v základoch zanalyzujeme štruktúry, procesy a funkcie riadenia v Euro-Americkej a Západno-Ázijskej regionálnej civilizácii.

Štátne štruktúry v spoločnosti, naviazané na zjavnú alebo skrytú konceptuálnu moc, uskutočňujú riadenie štruktúrnym spôsobom, vydávajúc príkazy na presné adresy. Ale v supersystéme direktívno-adresné štruktúrne riadenie nezabezpečuje všetky spoločenské potreby, týkajúce sa riadenia. Preto existujú a sú rozvíjané spoločenské systémy bezštruktúrneho riadenia vzájomného pôsobenia - interakcie člena spoločnosti a informačného prostredia spoločnosti. K takým systémom patria: finančný systém, relígiozne kulty (aj tzv. „korporátne kultúry“ nadnárodných organizácií rôzneho oficiálneho a skrytého určenia, modernejšie verzie „siekt“)*, masovokomunikačné prostriedky... až po fámy, klebety a anekdoty.

Novorodenec vchádza do existujúceho informačného prostredia spoločnosti; ono ho formuje; podrastúc, on v ňom žije a sám naň vplýva.

Vzájomne pôsobia - interagujú dva inFormačné systémy: psychika človeka, riadiaca správanie sa osoby biologického druhu Človek Rozumný a informačné prostredie spoločnosti.

Psychika Človeka je minimálne dvojúrovňový informačný systém: vedomie – podvedomie, pracujúce navzájom v dialógu.

199 Monoteizmus vyzerá byť tiež jednou z objektívnych dominantných tendencií v spoločnosti a nastupuje v istej konkrétnej konštelácii, stupni vývoja, charakterizovanom predikovateľnými parametrami a ako iné procesy, je teda aj tento proces možné subjektívne celospoločensky prospešne optimalizovať, ale i zneužiť. Viď. napríklad esénsky polygón pri Mŕtvom mori pred viac ako 2000 rokmi, či udalosti 4, 12, 18-19, 26 dynastie egyptskej atď.. T.j., cca 600-ročné, (Double-cykle phenomenon, prodigy) zdvojené cykly, 2-cyklové, 2x12=24-generačné intervaly podmienených skokových zmien, špirál vývoja v tendenciách niektorých dominantných objektívnych socio-kultúrnych procesov. Aj keď bol koncom 18. dynastie prvykrát v dnes známych dejinách nejakej štruktúrovanej civilizácie zoficializovaný monoteizmus prenasledovaný a takmer „vykorenený“ (Amenovým kultom), prežil nielen v srdciach zodpovednejších elít ďalšie stovky (napríklad známe vďakyvzdanie Atonovi phaRaOnom MerePtahom po bitke pri Saise o 5 - 6 generácií neskôr po udalostiach v Achetatone) a tisíce rokov. Zároveň však boli jeho mnohé verzie aj deformované do nepoznania a zneužité na ešte tvrdšie zotročovanie národov tejto Zeme. Hlavne na podprahovej úrovni starého asociokultového inžinierstva. – dopl. prekl.

200 Niekde aj tzv.„Globálny historický proces“, či „Dejiny globalizácie“ – pozn. prekl.

Podvedomie je oveľa mocnejší informačný systém. Patrí k nemu determinujúca201

a pravdepodobnostná pamäť, pamäť reálnych javov a pamäť modelovania (fantázie); mechanizmus triedenia informácií pamäte a vlastne intelekt202, formujúci nové informačné moduly rôzneho určenia. V podvedomí sa spájajú informačné toky: podmienené geneticky, extrasenzorické-mimozmyslové203, senzorické-zmyslové, dialógové toky vedomia-podvedomia.

K determinujúcej pamäti patrí geneticky podmienená matrica potenciálnych možností a  bazálnej predkategorizácie (základného rozlíšenia v „hrubých črtách“)*. K pravdepodobnostnej pamäti patrí dlhodobá pamäť podvedomia, zapamätávajúca - nahrávajúca si všetko, čo sa udialo v rámci obzoru zmyslových a „mimo“zmyslových kanálov získavania inFormácií; operačná pamäť204, obsahujúca informáciu, ktorú je človek schopný podľa svojho priania uskutočniť vedome v nejakej forme. Oba druhy pravdepodobnostnej pamäte spolupracujú medzi sebou i s determinujúcou - identifikačnou pamäťou.

Keďže mozog človeka je štruktúrou na báze tekutých kryštálov, t.j. nádherná (extrémne výkonná)* anténa, tak nemožno vylúčiť možnosť existencie reinkarnačnej pamäte, chrániacej informáciu pamäte ľudí zomrelých, vyžiarenú ich mozgom pri smrti. Nesmrteľné duše sú realitou, keďže žiadne obecne známe prírodné polia (elektromagnetické, gravitačné, tepelné...)* unášajúce informáciu od tela v momente telesnej smrti, nemiznú. (Okrem toho by ich „zmiznutie“, ako materiálnych nosičov spolu so stratou v nich obsiahnutej „inFormácie“(súboru príslušných mier205), popieralo základný Zákon zachovania energie, vo všeobecno-objektívnejšom zmysle lepšie interpretovaný ako Zákon zachovania InFormácie, resp. Zákon zachovania – TransFormácie - rozvoja InFormácie. Zákon „svätej“ Trojice206, t.j. prenosu obrazov (lat. foriem) a ich Mier, popísaný aj oboma verziami jedotného modelu FIE&MIM. Pričom FIE je spojitá a MIM abstraktná zložka spomínaného DoStatočne UniVersAlneho Modelu Tvorenia -sTrojenia. Oba pritom spája samotná InFormácia, inMeasurement, prenos konkrétnych207 mier zvoleného obrazu budúCnosti.)*

201 identifikujúca, orientačná – pozn. prekl.

202 samotná algoRytmika (vzájomný interagujúci komplex „hardwer-softwer“ kontinuálne aproximovanej mnohoúrovňovej neurálnej siete) spracovávania týchto informácií s jej jak nedostatkami („chybami“), tak aj optimalizačnými mechanizmami prepojenými o.i. aj na vedomie jedinca a/alebo kolektívu, na ďalšie systémové moduly a samotný supersystém. – dopl. prekl.

203 ZATIAĽ nedostatočne špecifikované, priamo merateľné zmysly. Včítane 6. zmyslu (Intuície – zmyslu pre mieru) a 7. zmyslu (svedomie - sveDomJe., sVedomie) – pozn. prekl.

204 Pri zjednodušených, syntetických PC systémoch ekvivalent RAM (Random Access Memory) – t.j. rýchla pamäť, či aj tzv. cash memory, ako prídavok k procesorom rôzneho algoRytmického určenia, oproti pomalšej, no obsiahlejšej pamäti pevných tzv. diskov, či diskových polí. Dnes sa však v syntetických systémoch už rýchle malé „elektrické“ pamäte kapacitne približujú pomalším veľkým, „mechanickým“ pamätiam. – dopl. prekl. 205 InFormačné moduly na spracovanie ďalších informácii (jedinečná vo svojej universalite-všeObeCnosti algoRytmika jedinca a/alebo kolektívu = stereotypy = emócie) sú samy osebe tiež len jednotlivé informácie, vzájomné prepojené „zozbierané“ miery. Skúsenosti, zámery, ktoré pomáhajú za účelom prežitia a spolupráce (participácii) na rozvoji VesMíru, VesMiery spracovávať, transformovať ďalšie informácie - prichádzajúce miery. Úprava procesov, dejov, dejov iných, stále objektívne lepších, DejIný. – dopl. prekl.

206 „Akože nepochopiteľné“ tajomstvo „3“, na ktoré bola pred tisícročiami postavená „brána“, STARGATE samovyvôlených autokratov, dogma za- i znesvätenia, tabu, „osvietených“ svetla synov Nad„RaBin“Atu, znaku Leva - gRaAl, „g“-ako slovo svet(l)a Božieho. PanDorina skrinka j“elít“, uholný kameň dezInFormačnej pyramídy (vodenia oslíkov, p-oslancov, somÁrikov za nos s obrázkom mrkvičky na udičke pred očkami slepými...). Monopoly moci, pri(e)behov Ľudí 3000 a poslednej noci... Zakabalené “Uhlie FéNixovo“ bájí „pokladu“ pod úrovňou čierneho uhlia hnačky civilizácie, úRakoviny (inFerna cyklu proti“času“prúdu) Izaiiáša & DeiTerrorNomos skryté atď. ...bla-b(l)i-bl(i)e... – dopl. prekl.

207 Rozlíšených -> vyhodnotených -> vzhľadom k cieľovému vektoru a zvolenej Koncepcii upravených – pozn. prekl.

InFormačné moduly pravdepodobnostnej pamäte predstavujú nejaký systém vedomých a nevedomých obrazov javov vonkajšieho a vnútorného sveta a systém vedomých alebo nevedomých väzieb medzi nimi. To umožňuje (zatiaľ)* nedohľadný vesmír, UniVersUm, nejakým spôsobom zobraziť do jeho veľmi ohraničenenej súčasti – človeka.

Ak by sme klasifikovali InFormačné moduly pravdepodobnostnej pamäte podľa ich účelových príznakov - funkcionálnych charakteristík, tak môžme rozlíšiť:

Metodologické moduly: stereotypy rozpoznávania javov vonkajšieho a vnútorného sveta; stereotypy formovania jak obrazov, tak aj systému vzťahov medzi nimi vo vnútornom svete.

Faktologické moduly: obrazy javov vonkajšieho a vnútorného sveta; vzájomné vzťahy, väzby medzi obrazmi; kódové systémy same osebe sú prázdne formy208, zbavené obsahu obrazov a javov; stereotypy vzťahov, postojov, uhlu pohľadov (dobre-zle-neutrálne209) k obrazom a javom; stereotypy správania sa: vonkajšieho a vnútorného (myslenia).

Rozdelenie inFormačných modulov na METODOLOGICKÉ a FAKTOLOGICKÉ nás núti obrátiť sa ku Koránu.

Súra 2, verš 50: «A hľa, My dali sme Mojžišovi Písmo a Rozlíšenie: je možné, že pôjdete priamou cestou».

Tu obraciame pozornosť čitateľa na ten fakt, že Mojžišovi dané bolo Zhora nielen Písmo, no i Rozlíšenie. Čo také je „Rozlíšenie210“, ak nie osnova metodológie spoznania Sveta?

Drvivá väčšina predstaviteľov duchovenstva všetkých kultov vyzýva k nasledovaniu autority (autorítu a autoritiek)* svojich „svätých“ písiem, ale družne mlčí o Rozlíšení. Preto existuje otázka k 208 Tak, ako je pojmom kvalita a kvantita, nadradený pojem-kategória MIERA (viď. smer reťazenia pojmov vidlička, príbor, kuchyňa, dom, ..vesmír, existencia MIM), sú i forma a obsah v hlbšom zmysle tiež Miery (a v ich komplexnejšej spojitosti konkrétnej mozaiky FORMY = obrazy). T.j., pojem forma, na nižšom stupni chápania môže byť „formičkou na pieskovisku“ pre prenášanú inFormáciu - jej „obsah“. Viď. obraz, kód prastarých ľudových rozprávok z rôznych sveta súčiastok: „Čarovné kolo mlynské, trojjedinosti tvorenia dietok Jeho blízke.“ – dopl. prekl.

209 Biblicky: „vlažne“. Viď. Kniha zjavení, ev. Ján (ZJV 3): „Tvoje áno, nech je áno a tvoje nie, nech je nie.Buď studený, alebo horúci, ale nikdy nie vlažný. Keď vlažným budeš, s úst ťa vypľujem...“. V rozvitejšej a priamej forme: „"Vždy pravdu hovor a keď nemôźeš, mlč radšej?" T.j., nenarúšať rozvoj harmónie, symmetrie matrice sTrojenia Jeho, lžou, resp. „Prejsť k Pravde hlbšej tak, aby sa oponent ďalej zamyslel.“ Pravde v zmysle jej troch. základných aspektov: 1. m(y)Ravnosti pre všetkých objektívnej, 2. MieRe chápania a 3. vôli = disciplíne myslenia a konania. – dopl. prekl.

210 Korán 8:29 hovorí: «Ó tí, ktorí uverili! Ak blahoslaviť budete pred Bohom, On Rozlíšenie dá vám a od zlých činov vašich očistívás i odpustí vám. Vskutku, Boh vládcom múdrosti velikej je! »

Pod Rozlíšením chápeme schopnosť človeka, bezprostredne (priamo, bez sprostredkovateľov)* jemu dávanú ZHoRa, v svojom svetonázore deliť (rozlišovať) celostný svet na „to – nie to“ (Áno-Nie, 1-0)*. Také delenie v množstve párov „to - nie to“ tvorí záKlad poznania a ozmyslenia (pochopenia) bytia svojho a Objektívnej reality. (T.j. schopnosť subjektívneho rozlíšovania objektívneho dobra a objektívneho zla (neprípustného odklonu od optimálnej tendencie vývoja dominantných socio-naturálnych procesov). Ide o onen „kľúč“ k písmu, k jednotlivým z mnohých úrovní interpretácie jeho odporúčaní, návodov a úrovňovej kontinuity ich náväznosti, deju RaSprávky, najhlbšej a najuniverzálnejšej z jej vysvetlení. Ide o uhol nasvietenia, osvetlenia tohto mocného nástroja (a?)sociálneho inžinierstva, pri snahe o zvolený spôsob jeho konceptuálneho užitia, použitia. Lieku všetkých chorôb, no bez adekvátnej Miery -> jedu smrteľného.)*

„verným“ mojžišovcom: Kam ste podeli Rozlíšenie? Ako sa opovážili, sústrediac sa na boj o cveng peňazí, správať sa v živote tak, že boli Zhora zbavení Rozlíšenia? Veď, aby priamou (optimálnou) cestou išli, ľuďom nevyhnutne i bolo dané Zhora i Písmo i Rozlíšenie.

Intelekt, opierajúc sa o existujúce stereotypy, vytvára nové stereotypy všetkých druhov. Intelektuálna moc je skrytá v podvedomí211.

Vedomie má vo svojom obyčajnom - netranzovom stave - v porovnaní s podvedomím veľmi malé možnosti spracovania informácie. V pozornosti môže udržať nie viac, ako 7 - 9 objektov a je schopné vykonávať s nimi jednoduchšie operácie pri rýchlosti spracovávania informácii nie viac ako 15 bit/s212. Tieto parametre (ich hodnoty)* sú podobné i u géniov, i u slabomyseľných213. Preto je vedomiu predvádzaný obraz sveta, primitizovaný podvedomím natoľko, aby logika vedomia vedela o čo ide (bola s ním vôbec schopná pracovať)*. Logika vedomia operuje iba s obrazmi, ktoré si uvedomí. T.j. s tými, ktorých hranice chápania je schopná si určiť214. Podvedomie operuje so zložitejším215 mozaikovým obrazom sveta, do súboru ktorého vstupujú i jedincom si neuvedomované obrazy, ležiace mimo kruhu vedomých pojmov216.

Vedomie v stave bdelosti je zamestnané neustálou kontrolou217 obsahu pamäte a jeho porovnávaním s informačným tokom vonkajšieho alebo vnútorného sveta, na základe čoho sa vypracovávajú reakcie správania sa a nové uvedomelé a neuvedomelé stereotypy.

Všetko to sú funkcie hlavného mozgu, ktorého pologule majú taktiež funkčné rozdelenie (ide o hrubý, veľmi, veľmi zjednodušený pohľad na mozog)*. Pravá zodpovedá hlavne za predmetno-obrazné (spojito-emočné)* myslenie. Uvažuje v PROCESOCH, v celostnostiach rôzneho stupňa

211 Jeden z aspektov emočnej inteligencie je schopnosť 1. rozlíšiť, 2. prehodnotiť a 3. opraviť vlastné eMocné moduly (násTroje). Zmeniť, optimalizovať, aktívne sa systematicky zúčastňovať, vyvíjať, rozvíjať svoje zvyky-stereotypy-emócie. Samozrejme podľa (pod?)vedomých cieľov (viď. MDP - Metóda Dynamického Programovania kolektívno-individuálneho podvedomia. Kap.14 DVTR) a ideálne v ich súlade, korelácii s objektívnymi cieľmi Supersystému Vis Maior (HNVR). Zopakujeme známe staré ľudové: „Zvyk je košeľou železnou“, čo tak ochrániť, ako i do víru stiahnuť môže..., pri plynutí, plávaní v zmenách rieky Prozreteľnosti Jeho. Či už železnou-bojOvou, tak i ľanovou, čo pred chladom i slnkom chráni..., no občas ju i oprať, zašiť, pri raste dietok za väčšiu, inú, či objemnejšiu vymeniť treba... – dopl.prekl.

212 Rozhodnutí typu „ÁNO – NIE“ v rámci zvoleného procesu vo vzťahu k objektom riadenia. T.j. cca. 7,5 x 2 = 15 (hranice bežného „live multiTaskingu“).. – pozn. prekl.

213 (Ľudí s posuvom vo vnímaní, či deformáciou. Viď. tzv. “postihnutí“ (ang. disabled))*. Aj tí i druhí pozerajú na plátno v kine v jednom a tom istom systéme. Pri premietaní filmu (pri poklese uhlovej rýchlosti (ω=2π/T, resp.ω=dφ/dt) točenia sa filmového kotúča)* pod 16 obrázkov za sekundu, je film vnímaný ako postupnosť rýchlo sa meniacich obrázkov (bežiaci dej, ktorého jednotlivé súčasti boli ZA hranicou jeho vnímania, sa tak dostanú do rámca jeho vedomia)*. Pri rýchlosti premietania 16 a viac obrázkov za sekundu sa všetko zlieva do pre vedomie neprerušenej - kontinuálnej zmeny zobrazovania. (Zaostrenie na jednotlivý obrázok je tak ZA BEŽNÝCH (štandardných) OKOLNOSTÍ pre akéhokoľvek inteligentného jedinca nemožné. Viď. jeden zo starších princípov tzv. podprahového marketingu, reKlam.)*

214 (špecifikovať, deFinovať)*. To jest, existuje nie len obraz, ale i prostriedok jeho vyvedenia na úroveň vedomia v psychike: slová, symboly, vyobrazenia, znaky, (hudba... - spôsob jeho nakódovania (diskretizačného popisu) k prenosu, t.j. inFormácii, transFormácii z podvedomia do vedomia. Odb.: algoRytmika vnútorného kódovania danej konkrétnej zbernice príslušného systému.)*

215 podrobnejším, spojitejším, menej abstrahovaným - zjednodušeným, i keď tiež nevyhnutne do istej miery objektívnu realitu zo známych dôvodov simplifikuje – zjednodušuje – pozn. prekl.

216 Viac-menej bežných pre danú KULTÚRU ako kolektívnu osobu, determinujúcu, podmieňujúcu stereotypy prijímania, spracovávania a skladania obrazov cez zmysly jej organel (jednotlivcov), a tak aj ich samotných – pozn. prekl.

217 Prehľadávaním a vyhodnocovaním – pozn. prekl.

detailnosti, avšak zbavených spojitostí, vzťahov medzi celostnosťami (celkovými dejmi - procesmi)*. Zobrazuje svet, aký je. Otázkou je len detailnosť tohto zobrazovania.

Ľavá hemisféra mozgu zodpovedá za abstraktno-logické (diskrétne v zmysle nespojité, zaostrovacie, „fokusné“)* myslenie a reč. Myslí, uvažuje bezobsažnými formami celostností a vzťahov218 medzi nimi. Je schopná klamať, zámerne narúšajúc vzťahy a celistvosť (štruktúru súboru)* elementov (ich miest)* v logických systémoch. Je schopná sebaklamu pri neúmyslenom narušení väzieb a celistvosti.

Obraznému mysleniu je otvorené videnie všeObecného chodu procesov VesMíru, t.j. neohraničenosť. Pre abstraktno-logické myslenie je viditeľná iba konečná postupnosť stavov v konečnom systéme elementov, podriadených konečnému – výslednému súboru formálnych pretvorení, t.j. ohraničenosť.

Obrazné myslenie zodpovedá za harmóniu, abstraktno-logické za „algebru“. Preto pokusy „poveriť algebrou harmóniu“ – to sú pokusy poveriť ohraničenosťou neohraničenosť, zmerať konečným nekonečné. Logika môže odkryť iba vlastné chyby v konečnom systéme elementov a ich vzťahov. Vyviesť logiku za hranice ohraničenosti týchto elementov a vzťahov (príčinno-dôsledkových a ich spätných väzieb)* medzi nimi môže iba obrazné myslenie. Jedine ono je spôsobilé pridať ohraničenému konečnému systému elementov vzťahov a formálnych transformácií, s ktorým má dočinenia logika, nový element alebo proces transformácií.

Chod logického procesu je iba časťou celkového chodu procesov v Stavbe sveta – vo VesMíre.

Pri rečovej činnosti - komunikácii sa obrazné i abstraktno-logické myslenie zjednocujú: pri hovorení obrazné dáva obsah a abstraktno-logické lexikálne formy; pri počúvaní a čítaní preberá abstraktno-logické CUDZIE lexikálne formy a obrazné k nim v pamäti dohľadáva SVOJE obrazy, a taktiež aj vytvára nové, ak nenachádza už hotové obrazy. 219

Dvaja síce môžu používať rovnaké lexikálne formy, ale nepochopia jeden druhého, ak: majú rôzne systémy stereotypov obrazov javov (zobrazovania – inFormácie)* vonkajšieho

a vnútorného sveta a vzťahov medzi nimi; nebudú stíhať z-OBRAZOVAŤ nimi vypočuté lexikálne formy dovtedy im neznáme, s obrazmi,

nevyhnutnými pre pochopenie reči.220

218 Na mikro- i makro úrovni, dávajúc tak procesnému mysleniu kontext dimenzie hĺbky a šírky. Od subatomárnej fyziky po astronómiu, či populárne: „Od atómov po galaxie“, alebo „Od mikrosveta po makrosvet“. – pozn. prekl.

219 sTrojí v závislosti od svojej osobnej algoRytmiky kultúry myslenia, formovanej hlavne kultúrou, v ktorej žije, vyrastá a jej celkovou parametrizáciou (lokálnou stratégiou, či globálnou koncepciou jej „samo“riadenia). – pozn. prekl.

220 Tieto dva aspekty je potrebné mať neustále na pamäti, ak chceme úspešne komunikovať, t.j. nielen zaplaviť poslucháča prúdom slov, ale mať aj istotu pochopenia a porozumenia. Preto sa v komunikácii podľa NLP (Neuro-longvistické programovanie) dáva veľký dôraz na odhalenie komunikačného typu partnera (hmatový, sluchový, zrakový typ). Hmatový, resp. pocitový typ počuje, reaguje dobre na lexikálne formy spojené s obrazmi pocitov, hmatových vnemov a pod., t.j. jeho systém stereotypu „zobrazovania“ je hmatový. Sluchový typ preferuje zvukové „zobrazovanie“ a zrakový zase zrakové. Preto napríklad, ak chceme upriamiť pozornosť partnera na nejaký objekt, jav, tak u zrakového volíme zrakovú lexiku – videl si, zbadal si, pozri sa...; u sluchového typu zase volíme slová - počúvaj, otvor uši, zvučí to a pod.; u hmatového uprednostníme lexiku pocitovo-hmatovú – vnímaj, vcíť sa, chyť si to, uchop... S druhým bodom zase súvisí vhodne zvolená kadencia, rýchlosť reči, aby poslucháč stíhal zobrazovať, t.j. chápať počutú lexiku. Najmarkantnejším príkladom takto nezladenej komunikácie je reč zrakového typu s hmatovým typom, keď „guľometná“ kadencia zrakovej lexiky sa pre „hmaťáka“ stáva nezrozumiteľným šumom prostredia. Ak mi niekto nerozumie, tak na vine je nie poslucháč, ale ja, t.j. mnou nevhodne zvolený spôsob komunikácie. Aj tu musí dôjsť k vzájomnému naladeniu, no na rozdiel od rozhlasu sa ladí nie „prijímač“ ale „vysielač“ – dopl. prekl.

Ukážkový príklad - gramaticky bezchybná, no nepochopiteľná fráza, známa mnohým filológom: «Глокая куздра штеко будланула бокра и курдячит бокрёнка» („Woggles ugged diggles“(anglický filológ C. C. Fries), „The iggle squiggs trazed wombly in the harlish hoop“ (kanadský deskriptívny lingvista H. A. Gleason ml. – Univerzita Toronto), ďalej znovu napr. vyššie spomínaná známa báseň „Jabberwocky“ od Ch. L. Dodgsona (Lewis Carroll) v jeho diele „Alice in wonderland“ (Alica v krajine zázrakov ...krivých zrkadiel) resp. „Through the Looking-Glass and What Alice Found There“ (Za zrkadlom, a čo tam Alica našla), v ktorej sú len slová bez významu, obrazov, slová umelé:

'Twas brillig, and the slithy toves Did gyre and gimble in the wabe; All mimsy were the borogoves, And the mome raths outgrabe.221)*

Základom nechápania je vnesenie svojich obrazov do vypočutých lexikálnych foriem.

Základom chápania - poChopenia - je osvojenie si cudzích obrazov, preDávaných vo formách, kódoch lexikálnych.

Pojmová adresácia slov v živom jazyku nie je konštantná, nemenná, ale v rozhovore i hovoriaci i počúvajúci sú povinní zakaždým stroho vymedzovať a rozlišovať pojmy, preDávané rečou. To vždy chápali, no rôzne vy-svetlo-vali: je známe dávnoveké tvrdenie: „vyrieknutá myšlienka je lož!“222

Súhlas i nesúhlas s cudzími rečami teda môže byť i formálne-lexikálny, i predmetno-obrazný: a jedno od druhého je dostatočne nezávislé.

Ako vidíme z vyššie uvedeného, duša človeka - inFormačný systém, riaDIAci jeho správanie - je mnohoúrovňový HieRaArchický systém, v ktorom plynú rozličné procesy, do značného stupňa nekontrolované vedomím väčšiny súčasných ľudí.

To vytvára dobrý základ pre vmiešavanie sa do správania sa človeka, opierajúceho sa o využívanie ním nekontrolovaných (zatiaľ, viď. pojem infonáskok)* inFormačných tokov a úrovní v organizácii jeho psychiky. Triedne rozvrstvenie (kast(r)ácia)* spoločnosti v davo-„elitarizme“ vytvára príčiny na prechod takých možností do reálneho života spoločnosti. Preto je zujímavé nazrieť, ako sa takéto možnosti uskutočňujú v informačnom prostredí judaistického, kresťanského a muslimského sveta223.

221 Ďalej: básnička R. Feynmana deťom so súboru slov, na ktorú, keď sa moderátor spýtal, či je to po LATinsky, alebo TALiansky, Faynman odpovedal: „Detí sa spýtajte! Isto vám vysvetlia.“ R. F. Feynman (teoretický fyzik, nestor kvantovej elektrodynamiky a teórie poľa-Feynmanovho diagramu, reformátor kognitívnych metód prednášania na univerzitách, Nobelova, Einsteinova cena atď.). Viď. aj Noam Chomsky (lingvista, logik, analytický filozof, kognitívne vedy, Harward, MIT, teória automatov a konštrukcie kompilátorov v oblasti programovania, riadenia umelej inteligencie): Formal language, context free grammar, etc. – dopl. prekl.

222 Alebo: „Klame ten, kto pravdu opakuje!“. T.j. zopakovanie pravdy - čo najobjektívnejšieho (z pohľadu Vis Maior) pohľadu na konkrétnu situáciu – v situácii inej, je nevyhnutne v tomto zmysle už lžou. Teda nemôže nastať 2-krát úplne rovnaká situácia, keďže všetko v doteraz známom uniVersE sú vzájomne hierarchicky previazané procesy, deFinované pravidlami eVolucie – cieľmi a metódami Jeho. Viď. spomínaný Heisenbergov princíp neurčitosti – neopakovateľnosti akéhokoľvek pokusu bez určitej odchýlky pravdepodobnosti (mier neurčitostí - vánkom Prozreteľnosti Jeho). Inak povedané: 100% istota v prírode neexistuje, avšak schopnosť odhadu miery pravDeoDobnosti nastania nejakej situácie v budúCnosti (proGnostika, proRokovanie) je pre spoluriadenie osudu svojho nevyhnutná. Existuje odovzdanie seba do služieb ni(e)Koho..nieČoho gramotné alebo slepé. To druhé, naivné zvykne byť pri rovnakých mravoch menej obdivuhodné. Krásy jednoDuch(ovn)osti platia práve a hlavne, pre tieto zmysly. Ľudovo: „Kto život oddá svoj slepo, nie hoden je Otca svojho vekov.“ – dopl. prekl.

223 Je však pôvodný judaizmus a dnešný – židovstvo; pôvodné kresťanstvo a dnešné tzv. cirkevné; islam (KaRaľovstvo Božie na Zemi) pôvodného koránu a kult hystericko-isTórického mnohotváreho pseudoislamu; AtOnovo učenie spoloČnosti a pôvodné konfuciánstvo versus jeho dnešné verzie slepej oddanosti autoritkám „bez zásluh“;

Tiež je vidieť, že základom, osNovou samoriadenia človeka podľa plnej funkcie je intelekt, opierajúci sa o metodologické stereotypy. Na zabezpečenie spoľahlivého riadenia človeka zvonku je nevyhnutné: paralyzovať alebo nezmyslom, bezvýznamnosťou rozptýliť jeho intelekt224; znetvoriť metodologické stereotypy do nemožnosti ich použitia mimo úzkoprofesionálnej činnosti

(nem. Fachidiot)*.

Následne možno ne(o)konTrolovane zo strany vedomia človeka (riadeného jedinca-hostiteľa)* miešať jeho faktoLogické stereotypy, ako balíček kariet, podvádzať pri miešaní, podhadzovať cinknuté karty, kradnúť tromfové a pod. Na tom je osnované riadenie davu, ktorý „sám“ prejavuje hnev i „odobruje“225.

.V spoločnosti, kde dlhodobo vládne nejaký ideologický kult, posvätený nespochybniteľnými

autoritami, človek, vstupujúci do života, získava základný objem najdôležitejších životných stereotypov rozpoznávania javov, formovania obrazov, stereotypov vzťahov (postoja)*, stereotypov správania sa v hotovej forme hlavne z tohto kultu. „Sväté“ písma náboženstiev, „svätootcovské“ tradície a kánonické výklady v spoločenstvách Euro-Americkej a Západo-Ázijskej civilizácie boli kostrou, okolo ktorej sa po stáročia formovala kultuRa (či kultUra)* - inFormačné prostredie spoločnosti a jej materiálni nositelia. Preto je zaujímavá porovnávajúca analýza stereotypov, ktoré vytvárajú texty Starého Zákona a Talmudu, kresťanskej Biblie a Koránu, a v akých vzájomných vzťahoch sa oni nachádzajú voči príRode, druhým ľuďom (kultúram)* a jeden voči druhému.

Základom judaizmu je Starý Zákon a Talmud. V Starom Zákone je zákon dodržiavajúcemu židovi dané životné nastavenie - smernica:

«… a budeš dávať na úver mnohým národom, ale sám nebudeš brať na úver a budeš vládnuť nad mnohými národmi, ale oni nad tebou vládnuť nebudú» (Deuteronómium, 23:19-20, 28:12).

A prísľub na záruky budúce:«Vtedy synovia cudzincov budú budovať steny tvoje, a ich králi -

slúžiť tebe, bo v hneve Mojom Ja som ťa ničil, no v blahovôli Mojej budem milostivý k tebe.

I budú vždy otvorené vráta tvoje, nebudú sa zatvárať ni dňom ni nocou, aby prinášaný bol k tebe majetok národov a privádzaní boli ich králi.

Lebo národy i kráľovstvá, ktoré nezochcú tebe slúžiť – zahynú a také národy úplne vykynožené budú» (Izaiáš 60:10-12).

Talmud komentuje Starý Zákon v rovnakom duchu:«Majetok gója (nežida) – to je neobývaný kút: kto prvý ho

ovládne, ten bude jeho pánom» (traktát “Baba batra” 54, 16). „Aboda zara“, 26, v. a Tosafot pokračujú:„I najlepší z gójov smrť si zaslúži“.

pôVodná cesta Budhizmu a j“elitami“ rôznych guruov deformované verzie pôvodného učenia Budhu; komunizmus versus marxizmus; okrídlený had (viď. héReManAuTikós) umenia a vied QuetzalKaAtl versus krvavý Huitzilopochtli (Teotihuakan, Olmékovia, Máyovia, Aztékovia) atď., t.j. z pohľadu konceptuálneho rozdelenia súvislostí v odlišnostiach cielenia jednotlivých metodológií spracovávania inFormácií. – dopl. prekl.

224 Ako pri kúzelníckych trikoch mágov: pritiahne pozornosť na jednu ruku, a druhou niečo iné, pre 3K(a) podStatné robí. - pozn. prekl.

225 «Одобрям» - slangové slovo po roku 1990, objaviace sa v jednej miniatúre G. Chazanova, neskôr zabudnuté. (Poznámka z r. 2004).

Vo výsledku zákon poslúchajúci žid je zlodejom zo zákona, v hisToricky reálnom „zákone Mojžiša ((at?)Moseho226“).

Aby zlodeja nemučilo svedomie, treba menej myslieť: z tohto dôvodu dáva Talmud odporúčania na všetky životné malichernosti227 od narodenia do smrti, o odporúčaniach ohľadom „vážnejších“ komerčno-vojenských aktivitách ani nehovoriac. Život voči zákonu poslušného žida plynie podľa hotových receptov, zobrazujúcich skúsenosti pokolení. Odtiaľ pramení udržateľnosť systému, na osnove štandardizovanej bezmyšlienkovitej prispôsobivosti správania sa výsledného automatu-biorobota, neschopného vyjsť von z programu. Aby sme sa nesporili ohľadom hodnovernosti výkladu Talmudu pri preklade do ruštiny (a následne do slovenčiny)*, pozrieme sa na inštitút súkromného poskytovania úveru – na úžerníctvo. Ak jednoducho vlezieme do cudzieho vrecka a ukradneme 100 rubľov, tak je to zlodejstvo, zakázané jedným z 10 prikázaní, predkladaných ako osobitý vklad židov do súčasnej kultúry Západu. Ak núdznemu človeku dáme úver 500 rubľov, a chceme vrátiť 600, tak toto už zlodejstvo nie je? – Ide už o vypĺňanie príkazu „božieho“, no 100 rubľov je aj tak ukradnutých.

226 (staroegyptský výraz MOSE znamená ZRODENÝ. At-mose - Atom zrodený. At, AtUm je prvý známy oficiálny monoteizmus. Ide o obdobie 18. dynastie. Avšak aj dávno predtým, podľa viacerých príznakov v elitných kruhoch nielen Egyptskej spoločnosti, monoteizmus existoval. Viď. od kultú(ry) Rea Heliopolského, Džósera Imhotepa, ChésiRého(cca.2 700 B.C.),..až po faRaOna MeraPtaha a ďalej...)*

K zákonu Mojžiša:Hoci, ako zvestuje aj Korán, Mojžiš učil niečo úplne iné. S tým možno súhlasiť, pretože pravý posol Boží nemohol

učiť ohavnosti. Inými slovami, naraziac na Bibliu, je každý v podstate postavený pred otázku: Čo v nej konkrétne je odovzdanie potomkom pravých Zjavení Mojžišom i druhými ľuďmi Božími, a čo konkrétne je výmysel cenzorov a redaktorov slov prorokov. Ak to niekto nechápe, rozlíšiť nevie, môže upadnúť do nepriehľadnej situácie (pasce - jamy levovej)*, podobnej tej, do akej padol prezident Izraela Ezer Weizman.

„Pravda 5“ z 27. marca – 3. apríla 1998 oznamuje: «Weizmana pozvali na seminár s názvom “Štát Izrael: štát židov alebo židovský štát?“ Prezidentova reč bola v podstate zasvätená tomu, ako priviesť izraelskú mládež k učeniu sa Tóry, t.j. Starého Zákona. Vo vystúpení Weizmana prebleskla myšlienka, že možno pre svetskú mládež v Biblii nie všetko je rovnako užitočné - správne.

 - Občas netreba čítať tam všetko za radom, - odporúčal mladým ľuďom Weizman. – Sú tam neveľmi sympatické veci. Vezmite si napríklad nášho učiteľa Mojžiša. Podľa mňa, on je najväčším vodcom židovského národa, ale, patrne,mal by byť opatrneší s niektorými svojimi vyjadreniami.» 

Toto vyvolalo búrku rozhorčenia v tej časti izraelskej spoločnosti, pre ktorú je každé písmenko v Biblii sväté.Minister výstavby Izraela (rabín)* Meir Porush zareagoval na slová prezidenta nie lepšie, ako sám prezident na

historicky reálne texty Starého Zákona, vyjadriac svoje rozhorčenie zo slov prezidenta v sarkazme: «Ak sa už hanbíme za Tóru, poďme a úplne sa jej vzdajme», za ktorým nasledovali slová biblicky verne oddaného žida: «Môžeme ešte aj opustiť zem izraelskú a odísť do Ugandy (od konca 19. stor. do začiatku 20. stor. sa prejednával projekt vytvorenia židovského štátu v Ugande: naše vysvetlenie). Možno sa chce Ezer Weizman stať prezidentom Ugandy?»

Avšak rozlíšiť historicky reálneho Mojžiša (dejinnú osobu, skutočného prostého, i keď múdreho človeka)* a „Mojžiša“ biblickú (ni(e)kým evidentne za konkrétnymi cieľmi formovanú)* persónu si nikto zo sporiacich sa strán neželal. I keď hádať sa im v podstate nebolo o čom: Weizman nevyzýva k zrieknutiu sa ohavností Starého zákona, ale vyjadruje skôr svoje znepokojenie nad tým, že tieto ohavnosti, stanúc sa celospoločenským majetkom - súčasťou celej spoločnosti, spustia procesy prehodnotenia Biblie a histórického mýtu o jej pôvode v samotnom Izraeli. (Viď. čiastočne podobný, predchádzajúci, vyššie uvedený dialóg Aristotela s Alexandrom.)*

227 Podobne, ako aj v iných tzv. „náboženstvách“, ide o známe systematické zahltenie vedomia a podvedomia, bezpečnostného mechanizmu hostiteľov množstvom dezinformácií, rituálov, ceremónií, procedúr, „sviatkov“, dogiem, prikázaní a pod. V hantírke inFormačnej spoločnosti: tzv. zahltenie, informačné nadkapacitné bombardovanie pri útoku na security firewall (obranu, ostrahu brány, vstupno-výstupnú) syntetických, biologických, alebo hybridných systémov. Preťaženie umelým stresom, či opačne depriváciou základných potrieb pri informačno-vojenských operáciách kulturologického manažmentu a market(k)ingu atď. Jednoducho obraz, ako pri dobývaní hradu stredovekého - mračná šípov, baranidlá, potom vyhladovanie, podkopanie múrov, a tak dokola... a či oslík, zlatom naložený... – dopl. prekl.

Peniaze sú vecou, odcudzujúcou človeka od práce i bytia. (Ako vždy je to o tom, ako ich použijem..)* Úrok z pôžičky je vždy vyšší, ako tempo rastu produktivity práce spoločnosti (napr. HDP)* pri nezmenených cenách228. Vďaka tejto vlastnosti novovytvorená hodnota v jej peňažnom vyjadrení229 putuje k (ú)veriteľovi. T.j., pokiaľ spoločenstvo uzná percentuálne úročený úver za legálny, ide o ZLODEJSTVO V UZÁKONENEJ FORME.

Takto vloženie 10 prikázaní230 do kultúry prináša besné231 percentá za vklad, dôsledkom čoho všetci neúžerníci dlhujú plemenu úžerníkov-biorobotov a sú ich finančnými nevoľníkmi.

* * *

Miesto „Desatoro prikázaní“ ľuďom vo vnútri spoloČnosti, všetkým bez výnimky, je potrebné len jedno: „Miluj blížneho svojho, no nedaj zviesť sa ním v klam!“232 A preto pochybuj o všetkom a uvažuj sám! Avšak slepá antiintelektuálna viera toto prikázanie neustojí. Preto ho v Biblii ani niet.

* **

A na dovŕšenie (dokonalej funkčnosti)* zlodejského zákona Starý zákon obsahuje zákaz na úžerníctvo a parazitizmus vo vnútri židovstva233 a Talmud tento zákaz potvrdzuje.228 Pri systéme tzv. frakčných rezerv, kde sa peniaze vytvárajú len na základe percentuálneho depozitu a podpisu dlhovej zmenky, čo je hlavným motorom inflácie, sa zároveň AJ touto infláciou kumulujú prostriedky u emitenta obeživa (privátnych klubov centrálnych baankh). – pozn. prekl.

229 s matematicky nastaviteľnou presnosťou vzhľadom na vopred profesionálne analyticky rozlíšené dlhodobé kognitívne schopnosti obrábaného hostiteľa (kultúry) a jeho miery uvedomenia si hrozby zotročenia. T.j. percentuálny úrok je podobne ako heroin, na prvý pohľad neškodný a prejav jeho smrteľnosti pre ekonomiku, hospodárstvo, spoločnosť je dávkovateľný práve výškou úrokovej sadzby tak, aby to obeť zbadala neskoro, ako „varená žaba“. Viď. „umenie“ bankovníctva–„červenej nite krvi“, spájajúcej udalosti dejín gloBaalizácie od expanzií a kolapsov moci chrámového hospodárstva Mezopotámie a Egypta, cez grécke polys a prvotné príčiny Peloponézskej vojny, pád Ríma, „materiálny“ motor kižiackych výprav, kauzu „pokušenia“ Templárov, pád ríše „Nad ktorou slnko nezapadá“, ríše 3. a 4., až po moderný gloBaálny finacizmus M´Amonu. Matematicky je totiž akýkoľvek úrok (a hlavne nad rámec rastu HDP) vrátiteľný len za cenu zníženia množstva obeživa (ani nie tak deflácie, ako skôr škrtenia ekonomiky), alebo za cenu zobrania si nového úveru (vyššieho dlhu) a odovzdania záruk majetku, pôdy, práce, prakticky zadarmo najstaršej známej mafii. – dopl. prekl.

230 „osobitý vklad židov Západnej kultúre“, t.j. vklad dvojitých štandardov podvedomia, programovej kolektívnej schizofrénie emócií davu a výsledných „samo“riadených psychóz, „náhodných“ osobných zlyhaní, „prirodzenej hriešnosti“ obete-hostiteľa atď. T.j. „Nepokradneš“, ale ak už kradneš, tak zákonne - jemne a kultúrne cez úrok a infláciu“; „Nezabiješ“, a ak, tak len tých, ktorých nemá rád tvoj „boh“ (klanový duch); „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal“, no synovi sa kľaňať môžeš... musíš, bo inak sa ku mne nedostaneš (verzia pre otrokov-pseudokresťanov) a pod. Ďalej Biblia, Kniha Genezis: “Nejedz zo stromu poznania“, mýtus „hriechu dedičného“ (že človek, dietko Božie sa vraj už v princípe zlé, hriešne zrodí, zrádza... zrodieva), dogma sv. Trojice (zakamuflovanie sTrojenia, ako princípu tvorenia) je bohom samým a je apriori nepochopiteľná („dláto, stôl je akože Stolárom samotným“). – dopl. prekl.

231 Preto je aj pôvodne lingvisticky pravdepodobné: „nebesia tam, kde NiEt BESA a nebo tam, kde NiEt Boha“. – pozn. prekl.

232 K. Prutkov (Prutkov -> PrutKov -> PrúdKov... -> ma3x Stalina-sk.: “oceľový“?)*

233 ako bezpečnostný mechanizmus nastavený proti rozpadu „komunity výpalníkov“. Otázka: Pre KOHOže svet vypaľujú? Bo, čo zakázané dlho i cisárom bolo, tí do rúk židov dávali „svojich“ na radu Ni€koho..Z pozície šéfa bandy je totiž nežiadúce, aby sa opičiaci moji medzi sebou kántrili a inou hlavnou činnosťou zaoberali, ako tou, na ktorú ich po generácie zaúčali. Toľko k odpovedi na otázku: Prečo boli PANovníci do toho tlačení, aby bankárom etnika(?) jedného svojim, prácu inú v remeslách i na poli zakazovali? T.j., na koho poPud, obligátne: Qui bono? Toľko k príčinám nútenia židov do úžery, otrokárčenia a vyberu daní a odovzdávaniu šekela strieborného ÜberRaBinAtu(?). Mýtus poDia, stredoveku zeme, neostane naveky však, bo rozlíšený už len slabo drieme.. – dopl. prekl.

Vojenské doktríny Starého Zákona vyžadujú úplné „do nohy“ vykynoženie obetí agresie. Ich súčasťou je aj „preventívna“ vojna, v ktorej je samotná vina prenášaná na obeť agresie. (V tom sa ani dnešná verzia formy realizácie tejto starej otrokárskej koncepcie globalizácie moc nezmenila.)*

V zdravo mysliacom pohanskom svete (viď. hl. II, dielo: „Hovory k sebe“234 Marka Aurélia) také svätuškárstvo existovať a udržateľne sa rozširovať nemôže. Zbytkov zdravomyslia (posledných rozumu zdravého235)* zbavilo Rím tzv. kresťanstvo – historicky reálne učenie veľmi vzdialené od toho, čo priniesol ľuďom Ježiš. A Rím tak padol ako prvá obeť kultu nového (a)„mono“boha (Amena). Toto tzv. kresťanstvo prijalo svätosť Starého zákona ako nespochybniteľnosť. Pravoverný „kresťan“ namotáva ostatných, že pod riadením žida Jozefa Egypt prekvital, a keď faraón Mojžiša neposlúchal, tak sa začali „rany egyptské“. Obzerajúc sa vôkol seba, vidí paralely v minulosti i súčasnosti. A teda, židov treba poslúchať. Okrem toho Ježiš v Kázni na hore, ktorú „kresťania“ predkladajú ako etický etalón, povedal: «Pokiaľ nepominie nebo a zem, nepominie ani najmenšie písmenko, ani jediná čiarka zo zákona (Mojžišovho), kým sa všetko nesplní»236. Ako je jasné z už dávnejšie uvedených citátov Starého Zákona, toto «kým sa všetko nesplní» poukazuje na globálnu sio-internacistickú diktatúru, čo sa v termínoch kresťanstva volá «kráľovstvo božie na zemi». Matúšovo evanjelium237 uvádza epizódu uzdravenia dcéry kanaanskej ženy (hl.15:21 - 28), avšak až potom, ako Kanaančanka priznala svoju rovnosť so psami vo vzťahu k židom, ku ktorým akoby VÝLUČNE bol Ježiš poslaný238, akože podľa jeho slov v tejto epizóde. Toto všetko sa zatĺka do podvedomia a žije tam, ale na úrovni vedomia zostáva: „Niet ani helléna, ani žida“, čo sa všetkým

234 Τὰ εἰς ἑαυτόν, Ta eis heauton - Myšlienky k sebe, 12 kníh „cisára-filozofa“ - Markus Aurélius čiastočne zastával filozofiu „Mladších stoikov“. Dielo bolo písané pravdepodobne aj v oblasti dnešného Hrona (lat. Gran) na Slovensku. Ide, okrem iného, aj o obdobie tzv. Markomanských vojen cca.okolo r. 170 A.D.. – pozn. prekl.

235 Spoločenstvo, rozptyľujúce sa gladiátorskymi bitkami, pitkami a divadlom trhania ľudí divými zvermi v aréne cirkusu, nemožno nazvať plne zdravo mysliacim. Avšak i tomuto spoločenstvu môže byť zdravý um v nejakých ohraničených oblastiach činnosti vlastný. (Tak, ako môže i „zloduch“ dobro vykonať. Teda: Konkrétne činy treba v ich čo najobjektívnejšom kontexte hodnotiť, a nie „palicu nad ni€kým lámať“... I tak riadenie, navigáciu situácie do rúk svojich s Vánkom Božím preberať.)*

236 Tento 18 verš v Evanjeliu podľa Matúša je naviac zdôraznený veršami 17 a 19: «17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť.  18 Amen, hovorím vám: Pokiaľ nepominie nebo a zem, nepominie ani najmenšie písmenko, ani jediná čiarka zo zákona (Mojžišovho), kým sa všetko nesplní. 19 Kto by teda zrušil čo   len   jedno  z týchto najmenších  prikázaní  a  učil  by   tak   ľudí,  bude označený  za  najmenšieho...” (Evanjelium podľa Matúša, 5:17,18,19) - dopl. prekl.

237 Okrem „klasických“ interPretácií typu „dobra správa, zvesť“, exitujú aj možné matričné prejavy, „osvetlenia“ daných javov... uskutočňovania, “zhmotnenia“ v našich (SK/CZ) jazykoch: viď. „EvanJeli(t)Um“. – pozn. prekl.

238 V Evanjeliách Nového zákona sa to predkladá veriacim ako pocta pre židov – ich vyvýšenie nad ostaqtných, no ponúka sa aj iná náväzná úroveň interpretácie: Ježiš, (Isa, Isus, Isis?!) bol práve len k židom poslaný preto, lebo vyznávali v široko-ďalekom okolí asi najzvrhlejšiu protiľudskú ideológiu. A to dokonca vo forme pseudomonoteistického náboženstva. T.j., im vládnuce „elity“ postupne, či skokovo znetvorili pôvodné objektívne monoteistické tendencie (dlhodobo dávno prítomné a rozšírené vo vtedajšej spoločnosti) do civilizačne vrcholne nebezpečného absurda na rasovo-kastových (fasci) princípoch. Snaha o zavedenie monoteizmu ako štátneho náboženstva prebiehala opakovane v rôznych formách oficiálne: cca. od roku 1345 pred n.l. Achnatonov Atonizmus, motivovaný i Mittancami a Chetitmi; kultový klanovo-rasový pôvodne boh vojny Jahwe starých Mediáncov, a potom Hebrejov pravdepodobne niekedy od roku 800-700 pred n.l.; cez Ptolemaiovho a Manethovho Serapisa od r. 290 pred n.l.; či okolo roku 270 n.l. pôvodne perzského kultu Mithru, resp. Sol-a cisárom Aureliánom. Dlhodobejšie „úspešnejšia“ však bola okrem sekundárnej verzie judaizmu až verzia jeho otrokárskejšieho derivátu - silno deformovaného kresťanstva, zavedeného ako štátny kult cisárom Konštantínom, resp. Theodosiom I. v roku 391 n.l. „Ošetrenie“, osedlanie objektívnej monoteistickej (z pozície informačnej pyramídy nebezpečnej) tendencie sa teda „elitám“ dočasne čiastočne podarilo..., viď. napr. “Die Geburt des Monotheismus im alten Iran: Ahura Mazda und sein Profet Zarathushtra“ Harald Fink 1953 (Zrodenie Monoteizmu v starom Iráne: Ahura Mazda a jeho Prorok Zaratuštra), cca. 1800 pred n.l., či „Tak vravel Zaratuštra“ F. Nietsche, Boethius: „Filozofia utešiteľkou“ (známe ConSolAtIO) atď. – dopl. prekl.

.

vysvetľuje ako prekonanie kresťanstvom „bohovyvolenosti židov“, „internacionalizmus“. Avšak v podvedomí pôsobí pokora voči sio-internacizmu. V termínoch teórie riadenia sa to nazýva antagonizmus medzi fragmentami vektora cieľov, ktorý sa prejavuje v nekonečných sporoch o miere „kresťanskej lásky“ k židovi. A takých porúch Biblia kresťanov plodí mnoho. Je to riadenie cez nekontrolované úrovne organizácie štruktúry psychiky jednotlivcov a kultúry spoločenstva.

Zato kresťanský stereotyp «a komu sa zachce... plášť tvoj ti vziať, tomu i odev vrchný daj; ... milujte svojich nepriateľov... i modlite sa za tých, čo vám ubližujú a prenasledujú vás» je podriadený stereotypu židovskému, dávajúcemu židovi právo ovládať, mať ako vlastníctvo všetkých nežidov spolu s ich majetkom.

Pravoverný „kresťan“ – to je sluha uzákoneného zlodeja; vrah, keď si sám zlodej nechce krvou ruky špiniť. Je to dobre vidno na osude pôvodného obyvateľstva Severnej a v menšej miere i Južnej Ameriky; a „bohabojní“ a „demokratickí“ Angličania ešte koncom 19. storočia poľovali na aborigénov v Austrálii (ako na kengury, či dingov)*.

No ani uzákonený zlodej sa krvi neštíti, o čom je nedávny príklad – Sabra a Šatila239. Áno, i s kanibalizmom si judaizmus „zašantil“, o čom (popri mnohých fabulovaných fikciách)* V. I. Dalia zanechal knihu „Vyšetrovania o zabíjaní kresťanských detí  židmi a užívaní ich krvi“240, vydanú v Petrohrade v r. 1844 v náklade 10 ks pre členov imperátorskej rodiny a vyšších štátnych úradníkov a znova vydanú v r. 1913. V básni „Vedma“ T. G. Ševčenko prináša ukrajinský folklór, potvrdzujúci pravdu V. I. Dalia.

Folklór (ľudová tradícia)* sa tvorí, formuje na základe typických javov, a preto neklame.

Ján Kronštadtský píše o „Božích tajomstvách“, ktoré pravoslávneho kresťana nemajú čo zaujímať. Všetko vyššie popísané je len maličkou časťou týchto „božích“ tajomstiev, dôsledkom pôsobenia ktorých sa tá istá (nielen)* pravoslávna cirkev neraz v minulosti výdatne vo vlastnej krvi myla. A v budúCnosti?241

Moslimovia (muslimovia, mohamedáni)* majú pravdivú predstavu o úlohe judaizmu a kresťanstva v živote spoločenstiev. V Koráne je povedané: «a za to, že brali oni úrok, i keď im to zakázané bolo, i požierali majetok ľudí mrhajúc, My i pripravili sme neverným z nich trest mučivý» – súra 4:159(161). Existuje smernica, pokyn aj na podriadenosť historicky reálneho kresťanstva judaizmu:

«Ó, vy, ktorí ste uverili! Neberte si židov a kresťanov za priateľov: oni sú priateľmi jeden druhému. А ak niekto z vás ich za priateľa berie, ten sám jedným z nich sa stáva. Vskutku, Boh nevedie ľudí nespravodlivých! » – súra 5:56(51).239 Udalosť v Libanone z r. 1982, kde bolo v palestínskom utečeneckom tábore, ilegálne obkľúčenom inváziou izraelských vojakov (napriek medzinárodným garanciám a garanciám USA), povraždených 800 - 2500 (podľa rôznych zdrojov) hlavne mužov, no i žien a detí (avšak znovu čiastočne i kresťanskými milíciami - falangistami). Medzinárodné i izraelské vyšetrovania (Kahanova komisia) ukázali, že organizátorom masakru bol vtedajśí minister obrany a budúci premiér Ariel Šaron. Pritom počas jeho kariéry nešlo o prvý podobný zločin genocídneho charakteru a ani o prvú masovú vraždu. Známy je popri jeho autobiogafii „Vojak, nie diplomat“ aj jeho na politiku opačný pohľad oproti Clausewitzovi: „Diplomacia je pokračovaním vojny inými prostriedkami.“ (V čom má, žiaľ, pri trochu hlbšom pohľade aj dnes pravdu...) – dopl. prekl.

240 V informačnej báze Koncepcie spoločnej bezpečnosti, rozširovanej na CD, je internetová verzia tejto knihy V. I. Dalia predstavená v časti „Druhých autorov“ v adresári „Porovnajte“ spolu s internetovou verziou knihy dvoch rabínov z USA D. Preigera a J. Telushkina „Osem otázok o judaizme pre inteligentného skeptika“ (Poznámka z r. 2004)

241 No priamo odpovedať na otázku, či je Ježiš (Issa) za tieto ohavnosti zodpovedný, alebo učil niečo úplne iné, cirkvi „kresťanské“ nechcú. Avšak aj v ich Biblii, po mnohonásobnej cenzúre, zostali svedectvá o tom, že Ježiš učil niečo podstatne iné. Podrobnejśie je táto téma preskúmaná v prácach Vnútorného prediktora ZSSR: „Otázky metropolitovi Jánovi a hierarchii Ruskej Pravoslávnej cirkvi“, „Ku Kráľovstvu Božiemu...“

No rozhodne to nie je výzva k vraždeniu neveriacich, ako sa často myslí mimo moslimského sveta. Korán uznáva skoršie zjavenia, zoslané prostredníctvom Mojžiša (Moseho), Ježiša (Issu) a ďalších prorokov, Bohom poslaných. On potvrdzuje, že Mohamedovi nebolo povedané nič iné, ale len to, čo druhým prorokom pred ním pre-dané bolo. No židovská verchuška klamlivo prekrútila zjavenie Boha ľuďom:

«Ó držitelia písma! Prečo pravdu lžou obliekate i pravdu skrývate, v ten samý čas, keď vy samy pravdu poznáte?. . . Nepatrí sa človeku, aby mu Boh písmo daroval, i múdrosť, i proroctvo, a potom by on ľuďom povedal: „Otrokmi buďte mojimi, miesto Boha, no buďte rabínmi za to, že písmu sa učíte, i za to, čo vyučujete.“» - súra 3:64 (71).

Tu je priame poukázanie na to, že nad rabinátom stojí nejaká sila, považujúca rabinát za svojich otrokov.

O židoch je povedané:«My (Boh) darovali sme im znamenia jasné o veci, no oni sa rozišli (odklonili) po

tom, ako poznanie ku nim prišlo, zo zloby medzi sebou. Vskutku, Otec tvoj v deň vzkriesenia vyrieši medzi nimi to, v čom odpadli (protirečili) oni» - súra 45:16 (17).

Z analogického zločinu obviňuje Korán i apoštolov. Keď Ježiš neveru zacítil v židoch, tak povedal:

«„Kto sú moji pomocníci Bohu?“ Apoštoli riekli: „My sme pomocníci Boha. My sme uverili v Boha, dosvedč, že sme sa oddali“» - súra 3:45 (52)

Po uistení apoštolov o vernosti Bohu v Koráne stojí fráza:« I chytráčili oni, i chytráčil Boh, ale Boh najlepším je z chytrákov» - súra 3:47 (54).

Židia i kresťania sú uznaní za pravoverných ľudí, iba ak nasledujú neskazené zjavenia, dané im cez Mojžiša a Ježiša. Celková požiadavka na pravoverného moslima je nespúšťať sa k nespravodlivosti vo vzťahu k neveriacim. Vojenské doktríny Koránu majú obranný charakter, avšak vojna sa musí končiť bezpodmienečnou kapituláciou protivníka.

Muslim celkovo správne chápe aj charakter žido-kresťanskej exPanzie, no Korán, poukázajúc na

odsúdeniahodné úžerníctvo - úročenie, nič priamo nehovorí o mechanizme uskutočňovania (úrakovinovej)* úžerníckej agresie. Preto muslim nevie, ako ju zastaviť a spolieha sa na slová Koránu:

«Boh napísal: „Získam víťazstvo Ja i vyslanci Moji!“» (58:21).

Zo všetkých svätých kníh regionálnych civilizácií, tak, či onak priznávajúcich fakt Zjavenia Mosemu, Korán jediný je celostným, vyzýva k dobru, spravodlivosti, nerozsieva antagonizmy v spoloČnosti a v duši človeka.

To isté sa týka aj vzťahov človeka a prírody. Starý Zákon priúča žida k myšlienke, že on je v práve vysúšať moria, rieky, zastavovať Slnko, kedy sa mu zamanie: prechod cez Červené more, cez Jordán atď. „Kresťan“ v rovnakom duchu: Kristus preklial figovník, i keď nebola doba úrody jeho (Marek,

11:13), t.j. preklial ho za to, že poslúchal zákony prírody, stanovené Bohom242. A tento obraz „Krista“ je príkladom, ktorí „kresťania“ napodobňujú.

Iba Korán priamo vraví:«Nenarúšajte nič na Zemi po jej ustrojení. Vzývajte Ho zo strachom i  nádejou:

vskutku, milosť Boha blízka je dobrokonajúcim243!» (nezávisle od náboženskej, rasovej a triednej príslušnosti) - súra 7:54(56).

Zdôraznená je aj spätosť ekoLogickej kultúry s pevnosťou rodiny, bunky spoločnosti:«A je možné, že vy, ak odvrátite sa, ničiť budete zem a trhať zväzky rodinné? To

sú tí, ktorých Boh zatratil. On ohlušil ich a oslepil ich pohľad». (T.j. biedy tie postihli ich za činy, no nie činy samotné sú dôsledkom ich hluchoty a slepoty, ale sama hluchota a slepota je dôsledkom činov ich) –súra 47:24 (22).

Toto všetko hovorí o tom, že historicky reálny judaizmus a kresťanstvo244 sú prostriedkami poroby národov metódou „kultúrnej“ (kultovej)* spolupráce, vnosiacej do vektora cieľov židovského a kresťanského sveta mnohopočetné inverzie cieľov a vzájomné antagonizmy rôznych úrovní organizácie podvedomia, vedomia človeka a spoločného-spoločenského vedomia a podvedomia. Táto defektnosť vektorov cieľov židovských a kresťanských supersystémov je osnovou, umožňujúcou tretej sile riadiť žido-kresťanskú expanziu davo-„elitarizmu“, postaviacu svet za 2000 rokov na hranu minimálne katastrofy kultúry245.

Islam bol zrodený ako sila, oponujúca tejto expanzii. Časom dejinne reálny islam prestal byť efektívnou obranou, lebo v momente jeho zrodu arabský svet stál na pomerne nízkom stupni vývoja. Ešte nevzniklo žrectvo, zabezpečujúce udržateľnosť konceptuálnej moci pri zmene pokolení. To viedlo k tomu, že podľa miery dogmatizácie Koránu a jeho výkladov, sa žido-kresťanský i(a)deoLogický komplex prispôsobil islamu a začal využívať jeho chyby s cieľom rozšírenia expanzie246. Aj tak Korán má vnútornú celostnosť a zatiaľ nevyčerpaný potenciál rozvoja CELOSTNÉHO svetonázoru ľudí na jeho osNove, na rozdiel od Biblie a Talmudu, ktoré formujú kaleidoskopický a(i)Diotizmus, a nie živý247 svetonázor. Preto nechápanie a nepoznanie Koránu mimo

242 Jedna z dôležitých logických interpretácií reálneho vplyvu epizódy na kolektívne podvedomie bez ohľadu na to, či to skutočný Issa naozaj povedal (formuloval a takto aj myslel) alebo nie. Presnejšie ide o vplyv skutočných autorov „Písma“, z čoho znova vyplýva otázka ohľadom (pod?)vedomých kritérií písania jednotlivých „evanjelií“ a ešte presnejšie: Otázka kritérií ohľadom výberu týchto štyroch spisov z množstva iných apokryfov..., a ich oficiálnych interpretácií (a/alebo zamlčaní) spolu s kontextom. – dopl. prekl.

243 V trocha posunutej zmyslovej rovine: „...Vzývajte  ho so strachom  i náDejou:  vskutku, milosť  Boha blízka  je dobroDejom!“ – pozn. prekl.

244 V zmysle nie pôvodnej silno humánno-religióznej filozofie, ale v zmysle deformovaného kresťanstva a judaizmu. T.j., v zmysle pseudokresťanstva a pseudojudaizmu-židovstva. – pozn. prekl.

245 Zlyhania „samo“riadenia systému. Avšak zlyhanie vývoja kultúry myslenia so sebou „prirodzene“ sekundárne prináša nevyhnutne i zlyhanie mravné, ekonomické, ekologické, sociálne atď. – pozn. prekl.

246 Expanzie svojej - deformovaného žido-kresťanstva, a tak aj expanzie deformovanej verzie islamu, ktorý začali žido-kresťania používať aj ako svoj davo-elitárny derivát (pre vytvorenie zdania náboženskej konkurencie - „Konfliktpotenzial erhalten und aufbauen“), i ako baranidlo-čističa pre neposlušné odnože kresťanstva – t.j. likvidácia (pomocou utmanovského islamu v priebehu 7. - 9. stor.) mocných konkurenčných autokefálnych cirkví hlavne Severnej Afriky a Blízkeho východu, neuznávajúcich absurdnú verziu šialeného „Níkejského“ pseudokresťanstva, propagovaného „hlavami“, stojacimi za pontIfExom rímskym. Viď. i dnes stále jedna z dôležitých príčin napr. udalostí v Libanone, Sýrii, Egypte. Či pozri zvitky od Mŕtveho mora, Nag Hammádí (bývalé Théby, Luxor, egpth: „IpAt reSet“) 1945 - 2010 a následné z pomsty povraždenie tamojších 7 koptských kresťanov „finacistami“) – dopl. prekl.

247 objektívne funkčný, NIE otrokársko-kastový – pozn. prekl.

muslimského sveta248 predstavuje nebezpečenstvo pre milovníkov politických hier v muslimskom regióne.249

V Koráne je všetko, čo je potrebné k zhateniu plánov sio-internacistickej agresie Euro-Americkej civilizácie250. Je nemúdre pre svoju neznalosť (praktickej)* sociológie sa ľahkomyselne stavať k jeho slovám: «Boh napísal: „Víťazstvo obdržím Ja i Mnou vyslaní!“» - jedná sa o muslimskú analógiu slov Alexandra Nevského «Nie v sile je Boh, ale v pravde!»251

* * *

Rozširovanie historicky reálneho žido-kresťanstva a islamu po svete bolo sprevádzané ničením národných pohanských kultov a žrectva alebo vytváraním podmienok, v ktorých „šamanizmus“ rodovo-kmeňových (klanových) spoločenstiev nemohol zrodiť žrectvo252, udržateľné v kontinuite, následnosti pokolení. Znachari, tradične a nezaslúžene nazývaní „žrecmi“, sa odlišujú od duchovestva. Duchovenstvo iba vykladá (kanonicky intepretuje)* sväté písma, a „žreci“- znachari – sa izolujú „svätými“ písmami od duchovenstva i od národa, uchovávajúc pre seba pred ostatnými utajované učenia253, ktoré sa nikdy nekanonizujú, ale sa neprestajne obnovujú praktickým obsahom.

248 Ale aj v jeho vnútri, samotnými moslimami, ako to ukazujú najmä od roku 2014 posledné udalosti okolo ISILu a mnohé predtým. Negramotní a pologramotní chudobní moslimovia sú vďačným nástrojom politiky rôznych šejkov a vykladačov Koránu, sledujúcich vlastné ciele. – pozn. prekl.

249 Muslimom je potrebné (nie deliť sa na šiitov a sunnitov, ale)* uskutočňovať Koránické prikázanie konceptuálnej moci:

Súra 3:98(103). «Spoločne sa verne Boha držte, nie deľte, a na milosť Boha k  vám pamätajte, keď nepriateľmi ste boli, a On srdcia vaše zblížil, i z Jeho milosti bratmi vás spravil!  (Srdcia zblížiť: rytmus, modulačnú frekvenciu, súlad srdcí – synchronizačný stav pri prenose inFormácií - eMocných modulov, pri kommuNíkácii. Deliť->deľte->delta - na tejto matričnej úrovni aj 4. písmeno gréckej abecedy, oproti prísloviu: „C je správne“ - písmeno tretie abecedy našej. Ma3x, strojenie, namiesto pseudotransformačnej „cube“ - „psyoptického klamu“ štvorhranu HEČP (MEST))*

99. Vy boli ste na kraji priepasti ohňa, i On spasil vás odtiaľ. Tak vyjasňuje Boh vám znamenia svoje, - možné je, že cestou priamou pôjdete!

100(104). A nech medzi vami občina bude, ktorá k dobru vyzýva, zladeniu velí i od nesúladu chráni. Takí budú šťastní.

101(105). A nebuďte takí,ako tí, ktorí sa rozdelili a stali sa ne(z)hodní, potom ako k nim znamenia jasné zavítali. Pre tých čaká trest veliký.»

Ajat (verš) 3:100 – to je neuskutočnené odporúčanie konceptuálneho vládnutia celej spoloČnosti v následnosti pokolení, pretože reč je občine (o drvivej váčšine spoločenstva)*, a nie iba o úzkom kruhu znacharských klanov, disponujúcich konceptuálnou mocou.

250 KaniBaalov? ...snažiacich sa zožrať všetkých, a keď nebude kam upírsky expandovať, i samých seba. Skutočná udalosť z jedného z kostolov v Bratislave: <Na veľkú noc sa pýta „interaktívnejší“ farár v prednej časti kostola zhromaždených detí: „Deti, a ktože z hrobu vstáva?“ Deti: „upíry“... a „dospelí“ sa akože chápavo smejú, no vskutku situáciu NEchápu.. Farárov pokus čislo 2: „Skúste znova“. Len malý chlapček sa odváži: „Johny English 2?“ znova všeobecný smiech po kostole. Rezignovaný farár: „Ježiš to bol, deti, Ježiš...“> Toľko k aktuálnym udalostiam Veľkej Noci – viď. vyššie uvedenú formuláciu R. P. Faynmana („Detí sa spýtajte! Isto vám vysvetlia.“) – dopl. prekl.

251 Na k približovaniu sa Pravde Jeho je dôležitý zdravý sedliacky rozum (a/alebo jeho modernejšia verzia – DVTR), keďže každý vnem, z ktorého sa obraz myšlienok tvorí, nie v prázdnotu („Tabula rasa“ – chybné vnímanie J. Locka, R. Descarta, G. W. Leibnitza, či B. Spinosu), ale v príslušný systém stereotypov (algoRytmiky a eMocných modulov predchádzajúcich skúseností pamäte, závislých od stroja psychiky jedinca) sa norí. Inak povedané: „Každé vzdelanie je iba prídavkom konkrétneho sTroja psychiky.“ – dopl. prekl.

252 konkurenciu otrokárskeho-sklavery systému na princípoch „biblie“ – pozn. prekl.

253 metodologické formy myslenia, spôsoby spracovávania inFormáciií, technológie myslenia, osvojované špecifickými cvičeniami, ktoré sú vo veľmi zjednodušenej forme na pomerne nízkej úrovni čiastočne praktizované i v ješivách, či dnes na špecializovaných manažérskych kurzoch súkromných nadštátnych i štátnych silových zložiek západného establishmentu všetkých 6 vojenských priorít (včítane ekonomických a mediálnych). Sú však veľmi prísne

Opravdivé žrectvo (žreci ReAlni)* vôbec nepotrebuje ťaháky písiem starých-„svätých“(?) v skut(k)oČnosti (aj sku(k)Točnosti, praxi života každodenného)*.

Starovekí Hebreji (HéBaRé)*, žijúvši v dobe kamennej, taktiež nemali znacharských hieRaArchov, schopných zrodiť tak agresívny inFormačný systém, ako je 5 kníh „Moseho“254

a všetky ostatné knihy Starého zákona. Starý Zákon nie je národným eposom, prinášajúcim národom chápanie Dobra a cestou zdolania Zla. Je to výsledok kolektívnej práce profeSionálov v oblasti teórie a praxe riadenia davo-„elitárnymi“ spoločenstvami, disponujúcich veľmi vysokou svetonázorovou úrovňou, hlbokými vedomosťami v oblasti ekonomiky, individuálnej a kolektívnej sociálnej psychológie.

Najpravdepodobnejším zdrojom cieľavedomej intePretácie (s následnou aplikáciou)* týchto vedomostí vo forme príbehov biblických255 je hierarchia znacharov („žrecov“) Egypta, ktorá sa za 3000 rokov jeho písaných dejín presvedčila o nemožnosti zabezpečiť udržateľné rozširovanie sféry riadenia metódami otvorenej vojenskej agresie. Oni ako prví pochopili, že pre riadenie cudzieho regiónu vôbec nie je nevyhnutné vojenskou cestou zvrhávať tamojšiu vládnucu verchušku, rozvracať štátnosť a nasadzovať okupačný alebo bábkový režim, ktorý za 200 - 300 rokov256 bude zvrhnutý miestnym národom. Pre riadenie je spoľahlivejšie obídením (ang. „bypass“)* vedomej kontroly vniesť účelovo namierené inverzie a antagonizmy do inFormačného prostredia zotročovaného spoločenstva. Následne tamojšia lokálna vládnuca verchuška bude riadiť svoje výrobné sily vo vašich záujmoch, t.j. ich výrobné sily sa stanú vašimi, a národ si to nevšimne, lebo pre neho existuje iba jeho vládnuca verchuška (rePrezentanti polyTikos)*.

Ak sa pozrieme z pozície žrecov (svetonázor žrectva sa odlišuje od svetonázoru “davu“, „elity“ a znacharstva) na knihy Biblie, „Genezis“, „Exodus“, „Numeri“, tak práve v nich sú zaznamenané prvé dve etapy začiatku expanzie staroegyptského znacharstva metódou „kultúrnej“ spolupráce.

dávkované podľa kasty určenia daného „dôstojníka“, (a)ideožoldniera. Monopol na celostný prehľad psyop technológií aktualizovaného staro-nového štandardu si však pre seba necháva skutočná j„elita“, „Zo stola ktorej ostatným psíkom, tu a tam predhadzujú za hrsť kostí, zrkadla obrazu celého čriepok.“ – dopl. prekl.

254 helénsko-grécky PentaTeuch (Päť nástrojov, nádob, lodí), hebr. “tórah“ (zákon, doktrína). Prvých 5 z 24 kníh Tanakh, prešmyčkou At´Ankh(?),pokračujúcich v Talmude, Midrash, Mishna a Halakha. – pozn. prekl.

255 Predchádzala jej podľa viacerých príznakov mnohogeneračná etnologická príprava zozbieravania a funkčného vyhodnocovania pôvodných príbehov jedného z vybraných semitských kmeňov, chrámových sluhov, podliehajúcich výnimke tvrdých zákonov mixovania a rás v starom Egypte. Následne boli ľudové poviedky Chabiruov (héBaRé, Hebrejov) systematicky prepracované a skompilované s cieľom postupného preformovania stereotypov a vytvorenia nových účelových kolektívnych emócií samoriadenia novozostrojenej kultúry myslenia. V (a?)sociálnoinžinierskej terminológii: „preformátovanie“ kolektívneho podvedomia všetkých jeho členov s dostatočne stabilnou (v priebehu plánovaných ďalších operačných udalostí) mierou presnosti.

256

? Napr. známe obdobie mittanských a chetitských vojen, trvajúce viac ako 300 rokov (12 generácií). Egypt si vtedy (17. - 14. stor. pred n.l.) vydržiaval viac i menej úspešne skupinu „prelietavých“ vazalských štátov na strategickom území dnešnej Palestíny, Izraela, Libanonu a Sýrie. Vyvstáva otázka, do akej miery modernejšie monoteisticky ovplyvnil Egypt Chetitov a do akej miery Chetitské monoteististické a viaceré ďalšie blízkovýchodné tendencie (štátno-mestských bohov - genealógia An, Antum, Aja, Samas, Taru, Elil, Ea) i na nich naväzované celkovo pozitívnejšie filozofické systémy a negatívnejšie kulty ovplyvnili Egypt. T.j. základné parametre konkurencie a konfliktov vtedajších kňažsko-ideologických systémov. Vieme, že počas achetatonského, navonok mierovejšieho obdobia, existovali dokonca i rodinné zväzky faraónov s Chetitmi a Mittancami (až po politickú aféru „Dachamunzu“ - vraždu syna Chetitského veľkokráľa egyptskými agentami). Viď. čiastočné paralely vývoja štátnosti u Chetitov a Egypta (interné paralely dokonca aj v titulatúrach 12. a 18. dynastie): duálny systém riadenia (tandem volený kráľ a kráľovná, kráľ a kňaz, kráľ a syn u Chetitov a Dvaja kňazi v Egypte, neskôr i faraón a jeho žena...), zjednocovanie polyteistických kultov, ich integrácia i export, prerábky a reexport, snahy o celkové religionistické štandardizácie, čiastočne tradičný interný monoteizmus „elít“ atď. – dopl. prekl.

Zajatie egyptské - etapa prvá. „Zajatci“ neboli (na rozdiel od ostatných)* premiešaní v otrockom stáde Egypta257, ale, stanúc sa chrámovými otrokmi, zachovali si svoje obyčaje, spôsob života, zvyky, nevyhnutné na kočovanie. Prebiehalo skúmanie kolektívno-individuálnej psychológie kmeňov (vybratých zo strategického územia258)*, ktoré nemali štátnosť (komplexnejšie spoločenské zriadenie systému zjednotenia a špecializácie práce)* a stáli na veľmi nízkom stupni rozvoja pri porovnaní s Egyptom. Prebiehalo prenikanie periférie znacharstva do sociálnej organizácie týchto kmeňov.

Sinajské „putovanie“ - etapa druhá. Pod vedením „žreca“ – sprievodcu exkurzie, zosobneného biblickým Mojžišom259 - prvého v dejInách zaznamenaného antisemitu, počas 42 rokov dve pokolenia, narodené v púšti, nepoznajúce rozdiel medzi dobrom a zlom (viď. „Numeri“, hl. 14 v pravoslávnej Biblii: doplnenia zo Septuaginty sú v hranatých zátvorkách), ZÁMERNE boli demoralizované260 zdarma poskytovanou „mannou nebeskou“. V izolácii od druhých národov im vymývali mozgy261, nastavovali chápanie dobra a zla, odlišné od všeľudského. Dôsledkom toho, po ubehnutí 42 rokov, z púšte262 vtrhla do (strategického pohraničného územia)* do Palestíny nie horda

257 Na rozdiel od ostatných otrokov, ktorí boli z dôvodu opakovaných a potenciálnych revolt prísne metodicky miešaní, aby si vzájomne jazykovo a kulturologicky nerozumeli. Opačné rasové princípy boli zasa zachovávané pri cudzích osobách, ktoré sa väčšinou nemohli ľubovoľne pohybovať mimo pre nich definovaných území (napr. bežní migranti, obchodníci?). Taktiež boli aj rôzni cudzí žoldnieri segregovaní do samostatných jednotiek (núbijskí lukostrelci, hopliti z Hélady, ...). Inak vyzerá, že mimo týchto výnimiek pre zajatcov, prevažoval v Egypte skôr niečo ako nevoľnícko-námedzný socio-ekonomický systém, pričom hustota populácie tam na km2 bola pravdepodobne s odstupom najvyššia v celom vtedajšom svete (3 úrody za rok, hlavne obilia - tvrdej meny chrámových baankh a cca. 10 mil. populácia). Geologické podmienky, klimatické pásmo, ..., v tejto starovekej „polymegapolis“ výrazne zrýchľovali vývoj dominantných socio-kultúrnych procesov s masívnym vplyvom na životné prostredie a civilizáciu ako celok. Viď. vedúca úloha Egypta vo vede a kultúre po tisíce rokov. Iné podobné aglomerácie (Mezopotámia, údolia Indusu a Gangy, Čínska nížina, Mexiko, oblasti Peru...) síce tiež disponovali efektom „zrýchľovania času“ s jeho pozitívami i komplikáciami, no v základných predispozičných parametroch sa asi ťažko mohli rovnať Egyptu (kraju KaMet, TaMeri)... – dopl. prekl.

258 pohraničného pásma stretu štyroch ríš – Kádeš, ArAzAlAmon. Amon samozrejme nebo(l) bohom štátnym vždy, ale protagonisti, kňazi jeho „ducha“ v ThéBa(ch) sa k totálnej ekonomickej nadvláde prepracovávali systematicky po stáročia. Obnova spoločenského zriadenia (état) oslobodeného od ich vplyvu bola teda logicky, okrem iného, tiež Achnatonovým motívom prvej známej masívnej oficiálnej monoteistickej reformy... – dopl. prekl.259 Biblické zobrazenie sa odlišuje od reálnej osobnosti Moseho, chudákovi ktorému (a)sociálni znachari Eg(y)Pta(h) diela SVOJE pripisujú. – pozn. prekl.

260 Metóda deformácie kulturologických stereotypov pomocou tzv. pracovnej deprivácie (cieleného „ničnerobenia“), kombinovanej s ideologicko-bojovou prípravou. Človek, keď má prikázané zo zákona nič nerobiť (okrem napr. nejakých rituálov), alebo je k tomu donútený, začne mu, ľudovo povedné, nevyhnutne „šibať“. T.j., aspoň väčšine obetí takýchto či už jednotlivo, alebo masovo nasadených (a)sociálno-inžinierskych kulturologicky podmienených procedúr. Porovnaj taktiež: spánková deprivácia, waterboarding, svetelná deprivácia (pobyt v tme), samotka a iné, hlavne vojensko-policajné metódy silových zložiek korporácií a bývalých štátov pri „lámaní vôle“ (vedomia, preformátovávania stereotypov - emócií) cieľových skupín soft- a hard-skillovými štandardizovanými i tzv. „neštandartnými“ metódológiami. Viď. vyhlásenia niektorých sebevadomých „vyšetrovateľov“ z blockBusterových holy-vúdu-ových filmov: „Dajte mi ho a ja ho zlomím. Je to len otázka času. Spolupracovať TAK či ONAK bude.“...a najbezpečnejšia je kolaborácia podvedomá, na báze nespochybňovaných automatizmov, dištančne masovo-štatisticky dostatočne pravdepodobnostne-predurčene sformovaných a riadených zvykov vykonávateľa definovaných úloh. – dopl. prekl.

261 dnes tzv. braiwashing, keď profesionál dokáže za niekoĺko hodín, či dokonca minút iba soft-skillovo (bez fyzického nátlaku) preprogramovať zvolené parametre psychiky mnohých jedincov i naraz ad hoc a nieto ešte, keď má k tomu k dispozícii 1-2 alebo viac generácií času s tímom „profesionálov“. – dopl. prekl.

262 „Zablúdiť“, či „schovávať sa“ po dve generácie na prázdnej pustatine s územím menším ako Slovensko 42 rokov?! Egypt na danom území prevádzkoval v podstate iba bane – vyhnanecké koncentračné tábory pre politických oponentov, trestancov a vojenských zajatcov, zamerané na ťažbu medenej rudy a tyrkisu. T.j., pri dlhodobých kultologických operáciách (pri vtedajších prostriedkoch) sú 2-3 generácie opracovávania minimálnym obdobím na stabilnejšiu - dostatočne udržateľnú fixáciu projektovanej podprahovej ZMENY zásadnejších kolektívnych stereotypov (kolektívneho podvedomia-ducha). Viď. dnes napr. špecializované školenia a tvorivé dielne (workshopy), zamerané na formovanie korporátnej kultúry hlavne pre personálnych manna-žerov (HR departmenty). Dnešné multimediálno-

kočovníkov, ale plemä-biorobot – banda lupičskej „šestky“, riadená generalitou mafie: perifériou (a)sociálneho znacharstva Egypta263. Samozrejme, že v tomto starovekí Hebreji a ich potomci nenesú plnú vinu za to: egyptskí (a)sociálni znachari zapriahli do voza (informačno-vojenskej)* expanzie tých, ktorí boli k nim geograficky bližšie a v sociálnom rozvoji nižšie ako oni.264

„Manna“ nie je prírodným javom265. Jediný jej možný zdroj (v daných objemoch)* sú obilnice chrámov Egypta, z ktorých bola privážaná do oblasti sinajského (a)sociálneho experimentu podľa dopredu „Mojžišovi“ predpísanej trasy. V opačnom prípade by sme sa s ňou stretali aj naďalej ako s prírodným javom, hoci aj zriedkavo.

Neskoršie, podľa miery stabilizácie životného údelu podľa zlodejského „zákona Mojžišovho“, sa (a)sociálni znachari ukryli v jednom z výkladov zákona a v kolene Lévi. Je to možné pochopiť zo Starého Zákona a prác266 Jozefa Flávia, ktorý sám bol prvosväteným - veľkňazom.

S objavením sa kresťanstva, formovanie ktorého prebiehalo taktiež nie bez kontroly267, a so začiatkom jeho rozširovania začalo regionálne žrectvo miznúť a staroegyptské žrectvo sa transformovalo na medziregionálne (a)sociálne znacharstvo. Na Globálneho nadžidovského Prediktora, ak by sme vo vzťahu ku globálnej civilizácii používali pojmový aparát Dostatočne všeobecnej teórie riadenia. Rabinát sa vo vzťahu k nemu stal nevoľníkom, na čo priamo poukazoval Mohamed.

No tak sa veci majú, iba ak sa na dejiny a písma vieroučení kultov z pozície žrecov pozeráme, majúcich reálnu predstavu o moci až po konceptuálnu, vrátane. Ak sa však na celú vec pozeráme z pozície „elity“ alebo „davu“, majúcich systém stereotypov rozpoznávania javov, od Žrecov odlišný (tupý)*, tak sa všetko javí úplne inak, a síce: kaleidoskop historických náhod, v ktorom je skrytý

interaktívne (finančno-filmovo-spravodajsko-herno-zábavného priemyslu) možnosti tzv. „psyop“ ležia samozrejme v mnohom oveľa ďalej, avšak niektoré staré osvedčené metodológie dostatočne presnej masovej manipulácie, aplikované ďalej hlavne v tzv. „náboženstvách“, sú stále neprekonané. – dopl. prekl.

263 „Padlých anjelov TaMeri“ – pozn. prekl.

264 Formovanie historicky reálneho židovstva je skúmané v práci VP ZSSR «Sinajské putovanie». Analýza textov hl. 14 knihy „Numeri“ a Koránu ukázala, že starovekí Hebreji zavrhli opravdivé Zjavenie, dané im cez Moseho (Mojžiša), po čom sa obeťou dopustenia Božieho voči odpadlíkom stali. Egyptský znachari si potom len „etnografický materiál“ na spracovanie vzali a následne výmysly svoje, Mosemu pripísali.

265 Z času načas prebleskne nejaké nové senzačné „vedecké“ odhalenie v médiách ohľadom „manny“. Raz sú to ztuhnuté výlučky vošiek, žijúcich na tamariškových kríkoch, inokedy plody krovín, ktoré bohato zarodia pri mimoriadne priaznivých podmienkach... Ale to všetko môže byť maximálne len občasným doplnkom stravy pre pár desiatok jednotlivcov, no nie permanentná strava stoviek, či dokonca tisícov ľudí. Tak aj v Biblii popisovaný úhyn prepelíc... –dopl. prekl.

266 (Jozef ben Mattijahu, z kráľovského rodu Hasmoneovcov (veľkňazov Makabejských). Bojoval v 1. vojne židovskej proti Rímu ako vysoký vojenský veliteľ, bol „zajatý“ a urobil v Ríme kariéru hlavne ako „prognostik“.)* Autor historických prác: „Židovské starožitnosti“ a „Židovská vojna“

267 Bolo len otázkou času, kedy vtedajší asociálni kultologickí inžinieri z kňažských kást identifikovanú objektívnu tendenciu „osedlajú“. Samozrejme za nedostatočnej pozornosti davu, proti vôli ktorého Boh konať nezvykne, bo by zákon svoj, vôle slobodnej porušil. Súra 7 Verš 160: „..i správaním svojim ...nie Nám, ale sebe uškodili.“   Viď. „Esénske polygónne cvičenia“ ako príprava na zoslanie (sociologicky odborne i vtedy už dostatočne presne vypočítateľné) očakávaného, ďalšieho „posla Božieho“ (proroka) a „príležitosť“ vy- a zne-užitia vlny ním vyvolanej, na ktorej by egomaniaci nejaké to ďalšie tisícročie „posurfovať“ mohli ďalej. No na to treba dav pripraviť, zaočkovať, stereotypy do „záhradky“ nasádzané odladiť, že by naostro, nebolo viac „katastrof“ - strát riadenia stáda NEsvojho. Toľko k zvitkom od Mora Mŕtveho. – dopl. prekl.

pluralizmus názorov268 o jednej a tej istej historickej zákonitosti i nepoznateľná „obdivuhodnosť“ židovstva.

Z pohľadu teórie riadenia, sú dejiny Euro-Americkej civilizácie koncentráciou riadenia v objemnejšom supersystéme metódou zostrojenia medziregionálneho konglomerátu medziregionálnym centrom riadenia, nesúcim plnú funkciu riadenia na úrovni celosupersystémového významu. Medziregionálne centrum riadenia dlhodobo podporuje svoj monopol na tento druh činnosti. Koncepcia globálneho riadenia a zotročenia všetkých je otvorene vyjadrená v Biblii: drvivá väčšina davu sa k nej stavia nezúčastnene ako dobytok, a väčšina „elity“ - politikov a „vlastníkov parLamentov“(veľkých kombinátorov káporáčnych)* - s ňou (potichu i nahlas)* súhlasí... Nielenže v nej nebezpečie nevidia, ale i nespokojnosť zlostnú vyjadrujú v spojení so snahami o vecné preskúmanie jej obsahu. Všetko ostatné sú drobné historické detaily, nepredstavujúce ani trocha podstatnú zaujímavosť na tejto úrovni zhrnutia čiastkových procesov a faktov vnútri objemnejšieho procesu koncentrácie riadenia na princípe biblickej doktríny zostrojenia rasovej269 „elitárno“- nevoľníckej globálnej civilizácie.

«Národ je dejinne sformované, stabilné spoločenstvo ľudí, vzniknuvšie na báze spoločného jazyka, územia, ekonomického života a psychického zloženia, prejavujúce sa v spoločnej kultúre. <…> Iba prítomnosť všetkých príznakov, daných dokopy, dáva nám národ».270

Je to klasické definovanie národa v maxisticko-leninistickej sociológii. Zahŕňa všetkých, okrem svetového židovstva.

No existujú aj iné definície národa, napríklad:«Národ - to je skupina ľudí so spoločnou dejinnou minulosťou a obecne uznanou

príslušnosťou v súčastnosti, stmelená kvôli existencii spoločného nepriateľa»271.268 Tzv. „právo na názor“ je základom pseudoliberalizmu - totalitárneho zotročujúceho modulu samoriadenia spoloNEčnosti. Vytvára stereotyp zastavujúci rozvoj myslenia na „soft“totalitnom stupni nehľadania čo najlepšieho zatiaľ možného názoru-chápania zvolených skúmaných javov a ich vzájomnej hierarchickej previazanosti. Pseudoliberalizmus spôsobuje NESCHOPNOSŤ HĽADANIA GLOBÁLNEJ FUNKČNEJ ALTERNATÍVY RIADENIA OBJEKTÍVNEHO PROCESU GLOBALIZÁCIE. V tomto zmysle je teda úlohou dnešného tzv. „liberalizmu“ konzervovanie podPrahovo otrokárskeho modelu a zebezpečovanie jeho bezvýchodiskovosti. T.j., nemožnosti oslobodenia sa uväznených človeku podobných opíc, ovčanov z jeho infernálneho kruhu „kóšer“ koSSiara, pekla pozemského, a tak odsunutím reálneho Kráľovstva NeBeského... do sveta chymér utópie akože nerealizovateľnej. Pseudokonzervativizmus za ním tiež o moc nezaostáva. Ide o bezdôvodné lipnutie na zaužívaných streotypoch bez prehodnocovania ich funkčnosti vzhľadom na objektívne sa meniacu situáciu. T.j. blokuje vývoj odkryto, kdežto pseudoliberalizmus robí to isté, len skryto. Podobne, ako marxizmus a tzv. “cirkvi“ ohľadom existencie Boha a pod. Skutočný funkčný liberálny konzervativizmus je identifikácia objektívnych procesov, ich hodnotenie a riadenie, spolutvorenie-sTrojenie... podľa plnej funkcie riadenia, naviazanej na osobné mravné štandardy daného jedinca a/alebo kolektívu. T.j., vyzerá, že prakticky len na najvyššej úrovni existuje oprávnenosť tzv. „čierno-bieleho videnia“. Egokoncept vs. Neegokoncept (Bohocentrizmus). 2 vs.1. Preto v tomto zmysle trivium inDiviDua. Triviálnosť existencie postavenej i na nielen Boetiovom quadriviu a triviu. – dopl. prekl.

269 Na princípe „prirodzenej“, akože „bohom danej“ vyvolenosti - nadradenosti jedného národa nad inými. Samozrejme dnes už dávno vieme i to, že dnešní židia - judaisti sú multietnickou ideológiou konvertitov, a potomkovia pôvodných Hebrejov (Palestínčania) sú dnešnými judaistami (dedičmi aDei zvráteného judaizmu) vraždení, ako Kanaanci Hébaré starými. Tým sa ich kruh bez sebareflexie vlastne uzatvára. Isto: ZloDej kričí ako prvý vždy, keď ho objavia: „Chyťte zlodeja!“ Najväčší rasista: „Chyťte rasistu!“ No zároveň na ďalšej úrovni chápania ide o bežný systém manna-žerského preregulovania. T.j., akože potierať rasizmus verejne tak extrémne, až takmer všetci budú presvedčení „rasisti“, na čo môžem pred ních ja, „samovyvolený“, s kľudom nesvedomia amorálne rovných predstúpiť ako „spásny“ GodOt-Mäsiaš(r?) - „bohom“ daný globalizačný nacista.. Toľko v skratke k poniektorému aspektu židovského rasizmu, človečiny asi najtvrdšieho dešpektu. – dopl. prekl.

270 J. V. Stalin „Marxizmus a národnostná otázka“.271 «Proti sionizmu a izraelskej agresii» ,Moskva, 1974, str. 61, 62. (Zborník materiálov progresívnej tlače. Zostavili: V. I. Kyselev, N. P. Olejnikov. Akadémia vied ZSSR, Inštitút Východných štúdií. – Moskva, vydavat. Veda, 1974).

V podstate je to definovanie mafie-bandy, pretože, ak niet nepriateľstva medzi národmi, tak národy spolu s ich odlišnými - jedinečnými kultúrami „miznú“ a „zjavujú sa“ znova s obnovením nepriateľstva. Iba mafia vidí v spoločnosti otroka, keď je spoločnosť poSlušná; a nepriateľa, keď sa spoloČnosť voči mafii bráni. Túto definíciu národa ako mafie-bandy dal zakladateľ súčasného sionizmu Theodor Herzl. Nemožno pod ňu zahrnúť ani jeden národ, okrem svetového židovstva, ktorého ekonomické spoločenstvo je spoločenstvom parazitov-geschäftmacherov (kšeftárov, špekulantov272)*. Židovstvo totižto všade uprednostňuje výlučne „prestížne“ profesie, vyhýbajúc sa tak rovnomernému rozšíreniu po celom spektre profesií, v rámci celospoločenského zjednotenia práce, proporcionálne k svojej početnosti v zložení národných spoločenstiev. Objasňuje to, to svojou osobitou genialitou, to podkutosťou v genialite.

V historickom procese bolo židovstvo celkovo spoločenskou bázou medzinárodnej (t.j. internacionálnej) mafie špekulantov, zamaskovanej za národ jej tvorcami.

Z pohľadu teórie riadenia je židovstvo fragmentom supersystému, osobitnou, zvláštnou úrovňou v jeho organizácii, ktorá je nesprávne identifikovaná regionálnymi centrami riadenia. To zo židovstva robí nekontrolovanú úroveň regionálnej spoločenskej organizácie a umožňuje riadiť región zvonku, vnášajúc cez túto, regiónom nekontrolovanú úroveň medziregionálnu riadiacu inFormáciu273, obídením kontroly vedomia (vedomia jeho oficiálnej riadiacej „elity“)*. Včítane obídenia kontroly vedomia samotných židov, inak by T. Herzl neľapol svoju definíciu národa-banditov.

Rozsievanie židov (diaspora)* nie je žalostným dôsledkom „antisemitizmu“, ale (cieľavedomým systematickým)* prostriedkom riadenia medziregionálneho konglomerátu. V cieľoch zjednodušenia tohto riadenia je želateľné narušiť formovanie duše dospelého človeka. Informačné prostredie judaizmu počíta však, okrem bezduchej štandardizácie života podľa Talmudu, aj s inými metódami...

Následkom obriezky na 8. deň sú neprestajne odkryté receptory na hlavičke pohlavného orgánu, ktoré sa za normálnych okolností odkrývajú epizodicky na veľmi krátke časové intervaly (pri porovnaní s celkovou dĺžkou života) až po vstupe organizmu do obdobia pohlavnej zrelosti. Obsluha (energetický servis)* týchto receptorov v normálnych podmienkach vyžaduje vysokú spotrebu zdrojov nervového systému ako celku a hlavného mozgu ako jeho súčasti. Následkom obriezky prebieha celý proces formovania štruktúr nervového systému na porušenom - deformovanom informačnom podklade274, čo je sprevádzané aj narušením procesu formovania informačného zabezpečenia správania sa jedinca275.

272 Businessman - money maker, NOT money earner – pozn. prekl.

273 Informačnú infekciu, vírus, trójsky kôň, červ... špeciálneho určenia pri riadení procedúr automatizmov (emócií) cieľovej skupiny (kultúry, subkultúry až po jednotlivcov) pomocou kulturologických submatríc, vektorov, „virtuálnych agentov“, ktorí majú svojich nosičov-hostiteľov. – pozn. prekl.274 v IT terminológii: Zabudovanie míny a presnejšie „zadných vrátok-backdooru“, nie len do bežiaceho sociologického operačného systému (u zvoleného jedinca a/alebo kultúry), ale už do jeho BIOSu (resp. invázia o úroveň hlbšie v OSI modele pri sieťových systémoch), alebo do firmware zvoleného periférneho modulu. Celá IT terminológia syntetických systémov bola budovaná ako zjednodušená verzia (derivát) IT terminológie biosociologických operačných systémov kulturologického inžinierstva. – dopl. prekl.

275 U obriezky nejde o technológiu v oblasti tzv. „hodnotového (,konceptuálneho?) manažmentu“ novú. Používala sa od pradávna pre odchovancov „elít“ - vrchné kasty hlavne kňazov nielen v Egypte..., dávno pred vystúpením starovekých Hebrejov na scénu dejín. „Psyché“ ni(e)kým vyvolených jedincov tak bola (v z pohľadu jej formovania pomerne kľúčovom období) ešte deformovaná aj ŠOKOVO - extrémne bolestivým „chirurgickým“ zásahom - impulzom na koncentrovanom nervovom zakončení. Oficiálne deklarovaný tzv. „hygienický faktor“ tam samozrejme tiež hrá svoju marginálnu rolu. Ako sa teda v j„elitných“, mravne skazených kruhoch inFerna potichu „vravieva“: „Keď nie dolná, tak horná...“, alebo aj-aj... – dopl. prekl.

Starý Zákon hovorí:«Synov Izraelských S´alAmon robotníkmi nerobil, ale oni jeho vojakmi, jeho

sluhami, jeho veľmožmi, jeho vojvodami a vodcami jeho vozov i jeho  jazdcov boli».

Sú aj iné údaje - dôkazy ohľadom neželateľnosti alebo neprípustnosti toho, aby sa „Zákon“ dodržujúci žid zaoberal tými alebo inými (normálnymi)* odvetviami pracovnej činnosti. Avšak pri pracovnej činnosti sa rozvíjajú tvorivé schopnosti človeka, zviazané s jeho osobným vnímaním harmónie Stavby sveta - Universa a kultúrou obrazného (náZorného)* myslenia. Týmo spôsobom judaizmus potláča obrazné myslenie zákonuposlušného žida. Keďže kultúra je jedným z faktorov tlaku prostredia na populáciu daného druhu, ktorému sa podriaďuje pri zmene pokolení aj genotyp (ide o mutačný vývoj)*, tak takáto „kultúra“ deformovala genetickú matricu potenciálnych možností a prednastavení židovstva smerom k narušeniu obrazného (názorovo-mravného)* myslenia a k niektorým ďalším defektom. Celé toto dielo sa urýchľovalo uzavretosťou vo vzťahu ku gójskemu276

prostrediu a príbuzenskými manželstvami. Narušenia obrazno-spojitého myslenia židov sa odrazili v ich vnímaní „gójskymi“ spoločenstvami, podloženom masovou štatistikou, ako charakteristické osobité prednastavenie židov ku (kariére)* „lži a podvodu“ obchodníkov - kšeftárov a zraniteľnosť židov, neželajúcich si stať sa kšeftármi277.

V biológii úbytok v jednom sa kompenzuje prevahou v druhom. Šach, matematika a rad ďalších druhov činnosti, vyžadujúcich rozvinuté abstraktno-logického myslenie, sú prejavom tejto kompenzácie.

No nie «algebra preveruje harmóniu»278.

Dielo „Kapitál“ nie je do konca dopísané preto, lebo Marx sa v otázke «dogmy Smitha» mýlil (alebo bol do omylu niEkým vovedený?). Následne vo všetkých zväzkoch „Kapitálu“ nebol schopný vyriešiť logické protirečenia, vzniklé z tohto dôvodu. Lenin chyby Marxa potvrdil (neopravil, ale rozvinul)*, a tak ich všetky ďalej dav kvôli ich autorite nespochybniteľne nasledoval z dôvodu intelektuálneho príživníctva. 276 Židovský termín pre nežidovské prostredie. (Doslovný preklad: „podľudia, dobytok, hmyz, majetok „vyvolených“. Vyvolených JHWH = „jediným“ duchom, pôvodne skôr klanovým, krvilačným duchom – „bohom“ vojny starých semitských Mediáncov, žijúcich na pravom brehu Červeného mora a neskôr zo známych „politických“ dôvodov vyvraždených rukami starých Hebrejov na popud nimi privlastneného samotného krutého „JHWH“. Príbuzenské manželstvá sa nevytvárali len z majetkových dôvodov. Kľúčovým dôvodom formovania tohto stereotypu kňažskými kastami u periférie svojej „elity“ bolo, že procedúra umožňovala o.i. aj programovú degeneráciu dynastie v prípade jej výstupu na konceptuálnu úroveň riadenia. Išlo hlavne o bezpečnostný mechanizmus (safety procedure) pseudoreligiózneho stereotypu, vysvetľovaný „učiteľmi“ svojim obetiam rôznymi „náboženskými“ dôvodmi, a keď mladý faraón, kráľ, či cisár „pochyboval“, prešlo sa k „vysvetleniam“, s poukázaním na pragmatiku zachovania majetku, ako kontinuity zachovania moci prostriedku. T.j. zabezpečenie informačného náskoku kňazov pred „svetskými vládcami“, za proxy maskou ktorých, si kňazi v tichosti robili svoj “biznis“ reálnej moci..., a najlepšie, keď oficiálny panovnícky rod naozaj veril, v ilúzii žil, že má skutočnú moc, o konceptuálnej spravidla ani nevediac.)*277 Tí sú aj nadrabinátom a časťou rabinátu podľa zverských zákonov Talmudu v prípade „komplikácií“ (viď. prešvihnutia úžerníckých operácií, nenažranosti starozákohnných výpalníkov) opakovane po generácie predhadzovaní ako súkmeňovci-izákovci okradnutému davu rozzúrenému. Na obetu pre krviLačného JHWH, aby Fénix, na prachu pogromu a najlepśie vojny občianskej, znova z popola vzlietnuť mohol, had medený za obnovy, rastu znova kožu zhodil. V neposlednom rade aj „ako exemplárny trest“ neuposlúchnutia konsenzu rabínov pre ostatný Kanonenfutter „samo“vyvolených. Tak sa koliesko „óSudu“ Sethanovho, ich infernálneho kolesa mlynského uzatvára. Preto sa tak židia i najviac svojich „vlastných“ boja. Tak, ako i murári nespokojní, čo sťa AtLas hóru-pyramídu, na chrbte nesú neslobodu neslobodní. – dopl. prekl.

278 I keď jej do istej miery poskytuje osnovu vo forme zohľadnenia už spomínaných transcendentných iracionálnych čísel a vzorcov, polynómov k ním vedúcich. Viď. zlomky fibonacciho postupností, rezultujúce do zlatého rezu a „intuitívnej“ príjemnosti obrazov a stavieb, kde je zohľadnený; eulerovho čísla, čísla pí, a pod.; polyrytmov - špecifických frekvenčných pomerov v hudbe, imitujúcich podvedome príjemné nekonečno, a pod. – dopl. prekl.

Lev Davidovič Bronštejn (Trocký) takmer 40 rokov ohlasoval teóriu permanantnej revolúcie. A za 40 rokov sa v nej nič obsahovo nového neprejavilo, len sa menili formy a logika jej zdôvodňovania.

Obrazná strana myslenia, poskytujúca odhalenie PROCESOV, je v marxizme úplne slabá. Takisto aj všetky druhy „avandgardného“ umenia väčšinou odkrývajú nie hĺbku harmonického rozvoja zdravého podvedomia, ale celkovo dokaličenú psychiku a konkrétne zvrátené obrazné myslenie, vyplesnuté na úroveň vedomého vnímania.

Narušenie obrazného myslenia zjednodušuje riadenie zákonoposlušnej masy židov. Rodí veľmi vysokú pravdepodobnosť toho, že pokiaľ tejto mase sa dá kruh dogmatických pojmov, tak úroveň obrazného myslenia tejto masy ju279 nemôže vyviesť za hranice jej zvonku daného kruhu280, a abstraktno-logické myslenie ju (masu biorobotov)* bude vodiť iba v jej ohrade.

Z uhla pohľadu teórie riadenia sa Euro-Americká civilizácia vyskladala ako interregionálny konglomerát so všetkými jeho charakteristikami, preskúmanými v Dostatočne všeobecnej teórii riadenia281.

Existuje veľmi udržateľné interregionálne centrum riadenia so svojim systémom periférií, vniknutým do jednotlivých ovládaných regiónov - nadžidovský prediktor a svetové židovstvo. Centrum riadenia a jeho udržateľná systémová periféria nesú však v sebe inverziu cieľových prioRít282. T.j., koncentrácia riadenia má vyššiu prioritu, ako zachovanie dosiahnutej úrovne rozvoja regiónov a ochrana prírody. Vektor cieľov komponentov konglomerátu - jeho regiónov - obsahuje mnohopočetné vzájomné inverzie a antagonizmy: práva dospelého môžu potláčať práva dieťaťa; práva jednotlivca sú nad právami spoloČnosti, t.j. práva osoby sú nad právami ju zrodiaceho druhu; záujmy kolektívu sú nad záujmami rozvoja celospoločenského zjednotenia práce: záujmy všetkých „elít“ stoja nad záujmami všetkého davu; „robenie“ peňazí – celospoločenskej abstraktnej výMennej jednotky – je prednejšie, ako výroba spotrebných produktov a služieb a zachovanie prírody.

Miera prípustného narušenia všetkého vyššie uvedeného je regulovaná zákonodárstvom: zákon stojí nad všetkým; a zo zákonov najvyšším je „zákon Mojžišov“. Zákon stojí nad mravnosťou, aj keď z pohľadu historického vývoja je zákon nielen rámcom prípustných medzí nemravnosti a zločinnosti spoločenstva, ale aj hranicou, na ktorej sa jedna určitá283 morálka chráni pred druhou, s ňou nezlučiteľnou284, v jednom a tom istom spoločenstve. Do davo-„elitárneho“ rozdelenia (kast(r)ácie)* spoloČnosti zákon v jeho súčasnej podobe neexistoval. Mravnosť existovala preto, lebo ochrana prírody bola prvoradá, dominovala vnútorným záujmom spoločnosti. Záujmy spoločnosti stáli nad 279 biomasu, nosiče programu, ľudstva pohromy a nevyhnutného(?) pogromu – pozn. prekl.

280 Psyop tzv. „kóšer košiara“. – pozn. prekl.281 v DoStatočne všeObecnom poZorovaní riadenia; hellénský výraz, termín „theoriá“ slovensky znamená „pozorovanie“ – pozn. prekl.

282 cieľových stereotypov a im zodpovedajúcich metodík, spôsobov ich dosahovania = algoRytmiky spracovávania informácii = stereotypov = rítov. AlgoRytmus, kde algo je lat. skratka z “aliquod“, slovensky „nejaký“. T.j. rozlíšenie, vyhodnotenie a skladanie nejakých frekvencií (procesov), t.j. metodika, metodológia práce s rytmami, keďže nič iné v okolitom svete a v nás samých, zatiaľ nepoznáme. – pozn. prekl.

283 Definovaná, de fini, od konca, od cieľa - 2.ega, alebo 1.Boha – pozn. prekl.

284 Z pohľadu prioritných položiek vektora cieľov principiálne nekompatibilnej... Čo ale na niektorých nižších úrovniach za istých okolností spoluprácu úplne vylučovať nemusí.. Viď. základy vyššieho a hodnotového manažmentu - integrácia cieľového vektora konkurenta pod objektívne objemnejšie vyššie ciele, a tým jeho automatické ovládnutie od definovaného bodu, cyklu x+1... Vyjadrené v starom známom „Robím pre toho, kto pre mňa robí“, či PlutArchovo Trajánovi: „Ty vládneš, no i tebou vládnu.“ – dopl. prekl.

záujmami člena spoločnosti285. Nebolo stálych defektov vo vektoroch cieľov spoločnosti, a tak nebolo treba ani zákonodarstva, ohraničujúceho škody, vyplývajúce z defektnosti vektorov cieľov. Celkovo je síce interregionálny konglomerát riaditeľný, avšak rezerva udržateľnosti riadenia je u komponentov konglomerátu mizivá, odhliadnuc od toho, že systém jeho riadenia spolu so svojou perifériou (židovstvom) sú veľmi stabilné.

Na udržanie interregionálneho konglomerátu v podmienkach „etnickej“ uzavretosti židovstva (jeho pseudorasistických princípov)*, je potrebné previazanie všadeprenikajúceho židovstva s gójskym spoločenstvom. Tomuto cieľu slúži „slobodo“murárstvo, opierajúce sa na toleranciu voči cudzím presvedčeniam («pluralizmus názorov») za podmienky, že sa netýka otázky o pravdivosti a lživosti a taktiež o zdroji a procese vzniku a vývoja (genealógie a ju formujúcej metodológie)* týchto presvedčení.

Ohľadom činnosti „slobodo“murárstva existujú dva krajné uhly pohľadu: po prvé – vnútorný (interný) uhol pohľadu samotného „slobodo“murárstva, ním ohlasovaný s cieľom sebareKlamy, - bratstvo sa zaoberá „zostrojením «Chrámu S´al´amonovho» v spoločnosti, aby všetkým dobre bolo; po druhé - vonkajšia „židožrútska“ – bratstvo sa zaOberá «žido-“slobodo“murárskym sprisahaním», z ktorého je všetkým zle286. Oba uhly pohľadu, ak sa na ne pozrieme z pozície teórie riadenia, sú nepravdivé.

Riadenie davo-“elitárneho“ spoločenstva je celkovo uskutočňované znacharskými klanmi podľa schémy prediktor-korektor štruktúrnym i bezštruktúrnym spôsobom na základe princípu: každý príslušník davu (ovčan, davokrat)*, NEĽUTUJÚC SÍL, podľa miery svojho chápania žije a pracuje pre seba; a mierou svojho nechápania, NEĽUTUJÚC SÍL, žije a pracuje na príslušníkov davu (tiež ovce)*, chápajúcich viac ako on. Všetok dav - jednotlivé tlupy v ňom, sú majetkom znacharov, aj keď si to neuvedomujú287, a stroja (spolu, každý svojou troškou288) jednotné celospoločenské dielo (Ma3x)*, poručené im hierarchiou (a)sociálnych znacharov. V davo-“elitárnom“ spoločenstve

285 Niektoré z týchto princípov sú však dnes napr. v niektorých ázijských krajinách, kultúrach zavedené do absurda. Podobne, ako u nás známe kolektivizačné: „Keď spoločné vlastníctvo, tak všetkého..., i detí, i žien...“, vyjadrené i Leninovým: „Ohľadom niektorých otázok je lepšie presoliť, ako nedosoliť.“, a tak tak-či onak „veci“ oddaní, posadnutí diskreditátori komunizmu solili a solili... Druhou hranicou, rámcom pozitívnym je v tomto zmysle zasa výrok: „Jednotlivec môže byť slobodný vtedy a len vtedy, ak je spoločnosť slobodná. Opačne to nejde“. Avšak, o krok v chápaní hlbšie, vieme, že pojem „sloboda“ je kategóriou podvedomia (myslieť, vnímať si môže kto chce, čo chce a ako chce), ale končí tam, kde prichádza k nedorozumeniu v disciplíne rozlišovania a prehodNocovania úrovní chápania pozorovaných javov, v jednotlivých úrovniach samotných a hlavne mravnom štandarde komuníkujúcich (kľúči samotnej schopnosti rozlíšenia objektívnej pravdy a lži pre konkrétny moMent, gradient konštelácie) inDiviDuí, hoc i kolektívnych... – dopl. prekl.

286 Ako už bolo poznamenané, „Sovietsky encyklopedický slovník“, r.1986, hovorí: «Slobodomurári sa snažili zostrojiť tajnú celosvetovú org-ciu s utopickým cieľom svetového zjednotenia ľudstva v relig. zväzku bratskom». V podstate „Sovietsky encyklopedický slovník“ takto - priamo a nedvojzmyselne - oznamuje: činnosť slobodomurárstva tkvie  v uskutočňovaní   tajného celosvetového  sprisahania. Do akej miery je tento cieľ utopický a komu v skutočnosti patrí? nakoľko je činnosť v jeho uskutočňovaní efektívna? - na to si každý človek odpovedá sám podľa svojich možností, po prvé - ozmysliť si pred jeho očami prebiehajúce a jemu z kroník známe o dejoch minulých, a po druhé - konať cieľavedome podľa svojho chápania a slobodného výberu. („Pochop kto si a rob to zámerne“, či známejšie: „Zisti kto si a rob to úmyselne“)*

287 čo na objektívnej realite nič nemení..Lebo sa vraví: „Subjektívne si môže myslieť kto chce, čo chce., no na realite objektívnej to nič nemení... a nepopierajú ani len pred zakáľačkou to tie chudák-prasce.“ – pozn. prekl.

288 Ľudové: „Každý je tu na niečo, a nikto na nič.“,„Každý chvíľku ťahá pílku.“, či Werichovo: „Jeden umí to a druhý zas ono a všichni dohromady udělají mnoho“... Zásadná otázka však znie: Pre koho? ...aby fachidiotmi za kucapacu platenými a objektívne mravne zodpovednými nestali sa... Kde „každý si len čestne svoju prácu robil“... “No Pánmi svojimi použitý bol, ako kanonenfuter-debil“. Viď. vyššie spomínané kultologické predprogramovanie pravdepodobnostne predurčeného nastania konrétnych sociologických situácií, ktoré sú masovo štatisticky davom - PRINTROM, ako tlačiarňou realizované na základe príslušného programu (matrice) (a)sociálnych inžinierov, formujúcich a búrajúcich kulturologické stereotypy hostiteľa. – dopl. prekl.

existujú dve pyramídy: po prvé - pyramída vedomého poznania289; po druhé - pyramída nechápania. Spoločnosť ako celok je vzájomné vloženie (miera prelínania)* týchto dvoch pyramíd.

Riadenie davo-„elitárneho“ spoločenstva vyúsťuje, sa klenie k PREDCHÁDZAJÚCEMU zostrojeniu týchto pyramíd a ich TERAJŠIEMU využívaniu.

(V kontexte sociologickej mechaniky možno riadenie otrokárskeho spoločenstva (tichého, alebo oficiálneho) sumArizovať ako vzájomné posúvanie oboch uvedených geo-egoMetrických objektov290. Spoločným menovateľom, základňou oboch pyramíd je egokoncepcia garantovaná systémom myslenia MEST (HEČP). T.j., i keď niekto oficiálne uprimne deklaruje svoju nesebeckosť, reálne pri neuvedomení si - nepochopení reality MIM, je takmer neschopný do pokladov skutočného Bohocentrického sveDomja a na neho napojenej doStatočne funkčnej intuície (všeobjímajúceho infopoľa, najvyššej známej Ma3x) načrieť.)*

Ak je niekto z „voľných“ murárov stále neschopný pochopiť, prečo sa za viac ako 2000 rokov pri monopole „slobodo“murárstva na múdrosť nepodarilo úspešne zavŕšiť zostrojenie celosvetového «chrámu S´Al´Amona», tak odpoveď je prostá: celý ľudský „konštrukčný materiál“ architekti a stavbyvedúci vydávajú na zostrojenie pyramídy vedomého poznania a pyramídy nechápania. Pritom jednu z nich stroja vždy základňou hore, čo je, ako nie je ťažké pochopiť, s technickými ťažkosťami a meškaniami (najmä kultúry (t.j. rozvoja príslušnej kulturologickej konštrukcie pomocnej-nosnej)*) späté. Tu už neide o chrám... Veď zo stavby, z jej vnútra, poriadne nevidno, čo, ako a kde stavia sa, strojí. (Preto tak neľahkým vyzerá byť, do „chrámu“ sa dobiť..291)*

Verzia o „žido-slobodomurárskom sprisahaní“ je taktiež neudržateľná. Pre tkanie nitiek koBerca sprisahania je nevyhnutné analyzovať celkový priebeh procesov vo svete. Účastníci „sprisahania“ to však spraviť nemôžu: jední kvôli narušeniu obrazného myslenia a poškodenej psychike následkom obriezky; druhí preto, že v zhode s nastaveniami vyšších hierarchov sa zaOberajú opracovávaním „netesaného kameňa“ (kultiváciou „poľa neoraného“)*, a nie nepredpojatým pozorovaním celkového chodu procesov Stavby sveta – VesMíru. Dielči, izolovaný priebeh procesov stredným bratom (tovarišom)* dôverne ako tajomstvo, utajené pred nižšími (učňami)*, objasňujú vyšší (majstri)* podľa «plánu», obdržaného od ešte vyšších... pánov.

Z pohľadu nad“slobodo“murárskeho (a)sociálneho znacharstva „slobodo“murárske heslá «sloboda, rovnosť, bratstvo» označujú: SLOBODA príslušníkov davu (ovčanov)* sa mýliť; nevoľnícka ROVNOSŤ všetkých tlúp davu a „elít“ pred znacharmi-pohlavármi; BRATSTVO vo vypĺňaní „slobodo“murárskych policajných funkcií voči ostatnému spoločenstvu,

nezasvätenému do „velikých tajomstiev“292.289 Preto všetko tu napísané vy, čitatelia, dávno viete (i z ľudovej slovesnosti – skúseností stoviek generácií predkov), a úlohou našou je vedomosti tieto (u každého jedinečné a zároveň v mnohom základom spoločné) pomôcť dostať vám z úrovne kolektívno-inDiviDuálneho podvedomia na úroveň vedomia, a tak následne i u svojich dietok. Aby slučku otroctva nevoľníkov v podVedomom, meč zázračný preťať mohol, v svete lepšom, novom. Opakujeme teda, že o ničom neznámom tu reči nejdú, len o sedliackom rozume starom, v šate onom-novom, v ktorom sania blšiek-deprivátok prejdú a tak tu zo spánku, osviežené dietky do kráľovstva svojho, sa všetky „Slnečného“ vojdú. S pomocou Jeho príjemného, nikdy nekončiaceho príbehu - vánku. – dopl. prekl.

290 Teda aj známe Issovo: „A v kráľovstve Otca môjho poslední budú prvými a prví poslednými.“ môže byť vyložené, intepretované aj ako nevyhnutnosť prevrátenia inFormačnej pyramídy moci-noci v novej logike sociálneho správania po skončení „tohto sveta“ (otrokárskeho). – pozn. prekl.

291 Vyzerá však, že už minimimálne raz sa do toho znachari dopracovali..Kam to ale viedlo, vieme tiež, a tak i to, že „Boh skutočný isto ovce nepotrebuje, On potrebuje ľudí, a tak i zákony svoje nastavil objektívne tak, aby tí, čo z jablka otráveného si kusnú, mementom stali sa pre druhých. Avšak naopak, kto z ovocia čistého okúsi Rozlíšenia, tomu daná bude moc večná, nie konečného navýšenia...“ – dopl. prekl. 292 V ľudovej slovesnosti vyjadrené porekadlami o „Rovných a rovnejších... krivákoch“, neskôr o „krovákoch“, kroví, „Paragrafoch, kriviacich právo“, „Panských huncútstvach“, o „Maťkovi a Kubkovi“ (Matúšovi z rodu Lévi a Jakubovi

Avšak okrem Euro-Amerického konglomerátu existujú aj oblasti s blokovou organizáciou riadenia alebo blízkou blokovej. Je to Japonsko, ktoré si zachovalo pohanské žrectvo až do súčasnosti a ktoré sa dokázalo pozdvihnúť po zdrvujúcej porážke v druhej svetovej vojne vďaka veľkej hĺbke zhody vektorov cieľov v spoloČnosti293.

India, ktorú ani za storočia kolonizácie nedokázali premeniť na tropickú filiálku Anglicka (tu sa pravdepodobne tiež zachovala časť lokálnych žrecov)*. Čína294 a arabský svet sú takisto bližšie k blokovej organizácii. Určité ťažkosti, ktorými sú skúšané vymenované regióny a krajiny, sú zviazané s malou hĺbkou zhody objektívnych vektorov cieľov (reálnych potrieb celej populácie)* vo vzťahu k subjektívnym vektorom ich vládnucích štruktúr. Osobitne sa to týka nedostatočného chápania objektívnych dlhodobých, t.j. nízkofrekvenčných, sociálnych procesov samotnou vládnucou „elitou“ týchto krajín.

Pri pohľade z pozícií Dostatočne všeobecnej teórie riadenia na život jednotlivých spoločenstiev počas dlhodobých dejinných intervalov (stovky a viac rokov), prostriedkami-náStrojmi vplyvu na spoločnosť, ktorých cieľavedomé používanie umožňuje riadiť jej život a smrť, sú:

Prvá PRIORITA. Informácia svetonázorového charakteru, metodológia poznania, ktorú si osvojujúc, ľudia stroja - individuálne i spoločne - svoje „štandardné automatizmy“ rozpoznávania a ozmyslovania čiastkových procesov plnosti a celostnosti Stavby sveta - Universa. Týmto určujú v svojom chápaní ich hierarchickú usporiadanosť v ich vzájomnej vloženosti. Táto informácia je osnovou kultúry myslenia a plnosti riadiacej činnosti, vrátane vnútrospoločenskej plnej – reálnej moci.

Druhá PRIORITA. Informácia letopisného, chrono-logického charakteru, týkajúca sa všetkých odvetví Kultúry a všetkých odvetví Vedy. Umožňuje vidieť smerovanie (tendenciu)* plynutia procesov a uvádzať do vzájomného vzťahu čiastkové odvetvia Kultúry celkovo a odvetvia Vedy295.

Izákovom) pod klenbou nebeskou ovce miznúce pasúcimi, „Komunizmus áno, ale len pre vyvolených“ na ideologicko-pseudorasistických princípoch. „Čo je tvoje, to je aj moje a čo je moje, do toho ťa nič!“, a pod. – dopl. prekl.

293 Ale z veľkej časti aj vďaka nízkym úrokovým sadzbám a ponechaniu si časti reálnej kontroly vlastného kreditno-finančného trhu, ktoré boli povolené internacionálnou totalitou bankhových kruhov v podstate iba Japoncom a západným Nemcom, a i to iba dočasne. Viď. základné príčiny nemeckého a japonského tzv. „hospodárskeho zázraku“. Zároveň išlo o podporu bývalej osi Berlín-Tokio zo strany medzinárodných neokoloniálnych záujmov USA (kórejský incident „hrozby“ konkurenčného systému). Ďalej skúsenosti lokálnych japonských a nemeckých „elít“ s globálnou politikou, a z toho vyplyvajúca ich tvrdá pozícia s hrozbou vyzradenia princípov fungovania (cieľov a nástrojov) reálnej globálnej politiky pred „svetovou verejnosťou“, i ďalšie koincidencie (zhody) cieľových vektorov, umožňujúce spolu vytvorenie predpokladov na informačné prostredie, prajúce technickým inováciám, prepojeným z „technologicko-energetickým“ krytím tamojšich výmenných prostriedkov atď.. Teda pri povojnovej obnove Japonska a Nemecka išlo, ako obyčajne, o súhru viacerých faktorov s rôznou štatistickou váhou. Pričom masívny piár chymérickej „pracovitosti“ oboch národov bol hlavne maskovací manéver jelít na krytie manipulácie objektívnych dominantných socio-naturálnych procesov pred svetovou verejnosťou. Tak aj dnes robí slovenský a český robotník rádovo i 8-krát viac ako nemecký. T.j., cca 2-krát viac pracovných operácii za smenu a 4-krát nižší plat (2 x 4 = 8) pri neporovnateľne vyššej, systémovej korupcii v západnej Európe a USA, krytej legalizáciou trestnej činnosti o.i. tzv. „zákonom o lobbingu“ (ale „zločin zločinom byť neprestane, keď si zaplatím jeho zlegalizovanie“), no hlavne rastom úrokových sadzieb smerom na východ Európy, t.j. násilnou NEOotrokárskou kolonializačno-vojenskou politikou, uzatváranou železnou obručou korporátnych „neziskoviek“, úlohou ktorých je hlavne uvoľňovať ventil pri regulovaní spoločenského napätia, no i na povel nepokoje iniciovať podľa poreby (viď. rôzne tzv. „farebné jará“). – dopl. prekl.294 sa tiež kolonialistom ubránila napriek obrovským stratám na jej obyvateľstve hlavne počas tzv. „Ópiových vojen“ (podľa niektorých zdrojov viac, ako 100 miliónov mŕtvych, t.j. viac, ako celá vtedajśia populácia Európy. HDP Číny bol v 18. a začiatkom 19. stor. väčší, ako HDP celej vtedajšej západnej Európy včítane USA. Čína z viacerých dôvodov nechcela kolonialistov na svoje územie pustiť). Ani neskôr počas občianskej vojny, teroru Japoncov, vyzbrojovaných od konca 19. stor. hlavne Západom, či naimplantovanej marxistickej „kultúrnej revolúcie“, sa ju rozvrátiť nepodarilo. Tak, ako sa to občas konkurujúcim si francúzskym a americkým lokálnym j“elitám“ podarilo dočasne napr. vo Viet-Name a Kambodži po vyškolení na Západe (hl. „Kaderschmiede“ Pariser Unis) Ho-Či-Mina a neskôr Pol Pota, ktorý sa takmer úplne utrhol... – dopl. prekl.

Pri disponovaní Stavbe sveta zodpovedajúcim svetonázorom296, na princípe vnímania miery, umožňuje chronologická inFormácia odhaliť čiastkové procesy, prijímajúc „chaotický“ tok faktov a javov do svetonázorového „sita“ – subjektívnej človečej miery rozpoznávania.

Tretia PRIORITA. Informácia fakto-opisného (fakto-logického) charakteru: opis čiastkových procesov a   ich vzájomnych vzťahov je podstatou informácie tretej priority , ku ktorej patria vierouky religióznych kultov, svetské ideológie, technológie a faktológia všetkých odvetví vedy.

Štvrtá PRIORITA. Ekonomické procesy, ako prostriedok vplyvu (na správanie sa spoločenstva)*, sú podriadené čisto inFormačným prostriedkom vplyvu (manipulácie)* prostredníctvom financií (peňazí - kreditno-finančného systému*). Financie (obeživo = „invariant“ = peniaze)* sú medzne zovšeobecňujúcim typom inFormácie ekonomického charakteru.

Piata PRIORITA. Prostriedky genocídy, postihujúce nielen žijúcich, ale aj nasledujúce pokolenia, ničiace geneticky podmienený potenciál osvojenia a rozvoja kultúrneho dedičstva predkov297. Ide hlavne o jadrové vydieranie - hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia (ako „pokračovania presadzovania politiky inými prostriedkami“)*; genocída alkoholová298, tabaková a ostatných narkotík299, potravinové prísady, tzv. aditíva, všetky ekologické znečistenia, niektoré lieky – reálne použitie; „génové inžinierstvo“300 a „biotechnológie“ – potenciálne nebezpečenstvo.

Šiesta PRIORITA. Ostatné prostriedky vplyvu, hlavne silového – zbrane v tradičnom chápaní zmyslu tohlo slova (fyzické „od noža po raketu“)*, zabíjajúce a kaličiace ľudí, poškodzujúce a ničiace materiálno-technické objekty civilizácie, hmotné pamiatky kultúry a nositeľov ich ducha.

295 Tak aj chronológie nielen „časovej“ (z pohľadu čo najsprávnejšie zvoleného etalónového procesu), ale aj chronológie jednotlivých úrovní chápania (v IT terminológii „levelov hry“ života). Tieto úrovne súladu (modulačné frekvencie) definujú inFormačný = komunikačný kanál prenosu kódov konkrétnych mier pri obojstrannej komunikácii alebo viac jednostrannej, t.j. smerom od subjektu k cieľovému objektu, pri zohľadnení kontrolných parametrov riadenia objektu (feedback). – dopl. prekl.

296 priMeraným reálnemu svet(l)u – pozn. prekl.297 Ničenie samotného „fyzického“ nosiča kultúry. T.j. davastácia tela, „materializovanej“ zložky inFormačných procesov príslušných „polí“, ak zúčastnená vojenská strana stratila kontrolu nad prvými štyrmi prioritami - prostriedkami „komuNíkácie“. Ide o de-facto priznanie straty moci nad vyššími úrovňami riadenia spoločnosti. Krach riadenia bežnými spôsobmi a prechod na fyzickú likvidáciu objektu. Zabitie, po“Prava“ ušlého otroka. „Regulácia“ populácie atď. – dopl. prekl.

298 Jedna z natvrdších, dlhodobo extrémne silno návyková psychotropná neuro-geneticko-toxická látka. Okrem iného, eliminuje popri genofonde aj konkurenciu v oblasti riadenia. T.j., pri i občasnej konzumácii, zneužívaní tejto látky, je principiálne nemožné vnímať dlhodobé dominantné socionaturálne procesy v ich vzájomnej reálnej previazanosti, hodnotiť ich a funkčne riadiť. Ide o kľúč vstupu do programovej ilúzie príslušnej „samo“riadenej matrice. Preto sa môžete hlavne v oblasti západného vrcholového manažmentu stretnúť občas s „ponukou, ktorú je nutné odmietnuť“, ak má spolupráca pokračovať. Inak povedané: „testovacie kolo“, kde potenciálnemu partnerovi ponúknu prípitok na stretnutie. Ak ho prijme, potenciálna kooperácia sa slušne ruší, keďže je partner vyhodnotený ako neprijateľne rizikový, alebo prijme s tým, že je určený za „vhodnú“ obeť podvodu. – dopl. prekl.

299 Isté obdobie bolo zaužívané, že distribúciu heroínu riadia neoficiálne hlavne britské MI6 (a jej predchodcovia od tzv. ópiových vojen až po vojny v Afganistane a ďalej) a distribúciu kokaínu hlavne CIA (v žargóne aj „Cocain Import Agency“). Dostatočne tak masovo debilizujúc, paralyzujúc plebs (vrátane nižších j“elít“) Západu. Oficiálne samozrejme tradične deklarujú opak, popierajú, alebo sa k známej veci „nevyjadrujú“... Svojho času, cca v 70-tych rokoch 20. stor. bola vo Veľkej Británii vytvorená policajná jednotka, zameraná na boj a potieranie distribúcie narkotík na domácom území. Bola efektívna a po pomerne úspešnom fungovaní na počudovanie? krátkodobo nato, na pokyn z vyšších miest, rozpustená... Tento príbeh bol aj sfilmovaný. – dopl. prekl.

300 Od prirodzenejších metód „šľachtenia“ sa odlišuje hlavne tým, že o.i. cielene mení „impulzovo“ jednotlivé vlastnosti bez ohľadu na iné. Pri klasickom šľachtení sa menia celkovo širšie sekvencie genokódu v pevnejšej náväznosti na ďalšie napojené kódy, využívajúc komplexnejšie prirodzené procesy, čo trvá nevyhnutne dlhšie. Inak povedané: celá komplexnosť kombinatorických variácií a ich primárnych tendencií nie je zatiaľ vždy dostatočne známa. Riziká z genetického programovania sa tak môžu javiť na prvý pohľad prijateľné z krátkodobého hľadiska, avšak z dlhodobého tomu tak byť nemusí... – pozn. prekl.

Aj keď jednoznačných hraníc medzi prostriedkami vplyvu niet, keďže mnohé z nich majú vlastnosti, umožňujúce ich zaradiť k rôznym prioritám, tak vyššie uvedená ich hierarchicky usporiadaná klasifikácia umožňuje rozlíšiť prevládajúce faktory pôsobenia, ktoré je možné používať ako prostriedky riadenia a konkrétne, ako prostriedky potlačenia a zničenia javov v živote spoločnosti, ktoré sú neprijateľné z pohľadu zvolenej koncepcie jej riadenia.

Pri použití tohto súboru (nástrojov riadenia od dlhodobých silných, až po krátkodobé „havarijné“, t.j. fyzické zbrane) vo vnútri jedného sociálneho systému (spoločnosti) ide o zoVšeObecnené prostriedky jej riadenia. A pri ich použití jedným sociálnym systémom (sociálnou skupinou) vo vzťahu k inej, pri nesúlade koncepcií riadenia v nich prítomných, ide o zoVšeObecnené zbrane, t.j. prostriedky vedenia vojny, v najvšeobecnejšom chápaní tohto slova; alebo ide o prostriedky podpory samoriadenia v inom sociálnom systéme, pri neprítomnosti konceptuálnej nezlúčiteľnosti riadenia v oboch systémoch.

Uvedené usporiadanie určuje prioritnosť pomenovaných tried301 prostriedkov pôsobenia na spoločnosť. Zmena stavu spoločnosti pod vplyvom prostriedkov vyšších priorít (1. priorita je najvyššia a 6. najnižšia)* má totiž oveľa väčšie dôsledky, ako pôsobením nižších302, hoci prebieha spravidla pomaly a bez „hlučných efektov“303. To jest, na dejinne dlhodobých časových intervaloch operačná rýchlosť rastie od prvej priority k šiestej, ale nezvratnosť výsledkov ich použitia, v mnohom určujúca efektívnosť riešenia problémov v živote spoločnosti v zmysle raz a navždy, padá304.

Štvrtá priorita dominuje nad piatou, lebo financie sú systémom bezštruktúrneho riadenia, schopným spolu s 1., 2., 3. prioritou vyvolať činnosť 5. a 6. priority, avšak nikdy nie naopak.

Prvá priorita sa nekupuje a neprenajíma, silou sa „neurve“, lebo vlastné chápanie sveta – to je jediný produkt práce, ktorý sa nedá človeku odcudziť ani v súlade, ani napriek jeho vôli. Cudzí um neosídliš (ne“squattneš“)*, pokiaľ sám lenivým si organizovať myslenie svoje alebo vlastného uma u teba niet. Odtiaľ vyplýva aj samovláda - autokracia Konceptuálnej moci, v intelektuálnej schéme riadenia prediktor-korektor305.301 Podobne, ako triedy ponoriek a lodí (lietadlové lode tried: Forrestal, Kitty-Hawk a neskôr Niemitz, či pred 1. sv. vojnou u nás za C&K Monarchie bojové lode triedy Tegetthoff), alebo u pozemných vojsk ľahký, stredný, či ťažký tank, ...kedysi: ľahkoodenci, ťažkoodenci, ľahká, či ťažká jazda.... Trieda hierarchicky nižších zbraňových systémov spravidla nemôže bojovať s triedou vyššou, avšak... – pozn. prekl.

302 Presne opačne, ako si, žiaľ, väčšina ľudí stále chybne myslí. – pozn. prekl.

303 t.j., mimo bleskov fotoaparátov Médei, formujúcich kulisy a reťaze, deFinujúcich a strážiacich póDio arény DIVADLA oficiálnej virtuálnej politiky (p)reziDentov a v realite neexistujúcich ParLamentov. – pozn. prekl.

304 Zoberiem „búchačku“ (6. priorita) a oponenta hrozbou prinútim spraviť presne to, čo momentálne chcem... Ale len tu a      teraz   ... Ale ak u niekoho vyFormujem (hoc aj po generácie postupne) príslušný stereotyp správania sa, eMOCe, t.j. raz a      navždy   , nepotrebujem ho viac nevyhnutne „búchačkou“ nútiť, na drogách držať, či úžerou drviť... Riadi sa dlhodobo „sám“... – pozn. prekl.

305 Chápanie demokracie v dnešnom ponímaní, odvodzované od gréckeho slova „démos“, ako vláda ľudu je chybné. Aj keď už deti v školách takto zavádzajú, samotní učitelia (aspoň dejepisu) by mali vedieť, že je to blud. „Démos“ bola v starovekom Grécku trieda otrokárov... Avšak, ak si toto uvedomíme, tak dnešné usporiadanie spoločnosti skutočne odpovedá demokracii... Len otrokári – démos - sú oproti tým starovekým sofistikovanejší – zotročujú na podvedomej úrovni a otroci si vedome blahujú v „slobode“. Bežní občania, plebs boli v starovekom Grécku „ochlos“. Celkovo ľud, súhrn ľudí, trvale obývajúcich určitú oblasť, označovali slovom „oikos“. Takže, ak už vláda ľudu, tak potom oikokracia (lebo k slovu patrí adekvátny obraz a zvuk s jemu príslušnou vibráciou... tak sa potom nečudujme, čo si večným omieľaním všadeprítomnej mantry „demokracia“ vlastne do našich životov materializujeme. Ale aj pri správnom pomenovaní, pri nedostatočnej miere chápania objektívnej reality väčšinou populácie je vláda ľudu vždy len ilúziou, formou fasci (fašizmu). Preto mali mnohí grécki filozofi takú hrôzu z vlády bezprízorného davu - z davokracie. A je jedno, či to bolo formou demokracie, ochlokracie alebo oikokracie. Skutočná vláda ľudu nielen podľa názvu, ale aj skutkami, je možná iba vtedy, ak si je väčšina populu vedomá aspoň základných princípov fungovania Konceptuálnej moci. Chápanie

Výhra odporu (v konflikte)* na prioritách nižších, nechráni od prehry, zdrvujúcej porážky na vyšších, opierajúcich sa o dlhodobejšie nízkofrekvenčné procesy306. Zdrvujúci úder na vyšších prioritách môže zasiahnuť svoje ciele aj veľmi dlho potom, ako jeho iniciátor, možno, už i zmizol z tváre Zeme následkom svojej porážky na prioritách nižších. Avšak aj toto neznamená, že on celkovo zmizol zo Života Objektívnej reality.

Odtiaľto, z poriadku prioRít vyplýva aj základný princíp realizácie Konceptuálnej moci. My nie sme zviazaní časom, t.j. konkrétnym obdobím preto, lebo cieľavedomé vpisovanie vysokofrekvenčných procesov do nízkofrekvenčných umožňuje opierať sa o nadchádzajúci časo-tvorný objektívny proces307.

prirodzených hraníc jej autokracie, a z toho vyplývajúca nevyhnutnosť spolupráce pre funkčnú spoloČnosť, tak vytvára predpoklad pre vznik súborného intelektu starých známych polytandemných foriem riešení celospoločenských problémov-výziev-príležitostí i pomocou znovuzrodenej (renaissance, či ReNeéScience) protoDialekTikos. – dopl. prekl. 306 Možno prehrať jednotlivé bitky, no nikdy nie celú vojnu, a tá konvenčná je vždy len súčasťou inFormačnej. – pozn. prekl.

307 Časo-sTrojný – jeho vývoj... DeFinujúcich nevyhnutné, štatisticky pravdepodobnostne predurčené smerovanie zvolených procesov. Inak povedané, ide o správnu voľbu etalónu, inVariantu - AtAlOnu celej skupiny riadených vzájomne previazaných sub- a ko-procesov trendov kontinuity transformácie objektívnej reality. Vhodný etalón je kľúčom riadenia konkrétnej situácie a metodológia rozlišovania kľúčov, bránou k skutočnému riadeniu, tvoreniu, strojeniu samotnému. gRaAl. Glagol, hlahol, SLOVO, názor, pohľad, zaMěr Boží celkový i pre danú situáciu v kontexte celostnom konrétny... a konkurencia spOSOBov jeho najlepších možných odhadov. – dopl. prekl.

V. RUSKO (ZSSR) V GLOBÁLNOM HISTORICKOM PROCESE

U m o m R u s ko n e p o c h o p í š . . .

F. I .T i u č e v

Všetky ťažkosti v pochopení Ruska sú vyvolané medziregionálnym konglomerátnym myslením „elity“, preto ho aj nechápu.

Rusko (ZSSR) sa v globálnom historickom procese formovalo hlavne ako výsledok predchádzajúceho vpisovania - predikčného začleňovania308 autonómnych regiónov, a nie ich zničenia s následnou integráciou úlomkov. Rusko je veľký mnohoregionálny blok, a nie medzinárodný konglomerát309. Pochopiť procesy, plynúce v bloku a ním vyvolané v okolitom svete, je nemožné, ak sa používa medziregionálny systém stereotypov rozpoznávania javov. T.j., považovať blok za jeden z konglomerátov, tak to znamená hlboko sa mýliť. Tie javy, ktoré sa potom napriek tomu podarí nejako rozpoznať (celá otázka je v tom, ako?), následne nechcú zapadať do systému stereotypov vzťahov, opisujúceho konglomerát. Organizácia bloku a riadenie v ňom sa PRINCIPIÁLNE odlišujú od organizácie a riadenia v konglomeráte.

* * *

Toto nechápajúc, je medzinárodné centrum v princípe nespôsobilé organizovať riadenie bloku v súlade so svojim subjektívnym vektorom cieľov. Riadiť blok nie je vecou medziregionálneho centra.

* **

„Imperiálne myslenie“ Ruska, o ktorom medziregionálne vrieskanie už zaradom všetkých prestalo baviť, sa vôbec neuskutočňuje tak, ako imperiálne myslenie regionálnych centier riadenia v konglomeráte.

308

V origináli упреждающее вписывание, kde упреждающее v doslovnom preklade znamená predchádzajúce. Slovo predchádzajúce v tomto kontexte treba chápať nie ako predošlé, ale ako tomu predchádzajúce, k tomu vedúce, predpokladajúce, k niečomu navádzajúce... вписывание, doslovne vpisovanie vo význame vchádzanie, začleňovanie sa... spolu voľne preložiteľné ako dopredu predpokladané - predikčné začleňovanie – pozn. prekl.

309 Z toho dôvodu je Rusko jedna z regionálnych civilizácií. Od ostatných regionánych civilizácii sa odlišuje tým, že je geograficky lokalizovaná v hraniciach jedného štátu. Jeho štátnosť sa od ostatných odlišuje v tom, že je to jediná štátnosť, nesúca v sebe funkciu riadenia civilizácie. Všetky ostatné štáty sveta sami patria do jednej civilizácie, z dôvodu čoho funkcia riadenia ich civilizácie ako celku nepatrí ani jednému z nich.

Rusko, stanúc sa regionálnou civilizáciou najneskôr v období do r. 1917, zachovalo svojrázne kultúry všetkých národov a kmeňov, čo do nej vošli. Lotyši, Estónci a ďalší sa sformovali ako národy v jej rámci vďaka a nie napriek ruskému „imperiálnemu“ mysleniu310. Aj židovské pogromy, od ktorých až uši brneli, neboli štátnou politikou centra riadenia bloku, ale (podobne, ako aj inde vo svete)* excesy, naplánované mimo Ruska. Ruské vojsko chránilo židovské obyvateľstvo pred aktérmi pogromov. Ale to isté ruské vojsko sa zúčastňovalo na štátnych pogromoch ruských staroobradníkov. To odlišuje excess od štátnej politiky.

Imperiálne myslenie Španielska zotrelo z tváre Zeme kultúry Inkov, Aztékov, Mayov (a mnohé ďalšie)*.

Imperiálne myslenie zákonodateľa parlamentných mód Anglicka vyústilo do poľovačiek na domorodcov v Afrike a Austrálii, dalo novú recidívu trhu s otrokmi a prejavuje sa v stáročia neutíchajúcej vojne v Írsku, ktorej predchádzal nemenej brutálny boj so Škótskom.

Nemecké imperiálne myslenie nechalo na mape z Prusov, Kúrov a časti slovanskych311 kmeňov iba miestne názvy krajov a dedín.

Poľsko, v blúznení imperiálneho myslenia, v r.1945 spievalo: „Jedno Poľsko, rovnaké, od Kyjeva do Krakova“. I keď po r. 1613, takmer 400 rokov, nemôže bez importných barlí udržateľne stáť na svojich nohách a ustavične padá to do Švédska, to do Ruska a Nemecka.

V dôsledku imperiálneho myslenia „demokratických“ USA a Kanady zostali z mnohomiliónového pôvodného obyvateľstva iba názvy na mapách a perie v oddeleniach hračiek a suvenírov v supermarketoch. A vznikol rasový problém „amerických“ negrov...

Imperiálne myslenie Ruska nepoškvrnilo Rusko ničím podobným, i keď sa jeho expanzia neobišla bez vojen, masakrov a krvi. Tak, ako každá expanzia sociálneho systému, v ktorom má miesto vykorisťovanie človeka človekom.

Rusko vždy bolo blokom. Jeho ťažkosti boli vyvolávané antagonizmom subjektívnych vektorov cieľov jeho riadiacej „elity“ a objektívneho a potenciálneho vektora cieľov jeho národov. Tento nesúlad odrážal informačnú agresiu medziregionálneho centra, opierajúceho sa o biblický a svetský sio-internacizmus prostredníctvom blokom nekontrolovaných úrovní jeho organizácie.

Prvým otrasom bol import kresťastva, exportnej modifikácie judaizmu, z Byzancie. Dôsledkom toho padla konceptuálna moc staro-pohanského žrectva (staroruského predkresťanského védického kňažstva žrecov312)*. Odkaz pohanských čias, kultúra jógy, je vo svojej väčšej časti populáciou stratená. Ostatkami pohanskej (védickej euro-indickej)* kultúry sú názvy písmen-hieroglyfov cirkevno-slovianskej azbuky, nesúce pravdu slova, t.j. jeho zmyslový obsah: «АЗ» «ГЛАГОЛ»ю «ТВЕРДО»: «ЖИВЕТЕ» «ЛЮДИ» «ДОБРО»313. To je pravé – ozajstné slovo, písmeno (bukva)

310 I keď aj to je len zčasti pravdou, lebo nie ojedinele sa niektorí „ruskí patrioti“ tzv. veľkoruským zmýšľaním a rusifikáciou napr. na Ukrajine, v Bielorusku, či u sibírskych kmeňov zlákať dali. – pozn. prekl.

311 Slovanskych, slovianskych, slovienskych? Nech už je z nich ktorékoľvek dejinne správne, v obraze vieme, o čom je reč. – pozn. prekl.

312 Pre predstavu, niečo ako ekvivalent keltských druidov, tvrdo prenasledovaných a vyvražďovaných Rimanmi hlavne v Gálii a Británii cca. 1000 rokov predtým. – pozn. prekl.

313 Abreviatúra - tvorenie, sTrojenie slov, kódov obrazov-foriem a celých pri(e)behov ich skracovaním a etymologickou intepretačnou kombinatorikou cez príslušné kľúče: «АЗ»(človek od a-z) «ГЛАГОЛ»ю (hlas, slovo, zvuk, hovoriť) «ТВЕРДО» (tvrdo, pevne, dôsledne): «ЖИВЕТЕ» (žijete, žite!) «ЛЮДИ» (ľudia) «ДОБРО (dobre, správne)..., alebo ABVGD – začiatok azbuky АБВГДE: Азьом-Бог-Веди-Глаголи-Добро-Eсть – „Ľuďom Boh (dal) vedieť slová (písmo) dobra bytia (exIstencie)“. T.j., podľa toho, ktorým smerom v tabulke azbuky (po oklieštení zostalo zo 147? znakov 49=7x7) idem, horizontálne, vertikálne, či šikmo, takú základnú filozofickú myšlienku z hieroglyfov dostanem. – dopl. prekl.

bola viac, ako len symbolom zvuku. (Pseudo)*kresťanstvo zúrivo ničilo pamätníky pohanskej (védickej)* kultúry, ju samotnú i jej nositeľov. Biblické inverzie314 cieľov umožnili feudálnu rozdrobenosť, porážku na Kalke, nástup Batyja (Batuchána)* a jarmo. Za toto vďačí Rusko (pseudo)*kresťanstvu. V dobe jarma odvádzanie otrokov z Ruska bolo židovským315 monopolom celoeurópskeho a Západo-Ázijského významu.

Pohanstvo (pôvodná, niekedy aj tzv. „védická“ kultúra)*, pritom všetkom, vymlátilo biblické blúznenie minimálne na úrovni podvedomia národných más, odkázaných samých na seba, ak nie vo vládnucej „verchuške“. (T.j. samotné ľudové masy, ich kolektívne podvedomie upravilo to zvrátené pseudokresťanstvo, čo k nám prišlo, a pretavilo ho do prijateľnejšej, ľudskejšej formy. Aj keď túto ľudskejšiu verziu v príchodzom režime lokálna „elita“ ,žiaľ, hlavne zo zištných dôvodov zakaleného videnia „mocenskej príležitosti“ poväčšine neprijala.)*

Tak sa pravé - ozajstné slovo pohanstva (pre(d)kresťanstva)* pravoslávim v svetovom kresťanstve stalo. No tento proces bežal vždy na úrovni DVOJVIERY, čo vždy príčinou rozkolov v spoločnosti až do dnešných dní bolo. Svetonázor stúpencov pravoslávnej cikvi, pravoslávneho katechizmu v svojej celostnosti je bližšie k celostnosti Koránu, a nie k Biblii, aj keď sa o citovanie z Biblie opiera – avšak výlučne o selektívne citovanie tých miest, čo sú súzvučné s ich dušou. Celý nacizmus židovstva je na úrovi vedomia v pravoslávii neprítomný316. V tom tkvie tajomstvo neprítomnosti udržateľného náboženského nepriateľstva medzi muslimami a kresťanmi v Rusku, aj keď dogmy o „Trojici“ a „Bohu Synovi“ vždy obe náboženstvá i dva svetonázory rozdeľovať budú. Z toho dôvodu pravoslávne kresťanské Rusko k 16. storočiu zmohlo sa stať veľkým mnohonárodným cárstvom.

Kresťanstvo prišlo na Rus v dobe štátnosti, formovanej v podmienkach nie otrokárskeho, ale prvotnopospolného sTroja spoloČnosti. Otrokárstva do konca prvého tisícročia našho letopočtu na Rusi, na rozdiel od Európy, nebolo. A preto aj feudalizmus, vzniknuvší v tom čase v Európe na troskách otrokárstva Rímskeho impéria, na Rusi byť nemohol. Odtiaľto pochádzajú aj mnohé ťažkosti prenikania „kresťanstva“ na pohanskú Rus (Rus kultúry pôVodnej)*.

Tzv. hIsTóricky reálne kresťanstvo bolo v otrokárskej spolo(ne)čnosti organicky prijímané ako nová i(a)deológia pri prechode od otrokárstva k feudalizmu. „Organickosť“ a „progres“ prenikania kresťanstva do otrokárskych štátov Grécka (HéLLady)* a Ríma boli určené tým, že spočiatku sa stalo svetonázorom otrokov a zbedačených (často úžerou)* slobodných občanov. A až potom „elity“, pochopivšej317, že len pomocou kresťanstva môže zostať „elitou“ na novom stupni rozvoja spoločnosti.

Spoločenské povedomie na Rusi nezabezpečovalo takú „organickosť“ preniknutia kresťanstva (masy otrokov nebolo), preto boli „progresori“ (západní „prospektori“)* donútení konať naopak: najprv „elita“ (Vladimír-Krstiteľ), a potom „dav“. A ak „naopak“, tak aj krvi prelieva sa viac:

314 „Jedno hlásali i opak konali“. Hovorili „s rozoklaným jazykom hada“ – ako domorodci v Amerike o svojich vrahoch vravievali..., keď lož normou myslenia, podvedomia, podvodu sa stala. Dobré zlým, a zlé dobrým v bludisku krivých zrkadiel MyNoom..., Nomen Omen... ako banda nájomných vrahov, čo po 40-tich rokoch eugeniky (brainwashu klanového „ducha“ programátorov - asociálnych inžinierov) z púšte bez schopnosti rozlíšenia pravdy a lži vyšla i všetko živé zo sveta zniesla... – dopl. prekl.

315 židovskej politickej diaspory Trajánovej a Hadriánovej (podobne, ako na našom územi Marabuťových

Maromanov... a Maravanov – neskoršej Samovej a Maravskej ríše), no o niekoľo sto rokov už i Chazarských judaistických konvertitov. – pozn. prekl.

316 Avšak sio-internacizmus je prítomný v podvedomí a vytvára rozpor medzi vedomou a podvedomou úrovňou

psychiky pravoslávnych.317 pritom nie naraz – boli prenasledovania kresťanov v období Nera i druhých imperátorov, bol aj cisár F. C.

Julián Odpadlík (nepriateľmi hanlivo nazývaný „Apostata“)*.

tatársko-mongolský („pohanský“) vpád pri veľmi povzbudivom vzťahu hordy k pravoslávnej cirkvi, bola práca „progresorov“, avšak... cudzími rukami318.

Ak sa spomenie letopisné (k(ch)roníkárske)* mýtické vyprávanie o krstení Rusi, tak mimovoľne obraciaš pozornosť na to, že Vladimírom-Krstiteľom do iných zemí vyslaná delegácia vybrala kultový rituál, ktorý sa jej najviac zapáčil. No porovnávacou analýzou jednotlivých „svätých“ písiem a z nich odvodených dogiem viery a sociálnych dôsledkov sa seriózne nezaoberala. K výberu novej RELÍGIE319 pre spoločnosť pristupovali ako k výberu radovánky typu diskotéky, či reštaurácie, pretože islam, nástojaci na triezvosti, bol zavrhnutý Vladimírom s odôvodnením: „Zábavou na Rusi je pitie...“. Odobratie vládnucej „elite“ jednej zo zložiek tradičného menu antiintelektuánych radovánok bolo posúdené ako neprípustné.

Kronika tak týmto zafixovala zavedený program tisícročnej alkoholickej genocídy320. T.j.,

náboženstvo a vierouku vyberala nie Vladimírom vyslaná delegácia. Delegácia vyberala iba pekný rituál, sprevádzajúci program-vierouku, určujúci logiku sociálneho správania, predpísanú Rusi nadnárodnými medziregionálnymi (a)sociálnymi znacharmi („mágmi-čarodejníkmi“)*. Každý pracuje mierou svojho chápania na seba, a mierou nechápania na chápajúceho viac. Pracuje dosť dlho: viac ako 1000 rokov.

Zdá sa, že za 1000 rokov sa vo vedomí „progresorov“ nič nezmenilo, a preto naša levo- i pravoradikálna „elita“, želajúc si prebrať riadenie od národa, sa celá vrhla do kresťanstva.

Nie je na škodu pripomenúť, že potom, ako sa Lžidimitrij II., vydávajúci sa za Lžidimitria I., obesil (alebo bol obesený ako viac nepotrebný?321), našli v jeho veciach židovskú Tóru. A obaja Lžidimitriovia neboli samostatnými figúrami. Pravdou páni Lžidimitriov zdolať Rus nezmohli.

Cirkevná reforma Nikona v r. 1653 sa javila byť hlúposťou, pri pohľade na ňu z pozície Ruska. Znížila totiž efektivitu systému bezštruktúrneho riadenia, už vzniklého k tomu dátumu. Presne tak aj reformy Petra I. sú výsledkom konglomerátneho medziregionálneho myslenia Nemeckej slobody, v ktorej sa sotva kto nachádzal, a nie otvorením ciest rozvoja vlastného potenciálu národa. Hlavný „úspech“ Petra I. tkvie v tom, že kultúra riadiacej kasty Ruska prestala vyrastať z kultúry jej národov, a začala sa importovať zvonka. Národ odvetil na tento rozkol spoločnosti zjavom Puškina, čo chápe dokonca N. A. Berďajev. Všetko vkope zmenšilo hĺbku zhody subjektívneho vektora cieľov riadiacej verchušky vo vzťahu k objektívnemu a potenciálnemu vektoru cieľov systému ako celku. Smrťou

318 No v niektorých obdobiach sa i védickí „pohania“ spájali s inými „pohanmi“, i kočovníkmi, pri snahe o zastavenie expanznej činnosti západných a juhozápadných otrokárskych ríš v priebehu stáročí i tisícročí. Otrokárskych či už v ich otvorenej, alebo skrytejšej, podvedomej forme (pseudokresťanskej). – dopl. prekl.

319 Monoteizmus je objektívna tendencia, čo sami pochopili, alebo im bolo vysvetlené, a tak zostávalo sa rozhodnúť, ako ju využiť-osedlať.. Keďže kniežatá boli volené, tak ponuka založenia vlastnej dynastie, podporovanej finančne, ideologicky i logisticky z „vyspelejšieho“ zahraničia, nebola všetkými nevlastizradne odmietnutá. Že sa lokálne elity nepokúsili vytvoriť vlastnú, objektívne lepšiu koncepciu globalizácie (riadenia daného objektívneho procesu koncentrácie moci), je vec iná... A ak aj pokus bol, tak disciplína jej presadenia bola nedostatočná a väčšina „elít“, včítane volchvov, druidov, žrecov a kniezov, náčelníkov.. sa nechala kúpiť. Ostatní boli pravdepodobne poväčšine fyzicky zlikvidovaní, hlavne metódou DEI (Divide et impera – Rozďeľuj a PANuj) a zopár agentami. Väčšinou „dobromyseľnými“ fanatikmi z vlastného národa. – dopl. prekl.

320 Alkohol tu dovtedy bol na niektoré rituálne a medicínske účely. Avšak jeho intenzívnejšie zneužívanie nastalo až s formovaním dedičnej, nevolenej „elity“ a jej neukojiteľných túžob po luxuse „prsteňa moci - noci“. Podobná infiltrácia, pôvodne ľudovým zhromaždením volených, riadiacich štruktúr zo strany tichých -nepriamych i priamych kultologických agresorov, prebehla v mnohých euro-indických etnikách pri kontakte s blízkovýchodnými, orientálnymi. Viď. spoločenský vývoj Chetitov, Mittancov, Médov, Peržanov, Dórov, atď.. – dopl. prekl.

321 Podľa známeho hesla i dnešnej „praktickej politiky“ davokratických režimov: „Poslúžil ako živý a ešte viac ako mŕtvy.“ – pozn. prekl.

Alexandra III. to priviedlo k naviazaniu štátnosti bezštruktúrnym spôsobom na nadžidovského prediktora (tzv. „Globálneho parazita“)* Euro-Amerického medziregionálneho konglomerátu, čo sa prejavilo v zmene vonkajšej politiky, vedúcej k rusko-japonskej a 1. svetovej vojne. Posledná – v prípade samostatnej politiky Ruska - by vôbec nenastala. Jej hlavným cieľom bolo: začať proces zámeny rodiaceho sa štátno-monopolistického kapitalizmu pod kontrolou nacionálnej buržoázie, za kapitalizmus pod kontrolou transnacionálnej židovskej buržoázie. Jak v Rusku, tak aj v Nemecku, ktoré tiež malo dôsledkom Bismarkovej politiky tendenciu k blokovej organizácii riadenia322.

Kapitalizmus v ľubovoľnej krajine môže existovať pod kontrolou buď národnej vnútornej buržoázie, alebo pod kontrolou internacionály (internacizmu, reprezentovaného polooficiálne hlavne) Rotschild-Hammerov. Avšak tento prostučký fakt sa nevedel zmestiť do vedomia vodcov I., II., III. Internacionály, čo je v terminológii KVN323 nazvané: kosák a kladivo pod kompasom lode revolúcie. Vo výsledku buržoázna internacionála Rotschild-Hammerov riadi „proletársku internacionálu“ bez vedomia324 čestných vodcov svetového komunistického hnutia a ich úprimneho ľudového zhromaždenia.

Zámena národného325 kapitalizmu (nielen)* v Rusku sionokapitalizmom na medziregionálne maniere je procesom, tiahnúcim sa už niekoľko pokolení. Avšak jeho (p)oddanú príslušnosť vo vzťahu k pánom židoslobodomurárstva (nielen)* sovietski dejepisci326 vidieť nechcú. Všetky čiastkové vysokofrekvenčné sociálne procesy plynú v tomto, vo vzťahu k nim objímajúcom objemnejšom, nízkofrekvenčnom procese. Preto VERNOPODDANE nechcejúc vidieť tento objemnejší proces výmeny kapitalizmov, bola sovietska (a naša)* hIsTorická „veda“ donútená pravidelne nanovo prepisovať dejiny327. Tým sa v súčasnosti v Rusku aj čiastočne zaoberá brigáda generála-medziregionála D. Volkogonova a Roja Medvedeva. Pri tom sa len jedny biele škvrny a temné miesta jednoducho vymieňajú za druhé328.

322 Perspektíva dlhodobej širokej spolupráce a porozumenia nemeckých kruhov s ruskými a hrôza z tohto prirodzeného vývinu zo strany finacistov vo vtedajšej Londýnskej City (a vykonávateľa jej záujmov - „Britskej“ ríšskej vlády), ktorým nezostala z ich pohľadu znovu iná možnosť, ako veľká vojna. Európa spojená s Ruskom, by totiž z geopolitického hľadiska začala kotrolovať najväčśí, t.j. Euroázijský kontinent s jeho zdrojmi, a tým prakticky nevyhnutne geopoliticky proces globalizácie celoplanetárneho rozsahu z pozície prirodzeného „hegemóna“. Tak prišiel na rad starý oprášený a poupravený „napoleónsky“ scenár... Pri jeho ďalšej - 3. variante, presne o generáciu neskôr (25 r.) sa však Dolfi dobustil podobnej „zrady“ Panov svojich, ako monsieur BonApart. Začal vydávať štátne, dlhom nezaťažené peniaze, bez „tradičnej“ kontroly súkromných záujmov globálnej finacistickej verchušky... Dnes podobnú úlohu hrá koOrbiNácia LC (London City) i Wallstreetu a tradične hlavne centrála tandemu ZiGi (Zürich-Genf). – dopl. prekl.

323 Humoristická TV relácia: Klub Veselých a vyNaliezavých – pozn. prekl.

324 Obchádzajúc vedomie, vedomú kontrolu

325 Gr. „etnického“, lat. „nacionálneho“ – pozn. prekl.

326 Po štátnom rozpade ZSSR (a našej ČSSR, resp. ČSFR a „integrácii“ ich úlomkov Európskou Úniou)* si ho oficiálni ruskí (a naši)* histerici-hIsTórici a politickí analytici vidieť neželajú. Neželajú si ho vidieť ani verejní politici rôzneho významu a zmýšľania... (z „dôvodu vlastnej bezpečnosti dočasnej“ za aktuálnej médiokratno-finančnej kultologickej okupácie. T.j., donútení ku kolaborácii so západným-režimom davokratickej egokoncepcie, postavenej na hegAmónii západnejších štátov na princípe oficiálnej „tabu“témy č.1 = stúpania úrokových sadzieb smerom na východ a do ostatných kolónií. Tým sa zaručuje prvopohľadová príťažlivosť ich parazitického modelu pre nové obete-hostiteľov. Tak je zabezpečované aj financovanie fiktívnej kultologickej nadradenosti a (a)sociálneho davokratického systému pre západnejších otrokov jElitárnych režimov, ako odmeny za ich mlčanie. Kŕmenie krvou a potom - prácou a ropou kolónií.)*

327 Písať dejIný... Všimni si etymologickú hru euroindických jazykov staroslovianskych a starej l´atiny, kde výraz dej, dei, má význam ako proces, procedúra (tvorenie, strojenie), zmena, rozpoznávanie, rozlišovanie, hodnotenie a formovanie konkrétnych poMerov, Mier a zároveň Boh, dielo Božie, Vis Maior. – pozn. prekl.

Zavedenie Moci Sovietov (rád329) v Rusku bol umelý proces, privedený k životu snahou nadžidovského globálneho prediktora zničiť štátnosť Ruskej regionálnej civilizácie a integrovať jej úlomky do konglomerátu pre jej ďalšiu degeneráciu do všeobecnej úrovne vládnucej v konglomeráte. Etalónovým obrazom degenerácie sú USA.

Keď od narodenia zdravý americký režisér, získavší nie najhoršie „vzdelanie“, točil film o umelcovi s downovým syndrómom, slabomyseľným od narodenia, tak sa nakoniec priznal, že pred natáčaním si myslel, že pozná život lepšie, ako John-downie, a teraz musí priznať, že John sa stal pre neho učiteľom330. To znamená, že pri takom progrese kultúry sa zajtra učiteľom tejto davo-„elitárnej“ spoločnosti môže stať aj opica: vysoká technologická úroveň „civilizácie“ tomu nie je prekážkou. (Príbeh o Džonovi umelcovi-downatikovi bol vysielaný 2. 9. 1990 v programe TV „Kinoserpentína“) To znamená jedno: medziregionálnemu centru sa pekne podarilo podviesť „priemerného američana“.

Príčiny, vyvolavšie „Sovietizáciu“ Ruska, tkvejú v nasledujúcom: samoderžavná – autokratická, absolutistická monarchia, korunujúca systém riadenia bloku, je nevhodná pre udržateľné riadenie zvonku. Absolutistický monarcha sa zaoberá konceptuálnou činnosťou a vo vzťahu k bloku nesie plnú funkciu riadenia. Avšak konceptuálna činnosť monarchu je ohraničená v bloku dominujúcou ideológiou (vieroukou a relígiou)331 a schopnosťou monarchu postupovať účelne napriek stereotypom ideológie. Aj keď „neohraničená“ monarchia nezabezpečuje dostatočnú úroveň kvality udržateľnosti konceptuálnej činnosti pre konceptuálnu nezávislosť bloku, tak aj táto konceptuálna činnosť má tendenciu efektívne rozširovať sféru vplyvu, kontrolovanú blokom, na dlhú dobu. To znemožňuje expanziu medziregionálneho konglomerátu do regiónov bloku.

Odhliadnuc od technickej zaostalosti a technologickej závislosti od Západu, tempá ekonomického a kultúrneho rozvoja Ruska v období carovania Alexandra II., Alexandra III. a Mikuláša II. voči

328 V súčasnej dobe D. Volkogonov už nežije – umrel samootráviac sa lžou, no na scénu vyšiel I. L. Bunič („Zlato strany“, „Operácia «Búrka»“ a iné) (rovnako aj on zomrel v Júni 2000).

329 Pôvodne na rasových princípoch. Známa ČEKA vyšla do veľkej miery zo „šturmovej“ (útočnej teroristickej) ozbrojenej organizácie tzv. “BUNDu“ (v jiddiš: Zväz židovských organizácií cárskeho Ruska). Podobne, ako u slobodomurárov, nebolo prakticky možné (až na známe drobné výnimky), aby sa na vyššie funkcie (a v podstate žiadne funkcie) dostal nežid. Odskúšané židovské „bezpečnostno-rasistické“ princípy potom zčasti prebrala vo formujúcej sa tretej ríši A. Shekel-Gruberova (pseudonym A. Hitler) SA a následne SS a GeStaPo (Geheime StaatsPolizei). Pravdou však je, že okrem tzv. „šlachty“ mali v Rusku od deformy Alexandra III. (tzv. výnosu o „kuchárkiných deťoch“ obmedzujúci prístup k vzdelaniu pre nemajetné vrstvy) prístup k vzdelaniu hlavne židovské obce so svojim poloautonómnym školským systémom. Otázkou je, kto ten zákon, s jeho logickými ďalekosiahlými dôsledkami, cárovi podsunul.. Japonsko obdobia Meidži išlo opačnou cestou, čo v nemalej miere viedlo k jeho víťazstvu v Britániou a Francúzskom zorganizovanej tzv. rusko-japonskej vojne v roku 1905. T.j., ruskí vojaci boli poväčšine negramotní, na rozdiel od japonských. –dopl. prekl.

330 Od ľudí s posuvmi vnímania sa síce mnohému naučiť môžeme a máme, no aby boli celkovo učiteľmi pre zdravšiu časť populácie, to je iná vec. Osoby s posuvmi vnímania (nie ťažké postihnutia) si kedysi vážili a volali ich blažení. V tzv. neštandardných situáciách vývoja danej komunity, národa, kultúry boli totiž väčšinou práve len oni (so svojim posunutým pásmom, frekvenčným diapazónom vnímania) tými, čo boli schopní identifikovať nové faktory prostredia. Čiastočne to hrá úlohu aj u tzv. inosexuálov, ktorí sú dnes tiež istými známymi kruhmi zavádzaní do absurdnej politickej úlohy a znova zneužívaní na najšpinavśiu robotu rozkladu kultúry a následnej programovej genocídy. Viď. napríklad médiami podporovaný ošiaľ v Rakúsku ohľadom transvestitu Conchity Wurst – víťaza Eurovízie 2014, ktorý do Eurovízie nepostúpil, ako býva zvykom a pravidlom z národného výberového kola, ale bol priamo nominovaný rakúskou ORF... Jeho následná mediálna propágácia ako idolu, ikony mládeže je len jedným obrazom súčasného trendu medzi nielen mladou generáciou, keď byť inosexuálom – iným je „in“, „cool“ a pod. – dopl. prekl.

331 Vierouka sa líši od náboženstva. Latinský výraz pre neho je “relígia“. V preklade do slovenčiny „spojenie“, ale to nie je spojenie s hierarchami toho či onoho religiózneho kultu, ani spojenie so samotným kultom, dobrodružstvom ľudských rúk, ale spojenie človeka s Bohom, ako nadpozemskou realitou, Hierarchicky Najvyšším Všeobjímajúcim Riadením. Toto spojenie sa môže realizovať ve forme rôznych vieroučení, ktoré môžu obsahovo byť úplne vzdialené od opravdivej relígie, tj. spojenia človeka s Bohom. Na tento rozdiel mezi skutočnou relígiou (obsahom) a vieroučením (formou) obrátil pozornosť už v minulém storočí V. O. Ključevskij: „Kristus dal pravdu životu, ale nedal mu formu, prenechajúc ju udalostiam dňa. – dopl. prekl.

tempu Euro-Amerického konglomerátu boli natoľko vysoké332 v porovnaní s tempami Euro-Amerického konglomerátu, že rozvoj jeho štátnosti bez úspešných zvonku vniknutých revolučných otrasov by začiatkom druhej polovice dvadsiateho storočia prevrátilo Rusko na jedinú veľmoc333, od ktorej by sa stal závislý celý medziregionálny konglomerát so svojim siono-internacizmom.

Revolúcia bola prejavom vyčerpania rezervy udržateľnosti vzhľadom na hĺbku zhody vektorov cieľov dôsledkom bezštruktúrnej naviazanosti popetrovskej „elity“ na nadžidovského Globálneho Prediktora prostredníctvom biblickej kultúry a slobodomurárstvo. Nebola nejakým „objektívnym“ javom, ako sa domnievajú marxistickí publicisti, neznalí dodatkov teórie riadenia ohľadom každodennosti - všednosti života.

Avšak, odhliadnuc od revolúcie, občianskej vojny, rozvratu, chýb a zločinov v priebehu socialistickej výstavby, straty 1/3 národného majetku vplyvom Veľkej Vlasteneckej vojny a kolosálnych ľudských strát, ich sprevádzajúcich, ZSSR sa v roku 1953 stal veľmocou č. 2. a dosiahol svoju vedecko-technickú nezávislosť od Západu, prejaviacu sa v tom, že on prvý vyšiel do Kozmu.

Bolo možné očakávať, že po-Staliské vedenie napraví dobromyseľné omyly „stalinizmu“ a oživí trockistami v jeho dobe pošliapanú spravodlivosť, dôsledkom čoho tempá ekonomického a kultúrneho rozvoja ZSSR porastú ešte viac, následkom čoho ku koncu dvadsiateho storočia ľudstvo uvedie globálny davo-„elitarizmus“ do stavu nemožnosti. No, nestalo sa tak, a ku koncu dvadsiateho storočia vedenie strany pri snahe o východ zo „stagnácie“ upadlo do krízy riadenia, z ktorej do dnešného dňa nevie, ako sa vyhrabať334. Preto vyvstáva otázka o riadení ZSSR po r. 1917.

Analýza prác V. I. Lenina hovorí, že slepo dôveroval teórii K. Marxa a F. Engelsa, rozvíjajúc jej jednotlivé časti podľa miery praktickej nevyhnutnosti. V praktickej činnosti V. I. Lenin reagoval na aktuálne udalosti; prognózy rozvoja procesu sociálnych zmien nerobil, ale jeho činy ako celok boli nasmerované na vybudovanie spoločnosti sociálnej spravodlivosti. Kvôli neudržateľnosti politickej ekonómie marxizmu boli mnohé porevolučné ťažkosti vyvolané teoretickou negramotnosťou sovietskeho vedenia v oblasti teórie riadenia národného hospodárstva a neprítomnosťou praktických návykov u nich.

L. D. Bronštejn od r. 1905 iba vyhlasoval „proroctvo“ o permanentnej revolúcii, ktoré získal prostredníctvom Helphanda-Parvusa335 nevedno odkiaľ, nakoľko sa za bezmála 40 rokov nevylepšilo.

332 Je pravda, že pritom bohatli zahraniční „investori“, a nie prostý ľud Ruska. (Poznámka r. 2003)

333 Ale, ak by sme skúmali zovšeobecnené prostriedky riadenia na vyššich prioritách, než je ekonomická, tak na nich predchádzajúca štátnosť plne vyčerpala svoje možnosti vzdorovať agresii pohlavárov konglomerátu, čo aj našlo svoje vyjadrenie v 1917-om roku uskutočnivšej sa revolúcii. Nemožno ju však skúmať ako bezvýhradné víťazstvo internacizmu, pretože v jej dôsledku sa pred Ruskou civilizáciou odKryla možnosť rozvoja, ktorú jej zakrývala predchádzajúca, sa vyčerpavšia štátnosť.

334 To bolo napísané v r.1991. Porovnajte s nasledujúcimi udalosťami.

335 Vlastným menom Israel Lazarevich Gelfand, resp. Helphand. Pseudonym Alexander Lvovich Parvus. Marxistický teoretik a milionár židovského pôvodu z Bieloruska. Vzdelanie: gymnázium vo vtedajšom veľkom židovskom centre impéria - Odesse na Ukrajine a neskôr (podobne, ako mnohí iní tzv. „ruskí“ revolucionári židovského kultologického pôvodu) štúdium na elitnej škole v Bazileji vo Švajčiarsku - špecializácia: Politická ekonómia (študijný odbor spoločný pre deti mnohých európskych tzv. aristokratických rodín). Spolupráca s Leninom (v Mníchove – Cisárske Nemecko) a Trockým. Helphand bol obchodníkom so zbraňami, teroristom, finnacistom a agentom viacerých rozviedok – Nemeckej imperiálnej, Tureckej, Britskej, ...(?) Spolupracoval aj s frakciou tzv. Socialistickej internacionály, ktorej zopár členmi bol ale z istých dôvodov odmietaný. Podľa niektorých zdrojov pracoval ako agent bankových klanov, špeciálne Rotschildovcov. Organizoval viaceré systematické protištátne vojenské, finančné a iné teroristické akcie proti zriadeniu bývalého Cárskeho Ruska. Opakovaná snaha o vyvolanie masovej revolúcie v Rusku, diverzné akcie a sabotáže voči vojenskému námoníctvu, hlavne Čiernomorskej flotily (adm. Kolčak), organizácia finančnej katastrofy v Petrohrade

Korekcie tejto proGnózy vzhľadom na okolnosti tiež nerobil, t.j. nezaoberal sa neohraničenou konceptuálnou činnosťou. Pozície bronštejniánstva (trockizmu) boli po VI. zjazde RSDRS336 (9. – 16. augusta 1917 podľa gregoriánskeho kalendára) silné, vďaka 3 faktorom:

po prvé – vďaka pomernej mnohopočetnosti bronštejniáncov, majúcich koncepciu revolúcie, propagandovanú viac ako 10 rokov;

po druhé – vďaka neprítomnosti prognosticky presvedčivej, podloženej alternatívnej koncepcie ďalšej činnosti u boľševikov-leninistov;

po tretie - vďaka intelektuálnemu príživníctvu, vládnuvšiemu v RSDRS od momentu jej založenia, a jej davo-elitárnemu mysleniu. Od ostatného ruského davu sa strana odlišovala len svojou politickou aktivitou v tom čase, keď zvyšok davu sa využíval pomocou umelého podnetu - vybudzovania na to, aby podporil tú, či inú stranu337

„Vodcovia“338 vedú; masy počúvajú a idú. Pritom sa „vodcovia“, kvôli neprítomnosti kultúry myslenia a prehnaného sebaohodnotenia, nemilosrdne mezi sebou hádajú nad otázkou: Kam a kto má masy ďalej viesť?

Za vyššie uvedených okolností po roku 1917 sa bronštejniáncami do života začala vteľovať teória permanentnej revolúcie. Bolševici-leninisti napravovali škody spôsobené touto politikou, reagujúc na už nastavšie situácie s určitým oneskorením kvôli svojej konceptuálnej bezmocnosti. Sociálne reformy podľa schémy Leva Davidoviča Bronštejna pokračovali do zavŕšenia kolektivizácie a začiatku industrializácie. Keďže všetko toto prebiehalo v podmienkach účinnosti „zákona o antisemitizme z r. 1918“, tak pri drvivej prevahe židov a s nimi spriaznených nohsledov (takých ako N. Ježov) na vedúcich funkciách vo vyšších úrovniach štátneho riadenia a orgánov ČEKA-GRU-NKVD339, tak nám ostáva iba vyvodiť záver, že v roku 1917 bolo štruktúrne riadenie v Rusku obsadené nadžidovským prediktorom cez jeho systémovú perifériu. V štáte bol otvorene pri moci nacizmus – židovský. Jediné ospravednenie väčšiny židov a gojimov340, zúčastnívšich sa na tomto štátnom prevrate po r. 1917 je v tom, že oni to nechápali a úprimne sa snažili o zostrojenie spoločnosti sociálnej spravodlivosti. Ale bolo aj cieľavedomé záškodníctvo - sabotáže voči národom

v roku 1916 a útokov na ruské banky. Organizácia známeho transportu a financovania V. I. Lenina spolu s 30 profesionálnymi revolucionármi zo Švajčiarska cez Nemecko v zaplombovanom vagóne pod supervíziou Fritza Plattena (zakladateľa tzv. Komunistickej internacionály a Švajčiarskej komunistickej strany, jedného z Leninových protektorov, chytený a popravený v r.1 944 Stalinom?). Konrad Haenisch (nemecký sociálny demokrat z radikálnej marxistickej ľavice), priateľ a nasledovník Helphanda o ňom povedal: „Tento muž vlastnil najschopnejšie mozgy II. internacionály“. Obaja jeho synovia boli sovietskymi diplomatmi. Jeden pravdepodobne zomrel v pracovnom tábore a druhý zmizol. – dopl. pregl.

336 (Ruská sociálno-demokratická robotnícka strana)*. Analýzu tohto zjazdu a trockistských „proroctiev“ prinášame v práci VP z r. 1990 «Trockizmus–„leninizmus“ si berie moc» (publikovaná v r. 2002) (Odkaz z r.2003).

337 Momentálne jedným z problémov demokratizácie (davokratizácie) Ruska (a celej východnej Európy)* podľa západného modelu je to, že, na rozdiel od západného davu, (hlavne)* rusi mierou nahromadenia vôličských „skúseností“ strácajú schopnosť politicky sa nabudiť (masMédeálna, kedysi tzv. „neboženská“ excitácia)*.

338 Dnes modernejšie a ko-rekt(al)nejšie tzv. „lídri“ (ang.) a ešte nedávno Führeri (nem.), či duceovia (tal.) – pozn. prekl.

339 ВЧК = VČK = VMK (Všeruská mimoriadna komisia pre boj s kontrarevolúciou, tzv. ČEKA); ГПУ = GRU = ŠPR štátne politické riadenie pri NKVD); NKVD (Národný komisariát vnútorných záležitostí - predchodca neskoršie zriadeného KGB = Komisie štátnej bezpečnosti) – pozn. prekl.

340 Pri preklade z hebrejčiny prenesene cca. ako „podľudia, dobytok, hmyz...“, ktorý my,  klanovým Jahvem vyvolení židia, môžeme beztrestne utratiť...  a aj máme, hoc i najlepších z nich (nežidov),  v konečnom výsledku riešení utratiť. Nemeckí nacisti túto starú ideológiu len prebrali a použili voči cigánom, slovanom a nižším kastám tzv. asimilovaných, hlavne aškenázi židov. Ako je obecne už dlhšie dobre zdokumentované, vrchné kasty židovského rabinátu a nadrabinátu z väčšej časti financovali vzostup a školenia A.ŠekelGrubera s jeho spolupracovníkmi, čím, okrem iného riešili aj svoje interné „rasovo“-ideológické komplikácie a čistky už tradične „cudzími“ rukami. – dopl. prekl.

ZSSR. Siono-èíòåð-nacizmus nemohol nevyvolať odvetnú cieľavedomú a neľútostnú reakciu, ktorá dostala nepodložený paušálny názov „represie stalinizmu“, v ktorých sa utajili zločiny siono-internacizmu. Tie vyvolali uvedené represie.

J. V. Džugašvilli (Stalin) bol jediným z „vodcov“ strany, o ktorom je možné povedať, že jeho vzdelanie mu umožňovalo rozvinúť vlastnú konceptuálnu činnosť. Štúdium v seminári garantovalo poznanie obsahu Biblie. Marxizmus si osvojoval v mladom veku, podľa všetkého, prekladajúc ho pre seba z ruštiny do rodnej gruzínčiny. To nevyhnutne viedlo k tomu, že marxizmus chápal nie formálno-lexikálne, ale obsahovo do hĺbky, lebo prekladanie – to je synonymické zobrazovanie úrovni vedomia, premieňanie obrazov lexikálnych foriem (kódovania)* jedného jazyka na lexikálne formy druhého, prostredníctvom obrazného (spojitého procesného)* myslenia (t.j. plná vedomá transformácia kulturologicko-lexikálne nakódovaných obrazov)*. Štúdium pomocou inojazyčných kníh je v tomto zmysle užitočnejšie a spoľahlivejšie: osvojuje sa jazyk a lepšie sa osvojuje obsah predmetu. Pri všetkých nedostatkoch filozofie marxizmu, ide obsahovo o METODOLOGICKÚ filozofiu341, a nie formálno-dogmatickú, citátnu, do akej ju pretvorili v porevolučných rokoch tí, ktorí sa votreli nie do marxistického, ale do boľševického hnutia. To jest, Stalin mal všetko nevyhnutné, aby pochopil, čo je to Biblia a čo je marxizmus – svetské (sekulárne)* vyjadrenie tej istej biblickej doktríny, určenej pre epochu viery davu vo vedu. Preto on už v r.1 917 vedel, že židia nie sú národ, no pomlčal o tom, kým oni sú, ale analyzujúc národnostné zloženie Londýnskeho zjazdu strany, si dovolil v jemu venovanom článku uviesť vtip jedného z delegátov:

„Keďže väčšina menševikov sú židia, tak by nám, boľševikom, neprekážalo vyvolať v strane pogrom“.342

Ako politická postava zväzovej a svetovej úrovne bol Stalin vytvorený slobodomurárstvom. O tom sám píše v priezračných inotajoch 8. zväzku spisov v liste k pracujúcim tbiliských železničných dielní343. Kult jeho osobnosti bol modelovaný - lepený po celom Euro-Americkom konglomeráte a nielen v ZSSR, a stál nielen kopejku, ale aj nejeden dolár a funt šterlingov.

J. V. Stalin sa zaoberal konceptuálnou činnosťou: t.j. tam, kde chápal viac, než globálny nadžidovský prediktor, vpisoval - zahŕňal jeho politiku do svojej; tam, kde globálny prediktor (parazit)* chápal viac, tak využíval J. V. Stalina ako nástroj, riadiac ho obídením kontroly (kontrolných mechanizmov)* jeho vedomia. Vo výsledku bolo v Rusku za Stalina konceptuálne dvojvládie, prejavujúce sa v konceptuálne neurčitom riadení na osnove interpretácie oficiálnej marxistickej ideológie, spoločnej v tých rokoch pre obe koncepcie.

Revolúcie r. 1917 odstránili štátne uzákonený davo-„elitarizmus“, ale sa zachovala tradičná davo-„elitárnosť“ spoločenských vzťahov, predovšetkým v oblasti formovania ideológie (prvé 3 priority zovšeobecnených zbraní), podmienená inerciou (zotrvačnosťou, robustnosťou)* psychológie. V takých podmienkach, pri hroziacom raste vojensko-ekonomického potenciálu Nemecka, mohla byť požiadavka zvýšenia rýchlosti systému riadenia v ZSSR na vypracovanie riešenia realizovaná iba ako odstránenie strát času v straníckych a štátnych vykecávačkách. Vo výsledku sa „demokratické“ štruktúry stali bezmocnými, no nie neužitočnými orgánmi. Stali sa školami, z ktorých boli čerpané

341 Okrem toho ešte v r. 1907 sa v jednej zo svojich publikáciíi J. V. Stalin vyjadril, že on je prívrženec „tvorivého marxizmu“ a nie „dogmatického“.

342 Čo aj bolo naplnené v priebehu boja s ľavými a pravými odklomi, ako formami trockizmu.

343 V origináli „тифлисскиe железнодорожныe мастерскиe“. T.j. posledné slovo je viacvýznamové: „мастерская“ znamenala nielen dielňa, ale v prenesenom význame aj lóža, skrze pracovnej hierarchie: učni, podmajstri, majstri - t.j. prenesene v (ne)slobodomurárskej hierarchii: učeníci, tovariši, majstri - to sú stupne zasvätenia lo(ó)že - spôsobu inej, ďalšej interpretácie rovnakého učenia v rámci chronológie, formujúcej aktuálnu hierarchiu príslušného kultu. Preto sa aj v Rusku používal u kryptokomunistov murkovský (slobodomurársky) výraz tovariš, namiesto neskoršieho európskeho „súdruh“. – dopl. prekl.

nevyhnutné kádre riadiacich pracovníkov pre direktívno-adresný diktátorský neobmedzený systém riadenia, ktorý dokázal svoju efektívnosť i v predvojnových rokoch, i vo vojne, i v rokoch obnovy narodného hospodárstva344.

Okrem toho, slúžili ako prostriedok hodnotenia miery chápania národa vďaka tomu, že zobrazovali celý sociálny súbor obyvateľstva krajiny: triedy, vekové kategórie, národnosti atď. Hodnotenie miery chápania nevyžaduje verejné skúmanie: stačia kuloárne rozhovory, ktoré sú tým hlavným na ľubovoľnom „sympóziu, konferencii“ pre jeho skutočných organizátorov, aj keď účastníci môžu mať na to iný názor. Pritom sa zároveň lepšie zachováva pre riadenie nevyhnutná „čistota“ tzv. «plurality názorov».

«Zákon o antisemitizme z r. 1918» v podmienkach davo-„elitarizmu“, pri zakonzervovaní židov a ich príbuzných345 vo vyšších úrovniach moci a murkovaní346 mnohých, znemožnil dejinnú analýzu a kritiku sio-internacizmu. O objasnení všetkého reálneho celkového chodu procesov v krajine a vo svete – ani nehovoriac347. Za takých podmienok účelné konanie nemohlo mať charakter dlhých dohováraní a rozumovaní: väčšina DAVU by ich nepochopila, a „bystrejšia“ menšina – periféria nadjudaistického prediktora v ZSSR – by vysvetľujúcemu proste odkrútila hlavu. Preto účelné činy mohli byť vykonané iba rozhodne a rýchlo z ľubovoľného dôvodu – pod vonkajšou zámienkou, nijako nesúvisiacou s ich skutočnými cieľmi, a len obídením kontrolných mechanizmov vedomia všetkých tlúp: verne podriadených, neutrálnych i opozičných. To samozrejme nemohlo nevyvolať obete medzi nezúčastnenými: po prvé - dav, osobitne „elitárny“, miluje písať udania jeden na druhého z čisto zištných dôvodov, koristníckych pohnútok - inakšie by nebol „elitou“348; po druhé - časť 344 Išlo o obdobie tvrdých autoritatívnych režimov prakticky všade vo svete. I keď sa často skrývali za rôzne formy tzv. „demokracií“, či „národných demokracií“. Viď. ešte totalitnejší tzv. „New deal“ plán v USA po finacistami podrobne naplánovanom opätovnom „krachu na burze“; poľský agresívny fašistický režim; britská globálna imperiálna teroristická diktatúra, či mierne povedané „menej šťastné riešenia“ akuálnych ekonomicko-národnostných problémov bývalej ČSR atď. Princípy totalitných démonkratúr západného typu sú o.i. veľmi pekne humornou formou opísané v britskom seriáli z 80-tych rokov 20.stor: „Iste, pán minister“ a „Iste, pán premiér“ (pozri na www.youtube.com). Ministerský tajomník tu napr. upozorňuje svojho „šéfa“ (Kto je skutočný, reálny šéf?) po jeho poznámke ohľadne nutnosti cenzúry a potlačenia mocenských oponentov, formuláciou: „Ale, ale pane, teror a cenzúra sú výsadou totalitných režimov. My sa proste demokraticky rozhodneme, že ich názory nezverejníme.“ T.j. seriál zábavnou formou s osviežujúcim britským humorom podáva základy princípov tichého, či hlbokého "štátu v štáte" - reálnej praktickej každodennej polyTikos, ktorá v dnešnom globalizovanom svete funguje asi takmer všade + - rovnako. – dopl. prekl.

345 Priženení, privydaní, teda poloviční, či štvrtinoví „židia“. Bez minimálne kontrolnej, v judaizme vychovanej manželky má aj dnes politik ťažké sa vôbec stať kandidátom na nejakú kľúčovejšiu funkciu. Z „bezpečnostných“ dôvodov. Okrem toho sa v kluboch cynicky hovorieva: „Poslúžil ako živý, a o to viac poslúži ako mŕtvy“..., či už pri predhodení umelo rozoštvanému davu na „hasenie potenciálu“, alebo ako palivo pre pHéNixa, či baránok pre JHWeho. Tak mu to pri jeho „pochybovaní“ o „správnosti integritného, t.j. celistvého, nedotknuteľného, neporušeného názoru“, či neuHádnutí aktuálnej formy rozvoja tzv. „vnútroelitného konsenzu“, alebo dokonca jeho porušení, budé dané hoc i jasne medzi rečou najavo v klube, od radcu, ochrancu, sprostredkovateľa, protektora, či mentora. Viď. DVTR – Príloha 1, strana 2, Schéma 1: „Štandardné dištančné riadenie politika obídením kontroly jeho vedomia“. – dopl. prekl.

346 (ne)slobodomurárov, ako rozprávok tlstých kocúrov... Tož, pôvodné myšlienky cechov «katedrálnych» dobré, už «tradične» zvrhnuté boli nepozornosťou členov a umnosťou oponentov, na orgány temna nové. Tak ako judaizmus pôVodný, či všetky verzie dnešné islamu, či cirkví podVodné. Mútni podvodníci tých RaSprávok pamätí pokolení mnohých ľudových. – dopl. prekl.

347 Blokovanie analýz náväzných analogických priebehov procesov, teda prognostiky = predPokladu schopnosti riadenia. Premyslený systémový blok jelít voči davu jak vtedy, tak i dnes. – pozn. prekl.

348 Jedna z vlastností „elitárnej“ psychológie: opustiť blízkych, aby sa „vyšplhali“ – pozdvihli na ich chrbtoch. To môže byť vlastnosťou aj podvedomých úrovní psychiky (zvrhlá „norma“ myslenia)*. Ak je to vedomé, tak je to všetkosidovoľovanie, cynizmus. (Podobne, ako v dnešnej tzv. korporátnej kultúre na Západe. Formovanie kolektívnych osobností v rôznych organizáciách pomocou firmou (korporáciou a nimi vlastneným štátom, „neziskovkou“) za tým účelom platených psychológov, či najatých vyškolených špecialistov, deklarujúcich podvedome, alebo vedome opak, t.j. snahu o dobro. Realita je však taká, že nepísaným, či písaným pravidlom predpokladu kvalifikácie kariérneho postupu

z nechápajúcich to, čo sa deje, prejavila „občiansku statočnosť“ a nemohla mlčať, keď mala mlčať a nie miešať sa do vecí, o podstate ktorých nemala ani najmenšiu predstavu; po tretie – v orgánoch štátnej bezpečnosti boli taktiež škodcovia, sabotéri349 a nadmieru snaživí idioti - iniciatívni blbci, ktorých (do príslušných funkcií systematicky „preventívne“ práve na takéto účely)* vyberali rovnakí sabotéri.350 Tomu sa nedalo vyhnúť: spoločnosť – tá bola davo-„elitárna“. Sú to straty – ťažké a krvavé, ale sio-internacizmus, otvorene stojaci pri moci – to je jav ešte krvavejší a nemilosrdnejší, a hlavne - bezvýchodiskový z hľadiska ľudskej dejinnej perspektívy.351

Či sa Stalin snažil maniacky o neobmedzenú diktátorskú moc pre seba, ako si závistlivo myslí dnešná j„elita“, alebo bol predvídavým strojcom socializmu – no bol nútený zbaviť sa sio-internacizmu, spútavajúceho jeho činy, v ľubovoľnom z oboch prípadov. Globálny prediktor mal za cieľ zničiť „starú gardu“ strany ako nepotrebných svedkov alebo ich proste dovolil zničiť ako vypálený - vyhasnutý stupeň rakety, no oni boli odsúdení, pretože zostali davom, idúvšim za „vodcami“ a chybujúvšim vo výbere jediného vodcu. Strana celkovo nedisponovala kultúrou adekvátneho chápania sveta a myslenia z dôvodu davo-„elitárnej“ organizácie a nemohla rýchlo meniť svoje chybné názory primerane situácii. Z toho dôvodu socializmus bol pre väčšinu vieroukou, a nie náukou - vedou. V dave je najrýchlejším spôsobom zbavenia sa nositeľov nepotrebných názorov – odrezanie hlavy spolu s týmito názormi. Čokoľvek vysvetliť hlúpemu davu fanatikov a presvedčiť ho, je nemožné aj pre jeho vodcov: dav fanatikov žije raz a navždy podľa osvojených stereotypov z dôvodu lenivosti myslieť a metodologickej biedy, ale je pripravený hocikedy rozdupať vodcov-odpadlíkov. L. D. Bronštejn - Trockij, H. E. Apfelbaum - Zinovjev, L. B. Rozenfeld - Kamenev, N. I. Bucharin zahynuli práve ako vodcovia-odpadlíci, lebo sami boli „elitárnymi“ predstaviteľmi davu. Pri nepotrebnosti príslušnej sociálnej vrstvy pre ďalšiu politiku, konajúcej na základe stereotypov, uznaných ako škodlivé, a neschopnej sa ich zbaviť, v davo-„elitárnych“ spoločenstvách sa kvôli nedostatku času často pristupuje k púšťaniu žilou: ináč cieľovo účelné konanie termínovo mešká. Aj keď konceptuálna moc nie je časovo viazaná, tak na území vládnutia každej koncepcie sa musí všetko vykonávať konceptuálne pohotovo - v pravý čas.

Zostáva iba otázka, či bol J. V. Stalin stúpencom alebo protivníkom davo-„elitarizmu“. V r. 1926 v liste robotníkom tbiliských železničných dielní hodnotí svoje zásluhy v revolúcii ako „drobnosti“ a vychvaľovanie na jeho adresu ako „absolútne nepotrebné zveličovanie“. Preto strana, ak by jej vedenie bolo umom, česťou a svedomím tej doby, by mohla nasledovať riadiace pokyny vodcu a, postaviac sa ku kultu ako k absolútne nepotrebnému zveličovaniu, zaoberať sa sebavzdelávaním kultúry adekvátneho chápania sveta a myslenia. Aby potom plody svojho intelektuálneho príživníctva nezvaľovala zbytočne na plecia „vodcu“, obviňujúc ho z nimi samými vytvoreného kultu.

s vyšším platom býva tzv. „zlepšovák“. T.j., väčšinou zrušenie nejakej pracovnej pozície a prerozdelenie práce na ostatných. Vyšplhanie sa po chrbtoch druhých. Česť štatisticky veľmi zriedkavým výnimkám. Morálna korupcia je v západnom, tzv. korporátnom systéme zaprogramovaná a ním na jeho nosičoch (dave) systematicky predprogramovávaná.)*

349 „Piata kolóna“ (spravodajsky), či „Der tiefe Staat“ (nem.), „Dönmeh“ (tur.), ako snáď za všetkých režimov. – pozn. prekl.

350 Dnes viď. kritériá výberu tzv. personálneho manažmentu (kedysi „kádrovákov“) všade na Západe. Príklad z „tichého“ školenia: otázka na personálneho manažéra: „Mám do pozície dvoch šikovných. Jeden poriadny a druhý grázel. Koho vyberiem?“ Odpoveď: „Jednoznačne druhého. Prvý by pri príkaze z vyššej úrovne pyramídy mohol začať „pochybovať o jeho morálnej správnosti“. Pri nevykonaní rozkazu má problém personálny manažér, teda ja.“ – dopl. prekl.

351 Preto sa aj dnes deti hrajú na razPrávky: Boj upírov, zombi a vlkodlakov. Zombi (automaty) s vlkodlakmi (živočíchovia) proti upírom (deamonom). Na transFormerov, avatarov-duchov-agregátne moduly, superhrdinov a pod. – pozn. prekl.

V r. 1952 v diele „Ekonomické problémy socializmu v ZSSR“352, ktoré vyšlo pol roka pred smrťou J. V. Stalina, on písal, že pre ozajstný socializmus musí produktivita práce vyrásť natoľko, aby pracovný deň bolo možné skrátiť na 5 - 6 hodín a voľný čas by mohli ľudia využívať na získavanie rôznorodého vzdelania. Rôznorodé vzdelávanie je nevyhnutné, pretože iba ono jediné môže roztrhnúť okovy, ktorými je človek celý svoj život prikovaný k svojej profesii vo vzniknuvšom zjednotení práce. Sú to za celú dobu najpodstatnejšie slová o demokracii a socializme, povedané v ZSSR jeho vedením. Ak by bol J. V. Stalin stúpencom davo-„elitarizmu“, tak namiesto týchto prostých, jasných a obsahovo správnych slov by narozprával spústu prázdnych slov, podobných tým dnešným o „spoločných ľudských hodnotách“ (veľkohubému táraniu o humánnosti, demokracii, bla-ble..)*, nezabiehajúc do obsahu týchto pojmov a konkrétnych životných javov, im zodpovedajúcich alebo nezodpovedajúcich.

Okrem toho, analýza historického procesu ukazuje, že iba tá krajina, o ktorú sa opieral nadjudaistický prediktor, mala právo na neohraničený monopolný rozvoj flotily. A bez flotily niet vyvážených ozbrojených síl. V súčasnosti plnohodnotnú flotilu majú iba USA. Porážka v prvej svetovej vojne a strata zvrchovanosti priviedli Nemecko k strate flotily. Nová flotila sa objavila až vtedy, keď Sionom kontrolovaný slobodomurár Hitler skrotil Nemecko353. J. V. Stalin vždy dával osobitnú pozornosť rozvoju flotily a ekonomiky pre jej rozvoj. K roku 1953 bol v ZSSR vypracovaný program budovania lodí, predpokladajúci výrobu 9 radových lodí, 15 lietadlových lodí, okolo 100 krížnikov, zodpovedajúce množstvo torpédoborcov a do 1000 ponoriek. Tento program zbavoval svetový sio-internacizmus možností vojensko-námorného diktátu ako vo vzťahu k ZSSR, tak aj vo vzťahu s ním spriateleným krajinám. Program bol zredukovaný po zabití J. V. Stalina, a jeho projektanti v čele s admirálom N. G. Kuznecovom vyhnaní v krátkom čase z ich postov pod všelijakými nezmyselnými zámienkami. S liberálom vlastnou podlosťou vyhnali z armády aj G. K. Žukova354. Týmito dvoma odvolaniami sa začali „neústavné vzťahy“.

Skúsenosť svetového leteckého priemyslu hovorí o nemožnosti vytvorenia multifunkčného lietadla, rovnako efektívneho vo všetkých jeho cieľových funkciách355. Doba služby lietadlovej lode je 40 - 50 rokov, počas ktorých sa vymenia 3 - 4 generácie lietadiel. To vyzdvihuje nasledujúcu požiadavku: lietadlová loď nemusí spĺňať špecifiká dnešnej generácie leteckej výzbroje, pretože je systémom, časovo zahŕňajúcim niekoľko rôznorodých systémov leteckej výzbroje. Druhá požiadavka vyplýva z toho, že lietadlová loď je predurčená nie na demonštráciu možností jednotlivého lietadla, ale pre hromadné nasadenie leteckých zoskupení úplne rôznorodého zloženia. Letecké zoskupenia sa pripravujú k vzlietnutiu na vzletovej palube, ktorej plocha z hľadiska parametrov pevninského letectva je nedostatočná. Preto druhá požiadavka, zlaďovaná s prvou predpokladá: lietadlová loď musí zabezpečiť predovšetkým katapultový štart lietadiel a ich nasadenie na vzdušné ciele.

352 Myšlienky, vyslovené Stalinom, v tomto diele boli tak závažné a pre nadjudaistického prediktora tak nebezpečné (aj v dnešnej dobe), že Stalina stáli život. Toto dielo po jeho smrti bleskurýchle zmizlo z pultov kníhkupectiev a knižníc a momentálne sa nenachádza ani v depozitároch verejne prístupných vedeckých knižníc. Táto práca je momentálne k dispozícii tu: http ://ulozto.cz/xH5nKeug/stalin-j-v-ekonomicke-problemy-socialismu-v-sssr-pdf – pozn. prekl.

353 Pritom je dobré obrátiť pozornosť na to, že v činoch Hitlera (A. SchekelGrubera), osobitne začiatkom druhej svetovej vojny, sa viac skúma snaha o ničenie nových lodí v jednotlivých kotvištiach, a nie snaha o nahromadenie sily vojensko-námorných zoskupení podľa miery budovania nových lodí.

354 Žiaľ, súc významným suchozemecom, maršál G. K. Žukov nechápal globálno-strategické možnosti flotily, dôsledkom čoho nekrotil svoje osobné ambície a závisť a aktívne sa zúčastnil v poľovačke na N. G. Kuznecova. To znamená, že, nepodporiac N. G. Kuznecova, v studenej vojne bojoval proti ZSSR. Každý riadiaci pracovník podľa miery svedomia a chápania pracuje pre národ svoj a mierou nechápania a nesvedomia pre jeho nepriateľov.

355 Čiastočne podobné je to aj s loďami (nosnosť, pohyblivosť, pancierovanie, spotreba energie atď.), autami a pod. – pozn. prekl.

Mostík, zaberajúci od 50 do 70 m dĺžky vzletovej paluby, je prekážkou skupinovému využitiu letectva a prostriedkom podriadenia sa lietadlovej lode dielčim špecifikám jeho leteckej výzbroje.356

Tie obmedzujú možnosti rozvoja námorného letectva osobitosťami architektúry skôr postavených lodí na dobu 40 - 50 rokov. Ako súčasť námorného bojového zväzku má byť lietadlová loď zbavená akýchkoľvek iných funkcií, okrem zabezpečenia činnosti námorného letectva357.

Masové nasadenie letectva na zadržiavanie protivníka vyžaduje zabezpečenie štandardu

bezpečnosti letov nie nižšiu, ako u potenciálneho protivníka. Odtiaľ vyplýva tretia požiadavka: výtlak a vonkajšie rozmery lietadlovej lode nesmú byť menšie, ako u lodí potenciálneho protivníka.

Hlavným záverom pre ZSSR z toho je358: koncepcia stavby ťažkých lietadlových krížnikov s úzkošpecializovanou leteckou výzbrojou a ťažkou raketovou výzbrojou je absurdná. A všetko toto bolo známe ešte do projektovania „Kyjeva“.

Všetkým je jasné, že pozemné vojská bez letectva, sú vhodné akurát tak na vykonávanie policajných funkcií. Strategické letectvo nie je alternatívou letectvu taktickému: TU-95 nemôže vypĺňať tie úlohy, ktoré môže riešiť MIG-25. Lietadlová loď je JEDINÝM PROSTRIEDKOM vynesenia taktického letectva na more až do zabezpečenia jeho činnosti nad územím protivníka. Pritom, ako ukázalo porovnanie výsledkov činnosti námorného letectva a pevninského strategického letectva proti Japonsku v druhej svetovej vojne, námorné letectvo sa ukázalo byť efektívnejším ako strategické pevninské. Ale tí istí ľudia, ktorí súhlasia, že pozemné vojsko bez letectva nie je bojaschopné, predpokladajú, že Vojenské námorníctvo bez plnohodnotných lietadlových lodí je vhodné aj na niečo iné, ako na slávnostné vojenské prehliadky. A tak sa otázka o lietadlových lodiach skúma nielen mimo koncepcie vzájomnej podpory jednotlivých zložiek Ozbrojených síl ZSSR, ale dokonca mimo koncepcie rozvoja Vojenského námorníctva, akoby lietadlová loď bola iba drahou hračkou, ktorú chce mať pre uspokojenie svojej túžby „chlapček“ v náplecníkoch - výložkách admirála flotily ZSSR.

Aj pre ochranu pobrežia je lietadlová loď lacnejšia a efektívnejšia, ako 6 pobrežných letísk s príslušnou infraštruktúrou. USA by pohoreli, keby sa pred 40 rokmi pokúsili zameniť lietadlové lode – jadro hladinového loďstva – pobrežným letectvom rovnakej sily. Súdiac podľa vystúpení akademika G. A. Arbatova, v Inštitúte SŠA a Kanady prevláda americký pohľad na želané tendencie vývoja Ozbrojených síl ZSSR a Vojenského námorníctva predovšetkým. Ide minimálne o bezštruktúrne naväzovanie sa tohto inštitútu na Pentagon.

Ponorky ZSSR v súčasnosti a blízkej budúcnosti zaostávajú v akustickom utajení (hlavný bojový parameter) za ponorkami USA o 30 - 40 dB. S touto úrovňou šumu prestávajú byť zbraňou, keďže v súčasných podmienkach garanciou mierového rozvoja a neprítomnosti vonkajšieho diktátu je predovšetkým u ponoriek vytvorenie u protivníka dostatočne vysokej miery neurčitosti o svojej prítomnosti a počte plavidiel, nachádzajúcich sa na mori.

356 Mostík – typická pre sovietske lietadlové lode do hora prehnutá prova, vyzerajúca ako skokanský mostík. (pozri napr. tu: http://technika.specwar.info/namorni/letadlova-lod-admiral-kuznecov/). Vďaka forsáži lietadlo dosiahne vzletovú rýchlosť, a mostík ho „vyhodí“ pod väčším uhlom oproti klasickým lietadlovým lodiam. Síce pre pilota je tento spôsob vzletu vďaka menšiemu zrýchleniu jednoduchší, no konštrukcia lietadla musí vydržať let v relatívne nízkych počiatočných rýchlostiach (120 – 140 km/h). – pozn. prekl.

357 V súvislosti s vyššie uvedeným (a obsahom nasledujúcich dvoch odsekov)*, strata lietadlových lodí „Kiev“, „Minsk“, „Novorossijsk“ dôsledkom reforiem, nemožnosť dostavby TLK (ťažkého leteckého krížnika) „Variag“ (vo výsledku predaný Ukrajinou Číne „na demontáž“) a rozobratie na šrot v lodeniciach rozostavaného „Ulianovsk“, príprava TLK „Admirál Gorškov“ (predtým „Baku“) k predaju Indii, sú nie stratami, ale očistením flotily od iluzórnej sily.

358 Berúc do úvahy, že tieto riadky boli písané pred rozpadom ZSSR – pozn. prekl.

Z tohto dôvodu momentálne v ZSSR prevádzajúce sa zníženia počtu MBR (Medzikontinentálnych balistických rakiet) pozemných základní na mobilných nosičoch sú odrazom záujmov USA, keďže nie sú sprevádzané odvetným znížením systémov MBR námorných zariadení „Traident“ a flotily lietadlových lodí USA. Či sa to po dohode v Reykjavíku deje z dôvodu „vlastného“ nechápania reálneho porovnania kvality, štruktúr a potenciálov oboch strán alebo pod diktátom blafujúceho Pentagonu, je otázkou vedľajšou.

To jest všetko, čo bolo urobené do r. 1953 pre vylúčenie vojenského diktátu vo vzťahu k ZSSR, obrátilo nasledujúce vedenie krajiny na prach.

Pozrieme sa na ekonomiku a sústredíme sa na tabuľku:

V podmienkach vlády štátneho vlastníctva prostriedkov výroby a vyrábanej produkcie, dobrým spôsobom odhadu inflácie je pomer finančných úspor občanov k objemu ročného obratu maloobchodu a služieb. Z tabuľky je vidno, že odhad inflácie359 sa každé desaťročie prakticky tvrdo zvyšoval a niekedy až zdvojnásoboval. Zmena oficiálneho vyššieho vedenia štátu a vyhlasovanie mnohých reforiem a kampaní tento proces nezasiahli. Ak by sme hodnotili situáciu podľa tohto procesu, tak nám zostáva urobiť záver, že ani vyššia moc - vláda sa v krajine nemenila.

(Naj)vyššia moc je konceptuálna! Ak by sme sa pozreli dovnútra tohto procesu, tak vidno, že v období „stalinizmu“ hodnota odhadu

inflácie bola v rámci presnosti ekonomickej štatistiky a rozpočtov na jej osnove. Avšak v porovnaní s obdobiami „oteplenia“, „stagnácie“ a „perestrojky“ je známe, že ceny boli každoročne znižované, životná úroveň udržateľne rástla a rástli fondy spoločenskej spotreby obyvateľstva. Odtiaľto vyplývala dôvera širokých más obyvateľstva v zajtrajšok - budúCnosť.

V následných „liberálnych“ a menej liberálnych časoch prestali byť ceny znižované, potom začali rásť a fondy celkovej spotreby populácie celkovo upadli do zabudnutia. Nedôvera v blahobyt a šťastie zajtrajška narastá. Tovarom a službami nezabezpečené obeživo - vnútorný dlh – sa zhromaždil u finančnej „elity“ tieňov (bossov tieňovej ekonomiky)*. Menej ako u 3% populácie krajiny je viac ako 90% hotovosti360. A ekonomické i ostatné reformy  počas . „perestrojky“ – jedna jak druhá vedú

359 Ak by sme považovali úspory občanov za normálny jav, tak inflácia ako taká, sa objavila v ZSSR až v 60-tych rokoch 20. storočia, keď sa úspory odkladali nie z nejakých konkrétnych dôvodov, ale proste preto, že nebolo čo kúpiť.

360 Konkrétne títo vytvorili prvé družstvá („novej vlny“ na rozdiel od predchádzajúceho typu družstiev)*. A tí z nich, ktorí prežili v „družstevnom hnutí“, sa zúčastnili v skupovaní kupónov u ostatného náhle zbedačeného

Tabuľka je zostrojená z údajov rozličných ročných zborníkov Štátnej štatistickej komisie v roku 1985. V nej bola formulovaná prognóza rastu inflácie. Prognóza sa prakticky plne potvrdila.

k rastu kontrastu davo-„elitárneho“ rozdelenia spoločnosti v ZSSR (a v tej, či onej miere, nielen v celom bývalom Východného bloku)*.

V období po „stalinizme“ voči vodke liberálne vedenie (zbraň genocídy - 5. priorita) zabilo a zkaličilo viac ľudí, ako zahynulo a bolo zranených v pracovných táboroch po r. 1933, v období aktívneho odporu stalinizmu voči sio-internacizmu. V dôsledku výrobnej traumy361 každoročne zomiera a trpí viac ľudí, ako trpelo a zomrelo za 10 rokov vojny v Afganistane. Pritom interegionáli a ich tlač sú osobitne „znepokojení“ umieraním ľudí v Ozbrojených silách počas mierového obdobia, aj keď prípady traumatizujúcich a smrteľných úrazov ľudí v armáde sú štatisticky362 zriedkavejšie, ako v národnom hospodárstve krajiny, či v dôsledku pijanstva363.

Z uvedeného porovnania rozvoja procesov v rôznych sférach spoločenskej činnosti za posledných 70 rokov je možné vyvodiť len jeden záver.

J. V. Stalin a skupina jeho podporovateľov dokázali narušiť štrukturálnu priviazanosť štátnosti ZSSR na globálneho nadžidovského prediktora Euro-Amerického konglomerátu, opierajúceho sa vo svojej davo-„elitárnej“ expanzii na sio-internacizmus.

Vytvorili v krajine stav konceptuálneho dvojvládia a úspešne čelili - odporovali davo-„elitarizmu“ na všetkých prioritách zovšeobecnených zbraní (operačných-zbraňových systémov)*: od prvej po šiestu.

Riadiac stranu direktívno-adresne podľa schémy prediktor-korektor (plánovaná ekonomika, ohraničená štruktúrnym spôsobom riadenia, aj keď štruktúrny sa má kombinovať s bezštruktúrnym364), umožnili vedecko-technickú nezávislosť ZSSR od Euro-Amerického konglomerátu a vytvorili všetky predpoklady pre nezvratné zničenie davo-„elitárnej“ organizácie spoločnosti v ZSSR365.

obyvateľstva. Avšak potenciál pre toto okradnutie národa (zoficializovanie „elity“)* sa vytváral dlhé roky a vyzeral úplne ušľachtilo ako úspory obyvateľstva (tej „šikovnejšej“ časti ako i u nás. Paralelne bežalo podobných nástrojov rekast(r)ácie spoločnosti viacero.)*

361 Trauma z výrobných procesov jak pracovno právnych, tak technologických. Stanúc sa zo dňa na deň z hrdého príslušníka pracujúcej triedy pracujúcim hovädom – otrokom tých, ktorí ešte nedávno boli vyvrheľmi, v dennodennom pracovnom strese a strachu pred stratou zamestnania, plus vidieť to tunelovanie a rozkrádanie, praktický rozpad hospodárstva (zažili to aj obyvatelia našich krajín po „zamatovej“ revolúcii), a s tým súvisiaca deprivácia základných životných potrieb populácie – to sú skutočne traumatizujúce faktory. K tomu medzinárodne riadený import heroínu a ostatných drog nielen do ZSSR. – pozn. prekl.

362 Miera manipulácie vojenských štatistík býva paradoxne, napriek všetkému, spravidla nižšia ako miera manipulácie tzv. civilných (korporátno-štátnych). Neplatí to však vždy a všade v globálnom merítku. Viď. dnešná situácia hlavne na západe: privatizácia armád a ich priame prepojenie s cieľmi „kmotrov“ korporátneho mediálno-finančného konglomerátu. Príkladom je dianie na Ukrajine po fašistickom prevrate V Kyjeve vo februári 2014 a cielené falšovanie štatistík obetí následných „karateľných“ operácií na Donbase. – pozn. prekl.

363 Behom demokratických reforiem sa k tomuto problému (k tejto legálnej tvrdej, silno neurologicko-geneticko-toxickej drogy – k alkoholu)*, pridali ešte problémy celého spektra tzv. tvrdých drog.

364 Trh je jedným z veľmi efektívnych nástrojov bezštruktúrneho napĺňania plánu, nedirektívno-adresného. Viď. pôvodný, nedeformovaný systém družstevného podnikania. Plán, cieľ je buď v prvom rade napĺňanie neukojiteľnej spotreby jelít na úkor ekológie a celej biosféry vrátane zotročovania majority populácie, alebo v prvom rade zabezpečenie základných potrieb populácie podľa miery energozabezpečenia a automatizácie výroby a služieb. Samozrejme, kto viac pracuje, riadi, a tým berie na seba zodpovednosť za procesy a iných, nárok má na viac cností... i peňazí. No nie 10 000, či 100 000 násobky mzdy bežného zamestnanca. Max. 4 - 5 násobok a určite nie viac, ako 10-násobok, keďže pri akomkoľvek prepočte proste nemôźe byť hodnota práce jedného celkovo o toľko vyššia, ako u iného. Aj keď je menej vzdelaný. Stovky generácie predkov robili, aby my sme sa dobre mali a pritom si žiadne „start-upy na patentovanie kolesa“ nedovoľovali. – dopl. prekl.

To znamená, že J. V. Stalin a nejaká časť ho podporujúcej skupiny, vzíduvšej z národa, vo svojom svetonázore vystúpala nad široké masy národa i „elitu“ a získala kvalitu žREČestva (žrecov starosloviansky)*, vedúceho životaREČenie.366

Demokracia, ktorú vo vzťahu k interregionálom vykonával J. V. Stalin, sa svojím charakterom ničím neodlišovala od tej, ktorú na sinajskom „pochode“, ako o tom Bibia hovorí, vykonával iný žrec – Mojžiš. Ak by interregionálna „elita“ mala celostný svetonázor, tak by nemohla ohovárať Stalina, keď sa pred Mojžišom skláňala. Sám Mojžiš, ohodnotiac dejinné okolnosti, sotva by na J. V. Stalina nadával.

Kritika „stalinizmu“ sa vždy a všade viedla a vedie z pozície „elitárneho“ medziregionálneho systému stereotypov rozpoznávania javov. „Elitárny“ systém je rovnako vzdialený aj od systému metodologických stereotypov žrecov a národných más. Žrecký systém metodologických stereotypov má vo svojom základe-osNove národný systém metodologických stereotypov obrazného myslenia a odlišuje sa od nej väčšou detailnosťou (odb. „periódou vzorkovania“)* v kombinácii s rozvojom abstraktno-logickej lexikálnej časti367 METODOLÓGIE a neprítomnosťou dogmatizácie faktológie (t.j. ideológie, ak hovoríme o spoločnosti).

Politika J. V. Stalina a podporujúcej ho skupiny bola nasmerovaná k nezvratnému zničeniu davo-„elitárnej“ organizácie spoločnosti, čo zodpovedá vyššej priorite v objektívnom i potenciálovom vektore cieľov národných más. Preto „elitárna“ kritika stalinizmu môže byť národom vnímaná ako pravda v jej fragmentoch, no ako celok bude hodnotená ako lož. „Elitárna“ politika perestrojky, vedúca k znovuzrodeniu štátne uzákoneného davo-„elitarizmu“(t.j. fašizmu, otrokárstva v jeho rôznych variantách)*, môže mať krátkodobú čiastkovú podporu národa, ale ako celok bude odvrhovaná podľa miery jej trvania368.

Revolúcie r. 1917 odstránili štátne uzákonený davo-„elitarizmus“ a odkryli rovnoprávny prístup k vyššiemu vzdelaniu predstaviteľom všetkých sociálnych skupín. Filozofia marxizmu je vo svojej podstate METODOLOGICKÁ. V systéme vyššieho vzdelávania nebolo možné neoboznámiť sa s ňou. Je pravdepodobné, že nie všetci ju chápali ako dogmu. To znamená, že od r. 1917 existuje v krajine štatistická predurčenosť vzniku vnútorného prediktora v bloku. Jeho kádrovou bázou je celá populácia, čo zabezpečuje vyššiu zásobu udržateľnosti (Fettpolster)* konceptuálnej moci v záujme národa pri zmene generácii, ako to zabezpečovala „neohraničená“ monarchia do r. 1917.369 Avšak

365 Čo s týmto dedičstvom urobila vládnuca „elita“ ZA DOPUSTENIA ŠIROKÝCH NÁRODNÝCH MÁS“ – ukázali reformy. („Pasivita býva často kolaboráciou“ alebo „Kto mlčí – ten svedčí (súhlasí s tým))*

366 Dnešnými slovami: Ľudí mravne chápajúcich, sTrojacich osud životaschopnejšej spoloČnosti Obrazne: Bardi spievajúci riekanky v rieke žriedla ProZreteľNosti. ProGnostici... – dopl. prekl.

367 Šamani sa pri sformovaní písma stávajú kňazmi - žrecami alebo znacharmi (mravne padlými). Rozvíja sa diskretizačná zložka ich algoRytmiky spracovávania informácií, čo im poskytuje z pohľadu tvorenia ďalšie dodatočné možnosti. Viď. prechod zo spojitejšieho, analógového modelu sTrojenia FIE na diskrétny MIM. Ďalej umožňuje transgeneračný prenos a efektívnejšiu optimalizáciu metodológie spracovávania faktológie v závislosti od preferencie hláskového (zvukovo-frekvenčného) spôsobu záznamu inFormácií, alebo obrazného, resp. hybridného atď. – dopl. prekl.

368 Práve z tohto dôvodu reformy prekĺzavajú, t.j. bežia naprázdno (lebo čím dlhšie tu bude „Elitárna“ politika, tým viac ju ľudia budú, ako vždy v dejinách, najprv podvedome a postupne stale viac i vedome nenávidieť...)*

369 Ak je riadiaci aparát vyberaný (až na drobné, grantovým systémom protežované korumpované výnimky) z jednej kasty, navyše veľmi úzkej, tak taký režim uvedeným prístupom systematicky degraduje celý potenciál existujúcej spoločnosti. Výber na kastovom (fasci) princípe samozvaných šľachtených, „rovnejších“ jelít (či už na ideologicko-mafióznych, alebo rasových princípoch „šikovnejších“) vo svojej podstate vždy z dlhodobého pohľadu nevyhnutne zásadne ohrozuje budúcnosť a konkurencieschopnosť danej kultúry, či celej civilizácie. Degradácia potenciálu Človeka vyzerá byť jednoznačne proti záujmom Vis Maior so všetkými sprievodnými rizikami a dôsledkami. – dopl. prekl.

tento záver nezapadá do systému metodologických a faktologických stereotypov medziregionálneho davu a medziregionálneho centra riadenia.

Politika J. V. Stalina napomáhala zrodu udržateľného vnútorného prediktora v bloku Rusko (ZSSR). Z toho dôvodu sú J. V. Stalin a podporujúce ho komunistické vedenie OSPRAVEDLNENÍ - REHABILITOVANÍ. Všetky ich chyby a osobné slabosti sú zanedbateľné na pozadí zrodu vnútorného žrectva v bloku. Národy pochopia pravdu Stalina - je to len otázkou času.

Kritici J. V. Stalina špekulujú na všeobecnom (včítane aj svojom vlastnom) nechápaní fázových posuvov v sociálnych procesoch, medzi procesom formovania ideológie a procesom prinesenia plodov ideológie370. Príčinno-dôsledkové väzby medzi nimi sa ešte viac komplikujú v podmienkach konceptuálneho mnohovládia pri napĺňaní príslušným zmyslom jednej a tej istej ideologickej formy, spoločnej dvom vzájomne sa vylučujúcim koncepciám371. «V období Stalina» sa rovná «Stalin je na vine» - je vecne nesprávne.

Kult možno urobiť iba tomu, kto je svojim svetonázorom nad kultom. Ten, kto je pod ním, zničí kult svojimi činmi, nechápajúc ani kult, ani svoje činy. Preto Davokratovi kult nemožno vyrobiť. Okrem toho si treba pamätať, že dejiny nezachovali ani jednu anekdotu, v ktorej by J. V. Stalin vyzeral hlúpym, čo nemožno povedať ani o jeho predchodcoch a ani o všetkých po ňom nasledujúcich pohlavároch ZSSR a Ruska predovšetkým.

U žrectva, ktoré sa neoslobodilo od znacharských ambícií, môže existovať rôzny vzťah k davo-„elitarizmu“. Avšak pri ľubovoľnom vzťahu k davo-„elitarizmu“ všetok dav a na dav zmenení ľudia sú z pohľadu žrectva rovnakí, nezávisle od ich informovanosti (vzdelania). „Humánnosť“ narábania žrectva, ako i znacharstva so spurným davom, čo sa nechce poučiť, je definovaná časom, v plynutí ktorého žrectvo môže trpieť oddanosť davu žrectvu cudzej koncepcii.

Vo všeobecnosti je pojem humanizmus nepoužiteľný voči človeku, neželajúcemu si myslieť samostatne372 a zdokonaľovať sa na tejto osNove, pretože intelekt človeka je faktorom evolúcie biosféry. Hlúpy člen davu, v rukách ktorého sa môže v davo-„elitárnej“ spoločnosti ocitnúť nejaká moc, je spôsobilý zotrieť z tváre planéty nielen ľudstvo. Za takých podmienok niet miesta pre „humanizmus“ - je miesto iba pre nezlomnú a dôslednú CIEĽAVEDOMOSŤ odstránenia davo-„elitarizmu“ zo života. Áno, aj zo zákonov žrectvo uznáva iba zákony existencie celého súcna – stvorenia, sTrojenia, a nie zákony, diktované ním alebo znacharmi s cieľom riadenia „elity“ a „davu“. Uvedené je podkladom pre nasledujúce tvrdenie:

370 Žatvy. Ako v Biblii. Keď niečo zasejem, či zasadím, tak úroda, plody práce prídu až po príslušnom čase. No i v závislosti od polievania, okopávania a počasia (t.j. okolitých podmienok), druhu plodín, kvality osiva a sadby... Keď priskoro sejem, mlaď zmrznúť hrozí a keď neskoro, hrozí nedozrieť a aj cena výkupná nízka bude... Toť prax fáz cyklu ročných období a ich posuvov. Ako u Dvanástich mesiačikov, kde sa v rasprávke už po veky celé pozorovať dajú pekne. – dopl. prekl.

371 V danom prípade bol spoločnou ideológiou marxizmus. Jeho chápanie však bolo z pohľadu dvoch antagonistických koncepcií. Skutočne komunistickej a „elitárne“-kastovej. Dočasne tak po smrti Stalina víťazila postupne fašistická forma marxizmu. Podobne, ako otázka na Západe, komu má slúžiť trhová ekonomika, burza, ..: Buď ukájaniu jelít neukojiteľných, alebo zabezpečeniu základného, na danej úrovni civilizácie všetkým dostupného štandardu materiálneho zabezpečenia más a až v druhom rade nadštandardu tých šikovnejších medzi nimi. T.j. rovnaký vektor cieľov čo do obsahu, no rozličný, čo do chronológie, časovej postupnosti dosahovania cieľov. Avšak v hlbšom zmysle i čo do metodológie ich dosahovania (viď. heslo: „Účel svätiA prostriedky“, a nie „Účel svätÍ prostriedky“, čo je opakom prvej formulácie a nielen „slovnou hračkou“) – dopl. prekl.

372 Nie „nezávisle“, keďže skutočná absolútna „nezávislosť“ v princípe existovať nemôže. Každý je totiž do tej, či onej miery závislý na svojom okolí (rodine, inžinieroch, čo spravujú elektrickú sieť, pekároch..., čo sú tiež ovplyvňovaní kultúrou formovanou (a?)sociálnymi inžiniermi), či biosfére a Zemi, Vesmíre ako celku. – pozn. prekl.

V roku 1953 sa v ZSSR odohral opätovný štátny prevrat, ktorý obnovil konceptuálnu plnú moc nadžidovského prediktora, uskutočňujúceho expanziu davo-„elitarizmu“.

V rokoch. 1953 - 1982 prebiehalo bezštruktúrnym spôsobom ničenie všetkých výdobytkov reálnej spravodlivosti socializmu s masívným nasadením zovšeobecnených zbraní 1. - 5. priority proti národom ZSSR. V rovnakom čase medzi širokými masami pracujúcich narastala snaha k vykoreňovaniu štátom neuzákoneného bežného každodenného i mafiózneho davo-„elitarizmu“. Koncepcie, uložené do perestrojky; vedú k obnove štátom uzákoneného davo-„elitarizmu. Perestrojka zpočiatku bola podporená národom, potom sa podpora zamenila nepochopením (a podozrením)* a narastajú tendencie k odmietaniu kurzu, zavádzaného do života vedením373. Krajina vchádza do novej etapy straty riadenia vzhľadom k hĺbke zhody subjektívnych vektorov cieľov „elitárneho“ vedenia a objektívnych vektorov cieľov bloku Ruska374.

Ak skúmame tento proces z pohľadu záujmov národov ZSSR, tak štruktúrny spôsob riadenia v období „stalinizmu“ bol plne oprávnený. Ekonomický rozvoj by bol ešte úspešnejší, ak by vtedajšie vedenie si osvojilo aj bezštruktúrne spôsoby riadenia, ktoré bežný spôsob myslenia, nechápajúc zákony riadenia spoločnosti, stále vníma ako „demokraciu“. Aj národ, aj „elita“ chcú „demokraciu“, avšak každý ju vníma po svojom.

V priebehu dejinného vývoja štruktúrny spôsob riadenia je pohlcovaný bezštruktúrnym (masovo efektívnejším) a oba sa zlučujú (konvergujú)* pri prechode k riadeniu prostredníctvom pružných (flexi-adaptabilných)* a virtuálnych štruktúr375. Štruktúrny spôsob umožňuje, aj keď ťažko, riadiť tie druhy činností, ktoré ešte pre neho nedozreli: dozrejú v štruktúrach. Preto spoliehanie sa výlučne na štruktúrne riadenie je „zabiehaním dopredu“376. Je to neželateľné, ale z pohľadu perspektív rozvoja menej nebezpečné, než „zabiehanie nazad“, t.j. zrieknutie sa štruktúrneho riadenia377. Zničenie systému štruktúrneho riadenia národného hospodárstva potom, ako už prerástlo úroveň rozvoja, pri ktorom sa môže „samoriadiť“ trhovým, finančno-„demokratickým“ bezštruktúrnym spôsobom, je “zabiehanie nazad“. T.j. nevedomosť a lenivosť riadičov: v praktických príkladoch teórie riadenia u jedných a parazitizmus a organizované záškodníctvo u druhých. Na celkovom pozadí opatrení perestrojky je to čiastkový fakt, vyjadrujúci neprítomnosť konceptuálnej samostatnosti u vyššieho vedenia ZSSR.

Vtedy vzniká otázka o konceptuálnej podriadenosti ZSSR. Z pohľadu teórie riadenia (tvorenia, sTrojenia)* vonkajší súlad situácie v ZSSR so Smernicou NSC USA (Directive of the National Security Council - Rady národnej bezpečnosti USA)* Č. 20/1 z 18. 8. r. 1948, nazvanou „Ciele USA vo vzťahu k Rusku“, nemôže byť ničím iným, ako vyjadrením konceptuálnej podriadenosti vyššieho

373 T.j., hovorí sa tu o procesoch obdobia konca ´80 a začiatku ´90 rokov 20. stor. v ZSSR, resp. vo východnom bloku. – pozn. prekl.

374 Po augustovom puči ГКЧП (ŠKVS - Štátna komisia výnimočného stavu) v r.1991 sa táto nová etapa začala: „elita“ odhalila svoju temnú tvár Netvora a zriekla sa socialistickej (sociálnej)* formalizácie - masky svojej tyranskej moci.

375 Viď. DUMT - Dostatočne univerzálny model tvorenia (sTrojenia), resp. DVTR - Dostatočne univerzálnu teóriu riadenia, Kapitola 7. Spôsoby riadenia: A. štruktúrny; V supersystémoch — B. bezštruktúrny a C. na osnove virtuálnych štruktúr, str. 72 – pozn. prekl.

376 Predbiehanie aktuálnych udalostí s hrozbou straty kontaktu s realitou a jej životne dôležitou okamžitou a oneskorenou spätnou väzbou. – pozn. prekl.

377 Prehnané topenie sa v ilúziách. Koncentrovanie sa, hádanie nad 1000+1 verziamim (slávnej(?) minulosti, čím nemusí zostať čas na riešenie výziev-príležitostí súčasnost,i a tým budúcnosti. Primerane však skúmať vývoj tendencií dominantných socio-naturálnych procesov odzadu je nanajvýš žiadúce. Viď. základy frekvenčnej analýzy a teórie kmitania, hoc i v zjednodušenej verzii pre Stredné školy a Gymnáziá. Matematika 2. a 3. – kapitola Goniometrické funkcie a kapitoly nasledujúce, esenciálne pre každého tvorcu i manažéra z tak tzv. humanitných, ako i prírodovedno-technických vied. Štandardná procesná analýza = rozprávkové: „Chodenie v čase a zaZrakov sTrojenie“ – dopl. prekl.

vedenia štátu a naviazanosti štátnosti ZSSR na NSC a CIA (Central intelligence agency - Ústredná spravodajská služba)* USA štruktúrnym spôsobom cez slobodomurárstvo a mafiu a bezštruktúrnym spôsobom - cez jednostrannú „kultúrnu výmenu“ so Západom. (Táto „kultúrna výmena“ (alebo Kultová?378)* zrodila takých agentov vplyvu, ako „architekt perestrojky“ A. N. Jakovlev, generál KGB Kalugin, redaktor časopisu „Ogaňok“ (aj u nás kedysi dobre známy mládežnícky časopis „Ohník“)* v období „glasnosti“ V. Korotič, a iní... – toto objasnenie bolo doplnené v r. 1998.)

Z vyššie uvedeného môže vzniknúť u niekoho dojem, že expanzia Euro-Amerického konglomerátu je mocná, nezvratná a nemilosrdná, a preto je vládnuca „elita“ „pre záchranu národa“ „prinútená“ podriadiť potenciál ZSSR (celého Východného bloku a najmä Ruska)* záujmom medziregionálneho centra riadenia konglomerátu.

O tom, že „rozumu“ na to u našej „elity“ je dosť, niet pochýb379. Pochybnosti sú v inom: má konglomerát dosť zdravia na takýto experiment?

378 Na princípe akvizície „native pitchers, residents,..“, „bezpečnostných poradcov“ (dozoru) miestnych „spriatelených“ politikov cez dobre známy tzv. „sanitary mode“. Cez aktiváciu a reaktiváciu podchytených spiacich „objektov a subjektov“, organizované US ambasádami a „exteritoriálnymi žoldniermi“ a na nich napojenou a financovanou (i odvodmi na akvizícii sektoru zúčastnených korporátnych sponzorov – viď. podstata kauzy „2%“, či čiastočne „Skupinka“) sieťou tzv. „neziskoviek“ (často v podstate teroristických buniek), maskovaných väčšinou za humanitnú, ekologickú a inú činnosť. Zamestnaní študenti, novinári a dobrovoľníci „oficiálnej prvej línie“ spravidla samozrejme nevedia o plnom reálnom určení a celkovej skutočnej činnosti skupinky (NGO, Nadácie, bla-bli-ble...). Nezriedka sú vo svojej naivnosti aj obetovaní a nasledne „spriatelenými“ médiami spropagovaní. Pod starým ošúchaným pragmaticko-macchiavelistickým heslom: „Poslúžili ako živí, no ešte viac poslúžia ako mŕtvi.“, žargónovo nem: Kanonenfutter, Frischfleisch, ang.: „Local fresh meet“, rusky: „pušečnoje mjaso“. Viď. dnešné “farebné revolúcie“, puče všade po svete, organizované na rovnakom princípe. Odhodlanie USA „bojovať do posledného Ukrajinca“ a pod. – dopl. prekl.

379 To sa plne potvrdilo behom reforiem po zavŕšení šou КГЧП (SKVS - Štátnej komisie výnimočného stavu) v r. 1991. (Podobne, ako u nás dlhodobé systematické vytvárenie predpokladov, situácie na vznik prostredia tzv. „mečiarizmu“, postavenému na ojedinelých zradcoch v bývalých bezpečnostných zložkách ČSSR a ich, hlavne Václavom Havlom amnestovaných, budúcich plánovaných „spolupracovníkoch“ – bežných recidivistoch). T.j., hasenie morálno-ekonomického potenciálu krajiny a následné zneužitie zo začiatku asi skôr nechápavého priemera M. Dzurindu a presnejšie čiastočne „zaškoleného“ I. Mikloša na zadĺženie a ilegálne roz“predanie“ národného (nie štátneho!) majetku (že I. Mikloš odviedol kus „dobrej“ práce – splnil svoju misiu na Slovensku, potvrdzuje jeho aktuálna misia vo fašistickej vláde „Kyjevskej bandy“ na Ukrajine. Boh ich zavaruj pred takými expertami!). Všetko do času... Ďalší scenár, réžia, autori i herci sú tiež už dobre známi.)*

VI. ЕURO-АМЕRICKÝ КОNGLOМЕRÁТ A BLОКY V GLОBÁLNОМ DEJINNОМ PRОCESЕ: TЕNDЕNCIE ROZVOJA

N i e v c e l k u h ľ a d a j j e d n o t u , a l e v i a c – v j e d n o t n o s ti

o d l i š n o s tí .

K . P r u t ko v

Do polovice 20. storočia sa vo vzťahu ku krajinám Afriky a Ázie, najmä východnej, nepatriacich do biblickej civilizácie Euro-Amerického konglomerátu, často používal epiteton “zaostalé”. Táto “zaostalosť” sa prejavovala predovšetkým v tom, že technicko-technologická stránka ich civilizácií nepredbiehala vo svojom rozvoji, na rozdiel od Euro-Americkej, ich mravnostne-etický rozvoj a jemu zodpovedajúcu organizovanosť života spoločnosti. Z toho dôvodu všetky najnebezpečnejšie problémy súčastnosti pre dnešné ľudstvo sú zrodené mravnostne zaostalou, ale technicky vedúcou - vyspelou Euro-Americkou civilizáciou. Urýchľovačom rozvoja technokracie v tejto civilizácii bol vždy židovský pôžičkový úrok, na jednej strane posvätený autoritou “boha” v Starom zákone a na druhej – prekliaty v Koráne. Vďaka pôžičkovému úroku, pri súkromnom úvere s besnými účtovnými sadzbami (percentami účtovaného úroku)*, prebiehal rozvoj technokracie na úkor - škodu sociálnej organizovanosti spoločnosti, duše človeka a obývaného životného prostredia. Všetko toto, s prihliadnutím na následky dlhovekých pretekov v zbrojení, vyústilo v súhrne do krízy Euro-Americkej kultúry. Koloniálne jarmo nad Afrikou, vďaka rasistickému opovrhovaniu Európanov domorodým obyvateľstvom, sa nedotklo základov svetonázoru starých vier národov a kmeňov Afriky. “Europeizácia” sa dotkla (pričom pomerne neskoro) iba miestnej “elity” až v procese krízy klasického kolonializmu. Je to povrchová europeizácia - „poeurópšťovanie“. Povrchná (navonok)* europeizácia “elít” Afričanov, v kombinácii s pokračujúcou lúpežou (drancovaním) prírodných bohatstiev kontinentu Euro-Americkým konglomerátom, vytvára predpoklady k vzniku blokovej organizácie autonómneho riadenia v regiónoch Afriky s perspektívou formovania mnohoregionálnych blokov. Biblické pokresťančovanie (christianizácia) “neplnohodnotného” miestneho obyvateľstva “civilizátormi” zhora, nemohla nevyvolať dvojakú vieru, pri ktorej kresťanská obradnosť iba povlieka s ňou paralelné staroveké pôvodné viery. To je spoločné v kresťanstve Afriky i Ruska. Avšak africké kresťanstvo je mladšie i rozdelenie v dvojakej viere je v ňom silnejšie. Všetko toto neumožňuje pokladať proces integrácie Afriky do Euro-Amerického konglomerátu za dovršený a nezvratný, hoci od začiatku expanzie do Afriky prešlo už nie jedno storočie. Hlavnou príčinou toho je parazitický charakter expanzie siono-internacizmu Euro-Americkej civilizácie. Európa vynaložila stáročia na lúpeže, a nie na udržanie počiatočných vojenských úspechov kolonizácie následnou integráciou kultúr. India sa stretla s expanziou siono-internacizmu v podobe Angličanov a Francúzov, keď sa nachádzala na vyššej úrovni sociálneho rozvoja, ako väčšina národov Afriky. Vo výsledku úspechy expanzie mali ešte viac povrchný charakter ako v Afrike: biblické myslenie, vlastné Euro-Americkému konglomerátu, sa neujalo. India síce prijala anglický jazyk, ale udržala si svoju starobylú kultúru. Expanzia do Číny viedla len k tomu, že sa Čína prebudila z dlhovekého spánku. Japonsko, využívajúc svoju odľahlosť a ostrovnú polohu, proste uzavrelo svoje prístavy pre cudzincov a dlho bolo v samoizolácii, keď sa stretlo s žido-kresťanskou expanziou. Po tom, ako v r. 1855 námorníctvo USA prinútilo Japonsko vystúpiť z izolácie, prebehla v ňom v r. 1867 - 68 obnova - reforma Meidži. Jednym z dôsledkov obnovy Meidži bolo ustanovenie relígie Šinto (šintoizmu), starovekých pohanských národných vier, ako vládnucej relígie Japonska. Budhizmus, oficiálne

panujúci v japonskej dvojviere, sa mu podriadil. Kresťanstvo380 bolo vyhlásené za cudzie japonskému národnému duchu celkom správne, lebo ono je cudzie každému národnému duchu. To bolo osnovou konceptuálnej samostatnosti Japonska. Po uplynutí 120 rokov, nehľadiac na chyby v zahraničnej a domácej politike, vyvolané zapadnutím vládnucej “elity” do nacizmu, konceptuálna samostatnosť umožnila Japonsku v apríli 1989 vyhlásiť, že sa stalo superveľmocou No. 1. Toto vyhlásenie má v sebe solídny fundament, v základe ktorého leží konceptuálna samostatnosť, splodivšia vedecko-technickú nezávislosť.381

Z uvedeného je zrejmé, že drvivá väčšina obyvateľov Zeme a jej prírodných zdrojov je sústredených buď v regiónoch, hoci aj kontrolovaných konglomerátom, no majúcich tendenciu ku konfrontácií s ním kvôli neekvivalentnej výmene v globálnom zjednotení práce, alebo v regiónoch, v ktorých sa nezvratná expanzia konglomerátu ukázala očividne neúspešnou. Časť týchto regiónov – arabský svet, islamský svet celkovo, India, Čína, Japonsko – už má autonómnu blokovú organizáciu riadenia, alebo sa nachádzajú na ceste k zakončeniu formovania blokovej organizácie riadenia vo svojich regiónoch.382

Preto ďalší rozvoj globálneho dejinného procesu bude prebiehať v boji Euro-Amerického konglomerátu s regionálnymi a mnohoregionálnymi blokmi, viac-menej autonómne realizujúcimi plnú funkciu riadenia, kvôli koncentrácii riadenia výrobných síl ľudstva v globálnom meradle za použitia zovšeobecnených zbraní 1. – 6. priority. Zdrojový potenciál blokov, vrátane intelektuálneho, je už dnes vyšší ako u konglomerátu. Úspech takejto “spolupráce” bude určený koncepciou rozvoja ľudstva ako celku, ktorú bude uvádzať do života medziregionálne centrum riadenia konglomerátu a ten blok z množstva vzdorujúcich, oponujúcich konglomerátu, ktorý si uvedomí svoju globálnu zodpovednosť (alebo niekoľko blokov). Všetko opäť dospelo k činnosti prediktora globálnej úrovne zodpovednosti, spôsobilého stať sa globálnou konceptuálnou mocou. Preto sa zo začiatku budeme zaoberať analýzou priebehu expanzie nadžidovského globálneho prediktora, nesúceho konceptuálnu moc v Euro-Americkom konglomeráte. Nadžidovský prediktor nedokázal ukončiť koncentráciu riadenia výrobných síl do toho momentu, keď jeho expanzia vyvolala v spoločnosti i prírode k životu procesy, kvalitatívne meniace podmienky, v ktorých expanzia prebiehala počas viac ako 2000 rokov.

Najvýznamnejšou zmenou bola zmena etalónových procesov, na frekvenciách ktorých je založený pojem sociálneho času. Ľubovoľný pojem času sa vždy vzťahuje k frekvencii etalónového kmitavého procesu. Pretože osnovou života spoločnosti je výroba (produkcia), tak etalónový proces, určujúci sociálny čas, je proces, ktorý hlavne určuje úspech alebo neúspech výrobnej činnosti spoločnosti. Staroveké civilizácie, u ktorých v hrubej produkcii bol na prvom mieste poľnohospodársky produkt, mali ako etalónový proces sociálneho času prirodzený cyklický proces zmeny ročných období. S etalónovým procesom sociálneho času je spojená aj predstava o charaktere vývoja procesov v čase. Biblické “všetko sa vracia na svoje kruhy”, založené na ročných a

380

Fakticky Biblia a spolu s ňou zavádzaný svetonázor, morálka a etika.

381 Jednako zatiaľ nerozprestierajúcu sa do oblasti fundamentálnej vedy.

382 Burzová kríza v juhovýchodnej Ázii na jeseň r. 1997 viedla k tomu, že ministerský predseda Malajzie Mahathir Mohamad sa na adresu Západu vyjadril: “Otvorená medzinárodná ekonomika – to sú džungle naplnené sliediacimi, krutými zvermi. Naučíme sa žiť v týchto džungliach a vypracujeme návyky zachádzania s divokými zvermi.

Vravia nám, že musíme otvoriť našu ekonomiku, že obchod musí byť úplne slobodný. Pre koho? Pre podvodníkov a špekulantov, ktorí v krížovej výprave na ochranu otvorenej spoločnosti chcú zničiť slabé krajiny.

Pracovali sme 30 - 40 rokov, aby sme rozvinuli našu ekonomiku. A zrazu niekto prichádza s niekoľkými miliardami dolárov a ničí väčšinu z plodov našej práce.”

V podstate je to výzva k oslobodzujúcej vojne juhovýchodnej Ázie proti úžerníckemu Západu.

mnohoročných energetických rytmoch kozmu, bezprostredne určujúcich produktívnosť poľnohospodárskej výroby, odráža predstavu o kruhovej uzavretosti procesov v čase starovekých poľnohospodárskych civilizácií. Keď v živote spoločnosti začala dominovať priemyselná výroba, priamo nepodriadená prírodným ročným cyklom, objavila sa predstava o postupnom charaktere vývoja spoločnosti. Tá začala panovať aj v každodennom vedomí davo-“elitárnej” sociálnej organizácie, hoci filozofia v tom čase už vyzdvihla tézu o špirálovitom charaktere procesov vývoja štruktúr v čase. Postupnému charakteru zodpovedá nekonečne malá (blížiaca sa k nule) frekvencia i nekonečná hodnota periódy v etalónovom kmitavom procese, s ktorým je spätý pojem sociálneho času. Odtiaľ je svojho druhu “bezčasovosť” kapitalizmu.

No existuje ešte jeden proces v živote spoločnosti, ktorý tiež môže byť osnovou etalónovej frekvencie sociálneho času. Je to proces obnovy faktológie vedomostí, prakticky využívaných spoločnosťou. V minulosti, v stredoveku táto PRAKTICKÁ - APLIKOVANÁ FAKTOLÓGIA po stáročia nestarla. Ešte na konci 19. storočia študent, nabifliac sa všetko naraz, mohol s týmito zásobami vedomostí žiť po celý svoj pracovný život. V dnešnej dobe Japonci predpokladajú, že aplikovaná faktológia, osvojená na VŠ, sa stáva bezcennou každých 5 - 7 rokov.

* * *

V súčasnosti frekvencia obnovy APLIKOVANEJ FAKTOLÓGIE vedomostí je frekvenciou, definujúcou etalónový proces sociálneho času v globálnom meradle.

* **

To nepriamo potvrdzuje nasledujúci fakt: od 2. polovice 80. rokov 20. storočia náklady na spracovanie inFormácií v ročnom objeme svetovej výroby prevyšujú náklady na vybavenie sféry materiálnej výroby. Zmena procesov, frekvencie ktorých sú etalónovými pre sociálny čas, prebehla pomerne rýchlo: kratšie, než za jedno storočie. Aj ona podryla základy riadenia v davo-„elitárnej“ spoločnosti. Znacharstvo (slobodomurárska špička) riadilo procesy, podporujúc svoj monopol na využívanie METODOLÓGIE a APLIKOVANEJ FAKTOLÓGIE. „Elite“ sa dávala chybná metodológia a faktológia „v časti, ktorá sa jej týkala“, ktorá bola nevyhnutná pre plnenie sociálnych povinností. „Tlupa“ vo filozofickom, metodologickom pláne bola ponechaná sama na seba, voľný čas nemala a dostávala minimálnu úroveň vzdelania, nevyhnutnú na obsluhu výrobných prostriedkov. Pretože celej spoločnosti praktické faktologické vedomosti postačovali na celý život, tak otázka o metodológii, odhaľujúcej nové poznanie, proste nevyvstala. * * * Naše (VP SSSR) s ú č a s n é chápanie metodológie je obsiahnuté v Úvode a taktiež v práci “Dialektika a ateizmus: dva antagonizmy”.

* * *

Po stanovení etalónu sociálneho času, založeného na frekvencii obnovovania praktickej faktológie poznania, sa stav kvalitatívne zmenil. Faktológia sa stala bezcennou a neprítomnosť v spoločenskom vedomí metodológie osvojovania si novej praktickej faktológie vyústilo do krízy straty kvality riadenia, pretože metodologicky negramotný človek, nevidiac celkový priebeh procesov v spoločnosti a prírode, prijímal riešenia, ktoré rozbíjali väzby základov bytia spoločnosti v prírode. Príčinou krízy riadenia je slepota väčšiny spoločnosti k CELKOVÉMU (VŠEOBECNÉMU) PRIEBEHU PROCESOV v spoločnosti a prírode (tzv. metodologická ničota), a nie lavínovitý nárast objemu inFormácií, s ktorými sa stretáva každý človek, riešiac svoje SÚKROMNÉ „problémy“, odtrhnuté v jeho chybnom svetonázore od CELKOVÉHO (VŠEOBECNÉHO) PRIEBEHU PROCESOV. Preto snaha Euro-Amerického konglomerátu vyjsť z krízy „inFormačného výbuchu“ cestou kompjuterizácie a superkompjuterizácie ju len prehĺbi: superpočítač, hoci aj s umelou inteligenciou, je schopný rýchlejšie než VEDOMIE človeka spracovať kolosálne množstvo inFormácií, súvisiace s jednotlivými dielčimi otázkami a ich konečným súhrnom, ale sotva v najbližších sto rokoch človek dokáže vytvoriť lepší agregát (jednotku) pre výskum všeobecného chodu procesov vo Stavbe sveta -

Univerze ako ten, čo už má pod lebečnou klenbou. V davo-„elitárnej“ spoločnosti sa strategická počítačová iniciatíva (USA prijali aj takú) mení na nekonečný program protetiky vlastného intelektu pri neochote ho používať. Môže riešiť mnohé dielčie problémy, no všetko, čo je späté s všeobecným chodom procesov, ešte dlho zostane v kompetencii ľudského intelektu.

Odhalenie obsahu pojmu sociálneho času, spojeného s frekvenciou obnovy APLIKOVANEJ FAKTOLÓGIE, umožňuje nielen odhaliť príčiny súčasnej globálnej krízy riadenia, ale aj vytvára v spoločnosti reálne predpoklady pre východ z nej. Stretnúc sa so znehodnocovaním faktológie, človek pod tlakom okolo neho vznikajúcich okolností nevyhnutne prichádza k uvedomeniu si nevyhnutnosti osvojenia si METODOLÓGIE odhaľovania praktickej faktológie nového poznania priamo v procese svojej pracovnej činnosti. To je ekvivalentné rozšíreniu sociálnej bázy žrectva na hranice celej spoločnosti. Zvyšok je otázkou času.

Tento objektívny jav je zmenou pomeru etalónových frekvencií biologického času (založeného na frekvencii obnovy generácií ľudí) a sociálneho času (založeného na frekvencii obnovy praktických - aplikovaných vedomostí a návykov). Frekvencia obnovy praktických návykov a poznatkov od druhej polovice 20. storočia prevýšila frekvenciu obnovy generácií. Následkom toho svet stíha meniť svoj obraz nie jedenkrát počas života jednej generácie. V takých podmienkách logika sociálneho správania (mravnosť, motivácia správania sa, etika), vytvorivšia sa na začiatku expanzie biblickej civilizácie, vedie nie k takým výsledkom, ako pri predchádzajúcom pomere etalónových frekvencií sociálneho a biologického času, keď nezmeneným svetom prechádzali mnohé generácie.

Lavína rozčarovaní bude v dôsledku toho narastať a v nej sa sami zničia mnohí, tupo privŕžení k starej logike sociálneho správania. Tí, ktorí sú schopní vziať seba – svoj osud do svojich rúk a prehodnotiť prebiehajúce deje i svoje rozčarovania, sformujú novú logiku sociálneho správania, v ktorej nájde svoje vyjadrenie nová morálka - mravnosť, etika, sociálna organizovanosť.

Zmena procesov, udávajúcich etalónové frekvencie sociálneho času, je ekvivalentná konceptuálnej neudržateľnosti Biblie a Talmudu, s ktorými sú všetci spokojní na rozdiel s od nich odvedenými škandálnymi „Protokolmi sionských mudrcov“. Nie je dôležité, kto je ich autor; nie je dôležité, že v histórii 20. storočia sa vo všetkých krajinách udalosti vyvíjali v súlade s celkovou schémou, vysvetlenou v Protokoloch. Dôležité je to, že mechanizmus sionisticko-internacistickej expanzie, ktorý je v nich opísaný, skôr garantuje vo vzniknuvších podmienkach samozničenie ľudstva, než zavŕšenie expanzie majiteľov biblického projektu.

Tendencie k lavíne podobnému rastu objemu inFormácií v epoche vedecko-technického rozvoja a  rozšíreniu vrstvy ľudí, disponujúcich metodologickou kultúrou (objektívne rozbíjajúcou davo-„elitarizmus“), vedú v perspektíve k vojne koncepcií na úrovni 1. - 3. priority zovšeobecnených zbraní, medzi nadžidovským prediktorom a jeho expanzii sa protiviacimi blokmi

Neudržateľnosťou, bezmocnosťou cieľovo orientovanej globálnej koncepcie nadžidovského prediktora je strata riadenia na prvých pozíciach plnej funkcie riadenia. Je to dlhodobá a trvalá strata riadenia. Ak ekologickú krízu ešte možno, hoc by s veľkou námahou, považovať jednoducho za pád kvality riadenia pri zachovaní celkovej kontroly nad chodom procesov v globálnom meradle, tak vytvorenie jadrových zbraní spolu s prepuknutím tendencií ku konceptuálnej samostatnosti tu v Nemecku, tu v ZSSR tu v Japonsku je prvým zvonením, naznačujúcim, že je čas opustiť biblickú koncepciu davo-„elitarizmu“ v sionisticko-internacistickom prevedení v globálnom meradle a rozpracovať niečo životaschopnejšie a radostnejšie.

Objavenie sa jadrových a iných druhov genocídnych zbraní s veľkou ničivou silou a s vysokou rýchlosťou účinku tiež kvalitatívne zmenilo situáciu a je ekvivalentné strate riadenia nadžidovského prediktora. Špičky - elita slobodomurárstva celkovo po tisícročia nikdy nebola rukojemníkom davu alebo nejakých sociálnych skupín, ktoré neboli znacharmi.

Pri existencii niekoľkých konceptuálne samostatných centier riadenia v globálnej spoločensko-ekonomickej formácii nemôžu byť genocídne zbrane s vysokou rýchlosťou účinku používané ani na vydieranie zdravo mysliacich. Vytvárajú totižto štatistickú predurčenosť vzniku konfliktu s ich použitím, v dôsledku chýb personálu štábov a zlyhaní činnosti technických prostriedkov spracovania inFormácií v systémoch ministerstiev obrany. Najväčšie nebezpečie súčasnosti tkvie v „náhodnom“, t.j. štatisticky predurčenom BEZCIEĽNOM začatí vojny s použitím genocídnych zbraní. Účelová (cieľavedomá) vojna aj s použitím genocídnych zbraní potrebuje čas na prípravu a nemôže sa začať

z dôvodu „vlastnej - seb-e-ckej“ iniciatívy ani jednej z krajín, kde je slobodomurárstvo. Cieľavedomá vojna s účasťou základných veľmocí konglomerátu sa môže začať iba so schválením vyššieho slobodomurárstva.

Avšak vojna „po chybe“ je neriaditeľná a nepredvídateľná. A pri dnešnej úrovni rozvoja zbraní jej najpravdepodobnejším výsledkom je globálna katastrofa kultúry alebo globálna ekologická katastrofa, ktoré neušetria ani vyššie slobodomurárstvo.

Okrem vojny, v podmienkach, keď konkurencia a úrok, ako dva biče, šľahajú podnikateľa, sa bezpečnosť výroby pre personál a životné prostredie odsúva vo väčšine prípadov až na posledné miesto. Preto tragédie jadrových ponoriek „Trasher“, „Komsomolec“, „Kursk“, priemyselné katastrofy v Bhópale, Černobyle a im podobné sú štatisticky predurčené s dostatočne vysokou pravdepodobnosťou samotným davo-„elitarizmom“ aj bez diverzií a intríg nepriateľov, hoci práve takéto objekty sú najviac lákavé pre vykonanie diverzných - sabotážnych akcií. T.j. nadžidovské znacharstvo sa prvykrát v histórii terajšej globálnej civilizácie stalo rukojemníkom davu.

Ale aj vojna „podľa plánu“ v súčasných podmienkach je vec takisto ťažko predpovedateľná.Je známe, že „neutrálne“ Švajčiarsko sa počas niekoľkých storočí vojen nezúčastňovalo. Ale

analýza inFormčných a finančných tokov, vedúcich cez Švajčiarsko počas francúzsko-pruskej vojny v r. 1870, počas prvej a druhej svetovej vojny a  jeho úloha v príprave kádrov revolucionárov pre všetky európske revolúcie a menšie štátne prevraty od 18. do 20. stor.; sústredenie svetových bánk v spojení s najnižšou úrovňou sociálneho napätia v jeho DAVO-„ELITÁRNEJ“ spoločnosti; v spojení s výlučne „čistou“ výrobou, hovoria o jeho osobitej úlohe v systéme riadenia Euro-Amerického konglomerátu. Osobitne zdôrazňujeme riadenie vojen. Švajčiarsko, vďaka svojej „tichosti“, sa javí najvhodnejšou štátnou základňou pre pobyt prediktora konglomerátu. Od staroveku jednym z najdôležitejších princípov vojny je útočiť na centrá riadenia. Preto je štatisticky predurčené, že v prípade jadrového konfliktu za účasti Euro-Amerického konglomerátu niekto bude pokladať za účelné nezabudnúť ani na „neutrálne“ Švajčiarsko, počom vyplesne megatonovou náložou Ženevské jazero na jeho okolie. Ak sa toto dovtípia, tak povolenie Generálneho štábu si nebudú pýtať, zvlášť, keď Generálny štáb stratí dôveru počas bojových akcií. Jadrových zbraní je u každého v arzenáloch nadbytok – o jeden cieľ naviac, o jeden menej – neveľký rozdiel. Domyslieť si to môžu aj príslušníci ozbrojených síl samotného konglomerátu: oni v jadrovej vojne tiež „nemajú čo stratiť“, s jej začatím už naisto všetko stratia.

Predpokladajme, že jadrová vojna nevyvolá globálnu ekologickú katastrofu, a že ju celú je možné vyhrať. Pri rozhovoroch o cestách dosiahnutia víťazstva v jadrovej vojne sa kvôli historickej neznalosti a negramotnosti v oblasti sociálnej psychológie a teórie riadenia obyčajne zabúda na oneskorovanie kapitulácie ozbrojených síl a ich jednotlivých jednotiek vo vzťahu ku kapitulácii vlády. Jednotlivé jednotky japonskej cisárskej armády na Filipínach kapitulovali až v 60. rokoch. Posledná loď spojencov antihitlerovskej koalície bola potopená nemeckou ponorkou v auguste 1945: t.j. po prehliadke víťazstva a 3 mesiace po podpísaní bezpodmienečnej kapitulácie Nemeckom.

Dnešná atómová ponorka nesie 16 – 24 rakiet s oddeliteľnými bojovými hlavicami, s možnosťou ich individuálneho navádzania. Ak sa „stratená“ strategická raketová ponorka počas úspešne vyhranej jadrovej vojne náhle „objaví“ po pol roku od jej skončenia, tak je to ekvivalentné jadrovému Blitzkriegu (bleskovej vojne)*, ktorý nikto neočakáva, ku ktorému nikto nie je pripravený, a na ktorý sa nebude koho dopýtať. A hoci je to nezmyselná, ale predsa len pomsta víťazovi. A takáto akcia môže byť takisto vopred predpísaná Generálnym štábom „porazenej“ strany.

Okrem toho, vedecko-technický rozvoj zjednodušuje a zlacňuje výrobu všetkého a všade. Preto sa môže jadrová zbraň časom objaviť v rukách nielen štátov, ale aj mafií. Ako transportné prostriedky možno využiť nielen vojenskú techniku, ale aj autá, motorové člny, jachty, súkromné lietadlá a pod.. K tomu ešte zostáva pridať prognózu jadrovej zimy v prípade začatia jadrovej vojny. Aj keď je neistá – mýlna pri dosiahnutej úrovni rozvoja zbraní, tak „progres“ vo veci tvorby nových vzorov zbraní nevyhnutne vedie k tomu, že Zem sa stáva tesnou pre vojnu s použitím novších prostriedkov a nevydrží ju.

V davo-„elitárnych“ sociálnych systémoch nevyhnutne bežia preteky v zbrojení na úrovni 6. až 4. priority zovšeobecnených zbraní. Preteky v jadrovom zbrojení sú len ich časťou a zákonitým výsledkom rozvoja technokracie v davo-„elitarizme“. Ak by si prediktor–korektor Euro-Amerického

konglomerátu uchránil riadenie, tak by sa musel postarať o zmenu koncepcie globálneho rozvoja ešte do toho momentu, ako energia výzbroje davu alebo „elitárnych“ skupín davu, bude schopná BEZ JEHO VEDOMIA vyvolať minimálne globálnu katastrofu kultúry.

Schválenie vytvorenia jadrových zbraní bolo dané USA prostredníctvom A. Einsteina, kontrolovaného sionistami, z dôvodu pochybnosti vyššieho slobodomurárstva o porážke Nemecka. V Nemecku sa viedli práce na vytvorení jadrovej zbrane a v prípade jeho úspechu vo vojne so ZSSR malo Nemecko vysoké šance, po zavŕšení prác na atómovej bombe, sa dostať spod kontroly konglomerátu.

Víťazstvo ZSSR, v spojení so získaním konceptuálnej samostatnosti, vyvolalo snahu do vyšších tajomstiev nezasvätenej „elity“ USA realizovať jadrový monopol, čo hrozilo vyviesť globálny historický proces vo veľmi krátkom čase spod kontroly vyššieho slobodomurárstva, pretože úspech USA vo vojne nebol zaručený.

Odtiaľto aj obvinenie manželov Rosenbergovcov v USA zo špionáže v prospech ZSSR, prípad Klausa Fuchsa, prípad Peňkovského v ZSSR, utajené miesta biografie A. D. Sacharova a ďalšie podobné manipulácie v globálnom rozsahu s jadrovo-raketovou inFormáciou nanajvýš odrážajú úsilie nadžidovského prediktora uviesť preteky v zbrojení do rovnovážneho režimu predtým, ako „medené prilby – zelené mozgy*“ z „elity“ sa zamerajú na ovládnutie sveta z vlastnej iniciatívy v snahe v čo najkratšej dobe využiť svoj monopol na „superzbraň“. Hoci preteky v raketovo-jadrovom zbrojení po odstránení Stalina a obnovenie konceptuálnej podriadenosti ZSSR Západu umožnili spustošiť národné hospodárstvo ZSSR, jednako rovnovážny režim vzájomnej „špionáže“ v zbrojných pretekoch – to nie je obnovenie riadenia konglomerátu v globálnom rozsahu, ale iba oddiaľovanie katastrofy do budúcnosti: počítačová automatizácia vyvádza systémy riadenia ozbrojených síl ako celku spod kontroly človeka (prediktora) mierou rastu akčnej rýchlosti strategických zbraňových systémov. Zlyhania v práci počítačových systémov, jak v dôsledku narušenia činnosti technických prostriedkov, tak aj chybami programátorov, sú štatisticky predurčené. Stávkou v tejto nezmyselnej „rulete“ je život ľudstva. R. McNamara – minister obrany USA v rokoch vietnamskej vojny – dokonale oboznámený s priebehom pretekov v zbrojení, no neoboznámený s vnútornými silami a riadením v globálnom historickom procese, nazval svoju knihu: „Cestou chýb ku katastrofe“. Možno preto, že v nej neuviedol koncepciu východu z globálnej krízy, ktorá svojou podstatou je krízou straty riadenia.

V podstate, je to v americkej tlači odraz toho faktu, že nadžidovské znacharstvo fakticky splynulo s davom a stalo sa rukojemníkom jeho expanziou zrodeného rastu energetického vyzbrojenia ľudstva a predovšetkým jadrových zbraní. Žrectvo sa predtým nikdy nestalo rukojemníkom davu. A východ zo situácie krízy riadenia nie je v dohodách vojenských špecialistov a politikov, ale vo vytvorení udržateľnej globálnej koncepcie rozvoja VŠETKÝCH NÁRODOV, a nie tých alebo oných, čímsi „vybraných“ pre nejaké ciele.

Ako ukazuje analýza možností, marxizmus, orientovaný na svetovú socialistickú revolúciu, odzrkadľoval snahu nadžidovského prediktora zavŕšiť koncentráciu riadenia v globálnom rozsahu s jednorázovou zmenou globálnej koncepcie rozvoja. No historický osud marxizmu núti k záveru, že tento „silný manéver“ sa na konceptuálnej globálnej úrovni riadenia ukázal ako nie úspešný, ale chybný, a len zhoršil situáciu, pretože práve filozofia „čistého“ materializmu stimulovala výskumy v oblasti prírodných vied, zákonite privedšie k vytvoreniu nebezpečných technológií a jadrových i raketových zbraní383. Na filozofickej úrovni všetky problémy raketovo-jadrovej techniky boli riešené už koncom 19. – začiatkom 20. storočia. Do životnej praxe toto všetko (tieto nebezpečné technológie)* zaviedli intelektuálne silní degeneráti z davu, nezamýšľajúc sa nad osudom ľudstva. Ale predovšetkým „zvrátenie“ „žrectva“ odobrilo takýto druh výskumu. Neúspech sociálnych premien na osnove marxizmu je zákonitým následkom príťažlivosti jeho ideí sociálnej spravodlivosti v kombinácii s jeho absenciou teórie riadenia spoločnosti, jeho výrobou a prerozdeľovaním v období kapitalizmu a v prechodnom období k socializmu, „vylepšených“ poriadnym dielom antinárodného sionistického internacizmu, prítomného v systéme v tichosti. Marxizmus-leninizmus v jeho

383 A hlavne – marxizmus ukázal davu rozdiel medzi dogmatickou a metodologickou filozofiou. Následkom toho sa aktivoval proces transformácie časti davu na akcieschopné žrectvo.

kanonickom tvare nezabezpečuje východ z krízy davo-„elitarizmu“. Fakt odstránenia Stalina384

a zmena koncepcie rozvoja v ZSSR po jeho smrti hovorí o nechápaní vo vyšších úrovniach slobodomurárstva a nadžidovského prediktora nebezpečia davo-„elitarizmu“ v jeho ďalšom rozvoji pre všetko živé na planéte. Sotva bolo účelné aj odstránenie prezidenta USA J. F. Kennedyho.

Súčasné rozhovory o „mesiášovi“, „antikristovi“, nejakom Emanuelovi, narodenom a obrezanom v Izraeli v r. 1962, môžu len odrážať prípravu nadžidovského prediktora k v poradí ďalšiemu pokusu o zmenu globálnej koncepcie rozvoja ľudstva.

V súčasnosti globálna ekologická kríza a genocídne zbrane, rozliezajúce sa po svete, hovoria o strate riadenia v konceptuálnej skupine (úseku, centre) pri realizácii plnej funkcie riadenia Euro-Amerického konglomerátu. V globálnom rozsahu sa kríza absencie jedinej koncepcie rozvoja prehĺbuje snahou aktivizovavších sa Východoázijských, a predovšetkým regiónov koránickej kultúry vo svojom rozvoji o konceptuálnu samostatnosť od nadžidovského prediktora. Udalosti v Perzskom zálive sú len začiatkom týchto procesov.

Dlhodobá strata riadenia v konceptuálnom centre pri realizácii plnej funkcie riadenia (minimálne dlhodobá strata kvality riadenia) hovorí o narušeniach v činnosti nadžidovského prediktora-korektora, až po jeho degradáciu do programovo-adaptívnej schémy riadenia, pri ktorej je nemožná zmena koncepcie (i riadenia) bez vonkajšieho zásahu.

To, čo je v súčastnosti známe o organizácii znacharských hierarchií staroveku (jedného z druhov mafie), umožňuje vyčleniť rad faktorov, ktoré mohli viesť k takému typu degradácie.

Mnohostupňovitosť zasvätenia do znalostí vyšších úrovní hierarchie viedla k tomu, že s určitou inFormáciou sa človek stretával nie v detstve, kedy je maximálna sviežosť prijímania inFormácie a  citlivosť duše, ale v zrelom veku, kedy určitá inercia (zotrvačnosť) myslenia, neústretovosť k novým znalostiam, zadávaniu otázok, postihuje ľudí aj s veľmi vysokou kultúrou myslenia. (Inercia - zotrvačnosť myslenia sa odlišuje od konzervativizmu, pretože konzervatizmus predpokladá neschopnosť odvrátiť sa od starého, a inercia myslenia predpokladá neschopnosť samostatne získať nový pohľad na známe a neznáme).

Prítomnosť „hermetických“ učení, predurčených pre vnútorné používanie v hierarchii, zapisovaných v inotajoch a predávaných v strohých termínoch vedeckých a filozofických kategórií VÝLUČNE ÚSTNE, viedlo k „zabúdaniu“ hierarchiou celkovo zriedkavo v praxi používaných znalostí a pokazeniu obsahovej časti inotajov pri mnohonásobných výkladoch.

Činnosť tohto faktora bol prehĺbená zničením stacionárnych dlhodobých archívov informácií: chrámov cudzích kultov, knižníc a pod., v počiatočnom štádiu žido-kresťanskej a následne muslimskej expanzie.385 Zmiznutie vierohodných, chronologicky dôsledných letopisov spravilo „neviditeľnými“ nízkofrekvenčné procesy, na pozadí ktorých prebiehali všetky ostatné.

Dominancia fonetickej písomnosti, pri úplnom vymiznutí typov písomností, priamo odzrkadľujúcich činnosť predmetno-obrazového PROCESNÉHO myslenia, viedla v Euro-Americkej civilizácii k znehodnoteniu zmyslu správ pri synonymickom prepracovaní textov, podaniach, prekladoch, skracovaniach a pod. a navyše vytvárala podmienky, v ktorých rozkvitlo prázdne táranie, nenesúce žiadnu predmetno-obrazovú inFormáciu.

Mnohé staroveké učenia vyžadovali odstránenie osôb zo žreckej a vyššej štátnej činnosti, ktoré nemali telesnú úplnosť a celistvosť, aby faktor zmrzačenia, narušujúc nejaké stránky normálne rozvinutej prirodzenej psychiky, sa neprejavoval vo výsledkoch takejto činnosti. Obrezanie – to je zmrzačenie. Ak v procese splývania znacharstva so židovskou verchuškou – špičkou znachari na to zabudli a stali sa obrezanými, tak týmto podkopali svoj potenciál rozvoja nervového systému.

384 V diele „Ekonomické problémy socializmu v ZSSR“ J. V. Stalin hoci aj používal marxistický lexikón, v podstate vyniesol nad marxizmom smrteľný príhovor (rozsudok), pretože navrhol preskúmať pojmový aparát metrologicky neopodstatnenej nesprávnej marxistickej politickej ekonómie, operujúcej prakticky nezmerateľnými kategóriami: „základný a nevyhnutný pracovný čas“, „nevyhnutný produkt a nadprodukt“ a pod.

385 Okrem toho, počas celej písomnej histórie, bola prítomná úmyselná „čistka“ a falzifikácia archívnych materiálov.

Okrem toho, do 20. storočia prediktor vládol, súdiac podľa všetkého, iba čiastkovými špecializovanými verziami teórie riadenia, pojmovo a terminologicky navzájom izolovanými a predurčenými na kontrolu každej zo sfér života davo-„elitárneho“ sociálneho systému.

Dlhodobý monopol na akúkoľvek činnosť vedie k nekritickému prijímaniu výsledkov tejto činnosti. Osobitne sa to týka výsledkov, podmienených nízkofrekvenčnými procesmi, ktorých pozorovanie je sťažené hlavne „krátkou pamäťou“ (letopisy zničili) a skostnatelou filozofiou, slepou k týmto procesom.

Čo hralo väčšiu úlohu a čo menšiu – to je druhoradá otázka. Ale hierarchia znacharov, mafia, sa nachádza vždy pod vplyvom týchto faktorov a kvôli inFormačnej vzájomnej uzavretosti úrovní organizácie je odsúdená na stret s faktorom tlaku prostredia. Na reakciu naň jej štruktúra nie je prispôsobená a nemá potrebnú inFormačnú podporu. V tom prípade je pravdepodobná strata riadenia ohľadom rýchlosti – akčnosti počas vypracovania reakcie na faktor. Možná je zvratná i nezvratná strata riadenia.

Ak analyzujeme priebeh globálneho historického procesu, tak môžeme vydeliť minimálne jeden takýto faktor, ktorý bezprostredne vykazuje vplyv na úspešnosť činnosti prediktora-korektora, ktorý je nositeľom konceptuálnej moci. Prognostická činnosť vo vzťahu k spoločnosti je v mnohom podmienená predstavami o čase všeobecne a o sociálnom čase predovšetkým, hoci tento fakt môže byť aj MIMO OKRUHU POJMOV tých, ktorí sa ňou zaoberajú, aj keď sú prognózy úspešné. Ako bolo skôr poukázané, v 19. - 20. storočí prebehla dvojnásobná zmena procesov, na frekvenciách ktorých je založený pojem sociálneho času, a okrem toho sa zmenil pomer etalónových frekvencií biologického a sociálneho času.

Celá koncepcia expanzie medziregionálneho centra riadenia sa formovala (v tajnosti pred davom) a pilovala stáročia v podmienkach, keď etalóny sociálneho času boli založené na prirodzených prírodných cykloch a dĺžka obnovy spoločensky významných návykov obsiahla čas života mnohých generácií. Ako výsledok žido-kresťanskej expanzie sa sformoval medziregionálny Euro-Americký konglomerát. Svetonázor davo-„elitárnej“ časti obyvateľstva konglomerátu je založený na Biblii, v jej prekladoch určených pre dav (stádo ovečiek)*. Kozmogónia386 knihy Genesis je v týchto prekladoch primitívna. Originálna kozmogónia knihy Genesis v ivrite (starohebrejčine)* pripúšťa mnoho výkladov so zreteľom na existenciu niekoľkých kľúčov hláskovania textu, zapísaného pomocou 22 spoluhlások bez použitia samohlások. Ona je dostupná podľa miery chápania iba rabinátu a vyššiemu slobodomurárstvu, z pohľadu ktorých nižšie slobodomurárstvo, židovské masy a všetci gojimovia sú proste len davom, zbaveným, ako by ich ani nebolo, filozofickej kultúry a predstáv o globálnom historickom procese.

Ale aj v samotnej Biblii ani príroda, ani spoločnosť nestoja, ako kontinuálne vzájomne vložené procesy. Z tohto hľadiska Biblia – to je skôr určitý kaleidoskop logiky, ale nie PROCES, pretože človek klame a podvádza sám seba pomocou abstraktno-logického myslenia, čo bol aj jeden z hlavných cieľov tvorcov Biblie. Biblia zasieva v spoločnosti kaleidoskopický idiotizmus, pri ktorom sa svet premieňa na kaleidoskop roztrieštených izolovaných faktov, narušuje sa celostnosť vnímania úplnosti a detailnosti vzájomnej vloženosti procesov v Stavbe sveta - Univerze. Kaleidoskopickým idiotizmom sú v rôznom stupni postihnutí všetci: aj jej agenti, oddaní biblickej koncepcii, aj vykladači, aj im bezmyšlienkovite dôverujúci poslucháči.

V termínoch teórie riadenia toto všetko zodpovedá úplne nízkej rezerve udržateľnosti supersystému podľa rozdielu jeho elementov a štruktúr v procese fungovania inFormovanosti v porovnaní so skúsenosťou supersystému ako celku.

Mechanizmus straty riadenia v konglomeráte prebieha nasledovne. Vyladená žido-kresťanská expanzia stabilne pracovala stáročia, ale rýchlosť rozšírenia sféry, kontrolovanej na svetonázorovej úrovni (prvá až tretia priorita všeobecných zbraní), bola nedostatočná. Zmena etalónových procesov, s ktorými je spojený pojem sociálneho času, sa ukázala neočakávanou a nepochopiteľnou pre dav Euro-Amerického konglomerátu i jeho prediktora. V dôsledku vysokého kontrastu rozdelenia v davo-„elitarizme“ sa včas nepodarilo skorigovať globálnu koncepciu rozvoja expanzie konglomerátu v súlade so sociálnymi a prírodnými procesmi, aktivizovavšími sa od druhej polovice 19. storočia.

386 Kozmogónia - náuka o vzniku a vývoji hviezdnych sústav, celého vesmíru – pozn. prekl.

Vznik tendencií ku konceptuálnej samostatnosti, konkrétne Japonska, Číny, ZSSR, celkovo muslimského a arabského sveta a v perspektíve Indie a Afriky, prehĺbilo globálnu krízu riadenia. Východu z krízy bráni hlavne privŕženosť k biblickým SVETONÁZOROVÝM tradíciam siono-internacistického davo-„elitarizmu“ „elitárnych“ tlúp davu v Euro-Americkom konglomeráte.

Tým, ktorí trvajú na tom, že je zachované udržateľné riadenie v Euro-Americkom konglomeráte podľa plnej funkcie riadenia, navrhujeme odôvodniť, akú účelnosť pre nadžidovského prediktora má aktivizácia procesov, vyvolavších ekologickú krízu a urobivších celé davo-„elitárne“ ľudstvo rukojemníkom štatistických predurčeností nesankcionovaného (neodsúhlaseného) vzniku „excesov“ s genocídnymi zbraňami veľkej sily a vysokej rýchlosti účinku a štatisticky predurčených regionálnych i globálnych priemyselných - technogénnych katastrof.

* * *

Zvaľovať toto všetko na „prišelcov“ je nepresvedčivé, pretože civilizácia, schopná vyjsť do otvoreného kozmu, musí mať vedecko-technický potenciál, dostatočný na to, aby očistila pre seba planétu v kratšom termíne, než to umožňuje urobiť globálny historický proces davo-„elitárneho“ ľudstva, v ktorom svetonázor, založený na Biblii je katalyzátorom technicko-technologického progresu, plodiaceho samovražednú technokraciu – nevoľníctvo – podriadenosť ľudstva technike. Ak sú prišelci aj prítomní v konceptuálne konfliktnom riadení v globálnom historickom procese, tak aj v tom prípade sa ľudia budú musieť konceptuálne vyhraniť – vyjasniť si to, v akej spoločnosti chcú žiť. Po tomto sa miešanie do záležitostí Zeme, ak je a bolo v minulosti, v mnohých smeroch činnosti stane nemožným.

* **

Ale strata riadenia podľa plnej funkcie v danom prípade nie je sprevádzaná stratou riadenia v programovo-adaptívnej časti plnej funkcie riadenia. Z toho dôvodu Euro-americký konglomerát prejavuje aktivitu v Latinskej Amerike, Afrike, Perzskom zálive: pokúša sa rozložiť ZSSR a integrovať jeho úlomky do „CELOEURopSKEHO domu“, kde všetci okrem rasy biblických pánov budú šábesgójimami a pod. Ľudstvu je vnucovaná neudržateľná koncepcia rozvoja, čo hovorí o plnej degradácii prediktora Euro-Amerického konglomerátu.

Konglomerát sa zmenil z ľudského spoločenstva na dezintegrovaného biorobota v tom zmysle, že program jeho správania sa je fragmentálne porozdeľovaný po dušiach (jednotlivcoch)* jeho nepremýšľajúceho obyvateľstva.

V osnove konceptuálnej moci (hoci aj ohraničenej ideológiou) ľubovoľného národa leží jeho videnie sveta, vedomá i nevedomá kultúra príjmu inFormácií z Objektívnej reality, kultúra myslenia, uloženie a prenos inFormácií. Na videniach sveta, ktoré sú vlastné súčasnému ľudstvu, leží pečať svetových relígií. Preto pre analýzu perspektív vzťahov Euro-Amerického konglomerátu s najviac aktívnymi a silnými blokmi Ázie je nevyhnutné mať predstavu hoci len o základných odlišnostiach videní sveta, formovaných dominantnými relígiami.

Biblia je jediné písmo, stavajúce človeka proti prírode. Už prvá kapitola knihy „Genesis“ kladie človeku úlohu: „a nech vládnu nad morskými rybami, aj nad nebeským vtáctvom, aj nad zvieratami, nad dobytkom, aj nad celou zemou, i nad všetkými hadmi, plaziacimi sa po zemi“. Orientácia na „vládnutie“ nie je podporená propagandou vedomostí o tom, ako „vládnuť“ v súlade s biosférou Zeme, Kozmom a Bohom. Preto, aby sme nerúbali konár, na ktorom sedíme, a aby koniec Biblie zodpovedal jej začiatku, po Zjavení Jána (Apokalypse) na poučenie všetkým následovníkom oboch zákonov by mala byť zapísaná pohanská „Rozprávka o Zlatej Rybke“ od A. S. Puškina, v ktorej sa biblickému ľudstvu v podobe Stareny, v plnom súlade s knihou Genesis, zachcelo byť vládcom mora, a  aby samotná Zlatá Rybka bola u neho v službe.

Biblia stavia proti človeku Boha: veď iba na obraz a podobu bol stvorený človek. Vzhľad, forma je, a obsah? – temné dielo...

No a žalostné podoby nie sú si rovné v očiach „boha“: „synovia Izraela“, fyzicky i mravne skaličení v Sinajskom „pochode“ a následne Talmudom, sú akoby povýšení nad svetom ako rasa pánov.

A nič, okrem rozkladu Ľudskosti Biblia nenesie: o tom hovorí jak celá história i súčasnosť biblickej civilizácie, tak predovšetkým aj historická skúsenosť Ruska. Oponovanie tomu je kaleidoskopickým idiotizmom v ružových okuliaroch, nespôsobilým sa pozrieť na celostnosť sveta takého, aký on je v živote, a nie v spisoch biblických „humanistov“. V osnove biblického videnia sveta leží inverzia priorít vo vektore cieľov, vnesená do židovstva počas sinajského „pochodu“ naviazaním mu odlišného od celoľudského chápania Dobra a Zla. Inverzia Dobra a Zla – to je hlavné tajomstvo Biblie. Marcus Aurelius tvrdil, že je NEROZUMNÉ SI MYSLIEŤ, ŽE ZLÍ NETVORIA ZLO. V spojení s Euro-Americkou civilizáciou to znamená: je hlúposť si myslieť, že ňou zrodené hrozby životu ľudstva nespoznateľne vznikli samé od seba, a Biblia i somári, zvrátivší Tóru (zhodnotenie na základe Koránu387) existujú len tak samo sebou.

Vo všetkých relígiach sú posvätné písma, dané ich bohmi a prorokmi, a sú kanonizované výklady svätých písiem. Biblia je unikátne sväté písmo: ona jediná, autoritou božského zjavenia, vyhlasuje právo po stáročia utláčať iných a právo ľudí „panovať“ nad prírodou.

Všetky ostatné, nebiblické sväté písma: islamu, hinduizmu, budhizmu sú oslobodené od takejto pomätenosti. Vykorisťovacie potreby vládnucej verchušky (špičky) spoločenstiev, kde prevládajú tieto vierouky, sú podporované nie priamo božskými zjaveniami, ale kanonizovanými výkladmi, selektívne citujúcimi zjavenia a potápajúcimi nimi vybraté úryvky myšlienok zjavení v ich mnohovravnosti.

Vo výsledku vlastne božské zjavenia proste miznú v druhotných výkladoch a komentároch a „svätosť“ komentárov i komentátorov začína zatieňovať svätosť božských zjavení. Posledným masovým príkladom takéhoto druhu je: “Bhagavad-Gítá, taká aká je“ Šrílu Prabhupáda, rozširovaná po celom svete Medzinárodnou spoločnosťou vedomia Krišnu (Hnutie Haré Krišna)*. Veľký kapitál USA a Kanady v počiatočnom momente podporil činnosť Šrílu Prabhupáda s propagandou jeho učenia v štátoch konglomerátu. Jedinú hlbokú príčinu takejto podpory možno uvidieť v davo-„elitárnom“ rozdelení súčasných krišnaistov: „elita“ – patriaci k reťazi parampary, dedične odovzdávajúcej učenie ústne a dav – masy nových „krišnaistov“, ktorých pasie „elita“. To navonok trocha pripomína vzťahy rabinátu s masou židov. Ale existuje aj vnútorná podoba. Medzi komentármi v „Bhagavad-Gíte, taká aká je“ sú aj také: „...obchodník, pri všetkej svojej počestnosti, je niekedy prinútený skrývať svoje príjmy, aby zostal v biznise a z času na čas sa musí uchýliť k operáciam na čiernom trhu. To všetko je potrebné a nevyhnutné. Rovnako tak, šudra388, nachádzajúci sa v službách u hlúpeho pána, musí plniť príkazy pána, a to aj keby to nemal robiť. Nehľadiac na tieto nedostatky, človek musí aj naďalej plniť jemu predpísané povinnosti, lebo ony vyplývajú z jeho vlastnej prirodzenosti... Ak sa nejaká profesionálna činnosť vykonáva za účelom uspokojenia Najvyššieho Pána, všetky ujmy, chyby, vlastné tejto činnosti, sa odstraňujú.“ („Bhagavad-Gítá, taká aká je“, str. 783). To jest, profesionálny banditizmus v mene Pána je svätý. Vzpierať sa, že na mysli sa malo niečo úplne iné, netreba. Ak pod portrétom komentátora sú slová: „Jeho Božská milosť“, tak „milosť“ je povinná odhadnúť - predvídať, na rozdiel od prostého smrteľníka, akú bude mať jeho slovo odozvu a neplodiť takéto dvojzmyselnosti.

A pre porovnanie mienky rabinátu na analogické otázky. Talmud, „Baba kama“, str. 113: „Oklamať jeho (gója) je dovolené“ (či Zohar I, 168a: „Židia sa vždy musia snažiť oklamať nežida.“)* V Talmude sa taktiež dávajú odporúčania pre prípad súdneho konania, ak nemožno dať za pravdu

387 Súra 62:5(5) : “Tí, ktorým bolo dané niesť Tóru, a oni ju neniesli, sú podobní oslovi, ktorý nesie knihy. Ošklivá podoba ľudí, ktorí pokladali za lož znamenia Boha! Boh nevedie nespravodlivých ľudí!”

388 Šudra - pojem prebratý zo starovekej Indie, ich kastového delenia spoločnosti: 1. Brahmani – najvyššie postavená kasta – svätci a kniežatá 2. Kšatrija – bojovníci, kniežatá, vládcovia 3. Vajšija – veľkoobchodníci, drobní obchodníci, remeselníci 4. Šudra – sedliaci, robotníci.

V tomto kontexte je šudra obyčajný robotník, roboš, nádenník, slúžiaci ostatným "vyšším" kastám. - dopl. prekl.

židovi v spore s gójom ani na základe židovských zákonov, ani na základe zákonov štátu: „...pracuj proti gójovi, vymýšľaj si na neho, ako učí R. Ismail.“ – R. Akiba, jednako len, radí neuchyľovať sa ku lži, aby sa nepohanilo Božie Meno, ak bude žid prichytený pri lži. - Glosa (výklad), urobená k tomuto listu: „Meno Božie sa nezneuctí, ak si gój nevšimne, že ty klameš.“ (I. B. Pranaitis: „Kresťan v židovskom Talmude“, Petrohrad, r. 1911, str. 18, 19).

* * *

Ako je z toho vidieť, aj rabinát, aj „elita“ Hare Krišna spievajú dueto a, je vidieť, dobre sa zladili. Jedna zo strán činnosti Medzinárodnej spoločnosti vedomie Krišny je talmudizácia „Bhagavad-Gíty“ v procese jej importu na Západ pre dav, unavený z Biblie. Obsah je jeden a ten istý, ale komu sa viac páči exotický východný obal, tomu vyššie slobodomurárstvo a rabinát dajú súhlas ochutnať i „východnú exotiku“. Ruskí „krišnaisti“ nie sú výnimkou. Zachováva sa hlavné: ovčan zostáva ovčanom bez ohľadu na to, či tvrdí: „Otče náš, ktorý si...“ alebo „Haré Krišna...“. Hlavné je, aby ovčan sám nepremýšľal a nestal sa Človekom.

* * *

Celkom iný uhol pohľadu na svet a človeka v ňom majú predbiblické relígie Ázie. Staroveký indický brahmanizmus splodil budhizmus i dnešný hinduizmus. Hoci v každom z nich sú vlastné prúdy, v určitom stupni navzájom protirečiace, aj tak nesú rad fundamentálnych ideí spoločných pre vnímania sveta v Ázii.

Spoločné je učenie o prevteľovaní duší ľudí, reinkarnácii. Život v ich chápaní je neprerušený nekonečný proces striedania nových vtelení duší, ľudského „ja“, v nových materiálnych telách. Z pohľadu budhizmu telo a psychika človeka sú tiež procesy a neexistuje nemenné „ja“. A základná téza budhizmu stojí v tom, že každý človek môže dosiahnúť osvietenie už na tomto svete, v tomto alebo v nasledovných životoch, ako to spravil Budha. A v každej živej podstate - existencii prebýva Budha. Takým spôsobom, obraz sveta budhizmu je celostný proces, v ktorom všetci majú právo na existenciu a všetko je rovnakej kvality ako Boh a meniace sa „ja“ človeka by sa malo snažiť pozerať na všetko prebiehajúce z pozície večnosti, stojacej nad ilúziou materiálneho sveta, meniaceho sa v čase.

„Bhagavad-Gítá“ tiež rozpráva príbeh o nekonečnom počte vesmírov, v ktorých prebieha život, ktoré sa rodia a zomierajú, a ktoré sú rovnaké v určitom zmysle s Najvyšším Bohom. Duša človeka je večná a nezničiteľná, a v každej duši prebýva Najvyšší Pán ako Vyššia osobnosť alebo „nimi zosobnené Absolútno“, v závislosti od interpretácie prekladateľov a komentátorov. Duša sa prevteľuje do nových tiel v súlade s karmou, ale nasledujúc pokyny vierouky má plnú možnosť pretrhnúť reťaz karmických dejov a vrátiť sa k svojmu prvotnému pôvodcovi – Najvyššiemu Pánovi – nezávisle na sociálnom postavení v danom vtelení – inkarnácii.

Relígie Ázie formujú v človeku systém stereotypov rozpoznávania javov vonkajšieho a vnútorného sveta, orientovaný na pochopenie celostnosti neustále sa meniaceho sveta, v ktorom niet ničoho trvalého a všetko, aj vrátane stereotypov rozpoznávania existuje ako proces.

Spoločnosť a postavenie človeka v spoločnosti sú z ich pohľadu tiež iluzórne procesy, na ktoré by sa mal mudrc pozerať rezignovane, nepociťujúc ani smútok, ani radosť. Duša musí byť spoluúčastná pokoju a veľkoleposti velikého kozmu.

Vnímanie všetkého jestvujúceho ako vzájomne vložených procesov viac zodpovedá Objektívnej realite, ako biblický kaleidoskop nemenných, navzájom protichodných danností.

Niečo podobné učeniam Ázie, otvorene propagovaných pre všetkých, na Západe existuje iba v pred väčšinou uzavretých tajných učeniach slobodomurárskych rádov. Preto davo-„elitarizmus“ biblického Západu v ideáli slobodomurárskej verchušky je večne existujúca dannosť zhora. Davo-„elitarizmus“ spoločnosti v Ázii je procesom, v ktorom teoreticky niet duší väčšmi „bohom vyvolených“ a menej „bohom vyvolených“. Úroveň kontrastnosti davo-„elitárneho“ rozdelenia Ázie je definovaná sociálnymi tradíciami jej národných kultúr a  rozvojom spoločenského zjednotenia práce v nich. Ale tento davo-„elitarizmus“ z pozície jej relígií je len okamihom vo večnosti a nie je niečím nemenným, a tým viac predpísaným Zhora: zmenia ľudia svoju karmu – aj davo-„elitarizmus“

sa zmení iným spoločenským usporiadaním, viac zodpovedajúcim novej karme. Svetonázorového zdôvodnenia davo-„elitarizmu“ božskými zjaveniami svätých písiem ázijských relígií niet. Je len zdôvodnenie účelného vzťahu - postoja k prebiehajúcemu stavu davo-„elitarizmu“ v komentároch a zjaveniach.

Kam sa dostala večná duša: do davu alebo „elity“ – to je dočasná epizóda, ktorú je nutné pretrpieť ako ošklivý sen, ak je zlý, ale ak dobrý, tak podľa možnosti nevytvárať ošklivé sny pre okolie. A matéria reálne patrí Bohu.

Z kaleidoskopu Biblie vyplývajú učenia o „bohom vyvolenosti“ a „neplnohodnotnosti“ národov, o „prvotnom hriechu“, „umrtvovaní tela“ a hlavne: priame a nepriame zákazy na osvojenie si geneticky podmieneného potenciálu rozvoja človeka, t.j. všetkého toho, čo je na Západe známe ako rôznorodé jógy Indie, wu-šu a tibetská medicína, karate, ninja. Sústredenie tohoto všetkého do Ázie je štatisticky predurčené obsahom svätých písiem a tradícií relígií, rozvinuvších sa z pohanstva a šamanizmu prirodzenou cestou, a relígií Západu, umelo vytvorených nadslobodomurárským znacharstvom s cieľom podpory svojho monopolu na tie druhy činnosti, ktoré v Ázii v princípe boli svetonázorovo otvorené všetkým sociálnym skupinám. „Kladivo na čarodejnice“ zbytočne stavajú do protikladu s duchom kresťanstva: Starý Zákon nie jedenkrát vyžaduje vyhladenie „volchvov“, „veštcov“, „prorokov“ a „jasnovidcov“, t.j. tých ľudí, ktorí si osvojili svoj potenciál rozvoja vo väčšej miere, ako ich okolie, a z ktorých zďaleka nie všetci boli v skutočnosti satanistami. V knihe „Numeri“ Mojžiš (kap. 11) vyjadril túžbu: „Ó, keby všetci v národe Hospodinovom boli prorokmi, keby Hospodin zoslal Ducha Svätého na nich!“ Ale na toto by starovekí židia museli prijať vodcovstvo Zhora, sprostredkovane cez Mojžiša, a nie ho odvrhnúť („Numeri“, kap. 14). Vtedy by ich 40 rokov nevodili po púšti, kŕmiac bezplatnou „mannou“, a nevnútili by im niesť po svete úžeru a účtovnú knihu, zameniac nimi Zjavenie Zhora, orientujúce všetkých ľudí na osvojenie si potenciálu rozvoja, a nie na kšeftovanie a otrockú prácu v žido-kresťanskom rozdelení spoločenskej činnosti. Duchu Zjavenia prevracajúcej Biblie by viac zodpovedalo zobrazenie postavy „Mojžiša“ s účtovnými účtami a nie s „kamennými doskami Zjavení“. „Sejúci slovo seje...“ hlása Evanjelium podľa Marka. Slovo bolo zasiaté v písmach relígií Západu i Východu. Je známe: „Čo zaseješ – to aj zožneš!“ V písmach Východu vyrástli kultúra myslenia, riadenie psychiky a fyziológie človeka podľa jeho vlastnej vôle a oveľa vyššia úroveň osvojenia si geneticky podmieneného potenciálu človeka. V spoločenskom živote sa to odráža v tom, že vysoký profesionalizmus kuchára, porcujúceho vypitvané zviera, je hodný kráľovskej úcty, a táto úcta je odzrkadlená aj v písomných zdrojoch. Profesionalizmus zametača je nevyhnutný pre spoločnosť rovnako, ako aj profesionalizmus vyšších politikov a dokonalosť spoločensky prospešného profesionalizmu je v očiach ľudí rovnocenná.

Ani jeden národ Ázie nezmizol z tváre Zeme. A zaostávanie v technike za Západom dohnalo Japonsko za 100 rokov, Južná Kórea za 40 a všetky ekologické problémy neboli u nich tak výrazné a dlhodobé ako v Európe a Amerike.

Biblia zotrela z povrchu Zeme národy Austrálie, oboch Amerík, dokaličila Afriku i Rusko, zbavila Euro-Americkú civilizáciu kultúry myslenia, čo aj zrodilo... extrémny individualizmus tzv. „osobností“ z davu, dve svetové vojny za jedno storočie, ekologickú krízu a urobila všetkých rukojemníkom genocídnych zbraní a štatisticky predurčených možností vzniku technogénnych katastrof.

Kvôli diskrétnemu - nespojitému mysleniu, ktoré vyrástlo z Biblie, Západ zle chápe Východ, ktorý myslí procesne (v procesoch - v obrazoch)*. Kvôli individualizmu v myslení západného „davu“ Západ nie je v stave zaviesť efektívnejšie japonské formy organizácie práce, založené na komunitnom myslení.389

Východ má v budhizme (a nielen v ňom) osobitnú techniku búrania cudzích i svojich vlastných stereotypov vnímania a chápania sveta a môže úplne porozumieť Západu, vďaka plastičnosti svojho systému stereotypov rozpoznávania javov a formovania ich obrazov. Okrem toho je ešte jedna prevaha Východu: existencia písomníctva obrazného PROCESNÉHO MYSLENIA paralelne s fonetickým písomníctvom. Hieroglyfika robí myslenie disciplinovaným, lebo sťažuje rozmývanie

389 Fakticky – korporátnom myslení, lebo komunitné myslenie vo svojom základe má ľudský typ stroja psychiky. (Poznámka z r. 2004)

pojmových hraníc (zámerné i neúmyselné). Takto sú Japonsko a Čína jediné dva veľké štáty, ktorých obyvateľstvo je v princípe OBOJGRAMOTNÉ, na rozdiel od gramotného ľavou hemisférou mozgu obyvateľstva Euro-Amerického konglomerátu. Z tejto príčiny proces inFormačnej obmeny v konglomeráte plynie pomalšie a s väčšími chybami pri hre s lexikálnymi formami390, čo je v hieroglyfike reálne nemožné. Hoci osvojenie si hieroglyfiky, z pohľadu Európana, je ťažká vec, ale je celkovo odôvodniteľná a osvedčená pre spoločnosť pri veľkých objemoch ňou spracovávanej inFormácie.

Jediným kritériom dokonalosti toho alebo iného videnia sveta je zbiehavosť (konvergencia) reálne v živote prebiehajúcich procesov s prognózami, sformovanými na jeho základe. Tu netreba pod prognózou chápať všade vyhlasované proroctvo, ktoré sa plní, a mudrc, predpovedajúci udalosti, ako katastrofické pravidlo (pozri Dostatočne všeobecnú teóriu riadenia), prichádza potom k národu so slovami: „Veď ja som predpovedal...“ Vierohodnosť prognóz na základe videnia sveta sa môže prejavovať nepriamo, takmer nebadateľne, v procese SAMORIADENIA spoločnosti, ako neprítomnosť porúch riadenia a katastrof kultúry, pri ktorých sa stráca kontinuita kultúry národa, podstúpivšieho katastrofu kultúry. Udržateľnosť SAMORIADENIA spoločnosti hovorí o tom, že riadiace riešenia, ktoré potenciálne môžu vyvolať katastrofu kultúry spoločnosti, sú zavrhované jeho systémom riadenia. Otázka o vierohodnosti prognózovania, ktorá je základom oddeľovania potenciálne nebezpečných riešení, vo všednom každodennom vedomí spoločnosti nevzniká, pretože všedné vedomie spoločnosti si hlavne pamätá naplnivšie sa negatívne prognózy.

Ak by Trójania poslúchli rady Kassandry, tak by Trója, možno, stála dodnes. Keďže trójska vojna by sa v tom prípade nekonala, tak dav by hneď zabudol doporučenia, sprevádzajúce proroctvo, no pamätajúc si „nevyplnivšie sa“ proroctvo, pohanil by kňažku „nízkou kvalifikáciou“, ktorá vie len „prorokovať“ nešťastia, ktoré sa nevypĺňajú. Následne v životnom zhone by sa zabudlo aj meno Kassandry, aj samotná epizóda s proroctvom o nenastavšej vojne a zničení Tróje. Ako je známe, trójsku vojnu sprevádzala epizóda s proroctvom Laokoona: „Obávajte sa danajcov, dary prinášajúcich.“ – ale nevnímali a dreveného koňa so „špeciálnym vojskom“ sami vtiahli do mesta, zrúcajúc vlastné múry. Tak dav – jeho stádovosť - hubí vlastný názor.

Túto epizódu je prospešné spomenúť v spojení s reformami prestavby podľa direktívy Rady národnej bezpečnosti USA 20/1 z 18.8.1948. Analógia nie je dôkaz; dôkazom je spoločenská prax. Varovania o neúčelnosti konkrétne týchto reforiem pre záujmy národov ZSSR boli aj v r. 1985, no vedenie uprednostnilo zahnať mienky „konzervatívcov“ a za 5 rokov, stratiac riadenie ekonomiky a ideológie, doviedlo krajinu do lístkového prídelového systému a reže, za čo je akoby vinný ešte VÝLUČNE Stalin a „stagnácia“. A vtedajšie súčasné vedenie je blaho zamerané, a preto za tento rozpad „nezodpovedá“.391

Prognózy, „proroctvá“ o nešťastiach sú pre riadenie cennejšie inFormácie, ako uvážené alebo neuvážené „odobrujem – schvaľujem“, pretože iba v tom prípade sa môže spoločnosť posmievať nad predpovedateľmi nevyplnivších sa nešťastí.

Ako príklad sa obrátime k Leninovi a Puškinovi. V. I. Lenin a jeho bližší stúpenci z množstva tých, ktorí neboli siono-internacisti, boli veľmi domýšľaví ľudia. Historik N. M. Karamzin sa v PZB (Plný zborník básnikov)* spomína trikrát, a ani raz obsahovo: odtiaľ vychádza nevidenie historických procesov. So slovníkom V. I. Daľa sa V. I. Lenin oboznámil až v roku 1920, odtiaľ je rečová vada. Filozofia „dialektického materializmu“ nevidí inFormácie: odtiaľ čiastočne nemožnosť vytvorenia v jeho termínoch teórie riadenia spoločnosti a rozkol celostnosti chápania sveta Leninom. Puškin bol pre neho „beletrista“, v PZB sa spomína trikrát, ale ani raz obsahovo. V. I. Lenin so svojim

390 Takým príkladom sú napr. synonymá a najmä ich spôsob podania a výučby v školách, keď sa ukáže alebo pomenuje obrázok, znázorňujúci určitý jav alebo vec a žiaci sú vybudzovaní, smerovaní k tomu, aby to pomenovali ešte ináč, použitím iného slova. Hľadajú sa synonymické – podobné výrazy, ale už sa opomenie zdôrazniť a vysvetliť skutočný, od prvotného ukázaného javu/veci trocha odlišný obraz spojený s tým-ktorým synonymickým výrazom. A tak sa postupne reč zjednodušuje, ochudobňuje a posunutím až otočením súladu medzi slovom, jeho zvukom a obrazom sa miešajú dojmy s pojmami až do známeho „my o voze a on o koze...“ - pozn. prekl.

391 “Mŕtva voda“ – bola daná na vedomie vyššiemu vedeniu KGB ZSSR a sekretariátu ÚV KSSZ ešte koncom mája – začiatkom júna 1991, poldruha mesiaca pred štátnym pučom, v dôsledku ktorého sa zmenilo oficiálne vedenie. Takisto nevnímali.

svetonázorovým kaleidoskopom nechápal celostnosť vnímania sveta A. S. Puškina. V básni „Domček v Kolomne“ A. S. Puškin dvakrát upriamuje pozornosť čitateľa, že sa jedná o alegóriu (inotaj) a „dosť veľa vtipkuje“. Pre V. I. Lenina a spol. to nebolo zaujímavé a do r. 1917 ostal inotaj neodhalený. Po r. 1917 oxmanovci a cjavlovskovci, ktorí sa usadili v „spravovaní Puškina“, sa pri publikáciach „Domčeka v Kolomne“ rozhodli vydať z 54 oktáv iba 40 oktáv a vyňali epigraf: „ To je muž, to je žena“, na rozdiel od „veľkého“ Lenina, sami revidujúc to, čo pre Puškina bolo tým, čo skrýva „bratstvo murárov“, ale čo národ musí vedieť. Dnes sa toto alegorické proroctvo, nestavšie sa podľa domýšľavosti V. I. Lenina v literatúre obyčajným „bytovým doplnkom“, chápe takto:

1

Usadni múza. Rúčky do rukávnika, Pod lavicu nôžky!...“ Všetko ide nádherne... „Teraz začnime... Žila-bola vdova“ — Nešťastná vláda Ruska. Národu a hospodárstvu hlava Korunu namiesto čepca nosila. V očkách vdovy ja uvidel som rád Celý administratívny aparát.

2 Chatrč... A v chatrči tri okná:Koruna, Pravoslávie, Národnosť. Zaplavená bola alebo spálená —Taká neznáma nám podrobnosť. Fakt ten, že, kde spočinula ona, —Dom trojpodlažný... To je čo za drobnosť? Masonstva symbol odveký —Tri poschodia. Hľa, zmysel tu aký!

3 Na prvom poschodí – učni, Poschodie druhé — “tovariši” — podmajstrovia, Posledné — majster. Tí sú vzdialení —Pred nikým „neodkrývali” peria. ON — pochopil. A z jeho ruky K ich domu392 v Rusku nedôvera. Poét sa nahneval — dychtí, aby v ňom Všetky poschodia zachvátilo ohňom!

4 Paráša... Páša... Pašenka... — Národ,Ktorý kŕmi všetkých i odieva, Hospodárstvo nepokojné spravuje, Národ to — ruský — Grékyňa naznačuje.Osobitú pokoru nepestuje, Po nedeliach kostol navštevuje. I Viera tam Ivanovna nevídaná —Ako Viera ruských v Boha i Cára!

392 Správnosť tohto variantu prečítania inotaja sa následne prejavila v smiešnych výsledkoch účasti volebného bloku „Náš dom Rusko“ vo voľbách do Štátnej dumy (ruský parlament)*.

5

Či nespomenieme si na osemnásty rok?Ďaleko od prestolu, na Urale, Vtedy krvavý prskol „guľomet Jurovského“ v Ipatievskom podvale, Romanovcov vykoreniac rod...Tam veď nie«rod», ale Vieru postrieľali!Dom Jeľcin zboril... Nuž, bol taký prípis,I kto by povedal: «Nemáš pravdu, Boris!»

6

Tie strofy rozkrývať ja nezberám´s, Kde Puškin taje času otvára. A čo tam za gardista-čiernofúz Pod oknami ruskými prechádza sa? Pritisneš ho – uteká, ako zbabelca kus,Popustíš – čiernym tieňom znova mihotá sa? A tu ja čas náš podvediem — Z oktávy na dekádu prejdem.

* * *

Áno... Čierny anjel – nie hlupák je: Pokiaľ všetci súdia a riešia, On rúca... rúca Po brvienku... dokiaľ podkrovie Nepadne hrudou mnohotonnej. Rozbíjajúc sväté obrazy, I u madony pochovanej Do prachu nepadnú slzy...V ničotnom napätí čaká, Dvetisíci rok maznáčika...

7

A hľa, grófka. Neľahká dáma. Načo je básnikovi? Na chybku? Všeho tu dosť: hrdosť i clivota, A dokonca Dostojevského v nadbytku. Ona na Pašu pozerá zvysoka, No jej nie cudzie sú milosti pokusy... — Naozaj v dáme nepoznáš ty Rodnej inteligencie črty?

8

Kuchtíčka Fiokla... Táto zdarma (Závideniahodné je kuchtíčkine vytrvalstvo) Bez sluchu, biedna... a, možno, i uma Rusi slúži: to je kresťanstvo, vlastne – ideológia sama, Spojivšia i čas, i priestranstvo, V roku Októbra kuchárka umrela, Akoby ani nežila!

9

Za ňou žialil kocúr Vaska «najviac zo všech». Áno... finančných kocúrov vtedy pritisli—V sedemnástom, keď prišiel úspech, Ktorí k «susedom» neutiekli—Všetkých šikanovali, nepovažujúc to za hriech… Im, pravda, na krk aj svoji dýchali. I budovali pre svojich vidinu akože bláhPaláce, fabriky, bane i… GULAG.

10

Ako bude bez ideológie vdove? Národ, vzhliadni na Západ! Za hranicou -Tam varí sa čo-to v hlave Z Feuerbacha, Hegela i Nietsche. «Bež, kuchárku hľadaj, môj svet, Aby nebola len darebnicou! » Pokiaľ vdova-vláda spala, Paraša do domu kuchárku privádzala.

11

A hľa, charakteristika jej -То jest ideológiou nadutou, Ktorá vlúpala sa v bytie, Takmer ako aj kresťanstvo, - silou: Prišla, zosadla, sťa plemä havranie, A s ušatou vyporiadala sa s Rusou, Hoc hlava vravela jej tiež: «Nelez do inflácie –priratávať nesmieš»

12

To presolí, to rozvarí. То strašnú represiu vytvorí, То Ladogu, to Volgu znečistí, То severné rieky opačne nastaví, То zrazu tovarov výrobu zastaví, То hrádzu na „radosť“ Petrohradu postaví... Všade uškodí alebo podvedie - Liet sedemdesiat už národ sa s ňou bije…

13

U nás je nepokoj. Poradíme si s ním? «Ako ťa volať?» – «Á, Maura». – Toť odsúdenie! Všetci vedia: Maur – bol Marxov pseudonym! Naozaj básnik predpovedal pomenovanie? Naozaj šesťkrídly serafím Jemu šepol – potomkom pre poučenie? Tak alebo nie tak – na to odpovede niet, No s Maurou my žijeme desiatky liet!

14

Náhoda, poviete? No keby jedna! Vezmite dielo s «Ruslanom a Ľudmilou», Prečítajte, ako je unesená Nevesta strašnou, nechápanou silou. V Ľudmile – je i krása stelesnená, I, básnikovi milá, mravnosť krajov. A ktože je zlodej, utiekol s nevestou mladou? Veď tenže Karlo (Maura?) s bradou!

15

Dcéra i vdova: národ i moc v kriku jest – Vyšli na žobrotu... Robiť perestrojku. Im Maura sľúbila tortu upiecť, Vystrojiť hody... po našom – opičku. I tu vdova odhodlá sa zo strachu riecť, Vraj, aby sme nespadli v mozgomyčku?Či neokradne ruka Maury-„majsterky“,A či s tým nezmizne za pahorky?

16

Ach, biedna naša ruská dolina i les! Ropa, uhlie, plyn... Rukou sme mávli, dobre! Akýže vás na porážku predal bes? Kto kradne všetko, horliac nemilosrdne? Kto, prevracajúc peniaze v zlata lesk, Náhli sa zdrhnúť na Západ bezohľadne? Čitateľ môj! Hľa, Puškina pečať: Prorokoval on – nám treba odpovedať!

17

A tak, vdova, od Pokrova-masky v spech, uvidela cez okno dievčie - Mauruša sa holí! Zmizni, duch, Náš ideál menil svoj obličaj. Pristihnutá, sukňami šuštiac, Ona beží, zabudnúc na dobrý obyčaj.

A veď zdrhá, s namydlenou tvárou. No získa však pokoj ten náš národ?

18

Nepokoje v „krajoch“ i vo „vrchoch“, A žurnalisti rozpaľujú strasti. Pokiaľ ruský393 spí «nevoľník i padúch»,Gvardejci-čiernofúzi rvú sa k vlasti. Akoby neboli v našich poznatkoch – Od počiatku vekov trpké útoky, pasti... Znova stavajú „generátory idej“ Experiment k Vlasti mojej.

19

Teraz majú do kapitalizmu vlnu! Socializmus prekrútiac bezbožne, Stvoriac klamstiev hojne i vinu, Tu zrazu ohlasujú, že učenie je ložné! Že vlastníctvo nám v ruku vlastnú Že nám bez ich „kultúry“ žiť je nemožné… (V „Kubani“ Šafarevič pomedzi diela Pieseň zádušnú socializmu spieva...)

20

А že národ sa nejaví rýchlym byť? Národ stále pozerá do «zrkadla Paraše».To zrkadlo vie hovoriť A stále bičuje poblúdenia naše. A nedáva sa Rusi ni zjednotiť, Ani vytriezveť. Hoc sľubuje kaše, Dovážanej nám «spoza Rozmedzia». Chuť tej kaše však známa je aj pre ježa!...

21

«Načnúc pre zdravie, zhrnieme pre pokoj» Všetky diela. A perestrojku takže No Puškin je optimista v jednom riadku -On nám neporovnateľne viac pokáže Než všetky tie „reči“, čo teraz sa lejú v rieku. Nastávajúce, jak vravia, ukáže. Hádať о ňom pokiaľ budem na pozore, No zdá sa,rozhýbalo sa Rusi more!

Námietka môže byť prijatá k posúdeniu iba vo forme inej interpretácie alegórie, neprotirečivej ohodnoteniu A. S. Puškina Mikulášom I. ako najrozumnejšieho muža Ruska, ktorý sa

393 V originálnom texte je použité slovo „российский“, ktoré sa prekladá ako Rus, ruský, ale jeho presný význam je príslušník Ruska, dá sa povedať akože Rus – Rus navonok. V ruštine však existuje aj slovo „руский“, ktoré sa prekladá takisto ako Rus, ruský – ale v tomto prípade Rus telom a dušou so všetkými kvalitami ducha ruskej civilizácie. – pozn. prekl.

teda nebude zaoberať malichernosťami. Ak by tomu tak nebolo, tak by nebolo PRÍČIN urobiť obrezanie „Domčeka v Kolomne“ o 14 oktáv.

Dokonalosť systému spoločenského samoriadenia spočíva v nasledovnom: sú ľudia, ktorí prorokujú nešťastia, ale tie neprichádzajú, pretože hneď za proroctvami o nich sa v spoločnosti formulujú aj odporúčania, ako sa im vyhnúť a spoločnosť tieto odporúčania nasleduje. Pre kultúrneho riadiča-manažéra inFormácia o tom, že sa proces rozvíja v súlade s vektorom cieľov s dostatočnou úrovňou kvality, má nulový význam. Význam pre KULTÚRNEHO RIADIČA-MANAŽÉRA má upozornenie PREDIKTORA na možné odklonenie procesu v budúcnosti od vektora cieľov až za neprípustné hranice. Preto starostlivosť o stabilné fungovanie PREDIKTORA–KOREKTORA je pre KULTÚRNEHO RIADIČA-MANAŽÉRA – hlavná starosť.

* * *

Samotné „proroctvo“ nemusí ani zďaleka v každom prípade vychádzať na úroveň vedomia a ohlasovať sa spoločnosti. Stačí, ak sa vierohodnosť prognóz prejavuje v neprítomnosti nešťastí, a o to viac katastrof straty riadenia. Táto podmienka je postačujúca, pretože prognóza vývoja uzavretého systému je vždy prítomná v plnej funkcii riadenia.

Chronologická hĺbka kultúrnej kontinuity v Indii a východnej Ázii je výrazne väčšia, ako v Európe a Amerike, otriasaných katastrofami kultúry raz za 200 - 300 rokov a lokálnymi stratami riadenia oveľa častejšie. Európania toto „obnovenie“ kultúry nazývajú „sociálnym progresom“, ktorý vyústil do bezduchovnosti individualistov Euro-Americkej civilizácie, pretože v katastrofách kultúry sa ničia predovšetkým výdobytky duchovnej kultúry. Technokracia sa kontinuálne zachováva, ale rozvoj duchovnej kultúry po katastrofe začína takmer od doby kamennej. Aby sme sa o tom presvedčili, stačí si spomenúť na averbachovsko-meyerholdovské „proletársko-kultové hľadanie“ s ich degenerovaným, človeka nenávidiacim heslom: «Zhodíme Puškina z lode súčasnosti!» a na úspechy ZSSR v industrializácii prakticky v rovnakom čase.

A ako obvykle, borci za „sociálny progres“ – jasne ľaví i PRAVdepodobnÍ, ale nie PRAVÍ, čo je plne v súlade so spôsobilosťou ku lži a sebaklamu ľavej hemisféry mozgu človeka. Nepravé dielo lži ľavičiarov sa vždy oblieka do hávu „pravdy“.

* **

Dobré úmysly, nezavedené do života sú základom pre ODSUDZUJÚCI úsudok, predkladaný „humanistom“, hoci dobré úmysly s rovnakým úspechom sa vyskytujú jak v Biblii, tak aj v ju „popierajúcom“ marxizme.

Nespojitosť – trhlina, vznikajúca pri katastrofách kultúry pri úplnosti kontinuity technokracie a kultúry myslenia, narastajúca pri opakovaní katastrof kultúry, aj vyústila do súčasnej krízy vývoja Euro-Americkej civilizácie. V porovnaní s Európou väčšia chronologická hĺbka kultúrnej kontinuity Indie a Východnej Ázie odráža, z pohľadu teórie riadenia, vyššiu rezervu udržateľnosti blokovej organizácie riadenia, vlastnej pre tieto krajiny.

Čiastkové, lokálne katastrofy kultúry a menšie krízy a zlyhania riadenia v jednotlivých regiónoch Euro-Amerického konglomerátu znižujú rezervu udržateľnosti konglomerátu ako celku, čo neexistuje v regiónoch s blokovou organizáciou riadenia.

To všetko vedie k záveru, že Východ je svetonázorovo vyššie ako Západ. Osobitne sa to týka najmä vládnej „elity“ sociálnych systémov Východu v porovnaní s „elitou“ Západu, pretože v histórii Východu nie je možné vypátrať časovo stálu činnosť rozbíjania celostnosti svetonázoru, podobnú tej,

ktorú vedie celosvetová „profesionálna únia kamenárov súdruha Šalamúna“ na Západe. „Elita“ je vždy svetonázorovo dokaličená viac ako národné masy, pretože sa vždy stavia do opozície voči národu, chváliac sa vyššou úrovňou inFormovanosti v oblasti praktickej - aplikovanej faktológie. (A. I. Solženicyn tento jav videl, ale pomenoval ho emocionálne bičujúco a obsahovo nevierohodne – „vzdelanovština“, zrejme preto, že v „elite“ vydeľuje ešte nejakú „elitu“, ktorá nie je „vzdelanovštinou“. Z nášho pohľadu, celý rozdiel je iba v stupni „vzdelanovštiny“: kandidát, rozmýšľajúci o „vzdelanovštine“, je sám - „vzdelanovština“ z pohľadu ešte viac „vzdelaného“ akademika, no takisto zbaveného METODOLOGICKEJ kultúry). Za takýchto podmienok osvojenie si PRAKTICKEJ - APLIKOVANEJ FAKTOLÓGIE Západu nepredstavuje pre Východ principiálne problémy. V dôsledku svetonázorovej prevahy Východu je tam sociálna vrstva, spôsobilá niesť VEDOME konceptuálnu moc, širšia ako na Západe. Dokiaľ sa konceptuálna samostatnosť Japonska podvedome opiera práve o unikátnosť CELOSTNÉHO SVETONÁZORU svojho národa.

* * *

Pri prechode k VEDOMEJ konceptuálnej činnosti je ešte jedna rezerva, ktorá doposiaľ Východom nie je využívaná.

Západ dnes pripomína Kaia z rozprávky Hansa Ch. Andersena, ktorý sa v paláci Snehovej Kráľovny snaží poskladať z jednotlivých kúskov ľadu (kaleidoskopických vedomostí aplikovanej faktológie) slovo «večnosť», no neovláda METODOLÓGIU. Nevie, že pre dosiahnutie úspechu v tejto úlohe treba pred «večnosť» postaviť «čelo». A večnosťou na toto intelektuálne cvičenie Západ nedisponuje. Odvrátiť sa od biblického kaleidoskopického svetonázoru (náboženského alebo aDeistického) a získať celostný svetonázor v dostatočne prísnych abstraktno-logických lexikálnych formách – na to treba viac času, než na osvojenie si aplikovanej faktológie, pred ktorej nevyhnutnosťou teraz stojí Východ. Západ si ľahko osvojuje formy východných svetonázorov, ale s osvojením obsahu to ide ťažko. Východ, hoci aj nie bez excesov (Pol Pot, červení khméri a pod.), si osvojuje svetonázor Západu bez straty vlastného.

Celostný svetonázor Východu je schopný zahrnúť kaleidoskopický svetonázor Západu do svojej mozaiky, preto je zdrojová prevaha blokov Ázie nad Euro-Americkým konglomerátom podporená aj prevyšovaním na úrovni zovšeobecnených zbraní druhej a prvej priority. Minimálne, zovšeobecnené zbrane druhej a prvej priority, prevyšujúce západné, v arzenáloch Východu sú; iná vec je, či oni budú využité včas a účelne. Z pohľadu teórie riadenia, bloky Východnej Ázie maju všetko nevyhnutné, aby sformovali svojho prediktora-korektora a zvíťazili v konceptuálnom boji nad nadžidovským prediktorom Euro-Amerického konglomerátu.

Osobité miesto zaujíma muslimský svet a Rusko, v ktorom pohanstvo existovalo vo forme pravoslávneho kresťanstva. Pravoslávie a islam uznávajú zjavenia Mojžiša i Ježiša, ktoré sú obsiahnuté v lživej Biblii; uznávajú slová, ale vo svojej praktickej činnosti mali vždy viac-menej rozvinuté tendencie k odmietaniu siono-internacizmu „Starého“ i „Nového“ zákona. Európu od pravoslávneho Ruska a muslimského sveta odlišuje to, že národy Stredomoria, odkiaľ začala expanzia civilizácie, stavšej sa časom Euro-Americkým konglomerátom, mali vo svojej histórii počiatok, rozkvet i súmrak otroctva. Korán odsudzoval otroctvo a jeden z bližších stúpencov Mohameda, Beljal (Balal) bol bývalý ČIERNY OTROK. Rus sa v čase krstenia ani nesnažila vstúpiť do otrokárskej civilizácie, lebo zem na Rusi bola do krstenia bohatá a práca más otrokov, ponižujúca slobodných, nebola potrebná. Medziregionáli vo svojom kaleidoskope zas všetko posplietali: pečať otroctva leží na Euro-Americkej civilizácii, a nie na Rusku. A my nepotrebujeme vypudiť zo seba otroka, ale im je nevyhnutné vypudiť zo seba žida. Čo to znamená, pozri Slovník V. I. Daľja v dorevolučnych vydaniach394. V sovietskych vydaniach stať «Žid» medziregionáli minulých generácií vyňali: «Hebrej» a «žid» v ruskom jazyku dokonca ani synonymá nie sú. Podľa V. I. Daľja je “žid”

394 Ak sa pozrieme do originálneho textu “Slovníka živého veľkoruského jazyka” V. I. Daľja, tak slovo “žid” nie v každom prípade nevyhnutne označuje Hebreja - Izraelitu:

podľa zmyslu bližšie k «zlodejovi v zákone»395. V danom prípade zlodeja v úplne špecifickom “zákone Mojžiša”. Hoci je známe, že nie každý «zlodej v zákone» je Hebrej, no aj nie každý Hebrej je poslušný voči zákonu a solidárny so zákonom Mojžiša v konaní a myšlienkach do takého stupňa, že môže byť priradený k «zlodejom v zákone».

Normálny, t.j. európsky “rytiersky” feudalizmus vyrastal z otroctva. Ak v Rusku a muslimskom svete nebolo plnohodnotné otroctvo, ako v antickom Stredomorí, tak nemohol byť ani feudalizmus v európskom chápaní tohto slova. Úmerne aj kapitalizmus v Európe sa líšil od ruského a ázijského. Dejiny – to je proces, ale nie slovný kaleidoskop príčinno nepodmienených danností sociálno-ekonomických formácií.

Kultúry pravoslávneho Ruska a muslimského sveta sa odlišujú od kultúr nemuslimských národov Východnej Ázie, a presne tak ani nepatria do civilizácie Euro-Amerického konglomerátu. V Rusku nebolo klasické európske otroctvo, a to určilo celý nasledujúci vývoj svetonázoru, aj v islame, aj v pravoslávnom kresťanstve. V Stredomorí bola Biblia zo začiatku prijatá sociálnou spodinou a až potom “elitou” (aj to nie naraz, bol Nero i Julian-odpadlík). V Rusku Bibliu najskôr prijala “elita” a do konca 15. storočia ju vnucovala sociálnej spodine ohňom a mečom. Zavedenie Biblie bolo sprevádzané v pravoslávii pokazením-pozmenením biblického svetonázoru zdravomyslím (zdravým myslením)* svätých ruského pravoslávia a národa. Proces odmietania žido-kresťanského internacizmu a kaleidoskopickosti svetonázoru bežal natoľko úspešne, že po návrate z Ruska nejaký Švéd vydal v r. 1620 knihu s názvom “Kresťania alebo Moskovčania?” A väčšina západných cestovateľov, ktorí sa stretávali v bohosloveckých sporoch aj s vyššími hierarchami pravoslávia v dopetrovských dobách (pred vládou Petra I.)* , zaznamenávajú ich “výmysly” v bohosloví a zarážajúcu textovú nevedomosť Biblie, nehovoriac o tom, že prostý ľud ešte v 19. storočí dodržiaval pohanské obrady (pozri N. M. Nikolskij “História ruskej cirkvi”, Moskva, 1985).

Pretrhnúc otvorený rozvoj védickej kultúry pohanstva pod tlakom “elity”, svätá Rus neprijala biblický svetonázor a svojim umom vykladala Bibliu podľa potrieb života, a hlavne “po zavŕšení dejov”. Západ pozeral do Biblie predtým, ako išiel niečo robiť. Ak Biblia protirečila ruskému duchu, tak ju proste položili na policu so slovami: “Boh odpustí” alebo Pane Ježišu, do našich diel nelez”.

Vďaka takému zdravému mysleniu vo vzťahu k “superknihe”, z ktorej Západ doteraz cucá, si Rus dostatočne uchránila celostný svetonázor a nerozpadla sa v duchu individualizmu – práv “jedinca” na úkor spoločnosti. A v celej svojej histórii sa ruský duch snažil realizovať v živote spoločnosti spravodlivosť a spoločné súžitie.

«Žid, židovina, židák, židuga, m. židovka alebo židovščina, ž. židovské str., slovné spojenia: skúpy, lakomý, koristnícky, sebecký kupec. Hebrejec, nevidel si žida? – dráždia židov. Na každého laika po sedem židovinov. Ži ako brat, a obchoduj (predávaj) ako žid. Žid krstený, nie priateľ zmierený, ale vlk kŕmený. Rodom dvoran, a skutkami židák! Neprirovnávajte čertov k dvoranom, ale židov k Samarom.

Židomor m., židomorka ž. : židovská duša alebo koristnický kupec. Židovať, židomorničať, židomoriť: žiť a postupovať ako židomor, skrbliť; získavat kopejky vymáhaním, neplatením atď.

Židukať, - sa: nadávať niekomu do židov. Židovstvo alebo židovčina: židovský zákon, spôsob života. Židovať: byť pod týmto zákonom. Heréza židujúcich alebo sabatistov (adventistov – svätiacich sobotu)*. Židovská smola: asfalt, zemitá, kamenná, horninová fosílna smola. Židovská višňa: rastlina fisalis (machovka peruánska)... Slobožanskí (vajatičskí) židokopi hľadali peniaze v hrobe žida.»

Ako vidíte, nič nacionálne v tejto stati nie je odzrkadlené: výlučne škaredosť, ktorá sa odsudzuje ruskou národnou kultúrou, jak v prostredí Hebrejov („Hebrej, nevidel si žida?“), tak aj v prostredí Rusov («rodom dvoran (t.j. blahorodný: «vaše blahorodie» – štandardné normatívne oslovenie prostého človeka k dvoranovi sa chápalo tak, že s dvoranstvom je spojený morálno-etický dlh byť blahým dejateľom), a skutkami židák»). A žid vo všeobecnosti – to je skúpy, lakomý, skrblivý parazit bez ohľadu na rod a kmeň (Poznámka z r. 2004).

395 “Zlodej v zákone” – titul niektorých členov kriminálneho sveta, ktorý sa vzťahuje k elite tohto sveta , a ten má v ňom mimoriadnu autoritu. Je to špecifický jav v kriminálnom svete ZSSR, Ruska a SNŠ, ktorý nemá analógie v medzinárodnej kriminálnej praxi. – pozn. prekl.

Korán priamo obviňuje žido-kresťanskú vrchnosť z toho, že zo sebeckých, koristníckych dôvodov sfalšovala zjavenia Boha Mojžišovi i Ježišovi. Korán je pred znehodnotením ochránený veršovanou formou, ktorú podľa arabských zdrojov za posledných 1 500 rokov nedokázal zopakovať ani jeden básnik alebo filozof. Preto pokazenia koránického svetonázoru sú vždy ako nános a ľahko oddeliteľné, pretože idú cestou opakovania písma (recitovania veršov)*, a nie jeho pokazenej formy. Korán tiež hlása spravodlivosť a spoločné súžitie ako ideál života spoločnosti. Konkrétne z toho dôvodu v Rusku do r. 1917 po stáročia nebolo nepriateľstva medzi pravoslávnymi a muslimami ako spôsobu koexistencie. Národy zjednocovali nie “bajonety cárizmu”, ale blízke chápanie spravodlivosti a spoločného súžitia v jednom štáte. Národné “elity” sa medzi sebou hrýzli, to bolo i je. “Elity” stavali národy proti sebe, ale aj vtedy i dnes sú to excesy v živote národov multinacionálnej krajiny – regionálnej civilizácie, a nie spôsob ich spolužitia.

Falanster396 je vynález európskeho myslenia. Preto nedoporučujeme vešať etiketu falangy na ruský pojem súžitia ľudí na planéte, ktorý sa líši od opitej “obce-komunity” i od “kasárni”, do ktorých doviedli krajinu medziregionálni “socialisti – demokrati”.

Normy sociálneho správania, koránická a pravoslávna morálka sú obsahovo blízke. No rozdeľujú dva svety dogiem bohoslovia a obradnosť relígií, no to sú vonkajšie rozdiely, ktoré majú význam v oblasti mimosociálnej etiky: v oblasti vzťahov ľudí s Bohom Pravdivým.

Biblii sa nepodarilo zničiť v Rusku celostnosť svetonázoru pravoslávnych a muslimov v takej miere, ako to prebehlo v Euro-Americkom konglomeráte, hoci aj nasadila okovy rozvoju duchovnej kultúry pravoslávneho a muslimského sveta a prekážala pre spoločnosť otvorenému osvojeniu geneticky podmieneného potenciálu rozvoja človeka. Ale všetko to, čo ohromuje Západ vo Východnej Ázii: “netradičná” medicína a špecifické druhy bojových umení – sa v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine zachovalo z pohanských dôb v „ilegalite“ bez zbytočnej reklamy, ale aj bez želateľného rozvoja v kultúre národa, s dostatočne širokou dostupnosťou. “Vedmy” boli (a nie jedna vo veľkých dedinách), bolo počuť aj o “spase” – netradičnom bojovom umení, kvalitatívne odlišnom od “klasických” a “voľných” druhov Euro-Amerického boja. Preto medziregionáli by sa nemali len tak oháňať termínom “netradičný” len preto, že pri honbe za “celoľudskými” hodnotami nezostal Euro-Americkému medziregionálnemu konglomerátu čas na vytvorenie svojich vlastných tradícií, obsahovo analogických kultúrnym tradíciam voči konglomerátu oponentných blokov Ázie a Afriky.

Ale v tom, spoločnom pre všetky bloky, je aj unikátnosť kultúry pohanskej Rusi. Zem bola priestranná a bohatá; zomrieť od hladu v krajine, kde rieky boli bohaté na ryby a lesy na zver, med a plody rastlín, bolo ťažké aj v rokoch neúrody. Tieto podmienky boli spojené s dvojako nízkou hustotou obyvateľstva: po prvé - s dostatočne veľkými vzdialenosťami osád od seba; po druhé - s neprítomnosťou stiesnenosti (nahustenia) ľudí v samotných osídleniach. Obývaná oblasť bola z juhu chránená strategickými opevneniami – Zmijovými valmi, ktoré hrali rovnakú úlohu strategickej ochrany teritória ako Veľký čínsky múr, čo sa však spochybňuje niektorými historikmi397. Kultúra sa pri takýchto podmienkách formovala dlhú dobu v relatívnej vysokej bezpečnosti od vonkajších nájazdov a pri krajne nízkej frekvencii vnútorných konfliktných situácií v dôsledku neexistencie

396 Falanster – budova pre spoločnú prácu príslušníkov falangy. Falanga - skupina ľudí, ktorí žijú spoločne v komunite, ktorej každý člen má okrem iného právo na prácu. Jedným z hlavných princípov existencie faláng je však osobná sloboda, stavaná nad rovnosť. Falanga sa riadi pravidlami, ktoré sa dodržiavajú za všeobecného súhlasu. Autorom projektu faláng je François Marie Charles Fourier – francúzsky utopický socialista. Vychádzal z toho, že ľudské vášne a sklony samy osebe nie sú zlé, chyba nie je v človeku, ale v spoločnosti, v ktorej žije. Preto treba vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plné uspokojenie ľudských vášní, ich rozvinutie a rozkvet. Jeho základom boli tzv. falangy – komunity, pre ktoré bol typický nie symbolický odev, ale architektúra, tzv. falanstery. Heslovite je tento projekt vyjadrený slovami: „zomknutosť falangy a kláštor“ (falangy ako bojového starovekého uskupenia, formácie a kláštora ako budovy, oddeľujúcej komunitu od okolitého spoločenstva). – pozn. prekl.

397 Najmä L. N. Gumiljov

konkurencie pri využívaní prírodných zdrojov. (Podobné blahodárne podmienky mali patrne už len indiáni dnešnej Kanady a severu USA.) Podmienky, v ktorých sa formovala pohanská Rus, napomáhali vzniku kultúry s veľmi veľkou hĺbkou identickosti vektorov cieľov jej čiastkových sociálnych štruktúr a elementov.

Nízka hustota obyvateľstva stavala človeka do podmienok, pri ktorých inFormačná obmena v kultúrnej pospolitosti dávala dostatok času pre zdokonaľovanie inFormačného prostredia jednotlivých osídlení. Človek, rozvíjajúc sa od narodenia v inFormačnom prostredí obyvateľstva s nízkou úrovňou sociálneho napätia a pri pomerne slabej inFormačnej výmene s druhými osídleniami, takisto mal podmienky, v ktorých sa formovala stabilnosť celostného vnímania vonkajšieho i vnútorného sveta. Genotyp sa podriaďoval najstabilnejším podmienkam tlaku prostredia pri zmenách generácií. To všetko určovalo prevládanie nízkofrekvenčných sociálnych procesov a vysoký prah odvetnej reakcie konaním na vonkajší podnet, ktoré boli vlastné ruskej kultúre ako celku v priebehu vekov. Navonok sa to prejavovalo ako “spomalenosť” a vnútorne – ako ďalekoidúca dôkladná kvalita v snahe robiť všetko raz a navždy. Reč je o kultúre národa, a nie o kultúre “vládnucej elity”, ktorá vždy chcela pre seba urvať “nevyhnutné” prakticky okamžite. Touto snahou “elity” národ neraz trpel, ale aj “elita” neraz dostala svoje; aj od národa, aj od “despotov”, ktorí sa vo svojom “despotizme (reálnom alebo zdanlivom) snažili upevniť moc a rozšíriť štát, a pri všetkých svojich reálnych i zdanlivých hriechoch v tejto snahe nachádzali v ruskom národe podporu.

Osobitosti vzniku kultúry pohanskej Rusi určili aj charakter ruskej expanzie: predchádzajúce vpisovanie (začleňovanie do celku)* prevládalo nad rozbíjaním cudzích sociálnych systémov a integráciou ich fragmentov. Ruská expanzia dorazila v priebehu stáročí do Kalifornie, o čom doteraz hovorí názov Fort Ross – Ruská pevnosť. S pôvodným obyvateľstvom Ameriky sa vzťahy vytvárali tiež na osnove princípu ľudského súžitia. Konkrétne z toho dôvodu Rusko zachovalo a nechalo vyrásť pod svojou ochranou všetky národné kultúry, ňou integrované do bloku. A z toho dôvodu sedemdesiat rokov po revolúcii z r. 1917 má kto obviňovať Rusov zo šovinizmu, parazitizmu, okupácie. Prusi, Lužickí Srbi, kmene pobaltských Slovanov nemôžu obviniť Nemecko z ničoho podobného preto, lebo boli vykántrení a ponemčení počas jeho expanzie. Aj indiáni Kalifornie takisto nemôžu prehovoriť o rozdieloch ruskej “okupácie” a anglosaskej puritánskej genocídy. Čo sa týka samotnej expanzie – procesu koncentrácie riadenia výrobných síl ľudstva –, tak to je najdôležitejší čiastkový proces v globálnom historickom procese. Obviňovať kohokoľvek z toho, že nasleduje prirodzenosť dejín je hlúposť. Iná vec je, aké konkrétne prostriedky sa pri tom používajú. Formovanie globálneho systému riadenia spoločenstiev a ich výrobných síl je v technickej civilizácii dejinná nevyhnutnosť.

Hlavné je len to, aby sa v tomto procese neničili regionálne a národné systémy riadenia. Tejto požiadavke proces ruskej expanzie vyhovel. Proces expanzie Euro-Amerického konglomerátu túto požiadavku vždy odmietal a ODMIETA, pretože integrácia ľubovoľného regiónu do tohto konglomerátu vždy vyúsťuje do stáročnej tragédie (100-ročné vojny, 30-ročné vojny, vyhubenie pôvodných obyvateľov troch kontinentov a pod.).

* * *

Skôr (v predchádzajúcich textoch)* bol uvedený pojem zovšeobecnených zbraní a prostriedkov riadenia. V súvislosti s práve uvedeným o osobitostiach Ruska a konglomeráta, ešte raz zdôrazníme, že všetky skôr vymenované prostriedky vyzerajú ako zbrane, pri pohľade zvonku na odporujúce si, vzájomne bojujúce spoločenstvá ľudí. Pri pohľade zvnútra ľubovoľného spoločenstva, bez ohľadu na konfrontácie, všetky zovšeobecnené zbrane vystupujú ako zovšeobecnené prostriedky riadenia so zachovaním poradia ich priorít. Je očividné, že plná funkcia riadenia sa vo vzťahu k sociálnemu systému zabezpečuje celým súhrnom týchto zovšeobecnených prostriedkov riadenia. Ich rýchlosť vzrastá od prvej k šiestej priorite, preto v súlade s pojmami o silných a slabých manévroch zovšeobecnené prostriedky riadenia nižších priorít zodpovedajú silným manévrom v sociálnom

systéme a prvých priorít – slabým manévrom. Ešte raz pripomíname, že „sila“ a „slabosť“ manévrov z pohľadu teórie riadenia nie je spojená s pojmom „efektívnosti manévru“, ale iba s parametrami, charakterizujúcimi dynamiku procesu riadenia.

* * *

Do roku 1917 sa riadenie v bloku Rusko zabezpečovalo nasledovným spôsobom:I. jednotné ozbrojené sily a služby štátnej bezpečnosti – 5. a 6. priorita zovšeobecnených

prostriedkov riadenia; II. jednotný ekonomický priestor s jedným finančným systémom – 4. priorita;III. pluralizmus ideológií – zastúpené všetky svetové relígie a ich základné prúdy s

množstvom siekt – 3. priorita; IV. národné eposy národov a intelektuálna filozofia a sociológia – 2. a 1. priorita.

Je potrebné vysvetliť úlohu eposov a ich vzťah s vedou v danom kontexte. Epos, podľa všetkého, je v dejinách každého národa prvý kultúrny jav, v ktorom je vyjadrené národné sebauvedomenie, základné etapy dejín vytvárania národa, jeho svetonázor. Svetonázor národa formuje v epose systém predstáv o Dobre a Zle, Spravodlivosti a mravných cestách obhajovania Dobra a Spravodlivosti. Epos je celostný a všetky tieto problémy rieši v umeleckých formách alegórií a v súhrných obrazoch hrdinov a druhých postáv, a nie v abstraktno-logických kategóriach sociologickej vedy, ilustrovanej reálnymi i domnelými faktami biografií historických postáv. V drvivej väčšine prípadov, ako nositeľ Zla, v epose vystupujú súhrnné (kolektívne)* obrazy, ktorých zlostnosť správania nie je spojená s cudzím etnickým pôvodom. Cudzí etnický pôvod získava nejaký význam iba v epose národa, utláčaného etnicky cudzími dobyvateľmi.

* * *

Eposu je vlastné iba uvedomenie si vlastnej národnej kultúry. Ani nacionalizmus, ani nacizmus sa v epose nenachádzajú. Tu a ďalej sa pod nacionalizmom chápe uvedomenie si jedinečnosti vlastnej kultúry v kombinácií s odmietaním jedinečnosti a významu iných národných kultúr pre ľudstvo. Pod nacizmom sa chápe zničenie cudzích kultúr a (alebo) národov, ktoré ich vytvorili.

* * *

Opätovne k problémom, riešeným v epose v umelecko obrazných formách podania, sa národ obracia, keď sa objavujú sociologické vedy: filozofia (bohoslovectvo), história, ekonomické vedy. Epos – to je celonárodné kultúrne dedičstvo, rodiace sa v podmienkach neprítomnosti triedneho rozvrstvenia spoločnosti, a potom existujúce po stáročia aj v triedne antagonistickej spoločnosti. Veda sa vytvára v podmienkach rozvinutého spoločenského zjednotenia práce a triedneho rozvrstvenia spoločnosti. Tou sa zaoberajú predstavitelia vládnucej “elity” – sociálnej vrstvy, najviac inFormovanej v oblasti aplikovanej faktológie celospoločenskej úrovne významu, ale v tom istom čase aj metodologicky najbiednejšej a v tej alebo onej miere nakazenej “elitárnou” domýšľavosťou, ktorá ju zbavuje celostnosti a úplnosti svetonázorového chápania. V podmienkách biblickej civilizácie je “elita”, aj vo väčšom stupni v porovnaní s národom, dokaličená úmyselným biblickým rozbitím celostnosti svetonázorového chápania. Nacionalizmus a nacizmus plodí “elita” vo svojej sociologickej vede, v snahe rozširovať sféru poberania monopolne vysokej ceny za produkt riadiacej práce za hranice národnej spoločnosti alebo štátu.

Nacizmus a nacionalizmus, splodený Bibliou, je jeden prejav toho, že Starý zákon nie je starohebrejský epos, ale plod uvažovania profesionálov. Biblický nacizmus je mnohostupňový:

I. po prvé – je to úroveň národných “elít” v regiónoch konglomerátu;

II. po druhé – je to úroveň nadnárodného siono-internacizmu, spravujúceho nacionalizmus a nacizmus regionálnych “elít”, pričleňujúc ich k regulárnemu slobodomurárstvu a nacionálno-“elitárnym” rádom;

III. po tretie – je to prvotný kozmopolitický “elitarizmus” nadžidovského znacharstva. Viditeľnosť všetkých troch poschodí v rôznych obdobiach historického vývoja bola rôzna, ale v tej alebo onej miere boli vždy prítomné. Táto trojposchodovosť biblického internacizmu je upevnená aj organizačne v štruktúre slobodomurárskej pyramídy:

1. — 33. stupeň zasvätenia — prístupný národnej elite; 1. — 66. stupeň zasvätenia — pre celý “bohom vyvolený národ”; 1. — 99. stupeň a možno aj vyššie — pre rabinát a nadžidovského prediktora.

Vyššie stupne zasvätenia sú pre každú z kategórií prístupné iba pri disciplinovanej spolupatričnosti predkov k tomuto systému. Všetko toto v súhrne zabezpečuje výlučnú udržateľnosť biblického nacizmu po stáročia, avšak za podmienky: pomer etalónových frekvencií biologického a sociálneho času je taký, že cez nemenný kultúrne a technologický svet bezmyšlienovite prechádza niekoľko generácií.

V pomerne autonómnych regiónoch s blokovou organizáciou riadenia môže “elita” taktiež upadať do nacionalizmu a nacizmu. No tieto pády nemajú udržateľný stáročný charakter a sú len epizódami v dlhodobom dejinnom vývoji blokov. V tom čase základom existencie konglomerátu a rozvoja jeho expanzie bol nadnárodný siono-internacizmus a kozmopolitický “elitarizmus” nadžidovského prediktora, z času na čas podporovaný regionálnym nacizmom niektorých z národných “elít”.

K momentu zavŕšenia obnovy národného hospodárstva ZSSR po 2. svetovej vojne 20. storočia prebehli veľmi vážne zmeny vo vzťahu k zovšeobecneným prostriedkom riadenia v bloku Rusko (ZSSR). Zmizol pluralizmus ideológií: hlavná časť obyvateľstva, dospevšieho po r. 1917, nezávisle na sociálnom a národnom pôvode, s dôverou prijímala marxisticko-leninské učenie o socializme a komunizme. To objektívne pracovalo na zväčšení hĺbky identickosti vektora cieľov v bloku.

Národné eposy a národný system života boli rozbité v rokoch 1920 – 1930 pod tlakom antinárodných ideí, obsiahnutých v medzinárodnom (tzv. internacionálnom398) socializme marxizmu-leninizmu – trockizmu. To znižovalo hĺbku identickosti vektorov cieľov v perspektíve obrodenia národných sebaidentifikácií národov krajiny. Očividne, súc si toho vedomý, J. V. Stalin, zahajujúc boj s siono-internacizmom, prijal tézu o tom, že obsahom socialistická kultúra musí byť podľa formy národnou. Avšak vedenie po Stalinovi realizovalo politiku antinárodného “socializmu”.399

Veda, vrátane aj spoločenskej, prestala byť údelom “elitárnej” inteligencie. Prístup k jej METODOLÓGII a APLIKOVANEJ FAKTOLÓGII získali REÁLNE predstavitelia všetkých sociálnych skupín: triednych, národných i iných, ale v rôznej miere. Po prvé – existovalo ohraničenie na obnovu samej seba dorevolučnou “elitárnou” inteligenciou. Po druhé - aktívna účasť siono-internacizmu v zvrhnutí historickej štátnosti Ruska zabezpečila štatisticky prednostný prístup k vyššiemu vzdelaniu židom, čo však nepredstavovalo nebezpečenstvo pre budovanie socializmu, za podmienky perspektívneho vytvorenia konceptuálnej samostatnosti riadenia v plnej funkcii riadenia v bloku Rusko (ZSSR).

Ak nebudeme v spojení s týmto skúmať otázku o konceptuálnej samostatnosti riadenia, tak musíme vyvodiť záver, že od r. 1917 do r. 1953 sa blok Rusko (ZSSR) dostal na vyššiu úroveň rozvoja, zabezpečiac jednotu zovšeobecnených prostriedkov riadenia na všetkých šiestich prioritách.

398 Otázka k „milovníkom latinčiny“: prečo „internacionalizmus“ a nie „multinacionalizmus“ alebo „polynacionalizmus“ ? (Poznámka z r. 2004).

399 Práve na tejto pôde sa po rozpade ZSSR povstal nacizmus regionálnych „elít“ v bývalých republikách ZSSR.

Ale davo-„elitárne” rozdelenie spoločnosti sa zachovalo a národné kultúry utrpeli veľkú ujmu. Ak prihliadneme na jav davo-„elitárneho“ rozdelenia spoločnosti, ktoré je základom vonkajšieho vmiešavania sa do procesu spoločenského samoriadenia podľa plnej funkcie riadenia (t.j. oveľa širšie, ako len konceptuálna samostatnosť), tak aj tak sa zvýšila úroveň organizácie riadenia v porovnaní s dorevolučným obdobím, pretože bolo odstránené množstvo ideológií (t.j. pluralizmus názorov) a reálne panovala jediná ideológia. A okrem toho bolo skoncované s právne uzákoneným, davo-„elitarizmom” stavovského usporiadania, ktoré bolo v ruskom impériu do r. 1917.

Hoci marxizmus dal v princípe všetkým členom spoločnosti METODOLOGICKÚ filozofiu, no ekonomicky úspešne rozvíjajúca sa davo-“elitárna” spoločnosť ju nepoužívala a s nespochybniteľnou dôverou nasledovala vodcu a vládnucu chuntu. Preto 1. a 2. priorita, neosvojené davo-“elitárnym” myslením, boli nielen zovšeobecnenými prostriedkami riadenia spoločnosti, ale aj zovšeobecnenými zbraňami, obrátenými proti samotnej spoločnosti. Bolo to v dôsledku osobitého špecifika marxizmu, nepredpokladavšieho oboznámiť marxistov s reálnymi znalosťami, nevyhnutnými pre riadenie života spoločnosti ako celku a jednotlivých sfér jej činnosti.

To sa prejavilo zničením národných eposov a tvorivého dedičstva VÝRAZNÝCH NÁRODNÝCH umelcov všetkých druhov umenia, uzavretím chronológie dejín do r. 1917 pred širokými masami (N. M. Karamzin sa nevydával do r. 1987; V. O. Kľučevskij sa vydával s obmedzeným nákladom400); prekrútením faktológie dejín v celej, prezretiu dostupnej hĺbky minulosti; odstránením z obehu prác dorevolučných sociológov, ekonómov, filozofov; najtvrdšou cenzúrou a človeka nenávidiacimi dopisovaniami a falzifikáciami v sovietskych vydaniach tvorivého dedičstva A. S. Puškina, F. I. Tjutčeva, F. M. Dostojevského a iných, nielen ruských osobností kultúry, vytvorením systému vzdelávania, zámerne orientovaného na odstránenie z okruhu záujmov učiacich sa historicko-filozofických a sociálnych otázok, čo vyvolávalo nevoľnosť a ospalosť študentov už len pri vyslovení slov “filozofia”, “sociológia”, “história KSSZ401”. Z toho dôvodu systém vzdelávania formoval nadvládu kaleidoskopického svetonázoru, nespôsobilého k chápaniu sociálnych procesov v najvzdelanejších kruhoch spoločnosti, bez čoho je nemožná výchova generácií, zodpovedných v svojom živote za celonárodné a všeľudské dielo.

Po r. 1953 všetky tieto faktory naďalej fungovali, ale na posilnenie úspechov v davo-“elitárnom” rozdelení sovietskej mnohonárodnej spoločnosti sa k nim pridali nové:

IV. alkoholická genocída predovšetkym voči slovanským národom a vidieckemu obyvateľstvu;

V. prechod na päťdňový pracovný týždeň s osemhodinovým pracovným dňom, ktorý zhoršil podmienky výchovy dorastajúcej generácie v rodine v porovnaní so šesťdňovým pracovným týždňom a sedemhodinovým pracovným dňom a skráteným pracovným dňom v sobotu (pracujúci rodičia musia mať dennodenne čas na to, aby vnikali do toho, ako rastú ich deti).

Tieto dva faktory zmenšili počet ľudí, ktorí mohli každodenne zostať triezvi osamote so svojimi myšlienkami, čo napomáha formovaniu celostnosti svetonázorového chápania a objektívne pracuje na rozšírení sociálnej bázy konceptuálnej moci vnútorného prediktora-korektora bloku Rusko (ZSSR).

Existoval a existuje jav, ktorý možno nazvať URBANISTICKÁ GENOCÍDA – sústredenie obyvateľov do megapolisov, ktoré odtŕhajú ľudí od prirodzeného prírodného prostredia. V urbanistickej genocíde je ešte jeden zvláštny jav: budovanie obydlia, vylučujúceho normálny bezkonfliktný život 3 - 4 generácií pod jednou strechou, hoc len jednej vetvy rodiny. To je priama cesta rozbíjania celostnosti svetonázoru, antagonizácie spoločnosti, ničenia kultúrnej kontinuity

400 Následkom nedostupnosti historickej vedy, historici-beletristi boli jedni z najčítanejších: V. Jan, V. Pikuľ a viac vedecký L. N. Gumilev boli známi mnohým ľuďom.

401 KSSZ – Komunistická strana Sovietskeho zväzu. – pozn. prekl.

generácií. Podstata je v tom, že iba vo veľkej rodine niekoľkých generácií sa pred dieťaťom objavujú všetky vekové kategórie jeho budúceho života, a ak je rodina harmonická (spomeňte si na film “Veľká rodina” podľa románu V. Kočetova), tak dieťaťu v takej kvalite veľkú rodinu nemôže nahradiť žiadny iný sociálny útvar.

V južných regiónoch krajiny bol umelo vytvorený “prebytok” pracovnej sily, čo nevyhnutne vyústilo do rozšírenia sociálnej bázy organizovanej kriminality s jej špecifickým národným koloritom v súčasnosti: kaukazci a stredoaziati naspodku a v stredných hladinách riadenia mafií, ktoré sú prirodzene napojené na medzinárodné slobodomurárstvo.

Od konca 50. rokov do začiatku 60. rokov vizuálne umelecké štýly začali šíriť pomimo kontroly vedomia, cez podvedomie, inFormácie, ktoré propagovali obraz života v najzlodejskejších krajinách Euro-Amerického konglomerátu a formovať “elitárny” svetonázor. Sociologické vedy v tom čase viedli na úrovni vedomia citátno dogmatickým spôsobom “nemilosrdnú” kritiku vizuálnym umením propagovaného západného obrazu života. V podmienkach procesu rozpadu ekonomiky (po obnovení konceptuálnej plnej moci prediktora Euro-Amerického konglomerátu v ZSSR v r. 1953) to viedlo k vzniku inverzií a antagonizmov vo fragmentoch vektorov cieľov, zodpovedajúcich úrovni vedomia a podvedomia: individuálneho i spoločenského. Na Západe to nazývali priamo: vedenie psychologickej vojny na zotročenie Sovietskeho národa.

V tom istom čase pod PSP402-šnými ohraničeniami prístupu židov na vysoké škôly, prebiehala sionizácia vedy. Výsledkom bolo, že na začiatku perestrojky na 1 000 židov – 700 malo vyššie vzdelanie; na 1 000 Rusov – 20; u ostatných národov od 50 do 70, ale nie viac ako 100 ľudí na 1 000. 403 To je základom etnického rozdelenia spoločnosti podľa práce a základom útlaku ZSSR ako celku svetovým siono-internacizmom, pretože v podmienkach historicko-filozofickej negramotnosti našej inteligencie a pseudoetnickej solidarity svetového židovstva sovietska veda zabezpečovala konceptuálne pripútavanie štátnosti ZSSR na svetový siono-internacizmus: cez spoločenským vedomím národov krajiny (i samotných židov) nekontrolované úrovne sociálnej organizácie a línie inFormačnej výmeny.

Práve tento potenciál sa snažili realizovať medziregionáli počas perestrojky zlého “socializmu” do “dobrého” siono-kapitalizmu podľa amerického modelu. Je treba poznamenať, že väčšina sovietskych medziregionálov je “elitárna” nerozumná tlupa, vykladajúca veľmi emocionálne to, čo je vítané v “elitárnych” kruhoch celého konglomerátu. Aby sme sa o tom presvedčili, stačí porovnať tvorbu E. Jevtušenka z konca 50-tych a začiatku 60-tych rokov s jeho súčasnou tvorbou. Odzrkadlilo sa v nej spoločenské vedomie: spočiatku pracujúceho národa, a potom – beznárodnostnej “elity”, podľa miery príklonu básnika k nej. Uvidieť v jeho tvorbe, že sa ako človek rozvíjal, začal čo-to chápať z toho, čo nechápal predtým, je nemožné pri akomkoľvek želaní jednoducho preto, že sa nerozvíjal, ale len splietal rýmy a prechádzal od jedneho válovu k druhému, lepšie vytvorenému. Osobnosť básnika, ktorý si samostatne uvedomuje sociálne procesy – niet. Je len veterná koruhvička, nasledujúca mienku okolitého davu. O nič lepší nie je stav ani u vedeckej “elity” medziregionálov. Možno, že zosnulý A. D. Sacharov bol veľmi dobrý fyzik, ktorého význam prác ešte nie je v plnej miere uvedomený. Nemožno mu uprieť blahú zameranosť a principiálnosť presvedčení, názorov, jak jeho osobných, tak aj jemu priviatych okolím. No ako sociológ je Nula s veľkým písmenom, a preto sa jednoducho stal slepým nástrojom v rukách medziregionálov. V prácach A. D. Sacharova niet ani najmenší náznak toho, že si celostne uvedomuje miesto Ruska (ZSSR) v globálnom historickom procese a miesto globálneho historického procesu v globálnom evolučnom procese biosféry. Navyše

402 faksimile «ДСП -PSP» — pre služobné používanie, t.j. úradné účely.

403 židov nielen ako príslušníkov hebrejského národa, teda etnika, ale predovšetkým ako židov zmýšľajúcich a konajúcich (viď. skôr uvedená poznámka), bez ohľadu na národnú príslušnosť. Tak sa najmä osadenstvo vedeckých ústavov židmi stalo. – pozn. prekl.

u neho niet ani náznaku toho, že chápe charakter reálneho procesu riadenia života a smrti spoločenstiev.

Samoohodnotenie ekonomickej vedy medziregionálov dal v programe “Vzgľad” (Názor, Pohľad)* v noci z 30. na 31. decembra 1988 G. Ch. Popov, doktor ekonomických vied: “Nemôžem pochopiť túto fantasmagóriu, keď všetko je, zdroje sú, no nedostávame to, čo je potrebné.”

* * *

Ak je niečo nepochopiteľné, tak je to následok toho, že kultúra myslenia neumožňuje rozpoznať javy vonkajšieho a vnútorného sveta človeka a sformovať systém ich obrazov a vzťahov medzi nimi, na osnove ktorých je možné objasnenie minulosti a prognóz budúcnosti.

* * *

Diplom doktora vied by mal čestný človek vrátiť do VAK-u404 a ísť pracovať rukami, ak je nespôsobilý pre vedu. Avšak takíto cynickí „elitárni“ krkavci a ich pochlebovači potrebujú: „Strana, daj pokormidlovať!“405 Dňa 24.1.1988 akademik A. G. Aganbegjan v „Reflektore perestrojky“ pri prerokúvaní problémov BAMu zadal otázku o tom, kde boli protivníci BAMu, t.j. znepokojená spoločnosť predtým, pred začiatkom budovania. Vedúci programu vykoktal, že „verejnosť si zvykla VERIŤ vede.“ Ako odpoveď na to sa mu A. G. Aganbegjan vysmial do tváre... Vyzeralo to ako náhly cynický výsmech, a v podstate aj takým bol.

Takže jedno z dvoch: alebo v ZSSR existuje ekonomická veda a pád ekonomiky do stagnácie a perestrojky406 sa nám prisnil; alebo v ZSSR ekonomickej vedy niet a rozpad ekonomiky je normálny následok tohto javu a váženosť titulu „vedcov“ kompenzuje ich ľahkomyseľnosť. A ak sa máme s predchádzajúcou dôverou stavať k „vedeckým“ odporúčaniam ekonomických „zahmlievačov“, tak nie je potrebných ani 500 dní407, aby došlo k strate riadenia, na obnovenie ktorého je potrebná chunta.

A ako je doložené, pravé príčiny toho všetkého pomenoval filozof - profesor, doktor filozofických vied A. Butenko. V čase, keď svetový systém socializmu existoval, bol vedúcim oddelenia všeobecných problémov svetového socializmu Inštitútu ekonomiky svetového socialistického systému AV ZSSR. V časopise „Veda a život“, č. 4, r. 1988, v článku „Ako pristúpiť k vedeckému chápaniu histórie sovietskej spoločnosti“ píše: „Riadime sa jednou metodológiou, fakty sa učíme a vieme jedny a tie isté, a k záverom prichádzame rôznym. Prečo?“ O niečo ďalej dáva odpoveď na túto otázku: podľa jeho názoru: „sa to objasňuje tým, že pri osvojovaní si histórie popri metodológii a faktoch ešte existuje koncepcia, ktorá spája dokopy základné etapy skúmanej historickej doby. Takže, táto koncepcia je u sporiacich sa autorov rôzna, a preto jedny a tie isté fakty vyzerajú každý raz v rôznom svetle, so svojimi zmyslovými odtieňmi“.

Takto sa oficiálna filozofia medziregionálov, svojou kaleidoskopickosťou protirečivá so svojimi klasikmi, rozpisuje o nemožnosti spoznať svet.

* * *404 VAK – vyššia atestačná komisia (Poznámka 2004).

405 Kam „dokormidlovali“ – ukázali nasledujúce reformy, keď globálny prediktor velil straníckym (pseudosocialistickým)* lídrom „odísť z postov“ a dať „pokormidlovať“.

406 A počas nasledujúcich reforiem.

407 „500 dní“ – názov programu ekonomických reforiem, s ktorým vystupoval G. A. Javlinskij na konci perestrojky. Prakticky celý program bol splnený vládou E. T. Gajdara. Čo sa dosiahlo - je známe.

Teraz navrhujeme prečítať Úvod a pozrieť sa na slová A. Butenka z metodologických pozícií Úvodu. Táto fráza nie je rétorická: Na úvod ako celok sa skutočne treba rozpamätať pred ďalším čítaním.

* * *

Metodológia je určená na rozpoznanie čiastkových procesov v ich vzájomnej vloženosti v objímajúcich procesoch. Metodológia sa priamo zaoberá procesmi. Čiastkové fakty patria súčasne niekoľkým vzájomne vloženým procesom. Butenko píše o „štúdiu faktov“, ani slova nehovoriac o procesoch, nanajvýš iba pre určenie hraníc, medzi ktorými sa pri výklade priťahujú fakty. Ak „študujeme“ fakty a ignorujeme procesy, ktoré ich zahŕňajú, tak máme úplnú možnosť do jednej koncepcie zahrnúť, zlúčiť čiastkové fakty, ktoré sa vzťahujú k rôznym objektívnym procesom, a tak získať koncepciu objektívne neexistujúceho procesu. Koncepcia nezjednocuje „etapy času“ ako píše A. Butenko. Koncepcia zjednocuje, spája fakty v subjektívnej interpretácii možno objektívne existujúceho procesu, a iba etapy procesu menia druh druha v čase. V danom kontexte pod objektívnym procesom sa chápe proces, ktorý prebieha sám o sebe bez nášho zásahu do jeho priebehu. Hojnosť čiastkových (parciálnych)* faktov, patriacich k dlhodobým rôznorodým objektívnym vzájomne vloženým procesom, pri absencii vedomej metodológie, zameranej na rozpoznávanie procesov, sa prejavuje v množstve metodicky negramotných ľudí v pluralizme NEVIERYHODNÝCH názorov o jednom a tom istom objektívnom procese. „Pluralizmus názorov“ metodologicky negramotného davu je zákonitý jav, ak dav na nejaký čas ponecháme osamote – sám o sebe. Práve z tejto príčiny je reálna demokracia v dave nemožná a „demokratické“ procedúry sa stávajú len zástenou diktatúry zákulisnej mafie. V konglomeráte, v USA, je touto mafiou siono-slobodomurárstvo.

Ale ak existuje metodologická kultúra, tak čiastkové fakty sa prepúšťajú cez prizmu metódy, čoho výsledkom je vznik subjektívnej koncepcie objektívneho procesu. Prvé kritérium vierohodnosti subjektívnej koncepcie objektívneho procesu je zhoda s reálnosťou prognóz vývoja objektívneho procesu v budúcnosti a odhalenie predtým neznámych faktov a ich väzieb na jeho minulosť.

Nové, predtým nepoznané fakty a spoločenská prax s priebehom času buď potvrdzujú správnosť subjektívnej koncepcie objektívneho procesu, alebo si vynucujú zdokonalenie, prehodnotenie danej koncepcie.

Pretože jeden a ten istý objektívny proces sa prejavuje v mnohotvárnosti čiastkových faktov, tak rôznym bádateľom môžu byť prístupné rôznorodé súbory faktov. Ak však študujú nie fakty, ale jeden a ten istý objektívny proces a majú dostatočne vysokú metodologickú kultúru, tak nevyhnutne v priebehu času prídu k jednotnej koncepcii jedného a toho istého objektívneho procesu silou komplexnosti schopnosti zobrazovania inFormácie v Objektívnej realite.

* * *

METODOLÓGIA, orientovaná na rozpoznávanie procesov, umožňuje spracovať ľubovoľný “pluralizmus” (t.j. množstvo) faktov do jednoty VIEROHODNÝCH názorov na jeden a ten istý objektívny proces: v tom je základ demokracie.

* * *

Tým sa odstraňuje aj otázka o tom, že „spoločnosť privykla veriť vede“. Nerozumná dôverčivosť môže byť vytlačená iba METODOLOGICKOU KULTÚROU, orientovanou na ROZPOZNÁVANIE

PROCESOV, PROGNOSTIKU A VÝBER NAJVHODNEJŠIEHO VARIANTU OBJEKTÍVNE MOŽNEJ BUDÚCNOSTI.

* * *

Podporovanie „viery spoločnosti vo vedu“ je založené na systéme vedeckých titulov od kandidáta vied po akademika, akoby svedčiacich o kvalifikačnej úrovni ich majiteľov. Pritom akademik môže nezodpovedne, vedome alebo nevedome tárať nezmysly, ale podstatné námietky mladého špecialistu buď budú odmietané davom, pozerajúcim len na insignie, alebo vôbec nebudú vypovedané, pretože jediný prostriedok pre mladého špecialistu ako si zlepšiť svoj život je „vedecký rast“, čo neumožňuje napravovať mozgy akademikom, ak si to zaslúžia. Spoločenské vedy v súčasných podmienkách sú významom na prvom mieste pred aplikovanými technickými i ostatnými vedami. Neopodstatnenosť, bezmocnosť spoločenských vied v ZSSR je všetkým očividná, okrem spoločenských vedcov. Rozvrat vedy a techniky si vyžaduje likvidáciu VAK v ZSSR a anulovanie všetkých vedeckých hodností a titulov od kandidáta vied po plného člena AV ZSSR. Svojou sociálnou funkciou sa akadémie čiastkových vied a AV ZSSR ako celok nemôžu odlišovať od ľubovolného ministerstva: musia sa stať proste ministerstvami a komisiami - výbormi pri vláde na organizáciu vedeckých výskumov.

* * *

Medziregionáli v ZSSR vo svojej väčšine nie sú nájomníkmi, žoldniermi imperializmu, hoci sú aj takí. Oni proste nemajú metodologickú kultúru, sú unavení sociálnymi zmätkami a vidia koreň všetkého zla v nadvláde jednej ideológie. Odchod od vlády ideológie je pre nich jedine možný, len ako návrat k „pluralizmu“ ideológií a „zjednoteniu“ všetkých v jedinom svetovom trhovom mechanizme. To, že nad ideológiou stoja ešte minimálne dve úrovne hierarchie zovšeobecnených prostriedkov riadenia, jednoducho nevidia.

Prejsť od jednej ideológie k „pluralizmu“ ideológií je pre spoločnosť ako celok – regresia. Nasadenie „pluralizmu“ trhovej ideológie po tom všetkom, čo národy prežili od r. 1917, môže mať za následok ešte viac krvi, než nasadenie jednej vládnej ideológie v minulosti. Tento pokus, dôsledne zavádzaný do života, je ekvivalentný zničeniu národov ZSSR.

Avšak, po celú dobu existencie Sovietskej moci boli tendencie, ktoré boli podmieňované štatistickou predurčenosťou vzniku vnútorného žrectva prediktora-korektora v ZSSR, orientujúceho sa na podomieľanie davo-“elitarizmu“ v krajine i vo svete. To si taktiež vyžaduje deideologizáciu spoločnosti, no úplne v inom zmysle. Každá ideológia je produktom metodológie poznania sveta, využívaným podľa vlastnej ľubovôle nejakej skupiny osôb. Preto deideologizácia spoločnosti môže vyzerať nie ako návrat k „pluralizmu“ – množstvu druhov – jednej a tej istej trhovej ideológie, ale aj ako osvojenie si metodologickej kultúry spoločnosťou. Pretože metodológia má do činenia s procesmi, tak vznik prúdov, ktoré dostali názov „Pamäť“, a ktoré študujú chronológiu a faktológiu dejín, je zákonitý. Vrieskanie o reálnom i domnelom „antisemitizme“ sú taktiež zákonité, pretože diskutovať o problematike KONTRASIONIZMU nemajú medziregionáli záujem a biblický i marxistický siono-internacizmus národom nemálo otvorene i skryto ublížil. Cesta k prvej, metodologickej priorite vedie cez druhú, chronologickú, pretože procesy sú viditeľné iba v chronologickej analýze faktov dejín.

A takto, v súčasnej sovietskej spoločnosti a najmä u inteligencie, sú dve strategické tendencie vývoja spoločnosti ako celku: po prvé – medziregionálna, následkom ktorej sa blok Rusko (ZSSR) musí rozpadnúť do špecifických „kniežatstiev“, presnejšie „p-rezidenstiev“, s ich následnou integráciou do Euro-Amerického konglomerátu; po druhé - vnútrobloková koncepcia podomieľajúca davo-„elitarizmus“ v bloku Rusko (ZSSR) s perspektívami rozvoja do globálnej úrovne.

Otázkou je, akú tendenciu podporí národ, a najmä ruský, ktorý je rozosiaty po celom ruskojazyčnom Zväze. Už skôr sa povedalo, že na úrovni svetonázorového chápania eposov u národov antagonizmov niet. Analýza ruských bylín hovorí, že ani raz sa meč ruského víťaza nezdvihol pre získanie zlata alebo trónu. Meč – zovšeobecnená zbraň – sa zdvíhal bohatiermi bylín nie za úplatu i nie za vieru, ale na ochranu utlačovaných i ukracovaných, kvôli ochrane kultúry národa. Byliny sa odovzdávali po stáročia a odzrkadľujú štatistické zákonitosti geneticky podmienených matríc potenciálnych možností a predpokladov ruských ľudí. V 19. storočí Puškin písal: „Tu cár Koščej nad zlatom chradne, tu ruský duch je, tu Rusou páchne.“ V 20. storočí, len päť rokov po začatí perestrojky, po masívnom vymývaní mozgov trhovými koncepciami, počúvame sťažnosti medziregionálov - na čo? Áno, stále na to isté: trhové zákony sa naprijímali, ale obchodníci vo svojej väčšine sú zlodeji z čias „stagnácie“; nadšenia v národe niet, a nespokojnosť narastá. Medziregionáli to objasňujú tým, že “temný je národ”. No nemôže temný národ mať svetlý epos.

* * *

Z uvedeného vyplýva, že svetonázorovo je Rusku najbližší islamský svet. Preto slovansko-muslimské konflikty môžu byť len umelo a zámerne vyprovokované vládnucou “elitou”, napojenou na siono-internacistické štruktúry slobodomurárstva Euro-Amerického konglomerátu.408

Objektívnych antagonizmov medzi národmi ZSSR vo vnútri krajiny niet (teraz medzi národmi jednotlivých krajín bývalého ZSSR)*. Všetky vzplanutia občianskej vojny v RF (plus minulé a potenciálne možné zostrenia vzťahov RF s bývalými republikami ZSSR)* sú rozdúchané „elitárnou“ inteligenciou, zbavenou dejinno-filozofickej kultúry v procese získania svojho vzdelania a podporované mafiami a systémovou perifériou globálneho nadžidovského prediktora.

Objektívnych antagonizmov medzi RF a Východnej Ázie niet Všetky minulé a potenciálne možné zostrenia vzťahov ZSSR (teraz RF) so štátmi tohto regiónu mali vo svojom základe davo-“elitárnu” sociálnu organizáciu v konfliktných krajinách. Konflikty boli provokované medziregionálnym Euro-Americkým konglomerátom cez nekontrolované úrovne sociálnej organizácie a línie inFormačnej výmeny.

“Studenú” vojnu ZSSR, podľa mienky lídrov USA, prehral “s výsledkom”, ekvivalentným bezpodmienečnej kapitulácii. Avšak “studená” okupácia – trhová perestrojka – prebieha s veľkými ťažkosťami a so stratou tempa.

Hoci dlhodobé záujmy národov ZSSR vyžadovali dať “veto” v BR OSN pri riešení otázky o zásahu vojenskou silou do vnútroarabských záležitostí v Perzskom zálive, a ZSSR súhlasil so siono-internacistickou pozíciou v tejto otázke, tak analýza konfliktu umožňuje urobiť dôležitý uzáver. V najbližšom čase USA i NATO nie sú schopné vojenskej diktatúry obyčajnými druhmi zbraní vo vzťahu k ZSSR, a to aj bez účasti krajín bývalej Varšavskej zmluvy na našej strane. Hoci medziregionálne sily aj dosiahli v Perzskom zálive vojenský úspech, tak v tomto vojenskom úspechu je viditeľný predovšetkým krach vojenských doktrín USA pri ich orientácii na konfrontáciu s blokmi, ktoré sú schopné samostatného rozvoja svojej ekonomickej i vojenskej infraštruktúry.

Jadrové zbrane a iné druhy genocídnych zbraní sú pre ÚČELOVÚ VOJNU proti ZSSR (teraz RF)* nepoužiteľné, vzhľadom na nepredvídateľné následky v podmienkach zachovania mobilných odpaľovacích zariadení medzikontinentálnych balistických rakiet pozemných základní v ZSSR (a jeho nástupcu RF)*. Tento stav sa zachová minimálne v priebehu najbližších 10 rokov, do zavedenia stabilného režimu fungovania globálnych zbraňových systémov s rozvinutou pozemnou a kozmickou infraštruktúrou.

408 V tom je príčina i ciele čečenskej vojny.

Fázové posuny v sociálnych procesoch, medzi zrodom ideológií a ich prinášaním plodov, neumožňujú jednoznačne interpretovať ako úspech konglomerátu integráciu krajín východnej Európy do celoeurópskeho domu, predtým patriacich do Varšavskej zmluvy. Dve generácie vyrástli pri “zlom” vybudovaní socializmu. Rast sociálnej polarizácie pri prechode k davo-“elitarizmu” “dobrému” kapitalizmu bude predstavovať veľký vnútorný problém pre všetky tieto krajiny a Nemecko.

Neprijatie trhových koncepcií “socializmu” národmi (bývalého)* ZSSR, intelektuálna neschopnosť medziregionálnej “elity” v ZSSR (a v následníckych štátoch)*, v súhrne s vnútornými procesmi v Euro-Americkom konglomeráte a vo východoázijských a moslimských blokoch, vytvoria priaznivé podmienky pre realizáciu politiky podomieľania davo-“elitárnej” organizácie spoločnosti pri ignorovaní názorov “slobodnej” tlače Západu o procesoch v ZSSR (a následnických krajinách).409

Svetonázorový potenciál pre realizáciu takejto politiky (bývalá)* sovietska spoločnosť má. Preto konceptuálna samostatnosť rozvoja (bývalého)* ZSSR (a teraz RF ako jeho nasledovníka)* v globálnom historickom procese môže byť zabezpečená. Situácia sa zjednodušuje konceptuálnou krízou riadenia v Euro-Americkom konglomeráte, ktorá sa v budúcnosti bude zostrovať, vzhľadom na neadekvátnosť biblickej koncepcie davo-“elitarizmu” v súčasnej civilizácii a prítomnosť tendencií k získaniu konceptuálnej samostatnosti v regiónoch Ázie s blokovou organizáciou riadenia.

“Intelektuáli” Rímskeho klubu, PEN, Rotary a ostatných “elitárnych” klubov takisto demonštrovali svoju neschopnosť v medzinárodnej aréne z dôvodu “choroby“, vlastnej všetkým medziregionálom: špecialista je podobný opuchline – jeho plnota je jednostranná. Kvôli slobodomurárstvom zvrátenej historicko-filozofickej kultúry západnej inteligencie ona ako celok je nespôsobilá k neobmedzenej konceptuálnej činnosti.

Neprítomnosť svetonázorových antagonizmov medzi národmi blokov Ázie v sociálnom správaní sa je dobrým základom pre formovanie spoločnej globálnej koncepcie rozvoja blokov. V prípade realizácie takejto udržateľnej koncepcie, davo-“elitárna” organizácia spoločenstiev konglomerátu ho spraví konceptuálne závislým od Ázie. Japonsko skupuje filmové štúdia USA a americkému jedincovi davu je to všetko jedno, on pozerá filmy, natáčané za japonské peniaze alebo za židovské. Ako je známe, kto platí, ten aj muziku rozkazuje (koho chleba ješ, toho pieseň spievaj)*. Pred takým vpádom nie sú USA chránené, vzhľadom na neexistenciu takého javu, ako je stabilizovaná jediná kultúra jediného amerického národa, vyjadrujúca geneticky podmienené matrice potenciálnych možností a predpokladov. Proces etnogenézy sa v USA ešte nezavŕšil: národnosť “američan” v USA dosiaľ neexistuje.

Či má vládnuca “elita” ZSSR (teraz RF)* rozum, aby to všetko pochopila – to je vec desiata. Národ má umu dostatok: uvedomenie si ciest Dobra a Zla rodí pojem mravnosti i PRÁVA NA KONANIE. Mravne pravé dielo je vyššie práva, vyplyvajúceho zo zákona preto, lebo zákon v davovo-“elitárnej” spoločnosti vzniká a vyvíja sa na ochranu nemravností a morálky zla, zrodených “elitou”. Ide o vovedenie objektívnych defektov rôzneho druhu na prijateľnú úroveň pre život spoločnosti. Preto mravné PRÁVO je nad zákony štátu a zlodejské zákony, najmä zákona “Mojžišovho” a od neho odvodených.

Naše dielo je pravé! Víťazstvo bude naše! Dielo medziregionálov je ľavoradikálne, t.j. radikálne lživé. Moc ľavých je bezprávie národa a zničenie spoločnosti a prírody. Preto ľaví radikáli, klamajúci pravdu, vo sfére riadenia nemajú čo robiť.

409 Pri globálnej analýze problému netreba zabúdať na všeobecnú krízu kapitalizmu, ktorá sa vôbec neprisnil marxistom, ale predstavuje historickú dannosť. Pred Západom stojí prekonať túto krízu a zbaviť sa svojho kapitalizmu. Naša úloha je tento proces podporiť tak, aby sa nepodarila globálna permanentná siono-internacistická revolúcia podľa Trockého.

VII. «VÁŠNIVOSŤ»: BIOLÓGIA A INÉ VZÁJOMNE VLOŽENÉ PROCESY

Pravda nevyšla by zo studne, ak by

daždivosť nenarušila jej hladinu.

Aj Egypťania boli svojhočasu spravodliví i

ľudomilní!

K. Prutkov

Táto časť diela nie je nevyhnutná, nakoľko už skôr v minulosti vyslovené všeobecné stanoviská sa v nej týkajú úplne konkrétnej otázky.410 Jej objavenie sa je vyvolané tým, že v ZSSR od r. 1987 beží PROPAGANDA koncepcie L.N. Humilieva „Etnogenéza a biosféra Zeme“ (zjavivšia sa v r. 1979). Odporcovia pohľadov L.N. Humilieva mu oponujú na stránkach vedeckých publikácií a nevystupujú v takej miere pred masovým auditóriom -poslucháčstvom, ako L.N. Humiliev (či už oni samotní, alebo ich prosto nepustia (nedostanú v médiách priestor)*). Za takých podmienok väčšina čitateľského a poslucháčskeho publika, hodnotiac podľa autority, prijíma koncepciu „vášnivosti“ („pasionárnosti“ z ang. Passion)* ako dôveryhodnú teóriu, zhodne odkrývajúcu minulé i budúce záhady dejín. Proces prijímania tejto propagandy spoločnosťou je z najrôznejších príčin sprevádzaný vulgarizáciou teórie i neopodstatneným rozšírením oblasti aplikácie jej téz, vyslovených autorom.

Súhlasíme s tým, že „etnogenéza“ ako jav v globálnom historickom procese existuje, avšak jej opis so strany L.N. Humilieva je extrémne jednostranný a obsahuje rad chybných, z nášho pohľadu, tvrdení. V tejto časti okomentujeme knihu L.N. Humilieva „Etnogenéza a biosféra Zeme“ (tretie vydanie, Leningrad, „Hydrometizdat“, r. 1990, 528 str., náklad 50 000).

Lev Nikolajevič používa metodológiu - systém stereotypov rozpoznávania javov a formovania ich obrazov - veľmi blízku dialektickému materializmu. Z tohto dôvodu nie je vesmír zvedomovaný ako proces-trojjedinosť – matéria, informácia, miera. Čas v tejto knihe neexistuje (nie je vnímaný)* ako vedome využívaná kategória miery.

«Tak my vieme, že čas ako kategória existuje, no nevidiac jeho hranice, nemáme možnosti dať času všeobecne zrozumiteľnú definíciu» (str.39). Na str.96: «Čo je to „čas“ – nevie nikto. Avšak merať sa ho ľudia naučili411»

410

Význam tejto časti od momentu, keď na svet prišlo prvé vydanie „Vody Mŕtvej“, vzrástol v súvislosti s tým, že euroázijci prevzali do svojej ideologickej výzbroje odkaz L.N. Humilieva.

Okrem toho treba mať na pamäti, že „euroázijský“ rozmer myslenia je pre riešenie problémov Ruska nedostatočný: treba globálny rozmer skúmania problémov a globálnu starostlivosť a zodpovednosť.

411 A to - merať ho - je aj to hlavné pri chápaní toho, že čas je sekundárna kategória vo vzťahu k miere a vzniká v subjektívnom chápaní po rozdelení celostného sveta na «to – nie to» (áno – nie)*, následkom čoho sa jedna zložka (proces)* berie ako etalón kmitania a v druhej zložke „vzniká“ čas. Druhá vec je, či to prebieha vedome alebo nevedome

Ďalej L.N. Humiliev uvádza príklady merania času, postavené na rozličných etalónových procesoch, čo je možné zovšeobecniť, ako je to urobené v našom Úvode: pojem, predstava času vzniká pri procese zobrazenia jedného procesu na druhý412, ktorého frekvencia je prijatá ako etalónová.

Na str. 351: «Dejiny – to je štúdium procesov, plynúcich v čase, no čo je to čas - nevie nikto».

V našom chápaní je „čas“ vždy subjektívny. Nutné je iba si zodpovedať, frekvencia ktorého procesu je etalónovou, keď sa používa termín „čas“ v zmysle odlišnom od jeho bežného vnímania. V opačnom prípade je možná vedomím nekontrolovaná zmena etalónových procesov počas výkladu, čo môže viesť k chybným vývodom-záverom.

Informácia (duch) je v dialektickom materializme nemiestny pojem. A ako to platí o nemiestnom (nepriznanom, popieranom)* duchu, vmiešava sa inFormácia do vecí dialektikov-materialistov a mstí sa za popieranie svojej existencie posuvom-deFormáciou pojmových hraníc a zámenou pojmov413.

Na str. 279: «Dá sa povedať, že rezonancia vášnivej výbušnosti je tým menšia, čím dlhšie dokážu etniká uhájiť vášne a harmonickú osobu, samozrejme, za rovnakých ostatných podmienok. Táto okolnosť znovu približuje problémy vášnivosti ako príznaku problému podstaty etnickej celistvosti. Avšak rezonancia, ako aj indukcia, sú pojmy energetické. Nakoľko sú aplikovateľné na etnikum?»

Energia je matéria414, vždy nejakým spôsobom usporiadaná415 a existuje ako súčasť procesu

trojJedinosti MIM: Matéria, Informácia, Miera. Čo v procese (ktorá kategória MIM)* je pre subjekt podstatnejšie, je jeho osobná vec, no hlavným je však nepliesť a nestotožňovať jedno s druhým.

Podstata javu rezonancie spočíva v tom, že nejaká štruktúra, pri prechode toku energie cez ňu, odoberá z tohto toku časť energie a pretvorí ju v iný druh. Na to, aby vznikla rezonancia, je nevyhnutný súlad usporiadania štruktúry, pohlcujúcej energiu, a usporiadania toku energie. T.j. inFormačné zladenie je zladenie vlastných frekvencií kmitania štruktúry so spektrálnym zložením-kompozíciou toku energie. Ak prinesiete ku klavíru ladičku 440Hz a udriete po klávese „re“416, ako najsilnejšie viete, ladička nezazvučí; Ale ak tichúčko zahrajete „la“, ladička sa ozve, hoci struny „re“ vyžiarili oveľa viac energie, než struny „la“.

(podvedome).

412 Porovnania jedného procesu s druhým. – pozn. prekl.

413 a tak i ich obrazov (to známe „pojmy-dojmy“), manipuláciou emócií, a tým kolektívneho podvedomia pomocou tejto („dialektický materializmus“ = spojenie antagonizmov) programovej ilúzie ovládaného davu. InForma je práve ono bývalé „mystické“ vyjadrenie nekonečného pohybu, transFormácie, preNosu konkrétnej Formy spojitej a jej jednotlivých Mier diskrétnych (viď. dualita FIE-MIM prirodzeného synchrónneho obohemisférneho modelovania). „Niet statiky v uniVerse, kozme, vesmíre“, či rovnako rieKA staré helénske „Panta rhei...“ – dopl. prekl.414 Známy vzťah rovnocennosti (ekvivalentnosti) matérie a energie Е=мс2. Obyčajne pod matériou chápeme udržateľný agregátny stav (pevný, tekutý, plynný atď.). Energia sa uvoľňuje alebo pohlcuje pri prechode z jedného udržateľného (stabilného) agregátneho stavu do druhého. To znamená, že agregátne stavy matérie sú stabilné rovnovážne režimy a toky energie sú prechodné procesy zmeny agregátneho stavu matérie, t.j. prechod z jedného rovnovážneho režimu do druhého.

415 Alebo ste azda schopní predstaviť si bezforemnú hmotu - mathériu? – pozn. prekl.

416 Viď. theória hudby zo ZŠ: Solmizačná stupnica – DoReMiFaSoLaSiDo – pozn. prekl.

To isté sa týka aj indukcie417: pre ňu je nevyhnutný súlad usporiadania štruktúr 1) vysielača, 2) prostredia, cez ktoré sa pohybuje príslušný tok energie (nesúci informáciu), 3) prijímača. Je nezmyslom zostrojiť jadro transformátora z dreva (izolantu)*; nutné je železo, najlepšie transformátorové. Aj keď sú atómy železa a molekuly dreva „zostavené“ z jedného a toho istého súboru elementárnych častíc, tak usporiadané, sformované do štruktúry sú tieto častice rozlične.

To isté sa týka aj druhého vinutia transformátora - prijímača: cievka s nádherným rybárskym vlascom zjavne nebude vhodná na tento účel.

Keďže dialektický materializmus nevidí ducha, informáciu418 ako objektívnu nehmotnú kategóriu, tak zákonite vzniká zmätok pojmov pri opise informačných procesov, keď sa použijú termíny «matéria», «energia» a pod. Nevyhol sa tomu ani L.N. Humiliev.

Na str. 328: «V ľubovoľnom kmitavom pohybe je iba rytmus a väčšie, alebo menšie napätie (frekvencia)».

Pozrite sa do ľubovoľného slovníka fyzikálnych termínov: «Rytmus» a «frekvencia» sú synonymá, aj keď len čiastočne; «napätie» a «frekvencia» synonymami nie sú: t.j. je tu posun pojmových hraníc, nakoľko ľubovoľný kmitavý proces je charakterizovaný frekvenciou, porovnávanou s frekvenciou etalónového procesu, a amplitúdou v najvšeobecnejšom zmysle slova (v konkrétnom prípade amplitúdovou hodnotou napätia fyzického poľa); aj tá aj druhá sa môžu meniť v priebehu času, t.j. procesu. Hoci teória kmitania je rozhodne jednou z najvšeobecnejších419 vied.

A vyslovené námietky nie sú plytké a ani sekírovanie: kniha L.N. Humilieva je zasvätená opisu krajne nízkofrekvenčných (dlhodobých)* procesov vo vzťahu k zmene pokolení, ktorých doba trvania rozvoja mnohonásobne prekračuje obdobie existencie samotnej rozpoznanej a skúmanej problematiky etnogenézy420 vo vedomí populácie, dokonca i vo vedomí vzdelancov. Pritom biologické aspekty problému sú dokumentované nepomerne horšie, ako sociálne. V takých podmienkach nepresnosť v používaní slov a nekontrolovaný drift421 pojmových hraníc sú schopné zdeformovať do nepoznania podstatu objektívneho javu v chápaní človeka.

Vo fyzike existuje Heisenbergov princíp neurčitosti: nepresnosť hodnoty hybnosti častice, vynásobená nepresnosťou jej polohy, je rovná minimálne ½ Plankovej konštanty422. Na str.163 L.N. Humiliev píše:

417 Vyvolanie nejakého javu. Cielené vytvorenie podmienok, situácie (inFormačnej) na vzniknutie, nastanie pravdepodobnostnej predurčenosti nejakého javu za nejaký konkrétny čas, t.j. o nejaký konkrétny počet periód zvolenej etalónovej frekvencie s príslušnou metodologicky vypočítateľnou, odhadnuteľnou prijateľnou odchýlkou. Projekcia budúcnosti..., inFormácia, zmena formy, zmena informačného prostredia. Vhodenie kameňa do vody a vytvorenie vlny..., na ktorej sa hoc aj surfovať dá... – pozn. prekl.

418 Zákon „Zachovania energie“ (matérie) je nerozlučne prepojený so Zákonom zachovania inFormácie pri nekonečných transFormačných (transMiernych) socionaturálnych procesoch objektívnych tendencií vývoja (evolúcie) uniVersa. – pozn. prekl.419 Najuniverzálnejších, najinterdisciplinárnejších – pozn. prekl.

420 Deje súvisiace s vývojom populácie. Identifikácia a hodnotenie dominantných socio-naturálnych dejov (procesov), charakterizujúcich, deFinujúcich základné črty skúmaného národa, kultúry v rámci objektívnych globalizačných dejov. – pozn. prekl.

421 Drift - posuv odchýliek – pozn. prekl.

422 Ide o oblasť kvantovej mechaniky. Isté dvojice pozorovateľných veličín (ako napr. poloha a hybnosť , alebo čas a energia) nemôžu byť súčasne známe s vyššou presnosťou, než aká je daná hornou hranicou vyjadrenou pomocou Planckovej konštanty. Inak povedané: čím presnejšie zmeriame jednu veličinu, tým nepresnejšie zmeriame druhú veličinu. – pozn. prekl.

«Počínajúc od XVII. stor. sa vo fyzike diskutovala otázka - či pozostáva svet z  častíc (corpuscula) alebo predstavuje sám o sebe vlny v éteri? Obe koncepcie mali tak vážne nedostatky, že ani jedna z nich nemohla prevládnuť. Spor bol vyriešený až v polovici 20-tych rokov XX. stor. s objavením sa kvantovej mechaniky. Súčasní fyzici predpokladajú, že svet nie je ani vlna, ani častica, ale jedno i druhé súčasne a môže prejavovať obe skupiny vlastností. Na tejto osnove bol sformulovaný dobre známy princíp neurčitosti, podľa ktorého pri prítomnosti dvoch vzájomne prepojených fyzikálnych premenných (napríklad, hybnosti a polohy, alebo energie a času) môže byť určená hodnota jednej alebo druhej premennej, ale nie oboch spolu423.

Pri etnických fenoménoch sú takisto prítomné dve formy pohybu - sociálna a biologická. A  tak, tým či oným spôsobom, v tom či inom aspekte môže byť opísaná buď jedna, alebo druhá strana zložitého javu. Pritom presnosť opisu a jeho mnohostrannosť sa vzájomne vylučujú. Toto podotknúc, aplikujeme princíp neurčitosti v našom „materiáli“.»

Ale veď takto sa to nesmie – to je neprípustné! Za prvé, analógia nie je dôkaz. Za druhé, ani analógie tu niet, a okrem toho samotný vzťah neurčitostí je interpretovaný nesprávne, lživo (možno z dôvodu nevedomosti humanitárov v otázkach prírodovedných a ich defektného myslenia, následkom čoho sú neschopní opisovať javy jazykom matematiky). V mikrosvete, ktorý opisuje kvantová mechanika, je každá častica konečnou skupinou vĺn (v krajnej miere, ak sa vychádza z prítomnosti prahu citlivosti dotyčnej meracej aparatúry). Ľubovoľný objekt má vlnové vlastnosti, keďže aj on je predovšetkým vlnou. Ten istý objekt má i korpuskulárne (časticové) vlastnosti, keďže jeho konštrukcia obsahuje konečný (vo vyššie uvedenom zmysle) súbor vĺn. Vlna v makrosvete – to sú súbory častíc, pohybujúce sa nejakým kmitavým spôsobom, meniace sa v zložení, a preto vlastnosti častíc a vlastnosti vĺn sa prejavujú na rôznych objektoch nezávisle a navzájom sa vylučujúc: t.j., buď vlna, alebo častica, teleso. Mikrokosvet má svoje zákony, ktoré podmieňujú zákony makrosveta.

Okrem toho, vo vzťahu k častici mikrosveta je možné určiť hodnoty impulzu-hybnosti i koordináty polohy, avšak čím presnejšie je určená jedna veličina, tým väčšia je chyba pri určení tej druhej. Veľkosti oboch chýb sú zviazané vzťahom neurčitostí Heisenberga, a nie nariekaním Humilieva na tú istú tému. V mikrokozme jestvuje jeden spôsob existencie objektov - tomu je vlastný prejav i vlnových i časticových vlastností u jedných a tých istých objektov. Pre použitie vzťahu neurčitostí vo fyzike opodstatnenie existuje, avšak k použitiu jeho „analógie“ na rozdelenie sfér biológie a sociológie opodstatnenia niet, okrem želania vytvoriť ilúziu vedeckosti daného výkladu. Vo výkladovom slovníku pojmov a termínov, ukončujúcom knihu, jeho zostavovateľ V.J. Jermolajev tvrdí: «Princíp neurčitosti v etnológii je objektívne ohraničenie možností skúmania pri pozorovaní následnosti (príčinno-dôsledkových vzťahov)* udalostí, umožňujúce opísať ich výlučne v jednom z dvoch aspektov: buď v sociálnom, alebo v etnickom (prírodnom).» Ale jednota zákonov bytia (exIstencie) netkvie v tom, aby boli prenášané čiastkové zákony z jednej oblasti vedy do druhej, kedykoľvek si niekto zmyslí pre NI(E)KOHO nevhodný predmet schovať pomocou „objektívneho zákona“ pred skúmaním.

Kybernetika a Všeobecná teória systémov boli spomenuté L.N. Humilievom iba preto, aby charakterizoval «etNos» ako samoorganizujúci sa systém. Avšak mechanizmus (metodológiu)* samoregulácie, proces samoregulácie ako INFORMAČNÝ proces, vrátane procesu informačnej výmeny medzi biologickou a sociálnou organizáciou populácie, nie sú nikde opísané.

Možné sú dva ZÁKLADNÉ-MERNÉ uhly pohľadu na ľubovoľný proces. Po prvé - ako na jeden z čiastkových procesov v ho zahŕňajúcom objemnejšom súbore-množine procesov; po druhé - ako na objemnejší proces vo vzťahu k nejakému súboru (vzájomne hierarchicky previazaných procesov)*. Kvôli vzájomnej vloženosti procesov, je PRAKTICKY potrebné v priebehu interpretovania

423 Ako vidíte, vo „voľnej interpretácii“ L.N. Humilieva prestal byť Heisenbergov vzťah neurčitostí samým sebou, stratiac definíciu miery. Na ľubovoľnej Vysokej škole na skúške z fyziky by L.N. Humiliev za takúto formuláciu dostal hodnotenie «nedostatočný».

prechádzať z jedného uhlu pohľadu na druhý a naopak424. Pritom je nevyhnutné náležite rozlišovať oba možné uhly pohľadu na jeden a ten istý proces, a nie vnášať nezmysly o «princípe neurčitosti» tam, kde je všetko určené.

L.N. Humiliev pod slovom „etnogenéza“ chápe proces vzniku «etnika», rozvoj «etnika», jeho vyhasínanie do úplného vymiznutia alebo prebývania jeho ostatkov v dlhodobej rovnováhe s obývaným životným prostredím v priebehu zmeny pokolení. Vonkajší opis procesu etnogenézy pri neprítomnosti jeho prerušovania z vonku vyzerá nasledovne:

«Z nejakej, zatiaľ nejasnej príčiny objavivšie sa v aréne nové etnikum425 (často so starým názvom) pretvára krajinu pomocou nového spôsobu adaptácie na prírodné podmienky. Prebieha to, spravidla, v inkubačnej perióde fázy rozmachu a nezaznamenáva sa v dejinných prameňoch (okrem legiend). Dejinná epocha, popísaná v prameňoch, zahŕňa za neprítomnosti vonkajšieho vmiešavania sa nasledujúce fázy etnogenézy: 1) zjavnú periódu fázy rozmachu, 2) fázu akmatickú (vrcholnú)*, keď je etnikum hranične aktívne a rast tlaku na životné prostredie sa začína zmenšovať, 3) fázu zlomu, keď je antropogénny tlak maximálny a deštruktívny, 4) inerčnú (stabilizačnú)* fázu, v ktorej prebieha hromadenie technických prostriedkov a ideologických cenností, 5) fázu obskurácie (tmárstva)*, počas ktorej niet záujmu ani o kultúru, ani o krajinu. Následne nastupuje fáza homeostázy (rovnováhy)*, keď prebieha interakcia zostatkov polozničeného etnika s ochudobnenou krajinou, vzniknuvšou na zvyškoch (niekdajšej)* kultúrnej krajiny, tam, kde na mieste dubov vyrástli lopúchy, uprostred ktorých sa hrajú na schovávačku pravnuci dobyvateľov a deti banditov.

V tejto epoche sa vzťah etnika-perzistenta (pretrvávajúceho)* k prírode stáva zároveň spotrebiteľským i ochranným. No, beda, jak jedno, tak i druhé je diktované tradíciou, a nie vedomým rozhodnutím vôle. A tak do tých čias, pokiaľ nové etnikum znova nepretvorí krajinu. Očividne, etnogenéza nie je jediným globálnym javom, ale množstvom samostatných etnogenéz v jednotlivých rajónoch.» (str. 211).

Predtým, ako budeme ďalej hovoriť o PROCESE „etnogenézy“ a jeho fázach, obrátime pozornosť na ten fakt, že termín „etnikum“ v teórii L.N. Humilieva má pojmový obsah, odlišný od termínu „národ“ v definícii J.V. Stalina i odlišný od termínu „národ“ pri bežnom používaní tohto slova. Pri vulgarizácii426 teórie L.N. Humilieva v procese jej propagácie, všetko, čo hovorí jej autor o SVOJOM „etniku“, prenáša bežné vedomie populácie do svojho chápania slov „národ“ a „národnosť“.

„Etnikum“ je u L.N. Humilieva pojem s veľmi elastickými a kolísajúcimi pojmovými hranicami.Na str.15, 16: «Etnikum je fenomén biosféry alebo systémový celok diskrétneho typu, pracujúci za

pomoci geobiochemickej energie živých látok, v súlade s princípom Druhého termodynamického zákona, čo potvrdzuje diachronická427 chronológia dejinných udalostí.»

Na str.24: «Etniká sú javom, ležiacim na hranici biosféry a sociosféry, majúce veľmi špecifické určenie v konštrukcii biosféry Zeme.»

V tejto fráze je zaujímavé použitie slova „určenie“: ono sa asociuje (spája) vo vzťahu s nejakou cieľovou funkciou existencie a rozvoja „etník“, aj keď L.N. Humiliev popiera teleologický428 prístup. 424 Podobne, ako u stereopohľadu, priestorového, celostného videnia funkčných očí i uší ľudských. Jednotlivé signály párových zmyslov sú infinitesimálnou neurálnou mechanikou v mozgu projektované do celkového obrazu v podvedomí a vedomí jedinca. – pozn. prekl.

425 „etnos“ - grécky, presnejšie helénsky výraz pre latinský termín „natio“. Po slovensky „národ“. Od nás, et nos..ATnos, AT náš – pozn. prekl.

426 zostručnení, simplifikácii, prispôsobení niečoho pre masu – pozn. prekl.

427 Pretrvávajúca viaceré časové etapy – pozn. prekl.

428 Starogrécky, helénsky – koiné: τέλος, télos „účel, cieľ, koniec“ a λόγος, lógos „veda, náuka, učenie“, Teleológia predpokladá, že všetky činnosti a vývojové procesy sú smerované na nejaký cieľ, t.j., priebežne prebiehajú, sú orientované účelovo. – pozn. prekl.

Podľa teleologického prístupu (skúmania parametrov socio-naturálnych javov-procesov a ich tendencií v ich vzájomnej hierarchickej previazanosti)* všetko existuje s príslušnými cieľmi primerane Božiemu prednaznačeniu.

Na str.59: «...etnogenéza nie je proces sociálny, lebo spontánny rozvoj sociosféry iba vzájomne koná – interaguje s prírodnými javmi, ale nie je ich produktom.

Avšak práve ten fakt, že etnogenéza je proces, a bezprostredne skúmané etnikum je fázou etnogenézy, a teda nestabilným systémom, vylučuje ľubovoľné porovnávania etník s antropologickými rasami, a tým pádom i s ľubovoľnými rasovými teóriami.»

Na str.95: «...etnikum je kolektív osôb, vydeľujúci sa od všetkých ostatných kolektívov. Etnikum je viac-menej stabilné, aj keď vzniká a zaniká v dejinnom čase. Niet ani jedného reálneho príznaku-kritéria na určenie etnika, použiteľného vo všetkých známych prípadoch. Jazyk, pôvod, zvyky, materiálna kultúra, ideológia sú niekedy určujúcimi momentmi, a niekedy nie. Do úvodzoviek môžeme dať iba jedno – uznanie osoby, jednotlivca „My sme takíto, a všetci ostatní iní“. Keďže je to jav univerzálny, možno predpokladať, že odráža nejakú fyzickú alebo biologickú realitu, ktorá sa nám javí ako hľadaná veličina.»

Na str.102: «A tak miera stability etnika ako systému je určovaná nie jeho masou, t.j. počtom obyvateľov a presnosťou kopírovania predkov, ale štatistickým priemerom súboru vzťahov rôznych závažností a označení429. Rýchly prechod uvedených hraníc privádza so sebou buď záhubu, alebo búrlivý rozvoj. Tým je vytváraná elasticita etnika, umožňujúca mu amortizovať (tlmiť) vonkajšie vplyvy a dokonca niekedy aj regenerovať, lebo „mnohoväzbovo-spojitý“430 systém kompenzuje škodu z prestavby-reorganizácie vzťahov.»

Na str.103: «Etnikum nie je prosto len zhluk ľudí, vzájomne podobných nejakými črtami, ale systém vkusom a schopnosťami rozličných osobností, produktov ich činnosti, tradícií, vplývajúceho geografického prostredia, etnického okolia, a taktiež príslušných tendencií, prevládajúcich v rozvoji systému.»

Na str.135: «Etnikum je stabilný, prirodzene sa vyskladavší kolektív ľudí, postaviaci sa do protikladu ku všetkým analogickým kolektívom a odlišujúci sa osobitým stereotypom správania sa, ktorý sa zákonite mení v priebehu dejín.»

Tu sa zavádza pojem „superetnika“ ako mozaikovej celistvosti skupiny etník, súčasne vzniknuvších v jednom regióne; a „subetnika“ ako časti-elementu štruktúry „etnika“, spolupracujúceho s ostatnými elementami štruktúry „etnika“. «Pri zjednodušení etnosystému vo finálnej fáze sa počet subetník zmenšuje na jeden, ktorý sa stáva reliktom.».

Na str.185: «Aj Arabi, Tibeťania, Irokézi - všetci majú svoje východzie teritórium, určené neopakovateľným zložením elementov krajiny. A ako také „rodisko-vlasť“ je jedným z komponentov systému, nazývaného „etnikum“.»

Na str.241: «Etniká nie sú ako hady: oni menia nie kože, ale duše.» A o niečo ďalej: «A vtedy získavame rázny záver: etniká vznikajú a miznú nezávisle od prítomnosti tých alebo iných predstáv súčasníkov. To znamená, že etniká nie sú produktom sociálnej uvedomelosti jednotlivých ľudí, aj keď sú spojené výlučne s formami kolektívnej činnosti ľudí...»

429 „Váh“ v zmysle štatistiky. T.j., štatistických váh konkrétneho skúmaného fenoménu pri jeho previazanosti na fenomény iné. „Označení“, v zmysle atribútov kladných, záporných atď. – pozn. prekl.

430 vzájomne komplexne previazaný. „Opakom“ je, žiaľ, v stále ešte zaužívanom zmýšľaní „hľadania protikladov“, systém diskrétny, so skokovými zmenami, abstraktno-logický. Socio-naturálne procesy však zvyknú mať obe charakteristiky, ako vzájomne sa dopĺňajúce aspekty celku. – pozn. prekl.

Vo „výkladovom slovníku“ knihy V.J.Jermolajev dáva nasledujúcu definíciu „etnika“: «..na osnove originálneho stereotypu správania sa prirodzene sa zloživší kolektív ľudí, existujúci ako energetický systém (štruktúra), stavajúci sa do protikladu ku všetkým druhým kolektívom, vychádzajúc z pocitu komplimentárnosti431.»

Súbor príznakov, nevyhnutných na identifikáciu „etnika“ podľa L.N. Humilieva, je niekedy rozsiahlejší, než päť znakov-kritérií v definícii národa podľa J.V. Stalina432 a zahŕňa aj prostredie prebývania (prírodné i sociálne). A inokedy je zasa skrátený do jedného stereotypu správania sa, dostatočne udržateľného v čase. Stereotyp správania sa môže byť rozličný, včítane stereotypu T. Herzla433: «Skupina ľudí spoločnej dejinnej minulosti a všeobecne uznanej spolupatričnosti v súčastnosti, stmelená existenciou spoločného nepriateľa.». To jest, humilievské „etnikum“ je možné napasovať aj na historicky vzniknuvšiu národnosť, národ i na pseudoetnickú mafiu; potom to nazvať medzinárodným konfliktom; a následne pristúpiť k ochrane „malého národa“ od „útlakov“ so strany veľkých národov, chrániacich svoju suverenitu a ďalší rozvoj svojich národných kultúr pred úkladmi pseudoetnickej mafie, ktorej snahou je vládnuť nad národmi ako nad svojim majetkom.

TOTO JE HLAVNÁ PRÍČINA, PREČO JE TEÓRIA „PASIONÁRNOSTI - VÁŠNIVOSTI“ PROPAGOVANÁ AKO JEDEN Z POSLEDNÝCH VÝDOBYTKOV (NIELEN)* SOVIETSKEJ VEDY, DOTERAZ AKOBY SA SKRÝVAJÚCI PRED SPIATOČNÍCKYMI NÁRODMI.

Okrem toho, „židovský národ“ v priebehu dvoch tisícročí demonštruje ničím nezničiteľnú „vášeň“434,, čo lichotí pocitu „bohovyvolenosti“ siointernacistov. Nezničiteľnosť jeho „vášne“ je výnimkou zo všeobecného pravidla („vášnivosť etnika“ podľa tejto teórie vyhorieva zhruba za 1 200 rokov), čoho príčiny sa L.N. Humiliev objasniť nesnažil.

Celkovo je HUMILIEVSKÉ ETNIKUM kategóriou biologickou a robiť z jeho teórie široké sociologické zovšeobecnenia je nemiestne. V našej terminológii tento fenomén biosféry (ktorý L.N. Humiliev nazval termínom „etnikum“) je v kontexte jeho knihy populáciou druhu Človek Rozumný (Homo sapiens), uzavretou vo vzťahu k druhým populáciám ani nie tak prírodno-geografickými faktormi, ako skôr faktormi kultúrnymi. O možnosti takejto uzavretosti populácie druhu Človek Rozumný pomocou kultúry435 sme hovorili už skôr. Okrem toho, každá takáto populácia sa odlišuje od druhých štatistickými osobitosťami súboru geneticky podmienených matríc potenciálnych možností a prednastavení do nej patriacich osôb. Zreteľnú hranicu medzi nimi na biologickej úrovni je pomerne často ťažko urobiť, zrovna tak, ako je ťažko zreteľne načrtnúť hranice jednotlivých vĺn v celkovom obraze vlnenia mora. Predstavte si hoci známy obraz I. K. Ajvazovského „Deviata vlna“ (alebo obraz G. Couberta „Kraj mora“ (Paysage de mer))*.

431 T.j. z pocitu vzájomnej sympatie, podobnosti. Tu a skoro v každom citovanom úryvku autor s obľubou využíva nie bežne používané cudzie slová. Na jednej strane to u poslucháčov a čitateľov vzbudzuje pocit vedeckosti autorom predkladaných názorov a zároveň vylučuje okamžité nesúhlasné stanoviská auditória, pretože často ani plne nechápe o čom je reč. – pozn. prekl.

432 "Národ je v priebehu dejín sa zloživšia udržateľná (stabilná) spoločnosť ľudí, vzniklá na princípe 1) spoločného jazyka,  2)  územia,  3) ekonomického života a 4) psychického zloženia,  prejavujúca sa v spoločnej  kultúre.  Iba jednota všetkých štyroch znakov tvorí pojem národa. Ak čo i len jeden z týchto znakov chýba, národ národom byť prestáva... Národ predstavuje súčet všetkých príznakov spolu.“ – J.V. Stalin, Marxizmus a národnostná otázka, Zv. 2, Moskva, r. 1946 str. 296-297. Viď. globálno-politické dôvody podpory založenia štátu Izrael J.V. Stalinom a príčiny pomenovania štátu „Izrael“ a nie „Judea“, hoci kráľovstvo Júdske v staroveku existovalo dlhšie... – dopl. prekl.

433 Jeden z oficiálnych zakladateľov „novovekého“ sionizmu. – pozn. prekl.

434 „Pasia“ exituje aj vo význame „žiadostivosť“, resp. „posadnutosť“, či lat. „passio“, ako „pasivita, trpenie, utrpenie“ – pozn. prekl.

435 Viď. základy (a)sociálneho a kulturologického inžinerstva – pozn. prekl.

Pri slobodnom rozvoji kultúra odráža celkovú matricu populácie; pri obmedzovanom rozvoji kultúra deformuje celkovú matricu. Matrica však chráni svoju kultúru aj pri pokuse nanútiť populácii inú. Charakter ochrany môže byť rôzny - od uzavretosti436 až po aktívny odpor. Kultúra a matrica na seba vzájomne vplývajú, aj keď sú informačnými systémami rôznych organizačných úrovní biologického druhu Človek Rozumný. „Etnikum“ L.N. Humilieva je populáciou, uzavretou vo vzťahu k druhým cez kultúru a je štatisticky odlíšiteľná od druhých na úrovni genetických štruktúr.

Z definície národa J.V.Stalinom zodpovedá „etniku“ L.N. Humilieva iba posledný znak-atribút - «psychické zloženie, prejavujúce sa v spoločnej kultúre» - avšak k tomuto príznaku sú pridané štatistické osobitosti genetiky populácie. Národ v sociológii a biologické „etnikum“ L.N. Humilieva sú kvalitatívne rozličné kategórie.

Dôležitejšiu úlohu v teórii L.N. Humilieva hrá termín „vášeň - vášnivosť“ a iné termíny, s nim spojené.

Na str.266: «A tak, vášeň – to je schopnosť a snaha k zmene svojho okolia, alebo, v preklade do jazyka fyziky - k narušeniu inercie (pasivity, nečinnosti)* agregátneho stavu prostredia. Impulz vášne býva natoľko silný, že nositelia tohto príznaku – vášne – sa nedokážu prinútiť odhadnúť dôsledky svojho konania. To je veľmi závažná okolnosť, poukazujúca na to, že vášnivosť je atribútom nie vedomia, ale podvedomia, je vážnym príznakom, prejavujúcim sa v  špecifiku konštitúcie nervovej činnosti. Stupne vášnivosti sú rozličné, no na to, aby mala viditeľné a dejinami zaznamenané prejavy, je nevyhnutné, aby vášnivcov bolo mnoho, t.j. tento príznak 437

nie je len individuálny, ale aj populačný».

Na str.281: „A tak, vášeň nie sú prosto „hlúpe sklony438“, ale vážny dedičný znak, prebúdzajúci k životu nové kombinácie etnických substrátov, pretvárajúc ich do nových superetnických systémov. Teraz už vieme, kde hľadať jej príčinu: odpadá ekológia a vedomá činnosť jednotlivých ľudí. Zostáva široká oblasť podvedomia, avšak nie individuálneho, ale kolektívneho, pričom doba trvania činnosti inercie (zotrvačnosti)* vášnivého impulzu sa počíta v stáročiach. A tak vášnivosť – to je biologický príznak, prvotný impulz, narúšajúci inerciu pokoja, - je to prejav pokolenia, zahrňujúceho nejaké množstvo vášnivých osôb. Oni samotným faktom svojej existencie narúšajú zaužívané pomery, pretože nemôžu žiť každodennými starosťami439, bez cieľa, ktorý ich strháva. »

Na str.276: «Vášnivosť disponuje ešte jednou veľmi vážnou vlastnosťou: je nákazlivá. To znamená, že ľudia harmonickí440 (a ešte vo väčšej miere - impulzívni441), ocitnuvší sa

436 Napr. stredoveké Japonsko a Čína. Ich snaha o samostatný vývoj však bola v prípade Japonska násilne prerušená v roku 1854 americkou flotilou M. Perryho na rozkaz U.S. government (vlády). U Číny bol samostatný vývoj prerušený v rovnakom období tzv. „ópiovými vojnami“, keď koalícia západných krajín na čele s Britským konzorciom bánk začala do Číny ilegálne dovážať zakázané drogy a obranná reakcia Číny viedla k zámienke na inváziu Európskych mocností (včítane C&K monarchie) s dôsledkom série vojen a historicky najväčšej a s odstupom najstrašnejšej (na Západe dodnes zamlčovanej) genocídy - cca. 100 000 000 mŕtvych Číňanov (podľa čínskych údajov), čo bola 1/5 populácie vtedajšej najsilnejšej ekonomiky sveta (HDP Číny vtedy prevyšovalo HDP celej západnej Európy spolu, včítane USA). – dopl. prekl.

437 lat. „aTribut“, ang. „identificator“ – pozn. prekl.

438 zvyky, emócie, tendencie spracovania inFormácií – pozn. prekl.

439 rutinou rítu, rituálov..., včítane stereotypnej, bežnej činnosti pracovnej – pozn. prekl.

440 ladiaci, majú tendenciu k harmónii (lat) , helénsky (diaLekt koiné):“symmetria“ – pozn. prekl.

441 z ang. „impulsive“ - prudkí, výbušní... „temperaMent-ní“ – pozn. prekl.

v bezprostrednej blízkosti od vášnivcov442, začínajú sa správať tak, ako keby aj oni boli vášniví. Ale len čo ich dostatočná443 vzdialenosť oddeľuje od vášnivcov, získavajú svoj prirodzený psycho-etnický profil správania sa444.»

A vo „výkladovom slovníku“ V.J. Jermolajeva je všetko zhrnuté:«VÁŠNIVOSŤ AKO CHARAKTERISTIKA SPRÁVANIA SA - efekt prebytku biochemickej

energie živej hmoty, rodiaci obetavosť často pre iluzórny cieľ.VÁŠNIVOSŤ AKO ENERGIA - prebytok biochemickej energie živej hmoty, opačný k vektoru

inštinktu a určujúci schopnosť k vrcholnému vypätiu.PRÍZNAK VÁŠNE - recesívny genetický symptóm, podmieňujúci zvýšenú absorpciu

biochemickej energie osobou z vonkajšieho prostredia a výdaj tejto energie formou práce.IMPULZ VÁŠNE - mikromutácia, vyvolávajúca zjavenie sa vášnivého symptómu v populácii

a vedúca k vzniku nových etnických systémov v tých, či oných regiónoch.»

Teraz prejdeme k pohľadu na vnútornú mechaniku „etnogenézy“ a jej prepojenie s procesmi, ktoré sú vo vzťahu k nej vonkajšie.

Na str. 345: «Zóny zdvihov-impulzov vášní – to sú úzke pásy šírky okolo 300 km v smere podľa rovnobežiek a o niečo viac pri poludníkoch, približne na 0,5 obvodu planéty. Podobajú sa geodetickým líniám. Tieto impulzy-zdvihy vznikajú zriedka – dva alebo tri za tisíc rokov, a  takmer nikdy neprebiehajú cez jedno a to isté miesto.»

Geodetická línia, na nerovnom povrchu, - analógia priamky na rovine - spája dva vybrané body najkratšou cestou. To jest, vo vzťahu k  zemeguli ide o úsečku „oblúka veľkého kruhu“ (kartografický termín, definujúci líniu preseknutia povrchu zemegule a pretínajúcej roviny, prechádzajúcej cez jej stred). Mapa osí impulzov-zdvihov vášní pre Euroáziu a Sev. Afriku je uvedená v citovanom vydaní na obr. 5 str.342.

Na str. 485: «…samotný impulz-zdvih vášne, ktorý bol opísaný ako empirické zovšeobecnenie, objasňujúce kmitania etnosféry, je zjavne nezemského pôvodu. Už to, že osi zón zdvihov sa rozprestierajú na povrchu planéty ako línie, ktorých konce sú ohraničené zakrivením planéty a kolmice na ne prechádzajú stredom Zeme, poukazuje na závislosť osi zdvihu od magnetického poľa planéty. Predpoklad, že tieto energetické údery po Zemi idú nie od Slnka, ale z energie, rozptýlenej v galaxii, našiel upresnenie. Americký astronóm John Eddi objavil, že aktivita Slnka variuje do tej miery, že aj 11 ročný cyklus aktivity slnečných škvŕn je nepozorovateľný. Na základe týchto výstupov John Eddi zostavil graf slnečnej aktivity za 5 tisíc rokov. A ukázalo sa, že všetky datované vášnivé impulzy-zdvihy sa chronologicky zhodujú s minimom slnečnej aktivity alebo s periódami jej klesania. To je už zákonitosť, umožňujúca interpretovať jav. Pri zmenšovaní slnečnej aktivity, klesajú ochranné vlastnosti ionosféry a ojedinelé kvantá alebo chumáče vyžarovania môžu dosiahnuť zemský povrch. A  silné žiarenie, ako je známe, vyvoláva mutácie.»

Na str. 341: «Príčinou zdvihov môžu byť iba mutácie, presnejšie mikromutácie, prejavujúce sa na stereotype správania sa, avšak zriedka vplývajúce na fenotyp445. Mutácia spravidla nezasahuje celú populáciu daného areálu. Mutujú iba niektoré, pomerne nemnohé osoby, no to

442 rozvášnených... Davová psychóza, stádovitosť, kŕdľovitosť, rojovitosť... – pozn. prekl.

443 prahová socio-kritická – pozn. prekl.

444 vstup a výstup do a z daného konkrétneho rodinného, korporátneho, náboženského atď. ducha - subjekto-objektovej konštelácie, systému, modulu kolektívneho agregátneho podvedomia a pod. – pozn. prekl.445 Starogrécky – helénsky (dialekt koiné) φαίνω phaíno - „prejav, zobrazenie“ a τύπος týpos - „tvar“. Fenotyp je celkový prejav, podmienený nielen genotypom, ale aj prostredím, kultúrou a pod., je to celková množina všetkých príznakov, prejavov nejakého organizmu. Týka sa celkovej štruktúry jedinca - anatómie, fyziológie a príznakov, spôsobu správania sa. – pozn. prekl.

sa môže ukázať dostatočným na to, aby vznikli nové „druhy“, ktoré my časom zaznamenávame ako originálne etniká.»

K tomuto môžeme vysloviť námietku, týkajúcu sa genetického aparátu. Všetky chromozómy, všetky ich fragmenty sú rovnako zraniteľné voči vplyvu mutagénnych faktorov. Újma od mutácií je v rôznych fragmentoch genokódu pre organizmus rozličná. Avšak ohraničenie mutácií zákazom „zriedka vplývať na fenotyp“, zjavne nepochádza z genetiky.

Celá populácia sa podľa teórie „vášnivosti“ delí na tri kategórie osôb: vášnivci, ktorých impulz vášne správania sa prevyšuje veľkosť impulzu inštinktu sebazáchovy; harmonické osoby, ktorých impulz vášne je veľkosťou rovný impulzu inštinktu sebazáchovy; subvášnivci, ktorých impulz vášne je menší ako impulz inštinktu sebazáchovy.

Dopad silného žiarenia z kozmu, podľa teórie vášnivosti, vyvoláva mikromutácie, dôsledkom ktorých sa zvyšuje množstvo vášnivcov, a tí vychyľujú populáciu zo stavu rovnováhy s prostredím. Celý proces „etnogenézy“ je procesom výkyvu podielu osôb všetkých troch kategórií v celkovom počte populácie, až do obnovenia rovnovážneho režimu prebývania populácie v prostredí, nemeniaceho sa v priebehu striedania pokolení.

V citovanom vydaní na obr. 4 na str. 399 je uvedený graf zmeny vášnivého napätia (nejakou funkciou vzťahu všetkých troch kategórií osôb v populácii) v závislosti od času. Celý proces sa ťahá približne 1 200 rokov. Na str. 344 je znázornená závislosť toho istého vášnivého napätia etnokultúrnych systémov Euroázie od I. do XV. storočia. Ak sa podarí zavŕšiť proces do energického vonkajšieho zásahu (napr. intervencie)*, tak jeho dĺžka je taktiež blízka 1 200 rokom. Podľa knihy L.N. Humilieva sa dĺžka plného cyklu etnogenézy okolo 1200 rokov javí byť konštantou, nezávislou od akýchkoľvek faktorov, ktorými je proces podmienený.

Vnútornou príčinou etnogenézy podľa L.N. Humilieva je výlučne mikromutácia, ktorá sa prejavuje na geneticky podmienenej celkovej matrici potenciálnych možností a prednastavení. Ak sa obrátime k práci G. Klimova „Protokoly sovietskych mudrcov“ (Vydanie „Globus“, San Francisco, r. 1981), zasvätenej úlohe biologickej degenerácie v dejinách kultúry, tak sa ukazuje, že zoznamy „vášnivcov“ a degenerátov, zanechavších svoje stopy v kultúre, vede, politike a mimo toho v prísloví - „príroda oddychuje na deťoch géniov“, keďže ich potomstvo bolo neplodné, neživotaschopné alebo degeneračné, - sa ztotožňujú. Značná časť „vášnivcov“ mala, podľa údajov G. Klimova, sklon k pohlavným deformáciám, nervovým a psychickým poruchám. To jest, oni boli „vášniví“ proste preto, že nemohli fyzicky alebo psychicky žiť normálnym životom spoloČnosti, t.j. životom rodinným. Takisto G. Klimov prináša štatistiku o osobitnom prednastavení, sklone židov k nervovo-psychickým poruchám, základom ktorého sa javí byť degenerácia, čo opäť plne súhlasí s neuvädajúcou vášnivosťou „bohom vyvoleného národa“ a úlohou znetvorenia pohlavného orgánu (obriezky446) pri narušení rozvoja nervového systému. To jest, veľká časť „vášnivcov“ patrí do kategórie, charakterizovanej porekadlom: „Sila je, uma netreba“ (či známe slovenské„Mocný, a sprostý“)*.

Ak skúmame človeka ako informačný systém, tak genetický aparát je iba jednou z jeho úrovní organizácie447. Pritom je to úroveň najlepšie chránená vo vzťahu k poškodeniu informácie pri 446 U židov už na 8. deň. U iných národov, náboženstiev a kultúr, u ktorých dochádza k tomuto rituálu (niekedy akože výlučne z hygienických dôvodov), sa operácia zvykne realizovať väčšinou až v rozvinutejšom veku jedinca, keď je jeho psychika už aspoň z časti vyvinutá (8., či 12. rok), keď je základný vývin bazálnych psychických čŕt BIOSu jedinca prakticky uzavretý. No u judaistov bola z obriezkovej povinnosti vylúčená kasta kňazov z „rodu“ Lévi, čo jej umožňovalo o.i. širší inFormačný záber, náskok, možnosť zachovania pavdepodobnostne predurčenej nadradenosti nad „Izákmi“. V USA mala obriezku tiež veľká väčšina populácie (čo potenciálne tiež čo-to naznačuje), i keď sú dnes tendencie tiež klesajúce. Napr. v roku 2010 išlo už „len“ o 77% chlapcov. – dopl. prekl.447 Viď . viacúrovňový medzinárodný OSI komunikačný štandard u syntetických systémov – pozn. prekl.

porovnaní so štruktúrami predného mozgu, zabezpečujúcimi myslenie, včítajúc spoluprácu dlhodobej pamäte, podvedomia, vedomia a pod. Je známe, že zvýšenie nehodovosti v automobilovej doprave, v priemysle výrazne kopíruje slnečnú aktivitu a ňou podmienené zmeny stavu fyzikálnych polí Zeme. Zvýšenie-vzostup nehodovosti je priamym dôsledkom chybovosti myslenia, narušení nervovej činnosti operátorov všetkých uvedených technických prostriedkov. Pritom tu neprichádza k mutáciám, a keď sa obnovuje bežný, štandardný stav fyzikálnych polí Zeme, tak vyššia neurálna činnosť prebieha normálne a chýb vzniká oveľa menej, ako v období vzostupu nehodovosti. Okrem toho existujú bionegatívne zóny, ktorých dynamika448 a aktivita nie je zatiaľ dostatočne preskúmaná, ale ktoré sú taktiež schopné vyvolať narušenia vyššej nervovej činnosti.

To znamená, že skôr, než v populácii vzniknú genetické zmeny, udeje sa v nej už nejaký súmrak umov – zatmenie mozgov, dôsledkom čoho vznikne téza: „Tak žiť sa nemá“, i keď dovtedy mnohé pokolenia žili v etno-kRajinnej rovnováhe a nemali nijakých námietok, prejavujúcich sa v činnosti, namierenej proti predchádzajúcemu spôsobu žitia. Voči druhu Človek Rozumný je etno-krajinná rovnováha rovnovážnym režimom v systéme «PRÍRODNÉ PROSTREDIE REGIÓNU - KULTÚRA (VČÍTANE SOCIÁLNEJ ORGANIZÁCIE) – ŠTATISTICKÉ CHARAKTERISTIKY CELKOVEJ MATRICE GENETICKY PODMIENENÝCH MOŽNOSTÍ A PREDNASTAVENÍ POPULÁCIE ĽUDÍ V REGIÓNE».

Pritom v tomto systéme najmäkším, najpoddajnejším článkom, majúcim najmenšiu rezervu udržateľnosti, je kultúra, t.j. sociálna sféra, a nie biologická. Avšak práve toto ohnivko (tento kľúčový faktor)* je skrývaný pred pozorovateľom „objektívnym“ princípom «neurčitosti» v etnológii, vymysleným L.N. Humilievom (a nie len ním)* bez akýchkoľvek podkladov k tomu v Objektívnej realite. (Teda mlží klasicky pseudohumanitne, umelými konštrukciami ilúzií, fatálne obhajovanými tak často pluralitou názorov, ktorá sama o sebe je fajn, avšak bez snahy o hľadanie objektivity, vedie do pasce slepej uličky mentálnej degradácie, “demencie“449 kolektívu a jeho jedincov.)*

Mutagénny faktor takisto môže vyviesť systém z rovnovážneho režimu, avšak genetický aparát je dosť dobre chránený systémami obnovy genetickej informácie v porovnaní s kultúrou a vyššou neurálnou činnosťou. Preto súmraky umov, deformujúce kultúru dostatočne dlhú dobu, sú z nášho pohľadu pravdepodobnejšou priamou vnútornou príčinou „etnogenézy“, než deformácia pod vplyvom mutagénnych faktorov celkovej matrice štatistických charakteristík geneticky podmienených možností a prednastavení.450

Vonkajším faktorom, vyvolávajúcim zmenu činnosti myslenia (jak individuálneho, tak aj kolektívneho na úrovni biologickej výmeny), môžu byť rytmy slnečnej aktivity, vplývajúce na stav fyzikálnych polí planéty a charakter jej interakcie s Kozmom; môže ísť o zasahovanie iného rozumu, 448 Zmena v čase: matematicky 2. derivácia podľa času pri procesnej mechanike, včítane sociálnej mechaniky. – pozn. prekl.

449 Ako vieme, pri KONŠTRUKTÍVNEJ kritike je nevyhnutné spolu dialekticky nachádzať, v čom konkrétne je ktorý názor lepší a ktorý horší, ich porovnávanie s kritériom FUNKČNOSTI názoru, pohľadu pri následnom modelovaní, riadení životných okolností. Bez hodnotenia, nie súdenia!, je tzv. liberálna pluralita názorov len snahou, o čo najdlhšie zachovanie monopolu na technológie riadenia kultúry pre samovyvôlených, je základným kameňom čiastočne udržateľného fašizmu. Mnohé aSpekty minulosti bez celkového pohľadu mozaikového zo strany pozorovateľa-spektatora, vedú tak spravidla nevyhnutne na vidly bláznovstva alkoholu, drog u z reality odtrhnutých pseudohumanistov a (a)sociálnymi inžiniermi (pod)vedome zneužívaných umelcov, parazitujúcich takto na systéme, spoluformujúc ho a napĺňajúc energiou – riadenými emóciami davu, pseudokultúrou. A tak inžinieri asociálni i delegujú zodpovednosť za výkon operácie podprahovej debilizácie nielen na svoje obete, odovzdavšie svoje práva rozumu a vôle, ale i na „umelcov“, orajúcich ako voly, to kultové pole. – dopl. prekl.450 L.N. Humiliev teda pravdepodobne (pod?)vedome len „klasicky“ prehodil štatistickú váhu kľúčových faktorov skúmaného procesu, čím sa snažil ten lepšie ovládateľný skryť pre „pániškov“ svojho vášnivo Ni(e)komu oddaného podvedomia... „I nepodstatné nafúknete do podstatného, a podstatné spľasnúť necháte do zabudnutého... I tak vládnuť nad stádom budete, nejaké to ďalšie stolietie...“ Viď. aj mannažerský princíp: „Chyby v otázke.“ – pozn. prekl.

o čom hovoria mýty a náboženstvá; môže ísť o zavŕšenie cyklu reinkarnácií, keď sa do populácie vracajú duše, ktoré už túto púť rozvoja prešli niekedy dávnejšie – konkrétne ony vravia: „Tak žiť sa nemá!“

Po tomto impulze systém vychádza z rovnovážneho režimu a časom prechádza do nejakého iného rovnovážneho režimu, ak cyklus nie je prerušený vonkajším vplyvom. V tomto prechodnom režime, ktorý L.N. Humiliev nazýva „etnogenéza“, elementy systému - kultúra, celková matrica a životné prostredie - vytvárajú tlak na seba navzájom a menia sa v porovnaní s predchádzajúcim stavom až do momentu vstupu do nového rovnovážneho režimu.

Schopnosť ľudí prijímať energiu z vonkajšieho prostredia, akumulovať ju a vracať ju do prostredia, prírodného a sociálneho, je v priebehu ich činnosti rozličná. Jedni len-len zvládajú udržať si energetickú rovnováhu, a na aktívnu činnosť v spoločnosti im ich energia už nestačí; iní sú zasa veľmi energickí. Okrem toho energetické možnosti človeka sa počas života menia. A táto zmena je podmienená nielen genetickým programom rozvoja organizmu, ale aj sociálnymi faktormi. Fyzicky zdravého, energického človeka možno zabiť morálne, zbaviac ho jeho obvyklých životných cieľov, v súlade s ktorými používa svoj energetický potenciál, ak on nedokáže nájsť nové ciele uplatnenia svojej energie451. Príkladom je „smrť“ Mikuláša I., zlomeného porážkou v Krymskej vojne, ktorá sa udiala napriek tomu, že on počas celej svojej vlády venoval osobitnú pozornosť podpore vojenskej moci Rusi na súši i na mori na najvyššej, podľa jeho chápania, úrovni.

Preto to, čo L.N. Humiliev nazval „vášnivosť“ je jav zložitejší, než biologický znak, preDávaný geneticky z pokolenia na pokolenie. A je možné rozlíšiť minimálne nasledujúce typy „vášnivcov“: ľudia, ktorých zdravie im kvôli genetickým a traumatickým poruchám neumožňuje viesť

normálny spôsob života, t.j., mať rodinu a celý komplex sociálnych vzťahov; ktorí kvôli tejto okolnosti sú nútení využívať zbytok energie vo forme „vášnivej aktívnosti“. Z týchto „spravil kolekciu“ C. Lombroso, a na neho sa odvoláva G. Klimov;

idioti a bioroboti, plní síl a zdravia, ktorým sa nejakým spôsobom nejako v tem(e)no hlavy zašila nejaká fixná idea (alebo Ni(e)kto im ju do tem(e)na zašil?), a oni sa jej nemôžu zbaviť a nie sú schopní ju kriticky zhodnotiť. V dôsledku toho kladú svoje452 a cudzie životy na realizáciu tej idei fixnej. Príkladom takého typu „vášnivca“, súdiac podľa všetkého, je L.D. Bronštejn-Trockij so „svojou“ teóriou „permanentnej revolúcie“ i mnohí jeho nasledovníci;

samostatne mysliaci ľudia, plní energie, no nedisponujúci dostatočnou intelektuálnou silou, potrebnou na realizáciu tejto energie vo formách bezpečných pre okolie, t.j. to sú slaboduchí vo vzťahu k druhu (metodike)* činnosti a k nej prislúchajúcemu okruhu zodpovednosti;

harmonicky rozvinuté poVahy s mocnou energetikou. Takých je, očividne, menšina z množstva „vášnivcov“. Robia veľa a, na rozdiel od predchádzajúcich troch kategórií, prehodnocujú dôsledky svojich činov.

Takže „vášnivosť“ židovstva – to je „vášnivosť“ prvých dvoch typov, keďže je založená na mrzačení pohlavného orgánu, narušení vývoja nervového systému, genetickej záťaži kultúrne-kultovo uzavretej populácie za cenu príbuzenských sobášov v priebehu mnohých stáročí a na strate zmyslu pre sebakritiku, zničeného pocitom „bohovyvolenosti“.

451 Preto smeruje väčšinou prvý útok v informačnej vojne na morálku cieľového objektu, na narušenie mechaniky energetických tokov a hlavne na jej blokáciu. – pozn. prekl.

452 Posadnutosť nutnosťou obety a sebaobety, ako systémový fenomén mnohých tzv. „náboženstiev“. Ide o predprogramovanú profylaxiu samovražedného správania sa na to určenej časti riadeného stáda pri konflikte s Vis Maior za hranicami Jeho Dopustenia, kedy upozornenia cesty nedobrej si aj „obety“ vyžiadajú. „Mýtus FéNixa: I tak sa inžinier asociálny, znova z kúdolu dymu, s rehotom nad celopalom pre barana valí. Bo Boh skutočný sadistom nie je, a z hrôzou na nich pozerá, keď dym z obety veje.“ – dopl. prekl.

Tí, ktorých L.N. Humiliev zaradil k subvášnivcom, sú podľa nás charakterizovaní nie tak nedostatkom energie, hoci sú aj takí, ako extrémne nízkou organizáciou duše, čo ich tlačí k agresívnemu konzumu. Majúc nízku duševnú organizáciu, oni totiž nemôžu nájsť svoje miesto (sebarealizáciu453) v činnosti spoločnosti. Oni, a časť „vášnivcov“, tvoria sociálnu spodinu, ktorá v obdobiach fázových zmien procesov (i v „neštandardných“ sitaciách)* predstavuje najväčšiu hrozbu pre ostatnú spoločnosť.

Pokiaľ populácia prebýva v stave etno-krajinnej rovnováhy, všetci ľudia s akokoľvek rozličnou energetikou nachádzajú v sociálnej organizácii populácie sféru uplatnenia svojej energie (do veci obecne prospešnej - ľudovo: „priložia ruky k dielu“)*. Keď téza „tak žiť sa nemá“ rozvracia predchádzajúcu sociálnu organizáciu, tak v tomto sociálnom chaose plieska neorganizovaná energia, čo je ničivé i pre životné prostredie, i pre predchádzajúcu kultúru, i pre predošlý stav štatistických charakteristík celkovej matrice geneticky podmienených možností a prednastavení (posledné prebieha zvyčajne vo forme masakrov (krvavého kúpeľa, čím je významne narušovaná evolučná kontinuita spracovávania vývojových skúseností vývoja)*).

Hoci sa L.N. Humiliev zvlášť nepúšťa do analýzy sociálnych procesov, obracia pozornosť na to, že v prvých fázach etnogenézy po „impulze-zdvihu vášne“ je prechod do „vyšších“ sociálnych skupín (kást západnej spoločnosti)* - t.j. „elitu“, sféru riadenia - možný a je určovaný predovšetkým osobnými kvalitami. V termínoch sociológie to znamená, že kontrastnosť rozdelenia populácie v davo-„elitarizme“ nemá pri striedaní pokolení stabilný charakter. Po chaose prvých fáz etnogenézy je obnova riadenia spoločnosti sprevádzaná tým, že sociálne štruktúry nadobudnú udržateľnosť, čo vedie znova k davo-„elitarizmu“, pri panovaní psychológie všetko-si-dovoľovania a súhlasu so všetko-si-dovoľovaním (nepostihnuteľnosťou - ľudovo „šafárením“)* tých, nejakými kvalitami silnejších v spoločnosti. Kultúrna uzavretosť populácie, nazvanej L.N. Humilievom „etnikum“, nadobúda nielen vonkajšiu hranicu, charakteristickú pre prvé fázy etnogenézy, ale aj vnútornú hranicu medzi „elitou“ a „davom“ („tiché“ i „hlasné“ spoločenské „tabu“)*.454 „Etnikum“ sa tak rozpadá na dve „subetniká“, ak použijeme terminológiu L.N. Humilieva. A vzniká „subetnický“ antagonizmus: spočiatku vzájomná sociálna negatívna predpojatosť, potom sociálne napätie a koniec koncov triedny boj (kastová vojna)* v jeho otvorenej forme. Príčina je v tom, že jedno „subetnikum“ maká na druhé, tovarová výmena medzi nimi má nerovnoprávny charakter, a toto sa ťahá BEZ SVETLA (NA KONCI TUNELA)*, INFERNÁLNE pre jedno z nich455. Pritom „elita“ začína časom besnieť z mastnoty456, a „dav“ na všetko pľuje, a výrobu i služby, na minimum utlmuje457. Myslia iba jedinci, no nikto ich nepočúva, a preto degradácia kultúry napredúva..., degenerácia na biologickej

453 Odovzdanie aktívneho spoluriadenia (s VisMaior) osudu svojho druhým. Deprivácia sebarealizácie je aj jedným z kameňov uhoľných (áno, uhlie, a nie uhol) dnešnej konzumnej spoloNEčnosti s jej charakteristickým heslom-adeológiou, prosto v 2 slovách s otáznikom na konci vyjadrenou: „Výhodné predať?“: čas, rodinu, deti, obličku, svedomie, život, zdravie... Ak Človek totiž svoj potenciál nenapĺňa, vždy nevyhnutne automaticky podľa praVidiel, späť k zveru sa skláňa (viď . známe vtipy z reality o evolúcii spätnej). Podľa niektorých štatistík viac ako 70% populácie, vďaka nastaveniu koncepcie samoriadenia systému dnešnej tzv. kultúry, nerobí to, čo ju baví, na čo talent má, ale pracuje z donútenia okolnosťami ni(e)kým riadenými. I snaží sa márne, podľa mapy médei falošnej, túžbu tú hlboko zakorenenú, umelo jedlom, zážitkami (ang. “FOMO” syndrom = fear of missing out), “majetkom-konzumom” zahasiť. Tak pracuje ma3x virtuálnej pasce na myši so syrčekom reKlam pre doNEstatočne debilizovaných biorobotov, pieskovou základňou pyraMiDianu démonkreatúrnej davokracie adiotov, podprahový žalúdkovo naplnený, no pritom hladujúci stihomam. A čože na to vravia múdrosti ľudové? “To, že si paranoik, ešte neznamená, že po tebe neidú!” - dopl. prekl.454 Viď. „základy davokracie“ – pozn, prekl.

455 dookola... „Raj jedných na úkor pekla pre druhých...“, viď . trik matrice “ú-kor a ú-rok“ i v našem starém jazyce. Čítať podľa typu písma, kultúry, zľava doprava a sprava doľava, a tak dokola, i tak zBádať za závesom divého divadla divov javIska, za oponou skryté oponentov figúry... RIM a MIR. – dopl. prekl.

456 hojnosti prebytku. Bláznieť, ako v Ríme starom, kde zrúdy na príklad – „stálu“ normu - vzrástli-padli. Jelitá sa tak, i pomocou pokušenia davu nemyslenia, na zveri zvrhávajú... v bezmieri požiadaviek neukojiteľní. Ľudovo: „Nevedia čo od dobroty“...samo- a či inopaše(?), či „Od dobroty sa aj psy besnia.“ – dopl. prekl.

úrovni, stimulovaná kultúrou odmeny-podnecovania rozvratu458. Následkom toho rastie priepasť vo „vzdelanosti“, medzi „davom“ a “elitou“, čo v (hnilom jadre)* spoločnosti kumuluje rôznorodú spodinu, (nahrádzajúcu po(s)tupne pôvodnú rodinu459)*.

O tom, že „vášnivosť“ je zviazaná nielen s energetikou, ale predovšetkým s organizáciou (t.j. inFormáciou), hovorí aj meranie „napätia vášne“ L.N. Humilievom v jednotkách, charakterizujúcich zložky (jednotkové vektory) vektora cieľov. Na obr. 4, str. 339: obetavosť, snaha k ideálu víťazstva, snaha k ideálu úspechu, snaha k ideálu vedomostí, tvorivosti, snaha ku komfortu bez rizika pre život, tichý obyvateľ, adaptovaný na biocenózu oblasti (t.j., jeho vektor chyby je podľa jeho chápania rovný nule). A ďalej nasledujú miery straty riadenia „subvášnivcami“: neschopnosť regulovať chtíč a neschopnosť uspokojovať chtíč. Ale veď predsa celý cyklus etnogenézy je kmitavý proces zmeny štatistických charakteristík individuálnych cieľov na prvých prioritách celosociálneho vektora cieľov. Základný objem informácií ohľadom správania sa čerpá človek predsa z kultúry, ktorá sa nePredáva geneticky, aj keď vnímanie kultúry prebieha v súlade s geneticky podmienenými individuálnymi matricami potenciálnych možností a prednastavení. No naplnenie matrice prebieha predsa v kultúrnom prostredí, t.j. v inFormačnom prostredí sociálnej úrovne organizácie, formujúcej všetky mimogenetické stereotypy človeka. Mnohé získava človek aj na tejto úrovni obídením kontroly jeho vedomia, avšak tu pôsobia už štatistické zákonitosti prijímania informácií zo spoločnosti jednotlivcom, a nie genetické predurčenie informačného stavu jedinca po spojení pohlavných buniek rodičov. Štatistické zákonitosti procesov sociálnej a biologickej úrovne organizácie, sú určované460 vo vzťahu k etalónovým frekvenciám času na obidvoch úrovniach organizácie systému. Na bioLogickej úrovni je etalónová frekvencia určovaná na princípe doby vstupu nového pokolenia do života: 20 – 25 rokov461 (približne dva cykly slnečnej aktivity). Pritom u človeka niet synfáznosti (synchrónnosti) pri vstupe jednotlivých pokolení do života v rôznych genealogických líniách populácie, ako je tomu napríklad u väčšiny vtákov (žiab, časti hmyzu - napr. chrústov, húb (cykly majúce i desiatky rokov))*, alebo ešte výraznejšie u lososov462. Z tohto dôvodu táto frekvencia nepadne do oka, hoci

457 „Anarchia - fašizmu verná zmija.“, či „Anarchia hlásnikom fašizmu býva.“ Infernálny cyklus: anarchia -fašistický puč – liberalizmus – anarchia – fašizmus atď. Dookola: „Zlatý TrojUhoľník, odlesku pyramídy kameňov oných... uhoľných, v ich formách premnohých...“ Tak, ako hore uhol vs. na baále obetu baRana uhlie. – dopl. prekl.

458 Seriály pre mládež od 90-tych rokov neprestajne, kde „idiot svetu vládne“. Kto je najtupší, je proste „cool“, hrdina, „in“..., free-cool-in- po česky „frikulín“), prosto zbohom, bez Miery spoloČnosť, rodina. Od Fresh-Princa po ShimpSona, od South-parku po Buttheada, toť v info-, culture wars palebná príprava (napriek nejednej nepochybne pozitívnej myšlienke v týchto a iných seriálov podobných). - dopl. prekl.

459 Ako súčasť homogenizácie, inosexualizácie pri práci s „biomasou - substrátom“ tzv. „etnografického materiálu“ – pozn. prekl.460 deFinované od konca (z latinského „de fini“), t.j. od cieľového vektora prítomného buď vo vedomí jedinca a/alebo kolektívu, alebo v jeho/ich podvedomí. Deklarácia neexistencie cieľa je tiež cieľom, jeho (pod)vedomým krytím z nejakých koncepčne-bezpečnostných dôvodov. Vieme, že v prírode a spoločnosti niet bezcieľnych procesov. Pseudostochastické (náhodné) modely nemajú vedecký charakter. Každý chaos je pri dostatočnom odstupe, kontexte nevyhnutne štatisticky s príslušnými odchýlkami vyjadriteľný a modelovateľný. V doteraz známom uniVerze (Kozme, Vesmíre) zatiaľ v tomto zmysle nepoznáme precedens NEriadeného procesu. – dopl. prekl.

461 Ide o narodenie prvého dieťaťa: Niektoré ženy ho majú v extrémnych prípadoch i v 10. - 11. roku života a niektoré i v 60. roku. Dlhodobý štatistický priemer podľa Gaussovej krivky Normálneho rozdeleniia sa však celosvetovo dlhodobo pohybuje okolo 25. roku života. Odchýlky od tejto štatistiky v hodnote hoci aj niekoľko rokov, nie sú v tomto zmysle (kontexte) podstatné. – pozn. prekl.

462 V niektorých kultúrach druhu Homo sapiens sapiens ale existujú zvyky vyvolávajúce „populačné vlny“, keď sa v nadväznosti hlavne na konkrétne ročné obdobie pri nejakej ľudovej, náboženskej slávnosti mladí stretávajú pri systémových rituáloch, o.i. na daný učel zameraných. U nás napr. na Jána v noci z 23. na 24. júna, či inde predkresťanský sviatok Ivana Kupala, apod. Výhodou u múdro „upravovaného“ národa, etnika, môže logicky byť podporovaná kolektívna psychika, súLad osobností takto ošetreného ročníka. T.j. praktický nevyhnutný predPoklad pravdepodobnosti spolupráce a bezkonfliktnosti budúcej spoloČnosti je štatisticky vyšší. Zabezpečený silnou, počas niekoľkých málo dní pod „spoločnou hviezdou“, „znamením“ geneRáciou jednoty zrodenou. „Tsunami“ vlnou etnickou, niekoľkých silných

existuje a prejavuje sa v stúpaní a klesaní pôrodnosti, nasledujúcom po silných sociálnych otrasoch v priebehu niekoľkých pokolení463. Ako už bolo skôr uvedené, na sociálnej úrovni organizácie v priebehu dejín prebehla zmena etalónových procesov, ktoré sú osnovou spoločenskej výroby464, ktorých frekvencie určovali čas sociálny465. Jedným zo sociálnych procesov je obnova praktickej (aplikovanej) faktológie vedomostí. V globálnom dejinnom procese frekvencia obnovy praktickej faktológie vzrástla a periodicita obnovy (zmeny)* aplikovanej faktológie vedomostí v celospoločenskom zjednotení práce (integrácii pracovnej špecializácie)* sa zmenila z niekoľkých storočí (v období starovekých civilizácií) na dnešných 5-10 rokov vo vedúcich (technologických)* odvetviach466. Takýmto spôsobom sa informačný stav populácie na úrovni sociálnej organizácie zhruba od druhej polovice XX. storočia začal obnovovať niekoľko krát počas života jednej generácie467; ale na biologickej úrovni sa informačný stav ako predtým, samozrejme, obnovuje pri striedaní pokolení. Tento rozdiel má vo vzťahu k „etnosystémom“ kvalitatívny charakter, skúmaný L.N. Humilievom, no extrapolácia468 jeho vývodov na súčasnosť je nepodložená (on sám ohraničuje svoju štúdiu obdobím do začiatku XIX. stor., na čo popularizátori-vulgarizátori zabúdajú alebo to úmyselne zamlčujú). Potom, ako sa frekvencia obnovenia praktickej faktológie, prevýšiac frekvenciu vstupu nových pokolení do života, i frekvenciu zmeny aktívnych pokolení dospelých (50 rokov), stala etalónovou frekvenciou sociálneho času, sa zmenili i štatistické zákonitosti prijímania informácií zo spoločnosti jej jednotlivými jedincami.

Davo-„elitarizmus“ je udržateľný, pokiaľ periodicita obnovy-inovácie aplikovanej faktológie je viazaná životom mnohých pokolení. Keď ale v priebehu života jedného pokolenia prebehne niekoľko zmien aplikovanej faktológie, môže byť davo-„elitarizmus“ udržovaný iba umelo. Včítane cestou masového použitia prostriedkov vplývania na psychiku väčšiny populácie, t.j. BIOROBOTIZÁCIOU ne-“elity“ i „elity“ (alkohol, tabak, všetky ostatné druhy narkotík až po hudobné (nízkych i vyšších

takýchto ročníkov, s výhľadom možnosti ďalšieho „utužovania“ sociálno-inžinierských charakteristík projektovania, a potom bezpečného so zábavou na nich života = „surfovania“. Dnes oblasť tzv. kmitavých modelov, dlhodobo upravovaných, etnika riadeného. Ide o jednu z klasických vecí, ktorými po veky zaoberali druidi tichí, kňazi, žreci. – dopl. prekl. 463 Ďalším z podobných fenoménov, procesov môže byť napr. i na vidieku ľudovo vyjadrená kolektívna predikcia a korekcia, t.j., traduje sa niečo v zmysle: „Po vojne sa rodia chlapci, no nebude vojna veru, ak je veľa žabiek na vsi“, žabky v zmysle dievčatá. – pozn. prekl.

464 Tvorby, sTrojenia – pozn. prekl.

465 Rýchlosť zmeny technológií do veľkej miery určuje vývoj, rýchlosť výmeny informácií, a tým aj rýchlosť evolúcie kultúry (samozrejme o.i., aj v závislosti na koncepcii jej samoriadenia - používanom sociologickom operačnom systéme) a potenciálne i evolúcie objektívnej kultúry myslenia, mravov ako takých. Tie zas zabezpečujú informačný náskok danej populácie pri prístupe k esenciálnym celostrategickým, konceptuálnym informáciám Zhora, týkajúcich sa ďalšieho optimálneho smerovania konkrétnej kultúry, naRoda. T.j., vnuknutia, „spontánne“ funkčné optimalizačné nápady Prozreteľnosti, smerované skutočným politikom, vedcom, a v zásade každému dostatoćne na svojej pozícii chápavému článku - členovi tejto spoloČnosti. Zvyšovanie miery (chápania a mravov) - kultúry myslenia - tak pomocou uvedenej sociologickej mechaniky významne garantuje bezpečný dlhodobý udržateľný rozvoj takto prednastavenej spoločnosti. – dopl. prekl.

466 Hlavne komunikačných, inFormačných. Tak, ako bol kedysi globálnym inFormačným centrom blízkovýchodný Jeruzalem, Kádeš Pan (blízke prístavy, oMegauzol karaván), a kto ho kontroloval, najlepšie potichu, kultom naočkovaným po triku, ten iba maskovaný nastudeno-informačne bojoval, bez neznalým očividnej krvi-stopy, „účtovného povyku“, liet snáď tisíce na moci i nemoci pracoval. – dopl. prekl.

467 „Život je zmena“, a preto stále sa učiť treba. Tu nie anomália „cechov“, „pseudopráv autorských“ má plati ť, ale učenie normou sa má stať. I z toho vyplýva porekadlo: „Kde by sme boli, keby predkovia naši na koleso patent si dali...“ – dopl. prekl.

468 priblíženie; približný výpočet hodnôt funkcie v bode ležiacom mimo intervalu z hodnôt funkcie v krajných alebo niektorých vnútorných bodoch intervalu – pozn. prekl.

frekvencií)* a elektronické, ezoterickí senzibili, protiľudské zvrátenosti vedy, psychotronické zbrane, (médeIÁ všeobecne, náboženstvá, tzv. „korporátne kultúry“ káporácií)* a pod.). Obnova informačného stavu populácie na úrovni sociálnej organizácie niekoľko krát v priebehu života jedného pokolenia vytvára vysokú štatistickú predurčenosť (v porovnaní s predchádzajúcimi periódami globálneho historického procesu), že nie jednotliví ľudia, ale celé sociálne vrstvy obrátia na úrovni vedomia pozornosť na procesy spoločenského rozvoja, a nie na ich momentálnu ustrnuvšiu sociálnu situáciu (násilne pomocou stáročných podprahových tabu a dogiem, vytrhnutú z globálneho kontextu)*, ako tomu bolo v časoch, keď periodicita obnovy praktickej faktológie zahŕňala život niekoľkých pokolení. Neudržateľnosť davo-„elitarizmu“ v týchto podmienkach sa ešte zvyšuje aj tou okolnosťou, že riadenie davo-„elitárneho“ sociálneho systému si vyžaduje vymývanie mozgov jednému a tomu istému pokoleniu počas jeho života, čo taktiež núti nad príčinami tohto vymývania mozgov sa zamyslieť nielen jedincov, ale celé sociálne vrstvy (pozri vysvetľujúce obrázky 5 a 6, pridané do vydania v r. 1998).

* * *

Na obr. 5 je

znázornená charakteristika úbytku elementov z počiatočného početného stavu nejakej množiny v priebehu času. Predpokladá sa, že v počiatočnom momente času je množina definovaná konkrétnym početným stavom jej elementov a jej početnosť tvorí 100 %. Ďalej elementy množiny pod vplyvom vonkajších a vnútorných okolností vyčerpávajú svoj zdroj a hynú. Ak v populácii živých organizmov zisťujeme jej konkrétny početný stav, a potom sledujeme ako na začiatku identifikované osoby z populácie miznú, tak získame zhruba takú grafickú charakteristiku, ako je zobrazená na obr. 5, avšak s kvantitatívne (početne) definovaným rozmerom na osiach času a početnosti. Proces, zobrazený na obr. 5, neznamená, že s jeho ukončením populácia zmizne. Aj keď i taká možnosť v princípe existuje, ale v prevládajúcej väčšine prípadov sa personálna zostava členov populácie (elementov množiny) obnovuje. To jest so zaniknutím množiny jednej, zistenej podľa individuálneho zloženia na počiatku, je možné identifikovať množinu novú, charakteristickú svojou personálnou zostavou. O zaniknutí množiny, idntifikovanej jej personálnym zložením, je možné hovoriť aj v štatistickom zmysle, t.j., je možné považovať zaniknutie množiny za uskutočnené, ak zaniklo nejaké definované trvalé (spravidla pre všetky skúmané množiny) percento z počiatočných 100%, napríklad 80%, alebo 95%, ako na obr. 5.

Pozrime sa na obr. 6. V hornej časti obr. 6 je hypoteticky zobrazená celková doba trvania globálneho dejinného procesu (stupnica času je hypotetická, nerovnomerná). Nižšie sú rozmiestnené dve časové osi. Na nich sú zobrazené dva procesy. Na hornej časovej osi je proces súvislého

OBR. 5. CHARAKTERISTIKA ÚBYTKU ČASTÍC Z POČIATOČNÉHO ZLOŽENIA MNOŽINY V PRIEBEHU ČASU

striedania pokolení ľudí. Na dolnej časovej osi je proces obnovy technológií a praktických životných návykov.

Čisto formálne podľa algoritmov zostrojenia každý z procesov, zobrazených na hornej a dolnej časovej osi obr. 6, je rovnaký-identický jak s procesom, zobrazeným na obr. 5, tak aj vzájomne medzi sebou. Pritom sa predpokladá, že v každom momente dejinného procesu možno podľa personálneho zloženia rozlíšiť pokolenie ľudí. V tomto momente bude mať 100-percentnú početnosť, ktorá sa bude zmenšovať až do úplného zmiznutia pokolenia. Keďže sa však rodia ľudia noví, ktorí nie sú súčasťou prvotne vybranej množiny, tak v tom momente dejinného procesu, keď zmizne predtým identifikované pokolenie, je možné rozlíšiť ďalšie pokolenie, taktiež majúce v tomto momente 100-percentnú početnosť.

OBR. 6. ZMENA VZŤAHU ETALÓNOVÝCH FREKVENCII BIOLOGICKÉHO A SOCIÁLNEHO ČASU БИОЛОГИЧЕСКОГО И СОЦИАЛЬНОГО ВРЕМЕНИ.

Analogicky sa predpokladá - a tento predpoklad neprotirečí možnostiam archeológie, - že v počiatočnej perióde formovania civilizácie je identifikované nejaké plne definované množstvo technológií a životných návykov-zručností. Ďalej mierou dejinného rozvoja technológie a zručnosti, patriace k tomuto obdobiu vývoja, postupne vypadávajú z používania. V tom momente dejín, keď zmizne počiatočná množina technológií a životných návykov, bude možné rozpoznať nejakú inú množinu technológií a životných návykov. Je možné, že pod vplyvom vedecko-technického pokroku bude početnejšia, ako predchádzajúca. Napriek tomu, aby sme zjednodušili zostrojenie grafu, môžeme početnosť odhalených nových technológií takisto považovať za rovnú 100%469. Ako bolo poznamenané pri skúmaní obr. 5, možno moment zmiznutia jak pre pokolenie ľudí, tak i pre generáciu technológií470 a životných návykov, chápať aj v štatistickom zmysle: nakoľko úplné zmiznutie, fixované na zmiznutie posledného z objektov množiny, môže byť silno vypadávajúce z celkovej štatistiky a pre ňu necharakteristické471, tak je možné považovať zánik množiny za uskutočnený, ak zmizlo nejaké pevne stanovené percento z počiatočných 100%, napr. 80% na začiatku identifikovaných technológií. Takisto možno pristupovať aj k procesu obnovy generácie ľudí: t.j., nečakajúc na odchod zo života posledného dlhožijúceho, možno rátať, že ak odišlo z tohto sveta 80% kedysi identifikovaného personálneho zloženia obyvateľstva, tak generácia bola nahradená novou.

Zodpovedajúco tomu, pri plnej formálnej zhode zostrojenia, vecný rozdiel medzi horným a dolným grafom v hornej časti obr. 6 je v rôznom charaktere súmerateľnosti procesu striedania pokolení ľudí a procesu výmeny generácií technológií a životných návykov s astronomickým etalónom času (rok je zmena ročných období pri obehu Zeme okolo Slnka).

Doba trvania života pokolenia Тb je podmienená geneticky a v priebehu dejín sa mení v ohraničenom rámci (Тb priem = v rámci storočia ± desiatky rokov). Hoci priemerná dĺžka života ľudí v priebehu známych dejín dnešnej civilizácie rástla, predsa len nevzrástla mnohonásobne. Dôsledkom toho je možné ju považovať za približne nemennú vo vzťahu k etalónu astronomického času. Tento proces striedania následných pokolení je možné zvoliť ako etalónový proces biologického času, čo je aj zobrazené na hornej osi času obr. 6, naľavo od medzery horizontálnych osí grafov, oddeľujúcich ďalekú minulosť od našej epochy – obdobia dejín života súčasných a osobne pamätajúcich minulých generácií, ku ktorým patrili otcovia a dedovia teraz žijúcich.

469 Z nedostatočného pochopenia aj tohto princípu zjednodušovania grafických modelov a ich projekcií na reálne socio-naturálne javy vznikajú „nedorozumenia“ (i zámerné) napr. ohľadom striedania jednotlivých kultúr, interpretácií tzv. „sťahovania národov“ a pod. zo strany nevedeckých študijných odborov našich VŠ. Z tohto pohľadu sú z vedeckého hľadiska bývalé, stáročia podprahovo spolitizovávané, formovania obrazov nejakej „kultúry s lineárnou keramikou“, „kultúry laténskej“, „keltského“, „germánskeho obdobia“, „obdobia Slovanov“, striedané s obdobiami „takmer úplného opustenia územia“ atď., už do veľkej miery prekonávané novými modelmi kvôli zvýšenej gramotnosti a technológiam, stojacim k dispozícii. Aj genetické prieskumy totiž skôr podporujú modely postavené na kontinuite osídlenia i našich území minimálne v období posledných 7 - 8 000 rokov. Sídliskovým žargónom povedané: „Kto je dnes otec rodiny, mohol byť pred tým kľudne punkáč, či ešte pred tým metalista.“ Akurát, že voľakedy na to bolo treba viacero životov... Podobne, ako sa v „historickej“ dobe nemenilo až tak etnikum (národnosť, nácia), populácia, keď predkovia naši, z doby románskej na gotiku, či renesanciu, baroko atď prešli... Okrem toho vieme, že staro(g)Armánske dialekty, galské, slovianske a iné (až po HéLadu, l´Atinov, Ch´atitov..), majú spoločný prajazyk Euroindický. A ich stratifikácia neprebehla z pohľadu celkových dejín zasa až tak dávno... – dopl. prekl.

470 Termín slova „pokolenie - generácia“ sa vo vzťahu k objektom technosféry už stal obecne používaným: „počítač piatej generácie“, „televízor druhej generácie“ a pod. My sme tento termín už analogicky použili vo vzťahu k technológiám.

471 t.j., deformujúce mieru objektívnosti výpovednej hodnoty štatistiky, nástroja skúmania a zobrazovania pravidiel, vzťahov medzi procesmi. Viď. zákonitosti „Normálneho štatistického rozdelenia“ Gaussovej krivky a jej derivátov (Studentovo t-rozdelenie, χ² - rozdelenie(?)) – pozn. prekl.

Proces obnovenia472 technológií a zručností, zobrazený na dolnej časovej osi v hornej časti obr. 6 ako postupnosť ubúdajúcich množín, taktiež môže byť zvolený ako etalónový proces času. Avšak na rozdiel od horného grafu, trvanie života generácií technológií a zručností v priebehu dejín nie je nemenná. A to ani približne, keďže sa následkom zrýchľovania periodicity obnovy technológií473

a zväčšovania celkového množstva informácií v kultúre spoločnosti, zmenila kvalita biologicko-sociálneho systému ako celku. To vidno na nasledujúcom grafe, umiestnenom v dolnej časti obr. 6. Tam je umiestnený ešte jeden súradnicový systém s časovou osou, na ktorom je ukázaná v priebehu dejín zmena merných charakteristík procesov striadania pokolení a obnovy technológií a praktických životných návykov.

Grafy procesov na hornej a dolnej časovej osi možno vzájomne porovnať, čo je aj na obr. 6 spravené. V jeho ľavej časti pripadá na jednu časovú periódu vymiznutia počiatočného množstva technológií mnoho zmien ľudských pokolení. V jeho pravej časti je kvôli prehľadnosti zobrazenia zmenená mierka pozdĺž časovej osi (je to vidno v úseku, zobrazujúcom plynutie procesu globálnych dejín). Dôsledkom toho dĺžka života generácie XX. storočia vyzerá mnohonásobne dlhšia, než v ľavej polovici obrázku, vzťahujúcej sa k obdobiu vzniku prvých regionálnych civilizácií. Tento pomer však umožnil zreteľnejšie zobraziť na dolnej časovej osi proces mnohokrátnej obnovy technológií a praktických životných návykov474 v priebehu života jednej generácie, a taktiež aj (s týmto javom nevyhnutne prepojený celkový)* rast množstva informácií v kultúre spoločnosti475. V tejto časti obrázku je narušená mierka aj na vertikálnej osi, dôsledkom čoho je začiatočná početnosť 100% neskorších nasledujúcich množín technológií a životných návykov zreteľne vyššia, ako u predchádzajúcich.

Charakter vzťahu frekvencií horného a dolného procesu na obr. 6, znázornený v jeho ľavej časti, sa zmenil na kvalitatívne opačný. Matematicky sa to vyjadruje nasledovne: na úsvite dnešnej civilizácie bolo fb >> fs; v priebehu jej rozvoja sa stalo fs > fb; a graficky je to zobrazené v dolnej časti obr. 6.

472 Modernizácie, inovácie, ang. „upgrade“ – pozn. prekl.

473 Postupnej kompletnej výmeny STARÝCH komunikačných, výrobných technológií, ...technológií myslenia atď., za technológie NOVÉ. – pozn. prekl.

474 Zvykov = eMocií = algoRytmov spracovávania informácií. Ľudovo: „Robím tak, ako cítim.“ Otázka: „a prečo cítiš tak, ako cítiš?“ Odpoveď: „Lebo tak som sa naučil.“ Otázka: „A kto ťa to naučil?“ Odpoveď: „Rodina, škola, kamaráti, práca, ... život..“ Otázka: „Myslíš KULTÚRA, ktorá ťa vychovala?“ Odpoveď: „Áno, asi kultúra.“ Otázka: „Keď potom konáš tak, ako cítiš, prečo stále občas na hrable staré skáčeš, v eMoci chybnej sa topíš, máčaš?“ Odpoveď: „Nie, eMocJa nemôže byť chybná!“ Otázka: „A ako inak by si popísal to geo-ego s názvom JA?“. Otázka odpovedajúceho: „Že by zvyku košeľa železná, čo inak chráni ma, na mimo brodu rieky mohla byť fatálna?“. AlgoRytmika emócií (týchto mocných násTrojov uniVersa), býva bez schopností ich adaptácie (oPráv, upgradeov) na nové, nebývalé situácie, nebezpečná rovnako, ako pre gamblera-majiteľa, samotná jeho herňa... No tak i ten, „Kto skúsenosti predkov neužíva, tomu mozog prázdnotou zíva.“. „Ignorovať tendencie procesov objektívnych, býva výsadou druhov neperspektívnych.“ Keďže zväčša viac nežijeme v lese a prostredie, čo na nás tlačí, ktoré nás nesie, vytvárame dnes v mnohom sami, rýchlosť zmeny vývoja technológií do veľkej miery proporcionálne určuje i rýchlosť vývoja, zmeny kultúry PRIAMO. Otázka je potom už len: „Smerom ktorým?“ T.j., rozvoj, a či degradácia, pri starom známom kriteriálnom hodnotení jednotlivých faktorov kultúry, z pohľadu dlhodobo udržateľnej (predpovedateľnej) budúCnosti tvaru-formy-figúry... – dopl. prekl.

475 „Zmena je život.“, „Kto sa učiť prestane, ten živým nezostane.“ Kedysi, keď sa niekto vyučil, štúdium ukončil, celý život svoje remeslo robil. Avšak dnes, keď je škola – osnovy výučby - ešte stále postavená dominantne na faktológii (učení sa množstva informácií), a nie na metodológii ich spracovania, musí sa po ukončení štúdia väčšinou študent bývalý prakticky hneď komplet preškoliť. To platí ale aj pre kontinuálne vzdelávanie, zaškoľovanie na nové technológie..., kdekoľvek. Základné penzum, faktologická databáza primárneho vzdelania je však samozrejme nevyhnutná a jej demontáž pri čistom „orientovaní sa na prax“ bez teórie (pozorovania a náväzného modelovania situácií), je pre spoločnosť tiež jednoznačne devastačná. 1. Teória a 2. Prax, i informácie nimi získané, sú len doplnkom A. dosiahnutej úrovne stroja psychiky jedinca a B. metodológie ich (inFormácií) spracovávania dostatočne chápanej. – dopl. prekl.

Zistené frekvencie fs a fb – to sú miery rýchlosti obnovenia informačného stavu spoločnosti (ako hierarchicky organizovaného systému) na sociálnej a biologickej úrovni jej organizácie. Na grafe (približne) nemenná Vg znázorňuje rýchlosť obnovy genetických informácií (index „g“) v populácii; v priebehu celých dejín rastúca Vs charakterizuje rýchlosť obnovy kultúry, ako geneticky z pokolenia na pokolenie nepredávanej informácie.

Ako je zo života476, z matematiky i z grafu vidno, prebehla zmena pomerov etalónových frekvencií biologického a sociálneho času.

Objektívny jav, ktorý je tu nazvaný zmena pomeru etalónových frekvencií biologického a sociálneho času, je vlastnou charakteristikou globálneho bio(logicko)-sociálneho systému, pred ktorým sa niet kam podieť. Je to informačný proces, prebiehajúci v hierarchicky organizovanom systéme. Z teórie kmitania a z teórie riadenia je známe, že ak v hierarchicky organizovanom mnohoúrovňovom (multikvalitatívnom) systéme prebieha zmena frekvenčných charakteristík procesov, prejavujúcich každú z množstva ich vlastností, tak systém prechádza do iného režimu svojho správania sa (existencie)*.477 Je to spoločná vlastnosť hierarchicky organizovaných systémov, majúcich množstvo rôznorodých vlastností, do triedy ktorých patrí jak ľudská spoločnosť celkovo, tak aj hierarchicky organizovaná psychika každého jedinca.

Je to spoločná vlastnosť multiparametrických a hierarchicky organizovaných informačných systémov. Vo vzťahu k životu spoločnosti predurčuje kvalitatívne zmeny v organizácii psychiky danej množiny ľudí, v mravnostne-etickom podklade - zdôvodňovaní a cieľavedomosti ich činnosti i vo výbere prostriedkov na dosiahnutie cieľov..Predurčuje kvalitatívne zmeny toho, čo možno nazvať logikou sociálneho správania – je to masová štatistika psychickej činnosti osôb, prejavujúca sa v reálnych faktoch života.

Žijeme v období dejín, kedy zmena pomeru etalónových frekvencií biologického a sociálneho času už prebehla, ale nastolenie novej logiky sociálneho správania sa, ako štatisticky prevládajúcej a určujúcej život celej spoločnosti, sa ešte nezavŕšilo. Avšak spoločenské riadenie na osnove predchádzajúcej logiky sociálneho správania sa, podmienenej predchádzajúcou štatistikou478 osobnostnej psychiky množiny ľudí, už stráca stabilitu479, t.j. moc a spôsobuje mnoho nešťastia a ohrození života.

Formovanie logiky sociálneho správania sa, zodpovedajúcej novému pomeru etalónových frekvencií, prebieha v našej dobe a každý z nás sa na ňom zúčastňuje cieľavedome, i nevedome480 na osnove v minulosti osvojených automatizmov správania sa.

Avšak každý podľa svojej vôle, jeho mravnosťou podmienenej, možnosť má, vedome za následky zodpovedajúc, vybrať pre seba

476 Subjektívne vnímané „zrýchľovanie času“, jeho „linearizácia“, zmenšovanie polomeru závitov kruhov klasickej časovej špirály až k „bodu singularity“ a prechod ním okolo roku 1950 z informačného syntetického pyramídového systému do prirodzeného stavu. Predtým „avio flatter“ - masové revolúcie a dve svetové vojny s odstupom presne jednej biogenerácie (25 rokov) v autosynchronizačnom stave blízkom rezonancii. Z toho plynúce aj rastúce medzigeneračné rozpory v rodinách, nevyhnutná strata autority učiteľov v školách, „nahota“ politikov, vyrastajúcich v starom, dnes prakticky nefunkčnom systéme atď. – pozn. prekl.

477 Princíp transFormácie. Zmena agregátneho stavu skúmaného (riadeného) systému. – pozn. prekl.

478 odtrhnutou od objektívnej reality a stále sa jej vzďaľujúcou – pozn. prekl.

479 udržateľnosť v zmysle funkčnej prognózovateľnosti – pozn. prekl.480 Viď. známe heslo časti mladej generácie: „Zisti kto si a rob to úmyselne!“ T.j., „kľúč“ k moci vyzerá byť v tomto zmysle v aktívnom rozlišovaní, hodnotení a opravovaní vlastných stereotypov – emócií, ako efektívnych nástrojov správania sa, konania. Tomu slúžiť má, hlavná časť vedomia. Optimalizácii podvedomia. Vlastnej „psychiky“ a jej zmyslov tela zLadenia, brány intuície sVedomia..sveDomJa i tak života sLadenia. – dopl. prekl.

ten – či onen štýl života. A v podstate - zvoliť osobnú kultúru psychickej činnosti:Miere effata481, alebo ďalej hrať bio-robota.

Tí, ktorí logiku sociálneho správania minulú, v šplhaní hore po stupienkoch vnútrosociálnej pyramídy, nasledujú, alebo udržať vybojované výšiny sa snažia, stále častejšie stretávať budú rozčarovania..., nakoľko v momente dosiahnutia cieľa, alebo osvojenia prostriedkov na dosiahnutie jeho, spoločenská významnosť cieľa zmizne482, alebo sa osobná hodnota jeho významnosti zmení. Prichádza k tomu následkom zrýchleného obnovovania483 kultúry. To predurčuje nevyhnutnosť výberu cieľov podľa ich udržateľnosti v čase a najväčší význam budú mať „večné hodnoty“484, ktorých osvojenie si uchováva svoj význam nezávisle od zmeny technosféry a výDobytkov vedy.

Byť človekom v súLade s Bohom i biosférou, predurčené udiať sa pri novom pomere etalónových485 frekvencií biologického a sociálneho času, je nepominuteľným a samo o sebe dostatočným cieľom pre každého zdravého mravne i intelektuálne. I cieľu tomu podriadená bude celá sociálna organizácia života a moci. Bo všetci, kto otrokom ostanú v života zhone, m´Amone všednom, odsúdení sú na odvrhnutie biosférou Zemnou.

Všetky elementy486 človečenstva ako systému v   biosfére Zeme , ktoré sú neschopné pohotovo zareagovať na zmenu pomerov etalónových frekvencií biologického a sociálneho času, sú odsúdené na odvrhnutie biosférou Zeme, prechádzajúcej do iného režimu svojho bytia pod vplyvom ľudskej činnosti niekoľkých posledných tisícročí. A pred biosférou Zeme neochráni ani bunker HermeTický s protézou Prostredia životného, ani „kumšt“ medicínsky...

* **

Zmena pomerov etalónových procesov biologického a sociálneho času je objektívny (t.j. vonkajší, neriadený) faktor vo vzťahu k hovädskému stavu davo-„elitárnej“ spolo(ne)čnosti. Tento faktor, zrodením inej kultúry, principiálne odlišnej od predchádzajúcich typov kultúry davo-„elitarizmu“, podomieľa davo-„elitárnu“ organizáciu spolo(ne)čnosti. Kultúra je faktorom tlaku na biologický druh, ktorému sa prispôsobuje súhrná matrica geneticky podmienených možností a usporiadania populácie. Preto biologické zákonitosti, spravodlivé pre populácie s davo-„elitárnou“ sociálnou organizáciou, nemôžu byť rozšírené v populácii s iným typom kultúry, vylučujúcej davo-

481 Aramejsky: „Otvor sa!“ (známy výrok Issu z NasArje z Evanjelia pod. Marka (7,31-37) pri uzdravovaní hluchého) . Viď . aj staroegyptská (cca. 1000 B.C. – post AnkhAtonovský - 1360 B.C. monoteizmus) modlitba „Otče náš...“ pre zmenu slepého, ktorý sa inak modliť - s Otcom rozprávať – nevie, a tak, na „zladenie frekvencií“ do DiaLogos Normy, uvedenú formulAtio oslavy i kontaktu naviazania s ATóm (hlásky A = celku i impulzu= hlásky T, etapy, ATapy, periódy jednej, sťa symbolu celku) povie. AT. AΩ. Alfa a Omega, óMega je len jedna perióda procesu celého, nie konečného. – dopl. prekl.

482 Viď . motívy rozprávok ľudových „O hľadaní zlatiek v lese na Jána“, Maťko a Kubko (Matuš a Jakob), či jedna z intepretácii Cervantesovho Dona Quijota de la Mancha a jeho boja s veternými mlynmi atď. Podobných motívov, na uvedený jav zásadný, dietky príbehom - porekadlom upozorňujúcich, jesto snáď v kultúrach všetkých... i tých, už žiaľ akoby neexistijúcich... – dopl. prekl.

483 Inovácie, novelizácie (nie nivelizácie), zmeny – pozn. prekl.

484 Vyzerá, že tu ide o ďalší z „gradientov“ (spôsobov tlaku, bezpečnostných mechanizmov) zo strany Vis Maior k premene človeku podobných opíc na Človeka, ako ich definuje sociologická mechanika. – pozn. prekl.

485 Etalón - AtAlOn (?) – pozn. prekl.486 Elementy –> ELeMENTy –> mentálni jedinci – pozn. prekl.

„elitarizmus“. Tak PriRoda ľudí pred voľbu stavia: buď pád zažratých davokratov späť do sveta zvierat487, alebo vzostup ľudí k Č(E)LOvečnosti.

L.N. Humiliev sa zmohol preskúmať proces „etnogenézy“, nezabiehajúc do sociálnej sféry z jedného dôvodu. Davo-„elitárna“ spoločnosť sa z inFormačného pohľadu ničím neodlišuje od populácie zvierat. V populácii zvierat prebieha obnova jej informačného stavu iba so zmenou pokolení na úrovni genetického aparátu. V davo-„elitárnej“ spoločnosti, kde kvôli najrozličnejším príčinám základná masa zloženia oboch davov488 tvrdohlavo chce žiť cudzím umom, hodnotiac podľa autorít a spokojac sa s tradíciami, prebieha obnova informačného stavu na úrovni sociálnej organizácie taktiež so zmenou pokolení. Čo si totiž stáda úd osvojiť stihol do vstupu na prah dospelosti, s tým on i zo života odíde, možno i prastarým starcom súc. Tento jednotný charakter procesov informačnej obnovy populácie na úrovni sociálnej organizácie a genetického aparátu – osobitosť, charakteristika davo-„elitarizmu“ - umožnil L.N. Humilievovi do pojmu „pasionárnosť - vášnivosť“, a ďalších, s ním spojených, zhrnúť najrôznorodnejšie javy, týkajúce sa informačných procesov na úrovni genetickej obnovy populácie i na úrovni jej sociálnej organizácie. Nepriamo to umožňovala nemiestnosť pojmu „informácia“ a neučitosť (nepochopenie podstaty)* pojmu „čas“ v dialektickom materializme.

Tá istá „nerozlíšiteľnosť“ informácie od energie je viditeľná aj pri opise «indukcie vášne», ktorej príklady L.N. Humiliev uvádza: Napoleon BonApart na Arkolskom moste, A.V. Suvorov na pochode v Taliansku a Švajčiarsku atď. Avšak indukcia, ako jej i je stanovené byť, je javom informačným. Vojsko dôveruje tým veliteľom, ktorých dobre pozná. Každý vojak nesie v sebe stereotypy správania sa v boji. Jeden veliteľ je schopný u jedných a tých istých vojakov aktivovať stereotypy („ducha“)* bojovej vytrvalosti a neústupčivosti, a druhý stereotypy bezdôvodného úteku. Stereotyp, včítane neželaného, môže byť i zablokovaný, čoho príklad bol v Kulikovskej bitke: knieža Dmitrij Ivanovič dal zbroj svoju druhému vojakovi, a sám, oblečúc sa ako radový vojak, v spoločnej línii sa bil. Všetci ruskí to vedeli, a ťažké zranenia Dmitria Ivanoviča - strata vlastnej energie „vášnivosťou“ - nezabránili ruským Kulikovskú bitku489 vyhrať, pretože všetci vedeli, že knieža je od prostého vojaka neodlíšiteľný, a všetci musia jeden za druhého490 stáť ako za knieža, za seba, za Zem Ruskú. Nesmie sa zabudnúť ani na požehnanie (blahé slová)* Sergeja Radonežského, ktoré taktiež zohralo svoju úlohu.

V priebehu boja „Variaga“491 začali na palube vznikať zdžania a strácať sa tempo streľby. Zistilo sa, že medzi posádkou (po zásahu veliteľského mostíka krížnika japonským granátom) prebehla fáma o smrti veliteľa. Objavenie sa na vrchnej palube pred zrakmi námorníkov veliteľa V.F. Rudneva, vyjdúvšieho z veliteľského mostíka, zahasilo fámu a obnovilo zladenosť práce zameriavania zbraní.

Začiatkom vojny v r. 1941 sovietská pechota sedela v individuálnych bunkových jamách492, a nie v líniových zákopoch a často sa jej triasli kolená. „Bojovníci“ strácali bojaschopnosť a masovo sa

487 Viď. film „Planéta opíc“, či známy text rovnomennej, „do čierneho triafajúcej“ (v hlbokom podvedomí rezonujúcej, ľudovo „pod kožu idúcej“) pesničky českej skupiny Chaozz: „Hej, lidi, máte taky ten pocit, jako by jsme žili, na planetě opic?“ – dopl. prekl.

488 1. „lúzy“ a 2. (j)elít lokálnych, bez chápania pojmu konceptu globálneho a AlGoRytmiky Metód dosahovania cieľov jeho... – pozn. prekl.

489 8.9.1380 – jedna z dôležitých bitiek dejín Rusi. Vojenské stretnutie s chánom Mamajom a benátskymi žoldniermi. – pozn. prekl.

490 Alexander Dumas: Traja mušketieri – „Jeden za všetkých a všetci za jedného!“ – pozn. prekl.

491 Rusko-japonská vojna v r. 1905 – pozn. prekl.

vzdávali do zajatia z vlastného strachu bez akýchkoľvek vojenských príčin k tomu. A nijaká indukcia „vášne“ nepomáhala. Avšak systém ochranných buniek „múdri“ velitelia nevymysleli sami, ale ho prebrali od Japoncov: u nich bol tento systém plne efektívny, keďže u japonského vojaka bol v súlade s duchom Šinto(izmu) CIEĽAVEDOME pestovaný stereotyp vojenskej obetavosti. V tom istom období flotila USA poznala prípady, keď zo strachu pred kamikadze Američania, vychovávaní na princípe platenia za všetko tvrdou menou a prinesenia na obeť Krista, umiestňovali na palubách svojich lodí pre japonských kamikadze šípky z celtoviny - «lietadlové lode týmto smerom» - hoci v podmienkach života na lodi sú možnosti na prejavenia sa efektu „vášnivej indukcie“ hocikde: možno „vášnivcov“ hoci aj stavať do stráže „indukovať“ non-stop.

„Indukcia vášne“ je aktivizácia vnútorných sformovaných stereotypov dlhodobej pamäte podvedomia, a nie prejav geneticky podmienených inštinktov a nepodmienených reflexov, aj keď „indukciou vášne“ môžu byť aktivované aj inštinktívne a reflexné programy správania. Robí sa to cez biopoľovú informačnú výmenu a nevychádza na úroveň vedomia: či sa to robí hlasom alebo osobným príkladom493, je druhoradé. No ak niet stereotypov, sformovaných kultúrou, tak nebude ani „indukcie“. V lepšom prípade nastane živelný výron neorganizovanej energie davu a inštinktívne podmienená zhovadilosť.

Aj v dejinách boli rôznorodé «etnogenézy»: pomerne slobodný rozvoj kultúry v súlade so štatistickými charakteristikami súhrnej matrice

geneticky podmienených možností a prednastavení – takých je väčšina do-biblických etnogenéz; aj násilná deformácia súhrnej matrice pod umelo vytváranú cudziu kultúru – Sinajský „pochod“

starovekých Hebrejov, pod vedením znacharstva, do ktorého zdegenerovalo niekedy spravodlivé a ľudomilné egyptské žrectvo, i celá nasledujúca história židovstva494;

aj prechodné varianty, kedy sa periódy rozvoja kultúry v súlade so súhrnou matricou striedali s periódami deformácie matrice pod zvonku dosadenú cudziu kultúru – krstenie Rusi, revolúcie Ruska, perestrojka. 495

492 Výhoda individuálnych jám-buniek oproti líniovým zákopom a okopom je v tom, že delostrelecký granát spadnúc do líniového zákopu alebo okopu, zabije všetkých ľudí v dosahu priameho rozptylu úlomkov; pri zásahu jamy-bunky - iba jedného. Straty pechoty môžu byť významne znížené, ak sa zakope v systéme buniek, avšak za jednej podmienky: ak i „sám v poli vojakom je“, dôsledkom čoho on neoslavuje zbabelca, čupiac počas boja ticho sám v jame.

493 Pomocou intonácie hlasu, niektorých typoch semihypnózy, „divadla“, „zrkadlenia“ a iných štandardných a menej štandardných NLP psyoptechník, meniacich informačný stav jedinca. Naladenie jedincov jedného na druhého môže trvať od niekoľkých sekúnd do niekoľkých týždňov, až rokov. Podobne, ako manželia po rokoch zladenia vedia už zo spôsobu pohybu partnera, či len pri myšlienke na neho, jeho náladu odhadnúť a prípadne i rýchlo ovplyvniť. Alebo i matka niekedy vie, že sa dieťaťu na výlete (hoc na inom kontinente) v tom momente trebárs noha zlomila... V príslušných technikách cvičený alebo „vrodený“ jedinec (alebo oboje) vie tak úspešne cielene podprahovo systematicky dostatočne presne manipulovať blízkym okolím svojim, či celými davmi. – dopl. prekl.494 Viď. známa scéna z filmu Apokalypsa od Františka Forda Coppolu. Konkrétne ide o dialóg operačného dôstojníka s kapitánom WillArdom pri príprave na jeho „misiu“ : „OD: Ono tam...  s tema divochama... člověka to pokouš hrát si na Boha. Lepší anděly naší přirozenosti občas přemohou temné stránky, jak říkaval Lincoln. Dobro vždycky (hned) nezvítězí. Každý máme svůj kritický bod. Máme ho i my dva. Kurtz (Krátky – meno dôstojníka určeného na eliMínaaciu) toho svího dosáhnul a zcela jistě mu přeskočilo. KW: Ano pane, zcela jistě mu přeskočilo...“. Základ bezpečnosti, stability rozvoja spoloČnosti, preto vyzerá byť definovaný NEpriamou úmerou jej činnosti: „Čím viac sa ľudia budú myslieť snažiť, dav na ČeloVieČinu meniť, tým menšie bude pokušenie plynúce z info-náskoku jelít - tým menej budú oni (jelitá), za poMoci nečinnosti davu, osud ľudský zbytočne kaziť.“ – dopl. prekl.

495 Vyzerá, že tento jav sa týka v tomto zmysle asi všetkých kultúr. T.j., každá je jedinečná, je nositeľom špecifických znalostí, skúseností budúceho celku, avšak celková krásna farebná mozaika nesie i črty spoločné, záKlady, sTroj tejto konštrukcie kultúry globálnej. Machinácie jelít, infernálneho kruhu, udržiavania informačného náskoku za každú cenu, prsteňa ich moci..., sú však okrem civilizácie noci, i onou vyššie spomínanou motiváciou Zhora, dav myslieť indukujúcou - pri tohto faktora-javu pozitívnej interpretácii. – dopl. prekl.

Celkovo je možné z teórie „vášnivosti“ urobiť rovnaký vývod: davo-„elitárna“ (a)sociálna organizácia spoločnosti nedovoľuje ľudstvu pozdvihnúť sa zo zvieracieho stavu496. Príroda zhadzuje „etnikum“ do fauny, následne potom, ako ono zrodí ďalšiu slepú uličku kultúry davo-„elitárnej“ organizácie spoločnosti497. Či bude zavŕšujúca fáza etnogenézy nazvaná katastrofou kultúry, alebo homeostázou, v ktorej prebieha degenerácia a smrť od hladu kvôli lenivosti – to podstatu veci nemení: č(e)loVEČNOSŤ498 je bezpečne chránená pred davo-„elitarizmom“ a v jeho základe ležiacou zhovadilosťou.

Avšak sociálne vypitvaná499 koncepcia L.N. Humilieva (ostatne ako aj sociálne vypitvaná koncepcia G. Klimova) je výhodná pre expanziu sio-internacizmu a nadžidovského prediktora, pretože po celej VULGARIZÁCII500 ideí oboch koncepcií v kolektívnom vedomí davu zostane „etnogenéza“ a degenerácia - mimo spoločnosti.501

«To znamená, že tu sa stretávame s determinovaným prírodným javom, za ktorý človek morálnu zodpovednosť502 nenesie, aj keby pritom hynula prekrásna panenská príroda i veľkolepá cudzia kultúra. Smutné, samozrejme, no čo narobíš?» (L.N. Humiliev, str. 462)

Avšak takýto pohľad je nedôstojný človeka...

Február- jún r.1991Upresnenia: marec r. 1998

Február – marec r. 2004Jún- september r. 2015

496 V tomto zmysle sú idiot-biorobot (zombi) a deAmon len variantou zvieraťa. T.j. ang.: The question i sup to Mr. ShakeSpeare: „To be, or not to be?“ = „Beast or Man?“. Zver, alebo Človek. – dopl. prekl.

497 Základný podprahový motív sociálneho zrkadla známeho filmu Planéta opíc, či presná strela, chirurgický zásah na jednu z neuralgických aktívnych podprahových otázok, spomínanej českej pesničky Planéta opic: „Lidi, máte taky ten pocit... “ – pozn. prekl.

498 KaMáRaAt môj ver mi, „Boh nestvoril nás na to, aby zostali sme zvermi“. Vyzerá, že Boh chce (potrebuje?) CeloVěka, Č(e)loVěka. Druh, ktorý svoj potenciál nenapĺňa, sám do hrobu dejín sa zhŕňa. – pozn. prekl.

499 Vyklieštená, kastrovaná -> kast(r)ácia populácie – pozn. prekl.

500 zostručnení, zjednodušení, sploštení, simplifikácii, prispôsobení niečoho pre masu – pozn. prekl.

501 Ktorá tak pije otrávenú info-kávu. T.j., ide okrem iného o snahu skrytia reálneho fungovania niektorých základných procesov spoločnosti a parametrov ich riadenia pred zrakom svojich obetí a zachovanie informačného náskoku. Projekcia nihilizmu. Paralýza obetí jedom otráveného jablka. Zmija presným kusnutím zablokovala myš pred jej zhltnutím. – dopl. prekl.

502 Podobne, ako sa pri školeniach terapeutov dáva dôraz na dodržanie procedúr, čím akože nielen mravná, ale i právna zodpovednosť absolventa padá. T.j., pri vyšetrovaní napr. prípadov spojených s neúspechom terapie, či dokonca s mortalitou, sa kladie dôraz hlavne na to, či bol dodržaný momentálne odporúčaný postup. Je to síce fajn, no z potenciálnych ľudí (i lekárov), spolu s ich systematickým preťažovaním, robí zombie - “odborných“ idiotov, fachidiotov-biorobotov, bojacich sa metodologicky pracovať aj s vlastným zdravým sedliackym rozumom, spojeným s intuíciou. „ Desision tree (ang.) je síce dobrý sluha, no zlý pán. Ostatne rovnako, ako emócie mocné, keď rozkazovať neriadene, bez vedomia nášho, začnú nám.“ - dopl. prekl.

VIII. ČО SA NESKÔR JASNÝM STALO

О p ä ť p o v i e m : n i k t o n e o b j í m e n e o b j a t e ľ n é h o !

К . P r u t ko vVzhľadom k tomu, že „Voda mŕtva“ bola napísaná vo februári - júni 1991, tak v nej bolo vyjadrené vtedajšie chápanie autorského kolektívu o prebiehajúcich procesoch v krajine a  vo Svete. Okrem toho, „Voda mŕtva“ bola tzv. „nezávislou expertízou“ správy–referátu na tému vedecko-výskumnej práce „Vypracovanie koncepcie strategickej stability a dynamiky rozvoja scenárov možných interakcií, pri podmienke zachovania parity perspektívnych stratégií svetových mocností na obdobie do roku 2005”, vypracovanej v Inštitúte USA a Kanady AV ZSSR v r. 1990. Z týchto dvoch príčin problematika, objasnená vo „Vode mŕtvej“ vo vydaní z roku 1991, bola v základe určená problematikou, obsiahnutou už v uvedenej správe Inštitútu USA a Kanady. A hoci k tejto problematike bolo v procese expertízy čo-to pridané, tak niektoré dôležité veci ostali vtedy aj tak obídené mlčaním. Pri príprave tohto vydania bolo rozhodnuté zahrnúť do textu túto kapitolu, zasvätenú najdôležitejším zamlčaniam vo vydaní z r. 1991. Таkéto zamlčania sú dve: 1) civilizačná misia v dejinách dnešnej globálnej civilizácie, ktorú sme vtedy pre nedostatok času neposudzovali a 2) psychologická spletitosť (skrytá prvopodstata)* spoločenského usporiadania, o ktorej sme vtedy mali hmlistú predstavu.   

Bohužiaľ, dnes je namieste vo vzťahu k HisTórii použiť termín „hisTorický mýtus“, pretože nikto z ľudí si sám nepamätá celé reálne prebehnuvšie dejiny ľudstva a súčasná spoločnosť je negramotná v tom, aby bezchybne čítala rôznorodé pamätníky a symboly minulosti, aspoň tak, ako čítame knihy v našich časoch. A úmerne tomu, je nám HisTória minulosti známa podľa ústnych podaní (tradícií)*, písomných kroník, podľa interpretácií archeologických údajov, paleontologických vykopávok a geologických výskumov v   súlade s   už vytvorivšími sa predstavami.

Tak ako zďaleka nie všetky udalosti, vykazujúce vplyv na nasledujúci priebeh dejín, sa stali v minulosti predmetom pozornosti a chápania ich významu vtedajšími súčasníkmi, tak aj nie všetko dejinne významné sa zapamätalo v ústnych podaniach a nie všetko je odrazené v písomných kronikách, nie všetko sa stalo majetkom archeológie, a nie všetko, tak alebo onak známe, je správne interpretované.

My skutočne žijeme na osnove spektra historických mýtov a každá historická škola sa pridržiava

svojho historického mýtu, pestuje ho a hýčka503, propaguje ho ako jediný pravdivý. Dominujúce historické mýty sa menia počas samotného historického procesu, pričom, ako v prípade ZSSR a dnešného Ruska, nielen raz za život jednej generácie.

Historické mýty sa úmyselne falšujú vo vzťahu k reálnym udalostiam, a ak sa mýtus stane dominantným (prevládajúcim), tak sa časom fakt jeho falzifikácie zabúda. Aj dnes jedna z najnaliehavejších otázok historickej vedy pozostáva z toho: Ktorý z množstva rozličných historických mýtov je bližšie k reálne prebehnuvším dejinám a ako v súhrne historických mýtov odhaliť skutočne pravdivý obraz prebehnuvších dejín

Podľa panujúceho historického mýtu sa dnešné ľudstvo zrodilo v živočíšnom svete, vstúpilo do doby kamennej, prvé regionálne civilizácie vznikli pred cca 5 – 7 tis. rokmi, pred asi 3 000 rokmi sa začala písomná história. A vďaka písomnej histórii môžeme viac či menej dobre všetko zistiť o

503

V Hlave I uvedené fragmenty “Listy M.N. Longinovi o darwinizme” sú plne relevantné aj k súčasnej historickej vede.

minulosti regionálnych a globálnej civilizácie, počnúc približne od polovice 1. tisícročia pred našim letopočtom.

V posledných rokoch sa ojavili pokusy zmeniť tento historický mýtus za chronologicky oveľa

kratšiu verziu akoby spoľahlivo známej histórie. Najmä v prácach matematikov Moskovskej štátnej univezity A.T. Fomenka a G.V. Nosovského na základe štatistickej analýzy správ z kroník sa tvrdí, že kroniky sú z veľkej časti vierohodné, počnúc od 11. – 12. stor. nášho letopočtu, a celá staršia história je mnohokrát do minulosti posunutá história stredoveku, v ktorej stredovekí reálni ľudia fungujú pod inými prezývkami a v pozmenenej geografickej lokalizácii stredovekých akože skutočných udalostí.504

Ale vec sa má tak, že existujú fakty, ktoré nezapadajú ani do tohto, ani do druhého historického

mýtu. Aby sme rozbili mýtus, stačí do neho vložiť len jeden fakt, ktorý mýtus nedokáže objasniť. Najmä v rannom stredoveku existovali mapy, na ktorých bola zobrazená Antarktída, brehy Severnej a Južnej Ameriky. Pričom Antarktída bola zobrazená bez ľadového panciera, a v takom obraze nikdy nebola v pamäti dnešnej civilizácie v súlade s jej oficiálnou históriou.505

Súčasná civilizácia pristúpila ku globálnemu kartografickému mapovaniu iba po niekoľkých storočiach po objavení sa týchto máp, počas epochy veľkých geografických objavov (od r. 1519, ak rátame od počiatku prvej plavby F. Magalhãesa okolo sveta). Globálne kartografické mapovanie, trvajúce štyri storočia, bolo v princípe dokončené až v r. 1906, keď R. Amundsen prešiel z Atlantiku do Tichého oceánu cez prieplavy v súostroviach severu Kanady; a plne bolo ukončené iba v 70. rokoch 20. storočia po skončení programu systematického snímkovania povrchu Zeme z kozmu.

Napriek tomu na stredovekých mapách vierohodne známemu sú pobrežné línie Antarktídy, oboch Amerík, Európy a Afriky vo veľkých vyobrazeniach s chybou v (zemských)* dĺžkach, ktorú zabezpečuje úroveň rozvoja chronometrie506 a matematiky507 v súčasnej civilizácii až počnúc 80-tymi rokmi 18. storočia n.l..

Egyptská Sfinga pri Cheopsovej pyramíde je historikmi-tradicionalistami spolu so samotnými pyramídami datovaná vekom nie viac ako 5 000 rokov. Jej zlý vzhľad historici objasňujú veternou eróziou: fúkali vetry, niesli piesok, piesok a zvetrávanie vydreli časť materiálu a pod. Ale keď sa prehliadkou Sfingy zaoberal profesionálny geológ, tak prišiel k záveru, že Sfingu dlhý čas zalievali prívalové dažde a je poškodená vodnou eróziou, spôsobenou atmosferickými zrážkami.....avšak v dnešnej civilizácii stojí Sfinga na jednom z najsuchších miest planéty, kde zriedkavé dažde nemohli spôsobiť vodnú eróziu, zanechávajúcu hlboké vertikálne ryhy a vlnité horizontálne drážky v tom čase, kedy zvetrávanie a veterná erózia zanechávajú výlučne horizontálne stopy s ostrými hranami, vytvarajúc bizarné formy: skalné hríby, skalné dáždniky, skalné sochy a pod.. Ak máme predpokladať, že Sfinga je obrazom človeka epochy súhvezdia Leva508, tak Sfinga je kultúrnou

504 Podrobnejšie pozri prácu Vnútorného Prediktora CCCP „Prozreteľnosť – nie je algebra“, špeciálne zasvätenú prácam A.T. Fomenka a G.V. Nosovského.

505 O tom pozri najmä knihy: G. Hancock „Stopy bohov. Pri hľadaní pôvodov starovekých civilizácií“ (Moskva, „Veče“, r. 1997) ; Erich von Däniken “Spomienky na budúcnosť” (Moskva, EKSMO, r. 2004).

506 Určovanie zemepisnej dĺžky a rozdielov zemepisných dĺžok rôznych geografických bodov je založené na zmeraní súradníc nebeských telies (na to sa v navigácii používa sextant) a vztiahnutím - porovnaním miestneho času s časom nultého poludníka (to si vyžaduje dostatočne presný chronometer). Úmerne tomu, čím väčšia je chybovosť chronometrov, tým väčšie sú chyby v určení zemepisnej dĺžky.

507 Dnes používaný systém kartografickej projekcie je nemožný bez dostatočne rozvinutého matematického aparátu.508 Obdobie dejín, kedy v deň jarnej rovnodennosti bol východ slnka pozorovaný v súhvezdí Leva, bolo dávno pred oficiálnym počiatkom Egyptskej regionálnej civilizácie v panujúcom historickom mýte: 10 970 – 8 910 pred n.l.. Pohľad

pamiatkou epochy, keď v mieste jej umiestnenia bola iná klíma s výdatnými zrážkami. Sfinga je produktom globálnej civilizácie, predchádzavšej našej a zahynuvšej v nejakej globálnej geofyzikálnej alebo astrofyzikálnej katastrofe (podľa niektorých mýtov Mesiac a Venuša neboli na starovekej oblohe), a až po jej zániku začal vznik a rozvoj dnešnej globálnej civilizácie.

Na v minulosti prebehnuvšiu globálnu katastrofu poukazujú predovšetkým obelisky Egypta. Mnohé z nich sa používali ako slnečné hodiny. Pritom stupnice týchto chronometrov sú také, že trvanie ranných, poludňajších a večerných “hodín” nie je rovnaké, čo vyvoláva ohromenie tých, ktorí sa stretávajú s týmto faktom. Ale ak by sa Egypt nachádzal na zemepisnej šírke 15° (reálne sa rozkladá približne medzi 25° a 30° severnej zemepisnej šírky), tak existujúce stupnice slnečných hodín Egypta by zabezpečovali rovnosť - rovnomernosť – všetkých hodín dňa. Aj náleziská mamutov v permafroste (večne zamrznutej pôde)* sú premiešané s južnejšou vegetáciou, než je tá, čo teraz rastie v týchto zemepisných šírkach; okamžite zahynuvšie zvieratá vo veľkom počte v kombináciach, ktoré nie sú v bežnom živote biocenóz (mäsožravce a bylinožravce spolu vo veľkom množstve, a do toho premiešané s polámanými stromami), boli v niektorých miestach zasypané vrstvami vulkanického popola alebo zaliaté bahnom, potom rýchlo zmrazené ešte predtým, ako sa ich roztrhané509 alebo celé trupy začali rozkladať. Okrem toho:

«... po celej Južnej Amerike sa našli fosílie z čias doby ľadovej, v ktorých kostry nekompatibilných druhov zvierat (dravce a bylinožravce) sú chaoticky premiešané s ľudskými kosťami. Nemenej dôležitá je kombinácia (v dostatočne rozsiahlých oblastiach) vykopávok (fosílií) suchozemských a morských živočíchov, chaoticky premiešaných, ale pochovaných v jednom geologickom horizonte (vrstve). »“510

* * *511

V Južnej Amerike sa nachádza jazero Titicaca. Je to slané jazero na hranici medzi Peru a Bolíviou, v nadmorskej výške 3812 m, s hĺbkou až 272 m. Na jazere je ostrov Titicaca s dobre zachovanými pozostatkami staroperuánskych stavieb. Na dne jazera boli objavené ruiny starovekého mesta. Podľa názorov geológov bolo toto jazero súčasťou oceánu. Okrem toho, na jeho brehoch boli objavené pozostatky starovekého prístavu, z ktorého vyplávať na tomto jazere nie je kam, čo privádza na myseľ to, že jazero „sa vznieslo“ a stalo sa vysokohorským jazerom až potom, ako bol tento prístav vybudovaný.

V Európe existuje množstvo megalitických stavieb z doby kamennej. Ak budeme skúmať nie každú oddelene, ale všetky dohromady, tak mnohé z nich sa nachádzajú na priamych líniach, tiahnucích sa mnohé stovky km cez celý kontinent: cez lesy, hory, jazerá a niektoré – cez Baltické more a jeho zálivy. A rôzne takéto línie sa zbiehajú do starogréckeho mesta Delfy (a rovnako v lúčoch z neho vychádzajú) – rezidencie Delfského orákulu, miesta, kde sa (podľa mýtov) zjavil boh Apollón. Na lesných lovcov a prvotnopospolných roľníkov tak presná väzba mnohých objektov – to je priveľa512, ak predpokladáme, že pre takúto výstavbu sú nevyhnutné geodézia a kartografia, rozvinuté do úrovne blízko k dnešnej; ale ak reálne je to všetko vybudované bez geodézie a kartografie v našom súčasnom chápaní, tak všetko, čo sa dnes interpretuje vedou ako primitívna

Sfingy je vždy nasmerovaný na východ a stretáva sa s vychádzajúcim Slnkom v dňoch jarnej a jesennej rovnodennosti. Podrobnejšie pozri v knihe G. Hancock „Stopy bohov. Pri hľadaní pôvodov starovekých civilizácií“ (Moskva, „Veče“, r. 1997), str. 420 – 422.

509 Predstavte si, čo môže na polovice roztrhať živého mamuta.

510 Podrobnejšie pozri knihu G. Hancock „Stopy bohov. Pri hľadaní pôvodov starovekých civilizácií“, str. 204.

511 Text za hviezdičkami bol pridaný v r. 2004.512 Pozri Erich von Däniken „Kamenná doba bola iná“ (Moskva, ЭKSMO, r. 2003).

“doba kamenná”, bolo v skutočnosti epochou kvalitatívne inej duchovnej kultúry (kultúry psychickej činnosti), umožňujúcej riešiť mnohé teraz neriešiteľné inžinierské úlohy “organolepticky”, t.j., na základe vlastných zmyslov a intelekt sa využíval nie na ich riešenia, ale na nejaké iné účely.

V aztéckej civilizácii513 bolo mesto, ktorého zrúcaniny sa teraz nachádzajú na teritóriu megalopolisu Mexico City, a ktoré je súčasnej vede známe pod názvom Teotihuacan. V pláne rozmiestnenia architektonických objektov tohto mesta sú objavené proporcie vzdialeností Slnka od planét Slnečnej sústavy, vrátane pásu asteroidov a Pluta514. A len tak mimochodom, Koperník zverejnil svoju prácu o Slnečnom systéme, v strede ktorého je Slnko (tzv. Heliocentrická sústava)*, až v r. 1542 krátko pred smrťou; Galileo vytvoril teleskop až v r. 1609, a pred touto dobou vo vede ani o nejakých asteroidoch, a tým viac o “páse asteroidov” nemohlo byť ani reči; a planéta Pluto bola objavená za pomoci teleskopu až v r. 1930. A na to, aby toto všetko mohlo byť vystavané v Teotihuacane, boli tiež nevyhnutné aj znalosti, aj urbanistický plán, pre vytvorenie ktorých, podľa ich poradia, je nevyhnutná prehistória rozvoja vedy, najmä astronomických pozorovaní, samozrejme, ak vychádzame z vedecko-technického myslenia našej civilizácie. Alebo aj toto všetko, vrátane poznatkov o pozícii Pluta a pásu asteroidov, bolo tiež získané “organolepticky”?515

Ale aj to ešte nie je všetko. Na území súčasného Sudánu žije kmeň Dogonov, ktorý (ako sa predpokladá) predtým žil na území Mali. Od r. 1946 komunikovala s kmeňom francúzska etnografická expedícia. Výsledky jej výskumov boli publikované v r. 1951 v knihe “Sudánsky síriusologický systém”. Podstata spočíva v tom, že tento kmeň od staroveku vie, že opticky viditeľný Sírius nie je sólo hviezdou, ale hviezdnym systémom. Aj astrofyzikálne parametre hviezd v tomto systéme sú Dogonom známe a boli potvrdené astronómiou terajšej civilizácie až v 19. storočí, a aj to – len čiastočne. V 19. storočí bola fakticky zistená existencia „Síriusu B“ – bieleho trpaslíka, ktorého doba obehu sa rovná približne 50 rokom a určuje rytmiku kultu Síria u Dogonov minimálne od 15. storočia, ak nie skôr. Ale mýty Dogonov sa zmieňujú ešte o jednej hviezde v hviezdnom systéme Síriusu – o „Emme Ya“, ktorá má tiež svoju hviezdu-satelit, o existencii ktorých, rovnako ako aj o ich neexistencii, nám súčasná astronómia nič konkrétneho povedať nedokáže.516 Tieto znalosti Dogoni tiež získali “organolepticky” v pradávnych dobách na vzdialenosť 8,5 svetelného roka medzi Slnečnou sústavou a sústavou Síria? A ak ich dostali v hotovom tvare v staroveku, tak od koho?

Fakty takéhoto druhu – a to sú iba najznámejšie z ich množstva – nezapadajú do toho historického mýtu, ktorý sa vyučuje v škole akoby reálne dejiny ľudstva a jeho národov. V súčasnosti takéto fakty poslúžili ako základ k tomu, aby nie historická veda, ale tí alebo oní výskumníci ich interpretovali osobne: Buď ako pamiatky spoluúčasti mimozemských civilizácií v pozemských záležitostiach.517 Alebo ako svedectvo toho, že začiatok súčasnej globálnej civilizácie bol završením nejakej

katastrofy planetárneho rozsahu, ktorá zničila minulú globálnu civilizáciu a jej kultúru; následkom ktorej ľudia zdivočeli a následkom čoho začala doba kamenná; no paralelne s ňou začala vo vzťahu k divochom aj civilizátorská misia málopočetných preživších nositeľov predchádzajúcej vysokej kultúry.

513 Jedna z kultúr predkolumbovskej Ameriky; bola zničená španielskými conquistadormi v 16. storočí.

514 Erich von Däniken „Deň, keď sa zjavili bohovia“ (Moskva, ЭKSMO, r. 2003).

515 Planéta Pluto je mimochodom v optickom diapazóne – astroobjekt nanajvýš 15 hviezdnej veličiny. T.j., je 15-krát menej jasný, ako najslabšie svietiace hviezdy, ktoré sú viditeľné na jasnej oblohe voľným okom pri neprítomnosti zdrojov svetla na Zemi v oblasti pozorovaní.516 Erich von Däniken „Spomienky na budúcnosť“ (Moskva, ЭKSMO, r. 2004).

517 K ním patria Erich von Däniken a bývalý scientológ Bernd von Wittenburg, autor knihy „Šach planéte Zem“ (Moskva, vydav. Nová planéta, r. 1997), ktorých knihy boli publikované v ruštine v poslednom desaťročí. Ešte v sovietskej minulosti rovnaké názory podporoval vedec a spisovateľ-fantasta Alexander Petrovič Kazancev (1906-2002).

Nie je vylúčené, že minulá civilizácia sa v osvojovaní kozmu dostala k momentu vlastnej záhuby ďalej, než kam sa dostala dnešná. Je možné, že boli aj kontakty s mimozemskými civilizáciami. A rovnako tak, okrem po vode plávajúceho korábu, boli ňou vybudované kozmické a jaskynno-bunkrové útočištia518.

Ale nech to bolo v dejinnej skutočnosti akokoľvek, dejinná veda nemá právo ignorovať fakty, archeologické a antropologické pamiatky, ktoré “nelezú” do ňou vytvorených historických mýtov, ktorými ona kŕmi o minulosti nič nevediacich (kvôli ich veku) školákov a študentov. Je povinná ich interpretovať preto, aby bola objektívna.

* **

Tí, ktorí porovnávajú takéto druhy faktov, ktoré sú geograficky lokalizované „po celej planéte“,

prichádzajú k názoru, že minulá globálna civilizácia zahynula následkom globálnej katastrofy, ktorá bola podľa rôznych odhadov pred 10 000 až 13 000 rokmi, počas ktorej sa gigantické prílivové vlny alebo cunami s výškou do 1 km prevalili cez kontinenty, zmyli lesy, zabili ľudí, mamutov i veľryby, premiešajúc ich pozostatky. Vtedy aj došlo k posunu pólov, čo bolo sprevádzané globálnou tektonickou aktivitou, objavením sa zlomov a zdvihov zemskej kôry, masívnou erupciou vulkánov a pod. V dôsledku tejto katastrofy sa Egypt posunul na sever a jeho slnečné hodiny stratili rovnomernosť stupníc. Antarktída sa presunula na juh do zóny polárneho zaľadnenia presne tak, ako sa posunuli na severnej pologuli do zóny polárneho zaľadnenia aj územia dnešných oblastí permafrostu na Sibíri, v Kanade, na Aljaške519. Dnešné jazero Titicaca prestalo byť súčasťou oceánu a „vznieslo sa“.

Z globálneho kartografického snímkovania, vykonaného tou zahynuvšou civilizáciou, prešli do našej civilizácie nejaké zachované materiály, ktoré aj vytvorili základ stredovekých máp s pre nich nevhodnou Antarktídou a Amerikami na to, aby panujúci historický mýtus o vzostupe našej civilizácie z nulovej úrovne rozvoja kultúry do dnešných výšok bol vierohodný.

Obraz predchádzajúcej globálnej civilizácie možno vytvoriť iba podľa mýtov a tajných učení, nie určených pre cieľavedomú propagandu v dave, a odovzdávaných od staroveku v dnešnej civilizácii medzi zasvätenými a zainteresovanými osobami, hoci v niektorých epochách túto špecifickú inFormáciu predstavujú aj davu, ako rôzne druhy kuriozít. Všetko toto v kombinácii s teraz dominujúcim historickým mýtom znamená, že doba kamenná, ako to ukazuje archeológia, bola. Ale

518 V súvislosti s tým, v starovekých kultúrach dnešnej civilizácie stavby hrobiek a ich zásobenie predmetmi domácnosti, štábom sluhov, zásobami proviantu a pod., sú vyjadrením “noosférického echa“ reálnej prípravy vládnucej špičky minulej globálnej civilizácie k tomu, aby, prebývajúc v bunkroch, zásobených všetkým nevyhnutným, v stave „anabiózy“, prežila katastrofu a jej následky, a potom začala žiť v novom svete nie od nuly. Iná vec je, že v dnešnej civilizácii tomuto „noosférickému echu“ bol pridaný iný zmysel – starostlivosť o mŕtvych v „záhrobnom svete“.519 Podrobnejšie pozri knihu G. Hancock „Stopy bohov. Pri hľadaní pôvodov starovekých civilizácií“ (Moskva, Вече, r. 1997) ; I. Velikovskij „Zrážky svetov“, Fénix, Rostov na Done, r. 1996 ; T.N. Drozdova, E.T. Jurkina „Pri hľadaní obrazu Atlantídy“, Moskva, Strojizdat, r. 1992 ; V.N. Demin “Tajomstvá ruského národa. Pri hľadaní koreňov Rusi.”, Moskva, Вече, r. 1997 a taktiež interview s V.N. Deminom “Keď sme vedeli lietať... a hovorili jednym jazykom”, publikované v rubrike “Teória nepravdepodobností” v „Ruskej gazete” z 20. februára 1998, v ktorom sa hovorí o živote starovekej civilizácie Hyperborei, bývalej domoviny niektorých z olympských bohov, pozostatky ktorej boli nájdené na severe Ruska. V tomto interview sa tiež spomína, že v 30. až 15. storočí pred n.l. bola klíma Arktídy pomerne mierna a Severný ľadový oceán bol teplý, nehľadiac na prítomnosť ľadovcov na kontinente.

Je potrebné mať na pamäti, že vytváranie suchozemských ľadovcov nie je spojené len so zemepisnou šírkou, ale aj s množstvom zrážok v zimnom období. Tak, podľa jedného z matematických modelov klimatológie, na terajšej Sibíri mohol by byť ľadovec podobný antarktickým, ak by Tibet a Himaláje nebránili pohybu vlhkých vzdušných más z oblasti Indického oceánu na sever.

nie všetci preživší v globálnej katastrofe, ktorá jej predchádzala, zdivočeli na úroveň doby kamennej. Okrem toho, podľa jednej z rekonštrukcií obrazu minulej globálnej civilizácie na osnove mýtov, oni žili nie tak, ako my...

„Rasa pánov-vládcov“ bola pomerne malopočetná a obývala len jeden z kontinentov s najpríjemnejšou klímou. Mimo tohto kontinentu boli len jej oporné body pre riadenie hospodárskej činnosti ju obsluhujúcich podrobených nevoľníckych národov, ktoré boli zbavené možnosti viesť výrobnú a inú činnosť na princípe technogénnej energie. To zabezpečovalo vysokú spotrebiteľskú úroveň „rasy vládcov“ pri pomerne blahodárnej ekológii planéty ako celku. T.j., dnešné pokušenia k rozdeleniu obyvateľstva planéty na „zlatú miliardu“ a ju obsluhujúce „pracujúce hovädá“ majú vo svojom základe dávny hlboký psychický podklad.

Jedna z takýchto rekonštrukcií tvrdí, že exempláre osôb „rasy vládcov“, ak aj nemali telesnú nesmrteľnosť, tak boli vnímaní ako nesmrteľní celým zvyškom populácie planéty, pretože mnohonásobne prevyšovali v dĺžke života neslobodných: to aj dalo pôdu pre legendy o bohoch a polobohoch, ktorí kedysi žili medzi ľuďmi. Nie je vylúčené, že používali aj génové inžinierstvo vo vzťahu k nevoľníkom, zmeniac ich prakticky na biorobotov, ktorých spôsobilosť k tvorivému sebarozvoju bola umelo a cielene ohraničená.520 To je, ako je známe, v dnešnej globálnej civilizácii, hlavne na Západe konečným snom mnohých predstaviteľov vládnucej „elity“. Film „Mŕtva sezóna“ je len jedným z umeleckých zobrazení vedeckých výskumov, reálne vykonávaných v smere vytvorenia vedeckými metódami rasy „vládcov“ a množstva ich obsluhujúcich rás, samorozmnožujúcich sa, funkčne špecializovaných, programovaných a dištančne (technogénne i extrasenzoricky) riadených biomechanizmov.

Tak alebo onak, túžbu ustanoviť v globálnom meradle niečo podobné takejto rasovo-„elitárnej“ rekonštrukcii života Atlantídy, možno vysledovať počas celých dejín terajšej civilizácie. A ono je to vysledovateľné tým jasnejšie, čím vyššie výdobytky dosahuje veda a technológie dnešnej civilizácie. Avšak v dnešnej globálnej civilizácii obnažená vláda „vládcov-pánov“ nad „hovoriacimi nástrojmi“ a otvorené rozdelenie spoločnosti na „vládcov“ a „pracujúce hovädá“, charakteristické pre počiatočné regionálne civilizácie, sa udržať nemohlo .

Nie je vylúčené, že atlantídska „rasa vládcov“ v minulej globálnej civilizácii bezvýhradne kontrolovala nie celú planétu, ale boli regióny, ktoré si zachovali samostatnosť svojho riadenia. V nich počas globálnej katastrofy tiež nie všetci zahynuli. Možno, že i toto je v základe ostrých rozdielov  kultúry pritichooceánskeho Východu a kultúry okolo Atlantického Západu v dnešnej globálnej civilizácii.

Avšak, aj keď ponecháme bokom osobitosti života minulej globálnej civilizácie, tak nesporne hlavné, od čoho odvádza pozornosť teraz panujúci historický mýtus, je: Paralelne s dobou kamennou dnešnej globálnej civilizácie sa rozvíjala civilizátorská misia preživších potomkov minulej civilizácie.

Okrem toho, katastrofa nemusela byť náhla, v dôsledku čoho tí, ktorí sa vážne postavili k prognózam o jej možnosti, sa skôr postarali, aby počas nej prežili a zachovali kultúrne dedičstvo pre nasledovné obnovenie života, normálneho podľa ich chápania. Ak sa k prognózam seriózne postavili aj vládnuce vrstvy, tak boli štátom prijaté organizované úsilia na to, aby sa zabezpečila zrýchlená obnova normálneho (v ich chápaní) spôsobu života po zavŕšení katastrofy.

Biblické a koránické informácie o Noemovej arche, predstavujú v podstate správy o účelovej reakcii na takéto varovné prognózy. Je tiež potrebné mať na pamäti, že aj biblické, aj koránické údaje 520 Vrátane aj na úkor narušenia genetických programov v smere zníženia priemernej dĺžky života „hovoriacich nástrojov“.

o arche sú jednotné v tom, že archa bola dielom opozície vládnuceho režimu minulej civilizácie. Minulá civilizácia bola zámerne zničená Zhora521 pre nevratne zvrátenú morálku a etiku v nej, pretože jej vládnuca „elita“, v ktorej prevládal démonický sTroj psychiky, dosiahla bezvýhradnú vnútrosociálnu moc, stabilnú v postupnosti generácií.

V našej civilizácii vždy vyvstávala otázka, nakoľko dôveryhodné sú zvestovania o Noemovej arche, hoci len preto, že svojimi rozmermi, ktoré sú uvedené v Biblii (Genesis 6:15 - dĺžka 300 lakťov, šírka 50 lakťov, výška 30 lakťov; približne 150 x 25 x 15 metrov – čo je viac ako hlavné rozmery krížnika „Aurora“), archa predčila všetky drevené lode, postavené v dnešnej civilizácii po súčasnú dobu vrátane, a kovové lode väčšieho rozmeru začala dnešná civilizácia stavať iba v 2. polovici 19. storočia.

V posledných niekoľkých rokoch sa v médiach mnohokrát objavili správy, že archa bola nájdena na hore Ararat, ako je aj napísané v Biblii o mieste ukončenia jej plavby. Posledný prehľad informácií na tému o tomto náleze bol publikovaný v „Komsomolskej pravde“ (bacuľke) 20. februára 1998.

Uvádzajú sa svedectvá jedného Turka, ktorého vodil jeho dedo na horu k “posvätnému korábu” ešte v r. 1905. Uvádza sa, že v čase 1. svetovej vojny ruský letec Roskovickij, realizujúc let v oblasti Araratu, na brehu horského jazera objavil polozatopený trup korábu. «Z jednej strany bol jeho trup čiastočne rozobratý a na palube zívali štvorcové dvere so šírkou okolo 6 m. To sa mi zdalo nezvyčajné, veď ani dnes lode nemajú také veľké dvere522» (citát z interview Roskovického, ktorý dal v r. 1939 časopisu „New Eden Magazin“, uvedený „Komsomolskou pravdou“).

Ako sa uvádza ďalej, Rusko organizovalo expedíciu k arche (Ararat sa v tej dobe nachádzal na území, spravovanom Ruským impériom), ktorá sfotografovala a zmerala archu a odobrala vzorky z jej materiálov. Ale po návrate expedície do Petrohradu, už revolučného, sa “podľa niektorých svedectiev” všetko dostalo pod jurisdikciu L.D.Trockého a na jeho príkaz boli členovia expedície a jej materiály zlikvidované.

Potom sa na archu zabudlo dovtedy, pokiaľ nebola druhykrát objavená už vrastená do ľadovca počas leteckého snímkovania vzdušnými vojenskými silami Turecka v r. 1959. Po tomto bolo k arche vyslaných niekoľko expedícií, vrátane nelegálnych. Niektoré nimi nájdené materiály boli vystavené v New Yorku v r. 1985, čo vyvolalo protest Turecka z dôvodu porušenia jeho zákonov o kultúrnych cennostiach. Okrem toho, nejaký objekt na svahu Araratu bol objavený aj kozmickou rozviedkou USA. Keď sa fámy o tomto dostali do spoločnosti a jeden z amerických bádateľov, odvolávajúc sa na zákon o slobode inFormácie, si vyžiadal tieto fotografie, tak mu Ministerstvo obrany poskytlo druhé fotografie, získané leteckým snímkovaním US Air Force v r. 1949 – 10 rokov starších ako materiály tureckých leteckých snímok. Všetky materiály na túto tému, ako sa uvádza, sú uložené v archívoch CIA a oficiálni predstavitelia Turecka mlčia. Publikácie na tému nálezu lodipodobného objektu na Araratskej vrchovine, obsahujúce ilustrácie, sú aj na internete.523

Na základe toho, čo je známe v dejinách dnešnej civilizácie, my sa predsa len pridržiavame názoru, že minulá globálna civilizácia nebola spoločnosťou všeobecnej rovnosti a všeobecnej Lásky. Bola to civilizácia geneticky rozdielnych rás. A minimálne v tej jej časti, na troskách ktorej vznikol súčasný Západ, bolo rozdelenie na rasu „pánov-vládcov” a rasy “pánov-vládcov” obsluhujúcich “hovoriacich nástrojov.”

521 Ponúknutím možnosti, aby zahynula v Božom dopustení.522 Nákladné lode typu Ro-Ro (po rusky „vkladaj-vykladaj“) s horizontálnou nakladacou manipuláciou, s palubnými kormovými dverami takéhoto rozmeru sa objavili až v 60. rokoch 20. stor. ; tankovo-desantné s nosovou platformou takýchto rozmerov – až počas 2. svetovej vojny. Takže v r. 1916 sa bolo čomu čudovať...

523 Niektoré publikácie na túto tému, nájdené na internete, sú prezentované v materiáloch KOB, distribuovaných na CD v časti „Iných autorov“: katalóg „Noemova archa“.

Toto všetko našlo svoje rôznoobrazné pokračovanie v dejinách súčasnej globálnej civilizácie a mnoho v nej objasňuje, a to najmä – v dejinách regionálnej civilizácie, teraz nazývanej Západ, v ranných etapách jej vývoja: Kastové delenie v staroveku v jedných regiónoch – odrážalo snahu potomkov „pánov“,

uskutočňujúcich civilizačnú misiu, zachovať v následníctve generácií geneticky čisté línie a vylúčiť svoje “vyrodenie” pri krížení sa s potomkami bývalých “hovoriacich nástrojov“.

Vzájomné sobáše bratov a sestier, rodičov a detí v žreckých a kráľovských dynastiách v iných regiónoch mali ten istý cieľ – uchrániť geneticky čisté línie “vládcov” v následníctve generácií pred zanesením genetického materiálu „hovoriacich nástrojov“.

Na druhej strane, právo prvej noci a pohlavnej roztopašnosti samcov “vládcov” vo vzťahu k samiciam „hovoriacich nástrojov“ malo rozšíriť možnosti civilizátorov vďaka určitému „vylepšeniu plemena“ civilizovaných, prirodzeným i umelým výberom v postupnosti generácií. 524

S týmito tajomstvami „krvi“ je spojený aj zákaz výskumov v oblasti genetiky, vnútený ZSSR v časoch J.V.Stalina. Nakoľko čiste sionistický internacistický rozvoj revolúcie podľa Marxa a Trockého sa v Rusku nepodaril, tak objavenie sa v tábore protivníka úplne špecifickej informácie о gеnetike obyvateľstva, páni-strojcovia marxizmu-trockizmu (potomkovia starovekých atlantických civilizátorov) uznali za účelné zaraziť. Tým viac, že už v r. 1925 do sovietskej tlače prekĺzli publikácie o možnosti s 90 % spoľahlivosťou určiť analýzou krvi, či jedinec je židom alebo nie (prečo bol záujem o identifikáciu práve takého rozdielu, sa neobjasňovalo, hoci konkrétne takáto selekcia nevyhnutne leží v osnove biblickej rasovej “elitárno“-nevoľníckej doktríny). Zákaz výskumu v oblasti genetiky je svojho druhu analógia anekdoty: «Stierlitz vedel, že dvakrát dva sú štyri, ale nevedel, či o tom vie Müller», rovnako v trocha inej forme: «Globálne majúci moc „Nikto“525 vedel, čo je v genetike jeho „dvakrát dva“, a nechcel, aby sa o tom dozvedeli v regióne, vyšmykujúcom sa z jeho bezvýhradnej kontroly».

Je možné, že tieto genetické osobitosti, zdedené od minulej nespravodlivej globálnej civilizácie, sa prejavujú v tom, čo si mnohokrát v spoločnosti všimli mnohí organizátori kolektívnej činnosti. O tom Henry Ford napísal takto:«Drvivá väčšina si želá zostať tam, kde je postavená. ONI CHCÚ

BYŤ VEDENÍ, CHCÚ, ABY VO VŠETKYCH PRÍPADOCH INÍ ZA NICH RIEŠILI VECI A SŇALI Z NICH ZODPOVEDNOSŤ.526 Preto hlavným problémom nie je to, aby sa našiel zasluhujúci si povýšenia, ale želajúci si ho aj dostať.<…>

...pre väčšinu ľudí je potreba myslieť trestom. Ideálnou sa im zdá práca, nevyžadujúca žiadnu potrebu tvorivého inštinktu527.” 528

524 Aj mnohé grécke báje a povesti sú plné zmienok o potomkoch „nesmrteľných olympských bohov“ so smrteľníčkami – napr. Herkules, Achilova matka Tetis a mnohí iní... – pozn. prekl.

525 Pod menom Nikto sa predstavil Odysseus Polyfémovi predtým, ako mu vypichol jediné oko. Keď sa to udialo a na výkriky Polyféma sa zbehli ostatní kyklopovia, pýtajúc sa, čo tak reve a kto mu ublížil, Polyfémos im odpovedal: „Ublížil mi zákerný Nikto“. Keďže ostatní pochopili, že reálneho páchateľa niet, tak sa spokojne rozišli, zanechajúc Polyféma osamote s jeho žiaľom a vzniknutými problémami...

526 Text pri citovaní zvýraznený nami: t.j. psychicky sú oni otroci, alebo pracujúci, človeku podobný dobytok, ktorý je riadený a za ktorého zodpovedá jeho “majiteľ” pred druhými “slobodnými” “majiteľmi”.

527 Zvýraznený nami: pri takomto postoji k práci, ktorá je v dnešnej civilizácii základom zabezpečenia jej života, pracovník je neodlišiteľný od pracovného dobytka alebo naprogramovaného automatu; ak budeme hovoriť o oblastiach tvorivosti, v ktorých uspela súčasná civilizácia, tak sú to zbrane: prírodou dané zuby a pazúry rozumné zvieratá, pri nadvláde nečlovečieho typa psychiky v spoločnosti, zamenili o niekoľko tisíc rokov za jadrové zbrane a vojensko-kozmické sily.

528 H. Ford „Môj život, moje úspechy“, Moskva, r. 1989, str. 86 a 89. Internetová verzia tejto knihy je uvedená v materiáloch KOB v rubrike „Iných autorov“ v katalógu „Ford“.

Otupujúce pôsobenie systematického školského a vysokoškolského vzdelávania, v mnohom neodlíšiteľného od drezúry, drezírujúcej na riešenie rôznorodých úloh po predkoch zdedenými metódami; vzdelania programujúceho psychiku konkrétnymi vedomosťami a návykmi, no neučiaceho ľudí spolutvoriť, t.j. preciťovať život a samostatne ho ozmysľovať, podľa miery nevyhnutnosti rodiac nevyhnutné vedomosti a návyky v sebe i v kultúre spoločenstva, samozrejme takisto môže mať rovnaké následky, o ktorých písal H. Ford.

Aj keď sa so systémom vzdelávania stretávajú ak nie všetci bez výnimky, tak väčšina, jednako len, nie všetkých vzdelávanie otupuje. Táto skutočnosť, že nie všetci vychádzajú zo školy a VŠ vydrezúrovaní idiómami pre prácu v nejakej oblasti, reálne môže mať aj genetickú naprogramovanosť, zdedenú ešte od minulej globálnej civilizácie.

Po vytvorení, pred asi 7 – 5 tis. rokmi, centier regionálnych civilizácií, veľmi vzdialených od seba, no majúcich mnoho zhodného a spoločného v námetoch doteraz zachovaných mýtov, zvestujúcich o ich vzniku, sa začala expanzia do hraničiacich regiónov. Následkom toho, keď začali vzájomne hraničiť, začala epocha vojen medzi regionálnymi civilizáciami.

Nezávisle na tom, ako ciele týchto vojen chápali a objasňovali vladykovia každého z regiónov, boli to vojny, ktorých objektívnym cieľom v dlhodobej historickej perspektíve bolo vytvorenie jednej globálnej civilizácie tou regionálnou civilizáciou, ktorá zvíťazí vo finále vojen s ostatnými ašpirantmi na to isté.

Počas tejto epochy vojen Egypt skôr, než všetci jeho konkurenti v boji o bezvýhradnú svetovú nadvládu, prešiel od vojen “horúcich” k vojne “studenej” – inFormačnej vojne metódou kultúrnej spolupráce s nimi zotročovanými susedami, ktorých dejinne vytvorivšia sa kultúra pri realizácii kultúrnej spolupráce sa nahrádzala alebo sa zvrhávala cieľavedome agresorom skonštruovanou kultúrou – biblickou kultúrou v našej historickej realite. Ako prejav tohto spôsobu vedenia svetovej vojny, trvajúcej už niekoľko tisíc rokov, vďaka úsiliu tamojších znacharov – následníkov pyramíd a znalostí minulej globálnej civilizácie – vznikla predtým uvedená biblická doktrína skúpenia celého ostatného sveta od globálne bezstarostných a nemysliacich na princípe úžerníctva. Samotný Egypt, ako regionálna civilizácia, takmer umrel pri pôrode tejto doktríny a prebýva dodnes v komatickom stave.

Aby bolo možné realizovať agresiu metódou kultúrnej spolupráce, bol nevyhnutný samo sa reprodukujúci inštrument, nesúci umele a cieľavedome vytvorenú kultúru. Podľa všetkého, vlastné pozorovania a úsilia hierarchovia znacharov Egypta posilnili dedičstvom Atlantídy z oblasti genetických experimentov, selekcií a génového inžinierstva. Pomocným “etnografickým materiálom”529, vybraným pre tento cieľ, boli kočovné kmene, teraz nazývané starohebrejské, žijúce v dobe kamennej530 a zabrané do egyptského zajatia. Stali sa chrámovými, a nie štátnymi otrokmi alebo otrokmi súkromných osôb: t.j. stali sa majetkom hierarchie strážcov znalostí a návykov, nazývajúcich sa kedysi “žrectvom” bez akýchkoľvek k tomu dôvodov v ich nasledujúcej činnosti.

Potom, počas sinajského “pochodu”, na osnove tohto “etnografického materiálu” bolo vyšľachtené špeciálne plemeno ľudí – nositeľov biblickej doktríny. Historicky sa vyvinulo do dnešného židovstva, absorbujúc počas stáročí do seba aj množstvo prozelytov (cudzincov z iných kmeňov, ktoré prijali judaizmus – niekedy aj celé kmene, ako to bolo s Chazarmi).

529 Termín získaný z niektorých dokumentov súčasných demokratov.

530 Ako zvestuje Starý Zákon, obrezanie sa robilo kamennými nožmi: „Vtedy Zipporah (Sipora, Cippóra), vezmúc kamenný nôž, obrezala predkožku syna svojho a, hodiac k nohám jeho, riekla: Si mojim pokrvným ženíchom!“ (Exodus, 4:25).

A ak starozákonno-talmudistický judaizmus mnohokrát tvrdí, že “národy Zeme” sú v podstate zvieratá v ľudskej podobe, tak to možno chápať ako znak toho, že majiteľom judaizmu oddávna bola známa v „národoch Zeme“ množstevná prevaha zvieracieho sTroja psychiky v skôr definovanom zmysle tohto termínu (pozri koniec Podkapitoly 3.4 Kapitoly III). Ale ani u Bibliou do funkcie rasy “vládcov” vymenovaných sa niet čím pýšiť: hierarchia znacharov starovekého Egypta odchovala historicky reálne židovstvo presne tak, ako sa teraz šľachtia plemená dobytka, dopredu si zadajúc plne definované požiadavky. Pre realizáciu zamýšľaného svetového projektu muselo židovstvo ako celok spĺňať dve základné takticko-technické požiadavky: Aby v ňom početne prevládal sTroj psychiky autonomného biorobota a biorobota, dištančne

riadeného prostriedkami extrasenzoriky, v ktorom kultúrne podmienené programy správania sa potláčajú inštinkty. To v masovej štatistike malo zabezpečiť prevahu väčšiny jedincov-biorobotov nad jedincami-nositeľmi zvieracieho sTroja psychiky v procesoch konfliktov s dostatočne dlhým trvaním, v ktorých inštinktívne krátkodobé programy správania sa, prevládajúce u zvieracieho stroja psychiky, strácajú efektívnosť. Dosiahnutý úspech v tejto oblasti následne zrodil názor o osobitej intelektuálnej a kultúrnej - nadľudskej – prevahe židov nad ostatnými.

Aby sa majitelia globálneho projektu a ich potomkovia mohli skryť v sociálnom prostredí tejto rasy „pánov“ potom, ako projekt bude pripravený v medzinárodných rozmeroch, a národy, v ktorých početne prevláda zvierací sTroj psychiky, budú riadiaco závislé na „pánoch“ na základe im zavedenej biblickej kultúry. Je možné, že nejakým spôsobom bola zabezpečená aj genetická nezmiešateľnosť majiteľov projektu s ich židovskou kuklou biorobotom. V každom prípade, noviny “Nový Peterburg”, 6.2.1997 v článku “Všetci rabíni sú od jedného predka“ uvádza nasledujúce: «Skupina výskumníkov z Izraela, Kanady, Anglicka a USA, vykonajúc veľa práce, publikovala jej výsledky v časopise “Nature”. Preštudujúc genetický materiál rabínov v komunitách židov-aškenázi (Stredná a Východná Európa) a sefardov (Južná Európa), sa presvedčili, že všetci duchovní, dokonca aj oddávna rozdelených spoločenstiev, pochádzajú od jedného predka po mužskej línii. Genetický rozdiel medzi rabínmi a ich pasenými v miestnej komunite je omnoho väčší, ako rozdiel medzi rabínmi navzájom vzdialených diaspór».

V priebehu celej nasledujúcej histórie skutoční majitelia židovstva neraz boli nútení vybrakovať531

množstvo osôb, genealogických línií a takmer celých stád biorobotov preto, aby židovstvo nezmenene vyhovovalo uvedeným len dvom hlavným takticko-technickým požiadavkam na inštrument agresie.

Posledné takéto brakovanie židov, “zdivočelých” z pohľadu ich majiteľov, bolo nazvané “holokaustom”; bolo vyvolané snahou mnohých židov v Európe emancipovať sa v tých národoch, v prostredí ktorých žili; to znamená vedomým alebo podvedomým úsilím stať sa rovnakými, ako aj všetci ostatní ľudia.

Uvedené tvrdenie o civilizátorskej misii a prostriedkoch jej realizácie sa mnohým môže zdať divokým, ale aj tak, ak si zoberieme publikácie na tému záhad histórie, monografie triedy “Celosvetové dejiny”, školské a vysokoškolské učebnice, napísané bez akýchkoľvek “hlúpych vtipov” na osnove interpretácie údajov archeológie a zachovaných kroník, tak možno uvidieť veľmi špecifické osobitosti takýchto publikácií. Prakticky všetky mýty regionálnych civilizácií staroveku bez výnimky hovoria o tom, že ich vznik

bol podmienený prišelcami spoza mora (alebo z kozmu), osvietencami, ktorí učili divochov - zberačov a lovcov - poľnohospodárstvu, remeslám, základom štátneho riadenia. Potom civilizátori buď zomreli, alebo boli zabití, alebo opustili svojich zverencov; niekedy na tomto odstránení prišelcov-civilizátorov prijímali účasť zlí “bohovia”, taktiež sa snaživší realizovať civilizačnú misiu, stanúc sa následníkmi dobrých “bohov”, ktorí ju začínali.

531 Vybrakovať, brakovanie, brakácie – slová, zaužívané v chovateľskej praxi chovu dobytka, znamenajúce: vyradenie nevhodných kusov z chovu, s následným odoslaním na bitúnok – ako živé kusy nespĺňajú naň kladené požiadavky, tak poslúžia aspoň ako jatočné kusy. - pozn. prekl.

V priebehu celých dejín mnohí myslitelia identifikovali globálne nadštátne riadenie na základe všeobecne známych faktov, ktoré kultivovaný historický mýtus predstavuje ako navzájom nesúvisiace bezpríčinné divočinky alebo zhody náhod, nijakým spôsobom nevplývajúce na život väčšiny: «Táranina: Antarktída na mape 15. storočia, tri storočia pred jej objavením F.F. Bellingshausenom a M.P. Lazarevom, no čo ťa je v 21. storočí po takej mape? - učiť sa, pracovať, a tak podobne je potrebné, a nie zaoberať sa nezmyslami». Таkéto fakty zistenia globálneho riadenia sú zafixované v literatúre dnešnej civilizácie: od novozákonných správ o “kniežati tohto sveta”, ktorý rozdeľuje moc nad štátmi, ponúknuc ju napríklad aj Kristovi532; v súčasných vedeckých stroho dokumentovaných monografiách, takých ako kniha amerického politológa Ralpha Eppersona “Úvod do pohľadu na Históriu ako na Sprisahanie” alebo odhalenia Rerichov o mnohovekej činnosti Svetovej vlády533.

Кultivovaný historický mýtus zakaždým vyjavené globálne nadštátne riadenie, prejavujúce sa v podpore „elitárno“-otrokárskych poriadkov, pripisoval v minulých storočiach buď Bohu, alebo diablovi, vymenovanému majiteľmi mýtu do funkcie “kniežaťa tohto sveta”, a iné označoval ako schizofréniu. Pritom majitelia mýtu bedlivo odstraňovali z učebnej literatúry dejín správy o takých faktoch, ako mapy Piri Reisa, o staroegyptských a iných “historických anomáliach”, a takisto aj inFormácie o činnosti rádov a ostatných systémov zasvätenia, realizujúcich nadštátne riadenie v súlade s ich koncepciou reštaurácie Atlantídy. Najzjavnejším príkladom posledného sú Starý a Nový Zákon v ich historicky vytvorivších sa vydaniach – v minulosti povinné učenie pre všetkých – v ktorých “žrectvo” Egypta a členovia Sanhedrinu (židovskej veľrady)* sú predstavení výlučne ako súkromné osoby, slobodné vo svojom správaní, a nijako nemajúce zviazané ruky i nohy disciplínou hierarchií systémov zasvätenia a prerozdelenia moci. To protirečí reálnej praxi činnosti takýchto štruktúr, očividnej aj v dnešných dňoch v činnosti hierarchií cirkví a strán (napr. KSSZ, KSRF).

Ak sa spoločnosti aj ponúka “alternatíva” k dominujúcemu historickému mýtu, tak je to niečo na spôsob teórie „passionarnosti“ L.N.Gumiljova, kde všetky nepríjemnosti sú “zákonom prírody, za ktorý ľudia morálnu zodpovednosť nenesú”; alebo ponuka vonkajšej kurately medzi ľuďmi žijúcimi “dobrými prišelcami”, ktorých opatera má zameniť minulú i dnešnú kuratelu „zlých

532 Ako tvrdia, grécke texty Nového Zákona uvádzajú odpoveď Krista “kniežaťu”: “Nasleduj ma...” – odlišnú od panujúcich ruskojazyčných a západných textov: “Odíď odo Mňa, satan...” Analogická podľa zmyslu je odpoveď: “Poď za mnou, satan...” – ktorá je obsiahnutá v cirkevno-slovanskom texte Nového Zákona (Matúš, 4:10) v “Ostrožskej Biblii” prvovydavateľa Ivana Fjodorova, čo jasne poukazuje na vzťah Krista ku “kniežaťu” ako k podvodníkovi, ktorému Ježiš ponúka svojou odpoveďou možnosť napraviť sa. To podrýva cirkevnú doktrínu o reálnej moci “kniežaťa tohto sveta”, potvrdzujúc koránické tvrdenie o predurčení človeka byť námestníkom Božím na Zemi i o neprítomnosti u satana akejkoľvek reálnej moci nad ľuďmi s výnimkou tých, ktorí si ho sami svojou zlou morálkou vybrali za svojho pána.

Smerovanie zmien textu v ruskojazyčnej Biblii od čias Ivana Fjodorova hovorí samo za seba a nie v prospech “ruskej” “pravoslávnej” cirkvi.

533 «Medzinárodná vláda nikdy nepopierala svoju existenciu. Neodhaľovala sa manifestami, ale činnosťami, ktoré nechýbajú ani v oficiálnej histórii. Možno menovať fakty z francúzskej i ruskej revolúcie, a taktiež z anglo-ruských a anglo-indických vzťahov, keď samostatná ruka zvonku zmenila beh udalostí. Vláda neskrývala prítomnosť svojich poslov v rôznych štátoch. Samozrejme, títo ľudia sa z dôstojnosti Svetovej Vlády nikdy neskrývali. Naopak, boli na očiach, navštevovali Vlády a boli videní množstvom ľudí. Literatúra zachováva ich mená, prikrášlené fantáziou súčasníkov.

Nie tajné spoločnosti, ktoré sa tak boja Vlády, ale konkrétne osoby, posielané príkazom Neviditeľnej Medzinárodnej Vlády. Každá falošná (nepravá) činnosť je v rozpore s medzinárodnými úlohami. Zjednocovanie národov, ohodnotenie tvorivej práce, a taktiež stúpanie vedomia sú schvaľované Medzinárodnou Vládou ako najnaliehavejšie opatrenia. A ak budeme sledovať opatrenia Vlády, tak ju nikto nemôže obviniť z nečinnosti. Fakt existencie Vlády neraz prenikal do vedomia ľudstva pod rôznymi pomenovaniami.

Každý národ sa navštevuje len jedenkrát. Posolstvo býva iba jeden raz za storočie – to je zákon Archatov (Arahantov –-> Arahant – Ten, ktorý je hoden; Ten, kto dosiahol dokonalosti človeka)*. Zameranie javu Neviditeľnej Vlády podlieha vzťahu (korelácii) svetovej evolúcie, pričom do osnovy záverov sa dávajú presné matematické výpočty. Niet osobného želania, ale nemennosť zákonov matérie. Nechcem, ale viem. A preto riešenie pri vlnení toku je vždy nemenné.

Možno vystúpiť na horu zo severu alebo z juhu, no samotný výstup zostáva nemenný.» (“Agni Jóga”, Samara, vydanie r. 1992, str. 292 – “Znaky Agni Jógy”, bod 32)

prišelcov“ z kozmu; alebo ponuky pasívne, neprotiviac sa zlému, v pokore voči moci „spoliehať sa na Boha“.

Je jasné, že monografie typu “Celosvetová história” môžu byť dvojaké: po prvé - opis globálneho historického procesu ako jediného celostného procesu, zahŕňajúceho vzájomnými väzbami množinu regionálnych historických procesov; po druhé – opis celého súhrnu regionálnych historických procesov prakticky bez akejkoľvek väzby medzi nimi, čo vylučuje videnie celostného globálneho historického procesu tými, ktorí nie sú spôsobilí samostatne preciťovať a ozmysľovať život spoločnosti.

Všetky vyššie vymenované osobitosti učení typu “Celosvetová história” v súhrne zabezpečujú určitú naprogramovanosť správania sa v spoločnosti u nositeľov zvieracieho sTroja psychiky a nositeľov sTroja psychiky biorobot, čo zabezpečuje ich sociálne správanie, pri ktorom oni nevidia tyraniu nadštátneho globálneho riadenia a jeho aktuálne a dlhodobé ciele, alebo vzťahujú všetky tieto procesy výlučne k nepochopiteľnému “božiemu úmyslu - prozreteľnosti”.

Všetky “Celosvetové histórie” dnešnej civilizácie patria k druhému druhu, v ktorom pre stromy nevidieť les: množstvo lokálnych procesov, no niet celého. Následkom toho väčšina ich čitateľov má neadekvátnu predstavu o osobitostiach spoločenského riadenia v štátoch, patriacich k regionálnym civilizáciam a zostávajú v názore, že nadštátne riadenie, a tým viac vnútrosociálne riadenie globálneho historického procesu neexistuje, a proces prebieha sám osebe, náhodne, a nie v smere plne definovaných cieľov riadenia. A neefektívnosť Ligy národov a OSN ho iba presviedča o správnosti názoru o nemožnosti globálneho riadenia, keď sa snaží posudzovať možnosti a nemožnosti globálneho vnútrosociálneho riadenia na základe úplne prevrátených pojmov o riadení vo všeobecnosti.

Absencia pojmov, predstáv u neho o riadení vo všeobecnosti skutočne neumožňuje posudzovať možnosti alebo nemožnosti realizácie veľmi špecifického globálneho vnútrosociálneho riadenia, čo on aj stotožňuje s pravdivosťou názoru o neprítomnosti – neexistencii takéhoto vnútrosociálneho riadenia videním akoby „jeho principiálnej nemožnosti“.

Tak sa kultivuje historický mýtus o bezcieľnom, neriadenom priebehu globálneho historického procesu od doby kamennej až po súčasnosť, napriek množstvu dejinných faktov, ktoré hovoria o tom, že od začiatku je v globálnom dejinnom procese prítomná civilizátorská misia, a to nie jedna, z ktorých každá sleduje plne definované a v mnohom vzájomne sa vylučujúce globálne ciele.

Konkrétne, ak sa na svahoch Araratu skutočne zachoval staroveký koráb, tak skrytie inFormácie o ňom patrí k prúdu pokusov skryť civilizátorské misie v dejinách dnešnej civilizácie. Ak je to falzifikácia, t.j. na svahoch Araratu niet ničoho podobného, a preto tam naozaj niet čo ukázať, tak ide o nabíjanie biblického historického mýtu, na osnove ktorého sa realizuje reštaurácia démonických poriadkov minulej globálnej civilizácie, zahynuvšej v katastrofe.

Námietky voči účelovému riadiacemu charakteru priebehu globálneho historického procesu na vnútrosociálnej úrovni majú hysterický charakter a, ak je to možné, tak charakter nemilosrdných represií proti tým, ktorí sa pridržiavajú takéhoto názoru. Ale nikto a nikdy sa nepodujal na to, aby dokázal: lživosť správ o zániku Atlantídy; falšovanie rannostredovekých máp so zobrazením Antarktídy a oboch Amerík (mapa Piri Reisa

nie je jediná534);

534 Podrobnejšie pozri G. Hancock: “Stopy bohov”, hlava 1.

falzifikáciu obeliskov na Mesiaci, ktorých plán rozmiestnenia podľa fotografií “Lunar Orbiteru”535

zrkadlovo opakuje plán rozmiestnenia pyramíd v Gíze v Egypte a pod. Keďže takýto rozsiahly faktologický materiál, chronologicky rozdelený do celého obdobia dejín terajšej globálnej civilizácie, dokonca aj v prípade jeho falzifikácie, je vyjadrením globálneho nadštátneho riadenia, no o niečo odlišného od toho, o ktorom predovšetkým je reč v tejto práci.

Keďže systematické konanie, minimálne ako nedávanie na plagáty a maximálne ako skrytie globálneho nadštátneho vnútrosociálneho riadenia a určitej civilizátorskej misie, nie je bezcieľné, tak to vedie k otázke o charaktere vzájomných vzťahov civilizátorov a civilizovaných.

Ako je známe z dejín, vzťahy “zaostalých” a “nositeľov pokroku” sú už personifikované dvoma epizódami kontaktu “civilizovaných” a “divochov”: аnglického kapitána Jamesa Cooka (1728 — 1779), «divosi» rýchlo zjedli, a, ako každý obed,

načisto naň zabudli, ak nie k večeri, tak k nasledujúcemu obedu536; N.N.Miclouho-Maclay (1846 — 1888) žil niekoľko rokov medzi Papuáncami, a po viac ako 100

rokoch si ho v tomto národe všetci ešte pamätajú a jeho menom nazývajú deti.

Sú dôvody predpokladať, že tak rozdielny osud dvoch bádateľov je podmienený nie až tak odlišnou kvalitou “divochov”, ako odlišnou kvalitou tých civilizátorských misií, na realizácii ktorej sa každý z nich účastnil. Ako je známe, Veľká Británia v priebehu niekoľkých storočí vybudovala globálne koloniálne impérium, v ktorom za prvotriedneho človeka bol uznávaný iba anglosas, a na domorodé obyvateľstvo Austrálie ešte v 2. polovici 19. storočia usporadúvali hony, ako na divú zver; a dokonca ani potomkovia Holanďanov neboli uznaní za prvotriednych ľudí počas búrskej vojny.

To znamená, že v podstate James Cook padol ako obeť sebaobrany proti agresívne zlovestným civilizátorom. V.S.Vysockij, stanúc sa narkotizovaným, a preto zvrátene chápajúcim biorobotom (s ktorého abstraktným humanizmom sa mnohí jeho fanúšikovia naháňajú posledných dvadsať rokov, ako pitomci s torbou na písanie) slovami piesne, venovanej tejto epizóde “Za čo Aborigéni zjedli Cooka? - mlčí veda”: “hodil GAĎJUKA (jedovatého hada)* – i niet Cooka” - takto vyjadril svoju pokoru a spolupatričnosť rovnakej civilizačnej misii, ku ktorej patril aj zjedený James Cook.

Jednako, uvedené príklady sa vzťahujú k osobnému styku-komunikácii predstaviteľov rôznych kultúr. Ale v dejinách dnešnej globálnej civilizácie bol vznik jednej z regionálnych civilizácii pamätný aj pre všetky ostatné regionálne civilizácie. Reč je o koránickej civilizácii, v ktorej toho človeka, ktorý vyplnil civilizačnú misiu, tiež spomínajú s vďačnosťou a hlbokou úctou. Pritom treba mať na pamäti, že Mohamed uskutočňoval civilizačnú misiu netajac ju, vo všetkých prípadoch jasne nazýval, čo konkrétne je Dobro a čo Zlo v konkrétnych situáciach v živote spoločnosti. Inými slovami, on realizoval civilizátorskú misiu odlišnú od tej, v ktorej sa od čias doby kamennej “rasa vládcov”, súc neschopnou k zjavnej vláde nad otrokmi, snaží realizovať skryté panovanie, maskované pred tými, ktorým sa snažia vnútiť otrocký údel. Realizovanie civilizátorskej misie, ku ktorej patril Mohamed, zjavnej alternatívy k biblickej doktríne reštaurácie Atlantídy, takisto možno vysledovať od dobiblických i od predpotopných čias.

535 V ZSSR boli tieto fotografie publikované v časopise „Technika mládeže“ No. 5, 1969  (pozri archív s odkazmi: http://technica-molodezhi.ru/docs/Archive/TM_05_1969 alebo http://www.netbook.perm.ru/tm4.html. V tom istom časopise v 1960-tych rokoch v sérii “Antológia tajomných prípadov” bolo publikované značné množstvo inFormácií, rozbíjajúcich historický mýtus, ktorý v rovnakom čase nafukoval školský a vysokoškolský program o histórii. V jednom z čísiel boli publikované aj mapy Piri Reisa (r. 1513) so zobrazením Antarktídy bez ľadu. Správnosť zobrazenia pobrežných línii na nich bola potvrdená seizmickým prieskumom len niekoľko rokov po obrátení záujmu vedy v 20. stor. k analýze týchto máp.

536 Ak chceme byť viac presní, tak v správe o jednej z neskorších ruských plavieb okolo sveta sa stále ešte hlási o ostrovnom starcovi, ktorý sa hrdil tým, že on “je sídlom veľkého palca pravej nohy kapitána Cooka”. No túto spomienku na starý obed najskôr zo všetkého podporovali nasledujúci návštevníci Havaja, prejaviac záujem o osud kapitána Cooka.

Všetko toto – vzhľadom na koránické oznámenia – označuje, že minulá globálna civilizácia bola zničená Zhora537, už vôbec nie na to, aby o niekoľko tisíc rokov následníci vládnucej “elity” Atlantídy obnovili v globálnom merítku predchádzajúce rasové “elitárno”-nevoľnícke poriadky, pomenujúc ich “nový svetový poriadok” (New World Ordner – NWO)*. Inými slovami, dnešná globálna civilizácia, vytvorená súborom regionálnych civilizácií, predstavuje vo vzťahu k dĺžke života generácie dlhodobý prechodný proces od objektívne pomýlenej, skazenej, antiľudskej Atlantídy k civilizácii ľudskosti všetkých. V tomto prechodnom procese nie je iba známa, podľa prevládajúceho historického mýtu, zmena spoločensko-ekonomických formácií, ale aj menej nápadná zmena rozdelenia obyvateľstva v závislosti od sTroja psychiky jednotlivcov, tvoriacich spoločnosť.

V súvislosti s tým je treba podrobnejšie preskúmať tématiku, zmienenú na konci Podkapitoly 3.4 Dostatočne všeobecnej teórie riadenia. Mnohým je známa legenda o gréckom filozofovi Diogénovi (okolo r. 400 – okolo r. 325 pred n.l.), ktorý, ako hlása legenda, žil v sude, cez deň chodil po meste s lampášom a na otázku “načo je mu cez deň lampáš?” odpovedal prosto: “Hľadám Človeka...”538.

Táto legenda po stáročia putuje z jednej učebnice do druhej, ale do dnešného dňa Diogéna, mnohí, čo o ňom počuli, vnímajú ako “mestského blázna” starovekej Sinopy, podobne tomu, ako začiatkom tohto storočia obyvatelia Kalugy, zabravší sa do svojich záhrad, považovali za “mestského blázna” K.E.Ciolkovského. Diogénes však vyšiel so skutočne dôležitou otázkou v živote spoločnosti.

Jej podstata spočíva v tom, že správanie jedinca biologického druhu, nazývaného teraz Človek rozumný (Homo Sapiens s.)*, občas bez akýchkoľvek k tomu dôvodov v správaní sa väčšiny predstaviteľov tohoto druhu, sa vytvára na základe vzájomnej interakcie: vrodených ininštinktov a nepodmienených reflexov, bezmyšlienkovitého automatického odpracovania zvykov a osvojených návykov správania v

situáciach-podnetoch, rozumového vypracovania svojho správania na osnove zapamätanej a znovu prichádzajúcej

inFormácie, intuície, prekračujúcej hranice inštinktívneho a rozumového, odporúčania ktorej môžu byť

následne pochopené rozumom.

Hoci v psychike všetkých ľudí je všetko toto tak, či onak prítomné, tak u rôznych ľudí tieto komponenty interagujú medzi sebou rôzne. V závislosti od toho, ako sú všetky tieto komponenty hierarchicky organizované v psychike jedinca, možno hovoriť o sTroji psychiky každého z nich. Možno odhaliť nasledujúce základné typy sTroja psychiky jedincov:

Sú ľudia, ktorých správanie sa je podriadené inštinktom, rozum obsluhuje inštinktívne potreby a snaží sa tejto službe prispôsobiť intuíciu.

Sú ľudia, ktorých rozum slúži inštinktom, ale ktorí systematicky odmietajú svoje intuitívne chápanie, alebo sú úplne bez intuície.

Sú ľudia, ktorých rozum nie je nevoľníkom inštinktov, ale opíjajúc sa svojou nezávislosťou na nich, odvrhuje intuitívne vnuknutia, alebo sú intuície zbavení.

Sú ľudia, ktorých rozum sa vo svojom rozvoji opiera o inštinkty, počúva intuitívne vnuknutia a stavia svoje správanie na tejto osnove.

Ale i to ešte nie je všetko. Jedincom, utvárajúcim spoločnosť a jej podmnožiny, je vlastné tvorenie kolektívnej psychickej činnosti a táto kolektívna psychická činnosť môže byť vo všeobecnosti iba dvojaká:537 Daním jej možnosti zahynúť v Božom dopustení.

538 Aby sa nepriťahovala k problému pozornosť, tak „Encyklopedický slovník“, odkiaľ sme vzali dátumy jeho života, túto odpoveď neuviedol, ale viditeľne, v cieľoch boja s nacionalizmom poznamenal, že Diogénes sa pokladal za „občana sveta“, t.j. Kozmu, po grécky za „kozmopolitu“.

v jednom prípade k chybám, vykonaným jednym jedincom, sa pridávajú chyby spáchané druhými. Balvan množstva ich chýb narastá a ťaží spoločnosť dovtedy, pokiaľ ona nezhynie pod jeho tiahou, alebo pokiaľ nezačne vytvárať kolektívnu psychickú činnosť druhého typu.

V druhom prípade chyby, vykonané jednym jedincom sa odstraňujú alebo kompenzujú druhými jedincami, ale pritom sa každý stará o to, aby sám páchal menšie množstvo chýb, aby nezaťažoval druhých nevyhnutnosťou odstraňovania ich následkov.

No okrem toho sa jedinci môžu líšiť aj podľa vzájomných vzťahov ich individuálnej psychiky s kolektívnou, nimi plodenou. Pritom jedinec je: buď nevoľníkom kolektívnej psychickej činnosti, a vtedy je to - stádovitosť; alebo slobodným spoluúčastníkom kolektívnej psychickej činnosti, ale pritom vo vzťahu k jednej

stádovitosti, možno, vystupuje ako pastier, súc neslobodným nejako ináč. Takisto je potrebné mať na pamäti, že aj “stádovitosť” i “kolektívna sloboda”, v závislosti od charakteru inFormačných procesov v nich, môžu plodiť jak “lavínu nešťastí a chýb”, tak aj nejaké bezchybné fungovanie kolektívu celkovo.

To znamená, že teoretické znalosti a osvojené praktické návyky (teoreticky formalizované i neformalizované) sú iba “prídavkom” k sTroju psychiky jedinca. Inými slovami, ľudská dôstojnosť sa vyjadruje nie vo vzdelaní, znalostiach a návykoch, ale v určitom sTroji psychiky. Okrem toho, hoci mnohí jedinci počas celého svojho života prebývajú v nejakom jednom sTroji ich psychiky, tak mnohí iní počas života menia sTroj svojej psychiky nezvratne a viackrát. Taktiež je aj mnoho tých, ktorých sTroj psychiky sa viackrát, ale zvratne mení nielenže v priebehu ich života, ale aj počas jedného dňa.

Tiež je rozmanitý aj zrod kolektívnej psychiky množinami jedincov: existujú jedinci, ktorých príspevok do kolektívnej psychiky je vždy nasmerovaný na to, aby ju pretvorili do “lavíny chýb a pohrôm” nezávisle na ich vôli a zámeroch; existujú jedinci, ktorí vždy pracujú na podpore bezchybného súladu; existujú jedinci, ktorým je vlastné i to i ono - v závislosti od ich nálady v danom časovom momente, od vonkajších okolností a personálneho zloženia ich okolia.

Sú dva uhly pohľadu. Jeden tvrdí, že všetky osoby druhu Človek rozumný (Homo Sapiens sapiens)*, bez ohľadu na okolnosti pôvodu a ich úspechov v oblasti osobného rozvoja – sú ľudia. Druhý tvrdí, že v kvalite ľudí sú iba tí, ktorí majú tie alebo iné určité kvality: pôvodom od predkov vrodené kvality, osvojené návyky a znalosti a pod. Všetci ostatní, ktorí ich nemajú, sa ľuďmi nestali.

Druhý uhol pohľadu, hoci aj pre mnohých neprijateľný, má v sebe reálne základy, ktoré je neprípustné ignorovať v živote ani v osobnom styku, a tým viac ani v politike, dotýkajúcej sa života mnohých generácií. V spoločnostiach dnešnej globálnej civilizácie sú reálne prítomní na blaho zameraní netrpezlivci , ktorí prejavujúc tento špecifický druh hlúposti, sa zhromažďujú do stajne. Keď takéto stajne, idúc hlava-nehlava - na nič sa neobzerajúc, získajú štátnu alebo inú moc nad spoločnosťou a začínajú realizovať svoj abstraktný humanizmus pod heslom všeobecnej rovnosti práv, poskytovaných “práve teraz”, tak to vyúsťuje do lavíny všemožného zlo-dejstva preto, lebo rozdiely v sTroji psychiky jedincov predsa len reálne existujú539. Tieto rozdiely v sTroji psychiky plodia vzájomne sa vylučujúce chápanie každého z množstva jedincov konkrétneho dobra a konkrétneho zla, alebo celkovo absenciu takéhoto ich určitého chápania. To vedie k vnútrospoločenským konfliktom množiny človeku podobných živočíchov, biorobotov, svojvoľných démonických individualistov, i v každej historickej epoche stanúvšich sa ľudí, v súhrne tvoriacich spoločnosť.540

539 Viď. napáchané škody v našich krajinách po všeobecnej amnestii, vyhlásenej pseudohumanistom V. Havlom po jeho prezidentskej inaugurácii. – pozn. prekl.

540 Spoločnosti v ich historickom vývoji sa odlišujú jedna od druhej nielen kultúrnou svojráznosťou každej epochy, ale aj proporciami, v ktorých sú reprezentované predtým nazvané psychické typy a ich podtypy.

Takéto druhy konfliktov, podmienené rozdielom v správaní sa, v ktorom sa vyjadruje každý z v spoločnosti existujúcich sTrojov psychiky, sa potláčajú alebo eliminujú inštitútmi spoločenského samoriadenia prostriedkami rôzného druhu: “uspať”, umelo vytvoriť záujmy pre konfliktné skupiny mimo sféry konfliktu, fyzicky izolovať od spoločnosti alebo zničiť jednu alebo viac strán, zúčastňujúcich sa v konflikte.

Ak rozlišujeme v živote sTroj psychiky jedinca v skôr uvedenom zmysle tohto termínu, v každom z množstva skôr diskutovaných variantov, tak pod tlakom objavujúcich sa okolností musíme opustiť názory o tom, že všetky osoby druhu Človek rozumný (Homo Sapiens sapiens)*, už len faktom spolupatričnosti k tomuto biologickému druhu, konali (a boli poskladaní) ako ľudia.

Ale, aby sme si v zatemnení mysle nezlomili väz pri popieraní dôstojnosti človeka u kohokoľvek z ľudí, je nevyhnutné sa konkrétne vyhraniť takisto v druhom uhle pohľadu. Predovšetkým je nutné poznamenať, že odopieranie ľudskej dôstojnosti na základe pôvodu od určitých predkov, osvojenia návykov a znalostí v živote, sa v dejinách nepotvrdzuje.

Kastový systém, určujúci akoby mieru ľudskej dôstojnosti všetkých jedincov v spoločnosti, sa zrútil, aj keď pôvodne niekto správne rozdelil ľudí do kást v závislosti od ich schopností a návykov. V rodinách vyšších kást sa rodili tí, ktorí si nemohli osvojiť sebadisciplínu, návyky a znalosti, nevyhnutné pre činnosť v spoločnosti; vyrástli tak, že nemali osobné kvality, ktoré boli kedysi položené do základu kastového delenia; a v rodinách nižších kást sa rodili tí, ktorí vyrastúc mali osobné kvality, vyhlasované ako neoddeliteľné vlastnosti vyšších kást; rodili sa tí, ktorí si mohli osvojiť “vyššie” znalosti a návyky, no ktorým to “vyššie” kasty nedovoľovali, popierajúc ich právo na to kvôli pôvodu. Kasty sa v podstate zmiešali, hoci sa zachovali kasty podľa formy a “nastúpila Kali Yuga”.

Potom podobne padol otrokársky a stavovský systém, kde nebolo nepriechodných kastových hraníc, kde hranice stavov boli priepustné prinajmenšom v štatistickom zmysle: t.j. bolo všeobecné pravidlo, no boli aj viac či menej početné výnimky z neho.

Počas celých dejín predstavitelia prostého národa opakovane a všade ukazovali “lepším ľuďom”, utláčajúcim prostý národ, že ani oni nie sú lykom šití, a môžu robiť prakticky všetko lepšie ako aristokrati: bojovať – Spartacus, S.T.Razin, E.I.Pugačev, S.O.Makarov, M.V.Frunze, G.K.Žukov a mnohí ďalší; robiť vedu – M.V.Lomonosov, D.K.Maxwell, T.A.Edison; vytvárať umelecké diela – I.E.Repin, S.A. Jesenin, G.V.Sviridov; robiť veľkú politiku – A.D.Meňšikov, A.Hitler, V.M.Molotov, L.M. Kaganovič.

Nech by sa ktokoľvek staval voči vymenovaným a mnohým iným predstaviteľom prostého národa ako k ľuďom, pokladajúc jednych za výtvory pekla a druhých za najlepších predstaviteľov ich národov, tak vo svojich oblastiach činnosti všetci fungovali minimálne nie horšie, než predstavitelia im súčasnej “elity”. Na druhej strane, ak sa obrátime na kroniky, zvestujúce o činoch “významných predstaviteľov elity”, vždy prisudzujúcej plnú dôstojnosť človeka len pre seba, tak mnohí z jej predstaviteľov narobili toľko ohavností, že hovoriť u nich o dôstojnosti človeka sa nedá.

Ak sa pozrieme na organizáciu psychiky jedinca a jeho účasť v kolektívnej psychike, tak mnohé sa v tejto problematike odhaľuje veľmi svojsky.

Vo všeobecnosti sú dospelým, bez ohľadu na ich pôvod, vlastné vrodená a kultúrne podmienená zložka psychiky. Obe sa prejavujú v správaní sa jedinca. Pritom u rôznych jedincov a v rôznych časových intervaloch môže byť správanie podriadené buď inštinktom, alebo sociálne podmieneným zvykom (ako aj inštinkty, zabezpečujúce bezduché automatizmy správania), alebo rozumovému

tvorivému chápaniu sveta každého, alebo vychádzajúce za hranice chápaného: vlastnej intuícii; vedeniu Zhora, alebo posadnutosti (v inkvizítorskom zmysle tohto slova).

V ideále musí byť človek slobodný od posadnutosti a všetko ostatné - inštinkty, zvyky, rozum a intuícia – v jeho psychike musí byť vo vzájomnom súlade – harmónii a napomáhať jedno druhému v zabezpečení správania sa človeka v živote tak, aby nebolo konfliktov s Vyšším Zámerom.541

Pritom je zrejmé, že inštinkty, rozum a intuícia sú javy rôzneho hierarchického poriadku v organizácii správania sa človeka na základe i v priebehu jeho psychickej činnosti. Z nášho pohľadu – pre človečí sTroj psychiky – je normálne, ak vrodené reflexy a inštinkty sú základom, na ktorom sa buduje tvorivo rozumové správanie; normálne je, keď intuícia poskytuje inFormáciu, ktorú možno pochopiť prostredníctvom intelektuálnej činnosti. To jest, pre človečí sTroj psychiky jedinca je normálne, keď v jeho hierarchii je intuícia nad rozumom, rozum nad inštinktmi a všetko to spoločne zabezpečuje prebývanie človeka v lade s biosférou Zeme, Vesmírom i Bohom.

Taktiež je človečiemu sTroju psychiky vlastné nasledovné: človek nie je nevoľníkom kolektívnej psychickej činnosti a kolektívna psychická činnosť nositeľov človečieho typu sTroja psychiky prebieha tak, že chyby splodené jedným sa odstraňujú a kompenzujú druhými a každý sa stará o to, aby svojimi chybami nezaťažoval okolie a potomkov.

Avšak dosť často je vidieť, ako sa rozum stáva nevoľníkom a obsluhuje živočíšne inštinkty človeka; ako racionálna činnosť sa vyvyšuje – sama seba velebí a snaží sa odmietať intuitívne ohodnotenia a dokonca úplne vytesňuje intuíciu zo psychiky; ako sa spolu snažia odvrhovať Vyšší Zámer, následkom čoho sa stávajú obeťami nimi neprekonateľnej ohraničenosti a zaujatosti.

Tiež je nutné vidieť aj to, ako jedni jedinci konajú vo vzťahu k druhým, s cieľom skaziť zostrojenie ich psychiky smerom k zvieraciemu alebo “zombie”542, aby oni sami alebo druhí mali možnosť parazitovať, využívajúc psychicky skaličených ako “rozumné zvieratá” alebo robotov, fyziologicky v mnohom identických človeku.

Rovnako tak, ak rozum odmieta intuíciu alebo slúži – ako nevoľník-otrok – inštinktom, tak . to je nie človečí, ale zvierací sTroj psychiky.

Termín zvierací sTroj psychiky, s ktorým sa stretávame v tejto práci, je potrebné chápať konkrétne v tomto zmysle: nadradenosť vrodených zvieracích inštinktov a nepodmienených reflexov v spojení s prijatými z kultúry spoločnosti a bezmyšlienkovite odpracovávanými návykmi správania sa v životných situáciách (svojho druhu analóg drezúry) nad všetkými ostatnými zložkami psychiky toho, komu je dané Zhora byť Človekom Rozumným.

Pritom je potrebné mať na zreteli, že aj pri zvieracom sTroji psychiky môže byť intelekt vysoko rozvinutý a jeho nositeľ môže byť vynikajúcim profesionálom v tej, či onej oblasti činnosti civilizácie543 (vrátane mágie), ale v podstate nestanúc sa človekom.

541 Ekvivalent pre adeistov: nerúbať konár na ktorom sedíš, inak povedané: neničiť objímajúce systémy v Objektívnej realite, od existencie ktorej závisí bytie každého človeka i ľudstva ako celku.

542 Inak povedané, „zombie“ to je „klobásový“ typ psychiky: „Mnohí ľudia sú podobní klobásam: čím ich naplnia, to aj v sebe nosia.“ – K. Prutkov

543 Inými slovami, hoci ľudská dôstojnosť nie je možná bez profesionalizmu v tom alebo inom druhu spoločensky prospešnej činnosti, tak nie v profesionalizme sa ona vyjadruje. Dosť často špičkový profesionál nie je človekom, ale prídavkom k svojmu pracovnému miestu. Iný, poučujúci druhých o právach človeka a humanizme, nič iné robiť nevediaci a nechcejúci, preto tiež nie je človekom.

Všetky tieto inštinkty, reflexy, zvyky a slabosti v správaní sa ľudí pri zvieracom zostrojení psychiky podvedome automaticky spolupracujú pri kontakte jedinca s patričnými vonkajšími rozdrážditeľmi – podnecujúcimi okolnosťami, situáciami.

Aby sme lišiacky nemudrovali a nezačínali opis života dospelých, z nejakého dôvodu od spoločnosti a vzájomne druh od druha odosobnených jedincov – mužov a žien –, v odtrhnutí od reálnych dejín niekedy z biosféry vyjdúvšej súčasnej spoločnosti; a napriek tejto západnej “intelektuálnej” tradícií začínali s tým, že Človek Rozumný je jeden z mnohých druhov v biosfére Zeme, tak bude nutné sa zaoberať detailným a konkrétnym zistením toho, čo v živote ľudí je podmienené všeobecnými biologickými zákonitosťami a čo kultúrou, rozvíjanou v spoločenskom živote množstva jedincov, prechádzajúcich cez všetky vekové kategórie života.544

Psychike každého dospelého človeka je vlastná geneticky podmienená (vrodená) zložka a kultúrne podmienená zložka (výchova a sebavýchova). Pritom kultúrne podmienená zložka sa rozvíja počas celého života na základe osobe vlastnej, vrodenej, geneticky podmienenej zložky, a taktiež i na osnove kultúrneho dedičstva minulých generácií, spoločného viac alebo menej širokému okruhu osôb.

V živote biologického dvojpohlavného druhu Človek Rozumný je funkčné určenie každého pohlavia rôzne. A tento funkčný biologický rozdiel pohlaví musí nachádzať svoje vyjadrenie v osobitostiach vrodených inštinktov mužov a žien a, ako dôsledok, v kultúre spoločnosti, ktorá, stanúc sa v podstate flexibilným mnohovariantným pokračovaním a obálkou inštinktívnych jednoznačných pevných programov správania sa, je výtvorom rozumu mnohých generácií ľudí a obsahuje v sebe jak “nepohlavné” zložky, tak aj zložky, podmienené pohlavnými osobitosťami ľudí.

Ak budeme analyzovať problematiku vzájomných vzťahov pohlaví v dnešnej civilizácii z tohto uhla pohľadu, tak výsledok bude pre mnohých neočakávaný:

Napriek nespornej viditeľnosti patriarchátu ako dominujúceho typu spoločenských vzťahov, ak nie v drvivej väčšine krajín sveta, tak minimálne v spoločenstvách, v osnove kultúry ktorých leží Biblia, dominuje matriarchát v jeho skrytej forme545.

Každá spoločnosť, v ktorej je analógia príslovia “Nikto nie je hrdinom pred svojou ženou” a rovnakú podstatu vyjadrujúce anekdoty546, žije v matriarcháte. Matriarchát v minulých dejinách formovania dnešného ľudstva je podmienený geneticky naprogramovaným súborom inštinktov jedincov každého pohlavia.

Ak pozeráme na proces života biologického druhu v biosfére, tak to hlavné v ňom je – reprodukcia generácií. To sa týka všetkých druhov, vrátane Človeka.

544 Podrobnejšie pozri práce VP CCCP “Od človekapodoby k človečenstvu” (názov prvej redakcie v r. 1997 “Od matriarchátu k človečenstvu...”).

545 Ale aby sme nezostali dlžní: na skutočnosť, že zvieracie inštinkty ženy vládnu nad súčasnou civilizáciou, bolo v r. 1992 - 1993 priamo poukázané v publikáciach Bohorodičského centra obrody kresťanstva, proti ktorému sa okamžite postavila oficiálna pravoslávna cirkev, a ktoré sa okamžite snažili očierniť ako “totalitárnu sektu”, neodeliac zrno od pliev.

546 Napríklad: Kráľ počul, že všetci muži v jeho kráľovstve sa boja svojich žien. Aby si overil, či je to tak, nariadil zhromaždiť celú mužskú populáciu hlavného mesta na námestie pred palácom. Keď sa muži zišli, prikázal, aby všetci, ktorí sa boja svojich žien odišli od paláca a tí, ktorí sa neboja svojich žien – sa priblížili k palácu. Ako výsledok – pred palácom sa objavil len jeden mužíček. Kráľ  sa ho spýtal, či sa skutočne nebojí svojej ženy a dostal odpoveď, že sa veľmi bojí, ale prešiel na túto stranu námestia, pretože žena mu zakázala byť tam, kde sa zhromažďuje mnoho mužov z obavy, že ho všetci muži spolu zatiahnú do nejakého popíjania alebo bitky.

Osobitosť Človeka je v tom, že mu bolo dané Zhora byť Rozumným a poskytnutá sloboda vôle, v základe ktorej leží sloboda ozmysleného výberu svojej línie správania sa v Objektívnej realite. Rozum vytvára kultúru – celú geneticky nededičnú inFormáciu, odovzdávanú v spoločnosti z generácie na generáciu v ich kontinuite; ale okrem kultúry sú človeku vlastné i vrodené programy správania sa – rôznorodé nepodmienené reflexy a inštinkty, na ktoré tým, ktorí majú v úmysle realizovať sa ako skutočný človek, a nie človek potenciálny (akým je od narodenia), je v dnešnej civilizácii zabúdať neprípustné.

V tých etapách rozvoja dnešného ľudstva, keď každý človek dostával priamo z prírody viac, než sprostredkovane cez systém spoločenských vzťahov, možno predpokladať, že kultúra bola nerozvinutá v porovnaní s dnešnými časmi, keď mnohí “žijú” v úplne umelom životnom prostredí a priamo z prírody nedostávajú skoro nič, okrem vzduchu. A rovnako tak, v počiatkoch formovania súčasnej civilizácie po dovŕšení globálnej katastrofy, vrodené inštinkty hrali podstatne väčšiu úlohu v živote druhu Človek potenciálne Rozumný, než kultúra.547 Pretože funkčnou záťažou muža pri zabezpečení života biologického druhu v takých podmienkach je zabezpečenie života a činnosti matiek, priamo vychovávajúcich potomstvo, tak mužské pohlavné inštinkty sformované tak, že, blokujúc programy sexuálneho správania zajačieho typu “našou úlohou nie je rodiť ( a tým viac ani vychovávať...) – vsunul, vytiahol a „v nohy“...”, postavili muža do pozície psychickej podriadenosti vo vzťahu k žene. Toto genetické dedičstvo minulosti sa v mnohom zachovalo dodnes, pretože kultúra, rozvíjaná na takejto psychickej osnove, je v mnohom pokračovanie a obálka programov inštinktívneho správania sa.

Inými slovami, v systéme “matky-deti-muži (nie nutne otcovia)” je vytvorený geneticky podmienený inštinktívny systém podriadenia správania sa jedincov rôzneho pohlavia a rôznych vekových kategórií: matka je v správaní priamo orientovaná na uspokojenie životných potrieb dieťaťa v prvých rokoch jeho života, pokiaľ nie je spôsobilé žiť bez cudzej obsluhy; muž je cez sexuálne inštinkty priviazaný k žene a podriadený žene548 (nie nevyhnutne jedinej, ale môže byť i mnohým), a tým nepriamo orientovaný na uspokojovanie potrieb dieťaťa (možno, že aj nie od neho narodeného) a taktiež aj matky.

Ale, keďže správanie ženy je v čase štatisticky prevladajúco orientované na pásmo “súčasnosť” na obr. 7, tak psychická závislosť muža na žene prostredníctvom sexuálnych inštinktov vytvára podmienky, v ktorých, ak je žene vlastný na daný okamih orientovaný despotizmus, tento despotizmus podriaďuje okamihovosti aj mužské správanie sa, možno, že samo o sebe orientované na iné časové intervaly. Tým do psychiky muža vnáša žena nesúlad, odsudzujúc ho na zvýšenú chorobnosť a poškodenie života.

* * *

547 Najmä plodnosť na podporu početnosti populácie (kmeňa) znamenala oveľa viac, ako úspechy medicíny. V etape rozvinutej kultúry je krach medicíny schopný spustošiť celý kontinent, ako to bolo v stredoveku, keď mor niekoľkokrát vykosil prakticky celú populáciu Európy; epidémia “španielskej” chrípky po skončení 1. svetovej vojny si odniesla okolo 20 miliónov ľudských životov – viac ako samotné vojenské akcie.

V perspektíve ďalší krach medicíny je neúspech v boji s genetickými chorobami a rôznou imunodeficienciou, ktorých prudký nárast je vyvolaný minulými „úspechmi“ medicíny a nezdravým spôsobom života civilizácie, ničiacim biosféru, ktorej súčasťou je aj obyvateľstvo.

548 A na tejto psychickej podriadenosti muža žene cez sexuálne inštinkty je založený inštitút posteľovej politiky, predurčujúci verejnú politiku. Nakoľko je v nej posteľovo-politická aktivistka vo výbere sexuálneho partnera verejného politika, politických cieľov a stratégie ich realizácie slobodná - to už je iná otázka. Konkrétne, ak by pod Svjatoslava nepodsunuli Malku - dcéru chazarského rabína, tak ich syna – kniežaťa Vladimíra Krstiteľa – by v histórii nebolo. Majitelia biblického projektu by museli hľadať iné cesty k infikovaniu Rusi byzantizmom, a viac ako 1 000 rokov biblického duchovného otroctva by ani nemuselo byť.

Na obr. 7 je ukázané rozdelenie mužov a žien podľa rozmiestnenia ich cieľov v čase (na chronologickej osi)*. Orientujúc sa na ich uskutočnenie, muži aj ženy formujú svoje správanie sa nezávisle na tom, či si uvedomujú chronologickú orientáciu svojej činnosti alebo nie. Obrázok je zjednodušený, schematický a nie rozsiahly: t.j., sú na ňom ukázané iba charakteristické odlišnosti štatistík, opisujúcich typy psychiky mužskej a   ženskej zložky ľudskej spoločnosti, ale nie číselné hodnoty každej zo skupín mužov a žien, orientujúcich svoje správanie sa na ten alebo iný interval, rozložený na časovej osi. Na časovej osi od hlbokej minulosti do celkom vzdialenej budúcnosti takisto niet jednotiek merania.

Napriek tomu na obrázku je možné vidieť na časovej osi tri intervaly, úplne vzájomne odlišné podľa číselnej prevahy mužov a žien v nich. Nazvime ich hypoteticky „Minulosť“, „Súčasnosť“, „Budúcnosť“.

*) Hustota rozdelenia je početnosť osôb spadajúcich do intervalu na horizontálnej osi (času), vzťahujúca sa k dĺžke tohto intervalu, za predpokladu limitného približovania sa dĺžky intervalu k nule. Úmerne k tomu sa plocha pod každou z kriviek hustoty rozdelenia rovná 100 % - nej početnosti mužov alebo žien v nejakej mierke.OBR.7. ŠTANDARDNÁ GAUSSOVA KRIVKA NORMÁLNEHO ŠTATISTICKÉHO ROZDELENIA MUŽOV A ŽIEN PODĽA ROZLOŽENIA CIEĽOV ICH SPRÁVANIA SA V ČASE „Súčasnosť“ – to je tá oblasť, v ktorej sa sústredili tí, ktorí, obrazne povedané, žijú „tu a teraz“549. T.j., dnes dorábajú to, čo malo byť dokončené ešte včera. Niečo robia dnes pre dnešok a „hľadajú dáždnik na zajtra, pretože dážď prisľúbili.“

V tejto kategórii je pomerne mnoho ľudí, ktorí v „Súčasnosti“ nerozmýšľajú o tom, že teraz žnú plody svojich minulých skutkov a nečinnosti. Takisto nerozmýšľajú o tom, že nimi konané dnes prinesie svoje plody v budúcnosti. Tento bezmyšlienkovitý vzťah k minulosti i budúcnosti vedie k tomu, že mnohí z nich pre svoje mrzké mravy v minulosti zasiali to, čo je neprijateľné pre nich teraz a teraz sejú to, čo bude pre nich neprijateľné v budúcnosti.

Pritom - kvôli komplexnosti a celostnosti sveta pre všetkých ľudí - sa so zlými následkami ich bezohľadnosti a neobozretnosti tak či onak stretávať budú nielen oni sami, ale aj mnohí iní (najmä ich najbližšie okolie: rodina, kamaráti, známi, kolegovia, spolužiaci... Preto doterajší pohľad na kolektívnu vinu ako na niečo neprípustné je chybný. Správne je tvrdenie, že ZODPOVEDNOSŤ JE

549 “Ži v prítomnosti!“ – slogan (nie len)* z reklamy fotografickej firmy Polaroid. Ak by táto firma nasledovala svoj slogan, tak by už dávno vyletela komínom (skrachovala by)* a bola by zabudnutá. No toto odporúčanie je decentne bezúhonné (zdanlivo bezchybné)* s cieľom programovania psychiky konkurenta, aby ho odstránila z cesty. „Nežite súčasnosťou, ale žite vždy!“ – to je lepšie.

VŽDY NEVYHNUTNE KOLEKTÍVNA (to však nevylučuje potrebu, ba povinnosť delegovania a dosledovania osobnej zodpovednosti), lebo ak sú v kolektíve objektívne problematickí jedinci a vec sa nerieši, bude to mať nevyhnutne dopad na všetkých. Podobne, ako ožratý kormidelník je nebezpečný pre celú loď, tak politik pre celú krajinu. Kto sa tento fakt snaží urputne ignorovať, si nepripúšťať, či všemožne ospravedlňovať, zákonite moc dlho harmonicky, plynule nepožije...)*

Toto pásmo „Súčasnosť“ na časovej osi zaberá v spoločenskom živote približne interval od „dva týždne nazad“ po „dva týždne nato“ a zahŕňa rôzne druhy operatívnych reakcií na prichádzajúcu všednú životnú inFormáciu, ktorá pre drvivú väčšinu ľudí stráca význam približne v priebehu dvoch-troch týždňov.

Intervaly „Minulosť“ a „Budúcnosť“ sú matematicky identické v tom zmysle, že ide o „chvosty“ (Normálneho štatistického)* rozdelenia (socionaturálnych javov)*. V pravom i ľavom „chvoste“ je v súhrne sústredený veľmi malý podiel javov tejto štatistiky: úhrnom v rozmedzí 3 – 5% z celkového množstva pozorovaných jedinečných javov. Ale, ako poznamenal K. Prutkov, z malých príčin bývajú veľké následky.

Do „Minulosti“ padli tí, ktorých A.S. Gribojedov vo svojom diele „Útrapy z rozumu“ charakterizoval slovami: «Názory čerpajú zo zabudnutých novín očakovských časov a časov pokorenia Krymu». Sú to tí ľudia, ktorí sa snažia vsunúť do súčasnosti nie to, čo bolo normou včerajšieho dňa, ale normy minulého storočia alebo dokonca minulých tisícročí. V politike sú to skutoční reakcionári-ultrakonzervatívci a spiatočníci550.

Do „Budúcnosti“ sa dostali tí, v ktorých správaní prevláda individuálna i kolektívna činnosť, plody ktorej sú možné vo veľmi vzdialenej - podľa meradiel bežnej každodennosti – budúcnosti: po rokoch, desaťročiach, storočiach, tisícročiach (kedy iniciátor a realizátor danej činnosti môže byť už i dávno mŕtvy. Absolútne sa nestarajú často ani o vlastné prežitie, a tak ignorujú aktuálne i príjemné stránky reality, odtŕhajú sa od nej a často tak dopredu diskreditujú i dobré myšlienky, v úprimnej snahe stavania samých seba na piedestál „nepochopených géniov“. Sci-fi snílkovia...)*

Treba ešte urobiť osobitnú poznámku: rozdelenia sú prezentované v náväznosti cieľov správania sa k časovým intervalom, a nie podľa kritérií Dobra a Zla, Dobre alebo Zle. Dejinná skúsenosť ukazuje, že v minulosti nie všetko bolo zlé v porovnaní so súčasnosťou a v budúcnosti nie všetko bude natoľko dobré, ako sa to teraz javí. Opäť že z pohľadu realizácie súčasných ideálov. A hoci je známy výrok: „Čokoľvek sa urobí - všetko k lepšiemu ide“, jednako len sú v spoločnosti aj ďalekozrakí zlo-deji551, ktorí podľa charakteru ich činnosti spadajú do skupiny „Budúcnosť“. To znamená, že podvedomého a v mnohých významoch správneho automatizmu vnímania „Budúcnosť“ = dobre, „Minulosť“ = zle vo vzťahu k analyzovanému obrázku je potrebné zbaviť sa.

Obr. 7 je zaujímavý tým, že ukazuje kvalitatívne odlišnosti v orientácii správania sa, podmienené vlastnosťami psychiky mužskej a   ženskej zložky spoločnosti . To jest, v orientácii správania sa množiny mužov a množiny žien, a nie v orientácii správania sa konkrétneho jednotlivo skúmaného človeka, ktorý nezávisle na svojom pohlaví môže reálne patriť k hociktorému intervalu na časovej

550 Ich virtuálni protihráči sveta ilúzií sú ultraliberáli, ktorých nezaujímajú skúsenosti, nadobudnuté životom predchádzajúcich generácií, a všade by robili len „hrubé“ čiary (nepoučenia = mapy, smrti karty). – pozn. prekl.551 Uvedené tvrdenie je však skutočne spravodlivé, pretože vopred nepredpovedateľné “vedľajšie” efekty, sprevádzajúce konanie zlo-dejov, znehodnotia u nich takisto dosiahnutý výsledok. Ak ho vôbec budú schopní dosiahnúť. (Viď. v predchádzajúcich kapitolách spomínaný efekt „opičej tlapky“ z novely W.W. Jacobsa. To známe sedliacke: “Božie mlyny melú pomaly ale isto”, kde to pomaly v poslednej dobe už až tak pomalé nie je... (bezpečnostno-autokorekčné procesy sociálnej hygieny sa takisto zrýchlili.)* Preto skutočne všetko, čo sa deje, k lepšiemu ide. (Napriek snahe médeí, projektovať-presvedčiť o opaku ľudí, keďže sú jelitá presvedčené, že čím pre “zvyšok” horšie, tým pre nich subjektívne lepšie. Bo rozdiel medzi ich štandardom a úrovňou života oviec, je tak evidentnejší. Toľko k nezmyslom myslenia mannaŽerov krátkozrakejších na úspech typu “Hneď, tu a teraz”..”Yes, we can” akože zorientovanejších.)*

osi. V pásme „Súčasnosť“ číselne prevažujú ženy nad mužmi, ale v „chvostoch“ rozdelenia je to naopak: muži číselne prevažujú nad ženami. Avšak tieto osobitosti rozdelenia pohlaví podľa chronologickej orientácie správania sa ich predstaviteľov sa prejavujú jak v spoločenskom živote celkovo, tak aj v politike.

Inštinkty a ich pokračovania i masky, kultúre vlastné, predstavujú krátkodobé programy správania sa vo vzťahu k dĺžke života. Preto na hrbe-vrchole rozdelenia v pásme „Súčasnosť“ na obr. 7 našla svoje nepriame vyjadrenie nadvláda zvieracieho sTroja psychiky v spoločenstvách dnešnej civilizácie.

* **

Pritom treba mať na pamäti, že takáto inštinktívna podriadenosť muža žene biologicky (automaticky), a nie sociálne (uvážene, premyslene), nakladala od začiatku dejinného rozvoja civilizácie na neho starosť o osudy predovšetkým jemu blízkych žien a detí. Nie už však starosť o spoločnosť ako celok, nie starosť o fungovanie štátnosti a iných štruktúr a infraštruktúr spoločnosti – prostriedkov, rozvinutých v kultúre, pomocou ktorých sa v priebehu kolektívnej činnosti riešia úlohy na úrovni celospoločenského významu, ktorých riešenie je nemožné silami jedného človeka, rodiny alebo rodu-kmeňa. O to viac je to nemožné na základe inFormačného zabezpečenia správania sa inštinktívnymi programami. (Tu vyvstáva logická otázka, kým a prečo je tento inštinktívny algo-rytmus (zabezpečovania bežných potrieb každodenného prežitia najbližších) modelu samoriadenia spoločnosti depriváciou základných potrieb potichu-nepriamo a niekedy i nahlas-priamo podporovaný?)*

V súvislosti s uvedeným podčiarkneme, že reč je o prevládajúcej väčšine vzťahov «muž - žena» v spoločnosti, a nie o „chvostoch“ štatistických rozdelení, v ktorých sa počas celých minulých dejín buď vzťahy mužov a žien nevytvárajú obvyklým spôsobom pre väčšinu párov552, alebo v nich vládne nadpozemská obojstranná Ľúbosť-Láska.

V súčasnosti sa inštinktívne podmienený okruh zodpovednosti mužov za osudy žien a detí ukazuje ako nedostatočný, na rozdiel od staroveku doby kamennej a prvotnopospolného lovu a zberu, keď mnohé záviselo od situácie priamo v mieste pobytu rodiny, rodu, vnímanej bezprostredne všetkými. V našich dňoch je bezpečnosť života žien a detí na každom mieste a v každom čase podmienená zámermi a udalosťami, úplne geograficky a chronologicky vzdialenými od miesta a času pobytu a nemôže byť zabezpečená na osnove podriadenosti psychiky človeka inštinktom a bezohľadnej

552 Alebo sa nevytvárajú vôbec. A v spoločnosti, ktorá vyzerá ako jasný patriarchát, vznikajú ženské subkultúry “hetér- kurtizán”, “gejší”, ktoré sa vytvárajú nie na obsluhu sexuálnej roztopašnosti mužov, ako u predstaviteliek najstaršej ženskej profesie, ale na účasť “hetér” vo verejnom spoločenskom živote zarovno s mužmi. (Viď. pri tejto súvislosti aj zámerne dlhodobo systematicky deformované, pre chápanie podstaty základov sociologickej mechaniky tak dôležité pojmy (obrazy) termínov homo-, hetero- atď.. T.j., ako dávno vieme, vojenský, informačný útok začína na kultúru a prvá bitka je o pojmy, obrazy v hlavách obetí a ich deformáciu podľa potrieb agresora – až po zámenu zlého za dobré a dobrého za zlé… (viď. základy moderného tzv. “hodnotového manžmentu” tvrdých infoekonomických korporátnych vojen))*

orientácie jeho správania sa na pásmo „Súčasnosť“: „priamo teraz +/- dva týždne“553 a v hraniciach bezprostredne viditeľného horizontu krajiny.

To znamená, že rozvoj kultúry a technosféry viedol k tomu, že nastal čas, keď geneticky podmienený zjavný alebo utajený matriarchát, podriaďujúci si umenie, vedu, politiku554 okamžitému krátkozrakému a nezodpovednému despotizmu veľmi úzkej skupiny žien, psychologicky vládnucich prostredníctvom sexuálnych inštinktov nad dejateľmi umenia, vedy a politiky555, sa stáva nebezpečenstvom pre ďalší život druhu Človek, ktorému je dané Zhora byť Rozumným a slobodne voľným, a taktiež aj pre celú biosféru Zeme.

Avšak drvivá väčšina obyvateľstva Západu (vrátane veľkej časti „elity“) aj po prvej priemyselnej revolúcii pri početnej prevahe nečlovečieho sTroja psychiky tak, ako predtým, «žila súčasnosťou» a udalosťami, lokalizovanými v hraniciach bezprostredne viditeľného horizontu. To sa týka aj Ruska do r. 1917, aj vrátane jeho „elity“ a veľkej časti duchovenstva.

Následkom toho všetky katastrofy štátnosti i kultúry boli drvivou väčšinou ľudí vnímané podobne ako náhle a vopred nepredpovedané prírodné nešťastia, pred ktorými nie je možné sa ochrániť včasnou a cieľavedomou zmenou samých seba a systému života spoločnosti. To vyvoláva nevyhnutnosť pochopiť556, v čom konkrétne sa prejavuje nadvláda zo staroveku zdedeného nečlovečieho sTroja psychiky počas celých dejín dnešnej civilizácie, aj v dňoch dnešných. V opačnom prípade sa akoby «živelné» sociálne nešťastia budú na nás valiť i v budú(ne?)cnosti.

Je známe, že v biosfére pri generovaní pokolení druhov na princípe sexuálnej odlišnosti jedincov nie poslednú úlohu hrajú inštinktívne programy pritiahnutia jedincov opačného pohlavia a konkurencia medzi jedincami rovnakého druhu o lepšieho partnera pre pohlavné vzťahy a za teritórium pobytu (životného priestoru)*. A takisto aj ochrana svojho teritória pred jedincami vlastného druhu, ale nepatriacich do jeho rodiny, stáda.

U rôznych druhov aktívna úloha v pritiahnutí jedincov iného pohlavia pre pokračovanie rodu patrí buď samcom, alebo samiciam. Ak vyhľadáme analógie takéhoto druhu v živote ľudskej spoločnosti,

553 Pouvažovať na túto tému možno na príklade Černobyľskej katastrofy; v historickej minulosti na príklade zneužívania (extremizácie a zámernej diskreditácie podstatou objektívne pozitívneho procesu)* pri kolektivizácii a rozkulačovaní; takisto dnes perestrojka a následné reformy dávajú množstvo inFormácií k zamysleniu sa na túto tému (z dedín nie je jednoduché sa ochrániť pred škodlivosti Gajdara a jeho nástupcov, usadivších sa v hlavnom meste, preplnených neznalosťou, aroganciou a inými defektami). (Tak je to aj u “našej” (SK/CZ) zmesky pologramotných, vyslovene negramotných, i nepriamo a priamo kúpených deformátorov a niektorých zradcov štátu a jeho národov z radov hlavne bývalej ŠTB pred i po roku 1989.)*

554 V tomto poradí, keďže oficiálnu výkonnú politiku definuje prostredie-kultúra formovaná umením. Preto stojí kulturologický manažment a (a)sociálne inžinierstvo vždy nevyhnutne nad manažmentom a marketingom politickým a ekonomickým, nad riadením samotných „náboženstiev“, trhu, burzy atď. Oproti tomu reálna konceptuálna, dnes stále ešte tichá, zákulisná, neverejná politika sa zaoberá práve určovaním konkrétnych cieľov jednotlivých kulturologických operácií prebiehajúcej informačnej (studenej) vojny minimálne posledných 4500 rokov. – pozn. prekl.

555 Globálny nadžidovský prediktor je nútený riadiť sociálny systém, samo-sa-organizujúci na osnove inštinktívnych programov správania sa utajeného matriarchátu.556 Podľa slov M.E. Saltykova-Ščedrina, «mužík sa dokonca ani   vnútornej politiky nebojí, jednoducho preto, že ju nechápe.  Nech  by   sii   ho  hocako  moril,   on   stále   si  myslieť   bude,   že   to  nie   je   “vnútorná  politika”,  ale  proste  božie dopustenie,  typu moru, hladu, povodne len s tým rozdielom, že tentoraz stelesnením tohto dopustenia je  pompadur (ironicky: administrátor-riadič – pozn. aut.). A či treba, aby on (mužík - pozn. aut.) chápal, čo je to vnútorná politika? – na túto tému názory môžu byť   rôzne; no ja, zo svojej strany, hovorím priamo: beda vám, páni! pretože akonáhle mužík (sedliak)* pochopí, čo je to vnútorná politika – n-n-ni, c’est fini! (odbilo!)» “Pompadury a pompadurky”. (Odvodené od markízy Jeanne-Antoinette de Pompadour, známej ako Madame de Pompadour, zákulisno-politicky veľmi vplyvnej metresy francúzskeho kráľa Ľudovíta XV., pravnuka Ľudovíta XIV.)*

tak môžeme vidieť, že prakticky celú históriu Západu sprevádza história ženskej módy, ženskej kozmetiky i parfumérie a ženskej galantérie. Mužská móda, kozmetika i parfuméria a mužská galantéria nie sú takým predmetom hodnotenia a záujmu spoločnosti, ako ženská. Príčina toho tkvie v tom, že v sexuálnych vzťahoch na základe inštinktov, práve žena, po prvé - vyvoláva v mužovi želanie byť blízko nej a, po druhé - ona rozhoduje, či príjme alebo odvrhne ňou vyvolaný záujem. Mienka o aktívnej úlohe mužského pohlavia v sexuálnych vzťahoch je iluzórna a vyvolaná tým, že po tom, čo žena úmyselne alebo neúmyselne aktivovala v mužovi inštinktívne programy sexuálneho správania, muž musí vyvinúť úsilie, aby žena prijala jeho želanie. Preto, hoci žena-parádnica, naviac pod rúškom uhladenej „elitárnej“ kultúry, samozrejme nie je tak očividné zviera, ako otvorene chlípna neotesaná fľandra, tak pri určitom pohľade odlišnosť medzi nimi je iba v kult(ur)ologickom pokračovaní-predĺžení jedných a tých istých sexuálnych inštinktov, nezávislých na ich rozumovej, ozmyslenej vôli.557

V súlade s tým, ak je muž cez pohlavné inštinkty podriadený žene so zvieracím sTrojom psychiky, v správaní ktorej prevládajú zvieracie inštinkty a ich kultúrne pokračovania-predĺženia a zaobalenia (typu ženskej módy), tak jeho správanie sa je tiež veľmi ďaleko od človečieho.558 A tak pod útlakom zvieracích ženských inštinktov žije po stáročia celá biblická civilizácia – Západ: Európa, obe Ameriky i Austrália, a v mnohom Rusko559.

Konkurencia a boj za najlepšie teritórium, v zvieracom svete naprogramované v zodpovedajúcich inštinktoch, má v spoločnosti taktiež svoje kultúrne pokračovanie a vyzerá ako konkurencia v ovládnutí majetku, v zabezpečení obydlia, v demonštrácii svojho vysokého „životného“ štandardu okoliu, a v podstate – štandarde spotreby-konzumu.

557 Ak niekto pochopí všetko uvedené tak, že nevinní chlapi trpia kvôli tajnej moci zlých žien, tak v skutočnosti nepochopil vôbec nič. Predstavitelia oboch pohlaví v ich bezmyšlienkovitej podriadenosti vlastného správania sa zvieracím inštinktom sú defektní a vo svojej podstate predstavujú “ešte nie ľudí - nedorobkov”. (Ako sa vraví: “Je vôľa – je Človek. Niet vôle - niet Človeka.”)*

Ak sa niekto, oboznámiac sa s vyššie uvedenými názormi na vytvorivší sa inštitút módy, rozhodne, že našim ideálom je odieť všetkých do nejakej zodratej šedej uniformy, napríklad do prešívakov, tak tiež nič nepochopil. Estetika oblečenia, vonkajšieho výzoru a správania sa človeka – to je jedno, a pornopôsobenie módy – to je niečo celkom iné.

558 Najmä v kultúre dnešnej spoločnosti sú prítomné predĺženia nielen ženských inštinktov pritiahnutia partnera, ale aj predĺženia inštinktov samcov. Tak v prostredí stáda paviánov sa hierarchia ich “osobností” vytvára na báze toho, kto komu beztresne ukazuje pohlavný úd. V súlade s tým bezmyšlienkovite obvyklý (nielen)* celoruský „мат“ (u nás „kok.t“)*, v minulosti atribút prevážne mužskej subkultúry: “Ja ťa j.bem” ; “A teraz ťa ...” ; “Ja na vás všetkých ...”) – je predĺženie stádno-opičieho, zvieraco-inštinktívneho do kultúry spoločnosti tých, komu bolo Zhora dané byť Ľuďmi – námestníkmi Boha na Zemi. Opiciam nie je dané byť ľuďmi; (nielen)* Rusom však áno – v tom je rozdiel.

A Človek Rozumný sa nemá ponižovať organizáciou svojej psychiky na úroveň organizácie psychiky opíc. Rovnako tak vulgárnosť je vonkajším viditeľným prejavom psychiky, vlastnej “ľudským nedorobkom - neľuďom”.

Ale ak sa niekomu zachce pocvičiť, v súvislosti s uvedeným, v rasizme voči Rusom a obyvateľom Ruska, tak by mal vedieť, že špecificky rusko-tatársky „мат“ nie je jediným predĺžením zvieracích inštinktov do kultúry (podobne je to aj s obdobnými „írečitými“ nadávkami v iných aj stredoeurópskych krajinách)*. Posúťažiť medzi sebou pred očami žien v rôznych druhoch predností (fyzická sila, tučná peňaženka, “blysnúť sa umom”) - často videná mužská činnosť vo všetkých kultúrach, ale takisto podmienená sexuálnymi inštinktami a poMocou nich psychologickou závislosťou od ženského odobrenia.

V minulosti sa to v civilizovanej Európe prejavovalo v rytierských turnajoch, a potom v športových zápasoch, ktoré do konca 19. stor. boli obsadením prevažne mužskými. Masový šport oboch pohlaví ako jedna zo stránok zdravého spôsobu života - to je už výdobytkom 20. storočia. (Ducha a telo kaličiaci tzv. “vrcholový” šport, je však už záležitosť zasa iná, taktiež ni(e)kým v opak dobra prevrátená..Viď. už na starých papyrusoch a pergamenoch zaznamenané sťažnosti antických autorov na vtedajšie znetvorovanie princípu kalokagathie pri stále masovejších a biznisovejších Olympijských hrách.)*.

559 Regióny koránickej a védickej kultúry majú svoju svojráznosť, ktorú na tomto mieste posudzovať nebudeme. Záujemcovia sa môžu obrátiť k skôr spomínanej práci „Od človekupodoby k človečenstvu...“.

Rukami vystavané obydlie je analógiou teritória osídlenia v prírode a miestom pobytu matky a dorastajúcich pokolení. Tak sa výbava-vylepšovanie bydliska ocitlo vo vedení ženy. (ne)Úmerne tomu i honba bezuzdného m´amonárstva, v ktorom po stáročia je lídrom Západná civilizácia560, je kultúrnym pokračovaním taktiež prevažne ženských inštinktov (viď. zameranie reklám prevažne na emócie žien a detí). Prevaha nad príbuznými, známymi a priateľmi v zariadení a urbanistike obydlia oveľa viac zaujíma ženy než mužov a oveľa viac je to nimi oceňované, a nie mužmi. A štatisticky prevládajúca medzi ženami orientácia správania sa na pásmo „Súčasnosť“ na obr. 7. získava v tomto prípade konkrétne vyjadrenie: «Oni majú a my nie... Chcem teraz... Ty nemôžeš zabezpečiť rodinu všetkým nevyhnutným, aby sme nežili horšie, ako žijú druhí ľudia561... »

Pritom, ak je činnosť muža nasmerovaná na podporovanie (riadenie)* dlhodobých procesov, tak z pohľadu okamžitého inštinktívne podmieneného ženského despotizmu je táto činnosť v „priamo teraz“ neprípustným odobratím jej562 muža, ktorého ona vlastní alebo si nárokuje vlastniť ako svoj majetok, i odobratím niečoho ňou priamo teraz želaného jej samotnej, i jej (taktiež ňou vlastnenej) rodiny, nijako sa nestarajúc o budúci blahobyt všetkých vrátane jej samotnej, aj celej rodiny. (Ľudovo povedané: „Vlastným deťom kope hrob.“)*

V masovej štatistike takýto druh inštinktívne podmieneného krátkozrakého ženského diktátu vo vzťahu k mužom, zabezpečujúcich život rodiny, ale zároveň aj nevoľníkom sexuálnych inštinktov, podriaďujúcich ich žene, vyúsťuje do bezohľadného bezstarostného ohlodávania ŽIVEJ PLANÉTY počas mnohých storočí. Pre biosféru je to tým neprijateľnejšie, čím vyššia je energovýzbroj civilizácie nositeľov zvieracieho sTroja psychiky. Výsledkom je globálna biosféricko-ekologická kríza, zrodená západnou regionálnou civilizáciou utajeného matriarchátu, ohlodávajúcou celú planétu V HONBE PO BEZUZDNOM KONZUME. Táto honba (tento globálny Konzumistan)* vychádza z okamžitého agresívneho chtíča jedných samíc predbehnúť v konzume samice iné prácou nimi cez inštinkty zotročených samcov.

A podriadenosť správania sa zvieracím inštinktom konkurencie o lepšie miesto v prostredí prežívania najmä u žien nepozná ani mieru sebaohraničenia, ani blahodárnosti: «Vráť sa, a pokloň sa rybke. Nechcem ja byť kráľovnou voľnou, chcem byť vladárkou mora, aby som v oceáne žila, aby mi Zlatá rybka slúžila, i moje želania plnila.» (z ľudovej rozprávky o Zlatej rybke)*.

V dnešnej dobe zmena pomeru etalónových frekvencií biologického a sociálneho času už prebehla. Dnes, počas aktívneho života jedného pokolenia, sa nie jedenkrát dokáže obnoviť niekoľko generácií technológií a techniky nie v jednom, ale v mnohých odvetviach technosféry, meniac jak profesionálnu činnosť ľudí, tak aj ich rodinný život. A ak drvivá väčšina populácie ako predtým (žiaľ po starom zatiaľ)* žije s nečlovečím sTrojom psychiky, orientujúc svoje správanie (úmyselne alebo bezmyšlienkovite) na ciele, sústredené-konCentrované na obr. 7 v pásme „Súčasnosť“, tak, nakoľko život väčšiny prebieha v prostredí na technológie viazanej spoločnosti (a nie v lese563)*, sa takmer

560 pretože v nej sa degradatívno-parazitický „rozvoj“ podporuje a urýchľuje „úrakovinovým“ úžerníctvom, predpísaným Bibliou rasovej židovskej internacistickej „elite“ (Deut 23:19 – 20, 28:12, Iz 60:10 — 12)*. Rozosiatie židov nie je žalostným následkom „antisemitizmu“ starovekých Rimanov, ale spôsobom dobývania a riadenia sveta majiteľmi biblického projektu. (Viď. „židovské vojny“ (66 – 135 A.D. Fláviovci Vespasián a Titus, až po Traiána a Hadriána) a systematické rozosievanie a „exkluzívne“ prepúšťanie židovských otrokov v určených pohraničných pásmach najmä v Európe.)*

561 Otázka o tom, či objekty napodobňovania majú zvierací alebo človečí sTroj psychiky, v tomto prípade (žiaľ)* zvyčajne nevyvstane.

562 „jej“ vo význame ňou vlastneného, ovládaného, stojaceho jej k dispozícii.

563 Technológie paradoxne, namiesto rozvíjania (optimalizácie) prirodzených biosférických procesov, dnes chránia jednu súčasť biosféry - človeka, pred ostatnými jej časťami a pomáhajú BEZ dostatočného VYHODNOCOVANIA spätných väzieb zrýchľovaniu parazitovania jedného druhu na ostatných. Namiesto symBiózy a hľadania ciest symMetrie -

všetci stretávajú v živote s tým, že doteraz nimi osvojené návyky a vedomosti postupne alebo náhle strácajú na hodnote. Následkom toho strácajú svoj predchádzajúci sociálny status v tom čase, kedy monopolne vysokú cenu za svoju prácu umožňujú vyberať iné vedomosti a návyky, ktorými oni nedisponujú564. Ale aj nositelia nových vedomostí a návykov, ktorí náhle vstúpili prostredníctvom ich osvojenia si do predtým túžobných životných štandardov (spotrebiteľských i sociálnych výšok), takisto zrazu zisťujú, že i ich profesionalizmus – silou toho istého technicko-technologického progresu - stráca na význame.565

Tak sa vyjasňuje, že na podporu svojho sociálneho statusu musia nevyhnutne všetci (až na zriedkavé výnimky) neustále obnovovať svoj profesionalizmus.

To sa náhle obnažilo v Rusku (a v celom bývalom „Východnom bloku“)* ako výsledok štátno-politických udalostí v poslednom desaťročí. No taký istý stav je aj v stabilných (podľa (nielen)* ruských predstáv) spoločnostiach Západu, ktoré posledných 100 – 200 rokov žijú bez zmeny spoločensko-ekonomického zriadenia, a preto sa javia z Ruska (a aj z našich krajín)* doma odchovaným reformátorom ako ideál566, ktorý má byť zavedený do života aj tu.

Kvôli takejto idealizácii navonok stabilne vyzerajúceho Západu, sa dnes reformátori (nielen)* v Rusku snažia realizovať to, čo sa malo zaviesť do života ešte v časoch Petra I., a najneskôr v dobe Kataríny II.. Teraz je potrebné zavádzať do života niečo úplne iné, ale j„elitárni“ reformátori - obete „kódujúcej pedagogiky“567 – si to samostatne nedomyslia, a prijať od iných – to je nemožné (pre nich nepredstaviteľné)* z dôvodu nelegitímnosti takýchto znalostí pre panujúci systém zjavných i tajných zasvätení a jemu vlastnej „kódujúcej pedagogiky“, programujúcej psychiku ľudí, akoby ľudia boli počítače.

Možnosti psychiky a tela človeka pre spracovanie inFormácií sú podmienené nielen geneticky, ale aj výchovou osobnej kultúry vnímania sveta a myslenia u každého, čo odporuje „kódujúcej pedagogike“. A preto sú možnosti ohraničené jak geneticky, tak aj dosiahnutou úrovňou rozvoja osobnej duchovnej kultúry v medziach geneticky uloženého potenciálu. Kvôli takejto ohraničenosti, omieľajúc inFormáciu v tempe jej pribúdania pod tlakom „závanov času“568, sa možno dostať iba do

harmonického rozvoja uniVersa. – pozn. prekl.

564 Viď. momentálne napr. reálne vysoký spoločenský i firemný status mladých IT-čkárov. – pozn. prekl.

565 Pravdepodobne tu ide tiež o ďalší informačný uzol bezpečnostného mechanizmu Vis Maior v rámci nevyhnutného vývoja objektívnych socionaturálnych procesov, smerujúci okrem iného k „odstreleniu“ osnovy informačnej (otrokárskej) pyramídy. Ide však i o motiváciu k neustálemu učeniu sa, zmene, hľadaniu a nachádzaniu optimálnejších riešení. – pozn. prekl.

566 Známe lamentovanie niektorých známych domácich j“elitárnych“ reformátorov v SR a ČR ohľadom “zaostalosti myslenia Slovákov a Čechov” a ich závistlivé poukazovanie na USA, že tie žijú na osnove ústavy, napísanej pri ich založení “otcami štátnosti”, do ktorej za celú minulú dobu zaviedli veľmi nevýznamný počet korekcií. O plakaní pri porovnávaní s Rakúskom, Nemeckom, Britániou a “švajčiarskymi dôchodkami” ani nehovoriac... To vyústilo až do vzniku ľudových a zľudovelých vtipov, či humorno-satirických seriálov na túto tému (hlavne vzťah novozbohatlíkov, “čestných” podnikateľov k ich “materskému” Západu). – dopl. prekl.

567 Pedagogiky, hlušiacej tvorivý sebarozvoj osobnosti a programujúcej psychiku ľudí hotovými algoritmami riešenia rôznych druhov problémov. (Jej otázka tichá znie: „Akože len ubiť, zmeniť v deťoch hlad po vedomostiach na nepoznanie?“ Tak sú už nejaké to storočie normy sylabov formovania postavané. Preto ten „zázrak akože lenivosti a programového „osobného zlyhávania“ detí v škole, keď prakticky najneskôr od 3. ročníka 1. stupňa školu nenávidia pohlavia obe. Kaleidoskop nesúvislostí sa totiž zdravému ich rozumu sedliackemu jednoducho hnusiť musí. Ostatne podobne, ako pri priemyselnej (r)evolúcii, keď ľudia stratili strach od cirkví , načo im tí istí m´amoníci, marxizmus predložili, sťa druhú stranu nezmenených mincí. Opakom je pedagogika metodologická.)*568 najmä, ak sa to robí na osnove kultúry šablonovitého, neprirodzeného, tvorivosť vylučujúceho myslenia, zrodeného „kódujúcou pedagogikou“.

„stresu“. Ten následne nevyhnutne vlečie zo sebou rôzne druhy chorôb (aj nehôd569)*, ktoré je možné vyliečiť iba jediným spôsobom - zlikvidovať inFormačnú príčinu „stresu“.570 To posledné je mimo moci všetkých odvetví na Západe rozvinutej medicíny, a taktiež aj mimo moci západnej sociológie a politického zriadenia.571 (T.j., neinžinierski mechanici-medici na prvý pohľad i „vyliečia“, prekryjú symptóm, pridajúc závažie na ventil kotla alebo lepiacu pásku na ďalšiu trhlinu. Ale v konečnom dôsledku, ako sa vraví, nakoniec stále viac nahrievaný kotol pod tlakom buď inde a viac pukne, alebo úplne buchne... a vyhorí.)*

To znamená, že účasť v honbe za udržanie a zvýšenie svojho sociálneho statusu572

v technokratickej spoločnosti (podobnej Západu) je priama cesta k mučivej samovražde prostredníctvom chorôb, vyvolaných neschopnosťou spracovať celú inFormáciu, nevyhnutnú pre udržanie a rast kvalifikácie a ňou podmieneného príjmu, určujúceho „životný štandard“ spotreby.

Okrem toho, takéto „stresy“ honby za konzumom bijú predovšetkým skupiny obyvateľov v reprodukčnom veku, čo sa prejavuje aj na ich reprodukcii - obnove nových generácií spoločnosti. Úmerne tomu je štatisticky predurčené, že tým, ktorí sa vedome alebo bez zamýšľania účastnia pretekov v spotrebe na osnove neustáleho obnovovania kvalifikácie, proste nebude koho alebo nebude kedy vychovávať v kultúrnej tradícii, ktorej sú oni sami nositeľmi. I nebudú mať komu v rámci rodinnej tradície odovzdať svoje vlastné životné orientácie a návyky ich realizácie. 573

569 Narastajúcou mierou vnútornej konfliktnosti (bezMieria) rastie tzv. „emočný diskomfort“ vedúci k nepozornostiam, neschopnosti sústrediť sa, rozlíšiť objektívne podstatné od menej podstatného, a tým dlhodobo i k tzv. psychosomatickým ochoreniam. Pritom z tohto pohľadu všetky ochorenia bez výnimky majú psychosomatický pôvod. Včítane úrazov (z nepozornosti, podvedomého odmietania pomoci-ochrany Otca). A genetické poruchy sú, okrem iného, vyjadrením „predchádzajúcich“ konfliktov patofyziológie daného systému – od rodiny až po kultúru spoločenstva. – pozn. prekl.

570 V rámci MIM-FIE modelovania supersystémov. – pozn. prekl.

571 Okrem toho, je to v podstate krach „kódujúcej pedagogiky“. Po zmene pomeru etalónových frekvencií biologického a sociálneho času na to, aby prostredníctvom

„kódujúcej pedagogiky“ sa udržiavala profesionálna úroveň a zabezpečovalo preškolenie pracovne schopného obyvateľstva, je nevyhnutné ešte jedno „paralelné“ spoločenstvo učiteľov, ktorí by si sami včas osvojovali nové vedomosti a návyky, a potom by ich vnášali do psychiky druhých v hotovom použiteľnom tvare, ako je to vlastné „kódujúcej pedagogike“. A toto vedie k otázke: „Odkiaľ vziať ešte jedno paralelné spoločenstvo včas pripravených učiteľov?“ Odpovede na ňu v panujúcej kultúre dnešnej globálnej civilizácie niet, hoci bola skutočne včas daná prostredníctvom Krista. Nový zákon dokonca aj po všetkých cenzúrnych odstráneniach zachoval podstatu odpovede: Duch Svätý je mentorom-učiteľom každej pravdy (Lukáš, 11:9,10,13; Ján 16:13). (Lk 11,9 Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lk 11,10 Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Lk 11, 13 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!" Jn 16,13 Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. V tomto zmysle: 1. Boh = Miera (Forma = obraz, usporiadanie, matrica, ma3x Mier), 2. Duch svätý = InFormácia (prenos Miery, Formy), 3. Syn = Matéria (ExIstencia). Princíp strojenia s3ojenia. DVTR je aj preto projektovaná zo začiatku ako patch-záplata „kódujúcej pedagogiky“ pri jej postupnej transformácii na pedagogiku metodologickú (zmena konTextu bez nutnosti veľkých zásahov do sylabov) a zároveň je sama o sebe plnohodnotným OS – operačným systémom, OS-SOS = Open Source Social Operating System.)*

572 Čo pre väčšinu v spoločnosti bezohľadného konzumu znamená predovšetkým udržanie a zvýšenie ich spotrebiteľského statusu.

573 Tento očividný posun ku konzumnému spôsobu života za posledné desaťročia po r. 1989, naháňaním spotreby a seba do neustáleho zvyšovania osobnej kvalifikácie kvôli udržaniu si vlastnej konkurencieschopnosti na neustále sa zužujúcom a náročnejšom trhu práce si už vyberá svoju daň zo všetkými, z toho vyplývajúcimi dôsledkami – rodiny sú zakladané v neskoršom veku, ženy kvôli kariére, alebo proste kvôli zabezpečeniu aktuálneho „nevyhnutného“ životného štandardu odkladajú a posúvajú na neskoršie obdobie alebo „do stratena“ tehotenstvo. A ak sa už preň neskôr rozhodnú – je neskoro – „proste pozde drozde“ – biologické hodiny tikajú neúprosne... A tak sa rodí stále menej a menej zdravých detí a narastá podiel tých neduživých. Pekná ukážka zjavného fungovania 4. a 5. priority zovšeobecnených prostriedkov

A ak aj budú mať deti, tak takým deťom pri ich živote v rodine obetí neustáleho „stresového“ stavu bude odovzdaná celá problematika dospelých. Alebo deti samé budú musieť sa samostatne zaoberať výchovou inej morálky v sebe, inej životnej orientácie, inej sebadisciplíny a inému štýlu života, s prihliadnutím na smutnú skúsenosť staršej generácie, na základe jej preozmyslenia574. Len v tom prípade sa všetky narodivšie deti môžu vyhnúť reprodukcii-obnove v nových generáciach bezduchého nasledovania osudu svojich predkov a tých nepríjemností, na ktoré narazili ich rodičia. Navyše osudu zaťaženého aj ich vlastnými chybami. 575

Jednou z masových chýb tohto typu je pokus rôznorodý „stres odstrániť“ pomocou silných a slabých narkotík, jak prírodného pôvodu, tak aj syntetických. Ak necháme bokom problematiku zapájania sa neplnoletých do narkománie, snažiacich sa takouto cestou prejaviť sa ako na dospelých nezávislá „silná osobnosť“, ktorej je „more po kolená“ (a „svet – gombička“)*, alebo hľadajúcich zábavu, radovánky kvôli bezcieľnosti svojej existencie, a budeme rozoberať konkrétne „odstránenie stresu“ takouto cestou, tak v podstate ide o nasledujúce: Psychika jedinca vynáša (alebo sa snaží vyniesť) na úroveň vedomia reálnou morálkou podmienené hodnotenie kvality svojho života. Takéto hodnotenie môže byť emocionálne dvojznačné («dobre» alebo «zle»), alebo ho môžu sprevádzať nejaké intelektuálne úvahy a zdôvodnenia. Ak je ohodnotenie vnímané ako neželateľné, tak človek v podstate stojí pred výberom: buď ozmysliť svoje emocionálne vyhodnotenie situácie do konca, t.j. do uvedomenia si jasnej

odpovede na otázku, ako zmeniť seba a okolité podmienky tak, aby si zabezpečil psychologický komfort;

alebo uzatvoriť výstup morálne neprijateľnej inFormácie na úroveň vedomia v jej podvedome-emocionálnom zovšeobecnom tvare alebo v intelektuálne detailizovanom tvare, nezmeniac nič zo svojej mravnosti, psychiky a nimi určovaného spôsobu života.576

riadenia/vedenia vojny v praxi, vyplývajúceho zo skrytejšieho, neznalými s tým nespájaného fungovania 1., 2. a 3. priority. Priorít, v tomto prípade vedenia vojny, ktorej sme, žiaľ, momentálne my, tu a teraz, obeťami. – dopl. prekl.

574 Prehodnotenia, zmeny smerovania. Ako autopilot-navigátor, keď prepočítava (realgoritmizuje) lepšiu variantu cesty pri zlom odbočení. Preto je tento realgorytmizátor (vedomie) tak silne morálne, mierou chápania a disciplínou myslenia, konania podmienený. I staré čínske príslovie hovorí: „Ak sa nedotkneš kormidla, hrozí, že pripláveš presne tam, kam smeruješ.“ Viď. aj objektívne príčiny tzv. medzigeneračných konfliktov a dnešný fenomén tzv. „Kopania hrobov potomkom“, T.j. nezáujem starších generácií o príčiny a tendencie vývoja objektívnej reality, podpisovanie úverov a „spoliehanie sa na dôchodok“. Na strane druhej zasa odmietanie generácie mladšej prispievať na onen dôchodok „lenivým zradcom“. A Ni(e)kto tretí sa v zákulisí smeje... – dopl. prekl.

575 Viď. princíp tzv. „dedičného hriechu“, keď sa zámerne systematicky dlhodobo vytvárajú v niektorých tzv. „náboženstvách“ stereotypy, konvencie myslenia, eliminujúce schopnosť prehodnotenia, ošetriac ho navyše nejakým mystifikačným rituálom (akože krst a pod.), čím paralyzujú schopnosť obete - asociatívnym režimom programovaného otroka-biorobota - vymaniť sa z tejto psychopasce. Následne stačí už iba zopár ďalších podprahových blokov („nejedz zo stromu poznania“; „trojica“; strojenie-tvorenie je nepochopiteľné; svet je možné postaviť na utrpení nespravodlivo odsúdeného a ukrižovaného atď.) na to, aby sa pri prevládajúcom psychologickom profile v populácii nachádzalo iba štatisticky prijateľné minimum odchýlky jedincov, schopných fundamentálneho prehodnocovania nastavení spoločnosti. Tí sú následne „ošetrení“-separovaní, alebo priamo zlikvidovaní. Rovnaká (a)sociologická mechanika, dlhodobo preverená spomínanými „náboŽenskými“ kultami, sa využíva dnes v tzv. médeálnom marketingu a pri zákazkovom formovaní tzv. korporátnej kultúry ad hoc, realizovanom tímami najatých (a)sociálnych technických psychológov-špecialistov, zameraných na parametrizáciu, na riadenie kolektívneho podvedomia s dostatočnou presnosťou a prijateľnými dlhodobými štatistickými odchýlkami. Vytvárajú tak v podstate na zakázku sociologické operačné systémy s firewallom, antivírusmi a docking modulmi (V-V = vstupno-výstupné zariadenia, jedinci, rituály, formy prejavu) a pod., ktorým predchádzajú kulturologické analýzy cieľovej skupiny, obsiahle historicko-ekonomické anamnézy atď. – dopl. prekl.

576 Niekedy formou snahy „ospravedlnenia si“ spôsobu svojho myslenia pred sebou samým, oklamanie samého seba, (pod?)vedomé vytváranie Operačného Sytému, programu nejakej vlastnej ilúzie, alebo napojenia sa na nejakú už existujúcu ilúziu-ma3x, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Nevedomý vrah: „Keď lož normou myslenia sa stáva.“ Preto sa vraví: „Horší je ten, kto vo viere dobrej podvedome zlo koná, bo pre neho sa zločin stala norma. A ten,

Pre toho, čo sa usiluje o dôstojnosť človeka a túto si udržať aj naďalej, je prirodzené ozmysliť-

pochopiť okolnosti i seba v nich až do konca. To jest do uvedomenia si jasnej odpovede na otázku, ako dosiahnuť psychologický komfort; následne sa pokúsiť uskutočniť (otestovať)* v praktickom živote ním získanú odpoveď, alebo skúsiť dostať inú odpoveď na tie isté otázky.

Pre toho, komu sa prvé javí byť neznesiteľným bremenom, neprekonateľnou prekážkou, môže narkotický spôsob „odstránenia stresu“ zabezpečiť psychologický komfort rýchlo a bez ťažkého, sužujúceho uvažovania o nepríjemnom. A navyše aj bez stanovenia nejakých záväzkov, povinností pre seba samého. Samozrejme, pokiaľ narkotizácia neotvára zrazu do jeho psychiky cestu nejakej hrôze, desu, nočnej more, pred ktorou je výhodnejšie sa skrývať v menej desivej triezvosti. Narkotické opojenie deformuje a ničí intelekt, ako prirodzený geneticky preddefinovaný proces. Preto, ak niekto v boji so „stresom“ alebo pri hľadaní radovánok vstúpi na cestu „silnej“ alebo „slabej“ narkománie, tak v podstate tým samotným vyhlasuje, že rozum je pre neho zbytočný a bráni mu žiť, a bolo by mu prijateľnejšie byť nerozumným dobre udržiavaným dekoratívnym577 (ale nie pracujúcim578) dobytkom, bezstarostne po vôli žijúcim na všetkom už hotovom. Tým samým sa usvedčuje, že je skutočným nedočloviečikom. A je to tak, nech by akýchkoľvek výšin dosiahol v sociálnej hierarchii civilizácie, kde vládne zvierací sTroj psychiky a sTroj psychiky zombie, naprogramované kultúrou.

Normálna genetika druhu Človek Rozumný nepredpokladá vo fyziológii organizmu prítomnosť a účasť narkotických chemických zlúčenín (alebo prekročenie ich geneticky predurčených úrovní v organizme pri jeho prirodzenej fyziológii579). V opačnom prípade to vedie k podlomeniu zdravia a štatisticky prevláda v reprodukčnom veku (alebo tomu veku predchádza), čím vyvoláva prerušenie genealogických línii580 „silných i slabých“ narkomanov mechanizmom prirodzeného výberu, prejavujúceho sa v kultúre pri zmene generácií nemysliaceho spoločenstva presne tak, ako aj v biosfére.

Medicínske liečenie narkománie je vo väčšine prípadov neefektívne, pretože únik do narkománie od „stresu“ alebo pri hľadaní rozkoše581 je vyjadrením mravnej defektnosti, alebo iným typom

čo zlý úmysel vykonal však prečasto, len na chvíľu tú, nenašiel lepšiu variantu.“ – dopl. prekl.

577 Spomeňte si na film “Kin-dza-dza“: pre Čatlanov (chatlanov)*, ktorí si seba predstavovali ako sociálnu „elitu“, je nejako neprijateľná trasa dopravy pacakov („inotaj“: kacapov, Moskaľov, ak čítame sprava doľava (prezývka Moskovčanov, niečo ako na Slovensku holopupkári, Detvanci) na Ukrajine celkovo Rusov)* na Zem cez oblasti Vegy (hviezda, stará „Polárka“ cca. 12 000 B.C.)* preto, lebo z Čatlanov tam «robia kaktusy», ktoré ako je známe, krásne kvitnú. Inými slovami, obyvatelia Vegy pridávajú telesnému usporiadaniu čAtlanov úroveň, zodpovedajúcu sTroju ich psychiky. (O niečom podobnom je v EÚ/USA kapela “Destructive lesbians” a jej pesnička “No brain, no pain.”)*

578 Pracovným dobytkom taktiež byť nechcel, vstúpiac na cestu narkománie.

579 Určité prirodzené množstvo prírodných stimulujúcich látok (ktoré sa nachádzajú aj v niektorých najmä prírodných drogách) si telo vytvára aj samo v rôznych biochemických procesoch, napr. v spánku, alebo ich tvorbu vyvolávajú určité emočné stavy. To je pre organizmus prirodzené a aj potrebné. Problémom je ale ich nadmerná hladina, vyvolaná užitím drogy. Droga (t.j. liek v terminológii farmakológie) v konkrétnej Miere pre daný stav organizmu je v prvom rade liek so životapodporným účinkom. Prekročením adekvátnej Miery sa však droga z lieku na jed mení... Preto predovšetkým tu treba mať na pamäti to známe „všetko s mierou“. – dopl. prekl.

580 To jest rodín v pokračovaní ich generácií.

581 Existuje však aj tretí dôvod, úzko súvisiaci s prvým, a to „protestná kultúra mládeže, resp jej revolta“. To jest, často s psychotropnými látkami začínajú hlavne najšikovnejší, najnadanejší študenti s najlepším rozhľadom. Pritom je kritickým momentom – bodom zlomu práve to, keď minimálne podvedome začnú chápať, že „něco je tady shnilé v štátě Dánském“. Keď im školské sylaby a systém celkovo prakticky znemožňuje svoj potenciál realizovať - tvoriť, sTrojiť. Ide v podstate o reakciu detí na programovú depriváciu základných potrieb druhu HSS (Homo sapiens sapiens). A tak je to

poškodenia psychiky. Preto, ak sa v procese liečenia morálka a morálne podmienená štruktúra a sTroj (basic profile)* psychiky nestávajú človečími – a to vyžaduje úsilie predovšetkým od pacienta, a nie od medicíny582, - tak (aj keď následne niet narkomanskej recidívy) človek, absolvujúci liečenie, zostane traumatizovaným a vystrašeným nedočloviečikom. Okrem toho, určitá časť príčin „stresu“ leží v oblasti kolektívnej psychiky spoločnosti, a ak sa medicína, venujúca sa problémom narkománie, obmedzuje na psychoanalýzu a psychosyntézu výlučne osobnej psychiky, ignorujúc proces vytvárania kolektívnej psychiky množstvom jedincov a procesy interakcie jednotlivcov s kolektívnou psychikou, tak sa vyložene ukazuje ako nespôsobilá vyliečiť narkomana, pretože je sama neMocná, izolujúc sa od DEJín a reči života (objektívnej reality vzájomnej previazanosti socio-naturálnych javov)*.

To znamená, že štatisticky predurčene výhodu v obnovovaní generácií získavajú predstavitelia tých genealogických línii, ktoré nevidia zmysel ani v „odstránení stresu“ narkotickými prostriedkami, ani v omieľaní profesijných inFormácií583 v podstate na to, aby padli za obeť „stresu“ a jeho následkom, nad ktorými nemá moc ani oficiálna medicína (ako vedný odbor), ani oficiálna politika. V súlade s tým, oni štatisticky predurčene budú mať komu odovzdať v nasledujúcich pokoleniach584

svoje životné orientácie a vypestovať ich rodinám vlastnú morálku (v tomto prípade dosiahnutú úroveň-mieru mravnosti)*, sTroj psychiky a kultúru správania sa.

Takto sa všetkým spoločná kultúra technokratickej civilizácie, pri subjektívne k nej rôznom vzťahu rôznych jedincov, stáva faktorom prirodzeného výberu v populáciách druhu, nazvaného Človek Rozumný, rozdeľujúc ľudstvo na dve zložky s rôznymi osudmi, generovanými každým z   patriacich k   tej alebo onej zložke ľudstva . Hoci nepriechodných hraníc medzi oboma zložkami ľudstva v súčasnej dobe v štatistickom zmysle zatiaľ niet, tak napriek tomu proces ich nevratného rozhraničovania prebieha po celú dobu epochy zmeny logiky sociálneho správania následkom zmeny

zasa len ZRKADLO spolo(ne)čnosti (jej programu, operačného systému, algoRytmiky kultúry myslenia), a nie osobné zlyhanie detí, ich rodičov, či učiteľov, ako to žiaľ stále ešte niektorí slabšie vzdelaní psychológovia a psychiatri v zásade chybne riešia... – dopl. prekl.

582 Maximum, čo môže a musí medicína v drvivej väčšine prípadov onemocnení urobiť, je odstrániť vplyv vonkajších faktorov, prejavujúcich sa v neMoci a podľa možnosti skľúčenosť organizmu a psychiky touto neMocou. V priebehu určitej ohraničenej doby takejto medicínskej opatery sa človek musí naučiť viesť zdravý spôsob života, a v tom mu je tiež možné poskytnúť vonkajšiu pomoc. Avšak človek sám musí urobiť oveľa viac, než medicína, starajúca sa o neho počas neMoci. (A v súvislosti s tým poistenie a poistky na strane jednej tak svoje opodstatnenie majú, avšak na strane druhej biznis, s nimi do extrému -bezmieria - hnaný, láka spolu s “dostatkom peňazí” spoluovčanov niektorých, ku krátkozrakým riešeniam problémov závažných, súvisiacich s neMocami... A to nie len v oblasti zdravotníctva! Pasca dostatku peňazí v riadení tkvie v tom, že hľadajú riešenia krátkodobé. Motivujú ľudí proste len peniazmi v ich formách mnohých. Nekomunikujú, neiformujú reálne, ale iba fiktívne..., a až prečasto poTOM i sami TOMU veria.)*

583 pre svoj „kariérny rast“ - postup v pyramíde, umožňujúci následne zvýšenú mieru konzumu, či nebezpečnú sebarealizáciu zo súvislostí dejov globálnych, ich základným nechápaním vytrhnutú (nem. tzv. Fachidiot). Z nich sa následne pravdepodobnostne programovo predurčene stávajú dobromyseľní vykonávatelia zločinov v plánoch chápavejších (tzv. inteligentnejších) sociopatov, nesúci objektívne aj nemalú časť Panmi „neznámymi“ svojimi delegovanej zodpovednosti, za ktorú hlavne sú nimi platení... – dopl. prekl.

584 Uvedené v týchto dvoch odstavcoch sa prejavuje v živote najmä v tom, že sa USA zo štátu, v ktorom početne prevládali bieli a vládnuca „elita“ bola taktiež biela, postupne stávajú štátom s tendenciou k početnej prevahe «farebného obyvateľstva», ak použijeme ich terminológiu. (Po našom: “Zdravý rozum sedliacky vždy víťazí.” Viď. aj naši cigáni. A čo sa od nich učiť máme (MUSÍME) my? Napr. ich rozumnejšie používanie tzv. sociálneho systému, tlak, ktorý ak nie je využitý, automaticky bankám na financovanie akvizícii (vojen) pripadá. Prosto jasný smer: “Základný plat”. Samozrejme myslíme cigánov normálnych, a nie tzv. “degešov” (takto samotní cigáni hanlivo označujú tých špinavých, čo sa po generácie fetujúc, v rámci rodín s vlastnými dcérami pária, ako dediční “šľachtici” z dôb starejších (avšak niekedy až po dnes z dôvodov už len finančno-dedičných...)). No i cigáni sa čo-to od bielych učiť majú... Na konceptuálnej úrovni, sme si nie nadarmo, i vzhľadom k aktuálnej situácii na spoluprácu súdení.)*

etalónových frekvencií biologického a sociálneho času, pričleňujúc rozličných jedincov k jednej alebo druhej zložke ľudstva s rôznymi osudmi.

Avšak skôr, než budeme hovoriť o živote tej časti ľudstva, ktorá je slobodná od utláčajúceho pôsobenia „stresov“ aj v epoche po «inFormačnej explózii» v strede 20. storočia, je nevyhnutné urobiť jednu obšírnu odbočku a objasniť ešte jednu tému.

Mnohonásobné obnovenie praktických585 znalostí a návykov v profesionálnej činnosti i v domácom živote počas života jednej generácie v dôsledku zmeny pomeru etalónových frekvencií biologického a sociálneho času - to je iba jedna stránka veci, objektívne sa prejavujúca v štatistike života spoločnosti. Druhá stránka veci je v tom, že sa zmenila nielen rýchlosť obnovy spoločensky nevyhnutných aplikovaných znalostí a návykov, ale aj „šírka“ tematického spektra v spoločnosti. Na ne naráža v každodennosti každý z množstva jednotlivcov, v princípe majúci slobodnú vôľu a iné možnosti slobodného Človeka Rozumného, a ktorý silou osobitostí výchovy a kultúry ohraničuje seba v tom alebo onom druhu otroctva, vlastnom dnešnej civilizácii.

Nezávisle od toho, k akej sociálnej skupine človek patrí, sa teraz stretáva s inFormáciou, bezprostredne nesúvisiacou s jeho profesionálnou činnosťou, ktorá ale vytvára inFormačnú „atmosféru“, v ktorej prebieha jeho profesionálna činnosť a život jak jeho samého, tak aj jeho rodiny.

V minulosti v podmienkach triedno-kastového usporiadania spoločenského života k roľníkom alebo remeselníkom, tvoriacim v súhrne drvivú väčšinu populácie, „kráľovská inFormácia“586 denne neprichádzala. Ak sa niekedy k nim aj dostávala, tak ju v celkovom inFormačnom toku nerozlišovali a ona

zostávala pre nich akoby neviditeľnou; aj uvidiac ju, nemohli pochopiť jej spoločenský význam kvôli úzkemu rozhľadu (t.j. nie kvôli

tomu, žeby ich um bol neschopný chápania, ale kvôli tomu, že mechanika objektívnych zákonitostí globálnych socio-naturálnych dejov – PRIeBEHOV – nevchádzala do okruhu ich zájmu)*;

a hoci aj pochopiac, títo málopočetní pochopivší z prostého národa zriedkavo mohli realizovať spoločensky významné riadiace pôsobenie587 hlavne kvôli nedostatkom vо vedomostiach a návykoch, a hlavne - kvôli neznalosti svojho pôvodu (nepoznaniu svojej genealogickej línie a

585 “Teoretické znalosti“ doslovne preložené zo starogréčtiny „znalosti odpozorované“. Pohrajme sa etymologicky so slovom znalosti, ktorý sa v helénskom dialekte povie koiné -> kojné -> odkojené -> odovzdané ako výživa..., teda aj znalosti popri potrave sú pre prežitie nutné... – pozn. prekl.

586 t.j. inFormácia, nevyhnutná na identifikáciu a vyriešenie problémov celospoločenského významu rozsahu štátu a globálnej civilizácie ako celku.

587 Spomeňte si na povesť “Levša” od N.S. Leskova: «Povedzte vladárovi! V Anglicku zbrane tehlou nečistia! Treba, aby i u nás nečistili, lebo ak nastane vojna, tak zbrane budú k streľbe nevhodné!» - Levša zomrel s týmto “blábolom”, ale vladárovi nikto o “kráľovskom blábole” prostého mužíka nepovedal. A keď Rusko krymské ťaženie prehralo, tak tí istí, ktorí «nepovedali vladárovi» odsekli: «Ak aj doložíte, že sme nepovedali vladárovi, tak na vás zvalíme, že ste to iba teraz oznámili, a vtedy ste to nehlásili». (A ´la výpovede židov pri vypočuvaní Issu s Nasarie)*

Samozrejme, to fakticky nie je skutočná príčina porážky Ruska v Krymskej vojne, ale N.S. Leskov ukázal skutočnú spoločensko psychologickú príčinu úplne presne. O tom hovorí nasledujúca fakticky vierohodná epizóda.

Nemenej smutný je príbeh o tom, ako sa skupina činiteľov kultúry Ruska (Gorkij, Arsenjev a iní) v predvečer postrieľania robotníkov v Petrohrade 9. januára 1905 snažila dosiahnuť, aby predseda rady ministrov Witte tiež «oznámil vladárovi» svojou podstatou “kráľovskú” inFormáciu o nevyhnutnom krviprelievaní, ak mnohotisícovému pochodu robotníkov s rodinami, psychologicky nastavenému na celospoločenské zhromaždenie na Palácovom námestí pri odovzdaní petície cárovi, silou vojska uzavrú cestu k cieľu ich pochodu. Witte však odmietol včas nahlásiť cárovi túto inFormáciu, čo by bolo mohlo odvrátiť túto streľbu a mnohé ňou vyvolané tragédie. O tom sám S.J. Witte píše vo svojich memoároch, ospravedlňujúc svoju nečinnosť najrôznejšími blahovými výhovorkami, plne zodpovedajúcimi masonskej (slobodomurárskej) tradícii biblického projektu, zaoberajúceho sa zvrhnutím zvrchovanej vlády každého z národov Zeme, nech by existovalo v akejkoľvek vládnej forme: cárizmus, Sovietska moc, iné.

najmä neexistencie v nej nejakého „urodzeného“ predka), zbavujúceho ich aj pri správnom názore autority v očiach vládnucej „blahorodnej elity“.

Na druhej strane, a úmerne pre všetkých spoločnému vzťahu k životu takisto aj štátno-vládnuca „elita“ Západu v drvivej väčšine prípadov seba považovala za oslobodenú od nevyhnutnosti vnikať do analýzy podstaty a následkov prijatia príslušných rozhodnutí, založených na použití tradičných technológií, a o to viac technicko-technologických inovácií588. Všetko toto ona považovala za „nie kráľovskú záležitosť“, ale za «súkromné záležitosti ich poddaných», do ktorých vnikať je pre nich ponižujúce a otravné; alebo za «súkromnú záležitosť» svojich dlžníkov, čo je charakteristické pre MEDZInárodnú úžernícku starozákonno-talmudistickú „aristokraciu“, vládnucu prostredníctvom589

finančného hrdúsenia spoločenstiev a štátov na základe uzurpovania si úverovania a účtovníctva, tvoriacich podstatu bankovníctva (a tým miery „kapitalizácie“ (krvi, riadenia) celej ekonomiky, rozvoja technológií, mediálneho priemyslu, tým kultúry a automaticky nevyhnutne celého sociálneho systému)*.

S rozpadom triedno-kastového (oficiálneho ale nie tichého)* systému na Západe590, sa psychológia nezasahovania štátu a úžerníckej bankovej mafie do (niektorých detailov)* súkromného života a súkromno-podnikateľskej činnosti uchovala presne tak, ako sa uchovala aj psychológia nezasahovania do záležitostí štátnosti u prostého obyvateľa (ovčana)*, predpokladajúceho, že všetky svoje povinnosti vo vzťahu k spoločnosti ako celku a najmä k jej štátnosti si splnil, ak zaplatil dane a formálne sa zúčastnil demokratických procedúr, existujúcich na Západe. To i všetko ostatné v otrockom obojku úroku591, ovládaného výlučne medzinárodnou korporáciou klanov úžerníkov592. (Toľko k vývoju mechaniky riadenia masovej ilúzie Západu...)*

Jediný za celú históriu súčasnej globálnej civilizácie všeobecne vo svete známy príklad, kedy “kráľovská inFormácia” bola efektívne realizovaná v triedno-kastovom systéme človekom z prostého národa, je Johanka z Arku (Jeanne d'Arc. Avšak aj tá bola následne j”elitami” čiastočne zneužitá a neskôr zlikvidovaná)*.588 Známym príkladom tohto druhu je odmietnutie Napoleona poskytnúť štátnu podporu R. Fultonovi, konštruktérovi jedného z prvých plávajúcich parníkov. To mohlo zmeniť charakter boja na mori s Anglickom, majúcom veľkú flotilu plachetníc. Menej známe je, že reaktívny systém salvovej paľby výbušnými granátmi bol približne v rovnakom čase vynájdený a vyskúšaný v Rakúsku, kde ukázal svoju strach naháňajúcu efektívnosť, ale napriek tomu nebol Rakúskom použitý proti Napoleonovi a ani Napoleonom po kapitulácii Rakúska.

Aj novšie dejiny všetkých národov takmer bez výnimky sú plné faktov, keď sa silní tohto sveta odklonili od riadenia vedecko-technického pokroku ako jednej zo zložiek života spoločnosti, t.j. politiky, pokladajúc zaoberanie sa takýmito otázkami za „nie kráľovskú záležitosť“.

V dejinách Ruska sú len dva príklady, keď hlava štátu systematicky držala pod kontrolou vedecko-technický pokrok a budovala so zreteľom naň štátnu politiku: Peter I. a Stalin. Pod vedením oboch, práve vďaka takému pripojeniu ku „kráľovským záležitostiam“ záležitostí „nekráľovských“, aj napriek chybám oboch vladárov, získala krajina štatút superveľmoci v priebehu niekoľkých desaťročí. A takisto v priebehu niekoľkých desaťročí ho aj strácala, keď sa ich nástupcovia - na západný štýl - vyhýbali technicko-technologickým problémom ich “poddaných”.

589 Na činnosť medzinárodných úžerníkov v národných spoločnostiach sa samotnou štátnosťou (úradníkmi) nazeralo takisto ako na jeden z druhov súkromného podnikania “poddaných“. Ale tá skutočnosť, že do závislosti od malého počtu „poddaných“ úžerníkov sa dostala celá spoločnosť (vrátane štátnosti i jej prvých hierarchov) vypadla z chápania sveta j„elitárnych“ individualistov-spotrebiteľov, vládnucich štátom na osnove bezmyšlienkovitého (nekritického, nerozlišujúceho pozitíva od negatív)* prijímania tradícií predkov.

590 Západné spoločenstvá sú na princípe pôvodu, adeológií, filozofií, financií, „rás“ atď., často oveľa tvrdšie kast(r)ované, ako „klasický“ indický kastový fašizmus. Akurát len neoficiálne, skryto, v hĺbke svojej podstaty. Navonok býva maska démonkracie, demokratúry, davokracie, konzumne príťažlivého pokroku i na úkor vyciciavania „zbytku“ sveta podielom na mlčanlivom napomáhaní globálnej úžere v úlohe psov svojich drábov, ktorí sami často moc nevedia o skutočných adminoch-Paenoch. – dopl. prekl.

591 RM (ang. Remote Control) = diaľkové ovládanie – pozn. prekl.

592 Globálnou monopolnou mafiou finacistického terorizmu – pozn. prekl.

No ak do samoopojného triumfu buržoázno-demokratických revolúcií takýto typ psychológie panoval mlčky, tak v dobe rozvoja západného kapitalizmu tento psy(cho)profil našiel svoje teoretické vyjadrenie: v najvšeobecnejšom tvare - vo filozofii individualizmu a v užšom pragmatickom variante - v rôznorodých ekonomických pseudoteóriach o slobode súkromného podnikania, slobode obchodu a akoby schopnosti „voľného“ trhu593 regulovať v živote spoločnosti stále a všetko bez stanovenia nejakých cieľov a riadenia zo strany rozmýšľajúcich ľudí.

No všetky teórie bez výnimky sú iba vyjadrením sTroja psychiky (psychologického profilu)* a jemu zodpovedajúcej morálky. V závislosti od morálky a stroja psychiky, na základe jednych a tých istých faktov, je rozum človeka schopný rozvinúť vzájomne sa vylučujúce teórie a doktríny.

Buržoázno-demokratické revolúcie a následné spoločenské zriadenia života západných spoločností boli psychologicky podmienené594 rozumom, aktívnym v nositeľoch zvieracieho sTroja psychiky, dominujúceho na Západe. A primerane tomu, zverským sTrojom psychiky zrodené buržoázno-demokratické revolúcie zmenili spoločenské zriadenie tak, že pri novom systéme vnútrospoločenských vzťahov v podmienkach technicko-technologického pokroku prevzal iniciatívu a aktivizoval sa rozum množstva jedincov. Jedincov (z bežnej dovtedy marginalizovanej väčšinovej populácie „nižších vrstiev“)*, ktorým sa otvorila možnosť prístupu k inFormácii, predtým uzavretej triedno-klanovými hranicami, predurčujúcimi jak profesiu a sociálne postavenie, tak aj dovtedy počas celého života človeka nemenné inFormačné toky, v ktorých on žil. Ale nový systém vnútrospoločenských vzťahov, vzniknuvší ako výsledok buržoázno-demokratických revolúcií, vôbec nezmenil dovtedy na Západe dominujúci nečlovečí sTroj psychiky (početne prevláda zvierací a zombie).

A konkrétne jeho nositelia595 sa po «informačnej explózii» 20. storočia prejavujú v dnešnej spoločnosti, kde vládne orientácia správania na konzum teraz i potom pre uspokojenie zmyselnosti a namyslenosti. Následkom toho sa mnohí stávajú obeťami „stresov“ a ich následkov. No «inFormačná explózia» otvorila pre nich aj možnosť zbaviť sa tejto nimi vyvolanej lavíny „stresov“.

Táto možnosť spočíva objektívne v tom, že život celej spoločnosti technicky rozvinutých krajín plynie aj v práci, aj v domácnosti v prúdoch „kráľovskej inFormácie“, majúcej význam: provinčný – v rámci štátu; celoštátny – v rámci regionálnej civilizácie; pre jednotlivú regionálnu civilizáciu – v ich množine; pre celú množinu regionálnych civilizácií a predcivilizačných prvobytných kultúr596, v súhrne

tvoriacich súčasné ľudstvo na Zemi.

Predtým táto „kráľovská inFormácia“ prechádzala pomimo drvivej väčšiny populácie, vykazujúc vplyv na ich život prevažne nepriamo (sprostredkovane), no málokto sa poučil – prišiel k rozumu, bezprostredne na ňu naraziac.

593 Kde oni našli slobodný - voľný trh, nepodriadený korporácii úžerníkov a rôzneho druhu racketeeringu (výpalníctva), ostáva záhadou.594 určované, definované, deFini... – pozn. prekl.

595 Nositelia psychologického profilu zverského konzombiementa – pozn. prekl.

596 Ktoré sa niekde stále zachovali a sú oboznámené so životom ostatného ľudstva na základe správ rádiového a TV vysielania technicky rozvinutého okolia ich sveta.

Psychika každého, komu je Zhora dané byť Človekom Rozumným, je organizovaná hierarchicky mnohoúrovňovo. A úroveň vedomia väčšiny, na ktorej je rýchlosť spracovania inFormácií 15 bit597 za sekundu a kde je človek schopný spracovávať max. 7-9 objektov súčasne, je iba viditeľná „z vody vytŕčajúca časť ľadovca“ celkovej individuálnej psychiky. Vo vzťahu k skrytej časti psychiky - nevedomiu (inak povedané podvedomiu) - sa v kultúre ľudstva vyvinuli dva aktívne prístupy: rozšírenie vedomia a zahrnutie do neho tých úrovní psychiky, ktoré sa predtým nachádzali mimo

neho; prebudovanie štruktúry vedomej a podvedomých úrovní psychiky na osnove (riadeného)* dialógu

(inFormačnej výmeny) medzi úrovňami s cieľom likvidácie rôznych druhov antagonizmov medzi nimi a vypracovania takouto cestou štýlu-spôsobu ich koordinovanej činnosti v celostnej individuálnej psychike, v procese harmonizácie vzťahov jedinca s ho objímajúcou a do neho prenikajúcou Objektívnou realitou. (To jest, oprava chýb v podvedomí, v jeho nahustených predpracovaných inFormačných moduloch - emóciách, pomocou vedomia.)*

Ak máme nájsť technickú analógiu vzťahov uvedomovaného „ja“ s ostatnými úrovňami v psychike, tak vedomie, spolu s jemu vlastnými možnosťami, možno prirovnať k pilotovi a celé nevedomie (podvedomie) - k autopilotovi. Pri takej analógii je prvý prístup ekvivalentný (v mnohom) tomu, že pilot, súc spočiatku nešikovný, postupne preberá na seba plnenie čoraz väčšieho množstva funkcií, zabudovaných do autopilota. Druhý prístup je ekvivalentný (v mnohom) tomu, že pilot si osvojuje návyky nastavenia autopilota a stará sa o vzájomne doplňujúce rozhraničenie (mapu)* toho, čo si berie na seba a toho, čo ukladá na autopilota.

Môže vzniknúť otázka, v akom vzťahu (korelácii)* sa nachádzajú oba prístupy. Na ňu môžu byť dané odpovede rôzne, podmienené mravnosťou, svetonázorom a osobnou skúsenosťou každého z odpovedajúcich. Z nášho pohľadu, druhý prístup - prebudovanie vedomých a podvedomých úrovní psychiky - zahŕňa zároveň aj prvý, pretože pri nastavovaní „autopilota“ nemôže „pilot“ nezískať predstavu o jeho funkčných možnostiach a ich riadení. No druhý prístup, zahŕňajúc v sebe aj prvý prístup (rozšírenie vedomia), mu pridáva osobitnú kvalitu od samého začiatku, zatiaľ čo nasledovanie prvého prístupu pri ignorovaní (alebo odmietaní druhého) skôr či neskôr vedie k tomu, že možnosti zahrnuté do oblasti vedomia je nevyhnutné uviesť do vzájomného súladu598. A okrem toho aj do súLadu s tým, čo si individuálne vedomie ešte neosvojilo v procese svojho rozširovania v Objektívnej realite. Ak prvý prístup nevedie k uvedomeniu si takejto nevyhnutnosti, tak nasledovanie cesty rozširovania vedomia sa končí osobnou katastrofou, vyvolanou, ak aj nie vnútornou konfliktnosťou individuálnej psychiky, tak konfliktnosťou individuálnej a kolektívnej psychiky, alebo tiež konfliktnosťou psychiky jednotlivca s rôznymi druhmi hierarchicky vyššej nie ľudskej psychiky, činnosť ktorej sa tiež prejavuje v Stavbe sveta, ak sme dostatočne vnímaví k prebiehajúcemu.

Prvý prístup v tradičnej kultúre ľudstva odrážajú rôznorodé duchovné praktiky Východu (jógy) a západných systémov zasvätenia do rôzneho okultizmu. Na možnosť realizácie druhého prístupu je

597 1 bit je množstvo inFormácie, nevyhnutné pre vyriešenie neurčitosti 50% : 50%. 15 bitov za sekundu znamená, že v priebehu 1 sekundy je vedomie človeka schopné zachytiť 15 zmien v okolí, o čom sa každý môže ľahko presvedčiť v kine: pri rýchlosti projekcie menej ako 16 obrázkov za sekundu film začíname vnímať ako sériu jednotlivých obrázkov-snímkov; pri rýchlosti projekcie 16 a viac obrázkov za sekundu sa jednotlivé obrázky zlievajú do plynule sa pohybujúceho zobrazenia, hoci, ako ukázali výskumy, podvedomé úrovne psychiky stíhajú zachytiť aj vo filme nebadané „vložené“ snímky, ktoré je možné rozmiestniť medzi reálnymi snímkami filmu. Podvedomé úrovne psychiky vnímajú aj tzv. “25-ty snímok”, ktorého inFormáciu riedia prostredníctvom každých 24 snímok filmu. Na tomto základe sú založené niektoré druhy reklamy a iné programovanie správania sa hľadiska, obídením kontroly na úrovni vedomia divákov. No mnoho výskumov ukazuje, že na to, aby “25-ty snímok” zapracoval, je nevyhnutné vopred zabezpečiť vnútorný morálno-psychický súhlas jedinca s   predkladaným   zmyslom “25-teho snímku”. (A preto prvý útok infowars už tisíce rokov nevyhnutne na morálku cieliť “musí”...)*

598 Ináč dôjde k „pretečeniu pamäte“ a tak k vstup-výstup zahlteniu, preťaženiu, zamrznutiu systému. V IT ang. term.: stack overload and system error/freez. – pozn. prekl.

priamo poukázané v Koráne, hoci ten nie je rozvinutý v historicky reálnom islame, ináč by región koránickej kultúry nebol vnútorne nejednotný a nezažíval by množstvo vnútorných i vonkajších problémov.

Toto všetko bolo nevyhnutné povedať, pretože s „kráľovskou inFormáciou“ (ak to porovnáme s normami adresácie inFormácie v triedno-kastovom systéme) sa v súčasných podmienkach stretávajú prakticky všetci. Možnosti spracovávania inFormácií úrovňami psychiky, súvisiacimi pre drvivú väčšinu ľudí s podvedomím, mnohonásobne prekračujú možnosti ich individuálneho vedomia (už nie jedenkrát spomínaných 15 bit/s, 7–9 objektov súčasne). A to znamená, že nezávisle od vedomého vzťahu ku „kráľovskej inFormácii“ zo strany jedinca, jeho podvedomé úrovne individuálnej psychiky599 spracovávajú aj „inFormáciu kráľovskú“. V súlade s tým, výsledky tohto spracovania nejakým spôsobom vyvstanú vo vedomí jedinca buď pri oddychu, alebo v životných situáciách.

Všetko ďalšie je určované (definované) tým, ako sa vedomie jedinca (a/alebo kolektívu) stavia k takýmto prienikom výsledkov spracovania „kráľovskej inFormácie“ z podvedomých úrovni psychiky na úroveň vedomia. „Stresy“ a ich následky, obeťou ktorých v technicky popredných spoločenstvách sa stávajú neochvejní účastníci honby za konzumom, neprestajne omieľajúci informáciu, nevyhnutnú pre udržanie profesionalizmu a ním podmieneného (predovšetkým) spotrebiteľského statusu, sú výsledkom zámerného alebo nepremysleného odmietnutia ich individuálneho vedomia (vedomia konzombiementov)* prijať výsledky podvedomého spracovania „kráľovskej inFormácie“ ako faktora usmerňujúceho, ale takisto zdržujúceho ich (na finančný prospech orientovanú)* individuálnu súkromnú činnosť (čo niektorému z ich „duchov“ môže spôsobovať „emočný diskomfort“)*.

Ak sa výsledky podvedomého spracovania „kráľovskej inFormácie“ prijímajú vedomím, tak sa začína zosúlaďovanie osobnej individuálnej vedomej i podvedomej činnosti s týmito výsledkami, vplývajúcimi na celú spoločnosť, nakoľko práve podľa tohto príznaku – ovplyvňovania všetkého (t.j. nadradenosti a moci nad všetkými inými informáciami, myšlienkami)* - sa „kráľovská inFormácia“ odlišuje od súkromnej, osobno-existenčnej.

Ak prijatie výsledkov podvedomého spracovania „kráľovskej inFormácie“ hoc aj prebieha na úrovni vedomia, avšak prebieha bezmyšlienkovite600, tak zosúladenie úrovní vedomia a podvedomia individuálnej psychiky celkovo prebieha jednako len bez rozšírenia vedomia. Keď prijatie výsledkov podvedomého spracovania „kráľovskej inFormácie“ je sprevádzané na úrovni vedomia premýšľaním o prebiehajúcich dejoch a zámeroch do budúcnosti, tak prebieha nielen zosúladenie vedomých i podvedomých úrovní psychiky, ale možnosti vedomia sa rozširujú a vybrusujú (cibrujú - optimalizujú vlastné stereotypy - emócie, ako ladenie nástrojov)*. Pritom v poslednom prípade rozšírenie vedomia prebieha vo vnútornej harmónii, pri súčasnom odstránení konfliktnosti medzi úrovňami individuálnej psychiky i medzi psychikou individuálnou a psychikou kolektívnou601.

599 K ním sa vzťahujú i «vstupy-výstupy» (tzv. V-V mechanizmy – porty)*, ktorými keď prechádzajú inFormácie, tak ľudia vytvárajú psychiku kolektívnu, ktorá je vlastná jak málopočetným skupinám, tak aj ľudstvu celkovo.

600 bez hlbšieho pochopenia deja, príBehu kľúčového... Tak, ako aj námet hudby Slovenskej hymny (Kopala studienku), (e)Mocná ľUdova pieseň: „Zlatá brána otvorená, zlatým kľúčom podoprená, kto do nej vojde, hlava mu zojde (alebo jabĺčko nájde), či je ona, či je on, nepustím ho z brány von....“ Zároveň ide o hru, ktorú sa po generácie od predkov starejších vymyslenú, zdedenú, deti na dedinách hrávajú - program riadenia prístupu, brány (ang. gate, access control) v IT terminológii, a tak aj v jeho pôvOtcovi, v riadení agregátnych inFormačných, transformačných modulov kolektívneho podvedomia, v matricovej špecializácii kulturologického a (a)sociálneho inžinierstva. – dopl. prekl.

601 „Kráľovská informácia“ je v tomto zmysle kompas (mapa, norma, etalón, vzťažný bod) procesnej autooptimalizácie kapacity vlastného a kolektívneho podvedomia, poskytovaný Zhora (v)hodným jedincom, zároveň aj ako konkurenčná výhoda. – pozn. prekl.

Tomuto procesu môže pomôcť príslušná disciplína narábania s inFormáciou na úrovni vedomia, neprotirečiaca funkčným možnostiam vedomia drvivej väčšiny ľudí, ktorí si ešte nestačili rozšíriť svoje vedomie natoľko, že už vedia, čo a ako majú potom robiť.602

Vzhľadom na to, že ľudské vedomie môže súčasne operovať so 7 – 9 objektmi, tak disciplína vedomého nakladania s inFormáciou na úrovni vedomia s jeho veľmi ohraničenými (mimo tranzových stavov603) možnosťami, musí predovšetkým zabezpečiť rozdelenie každého inFormačného toku, inFormačného súboru na nie viac ako po 7 – 9 medzi sebou oddelených kategórií. Inak sa ich nepodarí jednoznačne adresne preposlať výkonnejším podvedomým úrovniam psychiky. Tak ako každý proces v Objektívnej realite môže byť interpretovaný (predstavený, zobrazený) ako proces riadenia alebo samoriadenia, a „nastavenie autopilota“ podvedomých úrovní psychiky a vstup individuálnej psychiky do  kolektívnej je každodennou úlohou praxe riadenia – samoovládania sa človeka, tak Dostatočne všeobecnú teóriu riadenia, ktorej je v tejto práci udelené osobitné miesto, je najlepšie nasmerovať na seba osobne a vstúpiť do procesu riadenia seba samého a vo svojom okolí sa rodiacich situácií, pamätajúc pritom na globálnu úroveň starostlivosti a zodpovednosti voči druhým ľuďom a Bohu.

Po zavŕšení prechodného procesu dnešnej globálnej civilizácie na Zemi nasleduje Človečenstvo (známa Č(e)loViečina rozprávok)*. V nej nebude miesta pre prejavenie sa v ľudskom tele nečlovečích sTrojov psychiky: zvieracieho, biorobota-zombie, démonických osobností. A každému je zatiaľ daný čas a možnosti vybrať si a naplniť svoj ďalší osud.

To znamená, že všetci nositelia týchto nečlovečích typov usporiadania psychiky sú postavení pred výber: buď zmenia nastavenie psychiky, preozmysliac svoju existenciu a zámery do budúCnosti, alebo zahynú preto, že ich predchádzajúci sTroj psychiky ich spraví obeťami objektov technosféry alebo stresov, a taktiež nimi podmienených neMocí.

To kvalitatívne odlišuje podmienky života v terajšej civilizácii od podmienok života v predchádzajúcej globálnej civilizácii, v ktorej početne i mocensky prevládal démonický typ osobností. V nej «rasa vládcov», osvojivších si nejakú „mágiu“ (technológie ovládania myslenia), bez odvety riadila prostredníctvom extrasenzoriky psychickú činnosť «hovoriacich nástrojov». Tí, neovládajúc parapsychologické schopnosti, nemali možnosť akokoľvek odvetne konať voči «rase vládcov», nech by ona čo akými nepríjemnosťami zaťažovala život prostého národa s nerozvinutou extrasenzorikou, neovládajúvšieho kultúru mágie a okrem toho, možno aj zlomyseľne geneticky skaličeného.

602 T.j., nejsť do zbytočných konfliktov s väčšinovou spoločnosťou, nakoľko by takáto činnosť mohla byť oponentami využívaná okrem iného aj na tzv. infoočkovacie procedúry, zbytočne predlžujúce celkovú operáciu riadenia cieľovej zmeny upravovaného informačného prostredia. – pozn. prekl.

603 Osvojenie si návykov ľubovoľného (vôľového)* vstupu do tranzového stavu je jednou z variánt rozšírenia vedomia (ide o V-V procedúry pomocou niektorých autosynchronizačných rytmov v hudbe (monotónny rytmus bubnov zosynchronizovaný s rytmom Zeme - severoamerický a sibírsky šamanizmus), rôznych psychotropných pomôcok (juhoamerický šamanizmus), meditačno-relaxačných techník a cvičení (joga a iné východoázijské techniky), riadených šokov (vyvinuté tzv. modernou civilizáciou), špeciálne vyškolených jedincov (napr. hypnotizérov) atď.)* V tranzových stavoch sa vedomie človeka môže opierať na iné časotvorné procesy, výsledkom čoho sa do oblasti uvedomovaného vnímania dostávajú veľmi rýchlo prebiehajúce javy. V literatúre je opísaný prípad, keď si človek do maličkých detailov zapamätal (v šoku)* pozorovaný proces   explózie  vedľa neho dopadnuvšieho delostreleckého granátu: Strela padá, potom sa po jej povrchu začínajú vytvárať trhliny, cez ne začínajú vyrážať plamene, potom sa úlomky pozvoľna začínajú pohybovať v priestore a objavuje sa ohnivé “slnko” plazmy... Tento proces trvá zlomok sekundy a v bežnom stave vedomia nie je dostupný pre tak detailné vnímanie, no v stave tranzu je to úplne iná vec, iné možnosti. ( Ide o prepnutie do iného módu vnímania (ang. “switch”), umožňujúce vidieť aj pohyb vystreleného náboja – a vyhnúť sa mu. Viď. aj možno adekvátnejšie porovnanie kapacity a možností spracovávania informácií vedomím a podvedomím, ako kvapka (vedomie) a more (podvedomie). Resp. zobrazenie “Kapacity riadenia Boha”, ako “More Vedomia”, “Nekonečná Miera (s)Vedomia”.)*

Dnes sú ašpiranti na «rasu vládcov», takisto ako ostatní obyvatelia Zeme, rukojemníkmi technosféry, vytváranej a riadenej v mnohom tými, ktorí sú nezodpovední a bezohľadní v dôsledku zvieracieho sTroja psychiky alebo sTroja psychiky zombie. Ako rukojemníci technosféry v dnešnej globálnej civilizácii sú si všetci rovní: i považujúci seba za pánov, i tí, koho sa snažia „páni“ zotročiť.

V takých podmienkach pre ašpirantov na «nadľudí» je jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť záhube v ďalšom «Černobyle», sa postarať o to, aby sa „nadľuďmi“ (a v podstate normálnymi, skutočnými ľuďmi) stali všetci bez výnimky. 604

V opačnom prípade môžu i „nedoľudkovia“ i „nadľudia“ zahynúť. Dokonca nie následkom samovražedného úmyslu nejakého „stresom“ preťaženého operátora atómovej elektrárne alebo chemickej továrne, ale následkom kolektívnej psychiky typu «lavíny chýb», vytvorenej jedincami s nečlovečou psychikou. Takto sa v technicko-technologickom svete reálne vládnuca „elita“ a jej majitelia, realizujúci civilizačnú misiu, ocitli prvý krát v dejinách našej civilizácie v uzavretých spätných väzbách. Toto v živote démonicko-magickej «rasy vládcov» minulej globálnej civilizácie nebolo, a v takých podmienkach mohlo prekvitať všetko-si-dovoľovanie démonizmu605.

Taktiež treba mať na zreteli, že počas globálnej katastrofy minulej civilizácie sa rozpadol aj jej duchovný svet - súbor egregorov606 - prostredníctvom ktorého «rasa vládcov» na princípe „extrasenzoriky“ bez odvety vládla nad „hovoriacimi nástrojmi“. Technosféra vo svojom súčasnom stave (televízne a rádiové vysielanie, počítačové siete a pod.) nedokáže nahradiť v tejto kvalite prostriedky bezvýhradnej kontroly psychiky duchovnej kultúry jednotlivcov, a ňou vytvorený duchovný svet (egregory) minulej globálnej civilizácie. Pretože ašpiranti na novú «rasu vládcov» pociťujú potrebu takejto bezvýhradnej kontroly nad psychikou ostatnej populácie, tak sa dnes stávame svedkami intenzifikácie prác v oblasti vytvárania technických prostriedkov kontroly nad cudzou psychikou – to na jednej strane. A na strane druhej je zasa množstvo individualistov postrkované prostriedkami masovej (dez)inFormácie k tomu, aby zo svojej duše vyChovali džina, t.j., osvojovali si rôznorodé parapsychologické praktiky a návyky607, pomocou ktorých je možné pôsobiť na hmotný svet a psychiku okolitých jedincov, vrátane aj bez priameho kontaktu s nimi (psyop RCA-remote control access)*.

Individualisti nevidia sociálne vzájomné väzby a odlišnosti koncepcií spoločenského zriadenia, aj keď si osvoja parapsychologické schopnosti. Táto ich špecifická slepota odkrýva možnosť, vzbudzujúc abstraktný humanizmus takýchto extrasenzorikov-parapsychológov, predurčiť ich na misiu byť nápomocnými v riadení ostatného obyvateľstva.

604 T.j., evolučný bezPečNostný systém (safety procedure) vyzerá byť Zhora, aj pre tento prípad, nastavený tak, že sa zasa raz „rozhodnúť“ musia - správne, alebo zomrieť. Preto je vskutku „SLOBODA VEDOMOU NEVYHNUTNOSŤOU – SLOBODOU ROZHODOVANIA SA POD DIKTATÙROU SVEDOMIA!“. I šikovnejší grázli sú takto nakoniec DOBROVOĽNE DONÚTENÍ podeliť sa so svojim informačným náskokom. – pozn. prekl.

605 V rámci Božieho dopustenia, keďže netechnogénna, resp. menej technogénna civilizácia predstavovala sama o sebe menšie ohrozenie biosféry, menšie dlhodobé negatívne dôsledky (napr. vplyvu dnešného radioaktívneho zamorenia z testov bômb, nehôd a skládok vyhoreného paliva atómových elektrárni). Ľudia tak mali šancu evolučného vývoja bez týchto „vedľajších efektov“ na zdravie a život populácie i celkovej biosféry Zeme. Na druhej strane, neexistencia technológického tlaku a nárastu objemu nových poznatkov (frekvencia zmeny technológií) na potrebu myslieť u ovčanov umožnila časti „elít“ podľahnúť pokušeniu „božského“ života na účet „divoChov“ pohodlných myslieť... – dopl. prekl.

606 Poľových, nie hmotných (hmatateľných)* výtvorov psychickej činnosti, v štruktúrach polí, stelesňujúcich kolektívnu psychiku (t.j. agregátnych modulov kolektívneho podvedomia)*.

607 Moderné hlavne na mnohých „mannažerskych“ kurzoch a kurzoch pre predajcov, s cieľom ovládnutia a manipulácie objektu-zákazníka, či zamestnanca. Napr. rôzne NLP techniky... – pozn. prekl.

Samočinné extrasenzorické nabudzovanie je svojho druhu duchovná kulturistika, ktorá umožňuje zvýrazniť sa na pozadí (neznalého)* okolia, no jednako len je škodlivá pre zdravie. Tak, ako všetko, čo sa stáva samoúčelné v živote jednotlivca (i l´art pour l´art)*. Podľa miery posunu na tejto ceste nabudenia parapsychologických možností začína samočinne konajúci jedinec vnímať viac, ako je schopný ozmysliť-pochopiť. Následkom toho je to priama cesta do blázninca. Okrem toho, parapsychologicky sa nabudiac, on, prebývajúc v predchádzajúcej konceptuálnej neurčitosti - nerozlišovaní, začína sa dotýkať toho, na čo nemohol dosiahnuť bez rozvoja svojich parapsychologických schopností. Vo výsledku si tak na hlavu navaľuje to, čo predtým vždy prechádzalo mimo neho. Následkom toho sa konceptuálne ľahostajní extrasenzorici-samoukovia608

dostávajú pod jarmo stresov, vlastných aktívnemu démonizmu, a toto – to je cesta k smrti a záhube.

Inými slovami: porast „extrasenzorikov“ sa teraz pestuje pre realizáciu misie pastierov oviec (pasákov ovčanov)* rozchádzajúceho sa «stáda tohto dobytka». Takáto misia sa niekedy vytyčuje v rôznorodých „parapsychologických“ periodikách, keď sa v nich publikujú výzvy typu «všetci extrasenzorici musia vtedy a vtedy meditovať za zvolenie Clintona za prezidenta USA»; v Rusku v r. 1991 analogická inštrukcia vo vzťahu k «meditácii na zvolenie Jeľcina» prebehla ústnou formou.609

Pritom „kulturistika“ v oblasti parapsychológie je najefektívnejšou, a preto do očí bijúcou stranou života v súčasnej spoločnosti individualistov - no je to čiastková záležitosť oveľa širšieho javu.

Reálne sa osobná kultúra vnímania sveta a jeho ozmyslenia u väčšiny vytvára bez uvedomelého stanovenia požiadaviek voči nej a mimo cieľavedomého konania k ich uskutočneniu vo vlastnej každodennej psychickej činnosti610. Následkom toho drvivá väčšina populácie je nositeľom osobnej

608 Keď osvojenie parapsychologických návykov prebieha v rámci štruktúr rádov (okultných bratstiev, kultov, „náboženstiev“, či iných organizácií)*, tak je to o niečo bezpečnejšie, pretože rádu je vlastné konanie v duchu určitej koncepcie a rád vyberá za členov tých, ktorí ešte nestanúc sa jeho členmi, sú (na základe svojho psychologického profilu)* pre túto koncepciu užitoční. (T.j., existuje dôvodný predpoklad nevznikania systémových konfliktov s koncepciou vládnucou nad danou organizáciou a sú vypracované viac-menej overené procedúry práce s javmi (dejmi, procesmi) záujmu. Preto existuje aj známe odporúčanie rôznych guru a kňazov: „Ok, keď nechceš náš kult, vyber si iný, no neskáč, nevyberaj naprieč rôzne pohľady (technológie) medzi nimi“. V tomto zmysle má pri otrokárskej koncepcii dané odporúčanie samozrejme svoje opodstatnenie, lebo nielenže znižuje riziko zablúdenia, neurčitosti ovečky „medzi stádami“ a ohrozenia zdravia tejto „baterky“ živiacej pole, ale aj potenciálneho interného konfliktu koncepcie v rámci rôzno-účelového (multifunkčného a často aj opačne namiereného) používania príslušných technológií myslenia (viď. kritériá vyhodnocovania podprahovej i smernicovej personálnej politiky korporátnych kultov))*. Následkom toho dochádza k pričleneniu jedinca k egregorom rádu a rádová disciplinovaná parapsychológia prebieha pod ich ochranou a pri opore na ich energetiku a inFormáciu. Konkrétne o to sú ochudobnení samočinne konajúci konceptuálne ľahostajní extrasenzorici-individualisti. Keď je im niekedy na túto skutočnosť poukázané, tak odpovedajú, že koncepcie akoby niet, alebo že oni sú akoby slobodní od diktátu koncepcie a nedovolia, aby ich zotročila. Následky takej tvrdohlavosti alebo posadnutosti v takejto „slobode“ sú vždy smutné. (Viď. skúmanie „fenoménu“ uzdravujúceho Issu z Nasarie Sanhedrimom: Mág samotár, alebo príslušník akého „ducha“? – t.j. na úrovni infowars - snaha o identifikáciu zdroja energetiky inFopoľa. KONCEPCIA JE totiž nevyhnutne PRÍTOMNÁ VŽDY. Aj keby bol človek na planéte sám. Ak ignoruje jej existenciu, realita ho tak- či onak dobehne. V horšom prípade po smrti.)*609 Podobnou, trocha inou analógiou je v RKC výzva omšu celebrujúceho kňaza veriacim k spoločnej modtitbe za nejaký ním prednesený úmysel, na ktorý veriaci odpovedajú. „Prosíme ťa, vyslyš nás!“, zborovo nabíjajúc daný egregor. To by nebolo až tak zlé, lebo takto ohlasované úmysly sú väčšinou blahodárne formulované. Problémom je, že tieto prosby sú často zakončované touto výzvou: „A teraz sa pomodlime na úmysel Svätého Otca (pápeža).“ Ale o aký konkrétny úmysel sa jedná – to sa už neohlasuje a žiadna pastorom pasená ovečka takúto otázku si nekladie... A tak, keďže neznalosť neospravedlňuje, mierou podpory daného verejne neohlaseného úmyslu, každá ovečka preberá na seba zodpovedajúcu mieru zodpovednosti za realizáciu jej modlitbou podporeného úmyslu, a z toho vyplývajúcich dôsledkov... – dopl. prekl.

610 T.j. nepretržitá optimalizácia - prehodnocovanie správnosti osobného mravného štandardu, postojov, miery chápania a vôle konať, tvoriť-sTrojiť, realizovať plány považované za nejnevyhnutnejšie - kľúčové. O tom hovorí i modlitba: „Bože pomôž mi rozlíšiť podstatné od nepodstatného“. Bo 95% problémov sa postupne „vyrieši samo“, ak tých 5% podstatných riešiť začnem ja. V opačnom prípade začne ich množstvo narastať a môj život kolabovať. To je aj metodikou mnohých kultov („náboŽenstiev“) a staro-nových adeológií. T.j., prenechanie podstatných celospoločenských otázok nejakej „kvalifikovanej elite“, mimo vplyvu oviec. Zároveň tak ide o nevyhnutné exponenciálne zahltenie

psychickej kultúry, ktorú A.S. Puškin v básni „Eugen Onegin“ charakterizoval slovami: «My všetci učili sme sa po troške, čo-to a tak-nejako, všelijako...», následkom čoho si až do staroby zachovali ľahostajnosť a životný nepokoj náladového infantilizmu: «Bohatí sme, od kolísky sotva, chybami otcov a ich umov dávnych, i život nás už morí, ako cesta bez cieľa rovná, ako hody na slávnosti cudzej...» - pokračoval v charakteristike tej samej duChovnosti M.J. Lermontov v básni „Duma“ (sk: „Myšlienka“)*.

Vo výsledku množstvo nakopivších sa chýb v pre spoločnosť charakteristickej kultúre formovania osobností vyúsťuje do krízy civilizácie - nositeľky tejto kultúry psychiky. Tento jav vo veľkej miere postihol Západnú regionálnu civilizáciu, ktorej kostrou duchovnej kultúry je po stáročia na základe Biblie cieľavedomé pestovanie kaleidoskopického adiotizmu obyvateľstva - pomaly prebiehajúcej schizofrénie611.

V rôznych historických epochách ľudia, ktorých psychika z rôznych príčin nebola rozdrvená touto antiintelektuálnou612 biblickou kultovou a svetskou tradíciou, prichádzali k pochopeniu podstaty duchovnosti biblickej civilizácie - kultúry myslenia, psychiky. I pokúšali sa dať spoločnosti viac, či menej efektívnu alternatívu biblickej vnútorne i navonok antagonistickej osobnej kultúre psychiky-myslenia; alebo dať zdanie takejto alternatívy. V 20. stor. bol jedným z takýchto ľudí Američan L. Ron Hubbard – zakladateľ dianetiky, na osnove ktorej vznikla scientologická cirkev. L. Ron Hubbard stanovil konkrétne požiadavky na normálnu psychiku jedinca (normálnu podľa jeho predstáv) a vytvoril praktickú procedúru, umožňujúcu doviesť k tejto norme psychiku jedinca. Psychiku celkom od nej vzdialenej pri živelnom rozvoji osobnosti v panujúcom inFormačnom prostredí súčasnej spoločnosti. Samozrejme, ak jedinec prejavuje určitý záujem o takýto druh psychickej prestavby. Dianetika sa rozšírila do mnohých krajín, pretože reálne - podľa ich subjektívnych dojmov - mnohí, absolvujúc jej kurzy, získali následne duševný pokoj, životnú spokojnosť a zbavili sa neuróz z neustálych stresov.

Otázky o tom, v čom majú L. Ron Hubbard a jeho verní nasledovníci pravdu; v čom sa mýlili; k realizácii konkrétne akých cieľov sa snažili prispôsobiť ich reálne výsledky pohlavári Západu a pod., my v tejto práci z väčšej časti ponecháme bokom.613

A podstata nie je v tom, či je scientologická cirkev «totalitnou sektou»614, alebo nie je. Podstata je v tom, že ak niekto (napr. S.V. Kirijenko) skutočne navštevoval semináre dianetiky, tak je - hoci by len sčasti - nositeľom účelovo vytvorenej osobnostnej psychickej kultúry, ktorej možnosti v mnohom prevyšujú možnosti osobnej psychickej kultúry typu «my všetci učili sme sa po troške, čo-to a tak-nejako, všelijako...», nositeľmi ktorej je väčšina populácie, vrátane väčšiny poslancov, novinárov i štátnych úradníkov.

Ak budeme hľadať analógie, ktoré umožnia uvidieť rozdiel medzi oboma typmi kultúry, tak, keďže inFormačné procesy sú objektívne vlastné rovnako i prírodnému prostrediu, i antropogennému

kolektívneho podvedomia obete agresie, a tak o jej paralýzu, stav psyokataleptický. Viď. jatky u zvierat, popravy odsúdencov, niektoré typy drezúry a pod. – dopl. prekl.

611 Schizofrénie dvoch bohov – jedného, Otca nebeského, čo miluje; a druhého, Jehovu-Jahveho, klanového, rasisticky založeného, čo všetkých okrem „vyvolených“ nenávidí, ničí, páli a úžerou zotročuje. – pozn. prekl.

612 Intelekt = schopnosť vedomého rozlišovania typu „Áno-Nie“, prehodnocovania stereotypov myslenia (eMoci), schopnosť realgorytmizácie, opráv, prerábania kvôli meniacej sa objektívnej reality a jej pravidiel, ďalej neadekvátnych „zvykov“ - komplexnejších modulov, algoRytmov spracovávania informácií. – pozn. prekl.613 Podrobne o tom pozri prácu VP SSSR: „Príď na pomoc mojej neviere... (O podstate dianetiky a scientológie: pohľad z boku), r. 1998“.

614 Katolicizmus a pravoslávie totalitnými sektami istotne sú, na vládu ktorých si všetci zvykli kvôli starobylosti ich nastolenia.

prostrediu, najvýraznejšiu analógiu možno nájsť vo svete počítačových programov. Operačný systém MS-DOS firmy Microsoft, jak sa vytvoril, tak sa vytvoril, od začiatku súc produktom živelného diletantizmu, získaval profesionalizmus v procese jeho vytvárania. Na Windows sa od začiatku jeho tvorby kládli profesionálne konkrétne požiadavky, v čom konkrétne a menovite akými prostriedkami musí prevyšovať MS-DOS. Oba varianty operačného systému umožňujú riadiť prácu počítača a riešenie praktických úloh. Avšak kvalita tejto «možnosti» a komfort jej praktického využitia je rôzny. Všetko hovorí v prospech Windowsu. Hoci aj v ňom vo všetkých jeho modifikáciách existujú mnohé chyby a chybovosť niektorých riešení, tak jeho nedostatky sú úplne inej kvality, ako nedostatky MS-DOS, z pozície ktorého o nich hovoriť proste ani nie je možné.

Niečo podobné je aj pri porovnávaní možností nositeľa živelne – spontánne – vytvorivšej sa osobnej psychickej kultúry myslenia (živelnej psychickej „bezkultúrnosti“) a nositeľa cielene vytvorenej psychickej kultúry. Pritom v kontexte tejto práce slová «živelne vytvorivšia sa osobná psychická kultúra» a «živelne vytvorivšia sa duchovnosť» neoznačujú pre človeka prirodzenú osobnú psychickú kultúru, duchovnosť. V civilizácii, v ktorej po niekoľko tisíc rokoch otroctvo iba menilo spôsoby zotročovania druhých ľudí, zostávajúc v podstate otroctvom, nemožno hovoriť, že ako výsledok samovoľného rozvoja osobností, vyrastajúc v kultúre tejto spoločnosti, osobnosti samo sebou získavajú pre človeka prirodzenú duchovnosť – osobnostnú kultúru psychickej činnosti. Niektorí ju skutočne získajú - sú však výnimkou zo všeobecného pravidla, predurčujúceho zvrátenie celkovej psychiky a intelektu dominujúcou kultúrou. Najmä v období, pokiaľ človek prejde cestu od detstva do dospelosti615. Takže aj slová «cieľavedome vytvorená osobná psychická kultúra» neoznačujú vždy vo všeobecnosti umelé skaličenie prirodzenej duchovnosti človeka, osobnej psychickej kultúry.616 Príčiny sú tie isté: v spoločnosti, kde sa nezabezpečuje formovanie prirodzenej duchovnosti človeka, môže cielený odchod od panujúcej duchovnosti smerovať jak na cestu pre človeka prirodzenej duchovnosti, tak aj na cestu ďalšieho zvrátenia pre človeka prirodzenej osobnej kultúry myslenia - psychiky.

Principiálna odlišnosť prirodzene sa vyskladavšej organizácie psychiky človeka od cielene vytvorenej organizácie psychiky je v tom, že v prirodzene sa vyskladavšej psychike je veľký podiel neusporiadanej inFormácie, na základe ktorej jedinec formuje svoje správanie sa. Pod neusporiadanosťou inFormácie sa má na mysli to, že inFormácia nie je rozdelená podľa kategórií «pravdivé», «lživé», «stupeň vierohodnosti neznámy». Vo výsledku objektívne nedôveryhodná inFormácia, popri dôveryhodnej, leží v osnove informačného zabezpečenia správania sa jedinca. Okrem toho, niet ani rozdielov medzi inštinktívne podmienenými automatizmami správania, sociálne podmienenými automatizmami správania (obyčaje, zvyky), intuitívnymi osvieteniami a správaním na základe racionálnej činnosti (posudzovania javov a dejov)*. To vedie k chybovosti správania sa, kedy

615 Na čo najmä inteligentnejší, vnímavejší jedinci väčšinou reagujú spomínanou „protestnou kultúrou mládeže“: alkohol, cigarety a iné drogy, druhy vysokofrekvenčnej hudby a pod., keďže v zásade v principiálne zvrátenej, apokalypticky programovanej spoloNEčnosti mládež reálne podvedome i vedome nevidí inú, objektívne dlhodobo zmysluplnú možnosť realizácie svojho potenciálu. Preto sa najšikovnejší jedinci (elita triedy) zvyknú z dôvodu bezperspektívnosti rozhodovať pre samovraždu. Pomalú (psychotropné látky a najmä alkohol), alebo rýchlu. Takým nastavením umelých deprivácií - riadením spektra stresov rôzneho typu - v rámci celkového informačného prostredia a regulovaním saturácie „trhu“ narkotík, zároveň globálna „elita“ odstraňuje svoju potenciálnu budúcu konkurenciu a chráni lojálne lokálne j„elitá“. – pozn. prekl.

616 Cca. 1 zo 100 jedincov prežije (v neposlednom rade i pomocou vlastného cieľavedomého systematického úsilia) všetky úskalia „Scýl a Charýbd“ dospievania a školského deformovania v relatívnom zdraví. Žiaľ davu sú často na smiech a snažia sa ich ostrakizovať, separovať a v mnohých režimoch otrokárskej koncepcie „na psychiatriu zavrieť“. Kedysi upáliť. Systém, koncepcia zámerne ticho systematicky protežuje hlavne zábavných adiotov-biorobotov (v seriáloch tradične: Kto je blbý, je prosto „cool“) a „rozhodné“ bezohľadné hovädá - grobiánov, sociopatov, akčných „hrdinov“. Cieľom je všemožné pasívne a aktívne prekážanie evolúcii myslenia. Zachovanie a rozvíjanie informačného náskoku j“elít“. I „tradičnou“ tichou monoPolyzáciou trhu, zablokovaním inovácií tzv. „autorským a patentovým právom“ a pod. – dopl. prekl.

sa inštinktívne a sociálne automatizmy správania, odpracovávané bezmyšlienkovite a bez vôle v podnecujúcich situáciách, aktivizujú zlomyseľne, alebo situácia objektívne vyžaduje pružnejšie správanie, než to zabezpečujú bezmyšlienkovite odpracovávané inštinktívne a sociálne automatizmy (a vzhľadom na konkrétnu kontinuálne sa vyvíjajúcu situáciu nedostatočne pochopené impulzy zmeny konania zo strany šiesteho zmyslu - intuície, či jej zámeny za emócie.617)*

Cielene-účelovo vytvorené kultúry osobnej psychickej činnosti tak-či onak venujú pozornosť tejto problematike a vypracovávajú duchovné praktiky individuálne, dialógové, kolektívne na to, aby sa takto formované kultúry odklonili od živelne vytvorivšej sa organizácie psychiky k normálnej organizácii z ich uhla pohľadu (ich programátorov a administrátorov)*. V závislosti od toho, do akej miery sa im podarí odstrániť chyby a deformácie, vlastné živelnému formovaniu psychiky jedinca v dominujúcej kultúre spoločnosti, získava väčšina ich nositeľov rôzne výhody-prednosti oproti ostatnej časti spoločnosti so živelne vyskladavšou sa organizáciou psychiky. Treba to však chápať v  štatistickom zmysle: t.j., aj v prostredí nositeľov živelne vyskladavšej sa organizácie psychiky môžu byť jedinci, ktorých osobná psychická kultúra (profil)* je dokonalejšia, než cielene – účelovo vytvorené kultúry osobnostnej psychickej činnosti.618

Jednou z množstva v dejinách  známych619 účelovo cielene vytvorených kultúr osobnostnej psychickej činnosti sú dianetika a scientológia. A jedna z najznámejších štruktúr, ktorá „obhospodaruje“ rôznorodú duchovnú kulturistiku individualistov, je scientologická cirkev620, rodiaca

617 Taktiež väčšinou kulturologicky programovej. T.j., keď sa jedinec (hlavne ženy) riadi podľa „pocitov“, pričom často ide „z púseru do prúseru“, množstvo a „kvalita“ problémov narastá. To jest, ak jedinec nerozlišuje pôvod impulzov (myšlienok) či už v inštinktoch, prebratých sociologických stereotypoch, alebo ich „mixe“ s intuíciou. Muži zasa vzhľadom na predispozície ich špecifickej konštrukcie kortexu častejšie intuíciu blokujú a „intelektom sa opájajú“. – pozn. prekl.618 Tieto štatistické odchýlky však v zásade dlhodobo nebránia tejto „projekčno-modulovej“ skupine osôb prevziať nad spoločnosťou kontrolu za predpokladu, že väčšina spoločnosti je k prebiehajúcim socio-naturálnym dejom indiferentná. Toľko k jednému z dôvodov presadzovania davokraticko-deamonkratických procedúr riadenia spoločnosti z pozície rôznych korporátno-mafióznych organizácií. Totižto, ak sa v nejakej monarchii, či republike s prezidentskou mocou dostane k moci trochu inteligentnejší jedinec, odstrániť ho je ťažšie, než vyvolať parLamentnú krízu a nové voľby s trochu dementnejšími kandidátmi, ktorí nebudú „strkať nos do biznisu“. Sociologická hranica 4 roky je známa už od dôb antiky ako kritická doba pre pochopenie základov sociologickej mechaniky reálnej politiky i pre priemernejších jedincov. Preto 4-ročná perióda nutnosti cyklickej výmeny hercov režisérom a scenáristom za novú krv, ak

nie je na nich dosť kompromitujúcich materiálov nazbieraných, vytvorených, sú voči tichým „radám“ správcom klubov akcionárov „nevnímaví“, prestanú veriť svojej úlohe, t.j., nedokážu ďalej z mravných alebo iných dôvodov dostatočne presvedčivo hrať

svoju úlohu, nedodržujú tzv. „vnútroelitný konsenzus“. To jest, oficiálni politici sa tvária, že riadia a „elity“ sa robia, že

počúvajú, pričom je to v demokratúrach západného typu samozrejme v skutočnosti naopak.V podstate ide o rovnako totalitné spoločenstvá (často ešte tvrdšie) ako akékoľvek iné otvorené diktatúry

kdekoľvek vo svete. – dopl. prekl.

619 Jógy Indie, bojové umenia Číny a Japonska i mnohé iné podobné praktiky sú nemožné bez prechodu k cielene formovanej organizácii psychickej činnosti. Bez nej je možná len ich imitácia.

620 Taká je realita, nezávisle na tom, o aké ideály sa snažil jej zakladateľ L. Ron Hubbard.«Princíp Hubbardom rozpracovanej teórie Тэта — MEST, pričom Тэта () (...) predstavuje kvalitu, alebo

potenciál.MEST – nové slovo, pozostávajúce z počiatočných písmen anglických slov Matter (matéria), Energy (energia),

Space (priestor) a Time (čas), (sk: HEPČ)*, ktoré sú súbornými časťami fyzického Vesmíru». – Bernd von Wittenburg (jeden z propagátorov dianetiky, opustivší lono scientologickej cirkvi, ktorej vedenie podľa jeho mienky uchvátili «potláčajúce osobnosti», za oslobodenie od ktorých bojoval sám L. Ron Hubbard) v knihe “Šach planéte Zem”, Moskva, “Nová planéta”, str. 441.

«Тэта () – jednotka vedomia, ktorej spôsobilosť je utvárať, budovať». Théta sa definuje ako «Energia života, ktorá pôsobí na matériu vo fyzickom vesmíre, oživuje ju, uvádza do pohybu a mení ju». (Tamtiež, str. 433 s odkazom na “Technický slovník dianetických a scientologických termínov”).

biorobotov s možnosťami, poväčšinou presahujúcimi možnosti nositeľov živelne vyskladavšej sa organizácie osobnostnej psychologickej činnosti na obsluhu úplne tej istej civilizátorskej misie znovuzrodenia Atlantídy (mýtickej davo-elitárnej s jej „rasou vládcov“)*. Táto „misia“ sa týka predovšetkým činnosti dianetikov nachádzajúcich sa v sfére riadenia.

Noviny „Sovietske Rusko“, zo 14.4.1998 s odkazom na časopis „Spiegel“ a „Deutsche Welle“ v článku „Prešiel «vymývaním mozgov» u scientológov“ (o S.V. Kirijenkovi) píšu: «Scientológovia v Rusku používajú nasledujúci trik: ponúkajú Rusom, bažiacim po všetkom západnom, svoje učenie ako technológiu manažmentu. Takýto seminár na zvýšenie kvalifikácie, svojho druhu «vymývanie mozgov», absolvoval mladý Kirijenko v Nižnom Novgorode. V oficiálnej správe za r. 1995 banka „Garancia“, ktorej šéfoval Kirijenko, sa poukazovalo na to, že takéto semináre spôsobovali zvýšenie úrovne znalostí v oblasti súčasných TEÓRIÍ RIADENIA (zdôraznené nami pri citovaní). Nové, ale pre bývalého komsomolského vodcu tak bežné ideály, ktoré hlásali scientológovia, a konkrétne: skupinová záruka a uzavretosť vo vzťahu k okolitému svetu621 - sa zjavne zapáčili Kirijenkovi. On nasmeroval na semináre do centra scientológov celé vedenie svojej banky».

Samozrejme, u mnohých čitateľov tohto fragmentu z novín skupinová záruka a uzavretosť scientológov pred cudzími vyvoláva odmietnutie. Avšak spoločensky najvýznamnejšie v citovanej správe je to, že teraz na Západe622 je scientologická cirkev jedinou spoločenskou organizáciou, ktorá cielene učí svojich nasledovníkov TEÓRIU RIADENIA.

To znamená, že v globálnych rozmeroch sa teraz potichu realizuje stratégia vyzdvihnutia (systémového neadresného protežovania)* nositeľov účelovo-cielene vytvorenej osobnostnej psychickej kultúry do štruktúr štátnej a biznis moci. V podstate, toto je stratégia, smerujúca z dlhodobej perspektívy k vytesneniu predchádzajúcej „elity“623 „elitou“ novou. Rozdiel medzi oboma „elitami“ je v tom, že osobnostná psychická kultúra starej „elity“ sa sformovala živelno-bezcieľne624 „sama sebou“ v biblickom svetskom a religiózno-kultovom inFormačnom prostredí, a nová „elita“, ako predpokladajú pohlavári Západnej civilizácie, bude pozostávať z nositeľov účelovo-

To jest, v ich svetonázore sú miera a informácia druhotné vo vzťahu k prvotnému súboru «Théta-MEST». Ekvivalentnosť matérie a energie E = mc2 sa ignoruje, podmienenosť priestoru a času ako mier matérie sa taktiež ignoruje a informácia ako objektívna celovesmírna kategória neexistuje.

Na tejto všeobecnej svetonázorovej osnove, nemajúc adekvátny pojmový a terminologický aparát pre opis informačných procesov (vrátane v spoločnosti i v psychike jedincov), pôsobí scientologická cirkev metódami dianetiky v oblasti aplikovanej psychológie.

Fakticky celá teória «Théta-MEST» je variantou staroegyptského štvorjediného Amuna (pozri v Úvode výňatok z “Knihy pre počiatočné čítanie” V. Vodovozova), získanou vyčlenením človeku vlastnej «Théty» z Amunovho “božského” aspektu Nef (ducha, energie)*.

621 Nuž prečo sa Západ hnevá za to na scientológov, ak je na tých istých princípoch je postavený život globálnej židovskej diaspóry a činnosť regulárneho slobodomurárstva?

622 V Rusku takého monopolu u scientológov niet. Vnútorný Prediktor SSSR cieľavedome šíri v prostredí zainteresovaných osôb a spoločenských organizácií rôznorodé vedomosti, vrátane Dostatočne všeobecnej teórie riadenia.

623 Práve takouto jednoznačnosťou stratégie je možné vysvetliť vyhlásenie prezidenta Ruska o tom, že on nebude predkladať Dume (ruskému parlamentu)* inú kandidatúru (okrem S.V. Kirijenka, ktorý je možno scientológom), na ministerského premiéra, urobené B.N. Jeľcinom 13.4.1998.

624 okrem niektorých parametrov judaistickej výchovy, ktorej efektivita sa konkrétne v tejto veci ale ťažko dá, čo do kvality, porovnávať so školeniami na báze „Dia“NetTikos. – pozn. prekl.

cielene sformovanej osobnostnej psychickej kultúry, momentálne šírenej scientologickou cirkvou do celého sveta. Predchádzajúca „elita“ nedokáže odporovať tejto stratégii pasenia davu ovcí na osnove dianetiky a scientológie. A to dovtedy, pokiaľ v sebe nevychová inú kultúru psychiky osobnosti, ktorá svojimi možnosťami predčí kultúru, praktizovanú administratívou scientologickej cirkvi na osnove Hubbardovho dedičstva (dianetiky) a do neho zakomponovaných spracovaní CIA a FBI v oblasti kontroly psychiky jedincov a spoločnosti ako celku.

No páni-vlastníci „elity“ sú oveľa predvídavejší než samotná „elita“, žijúca krátkozrakou chamtivosťou. A oni, aj keď nebránia hierarchiám „elity“ v snahe obnoviť z ich pohľadu normálne pasenie národných stád (ich „strihanie a rezanie“)*, napriek tomu pripravujú novú školu „elitárnych“ pastierov. Dianetika a scientológia sa pre nich javí ako najvhodnejšia filozofická a psychologická osnova vytvárania a šírenia takejto novej školy pastierov. Príčiny tohto sú v tom, že v dedičstve L. Rona Hubbarda sa pomerne mnoho pozornosti venuje organizácii individuálnej psychickej činnosti, a koncepcia organizácie spoločenského života množstva jednotlivcov je mlčky obchádzaná. To neznamená, že koncepcie vôbec niet, pretože nejaká koncepcia vždy v spoločenskom „samo“riadení objektívne prítomná je. Hoci aj v tichosti - mlčky. Zamlčania v sociológii v drvivej väčšine prípadov vyjadrujú ochranu toho, čo aj tak v spoločnosti prítomné je (vo forme stereotypov myslenia)*. Totižto, na princípe zamlčaní majú majitelia sociológie možnosť sa oprieť o už v spoločnosti existujúcu mravne-svetonázorovú bázu. To isté sa týka aj vzťahu k relígii: dianetika je «moderná veda duševného zdravia»625, čo mlčky predpokladá sebaurčenie (asociačnú autoidentifikáciu)* jedinca pri riešení bohosloveckých otázok presne tak, ako aj v otázkach sociológie.626

A aj keď samotná scientologická cirkev, pretransformujúc samú seba na pevnú administratívnu štruktúru, je «totalitnou sektou», tak, ako podčiarkujú mnohí vystúpenci z tejto sekty: „administratívna štruktúra cirkvi – to je jedna vec, a dianetika a scientológia ako výdobytok kultúry – to je úplne niečo iné.

Ak budeme na to brať ohľad, pamätajúc na kombináciu štruktúrneho a bezštruktúrneho riadenia, tak nemá význam, či sa nachádza scientológ-dianetik («klír» v ich terminológii: z anglického «clear» - «čistý», «jasný», «pochopiteľný») v radoch cirkvi, alebo, definujúc lídrov cirkvi ako «potláčajúce osobnosti» (tiež ich termín, označujúci despotov a tyranov), rady cirkvi opustil. Hlavné je, že sTroj psychiky u neho už nie je živelno-bezcieľne vyskladavší sa, ale účelovo-cielene vypestovaný, zodpovedajúci potrebám majiteľov (dnešných skutočných projektantov)* scientologickej cirkvi (a nie potrebám, ideám jej pôvodcu R. Lon HubBarda)*. Pritom štatisticky priemerný dianetik podľa svojich možností vnímania a chápania informácií predčí štatisticky priemerného príslušníka davu s živelne vyskladavšou sa organizáciou psychiky.

To znamená, že množina tých, ktorí sa stali dianetikmi, v prostredí, v ktorom živelne vyskladavšia sa organizácia psychiky predstaviteľov predošlej „elity“ väčšinou zlyháva, si zachováva spôsobilosť k adekvátnejšej reakcii na situáciu, čo do ich rúk dáva perspektívu misie pasenia celého davu. Ak pripustíme slovnú hračku, tak pohlavári Západu nie sú proti nahradiť historicky vyčerpaný klerikalizmus biblických vieroučiteľov a svetských hierarchií za «klirikalizmus» scientológie. Ciele - stanovenie absolútnej globálnej moci - pritom ostávajú ako predtým. Mení sa iba dominujúca cirkev - systémová periféria rozširovania a výkonu moci. To jest, dianetika a scientológia sú povolané ako náhrada panujúcich biblických kultov a marxizmu pri zachovaní podstaty davo-„elitárnej“ koncepcie spoločenských vzťahov.

625 Podtitul knihy L. Rona Hubbarda „Dianetika“.

626 T.j. formovania spoločnosti, (a?)sociálneho inžinierstva. To isté sa kedysi mlčky predpokladalo k tzv. cirkvám, marxizmu, Mein Kampf-u, Maovej Červenej knižke, Freudovej „Psychoanalýze“, A. Randovi... a dnes k spomínanej pseudovedeckej „sciento“Lógii – pozn. prekl.

Pritom sa realizuje globálny prechod od riadenia más ideológiami k riadeniu samotnej psychickej podstaty ideológie (jej konštrukcie)*. Na chápanie tejto špecifickej podstaty prebiehajúceho (t.j. globálnej operácie úpravy konštrukcie riadenia)* nebola predošlá „elita“ Západu i Ruska pripravená.

Preto činnosť scientologickej cirkvi, majúca strategický význam v globálnych rozmeroch, vyvoláva u na Západe vládnucej,  historicky sformovanej predošlej „elity“ s bezcieľne živelne vyskladavšou sa organizáciou psychiky, určité neprijatie. Totižto pasený dav prechádza pod moc inej brigády pastierov. Týmto je vyvolané množstvo zákazov a obmedzení činnosti scientológov v krajinách Západu, začlenivších scientológov-dianetikov k tváram «totalitných siekt». No tieto obmedzenia scientológov predošlou vládnucou „elitou“ sú odsúdené na neúspech, pretože sú to nesúrodé politické kroky, nepatriace k nejakej postupnej cieľavedomej stratégii, efektívnejšej, než je stratégia postupu scientológie.

Ale aj „elitárnym“ scientológom a ostatným duchovným kulturistom, ašpirujúcim vstúpiť do zostavy novej „elity“, je treba nepodliehať sebaklamu. Reakcia Zhora na činnosť štruktúr, pracujúcich na koncepciách, protiviacich sa Vyššiemu Zámeru (Prozreteľnosti), je jednoduchá:

Štruktúre je daná možnosť dusiť sa vo „vlastnej šťave“ bez prístupu k novej inFormácii. Keď sa predchádzajúce inFormačné zabezpečenie, vlastné danej štruktúre, stáva neprimerané meniacim sa podmienkam okolia, jeho riadenie hromadí chyby a štruktúra hynie pod tlakom týchto chýb627. Ak nie je schopná prehodnotiť svoje predchádzajúce inFormačné zabezpečenie, tak štruktúry často zanikajú spolu s ich kádrovým korpusom.

O takejto sebadeštrukcii - sebazničení F.I. Tjutčev písal takto:

Bol deň, keď Hospodinov pravdy mlat Pustošil, drobil starozákonný chrám. A vlastným mečom svojim sťat,V ňom dodýchaval veľkňaz sám…

Takýmto obrazom, «mechanizmus prirodzeného výberu»628, fungujúci v hraniciach Božieho dopustenia vo vzťahu k ľuďom, ničí teraz nositeľov zvieracieho sTroja psychiky a sTroja psychiky zombie. To jest, sociálnu bázu ašpirantov na «rasu vládcov». Na jej základe, bez zrýchľujúceho sa technicko-technologického rozvoja, bolo predtým možné „socialistické spoločenstvo“ na spôsob Marxa-Trockého, alebo otvorená spoločnosť podľa G. Soroša. Hoc by aj v izolovanej krajine. Pritom v tomto prirodzenom výbere jedinci hynú v reprodukčnom veku. V týchto podmienkach, formujúcich nový inFormačný stav celej spoločnosti, prežívajú a potomstvo majú iba premýšľajúci, vrátane o výchove detí tak, aby vyrástli v ľudí, a nie v človeku podobné civilizované zvieratá a bioroboty629. Tie isté procesy nútia aj premýšľajúcu časť „elity“ sa poľudštiť, t.j. deelitarizovať sa - zrieknuť sa „elitárnych“, a o to viac rasových ambícií.

Aktivácia intelektu nemôže byť v drvivej väčšine prípadov ohraničená úzko profesionálnou oblasťou630. Nielen preto, že prostriedkami masovej informácie (pred ktorými sa v našom svete skryť 627 Viď. „Zákon času“ a jeho tlak na Zmenu logiky sociálneho správania. – pozn. prekl.

628 T.j. mechanizmus sociálnej hygieny – pozn. prekl.

629 Tu vzniká napr. otázka exponenciálneho rastu populácie Cigánov v našich končinách, či iných sociálno-etnických skupín v Afrike, favelách Brazílie a pod. Procesov, zákonov, tlačiacich na evolúciu myslenia, je totiž viac a na prvý pohľad je možné zdaniu prepadnúť, že medzi sebou zápasia. Oni sa však vzájomne dopĺňajú. Tak, ako každý kamienok spolu s náväznými, za svoju časť mozaiky celku zodpovedajú. Preto tá úporná snaha predákov režimov ilúziu umelého „boja protikladov“ vytvárať, aby Páni ich mohli súvislosti - infonáskok čo najdlhšie pred stádom pre seba zaChovať... Zákony tie doPlnkové, príbuzné, sú v skorších publikáciách prítomné... – dopl. prekl.630 O to viac nemôže byť ohraničená nezvratne zvonku blokovaním psychiky pomocou extrasenzoriky.

prakticky nemožno631) sa rútia na všetkých prúdy najrozličnejších inFormácií, ale aj preto, že všetky odvetvia profesionálnej činnosti sú dnes inFormačne previazané. Preto, aby človek nebol civilizovanou opicou, vydrezúrovanou profesionálne stláčať množstvo tlačidiel doma i v práci, musí profesionál v každej oblasti vnikať jak do problematiky súvisiacich oblastí činnosti, tak aj do ich vzájomnej previazanosti v živote spoločnosti.

Toto nevyhnutne štatisticky predurčene pozvoľne robí premýšľajúceho úzko orientovaného profesionála sociológom (socio-naturálnym inžinierom, schopným rozumieť reči života)*, v ktorého sfére kompetencií a zodpovednosti leží celá Zem. Otázka je iba v tom, po akom čase od momentu, keď už podvedome vnikol do sociológie, vrátane globálnej, si uvedomí seba ako sociológa, uprednostňujúceho každodenne určitú koncepciu spoločenského zriadenia z ich množstva v pluralizme nedôveryhodných názorov v otvorenej alebo uzavretej spoločnosti. (To jest, kedy sa prejaví, a či smerom sociálneho alebo a-sociálneho inžinierstva pôjde.)* A výber určitej koncepcie nevyhnutne sprevádza proces cieľavedomej organizácie predovšetkým svojej osobnej kultúry myslenia (psychoLogického profilu)* tak, aby podporovala zvolenú koncepciu632.

Pritom nevyhnutne pred tými, ktorí nechcú zahynúť v tomto procese sociálnej hygieny, vyvstáva otázka o tom, konkrétne ktorá informácia v kultúre spoločnosti a v psychike každého z nich je zlomyseľná lož, ktorá je následok poblúdení bez zlého úmyslu; čo v ich psychickej činnosti je vyjadrením vrodených inštinktov a nepodmienených reflexov; čo je vyjadrením dodržiavania spoločenských tradícii a zvykov; čo je výtvorom ich vlastnej vedomej rozhodovacej činnosti; čo prišlo z intuície; čo v ich intuícii je výplodom ich individuálneho podvedomia, čo je následkom vonkajšieho mámenia a posadnutosti, čo je prejavom bezprostredného vedenia Zhora; čo sú vlastné démonické náklonnosti k potláčaniu slobodného rozvoja svojho okolia.

Odpovede na tieto otázky a konanie z vlastnej vôľe voči sebe samému, vyjadrujúce nasledovanie zmyslu zvolených pravdivých odpovedí - sú prechodom od živelne vyskladavšej sa kultúry psychickej činnosti k cieľavedome vytvorenej. V tomto masívnom procese sa bude vyskladávať pre každého z množstva ľudí najlepšia (najoptimálnejšia)* cieľavedome budovaná osobná duchovnosť, t.j., duchovnosť pre človeka prirodzená, od začiatku pre Človečenstvo633 Zhora predurčená. To znamená, že aj keby sa majiteľom scientologickej cirkvi a ostatných škôl duchovnej kulturistiky v individualizme aj podarilo rozšíriť číselne dostatočný náklad „pastierov novej školy“, tak pásť im – okrem seba samých a svojich pánov – nebude koho a démonické úmysly budú rozhodne a účinne (s konečnou platnosťou)* zmarené zvíťazivším Človečenstvom.

No myslenie je vlastné i démonizmu, i človečenstvu. Démonizmu, na rozdiel od človečenstva, je vlastné nevyhnutne budovať hierarchie vzťahov (vertikálu moci-noci)* medzi jedincami. A každému

631 Existujú ľudia, ktorí počujú rádiové vysielanie prosto aj tak, že sa iba nachádzajú blízko prenosovej siete bez akýchkoľvek rádiových prijímačov. Avšak aj tí, ktorí takto vedome nepočujú, počujú všetko na podvedomých úrovniach psychiky. (Viď. zahltenie obete agresie elektronickým..inFormačným šumom, paralyzácia jej potenciálu brániť sa násilnému transformovaniu, preformátovávaniu, formovaniu jej profilu. Avšak tak aj príznakovo-selektívne programovanie, zahrnuté do celkového kódu prenosu pomocou štatistickej “cirkulácie” zvolených informácii v populácii podľa vypočítaných masových reakcií na ňu zo strany jednotlivých subkultúr, cieľových skupín, identifikovaných a vyhodnotených v objekte riadenia -cieli útoku. Preto sa človek dobre, čo najďalej v lese, prírode, cíti, obnovuje, sebareflektuje, život, stereotypy, eMocJe, hodnoty prehodnocuje... No jedinec u seba iba občas mobil nemá, tak ho aspoň tu a tam vypnúť treba. Tak, ako aj v prírode lúkou - lesom, seba... Keď je teda aspoň mobil - protéza vypnutá, nastavenie, nasTrojenie jeho tela (bio-antény) je iné, než na aké je v “bežnom” strese každodennom jeho psyche zvyknutá. Tak môže skôr i miesto šumu, informácie “kráľov” Zhora prijímať i do budúCnosti gRamotne optimisticky sa dívať...)*

632 V opačnom prípade totiž nevyhnutne prichádza k rastu vnútorného napätia systému jedinca zo všetkými známymi i menej známymi dôsledkami. – pozn. prekl.633 Človečenstvo, ČeloVieČiny, Človečina, ktorá tak drakom RaSprávok smrdí..., sa jej boja, bo signalizuje svet nový, lepší, iný..., kde je isto menej „hnoja“ – pozn. prekl.

z jedincov s démonickým sTrojom psychiky je vlastná snaha o zvýšenie svojho hierarchického statusu (stupienku v pyramídovej hre)*; obhájiť dosiahnutý stav pred úkladmi konkurentov a ponížiť, zhodiť mnohých okolo seba, aby sa sám nad nimi (a na nich)* pozdvihol.

Prebudivší sa Rozum dokonca aj, ak sa jedinec ocitol zo svojho predchádzajúceho zvieracieho alebo zombie stavu psychiky v démonickom type psychiky, odsúdený je dôjsť k otázke o tom, či láka ho tá vojna na zničenie všetkých démonov proti démonom všetkým634, ako spôsob existovania, alebo má nejaká alternatívu, plnú ladného života.

Keďže alternatíva existuje, ako o tom zvestujú Zjavenia, dané prostredníctvom Mojžiša, Ježiša Krista a Mohameda, tak minúť (nenaraziť na)* skúmania tejto alternatívy démonizmu v celej problematike sociológie je už nemožné. A na tejto etape vývoja vzdorujúci démonizmus sa bude sám ničiť «mechanizmom» prirodzeného výberu vo vojne démonických osobností proti všetkým démonickým osobnostiam a ostatným nevnímajúcim nedoľudkom: jak fyzicky, behom rozbrojov medzi sebou, tak aj vplyvom neustáleho prehlbujúceho sa „stresového“ stavu všetkých účastníkov vojny všetkých proti všetkým. „Stresy“ svojimi následkami spôsobujú psychosomatické ochorenia a alkoholicko-narkotickú degradáciu v snahe „odstrániť stres“ pôsobením narkotík a iných psychotropných látok. Matrica možného priebehu globálneho dejinného procesu v dnešnej civilizácii je predurčene Zhora zosTrojená tak, aby ľudstvo odstránilo zvierací sTroj psychiky, sTroj psychiky robota, a takisto všemožné démonické sklony, nasmerované na utláčanie druhých s cieľom parazitovania na ich živote.

Marec – Apríl 1998 Upresnenia a doplnky:

27. februára 2004,(Október – November 2015)*

634 Viď. heslo známeho BlockBusteru-BlockFormeru „Highlander“ o „nesmrteľných“, ktorí sa medzi sebou kántria, hlavy si stínajú, a pritom kričia: „Zostať môže iba jeden!“ – to je charakteristické pre všetky mafiózne, totalitné, teroristické zoskupenia. Ide ,žiaľ, o „tradičný“ obraz napr. známych extrémne zvrátených foriem pôvodne humánneho judaizmu, ktoré likvidujú všetkých okolo. No keď sa tlupa drábov k moci dostane, ničiť v rámci kást sa medzi sebou začne (hoc aj rukou cudzou lačne), až pokiaľ jedna frakcia hore monopolne nezostane... – pozn. prekl.

BOHOSLOVIE RUSKEJ CIVILIZÁCIE (doplnenie z roku 2000)

Rusko-Rus – jedna z regionálnych civilizácií na planéte, začleňujúca do seba ju obklopujúce národy počas celých dejín. Rus – sebaobetavé zrkadlo Sveta v tom zmysle, že po záhube predchádzajúcej nespravodlivej globálnej civilizácie, ľudstvo skoro úplne stratilo vedomú pamäť, stratiac jej kultúru, a v ustanovení kultúry novej civilizácie, ktorá zjednotí celé ľudstvo v človečenstve, Rus do seba začleňuje všetky iné kultúry aj národy ich nesúce v takej miere, ako nepredpojato-sebaobetavo rieši vo svojom živote otázku - «čo je pravda z toho všetkého, s čím ona má čo do činenia vo svojom živote?»

Inými slovami, sme my – Rus – vo svojej podstate civilizáciou Mhry: ak sa nemýlime v odpovedi na uvedenú otázku, tak do hraníc Rusi sa vlievajú nové národy a ich

kultúry, oslobodivšie sa od nejakej im predtým vlastnej pomýlenosti, vlievajú sa do kultúry samotnej Rusi, obohacujúc ju im vlastnou pravdou;

ak sa mýlime v odpovedi na uvedenú otázku, tak ku chybne riešenému v predchádzajúcej otázke nás Boží Úmysel – Prozreteľnosť navracia znova a znova do tých čias, pokiaľ neprídeme k pravdivej odpovedi na ňu.

Pritom zeme i národy vlievajúce sa do Ruskej mnohonárodnej civilizácie, sa stávajú ruskými635.A tento proces je, podľa nášho presvedčenia, v riečisku Zámyslu-Prozreteľnosti. My – Rus - zadáme tento «spoločný lakeť»636, o ktorom písal F.I. Tjutčev, ale my ho zadáme do budúcnosti. A v každej prítomnosti sa druhí pokúšajú zmerať nás niekedy v minulosti637 od nás získaným a k zrušeniu odsúdeným štandartom.

Konkrétne z tohto dôvodu – dôvodu, javiaceho sa podstatou regionálnej civilizácie Rusi v etape nastolenia človečenstva po krachu predchádzajúcej globálnej civilizácie – sme neposudzujúco ľahkoverní, dôverčiví a bezhlavo skáčeme do všemožných podujatí, náhle uveriac v niečo nové a plne sa zriekajúc svojho nedávneho minulého. No ukvapená, nepremyslená fanatická viera v čokoľvek je u nás krátkotrvajúca a vzniká len pri východe z kríz rozvoja, v ktorých sa prejavujú naše minulé vyhýbania sa v danom čase aktuálnym odpovediam na otázku «čo je pravda?» i naše minulé chyby v odpovediach na ňu. Potom ona takisto rýchlo, ako prišla, tak i odchádza, a my začíname pochybovať o tom, čomu sa predtým podarilo stať sa nespochybniteľnou fanatickou vierou a začíname skúmať jej pravdivosť, v presvedčení, že opravdivosť-pravda ustojí všetky skúšky života, a lož i omyly krachnú638. To sa týka všetkého: jak vieroúk a bohosloveckých dogiem, zámerne vopred nepotvrdzovaných v umelo vytýčených pokusoch (no správnosť-pravdivosť ktorých môže potvrdiť alebo vyvrátiť iba samotný život), tak aj vedeckých hypotéz a teórií, ktoré možu byť podrobené experimentálnym previerkam.

Jediné, o čom väčšina na Rusi nikdy nepochybovala, je to, že Najvyšší Boh, predurčivší jestvovanie Stavby Sveta, existuje a že s Ním človeku treba žiť v súlade. Áno, aj mnohí z tých,

635

V ruštine existujú dva pojmy „русский“ a „рoccийcкий“, resp. „Русь“ a „Рoccия“, resp. „русскиe“ a „рoccиянe“. Slovenčina a čeština majú na to len jeden prekladový pojem: ruský, Rusko, Rus. Avšak pokiaľ v Rusku sa pojmy рoccийcкий“, „Рoccия“, „рoccиянe“ chápu čisto iba teritoriálne v súvislosti s územím, tak pojmy „русский“, „Русь“ „русскиe“ majú oveľa hlbší a širší význam, obsahujúci aj špecifiká ruskej kultúry, myslenia, civilizácie – t.j. «Ruskú dušu» - teda Rus a ruský telom i dušou. Preto v ďalšom texte to budeme rozlišovať takto: ruský, Rus, Rus, a rosijský, Rusko, obyvateľ Ruska. - pozn. prekl.

636 «spoločný lakeť» v zmysle spoločnej miery, mierky..., lakeť – starodávna dĺžková miera najmä na meranie textílií – pozn. prekl.

637 «Мааstrichtské dohody», položivšie základy budovania Európy, zjednocujúcej v spoločnej kultúre všetky jej národy – koniec 20. storočia. Аnalogický proces v Ruskej civilizácii, minimálne ,ak počítame od dobytia Kazane Ivanom Hrozným, prebieha viac ako 500 rokov.

638 A toto, vo všeobecnosti, zodpovedá koránickému: «Áno, My porážame pravdivosťou lož, a ona ju rozbíja, i hľa – ona mizne, a beda vám za to, čo dopisujete» (Коrán, 21:18(18) ).

ktorí v epoche štátnej ideológie materialistického ateizmu tvrdili, že Boha niet, predsa len v živote sa nechali viesť svedomím, ktoré cítilo, že Boh je a treba žiť, zosobňujúc v reálnosti svedomím citeľný Zámysel.

Pritom Rus si nepamätá vo svojich dejinách fakty, žeby sa v nej rodili proroci – príjemcovia zvestovaní Zhora, ktoré by sa stali základom na Rusi vládnucích vieroučení. Všetky vierouky, ktoré nahradili pohanské povery národov, žijúcich v hraniciach Ruskej civilizácie, sú prinesené zvonku. Tie boli tak, či onak prijaté národami, no aj potom sa Rusi rôznych národností sporili o obraze Božom (t.j. о súbore predstáv o všetkom tom Božskom ako takom) i o tom, čo vlastne je o sebe súlad človeka a Najvyššieho Boha podľa podstaty i podľa formy. Vždy sme sa medzi sebou o tom sporili, a mnohí v rozpore s panujúcimi tradíciami priamo hlásali to, čo mali na duši. Otázka vždy bola a je iba o tom, či to do duše vložil Boh, alebo dotyčný bol posadnutý a opravdu šiel proti Zámyslu-Prozreteľnosti, fanaticky si pritom privolávajúc Boha na pomoc. A tieto naše spory boli vždy pre cudzincov nepochopiteľné. My – v snahe získať pravdu a zosobniť ju do života – sme boli neľútostní i k sebe, i k okoliu v tomto živote, dúfajúc v milostivý Súd Boží. A pravdepodobne, konkrétne pre túto nevykoreniteľnú snahu o odhalenie a stelesnenie Pravdy-Istoty v každodennom živote nám bolo Bohom odpustené a odpúšťa sa nám mnohé z toho, čo nebolo odpustené iným, k dnešku zmiznuvším kultúram.

Таkto sme k 1917-temu prekonali za 900 rokov biblický idealistický ateizmus. V podstate takisto, ale celkovo len za 70 rokov, sme prekonali k 1991-ému i materialistický ateizmus vo forme marxizmu. A teraz ruské veriace svedomie, naberúc historickú skúsenosť, sa ocitlo v takej istej situácii výberu viery, v akej bolo v epoche mnohobožstvom a modlárstvom podmienenej krízy pohanstva, v predvečer prijatia islamu volžskými Bulharmi (súčasný Tatarstan) v roku 889 a krstenia slovanskej Rusi v roku 988.

Existuje aforizmus historika V.O. Kľjučevského, ktorý sa vo vyskladavších sa podmienkach priamo vzťahuje k výberu viery: «Mravné bohoslovie sa zachytáva o chvost ruskej beletrie» („Zobrané spisy v 9 dieloch”. Моskva, «Мyseľ», 1990, Diel 9, str. 423). A ako ukázala nasledujúca história ХХ. storočia, mravné bohoslovie podľa svedomia Ruskej civilizácie skutočne našlo vyjadrenie nie v prácach filozofov alebo bohoslovcov, аle v umeleckom diele – v románe М.А.Bulgakova „ Majster a Margaréta”, ktorý mnohí vnímajú ako «hymnu démonizmu». No toto nie je «hymna démonizmu», аle Evanjelium bezvýhradnej viery Bohu podľa svedomia, predložené spoločnosti nie formou filozoficko-bohosloveckého traktátu, vysušujúceho dušu i myseľ, ale v románovej inotajovo-symbolickej forme podobenstva639.

«- A teraz mi povedz, prečo ty celý čas používaš slová «dobrí ľudia»? Ty všetkých, azda, tak nazývaš? - Všetkých, - odpovedal väzeň, - zlých ľudí niet na svete» („Маjstеr a Маrgаrétа”, Kap. 2).

A z tejto odpovede sa odvíja celé bohoslovie Ruskej civilizácie: hlásanie Jeshua a otvorene ním kázané učenie o všeobecnej dobrote ľudí nepozná výnimky, jak vo vzťahu ku všetkým ľuďom ako celku, tak i vo vzťahu ku každému osobne. Zdôvodnenie tvrdenia «zlých ľudí niet na svete» je takisto prosté: «Títo dobrí ľudia (…) sa ničomu neučili…»

Inými slovami, zlo – v skazenej, pomýlenej kultúre, kde nie je vypracovaná pravoverná výchova, a kde sa ľudia učia pravde chybami života spoločnosti, tvorenej nimi VŠETKÝMI – je objektívne nevyhnutné, následkom čoho klásť zaň zodpovednosť na kohokoľvek z nich je objektívne nemiestne. To jest, takéto obvinenia sú nespravodlivé a samé o sebe nesprávne, nech by ho ktokoľvek z ľudí spáchal, a ktokoľvek ho z toho obviňoval. No toto nie je o kompromise so zlom a potrebe pokory

639 Podrobnú analýzu Ruského bohoslovia, ktoré našlo vyjadrenie v tomto diele, si pozri v našej práci “«Маjstеr a Маrgаrétа»: hymna démonizmu? Alebo Evanjelium bezvýhradnej viery”.

voči nemu. Chápanie faktu počiatočnej dobroty všetkých ľudí musí každého zaväzovať k premene seba samého i kultúry spoločnosti celkovo.640

A, práve tak, všetky vierouky, v ktorých má miesto peklo, ako miesto nekonečných múk hriešnikov, sú z pohľadu bohoslovia Ruskej civilizácie chybné alebo zámerne lživé.

Jedinému Najvyššiemu Bohu – Ruskému Bohu všetkých ľudí, Všemohúcemu Tvorcovi všeho a všetkého, Všedržiteľovi – je vlastná všeobjímajúca súčasť dokonalosti – Ľúbosť a ňou sa prejavujúca Milosť k Svojemu stvoreniu, od začiatku vychádzajúca zo štádia Predurčenia Ním bytia všetkého tvárneho.

Kráľovstvo Božie nemôže byť postavené na strachu ľudí pred Bohom alebo pred večným peklom. A v súlade s tým, v Predurčení bytia niet miesta pre peklo: no toto nie je zámerné odpúšťanie hriechov, podnecujúce beztrestné zlo-dejstvo (konanie zla) na Zemi slabých a padlých, lebo všetci hriešnici musia poznať hanbu - stud. V živom Ruskom jazyku predstava hanby nie je spojená so súdom, majúcim miesto po vykonaní niečoho, ale s pohoršením-odsúdeniahodnosťou správania sa, nedôstojného pre človeka. Pohoršenie-odsúdeniahodnosť je jednou zo súčastí Božieho aktu Predurčenia bytia, a preto predchádza nedôstojnému. Jeden z významov slova «hanba», «stud» v Slovníku V.I.Dalja sa definuje takto:

«Hanba (…) zmysel alebo vnútorné uvedomenie si POHORŠUJÚCEHO (zvýraznené nami pri citovaní), zneváženie, sebaodsúdenie, ľútosť a pokora, vnútorná spoveď pred svedomím».

Medzi prísloviami a ľudovými porekadlami, uvádzanými V.I. Daljom v tejto stati, je aj takéto: «Ľudská hanba (t.j. cudzia hanba: naše objasnenie pri citovaní) – posmech, a vlastná - smrť». А v podstate vlastná hanba je pre mnohých strašnejšia ako smrť, následkom čoho, nestrpiac hanbu v živote, si vyberajú smrť a skoncujú so sebou v bezdôvodnej nádeji ujsť po smrti pred hanbou.

Názor o akožeby bezvýznamnosti a ľahkosti vykúpenia hriechov, tým viac vykonaných so zlým úmyslom, poznaním hanby, je vyjadrením nejakej pomstychtivosti a morálne-etického nepamätania si: tí, ktorí tak rozmýšľajú, zabudli na svoje pocity pri prvej vlne hanby, ktorá na nich padla (ako prvá, skôr ako všetko ostatné) v rannom detstve, keď prvýkrát pocítili, že vykonali niečo nedôstojné človeka. Potom sme sa všetci naučili ujsť pred hanbou a potláčať ju v sebe. No hanbu – stud „súdneho dňa“ - PoStudného dňa - na ktorý sám seba odsudzuje každý, čo zneužíva Božie milostivé Predurčenie, - potlačiť nedokáže nikto, i nebude pred ňou/ním sa kam podieť. Preto, hoci vieme, že v Božom Predurčení bytia večné peklo nemá miesto, netreba zneužívať Milosť Božiu, nech by to bolo aj v Ním prípustných rámcoch (pre každého vlastných). Pritom je potrebné vedieť a chápať, vzťahovať na svoj život, že tým, ktorí konajú nedôstojné človeka omylom v dobrej viere, je dovolené to, čo je zarazené vo vzťahu k tým, ktorým je dané na vedomie, že nimi konané je ODSÚDENIAHODNÉ zlo; a v prekazení ich činnosti sa v živote prejavuje jeden z druhov ich ochránenia pred nevydržateľnou hanbou – studom v Postudný deň.

A z pohľadu bohoslovia podľa svedomia Ruskej civilizácie v tomto svete všetci bez výnimky sú v

podstate vyslancami Najvyššieho k ich okoliu, v niečom majúci pravdu, v niečom sa v dobrej viere mýliaci, a v niečom, možno, pokryteckí, buď z chamtivosti, alebo zo strachu. Následkom toho Boh nikdy a nikoho nevyberá na to, aby ako výlučne Ním vybraný zvestoval pravdu všetkým ostatným, ktorých akoby Boh odmietol v Svojom bezprostrednom prístupe k nim. Boh neodmieta nikoho, no nie každý, čo vyrástol v nespravodlivej kultúre je schopný prijať a k iným doniesť Jeho zvesti.

640 O tom všetkom, čo je povedané v uvedenom odseku pojednáva aj starodávne havajské učenie Ho´oponopono Podstatu tohto učenia a konkrétnu metodiku premeny seba samého, a s tým súvisiacu následnú premenu okolia približuje kniha „Svět bez hranic. Tajná havajská technika na vytváranie hojnosti, zdravia, mieru...“ autorov Joe Vitale a Ihaleakala Hew Len (vydavateľstvo Čintamáni, 2009). Podstata a metodika je postavená, okrem iného, na absolútnej dôvere Bohu a prijatí osobnej zodpovednosti nielen za seba, ale aj za svoje okolie, ba za všetko, čo sa ma nejako dotýka, zarezonuje v mojej mysli, duši... - pozn. prekl.

No nedostanúc spravodlivej výchovy v dosiaľ ešte nedozrevšej kultúre človečenstva, mnohí vplyvom tlaku kultúrneho prostredia, kultivujúceho v ich psychike všemožné strachy, predpojatosti a vadnosť, vplyvom rôznorodých pripútaností-závislostí, sa sami odkláňajú od skrytých (pred druhými) zvestovaní Boha k nim priamo cez ich svedomie. Oni nevnímajú sprostredkované obrátenia sa Boha k nim prostredníctvom iných ľudí, prostredníctvom kultúrnych pamiatok a životných okolností. A z týchto príčin oni odháňajú bezprostredne Zhora im dávané zrnká pravdy ako dotieravé, do očú lezúce mušky, žmoliac ich, a nevidiac nevyhnutnosť podeliť sa so zrnkami, ktorých sa im dostalo, s okolím; alebo sa boja zrozumiteľne súhlasiť s im známymi pravdami dokonca aj vo vlastnom vnútornom svete, a nieto aby ich ešte verejne ohlásili v spoločnosti, keď sú v rozpore s vyskladavšou sa tradíciou, chránenou všetkými prostriedkami nespravodlivej kultúry, podporovanej tak alebo onak všetkými a každým v spoločnosti. Vystúpiť proti vyskladavšej sa tradícii - to je možno obetovať sa na krutú smrť alebo na dlhý život odvrhnutého a prenasledovaného všetkými. Preto v trvajúcej dejinnej epoche sa misia Božieho zastupiteľstva a Jeho vyslania k druhým ľuďom u jedných (a takých je drvivá väčšina) zvrátila do nepoznateľnosti, iní ju dokázali splniť viac-menej úspešne, udajúc smerovanie toku lokálnych i globálneho dejinného procesu na mnoho storočí (takí sú ojedinelí, a niektorých z nich ľudstvo pamätá ako prorokov – monopolistov na ohlasovanie pravdy; a mnohí z ich počtu boli sami úprimne presvedčení o takomto svojom výnimočnom význame).

Nо Bоhu patrí večnosť, a preto On môže čakať do tých čias, pokým kultúra civilizácie dozreje do človečenstva, pokým sa všetci oslobodia od strachu, a nastane kráľovstvo pravdy následkom toho, že každý bude s ľúbosťou a podľa svedomia námestníkom Božím na Zemi.

О tomto Pilátovi a druhým osobám rozprával Jeshua, no všetci boli vydesení a nahnevaní a nemohli toto prijať bez toho, aby nezvrátili im povedané, prispôsobiac to k strachom, zvyčajným obrazu života každého z nich... Tak isto to z veľkej časti prebieha i v živote počas celých dejín terajšej globálnej civilizácie. No je čas, začať žiť ináč – bez strachu (strach je najhorším prorokom) podľa svedomia, zverujúc Bohu svoj život i posmrtnú existenciu:

Všetci ľudia bez výnimky v Predurčení bytia – v jeho Ruskom ponímaní – nie sú otrokmi ani Boha, oni – podľa Predurčenia – sú Jeho slobodní dobrovoľní pomocníci a spolupracovníci.

Таk budeme, nakoniec, žiť tak, aby sme zodpovedali Božiemu Predurčeniu bytia Človeka....

6. - 7. októbra 2000