nosti, ze soucasmi pnivni uprava obchodniho zakoniku37 institut zadri.ovadhoprava neobsahuje, lze jej pouzit i v pfipade obchodne-zavazkovych vztaM38. Coje zadri.ovadm pravem velmi vystizne vystihl v jednom ze svych rozhodnuti iNejvyssi soud: "Zadriovaci pravo je pravem subsidiarnim a akcesorickym. Subsi-diarita zadriovaciho prava vyjadfuje, ie jde a podpurny zdroj uspokojeni pohle-davky verite/e, ktery se uplatni jen tehdy, jestliZe pohledavka nebyla dluinikemdobrovolne spinena ani dodateene a nezanikla-li jinym zpusobem. Akcesorickymje zadriovaci pravo zejmena proto, ie vznika pouze tehdy, vznikla-li platne takepohledavka, kjejimui zajisteni slouii, a ie dochazi k jeho zaniku rovnez v pfipade,ie zanikla zajiStenapohledavka."39.

JUDr., Be. Pavel Vetesnik

JUDr. Mgr. Pavel Pohorsky

Policejni akademie Ceske republiky

Email: vetesnik@mppraha.cz

37 zakon c. 513/1991 Sb.,Obchodni zakonik, ve zneni pozdi'jsich pfedpisu38 Svestka,J.,Spacil,J.,Skarova,M., Hulmak, M. a kolektiv,Obcanskj zakonik I, II. 2. Vydani,

Praha: C. H. Beck,s. 117439 srov.Rozhodnuti Nejvyssihosoudu CR Sp. zn. 21 Cdo 2265/2005,ASPI ID: JUD38918CZ

© Univerzita PalackellOv Olomouci, 2011.1SSN 1801-028850

KOMPARATIVNY USTAVNOPRAVNYPOHEAD NA INSTITUT EUROPSKEHO

ZATYKACIEHO ROf:KAZU A ~EDOSTATKYSLOVENSKEJ USTAVNFJ UPRAVYl

Comparative constitutional view on the institute of Europeanarrest warrant and failings of Slovak legal regulation

HODAs, Milan. Komparativny ustavnopravny pohfad na institut eur6pskeho zatf-kacieho rozkazu a nedostatky slovenskej ustavnej upravy. Acta luridica Olomucensla,2011, Vol. 6, No.2, pp. 51-72.

KIucove slova: eur6psky zatfkad rozkaz, zvazok medzi statom a obcanom, zasadanevydavania, zrozumitel'nost' pravneho jazyka, potreba zmenit' Ustavu Slovenskejrepubliky.

Abstrakt: Problematika eur6pskeho zatfkacieho rozkazu sa dotfka citliveho vzt'ahumedzi statom a obcanom, ktory ma vyrazny ustavnopravny rozmer. V predlozenomclanku sa autor zaobera ustavnymi zmenami, ktore vyvolala potreba implementa-cie institUtu eur6pskeho zatfkacieho rozkazu do narodneho pravneho poriadku. Nazaklade komparacie ustavnopravnych zmien v Pofskej republike, Nemeckej republikea v kontexte poziadavky na zrozumitel'nost' pravneho jazyka dochadza autor k zave-ru, ze Ustava Slovenskej republiky by si vytadovala zmenu textu, z ktorej bude jedno-znacne vyplfvat', ze obcana Slovenskej republiky je mozne vydat' na trestne stihanie dozahranicia. Ako vhodne sa javi aj doplnenie ustavnych limitov pre vydanie obcana spo-civajucich vo formulacii podmienky doddat' pri vydavani poziadavky pravneho statu.

Keywords: European arrest warrant, relation between the State and its citizens, theprinciple of non-extradition, the clarity of legal language, the need to amend theConstitution of the Slovak Republic

Abstract: The issue of European arrest warrant touches the sensitive relationshipbetween the state and citizens, which has a significant constitutional dimension. Inthis article, the author deals with constitutional changes triggered by the need toimplement the European arrest warrant into the national law. Based on the compa-rison of constitutional changes in Poland and Germany in the context of the requi-rements for clarity of the legal language, the author concluded that the Slovak Con-stitution would require amendment of the text of Constitution which shall clearlyshow that citizens of the Slovak Republic can be extradited for prosecution abroad. Itseems to be appropriate to supplement the constitutional limits for extraditing citi-zens for prosecution abroad through the formulation that the principles and require-ments of the rule oflaw have to be observed.

Tento prispevok je rysledkom riesenia projektu "Vplyvjudikatury sudov Eur6pskej unien~ vnutrostatne pravo jej Clenskjch statov", ktory je financovany Agenturou na podporuvyskumu a vyvoja (zmluva c. APVV-0754-07).

© Univerzita Palackeho v Olol11ouci,2011. ISSN 1801-028851

Problematika europskeho zatykacieho rozkazu a transpozicia tohto mecha-nizmu do pravnych poriadkov Clenskych statov Europske unie, si v suvislos-ti s kontinentalnou zasadou nevydavania vlastnych statnych prislusnikov2 akoryrazom osobitneho zvazku medzi obcanom a statom, vyziadala zlozite ustav-nopravne uvaht a polemiky pred ustavnymi sudmi Clenskychstatov Europskejunie.4 Ciel'om tohto Clanku je analyza vhodnosti a zrozumitel'nosti ustavnychzmien vykonanych v Slovenskej republike v suvislosti s transpoziciou institutueuropskeho zatykacieho rozkazu do pravneho poriadku Slovenskej republiky.

Statne obCianstvo je trvaly pravny zvazok medzi statom a jednotlivcom.5Vznika medzi nimi osobitny, tzv. statoobCiansky vzfah, ktory mozno charakte-rizovaf ako casovo trvaly a miestne neobmedzeny pravny zvazok, ktory je protivali fyzickej osoby spravidla nezrusitel'ny a ktoreho obsahom su znacne sirokea pravnym poriadkom detailne vymedzene vzajomne prava a povinnosti, spo-Civajuce najma v prave fyzickej osoby na ochranu zo strany statu na jeho uze-mi i mimo neho .... 6 Podobne definuje statne obCianstvo aj Ustavny sud Ces-kej republiky v NaIeze publikovanom pod c. 207/1994 Sb. (sp. zn, PI. US 9/94),v zmysle ktoreho je statne obCianstvo:

"casove trvalf, mistne neomezenf pravni vztah fyzicke osoby a statu, kterf jeproti villi fyzicke osoby zpravidla nezrusitelnf, na jehoz zaklade vznikaji jeho sub-

Kr,ajiny ,s commo~ law systemom maju sk6r tradiciu v extradicii vlastnych statnychpnslusmkov. Pozn napr. Mathisen, Gjermund: Nordic Cooperation and the EuropeanArrest Warrant: Intra-Nordic Extradition, the Nordic Arrest Warrant and Beyond: NordicJournal oflnternational Law 79 (2010) str. 13:"While a considerable group of countries (typically common law jurisdictions) havea long-standing tradition of extraditing their own nationals on par with foreigners, manyother countries (typically civil law jurisdiction) have traditionally refused extradition oftheir own nationals."Porovnaj aj Komarek, Jan: European constitutionalism and the European Arrest Warrant:Contrapunctual Principles in Disharmony: Jean Monnet Working Paper 10/05; New York2005: str. 8napr. rozhodnutie Dstavneho sudu Pofskej republiky z 27. aprHa 2005; rozhodnutie Nemec-keho spolkoveho ustavneho sudu z 18. jula 2005; rozhodnutie najvyssieho sudu Cyperskejrepubliky zo 7. novembra 2005: rozhodnutie Dstavneho sudu Ceskej republiky z 3. maja2006Azud, Jan: Medzinarodne pnivo; VEDA vydavatefstvo Slovenskej akademie vied; Bratisla-va 2003: str. 210-211Slast'an, Miroslav; Juda, Vieroslav: Teoria statu a pniva; Univerzita Konstantina Filozofav Nitre; Nitra - Bratislava - Banska Bystrica: 2008; str. 35: Zoubek, Vladimir; Pravovedaa statoveda - Dvod do pravniho a statovedniho mysleni; Ales Cenek, s.r.o.; Plzeii 2010; str.374; Porovnaj aj Ipsen, Knut: VOIkerrecht: 4. Auflage: Verlag C.H. Beck; Miinchen 1999; str.292:"Die Staatsangehiirigkeit im viilkerrechtlichen Sinne ist ein rechtlichesBand, das auf einer tat-siichlichen sozialen Bindung grundet, riiumlich unbeschriinkt ist und aus dem sich bestimmteRechte und Pflichten gegenuber einem Staat ergeben."

© Univerzita Palackeho v Olomouci, 20 II. ISSN 1801-0288

52

. ktilm vzajemna prava a povinnosti, spoCivajiC{zejmena v pravu fyzicke osoby naJe hranu ze strany statu na jeho uzemi i mimo ne, v pravu pobytu na jeho uzemi a v;~avu ucasti na jeho sprave vefejnfch zaleiitosti. "

I ked' sa s institutom vel'mi blizkym dnesnemu statnemu obCianstvu maze-me stretnUf uz v starovekom Rime (status civitatis),'sucasne ponatie statnehoobCianstva je spojene s osvietenstvom.7 Vzfah medzi jednotlivcom a statom(spolocnosfou) je historicky zal?zeny.~a v~~jomnej ry~odnosti: I:udia sa spajajukvali vzajomnemu zachovavamu svoJlch ZIVOtOV,slobod a maJetkov. Zmluvou,ktorou sa dobrovol'ne podriaduju politickej moci vytvaraju stat. Vytvara sa takmonopol nasilia nezavisly na l'ud'och.8 To znamena, ze kazdy jednotlivec v riSimal povinnosf by( verny Korune a na oplatku bola Koruna povinna jednotlivcachninif. Maze to by( povazovane za spolocensku zmluvu, v zmysle ktorej obcaniapreniesli moc na vladu. Moc vlady teda v tomto kontexte mozno povazovaf zarysledok poverenia jednotlivca, aby chranila jeho prava a slobody.9

V mnohych Clenskych statoch Europskej unie boli statni obcania chranenipred vydanim do zahraniCia ustavnym pravom a to bezryhradne.1O ZsuzsannaDeen-Racsmany uvadza, ze pred zavedenim institutu europskeho zatykaciehorozkazu obsahovalo ustavne obmedzenie alebo uplny zakaz extradicie vlast-nych statnych prislusnikov 14 z 2511 Clenskych statov Europskej unie: Rak-usko, Cyprus, Ceska republika, Estonsko, Finsko, Nemecko, Taliansko, Lotys-sko, Litva, Holandsko, Pol'sko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko.12 Myslienka,ktora sa skryva za rymto zakazom maze spoCivaf aj v ochrane pred procesompodl'a cudzieho prava a v cudzom jazyku.! J Mozno sa stretnUf s nazorom, podl'aktoreho je otazne ako hlboko je restrikcia vydaf vlastneho statneho obcana dozahranicia zakotvena v ustavnej tradicii Clenskychstatov Europskej un ie, pretozetento princip sa nikdy nevyvinul v anglosaskej pravnej tradiciLl4 Z historickeho

7 Zoubek, Vladimir: Pnivoveda a statoveda Dvod do pravniho a statovedniho mysleni:Ales Cenek, s.r.o.: Plzeii 2010; str. 374-375

8 Krskova, Alexandra: Stat a pnivo v europskom mysleni: IURA EDITION, Bratislava 2002:str.265

9 Pozri aj Ashton, Christina; Finch, Valerie: Constitutional law in Scotland: Sweet and Max-well; Edinburg 2000; str. 322

10 P6vodne obsahovala takuto upravu napr. slovenska ustava, nemecka ustava, pofska ustavaatd.

11 autorka text pisala pred pristupenim Rumunska a Bulharska do Europskej unie.12 Deen- Racsmany, Zsuzsanna; Lessons of the European Arrest Warrant for Domestic Imple-

mentation of the Obligation to Surrender Nationals to the International Criminal Court:Leiden Journal oflnternational Law 20/2007; str. 170

13 Bapuly, Bedanna; The European Arrest Warrant under Constitutional Attack: The ViennaOnline Journal on International Constitutional Law 112009: str. 14-15:»In continental Europe the extradition of own nationals was constitutionally banned in manyc~~ntries as opposed to the UK's legal world. The idea behind this ban was the protection ofCItizensfrom trial under foreign law and language."

14 ~marek, Jan; European Constitutionalism and the European Arrest Warrant: in Search oft e Limits of "Contrapunctual principles"; Common Market Law Review 44/2007: str. 15

© Palacky University, Olomouc, 20 II. ISSN 1801-0288

53

hfadiska extradicia pachatefov vseobecnej kriminality principialne neexistovalaaz do 19. storoCia a s ohfadom na nizku mobilitu europskeho obyvatel'stva tejtodoby, ako aj obmedzeny stupen spoluprace medzi vtedajsimi europskymi stat-mi, ani neprestavovala vYraznejsi problem. IS Jestvujuca uprava extradicie ma vovacsine europskych statov svoj povod v modeli vytvorenom v 19. storocL Tentomodel jednak nepripuSfal priamu uCinnost' sudneho rozhodnutia v trestnej vecivratane zatykacieho rozkazu v inom state a jednak si osoboval uplnu kontrolua plnu trestnu pravomoc statu nad vlastnymi obcanmi, ktoru nesmeli vykonavat'akekofvek tretie staty.

Zasada, podfa ktorej stat tradicne nevydaval svojich obcanov na trestne sti-hanie v zahraniCi, teda v tej dobe neodrazala pravo obcanov nebyt' vydany, aleskor vyjadrovala statnu suverenitu nad svojimi obcanmi. Zasada nevydavaniavlastnych statnych prislusnikov na trestne stihanie v zahraniCi mala silne ospra-vedlnenie aj vo v tej dobe siroko panujucej vzajomnej nedovere medzi superia-cimi europskymi mocnost'ami.16 Az po tragickych udalostiach, ku ktorym doslonajma v Europe v prvej polovici 20. storoCia, sa zasada nevydavania vlastnychstatnych prislusnikov/obcanov do zahraniCia transformovala zo statom naro-kovanej zodpovednosti za vlastnych obcanov na prindp ochrany vlastnychstatnych prislusnikov/obcanov pred vydanim do zahranicia. Prax teda zostalarovnaka, zmenilo sa len jej odovodnenie. Niektore staty sli na zaklade svojichhistorickych skusenosti tak d'aleko, ze zakaz extradicie zaClenilido svojich ustav.Zakaz extradicie sa postupne posuval do oblasti zakladnych slobod, co je pocho-pitefne za situacie, ked'vo svete stale jestvuje mnoho nedemokratickych rezimov,ktore nezabezpecuju pravo na spravodlivY proces na urovni standardov demo-kratickych pravnych statovY Extradicia vlastnych statnych prislusnikov vsakbola medzinarodnou komunitou odobrena pre pripady prejednania najzavaz-nejsich trestnych Cinov a trestnych cinov proti fudskosti pred medzinarodnymitrestnymi tribunalmi. 18

2. Europsky zatykad rozkaz, extradicia a procesne garancie prava EU

V statoch s ustavnym zakazom extradicie vlastnych statnych prislusnikovv suvislosti s transpoziciou Ramcoveho rozhodnutia 2002/584/SVV z 12. juna2002 0 europskom zatykaCi a postupoch odovzdavania osob medzi clenskymistatmi vyvstala potreba nielen zmenit'lprijaf "jednoducM" - zakonnu pravnu

15 pozri bod. 67. NaIezu "Ustavniho soudu Ceske republiky" PI. US 66/04 z 03.05. 2006(434/2006 Sb.).

16 pozri bod. 68. Nalezu "Ustavniho soudu Ceske republiky" PI. US 66/04 z 03.05. 2006(434/2006 Sb.).

17 porovnaj bod. 69. NaIezu "Ustavniho soudu Ceske republiky" PI. US 66/04 z 03.05.2006(434/2006 Sb.).

18 Bapuly, Bedanna; The European Arrest Warrant under Constitutional Attack; The ViennaOnline Journal on International Constitutional Law 1/2009; str. 15

© Univerzita Palackeho v Olomouci, 20 II. ISSN 1801-0288

54

. raVU,ale aj zmenit' ustavne pravo.19 V suvislosti s ustavnymi zmenami, ktore siuPziadal institut Europskeho zatykacieho rozkazu a v kontexte specifickeho vzt'a-~ medzi statom a obcanom, je potrebne hned' na uvod zdoraznit' rozdiel medzixtradiciou a europskym zatykadm rozkazom. Vel'mivYstizne vysvetlenie moze

;oskytnUf citacia bodov odovodnenia navrhov generabeho advokata Ruiz-Jara-bo Colomer z 12.septembra 2006 vo veci C - 303/05 Addvocaten voor de WereldVZW proti Leden van de Ministerraad:

,,41. Prechod od vydavania k europskemu zatykaeu so sebou prinasa koperni-kovsky obrat. Je zrejme, ie obidva institUty sluiia rovnakemu ueelu, a to vydaniuobialovaneho alebo odsudeneho do ruk organov ineho statu, aby v nom mohol byt'sUdeny alebo aby v nom vykonal trest, tu sa vsak podobnosti konCia.

42. Postup vydavania spaja dva zvrchovane staty, doiadujuci a doiiadany,prieom kaidy z nich kona v ramci svojho zvrchovaneho postavenia: prvy iiadao spolupracu druhy stat, ktory rozhodne podia okolnosti pripadu, Ci ju poskytne,a zohladni pritom aj d6vody presahujuce Cisto pravnu oblast', aby tak prenikoldo oblasti medzinarodnych vzt'ahov, kde ma vyznamnu ulohu zasada vhodnosti.Z uvedenych d6vodov su koneeny zakrok politickych predstavitelov a kriteria typuvzajomnost' alebo dvojita trestnost' opodstatnene, pretoie pochcidzaju z r6znychoblasti.

43. 0 iny pripad ide, ak sa pomoc vyiaduje a poskytuje v ramci nadnarodnehopravneho systemu integracie, v ktorom sa staty Ciastoene vzdavaju svojej zvrchova-nosti a prenasaju svoje pravomoci na cudzie organy s normotvornou sp6sobilost'ou.Tato aproximacia, ktora je vlastna prvemu pilieru Onie(35), p6sobi tiei v tret'ommedzivladnom pilieri so zjavnou tendenciou "Spoloeenstva': ako ukazal rozsudokPupino(36), ktory na ramcove rozhodnutia preniesol urate kategorie prveho pilie-ra a niektore parametre charakteristicke pre smernice.(37)

44. Medzi uzavretymi priestormi sa nevytvaraju vzt'ahy, a preto je nevyhnut-ne v takychto pripadoch overovat' ad casum, Ci sa poskytnutim pomoci nenarusiazaklady spoloeenskeho zriadenia. Naopak, cielom je poskytovat' podporu niekomu,s kym sa zdielaju zasady, hodnoty a zavazky(38), a na tento ueel budovat'inStitu-cionalnu sustavu doplnenu 0 osobitne pramene prava r6znej pravnej sily, v konee-nom d6sledku vsak zavazne, ktorych cielom je prevencia a boj proti kriminalitev spoloenom priestore slobody, bezpeenosti a prava, ulaheovanim spoluprace medzistatmi alebo aproximaciou ich trestnopravnych predpisov. "20

Je.zjavne, ze institut Europskeho zatykacieho rozkazu je spojeny s ustavnymkonfhktom vo vel'mi citlivej oblasti - ochrane zakladnych prav.21 Je preto nevy-

19 pkozri aj Hufeld, Ulrich; Ceska ustavni uprava vztahu k Evropske unii. Podklady a nalez

evropskemu zatykacimu rozkazu; Casopis pro pravni vedu a praxi, c. 4/2008; str. 31920 text zryraznil autor21 poz' . S .£ n aJ armlento, Daniel; European Union: The European Arrest Warrant and the quest

or constitutional coherence; International Journal of Constitutional Law 1/2008; str. 180

© Palacky University, Olomouc, 2011. ISSN 1801-0288

55

hnutne poukizat aj na garancie pre extradiciu22, ktore su obsiahnute v praveEur6pskej unie. Tento kvaziustavny limit Eur6pskej unie vztahujuci sa na extra-d{ciu je prezentovany Clankom 19 ods. 2 Charty zakladnych pray Eur6pskejunie (Dradnyvestnik Eur6pskej unie C 83, 30. marca 2010), ktory reglementujeochranu pred vystahovanim, vyhostenim a extradiciouY

Obdobne ako na vnutrostatnej urovni sa teda vytvara osobitny zvazokmedzi specifickou entitou, ktorou je Eur6pska unia a obcanom Eur6pskej unie.A podobne ako na vnutrostatnej urovni sa aj na urovni Europskej unie stanovujuprocesne trestno-pravne garancie - pravo na uCinny prostriedok napravy a spra-vodlivYproces,24prezumpcia neviny a pravo na obhajobu.25

Snaha 0 vyjadrenie specifickosti zvazku medzi statom a jednotlivcom sapodfa mojho nazoru zrkadli aj v sekundarnom prave Europskej unie - v Clanku5 ods. 3 Ramcoveho rozhodnutia 2002/584/SVV z 12. juna 2002 0 eur6pskom:zatykaCia postupoch odovzdavania osob medzi Clenskymistatmi, podfa ktoreho, !

ak osoba, na ktoru bol vydany europsky zatykac pre ucely trestneho stihania,je statnym obcanom alebo ma trvaly pobyt vo vykonavajucom Clenskom state,odovzdanie moze podliehat podmienke, ze tato osoba bude po vypocuti vratena

22 v dalsom texte pojmovo dosledne nerozliSujem nuansu obsiahnutu v citovanych bodochodovodnenia n<ivrhov genenilneho advokata Ruiz-)arabo Colomer z 12. septembra 2006vo veci C - 303/05 Addvocaten voor de Wereld VZW proti Leden van de Ministerraad

23 "C/anok 19Ochrana v pripade vyst"ahovania, vyhostenia alebo extradicieI. Hromadne vyhostenie je zakizane.2. Nikto nesmie byf vysfahovanj, vyhostenj ani vydanj do statu, v ktorom existuje vaine "riziko, ie bude vystavenj trestu smrti, muceniu a/ebo intEmunelildskemu a/ebo poniiujucemu "zaobchadzaniu a/ebo trestu." .'• Na Chartu zakladnych pray Eur6pskej unie explicitne odkazuje C1anok 6 ods. I Zmluvyo Eur6pskej unii (Oradnyvestnik Eur6pskej unie C 83, 30. marca 2010):"Clanok6I. Unia uznava prava, s/obody a zasady uvedene v Charte zak/adnjch pray Europskej unie zo7. decembra 2000 upravenej 12. deeembra 2007 v Strasburgu, ktora ma rovnaku pravnu si/u",~~~ I

24 "CIanok 47Pravo na uCinny prostriedok napravy a na spravodliry procesKaZdy, koho prava a slobody zarucene pravom Onie su porusene, ma za podmienok usta-novenych v tomto C1anku pravo na uCinny prostriedok napravy pred sudom.Kaidy ma pravo na to, aby jeho zaleiitost" bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehoteprejednana nezavislym a nestrannYm sudom zriadenym zakonom. Kaidy musi mat" moi-nost" poradit" sa, obhajovat" sa a nechat" sa zastupovat".Pravna pomoc sa poskytuje osobam, ktore nemaju dostatocne prostriedky v pripade, ak jetato pomoc potrebna na zabezpecenie efektivneho pristupu k spravodlivosti."

25 "C/anok 48Prezumpcia neviny a pravo na obhajobuI. Kaidy, kto je obvineny, sa povaiuje za nevinneho, kYm jeho vina nebola preukazanazakonnYm sposobom.2. Kaidf, kto je obvinenf, ma zarucene pravo na obhajobu."

© Univerzita Palackeho v Olomouci, 2011. ISSN 1801-0288

56

konavajuceho Clenskeho statu s ciel'om vYkonu trestu alebo ochrannehodo vy I' . d' d" , 'I k 't'tt nl'a ktory' bo protI neJ vy any vo vy avaJucom c ens om s a e.opa re ,

3. pofska republika

V zaujme kritickej analyzy Dstavy Siovenskej republiky v kontexte Europ-keho zatykacieho rozkazu sa v zmysle latinskej zasady "exempla ilustrant" ako

s e hnutne ukazuje pouzit komparativny pristup a analyzovat problematiku~ ::ntexte ustavneho v}'voja inych Clenskych statov Europskej unie. Ako kom-

arativny priklad pre nevyhnutnost zmenit v suvislosti s prebratim Ramcoveho~ozhodnutia 2002/584/SVV z 12. juna 2002 0 europskom zatykaCi a postupochodovzdavania osob medzi Clensk}'mistatmi ustavu, mozno uviest Pofsku repub-liku, kde doslo k zmene CIanku55 Dstavy Pofskej republiky ("Konstytucja Rzec-zypospolitej Polskiej") a generainy za~az vydat o~cana do za~ran.iCiabol dopl~e.nto relevantne vYnimky,v zmysle ktorych tento zakaz neplatI, ak Ide 0 "extradlcluna zaklade Pofskou republikou ratifikovanej medzinarodnej zmluvy alebo zako-na vykonavajuceho pravo medzinarodnej organizacie, ktorej je Pofsk~ republikaclenom. Dstava Pofskej republiky26tak v sucasnosti, na rozdiel od Ustavy Slo-venskej republiky, obsahuje v Clanku 55 ods. 4 podmienky, pri splneni ktorychje extradicia vylucena. Ide 0 spachanie nenasilneho trestneho cinu z politick}'chdovodov a pripad, ked' by extradiciou doslo k poruseniu obCianskych slobOda fudsk}'ch prav.27Pofska Dstava teda obsahuje pravne garancie zohfadnuju-

26 Znenie Ostavy Pofskej republiky je dostupne v pofskom, anglickom, nemeckom, francuz-skom a ruskom jazyku na stranke Sejmu Rzeczypospolitej Polskiej: http://www.sejm.gov.pllprawo/konst/ angielski/kon I.htm

27 "Art.55.Ekstradycja obywate/a po/skiego jest zakazana, z wyjqtkiem przypadkow okreS/onych w ust.2i3.Ekstradycja obywatela po/skiego moze bye dokonana na wniosek innego pal1stwa tubsqdowego organu mifdzynarodowego, je:ie/i mo:i/iwose taka wynika z ratyfikowanej przezRzeczpospolitq Po/skq umowy mifdzynarodowej /ub ustawy wykonujqcej akt prawa stanowi-onego przez organizacjf mifdzynarodowq, kt6rej Rzeczpospolita Po/ska jest czlonkiem, podwarunkiem :ieczyn objfty wnioskiem 0 ekstradycjr:I) zostal popelniony poza terytorium Rzeczypospolitej Polskiej, oraz2) stanowil przest~pstwo wedlug prawa Rzeczypospolitej Polskiej lub stanowilby przest~-pstwo wedlug prawa Rzeczypospolitej Polskiej w razie popelnienia na terytorium Rzeczy-Pospolitej Polskiej, zar6wno w czasie jego popelnienia, jak i w chwili zlozenia wniosku.Nie wyrnaga spelnienia warunk6w okreslonych w ust. 2 pkt I i 2 ekstradycja maj<jcanast<jpic na wniosek s<jdowego organu mi~dzynarodowego powolanego na podstawie~tyfikowanej przez Rzeczpospolit<j Polsk<j umowy mi~dzynarodowej, w zwi<jzku z obj~t<j}urysdykcj<j tego organu zbrodni<j ludob6jstwa, zbrodni<j przeciwko ludzkosci, zbrodni<jwojenn<j lub zbrodni<j agresji.Ekstradycja jest zakazana, jezeli dotyczy osoby podejrzanej 0 popelnienie bez uzycia prze-moey przest~pstwa z przyczyn politycznych lub jej dokonanie b~dzie naruszac wolnosci iprawa czlowieka i obywatela.W sprawie dopuszcza/nosci ekstradycji orzeka sqd. "(text zvYraznil autor)

© PalackY University, Olomouc, 20 II. ISSN 1801-0288

57

ce specificky charakter a hodnotu zvazku medzi obcanom a statom. Zarovei\.,a opat' na rozdiel od znenia Ostavy Siovenskej republiky, obsahuje Ostava PoIskejrepubliky explicitne a zrozumitefne vyjadrenie normy, v zmysle ktorej je extradi-cia obcana PoIskej republiky v urCitych pripadoch mozna.

Do prijatia zakona z 8. septembra 2006 0 zmene Ostavy PoIskej republiky(Ustawa a zmianie Kanstytucji Rzeczypaspalitej Palskiej z dnia B wrzesnia 2006,r. - Dz. U. Nr 200, paz. 1471), ktory nadobudol uCinnost' di\.a7. novembra 200628,obsahoval Clanok 55 Ostavy PoIskej republiky generalny zakaz vydania poIskeho ,obcana a to bez vynimiek.29Prijatiu predmetneho zakona predchadzalo rozhod-nutie Ostavneho sudu PoIskej republiky (Trybunal Kanstytucyjny) z 27. aprHa2005 (P 1/05), ktorym bol za nezluCiteIny s clankom 55 ods. 1 Ostavy PoIskej ,republiky vyhlaseny Clanok 607t ods. 1 Trestneho poriadku PoIskej republi-ky (Kadeks pastfpawania karnega IDz. U. Nr 89, poz. 555 ze zm.!), v rozsahuv akom na zaklade Europskeho zatykacieho rozkazu dovoIuje vydanie obcanaPoIskej republiky do Clenskeho statu Europskej unie.30Pre uplnost' treba doplnit',ze za protiustavne bolo teda vyhlasene ustanovenie Trestneho poriadku PoIskej !republiky, ktorym sa do pravneho poriadku PoIskej republiky implementoval :(transponoval) institut Europskeho zatykacieho rozkazu.31Ked'bola v roku 1997schvalena nova Ostava PoIskej republiky, bol institut europskeho zatykacieho,rozkazu este neznamy. Ostavodarca sa teda mohol uspokojit' s tym, ze do ustav- 'neho textu zakotvil bezny zakaz vydania obcanov PoIskej republiky. Vstupom do.1Europskej unie vsak na seba PoIsko prevzalo povinnost' pine transponovat' Ram- ,!cove rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 12. juna 2002 0 europskom zatykaci;a postupoch odovzdavania osob medzi Clenskymi statmi (Mimoriadne vydanie··O. V. EO, kap. 19/zv. 6; O. v. ES L 190, 18.7.2002). UZpocas legislativnych pracsmerujucich k prebratiu Ramcoveho rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 12.juna2002 0 europskom zatykaci a postupoch odovzdavania osob medzi Clenskymistatmi (Mimoriadne vydanie O. V. EO, kap. 19/zv. 6; O. V. ES L 190, 18.7.2002);

28 NuBberger, Angelika; Poland: The Constitutional Tribunal on the implementation of theEuropean Arrest Warrant; International Journal of Constitutional Law; 1/2008; str. 162

29 "Art. 55.1. Ekstradycja obywatela polskiego jest zakazana.2. Zakazana jest ekstradycja osoby podejrzanej 0 popdnienie bez uzycia przemocy prze-st~pstwa z przyczyn politycznych.3. W sprawie dopuszczalnosci ekstradycji orzeka s~d:' (text zvYraznil autor)

30 "Art. 607t § 1 ustawy z dnia 6 czerwca 1997 r. - Kodeks Postfpowania karnego (Dz. U. Nr.89, poz. 555 ze zm.) w zakresie, w jakim zezwala na przekazanie obywatela polskiego dopanstwa czlonkowskiego Unii Europejskiej na podstawie europejskiego nakazu aresztowania,jest niezgodny z art. 55 ust. 1Konstytucji Rzeczypospolitej Polskiej." (text zvYraznil aut or)

31 Hofmailski, Piotr; Gorski, Adam; The European Arrest Warrant and its Implementation inthe Member States of the European Union; Vydawnictwo C.H. Beck; Warszawa 2008; str.25:"Therefore the Constitutional Court resolved that, on the one hand, the provision of Article607t of the CCP (the provision implementing the EAW into the Polish legal order) contraditsArticle 55 of the Constitution of the Republic Poland."

© Univerzita Palackeho v Olol11ouci, 2011. ISSN 1801-0288

58

bola v parlamente PoIskej republiky vasnivo diskutovana otazka ustavnostivydavania statnych obcanov PoIskej republiky.32Rozhodnutie PoIskeho Ostav-neho sudu nasledovalo po predlozeni pravnej otazky Okresnym sudom v Gdai\.-sku, ktora bola formulovana v suvislosti s vydanim Marie D. na trestne stihaniedo Holandskeho kraI'ovstva33(predmetom ktoreho bolo obvi04eniezo spacha-nia trestneho Cinu podvodu34). Bol to prvy pripad kontroly ustavnosti beznehopoIskeho zakona, ktoreho prijatie bolo nevyhnut?e k transpozicii sekundarnehoeuropskeho prava.35Mozno povedat', ze PoIsky Ustavny sud ("Trybunal Kansty-tucyjny") sa od prvopoCiatku poIsk~ho Clenstvav Europskej unii vyrazne zapojildo diskusie 0 uCinkoch prava ES/EU a jeho vzt'ahu k vnutrostatnemu pravu Clen-skYchstatov. V tomto diskurze patril v skupine novopristupivsich statov k tymnajaktivnejsim.36

Rozhodnutiu Trybunalu Kanstytucyjnega predchadzala skutocnost', ze regio-naIny sud v Gdailsku, pred ktorym prebiehalo konanie 0 vykonani Europskehozatykacieho rozkazu, mal zavazne pochybnosti, ci v novelizovanom trestnomporiadku PoIskej republiky obsiahnuta uprava vykonania zatykacich rozkazovinych Clenskychstatov Europskej unie je zluCiteIna s ustavne zakotvenym zaka-zorn vydania poIskych obcanov, a to v miere, v akej dovoIuje vydanie poIskYchobcanov do Clenskych statov Europskej unie. Trybunal Kanstytucyjny odmietolnazor, podIa ktoreho preskumanie ustavnosti je vylucene z dovodu, ze dotknuteustanovenia zakona boli do pravneho poriadku PoIskej republiky prijate s cieIomtranspozicie Ramcoveho rozhodnutia.37 V pravnej vede jestvuje nazor, v zmys-

32 Nalewajko, Pawel; Der Europaische Haftbefehl: aktuelle Entwicklungen in Polen; Zeit-schrift ftir Internationale Strafrechtsdogmatik 3/2007; str. 113:"Bereits wiihrend der Arbeiten zu einem Gesetzesentwurf uber die Umsetzung des Rahmen-beschlusseszum Europiiischen Haftbefehl wurde im polnischen Parlament die Frage der Ver-fassungsmiifJigkeit der Auslieferung polnischer Staats burger heftig diskutiert."NuBberger, Angelika; Poland: The Constitutional Tribunal on the implementation of theEuropean Arrest Warrant; International Journal of Constitutional Law; 1/2008; str. 162:"The decision of the Constitutional Tribunal put an end to an intense political and acade-mic debate about the constitutionality of the provision in question."

33 Pozri bod 1.1. rozsudku Ustavneho sudu Pofskej republiky (Trybunal Konstytucyjny) z 27.aprila 2005 (P 1/05).

34 Siegel, Scott; Courts and Compliance in the European Union: The European Arrest War-rant in National Constitutional Courts; Jean Monnet Working Paper 05/08; New York2008; str. 27

35 Banaszkiewicz, Boleslaw; Ustavni judikatura noveho Clenskeho statu EU v1iCivyzvanimevropske integrace: zkusenosti Ustavniho tribunaIu Polske republiky; Jurisprudence7/2005; str. 7

36 Hamufak, Ondrej; Rozhodnuti ustavniho soudu jako pramen prava v materialnim slovasmyslu. na pfikladu rozhodnuti Trybunalu konstytucyjnego 0 eurozatykaCi; in: Hamufak~~dreJ (ed.); Fenomen judikatury v pravu; Sbornik z konference Olomoucke debaty mla-ych pravnikli 2009; Leges; Praha 2010; str. 127

37 Komarek, Jan; European constitutionalism and the European Arrest Warrant: Contra-punctual Principles in Disharmony; Jean Monnet Working Paper 10/05; New York 2005'str.9 '

@ Palacky University, Olomouc, 2011. ISSN 1801-0288

59

Ie ktoreho rozhodnutie Dstavneho sudu Pol'skej republiky vo veci Eur6pskehozatykacieho rozkazu ukazuje, ze zlucitel'nost' s Eur6pskym pnivom bola v tomtopripade povazovana za dolezitejsiu ako sulad s ustavou/ustavnost',38ze jeho roz-sudok je proeur6psky,39 resp. ze Dstavny sud Pol'skejrepubliky konal ako pravnyzastupca Eur6pskej unie.40 Dstavny sud Pol'skej republiky totiZ odlozi! uCinkysvojho rozhodnutia az do uplynutia 18 mesiacov od datumu publikacie tohtorozhodnutia. Trybunal Konstytucyjny pristupi! k tomuto opatreniu vedeny respe-ktom k zavazku obsiahnutemu v Clanku 9 Dstavy Pol'skejrepubliky,41podl'a kto- I

reho Pol'ska republika doddiava medzinarodne pravo, ktore je pre ilUzavazne42:(prindp pacta sunt servanda43). Trybunal Konstytucyjny vsak vyslovil myslien- 'ku, ze i ked' je transpozicia ramcoveho rozhodnutia v tomto zmysle ustavnymzavazkom Pol'skej republiky, realizovanie transpozicie neznamena automaticky;a v kazdom pripade konformitu sekundarneho prava Eur6pskej unie s ustavou.44 'Podl'a Clanku 190 ods. 3 Dstavy Pol'skej republiky je rozhodnutie Dstavnehosudu platne dilom vyhlasenia. Dstavny sud moze stanovit' inu lehotu, uplynu_1itim ktorej strati normativny akt svoju zavaznost'. Ak je rozhodnutim Dstavnehosudu dotknuty zakon, tato lehota nesmie prekroCit' 18 mesiacov.45Ak sa Dstavny;

38 Bapuly, Bedanna; The European Arrest Warrant under Constitutional Attack; The Vienna'Online Journal on International Constitutional Law 1/2009; str. 18

39 NuBberger, Angelika; Poland: The Constitutional Tribunal on the implementation of the':European Arrest Warrant; International Journal of Constitutional Law; 1/2008; str. 162: 1"Although it blocked the implementation of the European Arrest Warrant, the judgment'nonetheless may be viewed as pro-European because it urges the legislature to ensure the"effectiveness of EU law in the Polish legal order. "j

40 Siegel, Scott; Courts and Compliance in the European Union: The European Arrest War- "rant in National Constitutional Courts; jean Monnet Working Paper 05/08; New York:2008; str. 28

41 Hamul'ak, Ondrej; Rozhodnuti ustavniho soudu jako pramen pniva v materi<ilnim slova!smyslu na prikladu rozhodnuti Trybunalu konstytucyjnego 0 eurozatykaci; in: Hamul'ak';Ondrej (ed.); Fenomen judikatury v pravu; Sbornik z konference Olomoucke debaty mIa-Idych pravniku 2009; Leges; Praha 2010; str. 137'1

42 "Art.9.Rzeczpospolita Polska przestrzega wi~i~cego j~ prawa mi~dzynarodowego."43 Azud, Jan; Medzinarodne pravo; VEDA vydavatel'stvo Slovenskej akademie vied; Bratisla- '

va 2003; str. 290:

"Platne medzinarodne zmluvy zaviizuju zmluvne strany. Vyplyva to zo zasady pacta suntservanda, obycajovej zasady medzinarodnt!ho prava, ktora je kodifikovana aj v cltinku 26:Viedenskeho dohovoru tak, ie kaida platna zmluva zaviizuje zmluvne strany a musi sa plnif ;'v dobrej viere. Zmluvy sa musia plnit" nielen formalne ale aj obsahovo, aby sa pine uplatnili."Viedensky dohovor 0 zmluvnom prave je publikovany ako vyhlaSka C. 1511988 Zb.(poznamka autora)

44 Komarek, Jan; European constitutionalism and the European Arrest Warrant: Contra-punctual Principles in Disharmony; Jean Monnet Working Paper 10/05; New York 2005;str.9

45 "Art. 190. 3Orzeczenie Trybunalu Konstytucyjnego wchodzi w zycie z dniem ogloszenia, jednak Try-bunal Konstytucyjny moze okreslie inny term in utraty mocy obowiqzujqcej aktu normaty-

© Univerzita Palackeho v Olol11ouci, 20 II. ISSN 1801-0288

60

'd pol'skej republiky rozhodne, pre toto riesenie, zostava vadna nor~a p~cass~kladnej doby v platnosti, a je pouzitel'na.46Pozdrianim nasledkov svoJho ,,?,ro-o rotiustavnosti zakona transponujuceho institut Eur6pskeho zatykaClehoku 0 P • b d ' db' t'l bk u teda Trybunal Konstytucyjny na casovo 0 me zenu 0 u pnpus 1, a yroz az I' k . bl'kyl'skeorgany konali v rozpore s ustavou a predavali obcanov Po s eJ repu 1 .

po t tne stihanie alebo vykon trestu do inych sWov Eur6pskej unie.47Slovamina res , • k • I I ,,,48Jana Filipa teda pouzi! "zelsadu, podle ktere se vlk nazral a oza zust~ a ce a,' ,11 b nal Konstytucyjny rieSil i otazku Ciby na dany pripad nebol aphkovatelnyry u -, I k 'h b' d . .. t'·1' k 31 ods. 3 Ustavy Polskej republiky, v zmys e tore 0 0 me zeme pozlva

c ano d k d' ,ustavnopravne slobody a prava mozno stanovit'len zakonom a le.nvte. y, e. s,uv demokratickom state nevyhnutne na zabezpecenie jeho bezpecnostI, vereJne-ho poriadku alebo na ochranu zivotneho prostredia, zdr.avia;verejnej ,moral~alebo na ochranu pray a slob6d inych. Tieto obmedzema vsak nesmu POruSltpodstatu pray a slobod.49 Zakaz extradi~ie obcan.a ~ol'skej repu~liky je v~:kformulovany sk6r ako jasne pravidlo a me ako pnnClp. Ako pravldlo nemozeby( aplikovany tak vyvazene ako ostatne ustavne prava, ktoru su strukturaIneformulovane ako prindpy. Zakaz (extradicie Pol'skeho obcana) sa aplikuje sys-temom "bud' alebo" a nie ako prikaz na optimalizaciu.50 V tejto suvislosti Try-bunalKonstytucyjny v bode 4.2 Rozhodnutia z 27. aprila 2005 (P 1/05) uva~za, zezakaz extradicie obcana Pol'skejrepubliky formulovany v Clanku55 ods. 1 UstavyPol'skejrepubliky ma absollitny charakter a subjektivne pravo obcana vychad-

wnego. Termin ten nie moze przekroczye osiemnastu miesi~cy, gdy chodzi 0 ustaw~, a gdychodzi 0 inny akt normatywny dwunastu miesi~cy. W przypadku orzeczen, ktore wiqzq si~ znakladami jinansowymi nie przewidzianymi w ustawie budzetowej, Trybunal Konstytucyj-ny okresla termin utraty mocy obowiqzujqcej aktu normatywnego po zapoznaniu si~z opiniqRady Ministrow." (text zryraznil autor)

46 Banaszkiewicz, Boleslaw; Ostavni judikatura noveho Clenskeho statu EU vilCi vyzvanimevropske integrace: zkusenosti Ostavniho tribumilu Polske republiky; jurisprudence7/2005; str. 5

47 Hamul'ak, Ondrej; Rozhodnuti ustavniho soudu jako pramen prava v materialnim slovasmyslu na pfikladu rozhodnuti Trybunalu konstytucyjnego 0 eurozatykaCi; in: Hamul'akOndrej (ed.); Fenomen judikatury v pravu; Sbornik z konference Olomoucke debaty mla-dych pravniki'J. 2009; Leges; Praha 2010; str. 137

48 Filip, jan; Evropsky zatykaci rozkaz pred ustavnimi soudy; Casopis pro pravni vedu a pra-xi; Roc. 13, C.2 (2005); str. 159

49 "Art.31.1. Wolnosc czlowieka podlega ochronie prawnej.2. Kaidy jest obowi~zany szanowac wolnosci i prawa innych. Nikogo nie wolno zmuszacdo czynienia tego, czego prawo mu nie nakazuje.3. "Ograniczenia w zakresie korzystania z konstytucyjnych wolnosci ipraw mogq bye ustana-wiane tylko w ustawie i tylko wtedy, gdy sq konieczne w demokratycznym panstwie dla jegobezpieczenstwa lub porzqdku publicznego, bqdi dla ochrony srodowiska, zdrowia i moral-nosci publicznej, albo wolnosci i praw innych osob. Ograniczenia te nie mogq naruszae istotywolnosci i praw." (text zryraznil autor)

SO Komarek, Jan; European constitutionalism and the European Arrest Warrant: Contra-punctual Principles in Disharmony; jean Monnet Working Paper 10/05; New York 2005;str. 12

© Palacky University, 0lomouc, 2011. lSSN 1801-0288

61

zajuce z neho nemMe by!'predmetom ziadnych obmedzeni, pretoze ich zavede-nie by znamenalo znemoznenie vykonu tohto pniva.51Konflikt medzi Clankom:9 ods. Dstavy PoI'skej republiky stanovujuci respekt k medzinarodno-pravnym'zavazkom PoI'skejrepubliky a Clankom 55 ods. 1 Dstavy PoI'skejrepubliky sta- 'novujuci zakaz extradicie obeanov PoI'skejrepubliky do cudziny podI'a nazorui

Trybunalu Konstytucyjneho de constitutione lata nie je riesitefny a ako moznos( ,na jeho odstranenie nemozno vyluCit'vhodnu zmenu znenia Clanku 55 Dstavy"PoI'skej repubIiky.52Dna 8. septembra 2006 teda kvoli implementacii institutu'europskeho zatjkacieho rozkazu doslo k uz spominanej zmene Dstavy poI'skej 'jrepubliky (Ustawa 0 zmianie Konstytucji Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 8 wrzeS-'nia 2006 r. - Dz. U. Nr 200, poz. 1471) t.j. k explicitnemu vyjadreniu moznosti J

vydat' obeana PoI'skejrepubliky. Toto normativne vyjadrenie sa javi ako vhodne;aj pre inspirovanie ustavodarcu v Slovenskej republike.

4. Ceska republika

V Ceskej republike problematiku vzt'ahu medzi obeanom a statom z hI'adis-ka extradicie resp. vydavania do cudziny upravuje Clanok 14 Listiny zakIadnychpray a slobod:

"G1.14(1) Svoboda pohybu a pobytu je zarueena.(2) Kazdy, kdo se opravnene zdduje na uzemi Ceske a Slovenske Federativni

RepubIiky, ma pravo svobodne je opustit.

(3) Tyto svobody mohou bjt omezeny zakonem, jestlize je to nevyhnutelnepro bezpeenost statu, uddeni vefejneho pofadku, ochranu zdravi nebo ochranupray a svobod druhych a na vymezenych uzemich tez z duvodu ochrany pfirody.

(4) Kazdy obean ma pravo na svobodny vstup na uzemi Geske a SlovenskeFederativni Republiky. Obean nemuze byt nucen k opusteni sve vlasti.

(S) Cizinec muze byt vyhosten jen v pfipadech stanovenych zakonem."53 (textzvyraznil autor)

51 ,,4.2..... W konsekwencji wyiej dokonanych ustalen dotyczlJcych znaczenia terminu "ekstra-dycja" (zob. pkt 3.1. uzasadnienia niniejszego wyroku) trzeba przyjlJc, ie sformulowany wart. 55 ust. 1 Konstytucji zakaz ekstradycji wyraia prawo obywatela RP do odpowiedzial-nosci karnej przed polskim slJdem. Przekazanie go zas na podstawie ENA innemu panstwuczlonkowskiemu Unii Europejskiej mialoby charakter naruszenia tej istoty. Z tego punktuwidzenia naleiy uznac, ie zakaz ekstradycji obywatela polskiego, sformulowany wart. 55 I

ust. 1Konstytucji, ma charakter absolutny, a podmiotowe prawo osobiste obywateli z niegowynikajlJce nie moie podlegac iadnym ograniczeniom, albowiem ich wprowadzenie unie-moiliwialoby realizacjr tego prawa .... " (text zvYraznil autor)

52 pozri bod 5. rozsudku Ostavneho sudu Pol'skej republiky (Trybunal Konstytucyjny) z 27.aprHa 2005 (P 1/05)

53 Usneseni predsednictva Ceske narodni rady ze dne 16. prosince 1992 0 vyhJa!ieni Listinyzakladnich pray a svobod jako soucasti ustavniho poradku Ceske republiky 2/1993 Sb.

@ Univerzita Palackeho v Olol11ouci, 2011. ISSN 1801-0288

62

V suvislosti s transpoziciou Ramcoveho rozhodnutia Rady 2002/584/SVVz 12. juna 2002 ? europs~om zatykae~ a postup,och odovzdavan~a osob medzi'1 s!<ymistatml (Mlmonadne vydame U. v. EU, kap. 19/zv. 6; U. v. ES L 190,~:~. 2002) do pravneho yoria~ku ~eskej :epu~liky do.slo k ?olemike, ktora

'stila do konania pred Ustavnym sudom Ceske) repubhky. Dna 26. novembra:4 bol Dstavnemu sudu Ceskej republiky dorueeny navrh skupiny poslancovposlanecke snemovny Ceske repubIiky" a skupiny senatorov "Se~atu ParIamen -

t" Ceske republiky", na zrusenie ustanoveni Trestneho zakona Ceskej repubIi-u _ky a Trestneho poriadku Ceskej republiky, kt.orymi .sa t:a~spon,oval insti~utEuropskeho zatykacieho rozkazu. Navrhovateha namletah, ze z ustavnoprav-neho hI'adiska dochadza napadnutou upravou k naruseniu statoobeianskehovzt'ahu medzi statom a obeanom,54prieom poukazovali na nevyhnutnost' pouzit'argument a minori ad maius, teda ak Listina zakIadnych pray a slobod (Listinazakladnich pray a svobod) zakazuje nutit' obeana k opusteniu vlasti, eim moznorozumiet' minimalne nepriame nutenie (nepriamy natlak), tjm skor zakazujejeho vydanie, ktore je nutenim priamymi prostriedkami, t.j. prostrednictvomnuteneho obmedzenia osobnej slobody vo vydavacej vazbe a naslednym vyda-nim organom Clenskeho statu Europskej unie.55

Navrhovatelia dalej upozornovali na skutoenost', ze povodne vlada Ceskejrepubliky sucasne s navrhmi ustanoveni Trestneho zakona a Trestneho poriadkunavrhovala aj novelizaciu Clanku 14 "Listiny zakladnich pray a svobod" vlozenimpiateho odseku, ktory mal zniet':

"Obean muze byt pfedan Clenskemu statu Evropske unie k trestnimu stihaninebo k vykonu trestu odneti svobody, pokud to vyplyva ze zavazku Geske republikyjako elenskeho statu Evropske unie, ktere nelze omezit ani vylouCit."

Navrh novely Listiny zakIadnich pray a svobod vsak bol dna 2. aprHa 2004zamietnutj Poslaneckou snemovnou. Nasledne boli, i proti vetu prezidenta, pri-jate novely Trestneho zakona Ceskej republiky Trestneho poriadku Ceskej repub-liky, ktore transponuju institut Europskeho zatjkacieho rozkazu, a na zakladektorych mozno vydaf obeana Ceskej republiky do elenskeho statu Europskejunie. Nasledne vlada Ceskej republiky zmenila argumentaciu v tom zmysle, zenovela Listiny zaklad zakladnich pray a svobod nie je potrebna.

, Polemika vyUstilado vydania Nalezu "Dstavniho soudu Ceske repubIiky" PI.US66/04 z 03.05.2006 (434/2006 Sb.), ktorym bol zamietnuty navrh na zrusenienOvielTrestneho zakona a Trestneho poriadku Ceskej repubIiky, ktorymi bol dop~avneho poriadku Ceskej republiky transponovany institut Europskeho zatyka-cleho rozkazu.

Dstavny sud Ceskej republiky poukazal na nevyhnutnost' eurokonformneho

-~ ~Od. 8. Nalezu "Ostavniho soudu Ceske republiky" PI. OS 66/04 z 03.05. 2006 (434/2006 Sb.).

ad. 6. Nalezu "Ostavniho soudu Ceske republiky" PI. OS 66/04 z 03.05. 2006 (434/2006 Sb.).

@ Palacky University, Olomouc, 2011. ISSN 1801-0288

63

AIO, 201 I, Vol. 6, No.

vykladu ustavneho prava. Z Clanku 1 ods. 2 Ustavy Ceskej republiky,56v spojes principom stanovenym v Clanku 10 Zmluvy 0 zalozeni Eur6pskeho spoloestva57podfa Ustavneho sudu Ceskej republiky vyplyva ustavny princip, poktoreho maju byf domace pravne predpisy vratane ustavy interpretovane v s' 'de s principmi eur6pskej integracie a spoluprace komunitarnych organov a ornov elenskeho statu. Pokiaf teda jestvuje niekolko interpretacii Ustavy, ktosueastou je aj Listina zakladnych pray a slob6d, prieom len niektore z nich vek dosiahnutiu zaviizku, ktory prevzala Ceska republika v suvislosti so svoj"elenstvom v Eur6pskej unii, je nutne zvolit vyklad, ktory podporuje realiza .:tohto zaviizku a nie vyklad, ktory ttito realizaciu znemozimje. Tieto zaveryvztahuju aj na vyklad Clanku 14 ods. 4 Listiny zakladnych pray a slob6d.58 ])

Ustavny sud Ceskej republiky zd6razimje:

"fsou-li eeSt{ obeane poiivateli vyhod spojenych se statutem obeanstvf EO,v tomto kontextu pfirozene, ie s temito vyhodami je nutno akceptovat fei jisfmfru odpovednosti. Vysetfovanf a potlranf trestne Cinnosti, k nfi dochazf v evroaskem prostoru, nenf moino uspesne realizovat v ramci jednotliveho Clensk I,

statu, ale vyiaduje sirokou mezinarodnf spolupraci. Vysledkem teto spoluprace f

nahrazenf dflvejS{ch procedur vydavanf osob podezfelych z trestnych Cinu nmi efektivnejS{mi mechanismy, reflektujldmi realie 21. stoletl. Soueasny stanochrany zakladnfch pray uvnitf Evropske unie nezavdava podle Ostavniho s I

du iadne pflCiny se domnfvat, ie tento standard ochrany zakladnfch pray, sup~atrlOvanfprincipu z nich plynoudch, ma niis{ kvalitu nei ochrana poskytov,v Ceske republice. "59 (text zvyraznil autor)

Pravo obeana na ochranu zo strany statu by podfa Ustavneho sudu Cesrepubliky bolo porus ene, ak by bol obean vydany na trestne stihanie do statu.standardy trestneho konania nesp[ilaju poziadavky kladene na trestne koneeskym ustavnY'mporiadkom (napr. ak by bolo ohrozene pravo na spravodli

,I

) 60 V tejto suvislosti vsak poukazal na judikaturu Sudneho dvora Eur6p-pro~~s: v zmysle ktorej maju Clenskestaty vzajomnu d6veru vo svoje systemyskeJume, , , I " 'I k.' t' cie a kazdy z nich uznava trestne pravo p atne v mom c ens omtrestneJ JUs~vtedy pokiaf by aplikaciou svojho vlastnt'~o prava dospel k ine-state, a to aJ ' "... b'sledku (Rozsudok Sudneho dvora Europskych spoloce~stlev z I? l~ ru~mu ~03 trestne konania proti Hiiseyin Goziitok a Klau,sBrugge spoJene veCl~~187/01 a C-385/01; bod 33). Slovami Ustavneho sudu Ceskej republiky:

"fe vidy nutno ~amatovat na sk~te~nos:, ie v!echny, elens~e staty EU jsou. t'" evropske Umluvy a ochrane Irdskych pray a zakladmch svobod. Pro-

sIgna an ,.." h ' h' , . h t tuie by't abean vyznamneJl dotcen na svyc pravec tim, ze a Je a res-to nem b 'k 'd' 'I k' t'tn{ veci bude rozhodovano v jinem Clenskem state Unie, ne at az y ~ ens y s aEU' vazan standardem ochrany lidskych pray, ktery je ekvivalentm standardu~ovanemu v Ceske republice, pfieemi pravnf fady vsech Clenskych s!atu/s~upostaveny na hodnotach, k nimi se nas stat pfihIasil teprve po roCt;1989. Ceska LIs~tina zakladnich pray a svobod totii rovnez vychazf z evropske Umluvy a ochranelidskYch pray a zakladnfch svobod. "61 (text zvyraznil autor)

Ustavny sud Ceskej republiky vsak poukazal i na mo.zny rozpor institutuem-6pskeho zarykacieho rozkazu s ustavnym poriadkom Ceskej republiky a toSJlOukazom na distanene trestne (iny spachane najmii prostrednictvom vypo-~vej techniky.62

Nalez Ustavneho sudu Ceskej republiky PI. US 66/04 z 03.05.2006 (434/2006$b.)obsahuje i votum separatum sudeu Stanislava Balika a sudkyne EliSkyWag-~e. ku ktorej sa pripojila Vlasta Formankova. Sudea Balik poukazoval najmiiilllimultilinguaine prostredie aplikacie europskeho zarykacieho rozkazu a s tY'mjjfOjene problemy. EliSka Wagnerova sa zamerala na nedbalu implementaciuiMtitUtu europskeho zatykacieho rozkazu narodnym zakonodareom (netrans-~ie clanku 4 ods. 7 rameoveho rozhodnutia 2002/584/SVV - moznost

,~u( vykonanie europskeho zarykacieho rozkazu), nevhodnu met6du" ~41

56 "CI.1(1) Ceska republika je svrchovany, jednotny a demokratickY pnivni stat zalozeny na 'k pravUm a svobodam cloveka a obcana.(2) Ceska republika dodrzuje zavazky, ktere pro ni vypljvaji z mezinarodn"ho prava." (tzryraznil autor)

57 "C/. 10Clenske staty prijimaju vsetky opatrenia vseobecnej alebo osobitnej povahy potrebn~zabezpecenie pInenia zavazkov vypIfvajucich z tejto zmIuvy alebo z cinnosti institucifIocenstva. CIenske staty ufahcuju plnenie woh spolocenstva.Clenske staty sa zdriia akjchkolvek opatren", ktore by mohli ohrozif dosiahnutie ciefov :zmluvy.",Tento clanok (obsahujuci tzv. zasadu loajality nazfvanu aj princip loajalnej spolupract)boI po nadobudnuti platnosti Lisabonskej zmIuvy v podstate nahradeny llankom 4 pck.1~Zmluvy 0 Eur6pskej Unii. "

58 bod. 61. Nalezu .Ostavniho soudu Ceske republiky" Pl Os 66/04 z 03.05. 2006 (43412006,Sb.i59 bod 71. Nalezu .Ostavniho soudu Ceske republiky" PI. Os 66/04 z 03.05. 2006 (434/2006 '

bod 85. Nalezu "Ostavniho soudu Ceske republiky" PI. OS 66/04 z 03.05. 20062006Sb.)

1)6.. Nalezu .Ostavniho soudu Ceske republiky" PI. OS 66/04 z 03.05. 2006 (434/2006 Sb.)114 NaIezu .Ostavniho soudu Ceske republiky" PI. OS 66/04 z 03.05.2006 (434/2006 Sb.):. u kategorii, spadajfd pod zasadu teritoriality, pfedstavuji trestne Ciny distancn",

zejmena prostfednictv"m vjpoletn" techniky, ktere teoreticky pfipoustej", ie dusledky'. k nemui dojde v Ceskti republice, mohou v jinem l/enskem state EU naplnit skutko-'~tu trestneho tinu. Ostavn" soud pfipouStf, ie by, za zcela vjjimelnych okolnostf,

.bjt aplikace evropsktiho zatjkadho rozkazu v rozporu s ustavn"m pofadkem Ceskezejmena v pifpade, Ze by distanln" delikt byl trestnym Cinem podle prava doia-

..ttdtu, nebyl by vSak trestnjm linem podle leskeho trestniho prava, eventualne bypotival v Ceskt! republice ustavn" ochrany (napf. v ramci ustavni ochrany svobody

•• :tomtD smyslu jsou namitky navrhovatelu opodstatnene. v takovemto, byf neprav-pHpade, by lIIlStoupila aplikace § 377 trofadu, obsahujfdho mechanismus, jak

I'm d4sledkum evropsktiho zatjkadho rozkazu, ve smyslu shora uvedenem."

posudenia tejto implementacie, resp. neskumanieClanku 8 Listiny zakladnych pray a slobod.

V suvislosti s poukazom Dstavneho sudu Ceskej republiky na eurokonformi'ny vyklad je nutne poznamenaf, ie podl'a Sudneho dvora Eur6pskej unie povin-;nosf eurokonformneho vykladu nenuti vnUtrostatny sud k vykladu vnutrostat~neho prava contra legem a nemoze nou by( obmedzena zasada pravnej isto 'a zasada zakazu retroaktivity.63 Na margo extenzivnosti vykladu uvadzam, v ;

je pravdou, ie interpretacia textu ustavy je vzhl'adom na specificky charakter',ustavnych noriem odliSna od vykladu inych pravnych noriem. Vyklad usta';ma eastejsie kreativny charakter prieom vyklad podustavnych noriem smeru·'Jskor k derivativnej (deklarat6rnej interpretacii).64 Je vsak potrebne poznamenati'ie: "Interpretacia ustavneho textu neznamena moc sudcov nad textom samotnym:Okrem vynimoenych situacii nie je takisto akceptovatel'ne vykladaf text takym s .'sobom, ktory by si protireCii alebo bol v kontraste so samotnym textom. "65Inspl~rujuc sa uhlom pohl'adu Dstavneho sudu Pol'skej republiky som preto nuten:konstatovat', ie predmetny zakaz je skor formulovany ako jasne pravidlo a niako princip a preto bez narusenia principu pravnej istoty neumoinuje uvahy:pre optimalizaciu resp. vyklad v rozpore s jazykovym vyjadrenim. Navyse, ak sma interpretovaf ustanovenie, ktore uklada povinnosf alebo obmedzuje garan~cie statu voCijednotlivcovi, mam zato, ie taketo ustanovenie sa v pravnom statmusi interpretovaf restriktivne. Priklanam sa teda skor k argumentacii navrho4vatel'ov,ie ak Listina zakladnych pray a slobod (Listina zakladnich pray a svo~ibod) zakazuje nutif obeana k opusteniu vlasti, Cimmoino rozumief minimaln "nepriame nutenie (nepriamy natlak), tym skor zakazuje jeho vydanie, ktore j ,'I

nUtenim priamymi prostriedkami, t.j. prostrednictvom nUteneho obmedzeni.!osobnej slobody vo vydavacej vazbe a nasIednym vydanim organom Clenskefho statu Eur6pskej unie.66V tejto suvislosti poukazujem aj na skutoenosf, ie n.zaklade toho isteho znenia Listiny zakladnych pray a slobod Ceska republ",odmieta vydanie svojich obeanov pre trestne einy spachane pred 1. majom 2004~t.j. spachane pred vstupom Ceskej republiky do Eur6pskej unie.67:

Z vyssie uvedenych dovodov nepovaiujem rozhodnutie Dstavneho sudu(Ceskej republiky v predmetnej veci, ako ani suvisiace ustavne vyjadrenie vzfahu:,statu a jednotlivca vo vzfahu k extradicii, za vhodne a inspirativne pre SiovensIo1:;pravnu upravu.

63 Mazak, Jan; Janosikova Martina; Zaklady prava Eur6pskej unie, Ostavny system a sudna:ochrana; IURA EDITION; Bratislava 2009; str. 297 1

64 Morawski, 1..; Zasady wykladni prawa; Tomn 2006; str. 18; cit. Podl'a I:alik, Tomas; Inter-;pretacia ustavy a uloha ustavneho sudu; Justicna revue c. 12/2010; str. 1314,

65 I:alik, Tomas; Interpretacia ustavy a Uloha ustavneho sudu; Justicna revue c. 12/2010; str,i:1315 '

66 bod. 6. NaIezu .,Ostavniho soudu Ceske republiky" PI. OS 66/04 z 03.05. 2006 (434/2006 Sb.).67 Pozri Implementation of the European Arrest Warrant and Join Investigation Teams at EU

and national level; Directorate General internal policies of the Union; January 2009; str. 12

© Univerzita Palackeho v Olomouci, 2011. ISSN 1801-0288

66

5. Slovenska republika

V Siovenskej republike sa na problematiku extradicie vzfahuje Clanok 23

odsek 4 Dstavy Siovenskej republiky, ktory znie:

,,(;1.23(1) Sloboda pohybu a pobytu sa zarueuje.(2) Kaidy, kto sa opravnene zddiava na uzemi Siovenskej republiky, ma pra-

vo toto uzemie slobodne opustif.(3) Siobody podl'a odsekov 1 a 2 mozu by( obmedzene zakonom, ak je to

nevyhnutne pre bezpeenosf statu, ~ddanie verejneho 'p0r~adku.'och~anu ,z~ra-via alebo ochranu pray a slobod inych a na vymedzenych uzemlach aJv zauJmeochrany prirody.

(4) Kaidy abean ma pravo na slobodny vstup na uzemie Slovenskej republiky.Obeana nemoino nutit; aby opustil vlasf, a nemoino ho vyhostif.

(5) Cudzinca moino vyhostif iba v pripadoch ustanovenych zakonom."V suvislosti so sueasnym znenim Clanku 23 ods. 4 Dstavy Siovenskej republi-

ky je na ueely skumanej problematiky potrebne zdoraznif, ie ide 0 znenie, ktorema zaklad v znamej "euronovele" Dstavy Siovenskej republiky e. 90/2001 Z. z.,teda ide 0 znenie, ktore sa do Dstavy Siovenskej republiky dostalo s ueinnosfouod 1. jula 2001.68Dovtedy platny text Dstavy v tomto bode zne!:

,,(;1.23

(4) Kaidy abean ma pravo na slobodny vstup na uzemie Slovenskej republiky.Obeana nemoino nutit; aby opustil vlast; nemoino ho vyhostif ani vydaf inemustatu." (text zvyraznil autor)

Podl'a komentara k zneniu Clanku 23 ods. 4 Dstavy Siovenskej republikyueinnemu do 1. jula 2001 ustava vyslovne zakazuje, aby prisiusne organy SIo-venskej republiky vyhostili obeana Siovenskej republiky alebo ho vydali inemustatu. V pripade vyhostenia ide 0 uplatnenie trestnopravnej alebo administra-tivnopravnej sankcie, ktora nemoie by( uloiena obeanovi Siovenskej republiky.V pripade vydania inemu statu ide 0 trestnopravny institUt, ktoreho ueelom jevydanie osoby na trestne stihanie v cudzine, odovzdanie celeho trestneho kona-~ia a napokon odovzdavanie odsudenych osob na vykon trestu odnatia slobody.Ustava zakazuje prislusnym statnym organ om Siovenskej republiky vydaf obea-na, hod by slo 0 obeana Siovenskej republiky, ktory ma zaroven obCianstvo statuiiadajuceho 0 vydanie. V takom pripade je vydanie moine len po podmienkou,Ze s vydanim suhlasia oba staty a aj obean, ktoreho ma Siovenska republikavydaf.69

68 Clanok I, bod 9. Ostavneho zakona 90/2001 Z. z. : v tI. 23 ods. 4 druha veta znie: .,Obtananemoino nutif, aby opustil vlast; a nemoino ho vyhostit:"

69 Porovnaj Cic, Milan a koI.; Komentar k Ostave Siovenskej republiky; Matica slovenska1997; str. 137

© Palacky University, Olomouc, 2011.ISSN 1801-0288

67

Dalej je potrebne poukazaf na skutocnosf, ze limity extradicie obsahuv pravnom poriadku Slovenskej republiky len podustavne pravo - § 501 Trestnho poriadku c. 301/2005 Z. z. v platnom zneni:

,,§ 501

Nepripustnosf vydania

Vydanie osoby do cudziny je nepripustne, ak

a) ide 0 obcana Slovenskej republiky, okrem pripadu, ak povinnosf vyd'vlastneho statneho obcana ustanovuje zakon, medzinarodna zmluva alebo rohodnutie medzinarodnej organizacie, ktorym je Slovenska republika viazana, .i

"

b) ide 0 osobu, ktora poziadala v Slovenskej republike 0 udelenie azylu, ale'jej bol udeleny azyl alebo poskytnuta doplnkova ochrana, v rozsahu ochr "poskytnutej takej osobe osobitnrm predpisom alebo medzinarodnou zmluvoto neplati, ak ide 0 osobu, ktora poziadala v Slovenskej republike 0 udelenielu opakovane a 0 jej ziadosti 0 udelenie azylu uz bolo pravoplatne rozhodnute.:

c) trestne stihanie alebo vykon trestu odnatia slobody su podIa pravneporiadku Slovenskej republiky premlcane,

d) tin, pre ktory sa vydanie ziada, je trestnym tinom len podIa pravneporiadku dozadujuceho statu, nie vsak podIa pravneho poriadku Slovensrepubliky,

e) trestny tin, pre ktory sa vydanie ziada, ma vylucne politicky alebo voje 'sky charakter,

f) trestny tin bol spachany na uzemi Slovenskej republiky, okrem pripadked's ohIadom na osobitne okolnosti spachania trestneho cinu treba daf prnosf vykonaniu trestneho stihania v dozadujucom state z dovodov nalefitezistenia skutkoveho stavu, vymery trestu alebo jeho vykonu,

g) osoba bola pre trestny Cin, pre ktory sa vydanie ziada, uz pravoplatodsudena alebo oslobodena slovenskym sudom, alebo

h) vyiiadana osoba nebola za trestny an podia pravneho poriadku Siovenskrepubliky v case jeho spachania trestne zodpovedna, alebo su ine dovody vylucuj i '

jej trestnu zodpovednosf."

6. Niekolko kritickych poznamok k chinku 23. ods. 4 Ustavy Slovensrepubliky

K unijne ustretovemu rieseniu, ktore priniesla novela Dstavy Slovensrepubliky c. 9012001 Z. z. je nevyhnutne uviesf niekolko kritickych poznamoPlatne znenie Dstavy Slovenskej republiky nestanovuje ustavny limit pre vydanie obcana Slovenskej republiky inemu statu, Ciinemu medzinarodnemu aleb

© Univerzita Palackeho v Ololl1ouci, 2011. ISSN 1801 -0288

68

b· ktu. V tejto suvislosti mozno vyzdvihnUf nemecke riesenie, ktore. emu su }e . '1III • k 16 ods. 2 Dstavy Nemeckej spolkovej republiky stanovu}e genera nev C1~nlu odIa ktoreho Nemca nemozno vydaf do cudziny, zakonom vsak moz-PraVld0, p . . . k d' b' N ec.. ' 'vnu upravu, ktorou sa stanovi vymm a pre vy ame 0 cana em -no pn}at pra • . . k'" I \,,~ d" d .. Ik e}'republiky Clenskemu statu Europs e}ume a e"", me zmaro nemuke}spo ov d . ky' . h .. dvoru, a to za kumulativneho splnenia po mien , ze su zac ovanesudnemu - k' Ik . bl'. d ravneho statu.70 Toto ustanovenie Ustavy Nemec e}spo o~e}repu. 1-

pno dPY:dlo obsah umoznujuci vydanie obcana Nemeckej spolkove}repubhkykyna 0 u d' . d 'h 'h'd 72• k 2000 71 co vyplyv'alo z uznania Me zmaro ne 0 trestne 0 su u.uzvro u ,

Z' ven }'epotrebne poukazaf na poziadavku splnenia zakladnych funk-aro , I' "'d.. ' eho }'azyka73v texte ustavy, ktore by mali byt sp nene 0 to Vlac, ze I eell pravn . .., h

' ' text t}' text dokumentu predstavujuceho zaklad regulaCle vzta ovo ustavny ,. . ...••.·t . Prenos informacie 0 zelanom sposobe spravama a podmlenkach spo-

V ~Lae k d . . , .I• ke}'koexistencie od normotvorcu smerom a resatovi pravne} normy saoeens ..., 74 • • c •.totiz uskutocnuje prostredmctvom pisaneho prava. Hovonme 0 mlorma~n~}funkcii prava.75 S informacnou funkciou prava sa spaja poziadavka zrozumltel-nosti pravnej normy jej adresatom.76

70 .Art 16(1) Die deutsche Staatsangehorigkeit darf nicht entzogen werden. Der Verlust der Staa-tsangehorigkeit darf nur auf Grund eines Gesetzes und gegen den Willen des Betroffenennur dann eintreten, wenn der Betroffene dadurch nicht staatenlos wird.(2) Kein Deutscher darf an das Aus/and ausgeliefert werden. Durch Gesetz kann eine abwei-chende Regelung fur Auslieferungen an einen Mitgliedstaat der Europiiischen Union oderan einen internationa/en Gerichtshof getroffen werden, soweit rechtsstaatliche Grundsatzegewahrt sind. "

71 Pozri napr. bod 64. a bod 69 rozsudku Ostavneho sudu Nemeckej spolkovej republikyBVerfG, 2 BvR 2236/04 z 18.7. 2005

72 Sinn, Arndt; Worner, Liane; The German Perspective in: Gorski, Adam; Homanski, Piotr;The European Arrest Warrant and its Implementation in the Member States of the Europe-an Union; C.H. Beck, Warszawa 2008; str. 32

73 Poui napr. Svak, Jan; KukliS, Peter; Teoria a prax legislativy; Bratislavska vysoka skola pra-va; Bratislava 2007; str. 165

74 .Nezbytnym predpokladem pusobeni pravni normy je komunikace mezi jejimi subjek-ty.... Zakladni jazykovou komunikaci v oblasti prava je komunikace mezi zakonodarcema adresaty, resp. recipienty pravni normy. Tato komunikace je striktne formalizovana a deiure se uskutecilUje rylucne oficWnim publikovanym textem pravni normy." Knap, Viktor;Teorie prava; C.H. Beck, Praha 1995; str. 74

75 K informacnej funkcii prava resp. pravneho jazyka blizsie pozri napr. Kapp, Viktor; Hollan-der Pavel; Aplikacia logiky v pravnom mysleni; Vydavatel'ske oddelenie PF UK; Bratislava1992; str. 16

76 .Nevyhnutnosf zrozumitel'nosti pnivneho jazyka, bez ktorej pnivny jazyk nesp[na a nemozeSpInaI'ani regu/ativnu funkciu, si zakonodarcovia dobre uvedomovali ui v minu/osti. Napri-klad v obdobi panovania Marie Tenizie v Uhorsku existova/a instituciomilne vytvorena funk-cia nazyvana buta ember (dos/ova sprosty Clovek). Touto funkciou bo/ povereny Clovekprie-mernej inteligencie a zak/admiho vzde/ania. Jeho uloha bola v tom, ie tital navrhy vsetkychpravnych textov a potom pred osobitne zriadenou komisiou oznamova/ ich obsah "svojimislovami': Ak jeho sprava nebola dostatocne adekvatna skutocnemu obsahu navrhu, komisia

© Palacky University, Olomouc, 2011. ISSN 1801-0288

69

Zo v sueasnosti platneho znenia ehinku 23 ods. 4 Dstavy Slovenskej republi;ky vsak jednoznaene nevyply-vamoznost extradicie obeana Slovenskej republi'ky. K vykladu, v zmysle ktoreho v sueasnosti platna Dstava Slovenskej republi'umoZilUje extradiciu obeana Slovenskej republiky dospejeme len tzv. pravno 'archeologiou, t.j. porovnanim znenia C1anku23 ods. 4 Dstavy Slovenskej repuliky platneho do 1. jula 2001 a znenia platneho po tomto datume. Vzhfadona skutoenost, ze ustava predstavuje zakladny zakon statu najvyssej pravnej silktory upravuje zaklady organizacie statu, jeho formu a strukturu a zasady (pricipy) a pravidla vztahov medzi statom a obeanmi,77 mali by by( tieto princia pravidla zrozumitel'ne vyjadrene. (v zaujme predvidatefnosti prava). abean bmal mat moznost oboznamit sa zrozumitefnou formou 0 obsahu svojich zava~,'kov voei statu a 0 obsahu zavazkov statu voei obeanovi. Ako priklad zrozum~tefnejsieho vyjadrenia moznosti vydania vlastneho statneho prislusnika do elen:skeho statu Europskej unie mozno okrem uz spomenutej pofskej pravnej upra'poukazat napriklad na C1anok19 Dstavy Rumunskej republiky78:

"Clrinok 19

Ziadny obean Rumunska nesmie by( vydany ani vyhosteny z Rumunska.Ako vynimka z ustanovenia odseku 1, mozu by( obeania Rumunska vydani

na zaklade medzinarodnyeh dohOd, ktoryeh je Rumunsko zmluvnou stranov sulade so zakonom a na baze reciprocity.

Cudzinci a osoby bez statnej prislusnosti mozu by( vydane len v swas medzinarodnymi konvenciami alebo na zaklade reciprocity

o vyhosteni alebo vydani rozhodne sUd."79

V suvislosti so zrozumitefnostou ustavneho vyjadrenia moznosti extradic' .obeana Slovenskej republiky sa v marci 2010 na evieeniaeh z ustavneho pniuskutoenil neformaIny vyskum medzi studentmi dvoeh vyuebovyeh kruzko,'druheho roenika denneho studia na Pravnickej fakulte Univerzity Komenskeh "v Bratislave (t.j. 2x 22 studentov). Ciefom vyskumu bolo zistenie, Civ sueasnoplatne znenie C1anku23 ods. 4 Dstavy Slovenskej republiky umoziiuje respou',dentovi jednoduehe zistenie odpovede na otazku, Cimozno Slovenskeho statn~~ho obeana vydat do eudziny. Studentom bola polozena otazka, Ciplatne zneni ,I

C1anku23 ods. 4 Dstavy Slovenskej republiky umoziiuje vydanie Slovenskeh~statneho obeana do eudziny, resp. ineho C1enskehostatu Europskej unie. Studen"';ti vyssie uvedenyeh kruzkov tvrdili, ze podfa v sueasnosti platneho znenia elcin~ku 23 ods. 4 Dstavy Slovenskej republiky nie je mozne vydat obeana Slovensk

uznala navrh za nie celkom zrozumitel'nf a vratila ho na prepracovanie. "Gizbert-Studnieki; T.; Jezyk prawny z perspektywy sosjolingwistycznej; Warszawa Krak6w:'1986; str. 108-109 citovane podl'a Hollander, Pavel; Paradox pnivneho jazyka http://vvv.juls.savba.skJks/ 1995/6/ks 1995-6.html

77 Pahis, 1.; Statne pravo (vseobecna cast), PF UMB, Banska Bystriea 1998; str. 578 http://www.cdep.ro/pls/ die/site.page? den=act2_2&par 1=2#t2c Is0a1979 text prelozil autor

© Univerzita Palackeho v OIOlllouci, 2011. ISSN 1801-0288

70

bIiky do cudziny, resp. ineho C1enskehostatu Eur?pskej unie. K o~aenem.ureyu u prisli az komparaciou znenia C1anku23 ods. 4 Ustavy SlovenskeJ repubh-naz

o( t eho do 1. jula 2001 so znenim platnym po tomto datume. Vyskum teda

ky:::d~uje tezu, ze v sueasnosti plat~e ~nen.iee~anku2: ods. 4Ysta'! Slovensk~j~ ubIikyje z hfadiska jeho zrozumltel~ostJ pn~mernem~ ~beano~l ~evyh~;UJ-ute (v prijimatefovi informaci.e e~okuJe .nespr~vny ~bsah ~nfo~maCle),pneo~ako vhodne sa javi ex~Iicit~~ VYjad~eme.~o~nostJ vydat obeana SlovenskeJrepubIiky inemu C1enskemustatu EuropskeJ ume.

P kiaf vsak ide 0 apIikaciu Dstavy Slovenskej republiky v kontexte Europ-ok'k ho zarykacieho rozkazu, resp. zakona e. 15412010 Z. z. 0 europs om zaty-

~~om rozkaze, je potrebne pouzit eurokonformny vyklad Dstavy SlovenskejrepubIiky, co znamena, najma vzhfadom na nov~lu ustavy 9012?01 Z: z.,.~evy-hnutnost aplikacie institutu Europskeho zatykaCleho rozkazu aJ v eXlstuJueomustavno-pravnom kontexte Slovenskej republiky. Ako odovodnenie tohto zave-ru mozno pouzit C1anok1 ods. 2 Dstavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorehoSlovenska repubIika uznava a dodrZiava vseobeene pravidla medzinarodnehoprava, medzinarodne zmluvy, ktorymi je viazana, a svoje d'~lSiemedzina~odnezavazkt° (tUto argumentaciu pouzil vo svojom Naleze aj Ustavny sud CeskejrepubIiky PI. Ds 66/04 z 03.05. 2006 (43412006 Sb.), najma bod 61, 79, 80) a uzspomenurym vypustenim slov "ani vydat inemu statu" z C1anku23 ods. 4 UstavySlovenskejrepubIiky.

7. Zaver

Problematika europskeho zatykacieho rozkazu sa doryka citliveho vztahumedzi statom a obeanom, ktory ma vyrazny ustavnopravny rozmer. Na jednejstrane je potrebne ehranit vztah obeana a statu, na druhej strane je potrebnereagovatna zvaesujueu sa mobilitu fudi obzvlast vyraznu v ramci Europskej unie,ako aj samotnu existenciu integracie statu do Europskej unie.

V suvislosti s ustavnym zohfadnenim poziadavky vydat vlastneho statnehoprislusnika do eudziny je na jednej strane potrebne zohfadnit specifika ustavnyehtextov,t.j. pristupovat k textu ustavy sposobom akeeptujucim tendeneiu k exten-zivnemu vykladu, no na strane druhej je potrebne zdoraznit, ze tymto sposobomnie je mozne doehadzat k vykladu "contra legem" a porusovat tak princip prav-nej istoty, najma ak ide 0 tak zavazne obmedzenie oehrannyeh garancii vo vzta-hu k obeanovi. Vzhfadom na skutoenost, ze ustava predstavuje zakladny zakon~atu, t.j. zakon najvyssej pravnej sily, ktory upravuje zaklady organizacie statu,Jeho formu a strukturu, ako aj zasady (principy) a pravidla vztahov medzi sta-tom a obeanmi,8! mali by by( tieto principy a pravidla (v zaujme predvidatefnosti-80 Blizsie k rykIadu Clanku 1 ods. 2 Ustavy Slovenskej republiky pozri: Drgonec, Jan; Ustava

Slovenskej republiky - komentar, 2. vydanie; Heureka 2007; str. 91-9381 Palus, 1.; Statne pravo (vseobecna cast), PF UMB, Banska Bystriea 1998; str. 5

© Palacky University, OIOIllOUC, 2011. ISSN 1801-0288

71

prava) zrozumitefne vyjadrene. Obean musi mat moznost oboznamit sa zrozmitel'nou formou 0 obsahu svojich zavazkovvoCi statu a 0 obsahu zavazkov sta'voCiobeanovi 0 to viac, ked' ide 0 tak elementarne zavazky.V pripade ustavne 'vyjadrenia normy vo vztahu k zakazu extradicie obeana Slovenskej republisa domnievam, ze svojim charakterom ide 0 vyjadrenie pravidla a nie princico neumozimje priestor pre optimalizaciu a (vzhl'adom na zvolenu dikciu)potrebne ho aplikovat systemom "bud' alebo".

V sueasnosti platne znenie Ustavy v adresatovi pravnej normy neevoinformaciu, ktoru sa normotvorca do tohto znenia pokusal dostat. Az kompraciou znenia Clanku 23 ods. 4 Ustavy Slovenskej republiky platneho do 1. j .2001 so znenim platnym po tomto datume mozno dospiet k zaveru, ze extracia obeana Slovenskej republiky je mozna. Z hl'adiska zrozumitel'nosti adresatnoriem je preto ustavna zmena 90/2001 Z. z. umoZImjuca vydanie obeana 51'venskej republiky nevhodna. Ii

Aj na zaklade komparacie ustavnopravnych zmien v Pol'skej republia Nemeckej spolkovej republike a v kontexte poziadavky na zrozumitefnost pnl'neho jazyka dochadzam k zaveru, ze Ustava Slovenskej republiky by si vyzadola zmenu textu Clanku 23 ods. 4, z ktorej bude jednoznaene vyplrvat, ze obeSlovenskej republiky je mozne vydat do zahranieia, ak to vyplrva z medzinanych zavazkov Slovenskej republiky alebo jej elenstva v Eur6pskej unii. Vzh "dom na poziadavku pravnej istoty, ako aj poziadavky vyplrvajuce z informnych funkcii pravneho jazyka sa mi ako nevhodna javi Ceska pravna uprava, aaj napriek jej aproMcii Ustavnrm sudom Ceskej republiky.

Ako vhodne sa javi aj doplnenie ustavnych limitov pre vydanie obeana spvajucich napriklad vo formulaeii podmienky doddat pri vykonavani extradfpoziadavky pravneho statu. V tejto suvislosti povazujem za inspirativnu pnl"nu upravu Pol'skej republiky, Nemeckej spolkovej republiky, ako aj Rumunrepubliky.

Katedra ustavneho pni,Pravnicka fakulta Univerzity Komenskeho v Bratisla'

Email: milan.hodas@minedu.

© Univerzita Palackeho v Olomouci, 2011. ISSN 1801-0288

72

VYBRANE OTAZKY ZNALECKEJCINNOSTI V CESKEJREPUBLIKE

ADAMEOVA, Zuzana. Vybrane otazky znaleckej Cinnosti v Ceskej republike.Acta Iuridica Olomucensia, 2011, Vol. 6, No.2, pp. 73-89.

Kfucove slova: znalec, znalecka Cinnost, verejne subjektivne pravo, spravnekonanie, dohfad, spniva justicie

Abstrakt: V poslednej dobe mozeme pozorovat nespokojnost odbornej aj laic-kej verejnosti s vYkonom Cinnosti znalcov, ktora je beznou sueastou sudnych eispnivnych konanL Prave prebiehajuca reforma justicie venuje pozornost aj tej-to, napriek niekolkym pokusom 0 novelizaciu, zanedbanej ob~asti. Autorka sav prispevku zaobera vybranymi otazkami znaleckej Cinnosti v Ceskej republike,napriklad otazkou pravneho postavenia znalcov Cistatnej spravy znalectva.

Keywords: expert, expert activities, public subjective right, administrative pro-ceedings, administration of justice

Abstract: We may have noticed a recent both professional and lay public's dis-content with the activities of experts, which is a common part of judicial oradministrative proceedings. Currently ongoing reform of the justice system paysattention to this area that remains neglected despite several attempted amend-ments. The author focuses on selected issues of expert activities in the CzechRepublic, for instance, the legal status of experts or expert related state admin-istration.

© Univerzita Palackeho v Olomouci, 2011. ISSN 1801 -0288

73