Jana Ambrzov (ed.) Prof. PhDr. Oskr Elschek, DrSc. Mgr. art. Vladimr Kyse¾...

download Jana Ambrzov (ed.)  Prof. PhDr. Oskr Elschek, DrSc. Mgr. art. Vladimr Kyse¾ Zostavovate¾ka a zodpovedn redaktorka: Jana Ambrzov Grafick prava a

of 25

  • date post

    06-Feb-2018
  • Category

    Documents

  • view

    228
  • download

    1

Embed Size (px)

Transcript of Jana Ambrzov (ed.) Prof. PhDr. Oskr Elschek, DrSc. Mgr. art. Vladimr Kyse¾...

  • Hudobno-tanen folklorizmus: problmy a ich rieeniaZbornk z vedeckej konferencieJana Ambrzov (ed.)

  • Hudobno-tanen folklorizmus:Problmy a ich rieenia

    Jana Ambrzov (ed.)

    Katedra etnolgie a folkloristiky FF UKFNitra 2014

  • Recenzenti: Prof. PhDr. Oskr Elschek, DrSc.Mgr. art. Vladimr Kyse

    Zostavovateka a zodpovedn redaktorka: Jana AmbrzovGrafick prava a sadzba: Jana Ambrzov Nvrh oblky a fotografie Lubo BalkoVydanie prv. Rozsah 206 s.Vydavate: Katedra etnolgie a folkloristiky

    Filozofick fakultaUniverzita Kontantna Filozofa v Nitre

    Univerzita Kontantna Filozofa v Nitre, 2014 Jana Ambrzov, Katarna Babkov, Jn Blaho, Juraj Hamar, Margita Jgerov, Karol Kok, Agta Krausov, Jozef Lehock, Albeta Lukov, Stanislav Mariler, Barbora Morongov, Peter Obuch

    Vetky prspevky vrtane medilnych prloh sa nachdzaj na internetovej strnke www.ketno.ff.ukf.sk (Publikan innos).

    ISBN 978-80-558-0187-2EAN 9788055801872

  • OBSAH

    7 Predhovor /Jana Ambrzov

    11 udov hudba a prstupy k jej spracovaniu na pde folklorizmu /Albeta Lukov

    29 Proces aranrskeho spracovania udovej hudby pre konkrtne choreografick dielo: vazn choreografia FS Technik

    /Peter Obuch

    39 K vybranm problmom spevckej praxe vo folklrnych sboroch a dedinskch folklrnych skupinch

    /Margita Jgerov

    55 Vybran pastierske udov hudobn nstroje a ich hudba v minulosti a sasnosti /Karol Kok

    76 Teoretick vchodisk k scnickmu spracovaniu krtivch tancov /Barbora Morongov

    101 Analza udovho tanca /Agta Krausov

    139 Improvizcia ako jedna zo schopnost interpreta udovho tanca /Stanislav Mariler

    148 Organick prepojenie hudby a tanca v priebehu tradinej tanenej prleitosti a otzka ich inscenovania v rznych stupoch tylizcie:

    poznmky a sksenosti z praxe /Jozef Lehock

    165 Systm celottnych sanch prehliadok folklrnych kolektvov a slistov v sasnosti /Katarna Babkov

    191 Choreografick tvorba a rove tylizcie v amatrskych folklrnych sboroch na Slovensku /Jn Blaho

    200 Folklr na scne o s nm? /Juraj Hamar

  • 55

    Karol Kok Vybran pastierske udov hudobn nstroje

    AbstraktNa tradin hudobn aerofny najm paly mono nazera z rznych hadsk. Autor ich skmanie v zmysle svojej profesie ekolga prepja s poznatkami o kultrnom a prrodnom prostred, v ktorom preli stronm vvojom. Prezentuje podmienky vvoja a vznam pastier- stva najm v prostred karpatskej oblasti, vyuvajc pri tom poznatky tzv. krajinnej ekolgie. V alch astiach uvdza etnografick dta k pastierstvu a tzv. pastierskemu stavu a ana-lyzuje svis tejto pecifickej socilnej (profesijnej) skupiny s vrobou, vyuvanm a samotnou hudobnou produkciou spojenou s predmetnou skupinou hudobnch nstrojov. V druhej asti prspevku sa pozornos venuje zmenm vo vrobe a hudobnej interpretcii, ktor nastali pod vplyvom irch socilno-kultrnych kontextov, do istej miery pod vplyvom scnickho folklo- rizmu. Prspevok zavruje vaha nad sasnm stavom a monosami tvorivejieho hudob-nho vyuitia pastierskeho hudobnho intrumentra na folklrnej scne.

    Kov slov: krajinn ekolgia, pastiersky stav, valasi, pastierske hudobn nstroje, kontrukn a tnotvorn vlastnosti nstrojov, vplyv scnickho folklorizmu

    Vybran pastierske udov hudobn nstroje a ich hudba

    v minulosti a sasnostiKAROL KOK

    Katedra tvorby a plnovania krajiny, Fakulta ekolgie a environmentalistiky

    Technick univerzita vo Zvolene/ kocik@tuzvo.sk

  • 56

    Karol Kok Vybran pastierske udov hudobn nstroje

    Problematike udovch hudobnch nstrojov sa v kontexte pastierskej kultry veno- vala pozornos u v prvej polovici 20. storoia (Kresnek, 1951). Najm v obdob rozvoja scnickho folklorizmu sa zaalo so systematickejm spracovvanm dokumen-tanch materilov, priom dochdzalo taktie k zakomponovaniu hudobnch, resp. hudobno-tanench motvov pastierskej kultry do tylizovanch scnickch foriem (Leng, 1967; Kruliak, 1990; Elschek, 1991; Mak, 1995; pka, 2002; Garaj, 2005 a pod.).

    Skr, ako sa zaneme zaobera touto tmou, chcel by som pripomen, e nie som etnolg ani etnomuzikolg. Nikdy som sa nezaoberal teoretizovanm o hudob-no-scnickom spracovan folklrneho materilu, dokonca ani pravami pvodnch hudobnch prejavov pre potreby ich tylizovanho uvedenia na folklrnej scne. Na ist aspekty pastierskej hudobnej kultry sa pozerm ako lovek, ktor mal t es vyrasta v prostred, kde sa vyskytovali ist jej prejavy. Nsledne som sa niektormi otzkami zaoberal ako aktvny interpret na drevench aerofonickch hudobnch nstrojoch (rozlin typy pal) a uvaoval nad nimi v kontexte mojej profesie ekol-ga s aiskovm zameranm na agroekolgiu a ekolgiu trvnych porastov.1

    Teoretick vchodisk

    Osobitnou sasou ekolgie je popri autekolgii (t.j. ekolgii jedinca) a deme-kolgii (t.j. ekolgii populcie) aj tzv. synekolgia. V naich podmienkach sa ten-to odbor zaal teoreticky rozvja ako tzv. krajinn ekolgia. Jej obsahov zber je vymedzen prienikom vied socio-ekonomickch, geografickch a ekologickch. Mono ho vyjadri nasledujcou schmou (Obr. 1).

    Na hornom okraji, t.j. na spojnici geografie a socio-ekonomickch discipln sa rt priestor, kde vznik interakcia zujmov medzi etnolgiou a krajinnou ekolgiou.

    1 Zujem o pastierstvo, ponohospodrstvo a tradin hudobn nstroje bol ovplyvnen mojou osob- nou sksenosou. V obdob detstva som chodieval so starm otcom na sala a doslova nasval atmos-fru starho sveta pastiersko-oviarskeho stavu sveta valachov. Po jeho smrti v roku 1978 som navtvil rodinu Sanitrrovcov, ktor ila nad Sliaom v osade Trebua. Pri svojich nvtevch som sa zameriaval hlavne na hru Martina uptka Sanitrra (nar. 1911 vo Zvolenskej Slatine), ktor bol u v tch asoch znmym a uznvanm palkrom a fujaristom. V tom ase psaval drustevn jarky. Stvalo sa, e som s nm trvil cel popoludnia pri pasen oviec, o bolo okrem hry na hudobnch nstrojoch spojen s mimoriadne zaujmavmi rozhovormi o ivote pastierov a o pastierskej tradcii. Moje alie umeleck a zujmov smerovanie bolo u len akousi odozvou na toto obdobie. Postupne som spoznval a navtevoval alch baov a valachov, alie salae na strednom Slovensku (napr. sala Juraja Mazcha Chamulu z Hrochote /baoval na Sliai/, sala Jna Duska st. z Ponk /baoval v Zol-nej/, Jozefa Vbooka /baoval v Oovej/, sala Duana Matulu Pokutu znamenitho bau v Strel-nkoch, sala Ondreja Barlu Krna /baoval v Podkoniciach/ a inch).

  • 57

    Karol Kok Vybran pastierske udov hudobn nstroje

    Mono poveda, e krajinn ekolgovia vo svojich tmovch tdich asto bu konzultuj svoje zistenia s etnolgmi, alebo pomocou etnologickch interpretci spresuj svoje vroky. Naznaen model spoluprce vak mono realizova aj obr-tene. Prkladom toho s idey prezentovan v koncepcii zachovania tradinej udovej kultry.2

    Z vyie uvedench dvodov si dovoujem ako zkladn vchodiskov rovinu mojich nasledujcich vah poui al model vzjomnch vzahov a vzieb (Obr. 2). Vychdzajc z uvedenho metavednho trojuholnka je zjavnm vzah medzi love-kom krajinou kultrou, o ma vedie k dvom kontatovaniam. Prv skr svis s rozvojom ekolgie, ako relatvnej novej vednej disciplny, v rmci ktorej sa rt monos formova tzv. etnoekolgiu ako nov vedn disciplnu. Pri druhom konta-tovan si tento teoreticky vzah dovolm vyui pre urit mylienkov kontrukcie, a sce, e dsledn poznanie hudobnej kultry pastierov je mon len vtedy, ak pozn- me prrodn a socilne prostredie pastierskej society (vrtane charakteru jeho vvoja) a dkladne rozumieme mentalite pastierov.

    2 V roku 2007 bol uznesenm vldy SR schvlen nvrh Koncepcie starostlivosti o tradin udov kultru (. materilu 11436/2007 zo da 8. augusta 2007). Nsledne boli publikovan dva vemi dleit dokumenty, a to samotn Koncepcia starostlivosti o tradin udov kultru a neskr, v roku 2010, tzv. Metodika identifikcie a inventarizcie tradinej udovej kultry. Tto metodika je kolektvnym dielom a je irokospektrlne spracovan v iestich samostatnch a na seba nadvzujcich brorach, postihujcich nielen nehmotn, ale aj materilnu kultru, so zaujmavm drazom na ochranu udovej architektry, krajinnej scenrie a krajinnho rzu vidieckej krajiny, vrtane takch artefaktov, akmi s nielen napr. tradin remesl, zamestnania, ale aj prvky starej pastierskej kultry (viac informci mono njs na nasledujcej internetovej adrese: http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=4).

    geograasocio-ekonomick vedy

    ekologick vedy

    krajinn ekolgia

    Obrzok 2 Metavedn schma zujmu synekolgie, resp. krajinnej ekolgie

    (porovnaj igraj, 2001).

  • 58

    Karol Kok Vybran pastierske udov hudobn nstroje

    Obrzok 2 Holistick vzahy medzi kultrou, lovekom a jeho prostredm.

    Pastierstvo a pastierska kultra

    Pastierstvo sa d chpa rznorodo. Vo veobecnosti ide o sas tradinho pono-hospodrstva, ktorej zkladom je chov hospodrskych zvierat, pecificky zasa o ich prirodzen kmenie na trvalch trvnych porastoch rzneho botanickho zloenia a celktovej konfigurcie.

    Pastierstvo svis s pasenm hospodrskych zvierat, t.j. s fenomnom znmym aj v krajinnej ekolgii ako forma vyuvania a obhospodarovania krajiny, pri ktorej dochdza k selektvnej detrukcii vegetanho krytu bylinnej synzie lesa alebo trvino-bylinnch spoloenstiev. Pasenie, alebo presnejie pasenie sa, je jednm z prirodzench atavizmov mnohch ivonych druhov, predovetkm omnivorov a herbivorov (t.j. veravcov a bylinoravcov) hlavne zo skupiny cicavcov (Mamalia). Je teda aj sasou etolgie lovnej zveri, m chcem naznai, e pastierstvo a pastier-ska kultra sa jav ako spojovac mostk medzi jednou z najstarch foriem zskavania obivy lovekom lovectvom a sasnou formou ponohospodrstvom. Inmi slovami by sa dalo poveda, e pastierstvo a pastierska kultra je evolunou modi-fi