Investor 01 2012

BANKOVNÍCTVO A POISŤOVNÍCTVO | KAPITÁLOVÉ TRHY | DÔCHODKOVÉ SPORENIE | NEHNUTEĽNOSTI | FINANČNÉ PORADENSTVO

ročník X I I I . cena 3 ,4 0 €

január2012

10 28

F I N A N C I E & I N V E S T Í C I E & P O R A D E N S T V O

Budú v roku 2012 padať rekordy?

Čo ovplyvňovalo investorov v uplynulom roku

Život na dlh je zlý, ale chceme ho

INV_0112_TIT.indd 1INV_0112_TIT.indd 1 11.1.2012 14:47:5311.1.2012 14:47:53

Cena 1,90 € Vedieť viac znamená lepšie žiť

ROZHOVOR

Igor Lacík:

Hotely pre diabetikov

TÉMA

Potravinársky priemysel neustále inovujeČo budeme jesť v budúcnosti?

Vy

hra

jte s diaKLUBom

Horoskop zdravia 2012

„Chceme prispieť k funkčnej a bezpečnej liečbe cukrovky.“

1–2/2012

Na rok

10,20 € Objedna�

diabetik

4 – 5

Šance na lepšie mzdy sú stále reálne 46

Pohyb vászregeneruje a ochráni

tematický zošit 124

Ošetrovate�stvo v onkológii

201111 – 12

Odborný �asopis pre sestry, lekárov, pôrodné asistentky a inýchzdravotníckych pracovníkov • november – december 2011 • 2,60 €

By� pacientom oporouNa to, aby mohli sestry ú�inne pomôc� onkologicky chorým, musia v�as rozpozna� zmeny ich psychiky

a zvládnu� množstvo špecifických zru�ností.

ISS

N 1

33

5-9

44

4

Uzávierka sú�aže je 30. novembra 2011

Na rok


Sestra a lekár v praxi

Šok u riaditeľov vyše tuc-ta zadlžených nemocníc, ktoré sa pripravovali na transformáciu a ktorým

parlament na návrh vlády odsú-hlasil 350 mil. eur na oddlženie, vyvolalo rozhodnutie ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) o zmene tejto pomoci na ná-vratnú pôžičku.

Transformovať sa malo 31 štátnych zdravotníckych zaria-dení, v prvej etape od 1. januá-ra 2012 ich malo byť 24, z nich je viac ako polovica zadlžená. Šesťčlenná komisia zástupcov ministerstiev financií a zdra-votníctva najväčším veriteľom nemocníc rozdelila 306 375 eur. „Na oddlženie ostalo nevyuži-tých necelých 50 mil. eur, záro-veň vláda pred časom odpusti-

la nemocniciam návratnú štát-nu finančnú výpomoc 128,4 mil. eur,“ uviedol minister financií. Trom zástupcom rezortu v ko-misii dal pokyn, aby sa proces zastavil. Oddlženie, zmenené na pôžičku by vraj nemalo ovplyv-niť budúcoročný deficit.

I. Uhliarik trvá na oddlženíMinister zdravotníctva Ivan Uhliarik trvá na tom, že do ne-mocníc musia prísť peniaze na oddlženie. „Argumentácia ministra financií je korektnáz ekonomického hľadiska, ale absentuje v nej zdravotnícky rozmer,“ povedal. Podľa nehoI. Mikloš porušuje uznesenie parlamentu, ktorý oddlženie schválil.

Riaditelia nemocníc nie sú schopní vyriešiť krízovú situáciu v zdravotníctve,

ktorá vznikla podaním výpo-vedí lekárov, pri súčasných fi-nančných zdrojoch od zdravot-ných poisťovní a bez systémo-vého zásahu štátu.

Zhodli sa na tom 10. no-vembra 2011 členovia Rady Asociácie nemocníc Slovenska

(ANS) na svojom rokovaní v Martine. „Riešenie majú v ru-kách spoločne vláda SR, minis-terstvo zdravotníctva a zdravot-né poisťovne. Riaditelia to pri súčasných finančných zdrojoch nie sú schopní vyriešiť,” zhod-li sa členovia Rady ANS. Hoci uvítali, že Všeobecná zdravot-ná poisťovňa upraví všeobec-ným nemocniciam od 1. decem-

bra zmluvné podmienky tak, že sa im v priemere zvýši príjem o 7,5 percenta, boli by radi, ke-by sa touto otázkou v podobnom duchu zaoberali aj ďalšie pois-ťovne. Ako však ANS podotkla, ani po tejto úprave cien a limi-tov príjmy neodrážajú reálne ce-ny a stále nebudú na úrovni vla-ňajšieho roka.

N

ÁZO

R

Zdravotnícke desatoro MUDr. Petra OttingeraZdravotnícka legislatíva podlieha v štvorročných intervaloch sezónnym po li-tickým zmenám a je témou iba predvolebných kam-paní. Onedlho si to opäť užijeme vďaka predčasným voľbám. Najdôležitejšou sú časťou sys tému je neod-kladná zdravotná starostli-vosť, zabezpečená sústav-ne, v potrebnom rozsahu a s dostatočným finan čným krytím. K jej službám patria lekárska služba prvej po-moci, záchranná zdravotná služba, pohotovostné služ-by vše obec ných nemocníc,

vzletne nazý-vané centrálny či urgentný príjem.

Viac na str. 6

Odborný týždenník pre zdravotníctvo, sociálne služby a farmáciu

Zdravotnícke novinyRočník XVI/LX | 1,60 € 18. november 2011 č. 41

TRANSFORMÁCIAKeďže finančná výpomoc bola viazaná na zmenu právnej formy nemoc-níc, ktorá je zastavená, peniaze musia vrátiť, tvrdí minister financií I. Mikloš.

Foto: TASR/ Štefan Puškáš

Oddlženie sa mení na pôžičkuManažmenty nemocníc musia vrátiť peniaze, kotré už dostali. Termín zatiaľ I. Mikloš nepovedal.

Niekoľko dní pred 1. de-cembrom, keď sa defini-tívne ukáže, koľko pro-

testujúcich lekárov z nemocníc odíde, je zrejmé, že obe strany už nedokážu prekročiť svoj li-mit a dospieť ku kompromisu.

Minister Ivan Uhliarik opa-kovane apeluje na lekárov, aby pre platy neohrozili zdravie a životy pacientov a kritizuje ich „neadekvátnu reakciu na situá-ciu“.

Podľa neho je hlavná pre-kážka dohody – transformácia nemocníc rozhodnutím prezi-denta SR odstránená. Lekári by mali akceptovať žiadosť hlavy štátu i premiérky a výpovede by mali stiahnuť. Ako pove-dal minister, zatiaľ tak spra-vilo do 400 lekárov. Predseda LOZ MUDr. Marian Kollár tvr-dí, že vo výpovednej lehote je stále 2400 lekárov.

Výpovede

Žiadna z požiadaviek nie je splnená, tvrdia lekári

Financie

ANS: Vyššie mzdy nás zlikvidujúEso v riešení krízy s výpoveďami lekárov má v rukách štát, nie štatutári zariadení.

Sestry zrejme budú mať viac peňazí, ale nemocniciam nezostane na prevádzku, lieky, špeciálny zdravotnícky materiál.

Pokračovanie na strane 8

Pokračovanie na strane 3 Pokračovanie na strane 3

Skrátená informácia o lieku:Názov lieku: STELARA 45 mg injekãn˘ roztok naplnen˘ v injekãnej striekaãkeÚãinná látka: ustekinumabIndikácie: lieãba stredne závaÏnej aÏ závaÏnej loÏiskovejformy psoriázy u dospel˘ch pacientov, u ktor˘ch sa nedostavilaklinická odpoveì na iné systémové terapie, vrátane cyk-losporínu, metotrexátu a PUVA, prípadne sú im takéto terapiekontra indikované alebo ich netolerujú.Kontraindikácie: precitlivenosÈ na lieãivo alebo na ktorúkoºvekz pomocn˘ch látok, klinicky závaÏná aktívna infekcia.Zvlá‰tne upozornenie: ustekinumab môÏe maÈ potenciálzvy‰ovaÈ riziko vzniku infekcií a reaktivovaÈ latentné infekcie.Pred zaãatím terapie liekom STELARA je potrebné pacientavy‰etriÈ na prítomnosÈ infekcie tuberkulózy. STELARA sanesmie podávaÈ chor˘m s aktívnou tuberkulózou. UstekinumabmôÏe maÈ potenciál zvy‰ovaÈ riziko vzniku malignity. Neod-porúãa sa podávaÈ Ïivé vírusové alebo Ïivé bakteriálne vakcíny(ako Bacillus Calmette-Guérin (BCG)) súãasne s liekom STE-LARA. Pred oãkovaním Ïiv˘mi vírusov˘mi alebo Ïiv˘mi bakte -riálnymi vakcínami sa terapia nemá podávaÈ najmenej

15 t˘ÏdÀov od poslednej dávky a k terapii sa moÏno vrátiÈ najskôr 2 t˘Ïdne po oãkovaní, zriedkavo sa môÏe vyskytnúÈanafylaxia a angioedém. ëal‰ie: viì úplná informáciao prípravku (SmPC).NeÏiaduce úãinky: infekcia horn˘ch d˘chacích ciest, nazo-faryngitída, celulitída, vírusová infekcia horn˘ch d˘chacích ciest,depresia, závraty, bolesti hlavy, bolesÈ hltana a hrtana, upchat˘nos, hnaãka, svrbenie, bolesti chrbta, myalgia, únava, erytémv mieste vpichu injekcie, reakcie v mieste vpichu injekcie (vrá-tane bolestivosti, opuchu, svrbenia, zatvrdnutia, hemorágie, pod liatin a podráÏdenia), infekcie, malignity. ëal‰ie neÏiaduceúãinky: viì úplná informácia o prípravku (SmPC).Interakcie: nezistili sa Ïiadne náznaky interakcie s t˘mitosúãasne podávan˘mi liekmi: parace tamol, ibuprofén, kyselinaacetylsalicylová, metformín, atorvastatín, levotyroxín. Îivévakcíny sa nesmú podávaÈ súãasne s ustekinumabom.Dávkovanie: úvodná dávka 45 mg podaná subkutánnev 0. t˘Ïdni, po ãom nasleduje dávka 45 mg v 4. t˘Ïdni, potomsa liek podáva kaÏd˘ch 12 t˘ÏdÀov. U pacientov, u ktor˘ch sanedostavila klinická odpoveì ani po 28 t˘ÏdÀoch lieãby, trebauvaÏovaÈ o preru‰ení terapie.

Pacienti s hmotnosÈou > 100 kg: 90 mg subkutánnev 0. t˘Ïdni, po ãom nasleduje dávka 90 mg v 4. t˘Ïdni, potomsa liek podáva kaÏd˘ch 12 t˘ÏdÀov.Star‰í pacienti (vo veku ≥ 65 rokov): nie je potrebné upravo-vaÈ dávkovanie. Spôsob podávania: subkutánna injekcia, miestami aplikácie nemajú byÈ plochy koÏe postihnuté psoriázou.Poruchy peãeÀov˘ch a obliãkov˘ch funkcií: podanie saneskúmalo.ËarchavosÈ a dojãenie: neodporúãa sa uÏívaÈ liek STELARApoãas gravidity, Ïeny vo fertilnom veku majú pouÏívaÈ poãaslieãby a e‰te 15 t˘ÏdÀov po lieãbe úãinn˘ spôsob antikoncep-cie. Je potrebné rozhodnúÈ, ãi preru‰iÈ laktáciu poãas lieãbya e‰te 15 t˘ÏdÀov po lieãbe alebo ãi preru‰iÈ terapiu liekomSTELARA so zreteºom na prínos laktácie pre dieÈa a prínos terapie pre pacientku.Ovplyvnenie schopnosti viesÈ motorové vozidlá a ob-sluhovaÈ stroje: neskúmalo sa.DrÏiteº rozhodnutia o registrácii: Janssen-Cilag InternationalNV, Beerse, Belgicko

VeºkosÈ balenia: 1 naplnená striekaãka s obsahom 45 mgustekinumabuDátum poslednej revízie textu: júl 2011Liek je viazan˘ na lekársky predpis a je plne hraden˘ zozdravotného poistenia. Skôr, ako prípravok predpí‰ete,oboznámte sa s úplnou informáciou o lieku (SmPC), ktorá jedostupná na vyÏia danie. Úplná informácia o lieku je k dispozícii v Súhrne charakteris- tick˘ch vlastností lieku (SmPC) alebo na adrese: Janssen, Johnson & Johnson, s. r. o., KaradÏiãova 12, CBC III., 821 08 Bratislava, tel.: +421 (0)2/32 40 84 00, fax: +421 (0)2/32 40 84 90

1. Reich K et al. Poster FC07-03 presented at World Congressof Dermatolog 2011, May 24-29, Seoul.

STE/

inj/P

SO/A

DS/

OCT

2011

/SVK

031

Stelara®

4-rocné údaje o bezpecnosti

Napredujeme s dôverou

Veºká databáza o klinickej bezpeãnosti lieku Stelara (ustekinumab) neustále narastá. Disponuje údajmi od viac ako 3000 pacientov lieãen˘ch aÏ 4 roky a sledovan˘ch 6791 pacientorokov.1

B2B01367

Na rok


Zdravotnícke noviny

BANKOVNÍCTVO A POISŤOVNÍCTVO | KAPITÁLOVÉ TRHY | DÔCHODKOVÉ SPORENIE | NEHNUTEĽNOSTI | FINANČNÉ PORADENSTVO

ročník X I I . cena 3 ,20 €

december 2011

10 22


Za čo na dôchodok?

Na rok


Investor

november – december 2011cena 1,90 €

začiatočníci pokročilí

Výzva. Šialený podnik na päte sveta Prevencia. Ako najlepšie na vírusyVýživa. Neprávom zatracované chody

Trénujte až na dre�

22rád pre beh v chladnom po�así

Peter Nagy: Nehanbite sa by�tak trochu egoisti

RUN vyberá: Ve�ký preh�ad bežeckých lyží

PRVÝ A JEDINÝ ČASOPIS O BEHANÍ

Na rok


RUN

��

��

!�� "�� #��$��%&��'�� (��

�� )��*��$�� +�� ,-��.��

��$��$.��/��

Väčšina zákazníkov nakupuje v predstihuRobí tak až 90 % spo tre biteľov.Ako prvé sa pred Vianocami nakupujú hračky, vianočné dekorácie a kozmetické balíčky, následne suroviny na pečenie a potraviny.

Billa vytvorila lahôdkový ostrovSpoločnosť Billa otvorila v košickom Auparku novú prevádzku. Dominuje jej lahôdkový ostrov, ktorý vyzdvihuje ponuku čerstvých potravín a zhromažďuje zaujímavé akciové ponuky.

Trendy na trhu

Franchising

Trendy na trhu

Predaj obuvi1414

KÁVA A ČAJLAHÔDKY A SILVESTROVSKÝ SORTIMENT, SVIEČKYKÚPEĽNÁ KOZMETIKA

Sortiment číslaSortiment čísla

december 2011maloobchod

veľkoobchod

distribúcia

XVI. ročník

2,90 €

SPRÁVY

1010

facebook.com/casopisobchod

Obchod a spotrebiteľ

Prednosti a nástrahy internetových obchodov

Ak k

Špeciálna príloha denníka Hospodárske noviny a časopisu Obchod zima 2011

ŠPECIÁLNA PRÍLOHA

Na rok


Obchod

december 2011

printing &productionhouse

02 / 45 64 26 01 [email protected] www.areaprint.com

Nie sme síce jednotka na trhu,ale sme prví, ktorí vám prajúMerry Christmas andHappy New Year.

o marketingu, reklame, online, médiách a out of home www.strategie.sk 4,60 €

B2B00751

14, 22, 32, 50

Vízie 2012Pohľad do budúcnost i komunikačnú brandžu nenadchý na .

ROMAN KÝR 16

Strach má ve�ké o�i

Naozaj ľudia chcú to najlac-nejšie? Ak v čase krízy rástla nejaká kategór ia výrobkov, tak to bol prémiový segment, k t o r ý v k a t e g ó r i i p r a c í c h prostriedkov generoval až dve tretiny obratu, hovorí Roman Kýr zo spoločnost i Henkel .

Prieskum 38

Tablety kanibalizujú TV a PCVyplýva to z výskumu Oran-g e E x p o s u r e 2 0 1 1 , k t o r ý v Európe porovnáva smart-p h o ny a t a b l e t y a p o nú k a t a k n á s t ro j pre i n z e re ntov n a p l á n o v a n i e m o b i l n ý c h m a r k e t i n g ov ý c h k a mp a n í .

Kon�í sa �as garancií

Stratégie – prvý slovenský �asopis dostupný na iPade.

Nie sme tu pre médiá, ale pre klientov, hovorí Vladimír Voká�,generálny riadite�Unimedie.

St r. 46 – 48

ANKETY

Na rok


Stratégie

ISSN 1336-2016 2,40 €

Sociálne médiáT r e n d y 2020

november – december 2011

Odborný časopis pre služby hotelov, reštaurácií a cateringu | ročník VIII.Cena: 2,40 €

ČokoládaN á p o j e 3838

Rozvoj turizmuT é m a 1212

Lístku kraľuje mäsoSpoločnosť Aldente Group otvorila novú reštauráciu Carnevalle zameranú na mäso s netradičným servisom.

Redizajnovali KBŠ Etikete po novom dominuje postava stredovekého rytiera Stibora a 5 hviezdičiek symbolizujúcich 5 rokov zrenia v sudoch.

Získali európsky certifikátSlovenské liečebné kúpele Piešťany úspešne prešli certifikáciou Európskej asociácie kúpeľov a získali certifikát kvality EUROPESPA med.

„Šéfkuchár sa potrebuje oprieť o zohratý tím.“

Martin KorbeličŠéfkuchár reštaurácie Šéfkuchár reštaurácie Le Monde v BratislaveLe Monde v Bratislave

facebook.com/horeca-magazine

Na rok


HORECA magazine

Cena vydania

0,75 € Objedna�

Hospodárske noviny

Najdôležitejšie informácie pre váš biznis na jednom mieste

www.hnonline.sk/predplatne

PredplatneESHOP_210x297_1001.indd 1P d l t ESHOP 210 297 1001 i dd 1 11.1.2012 9:09:5211 1 2012 9 09 52Investor_01_2912_11_01.indd 2Investor_01_2912_11_01.indd 2 11.1.2012 13:35:2311.1.2012 13:35:23

obsah

PredplatneESHOP_210x297_1001.indd 1 11.1.2012 9:09:529 52

Robiť veci jednoducho je najkomplikovanejšie 6S Danou Kondrótovou o klientoch a o vstupe nového akcionára do Poštovej banky

KAPITÁLOVÉ TRHY

Politici a iné nešťastia ovplyvňovali investorov 10Vývoj akciových trhov v uplynulom roku

Rok, na ktorý treba zabudnúť 12Dlhopisové trhy vlani investorom veľa radosti nepriniesli

Akcie bánk sú v začarovanom kruhu 14Nedôvera investorov a neschopnosť vlád brzdí finančný sektor

Obozretný optimizmus pri akciách 18Investičné vyhliadky v strednej a vo východnej Európe

Desať šokujúcich predpovedí na rok 2012 20

Zjednodušenie pre rýchlu voľbu cenných papierov 22Výber konkrétnych akcií do portfólia si vyžaduje detailnú analýzu

Duálny listing na bratislavskej burze realitou 24Po prepojení dvoch depozitárov sa otvárajú nové investičné príležitosti

Stratégie investovania suverénnych fondov 26Uchovávať hodnotu, či presadzovať záujem

BANKOVNÍCTVO A POISŤOVNÍCTVO

Život na dlh je zlý, ale chceme ho 28Správanie Slovákov si protirečí s ich vyjadreniami v prieskumoch

DÔCHODKOVÉ SPORENIE

Moderný a inšpiratívny aj pre iné krajiny 30Princípy a fungovanie švajčiarskeho dôchodkového systému

FINANČNÉ PORADENSTVO

Náš zákazník – náš pán... Naozaj? 31Trendy v sprostredkovaní finančných produktov

A víťazom sa stáva... 32Majú sa klienti orientovať v spleti produktov podľa ocenení v súťažiach?

TRHY A KOMENTÁRE

Summit EÚ trhy nenadchol 34Podielové fondy od 2. decembra 2011 do 30. decembra 2011

31/2012

Ročník 13. © Copyright Ecopress, a. s.

Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Autori článkov zverejnených v tomto vydaní si v zastúpení vydavateľom vyhradzujú právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos článkov, ako aj na verejné rozširovanie rozmnoženiny týchto článkov v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) a d) autorského zákona.

Monitoring tlače poskytujú so súhlasom vydavateľa firmy Newton IT a SMA.Registračné číslo 1055/08, ISSN 1335-8235

Vydavateľ Ecopress, a. s.,Seberíniho 1, 820 07 Bratislava 27tel. č.: 02/48 23 81 11, fax: 02/48 238 101

Generálny riaditeľ: Milan MokráňTel: 02/48 238 100, fax: 02/48 238 101e-mail: [email protected]

Riaditeľ divízie B2B: Martin Kóňatel: 02/48 238 437e-mail: [email protected]: www.einvestor.sk

REDAKCIAŠéfredaktor: Ing. Pavol Poklemba, PhD.e-mail: [email protected],

Zástupca šéfredaktora: Ing. Pavel Škriniar, PhD.e-mail: [email protected]

REDAKČNÁ RADAIng. Vladimír Baláž, PhD., DrSc., Ing. Miloš Bikár, PhD.,Ing. Gabriel Hinzeller, PhD., Ing. Slavomír Šťastný, PhD., MBA

ADRESA REDAKCIEEcopress, a. s.,Seberíniho 1, 820 07 Bratislava 27

tel.: 02/48 238 201, 208, 212, fax: 02/48 238 223,DÁTUM UZÁVIERKY: 5. 1. 2012

INFORMAČNÉ ZDROJEObchodný vestník, NBS, SŠÚ, ADSS, SLASPO, SASS a iné verejne dostupné informačné zdroje. Nevyžiadané rukopisy sa nevracajú.

Vydanie č. 1. Vychádza raz mesačne.Registrované ako periodická tlač Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky pod registračným číslom: 2374/2000

ODDELENIE PREDPLATNÉHOe-mail: [email protected], [email protected].: 02/48 238 135, 48 238 138, fax: 02/48 3 28 140

Marketing a odbyttel.: 48 238 141, fax: 48 238 140

ROZŠIRUJEL.K. Permanent, Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s.,Slovenská pošta, a. s., a súkromní distribútoriObjednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a. s.,Stredisko predplatného tlače, Uzbecká 4, P. O. Box 164, 820 14 Bratislava 214, e-mail: [email protected].

PRODUKTOVÝ MANAŽÉRĽudovít Baranovič, tel: 02/48 238 206,mobil: 0908/791 636, fax: 02/48 238 223,e-mail: [email protected]

Tlač: Alfaprint s. r. o., Robotnícka 1D, 036 01 MartinFoto na titulnej strane: Fotolia

Grafická úprava: Miroslava Zíšková, Ľuboš Haško

Rizikové upozornenie: Tento mesačník je pripravovaný v dobrej viere a s najvyššou možnou odbornosťou. Použité informácie a dáta v ňom obsiahnuté boli získané zo zdrojov, ktoré sa pokladajú za spoľahlivé. Tieto informácie nesmú byť považované za ponuku alebo odpo-rúčanie na nákup alebo predaj nejakého investičného produktu. Vydavateľ nezodpovedá za prípadné finančné alebo iné majetkové ujmy spôsobené použitím informácií.

Investor_01_2912_11_01.indd 3Investor_01_2912_11_01.indd 3 11.1.2012 13:35:2811.1.2012 13:35:28

Komerčné banky si ukladajú v Európskej centrálnej banke rekordné sumy. Jednodňo-vé vklady bánk (tzv. overnight deposits) v ECB vyskočili na 452 mld. eur.

Slovensko získalo v rámci čerpania euro-fondov a členstva v Európskej únii o 11 % finančných prostriedkov viac, ako odvie-dlo.

Americký hrubý domáci produkt by pod-ľa agentúry Associated Press mal tento rok vzrásť o 2,4 %, kým za minulý rok sa očakáva jeho medziročný vzostup takmer o 2 %.

Na slovenskom realitnom trhu sú podľa CBRE voľné 2 % zo všetkých logistických a skladových priestorov. Ich celková plocha momentálne v krajine dosahuje viac ako 1,13 mil. m2.

Čína chce znížiť svoju závislosť od za-hraničných ratingových agentúr a podľa čínskej centrálnej banky musí povzbudzo-vať veľké finančné inštitúty do posilnenia svojich analytických oddelení, aby sa spo-liehali na vlastné hodnotenia.

Dlhová kríza prinúti Talianov na obme-dzenie platieb v hotovosti. Je to súčasť reformy, ktorej cieľom je obmedzenie da-ňových únikov. Hotovostný limit je 1 000 eur.

Priemerná výška starobného dôchodku predstavovala na Slovensku v novembri minulého roka 362 eur.

Objem peňazí uložených Slovákmi v dru-hom dôchodkovom pilieri dosahuje 4,57 mld. eur.

Maďari svoje úspory ukladajú v zahra-ničných bankách, najmä v rakúskych. V Ra-kúsku mali niektoré banky medzi sviatka-mi obsadené všetky termíny na otvorenie účtu.

Ruská centrálna banka nečakane znížila hlavnú úrokovú sadzbu o 0,5 % a, naopak, zvýšila depozitnú sadzbu o 0,25 %.

Akcionári najväčšej gréckej banky Na-tional Bank schválili zvýšenie kapitálu o 1 mld. eur.

Počet nových žiadostí o podporu v neza-mestnanosti v USA klesol na najnižšiu úro-veň za tri a pol roka. To signalizuje, že zota-venie pracovného trhu je už na dohľad.

Deficit bánk je 354 mld. USDNajväčšie banky sveta musia podľa Boston Consulting Group (BCG) zarobiť 354 mld. USD, aby zodpovedali normám tretej bazilejskej do-hody (BASEL III). Experti si vybrali za základ výpočtov úroveň kapitálu bánk ku koncu roku 2010. Deficit európskych bánk bolo ohodnote-ný na 221 mld. eur. Z nich bolo, 20 % potrebné zaplatiť už v minulom roku. Finančný sektor Ázie a USA potrebuje dodatočný kapitál vo výške 70 mld. USD.V polovici novembra minulého roku Európsky bankový dohľad (European Banking Authori-

ty) ohodnotil deficit európskeho finančného sektora na 114,7 mld. eur. Koncom októbra minulého roku bol tento odhad 106 mld. eur. Regulátor poradil pre prípad krízy zväčšiť ka-pitál sektora o 200 mld. eur.V súčasnosti bazilejská dohoda zaväzuje banky mať kapitálovú primeranosť na úrovni 8 %. Koncom októbra minulého roku sa lídri Európskej únie rozhodli, že zvýšia kapitálovú primeranosť na 9 %. Finančné organizácie mu-sia získať dodatočný kapitál k júlu tohto roku. Tretia bazilejská dohoda, ktorá bola schválená koncom predminulého roku, zvyšuje minimál-nu úroveň kapitálovej primeranosti na úroveň 9,5 %. Normy BASEL III by mali začať platiť postupne v priebehu roka 2013.

Kompenzácia za rasizmus pri hypotékachBank of America vyplatí kompenzáciu 335 mil. USD tým klientom, ktorí boli poškodení v dôsledku prejavov rasizmu v oblasti hypote-kárnych úverov. Ide o klientov hypotekárneho oddelenia banky s názvom Countrywide Finan-cial. Predstaviteľ Ministerstva spravodlivosti USA povedal, že firma Countrywide Financial poskytla Afroameričanom a Latinskoameriča-nom úvery s vyššími úrokovými mierami, ako klientom s európskym vzhľadom. Bank of Ame-rica v rokoch 2004 – 2008 poškodila 200 000 klientov banky. Počas výskumu ministerstvo spravodlivosti spracovalo údaje o 2,5 mil. úveroch. Bank of America vinu tradične ne-priznáva, ale ani nepopiera. Vedenie finančnej organizácie sa rozhodlo, že súhlasí s vyrieše-

ním všetkých prejavov rasizmu vrátane tých, ktoré vznikli predtým, ako banka v polovici roku 2008 kúpila firmu Countrywide Financial. Vtedy vrcholný manažment kalkuloval s tým, že lacno kúpená firma prinesie v budúcnosti vysoké zisky. Firma mala problémy s rasizmom v roku 2008, keď na ňu žaloby podalo desať amerických štátov.

Dexia je na predajFrancúzsko-belgická skupina Dexia predá svoju časť v Luxembursku - Dexia Banque Internati-onale a Luxembourg. 90 % akcií banky kúpi in-vestičná banka Kataru Precision Capital a 10 % získa vláda Luxemburska. Zúčastnené strany podpísali len protokol o zámeroch. Belgická časť banky je ohodnotená na 730 mil. eur. V naj-bližšom čase by mali dostať účastníci transakcie povolenie regulačných orgánov a obchod by mala schváliť Európska komisia. Vláda Belgicka kúpila nedávno belgickú časť banky za 4 mld.

USD. Reštrukturalizácia aktív Dexie sa začala v októbri minulého roku. Bolo to kvôli veľkým stratám, vinou ktorých sa banka dostala na hranu bankrotu. Plán ozdravenia banky pred-pokladal, že aktíva banky budú rozdelené na „dobré“ a „zlé“. Banka by mala zmeniť obchodné meno, pretože značka banky stratila reputáciu. Banka požičala vládam 21 mld. eur, spomedzi nich Grécku 3,5 mld. eur. Skupina Dexia vznikla v roku 1996 zlúčením belgickej banky Credit Communal a francúzskej Credit Local. Počas krízy vlády oboch krajín poskytli banke pôžičky v sume 6,4 mld. eur.

Pokusy platiť v bývalých menáchDve veľké svetové banky začali s inštaláciou technických systémov, ktoré umožňujú obchody v národných európskych menách pre prípad, ak by sa v Európe neskončila dlhová kríza a euro-zóna by sa rozpadla. Mená bánk, ktoré sa pri-pravujú na zrušenie eura, sa však nezverejnili. Je známe, že manažéri bánk požiadali firmu Swift

o pomoc, aby mohli použiť jej systémy a tech-nológie v prípade, ak by sa európske krajiny vrátili k vlastným menám. Bankári sa zaujímali o kódy jednotlivých mien, ktoré umožňujú zá-počty mien. Swift túto informáciu neposkytol, lebo ju považuje za obchodné tajomstvo. Pod-ľa informačných zdrojov je správanie bankárov motivované nejednoznačnými vyhláseniami fi-nančných regulátorov, vedeckých kruhov a mé-dií, na základe ktorých sa nedá jednoznačne predurčiť osud eura ako spoločnej meny. f

RF

li

4 1/2012


Česká národná banka ponechala úrokové sadzby nezmenené. Kľúčová dvojtýždňová repo sadzba zostáva na historickom mini-me 0,75 %.

Európska komisia schválila plán reštruk-turalizácie nemeckej banky WestLB, ktorý bude znamenať predaj jednotlivých častí, a v konečnom dôsledku ukončenie banko-vých aktivít inštitúcie.

Švédska centrálna banka znížila kľúčo-vú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 1,75 %.

Poľsko požičia Medzinárodnému meno-vému fondu na riešenie dlhovej krízy v eu-rozóne takmer 6 mld. eur.

Britská vláda v plnej miere zrealizuje re-formu bankového sektora oddelením ris-kantnejšieho investičného bankovníctva od maloobchodných aktivít bánk.

Moskva by mohla ponúknuť viac než 10 mld. USD, ktoré plánuje poskytnúť cez Medzinárodný menový fond na podporu stabilizácie európskej meny. Pre Rusko je okrem obchodu dôležitý aj fakt, že 41 % jeho devízových rezerv je v eurách.

Trh s bytmi v Bratislave sa v poslednom období stabilizuje. Podľa spoločnosti Gra-vitas v ponuke pribúda primeraný počet nových jednotiek, ktoré bude v budúc-nosti trh schopný absorbovať, a v rámci dokončených projektov sa dopredáva to, čo realitný boom zanechal.

Japonský premiér Jošihiko Noda sa v Pe-kingu stretol so svojím čínskym kolegom Wen Ťia-paom. Dohodli sa pomáhať tomu, aby sa v platobnom styku medzi oboma kra-jinami používal len jüan a jen. Túto infor-máciu zverejnila na svojej stránke Národná banka Číny. Znamená to, že krajiny sa roz-hodli postupne zriecť sa dolárových platieb medzi oboma krajinami. Japonsko nakúpi štátne dlhopisy Číny, ktoré budú vydané v jüanoch. Čínska vláda prísne kontroluje pohyb týchto cenných papierov a prísne rozhoduje, komu ich vôbec predá.

V Česku stúpol počet oklamaných in-vestorov do diamantov oproti minulému roku o polovicu. Investori až po testoch v špecializovanom laboratóriu zistia, že si kúpili kubické zirkónium alebo moissanit.

Kubánske banky poskytujú úveryKubánske banky začali ponúkať úvery fyzic-kým osobám, ktoré sú zamestnané v sfére malých a stredných podnikov a poľnohospo-dárstva. Úvery nie sú určené len na to, aby si ľudia mohli otvoriť vlastnú firmu, ale aj na iné ciele, napríklad na stavbu vlastného domu. V minulosti kubánsky bankový systém nepredpokladal poskytovanie úverov fyzic-kým osobám. Výšky úrokov spotrebných úve-rov či podmienky na ich poskytovanie nie sú známe. Na programe poskytovania úverov sa zúčastní 500 bánk. Potenciálni klienti sa dozvedia o výsledku svojej žiadosti o úver najneskôr do 20 dní od podania žiadosti. Mi-nimálna veľkosť pôžičky pre podnikateľov je 125 USD a pre poľnohospodárov 40 USD. Po-čas niekoľkých posledných rokov kubánska vláda vedená Raulom Castrom robí reformy, ktoré sú zamerané na obnovenie ekonomi-ky. Medzi ne patrí napríklad podpora malých a stredných podnikov, ktoré zakladajú bývalí pracovníci štátneho sektora. V dôsledku toho sa podiel štátu v ekonomike zmenšuje. Pod-

ľa Raula Castra cieľom týchto reforiem nie je zrušiť, ale obnoviť a zlepšiť socialistický model ekonomiky.

Viac nebezpečenstva, viac výnosovInvestori sa začínajú napriek pokračujúcej dl-hovej kríze vracať na dlhopisové trhy okrajo-vých štátov eurozóny. Výnosy dlhopisov tých-to krajín sú pre správcov fondov v súčasnosti nesmierne atraktívne, takže začali investovať do problémových štátov, aj keď eurozóna sa zatiaľ nepriblížila k riešeniu krízy.Vlády južných štátov menovej únie zápasia s rekordnými úrokmi, za ktoré si požičiavajú na trhu, a so slabým rastom domácich eko-nomík. Niektoré fondy sa však vracajú na ich dlhopisové trhy, ktoré im vzhľadom na teraj-šie výnosy ponúkajú šancu, aká sa vyskytuje málokedy.Mnohí správcovia fondov zdôrazňujú, že zme-

na nálady na trhu zrejme zníži výnosy okrajo-vých štátov eurozóny, predovšetkým Talianska. Výnos referenčných desaťročných dlhopisov talianskej vlády sa pohybuje okolo 7 %. Nezna-mená to však, že trhy veria, že dohoda lídrov EÚ o prehĺbení integrácie vo fiškálnej oblasti vyrieši dlhovú krízu.Mnohí správcovia fondov predpokladajú, že európski politici nakoniec zachránia Talian-sko a Španielsko pred platobnou neschop-nosťou a reštrukturalizáciou dlhov. Tento názor potvrdil aj posledný summit únie, po ktorom Nemecko ustúpilo od požiadavky, aby sa v budúcnosti na pomoci krajinám podie-ľali aj súkromní investori. Spolkový minister financií Wolfgang Schäuble uviedol, že účasť súkromných investorov na reštrukturalizácii gréckeho dlhu bola jednorazová a nič podobné sa už nestane.

Zverejnili zlomky skutočného stavuAmerická Komisia pre burzy a cenné papiere (SEC) obvinila šesť bývalých vrcholných pred-staviteľov hypotekárnych ústavov Fannie Mae a Freddie Mac z podvodu. Podľa komisie, kto-rá podala civilnú žalobu na pôde federálneho súdu v New Yorku, agentúry klamali vládu a daňových poplatníkov o skutočnom obje-me rizikových hypoték, ktoré vlastnili v čase vypuknutia hypotekárnej krízy.Medzi obvinenými sú bývalí výkonní riaditelia ústavov Daniel Mudd z Fannie Mae a Richard Syron z Freddie Mac. Obaja stáli na čele inšti-túcií v čase, keď praskla hypotekárna bublina, teda koncom roku 2006 a v roku 2007. Ďalší

štyria bývalí predstavitelia vedenia tiež pra-covali pre inštitúcie v rovnakom čase.Podľa žaloby Fannie Mae informovala v roku 2007 investorov, že vlastní rizikové hypoté-ky za 4,8 mld. USD, čo z celkového portfólia spoločnosti predstavovalo len 0,2 %. SEC však tvrdí, že spoločnosť v tom čase vlastnila rizi-kové hypotéky až za 43 mld. USD.Freddie Mac ešte koncom roka 2006 upokojo-vala investorov, že vlastní rizikové hypotéky v objeme od 2 do 6 mld. USD, no podľa SEC to bolo takmer za 141 mld. USD. To znamená 10 % z jej portfólia. Navyše, v roku 2008 sa objem takýchto hypoték zvýšil na 244 mld. USD, teda 14 % z portfólia Freddie Mac. V máji 2007 pritom vedenie spoločnosti investorom tvrdilo, že „Freddie už prakticky žiadne rizikové hypotéky nevlastní“.fo

to: R

eute

rs, F

otol

ia

51/2012


Robiť veci jednoducho je najkomplikovanejšieS Danou Kondrótovou o klientoch a o vstupe nového akcionára do Poštovej banky

Bankový sektor nepatrí k tým, na ktorom by sa robili prekvapivé veci.

Uplynulý rok však znamenal zmenu v štandardoch komunikácie bánk s klientmi, a už od začiatku roka smerovala komunikácia bánk k boju o depozity. Boj sa naštartoval začiatkom roka, primárne možno aj tým, ako prichádzali noví hráči. Ak aj noví hráči vojnu nerozpútali, minimálne rozvírili hladinu, čoho následkom bol práve zvýšený záujem o klientske úspory.

Nie každá vojna má víťaza. „Jednoznačný víťaz uplynulého roku podľa môjho názoru nie je,“ hovorí Dana Kondrótová, členka predstavenstva Poštovej banky. Na trhu vníma relatívnu vyrovna-nosť stavu, keďže klienti sa presúvali od jedného bankového domu k druhému. No nestalo sa, že by sa všetci nahrnuli do jednej banky. „Nevidieť, že by niektoré banky výrazne tratili, resp. že niekto bol extrémne úspešný. Išlo o vyrovnaný boj,“ analyzu-je a dodáva, že v bankách si klienti menili krátko-dobé úspory na dlhodobé a do popredia sa začalo dostávať aj pravidelné sporenie.

Odklon od krátkych k dlhýmCharakter bankových depozitov sa postupne mení z krátkodobého na dlhodobý. „Ponuky finančných

inštitúcií boli aj stavané v zmysle toho, že stabili-ta prostriedkov je výhodnejšia, za čo banka platí ,príplatok’ vo forme výhodnejšej úrokovej sadzby,“ približuje nárast úrokových sadzieb pri dlhších splatnostiach. Dlhšia splatnosť však zároveň zna-mená, že klienti sa v danej banke zastabilizujú. To je dôvod, prečo reakcie bánk nenechali na seba dlho čakať. „Je to aj o vyváženosti portfólia. A to nielen zo strany banky, ale aj klienta – portfólio produktov a portfólio úspor. Človek by mal mať niečo uložené krátkodobo a niečo dlhodobo. Ne-mal by sa nechať zlákať iba jednou ponukou,“ spomína investičné pravidlo o košíku a vajciach. Záujmom každej banky je mať vyvážené a zdravé portfólio, čomu má prispôsobovať svoju ponuku. „Či sa však táto filozofia prejaví aj v úverovaní,

P R O F I L

6 1/2012


sa nedá jednoznačne povedať. To je skôr otázka politiky konkrétnej banky. Platí však, že keď má banka dlhodobé zdroje, môže ísť aj do dlhodobej-šieho financovania, ktorým sú v prípade retailovej klientely hypotéky.“

InšpirácieNa trh sa D. Kondrótová snaží pozerať očami bež-ného človeka. Ide o pohľad, ktorý neskôr používa v praxi. Práve podľa pohľadu človeka si treba nastavovať priority a to, čo má firma robiť. „Sna-žím sa veci vnímať ako neklient. Pri veciach, do ktorých nevidím, je to jednoduchšie. Môžem mať tak nezaujatý názor na to, kto sa ako vyvíja, kto ako komunikuje, kto ma ako osloví a zaujme, ale aj to, akým smerom banka ide.“ Ako klient sa zase necháva inšpirovať. „Inšpiráciu primárne čerpám zo zahraničia. Zahraničie je skrátka popredu. Pri-chádzajú s novinkami a inými nápadmi,“ prizná-va, že takéto praktiky sa využívajú všade. „Neraz je jednoduchšie nevymýšľať nič nové, keď už bez-tak všetko vymyslené bolo. Dobré nápady treba

akurát prepojiť s realitou na našom trhu a zabaliť tak, aby to vyhovovalo našim klientom.“ Odmieta však tvrdenie, že na Slovensku niet čo kopírovať. „Každá banka sa niekam posunula, pracuje kon-tinuálne na zlepšovaní sa, no každý má aj svoje silné i slabé stránky. Či už to vyplýva z histórie, z toho, ako banka vznikla, pracovala, čo rozvíjala, čo istý čas dávala do úzadia. Vždy sa však dá čo zlepšovať a robiť veci lepšie,“ hovorí aj o dôvode svojho príchodu do banky.

Jednoznačná orientácia na klientaNa poznámku, že ponuka Poštovej banky je v po-rovnaní s konkurenciou pomerne jednoduchá, okamžite reaguje: „To je hlavná výhoda. To je to, na čom staviame. Dlhodobo pôsobíme ako sub-jekt, ktorý sa primárne zameriava na obyvateľov či už vyšších vekových kategórií, alebo menších miest a obcí. Tam vieme bojovať dostupnosťou, ktorá je našou primárnou konkurenčnou výho-dou,“ vymenúva a automaticky to spája s jedno-duchosťou, ktorú by mali dodržiavať všetci. „Veď všetky firmy vravia, že chcú veci robiť jednoducho a tak, aby tomu klienti rozumeli. No robiť veci jednoducho je pomerne ťažké,“ pokračuje a dodá-va výrok Steva Jobsa: „Jednoduchosť je najvyššou formou dokonalosti.“

Sama si uvedomuje, akú pravdu skrýva tento výrok. Človek sa podľa nej veľmi ľahko zamotá do interných vecí, a to klienta v podstate neza-ujíma. „Keď robí človek veci dlho, dostáva sa do rutiny a nevie sa vcítiť do roly zákazníka. Klient jednoducho musí pochopiť produkt na prvý

raz. Je zlé, ak chceme, aby nad ním rozmýšľal. Musí hneď vedieť, čo banka ponúka,“ vysvetľuje názvy produktov banky, ktoré na prvé počutie vyznievajú možno svojsky, no vystihujú podstatu a zámer. „Čo je zrozumiteľnejšie: lepšia splátka alebo konsolidácia úverov?“ pýta sa. Klientela v menších obciach nemá každodennú skúsenosť s bankou, a preto potrebujú jednoduchú orien-táciu aj prostredníctvom zrozumiteľných názvov produktov. „Sú klienti, ktorí sa banky ako inšti-

túcie boja. Majú blok, že do banky nepôjdu, lebo jej nebudú rozumieť,“ vysvetľuje.

Jednoduchosť a sympatickosť sú dva prvky, ktoré považuje za veľmi dôležité. „Cieľom je byť blízko pri ľuďoch. Teda byť dostupný, no zároveň aj priateľský,“ vysvetľuje, že klient po-trebuje v banke cítiť oporu, mať pocit, že sa jej nemusí báť, že jej rozumie a že banka má pre neho riešenie, ktoré potrebuje. „Blízkosť, to je aj leták či komunikácia na call centre. Treba sa riadiť heslom: retail is detail. Teda všetko treba doťahovať do detailov. Napríklad, pozrieť sa na proces očami klienta – napríklad aké úkony po-trebuje spraviť,“ hovorí o zriaďovaní produktov, čo je proces spojený s množstvom formulárov. D. Kondrótová je zástancom výrazného zjednodu-šovania. „Štandardné formuláre či zmluvy treba, samozrejme, vždy podpísať. Napriek tomu sa dajú zjednodušiť aj bez toho, aby sa čokoľvek obišlo,“ upozorňuje na pravidlá, ktoré treba zo zákona dodržiavať. „Je to aj o transparentnosti, lepšie povedané, o jasnosti pravidiel. Zjednodušovanie je pre mňa vecou komunikácie,“ poukazuje na-príklad na známy MiFID formulár, podľa ktorého jasne vidieť, ktorá banka má akých compliance officerov. „Môže byť päťstranový a môže byť aj taký, že klientovi niečo povie. U niekoho sa z ne-ho stal formulár pre formulár a pre samotného klienta tak nemá význam. Teda v takom prípade stráca na svojom pôvodnom význame.“

Dana Kondrótová (36)Vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Začínala vo VÚB banke, neskôr pracovala pre Credit Lyonnais Bank Slovakia. Do VÚB banky sa vrátila v roku 1997, kde pôsobila ako produk-tová riaditeľka. V rokoch 2008 až 2009 pracovala pre poisťovňu Dôvera. Od roku 2009 do 2011 rozbiehala banku Zuno a od konca roku 2011 je členkou predstavenstva Poštovej banky.

Sú klienti, ktorí sa banky ako inštitúcie boja.

„

P R O F I L

71/2012


Potenciál distribučnej sieteJedinečnosť distribučnej siete Poštovej banky dáva otázku, či je už dostatočne využitá. „Vždy je čo zlepšovať, a myslím si, že príležitostí je oveľa viac,“ hovorí D. Kondrótová. „Aj s nimi chceme pracovať. Platí zásada, že treba byť ľuďom čo najbližšie, aby sme vedeli vyhovieť ich potrebám. To sa dá preložiť akokoľvek, pretože každý človek

môže mať inú predstavu o tom, čo to pre neho znamená byť najbližšie.“

Pri rozširovaní predajných kanálov potrebujú najprv zvážiť prínos pre segment, v ktorom ope-rujú. „Z pohľadu toho, kde všade pôsobíme, sme na tom dobre,“ hodnotí. „Na čom budeme momen-tálne určite pracovať, je kvalita servisu. Teda to, akým spôsobom a čo môže klient na predajných

miestach dostať. Produktové portfólio máme podchytené v podstate v každej oblasti. Našou úlohou je preto s každou produktovou skupinou intenzívne pracovať, ale bez toho, aby sme tam nutne museli pridávať nejakú ďalšiu vetvu.“

Nový akcionár v bankeV médiách prebehla správa o rozšírení akcioná-

O nej...Do bankového sveta ju zaviedli osud a náhoda. Po skončení školy rozposielala do firiem živo-topisy. Jednu žiadosť o zamestnanie poslala, tak ako mnohí ďalší absolventi, do VÚB banky. Banka v tom čase robila nábor absolventov, a tak sa začala kariéra D. Kondrótovej. Práce pribúdalo a pôvodných kolegov ubúdalo. „V istom momente to človeka začne baviť. Vtedy je aj aktívny a snaživý,“ spomína na obdobie, keď prišla ponuka pracovať s produktmi a ko-munikáciou. „Zaujímavá a kreatívna práca, to je niečo pre mňa,“ pokračuje v zmysle, že rovnaké priority by mala aj v inom než ban-kovom sektore. „To, že to robím v bankovníc-tve, je skôr tým, že som už v tejto oblasti od prvého nástupu do práce a cítim sa tu ako ryba vo vode. Na druhej strane ani prechod do iného biznisu nie je neznámou – človeka to donúti opäť sa naštartovať, veľa sa učí... každú zmenu doteraz vnímam ako možnosť učiť sa a posunúť vpred seba aj firmu, pre kto-rú robím,“ spomína aj na obdobie, keď robila v zdravotnej poisťovni. „Nemôžem povedať, že by mi to nejako prekážalo. To je oblasť, ktorá je rovnako zaujímavá. Ak sa človek v brandži cíti ako doma, resp. je na jednom mieste príliš dlho, tak sa mu veci robia ľahšie, jednoduch-šie a príležitostí je viac.“

Z množstva pracovných skúseností jej v pa-mäti najviac utkvelo obdobie VÚB banky, keď ju riadil Tomas Spurny. „Bolo to obdobie, keď sme preberali Consumer Finance Holding. Vte-dy sa vytvoril taký dobrý tím ľudí, že sa ešte aj dnes stretávame. Bolo to neopakovateľné z pohľadu toho, ako sa robilo, čo sa robilo a akí ľudia sa spolu zišli. Navyše, toto obdobie mi dalo najviac do budúcnosti.“

Skúsenosťami s rozbehom banky sa môže pochváliť iba hŕstka ľudí. D. Kondrótová do nej patrí. Paradoxne, slovenskú banku začala rozbiehať zo zahraničia a všetko bolo zaha-lené tajomstvom. „Utajovanie veci prospelo. Ak by sa niektoré veci ukázali skôr, tak by to firme skôr uškodilo ako pomohlo. To, že sa to držalo dlho v tajnosti a že sa celý proces neodohrával na Slovensku, bola veľká výho-da,“ zdôvodňuje umiestnenie projektového tímu do Viedne. „Keby to bolo v Bratislave, asi by to bolo hneď prezradené.“ Podstatu robili Slováci a ona sama ani len netušila, koho všetkého tam stretne. Pritom to boli ľudia, ktorých poznala. A práve ľudia boli tou časťou, ktorú bolo najťažšie vyskladať. Nikto z tímu totiž nemohol povedať – „už som to robil“. „Všetko sa riešilo za pochodu. Boli to skrátka šikovní projektoví manažéri, ktorí

naozaj ťahali a dostali sa tak do problemati-ky.“ Do projektu prišla spolu s väčšinou tímu v období, keď už bol známy technický základ. „Mali sme systém, no potom bolo treba riešiť biznis. Z toho, čo bolo nahromadené, bolo treba poskladať niečo, na čom bolo možné

banku spustiť von a nastaviť jej obchodnú aj komunikačnú stratégiu. Točili sme sa okolo toho veľmi dlho, kým sme našli formu, ktorá je momentálne vonku a ktorú považujem za mimoriadne vydarenú,“ spomína na kreovanie banky Zuno.

P R O F I L

8 1/2012


rov Poštovej banky o značku J&T. „Súvisí to so si-tuáciou na trhoch. Vstup nového investora vytvá-ra oveľa lepšie predpoklady na ďalší rast banky a zvyšovanie trhového podielu aj v turbulentnom období, ktoré očakávame. Banka sa zároveň po-trebovala kapitálovo posilniť, aby bola pripravená na ďalší rok. V podstate ide o vec, ktorú sme do-

teraz neurobili asi ako jediní. Možno ako jediní sme akurát otvorene odkryli karty médiám,“ vy-svetľuje D. Kondrótová, že imanie zvyšovali aj iné banky. Aké sú plány nového akcionára? „Už slovo „menšinový“ vyjadruje, čo asi momentálne plá-nuje s bankou robiť. Pre banku to znamená toľko, že môže klientom povedať jasný odkaz, že je silná a na krízu pripravená. Neznamená to nič iné,“ pokračuje a argumentuje prijatým strategickým plánom platným na obdobie najbližších rokov. „Podľa neho sa riadime. Stratégia sa zameriava na vnútorné záležitosti, teda čo chceme spraviť, aby sme boli konkurencieschopnejšou bankou. Na tom sa bude ďalej pracovať. Vstup nového akcionára nemá na tieto oblasti žiadny vplyv,“ vylučuje akýkoľvek vplyv na manažment banky, ktorý plní plány a vízie nakreslené predtým.

Zmena v ponukeObohatenie akcionárskej štruktúry nemá vplyv ani na klientov. A to napriek tomu, že nový ak-cionár na bankovom trhu už pôsobí. „S tým, ako vystupujeme, ako sme zameraní a ako na trhu pôsobíme, je pre nás primárna orientácia na kla-sickú retailovú klientelu. Na tom banka vyrástla a tu sa cíti ako doma,“ približuje a dosahovanými číslami dokazuje, že banka svoju prácu vykonáva dobre. „Vo všeobecnosti sa hovorí, že keď chce banka rásť, musí obsluhovať všetky segmenty. No nie je to až tak pravda. Privátne bankovníctvo,

teda ak máme hovoriť o veľmi dobrom privát-nom bankovníctve, sú ambície, ktoré my nemáme. Chceme sa venovať tomu rozmeru, v akom sme doma,“ zdôvodňuje absenciu tejto oblasti v po-nuke banky.

J&T banka pred časom znížila hranicu mini-málneho vkladu na úroveň, ktorá je dostupná šir-

šiemu okruhu klientov. Nekonkurujú si takto obe banky navzájom? „Úprava minimálnej hranice nás neovplyvnila takmer vôbec. Vidíme to na tom, odkiaľ prichádzajú a kam odchádzajú peniaze. Ako banka si to vieme odsledovať. Úprava mini-málneho vkladu mohla mať skôr dosah na banky, ktoré sú zameraním k J&T banke bližšie. Zainte-resovaní si to vedia nájsť v číslach,“ približuje D. Kondrótová, a aj z vlastných skúseností dodáva: „Koniec koncov, nie je ničím výnimočným, ak má jeden akcionár na trhu dvoch hráčov. Je to skrátka spôsob boja o klienta.“

Kapitál a expanziaAk je riešením nejakého stavu zvyšovanie obje-mu kapitálu v banke, dá sa vôbec hovoriť o tom, že ho onedlho nebude potrebné znova zvyšovať? „To by znamenalo, že chceme predpovedať bu-dúcnosť. To, čo nastane, je závislé od toľkých faktorov, že si v tomto smere netrúfam nič tvrdiť. Môj pocitový názor je, že situácia sa pre veľké európske skupiny môže vyvíjať rôzne. Ale to, či to tak bude alebo nie, si netrúfa momentálne predpovedať nikto.“

Slovenské bankové domy vo väčšine prípa-dov ovládli zahraniční majitelia. Poštová banka patrí s majoritným slovenským kapitálom medzi výnimky. „Je to obrovskou výhodou. Tým, že sme slovenská banka, máme väčšiu istotu, že do ria-denia nebude zasahovať nikto ovplyvnený situ-

áciou v zahraničí. Istota je oveľa vyššia. Banka je z dlhodobého pohľadu stabilnejšia, a to bez ohľadu na rozhodnutia, ktoré nastanú.“ Má slo-venská banka ambície vstúpiť na zahraničné trhy? „Určite áno, otázkou iba ostáva, kedy to bude na stole a kedy sa tak stane,“ prezrádza budúci vývoj banky D. Kondrótová. Expanziu nesmeruje na východ, skôr na západ. „Z pohľadu českého trhu je tá možnosť otvorená.“

Pavel Škriniar

Záujmom každej banky je mať vyvážené a zdravé portfólio.

„

Cesta vášho úspechukaždý štvrtok v novej prílohe HN

MojaKARIÉRA

foto

: HN/

P. Fu

ntál

P R O F I L

91/2012


Politici a iné nešťastia ovplyvňovali investorovVývoj akciových trhov v uplynulom roku

Akciové trhy v roku 2011 zažili opäť veľmi volatilné obchodovanie pri

všadeprítomnej nervozite v súvislosti s ďalším ekonomickým vývojom. Po rastoch v rokoch 2009 a 2010 došlo pri hlavných svetových indexoch primárne k poklesom.

Hlavné determinanty, ktoré ovplyvňovali dianie na trhoch v priebehu roka, sú obavy o spomaľovanie ekonomického rastu vo svete, dlhové problémy v Európe a zároveň situácia týkajúca sa zadlženia USA. Predovšetkým v druhej polovici roka bolo zrejmé, že nielen ekonomické dianie ovplyvňuje situáciu na ka-pitálových trhoch, ale svoju rolu hrá aj poli-tika. Trhy boli v zajatí politických rozhodnutí, keď sa európski politici zdĺhavo snažili nájsť východisko z dlhovej krízy.

Na začiatku roka 2011 na akciových trhoch prevládal optimizmus prameniaci z druhého kola kvantitatívneho uvoľňovania v USA, ktoré bolo naštartované na jeseň 2010. Dozvuky bolo

poznať aj v úvode roka, keď sa väčšina sveto-vých indexov pohybovala v kladných číslach. Americký trh zaznamenal vôbec najlepší vstup do nového roka od roku 1998. Americké indexy sa dostali nad úroveň, kde sa pohybovali pred krachom Lehman Brothers, a došlo tak k zma-zaniu strát z rokov 2008 - 2009. Americké firmy sa nachádzali vo veľmi dobrej kondícii a vyka-zovali podstatné nárasty v hospodárení. Fir-my držali v súvahách veľa hotovosti, čo viedlo k zvyšovaniu dividend, spätným odkupom či

akvizíciám. Samotný január bol z pohľadu M&A vôbec najsilnejším obdobím od roku 2000. Takéto činnosti sú vždy investormi vnímané pozitívne a trh to tým pádom oceňoval ras-tom. Optimistický vývoj bol v prvom kvartáli čiastočne narušený nešťastím v Japonsku, kde zemetrasenie a následné záplavy spôsobili jad-rovú haváriu vo Fukušime. Nervozitu spôso-bovala i revolučná vlna v severnej Afrike a na Blízkom východe, čo sa odrazilo predovšetkým na cenách ropy, keď obavy o dodávky a pro-

3-1.

17-1

.

31-1

.

14-2

.

28-2

.

14-3

.

28-3

.

11-4

.

25-4

.

9-5.

23-5

.

6-6.

20-6

.

4-7.

18-7. 1-8.

15-8

.

29-8

.

12-9

.

26-9

.

10-1

0.

24-1

0.

7-11.

21-1

1.

5-12

.

19-1

2.

110 %

105 %

100 %

95 %

90 %

85 %

80 %

75 %

70 %

GRAF 1: Vývoj indexov v roku 2011

MSCI Euro MSCI World MSCI US

[téma]

(Zdroj: finance.yahoo.com)

10 1/2012

K A P I T Á L O V É T R H Y


dukciu posunuli cenu ropy Brent až na hranicu 125 USD/barel.

Na začiatku druhého kvartálu dosiahli in-dexy síce ešte maximálne hodnoty, napätie sa však začalo postupne zvyšovať. Nervozita pramenila predovšetkým zo situácie v Európe, kde úsporné opatrenia gréckych politikov boli sprevádzané mohutnými demonštráciami. Po-stupne sa začalo potvrdzovať, že opatrenia nebudú dostatočné a budú musieť prísť ďal-šie kroky. Reštrukturalizácia gréckeho dlhu a možnej straty z držaných dlhopisov vzbu-dzovali obavy investorov. Tieto negatívne ná-lady sa začali postupne presúvať i do ďalších problematických krajín. Na trhu sa situácia prejavovala rastom výnosov dlhopisov a ná-rastom CDS zadlžených krajín. Politické vplyvy sa začínajú postupne viac prejavovať, keď sa predstavitelia EÚ nemôžu dohodnúť na pres-nejších podmienkach záchranného fondu EFSF a neprichádzajú s jednoznačným riešením. Pri tejto konštelácii ECB dosť nečakane dvíha po dvoch rokoch úrokové sadzby v obave o nárast inflácie, ktorá sa zvyšovala v kontexte vyšších cien komodít.

Pohľadom na makroekonomické prostredie by základnou charakteristikou bol pokračujú-ci ekonomický rast so znižujúcim sa tempom. Dáta do tretieho štvrťroka 2011 z hlavných ekonomík naďalej vykazovali kladné čísla, tempo rastu sa však znižovalo. Nižšie tempo bolo predovšetkým v Európe, kde dôvody boli relatívne zrejmé. Trend znižovania deficitov štátnych rozpočtov je v plnom prúde a obme-dzovanie štátnych výdavkov privádza do eko-nomík nižší objem prostriedkov. Svoje vysoké tempo rastu naďalej znižovala aj Čína, kde tamojší predstavitelia v obavách o prehriatie rastu a z vysokej inflácie naďalej obmedzovali expanzívnu menovú politiku. Uvedené fakto-ry zvyšovali obavy, či sa dôležité ekonomiky nevrátia späť do recesie. V Európe bol tento fakt podporovaný aj pretrvávajúcou vysokou nezamestnanosťou, ktorá sa v eurozóne po-hybovala nad 10 %. V USA sa v druhej polo-vici roka trh práce začal postupne zlepšovať a nezamestnanosť klesla pod 9 %. Všeobecne platilo, že makroekonomická situácia v USA bola o niečo lepšia než situácia v Európe.

V treťom štvrťroku sa naplno prejavila dl-hová kríza a trhy prešli dramatickými pokles-mi, ktoré boli najväčšie od finančnej krízy v ro-

ku 2008. Určitým štartujúcim momentom bolo zníženie ratingu USA zo strany S&P. Primárne v Európe medializované problémy s vysokým zadlžením sa totiž nevyhli ani USA. Americký deficit po prvýkrát od druhej svetovej vojny presiahol 100 % HDP. Politici neboli praktic-ky schopní dohodnúť sa na zvýšení dlhového stropu, ktorý bol nakoniec schválený v provi-zórnej podobe. Neúnosná situácia v Grécku viedla k prijatiu druhého záchranného balíčka a nútenému odpisu časti dlhu. Z kritickej si-tuácie politici stále nenachádzali racionálne východisko a viac než o ekonomické záujmy sa hralo o politické body. Po poklesoch z letných mesiacov boli trhy práve v zajatí politických hier, keď na trhu panovala obrovská volatilita a investori na čiastkové politické vyhlásenia reagovali prehnane.

Záver roka bol v podobnom duchu, keď sa naďalej hľadali politické východiská z aktuálnej situácie. Postupné vyššie zapojenie centrálnych bánk a MMF priniesli určité upokojenie, tieto inštitúcie však nechceli zachraňovať vlády jed-notlivých krajín a preberať na seba zodpoved-nosť za predchádzajúce nezodpovedné správa-nie sa politikov. EÚ sa v závere roka dohodla

na užšej fiškálnej únii, jej zavedenie však bude otázkou skôr strednodobého charakteru a krát-kodobé vplyvy na nervózny trh sú neisté.

Rast v posledných týždňoch roku čiastočne zlepšil celkovú bilanciu. Tak, ako bola lepšia situácia v USA oproti Európe z makroekono-mickej stránky, tak aj dopadli hlavné indexy. V USA sa dostal širší index S&P500 na hod-noty z minulého decembra a nakoniec zatvá-ral bez výraznejšej zmeny. Európske indexy zakončili rok s dvojcifernými stratami. Medzi výkonnosťami jednotlivých sektorov v rámci americkej burzy možno nájsť až učebnicový príklad toho, ako sa akciové trhy správajú. V kontexte ekonomického cyklu a obavách zo spomaľovania ekonomiky sa najmenej darilo cyklickým odvetviam, ako sú základné mate-riály a priemysel. Veľké straty si tiež pripísal finančný sektor, ktorý sa stretával s dosahmi dlhovej krízy v Európe. Naopak, najlepšou vý-konnosťou za tejto konštelácie sa môžu po-chváliť defenzívne sektory v čele s utilitami a sektorom zdravotnej starostlivosti.

David BrzekFio banka

110 %

105 %

100 %

95 %

90 %

85 %

80 %

75 %

70 %

3-1.

3-2.

3-3.

3-4.

3-5.

3-6. 3-7.

3-8.

3-9.

3-10

.3-

11.

3-12

.

Nasdaq S&P 500 DAX

GRAF 2: Vývoj indexov v roku 2011

Telecom Serv

Info Tech

Energy

Cons Discret

Health Care

Cons Staples

Utilities 15,2

11,18

10,83

4,96

3,53

1,85

0,27

-2,27

-10,77

-17,53

-20 -15 -10 -5 0 5 10 15 20

GRAF 3: Sektory z S&P 500 v roku 2011 (v %)

Financials

Materials

Industrial



foto

: Reu

ters

111/2012



Rok, na ktorý treba zabudnúťDlhopisové trhy vlani investorom veľa radosti nepriniesli

Jednoduché zhodnotenie roku 2011 na európskych dlhopisových trhoch by sa mohlo začínať

konštatovaním, že sa splnili takmer všetky nočné mory a obavy politikov. Dlhová kríza zachvátila celú eurozónu a na pokraj priepasti sa priblížili aj jej najväčšie ekonomiky ako Taliansko a Španielsko.

Ako sme sa dostali až do takejto extrémnej situácie? Dá sa to nazvať aj úplne logickým vyvrcholením všetkých predchádzajúcich nelogických krokov a prešľapov zo strany európskych politikov, regulátorov aj samot-ných investorov. Kto chce hľadať vysvetlenie udalostí uplynulého roku, musí sa pozrieť až do roku 2010.

Prvou kľúčovou udalosťou, ktorá najviac ovplyvnila minuloročný vývoj, bol, paradoxne, úplne prvý krok záchrany členskej krajiny pred bankrotom v máji 2010. Vtedy sa krajiny eu-rozóny rozhodli poskytnúť bilaterálne pôžičky Grécku, a tým odštartovali politický proces, ktorý zmenil tvár Európy a ovplyvnil dlhopi-sový trh v Európe minimálne na nasledujúcu dekádu. Ešte dôležitejšou udalosťou v roku 2010 ako záchrana Grécka a neskôr Írska bol summit Nemecka a Francúzska v októbri 2010 v mestečku Deauville. Na ňom sa Angela Mer-kelová a Nicolas Sarkozy dohodli, že od roku

2013 sa na akejkoľvek záchrane členskej kra-jiny eurozóny bude podieľať aj súkromný kapi-tál. Touto dohodou padlo jedno tabu a zároveň ústredné motto eurozóny, že ani jeden člen tohto vybraného spolku krajín nemôže zban-krotovať. Od toho momentu prestalo platiť, že banky a iní investori môžu bez vážnejších obáv nakupovať dlhopisy akejkoľvek členskej krajiny. Investori museli začať tvrdo rozlišovať medzi jednotlivými krajinami nielen z hľadiska rizika pohybu spreadov (rozdielov v úročení dlhopisov), ale zahrnúť do svojich výpočtov aj riziko bankrotu. To sa dotklo najmä obrov-ského množstva dlhopisov európskych krajín, ktoré banky držali v tzv. HTM portfóliách.

Kde jeden končí, druhý začína

Rok 2011 sa začal tam, kde sa predchádza-júci skončil a Európa pokračovala na svojej ceste tápaním a blúdením. Už od začiatku roka pokračoval rast výnosov Grécka, Írska a výrazným rastom výnosov sa k nim pridalo aj Portugalsko. To bolo v máji následne tre-ťou krajinou, ktorá musela oficiálne požiadať Európsku úniu a Medzinárodný menový fond o záchranu vo výške 78 mld. eur. V marci sa medzitým krajiny eurozóny dohodli na vytvo-rení permanentného eurovalu s kapacitou 500 mld. eur, ktorý mal od roku 2013 nahradiť do-časný euroval. Prvá polovica roku pritom ešte nenaznačovala dramatické rozšírenie dlhovej krízy a niesla sa skôr v znamení zvyšovania sadzieb zo strany Európskej centrálnej ban-ky (ECB). Tá v odklone od politiky americkej alebo britskej centrálnej banky pristúpila k zvýšeniu kľúčovej úrokovej sadzby z 1 % na 1,5 % s cieľom bojovať s narastajúcou infláciou v eurozóne. ECB dlho odolávala akémukoľvek zapojeniu sa do riešenia európskej dlhovej krí-zy, obraňujúc sa svojím mandátom, ktorý jej nedovoľuje sledovať iné ciele ako stabilnú ce-novú hladinu. V dôsledku zvyšovania sadzieb a rastúcej inflácie stúpali do polovice apríla

aj výnosy najbezpečnejších dlhopisov eurozó-ny, ako sú Nemecko alebo Holandsko. Výnosy z nemeckých desaťročných dlhopisov sa zvý-šili z 3 % na 3,5 % a spready ostatných krajín eurozóny zostali stabilné. Postihnuté boli len malé ekonomiky na periférii eurozóny, ktoré boli poľahky zachrániteľné. Kľúčové krajiny používajúce euro, ako Taliansko, Španielsko alebo Francúzsko, boli od najhoršieho zatiaľ uchránené.

Letná búrka menila trhEšte v polovici apríla predstavoval spread medzi nemeckými a talianskymi desaťroč-nými dlhopismi len 122 bps. Tento relatívne pokojný vývoj však narazil na prudkú letnú búrku, po ktorej nezostal v eurozóne kameň na kameni. Zhoršujúce sa ekonomické vyhliadky Európy v dôsledku úsporných opatrení vlád, opatrnejšieho prístupu bánk v poskytovaní úverov a zvyšujúcej sa nedôvery podnikov do budúcnosti spôsobili prudké spomalenie eko-nomického rastu. Najviac na to, pochopiteľne, doplácali zraniteľné krajiny z periférie eurozó-ny, a to sa následne odzrkadľovalo na ďalšom raste ich výnosov. Spomínaný spread medzi nemeckými a talianskymi dlhopismi vzrástol zo 122 bps na štvornásobok.

Svojou trochou prispeli aj politici. Júlový summit eurozóny priniesol ďalšie tvrdé rany pre súkromných investorov. Na druhom kole záchrany Grécka vo výške 109 mld. eur sa mali podieľať aj banky a ďalší súkromní ve-ritelia odpísaním 21 % svojich pohľadávok voči Grécku. To znamenalo prvé zoficiálnenie strát súkromných investorov a definitívne potvrdenie ich obáv, že sa budú v budúcnosti podieľať na akejkoľvek záchrane krajiny euro-zóny. Reakcia trhov bola okamžitá. Obrovské výpredaje dlhopisov Talianska a Španielska na začiatku augusta vystrelili desaťročné výnosy (pokles ceny dlhopisu znamená rast jeho vý-nosu) nad úroveň 6 %, čo by krajiny dlhodobo neboli schopné utiahnuť. Európska centrálna banka bola nútená oživiť svoj málo využíva-ný program nakupovania dlhopisov členských krajín, a až jej intervencie krátkodobo stlačili výnosy dlhopisov týchto krajín pod 6-percent-nú úroveň.

Cenou za to boli rozpory v samotnej ECB, kde hlavne nemeckí zástupcovia hlasno pro-testovali. Člen Bankovej rady Stark dokonca na protest abdikoval a šéf nemeckej Bundesban-ky a na začiatku roku 2011 ešte najhorúcejší kandidát na obsadenie postu prezidenta ECB Axel Weber odmietol znovu kandidovať. Pokiaľ na začiatku augusta vlastnila ECB dlhopisy krajín Grécka, Írska alebo Portugalska v ob-jeme 74 mld. eur, do konca roka tento objem

HTM (hold-to-maturity) znamená, že dlho-pisy sú v portfóliách držané do splatnosti a priebežný vývoj ceny na sekundárnom trhu na ich ocenenie nemá vplyv. Ak je riziko bankrotu dlžníka týchto dlhopisov zanedbateľné, tak v prípade banky ide o relatívne bezpečnú investíciu za vopred jasný výnos. Ak sa však riziko bankrotu vý-znamne zvýši, tak ako sa to stalo v prípade dlhopisov európskych krajín, tak sa aj tieto dlhopisy musia preceniť, a z toho následne pramenia obrovské straty na pôvodne bez-rizikovej investícii.

[téma]

foto

: Reu

ters

12 1/2012



narástol takmer na 220 mld. eur nakupovaním dlhopisov Talianska a Španielska. Nebyť ECB, výnosy Talianska a Španielska by dosiahli neu-držateľnú úroveň a ich záchrana by bola ťažšie predstaviteľná.

Jedným z dôsledkov výpredajov bola aj zmena pomeru vlastníctva dlhopisov medzi domácimi a zahraničnými investormi. Banky a inštitucionálni investori v prvom rade vy-predávali dlhopisy krajín iných ako mater-ských. Pokým v roku 2009 ešte 76 % dlho-pisov Grécka vlastnili zahraniční investori, v súčasnosti je to menej ako 50 %. Podobne to bolo aj v prípade iných krajín. V Portugalsku klesol podiel štátnych dlhopisov vlastnených zahraničnými investormi medzi rokmi 2009 a 2011 z vyše 70 % na 55 %, v Írsku zo 72 % na 50 % a v Španielsku z 55 % na 45 %. Slo-vensko čiastočne aj vďaka tomu, že až vyše 65 % dlhopisov vlastnia domáci investori, bolo od najhoršieho scenára masívnych výpredajov uchránené. Iným príkladom je Slovinsko, kde je pomer zhruba opačný, a preto boli dlhopisy tejto krajiny oveľa zraniteľnejšie na vlnu pre-dajov zo strany investorov.

Na jeseň opadli listy a dlhopisyDivoké leto sa preklopilo do jesene a s ňou pri-šiel aj ďalší z kolotoča európskych summitov. V októbri sa európski lídri dohodli na odpísaní 50 % dlhu Grécka voči súkromným investorom a začalo sa špekulovať o zvýšení eurovalu. Ešte dôležitejšie však bolo schválenie požia-davky regulátorov na banky, aby zvýšili úroveň

kapitálu na 9 % s oveľa skorším termínom, ako sa pôvodne predpokladalo – už do leta 2012. Agentúra pre dohľad nad európskymi bankami (EBA) začiatkom októbra ohlásila, že výsledky bankových „stresových“ testov chce upraviť o držané štátne dlhopisy. Navyše tieto dlho-pisy mali byť ocenené podľa trhových cien, čo znamená, že čím nižšia cena dlhopisu, tým viac kapitálu musia banky naň viazať. Banky varo-vali EBA, že keď sa k takémuto kroku odhodlá, výsledkom budú významné výpredaje dlhopi-sov, keďže banky budú musieť zareagovať na

GRAF 2: Vývoj výnosov 10-ročných dlhopisov a hlavné udalosti v roku 2011

16

14

12

10

8

6

4

2

0

Nemecko FrancúzskoTaliansko ŠpanielskoPortugalsko

Portugal-sko dostáva pomoc od EÚ a MMF

ECB zvyšuje sadzbu z 1% na 1,25%

ECB zvyšuje sadzbu z 1,25% na 1,5%

Druhá pomoc Gréc-ku, schválenie 21%--ného odpisu dlhu

Grécka súkromnými investormi

zmenené podmienky ocenenia rizika. EBA so súhlasom politikov a pod tlakom kritikov pred-chádzajúcich „stresových“ testov bánk však k tomuto kroku pristúpila a banky zareagovali. Museli okamžite prehodnotiť, ktoré dlhopisy chcú naďalej držať a ktorých sa radšej budú zbavovať, aby znížili potrebu kapitálu a objem rizikových aktív.

Dosah na trhy bol zásadný. Pod tlak výpre-dajov sa dostali aj krajiny predtým považova-né za relatívne bezpečné. Slovinské dlhopisy zaznamenali niekoľkodňové obrovské poklesy a ich výnosy vzrástli pomaly na úrovne talian-skych dlhopisov. Prudký rast zaznamenali aj výnosy Belgicka a uchránené nezostali ani krajiny s AAA ratingom, keď vzrástli výnosy

Rakúska, Fínska a Holandska. Slovensko bolo dlhšie uchránené od nepokojného vývoja v eurozóne, ale v novembri bolo zasiahnuté aj ono. Stúpali hlavne výnosy z dlhšej strany výnosovej krivky, ktoré vo väčšej miere vlast-nili zahraniční investori. Výnosy z 8,5-ročných dlhopisov vzrástli z 4,3 % na konci októbra na 6 % o mesiac neskôr. To predstavovalo 10--percentný pokles ceny dlhopisu pre investora vlastniaceho tento dlhopis. ARDAL, slovenská agentúra vydávajúca štátne dlhopisy, bol do-nútený dokonca zrušiť jednu aukciu štátnych

dlhopisov a na zvyšok roka už pristúpil len k vydávaniu krátkych pokladničných poukážok hlavne pre domácich investorov.

Rok 2011 však mal aj zopár víťazov. Boli to hlavne dlhopisy krajín vnímaných investormi ako bezpečné prístavy. Vlastník desaťročných dlhopisov Nemecka, USA alebo Veľkej Britá-nie tak v uplynulom roku mal zaujímavé zisky v dvojciferných číslach.

Bez pozitívnych prognózNapriek relatívnej stabilizácii trhov v decem-bri nie sú vyhliadky na nový rok priaznivé. Všetky tri hlavné ratingové spoločnosti S&P, Moody´s a Fitch ohlásili prehodnocovanie ra-tingov všetkých krajín eurozóny, vrátane AAA gigantov, ako Nemecko alebo Francúzsko. Predpokladá sa, že už v prvom kvartáli bu-dúceho roku by tento prestížny rating mohlo stratiť Francúzsko, prípadne ďalšia z krajín. To bude znamenať aj koniec eurovalu v terajšej podobe. Bez AAA ratingu Francúzska stratia svoj AAA rating aj dlhopisy eurovalu, čo bude znamenať buď zníženie ratingu dlhopisov eu-rovalu (a tým aj drahšie získavanie zdrojov na poskytnutie pomoci zachraňovaným krajinám), alebo koniec eurovalu ako takého.

O to trápno-komickejšie vyznieva jesenný pád slovenskej vlády, zapríčinený neschválením riešenia, ktoré možno už o pol roka ani nebude na stole. Napriek masívnej pomoci ECB v podo-be zníženia sadzieb späť na 1 % a decembrovej trojročnej pôžičke poskytnutej vyše 500 európ-skym bankám v celkovom objeme 489 mld. eur, kreditné trhy sú v podstate zmrazené. Banky budú ďalej nútené zvyšovať vlastný kapitál, čo znamená hlavne znižovanie poskytovania úverov a vypredávanie rizikových aktív.

Európske štáty tak môžu len dúfať, že in-vestorov do svojich dlhopisov prilákajú späť. Dôvod, prečo by v súčasnosti mali investori vo veľkom nakupovať talianske alebo portugal-ské dlhopisy, je však stále nejasný. A riešenie dlhovej krízy nespočíva v žiadnom megalo-manskom záchrannom balíku, ani v šibnutí zázračným prútikom, ale v postupnom a dl-hodobom ozdravovaní verejných financií a zni-žovaní dlhov krajín.

Michal MájekTatra Asset Management

GRAF 1: Vývoj ceny poistenia slovenského dlhu a spread výnosov voči Nemecku v roku 2011

400

350

300

250

200

150

100

50

0

3. 1

.

2. 2.

4. 3.

3. 4.

3. 5

.

2. 6.

2. 7.

1. 8

.

31. 8

.

30. 9

.

30. 1

0.

29. 1

1.

Cena poistenia 5-roč. dlhu Slovenska (v bps)Cena poistenia 5-roč. dlhu Nemecka (v bps)Rozdiel v úročení 5-roč. slovenského a nemeckého dlhopisu (v bps)

Prvá polovica roku ešte nenaznačovala dramatické rozšírenie dlhovej krízy.

„

(Zdroj: Tatra Asset Management, Bloomberg)

(Zdroj: Tatra Asset Management, Bloomberg)

3. 1

.

2. 2.

4. 3.

3. 4.

3. 5

.

2. 6.

2. 7.

1. 8

.

31. 8

.

30. 9

.

30. 1

0.

29. 1

1.

EÚ schvaľu-je trvalý euroval (ESM) ECB začína naku-

povať talianske a španielske

dlhopisy

Schválenie 50-percentného

odpisu dlhu Grécka súkromnými investormi

ECB znižuje sadzbu z 1,5 %

na

ECB znižuje sadzbu z 1,25 % na 1 %

ECB poskytuje

bankám 489 mld. eur

131/2012



Akcie bánk sú v začarovanom kruhuNedôvera investorov a neschopnosť vlád brzdí finančný sektor

Európske finančné akcie potopila dlhová kríza v eurozóne. Napriek zlepšeniu kapitálovej

primeranosti v minulých rokoch majú európske banky horšiu kvalitu úverov aj vysoký pomer úverov k vkladom.

Akcie európskych finančných inštitúcií sa v pr-vej polovici roku 2009 výrazne zhodnotili, avšak v posledných dvoch rokoch ich výkon-nosť za finančnými akciami v rámci vyspelých trhov značne zaostáva, nehovoriac ešte o iných sektoroch (graf 1). Najviac na frak dostali eu-rópske banky v posledných mesiacoch, keď hlavné ratingové agentúry mnohým z nich zní-žili kreditné hodnotenie dlhodobých záväzkov a ceny poistenia proti nesplácaniu ich dlho-pisov (CDS – credit default swaps)) vystúpili na nové rekordné úrovne. Napriek pozitívnym trendom v podobe zlepšovania kapitálovej pri-meranosti totiž vyšlo najavo, že kvalita banko-vých aktív je nestabilná vzhľadom na expozíciu na dlhopisy periférnych krajín eurozóny a slabé miesta v úverových portfóliách.

Dlhopisová lavínaDlhová kríza v európskej menovej únii a situ-ácia európskych bánk fungujú v posledných mesiacoch ako spojené nádoby. Nesplatenie dlhopisov Grécka a obavy z možnej budúcej reštrukturalizácie dlhu Portugalska, Írska, Španielska alebo Talianska vyvolávajú požia-davky na odpisy strát mnohých európskych bánk, ktoré začínajú pociťovať nedostatok kapitálu. Niet divu, že akcie európskych bánk v októbri dosiahli depresívne valuácie okolo 50 % účtovnej hodnoty (book value). To tlačí

niektorých európskych politikov v záujme za-chovania stability finančného systému do opä-tovného poskytovania verejnej pomoci ban-kám, podobne ako v časoch najväčšej krízy. Začarovaný kruh medzi nedôverou investorov v schopnosť európskych vlád obmedziť svoje zadlženie a nedôverou v zdravie európskych bánk tak silnie. Šéf nemeckej rozvojovej ban-ky KfW Ulrich Schröder upozorňuje na to, že súčasná situácia v európskom bankovníctve je dramatickejšia než v roku 2008, pretože vlády mali vtedy ešte dostatok zdrojov na poskyto-vanie finančnej podpory, zatiaľ čo teraz ho už väčšinou nemajú. Na výslnie sa preto dostá-

vajú neštandardné opatrenia ako napríklad zákaz predaja finančných akcií nakrátko (short selling) v niektorých európskych krajinách či septembrové rozhodnutia svetových centrál-nych bánk sprístupniť európskym komerčným bankám dolárovú likviditu. Tieto kroky pomá-hajú, otázkou však je, na ako dlho.

Výrazné kolísanie kurzov akcií ukazuje tiež na neistotu z krokov, ktoré budú nasledovať po bankrote Grécka. Pokiaľ po reštrukturalizá-cii dlhu gréckym bankám, ktoré držia vládne dlhopisy, nikto nepomôže, veľmi pravdepo-dobne padnú a Gréci prídu o svoje úspory. Ná-kaza v podobe strachu vkladateľov o vlastné úspory by sa tak i napriek stabilizujúcej úlohe zákonného poistenia vkladov v EÚ mohla pre-niesť do ďalších periférnych krajín, obzvlášť Portugalska a Írska, a ohroziť tamojší bankový sektor. Posledné rokovania európskych politi-kov však svedčia o snahe zabrániť takémuto vývoju, preto uvedený scenár možno označiť za pesimistický.

Rekapitalizácia alebo predaj aktív?Európski politici vidia riešenie neutešenej si-tuácie európskych bánk v ich rekapitalizácii, teda vo zvýšení základného kapitálu s cie-ľom posilnenia kredibility, resp. solventnosti banky. Odhady expozície európskych bánk voči dlhopisom Grécka, Portugalska, Írska, Španielska a Talianska i ďalším subjektom z týchto krajín sa najčastejšie pohybujú medzi 200 a 300 mld. eur. Pri reštrukturalizácii dlhu Grécka a prípadne i niektorej veľkej krajiny by

GRAF 2: Pomer jadrového kapitálu k rizikovo váženým aktívam

Poznámky: Vývoj ukazovateľa Core Tier 1 capital ratio pre agregát štrnástich európskych bánk: Najvyšší je pre UBS, nasledujú Credit Suisse, RBS, HSBC, Intesa Sanpaolo, Deutsche Bank, Lloyds, Commerzbank, BNP Paribas, Société Générale, Santander, BBVA, Crédit Agricole a najnižší je pre UniCredit. H na časovej osi značí prvý alebo druhý polrok.

11 %

10 %

9 %

8 %

7 %

6 %

5 %H2 05 H1 06 H2 06 H1 07 H2 07 H1 08 H2 08 H1 09 H2 09 H1 10 H2 10 H1 11

(Zdroj: Fond shop)

140

130

120

110

100

90

80

70

60

10-2

009

12-2

009

03-2

010

05-2

010

07-2

010

09-2

010

12-2

010

02-2

011

04-2

011

07-2

011

09-2

011

GRAF 1: Dvojročná výkonnosť finančných akcií v eurách

akcie – vyspelé trhyakcie – vyspelé trhy – finančný sektorakcie – západná Európa – finančný sektor

[téma]

(Zdroj: Fond shop)

foto

: Reu

ters

14 1/2012



banky mohli prísť o desiatky percent z uvede-nej sumy. Podľa šéfa MMF pre Európu Antonia Borga uvedené riziko vyvoláva potrebu reka-pitalizácie európskych bánk vo výške 100 až 200 mld. eur. Pretože Európsky fond finančnej stability (EFSF) bude musieť primárne pomá-hať periférnym krajinám, ťažko v ňom i po jeho poslednom rozšírení zostane dosť peňazí na pomoc bankovému sektoru. Časť odpisov strát tak budú musieť sanovať opäť vlády.

Samotné banky sa však plánom na spev-nenie svojej pozície formou rekapitalizácie bránia. Podľa denníka Financial Times radšej predajú časť svojich aktív, než aby pristúpili k zvyšovaniu kapitálu nákladnou cestou v čase dna akciových trhov. „Požiadavky na zvýše-nie kapitálu spolu so zvýšeným odpisom strát z gréckych dlhov môžu viesť k obmedzeniu úverov bánk a úverovej kríze,“ varuje riaditeľ Deutsche Bank Ackermann. Podobný prístup zastávajú tiež francúzske banky Société Géné-rale a BNP Paribas, a zrejme i hlavné talianske a španielske banky. „Problémom nie sú kapi-tálové pozície bánk, ale to, že štátny dlh ako investičná kategória stratil status bezrizikovej investície,“ dodáva Ackermann.

Zlepšenie kapitálovej primeranostiSituáciu európskeho bankového sektora podrobne analyzuje štúdia britskej investičnej banky Barclays Capital: European Banks: Rei-nitiating Coverage – Underweight (Európske banky: znovu budia pozornosť – odporúčanie podvážiť). Tá napriek svojmu názvu vyzdvihuje niektoré pozitívne momenty vývoja európske-ho bankového sektora v minulých rokoch. Ide

predovšetkým o zlepšenie kapitálovej prime-ranosti, ktorej úroveň momentálne vyhovuje súčasnej regulačnej norme Basel II. V budúc-nosti by nemal byť problém ani s plnením po-žiadaviek Basel III. Pomer jadrového kapitálu, ktorý obsahuje napríklad splatený akciový ka-

pitál, zákonné rezervné fondy a nerozdelený zisk, voči rizikovo váženým aktívam (core tier ratio) pre agregát štrnástich európskych bánk predstavoval pred finančnou krízou približne 7 % a počas nej prechodne klesol na 6 %. Od roku 2009 však začal výrazne rásť až na 10 % v prvom polroku 2011 (graf 2). Viedlo k tomu zvyšovanie jadrového kapitálu bánk za účasti verejných zdrojov pri súčasnej redukcii riziko-

vo vážených aktív (tzv. delevering). Citovaná štúdia konštatuje, že z hľadiska kapitálovej primeranosti sú na tom európske banky po-dobne ako americké a ázijské finančné ústavy. Problémom je, že dlhová kríza môže uvedený pomer zhoršiť a na verejnú finančnú pomoc sa už nedá spoliehať. Európske banky majú navyše v porovnaní s americkými podstatne nižší pomer vlastného kapitálu k celkovým aktívam (graf 3).

Hojne rizikových úverovPodľa analýzy Barclays Capital zaznamenalo štrnásť sledovaných bánk od druhého polro-ku 2007 do prvého polroku 2011 rast objemu vkladov kľúčových zákazníkov o 19 %. Vďaka tomu mohli znížiť závislosť od krátkodobých pôžičiek od ostatných bánk a ďalších inšti-túcií na kapitálových trhoch (tzv. wholesale funding). Súčasne klesol pomer poskytnutých úverov k vkladom z 118 % uprostred krízy na tohtoročných 107 %, čo prinieslo vyššiu likvi-ditu. Táto výhoda však šla vzhľadom na vyššie úročenie retailových vkladov na úkor čistých úrokových marží. Pomer úverov k depozitom je navyše pri európskych bankách výrazne vyšší než pri ich severoamerickej či ázijskej konkurencii (graf 4).

Ziskovosť a niekedy i solventnosť európ-skych bánk obmedzuje samotná kvalita po-skytnutých úverov. Pomer rizikových úverov k vlastnému kapitálu a rezervám stúpol v prie-behu finančnej krízy pri agregáte štrnástich bánk z 30 takmer na 50 %, kde zostáva už viac než dva roky. Straty finančného sektora z úverovania podnikov síce v Európe postupne klesajú, avšak v periférnych krajinách menovej únie dochádza v poslednom čase k ich pre-hlbovaniu.

Dohoda na pôde EÚKoncom októbra priniesla prelom dohoda krajín EÚ a konzorcia európskych bánk, kto-rej súčasťou je požiadavka zvýšiť základný kapitál tak, aby jadrový ukazovateľ Tier 1 dosiahol pri každej banke 9 % do konca prvého polroku 2012. To podľa Európskej bankovej asociácie znamená doplnenie ka-pitálu bankového sektora o 106 mld. eur. V prípade, že banky, ktorých sa to týka, nebudú schopné zvýšiť zdroje napríklad obmedzením výplaty dividend a bonusov, môžu o rekapitalizáciu požiadať národné vlády, prípadne EFSF ako poslednú inštan-ciu. Na uzavretie dohody reagovali bankové akcie bezprostredným výrazným rastom. Je však otázkou, ako dlho eufória investorom vydrží, pretože dohoda obsahuje rad nedo-hodnutých detailov a vágnych formulácií. Smutným faktom je, že „bohatým európskym bankám“ chýba kapitál.

Aleš Vocílka, Igor Bielikčlánok vyšiel v spolupráci s časopisom Fond Shop

Situácia v európskom bankovníctve je dramatickejšia než v roku 2008.

„GRAF 4: Pomer úverov k depozitom bánk v rôznych regiónoch

1Q 06 3Q 06 1Q 07 3Q 07 1Q 08 3Q 08 1Q 09 3Q 09 1Q 10 3Q 10 1Q 11

120 %

110 %

90 %

80 %

70 %

60 %

50 %

40 %

Európa

USA

Japonsko

Kanada

(Zdroj: Fond shop)

0 % 1 % 2 % 3 % 4 % 5 % 6 % 7 % 8 % 9 % 10 %

Wells Fargo

Intesa Sanpaolo

Bank of America

Citigroup

JPMorgan

Goldman Sachs

Standard Chartered

UniCredit

Morgan Stanley

BBVA

Banco Santander

HSBC

RBS

Lloyds

UBS

Société Générale

BNP Paribas

ING

Barclays

Commerzbank

Credit Suisse

Credit Agricole

Deutsche Bank

Dexia

GRAF 3: Podiel vlastného kapitálu na celkových aktívach (Zdroj: Fond shop)

151/2012



ň Rok 2011 je úspešne za nami. Z minulosti sa treba poučiť, na budúcnosť sa treba pripraviť. Pre lepšiu prípravu pomôže aspoň hrubý náčrt toho, čo všetko sa môže stať. Ako sa asi budú vyvíjať trhy v tomto roku?

Budú padať v roku 2012 rekordy?

Miroslav Ovčarikcountry managerPioneer Investments

Vzhľadom na rýchlosť vývo-ja a zmien na trhoch je v sú-časnosti takmer nemožné

niečo predpovedať. Tento rok však bude prav-depodobne, rovnako ako minulý, pomerne vo-latilný, keď priaznivé správy budú striedať tie negatívne ako na bežiacom páse. V súvislosti s prebiehajúcou dlhovou krízou v eurozóne a so stavom globálnej ekonomiky vôbec existuje niekoľko možných scenárov vývoja a, s úsmevom povedané, rekordom už je sa-motná dĺžka hľadania riešenia. Napriek to-mu verím, že nakoniec nebude aplikovaný je-den z tých úplne extrémnych scenárov, a teda by nemuseli padnúť ani extrémne negatívne rekordy vo výnosoch podielových fondov. Na pozitívne „rekordy“ si však s veľkou pravde-podobnosťou budeme musieť nejaký čas ešte počkať.

Vladimír Gešperíkpredseda predstavenstvaCapital Markets, o. c. p.

Rok 2012 bude determinova-ný prezidentskou kampaňou v USA a úspechom Obamovej

administratívy. Pri znižovaní nezamestnanosti v USA pod 7 % to bude kľúčové pre akciové trhy v USA. Obama a demokrati budú agresív-nejšie podporovať rast. Iba výrazné zníženie preferencií Obamu by ho mohlo prinútiť k re-zignácii riešenia problémov, ako to bolo v roku 2008 v prípade Busha.

Európska kríza zasiahla zatiaľ USA iba tým, že európske banky v lete vypredali svoje lik-vidné investície v USA.

Cenu komodít bude ovplyvňovať kríza okolo jadrového programu Iránu, a s tým spo-jenou volatilitou cien ropy na svetových tr-hoch.

Ceny dlhopisov budú naďalej podobne volatilné ako minulý rok, 30-ročný býčí trh neskončí za deň ani mesiac, ale jeho agónia môže trvať aj tri roky.

Európa ako celok bude balansovať na hrane recesie, je však možné, že Nemecko aj vďaka nižším sadzbám zo strany ECB sa recesii vy-hne, podobne ako aj Slovensko, najmä, keď ECB za deň naliala do systému 500 mld. eur a vyriešila krízu likvidity.

Znižovanie deficitov však bude tlačiť rast HDP v krajinách Stredomoria do záporných hodnôt.

Oslabovanie eura pomôže exportérom a trochu zvýši infláciu eurozóny. ECB bude však tento fakt ignorovať.

Matej Vargaportfóliový manažérPrvá Penzijná správcovská spoločnosť Poštovej banky

Makroekonomické prostredie 2012Výhľad na rok 2012 sa nedá označiť za optimis-tický, vyspelé ekonomiky budú pravdepodob-ne pokračovať v podpriemernom raste v na-sledujúcom roku, čo sa dotkne aj rozvíjajúcich sa ekonomík. Európske vlády a domácnosti v krajinách s vyššou mierou nezamestnanosti budú škrtiť výdavky a pokračovať v znižovaní svojho zadlženia. Riziko recesie v rozvinutých ekonomikách (predovšetkým v Európe) ostá-va vysoké, pričom predpokladáme, že Európa v lepšom prípade zaznamená miernu recesiu, z ktorej sa prinavráti k nižšiemu rastu. Inflá-cia by mala zotrvať pri miernom raste, pokiaľ nedôjde k mimoriadnym udalostiam, ktoré by mohli spôsobiť napríklad prudký nárast cien ropy v dôsledku geopolitického rizika (vojna v Iráne). Globálna monetárna politika v prípade anemického rastu ostane uvoľnená, centrálne banky budú pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb, resp. uplatňovať iné mo-netárne stimuly, ak tento nástroj už nemajú momentálne k dispozícii. Rozvíjajúce sa eko-nomiky by mali byť však na tom o niečo lepšie, i keď ich rast bude taktiež obmedzovaný po-malým rastom vyspelého sveta, spomalenie sa očakáva aj v prípade čínskej ekonomiky.

Akciové trhy v roku 2012Na akciové trhy bude vplývať najmä ďalší makroekonomický vývoj a politické rozhod-nutia smerujúce k riešeniu dlhovej krízy, čo pravdepodobne bude spôsobovať opätovné nárasty rizikovej averzie a pokračovanie pe-riód zvýšenej volatility. Valuácia akcií v tom čase nebude hlavným faktorom, hoci akcie je možné označiť v súčasnosti za podhodnotené, avšak v prípade negatívneho scenára návra-tu k recesii v niektorých krajinách sa valuácia môže posunúť ešte k nižším úrovniam a otázna je aj udržateľnosti rastu ziskov na akciu či ďalšieho rastu ziskových marží. Rozvíjajúce

sa trhy môžu profitovať z robustnejšieho rastu ich ekonomík v porovnaní s vyspelými trhmi a zo zníženej inflácie oproti predchádzajúce-mu obdobiu, čo umožňuje uvoľniť monetárnu politiku v rozvíjajúcich sa krajinách, avšak akciám z rozvíjajúcich sa trhov sa bude dariť len za predpokladu pozitívneho vývoja aj na vyspelých trhoch. Čo sa týka vyspelých trhov, rast ekonomiky USA a agresívnejšia politika Fedu v snahe zabrániť návratu recesie dáva-jú lepšie predpoklady americkému trhu pred európskym, ktorý čelí v súčasnosti aj nižším predpokladom o náraste ziskov spoločností, hoci z hľadiska valuácie sa Európa v súčas-nosti javí o niečo konzervatívnejšie ocene-ná. Americký trh je však menej volatilný, zaznamenáva menšie poklesy počas kríz, čo dáva určitý predpoklad na preferenciu USA. Japonsko je momentálne tiež fundamentálne „lacné“, avšak akcie z tohto regiónu bývajú cit-livé na ekonomický cyklus a silný jen akciám exportérov nepomáha. Je pravdepodobné, že dlhšie trvajúca rely na akciových trhoch bude reálnejšia až neskôr počas roka 2012, v prípa-de, že dôjde k správnym politickým riešeniam a obnove dôvery. Dovtedy je potrebné rátať so zvýšenými výkyvmi.

Dlhopisové trhy v roku 2012Korporácie už prešli ozdravným procesom po-čas predchádzajúcej krízy a naakumulovali aj hotovosť, nepotrebujú sa teda v súčasnosti výrazne oddlžovať. V slabom makroprostre-dí sa nebudú púšťať do rizikových projektov a sústredia sa skôr na podstatu svojej podni-kateľskej činnosti. Kreditné prirážky sa rozší-rili počas predchádzajúcich výpredajov 2011, aj keď môže dôjsť k nárastu korporátnych de-faultov, nemalo by ísť o dramatické zvýšenie, čo znamená, že valuácia kreditných dlhopisov je momentálne priaznivá. V prostredí slabé-ho ekonomického rastu kreditné dlhopisy zvyknú vykazovať nadvýkonnosť voči akci-ám a vládnym dlhopisom, preto je možné, že sa bude dlhopisom z neinvestičného pásma (High yield) dariť. Nízke sadzby na bezpeč-ných dlhopisoch môže tiež podporiť dopyt po dlhopisoch z neinvestičného pásma. Dlhopi-som z rozvíjajúcich sa ekonomík by sa mohlo v budúcom roku vzhľadom na predpoklady tiež dariť.

Komoditné trhy v roku 2012 Podpriemerný rast svetovej ekonomiky a spo-maľujúca sa čínska ekonomika by sa mali od-zrkadliť na dopyte po komoditách. Pri rope existujú riziká, ktoré môžu spôsobiť jej nárast,

A N K E T A

16 1/2012


A N K E T A

avšak pri ostatných komoditách by to malo znamenať obmedzenie ich rastu. Návrat k cyklickým komoditám je pravdepodobnejší až v neskorších mesiacoch roka, pokiaľ dôjde k zlepšeniu makro situácie, kým drahé kovy môžu počas nárastov rizikovej averzie zazna-menať určité nárasty. Dôležitým faktorom v tomto prípade však bude aj vývoj na deví-zových trhoch.

Devízové trhy v roku 2012Predpokladať vývoj na devízových trhoch je v porovnaní s inými aktívami podstatne prob-lematickejšie. Konsenzus trhu o vývoji meno-vého páru EUR/USD predpokladá držanie sa výmenného kurzu blízko hodnoty 1,30 USD za 1 EUR, svoj vplyv bude mať taktiež politický a makroekonomický vývoj. Nárasty rizikovej averzie sa môžu prejavovať ďalším posilne-ním dolára, nepredpokladá sa však, že by USD mal výrazne prekonávať hranicu 1,20 USD za EUR, naopak, upokojenie situácie v súvislosti s dlhovou krízou by malo viesť k apreciácii eura. Spolu s oslabením eura počas nárastu rizikovej averzie by mali trpieť aj stredoeu-rópske meny.

Peter Laco portfóliový manažér Salve Investments, o. c. p.

Áno, budú, ale verím, že iba jeden. Akciové investície a rovnako aj globálnu ekono-

miku čaká dobrý rok. Mal by byť rokom, v kto-rom budú centrálne banky naďalej stimulovať rast ekonomík prostredníctvom udržiavania nízkych úrokových sadzieb (USA, EÚ, Veľká Británia, Japonsko), respektíve ich znižova-ním (Austrália, India, Brazília), či znižovaním povinných minimálnych rezerv (Čína). Rast amerického realitného trhu vyvolá dopyt po nových pracovných miestach a tlak na mierny rast cien nehnuteľností. Americký spotrebiteľ bude čítať o poklese miery nezamestnanosti, náraste hodnoty nehnuteľnosti, ktorú vlastní, a bude míňať viac. Rok 2012 tak bude rokom, v ktorom sa americký akciový index Standard & Poor´s 500 vydá pokoriť rekord z roku 2007 a vzrastie na nové historické maximum. Ak-ciové indexy DAX 30 či DJ EURO STOXX 50 porastú rovnako solídne, ale pravdepodobne menej ako tie za Atlantikom či v krajinách BRIC. A to aj napriek tomu, že sa všeobecne tvrdí, že globálna ekonomika je na pokraji recesie, že treba investovať do zlata a dolára (čo si zrejme odporuje, keďže silný dolár stlačí cenu zlata nadol) či dlhopisov (lebo úrokové sadzby neporastú, ale pritom sú v USA na nule, t. j. môžu ísť ešte nižšie?).

Napriek rastu cien akcií sa euro bude oproti doláru oslabovať. Vzťah medzi eurom a ak-ciovým indexom Standard & Poor´s 500 sa zásadne mení. Euro sa už neposilňuje oproti doláru, keď ceny akcií rastú. Výrazne sa však oslabuje, keď index klesá. Nemá to však nič spoločné s mediálnou krízou v eurozóne. Smerovanie eura určuje úrokový diferenciál,

resp. pohľad trhov na tento rozdiel v neďalekej budúcnosti. Trhy na jednej strane započíta-vajú do výmenného kurzu EUR/USD scenár, keď Fed v priebehu roka odstráni zo svojho sprievodného vyhlásenia vetu o udržiavaní nízkych úrokových sadzieb až do polovice roku 2013. A na druhej strane započítavajú zníženie úrokových sadzieb v eurozóne pod 1 %. V prípade eurozóny sa mýlia a scenárom o návrate recesie nedôverujem. Nemám na mysli technickú recesiu v zmysle definície o poklese reálneho štvrťročného rastu HDP dva štvrťroky za sebou. Ale recesiu, v ktorej dôjde k ďalšiemu prudkému nárastu neza-mestnanosti a prepadu spotreby. Tak či onak, oslabujúce sa euro podporí exportnú aktivitu a cenovú konkurencieschopnosť európskych firiem. Ak sa recesia naozaj nepotvrdí a trhy sa sklamú v očakávaniach zníženia úrokových sadzieb zo strany ECB, euro sa bude oproti doláru nezadržateľne posilňovať. Nemecký DAX by v oboch prípadoch mal rásť oveľa vý-raznejšie ako americké akciové indexy. To je však skôr úvaha „ako by to malo byť“, než ako to v skutočnosti zrejme bude. Podobne pozi-tívny vplyv bude mať oslabovanie japonského jenu oproti americkému doláru v kombinácii s dopytom Číny na japonskú ekonomiku.

Veľkou neznámou bude dosah silnejúceho dolára na ceny komodít. Ich pokles by globál-nej ekonomike nepochybne prospel. Priniesol by spotrebiteľom viac peňazí a centrálnym bankám by zahnal ich obavy z inflácie. Expor-téri ropy sa však vyjadrili, že by im vyhovovala cena na úrovni 110 USD za barel.

Slovenský investor tak bude musieť v ro-ku 2012 rozlišovať medzi svojimi „domácimi“ investíciami, t. j. investíciami v peňažných alebo dlhopisových fondoch, a svojimi „za-hraničnými“ investíciami, t. j. tými akciovými. Hlavným rizikom pre jeho „domáce“ investí-cie bude vývoj verejných financií, resp. kroky vlády, ktorá sa ujme moci v marci. V prípa-de zastavenia ich konsolidácie môžeme byť svedkami pokorenia domáceho rekordu výšky výnosov štátnych dlhopisov, ktoré budeme musieť investorom platiť, aby si ich kúpili. Verím však, že ten rekord nebude atakovaný. Vzhľadom na nízke úrokové sadzby a drahé dlhopisy by mal slovenský investor pozbierať posledné zvyšky odvahy, ktoré mu zostali po rokoch 2000, 2001, 2007, a presunúť svoje konzervatívne investície do tých rizikovejších, t.j . akciových.

František Štulajterportfóliový manažér ČSOB Asset Management

Úvod roka bude veľmi ná-ročný. Zadlžené európske krajiny spolu s bankami by

mali vydávať nové dlhopisy. Reálne sa tak ukáže, do akej miery dokázali kroky EÚ a ECB stabilizovať zložitú situáciu. Vysoká neistota a rozkolísanosť cien všetkých finančných aktív tak bude dominovať úvodu roka minimálne na starom kontinente.

Európska ekonomika sa v súčasnosti prav-depodobne už nachádza v recesii. Dôvodom sú predovšetkým úsporné opatrenia vlád a zhor-šenie podnikateľskej a spotrebiteľskej nálady. Kľúčová je otázka, do akej miery ovplyvňuje situácia v EÚ ekonomiky ostatných svetových krajín. Práve poskytovanie neobmedzenej lik-vidity bankovému sektoru zo strany ECB tieto riziká znižuje. Americká ekonomika pozitívne prekvapuje od konca leta tohto roku. Zadlže-nie domácností sa citeľne znížilo a spotreba sa dostáva opäť do popredia. Ekonomika USA síce v budúcom roku nedosiahne rast na úrovni dl-hodobého trendu, no negatívne prekvapenia neočakávame. Pozitívom je pravdepodobný kompromis medzi republikánmi a demokratmi ohľadom znižovania dlhu krajiny. K výraznému spomaleniu by nemalo dôjsť ani v rozvíjajúcich sa krajinách. Recesia EÚ by teda nemala byť taká prudká ako recesia v rokoch 2008/2009, dosahy na ostatné krajiny sveta budú obme-dzené. Dĺžka trvania spomalenia však bude veľmi závislá od toho, či sa podarí obnoviť podnikateľskú dôveru, ktorá by dokázala zvý-šiť hospodársky rast. Nižšia výkonnosť európ-skej ekonomiky by sa mala prejaviť na poklese kurzu eura k doláru.

Za hlavné riziká tohto scenára považujeme prudší pokles hospodárskej aktivity aj v zdra-vých európskych krajinách, politickú neisto-tu v predvolebných USA, no tiež prudký rast cien ropy v dôsledku geopolitického napätia a možné prepady čínskej ekonomiky. Pozitív-ne prekvapenie môže priniesť transparentný program vykupovania dlhopisov zo strany ECB a tiež prudšie ekonomické zlepšenie.

Vývoj cien finančných aktív bude prirodzene ovplyvnený vývojom ekonomiky. Napätie na finančných trhoch by malo postupne v priebehu roka klesať. Peňažné sadzby budú dosahovať veľmi nízke hodnoty. Vďaka činnosti ECB sa výkonnosť peňažných fondov rovnako po po-klese napätia zníži. Ceny dlhopisov bezpečných európskych krajín sa môžu dlhodobejšie osla-biť, len ak sa stabilizuje situácia v eurozóne. Následne budú ich výnosy opäť závisieť pre-dovšetkým od inflačných očakávaní. Rizikové prémie dlhopisov juhoeurópskych krajín by mali pomaly klesať, v závislosti od úspechu jednotli-vých krajín so znižovaním zadlženia. Vzhľadom na vysokú neistotu úspešnosti znižovania štát-nych dlhov, no zároveň nízku pravdepodobnosť rozpadu EMÚ, za atraktívne považujeme podni-kové dlhopisy. Výkonnosť akciových trhov bude závislá od regiónu. Európske akcie by mali aj v úvode roka čeliť veľmi rozkolísanému obcho-dovaniu. Investori budú prispôsobovať svoje očakávania recesii EMÚ, čo by sa malo prejaviť na pokračujúcom poklese neustále vysokých ziskových očakávaní. Veľmi nízke ocenenia budú atraktívne až po stabilizácii ziskových očakávaní. Načasovanie nákupu akcií, prípad-ne ich prikupovania, bude otázkou najbližších mesiacov. Akciám z USA by sa malo dariť lepšie s ohľadom na pokračovanie mierneho hospo-dárskeho rastu a postupnú stabilizáciu napätia v Európe. Vyššia neistota bude pravdepodobne zreteľná v úvode roka tiež v regióne strednej Európy, ktorý je úzko previazaný z eurozónou. fo

to: a

rchí

v

171/2012


Obozretný optimizmus pri akciáchInvestičné vyhliadky v strednej a vo východnej Európe

Negatívna nálada na trhu a averzia voči riziku ešte stále prevládajú a rizikové prémie

pri akciách zostávajú na vysokej úrovni. Analytici k tohtoročnému vývoju na akciových trhoch pristupujú s obozretným optimizmom.

Napríklad Erste Group hodnotí akcie spoloč-ností z krajín strednej a východnej Európy ako atraktívnejšie než tituly z eurozóny. K upoko-jeniu trhu bude podľa nich však potrebných viac štrukturálnych a dlhodobých riešení a najlepšie možné opatrenia týkajúce sa lik-vidity. V podstate sa však neočakáva, že by zotavenie akciového trhu malo prebiehať tak búrlivo ako v roku 2009. Regenerácia bude voľnejšia, pričom by sa postupné zotavova-nie sentimentu malo odzrkadliť na vývoji ak-ciových kurzov. Optimisti hovoria už o prvom štvrťroku 2012. Tento rok sa očakáva spoma-lenie rastu HDP a pokračovanie negatívneho vývoja v Maďarsku a Chorvátsku. Kríza štátne-ho dlhu sa prejaví prinajmenšom technickou recesiou v regióne alebo aspoň v niektorých jeho krajinách. Priebeh zotavovania akciových trhov závisí preto od skutočnosti, či sa tento scenár naplní.

Najatraktívnejší profil rastuIndex ekonomického sentimentu ZEW/Erste Group podporuje prognózu, že akcie ako in-vestičná trieda budú v tomto roku výhodnej-šie než v minulom. Obzvlášť preferuje akcie firiem zo strednej a z východnej Európy, keďže aj v týchto časoch sa dá zamerať na podniky dosahujúce vysokú ziskovosť a súčasne vy-kazujúce stabilné finančné výsledky. Platí to napríklad pre rakúske tituly. Atraktívny výnos z dividend je pre prijímanie investičných roz-hodnutí taktiež kľúčovým faktorom. Aj to je dôvod, prečo investori môžu uprednostňovať stabilné podniky, vysoké ukazovatele krytia dlhu, podniky s prebytkom kapitálu a defen-zívne tituly.

Ako pozitívnu treba vnímať skutočnosť, že takmer všetky sektory už hlásia zlepšenie týka-júce sa revízie odhadov zisku. Obavy z recesie, či prinajmenšom z poklesu miery rastu, majú tlmiaci vplyv na základné suroviny, ako aj na ropu a plyn. Analytici tak vidia ako zaujímavé sektory poistenia a telekomunikácií, ktorým

by sa malo dariť i v tomto roku. Pozitívne sa hodnotia aj sieťové sektory v strednej a vo vý-chodnej Európe, prinajmenšom ako defenzívna zložka investície. Nehnuteľnosti by, naopak, ne-mali byť príliš v centre záujmu. Počíta sa s po-klesom v predaji domov a automobilov, pokým dopyt po bielej technike by sa mal i v tomto

roku zvyšovať v súlade s rastom HDP, a to pre-dovšetkým v Turecku. V období hospodárske-ho oslabenia patrí maloobchod s potravinami k najdefenzívnejším. Z toho vyplýva, že prefe-rovať by sa mal ropný a plynový sektor, banky a poisťovne stačí sledovať, telekomunikácie a sieťový sektor by mohli figurovať ako defen-

15.0%

10.0%

5.0%

0.0%

-5.0%

-10.0%

-15.0%

-20.0%

-25.0%

-30.0%

-35.0%

40.0%

-5,3 %

-10,8%

-1,5%

9,3%

-7,0%-3,8% -3,9%

-1,2% -1,2%

-12,9%

-1,7%

ATX

(Aus

tria)

BELE

X 15

(Ser

bia)

BET

(Rom

ania)

BUX

(Hun

gary

)

CROB

EX (C

roat

ia)

PX (C

zech

Rep

ublic

)

SBI T

OP (S

love

nia) W

IG (P

olan

d)

WIG

20

(Pol

and)

ISE

100

(Tur

key)

RTS

(Rus

sia)

ytd 4Q

GRAF 1: Prehľad vývoja v štvrtom štvrťroku 2011 (v lokálnej mene)Štvrtý štvrťrok 2011 = 3-mesačná výkonnosť, zatváracej ceny 29.12.2011

(Zdroj: Factset Partners, Erste Group Research)

[téma]

18 1/2012



zívna zložka a s ohľadom na výnos z dividend sa môžu pridať aj niektoré tituly zo zdravotníckeho sektora. Kým je nálada na trhu ovplyvňovaná predovšetkým trendom hospodárskej recesie, odporúča sa odstup od stavebného sektora, základných surovín a ostatných čisto cyklic-kých titulov. Rast spotreby v krajinách strednej a východnej Európy sa môže pozitívne prejaviť aj v sektore maloobchodu.

Alokácia jednotlivých krajínRakúsko – mierne prevážiť. Vývoj rakúskej burzy cenných papierov bude vo veľkej miere závisieť od vývoja finančného sektora silne zastúpeného v indexe. Averzia k riziku je na tomto trhu stále ešte veľmi vysoká a jej pokles by mohol mať za následok výrazné kurzové zisky. Ocenenie je viac než priaznivé. Pokiaľ sa zohľadní skutočnosť, že rast zisku bude v roku 2012 poháňaný jednorazovými efektmi z predchádzajúceho roku, vyzerá situácia dob-re: ponúka najatraktívnejší pomer ocenenia a rastu (dokonca i bez ohľadu na jednorazové efekty). Tento model stavia Rakúsko do neu-trálnej oblasti.

Česká republika – solídne neutrálna. Česko celkom určite nepatrí k najlacnejším trhom. Pritom očakávaný rast je v súčasnosti skres-lený rovnako ako v Rakúsku, miera revízií oča-kávaných ziskov je stále ešte značne vysoká a zdá sa, že averzia k riziku zasiahla tento trh obzvlášť silno.

Maďarsko – slabo neutrálne, čaká sa na MMF. Vyzerá to, akoby sa trh dostal do bodu, kde sa už z veľkej časti premietla kreativita vlády i panujúca neistota. Z tohto dna by sa trh mohol vyvíjať pomerne pozitívne. Zhrnuté: vývoj v Maďarsku závisí od výsledku rokovaní s MMF. Optimisti veria, že Maďarsko nebude v prvom štvrťroku čeliť priamemu tlaku tý-kajúceho sa nutnosti dohody s MMF a s EÚ. Kolujú však fámy o tom, že Európska únia udelí Maďarsku sankcie. V tom prípade treba posunúť alokáciu maďarských titulov bližšie k negatívnej zóne.

Poľsko – mierne prevážiť. Ocenenie, reví-zia zisku a diskont proti implicitným férovým

Insurance

Real Estate

TechnologyTelecom

IndustrialConstruction

UniverseBanks

PersonalOil

Utilities

AutoFood

Chemicals

Healthcare

Retail

30,0

25,0

20,0

15,0

10,0

5,0

0,0

-5,0

-10,0

-15,0

5,7 7,7 9,7 11,7 13,7 15,7 17,7

EPS

Grow

th

Forward P/E

Basic ResourcesP/E 8.2 vs EPS growth -39%

GRAF 2: Odhadovaný P/E a rast ziskov podľa sektorov (eur, konsens)

hodnotám by hovorili v prospech poľského trhu. Konsenzus však pre rok 2012 očakáva pokles ziskov v Poľsku celkovo o 10 % a ná-vrat k mierne pozitívnym číslam najskôr v roku

2013. Konsolidácia štátneho rozpočtu zostane pre poľskú ekonomiku dôležitou témou. V po-zitívnom scenári by Poľsko bolo alternatívou, pokiaľ by sa zlepšil sentiment a trhy by so zotavovaním začali už na samom začiatku tohto roka.

Rusko – neutrálne až prevážiť. Rusko ostá-va náročnou témou. Na základe ocenenia a zis-kovosti by sa malo prevážiť. Pri zohľadnení neistého výhľadu cien ropy (ktorá sa ešte stále pohybuje veľmi vysoko, no nevykazuje žiadnu silnú dynamiku) by však malo ostať v neutrál-nej oblasti.

Juhovýchodná Európa – neutrálna, Ru-munsko skôr prevážiť. Chorvátsko zostáva s indexom P/E na rok 2012 vo výške 11,3

Austria

Slovenia

Poland

Hungary

Czech Republic

SEE

Turkey

Russia

Podvážiť Neutral Prevážiť

(Zdroj: Erste Group)

GRAF 3: Návrh a lokácie jednotlivých krajín

relatívne drahé. Celková ekonomika zazna-mená v roku 2012 pravdepodobne negatívny rast HDP, a preto sa na tomto trhu neočakáva príliš veľa pozitívnych aktivít. Preferovanou

krajinou v tomto regióne je však Rumunsko, ktoré s pomerom P/E vo výške 5,4 je krajinou s najnižšou úrovňou ocenenia. Pritom s oča-kávanými 15 %, čo je veľmi atraktívna miera rastu, by mohlo byť vďaka novým vstupom na burzu pomerne aktívne. Problémom ostáva likvidita.

Slovinsko – slabo neutrálne. Slovinsko patrí ku krajinám s veľkou tendenciou na podváženie. Pri pohľade na fundamentálne ukazovatele a ocenenie to vyzerá tak, že hodnotenie sťahuje trh pod jeho skutočnú hodnotu, no argumenty tohto typu nie sú schopné vyvážiť extrémne slabú likviditu. Pri slovinských blue chips by mohlo dôjsť k ma-jetkovým posunom, otázkou však zostáva, či tieto transakcie budú zrealizované v prvom štvrťroku.

Turecko – prevážiť. Turecko je pravde-podobne jeden z trhov najsilnejšie ovplyv-ňovaných makroekonomikou. Pochybnosti v súvislosti s tvrdým pristátím a so stále vy-sokým saldom bežného účtu prispeli k slabé-mu vývoju v predošlom štvrťroku a výrazný prepad meny túto situáciu ešte viac vyostril. Očakávané oslabenie rastu HDP sa môže po-važovať za známku návratu na udržateľnejšiu úroveň. Turecký trh tak bude i naďalej silne ovplyvňovaný celkovou náladou a vývojom finančných titulov. Pokiaľ by však v priebehu roka došlo k zmene trendu, mohlo by Turec-ko prekvapiť. Môže ísť o jednu z najsilnejších príležitostí.

Henning EsskuchenErste Group

Atraktívny výnos z dividend je taktiež kľúčovým faktorom.

„

(Zdroj: Erste Group)

foto

: Reu

ters

191/2012



Desať šokujúcich predpovedí na rok 2012Svoje šokujúce predpovede

pripravila Saxo Bank aj na tento rok. Vo svojich predpovediach

sa sústreďuje na udalosti, pri ktorých je pravdepodobnosť výskytu malá, zároveň je však väčšia, než si trh pripúšťa.

Predpovede nie sú mienené ako predikcie, ale pre investorov je dôležité zvažovať aj udalosti s veľmi malou mierou pravdepodobnosti. Ak by sa niektorá predpoveď naplnila, malo by to na trhy výrazný vplyv. Šokujúce predpovede treba brať s rezervou. Boli pripravené preto, aby investorov prinútili uvažovať mimo kom-fortnej zóny a pripraviť sa na rôzne varianty vývoja.

1. Akcie spoločnosti Apple sa oslabia od maxím z roku 2011 o 50 %V roku 2012 bude Apple so svojimi najinova-tívnejšími produktmi iPhonom a iPadom na niekoľkých frontoch čeliť konkurencii od fi-riem ako sú Google, Amazon, Microsoft / Nokia a Samsung. Apple si nedokáže s iOS a iPadom udržať trhový podiel 55 % (trikrát viac ako An-droid), resp. 66 %.

2. EÚ vyhlási počas roka 2012 predĺžené bankové prázdniny

Decembrové zmeny zmlúv o EÚ nebudú stačiť na to, aby vyriešili v EÚ potrebu finan-covania, najmä v Taliansku. Európska dlhová kríza sa v plnej sile vráti v polovici roka. V dô-sledku toho klesnú akciové trhy v krátkom čase o 25 percent, čo európskych politikov prinúti vyhlásiť bankové prázdniny – na týždeň alebo aj viac dôjde k uzavretiu všetkých európskych búrz a bánk.

3. Do Bieleho domu bude zvolený doposiaľ neoznámený kandidát

V roku 1992 dokázal texaský miliardár Ross Perot využiť ekonomickú recesiu a znechute-nie verejnosti z amerických politikov a vo voľ-bách získal 18,9 % hlasov. Obama za tri roky priniesol len veľmi málo zmien a celý politický systém v USA vyvoláva dezilúziu. Podmien-

ky pre kandidáta tretej strany neboli nikdy lepšie. Do ringu vstúpi na začiatku roku 2012 niekto so silným programom skutočnej zmeny a v novembri získa v rozhodujúcich voľbách americkej histórie 38 % hlasov.

4. Austrália spadne do recesieÁziou a Tichomorím sa bude šíriť efekt

spomaľujúceho ázijského obra, ktorý ostatné krajiny uvrhne do recesie. Ak tu niekedy bola krajina závislá od blahobytu Číny, potom to bola Austrália so svojou ťažbou a prírodný-mi zdrojmi. A ako sa čínsky dopyt po tomto tovare oslabuje, ťahá Austráliu do recesie, ktorú ešte umocní dlho očakávaný krach trhu s bývaním – pol dekády po zvyšku vyspelého sveta.

5. Basel III a regulácia povedie v Európe k znárodneniu bánk

Začiatkom roku 2012 bude vzrastať tlak na európsky bankový systém, pretože nové kapi-tálové požiadavky a regulácia prinútia banky rýchlo znižovať zadlženie. Vďaka malému počtu účastníkov na trhu to povedie k prudkým pre-dajom finančných aktív. Celkové zamrznutie európskeho medzibankového trhu prinúti ner-vóznych sporiteľov k „behu na banky”, pretože vkladatelia nebudú dôverovať garancii vkladov zo strany nesolventných štátov. Viac ako päťde-siat bánk skončí v štátnych súvahách a niekoľko známych značiek prestane existovať.

6. Švédsko a Nórsko zaujmú namiesto Švaj-čiarska pozíciu bezpečného prístavu

Ako bolo na prípade Švajčiarska vidieť, zaujať v prostredí centrálnych bánk, ktoré devalvujú svoje meny, pozíciu bezpečného prístavu, môže byť pre ekonomiku danej kra-jiny rizikom. Kapitálové trhy Švédska i Nórska sú oveľa menšie než švajčiarsky, ale Švajčiari agresívne devalvujú svoju menu a manažéri peňažných fondov hľadajú pre svoj kapitál nový bezpečný prístav. Prílev prostriedkov do vládnych dlhopisov týchto krajín bude taký populárny, že desaťročné sadzby kles-nú o viac ako 100 bázických bodov pod tra-dične bezpečné nemecké štátne dlhopisy, tzv. Bundy.

7. Švajčiarska centrálna banka vyhrá a vy-ženie EUR/CHF na 1,50

Švajčiarska centrálna banka bude naďalej bojovať proti zhodnocovaniu svojej meny a táto snaha sa v roku 2012 vyplatí. Švajčiarska eko-nomika – najmä exportná – bude aj v roku 2012 trpieť vďaka silnému CHF v minulosti. Švajčiar-ska centrálna banka aj vláda sa budú snažiť zabrániť ďalším škodám, rozšíria existujúce programy, a to spolu s negatívnymi úrokovými sadzbami povedie k takému veľkému odlevu kapitálu z krajiny ako bezpečného prístavu, že spôsobí nárast EUR/CHF až na 1,50.

8. USD/CNY sa posilní o 10 % na 7,00Stavba ďalších miest duchov pre milióny

obyvateľov už nebude prinášať zisk a exporté-ri budú trpieť vďaka takmer nulovým maržiam v dôsledku posilňujúceho CNY. To Čínu prive-die do „recesie“, čo v jej prípade znamená 5- až 6-percentuálny rast HDP. Čínski politici expor-térov zachránia, pretože nechajú CNY oproti doláru sa oslabiť. V prostredí, kde uprostred globálneho klesajúceho rastu a pokračujúcej dlhovej krízy v eurozóne majú štatút bezpeč-ného prístavu, pošlú menový pár USD/CNY o 10 % vyššie.

9. Index Baltic Dry vzrastie o 100 %Nižšie ceny ropy by mohli v roku 2012 viesť

k poklesu prevádzkových výdavkov, a tým pá-dom k rastu indexu Baltic Dry. Očakáva sa, že Brazília a Austrália zvýšia ponuku železnej rudy, čo zníži ceny a zvýši tak dopyt Číny a jej nenásytného priemyslu. Spolu s monetárnou expanziou to povedie k masívnemu nárastu dopytu po železnej rude.

10. Cena pšenice sa v roku 2012 zdvoj-násobí

Cena pšenice na CBOT patrila v roku 2011 k plodinám s najhoršou výkonnosťou, no v roku 2012 sa jej cena zdvojnásobí. K rastu prispeje 7 mld. ľudí na planéte, tlačenie peňazí na plné obrátky a návrat zlého počasia, vďaka ktorému bude rok 2012 pre poľnohospodárske komodity ťažký. Najmä cena pšenice porastie silno, preto-že špekulatívni investori, ktorí otvorili rekordné krátke pozície, pomôžu tejto komodite znovu zavítať na maximá z roku 2008.

Steen JakobsenSaxo Bank

Ako dopadli predpovede na rok 2011:1. Americký Kongres zablokuje Bernankeho tretiu vlnu kvantitatívneho uvoľňovania 2. Apple kúpi Facebook 3. Americký dolárový index prekročí hladinu 100 4. Výnosy amerických 30-ročných dlhopisov sa prepadnú na 3 % 5. AUD/GBP sa prepadne o 25 % 6. Ceny ropy zažijú korekciu o tretinu 7. Zemný plyn zdražie o 50 % 8. Zlato na pozadí menových vojen stúpa na 1 800 USD 9. S&P500 s historickým maximom 10. Ruský index RTS dosiahne 2 500 bodov

[názor]

20 1/2012



1969

19

7019

7119

7219

7319

7419

7519

7619

7719

7819

7919

8019

8119

8219

8319

8419

8519

8619

8719

8819

8919

9019

9119

9219

9319

9419

9519

9619

9719

9819

9920

0020

0120

0220

0320

0420

0520

0620

0720

0820

0920

10

Peter Tuchman, obchodník na NYSE

20112012Koniec roka na Wall StreetKaždý rok, v poslednom pracovnom dni pred Štedrým dňom o 11.30 hod., všetci na burzo-vom parkete newyorskej burzy zastanú a zač-nú spievať pieseň Wait ‚Til the Sun Shines, Nellie. Podobný scenár sa opakuje každoročne už viac ako sto rokov. Rovnako všetci zastanú a zaspievajú túto pieseň aj na Nový rok.

Pieseň dáva pre každého úsmev a nádej. Obchodníci si tak na chvíľu oddýchnu od kaž-dodenného stresu, ktorý im spôsobuje ich práca, nech už ceny akcií rastú alebo klesajú.

Z investičného hľadiska zároveň pár posled-ných dní roka a prvé januárové dni prinášajú na Wall Street krátku a sviežu „rely“. Vysvetlenia sú rôzne. Od daňovej optimalizácie, cez pocit šťastia vznášajúci sa nad Wall Street, investo-vanie vianočných bonusov, až po skutočnosť, že pesimisti vtedy obyčajne sviatkujú.

Ako ukazuje graf, americký akciový index S&P500 od roku 1969 dosiahol počas týchto deväť dní priemerný nárast 1,6 %. Toto krátke

3,6

1,91,3

3,1

6,77,2

4,3

0,8

-0,3

3,3

-2,2

2,0

-1,8

1,22,1

-0,6

1,12,42,2

0,9

4,1

-3,0

5,7

-1,1-0,1

0,2

1,8

0,1

4,0

1,3

-4,0

5,7

1,81,2

2,4

-1,8

0,4 0,0

-3,0

7,2

1,71,4

Rely v % Priemer

Percentuálna zmena indexu S&P500 za obdobie posledných šesť dní roka a prvé tri januárové dni

Z dôvodu zmien v kategorizácii podielových fondov nastali zmeny aj na stránke Slovenskej asociácie správcovských spoločností, ktoré sa prejavili v generovaní jednotlivých typov dát. Na stránke základných týždenných údajov sa nachádza aj možnosť stiahnutia excelovskej tabuľky dát v novom formáte softvérovej hla-vičky súboru. Vzhľadom na to, že túto tabuľku spracúvajú niektorí používatelia automatizo-vane, ponecháva do konca januára možnosť sťahovania údajov aj v starom formáte.

Správcovská spoločnosť MetLife Funds a po-isťovňa MetLife Amslico vytvorili produkt, ktorý spája pravidelné sporenie s funkciou re-balancovania a ochrany pred rizikom spojeným s úrazom- V.I.P. Premium. Základom je V.I.P. (Variabilný Investičný Program). Minimálny vklad je 20 eur mesačne. Jeho prínosom pre klienta je presúvanie investície medzi akciovou a konzervatívnou zložkou podľa podmienok na trhu. Nakupuje akcie, keď sú lacné, a keď sú ceny vysoké, tak nadvýnos konzervuje v dlho-

pisovej zložke. Parametre ako výška sporenia, cieľová suma, periódy platenia, sú voliteľné. Po skončení produktu je možné vyplácať pra-videlnú výplatu renty. Súčasťou je pripoistenie proti úrazu a hospitalizácii. Úrazové poistenie pokryje stratu z nedosporenia si cieľovej sumy, pretože ju vyplatí z poistenia.

Spoločnosť MBI Marketingberatung Interna-tional otvorila v Prešove svoju prvú pobočku,

v ktorej bude pracovať šesť špecialistov. Za-bezpečila tak vlastné priestory na stretnutia s klientmi. Medzinárodný koncept pobočiek spoločnosti bude klientom ponúknutý v prie-behu tohto roka i v ďalších mestách.

Asset Management Slovenskej sporiteľne zmenil názov Sporo Eurového peňažného fon-du na Sporo Euro Plus Fond.

MetLife Amslico, pôvodne Amslico AIG Life, dosiahla v prvom polroku zisk viac než 9,5 mil. eur. Za šestnásťročné pôsobenie na slovenskom trhu zatiaľ ani raz nevykázala stratu. V polročnom období dosiahla predpí-sané poistné 62,69 mil. eur, čo je medziročne vyššia suma.

VÚB Management zmenila názvy podielo-vých fondov. Ponuku tak budú tvoriť aj Eurový fond (pôvodne Peňažný eurový fond) a Pri-vátny eurový fond (pôvodne Privátny peňažný fond). Pri fonde CP Zaistený fond bol zmenený štatút fondu, a to z dôvodu prerozdelenia vý-stupného poplatku v prospech fondu.

Sprievodca finančným trhom

obdobie sa skončilo vo väčšine rokov v pluse. Bolo to tak aj v posledných troch rokoch.

Keď sa takáto „vianočná“ atmosféra neob-javila, existoval obvykle vážny dôvod. Naprí-klad v roku 1990 bol napadnutý Kuvajt, v roku

1999 vrcholila technologická bublina a rovna-ko v roku 2004 to boli ceny energií a situácia na Strednom východe.

Michal GálikTatra Asset Management

(Zdr

oj: S

tock

Tra

der´s

Alm

anac

) fo

to: R

eute

rs

211/2012



Zjednodušenie pre rýchlu voľbu cenných papierovVýber konkrétnych akcií do portfólia si vyžaduje detailnú analýzu

Pri rozhodovaní sa o nákupe akcií majú investori dostupné veľké množstvo informácií.

Dôležitá je nielen ich selekcia, ale aj poznanie, o čom hovoria a ako navzájom sú prepojené.

Tieto informácie majú charakter fundamen-tálnych informácií, ale niektoré sa dajú využiť aj z hľadiska technickej analýzy. Pokiaľ si in-vestor vyberie konkrétne kritériá, nastáva pre neho fáza výberu. Zložitosť výberu spočíva v individuálnom prieskume jednotlivých akcií. Vyžaduje si to totiž množstvo času prejsť kaž-dú spoločnosť samostatne. V súčasnom obdo-bí však existuje možnosť zjednodušenia fázy výberu akcií na základe zvolených kritérií.

Sito na množstvo akciíPre investorov, ktorí preferujú pri výbere zá-kladné kritériá, existuje zjednodušenie, ako rýchlo vybrať práve tie akcie, ktoré ich spĺňa-jú. Táto možnosť sa v angličtine nazýva stock screening. Na verejne dostupných stránkach, ako napríklad www.google.com/finance, sú už zabudované funkcie základného výberu akcií. Okrem vopred definovaných kritérií, ako

Piotroski vo svojom modeli využíva tri skupiny ukazovateľov, ktoré nazýva signály finančnej výkonnosti. Tieto skupiny ukazovateľov sa dajú nazvať presnejšie:

V prvej skupine ukazovateľov sú sústredené ukazovatele ziskovej a peňažnej výkonnosti na úrovni podniku:

Ziskovosť: podnik, ktorý dokáže produko-vať zisk z bežnej činnosti, vytvára aj pozitívnu bázu na rast peňažného toku (cash flow). Je potrebné si však uvedomiť, že položka zisk môže obsahovať aj také súčasti, ktoré nemajú vplyv na rast cash flow (napr. opravné polož-ky, tvorba rezerv a iné). Týmito položkami je síce možné ovplyvniť výšku zisku, ale nie výšku cash flow. Súčasná výška zisku by mala byť kladná (podnik získava 1 bod) a zároveň rastúca oproti predchádzajúcemu obdobiu (1 bod).

Prevádzkový cash flow: tvorba zisku v podniku je základom tvorby cash flow. Cash flow hovorí o tom, ako úspešne dokáže pod-nik transformovať zisk na peňažné prostriedky. Hovorí o tom, ako manažéri podniku zvládajú „dirigovať“ položky čistého pracovného kapi-tálu. Tendencia rastúceho cash flow pre podnik získava 1 bod. (Je správne, že Piotroski použí-va prevádzkové cash flow, keďže celkové cash flow informuje aj o tom, ako vlastníci obnovujú výrobné kapacity podniku. Tento ukazovateľ môže mať totiž klesajúcu tendenciu, ak vlast-níci investujú do rozšírenia či obmeny jestvujú-cich kapacít, čo je zas predpokladom budúcich ziskov, respektíve ako splácajú úvery.)

Rentabilita aktív: informuje o tom, ako podnik dokáže využívať svoj majetok, koľko peňažných jednotiek zisku vyprodukuje jed-notka aktív vyjadrená hodnotovo. Tento uka-zovateľ by sa mal hodnotiť skôr z dlhodobého

hľadiska, keďže podnik v prípade investovania do majetku nemusí zákonite v ďalšom roku do-siahnuť primeraný nárast zisku. Piotroski „od-meňuje“ ROA rastúce oproti predchádzajúcemu obdobiu 1 bodom. Takéto hodnotenie môže viesť podniky k podceneniu obnovy majetku, len aby dosiahli pozitívne hodnotenie.

Do druhej skupiny ukazovateľov patria uka-zovatele kapitálovej štruktúry podniku ako predpoklad schopnosti plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zaťaženia podniku záväzkami:

Finančná páka vypovedá o štruktúre zdrojov podniku. Piotroskeho zaujíma predo-všetkým zmena v úrovni dlhodobého dlhu. Takto konštruovaný ukazovateľ však zodpove-dá ukazovateľu dlhodobá zadlženosť podniku. Ak klesá, Piotroski tento stav hodnotí 1 bodom. Pravdepodobne vychádza z toho, že pokles dl-hodobých zdrojov pomáha tvoriť kladné ČPK,

Ukazovatele vybrané Piotroskim z pohľadu finančného analytika

škola investora

22 1/2012



a teda určitú základňu zdrojov relatívne rýchlo premeniteľných na peňažné prostriedky v prí-pade nedostatku peňažných prostriedkov.

Bežná likvidita podniku veľmi úzko súvi-sí s predchádzajúcim ukazovateľom. Vypočíta sa ako podiel krátkodobého majetku a krát-kodobých záväzkov. Ak bežná likvidita rastie, Piotroski tento stav hodnotí 1 bodom. Toto hodnotenie však v sebe skrýva aj zopár zádr-hov – môže ísť o podnik, ktorý má problémy s platobnou schopnosťou, jeho krátkodobé zá-väzky museli byť rekvalifikované na záväzky dlhodobého charakteru (a tým hodnota bežnej likvidity pri nezmenenom krátkodobom ma-jetku rastie).

Počet akcií v obehu hodnotí mieru mož-ného „rozriedenia“ ziskov, firma zvyšuje objem externého kapitálu, čo môže znamenať nebez-pečenstvo z hľadiska ich budúceho splácania. Ak počet podnikových akcií v obehu nie je vyšší ako v predchádzajúcom období, Piotroski hod-notí podnik 1 bodom.

Tretia skupina zahŕňa ukazovatele tzv. ope-račnej efektívnosti.

Hrubá marža, teda jej rast oproti predchá-dzajúcemu obdobiu, hovorí o zlepšenej vnút-ropodnikovej efektívnosti v rámci obchodnej a výrobnej činnosti podniku. Môže sa dosiah-nuť zvýšením objemu predaja v kusoch - vtedy dochádza k úsporám z rozsahu vďaka lepšiemu využitiu podnikových kapacít, resp. zvýšením predajných cien jednotlivých výkonov, čo sved-čí o dobrom podnikateľskom zámere podniku, ktorý je na trhu akceptovaný. Ak hrubá marža oproti predchádzajúcemu obdobiu rastie, Pi-otroski hodnotí podnik 1 bodom.

Obrat aktív vyjadruje, koľko peňažných jednotiek zisku dokáže priniesť objem aktív vyjadrený hodnotovo. Tento ukazovateľ však neberie do úvahy to, čo bolo už uvedené pri ukazovateli ROA. (Okrem toho, tieto dva uka-zovatele majú blízky vzťah - obrat aktív vyná-sobený rentabilitou tržieb rovná sa rentabilita aktív.) Jeho porovnávanie s predchádzajúcim

obdobím môže byť ovplyvnené výškou nových investícií do aktív, ktoré sa v nasledujúcom roku nemusia prejaviť ihneď ani v tržbách, ani v zisku, ale hodnotenie ukazovateľa bude nula. Takisto môže byť ovplyvnený odpreda-jom nadbytočných (doteraz nevyužívaných) aktív, ako aj faktom, že podnik do aktív ne-investuje, a pokiaľ toto neinvestovanie zna-menalo neobnovovanie výrobných kapacít podniku, z pohľadu Piotroskeho aj tak podnik „získa“ 1 bod, ale z dlhodobého hľadiska by to mohlo mať kritický dosah na budúcu výkon-nosť podniku.

Takto zostrojený model na účel, na ktorý je určený, má svoje výhody, no zároveň pri ob-jasnení jednotlivých ukazovateľov sa ukážu aj jeho nevýhody (najmä z hľadiska dlhodobého riadenia podniku) a vzájomná prepojenosť (až dubióznosť) jednotlivých ukazovateľov.

Elena MoravčíkováEkonomická univerzita v Bratislave

napríklad trhová kapitalizácia, ukazovateľ P/E, dividendová výnosnosť a ročná zmena ceny akcie, si investor môže vybrať aj vlastné z po-núkaných oblastí. Tieto oblasti zahŕňajú ce-nové ukazovatele, ukazovatele rastu, maržové ukazovatele, výnosnosť spoločnosti, finančné ukazovatele a pod. Investor si nielen, že vy-berá kritériá, ale volí si aj hodnoty, ktoré sú pre neho prioritné.

Funkcionalita systému spočíva v tom, že na základe vopred definovaných kritérií sa investorovi zobrazí vzorka akcií, ktoré tieto kritériá spĺňajú. Pokiaľ sú kritériá definované

príliš široko, je odpoveď screeningu taká, že zobrazuje veľké množstvo spoločností, ktoré danej podmienke vyhovujú. Čím väčší počet kritérií si investor vyberie a zároveň si zvo-lí preferované hodnoty týchto kritérií, tým viac sa mu výber zúži. Výhoda screeningu je aj v tom, že je možné si vybrané spoločnosti zoradiť podľa najviac preferovaného kritéria. Potom by mala nasledovať selekcia mini-malizujúca počet spoločností, do ktorých je možné investovať, pretože objem kapitálu je obmedzený.

Výskum výberu akciíVýskum v oblasti investovania dospel k jedno-duchým formám výberu akcií, do ktorých by sa malo investovať. Medzi známe patrí napríklad investičná stratégia Dogs of the Dow. Táto technika výberu preferuje iba jedno jediné kritérium, a navyše z relatívne malej vzorky tridsiatich spoločností. Tým kritériom je di-videndová výnosnosť. V skutočnosti sa však vyberá z veľkých spoločností, a tak ďalším ne-priamym kritériom je aj trhová kapitalizácia.

Výskum v oblasti výberu akcií uprednostňu-je vziať do úvahy viacero kritérií. Piotroskeho model pracuje s deviatimi ukazovateľmi spo-ločností. Celý postup výberu akcií na základe tohto modelu je v podstate veľmi jednoduchý. Pokiaľ konkrétna spoločnosť splní stanovenú podmienku, dostane 1 bod, pokiaľ nie, tak 0 bodov. Celkový počet môže dosiahnuť maxi-málne 9 bodov. Dosiahnutím maximálneho počtu bodov sa stáva adeptom na investova-nie. Piotroskeho kritériá sú nasledujúce:

1. Čistý zisk – je ocenený pozitívny čistý zisk za predchádzajúci rok

2. Prevádzkový cash flow – je vhodný pre odhad budúcich ziskov, pozitívny prevádz-kový cash flow by mal byť pre investora za-ujímavý

3. Obrat aktív (ROA) – je mierou profitabi-lity, vyššia hodnota obratu aktív za posledný rok oproti predchádzajúcemu roku je ocenená Piotroskim

4. Kvalita ziskov – tento ukazovateľ sa snaží o odhalenie účtovných trikov, dôležité je, aby operatívny cash flow za posledný rok prekračoval čistý zisk

5. Dlhodobý dlh verzus aktíva – sleduje, či je dlhodobý dlh rastúci alebo klesajúci, ak je nová hodnota dlhodobého dlhu k aktívam nižšia ako v predchádzajúcom roku, je to pozi-tívny signál (v prípade nulového dlhodobého dlhu sa skúma, či rastie hodnota aktív)

6. Bežná likvidita – meria rast pracovného kapitálu, dôležitý je rast hodnoty bežnej likvi-dity v porovnaní s predchádzajúcim rokom

7. Počet akcií v obehu – meria možnosť riedenia ziskov na akciu, pokiaľ počet akcií v porovnaní s predchádzajúcim rokom nie je

vyšší, nespôsobuje pokles ziskov na akciu pri rovnakej úrovni zisku

8. Hrubá marža – by mala vyjadrovať kon-kurenčnú výhodu, rast hrubej marže na me-dziročnej báze by mal byť vhodným signálom pre investorov

9. Obrat aktív – funguje ako miera pro-duktivity, v prípade, že percentuálny nárast tržieb je vyšší ako percentuálny nárast aktív, by to mala byť podľa Piotroskeho pozitívna informácia.

Miroslav KmeťkoEkonomická univerzita v Bratislave

Na základe vopred definovaných kritérií systém zobrazí vzorku akcií.

„

foto

: Reu

ters

231/2012




Duálny listing na bratislavskej burze realitouPo prepojení dvoch depozitárov sa otvárajú nové investičné príležitosti

Možnosti bratislavskej burzy sa rozšíria o niektoré investičné

príležitosti v podobe ponuky cenných papierov obchodovaných na pražskej burze. Sprístupnenie cezhraničného vyrovnania obchodov môže štátu uľahčiť rozhodovanie o privatizácii cez burzu.

Burza cenných papierov v Bratislave koncom minulého roka ukončila pro-jekt, na základe ktorého sa umožnil duálny listing. Ide o možnosť obchodo-vania s cennými papiermi, ktoré sú re-gistrované v inom zúčtovacom centre, než je slovenský Centrálny depozitár cenných papierov. „Vytvorili sme tech-nické prepojenie, ktoré nám umožní vyrovnať obchody s cennými papiermi registrovanými v českom centrálnom depozitári. Takto sa bude dať s jednou emisiou obchodovať na dvoch trhoch,“ vysvetľuje podstatu duálneho listingu Mária Hurajová, generálna riaditeľka Burzy cenných papierov v Bratislave (BCPB).

Duálny listing rozšíri ponuku na-šej burzy o zahraničné cenné papiere. Nielenže sa tým spestrí ponuka pre investorov, ale núka sa tak možnosť pre slovenské firmy emitovať svoje cenné papiere na väčšom trhu, pričom o túto investičnú príležitosť neukrátia slovenských investorov. „Dôvod, prečo sme mali záujem o vytvorenie pod-mienok pre duálny listing, bol úmy-sel vlády predať podiely vo vybraných spoločnostiach, ktoré ostali v rukách štátu. V prípade, že by k takémuto rozhodnutiu došlo, chceli sme zabez-pečiť, aby do procesu predaja bola zapojená aj naša burza aspoň formou duálneho listingu,“ pokračuje M. Hu-rajová. Ak má byť totiž takáto emisia úspešne umiestnená, treba osloviť široký okruh investorov, čo v prípade bratislavskej burzy nie je v súčasnosti reálne. „Problém slovenského kapitá-lového trhu je aj jeho zacyklenosť.

Kým nie sú na trhu dostatočne veľké emisie, nie je ani dostatočná aktivita v obchodovaní, ani dostatočná likvi-dita. A nové emisie ťažko prídu, kým má trh nízku likviditu. V porovnaní so zahraničnými burzami nie sme dosť atraktívni,“ vysvetľuje, prečo by du-álny listing v prípade predaja podielov v rukách štátu mohol byť krokom zo začarovaného kruhu. Emisia cenných papierov na malej burze má nevýhody tak pre investorov, ako aj pre emitenta.

Emitent by získal menej kapitálu a in-vestori by sa museli vyrovnať s horšou likviditou. Duálny listing odstraňuje obe tieto nevýhody.

Ďalšou motiváciou bola aj sna-ha rozšíriť ponuku cenných papierov o emisie z iných trhov. V súčasnosti je to tak, že keď chce slovenský investor kúpiť napríklad akciu ČEZ, musí pria-mo či sprostredkovanie využiť služby člena pražskej burzy. Ak by bol ČEZ obchodovaný aj na bratislavskej bur-ze, investorovi bude stačiť zájsť za členom našej burzy. Duálny listing je vlastne benefit pre členov burzy, ktorí sa dopracujú k viacerým emisiám, ale-bo pre konkrétneho emitenta, lebo má investorov z dvoch trhov.

Rozšírenie investičných príležitos-tí pre členov BCPB o niektoré české tituly je iba úvodnou fázou. „Emisie z českého trhu sú našim investorom najbližšie. Jednotlivé spoločnosti po-znajú aj historicky, nie je tam jazyko-vá bariéra, teda sa bez problémov dajú prečítať správy i analýzy,“ zdôvodňuje M. Hurajová a hovorí, že ďalším trhom by mal byť poľský. Ak by sa slovenské spoločnosti rozhodli ísť na burzu, tak varšavská burza je pre nich tiež atrak-tívna. Dokazuje to príklad spoločnosti Asseco. „Keby sme v tom čase mali možnosť duálneho listingu, Asseco mohlo svoje akcie emitovať vo Varša-ve i v Bratislave. Duálnym listingom by sme zamedzili odlevu pár odvážlivcov, ktorí chceli robiť IPO. Naša burza tak nemusela prichádzať o emisie.“

„Tretím krokom v poradí by malo byť univerzálne napojenie na niekto-ré medzinárodné zúčtovacie centrum, prostredníctvom ktorého sa dostaneme k vyrovnaniu všetkých emisií,“ hovorí o zamýšľanom postupe.

Ponuka duálneho listinguNie všetky emisie, ktoré sa obchodujú na pražskej burze, budú automaticky v ponuke bratislavskej burzy. „Niekto-ré emisie sú na pražskej burze (BCPP) umiestnené formou cez duálneho lis-tingu, napríklad Die Erste. Niektoré sú registrované v iných centrálnych depozitároch, kam ešte prístup ne-máme. Dôležité je, aby emitenti mali

Centrálny depozitárKaždá emisia cenných papierov musí byť niekde re-gistrovaná. Tým registračným miestom je centrálny depozitár. Aby mohla burza obchod vyrovnať (zazna-menať zmenu vlastníctva), potrebuje mať na depozi-tára vytvorené napojenie. Preto nie je dôležité, kde sa akcia obchoduje, ale to, kde je registrovaná. Ak na-pojenie na depozitára nemá, môže ešte využiť služby niektorých medzinárodných zúčtovacích centier, ktoré umožnia vyrovnať obchod v ktoromkoľvek centrálnom depozitári.

Dôležité je, aby emitenti mali záujem o to, aby sa s ich akciami obchodovalo aj na Slovensku.

„

[aktuálne]

24 1/2012



záujem o to, aby sa s ich akciami ob-chodovalo aj na Slovensku,“ spresňu-je M. Hurajová. Pražská burza začala s duálnym listingom už v roku 2005. V súčasnosti sa na nej dajú kúpiť cez duálny listing akcie Orco, Erste Bank a CME, pričom objem obchodov s nimi nie je zanedbateľný. Na BCPP sa zob-choduje takmer 50 % objemu obcho-dov Orco, vyše 20 % Erste Bank a 30 % CME. Duálny listing tak zvýšil likviditu každého titulu.

Vplyv menového kurzuZ dôvodu rozšírenia počtu cenných papierov o duálny listing sa upraví aj obchodovací čas na bratislavskej burze. Kým u nás sa obchodovalo do 14. hodi-ny, v Prahe sa obchoduje do 16.20 hod. „Je to jeden z predpokladov priblíženia sa k pražskému trhu,“ hovorí o zmenách M. Hurajová. Prispôsobenie sa české-mu trhu umožní viac využívať výhody duálneho listingu. „Jednou z výhod je obchodovanie jedného cenného papie-ra v dvoch menách. Táto skutočnosť sa môže využiť pre arbitrážne obchodo-vanie.“

Medzikrok k fúzii?V Japonsku sa koncom minulého roku spojili burzy v Tokiu a Osake a fúziou vytvorili druhú najväčšiu burzu na sve-te. Spájanie búrz nie je pritom ničím výnimočným. Je duálny listing akousi náhradou za fúziu? „Duálny listing fú-ziu nahrádza len minimálne. Ideálne je, ak k fúzii búrz dôjde prirodzeným spôsobom, čím sa zväčší investičný priestor. Fúzia má logiku vtedy, ak burzy zdieľajú jednu obchodnú plat-formu. Teda z dvoch množín členov búrz by sa stala jedna množina s rov-nakým prístupom, v rovnakom čase

a k rovnakým emisiám. Vtedy by bol takýto trh s ohľadom na veľkosť a ná-klady zaujímavejší tak pre emitentov, ako aj pre investorov,“ pokračuje M. Hurajová.

Konečným cieľom BCPB je podľa M. Hurajovej napojenie na jedno z medzi-národných zúčtovacích centier ako Eu-roclear či Clearstream. „V tomto čase je to pre nás drahé riešenie, chceme ísť na to postupne, aby to trh vedel vrá-tiť v podobe aktivít.“ V prípade, že by burza mala prístup do medzinárodného zúčtovacieho centra, cez ktoré by mala sprostredkovaný prístup do všetkých centrálnych depozitárov na relevant-ných kapitálových trhoch, mohla by vybrať pre svojich členov zaujímavé tituly. „Keďže takéto prepojenie nemá-

me, snažíme sa ako východisko z núdze urobiť aspoň bilaterálne prepojenie. V každom prípade by nášmu kapitálo-vému trhu prospela vyššia forma integ-rácie, čo je však podmienené predajom podielu FNM SR, ktorý má na burze, strategickému investorovi.“

Počet emisiíSnahou bratislavskej burzy je síce pri-niesť čo najviac duálnych listingov, no v súčasnosti je najdôležitejší rozbeh. „Veď len teraz sme z technologickej stránky ukončili celý projekt, sme zvedaví na reakcie trhu. Začíname postupne, krok za krokom. Koniec koncov, nejde o počet titulov, ale o zá-ujem o ne. Dôležité je, aby sa s nimi obchodovalo,“ upozorňuje M. Hurajo-vá. BCPB pritom nedostatkom titulov netrpí. Nejde však o emisie, ktoré by vzbudzovali záujem investorov. Poč-tom síce môže súperiť so svetovými burzami, no vo väčšine prípadov ide iba o pozostatok kupónovej privati-zácie. „To nie sú emitenti, ktorí by na trh šli dobrovoľne, a nie sú ani atrak-tívni pre investorov.“ Privatizácia v minulosti znamenala predaj pod-niku konkrétnemu záujemcovi, burza sa obchádzala. „Aby bol predaj cez kapitálový trh úspešný, musí byť do toho zapojená veľká burza. Cez duálny listing by sme tak vedeli akcie ponúk-nuť aj slovenským investorom. Potešili sme sa, keď Fond národného majetku oznámil, že by sa ich podiel v Slovak Telecome mohol predávať cez bur-zu. Preto vytvorenie podmienok pre duálny listing bolo pre nás minulý rok prioritou číslo jeden,“ zdôrazňuje M. Hurajová.

Pavel Škriniar

Duálny listingDuálny listing je možnosť na domácej burze kúpiť/predať cenný papier, ktorý je registrovaný na inej burze. Predpokladom duálneho listingu je prepoje-nie centrálnych depozitárov. Iba tak burza dokáže vy-sporiadať zmenu majiteľa cenných papierov. Duálne obchodovanie je možné iba s cennými papiermi tých emitentov, ktorí o to prejavili záujem. Netýka sa teda všetkých titulov partnerskej burzy. Duálny listing je jednosmerný, to znamená, že členovia pražskej burzy nebudú môcť cez svoju burzu obchodovať so sloven-skými akciami. Tento spôsob rozšírenia ponuky má ekonomický význam v princípe iba pre menšiu burzu, no zároveň zvyšuje likviditu daného titulu. Obchodo-vanie jednej emisie na dvoch trhoch musí mať logiku. Pre nejaký typ emisie môže byť vhodný pražský trh, resp. českí investori. Pre inú emisiu je zase vhodnejší poľský trh. Záleží na tom, z akého prostredia sa oča-kávajú investori.

Nielenže sa spestrí ponuka pre investorov, ale núka sa tak možnosť pre slovenské firmy emitovať svoje cenné papiere na väčšom trhu.

„

Predplatiť si časopis Investor je teraz naozaj jednoduché!Polročné predplatné si môžete objednať zaslaním jednej SMS

Pošlite SMS na číslo 8877

Ako sa chráni�pred krízou


ro�ník XI I .

cena 3 ,20 €

október 2011

12 24

Usporte si budúcnos�

ro�ník XI I .

cena 3 ,20 €

november 2011

14 18


ročník X I I .

cena 3 ,20 €

december 2011

10 22


Za čo na dôchodok?

6.12.2011 14:02:14

Časopis Investor je mesačník. Cena odpovednej SMS je 19 € s DPH, v cene je zahrnuté dodanie šiestich vydaní. Viac info na 02/48 238 238 alebo na www.hnonline.sk/predplatneSMS službu telefonicky zabezpečuje A SMS cez platobný nástroj myPAY.

SMS pošlite v tvare: INV (medzera) meno, priezvisko, ulica, mesto, PSČ

Iba za 1 SMS!

SMSpredpl_0501_INV_185x85.indd 1 5.1.2012 14:52:15

251/2012


Stratégie investovania suverénnych fondovUchovávať hodnotu, či presadzovať záujem

V období pred rokmi 2008 – 2009 v krajinách s formujúcim sa trhom

vznikali, ale najmä aktívne fungovali suverénne investičné fondy. Sú to inštitúcie vytvorené vládami kvôli sterilizácii prebytočného prílevu príjmov z exportu. Ako základný spôsob riešenia problému prebytku finančných prostriedkov vidia ich investovanie najmä do zahraničných aktív.

Suverénne investičné fondy nie sú novým javom vo svetovom finančnom systéme. Niektoré fondy majú už dlhú históriu – Kuvajt 1953, Abu Dhabi 1976, Temasek 1974. V po-sledných rokoch stabilné globálne nerovno-váhy a vysoké ceny ropy priviedli k rýchlemu rastu zahraničných aktivít suverénnych fon-dov blahobytu. Najväčšie suverénne fondy majú krajiny exportujúce ropu, zemný plyn a iné suroviny. Za nimi nasledujú krajiny, ktoré majú prebytok obchodnej bilancie ako výsledok vývozu iných tovarov a služieb. Menové inštitúcie týchto krajín akumulovali značné rezervy v dôsledku pozitívneho sta-vu platobnej bilancie. Pretože objem rezerv značne prevyšuje objemy potrebné pre me-novú politiku, mnohé krajiny vytvárajú suve-rénne fondy kvôli diverzifikácii investovania devízových rezerv.

Veľkosť niektorých suverénnych fondov v krajinách so vznikajúcim trhom a ich inves-

tovanie do zahraničných aktív sú podmienené „úzkym“ alebo „malým“ finančným a kapitálo-vým trhom tej-ktorej krajiny. Domáci kapitálo-vý a finančný trh im neumožňuje absorbovať prebytok bežného účtu platobnej bilancie bez toho, aby absorpcia vyvolala negatívne inflačné efekty. Krajiny s rozvinutou trhovou ekonomikou vytvárajú suverénne fondy kvôli tomu, aby stabilizovali dôchodkový systém. Treba poznamenať, že úlohu suverénnych fon-dov na medzinárodných finančných trhoch nie je potrebné preceňovať, lebo objem nimi spra-vovaných aktív nedosahuje veľkosť tradičných finančných inštitútov, ktorými sú komerčné dôchodkové fondy, komerčné podielové fondy, komerčné banky, investičné banky, poisťovne a zaisťovne.

Suverénne fondy využívajú široké spektrum investičných stratégií. Bez ohľadu na to, že investičná stratégia každého z fondov je uni-kátna, fondy sa dajú rozdeliť na tri základné kategórie: 1. konzervatívne pasívne portfóliové (conser-vative, pasive); 2. portfóliové fondy zamerané na získanie výnosu (yield seeking, pasive); 3. strategické (strategic and other).

Tri typy stratégiíPrvá skupina fondov sú konzervatívni portfóli-oví investori. Veľkú časť finančných prostried-kov umiestňujú na hotovostné termínované vklady, na účty v bankách, ale aj do finanč-ných nástrojov finančného a kapitálového trhu s pevnými výnosmi, ako sú napríklad po-kladničné poukážky, komerčné cenné papiere (zmenky) a dlhopisy. Medzi tieto fondy patria

Menová agentúra Saudskej Arábie, Rezervný fond Ruskej federácie, Fond národného bla-hobytu Ruskej federácie.

Druhá skupina fondov sú portfólioví in-vestori zameraní na získavanie príjmov. Táto skupina fondov riadi diverzifikovanejšie portfólio cenných papierov a aktív s väčšími očakávanými výnosmi sprevádzanými väčšou

TABUĽKA 1: Štruktúra aktív suverénnych fondov s rôznymi investičnými stratégiami v %

Konzervatívne Vyhľadávajúce výnos Strategické a iné

Nehnuteľnosti a iné 0 0 0 – 5 Akcie súkromných firiem 0 – 25 10 – 20 10Akcie súkromných firiem 50 – 70 5 – 10 50 – 60Cenné papiere s fixným výnosom 20 – 30 50 – 60 30 – 35Hotovosť - termínované vklady 10 – 20 0 Saudian Arabian Monetary

Authority, Russian Reserve Fund and National Wel fare Fund, Kuwait Investment Authority - General Reserve Fund

Abu-Dhabi Investment Autho-rity; Kuwait Investment Autho-rity - Future Generation Fund; Norway Governmet Pension Fund - Global; Government of Singapore Investment Corpo-ration

Quatar Investment Authority; Isthimar; Temasek Holdings; Mubadala

[analýza]

foto

: Reu

ters

26 1/2012



mierou rizika v porovnaní s konzervatívnymi pasívnymi fondmi. Väčšia časť aktív je umiest-nená v akciách podnikov, ktoré sú registrova-né na najväčších burzách, a zvyšné finančné prostriedky sú rozdelené medzi viac diverzifi-kované a menej rizikové cenné papiere. Tieto fondy istú časť cenných papierov investujú do hedgeových fondov, ktoré sa zaoberajú vysoko rizikovými investíciami s veľmi vyso-kým výnosom. Do tejto skupiny fondov pat-

ria najväčšie suverénne fondy – Investičná agentúra Abu Dhabi, ale aj vládny Investičný dôchodkový fond Nórska.

Tretia skupina fondov sú strategickí in-vestori. Ide o oveľa menšiu skupinu ako pred-chádzajúce dve skupiny suverénnych fondov. Investičná stratégia priamych (strategických) investorov je zameraná na kúpu veľkých (kon-trolných) balíkov akcií firiem a na aktívnu účasť v riadení týchto firiem. Fondy zamera-

né na strategické investovanie sú zamerané na presadzovanie záujmov tej-ktorej krajiny prostredníctvom investovania do národných podnikových aktív. Príkladom toho je firma Sovereign Wealth Enterprise, ktorá je kontro-lovaná fondom Dubai World, ale napríklad aj developerská firma Mubadala.

Vladimír BačišinPaneurópska vysoká škola

Hoci finančné trh klesli a ceny ropy stag-nujú, krajiny celého sveta majú záujem o vytvorenie štátnych investičných fondov (Sovereign Whealth Fund – SWF). V tomto roku sa očakáva vytvorenie siedmich inves-tičných fondov typu SWF.

Napríklad v Číne Štátna rada Čínskej ľu-dovej republiky posudzuje projekt fondu, ktorý bude orientovaný na domáce firmy. Jeho štartovací kapitál by mal byť 7,3 mld. dolárov. Mal by byť pod kontrolou štátu a mal by združiť niekoľko podnikov. Rozdiel medzi China Invetsment Corporation (CIC) a novým fondom je v tom, že nový fond sa sústreďuje na vnútorný kapitálový trh.

Saudská Arábia, ktorá je jedným z naj-väčších hráčov na globálnom trhu kapitálu, zverejnila plány spojené s vytvorením fondu Hassana Investment Company. Podľa miest-nej tlačovej agentúry tento fond bude riadiť finančné aktíva určené na sociálne zabezpe-čenie a bude investovať do širokého okruhu medzinárodných aktív.

Sanabil al-Saudia je ďalší projekt zame-raný na investovanie štátnych finančných aktív Saudskej Arábie. Suverénny fond so štartovacím kapitálom 5,3 mld. dolárov zač-ne vkladať peniaze za pomoci externých

konzultantov. Bude ním napríklad portfó-liový manažér štátneho investičného fondu Public Investment Fund s právom investo-vať do širokého spektra medzinárodných finančných aktív

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vy-hlásil, že krajina vytvára Strategický inves-tičný fond (Fonds strategique investment) už v novembri predminulého roku. Vznikol až v minulom roku, keď v marci vymenova-li riaditeľov. Štartovací kapitál fondu je 20 mld. eur. Bude investovať do strategických francúzskych firiem, ktoré pociťujú ekono-mické problémy. Okrem toho SWF je pripra-vený investovať do špeciálnych sociálnych projektov.

Brazília je tiež pripravená vytvoriť svoj SWF, ktorý sa bude volať Fundo soberano do Brasil. Fond sa bude zaoberať akumu-láciou finančných prostriedkov v zahra-ničnej mene a predajom štátnych obligá-cií. Jeho hlavným cieľom bude pomáhať ekonomickému rozvoju krajiny. Prostried-ky fondu sa budú využívať na to, aby sa domácim spoločnostiam pomáhalo pri prieniku na globálne trhy, aby to ochrá-nilo brazílsku ekonomiku od budúcich fi-nančných kríz. Na rozdiel od iných fondov

tohto typu sa tento sústredí na kúpu dl-hopisov, a nie akcií.

Veľká Británia len nedávno oznámila, že vytvára Strategic Investment Fund s kapitá-lom približne 1 mld. USD, ktorý bude vkladať najmä do miestnych technologických firiem. Hlavnou myšlienkou, pre ktorú vznikol fond vo Veľkej Británii, je ochrana britských tech-nológií v čase finančnej krízy.

Na ropu bohatý štát Terengganu, ktorý je súčasťou Malajzijskej federácie, plánuje vytvorenie suverénneho fondu Terengganu Investment Authority s kapitalizáciou 4,1 mld. USD. Zatiaľ však riešia problematiku efektívneho riadenia fondu. Časť peňazí si chce fond požičať.

Sumarizujúc sa dá povedať, že suverénne fondy sa stávajú populárnym nástrojom vlád rôznych krajín v boji proti globálnej ekono-mickej kríze. Všetky vždy vystupujú v úlohe poisťovateľa poslednej inštancie. Súčasná kríza len potvrdila ich postavenie.

Čo sa týka krátkodobej perspektívy, pe-niaze týchto fondov sa pri pokračujúcich deficitoch verejných financií dajú minúť re-latívne rýchlo. V perspektíve je ich hlavným cieľom akumulácia bohatstva pre budúce generácie, ale aj na horšie časy.

Suverénne fondy používajú štáty na boj proti kríze

INZERCIA B2B01489

271/2012



Život na dlh je zlý, ale chceme hoSprávanie Slovákov si protirečí s ich vyjadreniami v prieskumoch

Finančné produkty majú svoje obdobia, keď sa záujem o ne zvyšuje. Spotrebiteľské úvery

sa do centra pozornosti dostávajú v novembri a decembri. Aspoň tak to platí v posledných dvoch rokoch.

V predvianočnom období tomu banky pri-spôsobujú aj kampane. Odpúšťajú zaplate-nie jednej splátky, zadlženie umožnia bez zaplatenia poplatku, pre všetkých nových dlžníkov ponúkajú jednotnú úrokovú sadzbu, pribaľujú ďalšie bankové produkty za zvý-hodnených podmienok či priamo hotovosť. Odolať pokušeniu mať niečo dnes namiesto zajtrajška je tak čoraz náročnejšie. Pritom podľa prieskumov sú Slováci proti zadlžo-vaniu sa kvôli nákupom darčekov. Napríklad z prieskumu Deloitte vyplynulo, že Slováci chceli darčeky na uplynulé Vianoce kupo-vať viac z úspor a menej na dlh. Vývoj ob-jemu úverov s predstavami akosi nesedí. Pravdepodobne tak ľudia na odpovede do dotazníka pri pohľade na vytúžený darček zabúdajú. Medziročné porovnanie ukazuje, že v posledných mesiacoch sa objem úverov zvýšil takmer o 5 %. Mesačný objem nových úverov sa pohybuje medzi 20 a 30 mil. eur, v posledných mesiacoch roka sa prehupne do rozmedzia medzi 30 a 40 mil. eur. V zá-vere minulého roka urobila spoločnosť GfK prieskum pre MasterCard, z ktorého vyplynu-lo, že dve tretiny opýtaných očakávajú, že ich finančná situácia bude v tomto roku rovnaká alebo lepšia. S takýmito vyhliadkami sa do úveru ide predsa len ľahšie.

Dôvody zadlžovania sa súvisia so život-nými potrebami. Podľa prieskumu Provident Financial peniaze z úveru používajú Slováci najčastejšie na bývanie, menej na kúpu do-

TABUĽKA 1: Porovnanie základných poplatkov pri spotrebiteľských úveroch bánk

ČSOB mBank OTP Banka Poštová banka Prima banka Privatbankapodanie žiadosti 0,00 € 0,00 € 0,00 € 0,00 € - -poskytnutie úveru 2 % (35 - 200 eur) 0,00 € 0,00 € 0 - 4 % 0,7 - 2 % -spracovateľský poplatok - 0,00 € 1 - 2 % (min. 33 eur) 0,00 € - od 0,5 % (min. 165 eur)vedenie úverového účtu 2 eurá 0,00 € 2,20 eura 0 - 3,00 eur 1,99 - 2,99 eura 1 euro

Slovenská sporiteľňa Tatra banka UniCredit Bank Volksbank Slovensko VÚB banka podanie žiadosti 0,00 € - - - - poskytnutie úveru 0,00 € - 0,9 - 2 % (30 - 200 eur) 2 % (min. 35 eur) 2 % (min. 33 eur) spracovateľský poplatok 39 - 239 eur 1 - 2 % - - - vedenie úverového účtu 2,99 eura - 2 - 3,30 eura 2,20 eura 2,50 eura

(Zdroj: NBS)

janu

ár

mar

ec máj júl

sept

embe

rno

vem

ber

janu

árm

arec máj júl

sept

embe

rno

vem

ber

janu

árm

arec máj júl

sept

embe

rno

vem

ber

14 %

13 %

12 %

11 %

10 %

9 %

8 %

GRAF 1: Podiel zlyhaných spotrebiteľských úverov

2009

01/1

002

/10

03/1

004

/10

05/1

006

/10

07/1

008

/10

09/1

010

/10

11/1

012

/10

01/1

102

/11

03/1

104

/11

05/1

106

/11

07/1

108

/11

09/1

110

/11

11/1

1

18,00

16,00

14,00

12,00

10,00

8,00

6,00

GRAF 2: Vývoj úrokových sadzieb spotrebiteľských úverov (Zdroj: NBS)

2010 2011

fix do 1 roka fix 1 - 5 rokov fix nad 5 rokov RPMN

(Zdroj: NBS)

[aktuálne]

foto

: Dre

amst

ime

B A N K O V N Í C T V O A P O I S Ť O V N Í C T V O

28 1/2012


GRAF 3: Vývoj objemu spotrebiteľských úverov

januá

r

febr

uár

mar

ec

apríl máj jún júl

augu

st

sept

embe

r

októ

ber

nove

mbe

r

dece

mbe

r

januá

r

febr

uár

mar

ec


augu

st

sept

embe

r

októ

ber

nove

mbe

r

dece

mbe

r

januá

r

febr

uár

mar

ec


augu

st

sept

embe

r

októ

ber

nove

mbe

r

2 500

2 000

1 500

1 000

500

zlyhané spotrebiteľské úvery spotrebiteľské úvery

mil.e

ur

TABUĽKA 2: Spotrebiteľské úvery v bankáchČSOB Bezúčelový spotrebný úver, Spotrebný úver na bývanie, Spotrebný úver na automBank mPôžička PlusOTP Banka otp Ideal, otp Rýchly spotrebný úver, Spotrebný úver zabezpečený finančným majetkom, otp Ručiteľský spotrebný úver, otp Auto úver, otp Študentský úverPoštová banka lepšia splátka, pôžička na bývanie, dostupná pôžička, šikovná rezerva, Prima banka optim pôžička, optim úver na bývanieSlovenská sporiteľňa Spotrebný úver na Čokoľvek, Spotrebný úver na Čokoľvek pre vysokoľkolákovTatra banka Bezúčelový úver Classic, Bezúčelový úver GarantUniCredit Bank Bezúčelový, Špeciálne spotrebné úvery, Plynoúver, Spotrebný úver pre mladomanželov, Študentské úveryVolksbank Slovensko Bezúčelový spotrebný úver, Autoúver, Úver pre vysokoškolákovVÚB banka flexipôžička na čokoľvek, flexipôžička s finančným ručením, flexipôžička pre študentov, flexipôžička na auto, flexipôžička na výmenu okien, flexipôžička pre mladomanželov

pravného prostriedku a nezabúdajú ani na vzdelanie. Sčasti to potvrdzuje aj prieskum Poštovej banky zisťujúci dôvody zadlženia sa. Ten ukázal, že najčastejšie (55 %) si jej klienti berú pôžičku na modernizáciu bývania. Dru-hou najčastejšou príčinou je splatenie iných dlhov (12 %), nasleduje kúpa auta (7,5 %) a až na štvrtom mieste je kúpa darčekov (4,5 %). Podľa ČSOB je to tak aj preto, lebo na kúpu darčekov sa používa skôr kreditná karta. Jej použitie sa dá zdôvodniť tým, že úverový rámec karty plne kryje plánovanú sumu na darčeky, ktorá sa v minulom roku pohybovala podľa prieskumu Home Credit v intervale 300 až 500 eur. Celkovo mali byť podľa priesku-mov minuloročné Vianoce štedrejšie než tie predošlé. To, či respondenti skutočne minuli toľko, koľko plánovali, sa už nezisťuje. Isté

je, že respondentom sa ich plány pokúšali naštrbiť akcie a zľavy obchodníkov.

Ak už úver skutočne trebaVoľba života na dlh by nemala byť bezhlavá. Najpohodlnejšie je zveriť sa do rúk tomu, kto nevyžaduje potvrdenia o príjme. Za pohodlie sa však draho platí. Jednoduché a administra-tívne nenáročné je využiť služby banky, kde má človek vedený bežný účet. V takom prípade sa môže stať, že odíde síce s úverom, no drah-ším, ako by mu ponúkla vedľa stojaca banka. Pre pokojnejší spánok je tak určite vhodnejšie popozerať si aspoň internetové stránky bánk, ktoré ponúkajú úverové kalkulačky, prípadne zavolať na call centrum banky, kde pracovník vie vypočítať parametre potrebné pri rozho-dovaní o voľbe poskytovateľa úveru.

Vytriezvenie a ratovanieMiera zlyhaných spotrebiteľských úverov je pod hranicou 10 %. História však ukazuje (graf), že v období po Vianociach sa mierne zvyšuje. Každý desiaty dlžník začne po urči-tom čase mať so splácaním problémy. Pre-cenenie vlastných možností môže doviesť do úverovej špirály, z ktorej niet návratu. Poslednou možnosťou ako splatiť dlh je síce vziať si nový dlh, no ten však bezpodmie-nečne musí mať nižšiu splátku. Ideálne takú, aby dlžníkovi ostala ešte rezerva na úspory. Pri konsolidačnom úvere netreba pozerať na preplatenosť, ale na to, že je to posledná možnosť, ako splatiť dlhy.

Pavel Škriniar

2009 2010 2011

(Zdroj: NBS)

(Zdroj: internet)

Metlife Amslico – poisťovňa roka 2011Spoločnosť Amslico poisťovňa – Alico, a. s. (ďa-lej aj „MetLife Amslico“), poisťovňa zameraná primárne na životné poistenie na Slovensku, sa stala Poisťovňou roka 2011.

Túto prestížnu výročnú cenu za mimoriadne podnikateľské úspechy udeľuje ekonomický týždenník Trend a cenu prevzal generálny riaditeľ MetLife Amslico a zároveň viceprezi-dent MetLife Zack R. Abounassar.

Poisťovňa pôsobí na slovenskom trhu od decembra 1995 a odvtedy ani raz nevykázala stratu a spoločnosť patrí dlhodobo medzi najziskovejšie poisťovne. MetLife Amslico získala toto prestížne ocenenie vďaka svojej

finančnej disciplíne, orientácii na dlhodobé ciele a finančnej istote prostredníctvom posky-tovaných poistných produktov. Finančná is-tota je od roku 1995 stálym krédom MetLife Amslico. Spoločnosť má ako prioritu dlhodobý vzťah ku klientom a kladie dôraz na kvalitný a profesionálny servis.

MetLife Amslico, poskytuje v súčasnosti finančné zabezpečenie viac ako 450 000 domácnostiam a jej produkty ponúka približne 3 500 finančných agentov, z toho 500 viaza-ných finančných agentov. Od apríla tohto roku v jej nových priestoroch pracuje viac ako 200 zamestnancov z troch spoločností (MetLife

Amslico, dcérska správcovská spoločnosť a dcér-ska servisná spoločnosť) a centrála v hlavnom meste Slovenskej republiky slúži ako subregion-álne centrum štyroch krajín - Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Ukrajiny.

MetLife Inc. je globálnym lídrom v posky-tovaní poistenia, dôchodkového zabezpečenia a poistných produktov pre zamestnancov. Svo-je služby poskytuje 90 miliónom klientov vo viac ako 50 krajinách sveta.

INZERCIA B2B01494

B A N K O V N Í C T V O A P O I S Ť O V N Í C T V O

291/2012


Moderný a inšpiratívny aj pre iné krajinyPrincípy a fungovanie švajčiarskeho dôchodkového systému

vinnosť vzniká u osôb starších ako 17 rokov a zaniká v 64 u žien a 65 u mužov. Zamestnanec, ktorého výška ročného príjmu nepresahuje 2 300 CHF (1 920 eur), odvod platí dobrovoľne. Odvody odvádza zamestnávateľ zo mzdy za-mestnanca pred zdanením.

Odvod je rozdelený medzi zamest-nanca a zamestnávateľa. Podľa úda-jov SWA Zürich k začiatku tohto roka je výška odvodu spolu 10,3 %, z toho 5,15 % zamestnanec a 5,15 % zamest-návateľ. Živnostníci pritom odvádzajú od 5,223 % až po 9,7 % z hrubého príj-mu, minimálne 475 CHF.

Výsledná penzia, ktorú získavajú dô-chodcovia z prvého piliera, je na pome-ry cien vo Švajčiarsku relatívne malá: 1 140 CHF až 2 280 CHF mesačne.

Systém prvého piliera je priebežný, a teda závisí od odvodov zamestnancov a živnostníkov. Je teda veľmi podobný prvému pilieru na Slovensku.

Druhý pilier: Podnikové penzijné fondyPodnikové penzijné fondy sú základom zamestnaneckých benefitov (Berufliche Vorsorge/Prévoyance Professionelle), a tie sú druhým švajčiarskym pilierom, ktorý bol predstavený v roku 1985. Cieľom zavedenia tohto piliera bolo umožniť dôchodcom získať vyššiu život-nú úroveň po vstupe do dôchodkového veku. Odvod je povinný pre zamestnan-cov s ročným príjmom nad 20 520 CHF a jeho výška je medzi 7 až 18 % z hrubé-ho príjmu v závislosti od výšky príjmu. Polovicu odvodu hradí podnik.

Systém druhého piliera je založený na systéme kumulácie kapitálu. Ten sa kumuluje vo fonde zriadenom podni-kom. Druhý pilier je podobný tomu slo-venskému. Ide o princípe kumulovania kapitálu, ale na inej filozofii zriaďova-teľa, ktorým sú zamestnávatelia.

Systém prvého a druhého a piliera je nastavený tak, aby spolu vyplácali dôchodok vo výške 60 % mzdy zamest-nanca.

Tretí pilier: Súkromné úspory na dôchodokJe to tzv. individuálny zamestnanecký penzijný pilier podporujúci súkromné

dôchodkové sporenie vďaka odlože-nému zdaneniu. Je nepovinný. Odvo-dy, ktorých výška je regulovaná, sú platené z hrubého príjmu. Zdaňované sú až v čase výplaty dôchodku, pričom kapitálové výnosy sú oslobodené od platenia daní.

Základom tohto piliera sú: a. blokované aktíva: bankové sporenie, investovanie do akciových portfólií a investičné životné poistenie. b. neobmedzené penzijné aktíva: in-vestície a úspory

Umožňuje jednotlivcom:Doplniť povinné krytie a presadzovať svoje vlastné ciele (napr. skorší odchod na dôchodok). Chrániť v prípade smr-ti a invalidity. Vytvárať úspory, ktoré možno použiť ako rezervy na majetku alebo na účely podnikania. Nepriamo splácať hypotekárny úver.

Dôchodok z tohto piliera má za úlo-hu doplniť príjem z prvého a druhého piliera a priniesť dôchodcovi vyšší život-ný štandard. Použitie výplaty dôchodku z tretieho piliera umožňuje úplné slo-bodné rozhodnutie sa zamestnanca.

Švajčiarsky dôchodkový systém je veľmi moderný a inšpiratívny aj pre iné krajiny. Tvorba prvého piliera je povin-ná; berie ohľad na príjmy osoby, ak sú nízke. Odvody nemajú strop v peňaž-nom vyjadrení. Druhý pilier je na rozdiel od Slovenska liberálnejší v poskytovaní služby riadenia zdrojov. Tretím pilierom sú akékoľvek úspory, ktoré klient za určitých podmienok kumuluje. Je libe-rálnejší v ponuke produktových aktív, ktoré je možné využiť: bankové spore-nie, podielové fondy, investičné životné poistenie. Zároveň štát aktívne podpo-ruje ich tvorbu formou odloženia zdaňo-vania. V kombinácii s vysokou životnou úrovňou dáva dostatočný základ pre pohodlný život v dôchodkovom veku. Slovenský dôchodkový systém sa môže približovať švajčiarskemu výraznejším posilnením tretieho piliera o súkromné úspory (štvrtý pilier) a ich daňovým zvý-hodnením, čo je úloha pre politikov.

Rastislav PodhorecAFCE

Druhý pilier je podobný slovenskému. Ide o princíp kumulovania kapitálu, ale na inej filozo-fii zriaďovate-ľa, ktorým sú zamestnáva-telia.

„[analýza]

Švajčiarsky dôchodok je pojem, ktorý je na Slovensku známy najmä

kampaňou, ktorú priniesla jedna z DSS v čase, keď sa na Slovensku implementoval druhý pilier. Pojem je pomerne známy, ale ako funguje?

Tvorcovia švajčiarskeho penzijného systému sa veľmi seriózne inšpirovali konceptom diverzifikácie, známym pod metaforou: „Nedávaj si všetky vajíčka do jedného košíka.“ Tvorcovia teda roz-delili riziko medzi tri „košíky“ a vytvo-rili penzijný systém, ktorý je založený na troch pilieroch.

Prvý pilier: Priebežný Prvý pilier je federálny povinný systém (Alters- und Hinterlassenenversiche-rung, alebo aj AHV). Predstavený bol v roku 1947 a v roku 1995 podstúpil štrukturálnu reformu.

Odvody do AHV platia zamestnané osoby, živnostníci a nezamestnaní. Po-

30 1/2012

D Ô C H O D K O V É S P O R E N I E


F I N A N Č N É P O R A D E N S T V O

Náš zákazník – náš pán... Naozaj?Trendy v sprostredkovaní finančných produktov

Baťovo heslo sa stalo za posledných dvadsať rokov najpoužívanejšou výzvou

v súvislosti so službami zákazníkom. Baťa sa snažil kvalitu služieb doviesť do dokonalosti v duchu „pre nás je dobré iba to najlepšie“.

Jedna z najvýraznejších postáv svetového biz-nisu posledných rokov Steve Jobs tvrdil, že zákazník nevie, čo chce, kým to neuvidí. Týmto presvedčením neustále odmietal prieskumy trhu a agentúry, ktoré mu chceli radiť, aké trendy budú v biznise a správaní zákazníkov. Svoju firmu viedol ku kreativite a vytváraniu, a nie ku kopírovaniu trendov.

Firma Tomáša a Antonína Baťu aj firma Ste-va Jobsa boli vo svojich oblastiach výnimočné. Cesta k výnimočnosti však nie je jednoduchá a ani rýchla. Vyžaduje veľa energie, viery a vytrvalosti. Vo finančnom sprostredkovaní to platí rovnako. Za posledné roky pritom ako-by zavládol určitý stereotyp. Ľudia v ňom sa obmedzujú a zameriavajú sa na to, aby zvládli legislatívne zmeny, efektívne vyriešili infor-mačné potreby a systémy. Prestali sa zameria-vať na klienta, chýba im kreativita a snaha od-líšiť sa službami. Trh sa obmedzuje na tvorbu motivačných súťaží pre svojich sprostredko-vateľov, obchodných modelov a inšpirujúcich prezentácii a konferencií. Cieľom firiem však musí byť viac sa zamerať na klientov, na ich potreby a ciele. Zamerať tímy produktových oddelení na zlepšovanie služieb, tvorbu kom-plexných riešení na mieru klientom, a nielen jednoduché preberanie a ponúkanie produktov od finančných inštitúcií.

Zreteľ na klientaMnožstvo sprostredkovateľov, žiaľ, stále po-užíva jednoduchú stratégiu predaja založenú na predaji finančného produktu. Tá je vhodná v období výrazného rastu trhu, alebo v čase, keď konkrétny finančný produkt vlastní veľmi málo klientov. Dala sa aplikovať úspešne aj v minulom roku, napr. v oblasti hypoték, keďže tento segment dynamicky rástol. Na druhej strane však väčšina klientov už má niekoľko fi-nančných produktov. Stále je niekedy úmysel-ne, niekedy neúmyselne zneužívaná neznalosť klientov a nízka celková finančná gramotnosť. Aj posledné prieskumy ukázali, že Slováci sú

na tom veľmi zle, keď skončili za Rumunskom a Mexikom. O to je dôležitejšie, aby z trhu boli postupne vylúčení „tiežporadcovia“. Trh sa však od nich nevyčistí sám. Spoliehať sa iba na legislatívu a NBS je strkanie hlavy do piesku. Iba kvalitou práce sa dá klient presvedčiť, že dostáva pridanú hodnotu. Zároveň treba upo-zorňovať na nečestné praktiky jednotlivcov, a to aj na pôde AFISP.

Ak však sprostredkovatelia chcú získavať bonitných a dlhodobo zaujímavých klien-tov, iba poznať a predávať pár produktov nestačí. Byť úspešný bude ťažšie, ale aj za-ujímavejšie a efektívnejšie. Bude potrebná výraznejšia dávka odbornosti, profesionality, ale aj schopnosti komplexného pohľadu na potreby klienta. Rovnako je nutné, aby fi-nanční sprostredkovatelia boli aktívnejšími spolutvorcami finančných produktov spoloč-ne s finančnými inštitúciami, keďže najlepšie poznajú klientov.

Trendy v sprostredkovaníZachytiť tendenciu s perspektívou je biznisovo kľúčové, kým držať sa starých vychodených koľají môže byť zničujúce. Potenciál rastu externého sprostredkovateľského biznisu je v najbližších rokoch v dvojciferných číslach. Bude to rast na úkor interných sietí poisťovní, bánk i správcov.

Budúcnosť patrí komplexnému riešeniu potrieb klientov, a teda aj komplexnej škále finančných produktov. Klienta už nemožno ohúriť špeciálnym či exkluzívnym produktom. Bude ho zaujímať pomoc s čo najefektívnejším splnením jeho cieľov a optimalizácia portfólia produktov.

Dominovať budú oblasti dôchodku, zdra-via, bývania, detí a zabezpečenia rizík. Vyššia flexibilita a kvalita produktov umožnia ciele-nejšie riešiť konkrétnu potrebu klienta. Menej sa budú ponúkať „všelieky“, akými v súčasnosti sú IŽP alebo KŽP. Produkty budú poplatkovo prijateľnejšie, zabezpečenie dôchodku sa bude riešiť sporiacimi schémami, životné riziká sa budú zabezpečovať čisto rizikovými poistný-mi produktmi. Začnú sa ponúkať anuitné pro-dukty, veď na vyspelých trhoch tvoria výrazné percento predaja sprostredkovateľov. Legisla-tíva by mala podporiť individuálne zdravotné poistenia, pretože z verejného zdravotného poistenia nebude možné uhrádzať všetky ná-klady a zákroky.

Trendom bude, že sprostredkovatelia sa budú zapájať do bankového biznisu, veď iba

za posledné štyri roky podiel externistov na predaji hypoték stúpol o 50 až 100 %. De-likvencia týchto klientov je už teraz nižšia ako pri klientoch z internej siete. Banky pritom budú pod tlakom: marže, konkurencia, citlivosť klientov na poplatky, banková daň, negatív-ny pokrízový postoj verejnosti... V ponukách sprostredkovateľov budú viaceré bankové produkty, od otvárania bežných účtov až po termínované vklady.

Jedno miesto, množstvo značiekBanky najprv začnú franchizingom a neskôr vzniknú miesta, kde vznikne komplexná po-nuka viacerých bánk. Sprostredkovatelia pre-tvoria svoje pobočky na profesionálne klient-ske centrá s komplexnou ponukou. Práve to budú miesta, kde sa môže splniť sen každého sprostredkovateľa, že klienti ich budú vyhľa-dávať a chodiť tam pravidelne.

Predpokladom je však schopnosť postarať sa o klienta dlhodobo, poskytnúť mu kvalit-ný servis. Zamerať sa na vytvorenie pridanej hodnoty pre klienta. Zbytočná je databáza s množstvom klientov, keď chýba schopnosť využiť ju. Vtedy neostáva nič iné, iba sa za-merať na získavanie nových klientov. Správna cesta je mať pomer medzi výnosmi z nových a existujúcich klientov vyvážený.

Základom úspechu je a bude osobný prí-stup, schopnosť nadviazať s klientom vzťah, v ktorom sa bude cítiť príjemne a nenútene. Z takejto schopnosti a zručnosti potom pra-mení najefektívnejší marketing = osobné od-porúčanie klienta svojim známym.

Július RusňákFinConsulting

[Názor]

foto

: Fot

olia

, Dre

amst

ime

311/2012



A víťazom sa stáva... Majú sa klienti orientovať v spleti produktov podľa ocenení v súťažiach?

Eduard NagyFinanzpartner

Samozrejme, že pravidelne sledujeme takéto udalosti. Na viacerých vyhláseniach výsledkov súťaží sme aj

priamo prítomní, no pri výbere značky či sa-motného produktu do produktového portfólia vychádzame predovšetkým z našich interných analýz. Vo viacerých prípadoch využívame aj získané ocenenia našich zmluvných partne-rov, avšak platí, že samotné ocenenie nie je pre nás a našich sprostredkovateľov hlavným predajným argumentom.

Môj názor na konkrétnu súťaž závisí od jej vyhlasovateľa. Vo všeobecnosti a vo väčšine prípadov sú kritériá vopred zadefinované, a práve preto rešpektujeme výsledky jednot-livých súťaží.

Július RusňákFinConsulting

Osobne sledujem tieto súťaže a vyhodnotenia skôr okrajo-vo a rovnako náš produktový manažment to nemá medzi

svojimi prioritami. Tieto ocenenia vnímame vo väčšine skôr ako nástroj marketingu tvor-

cov finančných produktov, a teda pri výbere a odporúčaniach našim klientom zohrávajú minimálnu rolu.

Nemôžem vylúčiť, že to medzi našimi spolupracovníkmi niekedy nie je použité ako doplnkový argument, ale jeho význam je minimálny. Tieto argumenty skôr použí-vajú „jednofarební“ predajcovia produktov. Tieto ocenenia používajú medzi základnými predajnými argumentmi, keďže ich možnosť komplexne a profesionálne poradiť klientovi je limitovaná, a preto využívajú akékoľvek ar-gumenty na získanie klienta. Niekedy aj v roz-pore s reálnymi potrebami klienta.

Nepoznám detailne všetky kritériá jednot-livých súťaží. Z môjho pohľadu však kritériá

Víťazi bývajú v centre pozornosti. Pomôžu však popredné umiestnenia inštitúciám v obchode alebo finančným produktom pri ich predaji? Aký názor majú na súťaže finanční sprostredkovatelia?

Za medailou majstra sveta sú hektolitre potu a tisícky hodín tréningu. Je potom

logické obrátiť sa na jej majiteľa, ak treba získať radu alebo usmernenie. Aj finančné inštitúcie súťažia.

Chváliť sa nejakým ocenením však na rozdiel od športovcov už môže prakticky každá finanč-ná inštitúcia na Slovensku. Súťaží a ankiet je ako maku, pričom mnohé z nich neoceňujú iba v jednej oblasti. Ocenenie alebo výhra v anke-te tak nemusí byť dobrým návodom pri výbere produktu alebo inštitúcie. Obzvlášť vtedy, ak o pozadí ocenenia človek nič nevie.

Ocenenia sú buď domáce, alebo zahraničné. Zameriavajú sa na ukazovatele firmy, paramet-re jej produktov, pôsobenie na trhu, ale aj na komunikáciu so zamestnancami, sponzorstvo, reklamné kampane, úroveň výročnej správy či na dosiahnuté výsledky za určité obdobie.

Spôsob hodnoteniaV princípe platí, že kto sa do súťaže nepri-hlási, nemôže ju ani vyhrať. Detaily spôso-bu udeľovania ocenení však nebývajú vždy zverejnené. Ak aj sú známe kritériá, ich váhy ostávajú utajené. Iba v niektorých súťažiach o víťazoch rozhoduje porota, ktorá môže, no nemusí byť vopred predstavená. Aj zloženie poroty môže vyvolať otázniky, prečo tam niekto je a niekto zase nie. Pre spravenie si názoru na úroveň analýzy potrebnej na

udelenie ocenenia pomôže aj pohľad na cel-kový počet ocenení a počet ľudí, ktorí sa na analýze zúčastňujú, a ak je známe, tak aj ich profesijné zameranie.

Prihlasovanie do súťaží je, až na výnimky, v rukách samotných firiem. Či už formou od-povedí na otázky v dotazníku, zaslaním vypo-čítaných ukazovateľov či zoznamu produktov s ich krátkym opisom.

Financovanie súťažíNiektoré súťaže vyžadujú spolu s prihlásením sa aj zaplatenie administratívneho poplatku.

Iné podmieňujú chválenie sa víťazstvom v nej zakúpením loga súťaže. Vyhlasovanie výsled-kov súťaží rôznych zahraničných časopisov sa zas uskutočňuje na veľkolepej recepcii, na ktorú majú prístup iba tí, čo zaplatia „mastné“ vstupné. Počet účastníkov na nich sa však po-hybuje v stovkách, čo na druhej strane dáva priestor na obchodné stretnutia.

Prestíž a povinnosťAj keď sa slovenské inštitúcie chvália „prestíž-nosťou“ získaného ocenenia a pri prezentovaní produktov v zmysle „pochváliť sa musíš sám“

[analýza]

32 1/2012



neváhajú ukázať každú medailu, za skutočne prestížne považujú iba jedno. Ocenenie totiž získava prestíž za systém, akým sa prideľuje.

Najznámejšie oceneniaMedzi firmami najznámejším ocenením je prav-depodobne Trend TOP. Kritériá a víťaz sú prísne strážené úzkym okruhom ľudí z časopisu Trend. Krátko pred udelením ocenenia sa robia televíz-ne dokrútky v troch firmách, ktoré si až vtedy môžu byť isté, že skončili v prvej trojke. Súťaž hodnotí podnikateľské výsledky a oceňuje Fir-mu roka, Banku roka a Poisťovňu roka.

Najpočetnejšie ocenenia u nás udeľuje Zlatá minca, ktorá hodnotí finančné produkty určené prevažne pre retail. Porota je zložená z päťdesiatky ľudí. Sú v nej sprostredkovatelia finančných produktov (jedno- i viacprodukto-ví), novinári z rôzne zameraných médií, ale aj ľudia profesijne zameraní na makroekonomiku, daňové či právne poradenstvo. Sú medzi nimi čelní predstavitelia firiem, ako aj produktoví manažéri. Každý z nich má možnosť v každej kategórii označiť tri produkty, ktoré hodnotí ako najlepšie. Anketa sa spolieha na to, že respon-denti sa nebudú vyjadrovať v oblastiach, kde sa necítia doma. Taktiež nerieši, aké parametre respondenti porovnávajú a či pri zoraďovaní rebríčka ich poznajú pri každom produkte. Sú-ťaž má 5 oblastí a 21 typov produktov. Udeľuje sa 1., 2., a 3. miesto. Jednu kategóriu hodnotí široká verejnosť.

K na Slovensku najznámejším zahraničným oceneniam bánk patrí ocenenie od Global Fi-nance, Euromoney a The Banker.

Euromoney udeľuje ocenenia v rôznych kategóriách. Globálnych je 22 typov, regio-nálnych 8 a k tomu udeľuje ocenenia na úrovni krajiny, ktorých je 100. V rámci krajín neude-ľuje všetky ocenenia, u nás zvykne oceňovať Best Bank, no v okolitých krajinách sú ocenené aj Best Debt House, Best Equity House, Best Investment House či Best M&A House. Okrem inštitúcií hodnotí aj osoby (Banker of the Year). Časopis Euromoney zverejní uzávierku na za-

slanie vyplnených dotazníkov, kto-ré vypĺňajú samy banky.

Global Finance mal v minu-lom roku 39 kategórií ocene-ní, pričom každá kategória má ešte ocenenie rozdelené podľa krajín. Kritériá na ví-ťaza obsahujú veľkosť aktív, ziskovosť, klientsky servis, inovatívnosť produktov, strategické vzťahy a cenovú konkurenciu. Aj Global Finance oznamuje dátum, do ktorého treba zaslať prihlášku vo forme vyplneného dotazníka.

The Banker sa pozerá na 147 krajín a rozlišuje globálny a regio-nálny pohľad i hodnotenie v rámci jednotlivých krajín.

Časopis Investor organizuje spolu so Slovenskou asociáciou správcovských spoločností oce-nenie TOP Fond, ktoré porovnáva výkonnosť a predajnosť podielových fondov v každej sku-pine fondov. Obdobie je ohraničené na kalen-dárny rok a výsledky sa zverejňujú v januári.

K ďalším oceneniam finančných inštitúcií patrí SIBAF (hodnotí poisťovne podľa úrovne služieb poskytovaných klientom), Emea Finance (hľadá vedúce banky v regióne, sleduje inves-tičné bankovníctvo, správu aktív a sprostred-kovateľské činnosti). Ocenenia udeľuje aj Burza cenných papierov na základe objemu uskutoč-nených obchodov, Global Custodian, Construc-tion & Investment Journal, ale aj rôzne inštitú-cie, ako napríklad Deutsche bank, Fincentrum, Nezávislé ekonomické fórum a iné.

Správanie sa firmy na trhu, pričom nemusí ísť výlučne iba o finančnú inštitúciu, je zá-kladným kritériom pri ocenení Top firemný filantrop (objem rozdelených prostriedkov do všeobecne prospešných projektov, zostavuje sa na základe údajov dobrovoľne poskytnu-tých podnikateľskými subjektmi), Podnikové médium roka (úroveň a kvalita vnútropod-

nikovej komunikácie), Her-mes, Via Bona Slovakia

(na základe vyplneného dotazníka sa udeľuje desať ocenení v šty-roch kategóriách), Vý-ročná správa, Najlepší zamestnávateľ Sloven-ska, Zlatý klinec, Ná-

rodné Dni Kariéry či Slovakia´s 100.

Pavel Škriniar

súťaží organizovaných na Slovensku sú čas-to veľmi sporné a skôr ich vnímam ako súťaž popularity a dobre zvoleného marketingu. Ocenenia ako Global finance a Euromoney sú, samozrejme, omnoho dôveryhodnejšie a sú ocenením kvality a dôveryhodnosti danej in-štitúcie.

Milan RepkaFincentrum Slovensko

V našom podnikaní je dôleži-té mať prehľad o finančnom trhu a o aktuálnom dianí. K tomu patrí aj prehľad

o rôznych oceneniach, ktoré finančné in-štitúcie a ich produkty vyhrávajú v rôznych súťažiach.

Pri výbere finančných inštitúcií a ich pro-duktov do nášho produktového portfólia sa riadime predovšetkým vlastnými názormi

a vlastnými analýzami. Naše analytické od-delenie sa zaoberá porovnaniami jednotli-vých inštitúcií a produktov, na základe čoho dávame odporúčania našim sprostredkovate-ľom. Uprednostňujeme široké portfólio pro-duktových partnerov, so slobodnou voľbou sprostredkovateľa pri návrhu riešenia pre klienta a s podpornými odporúčaniami ana-lytického oddelenia do obchodnej siete.

Každé ocenenie má svoje pozadie a je dôležité ho poznať. Nie každé ocenenie zna-mená, že daný produkt alebo inštitúcia sú pre klienta to najlepšie. V prípade, že ocenenie naozaj vypovedá o kvalite produktu pre klien-ta, klienta o tejto skutočnosti s radosťou in-formujeme. V opačných prípadoch klientom transparentne vysvetľujeme, o aké ocenenie ide, na základe čoho ho inštitúcia alebo pro-dukt získali, a prečo nie je daný nástroj pre klienta tým najvhodnejším riešením.

Môj názor na kritériá súťaží by som cha-rakterizoval ako zmiešaný. Uprednostňuje-

me v prvom rade proklientske kritériá pri metodike jednotlivých ocenení. Teda, aby samotné ocenenia, ktoré finančné inštitú-cie rady podsúvajú potenciálnym klientom ako marketingový prvok, mali aj konkrétnu výpovednú hodnotu pre klienta a jeho po-žiadavky. Žiaľ, väčšina ocenení zohľadňuje rôzne podmienky bez pridanej hodnoty pre bežného klienta. Napríklad na druhom mieste istého rebríčka sa pod hlavičkou Banka roka ocitla banka Crédit Agricole CIB. Banka s ná-zvom pre retailovú klientelu nepoznaným, orientovaná predovšetkým na korporátnu klientelu. Na Slovensku môžeme hovoriť o pätici silných bankových domov väčšie-ho rozmeru. Ako sa medzi ne mohla dostať malá pobočka zahraničnej banky, meno kto-rej pozná minoritná skupinka potenciálnych klientov? Je to práve metodika a kritériá hodnotenia daného ocenenia. Takýmto spô-sobom by sme mohli prechádzať mnohými ďalšími oceneniami.

foto

: Fot

olia

, Sto

ckxp

ert

331/2012


T R H Y A K O M E N T Á R E

Summit EÚ trhy nenadcholPodielové fondy od 2. decembra 2011 do 30. decembra 2011

TOP fondy od 2. 12. do 30. 12. 2011 podľa výnosuECB sa snažila podporiť trhy a ekonomiku znížením kľúčovej sadzby a nákupom dlhopisov,

kým údaje z USA zaznamenali ďalšie zlepšenie. Stretnutie európskych lídrov naznačilo dobrý smer, no dôveru trhom nevrátilo.

Peňažné fondyVýnosy na najkratších splatnostiach v Európe sa prepadli aj vďaka ďalšiemu zníženiu úroko-vých sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky (ECB). Neutíchajúce obavy o ďalší vývoj krízy ich zatlačil výrazne nižšie, čo pomohlo zlepšiť výkonnosť európskych peňažných fon-dov. Za Atlantikom boli sadzby na krátkych splatnostiach nízko a výrazne sa počas sledo-vaného obdobia nezmenili. Preto sa americkým peňažným fondom nepodarilo priblížiť sa k vý-konnosti ich európskych kolegýň. Priemerná výkonnosť európskych peňažných fondov sa vyšplhala na 0,16 %, kým najlepšie fondy v ka-tegórii zaknihovali zisky blížiace sa k 1 %.

Dlhopisové fondyNižší dopyt v aukcii nemeckých „bundov“ spôsobil, že ich ceny sa prepadli a výnosy vzrástli. Tento pokles investori využili a vy-tlačili ceny bezpečných nemeckých dlhopisov znovu vysoko, čím ich výnosy klesli k hranici historických miním. Vďaka tomu dosiahli naj-výkonnejšie dlhopisové fondy zamerané na vybrané bezpečné dlhopisy európskych krajín úrovne v rozmedzí 2 až 4 %, kým priemer ka-tegórie zarobil podielnikom 1,4 %. Výkonnosti amerických dlhopisov už boli menej štedré. Dôvodom bola skutočnosť, že ich ceny neklesli tak ako ceny nemeckých dlhopisov. Kým eu-rópske údaje sú slabé a naznačujú stagnáciu európskeho hospodárstva, dáta z USA boli povzbudzujúce aj v decembri. Pravdou je, že americké hospodárstvo bolo podporené okrem kvantitatívneho programu Fedu aj ďalšími nástrojmi v oblasti daní zo strany americkej vlády. Zasadnutie americkej centrálnej ban-ky neprinieslo na trh žiadne prekvapenie ani zmenu sprievodného komentára. Silné dopy-ty v aukciách amerických treasuries potvrdili pretrvávajúci záujem o „bezpečné“ americké aktíva. Dopyt po nich vyhnal nahor aj silnejúci dolár, ktorý investori kupovali predovšetkým za eurá.

Akciové trhyZraky investorov sa upierali na summit EÚ, do ktorého vkladali veľa nádeje. Na zasad-

nutí v Bruseli prišlo k prijatiu záväzných pravidiel a k striktnému monitorovaniu ve-rejných financií, ako aj k zavedeniu sankcií v prípade ich neplnenia. Výsledok summitu je krok správnym smerom, ale na obnovenie dôvery na trhoch nestačil. Akékoľvek dobré údaje stále zostávajú zatienené Európou a jej problémami.

Pozitívnou informáciou pre trhy bola aj ko-ordinovaná akcia centrálnych bánk. Jej psycho-logický efekt však trval iba chvíľu. Rozvinuté trhy západného sveta prakticky stagnovali, keď dokázali v priemere rásť iba miernym tempom. Menej sa darilo ostatným akciovým trhom rozvíjajúcich sa ekonomík. Ich výkon-nosť bola globálne negatívna.

Komoditné trhyVýpredaj zažili prakticky všetky komodity. Uzatváranie pozícií ku koncu roka spolu so silnejúcim dolárom ubralo na cenách ich aktív. Klesali zlato, striebro, ropa, ale aj ceny kakaa, cukru či bavlny. Napriek tomu zaznamenalo zlato už jedenásty ziskový rok za sebou.

Čisté predajePodľa nového zákona o kolektívnom investo-vaní došlo k zmene aj pri vykazovaní čistých predajov jednotlivých podielových fondov zo strany Slovenskej asociácie správcovských spoločností.

Podľa nového členenia investorov najviac zaujali špeciálne fondy. Takmer 26 mil. eur dokázali vložiť investori do špeciálnych fon-dov cenných papierov. Špeciálne fondy profe-sionálnych investorov si prilepšili o 14,6 mil. eur a do špeciálnych fondov cenných papierov pribudlo 7 mil. eur.

Čisté predaje ťahali nadol fondy peňažného trhu a fondy krátkodobých investícií, z ktorých spolu odišlo viac ako 90 mil. eur.

Predpokladaný očakávaný vývoj Sviatočné obchodovanie z konca roka sa zrejme preleje aj do prvých januárových dní. Pretrvávajúca neistota bude ťažiť akciové par-kety aj napriek tomu, že január sa považuje za zvyčajne silný mesiac pre akcie. Isté je, že dlhopisy zrejme nestratia zo svojho lesku, aj keď ich výnosy sú blízko historických maxím. Z dôvodu dlhových problémov vybraných eu-rópskych krajín sa euro pravdepodobne znovu dostane do nemilosti investorov. Bolo by na-ivné myslieť si, že volatilita z trhov sa stratí aj napriek lepším ekonomickým dátam z USA.

Michael Hansonwww.investicia.sk

Eurové peňažné EURPioneer Funds - Euro Short Term 0,81 %Pioneer Funds - Euro Corporate Short Term 0,69 %KBC Multi Cash Euro Medium 0,67 %ESPA Cash Corporate - Plus 0,62 %Generali PPF Fond peněžního trhu 0,40 %Priemer 0,16 % Dolárové peňažné USDKBC Multi Cash USD 0,02 %PARVEST Short Term USD 0,02 %ESPA Cash Dollar 0,01 %Pioneer Funds - U.S. Dollar Short-Term -0,16 %Priemer -0,03 % Eurové dlhopisové EURPioneer Funds - Global Aggregate Bond 4,11 %ING (L) Renta Fund World 3,52 %PARVEST Bond Euro Inflation-Linked 2,78 %Raiffeisen-Inflationsschutz-Fonds 2,78 %Pioneer S.F. - Euro Curve 7-10year 2,61 %Priemer 1,41 % Dolárové dlhopisové USDPioneer Funds - U.S. High Yield 1,40 %Pioneer Funds - Global High Yield 1,18 %KBC Renta Dollarenta 1,08 %Dexia Bonds USD 1,02 %ESPA Bond Dollar 0,97 %Priemer 0,48 % Akciové fondy - Emerging Ázia USDWIOF South-East Asia Performance Fund - Trieda A -1,24 %WIOF South-East Asia Performance Fund - Trieda B -1,29 %ING (L) Invest New Asia -3,82 %Pioneer Funds - Asia (Ex.Japan) Equity -4,72 %PineBridge South East Asia Fund -4,77 %Priemer -3,17 % Akciové fondy - Global Emerging markets USDDexia Equities L. Emerging Markets -4,19 %Pioneer Funds - Emerging Markets Equity -4,96 %Raiffeisen-EmergingMarkets-Aktien -4,97 %BNP PARIBAS L1 Equity World Emerging -6,04 %ESPA Stock Global Emerging - Markets -6,23 %Priemer -5,62 % Akciové fondy - Latinská Amerika EURPARVEST Equity Latin America -3,21 %PineBridge Latin America Fund -3,65 %KBC Equity Fund Latin America -3,70 %Pioneer Funds – Latin American Equity -3,74 %PIA - Latin America Stock (výnosový) -4,04 %Priemer -3,56 % Akciové fondy - východná Európa EURWIOF Emerging Europe Performance Fund - Trieda A -2,75 %WIOF Emerging Europe Performance Fund - Trieda B -2,79 %Raiffeisen-Osteuropa-Aktien -5,24 %BNP PARIBAS L1 Equity Europe Emerging -6,03 %ESPA Stock Europe - Emerging -6,50 %Priemer -5,42 % Akciové fondy - rozvinutá Európa EURKBC Equity Fund High Dividend 4,54 %KBC Equity Fund Europe 3,19 %Pioneer Funds - European Equity Value 3,04 %PARVEST Equity High Dividend Europe 2,73 %KBC Equity Fund Buyback Europe 2,54 %Priemer 0,77 % Akciové fondy - severná Amerika USDKBC Equity Fund High Dividend North America 2,49 %KBC Equity Fund Buyback America 2,40 %ING (L) Invest US High Dividend 2,35 %KBC Equity Fund America 1,85 %KBC Equity Fund US Small Caps 1,44 %Priemer 0,91 %

34 1/2012



Fondy peňažného trhu AFCE - Český konzervativní 0,041 2 381 332 CZK 0,28 -0,82 -0,25 0,16 1,37AFCE - EURO Cash 0,035 4 368 741 EUR 0,01 0,11 0,49 1,22 1,33AXA Corporate Fund 0,042 0 CZK 0,06 0,23 0,45 0,89 AXA CZK Konto 0,042 420 914 CZK -0,01 0,03 0,13 0,73 AXA EUR Konto 0,045 58 192 341 EUR 0,02 0,18 0,27 0,88 1,57ČSOB EURO KONTO o.p.f. 0,037 9 452 647 EUR 0,31 -0,52 -1,00 -0,55 1,25ČSOB Privátny peňažný o.p.f. 0,038 55 491 699 EUR -0,02 0,20 0,58 1,12 1,11Dexia Money Market Euro 534,900 14 931 EUR 0,13 0,28 0,48 0,84 1,03Generali PPF Fond peněžního trhu 10,060 3 296 157 EUR 0,40 0,90 0,20 IAD - Depozitné konto 0,036 6 781 814 EUR 0,14 0,42 0,80 1,49 1,63ING (L) Renta Fund Euro Liquidity 261,240 112 790 EUR 0,10 0,14 0,35 0,50 KBC Multi Cash Euro 38,600 16 774 853 EUR 0,10 0,29 0,63 1,05 1,15KBC Multi Cash Euro Medium 44,780 1 057 003 EUR 0,67 0,81 2,66 2,14 2,87PARVEST Short Term Euro 208,804 498 380 EUR 0,06 0,20 0,35 0,70 Pioneer Funds - Euro Liquidity 51,340 400 960 EUR 0,04 0,18 0,35 0,51 SPORO Privátny fond peňažného trhu, o.p.f. 0,036 37 587 130 EUR 0,15 0,04 0,12 1,01 1,40TAM - Euro peňažný 0,056 222 944 148 EUR 0,10 0,10 0,66 1,08 1,32TAM - Private euro peňažný fond 0,039 2 076 007 EUR 0,03 0,08 0,64 1,16 1,57ČP INVEST Fond peněžního trhu 1,210 461 078 CZK 0,17 -0,03 0,24 0,93 2,05ESPA Cash Dollar 133,690 696 594 USD 0,01 -0,02 -0,13 0,01 1,94KBC Multi Cash CAD 7 030,170 70 459 CAD 0,07 0,11 0,30 0,65 0,31KBC Multi Cash CAD Medium 9 319,550 29 040 CAD -0,03 0,0 1,62 2,47 1,43KBC Multi Cash CSOB CZK 128,970 1 292 075 CZK -0,02 -0,11 -0,29 -0,03 1,47KBC Multi Cash USD 5 411,430 3 086 881 USD 0,02 0,10 0,15 0,27 0,39PARVEST Short Term USD 203,899 13 898 USD 0,02 0,05 0,07 0,14

Fondy krátkodobých investícií ESPA Cash Corporate - Plus 116,990 89 263 EUR 0,62 -0,29 -2,61 -1,52 ESPA Cash Emerging - Markets 117,580 175 429 EUR -1,75 -2,55 -10,56 -4,65 4,56ESPA Cash Euro - Plus 108,960 1 083 498 EUR 0,28 -0,75 -0,18 0,09 2,22IAD - Fond krátkodobných investícií 0,036 17 766 374 EUR 0,06 0,23 0,47 0,72 1,23PIA – Euro Short Term Bond (plne rastový) 61,900 1 203 150 EUR 0,34 0,39 0,68 1,69 4,73PIA - Euro Short Term Bond (rastový) 55,260 17 794 EUR 0,35 0,38 0,33 1,32 PIA - Euro Short Term Bond (výnosový) 47,980 12 043 EUR 0,33 0,38 0,67 1,68 Pioneer Funds - Absolute Return Currencies 5,120 72 042 EUR 0,20 0,0 -1,54 -1,92 1,20Pioneer Funds - Euro Corporate Short Term 55,170 857 022 EUR 0,69 0,09 -1,73 -0,50 5,47Pioneer Funds - Euro Short Term 6,190 3 052 212 EUR 0,81 0,65 0,81 1,64 1,67PP - Krátkodobý dlhopisový o.p.f. KORUNA 0,037 11 562 616 EUR -0,22 -2,19 -3,75 -3,67 -0,14SPORO Euro Plus Fond 0,044 385 014 538 EUR 0,14 -0,06 -0,52 0,20 1,84VÚB AM - Eurový fond 0,042 291 325 619 EUR 0,20 0,16 0,17 0,86 2,06VÚB AM - Privátny Eurový fond 0,035 54 645 923 EUR 0,24 0,35 0,58 1,32 1,67Pioneer Funds - U.S. Dollar Short-Term 6,070 475 456 USD -0,16 -0,49 -1,46 -0,33 3,91

Dlhopisové fondy AFCE - CE Bond 0,032 5 900 306 EUR -0,94 -4,24 -8,48 -5,26 0,32AFCE - EURO Bond 0,039 9 360 805 EUR 0,43 -0,82 -0,20 -0,30 1,23AXA CEE Dluhopisový fond 0,042 3 442 463 CZK 2,48 0,29 0,23 0,02 1,95ČSOB Dlhopisový o.p.f. 0,040 3 386 378 EUR -0,18 -2,23 -1,25 -0,88 1,49Dexia Bonds Euro 916,430 1 413 161 EUR 1,93 0,14 1,25 1,52 3,02Dexia Bonds International 885,010 32 784 EUR 1,35 0,54 3,59 5,47 5,36ESPA Bond Danubia 141,300 3 036 113 EUR 0,76 -1,02 -4,78 -3,03 9,04ESPA Bond Emerging - Markets 159,710 512 509 EUR 0,58 3,46 1,75 5,88 15,94ESPA Bond Euro - Corporate 148,920 693 967 EUR 1,92 0,79 0,94 2,29 7,39Generali PPF Fond korporátních dluhopisů 10,490 4 506 256 EUR -0,10 1,94 -4,03 GIS Euro Corporate Bonds 123,821 174 762 EUR 2,32 2,20 -0,23 0,64 5,58Horizon CSOB Government bonds 1 10,950 5 144 748 EUR -0,64 -0,73 2,24 2,05 IAD - 1. PF Slnko (dlhopisový) 0,038 3 432 286 EUR 0,09 0,14 -0,18 1,70 1,86IAD - Bond Dynamic 0,035 12 182 339 EUR 0,76 0,03 -0,24 0,31 1,39ING (L) Renta Fund Euromix 161,840 140 349 EUR 0,96 -0,16 4,65 4,46 4,50ING (L) Renta Fund Euro 425,190 47 103 EUR 1,82 -0,55 1,39 2,08 ING (L) Renta Fund World 776,360 228 894 EUR 3,52 3,69 10,38 6,50 ING (L) Renta Global High Yield 368,620 405 054 EUR 0,71 5,94 -3,78 0,99 ING Intl. (II) Slovenský dlhopisový fond 41,900 1 798 926 EUR 0,87 -2,24 -1,06 -1,02 2,41KBC Renta Emurenta 516,020 22 624 EUR 2,40 0,37 4,65 4,66 3,63KBC Renta Eurorenta 2 306,980 914 739 EUR 2,17 0,10 3,40 3,57 3,08KBC Renta Long EUR 860,260 70 781 EUR 2,55 -0,73 6,93 8,60 4,49KBC Renta Medium EUR 851,680 54 611 EUR 1,94 0,20 6,04 6,59 4,52KBC Renta Short EUR 680,020 41 510 EUR 0,85 0,85 2,40 2,29 2,14KBC Renta Slovakrenta 800,180 1 271 644 EUR 0,71 -1,40 -1,07 -0,79 1,54PARVEST Bond Euro 175,560 5 109 EUR 2,19 -0,58 -1,34 PARVEST Bond Euro Corporate 141,200 2 394 EUR 2,05 1,55 -1,55 PARVEST Bond Euro Government 302,260 36 799 EUR 2,45 -0,96 0,83 0,39 PARVEST Bond Euro Inflation-Linked 116,290 2 921 EUR 2,78 -1,80 -5,49 -3,07 PARVEST Bond Euro Short Term 116,580 6 707 EUR 1,06 -0,02 -0,60 -0,80 PARVEST Eonia Premium 114,015 2 578 EUR 0,03 0,12 0,24 0,53 PIA - Euro Corporate Bond (plne rastový) 129,330 140 711 EUR 1,96 1,28 2,21 3,78 7,93PIA - Euro Corporate Bond (rastový) 116,250 59 520 EUR 1,96 1,28 1,22 2,75 6,89PIA - Euro Corporate Bond (výnosový) 72,560 15 600 EUR 1,95 1,27 2,22 3,79 7,92PIA - Euro Government Bond (plne rastový) 12,950 895 389 EUR 2,37 -0,31 0,78 1,81 2,74PIA - Euro Government Bond (rastový) 11,860 424 446 EUR 2,33 -0,25 0,85 0,94 1,87PIA - Euro Government Bond (výnosový) 7,340 5 153 EUR 2,37 -0,27 0,82 1,81 2,78Pioneer Funds - Absolute Return Bond 53,130 34 391 EUR 0,42 0,08 0,55 0,89 1,78Pioneer Funds - Emerging Markets Bond Local Currencies 60,820 410 EUR 1,35 4,02 0,76 Pioneer Funds – Emerging Markets Corporate Bond 2016 48,070 1 468 678 EUR 0,80 3,22 -3,22 Pioneer Funds - Euro Agregate Bond 61,900 3 138 509 EUR 2,13 0,23 2,60 4,21 5,14Pioneer Funds - Euro Bond 7,880 4 824 237 EUR 2,07 -0,63 3,01 4,10 4,18Pioneer Funds - Euro Corporate Bond 7,180 1 530 874 EUR 1,84 1,84 -0,42 0,70 7,25Pioneer Funds - Euro High Yield 66,510 1 061 337 EUR 1,81 4,10 -8,72 -3,79 31,63Pioneer Funds - Euro Strategic Bond 76,050 12 539 484 EUR 1,62 2,51 -3,59 -0,52 31,34Pioneer Funds - Global Aggregate Bond 70,460 145 652 EUR 4,11 3,37 12,95 9,55 8,51Pioneer Funds - Strategic Income-Currency Hedged 72,350 39 313 EUR 0,71 2,00 -1,47 1,57 13,93Pioneer Funds - U.S. High Yield Corp. Bond-Hedged 68,590 1 452 EUR 1,45 5,52 -3,44 0,70 23,39Pioneer S.F. - Euro Curve 1-3 Year 59,900 221 772 EUR 1,87 0,62 1,47 1,82 1,71Pioneer S.F. - Euro Curve 7-10year 59,850 50 460 EUR 2,61 -2,38 2,36 2,69

Raiffeisen-EmergingMarkets-LocalBonds 116,640 0 EUR 1,86 4,77 2,32 Raiffeisen-EmergingMarkets-Rent 178,630 706 463 EUR 0,93 3,70 1,92 6,11 14,44Raiffeisen-Euro-Corporates 159,680 383 872 EUR 1,40 1,81 1,75 Raiffeisen-Europa-HighYield 180,210 5 444 947 EUR 1,77 4,82 -3,46 -0,51 22,81Raiffeisen-Inflationsschutz-Fonds 122,930 3 775 308 EUR 2,78 -0,44 -0,97 1,61 Raiffeisen-Osteuropa-Rent 215,080 9 567 850 EUR 0,77 -0,71 -6,55 -4,63 4,66SPORO Bankový fond pravidelných výnosov, o.p.f. 0,010 3 975 567 EUR 1,70 0,45 SPORO Eurový dlhopisový fond 0,046 63 028 948 EUR 0,36 -1,35 -1,29 -0,93 1,76SPORO Privátny fond pravidelných výnosov 0,031 3 675 338 EUR 1,32 -0,30 -2,02 -0,15 TAM - Euro dlhopisový plus 0,072 226 393 293 EUR 0,66 -0,90 0,98 1,09 0,85VB - Corporate-Bond-Fund 78,590 43 382 EUR 1,42 1,34 1,07 1,77 5,17VB - Europa-Rentenfonds 76,910 389 893 EUR 1,92 -1,47 0,98 3,14 3,98VB - GoEast-Bond 112,970 165 727 EUR -0,83 -1,77 -6,69 -3,93 5,66VÚB AM - Dlhopisový konvergentný fond 0,031 58 225 581 EUR -0,29 -2,33 -8,66 -5,40 1,31ČP INVEST Fond korporátních dlhopisů 1,646 305 978 CZK -0,10 2,08 -3,39 -0,30 14,61Dexia Bonds Emerging Markets 1 747,830 279 488 USD 0,66 3,29 0,84 5,76 17,21Dexia Bonds USD 861,700 46 746 USD 1,02 0,82 4,17 6,59 4,64ESPA Bond Dollar 128,570 29 412 USD 0,97 0,34 6,19 7,95 2,62ING (L) Renta Fund Dollar 1 069,500 326 818 USD 0,87 0,75 5,26 7,75 6,53KBC Renta Aud-Renta 1 583,050 199 308 AUD 1,04 1,08 6,94 11,33 4,61KBC Renta Canarenta 2 316,010 84 737 CAD 1,14 1,61 7,48 9,25 3,78KBC Renta Czechrenta 33 750,420 257 449 CZK 1,86 -2,11 2,03 3,30 3,96KBC Renta Dollarenta 1 066,420 1 155 031 USD 1,08 0,95 6,46 8,46 2,73KBC Renta Forintrenta 179 159,620 211 534 HUF -3,31 -4,77 -5,82 -0,29 4,71KBC Renta Sterlingrenta 927,000 150 726 GBP 2,69 5,40 14,64 16,19 6,82KBC Renta Swissrenta 1 484,230 477 581 CHF 1,47 -0,97 3,40 3,91 3,12KBC Renta Zlotyrenta 2 670,210 186 774 PLN 0,47 1,14 2,34 4,99 3,99PIA - Dollar Bond (rastový) 138,330 238 194 USD 0,93 0,69 5,92 8,24 2,86PIA - Dollar Bond (plne rastový) 151,550 5 388 USD 0,93 0,68 6,61 8,93 3,65PIA - Dollar Bond (výnosový) 86,210 0 USD 0,94 0,70 6,65 8,97 3,67Pioneer Funds - U.S. Dollar Agregate Bond 81,770 158 051 USD 0,65 0,76 1,64 5,24 10,70Pioneer Funds - Emerging Markets Bond 12,750 1 409 096 USD 0,71 3,32 -5,63 1,84 28,21Pioneer Funds - Global High Yield 92,260 233 723 USD 1,18 4,79 -5,48 -1,09 20,36Pioneer Funds - Strategic Income 9,290 819 280 USD 0,76 2,20 -1,48 1,53 14,37Pioneer Funds - U.S. High Yield 9,390 709 205 USD 1,40 5,51 -4,09 0,43 23,62Raiffeisen-Dollar-ShortTerm-Rent 153,730 1 469 441 USD -0,07 -0,48 -0,27 0,04 1,12VB - Dollar-Rent 1 086,920 1 308 773 USD 0,04 0,03 6,63 8,64 1,52WIOF Global Emerging Markets Bond Fund - Trieda A 3,383 103 199 USD -1,93 -0,40 -10,06 -5,78 7,10WIOF Global Emerging Markets Bond Fund - Trieda B 3,345 240 729 USD -1,99 -0,55 -10,35 -6,41 6,68

Akciové fondy AFCE - Global Index 0,021 30 897 645 EUR 2,87 8,27 -2,74 -6,25 9,74AXA CEE Akciový fond 0,026 7 087 665 CZK 1,55 1,89 -23,20 -23,08 4,36AXA Realitní fond 0,022 7 214 116 CZK 3,75 7,37 -11,44 -13,54 8,92BNP PARIBAS L1 Equity Best Selection Europe 128,770 8 988 EUR 2,10 6,98 BNP PARIBAS L1 Equity Europe Emerging 1 001,960 661 433 EUR -6,03 2,85 BNP PARIBAS L1 Equity Europe Finance 39,260 3 408 EUR 0,72 -2,51 BNP PARIBAS L1 Equity Europe Growth 28,110 65 435 EUR 2,18 7,00 BNP PARIBAS L1 Equity Turkey 163,860 41 617 EUR -4,58 -9,94 BNP PARIBAS L1 Equity World Energy 590,380 92 318 EUR 2,50 18,34 ČSOB Svetový akciový o.p.f. 0,041 1 944 322 EUR -0,75 2,68 -12,89 -12,42 7,56ČSOB Property o.p.f. 0,014 3 829 966 EUR 0,13 -0,17 -22,02 -21,05 8,86Dexia Equities L Europe 616,930 76 935 EUR 2,08 6,48 -9,83 -10,94 8,03Dexia Equities L. Emerging Markets 517,830 806 278 EUR -0,69 7,39 -10,31 -17,20 19,58Dexia Quant Equities Europe 1 432,430 43 767 EUR 1,49 6,34 -11,60 -12,07 7,44Dexia Quant Equities World 86,080 19 329 EUR 3,44 10,74 -0,44 -2,88 12,49EEF Equity Emerg. Markets Europe, Mid. East & Africa 147,480 2 659 374 EUR -3,44 5,23 -15,27 -19,97 18,72EEF Equity Japan RH 54,730 1 565 310 EUR -3,15 -2,49 -17,23 -21,38 -7,28EEF Equity North America RH 90,740 785 974 EUR 0,51 9,25 -7,66 -2,81 9,38ESPA Stock Brick 92,660 400 847 EUR -3,31 4,43 -15,01 -22,94 15,14ESPA Stock Europe - Emerging 97,110 13 494 697 EUR -6,50 1,54 -20,75 -25,01 15,64ESPA Stock Europe - Property 162,970 9 349 752 EUR -3,02 -3,58 -22,89 -17,46 7,58ESPA Stock Europe Active 103,350 866 280 EUR 1,24 6,27 -9,39 -13,72 8,35ESPA Stock Global 56,230 106 612 EUR 0,48 6,88 -6,41 -8,84 14,21ESPA Stock Global Emerging - Markets 147,020 115 705 EUR -2,73 4,39 -15,79 -23,71 19,28ESPA Stock Istanbul 278,240 893 707 EUR -5,11 -11,24 -23,46 -36,86 15,82ESPA Stock Japan 60,860 80 335 EUR 2,87 1,21 -0,46 -13,54 3,00Generali PPF Fond globálních značek 10,160 7 122 906 EUR -0,78 5,39 -11,19 Generali PPF Fond nových ekonomik 8,980 7 848 880 EUR -3,44 3,70 -21,71 Generali PPF Fond ropy a energetiky 9,380 6 910 787 EUR -1,26 9,07 -13,31 Generali PPF Komoditní fond 10,560 3 695 230 EUR -3,74 0,0 -8,57 GIS Central and Eastern European Equities 177,271 2 394 585 EUR -0,41 -2,38 -25,35 -24,31 6,39GIS Euro Equities Opportunity 104,228 1 285 810 EUR 1,14 5,58 -12,34 -13,09 2,65Horizon Access Fund Asian Infrastructure 369,080 57 577 EUR 0,54 4,30 -9,24 -21,65 10,88Horizon Access Fund Brazil 821,680 1 040 654 EUR -0,49 12,57 -11,74 -21,18 24,66Horizon Access Fund Russia 394,260 1 720 571 EUR -8,15 8,45 -17,98 -20,42 28,93Horizon Access Fund Vietnam 269,540 2 876 844 EUR -3,80 -18,07 -13,55 -31,06 5,88IAD - KD Russia 0,021 8 472 429 USD -11,16 0,31 -26,66 -23,51 19,16ING (L) Invest Banking & Insurance 528,420 51 896 EUR 0,79 8,14 -15,61 ING (L) Invest Commodity Enhanced 245,110 28 293 EUR -3,91 -0,43 ING (L) Invest Emerging Europe 45,010 1 263 730 EUR -7,02 2,32 -22,90 -24,15 20,43ING (L) Invest EURO Equity 82,750 14 333 EUR -0,79 5,70 -19,88 -17,03 ING (L) Invest Euro High Dividend 283,190 23 335 EUR -1,30 4,17 -19,40 -17,56 0,89ING (L) Invest Europe High Dividend 248,370 5 986 EUR 0,43 6,15 -10,57 -9,56 ING (L) Invest Europe Opportunieties 224,610 24 646 EUR 1,02 7,30 -10,22 ING (L) Invest European Equity 35,240 898 084 EUR 1,26 8,26 -12,34 -10,38 10,91ING (L) Invest European Real Estate 554,970 113 397 EUR 0,87 1,60 -16,78 -11,89 12,36ING (L) Invest Global Growth 239,930 38 605 EUR 0,71 9,54 -8,25 -11,97 ING (L) Invest Global High Dividend 249,060 1 927 483 EUR 4,12 10,14 0,63 -1,27 10,48ING (L) Invest Global Real Estate 863,600 11 348 EUR 3,51 10,09 -2,87 -3,16 ING (L) Invest Industrials 305,190 36 968 EUR 3,67 11,08 -10,81 -10,53 ING (L) Invest Prestige & Luxe 443,400 688 254 EUR -2,13 11,44 -12,04 -8,83 ING (L) Invest Telecom 980,650 45 473 EUR 2,59 2,87 -0,30 ING (L) Invest World 143,220 190 245 EUR 1,96 11,09 -4,51 -8,07 13,84ING Intl . Višegrádsky akciový fond 95,320 20 572 012 EUR -1,08 -2,47 -27,82 -24,85 7,49

Názov správcu/fondu Hodnota Upravená NAV Ref. Výkonnosť v referenčnej mene v % v denom. mene v SR mena 1 M 3 M 6 M 1 rok 3 r. p.a.


Týždenné údaje o otvorených podielových fondoch k 30. 12. 2011

351/2012



KBC Equity Fund Belgium 307,020 105 472 EUR 1,21 -3,18 -21,79 -19,78 9,63KBC Equity Fund Bric 1 226,160 1 380 670 EUR -2,72 6,91 -13,75 -21,73 17,59KBC Equity Fund Buyback Europe 506,970 208 302 EUR 2,54 5,35 -10,35 -13,44 8,47KBC Equity Fund Central Europe 822,240 1 817 690 EUR -0,73 -2,00 -30,92 -28,77 5,91KBC Equity Fund Commodities & Materials 440,940 57 801 EUR -2,23 6,41 -15,74 -15,92 14,37KBC Equity Fund Consumer Durables 291,210 19 724 EUR 2,69 9,32 -2,33 2,42 20,44KBC Equity Fund Eastern Europe 1 248,750 2 208 563 EUR -6,25 2,02 -21,28 -25,09 21,91KBC Equity Fund Euro Cyclicals 574,350 57 913 EUR 1,40 11,95 -12,66 -12,15 16,12KBC Equity Fund Euro Finance 216,340 167 760 EUR 0,32 0,38 -26,26 -28,61 -0,89KBC Equity Fund Euro Telecom & Technology 88,640 66 609 EUR -0,72 3,79 -12,71 -12,12 7,98KBC Equity Fund Europe 1 022,860 512 147 EUR 3,19 8,65 -7,18 -6,86 10,52KBC Equity Fund Eurozone 289,570 41 093 EUR 0,10 5,66 -18,05 -16,12 2,68KBC Equity Fund Fallen Angels 461,800 30 869 EUR 2,89 9,81 -4,33 -5,62 17,61KBC Equity Fund Finance 299,470 149 755 EUR 3,42 8,26 -13,39 -21,18 7,14KBC Equity Fund Flanders 1 091,380 125 286 EUR 1,14 -5,35 -26,90 -28,94 11,47KBC Equity Fund Food & Personal products 971,370 110 763 EUR 5,44 10,70 9,68 8,53 17,84KBC Equity Fund Global Leaders 243,540 12 965 EUR 1,96 9,53 -5,62 -9,83 14,46KBC Equity Fund Growth by Innovation 143,270 56 105 EUR 2,36 9,64 -0,67 -3,99 22,44KBC Equity Fund High Dividend 761,700 45 224 EUR 4,54 11,89 1,99 0,58 14,35KBC Equity Fund Latin America 1 344,710 1 553 773 EUR 0,20 11,63 -9,48 -18,64 23,47KBC Equity Fund Luxury & Tourism 96,010 202 429 EUR -0,28 9,16 -8,40 -10,15 16,11KBC Equity Fund Millennium 83,560 78 034 EUR 0,28 8,51 -7,08 -13,06 12,45KBC Equity Fund New Asia 468,680 712 619 EUR -0,62 6,43 -10,32 -17,15 17,61KBC Equity Fund New Markets 1 333,020 821 742 EUR -0,73 8,06 -9,51 -17,13 20,65KBC Equity Fund New Shares 559,420 284 687 EUR 0,39 8,27 -3,72 -8,52 17,66KBC Equity Fund Oil 633,760 303 953 EUR 1,87 18,08 -1,34 -2,57 12,74KBC Equity Fund Pacific 330,390 50 069 EUR 1,92 2,13 -3,35 -13,88 6,08KBC Equity Fund Pharma 647,330 301 422 EUR 6,78 11,26 4,07 5,45 11,64KBC Equity Fund Pharma Growth 560,720 124 828 EUR 5,91 10,50 -1,67 2,68 16,43KBC Equity Fund Telecom 253,890 220 796 EUR 3,20 7,99 2,17 -1,94 10,60KBC Equity Fund Utilities 537,370 335 782 EUR 3,21 5,44 1,33 -2,19 4,83KBC Equity Fund World 245,590 822 169 EUR 2,54 10,00 -3,17 -7,36 13,72PARVEST Environmental Opportunities 88,030 441 EUR -0,17 5,27 -11,29 -18,76 PARVEST Equity Euro Small Cap 177,210 1 273 EUR -0,86 -2,01 -19,25 -14,88 PARVEST Equity Europe Converging 91,410 20 169 EUR -0,72 -0,26 -27,93 -26,23 PARVEST Equity Europe Small Cap 81,920 37 272 EUR -0,15 1,81 -14,91 PARVEST Equity High Dividend Europe 63,270 14 792 EUR 2,73 7,00 -5,68 -6,53 PARVEST Equity World Next Generation 102,070 5 185 EUR 1,24 7,73 -10,96 -16,91 PARVEST Real Estate Securities Europe 54,580 1 162 EUR -1,50 -1,41 -22,15 -16,13 PARVEST World Agriculture 97,840 4 631 EUR 2,59 -4,63 -9,10 -14,01 PARWORLD Step Commodities (EUR) 109,310 947 EUR -1,32 -1,39 -3,85 PIA - Eastern Europe Stock (plne rastový) 137,150 282 666 EUR -6,57 1,44 -24,39 -27,74 24,72PIA - Eastern Europe Stock (rastový) 130,250 63 432 EUR -6,57 1,45 -24,41 -27,69 24,63PIA - Eastern Europe Stock (výnosový) 108,170 1 190 EUR -6,57 1,44 -24,39 -27,79 24,67PIA - Energy Stock (plne rastový) 8,630 73 165 EUR 1,05 10,64 -7,60 -14,64 8,70PIA - Energy Stock (rastový) 8,570 1 011 EUR 1,06 10,58 -7,65 -14,64 8,66PIA - Gold Stock (plne rastový) 36,140 33 574 EUR -12,68 -5,09 -2,14 -21,28 20,37PIA - Gold Stock (výnosový) 30,030 109 610 EUR -12,70 -5,09 -2,15 -21,24 19,86PIA - Latin America Stock (plne rastový) 140,010 40 603 EUR -0,55 8,35 -12,39 -22,02 22,78PIA – Latin America Stock (rastový) 136,020 15 370 EUR -0,55 8,36 -12,47 -22,09 PIA - Latin America Stock (výnosový) 106,970 1 177 EUR -0,54 8,36 -12,38 -22,04 22,78PIA - Select Europe Stock (plne rastový) 88,670 42 296 EUR 2,32 6,55 -10,13 -12,57 9,41PIA - Select Europe Stock (rastový) 87,270 168 693 EUR 2,32 6,54 -10,41 -12,83 9,13PIA - Select Europe Stock (výnosový) 68,720 6 391 EUR 2,32 6,56 -10,13 -12,55 9,43PineBridge Europe Small & Mid Cap Fund 6,901 0 EUR -4,81 -5,87 -23,43 -27,45 4,04Pioneer Funds - Core European Equity 6,180 23 251 810 EUR 1,64 8,04 -8,17 -7,35 10,66Pioneer Funds - Emerging Europe a Mediterranean Equity 14,790 6 455 930 EUR -7,62 1,37 -22,44 -27,00 20,04Pioneer Funds - Euroland Equity 3,940 567 201 EUR -1,01 6,78 -15,63 -10,25 8,44Pioneer Funds - European Equity Value 63,680 292 290 EUR 3,04 9,74 -10,18 -8,87 8,48Pioneer Funds - European Potential 76,070 2 327 755 EUR 0,65 6,51 -12,37 -11,63 12,98Pioneer Funds - European Research 3,610 1 673 322 EUR 0,28 8,73 -10,42 -8,61 10,85Pioneer Funds - Global Diversified Equity 47,780 27 276 EUR 2,91 11,77 -5,80 -7,46 13,24Pioneer Funds - Global Ecology 139,150 1 367 384 EUR 0,40 8,47 -10,01 -12,43 4,44Pioneer Funds - Global Select 49,880 4 707 187 EUR 2,15 10,92 -7,11 -7,85 11,15Pioneer Funds - Italian Equity 4,610 42 437 EUR -2,12 0,44 -25,53 -23,17 -4,84Pioneer Funds - Top European Players 4,800 2 986 000 EUR 1,91 11,37 -7,69 -4,19 11,96Pioneer Funds - U.S. Mid Cap Value-Hedged 48,110 5 684 EUR 0,33 10,75 -13,94 -8,68 8,42Raiffeisen-EmergingMarkets-Aktien 206,310 433 242 EUR -1,47 9,08 -12,99 -18,10 27,49Raiffeisen-Energie-Aktien 152,600 518 093 EUR -2,27 12,84 -14,21 -18,52 11,71Raiffeisen-Eurasien-Aktien 159,540 2 370 223 EUR -2,37 3,64 -11,91 -22,37 24,05Raiffeisen-Europa-SmallCap 141,010 56 739 EUR 0,46 -0,69 -21,43 -22,99 11,90Raiffeisen-Global-Aktien 156,250 0 EUR 2,16 10,54 -3,12 -6,21 14,96Raiffeisen-Infrastruktur-Aktien 110,000 129 871 EUR 0,45 4,64 -12,55 -17,00 Raiffeisen-Österreich-Aktien 117,580 97 637 EUR 2,65 -6,30 -31,22 -36,04 8,79Raiffeisen-Osteuropa-Aktien 248,420 982 164 EUR -5,24 2,81 -20,23 -23,56 22,73Raiffeisen-Pazifik-Aktien 96,640 502 013 EUR 0,70 4,07 -6,12 -12,80 16,23Raiffeisen-Russland-Aktien 68,380 573 467 EUR -6,64 2,43 -20,37 -26,83 41,26Raiffeisen-TopDividende-Aktien 89,820 149 584 EUR 1,07 5,09 -10,91 -11,69 9,66SPORO Globálny akciový fond 0,031 23 679 742 EUR -0,80 -1,52 -14,15 -14,83 -2,44TAM - Americký akciový 0,018 24 094 409 USD 1,37 12,62 -5,09 3,21 11,71TAM - Európsky akciový 0,013 31 916 479 EUR -0,08 6,67 -16,78 -16,09 2,47TAM - Stredoeurópsky akciový fond 0,086 5 823 582 EUR -4,39 1,15 -28,04 -24,18 VB - Amerika-Invest 82,330 127 955 EUR 4,69 14,51 3,86 -0,62 12,87VB - Dividend-Invest 52,700 20 551 EUR 1,78 7,88 -10,38 -6,19 6,43VB - Europa-Invest 115,530 525 025 EUR -0,36 4,60 -18,64 -19,66 6,83VB - GoEast-Invest 63,800 437 859 EUR -3,25 1,38 -26,24 -28,49 10,04VB - Pacific-Invest 89,610 148 309 EUR -0,12 6,59 -7,08 -16,10 18,51WIOF Emerging Europe Performance Fund - Trieda A 1,904 786 909 EUR -2,75 -7,73 -33,94 -34,07 WIOF Emerging Europe Performance Fund - Trieda B 1,873 185 295 EUR -2,79 -8,98 -33,10 -49,88 BNP PARIBAS L1 Equity China 256,110 462 170 USD -3,87 7,56 BNP PARIBAS L1 Equity India 80,470 409 427 USD -7,83 -13,76 BNP PARIBAS L1 Equity World Emerging 517,220 337 521 USD -6,04 1,93 ČP INVEST Fond farmacie a biotechnologie 0,883 134 186 CZK 4,14 7,29 -6,05 5,36 6,17ČP INVEST Fond globálních značek 0,989 265 759 CZK -0,25 6,42 -9,74 -7,34 11,20ČP INVEST Fond nových ekonomik 0,696 144 152 CZK -3,52 4,72 -19,50 -19,92 10,90

ČP INVEST Fond ropného a energetického průmyslu 1,135 703 511 CZK -0,60 10,61 -11,62 -8,67 3,66Dexia Quant Equities USA 1 505,090 181 417 USD 1,06 9,24 -3,89 3,32 13,66ESPA Stock America 228,480 545 813 USD -0,18 7,69 -13,45 -10,62 9,04Horizon Access India Fund 857,800 496 702 USD -8,82 -14,20 -31,74 -37,96 14,02ING (L) Invest Banking & Insurance 361,900 22 615 USD -2,58 4,63 -24,36 -22,22 ING (L) Invest Consumer Goods 915,440 15 480 USD -1,96 6,84 -10,27 -0,59 ING (L) Invest Emerging Markets 51,750 106 479 USD -6,42 1,59 -24,65 -25,02 13,90ING (L) Invest Energy 1 239,790 793 602 USD -1,88 15,55 -12,38 -6,91 12,38ING (L) Invest Food & Beverages 1 270,670 67 371 USD 1,56 9,08 0,39 6,19 ING (L) Invest Greater China 637,190 158 214 USD -3,65 6,37 -20,84 -20,56 ING (L) Invest Health Care 786,860 26 187 USD 3,82 7,53 -4,91 6,85 ING (L) Invest Information Technology 643,330 26 859 USD -1,85 5,56 -6,74 -4,09 ING (L) Invest Japan 2 016,000 87 071 JPY -2,28 -1,95 -14,50 -17,88 ING (L) Invest Latin. America 2 256,550 419 402 USD -4,92 5,09 -25,45 -27,92 19,21ING (L) Invest Materials 877,760 89 093 USD -4,94 5,99 -25,28 -23,11 ING (L) Invest New Asia 809,960 97 058 USD -3,82 2,76 -19,75 -19,64 12,47ING (L) Invest Telecom 588,640 22 657 USD -0,85 -0,47 -10,64 -5,21 ING (L) Invest US (ECC) 62,060 149 417 USD 0,96 11,10 -7,58 -1,77 10,01ING (L) Invest US High Dividend 287,580 33 215 USD 2,35 9,40 -5,91 -0,56 ING (L) Invest Utilities 556,310 6 297 USD 1,40 2,19 -8,87 -6,39 KBC Equity Fund America 1 347,060 647 364 USD 1,85 12,62 -4,73 2,08 12,79KBC Equity Fund Buyback America 909,550 132 173 USD 2,40 13,56 -5,54 0,36 13,65KBC Equity Fund High Dividend North America 520,730 184 055 USD 2,49 14,55 -3,22 3,64 13,77KBC Equity Fund Japan 27 363,000 252 766 JPY -1,43 -5,43 -15,05 -20,36 -7,71KBC Equity Fund Medical Technologies 1 595,500 193 146 USD -0,92 4,89 -11,56 2,50 12,12KBC Equity Fund Technology 133,070 1 216 262 USD -2,44 5,74 -5,99 -4,44 19,09KBC Equity Fund US Small Caps 943,140 354 403 USD 1,44 14,69 -7,41 0,96 18,57PARVEST Equity Brazil 133,390 184 313 USD -4,02 4,65 -21,87 -23,37 PARVEST Equity Bric 121,410 4 319 USD -7,54 -1,30 -26,47 -27,45 PARVEST Equity Japan 2 343,000 12 065 JPY -2,25 -7,02 -17,85 PARVEST Equity Latin. America 719,580 240 839 USD -3,21 5,05 -19,67 -22,47 PARVEST Equity Russia 66,200 9 380 USD -11,24 0,96 -29,43 -29,56 PARVEST Equity Switzerland 484,580 4 536 CHF 1,67 3,16 -10,10 -14,45 PARVEST Equity USA 78,070 0 USD -2,00 8,45 -10,17 -4,66 PARVEST Equity USA Mid Cap 122,130 0 USD 0,88 14,24 -9,20 -5,87 PARVEST Equity World 108,380 0 USD -2,84 -1,36 -15,96 -15,20 PIA - America Stock (plne rastový) 7,770 153 797 USD -0,38 7,47 -10,48 -7,39 10,05PIA - America Stock (rastový) 7,690 48 289 USD -0,39 7,55 -10,48 -7,90 9,73PIA - America Stock (výnosový) 5,900 5 636 USD -0,34 7,47 -10,47 -7,24 9,09PineBridge Europe Fund 14,491 49 435 USD -2,78 0,14 -20,65 -14,04 5,00PineBridge Global Emerging Markets Fund 15,512 1 961 763 USD -6,51 -4,97 -26,85 -30,83 8,85PineBridge Global Equities Value Fund 9,784 24 485 USD -1,75 2,52 -15,98 -13,98 2,38PineBridge Greater China Equity Fund 27,486 4 692 177 USD -3,42 1,45 -20,05 -23,26 10,20PineBridge India Equity Fund 24,554 4 753 821 USD -8,48 -14,84 -27,05 -29,80 18,27PineBridge Japan New Horizont Fund 10,208 7 431 USD -2,53 -6,16 -12,14 -16,28 -5,12PineBridge Latin America Fund 16,073 464 630 USD -3,65 2,62 -23,36 -26,91 18,61PineBridge South East Asia Fund 21,935 133 832 USD -4,77 0,50 -23,61 -23,20 17,15PineBridge US Large Cap Research Enhanced Fund 10,921 10 359 USD 1,35 9,97 -4,82 1,79 12,40Pioneer Funds - Asia (Ex.Japan) Equity 7,270 975 013 USD -4,72 -0,95 -22,33 -22,91 10,42Pioneer Funds - Emerging Markets Equity 8,820 4 749 337 USD -4,96 -0,34 -22,29 -23,77 15,06Pioneer Funds – Gold and Mining 59,320 366 957 USD -6,79 0,39 -19,77 -22,49 Pioneer Funds - China Equity 9,880 2 101 127 USD -3,98 5,22 -21,46 -22,33 9,62Pioneer Funds – Indian Equity 63,010 704 819 USD -11,94 -15,74 -32,90 -39,04 Pioneer Funds - Japanese Equity 2,240 378 457 USD -1,32 -5,88 -13,51 -17,65 -1,72Pioneer Funds – Latin American Equity 60,730 412 976 USD -3,74 7,22 -22,53 -23,42 Pioneer Funds - North American Basic Value 56,660 113 748 USD 1,14 10,04 -10,65 -6,36 7,15Pioneer Funds - U.S. Fundamental Growth 116,390 69 645 USD 0,34 9,68 -3,99 4,87 18,54Pioneer Funds - U.S. Mid Cap Value 7,400 1 250 790 USD 0,27 11,28 -13,25 -7,62 9,87Pioneer Funds - U.S. Pioneer Fund 5,440 7 290 690 USD 0,37 11,25 -10,53 -5,88 9,80Pioneer Funds - U.S. Research 6,060 618 170 USD 0,50 11,40 -6,77 -0,49 13,36Pioneer Funds - U.S. Research Value 92,110 97 061 USD 1,18 12,18 -9,09 -3,35 9,55WIOF African Performance Fund - Trieda A 3,684 37 406 USD -0,72 3,48 -15,13 -18,20 7,11WIOF African Performance Fund - Trieda B 3,764 44 634 USD -0,76 3,32 -15,38 -18,96 WIOF Eastern Mediterranean Performance Fund - Trieda A 0,824 118 791 USD -11,37 -19,80 -47,51 -55,54 -32,37WIOF Eastern Mediterranean Performance Fund - Trieda B 0,511 58 846 USD -11,41 -20,00 -47,71 -55,57 -32,61WIOF Global Listed Utilities Fund - Trieda A 3,337 15 211 USD 1,63 2,24 1,23 1,98 WIOF Global Listed Utilities Fund - Trieda B 3,286 27 209 USD 1,59 2,07 0,92 1,35 WIOF Green Energy Performance Fund - Trieda A 2,388 574 USD -5,12 -5,26 -39,98 -42,94 WIOF Green Energy Performance Fund - Trieda B 2,447 569 USD -5,16 -5,40 -40,16 -43,28 WIOF China Performance Fund - Trieda A 4,118 76 200 USD -3,33 8,11 -22,81 -28,60 7,04WIOF China Performance Fund - Trieda B 4,067 120 219 USD -3,37 7,95 -23,04 -29,00 WIOF India Performance Fund - Trieda A 3,191 27 646 USD -8,64 -16,45 -27,57 -33,15 WIOF India Performance Fund - Trieda B 3,189 116 154 USD -8,68 -16,57 -27,79 -33,55 WIOF Latin American Performance Fund - Trieda A 3,778 12 352 USD -2,10 1,15 -24,46 -28,91 WIOF Latin American Performance Fund - Trieda B 3,816 1 171 USD -2,14 1,00 WIOF Middle East Performance Fund - Trieda A 2,271 6 020 USD 1,84 0,74 -5,26 -13,73 WIOF Middle East Performance Fund - Trieda B 2,511 11 578 USD 1,80 0,59 -5,53 -14,24 WIOF Pakistan Performance Fund - Trieda A 3,764 7 678 USD -6,02 -14,79 -16,84 -16,11 WIOF Pakistan Performance Fund - Trieda B 3,634 21 807 USD -6,06 -14,90 -17,07 -16,46 WIOF Russia and CIS Performance Fund - Trieda A 3,077 593 218 USD -7,76 -5,57 -30,74 -33,98 16,35WIOF Russia and CIS Performance Fund - Trieda B 2,437 392 572 USD -7,80 -6,36 -31,40 -34,80 15,50WIOF South-East Asia Performance Fund - Trieda A 4,207 61 806 USD -1,24 3,69 4,67 10,15 15,15WIOF South-East Asia Performance Fund - Trieda B 4,615 121 080 USD -1,29 6,88 0,01 4,76 13,20

Zmiešané fondy AFCE - Optimal Balanced 0,028 7 728 396 EUR -3,87 -2,54 -15,52 -16,86 8,58ČSOB Dynamic Market Timing o.p.f. 0,094 3 407 689 EUR -0,62 -1,91 -10,55 -13,37 ČSOB EURO konvergentný o.p.f. 0,030 2 977 815 EUR -1,27 -3,43 -11,38 -11,34 0,58ČSOB Rastový o.p.f. 0,030 3 988 303 EUR 0,22 2,45 -8,79 -8,40 6,14ČSOB Vyvážený o.p.f. 0,033 4 908 417 EUR 0,48 1,31 -4,79 -4,46 4,46Dexia Fullinvest High 542,460 3 941 EUR 1,68 6,67 -2,78 -5,72 9,49Dexia Fullinvest Low 642,480 8 332 EUR 2,34 3,02 0,08 -1,97 5,82Dexia Fullinvest Medium 583,520 4 632 EUR 1,96 4,89 -1,29 -4,14 7,40GIS Capital Markets Strategies 101,344 1 035 754 EUR 3,42 9,35 -7,33 -8,50 -4,35IAD - Kapital (zmiešaný) 0,023 2 946 911 EUR -0,52 2,20 -5,26 -3,70 -1,05



36 1/2012



IAD - KD Prosperita 0,019 6 396 089 EUR -2,80 0,79 -14,31 -14,88 4,03IAD - Optimal (zmiešaný) 0,030 4 443 047 EUR -0,94 3,31 -5,38 -3,88 0,01ING (L) Patrimonial Aggressive 435,910 9 943 EUR 2,43 7,17 -0,87 -2,47 ING (L) Patrimonial Euro 430,830 1 551 EUR 0,28 1,96 -8,81 -7,35 ING (L) Patrimonial Target Return Bond 243,140 20 528 EUR 0,60 0,16 -2,33 -0,22 ING Multifond Aktiv V5 19,500 1 822 828 EUR -0,05 -0,10 0,62 -0,05 KBC Archipel Portfolio Pro August 95 10,097 3 469 856 EUR 0,90 0,86 -1,61 -1,54 KBC Archipel Portfolio Pro February 95 9,850 13 672 806 EUR 1,13 -0,51 -1,44 KBC Archipel Portfolio Pro May 90 9,560 5 113 299 EUR 0,95 1,81 -4,40 KBC Archipel Portfolio Pro November 271,583 7 457 215 EUR 1,71 2,62 -3,88 -5,10 PARWORLD Quam 12 97,200 982 EUR 0,49 -0,43 -2,61 Pioneer Funds - Absolute Return Multi-Strategy 51,860 77 099 EUR 1,55 -0,67 -2,99 -6,02 1,99Pioneer Funds - Global Balanced 70,060 96 652 EUR 2,65 7,37 2,32 -1,48 11,77PP - Dynamické portfólio o.p.f. 0,036 10 856 432 EUR -0,57 -2,27 -7,97 -8,38 0,02PP - EUROFOND o.p.f. 0,058 14 189 469 EUR -0,25 -2,48 -6,63 -5,74 0,73PP - Konzervatívne portfólio o.p.f. 0,038 4 019 621 EUR -0,17 -2,15 -4,16 -3,47 -0,12PP - P 3 R o.p.f. roku 1997 0,097 3 657 064 EUR -0,42 -2,58 -4,71 -3,77 PP - P 3 R o.p.f. roku 1998 0,093 2 413 202 EUR -0,67 -5,06 -9,52 -9,25 PP - Vyvážené portfólio o.p.f. 0,033 6 717 203 EUR -0,52 -3,51 -6,48 -5,05 -0,69Raiffeisen-A.R.-Global-Balanced 98,060 0 EUR -0,06 -0,10 -1,01 -2,79 2,33Raiffeisen-Active-Commodities 99,160 8 417 EUR -2,40 -2,87 -12,39 Raiffeisen-Global-Mix 769,880 0 EUR 2,97 6,71 2,92 -2,96 9,42SPORO Konzervatívny zmiešaný fond 0,036 18 368 104 EUR -0,12 -1,19 -5,58 -5,64 2,23TAM - DynamicAlpha Fund 0,100 4 412 940 EUR 0,68 TAM - MarketNeutral Fund 0,033 10 274 151 EUR 0,36 0,46 -0,56 0,27 0,84TAM - SmartFund 0,103 90 992 857 EUR 0,72 -0,14 -1,61 0,95 VB - Premium-Evolution 25 60,830 122 106 EUR 0,95 -0,30 -1,14 -3,96 2,90VÚB AM - Dynamické portfólio 0,031 36 731 042 EUR 0,02 3,27 -7,58 -5,84 3,00VÚB AM - Konzervatívne portfólio 0,035 130 479 403 EUR 0,31 -0,23 -1,74 -0,85 2,13VÚB AM - Privátne Portfólio MIX 30 0,034 10 396 347 EUR 0,03 1,13 -3,97 -2,64 0,95VÚB AM - Vyvážený rastový fond 0,038 50 461 109 USD -3,96 3,45 -13,46 -11,68 10,95WIOF Conservative Risk 3 % Portfolio - Trieda B 2,253 1 114 551 EUR 0,99 0,95 -0,30 -3,93 1,34WIOF Conservative Risk 3% Portfolio Trieda A 2,397 1 287 309 EUR 1,05 1,13 -1,37 -4,00 1,85WIOF Global Strategy Alpha Portfolio - Trieda A 2,435 47 139 SGD 1,24 1,94 -3,56 -4,03 1,48WIOF Global Strategy Alpha Portfolio - Trieda B 2,195 44 668 SGD 1,16 1,69 -4,03 -4,98 0,90ČP INVEST Fond nemovitostních akcií 0,513 188 958 CZK 0,79 1,62 -19,92 -18,60 12,02ČP INVEST Fond živé planety 0,471 43 912 CZK -1,98 -1,16 -24,38 -24,50 -4,85ČP INVEST Smíšený fond 1,390 39 213 CZK -0,35 2,01 -5,69 -4,35 7,59ČP INVEST Zlatý otevřený podílový fond 1,188 906 881 CZK -11,01 -5,80 -6,88 -9,77 15,58

Fondy fondov AXA Selection Emerging Equity 0,033 3 320 786 CZK -0,53 7,21 -11,92 -21,31 10,36AXA Selection Global Equity 0,034 8 772 982 CZK 2,32 9,21 -4,92 -8,00 9,29AXA Selection Opportunities 0,033 1 833 241 CZK 1,73 4,57 -1,33 -8,65 4,25Dexia Dynamix Global 93 104,220 26 736 EUR -0,01 -0,50 -4,68 -6,05 -0,29IAD - Growth Opportunities 0,031 13 565 961 EUR -1,05 -2,36 -9,20 -11,07 -0,34PIA - Guarantee Basket 2013 111,060 254 550 EUR 0,82 -1,37 -5,42 -5,84 3,42Pioneer P.F. - Global Balanced 50 48,480 117 158 EUR 2,32 4,37 -0,70 -3,25 Pioneer P.F. - Global Defensive 20 5,990 174 898 EUR 2,39 1,35 0,50 -0,33 3,33Pioneer P.F. - Global Changes 45,550 398 985 EUR 0,42 8,84 -9,57 -14,27 SPORO Fond maximalizovaných výnosov 0,026 4 089 805 EUR 0,87 4,17 -11,65 -10,32 4,21SPORO Privátny dynamický fond 0,025 1 233 404 EUR -0,82 -2,70 -11,06 -12,05 -0,45SPORO Privátny konzervatívny fond 0,034 3 966 764 EUR 1,24 0,05 0,07 0,28 2,00SPORO Privátny vyvážený fond 0,030 0 EUR 0,01 -1,55 -4,38 -5,08 1,99Success absolute (rastový) 8,700 15 136 382 EUR 1,52 -0,80 -3,55 -7,84 0,74Success absolute (výnosový) 7,890 0 EUR 1,54 -0,88 -3,66 -8,79 -0,34Success relative (rastový) 5,710 4 667 297 EUR 1,24 -2,39 -6,55 -14,39 4,11Success relative (výnosový) 5,710 2 301 EUR 1,24 -2,39 -6,55 -14,39 4,11TAM - Conservative Fund 0,032 15 138 553 EUR 0,19 0,55 -4,44 -3,98 1,47TAM - Harmonic Fund 0,031 60 067 024 EUR 0,05 1,86 -7,88 -6,90 3,30TAM - Private V1 0,032 22 692 935 EUR 0,36 0,87 -3,94 -3,05 1,72TAM - Private V2 0,031 16 984 852 EUR 0,05 1,98 -7,45 -6,33 3,34TAM - Private V3 0,030 6 529 815 EUR -0,14 2,71 -10,08 -9,13 4,06TAM - Strategic Fund 0,029 45 057 471 EUR -0,13 2,71 -10,65 -9,56 3,91WPP Global Strategy Risk 14% Portfolio - Trieda A 1,220 60 985 EUR -1,61 1,67 -12,86 -22,78 WPP Global Strategy Risk 14% Portfolio - Trieda B 1,180 261 924 EUR -0,84 1,72 -12,59 -23,38 WPP New Global Equity Markets Risk 18% Portfolio - Trieda A 1,240 5 634 399 EUR 1,64 0,0 -11,43 -21,52 WPP New Global Equity Markets Risk 18% Portfolio - Trieda B 1,160 2 127 897 EUR 1,75 0,0 -11,45 -22,15

WSP Global Strategy Risk 10% Portfolio - Trieda A 1,220 2 706 626 EUR 1,67 2,52 -6,87 -18,67 WSP Global Strategy Risk 10% Portfolio - Trieda B 1,190 4 335 173 EUR 1,71 1,71 -8,46 -20,13

Iné fondy EEF Capital Protected 24 110,000 455 932 EUR 2,44 2,02 -8,15 -7,93 -0,06EEF Capital Protected 6 108,540 826 257 EUR 0,23 0,56 -2,22 -2,06 -0,10Global Partners CSOB CLICK SKK 6 0,338 1 700 087 EUR -0,09 -0,41 -1,52 -2,15 1,58Global Partners CSOB Rastový SKK 5 0,332 3 755 830 EUR -0,03 -2,44 -0,06 -1,78 2,39Global Partners CSOB World Click EUR Plus 5 9,490 3 525 791 EUR -0,32 -0,32 -1,15 -0,52 Global Partners KBC Fixný Click 1 10,460 1 380 019 EUR -0,10 -0,95 -1,78 -2,97 Global Partners KBC Kuponový 2 9,660 2 225 036 EUR -0,51 -1,02 -3,01 -2,63 Global Partners KBC Kuponový 3 0,343 4 256 303 EUR -0,41 -0,26 -1,49 -1,85 2,82Global Partners KBC Kuponový 4 9,830 4 080 571 EUR -0,20 -0,10 2,40 1,58 Global Partners KBC Kuponový SKK 1 0,339 4 821 445 EUR -0,15 -0,41 -0,29 -0,29 3,68Global Partners KBC Meny 1 9,870 12 545 096 EUR 0,30 -2,95 -6,09 -3,42 Global Partners KBC Meny 2 9,910 3 493 671 EUR 0,20 -1,29 -1,78 -0,30 Global Partners KBC Rastový 6 10,020 2 047 026 EUR -0,20 0,70 1,62 2,77 Global Partners KBC Rastový Plus SKK 1 0,397 946 837 EUR -0,15 0,25 -1,49 -1,76 7,14Global Partners KBC Rastový SKK 1 0,332 1 911 922 EUR -0,54 -0,75 -2,12 -3,12 2,98Global Partners KBC Reverzný 4 9,940 1 835 809 EUR -0,10 -0,30 -1,29 -1,19 Global Partners PS Fixovaný Click 2 10,240 3 908 137 EUR -0,19 0,69 2,40 2,40 Horizon CSOB Beverages SKK 1 0,330 1 688 940 EUR 0,0 0,0 -2,94 -2,94 2,80Horizon CSOB Central Europe SKK 1 0,330 3 040 650 EUR 0,0 0,0 0,0 0,0 2,95Horizon CSOB Duo Bonus 1 20,000 6 619 200 EUR 0,0 Horizon CSOB Duo Coupon 1 9,170 11 160 431 EUR 0,11 0,0 3,27 5,04 Horizon CSOB Duo Coupon 2 9,810 5 999 943 EUR -0,41 -0,71 2,02 3,75 Horizon CSOB Duo Coupon 4 9,460 4 900 034 EUR 0,42 0,75 1,38 2,30 Horizon CSOB Duo Coupon 5 9,240 4 281 650 EUR -1,94 -1,54 -0,48 0,23 Horizon CSOB Duo Coupon 6 19,830 11 735 116 EUR 0,20 0,46 0,92 -0,85 Horizon CSOB Duo Coupon 7 20,560 4 565 060 EUR -0,10 -0,58 2,80 Horizon CSOB Exclusive Inflation Plus 1 996,720 3 222 396 EUR 1,29 1,03 -9,04 -6,39 Horizon CSOB Fix Upside Click 1 0,360 3 211 171 EUR 0,0 0,0 0,0 0,0 1,87Horizon CSOB Growth Potential 10 956,520 3 233 038 EUR -1,49 -1,41 -2,36 -3,91 Horizon CSOB Inflation Plus 2 9,660 3 498 968 EUR -0,31 0,73 -5,57 -3,40 Horizon CSOB Jump Start 1 10,110 2 147 415 EUR 0,40 1,10 Horizon CSOB Jumper Plus 2 9,320 3 427 300 EUR -1,58 1,30 -13,38 -10,56 Horizon Duo Coupon 3 9,610 1 667 777 EUR 0,10 0,06 1,45 2,88 IAD - Protected Equity 1 0,034 2 123 875 EUR -0,06 0,26 -0,35 0,62 1,94IAD - Protected Equity 2 0,035 1 920 515 EUR -0,35 -0,48 -0,35 -1,05 KBC EquiPlus Duo Coupon 14 1 012,490 2 557 550 EUR -0,20 -0,23 1,35 KBC EquiPlus Duo Coupon 2 500,260 3 268 699 EUR -0,41 0,26 2,02 1,40 PARVEST STEP 90 EURO 1 155,460 40 859 EUR -0,04 0,01 -8,10 -8,56 Pioneer Funds - Commodity Alpha 44,310 914 681 EUR 0,73 0,77 -1,86 -13,91 9,37Pioneer S.F. - EUR Commodities 43,990 1 157 236 EUR -4,12 -2,98 -11,29 -10,11 7,56SPORO februárový fond zaisťovaných výnosov 0,033 7 516 204 EUR -0,03 -0,02 -1,61 -1,71 0,82SPORO Fond zaisťovaných výnosov 0,034 17 738 009 EUR -0,01 -0,23 -1,75 -1,83 0,94TAM - Spoločensky zodpovedný fond 0,098 21 988 570 EUR 0,86 -0,78 -2,50 -1,69 TAM - Zaistený fond I. 0,037 36 477 334 EUR 0,10 -0,26 -1,17 -0,66 1,14TAM - Zaistený fond II. 0,034 52 949 017 EUR 0,22 -0,78 -1,64 -0,99 0,94TAM - Zaistený fond III. 0,034 19 884 270 EUR 0,37 -0,80 -1,56 -1,05 1,24TAM - Zaistený fond IV. 0,034 35 557 443 EUR 0,04 -0,30 -2,18 -1,73 0,81VÚB AM - CP Zaistený fond I 0,032 23 851 724 EUR 1,53 -3,41 -4,65 ČP INVEST 4. Zajištěný otevřený podílový fond 1,108 0 CZK 0,02 -5,39 -9,13 -4,65 0,77ČP INVEST Komoditní zajištěný otevřený podílový fond 1,092 0 CZK 0,10 -1,35 1,25 1,84 2,45Global Partners ČSOB US Growth Plus USD 2 10,130 717 463 USD Global Partners Fixovany Click USD 1 10,210 2 146 344 USD -0,20 -1,35 0,20

Špeciálne fondy nehnuteľností IAD - Prvý realitný fond 0,054 22 039 912 EUR 0,30 1,13 2,02 4,27 5,05PP - NÁŠ DRUHÝ REALITNÝ š.p.f. 0,103 30 112 759 EUR 0,34 1,21 2,12 PP - NÁŠ PRVÝ REALITNÝ š.p.f. 0,045 219 634 882 EUR 0,72 1,29 3,49 5,19 5,18SPORO Realitný fond 0,035 15 523 048 EUR 0,15 0,35 -1,11 1,28 1,67TAM - Realitný Fond 0,035 61 067 819 EUR 0,25 0,73 1,64 3,62 0,56Špeciálne fondy cenných papierov TAM - Depozitný fond 0,100 82 812 251 EUR 0,11 Špeciálne fondy profesionálnych investorov SPORO Inštitucionálny I1, š.p.f. 0,036 24 405 025 EUR 0,53 -0,15 -0,19 1,04 2,06TAM - PrivateDeposit Fund 0,100 50 315 364 EUR 0,12

Údaje o dôchodkových fondoch k 30. 12. 2011 Hodnota Čistá Podiel Výkonnosť dôchodkových fondovDôchodkový fond dôch. hodnota v skupine 1 mesiac 1 rok jednotky majetku (NAV) fondov

Konzervatívne dôchodkové fondy 224 303 605 4,89 % Solid (Aegon, d. s. s.) 0,040 24 930 430 11,11 % 0,11 % 1,08 %Garant (Allianz - Slovenská d. s. s.) 0,039 72 885 631 32,49 % 0,16 % 1,29 %Konzervatívny (AXA, d. s. s.) 0,039 48 806 245 21,76 % 0,01 % 1,50 %Stabilita (ČSOB, d. s. s.) 0,040 13 619 065 6,07 % 0,07 % 1,43 %Tradícia (ING, d. s. s.) 0,040 21 204 584 9,45 % 0,29 % 1,50 %Klasik (VÚB Generali, d. s. s.) 0,040 42 857 651 19,11 % 0,17 % 2,06 %Vážený aritmetický priemer 0,131 % 1,489 % Vyvážené dôchodkové fondy 1 406 919 821 30,64 % Balans (Aegon, d. s. s.) 0,036 119 886 951 8,52 % 0,09 % 1,22 %Optimal (Allianz - Slovenská d. s. s.) 0,037 473 214 094 33,63 % 0,16 % 1,30 %Vyvážený (AXA, d. s. s.) 0,036 326 006 493 23,17 % 0,00 % 1,46 %Benefit (ČSOB, d. s. s.) 0,036 76 158 112 5,41 % 0,03 % 1,26 %Harmónia (ING, d. s. s.) 0,036 161 916 108 11,51 % 0,28 % 1,40 %Stabil (VÚB Generali, d. s. s.) 0,037 249 738 064 17,75 % 0,17 % 2,12 %Vážený aritmetický priemer 0,123 % 1,490 % Rastové dôchodkové fondy 2 960 146 387 64,47% Vital (Aegon, d. s. s.) 0,035 323 172 363 10,92% 0,10% 1,14%Progres (Allianz - Slovenská d. s. s.) 0,036 918 416 927 31,03% 0,16% 1,31%Rastový (AXA, d. s. s.) 0,036 858 427 531 29,00% 0,02% 1,49%Prosperita (ČSOB, d. s. s.) 0,035 163 991 485 5,54% 0,03% 1,27%Dynamika (ING, d. s. s.) 0,035 322 275 885 10,89% 0,24% 1,26%Profit (VÚB Generali, d. s. s.) 0,036 373 862 195 12,63% 0,17% 2,11%Vážený aritmetický priemer 0,125% 1,474%

(Zdroj: ADSS)

Údaje o doplnkových dôchodkových fondoch k 30. 12. 2011 Aktuál. hodnota Čistá Zhodnotenie majetku dôchodkovej hodnota v doplnkovom dôchodkovom fonde jednoty majetku (NAV) 1 mesiac 1 rok 3 roky (p.a.)

d d.s. príspevkové fondy 1 118 738 889 AXA Príspevkovy 0,035 139 394 981 0,45% -0,06% 1,25% Globálny akciový 0,035 10 887 860 -0,45% -4,54% 1,74%DDS Tatra banky Konzervatívny príspevkový 0,034 4 631 969 0,10% 1,43% 1) Rastový príspevkový 0,032 47 092 418 1,03% -2,66% 5,59% Vyvážený príspevkový 0,034 290 353 172 0,40% -1,11% 0,88% Zaistený príspevkový 2017 0,033 10 955 611 1,80% 2,45% 3,34%ING Tatry - Sympatia Konzervatívny príspevkový 0,036 40 178 323 -0,11% 0,60% 0,94% Rastový príspevkový 0,031 10 381 418 -0,74% -11,80% 2,36% Vyvážený príspevkový 0,032 375 496 125 0,74% -5,35% -1,01%Stabilita Príspevkový 0,035 189 367 012 1,35% -2,85% N/A váž. aritm. priemer 0,68% -2,79% 0,47%

d d.s. výplatné fondy 55 802 759 AXA Výplatný 0,033 257 018 0,07% 0,80% -0,25%DDS Tatra banky Dôchodkový výplatný 0,036 11 909 709 0,03% 0,23% 0,24%ING Tatry - Sympatia Dôchodkový výplatný 0,035 11 105 991 0,22% 0,18% 1,02%Stabilita Výplatný 0,036 32 530 041 0,60% 0,75% N/A váž. aritm. priemer 0,40% 0,53% 0,61%



1) - fond existuje kratšie obdobie; N/A - údaje nie sú k dispozícii (Zdroj: ADDS )

(Zdroj: Slovenská asociácia správcovských spoločností, www.ass.sk)

371/2012



Na otázku, čo kúpiť, čo predať a čo podržať, tento mesiac odpovedá Ronald Ižip, člen predstavenstva spoločnosti Trim Broker.

UPOZORNENIE: Informácie a názory v tomto článku nie sú ponukou ani výzvou na nákup alebo predaj akéhokoľvek finančného produktu. Strany spolupracujúce na článku nezodpovedajú za prípadné finančné straty vzniknuté z dôvodu nesprávneho použitia informácií. S každou investíciou je spojené riziko a výnosy dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.

Tento mesiac na otázku, čo kúpiť, predať alebo čo podržať, odpovedali odborníci zo spoločností: Salve Investments, o. c. p., Prvá Penzijná správcovská spoločnosť Poštovej banky, VÚB Asset Management, Privatbanka, X – Trade brokers, Alico Funds Central Europe, správ.spol. a ČSOB Asset Management. Investičné odporúčania sú pre investora, ktorý má v súčasnosti voľné finančné prostriedky, alebo pre takého investora, ktorý už má zainvestované v jednom z uvedených trhových segmentov. Rovnaká otázka bude odborníkom položená aj na budúci mesiac.

KÚPIŤ PREDAŤ PODRŽAŤpeňažný trh

európske dlhopisy

americké dlhopisy

dlhopisy z rozvíjajúcich sa trhov

americké akcie

európske akcie

akcie rozvíjajúcich sa trhov

realitné investície

Nakúp, predaj, podržInvestičné tipy z praxe

Nakúp Základným predpokladom na rok 2012 je po-kračovanie negatívneho trendu vývoja sve-tovej ekonomiky z dôvodu naakumulované-ho dlhu. V takomto prostredí bude prevládať deleveraging, čiže výpredaj aktív. Peniaze sa budú vracať do mien, v ktorých boli realizo-vané úvery, teda najmä do amerického dolára a japonského jenu. Víťazom na budúci rok by mal byť dolár.

PredajKríza z eurozóny sa v roku 2012 presunie do rozvíjajúcich sa trhov. Tieto trhy sa pod vply-vom dopytu komodít z Číny dostali do fázy bubliny, ktorú čaká spľasnutie. Ich pokles v mi-nulom roku naznačuje, že ich rastový poten-ciál sa vyčerpal, pričom priestor na pokles je obrovský. Hlavným predajným inštrumentom sú krajiny BRIC.

PodržDopyt po bezpečných aktívach sa v minulom roku stupňoval do takej miery, že americké dlhopisy dosiahli extrémne nízky výnos. Aj keď priestor na posilňovanie amerických dlhopisov je minimálny, predpokladám, že v roku 2012 si udržia štatút bezpečného prístavu a in-vestorom poskytnú bezpečie, čo sa v spojení so silnou americkou menou bude javiť ako zmysluplná investícia.

foto

: Reu

ters

38 1/2012


1 000

1 100

1 200

1 300

1 400 13

-.01

41-

.11

82-

.11

21-

.21

62-

.21 10 500

11 125

11 750

12 375

13 000

72-

.01

01-

.11

42-

.11

8 -.21

22-

.21 600

675

750

825

900

13-

.01

41-

.11

82-

.11

21-

.21

62-

.21

1,20

1,25

1,30

1,35

1,40

1-.11

51-

.11

92-

. 11

31-

.21

72-

.21 24,3

24,8

25,3

25,8

26,3

1-.11

51-

.11

92-

.11

31-

.21

72-

.21 0,80

1,35

1,90

2,45

3,00

7-.01

12-

.01

4-.11

81-

.11

2-.21

61-

.21

03-

.21

1 mesiac 3 mesiace

6 mesiacov 1 rok

Meny Kurz k Zmena 3. 1. 2012 za 1 M za rokEUR/USD 1,305 -2,62 -2,25EUR/GBP 0,833 -2,60 -3,33JPY/EUR 100,07 -3,97 -8,29EUR/CZK 25,702 2,25 2,75EUR/PLN 4,459 -0,26 11,74EUR/HUF 315,03 4,56 13,77EUR/CHF 1,216 -1,35 -2,47EUR/AUD 1,257 -3,59 -4,26EUR/CAD 1,319 -3,24 -0,52

EUR/SEK 8,904 -1,72 -0,48EUR/NOK 7,711 -0,23 -0,93EUR/DKK 7,435 0,00 -0,24EUR/RON 4,317 -0,74 1,10EUR/HRK 7,535 0,38 2,07EUR/RUB 41,38 -0,06 1,15EUR/TRY 2,442 -0,22 17,54EUR/CNY 8,212 -3,68 -6,66EUR/KRW 1493,6 -0,88 -0,50EUR/MXN 17,835 -1,76 8,92

Krížové devízové kurzy kótované Národnou bankou Slovenska

Prehľad vývoja akciových a dlhopisových indexov Stav k Zmena za Zmena za Zmena za Zmena za Zmena za Zmena za dvaIndex Región/ trh Lok. mena 3. 1. 201 mesiac v lok. rok v lok. dva roky v lok. mesiac rok v EUR roky v EUR mene (%) mene (%) mene (%) v EUR (%) (%) (%)

MSCI World Svet USD 1 206 0,56 -6,45 3,22 -3,17 -8,14 -6,93Dow Jones Industrials USA USD 12 365 2,88 5,95 18,58 -0,94 4,04 6,91S&P 500 USA USD 1 269 1,95 -0,26 13,76 -1,83 -2,06 2,57

Nasdaq USA - technológie USD 2 633 0,21 -2,19 14,04 -3,51 -3,96 2,82MSCI Europe Európa USD 739 2,25 -15,28 -17,24 -1,55 -16,81 -25,38

MSCI EM Europe Európa - rozvíjajúce sa trhy USD 412 -7,15 -22,76 -10,99 -10,60 -24,15 -19,75Euro Stoxx 50 Európa EUR 2 390 2,02 -15,97 -20,81 2,02 -15,97 -20,81

DAX Nemecko EUR 6 167 1,41 -11,14 2,45 1,41 -11,14 2,45MSCI Pacific Ázia USD 1 919 -2,32 -15,48 -7,07 -5,95 -17,01 -16,21

Nikkei 225 Japonsko JPY 8 560 1,49 -17,68 -19,66 -2,28 -19,16 -27,56MSCI EM Latin America Latinská Amerika USD 3 740 -1,36 -19,76 -9,14 -5,03 -21,20 -18,08

PX50 Česká republika CZK 934 5,19 -25,51 -18,95 7,99 -22,26 -20,50BUX Maďarsko HUF 16 990 -2,62 -22,58 -26,01 3,59 -11,21 -13,43

RTS Rusko RUB 2 043 -6,41 -20,83 -2,26 -8,11 -20,42 -7,05SAX Slovensko SKK 214 1,85 -6,99 -6,57 1,85 -6,99 -6,57

WIG Poľsko PLN 38 464 -2,92 -19,88 -6,74 -2,83 -9,76 0,73

Reuters GOVTOP Štátne dlhopisy EMÚ EUR 97 2,15 -2,45 -5,14 2,15 -2,45 -5,14

Reuters GOVTOPP Štátne dlhopisy EMÚ EUR 185 2,28 1,04 3,01 2,28 1,04 3,01Reuters USGOVTOP Štátne dlhopisy USA USD 124 0,63 6,34 9,15 -3,11 4,42 -1,59

Reuters USGOVTOPP Štátne dlhopisy USA USD 211 0,86 9,28 15,58 -2,88 7,31 4,21Reuters JPGOVTOP Štátne dlhopisy Japonska JPY 103 0,40 0,74 1,55 -4,48 -8,85 -24,50

Reuters JPGOVTOPP Štátne dlhopisy Japonska JPY 126 0,53 2,15 4,43 -4,37 -7,58 -22,36Reuters CORPTOP Podnikové dlhopisy EUR 100 1,34 -2,18 -0,45 1,34 -2,18 -0,45

Reuters CORPTOPP Podnikové dlhopisy EUR 186 1,73 2,48 9,10 1,73 2,48 9,10

Reuters EMTOP Štátne dlhopisy rozvíjajúcich sa trhov EUR 88 -0,10 -3,78 -3,56 -0,10 -3,78 -3,56

Reuters EMTOPP Štátne dlhopisy rozvíjajúcich sa trhov EUR 281 0,43 1,98 8,32 0,43 1,98 8,32Reuters CORP AAA EUR 105 -0,27 -2,64 0,35 -0,27 -2,64 0,35

Reuters CORP AA EUR 111 0,93 0,08 2,60 0,93 0,08 2,60Reuters CORP A EUR 96 1,68 -1,73 -0,33 1,68 -1,73 -0,33

Reuters CORP BBB EUR 94 1,16 -3,24 -1,63 1,16 -3,24 -1,63

(Zdroj: spracoval INVESTOR podľa údajov Reuters)

Akci

ové

inde

xy

D

lhop

isov

é in

dexy

Prehľad vývoja úrokových sadzieb na medzibankovom trhu

Trh Doba viazanosti Stav k 30 12. 2011 (% p.a.) Zmena za mesiac (%)LIBOR USD 1 mesiac 0,30 9,28 3 mesiace 0,58 10,54 6 mesiacov 0,81 8,74 12 mesiacov 1,13 6,01EURIBOR 1 mesiac 0,99 -18,01 3 mesiace 1,33 -9,26 6 mesiacov 1,60 -5,94 12 mesiacov 0,00 -100,00

(Zdroj: spracoval INVESTOR podľa údajov Reuters)(úrokové sadzby na medzibankovom trhu sú určujúcim faktorom výšky urokových sadzieb vkladov obyvateľstva)

(Zdr

oj: s

prac

oval

INVE

STO

R po

dľa

údaj

ov R

eute

rs)

Výška úrokových sadzieb eurových termínovaných vkladov pri vklade 2000 eur

Dĺžka trvania vkladu Banka 1 týždeň 1 mesiac 3 mesiace 6 mesiacov 1 rok 2 roky

ČSOB banka 0,05% 0,10% 0,15% 2,00% 2,60% 2,20%

Dexia banka 0,15% 0,40% 0,90% 1,30% 2,85%

ING 2,00%

Komerční banka Bratislava 0,01% 0,01% 0,01% 0,01% 0,01%

mBank 1,30% 1,50% 2,20%

OTP Bank 0,10% 0,15% 0,30% 0,80% 2,70% 3,40%

Poštová banka 0,70% 1,25% 1,45% 2,70% 3,60%

Privatbanka 0,50% 0,70% 1,10% 2,30% 3,60%

Slovenská sporiteľňa 0,20% 1,40% 1,70% 3,30% 2,30%

Tatra banka 0,01% 0,30% 1,20% 1,40% 2,60% 2,60%

UniCredit Bank 0,50% 1,30% 2,50% 3,30% 3,70%

Volksbank Slovensko - 0,50% 0,80% 1,30% 3,30% 2,40%

VÚB banka 0,05% 0,30% 1,50% 1,90% 2,20% 3,10%

Priemerné sadzby za trh 0,04% 0,31% 0,86% 1,38% 2,38% 2,98%

(Zdroj: INVESTOR podľa údajov z internetových stránok jednotlivých bánk)*Priemer bez ING

(Výška úrokových sadzieb sa môže líšiť pri inej výške vkladu alebo pri iných produktoch podobných termínovaným vkladom)

MSC

I WO

RLD

MSC

I EUR

O

DJIA

EUR/

USD

EUR/

CZK

EURI

BOR


391/2012


Ak by ste čakali, že tým najdrahším „ľudovým“ fotoaparátom na svete

bude briliantmi vyšperkovaný supermoderný digitál, mýlili by ste sa. Leica Series-0 má 88 rokov a vôbec nefotí moderne.

Ak by sme chceli nájsť skutočne najdrahší su-perfotoaparát, museli by sme sa poobzerať v skladoch NASA alebo iných hypermoderných organizáciách, ktoré sa snažia vyfotiť mimo-zemský život v exotických destináciách, na-príklad na Marse. Tie však sotva môžete mať doma. Sú robené na zákazku a je nepravde-podobné, že by ste prišli na nápad či vôbec potrebu objednať si podobný kúsok od niekto-

rého z prominentných výrobcov (napríklad, prvé obrázky pria-mo z Mesiaca boli urobené špičkovým prístrojom od spo-ločnosti Handelsblatt).

V čase, keď vy ste vyberali pre vaše rozmaznané deti alebo rozmaz-naných partnerov či rozmaznaného sa-mého seba digitálny fotoaparát, ktorý ste chceli v pekne zabalenej škatuli uložiť pod štedrý vianočný stromček, tak v susednom Ra-kúsku vydražili najdrahší fotoaparát na svete. Nebol to žiaden digitál, ani škatuľka plná špič-kovej techniky. Išlo o historický a nádherný kúsok, ktorý si pamätá (lebo ju zvečnil) kus svetovej histórie. Síce sa nedražil na Vianoce, no takto má tento príbeh aspoň trocha príchuť pomaly doznievajúcich medovníkov.

Leica Series-0 s poradovým číslom 107 je pekne starý, 88-ročný fotoaparát a bol

Najdrahší fotoaparát na sveteAko zarobiť za štyri roky milión eur

vyrobený v roku 1923. Reportážny fotoa-parát z nultej série je pamätníkom na začiatky dnes legendárnej značky Leica, ktorej vznik sa datuje do roku 1913. Fotoaparát bol vyrobený spoločnosťou Ernest Leitz Optische Werke. Spojením mena

Leica MP LHSA

Leica M3

40 1/2012

F I N A N C I E P R E R A D O S Ť


– otestovať trh a načrtnúť potenciál. Vydražený prístroj so sériovým číslom 107 bol vyexportovaný za veľkú mláku a bol nositeľom patentu od patentového

úradu v New Yorku.Dodnes plne funkčný fotogra-

fický deduško je obalený hliníko-vým puzdrom, lakom pokrytou mosadzou a ovláda sa poniklo-

vanými gombíkmi. Má nasadený objektív LLC 112, ktorý tiež navrhol

Barnack, a na jeho vrchu je stále vidi-teľný vyrazený nápis – Germany – vyro-

bené v Nemecku.Áno, stále chodím okolo horúcej kaše, no

ešte chvíľu vydržte. Leica Series-0 s porado-vým číslom 107 sa už na aukcii raz objavila. Bolo to v roku 2007, keď viedenská galéria WestLicht otvorila aukciu, na ktorej sa predalo viac ako 90 % ponúknutých artiklov v celkovej hodnote 1,5 mil. eur. Najväčšiu pozornosť na aukcii na seba strhol staručký fotoaparát Leica s už spomenutým výrobným číslom 107 pat-riacim do nultej série. Vtedy si ho z aukcie jeho nový majiteľ odniesol za 336-tisíc eur.

Malá Leica prekvapila. Taký úspech zrejme nikto nečakal, no napriek tomu sa tento malý fotoaparát so zvučným menom a nádhernou históriou nestal rekordmanom. V tom čase na piedestáli najdrahších zachytávačov okamihu (či zlodejov duší) stál dageroptický prístroj od francúzskeho výrobcu Susse Frères z roku 1839 s cenou 580-tisíc eur, vy-licitovanou na tej istej viedenskej aukcii v máji 2007. Pred druhé miesto Leicy sa v roku 2010 ešte vtesnal fotoaparát rovnakej značky, ktorý si nový majiteľ z dražby odniesol za 402-tisíc eur.

Či to bola strata druhého miesta alebo akákoľvek iná pohnútka, no opäť

Leitz a anglického camera vznikol názov Leica. Prototyp nultej série, ktorý ako prvý fotoapa-rát pracoval s 35 mm filmom, navrhol Oskar Barnack. Prvá séria potom prišla na trh v roku 1925 a úspešná história fotoaparátov, ktoré sa nosili na krkoch veľa významných fotografov, odštartovala.

Fotoaparát Leica nultej série bol vyrobený holými rukami. Z celej série sa vyrobilo len tridsať exemplárov. Ich sériové čísla začínali na hodnote 100 a, pochopiteľne, skončili na 130. Novovzniknutá značka potrebovala na trh s fotoaparátmi najskôr opatrne prenik-núť. Presne to bolo úlohou aparátov Series-0

doviedla fotoaparát Leica Series-0 s výrobným číslom 107 k tomu, aby sa opäť objavil na stole licitátora. Ktovie. Zrejme mu nestačilo byť tre-tím celkovo či druhým medzi 35 mm fotoapa-rátmi. Chcel byť prvý medzi všetkými – možno sa mýlim a naozaj išlo o celkom inú pohnútku. V každom prípade, na konci minulého roka sa prístroj opäť objavil na aukcii.

Jeho nová vyvolávacia cena bola 200-tisíc eur. Podľa očakávaní sa cena fotoaparátu mala zastaviť niekde tesne pod pol miliónom eur. Najskôr to aj tak vyzeralo, no počas dvadsiatich minút, čo licitovanie starého fotoaparátu trvalo, sa spustila búrka, ktorá sa skončila na hodnote 1,32 mil. eur. Toľko peňazí bol ochotný zaplatiť neznámy anonymný kupujúci. Dedo fotoaparát putoval kamsi do Ázie. Aké prekvapujúce, avšak zdá sa, že to nemusí byť až taká zlá investícia.

Predchádzajúci majiteľ totiž dokázal zaro-biť na 88-ročnom, síce funkčnom, no pekne zastaranom prístroji milión eur, a to za štyri roky. Nový majiteľ s ním fotiť nebude, no môže sa pochváliť dlhou históriou, ktorej dnešný moderný svet síce nerozumie, no vďačí jej aj za ten malý, digitálnu techniku ukrývajúci balíček pod vaším stromčekom. A možno ho o pár rokov predá za poriadny balík.

Iľja Savoj

Leica Series 0

Leica Series 0

Zlatá Leica IIIa

foto

: arc

hív

411/2012

F I N A N C I E P R E R A D O S Ť


Bežná predajná cena: 8,56 euraVydavateľstvo: Grada

Kto už raz riešil problém, kam uložiť svoje úspory, vie, že zorientovať sa v širokej ponuke možností nie je jednoduché. Navyše, poznávaním nových možností človek zistí, ako veľa toho ešte nevie. Niekto pozná ako vhodného uchovávateľa peňazí iba banku. Niekto okrem nej pozná aj poisťovňu či stavebnú sporiteľňu. No sú tu i ďalšie možností. V ich spleti by mohol byť nápomocný finančný poradca či sprostredkovateľ. Práve vyznať sa v zá-kladných pojmoch a zistiť, kto čo ponúka, pomôže publikácia Sporiť alebo investovať? Nedáva iba odpovede na tieto dve alternatívy, aj keď im je venovaná najväčšia pozornosť. Neobchádza ani poistenie a úvery.

Výhodou knihy je, že ju netreba čítať od začiatku. Kapitoly sa dajú preskakovať podľa toho, o akú oblasť má čitateľ konkrétny záujem. Samozrejme, pre lepšiu orientáciu v problematike je vhodné začať základnými pojmami.

Na záver sú pripojené prípadové štúdie. Riešia, kedy a ako začať so sporením na dôchodok, alebo ako prispôsobovať rôzne finančné produkty v rôznych etapách života.

Spořit nebo investovat?Autor: Josef JandaPočet strán: 168

Záväzne si objednávam predplatné mesačníka investor

Dĺžka predplatného polrok – zľava 5 % (19,38 eura) rok – zľava 10 % (33,66 eura)

Študentské predplatné rok – zľava 30 % (26,18 eura) K objednávke je potrebné priložiť potvrdenie o návšteve vysokej školy

Počet výtlačkov mesačne: Mesačník Investor si prajem odoberať od (mesiac)*:

Meno a priezvisko:

Adresa dodania / Názov firmy:

Ulica: Mesto: PSČ:

I Č O : DIČ: IČ DPH:

Číslo účtu: Tel./fax: E-mail:

Fakturačná adresa: Dňa:

Podpis:

Vyplnenú a podpísanú objednávku zašlite poštou alebo faxom na dole uvedenú adresuPo získaní objednávky vám vydavateľstvo zašle oznámenie o predplatnom, ktoré zahŕňa bankový príkaz na úhradu s prideleným variabilným symbolomCeny sú uvádzané vrátane 20 % DPH a sú platné pre celé územie Slovenskej republiky

*Pri objednávkach starších čísel si redakcia vyhradzuje právo v prípade ich nedostatku upraviť začiatok a koniec predplatného.

ECOPRESS, a. s., Seberíniho 1, P. O. 820 07 Bratislava 27, tel.: 02/48 238 135, 48 238 138, fax: 02/ 48 238 140, [email protected], [email protected]

edn

ávka

pre

dpla

tnéh

o

V prípade, ak sa líši od adresy dodania

Každý mesiac žrebujeme spomedzi všetkých predplatiteľov troch, ktorým pošleme publikáciu z vydavateľstva Grada.

Tento mesiac knihy posielame: Zuzana Kolejáková z Nových Zámkov, Beáta Pavúková z Humenného a František Nemčok z Kremnice.

Objednávka publikácie

Záväzne si objednávam knihu

Spořit nebo investovat?cena po zľave 7,70 eura

(+ poštovné a balné) Počet kusov:

Meno a priezvisko:

Názov firmy:

Ulica:

Tel. č.:

E-mail:

IČO: DIČ:

Dátum: Podpis:

–10 %

PSČ: Mesto:

Objednávky zasielajte na adresu: Grada Slovakia, spol. s r. o., Moskovská 29, 811 08 Bratislava

K L U B I N V E S T O R A

Čitatelia INVESTORA si môžu knihy

objednat’

s 10 % zľavou

w


„Každý deň mám v rukách to najdôležitejšie z fi nancií a ekonomiky.“

Peter Krištofovič,majiteľ medzinárodnej fi nančnej spoločnosti Salve Group



november – december 2011

cena 1,90 €

začiatočníci pokročilí

Výzva. Šialený podnik na päte sveta

Prevencia. Ako najlepšie na vírusy

Výživa. Neprávom zatracované chody

Trénujte až na dre�

22rád pre beh v chladnom po�así

Peter Nagy: Nehanbite sa by�tak trochu egoisti

RUN vyberá: Ve�ký preh�ad

bežeckých lyží

PRVÝ A JEDINÝ ČASOPIS O BEHANÍ

24.11.2011 16:11:3224 11 2011 16:11:32

Vychádza

6 x r

očne

Rocné predplatné

12,60 €02/48 238 238

[email protected]


210x297_RUN_fin.indd 1210 297 RUN fi i dd 1 10.1.2012 14:20:1510 1 2012 14 20 15Investor_01_2912_11_01.indd 44Investor_01_2912_11_01.indd 44 11.1.2012 13:41:0711.1.2012 13:41:07

Investor 01 2012

Business

Transcript of Investor 01 2012