INTERNET základné pojmy - EduPage

Click here to load reader

  • date post

    29-Nov-2021
  • Category

    Documents

  • view

    1
  • download

    0

Embed Size (px)

Transcript of INTERNET základné pojmy - EduPage

INTERNET základné pojmyINTERNET – je celosvetová sie navzájom prepojených niekokých miliónov PC po celej zemeguli, ktoré spolu komunikujú a vymieajú si informácie.
Internet – je globálna celosvetová poítaová sie WAN, typu klient – server Internet - spája inštitúcie najrôznejšej povahy aj súkromné osoby. Umouje komunikáciu medzi umi a prístup k širokému mnostvu informácií a poítaových sluieb. Internet - vznikol prepojením rôznych WAN, MAN a LAN sietí existujúcich ešte pred vznikom Internetu a neustále sa rozrastajúca o alšie siete Internet - nepatrí nikomu, medzinárodnými dohodami ju môu vyuíva všetky krajiny vo svete. Internet – je decentralizovaná PC sie (nikto ju neriadi, nikomu nepatrí a môe sa k nej pripoji ktokovek) Internet – informaná superdianica
CHARAKTERISTIKA INTERNETU
HISTÓRIA INTERNETU Dôvody vzniku: • potreba bezpenej a spoahlivej komunikácie aj v ase vojny (Po
tom, o sa Sovietom podaril husársky kúsok v roku 1956 vypustením prvej vesmírnej druice Zeme – Sputnik, v armáde USA došlo k „nabudeniu“ a vytvoreniu špeciálnej agentúry ARPA, ktorej úlohou bola podpora najmodernejšieho vývoja a výskumu);
• prepojenie poítaov kvôli výmene informácií Bob Taylor, jeden z otcov Internetu
– V roku 1966 vybudovaná prvá sie ARPANET (4 poítae) ARPANET – povauje sa za predchodcu Internetu, v r. 1969 ARPANET
spájal 4 PC , uzly, o 6 rokov 26 poítaov. O 12 rokov ich bolo cez 1000 a ich poet sa prudko zvyšoval. Dnes sa ich poet nedá odhadnú.
alšie významné udalosti • 1971 – vznikol prvý program pre posielanie elektronickej
pošty • 1973 – pripájajú sa prvé uzly z Európy (Nórsko, Veká Británia)
– ARPANET sa stáva medzinárodnou sieou; väšina komunikácie na sieti sú e-maily
• 1983 – základným protokolom sa stáva TCP/IP (a dodnes) • 1984 – Domain Name System • 1988 – komunikácia v reálnom ase - Internet Relay Chat • 1990 - ARPANET prestáva existova, zostáva NSFNET, je moné
prvé komerné pripojenie do siete • 1991 – vzniká World Wide Web • 1997 – viac ako 10 miliónov poítaov pripojených do
Internetu a je registrovaných viac ako milión doménových názvov
AKO FUNGUJE INTERNET Po celom svete sú
rozmiestnené milióny serverov – poítaových uzlov, na ktorých sú uloené dáta. Jednotlivé servery sú medzi sebou poprepájané. Niektoré sú priamo káblom, iné vzduchom, mikrovlnným spojením, satelitom, wi-fi
alebo podmorským káblom. Týmto spôsobom sú medzi sebou spojené všetky servery - uzly na svete.
IP ADRESA Kadý server a poíta pripojený k internetu má
svoju adresu, ktorá ho jednoznane identifikuje – IP adresa. Sú to štyri ísla (kadé v rozsahu od 0 po 255), oddelené bodkou napr. 213.29.7.27
IP adresa je jedinená adresa kadého z milióna
zapojených poítaov, neexistujú dva poítae s
rovnakou IP adresou
Rastom PC na internete bude nedostatoná a preto
sa uvauje o IP adrese zloenej z 8 dvojíc ísiel z
rozsahu od 0 do 255
Je vhodná pre PC, ale nie pre uívatea, ako sa
pamätá. Preto existuje ešte doménová adresa
tzv. DNS
IP adresu PC zistíte, ak spustíte príkazový riadok a zadáte príkaz
ipconfig
Doménové meno – je zloené z reazcov znakov vzájomne oddelených bodkov.
www.google.sk doména 3. úrovne
doména 2. úrovne
doména 1. úrovne
Najvyššou doménou je vdy národná doména (sk, cz, eu, en, pl, ...). Ak prestane fungova, nefunguje iadna poddoména.
DNS servery majú hierarchickú štruktúru.
www.sosrevuca.edupage.org
Systém DNS ( DNS – Domain Name System ) – je systém databáz uloených domén a IP adries na serveroch DNS. Je to systém, ktorý prevedie slovnú (doménovú) adresu na íselnú a naopak.
Domény 1. úrovne sú štandartizové
• GEOGRAFICKÉ
Vo vekých heterogénnych sieach sa pouíva súbor protokolov oznaovaný ako TCP/IP (Transmission Control Protokol/ Internet Protocol)
TCP/IP pouíva súbor protokolov:
FTP (File transfer protocol) – pre prenos súborov medzi poítami
HTTP (Hypertext Transfer Protocol) – prenos hypertextových informácií, HTTPS- šifrovanie dát
POP3 (Post Office protocol)- prenos emailov z poštového servera do lokálneho klienta
SMTP (Simple Mail Transfer protocol) – prenos emailov cez internet
PROVIDER – POSKYTOVATE INTERNETU
Poskytovatelia ponúkajú realizáciu pripojenia všetkými dostupnými spôsobmi.
Slovak Telekom / T-COM / T – MOBILE Orange Slovenské telekomunikácie a.s. Slovanet Orange
– nevýhodou je nišia dostupnos (potreba vytvori kabelá – rozkopávky, vtanie v budovách, vyššie náklady)
• bezdrôtové pripojenie
Pripojenie pomocou káblov • Dial-up - vytáané pripojenie – cez benú telefónnu linku, vyuíva sa
modem; pripojenie je pomalé (max. 56 kbps), pomerne nespoahlivé, poas pripojenia do internetu sa nedá telefonova
• ISDN – telefónna linka, pouívajú sa dva kanály typu B, kadý s rýchlosou 64 kbps, je moné súasne telefonova a by pripojený do Internetu (rýchlos je 64 kbps) alebo poui obidva kanály na dátový prenos (rýchlos je 128 kbps)
• DSL – rýchle a spoahlivé pripojenie, rýchlosti sú v Mbps; zvyajne domácnosti pouívajú ADSL – rýchlos je väšia k pouívateovi ako od neho; toto pripojenie nie je dostupné všade, limitom je vzdialenos od digitálnej ústredne
• pevná linka - niekedy je telefónna linka vyhradená len pre dátové prenosy – pomerne drahé
• prípojka káblovej televízie - rýchle a spoahlivé • optické káble – vysoké prenosové rýchlosti
Bezdrôtové pripojenie • Wi-Fi – problémy s bezpenosou, nutnos
priamej viditenosti na vysiela poskytovatea pripojenia; je však dostupné bez potreby aha káble; rýchlos je niekoko Mbps (do 54 Mbps)
• mobilná telefónna sie – kedysi pomalé a drahé, dnes rôzne typy pripojenia, rýchlosti sú v Mbps (EDGE)
• satelitné pripojenie – drahé, pouíva sa zvyajne tam, kde nie je iná monos
• Bluetooth, IrDA – pre siete s krátkym dosahom napr PC a mobil
INTERNET PONÚKA
- elekt. obchodovanie
- elekt. Vzdelávanie
[1] WIKIPEDIE Otevená encyklopedie, online, http://cs.wikipedia.org/
[2] NMEC, P. Sluby sít Internet, 2001, studijní text pro studenty Gymnázia Jevíko
[3] CHLAD, R. Historie internetu v eské republice, online, http://www.fi.muni.cz/usr/jkucera/pv109/2000/xchlad. htm
[4] Zdroje grafických objekt:
zemkoule (titulní snímek)