Internacionalizácia VŠ vzdelávania

Internacionalizácia VŠ vzdelávania

Viera Farkašová/13.mája 2010 Bratislava

Internacionalizácia VŠ vzdelávania

Zameranie príspevku:1. Internacionalizácia ako súčasť globalizácie: prístupy, definície v EÚ;2. Trendy v SR -1990-2010;3. Problémy a závery.

Internacionalizácia ako súčasť globalizácie

Téma výskumu VŠ vzdelávania: rôzne chápanie v Európe (U.Teichler, B.Kehm, B.Wächter, M.Kello a iní), v USA, v Ázii;Definície internacionalizácie VŠ vzdelávania:„ proces integrácie medzinárodnej dimenzie do vzdelávacej, výskumnej a servisnej funkcie VŠ vzdelávania“ (B.Wächter, 2000); “proces integrácie internacionálnej, interkultúrnej alebo globálnej dimenzie do cieľov, funkcií a spôsobu realizácie VŠ vzdelávania” (J.Knight, 2004).


Internacionalizácia ako súčasť stratégie budovania kapacity vysokej školy (OECD);

pojem „domáca“ internacionalizácia (B.Wächter,2000) vychádza najmä z mobilít (Erasmus) a v súčasnosti prechádza do medzinárodných kurikúl;

internacionalizácia – aj ako súťaž, boj o prestíž, „westernizácia“ (posledná kritika);


Trendy v EÚ: Európska úroveň/stratégia Lisabonská stratégia (EÚ do roku 2010, resp.do roku 2020 – ako

nová politická stratégia); Bolonský proces; Regionálna úroveň Národná úroveň/stratégia Inštitucionálna úroveň/stratégia VŠ


EUA – sondy do internacionalizácie VŠ v Európe Trends 2010 (porovnanie s Trends III a Trends V):

implementácia bolonských princípov; prieskum na európskych VŠ (821) na základe

dotazníka pre národné rektorské konferencie (27) a na základe 28 návštev vybraných VŠ v 16 krajinách Európy (EÚ + Srbsko,Rusko);

internacionalizácia ako 3.priorita v poradí určených priorít dotazovaných VŠ.

Nástroje internacionalizácie VŠ

Európska politika: EÚ programy (LLP) spolupráca s „tretími“ krajinami (TEMPUS, Erasmus Mundus, ALFA, ATLANTIS a iné ); Regionálne politiky/programy Nordplus, CEEPUS, Visegradsky fond; Bilaterálne programy – Fulbrightov program, Rakúsko-slovenská (česká, maďarská a

iné)spolupráca; Národné politiky/ programy.

Prostriedky internacionalizácie VŠ

Mobilita Vysielanie/ prijímanie študentov a akademikov medzi VŠ EÚ na čiastočné štúdium alebo získavanie študentov na plné štúdium (EÚ i „tretie krajiny“); Vzdelávacie projekty Vytváranie konzorcií so spoločnými záujmami (spoločné študijné programy ako

najprogresívnejšia forma); Siete – tématické /záujmové združenia VŠ v Európe i vo svete.

Trendy v oblasti internacionalizácie VŠ SR (1)

1990 – 2003 Európska spolupráca – TEMPUS, Socrates, Leonardo da

Vinci - otvorenie systémov VŠ vzdelávania v strednej a východnej Európe, prienik VŠ SR & EÚ (vytváranie konzorcií, sietí, mobilita);

Regionálna spolupráca krajín – PHARE, CEEPUS, Visegradský fond – vytváranie konzorcií, sietí,mobilita;

Bilaterálna spolupráca – napr. Rakúsko-slovenská spolupráca, Fulbrightov program, NIL


Program Tempus: 174 spoločných európskych projektov 42,5 miliónov ECU vytváranie konzorcií /sietí ako základ pre ďalšiu

spoluprácu (bilaterálne dohody-mobility)Projektová spolupráca vo vzdelávacej oblasti: príprava nových, resp.inovácia existujúcich študijných

programov; spolupráca s podnikmi; riadenie VŠ.


1998 – stup do programu Socrates/Erasmus Účasť VŠ SR vo vzdelávacích projektoch (napr. v

programe Erasmus) - výrazný pokles záujmu VŠ SR: 25% spolufinancovanie (oproti 0 % v programe

Tempus); VŠ - dôraz na výskumné aktivity; nedostatočné „ocenenie“ zapojených akademikov na úrovni katedry/fakulty/VŠ; Chýbajúca/nedostatočná administratívna podpora

projektovej spolupráce.


2004 – vstup do EÚ – otvorili sa nové možnosti spolupráce s „tretími krajinami“:

TEMPUS III a IV. – obnovenie účasti na „opačnej“ strane: ako podpora partnerských univerzít;

Erasmus Mundus – ponuka spoločných magisterských a doktorandských pogramov, mobilita s „tretími“ krajinami;

Spolupráca s vyspelými krajinami (USA, Kanada, Japonsko, Austrália, Nový Zéland);

ESF – ako nový finančný nástroj (projekty na nár.úrovni)


Internacionalizácia kurikúl a spoločné študijné programy – ako prostriedok internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania na VŠ SRTrendy: najmä “domáca internacionalizácia“: jazykové mutácie, zväčša bez zmien v obsahu; spolupráca zameraná zväčša v regióne (napr. siete CEEPUS); zameranie „dovnútra“ na vlastných študentov; nejasnosť v legislatíve (nové akreditácie).

Problémy a otázky spojené s internacionalizáciou VŠ

Národná stratégia – Modernizačný program Slovensko 21 - čo ďalej?

Hodnotenie a akreditácie VŠ – chýba hodnotenie účasti VŠ vo vzdelávacích projektoch – doteraz dôraz najmä na výskumné aktivity;

Príprava spoločných študijných programov: chýba metodika ich predkladania a schvaľovania;

Inštitucionálne stratégie – nielen mobilita, ale aj podpora vzdelávacích projektov (spoločné študijné programy);

Nedostatočne podporené služby a marketing VŠ

Ďakujem za pozornosť!

Kontakt: PhDr. Viera Farkašová, CSc. SAAIC - Kancelária akademických

programov a projektov [email protected]

T: 02 209 222 61

www.saaic.sk

Internacionalizácia VŠ vzdelávania

Documents

Transcript of Internacionalizácia VŠ vzdelávania