imalizácie diagnostických postupov v podmienkach ... · sa, ktoré nie je moţné priradiť ani k...

Metodicko-výskumný kabinet výchovného

a psychologického poradenstva a prevencie pri VÚDPaP

Západná ul. č. 2, 821 02 Bratislava tel./fax: + 421 2 4341 4054 * e-mail: [email protected]

MKCH 10 vo svetle optimalizácie diagnostických postupov v podmienkach

činnosti poradenských a preventívnych zariadení

(pracovný návrh)

Štefan Matula - Radovan Mrlák

Materiál na rokovanie expertných tímov pre zefektívnenie a skvalitnenie systému

školského poradenstva transformáciou existujúcich pedagogicko-psychologických

poradní schválenou uznesením vlády SR č. 283 dňa 21. marca 2007.

Budmerice, 5. – 7.6.2007

Diagnostické minimum podľa MKCH 10

A.

2

F70 - F79 Duševná zaostalosť - mentálna retardácia

Deti v predškolskom veku a

prvý ročník základnej školy

(od 4r. - do 7r.)

Deti v školskom roku od 2.

ročníka do 9. ročníka

Mládeţ v puberte a

adolescencii -stredný stupeň

vzdelávania

Anamnéza RA, SA, OA;

Rozhovor / diagnostický

rozhovor; pozorovanie;

Kaufman / hodnotiaca batéria

pre deti, ABC; Kresba

postavy - rediagnostika 7m

príp. 1 rok.




WISC III; Baum test; číselný

štvorec




WISC III/ WAIS-R

Diferenciálne kritériá

F70 Ľahká duševná mentálna zaostalosť

Rozsah IQ od 50 – do 69

(u dospelých mentálny vek na úrovni od 9 do 12 rokov)

F71 Stredný stupeň duševnej zaostalosti


(u dospelých mentálny vek od 6 – do 9 rokov)

F72 Ťažká duševná zaostalosť


(u dospelých mentálny vek od 3 do 6 rokov)

F73 Hlboká duševná zaostalosť

Rozsah IQ pod 20

(u dospelých mentálny vek pod 3 roky)

F78 Iná duševná zaostalosť

F79 Nešpecifikovaná duševná zaostalosť o deficit NS

o subnorma NS F7x.0 Ţiadne, alebo minimálne postihnutie správania

F7x.1 Výrazné postihnutie správania, vyţadujúce pozornosť alebo liečbu

F7x.8 Iné postihnutie správania

F7x.9 Bez zmienky o postihnutí správania

3

F80 – F89 Poruchy psychického vývinu



(od 4r. - do 7r.)


ročníka do 9. ročníka



vzdelávania

Anamnéza RA, SA, OA -

lekárska správa; Rozhovor /

diagnostický rozhovor;

pozorovanie; Kaufman /

hodnotiaca batéria pre deti,

ABC; Kresba postavy; WM

skúška; Moseleyova testová

batéria; Ray - Osterriethova

komplexná figúra; // CARS

škála; ADI-R - autizmus//




pozorovanie; WISC III;

Baum test; číselný

štvorec/test pozornosti D2;

Ray-Osterriehtova

komplexná figúra; WM

skúška; Moseleyova testová

batéria; Edfeldtov reverzný

test; Kalkulia III; SPAS;

Kohsove kocky; Raven

Všeobecné kritériá

Poruchy v tejto kategórii majú spoločné:

vţdy vznikajú v dojčenskom alebo detskom veku

poškodenie alebo oneskorenie vývinu funkcií úzko súvisiacich s biologickou

zrelosťou centrálneho nervového systému

stály priebeh bez remisií a relapsov

Vo väčšine prípadov je postihnutá jazyková funkcia, zrakové a priestorové schopnosti,

motorická koordinácia. Oneskorenie alebo zníţenie funkcie je prítomné a zjavné v detskom

a mladom školskom veku dieťaťa, v neskoršom veku je menej spoľahlivé ho určiť, čo sa

zniţuje s pribúdajúcim vekom, hoci mierny deficit často pretrváva aj v dospelosti.

Diferenciálne kritériá

F80

Špecifické poruchy vývinu reči a jazyka

Porucha pri ktorej je narušené normálne osvojovanie si jazyka od skorých štádií vývinu.

Poruchy nie je moţné pripísať priamo neurologickým abnormalitám, ani odchýlkam

jazykových mechanizmov, poškodením senzória, duševnej zaostalosti alebo faktorom

prostredia. Špecifické poruchy vývinu reči a jazyka majú často za následok pridruţené

odchýlky v (napr.) čítaní, písaní, interpersonálnych vzťahoch, poruchy emócií, príp. poruchy

správania.

F80.0 Špecifická porucha artikulácie reči

Špecifická vývinová porucha, pri ktorej je pouţívanie zvukov reči pod

úrovňou mentálneho veku dieťaťa, ale pri ktorej je normálna úroveň

jazykových schopností.

A. Schopnosť artikulácie, hodnotená podľa štandardizovaných testov,

je pod limitom dvoch štandardných odchýlok pre tento vek

dieťaťa.

B. Schopnosť artikulácie je najmenej 1 štandardná odchýlka pod

neverbálnym IQ, hodnoteným štandardizovanými testami.

C. Jazykové vyjadrovanie a chápanie je podľa štandardizovaných

4

testov v rámci limitu 2 štandartných odchýlok pre tento vek

dieťaťa.

D. Nevyskytuje sa ţiadne neurologické, senzorické ani telesné

postihnutie, ktoré priamo ovplyvňuje zvukový prejav reči, taktieţ

nie je prítomná ţiadna pervazívna vývojová porucha (F84.-.).

E. Najčastejšia pouţívaná vylučovacia doloţka: „Neverbálne IQ je

podľa štandardizovaného testu niţšie ako 70.

F80.1 Expresívna porucha reči

Špecifická vývinová porucha, pri ktorej je schopnosť dieťaťa pouţívať

hovorený jazyk zreteľne zníţená oproti primeranej úrovni zodpovedajúcej

jeho mentálnemu veku, ale pri ktorej je porozumenie jazyka v normálnych

hraniciach. Môţu ale nemusia byť abnormality v artikulácii.

A. Schopnosť uţívať expresívnu reč podľa štandardizovaných testov,

je pod limitom dvoch štandardných odchýlok pre tento vek

dieťaťa.

B. Schopnosť uţívať expresívnu reč je najmenej jednu štandardnú

odchýlku pod neverbálnym IQ, hodnotením štandardizovanými

testmi.

C. Receptívna schopnosť reči, hodnotená podľa štandardizovaných

testov, je v medziach 2 štandardných odchýlok pre tento vek

dieťaťa.

D. Pouţívanie a chápanie neverbálnej komunikácie a „vnútorné

reči“ sú v medziach normy.

E. Nevyskytuje sa ţiadne neurologické, senzorické ani telesné

postihnutie, ktoré priamo ovplyvňuje uţívanie hovorenej reči, ani

nieje prítomná ţiadna pervazívna vývinová porucha (F84.-)

F. Najčastejšia vylučovacia doloţka: „Neverbálne IQ je podľa

štandardizovaného testu niţšie ako 70.

F80.2 Receptívna porucha reči

Špecifická vývinová porucha, pri ktorej je porozumenie reči dieťaťom

pod priemernou úrovňou zodpovedajúcou jeho mentálnemu veku. Takmer

vo všetkých prípadoch je postihnutý aj hovorený jazyk, časté sú

abnormality pri tvorbe slov.

A. Chápanie reči, hodnotené podľa štandardizovaných testov, je pod

limitom 2 štandardných odchýlok pre tento vek dieťaťa.

B. Receptívna rečová schopnosť je najmenej 1 štandardná odchýlka

pod verbálnym IQ, hodnoteným štandardizovanými testmi.

C. Nevyskytuje sa ţiadne neurologické, senzorické ani telesné

postihnutie, ktoré priamo ovplyvňuje receptívnu reč, ani nie je

prítomná ţiadna pervazívna vývinová porucha (F84.-)

D. Najčastejšie pouţívaná vylučovacia doloţka: „neverbálne IQ je

podľa štandardizovaného testu menej ako 70

F80.3 Získaná afázia s epilepsiou (Landau – Kleffner syndróm)

Porucha pri ktorej dieťa s predtým normálnym vývinom reči stráca

receptívne a expresívne jazykové schopnosti, ale zachováva si všeobecnú

inteligenciu; vznik poruchy sprevádzajú paroxyzmálne abnormity na

EEG, vo väčšine prípadov aj epileptické záchvaty. Porucha sa zvyčajne

5

začína medzi tretím a siedmim rokom ţivota, pričom schopnosti sa

strácajú počas niekoľkých dní aţ týţdňov. Časová súvislosť medzi

vznikom záchvatov a stratou reči je dosť variabilná, pričom jedna porucha

predchádza druhú v striedavom poradí o niekoľko mesiacov aţ dva roky.

V etiológii sa uvaţuje o zápalovom encefalitickom procese asi u dvoch

tretín zostáva viac alebo menej závaţný receptívny defekt jazyka.

A. Ťaţká strata schopnosti expresívnej a receptívnej reči sa vyskytne

behom krátkeho obdobia, ktoré je kratšie ako 6 mesiacov

B. Vývoj reči bol pred stratou normálny

C. Paroxyzmálne abnormality EEG, postihujú jeden alebo obidva

temporálne laloky, sú zjavné v úseku dvoch rokov pred a aţ dva

roky po začiatku straty reči.

D. Sluch je v medziach normy.

E. Úroveň neverbálnej inteligencie je zachovaná v medziach normy.

F. Nie je moţné diagnostikovať inú neurologickú poruchu neţ

implicitnú v abnormálnom EEG a prítomnosť epileptických

záchvatov (pokiaľ sa vyskytnú).

G. Porucha nespĺňa kritériá pre pervazívnu vývojovú poruchu (F84.-)

F80.8 Iné vývinové poruchy reči a jazyka

F80.9 Vývinová porucha reči a jazyka nešpecifikovaná

Tejto kategórii ak je moţné by sme sa mali vyhnúť. Mala by byť pouţitá

len pre nešpecifikované poruchy, u ktorých je výrazné postihnutie reči

a jazyka, ktoré nemôţe byť pripočítané mentálnej retardácii, či

neurologickému, senzorickému alebo fyzickému postihnutiu, postihujúcim

priamo reč alebo jazyk.

F81

Špecifické vývinové poruchy školských zručností

Poruchy, pri ktorých je nadobúdanie zručností obmedzené od skorých vývinových štádií.

Obmedzenie nie je len dôsledkom chýbania moţnosti učiť sa, ani prejavom len mentálnej

retardácie a nezapríčiňuje ho ani daktorá forma získanej choroby alebo poranenia mozgu.

F81.0 Špecifické poruchy vývinu školských zručností

Hlavnou črtou poruchy je špecifické a významné spomalenie vývinu

schopnosti čítania, ktorá nezávisí len od mentálneho veku, odchýlok

zrakovej ostrosti alebo nevhodného spôsobu vyučovania. Postihnuté môţu

byť chápanie čítaného, spoznávanie čítaných slov, ústna pohotovosť pri

čítaní a výkon pri úlohách spojených s čítaním. Ťaţkosti s výslovnosťou

často súvisia so špecifickou poruchou čítania, často pretrvávajú aţ do

dospievania, aj keď sa určitý pokrok v čítaní dosahuje. Špecifické

vývinové poruchy zvyčajne predchádza anamnéza porúch vývinu reči

a jazyka. Časté sú pridruţené poruchy emócií a správania počas školského

veku.

A. Musia byť prítomné obidva nasledujúce znaky:

1. skóre presnosti a/alebo chápania čítaného je najmenej 2

štandardné chyby pod očakávanou úrovňou pre chronologický vek

a všeobecnú inteligenciu dieťaťa, pričom je ako schopnosť čítania,

tak i IQ hodnotené podľa individuálne prevedeného testu,

štandardizovaného pre danú kultúru a vzdelávací systém.

6

2. anamnéza váţnych obtiaţí pri čítaní alebo skóre testu, ktoré

spĺňajú kritérium A (1) v skoršom veku, a skór v písomnom teste,

ktorý je najmenej 2 štandartné chyby pod úrovňou očakávanou pre

chronologický vek a IQ dieťaťa.

B. Porucha popísaná v kritériu A výrazne postihuje školské výkony

alebo kaţdodenné aktivity, ktoré vyţadujú schopnosť čítať.

C. Porucha nie je priamym dôsledkom vadnej zrakovej alebo

sluchovej ostrosti ani neurologické poruchy.

D. Školské znalosti sú v očakávanom priemere (tz. Nie sú ţiadne

extrémne nedostatky vo vyučovaní).

E. Najčastejšia uţívaná vylučovacia doloţka IQ je niţšie ako 70

podľa individuálne aplikovaného štandardizovaného testu.

F81.1 Špecifická porucha písania

A. Skóre podľa štandardizovaného testu pre písanie je najmenej 2

štandartné chyby pod úrovňou očakávanou pre výkon dieťaťa

daného veku a celkovej inteligencie.

B. Skórovanie presnosti čítania a chápania je v medziach normy

(plus mínus 2 štandartné odchýlky od priemeru).

C. V anamnéze nie sú výrazné problémy s čítaním.

D. Školské znalosti sú v očakávanom priemere ( t.zn. výchova nebola

zvlášť neprimeraná)

E. Problémy s písaním sú od samého začiatku učenia sa písať.

F. Porucha popísaná v kritériu A výrazne postihuje školské výkony

alebo kaţdodenné aktivity, ktoré vyţadujú písanie.

G. Najčastejšia uţívaná vylučovacia doloţka IQ je niţšie ako 70


F81.2 Špecifická porucha aritmetických schopností

Porucha zahŕňa špecifické zníţenie aritmetických schopností, ktoré sa

nedá úplne vysvetliť celkovou mentálnou retardáciou alebo

neprimeraným vyučovaním. Deficit sa týka zvládnutia základných

počtových výkonov sčítania, odčítania, násobenia a delenia a nie

abstraktnejších matematických schopností v algebre, trigonomertrii,

geometrii, diferenciálnom a integrálnom počte.

A. Skóre na štandardizovanom aritmetickom teste je najmenej 2

štandartnej chyby pod úrovňou očakávanou na základe

chronologického veku dieťaťa a jeho celkovej inteligencie.

B. Skóre, týkajúce sa presnosti čítania a chápania čistého textu

a písania, sú v medziach normy(plus mínus 2 štandartné odchýlky

od priemeru).

C. V anamnéze nie sú výrazné ťaţkosti v čítaní a písaní.

D. Školské znalosti sú v medziach očakávaného priemeru (t.j.

výchova nebola zvláštne neprimeraná).

E. Problémy s počítaním sa vyskytujú od samého začiatku učenia sa

matematiku.

F. Porucha popísaná v A kritériu výrazne postihuje školské výkony

alebo kaţdodenné aktivity, ktoré vyţadujú aritmetické znalosti.

G. Najčastejšia uţívaná vylučovacia doloţka IQ je niţšie ako 70


7

F81.3 Zmiešaná porucha školských schopností

Nedostatočne definovaná zvyšková kategória porúch, pri ktorej sú

zreteľne zníţené aritmetické schopnosti, čítanie a výslovnosť, ale poruchu

nemoţno pripísať výlučne všeobecnej mentálnej retardácii alebo

neprimeranému vyučovaniu. Mala by sa pouţiť pre poruchy, ktoré spĺňajú

kritériá pod F81.2 a pod F81.0 alebo F81.1.

F81.8 Iné vývinové poruchy školských zručností

F81.9 Nešpecifikované vývinové poruchy školských zručností

Tejto kategórii by sme sa mali pokiaľ moţno vyhýbať a uţívať ju iba pre

nešpecifikované poruchy, u ktorých je výrazné narušenie schopnosti učiť

sa, ktoré nie je moţné priradiť ani k mentálnej retardácii, ani poruche

zrakovej ostrosti, ani nevhodnému spôsobu vyučovania.

F82 Špecifická porucha vývinu pohybovej funkcie

Hlavnou črtou tejto poruchy je váţne oneskorenie vývinu motorickej

koordinácie, ktoré sa nedá vysvetliť mentálnou retardáciou alebo

špecifickou vrodenou alebo získanou nervovou chorobou. Starostlivé

klinické vyšetrenie jednak ukáţe vo väčšine prípadov zreteľnú vývinovú

nezrelosť nervového systému, ktorá sa prejavuje choreiformnými

pohybmi nepodporených končatín alebo zrkadlovými pohybmi a inými

zdruţenými motorickými prejavmi, ako aj príznakmi zhoršenej jemnej

a celkovej motorickej koordinácie.

A. Skóre na štandardizovanom teste jemnej alebo hrubej

motorickej koordinácii je najmenej o 2 štandartné

odchýlky niţšie ako úroveň očakávaná pre dieťa tohto

chronologického veku.

B. Porucha popísaná v kritériu A významne narušuje školské

výkony alebo kaţdodenné aktivity.

C. Nie je moţné diagnostikovať ţiadnu neurologickú poruchu.

D. Najčastejšia uţívaná vylučovacia doloţka IQ je niţšie ako

70 podľa individuálne aplikovaného štandardizovaného

testu.

F83 Zmiešané špecifické vývinové poruchy

Zvyšková kategória pre poruchy, pri ktorých je určité primiešanie

špecifických vývinových porúch reči a jazyka, školských schopností

a motorických funkcií, pričom ţiadna z nich dostatočne neprevláda, aby

oprávňovala na prvú diagnózu. Táto zmiešaná kategória by sa mala

pouţiť len vtedy, ak sa tieto špecifické vývinové poruchy príliš

prekrývajú. Zvyčajne, ale nie vţdy ich sprevádza určitý stupeň celkového

kognitívneho poškodenia. Mala by sa preto pouţiť pri dysfunkciách, ktoré

spĺňajú kritériá pre dve alebo viac porúch pod F.80.-, F81.-, F82.-

F84

Prenikavé (pervazívne) vývinové poruchy

Skupina porúch charakterizovaná kvalitatívnym zhoršením recipročných sociálnych

8

interakcií a spôsobov komunikácie a obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa

repertoárom záujmov a aktivít. Tieto kvalitatívne odchýlky sú prenikavou črtou fungovania

jednotlivca vo všetkých situáciách. Podľa potreby pouţite doplnkový kód na identifikáciu

pridruţených zdravotných porúch a mentálnej retardácie.

F84.0 Detský autizmus

Typ prenikavej poruchy vývinu, ktorý je definovaný

a) abnormálnym oneskoreným vývinom, ktorý sa prejavuje pred

dovŕšením tretieho roku ţivota,

b) charakteristickým typom abnormálneho fungovania vo všetkých

troch oblastiach psychopatológie. Vo vzájomnej sociálnej

interakcii, komunikácii a v obmedzenom stereotypne sa

opakujúcom správaní.

Okrem týchto špecifických čŕt býva prítomná škála nešpecifických

odchýlok, ako sú fóbie, poruchy spánku a stravovania, výbuchy zlosti,

a proti sebe zameraná agresivita.

(A) Abnormálny alebo narušený vývoj je pozorovateľný pred vekom

troch rokov, a to najmenej v jednej z nasledujúcich oblastí:

1. receptívna alebo expresívna reč uţívaná v sociálnej komunikácii,

2. vývoj selektívnych sociálnych väzieb alebo recipročná sociálna

interakcia,

3. funkčná alebo symbolická hra.

(B) Celkom musí byť prítomných najmenej šesť symptómov, uvedených

pod podom (1), (2), (3), pričom najmenej jeden ako z bodu (2), tak

z bodu (3):

(1) Kvalitatívne abnormality v recipročnej sociálnej interakcii sa

prejavujú najmenej v dvoch zo štyroch nasledujúcich oblastí:

a) neschopnosť primerane(uţívať) zachádzať s pohľadom z očí do očí,

výrazu tváre, postoje tela a gest k sociálnej interakcii,

b) neschopnosť rozvíjať (primeraným spôsobom k mentálnemu veku

a napriek mnohým príleţitostiam) vzťahy s rovesníkmi, ktoré sa týkajú

vzájomného preţívania záujmov, aktivít a emócií,

c) nedostatok sociálnej emocionálnej reciprocity, čo sa prejavuje

narušenou alebo deviantnou reakciou na emócie iných ľudí, nedostatočne

prispôsobovanie správania sociálnemu kontextu, alebo slabá integrácia

sociálneho, emocionálneho a komunikačného správania.

(2) Kvalitatívne abnormality v komunikácii sú zrejmé aspoň v jednej

z nasledujúcich oblastí:

(a) rozvoj hovorenej reči je oneskorený alebo úplne chýba, a nie je

snaha tento nedostatok kompenzovať pouţívaním gest alebo výrazom

tváre ako alternatívneho spôsobu komunikácie (často chýba

predchádzajúce komunikatívne „ ţvatlanie“),

b) relatívna neschopnosť začať, alebo udrţať konverzáciu (nech uţ je

schopnosť reči na akejkoľvek úrovni), kde je treba recipročne reagovať

na komunikáciu inej osoby,

c) stereotypné a opakujúce sa pouţívanie jazyka alebo idiosyntaktické

pouţívanie slov alebo fráz,

d) nedostatok rôznych spontánnych hier „akoby“ alebo (v mladosti)

spoločenských hier.

(3) Obmedzené opakujúce sa a stereotypné vzorce správania, záujmov

a aktivít sa prejavujúcich sa aspoň v jednej z nasledujúcich oblastí:

9

(a) stále sa zaoberanie jedným alebo viacerými stereotypnými

a obmedzenými záujmami, ktoré sú abnormálne čo do obsahu alebo

zameraním, alebo jedným či viacerými záujmami, ktoré sú abnormálne vo

svojej intenzite a presne vymedzenom druhu, i keď nie v obsahu

a zameraní,

(b) zdanlivo kompulzívne uľpievanie na špecifických, nefunkčných

rutinách alebo rituáloch,

(c) stereotypné a opakujúce sa maniere, ktoré zahŕňajú buď

poklopávanie, alebo krútenie rukami alebo prstami, či komplexné pohyby

celého tela,

(d) záujem o časti predmetov alebo nefunkčné prvky hračiek (ako je

napr. vôňa, taktilný pocit, hluk, vibrácia, ktoré vytvárajú)

(C) klinický obraz nie je možné pripočítať k iným pervazívnym

vývojovým poruchám: špecifickej receptívnej poruche reči (F80.2) so

sekundárnymi sociálno – emočnými problémami, reaktívnej poruche

vzťahov (F94.1) alebo desinhibičnému typu náklonnosti (F94.2),

mentálnej retardácii (F70-F72) s niektorou pridruženou poruchou

emócií alebo správania, schizofrénii (F20.-) s neobvykle skorým

vznikom a Rettovým syndrómom (F84.2)

F84.1 Atypický autizmus

A. Abnormálny alebo narušený vývoj je zjavný vo veku troch rokov

alebo neskôr a kritériá ako pre autizmus s výnimkou veku, kedy sa

prejaví).

B. Kvalitatívne abnormality vo vzájomnej sociálnej interakcii alebo

komunikácii či obmedzené opakujúce sa a stereotypné vzorce

správania, záujmov a aktivít. (Kritériá ako pre autizmus aţ na to,

ţe nemusia spĺňať kritériá pre počet oblastí abnormality.)

C. Porucha nespĺňa diagnostické kritériá pre autizmus (F84.0)

Autizmus môţe byť atypický buď pokiaľ ide o vek, kedy vznikol (F84.10),

alebo pokiaľ ide o symptomatiku (F84.11); pre výskumné účely sa tieto

dva typy rozlišujú piatym znakom. Syndrómy, ktoré sú atypické v oboch

prípadoch, by sa mali kódovať F84.12.

F84.10 Atypickosť vo veku vzniku A. Porucha nespĺňa kritérium A pre autizmus (F84.0), t. zn.

abnormálny alebo narušený vývoj je zrejmý iba vo veku troch

rokov alebo neskôr.

B. Porucha spĺňa kritériá B a C pre autizmus (F84.0)

F84.11 Atypickosť v symptomatike A. Porucha spĺňa kritérium pre autizmus (F84.0); tz. Abnormálny

alebo narušený vývoj je zrejmý pred vekom troch rokov.

B. Sú kvalitatívne abnormality vo vzájomných sociálnych

interakciách alebo v komunikácii, či obmedzené, opakujúce sa

a stereotypné vzorce správania, záujmov a aktivít. (Kritériá ako

pre autizmus okrem toho, ţe nemusí splňovať kritériá pre počet

oblastí abnormality.)

C. Porucha spĺňa kritérium C pre autizmus (F84.0)

D. Porucha nespĺňa úplne kritérium B pre autizmus (F84.0)

F84.12 Atypickosť ako vo veku vzniku, tak i v symptomatike

A. Porucha nespĺňa kritérium A pre autizmus (F84.0); t. zn.

10

abnormálny alebo narušený vývin je zrejmý iba vo veku troch

rokov alebo neskôr.

B. Sú kvalitatívne abnormality vo vzájomných sociálnych

interakciách alebo v komunikácii, alebo obmedzené, opakujúce sa

a stereotypné vzorce správania, záujmov a aktivít. (Kritériá ako

pre autizmus okrem toho, ţe nemusí spĺňať kritériá pre počet

oblastí abnormality.)

C. Porucha nespĺňa kritérium C pre autizmus (F84.0).

D. Porucha nespĺňa úplne kritérium B pre autizmus (F84.0)

F84.2 Rettov syndróm

Porucha sa doposiaľ zistila len u dievčat. Po zdanlivo normálnom skorom

ranom(?) vývine nasleduje čiastočná alebo úplná strata reči, pohybových

zručností a pouţitia rúk spolu so spomalením rastu hlavy. Porucha

zvyčajne začína medzi 7 a 24 mesiacom veku. Charakteristická je strata

cielených pohybov ruky, stereotypy krčenia rúk a hyperventilácia.

Sociálny vývin a vývin hravosti je spomalený, ale spoločenský záujem

udrţiava. Okolo štvrtého roku sa začína vyvíjať ataxia trupu a apraxia,

často nasledujú choreoatetoidné pohyby. Porucha vyúsťuje takmer vţdy

do ťaţkej mentálnej retardácie.

A. Prenatálne a perinatálne obdobie je zdanlivo normálne a zdanlivo

normálny je i psychomotorický vývin behom prvých piatich

mesiacov a obvod hlavy pri narodení je rovnako normálny.

B. Prichádza k spomaleniu rastu hlavy medzi piatimi mesiacmi

a štyrmi rokmi a ku strate získaných funkčných manuálnych

schopností medzi piatym a tridsiatym mesiacom, čo je zároveň

spojené s komunikačnou dysfunkciou a zhoršenou sociálnou

interakciou a slabo koordinovanou (nestabilnou) chôdzou a/alebo

pohybmi trupu.

C. Je ťaţko postihnutá expresívna a receptívna reč a prichádza

k ťaţkej psychomotorickej retardácii

D. Prichádza k stereotypmným pohybom rúk okolo strednej osy (ako

je napr. krútivé zvieranie rúk alebo „umývacích“ pohybov rúk)

v dobe, kedy sa objavila strata účelových pohybov rúk alebo

neskôr.

F84.3 Iná detská dezintegračná porucha v detstve

Typ prenikavej vývinovej poruchy definovaný prítomnosťou periódy

normálneho vývinu pred nástupom poruchy, po ktorom nasleduje

definitívna strata predtým nadobudnutých zručností v rozličných

oblastiach vývinu v priebehu niekoľkých mesiacov. Typické sprievodné

znaky sú celková strata záujmu o okolie, stereotypný opakovací

motorický manierizmus, autizmu podobné zhoršenie sociálnej interakcie

a komunikácie. V daktorých prípadoch poruchu zapríčiňuje pridruţená

encefalopatia, ale diagnóza by sa mala stanoviť podľa správania pacienta.

A. vývoj je zdanlivo normálny najmenej do veku dvoch rokov. Pre

diagnózu sa vyţaduje, aby najmenej do dvoch rokov existovala

normálna, veku primeraná schopnosť komunikácie, sociálnych

vzťahov, hry a adaptačné správanie.

B. Pribliţne v dobe začiatku poruchy prichádza k definitívnej strate

11

skôr získaných schopností. Diagnóza vyţaduje klinicky významnú

stratu schopností (nielen neschopnosť pouţívať ich v určitých

situáciách) aspoň v dvoch z nasledujúcich oblastí:

(1) expresívna alebo receptívna reč,

(2) hra,

(3) sociálne schopnosti a zručnosti, alebo adaptačné správanie,

(4) kontrola mikcie a defekácie,

(5) motorické schopnosti.

C. Kvalitatívne abnormálne sociálne fungovanie je zrejme najmenej

v dvoch z nasledujúcich oblastí:

(1) kvalitatívna abnormalita v recipročnej sociálnej interakcii (typu

definovaného u autizmu),

(2) kvalitatívne abnormality v komunikácii (typu definovaného ú

autizmu),

(3) obmedzené, opakujúce sa a stereotypické vzorce správania,

záujmov a aktivít, vrátane motorických stereotypov a manierovaní,

(4) celková strata záujmu o predmety a okolie.

D. Poruchu nie je moţné pripočítať iným typom pervazívnej vývojovej

poruchy, získanej afázii s epilepsiou (F80.3), elektívnemu mutizmu

(F94.0), Rettovmu syndrómu (F84..2) alebo schizofrénii (F20.-)

F84.4 Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou

a stereotypnými pohybmi

Ide o nedostatočne definovanú poruchu s neurčitou nozologickou

platnosťou. Zahŕňa skupinu detí s ťaţkou mentálnou retardáciou, ktoré

majú veľké problémy s hyperaktivitou a pozornosťou, ako aj stereotypné

správanie. Stimulujúce lieky im nepomáhajú (na rozdiel od detí

s normálnym IQ), po podaní stimulancia môţe vzniknúť ťaţká dysforická

reakcia niekedy s psychomotorickou retardáciou. Počas dospievania je

tendencia na zmenu hyperaktivity na hypoaktivitu (čo nie je zvyčajné

u hyperkinetických detí s normálnou inteligenciou). Tento syndróm sa

často spája s rozličnými vývinovými oneskoreniami, buď špecifickými

alebo celkovými. Nie je známe, nakoľko podoba správania závisí od

nízkeho IQ alebo od organického poškodenia mozgu.

12

A. Ťaţká motorická hyperaktivita sa prejavuje v aktivite a pozornosti

aspoň dvomi zo štyroch nasledujúcich problémov:

(1) trvalý motorický nekľud, prejavujúci sa behaním, skákaním

a inými pohybmi celého tela,

(2) zrejmá ťaţkosť zostať sedieť: najviac niekoľko sekúnd

a výnimkou, ak sa dieťa zaoberá stereotypnou aktivitou (viz. krit.

B),

(3) prehnaná aktivita v situáciách, kde sa očakáva relatívny pokoj

(4) veľmi rýchle zmeny aktivity, takţe aktivity trvajú obvykle menej

ako minútu (občas dlhšia doba, ktorú dieťa trávi veľmi obľúbenou

činnosťou, túto diagnózu nevylučuje a inokedy zasa veľmi dlhá

trávená stereotypnými aktivitami môţe byť rovnako zlúčitľná

s týmto problémom).

B. Opakujúci sa a stereotypné vzorce správania a činnosti sa aspoň

jedným z nasledujúcich znakov:

(1) nemenné a často sa opakujúce sa motorické maniere: tie sa môţu

týkať bu´d komplexných pohybov celého tela alebo čiastočných

pohybov, ako je napr. poklapkávanie rukou,

(2) prehnané a nefunkčné opakovanie činností, ktoré majú stálu

formu: môţe to byť hra s jedným predmetom (napr. S tečúcou

vodou) alebo rituál činností (buď samostatne alebo vo vzťahu

k iným ľuďom),

(3) opakované seba poškodzovanie.

C. IQ je niţšie ako 50.

D. Nie je sociálne narušenie autistického typu, tz. u dieťaťa sa musí

vyskytovať aspoň tri zo štyroch nasledujúcich znakov:

(1) pouţívanie pohľadu očí, výrazu a postoja k usmerňovaniu

sociálnej interakcie, ktoré sú primerané vývoju,

(2) vzťahy s rovesníkmi, ktoré zahŕňajú preţívanie spoločných

záujmov, aktivít atď. a ktoré sú primerané vývoju,

(3) aspoň občas sa pribliţuje k iným ľuďom pre pochvalu,

pohladkanie a náklonnosť,

(4) schopnosť preţívať sem tam radosť iných ľudí; inej formy

sociálneho narušenia, napr. desinhibície voči cudzím ľuďom, nie

sú s diagnózou v rozpore.

E. Porucha nespĺňa diagnostické kritériá pre autizmus (F84.0

a F84.1), desintegračná porucha v detstve (F84.3) alebo

hyperkinetickej poruchy (F90.-).

F84 Aspergerov syndróm

A. Neprítomnosť klinicky významného celkového oneskorenia

hovoreného alebo receptívneho jazyka alebo kognitívneho vývinu.

Diagnóza vyţaduje, aby dieťa uţívalo jednotlivé slová okolo veku

dvoch rokov alebo skôr a komunikatívne vety okolo troch rokov

alebo skôr. Schopnosť sám si pomôcť, adaptačné správanie

a záujem o okolie behom prvých troch rokov by mali byť na úrovni

normálneho rozumového vývinu. Avšak motorické míľniky môţu

byť o niečo oneskorené a je obvyklá pohybová nemotornosť (i keď

to nie je nutný diagnostický rys). Beţné sú ojedinelé špeciálne

schopnosti, týkajúce sa často abnormálnych záujmov, ale pre

13

diagnózu sa nevyţadujú.

B. Prítomnosť kvalitatívneho narušenia vzájomnej sociálnej

interakcie (kritériá sú rovnaké ako pre autizmus).

C. U jedinca sa vyskytujú neobvykle vymedzené, intenzívne záujmy

alebo obmedzené opakujúce sa a stereotypné vzorce správania,

záujmov a aktivít (kritériá ako pre autizmus, avšak obvykle sa

nevyskytuje ani pohybový manierizmus, ani záujem o časti

predmetov alebo nefukčné časti hračiek).

D. Poruchu nie je moţnépripočítať ţiadnym iným typom pervazívnej

vývojovej poruchy: simplexnej schizofrénii (F20.6), schizotypovej

poruche (F21.), obsedantne kopulzívnej poruche (F42.-), reaktívne

a desinhibované prilnutie v detstve (F94.1 a F94.2)

F84.8 Iné prenikavé vývinové poruchy

F84.9 Nešpecifikované prenikavé vývinové poruchy

Toto je zostávajúca diagnostická kategória, ktorá by sa mala pouţívať pre

poruchy, na ktoré sa hodí všeobecný popis pre pervazívne vývinové

poruchy, u ktorých však protichodné nálezy alebo nedostatok vhodných

informácií znamenajú, ţe kritériá nevyhovujú ţiadnej z ostatných

kódovaných kategórií v F84.

F88 Iné poruchy psychického vývinu

Vývinová agnózia

F89 Nešpecifikovaná porucha psychického vývinu

Vývinová porucha NS

14

F90 – F98 Poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom

v detstve a počas dospievania



(od 4r. - do 7r.)


Ročníka do 9. ročníka



vzdelávania




pozorovanie; Kaufman /

hodnotiaca batéria pre deti;

Baum test; kreslenie rodiny +

kreslenie začarovanej rodiny;

Conersovej škála pre

rodičov; Anthony-Bene;




pozorovanie; WISC III;

Baum test; Hand test;

Rosenzweigov obrázkový

frustračný test; PARQ - P a

PARQ - C; CPQ; Conersovej

škála pre rodičov;


Analýza spontánnych

produktov; Pozorovanie;

Rozhovor/diagnostický

rozhovor; Kohsove kocky;

ICL; HSPQ; TAT; Handt

test; Conersovej škála pre

rodičov; Rosenzweigov

frustračný test/forma pre

dosp.; ADOR

F90 Hyperkinetické poruchy

Skupina porúch charakterizované skorým vznikom (zvyčajne v piatich

rokoch ţivota), neschopnosťou vydrţať pri činnosti vyţadujúcej

kognitívnu účasť, tendenciu prechádzať z jednej činnosti na druhú bez

ich dokončenia a dezorganizovanou, nedostatočne regulovanou

a nadmernou aktivitou. Môţu sa pridruţovať aj viaceré ďalšie

abnormality. Hyperkinetické deti sú často bezohľadné a impulzívne,

náchylné na úrazy a často sa dostávajú do disciplinárnach problémov,

skôr pre neúmyselné porušovanie pravidiel ako pre úmyselný vzdor. Ich

vzťahy s dospelými sú často sociálne dezinhibované, bez morálnej

ostraţitosti a rezevovanosti. Sú nepopulárne medzi inými deťmi a môţu

sa dostať do izolácie. Časté je zhoršenie poznávacej schopnosti

a neúmerne časté sú špecifické oneskorenia vo vývine motoriky a reči.

Sekundárne komplikácie zahŕňajú sociálne správanie a nízke

sebahodnotenie.

Pre výzkumnú diagnózu hyperkinetické poruchy je nutné, aby bola

jednoznačne prítomná výrazná nepozornosť, hyperaktivita, nekľud; tieto

rysy správania sú pervazívne vo všetkých situáciách, sú trvalé a nie sú

spôsobené inými poruchami, ako je napr. autizmus alebo afektívne

poruchy.

G1. Nepozornosť.

Aspoň šesť z nasledujúcich príznakov musí najmenej šesť mesiacov a sú

takého stupňa, ktorý je malaadaptívny a v rozpore s úrovňou vývinu

15

dieťaťa:

(1) dieťa nie je schopné venovať plnú pozornosť detailom

alebo robí chyby z nepozornosti v školských úlohách, pri

práci alebo iných aktivitách,

(2) často nie je schopné udrţať pozornosť pri úlohách alebo

hre,

(3) často sa zdá ţe neposlúcha, čo sa mu vraví,

(4) často nie je schopné sledovať inštrukcie alebo dokončiť

školskú úlohu, beţné pracovné povinnosti alebo úlohy na

pracovisku (vôbec nie pre opozičné správanie alebo

neschopnosť pochopiť úlohy,)

(5) často má problémy s organizovaním úloh a aktivít,

(6) často sa vyhýba úlohám, ktoré vyţadujú trvalé duševné

úsilie, lebo ich neobľubuje,

(7) často stráca veci, ktoré potrebuje pre určité úlohy alebo

aktivity, ako sú napríklad školské potreby, perá, knihy,

hračky alebo náradie,

(8) dá sa ľahko rozptýliť vonkajšími podnetmi

(9) je často behom denných zábudlivé

G2. Hyperaktivita

Aspoň tri z nasledujúcich príznakov musí pretrvávať najmenej šesť

mesiacov a sú takého stupňa, ktorý je malaadaptatívny a v rozpore

s úrovňou vývinu dieťaťa:

(1) dieťa často nekľudne pohybuje rukami alebo nohami, alebo sa

vrtí na stoličke,

(2) vstáva zo stoličky v triede alebo v iných situáciách, kde sa

očakáva, ţe bude sedieť,

(3) často nadmerne pobehuje alebo sa stavia v situáciách, kedy je to

nevhodné (u adolescentov alebo dospelých môţu byť prítomné iba

pocity nekľudu),

(4) často je pri hraní nadmerne hlučné alebo má problémy zaoberať

sa vo voľnom čase tichou činnosťou,

(5) trvalo prejavuje príliš vysokú motorickú aktivitu, ktorá sa

podstatne neprispôsobuje sociálnemu kontextu alebo

spoločenským poţiadavkám.

G3. Impulzivita

Aspoň jeden z niţšie uvedených príznakov impulzivity pretrváva

najmenej po obdobie 6 mesiacov, a to do takej miery, ktorá je v rozpore

s vývinovou úrovňou dieťaťa:

(1) dieťa často povie odpovede na otázky, ktoré ešte neboli

dokončené,

(2) často nieje schopné čakať v rade alebo čakať, aţ na neho príde

rad v hre alebo v skupinových situáciách,

(3) často prerušuje alebo vnucuje iným ľuďom (napr. Skáče do reči

pri konverzácii iných alebo sa iným pletie do hry),

(4) často príliš hovorí bez ohľadu na sociálne zábrany.

G4 Porucha sa prejavuje pred 7. rokom ţivota, nie neskôr

G5 Pervazívnosť

Kritériá musia byť splnené vo viac ako v jednej situácii, napr.

kombinácia nepozornosti a hyperaktivity by mala byť prítomná ako

16

doma, tak i v škole, alebo ako v škole, tak i inde, kde je dieťa sledované.

(Dôkaz, ţe sa jedná o poruchu, ktorá sa objavuje vo viacerých

situáciách, obvykle si vyţaduje informácie z viacerých zdrojov – od

rodičov, učiteľov, lekára a pod., pretoţe informácie od rodičov

o správaní dieťaťa v triede nie sú obvykle dostatočné.)

G6 Príznaky v G1 – G3 vyvolávajú klinicky významnú tieseň alebo

zhoršenie v spoločenskom, školskom alebo pracovnom fungovaní.

G7 Porucha nespĺňa kritériá pre pervazívne vývinové poruchy (F84.-),

manickou epizódou (F30.-), depresívnu epizódu (F32.-) alebo úzkostné

poruchy (F41.-).

Komentár Mnohé autority taktieţ uznávajú stavy, ktoré sú podprahové pre

hyperkinetickú poruchu. U detí, u ktorých sa neprejavuje

hyperaktivita/impulzivita, ale v ostatných smeroch kritériá spĺňajú, sa

môţe hovoriť o deficite pozornosti; naopak u detí, ktoré nespĺňajú

kritériá pre poruchu pozornosti, ale v inom smere kritériá spĺňajú, sa

môţe hovoriť o poruche aktivity. Rovnako tak u detí, ktoré spĺňajú

kritériá len pre jednu situáciu (napr. domov, alebo iba škola), sa môţe

hovoriť o poruche špecifickej pre domov alebo poruche špecifickej pre

triedu. Tito stavy sú ešte nie sú zahrnuté do hlavnej klasifikácie, pretoţe

ešte neexistuje dostatočná empiricky predpokladajúca validizácia

a pretoţe mnoho detí s podprahovými poruchami prejavuje iné syndrómy

(napr. poruchu opozičného vzdoru, F91.3), a preto by mali byť

klasifikované v príslušnej kategórii.

F90.0 Poruchy aktivity a pozornosti

Musí byť splnené kritériá pre hyperkinetickú poruchu (F90), ale nie sú

splnené kritériá pre poruchy správania (F91.-).

F90.1 Hyperkinetická porucha správania

Musia byť splnené všeobecné kritériá ako pre hyperikinetickú poruchu

(F90), tak i pre poruchy správania (F91.-).

F90.8 Iné hyperaktívne poruchy

F90.9 Nešpecifikovaná hyperkinetická porucha

Hyperkinetická reakcia v detstve alebo počas dospievania.

Táto zostatková kategória sa nedoporučuje a mala by sa pouţívať vtedy,

keď chýba diferenciácia medzi F90.0 a F90.1, ale celkové kritériá pre

F90.- sú splnené.

F91 Poruchy správania

G1. Je prítomný opakujúci sa a trvalý vzorec správania, pri ktorom sú

porušované buď základné práva iných, alebo závaţnejšie spoločenské

normy alebo pravidlá, primerané veku. Musí trvať aspoň 6 mesiacov a po

túto dobu musia byť prítomné niektoré z nasledujúcich príznakov.

Poznámka: - príznaky: 11; 13; 15; 16; 20; 21; 23, sa musia vyskytnúť aspoň raz, aby

bolo splnené kritérium.

17

Jedinec:

(1) má neobvykle často výbuchy zlosti, keď sa berie v úvahu

jeho alebo jeho alebo jej vývinový stupeň,

(2) často sa háda s dospelými,

(3) často aktívne odmieta ţiadosti dospelých alebo porušuje

pravidlá,

(4) často, asi naschvál, robí veci, ktoré iných ľudí obťaţujú,

(5) často vinia iných zo svojich chýb alebo zlého správania,

(6) často sa uráţa a nechá sa inými ľahko „otráviť“,

(7) často sa hnevá a rozčuľuje,

(8) je často zlomyseľný a pomstychtivý,

(9) často klame alebo porušuje sľuby, aby získal výhody

alebo pozornosť alebo aby sa vyhol záväzkom,

(10) často vyvoláva bitky (toto nezahŕňa bitky so

súrodencami)

(11) pouţíva zbraň, ktorá môţe iným ľuďom spôsobiť

váţne telesné poškodení (napr. pálku, tehlu, rozbitú fľašu,

nôţ, strelnú zbraň),

(12) i cez zákaz rodičov zostáva vonku po zotmení

(začiatok tohto správania býva pred trinástym rokom

ţivota),

(13) prejavuje telesnú krutosť k iným ľu´dom ämapr.

Obete zväzuje, reţe alebo páli),

(14) prejavuje telesnú krutosť ku zvieratám,

(15) schválne ničí majetok iných (inak ako zaloţením

poţiaru),

(16) naschvál zakladá poţiare s rizikom, ţe spôsobí

váţnu škodu alebo s úmyslom ju spôsobiť,

(17) kradne predmety nemalej hodnoty bez konfrontácie

s obeťou, a to buď doma, alebo mimo domov (napr.

krádeţe v obchode, vlámanie sa, falšovanie),

(18) chodí často za školu (začiatok býva pred trinástym

rokom ţivota),

(19) aspoň 2x utiekol z domova rodičov alebo

náhradného domova, alebo aspoň 1x utiekol na viac ako

jednu noc (sem nepatrí opustenie domova, aby sa vyhol

telesnému týraniu alebo sexuálnemu zneuţívaniu),

(20) spácha zločin, kde prichádza ku konfrontácii

s obeťou(vrátane vytrhnutia kabelky, vydierania,

prepadnutia zozadu a škrteniu),

(21) nútia inú osobu k sexuálnej aktivite,

(22) často tyranizuje iných (napr. naschvál spôsobuje

bolesť alebo poranenia, vrátane stáleho zastrašovania,

mučenia alebo obťaţovania),

(23) Vnikne do domu, budovy alebo auta nikoho iného.

G2. Porucha nespĺňa kritéria pre disociálnu poruchu osobnosti (F60.2),

schizofréniu (F20.-.), manickú epizódu (F30.-), depresívnu epizódu

(F32.-), pervazívne vývinové poruchy (F84.-), ani hyperkinetickú

poruchu (F90.-). Pokiaľ spĺňa kritéria pre emočné poruchy (F93.-), mala

18

ba sa uviesť diagnóza zmiešané poruchy správania a emócií, F92.)

Doporučuje sa špecifikovať vek, kedy porucha začala:

- začiatok v detstve: začiatok aspoň jedného problému, pokiaľ ide o správanie,

pred vekom 10 rokov;

- začiatok v adolescencii: pred vekom 10 rokov neboli ţiadne problémy, pokiaľ

ide o správanie.

Špecifikácia pre ďalšie možné členenie

Pokiaľ ide o najlepší spôsob ďalšieho členenia porúch správania,

autority sa líši i Keď sa väčšinou zhodujú v tom, ţe poruchy sú

heterogénne. Pre určenie prognózy je závaţnosť (označená počtom

symptómov) lepším vodítkom neţ presný typ symptomatiky. Najlepšie

overené rozlíšenie je medzi socializovanými a nesocializovanými

poruchami, definovanými prítomnosťou alebo neprítomnosťou trvalého

priateľstva s rovesníkmi. Zdá sa však, ţe i poruchy obmedzené na rodinu

môţu tvoriť dôleţitú skupinu, a preto im je tieţ venovaná samostatná

kategória.

Vedľa tejto kategorizácie sa odporúča, aby prípady boli popisované čo

sa týka skóre podľa troch dimenzií poruchy:

(1) hyperaktivita (nepozorné, nekľudné správanie),

(2) emočná porucha (úzkosť depresia, obsesia, hypochondria),

(3) závaţnosť poruchy:

(a) mierna: pre diagnózu sa vyţaduje, aby problémov so správaním,

pokiaľ vôbec nejaké sú, bolo málo a aby správanie spôsobovalo

len malú ujmu.

(b) stredne ťaţká: počet problémov v správaní a následky správania

pre iné osoby leţia uprostred medzi „miernym“ a „ťaţkými“.

(c) ťaţká: je viacej problémov so správaním neţ je nutné pre

diagnózu, alebo problémové správanie spôsobuje iným značnú

škodu, napr. váţne telesné poranenia, vandalizmus alebo krádeţ.

F91.0 Porucha správania obmedzené na rodinný kruh

A. Musia byť splnené kritériá pre poruchu správania (F91).

B. Misia byť prítomné aspoň tri alebo viacej znakov uvedených pod

F91. kritérium G1, pričom aspoň tri príznaky musia byť

s poloţiek (9) - (23).

C. Najmenej jeden príznak z poloţiek (9) – (23) musí byť prítomný

po dobu aspoň 6 mesiacov.

D. Porucha správania sa musí obmedzovať iba na rodinu.

F91.1 Porucha socializácie (nesocializovaná porucha správania)

A. musia byť splnené všeobecné kritériá pre poruchu správania

(F91).

B. Musia byť prítomné tri alebo viac príznakov uvedených pod F91

kritérium G1, pričom aspoň tri znaky musia byť z poloţiek (9) –

(23)



D. Musia byť výrazne zlé vzťahy s vrstovníkmi, čo sa prejavuje

izoláciou, odmietaním alebo neobľúbenosťou a chýbajú trvalé

19

blízke vzájomné priateľstvá.

F91.2 Socializované porucha správania

A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre poruchu správania

(F91).

B. Musia byť prítomné tri alebo viac príznakov uvedených pod F91

kritérium G1, pričom aspoň tri príznaky musia byť z poloţiek (9)

– (23).



D. Porucha správania sa prejavuje v prostredí mimo domov, alebo

mimo rodinu.

E. Vzťahy medzi rovesníkmi sú na normálnej úrovni.

F91.3 Opozičná vzdorovitá porucha (porucha opozičného vzdoru)

A. Musia byť splnené kritériá pre poruchu správania (F91).

B. Musia byť prítomné štyri alebo viacej príznakov uvedených pod

F91 kritérium G1, avšak z poloţiek (9) – (23) nesmie byť

prítomných viacej ako dva príznaky.

C. Príznaky v kritériu B musia byť malaadaptívne a v rozpore so

stupňom vývinu.

D. Najmenej štyri príznaky musia byť prítomné aspoň 6 mesiacov.

F91.8 Iné poruchy správania

F91.9 Nešpecifikovaná porucha správania

Táto ostávajúca kategória sa neodporúča a mala by sa pouţívať len pre

poruchy, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá pre F91, ale ktoré neboli

špecifikované, pokiaľ ide o podtyp alebo ktoré nespĺňajú kritériá

ţiadneho zo špecifických podtypov.

F92 Zmiešané poruchy správania a emócií

Túto skupinu porúch charakterizuje kombinácia pretrvávajúceho

agresívneho, asociálneho alebo vzdorovitého správania so zjavnými a

výraznými príznakmi depresie, úzkosti alebo iných emočných orúch.

Diagnóza vyţaduje zodpovedajúce kritériá pre poruchu správania

v detstve (F91.-) aj pre emočné poruchy v detstve (F93.-), alebo pre

diagnózu neurózy dospelého (F40 – F48) aj pre afektívnu poruchu (F30 –

F39)

F92.8 Iné zmiešané poruchy správania a emócií

Táto kategória vyţaduje kombináciu poruchy správania (F91.-)

s pretrvávajúcimi a výraznými emočnými príznakmi, ako sú úzkosť,

obsesie a kompulzie, depersonalizácia a derealizácia, fóbie alebo

hypchondria. Porucha správania pod F91.- spojená s – emočnou

poruchou pod F93.-; - neurotickou poruchou pod F40 – F48.

F92.9 Nešpecifikované zmiešané poruchy správania a emócií

20

F93 Emočné poruchy so začiatkom špecifickým pre detstvo

Zväčša sú len zveličením normálnych vývinových trendov, nie sú to

kvalitatívne abnormálne fenomény. Primeranosť k vývinovému štádiu je

kľúčové diagnostické kritérium, ktoré definuje rozdiel medzi emočnými

poruchami so začiatkom špecifickým pre detstvo (F93) a neurotickými

(F40 – F48).

F93.0 Úzkosť z odlúčenia u detí

A. Musia byť prítomné aspoň tri z nasledujúcich príznakov:

(1) Nereálna a trvalá obava , ţe sa niečo stane emočne najbliţším

osobám alebo ţe dieťa tieto osoby stratí (napr. strach, ţe odídu

a uţ sa nevrátia alebo ţe je dieťa uţ nikdy neuvidí), alebo stála

starosť, ţe tieto osoby umrú,

(2) Nereálna a trvalá obava, ţe nejaká nešťastná udalosť odlúči dieťa

od emocionálne najbliţšej osoby (napr. ţe sa dieťa stratí, ţe bude

unesené, prijaté do nemocnice alebo zabité),

(3) Trvalá nechuť alebo odmietanie chodiť do školy alebo snaha, aby

mohlo zostať doma zo strachu z odlúčenia od emocionálne

najbliţšej osoby (skôr neţ z iných dôvodov, ako napr. strach

z udalostí v škole),

(4) Ťaţkosti s odlúčenia v noci, ktoré sa prejavujú niektorým z niţšie

uvedených znakov:

a) trvalá nechuť alebo odmietanie ísť spať, pokiaľ by dieťa nebolo

blízko emocionálne blízkej osoby,

b) dieťa často v noci vstáva, aby si overilo, ţe spí blízko emocionálne

blízkej osoby,

c) trvalá nechuť alebo odmietanie spať mimo domov,

(5) trvalý neprimeraný strach byť cez deň doma samé alebo bez

emocionálne najbliţšej osoby,

(6) opakujúce sa nočné mory, ktorých témou je odlúčenie,

(7) opakovaný výskyt telesných príznakov (ako je napr. nauzea, bolesti

ţalúdka, bolesti hlavy, alebo zvracania) v situáciách, kedy

prichádza k odlúčeniu dieťaťa od emocionálne najbliţšej osoby,

ako je napr. odchod z domova do školy alebo v iných situáciách,

kedy prichádza k odlúčeniu (prázdniny, tábory atď.)

(8) nadmerne opakujúci s anticipačný strach pri predpokladanom

odlúčení od emocionálne najbliţšej osoby alebo bezprostredne po

ňom, (prejavujúci sa úzkosťou, plačom, výbuchmi hnevu, trvalým

nechcením odísť z domova, nadmernou potrebou rozprávať sa

s rodičmi, alebo prianím vrátiť sa domov, utrpením, apatiou alebo

stiahnutím sa).

(B) Nie sú splnené kritériá pre generalizovanú úzkostnú poruchu v

detstve (F93.80)

(C) Porucha začína pred vekom 6 rokov.

(D) Porucha sa nevyskytuje ako súčasť širšej emočnej poruchy,

poruchy správania alebo osobnosti, alebo pervazívnej poruchy

vývojovej poruchy, psychotickej poruchy, alebo poruchy vyvolanej

uţívaním psychoaktívnej látky.

(E) Porucha trvá najmenej tri týţdne.

21

F93.1 Fóbická úzkostná porucha u detí

A. U dieťaťa sa prejavuje stály alebo opakujúci sa strach (fóbia),

ktorý zodpovedá vývinovej fáze (alebo tomu tak bolo na

začiatku), ale je abnormálny, pokiaľ ide o stupeň úzkosti, a je

spojený s výrazným narušením v sociálnej oblasti.

B. Nie sú splnené kritéria pre generalizovanú úzkostnú poruchu

v detstve (F93.80)

C. Porucha sa nevyskytuje ako súčasť širšej emočnej poruchy,

poruchy správania, alebo poruchy vyvolanej uţívaním

psychoaktívnych látok.

D. Porucha trvá najmenej 4 týţdne.

F93.2 Sociálna úzkostná porucha v detstve

Pri tejto poruche je nedôvera k cudzím ľuďom a sociálna obava alebo

úzkosť v nových, cudzích alebo sociálne hrozivých situáciách. Také

obavy sa zjavujú v mladšom detskom veku. Významné sa stávajú pri

nezvyčajnom stupni a pri zhoršení sociálneho fungovania. Vyhýbavá

porucha v detstve a dospievaní.

A. Stála úzkosť v sociálnych situáciách, pri ktorých sa dieťa stretáva

s neznámymi ľuďmi, vrátane vrstovníkov, sa prejavuje tým, ţe sa

dieťa vyhýba týmto situáciám.

B. Keď príde do styku s neznámymi ľuďmi, je dieťa zarazené,

rozpačité alebo má prehnanú starosť, či sa vhodne správa.

C. Sociálne vzťahy (vrátane rovesníkov) sú významne narušené,

a tým tieţ obmedzené; nové vynútené sociálne situácie vyvolávajú

zjavný strach a tieseň, čo sa prejavuje plačom, dieťa spontánne

nehovorí alebo sa od tejto sociálnej situácie odťahuje.

D. Dieťa má uspokojujúce sociálne vzťahy so známymi osobami

(členmi rodiny alebo rovesníkmi, ktorých dobre pozná).

E. Začiatok poruchy sa obvykle vyskytuje súčasne v vývinovou fázou,

kedy sa tieto úzkostné reakcie povaţujú za primerané.

Abnormálny stupeň, pretrváva i cez normálnu hranicu pre určitý

vek dieťaťa a s tým spojené narušenie spoločenskej aktivity musí

byť zjavné pred vekom 6 rokov.

F. Nie sú splnené kritériá pre generalizovanú úzkostnú poruchu

v detstve (F93.80)

G. Porucha sa nevyskytuje ako súčasť širších porúch emócií,

správania alebo pervazívnej vývinovej poruchy, psychotickej

poruchy, alebo poruchy vyvolanej uţívaním psychoaktívnej látky.

H. Porucha trvá najmenej 4 týţdne.

F93.3 Súrodenecká rivalita

Určitý stupeň emočnej poruchy po narodení bezprostredne mladšieho

súrodenca sa pozoruje u väčšiny malých detí. Súrodenecká rivalita sa má

diagnostikovať len vtedy, ak stupeň alebo pretrvávanie poruchy je

štatisticky nezvyčajné a je spojené so zhoršením sociability.

A. Dieťa má abnormálne silné negatívne pocity k bezprostredne

mladšiemu súrodencovi.

B. Nie sú splnené kritériá pre generalizovanú úzkostnú poruchu

v detstve (F93.80)

22

C. Porucha sa vyskytuje ako súčasť širšej emočnej poruchy ,

poruchy správania alebo pervazívnej vývinovej poruchy,

psychotickej poruchy, alebo poruchy vyvolanej uţívaním


D. Porucha trvá najmenej 4 týţdne.

F93.8 Iné poruchy emócií v detstve

F93.80 Generalizovaná úzkostná porucha v detstve

Poznámka: U detí a adolescentov je rozsah problémov, ktorými sa

celková úzkosť prejavuje, často obmedzenejší neţ u dospelých (F41.1)

a špecifické príznaky vegetatívnej aktivácie sú často menej výrazné. Pre

týchto jedincov je moţné pouţiť niţšie uvedený súbor kritérií:

A. Nadmerná úzkosť a starosť (očakávanie s obavou) sa vyskytuje

aspoň polovicu z celkového počtu dní po obdobie najmenej 6

mesiacov, pričom úzkosť sa týka niekoľkých udalostí alebo aktivít

(napr. práca alebo školská činnosť).

B. Pre jedinca je obtiaţne tieto obavy ovládať.

C. Úzkosť a obava sú zdruţené aspoň s tromi príznakmi

z nasledujúcich (pričom najmenej dva príznaky musia byť prítomné

aspoň polovicu z celkového počtu dní):

(1) nepokoj, pocit ţe je podráţdený alebo aţ predráţdený (čo sa

prejavuje napr. pocitmi duševného napätia v kombinácii

s neschopnosťou relaxovať),

(2) pocit únavy, vyčerpania alebo sa ľahko unaví vzhľadom ku

strachu, alebo úzkosti,

(3) Problémy so sústredením alebo pocit „ţe vynecháva pamäť“,

(4) Podráţdenosť,

(5) Svalové napätie,

(6) Poruchy spánku (ťaţko zaspáva alebo nevydrţí spať, alebo spí

nekľudne, neuspokojivo) následkom obáv alebo úzkosti.

D. Rozmanité úzkosti a obavy sa vyskytujú aspoň v dvoch

situáciách, aktivitách, súvislostiach alebo okolnostiach.

Generalizovaná úzkosť nepredstavuje ani samotné paroximálne

epizódy (ako u panickej poruchy), ani sa hlavné poruchy

neobmedzujú na jediné téma (ako u separačnej úzkostnej poruchy

v detstve). (Keď sa v širšej súvislosti generalizovanej úzkosti zistí

viacej zameraná úzkosť, dáva sa generalizovanej úzkostnej

poruchy prednosť pred ostatnými úzkostnými poruchami.)

E. Porucha začína v detstve alebo v adolescencii (pred 18.

rokom ţivota).

F. Úzkosť, obavy alebo telesné príznaky spôsobujú klinicky

významnú tieseň alebo narušenie sociálneho fungovania,

fungovania v zamestnaní alebo iných dôleţitých oblastiach.

G. Porucha nie je vyvolaná priamym účinkom látky (napr.

psychoaktívnych látok, medikácie) ani celkovým zdravotným

stavom (napr. hyperthyreózou) a nevyskytuje sa výlučne behom

poruchy nálady, psychotickej poruchy alebo pervazívnej vývojovej

poruchy.

23

F94 Poruchy sociálneho fungovania so začiatkom v detstve so začiatkom

špecifickým pre detstvo a dospievanie.

Pomerne heterogénna skupina porúch, ktorých spoločnou črtou sú

abnormality sociálneho fungovania začínajúce sa vo vývinovej perióde,

ktoré na rozdiel od pervazívnych porúch prvotne necharakterizuje

konštitučná sociálna neschopnosť alebo deficit prenikajúci všetkými

oblasťami fungovania. Kľúčovú úlohu v etiológii mnohých prípadov

majú pravdepodobne prevratné straty a zmeny prostredia.

F94.0 Elektívny mutizmus

A. Jazykové vyjadrovanie a chápanie je podľa

štandardizovaných, individuálne aplikovaných testov v limite 2

štandartných odchýlok pre daný vek dieťaťa.

B. Je evidentne dokázané, ţe dieťa trvale nie je schopné hovoriť

v špecifických sociálnych situáciách, kde sa od neho očakáva, ţe

hovoriť bude (napr. v škole), pretoţe v iných situáciách hovorí.

C. Elektívny mutizmus trvá dlhšie ako 4 týţdne.

D. Nevyskytuje sa ţiadna pervazívna vývinová porucha (F84.-)

E. Poruchu nie je moţné prisúdiť k neznalosti hovorenej reči, ktorá je

potrebná pre sociálnu situáciu, v ktorej dieťa nieje schopné

hovoriť.

F94 Reaktívna porucha príchylnosti u detí

Začína sa v prvých piatich rokoch ţivota a charakterizujú ju

pretrvávajúce abnormality v sociálnych vzťahoch dieťaťa, ktoré sú

spojené s emočnou poruchou a sú odpoveďou na zmeny vonkajšieho

prostredia (napr. bojazlivosť a prílišná ostraţitosť; zlé spoločenské

vzťahy so seberovnými; agresia voči sebe aj iným; trápenie a v daktorých

prípadoch porucha rastu) Syndróm pravdepodobne vzniká ako priamy

výsledok prílišného rodičovského zanedbávania, zneuţívania alebo

týrania. Podľa potreby doplnkový kód na označenie neprospievania alebo

retardácie rastu.

A. Porucha začína pred dosiahnutím piateho roku.

B. Dieťa prejavuje silné protichodné alebo ambivalentné sociálne

reakcie, ktoré sa prejavujú v sociálnych situáciách (avšak môţu sa

od vzťahu ku vzťahu meniť).

C. Emočná porucha sa prejavuje nedostatočnou emocionálnou

reaktivitou, únikovými reakciami, agresívnou reakciou na

problémy vlastné či druhých a/alebo bojazlivou ostraţitosťou.

D. Určitá schopnosť vzájomného sociálneho vzťahu a citlivosti je

zrejmá v interakcii s normálnymi dospelými osobami.

E. Nie sú splnené kritériá pre pervazíne vývinové poruchy. (F84.-)

F94.2 Desinhibovaná príchylnosť v detstve

A. Všestranná príchylnosť je trvalým rysom behom prvých piatich

rokov ţivota dieťaťa (ale nutne nepretrváva do stredného

detského veku). Diagnóza vyţaduje relatívnu neschopnosť

prejavovať výberové spoločenské vzťahy, čo sa prejavuje:

(1) Normálnym sklonom vyhľadávať útechu u druhých, keď

má dieťa problémy a

24

(2) Abnormálnym (relatívnym) nedostatkom výberu ľudí,

u ktorých hľadá útechu.

B. Sociálne interakcie s cudzími ľuďmi sú slabo odstupňované.

C. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich znakov:

(1) všeobecne prítulné konanie v rannom detstve,

(2) Vyţadovanie pozornosti a priateľské správanie ku

kaţdému bez rozlišovania v rannom detstve a strednom

detskom veku.

D. Musí byť zrejmý celkový nedostatok situačnej špecifity v zhora

uvedených charakteristikách. Diagnóza vyţaduje, aby sa zhora

uvedené príznaky v kritériu A a B prejavovali v celej škále

sociálnych kontaktov dieťaťa.

F4.8 Iné poruchy sociálneho fungovanie v detstve

F94. 9 Nešpecifikované detské poruchy sociálneho fungovania

F95 Tikové poruchy

Syndrómy, ktorých hlavným prejavom je určitá forma tiku. Tik je

mimovôľový, rýchly, opakovaný, nerytmický motorický pohyb (zvyčajne

ohraničenej skupiny svalov alebo vokálna reprodukcia, ktorá sa začína

naraz a je neúčelná. Tiky sa pociťujú ako nezadrţateľné, ale dakedy sa

dajú potlačiť na určitý čas. Provokuje ich stres a strácajú sa v spánku.

K častým jednoduchým motorickým tikom patrí ţmurkanie, mykanie

hlavou, krčenie plecami a grimasy.

K častým vokálnym tikom patrí oddŕhanie, brechavý kašeľ, smrkanie

a syčanie. Časté koplexné tiky sú udieranie, skákanie a poskakovanie.

Medzi časté komplexné vokálne tiky patrí opakovanie určitých slov,

niekedy pouţívanie sociálne neprijateľných často obscénnych slov

(koprolália) a opakovanie vlastných zvukov alebo slov so stupňovanou

rýchlosťou (palilália).

F95 Prechodná tiková porucha

A. Jednoduchý (é) alebo komplexný motorický (é) alebo

vokálne tik (y) sa vyskytuje (ú) mnohokrát denne, povečinu dňou

behom obdobia aspoň 4 týţdňov.

B. Porucha trvá 12 mesiacov alebo menej.

C. V anamnéze nie jeTourettov syndróm a porucha nie je

dôsledkom telesného stavu ani vedľajších účinkov medikácie.

D. Porucha začína pred vekom 18 rokov.

F95.1 Chronická motorická alebo vokálna tiková porucha

A. Motorické alebo vokálne tiky, ale nie oboje, sa vyskytujú

mnohokrát denne po väčšinu času po väčšinu dní behom obdobia

aspoň 12 mesiacov.

B. Ţiadne obdobie remisie behom daného roka netrvá dlhšia ako 12

mesiacov.

C. V anamnéze sa nevyskytuje Tourettov syndróm a porucha nie je

dôsledkom telesného stavu ani vedľajších účinkov medikácie.

D. Porucha začína pred 18. rokom.

25

F95.2 Kombinovaná vokálna a mnohopočetná motorická tiková porucha

(Tourettov syndróm)

A. Mnohopočetné motorické tiky a jeden alebo viacej tikov

vokálnych boli niekedy prítomné, i keď nie je nutné, aby sa

vyskytovali súčasne

B. Tiky sa nemusia vyskytnúť mnohokrát denne, takmer kaţdý deň,

po dobu dlhšiu neţ 1 rok, pričom ţiadne obdobie remisie behom

daného roku netrvá dlhšie ako 2 mesiace

C. Porucha začína pred vekom 18 rokov.

F95.8 Iné tikové poruchy

F95.9 Nešpecifikované tikové poruchy

Zostatková kategória, ktorá spĺňa všeobecné kritéria pre tikovú poruchu,

u ktorej nie je špecifikovaná zvláštna pod kategória alebo rysy nespĺňajú

kritéria pre F95.0, F95,2. Doporučuje sa túto kategóriu pokiaľ moţno

nepouţívať.

F98 Iné poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom

v detstve a počas dospievania

Heterogénna skupina porúch, ktoré majú spoločný vznik v detstve , ale

inak sú v mnohých ohľadoch odchodné. Niektoré z nich sú dobre

definované syndrómy, iné sú len skupiny príznakov, ktoré sem treba

zahrnúť pre ich častosť a súvislosť s psychosociálnym zhoršením a ktoré

nemoţno zaradiť do iných syndrómov.

F98.0 Neorganická enuréza

A. Fyzický a mentálny vek dieťaťa je najmenej 5 rokov

B. Nenechcené alebo úmyselné pomočovanie v noci alebo vo

dne sa vyskytne najmenej dvakrát za mesiac u detí vo veku do 7

rokov a najmenej raz za mesiac u sedemročných alebo starších

detí.

C. Enuréza nie je dôsledkom epileptických záchvatov alebo

nejakej neurologickej poruchy ani priamym dôsledkom nejakej

štrukturálnej anomálie močového traktu alebo iné nepsychiatrické

zdravotné poruchy.

D. Nie je preukázaná ţiadna iná psychiatrická porucha,

ktorá splňuje kritériá pre niektorú inú kategóriu MKCH – 10.

E. Porucha trvá najmenej 3 mesiace.

Pre bliţšiu špecifikáciu je moţné pouţiť piaty znak:

F98.00 Iba nočné pomočovanie

F98.01 Iba denná enuréza

F98.02 Nočná a denná enuréza

F98.1 Neorganická enkopréza

A. Dieťa opakovane defekuje na nevhodných miestach (napr. do

oblečenia, an podlahu) buď nechcene, alebo úmyselne. (Porucha

môţe zahŕňať funkčné zadrţovanie stolice so sekundárnym

preplnením a inkontineciou.)

26

B. Fyzický a mentálny vek dieťaťa je najmenej 4 roky.

C. Behom mesiaca sa enkopréza vyskytne aspoň raz.

D. Porucha trvá aspoň 6 mesiacov.

E. Nie je prítomná ţiadna organická porucha, ktorá by bola

dostatočným dôvodom pre enkoprézu.


F98.10 Neschopnosť osvojiť si fyziologické ovládanie čriev.

F98.11 Primerané ovládanie čriev s normálnou stolicou, avšak

k vyprázdňovaniu prichádza na nevhodných miestach.

F98.12 Zašpinenie stolicou zdruţené s nadmerne tekutou stolicou.

(Ako napr. s retenciou s následným neudrţaním)

F98.2 Porucha správania (kŕmenia) u dojčiat a malých detí

A. Trvalé odmietanie jedla pri jeho primeranom podávaní alebo

trvalá riminancia alebo regurgitácia.

B. Dieťa nadobúda na váhe, stráca váhu alebo má nejaký iný

výrazný zdravotný problém a to po dobu najmenej jedného

mesiaca.

C. Porucha začína pred vekom 6 rokov.

D. Dieťa netrpí ţiadnou inou duševnou poruchou ani poruchou

správania, ktoré sú uvedené v MKCH - 10 (inú neţ mentálnu

retardáciu, F70 – F79).

E. Nie je preukázané ţiadne iné onemocnenie, ktoré by dostatočne

vysvetľovalo odmietanie jedla.

F98.3 Pika u dojčiat a detí

A. Trvalé alebo opakované pojedanie nestráviteľných látok najmenej

dvakrát za týţdeň.

B. Porucha trvá aspoň 1 mesiac.

C. Dieťa netrpí ţiadnou inou duševnou poruchou ani poruchou

správania, ktoré sú uvedené v MKCH – 10.

D. Fyzický a mentálny vek dieťaťa je najmenej 2 roky.

E. Správanie, pokiaľ ide o príjem jedla, nie je súčasťou praxe

v danej kultúre.

F84.4 Stereotypné pohyby

A. Dieťa prejavuje stereotypné pohyby v takej miere, ţe si spôsobuje

telesné poškodenie alebo výrazne postihuje normálne aktivity.

B. Porucha trvá najmenej 1 mesiac.

C. Dieťa netrpí ţiadnou inou duševnou poruchou ani poruchou

správania, ktoré sú uvedené v MKCH – 10 (inú neţ mentálnu

retardáciu F70 – F79).


F98.40 Bez sebapoškodenia

F98.41 Sebapoškodzujúce

F98.42 Zmiešané

F98.5 Jachtavosť (zajakavosť)

A. Koktavosť (tj. reč charakterizovaná častým opakovaním alebo

preťahovaním zvukov alebo slabík, alebo slov, alebo častým

27

váhaním alebo prestávkami) je trvalá alebo opakovaná

a dostatočne závaţná, ţe to výrazne narušuje plynulosť reči.

B. Porucha trvá najmenej 3 mesiace.

F98.6 Ponáhľavá reč

A. Breptavosť (tj. rýchla reč s porušením plynulosti bez opakovania

alebo váhania) je trvalá alebo opakujúca sa a natoľko váţna, ţe

sa reč stáva nezrozumiteľnou.

B. Porucha trvá najmenej 3 mesiace.

F98.8 Iné špecifikované poruchy správania a emócií so zvyčajným

začiatkom v detstve a počas dospievania.

Porucha pozornosti bez hyperaktivity

Nadmerná masturbácia

Obhrýzanie nechtov

Vŕtanie v nose

Cmúľanie palca

F98.8 Nešpecifikované poruchy správania a emócií so zvyčajným

začiatkom v detstve a počas dospievania.

F99 Bližšie nešpecifikovaná duševná porucha

F30 – F39 Afektívne poruchy



(od 4r. - do 7r.)





vzdelávania



diagnostický rozhovor; Baum

test; Conersovej škála pre

rodičov; ANTHONY -

BENE; Kreslenie rodiny +

Kreslenie začarovanej rodiny



diagnostický rozhovor; CAQ;

CMAS; Dotazník detských

depresií; CDRS-R; TAT;

Michalúv Projektivní

iterview



diagnostický rozhovor; CAQ;

Becova škála depresivity;

TAT; HSPQ; Lúscherov test

farieb; Becova škála

depresivity

Ide o poruchy, ktorých hlavnou črtou je zmena v afektoch alebo nálade do depresie

(skľúčenosti so sprievodnou úzkosťou alebo bez nej), alebo do mánie (rozjarenosti). Zmena

nálady je zvyčajne sprevádzaná zmenou celkovej úrovne aktivity: ostatné príznaky sú

väčšinou sekundárne alebo dobre zrozumiteľné v súvislosti so zmenami nálady a aktivity.

Väčšina týchto porúch býva návratná, nástup jednotlivých epizód často súvisí so stresujúcimi

udalosťami alebo situáciami.

28

* pri zistený uvedenej poruchy odporúčame spoluprácu s klinickým zariadením, príp.

psychiatrom

F30 Hypománia

A. Nálada je euforická alebo podráţdená do takej miery, ţe je pre

dotyčného jedinca celkom nenormálna, a trvá najmenej 4 po sebe

nasledujúce dni.

B. Musí byť prítomná najmenej trojica z nasledujúcich znakov, ktoré

vedú k určitému narušeniu kaţdodenného ţivota jedinca:

(1) zvýšená aktivita nebo telesný nepokoj,

(2) zvýšená hovornosť

(3) roztrţitosť alebo narušená koncentrácia,

(4) zníţená potreba spánku,

(5) zvýšená sexuálna energia,

(6) mierne nadmerné utrácanie alebo iné formy ľahkomyselného

alebo nezodpovedného správania,

(7) zvýšená sociabilita prílišná familiárnosť.

C. Epizóda nespĺňa kritériá pre mániu (F30.1 a F30.2), bipolárnu

afektívnu poruchu (F31.-), depresívnu epizódu (F32.-),

cyklotýmiu (F34.0) alebo mentálnou anorexiou (F50.0)

D. Najatejšie pouţívaná vylučovacia doloţka. Táto epizóda nie je

spôsobená uţívaním psychoaktívnych látok (F10 – F19) ani

ţiadnou organickou duševnou poruchou (v zmysle F00 – F09).

F30.1 Mánia bez psychotických príznakov

A. Nálada musí byť preváţne zvýšená, expanzívna alebo podráţdená

a pre dotyčného jedinca celkom nenormálna. Zmena nálady musí

byť výrazná a trvať aspoň 1 týţdeň (pokiaľ nie je tak závaţná, ţe

vyţaduje hospitalizáciu).

B. Musia byť prítomné aspoň tri z nasledujúcich znakov (štyri pokiaľ

je nálada iba podráţdená), vedúca k ťaţkému narušeniu

kaţdodenných aktivít:

(1) zvýšená aktivita alebo telesný nekľud,

(2) zvýšená hovornosť („tlak reči“)

(3) tresk myšlienok alebo subjektívny pocit zrýchleného toku

myšlienok,

(4) strata normálnych sociálnych zábran a z nich vyplývajúce

správanie, ktoré je neprimerané daným okolnostiam,

(5) zníţená potreba spánku,

(6) zvýšené sebahodnotenie alebo velikášstvo,

(7) roztrţitosť alebo stále zmeny aktivít a plánov,

(8) správanie je zbytočne riskujúce alebo ľahkomyselné a jedinec

nerozpoznáva riziko jeho dôsledkov (napr. platenie pitiek,

nezodpovedné obchodné investície, bezohľadná jazda),

(9) zvýšená sexuálna energia alebo sexuálne indiskrétnosti.

C. Nie sú prítomné ani halucinácie, ani bludy, i keď sa môţu

vyskytnúť poruchy vnímania (napr. subjektívny hyperacusis,

jedinec vníma farby ako obzvlášť ţivé).

D. Najčastejšie pouţívaná vylučovacia doloţka. Epizóda nie je

spôsobená uţívaním psychoaktívnej látky (F10 – F19) ani

29

ţiadnou organickou duševnou poruchou (v zmysle F00 – F09)

F30.2 Mánia s psychotickými príznakmi

F30.10 – s psychotickými príznakmi odpovedajúcimi nálade

F30.20 – s psychotickými príznakmi, nezodpovedajúcimi nálade.

F30.8 Iné manické epizódy

F30.9 Manická epizóda nešpecifikovaná

F31 Bipolárna afektívna porucha

* Epizódy sú ohraničené prešmykom do epizódy opačnej alebo

zmiešanej, alebo remisiou.

F31.0 Biopolárna a afektívna porucha, súčasná epizóda hypomanická

F31.1 Biopolárna a afektívna porucha, súčasná epizóda manická bez

psychotických príznakov

F31.2 Biopolárna a afektívna porucha, súčasná epizóda manická

s psychotickými príznakmi

F30.10 – s psychotickými príznakmi odpovedajúcimi nálade

F30.20 – s psychotickými príznakmi, nezodpovedajúcimi nálade.

F31.3 Bipolárna afektívna porucha, súčasná epizóda stredne ťažkej alebo

miernej depresie.

F31.4 Bipolárna afektívna porucha, súčasná epizóda ťažkej depresie bez

psychotických príznakov.

F31.5 Bipolárna afektívna porucha, súčasná epizóda ťažkej depresie s

psychotickými príznakmi.

F31.6 Bipolárna afektívna porucha, súčasná zmiešaná epizóda

F31.7 Bipolárna afektívna porucha, v súčasnosti v remisii

F31.8 Iné bipolárne afektívne poruchy

F31.9 Nešpecifikovaná bipolárna afektívna porucha

F32 Depresívne epizódy

1. Depresívna epizóda by mala trvať aspoň 2 týţdne

2. Počas ţivota klienta sa nikdy nevyskytli hypomanické ani

manické príznaky, ktoré by spĺňali kritériá pre

hypomanickú alebo manickú epizódu (F30.-)

3. Njbeţnejšia vyluučovacia doloţka je, keď epizóda nieje

spôsobená ani poţívaním psychoaktívnej látky (F10 –

F19), ani ţiadnu inú organickú duševnú poruchu

30

(v zmysle F00 – F09)

Somatický syndróm

Niektoré depresívne príznaky majú zvláštny klinický význam. Nazývame

ich „somatickými“.

Pre stanovenie prítomnosti, alebo neprítomnosti somatického syndrómu

moţno pouţiť piaty znak (ako je uvedené v F31.3, F32.0, F32.1, F33.0

a F33.1).

Diagnóza somatického symptómu je relevantná, ak sú prítomné 4

z nasledujúcich príznakov:

1. zreteľná strata záujmu a strata radosti z aktivít, ktoré

normálne prinášajú uspokojenie,

2. chýba emočná reaktivita na udalosti alebo aktivity, ktoré

beţne vyvolávajú emocionálnu odozvu,

3. ranné skoré vstávanie o dve hodiny skôr (alebo i viac)

skôr ako obvykle,

4. depresia je výraznejšia ráno,

5. objektívny dôkaz zreteľného psychomotorického

spomalenia alebo agitovanosti (ktoré popisujú alebo

o ňom informujú iné osoby),

6. výrazná strata chuti k jedlu,

7. strata hmotnosti (5% alebo i viacej z telesnej v poslednom

mesiaci),

8. výrazná strata libida.

F32.0 Epizóda ľahkej depresie

A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre depresívnu epizódu

(F32)

B. Musia byť prítomné dva z nasledujúcich znakov:

1. Depresívna nálada je takého stupňa, ţe je pre jedinca

jasne nenormálna, musí byť prítomná po väčšinu dňa

a skoro kaţdý deň po obdobie aspoň dvoch týţdňov,

pričom nie je ovplyvnená okolnosťami,

2. strata záujmu a radosti z aktivít, ktoré obyčajne jedinca

tešia,

3. zníţená energia alebo zvýšená únavnosť.

C. Mal by byť prítomný ďalší príznak alebo skupina príznakov

z nasledujúcich príznakov, aby celkom boli prítomné najmenej 4

príznaky:

1. strata sebadôvery a sebaúcty,

2. neoprávnené sebavýčitky alebo prehnané a bezdôvodné

pocity viny,

3. vracajúce sa myšlienky na smrť alebo sebavraţdu, alebo

akékoľvek sebavraţedné správanie,

4. zníţená schopnosť myslieť alebo sa sústrediť, ako je

napríklad nerozhodnosť alebo váhavosť,

5. zmena psychomotorickej aktivity s agitovanosťou alebo

retardáciou (buď subjektívne, alebo objektívne),

6. Poruchy spánku akého koľvek druhu,

7. zmena chuti do jedla (zvýšená, alebo zníţená)

s odpovedajúcou zmenou hmotnosti.

31

Moţnosť pouţiť piaty znak:

F32.00 Bez somatických príznakov

F32.01 So somatickými príznakmi

F32.1 Stredne ťažká depresívna epizóda


(F32)


1. Depresívna nálada je takého stupňa, ţe je pre jedinca




2. strata záujmu a radosti z aktivít, ktoré obyčajne jedinca

tešia,

3. zníţená energia alebo zvýšená únavnosť.

C. musia byť prítomné ďalšie príznaky uvedené v kritériu C pod

F32.0, aby bolo celkom prítomných aspoň šesť príznakov.

Moţnosť pouţiť piaty znak:

F32.00 Bez somatických príznakov

F32.01 So somatickými príznakmi

F32 Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie bez psychotických príznakov

Ak sú zreteľné príznaky agitovanosti alebo spomalenia, nebude asi klient

ochotný, či schopný popisovať dopodrobna príznaky. Tu je oprávnená

diagnóza hlbokej depresie.


(F32)


a. Depresívna nálada je takého stupňa, ţe je pre jedinca




b. strata záujmu a radosti z aktivít, ktoré obyčajne jedinca

tešia,

c. zníţená energia alebo zvýšená únavnosť.

C. musia byť prítomné ďalšie príznaky uvedené v kritériu C pod

F32.0, aby bolo celkom prítomných aspoň osem príznakov.

D. Nesmú byť prítomné halucinácie, bludy, ani depresívny stupor.

F32.3 Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie s psychotickými príznakmi

Príznaky ako v F32 s výnimkou D, kde nastáva zmena amusí byť

prítomný jeden z následujúcich príznakov:

1. Bludy alebo halucinácie

2. Depresívny stupor

F32.30 psychotické príznaky zodpovedajúce nálade (tj.

bludy previnenia, menejcennosti, hroziacej katastrofy, somatického

ochorenia, auditívne halucinácie s vysmievajúcim sa alebo odsudzujúcim

obsahom)

F32.31 psychotické príznaky nezodpovedajúce nálade

(perzekučné alebo vzťahovačné bludy bez emocionálneho obsahu)

32

F32.8 Iné depresívne psychózy

F32.9 Nešpecifikovaná depresívna epizóda

F33 Recidivujúca depresívna porucha

Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie opísané pri

depresívnej epizóde (F32.-) bez anamnézy nezávislých epizód

pozdvihnutej nálady alebo zvýšenej energie (mánia). Môţu sa však

vyskytovať krátke epizódy mierne povznesenej nálady a hyperaktivity

(hypománia) bezprostredne po depresívnej epizóde dakedy vyvolané

antidepresívnou liečbou. Ťaţšie formy recidivujúcej depresívnej poruchy

(F33.2 a F33.3) majú veľa spoločných čŕt s minulými koncepciami

depresívnej fázy manickej depresívnej psychózy, melanchólie, vitálnej

depresie a endogénnej depresie. Prvý nápor sa môţe zjaviť v

ktoromkoľvek období od detstva po sénium, nástup môţe byť prudký

alebo pomalý, trvanie kolíše od niekoľkých týţdňov aţ po viac mesiacov.

Riziko, ţe pacient s recidivujúcou depresívnou poruchou bude mať

epizódu mánie, nikdy úplne nepominie, ani po preţití mnohých

depresívnych fáz. Ak sa vyskytne manická fáza, diagnóza sa má zmeniť

na bipolárnu afektívnu poruchu (F31.-).

F33.0 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ľahká epizóda

Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia epizóda je

mierna, ako sa uvádza pod F32.0, bez mánie v anamnéze

F33.1 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizóda

Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia fáza je

stredne ťaţká, ako sa uvádza pod F32.1, bez mánie v anamnéze.

F33.2 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa

bez psychotických príznakov

Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia fáza je

ťaţká depresia bez psychotických príznakov, ako sa uvádza pod F32.2,

bez mánie v anamnéze. Endogénna depresia bez psychotických

príznakov. Recidivujúca ťaţká depresia bez psychotických príznakov.

Depresívny typ manickej depresívnej psychózy bez psychotických

príznakov. Recidivujúca vitálna depresia bez psychotických príznakov

F33.3 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa s

psychotickými príznakmi

Poruchu charakterizujú opakované fázy depresie, terajšia epizóda je

hlboká depresia s psychotickými príznakmi, ako sa uvádza pod F32.3,

bez mánie v anamnéze. Endogénna depresia s psychotickými príznakmi

Manicko-depresívna psychóza, depresívny typ s psychotickými

príznakmi

Recidivujúce ťaţké epizódy:

• veľkej depresie s psychotickými príznakmi

• psychogénnej depresívnej psychózy

33

• psychotickej depresie

• reaktívnej depresívnej psychózy

F33.4 Recidivujúca depresívna porucha, teraz v remisii

Pacient mal v minulosti dve alebo viac depresívnych fáz opísaných pod

F33.0 - F33.3, ale v súčasnosti je bez depresívnych príznakov uţ viac

mesiacov

F33.8 Iné recidivujúce depresívne poruchy

F33.9 Nešpecifikované recidivujúce depresívne poruchy

F34 Pretrvávajúce afektívne poruchy

Perzistujúce a zvyčajne kolísavé poruchy nálady, ktoré väčšinou nie sú dosť hlboké, aby

oprávňovali na diagnózu hypomanickej alebo ľahkej depresívnej fázy. Pretoţe pretrvávajú

veľa rokov, dakedy väčšinu ţivota jednotlivca, zaviňujú nemalé utrpenie a zneschopnenie.

Na pretrvávajúcu afektívnu poruchu sa môţe v niektorých prípadoch nadsadiť jednotlivá

manická alebo depresívna epizóda.

F34.0 Cyklotýmia

A. Nestálosť nálady musí trvať aspoň dva roky, vrátane niekoľkých

období ako depresie, tak hypománie, pričom medzi nimi môţu

alebo nemusia byť obdobia normálnej nálady.

B. Ţiadny z prejavov depresie alebo hypománie v tomto období

dvoch rokov by nemal byť natoľko závaţný alebo by nemal trvať

tak dlho, aby spĺňal kritériá pre manickú alebo depresívnu

epizódu (stredne ťaţkú, alebo hlbokú). Avšak manická/é alebo

depresívna epizóda/y sa mohla/y vyskytnúť pred alebo sa rozvinúť

po takom období trvalej nestálosti nálady.

C. Počas aspoň niektorých obdobiach depresie by mali byť prítomné

minimálne tri z nasledujúcich znakov:

1. zníţená energia alebo aktivita

2. nespavosť

3. strata sebadôvery alebo pocity neschopnosti

4. poruchy pozornosti (sústredenia)

5. sociálna utiahnutosť

6. strata záujmu o sex a iné príjemné aktivity alebo potešenie

z nich

7. zníţená výrečnosť

8. Pesimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť, alebo stále

rozoberanie minulosti.

D. Počas aspoň niektorých období elácie by maly byť prítomné


1. zvýšená energia alebo aktivita

2. zníţená potreba spánku

3. nadnesené sebavedomie

4. bystré alebo neobvykle tvorivé myslenie

5. zvýšená priateľskosť

6. veľavravnosť alebo vtipkovanie

34

7. zvýšený záujem o sexuálne alebo iné príjemné aktivity

8. zvýšený optimizmus alebo zveličovanie minulých úspechov

F34.1 Dystýmia

A. Najmenej dva roky musí byť trvalá alebo stále sa opakujúca

vracajúca sa depresívna nálada. Medziobdobie normálnej nálady

vzácne trvá dlhšie ako niekoľko týţdňov a nevyskytujú sa

hypomanické epizódy.

B. Ţiadna depresívna epizóda alebo len veľmi málo jednotlivých

depresívnych epizód, vyskytujúcich sa behom dvojročného

obdobia, nie je natoľko závaţných ani netrvajú dostatočne dlho,

aby spĺňali kritériá pre miernu periodickú (rekurentnú) depresívnu

poruchu (F33.0)

C. Počas niektorých období depresie by mali byť prítomné


1. zníţená energia alebo aktivita

2. nespavosť

3. strata sebadôvery alebo pocity nedostatočnosti

4. problémy s pozornosťou

5. častá plačlivosť

6. strata záujmu o sex a iné príjemné aktivity alebo potešenie

z nich

7. pocity beznádeje alebo zúfalstva

8. pacient si uvedomuje, ţe nestačí na rutinné úlohy

kaţdodenného ţivota

9. pesimistický pohľad do budúcnosti alebo zamýšlanie sa

nad minulosťou

10. sociálne stiahnutie sa

11. zníţená výrečnosť

F34.8 Iné perzistujúce afektívne poruchy

F34.9 Nešpecifikované perzistujúce afektívne poruchy

F38 Iné jednotlivé afektívne poruchy

Akékoľvek iné poruchy nálady, ktoré neoprávňujú na diagnózu pod F30 - F34, pretoţe

nedosahujú potrebný stupeň alebo trvanie.

F38.0 Iné jednotlivé afektívne poruchy

Zmiešaná afektívna epizóda

F38.1 Iné návratné afektívne poruchy

Krátka návratná depresívna epizóda

F38.8 Iné špecifikované afektívne poruchy

F39 Nešpecifikované afektívne poruchy

35

F40 – F48 Neurotické stresom podmienené a somatoformné poruchy



(od 4r. - do 7r.)




adolescencii -stredný

stupeň vzdelávania Anamnéza RA, SA, OA -

lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Analýza

spontánnych produktov; Baum test; Kreslenie rodiny + kreslenie začarovanej rodiny; Conersovej

škála pre rodičov; Michalúv projektivní interview; Cato;

Kresba postavy

Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Analýza

spontánnych produktov; PARQ-C, PARQ-P; Test ruky; TAT; CMAS;

ŠAD; B-JEPI

Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor /

diagnostický rozhovor; pozorovanie; Analýza

spontánnych produktov; ICL; ADOR; TAT; HSPQ; CAQ;

* pri zistený uvedenej poruchy odporúčame spoluprácu s klinickým zariadením,

príp. psychiatrom

.

F40 Fóbicko – anxiózne poruchy

Ide o skupinu porúch, pri ktorých sa úzkosť zjavuje len alebo prevaţne

v dobre definovaných situáciách, ktoré beţne nie sú nebezpečné.

Charakteristické je vyhýbanie sa týmto situáciám, alebo ich preţívanie

s hrôzou. Pozornosť pacienta sa zvyčajne sústreďuje na jednotlivé

príznaky, ako búchanie srdca alebo pocit mdloby, ktorý často sprevádza

strach zo smrti, zo straty sebaovládania alebo zo zošalenia. Predstava o

vystavení sa fóbickej situácii zvyčajne vyvoláva úzkosť z očakávania.

Fóbická úzkosť a depresia sa často vyskytujú spoločne. Či je potrebné

diagnostikovať osobitne fóbickú úzkosť a depresívnu epizódu, alebo

stačí súhrnná diagnóza, závisí od priebehu oboch porúch a od

terapeutických úvah v čase vyšetrenia

F40.0 Agorafóbia

Ide o dosť dobre definovanú skupinu fóbií zahŕňajúcu strach

36

z opustenia domova; z obchodu, tlačeníc a verejných priestorov; z

cestovania vo vlakoch, autobusoch alebo lietadlách bez

sprievodu. Panická porucha je častá črta prítomných aj minulých

epizód. Dopĺňajúce črty tvoria často depresívne a obsedantné príznaky a

sociálne fóbie. Pacienti sa často nápadne vyhýbajú fóbickým situáciám,

daktorí agorafobici pociťujú len nepatrnú úzkosť, lebo sa dokáţu

vyhnúť fóbickým situáciám. Agorafóbia bez panických porúch

v anamnéze.

F40.1 Sociálne fóbie

Strach z posudzovania inými ľuďmi vedie k vyhýbaniu sa

spoločenským situáciám. Prenikavejšie sociálne fóbie sa zvyčajne

spájajú s nízkou sebadôverou a strachom z kritiky. Prejavujú sa

ponosami na červenenie, trasľavosť rúk, ťaţobu alebo nútenie na

močenie. Pacient je niekedy presvedčený, ţe daktorý z týchto

sekundárnych prejavov jeho úzkosti je prvoradým problémom. Príznaky

sa môţu stupňovať do panických náporov.

F40.2 Špecifické (izolované) fóbie

Ide o fóbie, ktoré sa obmedzujú na úplne osobitné situácie, ako sú

blízkosť určitých zvierat, výška, hrom, let, zatvorené priestory, močenie

a defekácia vo verejných záchodoch, jedenie daktorých potravín, zubné

ošetrenie alebo pohľad na krv či poranenie. Hoci vyvolávajúca situácia

je nenápadná, styk s ňou môţe vyvolať paniku ako pri agorafóbii alebo

sociálnej fóbii.

Fóbia z výšky (akrofóbia, hypsofóbia)

Fóbia zo zvierat

Klaustrofóbia

Jednoduchá fóbia

F40.8 Iné fóbické úzkostné poruchy

F40.9 Nešpecifikovaná fóbická úzkostná porucha

F41 Iné úzkostné poruchy

Hlavný príznak pri týchto poruchách je prejav úzkosti, ktorý sa

neobmedzuje na nijakú konkrétnu situáciu. Môţu byť prítomné aj

depresívne a obsesívne príznaky, ba aj daktoré prejavy fóbickej úzkosti,

ale zreteľne sú sekundárne, alebo menej významné.

F41.0 Panická porucha (epizodická záchvatová úzkosť)

Pre poruchu sú príznačné recidivujúce nápory veľkej úzkosti (paniky),

ktoré sa neobmedzujú na nijakú osobitnú situáciu alebo okolnosti, a

preto sú nepredvídateľné. Ako pri iných úzkostných poruchách hlavné

príznaky sú náhly začiatok palpitácií, bolesť na hrudníku, pocity

dusenia, ošiaľ a pocit neskutočnosti (depersonalizácia alebo

derealizácia). Častý je aj sekundárny strach zo smrti, zo straty

sebaovládania alebo zo zošalenia. Panická porucha sa nemá uvádzať

ako hlavná diagnóza, ak v čase vzniku záchvatu má pacient depresívnu

poruchu, lebo vtedy sú panické ataky pravdepodobne sekundárne pri

37

depresii.

F41.1 Porucha s generalizovanou úzkosťou

Základná črta tejto poruchy je difúzna a pretrvávajúca úzkosť, ktorá nie

je obmedzená na určité okolnosti prostredia, ani v nich významne

neprevláda (tj. je voľne prelietavá). Prevládajúce príznaky sú variabilné,

ale zahŕňajú pocit nervozity po celý čas, trasľavosť, svalové napätie,

potenie, zmätenosť, palpitácie, ošiaľ a nadbrušnú nepohodu. Chorí sa

často zverujú so strachmi a trápením, ţe oni sami alebo ich najbliţší

ochorejú, alebo sa im stane nešťastie.

F41.2 Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha

Táto kategória by sa mala pouţiť, keď sú prítomné príznaky úzkosti a

depresie, ale ţiaden zreteľne neprevaţuje, ani nedosahuje taký stupeň,

ţe by pri oddelenom posudzovaní oprávňoval na diagnózu antixiozity

alebo depresie. Ak sú prítomné príznaky úzkosti aj depresie a sú

dostatočne ťaţké na oprávnenosť jednotlivých diagnóz, je potrebné

pouţiť obe diagnózy a nie túto kategóriu. Úzkostná depresia (mierna

alebo pretrvávajúca)

F41.3 Iné zmiešané úzkostné poruchy

Príznaky úzkosti zmiešané s príznakmi iných porúch pod F42 - F48

F41.8 Iné špecifikované úzkostné poruchy

Úzkostná hystéria

F42 Obsesívno – kompulzívna porucha

Hlavná črta tejto poruchy sú vracajúce sa obsesívne myšlienky alebo

kompulzívne činy. Obsesívne myšlienky sú idey, obrazy a impulzy,

ktoré vstupujú znova a znova do mysle pacienta v stereotypnej podobe.

Takmer vţdy sú znepokojivé a pacient sa im často neúspešne snaţí

odolávať. Rozpoznáva ich ako vlastné myšlienky, aj keď sú

nedobrovoľné a často odpudzujúce. Kompulzívne činy alebo rituály sa

prejavujú ako stereotypné správanie, ktoré sa znova a znova opakuje.

Nie sú to príjemné záţitky, ani nevyúsťujú do vykonania osoţnej

činnosti. Ich funkcia je zabrániť dajakej objektívnej nepravdepodobnej

udalosti, ktorá by poškodila pacienta, alebo ktorú by sám zapríčinil, a

bojí sa, ţe by sa za iných okolností stala. Pacient zvyčajne uznáva, ţe

jeho konanie je nezmyselné a neúčinné a opakovane sa mu pokúša

brániť. Takmer vţdy pociťuje úzkosť. Pri odpore voči impulzívnemu

konaniu sa úzkosť zhoršuje.

F42.0 Prevažne obsesívne myšlienky alebo ruminácie

Ide o myšlienky, predstavy alebo impulzy k činom, takmer vţdy

nepríjemné pre pacienta. Myšlienky môţu nadobúdať podobu

nerozhodného, nekonečného zvaţovania moţností spojeného s

neschopnosťou robiť obyčajné, ale nevyhnutné rozhodnutia v

kaţdodennom ţivote. Vzťah medzi obsesívnymi rumináciami a

depresiou je osobitne blízky a diagnóze obsesívno-kompulzívnej

poruchy by sa mala dať prednosť len vtedy, ak ruminácie vznikajú

38

alebo pretrvávajú bez depresívnej epizódy.

42.1 Prevažne kompulzívne konanie [obsedantné rituály]

Väčšina kompulzívneho konania súvisí s čistením (najmä umývaním

rúk), opakovanými kontrolami na ubezpečenie, ţe nevznikla moţná

nebezpečná situácia, alebo s prepiatou poriadkumilovnosťou a

čistotnosťou. V pozadí tohto správania je strach, zvyčajne z

nebezpečenstva hroziaceho pacientovi, alebo z nebezpečenstva, ktoré

sám zapríčinil, a rituál je neúčinný alebo symbolický pokus odvrátiť

toto nebezpečenstvo.

F42.2 Zmiešané obsesívne myšlienky a konanie

F42.8 Iné obsesívno-kompulzívne poruchy

F42.9 Nešpecifikované obsesívno-kompulzívne poruchy

F43 Reakcia na ťažký stres a adaptačné poruchy

Táto kategória sa od ostatných odlišuje v tom, ţe zahŕňa poruchy

identifikovateľné nielen na základe symptomatológie a priebehu, ale aj

na základe jedného alebo druhého z dvoch príčinných vplyvov:

výnimočne stresujúcej ţivotnej udalosti vyvolávajúcej akútnu stresovú

reakciu, alebo signifikantnej ţivotnej zmeny vedúcej k pretrvávajúcim

nepriaznivým podmienkam, ktoré vyúsťujú do adaptačnej poruchy.

Hoci menej závaţný psychosociálny stres (ţivotné udalosti) môţe

vyvolať začiatok, alebo prispieť k nástupu širokej škály porúch

zatriedených inde v tejto kapitole, jeho etiologický význam nie je vţdy

jasný, a v kaţdom prípade závisí od individuálnej, často

idiosynkratickej zraniteľnosti, t. j. nie je nevyhnutný, ani postačujúci na

vysvetlenie výskytu a formy poruchy. V protiklade k tomu vznik

porúch tejto skupiny sa pokladá vţdy za priamy následok ťaţkého

akútneho stresu alebo pokračujúcej traumy. Stresová udalosť alebo

pokračujúce nepriaznivé okolnosti sú primárnym a prevaţujúcim

príčinným faktorom a choroba by bez neho nevznikla. Poruchy v tomto

odseku sa teda môţu pokladať za maladaptívne odpovede na ťaţký

alebo pokračujúci stres, lebo interferujú s úspešným mechanizmom

prispôsobenia, a vedú teda k poškodeniu sociálneho fungovania.

F43.0 Akútna stresová reakcia

Ide o prechodnú poruchu, ktorá vzniká u jednotlivca bez inej zjavnej

psychickej poruchy ako odpoveď na výnimočný fyzický a psychický

stres a ktorá zvyčajne odznie v priebehu hodín alebo dní. Individuálna

zraniteľnosť a odolnosť hrajú úlohu pri vzniku a váţnosti akútnej

stresovej reakcie. Príznaky sú typicky zmiešané a premenlivé a zahŕňajú

začiatočné štádium omráčenia so zúţením vedomia a pozornosti,

neschopnosťou vnímať stimuly a dezorientáciu. Za týmto štádiom môţe

nasledovať ďalší únik od okolitej situácie (aţ do disociatívneho stuporu

F44.2) alebo agitácia a hyperaktivita (úniková reakcia alebo fúga).

Zvyčajne bývajú prítomné autonómne príznaky panickej úzkosti

(tachykardia, potenie, sčervenanie). Príznaky sa zvyčajne zjavujú v

39

priebehu minút od stresujúceho stimulu alebo udalosti a strácajú sa

počas dvoch alebo troch dní (často uţ po niekoľkých hodinách). Na

epizóde môţe byť čiastočná alebo úplná amnézia (F44.0). Ak príznaky

pretrvávajú, je potrebné zváţiť zmenu diagnózy a liečby.

F43.1 Postraumatická stresová porucha

A. Klient bol vystavený stresujúcej udalosti alebo situácii

(trvajúcej buď krátko, alebo dlho) neobvykle hrozného alebo

katastrofického rázu, ktorá by pravdepodobne vyvolala

prenikavú tieseň takmer u kaţdého.

B. Musí prichádzať k „oţivovaniu“ stresujúcej udalosti

(„flashbacks“), v ţivých spomienkach alebo opakujúcich sa

snoch, alebo k pocitu tiesne v situáciách, ktoré pripomínajú

preţité trauma alebo sú s ním spojené.

C. U klienta sa musí prejavovať snahy vyhýbať sa situáciám, ktoré

pripomínajú preţitý stres alebo sú s ním spojené, ku ktorým pred

stresujúcou udalosťou nikdy neprichádzalo.

D. Musí byť prítomný niektorý z nasledujúcich znakov:

1. neschopnosť si spomenúť, či uţ čiastočne alebo úplne, na

niektoré dôleţité udalosti, okolnosti z doby kedy prišlo ku

stresujúcim udalostiam.

2. stále príznaky zvýšenej psychickej citlivosti a vzrušenia (ktoré

neboli pred traumatizujúcim záţitkom prítomné), prejavujúce sa

aspoň dvomi nasledujúcimi znakmi:

a) problémy zo zaspávaním alebo udrţaním spánku,

b) podráţdenosť, alebo výbuchy zlosti,

c) problémy so sústredením,

d) hypervigilancia

e) prehnaná reakcia na zľaknutie sa

E. Kritériá B, C a D musia byť splnené do 6 mesiacov od

stresujúcej udalosti alebo od ukončenia obdobia stresu. (pre

niektoré účely sem je moţné zahrnúť i oneskorený začiatok po

viacej ako 6 mesiacoch, ale malo by sa to jasne špecifikovať.)

F43.2 Adaptačné poruchy

A. K začiatku príznakov, musí prísť do 1 mesiaca po výskyte

identifikovateľného psycho-sociálneho traumatu, ktoré nie je

neobvyklé ani katastrofické.

B. U jedinca sa prejavujú príznaky alebo poruchy správania

takého typu ako u afektívnych porúch (F30 – F39) (okrem

bludov a halucinácií), akýchkoľvak porúch u F48 – F48

(neurotické stresom podmienené a somatoformné poruchy)

a porúch správania (F91.-), ale nie sú splnené kritériá pre

samostatnú poruchu. Príznaky sa môţu rôzniť ako formou, tak

ťaţkosťou.

Špecifikácia podľa piateho znaku:

F43.20 Krátkodobá depresívna reakcia

Prechodný mierny depresívny stav netrvajúci viac ako 1 mesiac

F43.21 Pretrahovaná depresívna reakcia

Mierny depresívny stav, ktorý vzniká ako reakcia na dlhodobú záťaţovú

40

situáciu, ktorý ale netrvá dlhšie ako 2 roky.

F43.22 Zmiešaná úzkostná a depresívna reakcia

Symptómy úzkosti i depresie sú výrazné, ale v rozsahu nie väčšom, ako

je špecifikované u zmiešanej úzkostnej depresívnej poruchy (F41.2)

alebo inej zmiešanej úzkostnej poruchy (F41.3).

F43.23 S prevládajúcou poruchou iných chorôb

Symptómy obvykle zahŕňajú niekoľko typov emócií, ako úzkosť,

depresiu, obavy, tenziu a zlosť. Symptómy úzkosti a depresie môţu

spĺňať kritériá zmiešanej úzkostne depresívnej poruchy (F41.2) alebo

inej zmiešanej depresívnej poruchy (F43.1), ale neprevaţujú natoľko,

aby mohli byť diagnostikované iné špecifické úzkostné alebo depresívne

poruchy. Táto kategória by sa mala tieţ pouţiť pre reakcie detí,

u ktorých je tieţ prítomné regresívne správanie, ako je pomočovanie

a cmúľanie palca.

F43.25 S prevládajúcou poruchou správania

Hlavná porucha sa týka správania, napr. reakcie adolescenta na

smútok sa prejavuje agresívnym alebo disociatívnym správaním.

F43.25 Zo zmiešanou poruchou emócií a správania

Výraznými črtami sú ako emočné symptómy, tak i porucha správania.

F43.28 S inými špecifikovanými prevládajúcimi symptómami

C. S výnimkou pretrahovanej depresívnej reakcie (F43.21) netrvajú

príznaky dlhšie ako 6 mesiacov po skončení stresu alebo jeho

dôsledkov. Keď však kritérium nie je ešte splnené nemalo by to brániť

k dočasnej diagnóze.

F43.8 Iné reakcie na ťažký stres

F43.9 Nešpecifikované reakcie na ťažký stres

F44 Disociatívne (konverzné) poruchy

Spoločné črty disociatívnych a konverzných porúch sú čiastočná alebo

úplná strata normálnej integrácie medzi spomienkami na minulosť,

pocitom identity, bezprostrednými pocitmi a ovládaním pohybov tela.

Všetky typy disociatívnych porúch sa upravujú v priebehu niekoľkých

týţdňov alebo mesiacov, najmä ak ich vznik súvisel s traumatickou

ţivotnou udalosťou. Chronickejšie poruchy, najmä ochrnutia a anestézie

vznikajú v súvislosti s neriešiteľnými problémami alebo

medziľudskými konfliktmi. Tieto poruchy sa predtým označovali ako

rozličné typy konverznej hystérie. Predpokladá sa ich psychogénny

pôvod, časová súvislosť s traumatickými udalosťami, neriešiteľnými a

neznesiteľnými problémami alebo narušenými vzťahmi. Príznaky často

zodpovedajú pacientovej predstave o príznakoch somatickej choroby.

Vyšetrenia neukáţu prítomnosť dajakej somatickej choroby vrátane

nervovej. Navyše jestvuje dôkaz, ţe strata funkcie je vyjadrením

citových konfliktov alebo potrieb. Príznaky vznikajú v úzkej súvislosti s

psychickým stresom a často sa zjavujú odrazu. Do tejto skupiny patria

len poruchy vôľovo ovládaných somatických funkcií a straty citlivosti.

Poruchy zahŕňajúce bolesť a iné komplexné somatické pocity

sprostredkované autonómnym nervovým systémom sa zaraďujú medzi

psychomatické poruchy (F45.0). Vţdy treba myslieť na moţnosť

41

neskoršieho nástupu váţnych somatických alebo psychických porúch.

F44.1 Disociatívna fúga

Fúga má všetky črty disociatívnej amnézie plus účelové cestovanie

mimo kaţdodenného rozsahu. Hoci je na periódu fúgy amnézia,

nezávislému pozorovateľovi sa správanie pacienta počas nej javí úplne

normálne.

F44.2 Disociatívny stupor

Disociatívny stupor sa diagnostikuje na základe hlbokého útlmu alebo

úplného chýbania vôľových pohybov a normálnych odpovedí na

vonkajšie popudy, ako svetlo, hluk a dotyk, pričom vyšetrenie

neodkryje ţiadnu organickú príčinu. Navyše je pozitívnym dôkazom

pre psychogénnu príčinu vo forme čerstvých stresových udalostí alebo

problémov.

F44.3 Poruchy typu tranzu a posadnutia

Poruchy s prechodnou stratou pocitu osobnej identity a plného

uvedomovania okolia. Zahŕňa len stavy tranzu, ktoré sú nedobrovoľné a

nechcené, okrem náboţenských alebo kultúrne akceptovaných situácií.

F44.4 Disociatívne motorické poruchy

Najčastejšie typy porúch sa prejavujú stratou schopnosti pohybovať

celými končatinami alebo ich časťami. Môţu veľmi pripomínať

akúkoľvek ataxiu, apraxiu, akinézu, afóniu, dysartriu, dyskinéziu, kŕče

alebo ochrnutie.

F44.5 Disociatívne kŕče (konvulzie)

Disociatívne kŕče môţu veľmi pripomínať epileptické záchvaty

charakterom pohybov, ale zriedkavo sú pri nich prítomné pohryzenie

jazyka, podliatiny zavinené pádom a neudrţanie moču. Strata vedomia

nenastáva, alebo ju nahrádza stupor alebo tranz.

F44.7 Zmiešané disociatívne [konverzné] poruchy

Kombinácia porúch špecifikovaných pod F44.0 - F44.6

F44.8 Iné disociatívne [konverzné] poruchy

F44.9 Nešpecifikované disociatívne [konverzné] poruchy

F45 Somatoformné poruchy

Hlavnou črtou je opakované udávanie somatických príznakov vedno s

neprestajným doţadovaním sa lekárskeho vyšetrenia napriek

opakovaným negatívnym nálezom a uisteniam lekárov, ţe príznaky

nemajú somatický podklad. Ak sú prítomné nejaké somatické

odchýlky, nevysvetľujú povahu a rozsah príznakov alebo ťaţkosti a

sústredenie pozornosti pacienta.

F45.0 Somatizované porucha

42

A. Sťaţnosti na mnohopočetné a premenlivé

príznaky, ktoré nie je moţné vysvetliť ţiadnou zistiteľnou

somatickou poruchou, musí trvať aspoň dva roky. (Ţiadna

z prítomných somatických porúch nevysvetľuje váţnosť rozsah,

premenlivosť a trvanie somatických problémov ani pridruţeného

zhoršenia sociálneho fungovania.) Ak sú prítomné niektoré

príznaky, ktoré sú jasne vyvolané vegetatívnym podráţdením

(automatic arousal), nie sú hlavným rysom poruchy, pretoţe nie

sú zvlášť úporné ani stresujúce.

B. Zaoberanie sa príznakmi vyvoláva stálu tieseň

a vedie k tomu, aby opakovane (tri – i viac krát) vyhľadal

lekárske konzultácie alebo rôzne vyšetrenia, a to ako u lekárov

prvého kontaktu, tak i u špecialistov. Pokiaľ nie sú pre pacienta

lekárske sluţby dostupné či uţ z finančných alebo fyzických

dôvodov, musí byť v anamnéze vlastná medikácia alebo časté

konzultácie s miestnymi liečiteľmi.

C. Pacient stále odmieta uisťovanie lekárov, ţe

somatické príznaky nemajú dostatočnú príčinu (Krátkodobé

prijatie takéhoto uistenia, tz. niekoľko týţdňov behom

vyšetrovania alebo krátko po ňom, túto diagnózu nevylučuje.

D. Musí byť prítomných aspoň šesť alebo viacej

príznakov, pričom príznaky sa majú vyskytovať aspoň v dvoch

rôznych skupinách:

Gastrointestinálne príznaky

1. bolesti brucha

2. nauzea

3. pocity nadýmania a plynatosti

4. zlá chuť v ústach alebo príliš potiahnutý jazyk

5. sťaţnosti na vracanie alebo regurgitáciu potravy

6. sťaţnosti na časté pohyby čriev a preháňanie alebo vatekanie

tekutín z konečníka

Kardiovaskulárne príznaky

7. zadýchavanie sa, ktoré nieje spôsobené námahou

8. bolesti na hrudi

Urogenitálny systém

9. dysurúria alebo sťaţnosti na časté močenie

10. nepríjemné pocity v genitáliách alebo okol nich

11. sťaţnosti na neobvyklý alebo silný pošvový výtok

Koţné príznaky a príznaky bolestí

12. trúdovitosť

13. bolesti končatín alebo kĺbov

14. nepríjemné znecitlivenie alebo pocity pálenia

E. Najčastejšie pouţívaná vylučovacia doloţka.

Symptómy sa nevyskytujú behom akýchkoľvek schizofrénnyvh

alebo príbuzných porúch (F 20. – F29.), porúch nálady

(afektívnych porúch) (F30. – F39.) alebo panickej poruchy

(F41.0)

F45.1 Nediferencovaná somatoformná porucha

Pouţitie tejto kategórie sa odporúča, ak je veľa somatoformných

43

príznakov, sú variabilné a perzistujúce, ale úplne nenapĺňajú typický

klinický obraz somatizovanej poruchy.

F45.2 Hypochondrická porucha

Základnou črtou je pretrvávajúce zaujatie moţnosťou, ţe osoba trpí

jednou alebo viacerými váţnymi a progredujúcimi somatickými

chorobami, ktoré sa prejavujú pretrvávajúcimi somatickými ťaţkosťami

alebo zapodievaním sa vlastným fyzickým výzorom. Normálne a

zvyčajné pocity a nenápadný výzor osoba často pokladá za abnormálne

a zapríčiňujúce utrpenie, pričom sa pozornosť zvyčajne zameriava len

na jeden alebo dva orgány alebo sústavy tela. Časté sú výrazná depresia

a úzkosť, ktoré oprávňujú na zohľadnenie diagnózy.

45.3 Somatoformná autonómna dysfunkcia

Pacient udáva príznaky tak, ako keby ich vyvolávala somatická

choroba sústavy alebo orgánu, ktorý má z väčšej časti alebo úplne

autonómnu inerváciu a ovládanie, napr. kardiovaskulárnu,

gastrointestinálnu, respiračnú a urogenitálnu sústavu. Príznaky sú

zvyčajne dvojaké, pričom ţiaden nepoukazuje na skutočné poškodenie

príslušného orgánu alebo sústavy. Prvú skupinu tvoria ťaţkosti

súvisiace s objektívnymi príznakmi autonómneho vzrušenia, ako sú

palpitácie, potenie, sčervenanie, trasľavosť a výraz strachu a utrpenia z

moţnosti organickej choroby. Druhú skupinu tvoria nešpecifikované a

menlivé ťaţkosti, ako sú prelietavé bolesti, pocity pálenia, ťarchy,

stiahnutia a pocity nafúknutia alebo rozpätia, ktoré pacient pociťuje v

určitom orgáne alebo sústave.

F45.4 Perzistujúca somatoformná bolesťová porucha

Prevládajúci príznak je trvalá, ťaţká a mučivá bolesť, ktorá sa nedá

úplne vysvetliť fyziologickými procesmi alebo organickou chorobou a

ktorá sa zjavuje v súvislosti s emočným konfliktom alebo

psychosociálnymi problémami, ktoré stačia na úsudok, ţe sú hlavným

príčinným faktorom. Porucha napokon prináša zvýšenú pozornosť a

podporu, či uţ osobnú alebo lekársku. Nezaraďuje sa sem bolesť

psychogénneho pôvodu pri depresívnych poruchách alebo schizofrénii

F45.8 Iné somatoformné poruchy

Akékoľvek iné poruchy pocitov, funkcií a správania nezavinené

organickou chorobou, ktoré nesprostredkuje autonómny nervový

systém, sú ohraničené na určité sústavy alebo časti tela a časovo úzko

súvisia so stresovými udalosťami alebo problémami.

F45.9 Nešpecifikované somatoformné poruchy

F48 Iné neurotické poruchy

F48.0 Neurasténia

A. Musí byť prítomný jeden z nasledujúcich dvoch znakov:

1. trvalé a úzkostné sťaţovanie sa na pocity vyčerpania po malej

44

duševnej námahe (ako je napr. vykonávanie alebo pokus

o vykonávanie kaţdodenných úloh, ktoré nevyţadujú zvláštnu

duševnú námahu),

2. trvalé a úzkostné sťaţovanie si na pocity únavy a telesnú slabosť po

malej telesnej námahe.

B. Musí byť prítomný aspoň jeden z prítomných príznakov:

1. pocity bolesti vo svaloch

2. závrat

3. bolesti hlavy z napätia

4. poruchy spánku

5. neschopnosť relaxácie

6. podráţdenosť

C. Klient nie je schopný zotaviť sa z príznakov uvedených

v kritériu A 1. alebo 2. ani odpočinkom, relaxáciou alebo

zábavou.

D. Porucha trvá aspoň tri mesiace.

E. Najčastejšie vyuţívaná vylučovacia doloţka. Porucha sa

nevyskytuje v prítomnosti organickej emočnej lability (F06.6),

postencefalického syndrómu (F07.1), postkomočného syndrómu

(F07.2) porúch nálady (F30 – F39), panickej poruchy (F41.0)

alebo generalizovanej úzkostnej poruchy (F41.1)

F48.1 Syndróm depersonalizácie - derealizácie

Ide o zriedkavú poruchu, pri ktorej sa pacient spontánne ţaluje, ţe jeho

vlastná psychická činnosť, telo a okolie sa kvalitatívne zmenšili, akoby

boli neskutočné, vzdialené alebo zautomatizované. Najčastejšie medzi

pestrými fenoménmi sú ponosy na stratu citov a pocit odcudzenia alebo

odlúčenosti od vlastného myslenia, tela alebo okolitého reálneho sveta.

Napriek dramatickosti záţitku osoba si je vedomá nereálnosti týchto

zmien. Senzórium je normálne a schopnosť vyjadriť city je neporušená.

Príznaky depersonalizácie-derealizácie sa vyskytujú ako súčasť

rozpoznateľnej schizofrénnej, depresívnej, fóbickej alebo obsesívno-

kompulzívnej poruchy. V takom prípade sa má uviesť diagnóza hlavnej

choroby.

F48.8 Iné špecifikované neurotické poruchy

F48.9 Nešpecifikovaná neurotická porucha

45

F50 – F59 Behaviorálne syndrómy spojené s fyziologickými poruchami

a somatickými faktormi



(od 4r. - do 7r.)





vzdelávania Anamnéza RA, SA, OA -

lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; Baum

test; Conersovej škála pre rodičov; ANTHONY - BENE; Kreslenie rodiny + Kreslenie

začarovanej rodiny

Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; CAQ; CMAS; Dotazník detských depresií; CDRS-R; TAT;

Michalúv Projektivní iterview

Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; CAQ;

Becova škála depresivity; TAT; HSPQ; Lüscherov test farieb


psychiatrom

F50.0 Mentálna anorexia - anorexia nervosa

Mentálna anorexia je porucha charakterizovaná zámernou stratou

hmotnosti, ktorú vyvolal a udrţiava pacient. Porucha sa najčastejšie

vyskytuje u dospievajúcich dievčat a mladých ţien, ale postihnutí

môţu byť aj dospievajúci chlapci a mladí muţi, ako aj deti blízko

puberty a staršie ţeny aţ po menopauzu. Choroba je spojená so

špecifickou psychopatológiou, pričom hrôza z tučnoty a ovisnutej

kontúry tela pretrváva ako vtieravá nadhodnotená idea a pacienti

sami sebe prikazujú nízky prah hmotnosti. Zvyčajne sa pozoruje

podvýţiva rozličného stupňa so sekundárnymi endokrinnými a

46

metabolickými zmenami a poruchami telových funkcií. Príznaky

zahŕňajú veľmi obmedzenú stravu, nadmernú fyzickú aktivitu,

vyvolávanie dávenia a hnačky, pouţívanie liekov potláčajúcich chuť

do jedenia a diuretík.

F50.1 Atypická mentálna anorexia - atypická anorexia nervosa

Ide o poruchy, ktoré spĺňajú časť kritérií pre mentálnu anorexiu, ale

celkový klinický obraz neoprávňuje na túto diagnózu. Napríklad

jeden z kľúčových príznakov, ako je hrôza z tučnoty, môţe chýbať;

podobne aj amenorea. Pritom je výrazný pokles hmotnosti a

správanie zamerané na jeho pokračovanie. Diagnóza by sa nemala

pouţiť pri známej organickej chorobe spojenej so stratou hmotnosti.

F50.2 Mentálna bulímia - bulimia nervosa

Mentálna bulímia je syndróm charakterizovaný opakovanými

periódami prejedania a intenzívnym záujmom o kontrolu telesnej

hmotnosti, čo vedie k prejedaniu s následným dávením alebo

uţívaním preháňadiel. Táto porucha má veľa spoločných

psychologických čŕt s mentálnou anorexiou vrátane nadmerného

záujmu o tvar tela a hmotnosť. Opakované dávenie často zaviňuje

poruchy elektrolytov a somatické komplikácie. Často, hoci nie vţdy

je v anamnéze epizóda mentálnej anorexie. Interval medzi oboma

poruchami býva niekoľko mesiacov aţ viac rokov.

F50.3 Atypická mentálna bulímia - atypická bulimia nervosa

Ide o poruchy, ktoré spĺňajú daktoré z kritérií pre mentálnu bulímiu,

ale celkový klinický obraz neoprávňuje na túto diagnózu. Napríklad

sa pozorujú opakované periódy prejedania a naduţívania preháňadiel

bez výraznejších zmien hmotnosti, alebo môţe chýbať typický

nadmerný záujem o tvar tela a hmotnosť.

F50.4 Prejedanie združené s inými psychickými poruchami

Prejedanie zavinené zaťaţujúcimi udalosťami, ako sú umretie

blízkeho, úraz, pôrod atď. Psychogénne prejedanie

F50.5 Dávenie spojené s inými psychickými poruchami

Ide o opakujúce sa dávenie, ktoré sa vyskytuje pri disociatívnych

poruchách (F44.-) a hypochondrických poruchách (F45.2) a ktoré

nezaviňujú len choroby zatriedené mimo tejto kapitoly. Táto

podkategória sa môţe pouţiť aj ako doplnok k O21.- (nadmerné

dávenie v ťarchavosti, keď emočné faktory prevaţujú ako príčina

recidivujúcej ťaţoby a dávenia v ťarchavosti).

F50.8 Iné poruchy príjmu potravy

F50.9 Nešpecifikované poruchy príjmu potravy

F51 Neorganické poruchy spánku

Porucha spánku je v mnohých prípadoch sprievodný príznak inej

47

poruchy, psychickej alebo somatickej. Či je porucha spánku u

príslušného pacienta nezávislá odchýlka, alebo je len sprievodnou

črtou inej choroby zatriedenej inde v tejto kapitole alebo v iných

kapitolách, treba určiť podľa klinického obrazu a priebehu, ako aj

podľa terapeutických úvah a priorít v čase vyšetrenia. Vo

všeobecnosti, ak je porucha spánku jedným z hlavných subjektívnych

príznakov a pokladá sa za samostatnú chorobu, má sa pouţiť tento

kód spolu s ďalšími diagnózami opisujúcimi v danom prípade

psychopatológiu a patofyziológiu. Tento odsek zahŕňa len tie

poruchy spánku, pri ktorých sa emočné príčiny pokladajú za

primárny faktor a ktoré nie sú zavinené zistiteľnými somatickými

chorobami zatriedenými inde.

F51.0 Neorganická insomnia

Insomnia je porucha prejavujúca sa nedostatočnou kvantitou a

kvalitou spánku, ktorá pretrváva počas časovej periódy. Zahŕňa

sťaţené zaspávanie, poruchu súvislého spania a skoré konečné

zobúdzanie. Insomnia je spoločný príznak mnohých psychických

a somatických porúch a mala by sa tu klasifikovať popri základnej

chorobe len vtedy, ak ovláda klinický obraz.

F51.1 Neorganická hypersomnia

Hypersomnia sa definuje ako nadmerná denná ospanlivosť a

záchvaty spania (nie na účet nedostatočného mnoţstva spánku)

alebo ako pretiahnuté prechody do plnej bdelosti po zobudení. Ak

hypersomnia nemá organickú príčinu, zvyčajne súvisí s psychickými

poruchami.

F51.2 Neorganické poruchy spánkového rytmu

Porucha spánkového rytmu sa definuje ako chýbanie synchronizácie

medzi spánkovým rytmom jednotlivca a ţiaducim spánkovým

rytmom vzhľadom na prostredie. Pacient sa ţaluje na hypersomniu

alebo na insomniu.

F51.3 Námesačníctvo [somnambulizmus]

Námesačníctvo alebo somnambulizmus je stav zmeneného vedomia,

pri ktorom sa kombinujú fenomény spánku a bdelosti. Počas

námesačnej epizódy osoba vstane z postele, obyčajne počas prvej

tretiny nočného spánku, bezcieľne chodí, prejavuje nízku hladinu

vedomia, reaktivity a motorickej zručnosti. Pri zobudení sa osoba na

udalosť zvyčajne nepamätá (amnézia).

F51.4 Nočná hrôza

Spánková hrôza alebo nočná hrôza je extrémnejší prejav

nozologického kontinua zahŕňajúceho námesačníctvo. Prejavuje sa

nočnými epizódami krajnej hrôzy a paniky spojenej s intenzívnymi

hlasovými a pohybovými prejavmi a výrazným autonómnym

výbojom. Osoba si sadne alebo vstane, zvyčajne v prvej tretine

nočného spánku s panickým výkrikom. Často beţí k dverám, akoby

skúšala ujsť, hoci veľmi zriedka opustí miestnosť. Spomienka na

48

udalosť, ak je vôbec, je veľmi obmedzená (zvyčajne jeden alebo dva

fragmentárne psychické obrazy).

F51.5 Nočné mory

Nočná mora je snový záţitok nabitý úzkosťou alebo strachom s

veľmi detailnou spomienkou na obsah sna. Tento snový záţitok je

veľmi ţivý a jeho obsahom býva ohrozenie ţivota, istoty alebo

sebavedomia. Časté je opakovanie rovnakých alebo podobných

desivých tém. Počas príhody je určitý autonómny výboj, ale bez

hlasového sprievodu alebo pohybových prejavov. Po zobudení osoba

chytro precitne a zorientuje sa.

F51.8 Iné neorganické poruchy spánku

F51.9 Nešpecifikované neorganické poruchy spánku

F52 Sexuálna dysfunkcia nezavinená organickou poruchou alebo

chorobou

Sexuálna dysfunkcia zahŕňa rôzne odchýlky, pre ktoré jednotlivec

nie je schopný zúčastniť sa na sexuálnom vzťahu tak, ako by si to

ţelal. Sexuálna odpoveď je psychosomatický proces a zvyčajne sa na

sexuálnej dysfunkcii zúčastňujú psychické a somatické činitele.

F52.0 Nedostatok alebo strata sexuálnej túžby

Strata sexuálnej túţby je hlavný problém a nie je sekundárna pri

iných sexuálnych ťaţkostiach, ako je zlyhanie erekcie alebo

dyspareunia.

Frigidita

Zníţenie sexuálnej túţby

F52.1 Sexuálna averzia a nedostatok sexuálnej slasti

Predstava sexuálnej interakcie vyvoláva strach alebo úzkosť

dostatočnú na to, aby sa osoba sexuálnej aktivite vyhýbala (sexuálna

averzia), alebo sexuálna odpoveď prebieha normálne s dosiahnutím

orgazmu, ale bez sprievodného pocitu rozkoše (nedostatok sexuálnej

slasti). Anhedonia (sexuálna)

F52.2 Zlyhanie genitálnej odpovede

U muţov erekčná dysfunkcia. Hlavný problém je ťaţšie dosiahnutie

alebo udrţanie erekcie potrebnej na uspokojivý styk. U ţien suchosť

pošvy alebo nedostatočná lubrikácia. Ţenská porucha sexuálneho

vzrušenia. Muţská porucha erekcie. Psychogénna impotencia.

F52.3 Porucha orgazmu

Orgazmus buď nevzniká, alebo sa zreteľne oneskoruje. Inhibovaný

orgazmus (muţský) (ţenský)

Psychogénna anorgazmia

F52.4 Predčasná ejakulácia

49

Neschopnosť ovládať ejakuláciu natoľko, aby obaja sexuálni partneri

dosiahli pocit slasti.

F52.5 Neorganický vaginizmus

Spazmus svalstva panvového dna, ktoré okruţuje pošvu, zatvára

pošvový vchod. Preniknutie penisu je nemoţné alebo bolestivé.

Psychogénny vaginizmus

F52.6 Neorganická dyspareunia

Dyspareunia (bolesť počas súloţe) sa vyskytuje u muţov aj u ţien.

Často ju moţno pripísať miestnym patologickým zmenám a mala byť

zaradená pod príslušnú chorobu. Táto kategória sa pouţíva len vtedy,

ak nie je prítomná primárna neorganická sexuálna dysfunkcia (napr.

vaginizmus alebo pošvová suchosť). Psychogénna dyspareunia.

F52.7 Nadmerná sexuálna túžba

Nymfománia

Satyriáza

F52.8 Iná sexuálna dysfunkcia nezavinená organickou poruchou alebo

chorobou

F52.9 Nešpecifikovaná sexuálna dysfunkcia nezavinená organickou poruchou alebo

chorobou

F53 Poruchy správania a psychiky v popôrodí nezatriedené inde

Táto kategória zahŕňa len psychické poruchy v popôrodí (so

začiatkom počas šiestich týţdňov po pôrode), ktoré nezodpovedajú

kritériám na zatriedenie inde v tejto kapitole pre nedostatok

informácií alebo pre prítomnosť ďalších klinických príznakov, pre

ktoré je zatriedenie inde neprimerané.

F53.0 Ľahké psychické poruchy a poruchy správania v popôrodí

nezatriedené inde

F53.1 Ťažké psychické poruchy správania v popôrodí nezatriedené

inde

F53.8 Iné psychické poruchy a poruchy správania v popôrodí

nezatriedené inde

F53.9 Nešpecifikovaná psychická porucha v popôrodí

F54 Psychické faktory a faktory správania spojené s poruchami alebo

chorobami zatriedenými inde

Táto kategória by sa mala pouţiť na zaznamenanie vplyvov psychiky a správania, o ktorých

sa predpokladá, ţe hrajú veľkú úlohu v etiológii somatických chorôb, ktoré môţu byť

zatriedené do iných kapitol. Akékoľvek vyplývajúce psychické poruchy sú zvyčajne mierne

a často pretiahnuté (ako trápenie, emočný konflikt, obavy) a samotné neoprávňujú na

klasifikáciu porúch v tejto kapitole.

50

Psychologické faktory ovplyvňujúce fyzický stav

Príklady pouţitia tejto kategórie sú

• astma F54 a J45.-

• dermatitis F54 a L23 - L25

• ţalúdkový vred F54 a K25.-

• mukózna kolitída F54 a K58.-

• ulcerózna kolitída F54 a K51.-

• ţihľavka F54 a L50.-

Podľa potreby pouţite doplnkový kód na označenie zdruţenej somatickej choroby

F55 Abúzus látok, ktoré nevytvárajú závislosť

Zahŕňa širokú škálu liekov a ľudových prostriedkov, ale

najdôleţitejšie skupiny sú (a) psychotropné látky, ktoré nevyvolávajú

závislosť, napr. antidepresíva, (b) preháňadlá a (c) analgetiká, ktoré

sa dajú získať bez lekárskeho predpisu, ako sú Acylpyrín a

Paracetamol. Pretrvávajúce uţívanie týchto látok prináša často

nepotrebné kontakty s lekármi alebo pomocným personálom, a

dakedy ho sprevádzajú škodlivé účinky týchto látok. Pokusy odradiť

od uţívania určitej látky alebo uţívanie zakázať sa stretávajú s

nepochopením. Pri preháňadlách a analgetikách to môţe byť napriek

upozorneniam na moţnosť vzniku poškodenia zdravia (alebo uţ

jestvujúceho poškodenia), napr. obličkovej dysfunkcie alebo

poruchy elektrolytov. I keď je zvyčajne zjavné, ţe pacient má silnú

motiváciu uţívať látku, nevyvíja sa závislosť, ani abstinenčný

syndróm ako v prípade psychoaktívnych látok špecifikovaných pod

F10 - F19.

Naduţívanie

• antacídov

• liečivých rastlín a ľudových liekov

• steroidov alebo hormónov

• vitamínov

Návyk na preháňadlá

F59 Nešpecifikované poruchy správania spojené s fyziologickými

poruchami a somatickými faktormi.

Psychogénnna fyziologická dysfunkcia NS

51

F10 – F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím (užívaním)

psychoaktívnych látok

Deti v predškolskom

veku a prvý ročník

základnej školy (od

4r. - do 7r.)

Deti v školskom roku od 2. Ročníka

do 9. ročníka



vzdelávania

Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa;

Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Kaufman

/ hodnotiaca batéria pre deti; Baum test; kreslenie rodiny +

kreslenie začarovanej rodiny; Conersovej škála pre rodičov;

Anthony-Bene;

Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor / diagnostický

rozhovor; pozorovanie; WISC III; Baum test; Hand test; Rosenzweigov

obrázkový frustračný test; PARQ - P a PARQ - C; CPQ; Conersovej škála pre

rodičov;

Anamnéza RA, SA, OA; Analýza spontánnych

produktov; Pozorovanie; Rozhovor/diagnostický

rozhovor; Kohsove kocky; ICL; HSPQ; TAT; Handt test;

Conersovej škála pre rodičov; Rosenzweigov frustračný

test/forma pre dosp.; ADOR


psychiatrom

Táto časť obsahuje veľmi pestré poruchy rozličnej závaţnosti a klinických foriem, ktorých

spoločným znakom je súvis s uţívaním jednej alebo viacerých psychoaktívnych látok

získaných na lekársky predpis alebo bez neho. Príslušnú látku udáva tretia číslica,

štvorznakové kódy špecifikujú klinické stavy; majú sa pouţiť podľa potreby pre kaţdú

špecifikovanú látku. Treba však poznamenať, ţe nie všetky štvormiestne

kódy sa dajú aplikovať na všetky látky. Identifikácia psychoaktívnej látky by sa mala

zakladať na čo najväčšom moţnom počte informačných

zdrojov. Zahŕňajú údaje o sebe, analýzu krvi alebo iných telových tekutín, charakteristické

telesné a psychické príznaky, klinické prejavy, správanie a iné dôkazy, ţe pacient má drogu,

alebo údaje informovanej tretej osoby. Mnohí uţívatelia drog berú viac ako jeden druh

psychoaktívnej látky. Hlavná diagnóza by sa mala podľa moţnosti zatriediť podľa látky

alebo skupiny látok, ktoré zapríčinili klinický syndróm, alebo k nemu najviac prispeli. Ďalšie

diagnózy by sa mali vyznačiť v prípade pouţitia iných psychoaktívnych

látok v intoxikujúcich dávkach (spoločná štvrtá číslica .0), alebo v mnoţstve zapríčiňujúcom

poškodenia (spoločná štvrtá číslica .1), závislosť (spoločná štvrtá číslica .2) alebo iné

poruchy (spoločná štvrtá číslica .3 - .9). Iba v prípadoch, keď je príjem psychoaktívnych

látok chaotický, alebo keď podiel rozličných psychoaktívnych látok nemoţno stanoviť, je

potrebné pouţiť diagnózu poruchy z uţívania viacerých drog (F19.-).

F10 – F19 pouţíva nasledujúce štvorčíslové podrozdelenie:

.0 – Akútna intoxikácia

Stav, ktorý vzniká po podaní psychoaktívnej látky s následnou poruchou úrovne vedomia,

poznávania, vnímania, afektov a správania, alebo iných psychofyziologických funkcií a

odpovedí. Poruchy priamo súvisia s akútnymi farmakologickými účinkami látky a

odznievajú po určitom čase s úplným zotavením okrem prípadov, v ktorých nastalo

poškodenie tkaniva alebo iné komplikácie. Komplikáciami môţu byť trauma, vdýchnutie

dáveniny, delírium, kóma, kŕče a iné zdravotné komplikácie. Povaha týchto komplikácií

závisí od farmakologického zaradenia látky a spôsobu jej podania.

.1 Zneužívanie

52

Spôsob uţívania psychoaktívnych látok, ktoré škodia zdraviu. Poškodenie môţe byť

somatické (napr. hepatitída po samoinjikovaní psychoaktívnych látok), alebo psychické

(napr. epizódy depresií pri ťaţkom pijanstve).

.2 Syndróm závislosti Skupina odchýlok v správaní, poznávaní a vo fyziologických funkciách, ktorá sa vyvíja po

opakovanom uţívaní príslušnej látky a ktorá typicky zahŕňa silnú túţbu prijímať látku,

zníţenú kontrolu nad jej pouţívaním, pretrvávajúce uţívanie napriek škodlivým dôsledkom,

uprednostňovanie uţívania drogy pred inými aktivitami a povinnosťami, zvýšenú toleranciu

a dakedy aj somatický abstinenčný syndróm. Syndróm závislosti sa vyvíja na špecifickú

psychoaktívnu látku (napr. tabak, alkohol alebo diazepam), na skupinu látok (napr. opiáty),

alebo na väčšie mnoţstvo farmakologicky odlišných psychoaktívnych látok.

.3 Abstinenčný syndróm

Skupina rozlične zoskupených a rozlične závaţných príznakov vznikajúcich pri absolútnom

alebo relatívnom odňatí psychoaktívnej látky po jej dlhodobom uţívaní. Nástup a priebeh

abstinenčného syndrómu je časovo ohraničený a súvisí s typom psychoaktívnej látky a

dávkou uţitou práve pred jej vynechaním alebo zníţením uţívania. Abstinenčný syndróm

môţe byť komplikovaný kŕčmi.

.4 Abstinenčný syndróm s delíriom

Stav, pri ktorom sa abstinenčný syndróm definovaný spoločnou štvrtou číslicou .3

komplikuje delíriom, ako ho definuje F05.-. Môţu sa zjaviť aj kŕče.

Delírium tremens (vyvolané alkoholom)

.5 Psychotické poruchy

Skupina psychotických prejavov, ktoré sa zjavujú počas uţívania alebo po uţívaní

psychoaktívnych látok, ktoré nemoţno vysvetliť samou akútnou intoxikáciou a ktoré nie sú

súčasťou abstinenčného syndrómu. Poruchu charakterizujú halucinácie (typicky sluchové,

ale často kombinované),iné poruchy vnímania, bludy (často paranoidné alebo perzekučné),

poruchy psychomotoriky (vzrušenie alebo stupor) a abnormálny afekt, ktorý môţe kolísať

od intenzívneho strachu po extázu. Vedomie je zvyčajne jasné, môţe však byť mierne

zastreté, bez väčšej zmätenosti.

.6 Amnestický syndróm

Syndróm spojený s chronickým nápadným zhoršením novopamäti a staropamäti.

Bezprostredné rozpamätanie býva zachované a staropamäť je charakteristicky menej

poškodená. Zreteľné sú zvyčajne poruchy v zmysle pre hodnotenie času a usporiadanie

udalostí, zníţená je aj schopnosť učiť sa nové. Konfabulácie môţu byť výrazné, ale nie sú

vţdy prítomné. Ostatné poznávacie funkcie sú zvyčajne pomerne dobre zachované a

amnestické defekty sú neporovnateľne väčšie ako iné poruchy. Amnestická porucha

vyvolaná alkoholom alebo drogami Korsakovova psychóza alebo syndróm vyvolaný

alkoholom alebo inými psychoaktívnymi látkami alebo nešpecifikovaný.

.7 Reziduálna a neskoro nastupujúca psychotická porucha

Porucha, pri ktorej zmeny poznávania, afektov, osobnosti alebo správania vyvolané

alkoholom alebo psychoaktívnymi látkami pretrvávajú ešte dlho potom, keď by sa dal

predpokladať vplyv psychoaktívnej látky. Nástup poruchy má byť v priamej súvislosti s

uţívaním psychoaktívnej látky. Prípady, pri ktorých nástup choroby je neskorší ako epizódy

uţívania drogy, by sa mali uvádzať len vtedy, ak je jasný a presvedčivý dôkaz, ţe stav moţno

pripísať reziduálnemu účinku psychoaktívnej látky. Prechodné psychózy moţno odlíšiť od

psychotických stavov sčasti podľa ich epizodického charakteru, často veľmi krátkeho trvania

a tým, ţe opakujú predchádzajúce skúsenosti súvisiace s uţívaním alkoholu alebo iných


.8 Iné psychické poruchy a poruchy správania

.9 Nešpecifikované poruchy správania

53

F10.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu

F10.0

A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0)

B. Sú prítomné poruchy správania, prejavujúce sa aspoň jedným z nasledujúcich

znakov:

1. desihibícia

2. hádavosť

3. agresia

4. labilita nálady

5. zhoršená pozornosť

6. zhoršený úsudok

7. narušenie osobných činností


1. kolísavá chôdza

2. ťaţkosti v udrţaní rovnováhy

3. zastretá reč

4. nystagmus

5. porucha vedomia (napr. stupor kóma)

6. začervenaná tvár

F11.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím opiátov

F11.0

A. Musí spĺňať všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0)

B. Musí byť prítomné dysfunkčné správanie, ktoré sa prejavuje aspoň jedným

z uvedených znakov:

1. apatia

2. desinhibícia

3. psychomotorický útlm





1. ospalosť

2. zastrená reč

3. zúţené zornice (s výnimkou stavu anoxie pri ťaţkom predá vkovaní, kedy prichádza

k dilatácii zorníc)

4. porucha vedomia (napr. stupor, kóma)

F12.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím kanabinoidov

F12.0

A. Musí spĺňať všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu(F1x.0)

B. Sú prítomné poruchy správania alebo vnímania, pričom sa vyskytuje aspoň jeden

z nasledujúcich znakov:

1. eufória a desinhibícia

2. úzkosť alebo agitovanosť

3. spomalenie času (pocit, ţe čas plynie pomalšie, alebo veľmi pomaly a/alebo osoba

preţíva rýchly prúd myšlienok)



6. predĺţený reakčný čas

7. sluchové , zrakové alebo hmatové ilúzie

54

8. halucinácie so zachovanou orientáciou

9. depersonalizácia



1. zvýšená chuť k jedlu

2. sucho v ústach

3. červené spojivky

4. tachykardia

F13.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím sedatív alebo

hypnotík

F13.0

A. musia byť splnené všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0)

B. Sú prítomné poruchy správania, preukázané aspoň jedným z nasledujúcich znakov:

1. eufória desihibícia

2. apatia a útlm

3. hrubosť a agresia

4. labilita nálady


6. anterográdna amnézia

7. zhoršenie psychomotorického výkonu



1. neistý krok

2. ťaţkosti s udrţaním rovnováhy

3. zastretá reč

4. nystagmus

5. porucha vedomia (napr. stupor alebo kóma)

6. erytamatózne koţné zápaly alebo pluzgiere

F14.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím kokaínu

F14.0

A. Musia byť splnené kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0)

B. Musia byť prítomné poruchy správania alebo vnímania preukázané aspoň jedným

z nasledujúcich znakov:

1. eufória pocit zvýšenej energie

2. zvýšená bdelosť

3. mgalomanické presvedčenie alebo konanie

4. hrubosť agresia

5. hádavosť

6. labilita nálady

7. opakované stereotypné správanie

8. sluchové, zrakové alebo hmatové ilúzie

9. halucinácie ,obvykle zo zachovanou orientáciou

10. paranoidné predstavy


C. Musia byť prítomné aspoň dva z nasledujúcich znakov:

1. tachykardia (niekedy bradykardia)

2. srdečná arytmia

3. hypertenzia (niekedy hypotenzia)

4. potenie a uzimenosť

5. nauzea alebo zvracanie

55

6. preukázateľný úbytok na váhe

7. rozšírenie zorníc

8. psychomotorická agitovanosť

9. svalová slabosť

10. bolesť na hrudi

11. kŕče

F15.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím iných

stimulujúcich látok vrátane kofeínu

F15.0

A. Musia byť splnené kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0)

B. Musia byť prítomné poruchy správania alebo vnímania, čo je preukázané

jedným z nasledujúcich znakov:

1. eufória a pocit zvýšenej energie

2. zvýšená bdelosť

3. megalomanické presvedčenie alebo konanie

4. hrubosť alebo agresia

5. hádavosť

6. labilita nálady

7. opakované stereotypné správanie

8. sluchové, zrakové alebo hmatové ilúzie

9. halucinácie, obvykle so zachovanou orientáciou




1. tachykardia, niekedy bradykardia


3. hypertenzia (niekedy hypotenzia)



6. preukázaný úbytok na váhe


8. psychomotorrcká agitovanosť


10. bolesť na hrudi

11. kŕče

F16.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím halucinogénov

F16.0


B. Musia byť prítomné poruchy správania preukázané aspoň jedným z nasledujúcich

znakov:

1. úzkosť a obavy

2. sluchové, zrakové alebo hmatové ilúzie alebo halucinácie pri plnom vedomí a

bdelosti

3. depersonalizácia


5. vzťahovačnosť

6. labilita nálady

7. hyperkinetika

8. impulzívne konanie


56



1. tachykardia

2. palpitácia


4. tras

5. rozmazané videnie


7. poruchy koordinácie

F17.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím tabaku

F17.0


B. Musia byť prítomné poruchy vnímania alebo vnímania preukázané aspoň

jedným znakom z nasledujúcich:

1. nespavosť

2. bizardné sny

3. labilita nálady

4. derealizácia




2. potenie

3. tachykerdia


F18.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím prchavých

rozpúšťadiel

F18.0


B. Musia byť prítomné poruchy vnímania alebo vnímania preukázané

aspoň jedným znakom z nasledujúcich:

1. apatia a letargia

2. hádavosť

3. hrubosť a agresia

4. labilita nálady


6. zhoršená pozornosť a pamäť

7. psychomtorická retardácia

8. narušenie osobných funkcií

D. Musí byť prítomný aspoň jeden z prítomných znakov:

1. neistý krok

2. narušená rovnováha zastrená reč

3. nystagizmus

4. porucha vedomia


6. rozmazané alebo dvojité videnie

7. zastrená reč

F19.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím viacerých drog

a iných psychoaktívnych látok

F20 - F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy, poruchy s bludmi

57

Táto časť zahŕňa schizofréniu, ktorá patrí medzi najdôleţitejšie poruchy, ďalej schizotypové

poruchy, perzistujúce poruchy s bludmi a väčšiu skupinu akútnych a prechodných

psychotických porúch. V tejto skupine sú aj schizoafektívne poruchy napriek ich

nejednoznačnej povahe. Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Analýza spontánnych produktov; Baum test; Kreslenie rodiny + kreslenie začarovanej rodiny; Conersovej škála pre rodičov; Michalúv projektivní interview; Cato; Kresba postavy

Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Analýza spontánnych produktov; PARQ-C, PARQ-P; Test ruky; TAT; CMAS; ŠAD;

Anamnéza RA, SA, OA; Analýza spontánnych produktov; Pozorovanie; Rozhovor/diagnostický rozhovor; Kohsove kocky; ICL; HSPQ; TAT; Handt test; Conersovej škála pre rodičov; Rosenzweigov frustračný test/forma pre dosp.;


psychiatrom

Všeobecné kritériá pre hebefrénnu, paranoidnú, katatónnu, a nediferencovanú

schizofréniu

G1. Buď by mal byť prítomný aspoň jeden zo symptómov alebo syndrómov a znakov

uvedených niţšie pod 1., alebo aspoň dva symptómy alebo znaky pod 2, a to po väčšinu času

behom epizódy psychotického ochorenia, trvajúceho aspoň 1 mesiac (alebo behom dlhšej

doby po väčšinu dní).

1. Musí byť prítomný aspoň jeden z týchto znakov:

a) počutie vlastných myšlienok, vkladanie, odnímanie alebo

vysielanie myšlienok

b) bludy kontrolovanosti, ovplyvňovania alebo preţívanie

pasivity, ktoré sa jasne vzťahujú k pohybom tela alebo končatín, alebo

špecifickým myšlienkam, jednaniu alebo cíteniu, bludné vnímanie

c) halucinatórne hlasy, priebeţne komentujúce správanie

pacienta alebo o ňom medzi sebou rozprávajú, alebo iné typy halucinatórnych

hlasov, prichádzajúcich z určitej časti teľa

d) trvalé bludy iného druhu, ktoré sú v danej kultúre nepatričné

a celkom nemoţné (napr. schopnosť ovplyvňovať počasie, schopnosť spojiť sa

s cudzincami z iného sveta).

1. Alebo aspoň dva z nasledujúcich znakov:

a) pretrvávajúce halucinácie v akejkoľvek forme, keď sa vyskytujú denne po

obdobie 1 mesiaca, ak sú sprevádzané bludmi (ktoré môţu byť prchavé alebo

neúplne formulované) bez jasného afektívneho obsahu alebo ak sú sprevádzané

pretrvávajucími megalomanickými predstavami

b) neologizmi, zárazy alebo vkladanie myšlienok do toku a z nich vyplývajúca

inkohorencia alebo irelevantná reč

c) katatónne konanie, ako vkladanie myšlienok do toku a z nich vyplývajúcej

inkoherencie alebo irelevantnej reči

d) „negatívne“ symptómy, ako napr. výrazná apatia, ochudobnenie reči

a oploštenie alebo neprimeranosť emočných reakcií (musí byť jasné, ţe sa

nejedná príznaky vyplývajúce z depresie alebo z medikácie neuroleptikami).

G2. Najčastejšie vylučovacie doloţky:

1. Ak pacient spĺňa kritériá pre manickú fázu (F30.-) alebo depresívnu fázu (F32.-),

potom kritériá uvedené z hora pod G1 2) musel spĺňať pred tým, ako sa rozvinuli

afektívne príznaky.

2. Poruchu nie je moţné pričítať organickému ochoreniu mozgu ( v zmysle F00 –

58

F09)ani intocikcii vyvolanej alkoholom alebo psychoafektívnymi látkami (F1x.0),

závislosťou (F1x.2) alebo odvykaciemu stavu (F1x.3 a F1x.4).

Priebehové formy:

F20.x0 Chronická

Ţiadna remisia psychotických príznakov behom obdobia pozorovania

F20.x1 V atakoch s postupným defektom

Progresívny rozvoj !negatívnych! príznakov v intervaloch medzi psychotickými atakmi

F20.x2 V atakoch so stabilným defektom

Pretrvávajúci, avšak neprogredujúci „negatívne“ príznaky medzi pychotickými atakmi

F20.x3 V atakoch s remisiami

Úplné alebo takmer úplné remisie medzi psychotickými atakmi

F20.x4 Neúplná remisia

F20.x5 Úplná remisia

F20.x8 Iná

F20.x9 Priebeh neistý, obdobie pozorovania príliš krátke

F20.0 Paranoidná schizofrénia

Pri paranoidnej schizofrénii prevládajú stabilné, často paranoidné

bludy zvyčajne sprevádzané halucináciami, najmä sluchovými a

poruchami vnímania. Poruchy afektu, vôle a reči a katatónne

príznaky buď úplne chýbajú, alebo sú pomerne málo nápadné.

F20.1 Hebefrénna schizofrénia

Forma schizofrénie, pri ktorej sú v popredí zmeny afektov, bludy a

halucinácie sú premenlivé a fragmentárne, správanie je

nezodpovedné a nepredvídateľné, časté je manierovanie. Nálada je

plytká a neprimeraná. Myslenie je dezorganizované a reč

inkoherentná (bez vnútornej súvislosti). Je náklonnosť na sociálnu

izoláciu. Prognóza je zvyčajne zlá, lebo chytro nastupujú negatívne

príznaky, najmä sploštenie afektov a strata vôľovej schopnosti.

Hebefrénia by sa mala diagnostikovať len pri dospievajúcich alebo

mladých dospelých.

F20.2 Katatónna schizofrénia

Pri katatónnej schizofrénii prevládajú psychomotorické poruchy,

ktoré kolíšu medzi extrémami hyperkinézy a stuporu, alebo

povelovým automatizmom a negativizmom. Vynútené postoje

a polohy sa môţu udrţiavať po dlhý čas. Nápadnou črtou tohto stavu

môţu byť epizódy búrlivého vzrušenia. Katatónne príznaky sa môţu

kombinovať so snovým (oneiroidným) stavom so ţivými scénickými

halucináciami.

F20.3 Nediferancovaná schizofrénia

Psychotické stavy vyhovujúce všeobecným diagnostickým kritériám

pre schizofréniu, ale nezaraditeľné do ţiadneho zo subtypov (v F20.0

- F20.2), alebo vyznačujúce sa črtami viacerých podskupín bez

zreteľného prevládania určitej skupiny diagnostických charakteristík.

F20.4 Postschizofrenická depresia

59

Epizóda depresie, niekedy pretiahnutej vznikajúca pri doznievaní

schizofrénnej choroby. Musia byť ešte prítomné daktoré pozitívne

alebo negatívne schizofrénne príznaky, ale uţ neprevládajú v

klinickom obraze. Depresívne stavy sú spojené so zvýšeným rizikom

samovráţd. Ak pacient uţ nemá ţiadne schizofrénne príznaky, mala

by sa diagnostikovať depresívna porucha (F32.-). Ak sú schizofrénne

príznaky ešte florídne a nápadné, mala by zostať diagnóza

príslušného subtypu schizofrénie (F20.0 - .3).

F20.5 Reziduálna schizofrénia

Chronický stav v priebehu schizofrénnej choroby, pri ktorej bola

jasná progresia od skorého do neskorého štádia charakterizovaného

dlhotrvajúcimi, aj keď nie vţdy ireverzibilnými negatívnymi

príznakmi a poškodeniami, t. j. psychomotorickým spomalením,

zníţenou aktivitou, otupením afektov, pasivitou a nedostatkom

iniciatívy, ochudobnením kvantity alebo obsahu reči, chudobnou

neverbálnou komunikáciou výrazom tváre, očným kontaktom,

moduláciou hlasu a postojom, nedostatočnou osobnou starostlivosťou

a sociálnym výkonom.

F20.6 Jednoduchá (simplexná) schizofrénia

Porucha s plazivým ale progresívnym vývinom čudáckeho správania,

neschopnosťou vyhovieť spoločenským poţiadavkám a úpadkom

celkovej výkonnosti. Charakteristické negatívne črty reziduálnej

schizofrénie (napr. otupenie afektu, strata vôľovej schopnosti atď.) sa

vyvíjajú bez toho, aby ich predchádzali zjavné psychotické príznaky.

F20.8 Iná schizofrénia

F20.9 Nešpecifikovaná schizofrénia

F21 Schizotypová porucha

A. U pacienta sa musia prejavovať aspoň štyri

z nasledujúcich znakov, a to trvale alebo epizodicky po dobu

aspoň 2 rokov.

1. neprimerané alebo obmedzené emočné reakcie (nemocný vyzerá

chaladne a povznesene)

2. správanie alebo výzor je podivné, výstredné alebo zvláštne

3. prázdny vzťah k iným ľuďom a sklon k sociálnemu stiahnutiu sa

4. podivné presvedčenia alebo magické myslenie, ovplyvňujúce

správanie a nezodpovedajúce subkultúrnym normám

5. podozrievavosť alebo paranoidné myslenie

6. obsedantné ruminácie bez vnútornej schopnosti odporu, často

s dismorfickým, sexuálnym obsahom

7. neobvyklé percepčné záţitky, vrátane somatosenzorických

(talesných) alebo iných ilúzií, deprsonalizácie, alebo

derealizácie

8. vágne, obradné, metaforické, komplikované a často stereotypné

myslenie, prejavujúce sa podivnou rečou a alebo iným

spôsobom, bez závaţnej inkoherencie

60

9. občasné prechodné akoby psychotické epizódy s intenzívnymi

ilúziami alebo inými halucináciami a bludom podobnými

predstavami bez vonkajších podnetov

B. Pacient nesmie nikdy spĺňať kritériá pre akúkoľvek

poruchu v F20.- (schizofréniu)

F22 Pretrvávajúce poruchy s bludmi

Táto kategória zahŕňa škálu porúch, pri ktorých dlhotrvajúce bludy tvoria jedinú, alebo

najnápadnejšiu klinickú charakteristiku a ktoré nemoţno klasifikovať ako organické,

schizofrénne alebo afektívne. Poruchy s bludmi, trvajúce kratšie ako zopár mesiacov, by sa

mali aspoň dočasne zaradiť pod F23.-

F22.0 Bludová (paronoidná) porucha

Poruchu charakterizuje rozvoj buď izolovaného bludu, alebo sústavy

nadväzujúcich bludov, ktoré zvyčajne perzistujú, dakedy aţ

celoţivotne. Obsah bludu alebo bludov je veľmi pestrý. Túto

diagnózu vylučujú jasné a pretrvávajúce auditívne halucinácie

(hlasy), schizofrénne príznaky ako bludy ovládania, výrazné otupenie

afektu a jasný dôkaz choroby mozgu. Diagnózu nevylučuje

prítomnosť príleţitostných alebo prechodných auditívnych

halucinácií, najmä u starších pacientov, ak nie sú typicky

schizofrénne a tvoria iba malú časť celkového klinického obrazu.

F22.8 Iné perzistujúce poruchy s bludmi

Poruchy, pri ktorých blud alebo bludy sprevádzajú pretrvávajúce

halucinatórne hlasy alebo schizofrénne príznaky, ktoré neoprávňujú

na diagnózu schizofrénie (F20.-)

F22..9 Nešpecifikovaná pretrvávajúca porucha s bludmi

F23 Akútne a prechodné psychotické poruchy

G1. Akútny začiatok bludov, halucinácií, nezrozumiteľná alebo inkohorentná reč, alebo

akákoľvek ich kombinácia. Časový interval medzi dobou, kedy sa objavili prvé príznaky

a dobou , kedy prišlo k ich plnému rozvinutiu, nesmie prekročiť 2týţdne.

G2. Ak sú prítomné stavy zmätenosti, dezorientácie alebo zhoršenia pozornosti, nespĺňajú

kritériá pre organicky vyvolané zastrené vedomie, ako je špecifikované pod F05.-, kritérium

A

G3. Porucha nespĺňa syptomatické kritériá pre manickodepresívnu epizódu (F30.-),

depresívnu epizódu (F32.-) alebo periodickú depresívnu poruchu (F33,-)

G4. Nie je dostatočne preukázané nedávne pouţívanie psychoaktívnych látok, aby porucha

spĺňala kritériá pre intoxikáciu (F1x..0), škodlivé uţívanie (F1x.1), závislosť (F1x.2) alebo

abstinenčné stavy (F1x.3 a F1x.4). Nepretrţité mierne a celkom nezmenené poţitie alkoholu

a drog v mnoţstve a frekvencii, na ktorú je jedinec navyknutý, nutne nevylučuje uţitie F23.

G5. Najčastejšia vylučovacia doloţka:

Nesmie byť prítomná ţiadna organická duševná organická porucha (F00 – F09) ani váţne

metabolické poruchy, postihujúce centrálny nervový systém (nepatrí sem pôrod)

F23.x0 Bez spojitosti s akútnym stresom

61

F23.x1 V spojitosti s akútnym stresom

F23 Akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov

schizofrénie

Ide o akútnu psychickú poruchu s očividnými halucináciami, bludmi

a poruchami vnímania, ktoré sú výrazne variabilné a menia sa zo dňa

na deň, ba aţ z hodiny na hodinu. Častý je aj emočný zmätok s

intenzívnymi prechodnými pocitmi šťastia alebo extázy či úzkosti a

dráţdivosti. Polymorfnosť a neustálenosť je charakteristická pre celý

klinický obraz a psychotické črty nedostačujú na diagnózu

schizofrénie (F20.-). Tieto poruchy majú často strmý začiatok, chytro

sa rozvíjajú počas niekoľkých dní a príznaky často chytro pominú

bez recidív. Ak príznaky pretrvávajú, treba diagnózu zmeniť na

perzistujúcu poruchu s bludmi (F22.-).

F23.1 Akútna polymorfná psychotická porucha s psychotickými

príznakmi

Ide o akútnu psychotickú poruchu s polymorfným a nestálym

klinickým obrazom, ako sa opisuje pod F23.0; napriek tejto nestálosti

sú po väčšinu času prítomné aj daktoré príznaky typické pre

schizofréniu. Ak schizofrenické príznaky pretrvávajú, diagnóza sa má

zmeniť na schizofréniu (F20.-).

F23.2 Akútna psychotická porucha podobná schizofrénii

Ide o akútnu psychotickú poruchu, pri ktorej sú psychotické príznaky

pomerne ustálené a oprávňujú na diagnózu schizofrénie, ale trvajú

kratšie ako zhruba mesiac, chýbajú polymorfné nestabilné príznaky,

ako sa opisujú v F23.0. Ak schizofrénne príznaky pretrvávajú,

diagnóza sa má zmeniť na schizofréniu (F20.-).

F23.3 Iné akútne psychotické poruchy, najmä s bludmi

Akútna psychotická porucha, pri ktorej sú hlavné klinické prejavy

pomerne ustálené bludy alebo halucinácie, ale ktoré neoprávňujú na

diagnózu schizofrénie (F20.-). Ak bludy pretrvávajú, diagnóza sa má

zmeniť na perzistujúcu poruchu s bludmi (F22.-).

F23.8 Iné akútne a prechodné psychotické poruchy

Akékoľvek iné špecifikované akútne psychotické poruchy, ktoré

nemajú dokázateľne organickú príčinu a neoprávňujú na klasifikáciu

pod F23.0 - .3.

F23.9 Nešpecifikovaná akútna a prechodná psychotická porucha

F24 Indukovaná porucha s bludmi

A. U jedinca (jedincov ) sa rozvíja blud alebo systém

bludov, ktorými trpí nikto iný, kto má poruchu

klasifikovanú v F20 – F23.

B. Dotyčné osoby musia mať neobvykle blízky vzťah a musia

byť pomerne izolované os ostatných ľudí.

62

C. C. Jedinec (jedinci) nesmeli(i) mať dotačné presvedčenie

pred spojením s druhou osobou a v minulosti nesmel(i)

trpieť ţiadnou inou poruchou klasifikovanou v F20 –

F23.

F25 Schizoafektívne poruchy

Táto diagnóza závisí na pribliţnej „rovnováhe“ medzi počtom,

problémov a trvaním ako schiizofrénnych tak afektívnych príznakov.

G1. Porucha spĺňa kritériá pre jednu z afektívnych porúch (F30.-,

F31.-, F32.-) stredného alebo ťaţkého stupňa, ako špecifikované pre

kaţdú kategóriu

G.2 Príznaky uvedené aspoň v jednej z niţšie uvedených musia byť

jasne prítomné po väčšinu času behom 2 týţdňov (tieto skupiny sú

takmer rovnaké ako pre schizofréniu (F20. – F20.3)):

1. počutie vlastných myšlienok , vkladanie alebo odnímanie

myšlienok, vysielanie myšlienok (kritérium G1 1. a) u F20.0 –

F20.3)

2. bludy kontorlovanosti, ovplyvňovanie alebo pasivity, ktoré sa

jasne vzťahujú k pohybom tela alebo končatín alebo špecifickým

myšlienkam, konania alebo cítenia (kritérium G1 1. b) u F20.0 –

F20.3)

3. halucinátorné hlasy, ktoré neustále komentujú správanie pacienta

alebo o ňom medzi sebou rozprávajú, alebo iné typy

halucinatórnych hlasov, prichádzajúcich z určitej časti teľa

(kritérium G1 1. c) v F20.0 – F20.3)

4. trvalé bludy iného druhu, ktoré sú v danej kultúre nepatričné

a neprijateľné, avšak nie iba velikášske alebo

perzekučné(kritérium G1 1. d) v F20.0 – F20.3), napr. navštevuje

iné svety, môţe komunikovať s rastlinami alebo zvieratami, bez

toho aby rozprával,

5. irelevntná alebo inkohorentná reč, alebo časté pouţívanie

neologizmov (výrazná forma kritéria G1 2. b) v F20.0 – F20.3)

6. často, i keď prerušovane, sa objavujú niektoré formy katatómneho

správania ako nástavy, flexibilitas cerea a negativizmus (kritérium

G1 2. c) v F20.0 – F20.3)

G3. Príznaky uvedené zhora v kritériách G1 a G2 sa musia objaviť

behom rovnakej epizódy. Príznaky uvedené ako pod G1, tak pod G2

musia byť v klinickom obraze markantné)

G4. Najčastejšia vylučovacia oloţka- Pouchu nie je moţné pričítať

ţiadnej organickej duševnej poruche (v zmysle F00 –F09) ani

intoxikácii, závislosti alebo abstinencii spojenej s uţívním

psychoaktívnych látok (F10 – F19)

F25.0 Schizooafektívna porucha manický typ

Ide o poruchu, pri ktorej vystupujú aj schizofrénne, aj manické

príznaky, takţe epizóda choroby neoprávňuje ani na diagnózu

schizofrénie, ani manickej poruchy. Toto označenie sa má pouţívať

tak pre jednotlivú epizódu, ako aj pre návratnú poruchu, pri ktorej

väčšina fáz je schizoafektívna, manického typu.

63

F25.1 Schizoafektívna porucha, depresívny typ

Ide o poruchu, pri ktorej vystupujú aj schizofrénne, aj depresívne

príznaky, takţe epizóda choroby neoprávňuje ani na diagnózu

schizofrénie, ani depresívnej poruchy. Toto označenie sa má pouţívať

tak pre jednotlivú epizódu, ako aj pre návratnú poruchu, pri ktorej

väčšina fáz je schizoafektívna, depresívneho typu.

F25.2 Schizoafektívna porucha zmiešaný typ

Cyklická schizofrénia

Zmiešaná schizofrénna a afektívna psychóza

F25.8 Iné afektívne poruchy

F25.9 Nešpecifikovaná schizoafektívna porucha

F28 Iné neorganické psychotické poruchy

F29 Nešpecifikovaná neorganická psychóza

imalizácie diagnostických postupov v podmienkach ... · sa, ktoré nie je moţné priradiť ani k...

Documents

Transcript of imalizácie diagnostických postupov v podmienkach ... · sa, ktoré nie je moţné priradiť ani k...