ŽIAČIK

•Školský časopis ročníkov 1 - 4 •Školský rok: 2013/2014

Čaute decká,

je tu máj – jeden z najkrajších mesiacov v roku. Všetko kvitne, vonia, šteboce. V parkoch i v lesoch stretávame čoraz viac ľudí.

Mne sa zdá, že práve v máji najčastejšie stretávam celé rodinky pokope. Ockovia i mamy hrajú s deťmi futbal, behajú za neposlušným tanierom alebo preskakujú švihadlo

a spomínajú na svoje detstvo.

Tých väčších vidno šliapať do pedálov bicykla a hnať sa s vetrom v chrbte za novými zážitkami. Celé rodiny sa skláňajú nad chrobákom, ktorý sa im priplietol pod nohy a pátrajú po jeho mene.

Tatkovia po večeroch tajne listujú v atlase, aby pred svojimi ratolesťami nezostali v hanbe. Mamky zasa vypekajú dobroty, aby detičky na spoločnej vychádzke nepomreli od hladu.

Spoločne prežité chvíle sa nakoniec stanú tým, čo v nás prežije roky a vytvorí v nás pocit istoty, že k niekomu patríme, že existuje miesto, kde nás majú radi a rozumejú nám.

To miesto, kam sa aj my budeme vracať v chvíľach šťastných i v časoch nepokojných, je rodina. Tá, ktorá nás do sveta vyslala a stále na nás čaká.

Tak si teda veselo užívajme spoločné chvíle, aby sme mali na čo spomínať a o čom

rozprávať našim deťom a vnúčatám.

Verím, že nikto z nás nepochybuje o tom, že kniha - najväčší priateľ človeka, patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých.

Pozrite sa, ale hlavne si prečítajte knihu, ktorú sama napísala a taktiež zilustrovala

šikovná Dominika Votýpková z I. A. S pomocou svojej mamky ju dala aj zviazať.

Prváci vo svojom šlabikári natrafili na zaujímavú úlohu. Mali vymyslieť rozprávku, v ktorej museli použiť tieto slová:

váza, kozub, zámok, haluz, blato, zlatý, závoj, záplata, zápalky, zuby. Posúďte, či sa im to podarilo.

Rozprávka o zúbkovej princeznej

V zámku žila princezná. Bola stále veselá a úsmevom ukazovala svoje pekné zuby. Na vlasoch mala zlatý závoj. Vo váze s vodou mala haluz. Vonku pršalo, bolo blato a zima. V kozube si preto zápalkami zapálila drevo. Bola neopatrná a iskra z ohňa jej urobila na šatách dieru. Slúžky jej záplatou opravili šaty a opäť sa usmievala.

Marek Hankovský I. A

Princezná zo zámku

Na kopci stál zámok, pri ktorom bolo blato. V zámku žila princezná, ktorá mala na šatách záplatu. Na hlave nosila závoj. Princezná sa stále smiala a mala pekné

zuby. V zámku stál zlatý kozub, na ktorom boli zápalky a váza. Váza sa princeznej rozbila. Princezná položila haluz z vázy na okno.

Dominika Votýpková I.A

S podobnou úlohou sa stretli žiaci z II. A. Tvorili variácie na slová: ježko, žirafa, činky, žabka, hruška

Ide ježko po ceste a stretne žirafu, ktorá dvíhala činky. Priskočila k nemu žabka a podala ježkovi hrušku.

Všetci chceli byť silní ako žirafa. Sofia Šimková

Hádanky, ktoré vymysleli:

Súdok biely bez kovových krúžkov. Rozbiješ ho a budeš mať plné bruško. Tamarka Pribulová

Nohy má zelené a pichliače hnedé. Čo je to?

/Žaba s ježkom na chrbte/ Marína Marčišinová

Druháci sú aj zdatnými básnikmi. Posúďte!

Celý týždeň teším sa, do prvej triedy ide sa. Učiteľke dobrý deň, domácu jej donesiem. Matika mi išla vždy

mám z nej samé jednotky.

Tamarka Pribulová

Horí plameň, kto ho zahasí, toho odmeň. Tento plameň má fialový odtieň. Radka Grešková

To bol teda týždeň! Poštípal ma sršeň. Noha mi horí ako plameň a teplota stúpa na štyridsiaty stupeň. Filipko Remper

Ako Vám ubehol týždeň? Skoro ako poldeň. Alebo ako vlak, čo ťahá vozeň a je rýchlejší ako sršeň. Filipko Remper

Týždeň letí, letí ako sršeň, milé deti! Vláčikom sa povozíme, cez víkend sa zabavíme. Sebestián Bugoš

Kovboj – hral na hudobný nástroj, bol to hoboj. Za opaskom mal náboj a na stole obed – a nápoj. Oliver Zbinovec

Svet je lákavý. Oplatí sa ho spoznávať. Prečítajte si neobyčajný príbeh o obyčajnej ťave, ktorý napísala tretiačka Vikina Vasiľová z III. B.

Ťava a ja

Na dovolenke v Egypte sa na nás každý deň usmievala biela, krásna ťava. Jedného dňa som ocka prehovorila, aby mi zaplatil tú nezabudnuteľnú cestu. Trasu sme všetci poznali. Ťava chodievala okolo reštaurácie. Prišiel očakávaný čas a ja vychádzam na tu krásavicu. Blížime sa k “reštike“ plnej ľudí, pozerajúcich sa na mňa. Ja, hrdo vztýčená, sa veziem. Ťava sa odrazu zasekla a všetci stíchli. Trvalo to nekonečne dlho. Vypila asi veľa vedier vody. Ten prúd sa nedal nepočuť a už vôbec nie nevidieť. Pre ľudí to bola vtipná situácia. U mňa sa však striedali zmiešané pocity so smiechom. Dodnes som na to nezabudla.

Viete, ako by mala vyzerať super moderná škola? Štvrták Adam Hészely zo IV.A ju opísal nasledovne:

Škola v budúcnosti Škola v budúcnosti na prvý pohľad vyzerá ako naša, ale v skutočnosti je úplne iná. Budova je prízemná, s presklenou strechou, ktorá sa dá zatemniť, ak slnko silno svieti. Žiaci tak majú viac svetla pri čítaní a písaní. Triedy, učebne aj chodby sú klimatizované. V triedach sú iba malé tabule, na ktoré sa píšu len krátke poznámky. Všetko učivo sa premieta na steny. Žiaci majú namiesto kníh a zošitov tablety. Aj tam si môžu prezerať práve preberanú látku. Žiacke knižky sú, samozrejme, elektronické. Na chodbách sú pohyblivé chodníky, ktorými sa žiaci a učitelia premiestňujú z jedného miesta na druhé. Cez prestávky hrá v celej škole príjemná hudba. Telocvičňa je multifunkčná, pri športových aktivitách hrá žiakom farebná hudba. Žiaci sa po príchode do školy prezujú, v zime vyzlečú bundy a veci odložia do boxov, ktoré odídu prepravníkom do suterénu do centrálneho skladu. Tam je aj malá čistiareň, kde sa prípadné znečistené oblečenie vyčistí, ak o to žiak požiada. Po skončení vyučovania si žiaci diaľkovými ovládačmi privolajú svoje boxy, prezujú sa a odchádzajú domov. V jedálni sa žiaci a učitelia stravujú tak, že keď si sadnú k stolu, priložia svoju školskú kartu k snímaču na stole a prepravníkmi nad hlavami im príde objednané jedlo a spustí sa na stôl. Po obede odnesie služba použitý riad do kuchyne.

Každá škola má vlastnú malú plaváreň, kde si žiaci a učitelia môžu po vyučovaní zaplávať. Všetky školy majú pri ihrisku malé dopravné ihrisko a skejtbordový areál.

Škola má aj školský autobus, ktorý vozí deti. Vyzerá ako lietajúca limuzína, lenže bez kolies a krídel. Len tak sa vznáša.

Do takejto školy je radosť chodiť, čo myslíte?

Prváčka Vanesska si „školu budúcnosti“ predstavuje takto.

Do školy chodí rád Maroš Kováč zo IV. A. Svoje pocity takto zveršoval:

Škola Škola to je domov náš, tak si ju ty dobre váž. Zvonček zvoní cŕn cŕn cŕn, pod lavicu nohy vsuň.

Najlepšia je slovenčina, dobrá je aj angličtina. Prestávka je na jedenie, pre niektorých na šalenie.

Matematika je zábava, príklady riešim raz-dva. Jeden dva tri štyri päť, znamienka viem naspamäť.

Na telesnej súťažíme, poctivo si zacvičíme. Do jedálne pobežíme, celý tanier vybielime.

V ŠKD sa zabavíme, úlohy si urobíme. V žiackej knižke jedničky , pochvala od mamičky.

Jar

Sniežik biely mizne, a jar na bielo kvitne. Vidno lúky pasienky, kvitnú prvé snežienky.

To je jasný príznak toho, jar príde už čoskoro. Jabloň, hruška čerešňa, milá kvitnúca marhuľa.

Jar veď ty si zázrak veľký, pocítili to aj žabky. Že sa trochu oteplilo, škvŕkali to pohotovo.

Jar ty robíš veľké veci, ozdobuješ všetky stromy. Čakajú na teba všetci možno aj niektoré domy.

O chvíľu tu bude leto, vystrieda ťa veľmi rýchlo. Jeseň klope na dvere, potom zima a zasa ty, nie?

S rýmami si poradili aj ďalší štvrtáci:

Deň

Ráno vstanem, zapnem telku, ale najprv usteliem postielku. V telke ide Tom a Jerry, to ma stále rozveselí. Umyť, obliecť idem sa, do školy však teším sa. S Naťou kráčam po chodníku, stretneme aj malú Niku. Na hodinu zazvoní, sme na druhom poschodí. Učiteľka učí nás, Dano vyrušuje zas. Hodiny náročné za sebou už máme, zrazu na obed sa chystáme. Domov sa už pracem sama, doma ma už čaká mama. Domáce si urobím, a potom sa zabavím. Počítač ma veľmi baví, nikto ma však nezastaví. Večer sa už rýchlo blíži, večera mi neublíži. Do postele idem už, mama povie „Veď už čuš!“ Pusu na dobrú noc dostanem

a krásne sny poprajem.

Laurika Trasoňová

Básničky z vybraných slov

Para z hrnca syčí, naša mama kričí: Ten náš popletený syn, spravil hlúpy čin. Katka Strončeková

Priletela sýkorka, vyliečila sokola. Rozprestrela krídelká, stala sa z nej doktorka. Alenka Oravcová

V kuchyni čajník kričí, prídem tam, a to len para syčí. Dedko rybár múdra hlava, nefrfle a neodvráva. Malé oči, malý chvost, Na zadku má ešte chvost. Čo je to ?

Natálka Vencelová

Škola

Moja triedna učiteľka, bystrá ako malá včielka. Cvičí s nami pri tabuli, sem- tam sa aj na nás chmúri. Naša trieda nezbedná je, každý sa tam dobre hraje. Spolužiačka mi zas šepká, že ju z toho klepne depka.

Veľmi dobrú školu máme, jednotky tam dostávame. A keď prídu prázdniny, smútime až do zimy.

Vanesska Gujdová

Bájky rada číta Dragana Efremova zo IV.A.

Sama sa pokúslila aj jednu napísať.

Líška a kozliatko

Hladná líška už dlho chodila po lese a hľadala čo do žalúdka. Ukrytá v kroví uvidela kozliatko. Páslo sa na lúke a naháňalo motýle. Líška sa potešila.

Konečne si pomastím brucho, pomyslela si. Keď sa kozliatko priblížilo ku kroviu...skok! Líška sa naň vrhla, ani si

neuvedomila, že je medzi nimi studnička. Líška skončila v studničke. Neschopná dostať sa z nej vlastnými silami, hútala čo robiť. „Aká je len chutná voda v studničke“, pochvaľovala si. „Chodievam sa sem napiť každý deň,“ lákala

kozliatko. Aj ono sa chcelo napiť zázračnej vody. Jeden skok a kozliatko sa ocitlo v studničke. Líška rýchlo vyskočila kozliatku na chrbát, odrazila sa a vyskočila

z jamy. Úbohé kozliatko! Uviazlo v studničke. Hladnej líšky už nebolo. Utekala si zohnať čosi pod zub.

Kozliatku svitlo, že sa dalo oklamať. Dlho trvalo, kým sa z jamy dostalo von. Odvtedy si dávalo na druhých pozor.

Kniha najväčší priateľ človeka od vynálezu kníhtlače patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých.

V mesiaci marci prišla do našej školskej knižnice vzácna návšteva. Žiaci 3. A privítali v „Písmenkovom kráľovstve“ spisovateľku Martu Hlušíkovú a ilustrátora Martina Kellenbergera.

Kto je Marta Hlušíková?

Od roku 1989 začala publikovať tvorbu pre deti v rôznych detských časopisoch. Je autorkou týchto kníh:

„Kde pavúky tkajú cukrovú vatu“, „Neznášam, keď ma hladkajú po hlave“, „Písmenkovo“, „Bublinkové rozprávky“, „Čo baby nedokážu“, „Môj dedko Rýchly Šíp a ja“, „Strelené rozprávky“.

Je stredoškolská pedagogička,spisovateľka a autorka odbornej literatúry.

Kto je Martin Kellenberger? Venuje sa maľbe, kresbe, grafike, animovanému filmu

a právom ho radia medzi najprestížnejších knižných ilustrátorov. Martin Kellenberger však nie je len významný maliar, grafik a ilustrátor, ale aj ctiteľ a znalec hudby, literatúry a dejín. Jeho dielo reflektuje európske i svetové dejiny a kultúrnu históriu ľudstva a preto sa v ňom často objavujú biblické

motívy, či osobnosti stredoveku, novoveku i moderny. Je verný aj kúzlu rozprávok a predovšetkým človečenstvu človeka.

Ilustroval množstvo kníh pre deti. Jednou z nich je aj knihu „Písmenkovo“ od Marty Hlušíkovej.

Ich veličenstvá „kráľA-Z“ s kráľovnou Hanku“

Natálka očakáva vzácnych hostí

Teta spisovateľka a ujo ilustrátor odpovedajú na písmenkové hádanky. A musíme prezradiť, že

v hádaní boli veľmi šikovní a úspešní.

Nedočkaví tretiaci

Naša krajina je prekrásna. Nachádza sa tu množstvo „vecí“, ktoré sa oplatí vidieť.

Prečítajte si o potulkách štvrtákov po Slovensku!

Jarné prázdniny v Bojniciach Cesta vlakom do Prievidze sa mi páčila. Sledovala som okolitú prírodu, mestá, dediny. Ubytovali sme sa v hoteli Maxim. Popozerali sme si okolie , boli sme na večeri a vymysleli sme plán na ďalší deň. Druhý deň ráno bolo krásne slnečné počasie a pred zámkom sa hadil dav ľudí. Keď prišiel na nás rad, vzala si našu skupinu sprievodkyňa, ktorá nás sprevádzala po zámku. Veľmi sa mi páčili prepychové izby, obrazy, nábytok, knižnice, stropy izieb a dvere. Nakoniec sme si prezreli sarkofág Jána Františka Pálffyho a jaskyňu, kde sa prehliadka hradu skončila. Náš ďalší plán bola ZOO. Videli sme tam veľa zvierat, ale najviac sa mi páčili slony a biele sovičky. Po únavnej prechádzke sme sa vybrali do Bojnických kúpeľov. Kúpali sme sa v Jánovom bazéne. Z kúpeľov sme sa vrátili do hotela. Na pamiatku som si kúpila magnetku Bojníc. V ten deň nás čakala už len cesta vlakom do Košíc. Natálka Vencelová, 4.A

Bratislava

Cez prázdniny sme navštívili naše hlavné mesto Bratislavu. Videli sme tam Bratislavský hrad a v ňom veľa zaujímavostí.

Po prehliadke Bratislavského hradu sme sa išli pozrieť k rieke Dunaj. Previezli sme sa na peknej modrozelenej lodi. Keď sme sa previezli, boli sme veľmi unavení.

Pred dlhou cestou naspäť do Košíc, sme sa ešte posilnili v McDonalde.

Potom sme si posadali do auta ,trochu si zaspievali a aj podriemkali.

Spolu so svojou sestričkou a bračekom sme sa z tohto výletu veľmi tešili.

Alenka Oravcová 4. A

Jarné prázdniny Keď som sa v sobotu ráno zobudil, nemohol som uveriť, že sú už prázdniny. Hneď v nedeľu sme sa vybrali do rozprávkového mestečka Habakuky. Boli sme očarení všetkými tými nápadmi: Mesačníkov dom, dom Zlatej priadky. Nezabudli sme sa pozrieť aj do mini zoo, z ktorej sme sa potom presunuli na amfiteáter, kde už na nás čakala rozprávka. Takto sme strávili celý deň. V utorok sme sa vrátili domov. Na druhý deň nás prišla navštíviť babka. Zvyšok prázdnin s nami strávila mamka. Potom sme už len leňošili v posteliach. Takto sa nám prázdniny pomaly skončili. Ani som si neuvedomil, že už musím ísť do školy. V pondelok som sa stretol so svojimi spolužiakmi. O chvíľu tu už budú opäť Veľkonočné prázdniny. Už sa na ne teším. Maroško Kováč 4.A

Nezabudnuteľné leto Aj keď uplynul od minulého leta nejaký ten mesiac, nemôžem zabudnúť na

chvíle strávené v letnom tábore. Zo začiatku som si myslela, že sa v tábore budem nudiť, ale to som ešte

nevedela, čo má všetko čaká. Čakal ma výlet na Štrbské pleso, hľadanie pokladu na Aničke, bowling, ale aj čas strávený v centre voľného času.

Návšteva Štrbského plesa sa mi páčila zo všetkého najviac. Samotná cesta vlakom s novými kamarátmi bola veľkým dobrodružstvom. Spievali sme pesničky, rozprávali vtipné príhody a z okna vlaku pozorovali nádhernú prírodu. V Poprade sme prestúpili na Tatranskú železnicu, ktorá nás doviedla až k Štrbskému plesu. Všetci sme si vyskúšali odvahu a zručnosť pri lezení na detskej lezeckej dráhe. Na záver návštevy sme sa vyfotografovali s medveďom (bol to vlastne prezlečený miestny chlapík).

Po návrate do Košíc nás rodičia nespoznávali. Od únavy sme ledva prepletali nohami. Letný tábor ubehol veľmi rýchlo. Svojim kamarátom ho určite odporúčam. Ja sa ho zúčastním opäť tiež.

Sonička Jančátová 4. A

Spišský hrad V pondelok sme nasadli do auta a o pár hodín sme boli v Spišskom Podhradí. Videli sme lukostrelcov a mohla som si zastrieľať. Posilnili sme sa v reštaurácii. Dala som si bryndzové halušky a slepačiu polievku. Ponáhľali sme sa na Spišský hrad. Táto prehliadka bola výnimočná, lebo celá sa odohrala v noci. Celý hrad bol osvetlený fakľami a naši sprievodcovia boli oblečení v dobových kostýmoch. Videla som staré mince a hradnú kuchyňu, v ktorej sme videli ako sa niekedy varilo a stolovalo. Počas prehliadky sa medzi nami pohybovalo hradné strašidlo, ktorého celý príbeh sme sa dozvedeli až na konci prehliadky. Potom sme videli mučiareň, zbrane a iné predmety. Ku koncu prehliadky sme vyšli na vežu a tam sme mali nádherný výhľad na okolie. Zahliadli sme aj lietajúce netopiere.

Simonka Šuťáková, 4.A

Ďakujem všetkým za príspevky do nášho časopisu!

Časopis spracovala Mgr. Tamara Petričková