I - gabnam.sk1. – opakovanie a pravopis, 2. – podstatné mená mužského rodu – zvieracie 3....
Transcript of I - gabnam.sk1. – opakovanie a pravopis, 2. – podstatné mená mužského rodu – zvieracie 3....
GGGYYYMMMNNNÁÁÁZZZIIIUUUMMM AAANNNTTTOOONNNAAA BBBEEERRRNNNOOOLLLÁÁÁKKKAAA NNNÁÁÁMMMEEESSSTTTOOOVVVOOO
ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM
PRE ŠKOLSKÝ ROK 2013/2014 ( ISCED 2A - gymnázium )
Príloha – tretí ročník osemročnej formy štúdia
Schválila pedagogická rada dňa 28.8.2013
Vzdelávacia oblasť Predmet Strana
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra 3
Anglický jazyk prvý cudzí jazyk 18
Francúzsky jazyk druhý cudzí jazyk 26
Nemecký jazyk druhý cudzí jazyk 35
Matematika a práca s informáciami
Matematika 41
Informatika 50
Človek a príroda
Fyzika 53
Chémia 62
Biológia 68
Človek a spoločnosť
Dejepis 76
Geografia 79
Občianska náuka 85
Človek a hodnoty Náboženská výchva 91
Etická výchova 98
Človek a svet techniky Technika 104
Umenie a kultúra Výchova umením 109
Zdravie a pohyb Telesná a športová výchova 117
3
Názov predmetu Slovenský jazyk a literatúra
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu Slovenský jazyk je štátnym jazykom v Slovenskej republike, preto dôkladné ovládanie slovenského
jazyka zabezpečuje úspešné a plnohodnotné uplatnenie v živote. Predmet poskytuje formálne vzdelanie v
jazykovej, slohovej a literárnej zložke, t. j. vedie žiakov k základnej gramotnosti (pisateľskej a
čitateľskej), k nadobudnutiu čitateľských návykov a k schopnosti orientovať sa v známom texte.
Poskytuje im tiež vedomosti a zručnosti na dosiahnutie primárneho psychického i fyzického stupňa
vývinu a vytvára predpoklady na zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov, podporuje u žiakov
osobnostný rozvoj v širšom sociálnom a kultúrnom kontexte. Formálne vzdelávanie obsahuje vedomosti a
zručnosti v každej z vyučovacích oblastí. Žiaci sa naučia popisovať, vysvetľovať, zhodnotiť a aplikovať svoje znalosti. Osobnostný rozvoj sa realizuje v etickom, sociálnom a kultúrnom kontexte, s čím súvisí
spoločenské správanie, kontakt s prostredím, asertivita, prosociálnosť a kultivovaná komunikácia.
Hlavné ciele súvisia s teoretickým poznávaním a praktickým ovládaním zákonitostí slovenského jazyka
na pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu. K tomuto cieľu prispievajú všetky tri zložky
slovenského jazyka. Jazyková zložka poznávaním gramatických javov a ich vzájomných súvislostí,
slohová zložka poznávaním tvorby viet a ich skladaním do súvislých celkov, slohových útvarov a
literárna zložka spolu s čítaním sa podieľajú na komunikačných zručnostiach.
Literárna výchova pomáha formovať kultivovanú osobnosť, vytvárať hodnotové postoje, poznávať hmotnú a duchovnú kultúru národa, formovať literárne vedomie, vytvárať osobnostný vzťah k literatúre,
vzbudzovať etické a estetické cítenie, učí chápať svet, v ktorom žijú. Literárna výchova ponúka nielen
intelektuálne a emotívne poznanie, ale aj prosociálne modely správania sa. Literárna výchova pozitívne
formuje sebavedomie žiaka, pretože mu sprostredkúva literatúru, ktorá ho chápe ako objekt záujmu, ako
člena ľudskej spoločnosti, pozná jeho túžby, vízie, problémy. Prostredníctvom umeleckej literatúry sa
odkrýva reálny svet v jeho jedinečnosti i protirečeniach. Cieľom literárnej výchovy je viesť žiakov k
estetickému vnímaniu sveta a k spoznaniu jeho mnohoznačnosti. Pochopením otvorenosti sveta možno
pestovať u žiaka toleranciu, schopnosť vypočuť si názor druhého i poznanie, že v literatúre
zaznamenané životné situácie sú bohatou paletou rozmanitých ľudských osudov a vzťahov. Estetická
funkcia literatúry má za úlohu vysvetľovať špecifické vlastnosti umeleckého diela, ich výskyt v
konkrétnom texte skúma aj teória literatúry.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Regionálna výchova - Môj rodný kraj – literatúra
- Tradičná ľudová kultúra – gramatika
Dopravná výchova - Som členom veľkého dopravného mraveniska – sloh
Osobnostný a sociálna rozvoj - Komunikácia – sloh
Multikultúrna výchova - (Medzi)ľudské vzťahy – literatúra.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecné ciele: Podporovať sebadôveru žiaka vo svojom prejave tak písomnom ako i ústnom
Osvojiť si vedomosti, ktoré umožnia žiakovi vzdelávať sa po celý život
Vedieť zaujať aktívne miesto v ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote
Pripraviť žiakov na stav zodpovedného občana, schopného sa podieľať na rozvoji
demokratickej spoločnosti, kultúrnej otvorenosti
Vnímať a postupne osvojiť si materinský jazyk ako mnohotvárny prostriedok komunikácie
Zvládnuť základné pravidlá medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia
Nadobudnúť k jazyku pozitívny vzťah
Nadobudnúť vzťah k slovenským umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k
rozvíjaniu pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúceho z
umeleckých textov a rozvíjať svoje emocionálne a estetické cítenie a vnímanie
4
Pestovať príslušnosť jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a
spolupatričnosti s inými etnikami prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka
Viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry – verbálne i písomné jazykové prejavy
Zvládnuť a pochopiť počúvanie, komunikáciu – hovorenie, čítanie a písanie s porozumením
Špecifické ciele:
v komunikač nej oblasti
položiť základy komunikačných zručností, t. j. naučiť sa vnímať a postupne si osvojovať materinský jazyk ako prostriedok, ktorým sa získavajú a následne odovzdávajú informácie,
vedomosti a zážitky, vyslovujú vlastné názory i postoje,
účinne sa dorozumievať v bežných komunikačných situáciách,
riešiť bežné komunikačné situácie.
v spoloč enskej oblasti
učiť sa porozumieť sebe samému, vymedziť si vlastné miesto v spoločnosti rovesníkov,
správať sa asertívne, byť tolerantný, prosociálny, naučiť sa spolupracovať.
v kognitívnej oblasti
získať lásku a úctu k materinskému jazyku,
naučiť sa správne, čitateľne, esteticky a primerane rýchlo písať, t. j. osvojiť si techniku písania
a precvičovať sa v nej,
osvojiť si správnu artikuláciu a výslovnostnú normu,
naučiť sa ústne formulovať text aj s uplatnením suprasegmentálnych javov,
osvojiť si základy pravopisnej normy, naučiť sa používať správne slová/tvary slov,
naučiť sa analyzovať text, vyhľadávať jazykové javy, triediť ich, vyhodnocovať a postupne
zaraďovať do systému,
naučiť sa orientovať v jazykových príručkách,
naučiť sa reprodukovať text a cvičiť sa v uplatňovaní prebratých jazykových javov pri tvorbe
vlastných textov v ústnej a písomnej podobe,
cvičiť sa v tvorení kultivovaných jazykových prejavov,
rozoznávať štylisticky primerané a neprimerané prostriedky,
vedieť plynule s porozumením čítať veku primeraný umelecký a odborný text, poznávať a
rozlišovať tieto texty, orientovať sa v nich, vedieť zaznamenať a vypísať základné údaje z
textu,
prostredníctvom literatúry posilniť poznatkovú rovinu, ktorá rozmnožuje vedomosti;
zážitkovú rovinu, ktorá sprostredkúva emotívne poznanie sveta; výchovnú rovinu, rozvíjajúcu
osobnosť žiaka; komunikatívnu rovinu, ktorá mu umožňuje odovzdať poznané a precítené a
estetickú rovinu, formujúcu kvality jeho života.
III. Predmetové kompetencie
Kompetenčný profil absolventa/maturanta:
Verejný prejav:
Dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť Uplatňovať paralingválne javy
Reprodukovať umelecký a vecný text
Pamäť ové zruč nosti:
Poznať základné fakty, definície a vedieť demonštrovať ich znalosť Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi
5
Vedieť odvodiť charakteristiky nových javov
Usporiadať známe javy do systému
Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty
Vedieť aplikovať pravopisnú normu
Analytické a syntetické zruč nosti:
Vedieť uskutočniť jazykovú analýzu textu
Odlíšiť umelecký a vecný text
Odlíšiť texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov
Tvorivé zruč nosti:
Vytvoriť vlastný text
Prezentovať vlastný text – ústne i písomne
Samostatne napísať krátky príbeh
Porozprávať príbeh na danú tému
Dokončiť rozprávanie
Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text
Informač né zruč nosti:
Používať jazykovedné príručky a slovníky
Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov
Komunikač né zruč nosti:
Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu
Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu
Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: TERCIA
Hodinová dotácia: jazyk – 2 hodiny týždenne
literatúra – 2 hodiny týždenne
sloh – 1 hodina týždenne
školský rok: 2014/2015
Obsahový štandard:
1. časť – jazyk
A) ZVUKOVÁ ROVINA JAZYKA A PRAVOPIS:
a) hláskoslovie (delenie hlások , výslovnosť/splývavá výslovnosť, výslovnosť de-di,te-ti,ne-ni,le-li
v cudzích slovách/, spodobovanie),
b) prozodický systém reči (melódia, prestávka, sila hlasu, hlavný slovný prízvuk, dôraz),
c) pravopis (interpunkcia/ úvodzovky, bodkočiarka/, priama reč, uvádzacia veta, vsuvka, prístavok,
oslovenie, vybrané slová, príbuzné slová, rytmické krátenie, rozdelenie slov na slabiky/rozdeľovanie
predponových slov/)
6
B) VÝZNAMOVÁ / LEXIKÁLNA ROVINA:
a) slovná zásoba (rozdelenie, spisovné/nespisovné slová, spisovný jazyk/ nárečia, slangové slová, domáce
a cudzie slová, zastarané a nové slová, slovníky /pravopisný, synonymický, výkladový, slovník cudzích
slov, frazeologický/),
b) tvorenie slov (odvodzovanie/odvodené slová, predpona, prípona, slovotvorný základ, základové
a odvodené slovo/, skladanie /zložené slovo/, skracovanie slov, spôsoby obohacovania slovnej zásoby –
tvorenie slov, preberanie slov),
c) významová rovina (jedno a viacvýznamové slová, homonymá, synonymá, antonymá,
frazeologizmy/ustálené slovné spojenia, združené pomenovania, nepriame pomenovania – metafora,
metonymia, personifikácia/).
C) TVAROVÁ / MORFOLOGICKÁ ROVINA:
a) podstatné mená (charakteristika, skloňovanie, pádové otázky, rozdelenie podstatných mien /konkrétne
- abstraktné, všeobecné - vlastné, životné – neživotné/, gramatické kategórie/rod, číslo, pád –
N,G,D,A,L,I + vokatív-5.pád/, vzor / m.r. - chlap, hrdina, dub, stroj; ž.r. – žena, ulica, dlaň, kosť; s.r. –
mesto, srdce, vysvedčenie, dievča/, pomnožné podstatné mená/ich identifikácia v texte/, rod pomnožných
podstatných mien, podstatné mená mužského rodu –neživotné zakončené na –r,-l), zvieracie podstatné
mená mužského rodu, cudzie nesklonné podstatné mená, skloňovanie slova pani.
b) zámená (charakteristika, skloňovanie (pravopis zámen môj, tvoj...), základný tvar, gramatické kat.
(rod, číslo, pád), delenie zámen /osobné zámená – základné, privlastňovacie, zvratné, opytovacie,
ukazovacie/),
c) číslovky (charakteristika, skloňovanie čísloviek, gramatické kategórie /rod, číslo, pád/, základné vzory
čísloviek, delenie/určité - neurčité, základné – radové, násobné/),
d) slovesá (charakteristika, časovanie, gramatické kategórie/osoba, číslo, čas – prítomný, minulý, budúci,
spôsob – oznamovací, rozkazovací, podmieňovací, vid – dokonavý - nedokonavý/, plnovýznamové –
neplnovýznamové slovesá/ich identifikácia v texte/),
e) príslovky (charakteristika, druhy prísloviek /miesta, času, spôsobu, príčiny/, stupňovanie prísloviek),
f) predložky (charakteristika, informatívne, identifikácia v texte),
g) spojky (charakteristika, ich identifikácia v texte),
h) častice (identifikácia v texte, charakteristika)
i) citoslovcia (identifikácia v texte, charakteristika)
D) SYNTAKTICKÁ / SKLADOBNÁ ROVINA:
a) veta ( jednoduchá veta rozvitá s viacnásobným vetným členom, jednočlenná a dvojčlenná veta
/rozpoznať v texte/, rozdelenie viet podľa obsahu, slovosled, jednoduché súvetie, zápor v slovenčine,
písanie čiarky v jednoduchej vete),
b) základné vetné členy (podmet/vyjadrený, nevyjadrený/, prísudok/slovesný, neslovesný/, vetný základ),
c) vedľajšie vetné členy (predmet, príslovkové určenie /miesta, času, spôsobu, príčiny/, prívlastok /zhodný, nezhodný/),
d) vetné sklady (prisudzovací vetný sklad, zhoda, podraďovací a priraďovací vetný sklad).
7
KONTROLNÉ DIKTÁTY: 1. – opakovanie a pravopis,
2. – podstatné mená mužského rodu – zvieracie
3. – slovné druhy skloňovanie zámen,
4. – opakovanie učiva
2. časť – sloh
A) ČLENENIE TEXTU A SPOSOB TVORBY TEXTU (kľúčové slová, osnova, výťah, poznámky,
konspekt, umelecký / vecný text).
B) ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP (rozprávanie/ústne, písomne, s využitím priamej reči, v 1. a 3.
osobe sg)
C) OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP (opis/ústne, písomne/, druhy opisu/statický - dynamický opis,
umelecký opis, charakteristika, odborný opis).
D) VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP (výklad, dôkaz, argument, protiargument)
E) RÉTORIKA (artikulácia, sila hlasu, gestikulácia, mimika a postoj, hlavná myšlienka, téma, pointa,
názor, dialóg, diskusia, argument, protiargument, prejav, komunikačná situácia, efektívna komunikácia,
asertívna komunikácia),
F) PROJEKT (téma, správa o riešení – výsledku projektu/ústne, písomne/).
3. časť – literatúra
A) PRÓZA:
a) epika literárna forma /poézia, próza, divadelná hra/, literatúra pre deti, dobrodružná literatúra,
literatúra faktu, hlavná myšlienka, kompozícia literárneho diela/vnútorná kompozícia - úvod, zápletka,
vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie; vonkajšia kompozícia - nadpis, odsek, kapitola, diel; dialóg, monológ),
epické žánre, kľúčové slová, dejová osnova, pásmo postáv, pásmo rozprávača.
b)vecná a umelecká literatúra - umelecká literatúra, vecná literatúra, porovnávanie kompozície
a štylistických prostriedkov, lyrika, epika, dráma.
c) krátka epika – krátke formy ľudovej slovesnosti, bájka, báj, rozprávka, anekdota, aforizmus.
d) stredná epika- poviedka, novela.
e) veľká epika - román –dobrodružný, dievčenský, literatúra pre deti a mládež veršovaná a neveršovaná
epika.
f) literatúra faktu – literatúra faktu, fakt, fikcia, umelecké prostriedky, populárno – vedecká literatúra.
g) vedecko – fantastická literatúra – vedecko – fantastická lit., sci – fi, kompozičné postupy.
B) POÉZIA:
a) lyrika - básnické umelecké prostriedky /prirovnanie, zdrobnenina, personifikácia, metafora,
metonymia, epiteton, básnická otázka/, metrika/rým , rytmus; verš, strofa, refrén/, viazaná umelecká
reč, vonkajšia kompozícia básne, lyrická poézia, druhy lyriky (spoločenská, prírodná, reflexívna,
ľúbostná), hlavná myšlienka, téma, motívy
b)žánre lyrickej poézie - sonet, príležitostná báseň, modlitba
Výkonový štandard:
1. časť - jazyk
A) ZVUKOVÁ ROVINA A PRAVOPIS : žiak vie vysvetliť pojmy hlavný slovný prízvuk, artikulácia,
sila hlasu, dôraz, vie správne intonovať všetky druhy viet a uplatňovať správny slovný i vetný prízvuk,
8
- správne vyslovuje slabiky de, te, ne, le / di, ti, ni, li, (aj v cudzích slovách) ä, plynule číta slová so
spoluhláskovou skupinou – splývavá výslovnosť, vie správne zapísať takéto slová, vie plynulo čítať text
so správnou artikuláciou, intonáciou, tempom, pozná a vo výslovnosti používa pravidlo spodobovania
spoluhlások, na základe rozdelenia hlások vie logicky prísť na princípy pravopisu,
- ovláda základné pravidlá slovenského pravopisu, využíva základné interpunkčné a diakritické
znamienka, pozná rozdiel medzi pomlčkou a spojovníkom a ich praktické využitie, v súvislom texte
používa priamu reč a vie princípy jej zápisu na základe polohy uvádzacej vety, vie opraviť chyby v texte,
rozdeľuje slová na slabiky, pri písaní slov berie do úvahy rytmický zákon a spodobovanie.
B) VÝZNAMOVÁ ROVINA: žiak vie analyzovať lexikálnu stránku textu, dokáže v texte vyhľadať rôzne
údaje a fakty, tieto dokáže následne spojiť do komplexnej informácie, vie porovnať dve a viac informácií,
vyvodiť záver, vie vyhľadať kľúčové slová v texte, vie vyjadriť hlavnú myšlienku a pointu textu,
- vie si overiť význam slov v jazykových príručkách, má prehľad o druhoch slovníkov, pozná spôsoby ich
využitia pri zostavovaní textov, pravopisnej a významovej stránke,
- rozlišuje rozdelenie slov v slovnej zásobe, vie vysvetliť ich význam a pozná ich štylistickú funkciu
v texte, vie použiť a rozoznáva význam frazeologizmov, rozlišuje útvary krátkej ľudovej slovesnosti,
- odlišuje slovotvorný základ, predponu, príponu, základové a odvodené slovo, vie identifikovať slová,
ktoré vznikli odvodzovaním a skladaním,
- vie vyhľadať, rozlíšiť a určiť význam v texte:
viacslovné pomenovania (združ. Pom.), frazeologizmy
,
- vie vysvetliť v umeleckom texte funkciu lexikálnych jednotiek:
viacslovných pomenovaní, frazeologizmu
,
- vie správne vybrať jazykovednú príručku a overiť v nej význam lexikálnych jednotiek,
- vie charakterizovať spôsoby obohacovania slovnej zásoby (tvorenie slov, preberanie slov)
a vie tieto postupy identifikovať v texte.
C) TVAROVÁ / MORFOLOGICKÁ ROVINA: žiak pozná ohybné slovné druhy a ich gramatické
kategórie, vie určovať gramatické kategórie slovesné i menné (viď obsahový štandard), vie určovať
slovesné kategórie slovies (okrem kategórie rodu), chápe dôležitosť gramatickej zhody, informatívne
pozná neohybné slovné druhy – príslovky, a predložky, spojky, častice, citoslovcia,
- vie rozlíšiť jednotlivé slovné druhy a pozná ich základnú funkciu, orientuje sa v rozdelení slovných
druhov (všeobecne), ale aj v delení jednotlivých slovných druhov,
- vie vysvetliť a identifikovať slovné druhy v texte, pozná a vie prakticky využiť stupňovanie, tykanie
a vykanie,
- rozoznáva rozdiely medzi vzormi podstatných i prídavných mien, pozná základné vzory čísloviek
(základné, radové), pravopisné zákonitosti písania podľa týchto vzorov,
- ovláda pravopis všeobecných a vlastných podstatných mien, prídavných mien (vzor pekný, páví,
matkin), zámen (privlastňovacie zámená môj, svoj; osobné zámená mi/my), čísloviek (základné, radové,
násobné), slovies, prísloviek, predložiek, spojok, častíc, citosloviec),
- v texte rozoznáva pomnožné podstatné mená a vie určiť ich rod a vzor,
- vie identifikovať v texte zvieracie podstatné mená mužského rodu, použiť ich v správnom tvare a
vysvetliť ich pravopis,
- vie identifikovať v texte neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na -r, -l, použiť ich v
správnom tvare a vysvetliť ich pravopis,
- vie identifikovať v texte nesklonné cudzie podstatné mená, vysvetliť ich význam a overiť si ho v
jazykovedných príručkách,
- vie vysvetliť princípy skloňovania podstatného mena pani a následne ho vie v správnom tvare použiť
v texte,
- vie identifikovať v texte zámená v rôznych tvaroch, určiť ich základný tvar a gramatické kategórie a
vysvetliť ich funkciu v texte,
- vie identifikovať v texte opytovacie a ukazovacie zámená, určiť ich gramatické kategórie a vysvetliť ich
funkciu v texte,
- vie vysvetliť a identifikovať dokonavý a nedokonavý vid slovies a vie vysvetliť jeho funkciu v texte.
9
D) SYNTAKTICKÁ / SKLADOBNÁ ROVINA: žiak vie identifikovať slová, ktoré zabezpečujú
nadväznosť, vie tvoriť vety, pričom dodržiava slovosled a správne používa interpunkčné znamienka, vie
pohotovo rozviť alebo preformulovať vety,
- pozná a používa jednoduchú vetu, jednočlennú a dvojčlennú vetu, rozlišuje holú vetu od rozvitej, po
zvukovej, pravopisnej a syntaktickej stránke pozná rozdelenie viet podľa obsahu,
- v jednoduchých vetách vyhľadá a určí základné vetné členy, sklady/prisudzovací/,
- vie odlíšiť holú vetu od rozvitej a chápe ich využitie v umeleckom i vecnom texte,
- dokáže určiť vo vete hlavné/základné a vedľajšie vetné členy a chápe využitie jednočlennej a dvojčlennej
vety v umeleckom i vecnom texte,
- dokáže v texte identifikovať jednoduché súvetia a chápe ich využitie v umeleckom i vecnom texte,
-vie v jednoduchých holých a rozvitých vetách správne používať základné/hlavné a vedľajšie vetné
členy, určiť ich a zdôvodniť ich významovú a gramatickú funkciu,
- vie správne tvoriť záporné jednoduché vety,
- vie správne tvoriť záporné jednočlenné a dvojčlenné vety,
- vie tvoriť jednoduché súvetia s rôznou modalitou, pričom dodržiava správny slovosled a správne používa
interpunkčné znamienka.
2. časť – sloh
A) ČLENENIE TEXTU A SPOSOB TVORBY TEXTU : žiak dokáže dokončiť alebo upraviť text(úvod,
záver – tvorivá práca s textom),
- vie usporiadanie informácií podľa chronológie,
- chápe súvislosť nadpisu a obsahu,
- vie identifikovať odlišné alebo spoločné znaky textu.
- vie vysvetliť základné pojmy (koncept, konspekt, úvod, jadro, záver,...),
- vie tvoriť prácu na danú tému,
- vie sám navrhnúť tému,
- ovláda členenie textu na odseky,
- vie prijať hodnotenie druhých a vie hodnotiť prácu ostatných,
- ovláda postup pri písaní slohovej práce.
B) ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP: žiak vie identifikovať časti vnútornej kompozície rozprávania,
vie identifikovať spoločné a odlišné znaky rozprávania s ostatnými preberanými útvarmi, - vie vytvoriť
na zadanú alebo voľnú tému rozprávanie s využitím priamej reči a všetkých častí vnútornej kompozície,
- dokáže vybrať a posúdiť texty z formálneho i obsahového hľadiska, vie vyhľadať informácie, fakty
a rôzne údaje v texte, vie ich spojiť do komplexnej informácie,
- vie prerozprávať text, rozlišuje časti vonkajšej i vnútornej kompozície textu.
C) OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP: žiak vie pripraviť na danú tému statický, dynamický opis,
- vie odlíšiť statický a dynamický opis,
- vie odlíšiť opis od rozprávania,
- pozná vonkajšiu i vnútornú kompozíciu opisu
- pozná základné znaky opisu.
D) VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP – žiak vie vyjadrovať svoj názor na problematiku,
- pozná základné znaky výkladu,
- vie si vybrať tému a zameranie výkladu,
- vie pracovať s informáciami a využiť ich v texte
- vie odprezentovať svoj výklad pred triedou
- pracuje s faktami, tvorí argumenty, protiargumenty
E) RÉTORIKA: žiak vie na ľubovoľnú alebo zadanú tému zostaviť prívet,
- vie sformulovať a vysloviť svoj názor, rešpektuje spoločenské a komunikačné pravidlá,
- pozná základné prvky rečníckeho prejavu (artikulácia, mimika, gestikulácia, haptika, postoj, sila hlasu),
- vie hodnotiť texty iných žiakov a svoje hodnotenie vie zdôvodniť,
10
- vie správne sformulovať otázky,
- vie prijať vyslovené názory ostatných žiakov,
- vie samostatne vhodne využiť informácie a jazykové prostriedky v príhovore, v príhovore vie vhodne
využiť prvky z literárnych textov, médií, internetu...,
- vie po krátkej príprave samostatne vytvoriť príhovor.
F) PROJEKT – žiak pozná základnú schému projektu
- dokáže pracovať v tíme,
- vie viesť správny dialóg k téme projektu,
- dokáže si vybrať podstatné informácie – podklady pre projekt,
- vie si stanoviť zameranie projektu a projektovú úlohu,
- vie zostaviť správu o projekte.
VŠEOBECNE: žiak dokáže vybrať a posúdiť texty z obsahového i formálneho hľadiska, vie odôvodniť
správnosť vybraného textu v konkrétnej situácii, dokáže identifikovať, systematizovať a zovšeobecniť
poznatky o slohových útvaroch a žánroch (opis, rozprávanie, príhovor), vie správne čítať texty a pochopiť
informácie, vyjadriť názor na text, čitateľský dojem z prečítaného textu, vie navrhnúť tému písania
v súlade s cieľom písania, vie porovnať, rozlíšiť a vysvetliť preberané pojmy (statický, dynamický,
rozprávanie, príhovor), vie charakterizovať rozdiely vo formálnej úprave preberaných žánrov a aplikovať
znalosti o forme pri realizácii slohových prác, vie na základe analýzy stanovenej komunikačnej situácie
vybrať vhodný slohový útvar, vie vytvoriť slohový žáner a zosúladiť ho s témou písania, vie si pripraviť
osnovu a koncept pre pripravovaný text, vie prispôsobiť lexiku textu komunikačnej situácii, využíva
všetky oblasti slovnej zásoby a všetky vetné štruktúry, dokáže transformovať jednotlivé žánre, vie prijať
hodnotenie druhých a ich postrehy využiť na zlepšenie slohovej práce, vie napísať čistopis s opravenými
chybami.
3. časť - literatúra
A) PRÓZA: a) epika - žiak vie:
hlavné a vedľajšie postavy v literárnej ukážke.
komunikácie.
rozlišovať a identifikovať jednotlivé segmenty vonkajšej a vnútornej kompozície textu.
porovnať koncepciu postáv, dej a prostredie, v ktorom sa dej odohráva s iným jemu známym
prozaickým žánrom.
vysvetliť pojem rozprávač a identifikovať formy rozprávača.
transformovať formy rozprávača.
vysvetliť pojem dialóg a monológ.
transformovať prozaický text na dramatický.
vyhľadať a zdôvodniť súvislosti medzi textom a ilustráciou.
vytvoriť hypotézu o závere epického textu a hypotézu overiť v texte.
obhajovať svoju hypotézu a vecne argumentovať.
usporiadať informácie podľa časovej postupnosti v umeleckom texte.
b) Vecná a umelecká literatúra - žiak vie :
vecnej literatúry.
umeleckej literatúry.
ty vecnej a umeleckej literatúry porovnávaním kompozičných postupov a štylistických
jazykových prostriedkov.
lyrika, epika, dráma.
c) Krátka epika - žiak vie:
ový rozdiel medzi príslovím, porekadlom a pranostikou.
funkčne využiť príslovie, porekadlo, pranostiku, anekdotu vo svojom texte.
11
vytvoriť krátky vtipný príbeh. Pri jeho tvorbe aplikuje svoje znalosti o anekdote.
porovnať anekdotu a aforizmus.
vysvetliť význam aforizmu
d) Stredná epika - žiak vie:
vysvetliť pojem poviedka, novela
identifikovať základné znaky poviedky, novely.
napísať kratší prozaický útvar, ktorý má znaky poviedky.
identifikovať základné rozdiely medzi poviedkou, novelou a románom.
e) Veľká epika - román – žiak vie:
ať jednotlivé jazykové prostriedky a dokáže
vysvetliť ich funkciu v rámci estetickej pôsobnosti diela.
primerané jeho jazykovej úrovni a skúsenostiam a dokáže prispôsobiť rýchlosť čítania tomu, aby mohol,
čo najefektívnejšie pochopiť význam prozaického textu.
obhajobe názoru dodržiava pravidlá spoločenskej komunikácie.
o pohľadu,
podložiť svoje stanovisko argumentmi.
nájsť jazykové prostriedky, ktorými autor dosahuje dramatické napätie v texte.
funkčne využiť znaky literatúry vo vlastnej tvorbe.
porovnať a odlíšiť poviedku a román.
f) Literatúra faktu - žiak vie:
charakteristické znaky literatúry faktu.
textu.
ívať literárno-teoretické pojmy.
kultúrnej komunikačnej úrovni.
-vedecká literatúra.
v texte charakteristické znaky populárno-vedeckej literatúry.
textu.
-teoretické pojmy.
vyhľadať príslušné informácie v encyklopédii a na internete.
g) Vedecko – fantastická literatúra: žiak vie:
-fantastická literatúra.
o vedecko-fantastickej
literatúry a odôvodniť svoje rozhodnutie.
t vedecko-fantastického diela zo štylistického a lexikálneho hľadiska a vie určiť
funkciu jednotlivých jazykových prostriedkov v texte.
-fi príbeh s využitím ja-rozprávania a uplatniť zásady vnútornej kompozície pri výstavbe
deja.
spôsobmi.
12
B) POÉZIA: - a) Lyrika - žiak vie:
finíciu pojmu lyrika.
vonkajšej kompozície lyrickej básne.
literárnoteoretickým pojmom a určiť ich funkciu.
literárny text, samostatne argumentovať a uviesť príklady z textu.
Lyrická poézia - žiak vie :
oriť a vysvetliť definíciu jednotlivých druhov lyriky.
enku lyrickej básne.
b) žánre lyrickej poézie - žiak vie:
sonet, príležitostná báseň.
álne vyjadriť vlastný zážitok a podporiť ho príkladmi z textu.
vetliť pôvod modlitby.
V. Metódy a formy práce
Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania,
vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových
kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových
a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.
Metódy a formy všeobecne:
- Motivač né metódy ako je motivač né rozprávanie (približovanie obsahu), motivač ný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivač ný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivač nú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou
umeleckého diela alebo inej pomôcky).
- Expozič né metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľ ovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok
a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie,
posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštrač ná metóda (názorná ukážka),
pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov).
- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému,
tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie projektu, komplexná
praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu
požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).
- Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za
účelom riešenia danej problematiky), situač ná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie),
didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne
vyuč ovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej
skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) kompozícia
13
(vypracovanie slohových prác).
- Fixač né metódy - metódy opakovania a precvič ovania (ústne a písomné opakovanie, domáce úlohy a
pod.).
Metódy a formy v jednotlivých častiach predmetu:
1. časť - jazyk
rgumentačná metóda ( výber hodín zameraných na výklad teórie a nových vedomostí)
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach (pri praktickom precvičovaní jednotlivých
gramatických vedomostí a tém)
spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy (vybrané časti z tematického celku zvuková
stránka jazyka, významová rovina – bežná komunikácia)
hravé formy výučby (uplatnené vo výbere hodín zameraných na opakovanie tematického celku, ich
využitie bude podmienené povahou cieľovej skupiny žiakov)
čítanie s porozumením – ( pri práci s jednoduchými textami, plagátmi, tabuľky, zadania jednotlivých
gramatických úloh...)
písomný prejav – (precvičovanie pravopisu)
porovnávanie a hodnotenie ( pri porovnávaní jednotlivých gramatických odchýlok najmä v tvarosloví)
Kooperatívne gramatické cvičenia
2. časť – sloh
Tvorba vlastných prejavov ( vybrané vyučovacie jednotky tematického celku rétorika)
argumentačná metóda ( výber hodín zameraných na výklad teórie a nových vedomostí)
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach (pri praktickom precvičovaní jednotlivých
slohových postupov)
spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy (vybrané časti z tematického celku rozprávací
slohový postup – bežná komunikácia)
hravé formy výučby (uplatnené vo výbere hodín zameraných na opakovanie tematického celku, ich
využitie bude podmienené povahou cieľovej skupiny žiakov)
čítanie s porozumením – ( pri práci s jednoduchými textami, plagátmi, tabuľkami...)
jednoduchý písomný prejav – (rozprávanie, opis)
porovnávanie textov a ich hodnotenie ( pri porovnávaní jednotlivých slohových postupov a útvarov)
3. časť - literatúra
Práca s umeleckým textom (vybrané ukážky textov na hodinách literatúry, pokiaľ nie je text k danej
téme v učebnici literatúry)
Práca s literárnymi ukážkami (výber vhodných ukážok z učebnice literatúry – ak spĺňajú požiadavky
témy vyučovacieho procesu)
Skupinová práca (pri tvorbe vlastných textov)
Tvorba skupinových „projektov“
Interpretácia diel, analýzy (pri práci s ukážkami na vybraných hodinách literatúry)
Komunikácia, debata, diskusia
IKT – PowerPoint (využitie dostupných materiálov na vybraných hodinách)
Dramatizácia
Prezentácia projektov (výber vyučovacích hodín so zameraním na skupinovú prácu)
Filmová produkcia
VI. Učebné zdroje a pomôcky 1. časť – jazyk
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 5. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
5.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003.
14
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 6. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
6.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 7. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
7.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 8. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
8.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 9. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2007.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; KESSELOVÁ, Jana: Slovenský jazyk pre 6. Ročník základných škôl. Prvé
vydanie. Bratislava: SPN, 2009.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; BALÁŽIKOVÁ, Katarína: Slovenský jazyk I pre gymnáziá s osemročným
štúdiom. Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2001.
OLOŠTIAK, Martin; OLOŠTIAKOVÁ, Lucia: Slovenský jazyk v kocke pre základné školy a nižšie
ročníky viacročných gymnázií. Prvé vydanie. Bratislava: Fragment, 2008.
SVOBODOVÁ, Margita: Diktáty zo slovenčiny pre 5. a 6. Ročník ZŠ. 6. upravené vydanie. Bratislava:
Mgr. Margita Svobodová, 2000.
LUKAČKOVÁ, Renáta; SOLČANSKÁ, Beata: Budem vedieť pravopis. Didaktis, 1998.
HEVIER, Daniel: Heviho diktátor
HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008.
BENKOVÁ, Jozefína; RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným
štúdiom 1. Prvé vydanie. Bratislava: MEDIA TRADE - SPN, 2002.
PATÁKOVÁ, Marta: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 2 - skladba.
Prvé vydanie. Bratislava: MEDIA TRADE - SPN, 2002.
RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 3 - tvaroslovie.
Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2003.
RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 4 – náuka o
slove. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004.
Krátky slovník SJ
Synonymický slovník
Pravidlá slovenského pravopisu
Frazeologický slovník
Školský slovník spisovnej slovenčiny
Homonymický slovník
Paronymický slovník
Morfematický slovník
Okazionalizmy v hovorovej slovenčine
15
Teória motivácie v lexikálnej zásobe, Náuka Prešov
Lexikálna sémantika a derivatológia, Náuka Prešov
Život so slovotvorbou a lexikológiou, náuka Prešov
Slovné druhy – Stiefel – Eurocard
Závesná mapa – Slovné druhy I., II.
Slovenský jazyk – sada máp
Závesná mapa – Skladba jednoduchej vety
Závesná mapa – Hlásky a rozličné znamienka
Slovenský jazyk – Skladba jednoduchej vety
DVD – Význam slovenčiny, Jazyk a folklór
DVD – Banka mojich slov, Prečo mám rád slovenčinu, Učitelia o slovenčine
DVD – Nárečia, Každý sme učiteľom slovenčiny
Výukový program – Animovaný SJ
Výukový program – Zvukové diktáty
2. časť – sloh
IHNÁTKOVÁ, Natália: Komunikácia a sloh pre 1. Až 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Prvé
vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2002.
CESNAKOVÁ, Eva; HÚSKOVÁ, Alexandra: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá
s osemročným štúdiom 5 – komunikácia a sloh. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004.
HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 5. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 6. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
6.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 7. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
7.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 8. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
8.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 9. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2007.
OLOŠTIAK, Martin; OLOŠTIAKOVÁ, Lucia: Slovenský jazyk v kocke pre základné školy a nižšie
ročníky viacročných gymnázií. Prvé vydanie. Bratislava: Fragment, 2008.
FINDRA: Štylistika slovenčiny v cvičeniach. Osveta
HOLIČ: Rétorika. Enigma
16
Základy praktickej rétoriky, Náuka Prešov
Závesná mapa – Funkčné jazykové štýly
Závesná mapa – Slohové postupy
DVD – Banka mojich slov, Prečo mám rád slovenčinu
DVD – Komunikácia
DVD – Myšlienky sú riekami slov, Vieme rozprávať?
3. časť – literatúra
PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 5. ročník základných škôl. Prvé vydanie.
Bratislava: LITERA, 1997.
PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 6. ročník základných škôl. Druhé vydanie.
Bratislava: OG – POĽANA, 2000.
PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 7. ročník základných škôl. Druhé vydanie.
Bratislava: OG – POĽANA, 2000.
OBERT, Viliam: Literárna výchova pre 1. a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom – zbierka cvičení.
Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2005.
HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008.
ZÁTURECKÝ: Slovenské príslovia, porekadlá, pranostiky a hádanky
ŠTRAUS: Princíp hry v slovenskej poézii
ŠTRAUS: Základy slovenskej verzológie
ŠTRAUS: Slovník poetiky
PAVLOVIČ: Lov slov
Kol. autorov: Hviezdoslav v interpretáciách
VALČEK: Slovník literárnej teórie
Kontúry slovenskej lit. pre deti a mládež, Náuka Prešov
CD nosiče s nahrávkami detských populárnych piesní
Filmy
DVD – Rozprávky, P.O.Hviezdoslav
DVD – Krása recitácie
DVD – Hory a krásy Slovenska v slovenčine, Tvorivé písanie
EZOP: Bájky
Staré grécke báje a povesti
HEVIER: Odlet papierových lastovičiek
DUŠEK, D.: Pištáčik
JOBUS, B.: Láskavé rozprávky
HEVIER: Futbal s papučou
17
VII. Hodnotenie predmetu Predmet je hodnotený váhovým systémom.
Počet známok za polrok: 6
(2x diktát, 2x známka z jazykového učiva – skúšanie formou testov, 1x známka z literárneho učiva, 1x
kontrolná slohová práca + priebežne /test, skúšanie, aktivity, problémové úlohy.../)
Váhy známok:
Váha 1
- „motivačné známky“ – za báseň, dobre vypracovanú DÚ, za samostatnú prácu na hodine
/čítanka, krátka esej - úvaha, vynikajúci referát, cvičná slohová práca, práca s problémovou úlohou,
päťminútovka apod./
- ústna odpoveď Váha 2
- diktát /2x za polrok/
- kontrolná slohová práca (1x za polrok)
- testy (opakovanie tematických celkov)
Váha 3
- len v prípade riaditeľských testov /sú v kompetencii riaditeľa školy alebo zástupcu
prípadne predsedu PK/
V prípade neúčasti žiaka na niektorej dôležitej kontrolnej činnosti (ústnej alebo písomnej),
určiť náhradný termín. V prípade, že žiak sa nedostaví ani na náhradný termín skúšania (zo
subj.dôvodov), za nepreukázanie vedomostí na riadnom alebo náhradnom skúšaní učiteľ má právo
hodnotiť známkou nedostatočný.
Hodnotenie kontrolných diktátov: 0 – 1 chyba = 1
2 – 3 chyby = 2
4 – 6 chýb = 3
7 – 9 chýb = 4
10 – viac chýb = 5
Hodnotenie kontrolnej slohovej práce:
Pri hodnotení jednotlivých slohových útvarov treba vychádzať z hodnotiacich kritérií maturitných
písomiek, treba však zohľadniť časové okolnosti pri vypracovaní sloh.práce, najmä rozsah práce.
Hodnotenie vychádza z kritérií MS – /vonkajšia a vnútorná forma spoločne s celkovým dojmom práce/
- 24 bodov.
Stupnica hodnotenia testov a písomných prác SJL:
100% - 90% = 1
89% - 75% = 2
74% - 50% = 3
49% - 30% = 4
29% - 0% = 5
18
Názov predmetu Anglický – prvý cudzí jazyk
Vzdelávacia oblasť Tercia – úroveň A2.1
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť
skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života
ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného
medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na
medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre
podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať
v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie anglického ako 1.
cudzieho jazyka.
Na vyučovanie anglického jazyka ako 1. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho
programu je určená 4 hodinová dotácia.
Požiadavky pre vzdelávanie v anglickom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa
stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v anglickom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu úrovne
B1.1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B2.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Dopravná výchova /Som členom veľkého dopravného mraveniska/ - Doprava a cestovanie .
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávania v anglickom jazyku v tercii je dosiahnuť úroveň A2.1 podľa SERR pre jazyky.
Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo
k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t. z. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť (
ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných
zručností v anglickom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne
činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni A2.1 si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
vedome získavať vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku
udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové
prostriedky v komunikácii.
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2.1:
používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov,
má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa
na dané konkrétne situácie,
19
prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú
súčasťou osvojeného repertoáru,
ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení,
dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené spojenia,
dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2.1:
dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie
spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať,
ospravedlniť sa atď.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2.1 :
dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích výrazov
(a, potom),
dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A2.1:
dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého,
jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly a jasne.
Čítanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A2.1:
rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na plagátoch,
pohľadniciach,
rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života.
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni A2.1:
dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený zopakovať
alebo preformulovať svoju výpoveď,
dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na
známe témy,
používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa
má),
vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni A2.1:
dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba, ľudí,
ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod.
dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo, národnosť, vek,
rodina, záujmy),
vie opísať miesto, kde býva,
vie porozprávať o svojich záľubách,
vie poskytnúť informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch
vie porozprávať jednoduchý príbeh.
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A2.1:
dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi,
20
dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú a čo robia,
vie napísať pozvanie a reagovať na pozvanie prijatím alebo odmietnutím
III. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom
prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú
chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť.
Učiaci sa na úrovni A2.1 vie:
Spôsobilosti: Funkcie:________________________
1. Nadviazať kontakt v súlade Upútať pozornosť
s komunikačnou situáciou Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať
2. Vypočuť si a podať informácie Informovať sa
Začleniť informáciu
Odpovedať na žiadosť
3. Vybrať si z ponúkaných možností Identifikovať
Opísať
Potvrdiť, odmietnuť
4. Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoj názor, súhlas, nesúhlas, presvedčenie
5. Vyjadriť svoju vôľu Vyjadriť svoje želania, túžby, plány
6. Vyjadriť svoju schopnosť Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia
Vyjadriť neznalosť a neschopnosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú
činnosť
7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, smútok, šťastie
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne Zistiť spokojnosť/ nespokojnosť niekoho s niečim
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči
Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád
11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá Vyjadriť príkaz/zákaz
alebo povinnosti Získať súhlas, povoliť niečo
Zakázať
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel Ospravedlniť sa
alebo povinností
13. Reagovať na príbeh alebo udalosť Vyjadriť záujem/nezáujem o niečo
Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva
Vyjadriť prekvapenie
21
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku Žiadať od niekoho niečo
Ponúknuť pomoc
Odpovedať na návrh niekoho
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať Varovať pred niekým/niečím
v budúcnosti Poradiť
Podporiť
Vyjadriť niekomu svoje želanie
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo Spomenúť si na niečo/ niekoho
v minulosti Vyjadriť, že som na niekoho/ niečo zabudol
17. Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť sa
Predstaviť niekoho
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať
20. Vymieňať si názory, komunikovať Začať rozhovor
s niekým Ujať sa slova v rozhovore
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje
boli pochopené vyjadrenia
25. Porozprávať niečo Rozprávať príbeh
Začať príbeh
Zhrnúť príbeh
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 4 hodiny týždenne
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Rod
ina a
spolo
čno
sť
Osobné údaje
Národnosť/štátna príslušnosť
Rodina – vzťahy v rodine
Predstavenie rodinného príslušníka
Vzťahy v rodine
Spôsobilosť č. 1
Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2
Vypočuť si a podať informácie
Spôsobilosť č. 3
Vybrať si z ponúkaných
možností
Spôsobilosť č. 4
Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 5
Vyjadriť svoju vôľu
Spôsobilosť č. 6
Vyjadriť svoju schopnosť
Spôsobilosť č. 7
Vnímať a prejavovať svoje city
Spôsobilosť č. 8
Vyjadriť očakávania a reagovať
na ne
Spôsobilosť č. 9
Predstaviť svoje záľuby a svoj
vkus
Spôsobilosť č.11
Šp
ort
Druhy športu
Charakteristika obľúbeného športu
Vzd
eláva
nie
a p
ráca
Škola a jej zariadenie
Učebné predmety a školské pravidlá
Pracovné činnosti
22
Vo
ľn
ý č
as
a z
áľu
by
Záľuby
Formy trávenia voľné času
Knihy, televízia, internet
Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá alebo povinnosti
Spôsobilosť č.12
Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo povinností
Spôsobilosť č.13
Reagovať na príbeh alebo
udalosť
Spôsobilosť č.14
Ponúknuť a reagovať na ponuku
Spôsobilosť č.15
Reagovať na niečo, čo sa má
udiať v budúcnosti
Spôsobilosť č.16
Reagovať na niečo, čo sa udialo
v minulosti
Spôsobilosť č.17
Reagovať pri prvom stretnutí
Spôsobilosť č.20
Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Spôsobilosť č.24
Uistiť sa v rozhovore, že moje
slová/môj výklad, môj
argument boli pochopené
Spôsobilosť č.25
Porozprávať niečo
Do
mo
v a
býv
an
ie
Domov a jeho okolie
Zariadenie bytu
Mlá
dež
a j
ej s
vet
Predstavy o svete
Ved
a a
tec
hn
ika
v s
lužb
ách
ľu
dst
va Technické vynálezy
Dop
rava a
cest
ovan
ie Dopravné prostriedky
Kra
jin
y, m
está
, m
iest
a
Krajiny a svetadiely
Moja krajina a moje mesto
Kultúrne a historické pamiatky krajín a miest
23
JA
ZY
KO
VÉ
P
RO
ST
RIE
DK
Y
Morfológia
Prídavné mená
-stupňovanie prídavných mien pravidelné/nepravidelné
Podstatné mená
- počítateľné a nepočítateľné podstatné mená
- určenosť- členy: určitý a neurčitý
Zámená
- osobné
- privlastňovacie
- ukazovacie
- neurčité some/any/every/no
Číslovky
-základné, radové
Slovesá
- modálne slovesá – must, mustn´t, have to, don´t have
to, can, can´t, should, shouldn´t, might
- pravidelné a nepravidelné slovesá
- statické a dynamické slovesá
- slovesné časy. prítomný čas jednoduchý a priebehový,
minulý čas jednoduchý a priebehový, predprítomný čas,
budúci čas s will a going to
- gerundium
Predložky
- jednoduché
Syntax
Slovosled
-oznamovacie vety
-opytovacie vety: zisťovacie, doplňovacie
- rozkazovacie vety
Vety
-jednoduché
-spájacie výrazy: but, because, that, and
Podmet
- zhoda podmetu a prísudku
24
V. Metódy a formy práce A/ Motivačné:
Motivačné vstupné: motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia,
problém ako motivácia, brainstorming
Motivačné priebežné: motivačná výzva, aktualizácia obsahu učiva, pochvala, povzbudenie
B/ Expozičné:
Metódy priameho prenosu poznatkov:
Monologické slovné: rozprávanie, opis, výklad
Dialogické slovné.: rozhovor, beseda, brainstorming, napodobňovanie životných situácií
Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: demonštrácia obrazu, demonštrácia
filmov,nahrávky
Metódy problémové: problémové vyučovanie
Metódy samostatnej práce a audiodidaktické: samostatná práca s knihou, písanie,
vypracovanie osnovy, témy, samostatné štúdium s využitím techniky
C/ Fixačné metódy:
Metódy opakovania a precvičovania vedomostí, spôsobilostí : ústne opakovanie učiva,
metóda otázok a odpovedí, písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej
literatúry
D/ Klasické didakticko-diagnostické:
ústne skúšanie, písomné skúšanie
Využitie metód a foriem práce sa líši v závislosti od jednotlivých vyučovacích hodín. Využité metódy
a formy práce na konkrétnej vyučovacej hodine sú uvedené v tematických výchovno-vzdelávacích
plánoch.
VI. Učebné zdroje Project 3
Prekladové slovníky
Výkladové slovníky
Časopisy
Gramatické príručky
Internet
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011 na hodnotenie
a klasifikáciu žiakov stredných škôl.
Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou
1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce
1 známka z gramatického testu
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.2
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:
25
členenie a stavba textu
zodpovedajúci obsah a rozsah textu
gramatická správnosť, pravopis
slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých
hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej
klasifikačnej stupnice: 100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí
z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na
vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách.
26
Názov predmetu Francúzsky jazyk – druhý cudzí jazyk
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia – úroveň A1.2.(1)
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú
oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti
v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie
vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre
spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom
jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať
slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov
slúži aj vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho
programu je v treťom ročníku osemročného gymnázia určená dvojhodinová dotácia.
Požiadavky pre vzdelávanie vo francúzskom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka
podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie vo francúzskom jazyku ako druhom cudzom jazyku
smeruje k dosiahnutiu úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou
skúškou k dosiahnutiu úrovne B2.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj/ Komunikácia/ – Súkromná korešpondencia
- Knihy a čítanie
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra / Môj rodný kraj/ - Moja rodina,
- Naša trieda.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávania vo francúzskom jazyku v treťom ročníku osemročného gymnázia je
dosiahnuť úroveň A1.2.(1) podľa SERR pre jazyky. Vyučovací proces sa preto bude
organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu
kľúčových kompetencií žiakov, t.j. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť ( ústna interakcia,
samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných zručností
vo francúzskom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné
pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni A1.2.(1) si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby
dokázal:
vedome získavať vedomosti a zručnosti,
uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným,
systematizovať ich,
hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,
udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
27
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne
jazykové prostriedky v komunikácii.
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.2.(1):
používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov,
má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich
sa na dané konkrétne situácie,
prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré
sú súčasťou osvojeného repertoáru,
ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení,
zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami
dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené
spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo inštrukcie, názvy každodenných
predmetov,
dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.2.(1):
dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie
spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa,
poďakovať, ospravedlniť sa atď.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.2.(1):
dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích
výrazov (a, potom),
dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede, ktoré sú
poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov,
na artikuláciu menej známych slov.
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.2.(1):
dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého,
jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly a jasne,
rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na
pochopenie zmyslu,
rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže
porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty.
Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.2.(1):
rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na plagátoch,
pohľadniciach,
28
rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,
dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch
urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,
rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni A1.2.(1):
dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený
zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu
pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,
dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo
na známe témy,
používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa
má),
vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,
rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a
niekomu niečo oznámiť - vie určiť čas, dátum (ročné obdobie), počasie,
vie navrhnúť program, prijať (odmietnuť) návrh,
vie si dohodnúť schôdzku, stretnutie,
vie vyjadriť cit, radosť, chuť (nechuť) niečo robiť.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni A1.2.(1):
dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba,
ľudí, ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod.
dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo, národnosť,
vek, rodina),
vie opísať mesto, v ktorom býva,
vie porozprávať o svojich záľubách, o tom, čo kto rád (nerád) robí,
vie poskytnúť jednoduché informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch (meno, vek,
bydlisko),
vie porozprávať jednoduchý príbeh v prítomnom čase
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A1.2.(1):
dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi,
dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú, čo robia,
vie napísať pozvanie a reagovať na pozvanie prijatím alebo odmietnutím,
dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky,
vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako
„a“, „ale“ alebo „pretože
III. Predmetové kompetencie Sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v
písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo
29
funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa
mohla komunikácia uskutočniť.
Výkonový štandard:
Spôsobilosti: Funkcie:
Učiaci sa na úrovni A1.2.(1) vie: Vie:
1. Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
2. Vypočuť si a podať informácie
Informovať sa
Potvrdiť, trvať na niečom
Odpovedať na žiadosť
3. Vybrať si z ponúkaných možností
4. Vyjadriť svoj názor
5. Vyjadriť svoju vôľu
Identifikovať
Opísať
Potvrdiť/odmietnuť
Opraviť, korigovať
Vyjadriť svoj súhlas, nesúhlas,
presvedčenie
Vyjadriť svoje plány (aller + inf.)
Vyjadriť svoje želania (je voudrais, j'ai
envie)
6. Vyjadriť svoju schopnosť
Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia
Vyjadriť svoju znalosť/neznalosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú
činnosť (je sais/je ne sais pas, je connais/je
ne connais pas)
7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, smútok (je suis content, je
suis triste)
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne
Vyjadriť spokojnosť (nespokojnosť)
Zistiť spokojnosť (nespokojnosť) niekoho
s niekým (niečím
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
11. Stanoviť, oznámiť
Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči
Vyjadriť, že niekoho/niečo mám/nemám
rád
Vybrať z ponúkaných možností
najobľúbenejšiu (je préfère)
Vyjadriť príkaz/zákaz, získať povolenie,
súhlas
Odmietnuť
30
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel
alebo povinností
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v
budúcnosti
Ospravedlniť sa
Žiadať niečo od niekoho
Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal,
aby sme spolu niečo vykonali
Ponúknuť pomoc
Odpovedať na návrh niekoho
Adresovať niekomu svoje želanie
Poradiť
17. Reagovať pri prvom stretnutí
Predstaviť sa
Predstaviť niekoho
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať
18. Korešpondovať
19. Telefonovať
20. Vymieňať si názory, komunikovať
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová
boli pochopené
Začať a ukončiť list, pohľadnicu
Začať, udržiavať, ukončiť tel. rozhovor
Začať rozhovor
Ujať sa slova, ukončiť ho
Hláskovať, opýtať sa, či dobre pochopil
povedané
31
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Tretí v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Časť: Jazyková zložka
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Rodina
a spoločnosť
Domov
a bývanie
Ľudské telo
Doprava
a cestovanie
predstavovanie seba,
jednotlivých členov
rodiny, priateľov
(meno, vek,
zamestnanie, záľuby)
hláskovanie mena,
zápis podľa
hláskovania
osobné údaje,
národnosť, štátna
príslušnosť, tlačivá,
dokumenty, vzťahy
medzi ľuďmi
pozdravy pri stretnutí,
lúčení, nadväzovaní
rozhovoru
porozumenie
a používanie
čísloviek ( telefónne
čísla, adresa, rodné
číslo, určovanie
hodín...)
môj dom/byt,
zariadenie, domov
a jeho okolie
moja izba, zariadenie,
priestorové
usporiadanie, farby
čo vidím z okna
nášho domu, bytu
Spôsobilosť č. 1 Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2 Vypočuť si a podať
informácie
Spôsobilosť č. 3 Vybrať si z ponúkaných
možností
Spôsobilosť č. 4 Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 5 Vyjadriť svoju vôľu
Spôsobilosť č. 6 Vyjadriť svoju schopnosť
Spôsobilosť č. 7 Vnímať a prejavovať svoje
city
Spôsobilosť č. 8 Vyjadriť očakávania
a reagovať na ne
Spôsobilosť č. 9 Predstaviť svoje záľuby
a svoj vkus
Spôsobilosť č. 11 Stanoviť, oznámiť
Spôsobilosť č. 12 Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo povinností
Spôsobilosť č. 14 Ponúknuť a reagovať na
ponuku
Spôsobilosť č. 15 Reagovať na niečo, čo sa má
udiať v budúcnosti
Spôsobilosť č. 17. Reagovať pri prvom
stretnutí
Spôsobilosť č. 18 Korešpondovať
Spôsobilosť č. 19 Telefonovať
Spôsobilosť č. 20 Vymieňať si názory,
komunikovať
32
Vzdelávanie
a práca
Človek
a príroda
Voľný čas
a záľuby
Šport
Multikultúrna
spoločnosť
Krajiny,
mestá, miesta
Krajina,
ktorej jazyk
sa učím
Jazyková
zložka
jednoduchá fyzická
charakteristika,
jednoduché
charakterové
vlastnosti človeka
opis osôb
dopravné prostriedky,
osobná doprava
škola a jej zariadenie,
učebné predmety,
pracovné činnosti,
profesie
počasie
záľuby, aktivity,
knihy a čítanie
druhy športu – zimné,
letné, individuálne
a kolektívne
rodinné sviatky
niektoré krajiny a ich
mestá, moja krajina,
moje mesto
geografické údaje
turistické miesta
Spôsobilosť č. 24 Uistiť sa v rozhovore, že jeho
slová boli pochopené
33
základné číslovky -
dokončenie
sloveso prendre
y = tam
blízka budúcnosť
aller+inf.
nesamostatné
ukazovacie zámená
minulý čas zložený
V. Metódy a formy práce
jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné súvislé prejavy
posluchové cvičenia – nácvik posluchu s porozumením, jednoduchý telefonický rozhovor
čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice- komentovanie
jednoduchý písomný prejav – opis, predstavenie sa
samoštúdium a samohodnotenie
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby
VI. Učebné zdroje Učebnice: En français
Doplnkové materiály Prekladové slovníky
CD, DVD , video a audio nahrávky
IKT
Výber metód závisí od danej vyučovacej hodiny.
VII. Hodnotenie predmetu Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011z 1. mája 2011,
ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických
pedagogických skúseností vyučujúcich.
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby
1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce
1 známka z gramatického testu
V jednom klasifikačnom období žiak musí preukázať svoje komunikačné zručnosti podľa
obsahového a výkonového štandardu.
Pri ústnom a písomnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.2.(1)
34
Pri ústnom (monologickom a dialogickom) prejave sa hodnotí
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
schopnosť udržať alebo zmeniť tému dialógu
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Pri písomnom prejave sa hodnotí
zodpovedajúci obsah a rozsah textu, obsahové zvládnutie témy
členenie a stavba textu, plynulosť prejavu
gramatická správnosť, pravopis
použitá slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ
určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za
nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť
žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodických pokynov)
.
35
Názov predmetu Nemecký jazyk- druhý cudzí jazyk
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia , Tercia – úroveň A 1.2.1
I. Charakteristika predmetu.
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť
skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe
života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí
a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu
škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú
dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať
a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie
nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho
programu je určená jednohodinová dotácia, doplnená predmetom konverzácia v nemeckom
jazyku s 1-hodinovou dotáciou v rámci školského vzdelávacieho programu.
Požiadavky pre vzdelávanie v nemeckom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa
stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v nemeckom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu
úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu
úrovne B1.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu.
Učiaci sa na úrovni A1.2.1 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným,
systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja,
udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové
prostriedky v komunikácii.
konkrétnych jazykových prostriedkov.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je
primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.
Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1.2.1:
36
rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je
uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,
dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných
údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,
dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii
rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.
1 Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.2.1
používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb
konkrétneho typu,
má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané
konkrétne situácie,
prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou
osvojeného repertoáru,
ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre
rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,
dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo
inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia,
dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.
2 Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.2.1
dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby
vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť
sa, atď.
3 Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.2.1
dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích
výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“,
dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú
poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na
artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.
3. Komunikačné zručnosti
Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú
(integrované zručnosti).
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.2.1
dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho
rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne,
rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie
zmyslu,
rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť
krátkemu jednoduchému popisu cesty.
37
2 Čítanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.2.1
rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na oznámeniach
a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,
rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,
dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť
predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,
rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.
3 Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A1.2.1
dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť,
adresa, telefón a podobne,
dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a čo robia,
vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej,
vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako „a“, „ale“
alebo „pretože“.
4 Ústny prejav
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni A1.2.1
dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je
pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu
pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,
dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na
známe témy,
používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa
má,
vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,
rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych
komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie,
rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a
niekomu niečo oznámiť.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni A1.2.1
dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde žije, čo
robí a ľudí, ktorých pozná.
Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom prejave
a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú chápané ako
základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť.
Učiaci sa na úrovni A 1.2.1 vie:
38
Výkonový štandard:
Spôsobilosti Funkcie
Učiaci sa na úrovni A 1.2.1 vie:
Vyjadriť svoju schopnosť
Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo
povinností
Stanoviť, oznámiť, prijať pravidlá alebo
povinnosti
Reagovať na príbeh alebo udalosť
Ponúknuť a reagovať na ponuku
Vie:
Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia
Vyjadriť neznalosť
Vyjadriť svoju schopnosť
Vykonať nejakú činnosť
Vzoprieť sa proti zákazu
Vyhrážať sa
Sľúbiť
Obviniť
Ospravedlniť sa
Odmietnuť obvinenie
Vyčítať
Vyjadriť príkaz zákaz
Vyjadriť morálnu alebo sociálnu normu
Dať súhlas
Vyjadriť záujem o niečo
Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva
Vyjadriť prekvapenie
Vyjadriť, že ma niekto niečo neprekvapilo
Vyjadriť nezáujem
Žiadať od niekoho niečo
Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal
Navrhnúť niekomu, aby sme spoločne
niečo vykonali
Ponúknuť pomoc
Navrhnúť, že niečo požičam, darujem
IV. Obsah vzdalávania.
Ročník: Tercia v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard
Ľudské telo, starostlivosť
o zdravie
Krajiny, mestá a miesta
Ľudské telo
Fyzické charakteristiky
Charakterové vlastnosti
človeka
Choroby a nehody
Hygiena a starostlivosť
o telo
Zdravý spôsob života
Nemocnica a klinika,
lekáreň a lieky, poistenie
Krajiny a svetadiely
Vyjadriť svoju schopnosť
Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo povinností
Stanoviť, oznámiť, prijať
39
Mládež a jej svet
Vzory a ideály
Slovensko
Krajina, ktorej jazyk sa
učím
Moja krajina a moje mesto
Geografický opis krajiny
Kultúrne a historické
pamiatky krajín a miest
Aktivity mládeže
Vzťahy medzi rovesníkmi,
generačné vzťahy
Predstavy mládeže o svete
Človek, jeho vzory a ideály
Pozitívne a negatívne vzory
Geografické údaje
História
Turistické miesta, kultúrne
zvyky a tradície
Geografické údaje
História
pravidlá alebo povinnosti
Reagovať na príbeh alebo
udalosť
Ponúknuť a reagovať na
ponuku
V.
Jazykové prostriedky Množné číslo podstatných mien
Jednoduchý minulý čas pravidelných slovies
Zložený minulý čas pravidelných slovies
Predložky s 3. a 4. pádom
Predložky s datívom
Predložky s akuzatívom
Budúci čas
Zvratné slovesá
VI. Metódy a formy práce
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy
hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby
posluchové cvičenia, jednoduchý telefonický rozhovor
čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice
jednoduchý písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis
samoštúdium a samohodnotenie
VII. Učebné zdroje Učebnice: Projekt Deutsch Neu 3
Doplnkové materiály Prekladové slovníky
CD, DVD , video a audio nahrávky
IKT
40
VIII. Hodnotenie predmetu.
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15/ 2006 – R zo 7. júna 2006,
ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických
pedagogických skúseností vyučujúcich.
Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 2)
1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3)
1 známka z gramatického testu (váha 2)
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.2.1
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých
hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej klasifikačnej
stupnice: 100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí
z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na
vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodického usmernenia Čl. 4)
41
Názov predmetu Matematika
Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu
Predmet zahŕňa požiadavky Štátneho vzdelávacieho programu pre ISCED 2 . Učebný predmet
matematika na gymnáziách je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval
Európsky parlament.
Tento predmet zahŕňa
matematické poznatky a zručnosti, ktoré študenti budú potrebovať v svojom ďalšom živote
(osobnom, občianskom, pracovnom a pod.) a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce
kompetencie potrebné v iných vedných disciplínach
rozvoj presného myslenia a formovanie argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj
algoritmického myslenia
súhrn matematických modelov, ktoré patria k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka
informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť
prezentácie a aplikácie vzorcov, čítanie a používanie diagramov, grafov a tabuliek
využívať osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh a tak budovať vzťah medzi
matematikou a realitou rozvíjať schopnosť používať prostriedky IKT na vyhľadanie
spracovanie a prezentáciu informácií.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Enviromentálna výchova / Vzťah človeka k prostrediu/ Riešenie rovníc Dopravná výchova / Výchova k bezpečnosti v cestnej premávke/ Konštrukcia trojuholníka.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom matematiky na gymnáziách je komplexne rozvíjať žiakovu osobnosť.
Proces vzdelania smeruje k tomu, aby žiaci:
získali schopnosť používať matematiku vo svojom budúcom živote
rozvíjali funkčné a kognitívne kompetencie, metakognitívne kompetencie a vhodnou voľbou
organizačných foriem a metód výučby aj ďalšie kompetencie potrebné v živote
rozvíjali logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať a spolupracovať
v skupine pri riešení problému
získali a rozvíjali zručnosti súvisiace s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k
racionálnemu a samostatnému učeniu sa
42
nové vedomosti získavali špirálovite, s množstvom propedeutiky prostredníctvom riešenia
úloh s rôznym kontextom
správne používali matematickú symboliku, znázorňovali vzťahy
čítali s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty
obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy
tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť
vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy,
diagramy)
rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore, priestorovú predstavivosť
boli schopní pracovať s návodmi a tvoriť ich
naučili sa samostatne analyzovať texty úloh, a riešiť ich, odhadovať hodnotiť a zdôvodňovať
výsledky, vyhodnocovať rôzne spôsoby riešenia
používali prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií, čo
by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na
podstatu riešeného problému
III. Predmetové kompetencie
Štúdium matematiky na strednej škole prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií:
kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti
vedy a techniky.
Žiak
používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách
používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce,
modely, štatistika, diagramy)
používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené
úsudky, pričom vie použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie problémov,
kompetencia riešiť problémy
uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analytickokritickom a tvorivom
myslení
je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych
postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov
43
dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj potrebu
zvažovať úrovne ich rizika
má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov, kompetencia v oblasti
informačných a komunikačných technológií
má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja
používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou
dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom prostredí
o hľadať chyby v argumentácii a usudzovaní
o v jednoduchých prípadoch vysloviť kontra príklad všeobecných tvrdení
o rozlíšiť nepodložené tvrdenie v prípade, že má dostatok informácií
má predpoklady k celoživotnému učeniu sa – učiť sa učiť
uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a
osobného rozvoja
dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových
poznatkov a informácií
uplatňuje rôzne stratégie učenia sa
dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať
kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové
možnosti
dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní
informácií rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav situácii a účelu uplatnenia
efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie
vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti, používa odborný jazyk
chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom
efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí
osobnej zodpovednosti
dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú samostatnosť -
nezávislosť ako člen celku
vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a
potrebami
osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine uvedomuje si svoju zodpovednosť
v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať pri dosahovaní spoločných cieľov
44
dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne
prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch, kompetencie pracovné
dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje
výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov
je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny, kompetencie smerujúce k
iniciatívnosti a podnikavosti
dokáže inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty so
zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote
uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva,
uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie
vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti
uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam,
prispieva k naplneniu práv
je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti
IV. Obsah vzdelávania
Ročník - tercia
Hodinová dotácia - 4 /132/
Obsahový štandard - prehľad tematických celkov a ich obsahu
1. Mocniny a odmocniny
2. Pytagorova veta
3. Výrazy
4. Kružnica, kruh
5. Lineárne rovnice a nerovnice
6. Konštrukčné úlohy
7. Funkcie
8. Kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Mocniny a odmocniny.
Druhá mocnina a odmocnina.
Tretia mocnina a odmocnina. Mocnina
s prirodzeným exponentom.
Operácie s mocninami s prirodzeným
Žiak vie:
zapísať súčin rovnakých činiteľov do tvaru
mocnín
45
exponentom.
vypočítať druhú a tretiu mocninu
a odmocninu
sčitovať a odčitovať mocniny , násobiť
a deliť mocniny, umocniť súčin, podiel
a mocninu
používať kalkulačku pri riešení úloh
2. Pytagorova veta.
Použitie Pytagorovej vety pri riešení
pravouhlého trojuholníka.
Riešenie úloh z reálneho života.
Žiak vie:
zapísať PV pri rôznom označení pravouhlého
trojuholníka
použiť PV vo výpočtových úlohách i
v úlohách z praxe
3. Výrazy.
Výraz. Sčítanie, odčítanie výrazov.
Násobenie výrazov. Úprava výrazov
vynímaním pred zátvorku, pomocou
vzorcov.
Žiak vie:
sčitovať, odčitovať, násobiť celistvý výraz
upraviť výraz vynímaním
upraviť výraz pomocou vzorcov
narábať s celistvými výrazmi
4. Kružnica, kruh.
Kružnica, kruh. Vzájomná poloha
kružnice a priamky, dvoch kružníc.
Kružnica trojuholníku opísaná,
vpísaná. Dĺžka kružnice, obsah kruhu.
Kružnicový oblúk, stredový uhol,
kruhový výsek. Tálesova kružnica.
Slovné úlohy a úlohy z reálneho života.
Žiak vie:
pomenovať základné prvky kružnice
a kruhu
vysvetliť vzájomnú polohu dvoch kružníc
a kružnice a priamky
skonštruovať kružnicu trojuholníku
46
opísanú a vpísanú
vypočítať obvod kružnice a obsah kruhu
vysvetliť Tálesovu vetu
používať Tálesovu vetu pri riešení úloh
poznať vlastnosti striedavých a súhlasných
uhlov a využiť ich pri riešení úloh
riešiť úlohy z reálneho života
5. Riešenie lineárnych rovníc a nerovníc.
Riešenie lineárnych rovníc pomocou
ekvivalentných úprav. Riešenie
jednoduchých lineárnych nerovníc
dosadzovaním a pomocou
ekvivalentných úprav. Vyjadrenie
neznámej zo vzorca. Riešenie slovných
úloh.
Žiak vie:
riešiť lineárne rovnice s 1 neznámou
urobiť skúšku správnosti
zistiť, či dané číslo je riešením nerovnice
riešiť lineárnu nerovnicu v rôznych číselných
oboroch
graficky vyznačiť riešenie nerovnice
aplikovať poznatky pri riešení slovných
úloh a úloh z reálneho života
6. Konštrukčné úlohy.
Konštrukcia trojuholníka pomocou
výšky, ťažnice, Tálesovej kružnice,
vpísanej a opísanej kružnice.
Konštrukcia rovnobežníka.
Konštrukcia lichobežníka.
Žiak vie:
skonštruovať trojuholník ak je daná
príslušná strana, uhol výška /ťažnica, resp.
polomer vpísanej alebo opísanej kružnice/
zapísať konštrukciu danej úlohy
skonštruovať rovnobežník ak je daná
strana, jeden uhol výška /druhá strana,
47
resp. uhlopriečka/
skonštruovať lichobežník ak je dané
- 4 strany
- 2 strany a uhol nimi zovretý, výška,
resp. tretia strana
7. Funkcie.
Pravouhlá súradnicová sústava.Pojem
funkcie.
Graf, predpis, tabuľka. Funkčná
závislosť.
Žiak vie :
znázorniť bod v pravouhlej súradnicovej
sústave
z grafu určiť súradnice bodu
zostrojiť graf funkcie danej ako množina
usporiadaných bodov/tabuľkou,predpisom/
znázorniť graficky a predpisom priamu
a nepriamu úmernosť
vypozorovať funkčnú závislosť v úlohách
z reálneho života
8. Kombinatorika.
Udalosť, možné usporiadanie množiny.
Pravdepodobnosť náhodnej udalosti.
Náhodný pokus a sledovaný jav.
Početnosť, relatívna početnosť
Žiak vie :
rozpoznať možnú a nemožnú udalosť
vie vysvetliť pojem pravdepodobnosti
vypočítať pri jednoduchých úlohách
pravdepodobnosť nastatia udalosti
vie vysvetliť pojem početnosť a relatívna
početnost
48
V. Metódy a formy práce
K tomu, aby žiak dosiahol výkonový štandard budeme používať:
problémové vyučovanie TC 1,4,5
projektové vyučovanie TC 2
samostatnú prácu TC 1,2,3,4,5,6,7,8
práca v skupinách TC 1,2,3,4,5,6,7,8
klasické formy vyučovania TC 1,2,3,4,5,6,7,8
brainstorming 4,6,8
pamäťové počítanie TC 1,2,3,5
rozhovor TC 1,2,3,4,5,6,7,8
prácu s internetom práca na PC s výukovými programami
VI. Učebné zdroje
Učebnica pre 8. a 9..ročník Šedivý, Repáš
Zbierka úloh z matematiky pre 8. a 9. ročník
Odborná literatúra
Didaktické pomôcky
Internet a výukové programy
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či žiak vzdelávací výkonový štandard zvládol alebo nie.
Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané
nasledovne :
priebežné individuálne skúšanie
slovné hodnotenie
hodnotenie známkou, bodmi/ústna odpoveď, prezentácia projektu
aktivita žiakov
samostatná práca
písomné skúšanie
49
Pri hodnotení žiaka budeme dodržiavať nasledovné zásady :
každú písomnú prácu je potrebné oznámiť s náležitým časovým predstihom
opravenú písomnú prácu dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a
opravenú písomku musí vidieť
o každej známke musí byť žiak informovaný
každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť
ohodnotiť každú úspešnú účasť v matematickej súťaži
žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok, z toho 2 zo štvrťročných prác a aspoň
jednu z ústnej odpovede.
Hodnotenie sa prevádza z zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná
známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :
štvrťročná práca váha 4
kontrolná práca váha 2
iné hodnotenie váha 1
Vyučujúci budú jednotne požívať nasledovnú stupnicu známok:
výborný od 90% - 100%
chválitebný od 75% - 89%
dobrý od 50% - 74%
dostatočný od 30% - 49%
nedostatočný menej ako 29%
50
Názov predmetu Informatika
Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu Informatika je predmet zaradený do okruhu Matematika a práca s informáciami. Poslaním
vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník
používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak
informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie
s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto
poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním
informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmetových projektov,
celoškolských programov a pri riadení školy.
Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto sa tento predmet bude dôkladnejšie
zameriavať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie.
Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a
praktické projekty.
Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť tematických
okruhov:
Informácie okolo nás
Komunikácia prostredníctvom IKT
Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
Princípy fungovania IKT
Informačná spoločnosť
Predmet informatika v tercii postupne dopĺňa vedomosti z primy a sekundy ako aj prináša nové:
1) Informácie okolo nás
2) Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
3) Komunikácia prostredníctvom IKT
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Dopravná výchova / Som členom veľkého dopravného mraveniska/ Jednoduchá animácia
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom vyučovania informatiky je sprístupniť základné pojmy a techniky používané pri práci s
údajmi a pri tvorbe algoritmov a výpočtových procesov. Podobne ako matematika aj informatika v
spojení s informačnými technológiami vytvára platformu pre všetky ďalšie predmety. V predmete
informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov,
ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu
informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty.
Výchovno-vzdelávací proces v prime až kvarte má:
naučiť žiakov základné pojmy, postupy a prostriedky informatiky
budovať informatickú kultúru, t.j. vychovávať k efektívnemu využívaniu prostriedkov
informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných
technológií a produktov
aplikovať informačné technológie (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a
riadení školy
51
súčasné rýchlo sa rozvíjajúce možnosti práce s informáciami s hľadiska hardware i software
sú v premete prezentované ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa, nie ako cieľ samotný
III. Predmetové kompetencie Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby žiaci:
získali ďalšie zručnosti v práci s tabuľkovým kalkulátorom
vedeli používať výučbové programy na CD/DVD
získali základné zručnosti v práci s prezentáciou
nadobudli schopnosti potrebné pre výskumnú prácu (sformulovať problém, získať informácie
z primeraných zdrojov, hľadať riešenie, sformulovať ústne názor, robiť závery)
mali schopnosť algoritmizovať zadaný problém, rozvíjali si programátorské zručnosti
dokázali pracovať - spolupracovať v skupine pri riešení problému
dokázali rozvíjať svoju tvorivosť, logické myslenie
vedeli používať nástroje na interaktívnu komunikáciu
IV. Obsah vzdelávania Ročník - tercia
Hodinová dotácia - 1 /33/
Časť: Informatika
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Informácie okolo nás
tabuľkový kalkulátor – tvorba
jednoduchých tabuliek a grafov
využitie IKT v iných predmetoch –
didaktické hry
tvorba jednoduchých prezentácií
záverečný projekt
Žiak:
vie pracovať s jednoduchými tabuľkami a grafmi
ovláda výukové CD, DVD na iné predmety
pozná základné zásady tvorby prezentácie
vie navrhnúť a vytvoriť jednoduchú prezentáciu
2. Postupy, riešenie problémov,
algoritmické myslenie
postup riešenia, formálny zápis riešenia,
etapy riešenia problémov,
programovací jazyk,
elementárny príkaz, postupnosť,
premenná, hodnota,
cyklus,
priradenie.
Žiak:
dokáže zapisovať a interpretovať postupy do
formálneho zápisu (napr. zápis matematických
algoritmov)
získa základné zručnosti práce v programovacom
prostredí
demonštruje v detskom programovacom prostredí
riešenie úloh s opakovaním nejakých činností
3. Komunikácia prostredníctvom IKT
rozhovor (chat),
okamžitá správa (ICQ)
Žiak:
vie používať niektorý z nástrojov na interaktívnu
komunikáciu
V. Metódy a formy práce a) klasické výučbové metódy
slovné – vysvetľovanie, prednáška, práca s textom, rozhovor
52
názorno-demonštračné – prezentácia a pozorovanie, práca s obrazom
zručnostno - praktické – napodobňovanie, experimentovanie, vytváranie zručností
b) aktivizujúce metódy
diskusné
heuristické, riešenie problémov
c) komplexné výučbové metódy
frontálne vyučovanie
skupinové a kooperatívne vyučovanie
samostatná práca žiakov
projektové vyučovanie
vyučovanie podporované počítačom
VI. Učebné zdroje Práca s tabuľkami – Stanislav Lukáč a kolektív, SPN 2001
Tvorivá informatika – 1. zošit z programovania – Andrej Blaho a kolektív, SPN 2005
Programovanie 1 – Daniela Bezáková a kolektív, ŠPÚ 2009
Práca s Internetom – Ľudmila Jašková a kolektív, SPN 2000
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, úroveň osvojenia výkonového štandardu žiakom. Zisťovanie
úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané:
obhajobou záverečných prác
prezentáciou práce v skupinách
praktickou prácou pri PC
písomnou formou /testy/
Zásady klasifikácie
každý test je potrebné oznámiť týždeň dopredu
opravený test dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravený test musí
vidieť
o každej známke musí byť žiak informovaný
každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť
žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok
Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná
známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :
test váha 2
záverečná práca váha 4
iné hodnotenie váha 1
53
Názov predmetu Fyzika
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami
prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.
Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu
s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám
sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva.
V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými
úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej
spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.
Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch
výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac
príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych
javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel
robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.
Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na
činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia,
brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami.
Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie
poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky,
technológií a so spôsobom života spoločnosti.
Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty
výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť
slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.
Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov
potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach. Získa schopnosť
zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika,
odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj
vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Dopravná výchova / „TRIEZVO A BEZPEČNE“ / Pohyb a sila.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecné ciele
Intelektuálna oblasť
vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť navrhnúť
metódy testovania hodnovernosti vysvetlení,
rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky,
vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom okolí,
54
vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných vedeckých a
technologických informačných zdrojov,
využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných činnostiach,
vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých informácii,
vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na dôkazoch,
vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou.
Schopnosti a zručnosti
porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych veličín,
nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi,
využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia,
vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment,
dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania,
trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku,
vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech,
zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách,
vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať obhájiť
svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu
riešiť problémové situácie,
vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj ich kriticky
zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti.
Postojová oblasť
naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov,
byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám,
vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky,
snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je súčasťou
prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony,
osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou zo
základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne zručnosti, ale aj
rozumové schopnosti,
vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností.
Sociálna oblasť
uvedomiť si poslanie prírodných vied ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality nášho okolia
uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti,
vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých poznatkov a techniky
pre rozvoj spoločnosti,
vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch,
vedieť sa rozhodovať,
byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom samovzdelávaní,
mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti.
III. Štruktúra kompetencií rozvíjaných vyučovaním fyziky
Poznávacia
(kognitívna) Komunikačná Interpersonálna Intrapersonálna
Používať kognitívne
operácie.
Tvoriť, prijať a
spracovať
informácie.
Akceptovať
skupinové
rozhodnutia.
Regulovať svoje
správanie.
55
Formulovať a riešiť
problémy, používať
stratégie riešenia.
Vyhľadávať
informácie.
Kooperovať
v skupine.
Vytvárať si vlastný
hodnotový systém.
Uplatňovať kritické
myslenie.
Formulovať svoj
názor a
argumentovať.
Tolerovať odlišnosti
jednotlivcov a iných.
Nájsť si vlastný štýl
učenia a vedieť sa
učiť v skupine.
Diskutovať a viesť
diskusiu o odbornom
probléme.
Myslieť tvorivo a
uplatniť jeho
výsledky.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí v osemročnej štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne
Prehľad tematických celkov Orientačná hodinová dotácia
1. Svetlo 18
2. Sila a pohyb 23
3. Práca, výkon, energia 12
4. Energia okolo nás 8
Obsahový
štandard
Konkretizácia obsahu Výkonový štandard/cieľ
Svetlo Čo sa budeme učiť -opísať priebeh experimentu
-aplikovať vzťah: tvrdenie-dôkaz
Svetlo, zdroje svetla -vymenovať zložky slnečného žiarenia
-rozlíšiť svetelné zdroje- osvetlené telesá
Šírenie svetla
-zdôvodniť zatmenie mesiaca, striedanie dní
a nocí
Rozklad svetla -identifikovať farby prirodzeného svetla, ich
poradie
Absorpcia svetla -opísať absorbovanie farieb spektra pri dopade
na farebné predmety
56
Skladanie farieb -opísať a experimentálne overiť skladanie farieb
Čo sme sa naučili - vytvoriť štruktúry poznatkov
Odraz a lom svetla Odraz svetla -znázorniť graficky zobrazenie predmetu
rovinným zrkadlom
Duté zrkadlo -popísať obraz predmetu zobrazeného dutým
zrkadlom
Vypuklé zrkadlo -popísať obraz predmetu zobrazeného
výpuklým zrkadlom
Lom svetla -navrhnúť experiment na overenie platnosti
zákona lomu
Šošovky-spojka
-znázorniť graficky zobrazenie predmetu
spojkou, rozptylkou
-popísať vlastnosti vzniknutého obrazu
Šošovky-rozptylka
Optické vlastnosti oka
Chyby oka, okuliare -vysvetliť princíp použitia okuliarov pri
odstraňovaní chýb oka
Praktické využitie šošoviek -opísať a skonštruovať jednoduchý model
ďalekohľadu
Projekt
-získavať informácie pre tvorbu projektu
-tvorivo využívať poznatky
-prezentovať a obhájiť projekt
57
Opakovanie -významovo spája pojmy
Skúmanie sily Sila, účinky sily -vysvetliť silu ako prejav vzájemného
pôsobenia telies
Sila ako fyzikálna veličina
-vysvetliť spôsob merania sily silomerom
-stanoviť rozsah merania
-určiť chybu merania
Gravitačná sila, hmotnosť
telesa
-zostrojiť graf závislosti gravitačnej sily
a hmotnosti telesa
-rozlíšiť gravitačnú silu a tiaž
Skladanie síl -znázorniť výslednú silu,
- odmerať veľkosť, určiť smer
Rozklad sily na zložky
-rozložiť silu na zložky do rôznych smerov
Otáčavý účinok sily -objasniť význam predlženia ramena sily
-overiť prakticky i výpočtom rovnováhu síl
Jednoduché stroje -vie vysvetliť ako pomáhajú jednoduché stroje
ľudskej práci
Ťažisko telesa -určiť ťažisko vybraných telies
-riešiť úlohy na stabilitu telesa
Tlaková sila, tlak -aplikovať získané poznatky do praxe
Sily pôsobiace v kvapalinách -určiť hustotu neznámej kvapaliny pomocou
spojených nádob
Vztlaková sila
-určiť hustotu telesa pomocou Archimedovho
zákona
-objasniť let balónom, ponorku, vzdúvadla
Atmosférický tlak
-vie odmerať atmosférický tlak pomocou
vodného stĺpca
- atmosférický tlak - človek
Trenie, trecia sila
-experimentálne odlíšiť sily statického od
dynamického trenia
-aplikovať poznatky do praxe
58
Užitočné a škodlivé trenie - diskutovať o užitočnom a škodlivom trení
-navrhnúť možnosti zníženia trenia
Opakovanie -rieši úlohy na úrovni špecifického
a nešpecifického transferu
Sila a pohyb Pohyb telesa, druhy pohybov
-zadefinovať pohyb telesa
-rozlíšiť druh pohybu z hľadiska rýchlosti,
dráhy
Rovnomerný pohyb -zostrojiť graf závislosti rýchlosti od času,
dráhy od času
Nerovnomerný pohyb,
priemerná rýchlosť
-zostrojiť graf závislosti rýchlosti od času
-interpretovať údaje z grafu
Grafické znázornenie pohybu -vie čítať údaje z grafu ,získané poznatky vie
interpretovať do reálnej situácie a opačne
Skladanie rýchlosti -získané poznatky vie aplikovať v reálnej
situácií
Riešenie úloh -riešiť výpočtové úlohy s využitím vzťahov pre
rovnomerný a nerovnomerný pohyb
Opakovanie -rieši úlohy na úrovni špecifického
a nešpecifického transferu
Práca, výkon,
energia Mechanická práca
-pozná fyzikálny význam práce
- aplikovať vzťah na výpočet mech. práce
v jednoduchých úlohach
Práca na naklonenej rovine - získané poznatky vie aplikovať pri práci na
jednoduchých strojoch
Kladka, kladkostroj -vie vypočítať prácu na jednoduchých strojoch
59
Výkon a účinnosť -chápe rozdiel medzi výkonom a príkonom
-vypočíta účinnosť jednoduchého stroja
Meranie vlastného výkonu -prakticky urči svoj vlastný výkon
-zdôvodní postup merania
Riešenie úloh -vie riešiť kvalitatívne aj kvantitatívne úlohy na
výpočet práce, výkonu, účinnosti
Pohybová energia -pozná súvis medzi pohybovou energiou
a vykonanou prácou
-pozná súvis medzi Ek telesa a jeho
hmotnosťou m, rýchlosťou v
Polohová energia -vie odvodiť vzťah pre veľkosť polohovej
energie tiažovej
Premeny energie -vie vykonať a interpretovať experiment na
premenu mech. energie
-opíše reálne deje pomocou fyzikálnej
terminológie
Zákon zachovania mechanickej
energie
-historické aspekty zákona zachovania energie
Opakovanie -vie riešiť pojmovú mapu
Energia v prírode,
technike
Zdroje energie -klasifikácia zdrojov energie s dôrazom na
zdroje využívané na Slovensku
Výhrevnosť palív -zaujať kladný postoj k opatreniam vedúcim
k úsporám energie
-zvyšovaním spotreby energie vie poukázať na
z toho vyplývajúce nepriaznivé dôsledky
Elektrárne
60
Netradičné zdroje energie
Odkiaľ berie človek energiu
Opakovanie
Projekt- Vedecká
hračka
- získavať informácie z rôznych zdrojov
-prezentovať a obhájiť projekt
Záverečné opakovanie a
klasifikácia
-vie riešiť reálne situácie
V. Metódy a formy práce
Stratégia vyučovania
Metódy Formy práce
problémový výklad,
heuristická metóda,
project
frontálna výučba,
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
hľadanie a spracovanie informácií-
prezentácia
VI. Učebné zdroje
Odborná literatúra Didaktická
technika
Materiálne
výučbové
prostriedky
Ďalšie zdroje
Fyzika pre 8.ročník
ZŠ a 3.roč. OG
V. Lapitková,
V.Koubek
ISBN
Neografia,a.s.
Martin 2012
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika,
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
internet,
knižnica,
61
VII. Hodnotenie predmetu
Hodnotenie a klasifikácia prebieha na základe Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14.mája 2009 na
hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl v znení metodického pokynu č.10/2009-R z 15.júla
2009 a metodického pokynu č.11/2009-R z 25.augusta 2009
.
Klasifikácia
K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 4 známky (z ústnych alebo písomných
odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po tematických celkoch.
Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú
odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí
informovať študentov so stupnicou bodovania a poskytnúť študentovi ohodnotenú písomnú
odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď
stupnicou známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú študenti informovaní s týždenným
predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať
vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka
1) 100% - 90% - výborný
2) 89% - 75% - chválitebný
3) 74% - 50% - dobrý
4) 49% - 25% - dostatočný
5) 24% - 0% - nedostatočný
Výpočet polročnej a koncoročnej známky sa uskutočňuje na základe váhového priemeru známok:
druh odpovede váha známka z odpovede
ústna odpoveď 2 x
päťminútovka 1 y
vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického
celku)
2
z
test na konci tematického celku 2 t
referát, projekt, prezentácia 1 r, p
Vzorec na výpočet váhového priemeru:
váhhodnôtsúčúč
prtzyxVP
1.1.2.2.1.2.
V prípade výsledných známok 1,5; 2,5; 3,5; 4,5 sa zaokrúhľuje smerom nadol
62
Názov predmetu CHÉMIA
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Predmet chémia umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov.
Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom
živote. Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín a nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich
prostriedkov, atď.
Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú i dôležité
spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať,
experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti.
Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác,
ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov
bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Enviromentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Halogény; - Halogenidy a oxidy
Enviromentálna výchova / Vzťah človeka k prostrediu/ - Kyslík; - Soli.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:
Oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo
umožňuje u žiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia.
Prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových
kompetencií prostredníctvom obsahu chémie.
Podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej je potrebné rozvíjať aj
čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. Žiaci by mali porozumieť odborným textom na
primeranej úrovni a majú vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh.
V rámci samostatnej práce majú byť žiaci schopní samostatne získavať potrebné informácie
súvisiace s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a
využívať multimediálne učebné materiály.
Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach realizované
metódami aktívneho poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu a rozvíjaniu logického,
kritického a tvorivého myslenia žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať vzťahy medzi štruktúrou a
vlastnosťami látok ako aj osvojenie dôležitých manuálnych zručností.
Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa žiakov s chemickými látkami,
ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv
alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus).
V predmete chémia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej
práce v chemickom laboratóriu.
Potrebné je, aby žiaci dosiahli takú úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na hodinách
získané vedomosti, spôsobilosti a návyky v každodennom živote.
Spracovanie informácií a ich využitie pri plánovaní, realizovaní praktických postupov zameraných na
spoznanie a kvantitatívne meranie prírodných javov, s ktorými sa stretávame v praktickom živote.
Interpretácia získaných poznatkov a informácií so schopnosťou prezentovať, kriticky prehodnocovať
a obhajovať svoje názory.
Rozvíjanie schopnosti logického a kritického myslenia žiakov, schopnosti tímovej práce.
Získavanie návykov spojených so správnym zaobchádzaním s chemickými látkami, na dodržiavaní zásad
bezpečnej práce pri činnostiach z bežného života ako aj pri práci v laboratóriu.
63
III. Predmetové kompetencie:
Identifikácia a správne používanie pojmov. Žiak vie správne používať základné pojmy a identifikovať
ich v reálnych situáciách. Pritom nie je vhodné iba mechanické odrecitovanie definícií. Vedomosť týchto
pojmov žiak dokáže tým, že rozumie textu, v ktorom sa vyskytujú a že ich aktívne používa v správnom
kontexte.
Kvalitatívny popis objektov, systémov a javov a ich klasifikácia – žiak vie popísať a poprípade načrtnúť
objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti, modelu alebo nákresu vie popísať stavbu
systému, vie nájsť spoločné a rozdielne vlastnosti látok, predmetov alebo javov (napríklad uviesť hlavné
rozdiely medzi kovmi a nekovmi).
Vysvetlenie javov – žiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo pomocou
jednoduchších javov.
Predvídanie javov a určovanie kauzálnych súvislostí – žiak vie v jednoduchých prípadoch predpovedať,
čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za určitých okolností je daný jav možný alebo nie (napríklad
určiť faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej reakcie).
Pozorovanie, experimentovanie, meranie a odhady – žiak vie zrealizovať jednoduchý experiment
podľa návodu, navrhnúť a zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý simuluje určitý jav, alebo dáva
odpoveď na určitú otázku. Do tejto skupiny patria predovšetkým merania a odhady veľkosti niektorých
veličín, zhromažďovanie a vhodné usporiadanie údajov (napríklad zistiť, či roztok je kyslý, zásaditý
alebo neutrálny).
Kvantitatívny popis – žiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných. Vie v jednoduchých prípadoch
porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť ako sa určitá veličina mení. Vie určiť hodnotu niektorých
veličín z grafu alebo z tabuľky alebo naopak.
Aplikácia vedomostí – žiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy a v jednoduchších
prípadoch opísať aj princíp ich fungovania. Vie uviesť príklady aplikácie určitých prírodných javov,
rozhodnúť, kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný. Vie posúdiť dôsledky určitých javov alebo
ľudskej činnosti z ekologického, ekonomického alebo zdravotného hľadiska (napríklad vysvetliť škodlivé
účinky používania chloridu sodného k zimnému posypu ciest).
V učebnom predmete chémia by žiaci mali nadobudnúť a rozvíjať nasledovné kompetencie
k učeniu
plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť,
kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri
svojom štúdiu.
komunikačné schopnosti
vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,
vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,
zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti,
urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek,
spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich
využitie.
riešenie problémov
analyzovať vybrané problémy,
aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh,
používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení
problémových úloh,
využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh,
posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémovej úlohy,
zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy
logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov a využiť
ich pri riešení problémových úloh.
manuálne
64
používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,
dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
sociálne
vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,
pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách,
vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru,
prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,
hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,
prijímať ocenenie, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne
TC OBSAHOVÁ ČASŤ VÝKONOVÁ ČASŤ
1 ZLOŽENIE LÁTOK
Prvok
Značka prvku
Zlúčenina
Chemický vzorec
Častice látok
Atóm
Elektrónový obal atómu
Jadro atómu
Protón, neutrón, elektrón
Protónové číslo
Chemická väzba
Elektrónový pár
Molekula
Ión, katión, anión
Oxidácia
Redukcia
Oxidačno-redukčné reakcie
Periodická sústava prvkov
Skupiny, periódy
vysvetliť zloženie látok
rozlíšiť prvky a zlúčeniny
poznať význam chemických značiek prvkov
a chemického vzorca
poznať slovenské názvy a značky
chemických prvkov: Ag, Al, Au, C, Ca, Cl,
Cu, F, Fe, H, He, Hg, I, K, Mg, Mn, N, Na, O,
P, Pb, S, Se, Si, Zn
opísať stavbu atómu
poznať označenie elektrického náboja
protónov, elektrónov, neutrónov
zapísať a vysvetliť vznik iónov z atómov
vysvetliť vznik chemickej väzby v látkach
H2, NaCl
poznať rozdelenie väzieb na kovalentné
a iónové
vysvetliť ich vznik na konkrétnom príklade
rozlíšiť kovalentné väzby na nepolárne a
polárne
vedieť použiť elektronegativitu na určenie
typu väzby
zapísať a prečítať vzorce dvojatómových a
viacatómových molekúl (napr. H2, O2, Cl2,
CO2, H2O)
určiť druh a počet atómov v konkrétnom
príklade molekuly
pomenovať dej, pri ktorom sa oxidačné číslo
atómu zvyšuje, pri ktorom sa oxidačné číslo
atómu znižuje
uviesť príklady priebehu oxidačno-
65
redukčných reakcií v bežnom živote
poznať význam objavu periodickej sústavy
prvkov a meno autora (D. I. Mendelejev),
určiť počet radov a stĺpcov v periodickej
tabuľke prvkov (1. – 18.)
vedieť určiť umiestnenie (perióda a skupina)
konkrétneho prvku na základe hodnoty
protónového čísla
zapísať protónové číslo atómov
určiť počet elektrónov v atóme z hodnoty
protónového čísla.
2 VÝZNAMNÉ CHEMICKÉ PRVKY A ZLÚČENINY
Kyslík a jeho zlúčeniny (oxidy)
Vodík a jeho zlúčeniny (kyseliny,
kyslíkaté a bezkyslíkaté, kyslé roztoky)
Alkalické kovy a ich zlúčeniny
(hydroxidy, zásadité roztoky)
Soli (neutralizácia, pH, stupnica pH,
indikátor)
Kovy a ich zlúčeniny (v ľudskom
organizme a bežnom živote)
vymenovať základné vlastnosti (skupenstvo,
farba, reaktivita, atď.) a použitie vodíka,
kyslíka, alkalických kovov, halogénov,
významných kovov a nekovov
určiť oxidačné čísla atómov prvkov v
oxidoch,
vedieť aplikovať pravidlá tvorby vzorcov a
názvov oxidov, kyselín a hydroxidov
vedieť názvy a vzorce CO, CO2, N2O5, SO2,
SO3, CaO, HCl, HNO3, H2SO4, H2CO3,
NaOH, KOH, Ca(OH)2, NaCl, NaNO3, CuSO4, CaCO3,
pomenovať ióny, ktoré vzniknú reakciou
HCl, NaOH s vodou
poznať oxidy, ktoré reakciou s vodou
spôsobujú kyslé dažde, a príčiny vzniku
uvedených oxidov (oxidy síry a dusíka)
poznať vplyv kyslých dažďov na životné
prostredie, možnosti obmedzenia ich vzniku,
určiť pomocou univerzálneho indikátorového
papierika pH rôznych roztokov (kyslý, neutrálny, zásaditý)
opísať neutralizáciu ako chemickú reakciu
kyseliny chlorovodíkovej s hydroxidom sodným a zapísať chemickou rovnicou
poznať výskyt a funkciu kyseliny
chlorovodíkovej v ľudskom organizme
uviesť význam katiónov sodíka, draslíka,
horčíka, vápnika a železa pre ľudský
organizmus a ich potravinové zdroje
zdôvodniť negatívny vplyv nadbytku NaCl v
potrave pre ľudský organizmus
vedieť prakticky určiť, či je roztok kyslý,
neutrálny alebo zásaditý
66
vedieť pracovať s roztokmi indikátorov a
indikátorovými papierikmi
vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus,
vyhodnotiť a interpretovať ich
zaznamenať výsledok pokusu
vyhľadať, spracovať a prezentovať
požadované údaje a informácie
3. LABORATÓRNE PRÁCE
Laboratórny poriadok
Určenie pH pripraveného roztoku
Neutralizácia
Príprava solí
Dodržiavať zásady bezpečnej práce
v chemickom laboratóriu
Dodržiavať zásady bezpečnej práce
s chemickými látkami v praxi
Vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus,
vyhodnotiť a interpretovať ich
Vedieť zaznamenať výsledok pokusu
Vedieť používať ochranné pomôcky:
okuliare, rukavice, ochranný štít
Pripraviť oxid uhličitý a dokázať jeho
vlastnosti
Určiť podľa návodu pH pripravených
vodných roztokov
Sledovať priebeh neutralizácie roztoku
hydroxidu sodného roztokom kyseliny
chlorovodíkovej a dokázať prítomnosť
chloridu sodného v neutrálnom roztoku
Pripraviť podľa návodu rozličné soli kyseliny
chlorovodíkovej a reakcie zapísať
chemickými rovnicami
V. Formy a metódy práce
METÓDY
výkladovo-ilustratívna metóda
reproduktívna metóda
výkladovo-problémová metóda
heuristická metóda
výskumná metóda
FORMY
metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)
sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje:
Chémia pre 8. ročník základných škôl a 3. ročník gymnázií s osemročným štúdiom
Pracovné listy
VII. Hodnotenie predmetu
67
Predmet sa klasifikuje
Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009
Žiak musí mať minimálne 3 známky 3x test
Test – váha 4
Odpoveď – odporúča sa váha 2
Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)
Malé písomky – váha 2
Seminárne práce, referáty- váha 1
Laboratórne práce – váha 1
Aktivita študenta – váha 2
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný
89% - 75% chválitebný
74% - 50% dobrý
49% - 30% dostatočný
29% - 0% nedostatočný
VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...
súčet hodnôt váh
počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
68
Názov predmetu BIOLÓGIA
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom
na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživým zložkám
prostredia.
Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie
konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí.
Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých
a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov.
Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny
a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.
Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a
tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným
štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.
Usporiadanie učiva nadväzuje na predchádzajúci učebný systém s rešpektovaním vzájomných
súvislostí.
Štruktúra obsahu sa orientuje na dynamické hľadisko zloženia Zeme, zemského povrchu v súčinnosti
so živými zložkami prírody.
Predstavuje spolu s vedomosťami nadobudnutými v nižších ročníkoch komplexný pohľad na prírodu
a jej vývoj.
Nadväzne sa ďalej orientuje na poznanie vzťahov živej a neživej prírody so zameraním na základné
ekologické poznatky.
Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie a chápanie vzájomných vzťahov a
súvislostí v prírode.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Environmentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Faktory ovplyvňujúce životné
prostredie organizmov a človeka
Environmentálna výchova /Vzťah človeka k prostrediu/ - Faktory ovplyvňujúce životné prostredie
organizmov a človeka.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:
Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:
Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.
Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch
ako súčastí celku.
Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia
prírodných procesov a javov.
Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.
Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote.
III. Predmetové kompetencie:
Kompetencie v oblasti prírodných vied:
Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka.
69
Chápať lesný, vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor organizmov,
poznať typických predstaviteľov podľa vonkajších znakov, životných prejavov a potravových
vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi.
Poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek,
jednobunkových a mnohobunkových organizmov.
Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania.
Poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky vplyvu
človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia.
Poznať hlavné znaky základných životných procesov baktérii, rastlín, húb a živočíchov, podstatu a
význam dedičnosti v prírode a pre človeka.
Poznať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky života organizmov
a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia, zdravie a spôsob života človeka a
organizmov, základné hľadiská ochrany životného prostredia a prírody.
Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov:
v oblasti komunikačných schopností:
identifikovať a správne používať základné pojmy,
objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov,
podstatu procesov a vzťahov,
vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme,
vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,
vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,
zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti,
vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry,
vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich
využitie.
v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť:
riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie,
navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov,
rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z
pozorovaní a jednoduchých školských projektov,
využívať tvorivosť a nápaditosť,
samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh,
predpokladať a určiť príčinné súvislosti,
pozorovať, experimentovať a odhadovať.
v oblasti sociálnych kompetencií:
vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,
pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať,
prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,
hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,
v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností:
používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,
dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia,
využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky,
rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach,
aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia
70
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne
TC OBSAHOVÁ ČASŤ VÝKONOVÁ ČASŤ
1 NEŽIVÁ PRÍRODA A JEJ POZNÁVANIE
Neživá a živá príroda.
Závislosť organizmov, človeka od
neživej prírody.
Význam vied o Zemi a poznávania
neživej prírody
Preukázať na príklade závislosť
organizmov od neživej prírody.
Opísať príklad vplyvu organizmov na
neživú prírodu.
Dokumentovať význam vied o Zemi na
príklade.
Uviesť význam nerastných surovín pre
život človeka.
2 ZEM A JEJ STAVBA
Stavba Zeme.
Sféry zemského telesa.
Základná stavba zemskej kôry
pevnín a dna oceánov.
Určiť a pomenovať podľa ukážky stavbu
zemského telesa.
Rozlíšiť na ukážke typy zemskej kôry.
Pohyby zemskej kôry. Uviesť hlavnú príčinu pohybu
litosférických platní.
Uviesť dôsledky vzďaľovania
litosférických platní.
Uviesť dôsledky približovania a
podsúvania litosférických platní.
3 STAVEBNÉ JEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRY
Minerály a horniny.
Charakteristika a vznik.
Charakterizovať minerál a uviesť
konkrétny príklad.
Charakterizovať horninu a uviesť
konkrétny príklad.
Rozlíšiť na ukážke minerál a horninu.
Uviesť aspoň jeden spôsob vzniku hornín.
Minerály.
Vnútorná stavba, tvar, vlastnosti,
význam a ochrana
Pomenovať priestorový útvar, od ktorého
závisí tvar a vlastnosti kryštálov.
Vymenovať tri mechanické vlastnosti
minerálov
s významom pre človeka.
Vymenovať tri optické vlastnosti
minerálov s významom pre človeka.
Uviesť príklad využitia mechanickej a
optickej vlastnosti minerálu.
4 GEOLOGICKÉ PROCESY A DEJINY ZEME
Geologické procesy a ich zdroje.
Katastrofické geologické procesy a
dôsledky pre človeka.
Uviesť príklad zdroja a energie
geologického procesu.
Rozlíšiť na príklade vonkajší a vnútorný
geologický proces.
Dokumentovať na príklade katastrofický
geologický proces a jeho následky.
71
Magmatická a sopečná činnosť.
Sopky a prejavy ich činnosti.
Charakterizovať magmatickú činnosť.
Odlíšiť magmu a lávu podľa miesta
vzniku.
Opísať podľa ukážky (schémy) časti
sopky.
Uviesť príklad prejavov sopečnej
činnosti.
Uviesť príklad prospešnosti sopečnej
činnosti pre človeka.
Vyvreté horniny.
Vlastnosti, význam a výskyt na
Slovensku.
Opísať podstatu vzniku vyvretých hornín.
Rozlíšiť na ukážke hlbinnú a výlevnú
vyvretú horninu.
Zdôvodniť štruktúru žuly a čadiča.
Uviesť príklad využitia hlbinnej
a výlevnej vyvretej horniny.
Zistiť na geologickej mape Slovenska
výskyt vyvretých hornín.
Horotvorná činnosť a poruchy
zemskej kôry.
Vrásy a vrásnenie, zlomy, príkrovy.
Charakterizovať horotvornú činnosť.
Rozlíšiť na ukážke (alebo načrtnúť)
príklad poruchy zemskej kôry.
Rozlíšiť vrásu a zlom podľa
charakteristických znakov a ich vzniku.
Zemetrasenie.
Výskyt, príčiny, sprievodné javy,
dôsledky pre človeka.
Zemetrasenie na Slovensku.
Vysvetliť príčiny zemetrasenia.
Uviesť príklad druhu zemetrasenia a jeho
dôsledkov.
Opísať rozdiel medzi ohniskom a
epicentrom zemetrasenia.
Poznať možnosti ochrany ľudí a budov
pred dôsledkami zemetrasenia.
Premena hornín a premenené
horniny.
Vlastnosti a význam.
Uviesť hlavné činitele premeny hornín.
Opísať na ukážke typickú vlastnosť
premenených hornín.
Uviesť príklad premenenej horniny,
typickú vlastnosť a praktické využitie.
Vonkajšie geologické procesy.
Činitele vonkajších procesov.
Zvetrávanie, príčiny a dôsledky.
Uviesť príklad vonkajšieho geologického
činiteľa.
Opísať podstatu mechanického
zvetrávania a jeho dôsledok.
Opísať podstatu chemického procesu
zvetrávania a jeho dôsledok.
Opísať dôsledky zemskej príťažlivosti na
svahu.
Uviesť dôsledok činnosti toku rieky a
morskej vody.
Zdôvodniť ochranu podzemných vôd.
Opísať dôsledok činnosti horského
ľadovca.
Porovnať tvar doliny vytvorenej
povrchovou vodou a ľadovcom.
Opísať dôsledky vetra na príklade
geologického útvaru.
72
Usadené horniny.
Úlomkovité, organické a chemické
usadené horniny – vznik, vlastnosti,
význam pre človeka.
Pomenovať útvary, do ktorých sa
usporadúvajú usadené horniny.
Uviesť príklad využitia nespevnenej
a spevnenej usadenej horniny.
Opísať podstatu vzniku organických
usadených hornín.
Uviesť príklad využitia organickej
usadenej horniny.
Opísať podstatu vzniku chemických
usadených hornín.
Uviesť príklad využitia chemickej
usadenej horniny.
Krasové procesy.
Krasové útvary.
Jaskyne ako životný priestor
organizmov.
Význam pre človeka.
Opísať podstatu krasového procesu.
Uviesť príklad povrchového a
podzemného krasového útvaru.
Rozlíšiť kvapľovú a ľadovú jaskyňu
podľa výzdoby.
Uviesť príklad kvapľovej a ľadovej
jaskyne na Slovensku.
Skameneliny a vek Zeme. Charakterizovať skamenelinu, uviesť
príklad skameneliny.
Opísať proces vzniku skameneliny.
Uviesť príklad určovania veku hornín.
Dejiny Zeme.
Prahory, starohory, prvohory,
druhohory, treťohory a štvrtohory.
Uviesť významné geologické procesy v
jednotlivých érach vývoja Zeme.
Poznať na ukážke príklad vedúcej
skameneliny prvohôr, druhohôr, treťohôr
a štvrtohôr.
Uviesť význam prvohorných papradí a
prasličiek v súčasnosti pre človeka.
Geologické jednotky Západných
Karpát.
Vymenovať podľa ukážky geologické
jednotky Západných Karpát.
Uviesť príklad typickej horniny
geologických jednotiek Západných
Karpát.
5 PODMIENKY ŽIVOTA A VZŤAHY ORGANIZMOV
Látkové zloženie organizmov.
Vzťah organizmov k prostrediu.
Prispôsobivosť a znášanlivosť
organizmov.
Uviesť štyri chemické látky, ktoré sú
súčasťou živých organizmov aj neživej
prírody.
Vymenovať organické látky, ktoré tvoria
telá živých organizmov.
Uviesť príklad závislosti organizmu od
prostredia a vzájomného vzťahu medzi
organizmami.
Demonštrovať na príklade prispôsobenie
organizmov životu vo vode, na zemi, v
pôde, vo vzduchu.
Charakterizovať znášanlivosť
organizmov voči podmienkam prostredia.
73
Neživé zložky prostredia.
Svetlo, teplo, vzduch, voda, pôda a
ich vplyv na životné podmienky
a procesy organizmov.
Zdôvodniť význam slnečného žiarenia
pre fotosyntézu.
Uviesť význam tepla pre život rastlín.
Uviesť príklad vplyvu telesnej teploty na
život živočíchov.
Uviesť význam zložiek vzduchu pre život
rastlín a živočíchov.
Uviesť význam vody pre život
organizmov.
Demonštrovať na príklade prispôsobenie
organizmov množstvu vody v prostredí.
Uviesť význam minerálnych látok,
biogénnych a stopových prvkov, humusu
v pôde pre život rastlín.
Negatívne vplyvy znečisťovania
neživých faktorov prostredia.
Uviesť príklad znečistenia prostredia a
dôsledkov pre život rastlín.
Uviesť príklad znečistenia prostredia a
dôsledkov pre život živočíchov.
Populácia.
Vlastnosti, vnútorné a vonkajšie
vzťahy, ohrozenie populácie.
Rozlíšiť na ukážke jedinca, populáciu
rastlín a populáciu živočíchov.
Vysvetliť podmienky rastu populácie.
Uviesť príklad početne malej a veľkej
populácie.
Rozlíšiť na príklade konkurenciu,
predáciu, parazitizmus, symbiózu.
Spoločenstvo organizmov.
Druhová rozmanitosť, priestorové
členenie a zloženie spoločenstva.
Prírodné a umelé spoločenstvá.
Uviesť príklad spoločenstva organizmov.
Porovnať druhovú rozmanitosť v lese a
na poli.
Opísať na ukážke priestorové
rozmiestnenie organizmov vo vrstvách
lesa.
Rozlíšiť prírodné a umelé spoločenstvo
podľa vplyvu človeka na ich zloženie.
Uviesť príklady organizmov prírodného
a umelého spoločenstva
Ekosystém.
Zložky, typy ekosystémov.
Obeh látok a tok energie v
ekosystéme.
Vplyv činností človeka na život v
ekosystémoch.
Rozlíšiť na ukážke živé a neživé zložky
ekosystému.
Uviesť príklady ekosystémov.
Uviesť príklad producenta, konzumenta,
rozkladača.
Uviesť príklad hmyzu, ktorý po
premnožení škodí v poľnohospodárstve,
lesnom hospodárstve a zdraviu človeka.
Zostaviť potravný reťazec organizmov.
Opísať proces obnovy ekosystému.
Uviesť príklad hmyzu, ktorý sa môže
rozšíriť po postihnutí ekosystému
povodňou, veternou smršťou.
Uviesť príklad vplyvu činnosti človeka na
zmeny v ekosystéme.
74
Biosféra.
Zložky a časti biosféry, obeh látok
a tok energie, obnova a vývoj
ekosystémov v biosfére.
Uviesť príklad neživých a živých zložiek
biosféry.
Rozlíšiť na ukážke tri ekosystémy v
biosfére.
Vysvetliť na príklade obeh látok v
biosfére.
Vysvetliť význam toku energie v
biosfére.
Biologická a ekologická rovnováha.
Podmienky zachovania biologickej
diverzity.
Charakterizovať stav biologickej
rovnováhy.
Uviesť príklad narušenia biologickej
rovnováhy.
Porovnať podmienky stabilného a
nestabilného ekosystému.
Uviesť tri príklady ekologického prístupu
v krajine.
Uviesť tri príklady narušenia ekologickej
rovnováhy.
Globálne ekologické problémy.
Hromadenie odpadov, ničenie
dažďových pralesov, výroba a
spotreba energie.
Príčiny a dopady na ekosystémy,
možnosti riešenia.
Uviesť príčiny a dopady stenčovania
ozónovej vrstvy, vzniku smogu,
skleníkového efektu, vzniku kyslých
dažďov.
Uviesť príklad zabránenia vzniku smogu,
skleníkového efektu, kyslých dažďov
alebo ničenia dažďových pralesov.
Uviesť príklad príčiny hromadenia
odpadov.
Uviesť význam recyklácie druhotných
surovín.
Demonštrovať na príklade alternatívny
zdroj energie a jeho prínos.
Námety praktických aktivít Poznávanie a rozlišovanie minerálov a hornín.
Zisťovanie vlastností minerálov a hornín.
Rozlišovanie vyvretých hornín a rudných minerálov.
Poznávanie a rozlišovanie premenených hornín.
Poznávanie a rozlišovanie usadených hornín.
Zisťovanie obsahu vápnika v horninách.
Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé) Spoločenstvá v okolí našej školy (bydliska).
Aký ekosystém je v našom okolí?
Prírodné a ekologické podmienky najbližšieho alebo širšieho okolia školy.
Námety na tvorbu projektov Horniny v našej obci a jej okolí.
Skameneliny v našom okolí.
75
V. Formy a metódy práce
METÓDY
výkladovo-ilustratívna metóda
reproduktívna metóda
výkladovo-problémová metóda
heuristická metóda
výskumná metóda
FORMY
metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)
sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje: Biológia 4 pre 4. ročník osemročných gymnázií
Pracovné listy
VII. Hodnotenie predmetu Predmet sa klasifikuje
Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009
Žiak musí mať minimálne 3 známky = 3x test
Test – váha 4
Odpoveď – odporúča sa - váha 2
Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)
Malé písomky (nové učivo + 3 učivá z opak.) – váha 2
Seminárne práce, referáty, laboratórne práce – váha 1
Aktivita študenta – váha 2
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný
89% - 75% chválitebný
74% - 50% dobrý
49% - 30% dostatočný
29% - 0% nedostatočný
VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...
súčet hodnôt váh
počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
76
Názov predmetu Dejepis
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou náukou tvorí vzdelávaciu oblasť
spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi v integratívnych
vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. Tí si v ňom postupne
osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe
oboznamovania sa s historickým procesom ako jedným zo základných predpokladov komplexného
poznávania sveta a ľudskej spoločnosti.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti
a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej,
regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo celosvetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je
predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí , dejov, javov a procesov v priestore a čase,
ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej
prítomnosti.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových,
medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych
poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej
minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne
rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne
vlastný názor.
Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne
mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu
i dejepisných učebníc na základných školách.
III. Predmetové kompetencie
Žiaci si kladú otázky:
- použijú ich na osvojenie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií
s historickým časom
s historickým priestorom
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním
aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri
vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných
prameňoch – stopách po minulosti
pri vyhľadávaní relevantných informácií
pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty
pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu
77
IV. Obsah vzdelávania Ročník: TERCIA
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Tematický celok
Európa na ceste
k moderným
národom
Moderný slovenský
národ
Rakúsko - Uhorsko
Prvá svetová vojna
Obsahový štandard
Vek rozumu
Zrod modernej doby
Modernizácia
Nacionalizmus
Slovenské národné
hnutie
Slováci v Uhorsku
Rozdelená Európa
Zákopová vojna
Odboj Slovákov
a Čechov
Zmeny na mape Európy
Výkonový štandard
Žiaci vedia vysvetliť, prečo dochádzalo k revolúciám
- zhodnotia význam vzniku občianskej spoločnosti
Žiaci vedia uviesť znaky národného obrodenia
Žiaci vedia prezentovať významné osobnosti v power pointe
Žiaci analyzujú príčiny vysťahovalectva
Žiaci vedia opísať ich dôsledky
Žiaci vedia identifikovať príčiny vypuknutia vojny
Žiaci vedia popísať dôsledky vojny
Žiaci vedia objasniť vznik ČSR
V. Metódy a formy práce aktívne učenie
metóda rozhovoru
skupinová práca
kooperatívne učenie
tvorba projektov, simulačné hry
VI. Učebné zdroje učebnica dejepisu – Na prahu moderného sveta
učebnica dejepisu – Slovensko na prahu moderného sveta
atlasy
noviny
časopisy
78
odborná literatúra
populárno -vedecká literatúra,
historická beletria,
informačné technológie
VII. Hodnotenie predmetu Kritéria hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15 / 2006 – R zo 7. júna 2006,
ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických
pedagogických skúsenosti vyučujúcich.
Za jedno klasifikačné obdobie
Počet známok : minimálne 3
Písomné práce, testy: 2 známky s váhou 2
Ústna odpoveď: 1 známka s váhou 1
Seminárne práce, projekty: podľa aktuálnosti a obtiažnosti tematického celku
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých
hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej klasifikačnej
stupnice:
100% - 90% = výborný
89% - 75% = chválitebný
74% - 50% = dobrý
49% - 30% = dostatočný
29% - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovanie 3 známky, učiteľ určí náhradný termín
na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ
môže udeliť známku nedostatočný.
79
Názov predmetu GEOGRAFIA
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu
Regionálna geografia Európy tvorí základ vyučovania geografie v tercii. Pre žiakov je prijateľným
spôsobom ako získať veľa zaujímavých informácií o štátoch EÚ i ostatných štátoch Európy. Regionálna
geografia nie je len opis javov v jednotlivých regiónoch, ale prostredníctvom konkrétnych príkladov žiaci
získajú informácie, naučia sa ich porovnávať, triediť, vyhľadávať vzťahy a vysvetľovať ich.
Prostredníctvom geografie žiaci získavajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie a úcty
k národom žijúcim na Európskom kontinente, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej a kultúrnej krajiny,
kladný postoj k svojmu okoliu a k sebe samému.
Nezanedbateľnou súčasťou kompetencií, ktoré geografia buduje sú analýzy premien krajiny v čase a
priestore. Ich cieľom je poznať zákonitosti vývoja krajiny a možnosti tvorby prognóz pri jej ďalšom
využívaní, ochrane a zveľaďovaní.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Ciele predmetu sa odvíjajú od hlavného cieľa – zvládnuť a správne využívať nadobudnuté geografické
poznatky v praxi.
Žiakovi pomáhajú:
získať základné geografické charakteristiky Európy,
rozvíjať si chuť učiť sa,
rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať, hľadať vzájomné vzťahy a vysvetľovať ich,
prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta,
vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi – plány miest, autoatlas, mapy na internete,
riešiť modelové situácie,
vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi a vysvetliť prírodné javy na základe
vedomostí,
rozumieť grafom, diagramom,
hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie,
diskutovať o návrhoch,
oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť,
orientovať sa na mape podľa súradníc,
pripraviť prezentáciu, získavať informácie,
diskutovať o geografických zaujímavostiach – prírodných a kultúrnych,
získavať údaje zo zdrojov, využiť internet, odbornú literatúru,
rozvíjať jednotlivé druhy funkčnej gramotnosti.
III. Predmetové kompetencie
Základné otázky geografie sú: Čím je to zaujímavé? Kde to je? Ako to vyzerá? Ako to vzniklo? Ako tam
žijú ľudia?
Názov tematického celku Predmetové kompetencie Európa – náš svetadiel žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text,
vyberať z neho informácie, triediť ich, využívať,
prezentovať.
80
sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov –
grafov, diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov
a tiež
získavať informácie o rôznych kultúrach Európy, o
vzťahoch jednotlivých skupín obyvateľstva medzi
sebou, a hodnotiť ich.
dokážu informácie objektívne spracovať
Oblasti a štáty Európy žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text,
vyberať z neho informácie, triediť ich, využívať,
prezentovať.
sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov –
grafov, diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov
a tiež
získavať informácie o rôznych kultúrach Európy, o
vzťahoch jednotlivých skupín obyvateľstva medzi
sebou, a hodnotiť ich.
dokážu informácie objektívne spracovať
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tercia
Hodinová dotácia: 1. hodina týždenne, 33.hodín ročne
Prehľad tematických celkov Orientačná hodinová dotácia
Európa – náš svetadiel 10 hodín
Oblasti a štáty Európy 23 hodín
EURÓPA – NÁŠ SVETADIEL
Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
Rozloha,
ohraničenie.
Poloha Európy, zobrazenie
Európy na mapách.
Vie určiť polohu Európy na Zemi vo
vzťahu k ostatným svetadielom a
oceánom.
Určiť polohu Európy v geografickej sieti.
Prezentovať získané poznatky.
Prírodné
podmienky.
Povrch. Vie určiť na mape vybraté povrchové
celky.
Vymenovať a ukázať polostrovy, ostrovy,
zálivy na mape.
Poznať najvyššie pohorie, oblasti
zemetrasení.
Prezentovať získané poznatky.
81
Podnebie. Podľa mapy vie určiť oblasti jednotlivých
podnebných pásiem a ich charakteristické
znaky.
Vysvetliť podnebné pásma.
Opísať ktoré faktory najviac ovplyvňujú
podnebie Európy (vplyv Golfského prúdu,
geografická šírka, prúdenie vetrov, ...).
Porovnať pôsobenie geografickej šírky,
vzdialenosti od oceánu, nadmorskej výšky
a morských prúdov na podnebie.
Porovnať vplyv Labradorského,
Golfského a Peruánskeho prúdu.
Vodstvo. Pracovať s mapou.
Podľa mapy vie vymenovať najväčšie
rieky, jazerá, zálivy, prielivy, prieplavy –
Rýn – Mohan – Dunaj.
Vysvetliť činnosť riek na príkladoch
(doliny riek, jaskyne, meandre, mŕtve
ramená, delta).
Porovnať činnosť riek a činnosť
ľadovca (tvar dolín). Vznik
ľadovcových jazier.
Charakterizovať a na príkladoch
uviesť rôzne typy jazier (sopečné,
ľadovcové, tektonické, hradené). Pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo. Určiť podľa mapy rozloženie typov krajín
(rastlinných a živočíšnych pásiem)
Vysvetliť ako súvisí rozloženie
rastlinných a živočíšnych pásiem
s podnebnými pásmami.
Prírodné zmeny. Ochrana
prírody.
Vymenovať prírodné krajiny Európy,
ktoré sa najviac zmenili hospodárskou
činnosťou ľudí.
Ukázať na mapách chránené územia
Európy.
Socio-ekonomické
podmienky.
Obyvateľstvo a sídla. Popísať obyvateľov Európy, ich život na
vidieku a vo veľkomestách.
Na obrysovej mape pomenovať všetky
štáty Európy a ich hlavné mestá a vybraté
štáty Zeme a ich hlavné mestá.
Určiť oblasti husto osídlené a riedko
osídlené a uviesť dôvody ich osídlenia
(napr. vysoké pohoria, podnebie).
Určiť polohu vybraných miest podľa
mapy - geografickými súradnicami.
Získavať údaje z grafov, diagramov,....
pre súčasné zloženie obyvateľstva.
Prezentovať získané poznatky.
82
Životné
prostredie.
Životné prostredie v mestských
a vidieckych krajinách.
Vymenovať a určiť na mape oblasti vhodné
pre cestovný ruch. Vysvetli problémy života v Európe
(odstraňovanie odpadov, znečisťovanie
ovzdušia, chorobnosť obyvateľstva,
kriminalita).
OBLASTI A ŠTÁTY EURÓPY
Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
Európska únia. Európska únia – jej vznik
a členské štáty.
Vymenovať členské štáty EÚ.
Ukázať na mape miništáty.
Stredná Európa.
Západná Európa.
Severná Európa.
Južná Európa.
Juhovýchodná
Európa.
Východná
Európa.
Členenie Európy na časti –
stredná, západná, severná,
južná, juhovýchodná
a východná Európa.
Vie charakterizovať prírodné prodmienky
jednotlivých častí Európy.
Charakterizovať obyvateľstvo.
Vytvárať zoznam zaujímavých miest
a najväčších miest Európy.
Ukázať na mape hospodársky
najvyspelejšie regióny.
Charakterizovať dopravu v jednotlivých
regiónoch.
Dokáže vysvetliť druhy kultúry a ich
význam pre život človeka.
Popísať priemyselné odvetvia,
poľnohospodárske plodiny.
Vymenovať problémy, ktoré môžu byť
v jednotlivých oblastiach.
Životné prostredie
Európy.
Environmentálne súvislosti
a zaujímavosti o Európe.
Opísať problémy životného prostredia
(exhaláty, smog, ekologizácia
priemyselnej výroby)
Opísať vplyv dopravy na životné
prostredie.
Vymenovať známe lokality cestovného
ruchu (prímorské oblasti Stredozemného
mora, horské oblasti Álp,
kultúrnohistorické strediská).
Uviesť, v ktorých štátoch sa nachádzajú
známe stavby alebo kultúrne pamiatky.
Vedieť prírodné a kultúrne zaujímavosti
regiónov.
Poznať tradície demokracie.
V. Metódy a formy práce
rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov
vyučovacieho procesu uplatníme tieto metódy a formy práce:
Prehľad tematických celkov Metódy práce Formy práce
Európa – náš svetadiel informačno-receptívna
metóda,
sociálne formy
- individuálna,
83
problémový výklad,
metóda výkladu,
metóda rozhovoru,
práca s mapami
- skupinová,
- frontálna,
Oblasti a štáty Európy informačno-receptívna
metóda,
problémový výklad,
metóda výkladu,
metóda rozhovoru,
práca s mapami
diskusia
sociálne formy
- individuálna,
- skupinová,
- frontálna,
VI. Učebné zdroje Názov
tematického
celku
Odborná literatúra Didaktická
technika
Materiálne
vyučovacie
prostriedky
Ďalšie zdroje
Európa – náš
svetadiel Zaťková, M.:
Geografia tercia.
1.vyd. Bratislava:
Poľana, 2001. 120 s.
ISBN 8089002307
Kol. 2005. Školský
atlas svet. 1.vyd.
Harmanec : VKÚ,
2005. 150 s. ISBN
6003321385
Kol. 2001. Zemepisný
atlas sveta. 1.vyd.
Harmanec : VKÚ,
2001. 190 s. ISBN
8080422389
nástenné mapy
jednotlivých
kontinentov
tabuľa
notebook
data-
projektor
video-
technika
pracovné
listy,
internet,
časopisy –
Geographic,
Geografia,
Geo...
populárno-
náučná
literatúra
Oblasti a štáty
Európy Zaťková, M.:
Geografia tercia.
1.vyd. Bratislava:
Poľana, 2001. 120 s.
ISBN 8089002307
Kol. 2005. Školský
atlas svet. 1.vyd.
Harmanec : VKÚ,
2005. 150 s. ISBN
6003321385
Kol. 2001. Zemepisný
atlas sveta. 1.vyd.
Harmanec : VKÚ,
2001. 190 s. ISBN
8080422389
tabuľa
notebook
data-
projektor
video-
technika
pracovné
listy,
internet,
časopisy –
Geographic,
Geografia,
Geo...
populárno-
náučná
literatúra
84
nástenné mapy jednotlivých
kontinentov
VII. Hodnotenie predmetu Zásady hodnotenia v predmete Geografia sú v súlade s Metodickým usmernením č. 15/2006-R zo 7.
júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike.
K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 3 známky (z ústnych, písomných odpovedí
alebo orientácie na mape). Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie
zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ
musí informovať žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď
k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5.
O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaný s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej
skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné
vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka
1 100% - 90% výborný
2 89% - 75% chválitebný
3 74% - 50% dobrý
4 49% - 30% dostatočný
5 29% - 0% nedostatočný
Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa určuje na
základe známok získaných v danom klasifikačnom období, zároveň sa prihliada na systematickosť v práci
študenta, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota
a schopnosť spolupracovať a to počas celého klasifikačného obdobia.
85
Názov predmetu Občianska náuka
Vzdelávacia oblasť Človeka a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu Predmet prispieva k orientácii žiakov v spoločnosti. Vedie ich k poznávaniu odlišných foriem štátnych
zriadení. Učí ich demokraticky myslieť a konať. Učí ich identifikovať prvky nedemokratických ideológii
v spoločnosti, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých. Poskytuje žiakom základné
vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k aktívnej angažovanosti ochrany ľudských práv. Oboznamuje
žiaka s právnymi dokumentmi záväznými pre Slovenskú republiku.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém:
Mediálna výchova/Hodnoty a mediálna stratégia/ Sociálne vzťahy v spoločnosti
Multikultúrna výchova/ Etnicita/Základné ľudské práva a slobody
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Názov
tematického celku
Všeobecné ciele Špecifické ciele
Občan a štát Žiak vie popísať príčiny
vzniku štátu v dejinách
Vie vysvetliť nevyhnutnosť
deľby štátnej moci
Chápe podstatu demokraticky
usporiadanej spoločnosti
Žiak vie poukázať na funkcie, ktoré
zabezpečuje štát v spoločnosti
Vie uviesť dôsledky, ktoré by vyplývali
z kumulácie moci v jednom orgáne
Vie vysvetliť nevyhnutnosť činnosti
mimovládnych organizácii
Chápe význam zapájania sa jednotlivca
do verejného života spoločnosti
Pozná obsah Ústavy SR
Občan a právo žiak vie vymenovať základné
znaky právneho štátu
vie charakterizovať slovenský
právny priadok ako ucelený
systém
vie zaradiť rozmanité životné
situácie do kontextu riešenia
právneho odvetvia
žiak vie vysvetliť rozdiel medzi
vnútroštátnym a medzinárodným
právom
žiak vie uviesť pramene pre jednotlivé
právne odvetvia
žiak vie popísať vývin právneho štátu
Základné ľudské
práva a slobody vie analyzovať dokumenty
slúžiace na ochranu ľudských
práv
vie vysvetliť nevyhnutnosť
spojenia práv a povinnosti
popíše činnosť organizácii,
ktoré slúžia na ochranu
ľudských práv
vie argumentačne podložiť
nevyhnutnosť ochrany ľudských práv
vie vysvetliť dôležitosť ochrany
ľudských práv u detí ako bezbrannej
zložky spoločenskej štruktúry
pozná obsah II. hlavy Ústavy SR
vie porovnať ochranu ľudských práv
u nás a vo svete
III. Predmetové kompetencie Názov tematického celku Predmetové kompetencie
Občan a štát žiaci sú si vedomí vlastnej identity a identity druhých ľudí v štáte
žiaci si vytvárajú pozitívne vzťahy k jednotlivcom inej národnosti,
ktoré stretávajú v škole, ale i mimo nej
žiaci sú si vedomí jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka
v spoločnosti
Občan a právo žiaci sú si vedomí aktívneho občianstva a osobnej angažovanosti
86
žiaci vedia uplatňovať vhodné komunikačné prostriedky na
vyjadrovanie vlastných myšlienok, citov, názorov a postojov
žiaci vedia rešpektovať a uplatňovať mravné princípy a pravidlá
žiaci získajú schopnosť využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne
a neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru
Základné ľudské práva
a slobody žiaci dokážu k obhajovať vlastné postoje a obhajovať svoje práva
žiaci si uvedomujú práva a povinnosti
žiaci rešpektujú základné princípy demokracie a tolerancie
žiaci sa učia preberať zodpovednosť za svoje názory
IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
Tematický celok Obsahový štandard Výkonová štandard
Občan a štát
Ako vznikol štát
Rody, kmene,
riadenie spoločnosti,
štátna moc, štátne
orgány, štát, štátne
územie, občianstvo
Žiak vie popísať priebeh procesu vzniku štátu
v dejinách
Vie uviesť príčiny, ktoré viedli k vzniku štátu
Vie vymenovať základné znaky štátu
Vie popísať základné znaky štátu
Vie určiť, v ktorých častiach sveta vznikli prvé
štáty za použitia vedomosti z dejepisu
Štát, národ a funkcie
štátu
Vonkajšia, vnútorná
funkcia štátu, národ,
národný štát
Žiak vie vymenovať funkcie štátu
Vie vysvetliť pojem národný štát, národ
Vie vysvetliť rozdiel medzi národnou
príslušnosťou a štátnym občianstvom
Vie zhodnotiť nevyhnutnosť fungovania štátu
Deľba štátnej moci
Deľba moci,
zákonodarná moc,
výkonná moc, súdna
moc
Žiak vie vysvetliť ako a prečo je potrebné deliť
štátnu moc
Vie vymenovať jednotlivé zložky deľby štátnej
moci
Vie poukázať v histórii na príklady, keď došlo
k splynutiu jednotlivých zložiek moci v rukách
jednotlivca
Ústava Slovenskej
republiky -
základný zákon
štátu
ústava, preambula,
hlava
Žiak vie vysvetliť dôvod vytvorenia Ústavy SR
Vie popísať jednotlivé časti, ktoré tvoria
Ústavu SR
Vie rozanalyzovať obsah jednotlivých hláv
Vie určiť, z akého historického odkazu
vychádza preambula
Zákonodarná moc
Parlament,
legislatívny proces,
zákonodarná
iniciatíva, platnosť
zákona, Zbierka
zákonov SR
Žiak vie vymenovať podmienky, ktoré musia
byť splnené pre možnosť byť poslancom
v parlamente
Vie vysvetliť hlavnú funkciu parlamentu v štáte
Vie definovať jednotlivé etapy legislatívneho
procesu
Vie vymenovať orgány, ktoré majú právo
zákonodarne iniciatívy
Výkonná moc
Výkonná moc,
vláda, premiér,
Žiak vie vysvetliť hlavnú funkciu výkonnej
moci
Vie vymenovať subjekty, ktoré tvoria vládu
87
ministri, nariadenia
vlády, prezident ,
právomoci
Vie vymenovať aké právomoci má prezident
voči vláde
Na základe analýzy Ústavy SR, vie určiť, kto sa
môže stať prezidentom SR
Súdna moc
Ústavný súd,
Najvyšší súd
Slovenskej
republiky, nezávislé
súdnictvo
Žiak vie vysvetliť hlavnú funkciu súdov SR
Vie popísať sústavu súdov SR
Vie zdôvodniť potrebu nezávislosti súdnictva
Pozná náležitosti, ktoré musia spĺňať sudcovia
na základe analýzy Ústavy SR
Demokracia
Princípy
demokracie, priama
a nepriama
demokracia
Žiak vie vymenovať princípy demokracie
Vie podľa konkrétnej situácie popísať stav
demokracie v spoločnosti
Vie vysvetliť rozdiel medzi priamou
a nepriamou demokraciou
Vie definovať pojmy politická a ekonomická
pluralita
Štátne zriadenie
Monarchia,
republika
Žiak vie porovnať monarchiu a republiku
v otázke získania legitimity moci
Vie podľa mapy Európy vypísať, ktoré štáty sú
republiky a ktoré monarchie
Demokratické
a nedemokratické
formy vlád
Parlamentná,
kabinetná,
prezidentská forma
vlády
Aristokracia,
plutokracia,
oligarchia,
monokracia
Žiak vie vymenovať jednotlivé formy vlád
Žiak vie porovnať jednotlivé formy vlád
Vie uviesť príklad krajín k jednotlivým formám
vlád
Vie s využitím vedomostí z dejepisu nájsť
v dejinách jednotlivé formy vlád
Občianska
spoločnosť a demokratický štát
Mimovládne
organizácie,
ekonomické
a neekonomické
nátlakové skupiny,
lobbizmus
Žiak vie vysvetliť aký je rozdiel medzi
politickými stranami a mimovládnymi
organizáciami
Vie popísať funkciu mimovládnych organizácií
Vie vymenovať jednotlivé druhy
mimovládnych organizácií
Vie zaujať postoj k lobbizmu na Slovensku
Občan a právo Štát a právo
Právny štát, právna
istota, prezumpcia
neviny, spravodlivý
súdny proces,
policajný štát
Žiak vie vysvetliť pojem právny štát
Vie popísať vývin právneho štátu v dejinách
Vie vymenovať základné charakteristiky
právneho štátu
Vie zhodnotiť nevyhnutnosť ochrany právneho
štátu
Pre koho a ako
vzniká právo
Pravidlá, právne
normy, morálne
a náboženské
Žiak vysvetliť rozdiel medzi tradíciou,
náboženskou a právnou normou
Vie zdôvodniť potrebu týchto odlišností
88
normy, záväznosť
a vynútiteľnosť
právnych noriem,
Zbierka zákonov SR
Právny poriadok
Právny predpis,
odvetvia práva,
verejné právo,
súkromné právo,
právny systém
Žiak vie vysvetliť pojem právna sila
Vie popísať hierarchické usporiadanie
právnych predpisov
Vie uviesť časti slovenského právneho systému
a uviesť ich do systému vnútroštátneho
a verejného práva
Trestné právo.
Neznalosť zákona
neospravedlňuje
Trestný zákon,
trestný čin,
mladistvý,
priestupok,
páchateľ,
spolupáchateľ,
zadržanie, väzba,
obvinený,
obžalovaný,
odsúdený,
deliktuálna
zodpovednosť
Žiak vie uviesť prameň trestného práva
Chápe rozdiel medzi priestupkom a trestným
činom ako protiprávnym konaním
Vie vymenovať druhy trestov
Vie popísať postup orgánov činných v trestnom
konaní pri trestnom čine
Vie vysvetliť rozdiel medzi väzbou a
zadržaním
Občiansky zákonník
Občianske právo,
občiansky zákonník,
fyzická osoba,
spôsobilosť na práva
a povinnosti,
spôsobilosť na
právne úkony
Žiak vie uviesť prameň občianskeho práva
Vie vysvetliť formy právnej spôsobilosti
fyzickej osoby
Vie poukázať na jednotlivé prípady
rozmanitých vzťahov, kde je možná aplikácia
občianskeho práva
Rodinné právo
Zákon o rodine,
manželstvo,
náhradná rodinná
výchova, práva
a povinnosti rodičov
a detí
Žiak vie uviesť prameň rodinného práva
Vie uviesť podmienky, ktoré musia byť
splnené, aby bolo uzavreté platné manželstvo
Vie vysvetliť aké povinnosti majú voči sebe
rodičia a deti
Vie zaujať postoj k problematike adopcie
Aplikácia práva
Súdne konanie,
prokurátor, advokát,
senát, rozsudok
odvolanie, polícia,
advokát, notár,
komerční právnik
Žiak vie vymenovať orgány, ktorým je zverená
aplikácia práva
Žiak vysvetlí pojem aplikácia práva
Vie zdôvodniť nevyhnutnosť opravných
prostriedkov
Základné ľudské
práva a slobody
Ľudské práva
a slobody
Hranice slobody,
rovnosť práv,
osobné a politické
Žiak vie vysvetliť prečo je dôležité a užitočné
poznať svoje práva
Žiak vie určiť hranice svojej slobody
Žiak vie vysvetliť pojem ľudské práva
Žiak vie rozdeliť ľudské práva na jednotlivé
89
práva, ekonomické,
sociálne a kultúrne
práva
Neodňateľnosť,
nepremlčateľnosť,
nezrušiteľnosť,
zodpovednosť,
povinnosť
generácie
Vie vymenovať niektoré dokumenty v dejinách,
ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv
Žiak vie vymenovať základné vlastnosti
ľudských práv
Základné dokumenty
ľudských práv
Charta OSN,
Všeobecná
deklarácia ľudských
práv, Európsky
dohovor ľudských
práv, Rada Európy,
občianske práva,
Listina základných
práv a slobôd
Žiak vie vymenovať základné dokumenty
ochrany ľudských práv
Na základe analýzy vie popísať obsah listín
Vie zdôvodniť prečo II. hlava Ústavy SR je pre
občanov najdôležitejšia
Pozná organizácia zaoberajúce sa ochranou
ľudských práv
Základné práva detí
podľa Dohovoru
o právach dieťaťa
Deklarácia práv
dieťaťa, Dohovor
o právach dieťaťa
Žiak vie uviesť, ktoré dokumenty obsahujú
základné práva detí
Vie s pomocou mapy sveta uviesť krajiny,
ktoré nedodržiavajú práva dieťaťa
Pozná organizácie ochraňujúce práva detí
Na základe analýzy dokumentov vie
vymenovať základné práva detí
Všetci sme si rovní,
ale nie rovnakí
Rovnosť, rovnakosť,
predsudok,
nerovnosť
Žiak vie vymenovať rôzne druhy predsudkov
Vie vysvetliť pojem diskriminácia, či už zjavnú
alebo skrytú
Vie zdôvodniť nevyhnutnosť základných práv
a slobôd pre všetkých ľudí
Vie vysvetliť rozdiel medzi rovnosťou
a rovnakosťou
Vie ilustrovať na príkladoch predsudok,
nepochopenie odlišnosti, nerešpektovanie
odlišnosti, diskrimináciu
Ochrana spotrebiteľa
Spotrebiteľ,
spotrebiteľské
práva, cena tovaru,
kvalita tovaru,
doklad o kúpe
Žiak vie uviesť, čo všetko ovplyvňuje
spotrebiteľa pri kúpe
Žiak vie popísať postup pri reklamácií
Žiak pozná inštitúcie zaoberajúce sa ochranou
spotrebiteľa
Vie zdôvodniť nevyhnutnosť záručnej lehoty
V. Metódy a formy práce Názov tematického celku Metódy Formy práce
Občan a štát Výkladovo – ilustratívna
Dialogická
Frontálna výučba
Individuálna práca žiakov
Diskusia
Občan a právo Výkladovo – ilustratívna
Dialogická
Heuristická
Frontálna výučba
Individuálna práca žiakov
Skupinová práca žiakov
90
Diskusia
Písomné a grafické práce
Základné ľudské práva a
slobody Výkladovo – ilustratívna
Dialogická
Heuristická
Frontálna výučba
Individuálna práca žiakov
Skupinová práca žiakov
Diskusia
Písomné a grafické práce
VI. Učebné zdroje Názov
tematického
celku
Odborná literatúra a ďalšie zdroje Didaktická
technika
Materiálové
výučbové
prostriedky
Občan a štát DROZDÍKOVÁ, A. – ĎURAJKOVÁ, D. –
KRSKOVÁ, A.: Občianska náuka pre 8. ročník.
SPN - Mladé letá, 2006.
TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie.
Bratislava: SPN, 1994.
Internet, knižnica
Tabuľa,
notebook,
dataprojektor
Pracovné listy
Občan a
právo
DROZDÍKOVÁ, A. – ĎURAJKOVÁ, D. –
KRSKOVÁ, A.: Občianska náuka pre 8. ročník.
SPN - Mladé letá, 2006.
REPÍK, B.: Ľudské práva v súdnom konaní.
Bratislava: Manz, 1999.
KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva,
4. vydanie. Bratislava: SPN, 2001.
Tabuľa,
notebook,
dataprojektor
Pracovné listy
Základné
ľudské práva
a slobody
DROZDÍKOVÁ, A. – ĎURAJKOVÁ, D. –
KRSKOVÁ, A.: Občianska náuka pre 8. ročník.
SPN - Mladé letá, 2006.
REPÍK, B.: Ľudské práva v súdnom konaní.
Bratislava: Manz, 1999.
Tabuľa,
notebook,
dataprojektor
Pracovné listy
VII. Hodnotenie predmetu K polročnej a koncoročnej klasifikácií sú potrebné minimálne dve známky ( z ústnych alebo písomných
odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po každom tematickom celku.
Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodni. Písomnú odpoveď
absolvujú študenti v priebehu alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí oboznámiť žiakov so
stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. O téme a termíne
písomnej skúšky sú žiaci informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (
päťminútovky ) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom sú jej témou dve posledné vyučovacie látky.
Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia, ale prihliada sa k dôležitosti a váhe
jednotlivých známok. O orientačnej váhe sú študenti oboznámení. Zároveň sa však prihliada na
systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavovaná osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť,
snaha, iniciatíva a to počas celého klasifikačného obdobia.
Druh odpovede Orientačná váha
Ústna odpoveď 2
Päťminútovka 1
Vopred oznámená písomka – V polovici alebo na konci tematického celku 2
Test na konci tematického celku 3
Referát, projekt, prezentácia 2
91
Názov predmetu Náboženská výchova
Vzdelávacia oblasť Človek a hodnoty
I. Charakteristika predmetu Vyučovací predmet rímskokatolícke náboženstvo na základných a stredných školách je povinne
voliteľný výchovno-formačný učebný predmet s hodinovou týždennou dotáciou. Predmetom
vyučovania rímskokatolíckeho náboženstva sú vybrané poznatky z jednotlivých teoretických a
praktických teologických disciplín v spojitosti s vedami, ktoré vstupujú do vzťahu s učivom, hlavne
so psychológiou, filozofiou, etikou, estetikou, sociológiou, biológiou.
Vyučovanie predmetu na stredných školách nadväzuje na vyučovanie náboženskej výchovy na
základných školách. Na strednej škole sa dáva dôraz na hlbšie a komplexnejšie porozumenie,
kritické reflektovanie, aplikáciu poznatkov a vedomie vlastnej identity. Celé vyučovanie prispieva k
zrelosti žiakov a dovoľuje im celistvejšie pochopiť realitu. So vstupom Slovenska do Európskej
únie je nutné viesť k zachovaniu vlastnej kresťansko-katolíckej a kultúrnej identity a zároveň sa vo
výchove zamerať aj na hodnoty iných kultúr a vzájomné chápanie. „Totiž každá kultúra je prejavom
reflexie nad tajomstvom sveta a človeka; je spôsobom, ktorý možno vyjadriť transcendentný rozmer
ľudského života.“ Iným rozmerom výchovy v období globalizácie sa javí výchova k aktívnemu a
zodpovednému spolužitiu, kde sú vzťahy násilia nahradené vzťahmi spolupráce vo vízii spoločného
dobra.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálna rozvoj / Hodnoty/ - Dôstojnosť a výkon
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra / Objavujme Slovensko / Kultúra života.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Ciele učebného predmetu rímskokatolícke náboženstvo (ďalej len náboženstvo)
vychádzajú:
a. z cieľ a katechézy: „...cieľom nie je len jednoduché stotožnenie s náboženskými pravdami, ale
odovzdanie sa celého človeka Kristovi.“
b. z cieľ a školy: predmet spĺňa výchovno-vzdelávaciu úlohu pri formovaní osobnosti
v oblasti viery a jej syntézy s kultúrou a so životom.
Cieľom procesu výchovy a vzdelávania v danom predmete je otvárať sa Bohu,
prehlbovať s ním svoj vzťah a mať plnú, uvedomelú, aktívnu účasť na živote Cirkvi
a spoločnosti pre službu Božieho kráľovstva.
Predpokladom pre plnú účasť je oslovenie celého č loveka v jeho rozumovej,
emocionálnej a duchovnej oblasti a ponuka uceleného poznania kresťanského posolstva.
Formácia žiaka k uvedomelej účasti vyžaduje:
uznať potrebu hľadania zmyslu vlastnej existencie,
pochopiť a stotožniť sa s kresťanskou identitou a vedieť ju odlíšiť od pseudokresťanských
a nekresťanských identít,
nadobudnúť súlad medzi vierou a vedou, vierou a kultúrou, vierou a životom,
osvojiť si schopnosť mravného úsudku a rozlišovania,
nechať sa formovať Duchom Svätým a uznať jeho pôsobenie vo vlastnom živote, v Cirkvi
a v spoločnosti,
uznať hodnoty rodiny ako domácej Cirkvi a základnej bunky spoločnosti,
v súlade s tradíciou Slovenska si osvojiť mariánsku úctu a národné povedomie,
92
vedieť vyjadriť cez liturgické postoje svoj vzťah k Bohu.
Pod vyjadrením aktívna účasť rozumieme schopnosť:
aplikovať nadobudnuté poznatky v praktickom živote,
vlastným postojom svedčiť o prijatej viere,
vedieť poznanú vieru sláviť a žiť v každodennom živote,
sláviť liturgický rok v spoločenstve Cirkvi,
čerpať silu z modlitby,
aktívne sa zapojiť do života svojej farnosti,
osvojiť si pravdivé chápanie slobody a jej zodpovedné prežívanie,
prevziať zodpovednosť za seba ako jednotlivca i člena určitého spoločenstva a ochotne sa
podieľať a spolupracovať na verejnom živote svojej obce, regiónu, štátu. Spoznávať Božiu pravdu.
Oceniť hodnotu pravdy. Orientovať svoj život podľa pravdy. Praktizovať život v pravde podľa hlasu
svedomia.
III. Predmetové kompetencie komunikačné kompetencie:
Žiak
• prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede
• kladie otázky a zisťuje odpovede
• učí sa konfrontovať s názormi druhých, počúvať a byť otvorený pre odlišnosti
• osvojuje si vhodnú argumentáciu, učí sa vypočuť spoludiskutujúceho
• formuluje otázky, porovnáva, oponuje
• formuluje a vyjadruje svoje myšlienky a názory
• rozširuje svoje kultúrne horizonty diskusiou
• učí sa reagovať primerane situácii
• je schopný uvedomiť si vlastné reakcie v konflikte
• vie vyjadriť svoj názor asertívnym nezastrašujúcim spôsobom, sformulovať „ja - správu“ a
vyjadriť svoje pocity
• učí sa dešifrovať a vhodne používať symboly
• rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach profánneho a náboženského života
kompetencie k učeniu sa:
• učí sa vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia a diskutuje o nich
• podieľa sa na spoločnej práci projektového vyučovania s použitím IKT (teleprojekty)
• učí sa učiť spoluprácou
kompetencie k riešeniu problémov:
Žiak
• zaujíma sa o rôzne problémy a nové veci
• dobre prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi
• plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými
• vníma, rozpozná a pochopí problém závislostí, premyslí a naplánuje riešenie problému na
modelovej situácii
primerane svojej detskej skúsenosti
• obhajuje svoj názor
existenciálne kompetencie:
Žiak
• dokáže si uvedomiť svoju jedinečnosť a objavuje svoju veľkosť
• osvojí si kresťanský pohľad na hodnotu človeka
• je pripravený niesť zodpovednosť
• učí sa odhadnúť dôsledky rozhodnutí a činov človeka
93
• oceňuje prínos kresťanských hodnôt v ľudskej kultúre
• na konkrétnych príkladoch porovná rôzne životné štýly, oceňuje etické hodnoty
• rozhoduje o svojich hodnotách a cieľoch
• objavuje existenciu nemennej pravdy
• je otvorený pre kresťanské chápanie rovnakej dôstojnosti muža a ženy pred Bohom
• vytvára si rebríček hodnôt, hľadá víziu pre svoju budúcnosť a objavuje a osvojuje si životný štýl na
základe
etických princípov,
• hľadá svoju úlohu vo svete aj v cirkvi
• oceňuje postoj vzájomnej tolerancie medzi mladými ľuďmi, posúdi mravný aspekt vzťahu a chápe
zmysel vernosti
• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na pohlavie
• preberá zodpovednosť za sebaurčenie a sebarealizáciu, objavuje prvky zodpovedného konania
v konkrétnych životných situáciách
• objavuje kresťanský pohľad na zmysel života človeka
• aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky spirituality
občianske kompetencie:
Žiak
• adaptuje sa na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich schopností a možností sa
podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní
• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri vytváraní zákonov obohacujúcich spoločnosť
• aktívne participuje na triednych a školských aktivitách
• zapája sa do občianskeho života vo svojom okolí
• háji svoje práva aj práva iných
• vníma dôležité postavanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti
kultúrne:
Žiak
• osvojuje si postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú
• angažuje sa a rešpektuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky
• všíma si kultúrne prejavy iných národov, národností, etník
• iné kultúry a ich umenie považuje za rovnocenné a inšpirujúce
• učí sa tolerancii a empatickosti
• má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality, v ktorej žije, spoločnosti a prírody
• objavuje v biblickom prameni ekologické posolstvo, vníma človeka ako súčasť prírody
• má úctu k živým aj neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva a ochraňuje
• správa sa spôsobom, ktorý podporuje trvalú udržateľnosť kvality životného prostredia
• vníma obrazy a symboly, architektúru, ľudovú tvorivosť (kroje, výšivky, ornamenty)
• rešpektuje kultúrne tradície ako základ súčasného umenia
• osvojuje si prácu s literárnymi žánrami a druhmi
• uvedomuje si korene, tradíciu a historický vývoj výtvarnej kultúry
• vníma pôvod umeleckých diel vyrastajúcich z kresťanskej tradície (obraz, literatúra, hudba, móda)
• osvojuje si kritický prístup k médiám
• má predstavu o vhodnej kombinovateľnosti farieb, tvarov
• pozná pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou oblečenia, vlasov či tváre
• pozná pravidlá spoločenského kontaktu a v súvislosti s tým aj štýl obliekania sa na rôzne udalosti
• objavuje vyjadrovanie pravdy o svete pomocou rôznych literárnych a myšlienkových foriem
• ocení prínos štátu a Cirkvi pre dobro jednotlivca a spoločnosti
• rozumie rozdielom a spoločným prvkom svetových náboženstiev, osvojí si postoj vzájomnej
94
tolerancie
• osvojí si kritéria pre rozlíšenie učenia rôznych náboženských siekt a vie popísať ich techniky
manipulácie
sociálne a interpersonálne:
Žiak
• učí sa tolerancii, ústretovosti ale aj kritickosti, k iným, učí sa chápať ich potreby a postoje
• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon
• objavuje mravný aspekt umelého potratu a eutanázie
• osvojí si kritický prístup k vlastnej osobe, prijíma sám seba
• uvedomuje si svoje silné a slabé stránky
• vníma sa ako časť celku
• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti
druhých ľudí
• podieľa sa na utváraní príjemnej atmosféry v triednom tíme, ohľaduplnosťou k opačnému pohlaviu
prispieva k upevňovaniu medziľudských vzťahov, v prípade nutnosti poskytne pomoc alebo o ňu
požiada
• dokáže si uvedomiť svoje potreby
• identifikuje sa so svojím vnímaním pocitov
• dôveruje si, uvedomuje si silné a slabé stránky, ktoré vníma ako svoje rozvojové možnosti
• vníma životnú situáciu starého a chorého človeka
• učí sa spätnej väzbe na vlastnú osobu
• uvažuje nad humánnymi princípmi v duchu solidarity a lásky, objavuje rozmer empatie pre rozvoj
sociálneho cítenia
• je pripravený byť v interakcii s inými ľuďmi v rôznych kontextoch
• buduje návyk vonkajších prejavov úcty k opačnému pohlaviu
• vysvetlí význam manželstva a rodiny a uvedomuje si ich hodnotu
• posúdi vzťahy v rodine s výchovou k vzájomnej úcte, asertívnemu, empatickému správaniu v
rodine aj spoločnosti. Uvedomuje si potrebu celoživotných vzťahov (priateľstva, manželstva,
rodiny). Objavuje princípy tvorivého budovania osobných vzťahov.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1. K
TO
S
OM
Sebapoznanie (jedinečnosť, objavenie svojej veľkosti) Zodpovednosť za prijaté dary Sebaprijatie, komplexy Sebaúcta
Žiak vie
• vysvetliť pojmy sebaúcta, sebaprijatie a komplexy
• uvedomiť si zodpovednosť za rozvíjanie svojich talentov
• vyjadriť vlastný názor.
• rozvíjať návyk vonkajších prejavov sebaúcty
• eliminovať svoje komplexy
• trénovať v pozitívnom sebahodnotení.
95
2. K
TO
JE
ČL
OV
EK
Ľudská dôstojnosť
(Gn)
Kresťanský pohľad
na zdroj dôstojnosti
človeka (človek
stvorený na Boží
obraz)
Človek ako muž a
žena (úcta k človeku,
dôstojnosť muža a
ženy, matriarchát,
patriarchát,
sexizmus)
Kresťanské chápanie
rovnakej dôstojnosti
muža a ženy pred
Bohom
Žiak vie
• vysvetliť pôvod ľudských práv v židovsko-kresťanskej viere v
jedného Boha
• sformulovať pojem dôstojnosť človeka vo svetle viery a Svätého
písma
• oceniť kresťanský pohľad pri hľadaní a akceptovaní dôstojnosti
človeka
• prispieť k budovaniu dobrých vzťahov prejavením úcty každému
človeku
• opísať vnímanie muža a ženy v rôznych kultúrach a rôznych
historických kontextoch a porovnať ho s kresťanským
pohľadom
• oceniť uskutočňovanie sociálnych rolí muža a ženy z pohľadu
kresťanského ideálu
• rozvíjať návyk vonkajších prejavov ohľaduplnosti a zdvorilosti
voči opačnému pohlaviu
3. Ľ
UD
SK
OS
Ť
Odvrátená tvár
ľudskosti
(zneužívanie,
manipulácia, vojna –
v minulosti a dnes,
problém
„spravodlivých“
vojen)
Otázky o zmysle
utrpenia,
pochybnosť ako
miesto komunikácie,
Boh ukrytý v biede
sveta (bol som
hladný ....)
Božie kráľovstvo
ako kráľovstvo
pokoja
Ľudskosť (búranie
predsudkov,
tolerancia, Ježišov
postoj k ľuďom na
okraji)
Objavenie ľudskosti
(vykúpenie –
pozdvihnutie
človeka)
Žiak vie
• položiť si otázky o príčinách a zmysle ľudského utrpenia a hľadať
na ne odpoveď
• na základe poznania dejinných súvislostí hľadať príčiny odvrátenej
tváre ľudskosti
• vnímať nebezpečenstvo náboženského fundamentalizmu,
intolerancie a odsudzovania
• prejaviť vonkajší skutok empatie voči iným
• spoznať a odmietnuť manipuláciu
96
4
. D
ÔS
TO
JN
OS
Ť A
VÝ
KO
N
„Mať“ alebo „byť“
Hodnota práce a
dôstojnosť človeka
Cirkev slabých
(etika chudoby a
milosrdenstva v
Cirkvi, sociálne
učenie Cirkvi)
Utrpenie – sviatosť
pomazania chorých
Žiak vie
• vymenovať dôsledky posudzovania hodnoty človeka na základe
iba jeho výkonu
• porovnať Ježišov zákon lásky so sociálnymi zákonmi modernej
spoločnosti
• integrovať hodnoty milosrdenstva do sústavy hodnôt sociálneho
cítenia spoločnosti i jednotlivca
• nadchnúť sa pozitívnymi vzormi z dejín Cirkvi
• vytvoriť zákony „svedectva lásky“ obohacujúce spoločnosť (štát,
mesto, školu, triedu).
5. K
UL
TÚ
RA
ŽIV
OT
A
Kultúra – rozvoj
človeka, rozvoj
ľudskej spoločnosti
Hodnoty kultúry
života a kultúry
smrti (liberalizmus –
relativizmus hodnôt,
konzervativizmus –
ochrana hodnôt)
Ľudskosť –
kresťanský ideál
(kresťanské vzory)
Žiak vie
• zdôvodniť prínos kresťanských hodnôt pre súčasnú kultúru
• na podklade Svätého písma posúdiť hodnotu človeka od počatia po
prirodzenú smrť
• uvedomiť si kresťanské hodnoty integrované v spoločnosti
• akceptovať a preferovať život ako hodnotu
• zostaviť škálu osobných hodnôt (môj rebríček hodnôt)
• porovnať spoločenský prínos kresťanských hodnôt pre spoločnosť
v porovnaní s prioritami liberalizmu
• podľa zostaveného rebríčka hodnôt v modelových situáciách
demonštrovať ich vonkajšie prejavy
V. Metódy a formy práce
Motivač né metódy, ako motivač né rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivač ný
rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivač ný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivač nú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou
umeleckého diela). Demonštrač ná metóda (demonštrácia obrazov), pozorovanie (cielené
systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (práca so symbolom,
didaktická hra). heuristická metóda, projektová metóda , diskusia, filozofická diskusia ,situač ná
metóda inscenač ná metóda, didaktické hry, kooperatívne vyuč ovanie, dramatizácia (plánovaný
dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) simulácia (simulovanie, napodobňovanie životných
97
situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi skupinou žiakov a jednotlivcami), kompozícia
(vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a pod.)
VI. Učebné zdroje Poznávanie cez dialóg - Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre siedmy ročník základných
škôl
VII. Hodnotenie predmetu Hodnotenie žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova
Vo vyučovacom predmete náboženstvo/náboženská výchova pri priebežnej klasifikácii učiteľ
hodnotí očakávané výstupy stanovené vo výkonovom štandarde v príslušnom ročníku, alebo
v cieľoch učebných osnov, prípravu na vyučovanie (domáce úlohy) riešenie teoretických
a praktických úloh.
Pri súhrnnej klasifikácii hodnotí:
učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s požiadavkami
vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, stupeň tvorivosti
a samostatnosti prejavu, osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú
aplikáciu, usilovnosť a vzťah žiaka k činnostiam v edukačnom procese snahu o rozvoj svojich
kompetencií
Známkou hodnotíme: l. prácu s pracovným zošitom – priebežne
2. vytvorenie projektu – raz za polrok
3. krátke overenie vedomostí formou testu – raz za štvrťrok
4. aktivitu na hodine, ústna odpoveď, iná práca žiaka aj praktická
Kritéria hodnotenia projektu:
1. obsah –2 body
2. forma – 2 body
3. prezentácia – 4 body
4. obhajoba – 2 body
10 – 9 bodov ....výborný
8 – 7 bodov ......chválitebný
6 – 5 bodov.......dobrý
4 – 3 bodov.......dostatočný
2 – 0 bodov.......nedostatočný
Stupnica pri testoch:
100% - 90% výborný
89,9% - 75% chválitebný
74,9% - 50% dobrý
49,9% - 35% dostatočný
34,9% a menej nedostatočný
Najväčšiu váhu pri klasifikácii má hodnotenie projektu a testu.
GEMBALOVÁ, A.: Kritéria klasifikácie (a základné kritéria slovného hodnotenia) výchovno –
vzdelávacích výsledkov žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova. In: Katolícky učiteľ, č. 1
2009/2010.
98
Názov predmetu Etická výchova tercia
Vzdelávacia oblasť Človek a hodnoty
I. Charakteristika predmetu Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a
hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty
zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o
morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie)
mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre
život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na
pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi.
Etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych
postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a
prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia,
pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch
správania a učenia.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj/ Zdroje etického poznania.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá:
má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj prosociálnosť,
má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou,
jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými normami,
vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od tlaku
spoločnosti,
má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne reagovať
aj v neočakávaných a zložitých situáciách,
charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania,
koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi emóciami a
chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti,
prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis, ktorý
ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami,
je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu.
Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré uvádza
profesor M. Zelina v systéme KEMSAK:
K kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy
E emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie, prežívanie,
rozvíjať jeho city
M motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity
S socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich komunikovať, tvoriť progresívne
medziľudské vzťahy
A axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu osobnosti, učiť hodnotiť
K kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života.
99
III. Predmetové kompetencie Kompetenčný profil absolventa
Názov tematického celku Predmetové kompetencie
Byť sám sebou, vedieť obhájiť svoje práva a
názory
Učenie sa obhájiť svoje práva a názory
Prosociálnosť ako zložka vlastnej identity
Osvojenie si pojmov asertivita, spolupráca a
prosociálne (sociálne pozitívne) správanie.
Etické aspekty vzťahu k vlastnej rodine
Poznávanie svojich práv a povinností v rodine,
učenie sa kultivovane prejaviť svoj názor,
postupne preberať zodpovednosť za svoje
rozhodnutia, zároveň však rešpektovať rodičov a
viesť s nimi konštruktívny dialóg
Objavenie vlastnej jedinečnosti Osvojovanie si základných postojov, ktoré
podmieňujú kultivované dospievanie. Učenie sa
poznávať sám seba, objavovať svoju identitu,
rozvíjať sebaoceňovanie
Etické aspekty integrovania sexuálnej zrelosti
do kontextu osobnosti
Spoznávanie svojej sexuálnej identity, chápanie
pozitívnych hodnôt priateľstva, lásky, manželstva
a rodiny, uvedomovanie si rizík, spojených s
predčasným sexuálnym životom.
Vzťah k chorým, starým, postihnutým,
mentálne alebo morálne narušeným ľuďom.
Rozvíjanie pozitívneho postoja k postihnutým,
chorým a iným skupinám obyvateľstva, ktoré
potrebujú pomoc a porozumenie.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
100
Byť
sám
seb
ou
, ve
die
ť o
bh
áji
ť s
voje
prá
va
a n
ázo
ry
Vedieť sa presadiť a obhájiť v rôznych
situáciách: opýtať sa prečo, vedieť
odmietnuť, vysloviť sťažnosť, vysvetliť
svoje názory, požiadať o láskavosť,
vysloviť návrh, čeliť manipulácii a tlaku
skupiny, alternatívne spôsoby riešenia
konfliktov, asertivita a asertívne práva.
vie vysvetliť uplatnenie pojmu asertivita v
každodennosti vie vysvetliť pojem manipulácia
chápe proces sebaakceptácie
rozumie manipulatívnym spôsobom v správaní
svojom i v správaní iných
pozná svoje právo na odmietnutie nevhodnej
ponuky a pozná zásady jej uplatnenia
obhajuje svoje legitímne práva
svoje názory doloží argumentáciou
rozlišuje manipulatívne správanie iných i seba
a odmieta ho
v komunikácii uplatňuje prvky asertívnych
techník (vedieť povedať nie
Pro
soci
áln
osť
ako z
ložk
a v
last
nej
iden
tity
Nový vzťah k druhým: nezávislosť a
rešpektovanie.
Rozvíjanie vlastnej identity v interakcii s
druhými.
Slobodné prijatie záväzkov a vernosť k
nim ako predpoklad zrelosti (napr.
prijímanie úloh v rodine, v žiackom
kolektíve, v záujmových skupinách...).
vie vysvetliť slová: nezávislosť a
rešpektovanie, ponúkanie a prijímanie
slobody, zodpovednosť
pozná zásady prosociálneho správania
vie pomenovať možnosti prosociálneho
správania vo vlastnej rodine
chápe, že zodpovedná sloboda ho vedie k
dobru pre iných i pre seba
- chápe pojmy zodpovednosť a vernosť
v správaní badať posun k prosociálnosti
je verný zásadám prosociálnosti
postupne preberá zodpovednosť za svoje
rozhodnutia
101
Eti
cké
asp
ekty
vzť
ah
u k
vla
stn
ej r
od
ine
Hlbšie poznanie vlastnej rodiny (ako
poznám svoju matku, svojho otca,
súrodencov...).
Uplatňovanie sociálnych zručností v rámci
rodiny (byť empatickým, otvorene a citlivo
komunikovať, byť asertívnym...). Zdravá a
nezdravá kritickosť. Reflexia nad vlastnou
kritickosťou v rodine.
Pochopenie rodičov a súrodencov, dobré
vzťahy v rodine, tolerancia a rešpektovanie
autority, vzťahy medzi súrodencami.
Rešpektovanie pravidiel hry (práva a
povinnosti) v rodine.
vie pomenovať možnosti prosociálneho
správania vo vlastnej rodine
uvedomuje si svoje práva a povinnosti v
rodine a snaží sa chápať ich význam
túži prispieť svojím dielom do dobrého
fungovania vlastnej rodiny
prejavuje snahu vychádzať dobre s členmi
vlastnej rodiny
v rodine uplatňuje základné komunikačné
zručnosti, požiadať o láskavosť, o odpustenie,
vedieť vysloviť návrh
v rodinnom prostredí vie použiť pozitívne
hodnotenie, empatiu a tvorivosť v
prosociálnom správaní
prejavuje spoluúčasť na rodinnom živote
je schopný reflektovať vlastné pôsobenie v
rodine
Ob
jave
nie
vla
stn
ej j
edin
ečn
ost
i Veľkosť a dôstojnosť ľudskej osoby, úcta k
človeku.
Poznávanie svojich silných a slabých
stránok, pozitívne a negatívne vlastnosti.
Zdravé sebavedomie. Prijatie samého seba
aj so svojimi nedostatkami.
vie vysvetliť význam poznania silných a
slabých stránok osobnosti
poznaním svojich silných a slabých stránok
svojej osobnosti vytvára priestor pre
sebaprijatie a rozvoj intrapersonálnej
komunikácie
v komunikácii i vo vzťahoch prejavuje
sebaúctu
vie vyjadriť svoje myšlienky, formuluje ich
ako svoj názor
Vzť
ah
k c
ho
rým
, st
arý
m,
po
stih
nu
tým
, m
entá
lne
ale
bo
mo
ráln
e n
aru
šen
ým ľ
uď
om
.
Rozvoj empatie, komunikácie s vyššie
spomínanými ľuďmi. Ochota chápať ich
potreby, ale aj vidieť ich možnosti a
bohatstvo, ktoré môžu odovzdať ostatným.
Tolerancia, rešpektovanie odlišností,
generačné rozdiely
vie vymenovať obmedzenia a prednosti
chorých a osôb so špecifickými potrebami
vie zdôvodniť potrebu i špecifiká
komunikácie s osobami so špecifickými
potrebami
uvedomuje si ťažkosti, ktoré prežívajú starí a
chorí ľudia a túži im pomôcť
v kontakte so starými, chorými a s osobami so
špecifickými potrebami prejavuje prvky
tvorivej prosociálnosti
102
Eti
cké
asp
ekty
in
teg
rov
an
ia s
exu
áln
ej z
relo
sti
do
kon
tex
tu
oso
bn
ost
i
Rozvíjanie sexuálnej identity.
Vzťahy medzi chlapcami a dievčatami.
Priateľstvo a láska.
Utváranie predstáv o budúcom partnerovi.
"Zázrak života" - počatie a prenatálny život
ľudského plodu.
Rozpor medzi pohlavnou a
psychosociálnou zrelosťou.
Predčasný sexuálny styk, jeho príčiny a
dôsledky.
Pohlavné choroby a AIDS.
Následky odtrhnutia sexu od osobného
vzťahu a zodpovednosti.
vie čo je to počatie a prenatálny život človeka
vie vysvetliť dôvody pre odloženie prvého
sexuálneho styku do psychosociálnej zrelosti
vie vysvetliť príčiny a dôsledky predčasného
sexu
vie čo sú to pohlavné choroby a AIDS
sexualitu vníma ako veľkú hodnotu
vníma a stotožňuje sa so svoju sexuálnou
identitou
chápe pozitívne hodnoty, ako priateľstvo,
láska, manželstvo a rodina
uvedomuje si riziká spojené s predčasným
sexuálnym životom
túži po hlbokom vzťahu založenom na úcte a
vzájomnej láske
otázkach sexuality hovorí úctivo
neznáme oblasti si ujasňuje dialógom s
rodičmi, lebo učiteľom,
vo vzťahu k inému pohlaviu je pozorný a
vnímavý
V. Metódy a formy práce Dosahovanie cieľov sa realizuje najmä prostredníctvom zážitkových metód, ktoré
vytvárajú optimálne podmienky pre budovanie mravného úsudku a zvnútorňovanie ponúkaných hodnôt.
Postup prijatia hodnôt ETV do života žiakov je daný skutočnosťou, že každému rozhodnutiu človeka
predchádza poznanie (reflexia) a každé poznanie sa začína zmyslovým vnímaním. V ETV je odporúčaná
schéma vyjadrená v pojmoch:
1. senzibilizácia – scitlivenie (emocionálne i kognitívne) na problém, na tému, na hodnotu
2. nácvik v podmienkach triedy,
3. reálna skúsenosť - transfer (v rodine, na ulici, medzi kamarátmi…).
Učiteľ pritom používa rôzne metódy a techniky (hru, hranie rolí, hranie scénok, anketové metódy, metódu
posilňovania, problémové vyučovanie, dramatizácia …) V etickej výchove im hovoríme zjednodušene –
cvičenia, aktivity. Je dôležité si uvedomiť, že aktivity sú len prostriedkom, ktorý umožní hodnotovú reflexiu,
tá je súčasťou každého kroku. (Hodnotenie prežitého rozumom napr. – Čo som prežil? Čo som si uvedomil?
Ako to súvisí so životom vo mne, okolo mňa? Čo z toho vyplýva pre môj život?) Bez reflexie by ostal
žiakovi iba pekný zážitok, ktorý sotva ovplyvní jeho postoje a správanie. Preto je v metodických príručkách
osobitná časť venovaná otázkam vhodným na reflexiu. Ak nacvičíme so žiakmi určité správanie (napr.
pozdrav, ospravedlnenie, odmietnutie…) v triede, ešte to neznamená, že to budú robiť aj doma a na ulici.
Máme však k dispozícii viacero techník, ktoré napomáhajú tomu, aby žiaci osvojené zručnosti a skúsenosti
prenášali do každodenného života (napr. záznamy pozorovaní, vedenie denníka, zbieranie článkov, interview
s rodičmi alebo inými osobami…). Tejto časti hovoríme v etickej výchove transfer – prenos z hodiny ETV do
bežného života rodiny, triedy a iných vzťahov, do ktorých žiak vstupuje.
Základom výchovno-vzdelávacieho procesu etickej výchovy je zážitkové učenie, ktoré učiteľ v jeho
technikách, cvičeniach a aktivitách prispôsobuje veku žiakov a situácii v žiackom kolektíve.
Aktivity pomáhajú precítiť etické hodnoty, uľahčujú porozumieť normám, ktoré súvisia
s očakávaným správaním, umožňujú nácvik zodpovedajúceho správania a prenos získaných skúseností do
správania sa v reálnom svete.
Žiaci počas hodín ETV sedia v kruhu, aby si videli navzájom do tváre, aby sa vzájomne poznávali. Je to
východisková pozícia, ktorá nie je cieľom, ale prostriedkom. Samozrejme, je možné aj iné usporiadanie
priestoru
103
VI. Učebné zdroje Etická výchova nepoužíva učebnicu. Podnety na činnosť nachádza učiteľ v metodických
príručkách a v iných materiáloch, ako aj v obsahu vyučovacích predmetov
Aktualizuje ich podľa podmienok skupiny a cieľov.
Lencz, L.: Pedagogika etickej výchovy. Výchova k prosociálnosti. Bratislava : Metodické centrum v
Bratislave, 1998.
Lencz, L.: Metódy etickej výchovy. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1993.
Lencz, L. – Križová, O.: Metodický materiál k predmetu etická výchova, Bratislava: Metodické
centrum v Bratislave, 1997.
Páleník, Ľ.: Prosociálne správanie. In: Vybrané kapitoly zo psychológie. Bratislava: Metodické
centrum v Bratislave, 1995.
.
VII. Hodnotenie predmetu
Povinne voliteľný predmet etická výchova sa neklasifikuje. Hodnotí sa na konci každého klasifikačného
obdobia slovným vyjadrením absolvoval(a) respektíve neabsolvoval(a). Zásady hodnotenia v predmete etická
výchova sú v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl..
Pri hodnotení sa prihliada najmä na:
aktívny vzťah k predmetu,
využívanie osobných predpokladov,
autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh,
nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí,
schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.
Podmienkou absolvovania je výstup študenta v podobe prezentácie, projektu, dramatizácie a pod, na vopred
zadanú tému z tematického celku na konci každého klasifikačného obdobia.
104
Názov predmetu TECHNIKA
Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce
I. Charakteristika predmetu
Oblasť Človek a svet práce zahrňuje široké spektrum pracovných činností a technológií, vedie žiakov k
získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a prispieva k vytváraniu
životnej a profesijnej orientácie žiakov.
Koncepcia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce vychádza z konkrétnych životných situácií, v ktorých
žiaci prichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou činnosťou a technikou v jej rozmanitých podobách a
širších súvislostiach.
Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava na praktické pracovné návyky a doplňuje celé
základné vzdelávanie o dôležitou zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a v spoločnosti.
Tým sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená na tvorivej
spolupráci žiakov.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Ciele predmetu smerujú k vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov tým, že
vedú žiakov k:
pozitívnemu vzťahu k práci a k zodpovednosti za kvalitu svojich i spoločných výsledkov práce
osvojení základných pracovných zručností a návykov z rôznych pracovných oblastiach, k organizácii
a plánovaniu práce a k používaniu vhodných nástrojov, náradia a pomôcok pri práci i v bežnom
živote
vytrvalosti a sústavnosti pri plnení zadaných úloh, k uplatňovaniu tvorivosti a vlastných nápadov pri
pracovnej činnosti a k vynakladaniu úsilia na dosiahnutie kvalitného výsledku
autentickému a objektívnemu poznávaniu okolitého sveta, k potrebnej sebadôvere, k novému postoju
a hodnotám vo vzťahu k práci človeka, technike a životnému prostrediu
chápaniu práce a pracovnej činnosti ako príležitosti k sebarealizácii, sebavzdelávania a
k rozvíjaniu podnikateľského myslenia.
orientácii v rôznych oboroch ľudskej činnosti, formách fyzickej a duševnej práce a osvojeniu
potrebných poznatkov a zručností významných pre možnosť uplatnenie, pre voľbu vlastného
profesijného zamerania a pre ďalšiu životnú a profesijnú orientáciu
k schopnosti bezpečne sa správať v doprave a na komunikáciách
III. Predmetové kompetencie
Všeobecné (univerzálne) kompetencie:
1. schopnosť riešiť problém, schopnosť uplatňovať tvorivé nápady vo svojej práci,
2. schopnosť preberať zodpovednosť, schopnosť byt samostatným, schopnosť hodnotiť a vyjadrovať
vlastný názor,
3. schopnosť sebapoznania a seba hodnotenia v smere vlastnej profesijnej orientácie,
4. schopnosť flexibilne reagovať na zmeny na trhu práce v snahe čo najlepšie sa uplatniť,
Pracovné kompetencie žiaka
1. používa bezpečné a účinné materiály, nástroje a vybavenie, dodržuje stanovené
pravidlá, plní povinnosti a záväzky, adaptuje sa na zmenené nebo nové pracovné
105
podmienky,
2. pristupuje k výsledkom pracovnej činnosti nielen z hľadiska kvality, funkčnosti,
hospodárnosti a spoločenského významu, ale i z hľadiska ochrany svojho zdravia i
zdravia druhých, ochrany životného prostredia i ochrany kultúrnych a spoločenských hodnôt,
3. využíva znalosti a skúsenosti získané v jednotlivých vzdelávacích oblastiach v záujme vlastného
rozvoja i svojej prípravy na budúcnosť, robí podložené rozhodnutia o ďalšom svojom vzdelávaní a
profesionálnom raste,
4. orientuje sa v základných aktivitách ktoré bude potrebovať k uskutočneniu podnikateľského
zámeru a k jeho realizácii, chápe podstatu, cieľ a riziko podnikania, rozvíja svoje podnikateľské
myslenie
IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí osemročného štúdia
Hodinová dotácia: 1. hodina týždenne, 33.hodín ročne
Vzdelávací obsah je rozdelený do 2 tematických okruhov:
1. Elektrická energia
2. Technika – domácnosť. – bezpečnosť
Prehľad tematických celkov Orientačná hodinová dotácia
Elektrická energia 17 hodín
Technika – domácnosť – bezpečnosť 16 hodín
ELEKTRICKÁ ENERGIA
Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard
Prostriedky malej ručnej
mechanizácie, ich funkcia
Technická elektronika
Tematický celok je svojim
obsahom zameraný na oblasť
elektrickej energie tak, aby
žiaci v primeranej forme získali
dostatočné množstvo
poznatkov o zdrojoch
elektrickej energie, o ich
využití poznajúc pritom zásady
bezpečnosti práce na
elektrických zariadeniach a
účinky
elektrického prúdu na ľudský
organizmus.
Obsahom tohto celku sú:
Schémy elektrických zapojení a
jednoduché elektrotechnické
práce.
Práca s elektrotechnickou
stavebnicou pre
základné školy a práce
súvisiace s technológiou
Poznať základné batériové
zdroje elektrickej energie a
akumulátory (primárne a
sekundárne, elektromechanické -
suché a mokré, elektrické - kyslé
a alkalické).
Vedieť čítať jednoduché
elektrické značky schémy a
zapojenia) a vedieť na
elektrotechnickej stavebnici pre
ZŠ zapájať jednoduché
elektrické obvody.
Poznať základný
elektroinštalačný materiál, jeho
funkciu a použitie (spínače,
vidlice, zásuvky, žiarovkové
objímky, poistky a ističe).
106
montáže v elektrotechnike,
pričom spoznajú a pracujú s
elektromontážnym materiálom.
Pravidlá bezpečnej práce s
elektrickým prúdom a
poskytovanie prvej pomoci.
Výroba, rozvod a zdroje
elektrickej energie.
Základný elektroinštalačný
materiál.
Jednoduché elektrické obvody.
Práca s elektromontážnym
materiálom
a stavebnicou.
Základné elektrické spotrebiče.
Domová inštalácia elektrického
prúdu.
Výpočet spotreby elektrickej
energie.
Moderné elektrické spotrebiče.
Oboznámiť sa s používaním
žiarovkovej skúšačky.
Poznať funkciu a oboznámiť sa
s hlavnými parametrami a so
správnym
používaním základných
elektrických spotrebičov pre
domácnosť.
Vedieť opísať výrobu a rozvod
elektrickej energie a poznať
ekologické aspekty výroby
elektrickej energie.
Poznať význam elektromeru a
oboznámiť sa s príkladmi
výpočtu spotreby elektrickej
energie.
Oboznámiť sa s modernými
elektrickými spotrebičmi
v domácnosti.
Poznať pravidlá bezpečnej práce
s elektrickým prúdom a vedieť
poskytnúť prvú pomoc pri úraze
elektrickým prúdom.
TECHNIKA – DOMÁCNOSŤ. - BEZPEČNOSŤ
Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard
Technické, ekonomické,
ekologické zhodnotenie
investícií do domácnosti
V tomto novozavedenom
tematickom celku je obsah
učiva zameraný na základné
informácie v oblasti bytovej
inštalácie - kúrenie, rozvod
studenej a teplej vody, celkove
na domácnosť a úsporu energie,
ekologické aspekty a malú
údržbu v domácnosti.
Žiaci sa oboznámia so
systémom, základmi
konštrukcie a údržby
jednotlivých prvkov bytovej
inštalácie.
Naučia sa ekonomicky a
ekologicky hodnotiť jednotlivé
systémy.
Kúrenie v domácnosti,
centrálne, ústredné, lokálne.
Oboznámiť sa so systémom
ústredného kúrenia v bytoch
a jeho funkciou.
Vedieť popísať systém rozvodu
studenej a teplej vody v byte.
Poznať zloženie a funkciu
vodovodného kohútika
a jednoduchej vodovodnej
batérie.
Oboznámiť sa s opravou
splachovača WC.
Poznať možnosti šetrenia teplom
a teplou vodou a zároveň
spôsoby. zamedzenia úniku
tepla - spôsoby zateplenia okien
107
Jednoduché hospodárske
výpočty
Rozvod studenej a teplej vody.
Šetrenie vodou a teplom v
domácnosti.
Konštrukcia kotla a princíp
spaľovania vo vykurovacích
zariadeniach.
Výpočet spotreby energie na
kúrenie.
Konštrukcia vodovodného
kohútika alebo batérie -
demontáž, oprava, montáž.
a dverí.
Vedieť popísať princíp
spaľovania vo vykurovacích
zariadeniach – ústredného
kúrenia.
Poznať výpočet spotreby energie
na kúrenie.
Ovládať opravu netesnosti
vodovodného kohútika (batérie)
výmenou tesnenia, frézovaním
sediel alebo výmenou vložiek
ventilov.
V. Metódy a formy práce V rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov vyučovacieho
procesu uplatníme tieto metódy a formy práce:
Názov tematického celku Stratégia vyučovania
Metódy Formy práce
Elektrická energia informačno-
receptívna,
reproduktívna metóda,
problémový výklad,
heuristická metóda,
výskumná metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
Technika – domácnosť. –
bezpečnosť informačno-
receptívna,
reproduktívna metóda,
problémový výklad,
heuristická metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
VI. Učebné zdroje
školský pozemok,
biologický materiál ,
technické výkresy,
IKT učebňa
vzorkovnice
108
VII. Hodnotenie predmetu
Zásady hodnotenia v predmete technika sú v súlade s Metodickým usmernením č. 15/2006-R zo 7. júna
2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike. K
polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 2 známky (z ústnych alebo písomných odpovedí),
pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po tematických celkoch. Ústnu odpoveď
hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti
v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí informovať žiakov so stupnicou bodovania
a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí
učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaní
s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný
informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka
1) 100% - 90% - výborný
2) 89% - 75% - chválitebný
3) 74% - 50% - dobrý
4) 49% - 30% - dostatočný
5) 29% - 0% - nedostatočný
klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na
základe priemeru známok získaných v danom klasifikačnom období, ale prihliada sa k dôležitosti a váhe
jednotlivých známok. O orientačnej váhe sú študenti vopred oboznámení. Zároveň sa však prihliada na
systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť,
snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať, a to počas celého klasifikačného obdobia.
druh odpovede orientačná váha
ústna odpoveď 2
päťminútovka 1
vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického celku) 2
test na konci tematického celku 3
referát, projekt, prezentácia 1
109
Názov predmetu Výchova umením
Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra
I. Charakteristika predmetu Predmet výchova umením, ktorý patrí do vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra, nadväzuje na
predmety hudobná výchova a výtvarná výchova v predchádzajúcich ročníkoch základnej školy. Má
žiakom sprostredkovať živú skúsenosť umenia a svetové a národné kultúrne dedičstvo. Ťažiskovo
vychádza z hudobného umenia a z vizuálnych umení – výtvarného, architektúry, dizajnu a filmu.
Prierezovo obsahuje prvky literárneho a dramatického umenia. Zámerom tohto predmetu je
optimálne formovať osobnosť – emocionalitu a intelekt žiakov tak, aby si prostredníctvom tvorivých
činností a komunikácie s umením vytvárali svoj autentický spôsob bytia. Prostredníctvom
činnostného vyučovania, vzájomným prepojením tvorivého a objaviteľského princípu vytvárať
predpoklady na poskytovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov a znalostí tak, aby
sa umenie stalo imanentnou súčasťou života žiakov.
Predpokladaný prínos predmetu výchova umením:
vyvážene rozvíjať intuitívnu, citovú aj racionálnu stránku osobnosti žiakov;
zdokonaľovať gramotnosť (zručnosti, vedomosti a postoje) získanú v rámci výtvarnej a
hudobnej výchovy v predchádzajúcich ročníkoch;
rozvíjať tvorivosť žiakov;
rozvíjať komplexný pohľad na umenie, chápať rôznosť poslania (spoločenskú funkciu)
jednotlivých druhov umenia, rozumieť ich vyjadrovacím prostriedkom, médiám, žánrom a
komunikačným stratégiám;
rozumieť súčasným tendenciám umenia a poznať vlastnú kultúrnu tradíciu;
vnímať hudbu a výtvarné umenie z hľadiska ich obrazného, metaforického vyjadrovania
sveta, a to nie cez encyklopedické vedomosti, ale hlavne prostredníctvom zážitkov a
tvorivých činností;
naučiť sa orientovať v komunikačnom prostredí kultúry, získavať a vyhodnocovať
informácie z rôznych zdrojov kultúrnej prevádzky (koncerty, festivaly, výstavy, prehliadky,
internet, literatúra, reklama, masmédiá ...);
experimentovať pri spájaní médií, žánrov a druhov umenia;
vytvárať možnosť projektov prepájajúcich výtvarné a hudobné umenie so slovesným
umením, divadlom, filmom, pohybovou výchovou;
formovať a usmerňovať hodnotovú a vkusovú orientáciu žiakov,
umožňovať alternatívne metódy práce (skupinové vyučovanie, projektové vyučovanie,
brainstorming, tvorivé dielne, ateliéry a pod.).
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Regionálna výchova / Objavujeme Slovensko / - Tradícia a identita
/ Tradičná ľudová kultúra / - Zvuk a obraz – jazyk umenia
Mediálna výchova / Tvorba a význam mediálnych produktov / - Multimédiá – pohyb a dej.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Kognitívne ciele:
Schopnosť uplatňovať vedomosti o rôznych druhoch umenia pri aktívnom vnímaní a
obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel,
110
spoznávanie najvýznamnejších slovenských a svetových tvorcov diel rôznych umeleckých
druhov a ich interpretov, diela typické pre kľúčové tendencie súčasného umenia, ako aj diela
charakterizujúce štýlové znaky historických epoch;
spoznávanie najdôležitejších vlastností vyjadrovacích prostriedkov rôznych umení,
technických postupov, nástrojov a médií;
na základe spoznávania a osvojovania si umeleckej výpovede domácich diel (výtvarných,
hudobných, literárno-dramatických) v kontexte s európskou kultúrou získavajú úctu ku
tvorcom a dielam svojej krajiny;
na základe svojich činností v tomto predmete získavajú schopnosť vyjadrovať svoje emócie,
vzťahy a postoje, teda komunikovať umeleckými prostriedkami,
nadobudnú schopnosť otvorene prijímať, hodnotiť a oceňovať umelecké diela a umelecké
prejavy vlastného národa, ale i iných národov a etník;
dokážu analyzovať, porovnávať a syntetizovať poznatky a podnety z prírodných vied,
geografie, histórie, etiky, literatúry, cudzích jazykov a vyhodnocovať ich vplyv na umenie,
dokážu vytvárať projekty, v ktorých využijú všetky poznatky z jednotlivých umeleckých
oblastí.
Socioafektívne ciele:
prostredníctvom precítenia a pochopenia umeleckých diel žiaci dokážu prekonať svoj
egocentrizmus a stotožniť sa do istej miery s autormi týchto diel (empatia) pri zachovaní
svojich vlastných názorov a postojov (asertivita);
uprednostňovať autentické tvorivé riešenia vo vlastnom vyjadrovaní prostriedkami umenia a
pri vnímaní umeleckých diel;
dokážu bez predsudkov vnímať a rozširovať poznanie o umeleckých hodnotách iných kultúr;
získavajú schopnosti spolupracovať v tíme, prevziať zodpovednosť za plánovanie,
propagáciu, realizáciu i prezentáciu vlastnej práce i skupinových projektov;
chápu umenie v jeho mnohých podobách a súvislostiach ako dobrý spôsob trávenia voľného
času, ale aj ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia svojho života.
Psychomotorické ciele:
na základe získaných zručností žiaci dokážu na primeranej úrovni realizovať svoje hudobné,
výtvarné, pohybové a literárne predstavy a integrovať ich v individuálnych alebo
skupinových projektoch;
dokážu zostavovať auditívne, vizuálne i dramatické prvky do celkov tak, aby
prostredníctvom nich vedeli vyjadriť svoje myšlienky, predstavy, postoje, a tak
komunikovať s okolitým svetom;
osvojujú si technické postupy potrebné na spracovanie materiálu (nahrávanie, montáž, strih,
úprava akustického signálu, komunikácia a elaborácia prostredníctvom softvérov,
vyhľadávanie umeleckých podnetov na internete a pod.).
III. Predmetové kompetencie Žiak by mal po absolvovaní vyššieho primárneho vzdelania mať vedomosti, ovládať zručnosti a byť
schopný zaujímať postoje v oblasti:
Vedomostí:
poznať charakteristické diela a štýl kľúčových epoch európskeho umenia,
poznať znaky ťažiskových tendencií moderného a súčasného výtvarného a hudobného
umenia,
orientovať sa v systémoch dizajnu a architektúry,
111
poznať žánre filmu a základné tendencie v jeho vývoji,
poznať najdôležitejšie médiá, nástroje a technické (realizačné) postupy v rôznych druhoch
umenia
poznať základné vyjadrovacie prostriedky a kompozičné princípy v hudbe a vo výtvarnom
umení,
orientačne poznať najdôležitejších autorov svetového a slovenského umenia,
diskutovať o umeleckých dielach,
identifikovať a správne používať pojmy z rôznych smerov hudobného a výtvarného umenia.
Zručností a spôsobilostí:
žiak dokáže zvládnuť základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu (výška a šírka,
pomer hlavných častí),
vybrať časť videnej skutočnosti za účelom zobrazenia – záber (fotografia, film, komiks),
rám, pohľad (obraz), charakteristický tvar (plastika),
hrať sa s jednoduchými animačnými trikmi, kamuflážou a napodobneninou (filmový trik,
kulisa, maskovanie, mimikry),
vytvárať formálne série z jedného motívu a jednoduché variácie motívu,
vyjadriť sa základnými technickými postupmi kreslenia, maľovania, jednoduchých
grafických techník, fotografovania, priestorového vytvárania objektu, plastiky a skulptúry,
spevu, inštrumentácie,
vytvoriť základný rozvrh architektonického tvaru a priestoru, kresbu jednoduchého
dizajnérskeho návrhu,
tvorivo používať vybrané médiá, vyjadrovacie prostriedky, nástroje a techniky komponovať
a štylizovať - prostredníctvom toho vedieť vyjadriť vlastné nápady a koncepty,
vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické podnety z prostredia svojej
obce (regiónu), svojho sociálneho prostredia, spracovať podnety umenia 20. st. až po
súčasnosť,tvorivo spracovať ponety z iných predmetov.
Technických zručností: Žiak dokáže:
zvládnuť základy narábania s rôznymi výtvarnými a hudobnými nástrojmi,
narábať s farbou, hmotou, tónom, gestom,
zvládnuť konštrukčno - technické úkony s materiálmi,
zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov,
zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov do asambláží,
zvládnuť základné grafické operácie na počítači.
Mentálnych spôsobilostí:
Žiak dokáže:
odôvodniť výber časti alebo prvkov zobrazovanej skutočnosti (čo zobraziť), alebo hľadiska
(dôležité – nepodstatné, zaujímavé – nezaujímavé), alebo hudobného motívu,
chápať niektoré spôsoby notácie (mapa, partitúra, plán) ako rôzne spôsoby vyjadrovania
skutočnosti,
vnímať a analyticky porovnávať charakter okolitej krajiny, svojej obce, svojho bydliska,
hudobných tradícií s inými typmi kultúr,
vnímať a reflektovať špecifiká svojho kultúrneho a fyzického prostredia (charakteristické
prvky obce, mesta; pamiatky; hudba, folklór...),
112
uvedomuje si možnosti výtvarného a hudobného vyjadrenia,
pokúšať sa o sebacharakterizáciu, o vyjadrenie svojich typických znakov, o vlastnú
ikonografiu, erb, značku, logo, zvučku.
Postoje
Hlavnou kompetenciou v oblasti postojov je a priori tvorivý prístup – žiak je vedený k tomu,
aby pri každej edukačnej téme volil svoje vlastné, teda autentické riešenie a postupne
formuloval svoj estetický (vkusový) i hodnotiaci názor. U žiaka sa sformovali tieto postoje:
otvorenosť voči experimentovaniu s vyjadrovacími prostriedkami, technikou, postupom,
motívom a témou,
otvorenosť voči hľadaniu analógií,
náklonnosť k uvedomenému hľadaniu vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém,
inovovanie stereotypov na základe podnetov fantázie a vlastného názoru (myslenia),
tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí,
aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt,
vyjadriť a vyhodnotiť štýl ľudí, ktorých obdivuje (považuje za svoj vzor) a porovnať ho so
svojím štýlom,
hľadať vlastné cesty sebavyjadrenia, budovania vlastného vkusu a tváre (imidžu),
spolupracovať pri realizácii vlastných konceptov a zosúlaďovať ich s ponímaním iných
žiakov.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
TC Obsahový štandard Výkonový
štandard
ZV
UK
A O
BR
AZ
- J
AZ
YK
UM
EN
IA
Ep
ick
á
poéz
ia –
ver
šový
syst
ém
Obraz v hudbe,
hudba v obraze
(hľadanie vzťahov
medzi hudobným a
výtvarným
vyjadrovaním,
synergia vizuálneho a
auditívneho)
Vyjadrovacie
prostriedky a ich
štylizácia v hudbe a
výtvarnom umení /
citové pôsobenie
výrazu - správne
vidíme len srdcom
Multimédiá – pohyb
a dej
prostredníctvom
obrazu a zvuku;
technika – tretia
ruka človeka
Žiak vie vyhľadať hudobné ekvivalenty k výtvarným dielam.
Dokáže tvorivo pracovať s obrazom a hudbou (hľadanie príbehu a obrazu
v hudbe, dotváranie obrazu...).
Vie vyjadrovať rôzne hudobné formy výtvarnými formami a naopak.
Tvorí hudobno-vizuálne projekty, kompozície, objekty, inštalácie...
Dokáže transformovať tvar, tvoriť zmeny výrazu štylizovaním
a využitím rôznych techník.
Vytvára variácie na obľúbené melódie a motívy.
Ovláda hru na ľahkoovládateľné nástroje.
Vytvára rytmický a melodický sprievod k znejúcej hudbe.
Vyhľadá ľudové i umelé piesne s určitou tematikou.
Zostavuje scénky s emočným zameraním.
Vie porovnať rôzne typy výrazu výtvarného a hudobného stvárnenia.
Diskusia o vplyve umenia na osobnosť človeka.
Dokáže vytvoriť zvukovo obrazovú koláž.
Pozná základy spracovania filmových záberov, ozvučovania záberov
zvukmi, využíva počítačové programy súvisiace s hudobnou a výtvarnou
výchovou.
113
T
RA
DÍC
IA A
ID
EN
TIT
A
Umenie a
náboženstvo/
umenie baroka.
Človek a viera/
Prostredie a situácia
/ väzby hudby a
výtvarného umenia
na konkrétne
prostredie /
Žiak vie porovnať vyjadrenie transcendentna v hudbe a výtvarnom
umení.
Pozná barokovú architektúru, sochárstvo, maliarstvo.
Tvorí projekt na tému baroko.
Pozná etno, world music.
Vie porovnať kultúry a subkultúry mesta s vidiekom.
Aktívne sa podieľa na dotvorení priestoru inštalovaním rôznych
predmetov.
Vytvára hudobno-scénické modely typické pre život v meste a na dedine
(diskotéka, zvyky, oslavy...).
Otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou,
postupom, motívom a témou, otvorenosť voči hľadaniu analógií
(tvarových, materiálových, výrazových).
Spontánne vytváranie riešenia.
Tvorenie rytmických a hudobných sprievodov k iným formám umenia.
Vyjadrenie svojho pocitu pohybom, spojenie pohybového a hudobného
prevedenia.
Náklonnosť k uvedomelému hľadaniu vlastných riešení, odklon od
vyjadrovacích schém.
Inovovanie grafických stereotypov na základe podnetov fantázie a
(primerane veku) vlastného názoru (myslenia).
Tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí.
Reprodukovať krátke rytmické motívy, melodické motívy a jednoduchšie
piesne i skladby.
Vytvárať inštrumentálny sprievod k piesňam, pričom sa rešpektuje ich
charakter.
Jednoducho improvizovať, vyjadrovať pocity a nálady.
114
P
RIE
NIK
Y U
ME
NÍ
Divadlo a tanec
/spojenie s hudbou a
dizajnom.
Človek medzi
ľuďmi
Portrét spolužiaka
Zvýrazniť dôležité hudobné myšlienky reprodukovanej hudby.
Orientovať v znejúcej hudbe na základe výrazových prostriedkov hudby.
Zaradiť, charakterizovať počúvanú skladbu z hľadiska obdobia a žánru,
postrehnúť výrazné hudobné myšlienky, ich variácie a celkovú náladu
skladby.
Verbálne vyjadriť svoj názor, zážitok, predstavy pri počúvaní skladby.
Vedie dialóg, dokáže hodnotiť a porovnávať znejúce skladby.
Integrovať a komplexne využiť vokálne, hudobno-pohybové,
inštrumentálne a percepčné činnosti v hudobno-dramatickom príbehu.
Aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho
poznávanie a pretváranie.
Hľadanie vlastnej cesty sebavyjadrenie, budovanie vlastného vkusu a
tváre (imidžu).
Žiak dokáže spolupracovať pri realizácii vlastných konceptov a zosúladiť
ich s ponímaním iných žiakov.
Žiak dokáže vytvoriť návrhy kostýmov, premeniť prozaický
text na dramatický, pohybovo stvárniť postavy.
Pozná monológ, dialóg v hudbe, uplatňuje otázku a odpoveď
ako formu hudobnej myšlienky.
Pracuje s hudobnými charaktermi a portrétmi, ktoré
prezentuje pohybom na improvizovanú hudbu.
Výtvarne stvárňuje charaktery podľa hudby.
Vie literárne, výtvarne i fotograficky opísať
človeka(spolužiaka), tvorba karikatúry
V. Metódy a formy práce
Vyučovanie predmetu výchova umením je programovaný a riadený proces, v ktorom učiteľ
iniciuje, rešpektuje a podporuje nápady a individuálne riešenia žiaka.
Metódy a formy tohto procesu sú:
Priame tvorivé činnosti žiakov, ktoré vychádzajú z myšlienkových, formálnych a
technických procesov výtvarných a hudobných umení, sú založene na súčasnom stave
poznania vizuálnej a hudobnej kultúry.
Témy /námety /obsahy zobrazovania, ktoré majú svoj dôležitý antropologický a kultúrny
charakter.
Predmet predstavuje v rámci metód edukačného procesu vyučovania jedinečnú možnosť
tematizovať základné antropologické koncepty:
koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …),
kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodne polarity...),
kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...),
kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ ...),
kategórie afektivity (radosť, bolesť, smútok, nálada ...).
Výber hudobných skladieb k výtvarným dielam,
hudobno – vizuálne projekty,
kompozície, inštalácie, objekty...,
vyjadrenie rôznych hudobných foriem výtvarnými formami,
115
variácie podoby tvaru – transformácia smerom k inému motívu,
porovnávanie rôznych typov hudobného a výtvarného stvárnenia,
strihanie zvukov a filmových záberov, vytváranie obrazovo-zvukovej koláže,
počúvanie skladieb, pozorovanie výtvarných diel a následná diskusia,
dotvorenie priestoru rôznymi inštaláciami,
vytváranie hudobno-scénických modelov typických pre život v meste, na dedine,
pohybová prezentácia rôznych charakterov, výtvarné stvárnenie charakteru.
VI. Učebné zdroje ČARNÝ, L., FRIDMAN, L., LAPITKA, M., ŠMECKOVÁ, J.: Základy kultúry. Pokusný učebný
text pre 1.a 2. ročník stredných škôl (dostupné na edukačnom DVD na adrese: ftp://
ypsarion.afad.sk)
PIJOAN, J.: Dejiny alebo zdôvodniť umenia I-XII. Ikar, 1999
GERŽOVÁ, J. a kol.: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia 2. polovice 20. storočia.
Bratislava, Profil, 1988
KULKA, J.: Umění a kýč. Praha: Torst, 2000
CD a DVD nahrávky
VII. Hodnotenie predmetu
Ťažiskovou formou hodnotenia predmetu výchova umením je osobný rozhovor so žiakom, v
ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú, analyticky podloženú spätnú väzbu o
rôznych aspektoch jeho činnosti. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky, svoj
prístup.
Pri hodnotení uplatňuje učiteľ tieto kritériá:
a) priebeh vytvárania postojov:
prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti,
otvorenosť voči experimentovaniu,
cieľavedomosť riešení,
záujem o činnosti a príprava pomôcok,
schopnosť spolupracovať,
schopnosť zaujať stanovisko k vlastnej práci a práci spolužiakov.
b) priebeh získavania zručností a spôsobilostí:
technické zručnosti (ovládanie nástrojov, materiálov a operácií s nimi),
formálne zručnosti (vyjadrovanie sa prostredníctvom výtvarných a hudobných činností),
mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja vnímania a prežívania,
mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja predstavivosti a fantázie,
mentálne spôsobilosti na úrovni myslenia (vlastné témy, koncepcie, návrhy, schopnosť
analyzovať a syntetizovať, pomenovať procesy, vyjadriť zážitky).
c) priebeh získavania vedomostí:
znalosti oblasti výtvarného a hudobného umenia súvisiacich s preberanými edukačnými
úlohami,
pochopenie diela a schopnosť interpretovať ho,
znalosť materiálov, techník, médií a procesov ich používania.
d) schopnosť realizácie výsledného artefaktu:
Podmienené vekom žiaka a rozsahom realizácie.
116
Podľa metodického pokynu č. 21/2011 je nevyhnutnou formou hodnotenia aj škálovanie formou
známok:
výborný
žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom a hudobnom umení vyjadrovaní, uplatňuje vlastné
nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu,
žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spoluprácu, individualitu) v
oblasti vizuálnej a hudobnej kultúry,
žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek ročníkových
kompetencii na vynikajúcej úrovni,
žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania, prežívania,
fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcii,
žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich
výsledky,
žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej a hudobnej kultúry primerane edukačným
úlohám (v nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch, nástrojoch, základných
technikách a druhoch vizuálnych/hudobných umení,
žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom,
názorom a vkusu iných,
žiak zrealizoval hudobný, výtvarný artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam,
chválitebný
žiak v podstate spĺňa kritéria 1. stupňa hodnotenia ale je menej samostatný, iniciatívny
a tvorivý,
dobrý
žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia,
nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha
predsudkom a stereotypom,
dostatočný
žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami aplikuje
získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach,
nedostatočný
žiak nespĺňa kritéria, nemá záujem o výtvarne/hudobné aktivity, neguje vyučovací proces.
Pozn.:
Po odporučení metodických pokynov Štátneho vzdelávacieho programu/ Bratislava 2009/ bol
tento predmet posilnený časovou dotáciou 0,5 hodiny zo ŠKVP.
Predmet Výchova umením sa bude na odporúčanie ŠVP/Bratislava 2009/ realizovať formou
striedania výtvarných a hudobných blokov.
117
Názov predmetu Telesná a športová výchova
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb
I. Charakteristika predmetu
Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických,
fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a
osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas
školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného
času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov. Do vzdelávacieho
obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj /Psychohygiena/ 5 Tibeťanov
Ochrana života a zdravia /Pobyt a pohyb v prírode/ VVLK.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť
žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si,
zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť,
zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej
aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a
športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného
štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie.
III. Predmetové kompetencie
Vyučovací predmet telesná a športová výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií
najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií:
Pohybové kompetencie
Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako
prevencia civilizačných chorôb.
Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie
a zlepšenie zdravia.
Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach
telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase.
Kognitívne kompetencie
Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime
so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia.
Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti.
Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností súťažného
charakteru.
Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote.
Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej
činnosti.
Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie.
118
Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.
Komunikačné kompetencie
Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať.
Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas voľno
časových aktivít.
Učebné kompetencie
Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu.
Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon
i ako prevenciu pred zranením.
Interpersonálne kompetencie
Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným.
Žiak efektívne pracuje v kolektíve.
Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe.
Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a športových
činností, ale i v živote.
Postojové kompetencie
Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti.
Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality
súpera.
Žiak dodržiava princípy fair-play.
Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity.
Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu
a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: tretí
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
POZNATKY Z TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU
V telovýchovnom procese sú poznatky základným predpokladom uvedomelého osvojovania
si pohybových činností, rozvíjania pohybových schopností a výchovy charakterových a iných
vlastností osobnosti. Majú dôležitý význam pri vytváraní postojov k zdravému životnému štýlu i k
celoživotnej pohybovej aktivite. Sú podmienkou úspešného vykonávania praktických činností. Delia
sa na všeobecné a špecifické. Špecifické poznatky sa dotýkajú každého tematického celku.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Všeobecné poznatky:
význam správnej životosprávy pre pohybový výkon a negatívne vplyvy fajčenia, alkoholu a
nedovolených látok na zdravie a pohybový výkon,
telesné zaťaženie, meranie a vyhodnocovanie údajov o pulzovej frekvencii
základné poznatky z biológie človeka súvisiace a účinok pohybovej aktivity na vlastný
organizmus
119
Špecifické poznatky:
odborná terminológia vo všetkých TC
technika, taktika a metodika osvojovaných pohybových činností
pravidlá súťaženia v osvojených pohybových činnostiach a základné činnosti rozhodcu.
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
poznať drobné organizačné formy telesnej a športovej výchovy,
vedieť vysvetliť potrebu rozcvičenia pred vykonávaním pohybovej činnosti,
dodržiavať pravidlá správnej životosprávy
vedieť posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti a telesného rozvoja podľa
daných noriem,
poznať základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote,
vedieť poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí,
dodržiavať bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej činnosti
V Š E O B E C N Á G Y M N A S T I K A
Žiak v tematickom celku všeobecnej gymnastiky dosahuje takú úroveň osvojenia gymnastických
činností – polôh, pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, ţe je schopný predviesť pohybový celok,
pohybovú skladbu individuálne a skupinovo, podľa stanovených poţiadaviek (pravidiel). Dosahuje
tak zvýšenie úrovne pohybových schopností, osvojenie gymnastických zručností, ktoré pomáhajú
zlepšiť zdravotne orientovanú zdatnosť beţnej školskej populácie.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:
prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania polôh, pohybov,
cvičebných tvarov, väzieb
organizačná činnosť na vyučovacej jednotke (hodine)
zdravotne orientovaná zdatnosť, pohybový režim, redukcia hmotnosti, obezity
Zručnosti a schopnosti:
cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,
technicky správne polohy a pohyby hlavy, trupu, nôh, paţí, lokomócie, cvičenie na- a s náradím,
s náčiním, tyče, aeróbne činky, expandre, netradičné), výrazová estetika rytmických a
aerobikových pohybov vykonávania všeobecných gymnastických činností
cvičebný program na zlepšovanie stavu pohybového a oporného aparátu tela s cieleným
rozvojom pohybových schopností a zručností
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie
vedieť prakticky ukázať gymnastické cvičenia, zvládnuť cvičebné väzby a pohybové kombinácie
s ich vykonaním v zostave jednotlivca alebo skupiny
vedieť preukázať poznatky z organizácie, bezpečnosti, dopomoci, záchrany, uplatňovať
optimálnu techniku pri vykonávaní základných gymnastických polôh, lokomočných pohyboch,
cvičebných tvaroch
A T L E T I K A
120
Žiak vie využívať základné atletické lokomócie pri udržiavaní a zvyšovaní svojej telesnej
zdatnosti a uplatňuje získané vedomosti, zručnosti a návyky v každodennom živote
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:
technika atletických disciplín,
základné pravidlá súťaženia a rozhodovania atletických súťaží
bezpečnosť a úrazová zábrana
organizácia súťaţí (časomerač, rozhodca, zapisovateľ)
Zručnosti a schopnosti:
základy racionálnej techniky pohybových činností (atletická abeceda, nízky a polovysoký
štart,vytrvalostný beh,skok do diaľky skrčmo,hod loptičkou a granátom)
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
vedieť sa orientovať v základných atletických disciplínach, charakterizovať ich a prakticky
demonštrovať
poznať význam a vplyv základných prostriedkov kondičnej prípravy na zdravý rozvoj
organizmu a využíva ich vo svojej spontánnej pohybovej aktivite
poznať význam rozcvičenia a vie sa aktívne zapojiť do jeho vedenia
využitie základných atletických lokomócií pri rozvoji telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti
Z Á K L A D Y G Y M N A S T I C K Ý CH Š P O R T O V Žiak v tematickom celku základy gymnastických športov dosahuje takú úroveň osvojenia činností
gymnastického športu, ţe je schopný predviesť individuálne alebo v skupine zostavu podľa daných
pravidiel.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:
disciplíny a cvičebný obsah športovej gymnastiky žien, mužov; športového aerobiku, modernej
gymnastiky, gymteamu,
prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania polôh, pohybov,
cvičebných tvarov, väzieb, zostavy, spoločnej pohybovej skladby,
zásady motorického učenia v gymnastických športoch, organizácia pretekov,
zásady bezpečného správania, dopomoc, záchrana pri cvičení
Zručnosti a schopnosti:
cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,
prípravné a imitačné cvičenia, polohy a pohyby častí tela, lokomočné pohyby
kondičná zložka, technická zložka gymnastických športov
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
uplatňovať optimálnu techniku pri vykonávaní gymnastických polôh, lokomočných pohyboch,
cvičebných tvaroch,
vedieť ohodnotiť techniku, estetiku a skladbu gymnastického cvičenia v disciplínach vybraného
gymnastického športu
vedieť prakticky ukázať imitačné, prípravné cvičenia, základné cvičebné tvary
121
Š P O R T O V É H R Y
Žiak vo vybraných športových hrách dosahuje takú úroveň osvojenia herných činností jednotlivca,
herných kombinácií a systémov, že je schopný hrať stretnutie podľa pravidiel.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:
funkcie hráčov na jednotlivých postoch,
základné pravidlá vybraných športových hier,
organizácia jednoduchej súťaţe v športových hrách (rozhodcovia, časomerači, zapisovatelia,
pozorovatelia a pod.)
zásady fair-play
Zručnosti a schopnosti:
kondičná príprava, základné kondičné a koordinačné schopnosti,
popísať a prakticky ukázať správnu techniku herných činností jednotlivca:
basketbal – prihrávka jednou rukou od pleca, dribling, streľba zhora z miesta, z krátkej a strednej
vzdialenosti, bránenie hráča bez lopty a s loptou
futbal – prihrávka, tlmenie lopty, streľba, dribling, obsadzovanie hráča s loptou bez lopty
softbal – hra na jednotlivých postoch,
hokejbal – prihrávka, streľba príklepom, zápästím, uvoľňovanie sa hráča s loptou, bez lopty
florbal – prihrávka, streľba, uvoľňovanie sa hráča s loptou, bez lopty
volejbal - odbitie horné na mieste, po pohybe, nad seba, pred seba
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
vedieť správne pomenovať, popísať, prakticky ukázať, v hre (stretnutí) uplatniť techniku
základných herných činností jednotlivca
vedieť vysvetliť základné pravidlá vybraných športových hier
vedieť pomenovať a popísať funkcie hráčov v obrane i v útoku,
vedieť zostaviť a prakticky viesť rozcvičenie (vlastné, aj skupinu spoluţiakov) pred hrou, resp.
stretnutím
vykonávať funkciu rozhodcu (pomocného rozhodcu), zapisovateľa, časomerača na hodinách
určených na hru (stretnutie) a v záujmovej forme športových hier a viesť jednoduchý pozorovací
hárok o hráčskom výkone družstva
V. Metódy a formy práce
Metódy práce pri vyučovaní telesnej a športovej výchovy:
slovné metódy – monologické ( rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie)
- dialogické ( rozhovor, diskusia, dialóg)
demonštračné metódy – demonštrácia statických obrazov a schém
-projekcia statická a dynamická
praktické metódy – nácvik pohybových zručností
- didaktické hry
- simulačné metódy
Organizačné formy povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy
122
Vyučovacia hodina - základnou organizačnou formou je 45 minútová vyučovacia hodina telesnej a
športovej výchovy. Zúčastňujú sa jej všetci žiaci zaradení do I. a II. zdravotnej skupiny.
Žiaci so zdravotným oslabením sú zaradení do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy, žiakov
ponecháme na vyučovacích hodinách telesnej a športovej výchovy s intaktnými žiakmi
a realizujeme integrované vyučovanie.
Žiak môže byť oslobodený od účasti na vyučovaní telesnej a športovej výchovy iba na návrh lekára.
Bezpečnosť pri vyučovaní zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas vyučovacej hodiny,
dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou organizáciou práce,
používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním presných a zreteľných povelov
na riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným uplatňovaním zásad bezpečnosti pri práci v
rôznych podmienkach telovýchovného procesu, sústavným overovaním bezpečnosti a funkčnosti
náradia pred jeho používaním a zreteľným označením poškodeného náradia a náradia
nezodpovedajúceho technickým normám.
Ak nastane úraz, okamžite poskytne učiteľ prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie,
oznámenie rodičom a napíše záznam o úraze.
Žiaci používajú na hodinách zodpovedajúci cvičebný úbor, ktorý zodpovedá zásadám bezpečnosti a
hygieny telovýchovnej činnosti.
Kurzová forma výučby - kurzové formy výučby sú súčasťou vyučovania predmetu, majú
samostatnú časovú dotáciu. Sú formou s povinným obsahom a riadia sa samostatnými smernicami.
V sekunde absolvujú žiaci plavecký kurz.
VI. Učebné zdroje
Jursík : Didaktika telesnej výchovy
A.Melicher,J.Slezák a kol.: Pokyny na hodnotenie vzdelávacích štandardov z telesnej výchovy
žiakov strdných škôl
Kampmiller T. a kol.: Teória a didaktika atletiky I.
Hatiar B.: Teória a didaktika športovej gymnastiky
Mačura P.: Teória a didaktika basketbalu
Zapletalová L. - Přidal V.: Teória a didaktika volejbalu
Učebné osnovy pre gymnáziá
VII.Hodnotenie žiakov
Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej a športovej výchove sa považuje nielen to, aké
dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a výkonnosti,
telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah, či sa na nej so
záujmom zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania, ale aj mimo neho, či pociťoval z
nej radosť a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu. Preto za základné ukazovatele
hodnotenia žiaka sa považuje:
posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a vyučovaniu telesnej
a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie;
rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne orientovanej
telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka;
proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností a teoretických
vedomostí.
123
Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na základe
dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho aktivitu, snahu,
samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v školskej i mimoškolskej
záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v telesnej výchove a športe
posudzuje priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné vedomostné testy. Na hodnotenie
telesného rozvoja, telesnej zdatnosti a všeobecnej pohybovej výkonnosti sa používajú batérie
somatometrických a motorických testov. Na hodnotenie zvládnutia obsahu učebných programov
používa učiteľ pomocné posudzovacie škály, využíva testy špeciálnej pohybovej výkonnosti a
pridržiava sa štandardov.
Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení. Ide o také súhrnné hodnotenie, aké sa na
danej škole používa aj v iných vyučovacích predmetoch. Odporúča sa však priebežne počas
vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a
nedostatky žiakov a pre mnohých, a to osobitne pre dievčatá, je dôležitým a často aj silnejším
motivačným činiteľom