Hybridný pohon automobilov
Transcript of Hybridný pohon automobilov
1
Hybridný pohon automobilov
Jan Hraško Trpaslikovo
III.D 2013/2014
2
Obsah
1 Predslov . . . . . . . 4
2 Spaľovací motor v hybridnom automobile . . . . 5
2.1 Stavba štvortaktného spaľovacieho motoru . . . 5
2.2 Princíp činnosti štvortaktného spaľovacieho motoru . . 6
3 Motorgenerátor v hybridnom automobile . . . . 7
3.1 Stavba motorgenerátoru . . . . 7
3.2 Funkcia motorgenerátoru ako motor . . . 7
3.3 Funkcia motorgenerátoru ako generátor . . . 8
4 Prepojenie pohonov v hybridných automobiloch . . . 8
4.1 Paralelné prepojenie . . . . 8
4.2 Sériové prepojenie . . . . . 9
4.3 Sériovovo-paralelné prepojenie . . . . 11
5 Typy hybridných automobilov podľa stupňa hybridizácie . . 12
5.1 Micro hybrid . . . . . 12
5.2 Mild hybrid . . . . . 12
5.3 Full hybrid . . . . . 13
5.4 Plug-in hybid . . . . . 13
6 Využitie hybridného pohonu v automobiloch . . . 14
6.1 Hybridné taxi . . . . . 14
6.2 Hybridné autobusy . . . . . 14
6.3 Hybridné nákladné vozidlá . . . . 14
7 Výhody hybridného pohonu v automobiloch . . . 15
7.1 Malá spotreba paliva . . . . 15
7.2 Nižšie emisie . . . . . 16
7.3 Menší hluk vozidla . . . . . 16
3
8 Nevýhody hybridného pohonu v automobiloch . . . 16
8.1 Ťažba vzácnych surovnín . . . . 17
8.2 Znečisťovanie životného prostredia . . . 17
8.3 Cena vozidla . . . . . 17
8.4 Problematické batérie . . . . 18
9 Príklady dnešných hybridných automobilov a ich prototypy . . 18
9.1 Toyota Prius . . . . . 18
9.2 Honda Insight . . . . . 19
9.3 Mercedes-Benz F800 Style . . . . 19
9.4 Ferrari 599 HY-KERS . . . . 20
9.5 Porsche 918 Spyder . . . . 20
10 Záverom . . . . . . 22
11 Poďakovanie . . . . . . 23
12 Použité zdroje . . . . . . 23
12.1 Literatúra . . . . . 23
12.2 Internetové stránky . . . . 23
13 Obrazová príloha . . . . . . 24
4
1 ÚVOD
Automobilové spoločnosti nás už dlhší čas prekvapujú zaujímavými štúdiami.
Elektromobily, solárne autá alebo autá využívajúce biopalivo. Všetko sú to zaujímavé vozidlá.
Najmä hybridné automobily sa javia ako možná alternatíva do budúcnosti predstavujúc
medzistupeň medzi klasickými spaľovacími motormi a elektromotormi.
Trendy ukazujú, že automobilový trh zaznamenáva zvyšujúci sa záujem o ekologické
automobily, čomu sa prispôsobujú aj popredné automobilové spoločnosti produkciou a vývojom
nových hybridov, aj keď vysoké náklady na výrobu stále patria medzi ich najväčšie negatíva a
brzdia ich vo väčšom rozšírení. Ich rastúca popularita v očiach technickej i laickej verejnosti im
však postupne prináša čoraz väčší záujem u kupujúcich a s tým spojenú rastúcu produkciu. To
spätne umožní znížiť výrobné náklady a konečnú cenu pre zákazníka, čo bude mať za následok
ďalšie zvýšenie predaja a zároveň aj vývoja nových riešení a technológií. Takto postupujúci vývoj
trhu ukazuje pravdepodobnú blízku budúcnosť, v ktorej sa hybridné autá stanú neoddeliteľnou
súčasťou života, kompletne nahradia obyčajné spaľovacie motory, odľahčia životné prostredie a
súčasne vytvoria priestor pre rozvoj bezemisných automobilov. A preto som sa rozhodol zaoberať
sa touto problematikou.
Postupne sa pokúsim objasniť zloženie a činnosť hybridného pohonu, jeho výhody aj
nevýhody, rozdelenie hybridov a rozdiely medzi nimi tak, aby som uspokojil odbornú verejnosť, ale
zároveň prebudil záujem o tému u nezainteresovaných ľudí. Nakoniec vás zoznámim s existujúcimi
modelmi hybridných vozidiel ako aj s ich rôznymi zaujímavými štúdiami.
5
2 Spaľovací motor v hybridnom automobile
Prvou časťou hybridného pohonu je spaľovací motor (obrázok 1). Je to stroj, ktorý
spálením paliva premieňa jeho chemickú energiu na mechanickú prácu. V hybridných automobiloch
sa používa štvortaktný zážihový motor alebo ojedinele aj motor vznetový. Vstreknutá palivová
zmes sa vo valci zážihového motora zapaľuje elektrickou iskrou. Palivová zmes sa do spaľovacieho
priestoru vstrekuje priamo alebo nepriamo. Stlačená zmes sa zapaľuje iskrou, ktorá preskočí medzi
elektródami sviečky. Vzniknutý plyn vysokej teploty a tlaku sa horením rozpína, posunie piest
nadol, ten roztočí kľukový hriadeľ, ktorý prenesie kinetickú energiu prostredníctvom prevodov na
kolesá, a tak ich roztáča.. Pri vznetových motoroch sa miesto zapaľovania zmesi iskrou vstreknutá
zmes vznieti pri kontakte s vysoko stlačeným horúcim vzduchom.
2.1 Stavba štvortaktného spaľovacieho motoru
Základné časti štvortaktného spaľovacieho motoru sú valce, piesty, ojnice, kľukový
hriadeľ, ventily a ventilové rozvody a pri benzínových motoroch aj elektrická sviečka a zapaľovací
systém. Medzi ďalšie časti motora patrí výfukový systém, chladiaci systém, mazací systém,
zotrvačník a štartér, ako aj pomocné zariadenia ako napr. alternátor a riadiaca elektronika.
Valec je centrálna časť piestového motoru, priestor, v ktorom sa pohybuje piest a
prebieha proces spaľovania paliva. Valce sa nachádzajú v motorovom bloku a najčastejšie bývajú
usporiadané radovo, vidlicovo alebo viacradovo.
Piest tvorí utesnené pohyblivé dno valca. Piest sprostredkuje prenos energie medzi
tlakom utesnených plynov a pohyblivým mechanizmom spojeným s piestom. Pri spaľovacích
motoroch má valcovitý tvar.
Ojnica spája piest s kľukovým hriadeľom. Prenáša energiu medzi tlakom plynov
pôsobiacich na piest a kľukovým hriadeľom. Skladá sa z hlavy piestneho čapu a hlavy ojnicového
čapu.
Kľukový hriadeľ je časť motora, ktorá premieňa priamočiary pohyb piestu na pohyb
rotačný. Je zložený z krátkych valcových čapov navzájom pevne spojených ramenami. Čapy
umiestnené v osi otáčania hriadeľa sa nazývajú kľukové, vyosené čapy sa nazývajú ojničné a
nasadzuje sa na ne ojnica.
Zotrvačník je veľký disk na kľukovom hriadeli, ktorý sa používa na zamedzenie jeho
nerovnomerného otáčania. Nerovnomerné otáčanie nastáva pri expanzii, kde sa otáčanie hriadeľa
6
zrýchľuje a pri ostatných taktoch sa spomaľuje.
Ventil je zariadenie, ktorým sa reguluje množstvo vstreknutého paliva do spaľovacej
komory, a to otvorením alebo zavretím sacieho potrubia.
Elektrická sviečka je súčiastka, ktorá nachádza vo vrchnej časti valca a zapaľuje
stlačenú palivovú zmes vo valci prehodením elektrickej iskry.
Štartér je elektrický motor, ktorý pohybuje spaľovacím motorom dovtedy, kým nie je
schopný samostatnej činnosti. Štartér je poháňaný elektrickou batériou v automobile.
Výfukový systém je potrubie, ktoré sa používa na odvádzanie splodín, ktoré vznikajú
pri spaľovaní paliva v motore.
Chladiaci systém pozostáva z potrubí, chladiča, ventilátoru a pumpy.
Mazací systém zabezpečuje hladké trenie pohyblivých častí motora o seba. Mazanie sa
zabezpečuje mazacou pumpou alebo nepriamym vstreknutím oleja na čapy ojnice. Nedostatok
maziva spôsobuje zvýšené opotrebovanie častí motora, ich vzájomný kontakt, prehrievanie motora,
a v krajných prípadoch aj zatavenie piestov k valcom.
2.2 Princíp činnosti štvortaktného spaľovacieho motoru
Klasický piestový spaľovací motor mení spaľovaním zmesi chemickú energiu na
mechanickú energiu pohybujúceho sa piestu, na tepelnú a kinetickú energiu výfukových plynov.
Časť vytvorenej mechanickej energie sa spotrebuje na krytie mechanických a tepelných strát.
Pracovný cyklus zážihového štvortaktného motora pozostáva zo štyroch taktov:
1.nasávanie - pri pohybe piestu nadol sa plní valec cez nasávací kanál popri otvorenom ventile
(alebo viacerých ventiloch) zmesou vzduchu a paliva (pre motory s priamym vstrekom paliva sa
nasáva čistý vzduch)
2.stláčanie (kompresia) - valec pri pohybe nahor stláča palivovú zmes (pri priamom vstrekovaní sa
v tomto takte vstrekne palivo). Obidva ventily sú zatvorené. Tesne pred koncom zdvihu preskočí
iskra a zapáli palivovú zmes.
3.spaľovanie a expanzia - stlačená zmes paliva a vzduchu horením expanduje a tlačí piest nadol
4.výfuk - spaliny sú vytláčané piestom z valca do výfukového potrubia cez výfukový kanál (ventily)
Pracovný cyklus vznetového štvortaktného motora sa tiež skladá zo štyroch taktov:
1.nasávanie - pri pohybe piesta nadol sa plní valec cez nasávací ventil vzduchom
2.stláčanie (kompresia) - valec pri pohybe nahor stláča vzduch. Tesne pred koncom zdvihu sa
vstrekne palivo, ktoré sa v horúcom stlačenom vzduchu vznieti.
7
3.spaľovanie a expanzia - stlačená zmes paliva a vzduchu horením expanduje a tlačí piest nadol
4.výfuk - spaliny sú vytláčané piestom z valca do výfukového potrubia cez výfukový ventil
3 Motor-generátor v hybridnom automobile
Motor-generátor je elektrické zariadenie, ktoré je schopné fungovať ako elektromotor
(obrázok 2) alebo ako elektrický generátor. Motor-generátor dokáže premieňať elektrickú energiu
na mechanickú a naopak. Motorgenerátor je vo svojej podstate elektrický točivý stroj, ktorý spája
funkciu elektromotora a generátora elektrického prúdu do jedného zariadenia. Problematika
elektrických točivých strojov je veľmi široká, a preto sa pre účely tejto práce obmedzím len na
popis základných fyzikálnych princípov.
3.1 Stavba motorgenerátoru
Motor-generátor spája obidve zariadenia do jedného takým spôsobom, že na spoločnom
rotore je vinutie elektromotora aj generátora a stator je len jeden spoločný pre obe funkcie
zariadenia. Rovnako aj ostatné mechanické časti ako vonkajšia skriňa či ložiská sú spoločné.
Zariadenie je tak veľmi kompaktné a šetrí tým zástavbový priestor aj hmotnosť. V hybridných
automobiloch sa najčastejšie používa motor-generátor, ale záležiac od konštrukcie vozidla sa
používa aj oddelený elektromotor od generátoru.
3.2 Funkcia motor-generátoru ako motor
Elementárnym fyzikálnym princípom, na ktorom tieto zariadenia pracujú, je
elektromagnetizmus. Funkcia elektromotora vychádza zo známeho javu: keď cievkou, ktorá je
umiestnená v magnetickom poli, prechádza elektrický prúd, táto sa začne otáčať. Zapríčinené je to
tým, že prúd pretekajúci závitmi cievky v nej vytvára elektromagnetické pole. Na jednotlivých
stranách cievky tak vznikajú tzv. Póly – severný a južný. Magnetické pole, ktoré cievku obklopuje,
samozrejme tiež vytvára póly. A ako je z magnetizmu dobre známe, opačné póly sa priťahujú, a tak
dochádza k natočeniu cievky o 180°. Aby pohyb pokračoval ďalej, je nutné prepólovanie cievky, čo
sa deje napr. mechanickým spôsobom – tzv. komutátor resp. použitím viacerých cievok.
Elektromotor sa teda skladá z dvoch základných častí : statora a rotora. Stator tvorí
8
vonkajšiu nepohyblivú časť tzv. obal elektromotora. Je v závislosti od typu elektromotora tvorený
permanentnými magnetmi alebo elektrickými vodičmi vytvárajúcimi tzv. statorové vinutie. Rotor je
tvorený hriadeľom s ramenami, na ktorých je navinuté elektrické vinutie, vytvárajúce tzv. rotorové
vinutie. Rotor je otočne uložený v ložiskách tak, aby sa mohol voči statoru voľne otáčať.
3.3 Funkcia motor-generátoru ako generátor
Generátor elektrického prúdu tiež využíva princípy elektromagnetickej indukcie. Teda
ak otáčame cievkou umiestnenou v elektromagnetickom poli, na jej koncoch vznikne indukované
elektrické napätie, ktoré môžeme odoberať a použiť ako zdroj elektrickej energie. Konštrukcia
generátora el. prúdu je po mechanickej stránke takmer identická s elektromotorom. Skladá sa teda
tiež zo statorovej a rotorovej časti, ktoré sú oproti sebe voľne otočné. U oboch zariadení je ešte
nutné prepojenie rotorového vinutia s vonkajšími statickými vodičmi. To sa deje väčšinou
prostredníctvom kontaktov z grafitu, ktorý je dobrým elektrickým vodičom a zároveň má
vynikajúce trecie vlastnosti alebo prostredníctvom tzv. kefkových kovových kontaktov.
4 Prepojenie pohonov v hybridných automobiloch
V hybridných automobiloch sa nachádzajú dva zdroje pohonu: spaľovací motor a
elektromotor. Tieto pohony musia byť efektívne prepojené, aby sa dosiahla znížená spotreba, nižšie
emisie a zvýšený výkon. V hybridoch sa používajú tri typy prepojenia pohonov: paralelné, sériové a
sériovo-paralelné.
4.1 Paralelné prepojenie
V hybridných automobiloch je dnes najbežnejšie paralelné prepojenie (obrázok 3).
Pozostáva zo spaľovacieho motoru a motor-generátoru oboch pripojených na mechanickú
prevodovku. Motor-generátor sa najčastejšie nachádza medzi spaľovacím motorom a prevodovkou,
kde nahrádza štartér aj alternátor. Na uskladnenie energie používa skupinu veľkokapacitných batérií
s vysokým napätím namiesto klasickej 12V autobatérie, ktorá by nestačila pokryť výkon
elektromotoru dostatočne dlho. Dodatočné vybavenie automobilu ako servopohon a klimatizácia sú
poháňané výhradne elektromotorom, ktorý zaručuje ich stály chod bez ohľadu na to, akou
9
rýchlosťou pracuje spaľovací motor.
Pripojenie na mechanickú prevodovku môže byť skutočne paralelné alebo sa najprv
napája na diferenciál, ktorý je potom spojený s prevodovkou.
Pri skutočne paralelnom pripojení sú spaľovací motor a motor-generátor spojené v
jednej osi. Rýchlosť otáčania tejto osi musí byť na oboch koncoch rovnaká a krútiace momenty
pohonov sa potom sčítavajú. Ak sa pri tomto spojení využíva len jeden pohon, druhý pohon musí
byť spojený protišmykovou spojkou, inak by sa sústava mohla zničiť. Toto pripojenie sa používa
len pri elektrických bicykloch, keďže pri hybridných automobiloch je konštrukčne nevýhodné.
Keď sú pohony napojené najskôr na diferenciál, ich krútiace momenty musia byť
rovnaké a ich rýchlosti sa sčítavajú. Ak sa využíva len jeden pohon, druhý pohon musí byť
vybavený jednoduchou reverznou spojkou alebo by stále musel dodávať veľké množstvo krútiaceho
momentu.
Dnešné paralelné hybridy ešte nie sú schopné jazdy čisto na elektrický pohon, ale len
pomáhajú spaľovaciemu motoru dodávaním ďalšieho výkonu alebo znižovaním jeho námahy, a tým
pádom znižovaním aj jeho spotreby. Paralelné hybridy sa z väčšej miery spoliehajú na
regeneratívne brzdenie, čiže rekuperáciu energie pri brzdení, a na spaľovací motor, ktorý môže
čiastočne fungovať ako generátor pre dobíjanie elektromotoru, lebo používajú menšie batérie ako
iné typy hybridov. Vďaka tomu sú efektívnejšie pri jazde po diaľnici ako pri jazde v meste.
Predstaviteľmi paralelných hybridov sú napríklad automobily Honda Insight, Civic
hybrid a Accord hybrid, BMW 7 ActiveHybrid, General Motors Parallel Hybrid Truck, Chevrolet
Malibu a Silverado Hybrid, a prototyp Mercedes-Benz S400 BlueHYBRID.
4.2 Sériové prepojenie
Druhý spôsob prepojenia pohonov v hybridoch je sériovo (obrázok 4). Sériové hybridy
sú poháňané len elektrickou trakciou. Elektromotor má na rozdiel od spaľovacieho motoru veľmi
dobrý výkonovo-hmotnostný pomer, a poskytuje tak vysoký krútiaci moment v každej rýchlosti.
Elektromotor tiež nepotrebuje prevodovku medzi motorom a kolesami, ktorá by musela meniť
prevodové stupne. Prevodovka predstavuje ďalšiu záťaž a odoberá výkon z motora. V sériovom
prepojení spaľovací motor namiesto otáčania kolies poháňa elektrický generátor, ktorý potom
dodáva energiu elektromotoru.
Sériové prepojenie nie je novinkou v technologickom svete, ale sa bežne používa
napríklad v diesel-elektrických lokomotívach. Sériové zapojenie (tzv. System Mixt) vynašiel
10
Ferdinand Porsche začiatkom 20. storočia a prvý krát ho použil vo svojich pretekárskych
automobiloch. Avšak, v tej dobe bolo sériové prepojenie pre bežné cestné automobily nepoužiteľné,
kvôli malej efektivite elektromotorov, ich vysokej hmotnosti a slabej synchronizácií generátoru s
elektromotorom, čo viedlo k vyššej spotrebe paliva ako použití iba spaľovacieho motoru.
V dnešnej dobe sú už elektromotory menšie, ľahšie a efektívnejšie, a na rozdiel od
mechanickej prevodovky so spaľovacím motorom umožňujú hladký chod automobilu bez potreby
používať prevodové stupne.
Sériové prepojenie sa v hybridnom automobile skladá z elektromotoru, ktorý poháňa
vozidlo. Zo spaľovacieho motoru, ktorý iba roztáča generátor. Elektrického generátoru, ktorý nabíja
batérie alebo poháňa elektromotor a tiež slúži ako štartér. Z regeneratívneho brzdenia, ktoré
rekuperuje kinetickú energiu pri brzdení, čiže sa pri ňom správa ako generátor a dobíja batérie.
Výhodou sériového prepojenia je, že motor pohybuje priamo kolesami, čim eliminuje
potrebu klasickej mechanickej prevodovky a diferenciálu, vďaka čomu môže byť celá konštrukcia
oveľa jednoduchšia.
Elektromotor môže byť poháňaný len energiou z batérií, cez generátor roztáčaný
spaľovacím motorom alebo obidvoma naraz. Výhodou tohto zriadenia je, že vozidlo pri zastavení
vypne spaľovací motor a pri rozbiehaní používa energiu v batériách. Tento systém výrazne znižuje
emisie vozidiel pohybujúcich sa v mestách. Automobily, ktoré stoja na križovatkách, rozbiehajú sa
alebo jazdia pomaly vďaka tomu neznečisťujú okolie.
Pri sériovom prepojení prebieha energia postupne. Najprv energia spaľovacieho motoru
roztáča generátor, ktorý dodáva energiu elektromotoru alebo sa energia z generátoru ukladá do
batérií, z ktorých je poháňaný elektromotor. Každá takáto transformácia energie znižuje účinnosť
sústavy, ale za normálnych jazdných podmienok sú tieto straty prekryté a prevýšené rekuperovanou
energiou pri brzdení. Pri dlhých trasách na diaľnici sériový hybrid stráca na účinnosti, pretože
väčšinu energie do elektromotora musí dodávať spaľovací motor, ktorý pri vysokých rýchlostiach
pracuje vo vysokých otáčkach, musí sa mu dodávať viac paliva, a tým pádom má vozidlo vysokú
spotrebu. Sériový hybrid má na diaľnici o 20% až 30% nižšiu účinnosť motora ako paralelný
hybrid.
Medzi sériové hybridy patria automobily patria zatiaľ len prototypy, napríklad
Chevrolet Volt, Volvo ReCharge, Ford Faraday mark II, a sériové hybridy v produkcii zatiaľ
neexistujú.
11
4.3 Sériovovo-paralelné prepojenie
Sériovo-paralelné prepojenie (obrázok 5) je typ paralelného prepojenia. Oproti
obyčajnému paralelnému prepojeniu zahŕňa rozdeľovač síl (jednoduchý diferenciál), ktorý
umožňuje energii zo spaľovacieho motoru prechádzať do kolies v elektrickej alebo mechanickej
forme. Základný princíp sériovo-paralelného prepojenia je oddelenie výkonu dodávaného motorom
od výkonu vyžadovaného vodičom.
Krútiaci moment spaľovacieho motoru je pri nízkych otáčkach minimálny, takže na
rozbehnutie potrebuje vozidlo väčší motor, ktorý má zasa prebytok výkonu pri súvislom jazdení.
Elektromotor, na druhej strane, vykazuje maximálny krútiaci moment už od začiatku rozbiehania
vozidla, a je vhodný na vyplnenie nedostatku krútiaceho momentu spaľovacieho motoru pri nízkych
otáčkach. Vďaka tomu stačí v sériovo-paralelnom hybride menší, menej pružný, ale vysoko
efektívny spaľovací motor, ktorý zvyčajne býva upravený, aby pracoval podľa Millerovho alebo
Atkinsonovho cyklu. Menší motor s efektívnejším cyklom sa výrazne podieľa na celkovom znížení
spotreby vozidla.
V sériovo-paralelnom prepojení je spaľovací motor primárnym zdrojom pohonu, a je
pripojený na rozdeľovač síl, ktorý sa napája na elektrický generátor a na mechanickú prevodovku.
Spaľovací motor teda môže pohánať čisto len vozidlo, len generátor alebo môže poháňať aj vozidlo
aj generátor v ľubovoľnom pomere.
Elektromotor sa využíva na dočasné zvýšenie výkonu vozidla, napríklad pri
predbiehaní, kde vodič potrebuje maximálny výkon motoru. Taktiež sa používa pri jazde v meste,
využívajúc Štart/Stop systém, ktorý vypína motor pri zastavení vozidla, a tiež pracuje pri jeho
rozbiehaní. Pri súvislej jazde elektromotor pracuje ako generátor a dobíja batérie. Elektromotor sa v
sériovo-paralelnom zapojení môže využiť aj na samostatný pohon vozidla bez pomoci spaľovacieho
motoru.
Toyota je asi najznámejšia využívaním sériovo-paralelného prepojenia v hybridoch so
systémom Hybrid Synergy Drive (v sesterskej firme Lexus sa nazýva Lexus Hybrid Drive), ktorý
používa zložitejší diferenciál, ktorý rozdeľuje výkon motora na vstupe do elektromechanickej
prevodovky. Tento systém výrazne zjednodušuje konštrukciu sústavy, ale trpí určitými
nedostatkami. Maximálna rýchlosť vozidla je z veľkej časti limitovaná rýchlosťou elektromotoru, a
účinnosť sústavy je závislá na množstve elektrickej energie prúdiacej cez elektromotor.
Ďalší systém založený na sériovo-paralelnom prepojení je Two-Mode Hybrid, vyvinutý
spoločnosťami General Motors, BMW a DaimlerChrysler, ktorý môže pracovať v dvoch režimoch,
12
hybridnom a čisto elektrickom. Prvý krát bol predstavený v roku 2008 na vozidlách Chevrolet
Tahoe hybrid a GMC Yukon. Oproti Hybrid Synergy Drive je Two-Mode Hybrid zložitejší,
obsahuje 4 spojky naviac a má komplexnejšiu prevodovku. Cieľom systému je meniť pomer
výkonu elektromotoru a spaľovacieho motoru tak, aby malo vozidlo optimálnu spotrebu pri
vysokých aj nízkych rýchlostiach.
Najtypickejším predstaviteľom sériovo-paralelného hybridu je Toyota Prius, ďalej sú to
napríklad Lexus RX400h a GS450h, BMW X6 ActiveHybrid alebo Mercedes ML 450 hybrid.
5 Typy hybridných automobilov podľa stupňa
hybridizácie
Hybridné automobily sa rozdeľujú podľa výkonu ich elektromotoru na 3 typy: Micro
hybrid, Mild hybrid a Full hybrid. Špeciálnou kategóriou je Plug-in hybrid, ktorý sa zvyčajne radí k
ostatným trom.
5.1 Micro hybrid
Micro hybridy využívajú ako primárny pohon spaľovací motor. Elektromotor pripojený
na prevodovku sa používa len na zvýšenie krútiaceho momentu vozidla. Nachádza sa medzi
motorom a prevodovkou a v základe je to veľký štartér, ktorý sa používa nielen pri štartovaní
vozidla, ale aj pri prudkej akcelerácií, keď vodič potrebuje dodatočný výkon. Spaľovací motor sa
pri zastavení micro hybridu vypína, ale elektromotor potom nerozbieha vozidlo, len zaručuje
plynulé nabehnutie spaľovacieho motoru (Štart/Stop systém) a fungovanie príslušenstva v
automobile. Batérie poháňajúce elektromotor majú väčšiu kapacitu ako obyčajná autobatéria, nie sú
však také veľké ako pri mild a full hybridoch.
5.2 Mild hybrid
Mild hybrid (obrázok 6) je vozidlo, ktoré nemôže jazdiť využívaním len elektromotoru,
pretože nemá dostatočný výkon, aby dokázal poháňať vozidlo samostatne. Mild hybridy dosahujú
zníženie spotreby v meste o 15% a v priemere o 10%. Elektromotory v mild hybridoch využívajú
13
Štart/Stop systém (nahrádzajú štartér), ale naviac vypínajú spaľovací motor pri brzdení a pri
udržiavaní stálej rýchlosti. Elektromotory majú priemerne výkon okolo 10-15 kW (13-20 k), sú
menšie a ľahšie ako pri full hybridoch a taktiež majú menšie batérie. Mild hybridy využívajú do
veľkej miery regeneratívne brzdenie, kde elektromotor rekuperuje veľkú časť energie pri brzdení.
Takéto elektromotory a batérie dovoľujú výrobcom automobilov ušetriť hmotnosť a cenu vozidla a
mild hybridy sú dnes najrozšírenejším typom hybridných automobilov.
5.3 Full hybrid
Full hybrid (obrázok 7) dokáže jazdiť len na spaľovací motor, len na elektromotor,
alebo na kombináciou oboch. Technológie Ford hybrid, Hybrid Synergy Drive a Two-Mode Hybrid
sú všetko full hybrid systémy. Full hybridy využívajú sériovo-paralelné zapojenie, ktoré im
dovoľuje ľubovoľné pomery vo využívaní spaľovacieho motoru a elektromotoru, najčastejšie však
0-100% pre spaľovací motor, 0-100% pre elektromotor alebo 40% pre elektromotor a 60% pre
spaľovací motor. Elektromotor poháňajú veľké vysokokapacitné batérie, ktoré sú potrebné pre čisto
elektrický pohon.
5.4 Plug-in hybrid
Plug-in hybridné elektrické vozidlo (obrázok 8) je hybridný automobil, ktorého batérie
môžu byť plne nabité zapojením konektoru do externého elektrického zdroja. Plug-in hybrid zdieľa
vlastnosti tradičného hybridu a elektromobilu. Ako hybrid má elektromotor a spaľovací motor, a
ako elektromobil zasa konektor na pripojenie do elektrickej siete. Plug-in hybridy dosahujú omnoho
dlhšie dojazdy len na elektromotor v porovnaní s tradičnými hybridmi a tiež odstraňujú starosti s
dojazdom elektromobilov lebo spaľovací motor pracuje ako záložný zdroj, keď elektromotor
vyčerpá svoje batérie. Plug-in hybridy sú, až na jednu výnimku, len prototypmi. Jediný plug-in
hybrid v produkcii je momentálne čínsky BYD F3DM (dojazd na elektromotor až 100 km), druhý
Chevrolet Volt je zatiaľ vo vývoji a na trh sa dostane v Novembri 2010.
14
6 Využitie hybridných automobilov v praxi
Hybridné automobily ešte nie sú v dnešnej dobe na trhu osobných automobilov veľmi
rozšírené. Hybridné technológie sa však využívajú už niekoľko rokov v taxíkoch, autobusoch a
nákladných vozidlách.
6.1 Hybridné taxi
Prvým hybridným taxi bola Toyota Prius prvej generácie. Začali ju využívať v roku
2000 v meste Vancouver a najazdila viac než 330,000 kilometrov než ju vyradili zo služby. Dnes
používa alebo zavádza do prevádzky hybridné taxi (obrázok 9) väčšina veľkomiest na svete, na čele
s New Yorkom a San Franciscom. V roku 2009 slúžilo z celkového počtu všetkých taxi v New
Yorku až 15% hybridných. Ďalšie mestá, v ktorých aktívne využívajú hybridné taxi sú Tokyo,
Londýn, Rím, Sydney a Melbourne.
6.2 Hybridné autobusy
Hybridné autobusy sa tešia veľkej pozornosti odkedy technológie výrazne redukovali
hmotnosť veľkokapacitných batérií. Prvý hybridný autobus použili v Tokyu v roku 1997 od
spoločnosti Toyota. Používal sériové diesel-elektrické prepojenie. Od roku 1999 sa začal rozrastať
trh s hybridnými autobusmi rozrastať aj v USA. Tento rok vláda v USA vyčlenila 10 miliónov
dolárov na vývoj plug-in hybridných autobusov s cieľom dosiahnuť elektrický dojazd 64
kilometrov (40 míľ), cestovanie po vyčerpaní batérií bude zaručovať dieselový motor používajúci
bionaftu. Vláda týmito autobusmi plánuje nahradiť školské autobusy v USA, no nie je vylúčené, že
by sa mohli používať aj v mestskej doprave. V Európe sa vývoju hybridných automobilov
prednostne venuje Volvo (obrázok 10).
6.3 Hybridné nákladné vozidlá
Nákladné vozidlá začali využívať hybridný pohon len nedávno. V roku 2003
automobilová spoločnosť GM predstavila prvé hybridné nákladné vozidlo poháňané dieslovým
motor a palivovými článkami, avšak bolo určené len pre armádu. V roku 2004 predstavil Mercedes-
15
Benz hybridný Sprinter, prvé hybridné nákladné vozidlo určené pre verejnosť. V polovici roku
2005 Isuzu uviedlo na japonský trh Elf Diesel Hybrid nákladné vozidlo. Hybridné kamióny nie sú
veľmi rozšírené, aj keď poprední výrobcovia kamiónov majú svoje hybridné kamióny, napríklad
spoločnosti MAN AG a DAF Trucks s MAN TGL alebo Nissan Motors a Renault Trucks s
modelom Renault Puncher. Hybridné kamióny sú najpoužívanejšie v USA a Kanade spoločnosťou
Coca-Cola Enterprises s flotilou 185-ich hybridných kamiónov a 142-och hybridných nákladných
vozidiel používaných na rozvoz svojich produktov po celej Severnej Amerike.
7 Výhody hybridného pohonu v automobiloch
Výhody hybridného pohonu oproti pohonu na spaľovaci motor spočívajú hlavne v
zníženej spotrebe fosílneho paliva a zníženiu emisií vytváraných vozidlom.
7.1 Malá spotreba paliva
Zníženie spotreby sa v hybridoch dosahuje využitím troch spôsobov: vypínaním
spaľovacieho motoru, keď nie je potrebný, rekuperáciou energie pri brzdení, a zmenšením
spaľovacieho motoru.
Hybridný pohon nepoužíva spaľovací motor na výrobu energie, ktorú by nemohol
využiť. Preto sa spaľovací motor vypína pri voľnobehu, aby motor nevyrábal prebytočnú energiu.
Elektromotor nahrádza spaľovací motor aj pri rozbiehaní a udržiavaní jeho stálej rýchlosti vozidla
(pri nižších rýchlostiach), keďže výkon elektromotoru je v týchto prípadoch dostačujúci a nie je
potrebné využívať výkon spaľovacieho motoru.
Elektromotor alebo motor-generátor sa pri brzdení správa ako generátor, kladie odpor
kolesám, vytvára elektrickú energiu, ktorá dobíja batérie a spomaľuje vozidlo, takže rekuperuje
energiu, ktorá by pri brzdení brzdovými kotúčmi alebo spaľovacím motorom ostala nevyužitá.
Rekuperovaná energia sa môže uložiť do batérií alebo ju môže elektromotor spätne využiť na
rozbehnutie vozidla, a odpadá tak potreba použiť na rozbehnutie spaľovací motor.
Zmenšenie objemu a výkonu spaľovacieho motoru priamo znižuje jeho spotrebu paliva.
Zmenšený motor je ľahší a môže využívať dokonalejší cyklus (Millerov alebo Atkinsonov), ktorý,
aj keď neponúka taký výkon a krútiaci moment, a pružnosť motoru je celkovo slabšia, má vyššiu
účinnosť a straty v jeho sile vynahrádza používaním elektromotoru. Spaľovací motor sa v
hybridnom pohone primárne využíva na udržiavanie rýchlosti vozidla a poháňanie generátoru na
16
dobíjanie batérií, takže môže stále pracovať za optimálnych podmienok a dosahovať malú spotrebu
paliva.
7.2 Nižšie emisie
Zníženie spotreby paliva priamo úmerne znižuje aj množstvo emisií vypustených do
okolia vozidlom. Vďaka vypínaniu spaľovacieho motora, a jeho dokonalejšej konštrukcii, dokážu
hybridné automobily znížiť množstvo emisií vytvárajúcich smog až o 90%, a celkové množstvo
vytvorených emisií vrátane CO2 od 25% do 90% záležiac od spôsobu jazdenia a samotného vozidla.
7.3 Menší hluk vozidla
Pri používaní elektromotoru hybridné vozidlo nevytvára hluk a vedie tak k celkovému
zníženiu hluku cestnej komunikácie v porovnaní s vozidlami využívajúcimi len spaľovacie motory.
Zníženie hluku na cestách je prospešné pre ľudské ucho a zbytočne ho nenamáha, avšak veľký hluk
vytvorený valivým odporom pneumatík a odporom vzduchu pri vysokých rýchlostiach už hybridný
pohon nedokáže znížiť.
Znížený hluk, na druhej strane, nemusí byť len prospešný. Štúdie tvrdia, že zrážky s
cyklistami alebo chodcami sú pri hybridoch podstatne častejšie a taktiež predstavujú veľké riziko
pre slepých ľudí alebo ľudí s poškodeným zrakom, ktorým pomáha hluk vozidiel pri prechode cez
cestu. Európska komisia a Vláda USA pripravujú legislatívu, ktorá by určovala minimálny hluk,
ktorý by musel hybrid alebo elektromobil generovať pri jazde na elektromotor, keďže tieto vozidlá
je ťažké počuť do rýchlosti približne 32 km/h.
8 Nevýhody hybridného pohonu v automobiloch
Aj keď hybridné elektromotory podstatne znižujú tvorbu emisií a spotrebu fosílnych
palív, ich výroba je nákladná a zaťažuje životné prostredie viac ako výroba obyčajných
automobilov.
17
8.1 Ťažba vzácnych kovov
Asi najväčším nedostatkom hybridných automobilov je ich zložitá technológia, ktorá pri
výrobe spotrebuje veľa vzácnych nerastných surovín. Napríklad vzácny prvok dysprózium, ktorý sa
používa na výrobu pokročilých elektromotorov a batérií alebo neodým, taktiež vzácny kov,
nevyhnutný pri výrobe silných elektromagnetov používajúcich sa v takýchto elektromotoroch.
Ťažba týchto kovov je nákladná a výrazne zaťažuje životné prostredie. Takmer celá svetová zásoba
vzácnych kovov sa nachádza v Číne a predpokladá sa, že pri súčasnom zvyšovaní ťažby by sa
mohla vyčerpať už v roku 2012.
8.2 Znečisťovanie životného prostredia
Hybridné automobily znečisťujú životné prostredie aj nepriamo. Plug-in hybridy dokážu
dobíjať svoje batérie aj z elektrickej siete, pre ktorú ale musia vyrábať energiu elektrické elektrárne.
Emisie v skutočnosti nie sú nižšie, len sú presunuté z automobilu na elektráreň, a keďže väčšina
elektrických elektrární na svete používa tuhé fosílne palivá, tieto emisie určite nie sú zanedbateľné.
8.3 Cena vozidla
Ďalšou nevýhodou je relatívne vysoká cena hybridného vozidla. Hybridné automobily
majú oveľa komplexnejšiu stavbu a spolu s nákladnou ťažbou vzácnych surovín sa môže cena
vozidla v porovnaní s ostatnými vozidlami v jeho triede zdať neúmerne vysoká. Komplexná
konštrukcia predstavuje aj oveľa nákladnejšiu údržbu vozidla, keďže zložité technológie potrebujú
špecializovaný servis. Nízky predaj hybridov, aj keď postupne rastúci, neumožňuje rýchle
napredovanie, zjednodušenie a zdokonalenie hybridného systému, ktorý by mohol výrazne
redukovať výrobné náklady a tak aj konečnú cenu vozidla. Najpredávanejší hybrid Toyota Prius
predal celosvetovo 1,6 milióna kusov, čo je v porovnaní s celkovým počtom vozidiel jazdiacich na
svete stále veľmi malé číslo.
18
8.4 Problematické batérie
Batérie používané v hybridoch sú taktiež potencionálnym nebezpečenstvom pre človeka
alebo životné prostredie. Do hybridných automobilov montujú nikel metal hydridové alebo lithium-
iónové batérie, ktoré sú podstatne menej toxické ako obyčajné olovnaté a nikel-kadmiové
autobatérie. Nikel metal hydrid je však preukázaný karcinogén, a pri poškodení takýchto batérií by
mohlo dojsť k nebezpečnej otrave organizmu. Ich recyklácia je tiež nákladná, ale väčšina výrobcov
hybridných vozidiel recykluje tieto batérie na vlastné náklady.
9. Príklady dnešných hybridných automobilov a
ich prototypy
V tejto sekcii vás oboznámim s Toyotou Prius a Hondou Insight, dvoma najznámejšími
sériovo vyrábanými hybridmi na svete, ale tiež so zaujímavými športovými prototypmi hybridov
značiek Mercedes, Ferrari a Porsche.
9.1 Toyota Prius
Tretia generácia Priusu (obrázok 11), najznámejšieho hybridu planéty, vám umožní
kochať sa v energetických tokoch jej hybridnej sústavy, a to s pocitom, že do ovzdušia vypúšťa
minimum skleníkových plynov. Srdcom Priusu je tretia generácia hybridnej sústavy, ktorá je na 90
percent úplne nová. Najdôležitejšou zmenou je nahradenie maloobjemového štvorvalca 1,8-
litrovým motorom s výkonom 73 kW (99 k). Tá spolupracuje s elektromotorom o výkone 60 kW
(82 k). Maximálny výkon celej sústavy je 100 kW (134 k). Toyota Prius pracuje v troch režimoch.
EV (elektromotor), ECO alebo PWR (maximálny výkon). V ekonomickom móde ECO dosahuje
reálnu spotrebu v meste 4,9 l/100 km. Pri pomalej jazde sa dá jazdiť výlučne na elektromotor, ktorý
vydrží pri pomalom zrýchľovaní až do rýchlosti 50 km/h. V zápche tak prejde niekoľko ulíc s
nulovou spotrebou, čo sa v priemernej spotrebe prejaví jej ráznym poklesom. Ak sa ponáhľate, stačí
zvoliť režim PWR a Prius začne využívať maximálny výkon oboch sústav, pričom v tomto režime
zvládne z 0 na 100 km/h za 10,4 sekundy. Prepínanie medzi motormi prebieha hladko, elektrický
pohon je tichý, a spaľovací motor je pri ustálených otáčkach taktiež mimoriadne tichý. Toyota Prius
19
tretej generácie má oproti staršej generácií aj vylepšenú aerodynamiku a spolu so systémom Hybrid
Synergy Drive (obrázok 12) predstavuje najpraktickejší a najpokročilejší hybrid na trhu.
9.2 Honda Insight
Hondu Insight (obrázok 13) poháňa benzínový štvorvalec s objemom 1,33 litra a
asistenčný elektromotor systému IMA (Integrated Motor Assist, obrázok 14) s výkonom 10 kW (13
k). V porovnaní s Toyotou Prius ide teda len o takzvaný mild-hybrid, ktorý nepracuje, s výnimkou
niektorých extrémnych režimov, v čisto elektrickom móde. Celkový výkon sústavy je 65 kW.
Honda Insight má tri jazdné režimy. Ekonomický, normálny a športový. Ekonomický
režim minimalizuje spotrebu napríklad aj odpojením kompresora klimatizácie. K ekonomickej
jazde prispieva aj zaujímavá obrazovka s piatimi kvietkami na palubnom počítači. Honda Insight
totiž dlhodobo sleduje a vyhodnocuje štýl jazdy a na základe týchto hodnôt pribúdajú, alebo naopak
ubúdajú kvietky a lístočky na nich. Tento systém podporuje súťaživosť vodiča, ktorý sa v
konečnom dôsledku snaží dosiahnuť čo najnižšiu spotrebu paliva. Pri športovom režime spaľovací
motor točí až 6000 otáčok za minútu a používa sa pri predbiehaní, kde je potrebný maximálny
výkon motoru. Honda Insight je momentálne najlacnejší hybrid na trhu a ponúka zaujímavú
alternatívu automobilom nižšej strednej triedy.
9.3 Mercedes-Benz F800 Style
Plug-in hybridný koncept (obrázok 15) kombinuje 3,5-litrový zážihový šesťvalec s
priamym vstrekovaním benzínu a elektromotor zaradený medzi spaľovací motor a sedemstupňovú
automatickú prevodovku 7G-TRONIC. Zážihový motor vyvinie zhruba 220 kW (300 k) a
elektromotor 80 kW (109 k). Celkový výkon hybridnej sústavy je zhruba 300 kW (409 k). Z 0 na
100 km/h dokáže akcelerovať za 4,8 sekundy a maximálnu rýchlosť elektronika obmedzuje na 250
km/h. Lítium-iónové batérie majú kapacitu viac ako 10 kWh, čo umožňuje, aby vozidlo prešlo
zhruba 30 km na čisto elektrický pohon. To v mnohých prípadoch pokrýva celodenný počet
najazdených kilometrov, takže F800 Style Plug-in môže jazdiť bez naštartovania spaľovacieho
motoru päť dní v týždni a spaľovací motor naštartuje len pri dlhších trasách cez víkend. Pritom ani
v elektrickom režime taktiež nezaostáva, dosiahne rýchlosť 120 km/h, a pokiaľ by ho
neobmedzovala elektronika, dokázal by ísť aj rýchlejšie. To znamená, že ním možno na čisto
elektrický pohon jazdiť aj mimo mesta. Ani dlhšie trasy však nie sú problémom. Len čo kapacita
20
batérií klesne pod stanovenú hodnotu, elektronika automaticky naštartuje spaľovací motor. V nádrži
s objemom 45 litrov je benzín dostačujúci na približne 700 km, celkový dojazd hybridného F800
Style je teda zhruba 730 km.
F800 s hybridným pohonom spotrebuje v kombinovanej prevádzke v priemere len
2,9 l/100 km, čomu zodpovedajú emisie CO2 na úrovni len 68 g/km. V elektrickom režime má F800
nulovú spotrebu a nulové lokálne emisie.
9.4 Ferrari 599 HY-KERS
Ferrari na ženevskom autosalóne predstavilo vozidlo 599 HY-KERS Vettura
Laboratorio (obrázok 16). Z názvu vyplýva, že je postavené na základe modelu 599 GTB Fiorano,
hybridný pohon využíva skúsenosti z techniky KERS pôvodne vyvinutého pre monoposty Formuly
1 a prívlastok Vettura Laboratorio naznačuje, že je to zatiaľ len skúšobný prototyp. Pod prednou
kapotou je šesťlitrový dvanásťvalec, ktorý spolupracuje s elektromotorom, ktorý vyvinie 74 kW
(100 k) a 137 Nm. Lítium-iónové batérie sú umiestnené v strede vozidla pod podlahou, čo prispieva
k ideálnemu rozloženiu hmotnosti a zachovaniu stability. Vysokonapäťový trojfázový elektromotor
však neslúži len na krátkodobé zvýšenie výkonu, ako je to pri systéme KERS, ale je schopný
poháňať vozidlo na čisto elektrický pohon. Zároveň pomáha pri brzdení, keď rekuperuje kinetickú
energiu a dobíja akumulátory. Vozidlo je vybavené sedemstupňovou dvojspojkovou robotizovanou
prevodovkou. Výrobca deklaruje, že hybridné Ferrari 599 je síce o 100 kg ťažšie než sériový model,
ale o 25% úspornejšie.
9.5 Porsche 918 Spyder
Porsche 918 Spyder (obrázok 17) v sebe stelesňuje historicky danú pretekársku
kompetenciu a klasicky-modernú reč tvarov. Otvorený dvojmiestny prototyp má uprostred ležiaci
vysokootáčkový osemvalcový (V8) motor s výkonom viac ako 373 kW (500 k), maximálnym
krútiacim momentom 9200/min doplnený elektromotormi na prednej a zadnej náprave s celkovým
výkonom 163 kW (218 k). Na prenos výkonu slúži sedemstupňová dvojspojková prevodovka,
predný elektromotor však poháňa kolesá priamo. Na uskladnenie energie slúžia lítium-iónové
batérie, umiestnené za priestorom pre posádku, ktoré sa pri Plug-in hybride dobíjajú z elektrickej
siete, ale aj rekuperáciou brzdnej energie.
Tlačidlom na volante sa dajú nastaviť štyri rôzne varianty pohonu Spyderu. V móde
21
E-Drive je toto Porsche čistým elektromobilom s dojazdom 25 km. V móde Hybrid využíva 918
Spyder elektromotory aj spaľovací motor a nasadenie jednotlivých komponentov pohonu závisí od
jazdnej situácie a jej orientácie od ekonomickej po športovú. Aj v móde Sport Hybrid využíva
Spyder oba systémy pohonu s ťažiskovým nastavením na športový výkon. V móde Race Hybrid sú
oba pohony nastavené na poskytnutie maximálneho zážitku z jazdy s dynamikou najvyššej úrovne
na pretekárskom okruhu s operáciou techniky na hraniciach jej výkonových možností. Pri použití
funkcie Push-to-Pass sa napríklad využije elektrická energia na krátkodobé zvýšenie výkonu
(E-Boost). Prototyp 918 Spyder kombinuje high-tech pretekárskych automobilov s elektrickou
mobilitou a ponúka fascinujúce spektrum, na ktorého jednej strane dominuje spotreba kompaktu s
hodnotou 3 l/100 km, a na druhej strane výkon superšportu so zrýchlením z 0 na 100 km/h pod 3,2
sekundy a maximálnou rýchlosťou 320 km/h.
22
10 Záverom
Hybridné automobily sa už dnes javia ako zaujímavá alternatíva k obyčajným
automobilom, ale hlavne ako perspektíva do budúcnosti, pretože predstavujú pokrok smerom k
bezemisným elektromobilom. V súčasnosti si naliehavo uvedomujeme, že svetové zdroje fosílnych
palív, ktoré sú hlavnou surovinou na výrobu pohonných hmôt, sú obmedzené, preto je hľadanie
nových zdrojov pohonu a menšie využívanie súčasných nesmierne dôležité.
Hybridné automobily sú však len medzistupňom vo vývoji. Nízka spotreba pohonných
hmôt a nízke množstvo emisií vznikajúcich počas ich prevádzky sú pozitívnou správou pre prírodu.
Na druhej strane čiastočne znehodnotené využívaním vzácnych drahých kovov a nerastných surovín
potrebných pre konštrukciu týchto pokročilých technológií. Tieto zdroje taktiež nie sú
nevyčerpateľné a ich ťažba, preprava a spracovanie do konečného stavu zaťažuje náš ekosystém.
Elektrický pohon presúva emisie na druhú stranu, na stranu výrobcov elektrickej energie, avšak
stále predstavuje menšiu záťaž pre prostredie aspoň v danej lokalite.
Hybridný pohon, aj keď nie je vo svete techniky žiadnou novinkou, sa objavuje v dobe,
kedy si človek začína uvedomovať dôležitosť ochrany životného prostredia ako aj jeho krehkosť.
Hybridný pohon ukazuje, akým spôsobom sa uberá vývoj automobilového priemyslu. Je to prechod
k elektromobilom, automobilom využívajúcim len elektrickú energiu, priamo neznečisťujúcim naše
okolie. Používajúc buď elektrinu zo siete alebo, dokonalejšie, len z palivových článkov, pretože tie
naozaj neškodia nášmu prostrediu, ktorých odpadom je len čistá voda, môžme naozaj našej planéte
prospieť.
23
11 Poďakovanie
Za pomoc pri vytváraní tohto projektu by som sa chcel poďakovať svojej mame Adriane
Keszlerovej, a svojmu otcovi Igorovi Cibulovi.
12 Použité zdroje
12.1 Literatúra
Profi auto, 05/2010
Profi auto, 04/2010
Auto Bild, číslo 2 február 2010
Stop motoristický magazín, 5/2010
Auto Testy 2010
Fyzika pre 3. ročník, štvrté vydanie, 1996
12.2 Internetové stránky
http://en.wikipedia.org
http://sk.wikipedia.org
http://auto.pravda.sk
http://automix.centrum.sk
http://auto.sme.sk
24
13 Obrazová príloha
Obrázok 1: pohľad na obnažený motor
Obrázok 2: Elektromotor
25
Obrázok 3: Schéma paralelného prepojenia
Obrázok 4: Schéma sériového prepojenia
Obrázok 5: Schéma sériovo-paralelného prepojenia
26
27
Obrázok 6: BMW 7 ActiveHybrid
Obrázok 7: Toyota Prius
Obrázok 8: Chevy Volt
28
Obrázok 9: Toyota Camry, hybridné taxi
Obrázok 10: Hybridný autobus Volvo
Obrázok 11: Toyota Prius, 3. generácia
29
30
Obrázok 12: Hybrid Synergy Drive, Toyota Prius
Obrázok 13: Honda Insight, 2. generácia
Obrázok 14: Integrated Motor
Assist (IMA), Honda Insight
31
32
Obrázok 15: Mercedes-Benz F800 Style
Obrázok 16: Ferrari 599 HY-KERS
Obrázok 17: Porsche 918 Spyder