HUMNNA GEOGRAFIA

Humnna geografia sa zaober tdiom socioekonomickej sfry, ktor je tvoren udskou spolonosou ajej hospodrskou innosou. Jednotliv zloky socioekonomickej sfry s: obyvatestvo, sdla, priemysel, ponohospodrstvo, doprava, sluby a cestovn ruch.

Obyvatestvo

Geografick vedn odbor - geografia obyvatestva - tuduje zkonitosti priestorovho rozmiestnenia obyvatestva v rznych historickch, socilnych a prrodnch podmienkach.

Vvoj potu obyvateov

v roku 2011 dosiahol poet obyvateov Zeme hranicu 7 milird

poet obyvatestva narastal nerovnomerne v rznych historickch obdobiach, sviselo to so stupom rozvoja udskej spolonosti a s celkovm dianm v spolonosti (vojny, epidmie atd.).

na zaiatku letopotu: 300 mil. ud

r. 900: 350 mil.

r. 1700: 600 mil.

r. 1820: 1 mld.

r. 1900: 1,6 mld.

r. 1950: 2,5 mld.

r. 1975: 4 mld.

r. 1990: 5,2 mld.

r. 1999: 6 mld.

populan explzia prudk nrast potu obyvateov (svis s priemyselnou revolciou, zlepujcou

sa hygienou a zdravotnou starostlivosou (najniia mrtnos v histrii) 18.st, 20.st.

demografick revolcia (cyklus) - dlhodob proces narastania potu obyvateov, jeho kulmincia

apostupn pokles

Prognzy vvoja obyvatestva: poet obyvateov sa bude pravdepodobne zvyova a do roku 2100, kedy

by sa mal stabilizova na hodnote 10-11 ml. obyvateov

Rozmiestnenie obyvatestva

vemi nerovnomern

pribline polovica svetovho obyvatestva obva 5% plochy se

60% zia, 15% Afrika, 11% Eurpa, 8 % Jun Amerika, 5% Severn Amerika, 1% Austrlia aOcenia

EKUMENA ( 43%) - zemie, ktor je lovekom osdlen ahospodrsky vyuvan

ANEKUMENA (19%) - zemie, ktor nie je lovekom osdlen ahosp. vyuvan (polrne, pte, horsk)

SUBEKUMENA (37%) - zemie doasne osdlen ahospodrsky vyuvan

Faktory ovplyvujce rozmiestnenie obyvatestva:

1. fyzickogeografick:

a) vzdialenos od morskho pobreia ( udstva je sstreden na zem do 200 km od pobreia)

b) nadmorsk vka ( 60 % obyvatestva ije v nadmorskej vke do 200 m. n. m.)

c) podnebie (vina obyvatestva ije v miernych a teplch podnebnch psmach)

2. socioekonomick: ponohospodrstvo, zdroje nerast. surovn, priemysel, urbanizcia..

Najudnatejie tty sveta: 11 ttov nad 100 mil. obyvateov: na (1,3 mld.), India (1,2 mld.),

USA (310 mil.), Indonzia (240 mil.), Brazlia (200 mil.), Pakistan (181 mil.), Banglad (158 mil.), Nigria (155 mil.), Rusko (143 mil.), Japonsko (127 mil.), Mexiko (112 mil.)

predpoklad sa, e za cca 20 rokov India predbehne nu

Hustota zaudnenia - veliina, ktor udva poet obyvateov ijcich na 1 km2

priemern hustota zaudnenia Zeme: 49 obyv./km2

najhustejm zaudnenm sa vyznauj rodn niny, pobren oblasti..

najniou hustotou naopak miesta nevhodn na ivot.. pte, polopte, polrne oblasti, vysok pohoria

Oblasti s najvyou hustotou zaudnenia (koncentrciou obyvatestva) na svete:

jun, JV avchodn zia (Predn India, vchod. pobreie ny, ostrov Jva, Japonsk ostrovy)

Eurpa (hl. Nemecko, Benelux, Vek Britnia, pobr. Stredozem. mora)

vchodn pobreie Severnej Ameriky, juhovchod Kanady

absoltne najvyiu hustotu obyvatestva maj mestsk tty alebo mikrotty, napr. Singapur aMonako

Dynamika obyvatestva

1. Prirodzen pohyb obyvatestva

Rast potu obyvatestva na Zemi zvis na pomere medzi potom narodench azomretch jedincov.

prodnos = natalita

- poet narodench deti za urit asov obdobie (za 1 rok) - uvdza sa v prepote na 1000 obyvateov

- priemern natalita na Zemi okolo 20 %o (promile)

- vysok hodnoty vrozvojovch krajinch (niektor tty Afriky okolo 50%o , Junej Ameriky, zie)

- nzke hodnoty vEurpe aSevernej Amerike (5 - 10 %o )

mrtnos = mortalita

- poet zomretch za urit asov obdobie (obvykle za l rok) - uvdza sa v prepote na 1000 obyvateov

- priemern celosvetov hodnota 8,2 %o , najvyia mortalita je vrozvojovch krajinch

Prirodzen pohyb - rozdiel medzi narodenmi a zomretmi

Pp= N/S.1000 M/S.1000

Pp- prirodzen prrastok, N- poet narodench, S - priemern poet obyvateov, M poet zomretch.

Prirodzen prrastok - ak je N > M Prirodzen bytok - ak je N < M

2. Mechanick pohyb obyvatestva

a) sahovanie = migrcia - jedn sa o pohyb obyvatestva spojen so zmenou miesta pobytu.

EMIGRCIA = vysahovanie sa z krajiny

IMIGRCIA = prisahovanie sa do krajiny

REEMIGRCIA (optovn vrtenie sa do pvodnej oblasti)

- dvody hlavne ekonomick, politick anboensk, cieom s vyspel tty Eurpy a Severnej Ameriky

b) doasn zmena pobytu (doasn zmena bydliska)

c) dochdzka do zamestnania ado kl (pravideln pohyb po rovnakej trase vrovnakom ase)

d) nepravideln doasn pobyty (napr. cestovn ruch)

3. Celkov pohyb obyvatestva

Celkov prrastok/ bytok = Prirodzen prrastok (Naroden - Umret) + Migran prrastok (Imigrovan - Emigrovan)

P=(N-M+I-E)/S

N- natalita, M mortalita, E emigrcia, I- imigrcia, S - priemern poet obyvateov

TRUKTRA OBYVATESTVA

obyvatestvo sveta je vemi rznorod.

rozliovacie znaky obyvatestva s:

biologick znaky, sem patr pohlavie, vek a celkov telesn vzhad.

kultrne znaky zahruj nrodnos, jazyk, vzdelanos anboenstvo

ekonomick ukazovatele s hospodrska innos a zamestnanos obyvatestva.

a) Poda pohlavia - percentulny podiel ien amuov zcelkovho potu obyvateov

v ekonomicky rozvinutch krajinch je mierna prevaha ien (rozdielna mortalita, vojny v minulosti)

v menej rozvinutch krajinch je prevaha muov (mrtnos ien pri prodoch, slab zdravotncka

starostlivos, fyzicky nron prce ien, celkov spoloensk postavenie ien)

b) Vekov zloenie obyvatestva

- poda veku obyvatestvo delme do 3 skupn:

l) predproduktvny vek (do 14 rokov)

2) produktvny vek (15-64 rokov)

3) poproduktvny vek (nad 65 rokov)

- vo vekovom zloen obyvatestva mu by medzi jednotlivmi krajinami vek rozdiely - zvis to na

stupni ich hospodrsko-spoloenskho rozvoja.

- vyspel krajiny s typick zniujcim sa podielom det (nzka prodnos) a zvyujcim sa podielom

dchodcov

grafick znzornenie vekovho zloenia tzv. vekov pyramdy, ktor znzoruj prpadn deformcie vo vekovej skladbe populcie.

TYP A -pyramda zobrazuje progresvny typ populcie, vysok podiel mladho obyvatestva, vdy

nasledujci ronk je poetnej (menej rozvinut krajiny)(na, Africk krajiny)

TYP B zvon stacionrna populcia, ron poty narodench zostvaj rovnak aich poetnos najm

vdetskom veku je pribline rovnak.(Slovensko)

TYP C urna zmenovanm potu narodench, predstavuje regresvny typ vekovej truktry. (rozvinut

krajiny, Maarsko)

TYP D kvapkovit, vymieranie schbajcou detskou zlokou obyvatestva.(niektor kmene.)

c) Rasov zloenie obyvatestva

Rasa je skupina ud, ktorej hlavnmi urujcimi znakmi s farba pokoky, vekos atvar lebky, rty tvre, farba atvar vlasov, stavba tela ajeho vka, populano-genetick znaky.

Na zklade tchto znakov sa udstvo rozdeuje na rasy:

1) europoidn (43%) - Eurpa, severn Afrika (Arabi), juhozpadn zia, India a prisahovan

obyvatestvo Severnej Ameriky, Junej Ameriky, jun a vchodn Austrlia.

2) mongoloidn (19%) - vchodn, severovchodn a juhovchodn zia apvodn obyvatestvo Ameriky

3) ekvatorilna (7%) - tto rasa sa del na dve skupiny - negroidn (Afrika, USA, Brazlia) aaustraloidn

(Nov Guinea, Melanzia, Jun India).

Najastejmi mieancami (31%) s:

mulati (ekvatorilna + europoidn)

mestici (mongoloidn + europoidn)

zambovia (mongoloidn + ekvatorilna)

d) Jazykov anrodnostn truktra

- nrod je spoloenstvo ud, ktor sa vyznauje spolonm historickm vvojom na jednom zemnom

celku, s rovnakm stupom spoloenskho ahospod. rozvoja, spolonou kultrou, jazykom a tradciou.

na Zemi viac ne 2000 nrodov (ania, Hindustnci, Rusi, Ameriania, Benglci, Japonci.. )

nrodnos- prslunos obyvatestva kuritmu nrodu

obyvatelia nrodov ijcich na zem inho nrodnho ttu sa nazvaj narodnostn menina

dleit znak nroda jazyk (viac ako 7000 na svete)

jazyky, ktor sa vyvinuli zo spolonho jazykovho zkladu tvoria tzv. jazykov rodiny ( asi 30)

najvie s indoeurpska(47%) anskotibetsk (22%)

- do indoeurpskej rodiny sa zarauj jazykov skupiny:

slovansk: V- rus., bielor.,ukr. / Z po., es., sloven., lu. srbtina / J- bulh., maced., slovin., srb., chorv.

baltsk: litovina, lotytina

germnska: Z- angl., hol., nem., lux. / S- dn., vd., nr., island.

romnska: Z- pan., port., franc., talian. / V- rum., mold.

keltsk: rsky, gaelsk, bretnsky j.

indoirnska: rmsky j., hindina, benglina..

grcky j., albnsky j.

(- uralsk jaz. rodina: ugrofnska j. sk.- ma., fn., estn. )

e) Vzdelanostn truktra

- rove vzdelania obyvatestva

- negramotnos, analfabetizmus (neznalos psa ata) 75% zia, 15% Afrika,6% Latinsk Amerika.

f) Religizna truktra

- nbo. s najvm potom veriacich, ktor maj celosvetov psobnos, nazvame svetov nboenstv

1. monoteistick (len jeden boh, kresanstvo, judaizmus, islam)

2. polyteistick (viacero bohov - napr. hinduizmus, intoizmus)

3. neteistick (nemaj bohov, budhizmus, nske nboenstv)

1) Kresanstvo 2,1 mld. ud

rmskokatolcke - jun, zpadn Eurpa, Latinsk Amerika, subsaharsk Afrika, Filipny

protestantsk - severn Eurpa, Nemecko, USA, Austrlia

pravoslvne- vchodn a juhovchodn Eurpa, Rusko, Ukraj., Bulh., Rum.

2) Islam moslimsk alebo mohamednske nboenstvo 1,8 mld. ud

- Arabsk krajiny, severn avchodn Afrika, juhozpadn ajuhovchodn zia

- Sunniti - vrazne rozrenej, 85%, vetky arabsk krajiny a iti- Irn, menina v Iraku, Azerbaj., 15%

3) Hinduizmus 970 mil. ud, nboensko-socilny systm, kasty

- India, Nepl, Bali, Sr Lanka

- hinduistick komunity existuj v Latinskej Amerike, USA, Afrike a v poslednej dobe i v Eurpe

4) Budhizmus- 350 mil.

- nboensko-filozofick systm nazvan poda zakladatea Budhu (563-483 pr. n. 1.)

- juhovchodn zia, polostrov Zadn India, Japonsko, Krea..

Judaizmus 15 mil. ud, idia, Izrael, USA, Franc., Rusko, Kanada..

intoizmus Japonsko

na svete asi 800 mil. ud sa nehlsi kiadnemu nboenstvu ztoho 1/5 ateisti=popieraj existenciu boha

Sdla

Osdlenie - sbor sdel na zem, vktorch prebiehaj zkladn aktivity obyvatestva.

Sdlo: zkladn jednotka osdlenia, ktor tvor akkovek obvan apriestorovo oddelen zoskupenie

bytovch a nebytovch objektov.

Obec: samostatn samosprvna zemn jednotka, ktor tvor jedno alebo viac sdel.

a) vidiecka obec: sdlo alebo zoskupenie sdiel smalm potom obyvateov prevane do 2000 obyvateov

- poda zstavby: kompaktn / roztrsen (kopanice, lazy, rle.. )

b) mesto: sdlo alebo zoskupenie sdel, ktorho poet obyvateov sa pohybuje vrozpt prevane od 2000 do

100 000 obyvateov (v podmienkach SR),

vyie sstredenie mestotvornch aktivt, vybavenos, sluby, zstavba

najstarie- Jericho, Uruk, Babylon..

zluovanie a zrastanie sdel, zosilovanie vzjomnch vzieb medzi sdlami

Vekomesto: viac obyvateov ako 100 000

Metropola: je vekomesto, ku ktormu spad urit vie zemie, okolo 500 000 ud, svetov metropoly:

New York, Mexiko City, Tokio

Aglomercia: je zoskupenie mesta a okolitch sdel sintenzvnymi vzjomnmi vzbami, mesto vytvra so

svojimi aglomerovanm zzemm svisl celok nerepektujci administratvne hranice

(Bratislava, Budape, Varava)

Konurbcia: zoskupenie miest, ktor s navzjom prepojen a vjednotlivch funkcich sa navzjom

dopaj (Liverpool Manchester, Pornie Porrie)

Megalopolis: rozsiahle zemie, na ktorom s aglomercie, vekomest a mest navzjom zko prepojen,

prpadne i zrasten do jednho celku. Me sa rozprestiera aj na niekokch kilometroch- (ide

o superkonurbciu) (Vchodo - atlantick megalopolis: (Bos-Was),Vekch jazier (Chi Pits),

Tokado (Tokio-Nagoja-saka)

truktra sdel:

a) vekostn truktra: uruje podiel sdiel aobyvateov vjednotlivch vekostnch kategrich

b) funkn truktra: monofunkn ( ponohospodrska, bansk, kpen, rekrean .. funkcia)

polyfunkn (funkcie sa vzjomne dopaj)

c) priestorov truktra: monogenetick, polygenetick, poda pdorysu..

aalie...

Urbanizcia:

prejav vntornej migrcie, pohyb obyvatestva do miest

podiel mestskho obyvatestva vo veobecnosti narast a po roku 2000 a presahuje svetovej populcie

- vmenej rozvinutch krajinch tento trend narast,ale nedosiahne hodnoty ako vrozvinutch krajinch

- najvia: Katar, Malta, Venezuela, Argentna, Spojen Krovstvo viac ne 90%

Slumy - asti mesta alebo vekomesta, obvykle obvan najchudobnejmi vrstvami obyvatestva najm v rozvojovch (chudobnch) krajinch

- chba tradin mestsk infratruktra, nezamestnanos, nedostaton hygiena, vysok kriminalita

- v slumoch ije poda odhadov OSN okolo 1 mld ud! (najviev Kari, Bombaj, Nairobi.. )

Hospodrstvo

shrn udskch innost

1) Primrny sektor - zahruje innosti spojen so zskavanm zkladnch surovn - lov, rybolov, aba surovn, ponohospodrstvo

2) Sekundrny sektor - je charakterizovan premiestovanm a spracovanm surovn priemysel, stavebnctvo, nkladn doprava.

3) Tercirny sektor - poskytuje rzne druhy sluieb - sluby obyvatestvu, osobn doprava, obchod, cestovn ruch.

4) Kvartrny sektor - sstreuje innosti zaoberajcu sa informciami - kolstvo, veda, vskum, prenos informci.

HDP = hrub domci produkt sli na porovnanie aanalzu hospodrstiev jednotlivch ttov..

je to set finlnych vrobkov a sluieb vytvorench na zem danho ttu vyjadren v bench cench spravidla za rok, vUSD, prepotava sa na 1 obyvatea danho ttu

tty: rozvinut (vzp. Eurpe, Sever. Amerike, vchod. zia a Austrlia)

rozvojov (subsahar. Afrika, JZ zia, J. Amerika)

Nezamestnanos- podiel obyv. bez prce vzhadom na poet vetkch obyvateov

- celosvetovo hodnoty okolo 30%, najviac Zimbabwe, Burkina ( 75%

1.PRIMRNY SEKTOR: ponohospodrstvo, lesohospod., rybolov, lov zveri, aba nerast. surovn

- lokalizciu ponohospodrstva na svete ovplyvuj prrodn (teplota, zrky, vietor, svetlo), pda (typ pdy, druh pdy, rodnos), relif (nadmorsk vka, svahovitos) a socioekonomick initele (rove spolonosti, doprava, trh, vlastnctvo pdy, pracovn sila, vekos ponohospodrskeho zvodu, mechanizcia, chemizcia a intenzita vroby).

Del sa na: rastlinn aivonu vrobu

a) rastlinn vroba: - zkladom je pono. pda (orn, s trvale trvnatmi porastmi, a strvalmi kultrami)

- del sa na: produkciu potravn (penica, rya, kukurica, zemiaky..)

krmovn (kukurica - USA, repa, lucerna..)

technickch plodn (cukr. repa, trstina, bavlnk..) cukor- USA, Rusko, Franc.

pochutn (kva-Brazlia, kakao, aj-India, koreniny)

- 3 najvznamnejie plodiny, ktor maj celosvetov vznam vo vive obyvatestva penica, rya,zemiaky

- 5 hlavnch obilninrskych oblast sveta: ernozeme Za SEurpy a juh eurpskej asti Ruska aUkrajina, prrie v USA a Kanade, Laplatsk oblas junej Ameriky, JV zia, juhovchodn Austrlia

b) ivona vroba: produkty pre vivu obyvatestva: mso, vajcia, mlieko.,

spracovatesk priemysel: vlna, koa., an sila

ivona vroba sveta sa zameriava na tieto hlavn druhy hospodrskych zvierat:

hovdz dobytok (Brazlia, india, USA, na, Argentna..)

opan (na, Holandsko, Belgicko, Dnsko, Kanada)

hydina (Severn Amerika, Eurpa, zia, Brazlia, Mexiko)

ovce (Austrlia, Nov Zland, na, Argentna)

rybolov (Tich aAtlantick ocen)

Vyuvanie lesov- lesy pokrvaj 1/3 se, najrchlejie ubdaj vAfrike aLatinskej Amerike

2. SEKUNDRNY SEKTOR (priemysel ) vroba arozvod energie, spracovanie surovn a ponohosp. produktov, vroba tovarov, doprava surovn atovarov pri procese vroby..

- initele, ktor vplvaj na lokalizciu priemyselnch zvodov: suroviny, energia, voda, pracovn sila, doprava, trh, poloha, finann kapitl, ekologick initele, aglomercia.

- niektor tty sa pecializovali na vybran druhy priemyslu:

zijsk tigre- Krejsk republika, Taiwan, Singapur.. elektrotechnick priemysel

ropn tty S. Arbia, Irak, Kuvajt, Irn..aobn achemick priemysel

Priemysel sa del:

a) primrny - aobn priemysel

b) sekundrny - spracovatesk priemysel

c) tercirny energetika, opravrensk innos avybran sluby

aobn priemysel: aba nerastnch surovn a palv

energetick - uhlie, ropa, zemn plyn,

metalurgick rudy - elezn ruda, bauxit, meden ruda, oloveno-zinkov rudy

chemick - sra, pyrit, draseln so a stavebn - vpenec, magnezit, tehliarske hliny,

zemn plyn - Rusko, USA, Mexiko, Vek Britnia

ropa - Perzsk zliv, Mexick zliv, Severn more, severn Afrika,

elezn ruda - Austrlia, vdsko, India, Brazlia, Rusko, Venezuela,

meden ruda - ile, Peru, Kanada, Zair, Zambia.

bauxit - Austrlia, Jamajka, Guinea, Maarsko

Energetika rchle tempo rastu spotreby energie, zvyovanie vyuvania primrnych zdrojov energie, zmeny vo vyuvan zdrojov energie, objavovanie a vyuvanie novch zdrojov energie existujci a zvyujci sa rozpor medzi producentmi a spotrebitemi zdrojov energie.

typy elektrrn: (tepeln, hydroelektrrne, jadrov elektrrne),

alternatvne zdroje vyuvania energie: (geotermlne zdroje, vetern, solrna, prlivov energia)

Spracovatesk priemysel - najrchlejie sa rozvjajce odvetvie priemyslu v sasnosti je strojrstvo dopravn strojrstvo a automobilov priemysel. Polovica produkcie je sstreden v USA a Rusku.

- hutnctvo: (vroba ocele: USA, Kanada, Japonsko)

- veobecn strojrstvo vroba obrbacch strojov(Nemecko, Japonsko),

- dopravn strojrenstvo(automobily- Japonsko (Nissan, Hyundai), Nemecko (Mercedes), USA(Chewrolett),

Franczsko (Renault, Citroen, Peugeot), Vek Britnia(Rolls Roice), panielsko (Seat), esko (koda)..

- elektronika (Nokia, Ericsson, Motorola, Sony, Panasonic, Samsung, Orava, Toshiba)

- elektrotechnika

- chemick priemysel (regin J, aJV zie, Zpadoeurpsky, Severoamerick)

- spotrebn priemysel: textiln(Japonsko, na), odevn(Par, Rm, New York), obuvncky, nbytkrsky, klenotncky(India, panielsko, Turecko, Grcko)in.

- potravinrsky priemysel: - zvody orientovan na suroviny: liehovary, konzervrne, cukrovary... zvody orientovan na spotrebitea vroba potravinrskych polotovarov, pekrne. tabakov priemysel(na, USA)

3. TERCIRNY aKVARTRNY SEKTOR: doprava, cestovn ruch, zahranin obchod..

Doprava je shrn innost, ktor. sa uskutouje cieavedom premiestovanie nkladov aosb v priestore.

poda prostredia, vkt. sa uskutouje, delme na pevninsk (suchozemsk/vodn), nmorn, vzdun

Poda druhu pouitej dopravnej cesty existuje:

a) eleznin doprava - vznamn je pri preprave vekch nkladov na vek vzdialenosti

- najviac E, USA, Rusko, na, India

b) Cestn doprava - jej vhoda spova v prunosti a schopnosti dopravi osoby alebo tovar priamo na

miesto doruenia, USA, India, na, Brazlia

c) Vntrozemsk vodn doprava - vyuva sa pri preprave tovaru vekch objemov, je lacnejia ako

predchdzajce dve, na, Rusko, Brazlia, USA, kanl Rn-Mohan-Dunaj

d) Potrubn doprava - vyuva sa najm pri preprave ropy, zemnho plynu a inch kvapaln a plynov.

- USA, Kanada, Rusko, Ukrajina, na, .. Druba, Aljask ropovod

e) Nmorn doprava - zabezpeuje medzinrodn dopravu hromadnho tovaru (ropa, uhlie, rudy, obilie,

drevo). Prstavy: Singapur, anghaj, Hongkong, Rotterdam, Dubaj..

f) Leteck doprava - vyuva sa pri preprave osb na vek vzdialenosti, jej vhodou je rchlos.

letisk: Atlanta, Chicago, Londn, Tokio, LA, Frankfurt nad Mohanom, Par

g) pecilne druhy dopravy - pouvaj sa v oblastiach s osobitm hospodrskym vyuitm alebo v extrmnych prrodnch podmienkach. Zaraujeme sem lanovky, psov dopravu, zkokoajn eleznice, nosiov, an zvierat a pod.

Sluby - druhy ekonomickej innosti poskytujce uiton efekt, vo sfre vrobnej sspotrebnej.

- socilna starostlivos, zdravotncka starostlivos, kolstvo, finannctvo, administratva ariadenie,

maloobchod, zahranin obchod, ubytovanie astravovanie, telovchova arekrecia.

Cestovn ruch

Lokalizan predpoklady: prrodn podmienky: relif, podnebie, vodstvo, zoskupene rastln aivochov),

kultrnohistorick podmienky: kultrne pamiatky, udov architektra, chrmy..

Realizan predpoklady: komunikan dostupnos: asov dostupnos, materilno technick zklada: ubytovacie astravovacie monosti, doplnkov zariadenia portov, kultrne).

Poda prnosu hospodrstva delme cestovn ruch :

pasvny cestovn ruch: vycestovanie turistov do inej krajiny (pasvna platov bilancia)

aktvny cestovn ruch: nvteva zahraninmi turistami (aktvna platov bilancia).

Oblasti cestovnho ruchu

Horsk cestovn ruch - predmetom zujmu je pestr horsk a vysokohorsk relif, ktor dva monosti na rozvoj letnej aj zimnej turistiky, horolezectva, zimnch portov, rekrecie a klimatickej lieby. Alpy, Himalje, Kordillery, Kaukaz..

Prmorsk cestovn ruch - sstreuje sa predovetkm v blzkosti teplch mor. Medzi najnavtevovanejie oblasti patr eurpske Stredomorie, prmorsk oblasti Atlant. a Tichho ocenu.

Kultrnohistorick cestovn ruch sdel - turisticky praliv je vek mnostvo kultrnohistorickch zaujmavost, najm historicky dleit mest; Praha, Rm, Londn, Par..

meme sem zahrn aj pte (nboensk cestovn ruch)

vek portov podujatia, kongresy, vetrhy, konferencie..

Druhy cestovnho ruchu :

Rekrecia - je as vonho asu, poas ktorho sa lovek venuje obnove telesnch a duevnch sl. Naprklad prca v zhradke, chatrstvo a pod.

Agroturistika - je rekrecia na vidieku spojen s monosou zapoji sa do atraktvnych ponohospodrskych aktivt. Naprklad suenie sena, dojenie krv, zber ovocia a pod. (Poovncky )-Lov na niektor druhy vzcnych zvierat.

Turisticko-portov cestovn ruch - zaha vek klu innost, mu to by letn, zimn alebo celoron porty a innosti.

Kpeno-lieebn cestovn ruch - poskytuje preventvnu lieebn starostlivos. Rozliujeme minerlne a termlne kpele, klimatick kpele a prmorsk kpele.

Kultrno-poznvac - jeho hlavnou lohou je poznvanie. Navtevuj sa rzne objekty - hrady. zmky, katiele, mze, skanzeny, galrie, jaskyne, vodopdy, nrodn parky, kultrno-spoloensk podujatia apod

Zahranin obchod

Export - vvoz tovaru asluieb do zahraniia. Nemecko, na, USA

Import - dovoz tovaru zo zahraniia.

Pasvna platobn bilancia - v styku so zahranim prevauj vdaje nad prjmami.

Aktvna platobn bilancia - v styku so zahranim prevauj prjmy nad vdajmi.

POLITICK MAPA SVETA

Politick systm:

1. pluralitn demokracia

2. diktatra

tty poda formy vldy:

1. republika - parlamentn (napr. SR)

- prezidentsk (Franczsko, Rusko, USA.. )

2. monarchia - kontitun (Monako, VB, Dnsko, vdsko.. )

- absolutistick (Spojen Arabsk Emirty)

tty poda ulenenia:

1. unitrne (SR)

2. zloen = federcie (Nemecko, Raksko, Rusko, USA..)

3. zvisl zemia (Reunion- Fr., Kanrske ostrovy- pan., Sv. Helena-VB..)

- problematika kolni azvislch zem

- bipolrne rozdelenie sveta po 2. sv. vojne (ZSSR / USA)

OSN Organizcia spojench nrodov (1945)

Rada vzjomnej hospodrskej pomoci (1949-1991)

Organizcia pre hospodrsku politiku arozvoj (OECD)

E- Eurpska nia (1957/1993)

- alie hospodrske aregionlne organizcie

PAGE

1