História umenia - IT Step Desig… · rokmi, v nedeľu, a v pondelok sa už začal mezolit....

História umenia

Lekcia 2 Primitívne umenie

Umenie doby kamennejUmenie súčasných primitívnych národovVplyv na súčasné umenie

Lekcia 2 Primitívne umenieHistória umenia

ObsahÚvod 4Primitívne umenie 5Obdobie doby kamennej 6Umenie kamennej doby 15

Petroglyfy 16Prvobytné sochy 18Jaskynné maľby 20Megality 23

Umenie primitívnych národov 26Austrálski aborigéni 27Krováci 30Maori 31Obyvateľstvo Veľkonočných ostrovov 35

Súčasné naivné umenie 37Paul Gauguin 38Pablo Picasso 40Henri Rousseau 41Ivan Generalič 42Babička Moses 43Primitivizmus v Rusku 45

Medená, bronzová a železná doba 46Keltská kultúra 48

Keltské ornamenty 49Keltské uzly 52Triskelion 54Ogamické písmo 56

ÚvodLekcia 2 Primitívne umenieHistória umenia

ÚvodV tejto lekcii sa začneme zoznamovať s históriou umenia, pozrieme sa na prvé kroky človeka v tejto oblasti, prvými nesmelými pokusmi o vytvorenie umelcekých diel primitívnymi ľuďmi a taktiež umením súčasných primitívnych národov, kultúra ktorých zostala kvôli rôznym príčinám na nízkej úrovni rozvoja a v mnohom sa podobá na prvobytné umenie.

Na prvý pohľad primitívne umenie bude pre nás veľmi málo užitočné. Ako nám, napríklad, môže pomôcť poznanie jaskynných malieb pri tvorbe dizajnu web stránky? Ako sa dozviete na tejto lekcii, prvobytné umenie malo veký vplyv na súčasné umenie a hlavne tvorbu niektorých významných umelcov, sochárov a dokonca muzikantov (hoci toto už zachádza za hranice tohto kurzu).

Primitívne umenieLekcia 2 Primitívne umenieHistória umenia

Primitívne umeniePrimitívnym umením sa nazývajú umelecké diela vytvorené primitívnymi ľuďmi. Väčšinou sa skúmaním týchto kultúr nezaoberá história ale archeológia, nakoľko zdrojmi poznatkov o týchto národoch sú väčšinou archeologické nálezy, čo je logické, pretože primitívny ľudia po sebe nezanechali žiadne listiny, chroniky alebo iné písomné dokumenty. Rôzni výskumníci sa rôzne stavajú k pojmu «prvobytná spoločnosť» a vyčleňujú rôzne obdobia jej rozvoja. Najčastejšie sa pod slovami «prvobytná spoločnosť» rozumie najstaršie obdobie histórie, keď žili jaskynní ľudia, epocha doby kamennej. Niektorí výskumníci rozširujú tento termín aj na skoršie obdobia, vrátane doby, v ktorej žili dohistorickí predkovia človeka rozumného, t.j. dobe ktorá je od nás vzdialená milióny rokov. Iní výskumníci práve naopak do obdobia «prvobytnej spoločnosti» zarátavajú neskoršie epochy – dobu

bronzovú a dobu železnú. Takým spôsobom sa v jednom termíne spájajú prvobytní jaskynní ľudia a rôzne obdobia čínskej, antickej, egyptskej kultúry, ktorých umelecké diela sa dodnes zachovali. Dalo by sa povedať, že termín «prvobytná spoločnosť» zahŕňa obdobie takmer do súčasnosti.

Je dôležité povedať, že sa nedá presne stanoviť presná časová hranica tohto termínu, nakoľko vo všetkých obdobiach existovali kultúry s rôznym stupňom rozvoja. Napríklad v tom čase, keď grécka a rímska civilizácia dosiahli svoj vrchol, v iných častiach sveta existovali oveľa menej rozvité kultúry. Dokonca aj v našej dobe, v 21. storočí, stále existujú africké, juhoamerické, tichooceánske kmene, ktoré si zachovali črty primitívnej civilizácie, a ktoré sa kvôli geografickej izolácii a drsným životným podmienkam rozvíjali výrazne pomalšie ako iné kultúry, zatiaľ čo európska civilizácia vymýšľala počítače a posielala ľudí na mesiac.

Na tejto lekcii sa zoznámime tak s umením primitívnych ľudí, ako aj súčasných primitívnych národov a uvidíme, že majú veľmi veľa spoločného.

Obdobie doby kamennejLekcia 2 Primitívne umenieHistória umenia

Obdobie doby kamennejEpocha doby kamennej predstavuje obrovský časový úsek začínajúci 2,4 miliónov rokov p.n.l. a končiaci 5000 rokov p.n.l. Preto výskumníci rozdeľujú toto obdobie na:

• staršia kamenná doba alebo paleolit;• stredná kamenná doba alebo mezolit;• mladšia kamenná doba alebo neolit.

Ako uvidíme o pár odsekov ďalej, tieto obdobia sa často delia ešte na menšie časti, no takéto podrobné delenie je dôležité len pre archeológov a antropológov.

Medzi vedcami nie je jednoznačný názor, kedy sa začalo a kedy skončilo toto obdobie, neexistuje presný dátum, že paleolit sa skončil pred 20 tisíc rokmi, v nedeľu, a v pondelok sa už začal mezolit. Hranice týchto období sa neraz upresňovali a prenášali. V rôznych knihách, monografiách a encyklopédiách sa môžme stretnúť s rôznymi interpretáciami. V tejto lekcii sme sa snažili držať «zlatého stredu o to viac, že pre náš kurz nie je potrebné vedieť, pred koľkými rokmi bola tá alebo iná doba histórie, pre nás je oveľa dôležitejšie, čo sa dialo v tej dobe.

Ohľadom udalostí, ktoré sa odohrávali v tej alebo onej dobe a úrovne rozvoja prvobytných ľudí, sú tiež medzi vedcami značné rozpory. Napríklad v polovici 20. storočia rozšíreným názorom bolo, že artikulovaná reč sa u ľudí objavila v epochu mezolitu. Následne ale pomocou analýzy a skúmania jaskynných malieb a vyrytých kamenných symbolov vedci zistili, že reč sa objavila oveľa skôr – v epoche paleolitu.

Je dôležité pamätať na to, že kamenná doba a všetky jej obdobia, na ktoré sa delí, sú kultúrne pojmy a nie časové. Vedci posudzujú úroveň rozvoja civilizácie podľa vytvorených bežných predmetov a umenia. Je jasné, že v rôznych častiach planéty sa národy mohli rozvíjať rôznou rýchlosťou a tým pádom vytvárali predmety rôznej zložitosti. Môžme povedať, že pre niektoré národy sa kamenná doba skončila skôr, a pre iné neskôr, a pre niektoré s neskončila do 20. storočia, pretože z nejakých príčin sa zasekli na jednej úrovni rozvoja.

Napriek tomu, že uvádzame orientačné roky začiatku a konca období alebo dátumi vytvorenia nejakých vzorov umenia prvobytných ľudí, netreba sa ich učiť naspamäť ako v škole na dejepise. Našou úlohou na tejto lekcii je skúsiť si


vytvoriť obraz o rozvoji ľudí ako celku a všimnúť si, koľko času ľudia potrebovali na to, aby vytvorili písomníctvo, a ako málo času potrebovali na vymyslenie nového iphone.

Staršia doba kamenná alebo paleolitStaršia doba kamenná je najstaršia etapa rozvoja spoločnosti – datovaná od začiatku využívania najjednoduchších nástrojov 2,6 miliónov rokov p.n.l. do 20 000 rokov p.n.l. Jedná sa o veľmi veľký časový úsek, ktorý sa dodatočne rozdeľuje na:

• starší paleolit – 2,6 miliónov rokov p.n.l. – 300 000 p.n.l.;

• stredný paleolit – 300 000 – 40 000 p.n.l.;• mladý paleolit – 40 000 – 20 000 p.n.l.

Počas paleolitu s odohrávala evolúcia človeka – od človeka zručného k človeku vzpriamenému, neandertálcom a kromaňoncom1, a nakoniec k človeku rozumnému.

Väčšinu tohto času ľudstvo prežilo na takej nízkej úrovni rozvoja, že ich vôbec nezaujímalo umenie.

1 Vedci nemajú jednotný názor, či sú neandertálci predkami súčasného človeka alebo mŕtvou vetvou evolúcie, čo ale pre náš kurz nemá zásadný význam


naše dni

naše dninaša éra

mezolit( 10 tisíc rokov)~

neolit( 5 tisíc rokov)~

bronzová doba( 3,8 tisíc rokov)~

železná doba( 1700 rokov)~

mladý paleolit stredný paleolit( 2,3 miliónov rokov)~ ( 260 tisíc rokov)~

neskorý paleolit( 20 tisíc rokov)~

celá ostatná história ľudstva

( 22 tisíc rokov)~

stredovek a novovek

( 1500 rokov)~

pred 2 500 000 rokmi pred 2 000 000 rokmi pred 1 500 000 rokmi pred 1 000 000 rokmi pred 500 000 rokmi

20 000 rokov p.n.l. 15 000 rokov p.n.l. 10 000 rokov p.n.l. 5 000 rokov p.n.l.

Schématické zobrazenie dĺžky rôznych období v histórii ľudstva Jeden dielik na stupnici predstavuje 100 000 rokov

Schématické zobrazenie dĺžky období histórie ľudstva po paleolite Jeden dielik predstavuje 1000 rokov


Oveľa viac sa venovali samotnému prežitiu. Nie je známe, či existovalo nejaké umenie u primitívnych ľudí žijúcich 2 milióny rokov p.n.l., pravdepodobne nie, na druhej strane je dokázané, že ľudia epochy stredného paleolitu mali určité mystické alebo náboženské rituály, zdobili si pracovné nástroje, vytvárali šperky (t.j. predmety, ktoré nemali praktickú hodnotu, napríklad korále a náhrdelníky), vytvárali obrázky na stenách jaskýň atď.

Rozšírenie predkov ľudí (a potom aj človeka rozumného) po planéte sa podľa paleontologických výskumov začalo v Afrike, preto nie je udivujúce,že najstaršie umelecké predmety primitívnych ľudí sa našli práve tam. V časti severnej Sahary boli medzi archeologickými nálezmi objavené starodávne paleolitické korále vytvorené z ulít mäkkýšov, zafarbené okrom, s vytvorenými otvormi na navliekanie. Vek týchto šperkov sa odhaduje na 82 000 p.n.l.!

Na juhozápade Francúzska, v jaskyni Moustérien, archeológovia objavili starodávne kamenné nástroje, ktoré boli ozdobené svojimi tvorcami. Na kamenných nástrojoch boli objavené pozostatky okru vo forme škvŕn a na niektorých predmetoch boli vytvorené opakujúce sa zárezy –

Ulity mäkkýšov s otvormi, nájdené v severnej Sahare – najstarší príklad šperkov prvobytných ľudí

Kamenné nástroje ozdobené ornamentmi v jaskyni Moustérien


primitívne ornamenty. Bohužiaľ presné datovanie týchto nálezov je nemožné, no ich vek môže byť väčší ako v prípade afrických šperkov, môže to byť aj viac ako 100 tisíc rokov p.n.l. Je možné, že tieto nástroje boli vytvorené neandertálcami, ktorí v tomto období žili prakticky na celom území Európy.

Posledná ľadová dobaPosledná ľadová doba sa začala okolo 110 tisíc rokov p.n.l. a skončila sa okolo 9700 rokov p.n.l. zahŕňala početné zmeny klímy a priemernej teploty na planéte, čoho v ýsledkom bolo mnohonásobné zväčšovanie a topenie ľadovcov.

V tomto období došlo k veľmi dôležitej udalosti. Na začiatku tohto obdobia boli prvobytní ľudia rozšírení na veľkej časti planéty, no napriek tomu si zachovávali jednu kultúru. je možné, že v skutočnosti boli kultúry prvobytných ľudí, žijúcich v rôznych častiach sveta rozdielne, lenže tieto rozdiely neboli natoľko veľké, aby sa dali pochopiť na základe archeologických nálezov.

Posledná ľadová doba silne ovplyvnila prvobytných ľudí. Práve ona spôsobila asimiláciu alebo vymieranie neandertálcov. Ochladenie v určitej miere ovplyvnilo prvobytných ľudí a je

Je dôležité rozlišovať dva pojmy – ľadová epocha a ľadová doba Ľadová doba – je obrovský časový úsek, ktorý trval milióny rokov, a v ktorom sa striedali obdobia chladu a oteplenia Ľadová epocha je práve jedno z období ochladenia v rámci ľadovej doby.

Súčasná predstava o tempe rozširovaniia sídiel prvobytných ľudí na planéte

možné, že práve vďaka ochladeniu sa ľudia dostali do Severnej Ameriky, pravdepodobne cez zamrznutý Beringov prieliv.

Práve po skončení poslednej ľadovej doby sa samostatné kultúry, žijúce v rôznych častiach sveta, začínajú výrazne odlišovať, pretože sa rozvíjali úplne rôzne, zvyčajne bez nejakého kontaktu s inými kultúrami. Preto napríklad kultúry Severnej Ameriky nemali kontakt s európskymi do roku 1492 (pokiaľ nerátame občasné stretnutia severoamerických indiánov s vikingami okolo roku 1000). Austrálski domorodci prežili v izolácii ešt dlhšie – do roku 1606, pričom ľudia sa tu usadili oveľa skôr ako v Amerike (pred asi 50 tisíc rokmi).


Práve vďa ka ta kémuto rozdeleniu a geografickej izolácii mnohé kultúry zaostali vo vývoji od európskej a ázijskej. Niektoré kmene v Afrike, Oceánií a Južnej Amerike, kultúry Eskimákov a iných severných národov, sa z nášho uhla poľadu, doteraz nachádzajú na úrovni prvobytných ľudí.

Fenomén vzniku veľkého množstva silne sa odlišujúcich a samostatne sa rozvíjajúcich v rôznych smeroch proto-civilizácií, namiesto zložitých kultúr, sa nazýva revolúcia mladého paleolitu. Ak by k takejto revolúcii nedošlo, svet by dnes vyzeral úplne inak – neexistovalo by toľko rôznych jazykov, náboženstiev, dokonca by možno neexistovali ani ľudské rasy, tak ako ich vnímame dnes.

Mladý paleolitPrvobytné umenie je nám známe hlavne vďaka mladému paleolitu. Ľudia z tohto obdobia nám po sebe zanechali množstvo príkladov starodávneho umenia – jaskynné maľby, petroglyfy (obrazy vysekané v kameni), zložité kamenné nástroje, šperky, sošky a dokonca aj «architektonické» pamiatky.

M nohé pr í k lady u menia starodávnych ľudí z obdobia mladého paleolitu sa zachovali dodnes, no napriek tomu vyvolávajú mnoho sporov medzi výskumníkmi ohľadom času ich vzniku, pretože nie vždy je možné presné datovanie nájdených predmetov a obrazov.

S obdobím paleolitu sa spájajú aj prvé nájdené hudobné nástroje. Pri vykopávkach prvobytných sídel sa napríklad našli flauty vyrobené z kostí zvierat a dokonca aj ľudí.

V Mezinskom paleolitickom táborisku, v Černigovskej oblasti na Ukrajine, bola nájdená sada hudobných nástrojov s pred 18 tisíc rokov p.n.l., ktoré sa používali ako doprovod k tanečným rituálom, tk zv. šumové nástroje a bol i vyrobené z mamutieho kla.

Medzi nálezmi je aj kostenný náramok z piatich kolies, ktorý pravdepodobne predstavova l paleolitické kastanety. Na týchto

Prvé známe zobrazenie meandra na náramku z kostí, nájdenom v Černigovskej oblasti na Ukrajine


kolieskach je vyryté prvé známe zobrazenie meandra, ortogonálneho ornamentu z priamych uhlov, ktorý sa bude používať na území celej Európy a Strednej Ázie ešte dlho po skončení kamennej doby. Toto zobrazenie je možné vidieť na riade, kobercoch, priečeliach budov, dokonca na kamenných obrázkoch, ktorými bola vyzdobená dlažba v starovekom Grécku.

Po paleolite prišiel mezolit, ktorý sa nazýva aj stredná kamenná doba. Odborníci datujú začiatok mezolitského obdobia pre každý svetový región inak. Ako prvý sa začal na Blízkom Východe pred asi 17 tisíc rokmi. V Európe prišla zmena paleolitu na mezolit pred asi 8-78 tisíc rokmi p.n.l. Najdlhšie sa paleolit zachoval v oblastiach Fínskeho zálivu a Baltického mora.

V niektorých častiach sveta sa paleolit v podstate ani nikdy neskončil. Niektoré národy zostali z určitých príčin približne na rovnakej úrovni rozvoja. Napríklad sa jedná o kultúry indiánskych kmeňov v Severnej a Južnej Amerike, ktoré si zachovali črty paleolitických kultúr do stretnutia so španielskymi conquistadormi, teda do XVI. storočia. Niektoré kultúry s paleolitickými črtami existujú dodnes, napríklad kultúra krovákov a domorodcov v Austrálii.

MezolitPre mezolit je charakteristické objavenie a postupné rozširovanie poľnohospodárstva, domestifikácia zvierat s následným usadeným spôsobom života. Prvý krát sa objavujú pokusy o liečenie chorôb a zranení, vykonávajú sa prvé chirurgické operácie. V období mezolitu sa objavujú počiatky obrázkového (piktografického) písma, rozvíja sa hudba a tanec, ktoré mali na začiatku rituálny význam.

Umelci v mezol ite zača l i zobrazovať nielen zv ieratá a vtákov, ale aj svojich súkmeňovcov a dokonca aj vymyslené postavy. Väčšina obrázkov z tohto obdobia je schématická. Umelci sa sústredili na zobrazenie činnosti a pohybu, ktorý vykonávajú nimi zobrazovaní ľudia – hádzanie oštepom, honba za korisťou, strielanie z luku. Rovnako sa začínajú objavovať aj

Zobrazenie ornamentu – meandra – na nádobe z obdobia bronzovej doby


zobrazenia masových scén – scény vojny, hon na veľké zvieratá, scény z pohrebov a tancov.

Vedci si myslia, že práve toto predstavuje dôležitý pr vok v zmene vnímania sveta starodávnymi umelcami. V období paleolitu umelci videli a zobrazovali v prvom rade predmety využívané na lov, zatiaľ čo v mezolite zobrazovali seba a svojich súkmeňovcov.

Pravdepodobne v období mezolitu ľudia začali používať nové materiály pri umeleckej tvorbe – drevo, kožu, tkaniny a iné, no kvôli životnosti týchto materiálov sa podobné predmety do dnešnej doby nezachovali. O úrovni rozvoja ľudí v období mezolitu môžme usudzovať hlavne vďaka zachovanému neskoršiemu umeniu, s ktorým sme sa stretli už v paleolite – jaskynné maľby, sošky, nástroje a zbrane.

Vě s t o n i c k á Ve n u š a j e n a j s t a r š í m v ý r o b k o m z keramik y, je j vek sa odhaduje na 29 000 až 25 000 rokov p n l Je zauj ímavé, že bola objavená na území Česka a nie v Ázii, kde sa rozšírenie keramiky začalo oveľa skôr ako v Európe

NeolitNeolit predstavoval záverečnú etapu prechodu ľudí z kočovného spôsobu života na usadený. Lovenie a zbieranie potravy nahradilo poľnohospodárstvo a chovanie dobytka. V tomto období sa objavujú aj prvé stále sídla, zväčšuje sa počet obyvateľstva, začína sa sociálne rozdelenie spoločnosti a delenie práce.

S epochou neolitu sa spája aj rozšírenie kera m i k y a v ý robkov z pá lenej h l i ny. Výskumníkom sú známe keramické predmety vyrobené ešte v období paleolitu spred 20-30 tisíc rokov, ktoré sú typické pre územie východnej Ázie. V európskej časti kontinentu sa keramika objavila až neskôr.

V neolite sa objavili aj prvé skutočné mestá, vrátane tých, ktoré existujú dodnes: Jericho (od 9 000 rokov p.n.l.), Damašek (10 000-8 000 rokov p.n.l.), Byblos (7 000 rokov p.n.l.). Objavuje sa nová architektúra, napr. múry okolo miest postavené z obrovských otesaných kameňov a pevnosti. Pozostatky takýchto stavieb sa zachovali v mnohých oblastiach Európy (Pyrenejský polostrov, Francúzsko, Sardínia, Zakavkazsko).


Spolu s budovaním pveností sa v období neolitu rozšírili aj takzvané megalitické stavby – hrobky a rituálne stavby, postavené z obrovských kameňov.

Koniec neolitického obdobia vo väčšine regiónov nastal približne 5-6 000 rokov p.n.l. a súvisel s objavením a rozšírením prvých technológ i í spracováva nia kovov, k toré predznamenávajú dobu bronzovú.

Vykopávky jedného z najstarších známych neolitických miest Catalhoyuk (na území dnešného Turecka)

Takto mohol vyzerať Catalhoyuk počas svojho rozkvetu 8 000 až 9000 rokov p n l

Umenie kamennej dobyLekcia 2 Primitívne umenieHistória umenia

Umenie kamennej dobyNajznámejšími a najzaujímavejšími predmetmi umenia v kamennej dobe boli jaskynná maľba, petroglyfy, sochy z kameňa a kostí, predmety z kovu.

Pozrime sa na ne podrobnejšie.


PetroglyfyPetroglyfy predstavujú jednu z najstarších foriem umenia. Najstaršie pochádzajú z obdobia 40 000 rokov p.n.l. Hoci boli petroglyfy značne rozšírené a vieme ich nájsť v rôznych častiach sveta, väčšina z nich je výrazne mladšia a patria k mladším obdobiam histórie.

Jeden z najstarších petroglyfov bol objavený v jaskyniach La Ferrassie na juhozápade Francúzska, kde sa na vápencových doskách zachovali vyryté obrazy, ktoré (pri istej dávke predstavivosti) pripomínajú hlavy zvierat a vtákov.

Petroglyfy neskoršieho obdobia (ktoré zobrazujú zrozumiteľnejšie objekty), boli objavené na severovýchode Portugalska, na hranici so Španielskom. Boli vytvorené dávnymi obyvateľmi doliny Koa a zobrazujú umeleckejšie obrázky zvierat – koní, kôz, turov, človeka a abstraktných postáv. Tieto obrazy boli vytvorené v období 20 000-10 000 rokov p.n.l. a sú dôkazom

Petroglyfy v doline Koa sú oveľa jednoznačnejšie

Starodávne petroglyfy v jaskyni La Ferrassie


zvyšujúceho sa majstrovstva prvobytných maliarov a rozširujúceho sa kruhu zobrazovaných príbehov.

Aj na území Ukrajny sa objavili petroglyfy. Boli objavené v takzvanej Kamennej mohyle, ktorá sa nachádza v Melitopoľskej oblasti. Kamenná mohyla je obrovské zhromaždenie kamenov na ploche okolo 30 000 m2 a výškou do 12 metrov. Kamene sú prirodzeného pôvodu, ale vytvárajú množstvo výstupkov, priechodov a neveľkých dutín, ktoré sa pradávnymi ľuďmi využívali ako svätyne. Je zaujímavé, že v blízkosti Kamennej mohyly sa nenašli pozostatky sídiel a predpokladá sa, že ľudia nežili v jej blízkosti a využívali ju len na rituály.

Vo väčšine dutín Kamennej mohyly sa zachovali petroglyfy. Išlo o tisíce obrázkov a symbolov. Boužiaľ presné datovanie je nemožné a vedci ho skúšajú na základe zobrazovaných príbehov. Zhodli sa viac menej len v interpretácii jedného z najväčších petroglyfov, na ktorom je zobrazený býk alebo mamut. Pokiaľ ide skutočne o zobrazenie mamuta, tak vek obrázkov môže byť do 25 000 rokov.

Jedno z najdôležitejších vyobrazení v Kamennej mohyle – býk alebo mamut Od toho čo je tu zobrazené závisí vek obrázku

Petroglyfy Kamennej mohyly na Ukrajine


Prvobytné sochyPr voby tní ľudia robi l i aj pr vé pokusy s modelovaním sôch, lenže vedcom sú známe len menšie sošky.

Jedným z najznámejších archeologických nálezov je figúrka človeka – leva, ktorá bola objavená archeológmi v jaskyni Hohle Fels v Nemecku. Figúrka bola vytvorená z mamutieho kla a považuje sa za najstaršiu zoomorfickú sochu (t.j. spájajúciu črty človeka a zvieraťa), ktorej vek sa odhaduje na 32 000 rokov. Trochu neskôr archeológovia objavili ešte jednu sochu, ktorú nemeckí výskumníci označili ako «leviu ženu». Okrem toho boli v jaskyni nájdené aj sošky z kostí zvierat a vtákov, z ktorých jedna zobrazovala vodného vtáka a bola vytvorená okolo 35 000 rokov p.n.l.

Mladý paleolit v Európe, a tiež vo veľkej časti Eurázie, je charakteristický mnohými nálezmi figúrok žien, ktoré sa spoločne nazývajú

paleolitické Venuše. tieto figúrky boli vyrezané z mäkkého kameňa, kosti, klov mamuta a niektoré sú zlepené z hliny a následne boli vypálené (prvé vedecky známe keramické výrobky). Výška týchto figúrok je v rozmedzí od 4 do 25 cm. Charakteristickou vlastnosťou paleolitických Venuší je romboidná forma, zdôraznené plné tvary pŕs, brucha a bedier. Soškám často chýbajú ruky a nohy, hlava má malé rozmery a chýbajú na nej detaily. Predpokladá sa, že figúrky majú špeciálne zvýraznené ženské črty, symbolizujúce plodnosť a dostatok, pr ičom sú zbavené všet kých zbytočných detailov. Výskumníci predpokladajú, že tieto figúrky predstavovali symbol ženskej krásy dohistorických ľudí.

Človek-lev nájdený v jaskyni Hohle Fels – najstaršia zoomorfická socha


Postupom času sa umeleck ý vkus a majstrovstvo prvobytných ľudí stá le viac zlepšovali. Približne 15 000-8 000 rokov p.n.l. sa na území Španielska, Francúzska, Nemecka, Belgicka a Švajčiarska rozvíjala prvobytná kultúra, nazývaná Magdalénska, ktorá po sebe zanechala mnoho archeologických nálezov, medzi ktorými boli stále dokonalejšie sošky z rohov, kamena, kostí a kla mamuta, zložité vyryté a nakreslené obrazy na stenách a stropoch jaskýň. Prvobytné umenie sa v tomto období sa stávalo stále viac realistickým a konkrétnym. Umelci si začínajú lepšie uvedomovať nielen proporcie a stavbu tela zobrazovaných zvierat, no učia sa ich zobrazovať v pohybe z rôznych uhlov.

Realistické zobrazenie hlavy koňa, patriace k magdalénskej kultúre

Sošky paleolitických Venuší


Jaskynné maľbyJaskynnými maľbami sa nazývajú vyobrazenia vytvorené prvobytnými ľuďmi na stenách jaskýň a v grottách (je možné, že obrazy robili aj na vonkajších častiach skál, lenže v takom prípade sa nemohli zachovať do našich čias). Pri kreslení týchto obrázkov sa používali organické farby a drevené uhlie, čo umožňuje určiť dátum ich vzniku (čo bolo pri petroglyfoch nemožné).

Jaskynná maľba bola objavená pomerne nedávno. Prvé zmienky pochádzajú z roku 1879, keď archeologický nadšenec Marcelino Sanz de Sautuola počas prechádzky s dcérou náhodou objavil jaskyňu Altamira, klenby ktorej boli ozdobené množstvom obrázkov dávnych ľudí. Do tohto momentu veda nemala predstavu o starodávnom maliarstve a zo začiatku archeológa obviňovali z falzifikácie objavu, neskôr ale boli podobné obrázky nájdené v rôznych častiach planéty.

Známe zobrazenie býka z jaskyne Altamira, ktoré sa často uvádza ako príklad prvobytného umenia na nástenných maľbách


Obrazy v jaskyni Altamira pravdepodobne vznikli v rôznej dobe – vek väčšiny obrázkov je okolo 20 000 rokov, no niektorí výskumníci nástoja na tom, že jednotlivé obrázky sú omnoho staršie a ich vek je 35 000 rokov.

Kresby v jaskyni Altamira sa tiahnu v dĺžke viac ako 300 metrov a dosahujú výšku okolo 2 metrov. Sú vytvorené uhlím, okrom a hematitom a predstavujú obrázky koní, bizónov, diviakov a veľkých jeleňov. Unikátnosť maľby v tejto španielskej jaskyni spočíva v tom, že v niektorých miestach umelci využívali prirodzené záhyby jaskyne na imitáciu trojrozmerných, vypuklých objektov. Okrem toho je farba na obrázkoch nanesená v niekoľkých vrstvách, čo vytvára efekt šerosvitu a objemu.

Okrem obrazov zvierat, v jaskyni Altamira, boli nájdené aj odtlačky dlaní, ktoré vznikli priložením ruky umelca na povrch kameňa, ktoré potom vyfarboval. Takýto spôsob maľby je charakteristický pre pôvodné obyvateľstvo Austrálie, čo je zajujímavé, pretože tento kontinent oddeľujú od Európy tisíce kilometrov.

Mnohí výskujmníci si myslia, že najstaršie nástenné maľby sa nachádzajú v Chauvetovej jaskyni na juhu Francúzska. Ich vek je datovaný

V jaskyni Chauvet môžeme uvidieť jeden z najstarších nástenných obrázkov, ktorý sa zachoval dodnes


pomerne presne – 30 000 až 33 000 rokov p.n.l. Na obrázkoch v Chauvetovej jaskyni je zobrazený chlpatý nosorožec, tarpan, jaskynný lev a iné zvieratá žijúce v ľadovej dobe.

Jedným z hlavných pamätníkov nástennej maľby je jaskyňa Lascaux, ktorá sa tiež nachádza vo Francúzsku. Nazývajú ju aj «Sixtínskou kaplnkou prvobytného maliarstva». Kresby v nej sú výrazne mladšie, majú približne len 20 000 rokov a sú urobené no oveľa vyššej úrovni. Rozmery niektorých obrazov majú 4-5 metrov, použité boli rôzne techniky a kresliace materiály, a dokonca využili aj niektoré moderné kompozičné postupy, vrátane zobrazenia perspektívy!

Je zaujímavé, že hoci sú vyobrazenia na stenách jaskyne veľmi realistické pri zobrazovaní telesnej stavby a pózy zvierat, nie sú na nich zobrazené rastliny ani krajina, často sa nedodržiavajú proporcie osôb a mnohé obrazy prekrývajú jeden druhého.

Kresby v jaskyni Lascaux sa nazývajú «Sixtínskou kaplnkou prvobytného maliarstva»


MegalityV období neolitu sa rodí architektúra a staviteľstvo v našom súčasnom chápaní. Pri výstavbe sa používali trvácne materiály: kameň namiesto dreva, kostí, trstiny a iných. Vďaka tomu sa dodnes zachovali mnohé stavby obdobia kamennej doby.

Okrem budov, miest a mestských múrov ľudia v období neolitu budovali aj úplne iné druhy stavieb – megalitické stavby. Boli to stavby z obrovských, hrubo opracovaných balvanov, bez použitia cementu alebo iných spojovacích materiálov. Je možné, že balvany mali drevené alebo trstinové prvky, ktoré sa nezachovali, preto je pre vedcov ťažké zrekonštruovať pôvodný vzhľad a význam týchto stavieb.

V závislosti od počtu a polohy balvanov sa megality delia na niekoľko typov, ktoré majú svoje názvy.

MenhiryMenhiry sú samostatne stojace vertikálne stĺpy, výška ktorých môže byť od 80 cm do 20 metrov. Najväčším z nich, s výškou 20 metrov, bol známy kameň objavený v Bretónsku vo Francúzsku. V 1727 bol menhir bleskom rozbitý na niekoľko častí.

Najväčší počet menhirov bol nájdený vo Francúzsku (Bretónsku), ale boli objavené aj v iných častiach Európy, Afriky a Ázii, na Kavkaze a na Kryme. Ich účel bol pravdepodobne rituálny, hoci nie je vylúčené, že ich využívali ako hraničné

Fragmenty najväčšieho menhiru kamennej doby


stĺpy, orientačné body a možno aj ako starobylé observatóriá.

DolmenyDolmeny predstavujú hrobky vytvorené z obrovských stojacich kameňov, ktoré sú zvrchu prekryté niekoľkými kamennými platňami, ku ktorým sa niekedy pripájali krátke alebo dlhé chodby.

V jednoduchom variante dolmen predstavuje ploský kameň, postavený na niekoľkých iných (niekedy na jeden). Kamene majú veľký rozmer a hmotnosť. Najrozšírenejším variantom sú 3 kamene, postavené vo forme П (známy Stonehenge je postavený z množstva takýchto elementov).

V najdokonalejšej architektonickej forme dolmen pozostáva z piatich alebo šiestich kamenných platní, ktoré vytvárajú uzavretý priestor – štyri platne predstavujú jeho steny a jedna alebo dve platne predstavujú strechu a podlahu. Takéto dolmeny sa dajú nájsť na Severnom Kavkaze.

Najviac dolmenov bolo objavených v Číne, stretneme sa s nimi aj v západnej, severnej a južnej Európe, v severnej Afrike a na Kavkaze.

Dolmen v Írsku


KromlechyKomplex z niekoľ kých, za sebou stojacich, menhirov alebo kameňov, ktoré vytvárajú jednu alebo niekoľko sústredených kruhov, archeológovia nazývajú kromlech. Niekedy sa v týchto stavbách striedajú menhiry s dolmenami a niekedy môže ísť o celkom neforemné balvany.

Jedným z najznámejších kromlechov je Stonehenge, ktorý sa nachádza v blízkosti mesta Salisbury vo Veľkej Británii. Stonehenge pozostáva z menhirov vo forme podkovy a kolesa, ktoré rozložené v kruhu s polomerom 100 metrov a stoja na umelom kopci. V centre sa nachádza kameň zo sľudového pieskovca s hmotnosťou 6 ton. O účele Stonehenge vedú polemiky archeológovia, atronómovia, architekti, ale v poslednej dobe prevažuje názor, že Stonehenge sa v minulosti našimi predkami používal ako územie na pochovávanie mŕtvych.

Na Ukrajine, v Záporoží na ostrove Chortica bol objavený kromlech, ktorého vek sa odhaduje približne na 5 tisíc rokov. Kamene Chortického kromlechu sú rozostavené v schéme, ktorá pripomína labyrint.

Úloha kromlechov, s ktorými sa môžme stretnúť na celom svete, je nejasná, no podľa

základných teórií sa používali ako chrámy pod otvoreným nebom alebo slúžili na sledovanie astronomických javov, hlavne slnka a mesiaca.

Stonehenge – najznámejší kromlech a najznámejšia megalitická stavba na svete

Umenie primitívnych národovLekcia 2 Primitívne umenieHistória umenia

Umenie primitívnych národovJednou z hlavných záhad súčasnosti je podľa antropológov ex istencia v dnešnej dobe takzvaných «primitívnych národov», ktoré si zachovali prvobytnú úroveň kultúry. Tieto národy nikdy nemali kontakt s inými civilizáciami počas dlhých storočí a tisícročí, no z nejakých dôvodov nevytvorili vlastnú civilizáciu a doteraz vedú spôsob života tak ako pred tisícmi a desiatkami tisíc rokov.

Na charakteristiku umenia týchto národov sa používajú termíny «primitívne» alebo «kmeňové umenie».

U bežného človeka sa primitív-ne umenie často spája so štyli-zovanými soškami v africkom štýle, ktorých sú plné obchody s exotickými suvenírmi


Austrálski aborigéniAustrálskych domorodcov tvorí množstvo etnických skupín žijúcich v Austrálii, ktoré sa do príchodu európanov (v XVII-XVIII. storočí) nachádzali v rozličných štádiách neolitického, jednotného spoločenstva, ktoré sa živilo hlavne lovom a zberom potravy.

Umenie austrálskych domorodcov sa delí na dve veľké skupiny: realistické umenie a symbolické umenie.

Realistické umenie bolo rozšírené na východe, severe a severozápade austrálskeho kontinentu. Jednalo sa o nástenné maľby a petroglyfy v jaskynach a úkrytoch pod skalnými návesmi, obrazy na kôre.

Najz aují mavejš ie s vedec t vá u men ia austrálskych aborigénov sa nachádzajú v Arnhem Lande, polostrove na severe Austrálie. Nástenné maľby v tejto oblasti sú dvoch typov.

K prvému typu nástenných kresieb sa radia vyobrazenia hýbajúcich sa, zápasiacich a tancujúcih ľudí v jednoduchom štýle z niekoľkých ťahov. Vyobrazenia ľudí na týchto obrázkoch sú vždy veľmi dynamické a kvalitou ustupujú iba maľbám európskych primitívnych umelcov v jaskyniach Alatamira a Lascaux.

Druhým typom vyobrazení v jaskyniach Arthem Landu sú polychromné obrázky vtákov, rýb, zvierat a niekedy aj človeka v takzvanom «rontgenovom» štýle, kedy okrem vonkajších detailov sa na obrázku zobrazujú aj vnútorné

Fragment nástennej maľby v jaskyni na severe Austrálie, zobrazujúcej mimi – nadprirodzené bytosti z mytológie austrálskych aborigénov Podľa ich predstáv mali mimi jemné a natiahnuté obrysy a boli veľmi krehký, kvôli čomu sa museli skrývať pod kameňmi a v kšárach skál Podľa legendy, mimi naučili aborigénov loviť, zakladať oheň a pripravovať mäso kengúr


orgány zvieraťa, jeho chrbtica, srdce a iné. V tomto zvláštnom štýle sú zobrazené hlavne kŕmiace sa zvieratá, ktorých anatómia bola viac či menej umelcovi známa. Podobné obrázky boli taktiež rozšírené v Melanézii (súostrovia v Tichom oceáne, nachádzajúce sa na severovýchod od Austrálie), na Sibíri a v niektorých častiach Afriky.

Umenie v severozápadnej Austrálii sa trochu odlišovalo od severných oblastí. Scény zobrazované primitívnymi umelcami sú tiež celkom realistické, no na stenách jaskýň sa neraz opakujú vyobrazenia ľudských postáv (alebo niekedy len ich hlavy) so zvláštnymi svätožiarami okolo hlavy. Tieto figúry podľa aborigénov zobrazujú vodných duchov a kreslili sa z rituálnych cieľov a pravidelne sa obnovovali novými jasnými farbami kvôli tomu, aby týto duchovia načerpali nové sily a priniesli nové obdobie dažďov.

Kresba kengury v rontgenovom štýle, so schématickým zobra-zením vnútorných orgánov a anatómie


Ornamentálne umenie bolo rozšírené na západe a východe Austrálie, a taktiež v centrálnych oblastiach. Ako ornamenty sa v rôznych častiach Austrálie používali kruhy, cik-caky, špirále, meandre a iné motívy, často je motívom labyrint a štylizované obrázky zvierat. Niektoré z tradičných motívov označujú rôzne javy prírody, rôzne psychické stavy, myšlienky a nálady.

Vyobrazenie vodného ducha

Príklad geometrického motívu na kresbách autrálskych abo-rigénov


KrováciSlovom krovák (angl. bushman, «človek stepi»; hol. bosjesman, «lesný človek») európski kolonisti označovali pôvodné obyvateľstvo južnej Afriky. Krováci patria k samostatnej rase (nepatria k negroidnej) a odlišujú sa od iných rás Afriky svojím zovňajškom aj kultúrou. .

Kresby krovákov na skalách, v jaskyniach, strmých stenách útesov udivujú svojou veľkosťou aj majstrovstvom prevedenia. Krovácki umelci zobrazujú africké zvieratá – slonov, pštrosy, žirafy, nosorožcov, antilopy a aj seba, svojich susedov kafrov, a v súčasnosti už aj bielych cudzincov. Na jednom obrázku môžu byť zobrazené tisíce kusov zvierat, akoby sa umelec snažil dosiahnuť dokonalosť svojho diela.

Na farbenie svojich obrázkov krováci používali rôzne odtiene okra a hematitu. No tak ako aj maliari medzi austrálskymi aborigénmi, aj krováci

takmer nevyužívajú možnosti perspektívneho zobrazenia alebo prechodov šerosvitu, ktoré boli známe už niektorým prvobytným národom.

Obrázky krovákov sa odlišujú jednoduchosťou kompozície a nevyužívaním zložitých výtvarných postupov


MaoriOceánia je najväčšie zoskupenie ostrovov na svete, ktoré sa nachádza v centrálnej a západnej časti Tichého oceánu. Na tomto obrovskom území sa nachádza veľké množstvo štátov a závislých území. V rámci jednej lekcie je samozrejme nemožné rozobrať kultúrne zvláštnosti a umenie veľkého počtu národov, ktoré žijú v Oceánií, preto sa budeme venovať len najznámejším národnostiam.

Tradičným umením Maorov, pôvodného obyvateľstva Nového Zélandu, je rezba po dreve alebo kostiach, pletenie, tanec a tetovanie. Najväčší rozmach v remeslách Maori dosiahli vo vyrezávaní dreva. ide o zložité umenie, v ktorom Maori dosiahli vysoké majstrovstvo. Základný element vyrezávaného ornamentu je špirála s množstvom variácií.

Maori prakticky nezobrazovali scény so zvieratami, väčšinu figúr v drevených príbehoch tvorili človeku podobné postavy, zobrazujúce

D re ve n á f i g ú r k a M a o rov, ozdobená vyrezávaným orna-mentom


predkov alebo božstvo «tiki». Rôznymi figúrami si Maori ozdobovali domy, lode, nádoby, bojové palice a iné predmety. Vyrezávané panely niekedy veľkú hĺbku a predstavovali arebesku plnú abstraktných tvarov, aj keď základným motívom vždy bola ľudská postava alebo tvár.

Majstrovstvo Maori dosiahli aj vo výrobe miniatúrnych umeleckých predmetov – ozdobách z kostí a kameňa. Základným materiálom pre tieto výrobky z kostí boli kosti veľkého nelietavého vtáka moa, ktorý úplne vyhynul pred asi 500 rokmi. Potom sa začali na ozdoby používať kosti veľkých domácich zvierat. Pre výrobky z kameňa sa používa nefrit, no Maori dokážu vyrábať krásne ozdoby z množstva iných druhov kameňa.

Existujú aj prík lady kamenných sôch vytvorených Maorami, napríklad kamenné postavy a basreliéfy v zálive Maine jazera Taupo. Niektoré vyrezávané postavy a obrazy dosahujú výšku 10 metrov a dostať sa k nim dá iba po vode. Najväčší vyrezávaný portrét zobrazuje vodcu, ktorý priviedol kmeň Maorov k jazeru a jeho vyobrazenie na skale ochraňuje územie jazera od zemetrasení.

Figúrka jašterice vytvorená Maorami zo zálivu Maine jazera Taupo, Nový Zéland


Maorské tetovanieJe možné, že najdôležitejším (hoci sporným) vkladom národov Polynézie do súčasného umenia je tetovanie, ktoré má v ich kultúre špecifické miesto. Napríklad u Maorov bolo tetovanie povinným elementom pri rituáloch spojených so vstupom do sveta dospelých. Tetovanie v sebe nieslo informáciu o kmeni a sociálnom statuse každého predstaviteľa národa Maori.

Nehľadiac na to, že tetovacie umenie je známe z čias neolitu a je rozšírené v mnohých častiach sveta, európska kultúra ho akoby nanovo objavila pri skúmaní ostrovov v Oceánii. Samotné slovo «tetovanie» (angl. tattoo) pochádza zo slov tatau alebo tatu, ktoré sa objavujú v mnohých jazykoch polynézskych národov. Vďaka expedíciám Jamesa Cooka a následnej kolonizácii týchto území, mnohí európania sa zoznámili s polynézskym spôsobom tetovania – čiernymi abstraktnými vzormi, ktoré sa výrazne odlišovali od pestrofarebných tetovaní-obrázkov, rozšírených v Japonsku a susedných Ázíjských krajinách.

Súčasné ornamentálne tetovania spájajú v sebe elementy umenia rôznych národov, dajú sa v nich nájsť črty aj maorských aj keltských ornamentov. Existuje samostatný súčasný štýl

Bojovník s kmeňovým tetovaním na tvári


tetovania, odborníkmi nazývaný tribal, ktorý v mnohom pripomína tetovania Maorov a iných polynézskych národov – základom obrázku sa tiež často javia špirálovité motívy alebo zahnuté línie, často s kontrastujúcimi priamymi alebo ostrými prvkami. Takéto tetovanie je prevažne monochrnonické, čo je ešte jedna črta, ktorá ich spája s tetovaniami národov Oceánie.

Plece známeho speváka Robbie Williamsa – tetovanie v štýle maori Ktoré mu mimochodom pripravilo niekoľko prekvapení pri návšteve Nového Zélandu, pretože jeho tetovanie znamená vojna, idúci na vojnu a samo osebe slúži ako výzva do bitky s inými Maorami, čo Robbie Williams nevedel

Moderné tetovanie v štýle trible


Obyvateľstvo Veľkonočných ostrovovPodľa názorov vedcov bol Veľkonočný ostrov osídlený polynézanmi v III.–VI. storočí. Vďaka plodnej a bohatej pôde a lesmv sa počet obyvateľov rýchlo zvýšil a v XVI.–XVII. storočí dosahoval 10-15 tisíc. Osídlenci aktívne vyrubovali lesy pre poľnohospodárske účely, stavbu lodí a obydlí, čo spôsobilo, že v roku 1600 boli všetky stromy vyrúbané. Následkom toho sa výrazne znížila plodná vrstva zeme kvôli erózii, znížila sa úroda, lov rýb začal byť problematický kvôli nedostatku dreva na lode, znížila sa produkcia potravín a začala sa lokálna, ale skutočná antropogénna1 ekologická katastrofa.

1 T j vyvolaná pôsobením človeka

Hlavné pamätihodnosti Veľkonočných ostrovov – sochy moai


Za niekoľko desaťročí sa počet obyvateľov znížil niekoľkonásobne a do príchodu prvých európanov tu žilo už len 2-3 tisíc ľudí. V roku 1877 sa počet obyvateľov kvôli vývozu otrokov, epidémiám a úpadku, znížil na iba 111 ľudí. Až na konci XX. storočia sa demografická situácia zlepšila a podľa údajov z roku 2002 počet obyvateľov ostrova momentálne predstavuje 3791 ľudí.

Hlavnými pamätihodnosťami ostrovov sú moai – kamenné sochy vo forme ľudskej hlavy s telom, zaryté do zeme približne do polovice pásu. Materiálom na ich vytvorenie poslúžili vulkanické horniny(Veľkonočné ostrovy majú vulkanický pôvo). Priemerná výška sôch je 3-5 metrov, hoci dajú sa nájsť aj sochy s výškou 10-12 metrov.

V súčasnosti poznáme 887 sôch, ktoré sú väčšinou umiestnené na úpätiach Rano Raraku – najväčšieho z dvoch vulkánov na Veľkonočných ostrovoch. Niektoré zo sôch majú vyryté ornamenty, ktoré podľa slov obyvateľov označujú dúhu, slnko a dážď, a na niektorých sa zachovali vyobrazenia vesiel, vtákov a lodí.

Obyvatelia Veľkonočných ostrovov boli jediným polynézskym národom s vlastným písmom do pr íchodu Európanov. Vedci

poznajú nápisy s týmto písmom na drevených doskách nazývaných rongo-rongo. Dodnes sa zachovalo okolo 25 takýchto doštičiek. je na nich hieroglyfické symbolové písmo, pozostávajúce približne z 800 znakov. Bohužiaľ do roku 1862 väčšina ľudí poznajúcich toto písmo zahynula alebo bola odvedená do otroctva. V súčasnosti neexistuje ani jeden človek, ktorý by chápal úplný zmysel týchto hieroglyfov.

Doštička rongo-rongo s hieroglyfickými nápismi obyvateľov Veľkonočných ostrovov

Súčasné naivné umenieLekcia 2 Primitívne umenieHistória umenia

Súčasné naivné umenieS umením prvobytnej spoločnosti a súčasných primitívnych národov sme sa nezoznamovali iba pre všeobecný rozhľad. Je jasné, že hlboké poznatky o nástenných maľbách nám priamo asi ťažko pomôžu pri práci dizajnéra, jedine ak by ste vytvárali webovú stránku o jaskynných ľuďoch alebo niekde použili motívy pri štylizácii.

Pripomníname, že umenie prvobytnej spoločnosti, podobne ako umenie primitívnych národov, dlhé roky nebolo známe európskej civilizácii. Iba v XIX. a začiatkom XX. storočia umelecké diela vyvolali záujem kultúrnej elity európskej civilizácie. Európske umenie, ktoré sa dlhé roky opieralo v prvom rade o antické umenie Starovekého Grécka a Ríma, akoby odokrylo pre seba pramene ľudského umenia.

Je jasné, že to muselo dôjsť k určitému ov ply v neniu . Obrá z k a m i pr voby t ných, primitívnych ľudí sa nadchli mnohí významní

maliari ako napr. Paul Gauguin, Henri Rousseau, Pablo Picasso, Henri Matisse, A práve umelecká činnosť prvobytného spoločenstva a súčasných primitívnych národov poslúžila impulzom k rozvoju niektorých nových smerov v umení na začiatku XX. storočia, napr. moderného primitivizmu.

Primitiv izmus vznikol na konci XIX. a začiatku XX. storočia. Pre tento štýl sú charakteristické ploché formy, čisté farby a chýbajúce realistické vyjadrenie perspektívy, často sa využíva schválne zjednodušenie umeleckých prostriedkov. Jednou zo základných myšlienok primitivizmu bol návrat k základom – návrat k rôznym formám primitívnej tvorby (napr. detskej a národnej), archaickému a stredovekému umeniu, tvorbe primitívnych, dohistorických národov.

Pre filozofiu primitivizmu je charakteristický názor, že primitívny človek bol bližšie k počiatkom poetického a umeleckého nadšenia ako moderný «civilizovaný» človek. Vplyv primitivizmu v tej alebo inej miere je viditeľný vo väčšine avantgardných prúdov XX. storočia – surrealizme, expresionizme, fovizme a tiež sa stal jednou z príčin vzniku a rozvoja neoklasicizmu v umení.


Paul GauguinPríkladom toho, ako primitívne umenie môže vplývať na tvorbu umelca, a priniesť mu uznanie, môže byť tvorba Paula Gauguina.

Rané obdobia tvorby Gauguina sú spojené s prúdmi impresionizmu a postimpresionizmu, v ktorých sa príliš neodlišoval spomedzi iných umelcov a nezískal široké uznanie. Všetko sa ale zmenilo v roku 1891, keď Gauguin odišiel žiť na ostrov Tahiti v Oceánii. Tým, že detstvo prežil v Peru, celý život ho to ťahalo na exotické miesta a považoval európsku civilizáciu za príliš umelú a konzervatívnu, a podľa vlastných slov sa túžil spojiť s prírodou.

Na Tahiti umelec čerpal inšpiráciu pri sledovaní reálneho života kmeňov obývajúcich Oceániu a za rok v pokojnom tempe namaľoval okolo 80 obrazov! Pod vply vom umenia domorodcov sa obrazy stali ploché, statické, farebne konstrastné a plné emócií. Zároveň si ale zachovali svoj dekoratívny charakter.

Paul Gauguin Videnie po kázaní 1888, plátno, olejové farby 73×92 cm


Paul Gauguin Žena držiaca plod 1893, plátno, olejové farby

Práve toto obdobie tvorby prinieslo umelcovi slávu a dokonca ovplyvnilo umenie XX. storočia. Slávnym sa ale stal až po svojej smrti v roku 1906, keď sa v Paríži uskutočnila výstava jeho 227-ich prác.


Pablo PicassoNielen Gauguin sa nadchol umením primitívnych národov. Na začiatku XX. storočia sa európska kultúrna elita začala zaujímať aj o africké umenie, umenie národov Mikronézie a pôvodných národov Ameriky. Umelci ako Pablo Picasso, Henri Matisse a André Derain boli nesmierne zaujatí jednoduchosťou a silou kultúr týchto národov.

Okolo roku 1906 (možno aj vďaka prácam Gauguina) záujem o umenie domorodých kmeňov u Pabla Picassa odštartoval tkzv. africké obdobie tvorby, počas ktorého sa umelec inšpiroval iberským a africkým sochárstvom, africkými maskami domorodcov a študoval históriu afrického kontinentu.

Kulmináciou «afrického obdobia», ktoré trvalo okolo troch rokov, bolo vytvorenie jedného z najznámejších diel Picassa «Avignonské slečny». Deformácia použitá Picassom v tomto obraze priviedla umelca k formovaniu základných princípov kubizmu v roku 1907.

Pablo Picasso Avignonské slečny 1907, plátno, olejové farby 243,9×233,7 cm


Henri RousseauJedným z najjasnejších predstaviteľov primitivizmu sa stal francúzsky umelec-samouk, hudobník a literát Henri Rousseau. Rousseau sa začal maľbou zaoberať až ako dospelý, pričom nemal ani žiadne vzdelanie.

Henri Rousseau nikdy neopustil Francúzsko a práve o to je podivnejšie, že jeho najslávnejšími obrazmi sa stali plátna zobrazujúce život v džungli. Zdrojom inšpirácie mu boli ilustrácie v knihách a tiež exponáty v botanických a zoologických záhradách Paríža. Vplyv na jeho tvorbu mali aj príbehy vojakov, ktorí sa zúčastnili vojny v Mexiku v rokoch 1861-1867.

Počas života Henri Rousseaua boli jeho obrazy často zosmiešňované krit ik mi aj publikom, ktorí ich vnímali ako infantilé, detské a nezodpovedajúce všeobecne prijatým umeleckým pravidlám. Uznania sa mu dostalo v roku 1891, po tom ako na výstave v Salóne nezávislých v Paríži bola predstavená jeho práca «Tiger počas tropickej

búrky» (iné názvy – «Napadnutie v džungli» a «Prekvapenie!»), na ktorej publikum ocenilo bohatstvo farieb a originálnosť príbehu.

Neh ľadiac na jednoduchosť obrazov Rousseaua, odlišujú sa precíznosťou spracovania rôznych vrstiev obrazu, použitím množstva odt ieňov farieb a v ykreslením bohatého rastlinného sveta džunglí a zobrazovaných postáv.

Henri Rousseau Tiger počas tropickej búrky 1891, plátno, olejové farby


Ivan GeneraličEšte jedným známym predstaviteľom primitivizmu bol chorvátsky umelec Ivan Generalič. Ivan od detstva maľoval, pričom využíval rôzne dostupné materiály. Podľa jeho vlastných slov žil preto, aby kreslil. Získať umelecké vzdelanie Generalič nedokázal, ale v roku 1931 bola v Záhrebskej akadémii umení zorganizovaná výstava jeho prác a časom získal svetovú slávu. Jeho výstavy sa uskutočnili v mnohých mestách Juhoslávie, Francúzska a iných krajinách, kde jeho naivý a na prvý pohľad jednoduchý spôsob tvorby získala mnoho obdivovateľov a nasledovníkov.

Svoje práce Ivan Generalič maľoval olejovými farbami a akvarelom na plátne ale aj na iných materiáloch – dreve a dokonca skle. Použitie skla namiesto plátna dávalo jeho prácam osobitý lesk, a umožňovalo robiť najjemnejšie detaily (pri zachovaní jednoduchosti maľby ako celku).

Základnou témou jeho tvorby je každodenný život v jeho rodnej dedine z pohľadu miestneho obyvateľa – krajinky, dedinské udalosti (svatby, pohreby, práca na poli, sezónne sviatky). Najznámejší obraz Generaliča pochádza z roku 1959 a nazýva sa «Svatba jeleňov).

Ivan Generalič Svadba jeleňov 1959


Babička MosesJedným zo smerov primitivizmu bolo aj takzvané naivné umenie, zahŕňajúce výtvarné umenie talentovaných umelcov, ktorí nezískali klasické vzdelanie a tiež samostatné druhy umenia – grafika, sochárstvo, dekoratívne umenie.

Jednou z najvýraznejších predstaviteliek naivného umenia je Babička Moses 1 (Anna Mary Moses) – americká umelkyňa, Anna Moses rada kreslila od útleho detstva, no seriózne sa začala maľovaniu venovať vo veku 70 rokov, po tom, čo sa kvôli artritíde nemohla ďalej venovať milovanému vyšívaniu.

Prvé kresby Babičky Moses boli darčeky pre rodinných členov a priateľov na Deň vďakyvzdania a iné sviatky. Tieto obrázky boli charakteristické pre štýl Babičky Moses, ktorých základnou črtou bolo nerešpektovanie zákonov perspektívy.

1 Biblické meno Moses sa prekladá ako «Mojžiš», hoci to v danom kontexte znie zvláštne

Anna Moses bola veľmi aktívnou umelkyňou. Dokázala nakresilť viac ako tisíc obrázkov za polrok. Kým získala svetovú popularitu sa jej diela predávali po 2 doláre za malý obrázok a 3 za veľký. V roku 1938 jeden americký zberateľ uvidel jej práce v okne lekárne, keď prechádzal cez mesto, v ktorom žila. Odkúpil všetky jej obrazy a v nasledujúcom roku boli tri jej práce uvedené na

Babička Moses Starý dom v Kembridžskej doline 1943


výstve v New Yorku, v Múzeu súčasného umenia, čo naštartovalo jej popularitu.

Prvú vlastnú výstavu obrazov Babička Moses urobila v októbri 1940 v galérii Otta Kallira, a následne výstava pokračovala po mnohých mestách v Amerike, Európe a Japonsku. V roku 1949 jej vtedajší prezident Truman udelil ocenenie. 7. septembra 1960, bol deň 100 ročného jubilea Anny Moses vyhlásený primátorom New Yorka za «Deň Babičky Moses» O originalite jej tvorby svedčí aj to, že mnohé obrazy Babičky Moses sa dodnes využívajú pri reklamných kampaniach počas hlavných amerických sviatkov – Dňi Vďakyvzdania, Dni matiek, Vianociach.


Primitivizmus v RuskuV Rusku sa primitivizmus objavil na začiatku 20. storočia a dostal názov neoprimitivizmus, podľa knihy Alexandra Ševčenka. Tento smer zaŕňal v sebe základné črty postimpresionizmu, kubizmu a futurizmu, a taktiež tradičné ruské prvky a motívy, typické hlavné pre ikony.

Med zi najzná mejších predstav ite ľov neoprimitivizmu patrili Mark Šagal, Kazimir Malevič, Pavel Filonov, Natalia Gončarova. Mark Šagal

Samota 1933

Kazimír Malevič «Tresk i hrom» 1914

Spája v sebe črty primitivizmu a lykových obrázkov

Medená, bronzová a železná dobaLekcia 2 Primitívne umenieHistória umenia

Medená, bronzová a železná dobaUž sme sa dozvedeli, že najstarším obdobím vývoja človeka bola kamenná doba, ktorá predstavuje obrovský časový úsek, kedy boli ľudia prakticky na najnižšej úrovni rozvoja.

Po kamennej dobe historici a archeológovia rozdeľujú aj neskoršie fázy vývoja ľudstva:

• Medená doba – obdobie okolo IV-III tisícročia p.n.l. V tomto období sa ľudia naučili opracovávať rôzne kovy (hlavne meď), a prvé kovové predmety začali vytesňovať kamenné, drevené a predmety z kostí. Niektorí výskumníci neskúmajú medenú dobu ako samostatné obdobie ale berú ju ako časť bronzovej doby.

• Bronzová doba – obdobie III–I tisícročia p.n.l. V tomto období sa ľudia naučili vyrábať bronz – pevnejšiu zliatinu medi a olova. Kovové predmety prakticky úplne nahradili kamenné.

• Železná doba – obdobie, ktoré sa začalo okolo 1200 rokov p.n.l. a trvalo do 300 rokov nášho letopočtu. V tomto období sa zdokonaľovala technológia spracovania železa a dokonca aj ocele. Ku koncu obdobia boli bronzové a medené nástroje nahradené železnými, tak ako predým nástroje z kameňa.

Ako sme už neraz hovorili, chronologické hranice období nemôžu byť určené na rok presne. V rôznych častiach sveta, v rôznych kultúrach sa prechod z jedného obdobia k druhému dial v rôznych časoch, a v niektorých sa neudial nikdy. To záviselo od kontaktov kultúry s inými civilizáciami alebo naopak od stupňa izolácie kultúry. Svoju váhu mali aj prírodné podmienky a zdroje, dostupné tej alebo inej kultúre.

Napríklad kultúry juznej Ameriky silne zaostávali vo vývoji od európskych a ázijských kultúr. K spracovaniu medi sa v južnej Amerike dostali až okolo II-I tisícročia p.n.l. Je zaujímavé, že predstavitelia Aztékov, Mayov alebo Toltékov sa nikdy nenaučili vyrábať bronz.

Niektoré civilizácie a národy (ako napríklad, národy Austrálie a Oceánie) sa nikdy sami od seba nedostali na úroveň železnej doby a zoznámili sa s

Medená, bronzová a železná dobaLekcia 2 Primitívne umenieHistória umenia

jej výdobytkami až v dobe veľkých geografických objavov, keď sa stretli s európskymi moreplavcami.

Napríklad v starovekej Číne sa prvé medené šperky objavili ešte v VII–VI tisícročí p.n.l.

Jedným slovom je veľmi ťažké určiť hranice začiatku a konca bronzovej alebo železnej doby. Ešte ťažšie je zaradiť niektorú kultúru do niektorého obdobia. Mnohé civilizácie prešli pri vývoji niekoľko období – od medenej cez bronzovú k železnej.

Vzhľadom na vyššie povedané sa od tohto momentu na našich hodinách «Histórie umenia» zriekneme chronologického delenia a nebudeme skúmať národy a civilizácie podľa historických období. Namiesto toho budeme skúmať samostatné kultúry, bez ohľadu na to, či používali bronzové, železné alebo iné nástroje v rôznych obdobiach svojej existencie.

Na tejto lekcii sa zoznámime s dvomi zaujímavými kultúrami o ktorých ste už celkom určite počuli: s Keltmi a Skýtmi.

Keltská kultúraLekcia 2 Primitívne umenieHistória umenia

Keltská kultúraKeltmi sa nazývajú kmene žijúce na severe a západe Európy v období od 1500 rokov p.n.l. do 300-400 rokov p.n.l.

Kelti sa objavili na severozápade Európy, na území dnešného Francúzska, Nemecka, Rakúska. Kelti boli bojovným národom a hlavne vďaka tomu sa už v V. storočí p.n.l. rozšírili po celom území Európy a na Britských ostrovoch.

Popri tom si Kelti podrobovali a asimilovali susedné národy a kmene, vnucovali im svoju kultúru, pričom od nich preberali mnohé kultúrne črty. Preto sa nedá povedať, že sa jednalo o jeden keltský národ – išlo o množstvo národov, ktoré výskumníci čiastočne spájajú pod jedným názvom.

Okolo III. storočia p.n.l. sa Kelti dostali do stretu s Rímskou ríšou, čo viedlo k zdĺhavým, niekoľko storočí trvajúcim vojnovým konfliktom. Nakoniec bolo v I.-II. storočí nášho letopočtu územie Európy dobité Rimanmi, a Kelti, ktorý

zostali na týchto miestach, boli asimilovaný rímskou civilizáciou. Svojou troškou k zničeniu keltskej kultúry prispela aj stredoveká katolícka cirkev, ktorá silne bojovala s keltským pohanstvom.

Pozostatky keltskej kultúry sa v relatívne čistej forme zachovali na území Britských ostrovov (ktoré Rimania dobyli neskôr ako kontinentálnu Európu) a v Írsku, ktoré Rimania nedokázali dobyť vôbec. Toto obdobie sa nazýva «ostrovné» a pokračovalo takmer do XII. storočia nášho letopočtu.

Odborníci používajú samostaný termín pre rozvoj keltského umenia – Keltská renesancia, ktorá sa začala v XVIII. storočí a trvá v podstate dodnes. Znovuzrodenie záujmu o keltskú kultúru sa stalo jednou z predzvestí vzniku secesie, umeleckého smeru, ktoré vzniklo na konci XIX. storočia a rozvíjalo sa do začiatku Prvej svetovej vojny.


Keltské ornamentyUž viete, že ornamenty sú dôležitým elementom národného umenia a stretávame sa s nimi už v kamennej dobe. Geometrickými ornamentmi boli aj nám známe meandre.

Keltská kultúra obohatila kultúru európskych národov zoomorfnými a rastlinnými motívmi, pričom sa vyhýbala priamym líniám, ktoré neboli symetrické. Ťažko povedať akú veľkú na tom majú zásluhu samotní Kelti, je možné že iba prebrali nové elementy u jedného z asimilovaných národov. Jednako práve Keltom sú európske národy zaviazané za rozšírenie tohto principiálne nového štýlu v umení.

Usudzuje sa, že korene keltského umenia majú svoj pôvod v prírodných vzoroch. Rané ornamenty pozostávajú z geometrických foriem, meandrov, kruhov, kosoštvorcov, špirál a opakujúcich sa šrafovaných vzorov. Tieto elementy Kelti spájali s rastlinnými prvkami – listami palmy, steblami,

ktoré niekedy išli paralélne a niekedy sa preplietali a vytvárali dekoratívne pásy. Známym motívom je aj spojene dvoch elementov vo forme písmena S do postavy pripomínajúcej lýru.

S ďalším rozvojom umeleckých remesiel sa v keltskom umení objavujú zoomorfné vyobraze-nia postáv (aj fantastických): labutí, kačiek, koní, kôz, sfing a iných, čo je pravdepodobne spôsobené vplyvom skýtskej kultúry.


Najrozšírenejším podobným vyobrazením je takzvaný piktský zver (tiež aj piktský drak a piktský slon). Išlo o štylizované vyobrazenie nejakého tvora. Rôzni výskumníci v ňom vidia draka, delfína, dokonca aj Lochnesskú príšeru, hoci najrealistickejšie znie verzia, že ide o poľovníckeho psa. Vyobrazenia tejto postavy sa často dajú vidieť na piktských kameňoch na Škótskych megalitoch, ozdobených ornamentmi a vzormi. (Pikti boli jeden z národov obývajúcich Škótsko od I. tisícročia p.n.l., ktorý sa oddelil od keltských kmeňov.)

Ako viete, v stredoveku sa keltská kultúra v pôvodnej forme zachovala hlavne v Írsku a niektorých častiach Británie. Tu dosiahla v období od V. do XII. storočia ich kultúra najvyššieho rozkvetu.

Je zaujímavé, že mnohé elementy, ktoré považujeme za charakteristické pre keltské umenie sú v podstate prebraté z iných kultúr, hlavne rímskej, nemeckej a stredomorskej. Práve pod ich vplyvom sa v umení Keltov objavili keltské uzly, o ktorých ide reč ďalej a štylizované vyobrazenia vtákov a zvierat, ktoré sú poprepletané uzlami a ornamentmi. Štylizované keltské vyobrazenia zvierat majú svoj pôvod v animalistickom štýle


nemeckého umenia z rokov 300-900 nášho letopočtu. Keltské uzly sa bezpochyby objavili pod vplyvom stredomorských fresiek a ornamentov.

Hlavnými zachovanými pamiatkami tohto obdobia keltského umenia sa stali bohato ilustrované knihy, hlavne kresťanské traktáty.


Keltské uzlyNajznámejším motívom keltského umenia, architektúry a výtvarného umenia je takzvaný keltský uzol, predstavujúci prepletenie prvkov bez zjavného začiatku a konca.

Takéto alebo podobné ornamenty boli známe nielen v Európe, ale aj Tibete a Mongolsku. Do keltskej kultúry prišiel tento ornament buď z kultúry Rímskeho impéria (kde sa objavil v III. storočí a používal sa ako motív v mozajkách) alebo priamo z moslimskích krajín, ktoré používali podobné floristické ornamenty.

Keltský uzol vo svojej čistej forme predstavuje symbol nekonečnosti alebo večného opakovania. Takéto ornamenty sú často symetrické a môžu mať zložitú radiálnu symetriu.

V neskorších variantoch uzly zahŕňajú štylizované vyobrazenia zvierat a rastlín, s ktorými sa preplietajú – takéto vyobrazenia sú


rozšírené napríklad pri stredovekých keltských manuskriptoch.

V súčasnom svete je keltský uzol rozlišujúcou zvláštnosťou keltského umenia a široko sa využíva pri štylizácii a formovaní národného keltského koloritu.

Tak ako vám už známe maorské vzory, aj keltské uzly sa stali veľmi populárnymi v tetovaní. Mnohí súčasní dizajnéri využívajú keltské motívy v spojení s gotickými prvkami s cielom vytvoriť stredovekú štylizáciu.


TriskelionUrčite každý z vás pozná symbol «dao» (jing a jang) alebo svastiku (hákový kríž). Tieto symboly sú obzvlášť známe na celom svete, hoci vďaka nacistickému Nemecku sa svastika spája hlavne s nimi a až v druhom rade označuje starobilý symbol pohybu, života a striedania ročných období, ktorý pochádza z kamennej doby a vychádza z meandrového ornamentu.

Je zaujímavé, že ešte jeden takýchto symbol, menej známy, sa nám zachoval od Keltov a nazýva sa triskelion alebo triskele. Dalo by sa povedať, že ho nevymysleli samotní Kelti, podobné ornamenty sú v Európe známe z neolitu, no spájajú sa nám v prvom rade s keltskou kultúrou.

Triskelion je symbol v ytvorený tromi spojenými špirálami. Môžu vyzerať ako na tri časti rozdelený kruh alebo dokonca ako tri v strede spojené nohy, čo je zábavné.

Triskelion v súčasnom svete (zhora dole): vlajka ostrova Man, vlajka Sicílie, vlajka Usťordského buriatského autonómneho okruhu

Motív troch spojených špirál známy od neolitu

Keltský bronzový disk so zložitým ornamentom, ktorý obsahuje dva riskeliony (vnútorný a vonkajší), pričom špirály vonkajšieho sú ukončené štylizovanými vyobrazeniami vtáčích hláv


Jednou z variácií triskeliona je na tri časti rozdelený kruh s bodkami v každej časti, niečo ako hybrid triskeliona a dao, ktorý sa v súčasnosti spája hlavne s komunitou BDSM, o čom by samozrejme dizajnér mal vedieť, ako aj o všetkých iných dvojzmyselných a nejednoznačných symboloch, aby nedochádzalo k nedorozumeniam.

Z ľava do prava: emblém vzdušných síl Írska, emblém Ministerstva dopravy USA a symbol BDSM komunity


Ogamické písmoOd Keltov sa nám zachoval jeden z najstarších druhov písomnosti, ktorý je ľuďom známy. Toto písmo nie je o nič menej zvláštne ako japonské a fénické hieroglyfy, pritom je ale málo známe.

Tento druh písomnosti sa nazýva ogamické písmo a bolo rozšírené na území Írska a Británie v IV.–X. storočí nášho letopočtu a s jeho pomocou písali v staroírskom a pitskom jazyku. Ogamické písmo sa používalo paralélne s latinkou a je možné, že sa používalo ako tajné písmo, ktoré dokázali prečítať len vybraní ľudia.

V ogamickej abecede je 20 znakov, ktoré sa delia na 4 skupiny po 5 znakov v každej. Každý znak pritom predstavuje čiary, naviazané na hlavnú líniu, prípadne ju pretínajúce – od jednej do piatich čiar v každom symbole. Počet čiar a ich poloha k línii určovala o aké písmeno ide.

Ogamická abeceda a stránky stredovekého írskeho manuskriptu (Ballymotská kniha), odsek «Auraicept na n-Éces», v ktorom sú uvedené rôzne príklady ogamického písma, vrátane ornamentov v uzavretých kruhoch a štvorcových postavách

HISTÓRIA UMENIA

PRVOBYTNÉ UMENIE

Vladimir ZavgorodnijElena Ukrainskaja

© Vladimir Zavgorodnij, Elena Ukrainskaja

© © STEP IT Academy www itstep org

All rights to protected pictures, audio, and video belong to their authors or legal owners. Fragments of works are used exclusively in illustration purposes to the extent justified by the purpose as part of an educational process and for educational purposes in accordance with Article 1273 Sec. 4 of the Civil Code of the Russian Federation and Articles 21 and 23 of the Law of Ukraine “On Copyright and Related Rights”. The extent and method of cited works are in conformity with the standards, do not conflict with a normal exploitation of the work, and do not prejudice the legitimate interests of the authors and rightholders. Cited fragments of works can be replaced with alternative, non-protected analogs, and as such correspond the criteria of fair use.

All rights reserved. Any reproduction, in whole or in part, is prohibited. Agreement of the use of works and their fragments is carried out with the authors and other right owners. Materials from this document can be used only with resource link.

Liability for unauthorized copying and commercial use of materials is defined according to the current legislation of Ukraine.

História umenia - IT Step Desig… · rokmi, v nedeľu, a v pondelok sa už začal mezolit....

Documents

Transcript of História umenia - IT Step Desig… · rokmi, v nedeľu, a v pondelok sa už začal mezolit....