hIsTORICKO-GeOGRafICKÝ KOnTeXT MIsIÍ sOlÚnsKYCh bRaTOV ... · Konštantínove listy 7 / 2014,...

| 2 | •••Konštantínove listy 7 / 2014, pp. 02 – 13

hIsTORICKO-GeOGRafICKÝ KOnTeXT MIsIÍ sOlÚnsKYCh bRaTOV

(CesTY sV. KOnŠTanTÍna-CYRIla a MeTODa DO ROKU 867)

historical-Geographical Context of the solun brothers’ Missions (Journeys of sts. Constantine-Cyril and Methodius until 867)

Peter Ivanič – Martina lukáčová

Abstract: IVANIČ, Peter – LUKÁČOVÁ, Martina. Historical-Geographical Context of the Solun Brothers’ Missions (Journeys of Sts. Constantine-Cyril and Methodius until 867). In theMiddleAges travellingwaslengthy,dangerousandexpensive; long-distance travelswere thereforenot as frequent as theyare today.Travellersweremostlytraders,soldiers,artists,diplomatsandmissionaries.Byzantinescholarsandsaints,ConstantinethePhilosopherandhisbrotherMethodiusmaybeincludedin thetwolattercategories.ThenativesofThessalonikimadeseveraljourneysin thesecondhalfofthe9thcentury.ThestudyfocusesontheirmissionstotheArabs,theKhazars,toGreatMoravia,and,finally,toRomein 867,whichwastheirlastjointmission.Thepapersuggestspossibleroutesandchronologyofthejourneysthebrothersmadeduringthestudiedperiod.

Key words:St. Constantine-Cyril, St. Methodius, Khazars, Great Moravia, Venice, Rome, mission

Abstrakt: IVANIČ, Peter – LUKÁČOVÁ, Martina. Historicko-geografický kontext misií solúnskych bratov (Cesty Sv. Konštantína-Cyrila a Metoda do roku 867).Cestovaniev stredovekejEurópebolozdĺhavé,nebezpečnéi finančnenáročné,a pretosaľudiapresúvalina dlhšievzdialenostimenejčastoakov súčasnosti.Väčšinouišlo o obchodníkov, vojakov, umelcov, diplomatov a misionárov. Práve k posledným dvom uvedenýmkategóriám možno zaradiť významných byzantských vzdelancov a neskôr svätcov Konštantína Filozofaa jeho brataMetoda.Obaja rodáci z Thessaloník v druhej polovici 9. storočia uskutočnili viaceré cesty.V príspevkusledujemekonkrétnemisiek Arabom,Chazarom,na VeľkúMoravua nakoniecichposlednúspoločnúpúťdo Rímav roku867.Zameralismesana určeniemožnýchtrása časovéobdobie,za ktorémohliskúmanécestyzdolať.

Kľúčové slová:sv. Konštantín-Cyril, sv. Metod, Chazari, Veľká Morava, Benátky, Rím, misia

Sv.Konštantín-Cyrilspolus bratomMetodomnepatrililenmedzipoprednýchintelektuálov,kresťanskýchmisionárova diplomatovsvojejdoby,aleakodokladajúpísomnéprameneo ichživotea diele,možnoichzaradiť ajmedzi významných stredovekýchcestovateľov.A právena tútomenejprebádanúdimenziu ichživotnýchosudovsachcemev našompríspevkuzamerať.Pozornosťsmesústredilina dlhšiecesty,ktorémaliabsolvovaťk Arabom,Chazarom,na VeľkúMoravua nakoniecdo Ríma,kdesv.Konštantín-Cyrilnapokonukončilsvojuživotnúpúť.Predovšetkýmsmesasnažilivytýčiťkonkrétnutrasuichcesty,priblížiťdoterajšienázoryna jejcielea trvaniesamotnéhocestovania.

Prvá misia KonštantínaKonštantínFilozofsazapojildo diplomatickejčinnosti svojejvlastiužzrejmev mladomveku.Svedčilabyo tomzmienkav Živote Konštantínovom,kdesapíše,žebolvyslanýk Aragénom,tedaArabom,keďmal24rokov.Predpokladása,žecestasauskutočnilav roku850alebo851a jej

Historicko-geografický kontext misií solúnskych bratov

Konštantínove listy 7/2014,pp.02–13••• | 3 |

cieľombolaSamarraseverneod Bagdadu,ktorábolav rokoch836až892sídlomkalifa.Z arab-skýchprameňov sao byzantskomposolstvedozvedáme až v rokoch855/856, a pretoo účastiKonštantínana misiik Arabomvedúodbornícineustálediskusie.1Zástancomtvrdeniao exis-tencii cestyk Arabomv roku851bolnapríkladFrantišekDvorník.2Naposledyk tomuzaujalstanoviskovo svojejnajnovšejknihevenovanej solúnskymbratompoprednýčeskýbyzantológVladimír Vavřínek, ktorý vzhľadom na súdobú politickú situáciu a prebiehajúce boje medziByzancioua Arabmiv MalejÁziivyslovujepochybnosťo jejuskutočnení.3V prípadeuskutočne-niamisiemožnopredpokladaťniekoľkojejcieľov.PodľazachovanýchsprávsaKonštantínokremteologickýcha vedeckýchdišpútrovnakodôkladnevenovalajdiplomatickýmzáležitostiam.4

Aksapriklonímek názoru,žeposolstvoSamarrunavštívilo, jehočlenovia sapresúvaliur-čite po súši, ale najprv sa prepravili loďou do Chalkedonu na druhej strane Bosporu. Odtiaľmohlo pokračovať cez Nikomedeiu (dnes İzmit),Nikaiu (dnes İznik) do Malaginy (dnesme-dzimestamiMekece a Geyve). Z tohtomesta viedla dôležitá komunikácia cez Ankyru (dnesAnkara)do Kaisareie (dnesKayseri) alebo Sebasteie (dnes Sivas).Odtiaľ samohli vydať sme-romna Germanikeiu(Kahramanmaraş)aleboMelitene(dnesMalatya).Ďalšoumožnosťoubolacesta cez Dorylaion (dnes Eskişehir), Kaborkion, Amorion (blízko dnešnej dediny Hisarköy)do Ikonionu(dnesKonya),odkiaľjednadôležitákomunikáciaviedlana východdo užspomína-nejKaisareiea druhápokračovalana juhovýchodcez byzantskécentráPodandos(dnesBozanti)a Anazarbos (60kmseverovýchodneod dnešnejAdany)do Germanikeiy.Do Samarrymohlacisárovadelegáciavyraziťčiužz GermanikeiealeboMelitenecez Edessu(dnesŞanlıurfa)a Nisibis(dnesNusaybin).

Z uvedenýchmožnostísanámakonajpravdepodobnejšiajavítrasacez Nikomedeiu,Nikaiu,Malaginu,Ankyru,Sebasteiu,Melitenecez Edessudo hlavnéhomestakalifa.Keďvychádzamez predpokladu,žev stredovekusavyužívalicestnékomunikácie,ktoréboliznámev období,keďúzemie MalejÁziepatrilopod správuRímskehoimpéria,takpri určenípravdepodobnejdĺžkytra-sysamôžemeoprieťo verejneprístupnýprojektOrbis,ktorýjeaktuálnymvýsledkompracovnéhotímuStanfordskejuniverzity.Ideo modelkomunikačnejsiete(suchozemské,námornéa riečnecesty)v doberímskej,ktorýreflektujesituáciupo roku200n.l.a čiastočnev neskoršomobdobí.Riešiteliaprojektupritomvychádzaliz dochovanýchprameňov.Samotnémapovépodkladybolivypracovanépodľapublikovaných prácR.J.A.Talberta,ktorésazakladajúna údajochuvedenýchv Antoninskomitinerária naznámejPeutingerovejmape(Tabula Peutingeriana).Pri prácis uve-denýmmodelomjemožnévybraťsiz rozličnýchmodusov(spôsobov)cestovania–pešo,na mule,na koni,rýchlypresunarmádyatď.Sledujúsaturozmanitéparametre,akodĺžkacesty,početdnía cenacesty,ktorávychádzaz tetrachickéhocenovéhoediktuz roku301.5Do systémusmezadaliakovýchodiskovýbodcestyKonštantínopola konečnýbodNisibis,pretožeSamarrav doberím-skejneexistovala.Pri výberenajrýchlejšeja najkratšejtrasysystémoznačilcestucez Nikomedeiu,Nikaiu,Malaginu,Ankyru,Sebasteiu,Melitene,Edessua jejdĺžkuurčilna 1472km.Pri zadaníspôsobucestovaniaOrbispri pomalompresunepešoalebos použitímzvieratvypočítal,žesacestadalaabsolvovaťza 51,3dňa.Pre porovnaniepri využitíkoňaakodopravnéhoprostriedkusadala

1 ŽitijeKonstantinaVII. InBARTOŇKOVÁ,Dagmar–VEČERKA,Radoslav (eds.).Magnae Moraviae fontes historici II : Textus biographici, hagiographici, liturgici.(ďalejMMFH II)Praha2010,s.52-53.

2 DVORNÍK,František.Byzantské misie u Slovanů. Praha1970,s.285-287.3 VAVŘÍNEK,Vladimír.Cyril a Metoděj mezi Konstantinopolí a Římem.Praha2013,s. 61-63.4 TACHIOS, Anthony-Emil N. Cirillo e Metodio. Le radici cristiane della cultura slava. Milano 2005,

s. 48-50.5 http://orbis.stanford.edu/ORBIS_v1paper_20120501.pdf

Peter Ivanič – Martina Lukáčová


táistávzdialenosťzvládnuťza 27,4dňa.6Pre určenievzdialenostimedzidnešnýmNusaybinoma Samarrousmevyužiliwebovýportálhttps://maps.google.com/,ktorýakonajkratšiutrasumedziobidvomamestamivybralkomunikáciucez dnešnéirackémestáBaijia Tikrita jejdĺžkustanovilna 452km.7NorbertOhleruvádza,žev stredovekuchodecmoholpri rýchlostištyriažšesťkilo-metrovza hodinuprejsťza deňod tridsaťdo šesťdesiatkilometrova nakonijazdecdenneprecvá-lal50až60kilometrov.Obchodníks doprovodoma nákladomprešieldenne30až45kilometrov.8Keďvychádzamez týchtočísiel,takbyzantsképosolstvotrasuz mestaNisibisdo Samarryzvládloza 7,5až15dní.Jehočlenoviasazrejmevrátilido Konštantínopolatouistoucestou.

Misia k Chazarom PreKonštantínaa jehostaršiehobrataMetodaprváspoločnánespochybniteľnádiplomatickáskúsenosť v službách Byzancie bolo posolstvo, ktoré smerovalo k Chazarom. Jeho hlavnouúlohoupravdepodobnebolouzavretiealeboobnoveniespojenectvamedzibyzantskýmcisároma chazarskýmkaganom.V leteroku860totižRusizaútočilipriamona Konštantínopola ohrozilitaknečakaneByzanciu9,a pretosazrejmecisárskydvorrozhodolnájsťspojencovprotinim.KeďžeRusiboliv susedstveChazarov,Byzantíncisavzhľadomna predchádzajúcedobrédiplomatickévzťahyobrátiliprávena nich.Koncomroku860 sacisárskeposolstvo,ktoréhosúčasťouboliKonštantín a Metod, vydalo na cestu. AutorŽivota Konštantína uvádza, že najprv zamierilido významnéhobyzantskéhomestaChersonu(blízkodnešnéhoSevastopoľa)na Kryme.Nepíšesa tu o konkrétnomdopravnomprostriedku, ktoré použili, ale predpokladá sa, že sa plavililoďou10,pretožecestovaniepo súšibytrvalodlhšiea bolobynebezpečné.V prípadepriaznivéhopočasiabolaplavbapo moriv tomobdobínajrýchlejšímspôsobompresunu.VtedyČiernemorebrázdilipredovšetkýmobchodnéa transportnélode.Byzantskéloďstvopozostávaloz rôznychtypovlodí.V písomnýchprameňochsauvádzajúnázvyakogaleai,monēreis,chelandia,karabiaa najznámejšieplavidlotejdobydromos.11Veľmidôležitésvedectvoo cestedo Chersonua ďalejk Chazaromposkytujesprávao presunebyzantskýchstaviteľova vojakovpod vedenímPetronaKamatera,ktorímaliza úlohupostaviťpre ChazarovpevnosťSarkelna riekeTanais(dnesDon).Plavilisaprávena chelandiách(χελάυδια).Po príchodedo Chersonuprestúpilina ďalšielodea pokračovalipozdĺžriekyDondo miestaurčenia.12Vzhľadomna hrozbuprepadnutiaa významposolstva,ktoréhočlenombolisolúnskibratia,možnoskôrpredpokladať,žesaplavilivojenskouloďou, ktorá mohla zabezpečiť ich ochranu pred útokmi nepriateľov. V tom období tvorilijadroflotilyv Byzanciiplavidláznámepod označenímdromón.Išloo rýchluvojenskúveslicus plachtou,ktorávšakslúžilaajna prepravudôležitýchvyslancov.Svedčío tomajdochovaná

6 http://orbis.stanford.edu/#mapping7 https://maps.google.com/8 OHLER,Norbert.Cestování ve strědověku.Jinočany2003,s. 159.9 НАУМЕНКО,В.Е.Византийско-хазарскиеотношениявсерединеIXвека.In Khazars / Хазар. Jews

and Slavs. 16.Jeruzalem;Moscow2005,s. 238.10 ŽitijeKonstantinaVIII.In MMFH II,s. 59.V Živote Metodovomjelenkrátkazmienkao misiik Chazarom

bez konkrétnehoúdajuo smerea cielicesty.ŽitijeMefodija,archiepiskopaMoravьskaIV.In MMFH II,s. 122.

11 K terminológiipozriPRYOR,JohnH.–JEFFREYS,ElizabethM.The Age of the Dromon. The Byzantine Navy 500 – 1204.Leiden;Boston2006,s.188.

12 Constantine Porphyrogenitus – De administrando imperio 42. In MORAVCSIK Gyula – JENKINS,RomillyJ.H.(eds.).Constantine Porphyrogenitus – De administrando imperio.Washington1967,s.182-184.PevnosťSarkelnažiadosťChazarovvybudovalibyzantskístaviteliazavládycisáraTeofila(829–842)niekedyvrokoch833až838priústíriekyDondoAzovskéhomora.



správaod pápežaMikulášaI.(cca820–867)z roku860,ktorýžiadalbyzantskéhocisáraMichalaIII.(840–867)o vyslaniejehoambasádorovdo Rímaprávena dromónoch.13Zrejmetakýmtoplavidlomsaprepravovaliajbyzantskívyslanci,ktoríz Konštantínopolasmerovaliv tomistomrokudo Chersonu.S veľkoupravdepodobnosťoucestovalipoprizápadnompobrežíČiernehomora. V tom období bola frekventovaná plavba do Chersonu cez prístavyDebeltos (blízkodnešného Burgasu), Sozopolis (dnes Sozopol), Anchialos (dnes Pomorie),Mesembria (dnesNesebar),Odessos(dnesVarna),Tomis(dnesKonstanca)k delteDunajaa následnepopriústíDnestraa Dneprana Krym.14Z dôvoduprichádzajúcejzimysiv tomtodôležitombyzantskomprístaveurobiliprestávku.Presnádĺžkaplavbya aniichpobytuna Krymesavšakv dochovanýchprameňoch neuvádza. Vladimír Vavřínek predpokladá, že sa tu mohli zdržať od decembrado marca.15TamojšíKonštantínovpobytsavšaknespájals oddychom.Okreminéhosamu30.januára861podariloobjaviťpozostatky tretiehorímskehobiskupaKlimenta(?–97/101?,4.rímskypápežod 88/92).16S príchodomjari,a tedazlepšenímpodmienokpre plavbusamohlivydaťvyslancina ďalšiuetapusvojejpúte.Život Konštantínaobsahuje správu, žeKonštantínnasadoldo korábua vydal sana cestuk Chazaromcez Meotské jazeroa prešielKaspickýmivrátamiKaukazskýchhôr.Následnesamalstretnúťs chazarskýmvyslancom,ktoréhoúlohouzrejmeboloposolstvoodprevadiťku kaganovi.17Meotskéjazerojestarovekýnázovpre súčasnéAzovskéjazero.Pri interpretáciipolohyKaspickejbrányKaukazskýchhôrnepanujejednotnéstanovisko.Časťbádateľovuvažujeo úžinepri dnešnomDerbente18,pretožeprávev tomtomestena západnompobrežíKaspickéhomorachazarskýkagantrávievalzimu.19Väčšinahistorikovsavšakprikláňak názoru,že ideo Kerčskúúžinu,ktorábolaoznačovanáv starovekuajakoKimerskýBospor.V spomínanomobdobítuexistovalavýznamnágréckaosadaPantikapaion.20Podľa domnienky Františka Dvorníka sa mali byzantskí vyslanci s chazarským vyslancomstretnúťv pevnostiSarkelna riekeDon.21Následnemaloposolstvocestovaťpo súšido sídlachazarskéhokagana,ktoréhonázovpísomnéprameneneuvádzajú,čonapokonviedlok vznikuviacerýchhypotéz.Keďžechazarskívládcoviamaliniekoľkosídiel,väčšinabádateľovsaprikláňak názoru,žestretnutieposolstvas kaganomsamohloodohraťv mesteSemender(Samandar),ktorébolopôvodnehlavnésídloChazarskejríšea v dobepríchoduKonštantínaa Metodahokaganvyužívalako letnésídlo.22Ďalšiačasťodborníkovsimyslí,žek stretnutiumohlodôjsťvo vtedajšomhlavnomsídle ríšenazvanom Ityl (Itil,Atyl,Atel), ktoré sanachádzalo v delteVolgy.23AkoďalšiumožnosťspomínaZdeněkMěřinskýznámupevnosťSarkelna riekeDon,ktorájednesstotožňovanás lokalitouCimľanskna dolnomDone.24Pri návrateišlicez pustú

13 PRYOR–JEFFREYS,The Age of the Dromon,s. 166.14 DIMITROUKAS,Reisen und Verkehr,s. 433.15 VAVŘÍNEK,Cyril a Metoděj,s. 69.16 VAVŘÍNEK,Cyril a Metoděj,s. 71.17 ŽitijeKonstantinaVIII.In MMFH II,s. 61.18 DVORNÍK,Byzantské misie,s. 85.19 TACHIOS,Cirillo e Metodi,.s. 64.20 MĚŘÍNSKÝ,Zdeněk.České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II.Praha2006,s. 536.21 DVORNÍK,Byzantské misie,s. 85.22 DVORNÍK, Byzantské misie, s. 85. KÚTNIK ŠMÁLOV, Jozef. Prvý učiteľ slovienskeho národa. Život

Konštantína Filozofa, rehoľným menom Cyril.Bratislava1999,s.71.23 MĚŘÍNSKÝ,České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II,s. 536.24 MĚŘÍNSKÝ, České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II, s. 536. РОМАШОВ, Сергей

Алексеевич.Историческаягеографияхазарскогокаганата(V-XIIIBB.).ЧастьIV.иV.InArchivum Eurasiae Medii Aevi,13,Wiesbaden2004,s.214-217.



krajinus nedostatkomvody,nonapriektomusadostalibez ujmydo Chersonu.25Koncomroka861malibyťbratianaspäťv hlavnommesteByzantskej ríše.26Z hľadiskasplnenýchzámerovmisiek Chazarommožnopoukázaťpredovšetkýmna významnýteologickýa duchovnýaspekt,ktorý býva najčastejšie zdôrazňovaný spolu s napredovaním v Konštantínových jazykovýchznalostiach,noexistujeajdomnienka,žeposolstvosamalopokúsiťzlepšiťpozíciukresťanov,ktorížiliv Chazarskejríši.27

V dieleOttov historický atlas – Slovenskojetrasaposolstvak Chazaromod Konštantínopolacez Čiernemoresmeromku Kerčskejúžinea cezAzovskémorepo riekeDonk Sarkeluznázor-nenáveľmischematicky.28

Ak zoberieme do úvahy, že je správny predpoklad o smerovaní byzantského posolstvado Semendera,taksastretávames problémompresnéholokalizovaniatohtochazarskéhomesta.Arabsképramenetotižuvádzajú,želežalo4dnicestyod dnešnéhoDerbentua 7až8dníod Itylu.ArabskýgeografAl-Muqaddasī(okolo945/946–991)konkrétnespomína,žemestosanachá-dzalopri morimedziriekoual-Chazar(dnesVolga)a mestomBab(dnesDerbent).Semenderbolruskýmiodborníkmistotožňovanýs TarkualeboAndžikalepri Machačkalea podľaznalcanomádskychnárodovLevaNikolajevičaGumilevazass lokalitouŠelkovskajana hornomtokurie-kyTerek.ExistujevšakajhypotézaMuradaG.Magomedova,žeexistovalidvaSemendery.StaršíSemender ležalpodľa jehonázoruv regióneTarku, alena konci7. storočiaboliChazarikvôlivojnámdonútenípostaviťsinovémesto,ktoréležalov oblastiŠelkovskoe.29

Rovnakýprobléms presnou identifikáciounastávaajv prípadeItylu.Pôvodnesauvažovaloo okolídedinySelitrennojeblízkobývaléhohlavnéhomestaZlatejhordySarai-Batu,čovšaknepo-tvrdiliarcheologickévýskumy.LevNikolajevičGumilevprišiels teóriou,žemestozničilaVolga.Novšiesauvažujeo veľkomhradisku,ktoréboloodkrytév tesnejblízkostidedinySamosdelkajužneod Astrachane.30

Zaujímavé informácie o pravdepodobnom trvaní samotnej cesty sa dozvedáme z heb-rejskynapísaného listu,ktorývznikolokoloroku950.Obsahujetotižsprávuo tom,žecestaz Chazarskejríšedo Konštantínopolasadalazvládnuťpo moriza 15dní.V listesaspomí-najú lodenaloženérybami,kožušinamia inýmtovarom,ktorésmerovalido hlavnéhomes-ta Byzancie.31 Podobný údaj sa zachoval aj z neskoršieho obdobia. Francúzsky veľvyslanecGuillaumedeRubrouck (1215 – 1295) absolvoval plavbu od Bosporu cez Sinope,Chersondo Sugdaje(dnesSudak)medzi7.až21.májom1253,tedaza 14dní.32Takrýchlosavšakdalopreplávaťlenv prípadepriaznivéhopočasia.KonštantínVII.Porfyrogenetos(905/906–959,spoluvládcaod 908,cisár913,samostatnávláda945)vo svojomspiseO spravovaní ríšezazna-menal,žecestaod Dunajapo Sarkeltrvala60dní.33

Akzoberiemedo úvahy,žebybyzantsképosolstvok Chazaromcestovalopoprizápadnompo-brežíČiernehomorak delteDunajaa následnepopriústíDnestraa Dnepranajprvdo Chersonu,mohlabytakcelkovátrasameraťpodľasystémuOrbis1325kma dalabysazvládnuťza 27,2dňa.Z Chersonucez Kerčskúúžinuk delteDonu,kdev doberímskejexistovalprístavTanais(dnes

25 ŽitijeKonstantinaXII.In MMFH II,s. 75.26 MĚŘÍNSKÝ,České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II,s. 537.27 TACHIOS,Cirillo e Metodio,s. 58.28 Mapa2.In Ottov historický atlas,s. 68.29 РОМАШОВ,Историческаягеография,s. 191-198.30 РОМАШОВ,Историческаягеография,s. 202-212.31 DIMITROUKAS,Reisen und Verkehr,s. 442-443.32 DIMITROUKAS,Reisen und Verkehr,s. 443.33 ConstantinePorphyrogenitus–Deadministrandoimperio42.In MORAVCSIK–JENKINS,Constantine

Porphyrogenitus – De administrando imperio,s. 184.



Nedvigovka),zobrazilOrbisvzdialenosť729km,ktorásapodľajehovýpočtudalapreplávaťza 10,5dňa.34Z Nedvigovkydo dnešnejSamosdelky,kdemohloexistovaťv stredovekumestoItyl,jetoďalších796km.35Tútovzdialenosťbypodľatoho,čicestovalipešialebona koni,mohliprekonaťza častrvajúciod 13,2až26,5dňa.Ajv tomtoprípademožnopredpokladať,žesolúnskibratiaso sprievodompoužilipri spiatočnejtraseidentickúcestu.

Cesta Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863Minulýroksmesipripomenuli1150.výročiepríchodumisieKonštantínaa Metodana VeľkúMoravu.Hocijetátoudalosťdatovanádo roku863,v odbornejspisbeniejetentodátumvše-obecneakceptovaný.Existujeajpredpoklad,žesatakmohlostaťažv roku864.36V prípademisiena VeľkúMoravusaviacpozornostivenujezámeromposolstvaRastislava,čicieľommisie,ktorúsavtedajšícisárMichalIII.a patriarchaFotiosrozhodlivyslať,akoidentifikáciipresnejtrasy,ktoroujejčlenoviaprišlina Moravu.Tátoproblematikajeobsiahnutápredovšetkýmv prácachJozefaCibulku37,FrantiškaDvorníka38,PetraIvaničaa MartinaHetényiho39,AlojzaMiškoviča40,Jozef Kútnika Šmálova41, ako aj Vojtěcha Tkadlčíka42. Ku trase cesty Konštantína a MetodasavyjadriliajMichalLacko43,MatúšKučera44a ZdeněkMěřinský45.Cestasolúnskychbratovna Moravujeznázornenána mapáchlenzriedkavo.PríspevokJosefaCibulkuobsahujeibajejjednoduchýnákres.46Na mapev Ottovom historickom atlase – Slovensko je cestana Moravuzakreslená ako trasa z Konštantínopola cez Solún do Draču a ďalej priamo do Benátokcez Jadranskémore.Odtiaľcez Ľubľanua Szombathelyna Moravu.47Obdobnejezaznačenátáto

34 http://orbis.stanford.edu/#mapping35 https://www.google.com/maps/dir/Samosdelka,+Astrakhanskaya+oblast%27,+Rusko/Nedvigovka,+Ros

tovskaya+oblast%27,+Rusko/@46.7011367,41.4790665,7z/data=!3m1!4b1!4m14!4m13!1m5!1m1!1s0x41a95d6123e9ba29:0x3d4765305b539f44!2m2!1d47.8385683!2d46.0217555!1m5!1m1!1s0x40e3c2c3552e4633:0xbe05fb6aaa3c4bbe!2m2!1d39.3466667!2d47.2686111!3e2

36 DEKAN, Ján.Slovenské dejiny II. Začiatky slovenských dejín a Ríša veľkomoravská. Bratislava : SAVU,1951,s. 77.HAVLÍK,Lubomír.Byzantskémisea VelkáMorava.In Sborník Matice moravské,roč.82,1963,s. 111.KÚTNIKŠMÁLOV,Prvý učiteľ slovienskeho národa,s. 115.

37 CIBULKA,Josef.DerZeitpunktderAnkunftderBrüderKonstantin-CyrillusundMethodiusin Mähren.In Byzantinoslavica,roč.26,1965,s. 328-334.

38 DVORNÍK,Byzantské misie,s. 120.39 IVANIČ,Peter–HETÉNYI,Martin.Cestabyzantskejmisiena VeľkúMoravuz pohľadučeskeja sloven-

skejhistoriografie.In Tradícia a prítomnosť misijného diela sv. Cyrila a Metoda.Nitra2013,s. 74-93.40 MIŠKOVIČ, Alojz. Apoštoli Slovienov. In Apoštoli Slovienov : Sborník štúdií s obrázkovou prílohou.

Bratislava1963,s. 55.41 KÚTNIKŠMÁLOV,Prvý učiteľ slovienskeho národa,s. 113-114.42 TKADLČÍK,Vojtěch.DatumpříchoduslovanskýchapoštolůnaMoravu.InSlavia, roč.38,1969,č.4,

s.546-547.Zmienkao ôsmichdňochcestymedziThessalonikamia Belehradomsanachádzahneďnazačiatku42.kapitolyvdieleO spravovaní ríše.KonštantínPorfyrogenetos tuzdôrazňuje, že ideo po-kojneabsolvovanúcestu.Toznamená,žeprirýchlompresunesadalatátotrasazvládnuťajrýchlejšie.ConstantinePorphyrogenitus–Deadministrandoimperio42.InMORAVCSIK–JENKINS,Constantine Porphyrogenitus – De administrando imperio,s.182.

43 LACKO,Michal.Svätý Cyril a Metod.Siedmevydanie.Trnava2011,s. 90-91.44 KUČERA,Matúš.Postavy veľkomoravskej histórie.Tretievydanie.Bratislava2005,s.115.PozriKUČERA,

Matúš.Slovenské dejiny I. : Od príchodu Slovanov do roku 1526.Bratislava2008,s.96.45 MĚŘÍNSKÝ,České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II,s.278-279.46 CIBULKA,DerZeitpunktderAnkunft,s. 324.47 Mapa2.InKRŠÁK, Pavol(ed.). Ottov historický atlas – Slovensko. Praha2009,s.68.



cestaajv publikáciiPravdivý příběh byzantských věrozvěstů Konstantina a Metodějes podtitu-lomKřesťanství na Velké Moravě a byzantská misieod LuďkaGaluškua MiroslavaVaškových.48Predpokladané trasy cesty Konštantína a Metoda znázorňuje aj obrázok v článku MatejaRuttkayav zborníkus názvomBratia, ktorí menili svet – Konštantín a Metod.49Vo svojichpo-slednýchprácachVladimírVavřínektiežuverejnilmapy,ktoréznázorňujúpredpokladanésme-ryputovaniasolúnskychbratov.50

Z doterazpublikovanýchhypotéz51o trasecesty,spôsobecestovania,akoajvzdialenostiachsadomnievame,žebyzantskámisiamohlavyraziťz hlavnéhomestabyzantskejríšepo spojniciViaEgnatia,ktoráviedlaaždo dnešnéhoDraču(Dyrrachion)a Apolloniea slúžilapôvodnepre vojen-skéúčely.V 8.až10.storočíjejvýznamupadolvďakačastýmvpádomSlovanov,Avarova Bulharovna Balkán, a pretobyzantskédiplomatickédelegáciek franskýmpanovníkomuprednostňovaliplavbupo morismeromdo RímaaleboBenátok.V časochmieruvšakbolaViaEgnatiabezpečná.Z písomnýchprameňovsadozvedámeo dôležitýchposolstváchz rokov869/870,ktorýchcieľombolKonštantínopol.PrvézastupovaloĽudovítaII.Nemcaa najejčelebolAnastáziusBibliotekár.Cisárova delegácia sa vydala na cestu v novembri 869 a do Konštantínopola prišla 26. alebo27. februára870.DruhéposolstvovyslanépápežomHadriánomII.bolona cestáchod 10. júnado 15. septembra869. Jehočlenovia sazrejmepresúvali ajpo ViaEgnatia,pretože sazastaviliv Thessalonikách.ObidvedelegácieopustiliKonštantínopolv marci870a išlina spiatočnejcestepo spojniciViaEgnatiado Draču.Odtiaľmalipápežskílegátinamierenédo Anconya členoviacisárskehoposolstvazasdo Sipontav Apúlii.Bohužiaľpápežských legátovnapadliNeretvania,ktorí žili na dalmátskompobreží a živili sa aj pirátstvom.Anastázius doplával bez problémovdo Sipontaa cezBeneventoprišieldo Ríma.52Na základetejtodochovanejsprávymožnousu-dzovať,žesavstredomorskejoblastiv uvedenomobdobípoužívalabežnekombinovanádopravapo súšiajpo moriv každomročnomobdobí.Inaktozrejmeneboloaniv prípadebyzantskejmi-sie,ktorásmerovalak Rastislavovi.Konštantína Metodso spoločníkmimohlipo zvládnutípresu-nupo ViaEgnatiapokračovaťpotomz Dračupo morido Benátok.Následnesavydalipo známejJantárovejcestedo oblastiCarnunta(dnesPetronella BadDeutsch-Altenburg),tedacez Emonu(dnesĽubľana),Celeju(dnesCelje),Poetevio(dnesPtuj),Sabariu(dnesSzombathely),Arrabonu(dnesGyör),Scarbantiu(dnesSopron),a potompo prekročeníDunajaužpriamodo sídlamo-ravskéhopanovníka.

Keďže leto bolo v stredoveku najideálnejším obdobím na cestovanie nielen vďaka dĺž-kední,ktorébolio šesťhodíndlhšieakov zime,aleajpodmienkyna získaniepotravyboliprijateľnejšiea cestujúcimohliprespaťvonku.53PravdepodobnýtermínodchoduKonštantínas Metodomna cestumožnodatovaťniekedyokolo júna.Pri výpočtedĺžkytrasya počtudnípotrebnýchna jejzvládnutiesmesaoprelio údajezo systémuOrbis.Pri zadanívýchodiskového(Constantinopolis)a konečného(Carnuntum)miestacestysmeakopriorituzvolili,abysystémnašiel najrýchlejšiu trasu.V takomtoprípade zobrazilmodel, kde sa väčšina trasy absolvujepo Egejskoma Jadranskommori.Jejcelkovádĺžkabybola3991kma cestovaniemohlotrvať

48 GALUŠKA, Luděk – VAŠKOVÝCH, Miroslav. Pravdivý příběh byzantských věrozvěstů Konstantina a Metoděje. Křesťanství na Velké Moravě a byzantská misie.UherskéHradiště2013,s.13.

49 RUTTKAY,Matej.MocenskécentráNitrianskehokniežatstva.InBratia, ktorí menili svet – Konštantín a Metod. Príspevky z konferencie.Bratislava;Nitra2012,s.116.

50 VAVŘÍNEK,Cyril a Metoděj,s.177-178.VAVŘÍNEK,Vladimír.CyrilometodějskámisienaVelkéMoravě/ TheCyrillo-MethodianMission inGreatMoravia. InCyril a Metoděj - doby, život, dílo / Cyril and Methodius – Their Era, Lives, and Work.Brno2013,s.48.

51 PodrobnýprehľadpozriIVANIČ–HETÉNYI,Cestabyzantskejmisie,s. 83-86.52 DIMITROUKAS,Reisen und Verkehr,s.348-349.DVORNÍK,Byzantské misie,s.298-302.53 OHLER,Norbert.Cestování ve středověku.Jinočany2003,s.29-30.



34,6dňa.Najlacnejšiabyv doberímskejstálacestacez EgejskémoreokoloPeloponézua ďalejna severpopriitalskompobrežído Pataviea ďalejpo súšicez alpsképriesmyky.Tátomožnosťjevšakmálopravdepodobná.Samotnátrasajetotiždlháaž3990kma dalabysaabsolvovaťza 50,2dňaa navyšebymuselaviesťcez územieFranskejríše.Akonajkratšiutrasusystémzobrazilcestupo súšicez Phillipolis,Naissus,SingidunumpopripravombrehuDunajado Carnunta.54Tátosazhodujes názoromčeskéhoarcheológaJosefaCibulku,ktorýsatejtotémevenovalv prí-spevkuDer Zeitpunkt der Ankunft der Brüder Konstantin-Cyrillus und Methodius in Mähren.55Podľasystémujemožnévzdialenosť1587km prejsťza 52,9dňa.56Údajesútedaskorozhod-nés výpočtomspomínanéhobádateľa,ktorýpredpokladalvzdialenosť1600km,ktorésadalizvládnuťza 6týždňov.57Namipreferovanácestaz Konštantínopolacez Philippi,Amphipolis,Thessaloniky,Heracleudo DyrrhachiamápodľaOrbisudĺžku985kma dásaabsolvovaťza ne-celých32,8dňa.V tomtomodeliniesúzaznamenanéBenátky,ktorévznikliv neskoršomob-dobí. Preto sa akonajbližší prístav zvolilaAquileia. Plavba z Dyrrhachiado Aquileiemohlatrvaťv júli7,6dňaajso zastaveniamiv jadranskýchprístavochEpidauruma Salona.V tomistommesiacisacestaz Aquileiedo Carnuntadalazdolaťza 15,6dňa.Predpokladanádĺžkacestyz Konštantínopolado Carnuntajeteda2380kma podľamodeluOrbissadánajrýchlejšieabsolvovaťza 56dní.58Z Carnuntana územieMoravyjelenniekoľkokilometrov,ktoréjemož-néprejsťza jedendeň.Tobyznamenalo,žebyzantskúmisiu,ktorúviedliKonštantína MetodmoholprijaťRastislavužv auguste863.

Konštantín a Metod na ceste do RímaVdiele Vita Constantini-Cyrilli cum translatione s. Cletnentis,ktoréhovzniksadatujedo obdo-biasmrtisv.Cyrila(869)sapíše,žesolúnskibratiapôsobilipredpríchodomdo Rímana Moraveštyria polroka.59Uvažovalosa,žeuvedenéčasovéobdobiebolochápanéod začiatkupôsobe-niana VeľkejMoraveažpo ichpríchoddo Rímavrátanecestovania.Na základetohtoúdajabádatelia predpokladajú odchodKonštantína a Metoda s učeníkmi z územiaVeľkejMoravyv druhom štvrťroku roku86760, resp. v lete spomínaného roku61. Príchod solúnskychbratovdo Rímasadatujedo druhejpolovicedecembra867aleboniekedyna začiatok januára868.Jednoznačnevšakažpo vysviackepápežaHadriánaI.(700–795),ktorásakonalav nedeľu14.decembra867.SlovenskýcirkevnýhistorikJozefKútnikŠmálovpríchoddo Rímapredpokla-dázačiatkomdruhejpolovicedecembra867,pričomuvádza,žecestovaliz Moravydo Rímamesiaca ďalšímesiaca polzostalina návšteveu Koceľaa v Benátkach.62Predpokladása,žesamotnýpobytu Koceľav Blatnohradetrvalminimálnetri týždneaž trimesiace.63Vladimír

54 http://orbis.stanford.edu/#mapping55 CIBULKA,DerZeitpunktderAnkunft,s. 328-334.56 http://orbis.stanford.edu/#mapping57 CIBULKA,DerZeitpunktderAnkunft,s. 332-334.58 http://orbis.stanford.edu/#mapping59 VitaConstantini-Cyrillicumtranslationes. Clementis7.In MMFH II,s. 109.60 MARSINA,Richard.Metodov boj.Tretievydanie.Bratislava2012,s.49.61 RATKOŠ, Peter.Obdobie včasného feudalizmu. Prvá časť.Veľkomoravské obdobie (do roku 907). In

MARSINA,Richarda kol.Dejiny Slovenska I (do roku 1526).Bratislava1986,s.102.62 KÚTNIKŠMÁLOV,Prvý učiteľ slovienskeho národa,s.115.63 DEKAN,Ján.Slovenské dejiny II. Začiatky slovenských dejín a Ríša veľkomoravská.Bratislava1951,s.74.

MĚŘÍNSKÝ,České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II, s. 318.VojtěchTkadlčíkdokoncauvažovalažo 9–10mesiacoch.TKADLČÍK,Datumpříchodu,s.546-547.



Vavříneksadomnieva,žeod Koceľaodchádzaliniekedyv septembrialebozačiatkomoktóbra867.64V Benátkachsamalizdržaťpolmesiacaažšesťčisedemtýždňov.65Z uvedenéhojeevi-dentné, že známi odborníci na problematiku cyrilo-metodskejmisie sa v udávaní časovýchúdajovo cestovanía pobytochv Blatnohradea Benátkachnezhodujúa rovnakojetoajohľa-domnázorovna cieletejtocesty.66JozefKútnikŠmálovnapríkladtvrdil,žeKonštantína Metoddostali pozvanie do Rímaod Mikuláša I. (868 – 867) ešte na Morave, pričom tonesúviselos bavorskýmiintrigamiv Ríme,alepozvanieboloprejavomuznaniaa dôvery.67Solúnskibratiachcelipodľa jehomienkydosiahnuťv Rímepotvrdenieslovienskejbohoslužobnejreči,utvo-renie samostatnej cirkevnejprovinciena Moravea vysvätenieprinajmenšomtrochučeníkovza biskupov.68ĎalšíslovenskícirkevníhistoriciMichalLackoa JánHnilicauvádzajúzhodnetridôvodytejtocesty:1.ustanoveniesamostatnejhierarchiepre VeľkúMoravu,2.vysvätenienie-ktorýchučeníkov,3.potvrdenierímsko-slovanskejbohoslužby.69RichardMarsinahovorív tejtosúvislostio Byzancii,aleajo Ríme.Tvrdí,žeakvezmemedo úvahyfakt,žešloo definitívnyodchodKonštantínaa Metodaz VeľkejMoravy,nemožnoza konečnýcieľ ichcestypokladaťRím,aleibaByzanciua konkrétneKonštantínopol,pretožepráveodtiaľbolivyslanía malisatamajpo splneníúlohyvrátiť.V snahenechaťučeníkovvysvätiťza kňazovsacieľomichcestypre prevažnúčasťsprievodustaliBenátky.70 VladimírVavřínekna základevtedajšejgeopolitic-kej,akoajcirkevnejsituácieusudzuje,žeKonštantína Metodsasnažilivysvätiťsvojichžiakovv Grade,ktorébolosídlompatriarchátu.Opierasaajo známuKonštantínovudiskusius prívr-žencamiv Benátkach,ktorév tomobdobípatrilipod cirkevnúsprávupráveGrada.71Podrobnýkritickýprehľadjednotlivýchinterpretáciíčeskýcha slovenskýchbádateľovohľadomodchoduKonštantínaa Metodaz Moravypodalv obsiahlejštúdiiIvanVaršo.72Z novšíchpráczaobera-júcichsaspomínanouproblematikouz historiografickéhohľadiskamožnospomenúťi odbornýčlánokMartinyLukáčovej73.PodľanázoruAnthonyho-EmilaN.Tachiosasúodpovedena otáz-kytýkajúcesamotivácieodchoduKonštantínaa Metodaprávedo Benátoknejednoznačnéa za-loženéna hypotézach.Za najpravdepodobnejšie vysvetleniepokladá, žepri ich rozhodovanízohralipodstatnúúlohučlenoviabenátskejnajvyššejcirkevnejhierarchie,ktorímohlivykonaťspomínané vysvätenie. Druhým, nemenej relevantným, i keď prozaickejším, dôvodom bolapodľanehopozíciabenátskehoprístavu,ktorýmoholbyťpre nichvýchodzímbodomna cestedo Konštantínopola.74

V oveľamenšejmiere ako cieľ cesty a zámer solúnskychbratovpo ichodchode z VeľkejMoravy je v literatúre pertraktovaná trasa samotnej cesty. Rozsiahlejšie sa jej venovali Jozef

64 VAVŘÍNEK,Cyril a Metoděj,s.135.65 CIBULKA,DerZeitpunktderAnkunft, s. 364.DEKAN, Ján.Slovenské dejiny II. Začiatky slovenských

dejín a Ríša veľkomoravská.Bratislava1951,s.74.66 TRUNTE,Nikolaos.DierömischeMissionKonstantinsdesPhilosophen.ZurbyzantinischenDiplomatie

der60erJahredes9.Jahrhunderts.InПреславска книжовна школа 7. Шумен2004,s.256-293.67 KÚTNIKŠMÁLOV,Prvý učiteľ slovienskeho národa,s.144-145.68 KÚTNIKŠMÁLOV,Prvý učiteľ slovienskeho národa,s.146.69 LACKO,Svätý Cyril a Metod.Siedmevydanie.Trnava2011,s.107.HNILICA,Ján. Cyril a Metod. Horliví

hlásatelia Božieho slova a verní pastieri cirkvi.Tretievydanie.Bratislava2012,s.45.70 MARSINA,Metodov boj,s.49.71 VAVŘÍNEK,Cyril a Metoděj,s.137.72 VARŠO,Ivan.Dvaotáznikyretrospektívybyzantskejmisie:„VrátilisazMoravy“(ŽM5)–„Ašielsvätiť

svojichučeníkov“(ŽK15).InHistorické rozhľady,roč.3,2006,s.17-58.73 LUKÁČOVÁ,M.HistoriografickýkonspektcestyKonštantínaa Metodado Rímav r.867. In Tradícia

a prítomnosť misijného diela sv. Cyrila a Metoda.Nitra2013,s. 93-100.74 TACHIOS,Cirillo e Metodio,s.93.



KútnikŠmálova JozefCibulka.Prvýz nichsimyslí,žesprievodšielpo tzv. Jantárovejceste,ktoráod starovekuviedlaz Itáliek ústiuriekyMoravydo Dunaja.KeďžeKoceľovarezidencianeležalana hlavnejtrasez Carnuntado Aquileie,bolopotrebnéodbočiťzo Sabarie,prejsťasi80kma zájsťdo starovekéhorímskehomestas názvomValcum(dnesKeszthely-Fenékpuszta),ktorésanachádzalov južnejčastiBlatenskéhojazera75.Podľanehoďalejpostupovalismeromna Ptuj,Celje,Ľubľanu,Aquileiua Benátky.Z moravskýchhranícajs odbočkoudo Mosaburgutakzdolalido Benátokasi801km,čoimmohlotrvaťpribližnedvadsaťdní.Trasacestyviedlacez Ravennua Rimini,kdesadostalina starobylúViaFlaminia.Postupnepokračovalicez Pesaro,Fano,Gubbio,Noceru,Spolento,Terni,Narniaždo Ríma.JozefKútnikŠmálovna základesvo-jichhypotézprišielk záveru,žečastrvaniacestysprievoduz Benátokdo Rímapredstavujedvatýždne.76

OveľapodrobnejšiucestuanalyzovalJozefCibulka,ktorýna výpočetvzdialenostimedzijed-notlivými dôležitými komunikačnými bodmi využil prameň známy ako Itinerarium Antonini.Z tohto dôvodu ako východiskový bod cesty vybral Carnuntum, ktoré sa nachádzalo najbliž-šiek Morave.Keďžepredpokladal, žeKonštantín a Metod so spoločníkmipokračovalipo tzv.Jantárovejcesteso zastavenímpri Blatenskomjazere,všímalsivzdialenostimedzivýznamnýmimestamina tejtokomunikácii. Išloo Scarabantiu,Sabariu,Valco,Mestrianis,Poetovio,Celeje,Emonu,Altinum(dnesAltinoblízkoBenátok).Na základejehovýpočtovsolúnskibratiaod mo-ravskýchhranícdo Benátokspolus návštevouu Koceľaabsolvovali801km.Z Benátokichcestamala pokračovať smeromna Ravennu, starovekéAriminum (dnesRimini) a poVia Flaminiapriamodo Ríma.Celkovetrasamalamerať1321kma dalasazvládnuťza 33dnív prípade,žedennezvládliprejsť40km.Do výpočtovnezarátalspomínanýpobytu Koceľaa vBenátkach,kdesaKonštantín s Metodomzdržali dlhšie.77 JozefCibulkanezostal len pri textovompopise, alek článkupripojilajnákres.78

V období stredoveku bolo cestovanie na dlhšie vzdialenosti nákladné, životu nebezpečnéa vyčerpávajúce.Konštantínspolus bratom Metodompatrilimedzitýchvyvolených,ktorívďakapovereniubyzantskéhocisárskehodvoramalimožnosťprecestovaťa spoznaťviacerokrajín,čomožnopovažovať ibaza akúsipridanúhodnotu,ktoráprispelak ichosobnejerudíciia vznikuimpozantnéhovšeobecného rozhľaduv porovnaní so splnenýmicieľminedozernéhovýznamuv podobeichvedecko-politickeja kultúrno-spoločenskejčinorodosti.

Príspevokvznikolv rámciriešeniaprojektuKEGAč.014UKF-4/2012.

75 V súčasnostijazeroBalatonv Maďarsku.76 KÚTNIKŠMÁLOV,Prvý učiteľ slovienskeho národa,s. 147-156.77 PodrobnejšieCIBULKA,DerZeitpunktderAnkunft,s.349-352.78 CIBULKA,DerZeitpunktderAnkunft,s.326.



PRÍlOha / aPPenDIX



SUMMARY: HISTORICAL-GEOGRAPHICAL CONTEXT OF THE SOLUN BROTHERS’ MISSIONS(JOURNEYSOFSTS.CONSTANTINE-CYRILANDMETHODIUSUNTIL867).Sts.Constantine-CyrilandhisbrotherMethodiusbelongedtothemajorintellectuals,Christianmissionariesanddiplomatsoftheperiod,yet,simultaneously,asthewrittensourcesabouttheirlifeandworksdocument,theywerealsosignificantmedievaltravellers.Thestudy focuseson their longer journeys,particularly thosemade to theArabs,Khazars, toGreatMoraviaand,eventually,toRomewhereSt.Constantine-Cyrildied.Thestudysuggestsspecificroutesandsurveysthescholars’opinionsabouttheaimsanddurationoftheirtravels.To determinethelengthofthejourneys,theopenaccessprojectOrbis–createdbytheresearchteamoftheStanfordUniversity –hasbeenused.OrbisistheStanfordgeospatialnetworkmodelwhichincludestheoverlandtravel, travelsbytheseaandriversduringtheRomanperioduntil200CEandpartiallybeyond.In casethelocalitydidnotexistduringtheRomantimes,thewebpagehttps://maps.google.com/wasused.Constantine thePhilosopher likely joined thediplomatic activityalreadyasa 24-year-oldman.Ithasbeenassumedthatthejourneyhemadeatthetime(in850or851)ledtothecityofSamarra(northofBaghdad),theseatoftheAbbasidcaliphs.Ifthejourneyhadbeenindeedmade,themostpossibleroutehadbeenviatheByzantinecitiesofNicomedia,Nicaea,Malagina,Caesarea,Melitene,EdessatoSamarra.Thelengthofthejourneyis1,924km.ThesameroutemighthavebeentakenbytheByzantinemissiononthewaybacktoConstantinople.Bytheendof860,a ByzantinediplomaticmissionwhichincludedConstantineandMethodiuswassenttotheKhazars.First,theypossiblysailedalongtheBlackSeacoasttoChersonesusontheCrimeanPeninsula,wheretheywintered.FromtheByzantineharbourtheycontinuedthejourneyin spring861totheseatoftheKhazarkhaganwhichhasnotbeenidentifiedin thesourcesoftheperiod.Thereareotherpossibilitiesmentionedin thesources,namely,SarkelontheDonRiver,ItylorSemender.IfweassumethattheyvisitedItyl–whichmighthavebeenlocatednearthemodernvillageofSamosdelka–ConstantineandMethodiuscouldhavemadethejourneyof2,850km.Thewaybackwasnaturallyofthesamelength.

Theyear863istraditionallyacceptedasthedateoftheSolunbrothers’missiontoGreatMoravia.Webelievethatthefirstpartofthejourneymighthavebeenoverland,followingtheViaEgnatia,andthen,themissionmightsailtheAdriaticSeatoVenice;fromtheretheycouldhavemoved–takingtheAmberRoad–toRastislav’sseat.AnassumedlengthfromConstantinopletoCarnuntumis2,380kmand–accordingtotheORBISmodel–itispossibletomakeitatleastin 56days.TheSolunbrothersleftGreatMoraviain thesecondquarterof867,orin summerof867.Theoriginaldestinationofthejourneyisnotcertain.Weknow,however,thatthemissionstoppedattheseatofPrinceKocelattheBalatonLakeandin Venice.Itispossiblethatin VenicetheyreceivedaninvitationofPopeNicholasI tovisitRome.TheirarrivaltheredateseithertothesecondhalfofDecember867ortothebeginningofJanuary868.CzecharchaeologistJozefCibulkacalculatedthelengthofthejourneytobeof1,321kmandmentionsthatitmighthavebeenmadein 33days,ontheconditionthattheytravlled40kmperday.However,Cibulkadidnotincludein hiscalculationsthebrothers’visittoKocelandVenice,wheretheystayedlonger.

IntheMiddleAgeslong-distancetravellingwasexpensive,dangerousandtiresome.ConstantineandhisbrotherMethodiusbelongedtothosefewwho–thankstothecommissionoftheByzantinecourt–couldtravel and visitmany countries.While themissions can be definitely perceived as very significant, theirtravellingisonlyoneoftheaspectswhichcontributedtotheireruditionandimpressivegeneralknowledgewhichisevidentin theirscholarly,politicalandcultural-socialactivity.

doc. PhDr. Peter Ivanič, PhD.Ústav pre výskum kultúrneho dedičstva Konštantína a MetodaUniverzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakultaŠtefánikova 67949 74 [email protected]

Mgr. Martina Lukáčová, PhD.Jazykové centrumUniverzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakultaHodžova 1 949 74 [email protected]

hIsTORICKO-GeOGRafICKÝ KOnTeXT MIsIÍ sOlÚnsKYCh bRaTOV ... · Konštantínove listy 7 / 2014,...

Documents

Transcript of hIsTORICKO-GeOGRafICKÝ KOnTeXT MIsIÍ sOlÚnsKYCh bRaTOV ... · Konštantínove listy 7 / 2014,...