História školy

52
50 ROKOV 1 9 6 1 / 1 9 6 2 2 0 1 1 / 2 0 1 2 Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

description

publikácia

Transcript of História školy

Page 1: História školy

50ROKOV

1 9 6 1 / 1 9 6 2 • 2 0 1 1 / 2 0 1 2

Základná škola Valentína Beniakas materskou školou Chynorany

Page 2: História školy

Úradné názvy Školy:ZZZZZZZZZZZ e äääää šššššš1111191111911919119111 61616166161111/1/1// 969669622 – 19191919191911919978787878888787878777 /1/11/1/1/1/1/1/ 9799979 9 9

ZZ šššššš199919999999997777977797979797777979797797979799799/1/1//1//1/1/1/1//1/1/1/1/19999909090900909900009909 8888 ––––––– 20202 010101011/2/2/2/2//// 0000000000222222

Z š VVV eee títí BBBBBBBeeeee iiii1. 1111....... 22220202222 0202 –– 333333331.11.1.1. 88888.. 222022 04044

ZZZZ šš VVVVV eeeee títítítí BBee is s ss mm tet s uuuu u uuuu š u uu u CChChChChodododod 111 999 22222220000000000444444odododod 11. 9.99.9.9.9 222222200000000444444

AuAuuuuuuAAAAAAA tttt ggg ššššš :MgMgMMgMgMMMgMgMMgMgMMMMMMMMMMMMMMM rrr.r.r.rr.rrrrr.rr.. MMMMMMMMárárárárárárriiaiaia BBBBezeeeze ákákákákoovovvová

AuAAuAuAAAuAuAuAuuAAAuAuuAuAAAAuAAAuAAAAuuttttttttttt bbbbbbbbbbbuuuuuuusussssususstttttt VVVVVVVVVVVVVVVVVVV eeeeeeeeeeee tttttítíítttttt BBBBBBBee iiii mmmmicicicickýkýkýký ssso-o-:: AkAkkAkAAA adaddddememmmchchchchchchchchchchchhcchááráráráárárárááárr MMMMMMMMMMMMMMMMMMilililililillllilii aaaaannnnannnnn MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMararararrarararrarararciiciciciciicicicicicicicciciiiccccccciccc oooodldldlddd iaiaiaiatototok k a – škškškkolololololoolskskkkkkkkkkááááááá á á ááááááááá bubbububub ststssss a a a a jejejejeorororororoorooorooroooooorrorrigiggigiggigigigigiggigiggggginininininininininninnáálálálálááláláááááálááluuuuuuuuuu rrrrílílílíležežežežitititososostiti zhzzhzhhzhzhhhzhzhhhhhhzhoooooototoototototooooooto ovovovovvo enenennnéhééhho v v r. 11111111111111111119999999994 4444 prprrri iii prpprpr1010101010101010110010111 0.0.0.0.000.0000000. vvvvvvvýrýrýrýrýýrýrýrýý ooooooooo iaiaiaiaiaiaaaaaiaaiaaaaaaaaaaaaa nnnnnnnarararra odododoodddeneneeee iaia VVVV. BeBeeBeeeeBeeeeB nnininiiiniiniiniinniniiinnniniaaakakakakaaakakakaa aaaaaaaa

Page 3: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

as nikto nezastaví. Mí ajú sa roky, dni a každý z nich má osobité aro, svoju jedine nosa neopakovate nos . Sú však chvíle a okamihy, na ktorých výnimo nos sa nezabúda, a ktoré sa patrí zvláš pripomenú . V tomto školskom roku uply-nulo 50 rokov, odkedy prví žiaci zasadli do lavícnašej školy. Za 50 rokov prešlo triedami mnoho pedagógov a jej brány opustili tisícky mladých udí- takmer šes generácií. Stali sa z nich lekári, právnici, inžinieri, k azi, u itelia i skvelí odborníci v rôznych profesiách. Niektorí zastávajú popredné miesta v školstve, vede, na úseku spolo enského, kultúrneho a ho-spodárskeho života. Zaiste každý z nich si hlbokov srdci uchováva spomienky na svoju prvú paniu ite ku, na spolužiakov, na chvíle strávené v škole.Ve nieko koro né kontakty zanechávajú v každom nezmazate né stopy.

Po as obdobia 50 rokov škola prešla mnohý-mi zmenami. Jej história je naplnená uš achtilou a zodpovednou prácou mnohých zanietených peda-gogických i nepedagogických zamestnancov, ktorísvedomito vykonávali svoju prácu, stali sa sú as ou školy, tvorili jej dejiny a spolo ne vytvorili prekrásne dielo – modernú školu s vysokým kreditom,cie avedomým výchovno-vzdelávacím procesom a bohatým kultúrno-spolo enským životom. Od prvopo iatkov dosahovala a dosahuje celý rad vynikajúcich výsledkov nielen v športových, ale aj vedomostných a záujmovo-umeleckých sú ažiach. Spomienky mnohých z nás zablúdia do alekej minulosti a priblížia nám nielen mená žiakov,ktorí vrchovatou mierou prispeli k šíreniu dobrého mena školy, ale aj výrazné osobnosti pedagógov,ktorí pevne stáli za katedrou s hlbokým zmyslom pre estnos , udskos a spravodlivos . U ite ov,ktorí celý svoj život zasvätili a podriadili práci

s de mi, svojej celoživotnej láskea koní ku. Ich mená s úctou dodnes vyslovujú deti i rodi ia. Teší ma, že aj dnes v škole pô-sobia úžasní udia, ktorí zodpovedne prer vzallištafetu od bývalých kolegov a s ve kým zaz nniee-tením odovzdávajú posolstvo alším generááciáámm. V nespo etných innostiach, asto na úkor vlastt-ného vo ného asu i svojich rodín, vštepujú žiiakkomm základy vied a vychovávajú z nich dobrb ýýchh, estných a mravných udí. Formujú ich ossobb-

nosti a charaktery, rozvíjajú a objavujú ich tala eentyy a u ia ich vytvára dobrý vz ah k svojim blízzkyymm, spolužiakom, ku škole, obci i svojej vlasti. VVššetcci vykonali a vykonávajú ve a záslužnej práce. Preto pri príležitosti tohto krásneho výrý oo ia chcem vyjadri po akovanie všetkým bývvallýmm i terajším pedagogickým i nepedagogiickkýmm zamestnancom za ich úsilie, námahu a obetat vvossvynaloženú pri vzdelávaní našich žiakov, zza vyy-tváranie kvalitných podmienok pri vyu ovvaccomm procese a za nespo etné hodiny venované úsppeššneej reprezentácii školy. Po akovanie patrí aj rodid oomm,žiakom, predstavite om obce i nadriaded nnýmm orgánom verejnej správy, ktorí sa akýmko vek k sspôô-sobom zaslúžili o rozvoj a dobré meno našej škooly. Jubilantke želám do nasledujúcich rokovv alšší rozkvet. Prajem jej ve a dobrých a usilovvnýýchh žiakov, zanietených u ite ov, obetavých roodii ovv a dosahovanie alších skvelých úspechovo voovýchove a vzdelávaní.

PaedDr. Jana Somogm yyiovváriadite ka šškolly

Prího

vor r

iadite

ľky

škol

yMo o: Poh ad na die a vo mne vzbudzuje dva pocity: nehu k tej bytosti, ktorou je dnesa úctu k tomu, kým sa raz môže sta .

Louis Pasteur

3

Page 4: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Fran Š k fán kmi rád spomínam

na obdobie, ktoré som prežíval i so svojou manželkou, tiež u ite kou a svojimi dvomi dcérami v Chynoranoch. Bol som mladý, plný

elánnu a dobrých nápadov pri dobudovávaní ceelééhoo objektu novopostavenej školy v roku 19622. Celé to obdobie patrilo k najkrajším,nnajpploodnejším a najzodpovednejším úse-kkomm môm jho života. Výrazne mi pri plnení týýchhtoo úloh pomáhal ve mi dobrý u ite skýkkoleekttív, ktorý bol na patri nej odbornej úúrovvnin , rodi ovské združenie pod vedením pp. NNeuubauera, Ballu, Kovalíka a iných ve mi snnažživvých a zodpovedných lenov.

ŠŠkoole tiež všemožne pomáhalo vedenieý p ý

mmieestnneho národného výboru a takmer celé oobyyvata e stvo Chynorian.

PPo as asi 12-ro ného pôsobenia podari-loo ssa nnám vychova ve a dobrých žiakov, z kttorýcý h sú dnes známe osobnosti.

TTohhto roku budem ma už 89 rokov – nnebuded m ma teda možnos spolu s Vami oosláávi významné jubilejné výro ie, a pre-too VVámm všetkým želám schopnos teši saz vllastnej práce, z dosahovania patri ných ddobbrýcý h výsledkov a potešenia z nich, ve a zdraaviia, síl a spokojnosti.

NNovo ým žiakom odkazujem: „Nie je han-bbouu nii nevedie , hanbou je nechcie sa ninnauu i . “ /Seneca/

SS ppozdravom

V Bratislave d a 11. 02. 2012

Zo spomienok bývalých riaditeľov školy

M r. Ján Jak aKe som v auguste roku 1979 dostalmenovací dekrét na túto školu, vstupoval som do neznámej rieky. Bol som rád, že vtedajší kolektív u ite ov mi podal po-mocnú ruku a z plných síl sa usiloval u ah i mi moju riadiacu innos . Ad-ministratívnu prácu hravo zvládla pani

Kovalíková aj pán zástupca Scho er. S pocitom v aky si spomínam na pani u ite ku Lenku Košíkovú, ktorá okrem prírodovedných sú aží vždy vedela operatívne zariadi za-stupovanie za neprítomných u ite ov. Ak bolo treba urobivýzdobu školy, zladi kultúrne vystúpenia žiakov, boli tu pani u ite ky Hana Chrenková a Mária Bezáková mladšia, ktoré to spolu s pani u ite kou Máriou Chrenovou dokázalina profesionálnej úrovni. Najprenikavejšie úspechy škola zožala v oblasti športu. Nekone ne ve a vo ného asu trávili na ihriskách pán zástupca Scho er, pán u ite Žažo, pán u ite Koctúr a pani u ite ka Katarína Kalousová – Sno-hová. Ich úsilie sa pretavilo do nieko kých titulov majstrovatletických sú aží o Pohár s. rozhlasu. Na tejto škole boli

alšie osobnosti, ktoré so svojimi žiakmi dosahovali pekné úspechy v prednese poézie a prózy, v speváckych sú ažiach a rôznych olympiádach. Na prvom stupni odviedli záslužnú prácu všetky elementaristky. Ve bez kvalitných základov u žiakov by u itelia na druhom stupni nemali na om budova . K prehlbovaniu výchovno-vyu ovacej práce vo ve kej miere prispievali aj pani vychovávate ky školskej družiny. Boli sme ako rodina s pracovní kami školskejjedálne, upratova kami a so školníkom. Po as môjho viac ako desa ro ného pôsobenia na tejto základnej škole sa chtiac – nechtiac vytvorilo ur ité puto spolupatri nosti so školou a obcou. Toto puto bude vo mne pôsobi ur ite neustále, pretože aj po viac ako dvadsiatich rokoch a pôsobenia na inej škole, ke poviem „moja škola“, mám na mysli ZŠ V. Beniaka Chynorany.

p j p

Do alšej pä desiatky prajem všetkým pedagogickým, výchovným aj správnym zamestnancom ve a zdravia, tvorivých síl a ocenenia pri výchove slušných udí.

V Partizánskom d a 2. februára 2012

4

Page 5: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Začia

tky

škol

stva

v C

hyno

rano

chBoj n ra o no o– prvé krÔ ky k vzd lano

Školské pomery boli v minulosti na slovenských dedinách ve mi neutešené. Vä šina obyvate ov bola negramotná a vzdelanie bolo výsadou len ducho-venstva a š achty. Habsburská monarchia „nepo-trebovala“ vzdelancov. Deti namiesto školy praco-vali, stávali sa z nich po nohospodárski nádenníci. Jedinými vzdelancami na slovenskom vidieku boli mnísi a k azi, ktorí u ili íta a písa šikovnejšíchobyvate ov a títo svoje skromné vedomosti odovzdávali alej. Až v období nástupu osvietenstva a po as vlády rakúskej cisárovnej M ie Te ie (1740 – 1780), ktorá chcela šírením vzdelanosti obmedzi vplyv protestantizmu, sa situácia za ala meni . Jej školskáreforma priniesla so sebou nariadenie, že pri každej fare musí by zriadená škola. Povinná školská dochádzka bola od 6. roku die a a až do 12 rokov.

kola v C ynoranoc v 18. a 19. oroPrvá chynorianska škola existovala už pred školskou reformou Márie Terézie. Stála na západ-nej strane obce, v tesnej blízkosti kostola (dnes približne zdravotné stredisko). Bol to drevený do-

mec s komorou a mašta kou, pokrytý slamomou...jednotriedka, kam chodili len chlapci zámožnnejššíchh ro níkov. V roku 1729 tu boli u ite mi a organisi taammi M ti H t i O e VVV ž .

V roku 1767 bola táto škola už murovaná,, mmala u ebnú miestnos , izbu pre organistu, komomoruu, kuchynku... U ite om bol Ve e M ti i.

Druhá škola - pod farou /dnešná pošta/ V roku 1791 primaciálne panstvo kúpilo o ssedd-liacky dom, ku ktorému pristavilo školu (pod ffaroou)). Prístavba pozostávala z jednej vä šej miestnossti pre 40 detí s lavicami a kozubom (slúžila i ako byyt pre

Škola v Chynoranoch - za . 18. storo ia

Úvodná škola na Bukovci

Škola pod kostolom a pod farou5

Page 6: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

„pooduu ite a“) a z jednej menšej miestnosti pre or-ggannisttu, k tomu komôrka a mašta . O opravy týchtosttavvísk k sa starala obec. Takáto oprava sa uskuto nilaajaj vv rroku 1828, ke u ite om bol te Pet š,61-rro ný, nar. v Považskej Bystrici. Táto škola vy-hhoreelaa v roku 1863.

Rozšírenie udovej školy na Bukovec DDôlô ežitým medzníkom v dejinách chynorianskej

škkolly bol rok 1856, v ktorom, ako o tom píše sám uu itte ,, kronikár a organista Pete M , sa stalo tootoo: „V„ roku 1856,... richtár Jozef Magdolen, ktorýuuž vviac c ako dvadsa rokov obec vedie, povzbudil ob anov týým,, žže obecným nákladom postavil alšiu školu od základdov novú, 6 siah dlhú a 3 siahy širokú (1 siaha =4 m), ss povalom, dlážkou, lavicami, oknami a kach ami zaariaadene ú. Otvorená bola d a 4. novembra 1856 za prí-toomnnossti farára Jozefa Prídavku. “ DDoššlo teda k rozšíreniu školy pod farou o „úvod-nnú““ škkolu. V tejto škole sa deti u ili len katechizmus aa ciirkeve né spevy. Škola bola už pokrytá šind

jom.

PPodd a údajov v monogra i Chynorany 1243 - 1993 saa ttáto o rímsko-katolícka udová škola nachádzala vv mmiese tnej asti Bukovec (dnes Cintorínska ulica) aa deeti sa tu u ili len v zime.

DD a 2. septembra 1863 „všemohúcnos dopusti-laa nna oobec veliké a neslýchané neš astie“ - píše opäPP. MMolnár. Dedinu postihol rozsiahly požiar, kktorrémmu padlo za obe nielen ve a domov, ale aj škkolla pod farou. Za richtára A t M u bola

ee a neskôr nanovo omietnutá.

Školská stolica v obciVV rroku 1869 bola nariadením zákona v obci vo-

leenáá š s st i . Jej lenmi boli: Adam Pelikán,GGaššpara Bezák (Sivkeje), Jozef Magdolen (richtár),Juuraaj MaM rko, Jozef Bezák (Franckeje), Juraj Bezák (zz hhorrného konca), Juraj Bezák (Miškeje), Adam CChrrenkn o a Štefan Bezák.

jlenovia školskej stolice

roozhhoddovali o prijatí toho – ktorého u ite a, o jehopplatte a a o všetkých dôležitých otázkach, súvisiacich soo šškoolou v obci.

V školskom roku 1875/76 bolo v škole zapísaných 137 žiakov v 1. triede a 82 žiakov v 2. triede. Približne jedna tretina žiakov však do školy vôbec nechodila.

Ma arizácia „U ite om, ktorí nechcú z mládeže vychova dobrých

Ma arov, znemožním vyu ova . Pre každého ob ana štátu platí princíp, že v tomto štáte je pánom Ma ar...“ – gróf Apponyi.

Ma arizácia sa v našej škole o ciálne za ala d a 19. októbra 1877 na základe národnostného zákona grófa Apponyiho z roku 1868. V om sa o. i. uvádza:„Žiaci, ktorí do strednej alebo meštianskej školy chcú byprijatí, musia ma arskú re ovláda , tak v ítaní, ako aj vpísme. “A tak prichádzajú do našej obce noví u itelia, ktorí tu pôsobia i na prelome 19. a 20. storo ia – J eL h i A Zim .

Rozvoj Škol va v C ynoranocv 20. oro

Významná etapa pre rozvoj školy v Chyno-ranoch za ína príchodom k aza Ig W h(1903), ktorý sa na dlhé obdobie stáva predsedom školskej stolice. Po et žiakov v obci sa zvyšuje, a tak je potrebné rozšíri školu o alšie triedy. D a 26. í 1908 je stavite Ju Bie i z Bá-noviec nad Bebravou poverený školskou stolicou, aby vypracoval e t e š . Pod a neho by náklady na výstavbu školy inili 68 268 ú . Obec sa prostredníctvom J e Pe ih vyjadrila, že „ si nemôže to zobra na krky, lebo ani úroky tej archy by znáša nemohla. “ Padol aj návrh, aby náklady na výstavbu školy hradili rodi ia školopovinných detí, a to výškou sumy ur enou pod a toho, i platia ale-bo neplatia dane. D a 14. ú 1908 sa tento problém opä rieši. Školská stolica sa listom obrátila na biskupa a mi-

p p

nisterstvo, ale opä bez uspokojivého výsledku.Napokon padol návrh, aby školu postavil štát

Začiatky školstva v Chynoranoch

6

Page 7: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

a túto potom zoštátnil, o je však podmienené súhla-som p. biskupa. Odpove biskupa bola negatívna: „Ke že na Horniakoch, kde chudobný ud 80 – 180% -nú prirážku platí, vedia si katolícku školu postavi , nemohliby títo bohatí Chynoranci? Ani štát by to zdarma ne-postavil, a ke nepostavia zo svojej vôli, prinúti ich župa na postavenie obecnej školy. “ Na spolo nom zasadnutí školskej stolice a obcebolo nakoniec de nitívne rozhodnuté, že obec „pre-pustí pozemok škôlky pod kostolom pre novostavbu školy a u ite ských bytov. K novostavbe prispel tiež p. biskup sumou 3 000 korún s podmienkou, ke nové stavisko i s pozemkom do majetku cirkevnej obce obec v pozem-kovej knihe prepíše. “

Škola pod kostolom /bývalá materská škola/A tak sa v rokoch 1908 – 1910 za alo s výstavbou

novej školy pod kostolom so 6-imi triedami. Výstav-bu tejto školy osobne otvoril rakúsko-uhorský mi-nister školstva, gróf Albert Apponyi /pôvodom z ne alekých Oponíc/ pri príležitosti 1000. výro ia príchodu Ma arov na slovenské územie v roku 1907. Stavba bola ukon ená koncom septembra 1910, posvätená bola 2. októbra a 20. tób 1910„svojmu ú elu odovzdaná nákladom 30 800 korún. “ Správcom novej školy bol vymenovaný u ite J eL h i .V tom istom roku bola opravená i budova školypod farou, ke sa z prerábajúceho kostola použilivstupné dvere a dlažobné kocky pre vchod do školy.

Deti sa u ili katechizmus, íta , písa , po íta , neskôr aj matematiku a vyu ovacím jazykom bola ma ar ina. Vyu ovanie slovenského jazyka bolo obmedzené len na jednu hodinu týždenne. Všeobecne v tej dobe interiér u ebne pozos-tával z u ite ovho stolíka, stoli ky, iernej tabulena drevenom podstavci a nieko kých dlhých lavíc, každá pre 5 – 6 detí. Školské aktovky neexistovali,

p ý ý

jednoduché školské potreby nosili žiaci v ruke. Do školy sa chodievalo od pondelka do stredy, štvrtok bol vždy vo ný de (v tento de chodili žiaci, ktorívychodili 6. triedu, do v. nede nej školy). V pia-

tok a v sobotu sa u ilo. Vyu ovanie trvalo odd 8.. doo 12. hodiny a školská disciplína bola ve mi ppríssnaa. Bežne sa používali telesné tresty.

Školstvo za I. SR Po vypuknutí I. svetovej vojny, ako sa píše v kkroo-nike – „deti boli využívané na hospodárske práácee naroliach. “ Vojnové obdobie neprialo rozvoju vzzdee-lávania, mnohí mladí muži boli na frontoch a ddettimuseli doma nahradi chýbajúce mužské rukyy.

Vznik I. SR vytvára priaznivé podmim ennkyy pre rozvoj školstva na Slovensku. Vzniká vee ké množstvo škôl rôzneho typu, v ktorých sa kono ee nne slovenské deti u ia vo svojom materinskom jaza yykuu. Ke že však chýbajú slovenskí u itelia, pricháh ddzaa-jú do našich škôl eskí vzdelanci, aby poomoohllivychova novú slovenskú inteligenciu. I napriek ma ariza nému tlaku predvojjnoovéé-ho obdobia zostala obec Chynorany slovene sskáá. V roku 1921 h po 27-ich rokoch u ite J eeL h i . Na uvo nené miesto prichádza J eeH th M e u a v r. 1923 sa stáva non vvýmm správcom školy. V školskom roku 1923/24 má škola 308 žii , z toho 150 chlapcov a 158 diev at.

Rozšírenie udovej školy /Katolícky dom/V 20-tych rokoch 20. storo ia žiakov neusttále

pribúdalo, a tak školská stolica navrhuje, abyy bbolaotvorená jedna trieda v m be m mmee,ktorý obec odkúpila od J e H (dnnešnýý Katolícky dom). Obecné zastupite stvo rozhoh ddloo, že v obecnom dome, pop. íslo 377, bude zriada ená VI. trieda rímsko – katolíckej udovej školy, z dvd ochh ved ajších miestností u eb a pre alšiu trt ieeduu a jeden u ite ský byt. Tak sa deti z Chynoriann uu illiv ie ý h bu h u e š . Stavbu vykonal murársky majster Štefan GaG jdooš

ý

v celkovom náklade 130 tisíc korún.V školskom roku 1926/27 sa v šiestichh ttriee-

dach chynorianskej školy u ilo spolu 327 žii .Za

čiatk

y šk

olst

va v

Chy

nora

noch

7

Page 8: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Kronika uchovala mená týchto u ite ov: VVV iH , L is H ý, N -t i H th , J eH th, Pi š S m-

, A Zim .U itelia organizovali mno-ho podujatí, a to divadel-ných, hospodársko-osveto-vých, náboženských, kul-túrnych a iných. 1928 – v škole sa u í 356 ži . V tomto roku sa konali ve kolepé oslavy 10. výro ia vzniku I. SR:„Slávnos bola spolo ne so

všetkými triedami v Katolíckom dome. Po slávnost-nej svätej omši žiactvo s práporkami v rukách išlo v štvorstupoch do Katolíckeho domu, kde vystúpil i miestny pán dekan Wohland. “ V rokoch celosvetovej krízy 1929 - 1933, ktorá postihla i slovenské obce a mestá, et živ chynorianskej škole eust e stie: v septembri1930 je ich 376, v októbri 1931 už 396 a v školskom roku 1932/33 je celkový po et zapísaných žiakov 450.Bolo nevyhnutné rozšíri školu o 3 u ebne, a to pre II. , IV. a VI. triedu. Pre nedostatok kvali kovaných síl sa ako do asní u itelia za katedru postavili aj Chynoranci, a to Vendel Bezák (Basisteje) a Viktor Bezák. Hospodárska kríza sa odrazila na živote školy.Usporadúvali sa zbierky šatstva a rôznych predme-tov dennej potreby pre najchudobnejších žiakov, a to najmä na Vianoce.

Meštianska škola v Chynoranoch Školský rok 1933/34 bol pre obec Chynoranyve mi významný. Ministerstvo školstva a národ-nej osvety dáva povolenie k otvoreniu t t emešti s e š Ch h. Vznikla ako expozitúra meštianskej školy v Topo anoch, viedolju riadite Vi i m (nar. 1888), ktorý napísal:

Začiatky školstva v Chynoranoch

DDom Naa priehrade

KKatollíckyky dom

Peerénnyihoh dom Prvý riadite meštianskej školy Viliam Švarc

8

Page 9: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

„Želám si, aby sa táto škola stala požehnaním udu a základom jeho lepšej budúcnosti. “Škola za ínala s po tom 136 zapísaných žiakov, a to aj so žiakmi jednej hospodárskej triedy.

Už v budúcom školskom roku 1934/35 sa chy-norianska meštianka s m st t i , mala 5 tried a v nasledujúcom roku už 7 tried. V tomto škol. roku narástol po et žiakov už na 254. Vo vedení školy vystriedala V. Švarca odborná u

pite ka O g

P ub , neskôr J e Be a napokon teTu e S e i .

Obec nemala pre túto školu vhodnú budovu,a preto sa vyu ovalo na 3 rôznych miestach:1. Pe ih m - hlavná budova, okrem u ební zborov a a kabinety2. K t í m Chynorany – u ebne3. D m N ieh e – u ebne (bývalá hudobná škola, dnes klub dôchodcov)U ebne mali na tú dobu moderné vybavenie školským nábytkom – kovová konštrukcia so sklá-pacími sedadlami pre dvoch žiakov do lavice, dve pohyblivé ierne tabule s katedrou na podstavci,skri a s obrazmi. Vyu ovali sa tieto predmety: matematika, sloven ina, nem ina, rysovanie, de-jepis, zemepis, náboženstvo. Vedenie školy vynakladalo ve ké úsilie na zabezpe enie riadneho vyu ovania. Udržiava túto školu znamenalo pre obec vynaklada nemalé vý-davky, ktoré boli neudržate né. Navyše do života žiakov negatívne zasahovalo neustále striedanieu ite ov, prenášanie a tým aj ni enie u ebných pomôcok o bolo spôsobené roztrúsenos ou u eb-ných priestorov. Negatívne ju postihovali aj spolo enské a so-ciálne pomery masarykovskej republiky. Aj kenaj ažšie obdobie svetovej hospodárskej krízy už bolo prekonané, život na vidieku bol ve mi ažký. Najhoršie sa žilo tam, kde nebol rozvinutý prie-mysel. Chudobní ro níci, otcovia po etných rodín, nemali ako zarobi nancie na živobytie a boli od-kázaní na milos a nemilos bohatých sedliakov, u ktorých pracovali ako paholkovia, „ho eri“.

To sa premietalo aj do života školy. Nebolol ímm kúri v triedach, deti bývali asto choré, neexe isstoo-vala zdravotná starostlivos a dochádzka do škkolyybola ve mi slabá. Napriek tomu u itelia vyvy ííjalliúsilie na organizovanie najrôznejších podujatít , akoobol De matiek, oslavy M. R. Štefánika, kres

g j j p jannské

sviatky apod. Usporadúvali pre deti aj výlety,, naaprr. do i mian, Bojníc, Soblahova, na Chrib, Inovev cc aii. Všetku mimoškolskú innos organizovali u iti ellia.

V školskom roku 1935/36 mala škola užu 286žiakov. Už vtedy bol zo strany vedenia školy vyvív jaanýý tlak na predstavite ov obce, aby sa o najskôr pop staa-vila nová škola.

Boj o zachovanie meštiankyV roku 1937 žiadajú susedné Žabokreky zruušii

Meštiansku školu v Chynoranoch. Hlavným m arr-gumentom bola roztrúsenos školy a problb éémyy s tým spojené. Aj predstavitelia obce uvažujú o o tejtoomožnosti. Ale niektorí prísažní obce Chynoraanyy salen tak ahko nevzdali. Kronika z tohto ne ahhkééhoo obdobia rozpráva o dramatickom hlasovaní lennovv obecného zastupite stva o zachovaní školy vv CChyy-noranoch. Hlasovanie jeho lenov dopadlo nen rrozz-hodne – 12 hlasov bolo za zachovanie, 12 hhlaasovv bolo proti. Napokon de nitívne rozhodol jej ddinýý hlas, a to Štefana Bezáka, ktorý predtým, nan hhnee-

p p jj ýý

vaný a rozhor ený, zo zasadnutia odišiel. Zaav asuusa totiž do miestnosti vrátil a zahlasoval za udržr aanie meštianky v Chynoranoch. Tento hlas rozhz oodool

h í š . D a 28. í 1937 vyslalo obecné zastupitee sstvoo

4- e ú e ut iu Mi iste st š sste s et B tis e a za obecné troovyy

s tým istým cie om P h . Výsledkom bola skuto nos , že s platnos ouu odd1. se temb 1938 bola Meštianska škola v CChyy-noranoch nielen zachovaná, ale dokonca, naaprriekk protestom susedných obcí Žabokreky a Bošo aanyy,

p

premenovaná na s m st t ú b ú šš uu.K nej boli pridelené obce N i e, R ,Za

čiatk

y šk

olst

va v

Chy

nora

noch

9

Page 10: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

NNe e, K s , Tu i Ž b eNNit u.u Navyše boli tieto obce povinné prispievanna jeej uudržiavanie.

TTakk vytrvalí a neúnavní Chynoranci dosiahli zados u inenie. „ es , sláva a v aka im!“ – píše sa vv ruukoopise pána u ite a Be adika.

RRiaadite kou sa stala doterajšia zástupky a O gPP uubb .

Obdobie II. svetovej vojny a Meštianska škola Chynorany

AAj po as II. svetovej vojny neustále rezonujemmyššlieenka vybudova v Chynoranoch novú školu, aavšaak vojnové pomery nedovo ovali túto myšlienku ajaj reealiizova . V školskom roku 1940/41 riadite školy J ee Be a po om te Tu e a obec Chy-nnoraanyy vyvinuli ve ké úsilie, aby dosiahli povole-nnie naa výstavbu novej školy. Okolité obce, ktorých žiacci nan vštevovali chynoriansku meštianku, sa po ppo iatot nom váhaní vyjadrili proti výstavbe novej bbuddovyv , a tak sa obec rozhodla, že si novú školu pposttavví sama.

NNapa riek mnohým prekážkam sa podariloddostta súhlas nadriadených štátnych orgánov s vy-vvlasstnnením pozemku pre novú školu (v Perényiho záhrradde). Na plánoch sa podie ali stavite Vincent LLukka ka a Jozef Zajko. Nakoniec tento plán stros-kkotaal nan nedostatku nancií. Bola vojna a slovenskávvládda nemala dostatok nan ných prostriedkov na ppommoc c Chynoranom.

OObdb obie druhej svetovej vojny sa priamo dot-kklo aj života školy. Dochádzka žiakov bola slabá,pprettožže bol nedostatok kuriva. V školskom roku 19422/443 sa v zime neu ilo dokonca celý mesiac. Cel-kkovve ssa zhoršili výsledky v prospechu a správaní. KKroonikka hovorí o tom, že morálka žiakov sa oproti mminnulýlým rokom uvo nila. Zna ný po et žiakov dos-taaloo znín ženú známku zo správania, a to aj 3. stup a. DDossia sa nikdy tak neni il školský majetok, akovv ttomtm o roku. Aj prospech žiakov bol slabý.NNeddosts atok u ebníc, dreva na kúrenie, preplnenostrriedd, to všetko negatívne pôsobilo na žiakov. Pre

žiakov z chudobných rodín sa robili zbierky šatstva, najmä na Vianoce.V školskom roku 1943/44 bol celkový po et pri-hlásených žiakov 403 a škola mala 9 tried.

Koniec II. svetovej vojny„D a 27. augusta zmenila obec svoju tvárnos “ –

píše sa v kronike. „Po dedine chodili hliadky, ozbrojené skupiny, križovatky sú strážené. “Po cestách sa premávali konvoje partizánov, civilov, ktorí odchádzali do bošianskych kasární po strelivo. Povstanie vyvrcholilo 29. ugust 1944. To už od Topo ian postupovali do obce Nemci. Prvé nemecké vojská prišli do Chynorian 3. se t. 1944popoludní. Prišlo k prvým potý kam s vojakmi a k prvým obetiam na životoch – boli zabití dvajamladí udia zo Žabokriek.

ý

Nadriadené školské úrady nariadili vyu ova1. sept. 1944, avšak to nebolo možné, a tak sa v skuto nosti za alo až 18. septembra, aj to len do 4. decembra a potom od 14. decembra do 19. decem-bra. U ilo sa len od 8. do 12. hodiny.

V triedach udovej školy boli nas ahovaní ne-meckí vojaci. Takýto stav trval až do oslobodenia obce 2. í 1945. Potom sa za alo u i od 16. aprí-la. Oslobodzovacie boje sa dotkli aj Chynorian. Takmer každý de boli letecké poplachy, a tak sa vlastne nevyu ovalo. Zapísaných bolo 424 žiakov v 9 triedach, u ite ský zbor bol ten istý ako v minulom roku. Nemecké vojská sa stále preskupovali a pre-miest ovali. Vojaci bývali v školských triedach. Jedna jednotka zamie ala druhú. Boli poškodenéa odcudzené kachle, skrine, polámané a spálené lavice, vešiaky, kopy kníh, kancelárske a u ebné pomôcky, povyt hané elektrické vedenie. „Najmä trestanecká brigáda SS, ubytovaná v obci, sa ve mi smutne zapísala do pamäti miestneho obyvate stva.Vyhadzovali obyvate stvo z izieb, tam prespávali, dranco-vali, znásil ovali a aj zabíjali. S ažnosti generálovi SSboli bezvýsledné. “

Začiatky školstva v Chynoranoch

10

Page 11: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Povojnové obdobie 1945 – 1961Ani oslobodenie Slovenska a koniec vojny ne-

priniesol so sebou hne upokojenie situácie a návratvyu ovania do predvojnových ias. Zo školskej kroniky sa dozvedáme, že d a 16. í 1945 sa za alo opä u i . Bol vydaný do asný u ebný plánpre zvyšok školského roku. Žiaci z okolitých obcívšak nemohli dochádza , lebo frekvencia vojsk bola ve ká a železnica zni ená. Nové politické pomery, nejednozna ný zákon o školskej reforme, rozptýlenos u ebných priesto-rov, ako i nerozhodnos školských orgánov, to všetko sa podpísalo i na kvalite vyu ovacieho pro-cesu.

V školskom roku 1945/46 bol zo školskýchslužieb e uste ý i ite te Tu e a zastu-poval ho te D e , ktorý sa neskôr stal novým riadite om. V školstve sa prejavuje vplyv novej politiky ob-novenej SR. Do života škôl za ali zasahova novénariadenia a smernice. Náboženstvo bolo nepovin-né a symboly bývalého Slovenského štátu boli zoškôl odstránené. Staré u ebnice sa prestali používa .

Práca u ite ského zboru bola ve mi ažká, nad-mieru namáhavá. Škola bola nedostato ne ob-sadená u ite skými silami, asté absencie, nutnoss ahovania tried do iných tried s ve kým po tom žiakov, striedavé vyu ovanie pre nedostatok paliva, nedostatok u ebníc, ve ké vojnové straty u ebných pomôcok, to všetko boli okolnosti, ktoré vyžadovalikrajné vypätie síl u ite ov pôsobiacich na škole. K tomu verejné práce, výmena pe azí, rôzne prípi-sy, smernice, vo by, reslovakizácia. Správanie žiakov bolo ove a horšie ako v mi-nulosti. Vojna zanechala na nich hlboké stopy, a nielen na žiakoch. Po et prepadávajúcich žiakov je nezvy ajne vysoký, vyše 20 žiakov. „Zo strany mnohých rodi ov namiesto spolupráce dostalo sa škole a u ite om za ich námahu mnoho príko-ria, o len oslabovalo chovanie žiactva. “ Vzniká nový školský orgán - ZRPŠ, konajú

sa prvé vo by výboru ZRPŠ. Predsedom sas staalAdam Gajdoš z Chynorian, podpredseda Jánn ŠŠteiis

p y ý

zo Žabokriek n/Nitr. a j y

lenovia boli zo všete kýýchh okolitých obcí. Riadite Štefan Danek zdôrô azzniil

ýý

vzájomnú spoluprácu rodi ov a školy, ak saa mmajúú dosiahnu správne výsledky vo výchove. V školskom roku 1946/47 je po et zapísana ýýchh žiakov 377. Prišiel Valent Magdolen, odbor. u ite pôvvoddomm z Chynorian, naposledy u il v meštianke v HHaandd-lovej.

Jednotná štátna škola, budovanie socialis-tickej školy Vláda novej SR prijala zákon o jednotnej šštáttneej škole. Pri príležitosti odhlasovania jednootnééhooškolského zákona bola d a 22. í 1948 v škkole spolo ná slávnos . Postupne sa do života školy dostávajú noovéé, nadriadenými orgánmi prikázané oslavy a traadíí-cie – 1. máj (ve kolepé oslavy sú v Topo annochh 1. mája 1948, s alegorickými vozmi, huudbbouu a zástavami), alej 9. máj – výro ie oslobodo eenia Sovietskou armádou, výro ie Októbrovej reevoolúú-

Začia

tky

škol

stva

v C

hyno

rano

chU ite ský kolektív, z ava hore: Emil Lacika, Milan Laurinec, Marta Mojžišová, Ján Pribula, z ava dole: udovít Švercel, Boženž aa Žit anová, riadite školy Štefan Danek, Emília Kuníková, Jozef Vf aaga

11

Page 12: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

ciie, výrý o ie A ( ervenej armády) a iné. K nim ppribbúddajú v nasledujúcom období alšie, ako napr. VVznnik k

jjSR, Štafeta vj j

aky, Svetový kongres obran-coov mim eru, Narodeniny Go walda i Stalina, Lenina aapood.

AAkok nový povinný vyu ovací jazyk sa dostáva ddo šškôôl us ý .

119484 /49 - po et žiakov narastá - 407.PPrvvá pä ro nica – za iatok roka 1949 bol už v zna-

mmenní nnástupu prvej pä ro nice.PPo prvýkrát boli oslavy 1. mája už v okres-

nnomm mem ste Partizánske. Za ínajú sa organizovappo nnohhospodárske brigády žiakov na poliachšttátnnyych majetkov.

ŠŠkoolský rozhlas – 6. m 1950 sa dávna túžba uu itte ovo a žiakov splnila. Náklad inil 110 tisíc K s (kkorrúnn eskoslovenských). Žiaci si to zaslúžili za ak-

p

tíívnne prp áce v po nohospodárstve. Bolo to však o toaažššie,, že triedy boli na troch miestach.

119550/51 - po dôkladných prípravách sa otvoreniennovvéhoh školského roku nieslo pod heslom: „ alej aa smmellšie vpred k socialistickej škole!“VV toomtm o školskom roku bola zriadená Meštianska škkolla ii v Žabokrekoch (stredná škola), takže obvod nnašeej škš oly sa zmenšil o túto obec.

VVe kodistribu ný podnik v Chynoranoch (VDP,bbývvalýý NUPOD) prevzal na požiadanie školy pa-trronnátt nad školou.

PPodd a listu ministra školstva Zde ka Nejedlého „Deedini ským u ite om a u ite kám“ sa u itelia mu-siia anngažova pri utváraní jednotných ro níckychddružsttiev (JRD).

VV rroku 1951 sa v škole konal nábor žiakov do bbanníckkych a hutníckych u ilíš .

Nová všeobecnovzdelávacia škola – koniec meštianky v Chynoranoch

ŠŠkoolským rokom 1953/54 kon í kronika MMešštiaanskej školy v Chynoranoch. Národné zhroomam ždenie d a 24. í 1953 schválilo novýzákoon n o školskej sústave. Na základe tohto zákona

bola v Chynoranoch utvorená Osem st eš .

Vznikla zlú ením bývalej národnej ( udovej) a strednej školy (meštianky). Žiaci boli zaradení

ý j j j

do 1. – 8. ro níka novej školy. Nová škola prevzala školské budovy, u ebne a inventár, „zdedila“ tedaaj jej roztrúsenos . Za ala svoju innos 1. se t. 1953, kedy bola slávnostne otvorená. KNV (Krajský národný výbor) po dohode s ONV(Okresným národným výborom) v Partizánskom menoval za riadite a OSŠ

ýIm i h

Le e h . Zástupcom sa stal Euge D i e . Po et žiakov - 531. Pod a vzoru stredných škôl sa za ínajú organizova olympiády, a to hlavne z matematiky. Osemro ná stredná škola v Chynoranoch dosa-huje prvé úspechy v sú ažiach. Pribúdajú nové vyu ovacie predmety, ako fyzika, chémia, biológia a cudzí jazyk. V škole pracujú rôzne krúžky, napr. dramatický,modelársky, chemický, telovýchovný, hádzanár-sky. Vyu ujú títo u itelia: Olympia Krá ová, SidóniaMikušová, Margita Podobová, Mária Žatková, Mar-

y y j y p

gita Mikulová, Jozef Drnzík, Alžbeta Medová, Aloj-zia Žišková, Karol Šmotlák, Marta Mojžišová, Mi-g j

lan Laurinec, Vladimír Stránsky, Gabriela Ledecká,

Úspešné hádzanárske družstvo pod vedením pána u ite a Scho era

Začiatky školstva v Chynoranoch

12

Page 13: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Jozef Vaga , udovít Švercel, Emília Kuníková. Plány na novú školu – Na verejných pohovorochzazneli návrhy na výstavbu novej školy. MNV spo-lu s riadite om školy urobili v máji sondovacie práce na ur ených pozemkoch a materiál bol postúpený nadriadeným úradom.

V školskom roku 1956/57 prichádzajú noví peda-gógovia, napr. O S h e s manželkou M ti u S h e u, Zit B š , Ag es H t ,M i K , M t Gege . Po et žiakov dosiahol neuverite né íslo 701. V triedach bolo 30 – 45 žiakov nielen z Chynorian, ale aj zo susedných obcí. Ve kým a zatia neriešeným problémom bola však roztrieštenos školy, ke sa vyu ovanie uskuto ovalo v nieko kých budovách. Nutnosvybudova novú školu, ktorá by sústre ovala všetky ro níky v jednej budove, viedla obecnézastupite stve ku krokom, ktoré napokon vyústili výstavbou novej školy v Chynoranoch.

Nová Škola v C ynoranoc – dÔ ojné pod nky pr vzd lávan

V roku 1959 sa pristúpilo k výstavbe novej školy. V októbri sa uskuto nil slávnostný výkop pre novéškolské budovy. Za prítomnosti zástupcov ONV – odboru školstva v Topo anoch, lenov MNV (Miestneho národného výboru) Chynorany,u ite ov i žiakov, pracovníci Priemstavu Prievidza pris úbili, že urobia všetko pre to, aby 1. septembra 1961 bola nová škola otvorená. Taktiež miestne pod-niky a organizácie s úbili pomoc pri dokon ovacích prácach budúcej školy. Predsedom MNV v obcibol vtedy A t Mi u . Pri tejto slávnostnej príležitosti u itelia spolu so žiakmi pripravili hod-notný kultúrny program. Koncom kalendárneho roku 1960 boli ukon enéstavebné práce a v mesiacoch január – august 1961 aj vnútorné priestory školských budov. Dané s uby boli splnené a stavba k stanovenému ter-mínu ukon ená. Po nevyhnutných úpravách okolia

a terénu bola škola pripravená na príchod detítí.D a 1. septembra 1961p bola novovybudoovvaná

škola slávnostne otvorená. Pri tejto nevšednejj a preobec Chynorany mimoriadne významnej uddalostti boli prítomní aj mnohí ob ania. Nový predseda MNV J e Ju í odovzdall k ú eod školských budov do rúk vtedajšieho riada itte a školy – F tiš te i , ktorý slávnostnen vyy-hlásil, že spolu s u ite ským zborom budú usiilovvnepracova pri výchove a „výu be nášho najmlada šiiehhopokolenia, aby boli hodní tohto vzácneho daru –– nooveej školy. “

Výstavba novej školy

Budova školy

Začia

tky

škol

stva

v C

hyno

rano

ch13

Page 14: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

RRiadditte a na pôde školy privítal zastupujúci riaditeMMi L u i e .Jeednnottlivé bu mali vtedy hodnotu 2,3 mi . KK ss. DoD tried bolo dané nové zariadenie, ale s astisaa eešte e využil aj nábytok zo starej školy. Te ibbolaa vvybavená najmodernejším náradím v hodnote 100 tisís K s. Aj samotná škola bola vybavená na tú ddobbu mmodernými u ebnými pomôckami: lmmovav cia aparatúra, premietacie prístroje,

teelevvízoz r, magnetofón. Školská dielp p

a mala v inven-táári takktiež nové prístroje a pracovné náradie. UUváádzaz me stru ný preh ad najvýznamnejších uudaalosstí vo vývoji školy za roky pôsobenia jednot-liivýýchh riadite ov školy.

1961 – 1974 – František ŠtefánikPPosstupne sa tu vytvoril ve mi dobrý a navzájom

sppolluppracujúci kolektív u ite ov, ktorým pomáhali vv ich úsú ilí i ob ania z radov ZRPŠ na ele s pánom DD bb íí m Neub ue m. J ee Neub ue , te K í I g. PeteHH ššš urobili návrh na výsadbu stromov pri škole. Ihhli naany, ktoré vtedy vysadili, tu stoja dodnes. ZZa aktk ívnej spolupráce so zástupcom školy J e-

mm ŽŽ ž m boli vybudované ihriská a pribudol aj skkleeníkk.

UUkak zovala sa naliehavá potreba vybudova

š s ú uži u. Riadite F. Štefánik vyvinul ve ké úsilie v snahe získa u kompetentných orgánov súhlas s jej postavením. Po prís ube pomoci ZRPŠ

ý g

a závodov v našej obci – Škrobární,j j p p

KZ ( anárske a konopárske závody), NUPOD–u (Nákupnáústred a potravných družstiev), JRD Chynorany - vedenie školy poslalo ži s mi ist i š st ,

. Lú i o povolenie výstavby mimoškolskéhozariadenia – školskej družiny. Príloha k žiadostibola nasledovná: na výkrese bola pod heslom „Po-moc pri výstavbe“ v avo nakreslená žia ka, akosadí ovocný strom ek, vpravo diev a píšuce na stro-ji. Vyjadrovala myšlienku: Skráš ovanie prostredia– vzdelávanie. Pod nákresom boli podpisy žiakov, rodi ov, riadite ov závodov, predsedov ZO-ROH (základných organizácií revolu ného odborového hnutia) so záväznými podpismi a pe iatkami. Tento nápad riadite a F. te i J e Neu-b ue sa ministrovi tak zapá il, že ho uverejnili v U ite ských novinách ako vzor pre iné školy, ktoré zárove vyzval, aby nasledovali Chynorany v svoj-pomocnej výstavbe. Minister Lú an zaslal na odbor školstva zo svojho fondu 500 tisí K s na výstavbu tohto zariadenia. Bolo to v roku 1968. Na tomto základe bola stavba zaradená do Ak ného pro-gramu ONV ako jediná školská družina v okrese. V . 1969 hrozilo pozastavenie výstavby následkom zmeny politickej situácie. Riadite školy, predseda MNV J e Ju í e se ZRP však v tejto veci intervenovali a výstavba pokra ovala alej.

lenovia Výboru ZRPŠ Stanislav Fábik a Viliamý p j

Bezák zabezpe ovali materiál z OSP (okresný stavebný podnik), vedenie školy a rodi ia sa postarali o dostatok pracovitých rúk. O dva roky sa družina aj so školskou jedál ou kolaudovala.V základoch ŠD je zamurovaná f

j jjaša s menami tých,

ktorí sa najviac pri inili o výstavbu. Realizáciou a využívaním družiny sa podarilo odstráni vážny problém, a to dvojsmennos vyu ovania.V roku 1961 bolo v škole 576 žiakov, v triedach bolich po et od 25 do 41. Školská kronika uvádza mená prvých triednych u ite ov:UU itee skýk kolektív v školskom roku 1962 - 63

Začiatky školstva v Chynoranoch

14

Page 15: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

1. AAlžbeta Zi ová

4. AJúlia Nemlahová

7. AMária Vajdová

1. Budmila Chochlíková

4. BJozef Drnzík

7. BŠtefánia Sádecká

2. AMária Bezáková

5. AMarta Gerge ová

8. AJozef Žažo

2. BKlára Košíková

5. BJ. Zita

8. BAnna Hrabková

3. AH. Marková

6. A – FiloménaŽažová

9. AMilan Paták

3. BMária Na ová

6. BO ga Štefániková

9. BMária Žatková

František Štefánik odišiel z funkcie riadite a v roku 1974 na vlastnú žiados .

1974 - 1979 - Ladislav HudecV školskom roku 1974/75 sa riadite om školy

stal L is Hu e . Za jeho pä ro ného pôsobe-nia sa vybudovala ohrada a oplotenie okolo školy,betónové chodníky medzi budovami a „oto ilosa“ ihrisko. Stal sa zakladate om hudobnej školyv Chynoranoch /v budove starej školy na Prie-hrade/. Pod jeho vedením pracovala v škole detská dychovka s dirigentom V te h m M m.V školskej družine bola zriadená jedna trieda oso-bitnej školy.

1979 - 1989 - Ján JakubaV ase jeho pôsobenia sa opä vylepšuje vzh ad

školy. Pri inením zamestnancov školy a samotnýchpedagógov boli spevnené asfaltové chodníky, ex-teriér školy bol vylepšený osadením obrubníkov,lavi iek a kvetinovými záhonmi. Uskuto nila sa generálna oprava ústredného kúrenia a elektrického vedenia, škola bola napojená na miestny vodovod. Školský pozemok bol oplotený, vysadili sa

p j yalšie

ovocné a okrasné stromy. Zmenili sa aj vnútorné priestory školy – bola zriadená zborov a pre u ite ky I. stup a, nový ná-bytok pribudol do obidvoch zborovní, riadite ne a tried. V telocvi ni bola vymenená parketová pod-laha za bezprašnú umelú liatu podlahovú krytinu. 80-te roky patrili k tým najúspešnejším

Budovanie školského ihriska

OplotenieZa

čiatk

y šk

olst

va v

Chy

nora

noch

15

Page 16: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

vv obblaasti športu, ke sa žiaci našej školy pravidelne zú aastt ovali celoštátnej športovej sú aže pod náz-vvomm PoP hár eskoslovenského rozhlasu. V rámcitoohtto pop dujatia sa od roku 1976 stali osemkrát maj-sttraamii SSR. V roku 1988, v jubilejnom XX. ro níku PPohhára eskoslovenského rozhlasu, sme sa stali vv kaateegórii dedinských škôl najúspešnejšou školou. PPohhár,, medaily a diplomy odovzdali našim žiakom reedaakttori eskoslovenského rozhlasu v Bratislave –– panin Mária Zavarská a Stanislav Dudka, ktorí nnavvštíívili našu školu. Bola to zásluha nielen žiakov aa ichh svvedomitej prípravy, ale aj vedenia školy, ktoré

podporovalo rozvoj športu, a najmä u ite ov – v 70-tych rokoch to bol Jozef Žažo a po p p j p j

om hlavne p. u .Jaroslav Koctúr. Úspešne pracovali aj záujmové krúžky, napr. strelecký, ktorý viedol p. riad. Jakuba a dosiahol s ním na jar roku 1989 majstrovský titul v rámci okresu Topo any.

Riadite Ján Jakuba odišiel na vlastnú žiadosv decembri pamätného roku 1989.

1989 – 2012 - PaedDr. Jana SomogyiováPo roku 1989 nastali v našej spolo nosti

a v školstve mnohé politické a spolo enské zmeny. Kompetentnými orgánmi bola do funkcie riadite ky školy zvolená mladá u ite ka P e D . J S m -g i . V rýchlom tempe rozvoja spolo nosti bolo potrebné pružne reagova predovšetkým na úpra-vy obsahu u iva. Škola si vyžadovala aj stavebné

g p ý p

a technické opravy ako aj modernizáciu zastaraného materiálno-technického vybavenia. Po nevyhnutných opravách strešnej krytiny sapristúpilo k plyno kácii školy, o sa podarilo vo ve mi krátkom ase /Stavoprojekt a Stavomontáže Nitra/. Nové plynové kúrenie bolo spustené eštepred zimným obdobím školského roka 1990/91. Naša škola bola už od svojich za iatkov v 60–tych rokoch známa najmä športovými úspechmisvojich žiakov pod vedením obetavých pedagógov. Aby sa táto tradícia zachovala a zo žiakov chynoria-nskej školy vyrástli zdraví a športovo zdatní mladí udia, zú ast ovali sa každoro ne na viacerých

sú ažiach a darilo sa im dosahova ve mi pekné umiestnenia i v okresných, alebo krajských ko-lách. V školskom roku 1991/1992 sa vedenie školyrozhodlo zorganizova O es ú m i u

h e t eti e pre všetky školy vtedajšieho okresu Topo any. Organizácia takéhoto ve kého podujatia dala zabra , ale pri inením všetkých, ktorí mohli a boli ochotní pomôc , sa olympiáda vydarila. A tak vznikla alšia z tradícií našej školy, ktorá sa opakovane uskuto ovala a uskuto uje každý rok v máji. Od roku 1997 po vytvorení nových okresov

AAsfalltovav nie chodníkov

DDecemmber e 1987 - Odovzávanie Pohára S rozhlasu

Začiatky školstva v Chynoranoch

16

Page 17: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

sa jej zú astnili už „len“ školy okresu Partizánske. V tomto školskom roku sa bude kona už jej 20.

í . V 90-tych rokoch sa venuje zvýšená pozornoszo strany školských úradov v spolupráci so zdra-votníctvom otázkam zdravého vývoja žiakov, zdôraz uje sa mimoriadny význam pitného režimu detí v ich každodennom živote. ZŠ v Chynoranoch

j y ý p

bola jednou z prvých, ktoré zaviedli pravidelný bez-platný it ý ežim detí po as vyu ovania. Bolo to v školskom roku 1993/1994 a v nasledujúcom roku škola získala certi kát Ministerstva zdravotníctva a MŠ SR u ú ie. Stala sa tak lenom Národnej siete škôl podporujúcich zdravie

v SR. Po materiálno-technických úpravách školy (stre-cha, plyno kácia) nasledovali prvé premeny vovnútorných priestoroch školy. Školská diel

p y p ppa sa

pres ahovala do uvo nených priestorov v školskej družine. V miestnosti bývalej školskej dielne vznikla nová audiovizuálna u eb a s prvými po íta mi,videorekordérom a farebným televízorom. Pribudli aj alšie svojpomocne zriadené u ebne – zemepisná a prírodopisná. V triedach boli vymenené tabule, na ktoré sa neskôr nalepili biele fólie. Kriedu a krie-dový prach pri písaní na tabu u vystriedali xky.V jazykovej u ebni sa žiaci postupne za ínajú už od 5. ro níka u i ako povinný predmet nový cudzí ja-zyk – angli tinu. U ebne Lego dacta v hodnote 143 tisíc Sk, získané prostredníctvom projektu, umožnili vyu ujúcim hravou formou so stavebnicami lega sprostredkova de om nové poznatky. Modernizácia zasiahla aj vyu ovacie pomôcky a prostriedky. Staré premietacie prístroje a meota-ry vystriedali moderné po íta e a nová, mí ovýmikrokmi sa rozvíjajúca informa no – komunika ná didaktická technika.

V ú i 1997 vychádza prvýkrát Vý s -Z Ch , ktorá pravidelne informuje

o innosti a dianí školy. Podobne ako kronika za-znamenáva všetky významné udalosti. Vychádza každoro ne v závere školského roka.

Školský rok 2000/2001 prináša do života nnaššichh žiakov 9. ro níka prvýkrát Ku s e s hh tt -

s i . Raz do týžd a sa pravidelne obo lle úúdo spolo enských šiat a pod vedením mannžeelovv Ivanovi ovcov sa u ia tancova spolo enské taancea pravidlá slušného spolo enského správav nniaa. Vyvrcholením kurzu sa stal Ve e za ú astti rodi ov a pedagógov. Odvtedy sa toto podud jatiestalo každoro nou tradíciou, na ktorú sa žiacii vžždyy ve mi tešia. Školský rok 2001/2002 bol pre školu zvláššvýznamný. Tak rýchlo ako napredoval poliiticckýý, spolo enský a technický pokrok, menilo sa prp ávvne

Okresná olympiáda v ahkej atletike

Jazyková u eb a

Začia

tky

škol

stva

v C

hyno

rano

ch17

Page 18: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

pposttavvenie našej školy, jej kompetencie, práva i poovinnn osti. V tomto roku uplynulo 40 rokov od jej ootvooreenia a pri tej príležitosti jej bol Ministerstvom škkollstvav SR udelený est ý Z šVVVV ee tí Be i . Sú asne škola získala právo ppouužívva svoje logo, svoju zástavu, pe a a školskú hhymmnu.u Stala sa prvou školou v okrese, ktorá malasvvojj eestný názov. Sú asne bola na nádvorí školy oodhhaleená busta V. Beniaka a v budove II. stup a sllávvnoostne otvorená stála literárna expozícia podnnázvvomo „Beniakov odkaz mládeži“.

ala šou významnou udalos ou bol prechod na

právnu subjektivitu. V dôsledku reformy štátnej správy a samosprávy sa zmenilo právne postavenie školy. Práva, ale i povinnosti sa preniesli z vyšších lánkov riadenia priamo na školu, o v praktic-

kom živote prinieslo so sebou celý rad adminis-tratívnych, majetkovo-právnych, personálnych a organiza ných záležitostí.

O ú 2002 sa novým zria ovate om školy stala obec, o znamená, že obec je zo zákona povin-ná pre riadne fungovanie školy zabezpe i všetky podmienky – materiálno-technické, priestorové,

nan né a iné. Nezvy ajnou, ale ve mi príjemnou zmenou v tomto školskom roku bolo nové zvonenie. Na-miesto typického drn ania školského zvon ekajedného d a zo školského rozhlasu zaznela lahod-ná melódia známej populárnej piesne. V prvých d och si tieto melódie žiaci, ale aj u itelia spievali cez prestávky a hodiny za ínali i kon ili s úsmevom na tvárach. Ešte dlho sa udovali návštevníci, ktorí prišli do školy, pre o tu vyhráva hudba. A predVianocami i po nich dokonca koledy!

2002/2003 – predviano né obdobie sa po prvýkrátnieslo v znamení príprav na Dets ý e t ý -m , na ktorom žiaci a pedagógovia prezentovali a za symbolické ceny ponúkali svoje vlastnoru ne vyrobené viano né výrobky. Ako sa ukázalo, jarmok bol pre deti a ich rodi ov pekným spestrením i prak-tickou ukážkou spolupráce rodiny a školy, pretože rodi ia sa aktívne zapojili a svojim de om pomohli nielen s výrobou, ale aj s predajom viano nýchozdôb a pe iva. Horlivo nakupovali a deti sa rado-vali z prejaveného záujmu i úspešného získavania nancií pre školu. Adventný jarmok školy sa tak stal alšou milou každoro nou tradíciou.

Vo eb u i 2003 sa uskuto nila spomienková slávnos pri príležitosti 1. výro ia udelenia estného názvu školy a 109. výro ia narodenia Valentína Be-niaka. Pretože estný názov zaväzuje školu pestovatradície spájajúce sa s menom danej osobnosti, požiadalo vedenie školy o možnos organizovaokresnú sú až v prednese poézie a prózy v priesto-

Paani riaddite ka preberá certii kát o udelení estného názvu školy

OOdhaalenien busty - dcéra básnika Marta Hudáková

Začiatky školstva v Chynoranoch

18

Page 19: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

roch našej školy pod názvom Be i e Ch -. V aka pochopeniu a schváleniu návrhu

sa v í i 2003 konala táto okresná sú až u nás v Chynoranoch. Pri tej príležitosti vystúpili žiacis kultúrnym programom a slávnostným ceremoniá-lom na nádvorí školy, ktorý už neodmyslite ne patrí k tejto mimoriadnej udalosti v živote našej školy. Jeho sú as ou je vztý enie školskej zástavy za sprie-vodu hudby, zaspievanie školskej hymny, prednes básne a položenie kvetov k buste básnika V. Be-niaka. Aj táto okresná sú až sa stala novou, dodnes udržiavanou a pre našich žiakov aj ve mi úspešnoutradíciou, na ktorú sa starostlivo pripravujú u itelia i žiaci. Školský rok 2003/2004 prináša opä vládnu re-formu, a to nový zákon o nancovaní škôl. Tento zákon opä prenáša povinnosti štátu na pleciazria ovate ov a samotných škôl. V rámci neho štát totiž zabezpe uje nancovanie a prevádzku len základnej školy, ale na prevádzku školskej jedálne a školského klubu detí už len nan ne prispieva,pretože tieto zariadenia považuje za nadštandardné.Výsledkom bol nedostatok nancií pre obidve zaria-denia. Nesta ilo zvýši poplatky za stravu a po-byt v družine, dokonca ani stravovanie „cudzích“ stravníkov. Po náro ných rokovaniach obecný úrad pristúpil k jedinej úspornej /aj ke nepopulárnej/ možnosti, a to k zlú eniu základnej a materskej školy. Rozhodnutím Ministerstva školstva SR bolvytvorený nový sub e t - Z V. Be is m te s u š u.

Zákon o nancovaní mal aj svoje pozitívnestránky, a to vydávanie vzdelávacích pouka-zov, ktoré umožnili škole o najviac rozvinúmimoškolskú krúžkovú innos a pomôc tak rodi om so zmysluplným využívaním vo ného asu detí. Tento zákon priniesol aj preplácanie nan ných prostriedkov na dopravu všetkým dochádzajúcim žiakom zo spádových obcí Nadlice, Raj any, Livinaa Livinské Opatovce a nan nú dotáciu na stravu a školské potreby pre deti rodi ov v hmotnej núdzi. V tomto školskom roku sa škola zapojila do

nových projektov, prostredníctvom ktorých saa jeej podarilo získa darom 10 žiackych a 2 u ite sképo íta e s príslušenstvom a s bezplatným prripojee-ním na internet. V rámci projektu I e tak k bbola vybudovaná 1. ít u eb , ktorej zzriaadee-nie si vyžiadalo aj investície do elektrickýchh rrozz-vodov, zakúpenie nábytku, zaistenia proti kráddežii, montáže žalúzií, novej podlahovej krytiny appodd.Celkové náklady boli 110 tisíc Sk, ktoré škola zzískkala z rozpo tu školy, ale aj z príspevkov Rady rodo ii ovv a svojpomocnými aktivitami – zber papiera, advd eentt-ný jarmok...

Beniakove Chynorany

Po íta ová u eb a

Začia

tky

škol

stva

v C

hyno

rano

ch19

Page 20: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

220040 /2005 - budova školského klubu detí zme-nnilaa svov j vonkajší vzh ad - zatekajúcu rovnú strechu nnahhraddila nová škridlová strecha a k budove bola pprisstavev ná samostatná kotol a.

220050 /2006 - v nasledujúcom období sa v oblastimmatteriiálno-technického vybavenia uskuto nila mo-ddernnizzácia v ŠKD a v ŠJ i v MŠ. Okrem rekonštrukcie

yy

soociiálnyn ch zariadení to bola výmena vstupnýchddveerí a starých okien za nové s vertikálnymi žalúúziiami, modernizácia vstupného priestoru ŠŠKDD, ppodbitie strešnej krytiny, do kuchyne bol za-

p p

kkúppenýn nový výdajný ohrievací pult, chladni ka

a nové antikorové nádoby na varenie. Zastaraný a už nefunk ný kuchynský robot nahradil nový. Podarilo sa tiež vyrieši problémy s vykurovaním ŠKD a ŠJ, a to výstavbou samostatnej kotolne. Mo-

y p y y

dernizácia neobišla ani materskú školu, v ktorej sazrekonštruovali omietky v spál ach, vymenili ob-klady vo všetkých príru ných kuchynkách, vynovilisa sociálne zariadenia. Škola vydala pre svojich žiakov ži u iž upod a svojho vlastného návrhu. Okrem toho, žesa žiakom všeobecne pá ila, prispela tak sná aj k preh beniu pocitu spolupatri nosti ku škole. V tomto školskom roku sa škola zapojila do

alšieho z viacerých projektov - Ku tú e u .Kultúrne poukazy umož ujú de om bezplatne sazú ast ova rôznych kultúrnych podujatí, aby sa kultúra stala bežnou sú as ou ich života. Škola im

y p j y

v tom ú inne pomáhala a dodnes pomáha. Pe-dagógovia sprostredkúvajú žiakom návštevy di-vadelných predstavení a po as exkurzií a výletov slúžia tieto poukazy mnohokrát ako vstupenka domúzeí, hradov a na výstavy. Aby za iatok povinnej školskej dochádzky bol pre prvákov nielen nevyhnutným zlom, ale aby si žiaci aj v neskoršom veku spájali vstup do školy s peknou spomienkou, za ali pani u ite ky 1. ro níka v spolupráci s vedením školy organizova Im t i-

u iu , na ktorej sa zú ast ujú okrem detí aj ich rodi ia. Prváci sú pasovaní ve kou ceruzkou a bielou šerpou za právoplatných žiakov školy. Sú as ou slávnosti je aj zloženie s ubu a napokon aj rôzne zábavné hry, sú aže i tance v kruhu starších spolužiakov. Aj toto podujatie už neodmyslite ne patrí k tradíciám našej školy.

2006/2007 - naša škola sa zapojila do pro-gramu „E e t i i e it i i š s ý h

iž í 2006“, v rámci ktorého sme získali nan-cie vo výške 100 tisíc Sk na úplnú rekonštrukciu š s e iž i e. Bol zakúpený nový nábytok, nielen vysoké skrinky s policami, ale aj pohodlnásedacia súprava so stolíkom, aby sa tam deti cítilipohodlne a príjemne. Na evidenciu kníh a vedenie

VVýmeenaa strešnej krytiny v ŠKD

Saamoostatna á kotol a v ŠKD

Začiatky školstva v Chynoranoch

20

Page 21: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

knižni ného výpoži ného poriadku bola zakúpená komplexná po íta ová zostava. Knižni ný fond bolrozšírený o množstvo nových kníh z najrôznejších oblastí. Svojím vzh adom a zariadením sa knižnica zmenila na útulnú obývaciu izbu. A mnohé detinašej školy si opä našli cestu ku knihám. Je to snáaj tým, že školská knižnica je využívaná ove a viac ako v nedávnej minulosti. Uskuto ujú sa v nej všetky sú aže v umeleckom prednese, každoro né podujatie De knižníc a žiaci sa tu stretávajú aj pri nácvikoch rôznych umeleckých programov. Podarilo sa vyrieši starý problém s presunom žiakov z jednej školskej budovy do druhej, a tovybudovaním spojovacieho íst eš u v hodnote 889 976 Sk medzi budovami I. a II. stup a, ktorý chráni žiakov i zamestnancov školy hlavne v ne-priaznivom po así. Navyše sa žiaci II. stup a po letných prázdninách vrátili do isto vyma ovaných tried, ktoré boli zariadené novým sektorovým ná-bytkom, dverami a nástenkami.

2007/2008 – internetová žiacka knižka, vydláždenie nádvoria, zabudovanie lavi iek a od-padkových košov, rekonštrukcia sociálnych za-riadení v budove I. a II. stup a.

2008/2009 - vstúpil do platnosti nový š s ý a s ním aj š s e m . Tá priniesla mno-

ho podstatných zmien predovšetkým do obsahu a spôsobu vyu ovania, a tým do života nielen žiakov, ale aj vedenia školy a u ite ov. Cie om reformy je u i deti pre život, rozvíja nielen ich vedomosti, ale hlavne zru nosti /kompetencie/ a skvalitni ich prípravu v oblasti cudzích jazykova informa ných technológií.Okrem náro ného vypracovania školského vzde-lávacieho programu, u ebných osnov a asovo-tematických plánov pre všetky predmety bolonutné, aby sa pedagógovia vzdelávali v oblasti využívania informa no-komunika ných technológií /IKT/ a aby následne tieto vedomosti vedeli patri ne využi vo vyu ovaní. Škola využila možnos zapojisa do viacerých projektov vyhlásených MŠ SR, ktoré

y y y p j

umožnili erpa nancie zo štrukturálnych fon-Za

čiatk

y šk

olst

va v

Chy

nora

noch

Otvorenie školskej knižnice

Budovanie spojovacieho prístrešku

Dlaždenie nádvoria21

Page 22: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

dov Európskej únie. Tak získala v školskom roku 2009/2010 pre žiakov 8 po íta ových zostáv s LCD monitormi, dataprojektor a 4 notebooky. Ani materská škola nezaostala – zapojila sa doprojektu vzdelávania pedagogických zamestnancov a získala tak 2 po íta e s LCD displejom, 1 ve ký LCD televízor, digitálny fotoaparát, tablet, multifunk né zariadenie – kopírka, skener, tla iare , dva MP3prehráva e a elektronické didaktické pomôcky. Tiež jej pribudlo 6 kompletných športových zostáv a v priestore bývalej kotolne bola zriadená menšia telocvi a. V materskej škole za ína bs h e-

m , v rámci ktorej predškoláci získavajú poprvýkrát osved enie o absolvovaní predprimárnehovzdelávania.

2010/2011 - v oblasti materiálno-technického vy-bavenia boli žiakom II. stup a zakúpené nové la-vice a alúnené stoli ky s nastavite nou výškou. Na základe alšieho projektu „Re št u i m -

e i i Z s Mpp

“ sa na oboch budovách vyme-nila strecha, okná, zateplil sa obvodový pláš budov a obnovila sa fasáda. Projekt si vyžiadal investície v sume 601 502,39 €. Z toho 95% nancoval európ-sky fond regionálneho rozvoja(571 427,27 €) a 5% (30 075,12 €) obec.Bola vybudovaná multimediálna u eb a s moder-ným technickým zariadením. Prepojením so školskou knižnicou sa z týchto dvoch miestnostívytvorilo moderné i m - mu i e -t um. Taktiež sa podarilo vybudova sociálne za-riadenia pre telesne postihnuté osoby. Aktuality zo života školy sprostredkuje jeden-krát do týžd a školské R i O , ktoré moderujú žiaci. Po as ve kých prestávok infor-mujú spolužiakov o najnovších aktualitách a ak-tivitách školy, vyhodnocujú rôzne kvízy a ankety,venujú svojim spolužiakom - oslávencom skladby ob úbených interpretov. Žiaci sa s rados

ý pou a zanietenos ou zapájajú

do tradi ných aktivít a projektov - Im t i u i , A e t ý m , J s i s s , Ve e , Ve e ít ie, De m tie , be ie , bie

Začiatky školstva v Chynoranoch

Po ítta ováo u eb a

RRelaxxa ná n telocvi a

OOdovvzdávaá nie osved ení o absolvovaní predprimárneho vzdelávania22

Page 23: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Lig ti i e. V rámci vyu ovania navštevujú i e e st e i , ý h e t ,

e ý ý i , u e ý h .Zaujímavou aktivitou pre deti navštevujúce Školský

ý ý ý

klub detí je zaiste „N st ejj

KD.” Pani vychovávate ky s nadšením pripravujú pre detiškolského klubu v posledný de školského roku noc plnú hier a zábavy.

Pedagogický kolektív sa snaží pre žiakov vytvorimoderné vyu ovacie prostredie. Do výchovno–vyu ovacieho procesu zara ujú prácu s modernýmiinforma no-komunika nými technológiami. Žiaci

j p ýý

majú k dispozícii t i u eb e s 50 ít mi. Vedenie školy v spolupráci s vyu ujúcimi však kladú dôraz nielen na o najlepšie materiálno – tech-nické vybavenie školy, ale e šet ým s e u-ú e iu ý h e ži . Všetko úsilie

smeruje k žiakovi s cie om usmerni jeho morálnu a etickú hodnotovú orientáciu a da mu pevný základ vedomostí pre jeho alšie vzdelávanie a preživot. Všetci pedagógovia rozvíjajú nadanie a talent žiakov,pripravujú a zapájajú ich do umeleckých, vedomost-ných a športových sú aží. V aka profesionálnemu a obetavému pedagogickému prístupu dosiahližiaci v posledných rokoch mimoriadne úspechy v obvodných, krajských, ale aj v celoslovenských ko-lách. A preto sa pri vyhodnocovaní škôl, ktoré sa rea-lizuje od roku 2005, umiestnila naša základná škola v rámci okresu Partizánske i v rámci Tren ianskeho kraja viackrát na popredných miestach. Uvádzameumiestnenia našej školy v rámci okresu a v rámci Tren ianskeho kraja, tak ako boli vyhodnotené na základe výsledkov v športových, vo vedomostnýcha záujmovo-umeleckých sú ažiach (tam, kde je uve-dený len okres, kraj nebol vyhodnocovaný):2005/2006 - vo vedomostných a záujmovo-umelec-

kých sú ažiach – 4. miest v okrese v športových – 2. miest v okrese

2006/2007 – vo vedomostných a záujmovo-umelec-kých – 7. miest v okrese

Začia

tky

škol

stva

v C

hyno

rano

ch

Predprimárne vzdelávanie

Výmena strešnej krytiny

Výmená okien23

Page 24: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

v športových sú ažiach – 1. miestv okrese, 3. miest v kraji

2007/2008 – vo vedom. a záujmovo-umeleckých – 2. miest v okrese, 13. miest v kraji

v šport. sú ažiach – 2. miest v okrese

2008/2009 – vo vedomostných a záujmovo-umelec-kých – 3. miest v okrese, 20. miestv kraji

v športových sú ažiach – 1. miestv okrese, 4. miest v kraji

2009/2010 – vo vedomostných a záujmovo-umelec-kých – 1. miest v okrese, 7. miestv kraji

v športových – 1. miest v okrese,3. miest v kraji

2010/2011 – vo vedomostných a záujmovo-umeleckých – 1. miest v okrese,6. miest v kraji

v športových – 4. miest v okrese,24. – 25. miest v kraji

Tieto úspechy ocenil aj Krajský školský úrad. V rokoch 2007 a 2010 prevzala pani riadite ka PaedDr. Jana Somogyiová z rúk prednostu Kraj-ského školského úradu v Tren íne ocenenie za vynikajúce výsledky v oblasti výchovy a vzde-lávania. Ocenenie školy nie je len uznaním a vyz-namenaním, ale sú asne aj záväzkom do budúc-nosti, aby pedagógovia a žiaci aj v budúcich rokoch úspešne reprezentovali školu a tým aj obec Chy-norany.

MMulttimedie álna u eb a

OOce ovaanie na Tren ianskom hradeZačiatky školstva v C

hynoranoch24

Page 25: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

František Štefánikriadite školy 1962 -1975

Ladislav Hudecriadite školy 1975 -1979

Mgr. Ján Jakubariadite školy 1979-1989

PaedDr. Jana Somogyioy vváriadite ka školy od 1999 00

Oto Scho erzástupca riadite a školy 1971 - 1985

Mgr. Ján Rybanzástupca riadite a školy 1986 - 1990

Mgr. Jaroslav Kocturzástupca riadite a školy 1990 - 1999 9

Mgr. Mária Hatalováštatutárna zástupky a riadite a školy 1999 - 2003

Mária Kolláriková - zástupky a riadite ky školy pre MŠ 2004 - 2006

Mgr. Eva Kolníkovázástupky a riadite a školy pre 1. stup. od 2001

Jana Bezáková - zástupky a riadite ky školy pre MŠ 2006 - 2009

Adriana Ku erkováštatutárna zástupky a riadite a školy od d 20003

Zuzana Krošláková - zástupky a riada itee aškoly pre MŠ od 2010

Riad

itelia

a z

ástu

pcov

ia šk

oly

od ro

ku 19

6125

Page 26: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

V d n Školy:riadite ka školy PaedDr. Jana Somogyiováštatutárna zástupky a riadite ky

Adriana Ku erková

zástupky a riadite ky Mgr. Eva Kolníkovázástupky a riadite ky Zuzana KrošlákováP da o ckÝ var:u itelia:

I. A Mgr. Mária LištiakováI. B Mgr. Mária Cabadajová

II. A Mgr. Marcela KrižmováII. B Mgr. Eva Mozolová

III. A PaedDr. Jana MikušováIII. B Mgr. Miriam BezákováIV. A Mgr. Lucia Haragová

Mgr. Helena Kajánková od 12. 3. 2012IV. B Mgr. Emília Šaková

V. A PaedDr. Marta Podmanická VI. A PaedDr. Miroslava Valkovi ováVI. B Mgr. Marek Olšanský

VII. A PaedDr. Lucia PatákováVII. B PhDr. Denisa Horváthová

VIII. A Mgr. Tomáš ObžeraVIII. B Mgr. Andrea Doktorová

IX. A Mgr. Jana MagdolenováIX. B Mgr. Jana Be ušková

netriedni u itelia:Mgr. Peter Gašparík – výchovný poradcaPaedDr. Andrej PetríkMgr. Peter Vra ák Mgr. Ján ŠimkoMgr. Štefan Bu o

Organizačná štruktúra školy v školskom roku 2011/2012

ZZ avaa hoore: Marta Podmanická, Peter Vra ák, Lucia Patáková, Denisa Horváthová, Tomáš Obžera, Jana Magdolenová, Andrej Petrík, Jana Be uuškováo , Mária Cabadajová, Jana Mikušová, Andrea Doktorová, Miroslava Valkovi ová, Marek Olšanský • Z ava zdola: Marcela Križmová, MMiriaam Bezáková, Emília Šaková, zástupky a riad. školy Adriana Ku erková, riadite ka školy Jana Somogyiová, zástuky a riad. školy EvaKKolnííkováv , Eva Mozolová, Mária Lištiaková, Lucia Haragová

26

Page 27: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

vychovávate ky ŠKD:

I. odd. Mária PúchovskáII. odd. Mariana Magdolenová

III. odd. Bc. Stanislava Krupková

u ite ky MŠ:

Anna Kmotorková, Terézia Magdolenová, Jana Bezáková Zuzana Krošláková, Anna Mináriková, Mária Kolláriková

Hospodársko–správny útvar:vedúca útvaru: Daniela Fabianová

personálna referentka: Marcela Kákošováškolník: Ladislav Hudec

upratova ky ZŠ: Elena VlhováAnna Podhorská Eva Fleká ováZuzana Minarovi ová

kuri : František Bezákškolní ka MŠ: Helena Jankejová

prá ka MŠ: Jana Vöröššová

Útvar školského stravovania:

vedúca ŠJ: Jaroslava Korcovákuchárky: Katarína Ková iková

Mária Danáková Daniela Kákošová Alexandra Lidayová Zuzana Minarovi ová O

rgan

izačn

á št

rukt

úra

škol

y v

škol

skom

roku

201

1/20

12 27

Page 28: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

kol kÝ vzd lávac pro raVV šškolskom roku 2008/2009 vstúpil do platnos-

tii novvý školský zákon . 245/2008 Z. z. o výchove aa vzzded lávaní, ktorý priniesol do školstva mnohozmiien.n Najvýraznejšia a najpodstatnejšia zmena jee v tomo , že výchova a vzdelávanie sa uskuto ujeppodd a výchovno-vzdelávacích programov. Program ddávva ppriestor na ur enie vlastnej pro lácie školy. Jee too záz kladný dokument školy, pod a ktorého sa uuskuutoo uje výchova a vzdelávanie. Zoh ad uješppecci cké regionálne podmienky a požiadavky aa kladdie dôraz na kvalitu školy. lení sa pod asttupp ovo vzdelávania na:ISSCEEDD 0 – predprimárne vzdelávanie /materská škola/ ISSCEEDD 1 – primárne vzdelávanie /ro níky 1. -4. /ISSCEEDD 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie /ro níky 5. -9. /VVýchhovvný program ŠKD

NNáš š škkolský vzdelávací program sme nazvali Škola prežživoot.

CCieele a poslanie výchovy a vzdelávania v našom škkollskkom vzdelávacom programe vyplývajú z ppro lácie školy, ktorá reaguje na požiadavkyroodii ovo ,žiakov a potrieb spolo nosti. Jehozámmeror m je rozvíja a skvalitni u žiakov prípravu vv obblaasti cudzích jazykov, pracova s modernými innfoormma nými technológiami a usmer ova v ut-vváraaníí morálnych a kultúrnych hodnôt.

PPrvvoradou úlohou základnej školy je poskytnúžiakkomm vzdelanie predpísané štátnym a školským vvzddeláávacím programom, nap a vzdelávacie šttanndaardy a riadi sa u ebnými osnovami. Okrem toohoo jee našim cie om rozvíjanie osobnosti žiaka:•• V edduka nom procese využívame moderný spô-

soob výu by, pri om sa však snažíme vytvárav žiaka och trvalé základy tradi ných hodnôt.

•• HH addáme a odkrývame v žiakoch schopnosti a ta-

lent, ponúkame im cestu k sebarealizácii v oblasti vednej, umeleckej i športovej. Podporujeme ich potenciál, aby sa mohli rozvíja nielen na úrovni školy, ale aj v obci a iných organizáciách. Vyt-várame im priestor na prezentáciu svojich schop-ností a zru ností na školských a obecných podu-jatiach.

• Rozvíjame nadanie a talent žiakov, pripravujemeich a zapájame do umeleckých, vedomostných a športových sú aží.

• Poskytujeme žiakom bohaté možnosti poznávaniaich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostre-dia, rozvíjame ich predstavivos , tvorivos a záu-jem poznáva a skúma svoje okolie.

• Poskytujeme žiakom dostatok podnetov v rám-ci základného vzdelania k rozvoju všetkých k ú ových kompetencií modernými metódami a formami.

• Podporujeme kognitívne procesy a spôsobilosti žiakov kriticky myslie , prostredníctvom vlastnej skúsenosti nachádza spôsoby riešenia problé-mov.

• Využívame medzipredmetové vz ahy tak, aby prepojenos u iva jednotlivých predmetov chá-pali v širších súvislostiach a získavali ucelený poh ad na problém.

• Umož ujeme všetkým žiakom prístup ku kvalit-nému záujmovému vzdelávaniu a vo no asovým aktivitám, poskytujeme o najvä šie množstvo podnetov a možností v oblasti záujmovej innosti.

• Podporujeme sebavedomie žiakov pozitívnou motiváciou, pochvalou, povzbudením, najmäu žiakov s ažkos ami v u ení. Vytvárame kladný postoj k u eniu a spoznávaniu sveta, ktorý nás ob-klopuje.

• Vzbudzujeme u žiakov záujem samostatne a zod-povedne poznáva , prežíva a tvori v prostredí školy i mimo nej.

• Spolupracujeme s rodinou, Radou rodi ov, Radou školy a obecnými organizáciami, zapájame žiakov do aktivít školy a kultúrneho života obce.

• Každého žiaka považujeme za jedine nú osobnos ,Školský vzdelávací program

28

Page 29: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Škol

ský

vzde

lávac

í pro

gramreagujeme na jeho potreby, h adáme spôsoby

riešenia jeho problémov a spolupracujeme s rodi-nou.

• Vytvárame v žiakoch pocit zodpovednosti za svo-je konanie a pocit spolupatri nosti k našej škole, svojim spolužiakom, pedagógom a pracovníkomškoly.

• Snažíme sa im vytvori príjemné prostredie, abyžiaci aj rodi ia cítili záujem a starostlivos zo stra-ny pracovníkov školy, aby v nej prežili š astné ob-dobie svojho života a aby sa do nej aj po ukon ení školskej dochádzky radi vracali.

Škola ponúka:• vyu ovanie anglického jazyka v špeciálnej jazy-

kovej u ebni od 1. ro níka v rámci školského vzdelávacieho programu

• vyu ovanie nemeckého jazyka ako druhéhocudzieho jazyka od 6. ro níka

• vyu ovanie informatickej výchovy od 1. ro níka v po íta ovej u ebni a multimediálnej u ebni s prístupom na internet v ase vyu ovania i mimo neho

• vyu ovanie predmetov zavedených v rámciškolského vzdelávacieho programu: spolo enská výchova, tvorivé ítanie, tvorivé zru nosti, mladý záchranár, tvorba projektov, regionálna výcho-va, tvorivé písanie, práca s literárnym textom,mediálna výchova, tvorba životného prostredia, relaxa ná telesná výchova

• vyu ovanie prostredníctvom interaktívnych tabúna zefektívnenie vyu ovania

• možnos využíva zmodernizovanú žiacku a u ite skú školskú knižnicu

• využívanie u ební LEGO Dacta• informácie o klasi kácii v internetovej žiackej

knižke• základný plavecký výcvikový kurz v 2. ro níku• pobyt v škole v prírode v 3. - 4. ro níku• výcvik dopravnej výchovy na dopravnom ihrisku• lyžiarsky výchovno-výcvikový kurz v 7. ro níku

• kurz spolo enského tanca a správania s reealiizáá-ciou závere ného Ven eka v 9. ro níku

• možnos zú astni sa imatrikulácie pre žiž akkovv 1. ro níka

• možnos navštevova niektoré z mnoho ýýchh záujmových krúžkov so zameraním na prrácuu s po íta om, športové aktivity, zdokona ovana iee sav cudzích jazykoch, pokusy a pozorovania pprírrodd-ných javov, ru né práce

• možnos zú astni sa školských výletov a exkuurziií• možnos zú astni sa na kultúrnych podujatit acch ––

výchovných koncertoch, divadelných predsd taavee-niach

• možnos navštevova školský klub detí• vydávanie školského asopisu Pod lupou a prp aavii-

delné vysielanie školského rozhlasu s názvomo Ráá-dio Odkazova

• vysielanie školskej televízie LIVE SCHOOL• možnos stravova sa v školskej jedálni aj poo aas

prázdnin• možnos stravovania sa cudzích stravnv íkkovv

v školskej jedálni s roznáškou obedov do domomácc-ností

• bezplatný pitný režim ( aje a malinovky, )• bezprašné prostredie – v triedach sú ekoloogiické

tabule, na ktoré sa píše xkami • vybavenie tried novým školským nábytkomm• v adventnom období organizuje Detský advvenntnýý

jarok• príležitos vystupova na slávnostiach: DDe

matiek, Jasli ková slávnos , rôzne kultúrnee vvyss-túpenia

• škola je organizátorom dvoch významnýcch cee-lookresných sú aží: Okresná olympiáda v ahhkeej atletike a sú až v prednese poézie a prózyy ppodd názvom Beniakove Chynorany

29

Page 30: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Zápis do 1. ro níka

Školská televízia

Lyyžiaarskyk výchovno - výcvikový kurz

Beniaakovev Chynorany - V Pamätnej izbe V. Beniaka

DDetskký ada ventný jarmokZo života našej školy

30

Page 31: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Zo ž

ivota

naš

ej š

koly

Dopravná výchova

K menie lesnej zveri

Výchovná innos v MŠ

Ú elové cvi enia

Ukážka práce záchranárov

De detí31

Page 32: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Jasli ková pobožnos

Ve erné ítanie

Sppeváácky y zbor

RRadioo odkd azova

LEEGOO vv MŠZo života našej školy

32

Page 33: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Zo ž

ivota

naš

ej š

koly

Na bicykli bezpe ne

Mikuláš

Noc v ŠKD

Školský výlet

Ma ovanie vají ok v ŠKD33

Page 34: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

Okresná olympiáda v ahkej atletike

Škola v prírode

HHellooweene

VVýstaava ovocia a zeleniny

Príprrava a na Ve kú nocZo života našej školy

34

Page 35: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Zo ž

ivota

naš

ej š

koly

Mažoretky

Imatrikulácia

De matiek

Kurz spolo enského tanca - Ven ek

Návšteva hvezdárne

Tvorivé diene v ŠKD - tekvicoví strašiaci35

Page 36: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

LEGO DACTA

V školskej knižnici

Za iatok školského roka

NNa vyyu ovaní

ZZ innnosts i krúžku veda hrou

Preveentíví ny program - Emka to vie

Zo života našej školy36

Page 37: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Škola pre budúcnos

Slovenský Orol metod. de - expander 07-08

Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc

Modernizácia vyu ovacieho procesu

Otvorená škola

Infovek - Fórum pedagogiky BratislavaPr

ojek

ty, d

o kt

orýc

h sa

zap

ájame

37

Page 38: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

De školských knižníc

Školský mlie ny program

Škkolaa podo porujúca zdravie - pitný režim

RRekonnštrur kcia a modernizácia školy

RROBBOLAL B

Zdravá škola - de narcisov

Projekty, do ktorých sa zapájame38

Page 39: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Ú p c y naŠ c akovvo v do o nÝc a zá j ovo-

l ckÝc a ac

Málo je š astia. Do smrti však hrejeten živý uhlík, skrytý v pahrebe,

ak pochopíš, že stokrát cennejšie je,o v sebe máš, než o máš na sebe.

/ V. Mihálik/k

Žiaci našej školy dokázali zúro i svoje vedo-mosti a zru nosti získané na vyu ovaní v rôznychvedomostných, umeleckých i športových sú ažiach. Celé obdobie, v ktorom sme sa snažili zaznamena najvýraznejšie úspechy našich žiakovje rozdelené na obdobia od roku 1961 do 1996 a od roku 1996 po sú asnos . Dôvodom je hlavne zmenav územno-správnom lenení Slovenska. Dovtedybola naša obec sú as ou okresu Topo any a v roku 1997 prešla pod okres Partizánske. V 60-tych a 70-tych rokoch nebolo rôznych sú ažía olympiád ešte ve a, záznamov v kronike je v tom-to období menej a preto uvádzame úspechy žiakovaj v okresných kolách. Od roku 1997 narástol po et vedomostných sú aží a olympiád a úmerne k tomu aj množstvo úspechov žiakov. V preh ade pretouvádzame už iba úspechy v krajských a celosloven-ských kolách. Úspechy v okresných sú

p y j ýažiach sme

každoro ne zaznamenali a uviedli ý ý h s h.

Úspechy v sú ažiach od roku 1961 do 1996

Vedomostné sú ažePrvé úspechy sú zaznamenané vo i e

m i e:1965/66: So a Bujnová – úspešná riešite ka

okresného kola 1967/68: J. Bebjak a J. Kardoš – riešitelia v krajskom š

kole

1987/88: Radovan Bezák – úspešný riešitek v okrr. kkole1989/90: Martin Šmotlák – k úspešný riešite vv ookrr.

kole1991/92: Miroslav Ma avka – 1. m. v okr. kkolee,

úspešný riešite v kraj. kole1993/94: Marián Magdolen – úspešný riešite ookrr.

kola

Aj v m tem ti ý h m i h žiaci dosiahlh i poo-zoruhodné výsledky.1967/68: J. Bebjak, V. Gajdošová, M. Košíková, M.. MMagg-

dolenová – úsp. riešitelia v okr. kole1975/76: Juraj Beniak, Marián Bujalka – ú astnícci kkrajj.

kola1981/82: Juraj Hoos – úspešný rišite v okr. kolel1986/87: Eva K azejová – 1. m. v okr. kole

Rastislav Gális – úspešný v okr. kkolee, postup do kraj. sú aže

1989/90: Eva K azejová – úspešná riešite ka vv ookrr.kole

1995/96: Juraj Paluš – š 2. m. v okr. kole

V šk. roku 1977/78 sa prvý raz uskuto nnila matematická sú až P t g i a hne smee zzazz-namenali výrazné úspechy: druž. 6. ro . Kaatarrína Michalíková, Jana Bezáková a Marián Kmotorka –– 1.. mm. v okr. kole druž. 7. ro . Andrej Hoos, udovít BBenniakk, Mária Junasová – 1. m. v okr. kole 1987/88: Eva K azejová, Martin Košík –k úsps eešnní

riešitelia v okr. Kole1989/90: Pavol Janík, Marek Kákoš – š úspešní rieše ittelia

v okr. Kole1991/92: Martin Luka ka – úspešný riešite vv ookrr.

Kole1992/93: Michal Kákoš – š úspešný riešite v okr. . koolee

Na úspechoch našich žiakov mali zásluhu aj pee-dagógovia, ktorí ich na sú aže pripravovali: M. Dvon ová, I. Dvon , M. Bebjaková, E. Huddecoováá, K. Luká ková, H. Lindtner, Š. Kopál, A. Medzay, J.J Jaakuu-ba, Z. Pavlovi ová, E. Štrausová - Kúdelová, M. Vaja doováá.

Úspe

chy

našic

h žia

kov

39

Page 40: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

PPrvéé úúspechy v hemi e m i e sa objavili19888/889: Martina Bezáková – úspešná v okr. kole19899/990: Jana Košíková – úspešná v okr. kole19911/992: Zuzana Pe ovská, Tatiana Kalinová – úspešné

v okr. kole19922/993: Pavol Janík – k 5. m. v okr. kole / žiakov prip-

ravovala K. Luká ková/

VV bi gi e m i e sa darilo v šk. r. 19900/991 Martine Bebjakovej – 1. m. v okr. kole,

úspešná v krajskej sú aži19922/993: Juraj Kákoš – š 4. m. v okr. kole,

Adrián Bezák – 5. m. v okr. kole19933/994: J. Kákoš, T. Košík - úspešní v okr. kole19955/996: J. Kákoš – 2. m. v okr. kole ŽŽiakkovv pripravovali M. Košíková, K. Chrenková, AA. KKu erková.

VV gee g e m i e sme zaznamenali úúspechhy v šk. roku 19911/992: Marek Kákoš, Miroslav Ma avka a Tomáš

Košík sa stali úspešnými riešite mi v okr. kole.

19922/993: Martin Pospíchal – úspešný riešite v okr. kole Juraj Kákoš – š 7. m. v okr. kole

19944/995: Jozef Kákoš – š 2. m. v okr. koleMartin Podmanický – 4. m. v okr. kole

19955/996: Martin Podmanický – 1. m. v okr. kole a 2. m. v krajskej sú aži. Žiakov pripra-vovali M. Košíková a M. Božik.

PPoppri olympiádach z matematiky a prírodoved-nnýchh ppredmetov sa žiaci zapájali aj do m i

uus h . V školskom roku 1974/75 – Jana KKošííkoová – mimoriadna pochvala v okresnom kole aa 199900/91 Tatiana Kalinová – úspešná v okresnom kkolee, 191 91/92 – Tatiana Kalinová – úspešná v okres-nnomm kok le. Pripravovala ich pani u ite ka M. Hata-loováá.

Záujmovo–umelecké sú aže Umelecký prednes a vlastná literárna tvorbaKladný vz ah k literatúre prejavovali žiaci v e -

ese s e s e ie ó .1965/66: Lýdia Ballová - 1. m. v okresnom kole

a reprezentácia v krajskej sú aži a celo-slovenskom kole

1966/67: Vlasta Gajdošová – 1. m. v okr. kole a ú asv krajskom kole

1980/81: udmila Katren íková – 1. m. v okr. kole a ú as v krajskej sú aži

1984/85: Jana Remeková – 1. m. v okr. kole a ú asv krajskej sú aži

1987/88: Katarína Chrenková – 1. m. v okr. kolea ú as v krajskej sú aži

1988/89: Katarína Chrenková – 1. m. v okr. kolea 2. m. v krajskej sú aži

1992/93: Mária Gajdošová – 3. m. v okr. kolePripravovali ich pani u . M. Scho erová, D. Ká erová,

. Naštická a B. Bubeníková.

Aj vo st e ite e t be ži zaznamena-la naša škola nieko ko významných úspechov.1990/91: Daniela Chrenková – ocenenie za vlast. lit.

tvorbu v rámci sú aže v slov. jazyku1994/95: Mirka Somogyiová – 2. m. v celosloven-

skej sú aži Literárny Kežmarok a 1. m. v okresnej sú aži Európa v škole

1995/96: Natália Šrámková – 2. m. v okr. kole sú ažeEurópa v školeZlatica Zelmanová – 3. m. v okr. kole sú aže Európa v škole

P e es us m u – Puškinov pamätník1981/82,1982/83: udmila Katren íková – 1. m. v okresných

kolách1982/83: udmila Katren íková - reprezentácia v celo-

slovenskom kole1985/86: Katarína Chrenková – 1. m. v okr. kole a 2.

m. v krajskom koleÚspechy našich žiakov

40

Page 41: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Úspe

chy

našic

h žia

kov1988/89: Katarína Chrenková – 1. m. v okr. kole

Žia ky pripravovali pani u . S. Ková ová a M. Hata-lová.

P e es g i m u1993/94: D. Rodinová, J. Bezáková a J. Magdolenová –

umiestnenie v okresnom kole1995/96: Mirka Somogyiová – 1. m. v okr. kole, prip-

ravovala pani u . A. Lichá

Výtvarné a hudobné sú aže1984/85: Erika Gajdošová – 1. m. v sú aži Výtvarný

a literárny Tren ínAnna Košíková, Júlia Košíková, Jana Danáková,O ga Bebjaková – ú as v krajskom kole sú aže Putujeme za udovou pies ou

1985/86: Jana Kajanová – 2. m. v sú aži Výtvarný a literárny Tren ín

1994/95: Anna Fureková – 1. m. a Boris Kla anský – 3. m. v okr. sú aži „O najkrajšiu kraslicu“

Žiakov pripravovali pani u . M. Bezáková ml. /výtv. výchova/ a M. Chrenová / hudob. výchova/.

Záujmové krúžky lenovia í is h úž u pod vedením

pani u . M. Košíkovej a K. Chrenkovej tiež reprezen-tovali našu školu na viacerých sú ažiach:Z tý ist1985/86: 2. m. v okr. kole1987/88: 1. m. v okrese, 4. m. v krajskej sú aži1988/89: 1. m. v okrese, 2. m. v krajskej sú aži, 4. m.

v celoslovenskom koleP h1988/89: Andrea Šmehýlová – 1. m. v okr. kole1989/90: Peter Šmehýl - 1. m. v okr. kole, úspešná

ú as v kraj. sú aži1990/91: Peter Šmehýl - 1. m. v okr. kole, ú as v kraj.

sú ažiM í ži i i v škol. roku 1992/93 – 3. m. v okr.sú aži, 1994/95 – 3. m. v okr. sú aži /viedol pán u .

P. Gašparík/. kSt e e ý úž dobre reprezentoval nieleen na okresných, ale aj na krajských sú ažiach vv akapedagógom J. Jakubovi /vtedajší riadite škkolyy/ a P. Gašparíkovi.1992/93: Ondrej Szabo – 2. m. v okr. sú aži

Patrik Lad ák – k 3. m. v okr. sú ažiKatarína Ondrejkovi ová – 1. m. v okr. ssú ažžiAlena Kin eková – 2. m. v okr. sú aži

1993/94: Katarína Ondrejkovi ová – 1. m. naa MMaa-jstr. okresu v stre be a 6. m. v oblasstnýýchh pretekochOndrej Szabo – 2. m. na Majstrovsstvváchh okresu v stre be

Janka Bebjaková – 2. m. v okres. strele ecckeej lige

1994/95: Katarína Ondrejkovi ová – 1. m. naa ookrr. olympiáde v stre be

Ondrej Szabo – 1. m. na okr. olymmpiádev stre be

1995/96: Katarína Korcová – 1. m. na Majstrovsts vváchh okresu v stre beLucia Gajdošová a Silvia Kolláriková –– 2.. mm. na Majstrovstvách okresu v stre be

V hodnotení krúžkovej innosti nemôžeme obbíssani Ast mi ý úž – viedla ho panni u .B. Bezáková, t í úž viedli paani u .

Mirka Somogyiová-Literárny Kežmarok

41

Page 42: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

MM. BBezzáková st. , K. Chrenková, . Wollemannová,MM. KKoššíková, A. Ku erková. KKrúúžoko M í i viedla pani u . D. Ká erováaa odd ššk. roku 1983/84 až do šk. r. 1987/88 vyhráva-lii ookrresné sú aže a reprezentovali v krajských súú aažiai ch.

Ú p c y v kraj kÝc a c lo lov n kÝc a ac od rok 1997

Vedomostné sú ažeGGeoograra cké sú aže19966/997: Juraj Paluš - 3. miesto Geogra cká olympiá-

da 19988/999: Zlatica Zelmanová - 2. miesto Geogra cká

olympiáda 20055/006: Martin Kro ko - 1. miesto Geogra cká

olympiáda ŽŽiakkovv pripravovala pani u

y p. A. Šmatláková - Dok-

tooroováá.

Prírodopisné sú aže19966/997: Martina Raa ayová - 3. miesto Biologická

olympiáda 19988/999: Elena Krátka - 2. miesto Biologická olympiá-

da 20044/005: Iveta Darmová - 1. miesto Biologická

olympiáda, v celoslov. kole bola úspešnou riešite kou

20055/006: Stanislav. Liday - 2. miesto Biologická olympiáda, úspešný riešite v celoslov. kole

20066/007: Denis Bezák - 1. miesto Mladý chovate20100/111: Filip atelinka - 3. miesto Biologická

olympiádaDenis Bezák - 3. miesto celoslovenská sú až Mladý chovateLukáš Tatarka - 5. miesto celoslovenskású až Mladý chovate

ŽŽiakkovv pripravovali A. Kuý

erková a A. Petrík.

Matematické sú aže1999/00: E. Krátka, A. Ková iková, Z. Zelmanová – ce-

loslov. sú až MAKS -1. – 3. miesto v krajia 1. - 6. m. v SR

2008/09: Matúš Kmotorka - 2. miesto korešponden ná sú až MAKSNataly Rosová a Marián Kmotorka - Matematický klokan – medzinár. sú až – úspešní riešitelia

2010/11: Veronika Minarovi ová - 2. miesto korešponden ná sú až MAKS

Žiakov pripravovali pani up

. K. Luká ková a A. Doktorová.

Záujmovo–umelecké sú aže Umelecký prednes a literárna tvorivos1997/98: Alexandra Lovásová – est u ie e-

s e s m e me i . ti it„Eu ó š e“ – ume e e

1996/97: Ivana Šmatláková - 3. miest e eseie ó P i s e B i e

2003/04: Zuzana Chrenková - 2. miest t isú ž tú Z e , ú s e s -

e s m e 2. miest e es ie ó „... S b u B h “

2004/05: Zuzana Chrenková - 2. miest tú Z -e , ú s e s e s m e

2005/06: Zuzana Chrenková - 3. miest „... Sb u B h “

2006/07: Zuzana Chrenková - 3. miest Festiie Be i e Ch

2007/08: Nataly Rosová - 3. miest P i s eB i e

2008/09: Denisa Bezáková - 1. miest P i -s e B i e, ú s e s e s e eh-i e H ie s Kubí

Nataly Rosová - 2. miest P i s eB i e, 1. miesto „... a Slovo bolo u Boha“, ú as v celoslovenskom koleTatiana Bezáková – 2. miest S e s ý es-ti ie BCH e s e s m e

Úspechy našich žiakov42

Page 43: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Dominika Kin eková – Ce A e Z -b e s h e ší e es s e -s e si e s e s m eDenisa Bezáková - 2. miest i sMKatarína Chrenková - 1. miest R -

etieNataly Rosová - 1. miest P i s eB i e, ú s e s e s e eh i-

e H ie s ubísúbor máranice - 3. miest sú ži e it ý h e tí

Nataly Rosová - 2. miest „... S bu B h “, 1. miest Eu ó š e estu ie e s e s m e, 1. miest

stu e s . esú ž ú eh-i u H ie s Kubí

2009/10: Veronika Petrášová - 1. miest e s e -s ite . sú ž u t t h e1. miest e s e s ite . sú ž M -

t e tNataly Rosová - 1. miest e ese

estí i s M ú s e -s e s m e Denisa Bezáková - 2. miest e ese

estí i s MKatarína Chrenková - 1. miest R -

etieNataly Rosová - 2. miest e es ie

ó P i s e B i e súbor máranice - 3. miest sú ži e it ý h e tí

Nataly Rosová - 2. miest „... S bu B h “

2010/11: Miroslava Fabianová - 2. miest i sMKatarína Chrenková - 2. miest R -

etie i, 3. miest R -etie S e s u

Nataly Rosová - 2. miest P i s eB i e Denisa Bezáková - 3. miest P i s e

B i e súbor máranice - 2. miest ssú žži e it ý h e tí P ii ss ee

B i e i e ý súb Hlu né ttichho - 2. miest P i s e B i e

Žia ky uspeli v sú ažiach aj v aka pedagóógoomm, ktorí ich pripravovali: M. Hatalová, D. Horvátthoováá,E. Kolníková, M. Olšanský

Výtvarné a hudobné sú aže2000/01: Petra Juínyová - 1. miest egió e,, 3.. mm.

e št t m e sú ži N m uu ssi ie

Alenka Dušová - 3. miest S i S e -s

2001/02: Michaela Na ová - Vesmí mi ettí ––ú s e s e s m e

2002/03: Alenka Dušová - 3. miest S i S e -s

2006/07: Alenka Dušová - 2. miest S i S e -s / i B. Bube í /

2007/08: Nataly Rosová - O e e ie e s ee ss eeýt e sú ži „Cest u h b tt ”

2009/10: Materská škola – e e ie e iuu ýtt-ý h e s e s e sú žiž DDiee-

t i h ú

Strelecký krúžok1996/97: Silvia Kolláriková – 3. miest M st sst

T e i s eh1999/00: 3. miest tegó ii užstie M st -

st st e be2003/04: 2. miest tegó ii užstie / ie t /

M st st st e be2004/05: 3. miest tegó ii užstie / hh i

ie t / M st st T e i ss eeh

Žiakov vedie pán u . P. Gašparík.

Dramatické umenie – divadlo v našej škole„... Treba len s nesmiernou húževnatos ou a úsiilímm

Úspe

chy

našic

h žia

kov

43

Page 44: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

zúúroo i talent, ktorým nás obdarila príroda, a hoci za cenu prehhier r ís alej, k svojmu cie u. Verte, je to krásny pocit obbzrrie sa dozadu za svojím životom a vidie , že to, ím smme žilil , o o sme sa usilovali, padlo na úrodnú pôdu... “

/E. Sucho /

DDivav dlo má v našej obci bohatú tradíciu. Možno ajaj ppretot sa žiaci s nadšením venovali nácvikom di-vvaddelnných predstavení takmer každý školský rok:19622/663: ubka – réžia A. Zitová19633/664: Nie je ert ako ert – réžia A. Zitová19644/665: Úbohá Ani

jka – réžia M. Scho erová,

M. Staní ková, J. Nemlahováin- in – réžia M. Demeterová a Choch-

líková19655/666: Dve Marienky – réžia M. Staní ková,

Staní ek, J. Chrenková, M. Scho erová19677/668: Latka – réžia F. Žažová19688/669: Medová rozprávka – réžia M. Scho erová19711/772: Nie je ert ako ert – réžia M. Staní ková19722/773: Detvan ek a Hopsasa – réžia M. Staní ková19733/774: Snehová krá ovná – réžia M. Staní ková –

2. miesto na okr. festivale div. súborov19744/775: Jolana a ôsma B – réžia M. Staní ková –

úspešní na okr. prehliadke detských div. súborov,

Roman Oravec – zvláštne ocenenie za he-recký výkon

1976/77: Popoluška – réžia F. Žažová a J. Žažo – ý ý

ocenenie porotou Okres. domu osvety Topo any

1977/78: Medve a víla – réžia M. Scho erová,J. Chrenková

1978/79: arovný zvon – réžia J. Chrenková1980/81: Jednotkári /muzikál/ - réžia M. Chrenová,

. Wollemannová1981/82: Labula /muzikál/ - réžia M. Chrenová,

. Wollemannová1983/84: Hra, v ktorej sa spí /muzikál/ - réžia

M. Chrenová1985/86: Cesta k slncu – réžia M. Chrenová – cena

za dramaturgiu v okresnej sú aži1986/87: Kapitán Bumbalác - divadelná hra

s pies ami – réžia M. Podmanická1990/91: Salašnica – réžia J. Žažo – úspech v okresnej

p

sú aži - Jedným sní kom anjelí kom – réžia

M. Bebjaková - Púpavienka – réžia . Košík, len MO MS1992/93: kapitán Budzogá - réžia . Košík, len

MO MS2000/01: Princezná je smutná /muzikál/ - réžia

B. Bubeníková, M. Podmanická

VeVeronnika a Petrášová-Škkulttétyhy oree oovankyn , Mladé taalenty

Katka Chrenková - Rozprávkové vretienko Recita ný kolektív máranice

Úspechy našich žiakov44

Page 45: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

Okrem tradi ných divadelných predstaveníí žžiacci pod vedením pedagógov nacvi ovali aj zábbavvné programy:1975/76: Žiaci sa pod vedením pani u

yy. F. ŽŽažooveej

a E. Hudecovej lú ili so školou vesellýmm programom, v ktorom vystúpila aj žžiaackadychovka / viedol ju vtedajší riadite škkolyyL. Hudec/.

1979/80: zábavný program so scénkami a piess aammizo školského prostredia / . Wollemannnoová//

Po roku 1996 sa vytvorila nová traadííciaa, každoro né vystúpenia žiakov na vianoo nýýchh

Divadelné predstavenie Dve Marienky

Popoluška

Jedným sní kom anjelí kom

Princezná je smutná

Hlu né ticho v Bojniciach

Úspe

chy

našic

h žia

kov

45

Page 46: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

s i ý h b ž sti h s krátkym zdrama-tiizoovaaným príbehom a s viano nými pies ami. VVysstúppenia so žiakmi pripravovali A. imborová,MM. PPoddmanická, M. Olšanský, B. Bubeníková, M. Somo-gygyioováá – Valkovi ová.AAj DDee m tie sa stal príležitos ou k tomu, aby žiacci mam terskej i základnej školy každoro ne odme-nnili svov je mami ky krásnym hudobno – dramatic-kkýmm prp ogramom, obohateným veselými tane nými vvysttúppeniami. Na programoch sa podie ajú takmer vvšettci vyu ujúci a vystupuje v nich viac ako stožiakkovv. OOd škok lského roku 2001/02 sa naša škola stala spo-luuorrgaanizátorom okresnej sú aže Beniakove Chy-nnoraanyy, na ktorej každoro ne privítame ú astníkov kkráttkyym dramatickým programom. Na príprave sa ppoddie ali M. Hatalová, B. Bubeníková, M. Podmanická, DD. HHorrváthová, M. Valkovi ová. DDraamata ické schopnosti rozvíja v našich žiakoch ppanni uu . D. Horváthová v divadelnom súbore Hlu né tiichoo aa v súbore máranice. Obe zoskupenia už zaz-nnammenan li prvé úspechy / sú uvedené pri sú ažiach vv ummele eckom prednese/.

por ové p c y v rokoc 1961 – 1996VV nnovej škole, ktorá svoje brány po prvýkrát ot-

vvoriila v školskom roku 1961 – 62, sa v plnej miere za aalaa v novej telocvi ni rozvíja telesná výchova.KK fuutbbalu, hádzanej i hokeju pribudli sú aže v bas-kketbballe, volejbale, gymnastike a hlavne v atletike.DDruužsts vá viedol u ite telesnej výchovy Oto Scho -er aa dosiahol so žiakmi ve mi pekné úspechy.NNajvvä šie úspechy h e , kde diev atá aa neeskkôr ženy postúpili do II. hádzanárskej ligy. NNajúúsppešnejšia bola Anna Košíková, ktorá v štátnej reeprrezzentácii odohrala 57 zápasov.

AAj futbalisti v dospelom veku dosiahli vyni-kkajúúcee výsledky a šírili dobré meno Chynorian. PPrvúú ffutbalovú ligu hrávali bratia Vojtech a Marián MMassnýý. Obaja hrávali i v reprezenta nom mužstve. DDruuhúú futbalovú ligu hrával Ferko Bezák.

H e – v okresne sú aži hrávali chlapcikaždoro ne. Naj alej sa dostali v roku 1965, kev Bratislave 23. februára ako ví az okresu hrali kraj-ské nále.

B s etb , e b , g m sti : Diev atá a chlapci sa každoro ne zú ast ovali majstrovstiev okresu. V roku 1971 diev atá v basketbale v krajs-kom nále v Komárne skon ili na 3. mieste v zá-padoslovenskom kraji. Tie isté diev atá v Nitre na krajskej sú aži vo volejbale obsadili tiež 3. miesto. Chlapci v tomto roku boli tiež ve mi úspešní. Na majstrovstvách okresu v hádzanej postupne porazili všetky okresné družstvá a vo nále i favorizované družstvo Bošian ( 8: 2 – najlepší hrá František Šupa). Na športových úspechoch žiakov sa podie ali u itelia telesnej výchovy O. S h e , J. Ž

J. K tú , K. K us - S h .

Atletika: Odznak zdatnosti – v roku 1968 družstvo

mladších žiakov i žia ok po ve mi dobrých výsled-koch v okresných sú ažiach, v kraji a na Slovensku bolo pozvané na celoštátne nále do Chomutova. Tu medzi najlepšími družstvami z celej republiky ml. žiaci získali strieborné medaily- P. Košík, M. Samek,F. Šuppa, I. Jurík, J. Bezák. Diev atá skon ili na 7.mieste. Najúspešnejšia bola E. Košíková z 5. ro níka,ktorá vytvorila rekord v skoku do dia ky (450cm).

V roku 1970 na Majstrovstvách Slovenska v Partizánskom boli mladšie žia ky zo sloven-ských družstiev najlepšie. Staršie diev atá získali strieborné medaily. V tom istom roku na Majstrovst-vách Slovenska v B. Štiavnici vyhrali svoje vekové

y j

kategórie. Najlepšie boli E. Košíková a K. Balážová. Na celoštátnom nále CZ v D. Strede boli diev atá druhé a chlapci štvrtí.

V roku 1971 na Majstrovstvách Slovenska v Partizánskom skon ili staršie žia ky na I. miestea mladšie dorastenky na 2. mieste. Na celoštátnom

nále v Ostrave st. žia ky boli piate, ml. dorastenky K. Luka ková, K. Balážová, Galbová boli tretie.

Úspechy našich žiakov46

Page 47: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

V sú aži jednotlivcov v Púchove A. Košíková zís-kala zlatú medailu. Na Majstrovstvách repub-liky v Roudnici nad Labem diev atá skon ili na 4. a chlapci na 5. mieste. V roku 1980 na Majstrovstvách Slovenska v Topo anoch A. Magdolenová skon ila na 3. mieste.

Medzinárodný atletický štvorboj:1970 – naše družstvá chlapcov a diev at v Michalov-ciach získali 1. miesto, stali sa majstrami Slovenska. Na Majstrovstvách republiky v Trebišove diev atá boli prvé a chlapci tretí. E. Košíková skon ila na 1. mieste. 1978 – chlapci a diev atá sa opä prebojovali do slovenského nále do Bratislavy. Boli ve mi úspešní. Noviny písali: ,,Chynorany prekvapili Bratislavu”. Chlapci boli prví - M. Bezák, T. Gajdoš, I. Podmanický, I. Bezák, M. Hlavá , J. Bezák. Diev atá skon ili na tre om mieste - K. Bebjaková, D. Danáková, E. Bezáková, A. Košíková, Z. Paulenová, N. Tóthová.

Ve ká cena PO v Prešove - Konala sa v Prešove v roku 1970. Ví azkou v behu na 60 m sa stala E. Košíková. Noviny Smena 3. augusta písali:,, Prvé ví azstvá do Ma arska, Bratislavy, Košíc a Chyno-rian. “ Najvä šia atletická sú až v našom okolí je Jašíkov memoriál, ktorý sa koná v Partizánskom. Najvä ší úspech v tejto sú aži zaznamenali naši žiaci v roku 1971, ke sa umiestnili na 1. mieste. Naši žiaci dosahovali ve mi dobré výsledky aj v s e h be sú ži t eti ý h užstie . V roku 1978 sa umiestnili na 2. mieste so ziskom 429,5 bodov.

Pohár eskoslovenského rozhlasuŽiaci vstúpili do tejto najmasovejšej a najob úbenejšejsú aže v roku 1975. V každom ro níku medzi dedin-skými školami sa umiestnili na poprednom mieste:1976 – chlapci i diev atá na 1. mieste v republike

1978 – st. žiaci na 1. mieste v republike1979 - st. žiaci a mladšie žia ky na 2. mieste v rer ppubb-like1980 – ml. žia ky na 2. mieste v republike1981 – ml. žia ky na 1. mieste v republike1982 – ml. žiaci a st. žia ky na 1. mieste v repuublikee1984 – st. žiaci 1. miesto a st. žia ky 2. miesstoo naSlovensku1985 – st. žiaci 1. miesto, ml. žia ky 2. miesto nna SSloo-vensku1986 – st. žia ky 2. miesto v republike1987 – st. žiaci 1. miesto v republike1988 – ml. žiaci 1. miesto v republike1989 – st. žiaci 1. miesto v republike1990 – ml. žia ky a st. žia ky 2. miesto v repubblikke

Ví azné družstvo chlapcov v Jablonci nad Nisou v rou 1976

Majsri SSR 1988

Úspe

chy

našic

h žia

kov

47

Page 48: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

19911 –– st. žia ky 3. miesto na Slovensku VV PPoháh ri rozhlasu družstvá našej školy zví azili ôôsmmykrk át. Po takomto úspechu túži každý u iteaa žiaaci i to považujú za životný úspech.

Ve ká cena,, Pravda ” – Televízia – Slovnaft TTu ppreetekala Z. Gajdošová v skoku do výšky. Sko ila 153 cmm a skon ila na 2. mieste na Slovensku. MMemmooriál A. Grznára – atletická sú až pre žiakov1. – 4. ro . sa konala v Partizánskom. Naši žiaci sa nna nnej každoro ne zú ast ujú a dosahujú hodnotnéúúspechhy.

Lyžiarsky výcvik: OOd d roku 1980 sa pravidelne organizuje pre

žiakkovv 7. ro níka lyžiarsky výcvik na K aku. Viedol hho JJ. KoK ctúr /zástupca riad. školy v r. 1990 - 1998/.

Športové úspechy v rokoch 1997 - 2012OOd d roku 1999 na našej škole v pozícii u ite a

teelessneje výchovy za al pôsobi Mgr. Peter Vra ák,kktorrý vystriedal Mgr. Jaroslava Koctúra. Pod jehovveddenín m dosiahli naši žiaci najvä šie úspechy v lop-toovýýchh hrách a v atletike.

Loptové hry - úspechy v krajských a celosloven-ských kolách2005 – 2. miesto vo ve kom futbale chlapcov s náz-vom „Coca - Cola školský pohár”2006 – 2. miesto vo ve kom futbale chlapcov s náz-vom „Coca - Cola školský pohár”2006 – 2. miesto vo volejbale chlapcov v Novom Meste n. Váhom2007 – 1. miesto vo ve kom futbale chlapcov s náz-vom „Coca - Cola školský pohár”, a postup m st st SR B tis , e ís i e mi e 4. miest

2007 – 3. miesto družstvo diev at v stolnom tenise v Považskej Bystrici2007 – 3. miesto v minifutbale diev at v Partizáns-kom2009 – 3. miesto v minifutbale diev at v Púchove2010 – 1. miesto v minifutbale diev at a titul „ s ý m ste S e s “ v Trebišove. Kostru zostavy tvorili hlavne Ni R b s He iet

u , reprezentantky SR vo futbale U-19, Nikola sa dostala aj do ženskej reprezentácie.

AtletikaOd roku 1992/93 je naša škola každoro ným or-

ganizátorom sú aže pod názvom O es m-i h e t eti e. V okrese nám patrí prven-

stvo v po te získaných titulov v kategórii starších žiakov, šes krát zví azili chlapci a dvakrát diev atá, dokonca v rokoch 2009,2010,2011 sme s chlapcami dosiahli ha rick. Pohár starostu obce Chynorany,ude ovaný najúspešnejšej škole, sme získali v roku 2001 a 2010.

Úspechy v krajských a celoslovenských kolách2008 – 2. miesto zmiešané družstvo v atletickej sú aži H adáme nového Jozefa Plachého2009 – 3. miesto zmiešané družstvo v atletickej sú aži H adáme nového Jozefa Plachého2009 – 2. miesto družstvo diev at v cezpo nom behu

Lyyžiaarskyk výcvik

Úspechy našich žiakov48

Page 49: História školy

50 rokov (1961/1962 • 2011/2012) • Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany

2009 – 2. miesto sú až družstiev na atletickej sú aži Jašíkov Memoriál2010 – 2. miesto družstvo chlapcov v ahkej atletike2010 – 1. miesto sú až družstiev na atletickej sú aži Jašíkov Memoriál2011 – 3. miesto družstvo chlapcov v ahkej atletike2011 – 3. miesto sú až družstiev na atletickej sú aži Jašíkov Memoriál

Najlepší atléti školy Ivan Jurík – majster kraja v hode oštepom, v r. 1972 najlepší jeho výkon 52,30 cmElena Revayová – viacnásobná majsterka republikya reprezentantka SFR v hode oštepom – 62, 5Alica Košíková – majsterka republiky v Odznaku zdatnosti (OZ), beh na 300 a 500 mMarta Vorošová – vytrvalostný beh. V roku 1977 bola lenkou družstva, ktoré získalo v sú aži o Po-hár sl. rozhlasu 3. miesto v SSR, zárove utvorila v kategórii st. žia ky rekord školy v behu na 300m – 45,0s a 600m – 1:47,0 min. Alena Magdolenová – beh na 5O m – 6,9s utvorila rekord školy v kategórii mladšie žia ky. V roku 1980 sa v sú aži o Pohár sl. rozhlasu stala najlepšou atlétkou v kategórii ml. žia ky spomedzi všetkých pretekárok a zárove získala s družstvom 2. miesto v SSR a 1. miesto v SSR. Jozef Košút – t hod diskom – 39,34 m utvoril rekord školy v kategórii st. žiaci v roku 1984Rastislav Košút – t hod oštepom – 40,18 m utvorilrekord školy v kategórii st. žiaci v roku 1987Elena Košíková – vynikajúca reprezentantkav skoku do dia ky – 526 cm a v behu na 60 m Miloš Bezák – skok do výšky, osobný rekord 179 cmTibor Gajdoš – majster okresu v skoku do dia ky - 569 cm a v skoku do výšky 178 cmZuzana Gajdošová – skok do výšky - 147 cm a v roku 1981 v sú aži o Pohár sl. rozhlasu v kategó-rii ml. žia ky získala s družstvom 1. miesto v SSR. Silvia Gajdošová – skok do výšky - 155 cmAndrea Kozárová – beh na 60 m – 8,3 s

udovít Hýrošš – š rekord školy v OZ – BPPOV VMiloš Gajdoš - š v sú asnosti reprezentuje kklubbAK Spartak Dubnica, pre školu získal naaslee-dovné úspechy : v roku 2008 - 2. miesto v beehuu na1000 m v pretekoch „H adáme nového Jozeffa PPlaa-chého“ v Dubnici v rámci atletických preetekkovv Atletický most v kategórii EA Classic Meeetiingg, v roku 2009 – 2. miesto v behu na 600 mem ttrovv a 3. miesto v štafete 4 x 200 metrov na halovýchh mmajj-strovstvách SR v Bratislave, 2. miesto v behu nan 6000 metrov na majstrovstvách SR družstiev v Duubnniccia 3. miesto družstvom chlapcov, v roku 20100 –– utt-voril v behu na 1000 m rekord školy asom 22:500,899 na kraj. atletickej olympiáde získal 1. miesto.. TTituul „Majster Slovenska“ získal v behu na 800 metror vv na halových majstrovstvách SR v Bratislave a assomm 2:13,92 utvoril rekord školyMartin Bezák - v roku 2009 získal v kraji 1. mmiess-to a najcennejší kov v hode kriketovou loptii kkouu, výkonom 97,14 metrov utvoril nový rekord škkolyy a postúpil na majstrovstvá SR Matúš Pastírik - v roku 2009 - na krajskej olymmpiádev behu na 1000 m utvoril rekord školy asom 3:0: 1,288, 2009 - 2. miesto v behu na 1000 m v prettekochh „H adáme nového Jozefa Plachého“ na maja sttroo-vstvách Slovenska v Dubnici nad Váhom, ktooréé sa konali v rámci atletických pretekov Atletický ý mmosst v kategórii EA Classic Meeting Richard Furák - utvoril v kategórii mladší žiacii novérekordy školy v nasledovných disciplínach: V roku 2010 – beh na 60 metrov výkonom 7,99 ss,beh na 300 metrov – 41,0 s, štafeta na 4 x 60 mem ttrovv asom 34,3 s, skok do dia ky výkonom 494 cenntimmee-

trov. Najvä ší úspech získal 2. miestom v beehuu na300 metrov na Medzinárodných atletických hrráchh mládeže vo Varšave

udmila Ma avková – v roku 2010 – v behu nna 8000metrov utvorila rekord školy asom 2:35,21, ú assna Medzinárodných atletických hrách mládeže ee voo VaršaveDaniel Bulík – vynikajúci futbalista získal 4. mim eestoo na Majstrovstvách SR v Coca Cola školský pooháár

Úspe

chy

našic

h žia

kov

49

Page 50: História školy

Základná škola Valentína Beniaka s materskou školou Chynorany • 50 rokov (1961/1962 • 2011/2012)

aa attlét,t v kategórii ml. žiaci získal ako jediný atlét šttyrri prp vé miesta v jeden de ( skok do dia ky – 471ccm,m kriket – 56,5m, 4x60m – 36,10s, družstvo ml. žiacci –– 403b ). Zárove je držite om rekordu školy vv hoodee kriketkou výkonom 63,0 m.

Coca-cola školský pohár 2007

Školský majster Slovenska 2010NNovéé MMeesto nad Váhom krajské kolo - 2. m. vo volejbale

OO A 2010Považžská á Bystrica krajské kolo v OO A - 3. m starší žiaci 2009-10Úspechy našich žiakov

50

Page 51: História školy

Hy na Školy

PoPoveddz, kde chodo í najviac ded tíí,,popoppp vevedz, , kde sa dá vzdeelávaa ,kdkde e e popoonanaanadddd nánán s s sisisii šššš asastie letít ,

kdde e mômôžežeš šš š š k kkk vyvyvyvyššššššššímmímím vvedomostiam rás .

ToToToT jjje ee ono a, naša milá škola,ktktktktororo á nás každé ráno volá,

toto jje e e ononona,aa,a, vvvvzdzdzdzdelelelelananannosostitt chrám,v v v nenenenej j jj prprprpribibii ududdnene denne vedomostí pár.

ObObOObObzrzrriii sasa zzaa slsláávou hradných vežíObObzrz i sasa zzaa slslává ou hradných veží,nanana iihrhrhrhrrrrrrrisisi kukuku hhhrárárááá ovovovoovo spo ítaj.

NáNáNNáNáNáNáNáNáááNájdjdjdjdjjdjdjdjdddiiii ii ii i i nananannannanaaannaa mmmmmmmmmmmmmapapapapapapapapppppee,e,ee,ee,,e,e,ee,e, kkkkkkkkkkdedddedededdeededdeeee vvvvlaalaalassss lleže í,PiPiPiPiPiiiPiiieseseseseseeeeeseeee vvvveesesessesesesssselleleeleelelllelúúúúúúúú oooooooooooo tttotottototoottttotttototommmmmmm zazazazazaspspspspieiieieieievavavav j!j!j!j!j!jj

ToToToT jjjje e ee onnona,aa, naša a a aaa škšškš ololaa zdzdzdzzdraraaváváváááává,,o oo žižižiakakomom ssililu,uu,u, uuuuum m rororooozdzdddzdddd vávávvvá a,a,a,a

tttotoo jjjjjjjjjje e e ononononoonnna,a, bbbráráráárárááráráránannnaaaaan žžživivvvvotoototta,,a,a,pepp stss ujuujuuuuuuuuuuuuu e e múmúmúmúúúdrdrdrddrddd osososssss iiiiiiiiii nnnnnnnnooovvooo é é prpprpprp iaiatetet ststtvává.

AuAuAutA or škoškooooolsklsklsklskklskej ejjejj hymhymhymhymhymhymhymh nyny:y:yyyhudhudba bbabaa bbaba a ta textxtexx Mgr. BerBeBerrBerrBerrnnnadnadadeee aa BBubBubBubBuBubeníenenííenííe kovkovkovvkovkováááááá

Kd a o ná dozv v ac•• VýVýVýVýýýýýýVýý ssss

vyvyyyvyychchchhchchchhhádádádádáá zazazazazaaa kkkkkkkažažažažažažždýdýdýdýdýd rrrrokokokokkkkok

••• IInInI teteteternrnrnrnrnrnrnrnnrnneetetetete ovovvvvvovovo áááááá ststtstststsstrárárárárár nknknknknknkka:a:aaaa:wwwwwwwwww ww.w.ww.w. ss hh ... ee uuuu gege. g g

•• ŠŠŠŠkŠkŠŠŠŠkŠŠkŠkŠ ollololskskskks á á áá tetetetetetetteeeeettteeeeetett lelelelellll vívívívíziziaaawwwwwwwwwwwwwww.w.w. sssssssss hhhhh ... eee uuuuu gegegegegeg ... gggggggššššššš . tete eee íííííí iiiiiiiii LLLLLLLIVIVIVVE EEEEEEEEEE E SCSCSCSCSCSCSSCSSCSCSCOOOOOOOO LLLLL

••• sssssssss ýýýýýýýýýý ýýý ýýý sssss isisisiisiisisiisisisisiisiisiisisisisissssssi PPPPPPPPPPPPPPPP uuuu uuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu

•••• CChChChChChChChChChChChCChChChChhChCChChChhChChChCChCCCCChCC iiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii sssss eeeeeeeee eeeeeeeeeeeeeeeee iiiiii

ZZZZoZoZoZoZooZZoZoZZZooZZoZoZoZoZZZ stsststststststtttavaavvvvvvaaavavaa ilililliliililllili:i:i:i:iii:ii:ii:ii MMMMMMMMMMMgrgrgrgrggrgrrggg . . BuBuBuBuBuBuuBuuBuuuBuubebebebebeebeebbebeeeeeeenínínnínínínínínííínnínnnnnn kokokokokokkkokkoovávávvávvávávvávávávvv BBBBererererrrernnananaanannannadededededdee aaaa, ,, PhPhPhPhPPhPhPhPhPhhhPhhD.D.DD.D.D HHHHHHHororororroroo váváváváváváváváthththththhhthththhovovovovovová á áá áá á DeDeDeDeDeD nininiisasasassss , , , MgMgMggr.r.r.r. KKKKKKKolololololooolníníníníníníkokokokokkokoookovávávávááváv EEEEEvavavava,,, p.p.p. KKovovováá ikik MMMirirososlalalav,v,vv KKKKKuuuu erere ková AAAAdAdAAdAdAdAdAAdAdAAAAdAddAAddAAAddAAA riririririririririiirriiananaannaannnnannnaa a,a,a,a,a,aa,a,,,a,a, MMMMMMMMMMMMMMMMMgrgrgrgrggggrgrgrgrrgrgrgg .. ObObObOOObObObbObObbžežežežežežežežežežežežeerararararraraarararaaaar TTTTTTTTTTTToomomomommomomooommmmášáášášáššášášáááá ,, ,,, , , PaPaPaPaaPaPPaPaPaPaededededeedeedDrDrDrDrDr.. PoPoPoPoPooPPPPoPodmdmdmdmdmmmdmmananaanaananniciciciciciciiccckákákkákákákákákákká MMMMMMMMMararararrrrrtatatatatatt ,, PPaPaPaPP ededdeddde DrDrDDD .. SoSoSoSoS mmmmmomomomomoomomm gygygygygygygg ioiioioiioiovvávávávv JJJJJanananana,aa, MMgrgr.. VrVrVV aa ákáák PPetetttte ererererrr GGGGrGrGrGrGrGGGGGrGrGGGGGGGGGrrrGGrGGGrGrGGGG aaaaaaaaaaaaaaa ccccccccccckákákákákákákákákákkákkkáá úúúúúúúúúúprprprprprprprprprpprppprravavavavavavaavaaaaaaa a aaa aaaaaaa a a a a aaaaa aa tlttltlllltltlltltttlllaaaaaaaaaa :::::::::: PRPRPRPRPRPRPRPRPRPRPRPRRPRPRRRIMIMIMIMIMIMIMMMMMIMMMMA-A-A-A-A-AA-A-A-PRPRPRPRRPRPPRRPPP ININININIININT,T,T,T,T, aaaaaaa.. .. s.s.s.s.ss. ,,,,, TTTTTTTovovovovooovarararararrrarrrarrnínínínnínínín kykykykyykyy,,,,, wwwwwwwwww w.ww.prprprprp imimimimmapapapaprrrrriririir ntntntntnt.s.ss.s.ss.ss. kkkkkkkNNNáNáNNáNáNáááNNáNNNáááNNNNáNáklklklklklkkklklklklkkkkklkk adadadddadadadadddadaaaaaa ::::::::::: 30303030303030333033000000 00 000000000 kukukukukukukukukkukkukkukuk sosososoosoososoooosovvvvvvvvvvvvvvvvMáMMMMáMáMMáMáMáMáMáMáMááMMáMMMMáMááMMMM j j jjj j j j j j jjjjjj 222020220200000002200121212121212222121212121212222222

LLLLLiiiiiiLiiiLLiiiiiiiLiitetetetteeeteteteeteteeteeeeeeeeteeeeeeeee uuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu eeeexxxxxxxxxxxxexxxxxxx ííííííííííííííííííí iuiuiuiuuiuuuuuiuiuiiuuiuiiuiuuuuuuu žžžžžžžžžžžžžžžžžžžžžžžžiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii ttttt ieieeeeeeeeeieeee VVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVV.... BBBBBBBBeBeBBBBBB iiiiiiiiiiiiiiiippppprrrrrrrrrrprprprrrrrrrpprpppp ipipipipipppppppppippipppppppppppppppipipppppippppppppppprarararararararaaaaaaraaaaaraaaraaaaaaaarraaraaraararararaaarararaararaaarararaaaraaaaaavvvviviiiivviiiiviviiiiiiviiiviilllilililiilillilllliiiiiliiililiilliiiliiiiillllii ooooooooooooddbdbdbdbdbddbdbddddbdbddbdddbdbbbdbd ooooororrrrrrrrrorrrrrrrrrrrorrrrorroroorrnnnnnínnínínínnínnnnnnníníín pppppppppppppppppppraraaararaacococcocooooooccccocoocovvvvvvvnvvnvnvnvvnnvnvnvvnvvvvvvvnvvnvnvvnvnvvv ííícíccccíccíccccíccícíící ii i ii i ii SlSlSlSlSlSlSlovovovovovovveeeeeeenenenennneenneene skskskskkkkkkkskkkkkejeeeejjjjjjejejejejjeeej nnnááárárárárá oododododododdddodododoododddnennennnnn j jkkkkkknnnnnnnnnnnnkknnnnnkknnknnknnižižžižžižižžžižiiižižižžžžžžžžžžžžžžžžžiižžižžžžžžžžžžžžžžžžižninininiiiiiiinininiininninniinniniinnniniiinniinnn cececceceeececeeeeeceeeeeeeeeeee ppppppppppppooododdddddddoodddoodddddodoodooddodoodoodddddddd aaaaa a aa a aaaaaaaaa nnánánánánánánáánánánánánnnnnnnnávvvvvvvvrvrvvvvvvvvvvvvrvvrv huhhuuuhuuuuhuuuhuuu MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMggggggrggrggrgggggrgggrgggggrgggggg .... JoJoJoJoJoJoJoJozezezezezezezezeffffafaaafffffaffaaf BBBBBBBBBBBBBBBBBBBBBeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee ovvvvvovvskskkkkkkkkskkkkskkkkks éhéhéhéhéhéhéhéhhéhéhéhhéhéhéhéhho,o, rririiiiiiiiriiriiaaaaadadadadadddadaddadaaadadadaddadadaddaddddddiiiiititititititiiitiiiiiiiiiiiiiitiiiiiiii eeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee aaaaaaaaaaa aaaaaaaaaaaaaaa aaaaa SlSlSSlSSlSSSSlooooooovovvvvvooovvvvvvvovvvvovvvoovoovooveneneeeeenenenennnnenneneenennnneneneenenennnnnsskssskskskskkskkkskskskksksksksksksssskskssksssskskssss éhéhéhéhéhéhhhhhhhhhhhéhhéhéhhhhéhhhhhooo oo nánánnááááááánánááááááárororororororooooroorororororooooodndndndndnddndndndndddnndndndnddnndndndndddndndnnéhéhhéhéhééhé oooooooo lililililiililililliteteteteteteteteteeeeeerrárárárárár rnrrnrnrrnnnnnnrnrnnnrnrnrnrnrrrrnrrnrrnrnrnr eeeeeeheheheheeeeeeeeeeehe oooo o oo ooooo mmúmmúmmúmúmúmúmúmúmúmúmmúmmmúúmmúúzzzzzzezezezz aa vvvvv vvvvvvvvvvv MMMMMaMMaMaMaMaMaMaMa ttrtrtrtrttiiiniininneeeeeeeeeeeeeee

Použitá literatúra a zdroje:•••••••••••••••••••• PPP PPPrrororororototototooookokokkokokooolll ll ll lllllllllll oo o oooo ooooooooooooooo obobobobooobobooobobooobooooooboo ciciciciciccicci zzzzzzzzz rrrrrrrrrrrrrrokokokokokokokokkkokokkkuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu 11111118811111111111811111 414111114•••••••••••••••••••• OOOOOOObebeebbbecncncnncnááá kkkkkrkrkrrrkrkrkkkrkrkkrk ononooononnnonnnikikikikkkkikikiikikii aaaaaaa odododdododododdd rrrrrrrrrrokokokokokokkkkkkokokokkokkkkkokkkkokkokkkkkokokokkokkokokoookuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu 111119191919191191199191 56565656566565656•••••••• O OOOOObebebbebbecnccnnncncnáááá kkkkkkrkrkrrrkrkrrkrrkkkrononoonononnoonnonikikikikkkkaaaaaaaaaa ododododododddddddd rrrrrrrrrrrrrrrrrookokookokokokookkookkkkkkkuuu u uuuuuuuuuuu 1919191999111 556565656656••••••••••••••••••••• Š Š ŠŠŠŠŠkokokkkkokokoolslslslskákákákkákkk kkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkrororororoororrororororrrrrorrronininininininininnnnnnnn kkkakakakakakkakakakkakkakakakaakakkakaakkaaaaaaa udududdudududduddudududovovovovovvvovovvovovoovovveeeejejeeeeeeejejejeeeeejjj šššššškokokokokoookoolylylylylylylyly vvvv CCCCCCChyhyhyhyhyh nononononorararararrr nononooochchchchchh•••••••••••••••••••••••••• ŠŠŠ ŠŠŠŠŠkokokokokokkoolslslslsskákákákákkkákká kkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkrrororororrorrooorroooninnnininininnininininnikkakakkkkkakakaaaakakak MMMMMMMMMMMMMMMešešešešešešeeššštititititititianaananannannnnannnnaanannnnanskskskskskskejejejejejejejej šššššššškokokokokokolylylylylyyl vvvvvv CCCCCCChyhyhhyhyhyhyynononnononoonnorarararr nononnonooon chchchchchchchch

jj yyyyyyy yy

••••••••••••••••••••••••••••• ZZZ ZZZápápápápápápppáppppppppppppppppisisisissssisisssisssiissii nnninininininininninininininninininn cccacacacacacacacaacacacacc ŠŠŠŠŠŠŠŠŠŠŠŠŠŠkokokkokokokokokokokokolslslslsllsslslssl kekkekekekekk jjjj ststststststssststololololololololloloollicicccciciciicciceeee e v v v v v v vv ChChChChChChChC ynynynynyyyy orororororannanococoococcchhhhhjjjj yyy yy

(((p(((p(p(p(p(p(((((p((p(p(((p(p(ppp(((p((p(p((pp(píísísísísíssísíísíssssí aaanananannnnnnaaannna áááááááááá IIIgIgIgIggIgggIgIIgnánánánánánáánánánn cococococcococ m m mmmmmm mm WoWoWoWoWoWoWWoWoWoW hlhhlhlhllhhlhhhhh anaanannanananaaanaa dododododdooom)m)m)m)m)m)m)m) ddddddddo o o o oo roroororokukukuukkuku 111119494949494949 88888888

•••••• ŠŠ ŠŠŠŠŠŠkokokokokkok lslslslsllskékékékékéké kkkkrorooooonininiinikkykykk •••••• VVVVVýrýrýrýýroo•••• V VVVýrýrrýrýrý oo nénéénéné sssprprpp ávávvvyyyyy ZŠZŠZŠZŠ VVVV BeBeBB ninininiakakakakaa ss MŠMŠ CChyyynonoraranynynynyyyynénénénéé ssssprprprpp áváávvy y y ZŠZŠZ VVV.. BBeBeB ninnniakakaa ss MŠMŠ Chyhyynononorararaanynynynynyny

yy

••• O OOOOsosobnbnbb é é aaaaararararrchchchchchhívívívívíívííívyyyyy p.p.p.pp.. MMMMiriirirosososo lalavava KKovováá ikikkaaa a aaa PaPaPaP edededee DDDDrrrr.... RóRóRóRóRóR bebebbeertrtrtrtrtrr a a a a SoSoSoSomomomomogygygygyihihhooo

Page 52: História školy

50ROKOV

1 9 6 1 / 1 9 6 2 • 2 0 1 1 / 2 0 1 2

Pub i i b s i í ežit sti 50. ý i t e i š .

akujeme všetkým, ktorí prispeli nan nou alebo materiálnou pomocou na zabezpe enie osláv otvorenia školy, zlepšenie jej materiálneho vybavenia, ako i k vydaniu tejto publikácie.

Sponzori:• ObObecný úrad v Chynoranoch• PoP nohospodárske družstvo, Chynorany•• Ing. Beniak Ondrej, Favab Bratislava• BeB niaka Romman, Chyny orrannnyy•• InInI g.g.gg BBezezákáká Rastislav, HOH LZ Chyyynonnn rarany•• BeBezákokovává MMarrara tatat , Drogogéré ia Chynonon rany• DMDMV V ss. rr. o. Chyhynorany, Daniel Bezák,

MiMichc al MMikkulu a• Danáková Zuzuzanaaa a, Chynorany•• DoD bib asa Miroslav, Horné Chlebany•• DaDarmr o Jaroooslava , ChChynynynororana y •• InInInng.g.g FFFababiaian n IvIvanan,, ChChynynynororrananaa yyyy

FF kýkýk úú dd CChh•• FaFaaarsrsr kýký úúrarad,d, CChyhynonorarararanynyn• GáGáG liis StStStananisiislalalav,v,, NNNadaddliicecec•••• InInnnIng.g.g.g. GGGGGrerežž ovovvváá á TeTeTeerérééréézziziiia,a,a,aa, CChyhyhh nononorarararanynynynyyy•••••• JaJaJaJaaJJamrmrmrmrmrrrmricicicicii h hh h MaMMaMaMMaartrtrtrttinininiin,,, ChChChChChChChynynynynororororanannaaa yyyy•••••• KoKoKoKoKoKKKoooošíšíšíšíšíšíííšíšš k kkkk kk kkkkkk udududdududdddududuu ovovovovovovovoovítítítíítítítítítít,,,,,, CChChChChhChhhhChhhChhhhChChhCCC ynynynynnnynynnynnnynyynynyny orororororoooranannaanananaa yyyyyyy

• Košík Peter, Chynorany• Ková ik Miroslav, VIRGIIL Chynoranny• Kovalíková Mária, Chynoorany• Lüü mererding Leo, Chynorany•••• MgMM r. KKKuu erere kakaa PPPetettererr,, Tooopopoooo ananyy• Magddolen MMarrián,n Chyhyhynooorany• Magdololo ene ovovo á áá MiMiiroslss avva, CChyhhynoooraraaanynynny• Hantex group, Chynnorororranaaany•••• Hubinská ubicca,a Rajjjj anaannyyyy• Michalová ŽaŽanenetataa, , ChhChhynynynynoorrrananana yyy

j yy

• NeN mem c Juraj, CChynooraararanynnn• Paninárová Jana, CChyyynonononorrranynnnnny

Pilá P l Ch• Pilál t Pavel, Chynoranynynynyny• PrPrPrrP vávávv sstataavevevevebnbnbnbná ááá spsspspsporororitititeee , aaaa. s.s..s..s aa,aaa

,,,, Chhhhhhynynynynynororro anananannyyyyyyy••••• PaaaPaPaededededdDrDrDrr.. . SoSoSoSommmomogyi ii RóRRóóóóbbebebebertrrtrttrtrr ,,,,,, ŽŽŽŽŽŽŽabaabababba okokokokrerereeekykykykykykyyy nadaadd NNNNNNNNititititittrorororoouuu•••• ŠmŠmmmmmotottotlálálálákk k MaM rrtinii ,, ELLMAMAMAMMAAMAMAR,RRR,RRRR

yy yyyygy

hyhyhyhyhyhyyhyhhyhhyhyhyhyhyyhhyhh nononononnnonnnooorarararrarararanynyynynynynynynynnyy•••••• ViViViViViVimpmppppmpmppmpelleleelee ss ss PhhPhPhPhPhPhotottttoooo ooogoooogogoo raraphpphphphphphphhpphp y,y,y,y,y,y,y,y,y,, CCCCCCCCCCCCCCCCCCCCChhhhhhhhhhhhh