Eduard GREPPELHubert PALUŠ

a kolektív

KVALITA KVALITA DREVA DREVA

A OBCHOD A OBCHOD S DREVOMS DREVOM

20072007

ISBN 978-80-8093-028-8

Eduard Greppel

Hubert Paluša kolektív

KVALITA DREVAA OBCHOD S DREVOM

2007

Táto učebnica vznikla ako jeden z výstupov projektu„Lesníctvo a drevárstvo – aktuálne potreby vo vzdelávaní a rozvojiľudských zdrojov s prihliadnutím na sociálno-ekonomické prínosy“

PROJEKT JE SPOLUFINANCOVANÝ EURÓPSKOU ÚNIOU

„Európsky sociálny fond pomáha rozvíjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti, obchodného ducha, rovnakých

príležitostí a investovaním do ľudských zdrojov“.

Autori: Ing. Eduard Greppel (kapitola: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9) doc. Ing. Rastislav Šulek, PhD. (kapitola: 10) doc. Ing. Eva Drličková, PhD. (kapitola: 11) doc. Ing. Hubert Paluš, PhD. (kapitola: 12, 13, 14, 15)

Recenzent: Ing. Marián Radocha, CSc.

Prvé vydanieVydalo Národné lesnícke centrum vo ZvoleneNávrh a grafi cká úprava obálky: Mária GálováRozsah: 181 stránTlač a knihárske spracovanie: NLC, oddelenie reprografi eČíslo publikácie: 2/2007

Copyright © Národné lesnícke centrum, Zvolen 2007ISBN 978 - 80 - 8093 - 028 - 8

3

OBSAH

Úvod ................................................................................................................................... 71. ZDROJE A ZABEZPEČENIE DREVNEJ SUROVINY V SR ............................... 71.1. Ťažba dreva a obchod s drevom ............................................................................. 91.2. Priemerné ceny dreva v lesnom hospodárstve SR ................................................ 121.3. Faktory ovplyvňujúce uplatnenie dreva na trhu ................................................... 142. VYZNAČOVANIE ŤAŽBY DREVA, OZNAČOVANIE VYŤAŽENÉHO DREVA A DOKLADY O PÔVODE DREVA ........................................................ 152.1. Vyznačovanie ťažby dreva .................................................................................... 152.2. Základné pravidlá pri stínke stromu a výrobe surového dreva .............................. 162.3. Klasifi kácia surového dreva ................................................................................... 172.4. Označovanie vyťaženého dreva ............................................................................. 182.5. Doklady o pôvode dreva ....................................................................................... 193. KVALITATÍVNE TRIEDENIE SUROVÉHO DREVA ......................................... 203.1. Kvalitatívne triedy podľa európskych noriem ....................................................... 203.2. Kvalitatívne triedy podľa slovenských technických noriem (STN) ....................... 213.3. Označovanie sortimentov surového dreva ............................................................ 234. METÓDY MERANIA ROZMEROV A URČOVANIE OBJEMU (KUBÍKOVANIE) DREVA .................................................................................................................. 244.1. Meranie jednotlivo ................................................................................................ 244.1.1. Dĺžka ..................................................................................................................... 244.1.2. Hrúbka ................................................................................................................... 254.1.3. Kontrolné merania ................................................................................................ 264.2. Meranie objemu surového dreva (kubíkovanie) .................................................... 264.3. Meranie žrdí a žŕdiek ............................................................................................. 264.4. Meranie surového rovnaného dreva ...................................................................... 274.5. Meranie surového dreva podľa hmotnosti ............................................................. 275. ROZMEROVÉ TRIEDENIE SUROVÉHO DREVA ............................................ 296. ZNAKY KVALITY SUROVÉHO DREVA ............................................................ 306.1. Meranie rozmerov znakov surového dreva (STN EN 1310, STN EN 1311) ......... 307. USKLADNENIE A OCHRANA SUROVÉHO DREVA ....................................... 328. EURÓPSKE NORMY (EN) A SLOVENSKÉ TECHNICKÉ NORMY (STN) SÚVISIACE S VÝROBOU MERANÍM A DRUHOVANÍM SUROVÉHO DREVA ................................................................................................................. 339. BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI V ŤAŽBE A MANIPULÁCII DREVA ........................................................................................ 349.1. Všeobecné ustanovenia ........................................................................................ 349.2. Ťažba dreva ........................................................................................................... 35

4

9.3. Manipulácia dreva ................................................................................................. 389.4. Výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu ručnej motorovej píly pri ťažbe a manipulácii dreva .............................................................................................. 3910. ZÁKLADY MARKETINGU A MARKETINGOVÉHO RIADENIA ................... 4010.1. Prieskum trhu ....................................................................................................... 4210.2. Marketingové riadenie lesných podnikov ............................................................ 4311. KOMUNIKÁCIA ................................................................................................... 4711.1. Proces komunikácie .............................................................................................. 4711.1.1. Prvky komunikácie ................................................................................................ 4711.1.1.1. Spätná väzba ........................................................................................................ 4811.1.2. Vystupovanie na verejnosti ................................................................................... 4811.1.2.1. Oblečenie ............................................................................................................. 4911.1.2.2. Neverbálna komunikácia .................................................................................... 4911.1.3. Chyby a nedostatky v komunikácii ......................................................................... 5111.2. Vyjednávanie a presviedčanie pri obchodných rokovaniach ................................. 5111.2.1. Vystupovanie a ovplyvňovanie .............................................................................. 5612. CHARAKTER TRHU S DREVOM ...................................................................... 5812.1. Dopyt na trhu s drevom ......................................................................................... 5812.2. Ponuka na trhu s drevom ....................................................................................... 6112.3. Vzťah medzi ponukou a dopytom ......................................................................... 6212.4. Spôsoby spracovania a využitia drevnej suroviny ................................................. 6512.4.1. Výrobky mechanického spracovania ..................................................................... 6512.4.1.1. Výrobky mechanického spracovania ................................................................... 6512.4.1.2. Výrobky chemického spracovania ...................................................................... 6612.4.1.2. Výrobky chemického spracovania ...................................................................... 6912.4.2. Výrobky druhotného spracovania dreva ............................................................... 7212.5. Podmienky trhu a spôsoby využitia dreva ............................................................. 7213. VPLYV SOCIÁLNO-EKONOMICKÝCH FAKTOROV NA TRH S DREVOM .... 7713.1. Dlhodobé trendy na trhu s drevom ........................................................................ 7913.2. Krátkodobé trendy na trhu s drevom ..................................................................... 8014. TRH A OBCHOD S DREVOM V EURÓPE .......................................................... 8214.1. Sociálno-ekonomické faktory trhového prostredia .............................................. 8214.1.1. Ekonomický vývoj v Európe .................................................................................. 8214.1.2. Stavebný sektor ..................................................................................................... 8514.1.3. Demografi cký vývoj ............................................................................................... 8614.2. Vplyv politického prostredia na trh s drevom ....................................................... 8714.2.1. Vymožiteľnosť lesného práva, správa a obchod .................................................... 8714.2.2. Používanie dreva z trvalo udržateľných zdrojov ................................................... 89

5

14.2.3. Využívanie drevnej biomasy ................................................................................... 9114.2.4. Obchodná politika a bariéry v obchode s drevom ................................................... 9214.3. Trh a obchod so surovým drevom a rezivom v Európe .......................................... 9414.3.1. Trh a obchod so surovým drevom .......................................................................... 9414.3.1.1. Produkcia a spotreba surového dreva ................................................................. 9614.3.1.2. Obchod so surovým drevom ............................................................................... 9914.3.1.3. Ceny surového dreva ........................................................................................... 10314.3.2. Trh a obchod s ihličnatým rezivom ........................................................................ 10414.3.2.1. Produkcia a spotreba ihličnatého reziva ............................................................. 10514.3.2.2. Obchod s ihličnatým rezivom ............................................................................. 10814.3.2.3. Ceny ihličnatého reziva ....................................................................................... 11114.3.3. Trh a obchod s listnatým rezivom ......................................................................... 11214.3.3.1. Produkcia a spotreba listnatého reziva ............................................................... 11414.3.4. Obchod s listnatým rezivom .................................................................................. 11714.3.4.1. Ceny listnatého reziva ......................................................................................... 12015. OBCHODNÉ VZŤAHY A OPERÁCIE V OBCHODE S DREVOM ...................... 12215.1. Podstata a vznik kúpnej zmluvy ............................................................................ 12215.2. Náležitosti a obsah kúpnej zmluvy ........................................................................ 12315.3. Dodacie podmienky .............................................................................................. 12715.4. Platobné podmienky ............................................................................................. 13115.5. Poistenie v obchode ............................................................................................... 13515.6. Dokumenty v obchode ........................................................................................... 13615.7. Prepravné zabezpečenie obchodných operácií ..................................................... 13815.7.1. Železničná doprava ............................................................................................... 13915.7.2. Cestná doprava ...................................................................................................... 13915.7.3. Námorná a riečna doprava .................................................................................... 14015.7.4. Kombinovaná ........................................................................................................ 14215.8. Colné konanie ........................................................................................................ 14415.7.4. Kombinovaná doprava ........................................................................................... 14115.7.5. Špecifi ká logistiky dodávok drevnej suroviny ....................................................... 14315.8. Colné konanie ........................................................................................................ 14615.9. Expedícia tovaru .................................................................................................... 14715.10. Reklamácie ............................................................................................................ 14715.11. Sankcie a riešenie sporov ....................................................................................... 147ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ............................................................................... 148ZOZNAM PRÍLOH ............................................................................................................ 150Príloha A ............................................................................................................................ 152

6

Príloha B ............................................................................................................................. 153Príloha C ............................................................................................................................ 154Príloha D ............................................................................................................................ 155Príloha E ............................................................................................................................. 156Príloha F ............................................................................................................................. 157Príloha G ............................................................................................................................. 159Príloha H ............................................................................................................................ 161Príloha I .............................................................................................................................. 162Príloha J .............................................................................................................................. 163Príloha K ............................................................................................................................. 164Príloha L ............................................................................................................................. 166Príloha M ............................................................................................................................ 167Príloha N ............................................................................................................................ 169Príloha O ............................................................................................................................ 171Príloha P ............................................................................................................................. 172Príloha R ............................................................................................................................. 174Príloha S ............................................................................................................................. 175Príloha T ............................................................................................................................. 181

7

ÚVOD

Lesná ťažba je rozsiahla lesnícka činnosť zaoberajúca sa vyznačovaním a rúbaním stro-mov, ich opracovaním, približovaním surového dreva z lesných porastov na odvozné miesta, prepravou a uskladňovaním surového dreva, jeho triedením a sortimentáciou na hlavných skladoch, predajom a transportom k odberateľom.

Trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, založené na primeranom využívaní ekonomic-kých, ekologických a sociálnych funkcií, zabezpečuje drevo ako trvalo obnoviteľnú surovinu strategického významu.

Drevo je široko využiteľný materiál od energetického využitia až po výrobu unikátnych hudobných nástrojov, pričom na možnosť využitia má rozhodujúci vplyv druh dreviny, roz-mery (hrúbka, dĺžka) a kvalita posudzovaná podľa ukazovateľov kvality a výskytu znakov, ktoré ju ovplyvňujú.

S rozvojom trhu so surovým drevom sa vyvíjala aj štandardizácia, ktorá má pre potreby vnútorného trhu Slovenskej republiky rozvinutý systém STN v súčasnom období harmonizo-vaný so systémom európskych noriem EN na uplatnenie na spoločnom trhu EÚ, pričom stále vzrastá význam individuálnych zmluvných dojednaní v rámci obchodnej politiky jednotlivých subjektov, ktoré sú účastníkmi trhu s drevom.

Rozhodujúcim kritériom pre technické a ekonomické uplatnenie však stále zostáva tech-nologická kvalita dreva vyjadrená použiteľnosťou pre určité skupiny výrobkov z dreva, ako aj nezastupiteľná zodpovednosť pracovníka vykonávajúceho druhovanie dreva s citlivým a odborným posúdením možnosti vydruhovať jednotlivé sortimenty dreva od najcennejších a najžiadanejších a teda pre producenta dreva cenovo najzaujímavejších sortimentov až k naj-menej kvalitným tak, aby celkový výsledok druhovania a manipulácie dreva smeroval k jeho najefektívnejšiemu zhodnoteniu na trhu v súlade s rozmerovými a kvalitatívnymi ustanove-niami noriem alebo uzatvorených obchodných zmlúv.

1. ZDROJE A ZABEZPEČENIE DREVNEJ SUROVINY V SR

Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v § 2 písm. e) defi nuje funkcie lesov ako úžitky, účin-ky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania, pričom tieto funkcie sa členia na mimoprodukčné funkcie a produkčné funkcie. Prvoradou úlohou produkčnej funkcie je zabezpečovanie úžitkov z lesov spravidla materiá-lovej povahy, pričom tieto úžitky sú zabezpečované rastovými a pracovnými procesmi lesnej výroby.

Z dôvodu využívania hore uvedených funkcií lesov sa lesy členia podľa § 12 zákona o lesoch na kategórie lesov ochranných, osobitného určenia a hospodárskych, pričom za-bezpečovanie produkčnej funkcie je primárnou úlohou lesov hospodárskych, ktorých výmera porastovej pôdy v roku 2006 dosiahla 1 305 tis. ha, čo predstavuje 67,5 % z vý-mery lesov v SR. Vplyv narastajúcich požiadaviek na zabezpečovanie mimoprodukč-ných funkcií sa prejavil na poklese výmery hospodárskych lesov v porovnaní so stavom v minulosti, napr. v porovnaní s rokom 1980 sa výmera lesov hospodárskych znížilao 9,8 %. Pomerne významným spôsobom ovplyvňujú využiteľné zdroje drevnej suroviny ob-medzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu prírody a kra-jiny. Ide najmä o lesy v chránených územiach s piatym stupňom ochrany. Aj z týchto dôvodov

8

bolo v roku 2006 drevoprodukčnú funkciu možné využívať na výmere 1 751 tis. ha z celkovej výmery lesov 1 932 tis. ha. Vývoj výmer kategórií lesov je zobrazený v tabuľke 1.

Tabuľka 1 Vývoj výmer kategórií lesov

Kategória lesov Rok

1980 1990 2000 2005 2006tis. ha % tis. ha % tis. ha % tis. ha % tis. ha %

Hospodárske 1 439,1 77,3 1 367,1 71,1 1 273,8 66,3 1 307,7 67,7 1 304,7 67,5Ochranné 183,8 9,9 258,5 13,5 306,7 16.0 327,8 17,0 328,5 17,0Osobitného určenia 187,6 10,1 230,9 12,0 340,9 17,7 296,0 15,.3 298,8 15,5Pozemky určenéna zalesnenie 51,1 2,7 65,2 3,4 — — — — — —

Spolu PP 1 861,6 100 1 921,7 100 1921,4 100 1 931,6 100 1 932,0 100Lesy využiteľné na produkciu dreva 1 751,0 90,7

PP – porastová plocha

Zásoba dreva v lesoch SR má zvyšujúcu sa tendenciu a k 31. 12. 2006 dosiahla444 mil. m3 hrubiny bez kôry (hr.b.k). Priemerná zásoba na ha predstavuje 231 m3 hr.b.k. V porovnaní s rokom 1970 sa celkové zásoby dreva zvýšili o 40,8 % a hektárové zásobyo 33,9 %, na čom má najväčší podiel nerovnomerné vekové zloženie lesov SR s nadnormálnym plošným zastúpením 50 – 90-ročných lesných porastov a spresňované postupy zisťovania zá-sob dreva. Vývoj porastových zásob dreva udáva tabuľke 2.

Tabuľka 2 Vývoj porastových zásob dreva

Ukazovateľ1970 1980 1990 2000 2005 2006

Zásoba spolu, ihličnatá a listnatá (mil. m3 hr. b.k.)

Zásoba spolu 3l3,3 324,0 348,5 410,0 439,0 443,8

Z to

ho ihličnatá 169,0 170,0 178,9 199,1 207,4 209,8

listnatá 144,3 154,0 169,6 210,9 231,6 233,4

Zásoba na ha v m3 171 174 181 215 229 231Zásoba dreva v lesoch využiteľných na produkciu dreva 409,1

Z to

ho ihličnatá 190,8

listnatá 218,3

Tabuľka 3 Drevinové zloženie lesov

Drevina %SM JD BO SC KS ∑I

26,1 4,0 7,2 2,4 1,1 40,8DB CR BK HB JV JS AG BR JL LP TD TS OL ∑L

10,9 2,5 31,2 5,7 2,0 1,4 1,7 1,4 0,8 0,4 0,4 0,5 0,3 59,2 ∑I – spolu ihličnaté, ∑L – spolu listnaté

Drevinová skladba lesov sa prispôsobuje konkrétnym stanovištným podmienkam a spo-ločenským požiadavkám tak, aby bolo zabezpečené optimálne plnenie funkcií lesov, pričom sa presadzuje požiadavka rôznorodosti zastúpenia drevín v lesných porastoch, z dôvodu za-bezpečenia a zvyšovania ich stability (tab. 3). Evidentné je znižovanie zastúpenia ihličnatých drevín najmä smreka a jedle. Ak bude pokračovať súčasný trend hromadného odumierania smreka, tak do roku 2015 klesne zastúpenie ihličnatých drevín na Slovensku pod 40 %.

9

Obnoviteľné zdroje surovín, ich priemyselné a energetické využívanie získavajú z náro-dohospodárskeho hľadiska čoraz väčší význam. Drevo sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie domáce obnoviteľné zdroje, pričom pri porovnaní s niektorými inými surovinami má veľký potenciál využívania aj do budúcnosti. V nadväznosti na jeho rastúci národohospodársky význam považujeme za potrebné zabezpečiť zosúladenie významu produkčnej funkcie lesov so zámermi a realizáciou opatrení presadzovaných štátnymi orgánmi a organizáciami v pô-sobnosti Ministerstva životného prostredia SR a drevospracujúcim priemyslom v pôsobnos-ti Ministerstva hospodárstva SR.

Potreba plnenia funkcií lesa vytvára požiadavku zabezpečenia trvalo udržateľného ob-hospodarovania lesov a únosného, rovnomerného odčerpávania zásob dreva. Súčasné, ako aj budúce možnosti produkcie a ťažby dreva závisia od stavu produkčných ukazovateľov, ktoré pozostávajú najmä z hore uvedenej výmery lesných porastov, zásob dreva a jeho prírastkov. Ťažbové možnosti sú ďalej ovplyvňované zdravotným stavom lesných porastov, úrovňou sta-rostlivosti o lesy a príslušnou legislatívou.

Významným faktorom, s ktorým sa budú musieť ako obhospodarovatelia lesov, tak aj spracovatelia dreva v blízkej budúcnosti vyrovnať, je pozorovaný vplyv klimatickej zmenyna lesné porasty, ktorý sa pravdepodobne najvýznamnejšie prejaví v zmene drevinového zlo-ženia lesov, pričom je potrebné očakávať zvýšenie podielu listnatých drevín v ich zastúpení (najmä oblasť Kysúc, Oravy, Spišskej Magury) a čiastočne aj v Malej Fatre, Veľkej Fatre, Níz-kych Tatrách, Slovenskom rudohorí a v Gemeri.

Súčasné drevinové a vekové zloženie lesov vytvára priaznivú situáciu, čo sa týka možnosti zvyšovania ťažby dreva na obdobie do roku 2030 v objeme ťažby dreva 7,0 – 7,5 mil. m3 dre-va ročne za predpokladu, že nepredvídané kalamity veľkého rozsahu negatívne neovplyvnia hospodárenie v lesoch.

1.1. Ťažba dreva a obchod s drevom

V roku 2005 po prvýkrát za obdobie, čo sa sleduje výška vykonaných ťažieb prekročila ťažba dreva v rámci Slovenskej republiky hranicu 10 mil. m3 dreva, pričom ťažba ihličnaté-ho dreva predstavovala 6,9 mil. m3. Nárast o takmer 3 mil. m3 oproti roku 2004 bol spôso-bený vetrovou kalamitou z novembra 2004, v dôsledku ktorej tvorili náhodné ťažby až 64 % z celkovej ťažby dreva. V štátnych organizáciách lesného hospodárstva bolo vyťažených6,507 mil. m3 dreva z toho 4,435 mil. m3 ihličnatého a 2,072 mil. m3 listnatého. Neštátne sub-jekty vyťažili v roku 2005 3,683 mil. m3 dreva.

Tabuľka 4 Vývoj vykonaných ťažieb dreva

Ukazovateľ

Rok1990 2000 2005 2006

Vykonaná ťažba (tis. m3 hr. b.k.)celková náhodná celková náhodná celková náhodná celková náhodná

Ihličnatá 2 7771 838

3 245,0 2 012

6 927,46 152,7

5 150,03 831,0

(66,2 %) (62,0 %) (88,8 %) (74,4 %)

Listnatá 2 499766

2 973,01 010

3 263,1380,3

3 207,2435,0

(30,7 %) (34,0 %) (11,7 %) (13,6 %)

Spolu 5 276 2 604

6 218,0 3 021

10 190,56 533,0

8 357,24 266,0

(49,3 %) (48,6 %) (64,1 %) (51,0 %)

10

Tabuľk

a 5

Štru

ktúr

a do

dávo

k su

rové

ho d

reva

podľa

sort

imen

tov v

SR

Sort

imen

tR

ok 1

990

(m3 )

Rok

200

5 (m

3 )R

ok 2

006

(m3 )

Rok

(%)

Tuze

msk

oV

ývoz

Vla

stná

sp

otre

baSp

olu

Tuze

msk

oV

ývoz

Vla

stná

sp

otre

baSp

olu

Tuze

msk

oV

ývoz

Vla

stná

sp

otre

baSp

olu

1990

2005

2006

Ihlič

naté

dre

voV

ýrez

y I.

trie

dy15

210

——

15 2

1040

514

51

551

255

52—

307

0,61

0,01

0,01

Výr

ezy

II. t

ried

y40

020

—69

40 0

895

646

337

1960

028

278

619

448

941

1,60

0,10

0,19

Výr

ezy

III.

A, B

,C tr

iedy

1 31

3 46

361

927

269

1 34

1 35

12

793

129

214

716

72 4

273

083

272

2 80

5 75

345

739

71 7

202

923

212

53,4

449

,53

61,0

8Stĺp

y33

740

——

33 7

405

643

11 9

38—

17 5

8155

8—

—55

81,

340,

280,

01B

ansk

é dr

evo

88 7

44—

1188

755

17 2

064

141

1 18

722

534

12 1

662

352

114

519

3,54

0,36

0,30

Žrd

e40

229

722

1 25

642

207

45 7

1511

557

189

57 4

6112

042

737

293

13 0

721,

680,

920,

27V

lákn

inov

é dr

evo

711

484

21 5

2710

733

021

1 21

0 65

419

4 99

29

947

1 41

5 59

387

5 11

613

9 54

02

824

1 01

7 48

029

,21

22,7

421

,26

Les

né št

iepk

y1

436

——

1 43

612

752

—21

412

966

52 9

5816

316

369

277

0,06

0,21

1,45

Paliv

ové

drev

o13

2 30

5—

3 06

713

5 37

213

9 35

82

117

6 65

414

8129

135

983

446

435

142

462

5,39

2,38

2,98

Dre

vo n

a pn

i—

——

—75

0 18

180

805

177

831

163

307

231

768

873

308

872

—13

,35

6,45

Suro

vé k

men

e—

——

—54

0 53

585

620

3 16

462

9 31

927

6 83

42

296

8 04

728

7 17

7—

10,1

16,

00V

ýmet

ová

guľa

tina

——

78 6

9178

691

——

——

——

——

3,14

——

11

Sort

imen

tR

ok 1

990

(m3 )

Rok

200

5 (m

3 )R

ok 2

006

(m3 )

Rok

(%)

Tuze

msk

oV

ývoz

Vla

stná

sp

otre

baSp

olu

Tuze

msk

oV

ývoz

Vla

stná

sp

otre

baSp

olu

Tuze

msk

oV

ývoz

Vla

stná

sp

otre

baSp

olu

1990

2005

2006

Spol

u2

376

631

22 8

6811

0 37

32

509

872

5 52

1 22

460

6 36

896

979

6 22

4 57

14

487

174

208

463

90 2

404

785

877

100,

0010

0,00

100,

00

List

naté

dre

voV

ýrez

y I.

trie

dy27

713

——

27 7

134

069

1 84

7—

5 91

63

106

2 33

9—

5 44

51,

220,

190,

18

Výr

ezy

II. t

ried

y81

118

—8

81 1

2628

276

10 3

026

38 5

8423

758

10 6

586

34 4

223,

561,

251,

12V

ýrez

y II

I. A

, B,C

trie

dy73

3 61

21

372

13 0

0174

7 98

586

6 69

069

625

10 0

6594

6 38

01

002

968

97 5

0529

409

1 12

9 88

232

,82

30,7

536

,65

Ban

ské

drev

o2

378

—34

2 41

220

433

816

—21

249

4 80

321

3—

5 01

60,

110,

690,

16

Žrd

e24

245

—64

824

893

738

—14

688

446

5—

174

639

1,09

0,03

0,02

Vlá

knin

ové

drev

o96

3 08

114

0 14

733

11

103

559

1 72

5 37

676

959

4 90

71

807

242

1 47

3 44

230

870

1 35

51

505

667

48,4

358

,72

48,8

4L

esné

štie

pky

26 4

195

780

721

32 9

205

446

330

—5

776

66 2

5517

606

—83

861

1,44

0,19

2,72

Paliv

ové

drev

o22

4 39

3—

8 77

823

3 17

114

0 42

560

07

856

148

881

147

912

7 79

98

902

164

613

10,2

34,

845,

34D

revo

na

pni

——

——

88 6

27—

260

88 8

8710

9 74

7—

9 41

111

9 15

8—

2,89

3,86

Suro

vé k

men

e—

——

—13

550

—20

913

759

33 3

74—

1 00

534

379

—0,

451,

12V

ýmet

ová

guľa

tina

——

25 0

7925

079

——

——

——

——

1,10

00

Spol

u2

082

959

147

299

48 6

002

278

858

2 89

3 63

016

0 47

923

449

3 07

7 55

82

865

830

166

990

50 2

623

083

082

100,

0010

0,00

100,

00Ih

lična

té +

list

naté

sp

olu

4 45

9 59

017

0 16

715

8 97

34

788

730

8 41

4 85

476

6 84

712

0 42

89

302

129

7 35

3 00

437

5 45

314

0 50

27

868

959

——

—

Rez

ivo

ihlič

naté

——

——

57 8

867

740

1 27

166

896

10 1

65—

951

11 1

16—

——

Rez

ivo

listn

até

——

——

1 36

01

302

364

3 02

611

788

2 49

511

14 2

94—

——

Pra

meň

: Štv

rťročn

ý výk

az o

dod

ávka

ch d

reva

v le

sníc

tve L

es D

(MP

SR) 2

-04,

coln

á št

atis

tka

SR

Pozn

ámka

: dod

ávky

na

vývo

z za

hrňu

jú le

n dr

evo

pria

me d

odáv

ky o

bhos

poda

rova

teľo

v les

ov.

Pokr

ačov

anie

tabuľk

y 5

12

V roku 2006 celková ťažba predstavovala 8 357 tis. m3, z toho náhodnými ťažbami bolo vyťažené 4,266 tis. m3, t. j. 51 %, pričom takýto trend možno očakávať aj v nasledujúcich ro-koch (tab. 4).

Subjekty obhospodarujúce lesy dodali v roku 2006 na domáci trh 7 353 tis. m3 dreva (tab. 5). V porovnaní s rokom 2005 to predstavuje o 1 062 tis. m3 dreva menej a v porovnaní s ro-kom 1990 bol objem dodávok dreva na domáci trh prekročený takmer dvojnásobne. Dovoz surového dreva v roku 2006 predstavoval 350 tis. m3, z toho 82 % vlákninového dreva.

Od roku 1997, kedy sa liberalizoval obchod so surovým drevom bol zaznamenaný trend zvyšovania exportu dreva a naopak, od roku 2000 export začal postupne klesať a až v roku 2005 bol opäť zaznamenaný nárast exportu dreva v objeme 1 815 tis. m3, čo je možné pripí-sať spracovaniu kalamity z roku 2004. V roku 2006 sa podľa údajov colnej štatistiky expor-tovalo 1 233 tis. m3 surového dreva, z toho vlastníci a užívatelia lesov predali do zahraničia375 tis. m3 a obchodné spoločnosti 858 tis. m3. Firmy drevospracujúceho priemyslu vyviezli 1 092 tis. m3 ihličnatého a 100 tis. m3 listnatého reziva.

1.2. Priemerné ceny dreva v lesnom hospodárstve SR Trh s drevom v rámci Slovenskej republiky prešiel od roku 1990 zložitým vývojom, keď

v období 90-tich rokov sa výrazne prejavovala absencia riadne fungujúceho trhu. Bežným javom bolo nedodržiavanie obchodných zmlúv a nízka platobná disciplína zo strany odbera-teľov a spracovateľov tejto komodity. Nadmerný vývoz, kde boli dosahované vyššie ceny dreva ako v tuzemsku, musel byť regulovaný licenčnou politikou a množstevnými kvótami.

Postupné zlepšenie situácie nastalo od roku 2000, kedy sa začal realizovať program Dre-vo – surovina 21. storočia schválený uznesením vlády SR č. 830 z 29. 9. 1999. Cieľom progra-mu bolo zvýšiť do roku 2005 fi nálne spracovanie a využívanie surového dreva, v podmienkach SR najmenej o 1 mil. m3 ročne oproti východiskovému stavu z roku 1999.

Vyhodnotenie tohto pre lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel významného programu bolo predložené vláde SR v roku 2006, kde bolo konštatované, že tuzemské spraco-vanie a využitie dreva vzrástlo za obdobie realizácie programu o 3,4 mil. m3. Tento priaznivý vývoj sa jednoznačne prejavil aj na zlepšení prostredia dodávateľsko-odberateľských vzťahov a stabilizácii cien dreva, ktoré od roku 2006 u hlavných sortimentov piliarskej guľatiny a vlák-ninového dreva vykázali nárast (tab. 6).

Tabuľka 6 Ceny dreva v lesnom hospodárstve SR v rokoch 2005–2006 v Sk.m-3

Č. r. Sortiment

Tuzemská cena Exportná cena Tuzemsko + Export

2005 2006

Inde

x 20

06/2

005

2005 2006 2006/ 2005 2005 2006

Inde

x 20

06/2

005

Ihličnaté drevo1 Výrezy I. triedy 4 110 3 771 0,92 3 727 3 675 0,99 4 009 3 754 0,942 Výrezy II. triedy 3 132 3 135 1,00 3 438 3 191 0,93 3 149 3 139 1,003 Výrezy III. A, B, C triedy 1 626 1 741 1,07 1 595 1 607 1,01 1 624 1 739 1,074 Stĺpy 1 351 2 040 1,51 1 242 — — 1 277 2 040 1,605 Banské drevo 1 502 1 301 0,87 1 268 1 187 0,94 1 459 1 283 0,886 Žrde 716 789 1,10 1 032 1 012 0,98 780 802 1,03

13

Č. r. Sortiment

Tuzemská cena Exportná cena Tuzemsko + Export

2005 2006

Inde

x 20

06/2

005

2005 2006 2006/ 2005 2005 2006

Inde

x 20

06/2

005

7 Vlákninové drevo 774 875 1,13 802 899 1,12 778 878 1,138 Lesné štiepky 371 1 223 3,30 — 1 223 — 371 1 223 3,309 Palivové drevo 396 444 1,12 394 388 0,99 396 444 1,12

10 Sortimenty spolu (r. 1 až 9) 1 334 1 497 1,12 1 221 1 109 0,91 1 323 1 477 1,1211 Drevo ihličnaté na pni 654 701 1,07 613 551 0,90 650 701 1,0812 Surové ihličnaté kmene 1 001 1 437 1,44 792 1 679 2,12 973 1 439 1,4813 Ihličnaté drevo spolu 1 211 1 439 1,19 1 082 1 113 1,03 1 198 1 425 1,19Listnaté drevo14 Výrezy I. triedy 9 898 10 044 1,01 9 482 10 204 1,08 9 768 10 113 1,0415 Výrezy II. triedy 4 933 5 056 1,03 4 645 5 751 1,24 4 856 5 271 1,0916 Výrezy III. A, B, C triedy 1 744 1 763 1,01 2 109 1 979 0,94 1 772 1 783 1,0117 Banské drevo 1 088 1 218 1,12 1 230 1 177 0,96 1 093 1 217 1,1118 Žrde 643 710 1,10 — — — 643 710 1,1019 Vláknin. a netried. drevo 999 1 093 1,09 1 147 1 269 1,11 1 005 1 097 1,0920 Lesné štiepky 1 013 1 528 1,51 1 318 1 528 1,16 1 030 1 528 1,4821 Palivové drevo 721 843 1,17 880 1 267 1,44 722 865 1,2022 Sortimenty spolu (r. 14 až 21) 1 270 1 381 1,09 1 887 2 119 1,12 1 304 1 425 1,0923 Drevo listnaté na pni 317 325 1,03 — — — 317 325 1,0324 Surové listnaté kmene 866 1 325 1,53 — — — 866 1 325 1,5325 Listnaté drevo spolu 1 239 1 340 1,08 1 887 2 119 1,12 1 273 1 384 1,09

26 Ihličnaté + listnaté drevo spolu 1 220 1 401 1,15 1 249 1 558 1,25 1 223 1 409 1,15

Prameň: Štátne štatistické zisťovanie Les (MP SR) 2-04

K 30. júnu 2007 boli priemerné ceny dodávok surového dreva pre tuzemsko nasledovné:

Ihličnaté surové drevo Listnaté surové drevo

výrezy I. triedy akosti 3 950 Sk/m3 výrezy I. triedy akosti 8 772 Sk/m3

výrezy II. triedy akosti 3 080 Sk/m3 výrezy II. triedy akosti 5 673 Sk/m3

výrezy III. A triedy akosti 2 300 Sk/m3 2 432 Sk/m3

výrezy III. B triedy akosti 1 853 Sk/m3 1 812 Sk/m3

výrezy III. C triedy akosti 1 450 Sk/m3 1 548 Sk/m3

stĺpové výrezy 2488 Sk/m3

výrezy IV. triedy akosti

banské drevo 1 658 Sk/m3

drevo V. triedy akosti drevo V. triedy akosti

vlákn. a ost. priem. drevo 882 Sk/m3 netr. listn. drevo 1 199 Sk/m3

drevo VI. triedy akosti drevo VI. triedy akosti

palivové drevo 634 Sk/m3 palivové drevo 858 Sk/m3

Pokračovanie tabuľky 6

14

V roku 2006 sa vzrastom cien dreva o 15 % prerušila cenová stagnácia, ktorá v období 2003–2005 spôsobila pokles priemerného speňaženia sortimentov ihličnatého surového dre-va o viac ako 18 %.

Ceny rýchlejšie rástli v štátnom sektore, kde ich hladina bola vyššia o 5 % oproti neštát-nemu sektoru, ktorý väčšinou predáva drevo bez manipulácie a druhovania v surových kme-ňoch za jednotnú dohodnutú cenu subjektom vykonávajúcim ťažbovú činnosť dodávateľským spôsobom, alebo fi rmám zaoberajúcim sa obchodom s drevom.

Drevo sa na domácom trhu predáva ešte stále za asi o 10 % nižšie ceny, ako v okolitých členských krajinách EÚ, Nemecku, Rakúsku, Českej republike a Poľsku. Výnimku tvoria niektoré listnaté sortimenty, napr. listnaté dyharenské výrezy z drevín dub, buk a listnatá vláknina V. triedy akosti, ktoré majú na Slovensku vyššiu hladinu cien ako v Čechách. Ostat-ná veľkoplošná vetrová kalamita Kyril, ktorá zasiahla uvedené susedné krajiny a spracovanie dreva vyvolala na týchto trhoch pokles cien, čo môže mať odraz aj na hladinu cien sortimentov dreva na Slovensku.

V situácii, keď domáci drevospracujúci priemysel žiada navyšovanie ťažieb dreva bez adekvátnej ponuky na úpravu cien je potrebné zvážiť riešenie vyrovnanej bilancie medzi po-nukou a dopytom. Pritom sa však nevyhnutne objavuje otázka, či takéto riešenie bude v naj-bližšom a strednodobom časovom horizonte možné, s ohľadom na enormne vysoký nárast náhodných ťažieb zo šokového hynutia smrekových porastov na nepôvodných stanovištiach a prudkého rozvoja biotických škodlivých činiteľov (hmyz, huby), ktoré podľa zákona o lesoch musia byť prednostne spracované a expedované z lesa v najkratších možných dodacích leho-tách 2 – 3 týždňov.

1.3. Faktory ovplyvňujúce uplatnenie dreva na trhu

Hodnotenie vývoja cien tovaru v podmienkach trhového hospodárstva sa zakladá na ana-lýze a zhodnotení komponentov a podmienok trhu v priestore, kde sa daný tovar (sortimenty dreva) realizujú, ale aj vplyvy susedných lokálnych až globálnych trhov.

Pri modelovom hodnotení cien dreva na Slovensku sa uplatnila regresná analýza, ktorá potvrdila závislosť medzi množstvom dodávaného dreva a zmenou ceny dreva za obdobie 1998–2006.

Okrem objektívnych faktorov trhového mechanizmu vývoj uplatnenia dreva a jeho trho-vú cenu ovplyvňujú aj tieto faktory:

zmena dopytu domáceho trhu na jednotlivé druhy sortimentov úzko súvisiaca s celkovou situáciou v drevospracujúcom priemysle, objem predaja dreva ponúkaného domácimi producentmi štátneho a neštátneho sektora,zmeny v objeme predaja a v cenách dreva v susedných štátoch,zmena v objeme predaja a v dopyte po dreve u najväčších svetových producentov a spotre-biteľov dreva (USA, Čína, Kanada, Rusko, EÚ),zvýšený objem predaja dreva na pni, nevýhodná pozícia malých producentov dreva voči fi rmám sprostredkujúcim obchod s drevom, objem kalamitného dreva v Európe a jeho ponuka na trhu,

–

–––

––

–

15

kurzové zmeny Sk voči USD a EUR,neodborné druhovanie dreva na sortimenty.

2. VYZNAČOVANIE ŤAŽBY DREVA, OZNAČOVANIE VYŤAŽENÉHO DREVA A DOKLADY O PÔVODE DREVA

V rámci prípravy podnikateľského zámeru každého subjektu lesného hospodárstva a zá-roveň pre potreby fi nančného plánovania na nasledujúci rok je potrebné poznať množstvo a kvalitu jednotlivých sortimentov dreva, ktoré budú získané z lesného porastu určeného k ťažbe.

Výchovná ťažba sa vykonáva v lesných porastoch predrubného veku, ktoré ešte nedosiah-li rubný vek výchovnými ťažbami – prebierkami zameranými na zlepšenie vývoja, druhovej a porastovej štruktúry zdravotného stavu, odolnosti a kvality v rozsahu odporučenom lesným hospodárskym plánom alebo v lesných porastoch do 50 rokov v rozsahu odporučenom LHP s možnou úpravou podľa návrhu lesného odborného hospodára.

Obnovná ťažba sa začína vo veku rubnej zrelosti lesných porastov, pričom sa uplatňujú špecifi ká vyplývajúce z jednotlivých hospodárskych spôsobov. V zásade je však zameraná na dosiahnutie maximálneho podielu prirodzenej obnovy lesa, alebo v prípade rekonštrukcie lesa, na čo najrýchlejšie prinavrátenie mimoprodukčných a produkčných funkcií lesa bežným hospodárením.

Na zabezpečenie zámeru hospodára a realizáciu plánovanej ťažby sa vykonáva vyznačo-vanie jednotlivých stromov alebo častí lesných porastov podľa určených zásad.

2.1. Vyznačovanie ťažby dreva

Vyznačovanie stromov určených na výrub je súčasťou procesu ťažby dreva, do ktorej sa zahrňuje technologická príprava pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvoz-né miesto.

Vyznačovanie ťažby dreva a postup vyznačovania ťažby dreva upravuje vyhláška Minis-terstva pôdohospodárstva SR č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťa-ženého dreva a dokladoch o pôvode dreva.

Východiská obnovy lesa sa označia na okrajových stromoch nezmazateľným farebným šikmým pásom širokým najmenej päť centimetrov z vnútornej strany obnovovaného prvku tým istým druhom farby, ktorým sa označia jednotlivé stromy na výrub. Zároveň sa dvoma šikmými pásmi tej istej farby a rozmerov vyznačia približovacie linky na sústreďovanie dre-va.

Stromy určené na výrub sa vyznačujú jednotlivo nezmazateľným farebným znakom s prie-merom najmenej päť centimetrov alebo čitateľnou ciachou vo výške 130 centimetrov od zeme na kmeni a na koreňovom nábehu. Farebné znaky alebo čitateľná farebná ciacha sa označujú na strome tak, aby boli dobre viditeľné pri postupe piliča v lesnom poraste.

Na vyznačovanie úmyselnej ťažby sa používajú nezmazateľné farby najčastejšie apliko-vané zo sprejových nádobiek. Na vyznačenie úmyselnej ťažby nemožno použiť červenú ani bielu farbu.

––

16

Pri mimoriadnej ťažbe sa písmenami „x“ červenou farbou vyznačujú okrajové stromy označujúce obvod plochy odlesnenia. Tieto stromy sa nerúbu. Zároveň sa červenou farbou vyznačujú hranice ochranných lesov.

Bielou farbou sa vyznačujú stromy pri rozptýlenej náhodnej ťažbe (napr. vietor, sneh, hmyz) a to bielym farebným znakom na kmeni a koreňovom nábehu (vývraty, zlomy do troch metrov výšky a suché stromy bez kôry sa nevyznačujú).

Pri veľkom plošnom rozsahu náhodnej ťažby dreva na sústredených plochách s potrebou zalesňovania sa bielym znakom tvaru „x“ označujú len hraničné stromy po obvode kalamitnej plochy, ktoré sa nerúbu.

Aj keď zákon o lesoch nevyžaduje vyznačenie ťažby pri výchove lesa v lesných porastoch do veku 50 rokov, v praxi – sa s ohľadom na prevažujúci podiel dodávateľských prác v ťažbe dreva – vyznačovanie výchovy lesa do 50 rokov vykonáva bežne ako v štátnom, tak aj v neštát-nom sektore.

Vyznačovanie ťažby dreva vykonávajú odborní lesnícki zamestnanci a vyznačenie ťažby, pokiaľ ju nevykoná osobne, je povinný skontrolovať príslušný odborný lesný hospodár.

Súhlas na ťažbu dreva je základným dokladom, ktorý oprávňuje vykonávateľa ťažby usku-točniť ťažbu v lesnom poraste. Podľa zásad vykonávania ťažby dreva sa ťažba môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára.

Súhlas na ťažbu dreva je evidovaný doklad, v ktorom sú uvedené údaje o odbornom les-nom hospodárovi, ktorý súhlas vydal, dátum vydania, platnosť súhlasu pre lesný celok a vlast-nícky celok s označením názvu vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa. V súhlase sú uvedené údaje o lesnom poraste, jeho označenie, druh ťažby, ktorá sa bude vykonávať, spôsob vyznačenia ťažby, (farba, ciacha, štítok), drevina, počet kmeňov, objem ťažby v m3 a plocha v ha.

V údajoch o vykonávateľovi ťažby je uvedený názov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá bude vykonávateľom ťažby. Vykonávateľ ťažby je povinný predložiť súhlas na vyzvanie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, člena lesnej stráže alebo príslušníka Policajné-ho zboru a uchovávať ho do konca platnosti LHP. Súhlas na ťažbu je uvedený v prílohe A.

2.2. Základné pravidlá pri stínke stromu a výrobe surového dreva

Stínka stromu ako základný prvok procesu ťažby sa skladá z operácií, ktorých kvalitné vykonanie musí vykonávateľ ťažby zabezpečiť, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu, následný lesný porast, priľahlé stromy a kvalitu ťaženého dreva.

Ide o vykonanie nasledovných operácií:Určenie smeru pádu stromu v záujme bezškodnej ťažby a smerovo riadeného sústreďova-nia dreva,Úprava pracoviska, ktorá sa venuje očisteniu päty stromu a zabezpečeniu ústupovej zóny v 45° uhle od osi určeného pádu stromu,Úprava spodnej časti stromu, ktorá spočíva v odrezaní nadrozmerných koreňových nábe-hov presahujúcich normou určený rozsah a prípadné odstránenie hrubej borky (BO, SC),Zárez (zásek) sa vykonáva zo strany určeného smeru pádu stromu a vedie sa do 1/5 až 1/3 hrúbky pňa, pričom jeho výška sa má rovnať 2/3 hĺbky s optimálnym uhlom 45° – 55°,Hlavný rez je vedený vodorovným rezom vo výške 2/3 výšky zárezu,

–

–

–

–

–

17

Nedorez v šírke 2 – 4 cm rozhoduje o nasmerovaní stromu do určeného smeru pádu. Pokiaľ je nedorez výrazne väčší, dochádza pri páde stromu k vytrhnutiu triesky alebo k rozštie-peniu prízemkovej časti kmeňa, čo má za následok vážne poškodenie alebo až zničenie najcennejšej časti stromu a zmarenie práce niekoľkých generácií, ktoré les tvorili a pesto-vali. V žiadnom prípade nesmie dôjsť k úplnému prerezaniu nedorezu, pretože dochádza k neovládateľnému pádu stromu. Pád stromu nastáva po dorezaní na úroveň nedorezu vytiahnutí píly z rezu a s použitím klinov alebo drevorubačskej lopatky vychýlení stromu do smeru pádu.

2.3. Klasifi kácia surového dreva

Klasifi kácia surového dreva je jeho triedenie podľa druhu dreviny a jej bežného názvu, rozmerov a kvality. Pre klasifi káciu surového dreva na Slovensku je v súčasnosti uplatňované Nariadenie vlády SR č. 86/2005 Z. z. o klasifi kácii surového dreva, ktoré bolo prijaté na zákla-de preberania aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. S ohľadom na už neaktuálnu Smernicu Rady č. 68/89 EHS z roku 1968 Európsky parlament a Rada č. 714/2007 ES zrušili predmetnú smernicu s účinnosťou od 31. 12. 2008. Do uvedeného termínu musí byť zrušené aj príslušné nariadenie vlády SR, pričom v ďalšom období sa bude postupovať podľa platných STN EN a STN.

Surové drevo je drevo vyťažených stromov, odvetvené a zbavené vrcholca na tenšom kon-ci hrubšie ako 7 cm v kôre alebo odkôrnené v celých dĺžkach alebo priečne porezané vrátane rovnaného dreva a štiepaného dreva.

Drevo v celých dĺžkach je surové drevo označované ako surový kmeň, ktorému sa na loka-lite peň zmeria dĺžka v m, stredová hrúbka v cm a označí sa poradovým číslom na čele kmeňa spravidla modrou kriedou. Objem (kubatúra) sa vyjadruje v skutočných kubických metroch (m3) s presnosťou na dve desatinné miesta.

Rovnané drevo je surové drevo v guliačoch alebo štiepach uložené a merané v rovnaniach, jeho objem (kubatúra) sa vyjadruje v priestorových mierach (prm) a prepočítava sa na kubic-ké metre pomocou príslušných prevodových čísel (ihličnaté 0,64, listnaté 0,54).

Druhovaním surového dreva v celých dĺžkach a jeho priečnym rozrezaním vznikajú vý-rezy zodpovedajúce svojimi rozmermi a akosťou ustanoveniam príslušných noriem alebo uzatvorenej obchodnej zmluve. Každý výrez je označený a evidovaný tak, aby nedochádza-lo k zámenám osobitným číslom, dĺžkou v m, stredovou hrúbkou v cm, triedou akosti (napr.č. 126, 5/40, II.) Druhovanie a manipulácia na sortimenty sa môže vykonávať pri pni, na od-voznom mieste alebo na hlavnom (expedičnom) sklade v závislosti od použitej technológie pri sústreďovaní dreva, čomu musia byť prispôsobené aj dopravné prostriedky na odvoz dre-va. Pri sústreďovaní surových kmeňov v celých dĺžkach dochádza k rozsiahlemu poškodeniu stojacich stromov s následkom výrazného zníženia kvality dreva a odolnosti až v rozsahu do25 %. Naproti tomu pri sústreďovaní výrezov vývoznými súpravami alebo lanovými systé-mami klesá poškodenie stojacich stromov v lesnom poraste pod 5 %. Nakoľko prízemkové časti stojacich stromov v lesnom poraste poškodené pri ťažbe sú vstupnou bránou hubových infekcií, je povinnosťou vykonávateľa ťažby ihneď, najneskôr však do 24 hod. po ťažbe, takéto stromy ošetriť vhodným fungicídnym prípravkom (napr. Pellacol).

–

–

18

Pri manipulácii surového dreva na sortiment I. – IV. triedy kvality podľa príslušnýchSTN 48 0055 alebo STN 48 0056 pokiaľ nie je v zmluve dohodnuté inak, je potrebné, aby vy-konávateľ ťažby dodržal tieto pravidlá:

odstrániť vetvy a zbytky (hrče) po nich v rovine povrchu kmeňa bez zarezania do kmeňa hlbšie ako 0,5 cm,čelá zarovnať rezom kolmo na pozdĺžnu os výrezu,odstrániť nerovnosti spôsobené stínkou (nedorez, triesky, vytrhnuté vlákna a pod.),odstrániť viditeľné cudzie telesá, čelá výrezov nesmú byť znečistené bahnom, zakryté snehom, ľadom pre možnosť posúde-nia znakov čitateľných na čele výrezu. Dodržanie tohto pravidla je pre dodávateľa zvlášť dôležité pri elektronickom preberaní a posudzovaní kvality dreva na sklade odberateľa,Výroba výrezov združenej kvality je možná v rámci dohody medzi dodávateľom a odbera-teľom dreva.

2.4. Označovanie vyťaženého dreva

Vyťažené surové drevo v celých dĺžkach alebo vo výrezoch je obhospodarovateľ lesa ale-bo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením (štítok), ktoré vopred zaregistroval obvodný lesný úrad.

Ciacha je značka, ktorou sa označuje vyťažené surové drevo na priečnom reze (čele). Cia-cha podľa toho, či ide o lesy vo vlastníctve štátu a vyššieho územného celku (VÚC) alebo ide o neštátne lesy obsahuje rozdielne znaky.

Ciacha obsahuje znaky:ak ide o lesy vo vlastníctve štátu alebo vyššieho územného celku, obsahuje aj znaky ozna-čujúce organizačné jednotky

ŠL 10 08

03ŠL – obhospodarovateľ lesa; 10 – číslo odštepného závodu; 08 – číslo lesnej správy; 03 – číslo lesného obvodu.

ak ide o lesy neštátneho sektora ciacha obsahuje označenie vlastníka alebo obhospodaro-vateľa lesa

urbárskeho spoločenstva, komposesorátu alebo iného spoločenstva Umesta alebo obce Ocirkvi Clesy v obhospodarovaní inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby Plesy s odborným hospodárením poverenej organizácie OHLnákupca dreva R

Všetky tieto ciachy obsahujú aj značku okresu a registračné číslo pridelené obvodným lesným úradom.

U

–

––––

–

a)

b)

––––––

19

ZV 20 U – obhospodarovateľ lesa; ZV – skratka sídla okresu; 20 – registračné číslo.

Ciachou alebo iným povoleným označením sa čitateľne označuje vyťažené surové dre-vo a z neho vyrobené sortimenty podľa slovenských technických noriem (STN 48 0055,STN 48 0056)

v celých dĺžkach (surové kmene),priečne rozrezané na výrezy I., II. a III. triedy kvality,určené na výrobu drevoviny (brúsne drevo), banské výrezy,vlákninové drevo a ostatné priemyslové drevo V. triedy kvality dlhšie ako 2 metre,palivové drevo VI. triedy kvality, dlhšie ako 2 metre. Žrde ako sortiment IV. triedy kvality sa neciachujú.

2.5. Doklady o pôvode dreva

Pôvod prepravovaného dreva alebo uskladneného dreva sa preukazuje Dokladom o pô-vode dreva, ktorý je prepravca, skladovateľ alebo spracovateľ dreva povinný na vyzvanie pre-ukázať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, členovi lesnej stráže alebo príslušníkovi Policajného zboru a uchovávať ho najmenej 10 rokov.

Doklad o pôvode dreva je osobitne evidovaný číslom a obsahuje údaje o obhospodarovate-ľovi lesa, odberateľovi dreva, prepravcovi s uvedením priezviska vodiča, značky dopravného prostriedku a jeho evidenčného čísla prípadne aj číslo vagónu pri preprave železnicou.

V ďalšej časti dokladu je uvedené odkiaľ a kam je drevo prepravované, dátum prepravy a identifi kačné údaje ciachy, ktorou bolo dopravované drevo označené. Údaje o prepravova-nom surovom dreve obsahujú názov dreviny, číslo kusa, dĺžku, priemer, objem v m3.

Osoby zodpovedné za výdaj dreva a jeho prevzatie sú uvedené v dolnej časti dokladu s dá-tumom, hodinou vydania a prevzatia dreva potvrdené podpismi. Doklad o pôvode dreva je uvedený v prílohe B.

a)b)c)d)e)f)

20

3. KVALITATÍVNE TRIEDENIE SUROVÉHO DREVA

Kvalitatívne triedenie ihličnatého a listnatého surového dreva vychádza zo zaraďovania dreva do jednotlivých sortimentov. Rozhodujúcim kritériom je a určite aj zostane technolo-gická kvalita dreva, čo znamená využiteľnosť pre určitú skupinu výrobkov. Na našom území sa v lesníctve už viac ako 50 rokov zaraďuje drevo do sortimentov podľa znakov kvality v rámci systému československých štátnych noriem (ČSN) a od roku 1993 národným systémom STN, ktorý sa v súčasnosti postupne harmonizoval s európskymi normami EN. S rozvojom voľné-ho trhu s drevom význam získavajú zmluvné vzťahy, takže normy majú odporúčací charakter, pričom vplývajú na vyváženosť zmluvných vzťahov.

Kvalitatívne triedenie surového dreva, pri ktorom nie je známy účel použitia v normách EN (napr. v uzanciách Rakúska) zahŕňa štyri triedy A, B, C, D. Na Slovensku v súlade s uvede-nými štyrmi triedami dlhodobo uplatňujeme kvalitatívne triedenie dreva a guľatiny, pri kto-rých je známy účel použitia a zahŕňa šesť tried: I., II., III., IV.,V.,VI. Triedenie vychádza z tohto všeobecného opisu kvalitatívnych tried.

3.1. Kvalitatívne triedy podľa európskych noriem

Kvalitatívna trieda A Drevo najvyššej kvality. Tejto kvalitatívnej triede spravidla zodpovedá drevo z prízem-

kového výrezu s drevom bez hŕč a bez ďalších znakov alebo len s malými znakmi a s malým obmedzením s ohľadom na využitie.

Kvalitatívna trieda B Drevo v priemere bežnej až najvyššej kvalityPrípustné sú hrče do takého rozsahu, ktorý je bežný na každej drevine.

Kvalitatívna trieda CDrevo v priemere nižšej kvality až menej hodnotné. Dovoľujú sa všetky znaky, ktoré zá-

sadne neznižujú prirodzené vlastnosti dreva.

Kvalitatívna trieda DDrevo, z ktorého možno získať využiteľné sortimenty, ktoré s ohľadom na jeho znaky nie

je možné zaradiť do tried A, B, C.

Zásady triedenia podľa uvedených tried A, B, C, D určujú normy STN PENV:

Ihličnaté dreviny Pre smrek (SM) a jedľa (JD) – tabuľka 1 STN PENV 1927 – 1Pre borovice (BO) – tabuľka 1 STN PENV 1927 – 2Pre smrekovce (SC, SJ) a duglasky (DG) – tabuľka 1 STN PENV 1927 – 3

Listnaté dreviny- pre dub (DB) – tabuľka 1 STN EN 1316 – 1- pre buk (BK) – tabuľka 2 STN EN 1316 – 1

21

- pre topoľ (TP) – tabuľka 1 STN EN l316 – 2- pre jaseň (JS) – tabuľka 1 STN EN 1316 – 3 - pre javory (JV) – tabuľka 2 STN EN 1316 – 3

3.2. Kvalitatívne triedy podľa slovenských technických noriem (STN)

Ďalej uvedené triedenie podľa tried kvality, ktoré je v podmienkach lesného hospodárstva Slovenskej republiky používané a odporúčané pre prax vychádza z STN 48 0055 pre ihličnaté dreviny a STN 48 0056 pre listnaté dreviny, ktorých posledná revízia bola publikovaná Slo-venským úradom technickej normalizácie (SÚTN) v roku 2007.

Výrezy kvalitatívnej triedy I Účel použitia: dyhové výrezy, špeciálne výrezy určené na výrobu hudobných nástrojov a tech-nických potrieb. Charakteristika:Zdravé surové drevo v kôre vynikajúcej kvality bez chýb alebo s nepatrnými chybami, na oboch koncoch s hladkým rezom a šírkou rastových kruhov do 4 mm. Pre výrobu hudobných nástrojov musí mať vrstva ozvučného dreva šírku aspoň 8 cm a v nej 4 rastové kruhy na 1 cm. Ročná produkcia SR Ihlič. 300 – 400 m3/3 800 – 4 000 Sk/m3 List. 5 000–6 000 m3/10 000 – 15 000 Sk/m3

Výrezy kvalitatívnej triedy II Účel použitia: Výrezy na výrobu dýh lúpaním, výrobu preglejkových dosiek, zápalkárske vý-rezy a výrezy na špeciálne rezivo.Charakteristika:Zdravé surové drevo v kôre, na oboch koncoch s hladkým rezom so znakmi, ktoré neobme-dzujú jeho použitie. Šírka ročných rastových kruhov bez obmedzenia. Ročná produkcia v SR:Ihlič. 9 000–10 000 m3/3 100–3 400 Sk/m3 List. 30 200–40 000 m3/5 200–6 000 Sk/m3

Výrezy kvalitatívnej triedy III Účel použitia: piliarske výrezy

Kvalitatívna trieda III. A

Charakteristika:Zdravé surové drevo s ojedinelými chybami pri celkovej dobrej kvalite dreva. Šírka ročných rastových kruhov bez obmedzeniaRočná produkcia v SRIhlič. 767 tis. m3/2 300–2 400 Sk/m3 Listn. 370 tis. m3/2 300–2 500 Sk/m3

22

Kvalitatívna trieda III. B

Charakteristika:Surové drevo štandardnej kvality vrátane dreva zo suchárov, s viacerými znakmi pri celkovej priemernej kvaliteRočná produkcia v SRIhlič. 1 261 tis. m3/1 800–1 950 Sk/m3 Listn. 573 tis. m3/1 750–1 850 Sk/m3

Kvalitatívna trieda III. C

Charakteristika:Surové drevo bežnej kvality až menej hodnotné, s dovolenými chybami na využitie v piliar-skom spracovaní Ročná produkcia v SR Ihlič. 895 tis. m3/1 400–1 550 Sk/m3 Listn. 187 tis. m3/1 450–1 600 Sk/m3

Výrezy kvalitatívnej triedy IV .Účel použitia: drevovina (brúsne drevo), banské výrezy, žrďovinaBrúsne drevo CharakteristikaSurové drevo riadne odvetvené, čerstvé, neodkôrnené, s minimálnou vlhkosťou 45 % len dre-vina sm. Ročná produkcia v SRIhlič. 5 000–10 000 m3/1 600–1 700 Sk/m3

Banské drevo Charakteristika:Surové drevo čerstvé vrátane preschnutého, bez príznakov hniloby, vyrába sa bez rozlíšenia na dreviny.Ročná produkcia v SR:Ihličn. 12 000–18 000m3/1 500–1 700 Sk/m3 List. 5 000–7 000 m3/1 500–1 600 Sk/m3

ŽrďovinaCharakteristika:Surové drevo v kôre, triedené na žrde a žŕdky, podľa hrúbky bez kôry meranej 1 m od hrubšie-ho konca, vyrábané zo všetkých drevín.Ročná produkcia v SR Ihlič. 12 000–15 000 m3/900–1 000 Sk/m3 Listn. 500–1 000 m3/700–800 Sk/m3

Výrezy kvalitatívnej triedy V Účel použitia:

23

Vlákninové drevo a ostatné priemyselné drevoCharakteristika:Surové drevo riadne odvetvené, krátené, obidva konce zarezané, čerstvé i preschnuté, ktoré-ho kvalita umožňuje chemické a mechanické priemyselné spracovanie na výrobu buničiny, dosiek z aglomerovaného dreva a na iné využitie. Ročná produkcia v SR:Ihlič. 1,0–1,2 mil. m3/850–950 Sk/m3 Listn. 1,5–1,7 mil. m3/1 100–1 250 Sk/m3

Výrezy kvalitatívnej triedy VI. Účel použitia:Energetický zdroj Charakteristika:Surové drevo, ktorého kvalita neumožňuje priemyslové spracovanie, ale je využiteľné ako zdroj energie. Ročná produkcia v SR:Ihlič. 140–150 tis. m3/500–600 Sk/m3 Listn. 150–160 tis. m3/850–900 Sk/m3

Klasifi kácia ihličnatého surového dreva v triedach kvality I. – VI. podľa STN 48 00 55 je uvedená v prílohách D až I.

Klasifi kácia listnatého surového dreva v triedach kvality I. – VI. podľa STN 48 00 56 je uvedená v prílohách J až R.

3.3. Označovanie sortimentov surového dreva

Výrezy dodávaných sortimentov, ktorých objem (kubatúra sa zisťuje jednotlivo pre každý kus sa na čele výrezu čitateľne označuje spravidla modrou lesníckou kriedou:

číslo výrezu,značkou kvalitatívnej triedy I. A, I. B., II. A, II. B., III. A, III. B, III. C, IV.,menovitou dĺžkou (bez nadmiery) a stredovou hrúbkou (priemer).

Príklad: 169, II. 5/42Surové drevo ostatných sortimentov, ktorých objem sa určuje hromadne (žrde, žŕdky, palivo-vé drevo) sa neoznačuje.

Zoznam lesných drevín a skratiek používaných pri klasifi kácii surového dreva a jeho za-trieďovaní do kvalitatívnych tried je uvedený v prílohe C. Terminológia a pojmy podľa európskych (EN) a slovenských technických noriem (STN) je uvedená v prílohe S.

–––

24

4. METÓDY MERANIA ROZMEROV A URČOVANIE OBJEMU (KUBÍKOVANIE) DREVA

Základnou podmienkou pri druhovaní a manipulácii dreva je zistenie rozmerov a množ-stva, ktoré je určované ich objemom (kubatúrou) alebo aj hmotnosťou.

Meranie dreva sa rozlišuje podľa miesta a spôsobu merania, na ktorý nadväzujú rôzne spôsoby určenia objemu surového dreva.

Surové drevo môže byť merané:jednotlivo, napr. surové kmene v celých dĺžkach,

surové kmene krátené na odvozné dĺžky, priemyslové výrezy a pod.

hromadne, napr. žrde a žŕdky,v rovnaniach, napr. palivové drevo, vážením a prepočtom podľa špecifi ckej hmotnosti dreva, napr. vlákninové drevo, ostatné priemyslové drevo. Na meranie dreva sa používa len metrický systém. Meria sa objem surového dreva a to skutočné kubické metre alebo priestorové metre alebo

hmotnosť.

4.1. Meranie jednotlivo

4.1.1. Dĺžka

Dĺžka surového dreva sa meria ako najkratšia vzdialenosť medzi koncami surového kmeňa alebo výrezu po povrchu oblej plochy, spravidla od hrubšieho konca. Ak sa na surovom dreve vyskytuje šikmá plocha zárezu z ťažbového rezu, dĺžka sa meria od stredu tohto zošikmenia (neplatí pre výrezy I. a II. triedy kvality, ktoré musia mať obidva konce kolmo zarezané).

Dĺžka surového dreva sa meria v metroch, určuje sa s presnosťou na jeden centimeter a zaokrúhľuje sa na celé decimetre nadol na najbližší stupeň menovitej dĺžky. Dĺžky výrezov stúpajú po 10 cm, iné stúpanie dĺžky sortimentov stanovuje norma alebo je predmetom zmlu-vy o dodávke dreva. Pri dlhom dreve so stredovou hrúbkou do 20 cm bez kôry sa môže celková dĺžka po dohode medzi dodávateľom a odberateľom zaokrúhliť na celé metre nadol.

Na výrezy ihličnatého a listnatého surového dreva sa k menovitej dĺžke pridáva 2 % prída-vok (nadmiera), ktorý sa do dĺžky výrezu nezapočítava. Napr. výrez s menovitou dĺžkou 4 m má po manipulácii 4,08 m. Uplatnenie iných prídavkov k dĺžke, ako je vyššie uvedené, musí byť predmetom dohody medzi dodávateľom a odberateľom v zmluve o dodávke dreva.

Na meranie dĺžky sa používajú meradlá, ktoré zodpovedajú požiadavkám na presnosť podľa zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení zákona č. 431/2004 Z. z.

Obvyklými meračskými pomôckami sú: oceľové pásmo, meračská lata, lesná metrovka alebo skladová metrovka kružidlo (krokodíl).

–

–––

25

V praxi sa pri manipulácii surového dreva a meraní dĺžky často nedodržuje zásada nad-miery, ktorá z obavy reklamácie odberateľa je často až o 10 – 20 cm väčšia, ako je určené čím dochádza pre producenta a dodávateľa dreva k zbytočným stratám na produkcii dreva, pri-čom odberateľ takúto „darovanú“ nadmieru nevie pri výrobe presne meraného a kapovaného reziva využiť. Dĺžka výrezov s viacsmernou krivosťou sa meria po častiach. Výrez sa teore-ticky rozdelí myslenými rezmi na časti (rovné alebo s jednoduchou krivosťou) a každá časť sa meria samostatne. Jednotlivé dĺžky sa potom spočítajú a krivosť sa vyjadrí v centimetroch na 1 meter dĺžky.

4.1.2. Hrúbka

Hrúbka surového dreva sa meria ako kolmá vzdialenosť medzi dvoma dotyčnicami vede-nými rovnobežne v protiľahlých bodoch obvodu prierezu meraného výrezu. Meria sa hrúbka v strede menovitej dĺžky výrezu, ktorá sa odčítava v milimetroch.

Hrúbka surového dreva do 19 cm vrátane bez kôry sa meria len jedenkrát rovnobežne s povrchom zeme a zaokrúhľuje sa na celé centimetre nadol, napr. 19,7 cm = 19 cm.

Hrúbka surového dreva 20 cm a viac bez kôry sa meria dvakrát kolmo na seba v strede výrezu. Z oboch meraní sa bez zaokrúhľovania vypočíta aritmetický priemer a zaokrúhli sa na celé centimetre nadol, napr. 30,7 cm + 32,5 cm = 63,2 : 2 = 31,6 cm = 31 cm.

Uvedený postup merania hrúbok sme museli na Slovensku prijať v súvislosti s účinnosťou normy STN EN 1309-2 po vstupe do Európskeho spoločenstva v roku 2004, nakoľko uvedený postup uplatňujú členské štáty v rámci voľného trhu s drevo všeobecne. Treba však pouká-zať na skutočnosť, že pri takomto postupe merania hrúbok dochádza k systematickej chybe, ktorá pri hrúbkach 20 – 60 cm ukracuje producenta dreva o 7,6 – 2,5 % objemu dodávaného dreva (ŠMELKO 2000).

Ak je v mieste merania hrúbky výrazná rastová nepravidelnosť (zhrubnutie, nádor a pod.) alebo praslen vetiev, potom sa hrúbka meria dvoma meraniami pred miestom výraznej rasto-vej nepravidelnosti a za ním. Z meraní bez zaokrúhľovania sa vypočíta aritmetický priemer a zaokrúhľuje sa na celé centimetre nadol.

Pri výrezoch združených tried sortimentov sa meria hrúbka i dĺžka zvlášť pre každú kva-litatívnu triedu, pokiaľ nie je v zmluve o dodávke dreva určené inak.

Na meranie hrúbky surového dreva sa všeobecne používajú kovové priemerky, pričom zásady merania hrúbky vyžadujú delenie s milimetrovou stupnicou. V praxi zavedené prie-merky s polcentimetrovou alebo centimetrovou stupnicou musia byť vymenené za norme zodpovedajúce meradlá obdobne ako meradlá na meranie dĺžky podľa príslušného osobitné-ho predpisu (zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení zákona č. 431/2004 Z. z.).

V ostatnom období dochádza aj na Slovensku k širšiemu uplatneniu environmentálne priaznivých technológií používaním viacoperačných ťažbových strojov. Meranie dĺžky, hrúb-ky a výpočet objemu vyťaženého dreva pri týchto technológiách je uvedené v STN 48 0030.

26

4.1.3. Kontrolné merania

V prípade potreby, pokiaľ sa dodávateľ a odberateľ surového dreva nedohodnú inak, sa pre účely kontroly merania a následné zistenie objemu dreva použijú nasledovné referenčné meradlá:

Dĺžka, meradlo kalibrované s delením 1 cm úradne preskúšané (minimálne raz za 2 roky a umožňuje meranie s prípustnou chybou + 0,2 % z nameranej dĺžky (t. j. pri dĺžke 10 m – 2 cm).Hrúbka, meradlo kalibrované s delením na 1 mm úradne preskúšané (minimálne raz za 2 roky a umožňuje meranie s prípustnou chybou 2,5 mm.

4.2. Meranie objemu surového dreva (kubíkovanie)

Objem surového dreva sa určuje v kubických metroch (m3) najmenej na dve desatinné miesta. V slovenskom lesníctve a drevospracujúcom priemysle je pre výpočet objemu suro-vého dreva dlhodobo zaužívaný Huberov vzorec, ktorý je jednoduchý, spoľahlivý a dostatoč-ne presný. Podľa tejto metódy sa objem surového dreva vypočíta ako objem valca – meranou hrúbkou 1/2 v polovici dĺžky výrezu L. Huberov vzorec: LdV ..

42

d1/2 = 30 cm

L = 5,0 m

V = 0,785.900.5 = 0,35 m3

PríkladPre praktické použitie sú vypracované a používané tabuľky objemu guľatiny podľa drevín na základe

dĺžky a stredovej hrúbky, ktoré udávajú objem dreva bez kôry podľa zmeranej hrúbky s kôrou.

Platné tabuľky sú uvedené v STN 48 0009. Nakoľko merané surové drevo, nemá nikdy tvar ideál-neho valca, vzniká pri zisťovaní objemu dreva určitá chyba Huberovej metódy, ktorá sa prejavuje tým, že na prízemkovej časti udáva asi o 4 % menší objem, v stredových výrezoch sa vyrovnáva na ±1 % a vo vrcholcových výrezoch dáva o 5 % vyšší objem ako je skutočný. Avšak pri veľkom počte meraní v lesníc-kej praxi dochádza k vyrovnávaniu rozdielov, takže priemer z veľkého počtu vykonaných meraní dáva správne výsledky.

4.3. Meranie žrdí a žŕdiek

Sortiment žrďoviny, zaradený do IV. triedy kvality, sa vyrába v celých dĺžkach s členením na žrde a žŕdky. Hrúbka sa meria 1 m od hrubšieho konca v kôre a ich objem sa určuje podľa osobitného členenia hrúbkových a dĺžkových tried pre 100 kusov. Skutočný objem sa zistí tak, že objem pre 100 kusov uvedený v príslušnej tabuľke STN sa redukuje skutočným počtom žrdí alebo žŕdok v hromade. Z praktického hľadiska sa pre nezáujem trhu žŕdky s hrúbkou 3 – 6 cm v kôre nevyrábajú. Vyrábajú sa žrde v hrúbkach 7 – 13 cm s kôrou.

–

–

27

4.4. Meranie surového rovnaného dreva

Objem dreva uloženého do rovnaní sa určí z veľkosti rovnane danej násobením dĺžky, výš-ky a šírky v metroch, pričom výsledkom je údaj v priestorových metroch, ktorý sa vynásobí prevodovým číslom udávajúcim množstvo dreva bez kôry v 1 prm (1 × 1 × 1 m rovnane). Vý-sledok je objem rovnane v m3.

Pri meraní rovnaného dreva je prídavok na výšku rovnane najmenej 3 %, t. j. pri ukladaní rovnane do výšky 1 m to predstavuje najmenej 103 cm. Objem rovnane je ovplyvnený dru-hom dreviny (BO, SC majú pre hrubú kôru v prm menej dreva) krivosťou, podielom guliačov a štiep, ako aj spôsobom ukladania do rovnaní.

4.5. Meranie surového dreva podľa hmotnosti

Pri hromadných dodávkach niektorých sortimentov, najmä v kvalitatívnej triede V. – vlákninového a ostatného priemyslového dreva, sa uplatňuje na skladoch odberateľa me-ranie objemu dodávaného dreva podľa hmotnosti v čerstvom stave (lutro – váha) alebo podľa vysúšacej metódy (atro – hmotnosť).

Hmotnosť v čerstvom stave (lutro – hmotnosť) každej dodávky surového dreva sa zisťuje ako rozdiel hrubej hmotnosti zistenej pri príjazde na sklad odberateľa (hmotnosť vozidla + náklad) a čistej hmotnosti vozidla po vyložení. Na náklade nesmie byť vrstva snehu, ľadu ale-bo námrazy. Zisťovanie hmotnosti sa zabezpečuje na certifi kovaných mostových váhach vy-bavených tlačiarňou s rozlíšením stupnice na 50 kg. Výsledná hmotnosť sa uvedie na vážnom lístku s ostatnými potrebnými údajmi pre identifi káciu dodávky.

Vysúšacia metóda je založená na porovnaní hmotnosti čerstvej vzorky so vzorkami vysu-šenými. Vzorky sa odoberajú pri vážení z každej dodávky. Skúšobná vzorka pilín sa odoberá motorovou pílou z najmenej 10 kusov pri kolesovej doprave a z 15 kusov pri dodávke vagónom. Rez sa vedie tak, aby boli odobrané piliny od kôry po dreň kmeňa vzorkového kusa a vzorka sa odoberá 15 cm od konca pri rovnanom dreve a 50 cm pri dlhom dreve. Zmiešaná vzorka z jednej dodávky sa ihneď ukladá do vhodného obalu zabezpečeného proti vysychaniu, neza-meniteľne sa označí identifi kačnými znakmi dodávky a čo najskôr sa doručí do laboratória.

V laboratóriu sa čerstvá vzorka premieša a odváži sa z nej 100 – 150 g s presnosťou na 0,01 g. Nasleduje 8 – 12 hod. proces sušenia pri stálej teplote 103 ºC. (+2 ºC) až po konštantnú hmotnosť, kedy sa vysušený vzorka znovu zváži, čím sa získa údaj pre konečné porovnanie vzorky v suchom stave so vzorkou v čerstvom stave.

Ws – hodnota sušiny W

os m

mW

mo – hodnota čerstvej vzorky,

mw – hodnota suchej vzorky.

Atro váha dodávky dreva sa vypočíta ako súčin hmotnosti v čerstvom stave a hodnoty su-šiny.

Príklad: Go – atro hmotnosť

Gu – lutro hmotnosť Go = Gu × Ws

Ws – hodnota sušiny

28

Následne sa vykoná prepočet hmotnosti na objem dreva podľa objemovej hmotnosti suši-ny dreva s kôrou, ktorá pre hlavné dreviny predstavuje hodnotu:

smrek, jedľa 410 kg.m-3

borovica, smrekovec 450 kg.m-3

topole, vŕby, jelša, lipa 425 kg.m-3

breza, javor 555 kg.m-3

buk, hrab, jaseň 630 kg.m-3

Na správne určenie objemu surového dreva pri tejto metóde vplýva: správne určenie hmotnosti nákladu pri dodávke na sklade odberateľa, vhodné zloženie nákladu zo surového dreva rovnakej vlhkosti, správneho odobratia vzorky pilín a laboratórneho spracovania vzorky sušiny. Pre seriózne aplikovanie tejto metódy je dôležité, aby preberanie dodávok dreva, odber

a spracovanie vzoriek bolo vykonávané fi rmou, ktorá je v nezávislom postavení k spracova-teľovi dodaného dreva.

Na skladoch väčších odberateľov zameraných na mechanické spracovanie – porez suro-vého dreva – sa uplatňujú bezkontaktné metódy merania dreva pomocou automatizovaných systémov na meranie dĺžky, hrúbky, a triedenie podľa hrúbok s využitím laserovej techniky, infračervených lúčov, ultrazvuku. Zároveň s automatizovaným zisťovaním rozmerových veli-čín sa z centrálnych velínov týchto liniek na vstupe do pílníc vykonáva aj hodnotenie kvality na základe vizuálneho posúdenia operátora (krivosť, zbiehavosť, hrče, čerstvé drevo, sucháre, trhliny, hniloba, sfarbenie), ktoré sa pri nedodržaní správneho druhovania a sortimentácie dreva následne vráti dodávateľovi dreva v znížení kvality dodaných sortimentov a tým v niž-šom výslednom speňažení dreva. Na zaradenie do kvalitatívnych tried pri takomto hodno-tení operátora má veľký vplyv, napr. čistota (čitateľnosť čela výrezu). Ak je čelo zasnežené alebo pokryté bahnom, znamená to preradenie o kvalitatívnu triedu nižšie napr. III. A do III. B. oproti dokladu o dodávke a preprave dreva čím vzniká strata dodávateľovi asi 400 –500 Sk/m3.

–––

29

5. ROZMEROVÉ TRIEDENIE SUROVÉHO DREVA

Surové drevo sa podľa stredovej hrúbky meranej bez kôry nezávisle od dĺžky výrezu zara-ďuje do týchto rozmerových tried:

Trieda Stredová hrúbka bez kôry

L0 do 10 cm

L 1a 10 až 14 cm

L 1b 15 až 19 cm

L 2a 20 až 24 cm

L 2b 25 až 29 cm

L 3a 30 až 34 cm

L 3b 35 až 39 cm

L 4 40 až 49 cm

L 5 50 až 59 cm

L 6 60 cm a viac

Zaradenie do podtried a a b možno rozšíriť na všetky triedy so zachovaním rovnakého stú-pania ako pri triedach L 1 až L 3. Ďalšie triedy možno vytvárať nad triedou 6 so zachovaním rovnakého stúpania ako v triedach L 4 až L 6.

Zaradenie do podtried nesmie vytvárať prekážky pre obchod v rámci Európskeho spolo-čenstva.

30

6. ZNAKY KVALITY SUROVÉHO DREVA

Pri klasifi kácii surového dreva sa posudzujú tieto znaky kvality:krivosťtočitosť vlákienzbiehavosťhrče zdravé, nezdravé, zarastené hrboľatosť kmeňaexcentrické jadroreakčné drevo – ťahové, tlakovéchyby tvaru kmeňatrhliny odlupčivé dreňové hviezdicové výrobné mrazové bleskom

chyby dreva spôsobené vysúšaním sfarbenie hubamihniloba ostatné chyby spôsobené škodlivými organizmami

6.1. Meranie rozmerov znakov surového dreva (STN EN 1310, STN EN 1311)

Hrča Meria sa v milimetroch najmenší priemer hrče na zaoblenom povrchu. Okolie okolo hrče

sa nezapočítava. Trhlina

dreňová sa meria v milimetroch v smere od drene na ploche čela alebo čapu,hviezdicová sa meria ako dĺžka najdlhšej trhliny viditeľnej na čele alebo čape guľatiny v mi-limetroch,odlupčivá sa meria v milimetroch ako priemer kruhu, ktorého časť oblúka trhlina tvorí; môže sa vyjadriť aj ako % podiel hrúbky guľatiny,mrazová alebo trhlina spôsobená bleskom, meria sa v centimetroch alebo ako % podiel z celkovej dĺžky výrezu,výrobná sa meria v centimetroch alebo ako % podiel z celkovej dĺžky výrezu.

Krivosť Vyjadruje sa v centimetroch na jeden meter. Najčastejšie meraním na povrchu guľatiny.

Vypočíta sa ako pomer medzi výškou oblúka v mieste najväčšieho zakrivenia v centimetroch (zaokrúhlená na najbližší centimeter) a vzdialenosťou medzi krajnými bodmi zakrivenej časti v metroch na jedno desatinné miesto.

–––––––––

»»»»»»

––––

––

–

–

–

31

Točitosť Vyjadruje sa v centimetroch na jeden meter. Meria sa určením vzdialenosti v centimet-

roch (zaokrúhlenej na najbližší centimeter) na jeden meter dĺžky medzi smerom rastu vlákien a priamkou rovnobežnou s osou výrezu v celej dĺžke. Zbiehavosť

Sa vyjadruje v centimetroch na jeden meter. Meria sa prostredníctvom pomeru medzi rozdielom hrúbok výrezu v celej dĺžke meranými jeden meter od obidvoch koncov v centimet-roch a vzdialenosťou medzi oboma miestami merania vyjadrenou v metroch na jedno desa-tinné miesto. Hniloba

Meria sa priemer kruhu, ktorý postihnutú plochu ohraničuje. Vyjadrí sa v centimetroch alebo ako % podielu hrúbky meraného výrezu. Nepravé jadro

Meria sa v centimetroch. Priemer kruhu ohraničujúci napadnutú plochu. Vyjadrí sa % podielom hrúbky meranej na čele výrezu.

Ďalšie znaky kvality sa overujú vizuálnym hodnotením a zaznamenaním výskytu prísluš-ného znaku na klasifi kovanom guľatinovom sortimente.

32

7. USKLADNENIE A OCHRANA SUROVÉHO DREVA

Surové drevo, ktoré nie je ihneď po ťažbe dodané odberateľovi, sa musí skladovať. Dlho-dobé skladovanie dreva však prináša veľké straty. Drevo stráca na kvalite, nastupuje zapare-nie, hnilobné procesy alebo je poškodené hmyzími škodcami.

Na lesných skladoch odvozných miestach možno zabrániť stratám na kvalite dreva ukla-daním a navaľovaním dreva na podklady, ktoré sú vzdialené 3 – 5 m od seba, čím sa zabrá-ni navĺhaniu a znečisteniu dreva. Aj pri krátkodobom skladovaní dreva na lesných skladoch treba cennejšie listnaté sortimenty uložiť na zatienené miesta. V období vývoja a zvýšeného stavu podkôrneho hmyzu je potrebné vykonať chemické ošetrenie uskladneného ihličnatého, najmä smrekového dreva ekologicky vhodnými ochrannými prostriedkami. Na odvozných miestach je zároveň vhodné likvidovať a asanovať ťažbový odpad a zvyšky kôry.

Najlepšou ochranou vyťaženého dreva je však dodržiavanie zásad plynulej výroby (ťažba) a dodávky dreva najmä rýchlokazných drevín a rešpektovanie zimného a letného obdobia ťaž-by podľa nadmorskej výšky ťažených lesných porastov.

Do 500 metrov nad morom je zimné obdobie ťažby termínované od 1. 10. do 30. 4. a letné obdobie od 1. 5. do 30. 9.

V lesoch nad 500 metrov nad morom je zimné obdobie posunuté od termínu 1. 9. do 15. 5. a letné obdobie od 16. 5. do 31. 8. Pri zmenách teplôt v dôsledku klimatickej zmeny v jednot-livých rokoch treba reagovať na náhle zmeny teploty prostredia operatívne, pretože uvedené zimné a letné obdobie boli normou fi xované pre 40 – 50 rokmi.

Pri vykonávaní letnej ťažby platí všeobecne zásada bezstratovej dodávky surového dreva najneskôr do 3 týždňov po ťažbe.

Výrezy borovice I. a II. triedy kvality v kôre zo zimnej ťažby musia byť dodané do konca zimného obdobia a piliarske výrezy III. A, III. B triedy v kôre do 1 mesiaca po skončení zim-ného obdobia.

Výrezy I. – III. triedy kvality dreviny buk, javor, hrab, breza, ktoré boli vyťažené do 31. 12. kalendárneho roka je potrebné dodať najneskôr do 31. 3 bežného roka. Rýchlokazné dreviny vyťažené od 1. 1. bežného roka majú byť dodané do konca zimného obdobia.

Pri dlhšom skladovaní a pri cennejších najmä listnatých sortimentoch je potrebné chrániť drevo pred vysýchaním a vznikom trhlín spevňovaním čiel (S – háky, svorky), farebným náte-rom čiel alebo účinnou, ale nákladnou ochranou vodou. V našich pomeroch na ponáranie dre-va do prírodných alebo umelých bazénov nemáme podmienky, osvedčilo sa však napr. aj po kalamite z roku 2004 postrekovanie skládok vodou na skladoch odberateľov. Mokré sklady udržujú vďaka uplatnenej technológii skladované drevo v mokrom prostredí s vlhkosťou nad 80 % a to sa potom neznehodnotí ani ho nenapadnú hmyzí škodcovia. Po ukončení postreku sa však musí takto ošetrované drevo urýchlene spracovať do 3 – 4 dní.

Zvlášť opatrne treba postupovať pri výrezoch I. triedy kvality, ktoré sa realizujú prostred-níctvom aukčných trhov, aby nedošlo dlhším skladovaním na voľných oslnených plochách hlavných skladov k presychaniu dreva, vzniku výsušných trhlín a strate kvality.

33

8. EURÓPSKE NORMY (EN) A SLOVENSKÉ TECHNICKÉ NORMY STN SÚVISIACE S VÝROBOU, MERANÍM A DRUHOVANÍM SUROVÉHO DREVA

V Európe existuje celý rad rozličných pravidiel súvisiacich s výrobou, meraním a druho-vaním surového dreva, ktoré vznikli na základe historických vplyvov a tradícií súvisiacich s vývojom lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. Mnohé lesnícke a drevárske údaje sa zakladajú na týchto rozdielnych pravidlách, ktoré zjednocuje v rámci Európskeho spoločenstva Európsky výbor pre normalizáciu so sídlom v Bruseli.

Slovenská republika ako členská krajina Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) je povinná zabezpečiť plnenie vnútorných predpisov tejto organizácie.

V praxi to znamená, že prijatým európskym normám sa bez akýchkoľvek zmien priznáva postavenie národnej normy s označením STN EN. Ak má slovenská republika ako členská krajina CEN v špecifi ckej odbornej oblasti vydané pravidlá (normu), ktorá v oblasti použitia nevytvára prekážky v obchode na voľnom trhu tak sa uplatňuje a používa ako STN.

V Slovenskej republike sa pri výrobe meraní a druhovaní surového dreva uplatňujú har-monizované normy, v ktorých nie sú rozdiely v technickom obsahu, predmete a oblasti použi-tia. Prehľad noriem používaných v SR uvádza príloha T.

34

9. BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI V ŤAŽBE A MANIPULÁCII DREVA

V záujme ochrany zdravia pri prácach v lesníctve vydalo bývalé Ministerstvo lesné-ho a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SR (MLVD) pravidlá MLVDč. 3/1989, ktoré doposiaľ platia.

Predmetom uvedených pravidiel sú zásady práce s motorovou pílou, povinností pracov-níkov a ich vybavenie pri ťažbe dreva, bezpečnostné pravidlá pri uvoľňovaní zavesených stro-mov, ako aj zásady, ktoré musia dodržiavať pracovníci pri manipulácii dreva.

9.1. Všeobecné ustanovenia

Pri troch a viac pracovníkoch v ťažbe a manipulácii dreva s motorovou pílou na odvozných miestach musí byť určený vedúci pracovnej skupiny s vymedzením povinnosti.S motorovou pílou so spaľovacím alebo elektrickým motorom môžu pracovať muži vo veku od 18 do 55 rokov, ktorí majú oprávnenie na jej obsluhu. Uvedená veková hranica sa nevzťahuje na učňov a žiakov lesníckych škôl vo veku od 16 do 18 rokov, pokiaľ pracujú s reťazovou pílou v rámci praktického výcviku podľa platných osnov pod stálym dozorom majstra odborného výcviku alebo povereného skúseného inštruktora. Absolvent SLŠ a SOUL, ktorý nedovŕšil 18 rokov môže pracovať s reťazovou pílou len výnimočne. S motorovou pílou môžu pracovať aj muži starší ako 55 rokov, ktorí s ňou už pracovali a preukázateľne podľa výsledkov lekárskych prehliadok sa u nich neprejavili zmeny zdra-votného stavu, ktoré súvisia s prácou s motorovými pílami. Zdravotný stav týchto pracov-níkov musí byť kontrolovaný pravidelne po odpracovaní 120 pracovných zmien: ak takýto pracovník pracuje nepravidelne, resp. sezónne, tak 1-krát ročne. Pracovníci sú povinní dodržiavať režim práce určený hlavným hygienikom, o ktorom musia byť preukázateľne oboznámení. Počas prestávok nesmú byť vystavení pôsobeniu nadmerného hluku a vib-ráciám. Osvedčenie o spôsobilosti na obsluhu motorovej píly môže získať len pracovník, ktorému bol po vykonaní lekárskej prehliadky daný súhlas na výkon tejto práce. Pracovník je povin-ný najmenej 1-krát ročne podrobiť sa preventívnemu lekárskemu vyšetreniu o spôsobilosti na obsluhu. Pracovníci obsluhujúci motorovú pílu, musia pri poklese teploty pod + 10 °C najmenej 1-krát za pracovnú smenu otepľovať si ruky v teplej vode alebo priamym zdrojom tepla. Prevádzkové a ochranné zariadenia motorovej píly môžu sa odstrániť len počas doby opra-vy. (Ustanovenie sa nevzťahuje na výmenu reznej časti a nastavovanie mazania na praco-visku.)Motorová píla musí byť vybavená ochranným zabezpečovacím zariadením pre prepravu, alebo musí byť prepravovaná s demontovanou rezacou časťou. Za chodu motora reťazovej píly sa môže nastavovať len karburátor. Motorová píla sa nemôže štartovať na pracoviskách so zákazom manipulácie s otvoreným ohňom v uzavretých priestoroch a na mieste, kde sa PHM doplňujú a v okruhu 2 m od tohto miesta; zakazuje sa jej odkladanie v blízkosti otvoreného ohňa a štartovanie v rozpore s ná-vodom na obsluhu (napr. z ruky).Pri nalievaní pohonnej zmesi je zakázané fajčiť.

–

–

–

–

–

–

–

––

–

35

Zakazuje sa s reťazovou pílou píliť drevo, ak v dosahu špičky lišty je kmeň alebo prekážka (nebezpečenstvo spätného vrhu). Zakazuje sa uvoľňovať lištu RP zovretú v napruženom kmeni pomocou mechanizačného prostriedku bez predchádzajúceho demontovania motorickej časti píly. Zakazuje sa odkladať motorovú pílu za chodu motora z rúk a vzdialiť sa od nej. Pri práci sa musí motorová píla držať tak, aby palec ľavej ruky bol v podhmate a pracovník musí zaujímať bezpečný postoj. Práca osamoteného pracovníka v ťažbovej činnosti sa zakazuje. Práca jednotlivcov v ťažbovej činnosti musí byť organizovaná tak, aby v prípade potreby mohla byť poskytnutá alebo zabezpečená pomoc. Povinnosti a podmienky vzájomného do-zoru musia byť jednotlivým pracovníkom na pracovisku preukázateľne stanovené v rámci inštruktáže o BOZP a pracovnom postupe pri zadávaní práce so súhlasom na ťažbu. Povinnosťou každého pracovníka je upozorniť na nebezpečenstvo alebo situáciu, ktorá by mohla spôsobiť nehodu, úraz alebo poškodenie zdravia. Pri práci sa musí prihliadať na možné ohrozenie z okolitých stojacich stromov, stromov s narušeným koreňovým systé-mom, polovývratov, zlomov, nalomených konárov, nespadnutých ulomených konárov a vršiakov. Pracovníci musia mať u seba obväzový balíček a pracovná skupina musí mať na pracovisku lekárničku (obvykle v maringotke, sociálnej miestnosti hlavného skladu, v kabíne mecha-nizačného prostriedku).Pracovníci sú pri práci povinní používať predpísané osobné ochranné pracovné prostried-ky (ďalej len OOPP).Všetky práce musia byť vykonávané podľa schválených pracovných a technologických po-stupov.

9.2. Ťažba dreva

Povinnosť používať ochrannú prilbu sa vzťahuje na všetkých pracovníkov prítomných pri stínke stromov, odstraňovaní zavesených stromov a všade tam, kde hrozí nebezpečenstvo pádu konárov a pod. Obsluha motorovej píly musí používať aj ochranu tváre a sluchu. Pri nástupe na pracovisko alebo pri zmene pracovných podmienok ťažby dreva musí prí-slušný odborný lesný hospodár na základe súhlasu na ťažbu a technologickej karty preuká-zateľne inštruovať pracovníkov o bezpečnom pracovnom postupe s vymedzením pracov-ného priestoru jednotlivým pracovníkom tak, aby sa pri práci neohrozovali s ohľadom na spôsob a druh ťažby, druh dreviny, hrúbku kmeňa, tvar koruny, naklonenia a zdravotného stavu stromov, podrast, okolitý terén a momentálne poveternostné podmienky. Pri stínke stromu nesmú žiadne osoby vstupovať do ohrozeného priestoru alebo sa v ňom zdržovať s výnimkou piliča, prípadne jeho pomocníka a odborného zamestnanca povere-ného kontrolou stínky. Tieto osoby sú povinné zotrvať v priestore určenom piličom v blíz-kosti päty stínaného stromu. Ohrozený priestor je kruhová plocha o polomere najmenej dvojnásobnej dĺžky stínaného stromu. Pilič je povinný pred započatím hlavného rezu sa presvedčiť, či sa niekto nenachádza v ohrozenom priestore a vykázať z tohto priestoru všetky osoby s výnimkou vyššie uvedených pracovníkov. Kým osoby v ohrozenom priesto-re tento neopustia, nesmie vykonať hlavný rez.

–

–

––

––

–

–

–

–

–

–

–

36

Pilič je povinný presvedčiť sa o stave koruny stromu, jeho zdravotnom stave, naklonení, momentálnych poveternostných podmienkach, upraviť a vyčistiť si blízke okolie stínaného stromu od viditeľných prekážok a zaistiť si bezpečnú ústupovú cestu od stínaného stromu vzhľadom na smer pádu stromu (odstrániť konáre, burinu, kríky, v zime sneh a pod.). Pred začiatkom stínky vykoná pilič prípadné odrezanie koreňových nábehov a odvetví spodnú časť stromu maximálne od prsnej výšky pracovníka smerom dolu. Smerový zárez sa musí vykonať u stromov o priemere nad 15 cm na pni do hĺbky zhruba 1/5 až 1/3 priemeru stromu na pni. Výška smerového zárezu sa má rovnať 2/3 jeho hĺbky s uhlom 45°. U stromov do 15 cm možno smerový zárez nahradiť vodorovným rezom (ale-bo viacerými rezmi): Hlavný rez musí byť vedený vodorovne vo výške 2/3 smerového zárezu, vzhľadom na jeho spodnú rovinu. Pre dosiahnutie pádu stromu do určeného smeru musí byť ponechaný nedorez o šírke 2 až 4 cm (asi 1/15 priemeru kmeňa)Prípustné spôsoby pre pretlačenie kmeňa do určeného smeru pádu sa vykonávajú týmito pomôckami: drevorubačskou kombinovanou lopatkou (len u stromov do 35 cm na pni), ťažnými klinmi do rezu, najmä u stromov nad 35 cm na pni, hydraulickým klinom, pretlačnou tyčou, sťahovákom zavesených stromov, ťažným lanom sústreďovacieho prostriedku.

Ak dosiahne hlavný rez hranicu nedorezu, vyberie sa píla z rezu a obsluha natlačí strom do smeru pádu niektorým zo spôsobov vyššie uvedených. Akonáhle začne strom padať, pilič a ďalšie osoby prítomné pri stínke ustúpia do bezpečnej vzdialenosti šikmo dozadu od padajúceho stromu, t. j. zhruba o 45° od pňa spilovaného stromu a pozorujú priebeh jeho pádu. Na tomto mieste pracovník, resp. pracovníci zotrvajú až do doby, kým viditeľne nehrozí nebezpečenstvo úrazu (napríklad pádom ulomených konárov). Je zakázané stínať strom v okruhu dvoch dĺžok zaveseného alebo podrezaného stromu za silného vetra, keď nie je možné bezpečne dodržať smer stínky, ak klesne viditeľnosť pod dvojnásobnú dĺžku stínaných stromov, za mrazu, keď klesne teplota pod – 20 °C a vo všetkých ostatných prípadoch, keď nie je možné zabrániť poškodeniu zdravia pracovníkov alebo majetku. Pracovník je povinný prerušiť prácu pri náhlom zhoršení pracovných podmienok alebo pri zhoršení svojho zdravotného stavu, keď nemôže pokračovať v práci bezpečným spô-sobom. Prerušenie práce musí oznámiť pracovník tomu pracovníkovi, ktorý je poverený vzájom-ným dohľadom a vedúcemu pracovnej skupiny, resp. lesníkovi. Na svahoch, kde je nebezpečenstvo samovoľného pohybu stromov a kmeňov sa zakazuje stínať proti svahu a pracovať nad inými pracovnými skupinami alebo jednotlivcami. V mimoriadnych pracovných podmienkach, kde výskyt stromov vyhnilých a trúchnivých prevyšuje 40 %; v porastoch nad verejnými komunikáciami, elektrovodmi a objektmi, kde by mohlo dôjsť k ohrozeniu osôb a majetku, sa dovoľuje stínať stromy len podľa predom

–

–

–

–

–

–

»

»

»

»

»

»

–

–

–

–

–

–

37

vypracovaného pracovného postupu (musí byť uvedené v technologickej karte) a za pria-meho technického dozoru. Jednotlivec nesmie pracovať za podmienok, keď nemôže sám zabezpečiť bezpečnú stínku (napríklad v porastoch s výskytom nahnitých stromov nad 30 %, ktoré nie je možné klino-vať, nadrozmerných stromov alebo pri ťažbe polomov a vývratov, v blízkosti elektrovodov, železničnej trate, komunikácií a pod.) a keď nie je možné ho spolupracovníkmi kontrolovať (zrakom, sluchom). Pre spracovanie sústredených vývratov a polomov na konkrétnom pracovisku musí byť vypracovaný technologický a pracovný postup, s ktorým musia byť preukázateľne oboz-námení pred zahájením práce všetci pracovníci. Za sústredené vývraty a polomy sa pova-žujú vývraty a polomy s prekríženými kmeňmi a vzájomne sa prekrývajúcimi korunami vo všetkých smeroch súvisle na celej ploche porastu alebo na jeho značnej časti. Pri spracovaní sústredených vývratov a polomov musí byť zabezpečený trvalý odborný technický dozor. Pred odpílením vývratu musí byť koreňový koláč zabezpečený proti nežiadúcemu pohybu (podopretím alebo pomocou sústreďovacieho prostriedku); ak toto nie je možné spoľah-livo vykonať, kmeň sa musí odpíliť v bezpečnej vzdialenosti od koreňového koláča avšak minimálne vo vzdialenosti rovnajúcej sa priemeru koreňového koláča. Po odpílení musí byť koreňový koláč v stabilnej polohe.Vývraty možno odrezávať aj od tenkého konca (po častiach). V prípade napruženia sa musí použiť spínač kmeňa alebo sa kmeň musí fi xovať pomocou sústreďovacieho prostried-ku. Časti kmeňa musia byť odrezávané tak, aby sa pracovník nenachádzal v ohrozenom priestore, t. j. v smere pruženia a možného pohybu kmeňa alebo koreňového koláča po odrezaní. Vývraty zavesené o stojace stromy sa smú spúšťať len spôsobmi povolenými pre uvoľňova-nie zavesených stromov. Pri spracovaní sústredených vývratov a polomov sú pracovníci odmeňovaní časovou mzdou. Pri spracovaní stromov s vychýleným ťažiskom, stromov zrastených naštiepených, zaťa-žených, kde sa predpokladá napruženie, musí sa použiť spínač kmeňa, približovacie lano alebo iné zabezpečenie proti ohrozeniu náhlym uvoľnením, resp. vymrštením kmeňa. Pri uvoľňovaní zavesených stromov sa musí použiť jeden z týchto spôsobov: sťahovanie lanom alebo reťazou navijáku traktora alebo poťahu, uvoľnenie sťahovákom zavesených stromov, otáčanie zaveseného stromu okolo jeho pozdĺžnej osi pomocou obraciaka, odsúvanie prízemku zaveseného stromu (napr. pomocou štipáka alebo sapiny).

Ak je na pracovisku prítomný sústreďovací traktor, uvoľnenie závesu sa vykoná prednost-ne pomocou lana jeho navijaka. Pri uvoľňovaní zavesených stromov sa zakazuje: podrezávanie stromov, o ktoré sa zavesený strom opiera, odrezávanie zaveseného stromu po špalkoch (špalkovanie), spílenie iného stromu cez zavesený strom,

–

–

–

–

–

–

–

–

–»

»

»

»

–

–»

»

»

38

poponášanie zaveseného stromu o hrúbke nad 15 cm v prsnej výške na ramene, používať čelného rampovača, štítu a rampovacej vzpery traktora.

Na stromy zavesené, ani na stromy, o ktoré sú závesy opreté sa nesmie liezť, nesmú sa opracovávať a v nimi ohrozenom priestore sa nesmie vykonávať iná činnosť. Podpílené strojace stromy sa musia uvoľniť spôsobom vyššie určeným. Nesmie sa na ne liezť, opracúvať ich a vykonávať v nimi ohrozenom priestore inú činnosť okrem činnosti nutnej na ich spustenie. Zavesené a podrezané stojace stromy musia byť uvoľnené ihneď. Ak sa nepodarí pracovní-kom po vyčerpaní všetkých povolených možností stromy uvoľniť, musia to ihneď oznámiť lesníkovi alebo prípadne vedúcemu pracovnej skupiny, ktorý zabezpečí uvoľnenie najne-skôr do konca nasledujúcej pracovnej zmeny.

9.3. Manipulácia dreva

Pri ručnom presune dreva musí pracovník používať schválené typy pomôcok (sochor, ob-raciak, štipák, sapina).Akákoľvek ručná manipulácia s drevom za jeho pohybu je zakázaná. Používanie ochrannej prilby je povinné: pri práci viazača, pri rozopínaní nákladu, pri skladaní a nakladaní nákladu, pri manipulácii s bremenami nad úrovňou ramien, všade tam, kde je nebezpečenstvo pádu bremien zhora.

Pri priečnom rozreze voľne ležiacich kmeňov na voľnom priestranstve motorovou pílou je pracovník povinný používať chrániče sluchu, ochranu tváre a rukavice. Najväčšia prípustná výška hromady dreva (pri ukladaní, resp. navaľovaní a pri rozobera-ní) je:

Výška v m pre

Použitý prostriedok Strom Kmene Výrezy Rovnané drevoRučne 1,0 1,0 1,0 1,5Traktory s navijakom a rampovačom 1,0 1,0 1,0 —Traktory s drapákom 1,5 1,5 1,5 —Navijak 1,5 1,5 1,5 —Priečny rozvaľovač — 1,5 1,5 —Hydraulická ruka 3,0 3,0 3,0 3,0Čelný nakladač 2,0 2,0 2,0 2,0Žeriav s úväzkami 1,5 1,5 1,5 1,5Žeriav s drapákom 8,5 8,5 8,5 8,5

Určujúcim kritériom bezpečnostnej výšky hromady s prirodzeným sklonom 30° je prostriedok, ktorým sa hromada rozoberá. Prvý kmeň alebo výrez musí byť podložený. Ručné rozvaľovanie hromád musí byť vykonávané od čiel kmeňov. Pri manipulácii s RP sa zakazuje:

»

»

–

–

–

–

––

»»»»

–

–

–

––

39

vstupovať na hromadu dreva, pridržiavať rukami alebo nohami rozrezávaný kmeň, pozdĺžne rozrezávanie guliačov namiesto štiepania, vykonávať manipuláciu napružených kmeňov, ak pracovník

nemôže zaujať polohu mimo smer pruženia (musí stáť na strane tlaku), vstupovať pred skládku dreva v čase, keď je táto nezabezpečená alebo rozvaľovaná.

Ručné ukladanie rovnaného dreva sa povoľuje len ak pracovník strojí na rovnom a pevnom podklade a to do výšky maximálne 1,5 m. Polená nesmie hádzať pracovník pracovníkovi.Skládky dreva na hlavných skladoch musia byť usporiadané tak, aby neprekážali v použí-vaní prístupových ciest, pracovných a manipulačných priestorov a v bezpečnom používaní strojov a zariadení skladu.Skládky dreva musia mať dostatočne únosné podklady.Pri voľnom uskladňovaní dreva musí byť dodržaný prirodzený sklon hromady po oboch stranách, t. j. maximálne 30° a prvý kmeň hromady musí byť podložený (zabezpečený pro-ti pohybu).Na hlavnom sklade smú pracovať len pracovníci starší ako 18 rokov, zdravotne spôsobilí a pre vykonávanú prácu zaškolení. Ženy a mladiství môžu vykonávať len práce, ktoré nie sú zakázané v zozname zakázaných prác pre ženy a mladistvých. Skladové mechanizmy môžu obsluhovať len pracovníci, ktorí vlastnia osvedčenie o spôsobilosti pre ich obsluhu.

9.4. Výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu ručnej motorovej píly pri ťažbe a manipulácii dreva

V problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s lesníckymi strojmi a zariade-niami nastala od 1. septembra 2007 zmena účinnosťou vyhlášky Ministerstva práce, sociál-nych vecí a rodiny SR č. 356/2007 Z. z. Vyhláška ukladá povinnosť výchovy a vzdelávania osôb na obsluhu ručnej motorovej píly pri ťažbe dreva v rozsahu 24 hodín teoretickej prípravy z problematiky BOZP a technologických postupov pri ťažbe a manipulácii dreva a najmenej 40 hodín praktickej časti so zameraním na zvislé a kombinované rezy, odvetvovanie, ťažbu dreva v poraste a manipuláciu s drevnou hmotou. Osoby s ukončeným vzdelávaním dostanú „Preukaz“ na obsluhu motorovej píly.

Osoby, ktoré sú držiteľmi preukazu na obsluhu motorovej píly budú absolvovať aktuali-začnú odbornú prípravu v rozsahu najmenej 8 hodín, pričom dátum absolvovania sa uvedie v preukaze.

Uvedené formy vzdelávania a odbornej prípravy budú zabezpečovať autorizovaní bezpeč-nostní technici.

»

»

»

»

»

–

–

––

–

40

10. ZÁKLADY MARKETINGU A MARKETINGOVÉHO RIADENIA

Čo sa dnes rozumie pod pojmom marketing? Mnohí ľudia sa domnievajú, že marketing je len veda o predajných technikách alebo o reklame. Avšak predaj či reklama sú len vrcholky ľadovca, ktoré predstavujú len dve z množstva funkcií marketingu. Dnes marketing kombinu-je mnohé aktivity, ako napr. marketingový výskum, vývoj produktov, distribúciu produktov, tvorbu cien, reklamu a mnohé ďalšie. Marketing je tak hlavne prostriedkom, ktorý sa snaží uspokojiť potreby zákazníkov.

Marketing možno defi novať ako spoločenský a riadiaci proces, v ktorom jednotlivci a sku-piny získavajú to, čo potrebujú a chcú prostredníctvom tvorby, ponuky a výmeny hodnotných produktov. Je to prostriedok, pomocou ktorého sa rozvíja a sprostredkuje blahobyt ľudí. Mar-keting predstavuje ľudskú činnosť orientovanú na uspokojovanie potrieb a želaní prostred-níctvom výmenných procesov. Marketing zahŕňa prácu s trhom, ktorou sa uľahčuje výmena s cieľom uspokojiť ľudské potreby a želania.

Jadro koncepcie marketingu tvoria tieto základné pojmy:potreby – sú defi nované ako pocit nedostatku a sú prirodzenou súčasťou ľudských bytostí, zahŕňajú základné fyziologické potreby (napr. jedlo, teplo, bezpečie), sociálne potreby (napr. spolupatričnosť), individuálne potreby (napr. poznanie, sebarealizácia),želania – vyplývajú z ľudských potrieb a reprezentujú ich, sú však ovplyvňované kultúrny-mi a osobnostnými charakteristikami,dopyt – v marketingu predstavuje želania, ktoré sú podložené reálnou kúpnou silou,ponuka – predstavuje vlastne čokoľvek, čo možno ponúknuť na trhu do pozornosti, na zís-kanie, používanie alebo spotrebu a čo má schopnosť uspokojiť potrebu alebo želanie,výmena – ide o akt získania žiadaného objektu od niekoho na základe poskytnutia niečoho ako náhrady (je to kľúčový prvok marketingu!),transakcia – predstavuje výmenu hodnôt medzi dvoma zmluvnými partnermi za určitých, vopred špecifi kovaných podmienok (môže ísť o barter alebo o peňažnú transakciu),trh – je bezprostredne s výmenou a transakciou, je to vlastne zoskupenie existujúcich a po-tenciálnych kupujúcich a predávajúcich daného produktu (výrobku alebo služby).Samotná podstata marketingu sa prejavuje aj v jeho cieľoch, ktoré možno v súčasnosti

rozdeliť do štyroch základných okruhov:Maximalizácia spotreby – cieľom je stimulovať maximum spotreby, čím sa spätne vyvolá zvyšovanie výroby, zamestnanosti a blahobytu.Maximalizácia spokojnosti spotrebiteľov – kladie dôraz nielen na kvantitu, ale aj kvalitu produkcie (problémom je však meranie spokojnosti zákazníkov).Maximalizácia výberu – cieľom je zabezpečiť pestrosť ponuky produktov a výberu spot-rebiteľa (problémom je zvyšovanie nákladov na výrobu, skladovanie, distribúciu, čo vedie k zvyšovaniu cien).Maximalizácia kvality života – hovorí o tom, že dôležitá je nielen kvalita, kvantita, dostup-nosť a náklady na tovar, ale tiež kvalita fyzického a kultúrneho prostredia zákazníkov.Marketingové riadenie integruje všetky činnosti podniku. Je to nepretržitý proces ana-

lýzy, plánovania, implementácie a kontroly. Jeho úlohou je ovplyvniť úroveň, čas a charakter

1.

2.

3.4.

5.

6.

7.

1.

2.

3.

4.

41

dopytu tak, aby podnik dosiahol svoje ciele. Marketingové riadenie sa prejavuje ako plánova-nie a realizácia určitej koncepcie s cieľom dosiahnuť stav, ktorý uspokojí a prinesie úžitok pre všetky zúčastnené strany – pre podnik, pre zákazníka aj pre spoločnosť. V rámci marketingo-vého riadenia sa analyzujú potreby spoločnosti a transformujú sa na efektívne podnikateľské príležitosti, ktoré podnik realizuje na dosiahnutie svojich cieľov.

Úlohou marketingového riadenia je reagovať na neustále sa meniace podmienky na trhu. V súvislosti s tým treba marketingové riadenie chápať ako súbor aktivít, ktoré majú viesť do-siahnutiu zmeny na cieľovom trhu. Na to je potrebné zvoliť si určitú koncepciu marketingo-vého riadenia, ktorá bude zohľadňovať záujmy podniku, zákazníkov aj spoločnosti ako celku tak, aby medzi nimi nedochádzalo k zbytočným konfl iktom. Pri marketingových aktivitách využívajú podniky niektorú z nasledovných koncepcií, ktoré sa nazývajú aj marketingové fi lozofi e – výrobná, výrobková, predajná, marketingová a spoločenská fi lozofi a. Ich stručný princíp a zameranie marketingového riadenia je uvedené v tabuľkovom prehľade (tab. 7).

Tabuľka 7 Marketingové fi lozofi e

Filozofi a Princíp Zameranie manažmentu

Výrobnáspotrebitelia budú uprednostňovať výrobky, ktoré sú na trhu k dispozícií a ktoré si môžu dovoliť

zvyšovanie kvantity výrobkov (zvyšovanie produktivity)

Výrobková spotrebitelia dajú prednosť výrobkom s vyššou kvalitou, výkonnosťou a lepším vyhotovením nepretržité zdokonaľovanie kvality výrobkov

Predajnáspotrebitelia nebudú nakupovať dostatočné množstvá produktov bez intenzívneho úsilia o predaj vo veľkom rozsahu a o propagáciu

predaj a jeho podpora

Marketingová

dosiahnutie cieľov fi rmy závisí od poznania potrieb cieľového trhu a schopností ponúknuť uspokojenie týchto potrieb efektívnejšou formou ako konkurencia

defi novanie trhu, potrieb zákazníkov, koordinovanie všetkých aktivít, ktoré ovplyvňujú zákazníka a dosahovanie ziskov vytváraním spokojnosti zákazníka

Spoločenská

treba poznať potreby, želania a záujmy cieľových trhov a uspokojiť ich účinnejšou formou ako konkurencia, s tým, že sa zachová alebo zvýši blahobyt zákazníka aj spoločnosti

zosúladiť fi remné zisky, želania zákazníkov a záujmy spoločnosti

Praktická aplikácia marketingového riadenia sa realizuje prostredníctvom tzv. marketin-gového mixu. Marketingový mix je súbor kontrolovateľných marketingových veličín, ktoré podnik spája do určitého celku, aby vyvolal želanú reakciu v cieľovom trhu. Marketingový mix sa skladá zo všetkých aktivít, ktoré podnik vyvíja, aby vyvolal dopyt po produkte. K marke-tingovému mixu patria štyri základné prvky, ktoré sa označujú aj ako „4 P“ (pochádzajúce z počiatočných písmen anglických výrazov pre jednotlivé prvky marketingového mixu):

produkt (product),cena (price),miesto (place),komunikácia (promotion).Pod pojmom „produkt“ sa rozumie taká kombinácia výrobkov a služieb, ktoré podnik

ponúka zákazníkom na cieľovom trhu. Pojem „cena“ predstavuje sumu, ktorú má zaplatiť zákazník, ak chce získať produkt. Pojem „miesto“ zahŕňa všetky aktivity fi rmy, ktoré zabez-pečujú, aby produkt bol k dispozícii cieľovým zákazníkom. Pojem „komunikácia“ predstavu-

––––

42

je všetky aktivity, ktoré sprostredkujú podstatné informácie o produkte a presviedčajú cieľo-vých spotrebiteľov o výhodnosti jeho nákupu.

Účinný marketingový program spája všetky prvky marketingového mixu do jedného ko-ordinovaného programu, ktorý je navrhnutý tak, aby sa zákazníkovi poskytla čo najväčšia hodnota a zároveň aby boli splnené podnikové marketingové ciele.

10.1. Prieskum trhu

Prieskum trhu je jednou zo základných marketingových funkcií, ktorá prostredníctvom informácií spája spotrebiteľov, zákazníkov a verejnosť s marketérmi, podnikmi. Zaoberá sa informáciami, ktoré sa využívajú na vytvorenie, zdokonalenie a hodnotenie marketingových akcií, na monitorovanie marketingového výkonu a na dokonalejšie poznanie marketingového procesu.

Samotný prieskum trhu sa zaoberá mnohými aktivitami – patrí sem napr. produktový prieskum (skúma potenciál produktového radu, konkurenčné produkty, dizajn, parametre produktov), prieskum predaja a trhu (skúma trhový potenciál, podiel na trhu, charakteristika trhu, analýza predaja, distribúcia, promotion), prieskum reklamy (skúma inzerciu, médiá), prieskum ekonomiky podnikania (skúma prognózy, trendy v cenotvorbe, exporte), prieskum reakcie podniku (skúma informácie o spotrebiteľovi).

Z pohľadu praktickej realizácie predstavuje prieskum trhu súbor techník a princípov na systematický zber, zaznamenávanie, analýzu a interpretáciu údajov, ktoré môže pomôcť mar-ketérom pri marketingu produktov. Na to, aby bol prieskum trhu užitočnou súčasťou procesu marketingového riadenia podniku, musí byť objektívny, t. j. založený na aplikácii vedeckých metód pri získavaní poznatkov o marketingovom systéme, musí byť systematický, t. j. starost-livo naplánovaný a zorganizovaný a tiež musí byť etický, t. j. založený na dôvere medzi jeho účastníkmi.

Proces prieskumu trhu zahŕňa štyri základné fázy:defi novanie problému a cieľa výskumu,spracovanie plánu výskumu pre zber informácií,realizácia plánu výskumu a zber informácií,interpretácia a spracovanie správy o výsledkoch.Správne formulovanie problému a cieľov výskumu sa považuje za najdôležitejšiu úlohu.

Jej základom je pretransformovanie rozhodovacieho problému – čo sa má robiť – na prob-lém výskumu – aké informácie treba získať. S prieskumom trhu sa spájajú aj riziká a straty. Prieskum trhu je nákladný a náročný a ak sa uskutoční nevhodným spôsobom, môže podni-ku viac uškodiť, ako pomôcť. Preto je dôležité analyzovať potenciálnu užitočnosť prieskumu trhu, t. j. porovnanie jeho prínosy a náklady.

Prieskum trhu môže podniku pomôcť vtedy, ak existuje nedostatok informácií potreb-ných na marketingové rozhodovanie, ak sa posudzujú alternatívy a nie je istota, ktorú vybrať, ak v rámci podniku existujú konfl ikty týkajúce sa cieľov, ak sa analyzujú príčiny a dôsledky marketingového problému. Naopak, prieskum trhu podniku nepomôže vtedy, ak požadované informácie už neexistujú, ak hrozí, že výsledky zneužije konkurencia, ak náklady na prieskum trhu budú vyššie ako jeho prínosy.

1.2.3.4.

43

Základné zdroje informácii sa líšia podľa toho, či sa v rámci prieskumu trhu zbierajú tzv. primárne alebo sekundárne údaje. Kým primárne údaje sa zbierajú priamo na určitý účel, sú aktuálne a unikátne, sekundárne údaje sú zozbierané na iné účely, nevzťahujú sa presne k za-danému problému a má ich k dispozícii aj konkurencia. Zdrojmi primárnych údajov sú interné zdroje podniku, resp. priame zisťovanie a zdrojmi sekundárnych údajov sú rôzne publikácie, resp. zdroje tzv. komerčných údajov.

Zber sekundárnych údajov je pomerne jednoduchý a relatívne lacný. Je však potrebné čo najpresnejšie špecifi kovať požiadavky na údaje a tiež overiť hodnovernosť údajov. Oveľa kom-plikovanejší a tiež nákladnejší je zber primárnych údajov.

Základnými spôsobmi získavania primárnych údajov sú dopytovanie, pozorovanie a ex-periment. Pri dopytovaní ide o zhromažďovanie údajov na základe odpovedí skúmaných osôb na rôzne skutkové podstaty. Naopak pozorovanie je cieľavedomé a plánovité zhromažďova-nie údajov o zmyslovo vnímateľných skutočnostiach v okamihu ich vzniku prostredníctvom iných osôb alebo prístrojov. Experiment nie je samostatná metóda, ale určitý prístup, proce-dúra na získavanie dôležitých informácií, v rámci ktorej sa ako metódy zberu údajov využíva-jú dopytovanie a pozorovanie. Experiment slúži hlavne na skúmanie kauzálnych vzťahov. Pri prieskume trhu na účely marketingového riadenia sa však najviac využíva dopytovanie.

Dopytovanie je metóda zhromažďovania primárnych údajov v prieskume trhu, pomocou ktorej možno získať široké spektrum informácií o nákupnom a spotrebiteľskom správaní. Vy-užíva hlavne verbálnu komunikáciu, pomocou ktorej možno pomerne najlepšie vniknúť do psychiky spotrebiteľa. Je to najpoužívanejšia, ale aj najviac zneužívaná metóda zhromažďo-vania primárnych údajov. Pod prieskumom dopytovaním sa rozumejú viaceré metódy získa-vania údajov, pri ktorých respondent prostredníctvom slovných alebo iných podnetov je sti-mulovaný odpovedať o predmete zisťovania. Dopytovaním možno zisťovať postoje a mienku zákazníka, jeho vedomosti a skúsenosti, spôsob jeho správania a motívy.

Pri štandardizovanom dopytovaní sa využívajú rozhovory, dotazníky, resp. rôzne ankety, pričom samotný zber údajov sa môže realizovať osobne alebo prostredníctvom pošty, telefó-nu alebo meju.

10.2. Marketingové riadenie lesných podnikov

V procese marketingového riadenia, ktoré integruje všetky činnosti podniku, sa plánu-je a realizuje určitá koncepcia s cieľom dosiahnuť stav, ktorý uspokojí a prinesie úžitok pre všetky zúčastnené strany. Úlohou marketingového riadenia je analyzovať potreby spoločnosti a transformovať ich na efektívne podnikateľské príležitosti, ktoré podnik realizuje na dosiah-nutie svojich cieľov. Vnútornou úlohou marketingu v rámci podniku je informovať celý podnik o potrebách zákazníkov a o situácii na trhu (resp. o stave prostredia, v ktorom podnik pôsobí). Úspešná realizácia marketingového riadenia vyžaduje, aby podniky reagovali na neustále sa meniace podmienky na trhu, k čomu dopomáha trhovo orientované plánovanie marketingo-vých stratégií.

Výhody marketingového riadenia lesných podnikov môžu viesť k praktickým prínosom (napr. zvýšeniu zisku alebo zväčšeniu trhového podielu) len prostredníctvom marketingové-ho plánovania v strategickej oblasti. Strategické marketingové plánovanie lesných podnikov by sa malo chápať ako kombinácia podnikového plánovania s plánovaním marketingových

44

stratégií, štruktúr, funkcií a vykonávacích plánov, pričom sa využívajú trhové a marketingové informácie.

Plánovanie marketingových stratégií vychádza z cieľov podniku a aktuálnej situačnej analýzy. Jednotlivé marketingové stratégie sa formulujú na základe strategických marketin-gových rozhodnutí, ktoré tvoria strategickú pozíciu podniku. Vzhľadom na to, že plánovanie marketingových stratégií je založené na vzťahoch medzi lesným podnikom a jeho vonkajším prostredím, v každej fáze tohto procesu je treba zbierať a analyzovať potrebné informácie.

Pri formulovaní strategických marketingových cieľov lesných podnikov sa musí vychá-dzať z možnosti uplatnenia a využitia marketingu v súčasných podmienkach lesného hospo-dárstva na Slovensku. Vzhľadom na dodržiavanie relatívne prísnych ustanovení lesníckej le-gislatívy, ktoré sú v praxi premietnuté do predpisov lesného hospodárskeho plánu, je súčasné lesné hospodárstvo v SR orientované na výrobu (ponuku), čiže sa prakticky uplatňuje tzv. výrobková marketingová stratégia. To je však prekážkou pri realizovaní zvolenej marketin-govej stratégie, založenej na požiadavkách zákazníkov, prípadne pri jej prispôsobovaní po-žiadavkám zákazníkov. Preto za základný strategický marketingový cieľ lesných podnikov treba považovať prechod (zmenu) od výrobne orientovanej stratégie k trhovej stratégii, ktorej cieľom je získať určité výhody v porovnaní s konkurenciou.

Situačná analýza (SWOT analýza) umožní podniku odhaliť miesta, ktoré si vyžadujú zvý-šenú pozornosť a kde treba smerovať zdroje na dosiahnutie strategického marketingového cieľa (slabé stránky, ohrozenia). Rovnako odhalí miesta, na základe ktorých je možné budovať konkurenčné výhody (silné stránky, príležitosti).

Na to, aby bol lesný podnik marketingovo orientovaný, musí sa zamerať na zákazníkov, pričom sa musí porovnávať s konkurentmi. Aj napriek obmedzeniam vyplývajúcim z lesných hospodárskych plánov, by malo byť možné v rámci decénia voľne realizovať konkrétne strate-gické marketingové rozhodnutia v závislosti na požiadavkách trhu tak, aby sa mohla uplatniť zvolená marketingová stratégia (teda by malo byť možné usmerňovať vlastnú ponuku v rámci zákonných obmedzení s cieľom uspokojiť zákazníkov a byť lepší ako konkurencia). Za základ-né skupiny strategických marketingových rozhodnutí v lesnom podniku treba považovať od-povede na následné otázky:

Aké výrobky má lesný podnik vyrábať?Kto sú odberatelia produkcie lesného podniku?Kde sú cieľové trhy lesného podniku?Aké sú konkurenčné výhody lesného podniku?

Na základe týchto skupín rozhodnutí možno formulovať jednotlivé typy marketingovej stratégie, pričom pre každý typ marketingovej stratégie má lesný podnik k dispozícií niekoľko alternatív (tab. 8). Pri realizácií zvolených typov marketingovej stratégie má veľký význam objektivizácia rozhodovacích procesov založená na využívaní trhových a marketingových informácií (tab. 9). Rozhodovanie bez informácií, resp. bez kvalitného marketingového infor-mačného systému vedie k neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov a zdrojov.

1.2.3.4.

45

Tabuľka 8 Alternatívy jednotlivých typov marketingovej stratégie lesného podniku

Typ marketingovej stratégie Alternatívy (možnosti) lesného podniku

Produktová stratégia

(Aké výrobky vyrábať?)

1.

všetky sortimenty surového dreva bez dôrazu na špeciálne požiadavky

dôraz na určité dreviny

dôraz na určitú akosť

dôraz na určité rozmery

dôraz na ostatné lesné produkty

⇒

⇒

⇒

⇒

⇒

Zákaznícka stratégia

(Kto sú odberatelia?)

2.

veľké drevospracujúce podniky (objem obchodov nad 1 mil. Sk ročne)

drobní spracovatelia dreva (objem obchodov do 1 mil. Sk ročne)

koneční spotrebitelia (malí odberatelia – objem obchodov do 50 tisíc Sk ročne)

obchodníci s drevom (distribútori)

⇒

⇒

⇒

⇒

Stratégia cieľových trhov

(Kde sú cieľové trhy?)

3.domáci regionálny trh (tzv. gravitačný trh, trh v teritóriu podniku)

domáci celkový trh (mimogravitačný trh)

zahraničný trh

⇒

⇒

⇒

Stratégia konkurenčných výhod

(Aké sú konkurenčné výhody?)

4.

kvalita výrobkov

efektívna distribúcia

cena

vzťahy s odberateľmi

trhový podiel

marketingová komunikácia (promotion)

⇒

⇒

⇒

⇒

⇒

⇒

Tabuľka 9 Analýza informačných potrieb pre jednotlivé marketingové rozhodnutia

Skupiny rozhodnutí Zdroje informácií Štruktúra informácií

Aké výrobky vyrábať?1.

LHP

LHE

evidencia miezd a výroby

evidencia odbytu

účtovníctvo

výrobno-ekonomické plány

fi nančné plány

dodávatelia vstupov

investori

LTIS (LIC Lesoprojekt)

MP SR

–

–

–

–

–

–

–

–

–

–

–

stav a štruktúra lesného fondu

objem výroby

objem predaja

ceny

variabilné a fi xné náklady

tržby

zisk

podiel na trhu

–

–

–

–

–

–

–

–

Kto sú odberatelia?2.

zákazníci

distribútori

sprostredkovatelia

obchodné komory

záujmové zväzy a združenia

MH SR

–

–

–

–

–

–

potreby a požiadavky

veľkosť odberateľov

dodacie a platobné podmienky

solventnosť a spoľahlivosť

pohľadávky

správanie sa odberateľov

–

–

–

–

–

–

46

Skupiny rozhodnutí Zdroje informácií Štruktúra informácií

Kde sú cieľové trhy?1.

konkurencia

distribútori

investori

masmédiá

univerzity

vedeckovýskumné inštitúcie

knižnice

–

–

–

–

–

–

–

celková ekonomická situácia

veľkosť dodávok na daný trh

trhový potenciál

trhová kapacita

doprava

trhové bariéry

výmenné kurzy

–

–

–

–

–

–

–

Aké sú konkurenčné výhody?2.

IS podniku

masmédiá

univerzity

vedeckovýskumné inštitúcie

knižnice

–

–

–

–

–

silné a slabé stránky podniku

príležitosti a ohrozenia

osobitosti a zámery podniku

inovácie a aktivity podniku

substitučné produkty

–

–

–

–

–

Konkrétne možnosti využitia marketingu v lesných podnikoch možno charakterizovať prostredníctvom nasledovných poznámok:

kľúčové problémy marketingového riadenia v lesníctve sú spojené s obchodom s drevom a charakterom komoditných trhov a produktov,najdôležitejšími otázkami, ktoré rieši marketing v lesníctve, sú problémy vymedzenia a segmentácie trhu, hlavne otázky poznania a hodnotenia odberateľov drevnej suroviny a problémy cenovej politiky ako oblasti, na ktorú sa sústreďuje konkurencia na trhu s dre-vom,marketing v lesníctve sa len v obmedzenej miere bude zaoberať problémami produktového mixu, pretože nezávislosť v rozhodovaní o objeme a štruktúre produkcie surového dreva do určitej miery obmedzuje lesný hospodársky plán, ktorý pôsobí ako legislatívny predpis, čím vymedzuje priestor na činnosť lesného podniku rámcovo na obdobie 10 rokov,využitie marketingu v lesníctve si vyžaduje koordináciu biologických poznatkov o pro-dukcii dreva s technickými poznatkami o výrobnom procese a ekonomickými poznatkami o stave a podmienkach na trhu s drevom,podmienkou pre rozvoj marketingu v lesníctve musí byť podstatná zmena pohľadu na plá-novací proces (ročné vykonávacie plány musia byť aktualizované podľa konkrétnych pod-mienok na trhu s drevom – všetky ich zmeny sa musia analyzovať s cieľom mať možnosť na ne reagovať),využitie marketingu v lesníctve si vyžaduje koordináciu všetkých riadiacich činností, čo je podmienené využitím dokonalej informovanosti riadiacich pracovníkov,vzhľadom na verejnoprospešné funkcie lesov a trvalo udržateľné obhospodarovanie obno-viteľných prírodných zdrojov sa v lesníctve treba zaoberať aj spoločenskou a environmen-tálnou úlohou marketingu.

–

–

–

–

–

–

–

Pokračovanie tabuľky 9

47

11. KOMUNIKÁCIA

11.1. Proces komunikácie

Každý z nás sa stretol s pojmom komunikácia v jej rôznych podobách. Vieme skutočne, čo znamená a čo je jej podstatou? Slovo komunikácia pochádza z latinského „communis“ a zna-mená „spoločný“. V procese komunikácie sa snažíme vytvoriť niečo „spoločné s niekým“.Chceme oznámiť, sprostredkovať, podeliť sa s určitými informáciami, myšlienkami, postoj-mi, názormi.

Komunikáciu môžeme chápať ako proces, v ktorom sa prijímajú a odovzdajú informácie pomocou priameho alebo nepriameho kontaktu. Schopnosť a tendencia odovzdávať určité informácie nie je špecifi cky ľudská, nachádzame ju aj u zvierat.

Komunikovať môžeme rôznymi spôsobmi: rečou, písmom, obrazom, gestikulovaním, kývnutím hlavy, pozdvihnutím obočia, otočením tela i tichým mlčaním. Ale nie všetky tieto úkony komunikujú ten obsahový význam, aký by sme chceli. Častokrát sa stáva, že hovorí-me niečo, ale výraz tváre počúvajúceho naznačuje, že našu správu nepočul. Inokedy správa, ktorú odošleme sa interpretuje inak, ako bol náš úmysel. Aj napriek tomu, komunikácia sa považuje za niť, ktorá spája ľudskú spoločnosť a determinuje jej štruktúru.

Pre človeka je charakteristická hlavne symbolická komunikácia. Komunikačné symboly sú javy, veci, bytosti alebo udalosti, ktoré niečo zastupujú, niečo nahrádzajú a obsahujú v se-be informácie. Najvýznamnejšími komunikačnými symbolmi v medziľudskej komunikácii je hovorená a písaná reč.

11.1.1. Prvky komunikácie

Základnými prvkami komunikačného procesu sú odosielateľ a príjemca. Dve ďalšie zlož-ky – správa (oznam), médiá sú komunikačné nástroje. Funkcie komunikácie plnia zložky: kó-dovanie, dekódovanie, reakcie (odozva) a spätná väzba. Posledným krokom je šum – rušivé vplyvy (obr. 1).

Obrázok 1 Zložky komunikačného procesu

Efektívne komunikovať znamená pochopiť proces spracovania prenosu a prijímania in-formácii. Zdrojom informácií je odosielateľ – zvyčajne človek, ktorý odovzdáva informáciu

Správa(oznam)

Médiá

Rušivé vplyvyŠUM

Dekódovanie PríjemcaKódovanieOdosielateľ

Spätná väzba Reakcia (odozva)

48

spracovanú v určitej forme: ústne – osobne, písomne, rozhlasovým vysielaním, televíznym vysielaním, telefonicky konečnému príjemcovi.

Vnímanie správy, jej spracovanie u prijímateľa a predovšetkým pochopenie i reakciu ovplyvňujú nasledovné faktory: kvalita kódovania, kanály prenosu a rušivé vplyvy. Napríklad používané slová, zrozumiteľnosť, kvalita tlače, nevhodnosť prostredia, hlučnosť, emocionál-ne naladenie, odmietanie, rozptýlenie, odlišné postoje.

Ako posledná zložka vystupuje v komunikačnom procese spätná väzba. Prostredníctvom nej sa poznáva, ktorá správa bola skutočne prijatá, ako bola pochopená a aká bola reakcia. Medzi partnermi v komunikácii musí existovať zhoda o význame a použití jazykového reper-toáru – rečová adekvátnosť. Príjemca by mal prijať a pochopiť oznam tak, ako bol skutočne myslený, pochopenie by malo byť v zhode s mieneným významom. Samozrejme, že môžu vznikať odchýlky od pôvodného cieľa komunikácie, potom je potrebné urobiť korektúry a rôz-ne nápravné opatrenia.

11.1.1.1. Spätná väzba

Spätná väzba, to je aj odpoveď navzájom jeden druhému. Umožňuje účastníkom vedieť, či ich názory, pocity boli pochopené tak, ako oni zamýšľali. Cez spätnú väzbu vidíme seba samých tak, ako nás vidia iní, aj iní ľudia sa dozvedajú o tom, ako ich vidíme my.

Spätná väzba je akákoľvek komunikácia (verbálna i neverbálna), ktorá človeku ponúka in-formácie o dôsledkoch jeho správania. Aby bola spätná väzba pre prijímateľa hodnotná, musí byť v takej forme, ktorá pomôže príjemcovi udržať alebo zlepšiť komunikačný proces, resp. budúce konanie.

Aké sú zásady poskytovania spätnej väzby?nehodnotiť, neposudzovať,byť čo najviac konkrétny,čo najviac súvisieť s témou, riešenou problematikou,vyjadriť sa čo najskôr po udalosti, ku ktorej sa spätná väzba vzťahuje (pravidlo horúcej pece),zodpovednosť (uvedomiť, prečo dávame spätnú väzbu, čo ňou chceme dosiahnuť),pozor na množstvo (nedávať naraz veľa spätných väzieb, tak 3–4 podnety).nevracať sa k nedostatkom, ktoré nemá druhá strana plne pod kontrolou,zaistiť, aby komunikácia bola jasná a zreteľná, aby sa neinterpretovala ako presadzovanie osobného záujmu.

11.1.2. Vystupovanie na verejnosti

Vystupovanie na verejnosti (aj pred obchodnými partnermi) je zmesou verbálnej a never-bálnej komunikácie. V posledných rokoch sa kladie dôraz na zosúladenie verbálnej a never-bálnej komunikácie a zdokonaľovanie obidvoch komunikácií.

Verbálna komunikácia je sústredená na slovný prejav a používanie jazyka. Verbálne do-slova znamená „slovne, ústne“.

––––

––––

49

Neverbálna komunikácia je naproti tomu „neslovná komunikácia“, ktoré ale zvyčajne do-pĺňa slovný prejav. Je to komunikácia „okrem slov“, zahŕňa v sebe rôzne pohyby tela, gestá, výrazy tváre, pohľady.

11.1.2.1. Oblečenie

Prvé dojmy sú založené na tom, ako človek vyzerá. Ako náhle sú prvé dojmy vyvolané, často s nami, či už sú negatívne alebo pozitívne, ostávajú veľmi dlhú dobu. Zlé prvé dojmy môžu dokonca znamenať koniec i tých najnádejnejších vzťahov medzi ľuďmi. Hovorí sa, že prvý dojem vzniká behom prvých troch sekúnd.

Keď sa stretneme s iným človekom, všetko, čo máme na sebe oblečené, čo urobíme, čo povieme, čo nepovieme alebo neurobíme, poskytuje dôležité informácie o našich osobných postojoch. Pamätajme, že len raz máme šancu zapôsobiť prvým dojmom.

Podľa toho, aký dojem chceme urobiť, volíme i vhodné oblečenie. Každopádne oblečenie by malo byť čisté, vkusné a úhľadné. Nevyleštené topánky, zodraté goliere, manžety a chýba-júce gombíky majú svoju vlastnú vypovedaciu hodnotu.

Či si zvolíme oblečenie podľa poslednej módy alebo viacej v tradičnom štýle a akú sta-rostlivosť venujeme svojmu vzhľadu sú skutočnosti, ktoré o nás vypovedajú. Pohodlie, vkus a zvyky sú navzájom prepojené.

Pár z večných pravidiel:presvedčíme sa, že nám odev ide, že nám sedí a je pohodlný,presvedčíme sa, či odev netreba dať upraviť alebo dať do čistiarne,zvoľme účes, ktorý sa k nám hodí, prípadne sa ľahko udržuje,vyberme si make-up, šperky, doplnky, ktoré sa k nám hodia,uvedomme si, kam sa obliekame a neobliekajme si šaty príliš tmavé alebo svetlé a nezabud-nime, kde budeme hovoriť alebo pracovať.Nie len oblečenie majú svoju vypovedaciu hodnotu, ale aj celkové držanie tela a vystupo-

vanie. Najlepšie je objaviť svoj vlastný štýl, ktorý nám vyhovuje, ale ktorý je súčasne vhodný pre každú príležitosť a skupinu. Štýl sa môže prispôsobovať.

11.1.2.2. Neverbálna komunikácia

Do dnešnej doby bolo zaznamenaných viac než milión neverbálnych signálov, ktoré vysie-lame pri komunikácii. Význam neverbálnej komunikácie (kombinácia reči tela – výzor, drža-nie tele, vystupovanie, gestikulácia, pohľady, mimika) ukazuje obrázok 2.

–––––

50

Obrázok 2 Pomer prijímania informácií z verbálnej a neverbálnej komunikácie

To, čo prichádza cez verbálny (slovný) kanál možno nazvať „holými faktami“. Naopak neverbálny kanál nám sprostredkúva to, čo „zakresľuje obraz duše“, to znamená skutočné pocity. Neverbálna aj verbálna komunikácia sa teda navzájom dopĺňajú a tvoria spoločný ce-lok. Pritom je nesmierne dôležitý súlad medzi verbálnou a neverbálnou komunikáciou. Ľahko je totiž sformulovať nepravdivé slová, avšak naučiť sa úplne ovládať svoje neverbálne prejavy nie je možné. Jednoducho povedané, slovami sa dá klamať, ale telom nie. Na základe vzájom-ného nesúladu verbálnych a neverbálnych znakov je potom možné odhaliť klamstvo alebo ne-úprimnosť, teda skutočné pocity.

Okrem toho veľká časť takto odovzdaných informácii pôsobí pod hranicou vedomia. To, čo hovoríme, často vedie k úspechu či neúspechu ďaleko menej než to, ako to hovoríme.

S problematikou ovládania neverbálnych signálov súvisí aj otázka ich pôvodu. Časť ta-kýchto signálov je vrodená a časť získaná. Výskumy so slepcami potvrdili, že v určitých situá-ciách používajú rovnaké gestá ako vidiaci. Tieto možno považovať za vrodené. Ostatné gestá môžeme zaradiť medzi naučené. Pre úplnosť treba dodať, že tak ako neverbálna aj verbálna komunikácia sú ovplyvňované celým radom faktorov, ako sú napríklad kultúra a prostredie, kde žijeme, vzdelanie, spoločenské postavenie a pod.

Pri skúmaní čiastkových zložiek neverbálnej komunikácie treba mať na pamäti, že sa ne-môžeme opierať o izolované gestá. To znamená, že nemôžeme jednotlivé prejavy neverbálnej komunikácia chápať izolované, ale musíme vnímať len ucelený súbor gest, celý komplex gest, ktoré nám povedia pravdu o tom, čo sa skrýva za slovami.

Pri používaní gest si musíme uvedomiť, že hoci majú svoj spoločný svetový jazyk, majú aj svoje nárečia. Tie naopak namiesto univerzálnych gest predstavujú také, ktoré majú v tej či onej kultúre úplne iný význam.

Aké druhy neverbálnej komunikácie používame?paralingvistika – spôsob, akým používame hlas,proxemika – vzdialenosť a priestor pri komunikácii,posturika – prenášanie informácií pomocou polohy a držania tela, konfi gurácie tela,kinetika – pohybové prvky pri komunikácii,gestika – pohyby rúk (časť kinetiky),haptika – dotyky pri komunikácii (súvisí s proxemikou),

a)b)c)d)e)f)

55%

7%

38%

signály reči tela verbálne vyjadrenie tón hlasu

51

mimika – výrazy tváre pri komunikácii,reč očí,farby, vône, celkový vzhľad, vplyv prostredia.

11.1.3. Chyby a nedostatky v komunikácii

V komunikácii sa neustále objavujú prekážky, ktoré narušujú naše úsilie o bezproblémo-vý vzťah medzi komunikujúci partnermi. Niektoré sú mimo našu kontrolu, iné si vyrábame samy. Takže existujú bariéry efektívnej komunikácie. Našou snahou by malo byť minimalizo-vať bariéry. Môžeme ich rozdeľovať na externé a interné.

Externé bariéry:vyrušenie iným v kancelárii,všeobecná hladina hluku v kancelárii,vizuálne rozptyľovanie (počítač, pohľad z okna, činnosť iných v kancelárii).Interné bariéry:

obava, strach, že nezvládneme situáciu,naše súkromné problémy,bariérne postoje ako neúcta ku klientom, predsudky,prehnaná starostlivosť o naše vlastné potreby, a nie o potreby partnera v komunikácii,prízvuk, spôsob hovorenia, rýchlosť hovorenia,emócie,fyzické nepohodlie (stuhnutosť pri dlhom sedení),prerušovanie, skákanie do reči,odbiehanie od témy rozhovoru,slang alebo zaužívané odborné výrazy, ktorým druhá strana nerozumie.Ľudia chcú, aby sa im rozumelo a aby rozumeli tomu, čo hovorí druhý. Slang alebo od-

borné výraz sú ako cudzí jazyk: partner v komunikácii, ktorý ho neovláda sa môže cítiť ako menejcenný.

11.2. Vyjednávanie a presviedčanie pri obchodných rokovaniach

Vyjednávanie je najčastejším spôsobom komunikácie manažérov pri každodennom plnení pracovných činností. Môže ísť o stretnutie dvoch alebo viacerých partnerov, z ktorých každý má vlastnú potrebu a názor na predmet vyjednávania. Akú podobu vyjednávanie na-dobudne, akým spôsobom sa problém bude riešiť, záleží od účastníkov, ich motivácie, ako aj zručností, schopností a použitej taktiky. Cieľom vyjednávania je, aby každá zo zúčastnených strán získala nejakú výhodu, aj keď táto výhoda môže byť nižšia, ako bola jej pôvodná predsta-va. Vyjednávanie je proces, v ktorom dve alebo viaceré strany, každá s vlastnými cieľmi a hľa-diskami koordinujú oblasti záujmov prostredníctvom ústupkov a kompromisov, aby dospeli k dohode a spoločne postupovali v situáciách keď ani jedna zo strán nemôže alebo nechce po-

g)h)i)

–––

––––––––––

52

užiť svoju moc. Keďže ide o stretnutie dvoch strán, z ktorých každá má vlastné záujmy, dôleži-té je viesť vyjednávanie tak, aby sa včas rozpoznal hroziaci konfl ikt a dospelo sa k dohode.

Zúčastnené strany by sa mali na vyjednávanie dopredu pripraviť a získať informácie, kto-ré ujasnia zámer vyjednávania a pomôžu zvoliť vhodnú taktiku. Prípravou môže byť aj vy-hodnotenie predchádzajúceho vyjednávania s uvedením rozhodnutí na ktorých sa partneri dohodli. Úvodná fáza sleduje utvorenie priaznivej atmosféry, ktorá výrazne ovplyvní priebeh vyjednávania. V priebehu vyjednávania partneri využívajú rôzne argumenty, podávajú návr-hy na zmenu stanovísk, zjednávajú, riešia spoločný problém a hľadajú možné spôsoby akcep-tácie predložených návrhov. Podstatou vyjednávania je získať niečo za niečo. Využiť je možné metódu:

ústupkov – zakladá sa na poskytovaní drobných ústupkov alebo vedľajších výhod za prí-slušnú protihodnotu. Napríklad „Poskytnem vám 5 % zľavu z ceny, ak dodáte materiál do 10. 1.“sumarizácie – predstavuje priebežné zhrnutie spoločných stanovísk. „Môžeme sa dohod-núť, že stavebné práce ukončíte do 20. 2. a dohodnete so subdodávateľmi vybavenie nábyt-kom. Súhlasíte s touto dohodu?“odkladu – využíva sa vtedy, ak sa partneri nevedia dohodnúť a potrebujú čas na premys-lenie.ultimáta – jej podstata je v poskytnutí poslednej príležitosti partnerovi. Ak nebude súhla-siť, vo vyjednávaní sa nepokračuje. Tento spôsob sa podobá zastrašovaniu, má využitie len vtedy, ak požiadavky partnera sú nereálne. výberu – znamená výber z niekoľkých predložených návrhov, ktoré sa ponúknu tak, že partner si môže prípadne musí vybrať jeden z nich.Najbežnejšia forma vyjednávania a upresňovania podmienok obchodu s partnerom je obchodné rokovanie. Ide o cieľavedomú komunikáciu dvoch alebo viac osôb so zámerom vytvoriť alebo uzatvoriť, dohodnúť obojstranný kontrakt. Podmienky prejednávania obchodu môže vykonávať priamo zainteresovaný subjekt roko-vania alebo sprostredkovateľ. Komunikácia v podmienkach obchodného rokovania vyža-duje vyšší stupeň komunikačných zručností, schopnosť odhadnúť potreby partnera, záuj-my a ciele partnerskej organizácie. Každé obchodné rokovanie je jedinečné a neexistuje presný návod na jeho zvládnutie. Obchodné rokovanie ovplyvňuje jeho príprava, zvolené miesto rokovania, použitá taktika, rokovací jazyk, predmet a účastníci rokovania. Existu-je mnoho iných faktorov, ktoré pozitívne alebo negatívne menia priebeh a výsledok roko-vania a ktoré sa nedajú predvídať a ani ovplyvniť. Môže to byť zmena počasia, psychická pohoda, politická klíma a iné. Seriózna príprava na rokovanie je predpokladom úspechu. Zahŕňa:

získanie informácií o partnerovio fi rme (oblasť podnikania, kultúra, postavenie na trhu),o účastníkoch rokovania (záujmy, silné a slabé stránky, vzdelanie, status v organizácii). analýza konkurenciesituácia na trhu, príležitosti a ohrozenia, silné a slabé stránky.stanovenie cieľamaximálny cieľ – reálna predstava,

–

–

–

–

–

–

–

a)––b)–c)–

53

minimálny cieľ – hranica, pod ktorú sa nedá ísť.rozhodovanie o možných ústupkochdefi novanie potrieb partneraposúdenie vlastných silných a slabých stránokscenár zvolenej taktikykde sa bude rokovať (výhody domáceho prostredia),kedy a ako dlho, aký spôsob vyjednávania a ovplyvňovania zvoliť. osobný imidž (psychologická a odborná príprava na rokovanie).Samotné obchodné rokovanie má niekoľko fáz. Začína sa otvorením, nasleduje ponuková

fáza, reakcia partnera, jadro rokovania a ukončenie. Vo fáze otvorenia je dôležité vytvoriť neformálnu atmosféru, vymeniť si obchodné karty,

dohodnúť sa o postupe rokovania a vymeniť si informácie, ktoré môžu ovplyvniť priebeh ďal-šieho rokovania.

Podstatou ponukovej fázy je vzbudenie záujmu partnera o ponúkaný produkt. Dôraz sa kladie na správne odhadnutie potrieb, ktorým sa prispôsobí produkt a v rámci prezentácie sa vyzdvihnú kvality produktu.

Po oboznámení partnera s produktom a vyvolaní záujmu o produkt sa pristúpi k rokova-niu o cene.

Na základe predloženej ponuky, partner zaujíma stanovisko na základe vlastných cieľov a s využitím svojich komunikačných zručností. Výraznejšie sa kryštalizujú vzájomné vzťahy a postoje, každá strana si obhajuje svoje podmienky uzavretia dohody. Rokovanie sa stáva dialógom dvoch a viacerých účastníkov, ktorí prejednávajú ponuku, vracajú sa k detailom a obidve strany si uvedomujú nevyhnutnosť vzájomnej spolupráce.

Jadro obchodného rokovania sa vyznačuje špecifi ckou dynamikou a využívaním rozma-nitých taktík vyjednávania a presviedčania partnera uzatvoriť výhodný obchod. Dynamiku vyjednávania ovplyvňujú krízové situácie, vzniknuté nejasnosti a stresy počas stretnutia. Úspešnosť zvládnutia aj takýchto situácií si vyžaduje od účastníkov schopnosť situačného odhadu, určitú toleranciu, zručnosť asertivity a empatie. Zvládnu to manažéri, ktorí sa vy-značujú sebadôverou, vytrvalosťou, optimizmom, zodpovednosťou, zdravým záujmom o rie-šenie problémov, túžiaci po zmene, pozitívne zmýšľajúci a schopní prispôsobiť sa meniacej situácii.

Fáza ukončenia ešte nemusí znamenať koniec rokovania. Dôležité je navodenie atmosfé-ry dôvery a využitie osobitných techník vyjednávania, napríklad zhrnutie výhod a nevýhod, séria kladných odpovedí, špeciálna ponuka, ktorá ovplyvní posledné rozhodnutie nerozhod-ného partnera.

Súčasťou obchodného rokovania sú sprievodné neformálne akcie spojené s prezentáciou fi rmy, spoločenským posedením. Obchodné rokovanie končí uzatvorením dohody.

Podstatou obchodného rokovania je vyjednávanie, to znamená proces vzájomného do-siahnutia stanovených cieľov prostredníctvom zvolených stratégií a taktík. Výsledkom vyjed-návania môže byť šesť foriem súčinnosti:

výhra/výhra,

–d)e)f)g)–––h)

–

54

prehra/prehra,výhra/prehra,prehra/výhra,žiadna dohoda,kompromis.Z dlhodobého hľadiska je najvýhodnejšou alternatívou „výhra – výhra“. Vyjadruje priestor

na spoluprácu, je základom úspešnosti vzájomných interakcií. Aj žiadna dohoda je prospešná pre obidve strany. Defi nuje obojstranný neúspech partnerov, ale necháva priestor na spolu-prácu v budúcnosti.

Najvhodnejšími technikami vyjednávania je asertivita a empatia. Asertivita znamená primerané sebapresadenie sa v danej situácii. Zakladá sa na umení spontánne reagovať, dať najavo svoje požiadavky, nebáť sa presadiť a oponovať svoj názor, primerane citovo reago-vať, nevyrušovať ostatných. Asertívne správajúci sa jedinci dokážu posúdiť svoje správanie, myšlienky a emócie a niesť za ich prejavy aj zodpovednosť. Majú schopnosť nadväzovať kon-takt s inými, vedia sa ospravedlniť, požiadať iných o láskavosť. Ich komunikácia je otvorená, úprimná, priama a prirodzená. Vo vyjednávaní sú vždy aktívni, pritom neobmedzujú práva iných. Neasertívne správanie vyvoláva pasivitu a agresivitu.

Väčšina ľudí nepočúva preto, aby pochopili, ale preto, aby odpovedali. Keď niekto rozprá-va, je možné ho ignorovať, pretvarovať sa že počúvame, počúvať selektívne, počúvať pozorne a počúvať empaticky. Empatické počúvanie vyjadruje snahu o úprimné a čo najdokonalejšie pochopenie partnera. Schopnosť vcítiť, vžiť sa do psychického stavu iného človeka a na zákla-de toho optimalizovať svoju komunikáciu je empatia. Empatia je vyjadrením citového vzťa-hu k partnerovi, vedomého príklonu k nemu na rozdiel od apatie, spájajúcej sa s nezáujmom a ľahostajnosťou. Nezamieňame ju so sympatiou, ktorá vyjadruje emocionálnu náklonnosť, harmóniu citov a formu súhlasu. Na rozdiel od empatie sa antipatia spája s odporom a dishar-móniou. Empatia začína tam, kde jedinci opustia vlastné myšlienky, city a predstavy a začnú uvažovať o tom, ako by sa cítili sami v situácii partnera.

Vyjednávanie vyžaduje trvalú tvorivosť, neustále premýšľanie a vciťovanie sa. Pri posu-dzovaní postojov a motívov správania na základe spoločenskej situácie často vychádzame z vlastných zážitkov a podľa vlastných hodnôt a pocitov kvalifi kujeme správanie iných. Ide o projekciu, protiklad empatie. Ak je správanie jedinca vzdialené od vlastnej kultúry, vplyvom projekcie sa nám prejavy druhých zdajú mimoriadne nerozumné, neúčelné až poburujúce. V rokovaniach so zahraničným partnerom treba dopredu poznať základné prejavy kultúry a správania.

Partneri, ktorí sa zúčastňujú obchodných rokovaní musia rátať s kultúrnymi, historický-mi, náboženskými, sociálnymi, etnickými a inými vplyvmi, ktoré sa sprostredkovane preja-via v mentalite vyjednávajúcich. V zásade platí, v spoločnosti partnerov zo zahraničia treba zachovávať spôsoby, ktoré poznajú obidve strany, prijímajú ich a používajú. Za každú cenu nepotláčať národné špecifi ckosti a tolerovať zvyklosti partnerov, ak nie sú urážlivé a provo-katívne.

Do pozornosti manažérov, ktorí vyjednávajú so zahraničnými partnermi, je možné odpo-ručiť päť kritických aspektov kultúrnych rozdielov :

faktor spoločenských/medziľudských vzťahov,faktor postavenia (status),

–––––

a)b)

55

tok informácií, komunikácia v cudzom jazyku,časový faktor,iné, napríklad podniková kultúra, vzťah jednotlivca a skupiny.Je samozrejmé, že všetci Japonci nie sú typickí Japonci a typický Japonec sa môže meniť

vekom, prostredím, dosiahnutým vzdelaním a podobne. Charakterové črty francúzskeho in-dividualistu sú iné ako amerického a obidvaja sa líšia od slovenského individualistu. Napriek tomu v každej kultúre môžeme vymedziť hodnoty, normy a očakávania, ktoré sú typické pre danú krajinu.

Vo všeobecnosti, pri vyjednávaní sa odporúča sústrediť na hlavnú tému, predmet. Nie je vhodné vystúpiť s návrhom hneď na začiatku, kritizovať alebo útočiť na partnera. Schopnosť vidieť problém aj z druhej strany je jedna z najdôležitejších schopností vyjednávača. Pochopiť partnera ešte neznamená súhlas. Zjednodušuje však priebeh vyjednávania a umožňuje pove-dať to, čo chce partner počuť. Preto je dôležité odhadnúť správanie partnera. Existuje niekoľko typológií zákazníkov. Vychádzajú z individuality osoby, základných čŕt správania, z motívov kúpy a pod. Existujú zákazníci, ktorí potrebujú istotu, bezpečnosť, iní chcú najnovšie alebo najdrahšie produkty, ďalší hľadajú pohodlie, komfort aby sa vyhli problémom. Sú aj zákazní-ci, ktorí kupujú preto, lebo sa to páči druhým alebo chcú mať všetko najluxusnejšie.

Súčasťou taktiky a štýlu vyjednávania je vystupovanie a ovplyvňovanie. Vystupovanie zvyšuje pozornosť partnera a zahŕňa v sebe ústny prejav, mimiku, výšku hlasu, intonáciu, po-sunky, ako aj prístup k riešeniu problému, názory, ktoré obhajujeme. Vo vyjednávaní nemož-no voči partnerovi vystupovať autoritatívne, ale prirodzene. Do úvahy treba brať aj kultúru krajiny, z ktorej partner pochádza. Neisté vystupovanie voči partnerovi z Nemecka vyvoláva dojem nepripravenosti a strachu, kým sebaisté vystupovanie Nemec akceptuje, ale partner z arabských štátov odmieta.

Ovplyvňovanie a presvedčovanie partnera sa zakladá na spoznaní partnera po stránke osobnej a jeho zainteresovanosti na predmete rokovania. Znamená zmeniť postoje a správa-nie partnera, identifi kovať potreby, ktoré sú pre neho dôležité. Úspešné presviedčanie závisí od schopnosti manažérov využívať špecifi cké techniky komunikácie. Patrí sem vhodné použí-vanie a kladenie otázok, aktívne počúvanie, schopnosť rozpoznávať neverbálne signály part-nera, schopnosť viesť neformálny rozhovor, schopnosť pracovať s argumentmi. Popri komu-nikatívnych zručnostiach manažéra sú významné aj jeho osobnostné a psychické vlastnosti. Dôležitá je napríklad dôveryhodnosť, temperament, sebadôvera, fl exibilnosť, citová zrelosť a vyrovnanosť, schopnosť rýchlej typológie partnera, ako aj spoločenské postavenie a osobná charizma manažéra.

Miera ovplyvniteľnosti je rôzna. Závisí od inteligencie, vzájomných sympatií a dôvery, vy-tvorených kontaktov a použitých štýlov ovplyvňovania. Ľudí s nižšou inteligenciou je možné presvedčiť rýchlejšie ako sebavedomých a vysoko inteligentných jedincov. Rétorické schop-nosti bez argumentácie nestačia. Aj vytvorená sieť kontaktov manažéra pomáha zvýšiť dô-veru a rýchlejšie presvedčiť partnera o predmete vyjednávania. Osoba, ktorú chceme ovplyv-niť, nemá pocit istoty o predmete vyjednávania. Jej postoj sa môže zmeniť tým, že získa nové informácie a postupne vlastným spoznávaním sa jej pocit neistoty môže zmeniť. Potrebné je využiť tie komunikačné zručnosti manažéra, ktoré nepozorovaným spôsobom presvedčia partnera o výhodnosti spolupráce.

V komunikácii s partnerom, ktorej podstata je vo vyjednávaní a ovplyvňovaní správania iných, dochádza k vzájomným vzťahom založených na dôvere a spolupráci. Dosiahnutie sy-

c)d)e)

56

nergie v rokovaní je výsledkom vzájomnej dôvery a rešpektovania rôznych názorov. Jej pod-stata je v tom, že navrhnuté riešenie je efektívnejšie ako boli očakávania obidvoch strán. Pravá sila vzťahov je v rôznosti názorov. Rovnakosť nie je to isté ako jedinečnosť. Uniformita nie je to isté ako jednota. Jednota alebo jedinečnosť znamená vzájomné dopĺňanie sa, a nie napo-dobňovanie. Napodobňovanie nie je tvorivé, je nudné. V tom je podstata synergického efektu, ktorý znamená súčinnosť obidvoch partnerov.

11.2.1. Vystupovanie a ovplyvňovanie

Vystupovaním máme upútať pozornosť, ale nie za každú cenu. Nie je vhodné predstierať to, čo nám je cudzie – pôsobí to neprirodzene a násilne. Vystupovaniu nesmie chýbať pre-svedčivosť. Len slová nepresvedčia. Vystupovanie v sebe zahŕňa ústny prejav, mimiku, výšku hlasu, intonáciu, posunky, ako aj prístup k riešeniu problému, názory, ktoré obhajujeme. Pra-vidlom pri rozhovore je, že nemôžeme poprieť svoj prirodzený charakter. Impulzívny nemôže hrať chladnokrvného, kto nemá vzťah k humoru – nemôže byť skutočne vtipný.

Ak možno voliť medzi uzavretosťou a otvorenosťou – je vhodné voliť otvorenosť a úprim-nosť. Nechápeme ich však ako veľavravnosť – povedať rýchlo všetko, čo vieme. V otvorenosti a úprimnosti je niečo odzbrojujúce, čomu aj partner v komunikácii môže ťažko odolať, odpo-rovať. Otvorenosť vyvoláva a provokuje dôveru.

Pri presvedčovaní je ťažké dosiahnuť úspech, ak musíme často presvedčovanému opono-vať a niečo negovať! Partnera ľahšie presvedčíme, ak budeme obhajovať svoje tvrdenia a ob-ratne sa vyhneme polemike s jeho stanoviskom. Súperivosť je záporným javom akéhokoľvek presvedčovania.

Ak si chceme osvojiť umenie „nepresvedčiť“, dodržujme tieto zásady:neberme ohľad na náladu a situáciu partnera,zásadne nepoužívajme príklady,nezdôvodňujme svoje tvrdenia,nepoužívajme sprievodné písomné doklady, ktoré môžu pomôcť porozumieť,používajme čo najviac odborných slov a termímov,všetky námietky ignorujme,vôbec nepripúšťajme otázky partnera.Človek, ktorý vie zaobchádzať s ľuďmi, dokáže získať veľa užitočných informácii, ktoré by

inak nezískal. Pôsobí čarom osobnosti, ľudia v jeho prítomnosti strácajú zábrany, dokážu sa zverovať s problémami. Zneužívanie schopnosti umenia komunikovať nie je naším cieľom. Je rozdiel komunikovať, jednať s ľuďmi, a je rozdiel manipulovať s ľuďmi.

Ten, kto dokáže vychádzať s ľuďmi, nemôže poprieť, že získanie tejto schopnosti vedie cez sebapoznávanie a sebazdokonaľovanie. Je to zanedbávaná stránka ľudí – väčšinou sa snažíme poznávať a ovplyvňovať partnera. Sebavýchova a autoregulácia začína sebapoznávaním. Se-bapoznávanie nás robí otvorenejšími voči osobným skúsenostiam a zvyšuje ochotu k náprave a sebavýchove (aj sebavzdelávaniu). Väčšinou platí, že kto dosahuje dobré výsledky v seba-poznávaní, má menej osobných problémov a zlepšujú sa jeho sociálne kontakty. Čím lepšie pozná sám seba, tým lepšie predpoklady má pre poznávanie druhých. Pomôcky, ktoré nám môžu pomôcť pri sebazdokonaľovaní: zrkadlo, meditácia, pravidelné si uvedomenie vlastné-ho konania.

–––––––

57

Egocentrizmus ani sklony k autizmu do komunikácie s ľuďmi nepatria. Komunikovanie si vyžaduje trvalú tvorivosť, ustavičné vmýšľanie a vciťovanie. Empatiu obyčajne používajú menej vzdelané (nie menej inteligentné) osoby, ktoré úspešne dokážu ovplyvňovať iných. Empatia je schopnosť pochopiť druhého ako seba samého, obliecť sa do jeho kože, vidieť jeho očami, počúvať bez predsudkov, nerobiť súdy – ale ostať samým sebou.

Každý človek má právo na vlastný názor, hoci my s ním nemusíme súhlasiť. Ľudia mnohokrát zabúdajú, že aj „nie“ je odpoveď, bez toho, aby nám ju druhá strana musela zdôvodňovať, tak isto, ako aj my máme právo povedať „nie“.

58

12. CHARAKTER TRHU S DREVOM

Drevo a výrobky z dreva sú priemyselné produkty, ktoré sa realizujú na trhu výrobných faktorov. Drevná surovina a medziprodukty prvotného spracovania dreva nie sú z prevažnej väčšiny spotrebované priamo, ale vstupujú do výrobnej spotreby ako jeden z výrobných vstu-pov za účelom transformácie na určité množstvo výstupov. Medzi trhom výrobných faktorov a spotrebiteľským trhom existuje niekoľko významných odlišností, ktoré sa prejavujú predo-všetkým v štruktúre trhu, štruktúre dopytu, charaktere nakupujúcich, spôsobe rozhodovania o nákupe a pod. Podmienky na trhu sú určené spolupôsobením trhovej ponuky a dopytu.

Trh s drevom má niekoľko špecifi ckých vlastností. Pretože sa jedná o surovinu, má cha-rakter trhu priemyselných komodít, takže preň možno defi novať nasledovné znaky:

menší počet odberateľov dreva,vyššia koncentrácia trhov,veľké objemy transakcií,malá diferenciácia produktov,ponuka drevnej suroviny je v rámci roka nepravidelná,vysoký dôraz kladený na cenu,dopyt po dreve je odvodený a závisí od výšky dopytu po fi nálnych výrobkoch z dreva,na trhu sa vytvárajú dlhodobé vzťahy medzi predávajúcimi a kupujúcimi.Komoditný charakter trhu s drevom sa zároveň vyznačuje rozdrobenou štruktúrou trhu

na strane ponuky dreva. Často na trhu prevládajú oligopolné štruktúry, kde popri jednom ale-bo viacerých dominantných producentoch dreva existuje veľké množstvo drobných dodávate-ľov. Individuálni producenti drevnej suroviny zvyčajne nemajú dostatočný priestor na aktívne ovplyvňovanie trhových vzťahov a často nasledujú cenové a ostatné rozhodnutia silných trho-vých subjektov. Na druhej strane, počet odberateľov je menší a medzi producentmi a spraco-vateľmi drevnej suroviny obyčajne existujú dlhodobé obchodné vzťahy. V určitých prípadoch však trh dokáže akceptovať i väčšie množstvo trhových subjektov na strane dopytu a to hlavne v prípade, keď vzniká priestor pre činnosť obchodných organizácií, ktorých konkurenčná vý-hoda na trhu spočíva v odoberaní menších množstiev dreva od drobných producentov a ná-slednej akumulácií množstva a jeho predaja spracovateľskému priemyslu.

12.1. Dopyt na trhu s drevom

Dopyt po dreve a výrobkoch z dreva je odvodený dopyt v zmysle spôsobu akým sa tvorí a je závislý od výsledného dopytu po konečných výrobkoch z dreva (napr. dopyt po bukovej guľatine je odvodený od dopytu po bukovom nábytku). Finálne výrobky sa realizujú na trhu spotrebiteľov. Predajcovia nábytku sa orientujú priamo na zákazníkov spotrebiteľského trhu, ktorí kúpou uspokojujú svoje potreby. Trhový dopyt je v tomto prípade priamy. Dopyt výrob-cov nábytku po materiálových vstupoch (napr. výrobkoch prvotného spracovania dreva – re-zive) však závisí od dopytu po fi nálnych výrobkoch (nábytku), je teda nepriamy – odvodený.

Ak dopyt po fi nálnych výrobkoch fi rmy rastie, rastie i dopyt po výrobných vstupoch (me-dziproduktoch). V najširšom zmysle je však dopyt odvodený od vývoja makroekonomických ukazovateľov. V závislosti od vývoja týchto ukazovateľov sa tvorí dopyt po produkcii a služ-

––––––––

59

bách výrobcov v stavebníctve, tlačiarenskom a polygrafi ckom priemysle, nábytkárskom prie-mysle a pod. Tieto odvetvia sú priamymi odberateľmi výrobkov prvotného spracovania dreva (medziproduktov) vyprodukovaných v drevospracujúcom priemysle. Podniky drevospracu-júceho priemyslu vytvárajú následne dopyt po drevnej surovine. Proces tvorby odvodeného dopytu po dreve a výrobkoch z dreva na jednotlivých úrovniach je schematicky znázornený na obrázku 3.

Každý odvodený dopyt, teda aj dopyt po dreve, je charakterizovaný dvoma dimenziami:

blízkosťou producentov dreva od konečného spotrebiteľa výrobkov z dreva, t. j. dĺžkou re-ťazca od dodávateľa ku konečnému spotrebiteľovi. Medzi jednotlivými článkami reťazca sa dopyt môže zvyšovať, resp. znižovať. Od dĺžky reťazca tiež závisí, ako rýchlo sa v čase prejaví zmena v dopyte po fi nálnych výrobkoch na dopyte po surovom dreve.koncentráciou – počtom a veľkosťou rozličných fi nálnych trhov, ktoré sú zdrojom koneč-ného dopytu. Ak je koncentrácia fi nálnych trhov vysoká, dopyt po dreve je odvodený rela-tívne jednoducho z dopytu po konečných produktoch.Jednou z typických znakov komoditného trhu je slabá diferenciácia produktov. Čím je pro-

dukt menej diferencovaný, tým existuje väčšia možnosť nákupu rovnakého produktu u ostat-ných producentov. Keďže kupujúci nemôže dostať produkt s odlišnými vlastnosťami, popr. dodatočnými službami, orientuje sa predovšetkým na cenu produktu. S cenou súvisí otázka nakoľko je dopyt senzitívny voči zmene ceny (elasticita dopytu). Cenová elasticita vyjadruje percentuálnu zmenu dopytovaného množstva pri percentuálnej zmene ceny. Pre drevo ako surovinu určenú na výrobu fi nálnych produktov platí:

–

–

Obrázok 3 Odvodený dopyt po dreve

Nábytkárskypriemysel

Dopyt po drevnej surovine

Dopyt po rezive Dopyt po papieri Dopyt po veľkoplošných

materiáloch

Stavebníctvo Bytová

výstavbaTlačiarenský

priemysel

Úrokové miery Spotrebiteľské výdavky

60

Rovnaké sortimenty dreva od rôznych predávajúcich nie sú prakticky vôbec diferencova-né a dopyt je pre každého dodávateľa veľmi elastický. Reakcie kupujúcich na konkrétnu zmenu ceny závisia od toho, aký vývoj cien sa očakáva v budúcnosti (ak očakávajú, že ceny budú rásť, budú dnes nakupovať aj pri vyšších cenách).Elasticita dopytu bude väčšia v dlhšom časovom období, pretože v krátkom časovom ob-dobí nie je možné prispôsobiť cenu konečných výrobkov v dôsledku zmeny ceny dreva.Cenová elasticita úzko súvisí s množstvom dostupných substitučných materiálov na trhu. Možnosti substitúcie sa postupne eliminujú tým viac, čím všeobecnejšie je daný výrobok charakterizovaný. Dopyt po piliarskej guľatine, ktorá pochádza od daného užívateľa lesa, resp. danného porastu, je vysoko elastický. Piliarska guľatina od ostatných užívateľov, je takmer dokonalým substitútom a akákoľvek zmena ceny bude vyvážená zvýšeným alebo zníženým dopytom u jednotlivých užívateľov lesa. Dopyt po všetkých výrobkoch z dreva, pri ktorom je možnosť priamej substitúcie nižšia, vykazuje nižšiu cenovú elasticitu. Dlho-dobá cenová elasticita dopytu po dreve v celosvetovom meradle sa odhaduje na hodnotu približne – 0,5 t. j. 1 % nárast ceny dreva spôsobí zníženie dopytu o 0,5 %.Odvodený dopyt po surovom dreve je tým pružnejší, čím je pružnejší dopyt po fi nálnych výrobkoch.S dopytom po výrobkoch z dreva a surovom dreve sa súčasne vytvára i dopyt po konku-

renčných výrobkoch. Vo vzťahu k drevu zastávajú konkurenčné výrobky pozíciu substitútov. Substitučné materiály majú vlastnosti, ktorými dokážu uspokojovať rovnaké potreby a ná-kupcovia, resp spotrebitelia majú možnosť si medzi nimi vyberať podľa svojich individuálnych preferencií. Podmienkou je technická zameniteľnosť materiálov a jedným z dôležitých kritérií výberu je cenová úroveň substitútov. Na obrázku 4 je zobrazený podnik na výrobu nábytku, ktorý vo svojom výrobnom procese používa výrobné faktory, medzi nimi rôzne vstupné mate-riály (rezivo, kovy, plasty, atď.), ktoré sa môžu navzájom nahrádzať.

–

–

–

–

Obrázok 4 Podnik na výrobu nábytku

Rezivo

Plasty

Kovy

Energia

Stroje

Práca

Podnik na výrobu

nábytku

Stoličky

Stoly

Postele

Nemocnice

Hotely

Domácnosti

Výrobnéfaktory

Výrobnýproces Produkty Koneční

spotrebitelia

61

Z obrázku je zrejmé, že dopyt po rezive sa bude zvyšovať, resp. znižovať v závislosti od dopytu po produktoch podniku – stoličkách, stoloch a posteliach (odvodený dopyt). Zo vše-obecnej teórie dopytu (vzťah medzi množstvom a cenou) vyplýva, že čím nižšia bude cena výsledných produktov, tým vyšší bude trhový dopyt. Pre dopyt po rezive je tiež dôležitý vzťah ceny reziva k ostatným vstupom a k cene výslednej produkcie. Cieľom podniku je maxima-lizovať celkový zisk alebo dosiahnuť niektorý z iných cieľov (napr. minimalizácia nákladov, maximalizácia predaja a pod.). Ak sú rezivo, plasty a kovy substitučné materiály, ktoré sa môžu vzájomne v procese výroby nahrádzať, podnik ich môže kombinovať v ľubovoľnej mie-re. Základným výrobným rozhodnutím bude určiť množstvo jednotlivých vstupov tak, aby bol daný výstup vyprodukovaný čo najefektívnejšie. Zmeny, ktoré nastávajú vo výške cien vstu-pov a výstupov, môže podnik kompenzovať zmenami v ich kvantite. Ak cena výstupu vzrastie, fi rma zvýši jeho produkciu. Ak vzrastie cena vstupu, fi rma obmedzí jeho využívanie. Z toho vyplýva, že dopyt po rezive bude závislý od cenových relácií (relatívnych cien) medzi vstupmi a výstupmi produkcie. Ak relatívna cena niektorého výstupu k cene reziva bude nižšia ako relatívna cena toho istého výstupu k cene plastu, podnik sa bude snažiť zvyšovať používanie reziva na úkor plastov. Podobné vzťahy platia medzi relatívnymi cenami vstupov. Ak vzrastie cena plastov k cene reziva, podnik obmedzí ich využívanie a za predpokladu vzájomnej nahra-diteľnosti uprednostní pri výrobnom procese lacnejšie rezivo.

12.2. Ponuka na trhu s drevom

Pri hodnotení ponuky je nutné rozlišovať medzi ponukou surového dreva a výrobkov z dreva na trhu. Ich podstata je rozdielna. Pre produkciu drevnej suroviny je charakteristické nasledovné:

je výsledkom biologického a rastového procesu, ktorý je cieľavedome usmerňovaný les-ným hospodárom,ťažbové možnosti zohľadňujú dodržiavanie princípov trvalo udržateľného hospodárenia a v niektorých krajinách sa prispôsobuje platnej legislatíve. Tá môže s prihliadnutím na zásoby (zdroje) dreva určovať napr. maximálny objem dreva, ktorý je možné za určité ob-dobie vyťažiť (etát), dĺžku rubnej doby a pod.dodržiavaním princípov trvalosti a vyrovnanosti produkcie nedokáže ponuka surového dreva dostatočne reagovať na trhové podnety. Ponuka dreva na trhu sa stáva neelastickou a zvýšená trhová cena nedokáže motivovať producentov drevnej suroviny k vyšším obje-mom ťažieb. Vo všeobecnosti zostáva ponuka dreva vzhľadom na zmeny trhových cien dreva neelastická, t.j. zmena ceny na trhu nevyvolá adekvátnu zmenu v ponúkanom množ-stve. Relatívna zmena ceny (∆c/c) je väčšia ako relatívna zmena ponúkaného množstva (∆P/P). Závislosť je znázornená na obrázok 5.Určité možnosti prispôsobenia sú možné z krátkodobého hľadiska, kedy producenti drev-

nej hmoty môžu na určitý čas zvyšovať, resp. pozastaviť ťažbu dreva, avšak z pohľadu plne-nia dlhodobých plánov ťažby dreva je množstvo dreva ponúkaného na trh dané produkčnými a ťažbovými možnosťami.

množstvo a druhová štruktúra dreva ponúkaného na trh sú v rámci roka nepravidelné (doba ťažby určitých drevín). Podstatný význam zohráva faktor náhodných ťažieb (povin-nosť prednostne spracovať drevo z kalamít).

–

–

–

–

62

druhová a kvalitatívna štruktúra ponuky je odvodená od drevinového zloženia a rastových podmienok drevín.Veľkosť ponuky výrobkov z dreva na trhu závisí od ekonomických faktorov produkcie

– množstva, ceny a kombinácie výrobných faktorov, výrobných kapacít na spracovanie dreva a ich využitia a zároveň od podmienok trhu (vzťah ponuka – dopyt, trhová cena).

12.3. Vzťah medzi ponukou a dopytom

Vzťah ponuky a dopytu na trhu je určovaný spolupôsobením rôznych faktorov. Obrázok 6 znázorňuje základný model, ktorý zachytáva vzťahy medzi ponukou a dopytom dreva na trhu a faktory, ktoré na trhu pôsobia. Model vychádza z určitých predpokladov a je zostrojený pre krajinu s nasledovnými charakteristikami:

je otvorenou ekonomikou v zmysle existencie zahraničného obchodu,disponuje dostatočnými zdrojmi drevnej suroviny,cena dreva je odvodená od svetovej ceny,produkcia dreva v krajine je vyššia ako jeho domáca spotreba,ekonomické faktory (napr. cena energií) nemajú vplyv na veľkosť ťažby.Na ponuku surového dreva na trhu má vplyv veľkosť zásoby, ktorou daná krajina dispo-

nuje. Zásoba dreva nepredstavuje samotnú ponuku, ale je potenciálom, z ktorého sa drevná surovina ťaží a následne realizuje na trhu. Veľkosť produkcie vychádza z ťažbových možností, ktoré zohľadňujú produkčné a ostatné – nedrevoprodukčné funkcie lesov. Konkrétne postupy stanovenia výšky ťažby sú odvodené z princípov lesníckej politiky. Základný princíp trvalosti je založený na zabezpečení aspoň jednoduchej reprodukcie lesov. Vzhľadom na rastúce envi-ronmentálne povedomie sa v mnohých krajinách sveta kladie dôraz na dodržiavanie princí-pov trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch. Rast trhovej ceny pri dodržiavaní takýchto princípov môže motivovať zvýšenie ponuky iba krátkodobo.

Ponuka surového dreva je určená pre domáci alebo zahraničný trh (export). Dopyt, ktorý sa vytvára na týchto trhoch je ovplyvnený niekoľkými významnými faktormi ekonomického, sociálneho, demografi ckého alebo kultúrneho charakteru. Rozhodujúci je ekonomický rozvoj krajiny, úroveň príjmov, existencia substitučných (konkurenčných) výrobkov na trhu, prefe-

–

–––––

Obrázok 5 Vzťah ceny a ponúkaného množstva na trhu s drevom

c

P

∆c

∆P

63

rencie konečných spotrebiteľov. Významnosť, intenzita a smer pôsobenia týchto faktorov sa rôzni medzi krajinami.

Model na obrázku 6 predstavuje základnú fi lozofi u vzťahov medzi ponukou a dopytom na trhu s drevom pre krajinu, ktorá sa orientuje na export surového dreva. Dôvody pre ex-port môžu spočívať v slabej kúpyschopnosti domáceho obyvateľstva (nízky dopyt), v malom domácom trhu, neefektívne fungujúcom trhu (štátne zásahy), resp. sa môže jednať o menej rozvinutú krajinu, ktorá si vývozom suroviny zabezpečuje štátne príjmy. Model zároveň neu-važuje s importom dreva do krajiny a nezachytáva vzťahy medzi subjektami trhu (producent-mi a spracovateľmi drevnej suroviny).

Komplexný pohľad na kategórie trhu, ktorý zohľadňuje rozdelenie ponuky a dopytu podľa miesta v ktorom sa vytvárajú je na (obr. 7).

Celková ponuka (PC) na trhu danej krajiny je zložená z:ponuky domácej (PD), ktorá pochádza od domácich producentov drevnej suroviny a je ur-čená pre domácich spracovateľov,ponuky zahraničnej – importu (PI), ktorá vzniká u zahraničných producentov dreva a je dovážaná do danej krajiny na výrobnú alebo konečnú spotrebu.

–

–

Obrázok 6 Vzťahy medzi ponukou, dopytom a cenou na trhu

ŤAŽBA DREVA ZÁSOBA DREVNEJ SUROVINYŤažbové možnosti

CENA

Svetová ponuka, dopyt a zásoby dreva Svetový ekonomický rast

EXPORT DOMÁCI DOPYT

PONUKA

DOPYT

Ekonomický rast v krajinách do ktorých smeruje export Menový kurz Substitučné materiály Preferencie

Úroveň príjmov Stavebníctvo Substitučné materiály Preferencie

64

PC = PD + PI

Celkový dopyt (DC) na trhu v danej krajine je tvorený z:dopytu domáceho (DD), ktorý tvoria domáci spracovatelia po drevnej surovine, ktorá sa dostáva na trh z domácich zdrojov,dopytu zahraničného – exportu (DE), ktorý je tvorený zahraničnými spracovateľmi alebo importérmi v ostatných krajinách po dreve vyprodukovanom v danej krajine.

DC = DD + DE

Ponuka z domácich zdrojov je určená na domáci trh a rovná sa veľkosti dopytu spracova-teľov dreva na domácom trhu

PD = DD

V prípade uspokojenia domáceho dopytu produkciou dreva z domácich zdrojov sa preby-točný objem produkcie realizuje na zahraničných trhoch. V opačnom prípade, ak je spotreba spracovateľov dreva vyššia ako domáca ponuka, drevo sa stáva predmetom dovozu. Rozdiel medzi zahraničným dopytom (exportom) a zahraničnou ponukou (importom) tvorí obchod-nú bilanciu (OB)

OB = DE - PI

Ak export dreva prevyšuje jeho import ide o kladné saldo obchodnej bilancie. Záporné saldo vzniká v opačnom prípade.

Vzťahy medzi jednotlivými kategóriami ponuky a dopytu sú určené trhovými podmien-kami, predovšetkým trhovou cenou. Cenové rozdiely na jednotlivých trhoch majú vplyv na rozhodovanie spracovateľov o výbere medzi ponukami podľa miesta ich vzniku (napr. upred-nostnia zahraničnú ponuku pred domácou) a geografi cky ohraničené trhy sa dostávajú do

–

–

Obrázok 7 Rozloženie ponuky a dopytu

_

+

Cena

ZAHRANIČNÝ DOPYT

EXPORT

DOMÁCI DOPYT =

DOMÁCA PONUKA

CELKOVÝ DOPYT

CELKOVÁ PONUKA

OBCHODNÁBILANCIA

ZAHRANIČNÁ PONUKAIMPORT

PRO

DU

CE

NTI

DR

EV

A

SPR

AC

OV

ATE

LIA

DR

EV

A

65

pozície konkurentov. Takáto priestorová substitúcia zohľadňuje vzájomnú nahraditeľnosť vý-robkov, ktoré pochádzajú z rôznych geografi ckých oblastí, resp. trhov a trhových segmentov s rôznymi výrobnými podmienkami. Efekt substitúcie sa sleduje ako možná zámena výrobku na určitom trhu za rovnaký, alebo vlastnosťami zodpovedajúci výrobok z iného trhu. Jednot-livé trhy môžu mať lokálny charakter (v rámci domáceho trhu) alebo nadnárodný charakter (substitúcia výrobkov z dovozu za domácu produkciu a pod.).

12.4. Spôsoby spracovania a využitia drevnej suroviny

V podmienkach vyspelých krajín sa viac ako 90 % drevnej suroviny využíva na priemys-lové spracovanie, zvyšok predstavuje drevo určené na výrobu energie. Podľa stupňa spraco-vania sa rozlišuje prvostupňové a druhostupňové spracovanie dreva. Výstupom prvostupňo-vého spracovania sú predovšetkým medziprodukty, ktoré z prevažnej časti slúžia na ďalšie spracovanie ako vstupy pre výrobu (rezivo, celulóza a pod.). Výrobky druhostupňového spra-covania dreva sú určené na konečnú spotrebu. Na každom stupni spracovania je možné pod-ľa spôsobu spracovania a požiadaviek na kvalitu vstupnej drevnej suroviny rozlíšiť výrobky mechanického a chemického spracovania. Obrázok 8 podáva jednoduchý prehľad procesu prechodu drevnej suroviny cez fázy jej spracovania a použitia.

12.4.1. Výrobky prvotného spracovania dreva

12.4.1.1. Výrobky mechanického spracovania

RezivoVo svete sa až 55 % priemyslového dreva použije na výrobu reziva. Rezivo predstavuje

súbor výrobkov z dreva, ktoré sú získané pozdĺžnym delením výrezov na časti a pozdĺžnou a priečnou úpravou týchto častí. Tabuľka 10 uvádza prehľad výrobkov podľa tvaru priečneho prierezu, jeho plochy (S) a hrúbky. Charakteristiku reziva podľa detailnosti opracovania uvá-dza tabuľka 11.

Tabuľka 10 Rozdelenie reziva podľa tvaru priečneho prierezu

Rezivo doskové

Dosky (rezivo hrúbky 13–32 mm – ihličnaté, 16–35 mm – listnaté)Fošne (rezivo hrúbky 40–100 mm)Krajnicové dosky (bočné neomietané doskové rezivo)Krajnice (bočné neomietané doskové rezivo)

Rezivo hranené

Hranol (plocha priečneho rezu S je väčšia ako 100 cm2)Hranolček (S = 25–100 cm2) Lata ( S = 10–25 cm2)Lišta (S < 10 cm2)

Rezivo polohranenéDrevené podklady (polohranené rezivo hrúbky do 100 mm)Drevené trámy (polohranené rezivo hrúbky viac ako 100 mm)

66

Obrázok 8 Proces prechodu drevnej suroviny cez fázy spracovania a použitia

Ostatné vstupy

Chemické spracovanie

Drevnásurovina

LH – domáce dodávky Import

vstupy

Dosky na báze dreva

Piliarskespracovanie

Nábytok Stavebno-stolárska výroba

výroba

Domáci trh

Výrobná spotreba

Konečnáspotreba

Export

StavebníctvoPriemyselná výroba

DopravaPolygrafický priemysel

Potravinársky priemysel Ostatné odvetvia

využitie

67

Tabuľka 11 Rozdelenie reziva podľa detailnosti opracovania

Rezivo neomietané Má rovnobežné plochy, oblé neomietané boky, resp. čiastočne omietané s väčšími oblinamiRezivo omietané Má rovnobežné plochy, boky reziva sú kolmo rezané na plochy, čiastočne s oblinamiRezivo kmeňové Sortiment neomietaného reziva, ktoré je po poreze uložené do pôvodného tvaru výrezu

Rezivo sa najčastejšie hodnotí vizuálne a podľa účelu, na ktoré sa použije, sa zaradí do príslušnej kvalitatívnej triedy podľa technických noriem. Podľa účelu použitia možno rezivo zatriediť do nasledovných skupín:

komerčné rezivo,rezivo určené na drevené konštrukcie,rezivo určené na palety a obaly,exportné ihličnaté rezivo.Komerčné rezivo je rezivo bez bližšieho určenia použitia. Ihličnaté rezivo sa v súčasnosti

triedi podľa normy STN EN 1611-1 Rezivo. Vizuálne triedenie ihličnatého dreva. Časť 1: Európ-ske smreky, jedle, borovice a duglasky. Táto norma stanovuje triedenie reziva podľa vizuálnych znakov dvoma spôsobmi triedenia – G2 a G4. Pri spôsobe G2 sa sledujú hrče a znaky na dvoch plochách, pri spôsobe G4 sa sledujú hrče a znaky reziva na dvoch plochách a dvoch bokoch. Rezivo je podľa každého spôsobu triedenia zaradené do 4 tried (G2-0 až G2-4, G4-0 až G4-4). Pre drevinu smrekovec je platná norma STN 49 1011 Ihličnaté rezivo.

Kvalitatívne triedenie listnatého reziva určuje STN 49 1012 Listnaté rezivo, ktorá platí pre všetky dreviny okrem buka a duba. Pre buk a dub je platná norma STN EN 975-1 Rezivo. Vizuálne triedenie listnatého reziva. Časť 1: Dub a buk. Dubové rezivo (Q) má nasledovné ka-tegórie:

kmeňové a nekmeňové neomietané rezivo (B),omietané rezivo a prírezy (F),hranolové rezivo (P).Bukové rezivo (F) má tieto kategórie:

kmeňové a nekmeňové neomietané rezivo (B),omietané rezivo a prírezy (F),opracované rezivo (D).V rámci kategórií sa vylišujú kvalitatívne triedy (A – mimoriadna kvalita, 1, 2… ďalšie

kvalitatívne triedy).Rezivo určené na drevné konštrukcie sa zaraďuje do tried pevnosti podľa STN EN 338:

1998 Drevo na stavebné nosné konštrukcie. Triedy pevnosti. Norma vylišuje 9 tried pre ihličnaté a topoľové drevo a 6 tried pre listnaté drevo.

Rezivo určené na palety a obaly zahŕňa rezivo, pri ktorom je voľnejšia tolerancia znakov reziva. Kvalitatívne triedenie upravuje norma STN EN 12246: 2001 Kvalitatívne triedenie re-ziva používaného na palety a obaly, ktorá vylišuje 2 kvalitatívne triedy s označením P1 a P2.

Exportné ihličnaté rezivo sa podľa kvalitatívnych znakov triedy na nasledovné druhy:pilopad (PP),exportná stavba (EBW),hranené a polohranené rezivo (HR, PHR),

1.2.3.4.

–––

–––

–––

68

Imbalo (IMB) a Charpente (CHARP).

Dosky na báze drevaDosky na báze dreva (označované aj ako drevné kompozitné materiály) sú doskové ma-

teriály, ktoré sa vyrábajú priemyselným spracovaním drevnej suroviny. Vznikajú lisovaním spravidla za tepla z drevných častí, ktoré sa získavajú mechanickým delením dreva. Podľa veľkosti drevných častí sa rozlišujú tri hlavné skupiny (obr. 9)

preglejované materiály,drevotrieskové dosky,drevovláknité dosky.Samostatnú kategóriu predstavujú dyhy, ktoré sú základným prvkom pre výrobu pregle-

jovaných materiálov.

Dyha je tenká vrstva dreva získaná lúpaním, krájaním alebo pílením, nepresahujúca hrúbku 7 mm. Dyhy sa vyrábajú tromi základnými spôsobmi – rezaním, krájaním a lúpaním. Dyhy podľa použitia možno rozdeliť na konštrukčné a okrasné.

Preglejované materiály predstavujú dosky vyrobené zlepením troch alebo viacerých dy-hových listov, pričom smer vlákien susedných vrstiev je spravidla na seba kolmý. Skupina zahŕňa preglejky, latovky a kompozitné dosky. Preglejky sú preglejované dosky vyrobené z dvoch alebo viacerých vrstiev lúpaných alebo krájaných dýh, ktoré sú zlepené a zlisované prevažne kolmo na smer vlákien. Podľa spôsobu použitia sa rozlišujú preglejky na vnútorné

a vonkajšie použitie. Latovky sú preglejované dosky vyrobené obojstranným oblepením la-tovkového stredu dyhami, ktoré sú lepené kolmo na smer drevných vlákien.

–

–––

Obrázok 9 Rozdelenie dosiek na báza dreva

Dosky na báze dreva

DyhyPreglejované

materiályDrevotrieskové

doskyDrevovláknité

dosky

Latovky

Preglejky

Kompozitnédosky

Drevné Nedrevné

OSB

Tvrdé Mäkké

MDF

69

Skupinu aglomerovaných materiálov reprezentujú drevotrieskové a drevovláknité dosky. Vo všeobecnosti sú to plošné alebo tvarové výrobky získané z drevných alebo iných lignocelu-lózových častíc spájaním pomocou spojív a iných látok pri súčasnom pôsobení tepla a tlaku.

Drevotrieskové dosky sú dosky vyrobené lisovaním drevených alebo ostatných častí (pi-liny, hobliny) zmiešaných so spojivom (živicami alebo minerálnym spojivom) za tepla. Za-hŕňajú trieskové dosky, ktoré sa podľa konštrukcie a veľkosti častíc triedia na jednovrstvové a viacvrstvové, graduované s plynulým prechodom od najjemnejších triesok v povrchových vrstvách k najhrubším trieskam v stredovej vrstve, homogénne, kombinované s inými ma-teriálmi a vyrobené z veľkoplošných triesok typu OSB. Orientované trieskové dosky (OSB) sú dosky vyrobené z úzkych triesok, ktoré sú usporiadané striedavo na seba v kolmom smere (lepšie elastomechanické vlastnosti). Triesky, ktoré pripomínajú malé kúsky dýh sú obaľo-vané, prekladané cez seba a zlepené pod tlakom a teplom. Výrobok má vysokú pevnosť a je voduvzdorný. Využitie je predovšetkým v stavebníctve.

Drevovláknité dosky sú dosky vyrobené z lignocelulózových vlákien pôsobením teploty alebo tlaku, pričom väzba vlákien vzniká buď splstením vlákien a ich vlastnou lepivosťou a/alebo pridaním syntetického spojiva. Dosky sú vyrábané mokrým – vlhkosť vlákien viac ako 20 % a suchým spôsobom – vlhkosť vlákien max. 20 %, hustota viac ako 0,6 g/cm3. Zahŕňajú mäkké (izolačné) vláknité dosky s hustotou max. 0,5 g/cm3, polotvrdé vláknité dosky (MDF) s hustotou 0,5 g/cm3 – 0,8 g/cm3 a tvrdé vláknité dosky s hustotou väčšou ako 0,8 g/cm3.

12.4.1.2. Výrobky chemického spracovania

Výrobky na báze celulózyCelulóza predstavuje vláknitý materiál vyrobený z vlákninového dreva, štiepok alebo

drevného odpadu mechanickým a/alebo chemickým spracovaním, určený pre následnú výro-bu papiera, lepeniek, DVD alebo iných celulózových výrobkov. Prírodná celulóza je zdrojom na získanie buničiny priemyselným postupom. Základné rozdelenie celulózy je znázornené na obrázku 10.

Obrázok 10 Rozdelenie výrobkov chemického spracovania dreva na báze celulózy

Celulóza

Chem. stupne buničinyChemická Polochemická Mechanická

Bielená sulfitová

Bielená sulfátová

Nebielená sulfitová

Nebielená sulfátová

70

Mechanická celulóza sa získava drvením alebo mletím vlákninového dreva, štiepok alebo drevného odpadu. Môže byť bielená alebo nebielená. Zahŕňa chemi-mechanickú a termo-me-chanickú celulózu.

Polochemická celulóza sa získava postupne mechanickým a chemickým rozkladom vlákninového dreva, štiepok alebo drevného odpadu, pričom ani jeden nie je dostatočný, aby separoval vlákna úplne. Môže byť bielená alebo nebielená. Zahŕňa polochemickú, chemickú a chemo-mechanickú celulózu.

Chemická celulóza sa získava radom chemických procesov rozkladu vlákninového dreva, štiepok alebo drevného odpadu. Zahŕňa sulfátovú celulózu, nátronovú a sulfi tovú (sulphite) celulózu. Môže byť bielená a nebielená.

Sulfátová celulóza sa získava mechanickým rozkladom vlákninového dreva, štiepok alebo drevného odpadu na malé kúsky, ktoré sú následne varené v tlakovej nádobe za prítomnosti zlúčeniny hydroxidu sodného (nátronová celulóza) alebo zmesi hydroxidu sodného a siričita-nu sodného (sulfátová celulóza).

Sulfi tová celulóza sa získava mechanickým rozkladom vlákniny, štiepok alebo drevného odpadu na malé kúsky, ktoré sú následne varené v tlakovej nádobe za prítomnosti zlúčeniny hydrosiričitanu.

Chemické stupne buničiny predstavujú chemickú celulózu (sulfátová, nátronová alebo sulfi tová), ktorá je vyrobená z dreva špeciálnej kvality s vysokým podielom alfa-celulózy (obyčajne 90 % a viac). Tento druh je vždy bielený a používa sa na výrobu iných výrobkov ako papier. Obyčajne sa používa ako zdroj celulózy pri výrobe syntetických vlákien, celulózových plastických materiálov, lakov a výbušnín.

Pod celulózu možno zaradiť i ďalšie kategórie. Ostatná celulóza je celulóza vyrobená zo zberového papiera alebo iných vláknitých rastlinných materiálov. Celulóza z nedrevných vlá-kien je vyrobená z iných vláknitých materiálov okrem dreva. Zahŕňa celulózu vyrobenú zo slamy, bambusu, rákosia, cukrovej trstiny, bavlny, ľanu, chmeľu a iných textilných vlákien. Poslednú skupinu tvorí celulóza vyrobená zo zberového papiera.

Zberový papier predstavuje odpadový a použitý papier alebo lepenky, ktoré boli vyzbiera-né pre opätovné použitie ako materiál na výrobu papiera a lepeniek.

Papierenské výrobkyPapierenské výrobky (papier a lepenky) predstavujú agregovanú kategóriu, ktorá zahŕňa

grafi cký papier, hygienický papier a papier pre domácnosť, baliace materiály a ostatný papier a lepenky (obr. 11).

Vo všeobecnosti sa papierenské výrobky delia podľa hmotnosti na: papier (do 150 g.m2),kartón (medzi 150 g.m2 až 250 g.m2),lepenku (viac ako 250 g.m2 a hrúbka min. 300 μm).Grafi cký papier zahŕňa novinový, mechanický (drevný) nenatieraný, bezdrevný nenatie-

raný a natieraný papier. Novinový papier je papier určený na tlač novín. Vyrobený je hlavne z mechanickej celulózy alebo zberového papiera s alebo bez malého obsahu tmeliva. Hmot-nosť sa pohybuje od 40–52 g/m2 ale môže dosiahnuť až 65 g/m2. Novinový papier sa dokon-

–––

71

Obrázok 11 Rozdelenie výrobkov chemického spracovania dreva – papier a lepenky

čuje žehlením na strojoch, je biely alebo mierne farebný a používa sa natočený v baloch na potlačenie.

Mechanický (drevný) nenatieraný papier je papier vhodný na tlač alebo iné grafi cké úče-ly, pričom menej než 90 % celkových vlákien je tvorené vláknami chemickej celulózy. Tento druh je takisto známy ako drevný papier a časopisový papier, ako sú vysoko tmelené (plnené) superžehlené papiere pre spotrebiteľské časopisy tlačené rotačkami alebo ofsetovými metó-dami.

Bezdrevný nenatieraný papier je papier vhodný na tlač alebo iné grafi cké účely, pričom viac ako 90 % celkových vlákien je tvorené vláknami chemickej celulózy. Môže byť vyrobený z rôznych vlákien a použití rôzneho množstva minerálnych tmelív a rozdielnymi spôsobmi spracovania ako je žehlenie, leštenie, poťahovanie, vodoznačky a pod. Sem sa zaraďuje väčši-na kancelárskych papierov, tlačív, kopírovacie, tlačiarenské, písacie a knižné papiere.

Natieraný papier predstavuje všetky papiere vhodné na tlačenie a iné grafi cké použitie, natierané jedno alebo obojstranne uhlíkom alebo minerálmi ako je kaolín, uhličitan vápena-tý.

Hygienický papier zahŕňa široký sortiment rôznych druhov papierových vreckoviek a ostatného hygienického papiera pre domácnosti, fi rmy alebo priemyselné potreby. Príkla-dom je toaletný papier, kuchynské servítky a pod.

Obalové materiály sú papiere a lepenky, ktoré sú používané hlavne na účely balenia a oba-lov. Patria sem vlnité papiere a lepenky napr. fl uting, kartónové obaly, baliaci papier a pod.

Ostatný papier a lepenky sú určené na priemyslové a ostatné použitie. Patria sem napr. cigaretové papiere, fi ltrovacie papiere, papiere určené na natieranie voskom, asfaltom, sad-rou a pod.

Papier a lepenky

Ostatný papier a lepenky

Tlačiarenský a písací papier Novinový papier

Baliaci papier Ostatný papier

a lepenky Hygienický papier

72

12.4.2. Výrobky druhotného spracovania dreva

Do tejto skupiny možno zaradiť rozmanité skupiny výrobkov z dreva a papiera urče-né predovšetkým na konečnú spotrebu spotrebiteľmi. Následne spracované rezivo zahŕňa pásy, parketové vlysy, rôzne tvarované a profi lované drevo – zaoblené, hobľované, hranené, nadpájané, s perom, drážkované, polodrážkované, so zaobleným profi lom, na V-spoj a pod. Drevný obalový materiál reprezentujú púzdra, krabice, debnenia, káblové bubny, palety a su-dy. Stavebno-stolárske a tesárske výrobky zahŕňajú okná, dvere a obklady. Ostatné skupiny mechanického spracovania zastupujú drevený nábytok a drevostavby. Sekundárne výrobky z papiera predstavujú kompozitný lepený nenatieraný papier, kopírovacie natierané papiere, hygienický papier v domácnostiach, krabice na balenie, zakladače na dokumenty, knihy, no-viny, pohľadnice, peniaze, foto papiere atď.Konštrukčné výrobky

Lepené nosníky (GLULAM) predstavujú technický výrobok s vysokou pevnosťou, ktorý vzniká spájaním jednotlivých kúskov dreva s hrúbkou 50 mm alebo menej. Má univerzálne použitie. Je ľahko opracovateľné a využíva sa v stavebníctve, napr. ako nosníky, trámy, oblúky, mostné konštrukcie a pod.

Lepené kompozitné materiály pre konštrukčné účely zahŕňajú nosníky z lepených lúpa-ných dýh (LVL), lisované drevo z dyhových pásikov (PSL) lisované drevo z veľkých triesok (OSL) a lepené vyľahčené lamelové nosníky. LVL sa vyrába spájaním tenkých drevených dýh do jedného celku tak, že vlákna dýh sú rovnobežné s pozdĺžnym smerom výrobku. Výrobok je následne rezaný na požadované rozmery. Využitie je hlavne v stavebníctve ako trámy, dosky na lešenia, alebo ako súčasť vyľahčených lamelových nosníkov. PSL pozostáva z dlhých pá-sikov, ktoré sú uložené v paralelnej formácii a spojené spojivom do tvaru trámu. Má vysokú pevnosť. OSL sa vyrába zo šupinatých drevených pásikov, ktoré majú vysoký pomer medzi ich dĺžkou a hrúbkou. Pásiky sú usporiadané do tvaru dosky alebo určitého základu a lisované s lepidlom. Lepené vyľahčené lamelované nosníky sú štrukturálne výrobky odolné voči záťa-ži, ktoré sa používajú hlavne pri konštrukcii podláh. Nosníky sú dlhé, s nízkou váhou. Ich tvar písmena I zabezpečuje vysokú pevnosť a tvrdosť. Vonkajšie časti sú väčšinou tvorené rezivom alebo LVL, zatiaľ čo spojovacia časť je vyrobená z OSB alebo preglejky.

12.5. Podmienky trhu a spôsoby využitia dreva

Cesta surového dreva od doby jeho produkcie až po nájdenie svojho konečného spotre-biteľa je pomerne dlhá a drevo musí často prejsť niekoľkými úrovňami spracovania a typov trhov, kým hotový výrobok začne plniť svoje poslanie. Surové drevo a výrobky z dreva nachá-dzajú široké uplatnenie na rôznych druhoch trhov, od veľkých komoditných trhov (stavebníc-tvo) až po úzko špecializované (výroba hudobných nástrojov). Obrázok 12 poskytuje prehľad prechodu dreva a ostatných produktov lesa od miesta, kde sú produkované, až po spotrebiteľ-ské trhy, kde uspokojujú potreby konečných spotrebiteľov. Jednotlivé úrovne, ktorými drevo prechádza reprezentujú les, prvotné spracovanie dreva, druhotné spracovanie dreva, nad-väzujúce odvetvia využívajúce drevo vo svojom výrobnom procese a koneční spotrebitelia. Na týchto trhoch sa surové drevo mení na výrobky prvotného spracovania – medziprodukty (rezivo, celulóza), výrobky druhotného spracovania (nábytok, stavebno-stolárske výrobky),

73

Obrázok 12 Prechod drevnej suroviny cez fázy jej spracovania a použitia

74

vystupuje ako súčasť výslednej produkcie rôznych odvetví – stavebníctva, automobilového priemyslu. V rôznych podobách sa dostáva na konečnú spotrebu.

Vzhľadom na rôznorodé vlastnosti dreva (pevnosť, trvanlivosť, estetické vlastnosti, ekologické vlastnosti, obnoviteľnosť, atď.) existujú na každom z trhov, ktorými drevo prechádza, rôzne možnosti jeho uplatnenia a rôzne množstvo konkurenčných (substitučných) výrobkov alebo materiálov. Podmienkou substitúcie výrobkov je, že výrobky musia byť reálne technicky zameniteľné a musia uspokojovať rovnaké potreby a očakávania nákupcov, resp. konečných spotrebiteľov. Optimálny prístup hodnotenia procesu substitúcie vyžaduje skúmať každý trhový sektor individuálne. Takýmto prístupom je možné poukázať na jednotlivé faktory a trendy v každom trhovom sektore a určiť, v ktorom sektore sú výrobky z dreva „víťazmi“ a v ktorom „porazení“ v konkurenčnom boji.

Substitúciu dreva a výrobkov z dreva za iné materiály na trhu ovplyvňuje:úroveň výskumu, technologických zmien a inovácii v konkurenčných odvetviach,existencia konkurenčných stratégií,ceny substitučných výrobkov,preferencie zákazníkov a tradície vo využívaní dreva,fáza životného cyklu výrobkov a pod.Úroveň výskumu, rýchlosť a veľkosť zmien je rôzna v závislosti od druhu trhu a je odra-

zom jeho vyspelosti, trhovej konkurencie a existujúcich konkurenčných stratégií. Bez ohľa-du na to, či sa jedná o konečných spotrebiteľov dreva a drevárskych výrobkov alebo výrobnú spotrebu medziproduktov, výsledkom nových pokrokových technológií je väčšinou substitú-cia starých zaužívaných spôsobov, ktorými spotrebitelia, resp. odberatelia uspokojujú svoje potreby za nové, často efektívnejšie. Základné potreby spotrebiteľov sa vo svojej podstate vý-razne nemenia, avšak mení sa spôsob ich uspokojovania. Pri rýchlom slede technologických zmien a vzniku nových materiálov, drevo pravdepodobne stráca svoj tradične vysoký podiel na trhu so stavebnými materiálmi a vo výrobe stavebných komponentov. Tento vývoj úzko súvisí s nízkou úrovňou výskumu a vývojových aktivít v oblasti využívania dreva v porovnaní s celkovou úrovňou vývoja v priemyselnej výrobe.

Cena je dôležitý faktor pre rozhodovanie o nákupe a je spoločnou veličinou, ktorá cha-rakterizuje všetky substitučné výrobky. Nájsť cenovú konkurenčnú výhodu určitej komodity oproti inej znamená porovnať ich vzájomné cenové relácie, t. j. uvažovať s relatívnou cenou výrobkov z dreva.

Preferencie zákazníkov sa prejavujú na spotrebiteľských trhoch. Preferencie sú rozho-dujúce pri výbere a kúpe výrobkov a vzťahujú sa na materiál z ktorého je výrobok vyrobený, jeho kvalitu, vzhľad, funkčnosť a pod. Významnou prednosťou dreva je jeho ekologická nezá-vadnosť a schopnosť trvalo sa obnovovať. Pre každú krajinu, resp. región je charakteristické určité zastúpenie výrobkov z dreva na trhu, ktoré je dlhodobo dané prírodnými a produkčný-mi podmienkami, štruktúrou odvetví ekonomiky a zvyčajnými spôsobmi využívania dreva (tradíciami v priemysle, stavebníctve a pod.).

Trhový podiel úzko súvisí so životným cyklom výrobkov z dreva. Tradičné výrobky z dreva ako je rezivo alebo preglejky, už prekonali svoje maximá pri získavaní podielu na trhu a na-chádzajú sa v štádiu poklesu. Ich trhový podiel preberajú konkurenčné nedrevné výrobky a materiály alebo iné výrobky z dreva, v súčasnom období hlavne aglomerované materiály MDF alebo OSB dosky. V štádiu expanzie sa nachádzajú výrobky ešte pomerné mladé, s ma-

–––––

75

lým trhovým podielom. Najrýchlejší rast zaznamenávajú aglomerované materiály a bloky, na ústupe sú výrobky z masívneho dreva alebo veľkoplošné materiály zložené z elementov ma-sívneho dreva (obr. 13).

Substitučné zmeny nenastávajú iba medzi drevom a inými nedrevnými materiálmi (napr. drevo – betón), ale aj medzi samotnými výrobkami z dreva. Tak napríklad v stavebníctve je možné pri stavbe budovy zameniť nosníky z reziva za niektoré z kovových materiálov alebo iné výrobky z dreva, napr. I-nosníky, PSL atď. Podobne, pri výrobe nábytku dochádza k sub-stitúcií zmysle nahradzovania „starších“ materiálov z dreva napr. DTD za „mladšie“ OSB dosky, reziva za MDF dosky a pod.

Trh s drevom a výrobkami z dreva je vysoko konkurenčný. Konkurencia vzniká:medzi trhmi:

vonkajšia (napr. medzi domácim a zahraničným trhom),vnútorná (v rámci domáceho trhu),

medzi výrobkami:vonkajšia (medzi drevom a inými materiálmi),vnútorná (medzi výrobkami z dreva).

Vysoký stupeň konkurencie je i výsledkom tesnej závislosti medzi trhmi z pohľadu postu-pu spracovania drevnej suroviny. Spracovateľský reťazec je zásobovaný drevnou surovinou od producentov dreva. Rovnaké sortimenty surového dreva sa súčasne využívajú na produk-ciu rôznych výrobkov z dreva a preto sú vzájomne zameniteľné, rovnako ako výrobky z dreva na každej ďalšej úrovni ich spracovania. Vlákninové drevo je vstupnou surovinou pre výrobu aglomerovaných materiálov, rovnako ako na výrobu celulózy. Štiepky plnia rovnakú funk-ciu. Vzhľadom na fakt, že obe komodity sú navzájom nahraditeľné, konkurenčný tlak sa trhu s vlákninovým drevom a drevnými štiepkami sa prejaví pôsobením na cenu a spracovatelia

a)––

b)––

Plas

tifik

ovan

é dr

evo

Dre

vné

a ne

drev

né k

ompo

zitn

é mat

eriá

ly

OSL

& P

SL

LVL,

I-no

sník

MD

F

OSB

Dre

votr

iesk

ová

dosk

a

GLU

LAM

Kon

štru

kčná

pre

glej

ka

Preg

lejk

a

Rez

ivo

Trho

vý p

odie

l

Časový horizontVývoj Expanzia Rast Zrelosť Pokles

0 %

100 %

Obrázok 13 Životný cyklus výrobkov z dreva

76

dreva začnú nakupovať lacnejšiu komoditu (napr. štiepky). V prípade malého alebo uzavre-tého trhu vzniká na trhu prebytok vlákninového dreva, čo sa následne prejaví v poklese cien i tohto sortimentu. Ďalším konkurentom k vlákninovému drevu a štiepkam je drevný odpad, ktorý vzniká pri piliarskej výrobe. Vzťahy medzi trhmi v rámci spracovateľského reťazca sú schematicky znázornené na obrázku 14 .

Obrázok 14 Konkurenčné väzby medzi výrobkami z dreva v spracovateľskom reťazci

LES

SUROVÉ DREVO

GU ATINA VLÁKNINOVÉ DREVO

ŠTIEPKA PALIVOVÉ DREVO

REZIVODÝHY

PREGLEJKY

AGLOMEROVANÉ MATERIÁLY

CELULÓZA

DREVNÝ ODPAD ZBEROVÝ

PAPIER

PAPIER

77

13. VPLYV SOCIÁLNO-EKONOMICKÝCH FAKTOROV NA TRH S DREVOM

Zmeny na trhu s drevom a výrobkami z dreva sú odrazom pôsobenia sociálno-ekonomic-kých podmienok. Medzi najdôležitejšie patria:

ekonomický rast,stavebný sektor,demografi cký vývoj,kurzové zmeny.

Ekonomický rastCelkový ekonomický rast krajiny je najdôležitejším faktorom, ktorý vplýva na dopyt na

trhu s drevom. Od vývoja ekonomického rastu sa odvíja veľkosť produkcie ekonomiky, ktorú možno vyjadriť pomocou hrubého domáceho produktu (HDP). Rozvojové a menej rozvinu-té krajiny dosahujú nízku hodnotu HDP na obyvateľa a tým aj nižšiu spotrebu priemyslové-ho dreva. Dôležitá je nielen úroveň HDP, ale takisto jeho rast. Spotreba dreva na trhu rastie v súčasnosti rýchlejším tempom v krajinách východnej a strednej Európy ako v krajinách zá-padnej Európy, aj keď objem spotreby je v západnej Európe až 2-krát väčší. Pokiaľ sú známe závislosti medzi vývojom trhu s drevom a HDP, je možné na základe predpovedí o budúcom vývoji rastu HDP stanoviť možný vývoj na trhu s drevom. Podľa údajov Organizácie pre výži-vu a poľnohospodárstvo (FAO) sa do roku 2020 predpokladá priemerný rast hrubého domá-ceho produktu v krajinách západnej Európy medzi 1,6–1,8 %.Stavebný sektor

Vývoj v odvetví stavebníctva, hlavne tvorba fi xného kapitálu v tomto sektore, má priamy vplyv na trh s výrobkami mechanického spracovania dreva – reziva a veľkoplošných materi-álov. Stavebníctvo je sektor, ktorého aktivita je veľmi citlivá na zmeny v ekonomickom raste krajiny a odvetvie, kde sa tieto zmeny začnú prejavovať ako v jednom z prvých odvetví národ-ného hospodárstva. Vývoj objemu stavebnej produkcie závisí od nasledujúcich faktorov:

disponibilný príjem obyvateľstva,výška úrokových mier,náklady stavebných prác,cena pôdy a pozemkov,podpora bytovej výstavby (vládna politika v oblasti bytovej výstavby),stav súčasného bytového fondu (potreba rekonštrukcií),sociálne a demografi cké zmeny v spoločnosti a pod.Veľkosť disponibilných príjmov obyvateľstva a úrokových mier má vplyv na stavebné

rozhodnutia obyvateľov a dostupnosť investičných prostriedkov. Rast cien stavebných prác a stavebných pozemkov bude znižovať stavebnú aktivitu. Podpora bytovej výstavby vládou poskytovaním stavebných prémií, dlhodobých pôžičiek z fondov rozvoja bývania alebo pod-porou dostupnosti hypotekárnych úverov vyplýva z programových vyhlásení vlád krajín a cieľov bytovej politiky. Dôležitá je i štruktúra stavebnej produkcie. V niektorých krajinách má rozhodujúci podiel nová výstavba (bytová a nebytová), modernizácie a rekonštrukcie, v iných tvorí väčšiu časť produkcie stavebníctva sektor opráv a rekonštrukcií. Objem dreva,

––––

–––––––

78

ktoré sa v každom zo sektorov použije, závisí na tradíciách a spôsoboch využívania dreva. V USA až 90 % bytovej výstavby tvoria drevené domy, v Japonsku sa ich podiel odhaduje na 50 % a v Európe iba na 10 %. Je zrejmé, že nová bytová výstavba v krajinách, kde sa drevené domy bežne konštruujú a používajú na bývanie, bude mať výraznejší vplyv na trh s drevom ako v iných krajinách, kde na význame môže získavať sektor opráv a rekonštrukcií. V rokoch 1998–2000 bol napr. v krajinách západnej Európy zaznamenaný medziročný pokles približne 1,5 % vo výstavbe nových bytov, avšak počas toho istého obdobia rástla medziročne hodnota opráv a rekonštrukcií v rozmedzí 2,1 – 3,2 %. V Severnej Amerike rastie priemerná veľkosť bytov a až 80 % z nich tvoria byty pre malé rodiny, čo má vplyv na zvyšovanie dopytu po rezive a veľkoplošných materiáloch. V Japonsku napríklad výstavba domov zaznamenáva klesajúci trend podielu drevených domov na celkovej výstavbe. Demografi cký vývoj

V roku 2002 dosahovala veľkosť celosvetovej populácie viac ako 6 mld. ľudí, z toho 78 % žije v rozvojových krajinách. Rýchly rast populácie nastal od 80-tych rokov minulého storočia a predpokladá sa jeho ďalšie pokračovanie. Odhaduje sa, že v roku 2025 bude žiť na zemeguli okolo 8,5 mld. ľudí, avšak miera rastu by sa z približne 2 % dosahovaných v 70-tych rokoch mala znížiť na 1,3 % v roku 2020. I pri takomto tempe rastu však každoročne pribudne na zemi okolo 90 mil. ľudí. Príčinami poklesu miery pôrodnosti sú očakávané zlepšené podmien-ky životnej úrovne obyvateľstva, prístupnejšie vzdelávanie a pod. Od celosvetového trendu sa odlišuje situácia v Európe, kde je veľmi nízka miera pôrodnosti a veľkosť populácie sa v niektorých prípadoch zvyšuje iba vplyvom migrácie (nie čistým prírastkom). Výsledkom je očakávaný pokles podielu európskej populácie na celosvetovej populácií z 9,4 % v roku 1990 na 6,1 % v roku 2025. Jedinou výnimkou v Európe je Turecko, kde sa do roku 2025 očakáva nárast o viac ako 30 mil. ľudí.

Hlavný vplyv demografi ckých zmien na trh s drevom je vo zvýšenom tlaku populácie na využívanie prírodných zdrojov. Dôležitý je i vplyv zmien v štruktúre populácie. Štruktú-ra populácie v Európe smeruje k zvyšovaniu podielu neproduktívnej vekovej vrstvy na úkor produktívnych ľudí. V podmienkach stabilného ekonomického rozvoja budú rásť požiadavky starších ľudí na sociálne zabezpečenie, samostatné bývanie a pod.Vývoj a zmeny menových kurzov

Medzinárodný obchod s tovarom a službami vyžaduje výmenu národných mien, ktorých výkyvy majú priamy vplyv na veľkosť medzinárodného obchodu. Menové kurzy sú určované faktormi, ktoré ovplyvňujú ponuku a dopyt po národných menách. Sú to predovšetkým opat-renia fi škálnej a monetárnej politiky, ktoré sú rozhodujúce pre rast alebo pokles agregovanej produkcie alebo spotreby krajiny.

Vzhľadom k tomu, že veľké objemy dreva a výrobkov z dreva sa stávajú predmetom ob-chodu medzi vyspelými krajinami ako sú USA, Japonsko alebo Kanada, výkyvy kurzov týchto zmien majú za následok zmeny v objeme obchodu a obchodných smerov. Na druhej strane, výkyvy v menových kurzoch krajín Európskej menovej únie odstránilo zavedenie spoločnej európskej meny – eura – v roku 1999, čím sa odbúralo riziko kurzových zmien vo vzájom-nom obchode medzi týmito krajinami. Kurzové zmeny však majú stále vplyv na obchod krajín používajúcich euro so zvyškom sveta. Euro ako národnú menu ešte neakceptovalo niekoľko krajín EÚ. Švédsko a Fínsko sú dve krajiny konkurujúce si na medzinárodnom trhu s rezivom a celulózovo-papierenskými výrobkami. Zatiaľ čo Fínsko už niekoľko rokov používa euro, platnou menou vo švédskej ekonomike zostáva naďalej Švédska koruna (SEK). Rozdielny me-nový vývoj eura a SEK môže spôsobiť konkurenčnú výhodu jednej z krajín na ich spoločnom

79

exportnom trhu. Ak napríklad výmenný kurz Eura oslabuje vzhľadom k SEK, importéri budú nahrádzať dovoz zo Švédska za dovoz rovnakých výrobkov z Fínska a fínski exportéri získajú vďaka menovému vývoju väčší trhový podiel na úkor svojho konkurenta – Švédska. Vo vše-obecnosti, posilňovaním domácej meny sa výrobky vyvážané do zahraničia stávajú drahšími a naopak. Silná domáca mena znižuje zisky domácich producentov a exportérov, pokiaľ sa obchoduje v mene druhej krajiny.

Tieto faktory ovplyvňujú ponuku drevnej suroviny a produkciu výrobkov z dreva na trhu a pôsobia na vývoj trhového dopytu. Vzájomná interakcia ponuky a dopytu na trhu vyúsťuje do stanovenia trhovej ceny.

13.1. Dlhodobé trendy na trhu s drevom

Pre trh s drevom sú charakteristické určité trendy, ktoré vznikajú ako výsledok pôsobenia veľkého množstva faktorov. Dlhodobý trend vo vývoji produkcie dreva, spotreby a obchodu s drevom a výrobkami z dreva má stúpajúcu tendenciu. Tabuľka 12 uvádza rast produkcie dreva a vybraných skupín výrobkov z dreva od roku 1960 do roku 2000.

Tabuľka 12 Rast svetovej produkcie dreva a výrobkov z dreva v rokoch 1960–2000

Výrobok Index rastuPodiel na raste produkcie

Vyspelé krajiny Rozvojové krajiny

Priemyslové drevo 1,5 50 %(hlavne SA)

50 %(hlavne JV Ázia, JA)

Rezivo 1,2 35 %(hlavne SA)

65 %(hlavne JV Ázia, JA)

Preglejky 3,5 35 %(hlavne SA)

65 %(hlavne JV Ázia)

DTD 21,4 87 %(hlavne Európa) 13 %

DVD 7,2 70 %(hlavne Európa)

30 %(hlavne JV Ázia)

Celulóza 2,8 80 %(SA, Európa, Japonsko)

20%(Latin. Amerika)

Papier 4,2 70 %(SA, Európa, Japonsko)

30 %(Ázia)

Poznámka: SA – Severná Amerika, JA – Južná Amerika, JV – juhovýchodná

Dlhodobá miera rastu produkcie je výrazne odlišná pri jednotlivých produktoch. Produk-cia priemyslového dreva alebo reziva sa za posledných 40 rokov zvýšila nepatrne v porovnaní s rastom produkcie niektorých výrobkov. Najväčší rozvoj zaznamenala výroba drevotriesko-vých dosiek, ktorá sa do roku 2000 zvýšila viac ako 21-krát oproti objemu produkcie v roku 1960. Podiel vyspelých krajín na raste produkcie je významný hlavne u výrobkov s vyššou pri-danou hodnotou ako sú DTD, celulóza alebo papier, kde sa vyspelé krajiny podieľali približne 80 % na vyprodukovanom množstve. Približne 60 % rastu produkcie surového dreva a výrob-kov s nižšou pridanou hodnotou je možné pripísať krajinám rozvojovým.

Rastúca špecializácia podporovala rozvoj medzinárodného obchodu. Ten zaznamenal v porovnaní s rastom produkcie ešte výraznejšie tempo rastu v rokoch 1960 až 2000 (tab. 13). Okrem špecializácie krajín na produkciu určitých produktov, bol hlavnou príčinou rastúci ne-dostatok drevnej suroviny v hlavných spotrebných regiónoch sveta. Defi citné regióny repre-zentujú ekonomicky vyspelé krajiny a hospodársky rast v druhej polovici minulého storočia

80

vyústil do zvýšených požiadaviek na spotrebu dreva. Export stúpal predovšetkým v Kanade, severnej Európe a krajinách juhovýchodnej Ázie. Výrazný rast importu zaznamenali krajiny západnej Európy, Japonsko, Čína a Kórea.

Tabuľka 13 Dlhodobé trendy v medzinárodnom obchode v rokoch 1960–2000

Komodita Index rastu produkcie Index rastu exportuPriemyslové drevo 1,5 3,0Rezivo 1,2 3,0Preglejky 3,5 12,3DTD 21,4 55,3Celulóza 2,8 3,9Papier a lepenky 4,2 7,6

Ďalšou charakteristickou črtou dlhodobých zmien na trhu sú zmeny, ktoré súvisia s veľ-kosťou trhového podielu jednotlivých kategórií výrobkov z dreva. Rezivo stráca dlhodobo svoj podiel na trhu medzi všetkými výrobkami z dreva. Začiatkom 60-tych rokov malo rezi-vo v Európe najväčší trhový podiel zo všetkých skupín produktov, ktorý dosahoval viac ako60 %. Tento postupne klesal až na približne 25 % v roku 2000. Strata trhového podielu na trhu s rezivom sa premietla do rastu podielu na trhu v prospech veľkoplošných materiálov (rast z asi 8 % v roku 1960 na viac ako 20 % v roku 2000) a papierenských výrobkov, ktoré zvýšili svoj podiel na trhu z približne 35 % v roku 1960 na asi 55 % v roku 2000.

Rast trhu sa určuje predovšetkým na základe vývoja spotreby produktov. Priemerný rast spotreby reziva sa odhaduje na trhu v rozmedzí 1–1,5 %, na trhu s papierenskými výrobkami 3–3,5 %.

13.2. Krátkodobé trendy na trhu s drevom

Pohľad na priebeh dlhodobých zmien dáva predstavu, že zmeny prebiehali postupne a nie je pri nich možné pozorovať náhle a nečakané výkyvy. Z krátkodobého hľadiska je však trh s drevom veľmi nerovnomerný a vykazuje charakter rýchlych cyklických a sezónnych zmien.

Cyklické zmeny na trhu sú spôsobené zmenami v ekonomickej aktivite, ktoré pôsobia po-čas obdobia niekoľkých rokov. Priemysel spracovania dreva je priamo vystavený týmto zme-nám, ktoré ovplyvňujú jeho produkciu, spotrebu drevnej suroviny, zisky, ceny, zahranično-obchodnú aktivitu a investície. Podstatou týchto zmien je existencia hospodárskych cyklov, ktoré sú charakteristické svojimi fázami ekonomického rastu, poklesu alebo stagnácie trhu. Pre trh s drevom a výrobkami mechanického spracovania dreva majú význam predovšetkým cykly v stavebnom priemysle, z pohľadu papiera a lepenky je dôležitý vývoj priemyselnej pro-dukcie (ovplyvňuje hlavne trh s baliacim papierom a lepenkami) a veľkosť výdavkov obyvateľ-stva (trh s hygienickým, tlačiarenským a písacím papierom).

Pre cyklické zmeny na trhu s drevom je charakteristické nasledujúce:Cyklické zmeny sa výraznejšie prejavujú v objeme medzinárodného obchodu v porovnaní s domácim obchodom. Ich vplyv je výrazný predovšetkým na obchod krajín, ktoré sú zá-vislé na exporte (Kanada, Švédsko, Fínsko, Malajzia).Trvanie a rozsah výkyvov je rozdielny pre jednotlivé produkty. Pretože výrobky z dreva majú rôzne spôsoby využitia na rôznych trhoch, obdobie recesie daného trhu môže trvať

–

–

81

rôzne dlho. Začiatok a doba trvania cyklických výkyvov odvetví môžu byť časovo posunuté oproti začiatku hospodárskych cyklov. Potom sa napr. recesia na trhu s rezivom, ktoré sa odvíja od aktivity stavebného sektoru môže začať neskôr a trvať dlhšie ako recesia na trhu s kancelárskym alebo hygienickým papierom, ktorý závisí na úrovni ekonomického rozvo-ja a výške disponibilných príjmov obyvateľstva.Trvanie a rozsah výkyvov je rozdielny medzi krajinami. Fáza ekonomického rastu môže nastúpiť skôr v určitých regiónoch alebo krajinách. Hlavne oblasti, kde sa zvýšenie tempa ekonomického rastu rýchlo premieta do následných investícií a generovania zisku, sa stá-vajú záujmom marketingu, plánovania investícií a výroby medzinárodných spoločností.Sezónne výkyvy v spotrebe a obchode s drevom a výrobkami z dreva sú výsledkom pô-sobenia zmien v rámci jedného roka. Sezónne výkyvy sú charakteristické hlavne pre trhy s drevnou surovinou (napr. zimná ťažba niektorých drevín) a výrobkami mechanického spracovania dreva, vzhľadom na to, že aktivita stavebného sektoru je sústredená na letné mesiace. Obchodné aktivity v niektorých prípadoch sú takisto výrazne sezónne. Niektoré námorné dodávky dreva z Ruskej federácie sú kvôli ľadu v rámci roka limitované na obdo-bie mesiacov apríl až november. Krajiny závislé na takýchto dodávkach musia prispôsobiť svoje ekonomické aktivity a marketingové stratégie sezónnosti trhu.

–

–

82

14. TRH A OBCHOD S DREVOM V EURÓPE

Nedávne hospodársko-politické usporiadanie Európy a relatívne stabilné ekonomické prostredie vytváralo podmienky pre postupný rozvoj trhu s drevom a výrobkami z dreva. Vý-znamné zmeny sa objavili začiatkom 90-tych rokov minulého storočia. Väčšina týchto zmien bola výsledkom politických a ekonomických reforiem v krajinách strednej a východnej Eu-rópy. Ďalšie výrazné zmeny, ktoré sa prejavujú predovšetkým v posledných rokoch, sú odra-zom rastúcej globalizácie, technologických a inovačných zmien a princípov politiky odvetví lesného hospodárstva, drevospracujúceho priemyslu a ostatných súvisiacich odvetví.

Drevo je už od nepamäti jeden z najviac používaných materiálov. Jeho všestranné využitie nestratilo na význame ani v súčasnej dobe, keď vďaka technickému a technologickému vývo-ju vznikajú rôzne materiály, ktoré dokážu nahradiť vlastnosti dreva a jeho použitie. Význam dreva rastie aj v súvislosti s hodnotami dnešnej spoločnosti a presadzovaním myšlienky tr-valo udržateľného rozvoja. Proces zjednocovania európskeho trhu vytvára predpoklady pre rozvoj nových výrobných a spotrebných možností. Trend globalizácie trhov a liberalizácie medzinárodného obchodu vyúsťuje do rastúcej trhovej konkurencie. Vzhľadom na rozmanité možnosti využitia dreva nadobúdajú trhy s jednotlivými výrobkami rôzny charakter od ko-moditných trhov, až po trhy s vysoko špecializovanými výrobkami. Z dlhodobého hľadiska je zjavný trend postupného nárastu spotreby.

14.1. Sociálno-ekonomické faktory trhového prostredia

14.1.1. Ekonomický vývoj v Európe

Vývoj celosvetovej ekonomiky sa počas posledných rokov výrazne prejavil na podmien-kach ekonomického prostredia v Európe. Významné udalosti v rôznych častiach sveta (tero-ristické útoky v USA, vojna v Iraku, epidémia SARS) výrazne ovplyvnili chod celosvetovej ekonomiky a jednotlivých regiónov, vrátane Európy.

V roku 2000 pokračoval celkový ekonomický rast a celosvetový výstup vzrástol medzi-ročne o 4,5 %. Výrazný nárast HDP (3,5 %) zaznamenali vyspelé krajiny Európy. Silný ekono-mický rast viedol k rastu zamestnanosti, avšak infl ačné tlaky zostali pomerne nízke i napriek výraznejšiemu rastu cien ropy. Pozitívny ekonomický rast možno v roku 2000 sledovať aj v krajinách strednej a východnej Európy. Rast bol podporený predovšetkým silnejúcim ex-portom na západoeurópske trhy. Tranzitné ekonomiky profi tovali jednak z existencie silné-ho a diverzifi kovaného dopytu v krajinách EÚ, ako aj priaznivého vývoja výmenných kurzov a cien komodít, medziproduktov ako aj fi nálnych výrobkov. I napriek všeobecnému ekono-mickému rastu zostáva domáci dopyt na nízkej úrovni. Vývoj HDP vo vybraných európskych krajinách za obdobie rokov 2000–2005 je uvedený v tabuľke 14.

Tabuľka 15 Medziročné zmeny reálneho HDP vo vybraných európskych krajinách

Krajina%

2000 2001 2002 2003 2004 2005EÚ 3,4 1,7 1,1 0,9 2,3 1,8Francúzsko 3,6 2,1 1,2 0,5 2,4 1,9

83

Krajina%

2000 2001 2002 2003 2004 2005Nemecko 3,0 0,6 0,2 -0,1 1,6 0,8Taliansko 2,9 1,8 0,4 0,3 1,0 0,9Rakúsko 3,0 0,7 1,4 0,8 2,0 2,7Veľká Británia 3,0 2,1 1,7 2,2 3,7 2,5Česká republika 2,9 3,1 6,0 3,7 4,0 4,0Slovenská republika 2,2 3,3 4,4 4,5 5,0 5,4Maďarsko 5,2 3,8 3,5 3,0 3,4 3,6Poľsko 4,0 1,0 1,4 3,8 4,3 4,6Rusko 5,4 5,0 4,7 7,3 6,8 5,8SNŠ (bez Ruska) 4,5 8,4 5,2 7,7 7,9 6,4

V roku 2001 bol zaznamenaný výrazný pokles miery globálneho ekonomického rastu. Po-zitívne vyhliadky na jeho vylepšenie v blízkej budúcnosti boli navyše zatienené teroristickými útokmi na New York. Miera ekonomického rastu značne poklesla i v krajinách západnej Eu-rópy. Za rok 2001 rast HPD predstavoval iba 1,3 %, zatiaľ čo za predchádzajúci rok dosiahol 3,5 %. Bol to najnižší rast HDP od roku 1993. Pokles ekonomického rastu sa prejavil v hl-bokej kríze stavebného sektoru. Napriek nepriaznivému vývoju celosvetovej ekonomiky bol rok 2001 pomerne úspešný pre krajiny strednej a východnej Európy. HDP vzrástol priemerneo 5 %, čím sa stali krajiny jedným z regiónov s najrýchlejším rastom HDP na svete. Celosve-tový negatívny trend sa neprejavil na poklese domácej spotreby v takom rozsahu ako vo vy-spelých európskych krajinách a ekonomický rast bol i naďalej podporovaný silným exportom a zvyšovaním konkurenčnej pozície týchto krajín na trhoch EÚ.

I napriek čiastočným predpokladom na oživenie ekonomickej aktivity koncom roku 2001 bol rok 2002 sklamaním. Ekonomický rast vyspelých krajín bol potláčaný vplyvom slabnúcej dôvery na spotrebiteľských a priemyselných trhoch a klesajúcich výdavkov súkromného sek-toru. Pomalý ekonomický rast v krajinách západnej Európy vyústil do 1 % rastu HDP. Krajiny eurozóny zaznamenali dokonca ešte nižšiu úroveň (0,8 %). Krajiny strednej a východnej Eu-rópy zaznamenali takisto pokles svojej ekonomickej aktivity, avšak miera ekonomického ras-tu v tomto regióne zostala vo všeobecnosti vyššia v porovnaní zo západnou Európou. Výrazný rast bolo možné sledovať hlavne v pobaltských krajinách. V celom regióne nastala významná zmena – zdrojom ekonomického rastu sa postupne stáva silnejúci domáci dopyt, aj keď sa vďaka komparatívnej výhode (predovšetkým nákladov pracovnej sily) darí získavať väčší tr-hový podiel v západnej Európe.

Globálne ozdravenie ekonomiky nastáva v druhej polovici roku 2003. Zvyšujúca sa dô-vera investorov sa odrážala na rastúcom dopyte a raste cien surovín, predovšetkým ropy. Vyspelé krajiny západnej Európy výrazne zvýšili export tovarov a služieb, ktorý bol nasledo-vaný rastom investičnej aktivity. I napriek posilňovaniu eura, európski vývozcovia profi tovali z ozdravenia svetového obchodu. Krajiny EÚ zaznamenali v roku 2003 medziročný nárast reálneho HDP v hodnote 0,8 %. Hlavným zdrojom ekonomického rastu v krajinách strednej a východnej Európy naďalej zostáva domáci dopyt. Vďaka pokračujúcim ekonomickým re-formám a rastúcim výrobným kapacitám, domáci dodávatelia dokázali profi tovať zo silnej úrovne domáceho dopytu.

Pokračovanie tabuľky 14

84

Napriek rýchlemu rastu cien ropy, je rok 2004 charakteristický pokračujúcim ekonomic-kým rastom v celosvetovom kontexte. Hlavným motorom ekonomického rastu sa stáva USA. Na druhej strane, ekonomický rast v krajinách západnej Európy zaznamenal v druhej polovici roka iba mierne tempo. Rast exportu v eurozóne sa oslabil a exportované tovary a služby čelili silnej cenovej konkurencii kvôli silnejúcemu euru. V západnej Európe zaznamenal medzi-ročný nárast reálneho HDP 2,2 %. Krajiny strednej a východnej Európy prekonali priemernú mieru rastu západoeurópskych krajín a HDP medziročne vzrástol o 5,5 %. Ekonomický rast bol výrazne podporovaný silným rastom spotreby súkromného sektoru, hrubých investícií a exportu. Stabilné ekonomické prostredie napomohlo ďalšiemu rozvoju priamych zahranič-ných investícií a úplná liberalizácia obchodu pozitívne podporila rast exportu.

V roku 2005 sa zaznamenal mierny ekonomický rast. Najväčšou neistotou zostával ďalší vývoj cien ropy, ktoré rástli v prvej polovici roka rýchlejším tempom, ako sa pôvodne predpo-kladalo. Rast HDP v západnej Európe bol i naďalej pozitívny, avšak nedosiahol celosvetový priemer. Hlavnými dôvodmi zostávajú slabý domáci dopyt a vplyv silného eura na exportné aktivity. Rovnako sa predpokladá zmiernenie rastu v krajinách strednej a východnej Európy.

Významným ukazovateľom ekonomického prostredia a činiteľom, ktorý ovplyvňuje vývoj zahraničného a medzinárodného obchodu je vývoj menového kurzu. Euro sa v roku 1999 sta-lo spoločnou menou krajín Európskej menovej únie. Od svojho zavedenia sa kurz USD/EUR vyvíjal v neprospech euro meny a to i napriek čiastočnému zhodnoteniu začiatkom roku 2001, kedy zaznamenalo euro 21 % oslabenie v porovnaní s hodnotou v čase svojho zavedenia. Kvôli neistote a slabým ekonomickým prognózam oslabil USD v roku 2002 oproti väčšine sveto-vých mien a v prvej polovici roku 2003 euro výrazne posilnilo voči USD. Posilňovanie eura pokračovalo i v roku 2004, kedy v decembri dosiahlo rekordnú úroveň 1,34 USD/EUR, čím posilnilo o viac ako 50 % v porovnaní s februárom 2002. Silná mena mala dopad na znižovanie objemu exportu z eurozóny. Vývoj menového kurzu EUR/USD ilustruje obrázok 15.

Obrázok. 15 Vývoj menového kurzu EUR/USD v rokoch 1999–2005

0

0,2

0,4

0,6

0,8

1

1,2

1,4

01/99

07/99

01/00

07/00

01/01

07/01

01/02

07/02

01/03

07/03

01/04

07/04

01/05

*

07/05

*

obdobie

EU

R/U

SD

85

14.1.2. Stavebný sektor

Rozdelenie stavebnej produkcie podľa typu výstavby demonštruje obrázok 16. V niekto-rých krajinách má rozhodujúci podiel nová výstavba (bytová a nebytová), modernizácie a re-konštrukcie, v iných tvorí väčšiu časť produkcie stavebníctva sektor verejnej výstavby. Použí-vanie dreva a iných, substitučných materiálov v stavebníctve je dané tradíciou a stavebnými metódami, ktoré sú historicky určené ich dostupnosťou, t. j. podiel dreva, ktorý sa v staveb-níctve v jednotlivých krajinách používa, závisí na tradíciách a spôsoboch využívania dreva.

Pre rozvoj trhu s drevom a výrobkami z dreva má veľký význam hlavne bytová výstavba vzhľadom na vyššiu spotrebu a využitie dreva. Bytová výstavba, ktorá zahŕňa novú výstavbu a rekonštrukcie a modernizácie, sa v roku 2000 podieľala 46 % na celkovej stavebnej produkcii európskych krajín a dosiahla hodnotu 400 mld. eur. Celková produkcia stavebníctva v Európe dosiahla v roku 2000 hodnotu 875 mld. eur a oproti predchádzajúcemu roku vzrástla o 2,8 %. Najväčší podiel z celkovej produkcie zaberá Nemecko (20 %), ktoré zároveň tvorí 30 % obje-mu bytovej výstavby krajín západnej Európy. V štruktúre stavebnej produkcie existujú však výrazne regionálne rozdiely. Kým v západnej Európe predstavuje sektor rekonštrukcií a mo-dernizácií viac ako jednu tretinu celkového výstupu, v strednej a východnej Európe významne prevažoval podiel novej nebytovej a verejnej výstavby. Vývoj stavebnej produkcie podľa typu výstavby je uvedený v tabuľke 15.

Tabuľka 15 Vývoj stavebnej produkcie v Európe

Typ výstavbyZápadná Európa Stredná a východná Európa

% medziročná zmena2000 2001 2002 2003 2004 2005 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Nová bytová 2,1 -4,2 -1,3 1,7 4,4 0,7 8,3 -3,8 -4,2 4,8 2,9 4,3Bytové rekonštrukcie 2,7 1,1 0,0 1,0 2,1 1,5 1,9 -0,9 8,9 3,6 5,9 5,9Nová nebytová 2,7 1,7 -0,6 -4,4 -0,2 2,6 -3,4 0,7 -3,9 -3,2 6,1 9,9Nebytové rekonštruk. 3,6 2,4 0,7 -0,3 0,0 0,8 -1,7 -2,7 -10,6 -2,6 4,5 4,6Verejná výstavba 2,6 2,6 1,6 2,0 1,7 2,7 5,0 -0,9 -3,1 4,4 5,5 12,4Celková produkcia 2,9 0,2 -0,1 0,3 1,9 1,7 1,5 -2,4 -2,2 2,1 5,2 8,1

V roku 2001 dosiahla celková hodnota stavebnej produkcie v Európe 954 mld. eur, z čoho nová výstavba predstavovala 57 %. Polovicu produkcie bytovej výstavby tvorila nová výstav-ba a zvyšok rekonštrukcie a modernizácie. V ďalších dvoch sektoroch – nebytovej a verejnej

Obrázok 16 Rozdelenie stavebnej produkcie podľa typu výstavby

Stavebná produkcia

Nová výstavba Rekonštrukcie a modernizácie

Bytová Nebytová Verejná výstavba Bytové Nebytové Verejná výstavba

86

výstavbe tvorili prevažnú väčšinu nové práce (tab. 16). Bytová výstavba v roku 2001 predsta-vovala z celkovej produkcie 46 %, nebytová 33 % a verejné práce 21 %.

Tabuľka 16 Štruktúra stavebnej produkcie v Európe v roku 2001

Typ výstavby Podiel

Nová výstavba (57 %)Bytová 23 %Nebytová 20 %Verejná výstavba 15 %

Rekonštrukcie a modernizácie (43 %)

Bytové 23 %Nebytové 14 %Verejná výstavba 6 %

Celková výstavba 100 %

Rok 2002 bol rokom stagnácie pre krajiny západnej Európy a znížený objem investícií do stavebníctva odrážal slabú ekonomickú aktivitu v regióne. Celkový výstup stavebníctva dosiahol hodnotu 978 mld. eur. Najvýraznejší pokles sa prejavil v oblasti novej bytovej vý-stavby. Okrem ekonomických ukazovateľov, na zníženie miery výstavby nových bytov vplýva i meniaca sa štruktúra populácie s čoraz väčším podielom starších ľudí. Starnúci bytový fond bude vyžadovať čoraz viac investícií do modernizácie a je možné predpokladať, že v blízkom období sa bude zvyšovať ich podiel na celkovej produkcii na úkor novej výstavby. Na druhej strane, v krajinách strednej a východnej Európy je zrejmý zvýšený dopyt po nových bytoch, ktorý dvoj- až trojnásobne prevyšuje ich ponuku.

Slabý ekonomický rast v západnej Európe sa prejavil na vývoji stavebníctva i v roku 2003. Keďže dlhodobo sa bytová výstava podieľa na celkovej produkcii v priemere 45 %, vysoká nezamestnanosť a nízke disponibilné príjmy sa čiastočne podpísali pod vývoj stavebníctva v tomto roku. V krajinách ako Nemecko, Francúzsko alebo Taliansko výrazne ovplyvnila výšku dopytu po bytoch klesajúca podpora bytovej výstavby zo strany vlády. Krajiny stred-nej a východnej Európy zaznamenali rýchlejšiu mieru rastu HDP, ako aj stavebnej produkcie. Verejná výstavba zaznamenala v roku 2003 najvyššie tempo rastu, keď v západnej Európe do-siahla 2 % a strednej a východnej až 4,4 % nárast.

Oživenie ekonomického prostredia v roku 2004 sa prejavilo i na raste výstupu staveb-níctva. V západnej Európe sa zaznamenal 1,9 % nárast oproti roku 2003 a rovnako ako po-čas predchádzajúcich rokov, bol v regióne strednej a východnej Európy vyšší a dosiahol až5,5 %. Rozhodujúcimi činiteľmi rozvoja stavebných investícií boli predovšetkým nízke úro-kové miery a výhodné podmienky stavebných a hypotekárnych úverov. Nové pristupujúce krajiny do EÚ zaznamenali výrazne oživenie stavebného sektoru ako odraz zvýšených do-mácich investícií a rastúceho ekonomického rozvoja. Ďalšou z príčin rastu je vysoká atraktív-nosť regiónu pre zahraničných investorov, pretože sa dostávajú geografi cky bližšie k ďalším európskym krajinám a hlavne Rusku. Z pohľadu celkovej produkcie má však región stredo-európskych a východoeurópskych krajín iba čiastočný vplyv na celkový výstup stavebníctva v Európe.

14.1.3. Demografi cký vývoj

Populačné zmeny vplývajú na trh s drevom a výrobkami z dreva niekoľkými spôsobmi. V prvom rade, populačný rast má za následok rast trhu. Zmeny v štruktúre populácie sa pre-

87

javujú v spôsobe uspokojovania potrieb spotrebiteľov v závislosti od zmien výšky ich príjmu. Na rozdiel od ekonomických faktorov, ktoré sa na trhu prejavujú okamžite alebo s určitým časovým posunom, má populačná dynamika význam predovšetkým z dlhodobého hľadiska.

Veľkosť populácie v Európe sa počas rokov 1950–2000 zvýšila o 40% z 568 mil. v roku 1950 na 795 mil. ľudí v roku 2000. Najväčšiu mieru rastu zaznamenali krajiny strednej a vý-chodnej Európy, v ktorých za dané obdobie vzrástla populácia až o 71 %. V súčasnom období však miera rastu v Európe oslabila a v určitých rokoch nadobúda dokonca klesajúci trend.

Zo zmenami štruktúry populácie súvisí predovšetkým jej starnutie. Starnutím populácie sa menia spotrebiteľské preferencie a úroveň príjmov ľudí ako i podiel produktívnej časti po-pulácie. Štruktúra populácie v Európe smeruje k zvyšovaniu podielu neproduktívnej vekovej vrstvy na úkor produktívnych ľudí. Do roku 2050 sa predpokladá pokles podielu pracujúcej populácie zo 60 % na 50 – 55 %. V kombinácií s ekonomickým rozvojom regiónov a nárokoch obyvateľstva na bývanie sa vytvára zvýšený dopyt po dreve a výrobkoch z dreva i u staršej čas-ti populácie. Spotreba dreva na jedného obyvateľa rastie spočiatku viac menej proporcionálne s vývojom HDP na obyvateľa až po určitú hranicu nasýtenia trhu, od ktorej sa spotreba zvy-šuje iba vplyvom rastu populácie. Spotreba dvoch krajín s rovnakým ekonomickým rastom a dynamikou vývoja populácie môže byť rozdielna kvôli množstvu kvantitatívnych a kvalita-tívnych faktorov, ako sú napr.:

ponuka drevnej suroviny z domácich zdrojov a ich vzdialenosť k trhu,kvalita sortimentov surového dreva,postavenie LH a DSP na trhu, ich trhové možnosti a obchodné schopnosti,tradície a kultúra,stavebné technológie,podnebie,hustota populácie a stupeň urbanizácie,dostupnosť a ceny konkurenčných materiálov.

14.2. VPLYV POLITICKÉHO PROSTREDIA NA TRH S DREVOM

Okrem tradičných sociálno-ekonomických faktorov má stále významnejší vplyv na vý-voj trhu a obchodu s drevom a výrobkami z dreva aj formovanie lesníckej a ostatných súvi-siacich politík, ktoré sa dotýkajú predovšetkým obchodu, trhu, trvalo udržateľného rozvoja, životného prostredia a pod. Jednotlivé politiky tvoria rámec, ktorý defi nuje základné pravidlá a vytvára podmienky fungovania vzťahov na trhu. K podstatným záležitostiam patrí predo-všetkým problematika vymožiteľnosti lesného práva, správy a obchodu za účelom obme-dzenia nelegálnej ťažby, tvorba politiky pre certifi káciu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, propagácia dreva a podpora jeho využívania, politika pre využívanie biomasy, ob-chodná politika a pod.

14.2.1. Vymožiteľnosť lesného práva, správa a obchod

Jednou z najviac diskutovaných tém v oblasti obchodu s drevom v Európe je nedodržia-vanie princípov trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, odlesňovanie a obchod s drevom a výrobkami z dreva pochádzajúcimi z nelegálnej ťažby. Nelegálna ťažba bola zaznamenaná hlavne v krajinách východnej Európy a pobaltských krajinách. Kým v roku 2001 sa odhado-

––––––––

88

valo, že v Rusku, v oblasti Sibíri sa nelegálne vyťaží okolo 20 % všetkého dreva, v roku 2004 sa odhady pohybovali na úrovni 25 – 30 %. Dodávky dreva z nelegálnej ťažby na trh majú za následok zmenu štruktúry trhových vzťahov. Vplyv nelegálnej ťažby na trh je znázornený na obrázku 17.

Dopad nelegálnej ťažby na:

LH a DSP vládu spotrebiteľov nárast + ; pokles -

Obrázok 17 Dôsledky nelegálnej ťažby pre trh

V roku 2003 prijala Európska komisia Akčný plán na vymožiteľnosť lesného práva, sprá-vu a obchod (FLEGT). Akčný plán defi nuje proces a opatrenia, ktoré je potrebné zaviesť na zamedzenie nelegálnej ťažby dreva a následného obchodu. Dôraz kladie na reformu správy, budovanie kapacít a plánovanie činností, ktoré sú zamerané na rozvoj multilaterálnej spo-lupráce a opatrenia na dopytovej strane trhu, ktoré napomôžu zníženiu spotreby nelegálne ťaženého dreva jednak v krajinách EÚ ako aj ostaných, významných spotrebiteľov dreva vo svete. Hlavnými prvkami akčného plánu sú podpora zlepšenia správy v krajinách produku-júcich drevo a licenčná schéma, ktorá zabezpečí vstup iba zákonne vyťaženého dreva do EÚ. Čiastočne sa očakáva, že odstránenie dodávok nelegálne vyťaženého dreva môže mať vplyv na rast cien dreva, ale výsledný účinok bude záležať od cenovej elasticity výrobkov z dreva, ich nahraditeľnosti a atraktivity. Zavedenie licenčnej schémy vyžaduje zavedenie systému kon-troly výrobkov z dreva a vývozných postupov. Licenčná schéma je dobrovoľná a zákonnosť obchodovania potvrdzuje nezávislá organizácia vydaním licenčného certifi kátu. Bez takého-to certifi kátu nebude možné prepustiť tovar do voľného obehu. Licenčná schéma sa vzťahuje na surové drevo, rezivo, dyhy, preglejky a dyhované dosky. Zavedenie tejto schémy vyžaduje podporu vlád, obchodných a výrobných fi riem ako aj spotrebiteľov v jednotlivých krajinách. V súčasnosti neexistuje dostatočná koordinácia potrebných aktivít v producentských a spot-rebiteľských krajinách a takisto nie je vytvorený dostatočný legislatívny rámec proti nelegálne

Cyklusnelegálnejťažby dreva

Nelegálna ťažba dreva

Objem ťažby (+) Dostupnosť dreva (+)

Zdroje dreva (-)Kvalita lesného fondu (-)

Príjmy (-)

Náklady na drevo (-) Náklady na výrobky z dreva (-)

Konkurencieschopnosťdomáceho DSP (+)

Spotrebiteľ

Nekalá konkurencia (+)Ziskovosť (-)

Trvalo udržateľnéhospodárenie (-)

Zdroje dreva (-) Kvalita lesného fondu (-)

Substitučné výrobky (+)

Produkcia dreva (-)

Dôvera spotrebiteľov (-)

89

obchodovania potvrdzuje nezávislá organizácia vydaním licenčného certifi kátu. Bez takého-to certifi kátu nebude možné prepustiť tovar do voľného obehu. Licenčná schéma sa vzťahuje na surové drevo, rezivo, dyhy, preglejky a dyhované dosky. Zavedenie tejto schémy vyžaduje podporu vlád, obchodných a výrobných fi riem ako aj spotrebiteľov v jednotlivých krajinách. V súčasnosti neexistuje dostatočná koordinácia potrebných aktivít v producentských a spot-rebiteľských krajinách a takisto nie je vytvorený dostatočný legislatívny rámec proti nelegálne ťažbe v jednotlivých krajinách. Jedným z rozhodujúcich faktorov je i nákladovosť zavedenia a realizácie takejto schémy. Začiatkom roka 2005 vydali ministri krajín G8 vyhlásenie, v kto-rom podporujú vlády jednotlivých krajín, aby propagovali používanie výrobkov z dreva z le-gálne vyťaženého dreva pomocou podpory politiky zaobstarávania drevnej suroviny a vytá-rania licenčných schém.

V širšom medzinárodnom kontexte má pri obchodovaní s ohrozenými druhmi význam Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES). Cieľom dohovoru je vytvoriť celosvetovú kontrolu obchodu s ohrozenými druhmi. Dohovor ustanovuje nariadenia pre obchod s druhmi zaradenými do skupín A – D, podľa stup-ňa ohrozenia. Režim obchodovania je pre druhy zaradené v jednotlivých skupinách odlišný. V súčasnosti obsahujú prílohy dohovoru 23 druhov ohrozených drevín, prevažne tropických. Za účelom zabezpečenia jednotného postupu krajín EÚ bol založený výbor zo zástupcov vý-konných orgánov CITES členských krajín EÚ a vedecká poradná skupina. Svetový a európ-sky trh s drevom a výrobkami z dreva je značne diverzifi kovaný a podlieha rýchlym zmenám, rovnako ako aj systém kontroly v obchodujúcich krajinách. Preto je potrebné podporiť colné opatrenia na zlepšenie kontroly obchodu s ohrozenými druhmi drevín. EÚ je významnou ob-chodnou destináciou a tranzitným trhom pre dodávky dreva z celého sveta. Dodávky môžu často krát obsahovať dreviny, ktoré sú na zozname CITES. Dodávky dreva sú často veľké a ťažko kontrolovateľné. Z praktického hľadiska je pri importe alebo reexporte nemožné skontrolovať presnosť objemu dodávky, ktorý je deklarovaný v obchodných doku-mentoch a identifi kovať druhy drevín, hlavne ak sa jedná o medziprodukty, fi nálne výrobky, alebo odkôrnené drevo. Navyše, mnoho druhov drevín nie je možné identifi kovať na základe makroskopických znakov.

14.2.2. Používanie dreva z trvalo udržateľných zdrojov

Podpora pre používanie dreva a výrobkov z dreva z trvalo udržateľných zdrojov je dnes záležitosť tak vládnych ako i mimovládnych organizácií. Certifi kácia trvalo udržateľného hospodárenia (TUH) a spotrebiteľského reťazca (C-o-C) je základným nástrojom dodržiava-nia princípov trvalo udržateľného rozvoja globálne defi novaných v roku 1992 na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio De Janeiro. Princípy trvalo udržateľného hospodá-renia v lesoch boli následne defi nované a prijaté na konferenciách ministrov o ochrane lesov v Štrasburgu (1990), Helsinkách (1993), Lisabone (1998) a Viedni (2003). Certifi kácia lesov ako dobrovoľný mimovládny nástroj na zlepšenie hospodárenia v lesoch je čoraz vo väčšej miere podporovaná aj vládnymi programami, keďže sa prostredníctvom nej môžu dosiahnuť podobné alebo rovnaké ciele, ako ciele vládnych politík. Vytváranie verejného dopytu po cer-tifi kovanom dreve významne ovplyvňuje trh s drevom a výrobkami z dreva v niektorých zá-padoeurópskych krajinách, predovšetkým vo Veľkej Británii, Holandsku, Dánsku, Francúz-sku, a realizácie takejto schémy. Začiatkom roka 2005 vydali ministri krajín G8 vyhlásenie, v ktorom podporujú vlády jednotlivých krajín, aby propagovali používanie výrobkov z dreva

90

ťažbe v jednotlivých krajinách. Jedným z rozhodujúcich faktorov je i nákladovosť zavedenia realizácie takejto schémy.

V širšom medzinárodnom kontexte má pri obchodovaní s ohrozenými druhmi význam Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES). Cieľom dohovoru je vytvoriť celosvetovú kontrolu obchodu s ohrozenými druhmi. Dohovor ustanovuje nariadenia pre obchod s druhmi zaradenými do skupín A – D, podľa stup-ňa ohrozenia. Režim obchodovania je pre druhy zaradené v jednotlivých skupinách odlišný. V súčasnosti obsahujú prílohy dohovoru 23 druhov ohrozených drevín, prevažne tropických. Za účelom zabezpečenia jednotného postupu krajín EÚ bol založený výbor zo zástupcov vý-konných orgánov CITES členských krajín EÚ a vedecká poradná skupina. Svetový a európ-sky trh s drevom a výrobkami z dreva je značne diverzifi kovaný a podlieha rýchlym zmenám, rovnako ako aj systém kontroly v obchodujúcich krajinách. Preto je potrebné podporiť colné opatrenia na zlepšenie kontroly obchodu s ohrozenými druhmi drevín. EÚ je významnou ob-chodnou destináciou a tranzitným trhom pre dodávky dreva z celého sveta. Dodávky môžu častokrát obsahovať dreviny, ktoré sú na zozname CITES. Dodávky dreva sú často veľké a ťažko kontrolovateľné. Z praktického hľadiska je pri importe alebo reexporte nemožné skontrolovať presnosť objemu dodávky, ktorý je deklarovaný v obchodných doku-mentoch a identifi kovať druhy drevín, hlavne ak sa jedná o medziprodukty, fi nálne výrobky, alebo odkôrnené drevo. Navyše, mnoho druhov drevín nie je možné identifi kovať na základe makroskopických znakov.

14.2.2. Používanie dreva z trvalo udržateľných zdrojov

Podpora pre používanie dreva a výrobkov z dreva z trvalo udržateľných zdrojov je dnes záležitosť tak vládnych ako i mimovládnych organizácií. Certifi kácia trvalo udržateľného hospodárenia (TUH) a spotrebiteľského reťazca (C-o-C) je základným nástrojom dodržiava-nia princípov trvalo udržateľného rozvoja globálne defi novaných v roku 1992 na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro. Princípy trvalo udržateľného hospodá-renia v lesoch boli následne defi nované a prijaté na konferenciách ministrov o ochrane lesov v Štrasburgu (1990), Helsinkách (1993), Lisabone (1998) a Viedni (2003). Certifi kácia lesov ako dobrovoľný mimovládny nástroj na zlepšenie hospodárenia v lesoch je čoraz vo väčšej miere podporovaná aj vládnymi programami, keďže sa prostredníctvom nej môžu dosiahnuť podobné alebo rovnaké ciele, ako ciele vládnych politík. Vytváranie verejného dopytu po cer-tifi kovanom dreve významne ovplyvňuje trh s drevom a výrobkami z dreva v niektorých zápa-doeurópskych krajinách, predovšetkým vo Veľkej Británii, Holandsku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku a Švajčiarsku. Tieto krajiny vytvorili alebo tvoria národné politiky pre obstarávanie dreva, ktorých súčasťou sú kritéria hovoriace v prospech nakupovania certifi kovaného dreva predovšetkým z tropických krajín, za účelom získavania drevnej suroviny z trvalo udržateľ-ných zdrojov, resp. prinajmenšom z legálnej ťažby.

V polovici roku 2005 dosiahla výmera certifi kovaných lesov vo svete viac ako 240 mil. ha (6,2 % výmery svetových lesov), z toho tvoria približne 36 % certifi kované lesy Európy. V zá-padnej Európe je certifi kovaná približne polovica výmery lesov s výraznou prevahou lesov certifi kovaných schémou PEFC (Program pre vzájomné uznávanie lesných certifi kačných schém) a FSC (Svetová rada pre lesy). Krajiny EÚ a EZVO majú certifi kovaných 78,5 mil. ha lesov (50,5 % výmery), zatiaľ čo v ostatných európskych krajinách spolu s krajinami SNŠ je certifi kovaných iba 8,8 mil. ha (1 % výmery lesov). Potenciálna ponuka certifi kovaného dreva

91

z certifi kovaných lesov sa odhaduje na viac ako 160 mil. m3. V niektorých európskych kraji-nách, ako je Fínsko alebo Rakúsko, pozostáva celková ponuka dreva iba z dreva certifi kova-ného. Kvôli nízkej úrovni dopytu však ostáva problémom jeho označovanie a obchodovanie. Hlavnými príčinami nízkeho dopytu je predovšetkým slabá vedomosť a informovanosť spot-rebiteľov o certifi kácii lesov a fakt, že spotrebiteľský reťazec je výraznejšie vybudovaný iba pre trh s komoditami prvotného spracovania, ako je napr. ihličnaté rezivo. Niekoľko medzinárod-ných maloobchodných reťazcov sa snaží zvyšovať podiel certifi kovaného dreva na celkovom predaji konečným spotrebiteľom. V Rakúsku sa napr. zvyšuje podiel PEFC certifi kovaného dreva, zatiaľ čo vo Veľkej Británii, Nemecku alebo Holandsku narastá predaj FSC certifi kova-ného tropického dreva.

14.2.3. Využívanie drevnej biomasy

V posledných desaťročiach je možno sledovať rastúci záujem o využívanie obnoviteľnej biomasy na energetické účely. Jednou z príčin sú ekonomické podnety – rast cien substituč-ných produktov, predovšetkým ropy. Využívanie biomasy ako zdroja energie možno zároveň pokladať za jeden z príspevkov k splneniu záväzkov Kyotského protokolu, pretože spaľovanie biomasy z trvalo udržateľných zdrojov nezvyšuje obsah CO2 v ovzduší. Biomasa má najväčšie využitie pri výrobe elektrickej energie, tepla a palív. V roku 2001 v krajinách EÚ-25 tvorilo drevo až 3/4 z celkového objemu biomasy použitého na energetické účely. Palivové drevo tvo-rilo 18 % z ťažbovej produkcie. Drevnú biomasu okrem palivového dreva tvoria zvyšky po ťaž-be a vedľajšie produkty z výroby výrobkov mechanického a chemického spracovania dreva. Francúzsko je lídrom vo výrobe energie z drevnej biomasy a vyprodukuje takmer 22 % z cel-kového objemu energie štátov EÚ-15. Vo Fínsku spotreba energie vyprodukovanej z drevnej biomasy tvorí až 22 % podiel na celkovej spotrebe energie krajiny (tab. 17). EÚ predpokla-dá do roku 2010 objem vyrobenej energie z biomasy zdvojnásobiť oproti stavu z roku 1997 a zvýšiť jej podiel na celkovej spotrebe energie na 12 %. Politika podpory využívania drevnej biomasy na energetické účely umožní v niektorých krajinách a regiónoch Európy umiestniť vysokú ponuku drevnej suroviny na energetických trhoch a v určitej miere prispieť k rozvoju vidieka. Súčasné technológie na spaľovanie drevnej biomasy sú nákladovo efektívne a v po-rovnaní s inými druhmi výroby energie pomerne úsporne. Využívanie drevnej biomasy na energetické účely má nie len priamy ekonomický dopad, ale zároveň sa produkujú pozitívne (napr. náhrada za fosílne palivá, rovnováha CO2 cyklu) a negatívne (odlesňovanie, znižova-nie produktivity lesa) externality. Je možné predpokladať, že využívaním biomasy sa dokážu zlepšiť ekonomické ukazovatele hospodárenia v lesoch, hlavne pre drobných vlastníkov.

Tabuľka 17 Výroba primárnej energie z dreva vo vybraných krajinách EÚ v roku 2003

KrajinaPodiel výroby na výrobe EÚ-15 Podiel energie z dreva na celkovej spotrebe

energie krajiny%

Francúzsko 21,6 3,6Švédsko 18,4 15,2Fínsko 14,7 21,9Nemecko 11,2 1,4Španielsko 8,7 2,7Rakúsko 7,4 9,7EÚ-15 100,0 —

92

Vládne programy na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov majú v niekto-rých krajinách kontroverzný efekt. Zvýšenie dopytu po dreve môže viesť k zvýšeniu cien su-rového dreva a ťažbových zvyškov. Energetický sektor vytvára konkurenčné prostredie pre spracovateľov dreva. V oblastiach s nedostatkom dreva má zvýšený dopyt po energetickom dreve vplyv na rast cien materiálových vstupov, hlavne tých, ktoré majú okrem produkcie energie využitie aj pri výrobe celulózy alebo dosiek na báze dreva, ako napr. drevné odrezky.

14.2.4. Obchodná politika a bariéry v obchode s drevom

Obchod s drevom a výrobkami z dreva sa stáva čoraz globálnejší s narastajúcim počtom krajín, ktoré rozvíjajú obchod s rôznymi výrobkami na báze dreva. Narastá nie len hodno-ta a objem medzinárodného obchodu, ale rastie i jeho podiel na produkcii dreva a výrobkov z dreva. Rozhodovanie v oblasti hospodárenia v lesoch a obchodovania s drevnou surovinou je často ovplyvňované medzinárodnými pravidlami (napr. medzinárodné kritéria TUH, celosve-tové dohovory a pod.). Obchodná politika, ako nástroj ovplyvňovania trhu, môže s ohľadom na kritéria trvalo udržateľného hospodárenia podporiť alebo obmedziť rozvoj zahraničného obchodu. Konkrétne opatrenia zamerané na trh majú za následok zmeny v trhových cenách, objeme a hodnote obchodovaných komodít, diskriminácii niektorých produktov alebo v pod-mienkach vstupu na trhy. Názory na liberalizáciu obchodu sa rôznia. Zástancovia voľného obchodu chápu protekcionizmus ako obmedzujúci faktor rozvoja obchodných aktivít. Na druhej strane liberalizácia obchodu môže byť v rozpore s trvalo udržateľným hospodárením a protekcionizmus vystupuje ako nástroj, ktorý čiastočne pomáha zabrániť odlesňovaniu a degradácií lesného majetku. Bariéry v obchode s drevom možno rozdeliť na dve základné skupiny. Prvú skupinu tvoria formálne inštitucionálne opatrenia, ktoré reprezentujú rozhod-nutia vlád a ofi ciálne schválené obmedzenia Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Možno ich rozdeliť na tarifné a netarifné opatrenia. Druhú skupinu tvoria obmedzenia, ktoré sa vzťa-hujú k environmentálnym záležitostiam a nazývajú sa prekážky obchodu.

Tarifné opatrenia v obchode s drevom sa počas posledného desaťročia postupne znižo-vali a poklesli vo väčšine významných importných krajín. K znižovaniu nedochádzalo rovno-merne, ale v závislosti od jednotlivých krajín a konkrétnych výrobkov z dreva. V niekoľkých vyspelých krajinách existujú i v súčasnosti pomerne vysoké clá pre niektoré výrobky z dreva. Clá na dovoz surového dreva sú prevažne nulové alebo veľmi nízke. Importujúce krajiny veľmi zriedka uplatňujú clo alebo iné obmedzenia na dovoz surového dreva. Colné sadzby sú takis-to nulové alebo nízke pre výrobky prvotného spracovania dreva ako je rezivo alebo celulóza, avšak zvyšujú sa so stupňom spracovania dreva. Clá začínajú rásť pri výrobkoch ako sú napr. preglejky alebo rôznych druhov papiera a lepeniek (stupňovanie cla). Stupňovanie cla s úrov-ňou spracovania dreva sa zámerne využíva ako prostriedok na ovplyvňovanie dovozu do kra-jiny za účelom umožnenia dovozu surového dreva a takých medziproduktov, ktoré prinesú krajine príjem a umožnia zvýšiť zamestnanosť pri ich následnom domácom spracovaní. Vyš-šie clá pri dovoze výrobkov s pridanou hodnotou zavádzajú viac rozvojové ako vyspelé krajiny, aby podporili rozvoj miery industrializácie. S výnimkou niektorých produktov sa výška cla vo vyspelých krajinách pohybuje vo všeobecnosti do 5 %. Na druhej strane vysoké clá pre fi -nálne výrobky a výrobky s vysokou pridanou hodnotou zamedzujú dovoz týchto výrobkov za účelom ochrany domácej produkcie. Aj relatívne nízka sadzba môže podstatne zvýšiť cenu tovaru na trhu a poskytnúť dostatočnú ochranu domácim producentom, pretože clo sa zvy-čajne vyrubuje z ceny kalkulovanej pri dodacej doložke CIF (náklady, prepravné, poistenie)

93

a vzdialenejší dodávatelia môžu stratiť cenovú konkurenčnú výhodu hlavne v obdobiach kedy je nízky dopyt po produktoch alebo v prípadoch, že sa jedná o komodity, kde je konkurencia založená výrazne na cene.

Významný krok k zníženiu tarifných opatrení v obchode s drevom a výrobkami z dreva prinieslo Uruguajské kolo GATT/WTO, ktoré sa ukončilo v roku 1995 a dohody vyústili do podstatného zníženia colných sadzieb. Zníženie dovozných ciel vyspelými krajinami dosiahlo v priemere 100 % pre papier a lepenky, 83 % pre tlačiarensky papier, 31 % pre dosky na báze dre-va, 50 % pre medziprodukty a 67 % pre konečné výrobky z dreva. Do budúcnosti sa predpokladá, že ďalšie znižovanie ciel, ktoré by malo byť výsledkom multilaterálnych obchodných negociá-cií o ďalšej liberalizácii obchodu na pôde WTO (nového kola pod názvom „Rozvojová agenda z Dohy“) nebude mať výrazný vplyv na zvyšovanie produkcie a spotreby dreva vo svete. Vo vše-obecnosti sa predpokladá nárast celosvetového obchodu s drevom a výrobkami z dreva vo výške2 %, pričom predpokladané zmeny sa odlišujú pri jednotlivých produktoch – od 1 % pri celu-lóze, až po 6 % nárast obchodu s doskami na báze dreva. Z ďalšej liberalizácie obchodu budú profi tovať predovšetkým vyspelé krajiny bohaté na lesné zdroje a orientované na export (napr. Fínsko, Švédsko).

Rozširovanie a zmena hospodársko-politických spoločenstiev je nielen európsky, ale celosvetový trend. Vďaka stále rastúcemu objemu medzinárodného obchodu nielen v rámci EÚ, ale aj obchodu s okolitými obchodnými partnermi sa zmeny neprejavujú len v členských štátov, ale aj v mnohých nečlenských krajinách. Obchod s drevom a výrobkami z dreva me-dzi členskými štátmi Európskej únie už nie je považovaný za dovoz a vývoz tovarov, ale za nadobúdanie a dodávanie tovarov, ktoré nepodlieha colnej deklarácii. Na druhej strane, EÚ uplatňuje dovozné colné sadzby voči tretím krajinám a má vytvorený systém harmonizova-ných colných kontrol, ktorý je defi novaný Colným kódexom spoločenstva. Clá uplatňované v rámci všeobecného systému preferencií (GSP) sa uplatňujú voči rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám. V zmysle nariadenia Rady (ES) č. 2193/2003 od roku 2004 zaviedli krajiny EÚ protiopatrenia vo forme dodatočných dovozných colných sadzieb pre dovozy urči-tých tovarov z USA, čím reagovali na režim poskytovania subvencií vývozným spoločnostiam v USA. Tieto clá sa vzťahujú na viac ako 169 drevárskych a papierenských produktov, ktoré USA vyvážajú do EÚ.

Na rozdiel od tarifných opatrení, netarifné opatrenia je zložité charakterizovať a určiť dô-vod ich zavádzania. Mnohé z nich predstavujú neformálne opatrenia, ktoré sú presadzované spotrebiteľmi a podporované vládnymi orgánmi. Čoraz viac sú orientované na podporu envi-ronmentálnych cieľov. V oblasti LH sú zamerané napr. na podporu trvalo udržateľného hos-podárenia v lesoch. Certifi kácia lesov, alebo podpora dovozu iba legálne vyťaženého dreva sú ďalšími príkladmi. Vo všeobecnosti, medzi netarifné opatrenia obchodu možno zaradiť:

kvantitatívne reštrikcie,technické normy a štandardy,ostatné netarifné opatrenia.V obchode s drevom kvantitatívne reštrikcie nie sú časté, i keď v určitých prípadoch si vyspe-

lé krajiny stanovujú výšku maximálneho množstva dovážaných produktov (napr. EÚ stanovuje kvóty na dovoz veľkoplošných materiálov, novinového papiera a pod.). Technické normy na su-rové drevo a výrobky z dreva majú v mnohých prípadoch národnú platnosť a záväznosť a tým sa môžu stať prekážkou v obchode. Požiadavky technických noriem určitej krajiny sa môžu zdať prísnejšie pre inú krajinu. V prípade prispôsobenia sa požiadavkám náročnejších noriem môže

–––

94

dôjsť k zániku existujúcej cenovej konkurenčnej výhody v dôsledku dodatočných nákladov. Po-žiadavky noriem môžu byť orientované na kvalitu, technické vlastnosti produktov, bezpečnosť a pod. Aktuálnou otázkou zostáva zavádzanie rastlinolekárskych (fytosanitárnych) opatrení. Tieto sa uplatňujú za účelom ochrany zdravia a života ľudí a zvierat, životného prostredia, zdravotného stavu rastlín a zabránenia nepriaznivého vplyvu na kvalitu a zdravotnú nezávad-nosť rastlinných produktov. Kvôli ochrane stromov a lesných porastov, mnohé krajiny začali počas posledných rokov zavádzať vlastné fytosanitárne opatrenia za účelom kontroly dovozu drevených obalov. Následne na tieto aktivity prijala Dočasná komisia pre fytosanitárne opatre-nia organizácie FAO medzinárodnú normu upravujúcu pohyb drevného obalového materiálu v medzinárodnom obchode (International standards for phytosanitary measures ISPMs –No. 15 „Guidelines for regulating Wood Packaging Material in International Trade“). Podľa tejto normy, môžu krajiny vyvážať iba tepelne alebo chemicky ošetrený drevný materiál. Za drevný obalový materiál sa v tejto súvislosti považujú palety, podkladové drevo, debny, obalové za-rážky, obalové boxy a boxové palety, sudy, prepravky, nakladacie plošiny a podpery, ktoré sú používané na transport všetkého druhu a vyrobené z nespracovaného surového dreva. Norma zároveň defi nuje certifi kačné logo na označenie takto ošetreného materiálu. V krajinách EÚ vstúpila norma do platnosti v marci 2005.

Ostatné netarifné opatrenia zahŕňajú dovozné a vývozné licencie, rôzne devízové, daňové a iné administratívne opatrenia, subvencie, dotácie, vývozné prémie atď. Opatrenia môžu mať charakter rôznych priamych zákazov, obmedzení, nepriamych obmedzí (napr. regulovanie ťažby, ťažbové licencie) a uplatňujú sa za účelom podpory domáceho drevospracujúceho prie-myslu. Väčšinou sa s nimi spája politika podporujúca domáce spracovanie drevnej suroviny a následný export výrobkov z pridanou hodnotou.

Zatiaľ čo tarifné a netarifné opatrenia majú tendenciu znižovať svoj vplyv na medzinárod-ný obchod, budúci vývoj v ostatných prekážkach obchodu je ťažko predpovedať. Je pravdepo-dobné, že budú rásť požiadavky na trvalo udržateľný rozvoj a plnenie nielen ekonomických, ale i environmentálnych a sociálnych požiadaviek spoločnosti.

14.3. Trh a obchod so surovým drevom a rezivom v Európe

14.3.1. Trh a obchod so surovým drevom

Prírodné, geografi cké a klimatické podmienky v jednotlivých regiónoch Európy sú značne rozdielne. Európske lesy sa rozprestierajú v oblasti troch lesných formácií – severských ihlična-tých lesov, zmiešaných lesov mierneho pásma a formácie subtropických lesov. Celková výmera lesov v Európe (bez Ruska) v roku 2000 dosiahla 188 mil. ha (90 % tvoria lesy produktívne). Najviac, až 39 % z tejto výmery, sa nachádza v zmiešaných lesoch mierneho pásma, 35 % tvoria lesy severské, ktoré sa rozprestierajú v Škandinávii a severných oblastiach Ruska a zvyšných 26 % zastupujú suché subtropické lesy na juhu Európy. Prehľad regiónov a krajín s najväčšou výmerou lesov v Európe je uvedený v tabuľke 18.

95

Tabuľka 18 Rozloha lesov vo vybraných európskych krajinách a regiónoch

Štát/regiónVýmera lesov

tis. haEurópa 1 039 251EÚ-15 115 685EÚ-25 139 465SNŠ (bez Ruska) 19 311Rusko 851 392Švédsko 27 134Fínsko 21 935Francúzsko 15 341Španielsko 14 370Nemecko 10 740

Priemerná lesnatosť Európy je 46 %, pričom najväčšiu dosahujú severské štáty (tab. 19).

Tabuľka 19 Lesnatosť vo vybraných európskych krajinách a regiónoch

Štát/regiónLesnatosť

%Európa 46,0EÚ-15 27,3EÚ-25 28,8SNŠ (bez Ruska) 6,5Švédsko 65,9Fínsko 72,0Slovinsko 55,0Rusko 50,4Estónsko 48,7Lotyšsko 47,1

V európskych lesoch sa nachádza 116 448 mil. m3 zásoby dreva na pni. V závislosti od ras-tových a prírodných podmienok sa mení priemerná zásoba dreva na hektár. Údaje za vybrané krajiny a regióny Európy sú v tabuľke 20.

Tabuľka 20 Celková a priemerná zásoba dreva na pni vo vybraných európskych krajinách a regiónoch

Štát/regiónCelková zásoba

Štát/regiónPriemerná zásoba

mil. m3 m3/haEurópa 116 448 Európa 112EÚ-15 15 003 EÚ-15 131EÚ-25 19 998 EÚ-25 143Rusko 89 136 Švajčiarsko 337Francúzsko 2 927 Rakúsko 286Fínsko 1 945 Slovinsko 283Poľsko 1 930 Nemecko 268Švédsko 2 914 Česká republika 260Nemecko 2 880 Slovenská republika 253

96

14.3.1.1. Produkcia a spotreba surového dreva

Situácia na trhu so surovým drevom v roku 2000 bola výrazne ovplyvnená prebytkom suro-vého dreva z vetrovej kalamity, ktorá zasiahla západnú Európu v decembri 1999 a ktorá zane-chala takmer 200 mil. m3 kalamitného dreva. Najväčšie škody boli zaznamenané vo Francúz-sku, Nemecku a Švajčiarsku, pričom vo Francúzsku boli väčšinou postihnuté súkromné lesy a objem kalamity (140 mil. m3) predstavoval objem viac ako 3-ročnej ťažby. Z pohľadu trhu sa výrazne zvýšila ponuka surového dreva bez ohľadu na veľkosť dopytu. Producenti drevnej suroviny museli obmedziť plánované ťažby, stratili možnosť vyjednávania o cene dreva a za-znamenali výrazný nárast nákladov na dopravu dreva, ktorý súvisel predovšetkým s dlhšími odvoznými vzdialenosťami. V roku 2000 sa podarilo spracovať a dodať na trh iba polovicu z ka-lamitného dreva, zatiaľ čo zvyšok drevnej suroviny ostal v lesoch kvôli vysokým ťažbovým a do-pravným nákladom, kvalite dreva alebo kvôli environmentálnym opatreniam. Mnohé subjekty vynaložili dodatočné náklady na skladovanie kalamitného dreva za účelom čiastočnej stabilizá-cie trhu. Priemyslové drevo je hlavným produktom lesného hospodárstva v Európe. Z celkovej produkcie viac ako 433 mil. m3 surového dreva v roku 2000, tvorilo priemyslové drevo takmer 87 % celkovej produkcie. Zvyšných 13 % pripadalo na palivové drevo. Guľatinové sortimenty tvoria 60,3 %, vlákninové drevo 34,8 % a ostatné priemyslové drevo 4,9 % z celkovej produkcie priemyslového dreva. Vývoj produkcie surového dreva v Európe v rokoch 2000–2004 je uve-dený v tabuľke 21.

Tabuľka 21 Vývoj produkcie surového dreva v Európe

Krajina/regiónProdukcia surového dreva

2000 2001 2002 2003 2004 tis. m3

Európa 433 709 398 500 410 117 428 190 437 322EÚ-25 369 535 341 264 348 929 366 435 374 199EÚ-15/EZVO 303 435 273 940 276 484 289 465 295 164

Z to

ho

Švédsko 63 300 63 200 66 600 67 100 67 300Fínsko 54 262 52 210 53 011 53 779 53 800Nemecko 53 710 39 483 42 380 51 182 54 504Francúzsko 45 828 39 831 35 449 32 828 34 950Rakúsko 13 276 13 467 14 846 17 055 16 482

Ostatné eur. krajiny 130 274 124 560 133 632 138 725 142 157

Z to

ho

Poľsko 26 025 25 016 27 137 30 836 32 634Turecko 15 939 15 337 16 122 15 810 16 503Rumunsko 13 148 12 424 15 154 15 440 15 777Česká republika 14 441 14 374 14 541 15 140 15 601Lotyšsko 14 304 12 841 13 466 12 916 12 420

SNŠ 174 930 182 001 184 906 195 795 204 901

Z to

ho

Rusko 158 100 164 700 165 000 174 000 182 000Ukrajina 9 859 9 889 12 280 13 754 14 862Bielorusko 6 136 6 485 6 947 7 543 7 543

Oproti obdobiu 1996–2000, kedy vzrástla produkcia surového dreva v Európeo 11,7 %, v rokoch 2000–2004 sa zvýšila iba nepatrne o 0,8 %. V roku 2004 dosiahla viac ako437 mil. m3. Najväčšími producentmi surového dreva sú škandinávske krajiny Fínsko a Švéd-sko a krajiny západnej Európy Nemecko a Francúzsko. V roku 2001 sa kvôli prebytku dreva na

97

trhu a nízkym cenám produkcia surového dreva znížila predovšetkým v krajinách postihnutých kalamitou z roku 1999. Čiastočný nedostatok dreva v týchto krajinách v druhej polovici roku 2001 sa prejavil na zvýšenom importe dreva zo SNŠ a ostatných európskych krajín. Jediným regiónom, v ktorom pokračoval nárast produkcie sú krajiny SNŠ, v ktorých za posledných päť rokov stúpla produkcia surového dreva o viac ako 17 %. Vývoj produkcie surového dreva vo vybraných regiónoch Európy je uvedený na obrázku 18.

Obrázok 18 Vývoj produkcie surového dreva vo vybraných regiónoch Európy

V roku 2002 sa rastúci dopyt po surovom, hlavne ihličnatom priemyslovom dreve z pre-vádzok piliarskeho a celulózovo-papierenského priemyslu krajín strednej a východnej Európy prejavil na náraste produkcie surového dreva v Európe. Rusko a ostatné európske krajiny vý-razne zvýšili ťažbu dreva za účelom jeho exportu do krajín západnej Európy. Zároveň sa na európskom trhu spotreboval zvyšný prebytok kalamitného dreva z roku 1999.

Ekonomický rast krajín západnej Európy sa prejavil na raste dopytu po surovom dreve v roku 2003. Hoci sa ťažba dreva v západnej Európe zvýšila, mnoho spracovateľov dreva sa kvôli nízkym cenám zameriava čoraz viac na nákup dovážanej suroviny. Význam dovozu su-rového priemyslového dreva pre krajiny EÚ-15/EZVO narastá a dosahuje takmer 19 % z cel-kovej spotreby priemyslového dreva.

V roku 2004 vzrástla produkcia surového dreva v Európe o 2,1 % v porovnaní s rokom 2003. Niekoľko vetrových kalamít koncom roku 2004 a začiatkom roku 2005 bude mať vplyv na ťaž-bovú aktivitu, obchodné smery a ceny dreva v postihnutých oblastiach Európy. Významná bola predovšetkým veterná kalamita v severských krajinách, keď v januári 2005 bolo v lesných po-rastoch zničených viac ako 85 mil. m3 dreva. Drvivá väčšina (75 mil. m3) sa nachádza v južných oblastiach Švédska. Predpokladalo sa, že drevo bude spracované v priebehu roku 2006. V 2000 sa v Európe spotrebovalo 457 mil. m3 surového dreva. Takto uvádzanú spotrebuje je potreb-né chápať ako zdanlivú spotrebu, ktorá je vypočítaná na základe produkcie a obchodu podľa vzťahu „Spotreba = Produkcia + Import – Export“ a nezahŕňa informácie o zásobách dreva

050 000

100 000

150 000200 000250 000300 000350 000

400 000450 000500 000

2000 2001 2002 2003 2004

roky

tis. m

3

Európa EU-15/EFTA Ostatné eur. krajiny SNŠ

98

na sklade, ktoré sú často štatisticky nedostupné. Vysoké zásoby dreva v krajine, resp. regióne, môžu výslednú hodnotu vypočítanej spotreby podhodnotiť oproti skutočnej spotrebe. Význam zásob narastá v obdobiach s prebytkom suroviny na trhu, resp. v období recesie hospodárstva. Vývoj spotreby surového dreva vo vybraných krajinách Európy je uvedený v tabuľke 22.

Tabuľka 22 Vývoj spotreby surového dreva v Európe

Krajina/regiónSpotreba surového dreva

2000 2001 2002 2003 2004 tis. m3

Európa 457 150 424 057 433 384 452 427 464 085EÚ-25 392 801 367 120 371 191 388 820 398 678EÚ-15/EZVO 338 748 309 434 311 257 325 828 330 822

Z to

ho

Švédsko 73 736 71 520 74 986 75 264 76 069Fínsko 63 733 63 799 65 291 66 380 66 383Nemecko 51 702 38 095 40 151 49 183 51 747Francúzsko 42 012 36 411 32 850 30 590 32 989Rakúsko 20 924 20 176 21 405 23 908 24 187

Ostatné eur. krajiny 118 403 114 622 122 127 126 599 133 263

Z to

ho

Poľsko 26 410 25 588 27 140 30 496 32 294Turecko 17 818 16 266 17 174 17 192 18 548Rumunsko 12 634 12 337 15 147 15 250 15 735Česká republika 13 365 12 865 13 021 12 563 13 212Lotyšsko 10 087 8 959 9 385 8 920 8 779

SNŠ 141 402 147 387 144 687 155 814 160 211

Z to

ho

Rusko 126 578 132 452 127 459 137 048 141 162Ukrajina 9 073 8 910 10 605 11 733 12 020Bielorusko 5 296 5 484 5 737 6 102 6 102

Spotreba surového dreva v Európe narástla za sledované obdobie o 1,5 %. Viac ako 2 % pokles spotreby v krajinách EÚ-15/EZVO bol vyvážený výrazným nárastom spotreby na rozvíjajúcich sa trhoch v krajinách strednej a východnej Európy (12,5 %) a v regióne SNŠ(13,3 %). Spotreba surového dreva rástla v súlade s veľkosťou produkcie drevárskeho prie-myslu. Piliarsky sektor je najväčším spotrebiteľom ihličnatého priemyslového dreva, zatiaľ čo väčšina listnatého dreva sa spotrebuje pri výrobe celulózy. Na výrobu dosiek na báze dreva sa v Európe spotrebuje menej než 10 % produkcie surového dreva, pretože sektor spotrebúva pre-dovšetkým vedľajšie produkty piliarskej o ostatných výrob. V roku 2000 sa mnohé píly zásobili drevnou surovinou z kalamitného dreva, čo umožnilo lepšie využívať existujúce piliarske ka-pacity i v nasledujúcom roku. Najväčšími spotrebiteľmi surového dreva v Európe sú Švédsko a Fínsko, ktoré tiež dosahujú najvyššiu úroveň spotreby dreva na jedného obyvateľa. Vysoká miera využívanie dreva v týchto krajinách súvisí s podporou budovania silného drevárskeho priemyslu a tradíciami vo využívaní dreva v stavebníctve. Ako výsledok rozvoja domáceho dre-vospracujúceho priemyslu bol nárast spotreby ihličnatého priemyslového dreva v roku 2004 oproti predchádzajúcim rokom zaznamenaný na Slovensku, Poľsku, Estónsku a Lotyšsku.

Kvôli rastúcim cenám ropy narastá v posledných rokoch aj spotreba palivového dreva. Používanie drevného odpadu z píl na energetické účely, často pri dotovaných cenách, vytvára problém pre tradičných spracovateľov drevných štiepok, pilín a odrezkov. Najväčšími spotre-biteľmi drevných štiepok sú výrobcovia celulózy a kompozitných materiálov. Až 55 % drevných

99

štiepok sa spotrebuje pri výrobe celulózy, 35 % pri výrobe drevotrieskových a 10 % pri výrobe MDF dosiek.

V Európe sa spotrebuje viac surového dreva ako sa vyprodukuje. V roku 2004 spotreba dre-va prevýšila jeho produkciu o takmer 27 mil. m3. Vývoj produkcie a spotreby surového dreva v Európe v rokoch 2000–2004 je uvedený na obrázku 19.

Obrázok 19 Vývoj produkcie a spotreby surového dreva vo vybraných regiónoch Európy

Región bývalých EÚ-15 krajín a krajín EZVO je už tradične regiónom, ktorý nedokáže pokryť požiadavky dopytu z vlastných zdrojov a časť spotreby surového dreva (asi 8 %) sa do regiónu dováža. Na strane druhej, ostatné európske krajiny a krajiny SNŠ vyprodukujú viac ako dokážu spotrebovať a prebytočnú produkciu surového dreva vyvážajú. Produkcia ostat-ných európskych krajín presahovala v roku 2004 domácu spotrebu o 6,7 %, v krajinách SNŠ bola produkcia dokonca vyššia až o 27,9 %. Po poslednom rozširovaní EÚ v máji 2004 zostáva región EÚ-25 s produkciou 374 199 mil. m3 a spotrebou 398 678 mil. m3 surového dreva defi -citným regiónom závislým na dovoze surového dreva z ostatných časti kontinentu a sveta.

14.3.1.2. Obchod so surovým drevom

Prevažná časť produkcie surového dreva v Európe sa spotrebuje na domácom trhu. V priemere tvorí podiel exportu dreva na jeho produkcii 8 %. Obmedzeniami obchodu sú pre-dovšetkým relatívne vysoké dopravné náklady vzhľadom k cene dreva v porovnaní s cenami dopravy spracovaných výrobkov. Spracovanie drevnej suroviny v domácich podmienkach zá-roveň zabezpečuje zvýšenie zamestnanosti, príjmov a ekonomického rozvoja. Z globálneho hľadiska je európsky kontinent významným obchodným regiónom kvôli jeho podielu na obje-me celosvetového obchodu, ako i z dôvodu intenzívneho vnútorného obchodu medzi jednot-livými regionálnymi zoskupeniami štátov v rámci Európy. Významní exportéri a importéri surového dreva v Európe sú uvedení v tabuľke 23.

Európa

EÚ-15/EFTA

Ost.Európa

SNŠ

050 000

100 000150 000200 000250 000300 000350 000400 000450 000500 000

2000 2001 2002 2003 2004

roky

tis. m

3

Spotreba Produkcia

100

Tabuľka 23 Hlavní exportéri a importéri surového dreva v Európe

Krajina/regiónExport a import surového dreva

2000 2001 2002 2003 2004 tis. m3

ExportEurópa 39 960 37 535 35 548 36 047 34 440EÚ-25 34 181 32 778 31 959 32 740 30 922EÚ-15/EZVO 22 575 20 884 18 792 18 136 17 893

Z to

ho

Nemecko 5 604 4 954 4 932 4 607 4 774Francúzsko 5 859 5 429 4 619 4 519 4 136Švajčiarsko 3 754 3 193 2 005 1 784 2 103Švédsko 1 462 1 340 1 785 1 533 901Belgicko 1 181 1 041 1 029 1 127 1 127

Ostatné eur. krajiny 17 385 16 651 16 757 17 911 16 547

Z to

ho

Lotyšsko 4 432 3 683 3 360 3 365 2 434Estónsko 4 432 3 683 3 360 3 365 2 434Česká republika 2 030 2 485 2 514 3 174 3 096Maďarsko 1 593 1 515 1 575 1 753 1 753Litva 1 203 1 325 1 437 1 453 1 218

SNŠ 34 401 35 655 40 882 41 466 46 341

Z to

ho

Rusko 32 049 32 893 37 770 37 804 41 842Ukrajina 844 1 091 1 764 2 137 2 977Bielorusko 945 1 108 1 342 1 518 1 518

ImportEurópa 63 401 63 093 58 816 60 284 61 203EÚ-25 57 446 58 633 54 220 55 125 55 401EÚ-15/EZVO 57 888 56 379 53 564 54 498 53 550

Z to

ho

Švédsko 11 898 9 661 10 171 9 697 9 670Fínsko 10 005 11 993 12 688 13 044 13 115Rakúsko 8 590 7 666 7 452 7 694 8 651Španielsko 3 789 4 201 3 380 3 319 2 991Nórsko 3 348 2 837 2 709 3 016 3 030

Ostatné eur. krajiny 5 513 6 713 5 252 5 785 7 653

Z to

ho

Turecko 1 883 937 1 061 1 401 2 053Estónsko 346 583 639 941 1 484Česká republika 954 976 994 597 707Poľsko 732 882 727 669 669Maďarsko 354 317 332 530 530

SNŠ 873 1 042 664 1 485 1 652

Z to

ho

Rusko 527 645 229 852 1 004Ukrajina 58 112 89 116 136Kazachstan 76 76 127 163 156

V roku 2004 dosiahol celkový export surového dreva v Európe 34,4 mil. m3 a oproti roku 2000 poklesol o 5,5 mil. m3 (pokles o 14%). Pokles exportu bol výrazný hlavne v regióne krajín EÚ-15/EZVO, kým v krajinách strednej a východnej Európy sa počas obdobia rokov 2000–2004 udržiaval s miernymi výkyvmi na stabilnej úrovni. Zníženie objemu exportu za-znamenali všetky hlavné exportné krajiny západnej Európy, zatiaľ čo napr. v Českej republike,

101

Maďarsku alebo Litve bol zaznamenaný jeho nárast. Za rovnaké obdobie zvýšili krajiny SNŠ export surového dreva o takmer 35 % a v roku 2004 predstavoval 46,3 mil. m3. Hlavnou príči-nou bola expanzia obchodnej činnosti Ruska, ktoré zvyšovalo každoročne export v priemere o viac ako 2 mil. m3.

Objem celkového importu do Európy takisto zaznamenal klesajúci trend, avšak v mier-nejšom tempe ako pokles exportu. Od roku 2000 celkový import poklesol priemerne o 3,5 % a v roku 2004 dosiahol objem 61, 2 mil. m3. Situácia v jednotlivých regiónoch však bola odliš-ná. Pokiaľ krajiny EÚ-15/EZVO zaznamenali pokles importu o 7,5 %, ostatné krajiny zazna-menali nárast o 38,8 % a krajiny SNŠ až o 89 %.

Vývoj bilancie v obchode so surovým drevom v Európe je uvedený v tabuľke 24.

Tabuľka 24 Obchodná bilancia so surovým drevom v Európe

RegiónObchodná bilancia – surové drevo

2000 2001 2002 2003 2004tis. m3

Európa -23 441 -25 557 -23 267 -24 237 -26 763EÚ-25 -23 266 -25 855 -22 261 -22 385 -24 479EÚ-15/EZVO -35 313 -35 495 -34 773 -36 362 -35 658Ostatné eur. krajiny 11 872 9 938 11 505 12 126 8 895SNŠ 33 528 34 613 40 219 39 981 44 689

Európa je čistý importér surového dreva, keď objem čistého importu surového dreva do-siahol v roku 2004 takmer 27 mil. m3. Najväčší defi cit drevnej suroviny je vo vyspelých kraji-nách bývalej EÚ-15 a krajinách EZVO, ktorých spracovateľský priemysel je závislý na dovoze drevnej suroviny. Krajiny strednej a východnej Európy sú čistí exportéri dreva, avšak kvôli rozvoju domácich spracovateľských kapacít a vyššej domácej spotrebe na úkor exportu, je možné sledovať klesajúci trend čistého exportu. Opačná situácia je v prípade krajín SNŠ, kto-rých kladná obchodná bilancia každoročne narastá. Stav obchodnej bilancie v jednotlivých regiónoch Európy v roku 2004 ilustruje obrázok 20.

Obrázok 20 Obchodná bilancia so surovým drevom v Európe v roku 2004

V Európe je možno rozoznať tri dôležité obchodné smery v obchode so surovým drevom:

-40 000

-30 000

-20 000

-10 000

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

rok 2004

tis. m

3

Európa EÚ-25 EU-15/EFTA Ostatné eur. krajiny SNŠ

102

vnútorný obchod v rámci krajín EÚ-15/EZVO,export z krajín strednej a východnej Európy do krajín EÚ-15/EZVO,export z krajín SNŠ do krajín EÚ-15/EZVO.Hlavné obchodné smery medzi európskymi krajiny sú uvedené v tabuľke 26.

Tabuľka 25 Hlavné obchodné smery v obchode so surovým priemyslovým drevom v Európe v roku 2003

Exportér Importérobjem

1 000 m3

Rusko

Fínsko 10 191Švédsko 2 003Estónsko 797Turecko 620

Česká republika Rakúsko 2 936Lotyšsko Švédsko 2 457

NemeckoRakúsko 1 854Taliansko 735

Švajčiarsko Taliansko 1 141Švédsko Nórsko 942

FrancúzskoŠpanielsko 845Taliansko 713

Slovensko Rakúsko 705

Ako dôsledok veternej kalamity sa import dreva v roku 2000 z krajín SNŠ do západnej Európy spomalil. Vnútorný obchod v krajinách EÚ-15/EZVO začal v rovnakom období ak-celerovať a Dánsko, Francúzsko, Nemecko a Švajčiarsko zvýšili svoj export vysokej ponuky surového dreva s cieľom vyhnúť sa sekundárnym škodám hmyzom a škodám dôsledkom skla-dovania dreva. Hlavným externým zdrojom dreva pre krajiny EÚ-15/EZVO sa stáva Rusko. Zatiaľ čo drevná surovina zo Sibíri a ďalekého východu sa exportuje do Číny, Japonska a Kó-rey, drevo ťažené v západných oblastiach smeruje hlavne do piliarskych prevádzok a celulózok vo Švédsku a Fínsku. Viac ako 80 % surového dreva dovezeného do Fínska má pôvod v Rusku. Celulózový priemysel závisí hlavne na dovoze brezového vlákninového dreva z Ruska. V roku 2004 pokryli ruské dodávky až 50 % spotreby tvrdého dreva celulózovým priemyslom. Veter-ná kalamita, ktorá začiatkom roku 2005 zasiahla severnú Európu, mala v roku 2005 a 2006 vplyv na ťažbovú činnosť, ceny dreva a obchodné smery. Väčšina píl v poškodenej oblasti pozastavila import surového dreva z pobaltských štátov a Ruska a namiesto toho sa zvýšil export zo Švédska do Nórska, Fínska, pobaltských štátov a Nemecka. Piliarske prevádzky zvyšovali svoju výrobnú kapacitu a prechádzali na viaczmenné prevádzky.

S rozvojom využívania drevnej biomasy je možné sledovať aj rozvoj obchodu s touto ko-moditou. Nedostatok drevnej biomasy v západnej Európe sa vyvažuje jej importom z ostat-ných európskych krajín. Export štiepok vzrástol za roky 2000–2003 trojnásobne a dosiahol 5,2 mil. m3. Väčšina objemu štiepok sa spotrebuje pri výrobe celulózy. Najväčšími exportérmi z regiónu krajín strednej a východnej Európy sú Lotyšsko, Estónsko a Česká republika a naj-väčšími spotrebiteľmi sú celulózky v Nemecku a Švédsku a výrobcovia dosiek na báze dreva v Taliansku.

–––

103

14.3.1.3. Ceny surového dreva

Vývoj cien dreva v roku 2000 v západnej Európe ovplyvnil hlavne prebytok ponuky kala-mitného dreva. Exportné jednotkové ceny poklesli v porovnaní s predchádzajúcim rokom až o 30 % a importné o 20 %. Pokles cien pokračoval i v prvej polovici roku 2001, i keď v niekto-rých krajinách (napr. Nemecko) sa koncom roku začala situácia na trhu s drevom postupne stabilizovať a ceny ihličnatého a listnatého priemyslového dreva zostali nemenné. Slabý dopyt po medziproduktoch a výrobkoch z dreva začiatkom roku 2002 nedokázal i napriek zvýšenej ťažbe surového dreva naštartovať rast cien a vo všeobecnosti ceny surového dreva poklesli. Náklady piliarskych prevádzok na drevnú surovinu, ktoré sa v Európe pohybujú v rozmedzí 60–70 % celkových nákladov sa vo všeobecnosti znižovali aj v roku 2003 a začiatkom roku 2004, aj keď sa v niektorých krajinách potvrdil opačný trend. Napríklad vo Švédsku, Poľsku a Lotyšsku stúpli ceny guľatiny v priebehu roku 2003 o 2–5 %. V krajinách strednej Európy sa ceny guľatiny pohybovali v rozpätí 35–55 EUR/m3, v Škandinávií 65–75 EUR/m3 a krajinách západnej Európy (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko) medzi 85–100 EUR/m3. Vo všeobecnos-ti, v roku 2004 a začiatkom roku 2005 ceny piliarskej guľatiny vzrástli kvôli rastúcemu do-pytu po rezive a zvýšenej spotrebe guľatiny v krajinách strednej Európy. Trend vývoja cien ihličnatej piliarskej guľatiny je odlišný od vývoja cien listnatej piliarskej guľatiny vzhľadom na rôzne použitie oboch sortimentov. V závislosti od preferencií konečných spotrebiteľov sa mení dopyt po jednotlivých drevinách a teda aj ich cena. V Nemecku, ktoré je najväčším pro-ducentom listnatého reziva v Európe, vzrástli v roku 2004 ceny dubovej piliarskej guľatiny kvôli rastúcemu dopytu po dubovom rezive na výrobu parkiet a nábytku. Na druhej strane, dopyt po bukovom rezive bol slabý, čo viedlo k poklesu cien guľatiny v priebehu celého roku. Vývoj indexu cien piliarskej guľatiny vo vybraných európskych krajinách je znázornený na obrázku 21.

Obrázok 21 Index cien piliarskej guľatiny vo vybraných krajinách Európy

Pokles cien vlákninového dreva a štiepok na výrobu celulózy začal v roku 1998 a nezasta-vil sa ani v roku 2002, kedy ceny vlákninového dreva boli nižšie o viac ako 20 % v porovnaní s cenovou úrovňou v roku 1998. Nízke ceny vlákninového dreva spôsobujú, že vlastníci lesov

40

50

60

70

80

90

100

110

120

2000 2001 2002 2003 2004 2005

roky

inde

x (1

/200

0 =

100%

)

Nemecko - sm Nemecko - bk Nemecko - db Rakúsko - sm Rakúsko - bk

104

nevykonávajú, resp. odkladajú niektoré výchovné zásahy, čo v niektorých regiónoch vedie k zvýšeniu dopytu po zvyškoch z piliarskej výroby a drevných štiepkach. Zvýšený dopyt a rast cien chemickej celulózy koncom roku 2003 a v priebehu 2004 spôsobili rast cien vláknino-vého dreva. Vývoj cien vlákninového dreva na odvoznom mieste vo vybraných európskych krajinách je uvedený na obrázku 22.

Obrázok 22 Vývoj cien vlákninového dreva vo vybraných krajinách Európy

14.3.2. Trh a obchod s ihličnatým rezivom

Hlavným trhom, na ktorom sa realizuje ihličnaté rezivo, je stavebníctvo. Významný ob-jem reziva sa spotrebuje aj pri výrobe drevárskych produktov s vyššou pridanou hodnotou ako je nábytok, následne spracované rezivo, lepené nosníky, drevené podlahy, obklady a pod. Ešte väčší podiel sa použije pri produkcii výrobkov s nižšou hodnotou ako sú palety, obalové materiály a debnenia. Výstup odvetvia je teda závislý na rozvoji následných odvetví, predo-všetkým stavebníctva a priemyselnej výroby, ktorých konečná produkcia sa mení s ohľadom na fázu ekonomického cyklu.

V posledných desaťročiach nadobudol trh s ihličnatým rezivom charakter komoditného trhu. Ten je charakteristický vysokým objemom obchodov, malou diferenciáciou výrobkov a vysokým dôrazom kladeným na cenu reziva. Trh významne ovplyvnili i súčasné globali-začné trendy, ktoré vyústili do trhovej štruktúry tvorenej malým počtom veľkých medziná-rodných spoločností. Producenti reziva sa stretávajú so silnejúcou konkurenciou nie len na domácich trhoch, ale pri rastúcom medzinárodnom obchode i na exportných trhoch. Etablo-vané a novo vstupujúce subjekty na trh dokážu v silnom konkurenčnom prostredí existovať iba na úkor dosahovania nízkej miery zisku. Malé piliarske prevádzky nedokážu konkurovať veľkým medzinárodným spoločnostiam. Veľké podniky sa v porovnaní s malými jednoduch-šie vysporiadajú s konkurenciou, nestabilnou trhovou situáciou vo vzťahu ponuka – dopyt, ako aj rastom cien vstupnej drevnej suroviny.

Výsledkom silnejúcej konkurencie je, že západoeurópski a škandinávski producenti čo-raz ťažšie konkurujú lacnejšiemu rezivu z Ruska a pobaltských krajín. Túto situáciu sa snažia

20

22

24

26

28

30

32

34

2000 2001 2002 2003 2004

roky

EU

R/m

3

Fínsko - sm Fínsko - br Rakúsko - sm

105

čiastočne riešiť nákupom lacnejšieho surového dreva z týchto oblastí, alebo vytváraním spo-ločných podnikov na spracovanie dreva s ruskými alebo východoeurópskymi spoločnosťami. Krajiny strednej a východnej Európy si zároveň budujú čoraz významnejšiu cenovú konku-renčnú pozíciu na trhu. Východiskom pre západoeurópskych producentov na zabezpečenie lepšej trhovej pozície je tvorba fi remných stratégií, ktoré sa orientujú na prechod z komo-ditných trhov na špecializované a oslovovanie trhových segmentov s následne spracovaným rezivom vo forme hobľovaného reziva, drevených podláh alebo kompletných konštrukčných materiálov a stavebných systémov. Okrem ceny je pre veľkosť trhového podielu dôležitý vývoj menových kurzov. Rastúci podiel produkcie Fínska a Švédska sa každoročne exportuje na zahraničné trhy, väčšinou mimo územia Európy (Japonsko). Obchod oboch krajín sa realizuje v rôznych menách (EUR a SEK) a trhový podiel, ktorý obe krajiny dokážu získať, závisí od vý-voja ich mien k japonskému jenu (JPY). Rovnako pozícia ich najväčšieho konkurenta – USA je determinovaná vzťahom USD/JPY.

14.3.2.1. Produkcia a spotreba ihličnatého reziva

Tabuľka 26 Vývoj produkcie ihličnatého reziva v Európe

Krajina/regiónProdukcia ihličnatého reziva

2000 2001 2002 2003 2004 tis. m3

Európa 95 214 92 194 94 946 97 998 101 480EÚ-25 85 763 83 930 85 152 87 783 90 274EÚ-15/EZVO 75 244 74 547 75 611 77 501 79 757

Z to

ho

Nemecko 15 020 14 889 15 979 16 525 17 650Švédsko 15 970 15 830 16 012 16 640 16 740Fínsko 13 320 12 670 13 280 13 645 13 460Rakúsko 10 150 10 011 10 191 10 263 10 917Francúzsko 7 568 7 714 7 486 7 440 7 700

Ostatné eur. krajiny 19 970 17 647 19 335 20 497 21 723

Z to

ho

Česká republika 3 782 3 559 3 500 3 502 3 648Turecko 3 118 2 391 3 015 2 986 3 625Poľsko 3 532 2 478 2 574 2 792 3 240Lotyšsko 3 320 3 195 3 100 3 083 2 820Rumunsko 2 077 1 805 2 264 2 696 2 808

SNŠ 20 071 19 760 19 705 21 165 22 327

Z to

ho

Rusko 17 460 17 060 16 931 17 736 18 900Bielorusko 1 211 1 379 1 484 2 064 2 064Ukrajina 1 170 1 097 1 072 1 110 1 111

V roku 2000 vrástla produkcia ihličnatého reziva vo väčšine európskych krajín. Predpo-kladané problémy s predajom reziva kvôli prebytku kalamitného surového dreva sa nepotvr-dili a producentom sa úspešne darilo realizovať zvýšenú produkciu na trhu. Dôvodom bol silnejúci dopyt po rezive a fakt, že víchrica v roku 1999 mala iba malý vplyv na cenu reziva, zatiaľ čo ceny surového dreva výrazne poklesli. Francúzsko zaznamenalo nárast produkcie o 20 %, Lotyšsko o 18 % a Litva o 13 %. Významný podiel produkcie škandinávskych krajín sa predával hlavne na ázijských trhoch a v USA, zatiaľ čo sa ostatní producenti zameriavali na

106

vnútorný európsky trh. Vývoj produkcie ihličnatého reziva v rokoch 2000–2004 je uvedený v tabuľke 26.

Produkcia ihličnatého reziva v Európe dosiahla v roku 2004 historicky rekordných takmer 101,5 mil. m3 a od roku 2000 sa zvýšila o viac ako 6 %. Najväčšími výrobcami ihličnatého reziva v Európe sú Nemecko a škandinávske štáty Švédsko a Fínsko. Nárast produkcie v ro-ku 2000 bol odrazom silného ekonomického rastu v Európe, rozvíjajúceho sa stavebníctva, dostatku drevnej hmoty a rastúceho dopytu po európskej produkcii na iných kontinentoch. Ako vyplýva z tabuľky 13, výraznejší pokles výroby v roku 2001 zaznamenali iba niektoré krajiny západnej Európy. Vďaka zvyšovaniu podielu exportu na mimoeurópske trhy, niektorí producenti (napr. Rakúsko) udržali úroveň produkcie z predchádzajúceho roku. Kvôli zne-hodnocovaniu kalamitného dreva a vyčkávacej taktike producentov z očakávania rastu cien, sa však koncom roka krátkodobo prejavil na trhu nedostatok kvalitného dreva na piliarske spracovanie. V nasledujúcom období sa ako výsledok prílivu zahraničných investícií začala na trhu pobaltských krajín prejavovať vyššia koncentrácia piliarskych prevádzok. Dôležitým investorom do obnovy existujúcich a výstavby nových piliarskych kapacít v pobaltských kra-jinách je spoločnosť Stora Enso, ktorá má v súčasnosti väčšinový alebo úplný podiel vlast-níctva v šiestych spoločnostiach v Estónsku, Litve a Lotyšsku, v ktorých produkuje viac ako 1 mil. m3 reziva. Nedostatok drevnej suroviny z domácich zdrojov na výrobu reziva, ktorý sa čiastočne riešil dovozom surového dreva z Ruska, neumožňoval viac zvyšovať produkč-nú kapacitu týchto krajín. Výroba ihličnatého reziva narastala i rokoch 2003 a 2004, kedy sa Nemecko znovu stalo najväčším európskym producentom tejto komodity. Posledné výsledky najnovších inventarizácií zásob drevnej suroviny v Európe poukazujú na možnosť ďalších in-vestícií do piliarskych prevádzok, ktoré sa plánujú hlavne v Rakúsku a Nemecku. Veterná ka-lamita v severských a pobaltských krajinách z roku 2005 mala za následok prebytok ponuky surového dreva na trhu, čo umožnilo pílam vytvoriť tlak na ceny nakupovanej suroviny a tým zvýšiť svoju produkciu a vyvážať rezivo na zahraničné trhy za nižšie ceny. Vývoj produkcie ihličnatého reziva v jednotlivých regiónoch Európy je uvedený na obrázok 23.

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

16 000

18 000

2000 2001 2002 2003 2004

roky

tis. m

3

Európa EU-15/EFTA Ostatné eur. krajiny SNŠ

Obrázok 23 Vývoj produkcie a spotreby ihličnatého reziva vo vybraných regiónoch Európy

107

Spotreba ihličnatého reziva sa v roku 2000 a začiatkom roku 2001 v dôsledku silnej sta-vebnej aktivity v Európe udržala na pomerne vysokej úrovni i napriek vysokej ponuke suro-vého dreva. Z rastu trhu v západnej Európe profi tovali aj exportne orientované krajiny stred-nej a východnej Európy a Rusko. Rok 2001 bol naopak rokom poklesu spotreby vo vyspelých európskych krajinách, keď napr. Nemecko zaznamenalo pokles domácej spotreby až o 9 %. I napriek poklesu, západná Európa stále spotrebuje 80 – 85 % celkového objemu ihličnatého reziva v Európe. Nárast spotreby vyspelých krajín možno pozorovať koncom roku 2003, za-tiaľ čo rast domácej spotreby v ostatných európskych krajinách začal už v roku 2002 podpo-rovaný rýchlym ekonomickým rozvojom ich hospodárstiev. Medziročný index rastu spotreby v západnej Európe v roku 2004 dosiahol 1 %, v krajinách strednej a východnej Európy bol až15 %. Pokles domácej spotreby i napriek neustále rastúcej produkcii zaznamenáva Rusko. Vý-voj spotreby ihličnatého reziva v Európe je uvedený v tabuľke 27.

Tabuľka 27 Vývoj spotreby ihličnatého reziva v Európe

Krajina/regiónSpotreba ihličnatého reziva

2000 2001 2002 2003 2004 tis. m3

Európa 92 324 88 298 89 589 92 536 95 650EÚ-25 83 105 80 145 80 065 82 993 85 060EÚ-15/EZVO 78 536 75 644 75 529 77 818 78 601

Z to

ho

Nemecko 17 247 15 671 16 247 16 691 16 721Francúzsko 9 525 9 642 9 427 9 517 10 022Taliansko 6 993 6 598 6 679 6 380 6 806Švédsko 5 136 5 008 5 003 5 880 5 697Fínsko 5 178 4 762 5 304 5 765 5 593

Ostatné eur. krajiny 13 787 12 654 14 060 14 718 17 049

Z to

ho

Turecko 3 338 2 399 3 030 3 057 3 860Poľsko 2 966 2 208 2 270 2 313 2 761Česká republika 2 300 2 189 2 354 2 345 2 350Maďarsko 1 093 1 008 1 182 1 110 1 100Lotyšsko 812 877 961 853 1 129

SNŠ 12 468 11 704 9 941 9 474 8 768

Z to

ho

Rusko 10 091 9 745 8 341 7 585 6 697Bielorusko 677 954 774 1 034 1 034Kazachstan 273 268 272 407 642

Najväčšími spotrebiteľmi ihličnatého reziva sú vyspelé európske krajiny Nemecko, Fran-cúzsko a Taliansko. Z ostatných európskych krajín je domáca spotreba reziva významná hlavne v Turecku, Poľsku a Českej republike. Rastúce požiadavky spotreby vyspelých krajín EÚ-15/EZVO sú historicky dlhodobo kryté dovozom ihličnatého reziva z ostatných regiónov. V roku 2004 sa úroveň produkcie zvýšila nad hodnotu spotreby a západná Európa sa stala re-giónom s kladnou obchodnou bilanciou. Vývoj produkcie a spotreby ihličnatého reziva v Eu-rópe v rokoch 2000–2004 je uvedený na obrázku 24.

Porovnanie produkcie a spotreby reziva poukazuje na výrazné rozdiely v spotrebných možnostiach jednotlivých regiónov. Európa spotrebuje viac reziva ako je schopná vyprodu-kovať a chýbajúce množstvo sa dováža predovšetkým zo škandinávskych, pobaltských krajín, Ruska a krajín strednej Európy. Produkcia naopak rastie v SNŠ a ostatných európskych kra-

108

Obrázok 24 Vývoj produkcie ihličnatého reziva vo vybraných regiónoch Európy

jinách, hlavne tých, ktoré majú dostatočné zásoby drevnej suroviny a disponujú spracovateľ-skými kapacitami. Väčšina ich produkcie je však orientovaná na export.

14.3.2.2. Obchod s ihličnatým rezivom

Princípy a smerovanie zahranično-obchodnej politiky krajín strednej a východnej Európy vytvárajú vhodné prostredie pre rozvoj zahraničného obchodu. Neexistujú v podstate žiadne obmedzenia na vývoz alebo dovoz ihličnatého reziva. Rozvoj investičných aktivít je motivo-vaný predovšetkým lacnou pracovnou silou, dobre vybudovanou infraštruktúrou, blízkosťou odbytových trhov, dostatkom domácej drevnej suroviny a rastúcou ekonomickou a politickou stabilitou.

Z celkovej produkcie ihličnatého reziva v roku 2004 vyexportovali európske krajiny 44 % a do Európy sa doviezlo takmer 41 % spotrebovaného množstva. S výnimkou Švédska, Fínska a Rakúska, ktoré časť svojej produkcie exportujú na ázijské trhy a do USA, sa obchod realizu-je vo vnútri kontinentu. Najvýznamnejší exportéri a importéri ihličnatého reziva sú uvedení v tabuľke 28.

Tabuľka 28 Hlavní exportéri a importéri ihličnatého reziva Európe

Krajina/regiónExport a import ihličnatého reziva

2000 2001 2002 2003 2004 tis. m3

ExportEurópa 41 886 40 729 42 964 43 752 44 907EÚ-25 39 003 38 055 40 032 40 512 41 686EÚ-15/EZVO 32 195 31 732 33 876 33 853 35 593

Európa

EÚ-15/EFTA

Ost.Európa SNŠ

0

20 000

40 000

60 000

80 000

100 000

120 000

2000 2001 2002 2003 2004

roky

tis. m

3

Spotreba Produkcia

109

Krajina/regiónExport a import ihličnatého reziva

2000 2001 2002 2003 2004 tis. m3

z toh

o

Švédsko 11 022 10 967 11 273 10 996 11 247Fínsko 8 405 8 114 8 167 8 152 8 209Rakúsko 6 147 5 932 6 289 6 626 7 302Nemecko 3 295 3 496 4 237 4 113 4 954Francúzsko 724 737 821 858 856

Ostatné eur. krajiny 9 690 8 997 9 087 9 900 9 314

z toh

o

Lotyšsko 2 635 2 417 2 290 2 607 2 366Rumunsko 1 677 1 344 1 584 2 001 2 086Česká republika 1 701 1 596 1 394 1 413 1 568Estónsko 912 944 1 079 1 028 876Poľsko 785 522 561 685 685

SNŠ 8 593 8 918 10 429 12 439 14 564

z toh

o Rusko 7 373 7 325 8 600 10 156 12 208Bielorusko 599 582 850 1 139 1 139Ukrajina 257 650 848 1 011 1 085

ImportEurópa 38 995 36 833 37 607 38 290 39 077EÚ-25 36 346 34 271 34 945 35 722 36 472EÚ-15/EZVO 35 488 32 829 33 794 34 169 34 437

z toh

o

Veľká Británia 7 308 7 221 7 586 7 944 7 871Taliansko 6 304 5 948 6 018 5 700 6 095Nemecko 5 522 4 278 4 505 4 279 4 025Francúzsko 2 682 2 665 2 762 2 935 3 178Holandsko 2 957 2 669 2 455 2 547 2 547

Ostatné eur. krajiny 3 508 4 004 3 813 4 121 4 640

z toh

o

Maďarsko 1 047 951 1 132 1 056 1 056Lotyšsko 127 99 151 377 675Estónsko 184 193 205 324 455Litva 260 226 273 289 442Srbsko a Čierna Hora 350 296 340 328 350

SNŠ 989 863 666 748 1 004

z toh

o Kazachstan 404 404 184 287 1 004Azerbajdžan 183 167 194 230 136Bielorusko 65 156 141 108 156

Čoraz väčšia časť exportu ihličnatého, hlavne vysoko kvalitného smrekového reziva z Fínska a zo Švédska smeruje do USA a Japonska, ktoré uspokojujú rastúci dopyt stavebného sektoru. Požiadavka trhu na kvalitné triedy reziva sa odrazila vo zvýšenom importe surového dreva z Ruska a pobaltských krajín do Škandinávie. Severskí exportéri svojou orientáciou na trhy mimo kontinentu začali v roku 2000 reagovať na rastúcu konkurenciu dovozcov ihlič-natého reziva z pobaltských krajín na západoeurópske trhy. Pobaltské krajiny s cieľom uspo-kojovať rastúci dopyt v Európe začali importovať surové drevo na spracovanie z Ruskej fede-rácie. Ich cenová konkurenčná výhoda spočívala v orientácii na produkciu a vývoz lacného,

Pokračovanie tabuľky 28

110

nesušeného stavebného reziva. Aj keď sa väčšina obchodu realizuje v rámci Európy, expor-téri z krajín EÚ-15 sa postupne etablujú na zámorských trhoch. Najväčšími exportérmi v Eu-rópe sú Fínsko a Švédsko, ktorých vývoz do USA v roku 2001 dosiahol 420 000 m3 a viac ako1,6 mil. m3 bolo vyvezených do Japonska. V neskoršom období začína ich export smerovať i na menšie trhy západnej Európy ako je Belgicko alebo Írsko. Objem exportu krajín EÚ-15 dosia-hol nárast viac ako 10 % počas obdobia rokov 2000–2004, avšak v krajinách SNŠ zaznamenal až 70 % nárast.

S výnimkou severnej Európy a Rakúska je väčšina vyspelých západoeurópskych krajín závislá na dovoze reziva. Niektorí exportéri, ako je napr. Nemecko alebo Francúzsko, sú zá-roveň významní dovozcovia. Veľká Británia je najväčší európsky importér ihličnatého reziva, keď v roku 2003 doviezla takmer 8 mil. m3. Vývoj obchodnej bilancie s ihličnatým rezivom vo vybraných regiónoch Európy je uvedený v tabuľke 29.

Tabuľka 29 Obchodná bilancia s ihličnatým rezivom v Európe

RegiónObchodná bilancia – ihličnaté rezivo

2000 2001 2002 2003 2004tis. m3

Európa 2 890 3 896 5 357 5 462 5 830EÚ-25 2 657 3 785 5 087 4 790 5 213EÚ-15/EZVO -3 292 -1 097 82 -317 1 155Ostatné eur. krajiny 6 183 4 993 5 275 5 779 4 674SNŠ 7 604 8 055 9 763 11 691 13 560

Európsky kontinent je čistý exportér ihličnatého reziva, keď čistý export predstavoval v roku 2004 viac ako 5,8 mil. m3. Po niekoľkých rokoch s prevládajúcim dovozom sa v roku 2004 stávajú krajiny západnej Európy čistými exportérmi reziva, keď zaznamenali kladnú obchodnú bilanciu viac ako 1 mil. m3. Táto skutočnosť refl ektuje zvýšenú exportnú aktivitu na zámorské trhy. Obchodná bilancia v roku 2004 v jednotlivých regiónoch Európy je znázor-nená na obrázok 25.

Obrázok 25 Obchodná bilancia s ihličnatým rezivom v Európe v roku 2004

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

16 000

rok 2004

tis. m

3

Európa EÚ-25 EU-15/EFTA Ostatné eur. krajiny SNŠ

111

Približne 70 % obchodu s ihličnatým rezivom sa realizuje na vnútornom európskom trhu. Obchodu dominujú vysoké exportné objemy, ktoré pochádzajú z produkcie v škandinávskych krajinách smerujúce do severných oblastí západnej Európy – Veľkej Británie, Nemecka, Ho-landska a Dánska a export reziva z Rakúska do susedných štátov, hlavne Talianska a Nemecka. Hlavný exportný trh pre rezivo z pobaltských krajín a Ruska je Veľká Británia. Časť vyvážaného objemu sa uplatní na trhu v Nemecku, Holandsku, Francúzsku a Taliansku. Nemecko obcho-duje iba s malou časťou svojej produkcie a väčšinu vyrobeného reziva spotrebuje na domácom trhu. Z ostatných európskych krajín vyváža Poľsko rezivo hlavne do Nemecka, zatiaľ čo Česká republika obsadzuje nemecký aj rakúsky trh. Rumunsko sa orientuje na menšie špecifi cké trhy ako je napr. Maďarsko alebo Grécko. Tabuľka 30 podáva prehľad o hlavných obchodných sme-roch v Európe.

Tabuľka 30 Hlavné obchodné smery v obchode s ihličnatým rezivom v Európe v roku 2003

Exportér ImportérObjem

1 000 m3

Rakúsko Taliansko 2 380

Švédsko

Veľká Británia 1 334Dánsko 672Holandsko 413Nemecko 402Nórsko 367

Lotyšsko Veľká Británia 1 277

FínskoVeľká Británia 744Francúzsko 382

NemeckoTaliansko 445Francúzsko 426

Rusko Veľká Británia 397

Zvyšná časť obchodných aktivít prebieha medzi kontinentmi. Hlavné obchodné smery sú medzi Škandináviou, Lotyšskom a Rakúskom s USA a Japonskom. Švédsko a Fínsko predáva-jú časť svojej produkcie menej kvalitného reziva na africký trh. V roku 2004 dodali obe krajiny spoločne viac ako 1 mil. m3 reziva do Alžírska a Egypta. Približne 88 % produkcie reziva Ruska tvorí ihličnaté rezivo a export ihličnatého reziva predstavuje až 96 % z jeho produkcie.

Štruktúra hlavných obchodných smerov zahraničného obchodu s ihličnatým rezivom Ruska v roku 2004 bola nasledujúca: Egypt 9,2 %, Čína 7,5 %, Japonsko 5,2 %, Veľká Británia 5,2 %, Nemecko 4,8 %, Irán 4,8 % a Taliansko 3,6 %.

14.3.2.3. Ceny ihličnatého reziva

V druhej polovici roku 2000 začali ceny ihličnatého reziva klesať v dôsledku vysokej pro-dukcie v jednotlivých európskych regiónoch. Ceny reziva z Ruska a pobaltských krajín boli v roku 2000 a 2001 výrazne nižšie ako ceny škandinávskeho reziva, čo umožnilo získavať vyšší trhový podiel na exportných trhoch. Kvôli krátkodobému nedostatku a nízkym zásobám reziva v roku 2002 sa ceny sušeného ihličnatého reziva začali postupne zvyšovať. I napriek ta-kémuto rastu bolo ťažké pre západoeurópskych producentov súťažiť s cenovou konkurenciou vysokokapacitných producentov menej kvalitného reziva z východnej Európy. Posilňovanie britskej libry ku švédskej korune pomohlo v roku 2003 švédskym exportérom čiastočne si vy-

112

lepšiť pozíciu na britskom trhu v silnejúcej konkurencii reziva z Ruska a pobaltských krajín. Pokles cien reziva sa začína na trhu prejavovať v druhej polovici roku 2003 a pokračuje i v ro-ku 2004. Vývoj cien ihličnatého reziva vo Švédsku ilustruje obrázok 26.

14.3.3. Trh a obchod s listnatým rezivom

Na rozdiel od komoditného trhu s ihličnatým rezivom je trh s listnatým rezivom výrazne diferencovaný. Súvisí to predovšetkým s rôznymi spôsobmi využitia listnatého reziva. Dopyt po širokom spektre výrobkov rôzneho stupňa spracovania a kvality sa tvorí v stavebnom sek-tore, priemyselnej výrobe, stavebno-stolárskej výrobe, nábytkárskom priemysle a pod. Čoraz viac sa rozvíja obchod s následne spracovaným rezivom a medziproduktami na rôznej úrovni fi nalizácie, ktoré nachádzajú využitie predovšetkým v nábytkárstve a výrobe drevených po-dláh a interiérových prvkov. Dôležité z pohľadu uplatnenia špeciálnych výrobkov sú niektoré špecializované trhové segmenty (výroba sudov).

Jeden z najdôležitejších spôsobov využitia listnatého reziva v Európe je vo výrobe nábyt-ku. V nábytkárskom priemysle sa významne prejavili štrukturálne zmeny vyplývajúce z trans-formácie ekonomík v strednej a východnej Európe. Západoeurópski výrobcovia nábytku čelia rastúcej konkurencii dovozcov nábytku z týchto regiónov. V obchode s listnatým rezivom sa menia tradičné obchodné smery. Mnohé regionálne trhy sú dôležité z pohľadu rozvoja staveb-no-stolárskej výroby. Španielsko je napríklad významný spotrebiteľ listnatého reziva a dýh na výrobu dverí.

Pri výrobe parkiet predstavuje až 90 % používaného dreva listnaté drevo. Hlavnými pro-ducentmi drevených podláh v Európe sú škandinávske krajiny, Nemecko, Francúzsko a Ta-liansko. Preferencie v prospech drevených podláh možno v posledných rokoch sledovať v kra-jinách severnej Európy. Podiel dubového dreva vo výrobe drevených podláh v Európe v roku 2001 bol 46,4 % a v roku 2004 vzrástol na 50,5 %. Dub spolu s bukom a javorom, tvorili v roku 2001 až 72 % podiel a dreviny mierneho pásma až 75 % podiel zo všetkých drevín používaných pri výrobe drevených podláh v Európe (tab. 31).

Obrázok 26 Vývoj cien ihličnatého reziva vo Švédsku (ceny FOB)

1400

1500

1600

1700

1800

1900

2000

2000 2001 2002 2003 2004 2005

roky

SEK/

m3

Švédsko - bo Švédsko - sm

113

Tabuľka 31 Zastúpenie drevín vo výrobe drevených podláh v Európe v roku 2001

DrevinaZastúpenie

%Dub 46,3Buk 17,7Javor 7,4Jaseň 5,2Breza 2,3Čerešňa 1,9Gaštan 1,7Borovica 0,7Ostatné 2,1Tropické dreviny 14,7

Trh s vysokokvalitnými dubovými dužinami na výrobu sudov reprezentuje jeden zo špe-cializovaných trhov. Niekoľkoročný trend v raste dopytu po tomto produkte možno sledovať v krajinách tradične produkujúcich víno a liehoviny. Zdroje dubových sudárenských výrezov vhodných na produkciu dužiny pochádzajú väčšinou zo západnej Európy, časť sa tiež dová-ža z USA. Čoraz viac sa pri výrobe sudov používa dubové drevo pochádzajúce z rôznych re-giónov Európy. Ruský dub sa exportuje do Grécka a francúzski vinári využívajú dub napr. z Chorvátska alebo iných stredoeurópskych a východoeurópskych krajín. Niektorí spracova-telia uprednostňujú kvôli cenám dubové drevo dovážané z USA, keďže dovoz hotových sudov je zakázaný z dôvodu fytosanitárnych opatrení.

Vzhľadom na fakt, že trh s listnatým rezivom oslovuje rozmanité trhové segmenty a je zreteľná diferenciácia a čiastočná fi nalizácia výrobkov, dôležitú úlohu pri formovaní trhu zohrávajú aj koneční spotrebitelia. Preferencie spotrebiteľov a estetické vlastnosti fi nálnych výrobkov sú mnohokrát dôležitejšie kritéria pre rozhodovanie sa pri nákupe ako cena alebo kvalita. Koncom 90-tych rokov 20. storočia zaznamenal nízku mieru rastu predovšetkým ob-chod s listnatými drevinami tmavých odtieňov, ako bol dub, čerešňa alebo tropické dreviny a perspektívne sa rozvíjal obchod svetlého dreva pre výrobu nábytku, hlavne buka. Úpadok trhu s bukovým rezivom, ktorý sa rozrastal po viac ako desaťročie, je dokonalým príkladom vplyvu preferencií spotrebiteľov, módnych trendov a masovej podpory a propagácie používa-nia dubového dreva. Spotreba bukového reziva začína stagnovať koncom roku 2001 a na trhu možno pozorovať zvýšený záujem o dreviny tmavšej farby. Znížený dopyt po bukovom dreve sa odrazil na vývoji jeho cien, ktoré klesali ešte aj v roku 2004. Rast dopytu možno stimulovať aj podpornými programami a akciami. Aktivita francúzskych spracovateľov dubového dreva „J’ai choisi le chêne“ (Vybral som si dub) spropagovala používanie dubového dreva a podporila rast dopytu vo Francúzsku.

Dôležitým celospoločenským atribútom spotreby výrobkov z listnatého dreva je rastúce povedomie verejnosti o trvalo udržateľnom hospodárení v lesoch, hlavne tropických. Cer-tifi kácia, ako nástroj zabezpečujúci dôkaz používania spoločensky akceptovaných praktík, zohráva významnú úlohu pri formovaní dopytu a samotnom nákupnom rozhodovaní sa spot-rebiteľov. Bojkoty proti nákupu tropického dreva a výrobkov z tropického dreva boli inicio-vané práve z dôvodu nepoznaniu pôvodu dreva. Pod vplyvom mimovládnych a environmen-tálnych organizácií, mnohí importéri obmedzili nákup tropického dreva, aby si nepokazili dobré meno a povesť na trhu. S rozvojom certifi kačných schém a rastom počtu spracovateľovs C-o-C certifi kátom sa zvyšuje dostupná ponuka certifi kovaných výrobkov na trhu. Skupiny

114

nákupcov a spotrebitelia čoraz viac vyhľadávajú producentov a dodávateľov, ktorí sú schopní zabezpečiť drevo z certifi kovaných zdrojov.

14.3.3.1. Produkcia a spotreba listnatého reziva

V roku 2000 sa produkcia listnatého reziva v Európe zvýšila o viac ako 1 mil. m3 a medzi-ročne vzrástla o 8,1 %. Značnú časť nárastu výroby možno pripísať Francúzsku, ktoré zvýšilo produkciu z kalamitného dreva a vyprodukovalo takmer 600 000 m3 hlavne bukového a dubo-vého reziva. Produkcia rástla i v ostatných krajinách Európy. Rumunská produkcia listnatého reziva podporovaná zahraničnými investíciami do piliarskych prevádzok, sa zvýšila oproti predchádzajúcemu roku o takmer 36 % a od roku 1995 vzrástla až o 77 %. Rast produkcie sa kvôli globálnej neistote mierne znížil v roku 2001 a mnohé západoeurópske krajiny zazna-menali pokles výroby. Produkcia ostatných európskych krajín s dominantným vodcovstvom Turecka, prevýšila po takmer 30 % náraste od roku 1998 v roku 2001 objem produkcie krajín EÚ-15/EZVO (tab. 32).

Tabuľka 32 Vývoj produkcie listnatého reziva v Európe

Krajina/regiónProdukcia listnatého reziva

2000 2001 2002 2003 2004 tis. m3

Európa 15 736 15 565 15 162 15 348 16 224EÚ-25 10 454 10 254 9 805 9 734 10 390EÚ-15/EZVO 7 870 7 657 6 839 6 611 6 974

z toh

o

Francúzsko 2 968 2 804 2 329 2 099 2 160Nemecko 1 320 1 242 1 140 1 071 1 401Španielsko 960 1 055 843 920 1 000Taliansko 900 900 890 880 827Portugalsko 407 505 439 473 473

Ostatné eur. krajiny 7 866 7 908 8 323 8 737 9 250

z toh

o

Turecko 2 410 2 645 2 564 2 629 2 590Rumunsko 1 319 1 254 1 432 1 550 1 780Poľsko 730 605 606 568 610Slovensko 420 420 420 501 586Chorvátsko 547 456 518 482 503

SNŠ 4 134 4 153 3 935 3 652 3 840

z toh

o Rusko 2 540 2 540 2 309 2 419 2 600Ukrajina 957 898 877 909 909Bielorusko 597 679 698 239 239

Neistý budúci vývoj trhu mal za následok znižovanie zásob hotových výrobkov na skla-doch a pokračujúci pokles produkcie v západnej Európe aj v roku 2002, keď hlavní producenti – Francúzsko a Nemecko – obmedzili produkčné kapacity a reagovali na znižujúci sa dopyt na trhu. Trh s bukovým rezivom začína stagnovať, avšak zlepšujú sa podmienky pre uplatňovanie dubového reziva. Počas rokov 2002 a 2003 naďalej rastie tlak environmentálnych organizácií na certifi káciu lesov a spotrebiteľského reťazca a mnohí producenti sa snažia získavať tieto certifi káty. Trend poklesu produkcie a záujmu o bukové rezivo a pokles jeho cien pokračuje i v roku 2003, zatiaľ čo dopyt po dubovom rezive naďalej rastie. Produkcia západoeurópskych

115

producentov poklesla iba nevýrazne, avšak stredo a východoeurópsky región eviduje 5 % ná-rast v produkcii.

V roku 2004 sa v Európe vyprodukovalo 16,2 mil. m3 listnatého reziva, čo je nárast o 3,1 % oproti roku 2000. I keď produkcia krajín EÚ-15/EZVO poklesla počas rokov tohto štvorročného obdobia o 12 %, rast produkcie bol zabezpečený narastajúcimi kapacitami v ostatných európskych krajinách, predovšetkým v Rumunsku, ktoré zvýšilo produkciu od roku 2000 o takmer 35 %. Turecko zostáva tradične hlavným producentom v regióne s pro-dukciou takmer 2,6 mil. m3, nízkym objemom obchodu a vysokou úrovňou domácej spotreby vyprodukovaného, často menej kvalitného reziva. Krajiny EÚ-25 vyprodukovali v roku 2004 viac ako 64 % celkovej európskej produkcie, s najväčším producentom Francúzskom (takmer2,2 mil. m3). Z krajín SNŠ sa mierne zvyšuje produkcia listnatého reziva v Rusku, pričom produkcia listnatého reziva tvorí iba 14 % z objemu produkcie ihličnatého reziva. Štruktúra produkcie listnatého reziva podľa regiónov je znázornená na obrázku 27. Od roku 2001 začali krajiny strednej a východnej Európy produkovať väčšie množstvo listnatého reziva ako zápa-doeurópske krajiny. Rozdiel v objeme produkcie medzi oboma regiónmi každoročne narastal a v roku 2004 produkcia v ostatných európskych krajinách bola až o 33 % vyššia ako v kraji-nách EÚ-15/EZVO.

Obrázok 27 Vývoj produkcie listnatého reziva vo vybraných regiónoch Európy

Spotreba listnatého reziva v Európe v roku 2000 dosiahla 19 mil. m3. Pre krajiny EÚ-15/EZVO to bol historicky rekordný objem spotreby, ktorý sa doteraz v tomto regióne nepoda-rilo prekonať. Jednou z hlavných príčin bolo presúvanie výrobných nábytkárskych kapacít do východných regiónov Európy a následný export fi nálnych výrobkov na západoeurópske trhy. V tom istom roku bol však zaznamenaný aj pokles spotreby v niektorých dôležitých spot-rebiteľských krajinách ako napr. Nemecku, kde domáca spotreba poklesla o 4,3 % i napriek rastúcej produkcii, ktorá bola stimulovaná rastom exportu. Najvyššiu spotrebu dosiahlo Francúzsko, ktoré zvýšilo produkciu reziva z dostupného kalamitného dreva a v roku 2000 sa

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

16 000

18 000

2000 2001 2002 2003 2004

roky

tis. m

3

Európa EU-15/EFTA Ostatné eur. krajiny SNŠ

116

podieľalo 22 % na celkovej spotrebe krajín EÚ-15/EZVO. Pre ostatné európske krajiny bol rok 2000 ďalším rokom s pokračujúcim trendom nárastu spotreby.

Spotreba listnatého reziva na trhu je odrazom vývoja ekonomických podmienok a spot-rebiteľskej dôvery. Zdravé ekonomické prostredie, ktoré je základným predpokladom rastu investícií do stavebníctva, opráv, rekonštrukcií a modernizácií vytvára predpoklady pre zvy-šovanie dopytu po výrobkoch stavebno-stolárskej výroby, nábytku a podlahách. Ako odraz stagnácie priemyslu v roku 2001 (hlavne v Nemecku) poklesla v západnej Európe i miera spotreby listnatého reziva. Racionalizácia v mnohých nábytkárskych podnikoch mala za následok ich premiestňovanie do východoeurópskych krajín a pokles produkcie v západnej Európe. Ázijskí producenti a exportéri nábytku postupne získavajú trhový podiel v segmente s lacnejším nábytkom na úkor európskych producentov. Spotreba listnatého reziva v strednej a východnej Európe narastá vďaka zvýšenej produkcii nábytku.

Trh s listnatým rezivom v roku 2002 a v prvej polovici roku 2003 ovplyvňovali tri dôležité faktory:

Nastala výrazná zmena v štruktúre obchodu. Zvyšuje sa dovoz medziproduktov a fi nál-nych výrobkov (prírezy, parketové vlysy, hranolky, lepené komponenty a pod.) na úkor listnatej guľatiny a reziva. Jedná sa hlavne o dovoz výrobkov z východnej Európy a Áziedo západoeurópskych krajín.Po viac ako desaťročí, spotrebitelia výraznejšie preferujú dreviny tmavších odtieňov (dub a tropické dreviny pri výrobe drevených podláh).Rastúca konkurencia na európskom trhu medzi dovozcami z USA a európskymi produ-centmi (talianski producenti prenikajú na trh s výrobkami, ktorých výroba je založenána dovezenom rezive z pobaltských krajín).Oživenie parketového priemyslu koncom roku 2003 vyvolalo rastúci dopyt hlavne po

dubovom rezive. Vyšší dopyt sa uspokojuje prostredníctvom zvýšeného importu dubového reziva z krajín strednej a východnej Európy. Rastúci trend spotreby pokračoval i v roku 2004. Vývoj spotreby listnatého reziva v jednotlivých regiónov Európy je uvedený v tabuľke 33.

Tabuľka 33 Vývoj spotreby listnatého reziva v Európe

Krajina/regiónSpotreba listnatého reziva

2000 2001 2002 2003 2004 tis. m3

Európa 19 055 18 903 18 158 18 211 19 192EÚ-25 14 979 14 661 13 779 13 532 14 241EÚ-15/EZVO 13 697 13 060 12 041 11 807 11 946

z toh

o

Taliansko 2 809 2 590 2 666 2 483 2 278Francúzsko 2 966 2 887 2 276 2 162 2 251Španielsko 2 024 2 121 1 842 1 936 2 032Nemecko 1 526 1 366 1 235 1 130 1 384Veľká Británia 747 780 750 837 822

Ostatné eur. krajiny 5 357 5 843 6 117 6 404 7 246

z toh

o

Turecko 2 459 2 647 2 586 2 695 2 733Rumunsko 679 765 839 954 1 043Poľsko 575 576 617 527 569Česká republika 364 369 379 375 380Slovensko 206 420 218 306 469

1.

2.

3.

117

SNŠ 3 745 3 660 3 285 2 922 2 994z t

oho Rusko 2 166 2 170 1 895 2 037 2 195

Bielorusko 902 728 641 574 476Kazachstan 490 600 645 188 188

Z porovnania vývoja produkcie a spotreby listnatého reziva v Európe je možné konštato-vať, že spotreba prevyšuje produkciu takmer o 19 %. Ako naznačuje obrázok 28, najväčší roz-diel medzi spotrebou a produkciou je v krajinách EÚ-15/EZVO, kde produkcia dosahuje iba 72 % spotrebovaného množstva. V krajinách EÚ-15/EZVO sa zároveň od roku 2000 znižuje spotreba a produkcia listnatého reziva. Ako už bolo uvedené, hlavnou príčinou je presun spra-covateľských kapacít do východoeurópskeho regiónu, v ktorom produkcia listnatého reziva v roku 2004 dosiahla 9,2 mil. m3 a prevýšila spotrebu o viac ako 27 %. Krajiny SNŠ rovnako vyprodukujú viac listnatého reziva ako dokážu spotrebovať.

Obrázok 28 Vývoj produkcie a spotreby listnatého reziva vo vybraných regiónoch Európy

14.3.4. Obchod s listnatým rezivom

Predchádzajúce kapitoly čiastočne naznačili vývoj a smerovanie obchodu s listnatým rezivom v Európe. V roku 2004 európske krajiny vyviezli 5,1 mil. m3 listnatého reziva, čo predstavovalo 32 % produkcie a doviezli viac ako 8,1 mil. m3. Objem importu sa podieľal 42 %na celkovej spotrebe regiónu. Hlavní exportéri a importéri listnatého reziva v Európe sú uve-dení v tabuľke 34.

Pokračovanie tabuľky 33

Európa

EÚ-15/EFTA

Ost.Európa

SNŠ

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

2000 2001 2002 2003 2004

roky

tis. m

3

Spotreba Produkcia

118

Tabuľka 34 Hlavní exportéri a importéri listnatého reziva Európe

Krajina/regiónExport a import listnatého reziva

2000 2001 2002 2003 2004 tis. m3

ExportEurópa 5 730 5 317 5 291 5 285 5 151EÚ-25 4 102 3 845 3 897 3 860 3 722EÚ-15/EZVO 2 340 2 102 2 089 1 916 1 973

z toh

o

Nemecko 616 587 611 593 644Francúzsko 661 580 593 528 511Belgicko 347 306 265 268 268Rakúsko 209 152 133 146 155Taliansko 167 147 142 121 114

Ostatné eur. krajiny 3 389 3 215 3 202 3 369 3 178

z toh

o

Rumunsko 646 498 603 608 754Lotyšsko 442 494 568 626 555Chorvátsko 529 458 456 508 350Litva 204 229 288 335 314Maďarsko 273 242 237 239 239

SNŠ 609 687 766 865 986

z toh

o Rusko 391 375 420 388 413Ukrajina 92 204 251 355 462Bielorusko 112 87 64 58 58

ImportEurópa 9 048 8 655 8 286 8 148 8 120EÚ-25 8 626 8 253 7 871 7 658 7 572EÚ-15/EZVO 8 167 7 506 7 291 7 112 6 946

z toh

o

Taliansko 2 076 1 837 1 918 1 724 1 565Španielsko 1 124 1 111 1 040 1 047 1 067Veľká Británia 655 699 680 770 776Nemecko 822 711 706 652 627Francúzsko 659 663 540 591 602

Ostatné eur. krajiny 881 1 149 995 1 036 1 174

z toh

o

Poľsko 160 206 239 219 219Slovinsko 143 122 131 141 163Turecko 77 38 77 106 163Česká republika 117 110 133 113 136Maďarsko 92 98 95 65 65

SNŠ 220 193 117 135 140

z toh

o Moldavsko 53 53 53 53 53Ukrajina 37 34 14 21 29Kazachstan 79 79 19 13 17

Hlavným exportným regiónom je stredná a východná Európa, z ktorej sa v roku 2004 vyviezlo viac ako 3,1 mil. m3, čo predstavovalo takmer 62 % celkového európskeho expor-tu. Najväčším exportérom listnatého reziva v roku 2004 bolo Rumunsko, ktoré vyviezlo754 mil. m3 a Nemecko s exportom 644 mil. m3. Export mnohých západoeurópskych krajín poklesol v roku 2001, kedy sa podstatne znížil dopyt po bukovom rezive v Ázii. Nemecko zní-

119

žilo vývoz medziročne o takmer 5 %, Francúzsko a Belgicko o 14 % a Rakúsko až o 37 %. Po-kles exportu s výnimkou niektorých krajín pokračoval až do roku 2004.

Zatiaľ čo produkcia tropického reziva z dovážaného tropického dreva je nízka, dovoz tro-pického reziva je významný vo vyspelých európskych krajinách. V krajinách EÚ-15/EZVO tvorí podiel dovezeného tropického reziva okolo 30 % z celkového importu listnatého reziva. Rovnako ako export aj import listnatého reziva sa spomalil v roku 2001. Krajiny ako napr. Taliansko obmedzili dovoz reziva kvôli slabnúcemu dopytu po nábytku na svojom hlavnom exportnom trhu – Nemecku. Pokles importu sa vďaka rastúcej výrobe sudov neprejavil vo Francúzsku. Dubové a bukové rezivo z Francúzska sa dopravovalo do Rumunska na násled-né spracovanie a reexportovalo späť do Francúzska. V niektorých východoeurópskych kraji-nách, hlavne v Poľsku, vzrástol import listnatého reziva určeného na výrobu nábytku z krajín, ktoré investovali do rozvoja poľských nábytkárskych kapacít, prevažne z Nemecka. Časť re-ziva po následnom spracovaní sa reexportovala späť do Nemecka. Do Poľska sa v roku 2004 importovalo viac ako 18 % celkového importu regiónu strednej a východnej Európy.

Európa je čistým importérom listnatého reziva so zápornou obchodnou bilanciou takmer 3 mil. m3. Ešte výraznejší rozdiel medzi exportom a importom zaznamenávajú krajiny EÚ-25 (-3,8 mil. m3) a najväčší obchodný defi cit, takmer 5 mil. m3, evidujú krajiny bývalej Európskej únie. Vývoj obchodnej bilancie v jednotlivých európskych regiónoch je uvedený v tabuľke 35.

Tabuľka 35 Obchodná bilancia s listnatým rezivom v Európe

RegiónObchodná bilancia – ihličnaté rezivo

2000 2001 2002 2003 2004tis. m3

Európa -3 318 -3 338 -2 995 -2 862 -2 968EÚ-25 -4 524 -4 408 -3 975 -3 798 -3 851EÚ-15/EZVO -5 827 -5 403 -5 202 -5 196 -4 972Ostatné eur. krajiny 2 509 2 066 2 207 2 333 2 004SNŠ 388 493 650 730 846

Vývoj obchodnej bilancie počas sledovaných rokov 2000–2004 sa výraznejšie nemenil a jednotlivé regióny si udržiavali svoj status čistých exportérov alebo importérov. Stav v roku 2004 ilustruje obrázok 29.

Hlavné obchodné smery v obchode s listnatým rezivom sú uvedené v tabuľke 37. Naj-väčší európski exportéri Rumunsko a Nemecko vyvážajú časť svojej produkcie mimo eu-rópske trhy. Rumunsko exportovalo v roku 2003 viac ako 162 000 m3 do Egypta, 77 000 m3

do Sýrie a 54 000 m3 do Číny. Čínsky trh je rovnako zaujímavý aj pre nemeckých exportérov, ktorí sem v tom istom roku vyviezli 90 000 m3. V rámci vnútorného európskeho trhu vyviezlo Lotyšsko 264 000 m3 do Veľkej Británie a Chorvátsko takmer 200 000 m3 do Talianska. Hlav ných importérov predstavujú vyspelé krajiny západnej Európy, Veľká Británia, Taliansko, Španielsko, Holandsko a Belgicko.

120

Obrázok 29 Obchodná bilancia s listnatým rezivom v Európe v roku 2004

Tabuľka 36 Hlavné obchodné smery v obchode s listnatým rezivom v Európe v roku 2003

Exportér ImportérObjem

1 000 m3

Lotyšsko Veľká Británia 264Nemecko 54Holandsko 38

Chorvátsko Taliansko 195

Francúzsko

Belgicko 62

Španielsko 57Holandsko 35Veľká Británia 29

Nemecko

Španielsko 58Holandsko 41Veľká Británia 34Belgicko 26

Rumunsko Taliansko 58

14.3.4.1. Ceny listnatého reziva

Vývoj cien na európskom trhu s listnatým rezivom reagoval na zmenu trhových podmie-nok, ktoré boli pomerne komplikované a rôznorodé. Prejavili vo veľkosti produkčných kapa-cít, rastúcej konkurencii a meniacich sa preferenciách konečných spotrebiteľov. Ceny zároveň citlivo reagovali na meniaci sa dopyt. Zvýšená produkcia bukového reziva z dostupného ka-lamitného dreva v roku 2000 a náznaky slabnúceho dopytu vplyvom meniacich sa preferen-cií konečných spotrebiteľov sa prejavili na poklese cien, ktorý pokračoval až do roku 2004. V Nemecku klesali ceny permanentne od roku 1995 a dnes dosahujú približne o 20 % nižšie hodnoty v porovnaní s cenami na francúzskom trhu. Na druhej strane, silnejúci dopyt po du-bovom rezive pri výrobe parkiet a z niektorých špecializovaných trhov pôsobil pozitívne na

-6 000

-5 000

-4 000

-3 000

-2 000

-1 000

0

1 000

2 000

3 000

rok 2004

tis. m

3

Európa EÚ-25 EU-15/EFTA Ostatné eur. krajiny SNŠ

121

nárast ceny dubového reziva. Vývoj cien bukového reziva vo Francúzsku za roky 2002–2005 je uvedený na obrázku 30.

Obrázok 30 Vývoj cien listnatého reziva vo Francúzsku

300

310

320

330

340

350

360

2002 2003 2004 2005

roky

EUR

/m3

Francúzsko - bk

122

15. OBCHODNÉ VZŤAHY A OPERÁCIE V OBCHODE S DREVOM

15.1. Podstata a vznik kúpnej zmluvy

Kúpna zmluva je právnym základom pre realizáciu výmeny tovaru. Je to právne záväzná dohoda, v ktorej sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jed-notlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupu-júci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Kúpna zmluva vzniká dohodou zmluvných strán na podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, ktoré sú jednak predurčené právom a ktoré môžu zároveň vyplynúť z vôle zmluvných strán. Vznik kúpnej zmluvy nie je podľa Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v zne-ní neskorších predpisov) viazaný na určitú formu. Kúpna zmluva môže teda vzniknúť ústne, te-lefonicky, cez internet, písomne, resp. konkludentným prejavom. V medzinárodnom obchode je najčastejšia forma uzavretia kúpnej zmluvy písomná, pretože poskytuje vyšší stupeň istoty o dohodnutých podmienkach.

Základnou povinnosťou predávajúceho je dodať tovar kupujúcemu, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v sú-lade so zmluvou. Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmlu-vou umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Kupujúci však nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, kým si tovar nemohol prezrieť.

Zmluva vzniká podpisom oboch strán na jednom dokumente. Zmluvné podmienky môžu byť spoločne dohodnuté za prítomnosti oboch zmluvných strán, alebo jedna strana prijme ná-vrh zmluvy predložený druhou stranou. Za návrh zmluvy sa pokladá ponuka predávajúceho alebo objednávka kupujúceho.

Ponuku pripravuje a vyhotovuje predávajúci, obyčajne v písomnej forme. Ponuka, ako ná-vrh kúpnej zmluvy, musí byť dostatočne zreteľná a musí obsahovať všetky náležitosti kúpnej zmluvy tak, aby jej akceptovaním mohla kúpna zmluva vzniknúť – t. j. musí obsahovať pod-statné náležitosti zmluvy. V ponuke je potrebné uviesť, či sa jedná o ponuku informatívnu, nezáväznú, záväznú alebo záväznú do určitého termínu. Kúpna zmluva vznikne prijatím po-nuky, iba ak ju kupujúci akceptuje včas, t. j. v stanovenom termíne, alebo pokiaľ termín nie je stanovený, tak v lehote, ktorá vyplýva z obchodných zvyklostí alebo je stanovená v právnych predpisoch. Návrh zmluvy je účinný od okamžiku, kedy dôjde k prijímateľovi, pre ktorého je určený. Pokiaľ nebola zmluva uzatvorená, návrh môže byť odvolaný len do doby, keď pri-jímateľ neodoslal potvrdenie o prijatí návrhu. Ak odoslal predávajúci návrh ako záväzný so stanovenou akceptačnou lehotou, nemôže ho odvolať v dobe jej platnosti. Takýto návrh môže navrhovateľ zrušiť iba v prípade, ak dôjde prejav o zrušení prijímateľovi skôr, alebo aspoň sú-časne s návrhom. Všeobecné obchodné podmienky a zvyklosti

Pre zjednodušenie rokovaní o podmienkach kúpnych zmlúv sa používajú všeobecné ob-chodné podmienky a vzorové zmluvy (zmluvné formuláre). Všeobecné obchodné podmienky predstavujú podrobne rozpracované podmienky kúpnych zmlúv, ktoré upravujú možnosti formulácie záväzkov a povinností zmluvných strán. Obyčajne bývajú vytlačené na zadných

123

stranách dokumentov, ktoré sa používajú pri uzatváraní zmlúv – ponukách, objednávkach a pod. Záväznými sa stávajú vtedy, ak sa zmluvné strany na ne odvolajú v texte zmluvy. Vše-obecné obchodné podmienky potom slúžia ako zdroj pre výklad práv a povinností vo všetkých otázkach, ktoré neboli zmluvne riešené.

Vzorové formuláre plnia podobnú funkciu, ich forma je však rozdielna. Jedná sa o doku-menty, ktoré majú podobu zmluvy a do ktorých zmluvné strany doplňujú chýbajúce údaje. Pri používaní vzorových zmlúv sa môžu obchodní partneri odchýliť od predpísaných podmienok a dohodnúť sa na vlastných podmienkach.

Všeobecné obchodné podmienky sú často podmienkami podnikovými. Podnik má pri ich tvorbe možnosť zapracovať špecifi ká týkajúce sa oblasti jeho pôsobenia a zároveň sa na ich príprave môžu spolupodieľať odborníci z rôznych oblastí (právnej, fi nančnej, obchodnej, atď.), ktorí by inak neboli prítomní pri obchodnom rokovaní. Tieto podmienky sú však mno-hokrát jednostranne formulované a preferujú záujmy jedného z obchodných partnerov.

Preferovanie záujmov jednej zo zmluvných strán odstraňujú všeobecné obchodné pod-mienky, resp. vzorové zmluvy vydávané medzinárodnými organizáciami (napr. EHK OSN, Medzinárodná obchodná komora). Tieto dokumenty sa zameriavajú na obchod s konkrétnym druhom tovaru. Pri dlhodobých obchodoch si zmluvné strany stanovujú podmienky vzájom-ného obchodovania väčšinou rámcovo.

V medzinárodnom obchode majú pri uzatváraní zmlúv význam obchodné zvyklosti – uzancie. Sú to pravidlá, ktoré sú v obchode známe a dodržiavané a len málokedy sa od nich obchodní partneri odkláňajú. V obchode s tovarom sú dôležité zvyklosti, ktoré sa používajú s výkladom niektorých podmienok kúpnych zmlúv (dodacej lehoty, platobných podmienok), ďalej komoditné uzancie používané v obchode s určitým druhom tovaru (rezivo), zvyklosti používané v súvislosti so zaisťovaním niektorých služieb (preprava, poistenie).

Miera záväznosti obchodných uzancií závisí od právneho systému krajín. Niektoré kra-jiny prikladajú uzanciám väčšiu záväznosť ako právnym predpisom a uzancie majú prednosť pred ustanoveniami zákona. I keď sa obchodné zvyklosti bežne dodržiavajú, nemôžu pri vý-klade práv a povinností poskytnúť dokonalú istotu obchodným partnerom. V prípade sporu býva pomerne ťažko dokázateľná existencia určitých zvyklostí, a preto je výhodnejšie sa vý-slovne na takýchto zvyklostiach dohodnúť v kúpnej zmluve.

15.2. Náležitosti a obsah kúpnej zmluvy

Náležitosti a obsah kúpnej zmluvy sú predurčené právnymi predpismi a zároveň sú ovplyvnené špecifi kami daného obchodu, ktoré sa prejavujú v povahe tovaru, charaktere trhu, rozsahu povinností, ktoré na seba zmluvné strany preberajú a pod.

K podstatným náležitostiam kúpnej zmluvy patrí:identifi kácia predávajúceho a kupujúceho,predmet kúpnej zmluvy,cena, popr. spôsob stanovenia ceny,dodacia lehota,dodacie podmienky,platobné podmienky,

––––––

124

spôsob prepravy,dohodnutie záruk za dodaný tovar.Súčasťou zmluvy môžu byť aj ďalšie podmienky ku ktorým možno zaradiť:

určenie kvality, množstva a technických podmienok dodávky tovaru,údaj o platnosti všeobecných obchodných podmienok, ak sa na nich zmluvné strany do-hodnú,dohodu o podmienke, ktorá bude považovaná za podstatnú,poistenie tovaru,potrebné dokumenty a ich vyhotovenie,ktorá zo strán platí dopravné náklady, poistné a iné poplatky a či sú súčasťou ceny tovaru,uplatňovanie reklamácií,spôsob riešenia problémov súvisiacich s nedodržaním zmluvy,dôsledky vyplývajúce z nedodržania zmluvy,podmienky zrušenia a odstúpenia od zmluvy,obligačný štatút – voľba práva, podľa ktorého sa budú prípadné spory riešiť a príslušnosť rozhodcovského súdu.Konkrétny obsah kúpnej zmluvy je do značnej miery individuálny a je prispôsobený dané-

mu obchodnému prípadu. Zahŕňa ekonomické, obchodné, technické, právne a iné podmien-ky, ktoré sú v zmluve dohodnuté vo vzájomných súvislostiach a vytvárajú jeden celok.

Identifi kácia predávajúceho a kupujúcehoV zmluve musia byť uvedené mená, adresy, právne formy podnikov, kódové čísla a ostatné

identifi kačné údaje zmluvných strán.

Predmet kúpnej zmluvy Predmet kúpnej zmluvy je určený buď jednotlivo alebo podľa druhu a množstva. Kon-

krétny spôsob určenia druhu tovaru a jeho kvality sú určené povahou tovaru. Druh a kvalita tovaru môžu byť určené:

popisom tovaru (napr. ihličnaté vlákninové drevo, drevina smrek, jedľa),odvolaním sa na príslušné technické normy (ihličnaté výrezy III. A triedy akosti vyrobené podľa STN 48 0055, drevina smrek, jedľa),použitím uzančného označenia (napr. listnatá vláknina vyrobená a triedená podľa ra-kúskych uzancií, drevina buk),odkazom na katalóg produktov (napr. nábytok),odvolaním sa na predchádzajúcu dodávku a pod.

Špecifi kácia tovaru

Špecifi kácia tovaru dopĺňa informácie o predmete kúpnej zmluvy. Tovar musí byť v zmlu-ve vyšpecifi kovaný predovšetkým druhovo a kvalitatívne. Druhová špecifi kácia pri surovom dreve obyčajne zahŕňa či sa jedná o ihličnaté alebo listnaté dreviny a udáva druh dreviny. Kva-litatívna špecifi kácia vymedzuje určenie rozmerov (dĺžka, hrúbka – na tenšom konci, stredo-vá, na hrubšom konci) a povolené rozmedzie chýb dreva. Dĺžka je určená presne, stúpaním

––

––

–––––––––

––

–

––

125

dĺžok, v násobkoch, alebo ako dĺžka minimálna. Hrúbka sa udáva ako minimálna, maximál-na, udaním hrúbkového stupňa, resp. sa stanoví hrúbkové rozpätie. Kvalitu je potrebné špe-cifi kovať konkrétne podľa jednotlivých kvalitatívnych znakov, alebo odkazom na príslušné normy, podľa ktorých je drevo kvalitatívne roztriedené. Odkaz na príslušné normy môže byť doplnený špecifi ckými požiadavkami kupujúceho na kvalitu dreva. Pri špecifi kácii výrobkov z dreva je potrebné okrem druhového určenia uviesť všetky potrebné rozmery daného výrob-ku (napr. u reziva uviesť rozmery hrúbky, šírky, dĺžky). Kvalitatívne znaky sa určia konkrétne, resp. s odkazom na príslušnú normu.

Množstvo tovaru

Množstvo tovaru sa vyjadruje v rôznych merných jednotkách. Množstvo surového dreva sa najčastejšie udáva v metroch kubických (m3) – napr. guľatinové sortimenty, v priestorových metroch (prm) – palivové drevo, resp. v hmotnostných jednotkách (kg, t) – lesné štiepky. Pre výrobky z dreva sa používajú merné jednotky v závislosti od druhu výrobku. Množstvo reziva sa vyjadruje v objemových jednotkách (m3), veľkoplošných materiálov v plošných jednotkách (m2), celulózy v hmotnostných jednotkách a napr. množstvo niektorých výrobkoch z papiera sa udá-va v kusoch. Množstvo tovaru možno stanoviť presne alebo približne v závislosti od charakteru tovaru. Odchýlky od dohodnutého množstva sa u niektorých tovarov môžu odchyľovať až do10 %. Odchýlky sú dohodnuté výslovne, napr. ±5 % alebo vychádzajú z daných uzancií. Od-chýlky sa môžu vzťahovať priamo na celkový objem kontrahovaného množstva, podielu pri-miešaných drevín v zásielke, ale často sa môžu dotýkať aj rozmerov alebo niektorých kvali-tatívnych znakov určených v špecifi kácií tovaru (napr. podiel výrezov nižšieho hrúbkového stupňa v zásielke).

Kontrola tovaru

Zmluvné strany sa v kúpnej zmluve môžu dohodnúť na spôsobe kontroly tovaru. Kontrolu môže zabezpečiť predávajúci, kupujúci, alebo sa obchodní partneri dohodnú na výkone kon-troly nezávislou organizáciou, ktorá vykonáva nestrannú činnosť zameranú na všestranné posúdenie kvality, kontrolu hmotnosti, kontrolu nakládky a vykládky a pod. Kontrolná orga-nizácia vydáva o výsledku kontroly certifi kát o kontrole tovaru. Kontrolu tovaru môže vyko-nať osobne i kupujúci, pričom sa z takejto kontroly vyhotoví protokol.

Balenie tovaru

Balenie tovaru sa určuje s ohľadom na predmet kúpnej zmluvy. Surové drevo a rezivo ne-vyžaduje balenie s ohľadom na jeho ochranu, resp. propagáciu, ale jedná sa skôr o zabezpeče-nie bezpečnosti pri jeho preprave (použitie oceľových obalových pásiek). Ochrannú funkciu obal plní pri výrobkoch z dreva s vyššou pridanou hodnotu. Obal zároveň ovplyvňuje rozsah manipulácie s tovarom a pôsobí aj na výšku nákladov. Požiadavky na obal súvisia s druhom použitej dopravy. Z tohto pohľadu má význam preprava tovaru v kontajneroch, ktorá umož-ňuje znižovať náklady na obaly na minimum. Jednotlivé zásielky bývajú označené (signova-né), aby bola zabezpečená identifi kácia zásielky. Signo býva uvedené aj na všetkých sprievod-ných dokumentoch.

CenaCena patrí k podstatným náležitostiam kúpnej zmluvy. Môže byť stanovená konkrétne

alebo s odkazom na spôsob jej určenia (napr. odkaz na aktuálny cenník). Obyčajne sa vzťa-huje ku konkrétnej mernej jednotke. Býva vyjadrená pevnou čiastkou v určitej mene, alebo

126

sa stanovuje ako pohyblivá s ohľadom na vývoj určitých faktorov. Právo na zmenu cien býva defi nované v zabezpečovacej doložke, v ktorej si zmluvné strany môžu vyhradiť právo me-niť cenu v prípade zmeny cien hlavných surovín, cenovej hladiny na trhu, menových kurzov a pod. K zabezpečeniu ceny je možné použiť i formy ako sú faktoring, forfaiting, poistenie a pod. Výšku dohodnutej ceny ovplyvňuje rad faktorov, ktoré súvisia s ostatnými náležitos-ťami zmluvy. K diferenciácii ceny vedie cenová politika. Poskytovanie rabatov (zliav) súvisí s predmetom kúpnej zmluvy, skonto sa vzťahuje k platobných podmienkam. Z rabatov sa naj-častejšie používajú množstevné (cenové pásma sú kategorizované podľa odoberaného množ-stva) alebo špeciálne – diferencované podľa odberateľov. Skonto zohľadňuje rozdiely vo vý-hodnosti jednotlivých platobných podmienok a poskytuje sa kupujúcemu pri platení vopred, resp. predčasnom platení. K zľavám z predajnej ceny možno zaradiť aj bonifi kácie, ktoré sa poskytujú pri poškodení alebo zničení tovaru (napr. poškodená časť výrezu sa fyzicky distri-buuje ku kupujúcemu, ale nie je zarátaná do ceny).

Dodacia lehotaTermín dodania býva v zmluvách výslovne dohodnutý. Môže sa jednať o konkrétny dátum

dodávky, stanovenie lehoty počas ktorej má byť tovar dodaný (napr. v priebehu I. štvrťroka), stanovenie dodacej lehoty v závislosti na splnení určitej podmienky (do jedného mesiaca od podpísania zmluvy, do dvoch týždňov po ťažbe) alebo postupné plnenie dodávok pri dlhodo-bých kontraktoch, ktoré je určené v absolútnych jednotkách alebo percentuálne v závislosti od času. Predávajúci musí dbať na to, aby dohodnutú dodaciu lehotu splnil podľa danej zmlu-vy a zároveň zabezpečil väzbu na ďalšie podmienky, napr. platnosť vývoznej licencie, lehota predloženia dokumentov k akreditívu a pod. Krátka dodacia lehota má význam hlavne pri obchodovaní s guľatinovými sortimentmi surového dreva, ktoré sa pôsobením času znehod-nocujú (nebezpečenstvo zaparenia, vzniku trhlín).

Dodacie podmienky (parita)Dodacie podmienky určujú niektoré povinnosti zmluvných strán s ohľadom na dodanie

a prevzatie tovaru. Jedná sa hlavne o povinnosti, ktoré súvisia:so spôsobom, miestom a lehotou dodania tovaru k dispozícii kupujúcemu,miestom a okamžikom prechodu nákladov spojených s dodaním tovaru,miestom a okamžikom prechodu rizika straty alebo poškodenia tovaru,ostatné povinnosti zmluvných strán, ktoré súvisia so zabezpečením dopravy, kontroly, colného konania a pod.V súčasnosti sa používajú medzinárodne unifi kované doložky INCOTERMS.

Platobné podmienkyPlatobné podmienky dohodnuté v zmluve určuje predovšetkým:

termín platby,spôsob platby,menu,miesto platby,ostatné podmienky (povinnosť predkladať určité dokumenty, úhrada úrokov).

––––

–––––

127

Ostatné podmienky kúpnej zmluvyOstatné podmienky stanovené v kúpnej zmluve sú pomerne variabilné. Dotýkajú sa kon-

krétnych povinností kupujúceho a predávajúceho, ktoré súvisia s ostatnými podmienkami potrebnými na realizáciu obchodného prípadu.

Doprava

Obchodní partneri sa dohodnú, ktorá zo strán zabezpečuje prepravu tovaru, t. j. kto urču-je dopravcu a dopravný prostriedok. Súčasťou dohody je zároveň určenie povinnosti naložiť a vyložiť tovar a určenie, ktorá zo strán znáša náklady na tieto operácie. Predávajúci a ku-pujúci môžu zabezpečiť prepravu tovaru vlastnými dopravnými prostriedkami, pokiaľ nimi disponujú. Pri dlhodobých kontraktoch sa postupnosť dodávok môže riadiť pomocou súhla-sov k expedícii (súhlasných listov), ktorými sa reguluje vyrovnanosť a nepretržitosť dodávok vzhľadom na skladovacie a spracovateľské kapacity kupujúceho. V určitých prípadoch kupu-júci určuje minimálne množstvo tovaru, ktoré musí byť na dopravný prostriedok naložené, aby došlo k jeho maximálne dovolenému vyťaženiu.

Dokumenty vzťahujúce sa k tovaru

V kúpnej zmluve je možné uviesť, ktoré dokumenty vzťahujúce sa k tovaru je potrebné vyhotoviť a kto je za ich vyhotovenie zodpovedný. Povinnosť vyhotoviť dopravné a ostatné dis-pozičné a legitimačné doklady súvisí s povinnosťou strán zabezpečiť dopravu, formu platby, poistenie a pod. Kúpna zmluva defi nuje, ktoré dokumenty sú potrebné zaslať a v určitých prí-padoch obsahuje i presný postup vyplnenia údajov, napr. na dopravných dokumentoch.

Uplatňovanie zodpovednosti za vady

Pri zistení chybného stavu dodaného tovaru môže predávajúci takýto tovar reklamovať. Reklamácia sa môže vzťahovať k množstvu, kvalite, lehote dodania a pod. Zmluva musí ur-čovať reklamačnú lehotu, do ktorej má kupujúci právo uplatniť reklamáciu a podmienky za-obchádzania s takouto zásielkou. K ďalším informáciám patrí spôsob uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej dodaním vadného tovaru.

Ostatné podmienky kúpnej zmluvy sa môžu vzťahovať k určeniu spôsobu merania a vý-počtu objemu dodávky, umožnenia čiastkových dodávok, poistenia tovaru, prechodu vlast-níckeho práva na tovar, určenia uplatňovania sankcií a zmluvnej pokuty, určenia spôsobu a miesta riešenia prípadných sporov, platnosti všeobecných obchodných podmienok a pod-mienok doby platnosti zmluvy.

15.3. Dodacie podmienky

Dodacia podmienka (dodacia parita) je dôležitou súčasťou kúpnej zmluvy v medziná-rodnom obchode. Určuje povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ktoré súvisia s dodaním a prevzatím tovaru.

Dodacie podmienky sa vyvinuli v obchodnej praxi na základe obchodných zvyklos-tí (uzancií), ktoré boli používané nejednotne podľa miestnych podmienok. V súčasnosti sa používajú unifi kované medzinárodné výkladové pravidlá INCOTERMS (International Com-mercial Terms). Posledné znenie pravidiel, ktoré bolo vydané v roku 2000, zohľadňuje nové trendy v medzinárodnom obchode (napr. elektronická výmena dát – EDI). INCOTERMS nemajú povahu právnej normy a záväznými sa pre zmluvné strany stávajú len ak ich výslov-

128

ne uvedú v zmluve a stanú sa súčasťou tejto zmluvy. Výslovné dohovory medzi zmluvnými stranami majú prednosť pred ustanoveniami, ktoré sú dané v INCOTERMS. Dodacie doložky určujú iba vzťahy medzi predávajúcim a kupujúcim a neriešia vzťahy k ostatným subjektom (bankám, dopravcom, a pod.). Takisto neriešia otázku prechodu vlastníctva k tovaru, ale iba otázku prechodu nákladov a rizík. Otázka prechodu vlastníctva k tovaru musí byť upravená v kúpnej zmluve.

INCOTERMS 2000 obsahujú celkovo 13 dodacích doložiek, ktoré sa členia do štyroch skupín (tab. 38). Každá skupina doložiek je označená podľa počiatočného písmena jednotli-vých doložiek – E (Ex), F (Free), C (Cost, Carriage), D (Delivered). V prvých troch skupinách prechádzajú povinnosti z predávajúceho na kupujúceho pri odoslaní tovaru a sú teda relatívne náročnejšie pre kupujúceho. V prípade štvrtej skupiny prechádzajú povinnosti na kupujúceho až pri dodaní tovaru, a preto sú doložky skupiny D často označované ako doložky dodania a znamenajú relatívne náročnejšie plnenie povinností pre predávajúceho.

Skupina E zahŕňa iba jedinú doložku a povinnosťou predávajúceho je pripraviť tovar vo svojom závode (podniku, sklade a pod.). Pri doložkách skupiny F je predávajúci povinný do-dať tovar dopravcovi, ktorého určuje kupujúci. Skupina C zahŕňa doložky, pri ktorých predá-vajúci zabezpečuje prepravnú zmluvu, avšak nenesie riziko straty alebo poškodenia tovaru ku ktorým dôjde po naložení a odoslaní tovaru. Pri doložkách skupiny D nesie predávajúci všetky náklady a riziká až do krajiny určenia. Určité doložky je možné použiť len s námornou a vnútrozemskou riečnou dopravou, iné so všetkými spôsobmi dopravy

Tabuľka 37 Rozdelenie dodacích doložiek podľa INCOTERMS 2000

Skupina Doložka Anglický názov Slovenský názovEDoložka odobrania EXW Ex Works

VZo závodu(dohodnuté miesto)

FHlavné prepravné nevyplatené

FCA Free CarrierV

Vyplatené dopravcovi(dohodnuté miesto)

FAS Free Alongside ShipR, N

Vyplatené k boku lodi(dohodnutý prístav nalodenia)

FOB Free on BoardR, N

Vyplatené na loď(dohodnutý prístav nalodenia)

CHlavné prepravné vyplatené

CFR Cost and FreightR, N

Náklady a prepravné(dohodnutý prístav určenia)

CIF Cost, Insurence and FreightR, N

Náklady, poistenie a prepravné(dohodnutý prístav určenia)

CPT Carriage Paid toV

Preprava platená do(dohodnuté miesto určenia)

CIP Carriage and Insurance Paid toV

Preprava a poistenie platené do(dohodnuté miesto určenia)

DDoložky s dodaním

DAF Delivered at FrontierV

S dodaním na hranicu(dohodnuté miesto)

DES Delivered Ex ShipR, N

S dodaním z lode(dohodnutý prístav určenia)

DEQ Delivered Ex QuayR, N

S dodaním z nábrežia(dohodnutý prístav určenia)

DDU Delivered Duty UnpaidV

S dodaním clo neplatené(dohodnuté miesto určenia)

DDP Delivered Duty PaidV

S dodaním clo platené(dohodnuté miesto určenia)

Druhy dopravy: N – námorná, R – riečna, V – všetky druhy dopravy

129

Všetky doložky uvádzajú 10 článkov, ktoré na strane A defi nujú povinnosti predávajúceho a na strane B povinnosti kupujúceho. V kúpnych zmluvách sa obyčajne uvádzajú iba odkazy na dohodnutú doložku, resp. sa vymenujú a podrobnejšie špecifi kujú povinnosti uvedené pri danej doložke (tab. 38).

Tabuľka 38 Povinnosti predávajúceho a kupujúceho

A Povinnosti predávajúceho B Povinnosti kupujúcehoA1 Dodať tovar podľa zmluvy B1 Zaplatiť cenuA2 Licencie, povolenia a formality B2 Licencie, povolenia a formalityA3 Prepravná zmluva a poistenie B3 Prepravná zmluva a poistenieA4 Dodanie tovaru B4 Prevzatie tovaruA5 Prechod nebezpečenstiev B5 Prechod nebezpečenstievA6 Rozdelenie nákladov B6 Rozdelenie nákladovA7 Vyrozumenie kupujúceho B7 Vyrozumenie predávajúceho

A8 Dôkaz o dodaní, dopravný doklad alebo zodpovedajúca elektronická správa B8 Dôkaz o dodaní, dopravný doklad alebo

zodpovedajúca elektronická správaA9 Kontrola – balenie – označenie B9 Kontrola tovaruA10 Iné povinnosti B10 Iné povinnosti

Charakteristika dodacích doložiek INCOTERMS 2000

EXW – Zo Závodu (…dohodnuté miesto)Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dá tovar k dispozícii kupujúcemu vo svojej

prevádzkarni alebo na inom dohodnutom mieste (napr. v závode, v podniku, továrni, skladiš-ti, atď.). Obzvlášť nie je zodpovedný za naloženie tovaru na dopravný prostriedok obstaraný kupujúcim, ani za preclenie tovaru pri vývoze (obr. 30).FCA – Vyplatené dopravcovi (…dohodnuté miesto)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dá tovar colne prerokovaný na vývoz k dis-pozícii dopravcovi menovanému kupujúcim na dohodnutom mieste. Zvolené miesto dodania je rozhodujúce pre určenie zodpovednosti za naloženie a vyloženie tovaru na dohodnutom mieste. Pokiaľ dochádza k dodávke v objekte predávajúceho, predávajúci je zodpovedný za naloženie, pokiaľ k dodávke dochádza na akomkoľvek inom mieste, predávajúci nie je zodpo-vedný za vyloženie tovaru.FAS – Vyplatené k boku lode (…dohodnutý prístav nalodenia)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dodá tovar k boku lode v dohodnutom prístave nalodenia. Kupujúci znáša všetky náklady a nebezpečenstvá straty alebo poškodenia tovaru od tohto momentu. Doložka FAS vyžaduje, aby predávajúci zabezpečil colné preroko-vanie tovaru na vývoz.

FOB – Vyplatené na loď (…dohodnutý prístav nalodenia)Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď tovar prešiel cez zábradlie lode v dohod-

nutom prístave nalodenia. Kupujúci znáša všetky náklady a nebezpečenstvá straty alebo po-škodenia tovaru od tohto momentu. Doložka FOB vyžaduje, aby predávajúci colne preroko-val tovar na vývoz.

130

CFR – Náklady a prepravné (…dohodnutý prístav určenia) Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru cez zábradlie lode v prístave nalode-

nia. Predávajúci musí zaplatiť náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnu-tého prístavu určenia, ale riziko straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodatočné náklady vzniknuté po dodaní tovaru prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho.

CIF – Náklady, poistenie a prepravné (…dohodnutý prístav určenia)Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru cez zábradlie lode v prístave nalode-

nia. Predávajúci musí zaplatiť náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnu-tého prístavu určenia, ale riziko straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodatočné náklady vzniknuté po dodaní tovaru prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. Predávajúci je ďalej povinný obstarať námorné poistenie, kryjúce kupujúceho pred nebezpečenstvom straty a po-škodenia tovaru počas prepravy, uzatvoriť poistnú zmluvu a zaplatiť poistné.

CPT – Preprava platená do (…dohodnuté miesto určenia)Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru dopravcovi ním menovanému. Predá-

vajúci musí zaplatiť náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého mies-ta určenia, ale nebezpečenstvá straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodatočné náklady vzniknuté po odovzdaní tovaru do starostlivosti dopravcu prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho.

CIP – Preprava a poistenie platené do (…dohodnuté miesto určenia)Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru dopravcovi ním menovanému. Predá-

vajúci musí zaplatiť náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého mies-ta určenia, ale nebezpečenstvá straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodatočné náklady vzniknuté po odovzdaní tovaru do starostlivosti dopravcu prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. Predávajúci je ďalej povinný obstarať poistenie, kryjúce kupujúceho pred nebez-pečenstvom straty a poškodenia tovaru počas prepravy, uzatvoriť poistnú zmluvu a zaplatiť poistné.

DAF – S dodaním na hranicu (…dohodnuté miesto)Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dá tovar k dispozícii kupujúcemu na pri-

stavenom dopravnom prostriedku nevyložený, colne prerokovaný na vývoz, ale nie na dovoz v dohodnutom bode a mieste na hranici, ale pred colnou hranicou susednej krajiny.DES – S dodaním z lode (…dohodnutý prístav určenia)

Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dá tovar colne neprerokovaný na dovoz k dispozícii kupujúcemu na palube lode v dohodnutom prístave určenia. Predávajúci znáša všetky náklady a nebezpečenstvá spojené s dodaním tovaru do prístavu určenia pred jeho vy-ložením.

DEQ – S dodaním z nábrežia (…dohodnutý prístav určenia)Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dá tovar colne neprerokovaný na dovoz

k dispozícii kupujúcemu na nábreží v dohodnutom prístave určenia. Predávajúci znáša všetky náklady a nebezpečenstvá spojené s dodaním tovaru do dohodnutého prístavu určenia a s vy-ložením tovaru na nábrežie. Doložka DEQ vyžaduje, aby kupujúci colne prerokoval tovar na dovoz a zaplatil všetky formality, clo, dane a iné poplatky účtované v dovoze.

131

DDU – S dodaním clo neplatené (…dohodnuté miesto určenia)Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru kupujúcemu, colne neprerokovaného

na dovoz a nevyloženého z pristaveného dopravného prostriedku v dohodnutom mieste urče-nia. Predávajúci je povinný znášať náklady a nebezpečenstvá spojené s takto dodaným tova-rom okrem „povinností“ spojených s dovozom tovaru do krajiny určenia. Tieto „povinnosti“ musí znášať kupujúci, ako aj všetky náklady a nebezpečenstvá spôsobené jeho opomenutím včas colne prerokovať tovar na dovoz.

DDP – S dodaním clo platené (…dohodnuté miesto určenia)Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru kupujúcemu, colne prerokovaného na

dovoz a nevyloženého z pristaveného dopravného prostriedku v dohodnutom mieste určenia. Predávajúci je povinný znášať náklady a nebezpečenstvá do dodania na toto miesto vrátane „povinností“ súvisiacich s dovozom tovaru do krajiny určenia.

15.4. Platobné podmienkyPlatobná podmienka dohodnutá v zmluve určuje predovšetkým miesto, spôsob a termín

úhrady kúpnej ceny kupujúcim. Keďže je závislá od množstva faktorov, jej správna formulá-cia ovplyvňuje efektívnosť celého obchodu. Miesto splatnosti stanovuje, v ktorom mieste je kúpna cena splatná (obyčajne miesto banky). Spôsob platenia vyplýva z dohodnutej platobnej podmienky. Vo vnútornom obchode sa občas používa platba v hotovosti, v medzinárodnom obchode je to skôr výnimkou. Najčastejšie sú používané hladké platby (bankové úhrady) ale-bo platby dokumentárne. Zaplatenie kúpnej ceny môže dodávku tovaru časovo predbiehať, byť realizované súčasne s dodávkou alebo po dodaní tovaru. Z časového hľadiska uskutočne-nia platby sa rozlišuje:

platba vopred,platenie pri dodaní tovaru,platba pri odovzdaní dokumentov,platba na úver.

Platba vopredPlatbou vopred sa predávajúci snaží eliminovať riziko vyplývajúce z odstúpenia kupujú-

ceho od zmluvy, neprebratia tovaru alebo z nezaplatenia za tovar. Vykonáva sa spravidla ban-kovou úhradou, vystavením bankového šeku, popr. ako platba v hotovosti. Často má charak-ter zálohovej platby. Z pohľadu kupujúceho ide o úverovú transakciu a preto môže vyžadovať bankovú záruku za dodanie tovaru.

Platenie pri dodaní tovaruJedná sa o formu platenia na dobierku. Tento spôsob platenia sa využíva formou špedičnej

alebo bankovej dobierky.

Platenie pri odovzdaní dokumentovZaplatenie býva obyčajne viazané na odovzdanie dokumentov, ktoré oprávňujú kupujúce-

ho nakladať s tovarom. Jedná sa o tzv. dokumentárne platby, pri ktorých sa využívajú bankové dokumentárne platobné nástroje, ktoré sú vyplatiteľné pri prevzatí dokumentov. Rozlišuje sa dokumentárne inkaso a dokumentárny akreditív.

––––

132

Obrázok 31 Prechod nákladov a rizika pri dodacích doložkách

Pr

echo

d riz

ika

Pr

echo

d ná

klad

ov

INCO

TER

MS

2000

Ex

port

ér

Cl

oIm

port

ér

E D

olož

ka o

dobr

ania

EX

W

Zo zá

vodu

FCA

Vypl

aten

é dop

ravc

ovi

FAS

Vypl

aten

é k b

oku

lodi

FH

lavn

é pre

prav

né

nevy

plat

ené

FOB

Vy

plat

ené n

a loď

CFR

Nák

lady

a pr

epra

vné

CIF

Nák

lady

, poi

sten

ie

a pre

prav

né

pl

us p

oist

enie

CPT

Prep

rava

pla

tená

do

CH

lavn

é pre

prav

né

vypl

aten

é

CIP

Prep

rava

a po

iste

nie

plat

ené d

o

plus

poi

sten

ie

DAF

S do

daní

m n

a hra

nicu

doho

dnut

é mie

sto

DES

S do

daní

m z

lode

doho

dnut

é mie

sto

urče

nia

DEQ

S

doda

ním

z ná

brež

ia

do

hodn

uté m

iest

o urče

nia

DD

US

doda

ním

clo

nepl

aten

é

D

Dol

ožky

s do

daní

m

DD

PS

doda

ním

clo

plat

ené

133

Dokumentárne inkaso

Dokumentárne inkaso (Documentary Collection) zabezpečuje predávajúcemu, že doku-menty predložené v rámci inkasa nebudú vydané kupujúcemu, kým nesplní podmienky inka-sa. Priebeh platby je nasledovný a zobrazuje ho obrázok 32.

Obrázok 32 Priebeh platby pri dokumentárnom inkase

Inkaso je okrem promptného zaplatenia možné previesť v termíne, ktorý je dohodnutý v inkasných podmienkach. V prípade odloženej splatnosti kupujúci akceptuje zmenku, ktorú predávajúci predkladá kupujúcemu spoločne s inkasnými dokumentmi. Banka nemôže kupu-júceho k prevzatiu dokumentov alebo tovaru nútiť, a preto môže vzniknúť riziko z neprevzatia dokumentov. V dokumentárnom inkase sa najčastejšie jedná o dokumenty predložené oproti zaplateniu (D/P documents against payment) alebo oproti akceptácii zmenky (D/A documents against acceptance).

Dokumentárny akreditív

Dokumentárny akreditív (Documentary Credit, Letter of Credit) je písomný záväzok ban-ky, poskytnúť predávajúcemu plnenie v peňažnej alebo zmenkovej podobe v prípade splnenia podmienok akreditívu. Podmienky akreditívu sa obyčajne viažu k predloženiu potrebných dokumentov. Účastníci platobnej operácie sú príkazca (kupujúci), vystavujúca banka (banka kupujúceho), avizujúca banka (banka predávajúceho) a príjemca (predávajúci). Priebeh plat-by je nasledovný a zobrazuje ho obrázok 33.

Obrázok 33 Priebeh platby pri dokumentárnom akreditíve

Predávajúci Kupujúci

Banka predávajúceho Banka kupujúceho

kúpna zmluva

2

3

2 3 1

Kupujúci Predávajúci

Banka kupujúceho Banka predávajúceho

kúpna zmluva

2

3

2 3 1

134

Pre vystavujúcu banku je dôležité znenie akreditívu, nie obsah kúpnej zmluvy. Banka sa venuje iba skúmaniu obsahu dokumentov, nezaujíma sa o to, či je splnený obsah kúpnej zmlu-vy a neskúma ani pravosť dokumentov.

Použitie akreditívu má pre predávajúceho niekoľko výhod, ktoré spočívajú predovšetkým vo zvýšenej istote zaplatenia za tovar. Kupujúci má zase pomerne vysokú istotu dodržania dodacej lehoty. Takéto zabezpečenie však vyžaduje relatívne vyššie náklady, súvisiace s ban-kovými poplatkami.

V praxi existuje niekoľko druhov dokumentárnych akreditívov, ktoré sa odlišujú rôznym stupňom viazanosti, obsahu a komerčného použitia (odvolateľný, neodvolateľný, prevoditeľ-ný a pod.).

Platba na úver a riziká z nezaplateniaNajbežnejším druhom platby na úver sú dodávky na otvorený účet, kedy predávajúci zašle

tovar spolu s faktúrou s uvedením splatnosti kúpnej ceny. Jedná sa prakticky o krátkodobý obchodný úver, ktorý nebýva nijako zaistený. Úhrada sa zabezpečuje formou hladkej platby na účet predávajúceho v dobe splatnosti faktúry.

Predávajúci nesie riziko nesplatenia úveru, a preto sa snaží proti nemu zabezpečiť. Bežné formy zabezpečovacieho úveru sú zmenka, akreditív s odloženým platením alebo banková záruka. V rámci platobnej podmienky je dohodnutá doba poskytovaného úveru a spôsob jeho splácania.

Voľba a formulácia platobných podmienok poskytuje široký rad prostriedkov na zníže-nie komerčných rizík, ktoré súvisia so nezaplatením kúpnej ceny. K zníženiu neistoty možno použiť prostriedky zmenečného práva (napr. kaucie, záruky na vrátenie akontácie, platob-né prísľuby), zaisťovacie bankové nástroje (napr. vhodná voľba dokumentov pri akreditíve, banková záruka), zaistenie platenia záložným právom, úverovým poistením a pod. Možnosť obmedziť riziko platobnej neschopnosti poskytuje takisto odpredaj pohľadávok – faktoring a forfaiting.

Faktoring predstavuje súhrn fi nančných operácií, ktoré sú založené na postúpení po-hľadávok. Faktoringová spoločnosť je ochotná a schopná fi nancovať pohľadávky vznikajúce z dodávok tovaru či poskytnutia služieb na otvorený úver, bez akéhokoľvek bankového istenia. Postúpenie pohľadávok predávajúceho faktoringovej spoločnosti vyplýva z príslušnej fakto-ringovej zmluvy, v ktorej sa predávajúci zaväzuje, že všetky pohľadávky vznikajúce u jeho ku-pujúcich bude postupovať faktoringovej spoločnosti. Tá na postúpené pohľadávky poskytne kupujúcemu prekleňovací úver v dohodnutej výške bezprostredne po prevzatí príslušných faktúr a súčasne sa postará o ich inkaso. Voči kupujúcim vystupuje ako ich nový veriteľ. Pri zahraničnom faktoringu sa využíva princíp dvoch faktoringových spoločností so sídlom v krajinách zmluvných obchodných partnerov.

Forfaiting je podobným typom fi nančno-úverových operácií ako faktoring. Tento obchod sa však realizuje v strednodobých a dlhodobých pohľadávkach. Predmetom forfaitingu sú vždy pohľadávky zaistené platobnými nástrojmi napr. banky (dokumentárny akreditív, ban-ková záruka). Forfaiter preberá na seba všetky druhy rizík, ako je napr. nezaplatenie pohľa-dávky dlžníkom. Fungovanie tuzemského faktoringu a forfaitingu je schematicky znázorne-né na obrázku 34.

135

Obrázok 34 Tuzemský faktoring/forfaiting

15.5. Poistenie v obchode

Hlavným účelom poistenia je poskytnúť náhradu za straty, ktoré vznikajú pri obchodnej činnosti pôsobením náhodných udalostí. Potreba poistenia vyplýva z existencie rizikových faktorov, ktoré súvisia s prepravou zásielok, teritoriálnymi rizikami, úverovými rizikami, pla-tobnými rizikami a pod. Medzi najčastejšie typy poistenia patria:

poistenie prepravných rizík: poistenie tovaru (karga), poistenie dopravného prostriedku (kaska),

poistenie zahraničných úverov a platobných nástrojov,poistenie zodpovednosti za škodu,poistenie veľtrhov a výstav.

Poistenie prepravných rizík – poistenie tovaruPoistenie prepravných rizík je najčastejším druhom poistenia. Poisťovňa uhradí škodu za

poškodenie, zničenie alebo stratu zásielky, ktorá vznikla akoukoľvek náhodnou udalosťou, napr. nezávisle od ľudskej vôle (pôsobením vyššej moci), nedostatočnou ľudskou činnosťou (krádež), na základe povahy tovaru (rozbitie), pôsobením hmyzu, škodcov a pod. Poisťovňa môže poistiť prepravu individuálne alebo uzatvára hromadnú poistnú zmluvu. Poistná čiast-ka je v zmluve určená ako najvyššia hranica plnenia poisťovne a stanovuje ju poistenec. Mala by byť zhodná s poistnou hodnotou, t. j. hodnotou tovaru v čase uzatvárania poistnej zmluvy. Do tejto hodnoty sa okrem výrobnej ceny tovaru započítava prepravné, poistné, skladovacie náklady, očakávaný zisk, clá, dane a ostatné výdavky spojené s prechodom tovaru cez hrani-ce. V poistnej zmluve by mala byť dohodnutá doba poistenia a miestne vymedzenie poiste-nia. Ak doba poistenia nie je dohodnutá, poistenie začína okamžikom, kedy tovar pripravený k preprave opustí sklad a končí jeho dodaním na miesto určenia. V medzinárodnej preprave obyčajne však poistenie nezaniká dodaním zásielky do miesta určenia, ale je stanovené, že končí 60 dní od skončenia vykládky poisteného tovaru zo zámorskej lode v konečnom prí-stave určenia, u suchozemskej prepravy je to 20 dní od vyloženia z posledného dopravného prostriedku. V medzinárodnej praxi sa prepravné poistenie riadi poistnými doložkami ICC (Institute Cargo Clauses), ktoré sú rozdelené podľa rozsahu poistného krytia:

–»

»

–––

Predávajúci Kupujúci

Faktoringová/forfaitingová spoločnosť

23

1

1. Kúpna zmluva 2. Postúpenie pohľadávky

a financovanie 3. Úhrada kúpnej ceny

136

AAR (Against All Risks) – poistenie proti všetkým rizikám. Poistené sú všetky nebezpe-čenstvá zahŕňajúce akékoľvek poistiteľné škody.WPA (With Particular Average) – poistenie vrátane zvláštnej havárie. Zahrňuje úhradu škôd, ktoré vznikli z akýchkoľvek poistiteľných rizík s výnimkou škôd spôsobených priro-dzenou náchylnosťou zásielky.FPA (Free of Particular Average) – poistenie s vylúčením zvláštnej havárie. Poistná náhra-da sa poskytuje iba v prípade, ak bola zničená alebo stratená celá zásielka, alebo ak ku škode nedošlo pri zvláštnej nehode (napr. požiar, blesk, povodeň). V praxi sa využíva i anglický systém prepravného poistenia, ktorý takisto defi nuje 3 zá-

kladné kategórie poistenia podľa rozsahu krytia – A, B a C.

Poistenie úverových rizík a platobných nástrojovPoistenie úveru kryje straty fi nančného rázu. Ide hlavne o platobnú neschopnosť alebo

platobnú nevôľu dlžníka. Poistnou udalosťou je majetková ujma, ktorá poškodenému vznikla z titulu úplného alebo čiastočného nezaplatenia pohľadávky v dôsledku doloženej platobnej neschopnosti dlžníka.

Poistenie potvrdeného akreditívu kryje riziko majetkovej ujmy tuzemskej banky potvr-dzujúcej akreditív vystavený bankou zahraničného kupujúceho v súvislosti s krátkodobým fi nancovaním exportu.

Pri poistení dokumentárneho inkasa poskytuje poisťovňa náhradu za škodu, ktorú pois-tený utrpí tým, že mu kupujúci určený v kúpnej zmluve nepreplatil dokumenty na dohodnutú dodávku tovaru. Takéto poistenie sa vzťahuje aj na stratu na predajnej cene pri predaji inému kupujúcemu, reexporte, náklady na nový predaj, skladovanie, resp. spätnú prepravu.

15.6. Dokumenty v obchode

Z defi nície kúpnej zmluvy vyplýva povinnosť predávajúceho nielen tovar dodať, ale záro-veň previesť na kupujúceho užívacie a vlastnícke práva. V praxi to znamená, že tovar musí byť vybavený takými dokumentami, ktoré kupujúcemu prevzatie zásielky umožnia. Dokumenty slúžia na bezproblémové zabezpečenie dodania, prepravy, skladovania, colného a licenčného konania a prevzatia tovaru. Podľa charakteru sa rozlišujú dokumenty:

Dispozičné, ktoré preukazujú vlastníctvo tovaru. Sú obchodovateľné (napr. konosament).Legitimačné, ktoré dokazujú určité plnenie. Nie sú obchodovateľné (napr. železničný ná-kladný list).Podľa účelu možno dokumenty deliť na:

Inkasné (napr. obchodné faktúry),Pomocné (špecifi kácie, osvedčenia, atď.).

Obchodná faktúraObchodnú faktúru vystavuje predávajúci. Označuje predávajúceho a kupujúceho (resp.

prijímateľa tovaru, pokiaľ nie je totožný s kupujúcim). Ďalšie údaje sú presný popis tovaru, množstvo a jeho cena. Obchodná faktúra by mala obsahovať výšku poskytnutého skonta alebo rabatu, dobu splatnosti faktúry, dodaciu podmienku, spôsob úhrady a pod. Obchodné faktúry slúžia kupujúcemu ako i ďalším tretím osobám na evidenčné, účtovné, daňové, štatis-

–

–

–

1.2.

1.2.

137

tické, colné, bankové a iné účely. V medzinárodnom obchode sa pre colné konanie vyžadujú konzulárne alebo colné faktúry.

Prepravné dokumentyPrepravné dokumenty sú doklady legitimačného charakteru, ktoré dokazujú prevzatie

tovaru k preprave a zároveň slúžia ako prepravná zmluva. Obsahujú údaje o prepravovanom tovare, hlavne údaje o množstve, objeme, váhe, mieste odoslania a určenia, priebehu prepra-vy a pod. Najčastejšie používané prepravné dokumenty sú:

železničný nákladný list CIM (železničná doprava),nákladný list CMR (cestná doprava),náložný list – konosament (vodná doprava),letecký nákladný list (letecká doprava).K prepravným dokumentom je možné zaradiť aj potvrdenie zasielateľa o neodvolateľnom

odoslaní tovaru (FCT – Forwarder’s Certifi cate of Transport) a potvrdenie zasielateľa o pre-vzatí tovaru (FCR – Forwarder’s Certifi cate of Receipt). Jedná sa o legitimačné dokumenty, ktoré slúžia ako doklad o prevzatí tovaru k preprave a uzatvorenie zasielateľskej zmluvy. Za-sielateľ prepravu sám nevykonáva, ale ju zabezpečuje.

Poistné dokumentyPoistka je doklad, ktorý svedčí o uzatvorení poistnej zmluvy. Tá môže byť jednotlivá, urče-

ná pre jedinú zásielku, alebo hromadná na celú prepravu realizovanú za určité obdobie. Často je i prevoditeľným dokumentom. Poistný certifi kát je naopak potvrdením poisťovne o rozsahu poistenia a nemôže byť použitý pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči poisťovni.

Ďalšie dokumenty používané v obchode s drevom:osvedčenie o akosti – vydáva ho kontrolná spoločnosť, ktorá kontroluje kvalitu tovaru,osvedčenie o pôvode tovaru – doklad slúžiaci na odbavenie tovaru v colnom konaní v kra-jine dovozu. Pre vývoz do krajín EÚ a EZVO sa vystavuje tzv. sprievodné osvedčenie EUR 1, ktoré potvrdzujú colné orgány v krajine vývozu a slúži na dosiahnutie preferenčného cla. Používa sa výhradne v zahraničnom obchode pri zásielkach presahujúcich hodnotu 6 000 eur. doklad o pôvode dreva – podľa vyhlášky MP SR 232/2006 o vyznačovaní ťažby dreva, ozna-čovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva je pri obchode s drevom povinnosť pre-ukazovať pôvod dreva pomocou dokladu o pôvode dreva, za správnosť ktorého zodpovedá dodávateľ dreva. fytopatologické osvedčenie – vydáva ho príslušný zdravotný orgán (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky) a jeho cieľom je zabrániť prenosu rastlinných škod-cov,vážny list – osvedčuje hmotnosť zásielky,špecifi kácia (konsignácia) – obsahuje podrobný popis obsahu zásielky,ďalšie pomocné doklady – baliaci list, osvedčenie o dezinfekcii, veterinárne osvedčenie a rôzne druhy osvedčení, ktoré slúžia ako akreditívne, inkasné alebo sprievodné doklady.

––––

––

–

–

–––

138

15.7. Prepravné zabezpečenie obchodných operácií

Defi novanie dopravného prostriedku a určenie povinnosti zmluvne zabezpečiť prepravu tovaru je súčasťou kúpnych zmlúv. Dopravou sa rozumie pohyb dopravných prostriedkov po dopravných cestách a zároveň i odvetvie národného hospodárstva. Prepravou sa rozumie čin-nosť, ktorou sa priamo uskutočňuje premiestňovanie osôb a vecí dopravnými prostriedkami alebo zariadeniami. Pri zabezpečovaní prepravy vystupujú v zmluvnom vzťahu prepravca, resp. špeditér (zasielateľ) a dopravca. Dopravca je vlastník alebo prevádzkovateľ dopravných prostriedkov, prepravca nakupuje miesto v dopravnom prostriedku. Medzi oboma subjekta-mi sa uzatvára zmluva o preprave, ktorou sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z miesta odoslania do miesta určenia a odosielateľ sa mu zaväzuje zaplatiť odplatu (prepravné).

Uzavretie prepravnej zmluvy sa obyčajne zabezpečuje vydaním prepravného dokumen-tu – nákladného listu. Prepravné dokumenty sa líšia podľa druhu dopravy, ich spoločnými časťami zostávajú obligatórne údaje ako sú deň a miesto vystavenia, označenie odosielateľa, príjemcu a dopravcu zásielky, označenie prepravovaného tovaru a uvedenie jeho váhy a obje-mu. K fakultatívnym údajom patrí výška prepravného a jeho splatnosť, výber prepravnej trasy a údaje o colnom odbavení zásielky. K údajom dovoleným patrí napr. evidenčné číslo objed-návky. Nákladný list je legitimačný doklad, ktorý poukazuje na prevzatie tovaru k preprave a uzatvorenie prepravnej zmluvy. Legitimačnú funkciu má i náložný list (konosament), kto-rý je však súčasne listinou, s ktorou je spojené právo na vydanie tovaru. Pretože predstavuje vlastnícke právo na tovar, je zároveň obchodovateľným cenným papierom.

Ak sa preprava tovaru nezabezpečuje priamo u dopravcu, ale sprostredkovane cez špe-ditéra (zasielateľa), uzatvorí sa so špeditérom zasielateľská zmluva. Zasielateľskou zmluvou sa zasielateľ zaväzuje príkazcovi, že mu vo vlastnom mene a na jeho účet obstará prepravu tovaru z určitého miesta do iného miesta a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Zasielateľ nie je povinný dopravu realizovať, iba ju zmluvne zabezpečiť. Ide o zmluvu komisi-onárskeho typu, ktorej uzavretie a zároveň prevzatie tovaru na prepravu zasielateľ potvrdzu-je príkazcovi vydaním špeditérskeho potvrdenia (FCT – Forwarder’s Certifi cate of Transport, resp. FCR – Forwarder’s Certifi cate of Receipt). V medzinárodnom kontexte sú zasielatelia združení v organizácii FIATA, ktorej cieľom je koordinovať ich činnosť a unifi kovať používané prepravné postupy, zmluvné náležitosti a používané dokumenty.

Prepravu je možné zabezpečiť i pomocou zmluvy o nájme dopravného prostriedku, v kto-rej sa prenajímateľ zaväzuje za odplatu prenajať dopravný prostriedok nájomcovi na dočasné užívanie. Podobne pomocou zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku možno zmluvne dohodnúť prepravu tovaru v dopravnom prostriedku, v ktorom je dispozícií spôsobilá obsluha a pohonné hmoty a ostatné potrebné náležitosti. Takéto zmluvy sú označované ako charter.

Hlavné spôsoby dopravy:železničná,cestná,vodná (námorná a riečna),kombinovaná.

––––

139

15.7.1. Železničná doprava

Železničná doprava zastáva v obchode s drevom významné miesto. Pod prepravou po že-leznici sa rozumie súhrn činností, ktorými železnica v rámci prepravného vzťahu uskutočňuje premiestňovanie osôb a vecí podľa ustanovených železničných prepravných podmienok. Pre-prava tovaru po železnici je upravená medzinárodnými dohovormi a dohodami uzatváranými na úrovni vlád štátov. Najdôležitejším medzinárodným dohovorom je Dohoda o medzinárod-nej železničnej preprave (COTIF). Je medzinárodným právnym poriadkom, podľa ktorého sa uskutočňuje preprava na tratiach signatárskych krajín. Jej dodatok defi nuje právne predpisy pre Zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave tovaru (CIM). Výhodou jej požívania je pou-žívanie jednotných právnych predpisov a unifi kácia náležitostí prepravných dokumentov.

Zásielky, ktoré sa prepravujú železnicou je možné rozdeliť na vozňové, kusové, spešniny, kontajnerové zásielky a kombinovanú prepravu, umožňujúcu napr. prepravu cestných moto-rových vozidiel. Pri realizácii prepravy dreva majú význam predovšetkým vozňové zásielky, pri ktorých je pri každej preprave potrebný aspoň jeden samostatný železničný vagón. Nalo-ženie a vyloženie vagónov obyčajne zabezpečujú predávajúci a kupujúci, pokiaľ sa na týchto úkonoch nedohodnú so železnicou. Pri nakladaní je nutné náklad vo vagóne rovnomerne roz-ložiť a dostatočne zaistiť, aby sa zabránilo poškodeniu zásielky alebo vozňa, poprípade aby sa neohrozila bezpečnosť prepravy. Objednávka prepravy sa zabezpečuje formou písomnej objednávky, v ktorej žiadateľ uvedie podstatné údaje týkajúce sa odosielacej stanice, času po-žadovaného pristavenia, tovaru, vozňov, stanice určenia a požiadaviek na zapožičanie pre-pravných pomôcok. Na dopravu dreva sa najčastejšie používajú podvozkové vysokostenné alebo plošinové vagóny s klanicami.

Prepravnou zmluvou sa železnice zaväzujú dodať prevzatý tovar príjemcovi v úplnom a nepoškodenom stave v stanovenej lehote v udanej stanici určenia a prepravca sa zaväzuje zaplatiť prepravné podľa platných taríf. K uzavretiu prepravnej zmluvy dochádza prevzatím zásielky a potvrdením nákladného listu železnicou, ktorý vyhotovuje zasielateľ. Železnica potvrdí opečiatkovaním originál a duplikát (druhopis) nákladného listu, čím sa nákladný list stáva zároveň dokladom o uzatvorení prepravnej zmluvy a potvrdením o akceptovaní podmienok prepravy. Medzinárodný železničný nákladný list CIM sa vypisuje v unifi kovanej podobe v jazyku krajiny odoslania s jeho prekladom. Obsahuje základné prepravné údaje, označenie zasielateľa a príjemcu, miesto odoslania a určenia, obsah zásielky, jej hmotnosť a množstvo. Originál nákladného listu sprevádza zásielku až do stanice určenia a je vydaný príjemcovi. Duplikát obdrží zasielateľ ako potvrdenie o prevzatí tovaru na dopravu. Za úpl-nosť a správnosť obsahu nákladného listu CIM zodpovedá zasielateľ. Druhopis nákladného listu umožňuje zasielateľovi meniť prepravnú zmluvu (zmena trasy, stanice určenia, príjemcu tovaru a pod.) a zároveň slúži na uplatnenie nárokov voči železnici v prípade poškodenia alebo straty zásielky. Cena prepravného je kalkulovaná podľa taríf pre prepravu vozňových zásielok na základe hmotnosti zásielky a prepravnej vzdialenosti. K tarife sú pripočítané doplňujú-ce poplatky (napr. poplatok za zabezpečenie rastlinolekárskej prehliadky, poplatky za pobyt vozňa) a ostatné poplatky (napr. poplatok za odrieknutie vozňa).

15.7.2. Cestná doprava

Cestná doprava sa dnes zaraďuje medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce spôsoby dopravy. Konkuruje predovšetkým železničnej doprave a to hlavne vďaka svojej rýchlosti, mobili-

140

te a dostupnosti. Jej hlavnými nevýhodami je ekologická závadnosť a škodlivosť životnému prostrediu, nízka priechodnosť cestnej siete a nehodovosť. V medzinárodnej cestnej doprave sú vzťahy medzi účastníkmi upravené medzinárodnými zmluvami. Základný dokument, kto-rý upravuje vzťahy v cestnej doprave je Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Je základným právnym dokumentom a východiskom pre jednotlivé národné právne normy. Pokiaľ je naložený dopravný prostriedok prepravovaný na určitom úseku dopravnej cesty po mori, železnici, rieke alebo vzduchom, vzťahuje sa dohoda CMR na celokamiónovú prepravu, pokiaľ z tohoto vozidla nebola zásielka preložená. Táto dohoda upravuje a zjednocuje vzťahy vyplývajúce z prepravnej zmluvy, ktoré sa realizujú na zákla-de unifi kovaného medzinárodného nákladného listu CMR. Nákladný list CMR je dokladom, ktorý osvedčuje prevzatie tovaru na prepravu a uzatvorenie prepravnej zmluvy. Dohoda vymedzuje obsahové náležitosti nákladného listu CMR. List obsahuje základné údaje o pre-prave, t. j. označenie odosielateľa a príjemcu, miesto odoslania a určenia, označenie obsahu zásielky, jej hodnoty, hmotnosti a objemu, prípadne aj určenie trasy. Povinnosťou dopravcu je skontrolovať správnosť údajov a stav zásielky v okamžiku jej prevzatia. Zistené nezrovnalosti a stav tovaru zapisuje do nákladného listu. Nákladný list CMR sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Prvé (červené) vyhotovenie obdrží zasielateľ, druhé (modré) sprevádza zásielku a je určené pre príjemcu a tretie (zelené) si po-necháva dopravca. Ďalšie vyhotovenia (čierne) sa vyhotovujú napr. pre potreby colných orgá-nov. Odosielateľ je zároveň povinný dať k dispozícií dopravcovi všetky dokumenty potrebné k colnému konaniu a ďalším konaniam. Odosielateľ má právo meniť dopravné dispozície (dis-ponovať zásielkou) počas priebehu prepravy.

Pre kamiónovú dopravu je podstatný Colný dohovor o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov (TIR), ktorý sa nedotýka prepravy samotnej, ale uľahčuje colné odbavenie kamiónov na hraničných prechodoch.

15.7.3. Námorná a riečna doprava

V celosvetovom meradle sa preprava po moriach a oceánoch podieľa asi 60 % na celkovom objeme prepravy v celosvetovom obchode. Námorná preprava sa zabezpečuje lodiarmi, ktorí sa združujú do námorných asociácií. Ich činnosť sa orientuje predovšetkým na optimalizáciu prepravných kapacít, taríf a podmienok prevádzkovania líniovej námornej plavby. Okrem nich sa na realizácii námornej dopravy podieľajú takisto ostatné subjekty, ktoré zabezpečujú sprievodné činnosti, ako sú napr. námorní makléri, kontrolné spoločnosti, zasielatelia atď.

Doprava sa prevádzkuje pomocou námorných lodí, ktoré možno rozdeliť na plavidlá pre:suchý náklad (Dry Cargo Vessels), ku ktorým sa zaraďujú plavidlá pre kusové zásielky, hro-madné tovary a špeciálne kontajnerové plavidlá,tekutý náklad (Tankers).Prepravná kapacita námorných plavidiel sa vyjadruje ako hrubý priestor lode pomocou

ukazovateľa tzv. brutto registrovaných ton (GRT), nosnosť lodí sa vyjadruje pomocou ukazo-vateľa tzv. mŕtvej hmotnosti (DWT), ktorý vyjadruje množstvo ton potrebných k ponoreniu plavidla na čiaru ponoru.

Z hľadiska pravidelnosti prepravy môžeme rozlíšiť:líniovú (pravidelnú) námornú dopravu,

–

–

–

141

trampovú (nepravidelnú) námornú dopravu.

Líniová dopravaJedná sa o pravidelnú prepravu tovaru podľa vopred určených plavebných poriadkov a vo-

pred stanovených taríf. Slúži hlavne k preprave kusových zásielok a kontajnerov. Prepravná zmluva vzniká objednávkou lodného priestoru na určitú loď a určitú dobu (zaknihovaním lodného priestoru). Prepravné sa určuje na základe taríf a je splatné vopred alebo v prístave určenia pred vydaním tovaru kupujúcemu.

Trampová dopravaJedná sa o prepravu bez stanoveného plavebného poriadku a stanovenej prepravnej relá-

cie. Je prevádzkovaná na základe prenajímania lode alebo lodného priestoru prostredníctvom individuálnych charterových zmlúv (Charter Party). V tejto zmluve sa dopravca (lodiar) za-väzuje prepraviť tovar dohodnutým spôsobom, alebo na prepravu poskytnúť loď. Plavidlo je možné prenajať na určitý čas (Time Charter) alebo vopred dohodnutú prepravnú trasu (Trip/Voyage Charter). Cena prepravy je individuálne dohodnutá v nájomnej zmluve.

Najčastejším prepravným dokumentom je konosament (Bill of Lading – B/L). Jeho zá-kladné funkcie sú:

potvrdzuje prevzatie tovaru dopravcom,osvedčuje uzatvorenie prepravnej zmluvy,preukazuje vlastníctvo tovaru (je obchodovateľným cenným papierom).Dopravca overuje v konosamente vonkajší stav zásielky a obalu. Pokiaľ je tovar v po-

riadku a konosament neobsahuje žiadne vpísané klauzuly, ide o tzv. čistý konosament. Ak konosament obsahuje doložky napr. o poškodenom tovare alebo menšom množstve tovaru, ide o tzv. konosament nečistý. Keďže je konosament často dokumentom vyžadovaným pri do-kumentárnych platbách, nečistý konosament znižuje obchodovateľnosť a banky ho zvyčajne odmietajú preplatiť. Preto s nečistým konosamentom obyčajne vyžaduje dopravca záručný list alebo sľub odškodnenia, aby nebol zodpovedný za poškodenie zásielky počas prepravy. V závislosti od toho, kto a v ktorom mieste konosament vydáva, je možné rozlíšiť nasledovné druhy konosamentov:

palubný konosament (Shipped B/L) – potvrdzuje skutočné nalodenie tovaru na palubu lode,preberací konosament (Received for Shipment B/L) – ide o potvrdenie o prevzatí tovaru na naloženie,priebežný konosament (Through B/L) – používa sa pri preprave viacerými doravcami,FIATA konosament (FBL) – vystavuje ho zasielateľ na celú prepravnú cestu a preberá zod-povednosť za uskutočnenie celej kombinovanej prepravy ako dopravca.Konosament je dokumentom, s ktorým sa spája právo požadovať vydanie zásielky. Do-

pravca je povinný vydať tovar osobe oprávnenej podľa konosamentu, ak mu táto osoba kono-sament predloží a potvrdí mu prevzatie zásielky. Konosament sa obyčajne vydáva v niekoľ-kých identických origináloch. Celkový počet vystavených originálov sa nazýva plnou sadou. Obyčajne sa požadujú 3 originály. Často sú však pre rôzne účely vystavované aj kópie origi-nálov. Originály sa z bezpečnostných a obchodných dôvodov neposielajú spolu. Po vydaní zásielky oprávnenej osobe na jeden originál, ostatné originály strácajú platnosť.

–

–––

–

–

––

142

V podmienkach Slovenska má význam i riečna doprava. Plavba po Dunaji sa riadi podľa dohôd Dunajskej komisie. Prepravná zmluva v riečnej doprave vzniká objednaním prepra-vy prihláškou, potvrdením tejto prihlášky a vydaním prepravného dokumentu – náložného listu. Pri plavbe po Dunaji sa používa Dunajský náložný list, ktorý je obchodovateľným do-kumentom. Drevo alebo rezivo sa prepravujú ako kusové zásielky v otvorených člnoch alebo člnoch s krytým ložným priestorom.

15.7.4. Kombinovaná doprava

Pod kombinovanou dopravou sa rozumie zapojenie aspoň dvoch spôsobov dopravy po-trebných na prepravu tovaru. Ak býva preprava tovaru realizovaná na základe jediného pre-pravného dokumentu, označuje sa ako multimodálna. Kombinovanú prepravu organizujú operátori, ktorí zabezpečujú rôzne druhy prepravy, prevádzkujú cestné, železničné alebo kontajnerové prekladiská, terminály, uskutočňujú rozvoz zásielok, prenajímajú kontajnery a pod. Preprava môže byť organizovaná ako doprevádzaná, t. j. predmetom prepravy je spolu s tovarom aj dopravný prostriedok, alebo ako nedoprevádzaná, ktorá zahŕňa prepravu kon-tajnerov, paliet a pod.

Najbežnejším spôsobom kombinovanej prepravy tovaru je preprava pomocou kontajne-rov. Kontajnery sa používajú v štandardných rozmeroch. Pre prepravu dreva a reziva sa vy-užívajú hlavne univerzálne (box) kontajnery (obr. 35) 20 stopové (objem 33,15 m3) alebo 40 stopové (objem 67,70 m3).

Obrázok 35 Univerzálny kontajner

Významnú úlohu zohráva štandardizácia. Normované kontajnery sa dajú použiť pri pre-prave rôznymi dopravnými prostriedkami a ich rozmery sú prispôsobené požiadavkám cest-nej, železničnej i lodnej prepravy. Pri cestnej a železničnej preprave kontajner nahrádza bežný nákladný priestor. Lode určené na prepravu kontajnerov nemajú medzipalubia, pretože tieto sú nahradené kontajnermi, ktoré vypĺňajú lodný priestor. Pri bežných lodiach sa kontajnery môžu prepravovať aj na palube, čím sa zvyšuje prepravná kapacita lode. K bežným normo-vaným prepravným obalom možno zaradiť aj europalety, ktorých rozmer je 1 200 × 800 × 140 mm (obr. 36).

143

Obrázok 36 Europaleta

Zmluvné zaistenie kontajnerovej prepravy môže mať podobu samostatnej prepravnej zmluvy pre každý úsek prepravovaný iným spôsobom prepravy (cestná, železničná, atď.) ale-bo môže byť zabezpečené jednou prepravnou zmluvou – priebežným konosamentom. Zod-povednosť za zverenú zásielku nesie na svojom úseku každý z dopravcov. V prípade, že sa na preprave podieľa zasielateľ, ktorý je členom organizácie FIATA, uzatvára sa jedna prepravná zmluva na celú trasu a vydáva sa Multimodálny prepravný konosament FIATA. Zasielateľ ne-sie zodpovednosť za zásielku na celej prepravnej trase.

15.7.5. Špecifi ká logistiky dodávok drevnej suroviny

Logistika zahŕňa procesy plánovania, implementácie a kontroly, ktoré slúžia na efektívne zabezpečenie materiálnych, informačných a ostatných tokov s cieľom prispôsobiť sa požia-davkám trhu. Pri logistike dodávok drevnej suroviny v lesnom hospodárstve hovoríme o ko-ordinácií plánovacích, prípravných, organizačných, realizačných a kontrolných aktivít, ktoré sú potrebné na zabezpečenie efektívneho a optimálneho toku sortimentov dreva od miesta jeho výroby k zákazníkovi. Samotné riadenie toku dodávok je úzko späté s charakterom vý-robného a ťažbového procesu v lesnom hospodárstve, ktorý sa vyznačuje špecifi ckými pod-mienkami ako je:

dlhá produkčná doba (100 a viac rokov),vysoká závislosť na prírodných podmienkach,výskyt biotických a abiotických kalamít,rozrôznenosť drevinového zloženia,neprístupnosť a vzdialenosť lesných porastov,stav a hustota existujúcej cestnej siete,neunifi kované výrobné podmienky a pod.Samotná výroba sortimentov dreva sa realizuje použitím dostupných výrobných tech-

nológií a ťažbovej, manipulačnej a dopravnej techniky. Významným znakom riadenia toku dodávok dreva a realizácie obchodu s drevom je naviazanosť rozhodnutí na použitú výrobnú metódu. S ňou je úzko späté rozhodovanie o výbere:

spôsobu distribúcie – určiť marketingové distribučné kanály,výbere miesta predaja – určiť, kde sa bude drevo predávať,metódy predaja – spôsob, akým sa bude drevo predávať.

–––––––

–––

144

Rozhodnutia o spôsobe distribúcie sú rozhodnutia o distribučných kanáloch. V obchode s drevom je hlavným rozhodnutím to, či sa drevo bude predávať priamo konečnému zákaz-níkovi, alebo sprostredkovane. Priamy predaj zabezpečuje producentom zvýšenú kontrolu v distribúcií drevnej suroviny a potenciálne aj vyššie zisky. Zároveň však vyžaduje skúsenosti, odbornosť a zabezpečenie personálnych a prevádzkovo-materiálových zdrojov. Výhody vyu-žitia sprostredkovateľov sú menšie organizačné problémy a nižšie náklady predaja, čo na dru-hej strane spôsobuje stratu kontroly nad predajom a možnosti dosiahnutia vyššieho zisku.

Predaj dreva je možné realizovať na viacerých miestach, v súčasnosti sa najčastejšie rea-lizuje ako predaj dreva:

na pni,na odvoznom mieste,na vybranom mieste predaja.Predaj dreva na pni znamená predaj stojaceho, nevyťaženého lesného porastu alebo ur-

čených stromov. Predajcovi dreva nevznikajú žiadne dodatočné náklady súvisiace s ťažbou, približovaním, manipuláciou a prepravou drevnej suroviny. Tok dodávok riadi kupujúci, kto-rý zabezpečuje všetky operácie. Kúpou stojaceho dreva zároveň na seba preberá riziko, ktoré môže vzniknúť pri ťažbe, ako aj riziko, že skutočná kvalita drevnej suroviny bude iná ako sa pri predaji uvažovalo. Predaj dreva na pni využívajú predovšetkým drobní súkromní vlastníci.

Predaj dreva na odvoznom mieste (vyťažené drevo) realizujú predajcovia v prípade ak disponujú vlastnými alebo prenajatými kapacitami na zabezpečenie ťažby dreva. Odvozné miesto sa obyčajne nachádza priamo na mieste ťažby alebo v jeho blízkosti. Využitie odvozné-ho miesta ako miesta predaja dreva vyžaduje zabezpečenie prístupu a dostatočný priestor na manipuláciu s drevnou surovinou a jej nakladanie.

Ďalšou možnosťou predaja dreva je predaj na určenom mieste. Zvyčajne sa jedná o predaj drevnej suroviny po určitom stupni konverzie – rozmanipulovanej drevnej hmoty. Manipu-lácia sa vykonáva buď priamo na mieste predaja alebo v časovom predstihu počas predchá-dzajúcej operácie, napr. v poraste alebo na odvoznom mieste. Najčastejším miestom predaja drevnej suroviny sú v súčasnosti manipulačné a expedičné sklady. Tie zabezpečujú možnosť koncentrovať drevnú surovinu na jednom mieste a poskytujú lepšie podmienky pre manipu-láciu s drevom. Často sú napojené priamo na železničnú vlečku. Využívanie skladov vyža-duje určitý minimálny objem produkcie drevnej suroviny a stupeň koncentrácie výrobných a obchodných aktivít. Predpokladá sa, že úspory plynúce z výhod používania manipulačných skladov dokážu pokryť náklady na opätovné prekladania a manipuláciu s drevnou surovinou. Drevo sa zvyčajne predáva naložené na dopravný prostriedok, pričom dopravu hradí kupu-júci (napr. FCA). Iným variantom predaja dreva je drevo naložené na odvoznom prostriedku a jeho doprava na určité miesto (napr. DAF) alebo priamo k zákazníkovi.

Najčastejšie používané metódy predaja dreva sa viažu k uzatváraniu kúpnych zmlúv na základe individuálnych vyjednávaní a obchodných rokovaní, verejným súťažiam alebo auk-ciám dreva. Vyhlasovanie verejných súťaží sa často uskutočňuje na zabezpečenie komplex-ných prác, t. j. drevo je potrebné zvyčajne vyťažiť, zabezpečiť manipuláciu, odvoz a teda aj celkový predaj. Aukcie nachádzajú uplatnenie predovšetkým pri predaji kvalitných a vysoko hodnotných sortimentov. Táto metóda vyžaduje určitý stupeň koordinácie výrobných aktivít a koncentráciu cenných výrezov na stanovené miesto predaja.

–––

145

Efektívne zabezpečenie toku dodávok dreva musí vychádzať z ekonomických princípov. Primárne je dôležité zabezpečiť maximálnu kvalitatívnu výťaž sortimentov pri minimalizácií nákladov. Na logistiku dodávok drevnej suroviny vplýva predovšetkým:

miesto predaja dreva,technické a technologické vybavenie,vyrábaný sortiment, resp. drevina,spôsob dopravy,požiadavky zákazníkov a pod.Výber miesta predaja dreva je potrebné urobiť s ohľadom na možné výrobné kapacity

a konkrétne pracovné podmienky. Výhodou použitia odvozného miesta je predovšetkým úspora nákladov z dodatočnej prepravy a manipulácie dreva. Organizáciu a dopravné zabez-pečenie preberá na seba kupujúci, resp. prepravca. Nevýhodou je práca v prírodných, často ťažko dostupných podmienkach, čo sťažuje možnosti zatrieďovania dreva do kvalitatívnych tried a jeho fyzickej manipulácie. Odvozné miesto je však často používaným miestom predaja v mnohých krajinách, hlavne v súvislosti s používaním harvestorových technológií. Na dru-hej strane, manipulačné a expedičné sklady umožňujú dôkladnejšiu manipuláciu s drevom a vzhľadom na dostatočný priestor a prítomnosť potrebnej techniky, zabezpečujú lepšiu kva-litatívnu výťažnosť sortimentov. Výraznou výhodou je možnosť skladovať drevo. Nevýhodou je opätovné skladanie a nakladanie dreva.

S ohľadom na vyrábaný sortiment je potrebné zvážiť možnosť manipulácie dreva a jej náročnosť. Vo všeobecnosti je manipulácia menej náročná pri ihličnatých ako pri listnatých drevinách. Rozhodovania o tom, na ktorom mieste sa drevná surovina bude predávať, súvisí s možnosťou nesprávneho zatriedenia dreva do kvalitatívnych tried. Možno konštatovať, že čím cennejší sortiment sa vyrába a čím je viac potrebné zabezpečiť presnosť kvalitatívneho zatriedenia, tým viac je nutné využiť pre manipuláciu výhodnejšie podmienky manipulačno-expedičných skladov v porovnaní s manipuláciu v poraste, resp. na odvoznom mieste.

Spôsob dopravy dreva má významný vplyv na jeho cenu. Časť dopravy pred samotným predajom dreva sa môže uskutočňovať v réžii predajcu (napr. doprava na manipulačný sklad). Vo svetovom obchode má pri preprave dreva dominantné postavenie lodná doprava, v do-mácich podmienkach predovšetkým cestná a železničná doprava. Rozhodujúcim kritériom je predovšetkým dopravná vzdialenosť, rýchlosť a fl exibilita. V súčasnosti má narastajúci význam cestná doprava hlavne pri preprave vlákninového dreva domácim kupujúcim (do vzdialenosti asi 150 km) a využívanie železničnej dopravy pri exporte dreva.

Dnes sa predpokladá, že obchod s drevom sa aj v budúcnosti bude uskutočňovať konvenč-ným spôsobom, pričom pravdepodobne dôjde k nasledovným zmenám:

vylúčenie obchodných medzistupňov – priamy nákup dreva i výrobkov z dreva bude prak-tizovať čoraz viac spotrebiteľov,koncentrácia obchodu – počet obchodníkov s drevom poklesne a bude rásť obrat najväč-ších obchodníkov,konkurencia – obchod s drevom budú realizovať aj obchodníci s inými komoditami, čím vstúpia do priamej konkurencie s podnikmi, ktoré sa zaoberajú obchodom s drevom v sú-časnosti (konkurencia sa teda bude zvyšovať),

–––––

1.

2.

3.

146

internacionalizácia – národný obchod s drevom nebude prakticky existovať, bude existo-vať len európsky, resp. celosvetový obchod, čo sa odrazí aj v stále väčšom počte nadnárod-ných koncernov v drevospracujúcom priemysle.

15.8. Colné konanie

V medzinárodnom obchode sa pri vývoze alebo dovoze tovaru stretávame s povinnosťou absolvovať colné konanie. Jeho účelom je rozhodnúť o prepustení tovaru do navrhnutého col-ného režimu, popr. vyrubenie cla a daní a pod. Colné konanie sa začína na základe podania návrhu na colné konanie. Najčastejšie sa používa dokument vo forme tzv. jednotnej colnej deklarácie (JCD). Zároveň je potrebné predložiť i niektoré z nasledovných dokumentov:

obchodná faktúra,prepravný dokument,baliaci list,certifi kát o pôvode tovaru,ostatné doklady (colná faktúra, fytosanitárne osvedčenie, vývozné/dovozné povolenie) a pod.V niektorých prípadoch sa pri dovoze vyžaduje konzulárna faktúra, ktorú overuje prí-

slušný konzulát v krajine vývozcu, resp. v prístave nalodenia. V prípade, že tovar, ktorý pri-chádza do krajiny má nižšiu cenu ako je bežná cena na trhu v krajine importu, vyžaduje sa colná faktúra, ktorá slúži na vyrubenie cla z tejto vyššej ceny, aby nedochádzalo k dumpingu. Správnosť colného prehlásenia môžu colné úrady overiť na základe predložených dokumen-tov alebo formou fyzickej kontroly tovaru. Pri exporte colný deklarant opatrí zásielku colnou záverou a vystaví colnú sprievodku.

Clo a daňové poplatky sa pri dovoze vymeriavajú na základe sadzieb stanovených colným sadzobníkom, v ktorom je na základe číselného označenia tovaru podľa harmonizovaného systému (sadzobného čísla) určená colná sadzba. Colný sadzobník používa colné sadzby vše-obecné, zmluvné a preferenčné. Zmluvné colné sadzby sa používajú na dovezený tovar pôvo-dom zo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), ale-bo s ktorými má Slovenská republika uzavretú dohodu obsahujúcu ustanovenia o vzájomnom uplatňovaní doložky najvyšších výhod. Všeobecné colné sadzby sa použijú na tovar pôvodom z iných štátov, ak sú nižšie ako zmluvné colné sadzby, alebo ak účastník colného konania ne-preukáže pôvod tovaru. Preferenčné sadzby sa používajú na dovoz tovaru z rozvojových kra-jín, alebo sú viazané na obsah dvojstranných a obojstranných zmlúv. Väčšinou sú nulové.

Dokladom, ktorý sa používa na preukázanie preferenčného pôvodu tovaru je sprievod-né osvedčenie EUR 1, ktoré potvrdzujú colné orgány v krajine vývozu. Platí pre krajiny EÚ, EZVO, CEFTA a niektoré ďalšie európske krajiny. Pri obchodovaní s rozvojovými a menej rozvinutými krajinami sa na preukázanie pôvodu používa certifi kát Form-A, ktorý potvrdzu-jú obchodné komory.

Pri colnom konaní môže byť tovar prepustený do režimu voľného alebo viazaného obehu.

4.

–––––

147

15.9. Expedícia tovaru

Pre vyexpedovanie tovaru je potrebné aby predávajúci disponoval dopravnými dispozí-ciami, ktoré môžu byť dohodnuté v zmluve, resp. zaslané kupujúcim. Dopravné dispozície v prípade zahraničného obchodu sa týkajú hlavne:

smerovania zásielky (prechod hraníc),spôsobu a miesta preclenia, dokladov potrebných na colné konanie,druhu dokladov, ktoré majú tovar sprevádzať,požadovaného dátumu odoslania a pod.Na základe dopravných dispozícií sa vystavuje dopravný príkaz pre zasielateľa, v ktorom

je potrebné uviesť príjemcu, dodacie podmienky, termín odoslania zásielky, miesto určenia, spôsob dopravy, údaje o tovare a iné dôležité údaje týkajúce sa prepravných predpisov.

Ďalšími dokladmi sú obchodná alebo proforma faktúra. Údaje na faktúre sa musia zho-dovať s údajmi dohodnutými v kúpnej zmluve. V prípade prechodu tovaru cez hranice sú potrebné colná deklarácia, kópia akreditívu (ak je dohodnutým spôsobom platby), vývozné povolenie a ostatné doklady (fytosanitárne osvedčenie).

15.10. Reklamácie

Reklamáciou sa rozumie zistenie chybného stavu dodávky, ktorú obdržal kupujúci od predávajúceho. Reklamácia sa môže vzťahovať na poškodenie tovaru, jeho kvalitu, množ-stvo, chyby tovaru, nedodržanie dodacieho termínu a pod. Vady tovaru je kupujúci oprávnený reklamovať v stanovenej reklamačnej dobe. Reklamácia sa najčastejšie vykonáva písomnou formou na adresu predávajúceho a kupujúci musí v reklamácií uviesť základné údaje o pri-slúchajúcej zmluve a dopravných dokumentoch, čase prevzatia tovaru, opis zistených chýb a podať návrh na vysporiadanie reklamácie. Predávajúci je povinný riešiť reklamáciu. Rekla-máciu môže predávajúci vysporiadať bonifi káciou (zľavou z ceny), nahradením chybnej časti dodávky alebo zaslaním nového tovaru. Kupujúci má v najhorších prípadoch nárok od zmluvy odstúpiť.

15.11. Sankcie a riešenie sporov

K uplatneniu sankcie alebo penále sa pristupuje vtedy, ak si zmluvná strana neplní svoje povinnosti dohodnuté v kúpnej zmluve. Výška penále je stanovená percentuálne z ceny tovaru a vzťahuje sa najčastejšie na neskoro dodanú zásielku alebo sa uplatňuje pri omeškaní platby kúpnej ceny.

Zmluvnú pokutu možno chápať ako paušalizovanú náhradu škody, ktorá vznikne poru-šením alebo neplnením si záväzkov zmluvných strán. Zaplatením zmluvnej pokuty povinnosť plniť záväzok nezaniká.

Miesto riešenia prípadných sporov v dôsledku neplnenia povinností si zmluvné strany dohodnú v kúpnej zmluve. V medzinárodnom obchode sa spory riešia právom krajiny a prí-slušným súdom dojednaným v zmluve.

––––

148

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

AFFRE, A., KATHE, W., RAYMAKERS, C. 2004: Looking Under the Veneer. Implementation Manual on EU Timber Trade Control: Focus on CITES-listed trees. http://www.traffi c.org/publications/Looking_Under_The_Veneer/TEUR04.pdf.

AFPA. 2005: International Wood News. A Report From Wood Products International American Forest and Paper Association. 2005. http://www.afandpa.org/ Content/Naviga-tionMenu/Wood_Products/Wood_Products1/Market_Information_Services/Monthly_International_Wood_News/JAN2005.pdf BOURKE, J. 2000: Agreement on the Application of sanitary and Phytosanitary Measures (SPS) and Agreement on Technical Barriers to Trade (TBT). In: Multilateral Trade Nego-tiations on Agriculture. A Resource Manual. 2000. http://www.fao.org/ documents/show_cdr.asp?url_fi le=/docrep/003/x7354e/x7354e13.htm

BOURKE, I.J. 2002: Trade Instruments and Their Impacts on Sustainable Forestry Deve-lopment. 2002. http://www.fao.org

BOURKE, I.J., LEITCH, J. 2000: Trade Restrictions and Their Impacts on International Tra-de in Forest Products. 2000. http://www.fao.org/documents/show_cdr.asp?url_fi le=// DOCREP/003/X0104e/x0104e00.HTM

CEC. 2003: Communication from the Commission to the Council and the European Par-liament - Forest Law Enforcement, Governance and Trade (FLEGT). COM (2003) 251 fi nal. http://europa.eu.int CITES. 2005: http://www.cites.sk

Doporučená pravidla pro měření a třídení dříví v České republice. MZ ČR Praha 2002.Euroconstruct. 2005: http://www.euroconstruct.org. 2005.FAO. 2002: International Standards for Phytosanitary Measures. Guidlines for Regula-ting Wood Packaging Material in International Trade. http://www.fao.org/ documents/show_cdr.asp?url_fi le=/DOCREP/006/Y4838E/Y4838E00.htm FAO. 2003: State of the World Forest 2003. Rome: FAO, 2003. 151 p. ISSN 1020-5705.FAO. 2005: State of the Word’s Forest 2005. Rome: FAO, 153 p. ISBN 92-5-105187-9.FAOSTAT. 2005: Faostat database. http://faostat.fao.org/faostat/collections?Version= ex-t&hasbulk=0&subset=forestry

FERN. 2003: Controlling Imports of Illegal Timber. Options for Europe. http://www.fern.org

GREPPEL, E. 1999: Obchod s drevom a kvalita dreva. In Zborník referátov – Agrokomplex Nitra, 1999.KAPUTA, V. 2002: Bariéry v medzinárodnom obchode s drevom a výrobkami z dreva. In Marketing a obchod 2002, Marketing a obchod v procese integrácie do Európskej Únie. Zvolen: TU, 2002. s. 98-104. ISBN 80-89029-54-X.KOTLER, PH. 1992: Marketing Management. Praha: Victoria Publishing, 1992. 735 s. ISBN 80-85605-08-2.LUKÁČ, T. a kol. 2003: Ťažbovo-dopravné technológie v lesnom hospodárstve. ÚVVPLVH SR Zvolen.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.8.9.10.

11.12.13.

14.

15.

16.

17.

18.

149

MADAS, A. 1974: World Consumption of Wood: Trends and Prognosis. Budapest: Akadé-miai Kiadó, 1974. 130 s.MERSMANN, C. 2004: Links Between Trade and Sustainable Forest Management: an Over-view. Unasylva, Vol 2004, No. 4. Rome: FAO, 2004. p. 3–9. ISSN 0041-6436.Nová príručka lesníka a poľovníka. Epos Bratislava, 2006.JAUCH, D. 1999: Marketing v prospech dreva. In Drevo, roč. 54, s. 101–103.KALLIO, M., DYKSTRA D. P., BINKLEY, C.S. 1987: The Global Forest Sector: An Analytical Perspective. Chichester: John Wiley & Sons, 705 p. ISBN 0-471-91735-4.Nariadenie Rady (ES) č. 2193/2003 na zavedenie dodatočných ciel na dovozy určitých výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických.PALUŠ, H. 2002: Modelovanie dopytu po výrobkoch z dreva na trhu v SR. Vedecké štúdie. 3/2002/A. Zvolen: TU, 2002. 49 s. ISBN 80-228-1153-X.PALUŠ, H. 2004: Obchod s drevom a výrobkami z dreva. Zvolen: TU, 2004. 112 s. ISBN 80-228-1378-8.PALUŠ, H., ŠUPÍN, M. 1999: Prístupy k hodnoteniu dopytu po dreve a výrobkoch z dreva. In Zborník referátov z 1. medzinárodnej konferencie „Logisticko – distribučné systémy“, Zvolen: TU, 1999, s.105-109.PAROBEK, J. 2004: Vývoj trhov s výrobkami z dreva v procese globalizácie a integrá-cie Európy. In Globalizácia a jej sociálno–ekonomické dôsledky 04. II. časť. In Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Žilina: EDIS, 2004. s. 80–84. ISBN80-8070-311-6.PECK, T. J. 1984: The World Perspective. In HUMMEL, F. C.: Forest Policy: A Contribution to Resource Development. The Hague: Martinus Nijhoff/Dr W. Junk Publishers, 1984, p. 21–66.Platné normy STN EN a STN pre oblasť lesníctva. SÚTN 1995–2007.Právne predpisy na úseku lesného hospodárstva. NLC Zvolen, 2006.Příručka pro majitele lesa. MZ ČR Praha, 1992.ŠÁLKA, J. 2004: Hodnotenie štátnych zásahov na príklade fi nančnej podpory v lesnom hos-podárstve SR. Vedecké štúdie 4/2004/B, Zvolen: TU, 2004. 71 s. ISBN 80-228-1410-5.ŠÁLKA, J., TRENČIANSKY, M., MAXIMOVÁ, H. 2003: Lesnícka politika I: Zlyhanie trhu a ná-stroje lesníckej politiky. Učebné texty. Zvolen : TU, 87 s. ISBN 80-228-1285-4SHAMS, R. 2005: Dollar-Euro Exchange Rate 1999-2004 – Dollar and Euro as Interna-tional Currencies. HWWA Discussion Paper 321. Hamburg: HWWA, 2005. 20 p. ISSN 1616-4814.ŠMELKO, Š. a kol. 2003: Meranie lesa a dreva. ÚVVPLVH SR Zvolen.Spravodajca NLC-Zvolen 2006–2007.Správa o lesnom hospodárstve v SR 1993–2007.ŠULEK, R. 1997: Distribúcia drevnej suroviny – marketingové kanály, miesta a metódy predaja. In Logisticko-distribučné systémy, Zvolen: TU, 1997, s. 113–116.ŠULEK, R. 2005: Marketingové riadenie lesných podnikov. Vedecké štúdie 5/2004/A, Zvo-len: TU, 2005. 58 s. ISBN 80-228-1417-2.

19.

20.

21.22.23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.31.32.33.

34.

35.

36.37.38.39.

40.

150

ŠUPÍN, M. 2000: Possibilities of selling Slovak furniture on the European market. In: De-velopment trends of processes management in wood processing industry and in forestry. Scientifi c book. Zvolen: TU, 2000. p. 259-263. ISBN 80-88677-70-X.ŠUPÍN, M., VETRÁKOVÁ, M., DRLIČKOVÁ, E. 2000: Vybrané aspekty verejného manažmentu I. Žilina : Žilinská univerzita v Žiline, 75 s. ISBN 80-7100-747-1.UN. 2005. European Forest Sector Outlook Study. Main Report. ECE/TIM/SP/20. Gene-va: UN. 2005. 234 p. ISSN 1020-2269.UN. 2005a. Forest Products Trade Flow Data. ECE/TIM/BULL/2005/5. Geneva: UN, 2005. 92 p. ISSN 0259-4323.UNECE. 2001. Economic Survey of Europe, 2001, No. 2. http://www.unece.org/ead

UNECE. 2002. Economic Survey of Europe, 2002, No. 2. http://www.unece.org/ead

UNECE. 2005. http://www.unece.org/trade/timber/database/PriceOutputTable.xls UNECE/FAO. 2000. Forest Products Annual Market Review. ECE/TIM/BULL/53/3. Geneva: UN. 2000. 212 p. ISSN 0259-4323.UNECE/FAO. 2001. Forest Products Annual Market Review. ECE/TIM/BULL/54/3. Geneva: UN. 2001. 185 p. ISSN 0259-4323.UNECE/FAO. 2002. Forest Products Annual Market Review. ECE/TIM/BULL/2002/3. Geneva: UN. 2002. 224 p. ISSN 0259-4323.UNECE/FAO. 2003. Forest Products Annual Market Review. ECE/TIM/BULL/2003/3. Geneva: UN. 2003. 130 p. ISSN 0259-4323.UNECE/FAO. 2004. Forest Products Annual Market Review. ECE/TIM/BULL/2004/3. Geneva: UN. 2004. 95 p. ISSN 0259-4323.UNECE/FAO. 2005. Forest Products Annual Market Review. ECE/TIM/BULL/2005/3. Geneva: UN. 2005. 114 p. ISSN 0259-4323.Dostupné na internete: http://www.exchangerate.com/

Dostupné na internete: http://www.fsc.org

Dostupné na internete: http://www.pefc.org

41.

42.

43.

44.

45.46.47.48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

151

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha A Súhlas na ťažbu drevaPríloha B Doklad o pôvode drevaPríloha C Zoznam lesných drevín a skratiek používaných pri klasifi kácii surového dreva a jeho zatrieďovaní do kvalitatívnych triedPríloha D–I Klasifi kácia ihličnatého surového drevaPríloha J–R Klasifi kácia ihličnatého surového drevaPríloha S Termíny a pojmy podľa európskych a slovenských technických noriemPríloha T Normy používané v SR

152

PRÍLOHA A

153

PRÍLOHA B

154

PRÍLOHA C

Zoznam lesných drevín a skratiek používaných pri klasifi kácii surového dreva a jeho za-trieďovaní do kvalitatívnych tried

Ihličnaté

Smrek obyčajný SM Picea abies

Jedľa biela JD Abies alba

Borovica lesná (sosna) BO Pinus sylvestris

Duglaska tisolistá DG Pseudotsuga menziesii

Smrekovec opadavý SC Larix decidua

Listnaté tvrdé

Dub DB Quercus ssp.

Buk lesný BK Fagus sylvatica

Hrab obyčajný HB Carpinus betulus

Javor JV Acer ssp.

Jaseň JS Fraxinus ssp.

Brest BT Ulmus ssp.

Agát biely AG Robinia pseudoacacia

Breza BR Betula ssp.

Jarabina vtáčia JB Sorbus aucuparia

Jarabina brekyňová (brekyňa) BX Sosbus torminalis

Orech čierny OC Juglans nigra

Orech vlašský OV Juglans regia

Gaštan jedlý GJ Castanea sativa

Hruška obyčajná HR Pyrus pyraster (communis)

Jabloň planá (plánka) JN Malus sylvestris

Čerešňa vtáčia CS Prunus avium

Listnaté mäkké

Lipa LP Tilia ssp.

Jelša JL Alnus ssp.

Topoľ TP Populus ssp.

Topoľ osikový (osika) OS Populus tremula

Vŕba VB Salix ssp.

Pagaštan konský GK Aesculus hippocastanum

155

PRÍLOHA D

Klasifi kácia ihličnatého surového drevaKvalitatívna trieda I.

Znaky

Účel použitiarezonančné výrezy výrezy na výrobu dýh

DrevinaSM, JD SM, JD, BO, SC, DG

Kvalitatívna trieda1. A I. B

Hrčezdravé do 1,8 m dĺžky sa nedovoľujú, dovoľuje sa

do 3 cm maximálne 1 hrča na bm

nedovoľujú sa

nezdravé nedovoľujú sa

zarastené

Trhliny

odlupčivé dovoľujú sa do 5 cm od drene

dreňové dovoľujú sa jednoduché do 1/2 hrúbky čela

výsušné dovoľujú sa do 1/10 hrúbky čelamrazové dovoľujú sa ak nemajú zárast

Zna

ky ra

stu

krivosťnedovoľuje sa

dovoľuje sa do 1,5 cm/bmtočitosť vlákien dovoľuje sa do 1 cm/bmzbiehavosť dovoľuje sa do 1 cm/bm dovoľuje sa do 1 cm/bmexcentrická dreň dovoľuje sa do 5 %

nedovoľuje sa reakčné drevo nedovoľuje saoválnosť dovoľuje sa do 5 %

Znaky spôsobené hubami

sfarbenie

nedovoľuje sahniloba

Nepravé jadroPoškodenie hmyzom

Roz

mer

y vý

rezu

minimálny čap bez kôry SM – 36 cm, JD 60 cm

SM, JD – 40 cm

BO, SC, DG – 35 cm maximálna hrúbka dolného čela

— —

minimálna dĺžka 1,0 m alebo podľa dohody 3,0 m maximálna dĺžka — —stúpanie dĺžok po 0,1 m alebo podľa dohody po 0,5 m alebo podľa dohody

Ostatné znaky Podľa dohody medzi dodávateľom a odberateľom

Technické podmienky Výroba mimo vegetačného obdobiaSurové drevo I. kvalitatívnej triedy sa obchoduje na základe individuálneho preberania

156

PRÍLOHA E

Klasifi kácia ihličnatého surového drevaKvalitatívna trieda II.

Znaky

Účel použitiavýrezy na špeciálne rezivo zápalkárske výrezy

výrezy na lúpané dyhy a výrobu preglejovaných dosiek

DrevinaSM, JD, BO, SC, DG SM, JD, BO, SC, DG

Kvalitatívna triedaII. A II. B

Hrčezdravé

do 2 cm sa dovoľujú bez obmedzenia; ďalej sa dovoľujú do 3 cm maximálne 1 hrča/bm

do 3 cm sa dovoľujú bez obmedzenia; ďalej sa dovoľujú do 4 cm maximálne 1 hrča/bm

nezdravé nedovoľujú sa

zarastené

Trhliny

odlupčivé nedovoľujú sa dovoľujú sa do vzdialenosti 5 cm od drene

dreňové dovoľujú sa jednoduché do 1/4 hrúbky čela

dovoľujú sa jednoduché aj zložené do vzdialenosti 5 cm od drene

výsušnéneprechádzajúce sa dovoľujú do 1/10 hrúbky čela, bočné prechádzajúce sa nedovoľujú

čelné a bočné sa dovoľujú bez obmedzenia, bočné prechádzajúce sa dovoľujú do 1/10 hrúbky čela

mrazové nedovoľujú sa

Zna

ky ra

stu

krivosť nedovoľuje sa dovoľuje sa do 2 cm/bmtočitosť vlákien dovoľuje sa do 1 cm/bm dovoľuje sa do 2 cm/bmzbiehavosť dovoľuje sa do 1 cm/bm dovoľuje sa do 1 cm/bmexcentrická dreň dovoľuje sa do 15 % dovoľuje sa do 15 %reakčné drevo nedovoľuje sa nedovoľuje saoválnosť dovoľuje sa do 5 % dovoľuje sa do 5 %

Znaky spôsobené

hubami

sfarbenie nedovoľuje sa dovoľuje sa sfarbenie jadra do 8 cm

hniloba nedovoľuje sa

Poškodenie hmyzom nedovoľuje sa dovoľuje sa povrchové poškodenie do hĺbky 3 mm

Roz

mer

y vý

rezu

minimálny čap bez kôry 30 cm 30 cm

maximálna hrúbka dolného čela

— —

minimálna dĺžka 3,0 m 2,6 m maximálna dĺžka — —stúpanie dĺžok po 0,5 m po 1,3 m

Ostatné znaky podľa dohody medzi dodávateľom a odberateľom

Technické podmienky výroba mimo vegetačného obdobiaSurové drevo II. kvalitatívnej triedy sa obchoduje na základe individuálneho preberania

157

PRÍLOHA F

Klasifi kácia ihličnatého surového drevaKvalitatívna trieda III.

Znaky

Účel použitiapiliarske výrezy piliarske výrezy piliarske výrezy

DrevinaSM, JD, BO, SC, DG SM, JD, BO, SC, DG SM, JD, BO, SC, DG

Kvalitatívna triedaIII. A III. B III. C

Hrče

zdravé pre SM, JD sa dovoľujú do 4 cm; pre BO, SC, DG sa dovoľujú do 6 cm

pre SM, JD sa dovoľujú do 6 cm, pre BO, SC, DG sa dovoľujú do 8 cm

pre SM, JD sa dovoľujú do 8 cm, pre BO,SC,DG sa dovoľujú do 10 cm

nezdravé

nedovoľujú sa

pre SM, JD sa dovoľujú do 3 cm,pre BO, SC, DG sa dovoľujú do 4 cm

pre SM, JD sa dovoľujú do 8 cm, pre BO,SC,DG sa dovoľujú do 10 cm maximálne 2 hrče

zarastené dovoľujú sa dovoľujú sa

Trhliny

odlupčivé dovoľujú sa do 1/8 hrúbky čela dovoľujú sa do 1/2 hrúbky čela

dreňové dovoľujú sa do 1/4 hrúbky čela

dovoľujú sa do 1/4 hrúbky čela bez obmedzenia

výsušné

čelné sa dovoľujú bez obmedzenia, bočné prechádzajúce sa nedovoľujú

čelné sa dovoľujú bez obmedzenia, bočné prechádzajúce sa dovoľujú do 1/5 hrúbky čela

čelné sa dovoľujú bez obmedzenia, bočné prechádzajúce sa dovoľujú do 1/3 hrúbky čela

mrazové nedovoľujú sa bez obmedzenia

Zna

ky ra

stu

krivosť

jednoduchápre SM, JD, DG sa dovoľuje do1 cm/bm pre BO, SC sa dovoľuje do3 cm/bm viacsmerná sa nedovoľuje

jednoduchá pre SM, JD, DG sa dovoľuje do 2 cm/bmpre BO, SC sa dovoľuje do 3 cm/bmviacsmerná sa nedovoľuje

jednoduchá pre SM, JD, DG sa dovoľuje do 2 cm/bm pre BO, SC sa dovoľuje do 3 cm/bm viacsmerná sa nedovoľuje

točitosť vlákien dovoľuje sa do 2 cm/bm dovoľuje sa do 6

cm/bm

bez obmedzenia

zbiehavosť dovoľuje sa do 1 cm/bm dovoľuje sa do 2 cm/bm

excentrická dreň dovoľuje sa do 20 % dovoľuje sa do 30 %

reakčné drevo nedovoľuje sa dovoľuje sa do 30 %

oválnosť dovoľuje sa do 10 % dovoľuje sa do 20 %

Zna

ky sp

ôsob

ené

huba

mi sfarbenie

nedovoľuje sa, zmodranie pri BO sa dovoľuje do 1/3 plochy čela

dovoľuje sa sfarbenie jadra do 1/3 plochy čela, zmodranie pri BO sa dovoľuje do ½ plochy čela

hniloba nedovoľuje sa tvrdá hniloba jadra a beli sa dovoľuje sa do 2/3 plochy čela

Živičníky (smolníky) nedovoľujú sa dovoľujú sa

158

Kôra dovoľuje sa mechanické poškodenie kôry

dovoľuje sa mechanické poškodenie kôry a opad kôry v dôsledku čerstvého náletu hmyzu

bez obmedzenia

Poškodenie hmyzom nedovoľuje sa dovoľuje sa do hĺbky 3 mm bez obmedzenia

Roz

mer

y vý

rezu

minimálny čapbez kôry

9 cm stĺpové výrezy – 11 cm

9 cm 9 cm

maximálna hrúbka dolného čela

stĺpové výrezy –25 cm — —

minimálna dĺžka

2 mstĺpové výrezy – 3 m 2,0 m 2,0 m

maximálna dĺžka

stĺpové výrezy – 15 m — —

stúpanie dĺžok

po 0,5 m stĺpové výrezy od 9 m do 15 m po 1 m po 0,5 m po 0,5 m

Ostatné znaky a technické podmienky podľa dohody medzi dodávateľom a odberateľom

159

PRÍLOHA G

Klasifi kácia ihličnatého surového drevaKvalitatívna trieda IV.

Znaky

Účel použitiadrevovina (brúsne drevo) banské výrezy žrďovina

DrevinaSM všetky ihličnaté všetky ihličnaté

Kvalitatívna triedaIV. IV. IV.

Hrčezdravé

do 2 cm bez obmedzenia do 4 cm sa dovoľuje v počte 5 hŕč/bm

dovoľujú do 3 cm/bm; hrče v praslenoch, ak súčet ich hrúbok nepresiahne hrúbku kmeňa 10 cm nad praslenom

dovoľujú sa

nezdravé nedovoľujú sa zarastené dovoľujú sa

Trhliny

odlupčivé nedovoľujú sa bez obmedzeniadreňové bez obmedzenia

výsušné čelné sa dovoľujú bez obmedzenia

čelné sa dovoľujú bez obmedzenia, bočné prechádzajúce sa dovoľujú do 1/3 hrúbky čela

bez obmedzenia

mrazové bez obmedzenia

Zna

ky ra

stu

krivosťjednosmerná sa dovoľuje do 1 cm/bm viacsmerná sa nedovoľuje

jednosmerná sa dovoľuje do 1 cm/bm nad 4 m dĺžky do 3 cm/bm viacsmerná sa nedovoľuje

dovoľuje sa do 3 cm/bm pre BO sa dovoľuje do 5 cm/bmviacsmerná sa nedovoľuje

točitosť vlákien

bez obmedzenia

bez obmedzenia

zbiehavosťexcentrická dreň

reakčné drevo

oválnosť

Zna

ky

spôs

oben

é hu

bam

i

sfarbeniejadra sa dovoľuje, do 5 % dodávky beli sa dovoľuje do 5 % dodávky

hniloba

nedovoľuje saPoškodenie hmyzom

Povrchové sa dovoľuje plytké a hlboké sa dovoľuje do 1/4 hrúbky

Povrchové sa dovoľuje plytké a hlboké sa dovoľuje do 1/5 hrúbky

Ost

atné

zn

aky

zlomy, štiepy, mechanické poškodenie

nedovoľujú sa

rakovina nedovoľuje sa bez obmedzenia

160

Rozmery výrezu

minimálny čap bez kôry 7 cm 4 cm 7 cm

maximálna hrúbka dolného čela

24 cm 20 cm 13 cm

minimálna dĺžka 1,0 m 1,0 m 6,0 m maximálna dĺžka

podľa dohody7,0 m 15,0 m

stúpanie dĺžok po 0,1 m po1,0 mOstatné neuvedené znaky nedovoľujú sa

161

PRÍLOHA H

Klasifi kácia ihličnatého surového drevaKvalitatívna trieda V.

Znaky

Účel použitiavlákninové drevo a ostatné priemyslové drevo

Drevinavšetky ihličnaté

Kvalitatívna triedaV.

Hrče

zdravé dovoľujú sa

nezdravé do 4 cm sa neuvažujúdo 6 cm sa dovoľuje 6 hŕč/bm (1 hrča môže byť väčšia)

Trhliny všetky druhy dovoľujú sa

Znaky rastukrivosť dovoľuje sa do 6 cm/bm, pre BO sa dovoľuje do 8 cm/bmtočitosť vlákien

bez obmedzeniazbiehavosť

Znaky spôsobené hubami

sfarbenie dovoľuje satvrdá hniloba bez obmedzeniamäkká hniloba dovoľuje sa do 2/5 plochy čela v rozsahu do 5 % z dodávaného množstvabiela hniloba dovoľuje sa do 2/5 plochy čela v rozsahu do 10 % z dodávaného množstva

Ostatné znaky

rakovinadovoľuje samechanické

poškodeniezárasty, živičníky, (smolníky)

dovoľujú sa do hĺbky 1 cm, pri odkôrnení do biela sa musia odstrániť

Rozmery výrezu

minimálny čap bez kôry podľa dohody medzi dodávateľom a odberateľom

maximálna hrúbka dolného čela bez kôry podľa dohody medzi dodávateľom a odberateľom

minimálna dĺžka 1,0 m

stúpanie dĺžok podľa dohody medzi dodávateľom a odberateľom

Prepočtové koefi cientyprm – m3

dreviny SM/JD BO/SC štiepy guliačiny do 7 cm

Dĺžky od 1m do 2m

v kôre 0,66 0,63 0,64 0,54odkôrnené do hneda 0,73 0,68 0,68 0,63odkôrnené do biela 0,77 0,71 0,71 0,66

Dĺžky nad 2 m podľa dohody medzi dodávateľom a odberateľomOstatné neuvedené znaky dovoľujú sa

162

PRÍLOHA I

Klasifi kácia ihličnatého surového drevaKvalitatívna trieda VI.

Znaky

Účel použitiaenergetický zdroj

Drevinavšetky ihličnaté

Kvalitatívna triedaVI.

Hrče

dovoľujú saTrhliny

Znaky rastu

Znaky spôsobené hubami dovoľujú sa s výnimkou hniloby takého rozsahu, keď sa drevo pri bežnej manipulácii rozpadá

Poškodenie hmyzomdovoľuje sa

Ostatné neuvedené znakyMinimálny čap bez kôry 3 cm

Maximálna hrúbka dolného čela bez kôry 30 cm, hrubšie musia byť rozštiepaná

Minimálna dĺžka 15 cm Prepočtové koefi cienty prm – m3 Hmotnosť kgNeodkôrnené drevo 0,64 1 prm 365Odkôrnené drevo 0,68 1 m3 570Rozmery a objem žrďoviny

Žrďovina Trieda žrďoviny Hrúbka s kôrouv cm

Dĺžka m

Objem 100 ksm3

Ihličnaté žrde

1 7 a 8 6 a viac 1,852 9 a 10 8 a viac 3,353 od 11 do 13 od 9 do 12 5,004 od 11 do 13 od 12,1 do 15,0 7,35

Ihličnaté žŕdky

1 do 3 2 a viac 0,15

2 od 4 do 6 3 a 4 0,35

3 od 4,1 do 8,0 0,85

Žrďové a žŕdkové výrezy – banské —

od 4 do 6od 7 do 9 alebo od 4 do 9

1,00; 1,101,20; 1,251,30; 1,40

—

– k stromom a zásnežkám — od 5 do 9 od 1,5 do 3,0 so stúpaním

– na ostatné účely — od 3 do 9 po 0,25 m

163

PRÍLOHA J

Klasifi kácia listnatého surového drevaKvalitatívna trieda I.

Znaky

Účel použitiašpeciálne výrezy na výrobu dýh, hudobných nástrojov a technických potrieb

Drevinalistnaté tvrdé: DB, JS, BK, JV, BT, AG, OC, OV, HR, BX, BR, HB, GJ, JBlistnaté mäkké: JL, LP, TP, OS, VB,

Kvalitatívna triedaI.

Hrčezdravé do 2,5 m dĺžky sa nedovoľujú, ďalej sa dovoľuje1 hrča do 2 cm na začatý meter

dĺžky výrezu; očká sa dovoľujúnezdravé

nedovoľujú sa zarastené

Trhliny

odlupčivé dreňové dovoľujú sa jednoduché do 1/8 hrúbky čela (merané od drene)

výsušné čelné a bočné neprechádzajúce sa dovoľujú bez obmedzenia; bočné prechádzajúce sa nedovoľujú

mrazové nedovoľujú sa

Zna

ky ra

stu

krivosť dovoľuje sa jednosmerná do 1,5 cm/bmtočitosť vlákien

dovoľuje sa do 1 cm/bmzbiehavosťexcentrická dreň dovoľuje sa do 5 %reakčné drevo nedovoľuje saoválnosť dovoľuje sa do 5 %

Znaky spôsobené hubami

sfarbenie jadra pre DB sa nedovoľuje, pre ostatné dreviny sa dovoľuje do 20 % plochyhniloba nedovoľuje sa

Nepravé jadro dovoľuje sa do 20 % plochy, okrem prípadov výslovne uvedených v zmluve

Poškodenie hmyzom nedovoľuje sa; pri DB sa dovoľuje do šírky beli

Roz

mer

y vý

rezu

minimálny čap bez kôry

OC, OV,CS, HR, JV, BR, JL, BT, LP - 30 cmDB, JS, TP, OS, VB, HB, JB, GJ, BK – 40 cm

maximálna hrúbka dolného čela

—

minimálna dĺžkaOC, OV – 1,2 m; CS, HR – 1,6 mAG, JV, BR, JL, BT, LP, DB, BX, JS, TP, OS, VB, HB, JB, GJ – 1,8 mBK – 2,5 m

maximálna dĺžka podľa dohody stúpanie dĺžok 0,1 m ak nie je dohodnuté inak

Ostatné znaky Podľa dohody medzi dodávateľom a odberateľom

Technické podmienky Surové drevo I. triedy kvality sa obchoduje na základe individuálneho preberania – aukcie. Výroba mimo vegetačného obdobia

164

PRÍLOHA K

Klasifi kácia listnatého surového drevaKvalitatívna trieda II.

Znaky

Účel použitiavýrezy určené na výrobu dýh, iné špeciálne výrezy

Drevinavšetky listnaté dreviny

Kvalitatívna triedaII.

Hrčezdravé

do 1,8 m dĺžky sa nedovoľujú, ďalej sa neberú do úvahy pri tvrdých listnatých drevinách do 1 cm a pri mäkkých listnatých drevinách do 2 cm nad 1,8 m dovoľuje sa 1 hrča/bm do 4 cm, LP, JL 2 hrče/bm

nezdravé nedovoľujú sa

zarastené

Trhliny

odlupčivé dovoľujú sa do vzdialenosti 5 cm od drenedreňové dovoľujú sa priame a zložené do vzdialenosti 5 cm od drenevýsušné čelné a bočné neprechádzajúce sa dovoľujú bez obmedzenia; mrazové nedovoľujú sa

Zna

ky ra

stu

krivosť dovoľuje sa jednosmerná do 2 cm/bmtočitosť vlákien dovoľuje sa do 2 cm/bmzbiehavosť dovoľuje sa do 1 cm/bmexcentrická dreň dovoľuje sa do 15 %reakčné drevo nedovoľuje saoválnosť dovoľuje sa do 10 %

Znaky spôsobené hubami

sfarbenie jadra do10 cm od drene sa dovoľuje, sfarbenie beli sa dovoľuje do 1/20 plochy čela pri DB sa dovoľuje do hrúbky beli

hniloba dovoľuje sa tvrdá hniloba jadra do 8 cm od drenehniloba beli sa dovoľuje len pri DB do hrúbky beli

Nepravé jadro dovoľuje sa okrem prípadov výslovne uvedených v zmluveokrúhle a plameňovité červené jadro sa dovoľuje do 1/3 plochy čela

Poškodenie hmyzom dovoľuje sa povrchové poškodenie do hĺbky 3 mm

Rozmery výrezu

minimálny čap bez kôry 25 cm; BK - 30 cmmaximálna hrúbka dolného čela —

minimálna dĺžka DB – 1,0 m; BK – 2,7 m; ostatné listnaté dreviny – 1,3 mmaximálna dĺžka —stúpanie dĺžok po 0,1 m

Ostatné znaky Podľa dohody medzi dodávateľom a odberateľom

Technické podmienky

Tenšia koncová časť preglejovaných výrezov dodávaných v násobkoch dĺžok môže mať v časti kratšej ako 1,3 m zdravé hrče do 6 cm v počte3 ks/bm. Surové drevo II. triedy kvality sa obchoduje na základe individuálneho preberania. Výroba mimo vegetačného obdobia

165

PRÍLOHA L

Klasifi kácia listnatého surového drevaKvalitatívna trieda III.

Znaky

Účel použitiapiliarske výrezy piliarske výrezy piliarske výrezy

DrevinaBK, JV, BR, JL, LP, JN, HB

BK, JV, BR, JL, LP, JN, HB BK, JV, BR, JL, LP, JN, HB

Kvalitatívna triedaIII. A III. B III. C

Hrče

zdravé

do 6 cm sa dovoľujú 2 hrče/bm; hrče do 1 cm (očká) sa neberú do úvahy

do 10 cm sa dovoľujú

2 hrče/bm; hrče do 1 cm (očká) sa neberú do úvahy

dovoľujú 4 hrče/bmbez obmedzenia

nezdravé nedovoľujú sa nedovoľujú sado 8 cm sa dovoľuje 1 hrča/bm; pri výrezoch nad 60 cm sa dovoľuje 1 hrča do 15 cm

zarastené dovoľuje sa 1 hrča/bm

pri BK sa dovoľujú 2 hrče/bm; pri ostatných drevinách sa dovoľujú bez obmedzenia

bez obmedzenia

Trhliny

odlupčivé nedovoľujú sa nedovoľujú sa nedovoľujú sa

dreňové dovoľujú sa priame a zložené do ¼ hrúbky čela

dovoľujú sa priame a zložené do 1/2 hrúbky čela

bez obmedzenia

výsušné čelné do 1/4 hrúbky čela sa dovoľujú bez obmedzenia

čelné do 1/3 hrúbky čela sa dovoľujú bez obmedzenia; bočné prechádzajúce sa dovoľujú do 1/5 hrúbky čela

čelné sa dovoľujú bez obmedzenia; bočné prechádzajúce sa dovoľujú do 1/3 hrúbky čela

mrazové nedovoľujú sadovoľuje sa 1 trhlina bez príznakov hniloby

bez obmedzenia

Zna

ky ra

stu

krivosť

jednosmerná sa dovoľuje do 3 cm/bm; pri výrezoch nad 6 m sa dovoľuje do 4 cm/bm; viacsmerná sa nedovoľuje

jednosmerná sa dovoľuje do 4 cm/bm; pri výrezoch nad 6 m sa dovoľuje do 5cm/bm;viacsmerná sa nedovoľuje

jednosmerná sa dovoľuje do 5 cm/bm; pri výrezoch nad 6 m sa dovoľuje do 6cm/bm;viacsmerná sa dovoľuje, ak ju možno odstrániť na dĺžke 3 m výrezu, ktorý spĺňa podmienky jednosmernej krivosti

točitosť vlákien dovoľuje sa do 2 cm/bm

dovoľuje sa do 4 cm/bm

dovoľuje sa do 5 cm/bm

zbiehavosť dovoľuje sa excentrická dreň

bez obmedzeniareakčné drevo

oválnosť

166

Znaky spôsobené hubami

sfarbenie dovoľuje sa do 1/3 plochy čela

dovoľuje sa do 1/3 plochy čela bez obmedzenia

hniloba nedovoľuje satvrdá sa dovoľuje do 1/3 plochy čela; mäkká sa dovoľuje do 1/10 plochy čela

Nepravé jadro

dovoľuje sa do 1/3 plochy čela; plameňovité červené jadro sa nedovoľuje

dovoľuje sa do 1/2 plochy čela; plameňovité červené jadro sa dovoľuje do 1/3 plochy čela

bez obmedzenia plameňovité červené jadro sa dovoľuje do ½ plochy čela

Zaparenie nedovoľuje sa dovoľuje sa do 1/3 plochy čela

Poškodenie hmyzom nedovoľuje sadovoľuje sa povrchové do hĺbky 3 mm;

bez obmedzenia

Rozmery výrezu

minimálny čap bez kôry

Rozmery a neuvedené znaky pre jednotlivé dreviny sú predmetom dohody medzi dodávateľom a odberateľom

maximálna hrúbka dolného čelaminimálna dĺžkamaximálna dĺžka stúpanie dĺžok

Ostatné znaky

mechanické poškodenie, vrátane ťažbovej trhliny sa nedovoľuje; T preliačina sa nedovoľuje; rakovina sa nedovoľuje, trhliny spôsobené bleskom sa nedovoľujú

mechanické poškodenie, vrátane ťažbovej trhliny sa dovoľuje do 1/3 hrúbky čela; T preliačina sa dovoľuje; rakovina sa nedovoľuje, trhliny spôsobené bleskom sa dovoľujú do 1/10 hrúbky čela

mechanické poškodenie, vrátane ťažbovej trhliny sa dovoľuje do 1/2 hrúbky čela; T preliačina sa dovoľuje; rakovina sa dovoľuje, ak nedeformuje výrez; trhliny spôsobené bleskom sa dovoľujú do ½ hrúbky čela

167

PRÍLOHA M

Klasifi kácia listnatého surového drevaKvalitatívna trieda III.

Znaky

Účel použitiapiliarske výrezy piliarske výrezy piliarske výrezy

DrevinaDB,BT,JS, AG, OV, OČ, CS,GJ, HR, BX

DB, BT, JS, AG, OV, OČ, CS, GJ, HR, BX

DB, BT, JS, AG, OV, OČ, CS, GJ, HR, BX

Kvalitatívna triedaIII. A III. B III. C

Hrče

zdravé dovoľujú sa do 5 cm v počte 2 hrče/bm

dovoľujú sa do 10 cm v počte 2 hrče/bm

dovoľujú sa bez obmedzenia veľkosti v počte 4 hrče/bm

nezdravé dovoľujú sa do 4 cm v počte 1 hrča/bm; hrče do 1 cm (očká) sa neberú do úvahy

dovoľujú sa do 6 cm v počte 1 hrča/bm; hrče do 1 cm (očká) sa neberú do úvahy

dovoľujú sa do 8 cm v počte 2 hrče/bm; hrče do 1 cm (očká) sa neberú do úvahy

zarastené dovoľuje sa 1 hrča/bm dovoľujú sa 2 hrče/bm bez obmedzenia

Trhl

iny

odlupčivé dovoľujú sa do do 1/6 hrúbky čela

dovoľujú sa do 1/4 hrúbky čela dovoľujú sa do 1/3 hrúbky čela

stržňové dovoľujú sa priame a zložené do ¼ hrúbky čela

dovoľujú sa priame a zložené do 1/3 hrúbky čela bez obmedzenia

výsušné

čelné sa dovoľujú bez obmedzenia; bočné prechádzajúce sa dovoľujú do 1/5 hrúbky čela

čelné sa dovoľujú bez obmedzenia; bočné prechádzajúce sa dovoľujú do 1/3 hrúbky čela

čelné sa dovoľujú bez obmedzenia; bočné prechádzajúce sa dovoľujú do 1/2 hrúbky čela

mrazové nedovoľujú sa dovoľuje sa 1 trhlina bez príznakov hniloby bez obmedzenia

Zna

ky ra

stu

krivosť

jednosmerná sa dovoľuje do 3 cm/bm; pri výrezoch nad 6 m sa dovoľuje do 4 cm/bm; viacsmerná sa nedovoľuje

jednosmerná sa dovoľuje do 4 cm/bm; pri výrezoch nad 6 m sa dovoľuje do 5cm/bm

viacsmerná sa nedovoľuje

jednosmerná sa dovoľujedo 5 cm/bm; pri výrezoch nad 6 m sa dovoľuje do 6cm/bmviacsmerná sa dovoľuje, ak ju možno odstrániť na dĺžke 3 m výrezu, ktorý spĺňa podmienky jednosmernej krivosti

točitosť vlákien

dovoľuje sado 2 cm/bm

dovoľuje sado 3 cm/bm

dovoľuje sado 6 cm/bm

zbiehavosť dovoľuje sa excentrická dreň bez obmedzenia

reakčné drevo nedovoľuje sa

bez obmedzeniaoválnosť bez obmedzenia

Zna

ky sp

ôsob

ené

huba

mi

sfarbenie

nedovoľuje sa

jadra sa nedovoľuje; beli sa dovoľuje do jej hrúbky

jadra a beli sa dovoľuje bez obmedzenia

hniloba jadra tvrdá sa nedovoľuje; beli tvrdá sa dovoľuje do jej hrúbky, mäkká sa nedovoľuje

jadra tvrdá sa dovoľuje do 1/3 plochy čela; beli tvrdá sa dovoľuje do jej hrúbky, beli mäkká sa dovoľuje; jadra mäkká sa dovoľuje do 1/10 plochy čela

168

Poškodenie hmyzom

dovoľuje sa povrchové do hĺbky 3 mm

dovoľuje sa povrchové do hĺbky 3 mm; plytké a hlboké nad 3 mm sa dovoľuje do 10 závrtov/bm

bez obmedzeniaR

ozm

ery

výre

zu

minimálny čapbez kôry

Rozmery a neuvedené znaky pre jednotlivé dreviny sú predmetom dohody medzi dodávateľom a odberateľom

maximálna hrúbka dolného čela

minimálna dĺžka

maximálna dĺžka stúpanie dĺžok

Ostatné znaky

mechanické poškodenie, vrátane ťažbovej trhliny sa nedovoľuje;T preliačina sa nedovoľuje; rakovina sa nedovoľuje, trhliny spôsobené bleskom sa nedovoľujú

mechanické poškodenie, vrátane ťažbovej trhliny sa dovoľuje do 1/3 hrúbky čela; T preliačina sa dovoľuje; rakovina sa nedovoľuje, trhliny spôsobené bleskom sa dovoľujú do 1/10 hrúbky čela

mechanické poškodenie, vrátane ťažbovej trhliny sa dovoľuje do 1/2 hrúbky čela;T preliačina sa dovoľuje; rakovina sa dovoľuje, ak nedeformuje výrez; trhliny spôsobené bleskom sa dovoľujú do 1/2 hrúbky čela

súčasný výskyt dreňových trhlín alebo výsušných bočných prechádzajúcich, s trhlinami odlupčivými na tom istom výreze III. A, III.B, III. C. sa nedovoľuje;súčasný výskyt dreňových a výsušných trhlín sa dovoľuje

169

PRÍLOHA N

Klasifi kácia listnatého surového drevaKvalitatívna trieda III.

Znaky

Účel použitiapiliarske výrezy piliarske výrezy piliarske výrezy

Drevinatopoľ, osika, vŕba topoľ, osika, vŕba topoľ, osika, vŕba

Kvalitatívna triedaIII. A III. B III. C

Hrče

zdravé

do 10 cm sa dovoľujú v počte 1 hrča/bm – nie po dvojakoch hrče do 1 cm (očká) sa neberú do úvahy

dovoľujú sa bez obmedzenia veľkosti

dovoľujú sa bez obmedzenia veľkosti

nezdravé do 4 cm sa dovoľujú v počte 3 hrče/bm

do 6 cm sa dovoľujú v počte 3 hrče/bm

do 10 cm sa dovoľujú bez obmedzenia pri výrezoch hrubších ako 60 cm sa dovoľuje 1 hrča do priemeru 20 cm

zarastené dovoľujú sa 3 hrče/bm bez obmedzenia

Trhliny

odlupčivé dovoľujú sa do vzdialenosti 5 cm od drene

dovoľujú sa do 1/4 hrúbky čela

dovoľujú sa do 1/2 hrúbky čela

dreňové dovoľujú sa priame a zložené do 1/3 hrúbky čela

dovoľujú sa priame a zložené do 1/2 hrúbky čela

bez obmedzeniavýsušné

čelné sa dovoľujú do 1/3 hrúbky čela; bočné prechádzajúce sa nedovoľujú

čelné sa dovoľujú do 1/3 hrúbky čela; bočné prechádzajúce sa dovoľujú do 1/4 hrúbky čela

mrazové nedovoľujú sa dovoľuje sa 1 trhlina bez znakov hniloby

Zna

ky ra

stu

krivosť

jednosmerná sa dovoľuje do 3 cm/bm; pri výrezoch nad 6 m sa dovoľuje do 4 cm/bm; viacsmerná sa nedovoľuje

jednosmerná sa dovoľuje do 4 cm/bm; pri výrezoch nad 6 m sa dovoľuje do 5cm/bmviacsmerná sa nedovoľuje

jednosmerná sa dovoľuje do 5 cm/bm; pri výrezoch nad 6 m sa dovoľuje do6 cm/bmviacsmerná sa dovoľuje ak ju možno odstrániť na dĺžke 3 m výrezu, ktorý spĺňa podmienky jednosmernej krivosti

točitosť vlákien dovoľuje sa do 2 cm/bm dovoľuje sa do 4 cm/bm bez obmedzenia

zbiehavosťdovoľuje sa

excentrická dreň

reakčné drevo nedovoľuje sa dovoľuje sa

oválnosť

dovoľuje sa ak sa väčší priemer priečneho rezu nelíši viac ako o 10 cm od menšieho priemeru

bez obmedzenia

170

Zna

ky

spôs

oben

é hu

bam

isfarbenie nedovoľuje sa dovoľuje sa do 1/3 plochy

čela dovoľuje sa do 2/5 plochy čela

hniloba nedovoľuje sa, tvrdá sa dovoľuje do 1/3 plochy čela

tvrdá sa dovoľuje do 2/5 plochy čela

Poškodenie hmyzom

do priemeru 40 cm sa dovoľuje plytké a hlboké poškodenie v počte 8 závrtovpri priemeroch nad 40 cm sa dovoľuje v počte 13 závrtov, nie však v strede čela

do priemeru 40 cm sa dovoľuje plytké a hlboké poškodenie v počte 8 závrtovpri priemeroch nad 40 cm sa dovoľuje v počte 13 závrtov, nie však v strede čela

bez obmedzenia

Roz

mer

y vý

rezu

minimálny čap bez kôry

Rozmery a neuvedené znaky pre jednotlivé dreviny sú predmetom dohody medzi dodávateľom a odberateľom

maximálna hrúbka dolného čelaminimálna dĺžkamaximálna dĺžka stúpanie dĺžok

Ostatné znaky

mechanické poškodenie, vrátane ťažbovej trhliny sa nedovoľuje; T preliačina sa nedovoľuje; trhliny spôsobené bleskom sa nedovoľujú

mechanické poškodenie, vrátane ťažbovej trhliny sa dovoľuje do 1/3 hrúbky čela; T preliačina sa dovoľuje; rakovina sa nedovoľuje, trhliny spôsobené bleskom sa dovoľujú do 1/10 hrúbky čela

mechanické poškodenie a ťažbová trhlina sa dovoľuje do 1/2 hrúbky čela;T preliačina sa dovoľuje; rakovina sa dovoľuje, trhliny spôsobené bleskom sa dovoľujú do ½ hrúbky čela

171

PRÍLOHA O

Klasifi kácia listnatého surového drevaKvalitatívna trieda IV.

Znaky

Účel použitiabanské výrezy žrďovina

Drevinalistnaté listnaté

Kvalitatívna triedaIV. IV.

Hrčezdravé

dovoľujú sa do 3 cm; hrče v praslenoch sa dovoľujú ak súčet ich hrúbok nepresiahne hrúbku kmeňa 10 cm nad praslenom dovoľujú sa

nezdravé nedovoľujú sa zarastené dovoľujú sa

Trhliny

odlupčivé bez obmedzenia

bez obmedzenia

dreňové

výsušnéčelné sa dovoľujú bez obmedzeniabočné prechádzajúce sa dovoľujú do 1/3 hrúbky čela

mrazové bez obmedzenia

Zna

ky ra

stu

krivosťjednosmerná sa dovoľuje do 1 cm/bm; pri výrezoch nad 4 m dĺžky sa dovoľuje do 3 cm/bm; viacsmerná sa nedovoľuje

dovoľuje sa do 3 cm/bm

točitosť vlákien

bez obmedzeniazbiehavosťexcentrická dreňreakčné drevooválnosť

Znaky spôsobené hubami

sfarbenie bez obmedzenia

hniloba nedovoľuje sa

Ostatné znaky

zlomy, štiepy mechanické poškodenie

nedovoľuje sa

rakovina nedovoľuje sa bez obmedzenia

Poškodenie hmyzompovrchové do 3 mm sa dovoľuje;plytké nad 3 mm a hlboké sa dovoľuje do 1/4 hrúbky čela

povrchové do 3 mm sa dovoľuje; plytké a hlboké sa dovoľuje do 1/4 hrúbky žrde

Rozmery výrezu

minimálny čap bez kôry 4 cm 2 cm

maximálna hrúbka dolného čela 20 cm 13 cm

minimálna dĺžka 1 m 6 m maximálna dĺžka 7 m 15 mstúpanie dĺžok po 0,1 m po 1 m

Ostatné znaky neuvedené znaky sa dovoľujú

172

PRÍLOHA P

Klasifi kácia listnatého surového drevaKvalitatívna trieda V.

Znaky

Účel použitiavlákninové drevo a ostatné priemyslové drevo

Drevinalistnaté tvrdé listnaté mäkké

Kvalitatívna triedaV. V.

Hrče

zdravé dovoľujú sa

nezdravé do 4 cm sa neuvažujú; do 6 cm sa dovoľujú v počte 6 hŕč/bm(1 hrča môže byť väčšia)

do 4 cm sa neuvažujú; do 6 cm sa dovoľujú v počte 6 hŕč/bm (1 hrča môže byť väčšia)

Trhliny všetky druhy dovoľujú sa

Znaky rastu

krivosť dovoľuje sa do 10 cm/bm točitosť vlákien

bez obmedzeniazbiehavosť

Zna

ky sp

ôsob

ené

huba

mi

sfarbenie dovoľuje sa tvrdá hniloba bez obmedzenia

mäkká hniloba dovoľuje sa do 2/5 plochy čela v množstve do 5 % z dodávaného množstva

dovoľuje sa do 2/5 plochy čela v množstve do 5 % z dodávaného množstva

biela hniloba dovoľuje sa do 2/5 plochy čela v množstve do 10 % z dodávaného množstva

dovoľuje sa do 2/5 plochy čela v množstve do 10 % z dodávaného množstva

Ost

atné

zna

ky rakovinadovoľuje samechanické

poškodeniezárasty, živičníky (smolníky) —

Roz

mer

y vý

rezu

minimálny čap bez kôry 7 cm 7 cm

maximálna hrúbka dolného čela podľa dohody podľa dohody

minimálna dĺžka 1,0 1,0

stúpanie dĺžok podľa dohody podľa dohody

Ostatné neuvedené znaky dovoľujú saPrepočtové koefi cienty prm – m3

Dreviny BK, HB, JS, JV, BT DB, HR, AG ostatné listnaté dreviny tvrdé

BR a ostatné listnaté dreviny mäkké

Dĺžky v kôre 0,59 0,56 0,57

173

od 1 m odkôrnené do hneda 0,62 — 0,67

do 2 m odkôrnené do biela — —

Dĺžky nad 2 m podľa dohody medzi dodávateľom a odberateľom

174

PRÍLOHA R

Klasifi kácia listnatého surového drevaKvalitatívna trieda VI.

Znaky

Účel použitiaenergetický zdroj

DrevinaVšetky listnaté

Kvalitatívna triedaVI.

Hrče

dovoľujú saTrhliny

Znaky rastu

Znaky spôsobené hubami dovoľujú sa s výnimkou hniloby takého rozsahu, keď sa drevo pri bežnej manipulácii rozpadá

Poškodenie hmyzom dovoľuje sa

Rozmery

minimálny čap bez kôry 3 cm

maximálna hrúbka dolného čela bez kôry

bez obmedzenia

minimálna dĺžka 15 cm

Ostatné neuvedené znaky dovoľujú sa bez obmedzenia

Prepočtové koefi cienty prm – m3Hmotnosť kg

listnaté drevo tvrdé listnaté drevo mäkké

neodkôrnené drevo 0,54 1 prm 465 1 prm 340

odkôrnené drevo 0,60 1 m3 861 1 m3 630

Rozmery a objem žrďoviny

Žrďovina Trieda žrďoviny Hrúbka s kôrou v cm Dĺžka m Objem 100 ks

m3

Listnaté žrde

1 7 a 8 5 a viac 2.00

2 9 a 10 7 a viac 3,50

3 od 11 do 13 od 9 a viac 6,10

Listnaté žŕdky

1 do 3 nestanovuje sa 0,30

2 4 a 5 0,70

3 6 1,05

Žrďové a žŕdkové výrezy– banské —

od 4 do 6od 7 do 9alebood 4 do 9

1,00; 1,101,20; 1,251,30; 1,40

—

– k stromom a zásnežkám — od 5 do 9 od 1,5 do 3,0 so stúpaním

– na ostatné účely — od 3 do 9 po 0,25 m

175

PRÍLOHA S

Termíny a pojmy podľa európskych a slovenských technických noriem

Termín Defi nícia Odkaz Všeobecné termíny, termíny pre označenie štruktúry dreva, rozmery a znaky guľatiny

BeľVonkajšia zóna dreva na rastúcom strome, ktorá obsahuje živé bunky a vedie miazgu – zvyčajne svetlejšia ako jadrové drevo. Nie vždy je jasne odlišná od jadra

EN 844–7

Čerstvé drevo Drevo, ktoré ešte nebolo vysušené na bod alebo pod bod nasýtenia vlákien – čerstvé drevo má zvyčajne vlhkosť vyššiu ako 30 % – 60 % EN 8444–4

Vzduchovo suché drevo

Drevo, ktorého vlhkosť je približne rovnovážna s prírodnými atmosferickými podmienkami jeho okolia, má vlhkosť spravidla nižšiu ako 20 %

EN 844–4

Dlhé drevo Guľatina, ktorá sa ďalej nekráti EN 844–2Dĺžka Najmenšia vzdialenosť medzi koncami kusa (čelom a čapom) EN 844–5Dĺžka výrezu(dĺžka dreva) Súčet menovitej dĺžky výrezu (dreva) a prídavku k dĺžke

Dodávaná dĺžka Dĺžka výrezu stanovená v obchodnom vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom

Drevo Lignocelulózová hmota medzi dreňou a kôrou stromu alebo kra EN 844–1Gravimetrická metóda; meranie vážením

Zisťovanie hmotnosti a vlhkosti dreva v tonách sušiny (metóda sušiny – atro) alebo zisťovanie hmotnosti dreva preschnutého na vzduchu (metóda dreva preschnutého na vzduchu – lutro)

STN 48 0004

Guľatina; surové kmene

Zrúbané, odvetvené stromy s oddeleným vrcholcom, ktoré sa môžu ale nemusia ďalej skracovať

Hrúbka Vzdialenosť medzi dvoma rovnobežnými dotyčnicami, ktoré sa dotýkajú povrchu guľatiny alebo kmeňa EN 844–5

Hrúbka na tenšom konci (čapová hrúbka)

Hrúbka meraná na tenšom konci (čape) EN 844–5

Intenzita rastu; rýchlosť rastu Rast vyjadrený ako priemerná šírka rastových kruhov v milimetroch EN 844–7

Jadro Vnútorná zóna dreva, ktorá sa nachádza na rastúcom strome a prestala obsahovať živé bunky alebo viesť miazgu – zvyčajne tmavšie ako beľ. Nie vždy je jasne odlišná od bele

EN 844–7

Jarné drevo Časť rastového kruhu, ktorý sa utvoril počas prvého obdobia rastovej periódy – zvyčajne s menšou hustotou a svetlejšie ako letné drevo EN 844–7

Kalibrácia automatizovaného spôsobu merania

Systém automatického spôsobu merania dĺžok musí byť kalibrovaný pred použitím a znovu kalibrovaný po akýchkoľvek úpravách a v pravidelných časových intervaloch. Automatizovaný systém merania musí byť kalibrovaný tak, aby dával rovnaké výsledky ako pri ručnom meraní

Kalibrované meradlo

Meradlo s požadovanou presnosťou, overenou stanoveným kalibračným postupom v stanovenom časovom intervale

Kambium Vrstva aktívne sa deliacich buniek, ktorá v živom strome tvorí na vonkajšej strane kambiálnej bunky a na vnútornej strane bunky dreva EN 844–7

Kmeň Nadzemná časť stromu bez vetiev EN 844–2Koreňový nábeh Vystupujúce rebrovité zhrubnutia na spodnej časti kmeňa EN 844–2Koruna Horná časť stromu s vetvami a vetvičkami, respektívne aj s časťou kmeňa EN 844–2Kôra Vonkajší povrch kmeňa a vetiev na strome EN 844–7

Letné drevo Časť rastového kruhu, ktorý sa utvoril počas druhého obdobia rastovej periódy – zvyčajne hustejšie a tmavšie ako jarné drevo EN 844–7

Lyko Vnútorná vrstva kôry vedľa kambia EN 844–7

176

Menovitá dĺžka Dĺžka guľatiny stanovená bez prídavku na dĺžku EN 844–5Meranie podľa hmotnosti Meranie množstva guľatiny vážením – obyčajne sa uvádza v tonách EN 844–5

Miesto priečneho rezu

Miesto na kmeni alebo jeho časti na oddelenie rozdielnych kvalít alebo vyžadovaných dĺžok EN 844–2

Najmenšia dĺžka dreva (sortimentu)

Technickou normou stanovená minimálna menovitá dĺžka dreva (sortimentu) STN 48 0004

Nasadenie koruny Časť kmeňa, odkiaľ začínajú vyrastať najnižšie konáre koruny STN EN 844–2

Nepravé jadro

Vnútorná zóna dreva odlišnej farby, zvyčajne na drevinách, pri ktorých nie je významný farebný rozdiel medzi drevom jadra a bele – vzniká v dôsledku prirodzených príčin, ako je mráz alebo odlišné rastové podmienky, ale aj poškodením pri ťažbe a približovaní

Objem dreva bez kôry (b.k.) Merané množstvo dreva bez kôry EN 844–5

Objem dreva s kôrou (s k.) Merané množstvo dreva spolu s kôrou EN 844–5

Objem rovnane Objem kopy rovnaného dreva určený jej vonkajšími rozmermi vrátane voľných priestorov zaužívaný je termín priestorový meter (prm) EN 844–5

Okliesnené drevo (vyvetvené )

Stojace stromy na ktorých boli v mladom veku umelo odstránené spodné konáre v prízemku do výšky spravidla 4 – 6 m EN 844–2

Peň Nadzemná a podzemná časť stromu, ktorá zostane po jeho spílení EN 844–2Piliarsky výrez Výrez na výrobu reziva EN 844–2

Praslen Časť kmeňa, na ktorej sa približne v rovnakej výške vyskytuje niekoľko konárov alebo hrčí EN 844–2

Prevodové číslo; redukčný faktor

Číslo slúžiace na prepočítanie priestorových jednotiek objemu (prm) rovnaného dreva na objem v m3; mení sa podľa druhu a kvality dreva STN 48 0004

Prídavok k dĺžke Dĺžka pridaná k menovitej dĺžke, aby sa kompenzovali straty pri krátení EN 844–5Prízemkový výrez Výrez vyrobený z hrubšieho konca dlhého dreva EN 844–2Prízemok Zhrubnutá spodná časť kmeňa EN 844–2

Rastový kruh Vrstva dreva vyprodukovaná počas jedného rastového obdobia – šírka rastového kruhu závisí od kruhu dreviny a rastových podmienok. V miernom pásme zodpovedá rastový kruh ročnému kruhu

EN 844–7

Ročný kruh (letokruh) Prírastok, ktorý zodpovedá jednoročnej perióde rastu EN 844–7

Rovnané drevo Drevo štandardných dĺžok, uložené do merateľných tvarov, t.j. rovnaní STN 48 0004

Skutočný objem Množstvo dreva zistené jeho meraní – obyčajne sa uvádza v kubických metroch , používaný je výraz plnometer (plm) EN 844–5

Stredová hrúbka Hrúbka meraná v polovici dĺžky výrezu EN 844–5

Stredový výrez Výrez vyrobený z dlhého dreva medzi prízemkovým a vrchovcovým výrezom EN 844–2

Stržeň; dreň Zóna vnútri prvého rastového kruhu, ktorá sa väčšinou skladá z mäkkého tkaniva EN 844–7

Stúpanie dĺžky Technickou normou alebo zmluvou medzi odberateľom a dodávateľom stanovené intervaly stúpania dĺžky sortimentov STN 48 0004

Stúpanie hrúbky Technickou normou alebo zmluvou medzi odberateľom a dodávateľom stanovené intervaly stúpania hrúbky sortimentov STN 48 0004

Stúpanie rozmerov (gradácia)

Technickou normou stanovené intervaly stúpania hrúbky a dĺžky sortimentov STN 48 0004

Úžitkové drevo Stojace alebo spílené stromy, alebo výrobok tohto prvotného spracovania – nezahŕňajú sa sem dosky na báze dreva a drevené štiepky EN 844–1

Vlákno Dlhá úzka bunka (alebo zväzok buniek), ktorá tvorí väčšinu dreva EN 844–7 Vlhkosť Hmotnosť vody v dreve vyjadrená v % hmotnosti absolútne suchého dreva EN 844–4

177

Vrcholcový výrez Výrez vyrobený z tenšieho konca dlhého dreva EN 844–2Výrez Priečne oddelená časť guľatiny EN 844–2

Zárez Zárez v tvare klina viditeľný na dolnom konci výrezu, ktorý je urobený na určenie smeru pádu EN 844–8

Znaky Fyzikálne, morfologické alebo rastové charakteristiky dreva, ktoré môžu ovplyvniť jeho použitie EN 844–1

Zrážka na kôru Faktor na prevod objemu guľatiny meranej v kôre na odpovedajúci objem guľatiny bez kôry EN 844–12

Triedy kvality guľatiny

Banské drevo Guľatina, z ktorej sa vyrábajú banské výrezy STN 48 0004

Drevovina Vlákninová látka, ktorá sa získava brúsením odkôrneného nepareného, pareného prípadne i vareného dreva STN 48 0004

Kvalita drevaSúbor kvalitatívnych vlastností dreva z hľadiska požiadaviek na jeho spracovanie a použitie; kvalitu dreva určuje jeho stav v dobe odovzdania odberateľovi

STN 48 0004

Palivové drevo Sortiment určený na výrobu tepelnej energie STN 48 0004Piliarske výrezy; piliarska guľatina Sortiment na výrobu reziva STN 48 0004

Rezonančné výrezy; výrezy na výrobu hudobných nástrojov

Sortimenty špeciálnych vlastností určené na výrobu hudobných nástrojov (rezonančné drevo) STN 48 0004

Sortiment Drevo vyhovujúce drevinou, rozmermi a kvalitou požiadavkám technickej normy; skupiny sortimentov tvoria triedy kvality STN 48 0004

Stĺpové výrezy; stĺpy

Sortiment určený na podpery elektrovodných, telekomunikačných liniek a podobne STN 48 0004

Trieda kvality Skupina sortimentov s podobnými (porovnateľnými) parametrami kvality dreva STN 48 0004

Vlákninové drevo Sortiment určený na výrobu buničiny, dosiek z aglomerovaného dreva, na suchú destiláciu a podobne STN 48 0004

Výrezy na výrobu dýh, preglejok a iné špeciálne výrezy

Sortimenty dreva určené na spracovanie lúpaním, krájaním, prípadne k rozrezávaním, určené na výrobu dýh, preglejok, športových potrieb, zápaliek sudov a podobne

STN 48 0004

Žrďovina (žrde a žŕdky)

Sortiment vyrábaný z tenkých kmeňov alebo ich častí s hrúbkou od 3 cm do 13 cm meranou 1 m od hrubšieho konca STN 48 0004

Termíny pre znaky guľatiny – hrče

Čiastočne zrastená hrča

Hrča, ktorá je na danej ploche prierezu zrastená viac ako na 1/4 a menej ako 3/4 svojho obvodu s okolitým drevom EN 844–9

Hrča Časť vetvy zarastená do dreva EN 844–8 Nezarastená hrča Hrča, ktorú vidno na oblom povrchu dreva EN 844–8Nezdravá hrča Hrča poškodená hnilobou EN 844–8

Nezrastená hrča Hrča, ktorá je na danej ploche prierezu zrastená menej ako na 1/4 svojho obvodu s okolitým drevom EN 844–9

Obhrčie Obnažené miesta na povrch guľatiny obkolesujúce hrču na mieste, kde boli odrezané spolu s konárom i okolité zdurenie a kôra – obyčajne bledšej farby ako hrča

EN 844–12

Skupinové hrče

Hrče umiestnené tak, že medzi susednými hrčami nie je normálny priebeh vlákien. Vyhovuje, aby vzdialenosť medzi dvoma nasledujúcimi hrčami bola menšia ako šírka reziva alebo menšia ako 150 mm v prípade, že šírka reziva presahuje 150 mm

EN 844–9

Vlk Vetva alebo jej časť, ktorá je viditeľná na oblom povrchu kmeňa EN 844–8 Vypadavá hrča Odumretá hrča, ktorá nedrží pevne v okolitom dreve EN 844–9

178

Zámok Zdravé koncové hrče výrezov, ktoré sa pri manipulácii ponechajú na zabránenie vzniku trhlín STN 48 0004

Zarastená hrča Hrča, ktorú nevidno na oblom povrchu dreva EN 844–8Zdravá hrča Hrča bez známok hniloby EN 844–8

Zrastená hrča Hrča, ktorá je na danej ploche prierezu zrastená najmenej na ¾ svojho obvodu s okolitým drevom EN 844–9

Termíny pre znaky guľatiny – trhliny

Bočná trhlina Trhlina, ktorá sa prejavuje na oblej ploche – bočná trhlina môže prejsť až do čelnej trhliny EN 844–8

Čelná trhlina Trhlina na čele EN 844–8Dreňová trhlina Radiálna trhlina na čele, ktorá vychádza z drene EN 844–8Hviezdicová trhlina; zložená dreňová trhlina

Zoskupenie dvoch alebo viacerých dreňových trhlín EN 844–8

Mrazová trhlina Radiálna trhlina väčšej dĺžky spôsobená mrazom na rastúcom strome, ktorá prebieha pozdĺžne z bele smerom k dreni EN 844–8

Neprechádzajúca trhlina Trhlina, ktorá sa vyskytuje na čele a neprechádza na bok výrezu STN 48 0055

Odlupčivá trhlina Kruhovitá trhlina, ktorá prechádza medzi ročnými kruhmi EN 844–8Prechádzajúca trhlina Trhlina, ktorá sa vyskytuje na čele a prechádza na bok výrezu STN 48 0055

Prenikajúca trhlina Trhlina, ktorá sa vyskytuje na čele a vychádza na obidva boky EN 844–8Ťažbová trhlina; výrobná trhlina

Pozdĺžne prebiehajúca trhlina na prízemku guľatiny, ktorá je spôsobená ťažbou EN 844–8

Trhlina Rozdelenie dreva pozdĺž vlákien EN 844–8Trhlina spôsobená bleskom Trhlina, ktorá vznikla bleskom EN 844–8

Výsušná trhlina Krátka, úzka a plytká trhlina EN 844–8Čierne očko Čierna hrča s veľkosťou do 5 mm EN 844–12Termíny pre znaky guľatiny – chyby rastu

Excentrické jadro (excentrická dreň)

Jadro, ktoré sa nachádza vo výraznej vzdialenosti od geometrického stredu priečneho rezu guľatinou meria sa vzdialenosť stržňa (drene) od geometrického stredu na dolnom čele alebo na tenšom konci. Vyjadrí sa v centimetroch alebo percentuálnym podielom hrúbky príslušného čela.

EN 844–8

EN l310

Jednosmerná krivosť Krivosť charakterizovaná len jedným ohybom EN 844–8

Kremenitosť Červenohnedé sfarbenie zhustenia štruktúry dreva prebiehajúce pozdĺž ročných kruhov

Krivosť Odchýlka pozdĺžnej osi guľatiny od priamky EN 844–8

Plnodrevný kmeň Kmeň, ktorého hrúbka sa nevýrazne mení s dĺžkou, t.j. so zbiehavosťou menšou ako 1 cm hrúbky na 1 m dĺžky STN 48 0004

Reakčné drevo Drevo s odlišnou anatomickou charakteristikou, tvoriace sa najmä naklonených alebo ohnutých častiach kmeňov a vetiev, keď sa strom snaží vrátiť z naklonenej polohy do pôvodnej polohy

EN 844–7

Ťahové drevo Reakčné drevo, ktoré sa vytvára na hornej časti vetiev a na naklonených alebo ohnutých kmeňoch listnatých stromov EN 844–7

Tlakové drevo Reakčné drevo, ktoré sa vytvára na spodnej časti vetiev a na naklonených alebo ohnutých kmeňoch ihličnatých stromov EN 844–7

Točitosť Špirálovitý priebeh vlákien okolo drene EN 844–8

179

Viacsmerná krivosť

Krivosť charakterizovaná dvoma alebo viacerými ohybmi v jednej alebo viacerých rovinách. Výrez sa teoreticky rozdelí myslenými rezmi na niekoľko častí buď rovných alebo s jednosmernou krivosťou. Tie sa potom merajú jednotlivo. Jednotlivé krivosti sa vyjadria v centimetroch na 1 m dĺžky a zaznamenajú sa zvlášť

EN 844–8EN 1310

Zbiehavosť

Postupné znižovanie hrúbky kmeňa v závislosti od výšky alebo guľatiny v závislosti od dĺžky. Meria sa hrúbka na každom konci, najmenej 5 cm od každého konca (v prípade prízemkového výrezu sa meria vo vzdialenosti 1 m od dolného čela). Zbiehavosť sa vyjadrí v centimetroch na 1 m dĺžky ako rozdiel hrúbok medzi miestami merania. Ak je v mieste (miestach) merania výrazná nepravidelnosť rastu, meranie sa uskutoční vo vzdialenosti 5 cm od tohto miesta

Termíny pre znaky guľatiny – poškodenie hubami

Huba Organizmus bez chlorofylu, ktorý sa živí organickými látkami EN 844–10

Biela hniloba Hniloba spôsobená hubami, ktoré rozkladajú celulózu, hemicelulózu a lignín a obyčajne spôsobujú svetlejšie sfarbenie dreva EN 844–10

Hnedá hniloba; kocková hniloba

Hniloba spôsobená hubami, ktoré rozkladajú celulózu a hemicelulózu a zanechávajú hnedé drobivé zvyšky nenapadnutého lignínu – je charakterizovaná tmavými trhlinami pozdĺž i naprieč vlákien

EN 844–10

Hnedé sfarbenie (pruhovitosť)

Zmena farby vo forme hnedých plameňovitých plôšok – vyskytuje sa len po ťažbe dreva EN 844–10

HnilobaRozklad deva hubami alebo inými mikroorganizmami, ktorý spôsobuje zníženie tvrdosti, postupnú stratu substancie a pevnosti a často vedie k zmene textúry a farby

EN 844–10

Mäkká hniloba Hniloba spôsobená hubami alebo mikroorganizmami, ktoré napadajú celulózu a hemicelulózu a významne zmenšujú pevnostné vlastnosti dreva – často vzniká na dreve, ktoré má kontakt s pôdou alebo s vodou

EN 844–10

Nepravé jadro na buku

Nezdravé červeno alebo hnedo sfarbené nepravé jadro ostro ohraničené v tvare kruhu plameňa alebo hviezdice na čelách bukovej guľatiny EN 844–10

Hniloba beli Hniloba vyskytujúca sa v beli EN 844–10Hniloba jadra Hniloba vyskytujúca sa v jadre EN 844–10Hnedé jadro na dube

Plameňovitá forma v začiatočnom štádiu hniloby prejavuje sa zmenou farby na hnedú EN 844–10

Čierne jadro na jaseni

Abnormálne tmavohnedé až čierne sfarbenie jadrového dreva najmä jaseňa. Nemusí byť prejavom hniloby EN 844–10

Pleseň Rast huby vlnitého alebo prachovitého vzhľadu, ktorý sa môže vyskytnúť na povrchu dreva vo vlhkom prostredí EN 844–10

Sfarbenie Každá zmena prirodzenej farby dreva, ktorá nespôsobí nijakú zmenu pevnosti – môže byť spôsobená hubami, počasím, kontaktom s kovmi atď. EN 844–10

Tvrdá hniloba; zaparenie

Začiatočné štádium hniloby charakterizované prúžkami alebo škvrnami zmenenej farby, pričom všeobecne textúra a pevnostné vlastnosti dreva sú ešte viac alebo menej nezmenené – vyskytuje sa pri ťažbe alebo pri skladovaní

EN 844–10

Zmodranie Zmena farby od bledomodrej po čiernu zapríčinená hubami – zvyčajne sa vyskytuje v beli určitých drevín EN 844–10

Termíny pre znaky guľatiny poškodenie hmyzom

Drobný požerok Požerok v dreve s priemerom nie viac ako 2 mm

Hlboké napadnutie Napadnutie hmyzom hlbšie ako 3 mm s požerkovými chodbami v štruktúre dreva ENV 1927–1

Plytké napadnutie Napadnutie hmyzom plytšie ako 3 mm s požerkovými chodbami v štruktúre dreva ENV 1927–1

Požerok (hmyzu v dreve) Larvárna chodba obyčajne s priemerom do 2 mm EN 844–11

Termíny pre znaky guľatiny – ostatné znaky

180

Lizina Zárez do kmeňa spôsobený pri získavaní živice EN 844–8

Nádor Väčší zdrevnatený výrastok s vlnitým vláknom, ktoré vytvára charakteristickú kresbu dreva EN 844–8

Oválnosť Tvar plochy priečneho rezu s významným rozdielom medzi väčším a menším priemerom EN 844–8

Rakovina Dutina alebo vyvýšenina na povrchu guľatiny, ktorá vznikla na povrchu žijúceho stromu silným rastom húb alebo mikroskopických húb EN 844–12

Ruža Sústredené zvrásnenie kôry, ktoré označuje vnútorný znak, zvyčajne hrču EN 844–8Ryha Pozdĺžne prehĺbeniny alebo vyvýšeniny na povrchu guľatiny EN 844–8Smolník živičník Šošovkovitá dutina v dreve, ktorá obsahuje alebo obsahovala živicu EN 844–8

Stenčenie Časť kmeňa s výrazným zmenšením hrúbky, napríklad s výskytom hrubého konára EN 844–2

Svalovitosť Vlákna s pevným nepravidelným zakrivením EN 844–8

Vnútorná beľ Výskyt úplného alebo čiastočného medzikružia v zóne jadrového dreva, ktoré má farbu a vlastnosti bele EN 844–8

Vypuklina Miestna vydutina na oblom povrchu dreva EN 844–8Výrastok Výstupok okolo skupiny vlkov, spiacich púčikov alebo vetvičiek EN 844–8

Čínsky fúz Znak na oblom povrchu listnatej guľatiny s tenkou kôrou v tvare oválneho oblúka označujúceho vnútorný znak spravidla hrču EN 844–8

Jazva Povrchové poranenie úplne alebo čiastočne zarastené EN 844–8

T preliačina Pozdĺžna jazva vzniknutá na stojacom strome, ktorá sa na čele guľatiny prejaví v tvare písmena T EN 844–12

Výskyt cudzích telies

Prítomnosť cudzích telies rôzneho pôvodu v dreve (kovové črepiny, klince, drôty, skaly a podobne). Zisťujú sa vizuálne alebo detektorom EN 844–12

Vytrhané vlákna Otvory po vytrhnutých vláknach na koncovej ploche guľatiny spôsobené pri ťažbe alebo pri manipulácii dreva EN 844–8

Zárast Kôra celkom alebo čiastočne vrastená do dreva EN 844–8

181

PRÍLOHA T

Normy používané v SR

Číslo normy Predmet a oblasť použitia

STN 48 00 04 Terminológia v lesnom hospodárstve. Ťažba a doprava drevaTermíny a defi nície

STN 48 00 07 Tabuľky objemov guľatiny podľa stredovej hrúbky STN 48 00 09 Tabuľky objemu guľatiny bez kôry podľa stredovej hrúbky meranej v kôre STN 48 00 10 Tabuľky prepočtu objemu dreva na hmotnosťSTN 48 00 50 Surové drevo. Základné a spoločné ustanovenia STN 48 00 55 Kvalitatívne triedenie ihličnatej guľatiny STN 48 00 56 Kvalitatívne triedenie listnatej guľatiny STN EN 844-1 Guľatina a rezivo. Terminológia. Časť 1: Všeobecné termíny pre guľatinu a rezivoSTN EN 844-2 Guľatina a rezivo. Terminológia. Časť 2: Všeobecné termíny pre guľatinuSTN EN 844-5 Guľatina a rezivo. Terminológia. Časť 5: Termíny pre rozmery guľatiny STN EN 844-7 Guľatina a rezivo. Terminológia. Časť 7: Termíny pre anatomickú štruktúru drevaSTN EN 844-8 Guľatina a rezivo. Terminológia. Časť 8: Termíny pre znaky guľatinySTN EN 844-9 Guľatina a rezivo. Terminológia. Časť 9: Termíny pre znaky rezivaSTN EN 844-10 Guľatina a rezivo. Terminológia. Časť 10: termíny pre zafarbenie a hubové ochoreniaSTN EN 844-11 Guľatina a rezivo. Terminológia. Časť 11: Termíny pre poškodenie hmyzom STN EN 844-12 Guľatina a rezivo. Terminológia. Časť 12: Doplňujúce termíny a súhrnný register

STN EN 1309-2 Guľatina a rezivo. Metóda merania rozmerov. Časť 2: Guľatina. Požiadavky na pravidlá merania a výpočet objemu

STN EN 1310(48 02 06) Guľatina a rezivo. Metóda merania znakov

STN EN 1311(48 02 07) Guľatina a rezivo. Metóda merania biologického poškodenia

STN EN 1315-1(48 00 54) Rozmerové triedenie Časť 1: listnatá guľatina

STN EN 1315-2(48 00 54) Rozmerové triedenie Časť 2: ihličnatá guľatina

STN EN 1316-1(48 00 65)

Listnatá guľatina. Kvalitatívne triedenieČasť 1: dub a buk

STN EN l316-2(48 00 65)

Listnatá guľatina. Kvalitatívne triedenieČasť 2: topoľ

STN EN 1316-3(48 00 65)

Listnatá guľatina. Kvalitatívne triedenieČasť 3: Jaseň a javory

STN P ENV 1927-1(48 00 66)

Ihličnatá guľatina. Kvalitatívne triedenieČasť 1: Smreky a jedle

STN E ENV 1927-2(48 00 66)

Ihličnatá guľatina. Kvalitatívne triedenieČasť 2: Borovice

STN P ENV 1927-3(48 00 66)

Ihličnatá guľatina. Kvalitatívne triedenieČasť 3: Smrekovce a duglasky

Eduard GREPPELHubert PALUŠ

a kolektív

KVALITA KVALITA DREVA DREVA

A OBCHOD A OBCHOD S DREVOMS DREVOM

20072007

ISBN 978-80-8093-028-8