Geriatria 1/2015 30.9.2017 20:40 Stránka 1 1/2015 · Indexovaný: Bibliographia medica Slovaca...

Indexovaný: Bibliographia medica SlovacaCitačná databáza: CiBaMed

XXI. roãník

1/2015Odborný časopis

slovenských a českých geriatrov

Geriatria 1/2015 30.9.2017 20:40 Stránka 1

IINNZZEERRCCIIAA


GGGGEEEERRRRIIIIAAAATTTTRRRRIIIIAAAAODBORNÝ ČASOPIS SLOVENSKÝCH

A ČESKÝCH GERIATROV

Vedúci redaktor

Ladislav Hegyi

Zástupca vedúceho redaktora

Silvester Krčméry

Tajomník redakcie

Zora Filčíková

Redakčná rada

Ladislav Hegyi

Silvester Krčméry

Ivan Bartošovič

Martin Dúbrava

Božena Jurašková

Štefan Koval

Štefan Krajčík

Zoltán Mikeš

František Németh

Eva Topinková

Pavel Weber

OBSAH

Editorial S. Krčméry:

Slovenská geriatria – kde sme a kam kráčame? . . . . . 5

Originálne práce L. Hegyi:

Dlhodobá alebo zdravotnosociálna starostlivosť? . . . . 7

H. Slámová: Kvalita života nemocných s chronickým obštrukčním plicním onemocněním . . . . . . . . . . . . . . 14

P. Ondruš: Starnutie obyvateľstva z pohľadu verejného zdravotníctva . . . . . . . . . . . . . . . 23

Prehľadné referátyI. Bartošovič, A. Tašká, I. Ivánková Bartošovičová:

Súčasné možnosti liečby inkontinencie moču u seniorov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32

SprávyM. Sninčák:

Novinky klinickej hypertenziológie v staršej populácii – 2014 (1. časť)Kongres Európskej kardiologickej spoločnosti (EKS), Barcelona, Španielsko, 30. 8. – 3. 9. 2014 . . . 39

M. Dúbrava, T. Drobná, F. Németh, L. Gerlich, S. Krčméry: Odporúčania na manažment seniorov s fibriláciou predsiení v Slovenskej republike(schválené výborom SGGS 16. 3. 2015) . . . . . . . . . . . 44

Oficiálna webová stránka Slovenskej gerontologickej a geriatrickej spoločnosti

3

OB

SA

H/

CO

NT

EN

TS

Geriatria 1/2015

www.geriatria.sk


CONTENTS

Editorial S. Krčméry:

Geriatric medicine in Slovakia– where are we standing? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5

Original papers L. Hegyi:

Long-term or health-social care? . . . . . . . . . . . . . . . . 7

H. Slámová: Quality of life of patients with chronic obstructive pulmonary disease . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14

P. Ondruš: Ageing of the population from the public health . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23

Review articles I. Bartošovič, A. Tašká, I. Ivánková Bartošovičová:

Current modes of treatment of urinary incontinence in seniors . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32

News M. Sninčák:

News of clinical hypertensiologyin older population. 2014 (1. part) . . . . . . . . . . . . . . . 39

M. Dúbrava, T. Drobná, F. Németh, L. Gerlich, S. Krčméry: Guidelines for the management of seniorswith atrial fibrillation in Slovak republic . . . . . . . . . . . 44

Official website of the Slovak Gerontologic and Geriatric Society

GERIATRIAčasopis slovenských a českých geriatrov

Vydáva:Slovenská gerontologická a geriatrická spoločnosť Limbová 5831 01 BratislavaIČO vydavateľa: 30 798 477Periodicita vydávania:štvrťročníkDátum vydania: december 2014

Vedúci redaktor:prof. MUDr. Ladislav Hegyi,DrSc.Jánošíkova 78901 01 Malacky e-mail: [email protected]

Adresa redakcie:Zora FilčíkováII. Klinika geriatrie LF UKNámestie SNP 10814 65 Bratislava tel.: 02/5788 7361e-mail:[email protected]

Jazyková úprava:Anglická:PhDr. B. Weiblová, MPHSlovenská:prof. MUDr. L. Hegyi, DrSc.

Sadzba, reprodukcia, tlač:Charis s. r. o., Ipeľská 3821 07 Bratislava

Registračné číslo: 2929/09ISSN 1335 – 1850 www.geriatria.sk4

OB

SA

H /

CO

NT

EN

TS

Geriatria 1/2015


5

SLO

VO

VY

DA

VA

TE

ĽA/

ED

ITO

RIA

L

Geriatria 1/2015

SLOVENSKÁ GERIATRIA – KDE SME A KAM KRÁČAME ?

V roku 2015 si pripomíname 45. výro-čie vzniku samostatnej Slovenskej geron-tologickej a geriatrickej spoločnosti (SGGS),ktorá od roku 2006 existuje ako samostat-né občianske združenie s vlastnou práv-nou subjektivitou a zároveň s kolektívnymčlenstvom v SLS. Doznievajú v nás ohlasyjesenných volieb do Výboru SGGS a kre-ovanie (staro) nového Výboru na obdobiedo roku 2018. Deje sa tak v období, ktorénijako nemožno nazývať pozitívnym aleboprajným pre rozvoj starostlivosti o senio-rov, alebo pre rozvoj celej slovenskej me-dicíny. Je to obdobie ľahostajnosti nielenrezortu zdravotníctva, ale celej spoločnos-ti k problematike seniorov, ku každoden-nej diskriminácii starých ľudí na základeveku na mnohých úrovniach. Po predchá-dzajúcom uzatvorení veľkého počtu ge-riatrických lôžok došlo v mnohých regió-noch Slovenska k reálnemu obmedzeniugeriatrickej starostlivosti. V širšom aspek-te najnovšia legislatíva a nežičlivá atmos-féra vo viacerých médiách robí z nás leká-rov nepriateľov tejto spoločnosti, zodpo-vedných za (skoro) všetky neduhy v zdra-votníctve. Nemali by sme sa však dať po-hltiť negatívnymi emóciami, ani upadať dostavu bezradnej skepsy či depresie. Kré-dom primára Eugena Gressnera, zaklada-teľa geriatrie na Slovensku, bolo nevzdá-vať sa, prekonávať prekážky a pracovať vprospech svojich pacientov. Určite by smemali zachovať kontinuitu toho, čo bolo do-teraz vo vývoji slovenskej geriatrie pozitív-ne (každodenná obetavá práca nás všet-kých v prospech našich pacientov, pravi-delná organizácia odborných geriatrickýchpodujatí, dvadsaťročné nepretržité vydáva-nie časopisu Geriatria, na ktorý môže byťnaša odborná spoločnosť právom hrdá).Určite môžeme nadviazať na mnohé dote-rajšie pozitívne skúsenosti a obetavú prá-cu predchádzajúcich výborov SGGS. Zá-roveň však vnímam tento čas ako príle-žitosť zdynamizovať našu činnosť na via-

cerých úrovniach, ako potrebu rozhýbaťstojaté vody nášho profesionálneho bytiaa snaženia. V prvom rade nám musí ísť oreálne skvalitnenie zdravotnej starostlivos-ti o seniorov na Slovensku na mnohýchúrovniach (v prevencii, v ambulantnej i v ne-mocničnej starostlivosti, akútnej i dlhodo-bej). Je to široká a zároveň naliehavá prob-lematika s mnohými aspektami. Nový Vý-bor SGGS pripravuje podrobnejšiu analý-zu, ktorá bude publikovaná v najbližšomčísle časopisu Geriatria. Je obzvlášť po-trebné riešiť výpadky v regionálnom pok-rytí geriatrickej starostlivosti (hlavne Ži-linský a Banskobystrický kraj – bez lôžko-vého geriatrického pracoviska sú momen-tálne Fakultné nemocnice v Žiline, v Ban-skej Bystrici, aj Univerzitná nemocnica vMartine, ale ani pripravovaná koncepcianovej Univerzitnej nemocnice v Bratislavenepočíta s lôžkovým geriatrickým oddele-ním). Čakajú nás v tejto oblasti ďalšie na-liehavé úlohy, napr. dosiahnuť úpravu pre-skripčných obmedzení pre geriatrov. Za-mýšľam sa nad tým, ako pritiahnuť medzinás mladých (mladších) kolegov, aby smeaj v budúcnosti boli schopní poskytovaťodbornú geriatrickú starostlivosť na Slo-vensku na potrebnej úrovni. Rozmeniť tie-to široké témy na konkrétne kroky a roz-hodnutia je spoločná úloha pre nás všet-kých. Medicína je výsostne kolektívny od-bor ľudskej činnosti, a preto pozývam Vásvšetkých, milí priatelia, k spoločným de-batám a diskusii na všetkých úrovniach(telefónom, emailom, v časopise Geriatria,pri osobných neformálnych stretnutiachna kongrese, na členskej schôdzi). Hovo-rím teraz v mene všetkých členov VýboruSGGS, radi si vypočujeme a predebatuje-me Vaše názory, postrehy, pripomienky, čipocity. Predchádzajúci Výbor SGGS po-ložil, myslím si, veľmi dobrý základ pretieto zlé časy. Patrí mu za to vďaka aj uz-nanie. Nechcem byť na záver patetický,ale za nás všetkých vnímam prejavenú dô-


SLO

VO

VY

DA

VA

TE

ĽA /

ED

ITO

RIA

L Geriatria 1/2015

6

GERIATRIC MEDICINE IN SLOVAKIA– WHERE ARE WE STANDING?

veru viesť Slovenskú gerontologickú a ge-riatrickú spoločnosť ako poslanie, ako služ-bu, ako šancu lepšie pracovať v prospechnašich pacientov. Na splnenie týchto cie-

ľov je potrebná spolupráca nás všetkých,ku ktorej Vás pozývam.

Váš Doc. MUDr. Silvester Krčméry, CSc.

In 2015 the Slovak Society for Geron-tology and Geriatrics celebrates the 45th

anniversary of its existence. In autumn 2014elections to create the new Executive Com-mittee for the next 4- year period until2018 were organized in our country. Thisis the period of unfavourable situation ofelderly people in Slovakia and the periodof negative development of Slovak geriat-ric care. Closure of many geriatric wardsand beds in various Slovak hospitals in pre-vious years has lead to further limitationsof acute and chronic medical care in ma-ny regions. Furthermore, recent unfavourab-le legislative changes and negative medialattitude are making Slovak physicians res-ponsible for all these negative trends inour country. But we should not be neitherskeptic nor depressive. The main credo ofEugen Gressner, founder of modern ge-riatric medicine in Slovakia, was to over-come all obstacles and never give up at anytime. We should therefore continue in allpositive trends and our previous activities(e.g. regular organization of geriatric con-ferences, continuing to publish our medi-cal journal GERIATRIA).

Despite many previous positive trendswe should make now serious attempts andengage in activities to substantially impro-ve geriatric care in Slovakia (prevention,ambulatory and hospital care for elderlypatients). The new Executive Committeehas prepared a thorough analysis of thepresent situation and stated all necessarysteps for the future period. As already men-tioned, there are some regions in Slovakia(especially Žilina, Martin and Banská Byst-rica) without a hospital geriatric ward andalso the project of a new University Hos-pital in the capital Bratislava lacks in itsconcept the new department of geriatricmedicine. Another important task for usis to attract our younger colleagues to joinour society for the future activities and forbetter organization of geriatric care in Slo-vakia in the future.

We invite all our friends and colleaguesto join our projects and activities. Wewould like to listen to your ideas, needs,priorities and questions. We need yourthoughts and efforts and we invite you allto work together for the future develop-ment of our Slovak Society of Gerontolo-gy and Geriatrics.

Doc. MUDr. Silvester Krčméry, CSc.


Geriatria 1/2015

OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

7

DLHODOBÁ ALEBO ZDRAVOTNOSOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ?

L. Hegyi Slovenská zdravotnícka univerzita

Súhrn

Už pred storočím bolo konštatované, že sociálne pomery spôsobujú alebo podporujúvznik chorôb, sú nositeľmi podmienok choroby, sprostredkúvajú pôvodcu choroby a ovply-vňujú priebeh choroby. Prepojenie zdravotnosociálnej politiky najmä v starostlivosti o senio-rov je výberovou možnosťou pre riešenie súčasnej situácie v starostlivosti o seniorov a prizohľadnení demografického trendu. Starnutie obyvateľstva prinieslo nutnosť riešiť zdravotnéproblémy seniorov systémovými zmenami. Strategický rámec starostlivosti o zdravie pre roky2014-2030 bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 18. decembra 2013 a zavádza prio-rity zlepšenia efektivity zdravotnej starostlivosti a s ním následné zlepšenie zdravotného sta-vu obyvateľstva. Na tento Strategický rámec nadväzuje Implementačná stratégia - systémintegrovaného poskytovania zdravotnej starostlivosti, vydaná MZ SR v auguste 2014. Z obochdokumentov vyplýva potreba doplniť súčasnú zdravotnú starostlivosť o zdravotnosociálnustarostlivosť, ktorá je cestou k zabezpečeniu zatiaľ chýbajúcej dlhodobej starostlivosti v slo-venskom nemocničnom systéme.

Kľúčové slová: prienik zdravotnej a sociálnej starostlivosti – zdravotnosociálna staroslivosť – Strate-gický rámec starostlivosti o zdravie – Implementačná stratégia

Prepojenie zdravotno-sociálnej proble-matiky po prvýkrát skúmal sociálny hygie-nik Alfred Grotjahn na konci 19. storočia,čoho bolo výsledkom v roku 1912 vydaniepráce „Sociálna patológia“.

Vydanie Grotjahnovej Sociálnej pato-lógie bolo jedným z vrcholov jeho sociál-nohygienických snáh a výskumov, ktorejzákladom bola okrem teoretických kapitolnajmä sociálnopatologická problematika.Pri podrobnom skúmaní vzťahu medzi so-ciálnymi pomermi a zdravotným stavomjednotlivých populačných a sociálnych sku-pín a jednotlivcov dospel Grotjahn k vy-medzeniu základných poznatkových a me-todologických zásad sociálnej patológie(Schott, 1994):– sociálne pomery spôsobujú alebo pod-

porujú vznik chorôb,– sociálne pomery sú nositeľmi podmie-

nok choroby,– sociálne pomery sprostredkúvajú pô-

vodcu choroby,– sociálne pomery ovplyvňujú priebeh cho-

roby.“

Až v polovici 20. storočia sa začaloopäť hovoriť o súvislostiach medzi zdravot-ným stavom a sociálnymi problémami a ovplyve chudoby na zdravie. Početné epide-miologické štúdie preukázali v poslednýchrokoch, že všetky ukazovatele porúch zdra-via reagujú citlivo na javy sociálnej sféry.Vzťah medzi chorobami, resp. úmrtnos-ťou a chudobou existuje vo všetkých kraji-nách, či už rozvojových, alebo vyspelých(Hegyi, Krajčík, 2010).

Zníženie adaptačných schopností a ztoho plynúce zdravotné a sociálne rizikású modelovým príkladom prepojenia zdra-votnej a sociálnej problematiky obzvlášťvo vyššom veku. Demografický trend cha-rakterizovaný starnutím populácie spolu srozvojom civilizačných ochorení a pozna-ním toho, že každá chronická choroba másvoje sociálne črty zdôrazňuje význam sku-točnosti, že zdravotná a sociálna starostli-vosť zvlášť v geriatrii predstavuje spojenénádoby a je neoddeliteľná.

Napriek týmto skutočnostiam rezortzdravotníctva v SR doteraz veľmi striktne


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

8

oddeľoval od zdravotnej starostlivosti všet-ko, čo nieslo označenie „sociálny“.

Pojem dlhodobá starostlivosť vyjadru-je poskytovanie zdravotníckej i sociálnejstarostlivosti po dlhšiu alebo dlhú dobu,poprípade ako trvalú starostlivosť (Hegyi,2007). Pacienti, vyžadujúci dlhodobú sta-rostlivosť, sú takí pacienti, ktorí potrebujúpermanentnú pomoc vo svojom každoden-nom živote (alebo permanentnú hospitali-záciu pri ťažkých stavoch).

Dlhodobá starostlivosť v geriatrii je pre-pojená zdravotná a sociálna starostlivosť.Vždy sa jedná primárne o chorého člove-ka, ktorý potrebuje okrem odbornej zdra-votnej starostlivosti aj starostlivosť sociál-nu, teda komplexnú starostlivosť lekársku,ošetrovateľskú a opatrovateľskú. Táto mô-že byť inštitucionálna, poloinštitucionálnaalebo ambulantná. Táto starostlivosť je vy-žadovaná najmenej po dobu troch mesia-cov ale v mnohých prípadoch doživotne.(Hegyi, 2008).

Zavázalová (2001) charakterizuje dlho-dobú ústavnú starostlivosť (long-term ca-re) 1. dlhodobosťou trvania choroby, chro-nicitou a stupňom zdravotného postihnu-tia, ktoré zapríčiňuje stratu sebestačnostia závislosť na starostlivosti druhej osoby,2. multidisciplinárnym prístupom s ohľa-dom na spektrum zdravotných, psychic-kých a sociálnych problémov. Starostlivosťmá vždy charakter sociálny i zdravotný ajej potreba veľmi významne závisí na psy-chickom stave pacienta. 3. Zapojením os-tatných sektorov (komunity, školstva, slu-

žieb a pod.). 4. Spoluprácou zdravotníkova laikov (rodina, dobrovoľní opatrovatelia,charita, náboženské spoločenstvá a ďalšie).

V dlhodobej starostlivosti prevláda sta-rostlivosť ošetrovateľská, paliatívna a reha-bilitačná (Kalvach, Janečková, Bureš, Hegyi,Koval, Přehnal, 2004).

Starnutie obyvateľstva prinieslo nut-nosť riešiť zdravotné problémy seniorov sys-témovými zmenami. Strategický rámec sta-rostlivosti o zdravie pre roky 2014-2030bol schválený vládou Slovenskej republikydňa 18. decembra 2013 a zavádza priorityzlepšenia efektivity zdravotnej starostlivos-ti a s ním následné zlepšenie zdravotnéhostavu obyvateľstva. Súčasný demografickývývoj v SR je charakterizovaný nasledovne:1. Globálne klesá podiel detskej zložky,

pozvoľne vzrastá podiel seniorov, pok-račuje starnutie populácie

2. Index ekonomického zaťaženia klesol takmer vo všetkých okresoch Slovenska

3. Predlžovanie SDŽ pri narodení i vo veku 65+

4. Rodičovstvo sa presúva do veku 30+5. Znižovanie úmrtnosti detí do 1 roku6. Pretrvávajúca nadúmrtnosť mužov vo

všetkých príčinách smrti podľa základ-ných kapitol MKCH 10, s najvyšším násobkom v miere úmrtnosti v dôsled-ku úrazov, no celkovo u oboch pohlaví dominuje úmrtnosť na KVCH (Minis-terstvo zdravotníctva SR (www.health. gov.sk): Správa o stave zdravotníctva na Slovensku 2011). Tento vývoj sa dá do-kumentovať v nasledovných tabuľkách:

Tab. 1: Prehľad údajov vybraných demografických procesov v SR v roku 2000, 2009a 2013 s prognózou v roku 2020

% 2000 2009 2013 2020

Veková štruktúra obyvateľov(v rokoch)

0 – 14 19.5 15,4 15.32 15,515 – 64 69.0 72,4 71.14 67,765+ 11.4 12,2 13.54 16,7

Zdroj: Inštitút informatiky a štatistiky (INFOSTAT) - Výskumné demografické centrum 2010, NCZI2014


Geriatria 1/2015

OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

9

Tab. 2: Sredná dĺžka života (SDŽ) pri narodení

1900 1950 2000 2013 2020

Muži 36,5 59,0 69,1 72,9 72,13Ženy 38,6 62,3 77,2 79,61 80,14

Zdroj: ŠÚ SR, NCZI

Tab. 3: Sredná dĺžka života 65 ročných

2000 2009 2020

Muži 13.06 13.88 14.87Ženy 16.88 17.56 18.98

Zdroj: Inštitút informatiky a štatistiky (INFOSTAT) - Výskumné demografické centrum 2010

Tab. 4: Priemerný vek obyvateľov SR v rokoch 2002 – 2013

2002 2013

Muži 34.90 38.00Ženy 38.00 41.20

Zdroj: ŠÚ SR 2008, 2014

Tab. 5: Index starnutia v SR v rokoch 2002 – 2013

2002 2012 2013

Muži 46.50 63.16Ženy 80.80 109.07spolu 63.20 85.51 88.34

* Index starnutia je počet osôb vo veku 65+ na 100 detí vo veku 0-14 rokov Zdroj: ŠÚ SR, 2013, 2014

V súčasnosti sa zavádza významný šta-tistický pojem – stredná dĺžka života v zdra-ví. Ide o to nielen sa dožiť vysokého veku,ale dožiť sa ho aj v zdraví. Kým v roku 1960bola stredná dĺžka života mužov 67,70 ro-kov a žien 72,47 rokov, v roku 2013 je to72,90 rokov v prípade mužov a 79,61 ro-kov v prípade žien. Počet ľudí vo veku nad60 rokov bude v roku 2015 tvoriť 19,4 %populácie, ale v roku 2050 to bude už 37 %populácie. Ak hodnotíme strednú dĺžku ži-vota v zdraví – a tento parameter máme naj-horší v EÚ – v roku 2011 bola v ženskejpopulácii 52,3 roka a v mužskej 52,1 roka.

Tieto čísla svedčia pre zlý zdravotný stavstaršej generácie na Slovensku (Hegyi, 2014).

Z uvedených prehľadov vyplýva, že všet-ky skúmané parametre poukazujú na star-nutie obyvateľstva. Zároveň z tabuľky 7vyplýva, že slovenská populácia sa starobynedožíva v zdraví a zdravotné ťažkosti udá-va už od poloviny stredného veku. Hod-nota strednej dĺžky života, prežitej v zdra-ví, je výrazne nižšia než je tomu v ostat-ných štátoch EÚ.

Výrazný nárast podielu staršej populá-cie spolu s jednoznačným trendom star-nutia obyvateľstva a zároveň neuspokojivý


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

10

zdravotný stav seniorskej populácie by ma-li predznamenať rozširovanie a skvalitňo-vanie zdravotnej starostlivosti o ľudí vo vyš-šom veku. Tomu ale nezodpovedá vývojgeriatrickej starostlivosti v SR.

Reálne lekárske úväzky geriatrov v am-bulantnej starostlivosti sa pohybujú okolo23,0 l.m., pričom novela 751/2008 Naria-denia vlády o verejnej minimálnej sieti pos-kytovateľov zdravotnej starostlivosti v od-bore geriatrie určuje pre ambulantnú ge-riatriu len 22,0 l.m. pre celé Slovensko.Počet geriatrických ambulancií v SR sapohybuje medzi 50 a 60. Dostupnosť am-bulantnej geriatrickej starostlivosti v niek-torých oblastiach nie je zabezpečená. Čiast-kové úväzky na geriatrických ambulan-ciách nezaručujú ani dostupnosť ani dos-tatočnú kvalitu tejto služby.

Z pohľadu na vývoj nemocničnej sta-

rostlivosti sa dá jednoznačne konštatovať,že za 10 rokov poklesol počet postelí ur-čených pre špecializovanú nemocničnú sta-rostlivosť o seniorov o 511 postelí, pričomnepatrný nárast akútnych postelí o 25 jeviac než vyvážený poklesom chronickýchpostelí o 636, čo je v príkrom rozpore sreálnou potrebou a samozrejme v rozpores európskym trendom. Skladba postelí arozsah ich zazmluvnenia zdravotnými po-isťovňami neriešia potrebu dlhodobej sta-rostlivosti v lôžkových zariadeniach. Pa-cient, ktorý potrebuje pre zlepšenie svojhozdravia lekársku a ošetrovateľskú starostli-vosť po dobu dlhšiu ako 21-28 dní, nemákam ísť, pretože priemerná ošetrovacia do-ba v zariadeniach geriatrického typu ne-umožňuje hospitalizáciu nad túto dobu.Potreba troj- alebo viacmesačnej hospita-lizácie v našom systéme zdravotníctva nieje možná.

Tab. 6: Štruktúra zomretých v % z počtu úmrtí

z nich podiel v %veková Po- Celkovýskupina hla- počet Obehová Nádory Úrazy Dýchacia Tráviaca Ostatné

vie úmrtí sústava sústava sústava choroby

0 – 85+ muži 26 797 45,9 26,2 8,0 7,0 6,4 6,5ženy 25 106 59,8 20,1 2,7 5,6 4,6 7,2

0 - muži 10 541 30,4 28,5 15,8 5,5 10,3 9,464 ženy 4 365 24,8 40,0 7,7 4,7 10,0 12,8

65+ muži 16 256 55,9 24,7 2,9 7,9 3,9 4,7ženy 20 741 67,2 15,9 1,7 5,8 3,4 6,1

Zdroj: ŠÚ SR, 2012

Tab. 7: Stredná dĺžka života pri narodení a v zdraví

muži SDŽ SDŽ ženy SDŽ SDŽpri narodení v zdraví pri narodení v zdraví

EÚ 27 77 61,6 EÚ 27 82,9 62,7SR 71,7 52,4 SR 79,3 52,1ČR 74,5 62,2 ČR 80,9 64,5Švédsko 79,6 71,7 Švédsko 83,6 71,1Rakúsko 77,9 59,5 Rakúsko 83,5 60,7Maďarsko 70,9 56,3 Maďarsko 78,6 58,6

Zdroj: NCZI, 2012

Z n

ich


Geriatria 1/2015

OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

11

Tab. 8: Trend vývoja geriatrickej nemocničnej siete od decembra 2003 do decembra 2013

oddeleniepočet postelí počet postelí počet postelí počet postelí

2003 2008 2011 2013

JIS geriatrická 4 12 12Geriatria 799 947 738 812ODCH, LDCH 1954 2056 2051 1900Doliečovacie 841 636 168 259SPOLU 3954 643 2969 2983

Zdroj: NCZI 2003, 2008, 2011, 2014

Tab. 9: Postele geriatrického typu podľa určenia, trend vývoja 2003-2013

typ lôžok počet postelí počet postelí počet postelí počet postelí2003 2008 2011 2013

akútne 799 951 750 824chronické 2795 2692 2219 2159SPOLU 3594 3643 2969 2983

Zdroj: NCZI 2003, 2008, 2011, 2014

V SR starne obyvateľstvo práve takako v ostatnej Európe, ale zdravotne je natom stredná a staršia generácia horšie. Pa-radoxne pritom v SR klesá rozsah a dos-tupnosť odbornej geriatrickej starostlivos-ti. Etické, spoločenské a ekonomické dôs-ledky tohto stavu sú zrejmé poskytovate-ľom i prijímateľom zdravotnej starostlivos-ti, ale ignorované inštitúciami, zodpoved-nými za zdravie obyvateľstva.

Zdravá populácia je kľúčom k rastuspoločnosti. Zdravotný stav ovplyvňuje eko-nomický rast zvýšením produktivity pra-covníkov, zvýšením úspor počas života jed-notlivca, čo zlepšuje vzdelanie a podporu-je zahraničné priame investície. Každý ďal-ší rok predĺženia očakávanej dĺžky životazvyšuje ekonomický výkon o 4%, dokoncaaj po korekcii na pracovnú prax a vzdela-nie (Bloom et al., 2004).

Modernizácia zdravotníckej infraštruk-túry a zlepšenie dostupnosti kvalitných slu-žieb v primárnej a akútnej lôžkovej zdra-votnej starostlivosti, vyplývajúca z doku-mentu MZ SR o Implementačnej stratégii(2014) zdôrazňuje najmä potrebu prost-

redníctvom reforiem integrovanej zdravot-nej starostlivosti zabezpečiť aj dlhodobejšiepotreby starnúceho obyvateľstva, najmä vplyvzvýšenia komorbidít. Bude podporená pri-márna zdravotná starostlivosť formou bu-dovania infraštruktúry centier integrova-nej zdravotnej starostlivosti. Tieto centrása stanú základným pilierom zdravotnejstarostlivosti a budú prispôsobené súčas-ným a budúcim požiadavkám a trendomako sú zvyšujúca sa prevalencia chronic-kých ochorení, znižovanie počtu hospita-lizácií ako aj starnutie obyvateľstva.

Tieto výzvy spolu s pokrokom v akút-nej nemocničnej starostlivosti si budú vy-žadovať nové usporiadanie nemocničnéhosystému, vrátane väčšej špecializácie nakomplexnú medicínu, lepší prístup k ru-tinnej liečby, ktorá môže byť poskytnutá vkomunitnom prostredí a širšej dostupnos-ti dlhodobej (chronickej) starostlivosti arehabilitačných činností. Podmienkou k to-mu je nevyhnutnosť prepojenia zdravotneja sociálnej starostlivosti so zameraním narozvoj komunitných služieb orientovanýchna občana (pacienta) a integrácia zdravot-


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

12

ných a sociálnych služieb a podpora verej-ného zdravia obyvateľstva ako aj pri ciele-nej práci so znevýhodnenými skupinamiobyvateľstva v im známom prostredí. Sú-časne sa menšie nemocnice preorientujúna poskytovanie rehabilitácie a s vekom sú-visiace ochorenia (chronické lôžka) ako me-dzičlánok medzi miestnymi komunitnýmicentrami primárnej zdravotnej starostlivos-ti a väčšími špecializovanými nemocnič-nými centrami.

Na otázku v nadpise článku sa dá tedaodpovedať kladne: áno, potrebujeme dlho-dobú starostlivosť v slovenskom nemoc-ničnom systéme a cestou k dosiahnutiu toh-to cieľa je zriaďovanie zdravotnosociálnychlôžok.

Literatúra1. BLOOM, D., CANNING, D., JAMISON,

D.T.: Health, Wealth and Welfare. Finance andDevelopment, 2004 (March)

2. HEGYI, L.: Dlhodobá starostlivosť o seni-orov v Slovenskej republike. Lek Obzor, 56,2007,č.9, s. 379-382

3. HEGYI, L.: Medicínske aspekty dlhodobejstarostlivosti. Geriatria, 13,2007, č. 2, s. 53-55

4. HEGYI, L.: Perspektívy dlhodobej starost-livosti. Geriatria, 13,2007, č. 3, s. 99-103

5. HEGYI, L.: Dlhodobá starostlivosť v pra-xi. Geriatria, 14,2008, č. 2, s. 51-54

6. HEGYI, L., KRAJČÍK, Š.: Geriatria. Bra-tislava: HERBA, 2010, s.600, ISBN 978-80-89171-73-6

7. HEGYI, L.: Analýza zdravotnej starostli-vosti o seniorov v SR k 14.9.2009. Správa pre Ra-du vlády pre seniorov, september 2009.

8. HEGYI, L. a kol.: Sociálna gerontológia.Bratislava: HERBA, 2012, s. 171, ISBN 978-80-89171-99-6

9. HEGYI, L.: Seniori. In: Š. MORICOVÁ, I.BARTOŠOVIČ, L. HEGYI: Znevýhodnené sku-piny vo verejnom zdravotníctve. Bratislava: VEDA,2013, s.141, ISBN 978-80-224-1278-0

10. HEGYI, L. Zaniká slovenská geriatria? Ge-riatria, 20, 2014, č. 2, s. 5-7

11. Inštitút informatiky a štatistiky (INFO-STAT) - Výskumné demografické centrum 2010

12. KALVACH, Z., JANEČKOVÁ. H., BU-REŠ, I., HEGYI, L., KOVAL, Š., PŘEHNAL, J.:Dlouhodobá zdravotní a sociální ústavní péče. In:KALVACH, Z., ZADÁK, Z., JIRÁK, R., ZAVÁ-ZALOVÁ, H., SUCHARDA, P. a kol.: Geriatrie agerontologie. Praha: Grada-Avicenum, 2004, s.490-508, ISBN 80-247-0548-6

13. MZ SR: Implementačná stratégia - systémintegrovaného poskytovania zdravotnej starostli-vosti: Modernizácia zdravotníckej infraštruktúrya zlepšenie dostupnosti kvalitných služieb v pri-márnej a akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivos-ti. August 2014.

14. Ministerstvo zdravotníctva SR (www. health.gov.sk): Správa o stave zdravotníctva na Sloven-sku 2011. ISBN 978 – 80 – 969507 – 9 – 9

15. NCZI 2008,2011,201416. SCHOTT, H.: Kronika medicíny. Bratisla-

va: Fortuna Print, 1994, s. 648, ISBN 80-7153-081-6 17. ŠÚ SR 201418. Vláda SR: Strategický rámec starostlivos-

ti o zdravie pre roky 2014 – 2030. December 2013.19. ZAVÁZALOVÁ, H. a kol.: Vybrané kapi-

toly ze sociální gerontologie. Plzeň: LF UK v Plz-ni, 2001, s. 89

Adresa autora prof. MUDr. L.H., DrSc., FVZ SZU Bratislava


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

13

Long-term or health-social care?

L. Hegyi

Summary

As early as a century ago it was stated that social conditions cause or promote the onset of disea-ses, they are also the carriers of the disease conditions and mediators of the causative agent of thedisease affecting the course of the disease. Health-social policy interlinking namely in the care for seni-ors is an optional modality for the solution of the current situation in the care for seniors and in con-sidering the demographic trend. The ageing of the population forces us to solve health problems ofseniors by the system changes. The strategic framework of the care for health for the years 2014-2030was approved by the Government of the Slovak Republic on 18 December 1913 introducing the prio-rities of improvement of the health care effectivity aiming at the subsequent improvement of thehealth status of the population. The implementation strategy – the system of integrated health caredelivery, issued by the Ministry of Health of the SR in August 2015 is connected to the Strategic Fra-mework.

Both documents show that it is necessary to complement the current health care by health socialcare, which is the way to provide/ensure the lacking long-term care in the Slovak hospital system.

Key words: integration of health and social care – health-social care – strategic framework for health– implementation strategy


Geriatria 1/2015

14

OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

KVALITA ŽIVOTA NEMOCNÝCHS CHRONICKÝM OBSTRUKČNÍM PLICNÍM ONEMOCNĚNÍM

H. SlámováAlzheimercentrum Průhonice

Ředitelka: PhDr. Hana Slámová, RN

Súhrn

Úvod: Tato práce si kladla za cíl popsat, čím je ovlivněna kvalita života nemocných s chro-nickým plicním onemocněním a které její oblasti jsou postiženy nejčastěji. Výzkumná část sezaměřovala na nejvíce problémové a omezující oblasti, jenž nemocným znepříjemňují čidokonce znemožňují běžné denní nebo pracovní činnosti, volnočasové aktivity, společenskýživot apod. Metodika: Jako metodiku výzkumu jsme zvolili semistrukturovaný rozhovor ametodologii SEIQoL, směřující k poznání kvality života nemocných s chronickým obstrukčnímplicním onemocněním (dále CHOPN). Otázky byly koncipovány jako otevřené, které sledova-nou osobu vedly k nutnosti zamýšlet se hlouběji nad škálou odpovědí a uzavřené, kdy nemoc-ný odpovídal ano - ne dle skutečnosti. Výsledky: Všichni nemocní s chronickým plicním one-mocněním uváděli omezení ve fyzických aktivitách, a to především při usilovných činnostech.Někteří nemocní udávali, že u nich vůbec nedošlo k omezení společenského života. Velká částnemocných udávala, že je jejich nemoc ovlivňuje v rodinném životě. Deprese uváděla v sou-vislosti s nemocí CHOPN pouze menší část nemocných. Přítomnost úzkosti v souvislosti sCHOPN udávala většina nemocných a stejně tak i větší únavu a vyčerpání v souvislosti s CHOPN.Zdraví respondenti měli průměrné hodnoty kvality života vyšší než klienti s CHOPN. Ženy mě-ly průměrné hodnoty kvality života nižší než muži. Zdraví respondenti měli průměrnéhodnoty kvality života vyšší než klienti s CHOPN. Kvalita života nemocných s CHOPN bylahodnocena jako zhoršená.

Závěr: Z výsledků výzkumu vyplynulo, že nemocní s chronickým plicním onemocněnímjsou nejvíce omezováni především ve fyzických aktivitách. V sociální oblasti dochází nejčastě-ji ke změnám v rodinném soužití. Z psychických problémů byla nejčastěji udávána přítomnostúzkosti. V dnešní době je možné ovlivnit kvalitu života klientů s chronickou obstrukční plicnínemocí vhodně zvolenými terapeutickými intervencemi. Z hlediska ošetřovatelských inter-vencí se jeví jako nejdůležitější edukace klienta a jeho rodiny, péče o dýchací cesty a dechovárehabilitace, doplněná lázeňskou léčbou, motivace k zapojení nemocného do procesu léčby avhodná psychická podpora.

Kľúčové slová: kvalita života – chronická obstrukční plicní nemoc – HRQoL – SEIQoL – dušnost –spirometrie

ÚvodKvalita života jedince v pozitivním smys-

lu zahrnuje především psychický stav, tě-lesnou kondici, duševní schopnosti, so-ciální vztahy a plnění úloh v každodennímživotě. I když na úrovni konkrétního cho-vání člověka jsou pro různé osoby důležitérozdílné konkrétní oblasti, jsou na metafy-zické úrovni cíle pozitivní kvality života vesvé dimenzionalitě interindividuálně srov-natelné (16).

Koncept hodnocení kvality života spo-jený se zdravotním stavem vychází z na-růstajícího vědomí nedostatečnosti infor-mací o samotném klientovi ve srovnání smnožstvím informací o jeho nemocech. Vtomto novém přístupu nemají při posuzo-vání zdravotního stavu zásadní důležitostočekávaná délka života a nepřítomnost cho-roby. Nově se zabýváme i kvalitou životanemocných a pozornost věnujeme také sa-motným nemocným a jejich vnímání fy-


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

15

zického a duševního stavu a jejich schop-ností v každodenním životě.

V medicíně hodnocení kvality životapřevzalo roli, kterou by měla mít tzv. ce-lostní medicína (16).

„HRQoL může být posuzována jako tačást celkové kvality života, která je určovánapředevším zdravotním stavem osoby a můžebýt ovlivňována klinickými intervencemi. Čas-to bývá definována jako subjektivní vjem důs-ledku choroby na kvalitu vlastního života“ (Sa-lajka 2006, s. 15).

Abychom byli schopni měřit kvalitu ži-vota, je potřeba vzít v úvahu řadu složekcelkového stavu a chování, které lze roz-dělit do čtyř oblastí a to tělesné potíže pod-míněné nemocí, psychický stav a výkon-nost, výkonnost v oblastech každodenníhoživota, sociální vztahy. Teoreticky existujídva hlavní mechanizmy, pomocí, kterýchnemocní hodnotí své zdraví – fyzická amentální složka. Do fyzické složky patříprojevy choroby, potíže a omezení, kterénemoc vyvolává. Mentální složka vycházíz emocí, které projevy a potíže zapříčiňu-jí. Obě složky, z nichž vychází celkové po-souzení zdravotního stavu nemocných, jsouovlivňovány jednotlivými faktory ze všechuvedených oblastí. Mentální složka prav-děpodobně modifikuje celkové vnímání zá-važnosti choroby a závažnosti zdravotní-ho postižení (16). Hodnocení kvality živo-ta se vztahuje k základním cílům zdravot-ní péče a týká se přímo nemocného a vě-nuje pozornost jeho vlastní hodnotové stup-nici. Kvalita života je nahlížena jako důle-žitá výsledná veličina, určená nejen cha-rakteristikou nemoci, symptomů nebo jejíléčby, ale i individuální odpovědí pacientana nemoc a její důsledky. Tato odpověď za-hrnuje složku emoční, poznávací a složkuchování pacienta. Choroba, její jednotlivéaspekty a důsledky, s nimiž je nemocnýkonfrontován, na něj klade požadavky tý-kající se jeho schopnosti se na nemoc adap-tovat, vyrovnat se s ní. Skutečnost, zda anakolik je nemocný schopen vyrovnat se schorobou, závisí na mnoha vnějších i vnitř-ních faktorech. Mezi vnější patří zejména

sociální podpora okolí, dostupnost a kva-lita zdravotní péče apod. Vnitřní faktoryvycházejí ze skutečnosti, že choroba a jejípříznaky, které mohou být z vnějšího poh-ledu u jednotlivých nemocných podobnéči shodné, jsou rozdílně vnímány samot-ným pacientem, čímž je dán zcela jedineč-ný subjektivní vjem u každého nemocné-ho. Tento subjektivní vjem je určující procelkovou kvalitu života daného pacienta (16).

MetodikaCíl práce:

Hlavním cílem práce bylo zmapovatproblematiku kvality života nemocných sCHOPN a provést výzkum, jehož cílembylo zjistit, čím je ovlivněna kvalita životanemocných s chronickým plicním onemoc-něním, které oblasti kvality života nemoc-ných jsou postiženy nejčastěji a podat uce-lený přehled o kvalitě života nemocných sCHOPN. V teoretické části jsme popsalikvalitu života v obecné rovině, konceptuhodnocení kvality života spojeného se zdra-votním stavem, způsobů hodnocení a přís-tupů k měření kvality, popsali jsme vlivy,které působí na kvalitu života těchto ne-mocných, včetně výzkumů provedenýchna téma CHOPN a kvalita života.

Soubor:Náš soubor tvořilo 30 nemocných v

seniorském věku v I a II. stadiu CHOPNz plicních ambulancí v Praze a Ústí nadLabem v období 1.1.2014 až 28.2.2014 akontrolní skupinu tvořilo 30 zdravých res-pondentů v seniorském věku ve stejnýchměstech a stejném období.

Výzkumné metodyJako metodiku výzkumu jsme zvolili

semistrukturovaný rozhovor a metodolo-gii SEIQoL, směřující k poznání kvalityživota nemocných s chronickým obstruk-čním plicním onemocněním. Semistruktu-rovaný rozhovor probíhal na základě pře-dem připravených otázek. Jedná se o hru-bý seznam otázek. Jde o přechodnou va-riantu mezi strukturovaným a volným roz-


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

16

hovorem (1). Velikost výzkumného vzor-ku považujeme vzhledem k jeho časovénáročnosti za přiměřený s určitou vypoví-dající hodnotou. Otázky byly koncipoványjako otevřené, které sledovanou osobu ved-ly k nutnosti hlouběji se zamýšlet nad šká-lou odpovědí a uzavřené, kdy odpovídalano - ne dle skutečnosti. Otázky se týkalyokruhů: osobní údaje (věk, pohlaví, povo-lání), zdravotní stav (hodnocení zdraví,znalost diagnózy, subjektivní pocity přizáchvatu dušnosti…), psychosociální akti-vity (změny ve způsobu života, společen-ský život, zaměstnání, rodina, volný čas…),biologické potřeby (spánek, bolest). Cílemrozhovoru bylo zjistit, jaké obtíže přinášíCHOPN samotným postiženým a jejichrodinám.

Při našem výzkumu každý klient uve-dl celkem pět momentů - životních hodnotči zaměření, jež považuje za nejpodstatn-ější. U každého tématu se vyjádřil, jak je sdaným tématem spokojen (v procentechod nuly do 100 %, kde 0% je nejnižší míraspokojenosti a 100 % znamená, že je zcelaspokojen s daným zaměřením života). Ukaždé oblasti hodnot uvedl, jak moc jetato oblast pro něj důležitá (pro všech pěttémat, které uvedl, měl k dispozici celkem100 %, úkolem bylo rozdělit těchto 100 %mezi uvedených pět témat podle toho, jakmoc je to či ono téma pro klienta důle-žité).

Vyhodnocení SEIQoL bylo provedenotak, že se u každého tématu násobila jehodůležitost mírou spokojenosti. Výslednáhodnota se rovnala součtu takto zjiště-ných součinů pro všech pět řádek. Součetse dělil stem, aby se výsledný údaj pohy-boval v rozmezí od 0 (nejnižší možné hod-noty) do 100 (nejvyšší možné hodnoty). Protuto metodu jsme si zvolili kontrolní sku-pinu 30 zdravých lidí v produktivním vě-ku, abychom mohli porovnat celkovou hod-notu kvality života u nemocných s CHOPNa u zdravých respondentů. Cílem metodySEIQoL bylo zjistit, jak se liší celková hod-nota kvality života u klientů s CHOPN a uzdravých respondentů.

Stanovení hypotéz pro účely výzkumuStanovili jsme si hypotézy, které jsme

ověřovali pomocí metody semistrukturova-ného rozhovoru a metodologie SEIQoL.Východisková hypotéza:

Dle našeho mého mínění, dochází uklientů s chronickým plicním onemocně-ním ke změně kvality života zejména vbiopsychosociální oblasti.Pracovní hypotézy:

Domníváme se, že klienti s chronic-kým plicním onemocněním budou uvádětomezení ve svých fyzických aktivitách.

Předpokládáme, že v důsledku emocio-nálních problémů dochází k omezení spo-lečenského života klientů.

Dle našeho mínění, dochází u nemoc-ných s CHOPN k ovlivnění rodinného ži-vota.

Dle našeho názoru, dochází u klientůs dlouhotrvajícím plicním onemocněnímk zhoršení duševního zdraví nebo k depre-sím.

Domníváme se, že CHOPN zvyšuje výs-kyt pocitu úzkosti.

Domníváme se, že chronické plicní one-mocnění zvyšuje pocit únavy.

Předpokládáme, že kvalita života u ne-mocných s CHOPN je nižší, než u zdra-vých lidí. Domníváme se, že klienti budousubjektivně pociťovat, že jejich zdravotnístav je zhoršený.

VýsledkyStáří všech dotazovaných nemocných

s CHOPN se pohybovalo ve věkovém roz-mezí od 63 do 75 let. Výzkumu se účast-nilo 15 mužů a 15 žen. Zdravotní stav - ta-to otázka byla postavena tak, že si každýnemocný vybral jednu z pěti možností, kte-rá nejlépe vyjadřovala, jak subjektivně hod-notí svůj celkový zdravotní stav.

Nikdo nehodnotil svůj celkový zdra-votní stav jako výtečný. 7,0 % nemocnýchho hodnotilo jako velmi dobrý, 46,4 % ja-ko dobrý, 20,0 % jako docela dobrý a 26,6 %jako špatný. Z toho vyplynulo, že všichninemocní pokládají svůj celkový zdravotnístav za zhoršený. Všichni dotazovaní byli


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

17

seznámeni se svou diagnózou. U někte-rých nemocných předcházelo chronické-mu plicnímu onemocnění zjištění diagnó-zy astma bronchiale. 53,7 % nemocných by-lo seznámeno se svým zdravotním stavemodborným lékařem v plicní ambulanci, kambyli odesláni praktickým lékařem pro opa-kované dlouhotrvající bronchitidy, nebopro progredující dušnost. 46,3 % nemoc-ných bylo informováno o své diagnózepřímo praktickým lékařem neprodleně popředchozím spirometrickém vyšetření.Průměrná doba trvání CHOPN našich do-tazovaných byla 4,5 roku. Nejčastěji udá-vané pocity při záchvatu dušnosti byly těž-ký výdech, těžký nádech, úzkost a sevřeníhrudníku. Méně často se vyskytoval strachze smrti a bolest na hrudi. Úzkost při zách-vatu dušnosti uvádělo celých 60,0% ne-mocných, 57,8 % nemocných udávalo, žeu nich došlo ke změně způsobu života vdůsledku CHOPN. Celých 42,2 % nemoc-ných žádné změny ve způsobu života ne-uvedlo.

Změny způsobu života v důsledkuCHOPN - tato otázka byla koncipovánajako otevřená, s volnou odpovědí respon-denta se týkaly omezení sportovní činnos-ti, turistiky, rychlé chůze a chůze do kop-ce či schodů, omezení větších pohybovýchaktivit, omezení pracovní činnosti (prová-dění těžké, namáhavé práce), omezení vprovádění náročnějších domácích prací,nezvládání manuální práce, snížení celko-vé aktivity – únava, omezení kouření až ab-stinence, závislost na lécích a závislost nadruhých. 76,2 % nemocných udávalo, že unich vůbec nedošlo k omezení společen-ského života, 13,3 % nemocných pociťova-lo omezení v této oblasti trochu, 7,4 % mír-ně a 3,1 % poměrně dost. Nikdo nehod-notil tuto oblast jako velmi silně omezují-cí. Omezení v pracovní činnosti udávalo53,8 % nemocných. Šlo hlavně o řemesl-níky, dělníky, zdravotníky a zaměstnanceČD. 46,2 % nemocných, jenž omezení ne-udávalo, bylo tvořeno především nemoc-nými, u nichž doba trvání onemocněnínepřesahovala čtyři roky. Tito nemocní pře-

vážně hodnotili svůj zdravotní stav jakodobrý nebo velmi dobrý.

Mezi omezení, týkající se pracovní čin-nosti nemocných s CHOPN patřila ome-zení ve vykonávání namáhavé práce produšnost, omezení pohybu v prašném, či ji-nak znečištěném prostředí z důvodu dráž-dění ke kašli a dušnosti, snížení pracov-ního úvazku z důvodu vyšší únavy a vyčer-panosti, omezení práce v noci z důvoduvyčerpanosti, únavy, zhoršování dušnosti,častá pracovní neschopnost pro exacerba-ce CHOPN. 59,5 % nemocných uvedlo, žeje jejich nemoc ovlivňuje v rodinném živo-tě. Jednalo se o nemocné, kteří žijí s part-nerem anebo s dětmi. 40,5 % nemocnýchneudávalo ovlivnění rodinného života. Šlopředevším o ty nemocné, kteří žijí sami.Rodinný život nemocných byl ovlivněn vět-ší závislostí na partnerovi, vyšší podporouze strany partnera, přenesením odpověd-nosti na druhého partnera, změnou posta-vení v rodině a závislostí na svých dětech.

Mezi nejčastěji udávané aktivity ve vol-ném čase patřila četba, luštění křížovek,sport, sledování televize, následovala turis-tika. 47,0 % respondentů udávalo přítom-nost omezení, týkajících se aktivit ve vol-ném čase. Dotazovaní nejčastěji odpoví-dali, že je omezuje dušnost při náročnýchčinnostech jako je chůze či jízda na koledo kopce, nebo na velké vzdálenosti apod.Také vyšší únava při aktivitách ve volnémčase, byla překážkou v provozování zálibdotazovaných. Nikdo z respondentů se ne-cítil být omezen v sebeobslužných činnos-tech jako je hygienická péče, oblékání bezcizí pomoci a běžné denní činnosti jakomytí nádobí, vaření apod.

Přítomnost úzkosti v souvislosti sCHOPN udávalo 67,8 % nemocných. Úz-kost byla spojována nejčastěji se záchvatydušnosti a depresemi trpělo 33,7 % respon-dentů. Jednalo se o nemocné, kteří bylipostiženi onemocněním více jak pět let.Větší únavu a vyčerpání pociťovalo 90 %dotazovaných. Byla dávána do souvislostis fyzickými aktivitami a nedostatečným čipřerušovaným spánkem. Problémy v ob-


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

18

lasti spánku mělo 63,9 % dotazovaných.Častou příčinou těchto potíží byly přízna-ky plicního onemocnění, které nemocnénejvíce obtěžovaly v průběhu noci nebo rá-no při probouzení. Tyto poruchy byly čas-to spojeny s pocity únavy a vyčerpání. Bo-lest v souvislosti s plicním onemocněnímudávalo pouze 20,5 % nemocných. Bolestbyla téměř vždy lokalizována na hrudi avyskytovala se především při exacerbaci plic-ního onemocnění, v souvislosti s bakteriál-ní infekcí. 60,8 % nemocných označilo zavelmi závažný problém dušnost, 57,0 % ne-mocných potíže s výdechem a 30,1 % pro-bouzení během noci kvůli příznakům. Me-zi méně závažné potíže byl u 63,2 % ne-mocných zařazen kašel, u 53,4 % svíránína hrudi, u 47,2 % příznaky ráno při pro-bouzení, u 43,4 % obtížné usínání a u 47,7 %pískání. Jako méně závažné problémy zhlediska emocí byly nejfrekventovaněji oz-načeny obavy z toho, že klient nemá při so-bě léky v případě potřeby 39,9 % nemoc-ných a nutnost užívat léky 34,0 % nemoc-ných. Vliv plicního onemocnění na psychi-ku nemocného se dle našeho výzkumu je-ví spíše jako závažný 43,8 % nemocných.Obava, že nemocnému dojde dech, byla v43,2 % označena jako nezávažná.

Jako závažné problémové oblasti, z hle-diska nutnosti se jim vyvarovat, byly nej-

častěji označeny prach 50,9 % nemocných,cigaretový kouř 43,1 % a znečištění vzdu-chu 50,2 %. Studené počasí označilo 50,0 %nemocných jako méně závažné.

Průměrná hodnota kvality života bylau mužů 65,95, u žen 58,9. Průměrná hod-nota u nemocných s CHOPN bez rozdílupohlaví byla 62,43.

Průměrná hodnota kvality života bylau mužů 76,16, u žen 71. Průměrná hodno-ta u zdravých respondentů bez rozdílupohlaví byla 73,68.

Ženy měly průměrné hodnoty kvalityživota nižší než muži. Zdraví respondentiměli průměrné hodnoty kvality života vyš-ší než nemocní s CHOPN.

DiskuseVšichni nemocní s chronickým plic-

ním onemocněním uváděli omezení ve fy-zických aktivitách, a to především při usi-lovných činnostech. Někteří nemocní udá-vali, že u nich vůbec nedošlo k omezeníspolečenského života. Velká část nemoc-ných udávala, že je jejich nemoc ovlivňujev rodinném životě. Deprese uvádělo v sou-vislosti s nemocí CHOPN pouze menší částnemocných. Přítomnost úzkosti v souvis-losti s CHOPN udávala většina nemoc-ných a stejně tak i větší únavu a vyčerpánív souvislosti s CHOPN. Zdraví respon-

Graf č. 1: Kvalita života podle metody SEIQoL u nemocných s CHOPN

Zdraví

Rodina, man

želst

ví

Vztahy m

ezi li

dmi

Duševn

í pohoda

Práce

Finan

ce

Duchovn

í živo

t

Koníčky

Životn

í podmínky

Nezáv

islost

Práce

na sobě

Kultura

Sport

Štěs

tí

ŽŽiivvoottnníí hhooddnnoottyy


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

19

Graf č. 2: Kvalita života podle metody SEIQoL u zdravých respondentů

Graf č. 3: Průměrné hodnoty QL - porovnání zdravých respondentů a nemocných s CHOPN

denti měli průměrné hodnoty kvality živo-ta vyšší než klienti s CHOPN. Ženy mělyprůměrné hodnoty kvality života nižší než mu-ži. Zdraví respondenti měli průměrné hod-noty kvality života vyšší než klienti s CHOPN.Kvalita života nemocných s CHOPN bylahodnocena jako zhoršená.

Kvalita života nemocných s bronchiál-ní obstrukcí je výsledkem působení řadyvlivů. Pravděpodobně nejdůležitějším fak-torem, který s kvalitou života souvisí, je

pocit dušnosti. Vznik dušnosti je základ-ním důvodem snížené tolerance námahy.

Z výsledků výzkumu vyplynulo, že ne-mocní s chronickým plicním onemocně-ním jsou nejvíce omezováni ve fyzickýchaktivitách. Omezení usilovných činnostíudávali všichni dotazovaní. Z fyzických ak-tivit se jevily jako nejvíce omezující chůzedo kopce nebo do schodů, sport, turistikaa namáhavá pracovní činnost. Mezi důvo-dy, které ovlivňovaly fyzické aktivity, pat-

Zdraví

Rodina

Vztahy m

ezi li

dmi

Práce

Finan

ce

Koníčky

Duševn

í pohoda

Životn

í pro

střed

í

Nezáv

islost

Být šťa

stný

Práce

na sobě

Sport

Hledán

í pra

vdy

Duchovn

í živo

t

Jídlo Pes

ŽŽiivvoottnníí hhooddnnoottyy


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

20

řily zejména dušnost a únava. Ovlivnění spo-lečenského života nemocí negovalo 76,2 %nemocných. Podle našeho názoru je zdesouvislost mezi plnohodnotným společen-ským životem, délkou trvání onemocněnía věkem nemocného. Délka trvání onemoc-nění se u velké části nemocných pohybo-vala od jednoho do čtyř let, všichni dota-zovaní byli v produktivním věku. Někteříz nemocných uvedli, že téměř do společ-nosti a za kulturou nechodí. 59,5 % ne-mocných uvedlo, že jejich nemoc ovlivňu-je rodinný život, zvyšuje se závislost napartnerovi, nemocný potřebuje více pod-pory, dochází k přenášení odpovědnostina druhého partnera a tím se mění jehopostavení v rodině. Z hlediska rodinnéhosoužití představuje chronické onemocně-ní faktor spíše dezintegrující, negativně ov-livňující prakticky všechny aspekty rodin-ného života. Potřebám partnerů nemoc-ných s CHOPN je nutné věnovat vysokoupozornost, zejména jsou-li staršího věku.

Úzkost v souvislosti s CHOPN udáva-lo 67,8 % nemocných. Byla spojována nej-častěji se záchvaty dušnosti. Úzkost se dá-le týkala příznaků nemoci, spouštěčů ne-bo léčby. Depresemi trpělo pouze 33,7 %nemocných. Jednalo se o nemocné, u kte-rých trvalo onemocnění více jak pět let azávažněji postihovalo jejich zdravotní stav.Výskyt deprese stoupá v závislosti na veli-kosti bronchiálního postižení. Bývá sdru-žen s osamělým životem bez životního dru-ha nebo družky, se závažnějším postiže-ním fyzické výkonnosti, s prokázanou re-verzibilitou obstrukce a s vyšším výskytempříznaků (16). Větší únavu a vyčerpání po-ciťovalo 90,0 % dotazovaných.

Únava a vyčerpání byla dávána do sou-vislosti s fyzickými aktivitami, nedostateč-ným či přerušovaným spánkem. Porucha-mi spánku trpělo 63,9 % nemocných.

Při hodnocení celkové kvality života me-todologií SEIQoL se potvrdila hypotéza,že kvalita života u nemocných s CHOPNje nižší než u zdravých lidí. Mezi nejčas-těji uváděné životní hodnoty patřilo zdra-ví, rodina, manželství, vztahy mezi lidmi,

práce, finance, koníčky a duševní pohoda.Celkový zdravotní stav nemocných sCHOPN byl hodnocen jako zhoršený ikdyž naši dotazovaní měli poměrně krát-kou dobou trvání onemocnění a CHOPNbyl v I a II stádiu choroby. Naopak hod-nocení zdravotního stavu jako špatnéhomohlo souviset s okolností, že tito nemoc-ní byli dotazováni v době, kdy u nich pro-bíhala exacerbace plicního onemocnění.

Mezi nejčastěji uváděné životní hod-noty u zdravých respondentů patřilo zdra-ví, rodina, manželství, vztahy mezi lidmi,práce, finance a koníčky a v menší mířebyly udávány životní prostředí, příroda, ne-závislost, svoboda, tolerance, štěstí, prácena sobě, sport, hledání pravdy a duchovníživot. Tyto hodnoty se výrazněji nelišilyod témat u nemocných s CHOPN. Navícse zde objevilo téma hledání pravdy, jídloa domácí zvíře.

Průměrná hodnota kvality života bylau mužů 76,16, u žen 71,0. Průměrná hod-nota u zdravých respondentů bez rozdílupohlaví byla 73,68.

Výsledky výzkumu mohly být ovlivně-ny také tím, že byl prováděn v zimních mě-sících, kdy obvykle tito nemocní mají vícepotíží, nemocní byli dotazováni v době, kdyu nich probíhala exacerbace plicního one-mocnění a navštívili plicní ambulanci, stá-ří dotazovaných, krátká doba trvání one-mocnění (jeden až čtyři roky) u většinyklientů.

ZávěrZ údajů publikovaných v ČR v posled-

ních 10-ti letech vyplývá, že lidé s postiže-ním tvoří přes 10 % z celkové populace. Zcelkového počtu asi 1,2 milionu zdravotněpostižených je celkem cca 150 – 200 tisíclidí se závažnými onemocněními chronic-kého charakteru a civilizačními nemoce-mi, které výrazně zasahují do jejich života(12). Jedním ze závažných onemocnění, nakteré má vliv zhoršující se životní prostře-dí, je chronická obstrukční plicní nemoc.Má progresivní průběh, který je zhoršovánakutními exacerbacemi onemocnění. Prog-


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

21

nóza tohoto onemocnění je všeobecně špat-ná. Prevalence nemoci se v Evropě odha-duje na 14 – 16 % a představuje velký so-cioekonomický problém, neboť invalidizu-je nemocné již ve věku 40 až 50 let. Nák-lady na léčbu tohoto onemocnění jsou vy-soké. Prognózy WHO ukazují, že CHOPNbude v roce 2020 třetí nejčastější onemoc-nění na světě (13). Česká republika, takjako jiné vyspělé státy, je nucena řešit ná-růst chronických onemocnění v důsledkuzhoršujícího se životního prostředí, nezd-ravého životního stylu a v neposlední řaděi zkvalitnění lékařské péče, která v sou-časné době léčí i onemocnění dříve obtíž-ně léčitelná nebo neléčitelná. Pro zmapo-vání problematiky kvality života klientů sCHOPN jsme provedli výzkum, jehož cí-lem bylo zjistit, čím je ovlivněna kvalita ži-vota těchto nemocných a které oblasti ži-vota jsou při této nemoci postiženy nej-častěji. Z výsledků výzkumu vyplynulo, ženemocní s chronickým plicním onemocně-ním jsou nejvíce omezováni především ve fy-zických aktivitách. V sociální oblasti dochá-zí nejčastěji ke změnám v rodinném sou-žití. Z psychických problémů byla nejčas-těji udávána přítomnost úzkosti. Větší úna-vu a vyčerpání pociťovala většina dotazova-ných. Kontrolní skupina zdravých respon-dentů měla průměrné hodnoty celkové kva-lity života vyšší než klienti s CHOPN.

Dle našeho mínění by bylo zajímavéprovést další výzkum na téma vliv ošetřova-telských a rehabilitačních intervencí na kva-litu života nemocných s chronickým respi-račním onemocněním. V dnešní době jemožné ovlivnit kvalitu života klientů s chro-nickou obstrukční plicní nemocí vhodně zvo-lenými terapeutickými intervencemi. Z hle-diska ošetřovatelských intervencí se jevíjako nejdůležitější edukace klienta a jehorodiny, péče o dýchací cesty a dechová re-habilitace, doplněná lázeňskou léčbou, moti-vace k zapojení nemocného do procesu léč-by a vhodná psychická podpora. V boji pro-ti psychologickým faktorům nepříznivě ov-livňujícím kvalitu života nemocných hrajeklíčovou roli zejména správná edukace.

Literatura1. BÁRTLOVÁ, S., SADÍLEK, P., ROTHO-

VÁ, V. Výzkum a ošetřovatelství. 1. vyd. Brno:NCONZO, 2005. ISBN 80–7013–416–X.

2. DOLENSKÝ, J. a spol. Respirační insufi-cience. Praha: Avicenum, 1989. ISBN 08–076–88.

3. DINDOŠ, J.: Chronická obstrukční plicnínemoc, její diagnostika a léčba. Lékařské listy, 2005,č. 44, s. 12–16.

4. DYLEVSKÝ, I., TROJAN, I.: S. Somatologie(I). Praha: Avicenum, 1990. ISBN 80–201–0026–1.

5. HLOBIL, Z., HNÁTEK, J., ŠÁBOVÁ, E.,MALÝ, M., VONDRA, V.: Kvalita života nemoc-ných s chronickou obstrukční plicní nemocí, pros-tou chronickou bronchitidou a bronchiálním ast-matem, léčených v Lázních Luhačovice. Stud.Pneumol. Phtiseol., 2003, roč. 63, č.3, s.100–105.

6. JUŘENÍKOVÁ, P., HŮSKOVÁ, J., PET-ROVÁ, V.: Ošetřovatelství – učební text pro SZŠ, 1.část – vnitřní lékařství, gynekologie, porodnictví, uro-logie. Uherské Hradiště: Print, 1999.

7. KLENER, P. a kol.: Vnitřní lékařství. Díl II.Karolinum: Praha, 1995. ISBN 382–88–95.

8. KŘIVOHLAVÝ, J.: Psychologie nemoci.Praha: Grada, 2002. ISBN 80–247–0179–0.

9. KŘIVOHLAVÝ, J.: Psychologie zdraví. Pra-ha: Portál s.r.o, 2001. ISBN 80–7178–551–2.

10. MAREŠ, J. a kol.: Kvalita života u dětí a dos-pívajících I .Brno: MSD, 2006. ISBN 80–86633–65–9.

11. NOVOSAD L.: Kapitoly ze základů spe-ciální pedagogiky. Praha: Portál, 2002. ISBN 80–85282–77–X.

12. NOVOSAD L.: Základy speciálního pora-denství. Praha: Portál, 2000. ISBN 80–85282–78 –X.

13. PRCHALOVÁ, E., PARÁKOVÁ, Z.:Ošetřovatelská péče o pacienta s akutní exacerba-cí CHOPN. Sestra, 2001, roč. XI, č. 10, s. 38–39.

14. ROKYTA, R. a kol.: Fyziologie. Praha:ISV, 2000. ISBN 80–85866–45–5.

15. RUSKOVÁ,H., ADAMOVÁ, A.: Vliv lá-zeňské léčby na kvalitu života chronicky nemoc-ných. Alergie. 2004, roč.3, s.143 – 146.

16. SALAJKA, F.: Hodnocení kvality života unemocných s bronchiální obstrukcí. Praha: Grada,2006. ISBN 80–247–1306–3.

17. ŠVEHLOVÁ, M.: Plicní rehabilitace a res-pirační fyzioterapie v domácím prostředí. Praha: Vlta-vín, 2006. ISBN 80–86587–17–8.

18. TRACHTOVÁ, E.: Potřeby nemocného vošetřovatelském procesu. Brno: IDVPZ, 1999.ISBN 80–7013–324–4.

19. VONDRA, V., MALÝ, M. Kvalita životanemocných s chronickou obstrukční plicní nemo-cí. Interní medicína pro praxi, 2003, roč. 10, s. 496– 500.


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

22

20. VONDRA, V., MUSIL, J. a kol.: Chronic-ká obstrukční plicní nemoc – Návod jak žít sCHOPN. Praha: Vltavín, 2004. ISBN 80–86587–07–X.

21. VONDRA, V., MUSIL, J., KOS, S., KRÁ-LÍKOVÁ, E.: Chronická obstrukční plicní nemoc(CHOPN) – Moderní směry v diagnostice a léčbě.Praha: Vltavín, 2003. ISBN 80–86587–03–7.

Použité internetové zdroje22. České občanské sdružení proti chronické

obstrukční plicní nemoci (autor neuveden). [onli-ne] URL: <http://www.copn.cz/.htm>[cit. 2007–01–20].

23. Encyklopedie Co je co. [online] URL:<http://encyklopedie.seznam.cz/heslo/ 85406–produktivni–vek> [cit. 2007–01–20].

Adresa autoraPhDr. H. S., RNNovoveská 3, Praha 5PSČ: 158 00Česká republikae-mail: [email protected]

Quality of life of patients with chronic obstructive pulmonary disease

H. Slámová

Summary

Introduction: The paper aims to describe the factors influencing the quality of life of patients withchronic pulmonary disease and to highlight the most affected areas. The research part was focusedmostly on unpleasant and stressing aspects, which make daily living, leisure activities or social life ofpatients difficult.

Methods: Semistructured dialogue and SEIQoL methodology whose objective was to get acqua-inted with the life of patients with chronic obstructive pulmonary disease (hereinafter referred to asCOPD) was chosen as a research method. The questions were designed as open, forcing respondentsto think about choosing the answer from a wide scale of possibilities and closed yes-or-no quetions,when the patient responded truthfully according to to real life.

Results: All the patients with COPD reported limited physical activities mainly in strenuous acti-vities. Some patients reported no limitation in social activities. A great part of patients reported the-ir disease as affecting their family lives. Only a smaller part of patients reported depression in relationto COPD. A majority of patients reported anxiety as well as tiredness and exhaustion as related toCOPD. In healthy respondents the mean life quality values were higher than in COPD clients.Women showed the mean life quality values lower than men. Healthy respondents revealed the meanlife quality values higher than COPD clients. The quality of life of patients with COPD was rated asdeteriorated.

Conclusion: The research results show that COPD patients are mostly affected in physical activi-ties. In social area there are changes in family life. Anxiety was the mostly reported psychic problem.Today, we are able to influence the quality of life of COPD clients with suitably chosen therapeuticinterventions. The most important nursing interventions embrace the education of the client andhis/her family, along with the care for respiratory tract and breath rehabilitation complemented by spatherapy, motivation to join the patients in the therapeutical process as well as adequate psychic sup-port.

Key words: quality of life – chronic obstructive pulmonary disease – HRQoL – SEIQoL – breathless-ness – spirometry


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

23

STARNUTIE OBYVATEĽSTVA Z POHĽADU VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA

P. Ondruš Division of Cardiac Surgery, Mazankowski Alberta Heart Institute,

University of Alberta, Edmonton, Alberta, Canada

Súhrn

Narastanie počtu starších ľudí celosvetovo je omnoho rýchlejšie ako kedykoľvek predtýmv histórii. [10] Podľa populačného oddelenia OSN (UNPD) sa stredný vek ľudstva po desaťro-čiach veľmi malých zmien v posledných dvadsiatich rokoch zvýšil o 5 rokov a je okolo 29,1rokov. V nasledujúcich dvoch dekádach bude tento trend pravdepodobne pokračovať. Naj-staršia spoločnosť Japonsko má stredný vek populácie už teraz takmer 45 rokov. Len na porov-nanie mala do roku 1840 najlepšia demografická skupina na svete nižšiu predpokladanú dobuživota ako je v súčasnosti stredný vek populácie v Japonsku.[3] Klesajúca pôrodnosť a trvalývzostup predlžovania života v mnohých krajinách, špeciálne v rozvinutom svete podporujestarnutie populácie, najmä starších ako 80 rokov. Tento trend zodpovedal aj predlžovaniupredpokladanej dĺžky života za posledné storočie. Takéto demografické zmeny prinášajúsociálne a ekonomické výzvy aj pre zdravotnícke systémy.

Kľúčové slová: starnutie populácie – pomer vekovej závislosti – zvyšovanie finančných nákladov – tlakna zdravotnícke systémy a zdravotnú starostlivosť – bývanie seniorov

ÚvodVýznamné zmeny vo verejnom zdra-

votníctve v 19. storočí a pokroky v medicí-ne v 20. storočí viedli k narastaniu prie-mernej dĺžky života (Graf 1). Podľa UNPDžije v súčasnosti vo svete približne 600mil. ľudí starších ako 65 rokov (8 % celo-svetovej populácie). Avšak v roku 2035 na-

rastie tento počet na 1,1 mld., čo budepredstavovať 13 % celosvetovej populácie.V ďalších 50-tich rokov sa ďalej strojnáso-bí. Tento trend sa pripisuje poklesu pôrod-nosti a spomaleniu celkového rastu popu-lácie. Medzi rokmi 1950 a 2005 sa celko-vá plodnosť na jednu ženu znížila na polo-vicu a je približne 2,6. (Graf 2). Predpo-

Graf 1: Predpokladaná dĺžka života


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

24

kladá sa, že v roku 2018 po prvýkrát početobyvateľov vo veku 65 rokov a viac prevýšipočet obyvateľov mladších ako 5 rokov. Vsúčasnosti mnoho starších ľudí žije aj zahranice predpokladanej dĺžky života. Roz-rastajúca sa demografická skupina staršíchako 80 alebo 85 rokov nazýva najstarší zostarých. ( Graf 3). Tieto trendy ovplyvňu-jú aj pomernú závislosť staršieho veku, ktorávyjadruje pomer medzi osobami staršímiako 65 rokov a osobami v pracovnom ve-ku. V roku 2010 bolo vo svete na každých100 dospelých ľudí vo veku 25 – 64 rokov

16 vo veku 65 rokov a viac (16/100).[5]

Podľa UNPD v roku 2035 tento pomerporastie na 26/100. Bohaté krajiny budúna tom najhoršie. (Graf 4).

Podľa predpovede UNPD v roku 2050bude predpokladaný počet 80-ročných astarších približne 21,7 %. Narastajúca dĺž-ka života starších ľudí naznačuje, že star-nutie je biologický proces viac ako chrono-logický. Nové štúdie predpokladajú, že prav-depodobne priemerná dĺžka života bude tr-vale narastať. Poukazujú aj na fakt, že faj-čenie ako jeden z mnohých závažných fak-

Graf 2: Celková pôrodnosť

Graf 3: Populácia starších ako 65 rokov


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

25

torov poklesu priemernej dĺžka života je vrozvojových krajinách na úpadku a tým u-možňuje predlžovanie ľudského veku. [3][11]

Všeobecne sa predpokladá, že väčšiaproporcia starších ľudí spôsobí spomale-

nie ekonomického rastu. Starší ľudia vyu-žívajú na živobytie viac svoje vlastné fina-nčné zdroje. Mnohí ekonómovia naopaktvrdia, že sa starší ľudia prispôsobia no-vým podmienkam a budú pracovať dlhšie.Skutočná veľkosť pracovnej sily okrem ve-kovej štruktúry populácie závisí aj na fakto-roch ako počet pracujúcich žien, imigran-tov a ľudí pracujúcich po dovŕšení dôchod-kového veku (graf 5). V súčasnosti takmer20 % Američanov vo veku 65 rokov a viacstále pracuje. Podobne takmer polovicaNemcov, ktorí sú vo veku nad 60 rokov jednes zamestnaných v porovnaní so štvrti-nou pred 10 rokmi. Dlhmi zaťažené vládyEurópy začali ustupovať z penzijných sľu-bov a zvyšovať vek odchodu do dôchodku.Polovica európskych krajín včítane Talian-ska, Španielska, Holandska dala do vzťa-hu štatutárny odchod do dôchodku s pred-pokladanou dĺžkou života obyvateľov. [2]

Dochádza k zmenám pri vyplácaní pen-

zií jednotlivými spoločnosťami. Dôležitýmfaktorom pre pokračovanie v zamestnaníje dosiahnuté vzdelanie. Lepšie vzdelanístarší ľudia majú omnoho väčšiu šancu, abypracovali dlhšie. Napr. v Spojených štátoch

Graf 4: Pomer vekovej závislosti populácie

Graf 5: Zamestnanosť podľa veku

Zdroj: Economist, Demography, growth and ine-quality: Age invaders, 2014


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

26

zostáva v pracovnom procese len 32 % mu-žov so stredoškolským vzdelaním oproti65 % mužov s profesijnými diplomami avysokou školou. Podobné výsledky sú aj vEurópe, kde len štvrtina z najmenej vzde-laných Európanov vo veku 60 – 64 rokovstále pracuje. Manuálna práca je v star-šom veku omnoho ťažšia a menej platená,preto je odchod do dôchodku atraktívnej-ší. Na druhej strane vysokoškolsky vzdela-ní pracovníci sú platení viac a má pre nichzmysel pokračovať v práci aj po dosiahnu-tí dôchodkového veku. Sú taktiež zdravšía žijú dlhšie. To však neznamená, že budepracovná sila narastať, pretože počty ľudípracujúcich nad 65 rokov sú pomerne níz-ke. K poklesu pracovnej sily prispieva vsúčasnosti aj veľká nezamestnanosť.

Starnutie populácie a verejné zdravotníctvo Ekonomické dôsledky

Posuny v štruktúre populácie význam-ne ovplyvnia svetovú ekonomiku. Starnu-tie má dva rozmery. Na populačnej úrovniznamená vo vnútri spoločnosti posun kstarším skupinám. Na individuálnej úrov-ni ide o jednotlivcov, ktorí žijú dlhšie. Tietodve roviny sa navzájom nekopírujú. V mno-hých rozvojových krajinách napr. poklespôrodnosti navodil starnutie populácieviac ako predlžovanie veku. V mnohýchstarnúcich spoločnostiach existujú väčšieekonomické problémy než financovaniezdravotnej starostlivosti pre starších obča-nov a dôchodcov. Naopak v Indii sa pro-porcia ľudí v produktívnom veku, ktorí vy-tvárajú zdroje na platenie zdravotných nák-ladov bude zvyšovať napriek tomu, že bu-

Graf 6: Najväčší prispievatelia v globálnej záťaži chorobami

Zdroj: Prince, M.J. et al. The burden of disease in older people and implications for health policy andpractice. The Lancet. 2014.


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

27

de narastať počet starších ľudí. Tento fe-nomén sa nazýva demografický bonus. VČíne by sa táto zmena mala uskutočniť ažpo roku 2050, pretože Čína mala až done-dávna zavedenú politiku jedného dieťaťa.[4] Za zmienku stojí aj fakt, že mnoho roz-vojových krajín exportuje cez migráciu svo-je demografické bonusy do bohatých kra-jín. V rozvinutých krajinách je starnutiepopulácie problémom. OECD predpokla-dá, že v dôsledku starnutia populácie byekonomický rast mohol poklesnúť takmero 1/3. Zmeny vo vekovej štruktúre spoloč-nosti budú mať významný dopad na zdra-votnú starostlivosť. Avšak 65-roční a staršípredstavujú významnú voličskú skupinu,ktorá má záujem na ochrane svojich právna dôchodok a starostlivosť.[2]

Demografické zmeny mali doteraz men-ší dopad na výdavky zdravotnej starostli-vosti ako sa všeobecne predpokladalo. Vskutočnosti narodenie a umieranie pred-stavujú väčšinu z individuálnych celoživot-ných zdravotných nákladov. Posledné dvaroky pred smrťou spotrebuje jedinec pri-bližne 1/4 celkových nákladov na zdravotnústarostlivosť bez ohľadu na to, či sa jednáo smrť, ktorá prichádza v 8. alebo v 88. ro-ku života. Hoci existuje vzťah medzi zdra-votnými nákladmi a vekom, náklady stú-pajú preto, že viac ľudí zomiera po 65-tomroku života. Do hry prichádzajú aj iné fak-tory. K nim patrí narastajúca proporciastarších ľudí s významnou invaliditou. Vovšeobecnosti sú starší viac náchylní na rôz-ne chronické ochorenia a invaliditu. Avšakvýznam tohto segmentu staršej populácienie je až tak veľký a finančne zaťažujúciako sa predpokladalo. Priemerný rast zdra-votných nákladov vynaložených na star-núcu populáciu v OECD krajinách medzirokmi 1970 a 2002 sa zvyšoval v priemereo 0,5 % za rok, kým reálny rast HDP naobyvateľa o 2 % ročne. Skutočný finančnýproblém je pokles proporcie ľudí, ktorí súv pracovnom procese a tvoria pracovnú si-lu. V dôsledku toho bude v budúcnosti do-chádzať k obmedzovaniu finančných zdro-jov, ktoré bude spoločnosť schopná pos-

kytnúť svojim starnúcim občanom. Tentodôsledok je ďaleko významnejší ako prob-lémy zdravotnej starostlivosti.

Globálna záťaž chorobamiPodľa štúdie Globálnej záťaže choro-

bami z roku 2010 je 23,1% (574 mil. DALYs)globálnej záťaže možné pripísať choro-bám u ľudí starších ako 60 rokov. Najväčší-mi prispievateľmi v tejto skupine populáciesú kardiovaskulárne ochorenia (30,3%),zhubné ochorenia (15,1%), chronické res-piračné ochorenia (9,5%), muskuloskele-tálne ochorenia (7,5%) a neurologické amentálne ochorenia (6,6%) (graf 6).[12]

Vplyv na zdravotnú starostlivosťStarnúca spoločnosť vyvoláva obavy z

ekonomickej životaschopnosti zdravotníc-kych systémov. Zdravotné náklady stúpajúnajmä v posledných dvoch rokoch indivi-duálneho života jednotlivca a tesne predsmrťou predstavujú dominantnú proporciuz celoživotných nákladov na zdravotnú sta-rostlivosť. Napr. vo Veľkej Británii ľudiastarší ako 65 rokov navštívia lekára v prie-mere 7x za rok, kým 14 až 44 – roční len4x. Ľudia 65-roční a starší tvoria 2/3 vše-obecných a akútnych nemocničných hos-pitalizácií, napriek tomu, že tvoria len 16 %populácie. V USA tvoria starší ako 65-roč-ní 13 % populácie, ale si vyžadujú 36 %nákladov na zdravotnú starostlivosť. Prie-merné výdavky na túto skupinu sú 3x vyš-šie ako na skupinu pracujúcich.

Odlišná situácia je v chudobnejších kra-jinách, ktoré sa po mnoho rokov koncen-trovali na pomerne málo nákladnú liečbuprenosných ochorení. Obyvatelia sa pos-tupne začali dožívať vyššieho veku s pre-vahou neprenosných ochorení, čo viedlok významnému zvýšeniu nákladov na zdra-votnú starostlivosť. Mnohé z rozvojovýchkrajín začínajú byť v súčasnosti vystavenédvojitej záťaži z prenosných aj neprenos--ných ochorení. Preto reformovanie finanč-ného systému zdravotnej starostlivosti je po-važované za podstatnú úlohu v starostli-vosti o starnúcu populáciu.


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

28

Zdravotnícke systémy sa budú musieťprispôsobiť novým požiadavkám a budúmusieť presunúť dôraz z liečby akútnychochorení na starostlivosť o chronické ocho-renia, prevenciu aj u starnúcej populácii.[1] Spektrum chronických ochorení u star-šej populácie je dobré známe, ale schop-nosť staršej populácie dožiť sa v zdraví star-šieho veku nie je dostatočne preskúmaná.U zdravých jedincov sa chronické ochore-nia manifestujú v staršom veku, ktorý ječasto vyšší ako je predpokladaná dĺžka ži-vota, čo znamená, že ľudia v pokročilomveku sú zdravší a predstavujú menej nákla-dov pre zdravotnícky systém. Napr. v USAštúdie zistili, že priemerný vek, v ktoromzdraví muži dostávajú prvý infarkt sa zvy-šuje rýchlejšie ako priemerná dĺžka života.Vychádza to z toho, že zdraví ľudia dosa-hujú starší vek a ich nasledujúce roky mô-žu byť prežité rovnako v zdraví. Na dru-hej strane štúdie v OECD krajinách uká-zali, že v mnohých štátoch sa zvyšuje po-čet významnej invalidity, čo sa prejavuje ajv zvyšovaní absolútneho počtu ľudí pos-tihnutých ťažkou invaliditou. V poslednomobdobí dochádza k nárastu počtu chro-nických ochorení, ktoré sa pri veľmi níz-kej predpokladanej dĺžke života pred 50 -100 rokmi nemohli prejaviť. K ním sa ra-dia ochorenia ako napr. Alzheimerová cho-roba, artritída, depresia, psychiatrické ocho-renia, osteoporóza, Parkinsonová chorobaa močová inkontinencia. [8] Je potrebné,aby sa výskum a zdravotnícke systémy sús-tredili viac na pochopenie potrieb staršíchjedincov, ktorí trpia spomínanými ochore-niami. Zdravotnícki pracovníci často nieplne chápu potenciálne riziká týchto o-chorení u starších pacientov. Podobne jeto aj s problémami pri poskytovaní preven-tívnych liekov starším ľuďom, ktoré ichdostávajú zriedkavejšie ako mladšia popu-lácia. [6]

Narastajúcim problémom je aj nedo-statok správne kvalifikovaných zdravotníc-kych pracovníkov v starostlivosti o staršiupopuláciu. Geriatria ako lekárska špecia-lizácia, ktorá sa zaoberá starými ľuďmi, je

v celej Európe a Severnej Amerike výz-namne poddimenzovaná. Napr. Kanada málen jednu 1/5 z 1 000 geriatrov, ktorí sú vsúčasnosti potrební, pričom takmer 20 %geriatrov sa blíži k dôchodkovému veku amladšia generácia lekárov nejaví o túto špe-cializáciu veľký záujem. USA majú pri-bližne polovicu geriatrických špecialistov,ktorých potrebujú, pričom v poslednom de-saťročí ich absolútny počet postupne kle-sal. V roku 2030 sa v USA predpokladá,že bude mať k dispozícii len 25 % z pot-rebných 36 000 geriatrov. Európa má po-dobné problémy. K hlavným dôvodom, kto-ré vedú k zníženému záujmu o špeciali-záciu v geriatrii je aj napr. súčasný systémplatieb za výkon (fee for service), ktorý jenevýhodný v starostlivosti o mnohopočet-né problémy starších ľudí. To vedie k ext-rémom, že mnohé špecializácie sú omno-ho lepšie ohodnotené ako geriatria. Napr.v USA röntgenológovia zarábajú približne400 tis. dolárov za rok, kým geriatri len150 tis. Taktiež Medicare v USA, ktoré slú-ži na pokrytie populácie staršej ako 65 ro-kov platí lekárov všeobecne menej ako pri-vátne poistenie.

Imigrácia zahraničných zdravotníckychpracovníkov by mohla vyriešiť problém vbohatých krajinách s anglickým jazykom.Tie získavajú pracovníkov omnoho častej-šie ako kontinentálna Európa. Mnohé štú-die poukazujú na únik mozgov do krajínako USA, Kanada, Veľká Británia a Aus-trália. Jedným z riešení je poskytovanieviac finančných prostriedkov na výchovuzdravotníckych pracovníkov pre túto špe-cializáciu. Mnohé lekárske fakulty v USAdostali ročné finančné prostriedky na roz-širovanie špecializácie geriatrie. Národnázdravotná služba vo Veľkej Británii podpo-ruje záujem lekárov o geriatriu zvýšenýmiplatbami za starostlivosť o starších pa-cientov.

Ďalším dôležitým krokom bude rozši-rovanie prípravy špecialistov v oblasti sta-rostlivosti o staršiu populáciu. Posun špe-cifickej zdravotnej starostlivosti nasmero-vanej na starnúcu populáciu si bude vy-


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

29

žadovať významné zmeny v zdravotníc-kych systémoch. Dôležité bude pripravo-vať viacej poskytovateľov. To bude možnédosiahnuť iba vtedy, keď nadobudne geriat-rická starostlivosť v rámci poskytovaniazdravotnej starostlivosti patričný význam.Mnohé lekárske fakulty umožňujú len zák-ladné vzdelanie v geriatrickej starostlivosti.

Do budúcnosti budú potrebné zmenyv poskytovaní starostlivosti. Starnúca po-pulácia si vyžaduje viac služieb sociálnejstarostlivosti a vlády mnohých krajín sasnažia pokryť tieto potreby. Domáca sta-rostlivosť je veľmi žiadaná, pretože väčši-na starších ľudí preferuje domácu starost-livosť a život vo vlastnom domove. Uka-zuje sa, že popri nemocniciach a klinikáchje domáca starostlivosť druhá najdôležitej-šia oblasť pre investície do zdravotníctva.Podľa toho ako je domáca starostlivosť nas-tavená môže poskytovať významné ekono-mické výhody. V USA sa vydá približne117 dolárov denne na ľudí v ošetrovateľ-ských domovoch oproti 650 dolárom me-sačne na domácu starostlivosť. Uvažuje sao vytvorení novej poisťovacej schémy napomoc ľuďom, aby mohli zostať v opatro-vateľských domoch dlhšie. Vo Veľkej Bri-tánii je popri štátnej zdravotnej službe väč-šina sesterských a opatrovateľských poste-lí v privátnom sektore.

Podobne liečba bude musieť byť pri-spôsobená staršej populácii. Všeobecne pre-trváva názor, že zdravotnícki pracovnícivenujú v poskytovaní liečby a starostlivos-ti menšiu pozornosť populácii staršej ako65 rokov a u 80-ročných zabezpečujú lenzákladnú starostlivosť. Budú potrebné no-vé farmakologické štúdie, ktoré budú zahŕ-ňať jedincov starších ako 75 rokov, preto-že starší organizmus a jeho metabolizmussa odlišuje od metabolizmu mladých ľudí.Podobne technológie budú hrať význam-nú aktívnu úlohu v poskytovaní starostli-vosti starnúcej populácii. V Japonsku užpokusne zavádzajú tzv. robotické sestry,ktoré poskytujú pomoc pri čistení alebo po-máhajú pacientom z invalidných vozíkovdo postelí a podobne.

Starnúci organizmus podlieha v prie-behu rokov významným zmenám a opotre-bovaniu. Podľa štúdie centra kontroly o-chorení 86 % Američanov nad 65 rokov mánajmenej jedno z nasledujúcich ochorení -kardiovaskulárne, artritída, astma, rakovi-na, chronická obštrukčná choroba pľúcalebo diabetes. Viac ako 50 % má približ-ne dve alebo viac týchto ochorení a 25%prinajmenšom tri významné ochorenia. De-generatívne ochorenia ako osteoporóza súveľmi rozšírené. Demencia je tiež význam-ný prvok vo zvyšovaní chorobnosti. Po-kiaľ len 2 % Európanov trpí demenciou voveku nižšom ako 65 rokov, po dosiahnutí65 rokov sa riziko každých 5 rokov zdvoj-násobuje. Psychologické zdravie je všeo-becne považované za najväčší problém star-núcej populácie. Predpokladá sa, že dep-resia a demencia budú predstavovať v naj-bližších desaťročiach kľúčové problémy.Ďalším dôležitým komponentom sú pády,ktoré znamenajú výrazný problém pre star-šieho človeka. Sú najčastejšou príčinou po-ranení, ktoré sú spojené so smrťou u osôbstarších ako 65 rokov a sú taktiež vedúcouskupinou nie smrteľných poranení a ne-mocničných hospitalizácií pre úrazy v tej-to vekovej skupine. Ďalšími veľkými výz-vami pre starnutie sú poruchy zraku, slu-chu a mobility.[9]

Rozšírenie telemedicíny a monitorova-nia na diaľku bude pomáhať zlepšovať kva-litu domácej zdravotnej starostlivosti pri-čom umožní poskytovať starostlivosť účin-nejšie a bezpečnejšie. Tieto technológieumožnia zdravotníckym pracovníkom pos-kytovať rady na diaľku a monitorovanie pa-cientových vitálnych funkcií a umožnia sest-rám koncentrovať sa na omnoho dôležitej-šie úlohy. V rozvojových krajinách napr. vIndii je z milióna pracovníkov takmer 1/4

zamestnaná v telemedicíne. Podobne Eu-rópska komisia navrhuje rozšírenie a lega-lizáciu používania telemedicíny.

Bude dôležitá zmena chápania prístu-pu k staršej populácii. Spoločnosť budemusieť pochopiť, že starí ľudia nebudú zo-mierať jednoducho preto, že majú na to


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

30

vek. Taktiež bude treba preskúmať tvrde-nie, či zdraví jedinci starší ako 60 rokov bymali aj napriek tomu, že sú na vrchole svo-jich skúseností a schopností odísť do dô-chodku. Ukazuje sa, že práca na malý úvä-zok má jasne pozitívny vplyv na mentálnystav starnúceho človeka. Táto myšlienkasa spája aj s voličským záujmom staršej po-pulácie. Je všeobecne známe, že starší ľu-dia omnoho častejšie pristupujú k voleb-ným urnám. To vytvára zo staršej popu-lácie jeden z najdôležitejších voličskýchblokov.

Bývanie seniorov ako významný determinantzdravia

V súčasnosti sú často starší ľudia pre-miestňovaní do zariadení a výdavky na ichstarostlivosť sú prenesené na ostávajúcichčlenov spoločnosti. Snahou do budúcnos-ti bude zapojiť starnúcu populáciu a nie juizolovať. Naopak, mnohí z nich nie sú na-ďalej schopní žiť samostatne a bez pomo-ci z dôvodov ako napr. demencia. V tých-to prípadoch je veľmi významná podporadlhodobej a sociálnej starostlivosti. V Zá-padnej Európe si podľa OECD vyžadujetakúto starostlivosť za 1 – 2 % HDP približ-ne 10 - 20 % populácie staršej ako 65 ro-kov. K ďalším problémom patrí aj fakt, čiv budúcnosti bude k dispozícii dostatok ľu-dí, ktorí budú ochotní poskytovať túto sta-rostlivosť. Typicky je väčšina dlhodobej sta-rostlivosti poskytovaná neformálne, najčas-tejšie rodinnými príslušníkmi a nie je pla-tená. Predpokladá sa, že vo Veľkej Britániije približne 5 mil. neplatených neformál-nych pracovníkov, ktorí sa starajú o sta-rých ľudí v porovnaní s 1,5 mil. sociálnychpracovníkov. Podľa OSN v roku 2005 viacnež 60 % starších ako 60 rokov žilo v Afri-ke, Ázii a Latinskej Amerike so svojimi deť-mi a vnúčatami v porovnaní s približne 20 %v Európe a Severnej Amerike. Mnoho kra-jín sa snaží vyriešiť tento problém vylepšo-vaním a poskytovaním domácej starostlivos-ti viac ako sústreďovaním sa na investova-nie do inštitucionálnej starostlivosti. [7]Do budúcnosti sa ukazuje, že je bezpod-

mienečne nutné aby narástol počet zdra-votníckych pracovníkov v geriatrii.

ZáverStarnutie populácie, chronické ochore-

nia a ich ekonomické dôsledky budú maťvýznamný vplyv na zdravotnú starostlivosť.Ich riešenie si bude vyžadovať zmeny vmyslení jednotlivcov aj celej spoločnosti,presun prostriedkov a zdrojov do oblastistarostlivosti o starú populáciu a výchovuzdravotníckych pracovníkov, ktorí budúschopní reagovať na tieto zmeny. Zdravot-nícke systémy a ich financovanie bude udr-žateľné iba v prípade významných štruk-turálnych zmien, ktoré budú odrážať pot-reby starnúcej spoločnosti.

Literatúra[1] BEARD, J.R. - BLOOM, D.E. Towards a

comprehensive public health response to popula-tion ageing. In The Lancet [online]. 2014. [cit.2015-01-22]. Dostupné na internete: <http://lin-kinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0140673614614616>.

[2] BLOOM, D.E. et al. Macroeconomic imp-lications of population ageing and selected policyresponses. In The Lancet [online]. 2014. [cit.2015-01-22]. . Dostupné na internete: <http://lin-kinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0140673614614641>.

[3] ECONOMIST Demography, growth andinequality: Age invaders. In [online]. 2014. [cit.2014-05-25]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/news/briefing/21601248-generation-old-people-about-change-global-econo-my-they-will-not-all-do-so?frsc=dg%7Cc>.

[4] ECONOMIST Getting on. In The Econo-mist [online]. 2011. [cit. 2014-05-25]. Dostupnéna internete: <http://www.economist.com/ node/18832070>.

[5] ECONOMIST Health and wealth. In TheEconomist [online]. 2008. [cit. 2014-05-25]. Dos-tupné na internete: <http://www.economist.com/node/12637080>.

[6] ECONOMIST INTELLIGENCE UNITHealthcare strategies for an ageing society. In [on-line]. 2009. Dostupné na internete: <http:// gra-phics.eiu.com/upload/eb/Philips_Healthcare_ageing_3011WEB.pdf>.

[7] GENET, N. et al. Home care across Eu-rope: current structure and future challenges. .2012.ISBN 9789289002882 9289002883.


OR

IGIN

ÁLN

E P

RÁ

CE

/ O

RIG

INA

L PA

PE

RS

Geriatria 1/2015

31

[8] CHATTERJI, S. et al. Health, functio-ning, and disability in older adults—present statusand future implications. In The Lancet [online].2014. [cit. 2015-01-22]. Dostupné na internete:<http://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0140673614614628>.

[9] KANSTROM, L. et al. Healthy ageingprofiles guidance for producing local health profilesof older people [online]. Copenhagen: World HealthOrganization, Europe, 2008. ISBN 9789289042833 9289042834.

[10] LUTZ, W. et al. The coming accelera-tion of global population ageing. In Nature 2008.Vol. 451, no. 7179, s. 716–719. [cit. 2015-01-22]. .

[11] POPULATION DIVISION, DESA,UNITED NATIONS World Population Ageing1950-2050. In [online]. Dostupné na internete:<http://www.un.org/esa/population/publica-

tions/worldageing19502050/pdf/62executive-summary_english.pdf>.

[12] PRINCE, M.J. et al. The burden of di-sease in older people and implications for healthpolicy and practice. In The Lancet [online]. 2014.[cit. 2015-01-22]. Dostupné na internete: <http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0140673614613477>.

Adresa autoraP. O., MD, PhD.Division of Cardiac Surgery Mazankowski Alberta Heart Institute University of AlbertaEdmonton, Alberta, CanadaEmail: [email protected]

Ageing of the population from the public health aspect

P. Ondruš

Summary

The growth of the number of the elderly is much faster than ever before in the historical context.According to the population department of UNO the mean age of mankind after the decades of minorchanges increased by 5 years totalling up to 29.1 years over the past two decades. In the following twodecades this trend will probably continue. The oldest society - Japan - has already reached the meanage of the population almost 45 years. Just for an illustration, up to the year 1840 the best demogra-phic group in the world had had lower expected lifetime than the currently mean age of the popula-tion in Japan. The decreasing birth rate and continuous growth of life prolongation in many countries,especially in the developed world supports the ageing of the population, especially those older than80. This trend corresponded with the prolongation of the expected life-span during the last century.Such demographic changes bring about social and economic challenges for health systems, too.

Key words: ageing of the population – relation of age dependence– increase of financial costs – pre-ssure on health care systems and health care – housing of seniors


PR

EH

ĽAD

NÉ

RE

FE

RÁ

TY

/ R

EV

IEW

AR

TIC

LES

Geriatria 1/2015

32

SÚČASNÉ MOŽNOSTI LIEČBY INKONTINENCIE MOČU U SENIOROV

I. Bartošovič*, A. Tašká**, I. Ivánková Bartošovičová**** VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava; FVZ SZU Bratislava

** Ambulancia prenosných chorôb, Holíč*** Interné oddelenie FNsP Skalica

Súhrn

Inkontinencia moču (ďalej MI) je jedným z najzávažnejších geriatrických syndrómov, ktorévýznamne ovplyvňujú kvalitu života seniorov. Podľa definície Medzinárodnej spoločnosti prekontinenciu je inkontinencia moču definovaná ako nedobrovoľný únik moču; voľne ju môže-me definovať ako odchod telesných výlučkov na nesprávnom mieste a v nesprávny čas. Inkon-tinencia moču patrí medzi „geriatrických obrov“ („geriatric giants“) s vysokou prevalenciou vstarobe.

Medzi možnosti liečby MI v staršej populácii patria režimové opatrenia, behaviorálne tech-niky, farmakoterapia, absorpčné pomôcky a katétre, chirurgická liečba. Farmakoterapia je useniorov nedostatočne využívaná. Aj u nás väčšinu inkontinencií moču riešime absorpčnýmipomôckami, hoci možnosti liečby sú oveľa širšie. Jednou z príčin sú aj nedostatočné kompe-tencie geriatrov. Pre kvalifikovanú pomoc seniorom je nevyhnutné, aby aj geriatri mohli pred-pisovať lieky určené na liečbu inkontinencie moču.

Kľúčové slová: inkontinencia moču – seniori – prevalencia – liečba – farmakoterapia – behaviorálnaliečba

Inkontinencia moču (ďalej MI) je jed-ným z najzávažnejších geriatrických synd-rómov, ktoré významne ovplyvňujú kvalituživota seniorov (Hegyi a Krajčík, 2010).Podľa definície Medzinárodnej spoločnos-ti pre kontinenciu je inkontinencia močudefinovaná ako nedobrovoľný únik moču(Breza a spol., 2005; Švihra, 2012). Voľneju môžeme definovať ako „odchod teles-ných výlučkov na nesprávnom mieste a vnesprávny čas“ (Krajčík, 1993).

Inkontinencia moču patrí medzi „geriat-rických obrov“ („geriatric giants“) s vysokouprevalenciou v starobe. Topinková (1999)udáva nasledovné charakteristiky MI v sta-robe: ● MI má vzhľadom k polymorbidite se-

niorov multifaktoriálne, komplexné prí-činy. Na rozdiel od MI, ktorá sa vysky-tuje v strednom veku, býva u seniorov inkontinencia menej často prejavom o-chorenia močových ciest, ale sa častej-šie prejavuje ako príznak ochorenia iných orgánov (demencií, po cievnych moz-

gových príhodách, Parkinsonovej cho-roby).

● Prevalencia i incidencia stúpa so zvy-šujúcim sa vekom.

● Má vyšší výskyt komplikácií, a to soma-tických (kožné komplikácie, infekcie močových ciest, urosepsa, pády i zlo-meniny) a psychosociálnych (nespavosť, depresia, úzkosť, izolácia, obmedzenie sociálnych aktivít).

● Vedie k funkčnému postihnutiu a zá-vislosti na druhej osobe; zvyšuje riziko umiestnenia do inštitúcií.

● MI má vysoké náklady na liečbu a ● je sprevádzaná malou informovanos-

ťou pacientov, zdravotníckych pracov-níkov i laickej verejnosti (Topinková, 1999). O pätnásť rokov neskôr kanadskí auto-

ri aktualizujú tieto osobitosti inkontinenciemoču u seniorov (Gibson a Wagg, 2014): ● má vyššiu prevalenciu,● seniori menej často vyhľadávajú odbor-

nú pomoc,


PR

EH

ĽAD

NÉ

RE

FE

RÁ

TY

/ R

EV

IEW

AR

TIC

LES

Geriatria 1/2015

33

● starí ľudia menej často dostávajú pri-meranú (evidence-based) starostlivosť,

● je spojená so závažnejšími následkami (riziko pádov, fraktúr, hospitalizácií),

● inkontinencia ako geriatrický obor („ge-riatric giant“) je konečným dôsledkom viacerých podmieňujúcich rizikových faktorov a patofyziologických procesov,

● pretrváva nedostatok dôkazov z klinic-kých štúdií so seniormi, hlavne s kreh-kými „frail“ seniormi (Gibson a Wagg, 2014).Aj keď je v starobe MI častejšia ako v

dospelom veku, nikdy nie je prejavom anisúčasťou procesu starnutia, vždy predsta-vuje patologický stav, ktorý je potrebnédiagnostikovať a liečiť (Topinková, 1999).

U seniorov je dôležité vylúčiť a riešiťakútnu inkontinenciu moču (Švihra, 2001).Význam vidíme aj z hľadiska liečby, keďžeprechodná MI môže prejsť do chronickejinkontinencie, alebo sa kontinencia obno-ví (Švihra, 2002). Príčiny akútnej MI u se-niorov sú: ● delírium, depresia, demencia, ● obmedzená mobilita, ● retencia moču, ● infekcia, zápal, zápcha, ● náhla zmena životného prostredia, ● environmentálne bariéry,● násilie proti seniorom (Litomerický, 2011).

Všeobecne pre liečbu inkontinencie mo-ču u seniorov platí, že je● interdisciplinárna,● individuálne prispôsobená aktuálne-

mu psychickému, fyzickému a funkčné-mu stavu seniora,

● závisí od príčin, typu a stupňa MI, ve-ku a celkového stavu seniora,

● v liečbe prevažne volíme konzervatívne postupy (Hegyi a Krajčík, 2006; Weber, 2000). Medzi možnosti liečby MI v staršej po-

pulácii patria:● režimové opatrenia, ● behaviorálne techniky,● farmakoterapia,● absorpčné pomôcky a katétre,● chirurgická liečba (Marenčák, 2011).

Režimové opatreniaMedzi režimové opatrenia patrí úpra-

va prostredia (dostatočné osvetlenie, mad-lá, odstránenie prekážok); optimalizácia pit-ného režimu; dostatočná fyzická aktivita;zabezpečenie dostupnosti toalety (WC kres-lo, fľaša) a pomôcok uľahčujúcich mobili-tu; zjednodušenie oblečenia. Hoci obezitapatrí k rizikovým faktorom pre stresovú MI,pozitívny vplyv redukcie hmotnosti (cviče-ním, diétou) na inkontinenciu moču u obéz-nych žien bol preukázaný v súboroch s prie-merným vekom okolo 50 rokov (Auwad et al.,2008). Vo veľkej nórskej štúdii EPICONT(Epidemiology of Incontinence) spome-dzi 27 936 žien bolo 15,5 % 70 ročných astarších. Spomedzi faktorov životného štý-lu bola inkontinencia častejšia u fajčiarok(súčasných alebo bývalých), ktoré fajčiliviac ako 20 cigariet denne, u žien s vyššímindexom telesnej hmotnosti (Body MassIndex), pri pití čaju a menej častejšia u žiens fyzickou aktivitou nízkej intenzity (hodi-nu a viac týždenne). Nebol zistený vplyvfyzickej aktivity s vysokou intenzitou, pitiaalkoholu a kávy (Hannestad et al., 2003).

Behaviorálna liečbaBehaviorálnu liečbu inkontinencie mo-

ču môžeme rozdeliť na dve skupiny – beha-viorálna liečba závislá na pacientovi a zá-vislá na opatrovateľovi (Ouslander a Schnelle,1995).

Behaviorálna liečba závislá na pacien-tovi - cieľom je zlepšenie, obnovenie poru-šenej kontroly močenia zo strany CNS,takže senior bude schopný nezávislého mo-čenia. Tieto techniky podporujú udržaniekontinencie. Vyžadujú si motiváciu, adek-vátne kognitívne funkcie, pravidelné vede-nie mikčného denníka. Patrí sem tréningpanvového dna („PMFT“ pelvic floor muscletraining - cvičenie svalov panvového dna,známe ako Kegelove cviky) (Lachváč, 2010).Cvičenie posilňuje svalstvo panvového dnaa levátorov konečníka, je nenáročné aj prestarších a pri kvalifikovanej inštrukcii ľah-ko zrozumiteľné. Cvičenie so spätnou väz-bou (biofeedback) alebo elektrickou sti-


PR

EH

ĽAD

NÉ

RE

FE

RÁ

TY

/ R

EV

IEW

AR

TIC

LES

Geriatria 1/2015

34

muláciou pod odborným vedením je efektív-nejšie (Litomerický, 2011). Tréning panvové-ho dna sa považuje za liečbu prvej línie priinkontinencii moču u žien (Wright, 2014).

V nórskej štúdii porovnávali 68 senio-rov v dvoch skupinách obyvateľov ošetro-vateľských domovov („nursing homes“) spriemerným vekom 84,3 rokov. Intervenč-nej skupine (35 seniorov) bolo poskytova-né cvičenie (chôdza, svalová sila, rovnová-ha, svalová sila, vytrvalosť) a pomoc pribežných denných aktivitách (ADL - „activi-ties of daily living“ – pri obliekaní, osobnejstarostlivosti, jedení); porovnávaná sku-pina (33 obyvateľov) dostávala bežnú sta-rostlivosť. Po troch mesiacoch bol v inter-venčnej skupine štatisticky významne men-ší únik moču (meraný pomocou 24 hodi-nového plienkového testu – PWT „padweighing test“) oproti kontrolnej skupine.Autori prichádzajú k záveru, že individua-lizovaný program cvičením a ADL aktivi-tami vedie k zlepšeniu inkontinencie mo-ču (Vinsnesová et al., 2012).

Do tejto skupiny patrí aj ďalšia beha-viorálna technika tréning mechúra (dril me-chúra, edukácia mechúra, „bladder trai-ning“). Pozostáva z troch základných kon-ceptov: edukácia, schéma močenia a pozi-tívna stimulácia. ● Edukácia zhrňuje poučenie pacientky

a techniky kontroly urgencie (napr. odviesť pozornosť sústredením sa na ne-jakú riešiteľnú úlohu, pokým pocit ur-gencie odoznie; zostať pokojná a pre-krížiť nohy; zvýšiť perineálny tlak po-sadením sa na niečo tvrdé; kontraho-vať panvové dno; postaviť sa na špičky).

● Schéma močenia (inštruktáž pacientky aby chodila močiť každú hodinu počas celého dňa; po dosiahnutí hodinového intervalu medzi mikciami sa intervaly predlžujú až do dosiahnutia 2 – 3 ho-dinového intervalu).

● Pozitívna stimulácia (monitorovanie sprá-vania a močenia pomocou mikčných denníkov, lekár by mal posúdiť výsled-ky a pozitívne stimulovať pacientku) (Romančík, 2009).

Behaviorálna liečba závislá na opatro-vateľovi sa používa u seniorov s porucha-mi kognitívnych funkcií a mobility. Cie-ľom je predchádzať epizódam inkontinen-cie („zostať suchý“), pričom si vyžadujú za-interesovanosť personálu. Tieto technikypodporujú vyhnutie sa inkontinencii. Pat-ria sem: ● pripomínanie močenia („prompted voi-

ding“), pri ktorom je senior v pravidel-ných intervaloch upozornený, že má ísť na WC. Opatrovateľ sa spýta, či sa mu chce močiť, kontroluje ho, či je „su-chý“, upozorňuje ho, aby sa išiel vymo-čiť. Pokiaľ potrebuje, tak sa mu poskyt-ne asistencia a za úspešné vymočenie sa je pozitívne hodnotený. V ošetrova-teľských domovoch (nursing homes) USA bol zisťovaný aj vplyv fyzioterapiena zlepšenie mobility a nácviku presu-nu na WC, spojený s pripomínaním mo-čenia, cvičením na zlepšenie koordiná-cie, svalovej sily a vytrvalosti tzv. „funkč-ný sprievodný tréning“ („FIT - Functio-nal Incidental Training“). Priemerný vek intervenčného súboru bol 77,8 rokov; z toho bolo 47 (90 %) mužov. Seniori cvičili štyrikrát denne, 5 dní v týždni, po dobu 8 týždňov. Jedným z výsled-kov štúdie bolo zlepšenie inkontinen-cie (Topinková, 2009b, Ouslander et al., 2005).

● Časované močenie („timed voiding“), ke-dy senior v pravidelných nemeniacich sa intervaloch (každé 3 hodiny) chodí močiť (Wagg, 2013).

● Habituálne močenie („habit training“) pri ktorom je individuálne vypracova-ný plán močenia pomocou mikčného denníka (Ouslander a Schnelle, 1995; Romančík, 2012).

FarmakoterapiaFarmakoterapia inkontinencie moču u

seniorov môže byť spojená s výskytom ne-žiadúcich účinkov liečby (napríklad pri uží-vaní anticholinergík výskyt kognitívnychporúch) a liekových interakcií. U seniorovje ovplyvnená zmenenou farmakokineti-


PR

EH

ĽAD

NÉ

RE

FE

RÁ

TY

/ R

EV

IEW

AR

TIC

LES

Geriatria 1/2015

35

kou a farmakodynamikou; a polyfarmáciouči polypragmáziou. Je kontraindikovaná,pokiaľ neboli seniori dôkladne vyšetreníza účelom zistenia všetkých komorbidít afaktorov MI, neabsolvovali behaviorálnuliečbu, nemajú záujem o asistenciu pri mo-čení resp. snahu riešiť svoje ťažkosti (Ro-mančík, 2009; Romančík, 2012). U seniorovje farmakoterapia nedostatočne využívaná(Thum a Wagg, 2009). Na Slovensku majútieto skupiny liekov preskripčné obmedze-nia, sú viazané na odporučenie urológa či gy-nekológa, čo z hľadiska geriatrie považuje-me za veľký nedostatok a aj týmto apelu-jeme na možnosť písať tieto lieky pre ge-riatrickú odbornosť.

Absorpčné pomôcky a katétrePoužívanie absorpčných pomôcok ne-

znamená „terapeutický postup“, ale zvý-šenie komfortu a pocitu bezpečia seniora,udržanie „sociálnej kontinencie“. Okrempozitív (napr. čistota šiat i lôžka, menej prá-ce pre personál) majú pomôcky aj nega-tívne stránky. Patrí k nim strata kontrolynad vyprázdňovaním, „spohodlnenie“ senio-ra a strata motivácie personálu k behavio-rálnym technikám. Pomôcky by nemali byťpredpisované bez vyšetrenia pacienta, sta-novenia diagnózy, typu inkontinencie azhodnotenia potenciálu pacienta k návra-tu kontinencie (Topinková et al., 2009a).

V manažmente u polymorbídnych se-niorov sa používajú tri základné typy katé-trov a katetrizačných postupov – urinálnekondómy, intermitentná katetrizácia (čis-tá alebo sterilná) a permanentný katéter(Romančík, 2012).

Chirurgická liečba Vek „per se“ nie je kontraindikáciou chi-

rurgickej liečby, na zníženie rizika chirur-gickej liečby by mal každý senior podstú-piť: ● zhodnotenie a preliečenie komorbidity,

ktorá môže prispievať k MI alebo komp-likovať chirurgický výkon,

● opätovné zváženie chirurgického zák-roku po preliečení,

● diskusiu o prínose a rizikách chirurgic-kej liečby,

● urodynamické vyšetrenie na spresnenie diagnózy,

● predoperačné vyšetrenie a zabezpeče-nie perioperačnej a postoperačnej sta-rostlivosti (Thüroff at el., 2011). Niektorí autori uvádzajú, že chirurgic-

ká liečba stresovej MI má v seniorskej po-pulácii menší význam pre zvýšené rizikooperačného výkonu a narastajúci výskyt ur-gentných a zmiešaných foriem inkontinen-cie so stúpajúcim vekom (Topinková et al.,2009b).

Pokiaľ konzervatívna liečba a farmako-terapia zlyhávajú, je možnosť použiť apli-káciu injekcie botulotoxínu do močovéhomechúra pri refraktérnej hyperaktivite de-truzora a hroziacom hyperaktívnom mo-čovom mechúre. Použitie suprapubickýchsuburetrálnych pások (TVT pásky – „ten-sion free vaginal tape“) môže mať pros-pech aj u starších žien, hoci sú menej efek-tívne ako u mladších (Wagg, 2013).

Medzi chirurgické možnosti liečby priniektorých formách MI patrí aj aplikáciaplniacich látok („bulking agents“) (napr.tuk, kolagén, silikón, parafín) intrauretrál-ne, nevýhodou je postupné znižovanie účin-nosti a potreba opakovanej aplikácie (Lito-merický, 2011; Greerová et al, 2013).

Ďalšou možnosťou liečby MI u senio-rov je elektrická stimulácia a neuromodu-lácia, založená na princípe inhibície det-ruzorového reflexu stimuláciou aferentnejpudendálnej inervácie. Patrí sme perifér-na stimulácia tibiálnych nervov, neuromo-dulácia sakrálneho nervu a magnetická sti-mulácia (Valanský, 2012; Greerová et al.,2013).

Pri liečbe MI u krehkých „frail“ senio-rov musí byť úvodný manažment individu-alizovaný a ovplyvnený cieľom starostli-vosti, zostávajúcou dĺžkou života, najčas-tejšími komorbiditami a preferenciami lieč-by. Pacienti preferujú pomôcky (79 %), uží-vanie liekov (78 %) a habituálne močenie(79 %) pred zavedením permanentného ka-tétra (Du Beau et al., 2010). U niektorých


PR

EH

ĽAD

NÉ

RE

FE

RÁ

TY

/ R

EV

IEW

AR

TIC

LES

Geriatria 1/2015

36

seniorov je dôležite rozpoznať, že MI rie-šená pomôckami je jedinou možnosťou,ktorá zostáva po liečbe komorbidít a inýchfaktorov (stavy so závažnými poruchamimobility, pokročilou demenciou a/alebo noč-nou MI). Do liečby patria úpravy režimu,behaviorálne techniky, pričom je úspešnákombinácia týchto spôsobov liečby (Thu-roff et al., 2011).

Česká organizácia „Inco Forum“ orga-nizovala projekt „Inkontinence v kontextuošetřovatelské péče“, ktorý prebiehal v ro-ku 2008. Druhou časťou tejto štúdie bolozisťovanie charakteristík súboru 465 seni-orov, z čoho 51,4 % bolo 80 ročných astarších z rôznych zdravotníckych i sociál-nych zariadení. Podľa tejto práce sa mini-málne využíva chirurgická liečba (1,5 %),nedostatočná je farmakoterapia (6 %),permanentná katetrizácia je poskytovaná9,2 % a intermitentná katetrizácia 3,2 %seniorom. Hoci fyzioterapia (zameraná nacelkové zlepšenie fyzického výkonu, mo-bility, sebestačnosti či špecificky na cviče-nia a posilnenie svalstva panvového dna)je poskytovaná 29,7 % seniorom, v sociál-nych zariadeniach je fyzioterapia praktic-ky nedostupná (len okolo 5 % obyvate-ľov). Medzi najzávažnejšími zisteniami súnedostatky v diagnostike (seniori nemajúprítomnosť MI zapísanú v dokumentácii);69,9 % prípadov nie je známy typ MI, uro-dynamické vyšetrenie absolvovalo len12,9 % z seniorov (Topinková et al., 2009b).

Na Slovensku sa spôsobmi liečby za-oberala práca Dúbravického a kolektívu(2002). V súbore bolo 1023 respondentov;vo veku 60 rokov a viac bolo 22 % súboru.Absorpčné pomôcky boli použité jednorá-zovo u 74,3 %; opakovane použité v 8,8 %prípadov. Chirurgickú liečbu absolvovalo11,1 %, farmakoterapiu 44,8 %, úpravu ži-votosprávy 16,9 %, odvodné systémy po-užívalo 4,4 %, alternatívnu liečbu 0,8 % zčlenov jeho súboru.

ZáverInkontinencia moču patrí k najčastej-

ším i najzávažnejším geriatrickým syndró-

mom, ovplyvňujúcim život seniorov. Aj unás väčšinu inkontinencií riešime absorpč-nými pomôckami, hoci možnosti liečby súoveľa širšie. Jednou z príčin sú aj nedosta-točné kompetencie geriatrov. Pre kvalifi-kovanú pomoc seniorom je nevyhnutné,aby aj geriatri mohli predpisovať lieky ur-čené na liečbu inkontinencie moču.

Literatúra1. AUWAD, W., et al.: Moderate weight loss

in obese women with urinary incontinence: a pros-pective longitudinal study. Int Urogynecol J, 19,2008, s. 1251-1259.

2. BREZA, J., HLADÍK, M., GONCALVES,F. M.: Stresová inkontinencia moču u žien. Medi-cínsky monitor, 2005, č. 1, s. 1-8.

3. DU BEAU, C.E. et al.: Incontinence in thefrail Elderly: Report from the 4th InternationalConsultation on Incontinence. Neurourol Urodyn,29, 2010, 165-178.

4. DÚBRAVICKÝ, J., MARENČÁK, J., MO-RO, R., BREZA, J.: Odhad prevalencie inkonti-nencie moču a spôsob jej liečby v náhodne vybra-tej vzorke dospelej populácie na Slovensku. Uro-lógia, suppl. 8, 2002, s. 1-11.

5. GIBSON, W., WAGG, A.: New horizons:urinary incontinence in older people. Age andAgeing, 2014, 1-7. doi: 10.1093/ageing/aft214.

6. GREER, J.A. et al.: Urinary incontinence:diagnosis and treatment in the elderly. Cur TranslGeriatr and Exp Gerontol Rep, 2, 2013, 66-75.

7. HANNESTAD, Y.S. et al.: Are smokingand other lifestyle factors associated with femaleurinary incontinence? The Norwegian EPICONTStudy. BJOG, 110, 2003, s 247-254.

8. HEGYI, L., KRAJČÍK, Š.: Geriatria pre prak-tického lekára. 2. vyd. Bratislava: Herba, 2006,364 s. ISBN 80-89171-36-2.

9. HEGYI, L., KRAJČÍK, Š.: Inkontinenciamoču ako geriatrický syndróm. In: Geriatria (He-gyi, L., Krajčík, Š – eds.) 1. vyd. Bratislava: Her-ba, 2010, s. 166–168. ISBN 978-80-89171-73-6.

10. KRAJČÍK, Š.: Komplikácie chorôb vo vyš-šom veku. In: Litomerický, Š. a kol.: Gerontológiaa geriatria. Bratislava: Teleflash, 1993, s. 95–99.ISBN 80-900545-5-2.

11. LACHVÁČ, Ľ.: Inkontinencia moču v am-bulancii praktického lekára. Via pract, 7, 2010, č.2, s. 73-79.

12. LITOMERICKÝ, Š.: Diagnostika a liečbainkontinencie moču u starých ľudí. Slovenský le-kár, 21(35), 2011, č. 5-6, s. 99–104.

13. MARENČÁK, J.: Inkontinencia moču. 1


Geriatria 1/2015

PR

EH

ĽAD

NÉ

RE

FE

RÁ

TY

/ R

EV

IEW

AR

TIC

LES

37

vyd. Skalica: Elisabeth, 2011, 132 s. ISBN 978-80-89056-71-1.

14. OUSLANDER, J.G., SCHNELLE, J.F.:Incontinence in the Nursing Home. Ann InternMed, 122, 1995, 438-449.

15. OUSLANDER, J.G. et al.: Functional in-cidental training: a randomized, controlled, cros-sover trial in veterans affairs nursing homes. JAGS,53, 2005, 1091-11100.

16. ROMANČÍK, M.: Inkontinencia moču užien – jej súčasné diagnostické a liečebné možnosti.1 vyd. Bratislava: Herba, 2009, 149 s. ISBN 978-80-89171-61-3.

17. ROMANČÍK, M.: Inkontinencia moču vgeriatrii. In: Švihra, J. a kol. Inkontinencia moču.1 vyd. Martin: Osveta, 2012, s. 253–271. ISBN978-80-8063-380-6.

18. ŠVIHRA, J., et al.: Prevalencia ženskej mo-čovej inkontinencie v Slovenskej republike. Uro-lógia, 7, 2001, č. 2, s. 29–34.

19. ŠVIHRA, J.: Močová inkontinencia. In-terná medicína, 3, 2002, č. 6, s. 388–394.

20. ŠVIHRA, J.: Definícia a epidemiológia in-kontinencie moču. In: Švihra, J. a kol. Inkontinen-cia moču. 1 vyd. Martin: Osveta, 2012, s. 15-28.ISBN 978-80-8063-380-6.

21. Thum, L.P., Wagg, A.: Management ofurinary incontinence in the elderly. Aging Health,5, 2009, 5, 647-653.

22. THÜROFF, J.E. et al:: EAU guidelineson urinary incontinence. European Urology, 59,2011, s. 387-400.

23. TOPINKOVÁ, E. et al.: Jakou péči posky-tujeme pacientům s inkontinencí v rezidenčníchzařízeních a v domácí péči ? I. Názory a postojezdravotníckych profesionálů. Čes Ger Rev, 7,2009a, č. 1, s. 14-21.

24. TOPINKOVÁ, E. et al.: Jakou péči posky-tujeme pacientům s inkontinencí v rezidenčníchzařízeních a v domácí péči ? II. Diagnostické, lé-čebné a ošetřovatelské postupy u inkontinentníchpacientů. Čes Ger Rev, 7, 2009b, č. 2, s. 82-89.

25. TOPINKOVÁ, E.: Poruchy mikce a inkon-tinence ve vyšším věku. Postgraduální medicina, 1,1999, č. 6, s. 79–86.

26. VALANSKÝ, L.: Neurogénna inkontinen-cia moču. In: Švihra, J. a kol. Inkontinencia moču.1 vyd. Martin: Osveta, 2012, s. 227-240. ISBN978-80-8063-380-6.

27. VINSNES, A.G. et al.: Effect of physicaltraining on urinary incontinence: a randomized pa-rallel group trial in nursing homes. Clinical Inter-ventions in Aging, 7, 2012, 45-50.

28. WAGG, A.: Urinary incontinence in olderpeople: an overview. Medicine in older adults, 41,2013, 1, 20-23.

29. WEBER, P. a kol.: Minimum z klinické ge-rontologie pro lékaře a sestru v ambulanci. 1. vyd.Brno: IDV PZ, 2000, 151 s. ISBN 80-7013-314-7.

30. WRIGHT, G.: Urinary incontinence inolder women: a review of conservative therapeu-tic interventions. Reviews in Clinical Gerontology,24, 2014, 93-104.

Adresa autora doc. MUDr. I. B., PhD. mim. prof.Pod Hájkom 37/2006 909 01 Skalicae mail: [email protected]


Geriatria 1/2015

38

PR

EH

ĽAD

NÉ

RE

FE

RÁ

TY

/ R

EV

IEW

AR

TIC

LES

Current modes of treatment of urinary incontinence in seniors

I. Bartošovič, A. Tašká, I. Ivánková Bartošovičová

Summary

Urinary incontinence is one of the most serious geriatric syndromes significantly affecting the qua-lity of life of seniors. According to the definition of the International Society for Continence, urina-ry incontinence is defined as involuntory urine flow; in lay terms it can be defined as emptying ofbodily secreta in improper place at improper time. Urinary incontinence belongs to "geriatric giants"with high prevalence in old age.

The modes of treatment in older population embrace regimen measures, behavioral techniques,pharmacotherapy, absorption devices and catheters, surgical treatment. Pharmacotherapy is not pro-perly used in seniors. The majority of urinary incontinence cases is treated by absorptions devices inour country, too, though the spectrum of treatment modes is much wider. Geriatrician’s competenceof drug prescription is limited. If they were competent of prescribing medicaments for treatment ofurinary incontinence, the quality of care for seniors would increase.

Key words: urinary incontinence – seniors – prevalence – treatment – pharmacotherapy – behavioraltteatment


SP

RÁ

VY

/ N

EW

S

Geriatria 1/2015

39

NOVINKY KLINICKEJ HYPERTENZIOLÓGIE V STARŠEJ POPULÁCII – 2014 (1. časť)

Kongres Európskej kardiologickej spoločnosti (EKS),Barcelona, Španielsko, 30. 8. – 3. 9. 2014

M. SninčákKlinika geriatrie a ošetrovateľstva LF UPJŠ Košice

prednosta: doc. MUDr. Marián Sninčák, CSc., mim. prof.

Najväčší medzinárodný kongres v dote-rajšej histórii Európskej kardiologickej spo-ločnosti (EKS) sa uskutočnil v modernomvýstavnom a kongresovom centre Fira GranVia v Barcelone, Španielsku kde 30 331účastníkov z celého sveta počas piatich dnímalo možnosť vidieť rozsiahly odborný ve-decký program s rekordným počtom pri-jatých abstraktov (11 500) z viac ako 100krajín, s viacerými novátorsky dizajnova-nými interaktívnymi postupmi. Celkom s27 klinickými prezentáciami formou HotLine, 15 Clinical Trial Updates, 19 Regist-ry studies, 4 dôležitými novými odporúča-niami EKS a prezentovanými 4 597 ab-straktami bude kongres EKS 2014 spomí-naný ako jeden z najväčších a najzaujíma-vejších v histórii tejto odbornej spoločnos-ti. Niektoré najdôležitejšie klinické štúdieprezentované na kongrese EKS 2014 za-hŕňali PARADIGM-HF (nové látky pri zly-hávaní srdca-zmenia tvár kardiológie?),ODYSSEY (hypolipidemikum alirocumabje superiórne v porovnaní s placebom),SIGNIFY (pridanie ivabradínu, používa-ného na liečbu zlyhávania srdca a stabil-nej anginy pectoris k štandardnej liečbe ne-má efekt na kardiovaskulárne príhody upacientov so stabilnou koronárnou choro-bou srdca a látka by mala byť používanáopatrne u pacientov s ťažkými formami an-giny), CON-FIRM (intravenózna apliká-cia, suplementácia železa zlepšuje funkč-nú kapacitu a kvalitu života u pacientov schronickým zlyhávaním srdca s deficien-ciou železa), EUROECO (prvé finančnéhodnotenie monitorovania domáceho sle-dovania odhadu nákladov lekárov, nemoc-níc a poisťovateľských služieb je rovnaké

ako tradičná úradná monitorácia podľa no-vej štúdie, ale úhrada je pozadu) a FOCUS(pacienti boli viac naklonení k svojej lieč-be na prevenciu srdcovej príhody, keď bo-la podaná ako polypill než ako 3 separát-ne tablety). Aj aktuálna ponuka programuprevažne zo zvlášť sledovanej oblasti kli-nickej hypertenziológie bola veľmi počet-ne zastúpená, a to uvedieme najprv len tiezásadné momenty počas priebehu kongre-sových podujatí, ktoré sme stihli postreh-núť. V ďalšom prehľadne uvádzame nie-ktoré novšie informácie a získané poznat-ky vo vzťahu tohoto ochorenia k staršej po-pulácii.

V sekcii HOT-LINE pútala najmä pre-zentácia výsledkov klinickej štúdie PARA-DIGM-HF: prospektívne porovnanie ARNI(inhibítor neprilysínu spolu s (val)sartanomoproti inhibícii samotným ACE inhibítorom(enalapril) vo veľkej klinickej štúdii u pa-cientov so srdcovým zlyhávaním. ACE inhi-bítory (ACEi) už asi 20 rokov pokladámeza kľúčový liek u mnohých pacientov sosystolickým zlyhávaním srdca (SZ), i keďv porovnaní s výsledkami účinkov beta-blokátorov (BB) a blokátorov aldosterónuje veľkosť ich efektu pri SZ relatívne malá(cca 16-20 %). Na zvýšenie tohoto efektumedikácie ACEi sa možnosťou ukázalo pri-danie inhibítora neprilysínu (NPLi). NPLdegraduje množstvo vazoaktívnych pepti-dov (aj natriuretické), ktoré sú užitočné priprevencii remodelácie kardiovaskulárne-ho aparátu (KVA). A inhibícia NPL by za-bezpečila zvýšené hladiny týchto peptidova tým aj ich pridaný benefit. Na potlače-nie aktivity renin-angiotenzínového systé-mu (RAAS) a tým i maladaptačných reak-


Geriatria 1/2015

40

SP

RÁ

VY

/ N

EW

S

cií v súvislosti s chronickým stresom KVApri SZ bol v štúdii zvolený blokátor angio-tenzínu II (ARB) valsartan. Nový liek,LCZ696 (valsartan v kombinácii s inhibí-torom neprilysínu), sa zdá byť účinným ibezpečným v doterajších štúdiách a v štú-dii PARADIGM-HF bol porovnávaný v dáv-ke 400mg/deň s liečbou enalaprilom (dáv-ka 20 mg/deň) pri ostatnej štandardnejliečbe u pacientov so systolickým SZ (EF<35 %, tr. NYHA II-IV, BNP v sére >150pg/ml alebo NT-proBNP ≥ 600 pg/ml).Primárnym cieľom štúdie bola kombiná-cia kardiovaskulárnej (KV) mortality a re-hospitalizácie pre SZ, druhotnými cieľmibola celková mortalita, kvalita života cho-rých, čas do vzniku predsieňovej fibrilácie(FiP). Do štúdie po skríningu asi 10 000chorých bolo zaradených celkom 8 399 pa-cientov vo veku priemerne 64 rokov, 21 %tvorili ženy, 66 % belosi, BMI 28 kg/m2,systolický TK 122 mm Hg, s frekvenciousrdca 72/min., artériovou hypertenziou v71 %, diabetes mellitus 34 %, fibriláciou pred-siení (FiP) 37 %, infarktom myokardu vanamnéze 43 %, cievnou mozgovou prího-dou v minulosti 8,5 %, hospitalizáciou vanamnéze 63 %. V oblasti primárneho cie-ľa sa dosiahli priaznivejšie výsledky v ra-mene LCZ696 cca o 20 % ; v KV mortali-te/hospitalizácia pre SZ, i pokles hospita-lizácií bol nižší o 21% ako v ramene liečbys enalaprilom. LCZ696 významne zlepšilkvalitu života chorých. Výskyt FiP nebolovplyvnený. Nebolo pozorované zhoršenierenálnych funkcií, i v oblasti bezpečnostiliečby bol dosiahnutý nižší výskyt hypo-tenzných stavov a prerušení liečby v ko-horte liečených LCZ696. Nové liečivoLCZ696 pri chronickom systolickom SZteda bolo efektívnejšie v redukcii KV mor-tality a rehospitalizácií pre SZ oproti lieč-be enalaprilom. Ostávajú ešte ďalšie výz-namné otázky: aký by bol účinok LCZ696u pacientov so SZ a zachovanou EF, priakútnom SZ, cena liečby, ev. i ďalšie, adotýkajúce sa aj guidelines? (nahradenieACEi? v liečbe systolického SZ?), čo všakbude vyžadovať ďalšie výskumné štúdie.

Asociácia úrovní systolického tlaku krvi akardiovaskulárnymi príhodami a celkovoumortalitou medzi staršími dospelými bez an-tihypertenznej medikácie (the REasons forGeographic And Racial Differences in Stro-ke (REGARDS) Study Group). Existujú lenlimitované údaje o optimálnych hodnotáchtlaku krvi u starších osôb bez artériovejhypertenzie. Cieľom práce preto bolo iden-tifikovať optimálny tlak krvi u starších je-dincov, ktorí neužívajú antihypertenznélieky. Celkom 10 983 osôb bez artériovejhypertenzie bolo zahrnutých do tejto štú-die (REGARDS). Táto kohorta bola kate-gorizovaná do 3 skupín: 55-64, 65-74 a≥75 rokov starých osôb. Všetky skupinyboli ďalej rozdelené podľa úrovne bazál-neho tlaku krvi : <120 mm Hg (referenčnáskupina), 120-129, 130-139, 140-149 a>150 mm Hg. V štúdii boli analyzovanéštyri hlavné výsledky: kardiovaskulárne o-chorenie (KVO), koronárna choroba srd-ca a incidencia cievnej mozgovej príhodya výskyt celkovej mortality. Medián sledo-vania bol 4,5 roka pre KVO a koronárnuchorobu srdca; 5,7 roka pre cievnu moz-govú príhodu a 6,0 rokov pre celkovú mor-talitu. Po multivariabilnej adjustácii bolzistený lineárny vzťah medzi systolickýmtlakom krvi a rizikom KVO a incidencioukoronárnej choroby srdca, výškou celko-vej mortality s najvyšším rizikom pre sys-tolický tlak krvi ≥140 mm Hg medzi účast-níkmi štúdie vo veku 55-64 r. a 65-74 rokov(HR 3,06, 95 % CI: 1,54-6,09; p= 0,003 a1,85, 95 % CI: 1,03-3,33; p= 0,017 pre inci-denciu KVO, 4,10; 95% CI: 1,86-9,06;p=0,003 a 2,37, 95 % CI: 1,17-4,80;p=0,014 pre incidenciu KVO a 2,66, 95 %CI: 1,61-4,39, p=0,001 a 1,87, 95 % CI:1,32-2,65; p<0,001 pre celkovú mortalitu,resp.). Žiadna korelácia medzi systolic-kým tlakom krvi a KVO a incidenciou ko-ronárnej choroby srdca, výskytom celko-vej mortality nebola potvrdená u osôb ≥75r. Lineárny vzťah medzi systolickým tla-kom krvi (STK) a cievnymi mozgovýmipríhodami (CMP) bol potvrdený len upacientov ≥75r., s najvyšším rizikom pre


41

Geriatria 1/2015

SP

RÁ

VY

/ N

EW

S

STK ≥140mm Hg (3,52, 95 %CI: 1,72-7,22; p <0,001). Záver: Výsledky potvr-dzujú hypotézu, že pre všetky staršie oso-by vo veku 55-74 rokov odporúčaná hod-nota tlaku krvi by mala byť <140 mm Hg,ak je tolerovaná a signifikantná redukciavýskytu CMP by tiež mala byť u najstar-ších pacientov zvažovaná (M. Banach, S.Bromfield, G. Howard, A. Zanchett, S. Aro-now a spol., Lodž, Birmingham, Miláno, NewYork, Poľsko, Veľká Británia, Taliansko, USA).

Klinický dôkaz účinnosti a bezpečnosti lieč-by kombinácie blokátorov kalciových kaná-lov/tiazidy. Kombinovaná liečba sa všeo-becne používa stále viac v manažmentedokonca nekomplikovanej artériovej hyper-tenzie. Najviac kombinácií je založenýchna tiazidovom diuretiku (TZD) alebo di-hydropyridínovom blokátore vstupu kal-cia do bunky (BKK). Dostupné sú nefixo-vané kombinácie BKK a TZD a zdá sa, žeexistuje nejaké zdráhanie použiť túto kom-bináciu. Autori sumarizujú klinický dôkazúčinnosti a bezpečnosti kombinácie BKKs TZD. Autori prehliadli PubMed a iden-tifikovali 345 abstraktov, z ktorých bolovybraných a prehliadnutých na zahrnutie45 článkov. Päť štúdií (ELSA, VALUE,FEVER, CHOP a CHIEF) s celkom 31 105pacientami splnilo inklúzne kritériá a bolizahrnuté do analýzy. Autori vypočítali riskratio (RR) meraní efektu liečby pre celko-vú mortalitu, kardiovaskulárnu mortalitu,infarkt myokardu a cievnu mozgovú prího-du v maximálne dostupnej dobe sledova-nia. Výsledky: Kombinácia BKK s tiazido-vým diuretikom bola podobne efektívnaako komparátor v redukcii celkovej morta-lity (RR 0,89, 95 confidence interval CI0,75-1,06) a kardiovaskulárnej mortality(RR 0,89, CI 0,71-1,10). BKK kombinova-né s tiazidovým diuretikom bol efektívnej-ší v prevencii infarktu myokardu (RR 0,83,CI 0,73-0,95) a cievnych mozgových prí-hod (RR 0,77, CI 0,64-0,92) ako porovná-vaná kombinácia. Závery: Prezentované úda-je dokumentujú bezpečnosť a účinnosťkombinácie BKK/TZD pri redukcii kardio-

vaskulárnej morbidity a mortality. Staršípacienti s izolovanou systolickou hyperten-ziou môžu zvlášť profitovať z kombinácieBKK/tiazidové diuretikum, pretože obe lát-kové triedy potvrdili cerebrovaskulárnu pro-tekciu (H. Messerli, S.F. Rimoldi, P. Chavezet al., New York, USA; Bern, Švajčiarsko).

Porovnanie účinnosti valsartanu a LCZ696,inhibítora angiotenzínových receptorov ne-prilysinu (ARNI) u pacientov s artériovouhypertenziou: účinok u oboch pohlaví. Prelepšiu charakterizáciu antihypertenznej ú-činnosti blokátora receptorov angiotenzí-nu neprilysínu (ARNI), LCZ 696 (Japa-nese Adopted Name (JAN): Sucabitril Val-sartan Sodium hydrate) bol porovnanývalsartan u žien a mužských pacientov sartériovou hypertenziou (AH). Údaje bolizískané z dvoch 8-týždňových, multicentric-kých, randomizovaných, dvojite-slepých,placebom a aktívne kontrolovaných štúdííu žien a mužov s AH na zhodnotenie re-dukcie priemerného tlaku krvi (TK) v sede,pulzového tlaku (PP), priemerného ambu-lantného TK a priemerného PP ako odoz-vy na dennú liečbu LCZ696 400mg, val-sartanu 320 mg alebo placeba. Bolo ran-domizovaných celkom 377 žien (44,5 %) a471 mužov (55,5 %). Základné charakte-ristiky mužov a žien liečených LCZ696boli podobné, u žien priemerný vek 58,1rokov, 32 % ≥65 rokov; index telesnejhmotnosti (BMI) 30,3 kg/m2; priemernétrvania AH 7,7 r., kľudový systolický/dias-tolický TK v sede/PP: 157,1/95,1/62,0mm Hg; u mužov priemerný vek 54,8 r.,22 % ≥65 rokov; BMI 29,7 kg/m2; prie-merné trvania AH 6,7 r.; základný STK/DTK/PP 158,5/97,0/61,6 mm Hg. Po 8týždňoch liečby LCZ696 znížil priemernýSTK v sede o 5,8 mm Hg (p<0,01) a prie-merný PP vsede o 3,3 mm Hg (p<0,05)viac než valsartan u hypertenzných žien, ao 5,8 mm Hg (p=0,0001) a 3,4 mm Hg(p<0,05) viac než valsartan u hypertenz-ných mužov. Záver: LCZ696 bol superiór-nejší k valsartanu pri redukcii systolické-ho TK a PP u žien a mužských pacientov


Geriatria 1/2015

42

SP

RÁ

VY

/ N

EW

S

s AH. Teda ARNI je efektívnejšiou anti-hypertenznou liečbou u pacientov s AH sohľadom na pohlavie (L.M. Ruilope, J.L.Izzo Jr, L.G. Conde et al., Madrid, Španiel-sko; Buffalo, New York, USA; Novartis Phar-ma AG, Global Medical Affairs, Bazilej, Švaj-čiarsko; East Hanover, New Jersey, USA).

Porovnanie účinku spironolaktonu a renál-nej denervácie na tlak krvi u pacientov srezistentnou artériovou hypertenziou: skú-senosti jedného centra. Nemáme veľa úda-jov o tom, ktorá liečba by mala byť prefe-rovaná pre pacientov s rezistentnou hyper-tenziou. Údaje porovnávajúce rozličné ty-py liečby sú limitované. Cieľom štúdie bo-lo porovnať účinok spironolaktónu a katét-rovej renálnej denervácie na ambulantnýtlak krvi a priemerný 24- h tlak krvi priABPM. Autori analyzovali retrospektívnedve skupiny pacientov s rezistentnou arté-riovou hypertenziou liečenou vyššie uve-denými metódami. Hodnotené boli klinic-ký ambulantný TK a priemerný 24-h tlakkrvi (ABPM). Bol porovnávaný účinokspironolaktónu (25 mg denne) pozorova-ný po 8 týždňoch liečby v porovnaní s pla-cebom u 150 pacientov v štúdii ASPI-RANT - EXT. Účinnosť renálnej dener-vácie bola hodnotená v skupine 27 pa-cientov 6 mesiacov po procedúre. Priemer-ný TK v kľude bol 154,1/92,1 mm Hg upacientov liečených spironolaktónom a153,3/91,1 mm Hg v placebovej skupine.Priemerný pokojový TK u pacientov ktorísa podrobili renálnej denervácii bol 166,8/90,4 mm Hg. Záver: Obe metódy efektív-ne redukovali TK. Ambulantný klinickýtlak krvi bol renálnou denerváciou ovplyv-nený viac, zatiaľ čo priemerný 24-h ABPMbol znížený viac po liečbe spironolaktó-nom (E. Kocianová, J. Václavik, M. Tábor-sky a spol., Olomouc, Česká republika, Br-no, Česká republika).

Rozdielne inhibítory ACE a mortalita pa-cientov s artériovou hypertenziou. Napriekširokému používaniu inhibítorov konver-tázy angotenzínu I (ACEi), len málokedy

je zverejňovaná porovnávacia štúdia ichefektivity pri redukcii kardiovaskulárnejmorbidity a mortality. Pacienti s artério-vou hypertenziou, ktorí začali používaťliečbu captoprilom, enalaprilom, lisinopri-lom, fosinoprilom, perindoprilom, rami-prilom alebo imidaprilom medzi januá-rom a decembrom 2009 boli identifiko-vaní v databáze tajwanskej národnej zdra-votnej poisťovne. Cerebrovaskulárna a kar-diovaskulárna mortalita a mortalita na kar-cinóm bola vyhľadávaná v tajwanskom ná-rodnom registri úmrtí. Pacienti boli sledo-vaní od začiatku liečby ACEi do úmrtia,odstúpenia, alebo ukončenia štúdie 31. 12.2010. Na výpočet hazard ratio bol použitýproporcionálny regresný rizikový model(Cox) a 95 % confidence interval; rami-pril bol použitý ako referenčná skupina.Zahrnutých bolo celkovo 989 489 hyper-tenzných pacientov s priemernou dobousledovania 3,52 r. pre imidapril až 4,49 r.pre enalapril. Uvádzací captopril mal naj-vyšší výskyt celkovej mortality (117,8/1 mil.osobo-dní) ako komparátor k ostatnýmACEi (54,3 k 79,4/1 mil. osobodní). Pa-cienti, ktorí začínali liečbou captoprilommali signifikantne zvýšené riziko celkovejmortality (adjustovaný HR 1,28, 95 % CI1,14-1,31), ak bol porovnávaný s terapiouramiprilom. Enalapril (1,08, 1,05-1,11) afo- sinopril (1,08, 1,05-1,12) boli tiež spo-jené s mierne zvýšeným rizikom. V porov-naní s ramiprilom nebol nájdený žiadnyrozdiel v mortalite medzi lisinoprilom, pe-rindoprilom a imidaprilom. Záver: Existu-jú podstatné rozdiely v riziku mortalityspojeným s rozličnými ACEi. Avšak istýskrytý efekt ešte stále môže existovať (J.W.Lin, C.H. Chang, J.L. Caffrey, Douliou City,Taipei, Tajwan; Fort Worth, USA).

Účinky spirolaktónu a renálnej denerváciena tlak krvi u pacientov s rezistentnou arté-riovou hypertenziou: a case-control study.Spirolaktón i katétrová renálna denervá-cia (RDN) sú používané k liečbe rezis-tentnej artériovej hypertenzie. Nie je zná-me ktorá metóda je viac účinná. Cieľom


Geriatria 1/2015

43

SP

RÁ

VY

/ N

EW

S

tejto práce bolo porovnať efekty spirono-laktónu a renálnej denervácie na klinickýa ambulantný tlak krvi u pacientov s renál-nou denerváciou. Boli hodnotené klinickýtlak krvi v dennej fáze, nočný tlak a 24-hambulantný tlak krvi (ABPM) na začiatkua po 3 mesiacoch u 24 pacientov, ktorí sapodrobili RDN s použitím Symplicity Cat-heter System, Medtronic, Mountain View,CA, USA. Použitím skórovacej metódytendencie (prospensity score method) iden-tifikovali 44 párových kontrol z databázyštúdie ASIRANT-EXT liečených spirono-laktónom (25 mg denne), ktorých TK bolzískaný na začiatku a po 8 týždňoch lieč-by. Štatistická významnosť rozdielov bolaanalyzovaná s použitím U-testu (Mann-Whitnez) alebo Fisher exact test. Obe sku-piny boli dobre spárované v začiatočnýchcharakteristikách. Priemerný vstupný kli-nický tlak krvi bol 161/90 mm Hg a prie-merný ambulantný 24-h tlak krvi bol148/83 mm Hg, pričom pacienti používalipriemerne 4,7 antihypertenzných látok. Svýnimkou klinického diastolického tlakukrvi liečba spironolaktonom viedla k väč-

šej redukcii tlaku krvi ako RDN. Závery:Spironolaktón redukuje tlak krvi efektív-nejšie ako renálna denervácia v tejto case-control štúdii. Potrebné sú randomizovanékontrolované štúdie na porovnane účin-nosti týchto oboch metód (J. Václavik, J.Jarkovský, E. Kociánová, Olomouc, Brno,Česká republika).

Adresa autoraDoc. MUDr. Marian Sninčák, PhD.,mim prof.Klinika geriatrie a ošetrovateľstvaUPJS LF a VOÚG sv. Lukáša vKošiciach, n.o.Centrum pre výskum, diagnostiku aliečbu hypertenziuStrojárenská 13, 040 01 Košice-StaréMestoTel. +42155 6824219 (sekret.klin.),+421556824 350 (prac.)Fax: +421556824218E-mail: [email protected]; [email protected]


Geriatria 1/2015

44

SP

RÁ

VY

/ N

EW

S

ODPORÚČANIA NA MANAŽMENT SENIOROVS FIBRILÁCIOU PREDSIENÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

schválené výborom SGGS 16. 3. 2015

M. Dúbrava1, T. Drobná2, F. Németh3, L. Gerlich4, S. Krčméry5

1I. klinika geriatrie LFUK a UNB Bratislava2Oddelenie geriatrie a dlhodobo chorých FN Trenčín

3Klinika geriatrie FN Prešov 4ODCH / Geriatrické oddelenie NsP Prievidza – Nemocnica Bojnice

5II. klinika geriatrie LFUK a UNMB Bratislava

1. Všeobecné ustanovenia a odporúčania 1.1. Tieto odporúčania na manažment

seniorov s fibriláciou predsiení v Sloven-skej republike (ďalej len „tieto odporúča-nia“) nenahrádzajú žiadne všeobecne ak-ceptované medzinárodné odporúčania prediagnostické a liečebné úkony spojené sfibriláciou predsiení (ďalej len „FiP“), aniich časti. Tieto odporúčania majú za cieľnajmä konkretizáciu praktického manaž-mentu 65-ročného a staršieho pacienta sFiP (ďalej len „pacient“) v reálnych pod-mienkach Slovenskej republiky, so snahouupozorniť najmä na tie oblasti, kde dote-rajšia prax môže byť suboptimálna.

1.2. Tieto odporúčania vznikli najmäna základe výsledkov štúdie SlovenskýAudit FIbrilácie predsiení Seniorov (ďalejlen „SAFIS“). Keďže ide o prvé odporú-čania tohto druhu, zaradili sme do nich vzáujme celkového skvalitnenia starostlivos-ti o pacienta aj niektoré ďalšie položky vy-plývajúce z vlastných skúseností geriatrovpriamo zaangažovaných v štúdii SAFIS aich poznatkov z literatúry.

1.3. Tieto odporúčania majú smerovaťdo reálneho života, preto sú stručné a v nichnavrhované opatrenia sa priamo neodôvod-ňujú / nediskutujú, to je predmetom osobit-ných odborných publikácií, ktoré budú prie-bežne zverejňované z dát projektu SAFIS.

1.4. Vzhľadom na variabilitu medicínytieto odporúčania neopisujú úplný ani je-diný možný spôsob, ako sa starať o pa-cienta. Sú zhrnutím základných prístupovk nemu. Očakáva sa však, že ak ich lekár

nepoužije a zvolí iný postup, bude mať nato medicínsky dobre opodstatnené odô-vodnenie.

1.5. O FiP seniora, resp. o seniora sFiP sa môže starať ktorýkoľvek lekár, kto-rému to špecifické, na to potrebné vedo-mosti teoreticky umožňujú – v abecednomporadí geriater, internista, kardiológ, prak-tický lekár pre dospelých (ďalej len „ošet-rujúci lekár“), v akútnych situáciách par-ciálne aj iní lekári – napr. anesteziológo-via, lekári urgentnej medicíny a centrál-nych prijímacích oddelení. Lekár starajúcisa o pacienta podľa potreby konzultujeiných lekárov – špecialistov.

1.6. Ošetrujúci lekár má pacienta preFiP dispenzarizovať.

2. Bezprostredné medicínske odporúčania2.1. V snahe predísť rizikám FiP u se-

niorov naliehavo pripomíname literárny poz-natok inkorporovaný do európskych odpo-rúčaní, že už jednoduchá, lacná, rýchla akaždým lekárom vykonateľná palpácia pe-riférneho pulzu (najlepšie pri každom jehovyšetrení) použitá na aktívne vyhľadávaniedoteraz nediagnostikovanej FiP, nasledo-vaná elektrokardiografickou (ďalej len „ekg“)špecifikáciou v prípade nálezu nepravidel-ného pulzu, môže priniesť výrazný profitpre pacientov.

2.2. Neexistuje žiadny dôvod, aby saošetrujúci lekár pri voľbe diagnostickýchalebo liečebných postupov riadil kalendár-nym vekom pacienta. Jeho rozhodovaniemôže byť určované výlučne konkrétnym


Geriatria 1/2015

45

SP

RÁ

VY

/ N

EW

S

zdravotným a prípadne sociálnym stavompacienta.

2.3. Ošetrujúci lekár má mať vedo-mosť o transtorakálnom echokardiografic-kom náleze pacienta, ktorý nie je starší ako1 rok.

2.4. Ošetrujúci lekár má mať vedomosťo tyroidálnom profile (fT4, TSH) pacienta,ktorý pri neakútnych situáciách nie je star-ší ako rok, pri paroxyzmálnej FiP alebo he-modynamickej nestabilite pacienta, pod-mienenej FiP, musí ísť o aktuálny status.

2.5. Liečebnú stratégiu „kontrola frek-vencie“ volíme ako preferenčnú, len u vy-braných pacientov sa prikláňame k straté-gii „kontrola rytmu“.

2.6. Úspešnosť „kontroly frekvencie“treba objektivizovať aj ambulantným ekgmonitorovaním (najmenej 24-hodinovým)najmenej raz za pol roka. U pohybovo ak-tívnych pacientov, ktorých frekvencia je kont-rolovaná len digoxínom, má táto kontrolaprebehnúť najmenej raz za tri mesiace.

2.7. Na kontrolu frekvencie pri perma-nentnej FiP nie je vhodný amiodaron, s pri-hliadnutím k funkcii ľavej komory trebana to preferenčne využívať betablokátory,verapamil alebo diltiazem; digoxin je v tej-to indikácii vhodný najmä u málo aktív-nych seniorov. Používanie amiodaronu jepotrebné prehodnotiť aj po kardiochirurgic-kých operáciách s odstupom 6 – 8 týždňov.

2.8. Existujú dobré dôvody domnievaťsa, že v reálnej praxi je tromboprofylaktic-ky zabezpečených zreteľne menej pacien-tov, než by malo byť. Pravdepodobnosťtohto podliečenia zrejme výrazne stúpa svekom, čo je v protiklade k súčasnému poz-naniu, ktoré jednoznačne potvrdzuje ras-túci benefit antikoagulačnej liečby s ve-kom (vrátane veku nad 80 rokov). Pretoošetrujúci lekár musí, majúc na zretelikomplexné, závažné, neraz až devastujúcedôsledky NCMP, u každého pacienta bezohľadu na jeho vek individuálne posúdiťmožnosť efektívnej a bezpečnej trombo-profylaxie.

2.9. Z hľadiska rizika náhlej cievnejmozgovej príhody (ďalej len „NCMP“)

prakticky všetci seniori s komorbiditouspĺňajú skórovacie kritériá (typicky CHA2DS2-VASc) na zváženie indikovania trom-boprofylaxie (napriek tomu má byť totoskóre vypočítané pri každej hospitalizácii,resp. ambulantnom vyšetrení ošetrujúcimlekárom). V praxi z toho vyplýva, že o in-dikovaní tromboprofylaxie bude u absolút-nej väčšiny pacientov de facto rozhodovaťpotenciálne riziko krvácania (typicky vy-jadrené hodnotou HAS-BLED skóre, pri-čom aj tu pacientovi jeho vek ponechávauž len jednu možnosť z ôsmich, aby nebolvo vysokom riziku).

2.10. Ošetrujúci a iní lekári musia upacientov minimalizovať riziko krvácania(najmä trvalým dosiahnutím systolickéhotlaku krvi pod 160 mm Hg a minimalizá-ciou používania liekov ovplyvňujúcich zrá-žanlivosť, vrátane poučenia pacienta o výz-name obmedzenia / vynechania nesteroid-ných antireumatík). Keďže skóre HAS-BLED nie je konštantou, treba ho aktuali-zovať pri každej hospitalizácii, resp. am-bulantnom vyšetrení.

2.11. Údaje z domácich registrov naz-načujú, že tromboprofylaxia antiagregan-ciami je u našich pacientov nadužívaná.Dôvodmi takejto praxe je pravdepodobnenajmä pretrvávajúce mylné presvedčenieširokej lekárskej komunity: a) že najdô-ležitejším etiologickým faktorom pri vzni-ku FiP je ischemická choroba srdca, ktorási vyžaduje antiagragčnú terapiu (čo nemáoporu v medicíne dôkazov, dôležitejším fak-torom vzniku FiP je diastolická dysfunk-cia ĽK s následným hemodynamickýmpreťažením ľavej predsiene); b) že antiag-reganciá prinášajú nižšie riziko závažnýchkrvácaní, ako perorálne antikoagulanciá (čonezodpovedá súčasným vedeckým poznat-kom: hemoragické komplikácie pri použí-vaní kyseliny acetylosalicylovej sú porov-nateľné, ako pri niektorých nových anti-koagulanciách a pri duálnej antitrombo-tickej liečbe sú porovnateľné s warfarí-nom a prevyšujú komplikácie nových anti-koagulancií).

2.12. Je pravdepodobné, že s predsta-


Geriatria 1/2015

46

vou tromboprofylaxie sa u našich pacien-tov nadužívajú heparíny (nedisponujú žiad-nou medicínou dôkazov pre dlhodobú, t.j.viac ako dni až týždne trvajúcu trombo-profylaxiu pri FiP). Heparíny sa majú pou-žívať najmä v osobitných situáciách (napr.premostenie pri začatí perorálnej antikoa-gulačnej liečby, pri akútnej kardioverzii av jej periprocedurálnom období, pri ab-lačných výkonoch, v kontexte akútnych ko-ronárnych syndrómov).

2.13. Je pravdepodobné, že nie u oje-dinelých pacientov, ktorým sa iniciuje lieč-ba warfarínom perhospitalizačne, sa pobytv nemocnici prolonguje s cieľom dosiah-nuť optimálnu hodnotu INR. Tým všakzároveň zreteľahodne stúpa o.i. riziko no-zokomiálnej infekcie. U každého pacientasa pri fungujúcom systéme prvolíniovejzdravotnej starostlivosti dá kontrola INRa následná adjustácia dávky zabezpečiť ajambulantne a mala by byť natoľko prefe-rovaným spôsobom manažovania warfari-nizácie, že predlžovanie hospitalizácie zdôvodu „nastavenie na warfarín“ treba po-važovať za nežiaducu klinickú prax, ak tonie je odôvodnené špecifickými okolnos-ťami (typicky nestabilita viacerých ocho-rení pacienta, ktoré majú potenciál ovply-vňovať INR a/alebo neschopnosť dosiah-nuť logistickú garanciu kontrol INR).

2.14. Žiadne formálne preskripčnéobmedzenia ani zdanlivo vyššia cena lieč-by nemôžu byť prekážkou širšieho použí-vania nových perorálnych antikoagulancií(ďalej len „NOAK“) u indikovaných pa-cientov. Z medicínskych faktorov, ktoré mô-žu limitovať indikovanie NOAK, považu-jeme za klinicky relevantné:● nedostatočnú skúsenosť s ich použí-vaním v podmienkach reálnej polymorbi-dity vyššieho veku (s osobitným ohľadomna u seniorov časté malignity), ● stále ešte komplikované overenie comp-liance k liečbe, ● skutočnosť, že na rozdiel od warfarínupri NOAK na narušenie efektívnej trom-boprofylaxie stačí už ich vynechanie po-čas jedného dňa (hoci jej obnovenie nas-

táva už po 2 hodinách od užitia ďalšej dáv-ky), ● absenciu antidóta považujeme za kli-nicky menej relevantný faktor, pretože an-tikoagulačný efekt NOAK sa stráca po 12– 24 hodinách (čo je kratší čas, ako je tr-vanie efektu duálnej antiagregačnej liečbya čas porovnateľný s nástupom účinku vi-tamínu K ako antidóta pri liečbe warfarí-nom).

2.15. Všetky zásady tromboprofylaxiesa musia rešpektovať aj u chorých s imp-lantovanými impulzogenerátormi (kardio-stimulátory, defibrilátory), čo zdôrazňuje-me najmä pre ich zreteľne vzrastajúcufrekvenciu medzi seniormi. U nich nie jevždy jednoduché rozpoznať FiP na povr-chovom EKG. Vtedy je vhodné si túto in-formáciu vyžiadať od špecialistu, ktorý sle-duje funkciu pacientovho impulzogenerá-tora. Moderné dvojdutinové impulzogene-rátory sú schopné spoľahlivo detekovať ikratšie paroxyzmy FiP, ktoré už môžu zna-menať de novo indikáciu pre trombopro-fylaxiu. Ak informácia tohto typu nie jesúčasťou správy o kontrole impulzogene-rátora, mal by si ju ošetrujúci lekár od kar-diostimulačného centra cielene vyžiadať.

2.16. Ošetrujúci lekár má pri voľbeliečebných postupov prihliadať ku konkrét-nej polymorbidite pacienta, ktorá sa netý-ka len ochorení kardiovaskulárnych, alevšetkých, ktoré potenciálne s FiP a jej ma-nažmentom môžu interferovať. Typicky ideo koincidenciu FiP a srdcového zlyhania,FiP a nedostatčne kontrolovanú artériovúhypertenziu, FiP a ochorenia obličiek sozníženou glomerulárnu filtráciou (vrátanekontroly glomerulárnej filtrácie najmenejraz za pol roka aj bez zjavných interku-rentných zmien zdravotného stavu alebomedikácie), FiP a demencie a pod.

Adresa pre korešpondenciu Doc. MUDr. M.D, CSc., I. klinika geriatrie LFUK a UNB Limbová 5 833 05 Bratislava

SP

RÁ

VY

/ N

EW

S


Geriatria 1/2015 30.9.2017 20:40 Stránka 1 1/2015 · Indexovaný: Bibliographia medica Slovaca...

Documents

Transcript of Geriatria 1/2015 30.9.2017 20:40 Stránka 1 1/2015 · Indexovaný: Bibliographia medica Slovaca...