GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK

www.zemavek.skCENA 3 €CENA

PRI PREDPLATNOM 2,50 €APRÍL 2015

• MEDZINÁRODNÁ ŠACHOVÁ HRA O PLYN• NAOZAJ NÁM HROZÍ RUSKÁ INVÁZIA?

• ČLENSTVO V NATO OHROZUJE ŽIVOTY NAŠICH OBČANOV• VÝCVIK A FUNGOVANIE MOSADU

IZRAEL, HOLOKAUST A ANTISEMITIZMUS

NA OLTÁRI SIONIZMU

3

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > APRÍL 2015

DYMOVÉ SIGNÁLYESEJE NA JEDNU FAJKUPOKÁNIE / 8

UDALOSTI A SÚVISLOSTIZO SVETA A Z DOMOVALÍBYJSKÝ BUMERANGOVÝ EFEKT / 16

MEDZINÁRODNÁ ŠACHOVÁ

HRA O PLYN / 20

SLOVENSKÁ PRAVICA ROK

PRED VOĽBAMI / 24

KORENE SVETA SÚ UKRYTÉ POD ZEMOUBERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK / 126

MANDRAGORA

RENDEZ VOUS DÉJÀ VUZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM

A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA

SIONISTI / 48

VÝCVIK A FUNGOVANIE MOSADU / 80

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTITOMÁŠ BOREC / 130

PAVUČINA TRIBÚNA15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY / 133

MÚZYKNIHY / 116, FILM / 117

HUDBA / 118, HRY / 119

PAWEL KUCZYNSKI / 120

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKYPRESTÁVA BYŤ DOLÁR SVETOVOU

MENOU ČÍSLO JEDEN? / 26

EKONOMIKA

VEDA A TECHNIKASEN O VYLIEČENOM SRDCI / 94

ALTERNATIVE VITAVOJNA JE STAV MYSLE / 96

ZDRAVIERANNÝ ELIXÍR / 100

IMUNITA UKRYTÁ V ŠÁLKE ČAJU / 101

GINKO PREKRVÍ ORGANIZMUS,

NO ZÁZRAK TO NIE JE / 102

PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 103

PRÁVNA PORADŇAODBORNÍCI RADIA / 108

HERBÁRÓPIUM – BRÁNA DO NEBA I PEKLA / 110

JEDEN DEŇJEDEN DEŇ V JERUZALEME / 112

PRÍBEHY ZEMEMYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOVMUŽ ZAKLIATY DO STROMU / 114

KOREŠPONDENTIAKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE / 132

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤSIONIZMUS SLZÁM NEVERÍ / 34

AKO SIONISTI SFALŠOVALI PALESTÍNSKU

HISTÓRIU / 40

MATRIX SIONSKÝCH MUDRCOV / 44

TÉMA MESIACA

KORUNNÍ SVEDKOVIAVÝROKY ZASVÄTENÝCHISRAEL SHAHAK / 28

BEZ MASKYODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍARIEL ŠARON / 84

NEZNÁMI HRDINOVIAPRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍČIERNA OVCA IZRAELA / 88

MYSTICKÉ MIESTA ZEMESINAJ / 90

ORBIS PICTUSSVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 64

NÁJOMNÍ VRAHOVIANABÍJATEĽNÉ A VYBUCHUJÚCE

BATÉRIE / 104

(P)OTRAVINY / 105

NÁSTRAHY POTLÁČANIA

PARKINSONOVEJ CHOROBY / 106

PROPAGANDAMEDIÁLNA MANIPULÁCIA

NAOZAJ NÁM HROZÍ RUSKÁ INVÁZIA? / 72

ČLENSTVO V NATO OHROZUJE ŽIVOTY

NAŠICH OBČANOV / 74

VZDELANCI MEDZI „KONŠPIRÁTORMI“? / 76

AKO Z VÍRUSOVÉHO KOMÁRA

UROBIŤ SOMÁRA / 78

Sme hlasom svedomia obrovskej časti národa, ktorej nie je ľahostajná budúcnosťSlovenska bez okupantov z ktorejkoľvek krajiny a v akejkoľvek podobe.

My nie sme časopis.

Pri celoročnom predplatnom vám pošleme aj februárové a marcové číslo.

Predplatiť si môžete aj jednotlivé čísla prostredníctvom e-mailu zemavek@zemavek.sk, na telefónnom čísle 0944 134 773 alebo priamo úhradou na číslo účtu 5044733532/0900

ZO SRDCA VÁM ĎAKUJEME.

PREDPLATNÉ (február – december): 27,50 € POLROČNÉ PREDPLATNÉ: 15 €

Jediné, čo nám umožňuje naďalej pracovať a bojovať za slobodu slova, je vaše predplatné.Prosíme, využite aj vy túto možnosť a podporte naše úsilie.

ZA OSOBNÚ OBETAVOSŤ PRE DOBRO VŠETKÝCH

ZEM VEKGEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK

vyhlasuje prvý ročník slávnostného udeľovania ocenení

V starogréckej mytológii sa jediný z olympských bohov – Prometheus, obetoval pre dobro človeka. Dnes, v bohorovnej spoločnosti úpadku, uctievania hyperkonzumu, mediálnych lží, ma-nipulácií a kontroly myslenia, sa boj jednotlivca v prospech ostatných stáva výnimočnou udalo-sťou. Životné príbehy statočných ľudí sú však žiarivou inšpiráciou pre ďalších, ktorí budú udrži-avať pochodeň ideálov dobra a spravodlivosti. A práve takýchto ľudí by sme mali podporovať.

PharmDr. Nidal SalehSpisovateľ palestínskeho pôvodu, žijúci na Slovensku

Vo svojich knihách kritizuje praktiky sionizmu a izraelský teror na palestínskych územiach, za čo bol perzekvovaný a vyšetrovaný pre „šírenie rasizmu“.

prof. Ing. Peter Staněk, CSc.Ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV

Otvorene kritizuje súčasný ekonomický systém, zaoberá sa konceptmi ďalšieho možného vývoja našej civilizácie.

RNDr. Igor Šarmír, PhD.Člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Odboru potravinárstva a obchodu SPPK

Angažoval sa v kampani za zákaz GMO na Slovensku, otvorene kritizuje rastúci vplyv korporácií v Európe a vo svete.

Ing. Ján ŠlinskýEkologický roľník a vynálezca systému Agrokruh

Na ničenie pôdy ťažkými mechanizmami reagoval vytvorením systému, ktorý umožňuje efektívne obrábanie pôdy bez jej devastácie.

MUDr. Ján Lakota, CSc.Onkológ a vedecký pracovník Ústavu experimentálnej onkológie SAV a Onkologického ústavu sv. Alžbety

Priekopník v oblasti liečby rakoviny lymfatických uzlín a transplantácie krvotvorných kmeňových buniek na Slovensku. Vo svojej práci musel vzdorovať nezmyselnému diktátu pravidiel EÚ brániacemu v pokračovaní jeho výskumu.

Za rok 2014 sa redakčná rada ZEM&VEK rozhodla nominovať na Cenu PROMETHEUS týchto päť osobností:

Slávnostné odovzdávanie Ceny sa uskutoční 13. apríla 2015 o 18. hodine v Ateliéri Babylon v Bratislave.

Za vyhotovenie ocenenia ďakujeme Mgr. art. Vladimírovi Janákovi.

Bratislava 16. 3. 2015 Ateliér Babylon

Čadca (26. 2. 2015)Zvolen (18. 2. 2015)

7

Vstupné:

Predpredaj: 5 €Na mieste: 6 €

SVET ZA OPONOUNajbližšia beseda Svet za oponou sa uskutoční

13. 4. 2015 o 18:00 hod. v Ateliéri Babylon na Námestí SNP 14 v Bratislave.Hlavný vchod z ulice Kolárska 3.

Hlavná téma besedy: Slávnostné odovzdávanie ceny PROMETHEUS

Vstupenky si môžete zakúpiť na:

www.ticketportal.sk www.atelierbabylon.sk

ZEM VEK TOURBesedy s čitateľmiV apríli sa tešíme na stretnutie s našimi čitateľmi v týchto mestách:

Trnava23. 4. 2015 o 17.00 hod. Čitáreň Knižnice Juraja FándlyhoRázusova 1

Bánovcenad Bebravou30. 4. 2015 o 17.00 hod. ZUŠ Dezidera KardošaSídlisko DubničkaGarant: Literárny kluba ZUŠ DK

VIAC INFORMÁCIÍ O NÁS A ČASOPISE ZEM&VEK NÁJDETE AJ NA WWW.FACEBOOK.COM/ZEMAVEK

Pozvaní hostia: MUDr. Ján Lakota, CSc. Ing. Ján Šlinský RNDr. Igor Šarmír, PhD. prof. Ing. Peter Staněk, CSc. PharmDr. Nidal Saleh

8

DYMOVÉ SIGNÁLY > POKÁNIE

POKÁNIE

Tibor Eliot Rostas

„ANJELOVI SMYRNIANSKEJ CIRKVI NAPÍŠ: TOTO HOVORÍ PRVÝ A POSLEDNÝ, TEN, ČO BOL MŔTVY A OŽIL: POZNÁM TVOJE SÚŽENIE AJ TVOJU CHUDOBU – ALE SI BOHATÝ –, I RÚHANIE

TÝCH, KTORÍ HOVORIA O SEBE, ŽE SÚ ŽIDMI, A NIE SÚ, ALE SÚ SYNAGÓGOU SATANA.“ZJAVENIE APOŠTOLA JÁNA 2:8-9

AK CHCEME POCHOPIŤ TO, ČO SA DNES VO SVETE DEJE, AK SA CHCEME DOSTAŤ K PRÍČINÁM HOLOKAUSTU, AK CHCEME VNÍMAŤ CELÚ ZLOŽITOSŤ SVETA A BOJA O DOSIAHNUTIE DOMINANCIE, AK CHCEME POCHOPIŤ POZADIE NEDÁVNEJ PLAMENNEJ REČI BENJAMINA NETANJAHUA PRED AMERICKÝM KONGRESOM, KDE VYZÝVA NA BOJ S IRÁNOM, MUSÍME ZÁJSŤ AŽ DO BIBLICKÝCH ČIAS PROROKOV, A NAJMÄ K UKRIŽOVANIU JEŽIŠA KRISTA.

chopenie Ježišovej postavy má rozhodujúci vý­znam. Nie je tu prisľúbený kráľ Izraela a sveta, nový Dávid, ale nový Mojžiš; sám Mojžiš sa pri­tom označuje ako prorok“. Tento zásadný rozpor je rozporom, ktorý vo veľkej miere definuje aj našu prítomnosť. Tou elementárnou záležitosťou je princíp, na ktorom sa židovský národ zjednotí. A tento princíp je podľa veľkých rabínov princípom výsostne spiri­tuálnym. K jeho naplneniu privedie židov mesiáš.

Základný rozpor, ktorý dnes charakterizuje aj vývoj geopolitickej scény, sa odvíja od príbehu starého tisícročia. V ňom sa ži­

dia vykresľujú ako vyvolený národ. Lež vyvolený k službe Bohu, nie k nadvláde nad svetom, nie nad ustanovením kráľa, ktorý mu bude vládnuť. Pápež Benedikt XVI. napísal, že „v knihe Deuteronómium sa nachádza prísľub, ktorý je úplne odlišný od mesiášskej nádeje vyjadrenej v ostatných knihách Starého zákona, no pre po­

dôležitých plánov nám nemá čo hovoriť.“ Upo­zorňuje na Zachariášovo prisľúbenie. Práve to by sa malo stať najmocnejším myšlienkovým pr­údom pre budúcnosť ľudstva: „Zem Kráľa pokoja nie je národný štát – siaha od mora až k moru. Pokoj smeruje k prekonaniu hraníc a k zemi ob­novenej prostredníctvom pokoja, ktorý prichádza od Boha. Pán nám hovorí, že zem nakoniec bude patriť tichým, ochotným žiť v mieri. Má sa stať krajinou Kráľa pokoja.“ Židia, po tisícročia čaka­júci na svojho mesiáša, ho môžu nájsť na mieste absolútne neočakávanom. Na mieste, ktoré im už raz bolo ukázané. Na mieste, kam už bol raz me­siáš poslaný, na mieste k strateným ovciam domu Izraela. Na mieste, kam vedie pokánie. O tomto mieste vydal svedectvo aj najuznávanejší a veľavá­žený rabín Izraela Izák Kaduri. Tesne pred svojou smrťou vo svojich 108 rokoch prekvapil svojich stúpencov považujúcich ho za proroka tým, že sa im zdôveril o osobnom stretnutí s mesiášom. Meno mesiáša si poznamenal na papier. Je vytvo­rené zo začiatočných písmen slov: „On pozdvih­ne ľud a dokáže, že jeho slovo a zákon platí.“ Yarim Ha’Am Veyokhiakh Shedvaro Vetorato Omdim. םידמוע ותרותו ורבדש חיכויו םעה םיריYehoshua. Ježiš.

Už pred dvetisíc rokmi sa mohli rozhodnúť me­dzi Barabášom a Ježišom Nazaretským. Každý z nich ponúkol diametrálne odlišnú formu zjed­notenia a kráľovstva. Kým Barabáš (Bar­Abbas, syn otca) symbolizoval bojovníka hnutia odporu, Ježiš prebral vnútornú dynamiku Tóry, bol jej mesianistickým naplnením a ako vyvolený stál podobne ako Mojžiš tvárou v tvár Bohu. Pilát Pontský dal ľudu možnosť vybrať si medzi týmito dvoma alternatívami. A tak bol Barabáš prepus­tený, kým Ježiš skončil na kríži. S Barabášom sa však usadila aj ona hmotná koncepcia kráľovstva. Profánny, svetský spôsob naplnenia Tóry je spô­sob, akým vznikol štát Izrael. Samotní ortodoxní židia, silne naviazaní na učenie Tóry, tento prin­cíp odmietajú, dokonca vyhlasujú, že je to rúhanie proti Božiemu plánu. Masový prísun židovských prisťahovalcov na územie Palestíny vnímajú ako dlhodobý a premyslený plán sionizmu. Tomuto plánu požehnal americký Kongres, a tak môže nacistická vlna, reprezentovaná Po­rošenkom, spolu so sionistickou líniou v prejave Netanjahua žať fanatické standing ovation. Toto spojenectvo dnes rozdúchava dve ohniská celo­svetového vojnového konfliktu. Je rozhodnuté: vojna bude. Nech spraví Irán alebo Rusko čo­koľvek, budú jej príčinou. Málokto môže uveriť, že je to naozajstný a premyslený dlhodobý plán. Viete prečo? Pretože presahuje ľudský život, a tak sa zdá byť neopodstatnený. Lenže chyba. Títo ľudia sú posadnutí majstrovstvom dlhodobého plánovania spojeného s príchodom ich kráľov­stva. Sionisti v určitých momentoch neváhali obetovať samotných židov v Európe a na ich tragickom osude počas holokaustu kolaborovať s nacistickým Nemeckom. Ortodoxní židia však Hitlera a holokaust chápu ako boží trest. Už kráľ Šalamún židov varoval, že ak budú chcieť ukončiť exil, budú prenasledovaní ako zvieratá. Sionisti zneužívajú judaizmus, prehlasujú, že reprezen­tujú židov, ale pravda to nie je. Zastupujú iba svoj dlhodobý plán. Benedikt XVI. píše, že „pokušiteľ nie je taký neotesaný, aby nám priamo navrhol klaňať sa diablovi. Pobáda nás k tomu, aby sme sa rozhodli pre to, čo je rozumné, aby sme dali pred­nosť naplánovanému a do detailov zorganizova­nému svetu, v ktorom Boh síce môže mať svoje miesto ako súkromná záležitosť, no do našich

POKÁNIE > DYMOVÉ SIGNÁLY

9

1110

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTIUDALOSTI A SÚVISLOSTI > STUPŇOVANIE PROPAGANDY

STUPŇOVANIE PROPAGANDYĽubomír Huďo

propagandy. Ide o tri známe múdre opice, ktoré si zakrývajú uši, ústa, oči a gestami vyjadrujú: nepoču­jem zlo, nevidím zlo a nehovorím zlo. Na rozdiel od spomínaných opíc nejde o múdrych politikov, novi­nárov a aktivistov, pretože odmietajú zlo minulosti z Východu, no s otvorenou náručou vítajú nové zlo zo Západu. Zlo zostáva zlom, či ho pácha fanatický boľševik alebo nenásytný stúpenec demokratúry so syndrómom celosvetového policajta.Prezident Andrej Kiska počas návštevy bruselskej centrály NATO vyhlásil, že sme svedkami stupňujú­ceho sa informačného boja v podobe platených účelových dezinformácií a klamstiev, ktoré sa stále častejšie dostávajú do médií a šíria sa po internete. Napokon spolu s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v príkladnej zhode skonšta­tovali, že lož má krátke nohy.Možno s nimi súhlasiť v tom, že naozaj dobre fi­nancovaná propaganda nás už štvrťstoročie klame a zavádza o vojne v bývalej Juhoslávii, bombardo­vaní Srbska lietadlami NATO, atentátoch na USA z 11. septembra 2001, vojnách v Afganistane, Ira­ku, Líbyi, Sýrii, o al­Káide, Usámovi bin Ládinovi, odpočúvaní a sledovaní celého sveta od nemeckej kancelárky po brazílsku prezidentku, o Islamskom štáte, ukrajinskej občianskej vojne a ruských veľmo­cenských chúťkach na pohltenie Európy. Okrem troch múdrych opíc existuje ešte jedna, menej zob­razovaná – Shizaru, ktorá si zakrýva brucho alebo rozkrok, prípadne má skrížené ruky a vyjadruje nekonám zlo. To je odpoveď na propagandu aké­hokoľvek druhu, ktorej cieľom je ťažiť z konfliktov, neznášanlivosti, strachu a budovať si na nich domi­nanciu, diktát a tyraniu prikrytú priehľadným pláš­ťom nepresvedčivých fráz o slobode, demokracii a bezpečnosti.

Je nevyhnutné uvrhnúť svet do konfliktu, kto­rý je zámienkou na vytvorenie siete základní NATO ako oporných bodov nového impé­

ria z Bieleho domu? To je predstava nepochybne veľmi sympatická politikom ako šéf americkej diplomacie John Kerry, europrezident Donald Tusk alebo hlava malého štátu uprostred Európy Andrej Kiska... I celej tej armáde mediálnych pri­sluhovačov, ktorí mentálne uviazli v auguste 1968 a všade vidia ruské tanky. Do chrbta ich už pomaly tlačia hlavne americkej vojenskej techniky, no oni to nechcú vidieť, práve naopak, ešte aj s nadšením tlieskajú. Nechcú pochopiť, že je tu opäť rok 1968, no už nie s kosákom a kladivom, ale s hviezdami a pruhmi.Vždy existovali kolaboranti, ktorí vítali okupantov – vtedy v mene záchrany socializmu, teraz v záujme demokratických hodnôt a údajne ohrozovanej Eu­rópy. Ak sa nestotožňujete s ich pohľadom na svet a názormi, ste prisluhovači alebo obete proruskej propagandy. Okrem blížiacich sa ruských tankov, ktoré už majú naštartované motory spoza ukrajin­ských hraníc, vidia všade navôkol proruskú propa­gandu od televíznych staníc cez rozhlasové, až po webové stránky. Premiéri a prezidenti členských štátov Európske únie na samite v Bruseli poveria šéfku európskej diplomacie Federicu Mogheriniovú vypracovaním stratégie, ktorá by mala úspešne čeliť „dezinformačným kampaniam“ Ruskej federácie.Propaganda je podľa oxfordského slovníka druh za­vádzajúcich informácií určených na presadzovanie určitého politického cieľa alebo uhla pohľadu. Pred proruskou propagandou nás intenzívne varuje sku­pina politikov, novinárov a aktivistov, zároveň však pôsobia ako tri opice Mizaru, Kikazaru a Iwazaru, aspoň čo sa týka washingtonsko­bruselsko­kyjevskej

KANADSKÉ SVEDECTVODenník Ottawa Citizen zverejnil informácie získané zo spravodajských hlásení kanadskej vojenskej rozviedky o príčinách súčasného cha­osu v Líbyi. Bombardovanie suverénneho štátu začali západní spojenci v marci 2011 s cieľom vytvoriť bezletovú zónu a podporiť povstalcov proti najvyššiemu líbyjskému predstaviteľovi Muammarovi Kaddáfímu.Kanadská vojenská rozviedka štyri dni predtým varovala, že hrozí zdĺhavá kmeňová, a teda ob­čianska vojna. Upozorňovala na masaker, ktorý nastane, ak Západ poskytne protivládnym mili­tantným skupinám priamu vojenskú podporu, pretože to vyvoláva boje medzi konkurenčnými

kmeňmi o nadvládu nad krajinou. Kanadské kráľovské letectvo zabezpečovalo desatinu všet­kých náletov a jeho personál žartoval, že ka­nadské lietadlá fungujú ako súčasť vzdušných síl al­Káidy.Ottawa Citizen v tejto súvislosti pripomenul: „Kaddáfí bol síce považovaný za brutálneho diktátora, ale predstavitelia Západu si s ním padli do náručia a poskytli jeho silám výcvik i zbrane. Analytici ministerstva obrany zazna­menali, že vo vojnách proti al­Káide a islamské­mu extrémizmu bol Kaddáfí verným spojencom Západu. Oceňovali jeho kroky i to, ako spolu­pracoval so Spojenými štátmi pri poskytovaní informácií o teroristických sieťach v rokoch 2002, 2003 i 2006.“Nielen kanadská vojenská rozviedka varovala pred následkami vojenských zásahov v pros­pech povstalcov, aj americký admirál James

Stavridis veliaci silám NATO pripúšťal, že povstalci, napojení na islamský extrémizmus, môžu z leteckých úderov profitovať. Osprave­dlňoval to tým, že ide o druhoradý sprievodný jav a opozíciu predsa tvoria zodpovední muži a ženy. Dnes je Líbya v štádiu totálneho roz­kladu.

VÝNIMOČNÝ PUBLICISTAKlub periodík Mexika udelil bývalému námest­níkovi ministra financií vo vláde amerického prezidenta Ronalda Reagana a svetoznámemu publicistovi Paulovi Craigovi Robertsovi medai­lu za výnimočnú publikačnú činnosť. Ocenený ekonóm, politik a novinár vyhlásil, že vlasťou skutočných novinárov je pravda. Na rozdiel od súčasných presstitútov patrí oddanosť skutoč­ných novinárov pravde, a nie vláde či korporá­ciám.Podľa P. C. Robertsa v momente, keď novi­nár uprednostní oddanosť vláde pred pravdou, prestáva byť novinárom a stáva sa propagan­distom. Pri preberaní ocenenia pripomenul, že doma nie je nikto prorokom a v súčasných Spo­jených štátoch sa to týka nielen prorokov, ale aj novinárov. V USA dnes novinári získavajú ceny za to, že klamú v záujme vlády či korporácií. Ktokoľvek vypustí z úst pravdu alebo ju napíše, je buď vyhodený z práce, alebo sa musí skrývať na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne ako Julian Assange, v Moskve ako Edward Snow­den, prípadne je uväznený a týraný ako Bradley Manning.P. C. Roberts vo svojej úvahe o tom, ako ame­rická televízna spravodajská stanica CNN búši do vojnových bubnov, okrem iného napísal: „Sme svedkami absolútnej neúcty k pravde a ľudskému životu zo strany vysokých vlád­nych predstaviteľov a predajných mediálnych prostitútok. Propaganda tlačí svet do vojny. Propaganda zničila dôveru medzi jadrovými mocnosťami a oživila hrozbu jadrového ar­magedonu. Propaganda Washingtonu šírená mediálnymi prostitútkami je tým najnezodpo­vednejším činom v ľudskej histórii. Reagan a Gorbačov dokázali odstrániť hrozbu jadrovej vojny a šialení neokonzervatívci a ich mediálne prostitútky ju priviedli späť. Je jasné, že hrozba

SME SVEDKAMI, A ZÁROVEŇ ÚČASTNÍKMI VYOSTRENÉHO MEDIÁLNEHO ZÁPASU O MONOPOL NA INFORMÁCIE A OVLÁDANIE OBYVATEĽSTVA. CIEĽOM JE SPRACOVAŤ VEREJNOSŤ, ABY BEZVÝHRADNE VERILA SÚČASNEJ DOKTRÍNE POSTAVENEJ NA NEOMYLNOSTI A NENAHRADITEĽNOSTI AMERICKEJ ZAHRANIČNEJ POLITIKY, VERNOSTI UZNESENIAM EUROPOLITBYRA Z BRUSELU A V TOMTO DUCHU

PODPORILA HOCI AJ VOJNU S RUSKOM.

1312

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

pre Spojené štáty a celý svet sídli vo Washing­tone, a nie v Moskve. Touto hrozbou je šialená neokonzervatívna ideológia americkej nad­vlády, podporovaná bezuzdnou hrabivosťou amerických korporácií snažiacich sa ovládnuť svetové zdroje.“

NESVOJPRÁVNE NEMECKOGenerál Gerd­Helmut Komossa, bývalý šéf nemeckej vojenskej kontrarozviedky (MAD), vo svojej knihe Nemecká karta, skrytá hra tajnej služby, správu podáva šéf MAD odtaj­nil dôvod obmedzenej nemeckej suverenity.

Informuje o tajnej súčasti odovzdávacieho protokolu z 21. mája 1949, ktorým americká, britská a francúzska okupačná správa odovzdá­vali moc Nemeckej spolkovej republike. V nej sú stanovené podmienky štátnej suverenity Nemeckej spolkovej republiky v oblasti zahra­ničnej politiky, médií alebo zlatých rezerv do roku 2099. Ide v prvom rade o tri nevyhnutné podmienky:1. Každý nový nemecký spolkový kancelár je povinný podpísať v USA takzvaný kancelársky pakt.2. USA plne kontrolujú nemecké médiá – rozhlas a televíziu, printové médiá (noviny, časopisy, vydavateľstvá), filmovú produkciu, divadlo, hudbu, školský výchovný program, učebné plány.3. USA budú uskladňovať nemecké štátne zlaté rezervy v amerických depozitoch.Prvá zahraničná cesta doterajších nemeckých spolkových kancelárov, vrátane súčasnej kan­celárky Angely Merkelovej, vždy smerovala do USA.

OSOBNÝ PRÍKLAD A AKTIVITA Ľavicová grécka vláda naznačila, že by moh­la vyžadovať vyplatenie reparácií za škody, ktoré spôsobili nacisti v krajine počas druhej svetovej vojny. Okrem toho by mohla súd­ne vymáhať splatenie pôžičky, ktorú Grécko muselo počas vojny poskytnúť nacistickému Nemecku. Vtedajšia Tretia ríša využila penia­ze na financovanie afrického ťaženia. Vláda kancelárky Angely Merkelovej grécke nároky odmietla a odvolala sa okrem iného na doho­du o zjednotení Nemecka z roku 1990, v ktorej víťazné mocnosti označili otázku odškodného za uzavretú.Na rozdiel od kancelárky majú niektorí nemec­kí občania iný názor. Magazín Der Spiegel in­formoval o nemeckom páre, ktorý sa rozhodol splatiť grécku časť nemeckého dlhu za vynúte­nú pôžičku. Tú museli Atény poskytnúť nacis­tom. Ludwig Zaccaro a Nina Langeová nav­štívili grécke mesto Nafplio, stretli sa s jeho starostom Dimitrim Kosturosom a na základe svojho výpočtu výšky dlhu na hlavu venovali dobročinnému spolku v meste 875 eur. Nina Langeová na tlačovej konferencii vyhlásila:

„Milujeme Grécko a jeho spôsob života. Páči sa nám pohostinnosť, priateľ skosť, otvorenosť a trpezlivosť Grékov. Hanbíme sa za aroganciu našich médií a našich politikov ku Grécku.“Nie sú žiadni boháči a svojím gestom chcú podnietiť a dať príklad ostatným Nemcom. Sta­rosta mesta Nafplio poprosil nemecký pár, aby ponúknutú čiastku venoval organizácii, ktorá podporuje chudobné rodiny a ponúka im zadar­mo jedlo. Výška pôžičky nacistickému Nemec­ku predstavovala sumu 476 miliónov ríšskych

mariek, čo po prepočte na základe kúpnej sily zodpovedá súčasným desiatim až jedenástim miliardám eur. Na základe uzavretej zmluvy bola pôžička bezúročná a Nemecko ju malo splatiť po skončení vojny, peniaze však nikdy nevrátilo.

ČÍNSKA BANKOVÁ INICIATÍVAČína je nespokojná s vyčkávaním na poskytnu­tie väčších právomocí v medzinárodných ban­kách, a preto sa rozhodla pre vlastnú iniciatí­vu. Vytvára Ázijskú infraštruktúrnu investičnú banku (AIIB) ako možnú alternatívu na rozvoj

ekonomík. Doteraz boli jedinými zdrojmi úve­rov pre rozvojové krajiny len Svetová banka (SB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Rozhodujúci vplyv USA na vedenie SB a MMF im umožňoval ovplyvňovať vývoj v rôznych re­giónoch.Nápad so založením AIIB podporili aj členské štáty Európskej únie – najprv Veľká Británia a po nej Francúzsko, Nemecko a Taliansko po­tvrdili, že sa chcú podieľať na vytvorení novej medzinárodnej finančnej organizácie. Napokon sa pridalo aj Rakúsko. Čína nastúpila do hos­podárskej a finančnej ofenzívy. Okrem nápadu založiť AIIB je zapojená do vytvárania rozvojo­vej banky BRICS a budovania kanála v Nikara­gue ako konkurenčného projektu Panamského prieplavu. Európske štáty majú záujem napojiť sa na druhú najväčšiu ekonomiku sveta aj upro­stred obchodných rokovaní medzi Bruselom a Spojeným štátmi o Transatlantickom obchod­nom a investičnom partnerstve (TTIP). Nielen Európa, ale aj Južná Kórea začala po úvodnej kritike čínskej iniciatívy rokovať s Pekingom,

aby sa stala zakladateľom novej banky, bez ohľadu na silný tlak amerických diplomatov na vládu v Soule. Nové finančné systémy môžu spôsobiť neúčinnosť amerických sankcií, pri­čom na ne doplatia iba americké spoločnosti, ktoré musia dodržiavať zákazy obchodovania v istých častiach sveta.

VYHRÁŽKY Z EJC„Európania by mali urýchlene prijať skutočné opatrenia v boji proti antisemitizmu, inak židia odídu a vezmú so sebou aj svoje peniaze a ob­chody,” vyhlásil Moše Kantor, predseda Európ­skeho židovského kongresu (European Jewish Congress – EJC). Podľa neho nárast xenofóbie a antisemitizmu v Európe vedie mnoho židov­ských rodín k premýšľaniu nad odchodom: „Táto menšina definitívne odíde z Európy, ak úrady neprijmú skutočné, ale naozaj skutočné opatrenia. Definitívne opustí Európu, pretože v každej židovskej rodine sa preberá otázka – odísť, alebo ostať?”Tohtoročné útoky na židov v Paríži a Kodani viedli premiéra Izraela Benjamina Netanjahua

k vyhláseniu, v ktorom nabádal európskych židov k emigrácii do Izraela. Moše Kantor va­ruje, že ak to židia urobia, vyvolá to v Európe vážnu hospodársku krízu: „Podľa môjho ná­zoru z troch miliónov židov žijúcich v Európe najmenej milión uvažuje o odchode. Je to práve tá aktívna, mladá a sebestačná časť. Jej odchod bude katastrofou, ekonomickou katastrofou pre celú Európu, pretože s nimi odídu aj nežidovskí priaznivci židov. Ide o veľa peňazí, ktoré odídu z Európy.” (ľh)

1514

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

NECHCEME ZÁKLADNE NATO

NA SLOVENSKU

Na demonštrácii s rovnomenným názvom vy­stúpil 12. marca pred davom ľudí na Hviez­doslavovom námestí v Bratislave bývalý predseda vlády Ján Čarnogurský, mierový akti­vista Eduard Chmelár, vysokoškolský profesor František Škvrnda a za Chartu 2015 sa davu prihovoril Štefan Kalina. Akciu prišla podpo­riť aj zástupkyňa českého hnutia „Ne základ­nám“ a predseda Matice Slovenskej Marián Tkáč.Ján Čarnogurský hovoril asi k štyristo ľuďom s transparentmi o dvanástom marci ako o význam nom dni pre Slovensko, ktorý o pár rokov vojde do dejín. A to ako deň, keď sa zhromaždili „slobodní občania Slovenska, aby dali najavo, že nechcú zaťahovanie Slovenska do vojnového konfliktu, ktorý nie je naším konfliktom“.Mnohí zhromaždení držali v rukách sloven­ské zástavy a na ich transparentoch sa objavili nápisy ako NATO GO HOME, MIER či Andrej Kiska veľká hanba Slovenska.Vysokoškolský profesor František Škvrnda sa pýta, načo nám je NATO, „načo sa pliesť do vecí, s ktorými nemáme nič spoločné“, a dopĺ­ňa, že nechceme (či už staré alebo nové) zá­kladne NATO, ani cudzích vojakov na našom území, ani aby slovenskí vojaci chodili bojovať do sveta proti tým, ktorí nám nič neurobili.Pripomína dôvod vzniku Severoatlantickej alian cie – NATO chcelo iný svet, no zlom prišiel v roku 1999, keď zbombardovali Juho­sláviu.Štefan Kalina povedal, že účastníci zhro­maždenia za Chartu 2015 (ktoré sa konalo 10. marca v Košiciach) všetkým želajú neutra­litu Slovenska, vystúpenie z NATO a mier.Väčšina z rečníkov sa vyjadrila, že ďalšie voj­ská a základne si na Slovensku neprajeme a cudzí vojaci nemajú na našom území čo hľa­dať.Ďalší protest sa má uskutočniť 26. marca na rovnakom mieste, po uzávierke nášho časopi­su.

ČARNOGURSKÝ VYZVAL KISKUPäťdesiattri slovenských osobností vyzvalo pre­zidenta, aby sa zúčastnil osláv 70. výročia ví­ťazstva nad fašizmom v Moskve. „Proti zlu sa dokázali spojiť ľudia s rozličným svetonázorom a rozličnou historickou skúsenosťou. To je,

podľa nášho názoru, aj dnes výzva! Preto je pre nás dôležité, aby prezident Slovenskej republiky, Vy, pán prezident Andrej Kiska, ste svojou účas­ťou na oslavách Dňa víťazstva v Moskve prispeli k naplneniu tohto odkazu,“ píše sa v liste, kto­rý podpísali napríklad Ján Čarnogurský, Milan Ftáčnik či Peter Jaroš. Ján Čarnogurský sa v inom liste adresovanom Andrejovi Kiskovi ako reakcii na jeho návštevu Kyjeva počas osláv prvého výročia Majdanu vy­jadril, že jeho problémom bolo, že prezident do Kyjeva vôbec išiel.„Bez toho, aby dal verejnosti odpovede na dôka­zy, ktoré po prvé hovoria o tom, že na Majdane zabíjali ľudia súčasnej vlády,“ vraví, a dopĺňa, že ak takých ľudí išiel oslavovať slovenský prezi­dent, nie je mu to jedno. „Po druhé, súčasná po­litická moc v Kyjeve sa chopila moci porušením dohody, ktorú sama podpísala. To mi taktiež ako slovenskému občanovi nie je ľahostajné.“Kiska napokon pozvanie do Moskvy odmietol: „Vzhľadom na udalosti na Ukrajine a na Kry­me sa nechcem zúčastniť oslavy sily armády na

vojenskej prehliadke, ale chcem si pripomenúť tých, ktorí si to od nás zaslúžia najviac – vojakov padlých v 2. svetovej vojne.“

STÁLE ZNEVÝHODNENÍ AGENTÚRNI ZAMESTNANCIPrvého marca vstúpila do platnosti novela, podľa ktorej by agentúrni zamestnanci mali mať mini­málne také podmienky ako kmeňoví zamestnan­ci firiem. Novela Zákonníka práce mala vstúpiť do platnosti od začiatku roka 2015, prezident Andrej Kiska ju však v decembri 2014 vrátil do parlamentu, a ten v januári prelomil veto a nove­lu opätovne schválil v pôvodnom znení.Podľa novely by okrem iného mali mať dočasne pridelení zamestnanci rovnaké (aj mzdové) pod­mienky ako kmeňoví zamestnanci. Podľa našich informácií sú snahy o obchádzanie zákona, na­príklad vo výške zvýšenia mzdy, pričom podľa nemenovaného zdroja sa mzda agentúrnych za­mestnancov vo významnom slovenskom podniku namiesto vyrovnania len zvýšila o jednu triedu.

LAJČÁK TAJOMNÍKOM OSN?V relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy 21. marca predseda vlády Róbert Fico povedal, že ak minister zahraničných vecí Miroslav Laj­

čák prejaví ambície o pozíciu generálneho ta­jomníka OSN, zo strany vlády má plnú podporu. Ďalším kandidátom Slovenska je bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš.

PREFERENCIE SNS STÚPAJÚV predvolebnom telefonickom prieskume agen­túra Polis Slovakia na vzorke viac než 1470 re­spondentov zistila, že SNS by volilo 7,2 percen­

ta ľudí. Prieskum verejnej mienky pre agentúru SITA prebiehal od 9. do 18. februára 2015 na území celého Slovenska, a ukázal, že preferencie SNS stúpajú.Nové prieskumy SNS podľa slov jej predsedu Andreja Danka tešia, ale pristupujú k nim s po­korou: „Skutočným vysvedčením bude dôvera voličov v parlamentných voľbách. To, že sa v prieskumoch rôznych agentúr zdvihli prefe­rencie Slovenskej národnej strany, je podľa mňa výsledok toho, že ľudia vnímajú zmenu politiky SNS.“

RIADITEĽ ŽILINSKEJ NEMOCNICE ODSTÚPILPo výzve ministra zdravotníctva Viliama Čisláka odstúpil z funkcie riaditeľa Fakultnej nemocnice v Žiline Štefan Volák. Minister ho vyzval, aby prijal zodpovednosť za vzniknutú situáciu. Na­pätá situácia v žilinskej nemocnici vyvrcholila výpoveďami sestier, podľa prezidentky Sloven­skej komory sestier a pôrodných asistentiek Ive­ty Lazorovej boli výpovede dôsledkom neschop­nosti manažmentu nemocnice. Sestry už dlhšie avizovali vysokú pracovnú záťaž. (vm)

16 17

rekordný počet imigrantov a tento rok zamieri z Líbye do Talianska približne milión nelegál­nych utečencov.

ROPNÉ KŠEFTY Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi vyhlá­sil, že to, čo sa odohralo v Líbyi, nebola žiadna revolúcia alebo arabská jar, ale celá akcia bola zorganizovaná Francúzskom kvôli rope a plynu. EÚ a USA dlhovali Líbyi za dodávky ropy skoro 200 miliárd dolárov. V roku 2012 končila kon­cesia veľkých naftových spoločností, ktoré mali právo na ťažbu líbyjskej ropy. Vodca Muammar Kaddáfí požadoval zaplatenie dlhov a chcel uza­vrieť medzištátne zmluvy s inými štátmi a spo­ločnosťami. Najmä Čína sa chystala na nové koncesie. Americkými analytikmi nadsadené odhady zásob umožnili nákup ropy za umelo vy­tvorené nízke ceny, čo Líbya prestala akceptovať. Preto muselo dôjsť k jej napadnutiu.Západný svet zaútočil na Kaddáfího a ako zámien ku využil ľudové povstanie v Líbyi a nut­nosť ochrániť civilistov pred zásahmi armády.

PSYCHOLOGICKÁ ZBRAŇTaliansky premiér Matteo Renzi teraz vyzýva medzinárodné spoločenstvo na zásah v Lí­byi a nalieha, že k nemu musí dôjsť skôr, než krajinu ovládnu teroristi z Islamského štátu (IS). Podľa Renziho hrozí, že milície IS sys­tematicky obsadia nielen malé časti krajiny, ale ovládnu aj jej významné oblasti, preto je nutná intervencia. Vyzval OSN, aby v tomto smere vyvinula aktívne diplomatické úsilie. Reakcia talianskeho premiéra a jeho nervozita v snahe o urýchlené riešenie problému sú po­chopiteľné, pretože Taliansko je z európskych krajín k Líbyi najbližšie. Odtiaľ prúdia stovky

utečencov, vrátane možných islamistov, ktorí by mohli v Taliansku uskutočniť násilné útoky.Podľa odhadov má IS v Líbyi k dispozícii okolo osemsto bojovníkov, ktorí tam absolvujú výcvik. IS pohrozil, že Líbya sa stane východiskovým bodom pre útoky v južnej Európe, kam vyšle svojich bojovníkov na lodiach s imigrantmi. Keď niektoré krajiny začali hovoriť o možnej invázii, IS reagoval hrozbou predovšetkým na adresu Talianska. Tú zverejnili talianske noviny Il Me­ssaggero: „Ak pošlete do Líbye armádu, my vám pošleme 500 000 imigrantov.“ IS chce použiť imigrantov ako psychologickú zbraň proti Euró­pe, a vyvolať tak chaos v Stredomorí.Rátali s takýmto vývojom stratégovia v Pentagó­ne a v NATO, keď v roku 2011 vytvárali bez­letovú zónu a bombardovali pozície armádnych síl vodcu Muammara Kaddáfího, ktorý otvorene hovoril o zadržiavaní utečencov smerujúcich do Európy? Teraz za to platia samotní Líbyjčania, odnesie si to južná Európa a s ňou ďalší. Podľa agentúry Frontex, ktorá má na starosti ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, už vlani bol

Nečudo, že kto môže, zuteká z kraji­ny, kde sú dve vlády, dva parlamenty, ozbrojené skupiny bojujú o získané

územie, životodarný obchod s ropou viazne, lie­tajú tam bombardéry iných štátov a jedna z vlád chce len ďalšie a ďalšie zbrane. Davy utečencov si to namierili z Líbye cez Stredozemné more do Európy a ich exodus vystrašil francúzskeho a talianskeho premiéra a šéfku európskej diplo­macie. Líbyjský bumerangový efekt zasiahol jed­ného z pôvodcov marazmu, pod ktorým nie sú podpísaní len moslimskí fanatici spriaznení s Is­lamským štátom, ale vo výraznej miere aj disting­vovaní európski „trhokrati“ a ich americkí tútori.

STRATÉGOVIA V SEVEROATLANTICKEJ ALIANCII A V EURÓPSKEJ ÚNII PÔSOBIA AKO DILETANTI, KTORÍ NEPREDVÍDAJÚ NÁSLEDKY SVOJICH ČINOV. V ROKU 2011 PODPORILI PREVRAT V LÍBYI, AKTÍVNE PRISPELI K OBČIANSKEJ VOJNE, PRIČOM REČNILI O REVOLUČNEJ ARABSKEJ JARI, ABY O ŠTYRI ROKY NESKÔR NARIEKALI NAD TÝM, ČO NASTALO. IDE O UKÁŽKOVÝ DILETANTIZMUS, ALEBO LEN ŠIKOVNE

ZARANŽOVANÝ ZÁMER ZNIČIŤ SUVERÉNNU KRAJINU S OBÁVANÝM VODCOM A PREMENIŤ JU NA CHAOTICKÉ TERITÓRIUM ZNEPRIATELENÝCH MILÍCIÍ?

LÍBYJSKÝ BUMERANGOVÝ

EFEKT

Ľubomír Huďo

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > LÍBYJSKÝ BUMERANGOVÝ EFEKT

18 19Francúzsko, Veľká Británia, Libanon a USA iniciovali na pôde OSN hlasovanie o vytvorení bezletovej zóny nad Líbyou. Zriadenie bezletovej zóny a tzv. ochrana civilistov v skutočnosti zna­menali bombardovanie líbyjských cieľov spoje­neckými silami. Muammar Kaddáfí opakovane obvinil Západ, že sa s podporou povstalcov snaží zmocniť ropného bohatstva v krajine. Líbya má totiž najväčšie zásoby mimoriadne kvalitnej ropy v Afrike, prúdiacej predovšetkým do krajín EÚ. Západní predstavitelia si podávali u Kaddáfího kľučky, vrátane francúzskeho prezidenta Nicola­sa Sarkozyho. Po začatí vojenskej operácie proti Líbyi, kde sa najviac angažovala Veľká Británia a Francúzsko, Muammar Kaddáfí vyzval Nicola­sa Sarkozyho, aby líbyjskému ľudu vrátil milióny dolárov, ktoré mu krajina darovala na jeho prezi­dentskú kampaň.V marci 2011 boli v Stredozemnom mori z pla­vidiel USA a Veľkej Británie odpálené desiatky rakiet Tomahawk na ciele na líbyjskom území. Británia nasadila lietadlá Tornado so strelami Storm Shadow, ktoré leteli z materskej základ­ne na britskom území. Aj lietadlá francúzskeho vojenského letectva útočili na určené vojenské ciele v Líbyi. Nálety trvali až do októbra a po­

čas operácie podnikli lietadlá NATO viac ako 26000 vzletov, pričom bombardovali takmer 6000 cieľov. Treba priznať, že líbyjská akcia od­halila rozdielne postoje v Aliancii, pretože na náletoch sa podieľalo len osem z 28 členských krajín. Anders Fogh Rasmussen, vtedajší gene­rálny tajomník NATO, si líbyjskú misiu a nálety NATO – operáciu pod krycím názvom Unified Protector – pochvaľoval ako jedinečnú v histórii Aliancie kvôli bezpríkladnej presnosti.

RIEŠENIE V NEDOHĽADNEFrancúzsko, ktoré zohrávalo dôležitú úlohu v podpore líbyjského rozvratu, dnes patrí k tým, ktoré – podobne ako Taliansko, upozorňuje na neúnosnú situáciu v Líbyi. Francúzsky premiér Manuel Valls na stretnutí predstaviteľov európ­skych sociálnodemokratických strán v Madride upozorňoval: „Chcel by som sa zmieniť o Líbyi a priamej hrozbe pre našu bezpečnosť, ktorá vy­rástla blízko pri našich hraniciach, priamo pred našimi očami.“Francúzsky premiér požaduje zavedenie efektív­nych kontrol ľudí, ktorí prichádzajú na územie schengenského priestoru a vytvorenie spoločnej databázy pasažierov lietadiel. Strach z následkov

LÍBYJSKÝ BUMERANGOVÝ EFEKT > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

líbyjskej tragédie panuje aj v najvyšších európ­skych kruhoch. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Fe­derica Mogheriniová na zasadaní Európskeho parlamentu vyhlásila: „Posledný vývoj v Líbyi predstavuje výzvu pre celú Európsku úniu a bez urýchleného riešenia tamojšej situácie nemožno zaistiť bezpečnú a stabilnú budúcnosť Európy.“ Europolitička, v obavách z nekontrolovateľnej vlny imigrantov z ríše chaosu a nestability, zá­roveň vyzýva na spoluprácu pri účinnej azylovej politike, potieraní ilegálnej imigrácie a zvýšení ochrany vonkajších hraníc EÚ.Škoda, že na bezpečnú a stabilnú Európu, o kto­rej v súčasnosti hovorí Federica Mogheriniová, nemysleli v roku 2011 americkí a v prvom rade európski politici a nedokázali ani trocha predví­dať, akú budúcnosť pripravujú svojím zásahom nielen Líbyi, ale aj ďalším krajinám na starom kontinente. Šéfka európskej diplomacie vidí šancu v posilňovaní dialógu vo vnútri Líbye a vytvorení vlády národnej jednoty. Momentál­ne fungujú v Líbyi dve vlády a dva parlamen­ty – v Tripolise pod vplyvom islamských milícií a v Tobruku zložené z federalistov a liberálov. Svetové agentúry priznávajú, že súčasný cha­os majú na svedomí skupiny, ktoré sa podieľali na zvrhnutí Kaddáfího. Odmietajú zložiť zbra­ne, podriadiť sa vláde a bojujú medzi sebou i proti armáde o územia, ktoré už ovládli. Dialóg je viac­menej ilúziou a podľa nemeckého kres­ťanského demokrata Elmara Broka EÚ čelí si­tuácii, s ktorou si nevie rady. Brusel ešte v roku 2013 vytvoril tím odborníkov, ktorý pomáhal líbyjským úradom s kontrolou štátnych hraníc. No zlá bezpečnostná situácia ho donútila praco­vať z Tuniska.Aj USA veľmi dobre vedia, k čomu priviedli Líbyu ich odpaľované rakety Tomahawk. Ame­rický prezident Barack Obama o rok predĺžil ná­rodný núdzový stav vo vzťahu ku krajine zmie­tanej násilím. V liste adresovanom Kongresu uviedol: „Situácia v Líbyi aj naďalej predstavuje mimoriadne ohrozenie národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky Spojených štátov.“Vlaňajší rok bol podľa správy Human Rights Watch, Organizácie na ochranu ľudských práv, o vojnových zločinoch najhorším obdobím od

pádu Kaddáfího režimu v roku 2011. Výhovor­kou amerických a európskych spoluvinníkov je tvrdenie, že Líbya počas dlhotrvajúceho autori­társkeho režimu Muammara Kaddáfího nebu­dovala funkčné štátne inštitúcie a po Kaddáfího páde sa ich nepodarilo vytvoriť. Situáciu v Líbyi predsa tajné služby „demokratického“ sveta dobre poznali a museli predvídať, čo nastane po páde režimu a kto by mohol nahradiť mocenské štruktúry. Alebo rátali so zruinovaním krajiny podľa hesla: Ak nemáme z nej nič my, nebude mať nikto?

KOLAPS ŤAŽBYAk bude v Líbyi panovať anarchia, krajina ne­bude mať o osemnásť mesiacov peniaze. Podľa líbyjského ministra ropného priemyslu hrozí, že sa krajina, na ropu najbohatšia v Afrike, stane druhým Somálskom. Líbyjské ropné polia sa zmenili na bojisko rôznych skupín. Islamský štát ich napadol a na rozdiel od Sýrie a Iraku, kde ropu využíva ako zdroj príjmov, v Líbyi mu ide skôr o ich zničenie. Jeden z útočníkov uviedol, že cieľom sú ropné zariadenia v spoluvlastníctve západných firiem. Denná produkcia terminálov Al­Sidra a Rás Lanúf bola 500 000 barelov, dnes je nulová. Mimo prevádzky je aj tretie najväčšie ropné pole Šarara na juhozápade Líbye, schopné ťažiť 300 000 barelov denne. Jeho kohútiky uza­vreli povstalci z horského mesta Alzintan.V roku 2012 klesol príjem Líbye z ropy z niekdajších 60 miliárd dolárov na 15. Podľa denníka Wall Street Journal Líbya nie je schop­ná zabezpečiť ropné polia a radikáli bez tech­nických schopností ich radšej zničia, ako by ich nechali padnúť do rúk nepriateľa. Líbya je za normálnych okolností schopná produkovať 1,5 milióna barelov ropy denne, od vlaňajšie­ho decembra však ťaží len asi 350 000 bare­lov. Útoky na ropné polia pribúdajú, napríklad ropné pole Mabruk je po niekoľkých útokoch vyradené z prevádzky a zahraniční zamestnan­ci sú nezvestní. Obnova, ktorá umožní produk­ciu v pôvodnom rozsahu, si vyžiada najmenej rok. Newyorská konzultačná skupina Eurasia Group očakáva pokračovanie útokov na ropnú infraštruktúru, a preto líbyjský ropný export zostane rozkolísaný do roku 2016.

18

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > LÍBYJSKÝ BUMERANGOVÝ EFEKT

2120

MEDZINÁRODNÁ ŠACHOVÁ

HRA O PLYN

Juraj Poláčekschopná poslať menšiu krajinu do stredoveku za pár týždňov. Problém pre Ameriku je jediný – obchodovanie s plynom.Zemný plyn je energetická surovina, ktorá sa komplikovane prepravuje. V plynnom stave za­berá príliš veľký objem, a preto treba plyn ná­ročne upravovať do skvapalneného stavu (LNG) jeho ochladením na veľmi nízku teplotu, udržia­vať a prepravovať v termostatických zásobní­koch a na mieste určenia zas vybudovať termi­nál, ktorý plyn zohreje a natlakuje do plynových potrubí. Preto sa na kontinente volí iný spôsob dopravy, a to plynovými potrubiami, dosahujú­cimi vzdialenosti tisícky kilometrov a tvoriacimi hustú sieť.Ak však má Amerika držať pod kontrolou aj ob­chodovanie s plynom, transport po súši zbavuje producentov americkej kontroly, ak, pravdaže, vlastníkmi potrubí nie sú priamo americké fir­my. Preto sa aj krajiny transportujúce plyn stá­vajú dôležitými strategickými územiami.Na eurázijskom kontinente si treba všimnúť, ako sú rozmiestnené priemyselné centrá a cen­trá s možnosťou ťažby plynu. Najväčšie rezervy sú v Severnom mori, na ruskej Západnej Sibíri a v Strednej Ázii. Novo sa otvárajú ložiská Vý­chodnej Sibíri, Sachalinu, v Severnom oceáne a v Perzskom zálive v spoločnom iránsko­katar­skom ložisku obsahujúcom najväčšie svetové zásoby plynu (Severná kupola – Južný Pars). Tieto centrá produkcie majú snahu dodať spo­trebiteľom plyn hlavne v západnej Európe, Indii a Číne. Veľkým spotrebiteľom je aj Japonsko, ale to zatiaľ dopravuje len LNG.Európa spotrebuje okolo 450 miliárd m3 zem­ného plynu ročne a tretina tohto množstva je dodávaná z Ruska. Po nástupe Putina k moci začala intenzívna snaha získať pod kontrolu príjmy z exportu energetických surovín, ktoré si rozkradli jednotliví oligarchovia. Napriek obrov­skej ťažbe Rusko z exportu nemalo nič.To sa podarilo a firma Gazprom sa stala najväč­šou plynárenskou spoločnosťou na svete. Tým Rusko nielen získalo príjmy z plynu, ale aj mož­nosť určovať spôsob obchodovania s ním. Pre geopolitické plány USA v Európe je stav neprija­teľný. Z tohto dôvodu začali po prebratí moci proamerickými oligarchami na Ukrajine po roku

Priemyselne rozvinutý svet dnes potrebuje na svoju existenciu dve podmienky – su­roviny a odberateľov. Odberateľov si vý­

robca nemôže zabezpečiť naisto, pretože pod­mienkou je presadiť sa v konkurencii ostatných výrobcov a dodávať na trh, ktorý je ochotný, a hlavne schopný zaplatiť. Oveľa dôležitejšou podmienkou úspešnej existencie industriálnej spoločnosti je potom prístup k zdrojom surovín. Súboj o tieto zdroje tvorí základ politiky celého sveta.Na výrobu je dnes potrebné množstvo nerast­ných surovín, prvkov a zemín, ale najdôležitej­šími sú energetické suroviny ropa, zemný plyn a v menšej miere aj uhlie. Tvoria základ na výro­bu energie, pohony zariadení, a zároveň stoja na začiatku procesu spracovateľského priemyslu.Spojené štáty ako najvýznamnejšia priemyselná veľmoc vybudovali okolo kontroly ropy a plynu celú svoju existenciu. Kolesá obchodu sú reali­zované dolárovými platbami a akceptácia dolára ako výnimočného platidla je krytá požia davkou hlavných producentov ropy a plynu reali zovať platby len v dolároch. Tento základný princíp má pokračovanie v ukladaní dolárových rezerv krajín a firiem ako najstabilnejšej, a zároveň najlepšie obchodovateľnej meny. Dopyt po do­lároch teda umožňuje bezpečnú manipuláciou s menou. Amerika je jediná krajina na svete, ktorá si môže bez problémov zvyšovať objem peňazí bez toho, aby sa výrazne zvyšovala in­flácia, pretože inflačný efekt zvýšenia objemu peňazí sa môže šíriť – a aj sa šíri – do celého sveta.Dôležitou požiadavkou tohto cyklu je zabez­pečiť, aby väčšina obchodnej výmeny vo svete prebiehala v dolárových platbách. USA ako hlavná krajina kontrolujúca svetové obchodné trasy a centrá produkcie ropy môže vplývať mi­moekonomickými nástrojmi, t. j. diplomaciou tajných služieb, na zabezpečenie podobných procesov. Obchod s ropou ako surovinou, ktorá sa ľahko prepravuje, je realizovaný tankermi. To Amerike ako morskej veľmoci, ktorá má desať skupín lietadlových lodí, plne vyhovuje. Ak by veľkí producenti chceli zmeniť stratégiu obcho­dovania, vystavujú sa možným problémom, pre­tože každá skupina americkej lietadlovej lode je

21

POLITIKA MODERNÉHO SVETA JE ZÁVISLÁ OD VEĽKÉHO MNOŽSTVA PREMENNÝCH. KAŽDÁ VEĽMOC MÁ SVOJE CIELE, A NAPRIEK MNOŽSTVU PROKLAMÁCIÍ, ZMLÚV

A VÄZIEB PRAKTICKY KAŽDÁ KRAJINA HĽADÍ NA SVOJE VLASTNÉ, V PRVOM RADE EKONOMICKÉ ZÁUJMY.

MEDZINÁRODNÁ ŠACHOVÁ HRA O PLYN > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

22 2323

2004 veľké problémy s transportom plynu, ktoré vyústili do známej krízy so zastavením transpor­tu v roku 2009 a viedli k postaveniu plynovodu Nord Stream, ťahaného priamo z Ruska do Ne­mecka po dne Baltického mora. Plynovod zbavil Nemecko ako najväčšie priemyselné centrum v Európe závislosti od Ukrajiny.Keďže Rusko sa stávalo stále odolnejším voči americkým geopolitickým plánom, Európa ako spojenec USA hľadala riešenie vysokej závislos­ti od dovozu ruského plynu. Takýmto projektom malo byť Nabucco ako integrátor kaspického ply­nu a ďalších oblastí. Avšak tieto oblasti sú schop­né dodať maximálne tretinu spotreby južných oblastí Únie, čo priviedlo tento projekt ku krachu.V roku 2011 podpísali Irán, Irak a Sýria zmluvu o výstavbe tzv. islamského plynovodu, ktorým by sa do blízkosti Európy dostal plyn z najväčšieho svetového ložiska plynu na svete. Irán je však krajina, ktorá je úhlavným nepriateľom USA, jeho ložiská nemá pod kontrolou a bolo prak­ticky vylúčené, aby sa podobný projekt mohol realizovať. Niet divu, že rok 2011 sa kryje s ná­stupom terorizmu v Sýrii proti režimu Baššára al­Assada podporovaného Iránom, ktorého vlá­da mala realizovať projekt iránskeho plynovodu. A už vôbec neprekvapuje, že hlavnými sponzor­mi týchto operácií boli dve krajiny, ktoré mali ekonomický záujem na zmarení tohto projektu. Katar ako spoluvlastník ložiska, z ktorého by rád dodával do Európy plyn sám, a Saudská Arábia, ktorá v Iráne vidí nielen ekonomického, ale aj politického súpera v oblasti.Sýria sa stala bojiskom o plyn, ktorý v Sýrii nie je. Krajina má však kľúčovú polohu pre trans­port do Európy a do dnešných dní sú hlavní podporovatelia na oboch stranách stále tí istí. Ví­ťazstvo súčasného režimu, a teda aj Iránu v Sýrii by umožnilo dokončiť obchod – keby medzitým nevyvstal ďalší problém, a tým je Islamský štát.Od roku 2011, keď začal konflikt v Sýrii, sa do oblasti presunulo veľké množstvo mudžahedí­nov podporovaných USA a časť ich vodcov pre­šla americkým väzením v Iraku. V okamihu, keď začali byť zjavné úspechy sýrskej armády a hrozi­lo by vytvorenie súvislého pásu šiitskej reprezen­tácie od Iránu po Stredozemné more, zjavil sa Is­lamský štát, ktorý sa stal najväčšou hrozbou pre

všetky okolité štáty. Teatrálnosť, s ktorou zabíja rukojemníkov a šíri videá do sveta, hovorí hlavne o výzve pre svetové veľmoci. Netreba konšpiro­vať, faktom je, že medzi Irakom a Sýriou vznikol sunitský uzáver, ktorý nedovoľuje priamu inter­venciu, a následne prípadnú ekonomickú pomoc Sýrii zo strany Iránu.Pretrvávajúci konflikt v Sýrii spôsobil v roku 2013 nervozitu a hlavne vyprázdňoval kontá rop­ných šejkov, preto keď sa počas návštevy exper­tov OSN udial chemický útok v Damasku, Ame­rika okamžite začala vojnové prípravy na vpád do krajiny. Rusko ich zastavilo, čím sa prekazili dôležité geopolitické plány USA.Podľa amerického analytika Georgea Friedmana, ktorý poskytol ruským novinám Kommersant v decembri 2014 rozhovor, americká politická reprezentácia vyprovokovala konflikt na Ukra­jine s hlavným zámerom – zničiť ruskú vládu a podria diť ju americkej vôli a kontrole. Mieša­nie sa do amerických plánov v Sýrii znamenalo nielen narušenie celého starostlivo prepracova­ného plánu na vytvorenie spojenia plynovodov a ropovodov z Perzského zálivu až do Európy, ale tiež narušenie tzv. Wolfowitzovej doktríny, ktorá hovorí o neustálej a nepretržitej hegemónii USA. Ak sa objaví krajina, ktorá by túto hegemó­niu ohrozovala, musí byť zničená.Podľa Georgea Friedmana má celá ukrajinská kríza niekoľko rovín – od prerušenia geopoli­tických väzieb Moskvy s Berlínom cez získanie Krymu (čo sa nepodarilo) a hlavne prerušenie toku plynu cez ukrajinské územie do Európy. Táto časť mala byť realizovaná ovládnutím ply­novodnej sústavy na Ukrajine, o ktorú prejavi­la záujem americká firma Chevron, ale hlavne zastavením ruského projektu South Stream. Ten mal obísť Ukrajinu po dne Čierneho mora a mal viesť z Ruska na Ukrajinu. Práve táto časť bola ruskou stranou brilantne obídená okamžitým presmerovaním plánov a vytvorením rovnaké­ho podmorského premostenia tzv. Tureckého prúdu z toho istého miesta na brehu Čierneho mora, len s ukončením v Turecku, čím sa nestra­til ani čas, ani financie investované do projektu. Projekt bude mať rovnakú kapacitu ako súčasné potrubie na Ukrajine, takže Rusko už oznámilo, že o dva roky Ukrajinu vypína.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > MEDZINÁRODNÁ ŠACHOVÁ HRA O PLYN

Európska únia zareagovala na ruskú iniciatívu veľkolepým plánom Južného plynového korido­ru (Southern Gas Corridor SGC) na dopravu kaspického plynu do Európy v cene 45 miliárd eur. Je to však veľmi ťažko pochopiteľný pro­jekt, pretože ide len o náhradu už skrachované­ho projektu Nabucco.Rusko dnes stavia gigantický plynovod Power of Siberia na prepravu plynu z Východnej Sibí­ri do Číny s návratnosťou okolo sedem rokov. Avšak podstatne menší projekt SGC s kapacitou len pätiny toho, čo potrebuje južná Európa, má návratnosť vyše 16 rokov. To je investičný ne­zmysel – ak, pravda, Únia nezvýši cenu na skoro dvojnásobok ruského plynu. Je viac ako jasné, že o bezpečnosť a reálnu diverzifikáciu Brusel nemá záujem. V skutočnosti je použitie plynu z kaspických zdrojov snahou o geopolitický prie­nik Západu do teritória vplyvu Ruska a snahu potopiť Rusov za každú cenu, aj keby mali eu­rópski spotrebitelia vykrvácať. A Turecko by sa malo pripraviť na revolúciu a zvýšenú aktivitu

„humanitárnych organizácií“. Európsky projekt SGC totiž nebude mať žiadny zmysel, ak bude existovať súčasne aj ruský projekt Turecký prúd.Tím Petrosa Sekerisa z Univerzity v Portsmouthe preskúmal všetky konflikty od druhej svetovej vojny a empiricky na základe štatistiky prišiel k záveru, že ak je v krajine ropa a vznikne v nej občianska vojna, v dvoch tretinách prípadov dôjde k cudzej intervencii. A skoro vždy je to z krajiny, ktorá ropu nemá alebo chce kontrolo­vať obchod s ňou, ako sa píše v časopise Journal of Conflict Resolution. Jeho kolega upozorňuje na fakt, že kým ISIS neobsadil ropné centrá, dovtedy nikoho nezaujímali a bombardovanie západných krajín začalo až po obsadení Kurdi­stanu s náleziskami ropy.Bez ohľadu na obete, kultúru, historické väzby, z vedeckej práce teda vyplýva dôležitý fakt. Ak máte ropu či zemný plyn, je dobré držať si veľkú armádu a dať si pozor na konflikty. Mohlo by sa vám stať, že vás niekto príde vyslobodiť humani­tárnym bombardovaním.

2524 25

Sieť je, naopak, stranou, ktorá prežívala svoj zenit tesne po svojom založení, či skôr tesne pred ním, keď sa chvíľu zdalo, že v dlho­

dobejšom horizonte môže vyrásť na alternatívu voči SMER­u. Veľmi skoro sa však ukázalo, že jej najvyšším aktívom, ale i pasívom zároveň, je jej predseda Radoslav Procházka. Jeden nepoda­rený rozhovor s Igorom Matovičom ho dokonale demaskoval a nadobro obral o nimbus morálne­ho politika. Procházka „prekoučoval“ komunálne voľby, v ktorých vďaka slabým nervom a zlému odhadu situácie prišiel o post primátora v Brati­slave a líderstvo pravice v Košiciach. Vzdanie sa poslaneckého mandátu ho vzdialilo z mediálneho výslnia a jeho „expert na všetko“ – podpredseda Miroslav Beblavý, to už nezachráni.Spomínať SDKÚ môžeme len ako príklad rituál­nej samovraždy. V tomto prípade je však otáz­ne, či ešte možno hovoriť o strane, alebo už len

o dvoch hypertrofických egách – Pavol Frešo a Ľudovít Kaník –, u ktorých absolútne absen­tuje sebareflexia. Prepad strany do mimoparla­mentného inferna je teda viac­menej istý.Igor Matovič a jeho „družina“ je iná vec. Tento zdatný populista po tom, ako zlikvidoval Rado­slava Procházku čoby lídra pravice, asi uveril, že za istých okolností dokáže byť lídrom pravice práve on. Aj preto v týchto dňoch prebiehajú intenzívne rokovania o vytvorení „protificov­ského bloku“ tvoreného stranami OĽaNO, SaS a NOVA Daniela Lipšica s cieľom prečísliť Pro­cházkovu Sieť. Ak by potom vo voľbách získala pravica viac mandátov ako SMER, Matovič by asi začal snívať o poste premiéra. Obávam sa však, že toto je pre tradičnú pravicu hororovej­šia predstava než vláda SMER­u.Čo sa týka maďarských strán, tam stojí otázka len tak, či sa do parlamentu dostanú obe, alebo

len Most­Híd. Ich spojenie s pravicou je v pod­state hotová vec. Otázkou však je, ako by takíto silní rivali koexistovali v jednej koalícii.Kvôli úplnosti by sme mali ešte spomenúť SKOK a Šancu. Oba pokusy však možno defi­novať len ako riešenie osobného ega vedúcich protagonistov – Juraja Miškova a Evy Babitzo­vej. Ani jeden neuspel v strane, v ktorej pôso­bil – Miškov v SaS a NOVA, Babitzová v SDKÚ (aj keď v tomto prípade je to hádam aj silné tvr­denie) –, tak si založili vlastnú stranu na hranie.Financií na to majú dosť – niekto si v ich situácii kúpi jachtu, a niekto založí stranu. Proti gustu žiaden dišputát. Isté je viac­menej len to, že ich šanca uspieť v politickom ringu sa blíži nule.Predpoklad víťazstva pravice nad SMER­om je v prípade, ak predloží atraktívnu a dôveryhodnú politickú alternatívu. V roku 2010 vy hrala pravica tým, že v čase naplno prepuknutej ekonomickej krízy vystavila zadlžovanie ako top tému volieb. Médiá boli plné Grécka a jeho ťažkostí. Hlavnou príčinou neúspechu SMER­u vo voľbách v roku 2010 bol veľmi zlý odhad nálad obyvateľstva v čase krízy. SMER v rokoch 2006 – 2008 žal úspechy najväčšieho ekonomického rastu po roku 1990 a chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, aká je situácia vážna, a zvolil veľmi zlú taktiku. Ľudia (aspoň do volieb) nemali pocítiť žiadne dopady krízy, čo však rezultovalo do extrémneho zadlžovania sa v posledných dvoch rokoch vlády SMER­u a jeho koaličných partnerov.Dnes však pravica neponúka žiadnu výraznú programovú alternatívu. Jediné, čo pravica za tri roky v opozícii dokázala, je okopávanie člen­kov SMER­u a kritizovanie všetkého, čo urobí. Nakoniec, programová prázdnota opozície sa ukázala aj pri voľbe prezidenta. Leitmotívom kampane neboli osobné pochybenia Fica, či do­konca jeho nekompetentnosť, ale jedine idea, že všetka moc nesmie byť v jedných rukách.Pravica je dnes v rozklade a sotva dokáže zo svoj­ho stredu sformovať alternatívu voči SMER­u. Preto stratégovia z finančného, mediálneho a intelektuálneho pozadia pravicových síl pri­šli s pokusom o vytvorenie akejsi nepolitickej strany podobnej Babišovmu ANO so silným fi­nančným a mediálnym zázemím, ktorej kampaň bude vedená tými najlepšími a najdrahšími mar­

ketingovými „profíkmi“ zo zahraničia. Stranu mali tvoriť ľudia so silným osobným príbehom, dokonca podstatne ctihodnejším než už spomí­naný Babiš – konkrétne malo ísť o jedného zo spoluzakladateľov ESET­u Antona Zajaca. Zdá sa však, že tento projekt sa napokon neuskutoč­ní, a to nielen preto, lebo ho predčasne dekon­špiroval Daniel Lipšic, ale predovšetkým preto, lebo ESET sa stal významným akcionárom Denníka N a v zakladateľskej zmluve je jasne zakotvené, že akcionári tohto denníka sa nesmú angažovať v politike.No a nakoniec treba spomenúť asi najkľúčovej­šiu okolnosť, ktorá determinuje výsledky volieb v marci 2016. Tou sa ukazuje návrat SNS do vy­sokej politiky. Pri SNS je isté vari len to, že z de­finície nemôže ísť do koalície, ktorá je tvorená akoukoľvek z maďarských strán. Všetky priesku­my verejnej mienky potvrdzujú, že zisk SMER­u a SNS bude vyšší než u pravicových a maďar­ských strán. Preto napriek tomu, že SMER sám sotva dosiahne nadpolovičný počet mandátov, je vysoký predpoklad, že aj po roku 2016 bude súčasťou vládnej koalície.

SLOVENSKÁ PRAVICA ROK PRED VOĽBAMI > UDALOSTI A SÚVISLOSTIUDALOSTI A SÚVISLOSTI > SLOVENSKÁ PRAVICA ROK PRED VOĽBAMI

POHĽAD NA DNEŠNÚ SLOVENSKÚ PRAVICU JE VIAC NEŽ TRISTNÝ. KDH JE NA SVOJICH KONŠTANTNÝCH ÔSMICH PERCENTÁCH AKO DOKONALE NUDNÁ,

HODNOTOVO A PROGRAMOVO VYPRÁZDNENÁ STRANA, KTORÁ SA POČAS POSLEDNÝCH ŠTYROCH ROKOV ZBAVILA VŠETKÝCH ZAUJÍMAVÝCH (ANTON

MARCINČIN) ALEBO VÝRAZNÝCH (DANIEL LIPŠIC, RADOSLAV PROCHÁZKA, ČI EŠTE SKÔR VLADIMÍR PALKO A FRANTIŠEK MIKLOŠKO) POLITIKOV. NA DRUHEJ

STRANE JE TO KONSOLIDOVANÁ STRANA SO SKALNÝM ELEKTORÁTOM A JEJ KONŠTANTNÝ ZISK BY MOHOL OHROZIŤ IBA VSTUP AKTIVISTOV Z ALIANCIE ZA

RODINU DO POLITIKY, ČO VŠAK VIACKRÁT JEDNOZNAČNE POPRELI.

SLOVENSKÁ PRAVICA ROK PRED VOĽBAMI

Roman Michelko

26

EKONOMIKA > PRESTÁVA BYŤ DOLÁR SVETOVOU MENOU ČÍSLO JEDEN? PRESTÁVA BYŤ DOLÁR SVETOVOU MENOU ČÍSLO JEDEN? > EKONOMIKA

Ako upozorňuje finančný analytik Bill Holter, výrazne silnejúci dolár prináša dva hlavné problémy. Po prvé, ročný

obchodný deficit USA predstavuje 500 miliárd dolárov, zdraženie dolára sťažuje vývoz, čo môže viesť k ešte väčšiemu prehĺbeniu deficitu a ohroziť to málo z pôvodnej výroby, ktorá ešte nebola presunutá do krajín s lacnou pracovnou silou. Po druhé, komplikácie, ktoré nedávno spôsobilo prudké posilnenie švajčiarskeho fran­ku, môžu byť pri posilnení dolára niekoľkoná­sobne väčšie.Holter prichádza s teóriou, o ktorej tvrdí, že ne­vie garantovať, či je pravdivá, ale zdá sa mu na­najvýš pravdepodobná. Hoci dolár vyzerá byť teraz v dobrej kondícii, v zákulisí už vypukol „finančný požiar“. V obehu je príveľa dolárov ako dôsledok ich príliš veľkého požičiavania v minulosti (nezabúdajme, že v súčasnom mo­netárnom systéme peniaze vznikajú predovšet­kým ako dlh). Splácanie týchto dlhov je čoraz komplikovanejšie, čo mnohých dlžníkov vedie k tomu, aby rozpredávali svoja aktíva. Keď veľa ľudí rozpredáva aktíva, ich ceny klesajú. Aktíva

Znamená to, že najvernejší americký spojenec si minimálne hľadá alternatívu, ak sa rovno ne­začína otáčať chrbtom FED­u, Svetovej banke a americkému doláru. Pridávajú sa Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Austrália, kľúčový spo­jenec USA v tichomorskej oblasti, na pôvodné naliehanie Američanov, aby sa k novej banke nepridala, síce prikývla, teraz však jej predstavi­telia vyhlasujú, že tento postoj bude treba ešte prehodnotiť. USA sa snažia vyvíjať politický nátlak na západné krajiny, aby AIIB ignorovali, očividne sa im to však nedarí.Hegemóniu dolára ohrozujú aj ďalšie skutočnos­ti, ako sú čínske plány na vytvorenie novej sveto­vej meny krytej zlatom alebo spolupráca krajín BRICS­u. Ak by sa podarilo súčasné postavenie dolára oslabiť, malo by to neblahé následky na americkú ekonomiku. V súčasnom stave môže FED ešte relatívne beztrestne púšťať do obehu ďalšie doláre, tým spôsobená inflácia sa rozde­lí po celej planéte. Ak by sme sa vrátili k svetu, keď bol medzinárodný obchod založený na via­cerých menách, Amerika by už toľko nemohla „exportovať“ následky svojej nezodpovednej fi­nančnej politiky, a tie by viac udreli na domácej pôde.Podľa niektorých komentátorov by pre USA bolo najvýhodnejšie, keby sa samy stali zakla­dajúcim členom AIIB, pretože takto by sa aspoň podieľali na jej kontrole a v rámci nevyhnutného prechodu geopolitickej a ekonomickej moci zo západu na východ by si takto najlepšie dokáza­

Marián Benka

PRESTÁVA BYŤ DOLÁR SVETOVOU MENOU ČÍSLO JEDEN?

OD VLAŇAJŠIEHO SEPTEMBRA DO TOHTO MARCA DOLÁR POSILŇOVAL, ČO BY NA PRVÝ POHĽAD MOHLO ZNAMENAŤ DOBRÚ SPRÁVU PRE AMERICKÚ

A SVETOVÚ EKONOMIKU. AKO TO VŠAK VO FINANČNOM SVETE BÝVA, NEZDRAVÉ SÚ AKÉKOĽVEK VÝKYVY, ČI UŽ SMEROM HORE ALEBO NADOL. A ČI UŽ DOLÁR PADÁ

ALEBO STÚPA, NA PODSTATE, ŽE JEHO POSTAVENIE AKO SVETOVEJ REZERVNEJ MENY ZAČÍNA BYŤ OHROZENÉ, TO NIČ NEMENÍ.

sa tak stávajú atraktívnymi, rastie po nich do­pyt, a zároveň rastie dopyt po dolároch, za kto­ré by investori tieto výhodné aktíva nakupovali. To paradoxne vyvoláva krátkodobý nedostatok dolárov a tlačí na posilňovanie tejto meny. A to nie je všetko. So stúpajúcim dolárom sa dlhy stávajú ešte ťažšie splatiteľnými, čím sa môže celý kolotoč ešte viac roztočiť.Možno to nie je až také zlé, predpovedí a špeku­lácií o tom, že dolár a spolu s ním celá ekono­mika stále najmocnejšej svetovej veľmoci musia každú chvíľu skolabovať, sme už v rôznych alter­natívnych zdrojoch čítali mnohokrát, a zatiaľ sa nič také nestalo.Snahy o zosadenie dolára z menového trónu sa však vyostrujú. Čína zakladá Ázijskú infraštruk­túrnu investičnú banku (AIIB), ktorá by mala vy­tvárať alternatívu voči dolárovej ekonomike. Ako píše geopolitický analytik Joachim Hago pian zo City of London, samostatná politická a finančníc­ka entita, nezávislá od zvyšku Londýna a Veľkej Británie, nedávno vyslala princa Williama do Číny, aby v tichosti podpísal dohodu, že sa Britá­nia stáva zakladajúcim členom AIIB.

li strážiť svoje národné záujmy. Po doterajších vyhláseniach si to však nemôžu dovoliť urobiť hneď, po postupnej zmene rétoriky by to možné bolo. Otázkou je, či tak chcú urobiť.Ďalšou možnosťou, a, žiaľ, vôbec nie ne­reálnou, by bolo vyvolanie veľkého vojnového konfliktu. Možno práve o to sa USA dnes sna­žia, uvádza analytik Dmitrij Orlov na portáli globalresearch. ca. Podľa jeho slov sa ako vy­svetlenie narastajúcej americkej militarizácie a neustáleho vyvolávania vojnových konfliktov najčastejšie uvádzajú tieto tri dôvody:1. Amerika je ovládaná vojensko­priemyselným komplexom, ktorý pýta stále viac peňazí. Inými slovami: vedie vojny, aby mohla predávať zbrane.2. Amerika chce „ovládnuť svet“.3. Amerika sa snaží zachrániť dolár ako svetovú rezervnú menu.Podľa Orlova sú všetky tri ciele nerealistické. Uvažuje o štvrtej možnosti: Čo ak Amerika odo­vzdala svoju suverenitu finančným oligarchom, ktorí ju už dávnejšie dostali na kolená, zadlžili ju až po uši a zničili jej sociálny systém? Nebo­lo by potom logické, že sa snažia vyvolať vojnu skôr, ako to celé vyjde najavo a začne to byť jasné väčšine národa? V mierových časoch by sa národ mohol vzbúriť a s oligarchiou skoncovať. V čase vojny sa však zomkne a navyše ekono­mické problémy sa môžu pripísať na vrub pre­biehajúceho konfliktu. Nakoľko takáto úvaha zodpovedá realite a nakoľko ide o špekuláciu, posúďte sami.

27

> SATIRA

29

AAAAA > AAAAAAAKORUNNÍ SVEDKOVIA >

AMERICKÁ AMBASÁDA

SATIRA > > SATIRA

3130

Kresby: Carlos Latuff

TÉMA MESIACA:

IZRAEL, HOLOKUAST A ANTISEMETIZMUS NA OLTÁRI SIONIZMUSIONIZMUS SA DNES DOSTÁVA DO VRCHOLIACEJ PODOBY. JE GRANDIÓZNYM PODVODOM NA CELEJNAŠEJ CIVILIZÁCII A SVOJÍM PLÁNOM OHROZUJE JEJ EXISTENCIU. V ŽIADNOM PRÍPADE NIE JE SPOLOČNÝM ŽIDOVSKÝM PLÁNOM, A UŽ VONKONCOM NEVYCHÁDZA Z UČENIA TÓRY. PRÁVE NAOPAK. SPOLUVYTVÁRAL HOLOKAUST, OBETOVAL MILIÓNY ĽUDÍ, KOLABOROVAL S NACIZMOM, S TICHÝM SÚHLASOM MEDZINÁRODNÉHO SPOLOČENSTVA VYVRAŽĎOVAL A VYVRAŽĎUJE OBYVATEĽSTVO PALESTÍNY, PERMANENTNE VOLÁ PO KRVI, ĽSŤOU VYTVÁRA A UDRŽIAVA ANTISEMITIZMUS AKO NÁSTROJ VLASTNEJ OCHRANY, ZNEUŽÍVA JUDAIZMUS A SAMOTNÝCH ŽIDOV. NIE, TOTO NIE JE ŽIDOVSKÝ PLÁN, TOTO JE DIABOLSKÝ PLÁN NIEKOĽKÝCH MOCNÝCH JEDNOTLIVCOV.

35

ŽIDIA, SIONIZMUS, ANTISEMITIZMUS – NAJCITLIVEJŠIA TÉMA V POLITOLOGICKÝCH, SPOLOČENSKÝCH A HISTORICKÝCH ÚVAHÁCH. MIMORIADNA CITLIVOSŤ

V OTVORENEJ ARGUMENTÁCII A POLEMIZOVANÍ JE ZAPRÍČINENÁ VYŤAHOVANÍM PARAGRAFOV O HANOBENÍ RASY, NÁRODA A PRESVEDČENIA.

SIONIZMUS SLZÁM NEVERÍ

Ľubomír Huďo

Čo je však trestné na otvorenej výmene názorov a ozrejmovaní faktov a udalos­tí? Kriminalizovanie názorov je znakom

neslobody, tyranie a totalitnej cenzúry. V úvode spomínané tri termíny spolu vzájomne súvisia, prelínajú sa a sprevádza ich zámerné zneužíva­nie na ovplyvňovanie spoločenských nálad a ve­rejnej mienky. Patrí k tomu mimoriadna osobná zainteresovanosť autorov ich výkladu, značná dávka politickej korektnosti i strach z možného prekročenia tabuizovanej problematiky a vyslo­venia spoločensky neprijateľného stanoviska. Ale práve preto o nich treba debatovať.Sionizmus je všeobecne definovaný ako politic­ké a nacionalistické hnutie s požiadavkou na založenie a zachovanie židovského štátu v Pa­lestíne. Na ideách sionizmu sú založené prúdy

politického života v súčasnom židovskom štá­te – Izraeli, ktoré podporujú osídľovanie oku­povaných palestínskych území na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme ži­dovskými osadníkmi a stavbu ochranného múra na palestínskom území. Prvýkrát použil pojem sioniz mus rakúsky spisovateľ a novinár Nathan Birnbaum v roku 1873. Základom slova je meno vrchu Sion ako symbolu židovského národa, prí­padne jeho vlasti.

ZROD VPLYVNÉHO HNUTIAPod vplyvom rôznych obmedzení pre židov a pogromov vznikla v Rusku organizácia židov­skej mládeže Chibbat Zion (Láska k Sionu), ktorej programovým cieľom bol návrat židov do Palestíny. Významnou osobnosťou organizá­

SIONIZMUS SLZÁM NEVERÍ > TÉMA MESIACA

373736

cie bol odeský lekár Leon Pinsker, autor spisu Autoemancipácia. V spise prišiel k záveru, že židia musia mať všetky atribúty národa, teda aj vlastné územie. Hnutie začalo podporovať kolo­nistov odchádzajúcich do Palestíny. V roku 1884 organizácia získala podporu bankára a finanční­ka Edmonda de Rothschilda.Myšlienky sionizmu začali naberať intenzitu aj na Západe, kde vznikali sionistické organizácie. Veľký ohlas mal škandál okolo Dreyfusovho pro­cesu vo Francúzsku. Kapitán francúzskej armá­dy Alfred Dreyfus, žid, bol koncom 19. storočia obvinený zo zrady a odsúdený. Dreyfusov proces výrazne ovplyvnil mladého židovského novinára z Viedne Theodora Herzla, autora knihy Židov­ský štát. Jeho dielo znamenalo začiatok politic­kého sionizmu a autor zaujal pozíciu na čele sionistického hnutia.Theodor Herzl v snahe integrovať hnutie zvolal prvý sionistický kongres v roku 1897 vo švajčiar­skom Bazileji a stal sa jeho prezidentom. Na druhom kongrese v roku 1898 delegáti podporili myšlienku založenia finančného fondu, neskôr banky na podporu hnutia. Herzl predpokladal, že bude potrebné kúpiť si Palestínu postupným vykupovaním územia od Arabov. Ťažkosti s le­gálnym získavaním povolenia na kolonizáciu Palestíny viedli Herzla k myšlienke uvažovať aj o iných teritoriálnych ponukách ako Sinajský polostrov, Cyprus a Uganda. Všetky návrhy sa stretli s rozhodným odporom.Počas prvej svetovej vojny prebral iniciatívu v sionis tickom hnutí Chajim Weizmann, ne­skorší prezident Izraela. Výsledkom spoločných snáh Weizmanna, amerických a francúzskych sionistov bol list ministra zahraničia Veľkej Bri­tánie lorda Arthura Balfoura lordovi Edmondovi de Rothschildovi z novembra 1917. List vošiel do dejín pod názvom Balfourova deklarácia a ob­sahuje oficiálne britské uznanie sionistických požia daviek na vytvorenie vlasti židovského národa v Palestíne. Po niekoľkých prisťahova­leckých vlnách židov sa v Palestíne začali prvé arabsko­izraelské nepokoje.

DVA ROZDIELNE POHĽADYSionizmus je obdivovaný i zatracovaný, závisí od uhla pohľadu a radikálnosti stanovísk. Aj objek­

tívny pohľad je odsudzovaný ako prípadne skrytý antisemitizmus, ak nevyjadruje obdiv a nekritic­kú obhajobu každého rozhodnutia predstavi­teľov židovského národa v Izraeli, teda oficiálnej izraelskej politiky. Na porovnanie uvádzam dve rozdielne úvahy o sionizme.Bývalý izraelský veľvyslanec v USA v rokoch 2009 – 2013 Michael B. Oren vo svojej úvahe In Defense of Zionism vysvetľuje, čo je sioniz­mus: „Sionizmus spočíva vo viere, že židia by mali mať svoj vlastný štát v Izraeli. Pramení z viac ako 4 000 rokov histórie, ktorá tento ná­rod spájala s jeho domovinou. Židia sú za túto vieru ochotní položiť život, inde vo svete ide pravdepodobne o najviac démonizovanú ideoló­giu... V niektorých akademických kruhoch a mé­diách je sionizmus synonymom pre kolonializ­mus a imperializmus. Kritici z radov radikálnej pravice aj ľavice ho prirovnávajú k rasizmu či nacizmu. Na Blízkom východe je považovaný za najväčšiu ohavnosť na svete. Prečo táto ideo­lógia vyvoláva také rozhorčenie? Volanie ľudí po vlastnom štáte predsa príčinou byť nemôže. Najmä ak ide o národ, ktorý má za sebou sto­ročie masakrov a prenasledovania. Možno je odpoveďou neobvyklý mix národnej identity, náboženstva a vernosti svojej krajine. Svoju rolu určite zohráva aj antisemitizmus. Ale nie všet­ka kritika sionizmu je bigotná. Pre rastúci počet židov je sionizmus príliš militantný a nacionalis­tický. Rad ortodoxných židov ho zasa považuje za nedostatočne nábožensky orientovaný... Ale namiesto obdivu je obviňovaný z toho, že šliape po pôvodnom obyvateľstve. Čo na tom, že v tejto krajine žili pôvodne židia, a to tisíce rokov pred Palestínčanmi.“Inak objasňuje sionizmus český vedec v oblasti imunológie a molekulárnej genetiky Václav Ho­řejší, ktorý určitú dobu pôsobil aj na Harvardo­vej univerzite: „Sionizmus je istotne typickým nacionalizmom 19. storočia, majúcim okrem národnostne a sociálne emancipačných rysov aj niekoľko unikátnych špecifík – predovšetkým snahu o vybudovanie židovského štátu v pa­lestínskej biblickej pravlasti tohto národa a s tým súvisiacu národnú mytológiu, neporovnateľne silnejšiu a pôsobivejšiu ako u ktoréhokoľvek iného európskeho národa... Dosiahnutiu cieľa

sionistického hnutia, teda vytvoreniu židovské­ho štátu v Palestíne výrazne pomohli hrôzy ho­lokaustu a, samozrejme, obrovské odhodlanie sionistov predovšetkým po druhej svetovej vojne. Štát Izrael vznikol, podobne ako mnoho iných štátov, s využitím všetkých dostupných metód – ekonomických, diplomatických aj násilných (ba i „teroristických“). Podobne ako všetky súčasné štáty amerického kontinentu vznikol konflikt­ným spôsobom na území, ktoré predtým obý­val iný národ... Zhodou mnohých historických a politických okolností sa stalo, že na židovský naciona lizmus (= sionizmus) sa na Západe poze­rá oveľa zhovievavejšie ako na podobné naciona­lizmy iných národov. Taký pohľad majú aj ľudia, ktorí zásadne odmietajú akýkoľvek iný naciona­lizmus a nevonia im ani vlastenectvo. Prekvapu­júco aj mnohí inak racionálni skeptici sú ochotní akceptovať oprávnenosť dvetisíc rokov starých historických územných nárokov židovského ná­roda a aj mnohí v podstate ateisti majú tenden­ciu uznávať akýsi nadprirodzený pôvod týchto nárokov na základe biblických „starých povestí židovských“ a s porozumením sa pozerajú na ná­zor, že Židia sú akýmsi „vyvoleným národom“,

v istých ohľadoch nadradeným iným národom. Ak takéto nároky vznáša iný národ, je to, sa­mozrejme, považované za niečo absolútne nepri­jateľné... Myslím, že je už dávno načase, aby sa na Židov pozeralo ako na ktorýkoľvek iný národ, ako na rovného medzi rovnými a aby sa na jeho nacio­nalizmus pozeralo rovnako kriticky ako na iné na­cionalizmy... Oprávnená kritika politiky židovské­ho štátu nemá s antisemitizmom nič spoločné.“Práve mnohí židovskí intelektuáli sú veľkými kritikmi nacionalizmu a prejavov vlastenectva či hrdosti na tradície a odkaz predkov v prípa­de európskych národov. No o praktikách sio­nizmu radšej mlčia, či ich dokonca obhajujú a v mé diách často vedú kampane proti kritikom izraelskej vládnej politiky ako proti zakukleným antisemitom. Ich terčom sa stala britská labouri­stická poslankyňa Clare Shortová, keď vyhlásila, že príčinou väčšiny konfliktov vo svete je ame­rická podpora Izraela. Rovnako ich rozhorčil aj nórsky spisovateľ Jostein Gaarder, autor románu Sofiina voľba, ktorý v denníku Aftenposten na­písal: „Už neuznávame štát Izrael. Nech duch a meč zmietnu apartheidové múry Izraela. Štát Izrael neexistuje. Je teraz bez obrany, bez kože.“

TÉMA MESIACA > SIONIZMUS SLZÁM NEVERÍ

Theodor Herzl

38Sionisti obviňujú z antisemitizmu (nenávisti k ži­dom) už nielen neonacistov, ale aj extrémnu ľavi­cu i tú intelektuálnu stredoľavú. Podľa ich kritérií nedotknuteľnosti Izraela je polovica európskych akademických inštitúcií antisemitská len preto, lebo na protest vylúčia izraelských odborníkov z medzinárodných konferencií a vedeckých in­štitúcií. Izraelský minister pre tajné služby a stra­tegické záležitosti Juval Steinitz v denníku Daily Telegraph označil postoj britských médií, mimo­vládnych organizácií a akademikov za maskova­ný antisemitizmus. Ako príklad uviedol výzvy renomovaného vedca Stephena Hawkinga na bojkot Izraela.

VZÁJOMNÁ PREVIAZANOSŤTaktické stotožňovanie kritiky sionizmu ako prejavu agresívneho nacionalizmu transformujú­ceho sa do šovinizmu a xenofóbie voči všetkým nežidom, gójom, s antisemitizmom znemožňuje akékoľvek vyjadrenie výhrad k politike izraelské­ho establišmentu.Bývalý člen sionistického komanda, príslušník iz­raelskej armády a napokon mierový aktivista Uri

že židia môžu žiť len v židovskom štáte, pretože antisemitizmus to nevyhnutne vyhrá všade bez výnimky.“Ako to potvrdzujú aj izraelské zdroje a občania židovského štátu, ktorí odmietajú večnú vojnu s Arabmi a prístup k Palestínčanom ako k tero­ristickému hmyzu predurčenému na vyhladenie, sionisti potrebujú živiť antisemitizmus a vznášať nekonečné obvinenia. Keď im niekto pripome­nie páchanie krívd, má to zrátané, hoci pôsobí v inom kúte sveta, a nie na území štátu Izrae­la. Britského vládneho poslanca za liberálnych demokratov Davida Warda vylúčili zo strany, pretože na svojej stránke uviedol: „Židia, ktorí neuveriteľným spôsobom trpeli počas holokaus­tu, dokážu niekoľko rokov po vyslobodení z tá­borov smrti páchať zverstvá na Palestínčanoch.“ K tomu ešte na sociálnej sieti Twitter napísal: „Mýlim sa, alebo mám pravdu? Sionisti napokon prehrávajú svoj boj – ako dlho ešte môže vydržať apartheidný štát Izrael?“V roku 1975 bola prijatá deklarácia OSN číslo 3379 označujúca sionizmus za formu rasizmu. Za prijatie deklarácie hlasovali najmä arabské a socialistické komunistické štáty. V roku 1991 bola deklarácia číslo 3379 ďalším hlasovaním zrušená. Sionizmus nie je všeobecne prijíma­ný ani medzi židmi. Významné skupiny orto­doxných židov myšlienku sionizmu odmietajú. Skupina, ktorá sa nazýva Praví Židia Tóry proti sionizmu, je presvedčená, že tradiční židia ne­podporujú sionizmus – ideológiu, ktorá stojí pro­ti židovskému zákonu a presvedčeniam a proti učeniu Tóry. Podľa nich sa sionizmus pridržiava pseudojudaizmu založeného na svetskom nacio­nalizme a násilne sa snaží o ozbrojený materia­lizmus namiesto toho, aby sa usiloval o božské porozumenie na základe kníh Tóry. Ohrozuje všetkých židov všade na svete a tvrdenie, podľa ktorého sionizmus chráni židov, je najväčším podvodom, akého sa kto kedy voči židom dopus­til. Obviňujú sionistov z vyvolávania antisemitiz­mu v globálnom meradle.Izraelský spisovateľ a odborník na problema­tiku multikulturalizmu Sami Michael tvrdí, že ani po šiestich desaťročiach od vzniku Izraela sa v židovskom štáte nepodarilo vyrovnať rozdiely medzi Židmi z Európy a z východu.

Avnery vysvetľuje prepojenie: „Oba pojmy – anti­semitizmus a sionizmus – prišli na svet takmer súčasne koncom 19. storočia. Zakladateľ sionis­tického hnutia Theodor Herzl sa dopracoval k svojej myšlienke ako zahraničný korešpondent viedenských novín vo Francúzsku za Dreyfusovej aféry, keď tu intenzívny antisemitizmus znovu dosiahol vrchol. Antisemitizmus je, samozrej­me, pojem zavádzajúci. Semitami sú aj Arabi. Pojmom sa však všeobecne označuje iba nená­visť k židom. Neskôr sa Herzl domáhal pomoci aj u vyhlásených predstaviteľov antisemitizmu v Rusku a inde. Sľuboval im, že ich zbaví židov. V roku 1939 plánoval ilegálny Irgun (pozn. au­tora: militantná sionistická skupina) ozbrojenú inváziu do Palestíny s pomocou totálne antise­mitských generálov poľskej armády. Ťažko pove­dať, či by Štát Izrael vôbec vznikol, nebyť holo­kaustu. Sionizmus sa zrodil koncom 19. storočia v bezprostrednej reakcii na antisemitizmus. Po Francúzskej revolúcii sa idea národa zmocnila všetkých európskych etník, veľkých i malých, a antisemitské boli v takej či onakej miere všet­ky národné hnutia. Nosné krédo sionizmu znie,

Označil Izrael za najrasistickejší štát na svete, v ktorom sú indoktrinované už deti: „Od škôl­ky učíme svoje deti nenávisti, podozrievaniu a odporu k cudzincom. Najmä k Arabom.“Dlhoročná redaktorka agentúry UPI v Bielom dome Helen Thomasová vyvolala pobúrenie svo­jimi výrokmi, keď už vo svojom veku prestala byť opatrná a poslušná mediálna figúrka. V de­cembri 2010 neváhala nahlas vyjadriť vlastný názor na politické praktiky v USA: „Kongres, Biely dom, Hollywood a Wall Street sú vlastníc­tvom sionistov. Vkladajú peniaze tam, kde sú ich ústa.“ Potom sa však za tento aj iné výroky na ad­resu izraelských sionistov ospravedlnila, napriek tomu, že sionisti nezabúdajú a slzám neveria.

ÚPRIMNÉ SLOVÁKanadský publicista židovského pôvodu Henry Makow, ktorého rodina doplatila na holokaust, v úvahe Again, Zionists Setup Jews for Holocaust vyjadril, čo si on ako žid myslí o sionizme: „ Izrael je dnes hlavnou príčinou antisemitizmu vo svete a ohrozuje bezpečnosť všetkých židov. Keďže Izrael sa vyhlasuje za židovský štát, a pri­tom sa správa ako gaunerská krajina, vydáva tak židov napospas pomstychtivej odvete. Izrael by nikdy nevznikol, keby to mala byť len domovina židov. Izrael má byť hlavným mestom Rothschil­dovho kabalistického svetového impéria. Obyčaj­ní židia v tomto nemajú žiadnu inú úlohu okrem toho, že majú byť potravou pre kanóny. Moji starí rodičia zomreli počas holokaustu... Viním sionistov z toho, že kolaborovali s nacistami. Viním sionistov z toho, že nedovolili zachrániť európskych židov. Viním sionistov z toho, že nedovolili, aby sa do get dostala pomoc. Viním ich z toho, že dávali dohromady židov a posie­lali ich do koncentračných táborov. A viním ich aj z toho, že sabotovali židovský odpor... Toto je klasická sionistická taktika: ozbíjaj a zabíjaj a všetko si prisvoj. A potom obviňuj obeť, že sa opovážila zodvihnúť ruku a protestovať. Antise­miti! Samozrejme, patetické, sionistami kontro­lované západné médiá sa stavajú na stranu sio­nistov... No väčšina židov sú slušní, dobrí ľudia. Tí veria v morálny poriadok, nie v nový svetový poriadok. Sionisti nie sú židia. Je načase, aby si toto uvedomilo viac židov.“

TÉMA MESIACA > SIONIZMUS SLZÁM NEVERÍ SIONIZMUS SLZÁM NEVERÍ > TÉMA MESIACA

39

41

Šlomo Sand, profesor súčasných dejín na uni­verzite v Tel Avive, vo svojej knihe The In­vention of the Jewish People (Vymyslenie

židovského národa) tieto izraelské mýty odmie­ta. Tvrdí, že táto interpretácia dejín židovského národa bola prekrútená, pretvorená a vymyslená v modernej dobe, aby vyhovovala požiadavkám sionizmu. V snahách, aby bol falzifikát akceptova­teľný a mal svätý podtext, biblický príbeh prekrú­tili a interpretovali tak, aby vyhovel sionistickým požiadavkám a predstavám.Historická Palestína nikdy nebola jednotná. Spoločne tu existovalo viac mestských štátov a útvarov odlišných etnických skupín. V Palestí­ne žili a cez jej územie prešli semitské kmene ako Kanaán čania, Asýrčania, Feničania, Egypťania, Arabi a nesemitské ako Filištínci, Chetiti, Rima­nia a iní. Moslimskí Arabi neprišli v šiestom storo­čí do prázdnej, ale do obývanej Palestíny. Usadili sa v nej, miešali sa s pôvodnými obyvateľmi a asi­milovali sa. Moslimskí Arabi dali Palestínčanom arabský jazyk, ktorý bol veľmi blízky aramejčine, jazyku pôvodných Palestínčanov, a tiež islam, na ktorý veľká časť Palestínčanov konvertovala. Mnoho etnických skupín, rovnako ako v mno­hých iných krajinách, sa počas dlhej histórie v Pa­lestíne etablovalo, asimilovalo a vytvorilo dnešný palestínsky ľud. Palestínčania sú moslimovia aj kresťania, a je veľa palestínskych rodín, ktoré sa skladajú z dvoch vyznaní, moslimského aj kres­ťanského. Rodina mojej matky je tiež taká.V histórii sa Palestína nazývala rôznymi mena­mi. Najznámejší názov bol Kanaán alebo krajina Kanaánčanov, ako bola uvádzaná v egyptských dokumentoch. Pod menom Palestína je známa od asýrskej obdoby. Sám grécky historik Héro­dotos používal toto meno a pod týmto menom ju poznáme aj v modernej dobe. Historická Palestí­na sa nikdy nevolala Izrael a okrem Biblie žiadny historický dokument tento názov pre Palestínu neuvádza. Sám veľký grécky historik Hérodo­tos (pravdepodobne 485 – 430 p. n. l.) navštívil Egypt, Sýriu, Palestínu a Babylon a v jeho knihe História nenájdeme ani jedinú zmienku o Izrae­li, Izraelitoch, židoch alebo Hebrejoch. V druhej časti svojej knihy opísal obriezku a národy, ktoré obriezku vo vtedajšej dobe praktizovali. Héro­dotos sa o Izraelitoch, židoch, ani Hebrejcoch

nezmienil ani v poznámke o obriezkach (ktorú dnešní židia praktizujú). Keby také národy v tej­to dobe existovali, určite by sa o nich veľký his­torik aspoň niekoľkými slovami zmienil, ale ako vidíte, nestalo sa tak.Dnes takí seriózni historici, ako je K. Whitelam, T. Tomson, N. Lemke, G. Gabrini, F. Davis, I. Helmová, Z. Muna, M. Prior a mnohí iní došli k presvedčeniu, že obraz starého Izraela opísaný v Biblii nie je nič iné ako samotná literatúra fan­tázie. Podľa nich dnes môžeme s istotou povedať, že vymyslená a vyfabrikovaná minulosť biblického Izraela nemá legitimitu. Čo bolo ešte nedávno len podozrením, je dnes vo svetle vedeckých faktov isté: Totiž že biblický Izrael a jeho kráľovstvo je fantázia a v skutočnosti nikdy neexistovali. K tejto skupine sa v poslednej dobe pripojil aj izraelský archeológ I. Finkelstein, ktorý spolu s Neilom Asherom Silbermanom vydal knihu The Bible Unearthed (Objavovanie Biblie). V tejto knihe autori uvádzajú: „Dnes je zrejmé, že sa mnoho udalostí biblickej histórie buď neodohralo v danom čase, alebo sa neodohralo tak, ako sa to v Biblii opisuje. Niektoré z najznámejších biblických udalostí sa nestali nikdy.“ Ďalej píšu, že keď sa na text Písma svätého uplatnila moc logiky a rozumu, vyvolalo to niektoré veľmi znepokojujúce otázky o histo­rickej spoľahlivosti Biblie. Tieto faktory viedli niektorých bádateľov 17. storočia k presvedčeniu, že prinajmenšom prvých päť kníh Biblie upravili, rozšírili a prizdobili neskorší anonymní redaktori a korektori. Koncom 18. a ešte viac v 19. storočí začali pozorní bádatelia pochybovať o tom, že by Mojžiš mal na spísaní Biblie akýkoľvek podiel. Postupne došli k názoru, že Biblia je výhradne die lom neskorších autorov. Zároveň však medzi archeologickými nálezmi a biblickým rozpráva­ním existovalo príliš veľa rozporov. Nebolo teda možné tvrdiť, že Biblia ponúka presný opis toho, čo sa skutočne stalo. Pochopiteľne, s tým, ako archeologický výskum a bádanie postupovali, sa objavovali nové pohľady na vznik a vývoj Izraela. Boli vyslovené pochybnosti o historickej existen­cii praotcov a dobe a rozsahu exodu. Rozvíjali sa aj nové teórie, ktoré naznačovali, že izraelské dobytie Kanaánu sa možno neodohralo ako jed­notné vojenské ťaženie, ako to tvrdí kniha Jozue. Z výsledkov archeologického výskumu je zrejmé,

AKO SIONISTI SFALŠOVALI PALESTÍNSKU HISTÓRIU > TÉMA MESIACANidal Saleh

AKO SIONISTI SFALŠOVALI PALESTÍNSKU HISTÓRIU

HISTORICKÉ SKUTOČNOSTI BOLI SIONISTAMI ZÁMERNE SFALŠOVANÉ, ABY CUDZÍ NÁROKOVATEĽ A PODVODNÍK ZDEDIL TO, NA ČO NEMAL NÁROK, A PRAVÝ DEDIČ STRATIL NA SVOJE DEDIČSTVO PRÁVO. NESTAČILO IM, ŽE ZO ŽIDOV VYTVORILI NÁROD, KTORÝ V SKUTOČNOSTI NIE JE, ALE VŠTEPOVALI DO POVEDOMIA ĽUDÍ,

ŽE ŽIDIA NA CELOM SVETE SÚ POTOMKAMI STAROVEKÝCH IZRAELSKÝCH KMEŇOV VYSŤAHOVANÝCH RIMANMI PO TOM, AKO V ROKU 70 ZNIČILI DRUHÝ CHRÁM. A ŽIDOM BOLO UMOŽNENÉ VRÁTIŤ SA DO PÔVODNÉHO DOMOVA PALESTÍNY

TAKMER PO DVETISÍC ROKOCH PERZEKÚCIÍ V ZAHRANIČÍ.

4342

že v Judei, a predovšetkým v Jeruzaleme neexistu­je vôbec žiadna známka väčšieho rozšírenia gra­motnosti, ani žiadny iný znak plnej štátnosti až do doby o viac ako dve a pol storočia neskôr, teda až ku koncu 8. storočia pred naším letopočtom. Žiadny archeológ, samozrejme, nemôže poprieť, že Biblia obsahuje legendy, postavy a zlomky prí­behov, ktoré sa odohrali v dávnej minulosti. Veľ­ká časť toho, čo sa zvyčajne považuje za auten­tickú históriu, príbehy praotcov, exodus, dobytie Kanaá nu, a dokonca aj rozprávanie o slávnom spojenom kráľovstve Dávidovom a Šalamúno­vom, je skôr výrazom predstáv silného nábožen­ského reformného hnutia, ktoré sa v judejskom kráľovstve rozvinulo v mladšej dobe železnej.Seriózni historici (K. Whitelam, T. Tomson, N. Lemke a spol.: The New in History of Ancient Palestine) stále opakujú to, čo už niekoľkokrát vo svojich knihách a publikáciách vyhlásili – že Biblia nie je historická kniha a v žiadnom prípade ju ne­môžeme používať ako historický zdroj. „Použitie Biblie ako historického zdroja spôsobilo veľké ško­

dy nielen pre palestínsku históriu, ale aj pre Bibliu samotnú, pretože pisatelia Biblie nechceli písať históriu, ale náučnú teologickú literatúru.“ Dnes panuje medzi serióznymi historikmi veľká zhoda v tom, že všetky príbehy Pentateuchu, príbehy o kráľoch Dávidovi a Šalamúnovi, sú iba fantázie, nemajú s históriou nič spoločné a nikdy sa v sku­točnosti nestali. Máloktorí historici dnes tvrdia opak a málokto o tom diskutuje. Nebola to chyba Biblie, ale chyba interpretov biblického textu.Izrael v Biblii je symbolom stretu božskej vôle s ľudskou. Tento stret sa opakuje v celom biblic­kom texte. Boh vyberá Izrael ako svojho obľúbe­ného syna, a potom to ľutuje a za zradu ho po­trestá. Tento príbeh ukazuje, že dobro a zlo určí Boh, a nie človek, a jedine Boh určí, čo je dobré a čo zlé. Človek má potom počúvať Božie slová a konať podľa nich, nie podľa svojho želania. Je to príbeh boja medzi vierou a nevierou, medzi pochvalou a trestom. Biblický Izrael nie je his­torickým, ale teologickým symbolom minulosti, neúspechu a stratení, ktorý sa neskôr utrpením

očistí počas neskutočného, ale teologického a ideologického babylonského vyhnanstva a vrá­ti sa ako novorodený, očistený a poslušný Bohu. Pre sionistických „historikov“ sú, samozrejme, nové historické fakty nepríjemné, a pokúšajú sa ich všetkými spôsobmi odvrátiť a brániť svo­je pozície. Keith Whitelam uvádza ako príklad útok Kennetha Kitchena na jeho osobu a jeho knihu The Silencing of Palestinian History (Uml­čanie palestínskej histórie). Kitchen odmieta označenie Palestínčanov ako pravých dedičov všetkých národov starej Palestí­ny. Podľa neho sa Palestína nazývala Kanaán, a dnes žiaden národ menom Kanaán neexistu­je. Na druhej strane pre Palestínu uznáva názov Izrael a tvrdí, že dnes existuje izraelský národ. Whitelam vyhlásenie Kitchena odmieta, pova­žuje ho za smiešne a nepravdivé, a komentuje ho týmito slovami: „Keby sme to, čo hovorí Kit­chen, aplikovali trebárs na dnešné Anglicko, ne­mohli by sme o histórii Anglicka a Angličanoch hovoriť, pretože Anglicko sa v histórii neozna­

čovala rovnako ako dnes. Dnešní Angličania sú potomkovia všetkých národov, ktoré sa v Anglic­ku usadili.“ Whitelam ďalej hovorí, že by sme nemohli hovoriť ani o histórii dnešnej Indie, pretože názov Indie v žiadnych indických histo­rických dokumentoch nenachádzame a v dávnej histórii tento názov označoval malý kúsok úze­mia, ktorý v dnešnej dobe patrí Pakistanu. Podľa Whitelama sú dnešní Palestínčania potomkami všetkých národov, ktoré sa usadili v Palestíne, a ich história je súčasťou histórie Palestíny.To, čo hovorí Kitchen a jemu podobní – že histó­ria palestínskych Arabov začína až od siedmeho storočia, keď moslimskí Arabi prišli do Palestí­ny –, je úplne falošné. Moslimskí Arabi prišli do obývanej Palestíny, kde sa usadili a asimilovali. Whitelam konštatuje, že tvrdenie Kitchena je pokus o oddelenie dnešných Palestínčanov od starej histórie Palestíny. Dnešní Palestínčania sú pravými dedičmi bohatej tradície a minulosti starej Palestíny a tvoria nedeliteľnú súčasť celého palestínskeho príbehu.

4544

Zvykne sa uvádzať, že vzorom Protokolov bol Dialóg medzi Machiavellim a Montes­quiem v pekle od člena mizraimskej lóže

s krycím menom Maurice Joly (za vlády Napoleo­na III. ho pre to zatkli). No Ulrich Fleischhauer v 550­stranovom opuse Pravé Protokoly sionských mudrcov s nemeckou presnosťou už v roku 1935 zhromaždil dôkazy, že Joly musel poznať tajný sionistický program, ktorý zahrnul do svojho Dia­lógu (samovraha Jolyho obvinili z plagiátorstva románu Eugena Sueho). V tomto kontexte je zaují­mavá aj reč na pražskom židovskom cintoríne v ro­

máne Biarritz (1868, 1924), napísanom agentom provokatérom pruskej tajnej polície Hermannom Gödscheom. Existujú aj prepisy ústnych prejavov s rovnakým obsahom ako Protokoly. Disidentský analytik Miroslav Dolejší pod pseudonymom Ro­bert Helebrandt uviedol v knižke Kniežatá zloby (Protokoly sionských mudrcov) z roku 1991 aj celé znenie 28­bodovej reči ruského rabína, aby uká­zal prepojenie Protokolov s reálnym programom sionizmu. Z Fleischhauerovho detailného porov­nania je zrejmé, že Protokoly sú rozšírením, dopl­nením a objasnením Dialógu.

OTÁZKA AUTORSTVAFleischhauer preukazuje pravosť Protokolov v šiestich kapitolách príkladmi zo židovskej literatúry a medzinárodnej súčinnosti židov­stva, z činnosti slobodomurárov, z dobových udalostí atď. Zamýšľa sa aj nad ich autorstvom a dochá dza k názoru, že nech ich napísal Ašer Ginsberg, Theodor Herzl či iný žid, ide predo­všetkým o výraz svetového názoru. Napokon sám Joly v predslove svojich Dialógov píše: „Je zbytočné pýtať sa, čia ruka napísala tieto riadky. Dielo ako toto je svojím spôsobom vždy neosob­né. Vyjadruje hlas svedomia, celý svet je jeho

autorom. Spisovateľ ustupuje do pozadia, pre­tože je len vykonávateľom myšlienky, ktorá je spoločným vlastníctvom duchovného vývoja, je viac či menej „černochom“ pre túto prácu.“Leslie Fryová, ktorej výskum financoval Hen­ry Ford, publikovala už v roku 1901 (keď vy­šla kniha prvýkrát) vo francúzskom časopise La Vieille France článok, kde argumentuje, že autorom Protokolov bol Ašer Ginsberg, autor­ským menom Achad ha­Am. Napísal ich vraj po hebrejsky a potom boli preložené do fran­cúzštiny. Podľa Dolejšího je najpravdepodob­nejšie, že ich napísal otec sionizmu Theodor

TÉMA MESIACA > MATRIX SIONSKÝCH MUDRCOV

Milan Pullmann

MATRIX SIONSKÝCH MUDRCOV

TREŤORÍŠSKY ANALYTIK PROTOKOLOV SIONSKÝCH MUDRCOV ULRICH FLEISCHHAUER ICH NAZVAL POLITICKÝM KATECHIZMOM ŽIDOVSTVA A PROGRAMOM ŽIDOVSKEJ

LÓŽE B’NAI B’RITH. DRŽITEĽ NOBELOVEJ CENY ZA LITERATÚRU ALEXANDER SOLŽENICYN NAPÍSAL, ŽE IDE O PREJAV „MYSLE GÉNIA... VEĽKEJ SILY MYSLENIA A POROZUMENIA... ZLOŽITEJŠÍ NEŽ ATÓMOVÁ BOMBA“. JE DRUHORADÉ, ČI SÚ

PROTOKOLY PODVRH ALEBO NIE, KEĎ SA ICH ZLOVESTNÝ OBSAH NAPĹŇA A MNOHÉ ICH BODY NÁPADNE PRIPOMÍNAJÚ SÚČASNOSŤ.

PROGRAMUJÚ MATRIX, V KTOROM ŽIJEME.

46

TÉMA MESIACA > MATRIX SIONSKÝCH MUDRCOV

Herzl. V hrdinovi románu Altneuland z roku 1902, vykresľujúceho utopický židovský štát v Palestíne, možno spoznať Mauricea Jolyho. Herzlovi bolo krajne nepríjemné, že Protokoly unikli zo zasadania 1. sionistického kongresu v Bazileji v roku 1897. V obežníku vydanom sio­nistickým výborom po zverejnení Protokolov sa sťažoval, že „napriek výstrahám neboli utajené isté dôverné informácie, ba naopak, dostalo sa im nežiaduceho zverejnenia“. Doktor literatú­ry, odborník na Protokoly Henry Makow sa nazdáva, že ich autorom je Rothschild (či už Meyer Amschel, Lionel Nathan alebo James) alebo Adolphe Crémieux. Vychádza z toho, že protokoly 20 až 23 sa zaoberajú finančnými otázkami („zavŕšenie a rozhodujúci moment našich plánov“), čo naznačuje, že autorom bol bankár. Tí, ktorí Protokoly popierajú, sú podľa Makowa spoluvinníkmi sprisahania zodpoved­ného za väčšinu utrpenia ľudstva.

PLÁNY KNIEŽAT ZLOBYNižšie prinášame vybrané časti Protokolov vyjad­rujúce sa k viacerým závažným témam. Zdrojom skrátených úryvkov je Dolejšího/Helebrandtova verzia Kniežatá zloby. V predposlednom, 23. pro­tokole sa objavujú prekvapujúce „antikonzumis­tické“ názory. Slovo gój znamená nežid (doslova dobytok): 2. Pre náš úspech je dôležité, aby vojny neprinášali zúčastneným stranám územné zisky. Tým vojna skĺzne do hospodárskej roviny a donú ti národy, aby uznali silu našej moci. Tak budú obi­dve strany vydané napospas našej medzinárodnej agentúre, tým miliónom očí, ktoré neobmedz ujú žiadne hranice. Potom budú medzinárodné práva nadradené právam národov a budú ich ovládať... slepú vieru gójov v teoretické zákony vedy utvrdí­me pomocou našej tlače... demoralizujúci vplyv Darwinovej, Marxovej a Nietzscheho teórie na ducha gójov je vám už dnes určite zrejmý... Kaž­dý moderný štát má v rukách moc, ktorá môže spôsobiť hnutie v národe: je to tlač... Ale vlády ukázali, že nie sú schopné túto moc využiť, a pre­to padla do našich rúk. Tlačou sme dosiahli vplyv, a pritom sme zostali v pozadí. Pomohla nám na­hromadiť zlato získané za cenu potokov sĺz a krvi. Aj nás to síce stálo mnoho obetí, ale každá naša obeť pred Bohom vyváži tisíce gójov.

falošné, ale úmyselne sme na ne dávali podnet.9.13. ... zákony sme prekrútili tak, že sa ľudia v spletenom zákonodarstve vlády vôbec nemohli vyznať...10.4. … keď uskutočníme štátny prevrat, povie­me: Až doteraz išlo všetko zle, všetci ste trpeli. My však odstránime príčiny vášho utrpenia, teda národnosti, hranice a národné meny…10.14. ... zariadime voľbu prezidentov, ktorí majú nejaký utajený škandál z minulosti. Budú vernými vykonávateľmi našej vôle zo strachu pred pranierovaním a z prirodzenej túžby ucho­vať si výsady súvisiace s postavením.10.16. Prezident bude môcť vyhlásiť stanné prá­vo. Ospravedlníme to tvrdením, že ako najvyšší veliteľ národnej armády musí mať právo chrániť ústavu...10.22. Nenápadne dospejeme k odstráneniu všetkých ústav a zmocníme sa všetkých vlád.10.24. Musíme rozoštvať celý svet hádkami, ne­priateľstvom, zápasmi, nenávisťou vrcholiacou v popravách, hlade, očkovaní chorôb.11.5. Gójovia sú ako stádo baranov a my sme ako vlci. Dobre viete, čo sa stane, keď vlci vniknú do stajne medzi ovce!11.6. Preto sme vytvorili naše slobodné mu­rárstvo... Vlákali sme ich do našich početných slobodomurárskych lóží, aby sme odvrátili po­zornosť od svojich súvercov.12. Naše časopisy budú zastávať aj zdanlivo pro­tichodné názory... Pri každej zmene sa budú sna­žiť uviesť mienku rôznych názorových skupín do nášho myšlienkového smeru... Ak má byť niekto pustený do žurnalistických kruhov, musí mať za sebou nejaký hanebný čin, ktorý by bol okamžite uverejnený, keby sa dopustil indiskrétnosti.18.1. Keď usúdime, že je potrebné zosilniť poli­cajné opatrenia, ... pomocou skúsených rečníkov vzbudíme umelé nepokoje a zdanlivú nespokoj­nosť... Potom si nájdeme zámienky na domové prehliadky, na ich stíhanie a na vydanie zákonov obmedzujúcich slobodu...20.22. Aj deti je nutné od narodenia pokladať za konzumentov...20.28. ... nám spôsob finančného hospodárstva, ktorý sme našepkali gójom, nemôže vyhovovať.20.29. Miesto toho, aby určili dane podľa vznik­nutej spotreby, naťahujú vlády ruky a žobrú

7.1. Usilovné zbrojenie a posilňovanie polície je podstatným predpokladom na uskutočnenie vyššie uvedeného plánu. Je nutné docieliť, aby vo všetkých štátoch boli okrem nás len davy pro­letariátu, niekoľko nám oddaných milionárov, polícia a vojsko.7.2. V celej Európe a vo všetkých štátoch európ­skeho pôvodu na ostatných kontinentoch mu­síme podporovať rozpory, neporiadok a nená­visť...7.3. ... podnietime všetkých susedov, aby vyhlási­li vojnu štátu, ktorý by sa nám odvážil postaviť na odpor. Ak by sa však spojili proti nám, odpo­vieme im svetovou vojnou.7.6. ... štátom gójov v Európe ukážeme svoju silu vraždením a hrôzovládou. A keby sa stalo, že by všetci proti nám povstali, odpovieme americký­mi, čínskymi alebo japonskými delami.8.6. Keď budeme môcť zveriť vládne miesta na­šim židovským bratom, obsadíme ich ľuďmi s ta­kou zlou minulosťou a povahou, že medzi nimi a ľudom vznikne priepasť. Ľud bude mať strach z vyhnanstva alebo trestu, ak neposlúchne naše príkazy...9.2. Keď budeme vládnuť, nahradíme slobodomu­rárske heslo „sloboda, rovnosť, bratstvo“ inými hes­lami, ktoré budú myšlienku iba naznačovať, napr. „právo na slobodu, rovnosť, bratstvo“. Tak sa bu­deme vyjadrovať... a budeme držať capa za rohy!9.3. ... antisemitizmus potrebujeme na to, aby sme k sebe pripútali svojich chudobných bratov.9.4. Naša vláda panuje v takých nezákonných podmienkach, že ju možno všeobecne označiť slovom diktatúra. Teraz robíme zákony, sme sud­covia, ukladáme tresty, odsudzujeme a udeľuje­me milosť a ako náčelníci všetkých armád sme aj vojvodcovia.9.5. Máme bezuzdnú ctižiadosť, sme pomsty­chtiví, hovoríme s nenávisťou. Sme pôvodcovia svetovej hrôzovlády. Slúžia nám ľudia všetkých názorov a smerov.9.9. ... slepú silu ľudu... povedieme tak, aby slú­žila našim cieľom... budeme verejne hovoriť k davom a vysvetlíme im politické problémy tak, ako potrebujeme.9.12. Klamali sme, podplácali, otupovali, demo­ralizovali dorast gójov tým, že sme ich učili zá­sadám a teóriám, ktoré sme sami pokladali za

o peniaze u našich bankárov... Miesto toho, aby vlády gójov obmedzili zahraničné pôžičky, roz­množujú ich, a tým, že si samy púšťajú žilou, páchajú samovraždu.21.8. Burzy nahradíme veľkými verejnými ústav­mi, ktorých úlohou bude určovať hodnoty prie­myselných papierov podľa želania vlády... Tým budú všetky priemyselné podniky od nás závislé. Predstavte si, akú nám to dodá moc!22.2. V našich rukách je najväčšia moc sveta: zlato. Zo svojich pokladní ho môžeme počas 48 hodín uvoľniť ľubovoľné množstvo... Neprezrá­dza toto bohatstvo, že všetko zlo, ktoré sme mu­seli páchať po toľko stáročí, poslúži konečne na dosiahnutie pravého šťastia ľudstva, na zavede­nie poriadku vo svete? Poriadok bude zavedený, ak to bude treba, aj násilím.22.4. Naša vláda zavedie poriadok a ľudu dá za to blahobyt. Stane sa predmetom zbožňovania a ná­rody sa budú pred ňou klaňať. Skutočná moc sa nesmie zastaviť pred žiadnym právom, ani Božím...23.1. Aby sme naučili ľud poslušnosti, je potreb­né obmedziť jeho chúťky a výrobu prepychových predmetov. Tým zjemníme mravy a zabránime roz­širovaniu nemravnosti, ktorá vzniká z márnivosti.23.2. Budeme podporovať drobné remeslá, ktoré sa zmocnia kapitálu odňatého priemyselníkom...23.3. Ľud oddaný remeselníkom a remeslám nepozná odpočinok pred prácou, prispôsobí sa životným podmienkam a podporuje vládu. Ne­zamestnanosť je pre vládu veľmi nebezpečná: prestane, akonáhle budeme pánmi.23.4. Opilstvo bude tiež zakázané a trestané ako zločin proti ľudskej dôstojnosti, pretože alkohol znižuje úroveň človeka na úroveň zvieraťa.24.5. Len tí, ktorí budú mať tvrdú, energickú, ba i ukrutnú povahu, obdržia kormidlo vlády od na­šich mudrcov.Uvedomujeme si, že Protokoly sionských mudrcov a iné podobné texty môžu slúžiť na negatívne generalizovanie o židoch, čo malo a má devastu­júci účinok na dôveru k nim. Používanie takejto zjednodušujúcej optiky je zavrhnutiahodné a jed­noznačne sa od toho dištancujeme. Napokon, židovstvo samo osebe je tiež len obeťou boľševic­kých a sionistických manipulátorov. Ako nabáda aj Henry Makow, židia by si mali čím skôr upra­tať pred vlastným prahom (vrahom).

MATRIX SIONSKÝCH MUDRCOV > TÉMA MESIACA

47

Tibor Eliot Rostas

ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM

STOJA SIONISTI

TENTO EXKLUZÍVNY TROJROZHOVOR JE PRESVEDČIVOU UKÁŽKOU TOHO, AKO SI V ZÁKLADNÝCH TÉZACH ODPORUJÚ SAMOTNÍ ŽIDIA. JE SVEDECTVOM

NAŠEJ DOBY, ALE ZÁROVEŇ ODHAĽUJE HROZIVÉ SKUTOČNOSTI. NA ZÁKLADE NICH MÔŽEME OPRÁVNENE USUDZOVAŤ, ŽE NAJVÄČŠOU HROZBOU PRE ŽIDA JE INÝ ŽID.

ZA HOLOKAUSTOM STÁLI SIONISTI, KTORÍ TÚTO TRAGÉDIU ZNEUŽILI NA BUDOVANIE SVOJEJ ZÁKLADNE S AMBÍCIAMI OVLÁDAŤ

CELÝ SVET MINCOU A MEČOM.

Bezpečnostný múr oddeľujúci palestínsku a izraelskú časť pred vstupom do Jeruzalema.Foto: Tibor Eliot Rostas

50

Slovenský rabín Michael Dov Weissmandel sa počas vojny snažil zachrániť židov pred transport­mi do koncentračných táborov. Písal výzvy Medzi­národnej sionistickej organizácii, žiadal o pomoc, no neuspel. Nestálo za to dať nacistickému dôstoj­níkovi zodpovednému za deportácie Wislicenymu peniaze, aby sa transporty nekonali? Naozaj je to tak, ako povedal rabín Grünbaum, že takto sa ob­chodovať nebude, že jedna krava v Palestíne má väčšiu cenu ako všetci židia v Európe?To, s čím prišiel Weissmandel, s tzv. Európa plánom na záchranu židov, je jedna famózna, fantastická vec, ja sa pred ňou skláňam, ale v tom období sa nedala realizovať, pomoc, ako si ju on predstavoval, bola neuskutočniteľná. Weiss mandel povýšil záchranu človeka nad všetko (lebo tak je to v judaizme), čo patrilo do oblasti judaizmu, čiže povýšil existenciu života nad všetko. Gisi Fleischmannová úradovala tu

51

lárová napísala, že „je nám veľmi ľúto, nemáme, žiaľ, čas vypracovať odpovede, organizujeme totiž zatmenie slnka a zabezpečujeme škvrny na slnku“. Takto sa k vážnym otázkam o zabíjaní detí, použí­vaní bieleho fosforu, okupácie a teroru stavajú tí, ktorí majú budovať pozitívny obraz o židovských komunitách. S podobnou aroganciou sa vyjadril aj šéfredaktor židovsko­slovenského časopisu Delet Michael Szatmáry. O rozhovor sme požiadali aj bratislavského rabína Barucha Myersa, ktorý rov­nako odmietol. Jediným, kto z oslovených predsta­viteľov slovenských židovských organizácií súhla­sil s rozhovorom, bol riaditeľ Židovského múzea v Bratislave Pavol Mešťan. Izrael vníma ako malič­kú krajinu obklopenú celým nenávistným svetom. Tvrdí, že boj o Izrael môže byť aj bojom o svet. Hoci v rozhovore neustále nabáda na kladenie iných otázok, aké nás zaujímajú, jeho prejavená vôľa o budovanie dialógu je úctyhodná.

Na to, aby sme mohli pochopiť druhú stra­nu, je nevyhnuté rozprávať sa s ňou, po­znať dôvody a myšlienkové pochody.

Hoci sme mnohé z týchto závažných otázok už v minulosti adresovali izraelskému veľvyslancovi na Slovensku, ten sa s nami aj napriek prísľubu odmietol rozprávať. K porozumeniu je však nevy­hnutný dialóg. My ho oponentom alebo názoro­vo a hodnotovo inak orientovaným ľuďom vždy ponúkame. Ich knihy ani časopisy sa nesnažíme zosmiešňovať, bojkotovať alebo uvažovať nad ich vyradením z predaja tak ako oni. Naopak, nabádame našich čitateľov, nech sa ich textami a myšlienkami zaoberajú. Je to každý jednotlivý čitateľ, v ktorom sa odohrá rozhodujúci zápas o poznanie pravdy. V tomto duchu sme oslovili aj ľudí zastupujúcich židovské organizácie. Na našu žia dosť o rozhovor nám hovorkyňa Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Lucia Kol­

neďaleko nášho múzea. Na prvý pohľad vyznie asi smiešne, ale Weissmandel bol ochotný stret­núť sa s Gisi Fleisch mannovou v jej kancelárii sám. Vám to nič nehovorí, ale stretnutie rabína so ženou v jednej kancelárii osamote je niečo, čo je v rozpore s učením, a on to urobil. Jeho predstava o záchrane židov a predstava Gisi Fleischman novej bola jedna a tá istá, zhodovali sa. Takže neviem, či ste otázku smerovali proti Amerike, ktorá nedala peniaze? Weissmandel vyčíta Amerike, že v čase, keď tam sedeli v ka­sínach, v kaviarňach a v kinách, židia na Slo­vensku umierali. Ale viete sa vžiť do situácie, ktorá vtedy existovala? Čo sa vedelo o koncen­tračných táboroch? Čo mohla Amerika vedieť o koncentrač ných táboroch?

Vôbec to nezovšeobecňujem na Ameriku, to by bolo odvádzanie pozornosti. Upozorňujem

Pavol Mešťan počas rozhovoru s T. E. Rostasom

52

RENDEZ-VOUS > ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI

na odmietnutie pomoci pre slovenských židov od sionistickej organizácie, konkrétne od švaj­čiarskej sionistickej organizácie Agency Execu­tive Offices. Ale boli iné organizácie, ktoré pomáhali, dáva­li peniaze, peniaze prichádzali cez Maďarsko, peniaze mali aj bohatí židia, ale ešte raz vám hovorím: chápete, že tie peniaze nepomohli? Tí ľudia brali peniaze a nepomohli. Čo by ste chce­li urobiť s tými peniazmi? Príde Weissmandel za Wislicenym, dá mu peniaze a Wisliceny za­staví deportácie? Židia prestanú odchádzať zo Slovenska? Takto brali peniaze, a napriek tomu transporty išli.

Opieram sa o slová rabína Mosheho Schon­felda, nie o svoje dojmy. Ten vo svojej knihe spo­mína Weissmandelove listy adresované Izákovi Grünbaumovi, ktorý odpovedal: „Keď sa ma spýtal, či by som nemohol dať peniaze z pros­triedkov United Jewish Appeal na záchranu Ži­dov v Európe, povedal som: „Nie, a opäť vravím nie! Musíme odolať vlne, ktorá odsúva sionis­tické aktivity ako druhoradé“…”Nie som proti kritickým výhradám, len nemô­žem jednoznačne povedať, že toto bol dôvod, prečo židia nedostali peniaze. Aký kritický po­hľad má Weissmandel na organizácie, ktoré ne­dali penia ze? Veď Weissmandel – viete si pred­staviť, že on vyskočí z vlaku, v ktorom je žena s piatimi deťmi, ich nechá ísť do plynu a on žije a existuje preto, aby mohol vydať svedectvo o tých, ktorí nepomohli?

Nezdá sa vám zvláštne, že o tomto prípade médiá príliš informácií nepriniesli?V médiách dnes pracujú ľudia, ktorí sú z môjho hľadiska nedovzdelaní, slabí žurnalisti a veľmi radi zjednodušujú.

Myslíte si, že tá jednostranná neobjektívna informovanosť je len preto, lebo sú žurnalisti nedovzdelaní? Nie je to skôr preto, lebo napĺňa­jú predstavy vlastníkov?Áno, samozrejme, že napĺňajú predstavy vlast­níkov, a ešte sú navyše aj nedovzdelaní. Ale tým som nechcel povedať, že všetci, aby sme to ne­zvulgarizovali a neglobalizovali.

Ale vlastníci médií (môžete mi to vyvrátiť) sú často práve židovského pôvodu, čo nie je konšpi­rácia, ale fakt. To nie sú narážky na to, že za všetko zlé môžu židia, to predostieram ako nie­čo, s čím sa absolútne nestotožňujem. Ale ak hovoríme o médiách a vplyve, samotní židovskí intelektuáli a univerzitní profesori ako Mear­sheimer, Walt, Chomsky, Filkenstein a mnohí ďalší hovoria o obrovskej moci izraelskej loby. Nemáte pocit, že – ak sa na to pozeráte dnes – tie správy sú zamerané jednostranne? Čestne sa priznám, že to neviem posúdiť (neber­me teraz loby a majiteľov), hovorím o tom, čo vi­dím v televízii alebo čítam. V slovenskej televízii je tak málo pozitívnych vecí o Izraeli... Strašne málo. V Izraeli môžu vynájsť vedci objavy aj na päť Nobelových cien, to sa však v slovenských médiách nedozviem. Neviem o živote v Izraeli, o tom pozitívnom živote v Izraeli. Čo vy viete o Izraeli? O živote v Izraeli?

Podľa vás teda nedostáva priestor pozitívne orientovaná línia voči Izraelu? Vedel by som si predstaviť, že sa o konkrétnom živote v Izraeli bude hovoriť viac.

Často sa pripomínajú obete židov v súvislosti s holokaustom, čo je, samozrejme, pochopiteľ­né. Ale práve holokaust je často interpretova­ný ako ospravedlnenie existujúcich zločinov páchaných Izraelom. Hovoril o tom aj Nahum Goldmann, bývalý prezident Svetového židov­ského kongresu. Tvrdil, že využívať holokaust je v tomto zmysle svätokrádež.Izrael nežije holokaustom. Je to zase len jeden pohľad na túto vec. Izraelčania robia exkurzie štu­dentov do Osvienčimu, aby pochopili, čo bol holo­kaust. Ale nie preto, aby z neho žili a vychá dzali, nie preto, aby hovorili to, čo hovoria niektorí, sa­mozrejme, židovskí autori. Mohli by sme spomínať aj Chomského a ďalších, ale ešte raz vám hovorím: keď chceme hľadať objektivitu, poďme po objekti­vite, Izrael nežije holokaustom, žije svojimi každo­dennými problémami. Keď sa na to pozerám ako historik, áno, využívam holokaust preto, aby som upozornil, že to, čo sa stalo židom v holokauste, sa dnes môže stať kedykoľvek komukoľvek. Žiaľ, ten súčasný svet mi dáva za pravdu.

Foto: Matúš Plecho

5554 55

RENDEZ-VOUS > ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI > RENDEZ-VOUS

Ak hovoríte, že Izrael nežije holokaustom, dovoľte mi spomenúť film Defamation izrael­ského režiséra Yoava Shamira. V tomto filme traumatizované deti hovoria, že sa chcú pom­stiť. Ich učiteľ si kladie otázku, či je toto cesta, ktorá má viesť k porozumeniu. Izrael je veľmi demokratická krajina, ak môže nakrútiť takýto film a ešte ho aj premietnuť. V mojich očiach je to prejav demokracie. Váš problém je ten, že si vždy vyberiete jeden typ, skúsme hovoriť o iných typoch. Dobre, mal možnosť nakrútiť to, veď v Izraeli sa diskutu­je. Neviete si predstaviť, koľko sa diskutovalo o Schindlerovom zozname, koľko o tom rabíni diskutovali. Viete prečo? Lebo tam boli nahé ženské telá. Takže krajina diskutuje, sú tam nové moderné názory aj na históriu, ale to, že by toto bolo všeobecne platné, aby vyzývali na pomstu, no nehnevajte sa...

Ale ja sa vás pýtam, čo si myslíte o otázke, ktorú si položil izraelský učiteľ. Povedal, že to, čo stvorili nacisti, Izraelčania uchovávajú. A uchovávajú smrť – čo je dôvodom, prečo sa nikdy nestanú normálnymi ľuďmi. Vy, naopak, tvrdíte, že Izrael tým nežije.Nežijú tým. Je to otázka histórie. Prečo by tam nemali ísť, aby poznali, kde prežili ich starí rodičia? Pýtam sa vás, čo má byť na tom traumatizu júce? Oni tam idú, pozrú si, je to súčasť židovskej histórie. Je predsa veľmi dôle­žité, aby túto etapu poznali. Možno aj preto, aby pochopili, čo bol schopný urobiť človek človeku.

Rabín v Prahe mi povedal, že to vedie k budo­vaniu nedôvery, a zároveň k tomu, aby si viac vá­žili to, čo majú doma v Izraeli. Ak vravíme o sa­motnom štáte Izrael, mnohí kritizujú spôsob, akým vznikol. Ortodoxní židia ho neuznávajú, pretože sa to neudialo na základe spirituál nej, ale materiálnej cesty a „čistých zbraní“. Iní zdô­razňujú, že Izrael, ktorý navonok kritizuje teror, vznikol práve na terore organizácií ako Stern, Lechi, Irgun, Hagana vyhadzujúcich do povetria hotely a masakrujúce Palestínčanov v Dejr Já­sin. Ako vnímate spôsob, akým súčasný izrael­ský štát vznikol?

Zase len ten krajný prípad – samozrejme, po­znám aj tieto organizácie, ale neboli len tieto. Neboli len vojenské organizácie a myslím si, že vznik Izraela bol spôsobený aj vďaka Soviet­skemu zväzu a Stalinovi, pretože bol záujem, aby vznikol Izrael a miesto, odkiaľ sa bude šíriť stali­nistické učenie. Ale to celé padlo, pretože Izrael neprijal Stalinovu doktrínu, a tým padol v očiach Sovietskeho zväzu a Stalina. Štát Izrael v mo­jich očiach znamená čosi, čo umožnilo židom naplniť myšlienku o svojej záchrane. A z tohto hľadiska je to pre mňa neuveriteľne pozitívna vec. Som zástancom teórie dvoch vlastí. V jed­nej, kde žijem, a v druhej, ktorá súvisí s mojimi praprapredkami, a tou je Izrael. A tá predstava tej druhej vlasti, tá je to, čo tých ľudí napĺňa dô­verou vo svoj budúci život. Nebyť Izraela, toto neexistuje.

Tú otázku som položil v súvislosti so spomí­nanými okolnosťami, na základe ktorých Izrael vznikol. Hovorím, že toto nie je jediný spôsob, ako vzni­kol štát Izrael. Toto je súčasť vzniku štátu Izrael, ja som to nepoprel. Ale mne neprichodí hodno­tiť to, za akých okolností štáty vznikajú a nevzni­kajú. A čo hovoríte napríklad na postoj Veľkej Británie ku vzniku štátu Izrael? To, ako sa sprá­vali? Je to jedna zo súčastí? Myslím, že práve to umožnilo Benovi Gurionovi urýchliť ten proces.

Veľká Británia legitimizovala vznik štátu Izrael Balfourovou zmluvou, v ktorej však pri­znala práva aj Palestínčanom. Neskôr od oboch strán dala ruky preč. Aj preto existovali návrhy dohôd, aké priniesli izraelské Sternove koman­dá. Sľubovali, že v druhej svetovej vojne budú v Palestíne bojovať proti Britom po boku nacis­tov. Známa je aj spolupráca Rudolfa Kastnera a Eichmanna. Neviem, aké sú k tomu presné dokumenty, priznávam. Ale viete, o čo Kastnerovi išlo? Aká to bola ponuka? Prepáčte, to je tá povrchnosť. Veď Kastnerov vlak, poznáte Kastnerov vlak? To bola ponúknutá spolupráca s peniazmi za to, že židia z Maďarska odídu vlakom a zachránia sa. Takže vy to vidíte ako spoluprácu s naciz­mom, že ejha, to sú tí židia.

Hovoríme o Kastnerovi práve v súvislos­ti s tým, že udával židov. Kastnera neskôr v Izraeli zavraždil člen skupiny Lechi preto, lebo pomohol pri deportáciách, za čo bolo jeho skupine a neslávne známemu vlaku umožnené uniknúť do Švajčiarska. (Pozn. red.: Tomuto prípadu sa podrobne venujeme v článku Kola-borácia sionis tov s nacizmom, Zem&Vek, júl 2014, str. 58 – 61). Hovorili sme o kolaborácii nacistov a sionistov práve v tom, aby mohli efek­tívnejšie pracovať na vyvražďovaní židov. To je jedna z téz a Kastner v tomto zohrával veľmi dôležitú úlohu, ktorú spomínal aj Eichmann.Mali sme aj pracovnú skupinu na Slovensku, kde bol človek, ktorému na to prišli dosť skoro a od­stavili ho. Keď Ben Gurion vyhlásil Izrael, prišli za ním policajti a povedali mu, že videli nejaké­ho žida kradnúť v potravinách. Povedal: „Zvolaj­te novinárov, aby som urobil tlačovku, že Izrael je normálny štát s normálnymi ľuďmi. Aj s taký­mi, ktorí kradnú.“ Takže vy si vyberiete jednu vec a snažíte sa z toho urobiť „akože systém“.

Nezľahčujme. Neurčitým príbehom o po­trestaní jedného človeka, ktorý kradne, sa pred­sa nedá ospravedlňovať princíp, na ktorom vzni­kol štát Izrael. Toto je na rozdiel od jedného zlodeja veľmi vážna vec.Ale Kastner robil aj iné veci, a tým som chcel povedať, že aj židia sú len ľudia.

A práve o to tu ide. Priznať si zásadné prešľa­py a nevytvárať z jednej skupiny ľudí nedotkn u­teľných. Týmto odvrátime snahy o démonizova­nie všetkých židov.Ale tu nejde o démonizovanie, to je len objek­tívny prístup. Ak mi poviete všetky pozitíva o Kast nerovi, prijmem aj to zlé, čo robil. Aby z toho nevzniklo to, že vlastne toto sú tí židia, vidíte, to sú oni, lebo to vytvára ten postoj k tým židom, k Izraelu. To je to, čo som vám hovoril, naozaj si myslím, že váš časopis by mo­hol byť trošku viac naplnený aj tým pozitívnym vo vzťahu k židom.

Nemyslím si, že na to, aby sa v tom pozi­tívnom svetle ukazoval Izrael, a navyše aj ako obeť, by nebol priestor v médiách dostatočný.

Niektoré veci v mnohých oblastiach a témach vidíme kritickejšie ako iní, pretože sme skutoč­ne nezávislí. Vy dávate ako dôkaz sebareflexie židov príbeh so zlodejom, ja hovorím o tisícoch, státisícoch ľudí a obetí, hovorím o problematike vzniku štátu Izrael, ktorá siaha až do dnešných dní. Hovorím o permanentnom konflikte, ktorý nekompromisne kritizujú samotní židia, nielen tí ortodoxní, ale aj univerzitní profesori ako Chomsky, Filkenstein. Ten, ktorý hovorí aj o holokauste ako o priemysle holokaustu.Viete, koľko antisemitov je medzi židmi?

Myslíte, že Filkenstein je antisemita? Áno.

To je zvláštne, lebo je to semita.A napriek tomu sa s antisemitskými názormi u židov stretávame už 4000 rokov.

Ale jeho rodičia boli v koncentračnom tá­bore a nedostali žiadne odškodnenie. Pointa nie je v tom, že sa vo svojej knihe Priemysel holokaustu nesťažuje, že oni nedostali odškod­nenie, ale že na odškodnení profitujú záujmové skupiny sionistov.On má takýto názor na odškodnenie. Ja mám na­príklad niektorých priateľov, ktorí prežili straš­ným spôsobom Osvienčim, a oni to odmietli.

Snažím sa o to, aby sa prelomili tabuizova­né témy nepripúšťajúce žiadnu kritiku Izraela a teroru, ktorý mnohí izraelskí politici ako Uri Avnery prirovnávajú k nacizmu. Vážnej kritike podrobujú Izrael ortodoxní židia.Pre ortodoxných židov je to samozrejmé. Iný je svetský pohľad. Podľa judaizmu mali židia čakať na príchod Mesiáša, ktorý tu mal všetko stvoriť.

Vy si myslíte, že vznik štátu Izrael nie je hod­ný kritického pohľadu? Moja sestra odišla v roku 1949 do Izraela. Tá, ktorú si moji rodičia adoptovali a ona prežila, išla budovať štát Izrael. To teraz znamená, že ona sa málo pozerala na situáciu, v ktorej vzni­kol štát Izrael? Mala 13 rokov, išla budovať štát Izrael, budovala ho a kým žila, bola šťastná, že tam žije a rozvíja ho.

56

RENDEZ-VOUS > ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI

Kiežby aj mnohé z palestínskych detí mohli byť také šťastné. A vy viete o tom, akým spôsobom sa posielajú pa­lestínske deti, aby boli zabíjané? Aj to sú fakty, aj to by bolo treba študovať a hovoriť o tom, lebo ich tiež posielajú. Žiaľ, pre nich ten život nie je nadra­dený tak ako v judaizme u židov. Existencia života tam nezohráva žiadnu významnú úlohu.

Skutočne? A čo posledný z masakrov – operá­cia Protective Edge, ktorá sa uskutočnila minulý rok v lete? Podľa izraelskej organizácie na ochra­nu ľudských práv B’Tselem si vyžiadala životy 547 ľudí, z toho viac ako 200 palestínskych detí. Na Slovensku bol v tých dňoch festival Pohoda, kde sa v jednom zo stanov prezentovalo aj izraelské veľvyslanectvo a židovská kultúra. Na tomto podu­jatí nikto tieto udalosti nespomenul, nikto nevy­jadril zármutok.Prepáčte, ja nemôžem za izraelské veľvyslanec­tvo. Vy hľadáte, aby sa kritizovalo to, čo sa tam deje, a ja hovorím, že popritom nevidím nič, že by sa tu pozitívne hovorilo o Izraeli. Izra­el má vyznamenania. To, čo je u nás národný umelec, u nich je to národná cena, a netýka sa len umelcov. Dostávajú ju významné osobnosti z ekonomiky, je to na úrovni už pomaly Nobe­lových cien, no kto to tu vie? Poďme sa opýtať do ulíc, či niekto vie, že takéto ceny v Izraeli dávajú a za čo?

Naše východiská majú prioritu v ochrane ľud­ských životov pred informáciami o odovzdávaní cien umelcom v Izraeli. A je to opäť izraelská organizácia B’Tselem, ktorá hovorí o tom, že z pásma Gazy je dnes najväčšie väzenie sveta. Hovoria o tom ľudia z OSN ako John Dugard prinášajúci správu o apartheide väčšom ako v Ju­hoafrickej republike, pripájajú sa umelci a mys­litelia z celého sveta. Hovoria o bojkote Izraela. Sú to ľudia s kritickými názormi. Aj tie si viem vypočuť.

To sme minimálne dvaja. Otázka je, či bude stačiť iba vypočutie. Nie je to impulzom k za­mysleniu sa o činoch a politike Izraela? Nie je namieste uznanie práva Palestíny na svoj vlast­ný štát, tak ako to urobilo Švédsko a chcelo aj

Francúzsko? Nie je naozaj namieste cesta do­hody, ktorú ponúka aj druhá strana?Ale ktorá druhá strana?

Palestínska.Čo ponúkla? Prosím vás pekne, toto mi ani ne­hovorte. To, čo Palestína ponúka, ešte ani atra­ment nieže nezaschol, ešte sa ani atramentom nenapísalo, a už ponuka neplatí. Aká ponuka zo strany Palestíny platila? Tu máte Ehuda Baraka, skúste si ho raz naštudovať. Ešte desaťročia ne­bude žiaden predseda izraelskej vlády, ktorý by chcel sľúbiť a splnil to, čo on sľúbil Palestíne. A keď malo dôjsť k podpisu medzi Barakom a Arafatom, Arafat povedal, že to nemôže pod­písať, pretože jeho ľud ho poveril, aby bojoval, a nie podpisoval. Tie dohody neplatia. Prosím vás, nerobme z toho teraz toto.

Podľa informácií, ktoré mám ja, tá ponuka roz­hodne nebola taká výhodná, ako sa prezentuje. Konala sa pod maximálnym časovým tlakom a na­vrhovala zrieknutie sa práv návratu palestínskych utečencov do Izraela. Podľa analytikov sledujú­cich rokovania v Camp Davide dostal Arafat (z ča­sových dôvodov neschopný priniesť lepší protiná­vrh) vyslovene urážlivé ponuky, akými je výmena pozemkov v pomere 9 : 1 v prospech Izraela, tretie najsvätejšie miesto moslimov Chrámová hora pod kontrolou Izraela, Palestína by nesmela mať svoju armádu a nesmela by mať ani kontrolu nad vlast­ným vzdušným priestorom.Keď chcem ísť do dohody, musím ísť aj do neja­kého kompromisu. Ale toto už nie je celkom moja parketa, ja vám viem len vo všeobecnosti povedať, že dohody doteraz z tej druhej strany nikdy neplatili.

Nielen Palestínčania, ale aj židia ako Izák Rabin prezentovali tú stranu. To beriem. Izrael sa s tým, že Izáka Rabina za­vraždil žid, nevyrovná ešte 5000 rokov. A teraz mi chcete povedať, že žid ho zavraždil, pretože chcel podpísať dohody s Palestínou?

Samozrejme. Židovský pravicový extrémista Jigal Amir ho zastrelil, pretože chcel zabrániť odovzdaniu Západného brehu Jordánu do rúk

Palestíny. Títo ľudia ho – podobne ako Netan­jahu – vnímajú ako zradcu. Zaujíma ma však, čo si myslíte o ruskej revolúcii v roku 1917? Vrch­ný rabín Ruska Berel Lazar uznal, že história je taká, ako ju vo svojej knihe Dvesto rokov pospolu opisuje Solženicyn.To je dobre antisemitská kniha, že?

Myslíte, že Solženicyn bol tiež antisemita?Áno, myslím si to.

Zaujímavé. Ale to nehovorí len Solženicyn. Existujú informácie, ktoré vedú k tomu, aké ob­rovské percento tvorili židia v prvej sovietskej vlá­de a tajných službách ako Čeka a NKVD zodpo­vedných za gulagy a systematické vyvražďovanie. Rabín Lazar aj s Putinom proste povedali, že za tým spravia hrubú čiaru. Niektoré veci židia po­

drobia sebareflexii a nebudú sa tváriť ako obete a nedotknuteľní.Ale tam netreba robiť hrubú čiaru. Tam netre­ba hľadať cesty, kým bude ľudstvo ľudstvom. To je môj názor. S niekým budete vedieť viesť dialóg a s niekým nie. Lebo stred tam nepo­znám, žiadna žena nemôže byť trošku tehotná. Nepoznám stred medzi vedením a nevedením dialógu, lebo buď vám poviem, že nepríďte, a to je koniec dialógu, alebo vám poviem: nech sa páči, príďte, a vedieme dialóg. Čo môže byť medzi tým?

Medzi tým môže byť to, že rozhovor spraví­me, ale nesmieme ho uverejniť, ako sa dožadoval pražský rabín Karol Sidon. Aj to je jedna z mož­ností vedenia „dialógu“. Čo si myslíte o tom, že Izrael je dieťa holokaustu?

5757

Foto: Matúš Plecho

Ale však to je hlúposť, Izrael pomohol ľuďom, ktorí prežili holokaust. Ale aby bol Izrael dieťa­ťom holokaustu? Rozumiete, čo ste sa opýtali? Že vlastne v Osvienčime sa rodila myšlienka Izraela.

Túto myšlienku pri našom dialógu vyslovil bývalý člen Charty 77 vrchný zemský rabín Karol Sidon. Ďakujeme za rozhovor.

Interview s rabínom Sidonom sme si vopred riad ne dohodli a on mal čas pripraviť sa naň.

Keď sme prichádzali k bráne rabinátu na Mai­selovej ulici v Prahe, odrazu sa pri nás objavil člen ochranky a pýtal sa na našu totožnosť. Dovnútra nás vpúš ťali po jednom. Kým sme stá­li s rozpaženými rukami, prehliadali nám osob­né veci a podrobili kontrole detektorom ako na letisku. Nezabudneme na otázku prekvapeného dievčatka, ktoré sa cez sklo pozeralo, ako nás ochranka prehliada. „Prečo robia tým ľuďom zle?“ pýtalo sa dievčatko, a otec jej odvetil, že nerobia nič zlé, robia to preto, aby ich chránili. Semienko nedôvery voči svetu za bránou môže

5959

vzklíčiť. Pred rozhovorom sme rabínovi vysvetli­li, že to nebudú otázky, na aké je zvyknutý z po­platných médií. Upozornili sme, že témy nebudú jednoduché, ale cestu k pochopeniu vytvára schopnosť viesť dialóg. A tak sme s jeho súhla­som zapli diktafón a fotili. Rabín Sidon v roz­hovore okrem iného spomenul, že Izraelčania necítia žiadnu nenávisť k židom. Keď sme mu pripomenuli, že ich zabíjajú, rozhorčene namie­tal, že to je vojna. A on môže odprisahať, že v tej vojne majú Izraelčania techniku minimalizujú­cu ľudské straty – také prieskumné bezpilotné

lietadielka. Kritici Izraela sú podľa neho len prezlečení antisemiti, pričom kolaboráciu židov­ských sionistov s nacizmom komentoval s po­chopením. Po skončení rozhovoru sme si podali ruky a dohodli sa na tom, že mu ho pošleme. Ešte sme ani nestihli opustiť Prahu a prišiel nám e­mail, v ktorom rabín vyhlásil, že rozhovor bol vynútený. Bývalý chartista a zástanca slo­body slova a demokracie sa nám vyhrážal svo­jím právnikom, ak budeme rozhovor publikovať. Vyrieknuté slová však nemá moc vziať späť ani vrchný zemský rabín.

58

Rabín Karol Sidon v rozhovores T. E. RostasomFoto: Matúš Plecho

6160 61

RENDEZ-VOUS > ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI > RENDEZ-VOUS

S tým, aby sme do tejto problematiky pre­nikli ešte hlbšie, nám pomohol svetoznámy newyorský rabín Yisroel Dovid Weiss. Jeho slo­vá a úprimnú výpoveď si nesmierne vážime. Keď začali byť židia v roku 1938 atakovaní, zorganizovali stretnutie, na ktorom vystúpil a hovoril Chajim Weizmann: „Palestína nemôže prijať všetkých európskych židov. Chceme, aby šli s nami iba tí najlepší mladí židia. Chceme iba vzde laných židov, ktorí vstúpia do Palestíny a ich cieľom je zvýšiť kultúru. Ostatní židia budú musieť zostať tam, kde sú, a čeliť akémukoľvek osudu, ktorý ich čaká. Tieto milióny židov sú iba prach na kolesách histórie a možno budú musieť byť odfúknutí. Nechceme ich pustiť do Palestí­ny. Nechceme, aby sa Tel Aviv stal ďalším pod­radným getom.“ Inak povedané – nechajme ich umrieť. Jediné, čo chceli, boli vzdelaní a kultúr­ni ľudia. Nepotrebovali obyčajných židov. Báli sa, že títo obyčajní židia prídu a zničia im celý sionistický plán, ktorý tak chceli. Takže poveda­li: nechajme ich umrieť. Predstavte si to. Toto je prezident, prvý prezident, tvorca izraelského

štátu. Stále opakujem, čo ste povedali vo vašej prvej otázke. Napísali ste to jednoducho a veľmi pekne.Oni majú tú drzosť hovoriť o holokauste a po­užívať holokaust, aby vytvorili v ľuďoch pocit viny, a podporili tak vytvorenie štátu. Mali by sa skryť do dier od hanby za to, čo urobili počas druhej svetovej vojny. Milióny židov mohli byť zachránené v Maďarsku a tretina na Slovensku. A teraz majú drzosť hovoriť, že reprezentujú židov. Toto je zneužívanie holokaustu! Jedi­ní, ktorí profitovali z holokaustu, boli sionisti, pretože každý trpel a teraz ho využívajú ako obchodnú dohodu. Toto je skutočne tragické a som vám veľmi povďačný, že ste spomenu­li túto záležitosť. Po prvé, musíme pochopiť a uvedomiť si, že toto nie je náboženský kon­flikt! Choďte do Svätej zeme, do celého sveta. Uvidíte židov, ktorí sú brutálne bití sionistami. A to kvôli tomu, že sa postavili a vyjadrili svoj odpor a nesúhlas. Organizujeme demonštrá­cie po celom svete, aj v Jeruzaleme. Niekedy sa ich zúčastní aj niekoľko desiatok tisíc ľudí.

Sme náboženská komunita, komunita, ktorá pozná náboženstvo a vieru, nie tá, ktorá igno­ruje náboženstvo ako sionistická propaganda. Keď pôjdete do Jeruzalema, Londýna, Kanady, Európy, môžete stretnúť a vidieť tisícky židov, ktorí tam žijú a demonštrujú. Nevidíte to, pre­tože to neuvádzajú vo Washington Post alebo v New York Times. Mám fotografiu, keď pred troma rokmi prišiel Netanjahu navštíviť pre­zidenta Obamu a boli tam desiatky tisíc ľudí demonštrujúcich pred Bielym domom. Toto malo byť odprezentované vo Washington Post alebo v New York Times! Desiatky tisíc ľudí de­monštrovali, pretože je to naša duša, to je to, čo sme. Toto je naša viera. Sme ignorovaní a oni sú akceptovaní ako tí, ktorí reprezentujú židov! Oni sú hlas, ktorý hovorí za židovskú komuni­tu. Takže to, čo robia Palestínčanom, sú jedno­ducho najväčšie prekážky a neľútostný zločin. Naša komunita je frustrovaná a ranená tým, čo urobili v našom mene, v mene ostatných ľudí – židov. Ale je to ešte horšie, pretože títo ľudia sú z moslimských komunít, a práve títo ľudia pomohli židom. Práve oni poskytli židom do­mov, zabezpečili im papiere v čase inkvizície a križiac kych výprav v histórii. Dotklo sa nás, že sa toto deje v našom mene, a aj preto vychá­dzame do ulíc demonštrovať.

V našej práci spomíname rabína Mosheho Schonfelda, ktorého kniha vyšla v roku 1977 v Neturei Karta. Opisuje zúfalé volanie o po­moc v listoch slovenského rabína Michaela Dov Weissmandela. Medzinárodným sionistickým organizáciám písal naliehavé listy o zastavení transportov do koncentračných táborov. Písal prosby o zaslanie finančných prostriedkov, no od židovskej Rescue Committee v Českoslo­vensku dostal hrôzostrašnú odpoveď: „Pamä­tajte si toto: všetci spojenci utrpeli veľa strát, a ak ani my neponúkneme ľudské obete, ako môžeme získať právo sedieť pri konferenčnom stole, kde sa budú prepracovávať územné hra­nice? Preto je pochabé a nehanebné vymieňať židovské životy za peniaze!“ Vy, samotní židia, kritizujete zneužívanie holokaustu na politickú agendu štátu Izrael. Ako vnímate toto zneužitie sionistami?

Naše srdcia plačú, keď vidia zneužívanie holo­kaustu. Moji starí rodičia zomreli v koncentrač­nom tábore Osvienčim. Bol tam aj môj otec, ktorý nedávno zomrel. Sionisti využili a využí­vajú holokaust na budovanie svojej revolty voči Všemohúcemu. Zneužívajú utrpenie ľudí, ktorí zomreli počas holokaustu, aby si vybudovali štát. Sme absolútne proti tomu.

Vznik Izraela je spojený s mnohými krvavými udalosťami, z ktorých tá najhoršia je genocída v dedine Dejr Jásin, kde izraelské teroristické komandá zavraždili stovky civilných obetí, vrá­tane detí. Šéfovia izraelských teroristov z od­dielov Lechi a Irgun Menachem Begin a Izák Šamir sa neskôr stali premiérmi Izraela. Boli rovnako organizátormi bombových teroristic­kých útokov – mimochodom, bombové útoky, ako vidno, nie sú iba vecou palestínskej intifá­dy. Pri takýchto útokoch zavraždili aj množstvo civilistov, vrátane mierového vyjednávača Folka Bernadotteho, ktorý zachránil 27000 väzňov z koncentračných táborov. Ako možno vyžado­vať medzinárodný rešpekt a úctu k štátu dosa­dzujúcemu si za svojich vrcholných predstavite­ľov teroristov, ktorí nikdy neboli postavení pred spravodlivosť?Úplne súhlasíme s tým, čo ste povedali. Všetci ľudia zo židovskej komunity, ktorí si pamätajú tento hriech, smútia a nariekajú kvôli tomu. A my znova a znova opakujeme, že sa cítime za­hanbení a dotknutí tým, čo vidíme – že sionisti prišli za židmi, ktorí tam žijú celé generácie, do­slova stovky rokov v mieri s arabskými a moslim­skými susedmi. A sionizmus prišiel a zaútočil na tieto komunity. Sionizmus ich zabil, pretože sio­nisti nenávideli židov. Sme absolútne proti tomu a naše srdcia plačú kvôli utrpeniu Palestínčanov. Sionisti to robia v mene náboženstva a judaiz­mu – a to je hrozný zločin. Hovoríme, že Všemo­húci je spravodlivý a v prvom rade sa modlíme za to, aby jedného dňa ukončil túto okupáciu a po­stavil ich pred súd. Ľudia by mali pochopiť klam­stvá, ktoré sionisti šíria, ako založili štát. Malo by sa na to pozrieť ešte raz. Dúfam, že vo svojom článku uvediete prvý problém – a síce, že judai­zmus a sionizmus sú diametrálne odlišné. Juda­izmus je náboženská poslušnosť Bohu a sioniz­

Rabín Yisroel Dovid Weiss

6362 63

RENDEZ-VOUS > ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI > RENDEZ-VOUS

mus je transformácia smerom k naciona lizmu, čo si absolútne odporuje. A židia, čím sú vernejší náboženstvu, tým viac sú proti existencii štátu Izraela. Jeho existencia je rebélia proti Bohu, pretože nemôžeme kradnúť a vraždiť iných ľudí. Takže oba problémy sú úplne nelegitímne. Obe­tujú životy za sionizmus, aby sionizmus dosiahol svoj cieľ mať štát – pri holokauste sme videli, čo vykonali. Obetujú iných, aby dosiahli svoje ciele, naplnili svoju agendu. Nie sú ochrancami židov. A nesprávnosť celého konceptu existencie štátu Izraela by mala byť jasná. Existujú rôzni ľudia, ktorí boli proti sionizmu. Spomenuli ste Alberta Einsteina, a ten veril tomu, čo povedal Boh, ne­chcel sa stať prezidentom. Bol proti tomu, aby sme okupovali iných ľudí, za čo bol na neho vy­víjaný obrovský nátlak. Sionisti zabrali zem na základe diabolského konceptu. Sme úplne proti okupácii krajiny.

Hudobníci ako Brendan Perry, Brian Eno, Annie Lennox, Rolling Stones, Elvis Costel­lo či Roger Waters vystupujú proti izraelskej okupácii Palestíny a teroru v Gaze. Izraelský veľvyslanec na Slovensku k tomu povedal: „Wa­ters je síce svetoznámy hudobník, no to ešte neznamená, že je aj rozumný.“ A čo potom fi­lozof Martin Buber a Albert Einstein? Sionisti Einsteinovi dokonca navrhli, aby sa stal hlavou Izraela ako druhý prezident. Einstein to odmie­tol slovami: „Oveľa radšej by som videl rozumnú dohodu s Arabmi o spoločnom živote v mieri než vytvorenie židovského štátu.“ Problémom teda je, že politika Izraela je vnímaná ako nelegitím­ny teror nielen „nerozumnými umelcami“, ale aj intelektuálnou elitou sveta, vrátane samotných židov. Tí dokonca tvrdia, že holokaust je boží trest za sionizmus. Nezdá sa vám toto ako ob­rovský problém?Pozeráme sa na sionizmus ako na obrovský problém a môžem len potvrdiť, že je to prav­da. Môžem vám prezradiť jednu zaujímavú vec. Skôr, ako toto hnutie vzniklo, bola kon­ceptom asimilácia. A aj tak ich poslali do kon­centračných táborov. Boh ukázal, že vôbec nepomáha, ak od neho utečieme. Potom prišli sionisti a prišiel Hitler. Veľkí rabíni hovoria, že kráľ Šalamún vo svojom proroctve napísal,

že ak sa budeme snažiť ukončiť exil, budeme prenasledovaní ako zvieratá. Sionisti to na­zývajú začiatok spásy. Hovoria, že opúšťame exil a začíname znova budovať Jeruzalem. Ale v našej prísahe je jasne napísané, že nemôže­me opustiť exil hromadne, nesmieme rebelo­vať voči iným národom, musíme byť lojálnymi občanmi. Sionisti túto prísahu porušujú. Veľkí rabíni píšu, že holokaust je božia odplata za sionizmus! Nevieme, ako Boh pracuje. Ale vždy, keď sa stane nejaká katas trofa, musíme sa pozrieť do seba a zistiť, čo od nás Boh chce. Je dôležité pochopiť všetky veľké problémy, kvôli ktorým Boh poslal na nás túto tragédiu. Nie sme proroci. Jedna vec je istá – sionisti sú najdôležitejším faktorom pri šírení antisemitiz­mu vo svete. Aké ironické. Vytvorili štát, ktorý mal byť bezpečným miestom pre židov a vraj s náboženskou politikou. Židia predtým doká­zali žiť v každej moslimskej krajine a dokázali prekvitať. Môžete ísť do Egypta, Maroka alebo Tunisu, do všetkých týchto komunít – môžete tam vidieť synagógy, ktoré nie sú veľmi staré. A židia tam prekvitajú. A Irán. Židia tam tiež prekvitajú. Prečo to tak zrazu nemôže byť? Pretože sionisti šíria antisemitizmus po celom svete? Aké ironické. Nemôžeme obviňovať sionis tov z neefektívnosti. Nie je ich veľa, ale agenda a peniaze, ktoré využívajú – a majú ne­konečné zdroje peňazí –, aby získali najlepšie PR spoločnosti. Ich najpodlejším trikom je vy­užívanie judaizmu. Preto je to náboženský kon­flikt. A využívajú zastrašovanie, obzvlášť v kra­jinách, ktoré sú citlivé na to, aby ich obyvatelia neboli napádaní z náboženských dôvodov. Na dosiahnutie svojho cieľa používajú tento modus operandi. Je ním vytváranie nenávisti k židom a antisemitizmus. Musíte si uvedomiť, že je to loby, je to hnutie, je to jednoducho po­litická entita. Je dôležité tomu porozumieť.

Poďme k aktuálnej problematike okupova­ného územia Gazy. Palestína, a zvlášť pásmo Gazy, je označované dokonca izraelskými organizáciami ako B’Tselem za najväčšie vä­zenie sveta. Zvláštny spravodajca OSN John Dugard prehlásil, že izraelské zákony a kona­nie Izraelča nov na okupovaných územiach bez­

pochyby pripomínajú apartheid. V súčasnosti sme svedkami ďalších masívnych útokov na husto osídlené pásmo Gazy. V tejto súvislosti mi nedá, aby som neuviedol slová rešpektova­ného svetového politológa židovského pôvodu Noama Chomského. Ten povedal, že kým Izra­el využíva sofistikované letecké útoky, satelitmi navigované rakety explodujúce v školách, husto osídlených oblastiach, nemocniciach, utečenec­kých táboroch a likviduje nimi populáciu, ktorá nemá žiadne sofistikované lietadlá, navigované rakety, protivzdušnú obranu, ani armádu, vra­ví tomu VOJNA. V skutočnosti o žiadnu vojnu nejde, ide o masaker. Ku katastrofálnemu ob­razu Izraela vo svete navyše prispeli aj fotogra­fie izraelských civilistov pobavene sledujúcich výbuchy izraelských rakiet v Gaze. Ako možno žiadať o medzinárodný rešpekt a podporu v ta­kejto situácii?Mnohí politici vedia, že existuje židovský hlas, ktorý nepatrí sionistom. Ale nemajú odvahu. Ani v novinách, ani sa s nami nestretnú. Pre­tože funguje moc zastrašovania sionistami. Ale oni nie sú hlasom judaizmu, v tom by malo byť jasno. Plne s vami súhlasíme, že je hrozné, čo sa deje v Gaze. Šli sme tam, priviezli sme lekársku po­moc, sanitku s ľuďmi z Nórska, mali sme tla­čovú konferenciu s Ismailom Haniyehom. Bola tam BBC, všetci hovorili, že nemajú nič proti židom. Navštívili sme sirotince, nemocnice, plakali sme spolu s nimi. A oni všetci hovori­li – aj napriek všetkému, čo sa stalo, nemajú nič proti židom a je neuveriteľné počuť, že chápu, že židia nie sú nepriatelia. Hovoria, že problém majú s okupáciou. A základným problémom je sionizmus. Snažíme sa hovoriť, že chyba nie je v Araboch, v ľuďoch, v náboženstve. Nie Arabi sú proti židom. Ľudia tam žijú v stanoch. A trpia. Kde je hu­manitárna pomoc? Snažili sme sa túto otázku položiť svetu a zobudiť ho. Dôvod, prečo tam nie sú humanitárne organizácie, je, že ľudia sú zastrašovaní. Sú obviňovaní z antisemitizmu, ak sa postavia za obyvateľov Gazy, Palestíny. Mali by pomáhať humanitárne organizácie, mali by sa angažovať umelci a ľudia, ktorí cestujú oko­lo sveta. Nenechajte sa zastrašiť, postavte sa za

obyvateľov Palestíny a Gazy, pochopte, že je to čisto humanitárny problém a vy im musíte po­môcť.

Jedným z najhorších zločinov Izraela je ne­pochybne používanie bieleho fosforu. Novinár­ka Esther Saoubová, laureátka Liberty Award, priniesla pre stanicu ARD šokujúce informácie a reportáže o používaní tejto zakázanej chemic­kej látky proti civilnému obyvateľstvu v Gaze. Chris Cobb­Smith, vojenský analytik Amnesty International, uviedol, že v pásme Gazy je po­užívaná zbraň hromadného ničenia na husto osídlené obytné priestory. Ako sa vôbec dá ospravedlniť používanie bieleho fosforu priná­šajúceho obrovské utrpenie zasiahnutých osôb, vrátane detí, ktorých zohavené telá zdokumen­tovali mnohé fotografie a filmy a obleteli celý svet? Ako je možné, že tento konflikt je média­mi prezentovaný tak jednostranne?Sionizmus má obrovské zdroje peňazí, ktoré využívajú na PR, a to veľmi efektívne. Igno­rujú, že v minulosti existovalo spolunažívanie. Snažia sa vytvoriť nové dejiny, nový príbeh. A potom sú tu kresťania – v USA a na celom svete. Sionisti im hrajú na city, aby podporo­vali židov, pretože Boh dal tú zem Izraelitom. Preto nazývajú túto krajinu Izrael. Toto meno ukradli z Tóry! Tento štát nemá nič spoločné s náboženstvom! Chceli vytvoriť štát v Ugan­de, v Patagónii a jediný dôvod, prečo si vybrali Palestínu, je, že sa chceli prepojiť s nábožen­stvom, aby získali pomoc od kresťanov. Mno­hých židov, ktorí nepoznajú náboženstvo, cito­vo vydierajú – vravia im o návrate do krajiny, ktorá im bola daná Bohom. Kupujú si srdcia kresťanov a úlisne im šeptajú: musíte nám po­môcť získať zem, ktorú nám dal Boh. Takými­to informáciami napĺňajú médiá. Kresťania by mali spraviť krok dozadu a precitnúť. Ak podporujú židov, mali by sa postaviť nielen proti tomu, čo robí sionizmus, ale aj proti vy­tváraniu antisemitizmu a proti tomu, čo robia obyvateľom Palestíny, ktorí sú tiež Božími stvo­reniami. Základným problémom je sionizmus, ktorý nemá nič spoločné s náboženstvom! Sio­nisti vytvárajú konflikt, a súčasne s ním vytvá­rajú antisemitizmus, z ktorého profitujú!

ORBIS PICTUS > JEMEN

Foto: Hani Mohammed, SITA/AP

ORBIS PICTUS > RUSKO

Foto: Alexander Polegenko, SITA/AP

Bombové útoky na dve šiitské mešity v jemenskom hlavnom meste Saná počas bohoslužieb, keď je v mešitách najviac ľudí, si vyžiadali 137 obetí. K zodpovednosti za útoky sa prihlásil Islamský štát. USA kvôli bezpečnostnej situácii stiahli z Jemenu stovky príslušníkov špeciálnych jednotiek. (ľh)

Obyvatelia Sevastopola na Kryme oslavovali ohňostrojom prvé výročie pripojenia polostrova k Rus-kej federácii. Ruský prezident Vladimir Putin označil pripojenie Krymu ako nutný krok na ochranu etnických Rusov a návrat k národným historickým koreňom. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA

Foto: Stephen Morton, SITA/AP

ORBIS PICTUS > NEMECKO

Foto: Michael Probst, SITA/AP

Do prístavu Savannah v americkom štáte Georgia priplávala po prúde rieky najväčšia kontajnerová loď, aká tu kedy dostala povolenie na vstup. Na jej palube bolo desaťtisíc kontajnerov štandardných rozmerov. Nová generácia lodí dopraví jednou plavbou nielen viac nákladu, ale produkcia kysličníka uhličitého na jeden kontajner sa zníži oproti súčasnému priemeru o 50 percent. (ľh)

Zapálené policajné auto počas zrážok medzi políciou a demonštrantmi vo Frankfurte nad Mohanom, kde hnutie Blockupy protestovalo proti otvoreniu nového sídla Európskej centrálnej banky. Blokádou sídla ECB chceli aktivisti vyjadriť svoj odpor proti vládnym úsporným opatreniam a kapitalizmu. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA

Foto: Seth Wenig, SITA/AP

ORBIS PICTUS > USA

Foto: Jeff Roberson, SITA/AP

Arcibiskup Timothy Dolan kráča v sprievode na počesť írskeho národného sviatku Dňa svätého Patrika v New Yorku. Slávnostný sprievod sprevádzal aj protest proti vylúčeniu skupín LGBTI z osláv. (ľh)

Políciu vo Fergusone, na predmestí St. Louis v štáte Missouri, prišlo podporiť pred policajnú stanicu okolo sto ľudí. Niektorí sa dostali do slovných konfliktov s miestnymi černochmi, ktorí vyčítajú policajtom rasovú zaujatosť kvôli nedávnemu zastreleniu černošského mladíka. (ľh)

ORBIS PICTUS > INDIA

Foto: Press Trust of India, SITA/AP

ORBIS PICTUS > VENEZUELA

Foto: Ariana Cubillos, SITA/AP

V indickom štáte Bihár skončilo vo väzení asi 300 ľudí, ktorí sa podieľali na podvodoch počas skúšok v miestnych školách na záver dôležitého desiateho ročníka. Rodičia i priatelia študentov liezli po stenách škôl, aby svojim príbuzným a kamarátom radili cez okná. Úrady rozmiestnili policajtov ku všetkým školám, kde boli skúšky, ale nemohli použiť silu na rozohnanie rodičov. (ľh)

Venezuelské dievča stojí pred stenou s nakreslenou smrtonosnou americkou Sochou slobody na Bolí-varovom bulvári v Caracase. Stúpenci prezidenta Nicolasa Madura, pokračujúceho v politike Huga Cháveza, vnímajú USA ako agresora, ktorý chce zmeniť vládu a systém vo Venezuele a dosadiť svoje politické bábky. (ľh)

Spoločnosť Stratfor, ktorá je tieňovou or­ganizáciou CIA, uvažuje nad šiestimi scenármi vojenských operácií Ruska proti

Ukrajine. Azda najdiskutovanejším je to, že Rus­ko údajne plánuje obsadiť pás územia pozdĺž Čierneho mora, aby spojilo Krym s pozíciami separatistov na juhu Ukrajiny. Pás územia musí byť podľa Američanov dostatočne široký, aby za­bezpečil Krymu dostatok vody z hlavného zdro­ja – z rieky Dneper.Všetky zvažované scenáre však majú svoje vý­razné obmedzenia a v konečnom dôsledku majú iba teoretický význam, pretože v reálnom živote sa Rusko neustále a úporne bráni väčšiemu kon­fliktu na území Ukrajiny, hoci to stále vyzerá, že niektorí účastníci by ho celkom radi rozpútali.Postoj východoeurópskych štátov voči NATO sa v zásade polarizuje podľa miery historických rusofóbskych predsudkov prevládajúcich v tej­­ktorej krajine. Poľsko a pobaltské štáty, ktoré sú tradične rusofóbske, využili situáciu s Ukrajinou na to, aby si k sebe pozvali NATO ako ochrancu svojej bezpečnosti, hoci každému je zrejmé, že žiadne ohrozenie zo strany Ruska v tomto teri­tóriu nehrozí. Maďarsko, Srbsko a Grécko na­

značujú, že ich nebaví donucovanie európskych spojencov zo strany USA k nezmyselnej politike sankcií a rozbíjaniu spolupráce v tomto regióne. Česko sa tiež viac prikláňa k takémuto názoru a Slovensko sa tradične ako slabý a nevyhranený partner nevie celkom zaradiť a rozhodnúť, na ktorú stranu patrí.Slovenský občan, kedysi poučovaný komunistic­kou propagandou o absurdnej mierovej politike Sovietskeho zväzu, ihneď pochopil signály novej „mierovej“ geopolitiky NATO na Ukrajine a lo­gicky si začal klásť otázku: Ak si Poľsko dovolilo použiť článok 4 stanov NATO a obvinilo Rusko z obsadenia Krymu hoci ani Ukrajina, ani Rus­ko nie sú členom NATO, môže dôjsť aj k inému prekrúteniu pravidiel a bude sa záštita NATO zneužívať vojensky v neprospech Slovenska a slovenských občanov?Prvou reakciou bolo odmietnutie približne dva­násťtisíc Slovákov narukovať v prípade vojny za stranu NATO. Napriek tomu, že rôzni „od­borníci“ sa usilovali tento počin bagatelizovať, jeho výpovedná hodnota bola nesporná a sved­čí o dobrej úrovni sebauvedomenia Slovákov.Prejdime trochu do rámca realistických výpove­

7372

dí predstaviteľov NATO za posledné obdobie. Americký generálmajor v zálohe a vojenský analytik Robert Scales nedávno na kanáli Fox News povedal, že jediný spôsob, ako prelomiť sled udalostí na Ukrajine, je, ak by USA pomoh­li Kyjevu „zabíjať Rusov“. Takýto scenár je však, bohužiaľ, podľa menovaného analytika málo pravdepodobný.Victoria Nulandová, popredná americká diplo­matka pre Európu a Euráziu, ešte v januári vy­hlásila, že NATO musí založiť v šiestich štátoch susediacich s Ukrajinou svoje veliteľské a riadia­ce centrá. (Mimochodom, nezahrnula do nich „neposlušné“ Maďarsko.) Čo to reálne zname­ná? Len to, že malé satelity USA vo svojej vojen­skej politike nerozhodujú vôbec o ničom, a aj to, že ako odvetu na tento krok Rusko na uvedené ciele zameria svoje balistické rakety s jadrovou hlavicou Iskander.Potrebuje sa slovenský občan, ktorý by teoretic­ky mohol narukovať do vojny proti Rusku na území Ukrajiny, chrániť proti svojmu zneužitiu v takejto vojne? Ak vychádzame z realistickej situácie, že Rusko a Putin doteraz úporne odolávali všetkým pro­vokáciám nechať sa zatiahnuť do veľkej „nestu­denej“ vojny, iba málokto by mohol uvažovať o tom, že by mohlo dôjsť k reálnemu konfliktu medzi NATO a Ruskom.Okrem toho po páde železnej opony došlo k vý­raznému oslabeniu bojaschopnosti slovenskej

PROPAGANDA > NAOZAJ NÁM HROZÍ RUSKÁ INVÁZIA? NAOZAJ NÁM HROZÍ RUSKÁ INVÁZIA? > PROPAGANDA

armády, prejavuje sa výrazná absencia vojenskej doktríny a stratégie. Z niekedy silnej armády v rámci Varšavskej zmluvy sa stala Popoluška, z radov armády odchádzajú vzdelaní ľudia, ľudia s praxou a ľudia s víziou. NATO, ktoré pôvod­ne vzniklo ako ochrana proti komunistickému vojenskému bloku, podľa všetkého pri svojej ex­panzii na východ nedokázalo zachovať integritu a bojaschopnosť nových armád svojich satelitov v strednej a východnej Európe. Paradox či ne­paradox, nová situácia je pre viacerých prekva­pením a niektorí veľkí hráči by to radi interpre­tovali ako dôvod na svoju vojenskú prítomnosť v satelitných krajinách. Veď chudobným bratom treba predsa pomáhať.Tu však končia hranice severoatlantickej igno­rancie, pretože nielen český premiér Sobotka alebo prezident Zeman hovorili o okupovanej Európe. O jej okupácii zo strany NATO a USA začali hovoriť obyčajní ľudia. Východná a stred­ná Európa bola príliš dlho klamaná a zavádzaná, aby sa znovu nechala balamutiť. Ľud už nechce byť klamaný. Je jedno, či súdruhovia prídu so svojou lžou z východu alebo zo západu, kaž­dý súdruh, ktorý nás príde klamať, je pre nás „súdruh luhár“. A to sa deje, pretože americká propaganda je príliš primitívna, aby ju Slovák „zožral aj s navijakom“. Je však dôležité, aby ľu­dia neprestávali vyjadrovať svoj názor, nech si Veľký Brat nezačne myslieť, že je nebodaj múd­ry a jeho lži mu veríme.

NAOZAJ NÁM HROZÍ RUSKÁ INVÁZIA?

Peter Čalovka

V POSLEDNOM ČASE RASTIE PROPAGANDISTICKÉ VOLANIE PO PRÍTOMNOSTI VOJSK NATO NA ÚZEMÍ ŠTÁTOV STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY AKO

„OBRANE PROTI RUSKEJ EXPANZII“. ZNAMENÁ TO, ŽE RASTIE NEBEZPEČENSTVO VOJNOVÉHO KONFLIKTU MEDZI RUSKOM A NATO? A AKO NA TÚTO

PROPAGANDU REAGUJÚ DOTKNUTÉ KRAJINY?

74 75

dychom pripomínajú Hitlerov nacizmus, geno­cídu a holokaust, a tým istým dychom hovoria o východoukrajinských teroristoch. Podľa nich sú teroristi ľudia, ktorí sa bránia proti kyjevské­mu nacizmu. Kde je tu rozum?

Ako sa menia nálady v slovenskom parlamente od vypuknutia ukrajinskej krízy až po dnešok? Zo začiatku bolo počuť dosť silné hlasy v pros­pech politiky USA, niektorí ju pertraktujú do­dnes, ale už badať opatrnosť a väčšina poslancov mlčí. Nevyjadrujú sa k Rusku, ani k USA. Zbada­li totiž, že slovenský občan sa aj napriek propa­gande zorientoval a Slováci nechcú amerických vojakov vo svojej blízkosti ani vidieť.

Dá sa charakterizovať, ktorá časť slovenských politikov sa v tomto konflikte otvorene stavia na stranu amerických záujmov?Neevidujeme zákony pre a proti USA, takže ešte vždy nedošlo k otvorenému politickému vyjadre­niu názorov poslancov parlamentu. Ja som sa ot­vorene vyjadrila ako prvá už vo februári 2014, keď som upozornila, že naša vláda by mala prijať opa­trenia proti hrozbe vojny. Typickými proamerický­mi politikmi na Slovensku sú poradca prezidenta SR Martin Bútora, prezident SR Andrej Kiska, minister obrany Martin Glváč, minister zahranič­ných vecí Miroslav Lajčák, predseda zahraničné­ho výboru NR SR František Šebej (Most­Híd), poslanec a exminister financií za SDKÚ­DS Ivan Mikloš, expremiér dvoch vlád Mikuláš Dzurinda, ktorý nás „naservíroval“ do NATO, a množstvo nepodstatných osôb, ktoré nevedia ani pozdra­viť. Pán poslanec Paška sa mi skôr než odstúpil z postu predsedu parlamentu vysmial rovno do očí, otvorene blokoval moje poznámky k vojne na Ukrajine a vypínal mi mikrofón.Náš pán premiér Fico sa ukazuje ako obojpohlav­ný, chce dať za pravdu Bruselu, ale nechce stratiť Moskvu. Odkazujem Vám, pán premiér: ak si zís­kame naspäť Moskvu, Brusel príde k nám a bude rád, že môže obchodovať s Moskvou prostred­níctvom nás. Vidno to na nemeckom trhu. Nemci si otvorili priame cesty do Ruska aj napriek zá­kazu pani Merkelovej – politika nemeckej vlády sa rozpadá na otvorenom odpore proti sankciám, lebo podnikateľom chýba 25 % trhu.

Aké argumenty používajú slovenskí politici obhajujúci americké pozície?Vlastne žiadne. Ešte mi nikto nepredložil žiadny rozumný dôvod, prečo by sme mali robiť poli­tiku podľa Obamovho diktátu. Je mi záhadou, akým právom páni Šebej a Dzurinda tvrdia – mne osobne to tak povedali – že odstúpiť od dohôd a vystúpiť z členského zväzku NATO sa vraj nedá. Takú sprostosť som nepočula ešte nikde inde. To je príznačný deficit právneho vedomia. Z právneho hľadiska je každá zmluva či dohoda zrušiteľná, ak nám taká dohoda spô­sobuje vysoké ekonomické straty a hospodársku ujmu. Okrem toho, naše členstvo v NATO pria­mo ohrozuje životy občanov SR. USA prenášajú svoju politiku lokálnych vojen rovno do nášho štátu tým, že si budujú logistické centrá u nás, v tesnej blízkosti horúceho centra vojny! Netre­ba byť génius, aby sme to pochopili.

Je pravdepodobné, že by slovenský parlament odsúhlasil stálu prítomnosť vojsk NATO na Slo­vensku, alebo dokonca výstavbu vojenských zá­kladní NATO? Schyľuje sa k niečomu takému?Áno. Bude to perlička pred koncom volebného obdobia. Poslanci SMER­SD si to môžu odhla­sovať aj dnes. Pomôže im v tom Most­Híd, SaS a niektorí z klubov OĽaNO a KDH.

NEZÁVISLÁ POSLANKYŇA NR SR MÁRIA RITOMSKÁ UVEREJNILA NA SVOJOM BLOGU ČLÁNOK S NADPISOM VÁŽENÍ PÁNI GLVÁČ, LAJČÁK A FICO – NEKLAMTE NÁS, MY ODMIETAME VAŠU VOJNU! POSTAVILA SA TAK NA ODPOR NARASTAJÚCEJ VOJNOVEJ PROPAGANDE. V TEJTO SÚVISLOSTI SME JEJ

POLOŽILI NIEKOĽKO OTÁZOK.

ČLENSTVO V NATO OHROZUJE ŽIVOTY NAŠICH OBČANOV

Čo vás viedlo k napísaniu spomínaného textu?Občania sú klamaní a manipulovaní mediál­nou vojnou riadenou z NATO, CIA a Bieleho domu. V tejto vojne sa vyhráža „ruskou hroz­bou“, ukazuje sa na Krym, ale zamlčiavajú fak­ty. Vopred – jasne a zmluvne bolo dohodnuté referendum, v ktorom si občania Krymu zvolia svoju príslušnosť k Ukrajine alebo k Ruskej fe­derácii.Faktom zostávajú tri veci: 1. Ukrajina sa vydala cestou jednotného štátu s názvom Ukrajina, čo však nemení podstatu a obsah zmlúv medzi vznikajúcim samostat­ným štátom Ukrajina a RF v roku 1990 a znova potvrdenou v roku 1992.2. Podkladom k zmluvám z rokov 1990 a 1992 boli dekréty sovietskeho politbyra z druhej po­lovice 20. storočia, v ktorých sa jasne pomeno­val omyl vodcu Stalina. Ten vytvoril špeciálne sledované územie zvané „okraj vlasti“ alias „ukrajina“, kde žilo obrovské množstvo bande­rovských nacistov. Práve nacisti boli v skutoč­nosti dôvodom na vyčlenenie územia „okraja“, alebo, ak chcete „ukrajiny“, s dôslednou stali­

Marián Benka

novskou kontrolou so špeciálnou samosprávou, podliehajúcou osobne Stalinovi. 3. Nakoniec sa po smrti Chruščova, hlavného kritika Stalinovej politiky, museli opraviť ďalšie chyby v dekrétoch. Vtedy bol položený základ budúcej zmluvy o Kryme a presne sa stanovi­lo, že Krym je strategické územie Sovietskeho zväzu. Tieto fakty potvrdzujú absolútne ruské chápanie nielen územia „okraja“, ale aj Kry­mu. Následné medzinárodné zmluvy medzi RF a vznikajúcim štátom Ukrajina opätovne vyhradili Krymu výnimočné postavenie a vo­pred sa zmluvne ukotvilo referendové určenie obyvateľov Krymu, či chcú patriť k RF alebo k budúcemu štátu Ukrajina.Žiaľ, vo februári roku 2014 sa ukázala skrytá tvár prežívajúceho nacizmu. Banderovské tra­dície boli umelo oživené agentúrami USA – umelo a cielene boli podnecované až do vyvr­cholenia vo februári 2014. Toto všetko chýba v učebniciach dejepisu, chýba to na katedrách politológie, a ja sa pýtam: prečo? Sme nesvoj­právny národ, že nemôžeme poznať holé fakty? Naši politici sú historickí analfabeti. Jedným

PROPAGANDA > ČLENSTVO V NATO OHROZUJE ŽIVOTY NAŠICH OBČANOV ČLENSTVO V NATO OHROZUJE ŽIVOTY NAŠICH OBČANOV > PROPAGANDA

76 77

Hoci propaganda proti „konšpirátorom“, „konšpiračným médiám“ a „konšpirač­ným teóriám“ v poslednom období sil­

nie, výskumy ukazujú, že medzi označkovaných „konšpirátorov“ patrí takmer polovica Slová­kov. Napriek tomu, že sa o kriticky mysliacich ľuďoch v médiách často hovorí ako o nevzdelan­coch, podľa výsledkov výskumu sú to aj vysoko­školsky vzdelaní ľudia.Z prvých výsledkov výskumu ISSP Slovensko 2014, realizovaného agentúrou FOCUS v období od 17. septembra do 28. októbra 2014 na vzorke 1156 respondentov, vyplýva, že 45,4 % Slovákov nesúhlasí so súčasným politicko­ekonomickým systémom a prikláňa sa k výroku: „Skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, svetu vládnu mocné skupiny podľa utajeného scenára.“Výskum konšpiračných presvedčení ďalej uká­zal, že 25,9 % respondentov verí, že „svet je síce

zložitý, ale o zásadných udalostiach vieme to podstatné“. Ďalšia otázka vo výskume smero­vala ku geopolitickým preferenciám, pričom si väčšina opýtaných (59,5 %) myslí, že by sa Slo­vensko „malo usilovať o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom“.Z porovnania výskumov o konšpiračných pre­svedčeniach a geopolitickej orientácii vyplynulo, že „prívrženci geopolitickej orientácie na Západ sú zároveň častejšie presvedčení o tom, že o sve­te vieme to podstatné“. Tí z opýtaných, ktorí sú za vyváženú pozíciu Slovenska medzi Západom a Ruskom, zastávajú skôr názor, že svet riadia podľa scenára finančné skupiny. Vo výskume, zverejnenom na stránke Sociologického ústavu SAV, sa píše aj to, že „prívrženci geopolitickej orientácie na Rusko sa od celej populácie pri konšpiračných presvedčeniach príliš neodli­šujú“.

AKO SI SAV VYSVETĽUJE TENTO FENOMÉNVýskum bol realizovaný v rámci projektu APVV 0309­11 podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Z výskumu podľa sociológa Roberta Klobuckého zo SAV vyplynulo, že znač­ný počet respondentov, ktorí sa prikláňajú k tvr­deniu, že „skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, svetu vládnu mocné skupiny podľa uta­jeného scenára“, súvisí s nízkou mierou všeobec­nej dôvery na Slovensku.Ako uviedol, „ďalšie vysvetlenie smeruje k všeo­becnej nedôvere v autority (politické, vedecké, mediálne, medicínske a pod.)“. Hovorí, že alter­natívne vysvetľovanie udalostí je zväčša v roz­pore s takým obrazom skutočnosti, ktorý nám sprostredkúvajú práve autority.Podľa Roberta Klobuckého to súvisí aj s kauzou Gorila: „Po prevalení kauzy Gorila je slovenská verejnosť presvedčená o značnom vplyve oligar­chov na chod štátu.“Medzinárodné porovnanie Slovenskej republi­ky s inými krajinami V4 alebo celkovo v rámci Európy neexistuje, rovnako ako medzinárodný výskum postojov k tejto otázke.

Z výskumu Inštitútu pre verejné otázky z roku 2013, ktorý sa pýtal na to, či si ľudia myslia, že v krajine vládne zvolená vláda alebo ju ovláda niekto z ústrania (v porovnaní s Maďarskom a Francúzskom), vyplynulo, že zo spomenutých krajín má Slovensko najviac respondentov s ná­zorom, že krajinu ovláda niekto z ústrania.

MOST-HÍD A RTVS BY SYSTÉM NEMENILIVýsledky výskumu nás viedli k niekoľkým zamy­sleniam a otázkam, ktoré sme položili sloven­ským parlamentných stranám a RTVS.Na otázku, ktorú sme položili parlamentným stranám, v znení: „Nie je alarmujúca miera ne­dôvery voči inštitucionálnej moci vážnym signá­lom na prehodnotenie systému politických strán na systém funkčného referenda?“ nám odpove­dal jedine Most­Híd.„Súčasný ústavný systém na Slovensku je sys­témom zastupiteľskej, a nie priamej demokra­cie. Nielen posledné referendum ukázalo nízky záujem o tento inštitút na Slovensku. Aj preto nevidíme dôvod postupovať k zmenám,“ uviedol hovorca strany Gabriel Gilányi, no dodáva, že zvyšovať dôveryhodnosť občanov voči politic­kým stranám je záujmom Most­Híd. „Uvedomu­jeme si, že tu existuje priestor, aby sa situácia v tomto smere zlepšila.“RTVS sme položili otázku: „Médiá hlavného prúdu, verejnoprávne média a takzvané mien­kotvorné médiá ponúkajú stále jedno a to isté oficiál ne videnie reality. Nebola by podľa vás na­čase diskusia vo verejnoprávnej televízii s repre­zentantmi oboch polarít? Aj so zástupcami ná­zorov, ktoré vníma takmer polovica populácie? Alebo je podľa vás užitočnejšia cesta označovať ľudí s iným než oficiálnym názorom za „konšpi­rátorov“ a vylúčiť ich z verejnej diskusie?“PR manažér RTVS Juraj Kadáš nám odpove­dal, že verejnoprávna televízia sa konšpiračným teóriám venovala minulý rok v diskusnej relácii Večera s Havranom, okrem nej aj v iných „dis­kusných či publicistických formátoch“. „Vždy sa snažíme pozvať hostí, ktorí budú pre diskusiu prínosom a ich názory, resp. rozdielne pohľady na svet sú zárukou vyváženosti diskusie a majú potenciál a ambíciu vyvolať celospoločenskú po­lemiku,“ dodáva Kadáš.

PROPAGANDA > VZDELANCI MEDZI „KONŠPIRÁTORMI“? VZDELANCI MEDZI „KONŠPIRÁTORMI“? > PROPAGANDA

KTO NEVERÍ SÚČASNÉMU POLITICKO-EKONOMICKÉMU SYSTÉMU, DOSTÁVA NÁLEPKU „KONŠPIRÁTOR“. INÉ NEŽ OFICIÁLNE VIDENIE REALITY AKOBY SA

STÁVALO NEŽIADUCIM A ĽUDIA S ODLIŠNÝM NÁZOROM SA ZATRACUJÚ VÝRAZMI „KONŠPIRÁTOR“ ČI „NEVZDELANEC“. VÝSLEDKY SOCIOLOGICKÉHO ÚSTAVU

SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED (ISSP) NA SLOVENSKU VŠAK HOVORIA NIEČO CELKOM INÉ.

VZDELANCI MEDZI „KONŠPIRÁTORMI“?

Veronika Mráziková

Nie je žiadnou neznámou, že na Sloven­sku dominantný výrobca vakcíny proti rotavírusom GlaxoSmithKline (GSK)

využíva služby PR (Public Relations = vzťa­hy s verejnosťou, alebo aj prefíkaná reklama) agentúry Snowball Communications, s. r. o. Na stránke tejto PR agentúry sa medzi prípadovými štúdiami dočítame:„Dovoľte mi predstaviť sa: Som rotavírus.Keď sme si na jeseň roku 2007 zadali do press­­monitoringu slovo rotavírus, nenašli sme žiaden odkaz a na webe to boli len špeciálne medicínske správy. Skúste to spraviť dnes, po pol roku intenzív­nej práce s novinárskou obcou a verejnosťou. Hoci je rotavírusová infekcia špecifickou záležitosťou, ktorá sa týka najmenších detí, pre nášho klien­ta GlaxoSmithKline sme pripravili takú inten­zívnu a cielenú public relations kampaň (od web stránok a tlačovej konferencie po aktívnu prácu s diskusnými priestormi na internete a buzz mar­

ketingom), že dnes je slovo rotavírus známe tam, kde má byť – medzi mamičkami potenciálne ohro­zenej skupiny detí. Ale nezdvihla sa len znalosť, výrazne stúpla aj zaočkovanosť proti rotavírusovej gastroenteritíde.“Pýtate sa, čo je „aktívna práca s diskusnými priestormi na internete“? Áno, hádate správne: sú to diskutéri, ktorí sú za písanie „svojich ná­zorov“ (tie im nadiktuje ich zamestnávateľ) do internetových diskusií platení! A sú to aj nám už dobre známi platení trollovia, tzn. rozbíjači slušných diskusií na protisystémové témy.Pod tzv. buzz marketingom sa pre zmenu rozu­mie netradičná forma marketingu, ktorá sa za­meriava na vyvolanie rozruchu, humbugu, bzu­kotu („buzzu“) okolo konkrétnej značky, firmy, konkrétneho výrobku či podujatia. Medzi súčasti buzz marketingu patrí aj virálny marketing a tzv. astroturfing. Na to, aby bola kampaň úspešná, treba vždy prísť s niečím novým, šokujúcim, ne­

7978

obvyklým, zábavným, tajomným, provokatívnym, hodí sa aj otvárať rôzne tabu (sex, lži), neuškodí ani to, ak sa kampane zúčastní známa osobnosť, ktorá má k výrobku/značke neobvyklý vzťah.Nepripadá vám to ako značne nekalý druh mar­ketingu, hlavne ak ide o výrobok pre niekoľ­komesačné bábätká? Ale to nie je všetko, čím sa Snowball pochválila. Jedna z dvoch spoločníčok Snowballu Mgr. Dagmar Cvečková prednášala o úspešnom uvedení vakcíny Rotarix proti rota­vírusom na slovenský trh na konferencii o farma­ceutickom marketingu v novembri 2012. Uspo­riadateľ tejto konferencie následne zverejnil na svojej stránke prezentáciu Mgr. Cvečkovej. Táto prezentácia sa stala hitom sezóny, ale nikde sa dlho neohriala, pretože akosi „záhadne“ mizla zo všetkých miest, kde ju umiestnili. A to až dovte­dy, kým niekomu nenapadlo dať ju na anonymnú ruskú stránku uploads.ru. Odtiaľ už nezmizla. Záhada sa vyriešila až o vyše dva roky neskôr, keď túto prezentáciu na svoj portál Kanal 22 umiestnil Jan Bergmann. Po tomto odvážnom počine mu totiž Mgr. Cvečková osobne napísala:„Dobrý deň, žiadam Vás o okamžité odstránenie súboru: dagmar_cveckova_ceo_marketing_uve­deni­nove­vakciny­na­trh_001 z Vášho portálu, nakoľko nie je na stránke zverejnený oprávnene. Zverejnený bol bez súhlasu autora, a teda ide o porušovanie autorských a vlastníckych práv. Pokiaľ súbor neodstránite do 24 hod., bude na

PROPAGANDA > AKO Z VÍRUSOVÉHO KOMÁRA UROBIŤ SOMÁRA AKO Z VÍRUSOVÉHO KOMÁRA UROBIŤ SOMÁRA > PROPAGANDA

Vás podaný trestný oznam za neoprávnené pou­žívanie tohto súboru.“Mgr. Cvečková teda „robila svaly“, ale Honza sa nedal zastrašiť a problém vyriešil tak, aby bol aj vlk sýty, aj ovca celá. Odstránil zmienený súbor zo svojej stránky, ako to požadovala Mgr. Cveč­ková, ale do svojho článku dal odkaz na spomí­naný ruský anonymný server. Ešteže máme tých Rusov! A čo také kompromitujúce táto prezentá­cia obsahuje, keď sa jej autorka tak horlivo snaží o jej odstránenie z celého internetu?„Vakcína je určená na prevenciu rotavírusových ochorení, o ktorých na Slovensku vie len odbor­ná verejnosť... Klient má jasnú obchodnú straté­giu, na dosiahnutie cieľa potrebuje naplánovať PR a marketingové aktivity. Cieľ kontinuálnej ko­munikácie: vzbudiť záujem o ochorenie a vyvolať potrebu očkovania… Postupne zvyšovať zaočko­vanosť detí. Zvyšovať podiel vakcíny na trhu.Popis komunikačných rizík: rezistencia lekárov voči očkovaniu proti rotavírusom a podceňova­nie závažnosti ochorenia u malých detí, takmer nulová znalosť ochorenia u matiek detí, vlažný vzťah rodičov k nepovinnému očkovaniu, cena vakcíny, mýty o očkovaniach, silnejúce antivak­cinačné hnutie...“To snáď na ochutnávku stačí. Rozhodne je dob­ré pozorne si pozrieť celú prezentáciu a poriad­ne sa zamyslieť, ak niekto v internetovej diskusii odporúča akékoľvek očkovanie.

AKO Z VÍRUSOVÉHO KOMÁRA

UROBIŤ SOMÁRA

Marián Fillo

ROTAVÍRUSY SÚ ÚPLNE BEŽNÉ VÍRUSY, KTORÉ U DRVIVEJ VÄČŠINY NAKAZENÝCH SPÔSOBIA NANAJVÝŠ HNAČKU. PRAVDAŽE, AJ TÁ MÔŽE BYŤ NEBEZPEČNÁ,

AK ČLOVEK STRATENÚ VODU NEDOPLNÍ VÝRAZNE VYŠŠÍM NEŽ BEŽNÝM PRÍJMOM ZDRAVIU NEŠKODNEJ PITNEJ VODY, KTOREJ JE SÍCE NEDOSTATOK V AFRIKE,

NIE VŠAK NA SLOVENSKU. KVÔLI DEHYDRATÁCII MÔŽE ROTAVÍRUSMI NAKAZENÝ ČLOVEK SKONČIŤ NA REHYDRATAČNÝCH INFÚZIÁCH V NEMOCNICI. OČKOVANIE PROTI ROTAVÍRUSOM VŠAK MÔŽE SPÔSOBIŤ PODSTATNE HORŠIE PROBLÉMY.

80 81

VÝCVIK A FUNGOVANIE MOSADU > DÉJÀ VU

Mosad (skratka z Organizácie pre výzved­né a špeciálne úlohy) oficiálne vznikol 1. apríla 1951. Ostrovsky dokončil prvú

časť kurzu tejto obávanej izraelskej tajnej služby v roku 1984. Jeho pohľad zvnútra môže byť dnes čiastočne neaktuálny, základné postupy však zrej­me zostávajú v platnosti.

DENNÝ DRILDni výcviku boli rozdelené do troch dopolud­ňajších a dvoch popoludňajších blokov s dvad­saťminútovými prestávkami a hodinou na obed (spolu až 12 hodín). Kurz bol rozdelený na štyri hlavné predmety: NAKA (podávanie hlásení a „papierovačky“), APAM (zabezpečenie ope­rácií spravodajskej služby), všeobecná vojenská príprava a krycia technika. Na všeobecnej vojen­skej príprave preberali tanky, letectvo, námor­níctvo, štruktúru základní, susedné štáty, ich politické, náboženské a sociálne zloženie. Hut­né informácie prednášali prevažne univerzitní profesori. Mnoho času trávili nad krycou tech­nikou, študovali si rôzne mestá, učili sa o danom meste hovoriť, akoby tam strávili celý život. Cvi­čenia nakrúcali kamerou a mohli ich sledovať v učebni. Kritizovanie chýb kolegov sa menilo na štvanicu, súťaženie, kto nájde citlivejšie mies­to a zasiahne tvrdšie. Keď poľavili, tzv. kacovia (velitelia) ich opäť rozohnili. Túto šikanu cvičili dva až trikrát týždenne. Na APAM­e sa ako prvú vec učili sledovanie, naj prv v skupinách, potom individuálne – ako sa zamiešať medzi ľudí, zaujať pozorovacie sta­novište, vytratiť sa, odhadovať, akú vzdialenosť prejde sledovaný za určitý čas, rozdiel medzi sle­dovaním z väčšej blízkosti na rušnej ulici a v „po­malej“ oblasti. Museli sa naučiť rozoznať aj to, či nie sú sami sledovaní. Ako elévi sa frekventanti denne učili, ako organizovať priebeh schôdzky po naviazaní úspešného počiatočného kontaktu s potenciál nym spolupracovníkom. Nahrané úsi­lie kolegov opäť podrobovali intenzívnemu, často zaujatému a nepriateľskému rozboru. Cvičenie trvalo asi 90 minút a niekedy sa z neho zdvíhal žalúdok. Každé slovo a pohyb podrobili kritike.Začiatkom druhého mesiaca výcviku dostali budúci agenti osobné zbrane, Beretty kalibru 22, oficiálnu výzbroj kacov. Kacovia väčšinou pou­

žívajú tzv. strely dum­dum, ktoré sa pri zásahu roztrieštia a spôsobujú veľmi ťažké zranenia.

ZNÁME PODFUKYPre pasy má Mosad štvorstupňovú klasifikáciu: perfektné, vyhovujúce, terénne a odkladacie. V suteréne akadémie Mosadu chemici analyzujú papier pôvodného dokladu a pripravia presný po­stup. Pri presne udržovanej teplote a vlhkosti skla­dujú stohy papiera na pasy väčšiny štátov sveta. Falšujú aj peniaze, napríklad sfalšované jordánske dináre vymenili za pravé a zaplavili nimi Jordán­sko, čím zvyšovali jordánsku infláciu.Tisíce a tisíce oželených dokladov prisťahovalcov sú roztriedené vo veľkej sále a evidované v po­čítači. Mosad má aj rozsiahlu zbierku vízových pečia tok a podpisov získavaných s pomocou po­lície, ktorá si môže pri kontrole dokladov odfoto­grafovať pečiatky turistov skôr než ich vráti. Hlav­ný počítač Mosadu mal v osemdesiatych rokoch v pamäti viac než jeden a pol milióna mien.V Afrike prechádzali rukami sekcie Tevel pri ob­chode so zbraňami milióny dolárov. Najprv si vy­tvorili potrebné kontakty, aby zistili, čo daný štát potrebuje, čoho sa obáva, koho považuje za svo­jich nepriateľov. Zámerom bolo stavať na týchto potrebách, vytvoriť tesnejšie vzájomné vzťahy, a potom dať najavo, že Izrael môže dodať zbrane a zaistiť aj výcvik. Keď sa už vodca štátu zavia­zal k dodávkam zbraní, pracovník Mosadu mu napríklad oznámil, že musí nakúpiť od Izraela aj poľnohospodárske stroje. Na Srí Lanke vytvoril Tevel potrebné spojenia, zaviazal si štát dodaním zbrojného materiálu, vrátane hliad kových torpé­doviek pobrežnej stráže. Súčasne dodával revol­tujúcim Tamilom zbrane proti torpédovkám na boj s vládnymi silami.Mosad cvičil aj elitné jednotky oboch bojujúcich strán a pomáhal Srí Lanke podvádzať Svetovú banku a ostatných investorov (Švédsko, Kana­du, Japonsko, Nemecko, EHS a USA) o milióny dolárov používaných na úhradu zbraní, ktoré od Izraela kupovala. V snahe utvrdiť Svetovú banku (s príspevkom 250 miliónov dolárov) v presvedčení, že zámer odkloniť rieku Maha­weli z riečišťa na zavlažovanie suchých území je uskutočniteľný (a stal sa dostatočným zdôvod­nením vykázania roľníkov z ich pôdy), Mosad

Milan Pullmann

VÝCVIK A FUNGOVANIE

MOSADU

AKO V AUTOBIOGRAFICKEJ KNIHE LSTÍ A KLAMEM PREZRADIL BÝVALÝ AGENT MOSADU VICTOR OSTROVSKY, SYSTÉM SPOČÍVA NAJMÄ VO VÝBERE VHODNÝCH

KANDIDÁTOV A NÁSLEDNOM PROPAGANDISTICKOM VYMÝVANÍ MOZGOV, KTORÝM SÚ ADEPTI PRETVÁRANÍ DO ŽIADUCEJ PODOBY. V MOSADE SA VRAVÍ: „AK CHCEŠ PRIPRAVIŤ PARADAJKOVÝ PRETLAK, VYBERAJ SI ZRELÉ PLODY. JE SÍCE MOŽNÉ

ROZDRVIŤ AJ ZELENÉ, NO VYŽADUJE TO VIAC PRÁCE.“

82 83

VÝCVIK A FUNGOVANIE MOSADU > DÉJÀ VUDÉJÀ VU > VÝCVIK A FUNGOVANIE MOSADU

zabezpečil, aby dvaja izraelskí vedci – ekonóm z Jeruzalemskej univerzity a agrotechnik – spra­covali každý jedno samostatné odborné dielo prinášajúce rozbor naliehavosti projektu a nut­ných nákladov. Veľká izraelská stavebná firma Solel Bona pritom získala značne veľkú zákazku na časť prác. Svetová banka pravidelne vysielala na miesto inšpektorov na kontrolu, lenže miestni činitelia boli dopredu poučení, ako ich oklamať. NÁKLADNÁ MOTIVÁCIANa verbovanie ľudí (tzv. akvizíciu) existujú tri základné „háčiky“: peniaze, emócie (túžba po pomste, ideológia…) a sex. Kaca otvorí bankový účet (napr. v Anglicku) na meno agenta a ulo­ží tam plat za celý prvý rok. Agent dostane po­vedzme 12 000 dolárov ako zálohu a okrem toho má deponovaných 36 000 dolárov na svojom londýnskom účte. Neposkytujú mu teda len fi­nančné prostriedky zo dňa na deň, ale zaisťujú mu priamo budúcnosť. Existuje aj systém prémií odstupňovaných podľa kvality informácie a po­stavenia agenta.Inštitút platil 15 miliónov dolárov mesačne len na odmenách agentom. Navyše treba zarátať náklady spojené s akvizíciou, fungovanie konšpi­račných bytov, operačné náklady, vozidlá atď., spolu stovky miliónov každý mesiac.Kaca denne ľahko minie 200 až 300 dolárov na obedy a večere a jeho ostatné denné náklady bývajú okolo tisíc dolárov. To znamená ďalších 30 000 až 35 000 dolárov denne len na pokrytie potrieb kacov (+ ich platy od 500 do 1 500 dolá­rov mesačne, podľa hodnosti).

NIKOTÍN, ADRENALÍN A MOCOstrovsky absolvoval aj výcvik agentov vysie­laných do zahraničia. Základný stupeň týchto spolupracovníkov sa nazýva signalizační agenti. Podávajú správy o tom, či priplávali lode s mi­moriadnym nákladom, či nezačínajú nejaké špe­ciálne prípravy u požiarnikov alebo v nemocni­ciach – čokoľvek, čo by naznačovalo prípravy na vojnový stav.Ďalšie lekcie boli o utajenom spojení. Agentovi, ktorý má pridelenú rádiostanicu, je vyhradená určitá hodina, kedy pre neho vysielajú. Správa sa mení raz do týždňa, aby mal agent dostatok

času zachytiť ju. Inú špeciálnu komunikačnú techniku predstavujú „plaváčiky“, mikrofilm umiestnený na vnútornej strane listovej obálky. Agent ponorí film do pohára, nalepí ho naň zvonka a správu si prečíta lupou. Správy opač­ným smerom, od agentov ku kacom, prichádzajú telefonicky, v listoch písaných špeciálnymi atra­mentmi, na schôdzkach alebo v takzvanom kom­primovanom rádiovom prenose, ak sa dá, vždy na inej frekvencii.Z priznania Ostrovského vyplýva, že agenti sú vlastne trojnásobní narkomani. Takmer všetci na akadémii fajčili dve až tri škatuľky cigariet denne, okrem toho „ulietali“ aj na adrenalíno­vých skúškach. Značná časť výcviku sa opierala o využitie celkom nevinných ľudí. Vytváralo to zvláštny pocit sebavedomia. Ktokoľvek na ulici sa stával akoby vaším nástrojom. Naraz všetko spočívalo v obratnom klamaní, hovoriť pravdu stratilo zmysel. Jediné, o čo išlo, bolo ako by mohol fungovať v môj prospech – totiž v prospech mojej vlasti? Byť v Mosade je v Izraeli symbolom najvyššieho postavenia vôbec. Poskytovalo to pocit moci.

ORGIE KACOVPri komunikácii so styčným pracovníkom inej organizácie má význam aj istá chémia. Keď zač­ne fungovať, vzniká určitý osobný vzťah a sym­patie. Zámerom je povýšiť spravodajskú výmenu na úroveň spolupráce s „priateľom“. Celý kurz predstavoval jednu obrovskú školu balamutenia. Frekventanti sa už nedokázali navzájom zhová­rať bez toho, aby automaticky nenastražili náv­nady. Na upevnenie sionistického cítenia ich vedenie akadémie vzalo na jednodňovú exkurziu do Domu diaspóry pri univerzite v Tel Avive, múzea, v ktorom sú modely synagóg z celého sveta.Okrem tria uvedených závislostí je na akadémii možnosť pestovať aj závislosť od sexu. Raz večer po výcviku Ostrovsky s kolegami pristihol asi dva tucty ľudí v akademickom bazéne a jeho blízkom okolí. Bol tam aj zástupca riaditeľa (neskôr riadi­teľ) Mosadu a najrôznejšie sekretárky. Niektorí laškovali v bazéne, iní tancovali, ostatní boli roz­ložení na dekách a kopulovali, pričom partnerky sa usilovne striedali. Väčšina z čerstvo dospelých

krásavíc boli dievčatá základnej vojenskej služby prevelené do Mosadu. Vysvitlo, že takéto večier­ky sa tam odohrávali často. Podľa Ostrovského existovalo medzi chlapmi, ktorí spolu súložili dni a noci, vzájomné puto. Boli sexom doslova previazaní, bol to systém úsluh a záväzkov. Tak vyzeral aj celý služobný postup kacov.

APEL NA SAJANOVMosad má po celom svete k dispozícii bezrizi­kový rezervoár miliónov židov, väčšinu činnosti však vyvíja v Európe. Asistenti žijúci v cudzine (tzv. sajani) musia byť stopercentní židia, mno­ho z nich má príbuzných v Izraeli. Len v Lon­dýne je asi 2 000 aktívnych sajanov a ďalších 5 000 na zozname. Sajan vlastniaci požičovňu áut môže Mosadu prenajať auto bez vyplnenia dokumentácie, realitný sajan nájde ubytovanie, bankový zaobstará peniaze aj o polnoci, sajan le­kár ošetrí strelné zranenie bez ohlásenia polícii...Kacovia túto lojalitu aj zneužívajú na svoj osobný prospech. Niektorí sajani pracujúci v komerčnej oblasti majú zvláštne oddelenie až s dvadsia­timi ľuďmi, ktorí dvíhajú telefóny, píšu e­maily a faxujú. Asi 60 % zákaziek spoločností, ktoré

v Európe tento servis robia, pochádza práve od Mosadu, sú od neho teda finančne závislé. Činnosť sajanov v rezidentúrach riadia priamo kacovia, pričom najaktívnejších navštevuje kaca približne každé tri mesiace (má dve až štyri ta­kéto osobné stretnutia denne). Tento systém umožňuje Mosadu vystačiť si so šiestimi alebo siedmimi ľuďmi, kým porovnateľná rezidentúra KGB by ich zamestnávala sto.Systémová pomoc poskytovaná Cometu (odbo­ru riadiacemu činnosť kacov) ostatnými zložka­mi je obrovská, hlavnou oporou je však firemná kulisa pre kryciu identitu. Mosad si zriadil do­konca aj falošný sklad IBM a ponúkal havarijné služby. Mali kompletnú pobočku s kanceláriami, zamestnancami a v IBM na nič neprišli. Takých pseudospoločností má Mosad stovky aj s re­gistračným číslom. Vypĺňa aj príslušné daňové priznania, aby nevznikli zbytočné podozrenia.Ostrovsky tvrdí, že konečným cieľom tejto or­ganizácie je využívať ľudí, ale musíte ich najprv spracovať. Akvizícia človeka, ktorý nepije, ne­stojí o sex, nepotrebuje peniaze, nemá politické problémy a je so svojím životom spokojný, sa ne­môže podariť.

84

BEZ MASKY > ARIEL ŠARON

IZRAELSKÝ BULDOZÉR, BEJRÚTSKY MÄSIAR A HOLUBICA MIERU

Ľubomír Huďo

Kresba: Tibor Eliot Rostas

ARIEL ŠARON(*1928 – †2014)

Ariel Šaron sa narodil v rodine bielorus­kých židov v osade Kfar Malal na vtedaj­šom území Palestíny pod správou Veľkej

Británie. Už ako štrnásťročný sa stal príslušní­kom sionistickej ilegálnej vojenskej organizácie Hagana. V roku 1953 založil a viedol špeciálne komando 101, ktoré vykonávalo akcie proti Pa­lestínčanom. Pri jednom z najznámejších útokov na palestínsku dedinu Qibya zahynulo pod tros­kami desiatok domov vyhodených do vzduchu okolo 65 palestínskych civilistov.Pre neoblomnosť, s akou presadzoval svoje názo­ry a ciele, si vyslúžil prezývku Buldozér. Sionisti

ho velebili ako bojovníka, ktorý v armáde i v po­litike veril, že Izrael dosiahne mier s arabskými susedmi len vtedy, keď bude silný, neporaziteľný a nepriateľom dá svoju silu pocítiť. Podľa svojich obdivovateľov Arik nikdy nepodliehal vplyvom žiadnej ideológie s výnimkou sionizmu, viery v právo židov vytvoriť si národný štát na území medzi Stredozemným morom a riekou Jordán, hoci i cez mŕtvoly iného národa.

MASAKER V TÁBOROCH SABRA A ŠATÍLAAriel Šaron ako minister obrany viedol inváziu izraelskej armády do Libanonu v roku 1982.

VOJAK, KTORÝ BOJOVAL PRAKTICKY VO VŠETKÝCH ARABSKO-IZRAELSKÝCH VOJNÁCH, POVAŽOVANÝ ZA JEDNÉHO Z NAJLEPŠÍCH TAKTIKOV. GENERÁL

A POLITIK – MILITANTNÝ JASTRAB TRANSFORMOVANÝ NA STÚPENCA MIEROVÉHO PROCESU. V ROKU 2004 NAPRÍKLAD VYHLÁSIL, ŽE VZNIK PALESTÍNSKEHO ŠTÁTU

VEDĽA ŽIDOVSKÉHO JE NEODVRATNÝ. O ROK NESKÔR STIAHOL ŽIDOVSKÝCH OSADNÍKOV Z GAZY A PRIPRAVOVAL IZRAELČANOV NA PRINÁŠANIE ĎALŠÍCH

OBETÍ V ZÁUJME MIERU. TO VŠETKO BOL ARIEL ŠARON, RODNÝM MENOM ARIEL SCHEINERMANN, PREZÝVANÝ ARIK. IZRAELČANIA ČASTO DÁVALI JEHO KRSTNÉ

MENO SVOJIM DEŤOM NA ZNAK OBDIVU. PALESTÍNČANIA HO VNÍMALI AKO NEĽÚTOSTNÉHO MÄSIARA ICH NÁRODA A NIEKTORÍ POLITICI HO NAZVALI

VRAHOM A PSYCHOPATOM.

8786

niu radikálnych pozícií. Keď sa v roku 2003 stal premiérom opätovne, vyzeralo to, že nacionalis­ta a militant sa mení na realistu a mierotvorcu. Presadil zrušenie osád v izraelskom pásme Gazy a odovzdanie územia pod palestínsku kontrolu. Pre židovských osadníkov to bol šok. Šaron so svojimi bohatými vojenskými skúsenosťami však už vtedy taktizoval, že to naruší vzťahy medzi samotnými Palestínčanmi. Vedenie v Ramalláhu a hnutie Hamas sa dostali do konfliktu a moc si rozdelili. Organizácia za oslobodenie Palestíny kontrolovala Západný breh Jordánu a hnutie Hamas pásmo Gazy.Ariel Šaron v rozhovore pre izraelské denníky Haaretz a Maariv prirovnal palestínskeho vodcu Jásira Arafata k izraelskému Usámovi bin Ládi­novi: „Každý, kto zabije žida, ubližuje občanom Izraela, alebo ak posiela ľudí, aby zabíjali židov, je označkovanou osobou, cieľom.“Americký prezident George Bush ml. nazýval Ariela Šarona „mužom mieru“ a nemecká spol­ková kancelárka Angela Merkelová ho ešte ne­dávno označila za izraelského vlastenca, ktorý vykonal mnoho pre svoj ľud. Medzinárodné po­litické elity nechceli a dodnes nechcú kriticky vnímať generála a politika, ktorý väčšinu svoj­ho života kašľal na nejaké princípy demokracie a humanizmu, ale radšej dával pred nosť mili­tantnému riešeniu problémov v mene nedotknu­teľnosti a výnimočnosti Izraela. Ariel Šaron utr­pel v roku 2005 ľahkú mozgovú porážku a o pár mesiacov ho postihla ďalšia, tentokrát ťažká. Po ôsmich rokoch v kóme vlani v januári skonal.Novinár Robert Fisk ako svedok masakru v pa­lestínskych utečeneckých táboroch nemôže na tú hrôzu zabudnúť, a preto Šaronovi – napriek jeho novému obrazu posla mieru – nikdy ne­odpustil: „Každý iný politik z Blízkeho výcho­du, ktorý prežil osem rokov v kóme, by sa stal terčom karikaturistov z celého sveta, no v prí­pade Ariela Šarona – mäsiara z táborov Sabra a Šatíla, sa rozhostilo posvätné ticho... Ako rýchlo kolaborantskí novinári vo Washing­tone a v New Yorku zidealizovali Šaronov imidž! Potom, ako Šaron v roku 1982 vyslal libanonské milície, obľúbené v jeho armáde, do utečeneckých táborov Sabra a Šatíla, kde zmasakrovali až 1700 Palestínčanov a oficiálne

izraelské vyšetrovanie oznámilo, že Šaron ne­sie za krviprelievanie osobnú zodpovednosť.“V Izraeli sú však politici a obdivovatelia býva­lého premiéra Šarona, ktorí jeho poslednú fázu holubice mieru berú len ako určitú etapu poli­tickej stratégie a viac ich oslovujú slová v roz­hovore pre izraelský denník Davar v decembri 1982: „Nazývajte Izrael ako chcete, nazývajte ho židovsko­nacistický štát, ako mu hovorí Leibowitz. Prečo nie? Lepší živý žid­nacista ako mŕtvy svätý. Je mi jedno, či som považovaný za druhého Kaddáfího. Nesnažím sa získať si obdiv gójov (nežidov). Nepotrebujem ich lásku. Ani nepotrebujem byť milovaný židmi ako ste vy. Musím žiť a mám v úmysle zabezpečiť, aby žili aj moje deti. A to s požehnaním pápeža či iných náboženských vodcov z New York Times, alebo bez ich požehnania. Zničím kohokoľvek, kto zdvihne ruku proti mojim deťom, zničím jeho a jeho deti, či už s pomocou našich čistých zbraní alebo iným spôsobom. Je mi to jedno, či to bude kresťan, moslim, žid alebo pohan. Dejiny nás učia, že ten, kto nezabije, bude za­bitý druhými. To je železný zákon... Zničenie Ain al­Hilweh (a je škoda, že sme to osie hniez­do úplne nezlikvidovali), zdravé bombardovanie Bejrútu a ten maličký masaker (môžete pri lik­vidácii 500 Arabov hovoriť o masakre?) v ich táboroch, ktorý sme radšej mali spáchať našimi vlastnými rukami ako to prenechať falangistom, všetky tieto dobré skutky konečne zabili to káza­nie o vyvolenom národe s posolstvom svetlono­sa medzi národmi. Žiadni ďalší vyvolení a žiad­ne sladké reči, žiadne nosenie svetla. Preč s tým všetkým. Osobne nechcem byť lepší ako Cho­mejní, Brežnev, Kaddáfí, Assad, pani Thatche­rová, alebo dokonca Harry Truman, ktorý zabil pol milióna Japoncov dvoma peknými bomba­mi. Chcem byť len bystrejší ako oni, rýchlejší a účinnejší, a nie byť lepší alebo krajší ako oni. Povedzte mi, majú sa zlosynovia tohto sveta tak zle? Keď sa ich niekto len dotkne, odtrhnú mu ruky a nohy... Nech vezmú na vedomie vo Wa­shingtone, v Moskve, v Damasku a v Číne, že zastrelenie jedného nášho veľvyslanca, konzula alebo aj najnižšieho úradníka veľvyslanectva môže byť pre nás dôvodom na rozpútanie tretej svetovej vojny, a potom nech sa nečudujú!“

Podviedol premiéra i vládu a prekročil mandát, ktorý dostal. Izraelské vojenské jednotky vtrhli do južného Libanonu v rámci trojmesačnej in­vázie pod názvom Mier Galiley, počas ktorej zahynulo 20 000 Palestínčanov a Libanončanov a 30 000 utrpelo zranenia. Minister obrany Ša­ron prišiel s tým, že je potrebné vykoreniť dve­tisíc teroristov, ktorí sa skrývajú v palestínskych utečeneckých táboroch Sabra a Šatíla.Šaronove jednotky obkľúčili oba tábory a ostre­ľovali ich paľbou z tankov. Keď streľba utíchla, umožnil Arik, aby do táborov vtrhli libanonskí kresťanskí falangisti ako spojenci izraelskej armády. Zúriví falangisti pod velením Elieho Hubajku, ktorí sa prišli pomstiť za atentát na libanonského prezidenta Bašíra Džamaíla, pri­pisovaný Palestínčanom, 36 hodín masakrovali mužov, ženy i deti. Počet mŕtvych sa odhaduje od 760 podľa izraelských údajov do 3500 podľa palestínskeho Červeného kríža. Britský novinár Robert Fisk, ktorý ako jeden z prvých novinárov navštívil tábory Sabra a Šatíla, pre noviny Inde­pendent odhadol počet obetí na 1700. Šaronove vojenské jednotky nezasahovali, nečinne sa pri­zerali, ale predovšetkým obkľúčili oba tábory, aby nikto nemohol ujsť.Následkom tohto škandálu musel Ariel Šaron odstúpiť z funkcie ministra obrany. Takzvaná Kahanova komisia prisúdila Šaronovi politic­kú zodpovednosť za masaker v palestínskych táboroch a dala mu za vinu, že izraelskí vojaci, rozmiestnení v okolí táborov, masakru neza­bránili, hoci to bolo v ich silách. Za nepriamo zodpovedného za masaker bol okrem Šarona uznaný náčelník generálneho štábu izraelskej armády Rafael Ejtan. Americký diplomat Philip Habib v súvislosti s vraždením v táboroch vyhlá­sil: „Šaron je vrah, ktorého vedie jeho nenávisť k Palestínčanom. Dal som Arafatovi záruky, že sa Palestínčanov nikto nedotkne, ale Šaron to nedodržal. Sľuby tohto muža nemajú žiadnu hodnotu.“Libanonské kresťanské milície vyzbrojila a vy­cvičila izraelská a americká armáda, no Izrael a USA tragédiu v palestínskych táboroch verejne neodsúdili. Zvláštna komisia pri OSN označila tento zločin za akt genocídy, nikto však nebol za to súdený. Spomínaný britský novinár Robert

Fisk ako jeden z prvých svedkov masakru vyhlá­sil: „Kedy bude zabíjanie spravodlivo odsúdené? Keby sýrske jednotky vnikli na územie Izraela, obkľúčili kibuc a nechali palestínske komandá povraždiť židovské obyvateľstvo, nepochybne by každé západné masmédium hovorilo o masakri a volalo po okamžitom vyšetrení tragédie. Kaž­dý rok by sa to pripomínalo a páchatelia by boli donekonečna zatracovaní.“

STÚPENEC OSADNÍCTVAŠaron bol považovaný za jedného z hlavných propagátorov politiky osadníctva. Na pozíciách ministra poľnohospodárstva a predsedu komi­sie, ktorá mala na starosti židovské osídľovanie palestínskych území, pôsobil ako ideológ kontro­verznej izraelskej politiky. Podľa Ariela Šarona nebolo pre Palestínčanov miesto v ich pôvodnej vlasti: „Jordánsko je Palestína. Hlavným mestom Palestíny je Ammán. Ak chcú Arabi prejaviť svo­je politické pozície, musia tak urobiť v Ammáne. Územie na západ od rieky Jordán – Judea a Sa­maria – je jednoducho izraelské.“Rasistické názory na Palestínčanov vôbec neta­jil a v rozhovore pre časopis Time v roku 1989 povedal: „Rozdeľujem ich na tri skupiny. Prvá skupina sú teroristi, ktorí podnikajú teroristické akcie proti nám, druhá sú tí, ktorí podporujú prvú skupinu, a tretia sú tí, ktorí nepodnikajú proti nám žiadne akcie napriek tomu, že nás nenávidia.“ Navrhol prvú skupinu eliminovať a druhú zahnať do koncentračných táborov. Na otázku, či myslel slovom eliminovať doslovne zabiť, odpovedal, že lepšie bude používať slovo eliminovať.V rámci predvolebnej kampane na premiérsky post prišiel provokatívne spoločne s najvernej­šími druhmi na posvätnú palestínsku Chrámo­vú horu a vyhlásil, že vždy bude zvrchovaným izra elským územím. Výsledkom bola palestínska intifáda – ľudové povstanie. Na Šaronovo vyjadrenie, že Palestínčanov mož­no prinútiť k mierovým rokovaniam len vojen­skou silou, reagoval palestínsky politik Jásir Abed Rabbo: „Šaron nepotrebuje dialóg. Potre­buje dobrú psychiatrickú starostlivosť.“Stal sa premiérom vďaka napätiu v izraelskej spoločnosti, oslabeniu mierových síl a posilne­

BEZ MASKY > ARIEL ŠARON ARIEL ŠARON > BEZ MASKY

8988

NEZNÁMI HRDINOVIA > ČIERNA OVCA IZRAELA

ČIERNA OVCA

IZRAELAURI AVNERY, RODNÝM MENOM HELMUT OSTERMAN, UŠIEL S RODIČMI

Z NEMECKA PO NÁSTUPE NACIZMU DO PALESTÍNY A PREŠIEL RÔZNYMIETAPAMI ŽIVOTA – OD SIONISTICKÉHO BOJOVNÍKA CEZ STÚPENCA

ZMIERENIA S PALESTÍNČANMI AŽ PO KRITIKA IZRAELSKEJ POLITIKY.

Ľubomír Huďo

Vojak, novinár, vydavateľ novín, poslanec Knesetu, politický aktivista a autor dva­nástich kníh, ako napr. Izrael bez sionis­

tov, Príbeh vojaka – krvavá cesta do Jeruzalema alebo Môj priateľ, môj nepriateľ. Za svoje mierové aktivity v záujme nekonfliktného spolunažívania židov a Arabov dostal viacero medzinárodných ocenení, no v Izraeli ho nikdy za jeho činnosť neocenili.Po úteku rodiny z Nemecka chodil na základnú školu v Tel Avive a už ako štrnásťročný v rokoch 1938 – 1941 bojoval v polovojenských jednot­kách Irgun spolu s budúcim premiérom Izákom Šamirom za samostatnosť Izraela. Už vtedy začínal aj svoju novinársku prax ako vojnový spravodajca. Pracoval ako novinár v denníku Haaretz a neskôr vydával a bol šéfredaktorom novín Ha­Olam ha­Ze.Obhajoval myšlienku existencie dvoch samostat­ných štátov vedľa seba, židovského i palestín­skeho. Bývalý člen polovojenského komanda a armádny dôstojník s vojnovým skúsenosťami vstúpil už s pacifistickými ideálmi do politiky, založil politickú stranu, po jej rozpade a preme­

novaní pôsobil v ďalších dvoch a desať rokov zasadal v parlamente – Knesete, pričom praco­val vo výbore pre ekonomické záležitosti a pre vnútro. V rámci izraelskej politiky má dve prven­stvá – v roku 1974 bol prvým Izraelčanom, ktorý sa kontaktoval s vedením Organizácie za oslobo­denie Palestíny, a v roku 1982, napriek vládnemu embargu, sa ako prvý Izraelčan stretol s palestín­skym vodcom Jásirom Arafatom. Začia tkom deväťdesiatych rokov minulého storočia založil koalíciu pacifistických a ľavicových síl pod náz­vom Guš Šalom.Uri Avnery má nielen v Izraeli povesť publicis­tu a aktivistu, ktorý nemá problém pustiť sa do kontroverzných tém ako problematika židovstva, sionizmus, antisemitizmus, a nenechá sa odra­diť či zastrašiť. Nemlčí o tom, čo považuje za správne povedať alebo vyzýva ostatných na pre­mýšľanie o nejednoznačnom dianí na domácej i medzinárodnej scéne.V prípade atentátu na redakciu francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo a kóšer obchod v Paríži ponúkol iný pohľad na príčiny tragédie a kritizoval účasť izraelského premiéra

ČIERNA OVCA IZRAELA > NEZNÁMI HRDINOVIA

Benjamina Netanjahua (Bibiho) na parížskom spomienkovom pochode za obete: „Traja tero­risti, dosť možné, že skutočne konajúci na vlast­nú päsť. Traja!!! Iným potenciálnym teroristom v Európe i v Amerike to musí pripadať ako kolo­sálny triumf, ako pozvánka pre indivíduá a malé skupinky, odhodlané urobiť to isté aj kdekoľvek inde... Ak to všetko dokázali traja mladíci, bez akejkoľvek odbornej prípravy, skúsme si predsta­viť, čoho sa môžeme dočkať, keď ich bude 30 alebo 300! ... Vrcholom kontraproduktívnosti bol monštruózny pochod cez Paríž deklarujúci Je suis Charlie! Nielenže dokázal, že terorizmus je efektívny a stal sa pozvánkou na reprízy, ale poškodil i skutočný boj proti fanatikom. Kto totiž chce s nimi chce efektívne bojovať, musí si najprv obuť ich topánky a pochopiť, aká sila doženie mladých moslimov, narodených už tu, k podobným činom. Čo sú zač? Čo sa im prehá­ňa v hlave? Aké emócie nimi zmietajú? V akých pomeroch vyrástli? Čo možno urobiť pre to, aby sa zmenili? ... Ktože tam kráčal v prvom rade a pózoval ako víťaz? No predsa Bibi, náš veľký unikát! Ako sa tam dostal? Nikto ho nevolal. Prezident Francois Hollande, naopak, odkázal – nechoď sem, úpenlivo ťa zaprisahávam. Inak to z demonštrácie, ktorá má dať najavo masovú podporu slobode slova a ostatným republikán­skym hodnotám, urobí šou solidarity so židmi. Netanjahu napriek tomu dorazil aj v sprievode dvoch extrémne pravicových ministrov.“Uri Avenry si v súvislosti s izraelským pre mié­rom Benjaminom Netanjahuom kladie otázku, či skutočne vládne židovskému štátu, alebo je to bábka v rukách niekoho, kto ho financuje, podporuje a zneužíva post premiéra. Za šedú eminenciu označuje Sheldona Adelsona, 81­roč­ného amerického žida a kráľa kasín s majetkom vo výške 37,2 miliardy dolárov, ktorý má okrem vlastníctva kasín v Las Vegas, Pennsylvánii a Ma­cau veľký vplyv na Republikánsku stranu v USA, nepriamo tak na obe komory amerického Kon­gresu, a navyše „vlastní“ ešte Benjamina Netan­jahua.Vo svojej úvahe Kto vládne v Izraeli? napí­sal: „Adelsonovci sú fanatickí podporovatelia Izraela. Nie však akéhokoľvek Izraela, ale pravi­čiarskeho, rasistického, arogantného, násilného,

expanzionistického, okupačného, nekompromis­ného a kolonialistického Izraela. V Netanjahuovi našli svojho muža. Dúfajú, že jeho prostredníc­tvom ovládnu Izrael ako svoje súkromné léno. Urobili výnimočnú vec, aby to zaistili. Založili izraelské noviny, ktoré majú jediný cieľ – podpo­ru záujmov Benjamina Netanjahua. Nie Likudu, nejakej špecifickej politiky, ale Bibiho osobne.“Uri Avnery sa neváhal postaviť za nemeckého spisovateľa laureáta Nobelovej ceny Güntera Grassa, ktorý uverejnil báseň s názvom Čo musí byť povedané, v ktorej ostro skritizoval politiku Izraela. Zväz hebrejsky píšucich spisovateľov a izraelský PEN klub proti Grassovi ostro vy­stúpili. Uri Avnery na obvinenia Grassa z an­tisemitizmu reagoval svojsky: „Tento extrémny „prosemitizmus“ ja osobne považujem len za maskovaný antisemitizmus. Základ majú rovna­ký: židia, a preto aj Izrael sú čímsi výnimočným, a treba k nim pristupovať ináč než k ostatným.“ Podľa neho práve návrh nemeckého spisovateľa na medzinárodné monitorovanie iránskych a iz­raelských jadrových zariadení si zaslúžil veľkú pozornosť. Uri Avnery presadzuje vytvorenie oblasti mieru a bez jadrových zbraní, do ktorej by patrili Izrael, Palestína, Liga arabských štátov, Turecko a Irán.

89

90

V Biblii v knihe Exodus sa píše:Keď Pán zostúpil na končiar Sinaja, zavolal Mojžiša na končiar vrchu a Mojžiš vystúpil

hore. Tu mu Pán prikázal: „Zostúp dolu a dôraz­ne varuj ľud, aby sa neodvažoval ísť pozrieť Pána, ináč ich veľa zahynie! Aj kňazi, ktorí sa približujú k Pánovi, musia sa posvätiť, aby ich Pán nezahu­bil.“ Mojžiš odpovedal Pánovi: „Ľud nevystúpi na Sinaj, lebo ty sám si nás dôrazne varoval, keď si prikázal: Ohranič vrch a vyhlás ho za svätý!“ Pán mu však odvetil: „Len zostúp, potom zasa vystúpiš spolu s Áronom! Kňazi a ľud nech sa neopovažujú vystupovať k Pánovi, aby ich nezahubil!“ I zostúpil Mojžiš k ľudu a povedal im to.

Mojžiš obdržal kamenné tabule, Desatoro, ktoré by malo byť základným zákonom bytia na Zemi. Už v časoch prorokov nebol tento zákon a staro­zákonná zmluva prijaté jednoducho.

Exodus opisuje Mojžišov hnev:Keď sa priblížil k táboru a zbadal teľa a tance, Mojžiša pochytil hnev, odhodil tabule z rúk a roz­trieskal ich na úpätí vrchu. Nato chytil teľa, ktoré si urobili, spálil ho na ohni a rozmrvil ho na prach. Ten vysypal do vody a dal ju Izraelitom piť. Potom Mojžiš povedal Áronovi: „Čo ti urobil tento ľud, že si uvalil naň také veľké previnenie?!“ Áron odpo­vedal: „Pán môj, nehnevaj sa! Veď ty vieš, že tento ľud je zlý! Vraveli mi: Urob nám boha, ktorý pôjde pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým mužom, Mojžišom, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny. Povedal som im: Kto má zlato, nech sa ho zbaví! Oni mi ho dali, ja som ho pohádzal do ohňa a uro­bilo sa toto teľa.“Keď Mojžiš videl, že ľud bol taký bezuzdný – lebo Áron im popustil uzdu na škodoradosť ich nepria­teľov –, Mojžiš sa postavil do vchodu do táboriska a zvolal: „Kto je za Pána, ku mne sa!“ I zhromaž­

MYSTICKÉ MIESTA SVETA > SINAJ

Tibor Eliot Rostas

NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH

OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY.

Foto: Tibor Eliot Rostas

91

SINAJ EGYPT

9392

Foto: Tibor Eliot Rostas

dili sa okolo neho všetci leviti. A on im povedal: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Kaž dý nech si opáše meč na bedrá! Choďte cez tábor od jedného vcho­du k druhému vchodu a zabíjajte svojich bratov, priateľov i príbuzných!“ A leviti urobili tak, ako roz­kázal Mojžiš. A v ten deň padlo z ľudu do tritisíc mužov.

Boh si nevybral Sinaj náhodne. Je to impo­zantné dielo prírody, kde sa z majestátnych končiarov do údolí zrútili obrovské balvany. Toto miesto evokuje skutočné spojenie medzi ľudským a božským princípom. Napĺňa vás bezrozmerným úžasom, tichom a pokojom. Kaž dé miesto, na ktorom vám tu spočinie zrak, je obdarované poetickou vznešenosťou. Na Mojžišovu horu som stúpal po tme – bolo niečo po polnoci a nad hlavou mi svietilo súhvezdie Orión. Hoci deň bol v Egypte horúci ako roz­žeravená beduín ska piecka na mätový čaj, noc priniesla chlad. Vo svite hviezd sa mi nad hla­vou trblietali drobulinké kvapôčky studeného, skondenzovaného vzduchu. Každým krokom akoby ste z údolia starého 400 miliónov rokov

kráčali v Mojžišových šľapajach až hore na žu­lové bralá. Do ich majestátnych a vznešených červenkastých tvárí vyryl čas hlboké vrásky mo­hutných puklín. Toto miesto vyžaruje ohromnú energiu, mocnú a naliehavú silu prevyšujúcu človeka. Takéto miesta vzdorujú ľudskej vôli, pripomínajú nám našu slabosť, pominuteľ­nosť a majestát Veľkého diela vzbudzujúceho posvätnú úctu. Keď som nad ránom konečne vystúpil na vrchol Mojžišovho vrchu (Džabal Músá – 2285 metrov nad morom) susediace­ho s končiarom Horeb, zmocnilo sa ma priam dojemné opojenie. Slnko práve vychádzalo nad horizont s nekonečnými zvrásnenými žulovými bralami a kaňonmi so strmými zrázmi, ktoré si niekde v diaľke líhajú do rozpáleného piesku púšte. Beduíni jej hovoria El Tih – púšť blú­denia. Na tomto mieste, na Mojžišovej hore, sa vás nepochybne zmocní naliehavý pocit posvätnej úcty, ktorej sa mimovoľne podrobí­te a s bázňou hľadíte na úžasné čaro stvorenia. V tej chvíli akoby sa zhmotnili slová Ralpha Walda Emersona – a síce, že najvznešenejším poslaním prírody je byť zjavením Boha.

9594 95

VEDA A TECHNIKA > SEN O VYLIEČENOM SRDCI

SEN O VYLIEČENOM SRDCISRDCE MÁME LEN JEDNO. JE TO NEPÁROVÝ ORGÁN SCHOVANÝ V HRUDNÍKU.

ZA MINÚTU VYKONÁ PRIBLIŽNE 60 A VIAC ÚDEROV. ZA DEŇ JE TO OKOLO STOTISÍC. MILIARDA ÚDEROV PRÍDE NA RAD ASI ZA 10 000 DNÍ, TEDA ASI ZA

27 ROKOV. AK SA NIEKTO DOŽIJE 81 ROKOV, MÁ JEHO SRDCE ZA SEBOU PRIBLIŽNE TRI MILIARDY ÚDEROV. BUCH, BUCH. BEZ PRESTÁVKY. BEZ NÁROKU NA ODDYCH.

Ján Lakota

Srdce pracuje, aj keď je choré. Možno nie tak účinne, ale pracuje. Nemôže zostať stáť. Ak zastane, zomierame. Rakovina

síce je strašiak, ale na choroby srdca a ciev zo­miera viac ľudí ako na rakovinu. Je to vo „vyspe­lých“ spoločnostiach polovica všetkých úmrtí oproti tretine všetkých úmrtí na rakovinu, čo je určite viac. Oprava srdca je veru vážna vec. Srd­ce sa neopravuje ako auto. Nejde to. Nemôžeme vybrať pokazenú súčiastku a nahradiť ju.Srdce sa totiž kazí, a aj sa pokazí ako celok. Opra­va je možná len výmenou. Kus za kus. Hovorí sa tomu transplantácia srdca. Prvú transplantáciu srdca na človekovi uskutočnil 3. decembra 1967 v Kapskom Meste chirurg Christiaan Barnard. Prvá transplantácia srdca v bývalom Českoslo­vensku sa uskutočnila 9. júla 1968 v Bratislave. Išlo o premiéru nielen v Československu, ale aj v strednej a východnej Európe. Urobil ju Ladi­slav Kužela. V tom čase to boli fenomenálne priekopnícke činy.Dnes by vyššie menovaní muži možno mali ople­tačky so zákonom. Vtedy sa o imunite toho veľa nevedelo. Dnes je situácia iná. Vieme, že sa srd­cia dajú transplantovať len vtedy, keď sú splnené isté imunologické parametre. V opačnom prípa­de sa začnú všetci čerti ženiť. Aj tak sa imunitný systém príjemcu srdca musí potláčať celý život.

Prináša to so sebou isté „radosti“, ale to nemá byť predmetom tohto rozprávania. Na potlače­nie imunity sa používa preparát cyklosporín A, ktorý bol objavený až v roku 1972. Teda o päť rokov neskôr, ako sa prvý raz transplantovalo.Čo sa dá spraviť pre tých chorých, ktorí nemajú darcu? Úprimne povedané – nič. Tu je potreb­né poznamenať, že nie všetci chorí potrebujú transplantáciu srdca. Choré srdce sa ešte nikomu nepodarilo vyliečiť. Vytvoril sa mohutný arzenál prípravkov a technológií, ktorý pomáha takýmto pacientom prežiť. Prežiť aj dlhodobo. Narastá počet užívaných liekov. Cievy, ktoré zásobujú srdce kyslíkom, tzv. koronárky, vieme pri ich up­chávaní či upchatí „prešprtať“. Na nepravidelnú akciu srdca máme pacemakery. Vieme toho nao­zaj veľa. Len jedno nevieme – ako to choré srdce vyliečiť. Sme len akísi údržbári. Takí high­tech, ale predsa len údržbári. Musí a má to tak byť?Pred niekoľkými rokmi by som povedal, že áno. Dnes už hovorím inak. Začali to kmeňové bunky. Opatrne, opatrne niekomu napadlo, či by sa ne­dali skúsiť podať do srdca. Najskôr sa začalo s kr­votvornými kmeňovými bunkami. Výsledky boli na prvý pohľad ohromujúce. Funkcia srdca (hlav­ne tej výkonnejšej a infarktmi viac postihovanej ľavej komory) sa po podaní kmeňových krvotvor­ných buniek zlepšila. Nebolo to síce na „standing

ovation“, ale bol to úspech. Lenže sa zabudlo na kontroly. Podania do srdca, ktoré by obsahovali len roztok s rozpustenými bunkami, ale nie sa­motné bunky. Ak srdce podráždite vpichom ihly a podáte doň len fyziologický roztok, jeho funk­cia sa trochu zlepší. Zlepší, ale nie nadlho.Skúsili sme iný druh buniek. Mezenchýmové kmeňové bunky. Pomnožené in vitro sme ich podali do koronárnych ciev. Priemerná doba prežitia u takýchto pacientov býva poldruha roka. Z desiatich pacientov, ktorým boli mezen­chýmové kmeňové bunky podané, šesť žilo deväť rokov od ich podania. Štyria žijú dodnes, skoro jedenásť rokov od zákroku. Dvaja si našli aj nové frajerky. To svedčí o dobrej, až výbornej aktivite pôvodne chorého srdca. Málo? Veľa? Neviem, a tak skoro ani vedieť nebudem. Tento „pokus“ sme začali uskutočňovať (samozrejme, so súhla­som kontrolných orgánov) ešte pred vstupom do EÚ. Dnes by sme pri byrokracii prichádzajúcej zo západu mohli o takom pokuse len snívať.Mimochodom, kde je hranica medzi snom a rea­litou? Keď som bol malý, moja mama mi rozprá­vala neuveriteľnú príhodu. V dome na dedine, odkiaľ pochádzala, som trávil veľkú časť môjho neškolopovinného detstva. Ako chlapča som vraj píjaval mlieko spolu s hadom, ktorého moji starí rodičia chovali. Ja z fľaše, had z misky. Ale

poctivo vedľa seba. Tomuto rozprávaniu som neveril a potichu, ale jednoznačne, som ho odsu­nul do ríše snov. O päťdesiat rokov som sa vracal z každoročnej spomienkovej oslavy na osadu, ktorá medzitým zanikla. Zídu sa tam rodáci, za­volajú aj mňa. Ľudia sú už starší, osada neexis­tuje už dávnejšie. Spomína sa, niekto zájde na opustený cintorín, kde sa už dlho nepochováva. Cestou späť som robil ochranku dvom sestrám. Skôr tety na nerovnostiach podoprieť, ako brá­niť pred medveďom. Slovo dalo slovo. A či reku viem, že v každom dome chovali hada, ktorý ši­roko ďaleko, ale hlavne v dome vychytal všetky myši? Chovali ho mliekom. Dokonca tam vraj bolo dievčatko, ktoré bolo slabé na rozume. Ono dostalo mlieko a kašu, had len mlieko. Dievčat­ko chcelo, aby si boli rovní. Dalo hadovi aj kašu. Had, samozrejme, nechcel. A tak dievčatko za­čalo mlátiť milého hada po hlave lyžicou vreš­tiac: „Aj kašu! Aj kašu!“ Možno to poznáte. Zra­zu som mal pocit, že čas zhustol, voda sa sype a piesok leje. Moja ríša snov sa zrútila. Už to nebol sen, ale realita. Tu treba podobne ako aj v celom živote spolu s Popolvárom zvolať: „Po­ručeno Pánu Bohu!“

Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

96

VOJNA JE STAV MYSLE

VOJNA – JEDNO SLOVO, NO POZNÁ HO CELÉ ĽUDSTVO: WAR, DER KRIEG, GUERRE, GUERRA, HÁBORÚ... VOJNA JE STAV MYSLE ČLOVEKA. AKO V NEBI,

TAK I NA ZEMI – AKO VO VNÚTRI, TAK AJ VONKU. TO, ČO SA ODOHRÁVA V MYSLI ČLOVEKA, SA PREJAVUJE AJ NAVONOK. EXISTUJE SVETOVÁ ALEBO

KOLEKTÍVNA MYSEĽ. AK DOCHÁDZA K DEŠTRUKCII MYSLE ČLOVEKA A TÁ SA ŠÍRI, MÔŽE DÔJSŤ AŽ K DEŠTRUKCII SVETOVEJ MYSLE.

Robert Lattacher

Myseľ sa stáva zhypnotizovanou a cho­rou. Navonok, v tom najhoršom poní­maní hmotných prejavov, sa to môže

prejaviť vojnou, zabíjaním, vraždením, násilím. Zhypnotizovaná myseľ sa prejavuje aj apatiou, absenciou prejavov a činov podporujúcich mier a pokojné spolunažívanie ľudí či národov. Vojna v mysli človeka prebieha neustále, kým sa nezba­ví ilúzie duality, teda existencie protipólov, napr. tma – svetlo, vojna – mier, láska – nenávisť, dob­ro – zlo atď. Kým nepochopí jednotu v mnohosti.Nemecký filozof a duchovný učiteľ Eckhart Tolle vo svojej knihe Nová Zem píše, že ľudstvo dosiahlo mnohé pôsobivé úspechy, ktoré nie je možné poprieť, a na poli hudby, literatúry, maliar stva, architektúry alebo sochárstva vznikli nádherné diela. No rozvoj vedy a techniky pri­niesol radikálne zmeny v spôsobe života. Tolle píše, že ľudská myseľ je nepochybne inteligent­ná, ale jej inteligencia podľa neho skrýva aj šialenstvo. Rozvoj vedy a techniky len posilnil

ničivý dopad chorej mysle na planétu, ostatných tvorov i samotné ľudstvo. Na historických uda­lostiach dvadsiateho storočia je vplyv tejto po­ruchy, prehlbujúceho sa kolektívneho šialenstva, dobre zreteľný, uvádza E. Tolle.Každá vojna sa začína v zhypnotizovanej mysli človeka. Tak ako sa medzi ľuďmi šíri infekcia, podobne sa rozmnožuje choroba mysle jej zhyp­notizovaním. Indický mystik a filozof známy pod menom Osho to vo svojej pozoruhodnej knihe Horčičné semienko ilustruje aj na tomto príbehu: Stalo sa, že jeden francúzsky básnik zavítal do Spojených štátov. Išiel sa pozrieť po pamiatkach New Yorku a sprievodca ho zaviedol k Empire State Building. Básnik užasol. Stále dokola si mrakodrap prezeral a potom vydýchol: „Sex z neho priam srší!” Sprievodca upadol do rozpakov. Počul už mnoho rôznych reakcií, ale toto bolo niečo nové. Spýtal sa teda: „Vysvetlili by ste mi, prosím, prečo vám pripomína práve sex?” „Všetko mi ho pripomína!” odvetil Francúz.

ALTERNATIVE VITA > VOJNA JE STAV MYSLE

9998

A takto nám Osho pripomína, že ak neustále myslíme na sex, zhypnotizujeme sa ním. A uvi­díme ho dokonca aj v chráme. Tvrdí, že nech už pôjdeme kamkoľvek, myseľ si stále ponesieme so sebou a ona neustále vytvára svet okolo nás. Niekto je podľa neho hypnotizovaný sexom, niekto bohatstvom, niekto mocou – každý nie­čím. Podľa Osha sme sa ocitli v stave hypnózy vlastným pričinením. Pretože ak má človek urči­tú myšlienku neustále na mysli, bude ňou zhyp­notizovaný. Pripomína nám, že ak sa budeme na niečo neustále pozerať, keď nad niečím budeme neustále hĺbať, budeme tým zhypnotizovaní.Ruský duchovný učiteľ Georgij Ivanovič Gurdži­jev vraj rád rozprával tento príbeh: Bol raz jeden statkár, ktorý mal tisíce oviec a mal s nimi stále starosti, lebo mu často zablúdili a stali sa obe­ťou divej zveri. Spýtal sa teda na radu múdreho muža, a ten mu navrhol: „Opatri si strážne psy.” Sto psov mu potom strážilo stádo. Dozerali na ovce, aby neušli, a keď sa o to niektorá z oviec pokúsila, zabili ju. Onedlho si však na zabíjanie privykli a sami začali ovce ohrozovať a zabíjať. Majiteľ oviec teda opäť zašiel za mudrcom: „Psy sú veľmi nebezpečné, ovce mi neochraňujú, ale kántria.” Mudrc povedal: „No, sám to napra­vím.“ Prišiel na statok, zhypnotizoval všetky

ovce a povedal im: „Máte úplnú slobodu, nikto vás nevlastní.“ Ovce zostali v hypnóze a nikde neutekali. Nemali prečo, pretože neboli v zaja­tí. Jedna vedľa druhej verili, že sú pánmi seba samých. Aj keď niektorú z nich statkár zabil, pomysleli si: „To je jej osud, nie môj. Mňa nemô­že nikto zabiť, som celkom slobodná, pokojne tu môžem zostať.“ Už neboli potrebné strážne psy a statkár si mohol oddýchnuť, lebo ovce boli zhypnotizované, žili v polospánku. Toľko prí­beh.Ak by teda ľudia nemali myseľ v hypnotickom spánku, asi by na svete nebolo toľko násilia, vraždenia a pod. A zrejme by sa v poslednom ob­dobí ani tak intenzívne neskloňovalo slovo „voj­na“ a nepridávalo sa k nemu spojenie „tretia“ a „svetová“. Je ľudstvo opäť po sedemdesiatich rokoch od konca druhej svetovej vojny v takom omámenom stave, že môže niečo také dopustiť? Ako je možné, že sa myseľ človeka zaplnila myš­lienkami na hromadnú násilnú smrť, deštrukciu, ovládanie, vraždenie, zbrojenie, vojenskú inter­venciu, bombardovanie, nálety, vojenské základ­ne či terorizmus? Ako je možné, že ešte aj dnes existujú ľudia podporujúci zbrojenie, vytváranie základní alebo vojenské intervencie v rôznych krajinách?

Mystik Osho to opäť vystihuje v Knihe o egu, kde si berie na paškál ľudskú myseľ. Hovorí, že keďže sme v rukách mysle, celá jej kreatívnosť sa zmenila v prospech služby deštrukcii – ľudia umierajú od hladu, ale myseľ sa pokúša vytvo­riť ešte viac nukleárnych zbraní. Ľudia sú hlad­ní, ale myseľ sa pokúša vyletieť ku hviezdam... A keďže myseľ nemá žiadne zľutovanie, Osho nám radí, aby sme sa vždy, keď nastane konflikt medzi mysľou a srdcom, riadili v prvom rade hlasom svojho srdca. Hovorí, že myseľ a logika sú dobré na kalkulovanie, vedecké technológie či matematiku. Ale nie sú užitočné v medziľud­ských vzťahoch, a ani neslúžia dobrému rastu vnútorného potenciálu človeka.Iný autor, indický kňaz, jezuita a psychoterapeut Anthony de Mello vo svojej knihe Bdelosť píše, že väčšina ľudí, hoci to netušia, spí: „Narodia sa v spánku, žijú v spánku, ženia a vydávajú sa v spánku, vychovávajú deti v spánku a v spánku aj umierajú. Nikdy sa neprebudia a nespoznajú kúzlo a krásu toho, čomu sa hovorí ľudská exis­tencia.“ A. de Mello poukazuje na to, že obrovské množstvo ľudí na svete má boľavé srdce, mnohí sú osamelí a veľa ľudí žije v strachu a zmätenos­ti. Človek v sebe živí veľa vnútorných, ale aj von­kajších bojov. A kladie aj zásadnú otázku. Máme si predstaviť, že by nám niekto priblížil spôsob, ako sa toho všetkého zbaviť. Súhlasili by sme? Napríklad by nám niekto ukázal spôsob, ako na­ozaj milovať jeden druhého, ako žiť v mieri a lás­ke. A opäť sa pýta, či existuje niečo potrebnejšie. Napriek tomu podľa neho existujú ľudia, ktorí si myslia, že robiť obchody je potrebnejšie, politika je potrebnejšia, aj veda. „Ale načo je nám schop­nosť dopraviť človeka na Mesiac, keď nevieme žiť ani tu na Zemi?“ pýta sa opäť A. de Mello.Veľké množstvo ľudí na planéte žije v hypnóze, spánku a v putách šialenej, chorej mysle. Nechali sa zhypnotizovať túžbou po veciach, peniazoch, moci, bohatstve, svetskej sláve či sexe. Zhypnoti­zovaní ľudia sú presvedčení, že ich niekto musí neustále chrániť, že existuje permanentné zlo, ktoré číha nielen za hranicami ich štátu, ale aj na ulici, všade. Uverili hre politikov, sadli na lep zhypnotizovaným masovokomunikačným pros­triedkom – nechávajú sa uspávať a omámiť te­levíznymi programami, rozhlasom, internetom,

novinami a časopismi. Prepadli ošiaľu konzumu, prehnanému nakupovaniu, konzumácii veľkého množstva jedla, zhýralej zábave, vyrábaniu a po­užívaniu obrovského množstva zbytočných vecí. Padli do pasce pseudoautorít, ktorých názory a postoje si často osvojujú. Zhypnotizovaný člo­vek nežije svoj život. Žije život iných. Nenapĺňa svoje plány a predstavy, pretože žiadne nemá. Plní to, čo mu iní diktujú, navrhujú a predkla­dajú. Je zmanipulovaný, zaradený do košiara ako závislý. Taký človek je ľahkým nástrojom zlovôle iných a neustále vo svojej mysli s niečím a proti niečomu bojuje, niečoho sa bojí. Jeho zaočkova­ná myseľ je plná vojny.Ako titulok tohto článku som si požičal názov jed­nej z kapitol v knihe Nová Zem už spomínaného autora Eckharta Tolleho. Tolle v nej poukazuje na to, aké nezmyselné je bojovať proti niečomu. Boj proti vojne, chorobám, zločinu, terorizmu či drogám. Píše, že akonáhle proti niečomu bo­jujeme, dávame tomu silu. To, čomu sa bránite, pretrváva. Ako príklad uvádza, že napriek tvrdým protidrogovým opatreniam a potieraniu zločinu stúpol počet väznených osôb v USA z 300 000 v roku 1980 na 2 100 000 v roku 2004. Ďalej pri­pomína, že boj proti chorobám priniesol naprí­klad antibiotiká a spočiatku sa zdalo, že nám po­môžu zvíťaziť nad infekčnými chorobami. Mnohí odborníci dnes priznávajú, že nadmerné užívanie antibiotík vytvorilo časovanú bombu v podobe rezistentných kmeňov baktérií, tzv. superbaktérií, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobia opätovný výskyt a niekde dokonca aj epidémiu už dávno zneškodnených chorôb.Autor knihy píše, že vojna je stav mysle a všet­ky skutky, ktoré z toho vychádzajú, len posilnia nepriateľa vnímaného ako zlo: „Aj keď vojnu vy­hráte, získate nových nepriateľov, rovnakých ale­bo ešte horších ako tých, ktorých ste premohli.“ Tolle ďalej hovorí, že medzi stavom nášho vedo­mia a vonkajšou realitou je úzke spojenie. Podľa neho ak sme uviazli v stave mysle podobnému vojne, naše vnímanie je veľmi selektívne, a hlav­ne skreslené. Inými slovami: vidíme len to, čo chceme vidieť, a ešte si to vykladáme po svojom. Tolle pripomína, že asi si dokážeme predstaviť, čo z takého klamu dokáže vzísť. A ak nie, máme si zapnúť televízor a pozrieť si správy.

VOJNA JE STAV MYSLE > ALTERNATIVE VITAALTERNATIVE VITA > VOJNA JE STAV MYSLE

101100 101

IMUNITA UKRYTÁ V ŠÁLKE ČAJU > ZDRAVIEZDRAVIE > RANNÝ ELIXÍR

Po zobudení bývame väčšinou viac smädní ako hladní. Tento jav je úplne prirodzený. Spánok je totiž interný proces organizmu,

ktorý dehydruje. Ráno človek potrebuje vrátiť telu energiu a prečistiť ho po náročnom procese trávenia zvyškového jedla z predchádzajúceho dňa. Ak je ráno telo stuhnuté a myseľ nie je uvoľ­nená, znamená to, že pečeň nestihla dokončiť proces čistenia krvi dokonale. Je to výsledkom najmä prejedania sa alebo konzumácie nezdra­vých, ťažko stráviteľných potravín pred spán­kom. Bohužiaľ, práve to je dnes každodenným zvykom mnohých ľudí, nehovoriac o tých, ktorí chodia do chladničky ešte aj v noci. V takom prípade nemá telo skoro žiadny čas na očistu, odpočinok a regeneráciu.Ani zdraví ľudia však nie sú výnimkou. Takisto majú potrebu vypiť ráno nejaké tekutiny. Oni však potrebujú dodať telu iba trocha čistej vody a sú späť v plnej forme. O tom, že voda je teku­tinou číslo jedna, sa už v našom časopise písalo viac krát. Pitie čistej vody ráno len pre potrebu doplnenia tekutín a „ovlaženia“ úst je, samozrej­me, ideálny stav, ktorý by sme mali chcieť do­siahnuť. Čo však máme robiť v prípade, ak je telo slabé a myseľ unavená? Vtedy by sme mali siahnuť po očistnom alebo posilňujúcom nápo­ji. Ako má takýto ranný elixír vyzerať? Mal by v prvom rade pomôcť pečeni dokonale prečistiť krv, a zároveň naštartovať tráviaci systém, ale nezaťažiť ho. Pri ranných elixíroch je potrebné odpovedať si na nasledujúcu otázku: Chcem svoj organizmus „len“ posilniť, alebo aj prečistiť?Niekedy práve absentujúca odpoveď môže zabrá­niť dokonalému naštartovaniu a revitalizácii orga­

nizmu. Uvádzame aspoň pár príkladov ranných elixírov:čaje na zohriatie – z čerstvého zázvoru, škorice, fenikla, anízuzeleninový vývar – z kapusty a petržlenuvoda s citrónom – najlepšie vlažná alebo teplázeleninová šťava – z mrkvy, červenej repy a zeleruovocná šťava – z menej glykemickej skupiny ovo­cia, napríklad bobuľovínmladý jačmeň – voda s výťažkom mladého jačmeňakoktail z rias – chlorela, spirulina alebo divá mod­rozelená riasa Aphanizomenonkoreňové čaje – lopúch, púpava, čakankakvetové čaje – ďatelina lúčna, harmančekPráve koreňové čaje, ktoré sa u nás dajú veľmi jednoducho získať z prírody, sú veľmi vhodným ranným elixírom pre ľudí trpiacich kvasinkový­mi infekciami, obezitou, kožnými vredmi alebo opuch mi. Napríklad čaj z koreňa púpavy použí­vajú v Tibete už tisíce rokov ako jeden z najlepších elixírov na vitalitu a dlhovekosť. Na druhej strane koreňom lopúcha odstraňovali prvé náznaky po­ruchy štítnej žľazy a látkovej premeny.Jedným z faktorov, prečo ranný elixír nemusí u niektorých ľudí pôsobiť priaznivo, je aj samot­ná teplota nápoja. Keď si pripravíte nápoj z chla­dených surovín alebo použijete studenú vodu, nečakajte žiadne zázraky. Práve naopak, svoj organizmus ešte viac oslabíte, pretože chladené nápoje zaťažujú funkciu sleziny, ktorá je takzva­ným časovačom trávenia. Preto by teplota ranné­ho elixíru nemala byť nižšia ako izbová teplota, v ideálnom prípade by mal byť nápoj teplý.

Autor je tvorcom stránok www.e­wellness.sk.

RANNÝ ELIXÍRMichal Lištiak

Preslávený a legendárny strom Inkov – lapacho, alebo aj taheebo či Pau d’arco, kvitne na ružovo. Nezbierajú sa listy, ani

kvety, dôležitá je kôra. Božský strom, ako ho nazývajú domorodci, alebo Tabebuia impetiginosa či Tabebuia avellanada ras­tie v oblastiach, kde ovzdušie neznečisťuje smog a exhaláty. Botanicky je známy aj pod náz vom Handroanthus impetiginosus. Domácim prostre­dím je Južná Amerika, Andy, Brazília, Argentína, Bolívia, Peru a iné krajiny, v ktorých sa nachádza­jú pralesy bohaté na vyššie uvedené podmienky rastu. V andských oblastiach sa tieto stromy doží­vajú aj 700 rokov a dorastajú do výšky 30 m. Aktív­na liečebná látka, ktorá sa nachádza na vnú tornej strane kôry stromu, sa nazýva lapachol. Kôra tak­tiež obsahuje stopové prvky brómu, železa, dras­líka, vápnika, stroncia a jódu. Lapachol bol obja­vený v roku 1882, z kôry sa ho podarilo úspešne izolovať vedcovi E. Paternovi. Do západnej Euró­py sa čaj dostal až v 90. rokoch 20. storočia.Podľa mnohých zdrojov sa mu prisudzujú proti­zápalové účinky, pôsobí proti nádorom, vredom, vírusom, baktériám, plesniam. Je antikarcino­génny, odvádza z tela jedy, čistí pečeň. Ďalej sa uvádza ako vhodný pri liečbe cukrovky, pretože spomaľuje príjem glukózy v tráviacom trakte. Podporuje tvorbu červených krviniek, uvádza sa aj ako doplnok stravy pri liečbe malárie či ako prevencia. V neposlednom rade stimuluje čin­nosť imunitného systému.Ako doplnok stravy či liečivo sa používa vnútor­ná strúhaná a sušená vrstva kôry stromu. Vkladá sa do studenej vody. Na 0,5 litra vody sa použije jedna vrchovatá čajová lyžička kôry. Zmes vody

a čaju sa privedie do varu, vo vare zotrvá 5 až 10 minút. Následne sa lúhuje ďalších 15 minút, aby sa uvoľnili potrebné prospešné látky. Výluh sa pije teplý, pokojne aj viackrát za deň. Ako pre­vencia postačí dať si jednu šálku denne. Tak ako pri všetkých kúrach je vhodné piť čaj pravidel­ne po dobu asi jedného mesiaca a zasa si dať na niekoľko týždňov pauzu. Prípadne v rámci pre­vencie piť lapacho v menších denných dávkach párkrát do týždňa bez prestávok.Je vhodný aj pre deti od troch rokov. Iné je to však s tehotnými ženami, ktorým sa neodporúča, pre­tože obsahuje chinín. Ten môže poškodiť plod, vy­volať nežiaduce kontrakcie či v najhoršom prípa­de spôsobiť potrat. Tiež sa vo väčšine dostupných zdrojov uvádza, že neexistujú kontraindikácie.American Cancer Society tvrdí, že lapachol fun­guje pri liečbe rakoviny ako placebo. Instituto de Biofísica Carlos Chagas Filho a ďalšie inšti­túcie v Riu de Janeiro v rámci svojej štúdie vplyvu lapachola na rakovinu prišli na to, že lapachol má veľký potenciál v boji proti metastázam. Publiká­cia tejto vedeckej štúdie pochádza z roku 2005. Laboratory of Chemical Pharmacology, National Cancer Institute a National Institutes of Health robili výskum vplyvov orálne podávanej látky la­pachol na zvieratách. Štúdia bola vydaná knižne v roku 1970. Výskum viedol k smrti niekoľkých testovaných opíc. Lapachol totiž podávali v čistej forme vo vysokých dávkach 6 dní v týždni, i keď prispôsobených hmotnosti primáta. Štúdia z roku 1980, pri ktorej skúmali reakcie na lapachol u de­viatich onkologických pacientov, priniesla pozi­tívne výsledky. Lapachol preukázal schopnosť zmenšovať nádory a znížiť pocit bolesti.

Viktória Zezuliaková

IMUNITA UKRYTÁ V ŠÁLKE ČAJU

102 103

PRÍRODNÝ RECEPTÁR > ZDRAVIEZDRAVIE > GINKO PREKRVÍ ORGANIZMUS, NO ZÁZRAK TO NIE JE

Tejto žijúcej fosílii sa počas posledných nie­koľkých desaťročí v západnej civilizácii pripisujú nemalé podporné, či priam až

liečivé účinky. Oficiálne sa ako potravinový dopl­nok ginko odporúča užívať pri slabom prekrvova­ní končatín, na zlepšenie pamäti a koncentrácie a – skôr sporne – i na podporu a prevenciu liečby demencie či Alzheimerovej choroby.Americká štúdia pod vedením lekára Stevena DeKoskyho, dekana lekárskej univerzity vo Vir­gínii, po šiestich rokoch testovania na vzorke 3000 účastníkov podávaním 120 mg výťažku z ginka (polovica vzorky dostávala placebo) zis­tila, že na testovanej vzorke ľudí vo veku 72 – 96 rokov sa Alzheimerova choroba preukázateľne nezlepšila. Užívanie tejto dávky výťažku však prispelo k rozšíreniu ciev, a tým došlo k lepšie­mu prekrveniu organizmu. Paradoxom je, že tím DeKoskyho si z výskumu vyvodil iné závery. Na testovanej vzorke spozoroval, že ľudia užívajúci extrakt z ginka majú väčšiu pravdepodobnosť dostať mŕtvicu ako tí, ktorí užívali iba placebo

(16 ľudí užívajúcich extrakt verzus 8 účastníkov na placebe). Táto štúdia má však množstvo kri­tikov zo spoločností, ktoré predávajú produkty z ginka. Daniel Fabricant z NPA tvrdí, že testy mali byť prevedené na širšej vekovej vzorke po­pulácie, aby boli výsledky relevantnejšie.Ginko v sebe ukrýva dve podstatné látky – terpe­noidy a flavonoidy, rastlina obsahuje aj bioflavo­noidy, odnož flavonoidov, ktorá má protizápalové účinky. V terpénoch sú zahrnuté uhľovodíky ako alkoholy, kyseliny, aldehydy a ketóny. Tie sú súčas­ťou silíc. Niektorým terpénom sa pripisujú liečivé účinky vďaka ich biologickým aktivitám, a to: pro­tinádorový (hlavne betulín, kyselina betulínová – zastúpená vo veľkom v kôre brezy či platanov), protivírusový, antibakteriálny, protizápalový, an­tiulcerózny a iné. Flavonoidy majú antioxidačný účinok a často sú spomínané v súvislosti s červe­ným vínom, v ktorom sú bohato zastúpené. Účin­né sú najmä na regeneráciu a spevňovanie ciev a priaznivo pôsobia i na kardiovaskulárny systém. Obsiahnuté sú v hroznových jadierkach.

Ako doplnok stravy môže zvýšiť kognitívne funkcie u zdravých jedincov (teda u tých, ktorí ešte nemajú viditeľné kognitívne problémy). Ostatné tvrdenia v oblasti zlepšenia pamäti či pozornosti sú nepodstatné, pretože podľa dlhodobejších výskumov nemá ginko na pamäť zdravého jedinca žiaden efekt (Laws KR, Sweet­nam H.: Is Ginkgo biloba a cognitive enhancer in healthy individuals?). Ako to býva aj pri iných výskumoch, aj tu sa cesty vedcov a ich výsled­ky od seba odkláňajú. Kým jeden vedeckým tím popiera možné priaznivé účinky na demenciu, ten druhý príde s tým, že extrakt EGB761, ktorý ginko obsahuje, môže pomôcť.Isté však je, že tento strom, ktorý môže narásť aj do výšky 30 metrov, používali starí Číňania na liečenie rôznych ochorení už pred päťtisíc rokmi. Ich medicína využívala ginko dokonca pri stavoch depresie, bolestiach hlavy, závratoch, hučaní v ušiach. Podľa niektorých dostupných informácií pomáha ginko i pri strese a na pod­poru imunity.Iným zaujímavým faktom však ostáva, že táto pozoruhodná plodina je vďaka svojim (ne)po­tvrdeným účinkom jedným z najpredávanejších doplnkov stravy. V roku 2007 sa predali produk­ty s extraktom z ginka za 107 miliónov dolárov. Nežiaduce účinky ginka nastávajú v kombinácii s niektorými antidepresívami, a vďaka prekrve­niu organizmu je tu riziko krvácania, napríklad pri operáciách (pri dlhodobom intenzívnom uží­vaní).Je zrejmé, že farmaceutické spoločnosti majú o túto rastlinu veľký záujem kvôli jej nenároč­nosti na pestovanie a vďaka obľúbenosti produk­tov na trhu. Určite je však zbytočné (najmä ak sa vedecky nepotvrdili niektoré priaznivé účinky) podporovať farmaceutický priemysel a kupovať si premrštene drahé extrakty z tejto plodiny. Listy ginka, z ktorých sa dá uvariť čaj, si jedno­ducho môžete nazbierať pod stromom. V lete totiž opadnú aj užitočné zelené listy, ktoré si po usušení môžete vylúhovať vo vriacej vode, a ne­musíte tak trhať listy priamo zo stromu. Listy ginka však nemajú žiadnu výraznú chuť či aró­mu, a preto je vhodné kombinovať ich s inými bylinkami či rastlinami, ako je napríklad citróno­vá tráva, ktorá dodá výluhu sviežu chuť.

Ak máte problém s prieduškami a neutí­chajúcim kašľom, prechladnutím či bo­lesťami hrdla, vyskúšajte tento recept

starých mám. Je to takpovediac zázračný sirup s antimikrobiálnymi a antibiotickými účinkami, ktorý mi vždy pomohol, aj keď bola konvenčná medicína už v úzkych. Je jedno, aký typ kašľa vás trápi, pomáha pri všetkých a ako podporná lieč­ba sa hodí pri každom type chrípky, zápale dutín a podobných typoch ochorení.Do kvalitného medu (spoznáte ho podľa toho, že môže skryštalizovať, a aj keď je v tekutom stave, neleje sa, ale skôr naťahuje) na jemnom strúha­dle nastrúhajte tri veľké cibule (ideálne aj biele aj červené), pretlačte aspoň desať strúčikov cesna­ku, premiešajte a nádobu uzavrite. Na približne päť hodín odložte na tmavé miesto a nechajte pôsobiť. Kvercetín z cibule a kyselina salicy­lová z cesnaku sa spolu s inými zdraviu vysoko prospešnými látkami uvoľnia do medu. Keď po odležaní pozriete do nádoby, uvidíte, že hmota je riedka. Celú zmes je potrebné scediť cez jem­né sitko alebo gázu tak, aby nám ostal iba čistý číry sirup. Treba dať pozor, aby sirup neprišiel do styku s ničím kovovým (všeobecne platí toto pravidlo aj o mede samotnom), lebo sa tým ničia niektoré jeho enzýmy. Odporúča sa skladovať ho v uzavretej sklenenej nádobe v chladničke. Čo sa týka užívania, neexistuje striktne predpísané dáv­kovanie. Ideálne je dať si približne dve polievkové lyžice najneskôr 20 minút pred jedlom, aby sa stihol lepšie vstrebať. Úplne najúčinnejšie pôsobí ráno hneď po prebudení.Malá rada na záver: ak chcete sirup ešte vylepšiť, nastrúhajte doňho spolu s cibuľou a cesnakom aj chren. Čím viac, tým lepšie. Zlepší to chuť sirupu a pridá svoj podiel účinných látok. Táto kombi­nácia je špeciálne vhodná pri zápale dutín, lebo uvoľňuje dýchanie.

Alexandra Baliaková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

GINKO PREKRVÍ ORGANIZMUS, NO ZÁZRAK TO NIE JE

Viktória Zezuliaková

GINKGO BILOBA ALEBO GINKO DVOJLALOČNÉ JE STROM STARÝ NIEKOĽKO MILÓNOV ROKOV. SKAMENELINA, KTORÁ SA NAŠLA V ANGLICKU A PREDSTAVUJE ODTLAČKY

JEHO LISTOV, POCHÁDZA Z OBDOBIA JURY. VEDCI VŠAK PODĽA NAJNOVŠÍCH VÝSKUMOV ZISTILI, ŽE ŽIADNE PRIAZNIVÉ ÚČINKY NA ZMIERNENIE

ALZHEIMEROVEJ CHOROBY ČI DEMENCIE NEMÁ.

104

Spoločnosť Sony predstavila prvú tzv. Li­ion batériu v roku 1991, pričom už vtedy vedela o potenciálnych bezpečnostných rizikách.

Priekopnícka práca v oblasti výroby lítiových ba­térií začala ešte v roku 1912, avšak na trh expan­dovali až v 70. rokoch dvadsiateho storočia. Prvé lítiové batérie však neboli nabíjateľné. Pokusy vy­nájsť nabíjateľné batérie prišli zhruba o desaťro­čie neskôr.Rané modely boli založené na kovovom lítiu a ponúkali veľmi vysokú energetickú hutnosť. Tie­to prvé modely boli celkom nestabilné, najmä po­čas nabíjania. Elektrický článok bol tepelne neo­vládateľný, a tak mohla teplota rýchlo narastať až do bodu tavenia kovového lítia. Veľké množstvá znovu nabíjateľných batérií boli stiahnuté z trhu v roku 1991 po tom, ako horúci plyn unikajúci z batérie v mobile spôsobil požiar priamo pri tvári jedného muža. Nasledovala výroba nekovových lítiových batérií využívajúcich lítiové ióny. Mali síce menšiu energetickú kapacitu, ale tzv. lítium­­iónový systém bol bezpečnejší, vznikli aj prvé bezpečnostné opatrenia pri nabíjaní.V súčasnosti sú Li­ion batérie najúspešnejšie i najdostupnejšie na trhu. Každý rok sa ich vy­robia dva bilióny. Li­ion články s kobaltovými katódami majú dvakrát viac energie ako batérie na niklovej báze. Súčasné batérie prešli veľkým technickým vývojovým pokrokom. Batérie s ka­pacitou 1,35 Ah obstáli v „nail penetration tes­toch“ (rozumej: vniknutie klinca do batérie), no batérie s kapacitou 2,4 Ah sa pri tom istom teste

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > NABÍJATEĽNÉ A VYBUCHUJÚCE BATÉRIE

NABÍJATEĽNÉ A VYBUCHUJÚCE

BATÉRIE

Viktória Zezuliaková

105105105

Dušan Budzák

(P)OTRAVINY

USTRICOVÁ OMÁČKAZloženie: Modifikovaný kukuričný škrob, glutaman sodný, ustricový výťa­žok – voda, príchuť obsahujúca mäkkýše, hubová sójová omáčka – sójové bôby, soľ, cukor, pšeničná múka, extrakt z húb, konzervant – kyselina octová.Glutaman sodný – E621: Jedna z najsledovanejších látok. Boli odhalené jeho neurotoxické vlastnosti, nebezpečný pre zdravý vývoj mozgu detí už od embryonálneho štádia, potlačuje činnosť hormónov ovplyvňujúcich spa­ľovanie tukov a spolupodieľa sa na vzniku obezity. Možná súvislosť s Alz­heimerovou chorobou a cukrovkou.

SRIRACHA – ČILI OMÁČKAZloženie: Okrem vody, cukru, nakladaného aj čerstvého čili obsahuje kon­zervačné látky E211, E223, sladidlo E954, modifikovaný kukuričný škrob, stabilizátor E415, kyselinu octovú.E211 – Benzoan sodný: Podozrenie na poškodzovanie DNA, v kombinácii s ďalšími aditívami vytvára benzén – nebezpečný karcinogén.E223 – Disiričitan sodný: Podobne ako všetky siričitany môže spôsobiť astmatický záchvat. Boli dokumentované prípady smrti astmatických pa­cientov.

SLADKÁ SLIVKOVÁ OMÁČKAZloženie: Okrem cukru, vody a 3,5 % sliviek obsahuje aj liehový ocot, xan­tánovú gumu, konzervačnú látku – E202 sorban draselný.E202 – Sorban draselný: Ojedinelo môže spôsobiť podráždenie očí a kože, astmatické záchvaty, alergické reakcie a poruchy správania.

SLADKÁ SÓJOVÁ OMÁČKAZloženie: Okrem vody, soli, vína a octu aj 25 % sójového hydrolyzátu, ku­kuričný škrob, zvýrazňovače chuti E621, E631, E627, zahusťovadlo E415, konzervačné látky sorban draselný – E202, benzoan sodný – E211.Sójový hydrolyzát: Názov, ktorým sa výrobcovia vyhýbajú priamemu ozna­čeniu glutamanov – ide o náhradný názov pre rozštiepený glutaman.

POZITÍVNY PRÍKLAD:KIKKOMAN – SÓJOVÁ OMÁČKAZloženie:Voda, sójové bôby, pšenica, jedlá soľ.

(P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

v niekoľkých prípadoch stali malou „bombou“.Anódy dnešných batérií tohto typu pozostávajú z uhlíka, pričom katóda je vyrobená z oxidu kovu a nachádza sa v nej elektrolyt v podobe lítiovej soli v organickom rozpúšťadle. V každej bežne predávanej batérii – ak nie je z čínskeho trhu a ne­značkového pôvodu – sa nachádza čip kontrolu­júci jej stav i priebeh nabíjania. Život nosť batérie je stanovená zhruba na 1200 nabíjacích cyklov. Treba však mať neustále na zreteli, že vo vašej technike sa nachádza batéria, ktorej chemické zloženie aj v dnešnej dobe môže pri nesprávnom zaobchádzaní spôsobiť v lepšom prípade únik plynu, v horšom vzplanutie či výbuch.Mnohé testy, či už laického a domáceho pôvo­du alebo tie laboratórne, potvrdzujú, že niektoré kusy batérií sú po mechanickom zásahu naozaj nebezpečné. Čomu by ste sa teda mali vyhnúť pri zaobchádzaní s vašou batériou? Rozhodne baté­riu nenabíjajte na vyššiu kapacitu než je schopná pojať. Nenechávajte svoju techniku na priamom slnku, ani zatvorenú pri vysokých teplotách na­príklad v aute. Nepoužívajte batérie, ktoré sa vám zdajú byť deformované, nafúknuté či inak mechanicky poškodené. Investuje o pár eur viac za značkovú či kvalitnejšiu batériu, pri ktorej si môžete byť istý, že prešla bezpečnostnými testa­mi a kontrolami. Predajné portály ponúkajú veľa rôznych neznačkových druhov batérií, ktorých stabilita nie je overená, a pri ich prípadnom vyu­žívaní treba dávať pozor. V lepšom prípade vám iba zničia techniku.

ÁZIJSKÁ KUCHYŇA JE V MÓDE A JE VRAJ ZDRAVÁ. SKORO ŽIADNY RECEPT SA NEZAOBÍDE BEZ SÓJOVEJ OMÁČKY A JEJ VARIÁCIÍ. TAK AKO PRI INÝCH DRUHOCH POTRAVÍN, AJ TU TREBA VEDIEŤ ROZLIŠOVAŤ.

DNES OKREM ODSTRAŠUJÚCICH PRÍKLADOV UVÁDZAME AJ JEDEN POZITÍVNY.

107106

toriky, dyskinéza (porucha pohybov), hyper­aktivita, a dokonca samotný parkinsonizmus.Pri Parkinsonovej chorobe sú časté poruchy sprá­vania a psychické ťažkosti pacientov. Zvyknú sa liečiť psychiatrickými liekmi neuroleptikami, medzi ktorých nežiaduce účinky patrí práve Parkinsonova choroba. Preto sa lekári snažia predpisovať atypic­ké neuroleptiká, pri ktorých je toto riziko menšie.Prevenciou proti vzniku Parkinsonovej choroby môže byť pravidelné pitie čierneho čaju alebo kávy. Existujú štúdie preukazujúce, že konzumá­cia mliečnych výrobkov riziko vzniku choroby zvyšuje, a to predovšetkým u mužov.V prípade vypuknutia choroby pravidelné pitie dvoch šálok kávy denne zmierňuje jej motorické prejavy. Vitamín B6 a horčík posilňujú mozgovú činnosť a obnovujú chemickú rovnováhu v moz­gu. Dobré je konzumovať potraviny podporujúce prekrvenie – napr. ginko. Pomáha detoxikácia a optimalizácia metabolizmu.Okrem stravy je veľmi dôležitá mentálna, a najmä fyzická aktivita. Cvičenie a pravidelný pohyb majú pozitívny vplyv na priebeh a minimalizova­nie symptómov Parkinsonovej choroby. Cvičenie zmenšuje neurologické poškodenie, ktoré prispie­va k postupu ochorenia.Alternatívna medicína označuje za duchovnú príčinu Parkinsonovej choroby intenzívnu potre­bu všetkých a všetko ovládať. Táto potreba sa dá zmierňovať napríklad opakovaním pozitívneho tvrdenia: „Uvoľňujem sa, lebo viem, že som v bez­pečí, život je tu pre mňa, verím v chod života.“

čene), posturálna hypotenzia (náhly pokles krvné­ho tlaku pri prudkom postavení alebo posadení sa, prejavujúci sa závratmi), prehnane zvýšená chuť do jedla alebo problémy spôsobené predráždením nervovej sústavy (nespavosť, tras, excitácia, kŕče...).Klasickými anticholínergikami (liekmi znižujúci­mi vylučovanie acetylcholínu) sú atropín a sko­polamín. Získavajú sa z blenu, durmanu. Zvyknú sa nasadzovať pacientom, ktorí neznášajú dobre levodopu. Ich antiparkinsonický účinok sa však prejaví až v dávkach, ktoré už spôsobujú silné ne­žiaduce účinky (sucho v ústach, poruchy videnia, nepokoj, halucinácie).Užívanie liekov s anticholínergickými vlastnos­ťami zvyšuje riziko objavenia sa psychotických symptó mov, a to najmä u starších ľudí, špeciálne tých, ktorí zároveň trpia demenciou.Medzi ďalšie riziká patrí suchosť v ústach, zníže­nie sekrécie žalúdočnej šťavy, spomalenie motility (pohyblivosti) tráviaceho traktu – chronická záp­cha a zauzlenie čriev, infekcie močového mechúra a obličiek či zvýšená srdcová frekvencia. Negatív­ny vplyv môžu mať na očné funkcie, orientáciu pacienta alebo zhoršenie zeleného zákalu.Náhle vysadenie liečiv s anticholínergickými vlastnosťami môže byť sprevádzané ťažkos­ťami, ktoré sú prejavom tzv. „rebound“ feno­ménu. Zo symptómov sa môže objaviť strata chuti do jedla, nauzea (nutkanie dáviť), zvra­canie, hnačka, výtok z nosa, potenie, nepokoj, úzkosť, psychomotorická agitovanosť (extrémny nepokoj až agresivita), nespavosť, poruchy mo­

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > NÁSTRAHY POTLÁČANIA PARKINSONOVEJ CHOROBY

NÁSTRAHY POTLÁČANIA PARKINSONOVEJ CHOROBY

Silvia Benková

na spomalenie progresie ochorenia, existuje len symptomatická liečba, ktorá zmierňuje príznaky.Nedostatok dopamínu vedie k zvýšenej produk­cii iného neurotransmiteru, acetylcholínu, ktorý však zvyšuje napätie v nervovej sústave. Preto sa na Parkinsonovu chorobu nasadzujú buď liečivá zvyšujúce obsah dopamínu v mozgu (dopamíner­gické látky), alebo liečivá znižujúce vylučovanie acetylcholínu (anticholínergické látky).Trvalé užívanie týchto liekov síce zvyšuje pohyb­livosť pacienta, ale na to, aby sa účinok udržal, je potrebné neustále zvyšovať dávky alebo skracovať intervaly podávania. Riziko vedľajších účinkov tým narastá.Najúčinnejším a najčastejšie podávaným dopamí­nergikom (liekom zvyšujúcim množstvo dopamí­nu) je levodopa. Postupom času však stráca účin­nosť, objavujú sa komplikácie a príznaky, ktoré čiastočne súvisia s postupom ochorenia, ale sú aj dôsledkom liečby levodopou. Medzi jej nežiaduce účinky patrí znížený príjem bielkovín alebo vy­soká hladina homocysteínu, ktorý zvyšuje riziko infarktu.Liekov v tejto skupine je viacero, spomeňme ešte inhibítory MAO, ktoré spomaľujú úbytok dopamí­nu. Žiaľ, sú s nimi spojené aj mnohé nežiaduce účinky ako hepatotoxicita (riziko poškodenia pe­

Parkinsonova choroba je neurologické de­generatívne ochorenie centrálneho ner­vového systému spojené s nedostatkom

dopamínu spôsobujúce odumieranie neurónov. Dopamín je neurotransmiter, látka prenášajúca nervové vzruchy. Ak je ho nedostatok, prerušuje sa komunikácia medzi mozgom a ostatnými čas­ťami organizmu. Preto parkinsonici strácajú kon­trolu nad vlastným telom.Typické prejavy tejto choroby sú:• tras (tremor),• svalová stuhnutosť (rigidita),• bradykinéza – spomalené a nekompletné pohy­

by – napr. ťažkosti pri vstávaní, chôdzi,• vegetatívne príznaky (zvýšené slinenie, potenie),• zvláštne držanie tela (jemný predklon a drob­

né krôčiky),• tichá, monotónna reč,• nestabilita, strata rovnováhy, riziko pádov.Príčiny ochorenia nie sú známe. Uvažuje sa o možnej súvislosti s intoxikáciou organizmu pes­ticídmi, nevylučuje sa ani autoimunitná príčina ochorenia. Nádejou je bezbrehá schopnosť rekon­štrukcie ľudského organizmu vlastnými silami, ak sa ešte dokáže naštartovať.Parkinsonova choroba sa nedá liečiť, v súčas­nosti nie je známy ani dostatočne účinný postup

ĽUDIA POSTIHNUTÍ PARKINSONOVOU CHOROBOU NEMAJÚ PRI SÚČASNEJ ÚROVNI MEDICÍNY NÁDEJ NA VYLIEČENIE. LIEČBA SA ORIENTUJE LEN

NA ZMIERNENIE SYMPTÓMOV. LIEKY ANTIPARKINSONIKÁ, KTORÉ SA NA TENTO ÚČEL POUŽÍVAJÚ, MÔŽU PRINIESŤ MNOŽSTVO KOMPLIKÁCIÍ.

NÁSTRAHY POTLÁČANIA PARKINSONOVEJ CHOROBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

109108

PREMLČACIA DOBA PRI VYSPORIADANÍ DEDIČSTVASme šiesti súrodenci a po nebohej matke sme osvedčením o dedičstve, právoplatným dňa 27. 3. 2002, nadobudli rovnakým dielom cenný papier (štátny dlhopis z II. vlny kupónovej priva­tizácie) a trojizbový byt. Obe tieto aktíva sme po vzájomnej súrodeneckej dohode dali napísať na najstaršieho brata s povinnosťou, že do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti osvedčenia o de­dičstve každému súrodencovi vyplatí 2 283 Sk z hodnoty dlhopisu a do piatich rokov 38 451 Sk z hodnoty bytu. Je rok 2015 a do dnešného dňa žiadna z týchto transakcií neprebehla. Preto pro­sím o právnu radu, či a aká je premlčacia doba v tomto konkrétnom prípade, poprípade poradiť s riešením.Ľubomír H.

Keďže v predmetnom prípade došlo k dohode medzi dedičmi, pričom na základe tejto dohody sa z jedného súrodenca stal dlžník (súrodenec po­vinný podľa dohody vyplatiť ostatných) a ostatní súrodenci sa dostali do pozície veriteľov (opráv­nených na vyplatenie určenej čiastky), dostáva­me sa do roviny záväzkového práva. Všeobecná premlčacia doba v zmysle Občianskeho zákonní­ka je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Avšak keďže predmetné právo bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (notára), uplatní sa dlhšia premlčacia doba, a to desaťroč­ná. Začiatok premlčacej doby je tu stanovený nasledujúci deň po tom, ako uplynie tzv. paričná lehota, teda lehota na plnenie. V prípade vyplate­nia sumy z dlhopisu teda začala premlčacia doba plynúť dňa 28. 3. 2002 a v prípade sumy za byt 28. 3. 2007. Z toho teda vyplýva, že právo na vy­platenie sumy z dlhopisu bolo premlčané, avšak vyplatenia sumy za byt sa stále môžete domáhať, pretože toto sa premlčí až v roku 2017. Dôležité je však poznamenať, že súd na námietku premlčania neprihliada ex offo, ale iba na námietku dlžníka.

ŽIVOTNÁ POISŤOVŇA ŽIADA ZAPLATIŤV októbri 2012 som s nemenovanou životnou pois­ťovňou uzavrel zmluvu o investičnom životnom po­istení s dobou trvania vyše 30 rokov. Dostal som sa však do zlej finančnej situácie, preto som od augusta minulého roku požiadal o zníženie sumy mesačných splátok. Ani tieto som nebol schopný ďalej platiť, preto som v novembri minulého roku poslal poisťovni e­mail, v ktorom som oznámil ukončenie zmluvy a považoval vec za uzavretú. Poisťovňa mi až v januári písomne oznámila, že moja zmluva zanikla. Ďalej mi oznámila, že má podľa Všeobecných poistných podmienok pre ži-votné poistenie a Osobitných poistných podmie-nok nárok na poplatky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom poistenie zaniklo. To znamená za 5 dní tohto mesiaca, sumu, takmer sa rovna­júcu mesačnej splátke, ktorú som platil pred zní­žením splátok. Poisťovňa ma upozornila aj na uhradenie dlhu z neuhradených splátok, a ak ich spolu s vyššie uvedenými poplatkami nezaplatím, budú ich odo mňa právne vymáhať, čím mi majú vzniknúť ďalšie náklady v podobe úrokov z omeš­kania a súdnych poplatkov. Musím uvedené po­platky uhradiť? Existuje nejaký zákon, ktorým by som mohol brániť svoje práva a boli by mi vrátené vložené peniaze, pretože som žiadnu službu od po­isťovne nevyužil?Branislav BátovskýStarý Tekov

Čitateľ uvádza, že poistnú zmluvu uzavrel s „ne­menovanou poisťovňou“, ale vzhľadom na počet inštitúcií a ich častokrát rôznu úpravu poistných podmienok by bolo lepšie vedieť jej názov, a tak sa pri rozbore riadiť konkrétnymi podmienkami.Všeobecne platí, že poistnú zmluvu je možné vypovedať jednostranne. Pri výpovedi životné­ho poistenia platí šesťtýždňová zákonná lehota (Občiansky zákonník). Závisí to od frekvencie platenia poistného, napríklad pri ročnej platbe je často možné poistnú zmluvu vypovedať až k vý­ročiu zmluvy. Do veľkej miery je to ovplyvne­

PRÁVNA PORADŇA > > PRÁVNA PORADŇA

né aj už spomínanými poistnými podmienkami konkrétnej poisťovne.Životné poistenie možno zrušiť klientom pod­písanou písomnou žiadosťou, ktorú je potrebné doručiť do poisťovne poštou alebo osobne. Nie­ktoré poisťovne vyžadujú úradne overený podpis klienta.Čitateľ jednostranne zrušil poistné prostred­níctvom e­mailu, čo poisťovňa nemusela akcep­tovať ako náležitý spôsob výpovede. Čitateľ uvá­dza, že tento e­mail zaslal poisťovni v novembri 2014 a poisťovňa mu zánik poistenia oznámila v januári 2015. Mohlo sa tak stať, že poisťovňa formu výpovede neakceptovala a poistenie na­ďalej trvalo. Čitateľ prestal platiť poistné, a tak poisťovňa evidovala dlh na poistnom.Odporúčame obrátiť sa na poisťovňu a nechať si písomne vyjadriť stanovisko k dôvodu ukon­čenia poistného, či akceptovala e­mailovú výpo­veď, alebo, naopak, zrušila poistenie na základe neplatenia poistného. V prípade, ak bola poistná zmluva vypovedaná zo strany poisťovne z dôvo­du neplatenia poistného, je potrebné zameškaný dlh uhradiť, a vyhnúť sa tak narastaniu nákladov o úroky a prípadne súdne trovy.Čo sa týka vložených peňazí, klient má pri zrušení poistenia právo na takzvanú odkupnú hodnotu poistenia. Investičné životné poistenie je dlhodobá záležitosť a je potrebné upozorniť, že približne počas prvých dvoch rokov existen­cie životného poistenia býva odkupná hodnota často nulová. Túto informáciu klienti často neve­dia, a tak sa treba obrátiť na poisťovňu, aby túto odkupnú hodnotu vyčíslila.

VYHODENÁ KUCHÁRKADcéra mala uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú na zastupovanie počas PN ako pomoc­ná kuchárka v školskej jedálni. Zamestnávateľ, ktorý s ňou pracovnú zmluvu uzatvoril (riaditeľ ZŠ), ju ukončil po dvoch mesiacoch na príkaz zriaďovateľa (obecný úrad, starosta), aj keď PN zastupovanej zamestnankyne trvá naďalej. Starosta svoj príkaz odôvodnil tým, že sa musí šetriť a na jej miesto prijal inú pracovníčku pro­stredníctvom úradu práce, pretože za túto bude platiť 95 % mzdy štát. Je možné, aby v školskej jedálni pracovala táto pracovníčka bez toho, aby

bola aspoň vyučenou kuchárkou? Chcela by som sa informovať, či takýto postup bol správny.Edita Dudáková

Vaša dcéra s najväčšou pravdepodobnosťou uzavrela pracovnú zmluvu podľa ust. § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len Zákonník práce), a to na dobu určitú. Hoci to z Vašej otázky priamo nevyplýva, je vysoko prav­depodobné, že obsahom tejto pracovnej zmluvy bola aj dohoda o skúšobnej dobe podľa ust. § 45 Zákonníka práce, preto bude aj odpoveď zohľad­ňovať túto skutočnosť. Zamestnávateľ a zamest­nanec sa môžu na skúšobnej dobe a dĺžke jej trva­nia dohodnúť, pričom skúšobná doba môže byť najviac tri mesiace (u vedúcich zamestnancov najviac šesť mesiacov). Táto dohoda musí byť urobená písomne, inak je neplatná.Podľa ust. § 72 Zákonníka práce môže pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť zamestnávateľ aj zamestnanec, a to písomne z akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bez uvedenia dôvodu. Preto zamestnávateľ postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, ak skončil pracovný pomer s Vašou dcérou v skúšobnej dobe. V tomto prí­pade zamestnávateľ Vašej dcére nebol povinný uviesť dôvod, ktorý bol rozhodujúci pre ukonče­nie pracovného pomeru.Druhá časť Vašej otázky sa zameriava na kvalifi­káciu potrebnú na vykonávanie práce kuchárky, resp. pomocnej kuchárky. Kuchárky školských jedální či pomocné kuchárky sú zaraďované do platových tried v závislosti od zložitosti a nároč­nosti vykonávanej pracovnej činnosti a aj dosiah­nutého stupňa vzdelania, a to podľa katalógu pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej prá­ce, ktorý je prílohou č. 2 k Nariadeniu vlády SR č. 341/2004 Z. z. Vo Vami uvedenom prípade možno konštatovať, že na výkon pracovnej čin­nosti pomocnej kuchárky sa žiadny kvalifikačný predpoklad vzdelania nevyžaduje.

Odpovede vypracúva tím našich spolupracu-júcich právnikov. Vaše otázky na nich nám môžete posielať na e-mailovú adresu redakcie zemavek@zemavek.sk. Do predmetu správy na-píšte PRÁVNA PORADŇA.

PRÁVNA PORADŇA

111110

HERBÁR > ÓPIUM – BRÁNA DO NEBA I PEKLA

spánku Hypnovi a jeho synovi Morfeovi, v In­dii Šivovi. Socha minojskej bohyne uzdravenia z 13. storočia p. n. l. má na hlave makovice. Sa­turnova dcéra Ceres užívala výťažok z maku pro­ti bolesti. U Arabov bolo ópium dokonca dôleži­tým meditačným prostriedkom.Ópiu neodolal ani Edgar Alan Poe. Svoje dlho­ročné skúsenosti s ópiom zhrnul spisovateľ Tho­mas De Quincey (1785 – 1859) v knihe Spoveď anglického požívača ópia. Najprv ho užíval na bolesť zubov, neskôr však bez neho nedokázal žiť ani jeden deň. Charles Baudelaire tvrdil, že putá, ktorými droga púta k sebe obeť, sú oveľa silnejšie, akými je spútaný zajatec. Podľa neho je však hašiš horší. Básnik Jean Cocteau zhrnul svoje ópiové závislosti v knihe Ópium s podtitu­lom Denník jednej detoxikácie. Označoval ho za výnimočné, prospešné, pôžitkárske, avšak aj pro­blémové. Život bez neho považoval za pustý a po spoznaní ópia smutný a prázdny. Na jednom mieste píše: „Ópium neznesie netrpezlivých nar­komanov, babrákov. Odíde a nechá ich napospas morfiu, heroínu, samovražde a smrti.” Alebo: „Ak niekoho počujete prehlásiť: XY sa zabil faj­čením ópia, mali by ste vedieť, že je to nemožné, a uvažovať o iných príčinách jeho smrti.”

užíva aj vo forme tabliet. Ópium vyvoláva silné abstinenčné príznaky, ktoré nastávajú po eufo­rických stavoch a spánku. Po eufórii dochádza k depresiám a silným úzkostiam. Konzument potrebuje stále väčšie množstvo dávky, lebo vzniká rezistencia. Telo si rýchlo zvyká, vznikne imunita voči toxicite a tendencia dávky zvyšovať, čím nastane silná psychická a fyzická závislosť od drogy.V niektorých štátoch je jeho pestovanie úplne zakázané. U nás a celkovo v slovanských kraji­nách majú makové jedlá a koláče dlhú tradíciu. Vo veľkom sa pestuje v Čechách a v Afganistane, v minulosti aj na Slovensku. V Číne sa ópium volalo in­c­šu. Rozšírilo sa, keď bolo v 17. storočí zakázané fajčenie tabaku a ešte skôr v 16. storočí zakázaný aj alkohol. V 18. storočí bolo pestova­nie a dovoz maku zakázané, čím vzrástol ilegál­ny obchod s ním. Ópium bolo veľmi rozšírené v Turecku. Dic Baboian uvádza, že Američania v r. 1921 užívali 12­krát viac ópia ako inde vo sve­te. V Anglicku dávali rodičia deťom pred odcho­dom do práce ópium, aby ich omámilo a upoko­jilo, kým rodičia boli preč. Večer im znova dali ópium, aby ich uspali a mohli si po ťažkom dni aj oni odpočinúť.Kvôli ópiu sa viedla čínsko­anglická vojna (1839). Bolo zdrojom príjmu Východoindic­kej spoločnosti, opory britského kolonializmu v Ázii. Čína zakázala obchod s ópiom. Angli­čanov čínske zákony netrápili, išlo im len o ich vlastné záujmy a upevnenie moci. A tak anglické vojnové lode zaútočili na čínske prístavy. Čína vojnu prehrala a musela otvoriť svoje prístavy ob­chodníkom zo západu, aj keď Angličania nemali Číne čo zaujímavé ponúknuť (okrem ópia), lebo Čína mala všetko, čo potrebovala. Navyše museli Britom zaplatiť 21 miliónov libier ako vojnové reparácie. Angličania si vyhradili právo predávať ópium v Číne, čím mali na svedomí milióny zá­vislých Číňanov. Legalizácia obchodu s ópiom však nebola dosiahnutá. Priekupníkov a pašerá­kov trestali smrťou. Ako tvrdí Stefan Haag, tento druh hospodárskeho imperializmu mal za násle­dok nástup komunistov k moci v roku 1949.Paracelsus v stredoveku vytvoril na báze ópia tinktúru, univerzálny liek, laudanum paracelsi. Mak bol zasvätený bohom smrti Thanatovi,

ÓPIUM – BRÁNA DO NEBA I PEKLA < HERBÁR

Vladimír Líška

kojenie. Vedie k eufórii a vyvoláva silnejšiu zá­vislosť. Derivátom alkaloidu morfínu je heroín, ktorý je ešte nebezpečnejší. Vyvoláva ťažké krízy abstinencie. Rozšíril sa najmä v USA.Kým ópium účinkuje 10 – 12 hodín, heroín len krátkodobo. Pôsobí na centrálny nervový sys­tém, proti bolesti, vyvoláva ospalosť. Kodeín sa používal na liečbu kašľa. Papaverín uvoľňuje kŕče, rozširuje cievy. Tebaín sa používa vo farma­ceutickom priemysle a narkotín zosilňuje narko­tické účinky a povzbudzuje dýchanie. Kedysi sa aj u nás dával deťom na spanie odvar z makovíc alebo len maku a dodnes ho niektorí starí ľudia ešte užívajú namiesto vysokonávykových liekov na spanie.V histórii dochádzalo k častým otravám, keď sa deťom na spanie podával odvar z nezrelých makovíc. Pri otrave dochádza k poruchám dy­chu, poklesu teploty, zrýchleniu alebo spomale­niu srdečnej činnosti. Táto jednoročná rastlina pochádza z Malej Ázie, kde sa okrem fajčenia

Mak patrí medzi najstaršie omamné prostriedky sveta, už Hippokrates odporúčal proti veľkým bolestiam

užiť ópium. Vyzdvihoval jeho uspávacie a anal­getické účinky. Užíval ho aj cisár Marcus Aure­lius vo forme nápoja theriakon. Slovo „ópium“ pochá dza z gréčtiny a znamená „maková šťava“. Získava sa z nedozretých makovíc maku siateho (Papaver somniferum). Je to biela šťava obsiah­nutá vo všetkých častiach tejto rastliny okrem semien, z ktorých sa vyrába olej. V samotnom maku (semenách) sa nachádza len 0,01 % alka­loidov.Mak má viac vápnika ako mliečne výrobky a má väčšiu využiteľnosť. Okrem toho obsahuje horčík, železo, bielkoviny, vlákninu, vitamín E. Šťava na vzduchu tuhne a vzniká hnedá hmo­ta zvaná ópium. Obsahuje 50 látok, ópiových alkaloidov – morfín, kodeín, tebaín, papaverín, narkotín. Hlavný alkaloid je morfium, hojne sa používalo v medicíne na tíšenie bolesti a upo­

PRVÚ ZMIENKU O MAKU NÁM ZANECHALI SUMERI NA 5000 ROKOV STARÝCH TABUĽKÁCH. POZNALI HO AJ V GRÉCKU, INDII ČI V PERZII. POUŽÍVALI HO GERMÁNI I VIKINGOVIA. TENTO VŠELIEK ODSTRAŇUJÚCI SILNÉ BOLESTI, DEPRESIE A HNAČKY PATRIL V OBDOBÍ ANTIKY K NAJPOUŽÍVANEJŠÍM HALUCINOGÉNNYM A UTIŠUJÚCIM PROSTRIEDKOM A AFRODIZIAKÁM.

ÓPIUM – BRÁNA DO NEBA I PEKLA

112

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ V JERUZALEME

Veronika Mráziková

JEDEN DEŇ V JERUZALEME

Foto: Matúš Plecho

Vchádzame do osady a počujeme len šte­kot psov. Slovenský Jeruzalem je mies­tom pokoja. Človek má pocit, že tu zastal

čas. Na malej ploche sa rozprestiera osada s bi­blickým názvom patriaca k obci Krajné pri My­jave. Z jedného konca na druhý prejdete za pár minút a v súčasnosti nemá krčmu, ani pálenicu a kostol nie je ani v najbližšom Matejovci. Kraj­né má niekoľko častí, jednou z nich je už spo­mínaný Matejovec, pod ktorý patrí Jeruzalem. V Matejovci je akurát zvonica patriaca pod kraj­niansku far nosť, a tiež obchod, ktorý v Jeruza­leme nenájdete. Do najbližších potravín chodia domáci peši, prípadne autom, pretože autobusy do Jeruzalema nejazdia. Prečo by aj, sami miest­ni sa pýtajú – kvôli komu by sem jazdili? V sied­mich trvalo obývaných domoch žije šestnásť obyvateľov, zvyšok obývajú prevažne bratislavskí chatári. Čo hodina, to prešlo jedno auto. Nadbyt­kom ľudí sa slovenský Jeruzalem naozaj trápiť

nemusí. Ak však čakáte tradičné domčeky, ste na omyle, väčšina domov a striech je už prerobená. Prečo Jeruzalem? Otázka, na ktorú nikto nevie nájsť odpoveď. Jaroslav Obuch, náš sprievod­ca z neďalekého Matejovca, sa domnieva, že kopanicu tak niekto pomenoval preto, „lebo je utopená medzi vŕškami, rovnako ako Jeruzalem v jame medzi strmými brehmi“, no o pôvode i čase vzniku názvu kopanice už nikto nevie.

KEDYSI NAJVYCHÝRENEJŠIA KRČMAOtec pána Karola Tala, ktorý sa v Jeruzaleme narodil, vlastnil kedysi v kopanici vychýrenú krčmu, kde sa podľa slov Jaroslava Obucha zvyklo v nedeľu stretnúť aj stopäťdesiat ľudí.Počas druhej svetovej vojny chodili do šenku partizáni aj Nemci. Pán Karol Talo spomína aj svadobné zábavy, ktoré sa na dvore konali. Krčmu zdedil po svojom otcovi a jeho man­želka spomína, že niečo podobné nikde blízko

EVANJELICKÁ OSADA S PÔVODNÝM NÁZVOM MESTO JERUZALEM, DNES LEN SO ŠESTNÁSTIMI OBYVATEĽMI, MALA KEDYSI KRČMU AJ PÁLENICU, KDE SA POČAS

DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY MÍŇALI PARTIZÁNI S NEMECKÝMI VOJAKMI. PÁN KAROL TALO, SYN ŠTEFANA TALA, NIEKDAJŠIEHO KRČMÁRA, SI PAMÄTÁ, AKO JEHO MAMA SCHOVALA ZBRANE PARTIZÁNOV DO DUCHIEN, KEĎ DO ŠENKU PRIŠLI NEMCI. TÍ SI, NAŠŤASTIE, VŠIMLI LEN CVOKY V PODLAHE. KEBY ODKRYLI DUCHNY,

RODINA BY BOLA V NEBEZPEČENSTVE.

nebolo a z okolitých dolín sem chodili všetci.Rozpráva, ako raz vnútri popíjali partizáni, keď zrazu po ceste prichádzali Nemci. „Jeden mal pri plote pri šenku stráž, a keď ich počul hovoriť po nemecky, potichu upozornil tých vnútri, že idú Nemci.“ Partizáni poskákali do jarku a ušli do hory do bunkrov. „V šenku nechali všetko. Zbrane aj hracie karty.“Na druhom konci budovy, kde sa nachá dzal šenk známy po celom okolí, bol obchod. Predá­vali tam cukríky aj petrolej. Karol Talo krčmu síce zdedil, no neskôr sa aj so ženou presťaho­val do najbližšieho Matejovca, kde žije dote­raz. Život v Jeruzaleme, pri potoku, si však aj po rokoch pochvaľovali. Karol Talo dopĺňa, že v Jeruzaleme býval jeho otec aj dedko. Manže­lia si spomínajú, že v kopanici kedysi žilo veľa ľudí. „Teraz je to všetko prázdne.“ Z pôvodnej krčmy už nezostalo nič, okrem okien, nový ma­jiteľ dom zrekonštruoval. Počas druhej sveto­

vej vojny fungovala aj pálenica, v súčasnosti je z nej už len zrúcanina.

V JERUZALEME ZA HODINUS názvom Jeruzalem to obyvatelia nemali vždy jednoduché. Karol Talo spomína, že vnučke jeho sestry v škole neverili, že už bola v Jeru­zaleme. Úsmevná situácia nastala aj vtedy, keď známym povedal, že momentálne je síce v Je­ruzaleme, ale o hodinu sa vráti. Nechceli veriť, Jeruzalem za hodinu? Pohostinnosť a srdečnosť Jeruzalemčanov sme si vyskúšali na vlastnej koži. Na pozornosť mé­dií sú domáci obyvatelia zvyknutí, podľa vlast­ných slov sa o osadu pravidelne zaujímajú už od roku 1995. Točili sa tu aj mnohé filmy. Tento rok slávi obec Krajné 623. výročie najstaršej pí­somnej zmienky. Vznik kopaníc je však mladší, no kedy presne Jeruzalem vznikol, nevie pove­dať nikto.

115114

PRÍBEHY ZEME > MUŽ ZAKLIATY DO STROMU MUŽ ZAKLIATY DO STROMU > PRÍBEHY ZEME

Amazonský príbeh

MUŽ ZAKLIATY DO STROMU

celé dni. Matka si všimla, že sa veľmi zmenila a jej prechádzky v lese sú čoraz dlhšie. Od istého času si celé hodiny maľovala tvár a do vlasov si zastokávala kvety z vtáčích pierok.Dievčina sa napokon zdôverila matke, ktorá jej poradila: „Ak naozaj miluješ Ulého, nezakážem ti za ním chodiť, ale buď rozumná. Pripútaj si ho k sebe, aby ti neunikol, a požiadaj ho, nech si ťa vezme za ženu. Povedz mu, že len pod tou podmienkou ho vyslobodíš.“Ulé bol uväznený v strome, no len čo prijal po­nuku dievčaťa, rýchlo bol oslobodený. Žili si šťastne až do dňa, keď sa Ulé vracal z poľovačky a stretol jaguára. Jaguár na neho zaútočil, nie zo strachu, ani z hladu. Chcel iba ukázať svoju silu a odvahu. Chcel sa stať pánom lesa a napriek lovcovej odvahe zvíťazil.Nadišla noc a mladá žena zúfalo čakala na svoj­ho muža. Na druhý deň ráno sa ho vybrali hľa­dať jej bratia. Išla s nimi aj so svojím dieťaťom. Uprostred čistiny našla mužove zvyšky. Kľakla si na kolená, pozbierala kosti, listy a úlomky koná­rov a vyslovovala zázračné slová.

Tiri sa zúrivý vrátil k brlohu jaguárov. Vystriehol ich a pozabíjal. Ľahko zabil prvých troch, lebo si nedávali pozor. Ale štvrtý mal čas ujsť na vysoký strom, odkiaľ volal na pomoc Mesiac a hviezdy. Mesiac sa nad ním zľutoval a ukryl ho (odvtedy jaguáre vychádzajú na lov len v noci a Mesiac sa na ne ponáša). Tiri zašiel za matkou jaguárov a povedal jej:„Ničoho sa neboj, ty nie si vinná. Vychovala si ma. Postarám sa o teba.“Vyklčoval v lese čistinku, zasadil na nej maniok a guaranu. Tiri mal nadprirodzenú silu a stal sa vládcom lesa. No veľmi sa nudil, a tak si stvo­ril priateľa, ktorému dal meno Karu. Raz, keď sa prechádzali po lese, stretli ducha hada, kto­rý spal pri vchode do veľkej nory. Tiri požiadal sokola Uakoana, aby hada zabil a uvoľnil noru. Tak ako sa rieka v období dažďov vylieva z ko­ryta, vyvalili sa z nory davy mužov z rozličných kmeňov, ponáhľali sa von a usadili sa na zemi. Tiriho poslanie sa tým skončilo a odišiel ďaleko na západ.

Keďže sa nechcel vzdať a umrieť od hladu, pustil sa smerom na východ len tak na­verímboha s nádejou, že príde do krajiny

svojich predkov, k prameňu veľkej rieky. Odrazu sa pred ním zjavila strašná bytosť. Bol to Saru­rama, zlý duch, ktorý zničil svet. Zarazený muž cúvol.„Mám výčitky,“ prehovoril Sarurama. „Nemal som právo zničiť všetko len preto, aby som sa pobavil. Pokúsim sa napraviť svoju chybu. Tu máš, vezmi si za hrsť týchto semienok, zasej ich, a tým znovu zrodíš všetky rastliny na Zemi.“Urobil, čo mu kázal, a po chvíli ako zázrakom vyrástol les, odkiaľ zavolala mladá žena. V oka­mihu si ho podmanila svojou nezvyčajnou krá­sou a múdrosťou. Oženil sa s ňou. Narodilo sa im niekoľko synov, ale len jedna dcéra, ktorá zdedila krásu i múdrosť po matke. Bratia ju žiar­livo strážili.Jedného dňa, keď sa sama prechádzala v lese a nariekala nad svojou samotou, stretla Ulého, muža zakliateho do stromu. Bláznivo sa do neho zamilovala a rozhodla sa, že s ním bude tráviť

Slnko začalo prudšie pripekať. Schytil sa straš­ný vietor a unášal lístie i konáre, ktoré pokrývali zem. Zavrela oči a rukami si chránila tvár. Keď cítila, že sa vír vzďaľuje, poobzerala sa okolo seba a na svoje prekvapenie začula Ulého hlas: „Zdalo sa mi, že som hrozne dlho spal...“Vracali sa domov, keď Ulého začal trápiť smäd. Zrazu v diaľke zbadal rieku. Požiadal ženu, aby ho počkala a prekliesnil si cestu húštinou, aby sa dostal na breh. Naklonil sa nad hladinu, načrel vodu do dlaní a zmeravel – vo vode uvidel, že mu chýba časť tváre. Nechcel, aby ho žena vi­dela znetvoreného. Pribehol k nej, zakrývajúc si tvár. Darmo ho presviedčala, že jej to neprekáža, poprosil ju, aby šla domov sama a čakala naňho. Radil jej, aby kráčala rovno a neobzerala sa, aj keby za sebou počula akékoľvek zvuky.Ulého žena sa vydala na spiatočnú cestu. V lese sa ozývali rôzne šumy, ale neobracala sa. Vtom však akýsi lístok, ktorý jej spadol za chrbtom na zem, veľmi čudne zašuchotal. Žena sa otočila, v tom okamihu stratila smer a zablúdila. Blú­dila celé hodiny. Nadišla noc a ona vyčerpaná aj s dieťatkom klesla na zem a zaspala. Keď sa zobudila, zistila, že je v brlohu matky jaguárov, ktorá ležala pri nej a láskavo sa na ňu dívala.„Nechala som vás spať,“ povedala. „Ale teraz vás musím skryť. Každú chvíľu sa vrátia moji sy­novia. Zabili by ťa aj s dieťaťom.“Keď sa mladé jaguáre vrátili, hneď zacítili ľud­ské bytosti. Donútili svoju matku, aby prezradila ich úkryt a mladú ženu zabili. Potom vzali dieťa a hodili ho do veľkého hrnca.„Uvar ho s larvami a korienkami, bude z neho dobrá polievka,“ prikázali matke so smiechom.Tvárila sa, že súhlasí, ale keď jaguáre zaspali, vymenila dieťa za veľký kus mäsa a ukryla ho v strome. Potom si ľahla k synom. Každý deň, keď mladé jaguáre odišli na lov, zašla za dieťa­ťom, nachovala ho, vyumývala a hrala sa s ním. Volala ho Tiri.Z Tiriho vyrástol muž. Občas zašiel do lesa cvi­čiť sa v love. Raz zamieril na mladého hlodavca, ale tak nešikovne, že mu odsekol len chvost. Pre­nasledoval ho, a keď sa k nemu priblížil, aby ho chytil, hlodavec sa mu prihovoril:„Prečo ma prenasleduješ? Nič zlého som ti ne­spravil. Ale ty slúžiš vrahom svojej matky!“

ZLÝ DUCH SARURAMA PODPÁLIL LES. LEN JEDEN MUŽ UNIKOL HROZNÉMU POŽIARU. UKRYL SA DO DIERY V ZEMI, KDE DÝCHAL POMOCOU DUTEJ PALIČKY.

KEĎ PO NIEKOĽKÝCH DŇOCH VYLIEZOL Z ÚKRYTU, ZMOCNILA SA HO HRÔZA. ZEM BOLA ÚPLNE HOLÁ A ČIERNA. NEBOLI NA NEJ ĽUDIA, ZVIERATÁ, ANI RASTLINY.

ZOSTAL SÁM BEZ NÁDEJE NA POTRAVU.

117

FILMSILS MARIADrámaŠvajčiarsko / Nemecko / Francúz­sko, 2014, 123 min.Réžia: Olivier AssayasHrajú: Juliette Binoche, Kristen Stewart, Chloë Grace Moretz, Lars Eidinger

Herecký koncert predstaviteliek rôznych generácií – Juliette Binoche a Kristen Stewart.Atraktívna štyridsiatnička Maria Enders je na vrchole hereckej kariéry, ktorú odštartovala pred dvadsiati­mi rokmi stvárnením postavy Sigrid v oceňovanom divadelnom predstavení. Práve prijala ponuku zahrať si v remake tejto slávnej hry, avšak tentoraz má hrať staršiu Helenu, ktorú Sigrid zvedie a doženie až k samo­vražde.Maria so svojou asistentkou Valentine odchádza do Sils Marie, odľahlej oblasti švajčiarskych Álp, aby sa neru­šene pripravovala na svoju náročnú úlohu. Jej pôvodnú rolu Sigrid získala mladá holywoodska hviezdička zná­ma svojimi škandálmi. Maria sa s pomocou asistentky vžíva do novej postavy Heleny – tentoraz sa nachádza na druhej strane zrkadla, tvárou v tvár očarujúcej diev­čine, ktorá je v podstate znepokojujúcim odrazom jej samotnej.MFF Cannes 2014 Nominácia na Zlatú palmuKristen Stewart Nominácia na cenu Cézar v kategórii Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe Creme de la creme 2015

TAK ĎALEKO, TAK BLÍZKODokumentárnySlovensko, 2015, 80 min.Réžia: Jaro VojtekNevšedný film z prostredia rodín s autistickými deťmi, ktorý odha­ľuje každodennú náročnosť života s nimi. Nie je však postavený na

výpovediach a dialógoch, ale na konkrétnych bezpro­stredných situá ciách, v ktorých sa zamýšľa nad otáz­kami rodičovskej a partnerskej lásky ľudí trpiacich au­tizmom. Dokument vznikal sedem rokov v spolupráci s neziskovou organizáciou Andreas, ktorá sa venuje pomoci v oblasti diagnostiky a problematiky autizmu.

MIRAGEDrámaMaďarsko / Slovensko, 2014, 90 min.Réžia: Szabolcs HajduHrajú: Isaach de Bankolé, Rãzvan Vasilescu, Orsolya Török­Illyés, Dragoş Bucur, Tamás Polgár, Attila Mokos,

Lajos Vörös, Adam MihálModerný western, ktorý vypovedá o rasizme, rovno­právnosti, moci a slobode. Maďarsko­slovenský film Mirage, v hlavnej úlohe s hviezdnym hercom Isaa­chom de Bankolé, zobrazuje príbeh afrického futba­listu Francisa, ktorý je na úteku pred spravodlivosťou a nachádza úkryt na farme ďaleko od civilizácie, v srd­ci maďarskej pusty. Veľmi skoro však zisťuje, že farma je v skutočnosti miestom moderného otrokárstva a ve­die ju šéf miestnej mafie. Francisova prítomnosť na ranči odštartuje sled udalostí, ktoré vyvrcholia násil­nou vzburou „otrokov“ proti zločineckým „vládcom“. Nepoddajný hrdina Francis sa ocitá uprostred najväč­šieho zápasu svojho života, v ktorom sa však nehrá o góly, ale o slobodu a hlavne prežitie.

DON GIOVANNI21. 4. 2015 Artmax opera (záznam)Salzburský festival 2014 / 2 dej­stvá / 184 minút (1 prestávka)Hudba: Wolfgang Amadeus MozartDirigent: Christoph Eschenbach

V hlavných úlohách: Ildebrando D’Arcangelo, Luca Pisaroni, Lenneke Ruiten, Anett Fritsch, Valentina Na­fornita, Andrew Staples, Alessio ArduiniNech žije sloboda! V našej dobe, keď už takmer nič nie je tabu a niet sa za čo hanbiť, je čoraz ťažšie pochopiť takú divadelnú postavu, akou je Don Giovanni. Keď ho porovnáme s priemerným nemravníkom 20. storočia, Don Giovanni je romantickým hrdinom metafyzických rozmerov. Sören Kierkegaard ho považuje za živelnú silu príbuznú Erosovi či Dionýzovi, starovekému boho­vi, ktorý dlhuje svoje znovuprebudenie cirkvi. Keď sa na to pozrieme z iného pohľadu, opera Don Giovanni sa – aspoň na javisku – spolieha na svet, ktorý vyjadruje svoj rešpekt voči sexualite prostredníctvom potláčania a neznehodnocuje ju prostriedkami narušeného libera­lizmu.

116

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

KNIHYDRŽTE HUBU A KROK!Ľubo Huďo (2015) 136 stránKnihy novinára Ľuba Huďa patria k tým, ktoré sa čítajú ľah­ko, hoci si vyberá ťažké témy. Prináša v nich iný pohľad na medzinárodné i domáce uda­

losti než ten, ktorý denne ponúka hlavný mediálny prúd. Aj v knihe Držte hubu a krok! (O čom musíme povinne čušať) píše o témach, ktoré sa v našej spoloč­nosti buď obchádzajú, zámerne zamlčiavajú, alebo sa o nich hovorí iba v duchu politickej korektnosti. Viac na www.lubohudo.sk.

MIKULÁŠ ČERNÁK – BOSS SLOVOM AJ OBRAZOMGustáv Murín (2014) 340 stránMikuláš Černák, najobávanejší muž slovenského podsvetia, ne­priateľ štátu číslo jeden, najodol­nejší väzeň. Príbeh bosa všetkých

bosov s dramatickými zmenami aj za mrežami. Na jeho prípade sa lámal chlieb boja s mafiou na Slovensku. Prečítajte si tento ojedinelý príbeh aktualizovaný až do dnešných dní, vyjadrenia hlavných aktérov najväčšej zločineckej drámy u nás a pozrite sa do tvárí jej aktérov na fotografiách. Kniha je dostupná na iTunes.

KOLAPS A JEHO DÔSLEDKYAndrew Farlow (2015)488 stránV rokoch 2007 a 2008 zažíval svet finančný a ekonomický kolaps. Táto kniha odhaľuje jeho príčiny vrátane čoraz väčšej globálnej eko­nomickej nerovnováhy, využívania

nových finančných nástrojov, nesprávneho riadenia rizík i úloh, ktoré pri kolapse zohralo bývanie a zadlžovanie. Odkrýva dôkazy o tom, že keď ku kolapsu došlo, nebo­lo vo svete všetko v poriadku a mnohí politici a finanční lídri hroziace nebezpečenstvá ignorovali. Autor, uznáva­ný odborník v oblasti ekonómie na Oxfordskej univerzi­te, popisuje kľúčové udalosti kolapsu a vysvetľuje hlavné

mechanizmy, ktoré prispeli k jeho urýchleniu. Záchranné nástroje zo strany bánk podrobuje bližšiemu ekonomické­mu rozboru, pričom osobitnú pozornosť venuje skrytým spôsobom ich fungovania, objasňuje, kto v skutočnosti znáša príslušné náklady a v akej miere dochádza k vzni­ku nových rizík. Hodnovernosť argumentov uvedených v knihe sa zvyšuje aj vďaka tomu, že autorovi sa poda­rilo identifikovať kľúčové faktory kolapsu a upriamiť na ne pozornosť verejnosti ešte pred jeho vypuknutím. Na margo tejto knihy Charles Goodhart, emeritný profe­sor na Londýnskej škole ekonómie, poznamenal: „An­drew Farlow napísal doteraz najzaujímavejšiu knihu o finančnom kolapse, v ktorej sa pod rúškom živého rozprávania o odhalených ľudských slabostiach skrýva úctyhodné úsilie. Keby som mal odporučiť zvedavému laickému čitateľovi jednu jedinú knihu o tom, čo sa vlastne udialo, bolo by to práve toto dielo.“

JUDAISMUS A POLITIKA V IZRAELIMarek Čejka (2009) 280 stránVnútropolitická situácia v Izraeli býva v oznamovacích prostried­koch často v tieni napätých vzťa­hov medzi izraelskými židmi

a Palestínčanmi. Pritom vzťahy medzi judaizmom a po­litikou v židovskom štáte nie sú o nič menej zaujímavé a dôležité. Vzájomná prepojenosť judaizmu s izraelskou politikou je príčinou mnohých vnútorných konfliktov a v neposlednom rade ovplyvňuje aj izraelsko­palestínsky spor. Kniha sa snaží čitateľovi sprehľadniť zaujímavú a zložitú problematiku. Zároveň sa pokúša odpovedať na viaceré otázky: Pôjde Izrael aj naďalej cestou demo­kracie, či sa priblíži k teokracii? Prečo majú nábožen­ské strany v Izraeli taký vplyv? Aký vzťah majú zbožní židia k sionizmu? Ako súvisí náboženstvo s výstavbou židovských osád? Kniha je určená nielen odborníkom, ale každému, kto sa o Izrael zaujíma.

NEDOTKNUTEĽNÍNidal Saleh (2009) 163 stránVoľné pokračovanie šokujúcej publikácie Proč se vraždí v Izraeli. Prečo sa nedarí vyriešiť konflikt na Blízkom východe? Môžu si ži­dia dovoliť skutočne všetko?

TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

Program apríl 2015

Program nájdete na www.cine­max.sk

118

HUDBADUNKELBUNT MOUNTAIN JUMPERDĺžka: 40:37Rok vydania: 2015U našich susedov v Ra­kúsku pôsobí zaujímavý hudobník – Ulf Linde­mann alias Dunkelbunt. Narodil sa v Hamburgu

roku 1979 a svoju hudobnú kariéru si začal budovať začiatkom nového tisícročia. Vo svojom ateliéri vo Viedni spájal elektronickú hudbu s hudobnými mo­tívmi z Balkánu, ale i so swingom a inými štýlmi. Spolupracoval s umelcami jemu žánrovo blízkymi – Waldeck, Parov Stelar, Shantel, a svoje kvality ukázal aj na predchádzajúcich albumoch Morgenlandfahrt (2007) a Raindrops and Elephants (2009). V tých­to dňoch mu vychádza tretí album pod názvom Mountain Jumper. Málo hudobníkov kombinuje súčasným „dídžejským“ spôsobom swing, bluegrass, hillbilly s rôznymi druhmi folklórnej hudby sveta tak ako on. Všetko to buble ako vo varnom kotle s výdat­ným okorenením modernou klubovou tanečnou hud­bou s hlbokým, neodmysliteľným basovým zvukom.

JOSÉ GONZÁLEZVESTIGES & CLAWSDĺžka: 42:13Rok vydania: 2015José González, švédsky pesničkár s argentínsky­mi koreňmi, prichádza s tretím štúdiovým al­bumom Vestiges & Claws.

Predchádzal mu album In Our Nature spred ôsmich rokov, na ktorom bola cover verzia pesničky Teardrop od Massive Attack, a ešte pred ním debutový album Veneer. Vďaka nemu sa González stal slávnym po ce­lom svete. Čo vás čaká pri počúvaní jeho albumovej novinky? Desať pesničiek, v ktorých tento spevák nijako nevybočuje zo zavedeného štandardu, aký u neho poznáme. Texty sú plné metafor, no hudba je pomerne stereotypná, pomalšia, miestami snivá, zahraná perfektne, zároveň akoby odťažito. Hity ako Crosses či Heartbeats z prvého albumu tu nenájdete. Miernym vybočením je skladba Leaf Off / The Cave, ktorá má o niečo atypickejšiu stavbu ako ostatné, a tým je už na prvé počutie zaujímavejšia.

THE AXEL KRYGIER HOMBRE DE PIEDRADĺžka: 39:54Rok vydania: 2015Spevák, skladateľ a multi­inštrumentalista Axel Kry­gier je ústrednou postavou argentínskej alternatívnej scény. Začínal v rocko­

vých skupinách a neskôr dokázal vo vlastných skladbách vytvoriť unikátny mix džezu, rocku, ar­gentínskeho folklóru a elektronickej hudby. Okrem hudobného talentu sa Axlovi nedajú uprieť ani lite­rárne a výtvarné schopnosti. Po troch úspešných al­bumoch vydaných v Argentíne mu v roku 2008 vyšiel prvý medzinárodný album Pesebre pod značkou bel­gického nezávislého vydavateľstva Crammed Discs. Na svojom novom, v poradí piatom albume Hombre De Piedra pokračuje vo svojich netradičných hudob­ných postupoch. V textoch piesní rozpráva svoj fiktív­ny príbeh, v ktorom cestuje naprieč históriou ľudstva od doby kamennej až po súčasnosť. Jeho novinka bola nahrávaná v Buenos Aires a nie je ľahké zaradiť ju do akéhokoľvek konkrétneho hudobného štýlu.

SAMBA TOURÉGANDADIKODĺžka: 44:39Rok vydania: 2015Jedným z afrických hu­dobníkov, o ktorom sa hovorí aj vo svete, je Sam­ba Touré – gitarista, skla­dateľ, spevák. Jeho nový,

v poradí štvrtý album Gandadiko sa rodil v čase krí­zy, po občianskej vojne a štátnom prevrate. Napriek tejto skutočnosti sú jeho nové piesne jasnejšie ako v minulosti. Cítiť z nich prirodzený odpor voči reži­mu, a zároveň radosť, optimizmus a túžbu po lepšej budúcnosti. Prelínajú sa v nich tradičné západoafric­ké melódie s blues a rockom. Touré hrá famózne na elektrickej gitare a najmladší člen jeho sprievodnej skupiny Djimé Sissoko na lutnu ngoni. Texty pies­ní odrážajú zväčša problémy miestnych obyvateľov a ich túžbu po uvoľnení napätia.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

119

HRYŠVEJK MEDZI POČÍTAČOVÝMI HRAMITéma vojenského konfliktu v počítačových hrách jed­noznačne dominuje. Je to spôsobené mnohými fak­tormi, z ktorých najvýznamnejší je technický (napr. akčné FPS boli kedysi u vývojárov populárne hlavne preto, lebo mŕtvy nepriateľ okamžite uvoľnil miesto vo výpočtovej pamäti pre nového nepriateľa) a kul­túrny, pretože počítače pôvodne vznikali pre armády. A tak je dodnes počítačová hra symbolom vraždenia, symbolom niečoho takého imanentného pre ľudský druh, že je až prekvapivé, aký odpor vyvoláva násilie v hrách v spoločnosti.Ako hráča ma mrzí, že je v hrách toľko násilia, nie kvôli samotnému násiliu, ktoré je čisto virtuálne. Pro­blémom však je, že sa v krvi striekajúcej z obrazoviek často utopia kvalitné tituly, ktoré násilie neglorifikujú, ale naopak, ukazujú jeho temnú stránku. O násilí a voj­nách treba hovoriť, staršie médiá to zvládajú často s humorom, a zároveň s myšlienkou. Spomeňme knihy ako Dobrý vojak Švejk alebo Hlava XXII, či z filmov Ne­priateľ pred bránami alebo francúzko­nemecko­britskú koprodukciu Veselé Vianoce. Vo všetkých sa umiera, vo všetkých je zobrazená nenávisť či ľudská zloba, no keď skončia, nezostáva v konzumentovi diera, naopak, ešte dlho premýšľa o tom, čo je v nás ľuďoch zlé a čo dobré.Vo francúzskom Ubisofte si povedali, že sa niečo podobné pokúsia spraviť s počítačovou hrou, a mys­lím, že sa im to jednoznačne podarilo. Pri príležitosti stého výročia začiatku prvej svetovej vojny vydali hru Valiant Hearts: The Great War (Statočné srdcia: Veľká vojna), ktorá ideovo čerpá práve zo starších satiric­kých diel. Po jej dohraní sa mnohí určite neubránia slzám. Silný príbeh, zabalený do krásnej grafiky (sku­točne krásnej, malebnej, až máte pocit, že je to hra pre deti) a výborného zvukového sprievodu robia z hry unikátny zážitok. Čo na tom, že herné mechaniky nie sú najoriginálnejšie.V zásade ide o klasickú „hopsačku“, kde občas musí­te vyriešiť nejaký logický problém či absolvovať akč­nú pasáž v sprievode kankánu. Hru robí špecifickou to, že hlavné postavy nikoho nezabíjajú (maximálne lopatou omráčia strážnika), a pritom je smrť v hre neustále prítomná. A kreslená štylizácia paradoxne napomáha podčiarknuť absurdnosť toho, čo sa deje na monitore – absurdnosť vojny.

Hrdinovia Valiant Hearts sú hrdinovia len v literár­nom význame tohto slova. Je to obyčajná farmárska rodinka, ktorú zasiahla vojna ešte o niečo viac než ostatných. V tom čase totiž v pohraničných oblastiach neboli zmiešané manželstvá nejakou extra výnimkou, a tak pred vojnou odvedú Nemca Karla z Francúzska, kde žil s manželkou Máriou a svokrom Emilom, do cárskej armády. Krátko nato povolajú aj Emila, a tak sa členovia jednej rodiny ocitnú na opačných stranách frontu. Neskôr do hry pribudne poľná sestrička Anna, pes Walt, Američan Freddie a rozbehne sa kolotoč utekania, boja o prežitie, a hlavne snahy nájsť a oslo­bodiť Karla.Hráč sa postupne strieda pri ovládaní jednotlivých postáv, pričom každá má – ako tradične – trochu iné vlastnosti: jeden vie strihať drôty, ďalší kopať jamy... Je trochu škoda, že hra ponúka veľmi málo voľnosti pri riešení úloh. Tie sú v podstate jednoduché a intu­itívne, čo na jednej strane dodáva hre príjemný prie­beh, no nerobí z nej hráčsku výzvu. To však pravdepo­dobne ani nebol autorský zámer.Toto je hra o absurdnosti a krutosti vojny, hra o nási­lí s minimom násilia, hra o ľudskej zlobe so samými dobrými postavami. Kreslená hra, ktorá nie je pre deti. Myslím, že Valiant Hearts sú Dobrým vojakom Švejkom medzi počítačovými hrami. Po jej dohraní bu­dete mať pocity, aké ste od počítačovej hry skutočne nečakali. (sb)

www.newmodelradio.sk

EU parliament

PAWEL KUCZYNSKI > MÚZYMÚZY > PAWEL KUCZYNSKI

PAWEL KUCZYNSKI(*1976)

Niektorí ľudia hovoria, že sú to surrealistické maľby. Ale ja si myslím, že som realistický ilustrátor súčasnej doby – našej surrealistickej doby.

Poľský umelec Pawel Kuczynski sa narodil v roku 1976 v meste Štetín. Vyštudoval grafický ateliér na Poznanskej univerzite. Od roku 2004 tvorí satirické ilustrácie, za ktoré získal vyše 130 rôznych ocenení z celého sveta.

„Len sa snažím povedať, čo vidím. Nie som žiadny posol, a ani sa nesnažím zmeniť ľudí. Som rád, keď sa ľuďom páči moja práca, nachádzajú v nej dôležité myšlienky, a potom začnú sami uvažovať o tom, ako niečo zmeniť. Metafora je univerzálny jazyk. Dobrá metafora niekedy vysvetlí viac ako tisíce slov. Snažím sa rozprávať o svete bez použitia slov. Je to ťažké, ale o to viac ma teší, keď ľudia mojim kresbám rozumejú.Som pozorovateľ, rád pozorujem ľudí a vzťahy medzi nimi. Na tomto svete žijeme už tak dlho, a na­priek tomu stále robíme tie isté chyby. Vojna, chudoba, hlad, rasová segregácia, ekológia, peniaze… A ja tieto témy rád zobrazujem, pretože sú nesmrteľné ako umenie samo.”

Pigsty

PAWEL KUCZYNSKI > MÚZYMÚZY > PAWEL KUCZYNSKI

Brainwashing

Trenches

PAWEL KUCZYNSKI > MÚZYMÚZY > PAWEL KUCZYNSKI

Submarine

126

MANDRAGORA > BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK

Vladimír Líška

NEUVERITEĽNÉ NEMUSÍ BYŤ NEMOŽNÉ.(VIKTOR FARKAS)

BERMUDSKÝ ALEBO TIEŽ DIABOLSKÝ TROJUHOLNÍK JE OBLASŤ V SARGASOVOM MORI V TVARE LICHOBEŽNÍKA V OBLASTI LEŽIACEJ PRI 75. STUPNI ZÁPADNEJ

ZEMEPISNEJ DĹŽKY V ATLANTICKOM OCEÁNE, KTORÁ SI ZÍSKALA POVESŤ ČIERNEJ DIERY PRE CESTOVATEĽOV. ROZKLADÁ SA MEDZI BERMUDAMI, MIAMI,

BAHAMAMI, DOMOVOM VÚDÚ – HAITI, A PORTORIKOM.

BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK

je hore a kde dole. Bez stopy sa vtedy stratilo 14 ľudí. Vydala sa za nimi aj záchranná misia, avšak stratila sa aj tá, hydroplán Martin Mariner s 13­člennou posádkou. Bez stopy teda zmizlo spolu 27 osôb.O tri roky neskôr sa stratilo lietadlo Tudor IV s 31 ľuďmi. Ďalšia pátracia akcia v nasledujúci deň zahŕňala 240 lietadiel (4100 letových ho­dín), 18 lodí, ponoriek a stoviek menších lodí. No nenašlo sa absolútne nič. V tom istom roku zmizlo aj lietadlo DC­3 s 31­člennou posádkou. V decembri 1949 k nemu pribudlo 9 malých lie­tadiel. V rokoch 1945 – 1965 sa stratilo ďalších 15 lietadiel. V roku 1980 malo zmiznúť údajne až 35 lietadiel.Hartwig Hausdorf radí k prvým obetiam tohto tajomného miesta sedemnásť karavel z Kolum­

Ide o miesto, kde sa bez stopy stratilo množ­stvo lietadiel a lodí. Zmizli ich tam už stov­ky. Nenašli sa ani trosky, olejové škvrny či

zvyšky z nich. Alebo sa nájdu len prázdne ne­porušené lode „duchov” bez posádky, so záso­bami potravín. Napr. loď Rosalia (1840), Rubi­con (1944) či Witchcraft (1967). Inde chýbajú záchranné člny a posádky často nestihnú vyslať volanie o pomoc. Marine Sulphur Queen, veľká nákladná loď s 39 ľuďmi, zmizla bez stopy. Iste­že, lode sa strácajú aj inde vo svete, no tu k tomu dochádza vo väčšej miere. Záhad pribúda a me­dzi najväčšie patrí let č. 19.Piateho decembra 1945 zmizlo šesť lietadiel Avenger, ktoré sa vydali na prieskumný let v dobrom počasí. Nefungovali im kompasy, pilo­ti boli dezorientovaní, stratili sa a nevedeli, kde

129128

bovej flotily lodí, ktoré sa tu stratili v júli 1502. Krištof Kolumbus dokonca popísal ohnivú guľu, ktorá krúžila okolo jeho lode a nakoniec spadla do mora. Námorníci nechceli plávať ďalej, pre­tože im prestali fungovať kompasy.Stratilo sa tu niekoľko vojnových lodí. Deviateho októbra 1814 zmizla USS Wasp so 140 člen mi posádky, v auguste 1800 USS Insurgent a USS Pickering s 90 ľuďmi, v januári 1880 fregata Atlan ta s 290 cestujúcimi, 4. marca za dobrého počasia loď USS Cyclops s 306 pasažiermi.Piloti lietadiel často oznamujú, že počasie je výborné, všetko ide podľa plánu, a krátko nato zmiznú bez stopy. A to dokonca aj na dohľad od letiska alebo prístavu. V roku 1974 sa stratil napríklad balón letiaci cez danú oblasť. Tí, ktorí niečo podobné prežili, hovoria o masách vody valiacej sa zo všetkých strán, pričom sa voda a horizont zlúčili v jednu nerozoznateľnú masu. Svoju úlohu tu hrá aj mimoriadne hustá hmla. Tá

by však neovplyvnila kompasy. V podmorských jaskyniach a tuneloch na Bahamách sú silné prú­dy. V miestach nad hlbokými priekopami mno­ho ľudí videlo zvláštne svetlá, ufo, vyskytovali sa poruchy na zariadeniach, poruchy radarového spojenia, kompasy prestávali fungovať a rybári z Bimini túto oblasť obchádzajú.Zvláštnosťou sú biele pruhy pri Bahamách, kto­ré svetielkujú. Videl ich už Kolumbus, aj koz­monauti z Apolla 12. Existujú tu diery, jaskyne, tunely, ktoré ako vír môžu stiahnuť plavidlo pod vodu. V dierach sa vytvára lievikový efekt; takýto vír môže vtiahnuť malý čln do svojich podzem­ných útrob, ale sotva veľkú 20 000­tonovú loď Anita (v r. 1973), aj keď v niektorých miestach sú dosť hlboké rokliny. Tieto silné podmorské prú dy súvisia s prílivom. John Spencer, ktorý túto problematiku študoval mnoho rokov, tvrdí, že jediným vysvetlením toho, že 575 plavidiel zmizne bez stopy na pokojnom mori, je ich únos.

Aj množstvo hlásení ufo (aj pod vodou, tzv. uso) z južnej časti Floridy a Bahám je podozrivé. Niek­torí očití svedkovia – piloti, ufo priamo videli. Vide­li ho vletieť do hmlistého oblaku, ktorý sa točil ako vír. Ide o zber vzoriek, únosy ľudí, lodí a strojov?Jedným z prvých, ktorí tvrdili, že sa v tejto ob­lasti deje niečo neprirodzeného, bol Vincent H. Gaddis v časopise Argosy a neskôr vo svojej knihe Neviditeľné horizonty. Ďalší z autorov pí­šucich o Bermudskom trojuholníku bol Char­les Berlitz. Kniha Bermudský trojuholník vyšla v roku 1974 a poriadne rozvírila debaty o tomto fenoméne. Berlitz spomína aj podmorské ihlany pod hladinou, dosahujúce 900 m od dna.Ročne zmizne množstvo lodí (a lietadiel) bez sto­py, prečo sa však niekto stratí a iným sa nestane nič? Otvára sa akási časopriestorová brána, len v presne určený čas? Anomálie sa tu vyskytujú už od dávnych dôb. Piloti strácajú orientáciu, ne­fungujú kompasy, nenájdu sa žiadne trosky, žiad­ne mŕtve tela, nič. Podľa iných majú zmiznutia logické zdôvodnenie. Nepredvídateľné a búrlivé počasie spolu so silným prúdom vytvárajú nezvy­čajný magnetický jav, ktorý ruší kompasy a spô­sobuje nehody. Existujú tam niekde v hlbočine pozostatky dávnych zdrojov energie?Lars A. Fischinger uvádza niektoré ďalšie teó­rie: obrovský kryštál zaniknutej Atlantídy slú­žiaci ako zdroj energie, alebo meteorit, ktorý zničil Atlantídu a jeho obrovská hmotnosť vy­voláva v oblasti podobné fenomény. Prítom nosť bájnej Atlantídy tam predpokladal aj prorok Cayce. Označil Biminy (pri Floride) za jedno z miest potopenej Atlantídy. „Spiaci” prorok Edgar Cayce hovoril o zdrojoch energie, veľ­kých kryštáloch, ktoré okrem svetla a pohonu dopravných prostriedkov umožňovali aj prenos obrazu i tela (teleportáciu). Takýto atlantský zdroj energie popísal nasledovne: ohnivý kameň alebo kryštálový komplex bol uložený v centrále, z ktorej sa šírila energia. Budova nad kameňom zachytávala energiu hviezd a dávala ich do súla­du s prvkami, ktoré sa nachádzajú v pozemskej atmosfére. Môže teda ísť o obrovské podzemné kryštály z čias Atlantídy, ktoré dokážu narušiť prístroje lodí a lietadiel?Zaujímavé je, že lietadlá sa stratia aj z radarov, akoby sa prepadli do inej dimenzie. Otvára sa

tam v určitom čase hviezdna brána alebo čierna diera? Ide o časopriestorový tunel? Niekedy sku­točne dochádza k vytvoreniu akejsi temnej hmly, oblaku, akoby letci vnikli do tunela a stratili sa v ňom navždy. Niekto ho vytvoril, alebo je tam od vekov? Spôsobujú geomagnetické anomálie cestovanie v čase, kozmický vír, prestup do para­lelných svetov, z ktorých niet návratu?Iné teórie (napr. teória Richarda McIvera z roku 1982) hovoria o prítomnosti veľkého množstva hydrátu metánu na morskom dne, kde je vďaka vysokému tlaku udržovaný v pevnom skupen­stve. Občas sa oddelí a mení na plyn, vzniká ob­rovská bublina, ktorá na hladine môže potopiť loď, dokonca sa loď sama potopí kvôli menšej hustote vody a nestihne vyslať ani SOS. Preto tam býva voda biela a spenená. Ale čo potom zmiznuté lietadlá?Mohli by tieto metánové bubliny ohroziť aj lie­tadlá vo vzduchu? Môže metán zapríčiniť aj zlyhanie lietadiel a ich navigácie? V oblasti je zvýšený magnetizmus, ten by mohol ovplyvniť fungovanie techniky a kompasov, ktoré sa točia dokola. Je väčšina havárii zapríčinená len ľud­ským faktorom alebo technickými poruchami? Samotná ľudská chyba nemôže byť za zmiznu­tím všetkých tých lodí a lietadiel. Ide o dávno potopenú Atlantídu a jej techniku, ktorá stále funguje?Doc. Milan Valentovič vidí jedno z možných vysvetlení v silnom magnetickom poli. Toto pole vytvorí lievik s takou odstredivou silou, kto­rá môže lietadlo alebo loď zničiť. Tento lievik môže vytvoriť dieru vo vode alebo vo vzduchu, nadvihnúť morskú hladinu do niekoľkokilomet­rovej výšky. Osoby, ktoré takýto kontakt prežili, si nepamätajú nič, iba veľkú svetelnú žiaru a sil­ný hluk.Podobná oblasť sa nachádza aj neďaleko Ja­ponska, na juhovýchode pri Boninských ostro­voch. Volá sa Dračí trojuholník. Má rovnako zlú povesť a hovorí sa jej Diabolské more. Mizli tu lode i lietadlá, až nakoniec vyslala japonská vláda modernú loď Kaye Maru 5, aby priestor preskúmala. Loď, ktorá mala na palube veľký tím vedcov a odborníkov, zmizla celkom bez stopy. Japonská vláda vyhlásila oblasť za nebez­pečné pásmo.

BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK > MANDRAGORA

130

MANDRAGORA > PAVUČINA – TOMÁŠ BOREC

SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE

K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO

AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

PAVUČINA

Artur Bekmatov

Tomáš Borec sa narodil 17. januára 1967. V roku 1989 získal magisterský titul na Univerzite Komenského v Bratislave

v odbore práva. Právo bolo spolu s medicínou pred rokom 1989 ťažko dosiahnuteľným od­borom. Ak mu v tom nepomohlo postavenie jeho otca, tak mu prinajmenšom neublížilo.Tomáš Borec starší (27. 4. 1938) bol v sedem­desiatych a osemdesiatych rokoch vedúcim redakcie vedy a techniky Československého rozhlasu v Bratislave, členom strany a čle­nom závodného výboru. Napodiv Tomáš Bo­rec mladší v rozhovore pre denník SME tvrdí, že k štúdiu práva ho motivovala najmä úcta k súkromnému vlastníctvu. „Doma som bol prísne vedený k úcte k súkromnému právu, teda k súkromnému vlastníctvu,“ spomína súčas­ný minister. Po revolúcii pracoval Borec st. v Kancelárii prezidenta Schustera na pozícii riaditeľa sekcie zahraničných vecí a protokolu.Titul JUDr. získal Borec mladší v roku 1990.

V tom istom roku nastupuje na koncipientsku prax do advokátskej kancelárie Jána Havláta. Hav­lát sa v nasledujúcom období dostal do povedo­mia verejnosti zastupovaním klientov v sporoch voči štátu. Patrili medzi nich napríklad František Gaulieder, Emil Polák či Michal Kováč mladší.V roku 1993 mení kancelária názov na Havlát, Borec & partners. Dovtedy ešte Borec absolvo­val letnú Duke University School of Law v Bru­seli a United Kingdom Central European Legal Scholarship v Londýne. V roku 1997 odišiel do súkromného sektora, konkrétne do Citibank na pozíciu vedúceho právneho oddelenia. Od roku 2000 pracoval vo vlastnej advokátskej kancelárii a od roku 2009 v kancelárii Borec & Bohunský. V rokoch 2001 – 2007 bol členom dozornej rady Tatra banky.Rok nato získal viaceré funkcie v Sloven­skej advokátskej komore. Stal sa predsedom skúšobnej komisie SAK, skúšobného sená­tu, predsedom pracovnej skupiny pre veci

advokátske, ale aj predsedom celej SAK.Napriek tomu, že mal povesť skôr pravicovo orientovaného človeka, Robert Fico si ho po parlamentných voľbách v marci 2012 vybral do svojho kabinetu. Borec sa stal ministrom spravodlivosti a svoju aktivitu vyvíjal najmä na ochranu LGBTI komunity.Už v októbri 2012 vláda SR vytvára Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transro­dových a intersexuálnych osôb. Predsedom výboru sa stal práve Borec a celú agendu do­stalo pod patronát ministerstvo spravodlivosti.

V máji 2013 zase parlament na návrh Minister­stva spravodlivosti schválil novelu trestného zá­kona. V súlade s ňou sa ako motív trestného činu po novom klasifikuje aj „nenávisť pre sexuál nu orientáciu“. Občianske združenie Iniciatíva Ina­kosť to označila za „zatiaľ najvýznamnejší ústre­tový krok slovenskej vlády voči lesbám, gejom a bisexuálom“.V septembri 2014 sa novým zástupcom vlády Slovenskej republiky v Súdnej rade stáva Ján Havlát. Vláde ho na tento post odporučil práve minister spravodlivosti Tomáš Borec.

Foto: TASR

133132

KOREŠPONDENTI > SEZÓNA DÁŽDNIKOV > BOJOVNÍK PROTI ELEKTROSMOGU > NÁRAST MUŽSKEJ AGRESIVITY

Darija Czibulková

Španielsko – Galícia

SEZÓNA DÁŽDNIKOV

Andrea Kmeťová

Veľká Británia

BOJOVNÍK PROTI ELEKTROSMOGU

Henrieta Dogrukol

Turecko

NÁRAST MUŽSKEJ AGRESIVITY

„En Galicia, la lluvia es arte.” V Galícii je dážď umenie. Pravdu povediac, prší tu omnoho

viac, než by si väčšina z nás želala. Obyvateľom Ga­lície už z toho pomaly začínajú rásť žiabre, aj ja si postupne zvykám na to, že namiesto krásnej zasne­ženej studenej zimy tu máme dlhú daždivú jeseň, ktorá začne niekedy v októbri, pozvoľne prechádza do daždivej jari a končí niekedy v polke mája. Noe by si tu určite našiel zamestnanie.Má to však aj svoje výhody. Teplota neklesne pod 5 Cº a je dostatok (aký eufemizmus!) vlhkos­ti – všetko je prudko zelené. Niekde som čítala, že Santiago de Compostela je druhé najzelenšie mesto v Európe – a to nielen vďaka mnohým par­kom, ale aj vďaka tomu, že všetky kamene, z kto­rých je toto mesto postavené, pokrývajú krásne machy a lišajníky, reprezentujúce všetky existujú­ce odtiene zelenej.Myslím si, že toto je jediné miesto na svete, kde sa gumené čižmy, klasické hnusné gumáky a ga­loše povýšili na módny doplnok. Dostať ich vo všetkých farbách a odtieňoch, so vzorom aj bez, s aplikáciami alebo bez nich. Tu ich nazývajú vtip­ne kaťušky. Znie to tak rusky.Ďalšou pozoruhodnosťou je „voľný kolobeh dážd­nikov”. Pri vchode do každého obchodu, verejnej inštitúcie, ale aj v súkromných obydliach je nádo­ba na ich odkladanie. No a vždy sa nájde niekto šikovný, kto si dáždnik nedoniesol, ale odchádza s nejakým modelom podľa vlastného výberu. Ma­jiteľ odcudzeného dáždnika je tiež nútený vybrať si z ponuky, a tak nakoniec niekomu ostane čier­ny Peter a musí zmoknúť.Dnes sme mali ďalšiu tzv. explozívnu cyklogené­zu. V Anglicku kvôli tomu bežne evakuujú staren­ky z ich domovov, tu je to obyčajné zlé počasie. Vietor 150 km/h a zrážky 55 litrov na m2 za hodi­nu. Normálka. Len mi prišlo ľúto pri pohľade na všetky tie mŕtvolky dáždnikov, ktoré to nezvládli, a teraz je nimi posiate celé mesto.

Vlaková stanica Waterloo je vždy preplnená ľuďmi rôznych národností, značiek kufrí­

kov a cestovných lístkov. Ten môj ukazuje ako hlavnú destináciu malé mesto Addlestone, ktoré je len hodinu od Londýna. Tam na mňa čaká Dave Ashton, zakladateľ kampane UK Electro­sensitives, ktorá bojuje proti rastúcim hodnotám elektrosmogu v južnom Anglicku. Dave sám trpí touto nepríjemnou „intoleranciou“ na elektro­magnetické žiarenie z mobilných telefónov, tele­fónnych stĺpov a wi­fi zariadení. Z vlakovej stani­ce sa hneď ponáhľame k nemu domov, pretože žiarenie na stanici ho silno zasahuje.Steny všetkých izieb v jeho dome sú pokryté špe­ciálnou fóliou, ktorá pohlcuje nechcené elektro­magnetické žiarenie. Dave vyťahuje obrovskú škatuľu plnú listov, ktoré napísal všetkým poli­tickým stranám, žiadajúc o vysvetlenie ich po­stoja k regulácii elektrosmogu vo Veľkej Británii. Dočkal sa iba jednej odpovede od nemenované­ho politika terajšej vládnucej strany, ktorý mu odporučil, aby si kúpil helmu a presťahoval sa do jaskyne.Začiatkom tohto roka poslanci v Európskom parlamente rokovali na tému, či by mala byť hypersenzitivita na elektromagnetické žiarenie medicínsky uznaná. Richard Adams, ktorý za­stupoval odporcov tohto návrhu, získal väčšinu hlasov, a preto sa boj o uznanie tejto choroby stále nekončí. Dave sa k argumentu Richarda Adamsa, ktorý tvrdil, že neexistuje dostatok vedeckých dôkazov, vyjadril: „Čo iné sa dalo čakať od človeka, ktorý je na čele charitatívnej organizácie sponzorovanej takmer všetkými mobilnými operátormi. Je to nechutný biznis a my v ňom všetci plávame. Dôležité je, aby vždy zostalo aspoň zopár jedincov, ktorí budú plávať proti prúdu. Možno je to len môj idealizmus, ale verím tomu. Aj táto bezdrôtová mašinéria musí mať kábel, ktorý dokážeme prestrihnúť. ”

Alarmujúci rast domáceho, ale aj verejného ná­silia v Turecku je dôsledkom nielen degradá­

cie základných ľudských hodnôt, ale aj z roka na rok stúpajú cich ekonomických neistôt. Štatistiky brutálne zavraždených žien, nespočetné znásilne­nia či domáci teror, ktorý je páchaný prevažne na ženách, má podľa odborníkov aj politické pozadie. Islamizácia krajiny spôsobuje spiatočnícke mysle­nie a má za následok čoraz výraznejší sklon mužov k patologicky násilnému správaniu, ktoré je podm­ienené buď ich nešťastným detstvom (týrané deti), alebo je na nich v dospelosti vyvíjaný neúmerný tlak k zodpovednosti za všetko a za všetkých (ži­viteľ rodiny). Potom je aj pri najmenšom zlyhaní použitie fyzickej sily tým najúčinnejším ventilom.Inak sa vychováva dievča a inak chlapec. Chlapec je od malička vedený k tomu, že má byť priebojný, nebojácny a všetko sa mu rýchlo odpustí. Slávnosť obriezky je tradícia dodnes mystifikovaná a rodiny jej pripisujú prehnanú pozornosť. Chlapec v pred­školskom veku je tu chválený za svoje mužstvo, do­stáva dary a teší sa veľkému obdivu. Dievča nemá podobné príležitosti na verejný exhibicionizmus; od malička je buď pomocníčkou v maminej ku­chyni, alebo sa hrá s bábikami, čo prirodzene pod­poruje materský pud a zvýrazňuje jej budúcu rolu matky. Na tom by nebolo nič zlé. Opačný extrém je nebezpečným fenoménom západnej spoločnos­ti, kde sú pohlavia bežne alternované, stierajú sa rozdiely medzi chlapcami a dievčatami a rodičia už sami nedokážu poskytnúť deťom zdravý mužský alebo ženský príklad.V bežnej tureckej rodine však ešte stále platia vý­sostne mužské a ženské hodnoty, ktoré sa nedajú nahradiť alebo suplovať opačným pohlavím. Aj tu je však potrebná revízia a zmena konzervatívneho myslenia. Preto sa v poslednom čase proklamuje nevyhnutnosť vyššieho vzdelávania žien, ktoré vy­chovávajú budúce generácie a nesú kľúčovú zod­povednosť za morálku spoločnosti.

REAKCIA NA BESEDU > TRIBÚNA

Slavomír Dlubač

REAKCIA NA BESEDUVO ZVOLENE

Som šťastný, že som sa mohol stretnúť s vami aj vašimi spolupracovníkmi, a záro­

veň s ostatnými podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. Veľmi ma teší, že nás je už viac. Ako ste videli, nemám veľa dôvodov na radosť – aj manžel­ka je na vozíku, 6 dní do týždňa pracujem (aj keď práca je pre mňa radosť), aby sme prežili život. Niekto­niečo mi vzal všetko nádherné, ale dnes som predsa po dlhom čase naozaj šťastný a pocítil som nádej. Nádej, že nie som sám a predsa len sa tento úžasný národ môže mať lepšie, a bude sa mať. Nepotrebujem vám pochlebovať, ale vaše myšlienky sú mi blízke. Už 13 rokov sa živím sám a za ten čas som sa naučil poznať ľudí. Máte moje uznanie hlavne kvôli zapáleniu pre vec. Vidím, že veríte tomu, čo robíte, a to je dnes už naozaj vzácne. Svet aj v minulosti a dnes ešte viac potrebuje ľudí, aby sa mohol posunúť dopredu. Keď som čítal rozhovor s pánom Troškom, mal som pocit, že mi hovorí priamo zo srdca. Celý život som sa snažil správať k ľuďom tak, ako chcem, aby sa oni správali ku mne. Nie vždy sa mi to oplatilo, ale našli sa iní, ktorí mi to vrátili tak, že sa to nedá ani opísať. Na tom mojom malom piesoč­ku sa snažím okoliu ukazovať pravdu a učím to aj svoje deti. Sú úžasne vnímavé, no, bohužiaľ, už teraz im v škole skresľujú veľa vecí. Od našej hrdej histórie až po úbohú revolúciu. Prajem vám zo srdca, aby sa vám darilo v tom, čo ro­bíte. Aj keď nikto nie sme neomylní, niekto sa ozvať musí. Robíte dobrú vec. Verte, že člove­ku ako ja je ťažké dať novú nádej, no podarilo sa.

Slová od zdravotne postihnutého čitateľa – vozičká­ra, ktorý sa zúčastnil našej besedy vo Zvolene.

135134

ROK JEŽIŠOVHO NARODENIA > NENECHAJME SI TVORIŤ ŽIVOT DRUHÝMI > TRIBÚNATRIBÚNA > CENA ZA PRÁCU V ZAHRANIČÍ > PREVRÁTENÉ HODNOTY

Imrich Forró

ROK JEŽIŠOVHO NARODENIA

Západní kresťania vychádzali pri zostavova­ní svojho kalendára z rímskeho (juliánske­

ho) a rok 754 od založenia Ríma považovali za prvý rok od narodenia Ježiša. Dionysius Exiguus bol hlavným tvorcom kresťanského kalendára a letopočtu, ale až v 6. storočí n. l. zložitými výpočtami stanovil, že Ježiš sa naro­dil pred 525 rokmi, v decembri roku 753 od založenia Ríma. Tento dátum však veľa odbor­níkov neuznáva, lebo ho nie je možné ničím potvrdiť. Medzi skeptikov patrí aj Uwe Topper, ktorý v knihe Vymyslený stredovek pochybuje o vierohodnosti nášho letopočtu.Rímsky cisár Klaudius a Herodes Agrippa boli za mladých čias vrstovníci a priatelia. Vyrastali spolu v Ríme, preto boli známe aj podrobnosti týkajúce sa ich rodín. Berenika, matka Hero­desa, rozprávala Antónii, matke Klaudia, že Herodes sa narodil v Betleheme, nie v Jeru­zaleme. Miesto narodenia zmenila preto, lebo Betlehem bol zapadákov. Je známe, že Ježiš sa tiež narodil v Betleheme. Podľa proroctva sa mal v Betleheme narodiť Mesiáš, ktorý vyslo­bodí židov spod nadvlády.Z tejto informácie je zrejmé, že Ježiš sa naro­dil v tom istom roku ako Herodes Agrippa, teda v 10. roku pred n. l. To, že sa dátum narodenia Ježiša a Herodesa zhoduje, potvrdzuje aj skutoč­nosť, že dedko Herodesa, Herodes Veľký nechal popraviť všetkých novorodencov v Betleheme, aby si nikto nemohol nárokovať, že jeho dieťa je ten očakávaný Mesiáš.A kedy došlo k ukrižovaniu? Cisár Klaudius vo svojich poznámkach píše, že poprosil Hero­desa Agrippu, aby ho o tejto udalosti informo­val. Z listu, ktorý mu Herodes napísal, dospel k záveru, že to bolo v tom roku, keď zomrela Klaudiova babka Lívia, posledná Augustova manželka. Lívia Drusilla Augusta zomrela 28. sep tembra 29. roku n. l.Vychádza nám, že Ježiš sa narodil v 10. roku pred n. l. a ukrižovaný bol v 29. roku n. l. Žil 39 rokov.

Andrea Blahová Fašková

CENA ZA PRÁCU V ZAHRANIČÍ

Smojou mamou Helenkou pracujeme ako opa­trovateľky v rakúskych rodinách, vytrhnuté

„vďaka“ ekonomickej a sociálnej situácii na Slo­vensku zo svojich rodín. Helenka si prešla nielen prácou v Rakúsku, ale aj v Nemecku a Taliansku. Aj keď sa voči nám správajú slušne a s úctou, stále sa nemôžeme zbaviť dojmu, že sme pre nich iba tí z „ostblocku“.Hoci nám dovolili vstúpiť do ich životov, spra­vili si z nás lacné pracovné sily. Častokrát majú na nás požiadavky, ktoré nie sú náplňou našej práce. Je to celkom odlišná mentalita od tej našej. Stotožňujem sa s názorom, že každý z nás by mal aspoň raz v živote ísť do zahra­ničia, aby našiel sám seba, zistil svoje hranice a možnosti. Potom by sme nemuseli tak často čeliť komentárom, aké sme bohaté a ako sa nám dobre vodí... Tí, ktorí to neskúsili, vôbec nemajú potuchy, čo všetko tým obetujeme a o čo všetko takýmto štýlom života prichádzame.Táto práca je tvrdým chlebíkom. Sme tu k dis­pozícii dva týždne 24 hodín denne. Práca s ľuď­mi je práca zodpovedná a psychicky náročná. Domov síce prídeme s výplatou, ktorá sa rovná priemernému slovenskému zárobku. Veľakrát sa však spytujeme samy seba, či nám to stojí vôbec za to. Dva týždne prejdú rýchlo ako voda, my opäť sadáme do taxíkov, s ťažkým srdcom opúš­ťame naše rodiny a naše biedne, no i napriek tomu milované Slovensko s otázkou: „Kedy sa toto skončí? Kedy sa naša sociálna a ekonomic­ká situácia zmení a my sa konečne vrátime do­mov a budeme pracovať na Slovensku?“Naša vláda sa všade chváli tým, koľko našich ľudí žije a pracuje v zahraničí. Nech sa nás všetkých do jedného spýtajú, koľkí z nás by sa s radosťou vrátili domov! Domov, kde by boli vytvorené pra­covné podmienky so slušným ohodnotením, aby sme vo vlastnej krajine neživorili! Je neuveriteľ­né, koľko toho dokáže náš národ niesť na svojich ramenách a zakrývať si oči, uši, tváriť sa, že je všetko v poriadku. Veru, niečo sa musí stať, a dú­fam, že aj stane – v prospech nás všetkých.

Nina Grostafová

NENECHAJME SI TVORIŤ ŽIVOT DRUHÝMI

Všetky tajné služby a vlády veľkých krajín sveta poznajú tajomstvo, že myšlienka

je tvorivá, a túto vedomosť evidentne nevyu­žívajú v prospech väčšiny, teda náš všetkých. V mnohých médiách sa celodenne a každo­denne šíria celé húfy negatívnych správ, ne­gatívnych myšlienok, ktoré vytvárajú obraz nášho sveta. Naša pozornosť je zamestnávaná v prvom rade negatívnymi správami, aby sme nemali čas byť v pokoji, čím by sme každý sám so sebou stratili kontakt. Ide o kontakt s na­šou duchovnou podstatou, máme čistú láskavú dušu, ktorá sídli v srdci a potrebuje, aby sme sa prejavovali srdcom, láskavo, pravdivo a žili slobodne.Keď stratíme kontakt so sebou ako zdrojom sily, radosti a lásky, automaticky siahame po ná­hrade, a tou sú všetky potešenia, ktoré ponúka stále pokrokovejší svet: neobmedzené nákupy, mobily, tablety, Facebook, pes temer v každej domácnosti, promiskuitný život, seriály, zábav­ný priemysel...Preto vyzývam všetkých vnímavých ľudí – poď­me spojiť našu čistú tvorivú silu s jasným zá­merom tvoriť novú, lepšiu realitu. Sila, ktorá môže túto starú realitu zmeniť, však musí na­ozaj vychádzať zo srdca, nie z hlavy. Funguje to tak, že zameriame svoju bdelú pozornosť do srdca a z tejto pozície budeme vysielať len čisté myšlienky a predstavy o mieri, slobode, láske medzi ľuďmi, národmi, náboženstvami, rasa­mi, kontinentmi... Preciťujme, že tento stav tu už je. Čím častejšie budeme takéto myšlienky počas dňa vysielať, preciťovať súvisiace pocity a nepripustíme tie opačné alebo pochybujúce, tým bude naša práca účinnejšia.Ak moja výzva pôsobí na niekoho naivne ale­bo sa jej nejaká časť vo vašom vnútri vysmieva, vedzte, že práve máte do činenia s odporom. Ak dokážete nadviazať kontakt so svojou dušou a z tej pozície napr. aj čítať tento príspevok, žia­den odpor nepocítite.

Marián Mišún

PREVRÁTENÉ HODNOTY

Dnes už nie je žiadnym tajomstvom, že dlho­dobý pokles pôrodnosti zrejme čoskoro spô­

sobí celej Európe závažné ekonomické a sociálne problémy. Pôvodní Európania akoby zabudli, že prvoradým poslaním sexu nie je zábava, ale roz­množovanie s cieľom zachovať vlastný živočíšny druh. Preto sa sociálny kolaps západnej Európy neodvratne blíži.Podobne je na tom aj Slovensko, kde v dôsled­ku nízkej pôrodnosti dochádza k výraznému starnutiu populácie. Napriek nízkej životnej úrovni väčšiny Slovákov treba hľadať príčinu zničujúceho demografického vývoja predovšet­kým v ľudskej pohodlnosti. Pre príslušníkov národa nakazeného dekadenciou je zodpoved­né založenie rodiny len nepotrebnou záťažou. Tento stav, pre Európu zničujúci, je evidentne výsledkom popularizácie chorých ideálov kon­zumu, materializmu a sebectva v tých najex­trémnejších podobách. Tie majú za následok nezáujem mladých Európanov plodiť a vycho­vávať deti.Súčasné mediálne vymývanie mozgov spôsobu­je, že pre väčšinu mladých ľudí je dnes hlavným poslaním života dekadentná zábava, chorý exhi­bicionizmus a túžba po luxusných hlúpostiach, často úplne nepotrebných pre život. Tovary a služby sa mnohokrát kupujú len s cieľom uká­zať sa, nie aby človeku reálne pomáhali.Na záchranu európskej civilizácie je najvyšší čas vytvoriť vhodné podmienky, kde uvedomelé európske ženy a dobré matky budú cítiť, že sú v spoločnosti chránené a uznávané. Veď práve ony získali ten najvzácnejší dar: vedome vytvá­rať nový život.Tolerancia zvrátenosti v Európe musí byť okamžite nahradená celospoločenskou výcho­vou mládeže k zodpovednosti a rodinnému spôsobu života. Jednotlivé európske štáty by mali vhodne prevedenou podporou materstva a propagáciou rodinného života opätovne roz­páliť v mladých Európanoch túžbu po rodi­čovstve.

137

www.slobodnyvysielac.sk

VIVA BRATISLAVA!

FM 101,1 94,9

www.radioviva.skVždy správne naladení.

138

ZEM VEK

Redakcia ZEM VEKGEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍKMesačník / Ročník 3 – 4/2015Cena v predaji: 3 € Cena pri predplatnom: 2,50 €Číslo vyšlo 2. 4. 2015

ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 BratislavaE­mail redakcie: zemavek@zemavek.skwww.zemavek.skPredplatné: www.zemavek.sk

REDAKCIAŠéfredaktor: Tibor Eliot RostasZástupca šéfredaktora: Marián BenkaRedaktori: Dušan Budzák, Ľubomír Huďo,

Milan Pullmann, Vladimír Líška, Viktória Zezuliaková, Veronika MrázikováArt director: Adam DankoMarketing director: Stanislava BorskáObchodné oddelenie: Jana Zigová, Dárius ChrenoE­mail: zemavek@zemavek.skJazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

Autori fotografií a ilustrácií:strana 29, 32, 33, 50 – 59, 113: Matúš Plechostrana 13, 20, 23, 36, 41, 47, 60 – 67: SITA/AP strana 91 – 93: Tibor Eliot Rostasstrana 17, 64 – 71, 75: SITA/APstrana 49, 51: Artur Bekmatovstrana 13 – 15, 25, 131: TASRstrana 7: Stanislava Borskástrana 7: Adam Dankoilustračné foto: shutterstock

VydavateľSOFIAN, s. r. o.Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVAKorešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E­mail: sofian@sofian.skIČO: 44 564 058

Rozširuje:Mediaprint­KapaDistribúcia predplatného:HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214E­mail: r.gregus@henrietta.skwww.henrietta.sk

TlačK&M, a. s.Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13ISSN 1339­2360© SOFIAN, s. r. o.

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2015: 20 €

Obdobie máj – december 2015(vrátane poštovného)

KUSOVÉ PREDPLATNÉMájové číslo si môžete

objednávať do 20. apríla 2015 na www.zemavek.sk.

Cena je 3 €/kus vrátane poštovného.

ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 7. 5. 2015

Telefonické objednávky: 0944 134 773v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

ARCHÍV ZEM VEKAk ste nedostali staršie čísla nášho časopisu,

navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Spolupracujeme:

BESEDY S ČITATEĽMI

23. 4. 2015 o 17:00 hČitáreň Knižnice Juraja Fándlyho

Rázusova 1, Trnava

30. 4. 2015 o 17:00 hZUŠ Dezidera Kardoša

sídlisko Dubnička, Bánovce nad BebravouGarant: Literárny klub a ZUŠ DK

SVET ZA OPONOUTALK SHOW MESAČNÍKA ZEM&VEK

PONDELOK 13. 4. 2015 O 18:00NOVÉ PRIESTORY!ATELIÉR BABYLONNÁMESTIE SNP 14, BRATISLAVA-STARÉ MESTOVSTUPNÉ: 5 € predpredaj , 6 € na miesteVSTUPENKY: WWW.TICKETPORTAL.SK WWW.BABYLONATELIER.SK

Cena: 11 € Cena pre predplatiteľov: 9 €

NOVÝ ALMANACH MMXIVV predaji v limitovanej edícii

ALMANACH MMXIV

ZEM&VEK je výberom toho najlepšieho, čo od januára do decembra 2014 na stránkach Zem&Vek bolo uverejne-né. Ako bonus prinášame články napísané výhradne pre Almanach 2014.

Almanach MMXIV si môžete objednať prostredníctvom webovej stránky www.zemavek.sk, e-mailom na zemavek@zemavek.sk alebo telefonicky na telefónnom čísle 0944 134 773.

AK VÁM V KNIŽNICI CHÝBA MINULOROČNÝ ALMANACH, MÔŽETE SI HO OBJEDNAŤ SPOLU S TOHTOROČNÝM ZA ŠPECIÁLNU CENU 16,90 €A PRE PREDPLATITEĽOV LEN 12,90 € ZA OBA KUSY.

„Judaizmus a sionizmus sú diametrálne odlišné. Máme zakázané mať štát a okupovať ľudí. Modlíme sa za dušu, Božiu pomoc, mier a odstránenie plánu izrael-ského štátu.“

Yisroel Dovid Weissnewyorský rabín