EUROKOMPASOBSAH EUROKOMPAS Č. 2/2010 o kontrahovanie medzi RO OPD a Prijímateľmi zmluvami o...

1EUROKOMPAS Č. 2/2010OBSAH

EUROKOMPASčasopis Centrálneho koordinačného orgánu na Úrade vlády SR

o štrukturálnych fondoch

číslo 2/2010ročník VII.

Investícia do vašej budúcnosti

Tento projekt je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie.

2 EUROKOMPAS Č. 2/2010 SLOVO NA ÚVOD

Milí čitatelia,

je mi cťou opäť sa k vám prihovoriť prostredníctvom štvrťročníka Eurokompas, ktorý vám už siedmy rok prináša zaujímavé čítanie z oblasti štrukturálnych fondov Európskej únie na Slovensku. Je pravidelne distribuovaný čitateľom na viac ako 6000 adries a taktiež je k dispozícií všetkým ostatným záujemcom o štrukturálne fondy Európskej únie na informačnom portáli www.nsrr.sk v časti „dokumenty“ a „publikácie CKO“. Verím, že aj prostredníctvom tohto novo vydaného čísla vám dokážeme rozšíriť obzor vašich informácií o politike súdržnosti Európskej únie, nástrojoch tejto politiky a ich uplatňovaní na Slovensku.

Na stránkach v poradí druhého čísla časopisu Eurokompas pre rok 2010 pokračujeme vo zviditeľňovaní mimoriadne zaujímavých projektov, prostredníctvom ktorých vás chceme pozitívne motivovať k príprave a realizácii kvalitných projektových zámerov. Úspešne realizované projekty, ktoré vám v tomto vydaní prinášame, sa financovali z Operačného programu Doprava, z Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013, z Programu interregionálnej spolupráce INTERREG IVC a z Operačného programu Výskum a vývoj.

Veda a výskum v súčasnosti napreduje závratným tempom a človeku odhaľuje doposiaľ netušené skutočnosti a súvislosti. Nové technológie a ich uplatnenie v hospodárskej praxi výrazne znižujú energetické a surovinové požiadavky na výrobu. Tým sa eliminujú environmentálne záťaže negatívne ovplyvňujúce naše životné prostredie. Dôležitosť vedy a výskumu sa zohľadnila aj v Národnom strategickom referenčnom rámci SR pre roky 2007 – 2013, do ktorého spadá okrem iných aj Operačný program Výskum a vývoj. Jeho riadiacim orgánom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré schválením dalo zelenú pre realizáciu šiestich projektov centier excelentnosti v rámci Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Tieto projekty v procese schvaľovania uspeli, zrealizovali sa a v rámci tohto čísla sme vytvorili priestor pre ich predstavenie. Verím, že Operačný program Výskum a vývoj prispeje k rozvoju výskumno-vývojového potenciálu našej krajiny a stane sa tak hybnou silou v procese regionálneho rozvoja na Slovensku.

V čase, kedy Európa musí čeliť klimatickým zmenám, sa efektívnejšie využívanie energie javí dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Vydaný Eurokompas sa venuje aj tejto téme predstavením projektu, ktorý uplatňuje slnečné žiarenie ako efektívne využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Tento projekt sa vypracoval na základe výzvy na predkladanie projektov, ktorú vyhlásilo Ministerstvo hospodárstva

a výstavby SR ako riadiaci orgán pre Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Projekt vytvoril v regióne Humenné až 120 pracovných miest a využívaním ekologických solárnych kolektorov vo výrobe pozitívne vplýva na životné prostredie.

Podpora zo štrukturálnych fondov EÚ je určená pre širokú skupinu obyvateľstva, predovšetkým sa však zameriava na skupiny sociálne znevýhodnených občanov. Hlavným finančným nástrojom, ktorý podporuje zamestnanosť, rozširovanie vzdelania, kvalifikácie a pomáha sociálne znevýhodneným občanom, je Európsky sociálny fond. Prostredníctvom menovaného fondu sa v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia zazmluvnilo 1164 projektov. V novom Eurokompase vám budú prezentované príklady úspešne zrealizovaných projektov zameraných na pomoc rómskej komunite, ktoré viedli k zvýšeniu ich vzdelanostnej úrovne a začleneniu sa medzi majoritné obyvateľstvo. Otázky riešenia problémov rómskych komunít a naplnenie cieľa ich úplného začlenenia sa do majoritnej spoločnosti môžeme charakterizovať ako veľmi náročné. Vďaka podpore Európskej únie však môžeme teraz využívať veľa nástrojov, ktoré sú nám na tejto ceste veľmi nápomocné.

Ako ste iste z médií informovaní, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR bolo k 30. júnu 2010 zrušené. V zmysle zákona č. 575/2000 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení ustanovenia § 40d odsek 1 písmeno d) sa pôsobnosť Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v oblasti koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie presunula k 1. júlu 2010 na Úrad vlády Slovenskej republiky. Som presvedčený, že zmena, ktorou sa pôsobnosť Centrálneho koordinačného orgánu presunula na Úrad vlády SR, pozitívne ovplyvní čerpanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a prispeje k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju Slovenska.

Na záver by som vám milí čitatelia chcel zaželať veľa úspechov pri príprave kvalitných a úspešných projektov. Pevne verím, že finančná pomoc zo štrukturálnych fondov bude aj naďalej využívaná čo najefektívnejšie a v prospech všetkých občanov Slovenska, čím sa nám podarí vytvoriť si výhodnejšiu pozíciu v rozvíjajúcej sa Európe.

Ing.MichalSántai,MBA generálny riaditeľ sekcie koordinácie fondov EÚ Úrad vlády SR

3EUROKOMPAS Č. 2/2010OBSAH

Slovo na úvod 2

Obsah 3

Skúsenosti z minulosti 4-6

Rady a tipy pre žiadateľov 7-12

NSRR 2007 - 2013 a ďalšie zdroje pomoci 13

Pýtame sa 14

Boli sme pri tom 15-17

Na návšteve v RRA 18-19

Zaujímavosti 20-21

EÚ pomáha rozvoju regiónu 22-28

Kalendárium 29

English Summary 30-31Registračné číslo časopisu Eurokompas: EV2269/08

4 EUROKOMPAS Č. 2/2010 SKÚSENOSti z MiNULOSti

OperačnýprogramDoprava(ďalejlen„OPD“)jeprogramovýdokumentSlovenskejrepublikyprečerpaniepomocizfondovEurópskejúnievsektoredopravynaroky2007-2013.Jehoglobálnym cieľom je podpora trvalo udržateľnej mobilityprostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvojaverejnejosobnejdopravy.Realizácioutohtocieľasaprispejek zlepšeniu dostupnosti Slovenska, jednotlivých regiónova ich vzájomného prepojenia, k znižovaniu regionálnychdisparít,kpodporerozvojaekonomickýchaktivítazvyšovaniukonkurencieschopnostiSlovenska.

OPD sa schválil uznesením vlády SR č. 1007 zo 6. decembra 2006. V programe sú zadefinované ciele, ktoré sa plnia v nasledujúcich prioritných osiach:

Prioritná os 1 – Železničná infraštruktúra, Prioritná os 2 – Cestná infraštruktúra (TEN-T), Prioritná os 3 – Infraštruktúra intermodálnej prepravy, Prioritná os 4 – Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov, Prioritná os 5 – Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy), Prioritná os 6 – Železničná verejná osobná doprava, Prioritná os 7 – Technická pomoc.

Tento operačný program je špecifický tým, že sa nevyhlasujú výzvy a prijímatelia sú vopred zadefinovaní. Sú to správcovia štátnej dopravnej infraštruktúry ŽSR, NDS a SSC a prevádzkovateľ verejnej železničnej osobnej dopravy ZSSK a samotné Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Do implementácie sú zaraďované projekty z vopred odsúhlaseného zásobníka projektov pre príslušnú prioritnú os.

StavOPDk22.7.2010

Celkový počet schválených projektov je 17 v prioritných osiach 1 až 6 a 59 projektov technickej pomoci. Uvedených 17 projektov dopravnej infraštruktúry zahŕňa 4 veľké projekty nad 50 mil. € a 13 malých. V číselnom vyjadrení to predstavuje celkom 883 404 719,02 €, to je 22,97 % alokácie OPD na celé programové obdobie.

Štyriveľkéschválenéprojekty:

• ŽSR, Modernizácia železničnej trate Žilina – Krásno nad Kysucou (prioritná os 1) – 101 032 193 €, • D1 Sverepec – Vrtižer (prioritná os 2) – 263 473 152 €, • R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie (prioritná os 5) – 130 612 039 €, • Projekt obnovy parku ŽKV (železničných koľajových vozidiel – prioritná os 6) – 177 021 134 €.

V súčasnosti sú predložené na schválenie na Európsku komisiu (ďalejlen„EK“)štyriveľképrojekty:

• ŽSR, Modernizácia železničnej stanice Žilina Teplička, zriaďovacia stanica, 2. stavba, 2. Etapa (prioritná os 1) – 60 732 502,41 €, • ŽSR Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce (prioritná os 1) – 224 036 017,25 €, • D3 Hričovské Podhradie – Žilina Strážov (prioritná os 2) – 87 869 737 €, • I/61 Trenčín – most (prioritná os 5) – 89 384 581 €.

Objem zmluvne uzatvorených (zakontrahovaných) projektov predstavuje sumu 1172031371,76€, čo je 30,48% z celkovej alokácie OPD. Jedná sa o kontrahovanie medzi RO OPD a Prijímateľmi zmluvami o poskytnutí nenávratných finančných príspevkov.

Stavčerpania:

SumaschválenýchžiadostíCertifikačnýmorgánom(MFSR)k15.7.2010 je443227081,47€,čopredstavuje11,53%zOPD.

Finančné prostriedky sa čerpajú v súlade s výnimkou EK aj na projekty, ktoré ešte neboli na úrovni EK schválené, ale je uzatvorená zmluva s Prijímateľom a projekty sú predložené na EK.

StavimplementácieprojektovjednotlivýchPrioritnýchosí

Pri prioritných osiach sú uvedené počtom všetky projekty zo zásobníka, ktoré prevyšujú celkovú alokáciu OPD a nebudú môcť byť všetky zrealizované.

Prioritnáos1-Železničnáinfraštruktúra V rámci prioritnej osi 1 je naplánovaných 12 projektov. Prevažná väčšina z nich predstavuje modernizáciu železničných tratí. Medzi veľké sa zaraďuje napríklad projekt Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, konkrétne IV. a V. etapa s názvom Trenčianska Teplá – Ilava - Beluša.

Ďalším už realizovaným projektom je Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, I. a II. etapa (Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce).

Účelom stavby je modernizovať technickú infraštruktúru trate na úseku, ktorý je súčasťou európskeho železničného koridoru č. V. Hlavnou úlohou je umožniť lepšiu prístupnosť k Transeurópskej dopravnej sieti a k dopravnej sieti susediacich štátov. Do predčasného užívania sa 1. júla 2010 odovzdal cestný nadjazd v Kostolnej – Záriečí.

Významným projektom je Modernizácia trate Žilina – Krásno nad Kysucou, ktorý schválila Európska komisia. Je rozdelený na päť stavebných úsekov: rekonštrukcia medzistaničných úsekov Žilina – Kysucké Nové Mesto a Kysucké Nové Mesto – Krásno nad Kysucou, rekonštrukcia železničných staníc Kysucké Nové Mesto a Krásno nad Kysucou, rekonštrukcia železničných zastávok v Brodne, Rudine, Ochodnici a Dunajove, rekonštrukcia 11 mostov, 12 úrovňových priecestí, trakčnej meniarne a spínacej stanice, vybudovanie jedného nového mosta a protihlukových stien v celkovej dĺžke 11 620 m a ďalšie stavebné práce menšieho rozsahu. V rámci predčasného užívania sa odovzdali dva úseky: železničná stanica Krásno nad Kysucou a medzistaničný úsek Kysucké Nové Mesto – Krásno nad Kysucou. V súčasnosti sa modernizuje stanica Kysucké Nové Mesto a traťový úsek Kysucké Nové Mesto – Žilina.

Ako posledný v tejto osi realizujú ŽSR projekt Žilina Teplička zriaďovacia stanica. V súčasnosti sa vykonávajú na tomto projekte prípravné práce spojené s modernizáciou stanice a sanáciou niektorých objektov.

Prioritnáos2–Cestnáinfraštruktúra(TEN-T)

V druhej prioritnej osi je naplánovaných 10 projektov výstavby diaľnic. Do popredia vystupujú najmä tieto diaľničné úseky:

1.D1Sverepec–Vrtižer,I.aII.úsek

V súčasnosti je tento úsek diaľnice v prevádzke, a to o 5 mesiacov skôr oproti pôvodnému termínu. Výsledkom projektu je výstavba viac ako 9 km diaľnice, zlepšenie podmienok pre tranzitnú a medzinárodnú dopravu, zníženie emisií, zníženie dopravného zaťaženia na prírodu a krajinu, úspora času, zníženie hluku, eliminácia kolón v Považskej Bystrici a zvýšenie bezpečnosti v doprave. Stavba zvýšila aj medzinárodnú dostupnosť, pretože po realizácii sa znížil cestovný čas na trase Bratislava - Žilina z predchádzajúcich 2 hodín na 1,5 hodiny.

2.D1Studenec-Beharovce

Navrhovaná trasa diaľnice D1 v úseku Studenec - Beharovce bude súčasťou medzinárodného dopravného koridoru č. V.a Bratislava – Žilina - Košice – Užhorod (Ľvov) a zároveň súčasťou hlavného diaľničného ťahu D1 na území Slovenskej republiky. Diaľničný úsek je v predčasnom užívaní. Úplné ukončenie projektu sa predpokladá v novembri 2010.

3.D3HričovskéPodhradie-Žilina,Strážov

Kolaudácia diaľničného úseku D3 Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov sa uskutočnila 4. 12. 2007 a 5. 6. 2008. Dňa 5. 6. 2008 sa celá stavba dala do užívania. V súčasnosti je predložená Európskej komisii na schválenie žiadosť o preplatenie vynaložených oprávnených nákladov.

Ďalšími úsekmi v príprave sú diaľničné úseky D3 Žilina Strážov – Žilina Brodno –

„INFRAŠTRUKTÚROU ZA LEPŠÍM”

Pôvodný stav a po modernizácii – Krásno nad Kysucou

D1 Sverepec - Vrtižer

5EUROKOMPAS Č. 2/2010SKÚSENOSti z MiNULOSti

Kysucké Nové Mesto – Čadca – štátna hranica s Poľskou republikou a úsek D1 Budimír – Bidovce (obchvat Košíc).

Prioritnáos3–Infraštruktúraintermodálnejprepravy

V tejto prioritnej osi sú naplánované štyri projekty výstavby verejných terminálov intermodálnej dopravy. Ukončenie stavby prvého terminálu s názvom Verejný terminál intermodálnej prepravy Žilina sa predpokladá v prvej polovici roku 2012. Ďalším plánovaným terminálom je Verejný terminál intermodálnej prepravy Leopoldov. Termín spustenia do prevádzky je podľa rozpracovanej štúdie realizovateľnosti stanovený na január 2013. Rovnaký termín spustenia je naplánovaný aj pre Verejný terminál intermodálnej prepravy Bratislava. Podmienky realizácie štvrtého terminálu v Košiciach sa prehodnocujú.

Prioritná os 4 – Infraštruktúra integrovaných dopravnýchsystémov

V prioritnej osi 4 sú naplánované štyri projekty budovania železničnej trate v Košiciach. Zatiaľ sú v štádiu rozpracovania projektovej dokumentácie, realizácia infraštruktúry v rámci prepojenia koridorov a rozvoja integrovaného dopravného systému v Bratislave a budovania základnej železničnej infraštruktúry pre integrovaný dopravný systém je plánovaná v rokoch 2011 až 2015.

Prioritnáos5–Cestnáinfraštruktúra(rýchlostnécestyacestyI.triedy)

V piatej prioritnej osi je naplánovaných 27 projektov výstavby a modernizácie rýchlostných ciest a ciest I. triedy. V súčasnosti sa realizujú dva projekty:

• Cesta I/51 Trnava - severný obchvat

Súčasné nevyhovujúce parametre mestských komunikácií, po ktorých vedie tranzitná doprava v trase cesty I/51, sa premietajú do negatívnych dôsledkov, hlavne pre obyvateľov dotknutej časti mesta. Zvyšujú sa energetické a časové straty, zvyšuje sa dopravná nehodovosť, ďalej sú to zvýšené náklady na údržbu, opravy ciest a podobne.

Výstavba severného obchvatu zvýši kapacitu existujúcej cestnej siete a bude uspokojovať zvýšený dopyt po preprave v dotknutej oblasti. Zároveň realizácia výstavby zníži prepravný čas nákladnej prepravy ako aj prepravy cestujúcich a taktiež zníži prevádzkové náklady na prepravu. Zlepší sa tiež dostupnosť v meste, v regióne a zlepší sa spojenie v rámci západného Slovenska. V tomto smere bude projekt spĺňať všetky definované ciele.Celková dĺžka novovybudovanej cesty I/51 je 2 800 m, z toho 1 900 m tvorí II. etapa projektu a 900 m III. etapa projektu. Predpokladaný termín odovzdania stavby do užívania je jún 2012.

• R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie, I., II. etapa

Projekt rieši základný problém v dopravnom systéme Banskobystrického kraja na jednom z najkritickejších cestných úsekov - časť cesty I. triedy I/65 medzi Žarnovicou a Šašovským Podhradím. Projekt nadväzuje na už realizovaný projekt R1 Rudno nad Hronom - Žarnovica.

Do predčasného užívania sa odovzdala prvá etapa 19. 11. 2009. Druhá etapa sa podľa plánu dokončí do konca roka 2010.

V schvaľovaní na úrovni EK je veľký projekt I/61 Trenčín most.

Na úrovni RO sa do implementácie schválili tri malé projekty:

• I/67 Poprad – Kežmarok, I. etapa, • I/68 Mníšek nad Popradom – štátna hranica Slovenskej republiky / Poľskej republiky, • Odstraňovanie nevyhovujúcich technických parametrov na cestách I. triedy.

V roku 2010 sa predpokladá schválenie dvoch nových projektov - výstavba úseku R4 Košice – Milhosť a I/75 Galanta – obchvat, II. etapa.

Prioritnáos6–Železničnáverejnáosobnádoprava

V prioritnej osi je schválený jeden veľký projekt obnovy vozidlového parku ZSSK. V rámci neho sa na Slovensko dodá spolu 10 ks dvojpodlažných elektrických jednotiek pre prímestskú dopravu (EPJ), 12 ks motorových jednotiek pre medziregionálnu dopravu a 10 ks dvojpodlažných súprav „push-pull“ pre prímestskú dopravu.

Prioritnáos7–Technickápomoc

Samotná prioritná os je špecifická tým, že projekty tejto osi slúžia na podporu vykonávaných činností a funkcií Riadiaceho orgánu (MDPT SR). Tieto činnosti sa týkajú príprav, riadenia, monitorovania, hodnotenia, informovania, kontroly a auditu. Projekty sa tiež týkajú posilnenia administratívnych kapacít, t.j. získanie a udržanie potrebných, dostatočne erudovaných ľudských zdrojov, zabezpečenie ich profesionálneho rastu a nevyhnutných odborných podkladov a adekvátnych podmienok pre ich kvalitné rozhodovanie.

Činnosti a funkcie týkajúce sa riadenia a kontroly pomoci zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu sú oprávnené na financovanie z prostriedkov Technickej pomoci za podmienky, že priamo súvisia so zabezpečovaním realizácie OPD a nie je ich možné spojiť s aktivitami realizovanými v rámci konkrétnych projektov prioritných osí 1 až 6.

Finančnéinformácie

Prioritné osi 1 až 4 sú spolufinancované z Kohézneho fondu a zostávajúce tri z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

V prípade realizácie všetkých naplánovaných projektov by finančné investície prevýšili jednotlivé prioritné osi. Celkový finančný plán podľa jednotlivých osí je uvedený v tabuľke č. 1, kde sú uvedené alokácie podľa zdrojov Európskej únie a národných zdrojov. Miera spolufinancovania predstavuje hodnotu 85 %. Jedinou výnimkou je prioritná os 6, kde je to na úrovni 50 %.

V súčasnosti predstavuje objem schválených projektov celkovú sumu 883,4 mil. €. Uzatvorené zmluvy s prijímateľmi sú na úrovni 30 % z celkovej alokácie operačného programu. Aj z tohto dôvodu sa OPD zaraďuje medzi úspešnejšie programy pri porovnaní s ostatnými operačnými programami, čo sa týka čerpania finančných prostriedkov. Vo finančnom vyjadrení sa dosiahla suma 443 mil. € (tabuľka č. 2).

Kontaktnáosoba:

Ing. Peter Bielmanažér monitorovania, sekcia riadenia projektovoddelenie kontroly, monitorovania a hodnotenia projektov Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SRNámestie slobody 6P. O. BOX 100 810 05 BratislavaTel.: +421 (2) 5949 4249Fax: +421 (2) 5949 4249e-mail: [email protected]

Autor: Ing. Peter Bielsekcia riadenia projektov

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR

EÚ zdroje Národné zdroje Celkom Miera (€) (€) (€) spolufinancovaniaNázov prioritnej osi

Železničná infraštruktúra

Cestná infraštruktúra (TENT)

Infraštruktúra intermodálnej prepravy

Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov

Spolu Kohézny fond

Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)

Železničná verejná osobná doprava

Technická pomoc

Spolu ERDF

SPOLU

782 746 878 138 131 802 920 878 680 85 %

972 333 473 171 588 260 1 143 921 733 85 %

102 620 947 18 109 579 120 730 526 85 %

471 794 200 83 257 800 871 523 484 85 %

2 329 495 498 411 087 441 2 740 582 939

740 794 961 130 728 523 871 523 484 85 %

88 510 567 88 510 567 177 021 134 50 %

48 103 569 8 488 865 56 592 434 85 %

877 409 097 227 727 955 1 105 137 052

3206904595 638815396 3845719991

FinančnýplánOPDopravavčlenenípodľaprioritnýchosí(Tabuľka č. 1)

Zdroj: MDPT SR, Sekcia riadenia projektov, Oddelenie kontroly, monitorovania a hodnotenia projektov

Názov prioritnej osi

Železničná infraštruktúra

Cestná infraštruktúra (TENT)

Infraštruktúra intermodálnej prepravy

Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov

Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)

Železničná verejná osobná doprava

Technická pomoc

SPOLU

€ %

126 222 693,00 13,71

285 714 251,00 24,98

1 689 800,00 1,40

416 583,68 0,08

236 450 522,00 27,13

177 021 134,00 100,00

55 889 735,34 98,76

883 404 719,02 22,97

78 400 790,93 8,51

242 636 394,09 21,21

364 647,90 0,30

282 598,00 0,05

91 743 420,41 10,53

18 728 016,50 10,58

11 071 213,64 19,56

883 404 719,02 22,97

410 991 212,66 44,63

373 583 988,00 32,66

1 689 800,00 1,40

416 583,68 0,08

154 300 865,00 17,70

176 317 475,00 99,60

54 731 447,42 96,71

1 172 031 371,76 30,48

Schválená suma Kontrahovanie Čerpanie schválené MF SR

€ % € %

AktuálnystavOPD–finančnéúdaje(Tabuľka č. 2)

Zdroj: MDPT SR, Sekcia riadenia projektov, Oddelenie kontroly, monitorovania a hodnotenia projektov

6 EUROKOMPAS Č. 2/2010 SKÚSENOStí z MiNULOSti

LETANOVCE–vterénesazapotili

Obec Letanovce leží vHornádskej kotline v údolíriečkyBrusník,severneodSlovenskéhoraja.Prvázmienkaoobcipochádzazroku1250akoLethon.Bolotusídliskopúchovskejkultúry.

V súčasnosti sa s menom obce často spájajú problémy prameniace z nízkej životnej úrovne, dlhodobej nezamestnanosti, nízkej úrovne vzdelania a hygieny. Tento problém sa dotýka najmä v obci veľmi početného rómskeho obyvateľstva. Problémy vylúčenia rómskej komunity sa obec snažila vyriešiť realizovaním projektu s názvom Terénna sociálna práca v obci Letanovce. Tento projekt sa realizoval vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia v období od 1. 4. 2008 do 31. 3. 2010, pričom výška nenávratného finančného príspevku bola schválená vo výške 64 844,45 € (obec Letanovce sa spolupodieľala na financovaní projektu piatimi percentami). Cieľom projektu nebola iba podpora sociálnej inklúzie, ale aj zníženie sociálnej deprivácie prostredníctvom permanentnej terénnej sociálnej práce, ako aj integrácia cieľovej skupiny do majoritnej spoločnosti a na trh práce. Cieľovou skupinou boli sociálne vylúčené skupiny obyvateľov, najmä obyvatelia segregovanej a separovanej rómskej komunity, ktoré sú postihnuté alebo ohrozené rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia. V rámci projektu pracovali v komunitnom centre dvaja terénni sociálni pracovníci a dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka. Terénni sociálni pracovníci a ich asistenti poskytovali odbornú pomoc osobám ohrozeným sociálnym vylúčením, preventívne pôsobili na rizikové faktory a ohrozené skupiny obyvateľov, a tým sa snažili predchádzať vzniku krízových situácii v rodine, ako aj predchádzať prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu a zamedzeniu nárastu sociálno-patologických javov u cieľovej skupiny. Dennodenne poskytovali poradenstvo jednotlivcom, či rodinám, sprevádzali klientov v súvislosti s riešením ich nepriaznivej sociálnej situácie. V spolupráci s inštitúciami, ako školské zariadenia a lekári, sa podieľali na rozvoji maloletých detí, sledovali ich dochádzku do školy, pracovali na rozvoji osobností podporou zmysluplného využívania voľného času, pomáhali v otázkach vzdelávania matiek v oblasti domácich prác, vedenia domácnosti, zlepšenia hygieny a podobne.

Cieľom projektu nebolo iba zlepšenie postavenia Rómov v spoločnosti s rešpektovaním záujmov a potrieb komunity i spoločnosti, ale aj aktívne zapájanie sa rómskej komunity do príležitostí vedúcich k zlepšovaniu ich kvality života. Najväčšou skúsenosťou z realizácie projektov priamo v komunitách je poznanie, že každá pomoc smerom ku komunite a spoločnosti sa podarí, ak tomu človek verí.

O komplexnom prístupe k podpore kvality života marginalizovaných občanov svedčí aj súbeh ďalších projektov (podporný sporiaci projekt ETP Slovensko, bezúročné pôžičky Habitat, „Premosťovanie komunít na strednom a východnom Slovensku“ zameraný na vzdelávacie, školiace a sociálne aktivity, atď.).

Počas šiestich rokov existencie Komunitného centra a realizácie terénnych sociálnych pracovníkov sa využívali aj možnosti komplexného prístupu a možnosti spolupráce s inštitúciami pracujúcimi v sociálnej oblasti. Využívali sa hlavne možnosti spolupráce s Občianskym združením ETP Slovensko a tiež realizáciou malých projektov OZ Humanita v Komunitách, ktoré vzniklo v roku 2005 pri Komunitnom centre.

Pri zlepšení kvality života sociálne znevýhodnených obyvateľov komunity a nízkopríjmových rodín výraznou mierou pomohli projekty IDA a Habitat. IDA – Individual Development Accounts - Účty osobnostného rozvoja je podporný sporiaci projekt ETP Slovensko, ktorého cieľom je posilnenie finančného zabezpečenia jednotlivcov a ich rodín a následne aj zvýšenie kvality života cieľovej skupiny. Do tohto projektu sa zapojilo 75 klientov a úspešne ho ukončilo 53 klientov. Finančné prostriedky z nasporenej sumy a získaného bonusu sa použili vo väčšine prípadov na zlepšenie kvality bývania: odkúpenie bytov do osobného vlastníctva, vysporiadanie pozemkov, výstavbu kúpeľní, výmeny okien, podláh, výmenu strešnej krytiny na celej bytovke.

Klientom, ktorí úspešne ukončili sporiaci projekt, sa poskytli bezúročné pôžičky Habitat, tiež účelovo viazané na pomoc pri zlepšovaní životných podmienok a zlepšenie kvality bývania. Činnosť Komunitného centra a jeho dopad na komunitu bola podľa terénnych sociálnych pracovníkov a asistentov terénneho sociálneho pracovníka väčšinovo vnímaná pozitívne. Pozitívom je, že komunita reaguje a v plnej miere využíva služby a aktivity poskytované v komunitnom centre. Medzi tienisté stránky patrí fakt, že v komunite ešte stále chýbajú pozitívne vzory a tí mladí lídri, ktorí sa na to pripravujú, potrebujú čas, aby dozreli a získali si rešpekt.

Demografia v meste Stará Ľubovňa signalizuje vysoký populačný nárast v tejto cieľovej skupine. Počet detí do 15 rokov v komunite je 50% . Preto terénni sociálni pracovníci a asistenti terénneho sociálneho pracovníka považujú za nevyhnuté sústrediť sa hlavne na mladú generáciu, na podporu jej vzdelávania, na jej zamestnanosť. K tomu je potrebná spolupráca viacerých inštitúcii, ktorú by zastrešovala samospráva. Za takýchto podmienok sa pomoc a podpora dostane tým, ktorí ju nevyhnutne potrebujú.

Všetky uvedené skutočnosti a aktivity by nebolo možné realizovať bez finančnej podpory ESF, mimovládnych organizácii zaoberajúcimi sa touto problematikou a samozrejme bez výrazného záujmu a podpory, či už mesta Stará Ľubovňa alebo obce Letanovce.

Autor: Fond sociálneho rozvoja,Odbor komunitných projektov sociálnej inklúzie

KOMUNITAVPOHYBE

Projekt „Komunita v pohybe - II. etapa“ sa realizoval prijímateľom, mestom Stará Ľubovňa, od apríla 2008 do marca 2010. Nadviazal na štátny Program podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach (I. etapa), ktorý bol tiež implementovaný Fondom sociálneho rozvoja. Humanitárna a sociálna pomoc v meste Stará Ľubovňa sa realizovala aj v rokoch 2003 a 2004 prostredníctvom ETP projektu implementovaného prostredníctvom nadnárodnej organizácie IOM. Koncom roka 2003 vzniklo v Podsadku, v blízkosti rómskej osady, Komunitné centrum. Projekt „Komunita v pohybe - II. etapa“ realizovali štyria terénni sociálni pracovníci a dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka prevažne v teréne a Komunitnom centre.

Hlavným cieľom bolo zlepšenie kvality života sociálne znevýhodnených obyvateľov mesta a ich začleňovanie do spoločnosti prostredníctvom obnovy schopnosti viesť samostatný život. Terénna sociálna práca sa realizovala prostredníctvom individuálneho prístupu k jednotlivcom, rodinám, skupinám v ich prirodzenom prostredí. Sociálne poradenstvo sa denne poskytovalo v komunitnom centre ako aj v teréne. Úspešne sa nadviazalo na organizovanie a pokračovanie vo všetkých spoločenských a voľnočasových aktivitách pre deti a mládež. Intenzívnejšie sa pracovalo s mládežou, ktorá v tom čase študovala na stredných školách. V tom období sa začali organizovať letné tábory pre deti a mládež.

Činnosť terénnych sociálnych pracovníkov sa dotýkala hlavne oblasti kvality života, zamestnanosti, zdravia, vzdelávania a sociálnej integrácie a môžeme ju zhodnotiť nasledovne : - úspešné nadviazanie kontaktov s komunitou a spolupracujúcimi inštitúciami,- zmapovanie potrieb komunity a nadväzné riešenie konkrétnych prípadov,- sociálne poradenstvo a sprevádzanie klientov v súvislosti s riešením jeho nepriaznivej situácie,- individuálna sociálna práca s konkrétnym klientom, jeho rodinou a komunitou v prirodzenom rodinnom prostredí,- činnosti zamerané na zlepšenie dostupnosti a kvality služieb,- asistencia pri zlepšení zdravotného stavu a preočkovania detskej populácie, aktívna pomoc pri riešení hromadných infekčných ochorení v osade,- podpora a poradenstvo v oblasti využívania voľného času detí a mládeže,- organizácia voľnočasových, výchovno-vzdelávacích aktivít pre deti a mládež,- pomoc dlhodobo nezamestnaným pri orientácii na trhu práce a pomoc pri vyhľadávaní voľných pracovných miest,- prevencia v oblasti zdravia, predchádzanie sociálno- patologických javoch v komunite,- pozitívne zmeny v bytových otázkach klientov prostredníctvom zapojenia sa do projektov na podpory zlepšenia kvality života,- individuálna pomoc sociálne najslabším rodinám pri dodávke dreva a šatstva, organizovanie búrz šatstva,- pomoc pri organizovaní brigád – možnosť odpracovať si dlh voči mestu, možnosť odpracovať si drevo na zimu,- dohľad pri opatreniach Sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže, sanácia rodiny,- spolupráca s detskými domovmi, dohľad nad rodinami pri návrate detí z detských domovov,- motivácia detí a mládeže pri voľbe povolania, pomoc pri doučovaní, výbere školy, resp. dohľad pri štúdiu na strednej škole.

V komunitnom centre sa terénni sociálni pracovníci a asistenti terénneho sociálneho pracovníka v značnej miere venovali práci s deťmi a mládežou. Považovali to za veľmi dôležité, nakoľko predpokladali, že len výchovou novej generácie a hlavne vzdelanejšej je možnosť očakávať výraznejšie zmeny aj v komunite.

EURóPSKy SOCIáLNy FOND POMáHASKUPINáM ZNEVýHODNENýCH OByVATEĽOV

Začiatky aktivít pre detiRómska osada v Podsadku

7EUROKOMPAS Č. 2/2010RADy A tiPy PRE žiADAtEľOV

Efektívne využívanie energie a obnoviteľných zdrojov energie spoločnosťou Glass LPS, s.r.o.Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) zverejnila v marci 2008 Výzvu v Operačnom programe Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Cieľom výzvy bolo zvýšenie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike.

Budova našej výrobnej firmy sa pôvodne postavila ako Združený dom služieb a jej vek je zhruba 40 rokov. Vtedajšie technológie výstavby a energetickej efektívnosti už dávno nespĺňajú moderné štandardy. Výzva Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry nám preto prišla vhod a 13. 6. 2008 sme odovzdávali v košickej pobočke SIEA vypracovaný projekt.

OPERAČNý PROGRAM KONKURENCIESCHOPNOSť A HOSPODáRSKy RAST

Realizácia produktu v hoteli Carlton v Bratislave

REALIZÁCIAPROJEKTU

Zložitým problémom realizácie boli vlastné finančné zdroje, nakoľko nenávratný finančný príspevok (NFP) sme od SIEA mohli očakávať až po ukončení realizácie projektu. Presvedčili sme však nášho dlhoročného finančného partnera, Slovenskú sporiteľňu, a.s., a po zložitých jednaniach, množstve odovzdaných dokumentov a nadštandardnom zaručení nám úver

schválili. Jeho hodnota predstavovala výšku NFP (t.j. 50 % z celkových nákladov projektu) a navyše nám pokrývala aj 50 % z potrebných vlastných zdrojov. Stavebne nám akciu zrealizovala firma REINTER Humenné a kooperačné zákazky vytvorili priestor aj pre firmy z Medzilaboriec, Sniny a Strážskeho. Po skúsenostiach z predchádzajúcich projektov spolufinancovaných z eurofondov sme až chorobne dbali na dodržanie všetkých detailov rozpočtu, termínov realizácie a hlásení. Oplatilo sa, všetky

Glass LPS je výrobná firma s 11-ročnou históriou. Sme jediným výrobcom krištáľových lustrov v Slovenskej republike. Svoju činnosť vykonávame v jednopodlažnej budove na cca 2000 m2 výrobnej plochy.

V budove počas doterajšej existencie firmy pracovalo v jednom čase až 120 ľudí v jednej alebo dvoch smenách. Pracovné podmienky boli adekvátne veku stavby a vtedajším technológiám. Pri letných horúčavách bolo neznesiteľne dusno a teplo hlavne v dielňach montáže na 1. poschodí, v zime chladno a prievan hlavne pri netesniacich oknách. Energetickým problémom bol aj ohrev teplej úžitkovej vody spotrebovávanej pri brúsení lustrových ovesov. Brúsenie je „mokrý“ výrobný proces, kde voda počas celého procesu brúsenia a otáčania brúsneho kotúča tečie na brúsnu plochu. Tým, že vlastne tečie na prsty brusiča – brusičky, musí byť teplá. Projektu bol daný názov: „Efektívne využívanie energie a obnoviteľných zdrojov v Glass LPS.” Vo firme sme mali skúsenosti s vypracovaním menších projektov EU. Pre rozsiahlosť projektu naša firma oslovila k spolupráci Regionálnu rozvojovú agentúru (RRA) v Humennom.

Predstavou konateľov firmy bolo riešiť budovu ako celok so zabezpečením tepelnej pohody v lete i v zime. Ďalším odvážnym plánom bolo moderne riešiť permanentnú potrebu teplej úžitkovej vody.

Tímpracovníkovvzložení:- konatelia firmy- Ing. arch. Sitarčík - Ing. Moroz – energetik- Ing. Babjaková – RRA

optimalizovalmožnostiavýsledkomichprácebolprojektnavrhujúci:- zateplenie budovy vonkajšou omietkou a polystyrénom - výmena starých okien za viackomorové – plastové- montáž solárnych kolektorov a zásobníka na ohrev vody

Náklady na projekt dosiahli vyše 280 tis. eur, podiel vlastných zdrojov predstavoval 50 %.

Budova Glass LPS - Stav pred a po realizácii projektu Mackanie skla

Brúsenie skla

8 EUROKOMPAS Č. 2/2010 RADy A tiPy PRE žiADAtEľOV

doterajšie kontroly (a nebolo ich málo) konštatovali, že projekt a jeho financovanie bolo bez chýb. Aby sme to s realizáciou projektu nemali také ľahké, rozhodli sme sa počas projektu riešiť aj premiestnenie vzorkovne z 1. poschodia na prízemie s jej následnou rekonštrukciou a vybudovaním vchodu z ulice. To už ale z vlastných zdrojov. Aj táto akcia sa podarila. Medzilaborce tak majú ďalšiu atrakciu. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola a miestnosť s najväčším počtom krištáľových lustrov. Je ich vyše 300 a pod stropom ich spájajú vyše 3 km káblov. Nevýhodou projektov je, že lehota medzi zverejnením výzvy a prijatím NFP je vyše 2 roky. Nás, ako exportnú firmu, v tomto dvojročnom období ešte stihla potrápiť silnejúca koruna pred prechodom na euro a hospodárska kríza. V Medzilaborciach a okolí to položilo 6 sklárskych firiem vyrábajúcich tzv. šatony (drobné brúsené sklenené komponenty do štrasovej bižutérie). My sme to prežili a vďaka zrealizovanému projektu môžeme konštatovať, že sme firmou schopnou konkurovať výrobcom v Česku, Taliansku či Španielsku.

DOPADYPROJEKTU

Niet pochýb o estetickom prínose projektu. Zo šedej budovy sa stala krásavica. Budova je aj pre človeka prechádzajúceho autom neprehliadnuteľná. Podstatným prínosom je však energetická efektívnosť. Okrem priamej energetickej efektívnosti, ktorá predstavuje úspory energie až 200 GJ za rok, sa podstatne zlepšili pracovné podmienky. V zime je tepelná pohoda bez problematických zón pri oknách. V lete vďaka zatepleniu budovy je teplota vo výrobných priestoroch nižšia ako pred rekonštrukciou.

Prevažnú časť pracovníkov tvoria ženy. Z nich väčšina pracuje v chránených dielňach ako držitelia polovičného alebo plného invalidného dôchodku. Aj preto sú vytvorené pracovné podmienky dôležitejšie ako na bežných pracoviskách.

Firma Glass LPS nadväzuje na 40-ročnú tradíciu výroby krištáľových lustrov na Slovensku. Vyrábame všetky druhy krištáľových lustrov. Od bežných bytových lustrov po atypické lustre zdobiace recepcie hotelov, lustre pre kostoly, divadlá.

Výrobný proces začína ohrevom sklárskych tyčí na plynových horákoch, lisovanie lustrových ovesov, temperovanie, brúsenie a leštenie. Nikde inde na Slovensku nenájdete tento druh brúsenia a leštenia skla. Výrobu dotvárajú pracoviská kovovýroby, povrchových úprav a sadrovne.

Špecifikom sú chránené dielne. V nich prevažne ženský kolektív pracovníčok realizuje spájanie sklenených komponentov a montážne práce na svietidlách.

Všetky výrobky sú certifikované Elektrotechnickým skúšobných ústavom a Úrad priemyselného vlastníctva im vydal oprávnenie používať tak populárnu ochrannú známku BOHEMIA CRySTAL.

Kontaktnaautora:

Ing. Mikuláš Lapišákkonateľ spoločnosti Glass LPS, s.r.o.Agátová 2880/2066 01 Humenné

Poštováadresafirmy:

Glass LPS Ltd.Hviezdoslavova 4066 01 Humenné

Slnečný mlyn v hoteli v Bydgosczi

Štýlový luster v hoteli Carlton v Bratislave

Hotel v Bydgosczi v noci

Produkty


Rastúcadôležitosťinformáciíaknow-howvjednotlivýchodvetviachhospodárstvai celkové fungovanie spoločnostisi vyžadujú neustále investície dovýskumných a vývojových aktivít.Diferencovanosť vedných oblastía rôznorodosť súčasného výskumuje možná prostredníctvom existenciešpecializovaných vedeckých pracovísk,tzv. centier excelentnosti. Aj Slovenskomá možnosť priblížiť sa vytvorenímtýchto centier k celosvetovýmštandardom a využiť svoje vedeckékapacity.

Názov centrum excelentnosti sa v slovenčine používa pre terminologickú kompatibilitu s väčšinou dokumentov Európskej komisie. Centrá excelentnosti sú centrá, ktorých úlohou je produkovať poznanie na svetovej úrovni, podporovať špičkový výskum a podieľať sa aj na vedecko-výchovnom procese, najmä formou doktorandského štúdia. Centrá excelentnosti ako najkvalitnejšie organizácie výskumu a vývoja zvyšujú potenciál kvalitných výstupov výskumu, a tým aj možnosť ich lepšieho uplatnenia v praxi. Takéto centrá majú svoju inštitucionálnu a personálnu zložku, dostatočnú riešiteľskú kapacitu, jasný program a ciele výskumnej činnosti. Centrá vznikali a vznikajú aj spojením pracovných kolektívov z viacerých inštitúcií.Centrá excelentnosti sú výskumnými jednotkami, ktoré robia koncentrovaný výskum v niektorej vednej oblasti. Vyznačujú sa vysokou odbornou kvalifikáciou, inovatívnym prístupom a kreatívnosťou. Cieľom vytvárania centier excelentnosti je podporiť špičkový výskum na pracoviskách Slovenskej akadémie vied (SAV), vysokých škôl a ďalších výskumných inštitúcií. Program vytvárania centier má tiež za cieľ pripraviť vedeckovýskumné kolektívy na lepšiu medzinárodnú vedeckú spoluprácu a európske sieťovanie excelentných pracovísk. Podpora centier excelentnosti je aj jednou z priorít operačného programu Výskum a vývoj. Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ v predchádzajúcich dvoch rokoch vyhlásila šesť výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok zameraných na podporu excelentných výskumných pracovísk. Na tento účel sa vyčlenilo celkovo viac ako 230 mil. eur. Príležitosť získať finančný príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja mohli využiť oprávnení žiadatelia – verejné vysoké školy, štátne vysoké školy, Slovenská akadémia vied a jej ústavy. O pomoc mohli požiadať aj mimovládne organizácie výskumu a vývoja, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá štátnej pomoci, t. j. také, ktoré predložili projekt zameraný na svoju nehospodársku činnosť. Výzvy sa vyhlásili v rámci opatrenia 2.1 Podpora sietí excelentných pracovísk výskumu a vývoja ako pilierov rozvoja regiónu a podpora nadregionálnej spolupráce a pre opatrenie 4.1 Podpora sietí excelentnýchpracovísk výskumu a vývoja ako pilierov rozvojaregiónuvBratislavskomkraji.

Pre získanie finančnej podpory zo zdrojov EÚ museli centrá excelentnosti spĺňať nasledujúce kritériá:

– vykonávať základný výskum prevažne v jednom odbore vedy a techniky,

– zúčastňovať sa na riešení projektov v medzinárodných centrách výskumu a vývoja, ktoré vznikli na základe medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných dohôd,

CENTRá EXCELENTNOSTI NA SLOVENSKEJ TECHNICKEJ UNIVERZITE V BRATISLAVE

3D povrchových máp a na identifikáciu anorganických a organických látok v povrchových vrstvách a inštrumentovaného kyvadlového kladiva s dynamickým optickým snímaním procesov deformácie. Centrum bude vybavené univerzálnym trhacím strojom na štandardizované a neštandardizované mechanické skúšky širokého spektra materiálov, spektrálnym analyzátorom na meranie impendačných a modulárnych spektier nekovových materiálov, rotačným viskozimetrom na reologické merania materiálov na báze polymérnych látok, aparatúrou na meranie striedavej konduktúry nekovových materiálov pri zvýšených teplotách a vulkanografom na hodnotenie špecifických parametrov v technologickom procese.

– zúčastňovať sa na riešení projektov v medzinárodných programoch výskumu a vývoja alebo projektov v rámci komunitárnych programov Európskej únie v oblasti výskumu a vývoja alebo projektov rámci iniciatív Európskej únie v oblasti výskumu a vývoja,

– využívať výsledky základného výskumu vo vysokoškolskom vzdelávaní alebo vo vzdelávaní zamestnancov v oblasti výskumu a vývoja,

– zamestnávať odborníkov v oblasti základného výskumu s ukončeným tretím stupňom vysokoškolského vzdelávania,

– stav ich technickej infraštruktúry základného výskumu musel spĺňať požiadavky na dosiahnutie cieľov projektov základného výskumu,

– výsledky ich základného výskumu sú porovnateľné s výsledkami základného výskumu dosahovanými v štátoch Európskej únie.

Žiadatelia o podporu na financovanie centier excelentnosti museli preukázať silnú výskumnú a vzdelávaciu základňu, presvedčivú víziu rozvoja výskumnej infraštruktúry a komplexný plán pre dosiahnutie európskej úrovne v určitej oblasti vedy a techniky.Štrukturálne fondy EÚ predstavujú významný podiel pri financovaní výskumných aktivít Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU). Kľúčovou činnosťou Projektového strediska STU sa stalo vypracovanie kvalitných projektov na zabezpečenie financovania jednotlivých aktivít a činností univerzity pri akceptovateľnej miere rizík. Projektové stredisko STU je organizačnou zložkou Výskumného centra STU. Najviac pozornosti sa venuje realizácii šiestich projektov centier excelentnosti, ktoré uspeli v rámci výziev operačného programu Výskum a vývoj a získali tak nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ.

CENTRUMPREVÝVOJAAPLIKÁCIUPROGRESÍVNYCHDIAGNOSTICKÝCHMETÓDVPROCESOCHSPRACOVANIAKOVOVÝCHANEKOVOVÝCHMATERIÁLOV

Projekt sa zameriava na vybudovanie moderného dynamického centra excelentných analytických metód, ktoré využívajú súčasné najmodernejšie poznatky interakcie elektrónového a laserového zväzku s hmotou, špičkové detekčné systémy s vysokou citlivosťou, moderné mechanické postupy a sledovania elektrických a neelektrických veličín. Zameriava sa tiež na hodnotenie špecifických vlastností progresívnych kovových a nekovových materiálov, ktoré sa pripravujú najmodernejšími technologickými postupmi. Cieľom aktivít projektu je zaobstaranie a inštalácia vysokorozlišovacieho riadkovacieho elektrónového mikroskopu s detektormi EDS, WDS a EBSD s príslušenstvom prípravy vzoriek, tiež laserového konfokálneho mikroskopu na vytváranie

Vysokorozlišovací transmisný elektrónový mikroskop

Analýza rozhrania oceľ- Al zliatina

Austenitická oceľ

Nanočastice Al2O3Pracovisko prípravy vzoriek


NÁRODNÉCENTRUMPREVÝSKUMAAPLIKÁCIEOBNOVITEĽNÝCHZDROJOVENERGIE

K mimoriadne frekventovaným témam súčasnosti patrí problematika využívania alternatívnych zdrojov energie, znižovanie negatívnych dôsledkov globálnych klimatických zmien, oblasť genetického inžinierstva, či ochrana životného prostredia. Do tejto oblasti smerujú riešenia niektorých projektov vo viacerých regiónoch. STU v Bratislave na základe výzvy zameranej na podporu centier excelentnosti rieši projekt Národné centrum pre výskum a aplikácie obnoviteľných zdrojov energie. Do projektu sa zapojili štyri fakulty STU v Bratislave: Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, Fakulta elektrotechniky a informatiky STU, Strojnícka fakulta STU a Stavebná fakulta STU. Ďalším cieľom je integrovať vedecké tímy, ktoré sa zameriavajú na nové, ekologicky prijateľné obnoviteľné zdroje energie. Dôležité však je aj zvýšiť kvalitu výskumno-vývojového a technologicko-inovačného potenciálu STU, ako aj odstrániť nekoordinovanosť výskumu v tejto oblasti. Centrum zároveň zvýši konkurencieschopnosť a úspešnosť STU v rámci medzinárodného výskumu. Projekt sa týka oblasti ekologicky prijateľných obnoviteľných zdrojov a trvalo udržateľných zdrojov energie, ako sú: biomasa, slnečná a vodná energia. Pri vodnej a slnečnej energii je zužitkovateľná forma energie elektrina. Pri biomase sú to tieto formy: elektrina, teplo, chemicky viazaná energia v plyne, či v kvapaline. Spôsoby premeny pri biomase dávajú veľa možností. Biomasu možno spaľovať, chemicky i biologicky premeniť na efektívnejší nosič energie – plyn, ktorý je zložením blízky zemnému plynu alebo aj na zmes uhľovodíkov, ktorá je vlastnosťami podobná nafte. V oblasti slnečnej energie sa bude centrum venovať optimalizácii prevádzky solárnych zariadení natáčaním za slnkom, problémom vyvedenia elektrického výkonu, pri ktorom sa minimalizuje zhoršenie kvality elektriny v sieti, či zvyšovanie nákladov na reguláciu sústavy. Centrum vytvorí priaznivé podmienky spolupráce so spoločenskou a hospodárskou praxou. Poskytne svoje poradenské služby všetkým malým a stredným podnikateľom, ktorí prejavia záujem o využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

CENTRUMEXCELENTNOSTI5-OSOVÉHOOBRÁBANIA

Strojárska prax, letecký a kozmický priemysel vyžadujú čím ďalej tým viac výrobu tvarovo zložitejších komplikovaných výrobkov. Centrum sa preto zameria

po ukončení aktivít projektu dbať na udržateľnosť výsledkov projektu. Po skončení projektu bude centrum excelentnosti zabezpečovať prevádzku jednotlivých súčastí a produkciu úžitkov, ktoré prinesú realizované aktivity projektu. V danej oblasti sa otvára široký priestor na rozvoj a intenzívne využívanie progresívnych metód vedeckovýskumného bádania. Strategicky sa aktivity rozšíria tiež o výskum a vývoj bezpečnosti a spoľahlivosti vodohospodárskych sústav a Slovenská republika získa jedinečnú sieť kvalitných pracovísk na európskej úrovni, ktorá dokáže rozpracovať nadčasové výzvy v oblasti ochrany bezpečnosti obyvateľstva a zdrojov vody.

PODPORABUDOVANIACENTRAEXCELENTNOSTIPRESMARTTECHNOLÓGIE,SYSTÉMYASLUŽBY

Výraz „smart“ sa dá určiť ako spoločný menovateľ pre aplikácie technologické riešenia, systémy a služby, ktoré sú vyberané s dôrazom na ich pozitívny dopad na spoločnosť. Cieľom projektu tohto centra excelentnosti je zvýšiť kvalitu špičkových výchovno-vzdelávacích pracovísk smart technológií, systémov a služieb, integrovať ich do medzinárodnej spolupráce, dobudovať technickú infraštruktúru existujúceho zariadenia a zlepšiť predpoklady na spoluprácu s hospodárskou praxou a kvalitu vzdelávania. Je to reakcia na súčasné a budúce potreby hospodárstva a spoločnosti v oblasti aplikovanej informatiky a jej dopadov cieleným investovaním do špecifických technológií. Tie pridávajú inteligenciu strojom a zariadeniam, vyhodnocujú merané veličiny s ohľadom na informácie, ktoré požaduje užívateľ – človek. Pomáhajú filtrovať obrovské množstvá informácií tak, aby používateľ dostal len tie, ktoré požaduje alebo môže potrebovať. Smart technológie, systémy a služby prinášajú priame výhody a zlepšenia v oblasti kvality života, ochrany zdravia, diagnostike chorôb, v monitorovaní a ochrane životného prostredia, či znečistenia ovzdušia a vôd, optimalizácie prevádzok chemických, strojných a iných zariadení.

CENTRUMPREROZVOJSÍDELNEJINFRAŠTRUKTúRYZNALOSTNEJEKONOMIKY

Projekt si kladie za cieľ podporenie výskumných aktivít zameraných na optimalizáciu infraštruktúry osídlenia tvoriaceho životné prostredie spoločnosti, priestorovú optimalizáciu ekonomických aktivít z hľadiska udržateľnosti rozvoja krajiny a tvorbu životného mikroprostredia človeka. Preto sa zameriava na podporu synergie a rozvoj špičkových vedeckých kapacít Bratislavského samosprávneho kraja pre tvorbu a transfer know-how vo vzťahu k optimalizácii priestorového rozvoja, osobitne rozvoja sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky. Predmetom projektu je dobudovať vedeckú infraštruktúru a integrovať špičkové pracoviská Bratislavského samosprávneho kraja s vysokokvalitnými vedeckými výstupmi v problematike priestorového rozvoja v Centre SPECTRA+ s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a optimalizáciu priestorovej organizácie osídlenia a ekonomických aktivít. Priestorové štruktúry znalostnej spoločnosti ako hlavný predmet výskumu si vyžadujú vytvoriť špecifickú organizačnú a technicko-technologickú platformu. Projektom sa teda podporí koncentrácia excelentných výskumno-vzdelávacích kolektívov do monotematických centier s definovanými zámermi na realizáciu výskumných aktivít.

Slovenská technická univerzita v Bratislave sa i naďalej snaží získať čo najviac finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, aby zariadila špičkové vedecko-výskumné pracoviská a tým sa zaradila medzi elitné výskumno-vývojové organizácie. Z toho dôvodu predkladá žiadosti o nenávratný finančný príspevok aj v prichádzajúcich výzvach v rámci operačného programu Výskum a vývoj a zapája sa aj do projektov iných žiadateľov ako ich partner.

Modernizácia výskumno-vývojovej základne prostredníctvom realizujúcich sa projektov s podporou operačného programu Výskum a vývoj podnietila rozvoj medzinárodnej spolupráce a skvalitnenie procesu vzdelávania v rámci vysokoškolského štúdia. Projekty sa tak stali jedným z najdôležitejších nástrojov na skvalitnenie vzdelávacieho i výskumného procesu STU v Bratislave.

Autor: “Na základe podkladov Ing. arch. Ivany Lisickej (STU)spracovala Andrea Ostrihoňová, odbor Informovania a publicity.

OP VaV, Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre EÚ”

na výrobu tvarovo zložitých plôch 5-osovými technológiami (frézovanie, sústruženie, ultrazvukové obrábanie). Koncentráciou najmodernejších HSC, multiaxis a multienergetických technológií bude centrum unikátne na Slovensku. Vybavenosť centra – 5-osé CNC frézovacie centru umožní výskum v oblastiach návrhu a výroby komplikovanejších voľných tvarových plôch, CNC sústruh s protivretenom rozšíri výskum do oblasti tzv. komplexných tvarovo zložitých plôch a CNC Ultrasonic obrábací stroj realizáciu výskumu do oblasti tzv. tažkoobrobiteľných a tvarovo zložitých plôch - poskytne možnosť realizovať základný výskum 5-osového obrábania tvarovo zložitých súčiastok, vrátane ich kontroly a merania a tiež bude mať možnosť kontrolovať kvalitu rezných kvapalín a procesy rezania. Projekt umožní Materiálovotechnologickej fakulte (MTF) v Trnave stať sa postupne prostredníctvom výstupov v oblasti výskumu hybným motorom rozvoja Trnavského kraja. Výrazným spôsobom prispeje k zlepšeniu technickej infraštruktúry MTF v jej prioritnej výskumnej oblasti a výrazným spôsobom zlepší aj podmienky vzdelávacieho procesu a prípravy novej generácie vedeckých pracovníkov.Lepšia kooperácia s praxou prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti regiónu, vytvorí nové pracovné príležitosti a zvýši kvalitu ľudského potenciálu. Prostredníctvom centra excelentnosti sa vytvoria priaznivé podmienky na bezprostrednú spoluprácu výskumu so spoločenskou a hospodárskou praxou, čo umožní efektívny prenos vedeckých poznatkov do praxe. Výsledky projektu zároveň umožnia vstup výskumných tímov na MTF do medzinárodných sietí.

CENTRUMEXCELENTNOSTIINTEGROVANEJPROTIPOVODŇOVEJOCHRANYúZEMIA Základným impulzom pre projekt bola spoločenská objednávka, ktorá je formulovaná v novej vodnej politike EÚ a SR. Vodná politika sa v dlhodobom horizonte zacieľuje na integrovaný manažment vôd a integrovanú ochranu pred povodňami. Centrum sa bude orientovať na skúmanie a navrhovanie metód, prvkov a vykonávanie činností, ktoré slúžia na zabezpečovanie ochrany ľudí a ekosystémov pred extrémami hydrologického režimu. Pre obyvateľstvo, priemysel, poľnohospodárstvo, výrobu vodnej energie a vodnú dopravu sa sústredí na poskytovanie vodohospodárskych služieb. Okrem ochrany pred povodňami bude orientované tiež na systematický monitoring množstva a ekologickej kvality vôd a zavedenie nových metód pre vodné plánovanie a manažment povodní. Partneri projektu - Ústav hydrológie SAV a Prírodovedecká fakulta UK - budú

Ultraprecízne obrábacie centrum, Ultrasonic 20 linear na výskum technologických možností5-osového a ultrazvukového obrábania


HISTÓRIA

Firma KERAM s.r.o. vznikla 4. januára 2001 ako obchodná spoločnosť s jediným zamestnancom, konateľom aj majiteľom v jednej osobe – Ing. ViliamomJuhaniakom. Jej zameranie bolo na obchod s guľatinou, rezivom a prírezmi. Pri ich výrobe využívala porez na cudzích pílach. Po istom čase si firma zobrala do prenájmu prevádzku na spracovanie drevnej hmoty, ktorú následne s pomocou úverov z VÚB odkúpila. Nasledovali drobné postupné investície do doplnenia technológie, obslužných mechanizmov a do úprav areálu. Na postupne budovaných spevnených plochách vznikol sklad guľatiny a sklad reziva. Rast konkurencie, zvyšovanie ceny vstupnej suroviny a malá pridaná hodnota v existujúcej produkcii boli hlavnými dôvodmi zásadných investícií, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2007 – 2009 a ktoré si bližšie popíšeme neskôr. Dovtedy sa firma vypracovala na vedúce postavenie na

slovenskom trhu v nákupe guľatiny ovocných drevín (orech, čerešňa, hruška, slivka) a zároveň získala významnú pozíciu v rámci Európy v produkcii reziva a prírezov z týchto vzácnych druhov dreva. Okrem toho sa samozrejme nakupovali a spracovávali aj bežné listnaté dreviny (dub, buk, jelša a pod.) Dodávateľmi boli kľúčové urbárske spoločnosti v regióne (Uhorské, Málinec, Kokava) a Mestské lesy Lučenec. Počet zamestnancov sa stabilizoval na 20 a objem nákupu listnatej guľatiny na 10 až 15 tis. m3 ročne.

O raste svojej firmy vám bližšie porozpráva práve majiteľ a konateľ spoločnosti Ing. ViliamJuhaniak.

NOVÉINVESTÍCIE

V roku 2006 som zaregistroval možnosť získania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.

Začal som získavať informácie a zároveň som sa rozhodol začať s investíciami na modernizácii firmy a na prípravu pre inštaláciu novej technológie.

V prvej etape sme za pomoci investičného úveru dokončili spevnenie plôch, postavili sa prístrešky na uskladnenie a prirodzené sušenie reziva, kúpili nové nákladné vozidlo na odvoz guľatiny, vybudovali vodovodnú prípojku, rozšírili šatne, kancelárske a skladové priestory, postavili oplotenie areálu. Cez lízing sme si nechali urobiť v Taliansku generálnu opravu pásovej píly Primultini, na ktorej režeme guľatinu.Po vypísaní výzvy na predkladanie projektov KaHR-111SP-0801 z 31. marca 2008 v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast sme vypracovali a odovzdali projekt zameraný na výrobu nášľapných lamelových vrstiev drevených plávajúcich podláh.

Po jeho schválení 27. októbra 2008 sme pristúpili k samotnej realizácii, ktorú sme ukončili k 31. decembru 2009.

ZVýŠENIE KONKURENCIESCHOPNOSTI KERAM s.r.o. NáKUPOM INOVATÍVNEJ TECHNOLóGIE

Nové odsávanie pilín

Stav pred rekonštrukciou Lamely


Obsahom projektu bolo vybudovanie úplne novej prevádzky, do ktorej vstupnou surovinou bola výstupná produkcia existujúcej výroby. Jednoducho povedané, zo surových parketových prírezov sa mali stať prechodom cez nové technológie vysušené a na presnú hrúbku vybrúsené drevené lamely hrúbky 4 mm.

Vrámciprojektusmenakúpilianainštalovalinasledovnéstrojeazariadenia:

• sušiareň reziva,

• linka na štvorstranné hobľovanie a frézovanie prírezov s následným presným kapovaním a horizontálnym rozrezávacím agregátom,

• zariadenie na odsávanie pilín s filtráciou vzduchu,

• kalibrovacie brúsky na presné brúsenie nášľapných vrstiev a lamiel,

• lisy na lepenie nášľapných vrstiev.

Hodnota vyššie uvedených zariadení bola 732.764,94 EUR.

Mimo projektu sme museli urobiť ďalšie investície, ako napríklad zatepliť výrobnú halu, nainštalovať nové osvetlenie, zabezpečiť vykurovanie výrobnej haly, rozvody stlačeného vzduchu vrátane kompresora a podobne.

S menšími aj väčšími problémami sa nám termín ukončenia realizácie projektu podarilo stihnúť.

Po následnej kontrole na mieste realizácie sme po všetkých peripetiách odoslali žiadosť o preplatenie 50 % oprávnených nákladov projektu 30. marca 2010 a finančné prostriedky sa objavili na našom účte 18. júna 2010, teda po 169 dňoch od ukončenia projektu.

V súčasnosti prebieha nábeh na kontinuálnu výrobu nových produktov.Najväčšou komplikáciou pri realizácii projektu bola hospodárska kríza, ktorá začala v USA a postupne sa rozšírila aj do Európy a viedla k výraznému obmedzeniu spotreby domácností. To sa najvýraznejšie prejavilo pri predmetoch dlhodobej spotreby, ku ktorým nábytok a parkety nepochybne patria.

Zložitú situáciu nám pomohla zvládnuť skutočnosť, že od založenia firmy som ako majiteľ nevybral žiadny zisk. Všetky naakumulované prostriedky sa preto mohli použiť na dofinancovanie dodatočných nákladov súvisiacich so samotnou realizáciou projektu. Súčasne sa nám napriek kríze podarilo udržať pokles tržieb výmenou odberateľov na prijateľnej miere cca 20 %.

To stačilo spolu s ústretovým jednaním VÚB na nekrátenie prevádzkových prostriedkov poskytnutých v podobe kontokorentného úveru.

Čo sa týka samotného procesu čerpania eurofondov, neodpustím si poznámku, že na Slovensku je tento proces v porovnaní s okolitými krajinami zložitejší a komplikovanejší. Vychádzam z informácií od mojich obchodných partnerov zo západnej aj strednej Európy.Ďalší problém, s ktorým sa stretne podnikateľ, ktorý nie je schopný prefinancovať projekt z vlastných prostriedkov, je fakt, že komerčné banky pri posudzovaní možnosti prefinancovania vychádzajú z výsledkov a analýz doterajšej činnosti firmy.

Čiže zásadná inovácia predstavovaná drahou technológiou, ktorá ale niekoľkonásobne zvýši pridanú hodnotu a tržby, je fakticky nemožná, lebo dovtedajšie výsledky firmy neumožnia odsúhlasenie prekleňovacieho úveru.

Konkrétne v našom prípade bola celková hodnota investovaných prostriedkov v rámci projektu a mimo neho nevyhnutne nutných na spustenie novej výroby, cca 1.300.000 EUR.

Veci, ktoré spĺňali kritériá vypísanej témy, boli vo výške 732.764,94 EUR a z tejto sumy bolo preplatených 365.837,44 EUR.

Napriek všetkým vyššie uvedeným problémom je možnosť čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ veľkou šancou posunúť svoju produkciu do vyššej podoby finalizácie a tým do kategórie konkurencieschopnosti v rámci celej únie. Postupným rastom miezd na Slovensku klesá šanca prežiť s jednoduchou produkciou, s malou pridanou hodnotou a veľkou prácnosťou.

Rád by som sa ešte poďakoval pracovníčkam SIEA, s ktorými som absolvoval celý proces realizácie projektu a ktoré sa v maximálnej možnej miere snažili veci riešiť operatívne, ochotne a čo najviac odbremeniť mňa, ako žiadateľa a realizátora projektu.

Verím, že naša firma s novou produkciou prenikne na európsky trh rovnako úspešne ako v istom čase so svojou pôvodnou produkciou a že postupom času sa nám podarí vyrábať v Lučenci hotové podlahy.

Autor: Ing. Viliam Juhaniak konateľ Keram s.r.o. Lučenec

[email protected], tel.: 047/4332304

Sušiarne Orechové prírezy

Orechová guľatina Orechové rezivo

Brúsky a lisy Výrobná linka

13EUROKOMPAS Č. 2/2010NSRR 2007-2013 A ďALšiE zDROjE POMOci

Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 (ďalej PRV SR)je zameraný aj na podporu konkurencieschopnostipoľnohospodárstva a lesného hospodárstva prostredníctvomrekonštrukciíainováciíslovenskýchpodnikov.

HRKOHOLDINg,a.s.,StrednéPlachtince

Príkladom, že slovenský vidiek možnosť rozvoja podnikateľského prostredia z PRV SR využíva, je napríklad projektSpoločnostiHrkoHoldinga.s.zokresuVeľkýKrtíš,zobceStrednéPlachtince, ktorý sa podporil a realizoval v rámci opatrenia 1.1 Modernizácia fariem s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov lepším využívaním výrobných faktorov a uplatňovaním nových technológií a inovácií.

Tentocieľsanapĺňapredovšetkýmprostredníctvom:

• znižovania výrobných nákladov a zlepšovania pracovných podmienok v poľnohospodárskych podnikoch;• zvyšovania počtu fariem s modernými budovami, novými technológiami a technickými zariadeniami s úspornou spotrebou energie;• zavádzania a rozširovania informačných a komunikačných technológií;• výstavby, rekonštrukcie a modernizácie objektov poľnohospodárskej výroby vrátane skladovacích priestorov;• zlepšovania kvality výroby a obmedzovania strát.

CieľprojektuSpoločnostiHrkoHoldinga.s.

- zvýšenie počtu fariem s modernými budovami, technickými zariadeniami, s možnosťami využívania nových technológií s dôrazom na úsporné opatrenia na spotrebu energií.

Cieľ projektu musí spĺňať parametre a normy EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, hygieny, welfare zvierat v „Krížovom plnení“ (Cross compliance). Prijatie a realizácia projektu sa uskutočnila pod kontrolou Pôdohospodárskej platobne agentúry za dodržania presne stanovených kritérií: www.mpsr.sk.

Charakteristikažiadateľa

Spoločnosť Hrko Holding a.s. bola založená v roku 2003 s cieľom vyrábať a predávať poľnohospodárske produkty z ovocia a zeleniny a chovať nosnice. V roku 2006 spoločnosť vďaka príspevku zo Sektorového operačného programu obstarala technológiu miešania kŕmnych zmesí a pokračovala vo zveľaďovaní chovu nosníc s trhovou produkciou vajec. V roku 2008 vypracovala projekt: Rekonštrukcia a výstavba objektov chovu a odchovu hydiny, ktorého súčasťou bola Modernizácia a zavedenie nových technológií do chovu a odchovu nosníc a produkcia vajec.

Realizáciaprojektu

- chov a odchov nosníc,- produkcia vajec s dôrazom na efektívne znižovanie nákladov,- zlepšenie pracovných podmienok v poľnohospodárskych podnikoch, - rekonštrukcia haly na odchov nosníc,- zavedenie nových technológií klietkového odchovu hydiny, - vybudovanie novej haly s rovnakým zameraním - zmenou chovu nosníc s produkciou vajec z klasických klietkových technológií na technológiu obohatenej klietky,- zrušenie haly s chovom brojlerov, - následne zrekonštruovanie haly na chov nosníc s produkciou vajec v alternatívnom podstielkovom chove. Jedným z faktorov úspešného chovu hydiny a produkcie vajec je stála intenzita osvetlenia, čo má vplyv na spotrebu energie. Z toho dôvodu sa prerobila elektroinštalácia spĺňajúca požadované kvalitatívne normy. Súčasne sa vybudoval vozový park vybavený špeciálnymi vozidlami na dopravu kŕmnych komodít a odvozu trusu. Nenávratný finančný príspevok poskytnutý na projekt bol vo výške 1 544 039,30 €. Realizácia projektu sa uskutočnila v rokoch 2008 – 2010.Projekt je prínosom v oblasti technologického zabezpečenia výrobného

procesu, ale aj v oblasti personálnej. Jeho realizáciou sa zvýšila zamestnanosť v spoločnosti o dvoch pracovníkov.

PoľnohospodárskedružstvoZavar

Poľnohospodárske družstvá pokračujú vo svojej tradícii, ale s novými technológiami a zvýšenou efektivitou. Projekt Poľnohospodárskeho družstva Zavar je toho príkladom. CieľprojektuPoľnohospodárskehodružstvaZavar

zvýšenie konkurencieschopnosti prostredníctvom:

- znižovania výrobných nákladov,- zlepšenia pracovných podmienok, - rekonštrukcie a modernizácie objektov poľnohospodárskej prvovýroby vrátane skladových priestorov,- zaobstaraním nových technológií a technických zariadení s úspornou spotrebou energie.

Cieľ projektu musí spĺňať parametre a normy EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, hygieny, welfare zvierat v „Krížovom plnení“ (Cross compliance). Prijatie a realizácia projektu prebehla pod kontrolou Pôdohospodárskej platobne agentúry za dodržania presne stanovených kritérií: www.mpsr.sk.

Charakteristikažiadateľa

Poľnohospodárske družstvo bolo založené v roku 1950 ako obecné. Výmera pôdy bola 229 ha a pracovalo na nej 12 roľníkov. V roku 1991 sa družstvo transformovalo na prosperujúci podnikateľský subjekt spojením troch fariem: Zavar, Brestovany, Lovčice. V súčasnosti je na farme Zavar sústredený chov ošípaných, sušiareň krmív, skladovacie zariadenia na výrobu kŕmnych zmesí. Na farme Brestovany je chov kráv, mladého hovädzieho dobytka a výkrm býkov. Na hospodárskom dvore Lovčice je farma dojníc na hlbokej podstielke, diagnostické opravárenské centrum a sklady pre vlastnú poľnohospodársku produkciu. Družstvo hospodári v kukuričnej výrobnej oblasti na úrodne trnavskej tabuli.

Realizáciaprojektu

- investície do strojového parku pre rastlinnú výrobu,- investície strojno-technologické pre živočíšnu a rastlinnú výrobu, - stavebné investície do skladovania vlastnej produkcie,- stavebné investície do skladovania objemových krmív, - stavebné investície do živočíšnej výroby,- stavebné investície do skladovania pohonných hmôt, olejov a mazív, - ostatné stavebné investície.

Prostredníctvom podpory z PRV SR Poľnohospodárske družstvo Zavar investovalo do obnovenia strojového parku zakúpením traktorov, samozberacieho voza, pluhov, valcov, sejačky, plečky, závitovkového dopravníka, veľkoobjemovej vaňovej korby, rolovacej plachty, veľkoobjemovej senážnej nadstavby. Tiež sa zakúpil nakladač, technika na dojenie, technológia mokrého kŕmenia. Stavebné investície sa zamerali na vybudovanie viacerých skladov, rekonštrukciu garáží na sklady, vybudovali sa silážne žľaby, žumpy, spevnené plochy, sklady olejového hospodárstva. Nenávratný finančný príspevok poskytnutý na projekt bol vo výške 846 759,54 €.

ReakciaIng.PetraHolčeka,predseduPDZavar

Realizácia projektu z PRV SR - Opatrenie 1.1 Modernizácia fariem sa u nás uskutočnila presne podľa našich požiadaviek a časového harmonogramu. Už za veľmi krátky čas sa dá hodnotiť, že realizácia bola a je úspešná. Technika a technológie zakúpené v roku 2007 a 2008 priniesli len za rok 2009 úsporu v spotrebe nafty na úrovni 41 000 litrov a samozrejme cez zvýšené výkony aj úsporu na mzdách.V roku 2009, t.j. v roku finančnej a hospodárskej krízy, je to cenené dvojnásobne. Modernizáciou skladov na objemové krmivá /silážne žľaby/ sme dosiahli vyššiu kvalitu týchto krmív, čím sme dosiahli nižšiu potrebu nakupovaných surovín, to znamená významné šetrenie finančných prostriedkov pri rovnakom predaji mlieka a hovädzieho mäsa ako v roku 2008. Určité svoje plusy prináša aj rekonštrukcia skladov na obilie a v neposlednom rade aj investícia do sociálnych zariadení. Samozrejme, všetko bude podliehať hlbšej analýze po dlhom čase, ale už teraz je možné konštatovať, že aj realizácia projektu z PRV SR prispela k tomu, že sme sa v roku 2009 zaradili k poľnohospodárskym podnikom s kladným hospodárskym výsledkom.

Autorka textu: PaedDr., Mgr. Mária BenedikovičováOdbor rozvoja vidieka MPŽP a RR SR.

PODPORA A ROZVOJ SLOVENSKéHO VIDIEKA

14 EUROKOMPAS Č. 2/2010 PýtAME SA

Smerovanie regionálnej politiky EÚ čitateľom viac priblíži Mgr. ĽubošLittera, riaditeľ odboru stratégiea harmonizácie politík súdržnostina Úrade vlády Slovenskejrepubliky. Práve tento odbor pri výkone svojej činnosti vypracúva hlavné legislatívne, koncepčné a strategické dokumenty v oblasti regionálnej politiky v kontexte členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, pripravuje stanoviská Slovenskej republiky k návrhom novej legislatívy Európskej únie týkajúcej sa regionálnej politiky Európskej únie.

Znižovanie regionálnych rozdielov je v Európskej únii považované za kľúčový prvok politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, t. j. regionálnej politiky. Misia regionálnej politiky EÚ je jasne definovaná prostredníctvom Hlavy XVIII konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako podpora celkového harmonického rozvoja únie, ktorou sa rozvíjajú a uskutočňujú činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

Výsledky doterajších diskusií na úrovni EÚ potvrdzujú, že regionálna politika EÚ, resp. politika súdržnosti zohráva dôležitú úlohu pri budovaní únie a prináša vysokú pridanú hodnotu, osobitne pri znižovaní sociálnych a ekonomických rozdielov medzi regiónmi EÚ. V regionálnej politike únie mnohé problémy presahujú administratívne hranice a ich riešenie si môže vyžadovať koordinovanú reakciu viacerých regiónov alebo krajín, zatiaľ čo niektorými sa treba zaoberať na miestnej úrovni.

byť pre budúce obdobie vylúčené z podpory v rámci cieľa Konvergencia. Takéto regióny by mali mať možnosť realizovať štrukturálne opatrenia prostredníctvom všetkých cieľov politiky súdržnosti na základe zvýšenej miery spolufinancovania z vlastných zdrojov.

Tematická koncentrácia na obmedzené množstvo priorít je tiež nevyhnutná, s tým, že počet priorít môže byť v jednotlivých regiónoch a členských štátoch rozdielny. Zároveň je potrebné orientovať implementáciu politiky súdržnosti viac na výsledky a zvyšovanie účinnosti, ako aj zabezpečenie správnej rovnováhy medzi výkonom a finančnou kontrolou. To si bude vyžadovať značný pokrok najmä v oblasti monitorovania a hodnotenia, definovania spoločných ukazovateľov a cieľov. Zjednodušovanie politiky súdržnosti musí pokračovať spolu so zjednodušovaním národných a regionálnych postupov. Je nevyhnutné nájsť správnu rovnováhu medzi procedurálnou jednoduchosťou a efektívnosťou a dobrým finančným riadením.

Slovensko privítalo zahrnutie územnej súdržnosti do Lisabonskej zmluvy k pojmom hospodárskej a sociálnej súdržnosti, čím sa znova zdôraznila dôležitosť politiky súdržnosti ako jednej z kľúčových politík Európskej únie. Politika súdržnosti má pre SR najväčší prínos zo všetkých EÚ politík, a preto je dôležité aj pre budúce obdobie podporovať minimálne zachovanie súčasného podielu tejto politiky na celkových výdavkoch rozpočtu EÚ, t.j. približne 35 – 36 %.

V rámci budúcnosti Európskeho sociálneho fondu podporujeme zachovanie prioritných oblastí podpory tohto fondu v politike súdržnosti aj po roku 2013. Politika súdržnosti je integrujúcim nástrojom a hlavnou rozvojovou politikou na úrovni Európskej únie. Preto zastávame názor, že pre zvýšenie politickej viditeľnosti a váhy politiky súdržnosti je nevyhnutné ustanoviť samostatné stále politické a strategické fórum na úrovni Rady EÚ pre politiku súdržnosti, resp. zahrnutie agendy politiky súdržnosti EÚ pod Radu pre všeobecné záležitosti (General Affairs Council – GAC).

Vzhľadom na postavenie a dôležitosť regionálnej politiky EÚ bolo uznesením vlády SR č. 295 zo dňa 12. mája 2010 schválené predbežné stanovisko SR k budúcnosti politiky súdržnosti EÚ. Toto stanovisko môžete nájsť na stránke http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/520.

Autor: Mgr. Ľuboš Litterariaditeľ odboru stratégie a harmonizácie politík súdržnosti,

Úrad Vlády Slovenskej republiky

Z pohľadu politiky súdržnosti bude najdôležitejšou diskusia o jej budúcej podobe v rámci ďalšieho viacročného finančného rámca. V súvislosti s týmto považujeme politiku súdržnosti EÚ za silný nástroj na realizáciu sociálno-ekonomických priorít a hybnú silu napĺňania cieľov Stratégie Európa 2020. Úloha politiky súdržnosti je dôležitá pre implementáciu veľkej časti politických cieľov tejto stratégie nielen z obsahového hľadiska, ale aj z hľadiska fungujúceho systému viacúrovňového riadenia prostredníctvom zapojenia regionálnych a miestnych aktérov, čím sa umožní okrem iného aj väčšie osvojenie si Stratégie Európa 2020.

Stotožňujeme sa s názorom, že politika súdržnosti má byť zameraná na podporu konkurencieschopnosti všetkých regiónov (zaostávajúcich i nezaostávajúcich za úrovňou EÚ ako celku) prostredníctvom využívania ich vnútorného potenciálu. Zastávame však názor, že hlavná pozornosť sa má sústreďovať a vyššia miera pomoci zameriavať práve na zaostávajúce regióny. Je nevyhnutné si uvedomiť, že zaostávajúce regióny nebudú rásť len na základe investícií, napr. do vedy a výskumu, ale pre svoj rast nutne potrebujú aj investície do základnej infraštruktúry a podpory existujúcich priemyselných odvetví.

EÚ nie je nadnárodná entita, ale zoskupenie rozmanitých a diferencovaných regiónov, a preto je nevyhnutné podporovať každý záujem o zvýšenie strategického prístupu na úrovni EÚ. V súvislosti s týmto sa zhodujeme s názorom, že sektorové politiky Spoločenstva by mali lepšie zohľadňovať regionálne aspekty. Preto považujeme za dôležité rozvíjať koherentné, integrované prístupy medzi politikou súdržnosti a inými politikami Spoločenstva. Za zásadnú sa považuje aj koordinácia s vnútroštátnymi politikami.

Prioritou je podpora silnej politiky súdržnosti v rámci diskusií o revízii rozpočtu EÚ, ale aj v rámci Stratégie Európa 2020. Preto je dôležité, aby politika súdržnosti zostala naďalej európskou politikou a nemarginalizovala sa. Podporujeme zachovanie cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a aj vytvorenie spravodlivého prechodného mechanizmu vzhľadom na hospodársky rast niektorých našich regiónov, ktoré by mohli

„KAM SMERUJE REGIONáLNA POLITIKA EÚ?“

Mgr. Ľuboš Littera

15EUROKOMPAS Č. 2/2010BOLi SME PRi tOM

Monitorovací výbor pre Operačný program Vzdelávanie (ďalej „MV OPV“) zasadal 9. júna 2010 v Bratislave. Úlohou monitorovacieho výboru vo všeobecnosti je dohľad nad vykonávaním operačného programu. Zastúpenie tu majú rôzni sociálni a regionálni partneri, zástupcovia tretieho sektora a akademickej obce. Zasadnutie má formu fóra, kde členovia výboru hlasujú o prijatí významných dokumentov, či ich zmenách a berú na vedomie, resp. si vypočujú dôležité informácie o dianí v rámci operačného programu za uplynulý rok. Členom MV pre OPV bol prezentovaný pokrok vo vyhlasovaní výziev a priamych zadaní a bola im poskytnutá informácia o výške čerpania v rámci operačného programu. Najdôležitejším dokumentom, o schválení ktorého rozhodovali členovia MV OPV, bola Výročná správa o vykonávaní OPV za rok 2009, ktorá obsahuje informácie o obsahovom i finančnom pokroku v implementácii OPV v danom roku. Výročná správa o vykonávaní OPV bola po schválení MV OPV predložená na

schválenie Európskej komisii a po tomto schválení sa následne zverejní na internetovej stránke riadiaceho orgánu, ktorým je rezort školstva, www.minedu.sk.

Na zasadnutí boli aj zástupcovia Európskej komisie, ktorí sa pochvalne vyjadrili o úrovni spolupráce – vyzdvihli konštruktívnosť doterajších pracovných stretnutí, ako aj aktuálne príklady dobrej praxe, akými bola napríklad prezentácia externého hodnotenia programu. Externé hodnotenie vykonané firmou Ernst & young pod názvom „Zhodnotenie účinnosti systému riadenia OPV“ sa zameralo na posúdenie efektívnosti implementácie OPV riadiacim orgánom, ktorým je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVV a Š SR), i obomi sprostredkovateľskými orgánmi, ktorými sú Agentúra MŠVV a Š SR pre štrukturálne fondy EÚ a Ministerstvo zdravotníctva SR. Práve bod týkajúci sa externého hodnotenia patril v rámci rokovania k tým najdiskutovanejším, a to nielen vďaka otvorenej prezentácii zistených problematických okruhov, ale najmä vzhľadom na budúcnosť výboru: členovia výboru prejavili záujem o svoje aktívnejšie zapojenie do fungovania výboru prostredníctvom vytvorenia diskusných skupín či neformálnych stretnutí výboru.

Na zasadnutí MV OPV odzneli okrem iného i konkrétne príklady z praxe, keďže tu bol prezentovaný pokrok v realizácii dvoch národných projektov: projekt „Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov“ prezentoval zástupca Metodicko-pedagogického centra a projekt „Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“ bol predstavený zástupcom Štátnej školskej inšpekcie.

Zástupca Európskej komisie na záver zasadnutia opätovne upriamil pozornosť na tému ekonomickej krízy a uviedol, že v tejto súvislosti je povzbudzujúca informácia o počte projektov a výške kontrahovania. Ďalšie zasadnutie monitorovacieho výboru je plánované na budúci rok.

Autorka: Mgr. Janka Halčínová manažérka pre informovanie

a publicitu operačného programu Vzdelávanie, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

Fotodokumentácia zo zasadnutia (členovia MV)

IV. RIADNE ZASADNUTIE MONITOROVACIEHO VýBORU PRE OPERAČNý PROGRAM VZDELáVANIE

Fotodokumentácia zo zasadnutia (členovia MV)

16 EUROKOMPAS Č. 2/2010 BOLi SME PRi tOM

Nasledujúce riadkyvám– čitateľompomôžu v zorientovaní sa v spletikompetenčných zmien, ktoré maliza následok zrušenie niektorýchministerstievapresunichkompetenciínajmä vo vzťahu k poskytovaniupomoci a podpory z fondov EÚna ostatné ústredné orgány štátnejsprávy.

1. júla 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 37/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Predmetným zákonom sa kvôli racionalizácii štátnej správy a zníženiu výdavkov štátneho rozpočtu zrušilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Kompetencie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR prešli v oblasti koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie na Úrad vlády, ktorý sa tak stal Centrálnym koordinačným orgánom pre štrukturálne fondy a Kohézny fond na programové obdobie 2007-2013. V rámci Centrálneho koordinačného orgánu prešli na Úrad vlády SR oddelenia zaoberajúce sa metodikou, informačno-technologickým monitorovacím systémom, informovanosťou, publicitou, monitorovaním a hodnotením. Úrad vlády SR sa stal taktiež Riadiacim orgánom pre Operačný program Technická pomoc, ktorý implementuje projekty Centrálneho koordinačného orgánu, Certifikačného orgánu, Orgánu auditu, Správ finančnej kontroly, koordinátorov horizontálnych priorít a Datacentra. Platobnou jednotkou sa pre daný operačný program stalo s účinnosťou od 1. 7. 2010 Ministerstvo financií SR.

V oblasti stavebnej výroby, stavebných výrobkov, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu boli prenesené kompetencie na MinisterstvohospodárstvaavýstavbySR.

Pôsobnosť v oblasti verejných prác, stavebného poriadku a územného plánovania okrem ekologických aspektov patrí v súčasnosti MinisterstvuvnútraSR.

V oblasti regionálneho rozvoja prešli kompetencie zo zrušeného Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR na Ministerstvo pôdohospodárstva,životného prostredia a regionálnehorozvoja Slovenskej republiky. To je zároveň v rámci operačných programov financovaných zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013 Riadiacim orgánom pre Regionálny operačný program s cieľom zvýšenia hustoty a kvality vybavenia regiónov infraštruktúrou a zvýšenia efektívnosti s ňou súvisiacich verejných služieb a Riadiacim orgánom pre Operačný program Bratislavský kraj s cieľom posilnenia konkurenčnej schopnosti

regiónu rozvojom vedomostnej ekonomiky a budovaním regiónu atraktívneho pre život. Tým reaguje na potrebu zvýšenia podpory inovatívneho podnikania a informačnej spoločnosti ako kľúčových faktorov pre zabezpečenie dlhodobého ekonomického rastu a konkurencieschopnosti kraja. Na Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR prešiel s účinnosťou od 1.7.2010 aj Operačný program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013. Zrušením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky prešli všetky jeho kompetencie na Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR. To

RiadiaciorgánpreOperačnýprogramZamestnanosťasociálnainklúziaMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SRSekcia riadenia ESFOdbor metodiky a publicityŠpitálska 4, 6, 8816 43 BratislavaMgr.DenisaTurčíková,Mgr.EvaRusnáková– manažérky pre publicitu OP ZaSITel: 02/20462937,02/20462028E-mail: [email protected]; [email protected];[email protected] Web: www.employment.gov.sk,www.esf.gov.sk

RiadiaciorgánpreOperačnýprogramVzdelávanieMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu SRSekcia európskych záležitostíOdbor pre Operačný program VzdelávanieStromová 1813 30 BratislavaMgr.JankaHalčínová,Mgr.ViktóriaŠimkovičová– manažérky pre informovanie a publicitu OP VTel: 02/59374513,02/59374172E-mail: [email protected],[email protected], [email protected] Web: www.minedu.sk

RiadiaciorgánpreOperačnýprogramVýskumavývojMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu SRSekcia európskych záležitostíOdbor pre Operačný program Výskum a vývojStromová 1813 30 BratislavaIng.HanaMurínová – manažérka pre publicitu OP VaVTel: 02/59374541E-mail: [email protected];[email protected] Web: www.minedu.sk

RiadiaciorgánpreOperačnýprogramZdravotníctvoMinisterstvo zdravotníctva SRSekcia európskych programov a projektovLimbová 2P. O. BOX 52837 52 Bratislava 37Mgr.MiroslavaZahradníková – manažérka pre publicitu OP ZTel: 02/59373458E-mail: [email protected],[email protected] Web: www.health.gov.sk,http://opz.health-sf.sk

RiadiaciorgánpreOperačnýprogramInformatizáciaspoločnostiÚrad vlády SRRiadiaci orgán pre OPISŠtefánikova č. 2813 70 Bratislava 1Ing.MichaelaSabolová – manažérka pre informovanosť a publicitu OPISTel: 02/57295510E-mail: [email protected] Web: www.vlada.gov.sk,www.opis.gov.sk

RiadiaciorgánpreOperačnýprogramTechnickápomocÚrad vlády SRSekcia riadenia a implementácie zahraničnej finančnej pomociOdbor riadenia a implementácie OP TPNámestie 1. mája 14811 06 Bratislava Ing.MonikaKopecká – manažérka pre publicitu OP TPTel: 02/57295759E-mail: [email protected] Web: www.vlada.gov.sk

InformačnécentrumŠtrukturálnefondypreSlovenskoÚrad vlády SRSekcia koordinácie fondov EÚOdbor informovanosti a publicityNám. 1. mája 14811 06 Bratislava Tel: 02/57295111,721Email: [email protected]@vlada.gov.skWeb: www.vlada.gov.sk,www.nsrr.sk

RiadiaciorgánpreOperačnýprogramŽivotnéprostredieMinisterstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SRSekcia environmentálnych programov a projektovOdbor programovNám. Ľ. Štúra 1812 35 Bratislava Ing.BronislavMichalčák – manažér pre publicitu OP ŽPTel: 02/59562522E-mail: [email protected] Web: www.enviro.gov.sk,www.opzp.sk

RiadiaciorgánpreOperačnýprogramDopravaMinisterstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SRSekcia riadenia projektovSekcia stratégie, záležitostí EÚ a medzinárodných vzťahovNámestie slobody č. 6P. O. BOX 100810 05 BratislavaIng.TiborBrezovský,Ing.MartinBehíl – manažéri pre publicitu OP DTel: 02/59494565,02/59494516E-mail: [email protected];[email protected] Web: www.telecom.gov.sk,www.mdpt-opd.sk

RiadiaciorgánpreRegionálnyoperačnýprogramMinisterstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SRAgentúra na podporu regionálneho rozvojaOdbor realizácie programov regionálneho rozvojaOddelenie riadenia programovPrievozská 2/B825 25 Bratislava 26Mgr.JakubMinárik – manažér pre publicitu ROPTel: 02/58317366E-mail: [email protected];[email protected] Web: www.ropka.sk

RiadiaciorgánpreOperačnýprogramBratislavskýkrajMinisterstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SRAgentúra na podporu regionálneho rozvojaOdbor riadenia pomoci pre Bratislavský krajPrievozská 2/B825 25 Bratislava 26 Ing.PeterSabol – manažér pre publicitu OP BKTel: 02/58317501E-mail: [email protected] Web: www.opbk.sk

RiadiaciorgánpreOperačnýprogramKonkurencieschopnosťahospodárskyrastMinisterstvo hospodárstva a výstavby SRSekcia podporných programov Mierová 19 827 15 Bratislava 212 PhDr.ZuzanaFlodrová – manažérka pre publicitu OP KaHRTel: 02/48541226E-mail: [email protected]: www.economy.gov.sk,www.opkahr.sk

ZMENOU PRE LEPŠIU BUDÚCNOSť

Aktuálnekontaktnéúdajenamanažérovpreinformovanieapublicituzajednotlivériadiaceorgánypodľaoperačnýchprogramov:

17EUROKOMPAS Č. 2/2010BOLi SME PRi tOM

- dodržiavanie časového harmonogramu realizácie projektov,

- vyššia realizovateľnosť projektov prijímateľov,

- a v neposlednom rade aj zvýšenie záujmu o pomoc poskytovanú zo štrukturálnych fondov.

Tieto spôsoby vykazovania oprávnených výdavkov majú vhodným spôsobom dopĺňať v súčasnosti hlavný, resp. v rámci projektov spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) jediný spôsob preukazovania a overovania výdavkov - na základe skutočne vynaložených a podrobne dokladovaných výdavkov (tzv. princíp skutočných výdavkov), všetky výdavky projektu musia byť zdôvodnené a deklarované riadiacemu orgánu prostredníctvom účtovných dokladov a inej, často podrobnej, podpornej dokumentácie.

Nasledovná tabuľka rekapituluje hlavné rozdiely medzi štyrmi možnosťami vykazovania oprávnených výdavkov.

Centrálny koordinačný orgán plánuje pokračovať v práci na úprave zjednodušeného vykazovania výdavkov a pripravuje ďalšie metodické dokumenty upravujúce predmetnú oblasť, vrátane analýz uskutočniteľnosti jednotlivých spôsob vykazovania oprávnených výdavkov.

Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na PO 2007-2013 ako aj všetky metodické pokyny nájdete na stránke www.nsrr.sk v časti „Dokumenty“.

Autori: Mgr. Matúš Drotár a Mgr. Martin KrálikOdbor metodiky, Úrad vlády SR

Európsky dvor audítorov často poukazoval na skutočnosť, že väčšina chýb týkajúcich sa oprávnenosti výdavkov je čiastočne dôsledkom komplikovanosti existujúceho právneho a implementačného rámca. Európska komisia preto a aj vzhľadom na pretrvávajúcu globálnu hospodársku krízu zdôraznila význam ďalšieho zjednodušenia vykazovania výdavkov pre projekty spolufinancované zo štrukturálnych fondov.

Aktualizovaný metodický pokyn predstavuje základný metodický rámec pre zavedenie zjednodušeného vykazovania oprávnených výdavkov prostredníctvom paušálnej sadzby, štandardnej stupnice jednotkových výdavkov a paušálnej sumy v rámci systému riadenia operačných programov NSRR SR v programovom období 2007 - 2013. Pokyn definuje jednotné pravidlá, ktoré sú pri používaní uvedených zjednodušení vykazovania výdavkov povinné uplatňovať riadiace orgány a sekundárne (na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, resp. rozhodnutia o schválení žiadosti o príspevok) aj prijímatelia pri realizácii svojich projektov.

Medzi hlavné pozitíva zavedeniazjednodušeného vykazovania výdavkovnepochybnepatrí

- zjednodušenie finančného riadenia projektov prijímateľov a zníženie celkovej administratívnej záťaže prijímateľov,

- zníženie chybovosti predkladaných žiadostí o platbu,

- zjednodušenie vykonávania overovania realizácie projektov riadiacim orgánom a teda zrýchlenie uhrádzania žiadostí o platbu,

ZJEDNODUŠUJEME!

Predbežnékroky

Overenie

Overovanédokumenty

Certifikáciavýdavkov

-

Všetky výdavky

Účtovné doklady a iná podporná dokumentácia

Založená na reálnych výdavkoch

Definovať taxatívne priame, príp. nepriame výdavky

+ paušálnu sadzbu nepriamych výdavkov

Priame výdavky + aplikovanú sadzbu

Účtovné doklady a iná podporná dokumentácia

pre priame výdavky)

Založená na platbách (priame výdavky)

Definovanie vzťahu k aktivite a hodnote

jednotkového výdavku

Aplikovanie pravidla + výstupy

Potvrdenie výstupu - realizácie

Založená na výstupoch - realizácii

Definovanie vzťahu na aktivitu a hodnoty

paušálnej sumy

Aplikovanie pravidla + výstupy

Potvrdenie výstupu - realizácie

Založená na výstupoch - realizácii

Skutočnévýdavky Paušálnasadzba Jednotkovévýdavky Paušálnasuma

sa zároveň stalo Riadiacim orgánom pre Operačný program Životné prostredie, ktorého cieľom je zlepšenie stavu životného prostredia, racionálne využívanie zdrojov prostredníctvom dobudovania a skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry SR a posilnenie efektívnosti environmentálnej zložky trvalo udržateľného rozvoja. To má prispieť k dosiahnutiu strategického cieľa, ktorým je do roku 2013 výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja.

V nadväznosti na vyššie uvedené zmeny došlo uznesením vlády Slovenskej republiky č. 419 z 23. júna 2010 k návrhu na zmenu a zrušenie niektorých uznesení vlády SR v súvislosti so zmenou kompetencií Úradu vlády SR a niektorých ministerstiev, na základe platnosti zákona č. 37/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov došlo k zmene uznesenia vlády SR č. 832 a č. 833 z 8. októbra 2006, ďalej uznesenia vlády SR č. 1005, č. 1006, č. 1010, č. 1011, č. 1013, č. 1014 a č. 1015 zo 6. decembra 2006. Predmetné zmeny uznesení sa týkali najmä špecifikácie prechodu práv a povinností zrušených ministerstiev vo vzťahu k Centrálnemu koordinačnému orgánu, operačným programom a platobným jednotkám.

Novelou kompetenčného zákonasa zmenili taktiež názvy niektorýchministerstiev:

- Ministerstvo školstva SR na Ministerstvo školstva,vedy,výskumuašportuSR;

- Ministerstvo hospodárstva SR na MinisterstvohospodárstvaavýstavbySR;

- Ministerstvo pôdohospodárstva SR na Ministerstvopôdohospodárstva,životného prostrediaaregionálnehorozvojaSR;

- Ministerstvo kultúry SR na Ministerstvo kultúryacestovnéhoruchuSR.

V súčasnom povolebnom období sa však pripravuje ďalšia zmena v oblasti kompetencií jednotlivých ministerstiev spolu so značnými reorganizačnými zmenami ako aj znovuvytvorenie Ministerstva životného prostredia SR. O týchto zmenách vás budeme informovať v najbližšom vydaní štvrťročníka Eurokompas.

Autorky: JUDr. Mária Hatoková, Odbor metodiky, Úrad vlády SR a Ing. Zdenka Slovákova, Odbor informovanosti a publicity, Úrad vlády SR

Centrálny koordinačný orgán v nadväznosti na zmeny prijatév nariadeniach EÚ aktualizoval kvôli zvýšeniu efektívnosti a plynulejšejimplementáciioperačnýchprogramovvprogramovomobdobí2007-2013metodickýpokynkzjednodušenémuvykazovaniuvýdavkov.Účelombolozjednodušenie systému preukazovania oprávnených výdavkov v rámcinastavenéhosystémuimplementácieštrukturálnychfondovpreprogramovéobdobie2007-2013.

REGIONáLNy ROZVOJ JE V ĽUĎOCH A O ĽUĎOCHMotto:Nietenveľazmôže,ktovieamôže,ale tenktochce.Región Zemplín je najväčším a najvýchodnejším regiónom na Slovensku. Ako jediný susedí až s troma štátmi: s Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Horný Zemplín patrí do Prešovského samosprávneho kraja a Dolný Zemplín do Košického kraja. Na území Zemplína pôsobí osem regionálnych rozvojových agentúr. Medzi poslednými agentúrami v roku 2007 vznikla v okrese Michalovce aj Regionálna rozvojová agentúra Šírava. V tom istom roku sa zaradila do Integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr.

Táto agentúra vznikla po analýze súčasného stavu hospodárskeho a sociálneho rozvoja najvýchodnejších okresov dolného Zemplína - Michalovce, Sobrance a na základe spoločenskej objednávky samospráv miest

a obcí a ďalších záujmových združení v okresoch. Záujmové združenie v marci 2007 založili zástupcovia samosprávy, podnikateľov a občianskeho združenia. Miestnu samosprávu zastupuje Mikroregión „Duša“ (10 obcí), ktorý sa nachádza medzi mestami Michalovce a Strážske, ziskový sektor spoločnosť s ručením obmedzeným Infozemplin s.r.o. a neziskový sektor občianske združenie SIA Michalovce.

Poslaním našej agentúry je prispieť k efektívnejšiemu, dynamickejšiemu a trvalo udržateľnému rozvoju okresov Košického samosprávneho kraja. Naším cieľom je vytvorenie takých podmienok a mechanizmov v regióne Dolný Zemplín, ktoré umožnia riešiť prioritné problémy a realizovať ciele v zmysle schválených rozvojových dokumentov

z potreby vhodných projektových partnerov a projektového rozvoja v rámci programov cezhraničnej spolupráce.

Sme členom Regionálneho združenia turizmu Zemplín a Miestnej akčnej skupiny Duša (www.dusa.sk). Občianske združenie má sídlo v Strážskom a predsedom je Mgr. Ján Frena. V súčasnosti je to mimovládne, nepolitické, nezávislé združenie a verejno-súkromné partnerstvo 47 fyzických a právnických osôb, ktorého cieľom je identifikovať a realizovať stratégiu rozvoja územia tvoreného katastrálnymi územiami obcí: Brekov, Krásnovce, Laškovce, Lesné, Nacina Ves, Oreské, Petrovce nad Laborcom, Pozdišovce, Pusté Čemerné, Staré, Suché, Šamudovce, Trnava pri Laborci, Vinné, Voľa, Zbudza a mesta Strážske. Názov partnerstva je odvodený od vodného kanála sprevádzajúceho rieku Laborec na jej strednom úseku. Ich spojitosť spočíva i v tom, že územie, ktorým preteká, bolo pôvodným korytom Laborca. Tak, ako si nové koryto našiel Laborec, aj my máme ambíciu nachádzať cesty k rozvoju územia mikroregiónu.

Úspešnéprojekty

V rámci projektu „Podpora trvaloudržateľného rozvoja na Zemplíne aleboSedem dní na Zemplínskej Šírave“ sme vydali 10 000 máp Zemplínskej Šíravy a regiónu Zemplín pre návštevníkov Zemplína. Neoddeliteľnou súčasťou propagácie regiónu ako celku je aj portál www.sirava.sk a www.infozemplin.sk.

Pri zlepšovaní atraktívnosti regiónu a rozvoja spoločenských a kultúrnych hodnôt spolupracujeme s Televíziou Zemplín, ktorá nám ako silné médium v regióne napomáha pri propagovaní rôznych aktivít a projektov. Táto televízia vysiela na celom Zemplíne pre 200 000 divákov.

V súčasnosti realizujeme projekt s názvom „Vihorlatské úzkokoľajky“. Realizáciu projektu sme odštartovali 15. júla 2009

v navrhovaných strednodobých až dlhodobých časových horizontoch jednotlivých miest a obcí. Historická zaostalosť regiónu Zemplín z minulosti sa v súčasnosti opäť prehlbuje. Problémom je nedostatok pracovných príležitosti spôsobený rozpadom najväčších regionálnych zamestnávateľov. Nedostatočná ponuka pracovných príležitosti nových zahraničných a domácich firiem sú dôvodom vysokej migrácie a vysťahovalectva za prácou do vyspelých štátov. Kvôli nepriaznivému stavu v regióne je veľmi dôležitá spolupráca najväčších regionálnych aktérov: štátna správa, krajská samospráva, miestna samospráva, firmy, hospodárske a agrárne komory a neziskové organizácie. Participácia všetkých aktérov na rozvoji regiónu si preto vyžadovala prítomnosť organizácie, ktorá by bola schopná sprostredkovať dialóg medzi všetkými účastníkmi a ktorej hlavným cieľom by bola podpora regionálneho rozvoja. Naša agentúra si pri vzniku dala za cieľ aktivizovať ekonomický a sociálny potenciál regiónu Zemplína inštitucionálnym prepojením orgánov verejnej správy, územnej samosprávy, podnikateľského sektora a tretieho sektora formou čerpania prostriedkov z európskych zdrojov v programovacom období 2007 – 2013.

V zmysle Stanov RRA Šírava a predmetu činnosti agentúra okrem iného vytvára aj partnerstvá a koordinuje aktivity so subjektmi podieľajúcimi sa na zabezpečovaní hospodárskej a sociálnej politiky. Poskytujeme poradenstvo pri získavaní a využívaní domácich i zahraničných zdrojov za účelom regionálneho rozvoja v spolupráci s ministerstvami, odbormi Košického samosprávneho kraja a ďalšími regionálnymi rozvojovými agentúrami pôsobiacimi v regióne.

Naša agentúra plní tiež úlohu Regionálneho informačného centra pre operačné programy spadajúce pod Národný strategický referenčný rámec. Poskytuje informácie o problematike využívania štrukturálnych fondov vo forme konzultácií, telefonicky, e-mailom alebo listami pre všetky cieľové skupiny v regióne Dolný Zemplín. Zabezpečuje aj úlohy vyplývajúce

Projektový tím projektu „Vihorlatské úzkokoľajky”

Výstava ukrajinských partnerov na Dňoch priateľstva na hranici v Ubli

18 EUROKOMPAS Č. 2/2010 NA NÁVštEVE V RRA

a ukončenie projektu je naplánované na 15. novembra 2010. Tento projekt je spolufinancovaný z Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Projekt Vihorlatské úzkokoľajky zastrešuje Nadácia na podporu občianskych aktivít. Cieľom projektu je Rozvoj prihraničného regiónu Slovensko Ukrajina prostredníctvom rozvoja inovatívneho produktu cestovného ruchu na báze využitia kultúrneho a technického dedičstva posilnením medzisektorovej spolupráce, odborných kapacít a výskumu spoločnej histórie. Projekt je zameraný na obyvateľov prihraničného regiónu, samosprávu, štátne, verejné a neziskové organizácie, školy, ochranárske organizácie, Lesy SR, rozvojové organizácie, atď.

V rámci nášho projektu sa snažíme o zviditeľnenie histórie lesných železničiek ako jedinečného produktu zážitkového turizmu cestovného ruchu.

Našousnahouje:

- skoordinovať jednotlivých regionálnych aktérov a predstaviteľov rôznych sektorov pre efektívnejšie využitie plánovaných i existujúcich zdrojov (ľudských i finančných),

- zapojiť sa do rokovaní o možnostiach rozvoja prihraničného cestovného ruchu s Ukrajinou,

- realizáciou ukážkových cyklotrás urobiť prvý

Vo februári sme v Michalovciach usporiadali úvodný seminár k projektu, ktorý mal veľký úspech. Na seminári sa zúčastnilo 84 zástupcov zo Slovenska a z Ukrajiny. Na seminári sa predstavili výstupy projektu, ktorými sú internetová stránka www.turista.sk a logo projektu.

V dňoch 24. – 25. júna 2010 sme úspešne zrealizovali na Ukrajine v obci Dravce workshop vo vidieckom dome DECO U NOTARA. Workshopu sa zúčastnilo 45 Slovákov a 16 Ukrajincov.

Dňa 29. júna 2009 bola vyhlásená výzva pre Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika, v rámci ktorej sme predložili náš projekt pod názvom „Jeden Zemplín - dva štáty, dva jazyky“ a zaradili sme sa medzi úspešných žiadateľov o finančné prostriedky.

Tento projekt zlepší spoluprácu medzi Slovenskou a Maďarskou republikou v kultúrnej oblasti, zabezpečí prehľadný a jednoduchý portál, zvýši informovanosť občanov a ich zapájanie sa do procesu plánovania a zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja regiónu. Tento projekt zabezpečí pravidelný prínos informácií o dianí na oboch stranách hranice, spropaguje kultúrno-spoločenské aktivity, športové podujatia, život samospráv, poukáže na spoločné problémy týkajúce sa života obyvateľov na oboch stranách hranice.V budúcnosti okrem rozvíjania a skvalitňovania doterajších aktivít chceme nadviazať na cezhraničné skúsenosti s ukrajinskými a maďarskými partnermi, lebo práve v polohe nášho územia vidíme príležitosť pre hospodársky a sociálny rozvoj Zemplína.

Kontakt:Regionálna rozvojová agentúra ŠíravaŠtefánikova 4071 01 MichalovceTel: 421 56 64 72 82 759e-mail: [email protected]

Autor: Ing. Nadežda JurkováRiaditeľka, RRA Šírava

krok k rozširovaniu tejto primárnej turistickej vybavenosti v prihraničnom regióne,

- uskutočniť výskum histórie a éry fungovania lesných železníc v regióne pre zachovanie regionálnej histórie a jej všestranného využitia (cestovný ruch, školstvo, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí),

- vydaním viacjazyčnej publikácie o histórii,

- prípravou putovnej výstavy a zriadením internetového portálu dôstojne propagovať prihraničný región,

- zachovať historické a technické dedičstvo,

- organizáciou odborných školení a seminárov posilniť odborné kapacity pre rozvoj územia a cestovného ruchu,

- prijatím akčného plánu rozvoja regiónu ako rekreačnej destinácie naštartovať procesy oživenia cestovného ruchu.

Projekt sa v rámci Slovenska realizuje na území Košického a Prešovského kraja v prihraničných regiónoch s Ukrajinou, v ktorých sú evidované pôvodné trasy úzkokoľajok. Košický kraj - okresy Sobrance a okres Michalovce. V Prešovskom kraji sa projekt týka okresov Humenné a Snina. V rámci projektu spolupracujeme s partnermi: Prešovská bicyklová skupina Kostitras z Prešova, Prvý michalovský klub slovenských turistov, RRA Borolo, ARR Poloniny, Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice a International Association of Regional Development Institutions „IARDi“ z Ukrajiny.

V projekte sme si vytýčili tieto hlavnéaktivity:

1. Sieťovanie a medzinárodná spolupráca.

2. Výskum regionálnej histórie pre zachovanie kultúrneho a technického dedičstva.

3. Prieskum a značenie cyklistických a turistických ciest.

4. Školenia v cestovnom ruchu a turistickom značení.

6. Propagácia a logistika projektu.

7. Riadenie projektu.Cestovná a turistická mapa Zemplína

19EUROKOMPAS Č. 2/2010NA NÁVštEVE V RRA

Riaditeľka agentúry Ing. Nadežda Jurková

20 EUROKOMPAS Č. 2/2010 zAUjíMAVOSti

PrioritybelgickéhopredsedníctvaNa poste rotujúceho predsedníctva EÚ sa od 1. júla 2010 usadilo Belgicko, ktoré tak vystriedalo Španielsko. Na druhý polrok 2010 naplánovalo ambiciózny program.Pracovný program Belgicka na nasledujúcich šesť mesiacov tvorí súčasť 18-mesačného programu, ktorý Belgicko pripravilo spolu so Španielskom a Maďarskom. Nové predsedníctvo chce predovšetkým zaručiť zavedenieLisabonskejzmluvy, ktorá vstúpila do platnosti v decembri 2009 a ktorá zjednodušuje rozhodovanie v rámci Európskej únie. Počas španielskeho predsedníctva Európa riešila pád eura a zvyšovanie verejných dlhov. Nové predsedníctvo sa chce zamerať na obnovuhospodárskehorastu a zlepšeniehospodárskehoriadenia. Počas nasledujúcich šiestich mesiacov by malo rovnako dôjsť k vytvoreniunovéhoeurópskehoorgánupredohľadnadfinančnýmitrhmi.

Pozrite si celý program belgického predsedníctva na stránke http://www.eutrio.be/files/bveu/media/documents/Programme_EN.pdf

EÚotváradiskusiuobudúcnostidôchodkovStarnúce obyvateľstvo a hospodárska kríza vytvárajú tlak na dôchodkové systémy. Nová správa EÚ predstavuje politické riešenia a ponúka priestor na vyjadrenie názorov.

V súčasnosti pripadajú na každú osobu vo veku 65 a viac rokov štyri osoby v produktívnom veku (15 – 64 rokov). V roku 2060 to budú len dve osoby. Úbytok ľudí v produktívnom veku spôsobuje vládam štátov EÚ hneď dva problémy: menej príjmov do verejných dôchodkových systémov a viac ľudí, ktorí poberajú dôchodky.Hospodárska kríza umocnila tento tlak, oslabila verejné financie a znížila hodnotu úspor v súkromných dôchodkových fondoch. 73 % Európanov v súčasnosti očakáva, že dostanú nižšie dôchodky, budú musieť dlhšie pracovať alebo si viac našetriť. 54 % sa obáva, že na dôchodku budú chudobní.

V uverejnenej správe Komisia rozvádza možné riešenia na stabilizáciu dôchodkových systémov. Medzi posudzované riešenie patria: podporovanie ľudí, aby zotrvali na trhu práce a aby využili výhody pracovných príležitostí v iných štátoch EÚ, či otvorenie európskeho trhu viacerým typom dôchodkových schém a zabezpečenie ich lepšej transparentnosti tak, aby mali ľudia dostatočné množstvo informácií pri rozhodovaní o svojich budúcich dôchodkových príjmoch.

Verejnosť má teraz možnosť vyjadriť sa ku všetkým otázkam uvedeným v správe. Termín na zasielanie príspevkov je 15.november2010.

Viac o budúcnosti dôchodkov v EÚ nájdete na stránke http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=sk&catId=89&newsId=839&furtherNews=yes a debatu o reforme dôchodkových systémov v EÚ na stránke http://ec.europa.eu/yourvoice/ipm/forms/dispatch?userstate=prodhtml

Európskajar2010

Slovenskí učitelia hodnotili Európsku jar 2010 - kampaň, vďaka ktorej sa školám naskytla príležitosť zapojiť sa do širokej škály aktivít, súťaží, on-line a osobných diskusií na európske témy.

V priestoroch Európskeho informačného centra v Bratislave sa uskutočnilo vyhodnotenie projektu Európska jar 2010 – v poradí už ôsmeho ročníka podujatia, v rámci ktorého sa učiteľom a žiakom základných a stredných škôl v celej Európe naskytá príležitosť zapojiť sa do širokej škály aktivít, súťaží, on-line a osobných diskusií a tým aktívne prispieť do diskusie o smerovaní EÚ. Podujatie zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie spolu so slovenským rezortom školstva, ktoré je národným koordinátorom projektu.

Európska jar má každý rok špeciálne zameranie. V tomto roku bolo ústrednou témou projektu „Európskeobčianstvoazákladnépráva”, náležitá pozornosť však bola venovaná aj témam, ktoré súvisia s Európskymrokombojaprotichudobeasociálnemuvylúčeniu. Nemalú pozornosť si vyslúžili aj projekty zamerané na tému biodiverzityaklimatickejzmeny. Spolu s chudobou ide o témy, ktoré mladí ľudia vnímajú často omnoho kritickejšie než dospelí.

Za Slovensko sa do projektu zaregistrovalo 176 škôl, čo je s výnimkou Poľska viac než ktorýkoľvek z našich susedov. Tieto čísla svedčia o mimoriadnom záujme, ale v tomto prípade nejde ani tak o počty, ako skôr o potvrdenie, že ide skutočne o jedinečné a úspešné podujatie. Ako v príhovore účastníkom podujatia zdôraznila vedúca Zastúpenia EK na Slovensku Andrea Elscheková-Matisová, je preto potrebné posilniť európsky rozmer aj v učebných osnovách základných a stredných škôl, pretože súčasný tematický rozsah, ktorý slovenské školy venujú európskym témam, nie je postačujúci.

Do projektu Európska jar sa v roku 2010 zapojilo takmer 10 000 učiteľov a viac než 6 000 škôl z celej Európy.

Viac informácií získate na stránke http://www.springday2010.net/ww/sk/pub/spring2010/index.htm

AkýmákrízadopadnaEurópanov?

Väčšina Slovákov sa obáva, že v starobe nebude mať dostatočný príjem na slušné živobytie.

Komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, László Andor pri rozhovore s médiami v Bruseli povedal: „Výsledky prieskumu potvrdzujú, že chudoba je v EÚ závažným problémom a súčasná hospodárska a finančná klíma danú situáciu len zhoršujú. Kríza si vyberá svoju daň a veľká časť Európanov žije v súčasnosti od výplaty k výplate.“ Zároveň dodal: „Nová stratégia EÚ pre nasledujúce desaťročie: Európa 2020, ktorej cieľom je do roku 2020 pomôcť 20 mil. Európanom vymaniť sa z chudoby, vysiela jasný signál o úprimnej snahe všetkých štátov dospieť k badateľným výsledkom, k Európe, ktorá bude spravodlivejšia a otvorenejšia.“

Vo všeobecnosti sú obyvatelia EÚ presvedčení o tom, že chudoba sa v predchádzajúcom roku zvýšila, a to na všetkých úrovniach: 6 z 10 obyvateľov je presvedčených o tom, že chudoba sa zvýšila v ich okolí, tri štvrtiny majú pocit, že v ich krajine a 60 % si myslí, že v celej Európe. 60%občanovSRzastávanázor,žesachudobazvýšilamierneažveľmi.61%Slovákovsimyslí,žetakmer20%ichspoluobčanovžijevchudobe.PočetrespondentovzoSR,ktorízastávajútentonázor,saznížilo7percentuálnychbodovvporovnanísmarcom2010(68%).

Jeden zo šiestich Európanov uviedol, že v jeho domácnosti minimálne raz v minulom roku neboli peniaze na zaplatenie pravidelných účtov, nákup stravy alebo ostatných položiek dennej spotreby a 20 % malo v čase prieskumu (vykonanom počas mája 2010) problémy platiť účty za domácnosť a plniť svoje úverové záväzky. V Grécku má tento problém až 58% občanov. Na rozdiel od Grékov, až 77% slovenských občanov nemá problém s platením účtov a splácaním pôžičiek.

15 % respondentov EÚ27 stále čelí finančným problémom, pričom 3 % meškajú s platením niekoľkých účtov a úverových záväzkov a 2 % majú vážne finančné problémy a meškajú s platením mnohých platieb týkajúcich sa domácnosti.

Jeden Európan zo šiestich nie veľmi alebo vôbec presvedčený o tom, že si udrží zamestnanie.

V marci 2010 18 % zamestnaných respondentov nebolo veľmi alebo vôbec presvedčených o tom, že si udržia svoje súčasné zamestnanie v nasledujúcich 12 mesiacoch a 49 % si myslelo, že ak by ich mali prepustiť, bolo by to dosť alebo úplne nepravdepodobné, že by si do šiestich mesiacov našli nové zamestnanie. 61% občanov SR je presvedčených alebo viac menej presvedčených, že si udržia prácu. Pokiaľ ide o našich susedov, tí sú si svojou prácou istejší (Česko a Poľsko 72%, Maďarsko 78%; EÚ27 77%).

Očakávaný vplyv krízy na starobný dôchodok

Nakoniec, čo sa týka budúceho príjmu, 73 % obyvateľov EÚ očakáva buď nižšie dôchodky alebo si myslí, že budú musieť odložiť svoj odchod do dôchodku alebo šetriť viac peňazí na starobu. Medzitým 20 % vyjadrilo vážne obavy, že ich príjem v starobe bude nedostatočný na zabezpečenie slušného živobytia a 34 % sa takejto predstavy značne obáva. 15% Slovákov si myslí, že dostane nižší dôchodok, ako pôvodne očakávalo. Na otázku, ako bude vyzerať dôchodok v budúcnosti, odpovedalo 39% Slovákov, že si budú musieť viac sporiť na starobu. 62% občanov SR si myslí, že ich príjem v starobe im nedovolí žiť dôstojne. Pre porovnanie, v júli 2009 to bolo 50%.

Viac informácií a výsledky prieskumu nájdete na stránke http://ec.europa.eu/slovensko/news/eurobarometer_chudoba_jun_2010_sk.htm

ZAUJÍMAVOSTI Z DIANIA OHĽADOM ČERPANIA ŠF A KF

21EUROKOMPAS Č. 2/2010zAUjíMAVOSti

HudbouprotichudobeOtvára sa európska hudobná súťaž a prizývajú sa mladí Európania vo veku 15 až 25 rokov k účasti piesňou, ktorá vyjadruje podporu boju proti chudobe vo svete.

„Hudba je mocným prostriedkom na zaktivizovanie ľudí k boju proti chudobe bez rozdielu veku či krajiny, v ktorej žijú. Táto hudobná súťaž je súčasťou snahy Komisie osloviť mladú generáciu a zvýšiť jej informovanosť o tom, aké je dôležité dosahovať rozvojové ciele tisícročia. Naozaj sa už teším na mnohé hudobné príspevky, či už v štýle rap, hip-hopu alebo hard rock,“ uviedol európsky komisár pre rozvoj Andris Piebalgs.

Prostredníctvom kontaktných webových stránok a hudobných festivalov sú mladí z členských štátov EÚ vo veku 15 až 25 rokov vyzvaní, aby cez internet prihlásili svoju pieseň týkajúcu sa boja proti chudobe. Účastníci zároveň vyjadria podporu jednému z ôsmich rozvojových cieľov tisícročia:

1. odstránenie extrémnej chudoby a hladu, 2. dosiahnutie základného vzdelania pre všetkých, 3. podporovanie rodovej rovnosti, 4. zníženie detskej úmrtnosti, 5. zlepšenie zdravia matiek, 6. boj proti HIV/AIDS, malárii a iným chorobám, 7. zabezpečenie trvalej udržateľnosti životného prostredia, 8. rozvíjanie globálneho partnerstva pre rozvoj.

Hlasovanie sa uskutoční on-line, a to do 31.októbra2010. Súťaž bude mať dvoch víťazov, ktorých mená sa zverejnia v novembri. Jeden víťaz sa zvolí on-line hlasovaním a druhý profesionálnou porotou. Lákavými cenami pre víťazov sú nahrávanie piesne v profesionálnom nahrávacom štúdiu a príležitosť vystupovať počas Európskych rozvojových dní, ktoré sa budú konať v decembri 2010 v Bruseli.

Keďže na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015 už zostáva iba päť rokov, generálny tajomník OSN Ban Ki-moon vyzval vedúcich predstaviteľov, aby sa zúčastnili summitu v New yorku v dňoch 20. až 22. septembra 2010 a urýchlili tak tempo dosahovania rozvojových cieľov tisícročia.

Viac informácií získate na stránke http://www.ifightpoverty.eu/sk.

NajnovšiasprávaotrendochvoblastizdaňovaniavEÚZ uverejnenej správy úradu Eurostat vyplýva, že následkom krízy mierne klesli dane.

Správa vychádza z daňových údajov za rok 2008, takže úplný dosah krízy ešte stále nie je zrejmý. S cieľom poskytnúť komplexnejší obraz sa správa zameriava aj na zmeny, ktoré kríza priniesla v oblasti daňovej politiky a zohľadňuje opatrenia zavádzané na jar tohto roku.

V roku 2008 sa celkovo daňovézaťaženieEurópanovmierneznížilo, najmä v dôsledku zníženia dane z príjmov právnických a fyzických osôb, prostredníctvom ktorého chceli vlády zmierniť dosah hospodárskej krízy. V porovnaní so zvyškom sveta však daňovézaťaženiev27členskýchštátochEúostávavpriemerevysoké – hlavnou príčinou sú rozsiahle systémy sociálneho zabezpečenia.

Neočakáva sa, že by toto bremeno v nasledujúcich rokoch pokleslo, keďže štátne pokladnice sú prázdne v dôsledku masívnych výdavkov na stabilizáciu hospodárstiev.

V roku 2008 putovalo do štátneho rozpočtu 39,3 % hrubého domáceho produktu, čo znamená, že po prvýkrát za štyri roky miera daňového zaťaženia klesla (o 0,4 percentuálneho bodu oproti roku 2007). Aj napriek tomu bola skoro o tretinu vyššia ako v USA a Japonsku.

Podiel daňového zaťaženia k HDP je v rámci EÚ značne nerovnomerný, kolíše od 28 % v Rumunsku po 48,2 % v Dánsku, všeobecne je však vyšší v starých členských štátoch EÚ.

Veľa štátov ponúklo svojim občanom úľavy na dani z príjmov, vo väčšine prípadov skôr vo forme zvýšenia nezdaniteľných čiastok, než zníženia sadzby dane. Týmito opatreniami sa vlády snažili podporiť domácnosti k väčším výdavkom.

Najvyššie horné sadzby dane z príjmov boli vo Švédsku (56,4 %), v Belgicku (53,7 %) a Holandsku (52 %). Naopak najnižšie boli v Bulharsku (10 %), Českej republike a Litve (v oboch prípadoch 15 %).

Dane z príjmov právnických osôb, ktoré niekoľko rokov klesali, v tomto trende pokračovali alebo ostali nezmenené. Priemerná sadzba dane právnických osôb je v súčasnosti 23,2 % (pre porovnanie v roku 1995 to bolo 35,3 %).

Priemerná základná sadzba DPH vzrástla v roku 2010 na 20,2 % z hodnoty 19,8 % v roku 2009. V roku 2000 bola 19,2 %.

Daňové zaťaženie práce (súčet dane z príjmu a odvodov) tvorilo zhruba 34 % daňových príjmov, čo je takmer nezmenený stav.

Príjmy zo spotrebných daní, ktoré tvoria približne štvrtinu daňových príjmov, sa v roku 2008 prepadli o 0,7 percentuálneho bodu. Ide o najväčší prepad za jeden rok a signalizuje závažnosť krízy.

Informácie získate na stránke http://ec.europa.eu/slovensko/news/zdanovania_v_eu_sk.htm

NasamiteEÚsadiskutovaloodlhoch,bankovejdaniaplánehospodárskehorastuEurópski lídri prijali kroky na obnovenie dôvery vo finančnú stabilitu Európy a na posilnenie hospodárskeho riadenia.

Čelní predstavitelia EÚ rozhodli o zverejnení výsledkov prebiehajúcich testov európskych bánk, aby uistili trhy, že EÚ si udržuje finančnú stabilitu aj napriek zadlženosti niektorých svojich členov.

Predseda Komisie Jose Manuel Barroso európskych lídrov vyzval, aby zverejnili výsledky tzv. záťažových testov, ktoré mali preveriť schopnosť bánk bezproblémovo zvládnuť krízové obdobie.

“Tieto testy by mali obnoviť dôveru investorov - buď rozptýlia nepodložené dohady alebo upriamia pozornosť na riešenie pretrvávajúcich problémov,” uviedol predseda Komisie. Testom podliehalo dvadsaťpäť najväčších európskych bánk a zverejnenie výsledkov bolo naplánované na koniec júla.

Lídri sa takisto dohodli na razantnejšom postupe voči vládam, ktoré nadmerne zadlžujú verejné financie - do úvahy prichádza zavedenie sankcií voči porušovateľom pravidiel, väčšia kontrola úrovne dlhov a širší vzájomný dohľad v oblasti hospodárskej politiky.

V súvislosti so samitom skupiny G20 Európska rada podporila zdanenie finančných inštitúcií. Toto opatrenie má za cieľ znižovať riziko a odbremeniť daňových poplatníkov, ktorí by tak v budúcnosti nemuseli znášať prípadné bankroty bánk. Rovnako budú naliehať na svetových lídrov, aby pripustili možnosť zdanenia finančných transakcií.

Toto sú hlavnézáverysamitu, ktorý sa uskutočnil v Bruseli 17. júna 2010. Prítomní lídri zároveň prijali plán hospodárskeho rastu pre ďalšie desaťročie a dohodu o uvalení ďalších sankcií voči Iránu v reakcii na jeho jadrový program. Island dostal zelenú na otvorenie prístupových rokovaní a Estónsko prijme na budúci rok euro.Kríza sa negatívne odrazila na stave verejných financií, keďže vlády boli nútené pristúpiť k masívnym pôžičkám na záchranu bánk a podporu hospodárskeho rastu. V súvislosti s ozdravovaním ekonomiky presadzuje stratégiaEurópa2020 prechod od investovania do podpory rastu k lepšej rozpočtovej disciplíne a štrukturálnej reforme.V rámci plánu majú vlády členských štátov EÚ stanoviť národné ciele podložené detailným plánom v súlade s kvantitatívnymi cieľmi EÚ pre zamestnanosť, vzdelávanie, chudobu, zmeny klímy a výskum a vývoj. Uskutočňovanie plánu sa bude monitorovať.

Hlavné závery samitu nájdete na stránke http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/SK/ec/115368.pdf a Stratégiu Európa2020nastránkehttp://ec.europa.eu/eu2020/pdf/1_SK_ACT_part1_v1.pdf

22 EUROKOMPAS Č. 2/2010 EÚ POMÁHA ROzVOjU REgióNU

Zlepšeniepostaveniaakvalityživotarómskejkomunityv spoločnosti sa odvíja od ich vzdelanostnej úrovne,ktorá je už dlhodobo pod celoslovenským priemerom.KjejpozdvihnutiumôžeprispieťajAgentúraMinisterstvaškolstva,vedy,výskumuašportuSRpreštrukturálnefondyEÚ(ASFEU).Začiatkomjúlavyhlásilapriebežnúvýzvunapredkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevoksnázvomPodporaprístupupríslušníkovmarginalizovanýchrómskych komunít k vzdelávaniu vrátane ich ďalšiehovzdelávania. Finančné zdroje z Európskeho sociálnehofonduprostredníctvomoperačnéhoprogramuVzdelávaniepodporia vzdelávanie príslušníkov marginalizovanýchrómskychkomunítnacelomúzemíSlovenskasvýnimkouBratislavskéhokraja.

Zameranievýzvy

Výzva vyhlásená pre opatrenie 3.1 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít nadväzuje na pilotnú Výzvu na predkladanie Žiadostí o poskytnutie podpory Lokálnej stratégie komplexného prístupu (LSKxP), ktorú Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) vyhlásil 16. septembra 2009. Jej cieľom je zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít, ako aj zlepšenie ich životných podmienok. Komplexný prístup je určený na riešenie problémov rómskej komunity a súčasné pôsobenie na viaceré oblasti života prostredníctvom projektových zámerov na úrovni operačných programov. Výberová komisia LSKxP na základe stanovených kritérií vybrala 150 lokálnych stratégií, ktoré budú podporené a implementované prostredníctvom šiestich operačných programov. Výzva operačného programu Vzdelávanie ASFEU ponúka žiadateľom širokú škálu aktivít zameraných na tvorbu programov ďalšieho vzdelávania príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít a uľahčenie ich prístupu ku vzdelávaniu na všetkých stupňoch škôl. Ďalšie možnosti spočívajú v podpore spolupráce inštitúcií pracujúcich v oblasti integrácie príslušníkov rómskych komunít do spoločnosti, v zabezpečení individuálneho prístupu a rozvoja alternatívnych foriem a nástrojov vzdelávania. Projekty zamerané na prípravné a doučovacie kurzy pre študentov pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít smerujú k umožneniu pokračovania ich štúdia na ďalších stupňoch škôl, k získavaniu odborných a praktických zručností a prípravu na pracovisku, k podpore alternatívnych foriem vzdelávania alebo vyučovaniu rómskeho jazyka, literatúry a rómskych reálií na základných a stredných školách. Cieľom projektov má byť aj podpora komunikačných zručností a osobnostný rozvoj jednotlivca, realizácia programov umožňujúcich doplnenie základného a stredoškolského vzdelania, získanie príslušných uznávaných dokladov o ukončení konkrétneho typu štúdia a príprava mladých lídrov pre prácu v rómskych komunitách. Viaceré ďalšie aktivity, ktoré sú uvedené v znení príslušnej výzvy, predstavujú konkrétne možnosti pre zlepšenie postavenia, kvality života a uplatnenia rómskej menšiny vo vedomostnej spoločnosti.

Financovanieaoprávnenosťžiadateľov

Do výzvy, ktorej výška pomoci dosahuje 17 miliónov eur, sa môže zapojiť miestna samospráva (obec/mesto/mestská časť) a mimovládne organizácie

(združenie obcí a právnické osoby vzniknuté na základe spolupráce obcí v súlade so zákonom SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov), ktoré majú minimálne jeden rok pred vyhlásením výzvy uvedené v predmete činnosti poskytovanie všeobecne prospešných služieb v oblasti vzdelávania. Oprávnení žiadatelia v čase predkladania žiadostí o nenávratný finančný príspevok musia mať schválenú Žiadosť o poskytnutie podpory LSKxP, ktorú preukazujú Záväzným stanoviskom o schválení LSKxP vydaným ÚSVRK. Hlavnou podmienkou oprávnenosti žiadateľa zároveň je, aby projekt, ktorý bude predmetom žiadosti o nenávratný finančný príspevok, bol v súlade s LSKxP schválenou ÚSVRK.

Výška nenávratného finančného príspevku sa pohybuje v rozmedzí od 100 tisíc eur, čo je minimálna hranica, po sumu 500 tisíc eur, ktorá predstavuje maximum poskytnutej pomoci. Oprávnení žiadatelia majú povinnosť sa spolupodieľať na financovaní projektov vo výške minimálne 5 % z celkových oprávnených výdavkov.

Termíny

Dôležité je aj časové hľadisko realizácie schválených projektov. Dĺžka projektu, na ktorý sa vzťahuje nenávratný finančný príspevok, nesmie byť kratšia ako 12 mesiacov a dlhšia ako 24 mesiacov. Výzva má priebežný charakter, to znamená, že dátum uzávierky prvého kola prijímania žiadostí o nenávratný finančný príspevok je 15. november 2010. Vyhlásenie ďalších kôl prijímania žiadostí o príspevok bude závisieť od miery vyčerpania celkovej alokácie určenej na priebežnú výzvu. Konečná uzávierka výzvy je 31. decembra 2011.

Podrobnejšie informácie k vyhlásenej výzve sa nachádzajú v jej úplnom znení zverejnenom na internetovej stránke ASFEU www.asfeu.sk a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR www.minedu.sk. Prípadné otázky môžu záujemcovia posielať na adresu [email protected], alebo konzultovať osobne v regionálnych informačných kanceláriách ASFEU.

Príležitostipremarginalizovanérómskekomunitydoteraz

V rámci opatrenia 3.1 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít ASFEU už vyhlásila jednu výzvu v roku 2009 s názvom Programy a kurzy pre žiakov základných škôl pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít. Zameranie projektových aktivít smerovalo k podpore prístupu príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít k vzdelávaniu, napríklad tvorba programov, prípravných a doučovacích kurzov, príprava a tvorba pedagogickej dokumentácie a učebníc, učebných textov, pomôcok a príručiek, projekty vyučovania rómskeho jazyka, literatúry a rómskych reálií, ako aj inovácia didaktických prostriedkov. Finančná alokácia na túto výzvu predstavovala sumu 13 miliónov eur a reagovalo na ňu 116 žiadateľov. Najviac žiadostí pochádzalo z Prešovského kraja a Košického kraja. S prvými krokmi smerujúcimi k lepšej vzdelanosti žiakov základných škôl a špeciálnych základných škôl pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít majú skúsenosti 50-ti prijímatelia nenávratného finančného príspevku v rámci uvedenej výzvy. Medzi nimi napríklad Základná škola pre žiakov so sluchovým postihnutím internátna Viliama Gaňu v Kremnici pripravuje atraktívne a tvorivé aktivity, ako sú Kurzposunkovejreči,Modernáškolskáknižnica,Matematikainteraktívne,Poviemtitofarbami,Svetrómskehotanca,Oknodosveta,ReceptyRómskejkuchyne,Hľadámeskrytépokladyvmarginalizovanýchrómskychkomunitách,Poznávam prírodu na bicykli, Učíme sa tradične a netradične a Škola nakolesách. Svojím obsahom postupne prispejú k poznaniu a rozvoju teoretických znalostí a praktických zručností žiakov rómskej menšiny. Tvorba a následná implementácia nového predmetu dopravná výchova, či rozšírenie a inovácia pracovného vyučovania zameraného na rozvoj tradícií, ako je tkáčstvo, hrnčiarstvo a práca s drevom, sú len časťou početných aktivít, do ktorých sa s nadšením pustila a má za cieľ aj dokončiť Základná škola s materskou školou Jakubany v rámci projektu podporeného z Európskeho sociálneho fondu.

Výzvy a následná realizácia projektov orientovaných na marginalizované rómske komunity sú dobrou príležitosťou k získaniu plnohodnotného vzdelania tejto skupiny, zodpovedajúcemu ich osobnostným predpokladom, potrebám a záujmom tak, aby sa vytvoril podporný systém na prekonanie tých sociálno-kultúrnych prekážok, ktorými ich existujúci vzdelávací systém v tejto oblasti diskriminuje. Spoluúčasť v tejto oblasti preto právom zohráva aj operačný program Vzdelávanie ako súčasť podpory LSKxP, ktorá je pilotným projektom na pôde Európskej únie v rámci napĺňania horizontálnej priority marginalizovaných rómskych komunít. Spoločne s operačnými programami Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Zdravotníctvo, Regionálny operačný program a doplnkovo operačnými programami Životné prostredie a Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, je možné komplexne podporiť riešenie problematiky marginalizovaných rómskych komunít prostredníctvom schválených lokálnych stratégií.

Autori: Ing. Livia Hirjakova, regionálny manažér publicity, Regionálna informačná kancelária Košice

a Ing. Jaroslav Džopko, regionálny manažér publicity OPV, Regionálna informačná kancelária Prešov, ASFEŮ

Text z 15. 7. 2010

PODPORA VZDELANOSTNEJ ÚROVNE MARGINALIZOVANýCH RóMSKyCH KOMUNÍT CEZ LOKáLNE STRATéGIE KOMPLEXNéHO PRÍSTUPU

23EUROKOMPAS Č. 2/2010EÚ POMÁHA ROzVOjU REgióNU

Program INTERREG IVC sa v rámci interregionálnej spolupráce cielene zameriava na zvýšenie efektívnostipolitík regionálneho rozvoja v oblasti inovácií, znalostnej ekonomiky, životného prostredia a prevencie voči rizikám. Cieľom je tiež zamerať sa na prispenie k ekonomickej modernizácii

a zvýšeniu konkurencieschopnosti Európy. Prostredníctvom podpory celoeurópskej spolupráce povzbudzuje regionálne a miestne orgány, aby vnímali interregionálnu spoluprácu ako podporný prostriedok ich rozvoja prostredníctvom využitia cudzích skúseností. Takýmto spôsobom môžu byť úspešné skúsenosti rozšírené po celej Európe.Oblasť spolupráce prichádzajúca do úvahy v rámci programu INTERREG IVC zahŕňa celé územie Európskej únie s jej 27 členskými štátmi, vrátane ostrovných a odľahlých území.Okrem toho Nórsko a Švajčiarsko sú plnoprávnymi členmi programu, preto program pokrýva aj ich územia a organizácie z týchto krajín sú vítané pri účasti na ňom. INTERREG je jediný program otvorený všetkým európskym regiónom, kde projektové partnerstvo pokrýva širokú geografickú oblasť rozprestierajúcu sa za tradičné oblasti cezhraničnej a transnacionálnej spolupráce. V rámci 1. verejnej výzvy na predkladanie projektov sa predložilo celkovo 492 projektových žiadostí z jednotlivých krajín EÚ v celkovej finančnej alokácii 1,137 mil. EUR. Na úrovni projektového partnerstva v rámci prvej verejnej výzvy predložilo celkovo 60 slovenských subjektov prostredníctvom svojho Lead partnera projektovú žiadosť v celkovej finančnej alokácii vyše 143 mil. EUR. Slovensko predložilo tri projektové žiadosti na úrovni vedúceho partnera projektu. To znamená, že v rámci Slovenskej republiky sa podalo celkovo 63žiadostívobochprioritnýchosiachaobochtypochintervencií. Monitorovací výbor schválil celkovo 35 regionálnych iniciatívnych projektov za účasti 8 slovenských projektových partnerov v nasledovných projektoch: projekt NEEBOR – Regionálna rozvojová agentúra Prešov; projekt PIMMS TRANSFER a projekt REGIOCLIMA – Bratislavský samosprávny kraj; projekt FUTURE FOREST – Slovenská agentúra pre životné prostredie a Občianske združenie pre edukáciu Sabinova, projekt GRaBS – Regionálne environmentálne centrum pre krajiny strednej a východnej Európy; projekt COMMONS – mesto Nitra; projekt PRESERVE – Banskobystrický samosprávny kraj.Zároveň je Slovenská republika prostredníctvom Banskobystrického samosprávneho kraja (ERIC ACTION) a Prešovského samosprávneho kraja (RAPIDE) súčasťou dvoch kapitalizačných projektov zameraných na oblasť zvýšenia efektivity inovačných regionálnych politík.

Adaptáciamestskéhoprostredia,zeleneavodnýchprvkovsohľadomnaklimatickézmeny(greenandBlueSpaceAdaptationforUrbanAreasandEcoTowns)

Akronymprojektu: GRaBS

Typintervencie: projekt regionálnej iniciatívy

Trvanieprojektu: 09/2008 – 08/2011 (36 mesiacov)

Priorita: 2. Životné prostredie a prevencia pred rizikami

Podtéma: Prírodné a technologické ohrozenia, vrátane klimatických zmien

Rozpočetprojektu: celkový – 3 182 929,00 € ERDF financovanie – 2 430 198,75 € národné spolufinancovanie – 752 730,25 €

RozpočetSPP: celkový – 199 020,00 € ERDF financovanie – 169 167,00 € (85%) národné spolufinancovanie – 29 853,00 € (15%)

Partneri: Do projektu GRaBS je zapojených 14 organizácií z 8 členských štátov pod vedením vedúceho partnera - Town and Country Planning Association - z Veľkej Británie. Slovenská republika je zapojená prostredníctvom Regionálneho environmentálneho centra pre krajiny strednej a východnej Európy, Slovensko.

Monitorovací výbor schválil projekt GRaBS 19.9.2008 v Marseille v rámci prvej výzvy na predkladanie projektov. Projekt začal vznikať v roku 2007 z iniciatívy britskej Asociácie mestského a vidieckeho plánovania, ktorá sa neskôr stala vedúcim partnerom projektu. Do projektu sa postupne zapojili ďalšie organizáciez Veľkej Británie, Holandska, Talianska, Švédska, Grécka, Slovenska, Rakúska a Litvy.

Hlavnou témou projektovej spolupráce je problematika klimatických zmien v kontexte regionálneho plánovania a rozvoja nových a existujúcich mestských oblastí. Koncentrácia CO2 v atmosfére dosiahla za posledné tri milióny rokov svoje maximum. Výsledkom toho sa mestské oblasti stali zraniteľnejšími voči stúpajúcim teplotám, suchám ako aj záplavám spôsobeným prívalovými dažďami (neschopnosť kanalizácie pohltiť množstvo vody). Dôsledky klimatických zmien nie sú len environmentálne, ale aj sociálne a ekonomické škody (ľudia sa odsťahúvajú, prázdne byty, stúpa nezamestnanosť, kriminalita). Zníženie týchto rizík, resp. redukovanie negatívnych dopadov klimatických zmien v mestách sa dá dosiahnuť správnym regionálnym územným plánovaním, tzn. správnym využitím prírodných prvkov v urbárnom prostredí - zelenej infraštruktúry (záhrady, parky, zelené strechy, stromoradia, sídlisková zeleň a pod.) a modrej infraštruktúry/vodných prvkov (rieky, potoky, vodné nádrže, záplavové územia, drenážne (odvodňovacie) sústavy, zachytávanie dažďovej vody a jej odvádzanie do zberných jazierok a pod.).

Cieľom projektu je uľahčiť a podporiť výmenu poznatkov a skúseností a dosiahnuť prenos osvedčených postupov v oblasti adaptačných stratégií klimatických zmien medzi miestnymi a regionálnymi aktérmi.

Pri dosahovaní hlavného cieľa projektu si projektoví partneri stanovili štyri úlohy:

1. Prostredníctvom projektu zvýšiť povedomie a vedomosti politikov a kľúčových aktérov zodpovedných za územné plánovanie a rozvoj (o tom, ako môže pomôcť zelená a modrá infraštruktúra, väčší dôraz na ňu pri plánovaní).

2. Zhodnotiť aktuálny stav regionálneho územného plánovania a rozvoja a vytvoriť modelové adaptačné akčné plány (Climate Change Adaptation Action Plans) s dôrazom na zelenú a modrú infraštruktúru. Vytvoriť politické smernice, ktoré by pri územnom plánovaní a rozvoji zohľadňovali modrú a zelenú infraštruktúru.

3. Vytvoriť on-line nástroj (software) na vyhodnocovanie rizík a zraniteľnosti mestského územia v súvislosti s negatívnymi vplyvmi klimatických zmien (Climate risk and vulnerability assessment tool), ktorý by bol dostupný všetkým európskym regionálnym a miestnym samosprávam a ktorý by mohli aplikovať vo vlastnej lokalite.

4. Zlepšiť chápanie a zapojenie verejnosti, zúčastnených a miestnych komunít. Dosiahnuť ich spoluprácu pri plánovaní a ostatných stupňoch regionálneho rozvoja s orgánmi zodpovednými za plánovanie a tvorbu politiky. Ide o tzv. metódy pozitívneho zapojenia verejnosti (positive community involvement techniques).

Medzi základné aktivity, ktorými sa partneri snažia dosiahnuť stanovené ciele a úlohy projektu, patrí organizovanie a účasť na medzinárodných tematických seminároch a konferenciách, publikácia prípadových štúdií a expertíz, vytvorenie databázy osvedčených postupov v oblasti adaptačných stratégií s využitím prírodných

INTERREG IVC – PROGRAM PRE VáŠ REGIóNPrezentácieprojektov1.verejnejvýzvyzpohľaduslovenskýchpartnerov.

Workshop partnerov projektu GR a BS k rizikám klimatických zmien v jednotlivých regiónoch Európy

Diskusia k povodňovým rizikám v mestských aglomeráciách, Zvolen 2009


a vodných prvkov, študijné návštevy partnerov a mentorovací program (Mentoring programe). V rámci neho si partneri pri vzájomných návštevách môžu vymieňať názory, podporovať, radiť a spoločne hľadať riešenia na miestne problémy týkajúce sa adaptácie na klimatické zmeny.

Dôležitá je rovnako diseminácia informácií o projekte a predmetnej problematike prostredníctvom novín, článkov, brožúr, webovej stránky a pod. Partneri majú za úlohu organizovať rôzne podujatia pre verejnosť, diskusné fóra, podporovať vznik „regionálnej politickej siete“ (Regional policy network) vytvorenej z politikov a orgánov zodpovedných za rozhodovanie a „komunitnej siete“ (community /stakeholder network) tvorenej verejnosťou. Spoluprácu medzi týmito aktérmi zodpovednými za rozhodovanie a plánovanie, zúčastnenými, miestnymi komunitami a súkromným sektorom sa snažia dosiahnuť prostredníctvom oficiálnych politických vyhlásení (High Level Policy Statements).

V súlade s plánom projektu v dňoch 15.-16.6.2009 v rámci programu GRaBS zorganizovalo REC Slovensko 2-dennú návštevu Slovenska (Bratislava/Zvolen), na ktorej sa zúčastnili projektoví partneri z Grécka, Talianska a Veľkej Británie. Tu mali možnosť oboznámiť sa napr. s využitím termovíznej technológie na meranie vzťahu medzi teplotou ovzdušia, vlhkosťou a zelenými priestranstvami, ktorého výsledky jasne dokázali to, ako možno prostredníctvom vytvárania zelených priestranstiev v mestách bojovať proti efektu teplotných ostrovov v osídlených oblastiach (the urban heat island effect). Rovnako mali projektoví partneri v rámci témy prírodnej ochrany proti povodniam možnosť pozrieť si záplavové oblasti, ktorými sú lužné lesy na brehoch Dunaja (Pečniansky les, Sihoť, Bratislavské luhy).

Na národnej úrovni sa REC Slovensko snaží o vytváranie sietí spolupráce v predmetnej oblasti. Ako NGO je členom miestnej siete environmentálnych organizácií a aktivistov, ktorá pod názvom „Iniciatíva Bratislava Otvorene - Voľné združenie bratislavských ochranárskych organizácií“ nadviazala spoluprácu s mestom Bratislava. V rámci podpory spolupráce so všetkými zúčastnenými stránkami procesu (Community Stakeholder Network) zorganizovalo REC Slovensko v decembri 2009 neformálne stretnutie so zástupcami mesta Bratislava, kde deklarovalo záujem združenia (v spolupráci s verejnosťou) zapojiť sa do procesu plánovania a rozhodovania v oblasti životného prostredia. Združenie bolo (neformálne, ako člen pracovnej skupiny) zapojené do prípravy „Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2010-2020“ (ďalej len PHSR). Bratislavský plán strategického rozvoja na roky 2010 – 2020 je hlavným dokumentom pre územný rozvoj mesta v danom období a spolupráca enviro-organizácií na jeho príprave umožňuje, aby sa do neho dostali otázky adaptácie na klimatické zmeny. Napriek relatívne menej otvorenému prístupu mesta Bratislava k otázkam klimatických zmien a potrebe adaptačných stratégií na klimatické zmeny (z pohľadu mesta stále nie sú chápané ako nevyhnutné) sa otvoril priestor pre väčšie ovplyvňovanie ďalšieho rozvoja a územného plánovania aj zo strany NGO, ostatných zúčastnených a verejnosti.

Úspechom tejto iniciatívy je aj fakt, že sa združeniu podarilo v PHSR schválenom v júli tohto roku presadiť tému prispôsobenia sa mesta na klimatické zmeny ako jednu z priorít a strategických cieľov mesta.

V úzkej nadväznosti na tento proces pripravuje REC Slovensko Adaptačný akčný plán, ktorý by mal reagovať na klimatické zmeny. Rovnako sa pripravuje oficiálne potvrdenie („High Level Policy Statement“) o budúcom využití tohto Adaptačného akčného plánu. Ďalším z cieľov slovenského projektového partnera je vytvoriť národné štandardy v oblasti zelenej infraštruktúry a otvorených priestranstiev, ktoré by boli záväzné, resp. tvorili by návod pri územnom plánovaní a rozvoji v celej krajine.

Kontaktnéúdaje: Zuzana Hudeková REC Vysoká 18, 811 06 Bratislava [email protected] www.grabs-eu.org

FUTUREforest–WoodlandsforClimateChange

Akronymprojektu: FUTUREforest




Podtéma: Prírodné a technologické ohrozenia (vrátane klimatických zmien)


RozpočetSPP–OZPreedukáciuSabinova: celkový – 175 862,65 € ERDF financovanie – 149 483,25 € (85%) národné spolufinancovanie – 26 379,40 € (15%)

RozpočetSPP–Slovenskáagentúraživotnéhoprostredia: celkový – 49 144,00 € ERDF financovanie – 41 772,40 € (85%)

národné spolufinancovanie – 7 371,60 € (15%)

Partneri: V projekte FUTUREforest je zastúpených 7 krajín EÚ pri celkovom počte 8 partnerov. Vedúcim partnerom je Ministerstvo infraštruktúry a pôdohospodárstva regiónu Brandenburg, Nemecko. Slovensko je zastúpené dvomi organizáciami, a to Občianskym združením Pre edukáciu Sabinova (OZ PES) a Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP).

Prvotné myšlienky na vypracovanie tohto projektu vznikli ešte počas predchádzajúceho plánovacieho obdobia v rámci implementácie programu INTERREG IIIC. Tieto boli počas roku 2007 ďalej rozpracúvané a odsúhlasené v projektovej žiadosti podanej do prvej výzvy na predkladanie projektov. Dňa 19. 9. 2008 bol projekt FUTUREforest schválený Monitorovacím výborom programu INTERREG IVC.Vedúcim partnerom je Ministerstvo infraštruktúry a pôdohospodárstva (región Brandenburg, Nemecko), ktoré je zodpovedné za vedenie v oblasti manažmentu a odborných výstupov projektu. Komunikáciu a disemináciu informácií a výstupov má na starosti Lesnícka Komisia (región Wales, Veľká Británia). Nemenej dôležití sú však aj ostatní partneri, ktorými sú: Francúzsky Lesný úrad (región Auvergne, Francúzsko); Lesnícka služba Ministerstva životného prostredia (región Katalánsko, Španielsko); Štátna lesnícka agentúra (Bulharsko); Ministerstvo pôdohospodárstva Lotyšskej republiky (Lotyšsko), Slovenská agentúra životného prostredia (Centrum krajinného plánovania, prírodných a energetických zdrojov Prešov, Slovensko) a Občianske združenie Pre edukáciu Sabinova (Prešovský samosprávny kraj, Slovensko). Jedným zo silných prvkov v partnerstve je aj vynikajúce geografické rozmiestnenie partnerov v rámci Európy, čo robí projekt ešte hodnotnejším.

Ak by sme chceli zostručniť komplikovanú úlohu tohto projektu, bolo by možné povedať že: „FUTUREforest je partnerstvo regiónov vymieňajúcich si myšlienky, ako by sa európske lesy mohli prispôsobiť zmene klímy využitím prírodných inovatívnych riešení, prispievať k viazaniu uhlíka a znižovať riziká spôsobované zmenou klímy, ako sú povodne, suchá, požiare a erózia pôdy.“

Prečo práve lesy? No určite nikto z nás neuprie lesom ich dôležité funkcie. Stromy a lesy prinášajú mnoho ekonomických, environmentálnych a sociálnych výhod, vrátane dreva a nedrevných výrobkov, biodiverzity, miestnej klimatickej regulácie, ochrany pôdy, vodného hospodárstva, zdravého životného prostredia a mnohých iných.

Projekt má šesť ťažiskových oblastí (kvalita pôd, vodný cyklus, kvalita dreva, ukladanie uhlíka, biodiverzita, prírodné riziká), na ktoré sa pozerá prioritne vo

Praktické ukážky lesných ekosystémov v meniacich sa klimatických podmienkach, Lotyšsko

Zachovanie biodiverzity lesov je jedným z výstupov projektu FUTUREforest


vzťahu k lesom a dopadom klimatických zmien v tom ktorom regióne. Okrem toho sme implementáciu projektu rozdelili do troch rovnako dlhých etáp:1. Vidieť znamená uveriť – terénne študijné pobyty, ukážky z praxe a podpora nových osvedčených postupov v rámci zúčastnených regiónov.2. Spoločný rozvoj – semináre a workshopy pre prenos praktických návodov, odporúčaní, strategických usmernení, lesných programov a nástrojov politiky.3. Prenos do politiky – výmena skúseností, prenos politík a vhodných praktických usmernení medzi regiónmi, európskymi orgánmi verejnej správy a kľúčovými zainteresovanými stranami.

Slovenská republika má v projekte, ako sme už spomínali, dvojité zastúpenie. Pre partnera zo Sabinova predstavujú uskutočňované aktivity nové dimenzie spolupráce v rámci Európy a organizácií, ktoré sa venujú lesníctvu a životnému prostrediu. Pre Centrum krajinného plánovania, prírodných a energetických zdrojov Prešov, ktoré je nositeľom projektu v rámci SAŽP predstavuje najmä možnosť získať nové poznatky o vplyve lesov na krajinu v meniacich sa klimatických podmienkach v rôznych európskych regiónoch. Obe organizácie na implementácii úzko spolupracujú a vzájomne sa dopĺňajú. Pre potreby projektu sa pod vedením OZ PES vytvorila skupina expertov, ktorí získavajú hodnotné informácie z ostatných regiónov. Vytvorenie takéhoto tímu odborníkov pokrývajúcich široké spektrum organizácií v našom regióne nemá obdobu u ostatných partnerov. Čo je však pre nás rovnako dôležité je to, že slovenskí experti prichádzajú so svojimi riešeniami a návrhmi a nie sú len štatistami. Projekt aj vďaka ich účasti neustále prispieva k pozitívnej prezentácii našej krajiny, jej prírody a práce našich odborníkov. V projekte pôsobia experti z organizácií Ľudia a voda, Mestské lesy Košice, Mestské lesy Sabinov, Slovenský raj a Národné lesnícke centrum. V rámci diseminačných aktivít samozrejme nezabúdame ani na verejnosť. OZ PES sa vo veľkej miere venuje aj mládeži ako cieľovej skupine, ktorej budú témy budúcnosti lesa sprostredkované prostredníctvom literárnej a výtvarnej súťaže. Kontaktnéúdaje: OZ Pre edukáciu Sabinova SAŽP CKP Prešov Ing. Gabriel Huraj Mgr. Radoslav Slovík Gen. Svobodu 4 Sabinovská 3 083 01 Sabinov 080 01 Prešov [email protected] [email protected] www.futureforest.eu

PartnerInitiativesforthedevelopmentofMobilityManagementServicesTransferringactionsinsustainablemobilityforeuropeanregions

Akronymprojektu: PIMMS TRANSFER




Podtéma: Energia a udržateľná doprava


RozpočetSPP: celkový – 123 678,30 € ERDF financovanie – 105 126,55 € (85%) národné spolufinancovanie – 18 551,75 € (15%)

Partneri: Do projektu je zapojených 15 partnerov, pričom vedúcim partnerom projektu je LONDON COUNCILS. Následne 7 partnerov tvorí spolu s Londýnom progresívne regióny, t.j. Graz, Štokholm, Treviso, Almada, Frankfurt n.M., Serres a 7 iniciačných regiónov- Bratislava, Klaipeda, Maribor, Larnaca, Gdansk, Sofia, Temešvár, pričom Univerzita Erasmus, Holandsko bude organizovať Master Class.

Riadenie mobility je nástroj, ktorý umožňuje súčasné dosiahnutie hospodárskych, environmentálnych a zdravotných výhod zavedením mäkkých opatrení dopravnej politiky s prínosom pre:• vládu (na miestnej, regionálnej a národnej úrovni), • cestujúcich (doprava za prácou a oddychom), • podnikateľov.

Zvýšením podielu chodcov, cyklistiky, zdieľaním vozidiel a zavedením plánov mobility (cestovné plány), flexibilným pracovným časom, vzdelávaním a podujatiami na zvyšovanie povedomia sa dosahujú nasledujúce výhody:• zníženie hustoty mestskej dopravy, • zníženie emisií CO2, • zvýšená telesná kondícia, zdravie, produktivita v práci a predĺženie života, • zníženie nákladov z pasivity spôsobenej obéznosťou, srdcovo-cievnymi ochoreniami, zdravotných nákladov, • predchádzanie nákladom na novú nákladnú infraštruktúru plným využitím existujúcich kapacít, • zvýšená zamestnanosť a miera zotrvania zamestnancov v zamestnaní.

Výskum kvantifikoval výsledky aktivít riadenia mobility. Štúdia vo Veľkej Británii ukázala, že investície do cyklistickej tréningovej schémy vo výške 110 000 libier viedla k celkovému prínosu vo výške 790 000 libier (zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť, menej dopravných zápch, znečistenia a nehôd), čo je pomer výhod - nákladov 7:4. Takéto dôkazy ukazujú verejnému a súkromnému sektoru, že riadenie mobility je najlepšia cesta k plneniu cieľov znižovania CO2 emisií včas a efektívne. V EÚ je však ešte stále veľa zainteresovaných osôb, ktoré ešte nepoznajú dostatočne riadenie mobility alebo mnoho výhod spätých s touto politikou. Tu vzniká potreba projektu PIMMS TRANSFER.

PIMMS TRANSFER spája 15 partnerov z celej EÚ, ktorí regionálne zavádzajú riadenie mobility prostredníctvom nasledujúcich medzinárodných opatrení:• Tvorba databázy najlepšej praxe riadenia mobility v záujme umožnenia prenosu know-how. • Organizácia študijných pobytov zainteresovaných osôb, politikov a škôl. • Rozsiahle prehodnotenie plánov udržateľnej mestskej dopravy v 27 členských štátoch. • Regionálne, tematické a školské konferencie. • Školská výzva: deti súťažia, aby znížili objem automobilovej prepravy pri ceste do školy. • Mentorské dielne v 7 iniciátorských regiónoch. • Kurzy Master class na kľúčové témy riadenia mobility, otvorené pre všetkých. • Prepojenie podujatí Európskeho týždňa mobility v 14 regiónoch. • DVD z podujatí Európsky týždeň mobility a príručka najlepšej praxe. • Pilotné projekty: plány mobility školy, hotela a univerzity (cestovné plány), schéma obchodovania s emisiami, modelovanie cestovného plánu, systémy integrovanej verejnej dopravy, integrácia riadenia mobility do politiky, schéma dochádzania do práce na bicykli, integrované plánovanie v mestskom prostredí.

Partnerské regióny, v ktorých je riadenie mobility na začiatku, čiže v “iniciačnej” fáze, výrazne získajú od tých regiónov, v ktorých je už vidieť „pokrok“, no vzájomná výmena skúseností bude výhodná pre všetkých. Identifikáciou a prenosom kritických faktorov úspechu našich aktivít je možné zainteresovať kľúčových ľudí s rozhodovacou právomocou, čo umožní dosiahnutie udržateľnej zmeny v našich regiónoch.Bratislavský samosprávny kraj v septembri roku 2009 uskutočnil v rámci projektu v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami, políciou, Slovenským červeným krížom výtvarno-športovú súťaž detí a mládeže v Senci počas Európskeho týždňa mobility (ETM). V rámci aktivít v roku 2010 je pripravovaná regionálna konferencia, kde budú prezentované výsledky projektu a zároveň v rámci ETM 2010 16. až 22.septembra s témou „Travel smarter, live better“ sa vyhlási školská výzva na podporu cieľov projektu. V októbri sa zároveň v spolupráci s mestom Bratislava a dvoma ďalšími najväčšími mestami Slovenska zaháji projekt tvorby trvalo-udržateľných plánov dopravy zahŕňajúc integrovanú verejnú dopravu, cyklistickú dopravu, budovanie ciest a chodníkov v spolupráci obcí a miest. Cieľom bude aktualizácia územných plánov s dôrazom na dopravnú zložku.

Európska platforma pre správu mobility (EPOMM) uvádza, že jadrom riadenia mobility sú mäkké opatrenia, ktoré zvyšujú efektivitu tvrdých opatrení plánovanie dopravy (napr. nových električkových tratí, nové cesty). Kým mnoho miestnych a regionálnych orgánov v celej Európe zaviedli tvrdé a mäkké opatrenia na podporu udržateľnej mobility, jedná sa o často samostatné problematiky v porovnaní navzájom sa dopĺňajúcich integrovaných riešení. Podpora udržateľných foriem dopravy je náročnejšia v nových členských štátoch, pretože nie vždy majú kvalitné alternatívy k používaniu automobilov, napríklad kvalitnú verejnú dopravu, komplexnú infraštruktúru pre cyklistov alebo v dobrej bezpečnosti cestnej premávky. Projekt PIMMS TRANSFER sa prostredníctvom prenosu usiluje o zvýšenie udržateľnej mobility prostredníctvom podpory efektívnej mobility techník riadenia na regionálnej a miestnej úrovni.

Kontaktnéúdaje: Bratislavský samosprávny kraj Eva Hasová Sabinovská 16, 820 05 Bratislava [email protected] www.pimms-transfer-eu.org www.bratislavskykraj.sk

Autori: PhDr. Marek Hajduk, PhD., PhDr. Mgr. Andrej Trtala, manažéri projektov GR a BS, FUTUREforest a PIMMS TRANSFER,

odbor interregionálnej a bilaterálnej spolupráce, Ministerstvo hospodárstva a výstavby SRProjekt PIMMS TRANSFER prináša príklady riešenia mobility urbanizovaných celkov v jednotlivých partnerských regiónoch


Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS) je referenčnýmdokumentom, na základe ktorého je poskytovaná podpora na projektyeGovernmentu, digitalizácie a sprístupňovania obsahu pamäťovýchafondovýchinštitúciíaširokopásmovéhointernetu.

Z formálneho hľadiska je obsah Operačného programu Informatizácia spoločnosti rozdelený na tri kľúčové na seba nadväzujúce časti. Prvou kľúčovou časťou je analýza súčasnej situácie v oblasti informatizácie spoločnosti, následne druhá časť je stratégia operačného programu a tretia časť je systém implementácie.

V novembri 2008 bola v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti publikovaná prvá výzva na predloženie projektu – Elektronizácia služieb matriky pre Ministerstvo vnútra SR. K 15. júlu 2010 sa v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti vyhlásilo celkovo 28 výziev v sume 650,128 mil. €, ďalších 17 výziev je v procese prípravy. Podpísaných bolo 27 zmlúv o poskytnutie nenávratného finančného príspevku pre národné projekty. Ide o projekty ako Elektronizácia služieb matriky, Informačný systém registra fyzických osôb, Informačný systém identifikátora fyzických osôb, Elektronické služby pre osvedčenie o evidencii vozidla, Elektronizácia služieb Sociálnej poisťovne, Elektronické služby Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na úseku výkonu správy štátne sociálne dávky, sociálna pomoc a pomoc v hmotnej núdzi, Elektronické služby katastra nehnuteľností, Elektronické služby katastra nehnuteľností - ZB GIS, Kontrolórsky informačný systém Národného kontrolného úradu, Elektronické služby zdravotníctva, Elektronické služby štatistického úradu, Elektronická identifikačná karta, Elektronické služby centrálnej ohlasovne, Elektronické služby národnej evidencie vozidiel, Elektronické služby mobilných jednotiek Ministerstva vnútra SR, Elektronické služby centrálneho elektronického priečinka, Elektronické služby verejného obstarávania, Elektronické služby spoločných modulov Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS) a prístupových komponentov, Elektronické služby daňových agend rezortu financií, Informačný systém registra adries, Elektronizácia služieb VÚC (7 zmlúv).

ZazmluvnenéNárodnéprojektyOperačnéhoprogramuInformatizáciaspoločnosti:

Projekt,,Elektronizáciaslužiebmatriky“

- Celková alokácia: 9 294 297 eur - Vyhlásenie výzvy: 18.11.2008- Žiadateľ: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Cieľom projektu je vytvorenie jednej centrálnej databázy matričných udalostí pre celé Slovensko previazanej s Registrom fyzických osôb (Registrom obyvateľov), čo umožní zabezpečiť zápis matričných udalostí registrátormi zdrojových evidencií matriky a získanie úradného potvrdenia pre slovenské aj európske orgány. Zároveň pôjde o zastupiteľnosť matrík obcí pri vydávaní úradných výpisov matričných udalostí a iných skutočností rozhodujúcich na zistenie alebo overenie osobného stavu (najmä údaje o osvojení, určení rodičovstva, o rozvode manželstva) použiteľné na právne úkony. V súčasnosti sú údaje rozptýlené vo vyše 900 matrikách. Realizáciou tohto projektu občan, štátny orgán aj orgán samosprávy získa z jedného zdroja výpisy z matriky použiteľné na právne úkony. Nové riešenie predpokladá on-line pripojenie všetkých matričných úradov na centrum, ktoré bude prevádzkovať databázu matričných udalostí na celom území SR a bude poskytovať služby matričným úradom aj verejnosti.

Projekt,,Informačnýsystémregistrafyzickýchosôb“

- Celková alokácia: 21 576 048 eur- Vyhlásenie výzvy: 31.1.2009- Žiadateľ: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Hlavným cieľom tohto projektu je, že dôjde ku zmene, resp. k zaniknutiu súčasného registra obyvateľov a vznikne register fyzických osôb. Register fyzických osôb je základným registrom integrovaného informačného systému verejnej správy, ktorý by mal obsahovať jednotný a dátovo konzistentný zdroj údajov všetkých fyzických osôb, ktoré prichádzajú do styku s verejnou správou.

Tento novovzniknutý register bude zdrojom platných údajov, na základe ktorých možno osobu spoľahlivo identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje vymedzené zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registra obyvateľov Slovenskej republiky. Informačný systém registra fyzických osôb by mal pokrývať centrálnu správu registra, poskytovanie informačných služieb a administratívno-správne činnosti zdrojových agend.

Projekt,,Informačnýsystémidentifikátorafyzickýchosôb“


Projekt je zameraný na vytvorenie informačného systému identifikátora fyzických osôb (IS IFO) a sprístupnenie jeho služieb občanom, podnikateľom a verejnej správe. Je základným identifikátorom, ktorý sa bude používať v integrovanom informačnom systéme verejnej správy.

Cielenárodnéhoprojektu:

• vytvorenie IS IFO a uvedenie do prevádzky,• sprístupnenie elektronických služieb IS IFO a zabezpečenie ich použiteľnosti na právne úkony,• zabezpečenie použiteľnosti elektronických služieb IS IFO pre služby eGovernmentu na úrovni EÚ,• efektívna integrácia informačného systému IFO do celkovej architektúry eGovernmentu, t.j. poskytovanie elektronických služieb IS IFO iným modulom informačného systému verejnej správy (IS VS) a efektívne využívanie zdieľaných elektronických služieb poskytovaných inými modulmi IS VS.

Projekt ,,Elektronické služby pre osvedčenie o evidenciivozidla“


Cieľom projektu je sprístupnenie elektronických služieb pre osvedčenie o evidencii vozidla a zabezpečenie ich všeobecnej použiteľnosti. Tento projekt je zameraný na zabezpečenie vydávania nového elektronického osvedčenia o evidencii vozidla pre všetky vozidlá v Slovenskej republike, následne sprístupnenie elektronických služieb prostredníctvom nového elektronického osvedčenia o vozidle a integrácia používania elektronického osvedčenia o vozidle s informačnými systémami verejnej správy.

V cieľovom stave budú pokryté nasledovné životné situácie občana: nadobudnutie vozidla, prevádzka vozidla a strata vozidla.

Projekt,,ElektronizáciaslužiebSociálnejpoisťovne“

- Celková alokácia: 33 193 920 eur- Vyhlásenie výzvy: 22.12.2008- Žiadateľ: Sociálna poisťovňa, a.s.

Cieľom tohto projektu je vybudovanie komplexného informatického riešenia, ktoré zabezpečí realizáciu agendy Sociálnej poisťovne prostredníctvom vysoko sofistikovaných elektronických služieb. Súčasným problémom je nízka úroveň medzirezortnej komunikácie a využívania registrov a tradičné administratívno-byrokratické procesy založené na formulároch a putovaní občana po úradoch. V cieľovom stave bude výber poistného prebiehať v prostredí elektronickej komunikácie s klientom na báze automatizácie konaní, inovácie procesov, vzájomnej komunikácii s klientom. Registre Sociálnej poisťovne budú centralizované a harmonizované, informačné systémy vzájomne integrované. Finančné toky sa budú jednoznačne evidovať vo väzbe na jednotlivé subjekty sociálneho poistenia a príslušné fondy. Požiadavky klientov a platby sociálnych dávok budú prebiehať elektronicky.

Projekt,,ElektronickéslužbyMinisterstvapráce,sociálnychvecía rodiny SR na úseku výkonu správy štátne sociálne dávky,sociálnapomocapomocvhmotnejnúdzi“

- Celková alokácia: 33 193 920 eur- Vyhlásenie výzvy: 22.12.2008- Žiadateľ: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

OPERAČNý PROGRAM INFORMATIZáCIA SPOLOČNOSTI časť 1/2


Hlavným cieľom projektu je vybudovanie komplexného informatického riešenia, ktoré zabezpečí realizáciu agendy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pre úsek štátne sociálne dávky prostredníctvom vysoko sofistikovaných elektronických služieb. Projekt zabezpečí elektronizáciu v oblasti riadenia sociálnych dávok, vytvorenie centrálneho registra klientov a integráciu informačných systémov s týmto registrom, ako aj integráciu informačných systémov navzájom. Taktiež zabezpečí podávanie žiadostí bez potreby návštevy príslušných inštitúcií s možnosťou súčasného sledovania stavu vybavovania žiadosti a v neposlednom rade vybudovanie centralizovaného komunikačného rozhrania rezortu a informačného a poradenského centra.

Projekt,,Elektronickéslužbykatastranehnuteľností“

- Celková alokácia: 33 691 828 eur- Vyhlásenie výzvy: 30.1.2009- Žiadateľ: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

Cieľom projektu Elektronické služby katastra je vybudovanie centrálneho informačného systému katastra nehnuteľností, ktorý nadväzne na súčasný informačný systém katastra nehnuteľností vytvorí podmienky plnohodnotného poskytovania elektronických služieb katastra pre verejnosť, pre orgány štátnej a verejnej správy a samosprávy, ako aj pre pracovníkov rezortu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej Republiky. Centrálny informačný systém katastra bude tvorený čiastkovými informačnými podsystémami, ktorých vybudovanie je nevyhnutné pre zabezpečenie poskytovania požadovaných služieb. Podsystémy budú zabezpečovať správu, tvorbu a aktualizáciu centrálnej databázy údajov a poskytovať informácie prostredníctvom služieb pre informatívne ako aj pre právne účely. V rámci procesu implementácie podsystémov a služieb budú vytvorené nástroje a procesy použité na skvalitnenie existujúcich údajov katastra, s cieľom zabezpečiť požadovanú kvalitu služieb.

Projekt,,Elektronickéslužbykatastranehnuteľností-ZBgIS“

- Celková alokácia: 9 460 266 eur- Vyhlásenie výzvy: 7.5.2009- Žiadateľ: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

Tento projekt bude veľmi úzko súvisieť s Národným projektom Elektronizácia služieb katastra nehnuteľností, Register adries a Register priestorových informácií. Ciele predmetného národného projektu sú vytvorenie a aktualizácia referenčných zdrojových údajov národnej infraštruktúry priestorových informácií, sprístupnenie referenčných údajov ZB GIS prostredníctvom elektronických služieb a zabezpečenie ich aktuálnosti, efektívna integrácia priestorových údajov ISVS iných povinných osôb prostredníctvom elektronických služieb do celkovej architektúry eGovernmentu, t.j. poskytovanie údajov ZB GIS prostredníctvom elektronických služieb iným modulom IS VS a efektívne využívanie zdieľaných elektronických služieb poskytovaných inými modulmi IS VS.

Projekt,,KontrolórskyinformačnýsystémNKÚSR“

- Celková alokácia: 3 520 000 eur- Vyhlásenie výzvy: 24.3.2009- Žiadateľ: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Národný projekt Kontrolórsky informačný systém (KIS) je integráciou strategických cieľov Najvyššieho kontrolného úradu SR ako nezávislého kontrolného orgánu, všeobecne uznávaných štandardov, dobrej kontrolórskej praxe ako princípu akceptovaného v členských štátoch Európskej únie a krajinách združených v INTOSAI a EUROSAI so zámerom zvýšiť prínos kontrolnej činnosti pre skvalitnenie procesu hospodárneho, efektívneho a účinného nakladania s verejnými prostriedkami. K prioritným cieľom národného projektu patrí podpora práce kontrolórov spoľahlivým pripojením k dostupným poznatkom o kontrolovateľných subjektoch, interakcia s kontrolnými systémami a kontrolórmi kontrolovaných subjektov - orgány štátnej správy, obce, VÚC, tvorba databázy kontrolných akcií, kontrolných zistení, odporúčaní a správ z kontrol, súlad metodiky kontroly s medzinárodnými normami a štandardami kontrolných postupov.

Projekt,,Elektronickéslužbyzdravotníctva“

- Celková alokácia: 40 000 000 eur- Vyhlásenie výzvy: 19.5.2009- Žiadateľ: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Základným cieľom predmetného národného projektu je sprístupnenie elektronických služieb zdravotníctva a zabezpečenie ich všeobecnej použiteľnosti. Ďalšími cieľmi sú zabezpečenie centrálneho poskytovania verejných zdravotne relevantných informácií (poskytovanie informácií, upozornení a varovaní občanom z oblasti verejného zdravotníctva, zabezpečenie konsolidácie a stabilizácie procesov súvisiacich s prípravou a poskytovaním zdravotne relevantných informácií občanom, poskytovanie zdravotne relevantných informácií občanom s cieľom skvalitniť účinnosť preventívnych opatrení, manažment vlastného zdravia); elektronizácia objednávania pacientov (zabezpečenie prostriedkov pre zefektívnenie procesu predikcie a plánovania alokácie zdrojov jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zabránenie prestojov a tým aj zníženiu efektívnosti u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v dôsledku neprítomnosti pacientov, ktorí na alokovaný termín zabudli, zavedenie manažmentu vzoriek pre zníženie rizika zámeny vzoriek pri laboratórnych vyšetreniach, zavedenie manažmentu čakacích zoznamov pre vyššiu transparentnosť manažmentu čakacích zoznamov na závažné zdravotné výkony); elektronizácia procesov preskripcie a medikácie (poskytovanie medikačne relevantných podkladov občanom a lekárom poskytujúcim zdravotnú starostlivosť z verejných zdrojov, elektronické spracovanie receptov). Zároveň má projekt zabezpečiť vytvorenie, zabezpečenie a konsolidácie dátovej základne a príslušnej infraštruktúry pre elektronickú zdravotnú knižku občana pri dodržaní štandardov obsahu a štruktúry údajov ako základ budovania národného systému EHR (Electronic Health Records) a poskytovanie podkladov občanom, ktoré im umožnia využiť cezhraničné služby zdravotnej starostlivosti v celej EÚ (v rámci projektu EÚ s názvom epSOS).

Projekt,,Elektronickéslužbyštatistickéhoúradu“

- Celková alokácia: 22 600 000 eur - Vyhlásenie výzvy: 30.6.2009- Žiadateľ: Štatistický úrad SR

Zavedeniekvalitných,nazákazníkaorientovanýchelektronickýchslužieb:

• Zvýšenie informačnej hodnoty, dostupnosti a prehľadnosti štatistických údajov a informácií pomocou produktovo orientovaného prístupu,• Zníženie administratívneho zaťaženia spravodajských jednotiek pomocou plnej elektronizácie zberu údajov pre všetky formy štatistických zisťovaní,• Elektronizácia procesov pre zadávanie výsledkov hlasovania pri voľbách a referendách,• Zabezpečenie geografickej prezentácie štatistických údajov.

Vytvorenie jednotného, plne integrovaného informačného prostrediaŠtatistickéhoúraduSRvkontexteISVS:

• Vytvorenie prehľadného internetového portálu statistics.sk, ktorý umožní jednotnú prezentáciu štatistických údajov zo všetkých verejných zdrojov a bude prepojený s ÚPVS a medzinárodnými zdrojmi údajov,• Vytvorenie funkčných prepojení všetkých informačných systémov štatistického úradu, aby bol možný procesný chod organizácie,• Používanie základných modulov ÚPVS pri poskytovaní elektronických služieb, • Vybudovanie elektronických prepojení so zdrojmi administratívnych údajov a informačnými systémami medzinárodných štatistických organizácií.

Podpora koncepčného pohľadu pri činnostiach súvisiacich s prácou soštatistickýmiúdajmi:

• Zavedenie štandardov pre výmenu štatistických údajov v informačnom systéme verejnej správy,• Zabezpečenie integrácie a využitia registrov IS VS pre spravovanie spravodajskej povinnosti a všetky formy štatistických zisťovaní.

NasadeniemodulupresprávuzákladnýchčíselníkovvISVS

Projekt,,Elektronickáidentifikačnákarta“

- Celková alokácia: 46 500 000 eur - Vyhlásenie výzvy: 18.6.2009 - Žiadateľ: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

• Zavedenie eID karty ako jednotného prostriedku pre identifikáciu a autentifikáciu fyzických osôb v rámci prostredia eGovernmentu, eHealth, prípadne v iných oblastiach verejných aj súkromných služieb,


• Vytvorenie podmienok pre personalizáciu eID kariet a zabezpečenie potrebnej HW a SW infraštruktúry podporujúcej proces zberu dát od občanov a výroby dokladov,• Vytvorenie podmienok pre centrálnu distribúciu eID kariet občanom spolu so sprievodnými dokumentmi,• Vytvorenie podmienok na zrýchlenie administratívnych úkonov pre občanov, zlepšenie prístupnosti služieb štátu občanom ako aj vytvoreniu transparentného a auditovateľného elektronického administratívneho styku,• Sprístupnenie elektronických služieb riešenia eID všetkým občanom vrátane občanov bez pripojenia na internet,• Zaistenie informačnej bezpečnosti a právnej nepopierateľnosti úkonov realizovaných prostredníctvom eID karty, vybavenie eID karty zodpovedajúcimi komponentmi pre realizáciu zaručeného elektronického podpisu a pre prístup ku službám eGovernmentu,• Zabezpečenie použiteľnosti elektronických služieb riešenia eID pre služby eGovernmentu na úrovni EÚ,• Efektívna integrácia riešenia eID do celkovej architektúry eGovernmentu, t.j. poskytovanie elektronických služieb riešenia eID iným modulom IS VS a efektívne využívanie zdieľaných elektronických služieb poskytovaných inými modulmi IS VS,• Zabezpečenie vydávania eID kariet pre všetkých občanov SR vrátane handicapovaných,• Zabezpečenie bezhotovostného platobného styku pri platbách za vydávanie eID kariet.

Projekt,,Elektronickéslužbycentrálnejohlasovne“


Sprístupnenie elektronických služieb centrálnej ohlasovne (oznámenia o presťahovaní) a zabezpečenie ich všeobecnej použiteľnosti:

1.Zabezpečenie, aby občan nemusel osobne navštevovať úrad pre úkony pobytovejagendy

• Umožnenie zadávania žiadostí o zmenu pobytu a zadávania žiadostí o potvrdenia o pobyte občana elektronickým spôsobom prostredníctvom internetu a doručovanie potvrdení o pobyte občana poštou, • Umožnenie podávania súhlasov k pobytu vo vlastnej nehnuteľnosti elektronickým spôsobom prostredníctvom internetu.

2.Sprístupneniecentrálnejplatformypreobsluhuprocesovohlasovne

• Vytvorenie centralizovaných obslužných ohlasovacích procesov, spustiteľných z internetu alebo obslužného miesta na úrade, • Vybudovanie procesnej integračnej vrstvy nad registrom obyvateľstva, registrom fyzických osôb a registrom adries, • Vytvorenie funkcionálneho prepojenia s aplikáciami katastra nehnuteľností, • Vybudovanie integrovanej elektronickej podateľne a systému pre manažment dokumentov, • Zabezpečenie podpory poskytovania elektronických služieb prostredníctvom service-desku, • Garancia bezpečnosti zodpovedajúcej infraštruktúry (bezpečnostné smernice, bezpečná autentifikácia, zabezpečenie transakcií a dokumentov).

Vcieľovomstavebudepokrytánasledovnáživotnásituáciaobčana:

• Bývanie – Sťahovanie – Zmena bydliska, • Bývanie – Prenájom nehnuteľnosti – Používanie cudzej nehnuteľnosti.

Vcieľovomstavebudúelektronickypodporovanénasledovnéegovernmentslužby:

• Prihlásenie sa k pobytu, • Podpora pobytu, • Odhlásenie sa z pobytu.

Projekt,,Elektronickéslužbynárodnejevidencievozidiel“


1.Elektronizáciaslužiebpreevidenciuvozidiel

• Zabezpečiť vykonanie evidenčných úkonov a podávanie žiadostí prostredníctvom internetu,• Integrovať poskytované služby evidencie vozidiel do prostredia eGovernmentu s využitím spoločných modulov ÚPVS,• Zaistiť aktualizáciu evidenčných informácií o vozidle priamo na mieste vzniku údajov,

2.Zefektívnenieposkytovaniaslužiebpreevidenciuvozidiel

• Vybudovať vyvolávací systém pre efektívny proces vybavovania stránok na okresných dopravných inšpektorátoch (aj s rezerváciou času cez internet), • Optimalizovať procesy a zredukovať nutnosť návštev okresných dopravných inšpektorátov, • Vybudovať systém pre kontrolu a monitorovanie efektivity a výkonnosti poskytovaných evidenčných služieb, • Zaviesť systém automatickej detekcie TEČ a vybavovania priestupkov na úseku vozidiel on-line alebo zo získaných záznamov z kamier vo vozidlách a iných záznamov, • Zabezpečiť a vybaviť mobilné hliadky technikou, umožňujúcou čítať údaje z elektronického osvedčenia o evidencii vozidla, • Zabezpečiť kontrolu efektivity mobilných jednotiek vybudovaním systému polohovacích zariadení umožňujúceho získavať operatívne informácie o hliadke, • Zabezpečiť možnosť vzdialenej kontroly mobilných jednotiek a riadenia ich činnosti,

3.Vybudovanie jednotného, centrálneho a integrovaného informačného systémupreevidenciuvšetkýchvozidielvSR

• Vybudovať centrálny register, ktorý bude obsahovať konsolidované údaje o všetkých dopravných prostriedkoch, • Rozšíriť súčasnú evidenciu vozidiel o vozidlá bez evidenčného čísla (vrátane vozidiel primárne neurčených na prepravu), • Harmonizovať a synchronizovať evidencie, ktoré spravuje Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii, • Zabezpečiť vzájomné elektronické prepojenia medzi systémom evidencie a Slovenskou kanceláriou poisťovateľov.

Projekt„ElektronickéslužbymobilnýchjednotiekMVSR“


SprístupnenieelektronickýchslužiebmobilnýchjednotiekMVSRazabezpečenieichvšeobecnejpoužiteľnosti:

1.Zavedenieelektronickýchslužiebprecentrálnusprávupriestupkovobčanov

• Sprístupniť informácie o priestupkoch pre každého občana, • Vybudovať integrovaný a centralizovaný systém pre správu a riadenie priestupkov.

2.Zavedenie služieb inteligentnýchelektronizovanýchmobilných jednotiek,schopnýchslúžiťobčanovi

• Vybudovať integrovaný informačný systém pre koordináciu, manažment a zefektívňovanie výkonu mobilných jednotiek, • Vybudovať a sprístupniť dôležité informácie z geografických informačných systémov rezortu pre mobilné jednotky pomocou mobilných zariadení vo vozidlách.

3.Sprístupnenie informácii o sledovanej situácii prostredníctvom elektronickýchslužieb

• Zabezpečiť možnosť poskytovať štatistické informácie o doprave a nehodovosti v nadväznosti na systém mobilných jednotiek, • Umožniť informovanosť o aktuálnej dopravnej situácii na základe činnosti mobilných jednotiek a podávania informácií v reálnom čase, • Vybudovať rezortný geografický informačný systém špeciálne pre účely rezortu (topologické informácie, dopravné informácie, informácie o dôležitých objektoch, dopravnom značení a pod.).

O ďalších zazmluvnených národných projektoch OP informatizácia spoločnosti vás budeme informovať v nasledujúcom čisle Eurokompasu, ktoré vyjde 30. 9. 2010.

Autor: JUDr. Ing. Richard Cserhelyi, programový manažér, odbor regionálnych expozitúr OPIS RO OPIS, Úrad vlády SR

Postkrízováekonomickáobnovaamobilizáciazdrojovrastu

Zastúpenie Európskej komisie v SR pripravilo v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku a Ministerstvom zahraničných vecí SR konferenciu pod názvom Postkrízová ekonomická obnova a mobilizácia zdrojov rastu.

Na konferencii sa diskutovalo o možnostiach riešenia hlavných ekonomických a sociálnych výziev, ktorým EÚ a Slovensko čelia v súvislosti so svetovou finančnou a ekonomickou krízou. Cieľom konferencie bolo zároveň hľadať odpovede na to, ako reformovať hospodárske a sociálne politiky, hlavne s ohľadom na ďalšie programové obdobie 2014-2020 a tiež s ohľadom na Stratégiu EÚ 2020, ktorá zadefinovala priority a víziu Európy ako sociálno-trhovej ekonomiky pre 21. storočie.

Vedúca Zastúpenia Andrea Elscheková – Matisová v otváracom prejave zdôraznila potrebu spoločného európskeho postupu. “Úloha naštartovať európsku ekonomiku je výzvou, ktorá presahuje hranice členských štátov a Európa musí v tomto prípade konať kolektívne. Inými slovami, musí sa správať naozaj ako Únia.”

Na konferencii sa zúčastnili viacerí významní ekonómovia, vrátane expertov z rodiacej sa novej slovenskej vládnej koalície, ktorí toto fórum využili aj na predbežné načrtnutie hlavných rysov budúcej ekonomickej politiky Slovenska. Prítomní experti z Bruselu zas zdôraznili význam koordinácie politík a potrebu efektívnejšieho čerpania eurofondov.

Viac informácií na stránke http://ec.europa.eu/slovensko/news/konferencia_21062010_sk.htm

Svetlá,kamera,akcia!

Natoč film a vyhraj cenu pre tvoju školu alebo univerzitu!

Úrad pre publikácie Európskej únie vyzýva mladých kreatívnych a technicky nadaných mladých ľudí, ktorí študujú predmety ako komunikácia a film, aby natočili krátky a zábavný propagačný film o dvoch službách tohto úradu: EU Bookshop (Kníhkupectvo EÚ) a internetová stránka TED (Tenders Electronic Daily – Elektronická databáza verejných súťaží).

Súťaž je určená pre žiakov stredných a vysokých škôl, ktorých vzdelávacie zariadenie sa nachádza v jednom z 27 členských krajín EÚ alebo v krajine EHP.

Film, ktorý vyhrá túto súťaž, bude ohodnotený finančnou cenou vo výške 5000 € v obidvoch kategóriách, druhé miesto bude ocenené hodnotou 3000 € a tí súťažiaci, ktorí získajú tretie miesto, vyhrajú 1000 €.

Výhercovia súťaže budú pozvaní na slávnosť udeľovania cien, ktorá sa bude konať na Úrade pre publikácie Európskej únie vo Februári 2011 v Luxemburgu.

Konečný termín na predloženie súťažných filmov je 17.január2011.

Viac informácií o súťaži nájdete na stránke http://publications.europa.eu/contest/film/index_en.htm

NovinárskacenaLorenzaNataliho2010

Cena Lorenza Nataliho sa udeľuje žurnalistom, ktorí sa zaoberajú témou ľudských práv, demokracie a rozvoja. Táto cena je pomenovaná po podpredsedovi Komisie pre rozvoj (od roku 1985 do roku 1989) a symbolizuje európsku podporu novinárom, ktorí pri šírení dôležitých posolstiev rozvoja a demokracie pracujú často v zložitých podmienkach.

Cena sa každoročne udeľuje žurnalistom v piatich svetových regiónoch (Afrika, Arabský svet a Blízky východ, ázia a Pacifická oblasť, Európa, Latinská Amerika a Karibik). V roku 2009 sa tejto súťaže zúčastnilo viac ako 1000 uchádzačov.

Novinári, ktorí sa chceli kvalifikovať na tohtoročnú súťaž, museli svoje práce publikovať alebo odvysielať medzi1.júlom2009a30.júnom2010. Ich práce sa musia tematicky týkať ľudských práv, demokracie alebo rozvojových tém. Víťazi sa stanú špeciálnymi hosťami Európskej komisie v Bruseli počas Rozvojových dní 2010.

Uzávierka podania prihlášok je 31.augusta2010.

Elektronické verzie všetkých dokumentov je možné si stiahnuť na stránke www.nataliprize2010.eu pod odkazom “Pressroom”.

Právacestujúcich

Ak často cestujete vlakom alebo lietadlom, práve vďaka celoeurópskej kampani sa dozviete, aké sú vaše práva.

Napriek tomu, že Komisia v posledných rokoch zaviedla právne predpisy, ktorými sa majú zaručiť cestujúcimvleteckejaželezničnejdoprave rovnaké podmienky zaobchádzania v celej Európskej únii, ešte nie všetci cestujúci vedia, na čo majú nárok. S cieľom napraviť to teraz v čase začínajúcej letnej sezóny sa na letiskách a železničných staniciach vo všetkých členských štátoch zjavia plagáty pripomínajúce cestujúcim ich práva. Cestujúci si takisto budú môcť prečítať bezplatné letáky a prezrieť si webovú stránku určenú špeciálne na tento účel vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.

Podpredseda Európskej komisie Siim Kallas, zodpovedný za oblasť dopravy, uviedol: „V čase, keď sa milióny Európanov chystajú na zaslúžené letné prázdniny, by sme im chceli umožniť, aby cestovali čo najpohodlnejšie, poznali svoje práva a vedeli, na koho sa v prípade potreby obrátiť pri ich vymáhaní. Informácií nikdy nie je príliš veľa. Dúfame, že vďaka príťažlivým plagátom na letiskách v celej Európe a informáciám na letákoch a na internete vo všetkých jazykoch EÚ sa nám podarí informovať milióny ľudí, ktorí niekam pocestujú toto leto a v nasledujúcich mesiacoch.“

V rámci kampane YourPassengerRightsAtHand(Vašeprávacestujúcichnadosah) bola vytvorená webová stránka. Tu si ľudia môžu zistiť, aké majú práva pri jednotlivých spôsoboch dopravy. Letáky a plagáty so základnými právami budú takisto k dispozícii na všetkých miestach spojených s dopravou – od staníc až po letiská. Všetky tieto informácie budú k dispozícii aj v slovenčine, aby tak aj naši cestujúci mali možnosť byť informovaní vo svojom jazyku.

V právach cestujúcich sa upresňuje, na čo majú ľudia nárok, keď sa niečo stane počas ich výletu. Ak sa napríklad ich cesta oneskorí alebo zruší alebo ak sa im stratí alebo poškodí batožina. Zaručuje sa v nich aj rovnaké zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou.

your Passenger Rights At Hand nájdete na stránke http://ec.europa.eu/transport/passenger-rights/index.html

Estónskoprejdeod1.januáranaeuro

Baltická krajina získala konečný súhlas ministrov financií. Prijatie eura v Estónsku už skôr schválili Európsky parlament, Európska centrálna banka a ďalšie inštitúcie EÚ.

Rozhodnutie završuje schvaľovací postup, ktorý začal v máji, kedy Komisia určila, že Estónsko splnilo všetky kritériá na prijatie spoločnej európskej meny.

Estónsko vymení 1. januára svoju korunu za euro a stane sa 17. krajinou, ktorá pristúpi do eurozóny.

Zaradí sa medzi silných členov so zdravými verejnými financiami. Estónsko zaznamenalo minulý rok rozpočtový schodok vo výške 1,7 % HDP a s prehľadom dodržalo 3 % limit EÚ. Vládny dlh je takisto nízky - iba 7,2 % HDP.

Hospodárstvo Estónska je vysoko pružné a napriek tomu, že nie úplne imúnne voči kríze, ukázalo svoju schopnosť fungovať a prispôsobovať sa pevným výmenným kurzom počas obdobia takmer dvoch desaťročí.

Prijatie eura však neznamená koniec povinnostiam. Ako krajina eurozóny bude musieť Estónsko pokračovať v uplatňovaní politík, ktoré podporujú rast a obsahujú riziko nadmerných tlakov na domáci dopyt.

V nasledujúcich mesiacoch bude Komisia spoločne s Európskou centrálnou bankou úzko spolupracovať s Estónskom na zvládnutí plynulého prechodu na euro. Prípravy zahŕňajú informačnú kampaň, aby sa Estónci zoznámili s novou menou.

Euro začalo fungovať v roku 1999 ako virtuálna mena pre bezhotovostné transakcie a pre potreby účtovníctva. Euromince a eurobankovky sa do obehu dostali o tri roky neskôr.

Estónsko s 1,2 milióna obyvateľmi zvýši počet ľudí, ktorí využívajú euro na 330 miliónov. Naposledy rozšírili rady eurozóny krajiny ako Slovensko v roku 2009, Cyprus a Malta v roku 2008 a Slovinsko v roku 2007.

Viac informácií získate na stránke http://ec.europa.eu/news/economy/100715_sk.htm

29EUROKOMPAS Č. 2/2010KALENDÁRiUM

30 EUROKOMPAS Č. 2/2010 ENgLiSH SUMMARy

Director general of Coordination of EUfundsfortheOfficeofthePrimeMinister,MichalSántai

Dear readers,

I have the honour to speak to you through another quarterly issue of Eurokompas, the magazine that has been bringing interesting reading on the implementation of the European Union structural funds in Slovakia for over six years. In the pages of the second issue of Eurokompas for the year 2010 we continue our programme of publicising extremely interesting projects that we believe will inspire you to prepare and implement high-quality project proposals. In this issue we present successfully implemented projects that were funded from the Transport Operational Programme, from the Operational Programme Employment and Social Inclusion, from the Operational Programme Competitiveness and Economic Growth, from the Rural Development Programme of the Slovak Republic for the years 2007 - 2013, from the Program of interregional cooperation INTERREG IVC and from the Operational Programme Research and Development.

As you have surely heard from the media, the Ministry of Construction and Regional Development of the Slovak Republic has been dissolved with effect from 30 June 2010. In accordance with the provisions of § 40d(1)(d) of Act No. 575/2000 Z.z. on the organization of the activity of the government and the organization of central state administration, as amended, the Office of the Government took over the competences of the Ministry of Construction and Regional Development relating to coordination of the use of European Union funds with effect from 1 July 2010.

I firmly believe that financial assistance from the Structural Funds will continue to be used as effectively as possible for the benefit of all citizens of Slovakia and will help us to achieve a more favourable position in a developing Europe.

THE EUROPEAN SOCIAL FUND HELPSDISADVANTAgED SECTIONS OF THEPOPULATIONINLETANOVCE–workingupasweatinthefield

the interests and needs of the community and society, but also active participation of the Roma community in procedures leading to the development of their quality of life. The greatest experience from the implementation of this project is the knowledge, that any help heading to the community and society is successful, if a man believes in it.

ENERgY EFFICIENCY AND RENEWABLEENERgYSOURCESBYLPSgLASS,LTD.

The call in the Operational Programme Competitiveness and Economic Growth was published by the Slovak Innovation and Energy Agency (SIEA) in March 2008. The building our production company was originally built as a multifunctional house of services, and its age is about 40 years. Thosedays construction technologies and energy efficiency have not been meeting modern standards for many years.

Therefore the call published by Slovak Innovation and Energy Agency came in handy and on the 13th 6th 2008 was our project entitled “ Effective utilization of energy and renewable resources in LPS Glass” passed to SIEA subsidiary in Košice. According to the corporate manager´s vision, the building should have been rebuilt as a complex ensuring thermal comfort in summer and winter.

Another bold plan was to deal with the permanent need of hot water in a modern way. Project costs reached the amount of more than 280 thousand. million, equity ratio was 50%. To have the implementation of the project more complicated, we decided to relocate the showroom from the first floor to ground floor during the project, with its subsequent reconstruction and the building of the entrance from the street. However, our own resources were used for this. This activity was successful too. And so, Medzilaborce have another attraction. Andy Warhol´s Museum of Modern Art, and a room with the highest number of crystal chandeliers. There are over 300 chandeliers and below the ceiling they are interconnected with over 3 km of cables.

There is no doubt about the aesthetic benefits of the project. The gray building has became a beauty. People passing by in cars can not overlook this building. However, the most important is the energetic efficiency. In addition to direct energetic efficiency, which represents savings of up to 200 GJ per year, the working conditions were improved significantly. In winter,there is a thermal

The village of Letanovce is situated in the Hornád valley, on the banks of the river Brusník, north of the Slovak Paradise. it was first mentioned in writing as Lethon in 1250. In pre-historic times it was settled by the Púchov culture.

Today, the name of the village is often associated with problems resulting from low living standards, long-term unemployment and low levels of education and hygiene. These problems affect primarily the very numerous Roma population in the village. The village has taken steps to address these problems and promote the inclusion of the Roma community with the project “Field social work in the village Letanovce”. This project was carried out with support from the European Social Fund under the Operational Programme Employment and Social Inclusion in the period from 01.04.2008 to 31.03.2010. A grant of € 64 844.45 was approved.

The aim of the project was not only the promotion of social inclusion, but also reduction of social deprivation through a permanent field of social work, as well as the integration of the target group into the majority society and the labor market. The target group were socially excluded population groups, especially the people separated and segregated Roma communities who are affected or at risk of poverty and social exclusion. Two field employees and two assistants of field employees participated in this project. Field social employees and their assitants were providing technical assistance to persons at risk of social exclusion,carried out prevention acts on risk factors and vulnerable population groups, thus trying to prevent family crisis situations, as well as deepening and recurrence of mental, physical and social disorders in evolution and trying to avoid increase the socio-pathological phenomena in the target group. Every day they were providing advice to individuals or families, accompanying clients helping them to solve their adverse social situation.

Together with with institutions such as schools and doctors, they were involved in the development of young children, monitoring their school attendance, worked on personal development encouraging meaningful use of leisure time, assisted in matters of education of mothers in housework, household management, hygiene and so on.

The aim of the project was not only improvent of the status of Romas in society respecting

ENGLISH SUMMARy

31EUROKOMPAS Č. 2/2010ENgLiSH SUMMARy

comfort without the problematic areas by the windows. In the summer there is due to the thermal insulation lower temperature in the premises, than before the reconstruction.

LPS Glass Company follows the 40-year tradition of manufacturing crystal chandeliers in Slovakia. We produce all kinds of crystal chandeliers. From the typical residential chandeliers up to the custom chandeliers decorating the hotel reception desk, chandeliers for churches, theaters. All products are certified by the Institute of Electrical and Test Industrial Property Office Elektrotechnickým skúšobných ústavom a Úrad priemyselného vlastníctva to give the right to use the popular trademark Bohemia Crystal.

PURCHASINgOFINNOVATIVETECHNOLOgY,INCREASEDCOMPETITIVENESSOFKERAMS.R.O.

The company KERAM s.r.o was found in January 2001 as a trading company with one employee, manager and owner in one person - Ing. Viliam Juhaniak. It was focused on trade with logs, sawn wood and cuts. Sawing on other sawmillls was used for its production. After some time, the company rented premises for wood processing and then these premises were bought using the loans from VUB bank, followed by successive small investments into the technology additions, maintenance arrangements and adjustments to the site. Logs store and lumber store were gradually built on solid surfaces. Increasing competition, rising raw material input prices and low value added in the existing production were the main reasons underlying investments held in the years 2007 – 2009, which will be described later. In the meantime, the company has reached the leading position on the Slovak market in the purchase of round timber - fruit trees (walnut, cherry, pear, plum) and also gained an important position in Europe and in the production of timber and blanks of these rare types of wood. In addition, normal deciduous trees (oak, beech, alder, etc.). were of course purchased and processed . Suppliers were key communal forest companies in the region (Hungary, Málinec, Kokava) and Forest City Liberec. Number of employees was stabilized on number 20 and the trade volume of deciduous roundwood on 10 to 15 thousand. m3 per year. I believe that our company with its new production will penetrate the European market as successfully as in the same time with its original production and that over time we can produce in Lucenec completed floors.

“WHAT IS THE FUTUREDIRECTIONOF EUREgIONALPOLICY?”

Reducing regional disparities is seen as a key policy priority for economic, social

approaches between cohesion policy and other policies of the Union. The coordination of national policies is considered for essential.

The priority is to promote a strong cohesion policy in negotiations on the EU budget and in the Europe 2020 Strategy. It is therefore important that cohesion policy remains a European policy and does not become marginalised. We support the retention of the objective of Regional competitiveness and employment and the creation of a fair transitional mechanism that takes into consideration the economic growth of some of our regions, which could be excluded from support under the Convergence objective in the next period. These regions should be allowed to implement structural measures under all the objectives of cohesion policy but with a higher level of co-financing from own resources.

Thematic concentration on a limited number of priorities is also essential, taking into the account, that the number of priorities may differ in individual regions and different Member States. It is also necessary to orient the implementation of cohesion policy more on results and efficiency gains, as well as ensuring the right balance between performance and financial control. This will require considerable progress particularly in the area of monitoring and evaluation, the definition of common indicators and targets. The simplification of the cohesion policy must continue with the simplification of national and regional practices. It is necessary to find the balance point between procedural simplicity and efficiency and good financial management.

Slovakia welcomed the inclusion of territorial cohesion in the Lisbon Treaty alongside economic and social cohesion, which re-emphasised the importance of cohesion policy as one of the key policies of the European Union. Cohesion policy has brought Slovakia the most benefit of any EU policy and it is therefore important that in the next period it should receive at least the same share of funding as it currently has in overall EU budgetary expenditure, i.e. around 35–36%.

The position and importance of EU regional policy is reflected in the interim standpoint of the Slovak Republic on the future of cohesion policy in the EU, which was adopted as Government Resolution No. 295 of 12 May 2010. This standpoint can be found (in Slovak – translator’s note) on the web page http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/520

and territorial solidarity, i.e. regional policy. The mission of EU regional policy is clearly defined in Title XVIII of the Consolidated text of the Treaty on the functioning of the European Union as being to promote the overall harmonious development of the Union by developing and pursuing its actions leading to the strengthening of its economic, social and territorial cohesion.

The results of recent discussions at the EU level have confirmed that EU regional policy, or cohesion policy, has an important role to play in the development of the Union and provides high added value, especially through reductions in social and economic disparities between regions of the EU. Many of the problems for the Union’s regional policy cross administrative boundaries and their solution may require a coordinated reaction from multiple regions or states, while others can only be dealt with at a local level.

The most important will be the discussion about the future form of the cohesion policy in the long-term framework. In this context, the cohesion policy is considered for a powerful tool for the implementation of socio-economic priorities and the motive power for achieving the objectives of the Strategy Europe 2020. The role of the cohesion policy is essential for the implementation of major policy goals of this strategy not only in terms of content, but also in terms of a functioning system of multilevel governance through the involvement of regional and local partners, allowing, among other things, better acquirement of the Strategy Europe 2020.

We share the view that cohesion policy should be focused on promotion of the competitiveness of all regions (lagging and non lagging behind the level of the EU as a complex) through the use of their internal potential. However, we believe, that the main attention and bigger aid have to be focused predominantly on the lagging regions. It is essential to realize that lagging regions will not grow only due to investments, for example in the research and development, but investments in basic infrastructure and support for existing industries are inevitable for their growth.

The EU is not a supranational entity, but a group of diverse and differentiated regions, and therefore it is necessary to support every interest to incerease strategic approach at EU level. In this regard, we agree with the view that sectoral policy should better reflect regional issues. Therefore, we consider it important to develop coherent, integrated

ÚRAD VLÁDy SRSekcia koordinácie fondov EÚ

Námestie 1. mája 14811 06 Bratislavawww.nsrr.sk

EUROKOMPASOBSAH EUROKOMPAS Č. 2/2010 o kontrahovanie medzi RO OPD a Prijímateľmi zmluvami o...

Documents

Transcript of EUROKOMPASOBSAH EUROKOMPAS Č. 2/2010 o kontrahovanie medzi RO OPD a Prijímateľmi zmluvami o...