Energetická Bezpečnosť S R

Stratégia energetickej bezpečnosti

Ing. Juraj Novák

Ministerstvo hospodárstva SR

Úvod

Udržateľný hospodársky rast = energetická bezpečnosť SR = dlhodobá stratégia v horizonte do roku 2030

Základné výzvy v oblasti energetiky SR:

zmena klímy a jej dôsledky, vysoká energetická náročnosť hospodárstva, relatívne nízky podiel využívania obnoviteľných zdrojov energie, vysoká závislosť od dovozu primárnych zdrojov energie a potreba

zabezpečenia spoľahlivosti dodávok, rastúce ceny energie na svetových trhoch a konkurencieschopnosť

hospodárstva, výskum a vývoj a inovácie.

Špecifickosť energetiky

elektrina a teplo majú iné postavenie ako bežné komodity na trhu,

musia sa vyrobiť v reálnom čase spotreby,

nefunguje liberálne heslo že „trh všetko vyrieši“ a že „všetko sa dá jednoducho kúpiť či doviezť“,

energetické zdroje sa stali dôležitým nástrojom zahranično-politickej a ekonomickej moci.

Dôležité udalosti

reštrukturalizácia podnikov a ich čiastočná privatizácia,

liberalizácia trhu implementovaním príslušných smerníc a nariadení Európskej únie,

v rámci prístupového procesu do EÚ sa Slovensko dobrovoľne zaviazalo odstaviť dva reaktorové bloky jadrovej elektrárne V1 (druhý bude odstavený koncom roku 2008),(tieto bloky neodstavujeme preto že by sme mali s nimi nejaké technické, bezpečnostné či ekonomické problémy)

Slovensko sa v oblasti elektriny stane z exportnej krajiny importná, čo nie je dlhodobo prijateľné.

Programové vyhlásenie vlády

Vláda si uvedomuje energetická bezpečnosť je súčasťou národnej

bezpečnosti

spoľahlivé zásobovanie energiami môže zaručiť dostatok diverzifikovaných zdrojov

elektriny lokalizovaných na území SR dostatok diverzifikovaných dodávok

primárnych zdrojov energie vybudovanie dostatočnej kapacity

cezhraničných prenosových sietí


vypracovanie Stratégie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2030

rozvoj a budovanie efektívnej energetickej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť stabilnú a bezpečnú prepravu a distribúciu energie

podpora výstavby a prevádzku nových zdrojov na výrobu elektriny vrátane dobudovania 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce

komplexné riešenie likvidácie jadrových energetických zariadení

vypracovanie možností ďalšieho využitia infraštruktúry odstavovanej jadrovej elektrárne V 1 Jaslovské Bohunice


vyššie využívanie OZE pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave + motivačné pravidlá

zníženie energetickej náročnosti vrátane koncepcie energetickej efektívnosti

efektívne a racionálne využívanie domácich energetických surovinových zdrojov

podpora možnosti diverzifikácie zdrojov a dopravných ciest pre ropu a zemný plyn

podmienky pre vybudovanie spojovacích vedení so sústavami okolitých štátov

posilnenie pozície Slovenskej republiky ako významného partnera v oblasti bezpečnosti dodávok ropy a plynu pre Európu

Energetická politika EÚ

Ciele:

bezpečnosť dodávok

zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych ekonomík a dostupnosti cenovo prístupnej energie

podpora trvalo udržateľného rozvoja a boj proti zmene klímy

a.

Energetická politika SR

Ciele:

zabezpečenie s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku všetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite

znižovanie podielu hrubej domácej spotreby energie na hrubom domácom produkte – znižovanie energetickej náročnosti

zabezpečenie takého objemu výroby elektriny, ktorý pokryje dopyt na ekonomicky efektívnom princípe

Stratégia energetickej bezpečnosti SR

vznikla s cieľom dosiahnuť konkurencieschopnú energetiku..

..zabezpečujúcu bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie

za prijateľné ceny..

..s prihliadnutím na ochranu odberateľa, ochranu životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, bezpečnosť

zásobovania a technickú bezpečnosť.

Súčasný stav dovoz 90 % primárnych energetických zdrojov najmä z Ruskej

federácie

od r. 1990 do 2003 sa konečná spotreba energie znížila o 30% v dôsledku reštrukturalizácie ekonomiky

(zo 650 PJ na 465 PJ)

energetická náročnosť (v parite kúpnej sily) takmer dvojnásobná v porovnaní s priemerom v OECD

(12 PJ/mld. EUR vs 7 PJ/mld. EUR)

spotreba elektrickej energie sa za posledné tri roky zvýšila o 3 %.(z 28 572 GWh na 29 624 GWh)

Súčasný energetický mix

SR EÚ 27

Zemný plyn31%

Ropa18%

Ostatné OZE a odpad

2%

Jadové teplo25%

Uhlie22%

Biomasa2%

Uhlie18,2%

Ropa36,8%

Biomasa4,2%

Ostatné OZE a odpad2,4%

Zemný plyn24,0%

Jadrové teplo

14,4%

TEPLO ELEKTRINA

PRIMÁRNE ENERGETICKÉ ZDROJE

MOTOROVÉ MOTOROVÉ

PALIVÁ

Stratégia energetickej bezpečnosti 2007 - 2030

DIV

ER

ZIF

IKÁ

CIA

EF

EK

TÍV

NO

SŤ

OZ

E

NO

VÉ Z

DR

OJE

DIREKTÍVNE OPATRENIA

MOTIVAČNÉ OPATRENIA

LEGISLATÍVNE OPATRENIA

POLITICKÉ ROZHODNUTIE

14Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR

04/08/23

Diverzifikácia fosílnych zdrojov

Ropa Zemný plyn

Uhlie – železničná a vodná doprava umožňuje vhodnú diverzifikáciuhnedé uhlie – významný domáci energetický zdrojčierne uhlie – dovoz celého objemu


04/08/23

Bezpečnosť zásobovania ropou

Súčasnosť: závislosť na dovoze ropy - 99 % dodávok z RF spracovanie ropy na úrovni 5,5 mil. ton/rok pokrytie domácej spotreby motorových palív zo strany

Slovnaftu, a.s. na cca 60 % predpoklad zvýšenia spotreby motorových palív

v priebehu 15 rokov – 2 násobne vyššia do roku 2030 – 2,5 násobne vyššia

zabezpečenie zásobovania ropou ropovodom Družba ropou z RF alteratíva ropovodom Adria núdzové zásoby ropy a ropných produktov


04/08/23


Diverzifikácia zdrojov ropy: hlavné zdroje ropy

Ruská federáciaKaspická oblasť a Stredný východSeverná Afrika

faktory ovplyvňujúce výber pri diverzifikácii ropy technologická konfigurácie rafinériekvalitatívne parametre ropy cena ropymedzinárodné obchodno-politické súvislosti


04/08/23


Možnosti dodávok ropy pre Slovensko


04/08/23

Zhrnutie diverzifikácie dopravných trás pre ropu

Ropovod systém / ropovodné prepojenia

Max. objem prepravy

(mil. t ropy/rok)

Družba 1 6,0

Možnosti náhrady alternatívy trás

Adria / Družba 1 3,4

TAL / AWP / Družba 1

(BA – Schwechat)

3,2

IKL / Družba 1 2,0


04/08/23

Bezpečnosť zásobovania plynom

Súčasnosť

od 1. 7. 2007 všetci odberatelia oprávnenými nevhodná štruktúra trhu - vysoká koncentrácia na trhu s

plynom závislosť na dovoze plynu – 98 % dodávok plynu z RF znižovanie spotreby plynu význam SR v oblasti tranzitu ruského plynu


04/08/23


Diverzifikácia zdrojov plynu

hlavné zdroje plynu Ruská federácia Nórsko Kaspická oblasť a Stredný východ Severná Afrika

faktory ovplyvňujúce výber pri diverzifikácii plynu technické možnosti dopravy plynu pre SR bezpečnosť a spoľahlivosť zdrojov a dopravných trás cena plynu medzinárodné obchodno-politické súvislosti


04/08/23


Projekty diverzifikácie dodávok plynu v Európe: Projekt Nabucco

Kaspická oblasť a Stredný Východ – predpoklad 2012 konzorcium spoločností z Rakúska, Maďarska, Rumunska, Bulharska a Turecka kapacita 31 mld. m3/rok do plynárensko – logistického obchodného centra Baumgarten v Rakúsku

Projekty LNG Adria LNG – ostrov Krk, kapacita 10 mld. m3/rok, predpoklad 2011 Poľsko LNG

Projekt Blue Stream Ruská federácia cez Turecko do Európy kapacita 16 mld. m3/rok

Projekt Soth Stream Ruská federácia cez Bulharsko do Grécka a Talianska (alt. Rakúsko) kapacita 30 mld. m3/rok

Projekt Nord Stream Ruská federácia popod Baltik do Nemecka kapacita 27,5 mld. m3/rok (2010), cieľová kapacita 55 mld. m3/rok


04/08/23


Alternatívy dopravy plynu z Kaspickej oblasti, Stredného východu a Ruska - projekty Nabucco, Blue Stream a South Stream


04/08/23


Bezpečnosť technických zariadení:

prepravná sieť distribučná sieť integrita a rozvoj sietí a ich vyváženosť štandard prevádzkovateľov sietí pre bezpečnosť sietí efektívne využívanie existujúcich sietí


04/08/23

Energetická efektívnosť

Súčasný stav

energetická náročnosť v SR je v súčasnosti napriek poklesu výrazne vyššia oproti EÚ-15

historicky vysoko energeticky náročná štruktúra priemyslu

bariéry pre uplatňovanie princípov energetickej efektívnosti:1) týkajúce sa politiky, právneho a regulačného rámca,2) týkajúce sa inštitucionálneho rámca,3) rozpočtové, daňové a cenové bariéry,4) bariéry informovanosti.


04/08/23

Energetická efektívnosťCiele a opatrenia

dosiahnuť postupné zníženie energetickej náročnosti na úroveň priemeru pôvodných 15 členských štátov EÚ

dosiahnuť ročné úspory 4 135 TJ/rok => 1% priemernej ročnej konečnej spotreby podľa smernice 2006/32/ES o energetických službách

Koncepcia energetickej efektívnosti SR

horizontálne opatrenia a konkrétne opatrenia pre jednotlivé sektory- priemysel, domácnosti, služby, doprava, pôdohospodárstvo


04/08/23

Energetická efektívnosťMožnosti a opatrenia

financovanie: Fond energetickej efektívnosti – verejná aj súkromná sféra, štrukturálne fondy- OP konkurencieschopnosť

a hospodársky rast, banky (napr. úverová linka EBRD)

doplnenie politického, právneho a inštitucionálneho rámca

monitorovací systém, informačné kampane

sektorové aj horizontálne opatrenia definované v Národných akčných plánoch (každé tri roky)

Nové zdrojeElektroenergetika

Inštalovaný výkon SR v r.2006 Výroba elektriny SR v r.2006

Celková spotreba SR v r. 2006 – 29 624 GWhInštalovaný výkon SR v r. 2006 – 8157 MW

Tepelné elektrárne

38%

Jadrové elektrárne

32%

Vodné elektrárne

30%


58%

Vodné elektrárne

14%


28%

Vznikajúce problémy elektroenergetiky

každoročný úbytok disponibilných inštalovaných výkonov v SR (do r. 2010 - 1370 MW; do r. 2030 – 3855 MW, t.j. 56 % oproti r. 2006). dôvody: medzin. záväzky, zastaranosť, environmentálne kritériá dôsledky: rast cien silovej elektriny, problémy zabezpečenia

podporných služieb úbytok inštalovaných výkonov v EÚ negatívny vplyv poplatkov za emisie na ceny elektriny rizikovejšia dostupnosť palív, cenový vývoj palív je ovplyvnený

celkovým vývojom svetových cien

Predpokladaný vývoj spotreby elektriny

Do roku 2030 sa predpokladá nárast spotreby elektriny o 13,5 TWh, t.j. takmer 46 % nárast oproti súčasnej spotrebe

Rok 2005 2006 2010 2015 2020 2025 2030

nízky scenár 0,8 % GWh 28 572 29 624 30 379 32 008 33 330 34 603 35 987

referenčný scenár 1,6%

GWh 28 572 29 624 31 892 34 713 37 534 40 418 43 112

vysoký scenár 2,3% GWh 28 572 29 624 32 815 37 121 41 530 45 990 50 544

Požiadavky na pokrytie deficitu

0

10

20

30

40

50

60

2005 2010 2015 2020 2025 2030

rok

TW

h

zníženie výroby vysoký sc. spotreby el.

referenčný sc. spotreby el. nízky sc. spotreby el.

29

TW

h

Potreba 6600 MW nových výkonov a približne 29 TWh vo výrobe

Predpokladané zdroje

Rok 2010 2013 2015 2020 2025 2030

Jadrové elektrárne MW 164 1106 1106 1106 2306 2306

Tepelné el. a kogenerácia

MW 142 204 412 1132 1612 1642

Obnoviteľné zdroje MW 263 566 700 1000 1400 2100

PVE Ipeľ MW 600 600 600

Spolu MW 569 1876 2218 3838 5918 6648

Investície do roku 2030cca 460 mld. Sk

obnoviteľné zdroje energie 44 % jadrové zdroje 36% tepelné zdroje 15% prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ 5%



Obnoviteľné zdroje

PVE Ipeľ

0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

500

2005 2010 2015 2020 2025 2030rok

mld

.Sk

Celkové investičné náklady na zabezpečenie vyrovnanej spotreby elektriny do roku 2030 predstavujú okolo 464 mld. Sk

Porovnanie investícií a výroby

Obnoviteľné47,4% Obnoviteľné

35,2% Obnoviteľné18,6%

Tepelné26,0%

Tepelné26,2%

Tepelné14,3%

Jadrové55,5%

Jadrové38,6%

Jadrové38,3%

0%

20%

40%

60%

80%

100%

Investície Výkony Výroba

Vysoká investičná náročnosť OZE polovica všetkých investícií do nových prírastkov kapacít

výroba elektriny nedosiahne ani jednu pätinu

Obnoviteľné zdroje energie (OZE)

Definícia OZEZdroj, ktorého energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí

Druhy biomasa (vrátane biopalív a bioplynu) slnečná energia vodná energia veterná energia geotermálna energia

OZE ako trvaloudržateľné riešenie

OZE a energetická bezpečnosť domáce zdroje diverzifikované decentralizované

OZE a trvaloudržateľný rozvoj fosílne palivá sú vyčerpateľné a teda nespĺňajú podmienku

trvalej udražateľnosti

OZE a globálne otepľovanie neemitujú skleníkové plyny

Prehľad cieľov na úrovni EÚ

Rok

2006 2010 2020

OZE celkom 7% 12% 20%

Biopalivá k spotrebe palív 1% 5,75% 10%

Výroba OZE elektriny 15% 21%

Vykurovanie/chladenie

9% -

Bez špecifického

cieľa

Využívanie biomasy

- 150 Mtoe 195 Mtoe

Súčasný stav OZE v SR využívanie OZE 34 PJ

biomasa 17 PJ vodná energia 17 PJ ostatné menej ako 0,5 PJ

4,3 % podiel OZE na domácej spotrebe energie (cca 800 PJ)

17 % podiel výroby elektriny na spotrebe elektriny 2,5 % podiel biopalív na spotrebe motorových palív

Ročné využitie OZE

Technický potenciál OZE

0

20

40

60

80

100

120

140

Biomasa Slnečnáenergia

Vodnáenergia

Geotermálnaenergia

Veternáenergia

PJ

Biomasa – najperspektívnejší zdroj

0 5 10 15 20 25 30 35

PJ

Účelovo pestovaná biomasa

Poľnohospodárska biomasana spaľovanie

Lesná biomasa

Drevospracujúci priemysel

Exkrementy hospodárskychzvierat

Biomasa na výrobu biopalív

Energetický potenciál Využívanie

Finančná podpora

Program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach

- vyčlenenie 100 mil. Sk- podpora domácnosti pre

slnečné kolektory : 3 000 Sk/m2kotly na biomasu : 25 % z ceny zariadenia

Využívanie Štrukturálnych fondov

Budúcnosť biomasy

0

10

20

30

40

50

PJ

2005 2010 2015

Výroba tepla Výroba biopalív

rok 2005: 2,0 %rok 2010: 3,7 %rok 2015: 6,0 %

Výroba elektriny z OZE

Rok Výroba v GWh Podiel na spotrebeelektriny

2004 291 1 %

2010 1 240 4 %

2015 2 300 7%

Výroba tepla z OZE

10

100

1000

10000

100000

Biomasa Bioplyn Geotermálnaenergia

Slnečnáenergia

TJ

Rok 2004

Rok 2010

Rok 2015

Budúcnosť OZE 12% v roku 2020 (100 PJ) 21% v roku 2030 (180 PJ)

0

50

100

150

200

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2010 2015 2020 2025 2030

PJ

Veterná energia

Vodná energia

Geotermálna energia

Slnečná energia

Biomasa

Zhrnutie OZE

Najvyšší nárast využívania Biomasa: výroba tepla – náhrada zemného plynu

kombinovaná výroba elektriny a tepla (aj ako bioplyn)

výroba biopalív Slnečná energia: výroba teplej úžitkovej vody a solárne

chladenie (výroba elektriny po r. 2015) Vodná energia: výroba elektriny Geotermálna energia: centrálne zásobovanie teplom

Centrum pre výskum OZEDôvody zriadenia: poskytnúť vedeckú a technickú podporu pre rozhodovanie

v smerovaní výskumu a vývoja OZE, koordinovať výskumné úlohy a napomôcť prenášať výsledky do

praxe integrácia OZE do energetiky nákladovo efektívnym spôsobom zrýchlenie prenosu inovatívnych technológií.

Príležitosti: možnosť presadenia sa SR v oblasti solárneho chladenia, biopalív

2.generácie a organických fotovoltaických článkov možnosť poskytnutia zázemia pre ďalšiu výrobu s vysokou

pridanou hodnotou.

Doba kamenná sa neskončila preto,Doba kamenná sa neskončila preto, že došiel kameň. že došiel kameň.

Doba fosílnych palív sa neskončí preto,...Doba fosílnych palív sa neskončí preto,...

..ale, že sa využijú trvaloudržateľné riešenia !..ale, že sa využijú trvaloudržateľné riešenia !

Záver ..

[email protected]

Energetická Bezpečnosť S R

Education

Transcript of Energetická Bezpečnosť S R