EMANCIPÁCIA - Forum Historiae

KAROL HOLLYacute

978-80-89396-16-0

Mgr Karol HOLLYacute MA PhD (1980) od roku 2004 pracuje na Oddeleniacute dejiacuten vied a techniky Historickeacuteho uacutestavu

Slovenskej akadeacutemie vied v Bratislave Venuje sa predovšetkyacutem dejinaacutem historickeacuteho a politickeacuteho myslenia v raacutemci slovenskej naacuterodoveckej society dejinaacutem vedeckyacutech inštituacuteciiacute a dejinaacutem slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia na prelome 19 a 20 storočia Je autorom viaceryacutech vedeckyacutech štuacutediiacute publikovanyacutech doma

aj v zahraničiacute

KAROL HOLLYacute

ŽENSKAacute EMANCIPAacuteCIADiskurz slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia

na prelome 19 a 20 storočia

Žens

kaacute e

man

cipaacute

cia

Dis

kurz

slo

vens

keacuteho

naacuter

odneacute

ho h

nuti

a na

pre

lom

e 19

a 2

0 s

toro

čia

KA

RO

L H

OL

LYacute

obalka_finalindd 1obalka_finalindd 1 1212 852 PM1212 852 PM

KAROL HOLLYacute



Bratislava 2011

kniha_zalomenieindd 1kniha_zalomenieindd 1 1412 139 PM1412 139 PM

copy Mgr Karol Hollyacute MA PhDcopy Historickyacute uacutestav Slovenskej akadeacutemie vied

RecenzentiMgr Gabriela Dudekovaacute PhD

PhDr Daniela Kodajovaacute

Jazykovyacute redaktorMgr Peter Macho PhD

Naacutevrh obaacutelkyJozef Hupka

Grafi ckaacute uacutepravaJozef Hupka

Technickyacute redaktorJozef Hupka

ObaacutelkaFragment z člaacutenku Pavla Mudroňa bdquoOľga Rubešovaacuteldquo

(Naacuterodnie noviny 29 maacuteja 1913)

VydalHistorickyacute uacutestav SAV vo vydavateľstve Prodama spol s r o

Publikaacutecia vychaacutedza v raacutemci projektu Centra Excelentnosti bdquoSlovenskeacute dejiny v dejinaacutech Euroacutepyldquo (CE SDDE) a v raacutemci VEGA grantu č 2004411

bdquoSlovensko v druhej polovici 19 storočialdquo riešenyacutech v Historickom uacutestave Slovenskej akadeacutemie vied Publikaacuteciu podporil Literaacuterny fond

Bratislava 2011

ISBN 978-80-89396-16-0


KAROL HOLLYacute



Bratislava 2011


4

KAROL HOLLYacute

=

OBSAH

Uacutevod 7

1 Podmienky pre ženskeacute vzdelaacutevanie v dualistickom Uhorskua diskurz slovenskej naacuterodoveckej society 12

11 Inštitucionaacutelno-praacutevne aspekty ženskeacuteho vzdelaacutevania 13

12 Postoje k vzdelaacutevaniu žien v diskurze slovenskej naacuterodoveckej society 16

13 MUDr Maacuteria Bellovaacute ndash priacuteklad uacutespešnej edukaacutecie Slovenky v Uhorsku 25

2 Dennica prvyacute slovenskyacute ženskyacute časopis v kontexteslovenskej naacuterodoveckej society 32

21 Geneacuteza Dennice 33

22 K charakteru Dennice a jej hodnoteniu v raacutemci naacuterodneacuteho hnutia 40

3 Česko-slovenskaacute spolupraacuteca a vplyv ideoloacutegienaacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov na slovenskeacute ženskeacute hnutie 55

4 Tzv vyacutešivkaacuterske hnutie na prelome 19 a 20 storočia 73

5 Emancipaacutecia žien v diskurze naacuterodoveckej tlače Dva priacuteklady z roku 1913 86

51 Refl exia ženskej konferencie v Prahe a kongresu v Budapešti 86

52 Naacutezory na emancipaacuteciu žien v diskusii o divadelnej hre Oľga Rubešovaacute 97


5

ŽENSKAacute EMANCIPAacuteCIA DISKURZ SLOVENSKEacuteHO NAacuteRODNEacuteHO HNUTIA NA PRELOME 19 A 20 STOROČIA

=

Zaacutever 113

Pramene a litreratuacutera 116

Zoznam skratiek 130

Summary 131

Register 133

Textoveacute priacutelohy 136

Obrazoveacute priacutelohy 169


6

KAROL HOLLYacute

=


7


=

UacuteVOD

Dejiny ženskej emancipaacutecie nemožno vniacutemať izolovane od inyacutech fenomeacutenov politickyacutech sociaacutelnych a intelektuaacutelnych dejiacuten Je nesporneacute že v obdobiacute prelomu 19 a 20 storočia bol v stred-nej Euroacutepe dominujuacutecou ideoloacutegiou nacionalizmus1 Toto tvrdenie platiacute ešte vyacuteraznejšie v raacutemci dejiacuten jednotlivyacutech naacuterodnyacutech hnutiacute v Rakuacutesko-Uhorsku Myšlienky emancipaacutecie žien a snahy o ich praktickeacute napĺňanie v prostrediacute naacuterodoveckyacutech komuniacutet sa teda rozviacutejali v raacutemci nacio-nalistickeacuteho diskurzu Bolo to celkom prirodzeneacute keďže bdquonacionalizmus znamenal pre rozvoj emancipaacutecie žien vyacuteraznyacute impulzldquo2 Uacutezka suacutevislosť medzi dejinami ženskej emancipaacutecie a deji-nami nacionalizmu predstavovala zaacutekladneacute vyacutechodisko pri koncipovaniacute predkladanej publikaacutecie Budem sledovať fenomeacuten emancipaacutecie žien primaacuterne z poziacutecie dejiacuten ideiacute ktoreacute boli nevyhnutne suacutečasťou doboveacuteho nacionalistickeacuteho myslenia Predmetom mocircjho zaacuteujmu tak bude myšlienkovyacute svet slovenskej naacuterodoveckej society na konci 19 a začiatku 20 storočia V tomto kontexte budem sledovať rozvoj ideiacute emancipaacutecie žien v diskurze slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia Zaujiacutemať ma buduacute vzaacutejomneacute interakcie medzi nacionalizmom a feminizmom ktoreacute v tomto priacutepade samo-zrejme nemožno od seba oddeliť3

Primaacuterne sa teda suacutestreďujem na slovenskeacute naacuterodneacute hnutie a jeho integraacutelnu suacutečasť slovenskeacute ženskeacute hnutie4 Z toho vyplyacuteva že sa nebudem zaoberať mnohyacutemi aspektmi ktoreacute suacute z hľadiska

1 Nacionalizmus ako predmet historickeacuteho vyacuteskumu najnovšie analyzoval L Voumlroumls Vo svojej metodologickej praacuteci poukazuje na potrebu analytickeacuteho priacutestupu k vyacuteskumu bdquonaacuterodovldquo ktoryacute kladie do protikladu k tradič-neacutemu piacutesaniu naacuterodnyacutech priacutebehov Pozri VOumlROumlS Laacuteszloacute Analytickaacute historiografi a versus naacuterodneacute dejiny bdquoNaacuterodldquo ako sociaacutelna reprezentaacutecia Pisa Edizioni Plus ndash Pisa University Press 2010 Citovanaacute kniha bola vo viaceryacutech ohľadoch inšpirujuacuteca pre predkladanuacute monografi u

2 DUDEKOVAacute Gabriela Konzervatiacutevne feministky Ženskeacute hnutie na Slovensku v kontexte Uhorska a me-dzinaacuterodnyacutech aktiviacutet In DUDEKOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 235

3 Tieto vyacutechodiskaacute korešpondujuacute s najnovšiacutemi vyacuteskumami slovenskej historiografi e Porovnaj k tomu najmauml praacutece Eleny Mannovej Gabriely Dudekovej a Daniely Kodajovej citovaneacute nižšie Na tomto mieste chcem upozorniť na skutočnosť že podstatu probleacutemov ktoreacute analyzujem v tejto knihe nemožno pokladať za špecifi -kum slovenskej naacuterodoveckej society resp (horno)uhorskej spoločnosti Komparaacutecia s inyacutemi naacuterodoveckyacutemi komunitami resp spoločenstvami pocircsobiacimi v raacutemci inyacutech štaacutetnych uacutetvarov by nepochybne priniesla mno-ho analoacutegiiacute a podobnyacutech zaacuteverov Z množstva literatuacutery tyacutekajuacutecej sa situaacutecie za hranicami Uhorska spome-niem aspoň ALBISETTI James C Female education in german-speaking Austria Germany and Switzerland 1866ndash1914 In GOOD David - GRANDNER Margarete - MAYNES Mary J (eds) Austrian women in the nineteenth and twentieth centuries Cross-disciplinary perspectives OxfordProvidence Berghahn Books 1996 s 39-57 LENDEROVAacute Milena K hřiacutechu i k modlitbě Žena v minuleacutem stoletiacute Praha Mladaacute fronta 1999 MALIacuteNSKAacute Jana Do politiky pryacute žena nesmiacute ndash proč Vzdělaacuteniacute a postaveniacute žen v českeacute společnosti v 19 a na počaacutetku 20 stoletiacute Praha LibriSlon 2005 PUŚKARIEWA Natalia U źroacutedeł rosyjskiego feminizmu bdquoHistoria kobietldquo w Rosji w XIX wieku i formy uczestnictwa w życiu społecznym JANIAK-JASIŃSKA Agnieszka - SIERAKOWSKA Katarzyna - SWARC Andrzej (eds) Działaczki społeczne feministki obywa-telki Samoorganizowanie się kobiet na ziemiach polskich do 1918 roku (na tle poroacutewnawczym) Warszawa Wydawnictwo Neriton 2008 s 221-238 ŻARNOWSKA Anna Writing Womenacutes History in Poland In ČADKOVAacute Kateřina - LENDEROVAacute Milena - STRAacuteNIacuteKOVAacute Jana Dějiny žen aneb Evropskaacute žena od středověku do poloviny 20 stoletiacute v zajetiacute historiografi e Pardubice Univerzita Pardubice 2006 s 41-68

4 Pojem bdquoslovenskeacute ženskeacute hnutieldquo v tejto praacuteci defi nujem ako uacutezku skupinu žien participujuacutecu na aktivitaacutech slovenskej naacuterodoveckej komunity ktoreacute sa v tomto raacutemci usilovali o presadenie svojich cieľov V zaacutesade pocircjde o ženy-naacuterodovkyne združeneacute okolo časopisov Dennica a Živena a spolku Živena Kritickuacute teoretickuacute refl exiu pojmu bdquoženskeacute hnutieldquo prinaacuteša najnovšie E Mannovaacute pozri MANNOVAacute Elena Mužskeacute a ženskeacute svety v spolkoch In DUDEKOVAacute Na ceste ref 2 s 193-195


8

KAROL HOLLYacute

=

dejiacuten rodovyacutech vzťahov (gender history) nesporne zaujiacutemaveacute5 V tomto kontexte spomeniem napr fenomeacuten ženskeacuteho združovania a ženskyacutech spolkov6 či viacereacute aspekty sociaacutelnych a praacutev-nych dejiacuten7 Nevenujem sa ani dejinaacutem feministickyacutech aktiviacutet v Uhorsku hoci tento kontext treba refl ektovať lebo slovenskaacute naacuterodoveckaacute komunita nebola (a nemohla byť) od uhorskeacuteho kontextu izolovanaacute Ako vyplyacuteva z najnovšiacutech vyacuteskumov Gabriely Dudekovej8 ženskeacute hnutie v Uhorsku na prelome 19 a 20 storočia vykazovalo značnuacute rozvinutosť a diferencovanosť Vyčlenila jeho tri zaacutekladneacute pruacutedy kresťansko-konzervatiacutevny sociaacutelno-demokratickyacute a radikaacutelny feministickyacute V raacutemci tyacutechto pruacutedov bol rozviacutejanyacute bohatyacute spolkovyacute život vychaacutedzali ženskeacute periodikaacute a orga-nizovali sa rocirczne verejneacute akcie9 Je teda zrejmeacute že predstaviteľky slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia museli tieto aktivity prinajmenšom vniacutemať a možno predpokladať že najvaumlčšiacutem zdrojom inšpi-raacutecie bol pre nich kresťansko-konzervatiacutevny pruacuted ženskeacuteho hnutia v Uhorsku Na druhej strane si treba uvedomiť prepojenosť orientaacutecie slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia s politickyacutem smerovaniacutem slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia Netreba zvlaacutešť zdocircrazňovať že tento faktor bol jednou z najviac relevantnyacutech prekaacutežok pre možnuacute programovuacute orientaacuteciu na uhorskeacute ženskeacute hnutie10 Napokon taacuteto izolovanosť slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia od uhorskeacuteho dobre dokladuje prioritu naciona-lizmu pred feminizmom Tzv ženskaacute otaacutezka hrala popri tzv slovenskej otaacutezke vždy sekundaacuternu rolu ndash prinajmenšom u tyacutech osobnostiacute ktoryacutech argumentaacutecia a činy suacute predmetom tejto praacutece11

5 K vymedzeniu predmetu dejiacuten rodovyacutech vzťahov a ku kategoacuterii rodu (gender) v historickej analyacuteze pozri napr TINKOVAacute Daniela bdquoŽenaldquo ndash praacutezdnaacute kategorie Od (wo)menrsquos history k gender history v zaacutepadoevrop-skeacute historiografi i posledniacutech desetiletiacute 20 stoletiacute In ČADKOVAacute - LENDEROVAacute - STRAacuteNIacuteKOVAacute ref 3 s19-32 RATAJOVAacute Jana Gender history jako alternativniacute koncept dějin In ČADKOVAacute - LENDEROVAacute STRAacuteNIacuteKOVAacute ref 3 s 33-40 DUDEKOVAacute Gabriela Uacutevod rodoveacute vzťahy v historickej perspektiacuteve In DUDEKOVAacute Na ceste ref 2 s 9-14

6 Tejto problematike sa systematicky venuje E Mannovaacute pozri napr MANNOVAacute Elena Stowarzyszenia ko-biece i bdquospołeczności cząstkoweldquo w przestrzeni wielokulturowej (na przykładzie XIX-wiecznej Słowacji) In JANIAK-JASIŃSKA - SIERAKOWSKA - SWARC ref 3 s 131-146 MANNOVAacute Elena Verejnosť verzus rodinnyacute krb Ženy v spolkoch na Slovensku v 19 storočiacute In Človek a spoločnosť 2006 roč 9 č 4 Dostupneacute na internete lthttpwwwsaskeskcasarchiv4-2006indexhtmlgt MANNOVAacute ref 4 s 175-195

7 Pozri napr DUDEKOVAacute Gabriela Praacutevne postavenie ženy v 19 storočiacute Hranice a limity In DARULOVAacute Jolana - KOŠTIALOVAacute Katariacutena (eds) Sfeacutery ženy Socioloacutegia etnoloacutegia histoacuteria Banskaacute Bystrica Fakulta humanitnyacutech vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Sociologickyacute uacutestav Akadeacutemie vied Českej repub-liky v Prahe 2004 s 377-390 DUDEKOVAacute Gabriela Postavenie muža a ženy v zrkadle praacuteva Manželskeacute praacutevo na prelome 19 a 20 storočia In Pamiatky a muacutezeaacute 2004 č 4 s 48-51 DUDEKOVAacute Gabriela - LEN-GYELOVAacute Tuumlnde Premeny praacutevneho postavenia žien In DUDEKOVAacute Na ceste ref 2 s 293-315

8 Pozri napr DUDEKOVAacute Gabriela Emancipaacutecia a ženskeacute hnutie v Uhorsku Možnosti a vyacutesledky novyacutech vyacuteskumov In Človek a spoločnosť 2006 roč 9 č 4 Dostupneacute na internete lthttpwwwsaskeskcasar-chiv4-2006indexhtmlgt DUDEKOVAacute Gabriela Międzynarodowa działalność kobiet w Austro-Węgrzech i VII Kongres Międzynarodowego Stowarzyszenia na Rzecz Praw Wyborczych Kobiet w Budapeszcie w 1913 r In JANIAK-JASIŃSKA - SIERAKOWSKA - SWARC ref 3 s 147-169 DUDEKOVAacute Gabriela Radikaacutelky alebo konzervatiacutevky noveacute vyacuteskumy v oblasti dejiacuten ženskeacuteho hnutia na Slovensku In ČADKOVAacute - LENDE-ROVAacute - STRAacuteNIacuteKOVAacute ref 3 s 145-158 DUDEKOVAacute Gabriela Radikaacutelky alebo konzervatiacutevky noveacute vyacuteskumy v oblasti dejiacuten ženskeacuteho hnutia na Slovensku In CVIKOVAacute Jana - JURAacuteŇOVAacute Jana - KOBOVAacute Ľuba (eds) Histoacuterie žien aspekty piacutesania a čiacutetania Bratislava Aspekt 2007 s 80-95 DUDEKOVAacute Kon-zervatiacutevne ref 2 s 232-257

9 Podrobnejšie pozri DUDEKOVAacute Konzervatiacutevne ref 2 s 236-23810 Pramene však naznačujuacute že isteacute kontakty predsa len existovali čo sa tyacuteka napr Hany Gregorovej pozri

DUDEKOVAacute Konzervatiacutevne ref 2 s 23911 Hoci vyacutenimky z tohto pravidla t j osobnosti ktoreacute by uprednostňovali feministickeacute požiadavky pred naacuterodnyacute-

mi by sme v danom obdobiacute v slovenskej naacuterodoveckej komunite len ťažko našli Tradične sa v tomto kontexte poukazuje na Hanu Gregorovuacute Aj ona však bola napriek jej v danej dobe nesporne radikaacutelnym požiadavkaacutem suacutečasťou nacionalistickeacuteho diskurzu Je to zrejmeacute napr z jej praacutece Slovenka pri krbe a knihe z ktorej jasne vy-


9


=

Spravidla ma bude totiž zaujiacutemať len uacutezka skupina naacuterodovcov a naacuterodovkyacuteň a nie širokeacute vrs-tvy uhorskej či hornouhorskej populaacutecie Upozorňujem že keď použiacutevam označenie bdquoslovenskeacute ženyldquo alebo bdquoSlovenkyldquo12 často ide o označenie cieľovej skupiny ktoruacute sa snažilo oslovovať resp v mene ktorej hovorili predstaviteľky a predstavitelia slovenskeacuteho ženskeacuteho a naacuterodneacuteho hnutia Taacuteto cieľovaacute skupina bola prirodzene často skocircr imaginaacuterna ako reaacutelna lebo identifi kaacutecia ženskeacuteho obyvateľstva so slovenskou naacuterodnou ideou bola značne limitovanaacute To sa prirodzene tyacutekalo aj mužskej časti spoločnosti13 pričom nešlo o nejakeacute hornouhorskeacute špecifi kum14 V danom obdobiacute totiž bola bdquovaumlčšina vidieckeho obyvateľstva [] všade v Euroacutepe naacuterodne a politicky indi-ferentnaacute ľahostajnaacute a nevyhranenaacute ndash mali skraacutetka ineacute starosti a preferencie a identifi kovali sa vaumlčšmi sociaacutelne konfesionaacutelne regionaacutelne a podldquo15

V praacuteci sa ďalej koncentrujem na veduacutece osobnosti slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia keďže budem analyzovať ich argumentaacuteciu v prospech a v neprospech myšlienok ženskej emancipaacutecie Okrem toho budem sledovať vplyv konfl iktu naacuterodnyacutech ideoloacutegiiacute ndash medzi ideoloacutegiou samostat-neacuteho slovenskeacuteho naacuteroda a ideoloacutegiou naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov na slovenskeacute ženskeacute hnutie Z hľadiska prepojenia slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia a slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia ma bude zaujiacutemať aj fenomeacuten vyacutešivkaacuterstva Taacuteto zdanlivo podružnaacute teacutema je mimoriadne zaujiacutemavaacute predovšetkyacutem kvocircli nacionalistickeacutemu kontextu vyacutešivkaacuterstva Zaacuteujem o vyacutešivky ich prezentaacutecia či organizovanie ich vyacuteroby a predaja boli nevyhnutne spojeneacute so šiacutereniacutem idey bdquosvojholdquo (dobreacuteho) naacuteroda a zaacuteroveň s poukazovaniacutem na bdquocudziacuteldquo (zlyacute) naacuterod Keďže v raacutemci tzv vyacutešivkaacuterskeho hnutia registrujeme vysokuacute koncentraacuteciu ženskyacutech osobnostiacute ktoreacute boli spravidla inštitucionaacutelne navia-zaneacute na slovenskeacute ženskeacute hnutie je zrejmeacute že analyacuteza tohto fenomeacutenu tu maacute svoje miesto

Zaacutekladnyacutem prameňom mojej analyacutezy je popri korešpondencii najmauml dobovaacute tlač Textovaacute ana-lyacuteza priacutespevkov v naacuterodoveckej tlači je snaacuteď najdocircležitejšou metoacutedou poznaacutevania diskurzu naacuterod-neacuteho hnutia V tomto zmysle sa snažiacutem zohľadniť diferencovanosť periodiacutek ktoraacute refl ektovala diferenciaacuteciu slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia Tu sledujem zaacutekladneacute delenie medzi tzv martinskyacutem centrom Slovenskej naacuterodnej strany (ďalej SNS) a hlasisticko-pruacutedistickou liacuteniou naacuterodoveckeacuteho

plyacuteva jej profi l stuacutepenkyne ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov Porovnaj GREGOROVAacute Hana Slovenka pri krbe a knihe Praha Mazaacuteč 1929 Hoci taacuteto praacuteca bola piacutesanaacute až v obdobiacute po rozpade Rakuacutesko--Uhorska nie je docircvod predpokladať že by pred rokom 1918 boli jej postoje nezaacutevisleacute na naacuterodnej ideoloacutegii V tomto zmysle by si však určite zasluhovala podrobnejšiacute vyacuteskum V tejto suacutevislosti možno ešte upozorniť na Izabelu Textorisovuacute Predpokladaacutem že vyacuteskum jej postojov na tzv ženskuacute otaacutezku by priniesol nesporne zaujiacute-maveacute vyacutesledky Upozorňujem na tieto osobnosti najmauml preto že v praacuteci sa ich postojom venujem len okrajovo

12 V niektoryacutech priacutepadoch sa buduacute tieto označenia vzťahovať aj na skupinu žien či dievčat hovoriacich po slovensky ktoreacute sa však nevyhnutne nemuseli identifi kovať s priacuteslušnosťou k slovenskeacutemu naacuterodu v zmysle ideoloacutegie nacionalizmu slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia ndash to sa tyacuteka napr bdquoslovenskyacutech dievčat študujuacutecich na českyacutech školaacutechldquo alebo bdquoslovenskyacutech vyacutešivkaacuterokldquo a pod

13 Stupeň rozšiacuterenia slovenskej identity bol ešte koncom 19 storočia vniacutemanyacute z hľadiska naacuterodnyacutech ideoloacutegov ako vaacutežny probleacutem Porovnaj Všetci sme Slovaacuteci In Naacuterodnie noviny 20 1 1896 roč 27 č 10 s 1

14 Zaacutemerne použiacutevam označenie bdquoHorneacute Uhorskoldquo Domnievam sa totiž že striktne vyčleňovať predmet vyacute-skumu hranicami dnešneacuteho Slovenska nie je adekvaacutetne Vychaacutedzam z neexistencie takejto uacutezemnospraacutevnej jednotky pred rokom 1918 uvedomujuacutec si pri tom že v dobovom mysleniacute pojem Slovenska existoval Z toho docircvodu bdquodejiny Slovenskaldquo pred rokom 1918 majuacute zmysel predovšetkyacutem ako dejiny idey Slovenska teda patria do dejiacuten ideiacute Napriek tomu veľkeacute množstvo praacutec vychaacutedza pri koncipovaniacute svojho predmetu vyacuteskumu z koncepcie dejiacuten bdquouacutezemia dnešneacuteho Slovenskaldquo resp bdquoslovenskyacutech žuacutepldquo v Uhorsku alebo často len bliž-šie nedefi novaneacuteho bdquoSlovenskaldquo Keďže pracujem aj s vyacutesledkami takto koncipovanyacutech vyacuteskumov musiacutem v tyacutechto priacutepadoch aplikovať aj ich vyacutechodiskaacute V tomto kontexte treba vniacutemať použiacutevanie termiacutenov ako bdquoslo-venskeacute župyldquo či bdquoSlovenskoldquo v ďalšom texte (Tyacuteka sa to predovšetkyacutem prvej kapitoly) Podrobnuacute teoretickuacute refl exiu a analyacutezu tejto otaacutezky pozri VOumlROumlS ref 1 s 58-63 Naacutemet do diskusie na tuacuteto teacutemu poskytuje aj text HOLEC Roman bdquoKraacutetkeldquo dejiny bdquodlheacuteholdquo storočia In Historickyacute časopis 2007 roč 55 č 1 s 75-94

15 MANNOVAacute ref 4 s 181


10

KAROL HOLLYacute

=

myslenia (to sa tyacuteka predovšetkyacutem obdobia pred Veľkou vojnou) Refl exiaacutem tzv ženskej otaacutezky zo strany katoliacuteckeho ľudoveacuteho a sociaacutelno-demokratickeacuteho pruacutedu sa venujem len v minimaacutelnej miere Taacuteto nepochybne zaujiacutemavaacute otaacutezka by mala byť predmetom ďalšiacutech vyacuteskumov

Okrem primaacuternych prameňov refl ektujem samozrejme aj poznatky a zaacutevery zo sekundaacuternej odbornej a vedeckej literatuacutery Treba povedať že dejiny ženskej emancipaacutecie v kontexte sloven-skeacuteho naacuterodneacuteho hnutia na prelome 19 a 20 storočia boli v slovenskej historiografi i dlhodobo obchaacutedzanou teacutemou Z praacutec staršieho daacuteta upozorňujem aspoň na praacutece Štefany Votrubovej a Jar-mily Tkadlečkovej-Vantuchovej Tieto dve monografi e boli dlhodobo jedinyacutemi odbornyacutemi spra-covaniami a dodnes majuacute svoj vyacuteznam prinajmenšom z hľadiska faktografi e16 Zaacutesadnuacute zmenu tohto stavu možno evidovať až v produkcii slovenskej historiografi e za posledneacute desaťročie Ženskaacute emancipaacutecia dejiny žien resp dejiny rodovyacutech vzťahov sa stali vyacuteskumnyacutemi uacutelohami viaceryacutech vedeckyacutech projektov17 čoho vyacutesledkom je už slušnyacute počet praacutec ktoreacute suacute zaujiacutemaveacute nielen z hľadiska novyacutech poznatkov ale aj novyacutech metodologickyacutech priacutestupov k problematike18 Najnovšia publikaacutecia z roku 2011 Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku je nielen vďaka svojmu rozsahu najdocircležitejšiacutem vedeckyacutem spracovaniacutem problematiky slovenskyacutech dejiacuten rodovyacutech vzťahov Som raacuted že som mohol tuacuteto kolektiacutevnu monografi u využiť ako vyacuteznamnyacute zdroj sekundaacuternej literatuacutery v mojej praacuteci keďže vyšla len kraacutetko pred odovzdaniacutem mocircjho textu do tlače

Z hľadiska vymedzenia predmetu vyacuteskumu treba ešte dodať že moju praacutecu nemožno klasifi -kovať ani ako dejiny ženskej emancipaacutecie vo všeobecnosti ani ako dejiny slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia ale len (ako napovedaacute jej naacutezov) ako dejiny ženskej emancipaacutecie v diskurze slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia Prirodzene aj v raacutemci takto vymedzeneacuteho predmetu som k nemu pristupo-val selektiacutevne Snažil som sa vybrať takeacute tematickeacute okruhy ktoryacutech analyacuteza je z hľadiska pred-metu praacutece relevantnaacute V prvej kapitole sa venujem zaacutekladnej otaacutezke vzdelaacutevania žien resp žen-skej vzdelanosti a to z hľadiska inštitucionaacutelno-praacutevneho ako aj z hľadiska diskurzu slovenskej naacuterodoveckej society suacutečasťou tejto kapitoly je aj opis priebehu edukaacutecie Maacuterie Bellovej ktoraacute dosiahla na daneacute pomery exkluziacutevny stupeň vzdelania V druhej kapitole analyzujem problema-tiku komplikovaneacuteho zrodu prveacuteho samostatneacuteho slovenskeacuteho časopisu pre ženy a jeho hodnote-nia v diskurze naacuterodneacuteho hnutia Tretia kapitola je venovanaacute kľuacutečovej otaacutezke česko-slovenskyacutech vzťahov v kontexte konfl iktu naacuterodnyacutech ideoloacutegiiacute Predmetom štvrtej kapitoly je tzv vyacutešivkaacuterske hnutie Piata kapitola maacute charakter priacutepadovyacutech štuacutediiacute Je rozdelenaacute na dve časti ktoreacute predstavujuacute

16 VOTRUBOVAacute Štefana Živena Jej osudy a praacuteca [Martin] Živena spolok slovenskyacutech žien 1931 TKAD-LEČKOVAacute-VANTUCHOVAacute Jarmila Živena ndash spolok slovenskyacutech žien Bratislava Epocha 1969 Cenneacute poznatky prinaacuteša aj praacuteca H Gregorovej pozri GREGOROVAacute ref 11 podobne priacutenosnaacute je aj ediacutecia jej spomienok pozri GREGOROVAacute Hana Spomienky Ed Dagmar Gregorovaacute-Praacutešilovaacute Bratislava Tatran 1979 V raacutemci heuristiky treba aspoň spomenuacuteť autorku Margitu Valehrachovuacute-Matulayovuacute ktorej početneacute popularizačneacute praacutece suacute taktiež zaujiacutemaveacute Zo staršej literatuacutery treba venovať pozornosť viaceryacutem zborniacutekom z konferenciiacute ktoreacute tematicky korešpondovali s dejinami slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia Pozri napr SEDLAacute-KOVAacute Viera (ed) Zborniacutek z oslaacutev 125 vyacuteročia Živeny spolku slovenskyacutech žien v Martine Martin Živena spolok slovenskyacutech žien 1995

17 Podrobnejšie pozri napr DUDEKOVAacute ref 5 s 13-14 18 Na viacero z tyacutechto praacutec odkazujem ďalej v texte Podrobnyacute prehľad vedeckyacutech vyacutestupov v tejto oblasti pozri

DUDEKOVAacute Gabriela Learning to crawl before we can walk Gender in historical research (not only) in Slovakia In HOLEC Roman - KOŽIAK Rastislav (eds) Historiography in Motion Bratislava Institute of History of Slovak Academy of Sciences Banskaacute Bystrica State Scientifi c Library 2010 CD-ROM s 146-167 Možno tu ešte dodať že dejiny slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia v danom obdobiacute suacute predmetom aj zahraničnyacutech publikaacuteciiacute pozri napr WEBER Nora Feminism patriarchy nationalism and women in fi n-de--siegravecles Slovakia In Nationalities Papers 1997 Volume 25 Number 1 s 42-50


11


=

podrobneacute analyacutezy diskurzu naacuterodoveckej tlače o zaacutekladnyacutech probleacutemoch ženskej emancipaacutecie Na konci jednotlivyacutech kapitol resp podkapitol je zhrnutie zaacutekladnyacutech poznatkov a zaacuteverov z nich vyplyacutevajuacutecich V niektoryacutech priacutepadoch suacute suacutečasťou zhrnutia aj noveacute informaacutecie ktoreacute suacute rele-vantneacute pre vysvetlenie kontextu jednotlivyacutech tematickyacutech okruhov Na konci knihy publikujem okrem obrazovej priacutelohy aj niekoľko vybranyacutech prameňov ktoreacute suacute zaujiacutemaveacute z hľadiska analy-zovanyacutech teacutem19

Napokon považujem za potrebneacute ešte zdocircrazniť že taacuteto praacuteca maacute analytickyacute charakter teda mojou ambiacuteciou je pristupovať k danyacutem teacutemam podľa možnosti bez hodnotiacich suacutedov Inyacutemi slovami mojiacutem cieľom je opiacutesať spocircsob akyacutem boli v diskurze slovenskej naacuterodoveckej komu-nity normovaneacute a konštruovaneacute predstavy o žene a jej mieste v spoločnosti Zmysel tejto praacutece sa naplniacute ak posluacuteži ako serioacutezny zdroj poznatkov a interpretaacuteciiacute pre širokuacute baacutedateľskuacute obec Ostaacuteva mi ešte poďakovať Mgr Gabriele Dudekovej PhD ktoraacute svojimi radami zaacuteujmom a nad-šeniacutem pre problematiku vyacuteznamnyacutem spocircsobom pomohla vzniku tohto textu Za ochotnyacute priacutestup a odbornuacute pomoc patriacute vďaka tiež pracovniacutečkam Slovenskej naacuterodnej knižnice ndash Archiacutevu literatuacutery a umenia v Martine a zamestnancom Literaacuterniacuteho archivu Pamaacutetniacuteku naacuterodniacuteho piacutesemnictviacute v štu-dovni v Staryacutech Hradoch

Edičnaacute poznaacutemkaTaacuteto praacuteca je vyacutesledkom niekoľkoročneacuteho vyacuteskumu a niektoreacute jej časti už boli publikovaneacute vo

forme vedeckyacutech štuacutediiacute20 ktoreacute som v niektoryacutech priacutepadoch len čiastočne v inyacutech zas podstatne prepracoval Tieto texty boli vyacutechodiskom pre monografi u ktorej suacutečasťou suacute aj doposiaľ nepub-likovaneacute texty

19 Pri vyacutebere dokumentov do pramennej priacutelohy som sa snažil aby tematicky korešpondovali s monografi ou Priacuteloha obsahovo dopĺňa monografi u nie je však pramennou ediacuteciou v pravom slova zmysle keďže publi-kovaneacute dokumenty suacute bez poznaacutemkoveacuteho aparaacutetu Vedeckaacute ediacutecia prameňov k dejinaacutem myslenia o ženskej emancipaacutecii v diskurze slovenskeacuteho naacuterodneacuteho a ženskeacuteho hnutia ostaacuteva uacutelohou do buduacutecnosti Nie je potreb-neacute zvlaacutešť zdocircrazňovať že jej realizaacutecia by bola vskutku užitočnyacutem počinom

20 HOLLYacute Karol Maacuteria Bellovaacute ndash bdquoprvaacute slovenskaacute lekaacuterkaldquo In DUDEKOVAacute Na ceste ref 2 s 631-643 HOLLYacute Karol Volebneacute praacutevo pre ženy na straacutenkach slovenskej tlače roku 1913 Refl exia kongresov žen-skyacutech organizaacuteciiacute v Prahe a v Budapešti In HUŤKA Miroslav - ZMAacuteTLO Peter (eds) Ružomberskyacute his-torickyacute zborniacutek II Ružomberok Katoliacutecka univerzita v Ružomberku 2008 s 133-144 HOLLYacute Karol Kobiece rzemiosło ludowe na Słowacji na przełomie XIX i XX wieku Organizacja i dystrybucja In JANIAK--JASIŃSKA - SIERAKOWSKA - SWARC ref 3 s 457-475 HOLLYacute Karol Ženskyacute a chlapskyacute svet Prvyacute slovenskyacute časopis pre ženy ako ideologickyacute konfl ikt In BYSTRICKYacute Valeriaacuten - ROGUĽOVAacute Jaroslava (eds) Storočie škandaacutelov Afeacutery v modernyacutech dejinaacutech Slovenska Bratislava Spoločnosť Pro Historia 2008 s 35-42 HOLLYacute Karol Česko-slovenskeacute vzťahy a bdquoženskaacute otaacutezkaldquo na prelome 19 a 20 storočia In ČAD-KOVAacute - LENDEROVAacute ndash STRAacuteNIacuteKOVAacute ref 3 s 335-356 HOLLYacute Karol Kauza bdquoOlga Rubešovaacuteldquo Naacutezory na emancipaacuteciu žien v publicistickej diskusii k divadelnej hre In CVIKOVAacute - JURAacuteŇOVAacute - KOBO-VAacute ref 8 s 240-266 HOLLYacute Karol Geneacuteza Dennice prveacuteho ženskeacuteho časopisu na Slovensku In Aspekt feministickyacute kultuacuterny časopis 2004 roč 10 č 1 s 62-71


12

KAROL HOLLYacute

=

1 PODMIENKY PRE ŽENSKEacute VZDELAacuteVANIE V DUALISTICKOM UHORSKU A DISKURZ SLOVENSKEJ NAacuteRODOVECKEJ SOCIETY

Vzdelanie spoločenskyacute status či možnosti a limity profesionaacutelnej realizaacutecie žien v Uhorsku resp na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska koncom 19 a začiatkom 20 storočia boli v porovnaniacute s kra-jinami s rozvinutejšou občianskou spoločnosťou v mnohyacutech ohľadoch horšie21 Pri analyzovaniacute tejto problematiky je nevyhnutneacute mať na zreteli všeobecneacute charakteristiky vtedajšej spoločnosti22 keďže ženy boli jej neoddeliteľnou suacutečasťou a faktory ako napr ruraacutelne resp mestskeacute prostre-die majetnosť či sociaacutelny status a pod ovplyvňovali charakter životov tak mužov ako aj žien Situaacutecia žien však mala svoje špecifi kaacute ktoreacute sa tyacutekali predovšetkyacutem vaumlčšej uzavretosti žien v tzv suacutekromnej sfeacutere (v domaacutecnosti) Jednyacutem zo zaacutekladnyacutech limitov pre prenikanie ženy do verejnej sfeacutery bol niacutezky stupeň normovaneacuteho vzdelania žien23 Taacuteto skutočnosť vyplyacutevala nielen z dobovej legislatiacutevy (obmedzenyacute priacutestup k vyššiemu vzdelaniu štruktuacutera študijnyacutech programov a ďalšie) ale aj z prevažujuacutecej mienky spoločnosti (vraacutetane veľkej časti žien) podľa ktorej sa žena mala realizovať predovšetkyacutem ako gazdinaacute a matka Ambiacutecie presahujuacutece rolu ktoruacute žene určila spo-ločnosť v suacutelade s dobovyacutemi predstavami o jej prirodzenosti či Božom pocircvode boli vniacutemaneacute ako škodliveacute Nevyhnutne sa to odzrkadlilo aj na charaktere projektov zameranyacutech na edukaacuteciu dievčat ktoreacute vzišli z prostredia slovenskej naacuterodoveckej society V dobovom diskurze sloven-skeacuteho nacionalizmu boli snahy o rozšiacuterenie možnostiacute vzdelania pre ženy zdocircvodňovaneacute predovšet-kyacutem potrebou posilniť slovenskeacute naacuterodneacute hnutie Malo sa tak diať bdquozvnuacutetraldquo teda podporovaniacutem mužov-naacuterodovcov starostlivosťou o domaacutecnosť a najmauml vyacutechovou detiacute v naacuterodnom duchu24

21 Takeacuteto hodnotenie samozrejme platiacute iba v hodnotovom systeacuteme boja za emancipaacuteciu žien v raacutemci ktoreacuteho sa ako bdquolepšieldquo hodnotiacute viac praacutev resp vaumlčšie možnosti spoločenskej a profesionaacutelnej realizaacutecie pre ženu a vice versa Niet pochyacuteb že v raacutemci inyacutech hodnotovyacutech resp svetonaacutezorovyacutech systeacutemov by označenia bdquolepšieldquo a bdquohoršieldquo mali odlišnuacute aj uacuteplne opačnuacute konotaacuteciu či defi niacuteciu

22 Pozri podrobnejšie napr MESAacuteROŠ Juacutelius Obyvateľstvo In PODRIMAVSKYacute Milan (ed) Dejiny Slo-venska III (od roku 1848 do konca 19 storočia) Bratislava Veda 1992 s 472-506 JAKEŠOVAacute Elena Spoločnosť In KOVAacuteČ Dušan et al Slovensko v 20 storočiacute Prvyacute zvaumlzok Slovensko na začiatku storočia 1901-1914 Bratislava Veda 2004 s 33-79

23 Okrem nevzdelanosti bolo prenikanie ženy do verejnej sfeacutery limitovaneacute najmauml ekonomickou a praacutevnou zaacutevis-losťou od muža Pozri o tom literatuacuteru uvedenuacute v ref 7

24 K problematike ženskej vzdelanosti v dualistickom Uhorsku a v kontexte aktiviacutet slovenskej naacuterodoveckej society maacuteme k dispoziacutecii už viacero odbornyacutech textov Treba však skonštatovať že širšie koncipovanaacute mo-nografi a A Tokaacuterovej na tuacuteto teacutemu nespĺňa požiadavky na serioacuteznu vedeckuacute analyacutezu Ak aj odhliadnem od faktografi ckyacutech nepresnostiacute musiacutem konštatovať že autorka pracuje so zjednodušenou koncepciou postupnej obtiažnej ale napokon produktiacutevnej kumulaacutecie ženskeacuteho uacutesilia o rovnopraacutevnosť s mužskou časťou spoloč-nosti Podľa mojej mienky obsah historickyacutech prameňov nekorešponduje s takouto bdquočierno-bielourdquo interpre-taacuteciou Pozri a porovnaj TOKAacuteROVAacute Anna Vzdelaacutevanie žien na Slovensku Spoločenskeacute barieacutery a stimuly v historickom priereze Prešov Akcent Print 2003 Existuje viacero omnoho priacutenosnejšiacutech textov k danej problematike z najnovšiacutech na tomto mieste upozorniacutem aspoň na praacutece D Kodajovej KODAJOVAacute Daniela Vzdelanie dievčat ndash možnosti a limity uplatnenia In ČADKOVAacute - LENDEROVAacute - STRAacuteNIacuteKOVAacute ref 3 s 391-302 KODAJOVAacute Daniela Vyššie vzdelaacutevanie dievčat na Slovensku v 19 storočiacute In Človek a spoloč-nosť 2006 roč 9 č 4 Dostupneacute na internete lthttpwwwsaskeskcasarchiv4-2006indexhtmlgt KODA-JOVAacute Daniela Vzdelaacutevanie dievčat na Slovensku a prveacute učiteľky In MICHALIČKA Vladimiacuter (ed) Dejiny školstva a pedagogiky na Slovensku zborniacutek z konferencie konanej dňa 28 11 2007 v Bratislave [Bratislava] Uacutestav informaacuteciiacute a prognoacutez školstva 2008 s 170-182 KODAJOVAacute Daniela Odborneacute vzdelaacutevanie ako predpoklad a prostriedok emancipaacutecie In DUDEKOVAacute Na ceste ref 2 s 149-175


13


=

Budem sa snažiť poukaacutezať na skutočnosť že odlišneacute koncepcie edukaacutecie dievčat vychaacutedzajuacutece napr z požiadavky ekonomickej samostatnosti ženy mali omnoho menšiacute vplyv

Kapitolu tematicky deliacutem na tri podkapitoly V prvej sa venujem legislatiacutevnemu raacutemcu žen-skeacuteho vzdelaacutevania otaacutezkam ženskej gramotnosti a vzdelaacutevaciacutem inštituacuteciaacutem V druhej sa koncen-trujem na ženskeacute vzdelaacutevanie z pohľadu dejiacuten slovenskeacuteho naacuterodoveckeacuteho myslenia ako aj v kon-texte aktiviacutet a projektov slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia Predmetom tretej podkapitoly je priacutepadovaacute štuacutedia o uacutespešnej edukaacutecii Maacuterie Bellovej

11 INŠTITUCIONAacuteLNO-PRAacuteVNE ASPEKTY ŽENSKEacuteHO VZDELAacuteVANIA

Zaacutekladnyacute legislatiacutevny raacutemec školskyacute zaacutekon č 381868Zaacutekladnou legislatiacutevnou uacutepravou pre vyacuteskum ženskeacuteho vzdelaacutevania v obdobiacute dualizmu bol

zaacutekon č 38 z roku 186825 ktoryacute defi noval školskyacute systeacutem v novyacutech pomeroch Uhorska po roku 1867 Tento zaacutekon viaceriacute autori pokladajuacute za pozitiacutevny medzniacutek v otaacutezke vzdelaacutevania žien keďže spriacutesňoval povinnuacute školskuacute dochaacutedzku pre dievčataacute a umožňoval im študovať na vyššiacutech ľudovyacutech či meštianskych školaacutech26 Z hľadiska cieľov slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia znamenal relatiacutevne pozitiacutevnu legislatiacutevnu normu najmauml vďaka tomu že umožňoval vyučovanie v materinskej reči27

Docircležityacute bol hneď sect 1 ktoryacute stanovil povinnuacute školskuacute dochaacutedzku pre deti (teda aj dievčataacute) od šiesteho do dvanaacutesteho resp paumltnaacutesteho roku a čo je docircležiteacute v sect 4 a 5 stanovoval aj konkreacutetne sankcie v priacutepade porušenia tejto povinnosti28 Zaacutekon vymedzoval zaacutekladneacute ľudoveacute školy vyššie ľudoveacute školy meštianske školy a školy na vyacutechovu učiteľov (sect 8) pričom vyučovanie sa mohlo realizovať v suacutekromnyacutech alebo verejnyacutech školaacutech (sect 9)29 Podľa zaacutekona sa mali chlapci a dievčataacute učiť zvlaacutešť a pokiaľ to bolo možneacute aj v oddelenyacutech miestnostiach (sect 29)30 Zaacutekon v sect 64 defi noval odlišnyacute obsah vyacuteučby pre chlapcov a dievčataacute na vyššiacutech ľudovyacutech školaacutech31 a nerovnako dlhuacute

25 DEZSŐ Maacuterkus (ed) Corpus iuris Hungarici Magyar toumlrveacutenytaacuter 1836ndash1868 eacutevi Toumlrveacutenyczikkek Buda-pest Franklin-Taacutersulat 1896 s 449-469

26 Pozri napr KAacuteDNER Otakar Vyacutevoj a dnešniacute soustava školstviacute I Praha Sfi nx Bohumil Janda 1929 s 475 POTEMRA Michal Školstvo na Slovensku v rokoch 1901ndash1918 Bibliografi ckyacute prehľad Košice Štaacutetna vedeckaacute knižnica v Košiciach 1990 s 510 a 523 VANĚKOVAacute Daniela Ženskaacute otaacutezka a problematika žien v druhej polovici 19 storočia na Slovensku Diplomovaacute praacuteca Bratislava Filozofi ckaacute fakulta UK Katedra pedagogiky 1979 s 40-41 K Nagyneacute-Szegvaacuteri však poukazuje na diskriminačneacute ustanovenia zaacutekona voči ženaacutem ktoreacute sa tyacutekali najmauml dĺžky školskej dochaacutedzky a obsahu vyacuteučby Pozri bližšie NAGYNEacute-SZEGVAacute-RI Katalin Uacutet a nők egyenjoguacutesaacutegaacutehoz Budapest Kossuth 1981 s 121-127 Pozri k tomu nižšie

27 Z prehľadov dejiacuten slovenskej pedagogiky o zaacutekone pozri SCHUBERT Jozef Školstvo vyacutechova a peda-gogika na Slovensku v rokoch 1867ndash1918 In MAacuteTEJ Jozef et al Dejiny českej a slovenskej pedagogiky Bratislava Slovenskeacute pedagogickeacute nakladateľstvo 1976 s 282-302 (autor sa venuje zaacutekonu aj v suacutevislosti so vzdelaacutevaniacutem dievčat) BRŤKOVAacute Milada Kapitoly z dejiacuten pedagogiky Bratislava Univerzita Komen-skeacuteho 1995 s 85-87

28 DEZSŐ ref 25 s 449-450 29 DEZSŐ ref 25 s 45130 DEZSŐ ref 25 s 454 Boj za koedukaacuteciu (spoločneacute vyučovanie chlapcov a dievčat) v Uhorsku popisuje S

Zimmermann pozri ZIMMERMANN Susan Die bessere Haumllfte Frauenbewegungen und Frauenbestre-bungen im Ungarn und Habsburgermonarchie 1848 bis 1918 Wien Promedia-Verlag Budapest Napvilaacuteg Kiadoacute 1999 s 136-139

31 DEZSŐ ref 25 s 458-459 Dievčataacute sa nemali na rozdiel od chlapcov učiť nasledovnyacutem predmetom zaacutek-lady poľnohospodaacuterstva naacuterodneacute praacutevo jednoducheacute uacutečtovniacutectvo telocvik so zreteľom na vojenskyacute vyacutecvik Chlapcom sa zas nepredpisovali ženskeacute ručneacute praacutece Priacuterodovedu a priacuterodopis sa chlapci mali učiť so zreteľom na poľnohospodaacuterstvo a priemysel dievčataacute zas so zreteľom na zaacutehradkaacuterstvo a ženskeacute praacutece Spoločnyacute pred-met zemepis a dejepis bol pre chlapcov špecifi kovanyacute ako všeobecnyacute a naacuterodnyacute Dievčataacutem sa predpisovala iba aritmetika chlapci mali tento predmet obohatenyacute o geometriu a cvičenia pre praktickeacute využitie Ďalšie


14

KAROL HOLLYacute

=

školskuacute dochaacutedzku (sect 61)32 Na meštianskych školaacutech sa chlapci a dievčataacute mali učiť oddelene (sect 71) pričom školskaacute dochaacutedzka bola pre dievčataacute stanovenaacute na štyri a pre chlapcov šesť rokov (sect 68)33 Učebnyacute plaacuten na meštiankach nebol diferencovanyacute pre chlapcov a dievčataacute (sect 74) ale minister mal praacutevo z neho vybrať predmety ktoreacute sa nebuduacute dievčataacute učiť a určiť namiesto nich alternatiacutevu (sect 78)34 V školaacutech na vyacutechovu učiteľov bola dĺžka štuacutedia pre chlapcov a dievčataacute rov-nakaacute (tri roky ndash sect 87 a sect 109)35 Obsah vyučovania bol určenyacute osobitne pre buduacutecich učiteľov a pre buduacutece učiteľky (sect 88 a sect 111)36

Ženskaacute vzdelanosť v zrkadle uacutedajov o gramotnosti z rokov 1870 a 1900Pri analyacuteze ženskej vzdelanosti v suacutedobej spoločnosti suacute zaujiacutemaveacute uacutedaje o gramotnosti a škol-

skej dochaacutedzke37 Z podrobneacuteho vyacuteskumu Daniely Vaněkovej som vybral niektoreacute uacutedaje a zaacutevery Zaujiacutemaveacute je že pokiaľ sa sleduje negramotnosť (neznalosť piacutesania a ani čiacutetania) nepozorujeme vyacuterazneacute rozdiely medzi mužmi a ženami Roku 1870 sa v bdquoslovenskyacutech župaacutechldquo v raacutemci Uhor-ska eviduje 559 negramotnyacutech žien oproti 517 negramotnyacutech mužov Roku 1900 je to 414 negramotnyacutech žien oproti 371 negramotnyacutech mužov Aj keď v analyzovanom obdobiacute gramotnosť vo všeobecnosti stuacutepla rozdiel medzi mužmi a ženami zostal nezmenenyacute (niečo vyše 4 ) v neprospech žien38 Tu možno dodať že negramotnosť žien suacutevisela s nižšiacutem sociaacutelnym statusom Približne 80 analfabetiek v Uhorsku pochaacutedzalo z nižšiacutech vrstiev39 Vyacuteraznejšie roz-diely medzi mužmi a ženami však pozorujeme pri analyacuteze uacutedajov o gramotnosti (znalosť piacutesania a čiacutetania) a pologramotnosti (len čiacutetania) Roku 1870 tvorili gramotneacute ženy z celkoveacuteho počtu žien len 196 kyacutem medzi mužmi bolo evidovanyacutech 326 gramotnyacutech Pozorujeme tu teda vyacuterazne vyššiacute rozdiel ndash až 13 Situaacutecia bola opačnaacute pri pologramotnosti kde bol pomer 244 156 v prospech žien40 Tieto uacutedaje svedčia podľa autorky o nižšom spoločenskom postaveniacute žien a tiež o tom že bdquomuž bol ekonomicky a spoločensky nuacutetenyacute viac užiacutevať piacutesomnyacute styk ako ženaldquo41

Keď však sledujeme uacutedaje z roku 1900 evidujeme vyacuteraznyacute rast ženskej gramotnosti a vyrov-naacutevajuacutecu tendenciu v ich zastuacutepeniacute v kategoacuterii plne gramotnyacutech Roku 1900 zaznamenaacutevame

predmety (naacuteboženstvo krasopis a kreslenie materinskaacute reč v nemaďarskyacutech školaacutech aj maďarčina a spev) boli spoločneacute Pozri DEZSŐ ref 25 s 458-459

32 DEZSŐ ref 25 s 458 Pre chlapcov to boli tri roky pre dievčataacute dva33 DEZSŐ ref 25 s 459-46034 DEZSŐ ref 25 s 460-461 Nariadenie z roku 1877 počiacutetalo s možnosťou že žena bude pomaacutehať mužovi

v obchode a zaviedlo na dievčenskyacutech meštiankach povinneacute vyučovanie uacutečtovniacutectva a nemčiny Pozri NA-GYNEacute-SZEGVAacuteRI ref 26 s 125-126 V učebnom plaacutene (sect 74) však bola zastuacutepenaacute nemčina a uacutečtovniacutectvo je teda pravdepodobneacute že spomiacutenaneacute predmety sa do roku 1877 dievčataacute na meštiankach neučili v dostatočnej miere

35 DEZSŐ ref 25 s 462 a 464 Od roku 1883 to boli štyri roky pozri POTEMRA ref 26 s 51536 DEZSŐ ref 25 s 462 a 464-465 Učebnyacute plaacuten pre buduacutece učiteľky bol okrem spoločnyacutech predmetov viac

zameranyacute na vyacuteučbu ženskyacutech praacutec čo korešponduje s sect 106 (pozri DEZSŐ ref 25 s 464) ktoryacute hovoriacute o tom že učiteľky mali v buduacutecnosti učiť dievčataacute Ďalšie podmienky štuacutedia pozri v sect 106ndash115 DEZSŐ ref 25 s 464-465

37 Opieram sa tu o praacutecu D Vaněkovej z Muacutezea školstva a pedagogiky v Bratislave ktorej sa touto cestou chcem poďakovať za poskytnutie jej diplomovej praacutece a tiež za ďalšiu odbornuacute pomoc Pozri VANĚKOVAacute ref 26

38 Porovnaj VANĚKOVAacute ref 26 s 27-2839 NAGYNEacute-SZEGVAacuteRI ref 26 s 12240 Porovnaj VANĚKOVAacute ref 26 s 28 Tento uacutedaj korešponduje s hodnoteniacutem Jozefa Maliaka bdquoU naacutes premeš-

kalo sa veľmi mnoho praacuteve na poli ženskej vyacutechovy I sameacute cirkevneacute školy zanedbaacutevaly zuacutemyselne v istom obdobiacute vzdelanie ženskeacuteho pohlavia obmedzivše sa na nauku v čiacutetaniacute ale naučiť dievča piacutesať to už pokladala staraacute škola za vec zbytočnuacuteldquo Pozri MALIAK Jozef Noveacute položenie ndash noveacute uacutelohy In Dennica 1902 roč 5 č 8 s 163

41 VANĚKOVAacute ref 26 s 28


15


=

489 žien schopnyacutech čiacutetať a piacutesať (čo je v porovnaniacute s rokom 1870 naacuterast o 293 ) U mužov sa roku 1900 eviduje 598 -naacute gramotnosť čo predstavuje naacuterast o 272 Zo skuacutemanyacutech štatistiacutek autorka vyvodila nasledovneacute zaacutevery 1 počet plne gramotnyacutech žien stuacutepal aj keď ani na konci sto-ročia nedosahoval 50 2 celoslovenskyacute priemer gramotnosti žien bol vyššiacute ako celouhorskyacute 3 evidujuacute sa veľkeacute rozdiely nielen medzi jednotlivyacutemi župami ale aj medzi vyacutechodnou a zaacutepadnou časťou Slovenska42

D Vaněkovaacute podrobne analyzovala aj štatistickeacute uacutedaje o školopovinnosti a reaacutelnej naacutevštevnosti školy Okrem ineacuteho z nich vyplyacuteva že skutočnaacute naacutevštevnosť zaacutekladnyacutech a opakovaciacutech škocircl bola nepriaznivejšia v priacutepade dievčat než v priacutepade chlapcov rozdiely však neboli takeacute zaacutevažneacute ako v priacutepade naacutevštevnosti strednyacutech škocircl kde boli obrovskeacute43

Vyššie dievčenskeacute školy a ženskeacute univerzitneacute štuacutedium v UhorskuDo roku 1875 kedy bola v Uhorsku zriadenaacute prvaacute vyššia dievčenskaacute škola v Budapešti sa

vyššie vzdelaacutevanie žien realizovalo v suacutekromnyacutech alebo cirkevnyacutech (raacutedovyacutech) uacutestavoch Diev-čataacute z chudobnejšiacutech rodiacuten si ho však spravidla nemohli dovoliť44 Ako som už uviedol školskyacute zaacutekon z roku 1868 umožňoval zakladať dievčenskeacute meštianske školy Od roku 1874 mali vaumlčšie mestaacute povinnosť zakladať takeacuteto školy45 Minister školstva Aacutegoston Trefort založil prvuacute vyššiu dievčenskuacute školu v Budapešti (1875) a podobneacute školy sa zakladali aj na uacutezemiacute dnešneacuteho Sloven-ska46 (Trenčiacuten ndash 1877 Levoča ndash 1879 Bratislava a Banskaacute Bystrica ndash 1883 Košice ndash 1892) Tieto šesťročneacute školy nenahradzovali uacuteplneacute stredoškolskeacute vzdelanie ale na zaacuteklade neskoršiacutech uacuteprav sa vyacutevoj uberal praacuteve tyacutemto smerom (prveacute dievčenskeacute gymnaacutezium v Uhorsku vzniklo v roku 1896 v Budapešti) Okrem toho že sa tieto inštituacutecie podieľali na pomaďarčovaniacute dievčenskej mlaacutedeže znamenali vyacuteznamnyacute medzniacutek v rozširovaniacute možnostiacute dosiahnutia vyššej kvalifi kaacutecie pre dievča-taacute47 Činnosť ženskyacutech organizaacuteciiacute v Uhorsku sa v značnej miere koncentrovala na cieľ aby bolo ženaacutem umožneneacute aj univerzitneacute štuacutedium Hoci bolo vzdelaacutevanie dievčat na ľudovyacutech a meštian-skych školaacutech koncom 19 storočia v Uhorsku pomerne akceptovaneacute požiadavku ženskeacuteho uni-verzitneacuteho vzdelaacutevania vniacutemala značnaacute časť verejnosti kontroverzne Uacutesilie ženskyacutech organizaacuteciiacute napokon korunoval uacutespech keď bolo v decembri roku 1895 povoleneacute univerzitneacute štuacutedium pre ženy na lekaacuterskych farmaceutickyacutech a fi lozofi ckyacutech študijnyacutech odboroch48

Zhrnutie Inštitucionaacutelno-praacutevny aspekt ženskeacuteho vzdelaacutevania sa v dualistickom Uhorsku vyznačoval

postupnyacutem rozširovaniacutem možnostiacute vyššieho vzdelaacutevania dievčat a teda aj profesionaacutelnej realizaacute-cie žien vo verejnej sfeacutere Koncom 19 storočia existovala v Uhorsku pomerne slušnaacute sieť škocircl ktoreacute umožňovali dievčataacutem a ženaacutem ziacuteskanie vyššieho vzdelania či odbornej kvalifi kaacutecie Pri-

42 Pozri a porovnaj VANĚKOVAacute ref 26 s 28-30 Autorka podrobne spracovala uacutedaje o gramotnosti aj k jed-notlivyacutem bdquoslovenskyacutem župaacutemldquo

43 Bližšie pozri VANĚKOVAacute ref 26 s 30-3744 Pozri o tom a tiež o predchaacutedzajuacutecom vyacutevoji VANĚKOVAacute ref 26 s 37-41 Pozri tiež KAacuteDNER ref 26

s 47545 POTEMRA ref 26 s 51046 Dievčenskeacute školstvo na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska pred rokom 1918 mapuje vo svojej štuacutedii J Drenko pozri

DRENKO Jozef Dievčenskeacute školy na Slovensku do roku 1918 In Pedagogickaacute revue 2006 roč 58 č 1 s 80-96

47 Bližšie pozri POTEMRA ref 26 s 510-515 M Potemra uvaacutedza aj konkreacutetne počty dievčat na tyacutechto ško-laacutech pozri POTEMRA ref 26 s 513 Pozri tiež VANĚKOVAacute ref 26 s 44-45

48 ZIMMERMANN ref 30 s 106 a 139 O ženskom univerzitnom štuacutediu v Uhorsku pozri podrobnejšie ZIM-MERMANN ref 30 s 139-149


16

KAROL HOLLYacute

=

rodzene nevyhnutnou podmienkou pre toto štuacutedium bola dobraacute znalosť uacuteradneacuteho jazyka teda maďarčiny Na druhej strane však charakter tyacutechto edukačnyacutech inštituacuteciiacute vyplyacutevajuacuteci z priacutesluš-nyacutech praacutevnych noriem do istej miery aj utužoval vo vtedajšej spoločnosti dominujuacutece presvedče-nie o rozdielnych spoločenskyacutech rolaacutech mužov a žien (napr diferencovaneacute učebneacute plaacuteny odlišnaacute dĺžka štuacutedia selekcia fakuacutelt umožňujuacutecich ženskeacute univerzitneacute štuacutedium) Analyacuteza gramotnosti pou-kaacutezala na neveľkeacute rozdiely medzi mužmi a ženami v schopnosti čiacutetať v schopnosti piacutesať však boli tieto rozdiely vaumlčšie

12 POSTOJE K VZDELAacuteVANIU ŽIEN V DISKURZE SLOVENSKEJ NAacuteRODOVECKEJ SOCIETY

V tejto podkapitole predstaviacutem niekoľko vybranyacutech postojov z dobovej publicistiky progra-movyacutech dokumentov a korešpondencie ktoreacute sa dotyacutekajuacute problematiky vzdelania žien Vzhľadom na veľkyacute rozsah pramenneacuteho materiaacutelu som k nemu musel pristupovať selektiacutevne Snažil som sa vybrať reprezentatiacutevnu množinu postojov z hľadiska dejiacuten myslenia o uvedenej teacuteme49 Ešte predtyacutem však uvediem niekoľko poznaacutemok ohľadom dievčenskyacutech škocircl v kontexte slovenskyacutech naacuterodoveckyacutech aktiviacutet

Dievčenskeacute školy a slovenskeacute naacuterodneacute hnutie V prvom rade chcem upriamiť pozornosť na Vychovaacutevaciacute uacutestav dievčenskyacute vo Veľkej Revuacutecej

Jeho vyacutenimočnosť spočiacutevala skocircr v pedagogickej koncepcii než v reaacutelnom dosahu na vyacutechovu a vzdelaacutevanie dievčat Tento projekt z prvej polovice 70 rokov 19 storočia50 je totiž napriek kraacutet-kemu trvaniu a maleacutemu počtu žiačok svedectvom nezvyčajne otvoreneacuteho myslenia jeho tvorcov vo veci vzdelaacutevania žien51 Veľkorevuacutecky uacutestav mohol byť realizovanyacute aj vďaka tomu že v tomto obdobiacute sa zaacutekladneacute legislatiacutevne normy určujuacutece pomery v Uhorsku po roku 1867 (predovšetkyacutem

49 Zdocircrazňujem však že veľa dobovyacutech textov ešte nikto neanalyzoval resp historiografi a sa uvedenej proble-matike venovala iba okrajovo a je tu teda širokeacute pole pre ďalšiacute vyacuteskum Z doterajšiacutech odbornyacutech spracovaniacute možno spomenuacuteť aspoň KAČIacuteREK Ľuboš Vniacutemanie emancipaacutecie žien v slovenskej spoločnosti v 60 a 70 rokoch 19 storočia In DARULOVAacute - KOŠŤIALOVAacute ref 7 s 391-401 POTEMRA ref 26 s 431-437 510-515 a inde (na tuacuteto praacutecu nadvaumlzuje POTEMRA Michal Školstvo na Slovensku v rokoch 1901ndash1918 Bibliografi ckyacute prehľad Košice Štaacutetna vedeckaacute knižnica v Košiciach Martin Matica Slovenskaacute 1993 s 428-434 478-480 a inde)

50 Z vyacutevoja pred rokom 1867 možno upozorniť aspoň na skutočnosť že šiesty bod Žiadostiacute slovenskeacuteho naacuteroda obsahoval požiadavku zakladania dievčenskyacutech škocircl so slovenskyacutem vyučovaciacutem jazykom Pozri Žiadosti slovenskeacuteho naacuteroda In BARNOVSKYacute Michal et al Dokumenty slovenskej naacuterodnej identity a štaacutetnosti I Bratislava Naacuterodneacute literaacuterne centrum ndash Dom slovenskej kultuacutery 1998 s 308 K obdobiu pred rokom 1867 resp aj k ranej faacuteze dualizmu v kontexte edukaacutecie dievčat pozri napr KAČIacuteREK ref 49 KODAJOVAacute Vzdelaacutevanie dievčat ref 24 KODAJOVAacute Odborneacute vzdelaacutevanie ref 24 KARŠAI František Vyacutechovnyacute uacutestav dievčenskyacute v Revuacutecej In SROGOŇ Tomaacuteš (ed) Sto rokov Revuacuteckeho gymnaacutezia 1862ndash1962 Bratisla-va Slovenskeacute pedagogickeacute nakladateľstvo 1965 s 70-77

51 Skuacutemanie dejiacuten tohto uacutestavu je spojeneacute s viaceryacutemi nejasnosťami uvedenyacute projekt revuacuteckych naacuterodovcov a pedagoacutegov si však zasluacuteži samostatnuacute štuacutediu Nateraz uvaacutedzam iba zaacutekladneacute pramene a literatuacuteru ORMIS Samuel Vychovaacutevaciacute uacutestav dievčenskyacute vo Veľkej Revuacuteci In Obzor 1871 roč 9 č 3 a č 4 s 24 a 32 PEPICH E P - PEPICH H Priacutehlas In Orol 1871 roč 2 č 8 s 254-255 MALIAK Jozef Pokus so slo-venskyacutem dievčenskyacutem uacutestavom vo Veľkej Revuacuteci a v Iloku In Domaacutecnosť a škola 1913 roč 3 č 8 a 9 s 225-229 a 257-261 ORMIS Jaacuten Vladimiacuter (ed) Mariacutena Ormisovaacute spomiacutena Martin Osveta 1979 s 74-75 ČEČETKA Juraj Zo slovenskej pedagogiky Turčiansky Sv Martin Matica slovenskaacute 1940 s 81-83 KAR-ŠAI ref 50 [obsahuje prepis archiacutevnych materiaacutelov z mestskeacuteho magistraacutetu vo Veľkej Revuacutecej] GALLO Jaacuten Revuacutecke gymnaacutezium (1862ndash1874) Bratislava Vydavateľstvo Obzor 1969 s 70-73 VANĚKOVAacute ref 26 s 60-68 Najnovšie KODAJOVAacute Odborneacute vzdelaacutevanie ref 24 s 169-171


17


=

ohľadom praacutev priacuteslušniacutekov jednotlivyacutech naacuterodnostiacute v raacutemci uhorskeacuteho politickeacuteho naacuteroda) apli-kovali v praxi do vaumlčšej miery ako neskocircr52 V obdobiacute po zatvoreniacute slovenskyacutech gymnaacuteziiacute (1874 1875) bol v školskej politike uhorskyacutech vlaacuted naďalej aktuaacutelny maďarizačnyacute trend čo sa prirodzene dotyacutekalo aj rozviacutejajuacuteceho sa dievčenskeacuteho školstva v Uhorsku53 Predstaviteľky a podporovatelia slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia sa snažili umožniť slovenskyacutem dievčataacutem študovať v slovenčine Napriek tomu že spolok Živena sa od svojho vzniku staacutele usiloval založiť slovenskuacute dievčen-skuacute školu počas existencie Rakuacutesko-Uhorskej monarchie sa mu to nepodarilo54 (o koncepcii tyacutechto snaacuteh pozri nižšie) Určiteacute riešenie vzniknutej situaacutecie predstavovalo navštevovanie českyacutech dievčenskyacutech škocircl v Predlitavsku55 Z ďalšiacutech pokusov o založenie slovenskej dievčenskej školy je potrebneacute spomenuacuteť aspoň projekt Jozefa Maliaka (v Iloku zo začiatku 20 storočia)56 a ďalšiacute vyacuteskum by nemal obiacutesť ani evanjelickuacute vyššiu dievčenskuacute školu v Modre v ktorej registrujeme snahy o zavedenie slovenskeacuteho vyučovania57 Ako poukaacutežem nižšie programovyacutem docircsledkom absencie slovenskyacutech dievčenskyacutech škocircl pre veduacutece osobnosti slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia bolo odporuacutečanie pestovať samovzdelaacutevanie v domaacutecom prostrediacute a suacutečasne odmietnutie vyššieho vzdelania pre dievčataacute v školaacutech s povinnyacutem maďarskyacutem vyučovaciacutem jazykom

Faktor spoločenskyacutech predsudkov voči ženaacutem a ženskej vzdelanostiEdukaacuteciu dievčat reaacutelne ovplyvňovali nielen inštitucionaacutelno-praacutevne limity Rovnako docircležityacute

faktor predstavovali aj hodnotiace postoje a naacutehľady na možnosť vzdelaacutevania dievčat ktoreacute exis-tovali v suacutedobej spoločnosti Netreba zvlaacutešť zdocircrazňovať že tieto všeobecne rozšiacutereneacute postoje sa nachaacutedzali v uacuteplnom protiklade voči predstavaacutem o plnohodnotnom dievčenskom vzdelaacutevaniacute V tejto suacutevislosti maacute vyacutepovednuacute hodnotu spomienka Vilmy Sokolovej na Vansovej charakteristiku vtedajšej situaacutecie bdquoU naacutes žiaľ Bohu suacute predsudky oproti ženskeacutemu štuacutediu takeacute zakoreneneacute a takeacute bludneacute že to až žiaľ Najvynikajuacutecejšiacute mužovia naši myslia že keď by už raz voľno bolo ženaacutem študovať že už vtedy nebude dobryacutech manželiek ani hospodyniek že to už všetko bude na univer-zitaacutechldquo58 Z citaacutetu vyplyacuteva že predstava ženy s univerzitnyacutem diplomom nebola vocircbec samozrejmaacute

52 Porovnaj napr argumentaacuteciu v prospech Vychovaacutevacieho uacutestavu dievčenskeacuteho vo Veľkej Revuacutecej bdquoaby sa tak rečenaacute opaumltovacia škola zriadila čo tyacutem suacuternejšie sl mestu odporuacuteča že je to škola takaacuteto už i krajinskyacutem zaacute-konom naloženaacuteldquo Pozri KARŠAI ref 50 s 71 Zatvorenie gymnaacutezia vo Veľkej Revuacutecej znamenalo koniec aj pre tamojšiacute Vyacutechovaacutevaciacute uacutestav dievčenskyacute

53 Na trpkeacute skuacutesenosti s maďarskyacutem vyučovaniacutem ktoreacutemu žiačky nerozumeli spomiacutena napr H Gregorovaacute Po-zri GREGOROVAacute Spomienky ref 16 1979 s 54-59 Zaujiacutemaveacute je však jej retrospektiacutevne hodnotenie tohto probleacutemu keď v ňom vedela s odstupom času naacutejsť aj pozitiacuteva bdquoAni tie trpkeacute chviacutele nad maďarskyacutemi knihami dnes už nevidiacutem takeacute čierne Veď vďaka nim som pozdejšie mohla čiacutetať maďarskyacutech autorov v originaacuteleldquo Pozri GREGOROVAacute Spomienky ref 16 s 59 O skuacutesenostiach E Šolteacutesovej s maďarskyacutem vyučovaniacutem pozri MAROacuteTHY-ŠOLTEacuteSOVAacute Elena Sedemdesiat rokov života In BOSAacuteKOVAacute Viera (ed) Elena Ma-roacutethy-Šolteacutesovaacute Vyacuteber I Bratislava Tatran 1978 s 461-463 a inde

54 Pozri o tom napr TKADLEČKOVAacute-VANTUCHOVAacute ref 16 s 53-60 PŠENAacuteK Jozef Elena Maroacutethy Šolteacutesovaacute a jej snahy o zriadenie slovenskyacutech dievčenskyacutech škocircl In Pedagogickaacute revue 2000 roč 52 č 2 s 160-169 Vansovaacute však upozorňovala že vzhľadom na skutočnosť že Živena mala v ofi ciaacutelne potvrdenyacutech stanovaacutech zakomponovanuacute požiadavku na zriadenie takejto školy potvrdenie od vlaacutedy nepotrebovala Avšak podľa Vansovej bdquokeď by sa škola horko-ťažko a po biede založila tam hore bola by prvaacute starosť ju rozpustiť a zničiť pod akoukoľvek lichou zaacutemienkouldquo Pozri T V [VANSOVAacute Tereacutezia] bdquoŽivenaldquo a hospodaacuterska škola pre dievčataacute In Revue Naše Slovensko 1910 roč 3 č 7 s 252

55 Pozri k tom podrobnejšie v štvrtej kapitole 56 MALIAK Jozef Pokus so slovenskyacutem dievčenskyacutem uacutestavom vo Veľkej Revuacuteci a v Iloku In Domaacutecnosť

a škola 1913 roč 3 č 10 s 297-30157 Pozri prehľad publicistiky o tejto škole POTEMRA ref 49 [1993] s 430-43158 SOKOLOVAacute Vilma Ze vzpomiacutenek na Slovensko In Pruacutedy 1936 roč 20 č 2 1936 s 98


18

KAROL HOLLYacute

=

Nasledujuacuteci fragment z korešpondencie Izabely Textorisovej s V Sokolovou ilustruje skutočnosť že negatiacutevne predstavy o univerzitnom štuacutediu žien boli rozšiacutereneacute aj v raacutemci ženskej časti spoloč-nosti Textorisovaacute v ňom spomiacutena na svoju polemiku s Ľudmilou Podjavorinskou na jar 1898 kedy sa ich na prvyacute pohľad priateľskyacute rozhovor počas prechaacutedzky jarnou priacuterodou otočil na nepriacutejemneacute teacutemy bdquoPotom prišlo vyzvedanie Doniesla reč na emancipaacuteciu osvedčivši ovšem uacuteprimne hneď vopred[] že ona je nepriateľka všetkyacutech takyacutech snaacuteh potom opyacutetala sa zrovna o moju mienku Nuž reku ak mienite tuacute emancipaacuteciu ostrihanuacute fajčiacu a popiacutejajuacutecu v kompaacutenii veselyacutech kama-raacutetov tej emancipaacutecii nie som priateľka Ale tej emancipaacutecii do ktorej zahrnuli všetky vyššie snahy ženy som horlivaacute privrženkyňa Ona čosi nato že študovať na vysokyacutech školaacutech je predsa len neženskeacuteldquo59 Istyacutem paradoxom zostaacuteva že praacuteve konzervatiacutevne orientovanaacute Podjavorinskaacute si ako dopisovateľka slovenskyacutech periodiacutek v Amerike samostatne zaraacutebala bdquoduševnou praacutecouldquo60

Predpoklad postupneacuteho prenikania žien do verejnej sfeacutery koncepcia Vychovaacutevacieho uacutestavu dievčenskeacuteho z r 1871

Napriek tomu že Podjavorinskej konzervatiacutevne postoje voči ženskeacutemu vzdelaacutevaniu boli v raacutemci diskurzu slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia charakteristickeacute zaznamenaacutevane aj odlišneacute kon-cepcie V tomto kontexte chcem upriamiť pozornosť na vyacuteznamneacuteho pedagogickeacuteho mysliteľa Samuela Ormisa61 ktoreacuteho postoje suacute pre tuacuteto kapitolu kľuacutečovyacutem prameňom Ako prvyacute z jeho textov som vybral dvojdielny programovyacute text z Obzoru (1871) v ktorom sa venuje koncepcii a programu už spomenuteacuteho Vychovaacutevacieho uacutestavu dievčenskeacuteho vo Veľkej Revuacutecej Zaujme na ňom predovšetkyacutem Ormisova argumentaacutecia založenaacute na predpoklade realizaacutecie žien mimo suacutek-romnej sfeacutery teda sfeacutery domaacuteceho hospodaacuterstva V prvej časti textu zdocircvodňuje potrebu takejto inštituacutecie a argumentuje pritom zmenou spoločenskyacutech pomerov Očakaacuteva totiž že v kraacutetkej buduacutecnosti bude spoločnosť od ženy vyžadovať omnoho viac ako doteraz V tejto suacutevislosti for-muloval argument zabezpečenia nevydatej ženy bdquo[] vtedy za povinnosť a to svaumltuacute kresťanskuacute povinnosť pokladať si musiacuteme dceacutery svoje tak vychovaacutevať aby boly v stave poctive hľadať si vyacuteživnosť [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H] [] žeby aj uacuterad zastaacutevať mohly čo dnes zajtra do života vstuacutepi že budeme mať nielen učiteľkyne ale i poštaacuterky telegrafi stky lekaacuterky atď žen-skeacuteldquo62 Tu stačiacute spomenuacuteť že ešte v roku 1913 sa v tlači rozvinula nezvyčajne ostraacute polemika o tom či maacute žena praacutevo ostať slobodnaacute (pozri piatu kapitolu tejto knihy) V uvedenom kontexte si citovaneacute Ormisove zaacutevery skutočne zasluacutežia pozornosť

Jeho otvoreneacute myslenie možno vidieť aj v druhej časti textu v ktorej sa venuje učebneacutemu plaacutenu pre tuacuteto vzdelaacutevaciu inštituacuteciu Predmety pre dievčataacute deliacute na riadne a mimoriadne Z tyacutech prvyacutech je vhodneacute spomenuacuteť že v bdquoII-ročnom behuldquo sa v raacutemci počtovedy mali dievčataacute učiť aj praktic-kyacutem zručnostiam bdquo[] obznaacutemenie sporitelien a assekuraacuteciiacute vedenie kniacutehldquo Mimoriadne pred-mety sa okrem hry na klaviacuter suacutestreďovali na vyacuteučbu jazykov ndash francuacutezštiny a latinčiny (nemčina a maďarčina mali miesto medzi riadnymi predmetmi) Za pozornosť stojiacute najmauml Ormisova argu-

59 List I Textorisovej V Sokolovej z 13 10 1898 Literaacuterniacute archiv Pamaacutetniku naacuterodniacuteho piacutesemnictviacute (ďalej LA PNP) f Sokolovaacute-Seidlovaacute Vilma

60 Podjavorinskaacute si spisovateľskou činnosťou ako jedna z maacutela žien celkom slušne privyraacutebala ako prispieva-teľka do periodiacutek americkyacutech Slovaacutekov zaraacutebala začiatkom 20 storočia okolo 120 koruacuten mesačne Pozri VALEHRACHOVAacute-MATULAYOVAacute Margita Ženskaacute otaacutezka v tvorbe Ľudmily Podjavorinskej [prednaacuteška v Bojniciach 1972] Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica-Archiacutev literatuacutery a umenia (ďalej SNK-ALU) sign 198 N 32 s 5

61 O S Ormisovi pozri SROGOŇ Tomaacuteš Samuel Ormis Život a dielo Bratislava Slovenskeacute pedagogickeacute nakladateľstvo 1976

62 ORMIS Vychovaacutevaciacute uacutestav ref 51 s 24


19


=

mentaacutecia v prospech vyučovania latinčiny bdquoJestliby kto žiadal jako to už v Temešvaacutere sa stalo aby jeho dceacutera i z latinskej reči složila zkuacutešku na gymnasiume a tak pripravovala sa na universitu snaacuteď lekaacuterstvo študovať tomu k vocircli i latinsky privaacutetne za osobytnyacute plat sa bude učiťldquo63 Začiat-kom 70 rokov v Uhorsku t j viac ako dvadsať rokov pred povoleniacutem univerzitneacuteho štuacutedia žien to bol učebnyacute plaacuten skutočne priekopniacutecky Ako však ukaacutežem nižšie Ormis v jednom zo svojich ďalšiacutech textov de facto negoval citovaneacute myšlienky To však suacuteviselo s dominujuacutecou ideoloacutegiou nacionalizmu ktoraacute nepochybne ovplyvnila aj charakter ofi ciaacutelnych či mienkotvornyacutech projektov edukaacutecie dievčat v raacutemci slovenskeacuteho naacuterodneacuteho resp slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia Na rozdiel od citovanyacutech myšlienok S Ormisa sa v nich neklaacutedol docircraz na alternatiacutevu samostatnej realizaacutecie žien vo verejnej sfeacutere ale praacuteve naopak utvrdzovali uzatvorenie žien do raacutemca suacutekromnej sfeacutery

Domaacutecnosť ako priestor pre plnenie ženskej bdquoslužby naacuterodurdquo Začiatkom 70 rokov 19 storočia piacutesal Ambro Pietor že nepriatelia ženskej emancipaacutecie tvr-

dili že ženy suacute len ozdobou spoločnosti a suacute tu len na to bdquoaby oslaďovali trpkeacute okamihy pohlaviu mužskeacutemuldquo Tomu je podľa neho prispocircsobenaacute aj vyacutechova a vzdelaacutevanie dievčat bdquoNaše dievčataacute nevychovaacutevali sa posiaľ pre život pre dom ale len preto aby sa skvelildquo64 Parafraacutezujuacutec Pietra žena teda nemala byť len peknou a milou spoločniacutečkou muža ale mala by nadobudnuacuteť vedomosti a zručnosti potrebneacute pre praktickyacute život v domaacutecnosti Dom ako priestor pre realizaacuteciu žien bude typickyacutem a dominujuacutecim vyacutechodiskom naacutehľadov na vzdelanie žien v prostrediacute slovenskej naacuterodo-veckej society aj v neskoršom obdobiacute65 Toto však treba doplniť druhou zaacutekladnou charakteristi-kou vyplyacutevajuacutecou z prevažujuacuteceho nacionalistickeacuteho diskurzu ndash teda konkreacutetne v tom zmysle že rola gazdinej a matky sa chaacutepala ako bdquoslužba naacuterodurdquo a naopak napr rozhodnutie ženy nevydať sa a teda nevykonaacutevať stanovenuacute rolu manželky a matky sa hodnotilo ako nemravneacute stanovis-ko66 ktoreacute bolo navyše v rozpore s bdquonaacuterodnyacutem zaacuteujmomrdquo Ešte aj v roku 1913 sa v tejto veci jasne vyjadril predseda SNS Pavel Mudroň v tom zmysle že žena bola hodnotnou ľudskou bytos-ťou iba ako rozmnožovateľka naacuterodneacuteho spoločenstva Vedomeacute a nijakyacutemi inyacutemi okolnosťami nezapriacutečineneacute odmietnutie tejto roly by ženu eticky degradovalo67 Hoci Mudroňove myšlienky sa mocircžu zdať krajne konzervatiacutevne treba upozorniť na to že išlo o liacuteniu myslenia v zaacutesade totožnuacute s tou akuacute nachaacutedzame v programovom dokumente Živeny už na začiatku 70 rokov Priacutehlas k ct obecenstvu slovenskeacutemu ktoryacute vydalo vedenie Živeny roku 1872 propaguje ciele Živeny najmauml zakladať dievčenskeacute vzdelaacutevacie uacutestavy a ich prostredniacutectvom vplyacutevať na osobnosť a charakter žien buduacutecich generaacuteciiacute bdquoA či nezasluacuteža snahy tie podpory aj od pohlavia mužskeacuteho pre ktoreacute chce sa spolok naacuteš starať aby malo na buduacutece miluacute ale i vyacutedatnuacute podporu v svojich namaacutehavyacutech praacutecach v svojich trpkyacutech bojoch za volnosť a blahobyt naacuterodov a vlasti [] Či naacuterod nemaacute radosť z takyacutech dceacuter ktoreacute vedia si viesť vzornuacute domaacutecnosť a ktoreacute vychovajuacute mu zdarneacute deti čo zastanuacute si neohrožene za jeho život a za jeho praacuteva [] A hľa takeacuteto dceacutery manželky i občanky

63 ORMIS Vychovaacutevaciacute uacutestav ref 51 s 32 64 PIETOR Ambro Vzdelanie žien In Orol 1870 roč 1 č 10 s 326-327 65 Porovnaj napr URAM-PODTATRANSKYacute Rehor Našim slovenskyacutem matkaacutem In Dom a škola 1895 roč

11 č 8 s 286-29066 Argumentaacutecia prostredniacutectvom kategoacuterie mravnosti bola typickaacute aj pre E Maroacutethy-Šolteacutesovuacute pozri napr

MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Elena Potreba vzdelanosti pre ženu zvlaacutešť so stanoviska mravnosti In Letopis Živeny II Turčiansky Sv Martin bdquoŽivenaldquo spolok slovenskyacutech žien 1898 s 154-190 MAROacuteTHY-SOLTEacute-SZOVAacute Elena Ženskaacute otaacutezka a mravnosť In Živena 1913 roč 4 č 6 a 7 s 168-174 a 189-208 Pozri tiež MINAacuteRIKOVAacute Marianna Zaacutepisniacuteky Eleny Maroacutethy-Šolteacutesovej In Literaacuterny archiacutev 2184 Martin Matica slovenskaacute 1985 s 7-39 WEBER ref 18

67 Porovnaj MUDROŇ Pavel bdquoOľga Rubešovaacuteldquo In Naacuterodnie noviny 29 5 1913 roč 44 č 61 s 1 Podrob-nejšie o kontexte a suacutevislostiach tohto textu pozri v piatej kapitole


20

KAROL HOLLYacute

=

chce vychovaacutevať bdquoŽivenaldquo vo svojich dievčenskyacutech uacutestavochldquo68 Snahy Živeny o slovenskuacute gazdinskuacute školu netreba vniacutemať iba ako bdquoskromnuacute požiadavku v ťažkyacutech pomerochrdquo ale skocircr ako programovyacute postulaacutet kompatibilnyacute s naacutehľadmi naacuterodovcov a naacuterodovkyacuteň na spoločenskuacute rolu ženy69 Napriacuteklad v suacutevislosti s odporuacutečaniacutem českyacutech gazdinskyacutech škocircl (vzhľadom k tomu že podobnaacute slovenskaacute škola nebola povolenaacute) sa mocircžeme v Dennici roku 1906 o tom dočiacutetať bdquoZvlaacutešte odporuacutečajuacute sa pre naacutes tieto hospodyňskeacute školy lebo naacutem teraz najviac o to ide aby sme mali zdraveacute a poriadneacute domaacutecnosti [zvyacuteraznenie moje ndash K H]ldquo70

Všeobecnyacutem vyacutechodiskom tyacutechto postojov bolo presvedčenie o rozdieloch medzi mužmi a ženami čo sa konkreacutetne tyacutekalo aj rozumovyacutech schopnostiacute spocircsobov vniacutemania sveta a teda aj konania

Presvedčenie o esenciaacutelnych rozdieloch medzi mužmi a ženami Vymedzenie priestoru pre realizaacuteciu žien suacutekromnou sfeacuterou vyplyacutevalo aj z rozšiacuterenej mienky

o esenciaacutelnych odlišnostiach medzi mužskou a ženskou psychikou resp ich duševnyacutemi schopnos-ťami V tomto kontexte si znova zasluhuje pozornosť S Ormis Vo svojom znaacutemom diele Vyacutecho-voveda piacutesal bdquoŽena je presebnaacute muž pre inyacutech pracujuacuteci Žena maacute byť kraacutesna mierna pokornaacute trpelivaacute opatrnaacute domasednaacute počestnaacute a stydlivaacute muž maacute byť mocnyacute smelyacute a odvaacutežny Nič tak nešpatiacute muža ako bojazlivosť a ženu smelosť a netrpelivosť [] V malyacutech praacutecach kde netreba presilenia dlhšiacute čas vydržiacute žena na pr pri domaacutecich praacutecach ťažkeacute ale praacutece vykonať vlaacutedze len muž [] Pri dievčataacutech prevahu maacute cit pri chlapcoch myseľ [] Pri vyacutechove docircležitejšie je uacutečinkovanie matky pri vyacuteučbe otcovo A zkušenosť dosvedčila že veľkiacute mužovia mali šľachetneacute a dobreacute matkyldquo71 Z tyacutechto vyacutevodov o rozdieloch mezi mužmi a ženami nie je potrebnaacute dlhaacute argu-mentaacutecia k zaacuteveru že je žiaduacutece aby žena pocircsobila viac v domaacutecnosti než vo verejnom živote

V druhom diele Vyacutechovovedy (Učboveda) nachaacutedzame stať v ktorej Ormis obhajoval praacutevo ženy vykonaacutevať učiteľskeacute povolanie Treba konštatovať že toto povolanie pre ženu nebolo v danom obdobiacute ničiacutem samozrejmyacutem72 V tomto kontexte možno Ormisove uvažovanie hodnotiť

68 PIETOR Ambro - PIVKOVAacute Anna - MUDROŇOVAacute Anna Priacutehlas k ct obecenstvu slovenskeacutemu In Žive-na Naacuterodnyacute almanach Turč Sv Martin bdquoŽivenaldquo spolok slovenskyacutech žien 1872 s 231

69 Por napr SOLTEacuteSZOVA Elena Dozvuky ku posledneacutemu valneacutemu shromaždeniu Živeny In Slovenskeacute po-hľady 1882 roč 2 č 5 s 433-437 najmauml s 433

70 Hospodyňskaacute škola v Kroměřiacuteži In Dennica 1906 roč 9 č 4 s 16071 ORMIS Samuel Vyacutechovoveda pre seminaristov a rodičov diel prvyacute Veľkaacute Revuacuteca Majetok nakladateľskeacute-

ho spolku 1871 s 72-7372 Povolanie učiteľky nebolo všeobecne prijiacutemaneacute ani o niekoľko desaťročiacute neskocircr čo možno ilustrovať textom

z roku 1912 ktoryacute upozorňuje na nevhodnosť ženskeacuteho vyučovania chlapcov pozri S S Možno-li učiteľkaacutem so zdarom sveriť vyacutechovu detiacute mužskeacuteho rodu In Domaacutecnosť a škola roč 2 1912 č 7 s 201-203 Redak-cia (pravdepodobne Jozef Maliak ktoryacute časopis redigoval) však v poznaacutemke pod člaacutenkom vyjadrila kritiku tohto priacutespevku Na druhej strane sa na prelome storočiacute stretaacutevame so špeciaacutelnym zaacuteujmom o ženy-učiteľky bdquoSuacutebeh vypisuje dceacutero-cirkev ev a v sklabinskaacute v Turci na upraacutezdnenuacute stanicu riadneho učiteľa poťažne učiteľky [zvyacuteraznenia v originaacuteli kurziacuteva moja ndash K H] Plat 600 koruacuten poťažne pri podpore štaacutetnej 800 koruacuten byacutevanie zaacutehrada a kurivo O stanicu tuacuteto uchaacutedzať sa chcejuacuteci nech zašluacute s prosbopisom svoj učiteľskyacute diplom na evanjelickyacute farskyacute uacuterad v Hornom Jasene (Felső Jeszen p Turoacutecz Szt Maacuterton) do 20 augusta 1900 [zvyacuteraznenia v originaacuteli ndash K H]ldquo Pozri Suacutebeh In Naacuterodnie noviny 7 7 1900 roč 31 č 78 s 3 V suacute-vislosti s touto vyacutezvou sa žiada vysloviť predpoklad (ktoreacuteho platnosť mocircže potvrdiť len serioacutezny vyacuteskum) že prostredie evanjelickyacutech faraacuterskych rodiacuten vytvaacuteralo priazniveacute podmienky pre edukaacuteciu dievčat Vyplyacuteva to napr z listu E Šolteacutesovej V Sokolovej v ktorom pisateľka postrehla že spisovateľky zvaumlčša pochaacutedzajuacute z evanjelickyacutech faraacuterskych rodiacuten Pozri list E Šolteacutesovej V Sokolovej z 2 1 1897 SNK-ALU sign M 98 H 27 K povolaniu učiteľky v danom obdobiacute pozri najnovšie KODAJOVAacute Daniela Povolanie učiteľka In DUDEKOVAacute Na ceste ref 2 s 541-563


21


=

ako novaacutetorskeacute Svoju argumentaacuteciu však v suacutelade s vyššie citovanou časťou Vyacutechovovedy zakla-dal na predpoklade prirodzenyacutech rozdielov medzi mužom a ženou pri vyacutekone učiteľskeacuteho povo-lania bdquoani čisto mužskaacute ani čisto ženskaacute učba je nedostatočnaacute obe suacute potrebneacute a siacutece do 6-ho roku prevažne ženskaacute od 6ndash12-ho rovnomerne mužskaacute ženskaacute od 12ndash18-ho prevažne mužskaacuteldquo Argumentuje tyacutem že bdquožena pocircsobiacute na cit muž na rozum a keďže je potrebneacute vzdelaacutevať ako rozum tak aj cit učiť by mali ženy aj mužildquo73

Z diferencie medzi mužom a ženou na zaacuteklade prevahy rozumu na jednej strane a citu na strane druhej sa vyvodzovala aj intelektuaacutelna prevaha muža nad ženou Jasne to vyjadrila jedna z prvyacutech absolventiek mediciacuteny v Uhorsku Maacuteria Bellovaacute bdquo[] vtedy všeobecnaacute mienka bola taacute že diev-čenskyacute mozog je nie tak dokonale vyvinutyacute ako u chlapcov a dievčataacute sa nehodia pre duševneacute praacute-celdquo74 Tuacuteto bdquovšeobecnuacute mienkurdquo v istom zmysle zdieľala aj poprednaacute osobnosť slovenskeacuteho žen-skeacuteho hnutia Elena Maroacutethy-Šolteacutesovaacute U muža predpokladala prevahu rozumu u ženy zas citu75 muža teda pokladala za viac predurčeneacuteho pre duševnuacute činnosť než ženu bdquo[] ovšem netreba upierať že umovaacute prevaha je na strane muža prečo v mnohyacutech duchovnyacutech uacutekoloch žena muža vo všeobecnosti nedostihne ani v uacuteplne rozvitom staveldquo Šolteacutesovaacute z toho prirodzene nevyvodila zaacutever podľa ktoreacuteho by mala žena zotrvať v nevzdelanosti bdquoNo toto jej ničoho neujiacutema ona veľmi čestne obstojiacute keď naacuteležite vzdelaacute sa len po tie hranice ktoreacute povoľujuacute jej duševneacute schopnostildquo76

Možno si položiť otaacutezku kde boli podľa Šolteacutesovej hranice tyacutechto duševnyacutech schopnostiacute žien Určituacute odpoveď možno vyčiacutetať v jej člaacutenku Prečo maacute byť žena vzdelanaacute Uverejnila ho v Dennici (1898) Taacuteto obhajoba ženskej vzdelanosti77 je založenaacute na troch zaacutesadnyacutech argumentoch Prvyacute patriacute do široko poniacutemanej etickej sfeacutery v raacutemci ktorej suacute si muž a žena uacuteplne rovniacute ndash žena maacute byť teda vzdelanaacute bdquoNajprv preto že je tiež človekom uspocircsobenyacutem i povinnyacutem duševne zdokonaľo-vať sa Zodpovednosť za mravnyacute pokrok alebo uacutepadok človečenstva je tak na nej ako na mužovirdquo V druhom argumente prechaacutedza zo všeobecnej resp teoretickej roviny ku konkretizaacutecii priestoru pre uplatnenie ženskej vzdelanosti bdquoPotom preto aby prešľachteno poniacutemala i prevaacutedzala svoje docircležiteacute a neľahkeacute ženskeacute povolanie ako manželka matka-vychovateľka i spraacutevkyňa domaacutecnostildquo Až v treťom argumente pripuacutešťa možnosť uplatnenia ženskej vzdelanosti za hranicami suacutekromnej sfeacutery bdquoA konečne preto aby jestli nastane jej potreba toho vedela sa i mimoriadnym samostat-nyacutem povolaniacutem počestne vyživiť a byť užitočnyacutem členom spoločnostildquo78 Šolteacutesovaacute teda uacuteplne neodmietala predstavy o možnej profesionaacutelnej realizaacutecii žien je však zrejmeacute že sa stotožňovala s konceptom ženy ako primaacuterne manželky matky a gazdinej

73 ORMIS Samuel Vyacutechovoveda pre seminaristov a rodičov diel druhyacute Učboveda Veľkaacute Revuacuteca Naacutekladom Samuela Ormisa 1874 s 105 Okrem povolania učiteľky Ormis obhajoval aj možnosť lekaacuterskej profesie pre ženy

74 BELLOVAacute Maacuteria Curriculum viacutetae [vitae] SNK-ALU sign 150 BS 1 s 1 O Bellovej pozri podkapitolu 1375 bdquoV Šolteacutesovej refl exiaacutech tvoria vzaacutejomneacute protipoacutely muža a ženy um a cit ndash oboje spolu vedie k dokonalostildquo

Pozri MINAacuteRIKOVAacute ref 66 s 1676 MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Potreba vzdelanosti ref 66 s 166 77 Nesamozrejmosť ženskej vzdelanosti resp potrebu zdocircvodňovať a verejne obhajovať vzdelaacutevanie žien

v raacutemci naacuterodoveckeacuteho diskurzu možno dobre ilustrovať na nasledovnom fragmente z textu K Kaacutelala bdquoKo-najuacute sa veľmi naacutekladneacute pokusy s pestovaniacutem tabaku v rocircznych krajinaacutech s pestovaniacutem hollandskyacutech kraacutelikov a inyacutech zverov ndash nestaacutelo by za pokus založiť rocirczne školy ženskeacute či sa tiež osvedčia Ženy činia polovičku ľudstva snaacuteď by taacute polovička za zkuacutešku staacutelaldquo Pozri Neklan K [KAacuteLAL Karel] Ženskaacute otaacutezka In Dom a škola 1896 roč12 č 10 s 313

78 ŠOLTEacuteSOVAacute Elena Pravaacute vzdelanosť (Uacutevahy) Prečo maacute byť žena vzdelanaacute In Dennica 1898 roč 1 č 4 s 49


22

KAROL HOLLYacute

=

Vyacutechova manželiek matiek a gazdiniek so vzdelaniacutem prekračujuacutecim raacutemec domaacutecnosti

Šolteacutesovaacute však zaacuteroveň obhajovala praacutevo žien na vzdelaacutevanie presahujuacutece raacutemec domaacutecnosti bdquoA jestli v tuhom naacuteramnom konservatisme i naďalej nechceli by sme žene vyššie dať vzhliad-nuť od varešky ihly a motyky nuž ani praveacute naacuterodneacute povedomie sa nerozšiacuteri u naacutesldquo79 Pracovala teda s konceptom gazdinej a matky ktoraacute mala byť natoľko vzdelanaacute aby bola schopnaacute šiacuteriť ideu naacuteroda resp slovenskeacute naacuterodneacute povedomie v raacutemci rodiny či domaacuteceho hospodaacuterstva Zrejme išlo o viacuteziu programoveacuteho rozviacutejania vedomostiacute a zručnostiacute zameranyacutech na slovenskyacute jazyk a lite-ratuacuteru resp na vzdelanie humanitneacuteho charakteru vo všeobecnosti Nepriamo tomu nasvedčuje aj jej list Vilme Sokolovej v ktorom piacutesala bdquo[] keby všetky Slovenky dostaacutevaly zaacutekladnejšiu duchovne zaacuteživnejšiu vyacutechovu nuž i viac spisovateliek vyskytovalo by sa medzi nimildquo80 Domnie-vam sa že nebude nekorektneacute ak Šolteacutesovej koncept pomenujem ako samovzdelaacutevanie sa žien prostredniacutectvom poučnyacutech a zaacutebavnyacutech publikaacuteciiacute a časopisov v domaacutecnosti Faktom je že aj takaacuteto umiernenaacute požiadavka naraacutežala na odpor vaumlčšinovej spoločnosti vraacutetane vodcov naacuterod-neacuteho hnutia Tuacuteto situaacuteciu celkom vyacutestižne opiacutesala v kľuacutečovom texte o potrebe vzdelanosti pre ženu bdquoAkaacutesi vzdelanosť ducha nie za vyacutehodu lež za nehodu je považovanaacute v očiach muža každaacute chviacuteľa ktoruacute žena snaacuteď pri knihe by straacutevila bola by prehrešeniacutem proti povinnosti lebo bola by na ujmu inej makave užitočnej praacuteceldquo81 Tu možno ešte dodať že roly matky a gazdinej neboli vo vylučujuacutecom sa vzťahu k takeacutemuto druhu vzdelaacutevania sa Domaacutecnosť siacutece netvorila ideaacutelne podmienky pre štuacutedium ale ako nepriamo vyplyacuteva z fragmentu z autobiografi e Ľ Podjavorinskej samovzdelaacutevanie bolo možneacute zosuacuteladiť z domaacutecimi praacutecami bdquoVerše piacutesavala som pri vareniacute Mala som nachystanuacute ceruzku a kuacutesok papieru a kyacutem som miesila na rezance lebo cesto rozvaľkaacutevala zatiaľ sa mi zrodila myšlienka a sypali ryacutemyldquo82

K charakteru požiadaviek slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia vzdelanosť vo všeobecnosti alebo bdquoslovenskaacuterdquo bdquosvojskaacuterdquo vzdelanosť

Z doteraz analyzovanyacutech postojov je zrejmeacute že ich integrujuacutecim raacutemcom bola predovšetkyacutem ide-oloacutegia nacionalizmu slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia resp slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia Tento kom-plexnyacute a zložityacute fenomeacuten mal niekoľko typickyacutech prejavov z ktoryacutech chcem poukaacutezať predovšetkyacutem na ndash vyjadreneacute Vajanskeacuteho terminoloacutegiou ndash bdquosvojskosťldquo t j bdquoslovenskosťldquo či bdquoslovanskosťldquo83 Inyacutemi slovami želanyacute cieľ predstavovala bdquoslovenskaacute vzdelanosťldquo pre ženy a nie vzdelanosť vo všeobec-nosti čo rozmeneneacute na drobneacute znamenaacute že poznatky a zručnosti rozširujuacutece obzory mladyacutech žien v raacutemci vyacuteučby v maďarčine vlastne neboli žiaduacutece K pribliacuteženiu tohto probleacutemu bude užitočneacute vraacutetiť sa ešte raz k Samuelovi Ormisovi Vieme že pri koncipovaniacute učebneacuteho plaacutenu pre veľkore-vuacutecky Vychovaacutevaciacute uacutestav dievčenskyacute zohľadnil aj vyučovanie cudziacutech jazykov Fragment z ďal-

79 MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Potreba vzdelanosti ref 66 s 18880 List E Šolteacutesovej V Sokolovej z 2 1 1897 ref 7281 MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Potreba vzdelanosti ref 66 s 16282 KOCAacuteK Michal Ľudmila Riznerovaacute-Podjavorinskaacute Autobiografi a In Literaacuterny archiacutev 2891 Martin Ma-

tica slovenskaacute 1994 s 3083 Odmietaveacute stanovisko Vajanskeacuteho k požiadavkaacutem ženskej emancipaacutecie je znaacuteme Domnievam sa však že na-

priek tomu suacute koncepcie tohto nepochybne mienkotvorneacuteho naacuterodovca nevyhnutnyacutem kontextom pre analyacutezu textov ndash taktiež mienkotvornej ndash Šolteacutesovej K Vajanskeacutemu pozri napr HOLLYacute Karol Negaacutecia udalostnej histoacuterie a historickyacute optimizmus historickaacute ideoloacutegia S H Vajanskeacuteho (1881ndash1897) In Historickyacute časopis 2009 roč 57 č 2 s 243-269 TARANENKOVAacute Ivana Sformovanie koncepcie 1879ndash1881 (K literaacuternoes-tetickyacutem naacutezorom S H Vajanskeacuteho) In Slovenskaacute literatuacutera 2006 roč 53 č 1 s 24-31 TARANENKOVAacute Ivana Potvrdzovanie vyacutechodiacutesk (Naacutezory S H Vajanskeacuteho na kultuacuteru umenie a literatuacuteru v priebehu rokov 1882ndash1890) In Slovenskaacute literatuacutera 2006 roč 53 č 2 s 110-129


23


=

šieho Ormisovho textu Domaacuteca ženskaacute vyacutechova publikovaneacuteho už v nasledujuacutecom roku (1872) je však s tyacutemto učebnyacutem plaacutenom v zjavnom protiklade bdquodceacutera slovenskaacute nemaacute sa učiť žiad-nej cudzej reči [kurziacuteva v originaacuteli ndash K H] ani maďarskej ani nemeckej ani francuacutezskej alebo anglickej lebo ktoruacutekoľvek sa z niacutech naučiacute už jej srdce otroviacute tak že nikdy nebude dokonalou Slovenkouldquo84 Obdobne argumentovala napr E Šolteacutesovaacute ktoraacute otvorene označila (len nedaacutevno vzniknuteacute) vyššie dievčenskeacute školy ako nevhodneacute pre Slovenky Okrem praktickyacutech probleacutemov suacutevisiacich s vyučovaniacutem špecializovanyacutech predmetov v nezrozumiteľnom jazyku (čo vyplyacutevalo zo slabej znalosti maďarčiny) jej negatiacutevny postoj nepochybne vyplyacuteval aj z obavy že po slo-vensky hovoriace dievča potenciaacutelna stuacutepenkyňa ideaacutelov slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia sa tejto vlastnej komunite bdquoodcudziacuteldquo85 Šolteacutesovaacute v tomto kontexte celkom otvorene a programovo vyzyacuteva k uzavretiu edukaacutecie dievčat v hraniciach suacutekromnej domaacutecej sfeacutery bdquoPestujme v domoch našich čistyacute plameň laacutesky nešpiňme krby svoje draho kuacutepenyacutemi otrokami ktoriacute naacutem za peniaze naše nesuacute do rodiacuten jed zrady Čo vyhnali z poradnyacutech sieň vysokyacutech škocircl celeacuteho verejneacuteho života nech najde svaumlteacute miesto na čistej ženskej hrudi v tichom uacutetulku slovenskyacutech domovldquo86 Tyacutemto citaacutetom Šolteacutesovaacute zakončila relatiacutevne obsiahle pojednanie programoveacuteho charakteru ktoreacute celkom zjavne poukazuje na nadradenosť nacionalizmu nad ndash vo svojej podstate univerzaacutelnymi ndash myšlienkami ženskej emancipaacutecie

V kontexte diferencovanyacutech pruacutedov slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia by podrobnaacute analyacuteza možno podporila v historiografi i tradovanuacute teacutezu že mladšia hlasisticko-pruacutedistickaacute liacutenia bola otvorenejšia voči uacutesiliu o emancipaacuteciu žien87 Ide však o analyticky naacuteročnuacute problematiku a to najmauml kvocircli často prehliadanej suacutevislosti že hlasisticko-pruacutedistickaacute (či masarykovsko-slovakofi lskaacute) opoziacutecia voči tzv martinskeacutemu centru SNS bola napriek svojim heslaacutem liberalizmu humanizmu či koz-mopolitizmu nacionalistickaacute rovnako ako martinskiacute naacuterodovci Vyacutestižne to ilustruje napr text Antona Štefaacutenka Slovaacuteci vo Viedni v ktorom sa venuje aj problematike bdquoSlovenky vo Viednildquo Štefaacutenek tu predstavil ženu ako bdquonositeľku naacuterodnej uzavrenosti a slovenskej myšlienkyldquo a ako imuacutennu voči bdquoveľkomestskyacutem špatnostiam a zvlaacuteštnostiamldquo Rolu bdquocudzieholdquo charakteristickuacute pre nacionalistickeacute myslenie zohraacutevali v tomto priacutepade Nemci a Štefaacutenek v tejto suacutevislosti konšta-toval bdquoMenovite Slovenka opovrhuje Nemcomldquo Štefaacutenek ďalej zdocircrazňuje mravnosť Sloveniek vo Viedni ktoreacute sa usilujuacute obmedzovať prehrešky proti moraacutelke zo strany ich manželov Prostred-niacutectvom udržiavania bdquopopulačnej silyldquo zdocircrazňuje aj uacutestrednuacute materskuacute rolu ženy Možno zhrnuacuteť že podľa Štefaacutenka (hovoriaceho v mene slovenskyacutech naacuterodovcov vo Viedni) plnili ženy funkciu bdquoservisuldquo bez ktoreacuteho by sa sotva dočkali vyacuteraznejšiacutech uacutespechov88 Je teda celkom zrejmeacute že

84 ORMIS Samuel Domaacuteca ženskaacute vyacutechova In Živena Naacuterodnyacute almanach Turč Sv Martin bdquoŽivenaldquo spolok slovenskyacutech žien 1872 s 174

85 Porovnaj SOLTEacuteSZOVA ref 69 s 434-43586 SOLTEacuteSZOVA ref 69 s 437 87 Toto by však malo byť predmetom ďalšiacutech vyacuteskumov pozri o tom podrobnejšie v tretej kapitole88 Porovnaj originaacutel parafraacutezovaneacuteho fragmentu zo Štefaacutenkovho textu bdquoDoplniť musiacutem obraz viedenskej Slo-

venky ešte tyacutem že ona je hlavne nositeľka naacuterodnej uzavrenosti a slovenskej myšlenky Ovšem ako pri kaž-dom naacuterodne neuvedomelom človeku pochaacutedza taacuteto myšlenka z konservatismu a hlbšej vyacutechovy slovenskej Muž ide na vojnu do sveta styacuteka sa s cudzinom [cudzinou] a navykne jej žena sa nestyacuteka s cudziacutemi len jak ďaleko to obchodneacute zaacuteležitosti vyžadujuacute preto je aj miešaneacute manželstvo medzi Slovaacutekmi a Nemcami veľmi zriedkave [zriedkaveacute] Menovite Slovenka opovrhuje Nemcom Ona je to spojivo ktoreacute udržuje celi-stvost kolonie slovenskej vo Viedni Na ňu nemajuacute veľkomestskeacute špatnosti a zvlaacuteštnosti pražiadneho vlivu Ona udržuje integritu a siacutelu populačnuacute Ona sdŕža muža pred pijatikou pred zlou spoločnosťou ona okuacutezli svojou čistotou strojnosťou a prirodzenou stydlivosťou Ona zachovaacuteva rodinu pred uacuteplnyacutem odnaacuterodneniacutem Dlheacute roky som pozoroval tieto pekne vlastnosti slovenskej ženy a prišiel som k poznaniu že jestli sa podariacute inteligencie intensiacutevnejšiacute rozmach naacuterodnej myšlenky vo Viedni vyvinuacuteť tak sa jej to podariacute iste len


24

KAROL HOLLYacute

=

v raacutemci diferencovanyacutech pruacutedov v slovenskej naacuterodoveckej societe bolo docircležityacutem spoločnyacutem prvkom praacuteve jednotneacute resp veľmi podobneacute chaacutepanie uacutelohy ženy v naacuterode čo malo prirodzene ďalekosiahle docircsledky pre formovanie postojov k jej sociaacutelnemu statusu ako aj ku koncepciaacutem vzdelaacutevania žien

Alternatiacuteva samostatnej profesionaacutelnej realizaacutecie ženy

Plaacutenovanaacute gazdinskaacute škola Živeny mala vychovaacutevať predovšetkyacutem naacuterodne uvedomeleacute ženy v domaacutecnosti Nepriamo sa tak predpokladala ekonomickaacute zaacutevislosť ženy od muža V tomto kon-texte možno považovať za charakteristickeacute že apel Klemy Ruppeldtovej z roku 1896 aby Vyacutebor Živeny rozšiacuteril program plaacutenovanej dievčenskej školy nebol (prinajmenšom v ofi ciaacutelnych dekla-raacuteciaacutech) zohľadnenyacute K Ruppeldtovej sa totiž plaacutenovanaacute gazdinskaacute škola zdala maacutelo efektiacutevna z hľadiska skutočnyacutech potrieb žien a teda navrhovala bdquože by dľa okolnostiacute živote požadujuacutecich viacej zreteľ obraacutetenyacute bol na vyacutechovu dceacuter slovenskyacutech pre samostatneacute postavenie t j aby sa dievčence naše vychovaacutevali aj k praacutecam ktoryacutemi by si priacutepadne samie čestne chlieb vydobyť mohlildquo89 Ako som už poukaacutezal Šolteacutesovaacute siacutece prijiacutemala predstavu samostatne zaraacutebajuacutecej ženy avšak len v druhom plaacutene resp ako eventualitu s ktorou je možneacute raacutetať V podmienkach dualis-tickeacuteho Uhorska však ziacuteskanie vyššieho vzdelania pre ženy bolo v istom zmysle v rozpore s kon-zervatiacutevnym stanoviskom Šolteacutesovej ktoraacute podriaďovala všeobecneacute požiadavky emancipaacutecie žien nacionalistickeacutemu chaacutepaniu funkcie edukaacutecie dievčat ktoruacute videla najmauml vo sfeacutere šiacuterenia a utužo-vania naacuterodneacuteho povedomia

Na prelome storočiacute sa staacutevala čoraz aktuaacutelnejšou aj ekonomickaacute motivaacutecia edukaacutecie Potreba vzdelaacutevania sa žien bola totiž priamo uacutemerne s modernizaacuteciou a industrializaacuteciou spoločnosti čoraz viac motivovanaacute potrebou ziacuteskať kvalifi kaacuteciu na zaacuteklade ktorej si žena mohla naacutejsť zamestnanie Tento aspekt sa s plnou naliehavosťou prejavil v čase Veľkej vojny90 keď mužskaacute časť obyvateľ-stva odišla od svojich rodiacuten (žien a detiacute) na front91 Analyacuteza vzdelania kvalifi kaacutecie a zamestnanec-kej štruktuacutery žien pod zornyacutem uhlom ich sociaacutelnej situovanosti (napr problematika nevydatyacutech žien) je jednou z teacutem na ktoreacute by sa mal suacutestrediť ďalšiacute vyacuteskum92

ZhrnutieZ analyacutezy diskurzu slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia ohľadom ženskeacuteho vzdelaacutevania vyplyacuteva ako

najdocircležitejšiacute zaacutever dominancia ideoloacutegie nacionalizmu vo vzťahu k požiadavkaacutem ženskej eman-cipaacutecie Snahy E Šolteacutesovej zastrešeneacute spolkom Živena o založenie gazdinskej a nie inej diev-čenskej školy považujem za konzekventneacute s programovyacutemi postulaacutetmi slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia Žena v poniacutemaniacute naacuterodovcov a naacuterodovkyacuteň mala primaacuterne plniť rolu bdquoservisuldquo pre naacuterodneacute

s pomocou ženy [zvyacuteraznenie v originaacuteli ndash K H] Muž uacuteplne odvysiacute od nej keď ona ide do spoločnosti ide aj on a naopakldquo Pozri ŠTEFAacuteNEK Anton Slovaacuteci vo Viedni In Slovanskyacute přehled Sborniacutek statiacute Dopisův a zpraacutev ze života slovanskeacuteho 1904 roč 6 s 154-155

89 List K Ruppeldtovej (vyacuteborniacutečky Živeny) slaacutevnemu Vyacuteboru z 5 7 1896 Slovenskyacute naacuterodnyacute archiacutev (ďalej SNA) f Živena k 21 č j 133

90 Vplyv Veľkej vojny na rodinu analyzovala najnovšie G Dudekovaacute pozri DUDEKOVAacute Gabriela Strateacute-gie prežitia v mimoriadnej situaacutecii Vplyv Veľkej vojny na rodinu na uacutezemiacute Slovenska In Forum Historiae 2009 roč 3 č 1 s 1-15 Dostupneacute na internete lthttpwwwforumhistoriaeskFH1_2009texty_1_2009dudekovapdfgt

91 V tejto veci je zaujiacutemavyacute apel Robotniacuteckych noviacuten už v suacutevislosti s mobilizaacuteciou v kontexte prvej balkaacutenskej vojny pozri Pečujte o ženy a deti mužov do zbrane povolanyacutech In Robotniacutecke noviny 19 12 1912 roč 9 č 51 s 1

92 Cenneacute uacutedaje o zamestnaneckej štruktuacutere žien uvaacutedza vo svojej praacuteci D Vaněkovaacute bližšie pozri VANĚKOVAacute ref 26 s 15-23


25


=

hnutie (starostlivosťou o manželov a domaacutecnosť a predovšetkyacutem realizovaniacutem svojej materskej role) Ofi ciaacutelne deklarovaneacute požiadavky slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia spravidla neprekračovali raacutemec obhajoby praacuteva ženy na rozšiacuterenie elementaacuternej vzdelanostnej uacuterovne poznatkami o litera-tuacutere a kultuacutere Tyacutemto spocircsobom mali byť lepšie pripraveneacute na vykonaacutevanie bdquoslužby naacuteroduldquo ako manželky matky a gazdineacute Predpokladaacutem že tento postoj bol v princiacutepe spoločnyacute tak pre mar-tinskyacutech naacuterodovcov ako aj pre generačne mladšiacutech hlasistov (u pruacutedistov v obdobiacute pred Veľkou vojnou možno badať isteacute posuny v chaacutepaniacute tzv ženskej otaacutezky pozri v piatej kapitole tejto knihy) Na vzdelaacutevanie žien ktoreacute prekračovalo raacutemec bdquoservisuldquo pre naacuterodneacute hnutie ofi ciaacutelne programoveacute dokumenty a mienkotvorneacute texty z prelomu storočiacute spravidla nerefl ektovali resp nepovažovali takyacuteto obsah edukaacutecie za prioritnyacute93

Toto tvrdenie možno ilustrovať skutočnosťou že napr erudiacutecia a odbornosť I Textorisovej ktoruacute vtedajšia vedeckaacute komunita uznaacutevala ako botaničku94 nebola v naacuterodoveckom diskurze pozitiacutevne zdocircrazňovanaacute Za charakteristickeacute taktiež považujem že jedna z prvyacutech absolventiek mediciacuteny na budapeštianskej univerzite Maacuteria Bellovaacute sa nestala suacutečasťou kaacutenonu slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia Praacuteve Bellovuacute pokladaacutem za dobryacute priacuteklad pre konkretizovanie možnostiacute edukaacutecie žien zo slovenskeacuteho prostredia v Uhorsku Jej životneacute osudy s docircrazom na priebeh jej vzdelaacutevania suacute predmetom nasledujuacutecej podkapitoly

13 MUDR MAacuteRIA BELLOVAacute ndash PRIacuteKLAD UacuteSPEŠNEJ EDUKAacuteCIESLOVENKY V UHORSKU

Maacuteria Bellovaacute predstavuje pozoruhodnyacute priacuteklad mimoriadne uacutespešneacuteho priebehu vzdelaacutevania na ktoreacuteho počiatku bola ľudovaacute škola a na konci dosiahnutie vysokoškolskeacuteho titulu Hneď na uacutevod treba zdocircrazniť že išlo o edukaacuteciu dievčaťa zo slovenskej naacuterodoveckej rodiny v podmien-kach Uhorska na začiatku 20 storočia95 M Bellovaacute sa narodila 10 novembra 1885 Jej otec Štefan Bella (1844 ndash 1909) pocircsobil ako evanjelickyacute faraacuter v Liptovskom Sv Petre za manželku mal Janu rodenuacute Karlovskuacute96

Priebeh Bellovej inštitucionalizovanej edukaacutecie bol pozoruhodnyacute navštevovala ľudovuacute školu v Liptovskom Sv Petre a naacutesledne v Kovačici Vo Vojvodine (v Pančeve) ziacuteskala tiež prveacute skuacutese-nosti s dievčenskou školou Vyššie vzdelanie si ďalej rozširovala ndash po naacutevrate do rodneacuteho Liptova ndash štuacutediom na meštianskej škole v Liptovskom Sv Mikulaacuteši97 Tieto jej skuacutesenosti s praacuteve moder-

93 Tu treba podotknuacuteť že napriek takto deklarovanyacutem postojom existovalo v slovenskej naacuterodoveckej komunite viacero erudovanyacutech žien ktoreacute však zostaacutevali bdquov tieni mužovldquo Pozri k tomu KODAJOVAacute Daniela Ženy v tieni mužov spisovateľky redaktorky a prekladateľky In DUDEKOVAacute Na ceste ref 2 s 563-586 Zaujiacute-mavyacutem prameňom k erudovanosti jednotlivyacutech ženskyacutech osobnostiacute suacute ich osobneacute knižnice Najnovšie k tomu pozri SABOV Peter Knižnica Izabely Textorisovej In SABOV Peter et al Sprievodca po historickyacutech kniž-niciach na Slovensku III zvaumlzok Martin Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica 2009 s 13-16 SABOV Peter Osobnaacute knižnica Drahotiacuteny Kardossovej-Križkovej In SABOV Sprievodca ref 93 s 17-19

94 O I Textorisovej pozri napr HRABOVEC Ivan Slovenskaacute botanička Izabela Textorisovaacute In Z dejiacuten vied a techniky na Slovensku IX Bratislava Veda 1979 s 371-391 HRABOVEC Ivan Izabela Textorisovaacute In TIBENSKYacute Jaacuten et al Priekopniacuteci vedy a techniky na Slovensku 2 Bratislava Obzor 1998 s 892-899

95 Naacuterodoveckeacute zaacutezemie M Bellovej dokladujuacute viacereacute skutočnosti jej otec participoval na naacuterodoveckyacutech aktivitaacutech jej študijneacute vyacutesledky sa stali objektom verejnyacutech oslaacutev v kruhu naacuterodovcov a v neposlednom rade sa ona sama počas vysokoškolskeacuteho štuacutedia v Budapešti angažovala v slovenskyacutech spolkoch (pozri k tomu nižšie)

96 MAŤOVČIacuteK Augustiacuten et al Biografi ckyacute lexikoacuten Slovenska I A ndash B Martin Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica Naacuterodnyacute biografi ckyacute uacutestav 2002 s 323 VALENTOVIČ Štefan (ed) Slovenskyacute biografi ckyacute slovniacutek (od roku 833 do roku 1990) I zvaumlzok A ndash D Martin Matica slovenskaacute 1986 s 196

97 MAŤOVČIacuteK ref 96 s 323


26

KAROL HOLLYacute

=

nizovanyacutem systeacutemom vzdelaacutevania dievčat v Uhorsku ktoreacute prekračovali geografi ckyacute horizont rodneacuteho Liptova možno považovať z hľadiska jej ďalšej profesionaacutelnej realizaacutecie za faktor zaacutesad-neacuteho vyacuteznamu Je zrejmeacute že praacuteve v tomto obdobiacute sa budovali jej vlastnosti ktoreacute ju odlišovali od vaumlčšiny rovesniacutečok najmauml jej nezlomnaacute viera v možnosť dosiahnuť neľahkeacute ciele prostredniacutectvom vlastnej usilovnosti a cieľavedomosti

Ďalšia edukaacutecia M Bellovej bola v dobovom kontexte exkluziacutevna v rokoch 1901ndash1905 ju nachaacutedzame ako externuacute študentku na banskoštiavnickom lyacuteceu a po uacutespešnom zloženiacute maturitnej skuacutešky ju prijali za mimoriadnu a neskocircr riadnu posluchaacutečku na lekaacutersku fakultu budapeštianskej univerzity Vysokoškolskeacute štuacutedium taktiež absolvovala s uacutespechom a 26 novembra 1910 bola slaacutevnostne promovanaacute za doktorku lekaacuterskych vied98

Maacuteria Bellovaacute ako cieľavedomaacute študentka ktoraacute tuacuteži pomaacutehať choryacutemMatka M Bellovej o ktorej možno predpokladať že svojej dceacutere pomaacutehala a podporovala

ju (Bellovaacute ju vo svojich spomienkach spomiacutena ako bdquoobetavuacuteldquo99) sa nedožila prveacuteho vyacuteznam-neacuteho uacutespechu svojej dceacutery ndash maturity zomrela v roku 1904100 Z februaacutera tohto roku sa však ešte zachoval jej list synovi Maacuteriinmu bratovi Štefanovi Vladimiacuterovi Bellovi101 v ktorom spomiacutena psychickeacute rozpoloženie Maacuterie v čase bliacutežiacej sa maturitnej skuacutešky bdquo[] Mariša ta sa len pilne učiacute a bojiacute sa[] že na mature prepadne []rdquo102 Tento fragment teda naznačuje usilovnosť a ambi-cioacuteznosť Maacuterie Uvedenuacute skutočnosť dobre ilustruje zmienka jej otca ktoryacute svojmu synovi pribliacute-žil akyacutem spocircsobom traacutevi Maacuteria čas v rodičovskom dome bdquo[] a Mariška bude v druhej izbe hlavu si laacutemať dakyacutem probleacutemom []rdquo103 Tieto vlastnosti tvorili jednu z nevyhnutnyacutech podmienok jej neskoršiacutech uacutespechov Treba tu zdocircrazniť že vonkoncom nešlo o samozrejmosť naopak priacuteklad jej sestry Nataše ilustruje prekračovanie dobovyacutech štandardov a limitov zo strany Maacuterie Otec Štefan Bella ktoryacute Maacuteriino snaženie a chuť do praacutece podporoval piacutesal svojmu synovi o dceacutere Nataši nasledovne bdquoNataška zostane doma jej nevola k učeniu kratkozrakosť a taacute okolnosť že učeneacute draacutehy nevyplaacutecajuacute sa pre mužov nieto by pre ženy a ona je s tyacutemto rozhodnutiacutem spokojnaacute []rdquo104 V tomto kontexte je zaujiacutemavaacute zmienka samotnej Bellovej ktoraacute spomiacutenala že v tom čase bola rozšiacuterenaacute mienka že žena nemaacute schopnosť vzdelaacutevať sa na takej uacuterovni ako muž105

Ako vyplyacuteva z Bellovej spomienok jej rozhodnutie pre bdquoučeneacute draacutehyldquo motivovala tuacutežba pomaacutehať choryacutem V suacutevislosti s obdobiacutem mladosti Bellovaacute zdocircraznila svoje osobneacute skuacutesenosti s tragickyacutem dosahom infekčnyacutech chorocircb bdquo[] veľmi [som sa] kamaraacutetila priatelila s dievčatmi z dediny Chodili sme spolu do spevokolu hraacutevali sme divadlaacute a mala som ich veľmi rada Ich otcovia boli muraacuteri a boli cez leto v Budapešti kde stavali Pešť a susedneacute maďarskeacute mestaacute Keď sa vraacutetili prišli veľmi ubiedeniacute lebo tam mali zleacute byty pivnice a mali zluacute stravu a tak doniesli so sebou aj tuberkuloacutezu [] A keď nakaacutezali [nakazili] celuacute rodinu celeacute rodiny vymierali A zomierali aj tieto moje priateľky a mne bolo veľmi ľuacuteto Vzbudila sa vo mne tuacuteha tuacutežba aby som mohla pomaacutehať aby som ich mohla nejako chraacuteniť Ale ako chraacuteniť Veď vtedy nedalo sa študovať len ako sestra Pre ženy bolo len

98 MAŤOVČIacuteK ref 96 s 32399 Naacuterodnyacute biografi ckyacute uacutestav Slovenskej naacuterodnej knižnice (ďalej NBUacute SNK) f Bellovaacute Maacuteria Zaacutepisky ev

fara Priacutebovce nestraacutenkovaneacute100 MAŤOVČIacuteK ref 96 s 323101 MAŤOVČIacuteK ref 96 s 321-322 Štefan V Bella sa stal vyacuteznamnyacutem hydroloacutegom odborniacutekom na meliorač-

neacute stavby euroacutepskeho vyacuteznamu 102 List [J Bellovej] Š V Bellovi z 22 2 1904SNK-ALU sign 145 B 4103 List Š Bellu ŠV Bellovi z 19 7 1904 SNK-ALU sign 145 B 4104 Ref 103105 Porovnaj ref 74


27


=

varenie šitie a tak ďalejldquo Naacutesledne prechaacutedza ku kľuacutečovej role svojho otca bdquoMocircj otec bol evanje-lickyacute kňaz a veľmi rozumnyacute človek ktoryacute ovlaacutedal latinčinu greacutečtinu A keď som sa mu zdocircverila že chcem pomaacutehať ľuďom sa usmial a povedal lsquoNo uč sa latinčinersquo a začala som s niacutem preberať latinskuacute a greacutecku rečldquo106

Otcova podporaZ citovaneacuteho fragmentu vyplyacuteva že prostredie svaumltopeterskej fary v ktorom Maacuteria spolu so

šiestimi suacuterodencami vyrastala107 možno považovať za určujuacuteci faktor jej ďalšej životnej draacutehy Na tomto mieste sa žiada zvlaacutešť zdocircrazniť že stimuly z rodinneacuteho prostredia ktoreacute Maacuteriu podpo-rovali v jej usilovnosti a celkom zrejmej vocircli vzdelaacutevať sa boli v dobovom kontexte nepochybne vyacutenimočneacute Faktom je že Bellovej cieľavedomosť a usilovnosť a moraacutelna podpora zo strany rodi-čov by nestačili na uacutespešneacute ukončenie lyacutecea a ďalšiu karieacuteru na univerzite nevyhnutnaacute bola aj materiaacutelna a organizačnaacute podpora V tejto veci fi guruje jej otec ako mimoriadne aktiacutevny ale ako vyacuteznamnaacute osobnosť sa tu javiacute aj jej brat ktoryacute v tom čase pocircsobil v Prahe a neskocircr v Berliacutene108

Bellovaacute na inom mieste spomiacutenala že otec ju učil po latinsky bdquoskocircr z kuriozityldquo keď sa však presvedčil že Maacuteria je schopnaacute naučiť sa tuacuteto komplikovanuacute reč rozhodol sa zapiacutesať ju na evan-jelickeacute lyacuteceum v Banskej Štiavnici V spomiacutenanej škole vtedy riaditeľoval profesor Kaacuteroly Jezso-vics109 u ktoreacuteho Štefan Bella svojho času maturoval Po preskuacutešaniacute Maacuterie z latinčiny mal profe-sorskyacute zbor rozhodnuacuteť o jej prijatiacute Ako Bellovaacute spomiacutena proti prijatiu sa postavil najmauml biskup Fridrich Baltiacutek ktoreacutemu sa nepozdaacutevalo že primaacutet prveacuteho študenta ženskeacuteho pohlavia na evanje-lickom lyacuteceu ziacuteska dceacutera panslaacutevskeho faraacutera Vďaka Jezsovicsovi ju na lyacuteceum prijali ako externuacute študentku Na skuacutešky sa pripravovala doma pod dohľadom otca pričom všetky okrem maďarčiny (bdquomocircj otec saacutem zle rozpraacuteval maďarskyldquo) zložila s vyznamenaniacutem a štuacutedium skončila maturitou110

Hoci Bellovaacute študovala externe v obdobiacute pred maturitnou skuacutešku musela byť priacutetomnaacute v Ban-skej Štiavnici Organizačne a materiaacutelne tento pobyt ochotne zabezpečoval jej otec Brat jej zas pomaacutehal v priacuteprave na skuacutešky a to konkreacutetne z matematiky a zrejme jej poskytol aj fi nančnuacute podporu111 Otec a brat jej teda vytvorili podmienky v raacutemci ktoryacutech dosiahla vyacutenimočnyacute uacutespech Maacuteria si ako čerstvaacute uacutespešnaacute maturantka mohla užiť priacutejemnyacute pocit z vyacutesledku svojej usilovnosti Treba zdocircrazniť skutočnosť že jej maturita bola predmetom verejnyacutech oslavnyacutech akciiacute (bdquoVše-obecne sa jej gratulovalo []ldquo) bola usporiadanaacute oslava v kasiacutene v Liptovskom Sv Mikulaacuteši a oslavovalo sa tiež bdquov priacutetomnosti Martincovldquo na obede po senioraacutelnom konvente M Bellovaacute tak prvyacute raz vošla do povedomia širšej verejnosti Otec však v čase keď sa Maacuteria tešila zo zasluacuteže-neacuteho oddychu myslel na organizačno-technickeacute a materiaacutelne zabezpečenie ďalšej karieacutery svojej dceacutery bdquoTeraz prejdem k paacutelčivej otaacutezke Mariška predsa si len vary vyberie mediciacutenuldquo Š Bella siacutece piacutesal o Maacuteriinom rozhodnutiacute ale do veľkej miery išlo tiež o jeho rozhodnutie podporovať

106 Reč Maacuterie Bellovej v televiacuteznom dokumente Život pre druhyacutech odvysielanom 24 4 1967 v Slovenskej televiacutezii veduacuteca vyacuterobneacuteho štaacutebu Marta Lhotskaacute kamera Mojmiacuter Tomašovič scenaacuter a reacutežia Eugen Šinko Citovaneacute z DVD-koacutepie dokumentu vyhotovenej v Archiacuteve Slovenskej televiacutezie

107 MAŤOVČIacuteK ref 96 s 321 a 323108 Porovnaj list Š Bellu ŠV Bellovi z 18 4 1904 SNK-ALU sign 145 B 4 a list Š Bellu A Halašovi z 27

7 1900 SNK-ALU sign 37 A 23109 Kaacuteroly Jezsovics (1834 ndash 1924) dlhoročnyacute profesor matematiky fyziky a priacuterodovedy neskocircr riaditeľ evan-

jelickeacuteho lyacutecea v Banskej Štiavnici Bližie pozri CSAacuteKY Kaacuteroly Hiacuteres Selmecbaacutenyai tanaacuterok Dunaszer-dahely Lilium Aurum 2003 s 91-92

110 BELLOVAacute Zaacutepisky ref 99 BELLOVAacute Curriculum ref 74 j h [HUŠKOVAacute Jindra] Prvaacute slovenskaacute lekaacuterka spomiacutena (k pražskeacutemu sjazdu vysokoškolsky vzdelanyacutech žien) In Čas 22 3 1947 roč 4 [citovaneacute zo zbierky vyacutestrižkov v NBUacute SNK]

111 list Š Bellu ŠV Bellovi z 27 1 1905 SNK-ALU sign 145 B 4


28

KAROL HOLLYacute

=

svoju dceacuteru Spomiacutenal že štuacutedium mediciacuteny bude pre rodinu veľkou fi nančnou zaacuteťažou avšak naacutesledne myslel už na konkreacutetne zabezpečenie jej štuacutedia bdquoNajťažšiacute bod v tejto otaacutezke je hladanie primeranej hospodyldquo112

Maacuteria Bellovaacute uacutespešne študuje mediciacutenu na budapeštianskej univerzite Na prijatie na štuacutedium mediciacuteny si Bellovaacute spomiacutenala nasledujuacutecim spocircsobom bdquoPo jarnom

čase povedal mi otec lsquoZaveziem ťa do Budapešti Snaacuteď ťa tam priacutejmursquo Prišli sme do Budapešti na univerzitu [] Rektorom bol Genersich113 zo Spiša staryacute človek ale euroacutepejskeacuteho chyacuteru pato-logickyacute anatoacutem V predsieni prišiel tajomniacutek k naacutem a spyacutetal sa v akej zaacuteležitosti chceme rozpraacutevať s rektorom Pri tom sa podiacuteval na mňa uškrnul sa lebo bledaacute chudaacute dievčina v domaacutecich šityacutech šataacutech [] A odišiel Otec mi povedal lsquoMoje dieťa mne sa zdaacute že my budeme čakať do večera Pozri predsieň je plnaacute čakateľov a my budeme posledniacutersquo Ale tajomniacutek sa vraacutetil a povedal lsquoPaacuten rektor vaacutes vypočujersquo Išli sme [] ku paacutenovi rektorovi [] ktoryacute s otcom rozpraacuteval latinsky A keď mu otec povedal že sa jednaacute o prijatie jeho dceacutery na univerzitu usmial sa a povedal lsquoJa sa tešiacutem vaacutem lebo vy ste mi doniesli pozdrav zo susedneacuteho Spiša Ja zo Spiša pochaacutedzam a vy z Liptovarsquo A mne položil ruku na plece a povedal lsquoDceacutera moja je to pekneacute že chceš pomaacutehať tyacutem biednym chudobnyacutem ľuďom Priacutejmem ťa ako mimoriadnu posluchaacutečku s červenyacutem indexom na univerzi-tursquoldquo114 Genersich jej aj počas štuacutedia venoval čas a Bellovaacute mala naňho priacutejemneacute spomienky Po uacutespešnom zloženiacute troch kolokviiacute bola prijataacute ako riadna posluchaacutečka115

Počas štuacutedia však Bellovaacute zaacutepasila s dobovyacutemi predsudkami keď jej napr profesor Lenhos-seacutek116 pri pitve odporuacutečal aby si vybrala nejakeacute ženskejšie povolanie V Budapešti sa zuacutečastňo-vala spolkoveacuteho života tamojšiacutech slovenskyacutech univerzitnyacutech študentov čo bolo spojeneacute s rizikom vyluacutečenia z univerzity keďže pestovanie slovenskej literatuacutery bolo vniacutemaneacute ako panslavizmus M Bellovaacute vniacutemala vtedajšie emancipačneacute snahy žien a ako svoj priacutespevok v literaacuternom odbore Slovenskeacuteho spolku napiacutesala praacutecu na teacutemu bdquoEmancipaacutecialdquo117 S odstupom času tento svoj text komentovala nasledovne bdquoViem že praacuteca bola azda naivnaacute ale piacutešem o nej len preto aby som dokumentovala akeacute hnutie bolo vtedy v ženskyacutech dušiach bdquoex manucipioldquo (zpod otroctva)ldquo118

Vyacutestižne charakterizoval budapeštianske pocircsobenie Bellovej Dr Jozef Uram bdquoLež šťastnaacute jej povaha premohla všetky jej nepriacutejemnosti a peštianska slovenskaacute študujuacuteca mlaacutedež našla v nej čoskoro miluacute a uacuteprimnuacute družku a priateľku Často viacutedavali sme ju v kruhu našom vždy veseluacute a roztomiluacute Pilne navštevovala i literaacuterne schocircdzky peštianskeho Slov spolku na ktoryacutech svojou prednaacuteškou lsquoO feminismersquo ziacuteskala si všeobecnej pochvaly a uznania V naacuterodnom ohľade vystu-povala vždy smele a otvorene Tyacutemto ako i vaacutežnym chovaniacutem a priacutekladnou pilnosťou nadobudla si zvlaacuteštnej uacutecty v kruhu spoluposluchaacutečov a pochvaly u professorovldquo119

112 List Š Bellu ŠV Bellovi zo 6 7 1905 SNK-ALU sign 145 B 4113 Anton Genersich (1842ndash1918) v r 1895ndash1913 profesor patoloacutegie a v r 1910ndash1911 rektor budapeštianskej

univerzity Bližie pozri KENYERES Aacutegnes (ed) Magyar eacuteletrajzi lexikon 1000ndash1990 Upraveneacute prepra-covaneacute vydanie Nestraacutenkovaneacute Dostupneacute na internete lthttpmekniifhu0030000355htmlindexhtmlgt Bellovaacute tu zrejme omylom spomiacutenala Genersicha ako rektora už v čase jej prijatia na mediciacutenu

114 Život pre druhyacutech ref 106115 Ref 110116 Mihaacutely Lenhosseacutek (1863ndash1937) od r 1894 profesor anatoacutemie a riaditeľ I anatomickeacuteho inštituacutetu na buda-

peštianskej univerzite Bližšie pozri KENYERES ref 113 117 J Uram spomiacutena tento text pod naacutezvom O feminizme pozri ref 119 118 [HUŠKOVAacute] ref 110119 URAM Jozef Prvaacute slovenskaacute lekaacuterka [K našim obraacutezkom] In Dennica 1911 roč 13 č 1 s 13


29


=

Uacutespešneacute zavŕšenie štuacutedia mediciacuteny Uacutespech Bellovej bol podobne ako jej maturita predmetom verejnyacutech oslaacutev bdquolsquoZ Mikulaacuteša sa

ohlaacutešarsquo sa začiacutenala baacutesnička ktorou ma moji kollegovia slovenskiacute posluchaacuteči university v Buda-pešti pozdravili po uacutespešnom rigorosume []ldquo120 Treba však dodať že otec ktoryacute sa snaacuteď najviac zasluacutežil o Maacuteriino štuacutedium sa tohto uacutespechu nedožil zomrel roku 1909121 O uacutespešnom zavŕšeniacute Bellovej štuacutedia mediciacuteny informovali širšiu verejnosť periodikaacute slovenskej naacuterodoveckej komu-nity Aktuaacutelne v deň promoacutecie ndash 26 novembra 1910 ndash informovali o absolutoacuteriu M Bellovej Naacuterodnie noviny bdquoMaacuteria Bella [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H] dceacutera neboheacuteho P [Š ()] Bellu ev kňaza v Liptovskom Sv Petre poskladala na peštianskej univerzite lekaacuterske zkuacutešky a bude v sobotu dňa 26 novembra v aule univerzity za doktorku mediciacuteny promovanaacute Blahoželaacutemeldquo122 Novozaloženyacute mesačniacutek Živena ktoreacuteho hlavnou redaktorkou bola poprednaacute osobnosť sloven-skeacuteho ženskeacuteho hnutia E Šolteacutesovaacute taktiež informoval o Bellovej uacutespechu už v decembrovom čiacutesle Treba však povedať že vzhľadom k tomu že išlo o tlačoveacute foacuterum ženskeacuteho hnutia priestor venovanyacute tejto udalosti bol viditeľne malyacute bdquoPrvaacute slovenskaacute lekaacuterka [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H] Slečna Maacuteria Bellovaacute [kurziacuteva v originaacuteli ndash K H] dceacutera neb[oheacuteho] Štefana Bellu evanj faraacutera v Liptovskom Sv Petre složila v novembri posledneacute mediciacutenske rigorosum a bola dňa 26 novembra povyacutešenaacute na univerzite v Pešti za doktora lekaacuterskej vedy Blahoželaacutemeldquo123 Kraacutetku informaacuteciu o Bellovej promoacutecii priniesli tiež Pruacutedy124

Vaumlčšiacute priestor Bellovej uacutespechu venovala Dennica ktoraacute uverejnila text Jozefa Urama ako aj fotografi u M Bellovej bdquoNa peštianskej univerzite povyacutešenaacute bola dňa 26 nov m r za doktorku veškereacuteho lekaacuterstva naša rodaacutečka slečna Maacuteria Bellova [Bellovaacute] Kto by ju neznal aspoň dľa mena Je dceacuterou neboheacuteho na cirkevnom i naacuterodnom poli zasluacuteženeacuteho ev[anjelickeacuteho] faraacutera Štefana Bellu zo Sv Petra v Liptove Duševne nadaneacute dievča už od malička bažilo za niečim vyš-šiacutem za vedou a vzdelaniacutem Mikulaacutešske dievčenskeacute školy nedostačily jej a preto privaacutetnou pilnos-ťou skončila gymnaziaacutelne triedy i maturitu v B Štiavnici Už i tu bojovala s mnohyacutemi ťažkosťami a intrikami ktoreacute prekaacutežky sa len zvaumlčšily keď r 1905 prišla do Pešti a venovala sa mediciacuteneldquo Uram zdocircraznil spoločenskyacute vyacuteznam uacutespechu Bellovej ktoruacute daacuteval za vzor aj ďalšiacutem bdquonašim slovenskyacutem dievčataacutemldquo bdquo[] Sme pyšniacute na našu prvuacute lekaacuterku a obdivujeme jej nadanosť odhod-lanosť a vytrvalosť že vzdor toľkyacutem prekaacutežkam a ťažkosťam na čas a s tak peknyacutem vyacutesledkom zavŕšila ťažkeacute štuacutedia a že prelomila ľad a dokaacutezala že i naše slovenskeacute dievčataacute vedia študovať ndash jestli chcuacute Jej priacuteklad nech dodaacute vocircle a smelosti tyacutem v ktoryacutech tlie utajenyacute plamienok tuacutežby za vzdelaniacutem Keď milej našej rodaacutečke k zdarneacutemu jej uacutespechu srdečne blahoželaacuteme prajeme jej mnoho zdaru i k ďalšiacutem jej štuacutediam a neskoršiemu odborneacutemu i spoločenskeacutemu uacutečinkovaniuldquo125 Tento člaacutenok bol uverejnenyacute v čase keď už na Dennicu mali zaacutesadnyacute vplyv aj ineacute osobnosti ako jej zakladateľka Tereacutezia Vansovaacute (napr František Votruba pozri k tomu nasledujuacutecu kapitolu) pri-čom ho napiacutesal osobnyacute priateľ M Bellovej Na tuacuteto skutočnosť upozorňujem preto lebo citovanyacute člaacutenok J Urama rozsahom a intenzitou ďaleko prevyšoval tematizaacuteciu uacutespechu M Bellovej ktoruacute na straacutenkach svojho periodika (Živeny) prezentovali predstaviteľky slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia

120 List M Bellovej I Stodolovi zo 14 12 1967 SNK-ALU sign 112 A 9 FERENČUHOVAacute Bohumila Štuacute-diaacute a literaacuterne začiatky In MICHAacuteLEK Slavomiacuter et al Juraj Slaacutevik Neresnickyacute od politiky cez diplomaciu po exil (1890 ndash 1969) Bratislava Prodama 2006 s 58

121 MAŤOVČIacuteK ref 96 s 321122 Chyacuternik In Naacuterodnie noviny 26 11 1910 roč 41 č 139 (46) s 3123 Všeličo In Živena 1910 roč 1 č 12 s 287124 Pruacutedy 1910ndash1911 roč 2 č 2 s 83125 URAM ref 119 s 13-14 Na s 13 fotografi a bdquoDr Maacuteria Bellovaldquo


30

KAROL HOLLYacute

=

Po skončeniacute školy absolvovala prax v Peacutecsi potom v Trenčiacutene Svoje vedomosti si ešte rozšiacuterila počas staacuteže v Berliacutene podnikla tiež exkurziu do Pariacuteža Prostredniacutectvom tejto praxe sa stala sku-točne odborne spocircsobilou lekaacuterkou bdquoDiplom lekaacutersky bol vystavenyacute len po jednoročnej lekaacuterskej praxi v nemocnici na rozličnyacutech oddeleniach Rozličneacute odbory gynekologia chirurgia internaacute psychiatria boly predpiacutesaneacute Cieľom tyacutechto znalostiacute som aj ponavštevovala viacereacute nemocniceldquo Počas prvej svetovej vojny pocircsobila ako vojenskaacute lekaacuterka v meste Marosvaacutesaacuterhely v Sedmohrad-sku (dnes Tacircrgu Mureş v Rumunsku) kde bola ocenenaacute jej činnosť vojnovyacutem kriacutežom Červeneacuteho kriacuteža a vojenskyacutem insiacutegniom bdquoPro patria et humanitateldquo126 Jaacuten Jesom (Štefan Krčmeacutery)127 uvaacutedza že v Marosvaacutesaacuterhely ju vymenovali za primaacuterku detskej nemocnice128

ZhrnutiePriebeh edukaacutecie a naacutesledneacute rozbehnutie karieacutery M Bellovej bolo teda mimoriadne uacutespešneacute

a v kontexte doby nepochybne vyacutenimočneacute Hoci musela bojovať s dobovyacutemi predsudkami voči ženskeacutemu vzdelaacutevaniu a profesionaacutelnej realizaacutecii jej cieľavedomosť a podpora najbližšieho okolia stačili na prekonanie tyacutechto prekaacutežok Paradoxom zostaacuteva že až po rozpade Rakuacutesko-Uhorska keď tuacutežila pokračovať vo svojej karieacuternom raste na Slovensku postavili sa jej do cesty neča-kaneacute prekaacutežky To je však už suacutečasť ďalšej problematiky ktoraacute svojimi špecifi kami prekračuje raacutemec tejto praacutece129 V kontexte slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia je však zaujiacutemavaacute marginaacutelna pozor-nosť ktoruacute jeho predstaviteľky tejto osobnosti venovali130 Mysliacutem si že to suacutevisiacute s charakte-rom ich požiadaviek ktoryacutech analyacuteza bola predmetom tejto kapitoly Povolanie lekaacuterky jednodu-cho nebolo z hľadiska potrieb naacuterodneacuteho hnutia priacuteliš atraktiacutevne Podobne vidiacuteme nedocenenie vedeckej erudovanosti na poli botanizovania u I Textorisovej To suacutevisiacute so všeobecnejšiacutem javom a totiž že rozvoj priacuterodnyacutech vied nebol pre nacionalizmus (prinajmenšom v kontexte slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia na začiatlku 20 storočia) vniacutemanyacute ako potrebnyacute či žiaduacuteci131 Uacutespechy žien na poli spoločenskyacutech či humanitnyacutech vied boli preto z hľadiska nacionalizmu nepochybne atraktiacutev-nejšie Napriacuteklad uacutespech ďalšej vysokoškolsky vzdelanej a pozoruhodnej ženy Heleny Turcero-

126 [HUŠKOVAacute] ref 110127 Jaacuten Jesom ndash jeden zo pseudonymov Štefana Krčmeacuteryho pozri ROSENBAUM Karol et al Encyklopeacutedia

slovenskyacutech spisovateľov 1 Zvaumlzok A ndash O Bratislava Obzor 1984 s 343128 JESOM Jaacuten [KRČMEacuteRY Štefan] Prebytok slovenskej inteligencie In Naacuterodnie noviny 7 8 1920 roč

51 č 177 s 1129 Podrobnejšie k tomu pozri HOLLYacute Maacuteria Bellovaacute ref 20 s 641-643130 Treba však dodať že Bellovej uacutespechy zdocircraznila roku 1913 H Gregorovaacute bdquoNaša prvaacute lekaacuterka Dr Maacuteria

Bellova sa tiež osvedčila Štuacutedium skončila ryacutechle Teraz sa zdokonaľuje v trenčianskej nemocnici čo je tiež peknaacute znaacutemka že sa neženie za pohodliacutem samostatneacuteho postavenia ale tuacuteži v prvom rade po zdokonaacuteleniacute sa v svojej vede Ačkoľvek ona svojou znalosťou už dnes vyvolala takyacute obdiv že ju saacutem hlavnyacute lekaacuter nevie ako vynachvaacuteliť vzdor tomu že je vyhlaacutesenaacute za panslaacutevku čo jej postavenie pri odvislosti od stoličneacuteho a štaacutetneho platu len obťažuje Preto žije utiahnute a svoj svobodnyacute čas venuje štuacutediumuldquo Pozri GREGO-ROVAacute Hana Zenskaacute [Ženskaacute] otaacutezka na Slovensku In Naacuterodnyacute kalendaacuter na obyčajnyacute rok 1913 roč 21 č 22 Vydal Naacuterodnyacute Slov Spolok v S Š A Sostavil Ignaacutec Gessay s 217-218

131 Pozri k tomu podrobnejšie HOLLYacute Karol Otaacutezka priacuterodnyacutech vied v spore medzi ideou bdquouniverzaacutelnejldquo a bdquonaacuterodnejldquo vedy v programovej orientaacutecii Muzeaacutelnej slovenskej spoločnosti pred rokom 1914 In MES-DEF 2009 16 Medzinaacuterodnyacute seminaacuter dejiacuten fyziky Martin 3-5 9 2009 Bratislava Slovenskaacute spoločnosť pre dejiny vied a techniky pri SAV 2011 (v tlači)


31


=

vej-Devečkovej132 bol refl ektovanyacute vo vaumlčšej miere E Šolteacutesovaacute jej napr venovala samostatnyacute člaacutenok vaumlčšieho rozsahu133

Priacuteklad Maacuterie Bellovej však v každom priacutepade svedčiacute o skutočnosti že pomery v dualistickom Uhorsku umožňovali cieľavedomeacutemu dievčaťu pochaacutedzajuacutecemu z naacuterodoveckej rodiny ziacuteskať vysokoškolskyacute diplom a uacutespešne začať profesionaacutelnu realizaacuteciu ženy-lekaacuterky

132 H Turcerovaacute-Devečkovaacute obhaacutejila roku 1913 na pariacutežskej Sorbonne dizertačnuacute praacutecu o Ľudoviacutetovi Štuacuterovi (Louis Stuacuter et llsquo ideacutee de llsquo indeacutependance Slovaque (1815ndash1856)) Pozri o nej napr MOJDIS Jaacuten Uacutelo-ha osobnyacutech priateľstiev pri bdquoobjavovaniacuteldquo Slovenska vo Francuacutezsku (1900ndash1918) In FERENČUHOVAacute Bohumila (ed) Francuacutezsko a strednaacute Euroacutepa Vzťahy medzi Francuacutezskom a strednou Euroacutepou v rokoch 1867ndash1914 Vzaacutejomneacute vplyvy a predstavy Materiaacutely z česko-slovensko-francuacutezskeho kolokvia historikov Bratislava 12ndash13 novembra 1992 Bratislava Academic Electronic Press 1995 [Slovanskeacute štuacutedie Zvlaacutešt-ne čiacuteslo 2] s 123-135

133 Pozri MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute E[lena] Dr Helena Turcerovaacute In Živena 1913 roč 4 č 5 s 150-153


32

KAROL HOLLYacute

=

2 DENNICA PRVYacute SLOVENSKYacute ŽENSKYacute ČASOPIS V KONTEXTE SLOVENSKEJ NAacuteRODOVECKEJ

SOCIETY

Z predchaacutedzajuacutecej kapitoly je zrejmeacute že predstaviteľky slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia sa usi-lovali predovšetkyacutem o rozšiacuterenie vzdelanosti v slovenskom naacuterodnom duchu medzi širšie vrstvy ženskeacuteho obyvateľstva Za tyacutemto uacutečelom mali byť vydaacutevaneacute publikaacutecie určeneacute pre slovenskeacute ženy Napokon taacuteto uacuteloha tvorila zaacutekladnyacute programovyacute postulaacutet Živeny Je znaacuteme že vyacutesledky tyacutechto snaženiacute boli viac ako skromneacute134 Dobre si to uvedomovala aj Šolteacutesovaacute ktoraacute sa roku 1886 v liste Vansovej vyjadrila v tejto veci kritickyacutem toacutenom bdquoVeď vnašej spisbe pre naacutes Slovenky skutočne ničiacutem je nie postaraneacute ani jedinej knihy nemaacuteme ktoraacute by naše zaacuteujmy reprezentovala a vocircbec našiacutem naacuteklonnosťam zodpovedala Lebo k p i naacuteš lsquoAlmanach Živenyrsquo minuleacuteho roku vydanyacute135 ač je chvala Bohu saacutem v sebe knihou dobrou predsa nie je raacutezu takeacuteho ktoryacuteby zvlaacuteštnejšiacutem spocirc-sobom zodpovedal požiadavkam a naacuteklonnosťam duševnyacutem ženskeacuteho sveta [] I v tej Živene od kedy už sľubujeme vydaacutevanie kniacuteh a len naacutem to akosi nikam neide Mimo toho Almanachu sa s niečiacutem nevieme preukaacutezať Mrziacute ma to naacuteramneldquo136

Neuacutespešnyacute pokus o vydanie kalendaacutera pre ženy (1886)Šolteacutesovaacute a Vansovaacute si teda dobre uvedomovali že ich cieľu by najlepšie zodpovedalo nejakeacute

periodikum s jednoduchšiacutem resp zaacutebavnejšiacutem obsahom Myšlienkou vydaacutevania špecializovaneacuteho ženskeacuteho periodika sa Šolteacutesovaacute zaoberala už roku 1886137 ale kyacutem uzrelo svetlo sveta prveacute čiacuteslo slovenskeacuteho ženskeacuteho časopisu prešlo ešte viac než desaťročie Vansovaacute roku 1886 predostrela projekt vydania kalendaacutera pre ženy ktoryacute v porovnaniacute s projektom časopisu vyzeral realistickejšie bdquoČo tyacuteče sa toho Kalendaacutera pre hospodyne akyacute aby lsquoŽivenarsquo vydaacutevala si praješ by som ja celkom suacutehlasila s Tebou Keďže časopis naše ženskeacute zaacuteujmy pestujuacuteci nemožeme mať[] nuž vskutku ozaj aspoň na daacuteky dobryacute kalendaacuter by sme sa maly sosbierať na takyacute ktoryacute bolby naacutem vskutku uacuteži-točnou cennou knihou Mysliacutem žeby to i našmu obecenstvu menovite ženskeacutemu viacutetaneacute bololdquo138

Šolteacutesovaacute sa teda dala do praacutece a predostrela tento naacutevrh Ambrovi Pietrovi tajomniacutekovi Živeny Pietor ho však zamietol s odvolaniacutem sa na očakaacutevanuacute nerentabilitu projektu čo v konečnom docircsledku znamenalo neuskutočnenie zaacutemeru Vansovej a Šolteacutesovej139 Z tejto epizoacutedy vyplyacuteva docircležitaacute skutočnosť že pre realizaacuteciu podobnyacutech ideiacute bolo potrebneacute ziacuteskať buď suacutehlas martin-skyacutech naacuterodoveckyacutech autoriacutet alebo podporu inyacutech vplyvnyacutech osocircb Pokiaľ Pietor na tomto mieste argumentoval len ekonomickyacutemi vyacutehradami o desaťročie neskocircr boli negatiacutevne argumenty voči myšlienke ženskeacuteho časopisu už rocircznorodejšie

134 Z najnovšiacutech praacutec pozri k tomu napr KODAJOVAacute Daniela Stowarzyszenie Kobiet Słowackich Živena In JANIAK-JASIŃSKA - SIERAKOWSKA - SWARC ref 3 s 477-487 KODAJOVAacute Daniela Živena ndash spolok slovenskyacutech žien In DUDEKOVAacute Na ceste ref 2 s 215-232

135 Ide o publikaacuteciu Živeny z roku 1885 Šolteacutesovaacute v ňom publikovala jednu uacutevahu pozri [ŠOLTYacuteSOVAacute Elena] Uacuteloha bdquoŽivenyldquo (Vyacuteťah z reči ktoruacute predniesla podpredsedniacutečka pani Elena Šoltyacutesovaacute vo valnom shromaždeniacute dňa 5 augusta 1885) In Živena Naacuterodniacute almanach Turč Sv Martin bdquoŽivenaldquo spolok slo-venskyacutech žien 1885 roč 2 s 299-308

136 List E Šolteacutesovej T Vansovej zo 7 3 1886 SNK-ALU sign 198 Z 8137 ULRICHOVAacute Vlasta Biografi ckeacute kalendaacuterium Eleny Maroacutethy-Šolteacutesovej In Biografi ckeacute štuacutedie 12 Martin

Matica slovenskaacute 1985 s 100138 List E Šolteacutesovej T Vansovej zo 7 3 1886 ref 136139 List E Šolteacutesovej T Vansovej z 11 4 1886 SNK-ALU sign 198 Z 8 Pozri priacutelohu na konci knihy


33


=

21 GENEacuteZA DENNICE

Karel Kaacutelal vyzyacuteva k založeniu ženskeacuteho časopisu (1896)Uacutestrednou postavou v procese geneacutezy slovenskeacuteho ženskeacuteho časopisu bol nepochybne K Kaacutelal

V časopise Dom a škola ktoryacute vydaacuteval Karol Salva140 v Ružomberku verejne vyzval k vydaacutevaniu ženskeacuteho časopisu Pod pseudonymom K Neklan141 publikoval člaacutenok Ženskaacute otaacutezka142 Vyslo-voval sa v ňom za ženskeacute vzdelaacutevanie ktoreacutemu sa snažil určiť aj obsah bdquoNajprirodzenejšiacute uacutekol ženy je byť ženou matkou a gazdinou To sa všeobecne uznaacuteva a netreba tu nič dokladať Ale vyslovujem podiv že ani pre tieto uacutekoly sa žena nepripravujeldquo Pripuacutešťal však aj ineacute možnosti profesionaacutelnej realizaacutecie žien bdquoKeď je žena spocircsobnaacute byť lekaacuterom nech ňou je keď je spocircsobnaacute byť professorkou nech ňou je Udusovať v žene dary Tvorcom jej poskytnuteacute nemaacute muž praacuteva Spocircsobnosť alebo nespocircsobnosť ženinu k tomu alebo onomu zamestnaniu nedaacute sa theoreticky vopred ustanoviťldquo143 Kaacutelal ďalej odporuacutečal zakladať ženskeacute spolky dievčenskuacute školu a čo je docircležiteacute navrhol vydaacutevať ženskyacute časopis bdquoLacnyacute mesačniacutek za 1 zl ročne ktoryacute by sa vyacutehradne len ženskou otaacutezkou zabyacuteval aby nebol konkurrenčnyacute ani lsquoPohľadomrsquo ani lsquoObzorursquo a i ndash maacutem naacutedej že by sa udržal Takyacute časopis je nevyhnuteľnyacute maacute-li sa otaacutezka ženskaacute vyniesť na povrch Škola lsquoŽivenyrsquo hodne ženskyacutech spolkov a konečne ženskyacute časopis ndash bol by to veľkyacute činiteľ pre vzdelanie a naacuterodnosť našu Dosiaľ pracovali verejne len muži potom by naacutes bolo dva razy toľ-koldquo144 Zmysel Kaacutelalovho naacutevrhu teda spočiacuteval v posilneniacute naacuterodnej angažovanosti slovenskyacutech žien prostredniacutectvom periodika špeciaacutelne určeneacuteho pre ženy

V Dome a škole vyšla nadšenaacute reakcia na tento člaacutenok od Klementiacuteny Ruppeldtovej145 Pod pseudonymom Slovenka uverejnila text pod naacutezvom Ženskaacute otaacutezka Vzor pre slovenskyacute ženskyacute časopis nachaacutedzala u bdquočeskyacutech sestierldquo bdquoTu suacute najbližšie naše sestry Češky na ktoreacute poukazujem a odkazujem na vyacutetečnyacute jich časopis lsquoŽenskeacute Listyrsquo čo rok zajiacutemavejšiacute cennejšiacuteldquo Dodala však že bdquomy potrebujeme naacuteš svojskyacute ryacutedzi prameň tatranskyacute rozumie sa samo sebouldquo Ruppeldtovaacute tiež v skratke zhrnula vtedajšie ženskeacute požiadavky bdquoŽivena časopis a škola toto troje buď hes-lom každej opravdovej Slovenkyldquo Nakoniec vyzvala k aktivite napriek očakaacutevanyacutem ťažkostiam bdquoRozmyacutešľajte prehovorte piacutešte k tomu povolaniacute a povolanejšiacute muž či žena Vymieňajme mienky i naacutehľady Počnime pripraveneacute suacutec na mnoheacute uacutesmešky a vyacutesmešky ndash oj čo toho bude Povedomeacute svojej slabosti ndash nezľaknime sa dobreacute dielo ťažko sa tvoriacuteldquo146

140 O Salvovi a jeho spolupraacuteci s Kaacutelalom pozri podrobnejšie HOLEC Roman Zabudnuteacute osudy 10 životnyacutech priacutebehov z novodobyacutech slovenskyacutech dejiacuten Martin Matica slovenskaacute 2001 s 134-154

141 Skutočnosť že pod pseudonymom Neklan sa skryacuteva Kaacutelal naacutem dokumentuje saacutem K Kaacutelal bdquoNa Radhošti už zvlaacutešte mnoho som sa napremyacutešľal Tam napiacutesal som tiež člaacutenok lsquoŽenskaacute otaacutezkarsquo ktoryacute bol uverejnenyacute v 10 čiacutesle lsquoDom a školyrsquoldquo Pozri KAacuteLAL Kar[el] Dopisy Z Frenštaacutetu p R na Morave (Z dejiacuten naacutešho časopisu) In Dennica 1898 roč 1 č 1 1898 s 14

142 Neklan [KAacuteLAL] ref 77 s 311-315 143 Neklan [KAacuteLAL] ref 77 s 313144 Neklan [KAacuteLAL] ref 77 s 314145 Kaacutelal vo svojej rekapitulaacutecii vzniku Dennice na tento text nezabudol bdquoPani Ruppeldtovaacute z Lipt Sv Mikulaacuteša

prijala myšlienku kraacutesnym nadšenyacutem dopisom ujavnenyacutem tiež v Dome a školeldquo Pozri KAacuteLAL ref 141 s 14146 Slovenka [RUPPELDTOVAacute Klementiacutena] Ženskaacute otaacutezka In Dom a škola 1897 roč 13 č 1 s 21 Tento

text ocenila v liste Kaacutelalovi aj Vansovaacute pozri list T Vansovej K Kaacutelalovi z 3 12 1896 SNK-ALU sign 41 TTT 55


34

KAROL HOLLYacute

=

Karel Kaacutelal oslovuje Elenu Šolteacutesovuacute a Tereacuteziu Vansovuacute Kaacutelal však neostal len pri spomenutej verejnej vyacutezve ale začal celuacute zaacuteležitosť organizovať

Prvoradou uacutelohou bolo naacutejsť osobu ktoraacute by bola ochotnaacute a schopnaacute staacuteť na čele časopisu Nie naacutehodou sa obraacutetil praacuteve na E Šolteacutesovuacute a T Vansovuacute Vansovaacute koncom roku 1896 piacutesala Kaacutelalovi o suacutehlasnom postoji Šolteacutesovej bdquoPosielam Vaacutem list p Šolteacuteszovej v zaacuteležitosti založiť sa majuacute-ceho lsquoŽenskeacuteho listursquo Ja som jej Vaacuteš naacutevrh sdelila a ona ako vidiacutete tenže aj schvalujeldquo147 Vansovaacute tiež suacutehlasila s myšlienkou ženskeacuteho časopisu148 Tento všeobecnyacute suacutehlas však určite nebol nere-alistickyacutem nadšeniacutem Jasne o tom piacutesala Kaacutelalovi Šolteacutesovaacute bdquoSlečna Langovaacute149 posmeľuje naacutes založiť ten žen časopis ale kto znaacute naše okolnosti každyacute odraacutedzaldquo150 Charakter tyacutechto ťažkostiacute dobre vystihla Vansovaacute v liste Kaacutelalovi z decembra 1896 Reagovala v ňom na jeho ponuku stať sa redaktorkou plaacutenovaneacuteho periodika (Kaacutelal zrejme suacutečasne oslovil aj Šolteacutesovuacute ktoraacute však tuacuteto ponuku napokon odmietla pozri nižšie) Vansovej reakcia vyjadrovala prekvapenie nad tyacutemto naacutevrhom a zaacuteroveň pochybnosti o tom či Kaacutelal oslovil tuacute spraacutevnu osobu bdquoVaacuteš vzaacutectnyacute dopis pre-kvapil ma tak zjavom ako aj obsahom svojiacutem Veď ja nikdy neprišla som na tuacute myšlienku aby som dakedy vstave bola redigovať jeden časopis Na to suacute moje znaacutemosti nie dosť rozsiahle menovite ale času tak maacuteloldquo Z pokračovania listu je však zrejmeacute že Vansovaacute si napokon pripustila myš-lienku redigovania ženskeacuteho časopisu Kaacutelalovi však jasne vyjadrila že uacutespešnaacute realizaacutecia tohto projektu bude sprevaacutedzanaacute mnohyacutemi ťažkosťami Okrem praktickyacutech naacutemietok (bdquo[] či by mal dosť predplatitelov Či udržali by sme holdquo) Vansovaacute videla vyacuteznamnuacute prekaacutežku predovšetkyacutem v postojoch okruhu okolo S H Vajanskeacuteho a Jozefa Škulteacutetyho bdquoPotom čo povedali by na to paacuteni Martinci ktoriacute naučeniacute suacute len to považovať za dačo [podčiarknuteacute v originaacuteli ndash K H] čo z ich dielni vyacutendeldquo Tento postoj podporila konkreacutetnym priacutekladom o reaacutelnom fungovaniacute spolku sloven-skyacutech žien bdquoVeď ja tam nemaacutem hlasu Vzdor tomu že som podpredsedniacutečka lsquoŽivenyrsquo ja neviem čo oni maju pred sebou Nemožno mi chodiť na porady ndash a na valnyacutech shromaždeniach [hellip] priacutede len to na pretras čo už vopred vyvarilo sa Volnyacutech naacutevrhov niet ako vtedy keď poslednyacute raz som bola tam a chcela som predniesť naacutevrh aby D a Šk [Dom a škola ndash K H] stala sa orgaacutenom Živeny byacutev p tajomniacutek151 s tiacutem najzdvorilejšiacutem usmevom povedal aby sme zakľuacutečili zasedanie lebo že na javišti maju sa ladiť hudobneacute naacutestrojeldquo Napriek tomu že v liste prevažujuacute pochybnosti Vansovaacute nakoniec predsa vyjadrila ochotu pustiť sa bdquos Božou pomocouldquo do Kaacutelalovho projektu bdquoKeby som vedela že Vy vysokoctenyacute Pane radil a pomaacutehal by Ste mi aspon prveacute časy nuž vo jmeacuteno Božie začali by sme to veď obetovali sme mnoho a mocircžeme ešte i viacldquo Kaacutelalovi predo-strela aj podstatu očakaacutevanyacutech negatiacutevnych reakciiacute na jeho projekt bdquoVy Ste temer jedinyacute na Slo-vensku ktoryacute tak šlechetne k tomu aj objektiacutevne mysliacute o ženskej otaacutezke Našiacute paacuteni a to menovite tiacute u vesla tak radi laacutemu palicu nad studiumom žien Že vraj ktožeby potom pestoval deti varil a pod Ako čoby razom všetky [podčiarknuteacute v originaacuteli ndash K H] ženy staly sa učenyacutemildquo152 Ako sa ukaacutezalo neskocircr tieto obavy pred možnyacutemi docircsledkami rozviacutejania ženskej vzdelanosti boli tiež jadrom negatiacutevneho postoja k ženskeacutemu časopisu

Aj v liste z januaacutera 1897 Vansovaacute refl ektovala možnosť svojej zodpovednosti za chod časopisu V tomto kontexte upozorňovala Kaacutelala na svoje každodenneacute probleacutemy bdquoJa som si to v duchu

147 List T Vansovej K Kaacutelalovi z 19 12 1896 LA PNP f Kaacutelal Karel148 Pozri napr list T Vansovej K Kaacutelalovi z 3 12 1896 ref 146 list T Vansovej K Kaacutelalovi z 18 1 1897

LA PNP f Kaacutelal Karel149 Aloisie Langovaacute osobnosť českeacuteho ženskeacuteho hnutia ktoraacute sa svojimi aktivitami vyacuteznamne zasluacutežila o roz-

voj česko-slovenskej spolupraacutece medzi ženami Pozri podrobnejšie v nasledujuacutecej kapitole150 List E Šolteacutesovej K Kaacutelalovi z 23 4 1897 LA PNP fond Kaacutelal Karel151 Ide o Ambra Pietra152 List T Vansovej K Kaacutelalovi z 3 12 1896 ref 146


35


=

už asi vypracovala Ach ja by tak mnoho a tak rada vykonať keby som si tak nerozdrobila sily a schopnosti v malichernyacutech starostiach všedneacuteho dňa Ja som zdravaacute [] Ale maacutem toľkeacute praacutece toľkeacute povinnosti lebo musiacutem teraz viesť uacutečty spolkov mojiacutem mužom založenyacutech [] Cirkevneacute zaacuteležitosti suacute tiež na mňa nehaneacute []ldquo Napriek tomu však bola odhodlanaacute iacutesť aktiacutevne do tohto pro-jektu ktoryacute považovala za bdquoprepotrebnyacuteldquo a bdquovelevyacuteznamnyacuteldquo Spomenula ďalej probleacutem s vyda-vateľom ale upozornila aj na zaacutesadnejšiu otaacutezku buduacuteceho čitateľstva bdquoMy pravda musiacuteme si stvoriť nie len pracovnice ale aj čitatelky U naacutes panie a slečny rady čiacutetaju ale najradšej romaacuteny Poučneacute člaacutenky a ťažšie baacutesne ostanuacute i v Pohľadoch [v Slovenskyacutech pohľadoch ndash K H] nepo-všimnuteacute A čo hovoriť o lsquoDom a Školersquoldquo153 Podobnuacute obavu vyjadrila aj na inom mieste Vansovaacute analyzovala možnosti uacutespešnej realizaacutecie projektu ženskeacuteho časopisu a ako vyacuteznamnyacute nepriaz-nivyacute faktor videla bdquoľahostajnosť naacutešho ženskeacuteho svetaldquo Dokladovala to svojou konkreacutetnou skuacute-senosťou bdquoNa moje prosby a nahovaacuterania aby sa predplatily (v Tisovci) na lsquoŽenskou biblioteacutekursquo a lsquoŽenskyacute světrsquo mi povedala jedna pani lsquoTo je len pre teba a pre Mariacutenu Ormisovu lebo my tomu nerozumiemersquoldquo154 Neprekvapuje preto že meniť tuacuteto situaacuteciu bolo jednyacutem zo zaacutekladnyacutech cieľov noveacuteho časopisu (pozri nižšie)

Neuacutespešnyacute pokus o propagaacuteciu českeacuteho Ženskeacuteho světa v Naacuterodnyacutech novinaacutechZ hľadiska teacutemy ženskej emancipaacutecie v slovenskom naacuterodnom hnutiacute je zo všetkyacutech načrtnu-

tyacutech probleacutemov najzaujiacutemavejšiacute odmietavyacute postoj martinskyacutech naacuterodovcov k tomuto projektu Ich postoj si mohli Šolteacutesovaacute s Vansovou bdquootestovaťldquo keď sa pokuacutešali o propagaacuteciu českeacuteho periodika Ženskyacute svět na straacutenkach Naacuterodnyacutech noviacuten Ženskyacute svět začal vychaacutedzať roku 1896 čo predstavi-teľky slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia uviacutetali155 a zaacuteroveň sa zaviazali noveacute periodikum spropagovať v slovenskej tlači Vansovaacute teda napiacutesala text propagujuacuteci Ženskyacute svět Šolteacutesovaacute ho redakčne upravila a ponuacutekla redakcii Naacuterodnyacutech noviacuten na uverejnenie Negatiacutevne reakcie s ktoryacutemi sa stre-tla vyacutestižne vyjadrovali postoj martinskyacutech autoriacutet k myšlienke ženskeacuteho časopisu ako aj k myš-lienkam ženskej emancipaacutecie vo všeobecnosti Šolteacutesovaacute opiacutesala svoju skuacutesenosť v liste adresova-nom Vansovej nasledujuacutecim spocircsobom bdquoA hneď pri tej priacuteležitosti i on [S H Vajanskyacute ndash K H] i Škulteacutety (Pietor nebol tam) vyslovili nechuť proti ženskyacutem osobitnyacutem časopisom vocircbec a proti tomuto lsquoŽenskeacutemu světursquo zvlaacutešte že je to len takeacute nuacuteteneacute delenie sa že vydavateľskyacute časopis nemaacute byť špeciaacutelne ženskyacute alebo špeciaacutelne mužskyacute že čo to maacute za zmysel že čo by sme my povedali keby oni počali vydaacutevať lsquoChlapskyacute svetrsquo (toto pravda znie komicky) že suacute to darobneacute veci s tyacutem ženskyacutem bdquourovnopraacutevneniacutemldquo ženy suacute urovnopraacutevneneacute vo všetkom čo im patriacute tieto časopisy že majuacute priacutechuť socialistickuacute a propagovanie ženskej rovnosti s mužom že je k tomu i protinaacute-boženskeacute lebo lsquoSvaumlteacute piacutesmorsquo hovoriacute žene aby bola podriadenaacute mužovi i všetky prirodzeneacute poriadky hovoria jej to sameacute [zvyacuteraznenie moje ndash K H] atďldquo

Šolteacutesovaacute však napriek tomu duacutefala v uverejnenie člaacutenku keďže na ňom nevidela nič zleacuteho bdquoNuž tak mala som takuacute šarvaacutetku s redaktormi ale predsa som myslela že rukopis uverejnia keď ho prečiacutetajuacute Ja aspoň nevidiacutem v tom nič nebezpečneacuteho pre slovenskeacute ženy keď čiacutetali by lsquoŽenskyacute světlsquo ktoryacute je dľa mocircjho zdania celkom v dobrom duchu vedenyacuteldquo Po tejto šarvaacutetke jej Vajanskyacute odkaacutezal že priacutede k nej domov a objasniacute celuacute vec Keďže však nechodil bdquopodľa svojej znaacutemej akuraacutetnostildquo Šolteacutesovaacute sa rozhodla urobiť druhyacute pokus bdquoNuž dnes z kostola iduacutec ohlaacutesila som sa v redakcii ndash a tam sa mi osvedčili že oni nemocircžu takyacutemto vaacutežnym spocircsobom odporuacutečať

153 List T Vansovej K Kaacutelalovi z 18 1 1897 ref 148154 List T Vansovej nezisteneacutemu adresaacutetovi [predstaviteľke českeacuteho ženskeacuteho hnutia] pravdepodobne piacutesanyacute

v roku 1897 SNK-ALU sign 198 A B 9155 Viac v tejto suacutevislosti pozri v nasledujuacutecej kapitole


36

KAROL HOLLYacute

=

lsquoŽenskyacute světrsquo a jemu podobneacute veci lebo že by to bolo proti programu lsquoNaacuter noviacutenrsquo ndash Ja som ostala trochu lsquoverbluumlfftrsquo [ohromenaacute ndash K H] ndash lebo musiacutem sa priznať nemala som posiaľ priacuteležitosť nadobudnuacuteť si takuacute vysokuacute mienku o ich priacutesnej vernosti k programu Vypyacutetala som si rukopis naspaumlť zaželajuacutec redaktorom aby sa vždy vo všetkom tak priacutesne verne k programu držali ako teraz s tyacutemto Trochu trafeniacute odvetili (vlastne hovoril za to len Hurban [Vajanskyacute ndash K H] lebo bol naacutehodou len saacutem tam ale mi tvrdil že Pietor nechce člaacutenok uverejniť) že v malyacutech veciach siacutece udaacutevajuacute sa chyby alebo odchyacutelky ale toto že považuje za vec vaacutežnuldquo Treba však dodať že Šolteacutesovaacute do istej miery suacutehlasila s postojom redakcie bdquoInaacuteč ich proti docircvody nie suacute bezpodstatneacute ja by som veru tiež nechcela ženy nakaziť akyacutemisi protimyselnyacutemi vrtochmi a bludmi menovite nechcela by som sa prehrešiť proti naacuteboženstvu ndash no či a nakoľko sa lsquoŽenskyacute světrsquo proti naacutebožen-stvu prehrešuje by potrebovalo naacuteležiteacuteho posvietenia Aspoň i samy lsquoNaacuter novinyrsquo zas v inyacutech veciach prehrešujuacute sa proti nemuldquo

Šolteacutesovaacute sa však ciacutetila traacutepne keďže bola voči českej strane zaviazanaacute sľubom odporučiť Ženskyacute svět v slovenskom periodiku Je preto vcelku pochopiteľneacute že sa o odmietavom postoji Naacuterodnyacutech noviacuten hanbila hovoriť bdquoMňa mrziacute že nemocircžeme si sľubu dostaacuteť (že lsquoŽenskyacute světrsquo budeme verejne odporuacutečať) A Češkaacutem nechcela by som prezradiť že naacutem lsquoNaacuter novinyrsquo neprijali to odporuacutečanie ich časopisu lebo to by ony brali za neprajnosť proti nim proti Čechom vocircbec a to by zase kazilo všetku vzaacutejomnosť [] Vskutku som ja nemyslela že naacutem takto zahuduacute tiacute naši naacuteramne strachovliviacute paacutenildquo Šolteacutesovaacute videla nepriechodnosť tohto člaacutenku v Naacuterodnyacutech novinaacutech preto odporuacutečala Van-sovej aby ho poslala do Salvovho periodika Dom a škola ale s charakteristickyacutem odporuacutečaniacutem bdquoto urovnopraacutevnenie a emancipaacuteciu nespomiacutenať aby sa strachu nenarobiloldquo156

Vansovaacute nakoniec člaacutenok uverejnila v Dome a škole pod naacutezvom Sestraacutem slovenskyacutem157 Vyzdvihovala v ňom aktivity a naacuterodnuacute uvedomelosť českyacutech žien bdquoPraacutevom riecť možno Čo Češka to vlastenka A neustaacutevajuacute ale kraacutečajuacute vždy napredldquo158 V tomto kontexte informovala o vychaacutedzaniacute Ženskeacuteho světa bdquoNajnovšie ich dielo je životaschopnyacute podnik List venovanyacute cele zaacuteujmom ženskyacutem Pod naacutezvom lsquoŽenskyacute světrsquo donaacuteša zpraacutevy o naacutes pre naacutes zbliacutezka i zďaleka [] Obsah listu je vaacutežny tak že sklamala by sa každaacute ktoraacute domnievala by sa naacutejsť v ňom zaacutebavneacute vyrazenie Ale užitočneacuteho poučenia mnoho naacutejdeme v ňom takeacuteho akeacuteho doma v našich obme-dzenyacutech pomeroch sa naacutem nedostaacuteva a nie sme mu navykleacuteldquo O emancipačnom charaktere Žen-skeacuteho světa sa vyjadrila (zrejme aj pod vplyvom Šolteacutesovej rady) opatrne bdquolsquoŽenskyacute světrsquo pravda je ducha takrečeneacuteho emancipačneacuteho ale cieľa čisto a priacutesno mravneacuteho smeru zdraveacuteho Jeho snahou nie je taacute emancipaacutecia ktoraacute dla bežnyacutech obžalocircb robiacute zo ženy akuacutesi pomyacutelenuacute bytosť chaacutepajuacutecu sa za mužskyacutemi praacutevami a zabuacutedajuacutecu na svoje povinnosti ale taacute zdravaacute žiaduacutecna emancipaacutecia ktoraacute chce ženu sprostiť ohlupujuacutecich predsudkov udržujuacutecich v žene temnotu lieň a praacutezdnotu duševnuacute chce ju pozdvihnuacuteť zo zaostalosti a rozšiacuteriť jej duchovnyacute obzor [] Takuacuteto emancipaacuteciu napomaacuteha lsquoŽenskyacute světrsquo preto ho s dobryacutem svedomiacutem vrelo odporuacutečam i našim slovenskyacutem ženaacutemldquo159

Z citovanyacutech fragmentov je zrejmeacute že aj prostredniacutectvom argumentaacutecie v prospech Ženskeacuteho světa sa pripravovala cesta pre projekt slovenskeacuteho ženskeacuteho časopisu Opatrnosť pri verejnom formulovaniacute tyacutechto argumentov svedčiacute o trpezlivej snahe vysvetliť naacuterodovcom potrebu takeacutehoto periodika resp jeho neškodnosť V suacutekromnej korešpondencii však možno naacutejsť otvorene vyjad-

156 List E Šolteacutesovej T Vansovej zo 14 2 1897 Korešpondencia In BOSAacuteKOVAacute ref 53 s 540-542 Originaacutel listu pozri SNK-ALU sign 198 Z 8

157 VANSOVAacute Tereacutezia Sestraacutem slovenskyacutem In Dom a škola 1897 roč 13 č 4 s 126-129158 VANSOVAacute ref 157 s 126-127159 VANSOVAacute ref 157 s 127


37


=

reneacute postoje k stanovisku redakcie Naacuterodnyacutech noviacuten V jednom z listov Vansovej bdquočeskyacutem sestraacutemldquo (adresaacuteta sa nepodarilo zistiť) sa nachaacutedza obsažnyacute opis situaacutecie okolo plaacutenovaneacuteho časopisu pre ženy Vansovaacute ocenila zaacuteujem Češiek o Slovenky ale zaacuteroveň priznala že Slovenky neopaumltujuacute tuacuteto naacuteklonnosť dostatočnyacutem spocircsobom Chyacuteba im na to priacuteležitosť a priestor Vhodneacute riešenie tohto probleacutemu nachaacutedzala vlastne v Kaacutelalovom projekte ženskeacuteho časopisu Ďalej opisovala spo-miacutenaneacute odmietnutie propagaacutecie Ženskeacuteho světa v Naacuterodnyacutech novinaacutech Piacutesala teda o rozhovore Šolteacutesovej v redakcii Naacuterodnyacutech noviacuten bdquokde vyslovil sa p redaktor pred p Šolteacutesovou že ako je to smiešne tak deliť sa že načo suacute naacutem Ženskeacute listy alebo Ženskyacute svět a jak by to ndash vraj ndash vyzeralo keby si muži založili lsquoMužskyacute svetrsquo Mne to prichodiacute k nevereniu smiešneacute ndash nepoužiacutevajuacutec ineacuteho vyacuterazu Ja byacutevam na dedine ale toto mi za veľmi malyacutem lsquoKocuacuterkovomrsquo zavaacuteňaldquo160

Vansovaacute napokon svoje postoje otvorene adresovala aj samotneacutemu Škulteacutetymu v liste z novem-bra 1897 Tento list mnoho vypovedaacute nielen o kauze propagaacutecie Ženskeacuteho světa ale najmauml o tom že negatiacutevnych reakciiacute voči Vansovej aktivitaacutem bolo zrejme oveľa viac než vypovedajuacute pre naacutes dostupneacute a znaacuteme pramene Škulteacutetymu teda v suacutevislosti s jeho negatiacutevnym postojom k propagaacutecii Ženskeacuteho světa vyčiacutetala že ju považuje za nebezpečnuacute šiacuteriteľku ženskej emancipaacutecie a to napriek tomu že sa bdquonespreneverujeldquo domaacutecim povinnostiam bdquoVzdor tomu že verne konaacutem všetko čo konaacute každaacute domaacuteca pani a lsquokňazovkarsquo k tomu Vy mňa za akuacutesi lsquoemancipovanuacute nestvorursquo považu-jete a keď prosiacutem aby Ste mi uverejnili malyacute člaacutenok ktoryacute len na prosbu lsquospolusestry[rsquo] a pracov-niacutečky napiacutesala som uzavierate hrdo stlpce svojich listov s tyacutem osvedčeniacutem že to čo ja odporuacutečam protiviacute sa Vašiacutem zaacutesadaacutem zaacutekonom kresťanskyacutem atd Nuž takeacuteto mne ev faraacuterke vrhnuteacute slovaacute nemajuacute boleťldquo Vansovaacute tu naraacutežala na skutočnosť že kritickeacute resp hanliveacute poznaacutemky na jej adresu neboli ojedineleacute keďže bdquocitlivyacutech docirckazov nepriazne dostalo sa mi už viacldquo Ako ďalej konštatovala na tieto pre ňu nepriacutejemneacute reakcie či ironickeacute poznaacutemky si už aj postupne zvykla bdquoZprvu ma všetko ranilo ndash teraz poniacutemam všetko rovnodušnejšie Konajuacutec verne svoje povinnosti budem aj naďalej žiť a pracovať v tom smere ktoryacute určila som si už daacutevno čo aj tyacutech161 nie celkom podarenyacutech vtipov bude viacldquo Na zaacutever bez okolkov formulovala svoj postoj bdquoRada vtipy ale len keď suacute dobreacute Zdrastvujteldquo162

bdquoI riekol Škulteacutety lsquoprečo maacute moja žena čiacutetať inyacute časopis než jarsquoldquo (T Vansovaacute 1897)Postoj redakcie Naacuterodnyacutech noviacuten Vansovaacute pokladala za podstatnuacute prekaacutežku pre založenie slo-

venskeacuteho ženskeacuteho časopisu S tyacutem mocircže suacutevisieť aj skutočnosť že napokon sa k redigovaniu noveacuteho periodika odhodlala ona a nie Šolteacutesovaacute Kaacutelal totiž spočiatku uvažoval aj o Šolteacutesovej ktoraacute najprv suacutehlasila ale bdquopo istej zkuacutesenosti obaacutevala sa že sa mu nedostane dostatočnej podpory duchovnej aj hmotnejldquo163 Nie je vyluacutečeneacute že taacuteto spomenutaacute bdquoskuacutesenosťldquo bola praacuteve naacutevšteva v redakcii Naacuterodnyacutech noviacuten keď sa neuacutespešne pokuacutesila spropagovať Ženskyacute svět Šolteacutesovaacute ktoraacute pocircsobila priamo v centre naacuterodneacuteho diania by sa zrejme musela konfrontovať s negatiacutevnymi reak-ciami na ženskyacute časopis164 Tuacuteto situaacuteciu jasne charakterizoval Andrej Mraacutez bdquoVajanskyacute Šolteacutesovej mohol radiť rozhodnuacuteť sa len v zmysle negatiacutevnomldquo165 V Turčianskom Sv Martine to totiž Šol-teacutesovaacute nemala jednoducheacute Vyacutestižne sa v tejto veci vyjadrila I Textorisovaacute v liste V Sokolovej

160 List T Vansovej nezisteneacutemu adresaacutetovi [predstaviteľke českeacuteho ženskeacuteho hnutia] ref 154161 V liste je na tomto mieste prečiarknuteacute slovo bdquotroškuldquo162 List T Vansovej J Škulteacutetymu z 15 11 1897 SNK-ALU sign 49 AV 18163 KAacuteLAL ref 141 s 14164 Podľa Vansovej Šolteacutesovaacute neprijala ponuku byť redaktorkou ženskeacuteho časopisu lebo vedela že by tyacutem bdquosiah-

la do osieho hniezdaldquo Pozri HUČKOVAacute Dana Refl exia postavenia žien v časopise bdquoDennicaldquo v rokoch 1898 ndash 1903 a dobovyacute literaacuterny obraz ženy In DUDEKOVAacute Na ceste ref 2 s 63

165 MRAacuteZ Andrej Literaacuterne dielo Tereacutezie Vansovej štuacutedia Martin Živena 1937 s 32


38

KAROL HOLLYacute

=

bdquoŠolteacutesovaacute taacute dakedy tak umne preplaacuteva pomedzi všetky uacuteskalia ndash ale mne by sa to nedarilo Ba veď v očiach našich praprapra [martinskyacutech naacuterodovcov ndash K H] je ona už taacute najnebezpečnejšia emancipistkaldquo166 Redaktorstva noveacuteho periodika sa teda napokon ujala Vansovaacute ktoraacute pocircsobila v Piacutele pri Tisovci Praacuteve vzdialenosť od Turčianskeho Sv Martina v tejto veci zrejme rozhodla167

Formaacutelne sa na vydaacutevaniacute časopisu dohodli Kaacutelal Salva a Vansovaacute 20 augusta 1897 v kuacutepeľ-nom mestečku Luacutečky kde sa Vansovaacute praacuteve zdržiavala Na tomto stretnutiacute sa rozhodlo aj o vyda-vateľovi časopisu bdquoVaacutežna bola otazka kto bude nakladateľom Menovali sme toho a onoho až brat Salva vždy odhodlanyacute duacutefajuacuteci a obetavyacute prehlaacutesil že bude list vydaacutevať svojiacutem naacutekladomldquo To umožnilo uzavrieť defi nitiacutevnu dohodu bdquoStisli sme si srdečne ruky sľuacutebili vzaacutejomnuacute pomoc a rozhliadli sa po uacutetuľnej izbietke v ktorej sme uzavreli tak docircležituacute smluvu literaacuternu Priacutetomneacute ešte dve daacutemy pani Kyčkovaacute a slečna Zvarova z Tisovca tešily sa s namildquo168

Vansovaacute na podnet svojho manžela ktoryacute v tom čase siacutece nepodporoval časopis pre ženy ale bol bdquoaj nie celkom proti nemuldquo navrhla aby sa noveacute periodikum volalo Dennica169 Ako je znaacuteme tento naacutezov sa ujal Vansovej list Kaacutelalovi zo septembra 1897 poukazuje na to že obavy z mienky bdquoMartincovldquo boli jednoznačne opodstatneneacute bdquoV Martine suacute naacutem nie nakloneniacute teraz to viem iste Je v tom ale moc nedorozumenia Oni naše snahy zaznaacutevaju oni vidia i v tomto ruacutecanie stareacuteho a konkurenciu [zvyacuteraznenie moje ndash K H] Menovite Škulteacutety vari ponosuje sa že [] Pohľady majuacute maacutelo predplatiteľov a my ešte chceme dať im inyacute čo hneď lacnejšiacute listldquo Tieto docircvody však neboli prvoradeacute Podstatu probleacutemu vyacutestižne vyjadruje pokračovanie listu bdquoI riekol Škulteacutety lsquoprečo maacute moja žena čiacutetať inyacute časopis než jarsquoldquo Nepriacutejemnosti však spocircsobilo aj bdquonačasovanieldquo noveacuteho časopisu keďže v tom čase sa pripravovalo vydaacutevanie ďalšiacutech dvoch periodiacutek ktoreacute tvo-rili z ideoveacuteho hľadiska opoziacuteciu a konkurenciu Naacuterodnyacutech noviacuten bdquoVeľmi nepriacutejemne dotklo sa Martincov aj to že aj mlaacutedež ide zakladať novyacute časopis170 Nuž ide aj p Salva vydaacutevať politickyacute tyacutedenniacutek171 []ldquo čo sa podľa Vansovej zdalo ľuďom v Turčianskom Sv Martine priveľa Vansovaacute tieto okolnosti zohľadnila a Kaacutelalovi predostrela naacutevrh Vaacuteclava Vraneacuteho aby Dennica vychaacutedzala ako priacuteloha Domu a školy172 Tento naacutevrh sa neujal a napokon časopis Dom a škola roku 1897 po trinaacutestich rokoch svojej existencie zanikol173 Vansovaacute však napriek nesuacutehlasu vplyvnyacutech osocircb našla podporu u niektoryacutech jednotlivcov Napr bdquoPaacuten dr Samo Daxner174 (čo ma veľmi tešiacute) je za tento podnik A to znamenaacute veľa Lebo tento paacuten nepodujme nič ani nerobiacute nič čoby nemalo uacutespechuldquo175 Ďalšiacute vyacutevoj keď sa Dennica uacutespešne ujala potvrdil tento Vansovej odhad

Zaujiacutemavyacute postoj v suacutevislosti s pripravovanyacutem časopisom pre ženy vyjadrila I Textorisovaacute Svojej českej priateľke V Sokolovej v juacuteli 1897 napiacutesala bdquoSlyacutechala som tiež že je v otaacutezke časopis ženskyacute slovenskyacute Oacute tie naše rozmileacute ženy a tiacute ich rozmiliacute velitelia Už vopred ľutujem naacutedejnuacute redaktorku za uacutetrapy akeacute bude jej treba vystaacuteť aby podaacutevala dačo nejaloveacuteho Tou redaktor-kou spomiacutena sa Vansovaacute Bližšieho neviem ničldquo176 Textorisovaacute zrejme zaujiacutemala skeptickyacute postoj

166 List I Textorisovej V Sokolovej z 13 10 1898 ref 59167 Porovnaj MRAacuteZ ref 165 s 32168 KAacuteLAL ref 141 s 15169 List T Vansovej K Kaacutelalovi z 15 9 1897 SNK-ALU sign 41 TTT 55170 Ide o priacutepravy na vydaacutevanie Hlasu171 K Salva začal od roku 1898 vydaacutevať Slovenskeacute listy172 List T Vansovej K Kaacutelalovi z 15 9 1897 ref 169173 POTEMRA Michal (ed) Bibliografi a slovenskyacutech noviacuten a časopisov do roku 1918 Martin Matica slo-

venskaacute 1958 s 25 a 68174 Samo Daxner naacuterodovec pocircsobiaci v Tisovci povolaniacutem advokaacutet Podrobnejšie pozri VALENTOVIČ ref

96 s 452 175 List T Vansovej K Kaacutelalovi z 15 9 1897 ref 169176 List I Textorisovej V Sokolovej zo 16 6 1897 LA PNP f Sokolovaacute-Seidlovaacute Vilma


39


=

vzhľadom na spoločenskuacute kliacutemu nepriaznivuacute k projektu ženskeacuteho časopisu V každom priacutepade keď sa Vansovaacute pokuacutešala ziacuteskať Textorisovuacute pre spolupraacutecu nepochodila bdquoJedna zo spolupracov-niacutec na ktoruacute som sa upierala tiež nesuacutehlasiacute Je to Bella Textorisovaacuteldquo177 V suacutevislosti s postojmi Textorisovej predbehnem udalosti a doplniacutem že po vyjdeniacute prvyacutech čiacutesel Dennice už Vansovuacute jed-noznačne podporila V liste z 28 marca 1898 jej vyjadrila podporu a vyzdvihla najmauml skutočnosť že Dennica je svojiacutem obsahom priacutestupnaacute aj menej vzdelanyacutem a chudobnejšiacutem vrstvaacutem ženskeacuteho čitateľstva Zaujiacutemavaacute je v tom liste jej refl exia negatiacutevnych postojov s ktoryacutemi musela Van-sovaacute zaacutepasiť bdquoPočujem ale tie všelijakeacute nepriazniveacute sprostaacutecke zvuky (sprostaacutectvo uacutežasne šiacuteri sa v našom naacuterodnom žitiacute) [] Povedomie poctivej snahy čisto kultuacuterneho cieľa a plnyacute suacutehlas nie-koľkyacutech opravdovyacutech nech obrniacute sluch Vaacuteš proti zvukom sprostaacutectva a nech otužiacute Vaacutes v prevaacute-dzaniacute peknej missie proti všetkyacutem ťažkostiam na ktoreacute priacutede Vaacutem naraziťldquo178 Tu možno dodať že aj Textorisovej sestra Oľga podporila Vansovuacute a vyjadrila počudovanie nad negatiacutevnymi reakciami na projekt Dennice bdquoPrekvapilo ma že sestry Češky majuacute až toľko časopisov [hellip] Divno že naši paacuteni robili neslaneacute poznaacutemky pre ten jedinyacute ktoryacute vtedy ešte ani vstuacutepenyacute nebol do životaldquo179

Zdržanlivosť a ľahostajnosť Ľudmily PodjavorinskejPokiaľ teda I Textorisovaacute bola napriek pochybnostiam a počiatočnej neochote spolupracovať

jednoznačne na strane stuacutepencov Dennice komplikovanejšia situaacutecia bola v priacutepade Ľ Podjavo-rinskej Keďže tuacuteto osobnosť možno považovať v raacutemci slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia za jednu z tyacutech vplyvnejšiacutech bude užitočneacute pozrieť sa bližšie na jej stanovisko k vznikajuacutecej Dennici Vopred treba zdocircrazniť že Podjavorinskaacute už v tomto obdobiacute aktiacutevne prispievala do naacuterodoveckyacutech periodiacutek Vansovaacute pri tvoreniacute okruhu prispievateľov Dennice prirodzene neobišla ani Podjavorin-skuacute Požiadala ju o priacutespevok do pripravovaneacuteho prveacuteho čiacutesla Dennice Podjavorinskaacute ju v liste z 8 novembra 1897 informovala že priacutespevok nepošle čo odocircvodnila tyacutem že minulyacute rok bola veľmi choraacute a lekaacuter si bol celkom istyacute že jej choroba bola naacutesledkom bdquoustavičneacuteho prepiacutenania mozguldquo Ďalej uviedla že sa siacutece už uacuteplne zotavila no bdquobolo by hriechom mrhať si nadobud-nuteacute zdravie kvocircli tej alebo onej redakciildquo No a napokon tvrdila že nateraz uacuteplne rezignovala na literaacuterne aktivity a to napriek tomu že piacutesanie vždy pokladala za svoju povinnosť bdquoPravda ku piacutesaniu vždy nuacutekalo ma povedomie povinnosti a velikaacute potreba piacutesania ndash ndash avšak konečne naacuterodu neprospejem veľa a sebe uškodiacutem Zaumienila som si teda že za istyacute čas nebudem pracovať Žijem si cele odluacutečene od literaacuterneho sveta a ciacutetiac sa v každom ohľade prevyacuteborne ani nenapadaacute ma tuacutežba po duševnej praacuteci Ba taacuteto čarovnaacute lieň je mi skoro priacutejemnou a sladkouldquo Vyjadrila sa tiež k projektu Dennice bdquoTešiacutem sa že pohyacutebali ste milosťpani tyacutemto svojiacutem podnikom do vaumlčšej činnosti ndash ale jedno ľutujem že Vy potom zabuacutedať budete na Pohľady [Slovenskeacute pohľady ndash K H] Meno Vaše je im vzaacutecnou ozdobou ndash ndash kto Vaacutes nahradiacute ldquo180 Tento list nepocircsobiacute uacuteplne docircve-ryhodne a treba za niacutem vidieť skutočnosť že Podjavorinskaacute nepodporovala projekt Dennice najmauml z docircvodu svojej lojaacutelnosti voči martinskyacutem naacuterodovcom To naznačuje jednak citovanaacute zmienka o Slovenskyacutech pohľadoch ale predovšetkyacutem to vyplyacuteva z analyacutezy obsahu jej ďalšiacutech listov zo spo-miacutenaneacuteho obdobia Jej korešpondencia s Ľudoviacutetom V Riznerom siacutece potvrdzuje že Podjavorin-skaacute si dopriala oddych po zotaveniacute sa z choroby ale maacuterne by sme v nej hľadali takeacute jednoznačneacute proklamaacutecie škodlivosti piacutesania na jej zdravotnyacute stav a uprednostnenia vlastneacuteho zdravia pred

177 List T Vansovej K Kaacutelalovi z 15 9 1897 ref 169178 List I Textorisovej T Vansovej z 28 3 1898 SNK-ALU sign M 120 D 44179 List O Textorisovej T Vansovej z 18 10 1898 SNK-ALU sign 198 Z 13180 List Ľ Podjavorinskej T Vansovej z 8 11 1897 In KOCAacuteK Michal (ed) Listy Ľudmily Riznerovej-Podja-

vorinskej 1 (1889ndash1918) Martin Matica slovenskaacute 1988 s 124-125


40

KAROL HOLLYacute

=

bdquovecou naacuterodnouldquo ako v citovanom liste Vansovej Naopak Ľudoviacutetovi Vladimiacuterovi Riznerovi ešte v auguste piacutesala bdquoVeď ešte ani teraz nič ineacute nerobiacutem iba čo v šlafroku špaciacuterujem užiacutevajuacutec to blaheacute dobreacute farniente i doma Keď ale naleznem sa dosť silnou pokojnou ndash potom zase do praacutece Uacutefam že opaumlť budem mocirccť pracovať tak ako prv ndash ale ešte s vaacutežnejšiacutemi uacutemyslamildquo181 V novembri teda približne v čase piacutesania listu Vansovej Riznera zas informovala že bdquouž maacutem dačo napiacutesaneacute (besednica) a Salvovi ešte v lete sľuacutebila som prispievať ndash ndash avšak pretože N nov [Naacuterodnie noviny ndash K H] dostaacutevam darmo obaacutevam sa že tie potom zastavili by mi [zvyacuteraznenie moje ndash K H] Poraď mi prosiacutem Ťa čo urobiťldquo182 Tieto zmienky teda vyacuteznamne relativizujuacute docircvody na neposlanie priacutespevku do Dennice Podstatnejšie suacute však jej pochybnosti ohľadom spolupraacutece so Salvom ktorej docircsledkom mohlo byť narušenie vzťahov s redakciou Naacuterodnyacutech noviacuten Jej vzťah k okruhu okolo Vajanskeacuteho a Škulteacutetyho sa zrejme vyznačoval veľkou mierou vzaacutejomnej lojality Možno tak usudzovať na zaacuteklade hodnotenia I Textorisovej z roku 1898 V liste V Sokolovej spomiacutenala negatiacutevne postoje martinskyacutech naacuterodovcov k ženskej emancipaacutecii a konkreacutetne tiež k E Šolteacutesovej V tomto kontexte sa zmienila o opačnom hodnoteniacute Podjavorinskej vodcami naacuterod-neacuteho hnutia bdquoV očiach tyacutech je len jedinaacute Ludmila Podjavorinskaacute pravaacute ženština preto tuacute martin-skyacute aeropag v priacutesnom zmysle slova nekritizujeldquo183 Z citovanyacutech fragmentov korešpondencie tak možno dospieť k zaacuteveru že Podjavorinskaacute neodmietla spolupraacutecu s Vansovou naacutehodne Naopak jej rozhodnutie vyjadrovalo principiaacutelnu nepriazeň voči Dennici ktoraacute vyplyacutevala z odmietaveacuteho postoja martinskyacutech naacuterodovcov Podjavorinskaacute sa s niacutem v zaacutesade stotožňovala resp snažila sa o zachovanie nadštandardneacuteho vzťahu s bdquoMartinčanmildquo Celaacute zaacuteležitosť jej však určite nebola ľahostajnaacute akoby sa to mohlo zdať na zaacuteklade listu ktoryacute poslala Vansovej Poukaacutežem na to ďalej v raacutemci analyacutezy situaacutecie po vzniku a etablovaniacute sa Dennice

22 K CHARAKTERU DENNICE A JEJ HODNOTENIUV RAacuteMCI NAacuteRODNEacuteHO HNUTIA

Zo spomenutyacutech postojov je zrejmeacute že Dennica vznikala v dosť nepriaznivyacutech spoločenskyacutech podmienkach Podstatnaacute časť veduacutecich osobnostiacute slovenskej naacuterodoveckej society ako aj takaacute vyacuteraznaacute osobnosť akou bola Podjavorinskaacute tomuto projektu nepriali Podporilo ho iba niekoľko jednotlivcov Napokon sama existencia Dennice spočiatku zaacutevisela od aktivity troch ľudiacute Vanso-vej (moraacutelne podporovanej Šolteacutesovou) Salvu184 a samozrejme Kaacutelala Kaacutelal usilovne dbal o rea-lizaacuteciu svojho zaacutemeru až do konca Ako vyplyacuteva z listu Vansovej z decembra 1897 rukopis prveacuteho čiacutesla Dennice sa nachaacutedzal praacuteve u neho bdquoProsiacutem Vaacutes raacutečte bezodkladne poslať rukopis lsquoDen-

181 List Ľ Podjavorinskej Ľ V Riznerovi z 15 8 1897 In KOCAacuteK ref 180 s 123182 List Ľ Podjavorinskej Ľ V Riznerovi z novembra 1897 In KOCAacuteK ref 180 s 126 datovanie listu podľa

editora pozri s 331 V tomto kontexte pripomiacutenam že vzťah martinskyacutech naacuterodovcov ku K Salvovi bol do veľkej miery negatiacutevny Porovnaj ref 200

183 List I Textorisovej V Sokolovej z 13 10 1898 ref 59 Treba tu však podotknuacuteť že Podjavorinskaacute sa napokon stala prispievateľkou Dennice Pozri napr HUČKOVAacute ref 164 s 66-67 Pozri k tomu aj nižšie

184 Salva zohral v procese geneacutezy Dennice vyacuteznamnuacute rolu aj ako vydavateľ časopisu Dom a škola v ktorom vyšlo viacero kľuacutečovyacutech textov ktoreacute som spomenul vyššie Z textov v tomto periodiku v danom obdobiacute možno ešte upozorniť napr na člaacutenok J Felixa Vlastenectviacute žen Vyzdvihuje sa v ňom vyacuteznam ženy pre naacute-rod Spomiacutenajuacute sa tu viacereacute ženy z histoacuterie (napr sparťanskeacute ženy kraacuteľovnaacute Esther alebo kňažnaacute Libuša ale aj Božena Němcovaacute Eliška Kraacutesnohorskaacute či Karolina Světlaacute) ktoreacute majuacute sluacutežiť ako vzor aj pre suacutečasnosť Naacuterodnaacute uvedomelosť žien je tu vyzdvihovanaacute ako nanajvyacuteš potrebnaacute cnosť bdquoJste nepřemoženi dokud na prahu jiacutezby domu vašeho vlaacutedne naacuterodniacute žena [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H]ldquo Autor zaacuteroveň predostrel aj ineacute vlastnosti ktoreacute očakaacuteva od vlasteneckej ženy bdquoŽena vzdělanaacute rozvaacutežlivaacute miacuternaacute zbožnaacute a mravnaacute je pravyacutem požehnaacuteniacutem božiacutem každeacute rodiny [kurziacuteva v originaacuteli ndash K H]ldquo Pozri FELIX Jur Vlastenectviacute žen In Dom a škola 1896 roč 12 č 8ndash9 258-265 citaacutety zo s 264


41


=

nicersquo do Ružomberka p Salva ho pyacuteta už druhyacute raz a veľmi suacuteri zaň Poslala som ešte jednu baacuteseň do prveacuteho čiacutesla Snaď neztratil sa rukopisldquo185 Rukopis sa nestratil a v januaacuteri 1898 uzrelo svetlo sveta prveacute čiacuteslo Dennice s podtitulom ženskyacute list pre poučenie a zaacutebavu Išlo o časopis maleacuteho formaacutetu ktoryacute mal len 16 straacuten186 Popri uacutevahaacutech baacutesňach kratšiacutech beletristickyacutech priacutespevkoch spraacutev zo ženskeacuteho sveta či aforizmoch tu boli publikovaneacute aj dva texty ktoreacute možno považovať za programoveacute Z toho docircvodu im venujem viac pozornosti Uacutevodnyacute člaacutenok Novyacute rok novyacute krok je napiacutesanyacute opatrne nespomiacutenajuacute sa v ňom ani ženskeacute časopisy ani ženskaacute emancipaacutecia Zdocircraz-ňujuacute sa tu však vtedy v raacutemci naacuterodoveckej society akceptovaneacute a žiadaneacute motiacutevy predovšetkyacutem otaacutezka pestovania slovenčiny bdquoA reč naša milaacute Bohom naacutem danaacute sťa Popelka nemaacute viac miesta vo verejnosti v spoločnosti a školaacutech Ona nemaacute viac inde uacutetulku ndash len v našich domaacutecnosťach v našich srdciach u ohniska našej vrelej laacutesky [] V našej moci je zachovať ju v ryacutedzej čistote a kraacutese aby potešilo sa raz nad jej jasnyacutem zjavom štastnejšie potomstvo našeldquo187 Ako vyplyacuteva z ďalšieho fragmentu tohto textu zaacutemerom Vansovej188 bolo poskytnuacuteť mravneacute poučenie a zaacutebavu na uacuterovni vzdelania vtedajšieho ženskeacuteho čitateľstva a odvraacutetiť ho od bdquobezduchyacutech zaacutebaviekldquo bdquoV raacutemci naacutem priacutestupnom dostačiteľnom hľadajme ušľachtiluacute zaacutebavu a poučenie ponechajuacutec praacutezdne duchamorneacute zaacutebavy a pohuľanky ľuďom nemajuacutecim vyššieho vzletu ani svaumltyacutech povin-nostiacuteldquo189

bdquoVidiacutete akyacute vyacuteznam maacute žena pre naacuterodnosťldquo (Karel Kaacutelal 1898)V prvom čiacutesle Dennice vyšiel v rubrike Dopisy aj text K Kaacutelala nazvanyacute Z dejiacuten naacutešho

časopisu Rekapituluje v ňom zaacutekladneacute medzniacuteky geneacutezy Dennice190 Okrem toho však venoval priestor aj zdocircvodňovaniu potreby tohto periodika Neprekvapuje že argumentoval predovšetkyacutem z poziacutecie nacionalizmu keď zdocircrazňoval uacutelohu ženy v naacuterodnom spoločenstve bdquoKto chce videť uvidiacute že žena maacute veľkyacute uacutekol v naacuterode Šťastie rodiny vyacutechova detiacute zaacutevisiacute najviac na žene Kde mohla byť ľudskaacute spoločnosť keby bola postrehla docircležitosť ženy prvej vychovateľky ľudstva U naacuterodov malyacutech a prenasledovanyacutech maacute žena vyacuteznam tyacutem vaumlčšiacute Naacuterodnosť slovenskaacute skryacuteva sa bezmaacutela už len v rodinaacutech a matka je straacutežnym anjelom rodinyldquo Podľa Kaacutelala by teda žena mala z poziacutecie manželky a matky pestovať slovenčinu a naacuterodneacute povedomie Taacuteto uacuteloha je podľa neho zvlaacutešť aktuaacutelna v raacutemci bdquomalyacutech a prenasledovanyacutechldquo naacuterodov Takto poniacutemanaacute uacuteloha žien legiti-mizovala ich status naacuterodovkyacuteň ktoreacute majuacute rovnako docircležiteacute uacutelohy ako muži-naacuterodovci bdquoPrečo sa jazyk naacuterodniacute zove materinskyacutem [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H] Vidiacutete akyacute vyacuteznam maacute žena pre naacuterodnosť Hovoriacuteme že je maacutelo pracovniacutekov vychovajme si ženy aj pre praacutecu spoločenskuacute a naacuterodniu a bude naacutes dvakraacutet toľko Ale o tejto otaacutezke bude list častejšie pojednaacutevaťldquo Napĺňa-nie tohto uacutečelu je podľa neho skutočnyacutem zmyslom Dennice Jej uacutelohu konkretizoval nasledovne bdquoČasopis naacuteš bude zvlaacutešte podporou lsquoŽivenersquo bude školou pre mladeacute ženskeacute talenty spisovateľ-

185 List T Vansovej K Kaacutelalovi zo 14 12 1897 LA PNP f Kaacutelal Karel186 Možno tu spomenuacuteť že českyacute Ženskyacute svět zaregistroval vznik Dennice bdquoNa Slovensku začal měsiacutecem led-

nem vychaacutezeti v Ružomberku u K Salvy slovenskyacute ženskyacute časopis Dennica redakciacute i u naacutes znaacutemeacute spisova-telky Terezy Vansoveacute Předplatneacute činiacute 1 zl ročněldquo Pozri Ženskyacute svět 1898 roč 2 č 4 s 57 Vansovej určite dobre padlo aj suacutekromneacute pozitiacutevne hodnotenie od redaktorky Ženskeacuteho světa Tereacutezy Novaacutekovej bdquoDennica plniacute svůj uacutekol statečně a neviacutem nemaacute-li viacutece abonentů než naacuteš Ž Svět U Vaacutes jest ještě povinnostiacute odebiacute-rati knihy a listyldquo Pozri list T Novaacutekovej T Vansovej () z 18 12 1898 SNK-ALU sign 230 B 13 Aj v priacutepade že adresaacutetom listu nebola Vansovaacute (podľa archiacutevneho inventaacutera je Vansovaacute len pravdepodobnou adresaacutetkou) je pravdepodobneacute že bola o postojoch Novaacutekovej informovanaacute

187 Novyacute rok novyacute krok In Dennica 1898 roč 1 č 1 s 1 188 Text nie je podpiacutesanyacute je však pravdepodobneacute že za niacutem staacutela hlavnaacute redaktorka T Vansovaacute189 Novyacute rok novyacute krok ref 187 190 KAacuteLAL ref 141 s 14-15


42

KAROL HOLLYacute

=

skeacute bude radcom matkaacutem ako vychovateľkaacutem bude radcom gazdinaacutem [zvyacuteraznenie moje ndash K H] bude radcom a vychovateľom mladyacutem dievčaťom našim odvracajuacutec ich od marnivosti a k vaacutežnym myšlienkam a k vaacutežnej praacuteci ich privaacutedzajuacutec [] Nikto nemocircže spravedlive riecť že je naacuteš časopis zbytočnyacuteldquo Kaacutelal sa nezabudol vyjadriť ani k obavaacutem Škulteacutetyho že Dennica bude konkurenciou voči Slovenskyacutem pohľadom bdquoŽiadnemu časopisu nebude naacuteš konkurrentom naopak budeme o všetkyacutech uvedomovať a ku čiacutetaniu povzbudzovaťldquo191

bdquoNačo suacute tie ženskeacute časopisyldquoV raacutemci analyacutezy tyacutechto uacutevodnyacutech programovyacutech textov nemožno obiacutesť text E Šolteacutesovej

z druheacuteho čiacutesla Dennice nazvanyacute priacuteznačne Načo suacute tie ženskeacute časopisy Argumentaacutecia Šolteacute-sovej korešponduje s obsahom jej inyacutech textov ide tu v podstate o charakteristiku jej chaacutepania potreby ženskej emancipaacutecie s docircrazom na zdocircvodnenie legitimity existencie slovenskeacuteho žen-skeacuteho časopisu V priacutespevku sa vyjadrila v tom zmysle že na jednej strane existujuacute časopisy zame-raneacute na moacutedu a ženskeacute ručneacute praacutece ktoreacute suacute určeneacute pre ženy a na druhej strane existujuacute vedeckeacute resp bdquoprakticky odborneacuteldquo periodikaacute určeneacute pre mužov192 Medzi tyacutemito dvoma poacutelmi jestvuje veľkaacute množina literaacuternych žaacutenrov ktoraacute by v ideaacutelnom priacutepade mala byť bdquonakoľko len možno spoločnaacute pre obidvoje pohlavie i aby obidvoje s rovnakyacutem zaacuteujmom a porozumeniacutem malo sa k nej a nerozchodilo sa v osobitnyacutech časopisochldquo Ďalej však poukazovala na potrebu takeacutehoto štiepenia z docircvodu ineacuteho postavenia muža a ženy v spoločnosti bdquoAle toto znamenaacute žiadať stav tak pokročilyacute akyacute žiadať ešte nemaacuteme praacuteva a akyacute mocircže nastuacutepiť až potom keď obidvojiacutem bude sa dostaacutevať pomerne rovnakej vyacuteučby rovnakeacuteho umoveacuteho vzdelaacutevania až vynajde a ustaacuteli sa pravyacute prirodzenuacute duševnuacute rozdielnosť do povahy beruacuteci a ju vždy šetriaci spocircsob k tomuldquo Momentaacutelna situaacutecia takeacutemuto stavu nezodpovedala Šolteacutesovaacute poukazovala na zaacutekladnuacute skutočnosť že ženy vo všeobecnosti boli zakotveneacute v hraniciach suacutekromnej sfeacutery (domaacutecnosti) a to nielen prakticky ale aj myšlienkovo A preto akaacutekoľvek snaha prekročiť tuacuteto hranicu bola považovanaacute za neadek-vaacutetnu (bdquoza pošetilosť za blaacuteznivyacute jestli nie za zvrhlyacute rozmarldquo) Docircsledkom toho ženy rezignovali na rozviacutejanie svojich duševnyacutech schopnostiacute prenechajuacutec tuacuteto aktivitu bdquovyacutelučne mužskyacutemldquo Muži ktoriacute takyacutemto pomerne ľahkyacutem spocircsobom ziacuteskali rozumovuacute prevahu si s obľubou robili a robia bdquoposmešky z dlhyacutech vlasov a kraacutetkeho rozumu žienldquo Charakter tejto situaacutecie tvoriacute kontext pre Šol-teacutesovej obhajobu existencie ženskyacutech časopisov Tie totiž majuacute sluacutežiť bdquoako prostriedok k ľahšiemu dosiahnutiu tej uacuterovne vzdelanostnej o ktorej ženy už s porozumeniacutem mocircžu sa rozhliadnuť i po veciach mimo a vyše ich obyčajneacuteho obzoru ktoreacute bez ponuacuteknutia v ženskom časopise nevzbu-dily by ich zaacuteujemldquo Ženskeacute časopisy majuacute byť teda impulzom pre rozvoj duševneacuteho života žien a zasluhujuacute si podporu ako ktoryacutekoľvek inyacute druh časopisu bdquodobreacuteho zameranialdquo Zabraacuteniť ich vydaacutevaniu treba len v tom priacutepade bdquokeby sledovaly zlyacute mravne zaacutehubnyacute smerldquo193 Šolteacutesovaacute sa napokon ešte dotkla vtedy kontroverzneacuteho probleacutemu agitaacutecie ženskyacutech časopisov za bdquovšemožnuacute i občiansku samostatnosť a uspocircsobilosť k mužskyacutem povolaniamldquo Potenciaacutelnych odporcov upo-kojovala že taacuteto otaacutezka bdquoje vec naacutehľadu a svobodnej vocircle to nik nemusiacute prijaťldquo Svoju uacutevahu ukončila vystriacutehaniacutem pred tyacutem aby v ženskyacutech časopisoch neboli bdquoženskeacute skutky ženskaacute praacuteca i akeacutekoľvek zaacutesluhy [] priacutelišne zvelebovaneacuteldquo Ženy totiž podľa jej mienky majuacute pracovať pre dobro veci a nečakať za to zvlaacuteštnu pochvalu194

191 KAacuteLAL ref 141 s 15192 Hoci to Šolteacutesovaacute takto explicitne neformulovala takyacuteto zaacutever z jej textu vyplyacuteva Porovnaj ŠOLTEacuteSOVAacute

Elena Načo suacute tie ženskeacute časopisy In Dennica roč 1 č 2 s 17-18193 ŠOLTEacuteSOVAacute ref 192 s 18194 ŠOLTEacuteSOVAacute ref 192 s 19


43


=

Z analyzovanyacutech programovyacutech textov v uacutevodnyacutech čiacuteslach Dennice možno vyvodiť že jej uacutečelom malo byť pozdvihnutie ženskyacutech duševnyacutech danostiacute či rozšiacuterenie ich duševneacuteho obzoru Toto však bolo chaacutepaneacute v striktne nacionalistickom kontexte t j edukačnaacute funkcia Dennice bola nevyhnutne prepojenaacute s chaacutepaniacutem uacutelohy ženy v naacuterodnom spoločenstve Požiadavky prekraču-juacutece tento raacutemec ktoreacute smerovali k spoločenskej rovnopraacutevnosti mužov a žien nepredstavovali program Dennice Šolteacutesovaacute tu navyše ohraničovala všetky ženskeacute snahy zaacutekladnou požiadavkou mravnosti ktoruacute treba chaacutepať v zmysle kresťanskyacutech a naacuterodnyacutech hodnocirct Napriek tomuto umier-neneacutemu programu Dennica vyvolala negatiacutevne reakcie v okruhu okolo redakcie Naacuterodnyacutech noviacuten Napokon v kontexte udalostiacute sprevaacutedzajuacutecich geneacutezu Dennice to nie je priacuteliš prekvapujuacutece

Jozef Škulteacutety hodnotiacute Dennicu ako bdquopokuacutetny plaacutetokldquo ktoryacute je na hanbu Vansovaacute napiacutesala 4 februaacutera 1898 list J Škulteacutetymu z ktoreacuteho vyplyacuteva že na prveacute čiacuteslo

Dennice reagoval mimoriadne kriticky bdquoNemožno mi pominuacuteť bez slova tie Vaše ostreacute vyacutepadu[y] na biednu lsquoDennicursquo Dajuacutec jej naacutezov ndash lsquopokutneacuteho plaacutetkursquo lsquoza ktoryacute sa maacuteme hanbiťrsquoldquo195 Van-sovaacute na toto jednoznačneacute hodnotenie reagovala a obhajovala novovzniknuteacute periodikum za ktoreacute zodpovedala Keďže Škulteacutety bol hlavnyacutem redaktorom Slovenskyacutech pohľadov je pochopiteľneacute že venovala pozornosť otaacutezkam vzťahu Dennice k tomuto periodiku bdquoČo sa zovňajšku Dennice tyacuteče pravda ona nemocircže sa rovnať Pohľadom na to sme priacuteliš chudobniacute Ale ona takto snadnej-šie najde cestu do chudobnyacutech domčekov niššej mešťanskej triedy a do chaluacutep sedliackyacutech ako v ruacutechu skvelejšomldquo Praacuteve faktor sociaacutelneho postavenia resp najmauml vzdelanostnej uacuterovne je vyacutechodiskom Vansovej obhajoby Dennice v komparaacutecii so Slovenskyacutemi pohľadmi resp aj Naacuterod-nyacutemi novinami Škulteacutetyho upozorňovala že bdquoaj ženy rady čiacutetajuacute vzdelaacutevajuacute saldquo a zdocircraznila diferenciaacuteciu ženskeacuteho čitateľstva na zaacuteklade priacuteslušnosti k bdquovyššejldquo alebo bdquonižšejldquo sociaacutelnej vrs-tve Podľa Vansovej pokiaľ ženy z bdquovyššiacutechldquo vrstiev siahali najmauml po romaacutenoch medzi bdquonižšiacutemildquo vrstvami ženy okrem Biblie a niektoryacutech zaacutebavnyacutech publikaacuteciiacute takmer vocircbec nečiacutetali V tomto kontexte Škulteacutetymu objasňovala fakt že naacuterodoveckaacute tlač medzi tieto vrstvy ženskeacuteho čitateľstva nemohla preniknuacuteť bdquoOny tiež chcuacute sa poučiť ale kde to maju urobiť Naacuterodnie noviny nevniknuacute do ľudu ja to viem lebo žijem s niacutem tyacutem menej Pohľady ktoreacute predpokladaju už vyššiacute stupeň vzdelanosti Keby sme chceli isť rad radom po odberateľoch Pohľadov nuž na prstoch zpočiacutetať mocircžeme tie panie a slečny ktoreacute od počiatku do konca vyčiacutetajuacute Pohľady Ja pokladaacutem si to nie len za povinnosť ale aj pocircžitok maacutem z toho velikyacute no hneď v T [v Tisovci ndash K H] keď dohovaacuteram že suacute Pohľ nerozrezaneacute mi odseknuacute my tomu nerozumieme to je len pre Teba a pre Mariacutenu Ormisovuacuteldquo Z toho samozrejme nevyplyacutevalo že by Slovenskeacute pohľady nemali vyacuteznam bdquoA predsa absurdum by bolo tvrdiť že suacute naacutem Pohľady netreba Ba my ich musiacuteme mať[] suacute naacutem životnou potrebou ale pri nich mocircže jestvovať aj takyacute uacutebohyacute lsquoplaacutetokrsquoldquo Vansovaacute tu mala na mysli priro-dzene Dennicu prostredniacutectvom ktorej chcela oslovovať tie vrstvy ženskeacuteho čitateľstva u ktoryacutech nemohli uspieť tlačoveacute orgaacuteny martinskyacutech naacuterodovcov Takyacutemto spocircsobom chcela vykonaacutevať svoju praacutecu na bdquonaacuterodnom polildquo bdquoKaždyacute dľa svojho najlepšieho zdania svedomia a mravnosti pracuje na poli naacuteroda lsquoCesty mohou byti [byacuteti] rozličneacutersquoldquo V tomto liste je tiež explicitne vyjad-reneacute že Dennica pod Vansovej vedeniacutem nemala zaacutemer šiacuteriť myšlienky ženskej emancipaacutecie bdquoVy snaď vidiacutete v Dennici ale ineacute než čiacutem je a vlastne maacute byť keďže tak ostro napaacutedate ju temer ešte keď ničiacutem nebola Zdaacute sa že Vy hľadaacutete v nej orgaacuten tej zlopovestnej emancipaacutecie [] A to je veru nie pravda Musela by som byť hodne mechom udretaacute keby som nevedela že u naacutes je pre takzvanuacute ženskuacute otaacutezku pole neuacuterodneacuteldquo Vansovaacute tu teda argumentovala najmauml domaacutecimi pomermi ktoreacute

195 Škulteacutetyho kritika smerovala aj ku konkreacutetnemu člaacutenku z prveacuteho čisla Dennice pozri O naacutes In Dennica 1898 roč 1 č 1 s 11-12 Tento text uverejňujem v priacutelohe na konci knihy


44

KAROL HOLLYacute

=

takyacuteto profi l časopisu jednoducho vylučovali bdquoKeby som Dennicu chcela spraviť orgaacutenom eman-cipačnyacutem vopred vykruacutetila by som jej grg [naacuter krk ndash K H] u naacutesldquo196 Tento list dokladuje skutoč-nosť že Vansovaacute nevidela v Dennici nič čo by siahalo na bdquonaacuterodneacute hodnotyldquo naopak jej uacutelohu defi novala ako jednu z potrebnyacutech foriem naacuterodoveckej aktivity Vyacuteznamnyacutem poznatkom je aj explicitneacute dištancovanie sa Vansovej od propagaacutecie emancipačneacuteho hnutia žien Napriek tomu sa musela Vansovaacute vyrovnaacutevať s kritikou ktorej dal verejnuacute podobu na straacutenkach Naacuterodnyacutech noviacuten Jaacuten Alojz Wagner

bdquoNajvyššie povolanie ženskej je domaacutecnosťldquo(J A Wagner v kritike Dennice v Naacuterodnyacutech novinaacutech)

Kritickuacute recenziu na prveacute čiacuteslo Dennice z pera J A Wagnera197 publikovali Naacuterodnie Noviny 3 februaacutera 1898198 Beletriu na ktoruacute bolo zameraneacute prveacute čiacuteslo Wagner nepokladal za vhodnyacute obsah ženskeacuteho časopisu bdquood ženskeacuteho časopisu očakaacutevam ineacute veci než sameacute rozpraacutevky rozjiacute-mania a baacutesničky Neviem či suacutehlasiacute mnohovaacuteženaacute redaktorka so mnou keď mysliacutem že najvyššie povolanie ženskej je domaacutecnosťldquo Tu sa potvrdzujuacute Šolteacutesovej postrehy o dopredu určenom život-nom priestore pre ženy a s tyacutem spojenyacutem aj uacutezkym duševnyacutem obzorom Wagner negatiacutevne hodno-til že obsah Dennice je priacuteliš maacutelo orientovanyacute na domaacutece praacutece bdquoAkaacute pestrosť obsahu by to bola keby sme už v prvom čiacutesle lsquoDennicersquo čiacutetať boli mohli niečo o kuchyni (na pr nejakeacute kuchaacuterske recepty jedlopis) o vyacutechove domaacutecej o terajšom zamestnaniacute ženskyacutech ako sa soliacutedne slovensky zabaviť nejakyacute životopis vynikajuacutecich žien atď atď Pritom mohla by byť i nejakaacute novellkaldquo Je priacuteznačneacute že kritizoval aj priacutetomnosť českyacutech priacutespevkov bdquo[] v lsquoDennicirsquo ale naacutejdeme medzi desiatimi člaacutenkami tri českeacute a jeden dopis z Moravy Nuž či pre nepatrnyacutech 16 straacuten nebolo by sa našlo dosť slovenskeacuteho materiaacuteluldquo Ďalej sa mu nepozdaacuteval ani formaacutet časopisu ktoryacute pre svoju skromnosť bdquonie je docircstojnyacute našich žienldquo V tomto kontexte dodal nekompromisne že bdquolsquoDennicarsquo vypadaacute skocircr ako detskyacute časopis než ako časopis slovenskyacutech žien Veď tyacutem majuacute sa pyacutešiť naše daacutemy majuacute si ho vyložiť na stoliacutekldquo199

Slovenskeacute listy obhajujuacute Dennicu O vychaacutedzaniacute Dennice vyšla spraacuteva aj v Salvovyacutech Slovenskyacutech listoch200 Po uvedeniacute obsahu

prveacuteho čiacutesla nasledovalo povzbudenie pre celyacute projekt bdquoTento kraacutesny obsah zaiste primluacuteva sa slovenskyacutem ženaacutem a my presvedčeniacute sme že ony iste rozhodly daacutevno nad otaacutezkou či im je

196 List T Vansovej J Škulteacutetymu zo 4 2 1898 SNK-ALU sign 49 AV 18197 J A Wagner bol znaacutemy predovšetkyacutem ako autor popularizačnaacutech člaacutenkov z fyziky a astronoacutemie ale je

považovanyacute aj za priekopniacuteka slovenskeacuteho poisťovniacutectva Pozri o ňom napr FERENCOVAacute Elena - KU-KUROVAacute Elena Poprednaacute osobnosť slovenskej astronoacutemie ndash dr Jaacuten Alojz Wagner (1864ndash1930) In MO-ROVICS Miroslav Tibor - HYMPAacuteNOVAacute Ingrid (eds) Osemnaacutesty zborniacutek dejiacuten fyziky Bratislava Slo-venskaacute spoločnosť pre dejiny vied a techniky pri SAV Odbornaacute skupina dejiacuten a metodoloacutegie fyziky SFS 2001 s 95-100

198 Vansovaacute teda v citovanom liste Škulteacutetymu (z 4 21898) bola zrejme už s tyacutemto textom oboznaacutemenaacute hoci ho v liste nespomiacutena

199 WAGNER Jaacuten A[lojz] Dennica Ženskyacute list pre poučenie a zaacutebavu Čiacuteslo 1 In Naacuterodnie noviny 3 2 1898 roč 29 č 26 s 4

200 V tomto kontexte treba zdocircrazniť že Slovenskeacute listy (ako aj ich redaktor K Salva) boli zo strany martinskyacutech naacuterodovcov vniacutemaneacute jednoznačne negatiacutevne Dobre to ilustruje fragment z listu J Škulteacutetyho Gustaacutevovi Augustinymu bdquoNikde nestojiacute napiacutesaneacute že by Slovaacuteci navždy mali zostaacutevať pri samyacutech Naacuter novinaacutech ale mrzkosť je ndash vždy pri akejkoľvek veci ndash v zaacuteujme toho čo ešte len povstaacuteva špintať na to čo je už tu hoto-veacute A takyacute bol vznik Slovenskyacutech listov So Salvom ndash daj si pozor Indiviacuteduum na zapľutie Ja ho len zďaleka pozorujem ale mrzkosti raz objaveneacute pri ňom ukazujuacute sa mi zakaždyacutem pri všetkom Element jeho je lož lživosť Človek bez teploty duše vocircbec Ak sa v buduacutecnosti ukaacuteže inakšiacutem ak sa myacutelim ndash ja budem raacuted veď


45


=

treba zvlaacuteštny ženskyacute časopis a rozšiacuteria si ho vo svojich rodinaacutech a okoliacute čiacutem najmožnejšierdquo201 Stretaacutevame sa tu teda s opačnyacutem postojom ako bol prezentovanyacute v Naacuterodnyacutech novinaacutech čo je samozrejme v danom kontexte uacuteplne prirodzeneacute Neprekvapuje preto že keď Salva zaregistroval Wagnerovu kritiku v Naacuterodnyacutech novinaacutech vzaacutepaumltiacute reagoval publikovaniacutem člaacutenku Slovo o Den-nici taktiež v Slovenskyacutech listoch Kritizoval v ňom Wagnerove ostreacute formulaacutecie a obhajoval celyacute projekt časopisu ako aj jeho redaktorku bdquoĽuacuteto naacutem je zvlaacutešte to že lsquoNaacuterodnie Novinyrsquo priniesly tento bezohľadnyacute suacuted ačkoľvek len to najlepšie mieniaceho p dra Wagnera lebo tu hovorilo sa o podniku začiatočnom ndash o ženskom časopise akeacuteho doposiaľ u naacutes nebolo teda o podniku ktoryacute sa ešte len maacute u naacutes vypestovať hovorilo sa o spisovateľke ktorej menom rada sa zdobiacute nie jedna knižka a strana slovenskyacutech časopisov Takyacutemto spocircsobom veru nikoho k praacuteci nepovzbudiacuteme ale šľachetnuacute snahu už v zaacuterodku zmaacuternime [kurziacutevy v originaacuteli ndash K H]rdquo Ďalej upozornil na rozdiel medzi pracovnyacutemi podmienkami u mužov a žien bdquoTo je ineacute keď sa o prvom čiacutesle niektoreacuteho časopisu ktoryacute chopili sa vydaacutevať mužovia napiacuteše rezneacute slovo Dobre je tak nech si dajuacute pozor veď jest mužov na staacute ktoriacute piacutešu Ale ženy maacuteme dvendashtrirdquo V člaacutenku sa korigujuacute aj Wagnerove naacutemietky k formaacutelnej uacuteprave časopisu bdquoO vystrojeniacute tlačiarenskom priznaacutevam že je nie naacutedherneacute ale aspoň slušneacute Maacutem v rukaacutech lsquoŽenskeacute Listyrsquo Elišky Kraacutesnohorskej ale vystrojenie takyacutechto ani tlačou ani papierom neprestihuje Dennicurdquo Hoci člaacutenok nie je podpiacutesanyacute je zrejmeacute že jeho autorom bol samotnyacute vydavateľ Dennice K Salva Buduacutecich kritikov na zaacutever upozornil na svoje skromneacute podmienky za akyacutech sa podujal Dennicu vydaacutevať bdquoPreto majte miliacute rodaacuteci pred očami že podnik tento vzal na seba jeden človek a nie celyacute spolok so shromaždenyacutem kapitaacutelom [hellip]rdquo202

Kritika Dennice na straacutenkach Naacuterodnyacutech noviacuten prirodzene zarezonovala aj u jej iniciaacutetora K Kaacutelala V liste Vansovej piacutesal že ho tento Wagnerov člaacutenok zamrzel203 Taacute mu obratom poslala vysvetlenie širšieho kontextu tejto Wagnerovej kritiky bdquoVy o všetkom neviete ndash dobre že neviete Veď i mne tak bolo dakedy do zaplakania ba dosť vyplakala som sa po tie časy Nie div že i Vaacutes roztrpčil Vaacutegnerov vyacutepad na uacutebohyacute lsquopokutnyacute plaacutetokrsquo (to vyacutepoveď Škulteacutetyho) no Vaacutegner bol len naacutestrojom [hellip] Vaacutegner ako i Lichard (kritik Svedomia [divadelnaacute hra T Vansovej ndash K H]) boli najatiacute ndash z Martina I prorokovali naacutem že Dennica pri treťom čiacutesle zanikne [hellip] Pravda že bola som na tom že vtedy keď naacutem Dennica bude najmilšou prestanem ju vydaacutevať t j na konci roka Ale teraz už nieldquo204 Tento fragment z Vansovej listu veľmi jasne vypovedaacute o atmosfeacutere v slo-venskej naacuterodoveckej societe vo vzťahu k novovzniknutej Dennici Možno teda konštatovať že hlasy z Turčianskeho Sv Martina boli celkom jednoznačne negatiacutevne Okruh okolo Vajanskeacuteho a Škulteacutetyho zrejme organizoval tiež zaacutekulisneacute boje ktoreacute mali vyvolať nepriazeň voči noveacutemu periodiku Ľ Podjavorinskaacute totiž v liste K Kaacutelalovi v apriacuteli 1898 spomenula ohľadom Dennice že bdquosuacutekromne dostaacuteva sa naacutem pokynov nie praacuteve lichotivyacutechldquo [zvyacuteraznenie moje ndash K H]205 Istou zhodou okolnostiacute sa Podjavorinskaacute praacuteve v tomto čase začala aktiacutevne angažovať v suacutevislosti s Dennicou

je Slovaacutekldquo Pozri list J Škulteacutetyho G Augustinymu z 28 11 1897 In KOCAacuteK Michal (ed) Listy Jozefa Škulteacutetyho 1 1871ndash1910 Martin Matica slovenskaacute 1982 s 144

201 Slovenskeacute listy 15 1 1898 roč 1 č 9 s 6202 Slovo o Dennici In Slovenskeacute listy 12 2 1898 roč 1 č 13 s 6 V kontexte pozitiacutevnych ohlasov na Dennicu

v tlači možno spomenuacuteť aj Hlas ktoryacute začal vychaacutedzať v juacuteli 1898 preto reagoval až na juacuteloveacute čiacuteslo Denni-ce Po zaacutekladnyacutech informaacuteciaacutech sa našli aj slovaacute chvaacutely bdquoJuacuteloveacute čiacuteslo prišlo vo vkusnej obaacutelke obsahove sa list dviacutehaldquo Pozri Hlas 1898 roč 1 č 2 s 50

203 List K Kaacutelala T Vansovej z 21 6 1898 SNK-ALU sign 41 N 19204 List T Vansovej K Kaacutelalovi z 23 6 1898 SNK-ALU sign 41 TTT 55205 List Ľ Podjavorinskej K Kaacutelalovi z 8 4 1898 In KOCAacuteK ref 180 s 129


46

KAROL HOLLYacute

=

Ľudmila Podjavorinskaacute a Dennica Podjavorinskaacute ako som naznačil vyššie bola proti vzniku Dennice Explicitne to vyjadrila

vo svojom liste Vansovej z apriacutela 1898 bdquoPriznaacutem sa ja sama nevedela som sa oduševniť za žen časopis v takyacutechto [kurziacuteva v originaacuteli ndash K H] pomeroch []ldquo Bez ohľadu na jej mienku sa však Dennica stala realitou a nenechala Podjavorinskuacute chladnou Rozhodla sa v tejto veci konať a ape-lovala na Vansovuacute bdquo[] no keď je už tu [Dennica ndash K H] nesmieme blamiacuterovať sa pred svetom Veriacutem že o mojej nezištnej dobroprajnosti v tomto ohľade ste presvedčenaacute ndash preto dovoliacutete mi byť priamou v uacutesudkuldquo Podjavorinskaacute teda vsadila na možnosť implementovať do už existujuacuteceho časopisu svoju koncepciu Tuacute charakterizovala ndash odvolaacutevajuacutec sa pritom na kritickeacute hlasy z Čiech ndash v tom zmysle bdquoaby časopis budil [kurziacuteva v originaacuteli ndash K H] Nuž veľmi žiaduacutecno by bolo keby do každeacuteho čiacutesla prišla stať piacutesanaacute v takom toacutene Ak suacutehlasiacutete započnite mojimi riadkami []ldquo206 Podjavorinskaacute tu mala na mysli svoju stať nazvanuacute Načo je slovenskyacute ženskyacute časopis [kurziacuteva v originaacuteli ndash K H]207 Tento text je žiaľ nateraz nezvestnyacute208 Jeho obsah však pribliacutežila Podjavo-rinskaacute v liste K Kaacutelalovi ktoryacute bol pre jej zaacutemery v tejto zaacuteležitosti aspoň tak docircležitou osobou ako Vansovaacute Piacutesala mu teda bdquoHneď na začiatku pochybne vyslovujem sa o programe Dennice (odpustite prosiacutem odpustite)[] menovite napaacutedam jeden bod venovať časopis počiatočniacuteckym pokusom ndash vychovaacutevať talenty Toto potrebovala som k tomu aby ďalej rozvinuacuteť mohla som myš-lienku čomu mal by byť venovanyacute aby zodpovedal našim skutočnyacutem [kurziacutevy v originaacuteli ndash K H] potrebaacutem Naraacutedzam aby ndash ako počiatočnyacute podnik ndash najprv prebudil naacutes prebudil k povedomiu naacuterodneacutemu a k povedomiu povinnosti ndash ndash slovom ja sama dovolila som si rozvinuacuteť program novyacute A uacutefam že Vy blahorodyacute pane a s Vami i pani redaktorka i p red Salva budete so mnou uzro-zumeniacuteldquo Podjavorinskaacute ďalej vysvetľovala prečo sa praacuteve ona angažuje v tejto otaacutezke Priznala siacutece že je bdquonajmenej povolanaacuteldquo (pripomeňme ľahostajnuacute reakciu na požiadavku Vansovej v čase priacuteprav prveacuteho čiacutesla Dennice) ale bdquonadšenie tuacutežba po praacuteci dľa mocircjho vkusu (takej horlivej skutočne preciacutetenej) je u mňa vaumlčšia[] než aby sa dala potlačiťldquo Tuacuteto iniciatiacutevu očakaacutevala od povolanejšiacutech no zdalo sa jej že bdquonezajiacutemajuacute sa naše daacutemy tak ako mali by saldquo Naacutesledne upozor-nila na možnosť že ženy okolo spolku Živena (pripomiacutenam že Vansovaacute a Šolteacutesovaacute pocircsobili ako funkcionaacuterky Živeny) jej iniciatiacutevu možno neprijmuacute s pochopeniacutem ale zaacuteroveň dodala že bdquoja nie som viazanaacute koriť sa mienke inyacutechldquo Legitimitu svojho postoja podporila zmienkou o suacutehlasnom postoji Ľ V Riznera a prof Eduarda Krajňaacuteka209 s ktoryacutemi svoj text konzultovala210

V komunikaacutecii medzi Podjavorinskou a Vansovou sa v tejto suacutevislosti nachaacutedza zaujiacutemavaacute zmienka bdquoNeviem ako stojiacutete s Martinom Mysliacutem toto čo som Vaacutem tu napiacutesala (v rukopise) neodponiacuteži ma u nich []ldquo Toto zjavneacute odhalenie svojej ideologickej zakotvenosti však naacutesledne zjemnila deklaraacuteciou svojej objektiacutevnosti Použila pritom takmer rovnakuacute fraacutezu ako v liste Kaacutela-lovi bdquo[] no ja nie som viazanaacute prispocircsobovať svoju mienku k cudzejldquo211 Vansovaacute na Podjavorin-skej iniciatiacutevu reagovala jednoznačne jej text odmietla uverejniť a poslala jej list v ktorom obha-jovala svoju koncepciu Dennice212 Tento dokument maacute z hľadiska poznania Vansovej koncepcie

206 List Ľ Podjavorinskej T Vansovej z 2 4 1898 In KOCAacuteK ref 180 s 128207 Informovala o tom naacutesledne K Kaacutelala Pozri list Ľ Podjavorinskej K Kaacutelalovi z 8 4 1898 In KOCAacuteK

ref 180 s 129208 KOCAacuteK ref 180 s 333 poznaacutemka č 2 k listu č 72209 Eduard Krajňaacutek (Krajnyaacutek) kultuacuterny pracovniacutek a profesor gymnaacutezia v Bratislave pozri KOCAacuteK ref 180

s 333 poznaacutemka č 3 k listu č 72210 List Ľ Podjavorinskej K Kaacutelalovi z 8 4 1898 KOCAacuteK ref 180 s 129211 List Ľ Podjavorinskej T Vansovej z 2 4 1898 In KOCAacuteK ref 180 s 128212 List T Vansovej Ľ Podjavorinskej z 10 4 1898 uverejnil M Kocaacutek pozri KOCAacuteK ref 180 s 333 po-

znaacutemka č 1 k listu č 71


47


=

ženskeacuteho časopisu veľkuacute vyacutepovednuacute hodnotu Podjavorinskej priacutespevok odmietla lebo bdquouž je raz Dennica tyacutem čiacutem je t j buditeľkou tyacutech ktoreacute v nečinnom bezmyšlienkovitom hliveniacute utraacutecajuacute tie maacutelo neveľa chviacutel ktoreacute im zbudli po praacuteci Dennica nie žeby mala vychovaacutevať talenty (kto Vaacutem to povedal)213 ale maacute učiť čiacutetať a čiacutetaneacute stroviť [kurziacuteva v originaacuteli ndash K H] Ale viesť menej nadaneacute aby kedy-tedy i ony skuacutesili sa v niečom malom aspoň v napiacutesaniacute jednoducheacuteho listu alebo receptu kuchynskeacuteho to mocircže a maacute Dennicaldquo Vansovaacute však svoj list nezakončila konfl iktne ale naopak vyacutezvou k spolupraacuteci Verila že by bolo možneacute dosiahnuť istyacute kompro-mis medzi nimi (bdquonaše uacutelohy aj zahrnuacuteť dovednaldquo) a že jej text po určityacutech uacutepravaacutech možno aj uverejniť Podjavorinskej odporučila aby piacutesala takyacutem štyacutelom bdquoaby to rozumieť mohla každaacute[] i jednoduchejšia [čitateľka]ldquo214

Podjavorinskaacute toto odmietnutie zobrala vcelku konštruktiacutevne v listoch Vansovej a Kaacutelalovi sa nevyjadrila v tom zmysle že by sa jej to priveľmi dotklo (hoci svoj priacutespevok pre Dennicu zaslala aj Kaacutelalovi)215 Paradoxne praacuteve spor medzi Podjavorinskou a Vansovou staacutel na počiatku vzaacutejom-nej spolupraacutece tyacutechto dvoch žien Po prekonaniacute počiatočnej nedocircvery216 prispievala Podjavorinskaacute do Dennice čoraz častejšie Prostredniacutectvom svojej poeacutezie uverejňovanej v Dennici priam vzorovo napĺňala programovyacute postulaacutet tohto časopisu ako ho formuloval K Kaacutelal propagujuacuteci koncept bdquomatky-vychovaacutevateľky naacuterodaldquo217

Možno k tomu ešte dodať že Podjavorinskej iniciatiacuteva zrejme oslovila aj Kaacutelala so Salvom ktoriacute sa v nasledujuacutecom obdobiacute pohraacutevali s myšlienkou udeliť redaktorskyacute post praacuteve jej218 Je priacuteznačneacute že Podjavorinskaacute prosila v tejto veci o radu Škulteacutetyho bdquoZveriacutem sa Vaacutem že tak zďa-leka bola mi ponuacuteknutaacute Dennica v tom paacutede žeby p Vansovaacute ustala Čo mysliacutete pane redaktore Ja nie som naacutechylnaacute Mne ešte treba vyvinovať sa ndash tyacutem zahatila by som si voľnuacute cestu Či nie pravdaldquo219 Tento zaacutemer sa však napokon nerealizoval Napriek tomu Podjavorinskej prienik do okruhu prispievateliek Dennice možno považovať za určituacute formu zmiernenia napaumltia ktoreacute cha-rakterizovalo jej geneacutezu od samotnyacutech počiatkov Podjavorinskaacute totiž nepochybne naacutezorovo inkli-

213 Podjavorinskaacute pri rekapitulaacutecii tohto listu Kaacutelalovi podotkla že tuacuteto myšlienku maacute z jeho priacutespevku v prvom čiacutesle Dennice Pozri list Ľ Podjavorinskej K Kaacutelalovi z 3 5 1898 In KOCAacuteK ref 180 s 135 Kaacutelal vo vyššie citovanom texte skutočne piacutesal že Dennica bdquobude školou pre mladeacute ženskeacute talenty spisovateľskeacuteldquo

214 List T Vansovej Ľ Podjavorinskej z 10 4 1898 In KOCAacuteK ref 180 s 333 poznaacutemka č 1 k listu č 71215 Pozri list Ľ Podjavorinskej T Vansovej z apriacutela 1898 In KOCAacuteK ref 180 s133-134 datovanie listu podľa

editora pozri KOCAacuteK ref 180 s 334 list Ľ Podjavorinskej K Kaacutelalovi z 3 5 1898 In KOCAacuteK ref 180 s 134-135 list Ľ Podjavorinskej K Kaacutelalovi z 24 5 1898 In KOCAacuteK ref 180 s 137-138

216 O prvyacutech publikačnyacutech aktivitaacutech v Dennici Podjavorinskaacute informovala Škulteacutetyho pričom poukazovala na kvalitu jeho redaktorskyacutech schopnostiacute v konfrontaacutecii s Vansovou bdquoPraacuteve posielam i Dennici veršiacutek Maacutem s ňou mnoho starostiacute bo ukladaacute mi ťažkuacute uacutelohu a ja ndash chcela by som piacutesať len tak Keby som i tam mala takeacuteho redaktora ako pri Pohľadoch Som nesmelaacute pustiť sa samostatne [kurziacuteva v originaacuteli ndash K H]ldquo Pozri list Ľ Podjavorinskej J Škulteacutetymu zo 17 5 1898 In KOCAacuteK ref 180 s 136

217 Pozri podrobnejšie HUČKOVAacute ref 164 s 66-67 Možno to dobre ilustrovať napr prostredniacutectvom jej baacutesne Matkaacutem slovenskyacutem pozri PODJAVORINSKAacute Ľudmila Matkaacutem slovenskyacutem In Dennica 1898 roč 1 č 3 s 34-36 Tuacuteto baacuteseň publikujem v priacutelohe na konci knihy

218 KOCAacuteK ref 180 s 341 poznaacutemka č 7 k listu č 102219 List Ľ Podjavorinskej J Škulteacutetymu nedatovanyacute In KOCAacuteK ref 180 s 158 M Kocaacutek uvaacutedza ako prav-

depodobnyacute daacutetum piacutesania listu oktoacuteber-november 1899 pozri KOCAacuteK ref 180 s 341 K tejto veci sa bude možneacute fundovanejšie vyjadriť až prostredniacutectvom ďalšiacutech možnyacutech prameňov Nateraz len upozorniacutem že v zaacuteležitosti Podjavorinskej ako potenciaacutelnej redaktorky treba zohľadniť aj jej vzťah ku K Salvovi s ktoryacutem Podjavorinskaacute tuacutežila spolupracovať Zdaacute sa že sa oňho zaujiacutemala aj ako o potenciaacutelneho životneacuteho partnera (Salva bol čerstvyacutem vdovcom a mal nejednu ponuku na sobaacuteš pozri podrobnejšie HOLEC ref 140 s 139-140) Salva však Podjavorinskej očakaacutevania nenaplnil Pozri k tomu napr list Ľ Podjavorinskej Ľ Riznerovi z apriacutela 1898 In KOCAacuteK ref 180 s 131-132 datovanie listu podľa editora pozri KOCAacuteK ref 180 s 334


48

KAROL HOLLYacute

=

novala k odporcom Dennice a v otaacutezkach ženskej emancipaacutecie zastaacutevala vyhranene konzervatiacutevne poziacutecie Ako sa však ukaacutezalo jej naacutezory neboli natoľko odlišneacute od koncepcie Dennice že by vylu-čovali vzaacutejomnuacute spolupraacutecu Keď sa zmierila s faktom že tento časopis vocircbec vznikol postupom času zistila že mocircže tvoriť platformu pre šiacuterenie jej vlastnyacutech predstaacutev o určeniacute ženy v spoloč-nosti Tie boli defi novaneacute prostredniacutectvom kresťanskyacutech a naacuterodnyacutech kategoacuteriiacute a suacutečasne založeneacute na striktnom odmietaniacute vtedajšieho emancipačneacuteho ženskeacuteho hnutia V liste Vansovej sa k tomu vyjadrila nasledovne bdquoJa neviem ale ja za emancipaacuteciu žien nemocircžem sa oduševniť U naacutes nie je to otaacutezkou ešte časovou Naacutem treba hlavne dobryacutech matiek pracovityacutech umnyacutech ženskyacutech žien [kurziacutevy v originaacuteli ndash K H] A to i mocircj ideaacutel Pravda Slovenka v druhom kresťanka v prvom radeldquo220 Takeacuteto vyacutechodiskaacute boli vo všeobecnosti komplementaacuterne s koncepciami tak Šolteacutesovej ako aj Vansovej221 Opiacutesanyacute konfl ikt Podjavorinskej s Vansovou preto treba vniacutemať viac v rovine preferencie rozličnyacutech metoacuted než v rocircznorodosti ich samotnyacutech cieľov

K zameraniu Dennice na domaacutece praacutece a bdquojednoduchšie čitateľkyldquoUacutesilie Vansovej bdquobudiťldquo naacuterodneacute vedomie ženy skocircr jednoduchšiacutem štyacutelom vyplyacutevalo z nižšej

vzdelanostnej uacuterovne čitateliek Vansovaacute sa totiž pri tvoreniacute koncepcie časopisu po vydaniacute jeho prvyacutech čiacutesel musela vyrovnaacutevať nielen s hodnoteniami zvonku ale už aj s refl exiou samotnyacutech čitateliek Dennice V apriacutelovom čiacutesle prveacuteho ročniacuteka suacute uverejneneacute postrehy čitateľky Miloslavy Hermiacuteny Moštenanovej (vystupujuacutecej pod značkou A K)222 v texte nazvanom Čo maacuteme žiadať od Dennice Jeho autorka spomiacutenala list ktoryacute dostala od priateľky z Dolnej zeme bdquoV svojom liste priateľka moja hovoriacute že nerozumie čo vlastne chce Dennica Že ak maacute blahodaacuterne uacutečinkovať nadol a preniknuacuteť i do nižšiacutech vrstiev tak že by jej rozumela i taacute najjednoduchšia osoba prečo tedy takeacute uacutevahy akuacute podaacuteva člaacutenok Načo suacute tie ženskeacute časopisyldquo Určitaacute časť čitateliek teda mala probleacutem s pochopeniacutem zmyslu spomenutej Šolteacutesovej uacutevahy Samotnaacute čitateľka siacutece deklarovala svoje nadšenie z obsahu Šolteacutesovej myšlienok ale zaacuteroveň priznala že skutočneacute porozumenie textu prišlo až po treťom prečiacutetaniacute bdquoa dnes čiacutetala som ho po tretiacute raz i podivila sa nad tyacutem že podaacuteva naacutem tak jasneacute pokynutia o tom všetkom čo sa tyacuteka ženskej otaacutezkyldquo Vychaacutedzajuacutec zo svojej skuacutesenosti vyzvala ostatneacute čitateľky aby ich prvotneacute neporozumenie textom podobneacuteho charak-teru neodradilo bdquoKeď sme už raz pri Dennici prosiacutem cteneacute čitateľky aby si prečiacutetali podobneacute uacutevahy dva tri razy (Možno že paacuteni zasmejuacute sa pri tom ale ničevo) Potom napadne naacutem to čo pri prvom čiacutetaniacute sme ani nezbadalildquo223

Je teda zrejmeacute že čitateľky Dennice neboli uacuteplne pripraveneacute prijať poučenie z časopisu Keď Vansovaacute tvorila koncepciu časopisu nepochybne zohľadňovala aj tuacuteto okolnosť a Wagnerovu kritiku preto do určitej miery prijala Na konci maacutejoveacuteho čiacutesla Dennice nachaacutedzame poznaacutemku nazvanuacute Milyacutem čitateľkaacutem bdquoDenniceldquo v ktorej sa deklaruje modifi kaacutecia obsahu časopisu Treba povedať že avizovaneacute zmeny korešpondovali s koncepciou ktoruacute v Naacuterodnyacutech novinaacutech pre-dostrel J A Wagner bdquoOd tyacutechto čias bude donaacutešať Dennica viac praktickyacutech pokynov pre našu domaacutecnosť ako i drobnejšie naacutešmu oboru zaniacutemaveacute člaacutenočkyldquo V texte ďalej nachaacutedzame vyacutezvu pre Slovenky aby sa o svoje zručnosti podelili s ostatnyacutemi bdquoDaktoreacute panie nerady sdelia spocircsob pripravovania toho čo tvoriacute ich chluacutebu To je veľkaacute chyba Boh dal naacutem dary naše aby sme ich užili v prospech svojich spolubliacutežnych nie aby sme tieže sťa tuacute hrivnu zakopalirdquo Dennica teda

220 List Ľ Podjavorinskej T Vansovej z 3 9 1900 In KOCAacuteK ref 180 s 170221 Domnievam sa však že Podjavorinskaacute prezentovala v porovnaniacute s Vansovou a Šolteacutesovou vyacuteraznejšie kon-

zervatiacutevne stanoviskaacute voči emancipaacutecii žien222 Identifi kaacutecia autorky podľa HUČKOVAacute ref 164 s 70223 A K [MOŠTENANOVAacute Miloslava Hermiacutena] Čo maacuteme žiadať od Dennice In Dennica 1898 roč 1 č

4 s 59


49


=

vyzyacutevala svoje čitateľky k zasielaniu kuchynskyacutech receptov224 Ženy ktoreacute boli ochotneacute podeliť sa o skuacutesenosti z vlastnej kuchyne si mali byť vedomeacute skutočnosti že tyacutem aktiacutevne participujuacute na živote naacuterodneacuteho spoločenstva bdquoI takto sluacutežiť mocircžeme dobrej veci i takto staneme sa činnyacutemi uacutedami naacutešho mileacuteho naacuteroda a pomocircžeme pozdvihnuacuteť zveľadiť hordquo225 Recepty a rady do domaacutec-nosti sa stali suacutečasťou ďalšiacutech čiacutesel časopisu no nerezignovalo sa ani na poučneacute člaacutenky a belet-riu Potvrdzuje sa tyacutem skutočnosť že obsah pojmu ženskaacute emancipaacutecia bol primaacuterne ovplyvnenyacute tuacutežbou žien zuacutečastňovať sa na naacuterodnom živote hoci aj prostredniacutectvom ochoty podeliť sa so zručnosťami pri vedeniacute domaacutecnosti

V tejto suacutevislosti je zaujiacutemaveacute hodnotenie Dennice po roku jej existencie na straacutenkach Sloven-skyacutech listov Hovoriacute sa tam o bdquovšestrannostirdquo jej obsahu (čo korešponduje so spomiacutenanou uacutepravou obsahu podľa Wagnerovyacutech požiadaviek) pričom hodnotenie časopisu vyznieva vcelku pozitiacutevne Na druhej strane však musiacuteme priznať že taacuteto spraacuteva o Dennici je v porovnaniacute s jej obhajobou (vyššie citovanou ndash Slovo o Dennici) pred Wagnerovyacutemi naacutemietkami piacutesanaacute nadľahčene čo mocircže svedčiť aj o tom že Dennica si po roku svojej existencie vydobyla určiteacute postavenie a nepociťo-vala sa potreba obhajovať jej priacutetomnosť na slovenskej žurnalistickej sceacutene Teda 21 januaacutera 1899 sa o Dennici v Slovenskyacutech listoch piacutesalo bdquoDennica vykazuje vo svojom obsahu rozhodnyacute pokrok V poslednom čase prinaacuteša člaacutenky so [zo] všetkyacutech oborov poskytuje každeacutemu aspoň len niečo Belletria je dobre zastuacutepenaacute Ohľadom požiacutevania maumlsa je časopis nie na čistom no jestli naacutes zda-nie neklame nepovažuje za obrovskyacute malheur keď človek naje sa maumlsa bo v rubrike kuchyňskej radiacute ako pripraviť zakruacutecanuacute pečienku226 ndash S radosťou badaacuteme že rovesneacute sily družia sa okolo Dennice ktoraacute ndash dosvedčiacute mi paacuten dr Wagner ndash je na najlepšej ceste stať vo slovenskej domaacutecnosti a v kruhoch ženskyacutech časopisov užitočnyacutem ba nevyhnutnyacutem sťa suacutesto chlebardquo227

Vansovaacute sa teda cieľavedomo orientovala na menej vzdelaneacute vrstvy žien ktoreacute mala ambiacuteciu vychovaacutevať prirodzene v bdquonaacuterodnom duchuldquo Toto ocenila roku 1903 aj Šolteacutesovaacute keď Vanso-vej piacutesala že bdquotak sa zdaacute že Dennicu si obľubujuacute i takeacute jednoduchejšie čitateľky a to je dobre Tie by bez Dennice vari nemaly žiadnej povedome-slovenskej duševnej stravyldquo228 Z načrtnutyacutech priacutekladov možno ziacuteskať predstavu o tom akeacute ciele Dennica sledovala Je zrejmeacute že v kontexte doboveacuteho emancipačneacuteho pohybu Dennica nereprezentovala jeho radikaacutelnejšie varianty naopak presadzovala umiernenyacute feminizmus zdocircrazňujuacuteci kresťanskeacute a naacuterodneacute hodnoty229

224 V tejto veci zvlaacutešt vyjadruje sa zvlaacuteštny zaacuteujem o skuacutesenosti žien pri priacuteprave špecialiacutet v kuchyni konkreacutetne o bdquonitrianske (menovite) skalickeacute zaacutezvorniacuteky prešporskeacute raquomakovniacutekylaquo dolňozemskeacute raquopaprikaacutešelaquo a vyacute-borneacute zavareniny ndash a naše ratkovskeacute raquoguľkylaquo [zvyacuteraznenia v originaacuteli ndash K H]ldquo Pozri Milyacutem čitateľkaacutem bdquoDenniceldquo In Dennica 1898 roč 1 č 5 s 80

225 Milyacutem čitateľkaacutem bdquoDenniceldquo ref 224 226 Ide o naraacutežku na priacutespevok K Kaacutelala v januaacuterovom čiacutesle Dennice ktoryacute zaregistroval a pozitiacutevne zhodnotil

aj Hlas bdquoV 1 č lsquoDennicersquo K Kaacutelal piacuteše o svojom hodnom zdravom a milom ndash znaacutem ho ndash synčekovi ktoryacute nepožiacuteva maumlsa a žiadnych liehovin a odporuacuteča rodičom vrele a presvedčive aby deťom maumlsityacutech pokrmov nedaacutevali Vďaka mu za to že upozorňuje na tuacuteto predocircležituacute vecldquo pozri Hlas 1899 roč 1 č 8 1899 s 256 Vansovaacute prosila Kaacutelala o posielanie podobnyacutech člaacutenkov Ako docirckaz ich vyacuteznamu mu opisovala priacuteklad jedneacuteho dievčatka ktoreacute okrem toho že maumlsom bdquoho kŕmilildquo aj bdquoviacutenom opojilildquo Pod vplyvom Kaacutelalovej publicistiky v Dennici došlo k prehodnoteniu tyacutechto zvykov Podrobnejšie list T Vansovej K Kaacutelalovi z 19 8 1899 SNK-ALU sign 41 TTT 55

227 Besednica In Slovenskeacute listy 21 1 1899 roč 2 č 10 s 2228 List E Šolteacutesovej T Vansovej zo 7 10 1903 SNK-ALU sign 198 Z 8229 HUČKOVAacute ref 164 s 64 Na tomto mieste sa nebudem podrobnejšie venovať obsahu jednotlivyacutech ročniacute-

kov Dennice Kvalitnuacute analyacutezu tejto problematiky pozri HUČKOVAacute ref 164 s 62-78


50

KAROL HOLLYacute

=

Zaacutesluhy Vansovej na uacutespešnom rozvoji DenniceChcem ešte upozorniť na organizačno-praktickyacute aspekt tejto problematiky Projekt Dennice sa

totiž netešil všeobecnej podpore a mnohiacute jej predpovedali skoryacute zaacutenik Fakt že sa Dennica v sku-točnosti ujala veľmi dobre nie je samozrejmyacute Bola to predovšetkyacutem zaacutesluha obetavej praacutece T Vansovej ktoraacute prijala uacutelohu redaktorky čo v praxi znamenalo že prevzala osobnuacute zodpovednosť za priacutepravu a vydaacutevanie časopisu bdquoZaložila ho i vzala na seba ťarchu všetkej praacutece okolo neho bola mu redaktorkou i spisovateľkou i zakladateľkou i administraacutetorkouldquo230 Spočiatku mala jedinuacute oporu iba v Šolteacutesovej bdquoJa sama ako som dosiaľ temer sama (vyjmuacutec p Šolteacutesovej buď jej vďaka a chvaacutela) []ldquo O osud Dennice sa siacutece obaacutevala ale jej uacutespech po prvyacutech vydanyacutech čiacuteslach ju nabaacute-dal skocircr k optimizmu bdquoJa nijak nesuacutedim optimisticky o Dennici Nateraz siacutece sme nad očakaacutevania dobre Maacuteme už vyše 400 platiacich predplatiteliek [] Dennica mocircže mať buduacutecnosť kraacutesnu ale nie bez veľkej praacuteceldquo231

Praacutecu redaktorky robila Vansovaacute popri mnohyacutech inyacutech povinnostiach V liste Andrejovi Hala-šovi opiacutesala svoju situaacuteciu kraacutetko pred vyjdeniacutem prveacuteho čiacutesla Dennice nasledovne bdquoMocircj muž je nemocnyacute lekaacuter a apateka naacutes už tohoto roku do 100 zl staacutela ndash a ešte je len začiatok liečenia Na mne je viesť nie len celuacute domaacutecnosť ale jeho ošetrovať a cirkevneacute i spolkoveacute zaacuteležitosti uacutečty matriky a ineacute viesť Na piacutesanie nedostaacuteva sa mi už času []ldquo232 Ako vyplyacuteva z korešpondencie taacuteto situaacutecia sa u Vansovej ani v ďalšiacutech rokoch nezmenila233 Napriek tomu sa jej darilo zvyšovať zaacuteujem o Dennicu Napriacuteklad v roku 1900 referovala Kaacutelalovi bdquoA teraz konečne k Dennici Ako stojiacuteme Dosial dosť dobre Maacuteme 42 odpadlyacutech ale i 139 novyacutech odberateliek Nuž o sto je počet predplatiteľov zvyacutešenyacute Začala som pol haacuterka pridaacutevať ale nemožno ndash lebo neviem či dostanem dostatočnyacute počet novyacutech [podčiarknuteacute v originaacuteli ndash K H] odberateľov Dennica sa ujiacutema nabyacuteva pocircdy len že by zasluacutežila ešte viac peacuteče praacutece a pilnosti ako jej ja venovať mocircžemldquo234 V docircsledku svojej zanepraacutezdnenosti ktoraacute vyplyacutevala z jej každodennyacutech povinnostiacute v rodine a v domaacutec-nosti235 uvažovala o tom že rezignuje na redaktorskuacute a spisovateľskuacute činnosť bdquoPreto si vždy umienim že nechaacutem piacutesanie a redigovanie a utiahnem sa uacuteplne do mojej suacutekromnej domaacutecnosti ale keď vidiacutem že nemožno sa odtiahnuť bez uškodenia samej veci poddaacutem sa nutnosti a pracujem ďalej ndash rovne nedostatočne ako dosialldquo Pokuacutešala sa preto naacutejsť niekoho kto by prebral jej redak-torskuacute uacutelohu ale bez uacutespechu bdquoI vlani som sa všade dozvedala kto by Dennicu prevzal ale nikto sa nepodujiacutemal na to Takiacute sme chudobniacute že ani na tento malyacute podnik nechce sa nikto odhodlať A teraz už možno bez obavy lebo je cesta narazenaacute ľad na viac mestaacutech prelomenyacuteldquo236 Vansovaacute

230 SOLTEacuteSZOVAacute Elena Tereacutezia Vansovaacute (Dokončenie) In Živena 1910 roč 1 č 2 s 34 231 List T Vansovej Ľ Podjavorinskej z 10 4 1898 In KOCAacuteK ref 180 s 333 poznaacutemka č 1 k listu

č 71232 List T Vansovej A Halašovi z 6 4 1897 Citovaneacute podľa Z korešpondencie Terezie Vansovej In Živena

1937 roč 27 č 3 s 79233 Napr roku 1899 reagovala na Vajanskeacuteho kritiku ženskej emancipaacutecie opisom svojich každodennyacutech po-

vinnostiacute Po ich obšiacuternom vymenovaniacute si ironicky povzdychla bdquoA potom hovorme o našej emancipaacuteciildquo Pozri list T Vansovej S H Vajanskeacutemu z 8 8 1899 In PETRUS Pavol (ed) Korešpondencia Svetozaacutera Hurbana Vajanskeacuteho II (Vyacuteber listov z rokov 1890-1916) Bratislava Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 1972 s 158

234 List T Vansovej K Kaacutelalovi z 19 3 1900 LA PNP f Kaacutelal Karel235 Vansovaacute popiacutesala svoje každodenneacute povinnosti ktoreacute jej neumožňujuacute naplno sa venovať redaktorskej čin-

nosti nasledujuacutecim spocircsobom bdquoMocircj muž cez December a Januaacuter je choryacute a potrebuje nie len laskavuacute opateru ale i veseluacute k tomu tiacutešiacu uspokojujuacutecu společniacutecu [] Lebo nechcem aby pre moje spisovateľstvo trpelo jeho pohodlie alebo zanedbaneacute boly ineacute povinnosti Vždy ešte i takto stane sa že mi to vyčiacuteta ndash a to ma boliacute nadovšetko ineacuteldquo Pozri list T Vansovej K Kaacutelalovi z 19 3 1900 ref 234

236 List T Vansovej K Kaacutelalovi z 19 3 1900 ref 234


51


=

v tomto roku ponuacutekla miesto spoluredaktorky aj Ľ Podjavorinskej ktoraacute v tom čase už aktiacutevne do Dennice prispievala Podjavorinskaacute však tuacuteto ponuku odmietla bdquoPreto aj milosť pani moja drahaacute hrdyacute titul spoluredaktorky zo skromnosti odmietam suacutec len ako sme riekli prispievateľkou Veď to dostačiacute ndash všakldquo237

Zodpovednosť za Dennicu tak ostaacutevala len na Vansovej Napriek tomu možno konštatovať že Dennica vstuacutepila do 20 storočia ako stabilneacute periodikum ktoreacute malo potenciaacutel ďalšieho rozvoja Vyskytovali sa však probleacutemy s vydavateľom K Salva siacutece prejavoval ochotu vydaacutevať Dennicu aj naďalej ale vzhľadom na mnoho inyacutech povinnostiacute a probleacutemov nebol vždy schopnyacute plniť si svoje zaacutevaumlzky voči tomuto časopisu a jeho redakcii238 Vansovaacute sa už roku 1900 zaoberala myšlienkou presunuacuteť vydaacutevanie Dennice od Salvu k Šimonovi Rohaacutečkovi do Modry239 Keďže Š Rohaacuteček pracoval dlheacute roky v Salvovom podniku240 u ružomberskeacuteho vydavateľa sa uvedenaacute alternatiacuteva nestretla s priacutelišnyacutem pochopeniacutem241 Nateraz si Salva Dennicu ešte udržal242 ale do roku 1903 sa probleacutemy nakopili tak že Vansovaacute sa defi nitiacutevne rozhodla ukončiť spolupraacutecu so Salvom a vydaacute-vanie Dennice zverila do ruacutek Rohaacutečkovi Vansovaacute sa tak rozhodla napriek tomu že bdquociacutetila som že Salva maacute praacutevo na Denniculdquo Naraacutežala tyacutem na skutočnosť že Salva staacutel pri zrode celeacuteho projektu a podporoval ho ale v tomto obdobiacute už brzdil rozvoj dynamicky sa rozviacutejajuacuteceho periodika243 bdquoNo ako on to praacutevo užil Nepodbal na to že miesto aby napredovala ona zrejme upadaacutevala tohto roku lebo mnoho predplatiteľov odpadlo ndash a mnohiacute z baacutezni pred neriadnyacutem objaveniacutem sa listu neprihlaacutesili sa Je to škoda mravnaacute i hmotnaacuteldquo244

Stabilizaacutecia Dennice na slovenskej časopiseckej sceacuteneU Rohaacutečka sa Dennica tlačila a distribuovala bez probleacutemov a staacutevala sa čoraz populaacuternejšou

Vansovaacute tak mohla v liste Kaacutelalovi spokojne konštatovať že bdquobudem Vaacutem skoro piacutesať o našej Dennici snaď dotiahneme do 1000 predpl Kto by si to bol myslel keď naacutem predpovedali včasnyacute koniec Len vyacutechova je zanedbanaacuteldquo245 Negatiacutevne ohlasy na Vansovej praacutecu však naďalej exis-tovali Vansovaacute napr spomiacutenala že u Vajanskeacuteho stratila podporu praacuteve kvocircli Dennici keďže nepokladal existenciu ženskeacuteho časopisu za potrebnuacute246 Vajanskeacuteho postoj musela redaktorka žen-skeacuteho časopisu vniacutemať veľmi bolestivo lebo martinskyacute bard si často nedaacuteval serviacutetku pred uacutesta V jeho korešpondencii možno naacutejsť napr aj takeacuteto hodnotenie Dennice bdquoA tyacutem feministickyacutem

237 List Ľ Podjavorinskej T Vansovej z 3 9 1900 In KOCAacuteK ref 180 s 169 238 K Salva bol v danom obdobiacute evidentne preťaženyacute pozri HOLEC ref 140 s 141239 Išlo vlastne aj o iniciatiacutevu samotneacuteho Rohaacutečka bdquoDnes som odpiacutesala do Ružomberku ako i do Modry že

Dennicu prepustiacutem Rohaacutečkovi do praacutece Prosil ma o to opaumltovne a sľubuje že si daacute zaacuteležať na zveľadeniacute toh-to listu I v Tisovci mi tak poradili že je dobre i toho napomocirccť je snaživyacute začiatočniacutek a naacuteš človek Salva sa nebude hnevať keď som mu to rozložila tak šetrne ako len možnoldquo Pozri List T Vansovej K Kaacutelalovi nedatovanyacute (podľa poštovej počiatky zo 16 11 1900) LA PNP f Kaacutelal Karel

240 Salva dal Rohaacutečkovi po 14 rokoch praacutece vyacutepoveď pozri HOLEC ref 140 s 143241 Zmienka v nedatovanom liste Vansovej Kaacutelalovi sa možno tyacuteka praacuteve tejto otaacutezky bdquoSalva sa iste ešte hnevaacute

ale ho to prejde Dobre bude i taktoldquo Pozri list T Vansovej K Kaacutelalovi nedatovanyacute LA PNP f Kaacutelal Karel242 bdquoUctive Vaacutem oznamujem že je spor vyrovnanyacute a Dennica predbežne tlačiť sa bude len tam kde dosialldquo

Pozri list T Vansovej K Kaacutelalovi z 23 11 1900 LA PNP f Kaacutelal Karel243 Porovnaj napr Šolteacutesovej postrehy v liste Vansovej z januaacutera 1903 bdquoSoznam martinskyacutech predplatiteliek

Dennice mi len pošli pomaly budem to krebkať a škrabkať Ak zavedies [zavedieš] 3 kor predplatneho Ti bezpochyby nejedna predplatiteľka odpadne ale ja mysliacutem že zase potom aj nejedna sa vraacuteti o rok o dva Raz predsa musiacuteš započať ak sa zvaumlčšenie maacute previesťldquo Pozri list E Šolteacutesovej T Vansovej zo 6 1 1903 SNK-ALU sign 198 Z 8

244 List T Vansovej K Kaacutelalovi z 17 6 1903 LA PNP f Kaacutelal Karel 245 List T Vansovej K Kaacutelalovi nedatovanyacute (podľa poštovej počiatky z roku 1906) LA PNP f Kaacutelal Karel246 HUČKOVAacute ref 164 s 64


52

KAROL HOLLYacute

=

fl andraacutem (Dennici) nech daacute pokoj To suacute husi na kubusldquo247 Na druhej strane však treba dodať že všeobecneacute brojenie proti Dennici ustalo a časopis sa stal akceptovanyacutem Vansovaacute sa o tom vyacutestižne vyjadrila roku 1907 v liste M Ormisovej bdquoZpytuješ sa čo suacutedia o Dennici tiacute čo ju s počiatku tak nemilo prijali ale suacute ticho aspon chcuacute umlčať [mlčať] kritizovať nemocircžuldquo248 Skutočnosť že Dennica bola relatiacutevne uacutespešnyacutem projektom ktoryacute obstaacutel na vtedajšom časopiseckom trhu a pri-naacutešal aj určityacute fi nančnyacute zisk potvrdila samotnaacute Vansovaacute bdquoI Dennica ktoruacute som za devaumlť rokov nielen redigovala ale i administrovala doniesla mi posledneacute tri roky niekoľko sto koruacutenldquo249

Vansovaacute zavalenaacute mnohyacutemi inyacutemi povinnosťami napokon našla človeka ktoryacute bol ochotnyacute prevziať zodpovednosť za chod Dennice Bol niacutem František Votruba V novembri 1906 uzavrel v tejto veci zmluvu s T Vansovou a od roku 1907 prevzal redakciu časopisu250 V tom čase mal však rozpracovaneacute viacereacute projekty251 a Dennica sa tak na konci roku 1908 dostala do vaacutežnych probleacutemov ktoreacute hrozili preraacutesť do zaacuteniku prveacuteho slovenskeacuteho ženskeacuteho časopisu252 V roku 1909 vyšli len zameškaneacute čiacutesla z roku1908 a vydaacutevanie Dennice sa obnovilo až roku 1910253 Vansovaacute však s časopisom nestratila kontakt a od roku 1910 sa znova aktiacutevne podieľala na jeho tvorbe254 Pod Votrubovyacutem vedeniacutem zmenila Dennica svoj charakter keď ziacuteskala podobu spoločenskeacuteho a literaacuterneho časopisu255 Naďalej sa však venovala aj problematike ženskej emancipaacutecie

Vyacuteznam Dennice dobre vystihla Vansovaacute keď ju porovnaacutevala s časopisom Slovenskaacute žena ktorej bola už v obdobiacute Československej republiky redaktorkou S tyacutemto časopisom sa nestotož-nila do takej miery ako s Dennicou bdquoNebola to moja Dennica nebol to časopis do ktoreacuteho som ukladala svoje skromneacute myšlienky v ktorom som sa prihovaacuterala svojim sčiastky ešte skromnejšiacutem sestraacutem Slovenkaacutem z ktoryacutech nejednu učila Dennica myslieť a čiacutetať o svojej materinskej rečildquo256

Dennica bola popri Živene vychaacutedzajuacutecej od roku 1910 jedinyacutem periodikom ktoreacute programovo informovalo o emancipačnom hnutiacute žien a analyzovalo suacutebor probleacutemov zviazanyacutech s tzv ženskou otaacutezkou Dennica zanikla roku 1914257 O vyacutezname Dennice možno uvažovať aj v komparaacutecii so

247 List S H Vajanskeacuteho V Hurbanovi zo 6 4 1905 In PETRUS ref 233 s 230248 List T Vansovej M Ormisovej-Maliakovej z 4 5 1907 SNK-ALU sign 198 AB 2 249 VANSOVAacute Tereacutezia Jaacuten Vansa (Vyacuteber) Zlatyacute fond denniacuteka SME 2009 s 140 [cit 5102011] Dostupneacute

na internete lthttpzlatyfondsmeskdielo893Vansova_Jan-Vansa-Vybergt httpzlatyfondsmeskdie-lo893Vansova_Jan-Vansa-Vyber8ixzz1ZtUPj7K5

250 S tyacutem boli spojeneacute fi nančneacute zaacutevaumlzky voči zakladajuacutecej redaktorke T Vansovej Pozri Smluva [november 1906] Uacutestrednyacute archiacutev Slovenskej akadeacutemie vied f František Votruba k 1 inv č 10 O praktickyacutech docirc-sledkoch tejto zmeny pozri napr list T Vansovej M Ormisovej-Maliakovej z februaacutera 1908 SNK-ALU sign 198 AB 2

251 Pozri k tomu (aj v kontexte Dennice) napr HOLLYacute Karol K aktivitaacutem Igora Hrušovskeacuteho v prvom de-ceacuteniu 20 storočia a jeho uacutedajnyacutem bdquoDejinaacutem naacuteroda slovenskeacuteholdquo z roku 1907 In Studia Bibliographica Posoniensia Ed Miriam Poriezovaacute Bratislava Univerzitnaacute knižnica 2009 s 111-131 najmauml s121-126

252 Pozri k tomu napr list F Votrubu H Gregorovej z 27 1 1909 a list J Hallu F Votrubovi z 30 1 1909 In ŠIMKOVIČ Alexander - VOTRUBOVAacute Štefana (eds) Korešpondencia Františka Votrubu (1902 ndash 1944) Bratislava Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied1961 s 154-160

253 Pozri VOTRUBOVAacute Štefana Vzťahy Františka Votrubu a Jozefa Gregora Tajovskeacuteho In ROSENBAUM Karol - MATUŠKA Alexander (eds) Jozef Gregor-Tajovskyacute v kritike a spomienkach Bratislava Slovenskeacute vydavateľstvo kraacutesnej literatuacutery 1956 s 165 poznaacutemka č 10

254 Porovnaj HUČKOVAacute ref 164 s 65255 HUČKOVAacute ref 164 s 64-65256 VANSOVAacute ref 249 s 158 S tyacutemto hodnoteniacutem korešponduje aj zaacutever A Mraacuteza Opraacutevnenosť existencie

Dennice spočiacutevala podľa neho v tom že bdquoi ženskeacute rady čiacutetajuacute a naše noviny a časopisy im nevyhovujuacute Den-nicou chce [Vansovaacute ndash K H] zo slovenskyacutech rodiacuten vytisnuacuteť inorečoveacute čiacutetanie zaacutevadneacute naacuterodne i mravneldquo Pozri MRAacuteZ ref 165 s 36-37

257 Z ďalšej literatuacutery o Dennici pozri napr VALEHRACHOVAacute-MATULAYOVAacute Margita Redaktorskaacute čin-nosť Terezie Vansovej In Obzor Gemera 1971 roč 2 č 3 s 85-91 KOVAČKA Miloš Vajanskyacute a Živena


53


=

spomenutou Živenou Jej vznik roku 1910 totiž nesprevaacutedzali nijakeacute podobneacute ideoveacute spory ako v priacutepade Dennice Rovnako sa stala bez diskusiiacute258 orgaacutenom spolku Živena Z toho možno usu-dzovať že Dennica ako prvyacute ženskyacute časopis zohral svoju pioniersku uacutelohu a v raacutemci slovenskej naacuterodoveckej society umožnil všeobecnuacute akceptaacuteciu existencie ženskeacuteho periodika

ZhrnutieVznik Dennice patriacute nepochybne k zaacutekladnyacutem medzniacutekom dejiacuten slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia

a jeho analyacuteza je z hľadiska dejiacuten myšlienky ženskej emancipaacutecie v slovenskom prostrediacute mimo-riadne poučnaacute Vyacutesledky tejto analyacutezy treba rozdeliť do dvoch zaacutekladnyacutech roviacuten Na jednej strane je to charakter argumentaacutecie v prospech samostatneacuteho časopisu pre ženy a na strane druhej suacute to docircvody pre jeho striktneacute odmietnutie Argumenty v prospech Dennice vychaacutedzali z predpokladu že prostredniacutectvom časopisu sa zvyacuteši naacuterodnaacute uvedomelosť širšiacutech vrstiev ženskeacuteho obyvateľstva Z toho vyplyacuteva že bol presadzovanyacute koncept ženy zakotvenej v domaacutecnosti ktoraacute svojou kaž-dodennou činnosťou podporuje svojho manžela a vychovaacuteva potomkov v naacuterodnom duchu Aby ženy boli schopneacute tuacuteto uacutelohu zodpovedne plniť bolo potrebneacute ich k tomu vychovať A tu treba vidieť zaacutekladnyacute zmysel Dennice Na možnosť prekročenia suacutekromnej sfeacutery resp na spoločen-skeacute a občianske zrovnopraacutevnenie žien sa poukazovalo s veľkou opatrnosťou Konzekventne sa taacuteto možnosť ohraničovala kategoacuteriou mravnosti ktoraacute sa chaacutepala tak v kresťanskom a naacuterodnom zmysle ako aj v tradičnom rozdeleniacute mužskyacutech a ženskyacutech spoločenskyacutech rol Požiadavky na rozšiacuterenie duševneacuteho obzoru žien v princiacutepe nijako vyacuteznamne nenarušovali v danej societe domi-nantneacute predstavy o spoločenskom statuse mužov a žien

Na druhej strane sa treba zamyslieť nad priacutečinami odmietaveacuteho postoja martinskyacutech naacuterodov-cov k takto poniacutemaneacutemu projektu ženskeacuteho časopisu Martinskiacute naacuterodovci konzekventne dekla-rovali podriadeneacute postavenie žien voči mužom a odmietali snahy o rozšiacuterenie duševneacuteho obzoru žien a preto odmietali aj ženskyacute časopis Napriek tomuto ideoveacutemu konfl iktu si nemysliacutem že ich ideoveacute vyacutechodiskaacute vo všeobecnosti staacuteli v uacuteplnom protiklade voči koncepciaacutem T Vansovej alebo E Šolteacutesovej Nasvedčuje tomu priacuteklad Ľ Podjavorinskej ktoryacute do veľkej miery relativizuje bipo-laacuterne hodnotenie konfl iktu medzi stuacutepencami a odporcami Dennice Podjavorinskaacute ako odporkyňa vzniku Dennice zastaacutevajuacuteca poziacutecie martinskyacutech naacuterodovcov sa napokon stala mienkotvornou pri-spievateľkou tohto časopisu Docircležitaacute je skutočnosť že v spomiacutenanej poziacutecii sa ocitla bez toho aby musela ustuacutepiť zo svojho konzervatiacutevneho stanoviska

Domnievam sa teda že hlavnyacutem zdrojom negatiacutevnych reakciiacute martinskyacutech naacuterodovcov bol strach z narušovania tradičneacuteho usporiadania veciacute verejnyacutech Tento strach zrejme nevyplyacuteval ani tak zo samotneacuteho faktu že ženy dostanuacute svoj časopis (napr s ich odporom voči požiadavke samostatnej slovenskej gazdinskej školy pre dievčataacute sa nestretaacutevame) ako skocircr z dlhodobejšiacutech docircsledkov ktoryacute tento počin vyvolaacute V tomto zmysle mal odpor voči Dennici svoje racionaacutelne jadro Dennica nepochybne rozšiacuterila myšlienky ženskej emancipaacutecie (samozrejme ohraničeneacute nacionalistickyacutem raacutemcom) v raacutemci komunity slovenskyacutech naacuterodovcov Fakt že sa tento projekt uacutespešne zrealizoval svedčiacute tak o mimoriadnej schopnosti a obetavosti T Vansovej ako aj o tom že na prelome storočiacute existoval v slovenskej komunite potenciaacutel na jeho realizaacuteciu

Pri hľadaniacute odpovediacute na priacutečiny tyacutechto negatiacutevnych reakciiacute však treba mať na zreteli nielen odmietanie ženskej emancipaacutecie ale aj skutočnosť že vznik Dennice znamenal uacutespešneacute zavŕšenie

(Skica ku geneacuteze Vansovej Dennice) In Literaacuterny archiacutev Matice Slovenskej 1994 roč 29ndash30 č 2992 3093 s 230-236 KUSYacute Ivan Jesenskyacute a Tajovskyacute v Dennici In Literaacuterny archiacutev 3194 Martin Matica slovenskaacute 1995 s 145-149

258 Nateraz mi aspoň nijakeacute nie suacute znaacuteme


54

KAROL HOLLYacute

=

projektu K Kaacutelala259 Aktivity tejto osobnosti neboli koncom 19 storočia naacuterodovcami v Tur-čianskom Sv Martine vniacutemaneacute neutraacutelne ale v čoraz evidentnejšom kontexte šiacuterenia ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov Pre analyacutezu priacutečin negatiacutevnych ohlasov na projekt Dennice je potrebneacute uvedomovať si aj tento kontext V tomto zmysle je zaujiacutemaveacute hodnotenie Dennice zo strany poslanca uhorskeacuteho parlamentu Imre Haydina Ten poukazoval na nebezpečnyacute rozmach idey česko-slovenskej jednoty ktoraacute diferencovala slovenskeacute politickeacute spektrum Do ostreacuteho pro-tikladu voči Naacuterodnyacutem novinaacutem ktoreacute zaujiacutemali k spomiacutenaneacutemu hnutiu negatiacutevne stanovisko staval periodikaacute ktoreacute ho naopak aktiacutevne propagovali a podporovali Medzi tie druheacute zaradil aj Dennicu ktoruacute považoval za bdquopropagandu česko-slovenskej jednotyldquo260 V rovnakej suacutevislosti spomiacutenal Dennicu aj Samuel Czambel vo svojej znaacutemej politickej brožuacutere z roku 1902 pros-tredniacutectvom ktorej upozorňoval na nebezpečenstvo česko-slovenskej vzaacutejomnosti pre Uhorsko261 Faktom zostaacuteva že v Dennici vychaacutedzalo mnoho českyacutech priacutespevkov a boli v nej propagovaneacute možnosti česko-slovenskej spolupraacutece napr v oblasti dievčenskeacuteho školstva Domnievam sa však že toto hodnotenie vyplyacutevalo najmauml zo skutočnosti že za celyacutem projektom staacutel K Kaacutelal Šolteacutesovuacute a Vansovuacute totiž nemožno hodnotiť ako stuacutepenkyne ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov Ako poukaacutežem v nasledujuacutecej kapitole praacuteve ideoloacutegia naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov bola docircležityacutem diferenciačnyacutem faktorom v raacutemci vzťahov medzi slovenskyacutem a českyacutem ženskyacutem hnu-tiacutem V docircsledku tejto skutočnosti predstaviteľky slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia nehodnotili Kaacutela-love aktivity jednoznačne pozitiacutevne hoci si nepochybne uvedomovali jeho zaacutesluhu na založeniacute časopisu Dennica

259 Pozri k tomu napr ČAPLOVIČ Radovan Vyacuteznam osvety v publicistickej činnosti Karla Kaacutelala na poli česko-slovenskej vzaacutejomnosti (1885ndash1901) In Česko-slovenskaacute historickaacute ročenka 2004 Brno Masaryko-va univerzita 2004 s 209-231 Prirodzene ani fakt že vydavateľom Dennice bol Karol Salva neprispel k upokojeniu tohto konfl iktu

260 PODRIMAVSKYacute Milan Emancipaacutecia žien optikou slovenskyacutech politikov Politickyacute a spoločenskyacute rozmer vniacutemania ženskeacuteho hnutia na prelome 19 a 20 storočia In DUDEKOVAacute Na ceste ref 2 s 270-271

261 CZAMBEl Samu A Cseh-toacutet nemzetegyseacuteg multja jelene eacutes joumlvője Koumlzművelődeacutesi eacutes politikai tanulmaacuteny [Budapest] Moszkoacuteci Ferenczneacute 1902 s 9


55


=

3 ČESKO-SLOVENSKAacute SPOLUPRAacuteCA A VPLYV IDEOLOacuteGIE NAacuteRODNEJ JEDNOTY ČECHOV

A SLOVAacuteKOV NA SLOVENSKEacute ŽENSKEacute HNUTIE

Ako integraacutelnu suacutečasť slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia ovplyvňovala slovenskeacute ženskeacute hnutie vzmaacutehajuacuteca sa činnosť českyacutech slovakofi lov a ďalšiacutech stuacutepencov naacuterodnej jednoty Čechov a Slo-vaacutekov koncom 19 storočia262 Vyacutestižne sa v tejto veci vyjadrila roku 1896 jedna z protagonistiek česko-slovenskej spolupraacutece medzi ženami Aloisie Langovaacute bdquoRadost maacutem že se to v naacuterodniacutem životě našem hyacutebe Československaacute vzaacutejemnosť přišla už do mody []ldquo263 V tejto kapitole sa pozriem pozornejšie na niekoľko vybranyacutech priacutekladov aktiviacutet žien na poli česko-slovenskej vzaacute-jomnosti264 a načrtnem tiež ideoveacute spory sprevaacutedzajuacutece tuacuteto činnosť

Ženskyacute svět a jeho programovaacute orientaacutecia na slovenskeacute ženskeacute hnutieZ predchaacutedzajuacutecej kapitoly je zrejmeacute že aj vznik Dennice možno analyzovať ako uacutespešnuacute akti-

vitu hlaacutesateľa ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov K Kaacutelala Spomenul som tiež vyacutez-nam časopisu Ženskyacute svět pri geneacuteze Dennice Tomuto českeacutemu periodiku ktoreacuteho prveacute čiacuteslo vyšlo v decembri 1896 sa oplatiacute venovať vaumlčšiu pozornosť keďže deklarovalo programovuacute orientaacuteciu na slovenskeacute prostredie Ako vyplyacuteva z uacutevodniacuteka prveacuteho čiacutesla Ženskeacuteho světa redakcia v tejto veci vychaacutedzala z ideologickeacuteho predpokladu naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov Cieľ časopisu bol deklarovanyacute ako bdquopoučovati a vychovaacutevati českeacute pohlaviacute ženskeacute spojiti je v jednu obec sesterskou poutem upřiacutemneacute laacutesky a snaženiacute ušlechtileacuteho []ldquo Čo je docircležiteacute do tohto spoločenstva českyacutech žien mali integraacutelne patriť aj Slovenky bdquoA k obci teacute sesterskeacute čiacutetaacuteme nejen paniacute a diacutevky našich zemiacute korunniacutech ale i ony družky rodem nijak naacuteřečiacutem jen maacutelo od naacutes Češek se lišiacuteciacute s nimiž za časů pěvce Slaacutevy dcery byly jsme za jedno My šťastnějšiacute pracujmež s nimi nesnadně zaacutepasiacuteciacutemi ony povznaacutešejte naacutes svyacutem čistyacutem nadšeniacutem my důvěry jim dodaacutevejme dobytyacutemi uacutespěchy Viditel-nyacutem znameniacutem spojeniacute našeho se sestrami na Slovensku budou praacutece jejich Češkaacutem předklaacutedaneacute a pozornost se kterou kruh našeho spolupracovnictva sledovati bude neustaacutele jejich krokyldquo265

V citovanom fragmente suacute priacutetomneacute zaacutekladneacute premisy ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov Slovenky boli považovaneacute de facto za Češky (bdquorodem nijak se lišiacuteciacuteldquo) ktoreacute sa od

262 Spolupraacuteca medzi českyacutemi a slovenskyacutemi ženami maacute samozrejme dlhšiu tradiacuteciu ktoraacute sa začala pred kon-com 19 storočia Pozri k tomu napr GREGOROVAacute ref 11 s 142-172 Zaujiacutemaveacute suacute v tejto veci tiež spomienky V Sokolovej pozri SOKOLOVAacute-SEIDLOVAacute ref 58 s 95-99 SOKOLOVAacute-SEIDLOVAacute Vilma Z myacutech vzpomiacutenek na Slovensko In Slovenskeacute pohľady 1929 roč 45 č 6ndash8 s 453-483

263 List A Langovej E Šolteacutesovej z 18 12 1896 SNK-ALU sign A 880264 Napriek tomu že spolupraacuteca medzi slovenskyacutem a českyacutem ženskyacutem hnutiacutem bola limitovanaacute rocircznymi ideolo-

gickyacutemi vyacutechodiskami (ako poukaacutežem nižšie) jej konkreacutetne prejavy tvoria docircležituacute suacutečasť dejiacuten ženskyacutech aktiviacutet na prelome 19 a 20 storočia Tieto aktivity boli založeneacute predovšetkyacutem na osobnyacutech priateľstvaacutech ktoreacute sa udržiavali prostredniacutectvom korešpondencie vyacutemeny periodiacutek a literatuacutery naacutevštevami atď Tu sa možno zmieniť napr o priateľstve I Textorisovej s V Sokolovou Ich vzaacutejomnaacute korešpondencia by si nepo-chybne zasluacutežila samostatneacute spracovanie Menšiacute vyacuteber z listov tyacutechto dvoch žien publikovala M Minaacuteriko-vaacute pozri MINAacuteRIKOVAacute Marianna Z listov Izabely Textorisovej Vilme Sokolovej-Seidlovej In Slovenskeacute pohľady 1993 roč 109 č 4 s 116-124 V uacutevodnej štuacutedii autorka upozorňuje na ich vzaacutejomneacute priateľstvo ale tiež na rozpory ktoreacute pramenili z rocircznych koncepciiacute česko-slovenskyacutech vzťahov Pozri MINAacuteRIKOVAacute ref 264 s 116-117 Treba však dodať že Sokolovaacute komunikovala aj s manželkami Škulteacutetyho a Vajanskeacuteho Prostredniacutectvom Bohdany Škulteacutetyovej si napr zabezpečovala priacutejem Slovenskyacutech pohľadov pozri list B Škulteacutetyovej V Sokolovej z 28 5 [1890] LA PNP f Sokolovaacute-Seidlovaacute Vilma Pozornosť by si zasluacutežila aj bohataacute korešpondencia medzi V Sokolovou a Idou Hurbanovou uloženaacute v SNK-ALU sign 138 V 7

265 Redakce Našim čtenaacuteřkaacutem In Ženskyacute svět 1896 roč 1 č 1 s 1


56

KAROL HOLLYacute

=

nich odlišujuacute len malyacutemi rozdielmi v jazyku Tie sa datujuacute od štuacuterovskej kodifi kaacutecie slovenčiny ktoraacute znamenala bdquoodtrhnutieldquo od Kollaacuterovej koncepcie československeacuteho kmeňa a teda aj jazyka Toto implicitne vyplyacuteva zo zmienky o bdquopevcovi Slaacutevy dceacuteryldquo Pripomiacutenam že Štuacuterova kodifi kaacute-cia slovenčiny sa v českom patriotickom a politickom diskurze chaacutepala negatiacutevne ako separatiz-mus sprevaacutedzanyacute vyacutečitkou bdquoProč jste se odtrhlildquo266 Hoci si českiacute slovakofi li v priebehu vyacutevoja začali uvedomovať kontraproduktiacutevnosť tejto vyacutečitky ostaacutevala naďalej aktuaacutelna aj na prelome 19 a 20 storočia Mocircžeme tu však pozorovať aj ďalšiacute rozmer tohto pruacutedu naacuterodnej ideoloacutegie Česi t j v tomto priacutepade Češky suacute v poziacutecii bdquošťastnejšiacutechldquo a bdquouacutespešnejšiacutechldquo a tak vďaka priaznivej-šiacutem okolnostiam mocircžu Slovenkaacutem dodaacutevať sebavedomie267 Od Sloveniek sa zasa očakaacutevalo že svoje českeacute priateľky obohatia vlastnyacutem bdquonadšeniacutemldquo Napokon tu nachaacutedzame aj konkretizovanyacute program pestovania bdquosesterskej vzaacutejomnostildquo dielo slovenskyacutech žien rovnako ako kľuacutečoveacute uda-losti vo vyacutevoji slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia sa mali programovo predstavovať českyacutem ženaacutem Išlo teda o typickyacute program kultuacuternej spolupraacutece Takto deklarovanyacute program nenarazil u veduacutecich predstaviteliek slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia na odpor Naopak ako som analyzoval v predchaacute-dzajuacutecej kapitole všetkyacutemi silami sa snažili Ženskyacute svět spropagovať v slovenskej naacuterodoveckej tlači Napriek tomu ako ukaacutezal ďalšiacute vyacutevoj v tyacutechto ideologickyacutech predpokladoch bol obsiahnutyacute zaacuterodok neskoršiacutech neporozumeniacute resp priamo konfl iktov

bdquoSlovenky ndash naše nejbližšiacute sestryldquoProgramovaacute orientaacutecia na Slovenky sa na straacutenkach Ženskeacuteho světa realizovala najmauml vďaka V

Sokolovej ktoraacute v ňom viedla pravidelnuacute rubriku Slovenky ndash naše nejbližšiacute sestry V nej informo-vala o postaveniacute a probleacutemoch Sloveniek v Uhorsku ale najmauml oboznamovala českeacute čitateľstvo so slovenskou ženskou literatuacuterou268 Sokolovaacute sa v tejto suacutevislosti obaacutevala či nie je v hodnoteniacute slovenskyacutech spisovateliek priacuteliš priacutesna Šolteacutesovaacute ju však po prvyacutech publikovanyacutech priacutespevkoch upokojila bdquoDušička moja povedz že mi prečo si sa Ty obaacutevala že sa po Tvojom člaacutenku v Žen Světe budeme my Slovenky na Teba hnevať Veď si naacutem posiaľ ešte nič nevytyacutekala len naacutes chvaacuteliš Veď naacutes trochu priacutesnejšie pochyťldquo269 Možno aj pod vplyvom tejto vyacutezvy napiacutesala kritic-kejšiacute priacutespevok k literaacuternej tvorbe T Vansovej Vyčiacutetala jej napriacuteklad že bdquopřiacuteliš se nese za svyacutemi německyacutemi vzory []ldquo270 I Textorisovaacute vystihla dilemu Sokolovej pri piacutesaniacute tohto priacutespevku

266 František L Rieger použil tento argument pre programoveacute ignorovanie tzv slovenskej otaacutezky v politickom zmysle Pozri k tomu napr BUTVIN Jozef Česko-slovenskeacute vzťahy koncom 19 a začiatkom 20 storočia (1880ndash1914) In Zborniacutek Filozofi ckej fakulty Univerzity Komenskeacuteho Historica 1978ndash79 roč 29ndash30 s 15-16

267 Tento motiacutev sa často vyskytoval v silnejšej formulaacutecii keď boli Slovaacuteci zobrazovaniacute v role trpiteľov (ako docircsledok maďarskej hegemoacutenie) a Česi podaacutevajuacutec im naacutepomocnuacute ruku si plnili svoju civilizačnuacute povinnosť bdquostaršieho brataldquo Ako poukaacutežem nižšie vďaka K Kaacutelalovi bol tento koncept docircsledne aplikovanyacute v progra-movyacutech textoch tyacutekajuacutecich sa vzťahov Češiek k Slovenkaacutem

268 Priestor venovanyacute Slovenkaacutem v Ženskom světe je viditeľnyacute najmauml v počiatkoch jeho vydaacutevania a bol do veľkej miery viazanyacute na osobnosť V Sokolovej Jej uacuteprimnyacute zaacuteujem o tzv slovenskuacute otaacutezku bol všeobecne znaacutemy Roku 1909 sa E Kraacutesnohorskaacute v tejto veci vyjadrila nasledovne bdquoNejvřelejšiacute však uacutečast vedle laacutesky k rodneacute vlasti měla pro draheacute nešťastneacute Slovenskoldquo Pozri Eliška [KRAacuteSNOHORSKAacute Eliška] Vilma So-kolovaacute In Ženskeacute listy 1909 roč 37 č 1 s 3 Aj keď nemaacutem spracovaneacute priacuteslušneacute štatistickeacute uacutedaje je cel-kom viditeľneacute že v neskoršiacutech ročniacutekoch Ženskeacuteho světa sa priestor venovanyacute Slovenkaacutem vyacuterazne zmenšil

269 List E Šolteacutesovej V Sokolovej zo 16 2 1897 LA PNP f Sokolovaacute-Seidlovaacute Vilma270 Napriek miernej kritike však Sokolovaacute mala pre Vansovuacute aj slovaacute chvaacutely Odporučila napr jej dielo Pani

Georgiadesovaacute na cestaacutech v ktorom Vansovaacute stvaacuternila zaacutežitky z Naacuterodopisnej vyacutestavy v Prahe r 1895 So-kolovaacute tu však konštatovala že je škoda že sa nemocircže takto pozitiacutevne vyjadriť o všetkyacutech jej dielach Pozri SOKOLOVAacute Vilma Slovenky ndash naše nejbližšiacute sestry In Ženskyacute svět 1897 roč 1 č 7 s 97-98


57


=

bdquoTak sa človek často octne medzi sympatiou a spravedlnosťou a ťažko obom paacutenom sluacutežiťldquo271 Sokolovaacute sa prirodzene obaacutevala naacutezoru Vansovej Mienka Textorisovej ju v tomto ohľade zrejme priacuteliš neuspokojila272 tuacuteto uacutelohu však vykonala Šolteacutesovaacute bdquoŽe sa ona nehnevaacute na Teba pre Tvoje striezliveacute nepredpojateacute posuacutedenie jej ako spisovateľky o tom mocircžem Ťa uistiť Ona je uacuteprimne skromnaacute vie o svojich nedostatkoch a tie nemeckeacute vplyvy i tu veľmi sa jej vytyacutekaly Ona keď piacuteše nie je toho vedomaacute že podaacuteva čo inde nasbierala Naschvaacutel vedome to nerobiacute no i tak je to veľkaacute chyba a potrebuje praacuteve upozornenialdquo273 Tieto fragmenty svedčia o uacutelohe osobnyacutech kon-taktov ktoreacute staacuteli v pozadiacute spomiacutenanyacutech publikačnyacutech aktiviacutet

Slovenky boli zas v Ženskom světe zastuacutepeneacute E Šolteacutesovou ktoraacute informovala českeacute čita-teľky o politickej situaacutecii v Uhorsku a probleacutemoch s ktoryacutemi zaacutepasili predstaviteľky slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia274 Šolteacutesovaacute tu napr vyzvala Slovenky k programovej orientaacutecii na českeacute pros-tredie bdquoPreto nerozpakujeme sa podať ruku silnějšiacutem v praacuteci už dokaacutezavšiacutem sa sestraacutem českyacutem docircvěrujuacutec si že staneme sa hodnyacutemi ich družkami keď v snahaacutech i skutkoch sa s nimi spojiacutemerdquo275 Z aktiviacutet v tomto obdobiacute možno ešte spomenuacuteť že Šolteacutesovaacute prispela referaacutetom pod naacutezvom O pohostinnstvu prostom na Prvom zjazde českoslovanskyacutech žien ktoryacute sa uskutočnil v dňoch 15 ndash 17 5 1897 v Prahe Keďže E Šolteacutesovaacute nebola priacutetomnaacute prečiacutetala jej referaacutet v slovenčine bdquoznaacutema přitelka Slovaacuteků a organisatorka vyacuteletů na milou Slovačldquo A Langovaacute276

Šolteacutesovej romaacuten Proti pruacutedu vyacutechaacutedza v českom preklade Suacutečasne so Ženskyacutem světom bola založenaacute edičnaacute seacuteria bdquoŽenskaacute Biblioteacutekaldquo277 Samozrejme nie

je naacutehoda že jej prvyacute diel tvoril romaacuten Proti pruacutedu od E Šolteacutesovej Išlo o viditeľneacute napĺňanie deklarovaneacuteho programu orientaacutecie na Slovenky Pozitiacutevne to hodnotila T Vansovaacute v člaacutenku spo-menutom v predchaacutedzajuacutecej kapitole ktoryacute propagoval Ženskyacute svět bdquo[] sestry Češky tak kraacutesne dokaacutezaly ako za naacutes zaujiacutemajuacute sa na prvom mieste keďže prvyacute romaacuten v Bibliotheacuteke je romaacuten slovenskyacute [kurziacuteva v originaacuteli ndash K H] čiacutem predo všetkyacutem pouctily našu slovenskuacute spisburdquo278 Taacuteto zaacuteležitosť však poodhalila typickyacute probleacutem stuacutepencov naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov ndash probleacutem češtiny a slovenčiny Tento romaacuten totiž nevyšiel v slovenčine ale v preklade V Sokolovej do češtiny279 V Ženskom světe sa v tejto suacutevislosti uvaacutedzalo bdquoVzbudiacute snad podiv že nepřinaacutešiacuteme romaacuten ten v původniacutem zněniacute Zdaacute se naacutem však že sveacuteho ciacutele sbliacutežiti a srozuměti spolu ženy českeacute a slovenskeacute dosaacutehneme jistěji budeme-li čtenaacuteřky českeacute statěmi zprvu malyacutemi zvykati na odchylky slovenskeacuteho jazykaldquo280 Deklarovanuacute teacutezu o bdquonepatrnej odlišnosti v naacuterečiacuteldquo teda prax zre-

271 List I Textorisovej V Sokolovej z 13 10 1898 ref 59272 Textorisovaacute spomenula napr negatiacutevnu reakciu Vansovej na obdobnuacute vyacutečitku zo slovenskej tlače Pozri list

I Textorisovej V Sokolovej z 13 10 1898 ref 59273 List E Šolteacutesovej V Sokolovej z 26 11 1897 LA PNP f Sokolovaacute-Seidlovaacute Vilma 274 Treba tu dodať že Šolteacutesovaacute prispievala aj do Ženskyacutech listov pozri o tom GREGOROVAacute ref 11 s 153-

154275 Pozri MAROacuteTHY-ŠOLTEacuteSOVAacute Elena Dopisy Turč Sv Martin 27XI 1896 In Ženskyacute svět 1896 roč

1 č 1 s 18 Češky a aktivity českeacuteho ženskeacuteho hnutia ako vzor pre Slovenky opisuje T Vansovaacute pozri VANSOVAacute ref 157 s 126-129

276 Pozri o tom aj uverejnenyacute referaacutet Šolteacutesovej v Prvniacute sjezd žen českoslovanskyacutech In Přiacuteloha k bdquoŽenskeacutemu světuldquo 1897 roč 1 č 11 s 21-24

277 Redakce ref 265278 VANSOVAacute ref 157 s 127279 Organizačneacute ale aj lingvistickeacute probleacutemy pri preklade podrobne opisuje E Šolteacutesovaacute v listoch V Sokolovej

zo 14 11 1896 a 23 11 1896 LA PNP f Sokolovaacute-Seidlovaacute Vilma Pozri tiež list E Šolteacutesovej V Sokolo-vej z 22 11 1896 Korešpondencia In BOSAacuteKOVAacute ref 53 s 560-561

280 Ženskyacute svět roč 1 č 1 1896 s 13


58

KAROL HOLLYacute

=

lativizovala Tuacuteto otaacutezku treba vidieť v dvoch rovinaacutech Po prveacute treba konštatovať že slovenčina skutočne nebola v českom prostrediacute všeobecne zrozumiteľnaacute V tejto suacutevislosti je dobreacute venovať pozornosť aktivite A Langovej ktoraacute propagovala v českom prostrediacute romaacuten Proti pruacutedu ešte pred tyacutem ako vyšiel jeho českyacute preklad Langovaacute informovala Šolteacutesovuacute že desať exemplaacuterov romaacutenu281 predala a zasiela jej peniaze Uvaacutedzala ďalej že čitateľ romaacutenu Proti pruacutedu bdquoraacuted překo-naacuteval překaacutežky jež slovenčina mu činila [zvyacuteraznenie moje ndash K H] Neniacute to nelaacuteska nebo slabyacute zaacutejem k Vašiacute věci že u naacutes slovenskeacute piacutesemnictviacute neproniklo nyacutebrž vinu nesou sami knihkupcildquo Naacutesledne požiadala o ďalšiacutech 10 exemplaacuterov282 Predaj tyacutechto bol však už komplikovanejšiacute ako jednu z priacutečin Langovaacute uviedla že Šolteacutesovej romaacuten už vyšiel v raacutemci bdquoBibliotheacuteky ženldquo V tejto suacutevislosti vyjadrila uacutediv nad prekladom bdquoDivila jsem se proč jej překlaacutedalyldquo283 Langovaacute si teda uvedomovala praktickuacute rovinu probleacutemu ale nevidela docircvod na prekladanie Šolteacutesovej romaacutenu do češtiny

Druhaacute možnaacute interpretaacutecia docircvodov prečo romaacuten Proti pruacutedu vyšiel v českom preklade vychaacute-dza z ideologickyacutech motiacutevov Dilema medzi jednotnyacutem jazykom (ktoryacutem mala byť prirodzene čeština s jej priacutepadnyacutemi obohateniami bdquoslovenskyacutem naacuterečimldquo) a samostatnou slovenčinou sa v ide-ologickyacutech sporoch pravidelne objavovala Predpokladaacutem že aj hlasistami deklarovanyacute uacutestup od jazykoveacuteho nacionalizmu bol skocircr ideologickyacutem heslom ako skutočnyacutem zaacutemerom Išlo jednodu-cho o taktickuacute reakciu na realitu spisovnej slovenčiny284 Vydanie romaacutenu Proti pruacutedu v Čechaacutech v pocircvodnom jazyku by teda zrejme nemalo všeobecnuacute podporu čo suacuteviselo praacuteve s chaacutepaniacutem jazykovej otaacutezky v raacutemci ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov Pripomiacutenam však že v tejto veci nepanovala jednota ani v taacutebore slovakofi lov a ich stuacutepencov keďže u nich nachaacute-dzame aj vyjadrenia v prospech šiacuterenia slovenčiny v českom prostrediacute Považovali to totiž za pro-duktiacutevnejšiu cestu z hľadiska želaneacuteho cieľa ktoryacutem bolo všeobecneacute rozšiacuterenie idey naacuterodnej jed-noty Čechov a Slovaacutekov a ich jednotneacuteho jazyka Zaujiacutemaveacute je v tomto kontexte napr hodnotenie českeacuteho prekladu Proti pruacutedu zo strany K Salvu V liste V Sokolovej piacutesal bdquoAle prekladaniacutem zo slovenčiny do češtiny robiacutete proti vzaacutejomnosti Čiacutetať maacuteme navzaacutejom svoje knihy aby sme sa čiacutem skorej v jednu reč sbliacutežili Prekladaniacutem dokazujeme že sme my skutočne dve rozdielne rečildquo285 Naopak I Textorisovaacute reagovala na preklad pozitiacutevne bdquoZa lsquoProti pruacutedursquo v českom ruacutechu prijmi vreleacute poďakovanie Prečo podotyacutekaš že prekladom si mu neposluacutežila Či že to čo možno meno-vať v ňom naivnyacutem lepšie by sa čiacutetalo v slovenčine Mne len to jedno napadlo inaacuteče tak duacutefam že si veľmi posluacutežila naacutem umnožniac u Vaacutes čerpanie znaacutemostiacute o našom živote z lsquoProti pruacutedursquo Za vyacutetvor umeleckyacute to nikdy nikto nedržal mysliacutem že najmenej Šolteacutesovaacute samardquo286 Rocirczne hodno-

281 Bola to iniciatiacuteva Langovej Propagovaniacutem Proti pruacutedu v Čechaacutech chcela zlepšovať chabuacute popularitu sloven-skej spisby vo všeobecnosti bdquoProsiacutem Vaacutes abyste laskavě poslala mi 10 vyacutetisků sveacuteho romaacutenu bdquoProti pruacuteduldquo Jistě se mi podařiacute mezi znaacutemyacutemi je rozprodati To je velikaacute vada a nad tiacutem jsme se opravdu hanbily že ndash ač u Vaacutes v chraacutemě domaacutecnosti a sklepě knihkupeckeacutem českou knihu viděti ndash u naacutes po literatuře slovenskeacute teacuteměř vidu a slechu neniacute A přece slovenčinu u naacutes velmi maacuteme raacutedi a slovenskeacute pohaacutedky jsou dětem pravou pochoutkou Ale to se zajisteacute změniacute Mladšiacute pokoleniacute chybu staryacutech napraviacuteldquo Pozri list A Langovej E Šolteacutesovej zo 16 9 1896 SNK-ALU sign A 880

282 List A Langovej E Šolteacutesovej z 18 12 1896 ref 263283 List A Langovej E Šolteacutesovej zo 17 3 1897 SNK-ALU sign A 880 Langovaacute napokon knihy predala

a peniaze Šolteacutesovej zaslala pozri list A Langovej E Šolteacutesovej z 19 5 1897 SNK-ALU sign A 880 Napriek existencii českeacuteho prekladu si Langovaacute od Šolteacutesovej vypyacutetala ešte ďalšiacutech paumlť exemplaacuterov pozri list A Langovej E Šolteacutesovej z 18 7 1897 SNK-ALU sign A 880

284 HOLLYacute Karol Historickaacute ideoloacutegia a slovenskeacute naacuterodneacute hnutie na prelome 19 a 20 storočia Dizertačnaacute praacuteca Školiteľ Dušan Kovaacuteč Bratislava Historickyacute uacutestav SAV 2008 s 226 463-464

285 List K Salvu V Sokolovej z 8 1 1897 LA PNP f Sokolovaacute-Seidlovaacute Vilma286 List I Textorisovej V Sokolovej z 13 10 1898 ref 59


59


=

tenia prekladu Proti pruacutedu naznačujuacute docircležitosť jazykovej otaacutezky ktoraacute nebola len formaacutelna ale naopak zaacutesadnaacute K dokladovaniu tohto predpokladu poskytujuacute cennyacute materiaacutel aj ďalšie postoje vyjadreneacute na straacutenkach Ženskeacuteho světa ako aj zachovanaacute korešpondencia

Diskusia Šolteacutesovej so Sokolovou o jazykovej otaacutezkeJe priacuteznačneacute že skutočnosť že Šolteacutesovaacute piacutesala do Ženskeacuteho světa po slovensky nebola takaacute

nepodstatnaacute aby sa obišla bez vysvetlenia bdquoAko Slovenka z vreleacuteho uacuteprimneacuteho srdca prihlasu-jem sa k sestraacutem českyacutem suacutec presvedčenaacute že od nich tiež laacuteskave po sestersky budem prijataacute Pri-hlasujem sa v reči svojej slovenskej duacutefajuacutec že najde ona otvoreneacute srdcia a že bude porozumenaacute od tyacutech svojich najbližšiacutech ktoryacutech reč navzaacutejom u naacutes na Slovensku všade je znaacutema a vo vaacutežnosti držanaacuteldquo Ďalej zdocircrazňovala dobruacute znalosť češtiny v slovenskom prostrediacute bdquoSotva jest intelligent-neacuteho slovenskeacuteho domu v ktorom nečiacutetaly by sa českeacute knihy a i saacutem ľud so zvlaacuteštnou uacutectou maacute sa k češtineldquo Šolteacutesovaacute v ďalšom slede svojej uacutevahy o uacutelohe jazyka pri vytvaacuteraniacute vzaacutejomnosti zdocircrazňuje potrebu všeobecnej znalosti češtiny v slovenskom prostrediacute ktoraacute však nemocircže byť šiacuterenaacute na uacutekor slovenčiny Slovenčina maacute byť vo vzťahu k češtine (bdquopovažujeme ju akoby za svoju druhuacute rečldquo) bdquoprvou rečouldquo Takyacutem spocircsobom odocircvodňuje slovenskyacute jazyk v českom časopise a naacutesledne vyjadruje naacutedej že to prispeje k vytvaacuteraniu vzaacutejomnosti bdquoPreto v plnej docircvere prihla-sujem sa k Vaacutem po slovensky Malyacute rozdiel v reči nemaacute naacutes deliť ani na vzdelanostnom ani na žiadnom inom poli I pri zovnuacutetornej rozličnyacutemi okolnosťami podmienenej rozdelenosti jestli z oboch straacuten je uacuteprimnaacute dobraacute vocircľa mocircžeme utvoriť a so zdarom udržovať jednotu vnuacutetornuacute ktoraacute je predsa jadrom vecildquo287

Skutočnosť že vysvetľovaniu postojov ku vzťahom češtiny a slovenčiny bol venovanyacute rela-tiacutevne veľkyacute priestor teda vyjadruje konfl ikt suacuteperiacich naacuterodnyacutech ideoloacutegiiacute t j koncepčnyacute spor medzi presvedčeniacutem o existencii samostatneacuteho slovenskeacuteho naacuteroda a ideou jednotneacuteho českoslo-venskeacuteho naacuteroda Tento ideovyacute spor je dobre čitateľnyacute v liste ktoryacute Šolteacutesovaacute adresovala Žen-skeacutemu světu v roku 1897288 Šolteacutesovaacute citovala zo suacutekromneacuteho listu ktoreacuteho odosielateľkou bola Sokolovaacute bdquoAvšak věřiacutem v konečneacute viacuteťezstviacute Vaše a věřiacutem i odpusťte myacuteliacutem-li se že dosaacutehnete ho tiacutem dřiacuteve čiacutem uacutežeji k naacutem se přimknete Neodpustila jsem ještě Štuacuterovi a Bernolaacutekovi co uči-nili na shrouceniacute diacutela Kollaacuterem tak jak se zdaacutelo skalopevně budovaneacuteho To zcela napraviti se nedaacute a pokud viacutem Slovač si uacuteplneacute naacutepravy ani nepřeje ndash ale mnoheacuteho dobreacuteho daacute se novou jina-kou vzaacutejemnostiacute dosiacutecildquo289 Šolteacutesovaacute na Sokolovej postoj reagovala nasledovne bdquoTieto uacuteprimneacute slovaacute pochaacutedzajuacute z vreleacuteho zdar česko-slovenskej veci290 nadovšetko žiadajuacuteceho srdca [] Ja beriem ich ako všeobecnuacute mienku v Čechaacutech u všetkyacutech tyacutech ktoriacute po bratsky a po sestersky ciacutetia oproti naacutem [] Pri uznaniacute a oceneniacute si všetkeacuteho dobreacuteho v takomto Vašom smyacutešľaniacute oproti naacutem my musiacuteme v zaacuteujme obapolneacuteho uacuteprimneacuteho dorozumenia sa na tom nastaacuteť aby dielo Bernolaacute-kovo a Štuacuterovo pozdvihnutie slovenčiny za spisobnuacute reč u naacutes už raz i u Vaacutes bolo spraacutevnejšie a teda priaznivejšie posudzovaneacuteldquo Šolteacutesovaacute ďalej piacutesala že vytvorenie spisovnej slovenčiny bolo nevyhnutnosťou ak by sa na ten projekt nepodujali Bernolaacutek a Štuacuter iste by to spravil niekto inyacute

287 MAROacuteTHY-ŠOLTEacuteSOVAacute ref 275288 Tento list a aj širšiu diskusiu a publikačnuacute činnosť tyacutekajuacutecu sa česko-slovenskyacutech vzťahov na straacutenkach

Ženskeacuteho světa spomiacutena tiež H Gregorovaacute pozri GREGOROVAacute ref 11 s 151-162 Porovnaj moje hod-notenie v ref 292

289 ŠOLTEacuteSOVAacute Elena Dopisy Turč Sv Martin 26I 1897 In Ženskyacute svět 1897 roč 1 č 5 s 78-79 So-kolovaacute v poznaacutemke pod člaacutenkom (s 78) komentovala citaacutet nasledovne bdquoTato slova v soukromeacutem dopisu pronesenaacute jsou myacutem zcela osobniacutem miacuteněniacutem jest možno ba pravdě podobno že jiniacute Čechoveacute a Češky smyacutešlejiacute jinakldquo

290 Za povšimnutie stojiacute Šolteacutesovej aplikovanie spojovniacuteka vo vyacuteraze bdquočesko-slovenskyacuteldquo


60

KAROL HOLLYacute

=

pretože bdquoožiť k sebe priacutesť mocircže naacuterod jedine svojou vlastnou rečou ndash a my sme vždy ešte len ožiacute-vajuacutecim naacuterodomldquo Ak by bdquoožiacutevajuacuteci naacuterod slovenskyacuteldquo zostal pri češtine bdquonebola by mala [čeština ndash K H] sily v našich ťažkyacutech pomeroch udržať naacutes ako naacuterodldquo Šolteacutesovaacute preto podmieňovala bdquopravuacute vzaacutejomnosťldquo akceptaacuteciou takeacutehoto slovenskeacuteho stanoviska Ďalej opiacutesala svoju viacuteziu zjed-notenia Čechov a Slovaacutekov v raacutemci ktorej ale zvyacuterazňovala uacutelohu rozvinutej slovenčiny Mocircžeme to interpretovať jednoducho tak že vzaacutejomnosť podmieňovala rovnocennosťou dvoch subjektov Čechov a Slovaacutekov bdquoJestli v buduacutecnosti nastuacutepi to čo mnohiacute už teraz chcuacute predviacutedať a proti čomu niet odporu ani na jednej ani na druhej strane že totižto Čech a Slovaacutek tvoriaci jednu vetev v Slovanstve spoja sa v jednu spisobnuacute reč (rozumie sa až keď zreleacute buduacute podmienky k tomu) nuž tej reči svieža a rozvitaacute [kurziacuteva v originaacuteli ndash K H] slovenčina zaiste bude veľmi prospešnaacuteldquo Zaacuteverom vyjadrila presvedčenie že slovenčina časom prestane byť v Čechaacutech bdquopovažovana za neopraacutevnenuacute votrelkyňu a vydobyje si Vaše srdcialdquo291 Šolteacutesovaacute sa teda nebraacutenila možneacutemu buduacute-cemu zjednoteniu Čechov a Slovaacutekov nevychaacutedzala však z klasickeacuteho predpokladu ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov že Slovaacuteci suacute vlastne Česi292

Z diskusie medzi Sokolovou a Šolteacutesovou suacute zrejmeacute zdroje latentnyacutech konfl iktov vyplyacutevajuacutecich z rocircznych naacuterodnyacutech ideoloacutegiiacute Zaacuteroveň z nich vyplyacutevala snaha o vzaacutejomnyacute dialoacuteg a pochopenie čo sluacutežilo prvoradeacutemu cieľu ktoryacutem bolo utužovanie vzaacutejomnej spolupraacutece Omnoho problema-tickejšie sa však javiacute seacuteria člaacutenkov v Ženskom světe z roku 1902 od K Kaacutelala nazvanaacute Českeacute ženy a Slovensko Kontroverznosť jeho textov vyplyacutevala z neskryacutevanej propagaacutecie ideoloacutegie naacuterod-nej jednoty Čechov a Slovaacutekov čo sa samozrejme na slovenskej strane nestretalo s pochopeniacutem Z hľadiska analyacutezy vplyvu naacuterodnej ideoloacutegie na spolupraacutecu českeacuteho a slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia maacute tento priacuteklad vysokuacute vyacutepovednuacute hodnotu pretože konkreacutetny program pre ženy predsta-voval jednu z foriem agitaacutecie za ideu jednotneacuteho československeacuteho naacuteroda

bdquoČeskeacute ženy a SlovenskoldquoKaacutelal mal 15 decembra 1901 prednaacutešku v pražskej Měšťanskej besede o pestovaniacute vzaacutejom-

nosti medzi Čechmi a Slovaacutekmi po ktorej bdquopřišly daacutemy a dojemnyacutemi slovy přaacutely si rady jak by i českeacute paniacute a diacutevky trpiacuteciacutemu Slovensku mohly prospětildquo Kaacutelal s odpoveďou nevaacutehal bdquolsquoNapiacuteši radu onu do Ženskeacuteho Světarsquo řekl jsem damaacutem lsquoa hodně praacutece Vaacutem naděliacutemrsquo lsquoJen hodněrsquo pra-vily daacutemyrdquo293 Jedna z nich o tom informovala aj v Ženskom světe v januaacuteri 1902 Ako vyplyacuteva zo zaacuteveru jej priacutespevku Kaacutelalove inštrukcie boli netrpezlivo očakaacutevaneacute bdquoPan Kaacutelal sliacutebil ku prosbě pisatelky těchto řaacutedek že co nejdřiacuteve pro Ženskyacute svět naznačiacute zevrubně co by dle jeho miacuteněniacute pomociacute žen českyacutech na prospěch Slovače mohlo podniknuto byacuteti Těšiacuteme se na pokyny tyto z ruky nejpovolanějšiacute jsouce odhodlaacuteny suacutečastniti se horlivě praacutece na povzneseniacute Slovače kteraacutež naacuterodu našemu zrodila velikeacuteho Šafařiacuteka a Kollaacuteraldquo294

291 ŠOLTEacuteSOVAacute ref 289 s 79 Idea rozšiacuterenia slovenčiny v českom prostrediacute v zaacuteujme budovania vzaacutejom-nosti bola aktuaacutelna aj neskocircr V ankete časopisu Pruacutedy z roku 1914 (uverejnenej až roku 1919) piacutesala D Kardošovaacute bdquoKultuacuternu vzaacutejemnosť predstavujem si [] na poli knižnom Želaacutem si aby v Čechaacutech čiacutetalo sa viac kniacuteh slovenskyacutechldquo Pozri Anketa In Pruacutedy 1914ndash1919 roč 5 s 565

292 Šolteacutesovej zmienku o tom že Česi a Slovaacuteci tvoria jednu bdquovetev v Slovanstveldquo zovšeobecnila H Grego-rovaacute v tom zmysle že Šolteacutesovaacute bola zaacutestankyňa jednotneacuteho československeacuteho naacuteroda Opisujuacutec situaacuteciu v dvadsiatych rokoch 20 storočia sa preto naacutesledne čuduje že Šolteacutesovaacute odmietala tuacuteto naacuterodnuacute koncepciu a propagovala bdquopsycholoacutegiu separatizmuldquo Pozri GREGOROVAacute ref 11 s 156-157 183-184 Domnievam sa že Gregorovej interpretaacutecia predvojnovyacutech postojov Šolteacutesovej je viditeľne tendenčnaacute ako poukazujem v tejto kapitole Šolteacutesovaacute nebola stotožnenaacute s konceptom naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov

293 KAacuteLAL Karel Českeacute ženy a Slovensko In Ženskyacute svět 1902 roč 6 č 10 s 113294 K H Ku vzaacutejemnosti československeacute [Ze ženskyacutech snah a ženskeacute praacutece] In Ženskyacute svět 1902 roč 6 č 1

s 5


61


=

Kaacutelal vo svojej argumentaacutecii vzorovo aplikoval piliere argumentaacutecie ideoloacutegov naacuterodnej jed-noty Čechov a Slovaacutekov Bez okolkov teda českyacutem ženaacutem predostrel hlavnyacute docircvod pre potrebu ich orientaacutecie na pomoc Slovenkaacutem bdquoVizte kdyby se Slovensko pomaďařilo jak uzoučkyacute proužek země spojoval by naacutes s vyacutechodniacutem Slovanstvem Od hory Kotouče ke Smrku čili od německeacute Žiliny k Čeladneacute jsou jen čtyři hodiny Tak uzoučkyacute je v tomto miacutestě most spojujiacuteciacute naacutes s Polaacuteky Jak jest potřebiacute abychom Slovensko udrželi slovenskyacutem ono je širokyacutem mostem kteryacute naacutes spo-juje s mocnyacutem naacuterodem ruskyacutemldquo295

Z rocircznorodyacutech a podrobnyacutech odporuacutečaniacute ktoreacute Kaacutelal formuloval poukaacutežem na niektoreacute z nich296 Pozornosť budem venovať aj ich ideologickyacutem zdocircvodneniam ktoreacute Kaacutelal konzekventne vkladal do svojho textu Českyacutem ženaacutem daacuteval za vzor aktivity A Langovej ktoraacute spolu so sku-pinou učiteliek absolvovala letnyacute pobyt v Ružomberku297 odkiaľ podnikali vyacutejazdy do širokeacuteho okolia Prostredniacutectvom tejto aktivity sa rodili osobneacute priateľstvaacute čo Kaacutelal považoval za zvlaacutešť docircležiteacute a vyzyacuteval tak učiteľky ako aj bdquoneučiteľkyldquo aby takeacuteto cieleneacute pobyty realizovali Tieto pobyty mali byť prirodzene tiež vzaacutejomneacute t j českaacute žena mala opaumltovať pohostinnosť a pozvať svoju hostiteľku do Čiech V tomto kontexte je zaujiacutemaveacute že Kaacutelal budoval obraz slovenskej ženy ako skromnej tichej a nevzdelanej a českaacute žena jej mala ako hostiteľka predstaviť život na neporovnateľne vyššej spoločenskej a kultuacuternej uacuterovni bdquoPražskaacute daacutema pozve si slovenskou přiacutetel-kyni na zimu Jakyacute to zisk pro tichoučkou skromňoučkou Slovenku pobude-li v širšiacute společnosti eminentně vzdělaneacute kteraacute jiacute bude podaacutevati čteniacute nejlepšiacute uvaacuteděti do Naacuterodniacuteho divadla do kon-certů na přednaacutešky To bude pro slovenskou diacutevku škola a pevneacute pouto s naacuterodem českyacutem Kteryacute Slovaacutek u naacutes pobyl vyciacutetil že jsme jeden naacuterod a zůstal našiacutem Třeba pomyacutešleti aby hojnyacute proud Slovaacuteků do našich zemiacute přichaacutezel a českeacute kultury okusilldquo Vzaacutejomneacute zbližovanie sa malo diať tak-tiež prostredniacutectvom korešpondencie ndash dopisovaniacutem a zasielaniacutem časopisov a kniacuteh Očakaacutevanyacutem vyacutesledkom malo byť samozrejme šiacuterenie naacuterodnej ideoloacutegie bdquoZa takoveacuteho styku oba ciacutetiacute že Češi a Slovaacuteci jsou jeden naacuterod []ldquo V jazykovej otaacutezke odporuacutečal v rovnakej miere šiacuterenie češtiny v slovenskom prostrediacute ako aj šiacuterenie slovenčiny v českom prostrediacute bdquo[] Čech sahaacute po sloven-skeacute knize jako po sveacute Slovaacutek rovněž tak po českeacute atd Chceme-li Slovaacuteky počeštit musiacuteme se my poslovenštitldquo 298 Neviem akyacute postoj mal Kaacutelal k prekladu romaacutenu Proti pruacutedu avšak z vyššie citovaneacuteho postoja vyplyacuteva že by uprednostňoval jeho vydanie v slovenčine V každom priacutepade by to bola len otaacutezka voľby taktiky Českyacutem ženaacutem totiž vyslovene odporuacutečal bdquo[] jednotnyacute spi-sovnyacute jazyk je uacutekol budoucnosti [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H] vzaacutejemnost musiacute předchaacutezeti vzaacutejemnost musiacute Slovaacuteky přesvědčit srdce jejich ziacuteskati Až budete Slovenkaacutem psaacuteti jazykovou otaacutezku nechejte stranou Hleďte se naopak přiučit slovenštině []ldquo Slovenčinu totiž pokladal za cenneacute obohatenie češtiny a teda priacutenos pre Čechov avšak čo je priacuteznačneacute pre Slovaacutekov je slo-venčina bdquoškodou poněvadž je v hojneacute miacuteře odloučila od českeacute literatury a tiacutem zavinila opoždeniacute ve vzdělanostildquo V danej chviacuteli však jednoznačne odporuacutečal čiacutetať knihy po slovensky a odoberať slovenskeacute časopisy Tu prirodzene zdocircraznil potrebu čiacutetania Dennice

Ideologickeacute motiacutevy Kaacutelal otvorene formuloval pri vyacutezve aby sa nadviazala čo najužšia spo-lupraacuteca medzi Živenou a Uacutestrednyacutem Spolkom českyacutech žien V tejto suacutevislosti konštatoval bdquoZdaacute se mi že cokoli slovenskeacuteho samo o sobě je slabeacute mdleacute ale sdružiacutec se s českyacutem prospiacutevaacute ku podivu Zkraacutetka slovenskeacute s českyacutem sa nevzaacutejem zuacuterodňuje Do českeacute kultury patřiacute doplněk

295 KAacuteLAL ref 293 s 113296 Kompletnyacute text uvaacutedzam v priacutelohe na konci knihy Na tomto mieste som z neho vybral len niekoľko frag-

mentov297 Langovaacute okrem ineacuteho navštiacutevila aj Salvu ktoreacutemu povedala že bude po naacutevrate domov šiacuteriť ideu vzaacutejom-

nosti Pozri HOLEC ref 140 s 136-137298 KAacuteLAL ref 293 s 114


62

KAROL HOLLYacute

=

t j Slovensko a Slovensko bez českeacute kultury nemaacute kořene [zvyacuteraznenie a kurziacuteva moja ndash K H]ldquo299 Po tomto zdocircvodneniacute spolupraacutece vyzval ku konkreacutetnej aktivite keď odporučil aby Uacutestrednyacute Spolok českyacutech žien napomohol k vydaniu čiacutetanky pre ženy ktoruacute sa rozhodla Živena vydať ale tento naacutepad zostaacuteval nerealizovanyacute300 Nabaacutedal českeacute ženy aby nečakali na to kyacutem ich Slovenky požiadajuacute o pomoc Naopak iniciatiacuteva musela vziacutesť z prostredia českyacutech žien keďže tak to kaacutezala povinnosť z poziacutecie bdquovyššej inteligencieldquo či bdquostaršieho brataldquo bdquoA poněvadž se ženy slovenskeacute o pomoc k Vaacutem neobracejiacute Vy samy ji vliacutedně nabiacutezejte Prorok musil k hoře my musiacuteme ke Slovaacutekům i kdyby naacutes nevolali to je uacutekol vyššiacute intelligence to je uacutekol staršiacuteho bratra [zvyacuteraznenie a kurziacutevy moje ndash K H] Jděte k ženaacutem slovenskyacutem nevolaacuteny jděte s uacuteplnou důvěrou když přijdete budete přijaty laacuteskyplně Jen pamatujte Vy musiacutete začiacutetldquo301

Povinnosťou českyacutech žien teda malo byť kultuacuterne prenikanie medzi slovenskeacute ženy Jednou z hlavnyacutech liacuteniiacute tohto programu malo byť šiacuterenie osvety bdquoNejen že nutno podporovati kulturniacute zdroje slovenskeacute Slovensku nutno i českou osvětou [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H] pomaacutehatirdquo Tu treba podotknuacuteť že na tom istom mieste praacuteve v suacutevislosti s možnosťou maďarizaacutecie ktoruacute samozrejme vniacutemal ako hrozbu konštatoval že bdquoosvěta nejjistěji podmaňuje naacuterodyldquo Pod vply-vom českej osvety Slovaacuteci podľa Kaacutelala bdquozůstanou tiacutem čiacutem jsou ani naacuteřečiacute ani kroje jejich češ-tina nesetře jakož jich nesetřela za minulaacute stoletiacute kdy Slovaacuteci česky četli i psalildquo Tu bol teda implicitne vyjadrenyacute predpoklad že Slovaacuteci suacute vo svojej podstate vlastne Čechmi Jeden priacuteklad potrebneacuteho šiacuterenia osvety sa tyacutekal českyacutech priacutespevkov v Dennici bdquoStaacutelyacute prameacutenek českeacute osvěty by na Slovensko proudil kdyby českeacute ženy se o to postaraly aby v každeacutem čiacutesle Dennice byl českyacute člaacutenek nebo českaacute baacuteseň [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H] Českyacute člaacutenek v slovenskeacutem časopise maacute velkyacute vyacuteznam Předně jest to prameacutenek osvěty Po druheacute slovenskaacute čtenaacuteřka ndash zvlaacuteště ta jiacutež je čeština nezvyklaacute nebo docela nesympatickaacute ndash češtině ponenaacutehlu nepozorovaně přivykaacute []ldquo302 Toto potvrdzuje predpoklad formulovanyacute v predchaacutedzajuacutecej kapitole že Dennica bola zo strany Kaacutelala zamyacutešľanaacute ako slovakofi lskyacute projekt resp suacutečasť jeho snaženia o postupneacute šiacuterenie myšlienky jednotneacuteho československeacuteho naacuteroda v slovenskom prostrediacute

Za zmienku stojiacute Kaacutelalovo odporuacutečanie volať slovenskeacute sluacutežky do českyacutech rodiacuten Spomiacutena že išlo pocircvodne o myšlienku Josefa Holečka s ktoryacutem ju aj realizovali303 Toto odporuacutečanie Kaacutelal odocircvodnil taktiež argumentom budovania vzaacutejomnosti Konkreacutetne upozorňoval že bdquomnoho slo-venskyacutech diacutevek sloužiacute v Pešti Prešpurku a jinyacutech maďarskyacutech městech i bylo by jim zajisteacute leacutepe u naacutes v rodinaacutech českyacutech spořaacutedanějšiacutech a vzdělanějšiacutech I tyto služky vracely by se domů s vychovaacuteniacutem lepšiacutem a naacuterodniacutem vědomiacutemldquo304 Ako konštatoval Roman Holec zdocircvodňovanie tejto iniciatiacutevy šiacutereniacutem česko-slovenskej vzaacutejomnosti vyznieva trochu farizejsky305

299 KAacuteLAL Karel Českeacute ženy a Slovensko In Ženskyacute svět 1902 roč 6 č 11 s 131-132300 Na pasivitu Živeny v tejto veci upozorňoval aj J G Tajovskyacute Prepaacutečte [GREGOR-TAJOVSKYacute Jozef]

Živena a jej tajomniacutek In Jozef Gregor Tajovskyacute Dielo VI [Dielo v šiestich zvaumlzkoch] Bratislava Slovenskeacute vydavateľstvo kraacutesnej literatuacutery 1958 s 428 [pocircvodne v Hlas 1903 roč 5 s 238-241]

301 KAacuteLAL ref 299 s 132 Praacuteve skutočnosť že Kaacutelal často na Slovaacutekov nazeral protektorskyacutem spocircsobom (hoci sa takeacutemuto hodnoteniu braacutenil) bola jedna z priacutečin kontroverzneacuteho vniacutemania jeho aktiviacutet zo slovenskej strany Pozri URBAN Zdeněk Probleacutemy slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutiacute na konci 19 stoletiacute Praha Univer-zita Karlova 1972 s 145 Vyacutestižne probleacutem takeacutehoto nazerania Čechov na Slovaacutekov (aj keď v suacutevislosti s hospodaacuterstvom) vyjadrila D Kardošovaacute bdquoO pomere slovenskeacuteho a českeacuteho peňažniacutectva smyacutešľam tak žeby Česi nevideli v Slovaacutekovi chudaacutečika-neboraacutečika ale aby ho mali za brata ktoreacuteho treba pozdvihnuacuteť lebo je oligarchiou maďarskou beztak udupanyacuteldquo Pozri Anketa ref 291 s 565

302 KAacuteLAL Karel Českeacute ženy a Slovensko In Ženskyacute svět 1902 roč 6 č 13 s 155 303 KAacuteLAL ref 302 s 156304 KAacuteLAL Karel Českeacute ženy a Slovensko (Konec) In Ženskyacute svět roč 6 č 14 1902 s 166305 Podrobnejšie pozri HOLEC Roman Žena v službe In DUDEKOVAacute Na ceste ref 2 s 523


63


=

Napokon chcem ešte upozorniť na Kaacutelalovu agitaacuteciu za naacutebor Sloveniek do českyacutech škocircl bdquoVyacuteznam žen se na Slovensku dosud nepochopuje řekl jsem už jakeacute překvapeniacute jsme způsobili miacuteniacutece vydaacutevati ženskyacute () [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H] časopis Maacuteme tedy zase novyacute uacutekol povzneacutest slovenskou ženu v jejiacutem jaacutedru a povědět naacuterodu jakyacute v něm žena maacute vyacuteznam Volejme celeacute zaacutestupy slovenskyacutech diacutevek do našich škol [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H] Již mnohou slovenskou diacutevku povzbudil jsem jiacuteti do Vesny v Brně Jak se jiacute tam liacutebilo jak se jiacute hlavička otevřela jak pevně se přesvědčila že Češka a Slovenka jedno jest [zvyacuteraznenie moje ndash K H] lsquoPonejprv uslyšela jsem ve škole slovenskeacute (roz českeacute) slovo jak mi to bylo divneacute a radostiacute jsem plakalarsquo psala mi z Vesny slovenskaacute diacutevka chodivšiacute dotud do škol maďarskyacutech A když ke mně za čtvrt roku na vaacutenoce přišla mluvila česky jako Češka Slovaacuteci se tuze brzy češtině přiučujiacute []ldquo306 Z citaacutetu je zrejmeacute že pre Kaacutelala bola tzv ženskaacute otaacutezka nevyhnutne prepojenaacute s cieľom vyacutechovy naacuterodovkyacuteň ktoreacute mali ďalej šiacuteriť ideoloacutegiu naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov

Kritika K Kaacutelala zo strany E ŠolteacutesovejKaacutelal teda vyzyacuteval k všestrannej podpore Sloveniek čo by vzhľadom na chabeacute vyacutesledky čin-

nosti Živeny a celkovo pasiacutevnu situaacuteciu v slovenskom ženskom hnutiacute teoreticky mohlo vyvolať suacutehlasneacute reakcie Na zaacuteklade korešpondencie E Šolteacutesovej je však zrejmeacute že Kaacutelalova iniciatiacuteva sa nestretla s pochopeniacutem minimaacutelne u tyacutech predstaviteliek slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia ktoreacute zastaacutevali ideoloacutegiu samostatneacuteho slovenskeacuteho naacuteroda Teda ani bohataacute podpora pre slovenskeacute ženy ak bola zviazanaacute s opozičnou naacuterodnou ideoloacutegiou nebola prijateľnaacute E Šolteacutesovaacute v liste T Vansovej v juacuteni 1902 piacutesala bdquoS tyacutemi Kaacutelalovyacutemi vyacutevodmi a naacutepadami v Ženskom Světe veru nie celkom suacutehlasiacutem Odhliadnuc od toho že je v nich mnoho sebectva (oni len preto chceli by naacutem pomaacutehať aby naacutes pre seba [podčiarknuteacute v originaacuteli ndash K H] zachovali žeby sa pozdejšie po trpelivej priacuteprave nami mohli posilniť osviežiť a sveľadiť a nie aby naacutem ako bratia pomohli pre naacutes [podčiarknuteacute v originaacuteli ndash K H])ldquo Okrem toho poukaacutezala aj na realitu pomerov v Uhorsku bdquoKaacutelal akosi nič nebere do povahy naše okolnosti mysliacute si že Češky so svojou pomocou maly by tu hneď svobodneacute pole k operaacuteciam akeacute by za prospešneacute uznaly Však by im naše vrchnosti ukaacutezaly zuby Ba čo horšie vlastne naacutem Pod zaacutemienkou naacuterodnostnyacutech pletiacutech s Čechmi by naacutem Živenu zničili čo posiaľ len preto neurobili že Živena nič nerobiacute a neznačiacuteldquo 307

V liste V Sokolovej z 10 novembra 1902 taktiež vyjadrila svoje pochybnosti o smerovaniacute hnutia vzaacutejomnosti medzi Češkami a Slovenkami bdquoAni vzaacutejomnosť medzi Vami a nami sa nedariacute napriek tomu že sme sa jej niektoriacute boli s oduševneniacutem ujali Predsa vari nemaacute prirodzenyacutech zaacutek-ladovldquo Tuacuteto pochybnosť konkretizovala praacuteve kritikou Kaacutelalovyacutech textov v Ženskom světe bdquoČo Kaacutelal popiacutesal bol v Ženskom Světe v tom je veľmi patrnaacute neznalosť našich pomerov ndash akokoľvek si on saacutem osobuje opak toho ndash to vocircbec nedaacute sa uskutočniť Dobre by bolo keby sa dalo ale sa nedaacute Vy by ste dľa Kaacutelala len v svojom vlastnom zaacuteujme mali sa naacutes zaujať aby ste sa našiacutem prilnutiacutem k Vaacutem posilnili no ťažko je Vaacutem dviacutehať naacutes odtiaľ keď sa Vaacutem mi nepodaacutevame neoduševňujeme sa za to aby sme k Vaacutem prilnulildquo308

306 KAacuteLAL ref 304 s 166 307 List E Šolteacutesovej T Vansovej z 15 6 1902 SNK-ALU sign 198 Z 8308 List E Šolteacutesovej V Sokolovej z 10 11 1902 LA PNP f Sokolovaacute-Seidlovaacute Vilma Neskocircr Šolteacutesovaacute svo-

je chaacutepanie česko-slovenskej vzaacutejomnosti jasne vyjadrila v ankete v Pruacutedoch Charakteristickeacute pre jej postoj je zdocircraznenie bdquodvojosobovostirdquo Čechov a Slovaacutekov bdquoS myšlienkou československej vzaacutejemnosti suacutehlasiacutem uacuteplne preto že je prirodzenaacute sama sebou danaacute My Slovaacuteci bez pochyby najbližšiacute sme si s Čechmi (ovšem len tak keď ešte bližšiacutech naacutem Moravanov k nim jednotiacuteme) čo zrejmeacute je i z našich obapolnyacutech kultuacuternych dejiacuten Avšak fakt je tiež že sme dva a nie jedno Akby sme boli jedno vytvorenaacute by bola vzaacutejemnosť Sme dva jedneacuteho pocircvodu


64

KAROL HOLLYacute

=

Postoj k aktivitaacutem a naacutezorom K Kaacutelala bol zo slovenskej strany do veľkej miery zaacutevislyacute od ideologickej orientaacutecie naacuterodovcov Pre stuacutepencov ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov bol samozrejme prijateľnyacute resp s jeho aktivitami sa v plnej miere stotožňovali Išlo tu o hlasis-tov a neskocircr pruacutedistov Reprezentanti opačnej ideologickej platformy samostatneacuteho slovenskeacuteho naacuteroda mali s jeho aktiacutevnou činnosťou prirodzene probleacutem Zatiaľ čo osobnosti typu Vajanskeacuteho videli v jeho aktivitaacutech vyslovene ohrozenie Šolteacutesovaacute alebo Vansovaacute nemohli mať k nemu jed-noznačne vyhraneneacute stanovisko už len z docircvodu jeho zaacutesluh na vzniku Dennice Napriek tomu bol aj ich postoj ku Kaacutelalovi prinajmenšom ambivalentnyacute V roku 1909 Šolteacutesovaacute v liste Soko-lovej piacutesala o postojoch martinskyacutech naacuterodovcov ku Kaacutelalovi s ktoryacutemi sa siacutece nemusela uacuteplne stotožniť určite ich však vniacutemala a ovplyvňovali ju bdquoTu u naacutes menovite tu v samom Martine [] bola vždy neprajnaacute mienka o Kaacutelalovi ale ja som sa jej nepripojila ponevaacuteč som ho primaacutelo znala akoby som si bola mohla uacutesudok o ňom utvoriť Naši totižto neveria v jeho zaujatosť za naacutes tak akoby on nie za naacutes pracoval ale len seba sameacuteho v uacutelohe naacutešho priateľa a pomaacutehateľa veličil Jeho uacutevahaacutem o naacutes vytyacutekali neodpustiteľnuacute povrchnosť ba i tendenciu unižovať naacutes [] u naacutes napriek tomu že pracoval za naacutes nepožiacuteva sympatii O tom som Ti nikdy nepiacutesala lebo som ťa nechcela tyacutemto našiacutem akoby nevďakom zarmuacutetiť A inaacuteč naši bdquomladiacuteldquo si Kaacutelala veľmi cenia [a] za priateľa považujuacuteldquo

bdquoMladiacuteldquo boli prirodzene predstavitelia hlasistickej generaacutecie a stuacutepenci ideoloacutegie naacuterodnej jed-noty Čechov a Slovaacutekov V tomto kontexte Šolteacutesovaacute vyjadrila tiež svoju mienku o Revue Naše Slovensko ktoreacute jej ideologicky nekonvenovalo bdquoA čo sa dotyacuteka nespoľahlivyacutech informaacuteciiacute o naacutes tyacutech dopuacutešťajuacute sa temer všetci českiacute zpravodajci ndash ale naša chyba je že sa neusilujeme opraviť ich a že sami viac nepiacutešeme o sebe kde by bolo treba [] Ani revue lsquoNaše Slovenskorsquo A Reisom vydaacutevanaacute nezodpovedaacute tak svojej uacutelohe ako som sa pri jej zakladaniacute ufala Straniacute bdquomladyacutemldquo a to je samo v sebe nespraacutevnosťldquo309

Hlasisti a tzv ženskaacute otaacutezkaJe teda zrejmeacute že zaacutekladnaacute diferenciaacutecia slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia koncom 19 storočia

a na začiatku 20 storočia medzi tzv martinskyacutem centrom SNS a hlasistami bola refl ektovanaacute aj v raacutemci slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia Mohlo by sa zdať že z docircvodu striktneacuteho odmietania tzv ženskej otaacutezky zo strany okruhu okolo Vajanskeacuteho sa ženskeacute osobnosti priklonia skocircr k hlasistom Išlo však o osobnosti ktoreacute zdieľali hlasistickyacute variant naacuterodnej ideoloacutegie založenej na koncepte jednotneacuteho československeacuteho naacuteroda Je zrejmeacute že Šolteacutesovaacute bola v otaacutezke naacuterodnej ideoloacutegie skocircr na strane tzv martinskeacuteho centra SNS a u Vansovej taktiež možno naacutejsť kritickeacute slovaacute nasme-rovaneacute voči hlasistom Napr v liste Vajanskeacutemu roku 1901 piacutesala bdquoJa som povedala moju mienku i hlasistom v liste suacutekromnom Vyhrešila som ich ndash ale čože oni ma nechceli počuť []ldquo310 Zaujiacute-mavaacute je v tomto kontexte zmienka Ľudmily Markovičovej311 o Živene bdquoS Martinom a so Živenou maacutem svatyacute pokoj Vieš že ja patriacutem medzi tyacutech nenaacutevidenyacutech zaznanyacutech bdquohlasistovldquo a maacutem tiež ten ciel pred očami zaacutevodiť v praacutecildquo312 Živena bola teda vniacutemanaacute ako ideologickaacute odporkyňa

ale nie jednej povahy každyacute maacuteme svoje zvlaacuteštne vlohy a vlastnosti svoj osobitnyacute raacutez Tuacuteto dvojosobnosť chceť ignorovať alebo praacuteve negovať neviedlo by k shode lež iste k roztŕžkeldquo Pozri Anketa ref 291 s 463

309 List E Šolteacutesovej V Sokolovej z 29 1 1909 LA PNP f Sokolovaacute-Seidlovaacute Vilma310 List T Vansovej S H Vajanskeacutemu nedatovanyacute [z roku 1901] In PETRUS ref 233 s 184311 Ľ Markovičovaacute-Boorovaacute naacuterodovkyňa aktiacutevna na poli vyacutešivkaacuterstva a kultuacutery Prispievala napr do Živeny

Hlasu či Pruacutedov Podrobnejšie pozri MAŤOVČIacuteK Augustiacuten (ed) Slovenskyacute biografi ckyacute slovniacutek IV Zvaumlzok MndashQ Martin Matica slovenskaacute 1990 s 80

312 List Ľ Markovičovej D Kardossovej z 15 1 1909 SNK-ALU sign 198 AF 26 V tomto liste Markovičovaacute hodnotiacute Škulteacutetyho vzťah k Vajanskeacutemu nasledovne bdquoSo Škulteacutetym sme samo sebou sa rozumie ndash nie rodi-


65


=

hlasistov čo korešponduje aj s najnovšiacutemi vyacuteskumami Milana Podrimavskeacuteho ktoryacute upozornil že vrcholneacute funkcionaacuterky Živeny boli tradične naviazaneacute na tzv martinskeacute centrum SNS313 A to napriek konfl iktom ohľadom tzv ženskej otaacutezky

Zaujiacutemavyacute je probleacutem postoja hlasistov k tzv ženskej otaacutezke Hana Gregorovaacute piacutesala roku 1929 o vzťahu hlasistov k tzv ženskej otaacutezke celkom jednoznačne v pozitiacutevnom zmysle314 Situaacutecia však zrejme nebola takaacute jednoznačnaacute Ako som už upozornil v prvej kapitole taacuteto otaacutezka by si zasluhovala samostatnyacute vyacuteskum Nateraz sa však javiacute že Gregorovaacute svoje hodnotenie nadsadila čo vyplyacuteva z jej evidentnej sympatie k tomuto pruacutedu naacuterodovcov Na relevantneacute doklady o tom že by hlasisti aktiacutevne a koncepčne riešili probleacutemy ženskej emancipaacutecie ešte doposiaľ nikto neupo-zornil Faktom je že v Hlase sa stretaacutevame s kritikou Živeny a s vyacutezvami na aktivizaacuteciu ženskeacuteho hnutia315 Za kritikou Živeny na straacutenkach Hlasu však treba vidieť inyacute motiacutev ndash snahu kritizovať tajomniacuteka tohto ženskeacuteho spolku S H Vajanskeacuteho316 Nateraz teda možno predpokladať že prob-leacutemy sociaacutelneho postavenia resp emancipaacutecie žien nepatrili medzi agendu hlasistov Napokon celkom jasne o tom napiacutesal roku 1912 Slovenskyacute denniacutek bdquoKeď roku 1898 počali lsquoHlasistirsquo na Slo-vensku hlaacutesať reviacuteziu naacuterodneacuteho programu kultuacuterneho a hospodaacuterskeho zabudli uacuteplne na ženskuacute otaacutezku S tyacutemto probleacutemom sa u naacutes takmer nik nezaoberal ponevaacuteč naše ženy a dievky sa nikdy nedotkly ženskej otaacutezky Ak sa nemyacutelim piacutesalo sa dačo o delniciach vo fabrikaacutech a dačo o nevkus-nom prepychu daacutemskej spoločnosti na martinskyacutech plesoch Ale inak si Hlasisti neupovedomili vyacuteznam ženskej otaacutezkyldquo317

Situaacutecia sa meniacute v obdobiacute pred Veľkou vojnou keď u pruacutedistov ktoryacutech možno považovať za ideologickyacutech pokračovateľov hlasistov možno badať viditeľnejšiacute zaacuteujem o probleacutemy ženskej emancipaacutecie Konkreacutetnym priacutespevkom pruacutedistov sa budem venovať podrobnejšie v piatej kapi-tole Na zaacutever teda možno konštatovať že politickaacute diferenciaacutecia slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia sa odzrkadľovala aj v raacutemci slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia a postoje k tzv ženskej otaacutezke zohraacutevali často sekundaacuternu rolu

Českaacute podpora bdquomaďarizovanyacutem SlovenkaacutemldquoTypickyacutem rysom ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov bolo poukazovanie na maďa-

rizaacuteciu Slovaacutekov ktoraacute bola prezentovanaacute v čo najtragickejšiacutech farbaacutech Ideoloacutegovia tyacutem sledovali posilnenie pocitu nevyhnutnosti orientaacutecie Slovaacutekov na Čechov keďže len tiacute im mohli poskytnuacuteť zaacutechranu pred docircsledkami maďarizaacutecie Druhyacute aspekt tohto javu predstavovalo programoveacute osla-bovanie lojality k Uhorsku v slovenskom prostrediacute resp uhorskej identity u Slovaacutekov318 Tieto všeobecneacute konštatovania prirodzene nevylučujuacute skutočnosť že na českej strane existovali aj uacuteprimneacute snahy o podporovanie Slovaacutekov

na On je truacutebou Vajanskeacuteho a ten by ma iste najradšej videl na maacuterachldquo313 PODRIMAVSKYacute ref 260 s 262314 GREGOROVAacute ref 11 s 115-116315 Pozri napr kritiku nekoncepčnosti praacutece a programu Živeny [ŠTEFAacuteNEK Anton] Niečo o modernom

vzdelaacutevaneacute ľudu a knižniciach ľudovyacutech IV In Hlas 1898 roč 1 č 4 s 102-103 Pozri tiež PODRIMAV-SKYacute ref 260 s 262

316 Pozri napr Prepaacutečte [GREGOR-TAJOVSKYacute] ref 300 s 427-430 [GREGOR-TAJOVSKYacute Jozef] Žilin-skaacute schocircdzka mlaacutedeže a jej priateľov In Jozef Gregor Tajovskyacute ref 300 s 431-436 [pocircvodne v Hlas 1903 roč 5 s 260-264]

317 Ženy In Slovenskyacute denniacutek 18 2 1912 roč 3 č 32 s 1 Celyacute text pozri v priacutelohe na konci knihy318 Tieto ideologickeacute vyacutechodiskaacute možno naacutejsť už aj v mysleniacute uacutestrednej postavy pre formovanie hlasistickej

naacuterodnej ideoloacutegie Tomaacuteša G Masaryka pozri k tomu HOLLYacute Karol Poniacutemanie histoacuterie a inštrumenta-lizaacutecia obrazov minulosti v naacuterodnej ideoloacutegii Tomaacuteša G Masaryka na prelome 19 a 20 storočia In Dějiny ndash teorie ndash kritika 2011 roč 8 č 1 s 35-59


66

KAROL HOLLYacute

=

Nie je preto naacutehoda že aj v raacutemci českeacuteho ženskeacuteho hnutia nachaacutedzame motiacutev maďarizaacutecie Slovaacutekov resp Sloveniek Na probleacutem maďarizaacutecie v kontexte slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia upozorňovala koncom 19 storočia na straacutenkach Ženskeacuteho světa už V Sokolovaacute v spomenutom seriaacuteli člaacutenkov Slovenky ndash naše nejbližšiacute sestry 20 apriacutela 1903 opaumlť v Ženskom světe vyšiel člaacutenok o uacutespechoch maďarskeacuteho ženskeacuteho hnutia ktoryacute však refl ektoval problematickosť tyacutechto vyacutedobytkov v kontexte mnohonaacuterodnostneacuteho Uhorska bdquomy z činů Maďarek radovali bychom se ještě viacutece kdybychom za touto zaacuteřiacute neviděli v pozadiacute temnyacute mrak naacuterodniacute nevraživosti Zaacutekony plnoletou uherskou poddanou učinily teacuteměř rovnou muži ke všem povolaacuteniacutem způsobilou ndash ale jen tenkraacutete je-li maďarskeacute naacuterodnosti pro Slovenku Rumunku vyacutehoda ta neplatiacuteldquo319

Tendencia upozorňovať na maďarizaacuteciu a bdquoutrpenieldquo Slovaacutekov ktoruacute pozorujeme u popred-nyacutech osobnostiacute českeacuteho ženskeacuteho hnutia sa naplno prejavila v suacutevislosti s pripravovanyacutem kongre-som Medzinaacuterodnej aliancie za volebneacute praacutevo žien Uvedeneacute podujatie sa uskutočnilo v Budapešti roku 1913 Delegaacutecia českyacutech žien tento kongres bojkotovala a zorganizovala vlastnuacute konferenciu v Prahe na ktoruacute boli pozvaneacute delegaacutetky budapeštianskeho kongresu Stredobodom pozornosti sa stala Božena Vikovaacute-Kunětickaacute prvaacute žena ktoraacute ziacuteskala vo voľbaacutech poslaneckyacute mandaacutet Tejto teacuteme sa budem podrobnejšie venovať v piatej kapitole Na tomto mieste len spomeniem nie-ktoreacute hlavneacute argumenty Kunětickej ktoraacute sa rozhodla budapeštiansky kongres bojkotovať najmauml z docircvodu maďarizačnej politiky v Uhorsku voči Slovaacutekom Už v roku 1912 Kunětickaacute piacutesala v tejto zaacuteležitosti Šolteacutesovej V prvom rade deklarovala svoje vyacutechodisko vychaacutedzajuacutece z ide-oloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov bdquoPatřiacutem slovenskeacutemu naacuterodu jako patřiacutem naacuterodu českeacutemu a přaacutela bych si abych vše čim žiji mohla obětovati jejich svobodě a jejich ctildquo Ďalej informovala o svojej komunikaacutecii s maďarskyacutemi organizaacutetorkami kongresu a pri tej priacuteležitosti formulovala svoj postoj k Uhorsku bdquoMaďarky na meacute vyzvaacuteniacute ovšem neodpověděly Tiacutem ale neniacute věc odbyta neboť jistě před jejich kongressem postaraacutem se aby spolky žen zahraničniacutech ktereacute se hodlajiacute kongresu v Pešti suacutečastniti se dozvěděly že nevejdou do země praacuteva a pokroku ale že vejdou do země tureckeacute nadvlaacutedy kteraacute s kulturniacutem vyacutevojem civilizovanyacutech staacutetů nemaacute pranic společneacuteho [zvyacuteraznenie moje ndash K H]ldquo Slovensko-maďarskeacute rozpory na pocircde ženskeacuteho hnutia v Uhorsku vniacutemala analogicky k česko-nemeckyacutem sporom na uacutezemiacute Predlitavska pričom sa striktne vymedzovala voči neslovanskyacutem ženskyacutem predstaviteľkaacutem na oboch stranaacutech rieky Litavy320 V tomto kontexte preto vocircbec neprekvapuje že českuacute ženskuacute otaacutezku nechaacutepala ako uni-verzaacutelnu ale vniacutemala ju v striktne nacionalistickom raacutemci bdquo[] teď doufaacutem pevně že dostanu i českou ženskou otaacutezku kam patřiacute do raacutemce slovanskeacute moraacutelky a do raacutemce slovanskyacutech ciacutelů [zvyacuteraznenie moje ndash K H]ldquo 321

Na tomto mieste ešte zdocircrazňujem že keď Kunětickaacute ofi ciaacutelne vysvetľovala svoj bojkot buda-peštianskeho kongresu poukazovala predovšetkyacutem na maďarizačnuacute politiku voči Slovaacutekom322 Klaacutedla pritom docircraz ndash podobne ako v citovanom liste Šolteacutesovej ndash na negatiacutevny obraz uhorskyacutech pomerov ktoryacute bol ovplyvnenyacute českyacutemi predstavami o utrpeniacute Slovaacutekov Predstavu o veľkom maďarizačnom uacutetlaku Slovaacutekov v Uhorsku odzrkadľovala aj reacutetorika B Vikovej-Kunětickej ktoraacute v negatiacutevnom zmysle klasifi kovala a bdquoznačkovalaldquo uhorskyacute vlaacutedny režim (bdquomaďarskaacute tyra-

319 O hnutiacute žen maďarskyacutech In Ženskyacute svět 1903 roč 7 č 8 s 100320 Porovnaj bdquoPři posledniacute meacute naacutevštěvě ve Viacutedni kde jsem mluvila proti radnici kteraacute naacutesilně zabednila českou

školu ve III okrese [] a poukaacutezala [jsem] znovu na Maďarky v Uhraacutech i na Němkyně v Dol Rakousiacutechldquo Pozri list B Vikovej-Kunětickej E Šolteacutesovej zo 16 2 1912 SNK-ALU sign A 1642

321 List B Vikovej-Kunětickej E Šolteacutesovej zo 16 2 1912 ref 320 Na prioritu nacionalizmu pred feminizmom už upozornili Luboš Velek a G Dudekovaacute Pozri piatu kapitolu ref 444 a 470

322 bdquoZodpovednosť vyplyacutevajuacuteca z naacutešho bliacutezkeho vzťahu k slovenskeacutemu ľudu naacutem nedovoľuje zuacutečastniť sa kongresu v Budapeštildquo Pozri DUDEKOVAacute Konzervatiacutevne ref 2 s 243


67


=

nialdquo bdquobarbarskyacute despotizmusldquo)323 Toto možno považovať za jeden z typickyacutech prejavov agitaacutecie v prospech ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov Prirodzene maďarizaacutecia bola vniacutemanaacute negatiacutevne aj zo strany slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia preto spomiacutenaneacute prejavy zo strany Češiek mohli na všeobecnej uacuterovni pocircsobiť aj ako integrujuacuteci faktor

Hoci rozpory vyplyacutevajuacutece z opozičnyacutech naacuterodnyacutech ideoloacutegiiacute boli vyacuteraznyacutem limitujuacutecim fakto-rom pre zbližovanie slovenskeacuteho a českeacuteho ženskeacuteho hnutia v zaacutesade neprekaacutežali rozviacutejaniu spo-lupraacutece v praktickej oblasti Českaacute pomoc bola totiž zo strany slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia ktoreacute sa nemohlo oprieť o podporu domaacutecich naacuterodoveckyacutech autoriacutet a bolo limitovaneacute tiež naacuterodnostnou politikou uhorskyacutech vlaacuted vniacutemanaacute ako mimoriadne potrebnaacute Možno to ilustrovať na priacuteklade Vansovej hodnotenia druheacuteho ročniacuteka Dennice bdquoKončiac staryacute rok ďakujeme za vzaacutecnu priazeň všetkyacutem priateľkaacutem a priateľom Dennice menovite drahyacutem sestraacutem v Čechaacutech a na Morave bez ktoryacutech by naacutem ťažko bolo byacutevalo udržať Denniculdquo324 Ako obzvlaacutešť potrebnaacute sa javila aj mož-nosť štuacutedia slovenskyacutech dievčat na českyacutech školaacutech Ešte pred tyacutem ako sa budem venovať tejto docircležitej kapitole v dejinaacutech česko-slovenskyacutech vzťahov chcem poukaacutezať na vaacutežnejšie vyacutehrady voči bdquočeskyacutem sestraacutemldquo ako nasledovaniahodnyacutem vzorom pre Slovenky Okrem faktoru naacuterodnej ideoloacutegie boli vzťahy k českeacutemu ženskeacutemu hnutiu totiž ovplyvneneacute aj uacutevahami o tom či českeacute myslenie o tzv ženskej otaacutezke maacute dostatočne mravnyacute charakter a teda či mocircže byť vzorom pre slovenskeacute ženy V tom smere veduacuteca ideologička slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia E Šolteacutesovaacute vyslo-vovala vaacutežne pochybnosti ktoreacute viedli k explicitnyacutem vyacutezvam k opatrnosti resp k varovaniu pred tyacutemi pruacutedmi v českom ženskom hnutiacute ktoreacute nekorešpondovali s tradičnyacutem chaacutepaniacutem ženskej role v naacuterode a rodine

Šolteacutesovaacute varuje pred nasledovaniacutem českyacutech bdquofeministiekldquoŠolteacutesovej sa naskytla priacuteležitosť zreteľne sa v tejto veci vyjadriť už roku 1902 keď v januaacutero-

vom čiacutesle Dennice vyšla prvaacute časť textu Hynka Štěpaacutenka nazvaneacuteho Ženskaacute otaacutezka Priamy popud k tomu jej dal Svetozaacuter Hurban Vajanskyacute ktoryacute na prvej straacutenke Naacuterodnyacutech noviacuten bez milosti skri-tizoval Dennicu napaacutedajuacutec myšlienku vyčiacutetanuacute zo Štěpaacutenkovho textu že manželstvo je pre ženu zahanbujuacutecim stavom bdquoDnes na rev srdca na horuacutecu krv na plameň čisteacuteho presvedčenia maacutelo dajuacute dnes viacuteťaziacute šarlataacuten a hlupaacutek Keď už jeden z nich slovenskeacutemu obecenstvu smie hlaacutesať že manželstvo je pomerom ženu zahanbujuacutecim že od sobaacutešu žena nie je osobnosťou ale iba priacuterast-kom mužovyacutem [kurziacuteva v originaacuteli ndash K H] potom prestaacuteva všetko Či to nie je pomaumltenie mysliacute a okyptenie svedomia keď naše slovenskeacute panie nezhrozia sa nad takou lupanaacuterskou hnusobou a dajuacute ju ešte a v slovenskom časopise vytlačiť Len pomaumltenosť rozumovaacute a okyptenie svedomia mocircže ľudiacute uspať tak že nevidia nebezpečenstva zovnuacutetorneacuteho i vnuacutetorneacuteholdquo325 Hoci si Vajanskyacute vybral tuacuteto myšlienku bez zohľadnenia kontextu celeacuteho člaacutenku (okrem toho išlo o citaacutet zo sekun-daacuternej literatuacutery) vyprovokoval Šolteacutesovuacute ktorej prirodzene na Dennici zaacuteležalo aby obratom piacutesala Vansovej a poskytla jej nielen podporu ale aj priacuteslušneacute inštrukcie326

323 Takeacuteto ostreacute vyacuterazy obsahovalo memorandum v mene Českeacuteho vyacuteboru pro volebniacute praacutevo žen podpiacutesaneacute B Vikovou-Kunětickou z roku 1913 pozri DUDEKOVAacute Międzynarodowa ref 8 s 163 pozn č 46 Bližšie o kontexte spomenuteacuteho memoranda pozri v piatej kapitole

324 VANSOVAacute Tereacutezia Pri konci roku In Dennica 1899 roč 2 č 12 s 204325 [HURBAN-VAJANSKYacute Svetozaacuter] Nemci iduacute do živeacuteho In Naacuterodnie noviny 23 1 1902 roč 33 č 9 s 1326 Pred druhuacute časť Štěpaacutenkovho člaacutenku bolo umiestneneacute vysvetlenie redakcie (T Vansovej) že publikovaniacutem

tohto textu chcela len dať priestor pre vyjadrenie naacutezoru v tejto komplikovanej otaacutezke Zaacuteroveň ale Vansovaacute jasne odsuacutedila vtedajšiacute emacipačnyacute pohyb žien a poukaacutezala na člaacutenky o uacutelohaacutech ženy od E Šolteacutesovej ktoreacute vychaacutedzali paralelne z textami Štěpaacutenka Pozri VANSOVAacute Terezia bdquoŽenskeacute hnutiacuteldquo (Poznaacutemka redakcie)


68

KAROL HOLLYacute

=

Šolteacutesovaacute s pochopeniacutem odhadla akyacutem spocircsobom sa Štěpaacutenkov text dostal do Dennice bdquoNuž ja si viem predstaviť ako sa asi stalo že si to do Dennice prijala Dostala si to od českyacutech pria-teľov a nechcela si uverejnenie odopreť Považuješ to iste ako puacutehy referaacutet o tej nešťastnej lsquožen-skej otaacutezkersquoldquo Šolteacutesovaacute si siacutece uvedomovala že Vajanskyacute si vybral iba jednu myšlienku ktoraacute bola vyňataacute z citaacutetu v texte ale do veľkej miery sa s niacutem stotožnila Napaacutedať verejne inštituacuteciu manželstva totiž nepovažovala za spraacutevne Hoci si uvedomovala že existujuacute priacutepady nešťastnyacutech manželstiev nabaacutedanie k bdquovoľnej laacuteskeldquo pokladala za odsuacutedeniahodneacute

Tieto uacutevahy ju priviedli k hodnoteniu českeacuteho ženskeacuteho hnutia ktoreacute maacute vzhľadom na uacuteprim-nosť pisateľky veľkuacute vyacutepovednuacute hodnotu Vansovej predostrela tvrduacute kritiku českeacuteho ženskeacuteho hnutia ktoreacute sa podľa nej odvraacutetilo od pocircvodnyacutech ideaacutelov rešpektujuacutecich bdquoprirodzeneacute medzeldquo a nastoľuje bdquoprehnaneacute požiadavkyldquo bdquoJa vocircbec sa Ti musiacutem priznať že sa mne ten českyacute ženskyacute ruch už daacutevno počiacutena nepaacutečiť Kyacutem som si myslela že buduacute postupovať rozumne umierneno a po spravedlivosti že buduacute bojovať za šlachetneacute porozumenie žien nakoľko možno v prirodzenyacutech medziach som suacutehlasila s nimi ale zdaacute sa mi že čo ďalej vytyacuteka tam viac prehnatyacutech požiadaviek ktoreacute nemocircžem uznať ani za spraacutevne a opraacutevneneacute ani za naacutepravneacute a blahonosneacute Ženy v ničom nevedia mier zadržať i v tom lsquofeminismersquo to dokazujuacute A tyacutem len to dosiahnuacute že mnohiacute spravod-liviacute ktoriacute boli by sa im dobroprajne pridruacutežili s odporom odvraacutetia sa od nichldquo Zaacutever tyacutechto myš-lienok bol jednoznačnyacute bdquoPre naacutes je to veru nie my maacuteme jednoduchejšie a naliehavejšie potrebyldquo Češkaacutem prisudzovala aktivity motivovaneacute maacuternivosťou ktoreacute nesluacutežia ani naacuterodu ani samotnyacutem ženaacutem bdquoJa nemocircžem veriť a nahliadnuť žeby tie naše sestry Češky čo tak ohnive pracujuacute vo feminizme preukazovaly tyacutem naozaj dobruacute službu svojmu naacuterodu ndash a svojmu pohlaviu Pravda kruacutetim hlavou len nad tyacutem čo je prehaacuteňaneacute lebo inaacuteč za duševnyacute rozvoj a i za primeranuacute samo-statnosť žien kde je jej potreba a kde suacute k nej podmienky som i ja ale tuto sa mi už často pozdaacuteva že bez skutočne pociacutetenej potreby usilujuacute sa v tyacutech veciach napred len z akejsi maacuternivosti aby nezaostaacutevaly za Amerikaacutenkami Angličankami Šveacutedkami a t ď ldquo Českyacute ženskyacute pohyb teda pre Slovenky nemocircže byť vzorom bdquoNuž nechže si robia ako im prichodiacute My ani nemocircžeme v nie-čom avšak ani nechceme ich nasledovať Pre puacutehe napodobnenie už celkom nie My sledujeme to čo je pre naacutes užitočneacuteldquo Šolteacutesovaacute napokon vyzvala Vansovuacute aby jej potvrdila že je rovnakej mienky čo umožniacute upokojenie nahnevaneacuteho Vajanskeacuteho bdquoA ja viem že Ty smyacutešlaš tiež takto ja Ťa len utvrďujem Keď mi to dosvedčiacuteš uspokojiacutem i hrozneacuteho baťku Hurbana ktoryacute sa bojiacute toho nezdraveacuteho českeacuteho vplyvuldquo327 Tento list korešponduje so zaacuteverom z predchaacutedzajuacutecej kapitoly v ktorom som naznačil že rozpor medzi Šolteacutesovou a Vansovou na jednej strane a Vajanskyacutem a Škulteacutetym na strane druhej nebol uacuteplne diametraacutelny a v zaacutesade existovala medzi nimi možnosť podobneacuteho nazerania na vec

Šolteacutesovaacute však svoj postoj vyjadrila aj verejne V Dennici roku 1912 vyslovila obavy len implicitne pričom poukaacutezala na tie bdquospraacutevneldquo tradiacutecie ktoryacutemi českeacute ženskeacute hnutie disponuje Ich podstata spočiacuteva na priorite naacuterodnej veci pred napodobovaniacutem nezdravyacutech vzorov zo zahraničia bdquoAle zato s pozornosťou sledujeme postup ženskeacuteho hnutia vo svete a živo si prajeme aby šiel pravyacutem smerom [] Najviac pred očima suacute naacutem najbližšie sestry Češky ktoreacute napodiv statne si počiacutenajuacute a širokyacute programm beruacute pred seba U nich vzdelanostnyacute povolanie i praacutevo k novyacutem rozšiacuterenyacutem uacutelohaacutem pre ženu hlaacutesajuacuteci ruch bol od svojho vzniku zajedno s ruchom naacuterodnostnyacutem Prveacute vynikajuacutece Češky ktoreacute v horuacutecom oduševneniacute budily v českyacutech ženaacutech laacutesku k naacuterodu a vlasti zaacuteroveň boly prvyacutemi hlaacutesateľkami tyacutech novyacutech rozšiacuterenyacutech ženskyacutech praacutev a povinnostiacute

In Dennica 1902 roč 5 č 2 s 34-35 Zo spomenuteacuteho listu Šolteacutesovej je zrejmeacute že tento postup vznikol na zaacuteklade odporuacutečania Šolteacutesovej Pozri list E Šolteacutesovej T Vansovej z 25 1 1902 SNK-ALU sign 198 Z 8

327 List E Šolteacutesovej T Vansovej z 25 1 1902 ref 326


69


=

To dodaacuteva ceny a sympatičnosti českeacutemu ženskeacutemu ruchu a kyacutem bude vedenyacute verne v duchu svojich pocircvodkyacuteň vocircbec v duchu dobrom nezakrnie v jednostrannyacutech snahaacutech a nezmalichernie v puacutehom napodobňovaniacute inyacutech My z uacuteprimneacuteho srdca prajeme drahyacutem sestraacutem Češkaacutem aby ich usilovnaacute činnosť budila k životu sameacute dobreacute sily v českom ženskom svete žeby nimi platne zve-ľadila sa sila českeacuteho naacuteroda vždy ohrožovaneacuteho mocnyacutem nepriateľom ndash aby ich ženskaacute otaacutezka prestala byť lsquootaacutezkoursquo dospejuacutec v zdravyacute zralyacute stav zaacuteroveň so svojraacuteznym rozkvetom a vnuacutetor-nou spokojnosťou českeacuteho naacuterodaldquo328

V člaacutenku uverejnenom v Živene roku 1913 už bola Šolteacutesovaacute konkreacutetnejšia Poukaacutezala na českeacute prostredie ako na informačnyacute kanaacutel pre Slovenky o emancipačnom pohybe žien vo svete bdquoK naacutem vedomosti o ženskom hnutiacute prichaacutedzajuacute najviac zo sesterskeacuteho Česka kde ono od počiatku bolo hodne silneacute i kyacutem ešte bolo samorastleacuteldquo Naacutesledne pripomenula osobnosti z dejiacuten českeacuteho žen-skeacuteho hnutia Boženu Němcovuacute Karoliacutenu Světluacute Elišku Kraacutesnohorskuacute a Tereacutezu Novaacutekovuacute Ich zaacutesluhy hodnotila pozitiacutevne bdquoA čo treba vyzdvihnuacuteť za ich vlaacutedy nemohlo sa mu z ohľadu mrav-nosti ničoho vytyacutekať Bolo nielen rozumom vedeneacute ale i šľachetnyacutem smyacutešľaniacutem neseneacute vrelyacutem naacuterodnyacutem ciacuteteniacutem prehriate iduacutece za vysokyacutemi cieľmi nie za niacutezkymi a malichernyacutemildquo Momen-taacutelne však pozorovala odchyacutelenie od spraacutevneho smeru bdquoPozdejšie zdaacute sa k zdravyacutem pocircvodnyacutem prišumelo mnoho i pochybnyacutem cudziacutech vlivov ktoreacute suacute mu nie na zdravie a rozhľadeneacute vodkyne isteže musia dvojnaacutesobne sily vyvinuacuteť aby ho uvarovaly od uacuteskaliacuteldquo Z toho vyplyacutevalo varovanie pre Slovenky bdquoPreto naacutem jestli chceme si brať vzory od našich pokročilyacutech českyacutech sestier veľmi treba dbať na to aby sme si volily vzory praveacute a nie nepraveacuteldquo329 Pod tyacutemi nepravyacutemi vzormi mala Šolteacutesovaacute okrem ineacuteho na mysli tendencie relativizovať ženskeacute poslanie t j rolu manželky a matky a propagovanie nemravnosti či lenivosti Vyacutesledkom toho je že isteacute pruacutedy ženskeacuteho hnutia v Čechaacutech dospeli do stavu bdquoktoryacute značiacute pravuacute spotvoreninu toho čo kraacutesnoducheacute jeho ini-ciaacutetorky a vodkyne hlaacutesaly i uacuteplne daacuteva za pravdu pessimistickyacutem jeho nepriaznivcom ktoriacute hneď mu takeacuteto vyacutesledky predpovedali tvrdiac že ženy akonaacutehle sa im uvoľnia presneacute vaumlzby naskutku sa zvrhnuacute lebo sameacute v sebe suacute neschopneacute niečoho veľkeacuteho a vysokeacuteholdquo330

Na prvyacute pohľad prirodzeneacute vzťahy medzi českyacutem a slovenskyacutem ženskyacutem hnutiacutem mali teda vaacutežne limity Okrem rozporov v protikladnyacutech naacuterodnyacutech ideoloacutegiaacutech to bolo predovšetkyacutem vystriacutehanie pred nasledovaniacutem bdquofeministiekldquo a ich bdquonemravnyacutech požiadaviekldquo Keďže tieto ten-dencie protiviace sa kresťanskej a naacuterodnej paradigme o ženskej role v spoločnosti Šolteacutesovaacute nachaacutedzala aj u bdquočeskyacutech sestierldquo neostaacutevalo jej v zaacutesade nič ineacute ako vystriacutehať pred ich nasle-dovaniacutem Zaujiacutemaveacute je že postoj ktoryacute vyjadrila v liste Vansovej roku 1902 (a jeho vznik sama datovala do daacutevnejšej doby) je v zaacutesade rovnakyacute ako ten ktoryacute zaujala roku 1913 Uvedenaacute sku-točnosť svedčiacute o tom že išlo o dlhodobeacute presvedčenie Šolteacutesovej

Štuacutedium slovenskyacutech dievčat v Čechaacutech

Na zaacutever chcem upozorniť na vyacuteznamnyacute praktickyacute aspekt česko-slovenskej spolupraacutece ndash na organizovanie a snahy o vzdelaacutevanie slovenskyacutech dievčat na českyacutech školaacutech Ako som už upozor-nil na tuacuteto otaacutezku zvlaacutešť apeloval K Kaacutelal v Ženskom světe roku 1902 Podobneacute snahy však exis-tovali už skocircr Možno tu spomenuacuteť napr A Langovuacute ktoraacute si už roku 1896 priala aby sa zvaumlčšil počet Sloveniek študujuacutecich v Čechaacutech Chcela im v tejto zaacuteležitosti podať pomocnuacute ruku a v liste Šolteacutesovej sa vyjadrila v tom zmysle že bdquoraacutedy bychom se tiacutem způsobem odvděčily za laskavosť s jakou jsme byly na Slovensku přijaty a takeacute bychom raacutedy aby v diacutevkaacutech těch zakotvilo se pře-

328 MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Elena O ženskej otaacutezke (Dokončenie) In Dennica 1912 roč 14 č 5 s 91329 MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Ženskaacute otaacutezka ref 66 s 204330 MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Ženskaacute otaacutezka ref 66 s 205


70

KAROL HOLLYacute

=

svědčeniacute že v Čechaacutech jsou doma a aby jedenkraacutete poznaacuteniacute to v rodneacutem kraji šiacuteřilyldquo331 Keďže štuacutedium Slovaacutekov v Čechaacutech bolo typickyacutem vyacuteslednyacutem produktom aktiviacutet slovakofi lov a ďalšiacutech stuacutepencov myšlienky česko-slovenskej vzaacutejomnosti neprekvapuje že sa vyviacutejali aj aktivity ohľa-dom vzdelaacutevania dievčat Maacuterne snahy o založenie slovenskej gazdinskej dievčenskej školy zo strany E Šolteacutesovej a spolku Živena celkom prirodzene nasmerovali pozornosť slovenskyacutech naacutero-dovkyacuteň na českeacute prostredie zvlaacutešť keď z českej strany existovali vyacutezvy a ponuky na realizaacuteciu tohto zaacutemeru Možnosť študovať v Čechaacutech bola pre slovenskeacute dievčataacute jednyacutem z najpodstatnej-šiacutech a aj najviditeľnejšiacutech vyacutesledkov česko-slovenskej spolupraacutece V tejto oblasti maacuteme k dispo-ziacutecii podrobnyacute vyacuteskum Milana Kipsa ktoryacute sa venoval česko-slovenskyacutem vzťahom v školstve v rokoch 1848ndash1918 Na zaacuteklade štuacutedia školskyacutech spraacutev českyacutech strednyacutech škocircl spracoval zoznam slovenskyacutech žiakov a žiačok na tyacutechto školaacutech Na jeho zaacuteklade som dospel k zisteniu že v danom obdobiacute študovalo v Čechaacutech 72 dievčat a 1150 chlapcov332 Vďaka vyacuteskumu M Kipsa maacuteme k dis-poziacutecii konkreacutetne menaacute žiakov i žiačok V ďalšej faacuteze vedeckeacuteho baacutedania je teda možneacute sledovať na konkreacutetnych ľudskyacutech osudoch reaacutelny vplyv českeacuteho prostredia na vzdelanosť slovenskyacutech žien V inej štuacutedii M Kips uvaacutedza že v rokoch 1900ndash1918 na českyacutech strednyacutech školaacutech študo-valo 52 dievčat a 461 chlapcov Slovenky študovali napr na brnenskej Vesne vedenej Františkom Marešom333 a na ďalšiacutech českyacutech dievčenskyacutech lyacuteceaacutech alebo dievčenskyacutech reaacutelnych gymnaacuteziaacutech v Prahe334 Brne Hradci Kraacuteloveacute Jičiacuteně Českyacutech Budějoviciach Chrudimi Plzni a Valašskom Meziřiacutečiacute335 Z vyacuteskumov M Kipsa je viditeľneacute že slovenskeacute dievčataacute študovali v Čechaacutech v pre-važnej miere po roku 1900 Hoci počty slovenskyacutech dievčat ktoreacute študovali v Čechaacutech neboli na prvyacute pohľad veľkeacute domnievam sa že kvalitatiacutevna analyacuteza tyacutechto uacutedajov teda sledovanie konkreacutet-nych osudov by mohla upresniť docircležitosť tejto možnosti štuacutedia Netreba však zabuacutedať na skutoč-nosť že počet všetkyacutech slovenskyacutech dievčat ktoreacute ziacuteskali vzdelanie v Čechaacutech bol vyššiacute M Kips totiž analyzoval len stredneacute školy ale mnoheacute Slovenky sa zuacutečastňovali na českyacutech obchodnyacutech gazdinskyacutech či inyacutech vyacuteučbovyacutech programoch

V tejto suacutevislosti je zaujiacutemavaacute hlavne česko-slovenskaacute dvojica Antoacutenia Gebauerovaacute odbornaacute učiteľka na gazdinskej škole v Kroměřiacuteži a Elena Sollaacuterikovaacute ktoraacute s podporou najmauml rodiny Ale-xandra Kardoša tuacuteto školu vyštudovala336 Sollaacuterikovaacute sa tam stala odbornou učiteľkou a bliacutezkou

331 List A Langovej E Šolteacutesovej z 18 12 1896 ref 263332 Porovnaj KIPS Milan Slovaacuteci v českyacutech strednyacutech školaacutech v rokoch 1848ndash1918 Bratislava Pressent

2000 s 31-109 Na dievčenskyacutech lyacuteceaacutech ich študovalo 25 (všetky v obdobiacute 1900ndash1918) a v dievčenskyacutech reaacutelnych gymnaacuteziaacutech 27 (z toho 7 v obdobiacute pred rokom 1900) Pozri a porovnaj KIPS ref 332 s 115

333 V obsiahlom texte o Vesne z roku 1910 sa piacutesalo bdquoNaacutem na Moravě i v Čechaacutech napadaacute Neměly by Slovenky sdiacutelet s naacutemi laacutesku k Vesně u niacute se učit a připravovat aby i ony kdysi měly svoji Vesnuldquo Pozri bdquoVesnaldquo v Brně In Revue Naše Slovensko 1910 roč 3 č 7 s 259 K Vesne pozri ešte napr Vzpomiacutenky při jubileu Vesny In Ženskeacute listy 1911 roč 39 č 7 s 136-139

334 Prveacute dievčenskeacute gymnaacutezium v Čechaacutech pražskaacute Minerva vzniklo roku 1890 podrobnejšie pozri napr MALIacuteNSKAacute ref 3 s 39-40 ŠTRBAacuteŇOVAacute Soňa The institutional position of Czech women in Bohe-mia 1860ndash1938 In ŠTRBAacuteŇOVAacute Soňa - STAMHUIS Ida H - MOJSEJOVAacute Kateřina (eds) Women Scholars and Institutions Proceedings of the International Conference (Prague June 8-11 2003) Praha Vyacutezkumneacute centrum pro dějiny vědy 2004 s 79-83 Vyacuteznam Minervy po 25 rokoch jej existencie ocenila Živena pozri Českaacute raquoMinervalaquo In Živena 1915 roč 6 č 9 ndash 10 s 316-317

335 KIPS Milan K problematike česko-slovenskyacutech vzťahov v školstve v rokoch 1900-1918 (vzdelaacutevanie diev-čat) In PORUBSKAacute Gabriela (ed) Medactaacute95 Zborniacutek z vedeckej konferencie Technoloacutegie vzdelaacutevania tretieho tisiacutecročia časť 1 Nitra SlovDidac 1995 s 129 Edukaacutecia Sloveniek v Čechaacutech sa spomiacutena napr v bh Ženy pri československom sbližovaniacute In Jednota 15 5 1937 roč 1 č 3 s 26-27

336 MAacuteTEJ Jozef Z korešpondencie Eleny Maroacutethy-Šolteacutesovej s Antoniou Gebauerovou o vzdelaacutevaniacute sloven-skyacutech dievčat In Zborniacutek Filozofi ckej fakulty Univerzity Komenskeacuteho Paedagogica 1969 roč 2 Bratislava Univerzita Komenskeacuteho 1971 s 208 188-213 E Sollaacuterikovuacute podporilo aj niekoľko Sloveniek D Kardo-


71


=

spolupracovniacutečkou A Gebauerovej V Kroměřiacuteži v roku 1900 vznikol Slovenskyacute kruacutežok ktoryacute sa v roku 1904 premenil na Odbor Českoslovanskej jednoty v Prahe Jeho tajomniacutečkou a neskocircr predsedniacutečkou sa stala A Gebauerovaacute V programe mal okrem ineacuteho aj podporu slovenskyacutech diev-čat na gazdinskyacutech školaacutech v Kroměřiacuteži a vo Veľkom Meziřiacutečiacute E Sollaacuterikovaacute zase počas letnyacutech praacutezdnin v Kroměřiacuteži organizovala gazdinskeacute kurzy pre slovenskeacute dievčataacute337 Vzhľadom na to že cieľom Šolteacutesovej a inyacutech bolo založiť školu podobneacuteho zamerania ako bola škola v Kroměřiacuteži bola taacuteto škola ako aj ineacute českeacute školy podobneacuteho zamerania pre Slovenky atraktiacutevna bdquoŽiaduacutecne by bolo aby dievčataacute naše keďže už nemocircžu sa doma naacuteležite vzdelať posielaneacute boly na uacutestavy českeacute hlavne na Moravuldquo338

Podľa M Kipsa štuacutedium slovenskyacutech dievčat v Čechaacutech sprostredkuacutevali najmauml Pavel Blaho Anton Štefaacutenek Vavro Šrobaacuter Jaacuten Cablk a ďalšiacute pričom vyacuteznamnuacute uacutelohu podľa neho zohral aj spolok Českoslovanskaacute jednota339 K spomenutyacutem osobnostiam možno priradiť aj napr D Križ-kovuacute ktoraacute organizovala štuacutedium Sloveniek napr na olomouckom Poumlttingeu340 Štuacutedium Slove-niek v Čechaacutech bolo vzhľadom na pomery vlaacutednuce v Uhorsku vniacutemaneacute ako nevyhnutnosť bdquoKeď Slovenkaacutem nepovoľujuacute ani len prostej gazdinskej školy slovenskej tyacutem nuacutetia ich vyhľadaacutevať vyacutetečne riadeneacute školy českeacute ktoreacute so sesterskou ochotou ich prijiacutemajuacuteldquo341

Českoslovanskaacute jednotaSpolok Českoslovanskaacute jednota ktoryacute organizoval činnosť v prospech česko-slovenskej vzaacute-

jomnosti zrejme nemal vytvorenyacute špeciaacutelny program pre podporu dievčat a žien Českoslovanskaacute jednota siacutece poskytovala individuaacutelne podpory na štuacutedium v Čechaacutech pre slovenskuacute dievčenskuacute mlaacutedež ale to bolo realizovaneacute v raacutemci jej celkoveacuteho programu O tom že ani v roku 1914 neboli všeobecne znaacuteme počty slovenskyacutech dievčat študujuacutecich v Čechaacutech svedčiacute list Ľ Podjavorinskej A Gebauerovej z 1 juacutela 1914 v ktorom Podjavorinskaacute žiada o tuacuteto informaacuteciu pre potreby refe-raacutetu o vyacutechove a kultuacuternych potrebaacutech slovenskyacutech žien ktoryacute mala predniesť na luhačovickej porade organizovanej Českoslovanskou jednotou342 V suacutevislosti s Českoslovanskou jednotou stojiacute za zmienku skutočnosť že spomedzi slovenskyacutech docircverniacutekov Českoslovanskej jednoty fi gurovala

šovaacute o tom piacutesala v liste T Vansovej nasledovne bdquoZa vzaacutecny priacutespevok pre Ilonku Solaacuterikovie Ti ďakujem nastokraacutet Pi Maliakovaacute dosiaľ nič neposlala ani nepiacutesala Ilonka si velmi chvaacuteli školu v Kromeriacuteži a velmi je povďačnaacute že vymohli sme juacute taldquo V liste spomiacutena tiež sesternicu Ruženku Novaacutekovuacute ktoruacute ako Slovenku napriek veľkej konkurencii prijali na mestskuacute pokračovaciu priemyselnuacute školu v Prahe Pozri list D Kardo-šovej T Vansovej z 27 12 1902 SNK-ALU sign 198 X 18 R Novaacutekovuacute v Prahe podporovala R Tyršovaacute pozri list D Kardošovej T Vansovej z 1 2 1903 SNK-ALU sign 198 X 18

337 MAacuteTEJ ref 336 s 173 a 208338 Hospodyňskaacute škola v Kroměřiacuteži ref 70 s 160 Zaujiacutemaveacute je že keď sa roku 1910 obnovili naacutedeje na založe-

nie slovenskej gazdinskej školy počiacutetalo sa praacuteve so Sollaacuterikovou ako zodpovednou osobou za chod naacutedejnej školy Sollaacuterikovaacute si stanovila aj konkreacutetne podmienky pre vyacutekon tejto funkcie pozri list E Sollaacuterikovej E Šolteacutesovej z 22 2 1910 SNK-ALU sign M 98 H 28

339 KIPS ref 335 s 128 340 Pozri napr list D Križkovej-Kardošovej T Vansovej z 8 3 1903 SNK-ALU sign 198 X 18341 Štaacutetna gazdinskaacute škola v Turč Sv Martine In Živena 1912 roč 3 č 10 s 320 Člaacutenok reagoval na vznik

maďarskej gazdinskej školy v Turčianskom Sv Martine Trpkosť s akou ju prijali Slovenky bola viditeľnaacute bdquoVlaacuteda svojiacutem spocircsobom pripustila si k srdcu naše požadovanie lsquoChcete gazdinskuacute školu tu ju maacutete Daacuteme Vaacutem ju hotovuacute ndash vy sa so svojou neustaacutevajtersquo [] Žiadali sme slovenskuacute i potrebujeme slovenskuacute ndash a oni daacutevajuacute naacutem maďarskuacute A či je azda pre uhorskyacute štaacutet i to nebezpečiacutem keď by sa Slovenky po slovensky učily spravovať domaacutecnosť ndashldquo

342 Pozri list Ľ Podjavorinskej A Gebauerovej z 1 7 1914 In KOCAacuteK ref 180 s 281 datovanie podľa editora pozri poznaacutemka k listu č 251 s 391


72

KAROL HOLLYacute

=

iba jedna žena ndash Ľ Podjavorinskaacute pocircsobiaca v Bzinciach pod Javorinou343 Organizovanie vzdelaacute-vania slovenskej dievčenskej mlaacutedeže či širšie poniacutemanej podpory slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia nemožno pripiacutesať ani Daacutemskemu odboru Českoslovanskej jednoty Jeho činnosť bola do veľkej miery pasiacutevna a podľa stanov bola orientovanaacute iba na Prahu Okrem niekoľkyacutech jednotlivyacutech akciiacute orientovanyacutech na podporu slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia ndash napr dar novozaloženej Lipe (pozri nasledujuacutecu kapitolu) 50 koruacuten v roku 1910 uacutečasť na organizaacutecii vyacutestavky slovenskeacuteho ľudoveacuteho priemyslu v Prahe v roku 1910 či podpora slovenskyacutech dievčat študujuacutecich v Čechaacutech ktoraacute však nenabrala vaumlčšie rozmery (napr v školskom roku 19111912 podporoval Daacutemsky odbor Česko-slovanskej jednoty paumlť Sloveniek) ndash sa zaoberal organizovaniacutem detskyacutech večierkov podporoval slovenskyacutech drotaacuterov a venoval sa inyacutem činnostiam ktoreacute neboli špeciaacutelne orientovaneacute na pod-poru ženskyacutech aktiviacutet344

Ďalšou oblasťou ktoraacute uacutezko suacutevisiacute s česko-slovenskou spolupraacutecou v ženskom hnutiacute ale aj s ideoloacutegiou naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov je fenomeacuten tzv vyacutešivkaacuterskeho hnutia Taacuteto problematika si však zasluacuteži podrobnejšiacute vyacuteklad ktoryacute je predmetom nasledujuacutecej kapitoly

ZhrnutieČesko-slovenskaacute spolupraacuteca je nepochybne uacutestrednou suacutečasťou dejiacuten slovenskeacuteho ženskeacuteho

hnutia V kapitole som sa snažil poukaacutezať na vplyv naacuterodnyacutech ideoloacutegiiacute na chaacutepanie tejto spolu-praacutece Napriek tomu že zo slovenskej strany bola orientaacutecia na českeacute prostredie vniacutemanaacute ako pro-spešnaacute a potrebnaacute bola zjavne limitovanaacute konfl iktom medzi ideoloacutegiou naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov a ideoloacutegiou samostatneacuteho slovenskeacuteho naacuteroda Diferenciaacutecia na zaacuteklade tohto kri-teacuteria bola tak často primaacuternejšia ako na zaacuteklade vzťahu k tzv ženskej otaacutezke Druhyacutem zaacuteklad-nyacutem poznatkom je do veľkej miery ambivalentneacute vniacutemanie českeacuteho ženskeacuteho hnutia zo strany mienkotvornej E Šolteacutesovej a to na zaacuteklade bdquonemravnyacutechldquo tendenciiacute ktoreacute v ňom pozorovala Pri tejto priacuteležitosti Šolteacutesovaacute apelovala na zotrvaacutevaniacute pri tradičnom chaacutepaniacute spoločenskej roly ženy v rodine a v naacuterode Varovala pred spochybňovaniacutem tradičnyacutech moraacutelnych hodnocirct a v tejto suacutevislosti verejne a priamo poukazovala na českeacute ženskeacute hnutie ako pruacuted nehodnyacute nasledova-nia Organizovanie štuacutedia Sloveniek v Čechaacutech bolo zo strany slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia vniacute-maneacute pozitiacutevne napriek tomu že aj v tejto zaacuteležitosti bola priacutetomnaacute snaha o šiacuterenie ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov Zmysluplnyacutem vysvetleniacutem tohto pozitiacutevneho postoja mocircže byť uacuteprimnaacute snaha o založenie slovenskej gazdinskej školy pre dievčataacute ktoruacute sa kvocircli opako-vanyacutem negatiacutevnym stanoviskaacutem uhorskyacutech vlaacuted nepodarilo uskutočniť Preto sa možnosť štuacutedia v Čechaacutech javila ako prirodzenaacute naacutehrada za neuacutespešneacute snahy na domaacutecej pocircde

343 Porovnaj so zoznamom docircverniacutekov v JURČIŠINOVAacute Nadežda Spolupraacuteca Českoslovanskej jednoty so slovenskyacutemi docircverniacutekmi pri rozviacutejaniacute kultuacuternych vzťahov medzi Čechmi a Slovaacutekmi In Česko-slovenskaacute historickaacute ročenka 2000 Brno Masarykova univerzita 2000 s 197-198

344 Pozri o tom širšiu analyacutezu činnosti Daacutemskeho odboru Českoslovanskej jednoty v JURČIŠINOVAacute Na-dežda Českoslovanskaacute jednota a Slovaacuteci (Kultuacuterno-spoločenskeacute aktivity spolku) (1896 ndash 1914) Prešov Filozofi ckaacute fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2010 s 73-75 a tiež PELČAacuteKOVAacute Dagmar Miesto spolku Českoslovanskaacute jednota v českej politike a spoločnosti (1896-1914) Dizertačnaacute praacuteca Bratislava Historickyacute uacutestav SAV 2003 s 95-96


73


=

4 TZV VYacuteŠIVKAacuteRSKE HNUTIE NA PRELOME 19 A 20 STOROČIA

Je znaacuteme že vyacutesledky činnosti spolku Živena neboli priacuteliš vyacuterazneacute Tyacutekalo sa to nielen vydava-teľskej činnosti ale aj neuacutespešnyacutech pokusov o založenie slovenskej gazdinskej školy pre dievčataacute Tretia oblasť ktoruacute možno pozorovať v činnosti Živeny je zber a propagaacutecia ľudoveacuteho umenia predovšetkyacutem vyacutešiviek čipiek a pod345 Možno konštatovať že na tomto poli dosiahla Živena zrejme najvaumlčšie uacutespechy hoci ako poukaacutežem ďalej nerodili sa ľahko346 Fenomeacuten vyacutešivkaacuterstva je zaujiacutemavyacute nielen pre dejiny Živeny ale aj pre dejiny slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia vo všeobec-nosti a to z viaceryacutech docircvodov Vyacutešivkaacuterstvo tvoriacute integraacutelnu suacutečasť dejiacuten česko-slovenskyacutech vzťahov medzi ženami keďže v tejto oblasti vykazovali vzaacutejomneacute vzťahy vaumlčšiu intenzitu pričom boli spojeneacute aj so šiacutereniacutem ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov Analyacuteza tohto aspektu teda tematicky korešponduje s predchaacutedzajuacutecou kapitolou Ďalej treba poukaacutezať na skutočnosť že predstaviteľky ženskeacuteho hnutia prostredniacutectvom organizovania vyacuteroby či zberu vyacutešiviek pre-nikli medzi širokeacute vrstvy obyvateľstva čo nemohli očakaacutevať napr pri vydaacutevaniacute almanachov či letopisov Okrem toho vyacutešivkaacuterstvo bolo na prelome 19 a 20 storočia bezpochyby prepojeneacute s nacionalizmom resp šiacutereniacutem idey naacuteroda a teda ženy stojace na čele tzv vyacutešivkaacuterskeho hnutia plnohodnotne napĺňali ciele slovenskej naacuterodoveckej society Nemenej docircležityacute bol aspekt ekono-mickyacute keďže vyacutešivky predstavovali žiadanyacute obchodnyacute artikel a poskytovali možnosť samostatnej zaacuterobkovej činnosti pre ich producentov teda spravidla ženy-vyacutešivkaacuterky Uvedeneacute skutočnosti predstavujuacute dostatočneacute argumenty ktoreacute naacutes presviedčajuacute o opodstatnenosti vyacuteskumu vyacutešivkaacuter-stva v kontexte slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia347 Toto relevantneacute prepojenie medzi vyacutešivkaacuterskou činnosťou a reaacutelnymi pomermi v akyacutech pocircsobilo slovenskeacute ženskeacute hnutie dobre vystihuje kritickaacute poznaacutemka H Gregorovej na valnom zhromaždeniacute Živeny roku 1912 ktoraacute tvoriacute tiež vyacutechodisko člaacutenku Slovenskaacute žena v Ženskom světe z oktoacutebra 1912 bdquoPo celeacutem světě jest ženskaacute otaacutezka aktu-elniacute jen na Slovensku ne Slovenskeacute ženy nejen že maacutelo vědiacute o ženskeacutem hnutiacute ale i s odporem se od něho odvracejiacute Neniacute touhy po vzdělaacuteniacute u slovenskeacute ženy Haacutečkovaacuteniacute a vyšiacutevaacuteniacute vyplňuje jejiacute životldquo348 Hoci Gregorovaacute prostredniacutectvom zmienky o vyšiacutevaniacute poukazovala na konzervatiacutevnosť slovenskyacutech žien a ich odpor k ženskej emancipaacutecii nepriamo tyacutem poukaacutezala na docircležitosť tejto činnosti v širšiacutech vrstvaacutech ženskej časti spoločnosti Orientaacutecia veduacutecich osobnostiacute slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia praacuteve na rozvoj vyacutešivkaacuterstva je z tohto pohľadu preto vcelku pochopiteľnaacute

Tzv vyacutešivkaacuterske hnutie je teda jednyacutem z fenomeacutenov ktoreacute ovplyvnili združovanie a profe-sionaacutelnu realizaacuteciu žien tak v raacutemci slovenskej naacuterodoveckej society ako aj v raacutemci širokyacutech vrstiev hornouhorskeacuteho obyvateľstva na konci 19 a na začiatku 20 storočia Vyacuteznam vyacutešiviek sa koncom 19 storočia vyacuteznamnyacutem spocircsobom meniacute Vyacutestižne sa v tejto veci vyjadril Pavel Sochaacuteň

345 V dobovyacutech prameňoch sa objavujuacute rocirczne pomenovania pre ľudoveacute remeslo ndash napr ľudovyacute priemysel ľudo-vaacute vyacuteroba či ľudoveacute umenie Ide tu o rocirczne druhy ľudoveacuteho remesla a to predovšetkyacutem ženskeacuteho Okrem vyacutešiviek patria k tomuto pojmu aj vyacuterobky inyacutech druhov ľudovej vyacuteroby ako napr čipkaacuterstva rezbaacuterstva košikaacuterstva a pod V tejto kapitole sa však nezameriavam na technickeacute aspekty danej problematiky skuacutemam len jej organizačneacute a ideologickeacute aspekty

346 Paradoxneacute je že vyacutešivkaacuterstvo nepatrilo do ofi ciaacutelneho programu Živeny V jej stanovaacutech sa na tuacuteto činnosť nemyslelo Pozri TKADLEČKOVAacute-VANTUCHOVAacute ref 16 s 48

347 Mojim zaacutemerom je upozorniť prostredniacutectvom vybranyacutech priacutekladov na niekoľko docircležityacutech aspektov tejto problematiky ktoreacute považujem za docircležiteacute z hľadiska dejiacuten slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia vo všeobecnosti Nejde teda o podrobnyacute opis dejiacuten vyacutešivkaacuterstva v danom obdobiacute Napokon taacuteto teacutema je relatiacutevne dobre spra-covanaacute (pozri citovanuacute literatuacuteru nižšie)

348 BROMAN Zdeněk Slovenskaacute žena In Ženskyacute svět 1912 roč 16 č 18 s 1


74

KAROL HOLLYacute

=

bdquoSlovenskeacute sedliačky vyšiacutevajuacute od nepamaumlti no do nedaacutevna nikto si toho nevšiacutemal lebo nikto nedr-žal to za niečo pozoruhodneacuteho i sameacute ženičky považovaly svoj umeleckyacute vyacutekon len za celkom prirodzenyacute prejavldquo349 Avšak prinajmenšom od 70 rokov 19 storočia narastal zaacuteujem spoločnosti o ľudovyacute priemysel a predovšetkyacutem o vyacutešivky Vďaka vyacutestavaacutem na ktoryacutech sa nadmieru uacutespešne prezentovali vyacuterobky tohto druhu vzrastal dopyt po nich zapaacutečili sa aj rodinnyacutem členom vlaacuted-nucej dynastie Habsburgovcov ako aj priacuteslušniacutekom inyacutech panovniacuteckych rodov Uvedeneacute uacutespechy vyacutešivkaacuterskych vyacuterobkov signalizovali že tradičnuacute činnosť vidieckych žien bude možneacute komerčne využiť

Dalšiacutem docircležityacutem aspektom tzv vyacutešivkaacuterskeho hnutia bol jeho bdquonaacuterodnyacute charakterldquo V obdobiacute suacuteperenia naacuterodnyacutech hnutiacute sa objavil novyacute fenomeacuten vyacutešivkaacutem sa začal prisudzovať status produk-tov ktoreacute odzrkadľujuacute naacuterodneacute špecifi kaacute a naacuterodnyacute charakter V našom priacutepade je zvlaacutešť docircležiteacute doboveacute rozlišovanie bdquomaďarskyacutechldquo a bdquoslovenskyacutechldquo vyacutešiviek Aplikujuacutec pojmy ako bdquoslovenskeacute vyacutešivkyldquo alebo bdquocudzie vyacutešivkyldquo poukazujem na doboveacute použiacutevanie tyacutechto vyacuterazov ktoreacute bolo charakteristickeacute pre nacionalistickyacute diskurz Vzhľadom na rocircznorodeacute kultuacuterne a etnickeacute vplyvy v raacutemci Uhorska však nemožno hovoriť o existencii niečoho takeacuteho ako bdquočistaacute slovenskaacute vyacutešivkaldquo alebo bdquočistaacute maďarskaacute vyacutešivkaldquo Napokon samotnyacute Sochaacuteň piacutesal bdquoA skutečně na Slovensku kolik krajů tolik krojů []ldquo350 Dobovyacute spocircsob myslenia však stotožňoval jednotliveacute druhy vyacutešiviek resp inyacutech produktov ľudoveacuteho priemyslu s konkreacutetnou naacuterodnosťou Taacuteto skutočnosť nadobuacute-dala špeciaacutelny vyacuteznam ako argument v raacutemci diskusiiacute v čase organizovania a inštitucionalizovania tzv vyacutešivkaacuterskeho hnutia Treba zdocircrazniť že propagaacutecia vyacutešiviek do veľkej miery sluacutežila rozši-rovaniu slovenskej naacuterodnej idey medzi širokyacutemi vrstvami obyvateľstva Horneacuteho Uhorska Ako poznamenal Josef Vydra vyacutešivky mali v tomto kontexte vaumlčšiacute vyacuteznam ako tlač či literatuacutera351 V docircsledku toho mali ženy-vyacutešivkaacuterky a neskocircr aj organizaacutetorky predaja vyacuterobkov ľudoveacuteho priemyslu v čase rozvoja tzv vyacutešivkaacuterskeho hnutia možnosť participovať na živote naacuterodoveckej society a to tak v ekonomickom ako aj nacionalistickom zmysle

Počiatky popularizaacutecie bdquoslovenskyacutech vyacutešiviekldquo naacuterodovcami Vďaka Andrejovi Kmeťovi boli vyacutešivky z Hontu prezentovaneacute už na vyacutestave vo Viedni roku

1873 Tri vyacutešivkaacuterky zo Senohradu ziacuteskali dokonca diplomy V kataloacutegu však vystavovaneacute pred-mety neboli prezentovaneacute ako slovenskeacute ale ako hornouhorskeacute352 Zdocircrazňujem že tento uacutespech hornouhorskyacutech vyacutešiviek sprevaacutedzal veľkyacute zaacuteujem obchodniacutekov Začali sa predaacutevať v rocircznych špecializovanyacutech obchodoch avšak čo je docircležiteacute v dobovom historickom kontexte tieto produkty boli ponuacutekaneacute pod rozmanityacutemi bdquocudziacutemildquo značkami Sochaacuteň napr spomiacutenal že roku 1887 narazil vo Viedni na vyacutešivky slovenskej proveniencie ktoreacute sa predaacutevali ako tureckeacute arabskeacute bulhar-skeacute či dokonca čiacutenske353 Syndroacutem bdquocudzieholdquo distribuacutetora falšujuacuteceho bdquonaacuterodneacuteldquo produkty bude typickyacutem znakom ideoloacutegie tzv vyacutešivkaacuterskeho hnutia a suacutečasne argumentom v prospech potreby distribuovania bdquoslovenskyacutech vyacutešiviekldquo slovenskyacutemi ndash teda bdquosvojskyacutemildquo a nie bdquocudziacutemildquo spol-

349 SOCHAacuteŇ Pavel Niečo z dejiacuten vyacutešivkovej akcie In Živena 1910 roč 1 č 4 s 88350 SOCHAacuteŇ Pavel Slovenskeacute kroje lidoveacute In Slovensko Sborniacutek statiacute věnovanyacutech kraji a lidu slovenskeacutemu

[Praha] Naacutekladem raquoUměleckeacute Besedylaquo b r [19001901] s 66351 Porovnaj VYDRA Josef Minulost lidoveacute vyacuteroby a jejiacute organisace na Slovensku In Věci a lideacute 1950 roč

2 č 9 ndash 10 s 340-341352 GAZDIacuteKOVAacute Alžbeta Andrej Kmeť ndash organizaacutetor a propagaacutetor predaja slovenskyacutech vyacutešiviek a jeho spolu-

pracovniacuteci In Etnologickeacute rozpravy 1998 roč 5 č 1 s 88 Podľa Š Janšaacuteka Kmeť nemohol pri prezentaacutecii vyacutešiviek priacuteliš zdocircrazňovať slovenskuacute resp ľudovuacute ideu keďže nechcel zmariť uacutečasť Slovaacutekov na vyacutestave Pozri JANŠAacuteK Štefan Umenie v živote Dr Pavla Blahu Bratislava Justitia1944 s 79

353 P Sochaacuteň o tom piacutesal roku 1898 v časopise Českyacute lid Citovaneacute podľa VYDRA ref 351 s 345-347


75


=

kami či spoločnosťami V tomto kontexte bola bdquocudzosťldquo reprezentovanaacute predovšetkyacutem maďar-skyacutemi obchodniacutekmi ale tiež napr aj židovskyacutemi

Doboveacute zmienky o počiatkoch slovenskeacuteho vyacutešivkaacuterskeho hnutia sa zhodujuacute v tom že prelo-movou udalosťou sa stala vyacutestava vyacutešiviek v Turčianskom Sv Martine roku 1887 Uvedeneacute podu-jatie zorganizoval spolok Živena Ako vyplyacuteva z otvaacuteracej reči Ambra Pietra spomenutyacute naacuterodnyacute aspekt bol v tomto kontexte uacutestrednyacute bdquoCieľom našej vyacutestavy je podať docirckaz že tie vyacutešivky suacute naše slovenskeacute a dľa možnosti poistiť si aby za takeacute aj od inyacutech uznaneacute bolyldquo 354 Jozef Miloslav Hurban zas v tomto kontexte zdocircraznil vyacuteznam ženskej praacutece pre slovenskyacute naacuterod bdquoNaacuterod kto-reacuteho ženy vedia tvoriť takeacuteto naacutedherneacute umeleckeacute praacutece nemocircže zahynuacuteťldquo355 Na ďalšiacute docircležityacute ndash ekonomickyacute ndash aspekt tejto vyacutestavy spomiacutenal P Sochaacuteň bdquoUž na tejto vyacutestavke bolo mnoho veciacute predajnyacutech na ktoreacute hlaacutesilo sa toľko kupcov že každeacutemu nemohlo sa vyhovieťldquo356 Charakte-ristickeacute je aj hodnotenie martinskej vyacutestavy z pera Juacuteliusa Bottu bdquoK tomu vyacutešivky boly nevy-vratiteľnyacutem zaacutekladom opraacutevnenyacutech naacutedejiacute v lepšuacute buduacutecnosť naacuteroda slovenskeacuteholdquo357 Vyacutešivky totiž podľa Bottu svedčili o talente slovenskeacuteho naacuteroda ktoryacute mal božskyacute pocircvod a keďže Božiacutem zaacutemerom nemohol byť zaacutenik takeacutehoto talentovaneacuteho naacuteroda videl jeho buduacutecnosť optimisticky Taacuteto vyacutestava znamenala vydarenuacute akciu nielen z hľadiska nacionalistickej agitaacutecie ale aj kvocircli tomu že išlo o zrejmyacute impulz ktoryacute naštartoval ďalšie aktivity Živeny v oblasti vyacutešivkaacuterstva v nasledujuacutecich rokoch

Zaacuteujem o vyacutešivky naraacutežal na absenciu inštituacutecie v raacutemci slovenskej naacuterodoveckej society ktoraacute by organizovala ich vyacuterobu a distribuacuteciu Prveacute celouhorskeacute spolky sledujuacutece cieľ organizovať ľudovyacute priemysel ako aj špeciaacutelne školy pre producentov vznikali už v polovici 70 rokov 19 sto-ročia358 Na potrebu založenia takejto organizaacutecie upozorňovali viacereacute vyacuteznamneacute osobnosti napr P Sochaacuteň Pavel Križko D Križkovaacute-Kardossovaacute Ľ Markovičovaacute či Karol Anton Medveckyacute Zvlaacutešť aktiacutevny bol praacuteve Sochaacuteň ktoryacute sa napr v rokoch 1892ndash1895 neuacutespešne snažil vyjednaacutevať s uhorskou vlaacutedou o podpore pre takuacuteto spoločnosť359 Roku 1895 vyšla v Naacuterodnyacutech novinaacutech vyacutezva k založeniu spoločnosti ktoraacute by organizovala vyacuterobu a predaj vyacutešiviek Mala chraacuteniť pro-ducentky pred uacutežerou a suacutečasne ponuacutekať slovenskeacute vyacuterobky za najnižšie možneacute ceny360 Svedčiacute to o skutočnosti že už v tomto čase bol obchod s vyacutešivkami natoľko rozvinutyacute že sa priam žiadalo jeho organizačneacute podchytenie Spomiacutenanaacute vyacutezva však nepriniesla žiadne vyacutesledky Medzičasom sa vyviacutejali aktivity šiacuteriace povedomie o slovenskom charaktere vyacutešiviek keď sa napr zbierali bdquonaacuterodneacute vzoryldquo a vyacutešivkaacuterkam sa dohovaacuteralo aby použiacutevali bdquonaacuterodneacute ornamentyldquo361 Tejto čin-nosti sa venovala napr D Križkovaacute ktoraacute uacutezko spolupracovala s A Kmeťom362 ktoryacute bol v oblasti

354 Ide o prejav pri priacuteležitosti otvorenia vyacutestavy Citovaneacute podľa ZAŤKO Peter Domaacutecka vyacuteroba zvlaacutešť na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi (Konec) In Hospodaacuterske rozhľady 1931 roč 6 č 9 s 445 [pocircvodne v Naacuterodnie noviny 1887 č 90]

355 Citaacutet z VOTRUBOVAacute ref 16 s 32356 SOCHAacuteŇ ref 349 s 88357 BOTTO Juacutelius Andrej Kmeť a musealna slovenskaacute spoločnosť SNK-ALU sign 33 C 2358 Pozri podrobnejšie KAĽAVSKYacute Michal Prvyacute pokus o zveľadenie domaacuteckej vyacuteroby v Uhorsku In Zborniacutek

Slovenskeacuteho naacuterodneacuteho muacutezea Histoacuteria 32 1992 s 77-86359 SOCHAacuteŇ ref 349 s 88360 Tento člaacutenok z Naacuterodnyacutech noviacuten (29 8 1895) spomiacutena Ľ Markovičovaacute Pozri MARKOVIČOVAacute-BOORO-

VAacute Ľudmila O speňaženiacute slovenskyacutech vyacutešiviek (Prednaacuteška povedanaacute na roľn sjazde v Skalici r 1908) In Novaacute domovaacute pokladnica 1910 roč 13 s 95

361 KRIŽKOVAacute-KARDOŠOVAacute Drahotiacutena Rozpomienky o naacuterodnyacutech ornamentoch a o ľudovyacutech vyacutešivkaacutech (Predneseneacute 9111939 v kruacutežku ev žien v Banskej Bystrici) SNK-ALU sign 95 C 28

362 A Kmeť napr v liste P Križkovi spomiacutena list od jeho dceacutery D Križkovej bdquoktoreacuteho obsah zdeliacutem priacuteleži-tostne vyacutešivkaacuterkam k poučeniu a pokarhaniu Vyacutesledok potom zdeliacutemldquo Na margo potreby odbornej činnosti


76

KAROL HOLLYacute

=

organizovania vyacuteroby ale aj predaja vyacutešiviek mimoriadne aktiacutevny Z jednotlivcov angažujuacutecich sa vo vyacutešivkaacuterstve je zaujiacutemaveacute spomenuacuteť producentku Katariacutenu Talajkovuacute Taacuteto vyacutešivkaacuterka znaacutema ako bdquotetička Talajkovaacuteldquo sa tešila veľkej popularite a to napriek tomu že išlo o chudobnuacute ženu Znaacutema sa stala vďaka svojej praacuteci jej vyacuterobky chvaacutelil samotnyacute naacutestupca troacutenu František Ferdi-nand Svoje vyacutešivky vystavovala na Naacuterodopisnej vyacutestave v Prahe roku 1895 a neskocircr sa stali suacutečasťou zbierok pražskeacuteho Naacuterodopisniacuteho muzea363

Vyacutešivky zo zbierok Živeny boli pozitiacutevne ohodnoteneacute na vyacutestave vo Viedni roku 1897 organi-zovanej moacutednym časopisom Wiener Mode V tomto časopise vyšiel aj pochvalnyacute člaacutenok o tyacutechto vyacutešivkaacutech ktoreacute do Viedne priniesol P Sochaacuteň Redakcia časopisu naacutesledne žiadala od Sochaacuteňa ďalšie exponaacutety keďže tie vystaveneacute mali veľkyacute uacutespech u naacutevštevniacutekov vyacutestavy Sochaacuteň však vzhľadom na absenciu organizovanej produkcie a predaja vyacutešiviek v raacutemci slovenskej naacuterodovec-kej society musel tuacuteto ponuku odmietnuť364 Zatiaľ čo v slovenskej naacuterodoveckej komunite nebol nikto schopnyacute vybudovať obchod s vyacutešivkami na trhu sa objavovali ďalšiacute hraacuteči Spomedzi nich bol iste najvyacuteznamnejšiacute spolok Izabella (pozri nižšie) ale Ľ Markovičovaacute spomiacutenala aj židov-skyacutech obchodniacutekov Markovičovaacute ich hodnotila prirodzene negatiacutevne lebo podľa nej kraacutesne pieš-ťanskeacute vyacutešivky bdquotratily sa a hynuly v mori cudzomldquo Tu mala na mysli konkreacutetne bdquopiešťanskyacutech a vrbovskyacutech židovldquo ktoriacute bdquobohatli a tučili sa z praacutece ruacutek našich zaznanyacutech umelkiacuteň [umelkyacuteň]ldquo365 Židovskiacute a maďarskiacute obchodniacuteci reprezentovali v dobovom nacionalistickom resp aj antisemit-skom mysleniacute366 charakteristickuacute rolu bdquocudziacutechldquo t j zlyacutech v protiklade k bdquosvojskyacutemldquo a teda dob-ryacutem slovenskyacutem obchodniacutekom Obchod s vyacutešivkami založenyacute na striktne slovenskej naacuterodnej baacuteze však ani na začiatku 20 storočia ešte neexistoval

Prvyacute vyacuteznamnejšiacute pokus o zmenu tohto stavu zaznamenaacutevame v roku 1901 keď valneacute zhro-maždenie Živeny schvaacutelilo projekt na vytvorenie staacuteleho obchodu s vyacutešivkami V tejto veci začala aktiacutevne vyviacutejať činnosť predovšetkyacutem Hermiacutena Moštenanovaacute ktoruacute poverili organizaacuteciou obchodu Jej spolupraacuteca so Živenou však napokon viedla k osamostatneniu sa keď celkom pre-vzala obchod od Živeny367 Vedenie Živeny sa zrejme obaacutevalo serioacutezneho obchodovania s vyacutešiv-kami keď napr Sochaacuteňov naacutevrh z roku 1901 bol zamietnutyacute ako bdquopriacuteliš smelyacuteldquo368 Stalo sa tak napriek zrejmeacutemu dopytu po vyacutešivkaacutech Možno spomenuacuteť aj naacutevrh na obchodnuacute spolupraacutecu ktoruacute Živene predostrela Obchodnaacute a živnostenskaacute komora v Prahe Argumentovala predovšetkyacutem veľ-

v oblasti organizovania vyacutešivkaacuterstva dodal že bdquonedostačuje len mechanickeacute prostredkovanie ale treba i znalosť veciacute a to nalezaacute sa len u Daacutemy Tak raacuted by som sa oddal povolanyacutem rukaacutem a keď nemaacutem komu Veciacute prešlo mi cez ruky v cene viac než za 2000 zlatyacutechldquo Pozri list A Kmeťa P Križkovi zo 16 6 1894 SNA f Križko Pavel

363 Pozri o nej napr MARKOVIČOVAacute L[udmila] Tetička Talajkovaacute ndash slovenskaacute vyacutešivkaacuterka In Revue Naše Slovensko 1909 roč 3 č 10ndash11 s 418-422 MAŤOVČIacuteK Augustiacuten (ed) Lexikoacuten slovenskyacutech žien Martin Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica 2003 s 245

364 List P Sochaacuteňa spolku Živena zo 6 8 1900 SNA f Živena k 21 inv č 136 V tomto liste Sochaacuteň upo-zorňuje na potrebu založenia spoločnosti na organizovanie vyacutešivkaacuterstva a cituje v ňom aj spomenutyacute člaacutenok z Wiener Mode

365 MARKOVIČOVAacute-BOOROVAacute ref 360 s 92 (Markovičovaacute v tomto texte piacutesala slovo bdquoŽidialdquo s malyacutem začiatočnyacutem piacutesmenom t j bdquožidialdquo) Z ďalšiacutech priacutekladov negatiacutevnych obrazov židovskyacutech obchodniacutekov s vyacutešivkami pozri napr Pozor na slovaacuteckeacute vyacutešivky In Českyacute lid 1897 roč 6 s 581

366 Tu treba zobrať do uacutevahy skutočnosť že antisemitizmus predstavoval spoločnyacute prvok v raacutemci všetkyacutech pruacute-dov politickeacuteho myslenia v slovenskeacuteho naacuterodnom hnutiacute Pozri HOLEC Roman Hilsneriaacuteda v uhorskyacutech a slovenskyacutech suacutevislostiach In POJAR Miloš (ed) Hilsnerova afeacutera a českaacute společnost 1899ndash1999 Praha Židovskeacute muzeum 1999 s 103 K tejto teacuteme pozri tiež RYBAacuteŘOVAacute Petra Antisemitizmus v Uhorsku v 80 rokoch 19 storočia Bratislava Spoločnosť Pro Historia 2010

367 VOTRUBOVAacute ref 16 s 41-43368 SOCHAacuteŇ ref 349 s 91


77


=

kyacutem dopytom po čipkaacutech v USA369 Živena rezignovala na akyacutekoľvek serioacuteznejšiacute obchodnyacute pro-jekt a v suacutevislosti s vyacutešivkami sa realizovala len uacutečasťou na vyacutestavaacutech Vyacutešivky zo svojich zbierok vystavovala napr roku 1902 v Budapešti či roku 1903 v Žiline370 a Pariacuteži371

Organizovanie vyacutešivkaacuterstva tak naďalej zostaacutevalo predovšetkyacutem v rukaacutech jednotlivcov Tu možno spomenuacuteť Ľ Markovičovuacute ktoraacute v spolupraacuteci s ďalšiacutemi ženami organizovala obchod s vyacutešivkami pričom dosiahla relatiacutevne dobryacute fi nančnyacute uacutespech372 Mimoriadnu aktivitu v tomto smere vyviacutejala aj D Križkovaacute ktoraacute dobre poznala situaacuteciu v jednotlivyacutech slovenskyacutech regioacute-noch V liste Jozefovi Gregorovi Tajovskeacutemu z roku 1904 uvaacutedzala zoznam osocircb angažujuacutecich sa vo vyacutešivkaacuterstve a apelovala na založenie obchodu v ktorom sa mali predaacutevať naacuterodneacute vyacutešivky vyacutelučne pod slovenskyacutem menom373

Do roku 1910 kedy konečne vznikli dve organizaacutecie ktoreacute sa starali o vyacuterobu a predaj vyacuteši-viek (pozri nižšie) nezaznamenaacutevame v aktivitaacutech slovenskej naacuterodoveckej society vyacuteraznejšie inciatiacutevy v danej veci Kriticky sa v tejto suacutevislosti vyjadril napr J G Tajovskyacute v člaacutenku Živena a jej tajomniacutek uverejnenom v Hlase roku 1903 bdquoTreba obchod otvoriť cenniacutek dať spraviť a tak by z toho mohlo čo byť nie tak starosvetsky že musia ľudia ndash predsedu Kmeťa unuacutevať s obsta-raniacutem vyacutešivky To je hanba pre vaacutes moje daacutemyldquo374 Zmienka o Kmeťovi naznačuje vyacuteznam pred-sedu Muzeaacutelnej slovenskej spoločnosti (ďalej MSS) v tejto oblasti V tomto kontexte treba ešte upozorniť na spolupraacutecu MSS so spolkom Živena Kmeť vyzyacuteval Živenu aby organizovala zber slovenskyacutech vyacutešiviek ktoreacute mali byť inštalovaneacute do špeciaacutelneho oddielu Muacutezea v jeho novej budove375 S aktivitou Živeny však nebol v tomto smere spokojnyacute376 Napokon došlo k vzaacutejomnej dohode keď Živena suacutehlasila s poskytnutiacutem podpory MSS vo vyacuteške 5000 koruacuten (čim vyhovela žiadosti MSS) podmienila to však uloženiacutem svojich zbierok v priestoroch MSS377 Pri tejto priacutele-žitosti sa naplnila tiež dlhoročnaacute snaha A Kmeťa o zamestnanie odborneacuteho kustoacuteda muzeaacutelnych zbierok Kustoacutedkou zbierok Živeny v MSS sa stala roku 1906 Emma Goldpergerovaacute Stalo sa tak na zaacuteklade odporuacutečania E Šolteacutesovej s ktoryacutem sa stotožnil aj A Kmeť378 Taacuteto žena bola už dlho aktiacutevna v naacuterodoveckej societe a dlhodobo sa venovala aj zbieraniu vyacutešiviek379 Je zaujiacutemaveacute že

369 List Obchodniacute a Živnostenskeacute komory v Praze (Vyacutevozniacute kancelaacuteř) spolku Živena z 2 6 1903 SNA f Živena k 21 inv č 139

370 Počas otvaacuterania vyacutestavy v Žiline keď si predstavitelia uhorskej vrchnosti prezerali vitriacutenu Živeny došlo k bdquodiskusiildquo o existencii inej než maďarskej naacuterodnosti v Uhorsku Priacutetomnyacute S H Vajanskyacute o tom referoval v rozhorčenom priacutespevku v Naacuterodnyacutech novinaacutech pozri HURBAN VAJANSKYacute Svetozaacuter Otvorenie žilin-skej priemyselnej vyacutestavky In Naacuterodnie noviny 4 8 1903 roč 34 č 95 s 1

371 TKADLEČKOVAacute-VANTUCHOVAacute ref 16 s 51372 Podrobnejšie pozri MARKOVIČOVAacute-BOOROVAacute ref 360 s 92-94373 List D Kardošovej J G Tajovskeacutemu z 12 1 1904 SNK-ALU sign 198 AH 7374 Prepaacutečte [GREGOR-TAJOVSKYacute] ref 300 s 429375 Živena svoje zbierky vyacutešiviek uchovaacutevala od roku 1890 v priestoroch bdquoDomuldquo Do roku 1906 bdquovykazovali

598 čiacuteselldquo Pozri SOKOLIacuteK Viliam Z bojov o pokladnicu slovenskej kultuacutery Knižnica Naacuterodneacuteho domu a Muzeaacutelnej slovenskej spoločnosti 1890 ndash 1927 Martin Matica slovenskaacute 1966 s 140

376 V liste Riznerovi to vyjadril bdquoNa vyacutehovorky že niet siacutel nedaacuteme ničldquo Pozri list A Kmeťa Ľ V Riznerovi z 22 11 1906 In SOKOLIacuteK Viliam (ed) Listy Andreja Kmeťa Ľudoviacutetovi Vladimiacuterovi Riznerovi Martin Matica slovenskaacute 1984 s 143

377 SOKOLIacuteK ref 375 s 140-141378 Porovnaj SOKOLIacuteK ref 375 s 141 poznaacutemka č 505 Šolteacutesovaacute aj s odstupom času ocenila vyacuteznam E

Goldpergerovej ako aj A Kmeťa pozri MAROacuteTHY-ŠOLTEacuteSOVAacute Elena Rozpomienka na naše prveacute slo-venskeacute muzeum SNK-ALU sign M 98 K 22

379 Viacereacute zaujiacutemaveacute informaacutecie o činnosti E Goldpergerovej koncom 19 storočia uvaacutedza M Majtaacuten pozri MAJTAacuteN Milan Spolupraacuteca Boženy Slančiacutekovej Timravy pri Pastrnkovom dotazniacutekovom vyacuteskume slo-venskyacutech naacuterečiacute In Literaacuterny archiv 1174 Martin Matica slovenskaacute 1975 s 147-165


78

KAROL HOLLYacute

=

nad voľbou Goldpergerovej vyjadril spokojnosť aj S H Vajanskyacute380 Novozvolenaacute kustoacutedka si plnila svoje povinnosti svedomite a od roku 1909 sa starala o všetky naacuterodopisneacute zbierky v MSS Toto bdquopovyacutešenieldquo odzrkadľovalo skutočnosť že vedenie MSS hodnotilo jej činnosť veľmi pozitiacutev-ne381 Z hľadiska profesionaacutelnej realizaacutecie žien treba zdocircrazniť že išlo o platenuacute funkciu Keďže išlo o ženu vykonaacutevajuacutecu odbornuacute činnosť na ofi ciaacutelnej inštitucionaacutelnej baacuteze v ďalšom vyacuteskume bude potrebneacute venovať viac pozornosti tejto osobnosti

Spolok IzabellaDocircležityacutem medzniacutekom sa stal vznik spolku Izabella roku 1895382 Všeobecne rozšiacuterenyacute naacutezov

spolku pochaacutedzal od mena arcikňažnej Izabelly ktoraacute ho založila383 Spolok si vytyacutečil za cieľ nielen rozvoj produkcie ale aj prezentaacuteciu a distribuacuteciu domaacuteceho vyacutešivkaacuterskeho priemyslu Zakraacutetko Izabella široko rozvinula svoju činnosť ndash zabezpečovala produkciu (v istyacutech obdobiach zamestnaacutevala až 800 vyacutešivkaacuterok)384 vyacuteučbu385 uacutespešne prezentovala vyacutešivky na mnohyacutech vyacutesta-vaacutech386 a samozrejme svoje vyacuterobky aj uacutespešne predaacutevala Spolupracovala pritom s ofi ciaacutelnymi obchodnyacutemi organizaacuteciami a dostaacutevala podporu zo štaacutetneho rozpočtu387 Z hľadiska dejiacuten žen-skeacuteho združovania je zaujiacutemaveacute že podľa stanov spolku mali hlasovacie praacutevo len ženy388 t j muži boli vyluacutečeniacute z rozhodovania o smerovaniacute a činnosti spolku

Z hľadiska slovenskeacuteho vyacutešivkaacuterskeho hnutia je docircležitaacute skutočnosť že Izabella ndash ktorej čin-nosť sa koncentrovala na zaacutepade uacutezemia dnešneacuteho Slovenska ndash prezentovala svoje vyacutešivky ako uhorskeacute resp maďarskeacute (napr ako Ungarn-laumlndische alebo ungarisch-nationale Stickrei Magyar gyaacutertmaacuteny resp lrsquoindustrie hongroise)389 Toto sa prirodzene nepozdaacutevalo členom slovenskej naacuterodoveckej society ktoriacute to vniacutemali ako prisvojovanie si bdquoslovenskyacutech vyacutešiviekldquo V pocite nespravodlivosti boli Slovenky utvrdzovaneacute aj prostredniacutectvom svojich českyacutech priateliek Tento moment možno považovať za docircležityacute impulz k uvedomeniu si akuacutetnej potreby založenia sloven-skej spoločnosti Uacutespechy ktoreacute na tomto poli žala praacuteve Izabella signalizovali že ani slovenskaacute spoločnosť podobneacuteho zamerania nie je bez šance na uacutespech Roku 1910 vznikli dokonca dve spoločnosti jedna v Skalici a druhaacute v Turčianskom Sv Martine

380 SOKOLIacuteK ref 375 s 141 poznaacutemka č 506381 SOKOLIacuteK ref 375 s 142 Treba tu však dodať že pri vyacutekone svojej funkcie zažila aj nepriacutejemnosti Vyplyacute-

va to z listu J Škulteacutetyho V Vraneacutemu z roku 1921 Škulteacutety adresaacutetovi listu pripomiacutenal v suacutevislosti s muze-aacutelnou kustoacutedkou E Goldpergerovou že bdquorobil veci [Vranyacute ndash K H] ktoreacute v uacuterade nemocircžu byť trpeneacute (keď nepustil si ju [Goldpergerovuacute ndash K H] z Muacutezea a ona oblokom po rebriacuteku musela vyjsť a utekať pre mňa)ldquo Škulteacutety ďalej zdocircraznil že o veci mlčal Pozri list J Škulteacutetyho V Vraneacutemu z 24 5 1921 KOCAacuteK Michal (ed) Listy Jozefa Škulteacutetyho 2 1911-1941 Martin Matica slovenskaacute 1983 s 56-57

382 O Izabelle v kontexte slovenskeacuteho vyacutešivkaacuterstva pozri napr HOLEC Roman Izabela kontra Slovaacuteci In Historickaacute revue 1995 roč 6 č 5 s 26-27 HOLEC Roman Posledniacute Habsburgovci a Slovensko Brati-slava Ikar 2001 s 138-140 ZUBERCOVAacute Magdaleacutena Najuacutespešnejšiacute moacutedny naacutevrh spolku Izabella In KAMENEC Ivan - MANNOVAacute Elena - KOWALSKAacute Eva (eds) Historik v čase a priestore Laudatio Ľubomiacuterovi Liptaacutekovi Bratislava Veda 2000 s 37-51 ZUBERCOVAacute Magdaleacutena Ženy spolku Izabella In Pamiatky a muacutezeaacute 2004 č 2 s 34-38

383 Meno arcikňažnej Izabelly sa do naacutezvu spolku dostalo roku 1896 Plnyacute naacutezov spolku znel Izabella haacutezi ipar egylet resp Izabelle Hausindustrie-Verein Pozri HOLEC Posledniacute Habsburgovci ref 382 s 138

384 HOLEC Izabela ref 382 s 27385 Spolok mal 9 učiteliek vyšiacutevania a prevaacutedzkoval viacero škocircl vyšiacutevania z ktoryacutech uacutestrednaacute bola v Ciacuteferi

Pozri KOLIacuteSEK Alojz Ľudoveacute umenie slovenskeacute Bratislava Naacutekladom vlastnyacutem 1921 s 23 386 Podrobnejšie pozri HOLEC Posledniacute Habsburgovci ref 382 s 139 387 ZAŤKO ref 354 s 441-444 SOCHAacuteŇ ref 349 s 90388 MANNOVAacute Stowarzyszenia ref 6 s 142389 Pozri a porovnaj HOLEC Posledniacute Habsburgovci ref 382 s 138


79


=

Skalickeacute družstvoSkalica patrila na začiatku 20 storočia k hlavnyacutem centraacutem slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia Inten-

ziacutevne sa tu rozviacutejalo hlasistickeacute hnutie pocircsobil tu znaacutemy naacuterodovec a poslanec uhorskeacuteho snemu Pavel Blaho Rovnako docircležitaacute bola skutočnosť že ľudoveacute umenie tu malo dlhuacute tradiacuteciu a v druhej polovici 19 storočia sa evidentne dostaacutevalo do kontaktu s naacuterodnyacutem hnutiacutem Podľa Štefana Janšaacuteka bol v Skalici s ľudovyacutem umeniacutem spojenyacute celyacute program naacuterodnobuditeľskej praacutece390 Na potrebu zalo-ženia družstva ktoreacute by organizovalo vyacutekup a predaj vyacuterobkov ľudoveacuteho priemyslu upozorňovala už roku 1908 Ľ Markovičovaacute v referaacutete na roľniacuteckom zjazde v Skalici Nezabudla zdocircrazniť že slo-venskeacute vyacutešivky zanikajuacute navyše si ich často prisvojujuacute ineacute naacuterody Organizovanie vyacutekupu vyacutešiviek a vznik bdquokresťanskeacuteho družstvaldquo tomu mali zabraacuteniť391 Roku 1909 sa defi nitiacutevne rozhodlo o založeniacute družstva Priacutepravnyacute vyacutebor (P Blaho Anna Jurkovičovaacute Kristiacutena Smieskolovaacute a Gizela Blahovaacute) začal vykonaacutevať potrebneacute priacutepravneacute praacutece Podarilo sa mu ziacuteskať 261 uacutečastinaacuterov ktoriacute dohromady kuacutepili 312 podielov v hodnote 20 koruacuten Zaacutekladnyacute kapitaacutel mal teda hodnotu 6240 koruacuten392 Počas zakladajuacuteceho valneacuteho zhromaždenia družstva ktoreacute sa uskutočnilo 30 marca 1910 v Katoliacuteckom kruhu v Skalici A Jurkovičovaacute poukaacutezala na docircvody jeho vzniku Upozornila nielen na živuacute tradiacuteciu ľudoveacuteho umenia v Skalici a okoliacute ale aj na skutočnosť že obchodom so slovenskyacutemi ľudovyacutemi umeleckyacutemi vyacuterobkami sa zaoberajuacute ľudia ktoriacute k nim nemajuacute bližšiacute vzťah393 Z cieľov družstva deklarovanyacutech v jeho stanovaacutech394 treba upozorniť na ambiacuteciu bdquootvoriť noveacute zdroje zaacuterobku pre chu-dobneacute vidiecke ženyldquo Ako poukaacutezal R Holec zisk nebol vyacutelučnyacutem resp hlavnyacutem cieľom družstva Docircležitejšie bolo zabezpečenie priacutejmu ženaacutem najmauml v zimnom obdobiacute395 V spraacuteve družstva zohraacute-vali docircležituacute rolu ženy medzi riadnymi členmi spraacutevy sa nenachaacutedzal ani jeden muž K Smieskolovaacute zastaacutevala funkciu predsedniacutečky G Blahovaacute podpredsedniacutečky A Jurkovičovaacute pocircsobila ako poklad-niacutečka a Ľ Markovičovaacute bola riadnou členkou396 Aktivity skalickeacuteho družstva v obdobiacute do roku 1918 možno pokladať za uacutespešneacute Organizovalo vyacuterobu vyacutekup predaj a prezentaacuteciu ľudoveacuteho umenia z okolia Skalice Obchodneacute kontakty nadviazalo predovšetkyacutem s partnermi z Čiech a najmauml bliacutezkej Moravy (napr Luhačovice)397 Za zmienku stojiacute aj vyacutestavnaacute činnosť v českyacutech krajinaacutech usporiadalo do roku 1918 až okolo 50 vyacutestav a vyacutestaviek398 Najvaumlčšiacute uacutespech však zožalo skalickeacute družstvo keď prezentovalo svoje vyacuterobky na Slovenskej vyacutestave v Londyacutene roku 1911 v Doreacute Gallery Tuacuteto akciu organizovali priaznivci ľudoveacuteho umenia resp aj skalickeacuteho družstva Alois Koliacutesek Robert Wiliam Seton-Watson a P Blaho399 Vystavovaneacute vyacutešivky sa tešili veľkeacutemu zaacuteujmu a v anglickej tlači vyšli pochvalneacute recenzie400

390 JANŠAacuteK ref 352 s 86 STANO Pavol Družstvo pre speňaženie domaacuteceho ľudoveacuteho priemyslu In BUCHTA Jaacuten - SLOBODA Jaacuten - VIESTOVAacute Zora (eds) Skalica v minulosti a dnes Bratislava Obzor 1968 s 358 poznaacutemka č 381

391 Jej referaacutet bol uverejnenyacute roku 1910 pozri MARKOVIČOVAacute-BOOROVAacute ref 360 s 91-96392 STANO ref 390 s 180393 STANO ref 390 s 180394 Stanovy boli schvaacuteleneacute až v marci 1911 Celyacute naacutezov družstva znel Družstvo pre speňaženie domaacuteceho

ľudoveacuteho priemyslu resp ofi ciaacutelne v uacuteradnom jazyku Szakolczai haacutezi eacutes neacutepipar eacuterteacutekesitő szoumlvetkezet Pozri STANO ref 390 s 181

395 HOLEC Izabela ref 382 s 27396 Naacutehradniacute členovia spraacutevy boli Jozef Novaacutek a Emiacutelia Boorovaacute Predsedom dozorneacuteho vyacuteboru sa stal Ľudoviacutet

Okaacutenik Pozri STANO ref 390 s 181 397 STANO ref 390 s 183398 STANO ref 390 s 359 poznaacutemka č 393399 Jk O slovenskyacutech vyacutešivkaacutech In Novaacute domovaacute pokladnica 1913 roč 16 s 119-120400 Pozri podrobnejšie KOLIacuteSEK Al[ois] Vyacutestava slovenskeacuteho umenia v Londyacutene In Novaacute domovaacute poklad-

nica 1912 roč 15 s 114-115


80

KAROL HOLLYacute

=

Skalickeacute družstvo tak umožnilo realizovať sa širšiacutem vrstvaacutem ženskeacuteho obyvateľstva v okoliacute Skalice a zaacuteroveň poukaacutezalo na možnosť uacutespešnyacutech hospodaacuterskych projektov na čele ktoryacutech staacuteli prevažne len ženy401 Prirodzene nacionalistickyacute aspekt tvoril integraacutelnu suacutečasť aktiviacutet skalickeacuteho družstva Možno to ilustrovať na prejave predsedniacutečky družstva K Smieskolovej na valnom zhro-maždeniacute 15 februaacutera 1912 Vymedzovala sa v ňom voči Izabelle a židovskyacutem obchodniacutekom ktoriacute mali slovenskeacute vyacutešivky predaacutevať pod maďarskyacutem menom bdquoObchod s vyacutešivkami začali sme hlavne v Luhačoviciach ponevaacuteč nemohli sme sa diacutevať so založenyacutema rukama jak naacutem lsquoIsabellarsquo židia a iniacute najmenej povolaniacute ľudia vynaacutešajuacute vyacutešivky za hranice vydaacutevajuacutec ich za veci maďarskeacuteldquo402

Lipa403

Rozhodnutie o založeniacute spoločnosti podporujuacutecej ľudovyacute priemysel padlo na valnom zhromaž-deniacute Živeny roku 1909404 V decembri toho isteacuteho roku bol vydanyacute Prospekt v ktorom sa infor-movalo o hlavnyacutech cieľoch akciovej spoločnosti (sprostredkovanie naacutekupu a predaja všetkyacutech vyacuterobkov ľudoveacuteho priemyslu organizovanie vyacuteroby uacutečasť na vyacutestavaacutech propagovanie ľudo-veacuteho priemyslu pre čo najširšie vrstvy obyvateľstva a pod) ako aj o organizačnyacutech a ekonomic-kyacutech zaacuteležitostiach Zaacutekladnuacute istinu určili na 25 000 koruacuten zloženuacute z 1000 akciiacute po 25 koruacuten405 Ustanovujuacutece valneacute zhromaždenie Lipy sa konalo 3 augusta 1910 Spraacutevkyňou spoločnosti sa stala E Šolteacutesovaacute podspraacutevkyňami sa stali Anna Rolkovaacute a Margita Pauliny-Toacutethovaacute funkciu uacutečtovniacutečky-tajomniacutečky zaujala Anna Šenšelovaacute a pokladniacutekom sa stal Fedor Jesenskyacute406 Na tomto zasadnutiacute zvolili aj vyacutebor a dozornyacute vyacutebor Lipy Vyacutebor pozostaacuteval z 24 riadnych členov medzi ktoryacutemi sa nachaacutedzalo 21 žien a zo 6 naacutehradnyacutech členov z ktoryacutech bolo 5 žien dozornyacute vyacutebor mal troch členov z čoho boli 2 ženy a funkciu naacutehradniacutekov dozorneacuteho vyacuteboru zastaacutevali 2 ženy Aj v štruktuacutere akcionaacuterov dominovali ženy ndash vzhľadom na počet akciiacute a teda aj hlasov zaujiacutemali ženy prvyacutech paumlť miest407 Teda podobne ako skalickeacute družstvo aj Lipa bola prejavom uacutespešneacuteho združovania sa a hospodaacuterskej aktivity žien Lipa začala vyviacutejať svoju obchodnuacute činnosť ihneď po jej ofi ciaacutelnom schvaacuteleniacute Prveacute kroky spočiacutevali v nadvaumlzovaniacute kontaktov s vyacuterobkyňami ľudoveacuteho priemyslu v jednotlivyacutech regioacutenoch408 Tuacuteto činnosť mala na starosti A Šenšelovaacute ktoraacute bola okrem šitia a vyšiacutevania kvalifi kovanaacute tiež ako uacutečtovniacutečka ovlaacutedala obchodnuacute korešpondenciu ako aj nemeckyacute a ruskyacute jazyk409 Na jej štuacutedium v Prahe prispela Živena410 Lipa už v počiatočnom

401 Porovnaj s uacutedajmi o hospodaacutereniacute družstva z roku 1913 Jk ref 399 s 120 STANO ref 390 s 185-186402 Spraacutevu Smieskolovej uvaacutedza Jk ref 399 s 117-120 citaacutet zo s 118403 Ofi ciaacutelny naacutezov znel Lipa ľudovyacute priemysel uacutečastinaacuterska spoločnosť v uacuteradnej reči Lipa neacutepipar reacuteszveacute-

nytaacutersasaacuteg Pod tyacutemto naacutezvom vystupuje v uacuteradnyacutech zaacutepisniciach z valnyacutech zhromaždeniacute pozri Zaacutepisnice a spraacutevy uacuteč spolku bdquoLipaldquo SNK-ALU sign J 199 Pocircvodne sa zamyacutešľalo začleniť do naacutezvu spoločnosti priacutevlastok bdquoslovenskyacuteldquo [ľudovyacute priemysel] Pozri podrobnejšie KAĽAVSKYacute Michal Lipa ľudovyacute priemy-sel uacutečastinaacuterska spoločnosť In Zborniacutek Slovenskeacuteho naacuterodneacuteho muacutezea Histoacuteria 40 2000 s 48

404 KAĽAVSKYacute ref 403 s 48405 Tervezet Prospekt SNK-ALU sign J 199406 F Jesenskyacute riaditeľ Tatra banky podporoval Lipu Pozri VYDRA ref 351 s 360 V tomto kontexte je

zaujiacutemaveacute že aj funkcionaacuterky Živeny a Lipy vyzyacutevali slovenskeacute ženy aby svoje peniaze ukladali do sloven-skej Tatra banky a nie do bdquocudzyacutechldquo fi nančnyacutech inštituacuteciiacute Pozri MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Elena - HA-LAŠOVAacute Anna - ROLKOVAacute Anna Slovenskyacutem ženaacutem In Živena 1913 roč 4 č 9 s 284 Dokument publikujem v priacutelohe na konci knihy

407 Na zaacuteklade zoznamov ktoreacute uvaacutedza M Kaľavskyacute pozri KAĽAVSKYacute ref 403 s 49 poznaacutemka č 6 a 7408 V tomto zmysle Lipa oslovila napr T Vansovuacute pozri list Spraacutevy Lipy T Vansovej zo 17 10 1910 SNK-

-ALU sign 41 S 23409 Podrobnejšie pozri KAĽAVSKYacute ref 403 s 49-52410 Pozri list A Šenšelovej spolku Živena z 22 11 1909 a list A Šenšelovej spolku Živena z 1 1 1910 SNA

f Živena k 21 inv č 145 146


81


=

obdobiacute svojho fungovania vykazovala slušneacute hospodaacuterske vyacutesledky čo viedlo k navyacutešeniu zaacuteklad-nej istiny na 50 000 koruacuten Stalo sa tak už na valnom zhromaždeniacute Lipy 2 augusta 1911411 Tento trend v predvojnovom obdobiacute kontinuaacutelne pokračoval412

Lipa svojou činnosťou prirodzene sledovala nielen hospodaacuterske zaacuteujmy ale tiež plnila bdquonaacuterodnuacute misiuldquo V spraacuteve o činnosti z roku 1911 sa napriacuteklad zdocircrazňovalo že predmety s ktoryacutemi Lipa obchoduje suacute docircsledne označovaneacute ako produkty slovenskyacutech žien a tyacutem spocircsobom si Lipa plniacute svoju naacuterodneacute poslanie Zaacuteroveň sa tu upozorňovalo na nemoraacutelnosť nakupovania neslovenskyacutech vyacuterobkov ktoreacute suacute beztak menejcenneacute z hľadiska umeleckej kvality413 Roku 1912 zas akcionaacuterka Lipy piacutesala o docircvodoch kupovania akciiacute Lipy slovenskyacutemi ženami Zdocircrazňovala že tu nejde o zisk ale o to aby sa vo svete rozšiacuterila vedomosť o slovenskom naacuterode414 Hmotnyacute uacutežitok ako motivaacutecia pri ziacuteskavaniacute akcionaacuterok však tiež nebol zanedbateľnyacute415

Vyacuterobky s ktoryacutemi Lipa obchodovala mali uacutespech aj za hranicami Uhorska Boli propagovaneacute v českej tlači (napr Českaacute selka Štastnyacute domov) alebo tiež v znaacutemom viedenskom periodiku Wiener Mode Pozitiacutevne ocenenia vyacutešiviek z produkcie Lipy prinaacutešala zahraničnaacute tlač416 Lipa sa s uacutespechom zuacutečastňovala aj na vyacutestavaacutech najmauml v Čechaacutech ale aj na domaacutecej pocircde v Uhorsku417 Pozornosť vzbudila na vyacutestave vo Viedni roku 1913 v raacutemci ktorej arciknieža Leopold Salvator vyjadril uznanie slovenskeacutemu ľudoveacutemu remeslu418

Z hľadiska dejiacuten slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia je zvlaacutešť docircležiteacute prepojenie Lipy so spolkom Živena a naacutesledne aj s časopisom Živena Ako som spomenul vznik Lipy iniciovala Živena a jej funkcionaacuterky patrili k poprednyacutem predstaviteľkaacutem Živeny Činnosť Lipy je teda integraacutelnou čas-ťou aktiviacutet slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia Napokon aj časopis Živena fungoval nielen ako tlačovyacute orgaacuten spolku Živena ale aj Lipy Keď sa Živena dostala roku 1912 do fi nančnyacutech ťažkostiacute a vyda-vateľ Kniacutehtlačiarsky uacutečastinaacutersky spolok chcel zrušiť vydaacutevanie časopisu419 situaacuteciu zachraacutenila praacuteve Lipa ktoraacute sa stala jeho majiteľkou Živena tak naďalej zostala orgaacutenom spolku Živena a Lipy420 Počet predplatiteľov sa zvyacutešil a Živena prestala byť stratovou Hoci spolkovyacute časopis neprinaacutešal Lipe priame zisky profi tovala z neho prostredniacutectvom moacutednej rubriky ktoraacute sa v tomto periodiku objavovala od roku 1913421 Fakt že vďaka Lipe sa udržal jeden z dvoch slovenskyacutech ženskyacutech časopisov nie je zanedbateľnyacute a vypovedaacute o vyacutezname tzv vyacutešivkaacuterskeho hnutia v slo-venskom ženskom hnutiacute

411 Pozri podrobnejšie Vyzvanie Prospekt In Živena1912 roč 3 č 1 s 29-30412 Pozri podrobnejšie KAĽAVSKYacute ref 403 s 59413 Porovnaj Lipa ľudovyacute priemysel uacutečast spoločnoť v Turčianskom Sv Martine In Dennica 1911 roč 13 č

5 s 37 Je to typickyacute priacuteklad ekonomickeacuteho nacionalizmu K tomuto fenomeacutenu v Uhorsku pozri napr HO-LEC Roman Tulipaacutenoveacute hnutie ako forma ekonomickeacuteho nacionalizmu a Slovensko In Historickyacute časopis 1993 roč 41 č 5 ndash 6 s 567-582

414 Uacutečastinaacuterka raquoLipalaquo ľudovyacute priemysel uacutečastinaacuterska spoločnosť v Turčianskom Sv Martine In Živena 1912 roč 3 č 1 s 28

415 Pozri napr informaacutecie o akcionaacuteroch z chudobnyacutech rodiacuten v Kremnici ktoryacute počiacutetali zo ziskom list D Kar-došovej E Šolteacutesovej z 1 9 1912 SNK-ALU sign 198 AH 7a

416 Rocirczne zpraacutevy In Živena 1912 roč 3 č 2 s 64417 KAĽAVSKYacute ref 403 s 55418 Chyacutery In Slovenskeacute ľudoveacute noviny 23 5 1913 roč 4 č 21 s 5419 Živenu dočasne začal v skromnejšej forme vydaacutevať spolok Živena pozri Spraacuteva Živeny spolku slovenskyacutech

žien ŠOLTEacuteSZOVAacute-MAROacuteTHY Elena Naacutešmu cteneacutemu obecenstvu In Živena 1912 roč 3 č 1 s 1-3420 Administraacutecia časopisu Živeny K noveacutemu ročniacuteku Živeny In Živena roč 4 1913 č 1 nestraacutenkovaneacute421 Podrobnejšie o vzťahu Lipy a Živeny pozri KAĽAVSKYacute ref 403 s 56-57


82

KAROL HOLLYacute

=

Česko-slovenskaacute spolupraacutecaPre tzv vyacutešivkaacuterske hnutie je charakteristickaacute česko-slovenskaacute spolupraacuteca Okrem ideolo-

gickyacutech motivaacuteciiacute vyplyacutevala jednoducho z veľkej atraktivity a narastajuacutecej popularity bdquosloven-skyacutech vyacutešiviekldquo v českom prostrediacute To zaručovalo aj dobreacute možnosti pre obchodnuacute spolupraacutecu Spomeniem niekoľko priacutekladov tohto aspektu tzv vyacutešivkarskeacuteho hnutia O propagaacuteciu vyacutešiviek v Čechaacutech sa snažil P Sochaacuteň ktoryacute v rokoch 1889ndash1891 organizoval vyacutestavy prednaacutešky a pub-likoval na danuacute teacutemu Vydal farebnuacute publikaacuteciu Vzory slovenskyacutech naacuterodnyacutech vyacutešiviek a zbierku fotografi iacute Slovenskeacute naacuterodneacute ornamenty422 Z hľadiska propagaacutecie mala veľkyacute vyacuteznam uacutečasť na vyacutestavaacutech Živena prezentovala svoju zbierku vyacutešiviek napr na Jubilejnej vyacutestave v Prahe roku 1891423 Podľa Sochaacuteňa znamenala Naacuterodopisnaacute vyacutestava v Prahe roku 1895 istyacute prelom z hľa-diska popularity bdquoslovenskyacutech vyacutešiviekldquo vďaka nej viditeľne vzraacutestol zaacuteujem českeacuteho prostredia o ľudovoumeleckeacute vyacuterobky slovenskej proveniencie Po vyacutestave sa ešte viac množili objednaacutevky na bdquoslovenskeacute vyacutešivkyldquo ale jednotlivci ich neboli schopniacute všetky vybaviť424 Za zmienku stojiacute družstvo Zaacutedruha ktoreacute vzniklo roku 1900 v Prahe Jeho sortiment tvorili zvaumlčša vyacutešivky zo slo-venskyacutech regioacutenov Keď Madlenka Wanklovaacute nadvaumlzovala kontakty pre Zaacutedruhu medzi zamest-nankyňami Izabelly Izabella vraj ohlaacutesila prepustenie tyacutech žien ktoreacute sa rozhodnuacute bdquopracovať pre Prahuldquo425

Česko-slovenskuacute spolupraacutecu vo vyacutešivkaacuterstve zdocircraznila vo svojich spomienkach aj D Kardo-šovaacute Spomiacutenala že odoberala českyacute časopis Naacuteš kroj ktoryacute sa venoval vyacutešivkaacuterstvu Uviedla že dva tyacuteždne sprevaacutedzala dve učiteľky z priemyselnej školy z Čiech ktoreacute študovali čipky medzi slovenskyacutem ľudom (konkreacutetne v Honte Tekove a v okoliacute Zvolena) Tak nadviazali v tejto oblasti vzaacutejomnuacute spolupraacutecu V Čechaacutech sa už v tyacutech časoch (zrejme koncom 19 storočia) vraj dal kuacutepiť predtlačenyacute uteraacutek s naacutepisom bdquoZa tuacute našu slovenčinuldquo Spomiacutenala na Bertu Sojkovuacute v Olomouci ktoraacute vydaacutevala vzory pre vyšiacutevanie Roku 1908 vyšiel poslednyacute zvaumlzok tejto seacuterie pod naacutezvom Vzory vyšiacutevaniacute lidu Uhersko-slovenskeacuteho ktoryacute autorka venovala Andrejovi Hlinkovi Do tohto dielu už prispela aj D Kardošovaacute vzormi z Hontianskej župy426

Už som spomenul že aj činnosť skalickeacuteho družstva sa opierala predovšetkyacutem o česko-sloven-skuacute spolupraacutecu Taacuteto tendencia je dobre viditeľnaacute aj v činnosti Lipy ktoraacute sa programovo orien-tovala na českeacute prostredie Lipu propagovali aj českeacute časopisy do povedomia českej verejnosti sa dostala tiež prostredniacutectvom vyacutestav v Prahe Litomyšli Mladej Boleslavi Hradci Kraacuteloveacute Plzni Jaroměři Klatovaacutech či v Jičiacutene V Čechaacutech spolupracovali s Lipou napr Renaacuteta Tyršovaacute Jindřich Kretšiacute Oľga Hubaacutečkovaacute427 Lipa sa tiež rozhodla že bude mať na sklade veľkyacute vyacuteber bdquopravyacutech českyacutech paličkovanyacutech čipiekldquo V tejto zaacuteležitosti obchodne spolupracovala s bdquoryacutedzo českou fi r-mouldquo Antoniacutena Koblica z Vamberku vzaacutejomnaacute spolupraacuteca smerovala k exportu českyacutech palič-kovanyacutech čipiek Spomiacutenanaacute spolupraacuteca mala aj ideologickeacute odocircvodnenie bdquoTento spolok [Lipa ndash K H] vedenyacute kraacutesnou myšlienkou pre naacutes takou veľavyacuteznamnou sdruženia česko-sloven-skeacuteho prevaacutedza tuacuteto myšlienku skutkom pamaumltajuacutec s akyacutem zaacuteujmom suacute hľadaneacute naše slovenskeacute vyacutešivky českyacutemi ženami a s akou pietou ich nosia najvzdelanejšie Češky Ako odpoveď na tento veľkyacute zaacuteujem o naše veci Lipa na buduacutece bude mať staacutele na sklade hojnyacute vyacuteber pravyacutech českyacutech paličkovanyacutech čipaacutek [z] orlickyacutech hocircrrdquo428 Spraacuteva Lipy uverejnenaacute v Živene roku 1913 sa venuje

422 SOCHAacuteŇ ref 349 s 88423 VOTRUBOVAacute ref 16 s 41424 SOCHAacuteŇ ref 349 s 88-89425 WANKLOVAacute Madlenka O Domaacuteciacutem průmyslu českeacutem In Ženskyacute svět 1904 roč 8 č 10 s 125426 KRIŽKOVAacute-KARDOŠOVAacute ref 361427 Podrobnejšie o spolupraacuteci Lipy s českyacutemi naacuterodnyacutemi kruhmi pozri KAĽAVSKYacute ref 403 s 52-54428 Lipa In Živena 1913 roč 4 č 5 s 157


83


=

tejto obchodnej aktivite Piacuteše sa v nej že vďaka veľkeacutemu vyacuteberu českyacutech čipiek nebude bdquotreba našim daacutemam obracať sa na obchody cudzie naacutem nepriateľskeacuteldquo Spraacuteva zdocircrazňovala aj kooperaacute-ciu Češiek a Sloveniek bdquoTak ako skutočne vrele a s laacuteskou prijiacutemajuacute českeacute ženy naše slovenskeacute vyacutešivky majuacute v uacutectivosti naše naacuterodneacute kroje tak zase my ženy a dievčataacute slovenskeacute nekuacutepme inuacute ako pravuacute paličkovanuacute českuacute čipkuldquo429 Tento priacuteklad obchodnej aktivity Lipy ilustruje docircležitosť nacionaacutelnej argumentaacutecie pri distribuacutecii vyacuterobkov ľudoveacuteho priemyslu na prelome 19 a 20 storo-čia Išlo o istuacute formu česko-slovenskej vzaacutejomnosti v ekonomickej oblasti Nepredpokladaacutem však že funkcionaacuterky Lipy spaacutejali snahy o organizovanie vyacutešivkaacuterstva s ideoloacutegiou naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov

Slovenskeacute vyacutešivky ako doklad o daacutevnom československom naacuterode Ako som už viackraacutet zdocircraznil tzv vyacutešivkaacuterske hnutie v slovenskej naacuterodoveckej societe bolo

založeneacute na dokazovaniacute bdquoslovenskostildquo vyacutešiviek čiacutem sa vymedzovalo najmauml voči ich označova-niu maďarskou značkou Je celkom prirodzeneacute že v tomto ohľade našli protagonisti vyacutešivkaacuterstva podporovateľov a spolupracovniacutekov v Čechaacutech keďže protimaďarskeacute elementy boli nevyhnutnou suacutečasťou ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov Okrem toho predstavovali vyacutešivky dobryacute argument pre zdocircvodnenie existencie československeacuteho naacuteroda Nie je preto prekvapujuacutece že zaacuteujem o vyacutešivky patril k typickyacutem prejavom aktiviacutet českyacutech slovakofi lov Ako konštatoval Josef Rotnaacutegl praacuteve slovenskeacute piesne a vyacutešivky boli impulzom k slovakofi lskej orientaacutecii430 Pokuacutesim sa načrtnuacuteť niektoreacute charakteristickeacute ideologickeacute argumenty tohto fenomeacutenu Zaacutekladneacute ideologickeacute vyacutechodisko tvoril predpoklad naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov čo sa v kontexte vyacutešivkaacuterstva konkreacutetne prejavilo tak že vyacutešivky produkovaneacute v slovenskom prostrediacute sa neraz označovali ako československeacute Vyjadrovalo sa tyacutem presvedčenie o daacutevnej jednotnosti vzorov a techniacutek vyšiacutevania v slovenskyacutech regioacutenoch na Morave a v Čechaacutech431 Tento moment vyacutestižne rozvinula Marie Smolkovaacute vo svojom člaacutenku z roku 1896 uverejnenom v Dome a škole Uvaacutedza že bdquoUhorskeacute Slovenskoldquo a umeleckaacute činnosť jeho obyvateľov suacute akousi konzervou daacutevnych pomerov ktoreacute suacute vyacutesostne pozitiacutevne a verne odzrkadľujuacute českuacute minulosť bdquo[] tiacute ktoriacute pochopili pravyacute vyacuteznam umenia vrodeneacuteho vedia že cestovaniacutem po Slovensku mocircžu sa mnoheacutemu priučiť mnoheacutemu čo bolo naacutem spoločneacute čo ale neboli v stave naši predkovia v Čechaacutech naacutem zachovať Je obava aby pruacuted doby valiaci sa od zaacutepadu ktoryacute u naacutes v Čechaacutech už toľko pocircvodneacuteho znivočil a do zapomenutia priviedol ktoryacute už i Moravy sa dotkol nerozšiacuteril svoje zhubneacute uacutečinky i po Uhor Slovenskuldquo432 Česi tak mohli prostredniacutectvom naacutevštevy bdquoUhorskeacuteho Slovenskaldquo spoznať svoje skutočneacute korene a pocircvodneacute hodnoty ktoreacute vyznaacutevali pred tisiacutecročiacutem bdquoPravdou je že našincovi (roz Čechovi) keď navštiacutevi kraje Uhor Slovenska zdaacute sa ako by kuacutezlom prenesenyacute bol v inyacute svet o ktorom sa mu zvykleacutemu na pomery naše (roz českeacute) ani nezdaacutelo A odchaacutedzajuacutecemu zo Slovenska z tohoto rozkošneacuteho zaacutekutia sveta slovanskeacuteho prejiacutema dušu bocircľ nie menšiacute ako

429 Lipa ref 428 s 159430 STANO Pavol Ľudovaacute umeleckaacute vyacuteroba na Slovensku (Vyacutevoj zaacuteujmu vyacuteskyt suacutečasnyacute stav) 1 časť In

Slovenskyacute naacuterodopis 1970 roč 18 č 2 s 324431 Pozri napr KOULA Jan Několik myšlenek v čem a kde dlužno hledati starožitnost vyšiacutevaacuteniacute českosloven-

skeacuteho (Pokračovaacuteniacute) In Českyacute lid Sborniacutek věnovanyacute studiu lidu českeacuteho v Čechaacutech na Moravě ve Slezsku a na Slovensku 1897 roč 6 s 275-282 KLVAŇA Jos[ef] O československyacutech věcech na vyacutestavě v Bu-dapešti r 1896 In Českyacute lid Sborniacutek věnovanyacute studiu lidu českeacuteho v Čechaacutech na Moravě ve Slezsku a na Slovensku 1897 roč 6 s 225-229

432 Aby sa tomu predišlo je podľa nej potrebnaacute takaacute činnosť akuacute v oblasti vyacutešivkaacuterstva realizoval A Kmeť Po-zri SMOLKOVAacute Marie A O ženskom domaacutecom priemysle na Uhor Slovensku Do raquoČasopisu Učiteleklaquo napiacutesala a venovala dost p Andr Kmeťovi In Dom a škola 1896 roč 12 č 2 s 50


84

KAROL HOLLYacute

=

pri luacutečeniacute s vlasťou ten kto raz pobudol na Slovensku [] ten nerozluacutečil sa so Slovenskom raz navždy nikdy Jeho potiahne moc neodolateľnaacute zavše ta kde ako v zrkadle shľadaacuteva v živote ľudu vernuacute podobu žitia vlastnyacutech predkov Čechov tak byacutevalo a [u] naacutes pred mnohyacutemi storočiami aacuteno snaacuteď pred celyacutem tisiacutecročiacutemldquo433 Toto je teda ideologickyacute predpoklad pre ocenenie hodnoty akuacute mali predstavovať bdquoslovenskeacute vyacutešivkyldquo Tie totiž mali byť vyacuterazom skutočne pravyacutech českyacutech hodnocirct ktoreacute už v samotnyacutech Čechaacutech nebolo možneacute naacutejsť

Na vyacutestave v Pariacuteži roku 1903 boli vďaka českej pomoci vystaveneacute aj vyacutešivky zo zbierok Živeny V kataloacutegu a vitriacutenach sa siacutece uvaacutedzalo že ide o slovenskeacute vyacutešivky objavila sa však aj informaacutecia že ich tvorcami suacute Slovaacuteci bdquokmen to československyacute v Uhraacutech severo-zaacutepadnyacutech ktoryacute ma temer 3 miliony ľudiacuteldquo434 Hoci boli vyacutešivky z českej strany propagovaneacute ako sloven-skeacute suacutečasne s tyacutem bola deklarovanaacute existencia československeacuteho naacuteroda Obhajoba existencie samostatnyacutech slovenskyacutech vyacutešiviek sa teda vzťahovala k ich bdquomaďarskeacutemu privlastňovaniuldquo a nie na ich samostatnosť vo vzťahu k Čechom V tejto suacutevislosti možno naacutejsť v dobovej publicistike najmauml kritiku Izabelly V Ženskom světe sa roku 1903 uvaacutedzalo že bdquojsou to pracovnice Slovenky ktereacute drahocennyacutem dědictviacutem svyacutem přispiacutevajiacute na oslavu jmeacutena maďarskeacuteho Slovenskeacute naacuterodniacute vyšiacutevaacuteniacute po evropsku nazyacuteva se ndash lsquoBroderie nationale hongroisersquoldquo435 O tomto probleacuteme sa vyjad-rila aj M Wanklovaacute v prednaacuteške O domaacutecem průmyslu českeacutem na pocircde Spolku českyacutech žen z 27 marca 1904 (uverejnenej v Ženskom světe) bdquoTakto rozšiacuteřily se slovenskeacute vyacutešivky po Uhraacutech octly se na různyacutech vyacutestavaacutech v Pařiacuteži Viacutedni Brusselu Kodani i jinde domohly se uznaacuteniacute a slaacutevy ale ne slaacutevy pro naacuterod slovanskyacute nyacutebrž pro maďarskyacuteldquo436 Na tomto mieste autorka uprednostnila všeobecnejšie označenie bdquoslovanskyacuteldquo pred bdquoslovenskyacuteldquo Naznačuje to tendenciu chaacutepať slovenskeacute vyacutešivky ako československeacute Opodstatnenosť tohto predpokladu dokladuje pozoruhodnyacute člaacutenok Čudnaacute laacuteska uverejnenyacute v Naacuterodnyacutech novinaacutech roku 1908

bdquoČudnaacute laacuteskaldquoTento text refl ektuje problematiku vyacutešiviek z hľadiska zaacuteujmu českej strany Hoci sa to expli-

citne neuvaacutedza autorova ostraacute iroacutenia nenechaacuteva čitateľa na pochybaacutech že sa tyacuteka aktiviacutet slovako-fi lov resp ďalšiacutech českyacutech propagaacutetorov myšlienky naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov Slovniacutek a vyacuterazoveacute prostriedky v texte naznačujuacute že autorom textu bol Vajanskyacute Hneď v uacutevode sa konšta-tuje že tieto aktivity pochaacutedzajuacute siacutece zo strany bdquobliacutezkej krvouldquo ktoraacute je však bdquoďalekaacute od praveacuteho pochopovania našich pomerovldquo Naacutesledne poukazuje na neadekvaacutetnosť vyacutečitiek že slovenskeacute vyacutešivky sa predaacutevajuacute ako maďarskeacute Autor protiargumentuje vplyvom arcikňažnej Izabelly ktoraacute organizovala vyacuterobu a distribuacuteciu bdquonašichldquo vyacutešiviek Z toho vyvodzuje ďalšiacute protiargument ten-toraz ostro namierenyacute zaacutepadnyacutem smerom bdquoTo maacuteme prekaziť [vplyv arcikňažnej Izabelly ndash K H] Veď ani len to prekaziť nevieme že v Naacuteprstkovom museume čisto slovenskeacute vyacutešivky ukazujuacute sa ako praacutece lsquočeskyacutech matiekrsquo Pravda že to nenie všetko jedno naacutes neboliacute taacuteto bratskaacute oku-paacutecia [zvyacuteraznenie moje ndash K H] habeant sibi a keď naacutes maďarskaacute i boliacute a mrziacute my mocircžeme iba duchovnou zbraňou bojovať a literatuacuterou tvrdiť a dokazovať že suacute to naše vyacutešivky že je to

433 SMOLKOVAacute ref 432 s 48 Smolkovaacute predpokladala že Slovaacuteci žijuacute na vidieku vo svojom bdquoprirodzenom staveldquo teda v mravnosti a ušľachtilosti Vyslovila pritom zaujiacutemavuacute interpretaacuteciu dlheacuteho maďarskeacuteho uacutetlaku (ten vo svojom koncepte predpokladala) bdquoA mimovoľne luacutedi sa naacutem myšlienka hlavou či praacuteve to ťažkeacute bremeno nadvlaacutedy maďarskej ťažiace už od rokov Slovaacutekov nebolo praacuteve ochranou stareacuteho poriadku slo-vanskeacuteho ktoryacute sa udržal až na našu dobu v mnohyacutech vyacuteznačnyacutech zariadeniach medzi ľudom slovenskyacutemldquo Pozri SMOLKOVAacute ref 432 s 48

434 VOTRUBOVAacute ref 16 s 44435 O hnutiacute žen maďarskyacutech ref 319 s 100436 WANKLOVAacute ref 425 s 125


85


=

naacuteš umeleckyacute priemyselldquo437 Tento text je skutočne pozoruhodnyacute vďaka radikaacutelnemu vyjadreniu naacutezoru podľa ktoreacuteho si Česi privlastňujuacute slovenskeacute vyacutešivky a to aj prostredniacutectvom boja proti aktivitaacutem spolku Izabella Dokladuje to docircležitosť ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov v raacutemci tzv vyacutešivkaacuterskeacuteho hnutia na prelome 19 a 20 storočia

Zhrnutie Vyacutešivkaacuterstvo patriacute k charakteristickyacutem a zaacuteroveň špecifi ckyacutem fenomeacutenom v raacutemci slovenskeacuteho

ženskeacuteho hnutia Medzi zaacutekladneacute ciele tohto hnutia patrilo šiacuterenie slovenskej naacuterodnej myšlienky medzi širokyacutemi vrstvami ženskeacuteho obyvateľstva a ich zapojenie do aktiviacutet naacuterodoveckej society Prostriedkom k tomu bolo šiacuterenie osvety a literatuacutery Ako som poukaacutezal v predchaacutedzajuacutecich kapi-tolaacutech uacutespechy na tomto poli nebolo možneacute hodnotiť ako uspokojiveacute Tento cieľ sa však darilo napĺňať aj inyacutemi spocircsobmi a tu sa ukaacutezalo ako mimoriadne produktiacutevna možnosť praacuteve organizo-vanie tzv vyacutešivkaacuterskeho hnutia Potenciaacutel vyacutešivkaacuterstva v tomto kontexte spočiacuteval na jednoduchej skutočnosti že širokeacute vrstvy ženskeacuteho obyvateľstva neporovnateľne viac času venovali vyšiacutevaniu než čiacutetaniu Keďže na prelome storočiacute boli vyacutešivky vniacutemaneacute ako striktne naacuterodnyacute produkt a prejav naacuterodneacuteho charakteru z hľadiska šiacuterenia nacionalistickyacutech ideiacute medzi ženami sa vyacutešivkaacuterstvu pri-sudzoval veľkyacute vyacuteznam Vymedzovanie sa voči bdquocudziacutemldquo (Izabella židovskiacute obchodniacuteci) a zdocirc-razňovanie bdquosvojskostildquo (či už ako slovenskosti alebo československosti resp českosti) potvrdzuje primaacuterne nacionalistickyacute charakter tzv vyacutešivkaacuterskeho hnutia

Ďalšiacutem docircležityacutem aspektom tohto fenomeacutenu suacute uacutespechy na poli ženskeacuteho združovania Lipu aj skalickeacute družstvo totiž viedli primaacuterne ženy Nakoniec treba upozorniť na hospodaacutersky aspekt problematiky Organizovanie vyacuteroby a predaja vyacutešiviek umožňovalo zlepšovať materiaacutelnu situaacute-ciu nemaleacuteho počtu žien ktoreacute boli v tejto oblasti zainteresovaneacute Vyacuteznamnaacute je aj skutočnosť že obe slovenskeacute spoločnosti vyviacutejali svoju činnosť s uacutespešnyacutemi ekonomickyacutemi vyacutesledkami V tejto suacutevislosti sa žiada pripomenuacuteť vyacuteznamnuacute zaacutesluhu Lipy na udržaniacute a vydaacutevaniacute Živeny

437 Čudnaacute laacuteska In Naacuterodnie noviny 18 1 1908 roč 34 č 8 s 1


86

KAROL HOLLYacute

=

5 EMANCIPAacuteCIA ŽIEN V DISKURZE NAacuteRODOVECKEJ TLAČE DVA PRIacuteKLADY

Z ROKU 1913

Kraacutetko pred Veľkou vojnou sa v slovenskej tlači zintenziacutevnila debata o tzv ženskej otaacutezke V tejto kapitole sa budem podrobne venovať dvom diskusiaacutem V prvej sa refl ektovali udalosti okolo pripravovaneacuteho medzinaacuterodneacuteho kongresu ženskyacutech organizaacuteciiacute ktoreacuteho uacutestrednyacutem cieľom bola agitaacutecia za volebneacute praacutevo pre ženy Z hľadiska dominujuacuteceho nacionalistickeacuteho diskurzu je charakteristickeacute že celaacute zaacuteležitosť bola poznačenaacute konfl iktmi na nacionaacutelnej baacuteze Odrazilo sa to prirodzene aj na charaktere priacutespevkov v slovenskej naacuterodoveckej tlači ktoreacute buduacute predmetom mojej analyacutezy Druhaacute diskusia vyvolanaacute divadelnyacutem predstaveniacutem v Ružomberku mala emotiacutevny charakter a vypovedaacute o naacutehľadoch naacuterodoveckyacutech autoriacutet na spoločenskuacute rolu ženy Obe tieto verejneacute vyjadrenia postojov vypovedajuacute o zrejmom posune v mysleniacute o emancipaacutecii žien v porov-naniacute s obdobiacutem kedy vznikala Dennica Tzv ženskaacute otaacutezka sa staacutevala relevantnou teacutemou ktoraacute mala navyše potenciaacutel diferencovať politickeacute spektrum slovenskyacutech naacuterodovcov Prostredniacutectvom textovej analyacutezy priacutespevkov v tlači sa teda pokuacutesim v tejto zaacuteverečnej kapitole pribliacutežiť k poznaniu naacuterodoveckeacuteho diskurzu o ženskej emancipaacutecii

51 REFLEXIA ŽENSKEJ KONFERENCIEV PRAHE A KONGRESU V BUDAPEŠTI

Impulzom k verejnej debate o tzv ženskej otaacutezke roku 1913 sa stali okrem praacuteve prerokuacutevanej reformy uhorskeacuteho volebneacuteho zaacutekona aj udalosti pražskej konferencie Zvaumlzu českyacutech ženskyacutech spolkov438 a medzinaacuterodneacuteho kongresu žien v Budapešti v roku 1913439 Obe akcie zaujali slo-venskuacute tlač predovšetkyacutem z toho docircvodu že predstaviteľky českeacuteho ženskeacuteho hnutia uacutečasť na budapeštianskom kongrese verejne odmietli Hlavnyacutem docircvodom bola snaha vyjadriť protest proti naacuterodnostnej politike Uhorska a solidarizovať sa so Slovaacutekmi Konferencia v Prahe zorganizo-vanaacute kraacutetko pred budapeštianskym kongresom bola v tomto zmysle vniacutemanaacute a prezentovanaacute ako českaacute bdquokontra-akcialdquo440

Sledovaniacutem reakciiacute časti slovenskej tlače na obe podujatia sa pokuacutesim o sondu do doteraz maacutelo preskuacutemanej problematiky Spravodajskeacute člaacutenky ktoreacute informovali o priebehu konferencie i kon-gresu totiž rozpruacutedili širšiu diskusiu ktoraacute odhaľuje ako sa o ženskej emancipaacutecii v slovenskom kontexte pred Veľkou vojnou uvažovalo Viacereacute slovenskeacute periodikaacute informovali o budapeštian-skom kongrese dokonca na titulnej strane pričom jeho priebehu sa venovali iba okrajovo a dali viac priestoru širšiacutem uacutevahaacutem o ženskej emancipaacutecii a praacutevach žien

438 Bližšie pozri DUDEKOVAacute Międzynarodowa ref 8 s 162-163439 Išlo o siedmy kongres Medzinaacuterodnej aliancie pre volebneacute praacutevo žien ktoryacute sa uskutočnil 15 ndash 21 6 1913

v Budapešti Kongres v širokyacutech suacutevislostiach vraacutetane pre naacutes zaujiacutemaveacuteho odmietnutia uacutečasti českej dele-gaacutecie na čele s B Kunětickou a reakcie naň zo strany predstaviteliek uhorskeacuteho Feministickeacuteho združenia a Medzinaacuterodnej aliancie pre volebneacute praacutevo žien analyzovala G Dudekovaacute pozri DUDEKOVAacute Między-narodowa ref 8 s 147-169 Najnovšie DUDEKOVAacute Gabriela Konzervatiacutevne ref 2 s 241-251

440 Bližšie pozri STRAacuteNSKAacute-ABSOLONOVAacute Olga Ženskyacute ruch v cizině (Referaacutet sjezdu Svazu ženskyacutech spolků českyacutech v Praze) In Ženskyacute svět 5 11 1913 roč 17 č 19 s 259-260 Živena o konferencii v Prahe informovala ako o bdquopražskom predkongressovom sjazde ženskomldquo Pozri Rocirczne zpraacutevy Pražskyacute predkon-gressovyacute sjazd ženskyacute In Živena 1913 roč 4 č 6 s 186


87


=

Českaacute reakcia bojkot medzinaacuterodneacuteho ženskeacuteho kongresu v BudapeštiAko som už spomenul predstaviteľky českeacuteho ženskeacuteho hnutia upozorňovali na probleacutem

maďarizaacutecie a postavenia Slovaacutekov v Uhorsku už koncom 19 storočia ndash napriacuteklad V Sokolovaacute na straacutenkach Ženskeacuteho světa Znaacuteme sa stali tiež aktivity a medzinaacuterodneacute prejavy B Vikovej--Kunětickej predovšetkyacutem jej postoje v suacutevislosti s kongresom v Budapešti Boli prezentovaneacute a aj vniacutemaneacute ako protest voči maďarizaacutecii v Uhorsku a vyacuteraz česko-slovenskej spolupraacutece O bdquobez-praacutevnomldquo postaveniacute Slovaacutekov v Uhorsku rečnila na kongrese za volebneacute praacutevo žien v Mniacutechove v septembri 1912441 Prvaacute poslankyňa zvolenaacute do českeacuteho zemskeacuteho snemu442 odmietla uacutečasť na budapeštianskom medzinaacuterodnom kongrese žien z titulu prezidentky bdquoČeskeacuteho vyacuteboru pro volebniacute praacutevo ženldquo443 Pripomiacutenam že Vikovaacute-Kunětickaacute nebojovala primaacuterne za zrovnopraacutevnenie žien Dobre to vyjadril L Velek praacuteve v suacutevislosti s mniacutechovskyacutem kongresom roku 1912 bdquoPro Viko-vou-Kunětickou však mnichovskeacute feministickeacute foacuterum bylo v prvniacute řadě možnostiacute propagovat před cizinou českou otaacutezku zauacutetočit na rakouskeacute politickeacute poměry vyliacutečit českou porobu a přibyacutet na pranyacuteř českeacute a rakouskeacute Němce za jejich protičeskou nedemokratickou atd politikuldquo444 K boj-kotu sa pripojili aj ostatneacute organizaacutecie českeacuteho ženskeacuteho hnutia Z dobovej tlače a korešpondencie vyplyacuteva že hlavnyacute spor medzi organizaacutetorkami budapeštianskeho kongresu a Vikovou-Kunětic-kou vznikol v suacutevislosti s teacutemou a jazykom jej avizovaneacuteho referaacutetu Chcela hovoriť o situaacutecii bdquomalyacutech naacuterodovldquo v Uhorsku osobitne Slovaacutekov a to v češtine445 Verejneacute odmietnutie uacutečasti českej delegaacutecie bolo formulovaneacute v ofi ciaacutelnom memorande adresovanom kongresu Ako som už spomenul v tretej kapitole ako docircvod bojkotu sa uvaacutedzala nepriaznivaacute situaacutecia slovanskyacutech naacuterodov najmauml Slovaacutekov v Uhorsku

Vidiacuteme že obrana Slovaacutekov patrila k docircležityacutem faktorom ktoreacute prispeli k bojkotu kongresu Živena ocenila nekompromisnyacute postoj Vikovej-Kunětickej keď organizaacutetorkaacutem medzinaacuterodneacuteho kongresu (konkreacutetne groacutefke Telekiovej) odpovedala že bdquonie na to dostalo sa jej vyslaneckeacuteho mandaacutetu aby prevaacutedzala medzinaacuterodnuacute agitaacuteciu za volebneacute praacutevo žien ndash a už najmauml nie v Uhraacutech kde Slovaacuteci od Maďarov musia znaacutešať kruteacute potlačovania ktoreacute Česi ciacutetia akoby sa na nich samyacutech prevaacutedzaly [] Keby uhorskaacute vlaacuteda prestala prenasledovať Slovaacutekov až vtedy mohla by sa zuacutečastniť kongressuldquo446 Podobne o tom referovala Ľ Podjavorinskaacute na straacutenkach Dennice bdquoPodotyacutekame však že Česko sotva bude zastuacutepeneacute jedinaacute ženskaacute vyslankyňa pani Božena Kuně-tickaacute odoprela rečniť na kongresse vzhľadom na to že Maďari otročia ľud jej naacuterodu bliacutezky naacutes Slovaacutekov Maďari i tuacuteto priacuteležitosť použiť chcuacute k šiacutereniu svojej slaacutevy I tunaacute pod zaacutestavou svobody a praacuteva iduacute maacutemiť svet predstavujuacutec sa ako naacuterod mierumilovnyacute pohostinnyacute a gavalier-sky ndash lsquožeby si Maďarorsaacuteg celyacute svet obľuacutebilrsquo No pritom čelnejšie časopisy maďarskeacute praacuteve teraz

441 Podrobnejšie pozri Živena 1912 roč 3 č 11 s 351-352442 Reakciu na zvolenie Kunětickej pozri Živena 1912 roč 3 č 11 s 351 Na probleacutemy s uznaniacutem jej posla-

neckeacuteho mandaacutetu upozornila Dennica pozri Zo sveta In Dennica 1913 roč 15 č 4 s 107-108443 Šolteacutesovuacute o svojom zaacutemere bojkotovať kongres v Budapešti a zorganizovať vlastnuacute akciu v Prahe informo-

vala už roku 1912 Porovnaj vyššie citovanyacute list B Vikovej-Kunětickej E Šolteacutesovej zo 16 2 1912 ref 320 444 VELEK Luboš Prvniacute v Rakousku Zvoleniacute prvniacuteho poslance-ženy Boženy Vikoveacute-Kunětickeacute v roce 1912

Přiacutespěvek k vyacutevoji volebniacuteho praacuteva a ženskeacuteho hnutiacute v habsburskeacute monarchii In VOJAacuteČEK Milan (ed) Refl exe a seberefl exe ženy v českeacute naacuterodniacute elitě 2 poloviny 19 stoletiacute Praha Scriptorium Naacuterodniacute archiv 2007 s 311 K totožnyacutem zaacuteverom dospela aj G Dudekovaacute pozri DUDEKOVAacute Gabriela Teoacuteria v praxi participaacutecia žien v politike In DUDEKOVAacute Na ceste ref 2 s 289

445 G Dudekovaacute v tejto suacutevislosti cituje z korešpondencie Rosiky Schwimmerovej a Carrie Chapman-Cattovej Schwimmerovaacute v nej opiacutesala konfl iktnuacute situaacuteciu a komunikaacuteciu s Kunětickou S ľuacutetosťou kritizovala jej opa-kovanuacute neochotu predniesť referaacutet v niektorom svetovom jazyku a medializaacuteciu konfl iktu v českej a rakuacuteskej tlači Bližšie pozri DUDEKOVAacute Międzynarodowa ref 8 s 163-164

446 Živena 1912 roč 3 č 11 s 352


88

KAROL HOLLYacute

=

nehanbia sa priacutezvukovať že v Uhorsku ženskeacute volebneacute praacutevo nemožno uviesť už z tej priacutečiny lebo by ho dostaly i ženy naacuterodnostiacuteldquo447

V slovenskej tlači nachaacutedzame aj informaacutecie ktoreacute celuacute zaacuteležitosť posuacutevajuacute do trochu inej roviny Podľa nich mohol byť manifestačnyacute protest Vikovej-Kunětickej reakciou na cenzuacuteru resp obmedzovanie slobody slova zo strany uhorskyacutech uacuteradov Slovenskyacute denniacutek o tom piacuteše bdquoPani Vikovaacute-Kunětickaacute oznaacutemila aj prednaacutešku a siacutece o uhorskyacutech Slovaacutekoch Maďarskeacute riaditeľstvo sjazdu z Budapešti oznaacutemilo však pani Vikovej-Kunětickej že peštianska policia nedovoliacute na kon-grese žiadnej takej prednaacutešky ktoraacute by pojednaacutevala o naacuterodnostnyacutech pomeroch v Uhorsku Orga-nizaacutecie českyacutech žien nato uzavrely že sa budapeštianskeho sjazdu nezuacutečastnia [kurziacutevy v origi-naacuteli ndash K H]ldquo448 Doslovneacute znenie tejto spraacutevy publikovali Slovenskeacute ľudoveacute noviny449 Slovenskyacute denniacutek o konferencii v Prahe okrem ineacuteho uviedol bdquoCudziacutem daacutemam dostalo sa i poučenia prečo českeacute ženskeacute spolky nezuacutečastnia sa na peštianskom kongrese kde nedovolila vlaacuteda prehovoriť o kultuacuternych biedach Slovaacutekovldquo450 Ľ Podjavorinskaacute v Dennici nespomiacutenala priamo poliacuteciu alebo vlaacutedu ale vyacuteslovnyacute zaacutekaz vystuacutepenia aacuteno Vikovej-Kunětickej bdquoreč mala byť prednesenaacute na kon-gresse ale ponevaacuteč v Pešti nedovolili vraveť o pomeroch naacuterodnostnyacutech na kongress nešlardquo451 Na rozdiel od predošlyacutech periodiacutek Živena zdocircraznila najmauml nezhody medzi Vikovou-Kunětickou a organizaacutetorkami kongresu Informovala že uacutečastniacutečky pripravovaneacuteho budapeštianskeho kon-gresu prišli do Prahy bdquoaby ziacuteskaly vedomosti i o českom ženskom ruchu keďže tohoto predsta-viteľky nehodlaly sa zuacutečastniť kongressu v Budapešti pre znaacuteme nedohody medzi nimi a jeho peštianskymi riaditeľkamildquo452 Aj podľa Pruacutedov niesol zodpovednosť za zaacutekaz prednaacutešky Vikovej--Kunětickej priacutepravnyacute vyacutebor budapeštianskeho kongresu453

V buduacutecnosti bude potrebneacute českuacute manifestačnuacute reakciu a jej ohlas analyzovať podrobnejšie Ďalšiacute vyacuteskum archiacutevnych materiaacutelov a konfrontaacutecia konkreacutetnych spraacutev v maďarskej nemeckej a českej tlači mocircže objasniť viacero otaacutezok Sporneacute zatiaľ zostaacutevajuacute napr okolnosti zaacutekazu pred-naacutešky Vikovej-Kunětickej Je však zrejmeacute že uacutestrednuacute rolu tu zohral jej nekompromisnyacute postoj v otaacutezke teacutemy a najmauml jazyka plaacutenovaneacuteho referaacutetu Predpokladaacutem že keby zo svojich poziacuteciiacute ustuacutepila jej vystuacutepeniu by sa neklaacutedli prekaacutežky Informaacutecie zo slovenskej tlače taktiež relativi-zujuacute rozsah českeacuteho bojkotu Kongresu v Budapešti sa totiž podľa tyacutechto spraacutev Češky predsa len zuacutečastnili Podľa Pruacutedov cestovali do Budapešti tri Češky Marie Štěpaacutenkovaacute-Moravcovaacute Marie Tůmovaacute a Zdenka Wiedermannovaacute-Motyčkovaacute Ich uacutelohou podľa Pruacutedov bolo aby prejavili bdquosoli-daritu českyacutech žien s medzinaacuterodnou Allianciou a odocircvodnily na sjazde prečo českeacute ženy straacutenily sa Pešti a prečo neprišla jedinaacute slovanskaacute poslankyňa na kongresldquo454 Slovenskyacute denniacutek spomiacute-nal uacutečasť len dvoch Češiek Z Wiedermannovej-Motyčkovej a M Štěpaacutenkovej-Moravcovej bdquoTu zaznačujeme že na sjazde je aj delegaacutetka Uacutestřed Spolku českyacutech žen v Prahe pani Maria Štěpaacuten-

447 Ľ P [PODJAVORINSKAacute Ľudmila] Zo sveta Medzinaacuterodnyacute kongress sufražettiek In Dennica 1913 roč 15 č 2 s 59

448 Slovenskyacute denniacutek vyjadril sympatiu k postoju českyacutech žien i k plaacutenovaneacutemu pražskej konferencii ktoryacute považoval za vyjadrenie bdquočeskoslovenskej vzaacutejemnosti a solidarityrdquo Pozri Slovenskyacute denniacutek 4 6 1913 roč 4 č 104 s 2

449 Porovnaj Slovenskeacute ľudoveacute noviny 6 6 1913 roč 4 č 23 s 5450 Slovenskyacute denniacutek 12 6 1913 roč 4 č 110 s 3451 PODJAVORINSKAacute Ľ[udmila] Ženskyacute kongress v Pešťbudiacutene In Dennica 1913 roč 15 č 6 s 146452 Rocirczne zpraacutevy Pražskyacute ref 440 s 186453 Konkreacutetne bdquoČeskeacute ženy nezuacutečastnily sa korporatiacutevne ženskeacuteho sjazdu v Budapešti [kurziacuteva v originaacuteli K H]

(15 ndash 21 juacutena 1913) lebo peštianske riaditeľstvo neprijalo do programu sjazdu slovenskuacute alebo českuacute pred-naacutešku Boženy Vikovej-Kunetickej lsquoo ženaacutech a malyacutech naacuterodochrsquo ani protest proti utlačovaniu Slovaacutekovldquo Porovnaj Pruacutedy 1913 roč 4 č 8 s 344

454 Podrobnejšie pozri Pruacutedy 1913 roč 4 č 8 s 344


89


=

kovaacute Moravcovaacute a za moravskeacute ženy Zdeňka Wiedermannovaacute-Motyčkovaacute [kurziacutevy v originaacuteli ndash K H] znaacutema organizaacutetorka pokrokovyacutech žien a redaktorka lsquoPraacuteva Ženyrsquo a lsquoŽenskeacute Revuersquo v Brneldquo Podľa tohto periodika M Štěpaacutenkovaacute-Moravcovaacute bdquopozdravila kongres menom českyacutech žien čes-kou a nemeckou rečou Jej prejav ktoryacute začala slovami lsquoPrichaacutedzam z mesta ktoreacute založila žena prichaacutedzam zo staroslaacutevnej Prahyrsquo prijaly uacutečastnice sjazdu s hlučnyacutem potleskom a s buacuterlivou pochvalouldquo455 Napokon podľa Dennice sa kongresu v Budapešti mala zuacutečastniť len jedna Češka M Tůmovaacute Dennica ešte pred kongresom avizovala že Tůmovaacute bdquobude rečniť ndash anglicky keďže česky rečniť jej tiež nedovolilyldquo456 Hoci podľa Živeny M Tůmovaacute bdquopozdejšie i na peštiansky kon-gress preniesla našu obranuldquo457 Dennica rozhodnutie Češiek predsa len vyslať svoju zaacutestukyňu na kongres do Budapešti hodnotila negatiacutevne bdquoTuacuteto nedocircslednosť odobrovať nemocircžeme Veď keď českeacute ženy z kongressu vysuacutedily maly priacuteležitosť prehovoriť o naacutes ešte pred kongressom a siacutece v Praheldquo458 Teda aj rozsah českeacuteho bojkotu budapeštianskeho kongresu a jeho hodnotenie by mali byť predmetom ďalšiacutech vyacuteskumov

Priacutenosneacute by tiež bolo upresniť vyacuteznam konferencie českyacutech ženskyacutech spolkov usporiadanej 9 až 10 juacutena pod naacutezvom bdquoZjazd Zvaumlzu ženskyacutech spolkov českyacutech v Praheldquo O zaacutemere českyacutech organizaacutetoriek podujatia svedčiacute pozvaacutenka ktoruacute zaslali spolku Živena Avizovali v nej prednaacutešku B Vikovej-Kunětickej bdquoMaleacute naacuterody a ženyldquo pričom zdocircraznili bdquoJelikož piacute Kunětickaacute vzdala se uacutečasti na sjezdu v Pešti hodlaacuteme podati přiacuteležitost aby před tvaacuteřiacute ciziny mohla promluviti na rodneacute půdě mateřskyacutem svyacutem jazykemldquo Dodali tiež že bdquořeč jejiacute ovšem hned bude přetlumočena do angličtiny a snad i druhyacutech jazyků lsquoSvětoveacuteho Svazu pro volebniacute praacutevo ženrsquoldquo Okrem delegaacuteciiacute slovanskyacutech naacuterodov habsburskej monarchie prizvali na pražskuacute konferenciu aj zahraničneacute uacutečast-niacutečky ktoreacute sa chystali na medzinaacuterodnyacute kongres žien do Budapešti Cieľom pražskej konferencie bola zjavne snaha oboznaacutemiť uacutečastniacutečky kongresu s naacuterodnostnou politikou v Uhorsku ešte pred začatiacutem kongresu v Budapešti Slovenky mali podľa predstaacutev organizaacutetoriek v priacutetomnosti zahra-ničnyacutech uacutečastniacutečok prezentovať slovenskuacute kultuacuteru bdquoPiacute Kunětickaacute doufaacute a tešiacute se že Slovač jistě bude zastoupena ndash přaacutela by si velmi aby tu mohli byacuteti Slovenky ndash ženy z lidu ve svyacutech pravyacutech krojiacutech ndash aby hosteacute z ciziny již zde poznali kulturu kterou v Uhraacutech uvidiacute pak a pod jinyacutem zornyacutem uacutehlem []ldquo459

Živena vo svojej odpovedi na pozvanie vyjadrila plnuacute podporu celej akcii a vďačnosť za pria-zeň ale zaacuteroveň sa v nej stroho konštatuje že sa nepodarilo naacutejsť nikoho kto by sa akcie zuacutečast-nil ani spomedzi ženskej inteligencie ani z bdquoľuduldquo Nemaacute to byť pripisovaneacute bdquonevšiacutemavostildquo zo strany Sloveniek ale bdquopraacuteve len tej tiaži pomerov v ktorej vaumlziacutemeldquo Možnosť verejne vyzvať ženy k uacutečasti prostredniacutectvom vyacutezvy v časopisoch by zostala pravdepodobne tiež bez efektu a okrem toho bdquoobava je že by snaacuteď bolo netaktičneacute tu v Uhorsku vopred upozorňovať na Vašu akciu ktoraacute praacuteve pre maďarskeacute kruhy bude nemilaacute a zahanbujuacutecaldquo460

455 Chyacuternik Slovenskyacute denniacutek 19 6 1913 roč 4 č 115 s 3456 Zo sveta Siedmy medzinaacuterodnyacute kongress pre volebneacute praacutevo žien In Dennica 1913 roč 15 č 5 s 132457 Rocirczne zpraacutevy Pražskyacute ref 440 s 187458 Zo sveta Siedmy ref 456459 List M Tůmovej v mene Ženskeacuteho klubu českeacuteho spolku Živena z 23 5 1913 SNA f Živena k 21 inv

č 148460 List spolku Živena Ženskeacutemu klubu českeacutemu z 30 5 1913 SNA f Živena k 21 inv č 148


90

KAROL HOLLYacute

=

Delegaacutecia Sloveniek do Prahy nešla a teda konferencie sa napokon zuacutečastnila iba Margita Pau-liny-Toacutethovaacute461 ktoraacute svoje dojmy z tejto akcie zanechala v rukopise462 ktoryacute publikujem v priacutelohe na konci knihy Zahraničneacute delegaacutecie pozvanie neodmietli Dennica informovala zhruba o osemde-siatich zahraničnyacutech uacutečastniacutečkach463 podľa Slovenskeacuteho denniacuteka zaviacutetali do Prahy Šveacutedky Fiacutenky Noacuterky Rusky Francuacutezky Američanky Angličanky Chorvaacutetky Nemky a ďalšie Aj ineacute periodikaacute osobitne zdocircraznili medzinaacuterodnyacute vyacuteznam pražskej akcie najmauml vo vzťahu k Slovaacutekom464 Živena s potešeniacutem informovala že pri prvom ofi ciaacutelnom vystuacutepeniacute predsedniacutectva kongresu obecenstvo bdquonajhlučnejšie a najsrdečnejšie s nekonečnyacutem potleskom pozdravilo našu slovenskuacute [kurziacuteva v originaacuteli ndash K H] uacutečastniacutečkuldquo (Tieto informaacutecie v zaacutesade korešpondujuacute s obsahom rukopisu M Pauliny-Toacutethovej porovnaj priacutelohu na konci knihy) Osobitne vyzdvihla prednaacutešku B Vikovej--Kunětickej a jej zaacutesluhy pri obrane naacuterodnyacutech praacutev Slovaacutekov bdquoČo naacutes najvaumlčšmi zaujiacutema je že pani Vikovaacute-Kunětickaacute ako pri každej priacuteležitosti tak i v tejto svojej reči vrele ujiacutema sa naacutes Slovaacutekov liacutečiac našu neuveriteľnuacute naacuterodnuacute potlačenosťldquo Napriek tomu však Živena nevenovala obsahu prednaacutešky vaumlčšiacute priestor V pozadiacute tyacutechto skutočnostiacute zrejme staacutela snaha dodržať apolitickyacute charakter časopisu Z člaacutenku ciacutetiť aj určituacute nedocircveru a odstup voči zahraničnyacutem uacutečastniacutečkam praž-skej konferencie bdquoNaše čitateľky bude zaujiacutemať že mnoheacute z tyacutechto daacutem odbavujuacute svoje vaacutežne schocircdzky a rokujuacute na nich v uacuteboroch paraacutednych spoločenskyacutech a nie v jednoduchyacutech ako by sa dľa prosteacuteho poniacutemania patriloldquo465

Okrem pražskej konferencie priniesla slovenskaacute tlač informaacutecie aj o predkongresovyacutech podu-jatiach Medzinaacuterodnej Asociaacutecie žien pre volebneacute praacutevo ktoreacute sa konali 11 až 12 juacutena 1913 vo Viedni Ich suacutečasťou bola aj demonštraacutecia466 Slovenskyacute denniacutek klaacutedol obe akcie ndash pražskuacute a vie-denskuacute ndash do kontrastu bdquozlataacute Praha pohostinnosť českaacute a menovite kultuacuterne ustanovizne českeacute jako i silnyacute pohyb českyacutech žien vzbudily v cudzozemskyacutech daacutemach pravyacute obdiv a uacuteprimnuacute uacutectu tyacutem viac že nad prijatiacutem vo Viedni boly sklamaneacute tam ich veduacutece kruhy i obecenstvo prijalo chladne a riadenie bolo vraj až chaotickeacute Z Viedne si odniesly delegaacutetky zahraničnyacutech ženskyacutech organizaacuteciiacute nedobreacute dojmyldquo467 Slovenskaacute tlač pripisovala vaumlčšiacute vyacuteznam pražskej konferencii a vyjadrovala jednoznačneacute sympatie s aktivitami Češiek Slovenskeacute ľudoveacute noviny tlmočili pre-svedčenie že hlas Češiek bdquoz Prahy ľahšie sa dostane do Europy než z Pešti čo zaiste nebude mileacute našim paacutenom švagrom ktoriacute sa pravdy tak veľmi bojaldquo Ich hodnotenie českej reakcie na kongres v Budapešti je jednoznačne pozitiacutevne bdquoUzavretie organizaacuteciiacute českyacutech žien a snahy pani

461 Na citovanom dokumente listu Živeny Ženskeacutemu klubu českeacutemu je dopiacutesanaacute poznaacutemka z ktorej vyplyacuteva že Živena neofi ciaacutelne propagovala uacutečasť na českej bdquokontra-akciirdquo a že nakoniec sa na nej zo Slovenska zuacute-častnila M Pauliny-Toacutethovaacute pozri list spolku Živena adresovanyacute Ženskeacutemu klubu českeacutemu z 30 5 1913 ref 460 Ženskyacute svět publikoval vyacutesledky tohto rokovania pozri napr STRAacuteNSKAacute-ABSOLONOVAacute Olga Ženskyacute ruch v cizině In Ženskyacute svět 1913 roč 17 č 19 s 259-261 V tejto veci porovnaj tiež ref 462

462 [PAULINY-TOacuteTHOVAacute Margita] Inc Ešte minuleacuteho roku SNK-ALU sign 2 K 23 463 PODJAVORINSKAacute ref 451 s 146464 Napr Živena informovala že čestneacute predstavenstvo konferencie bolo zloženeacute z predsedniacutečok delegaacuteciiacute

z USA (veľkaacute pozornosť sa venovala duchovnej Ann Shaw) Veľkej Britaacutenie Francuacutezska Holandska Daacuten-ska Fiacutenska Noacuterska a Šveacutedska neskocircr rozšiacutereneacute o zaacutestupkyne Moravy Chorvaacutetska a Uhorskeacuteho Slovenska Porovnaj Rocirczne zpraacutevy Pražskyacute ref 440 s 187 Slovenskyacute denniacutek 12 6 1913 roč 4 č 110 s 2

465 Rocirczne zpraacutevy Pražskyacute ref 440 s s 187466 Viedenskeacute predkongresoveacute podujatia sa liacutešili od pražskej konferencie charakterom i dosahom Vo Viedni re-

prezentovalo zhruba 800 uacutečastniacutekov spolu 23 naacuterodov vraacutetane členiek predstavenstva Medzinaacuterodnej alian-cie za volebneacute praacutevo žien Bližšie pozri BADER-ZAAR Birgitta Frauenbewegungen und Frauenwahlrecht In RUMPLER Helmut - URBANITSCH Peter (eds) Die Habsburgermonarchie 1848 - 1918 Band VIII1 Politische Oumlffentlichkeit und Zivilgesellschaft Vereine Parteien und Interessenverbaumlnde als Traumlger der poli-tischen Partizipation Wien Verlag der Oumlsterreichischen Akademie der Wissenschaften 2006 s 1023-1024

467 Chyacuternik Slovenskyacute denniacutek 15 6 1913 roč 4 č 112 s 3


91


=

Viacutekovej-Kunětickej prijiacutemame my Slovaacuteci s nekonečnou vďakou lebo suacute novšiacutem docirckazom naacutem tak vzaacutecnej československej vzaacutejemnosti a solidarityldquo468

Celkove mocircžeme konštatovať že napriek vyacuteznamu pražskej konferencie ktoryacute mu pripisovalo slovenskeacute ženskeacute a naacuterodneacute hnutie vyznieva uacutečasť jedinej slovenskej zaacutestupkyne (M Pauliny--Toacutethovej)469 paradoxne Nebola totiž ofi ciaacutelnou reprezentantkou Živeny resp slovenskeacuteho žen-skeacuteho hnutia Jednou z možnostiacute interpretaacutecie je obava z represiiacute uhorskyacutech uacuteradov resp aj malaacute miera bdquouvedomelostildquo a organizovanosti slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia Nie suacute však vyluacutečeneacute ani priacutečiny vyplyacutevajuacutece z ideovej prepojenosti Živeny s tzv martinskyacutem centrom SNS a z evidentnej kritiky Šolteacutesovej istyacutech pruacutedov českeacuteho ženskeacuteho hnutia ktoreacute som analyzoval v tretej kapitole Aktivity Vikovej-Kunětickej totiž možno popri ďalšiacutech rovinaacutech hodnotiť ako primaacuterne naciona-listickeacute470 a v kontexte analyzovanej konferencie v Prahe aj ako prejav ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov Konkreacutetne maacutem na mysli zdocircrazňovanie bdquoslovenskeacuteho utrpenialdquo so suacutečasnyacutem docircslednyacutem budovaniacutem negatiacutevneho obrazu Maďarov471 Adekvaacutetnosť tejto interpretaacutecie však mocircže podporiť alebo spochybniť len podrobnejšiacute vyacuteskum

Ohlas budapeštianskeho kongresu v tlačiAko som už spomenul popri pražskej a viedenskej akcii sa objavil ako teacutema na straacutenkach

slovenskyacutech periodiacutek aj samotnyacute kongres v Budapešti Zaujiacutemať ma buduacute najmauml konkreacutetne uacutevahy o ženskej emancipaacutecii ktoreacute boli v tejto suacutevislosti publikovaneacute Najmenej priestoru venovali kon-gresu v Budapešti Naacuterodnie noviny ktoreacute ho okrem dvoch malyacutech spraacutev v podstate ignorovali Zdocircraznili pritom exotickosť žien zo vzdialenyacutech zemiacute a bdquoškandaacutelyldquo ktoreacute rokovania v Budapešti sprevaacutedzali472 Takyacuteto postoj neprekvapuje vzhľadom na všeobecne maacutelo priaznivyacute postoj Naacuterod-nyacutech noviacuten voči ženskej emancipaacutecii v slovenskom prostrediacute Nie všetci však zastaacutevali rovnakeacute naacutezory Pruacutedy dokonca konštatovali že Naacuterodnie noviny zostali v kontexte slovenskej tlače vo svojom konzervatiacutevnom postoji k bdquoženskej otaacutezkeldquo osamoteneacute473

Naacuterodnyacute hlaacutesnikNaacuterodnyacute hlaacutesnik reagoval na kongres v Budapešti člaacutenkom Žena a politickeacute praacutevo a to priamo

na titulnej straacutenke V uacutevode prizvukoval medzinaacuterodnyacute rozmer podujatia bdquoSlaacutevne spisovateľky umelkyne učiteľky bojovniacutečky za praacuteva žien sišly sa tu z celeacuteho sveta na poraduldquo Ženskuacute rov-nopraacutevnosť považoval za mimoriadne zaacutevažnuacute otaacutezku ktoraacute bdquosa už i v našom slovenskom naacuterode dviacutehaldquo takže ju nemožno ignorovať Zaacuteroveň kritizoval konzervatiacutevnosť slovenskeacuteho prostredia ktoreacute podľa neho nežičiacute kritickeacutemu mysleniu a je naacutechylneacute namiesto toho preberať cudzie naacutezory Postoj lokaacutelnych autoriacutet sa vraj všeobecne uznaacuteva ako smerodajnyacute bez ohľadu na skutočneacute zna-losti probleacutemov To malo platiť aj pre tzv ženskuacute otaacutezku bdquoA preto keď paacuten X povedal že je ženskaacute otaacutezka somaacuterstvo nuž bola somaacuterstvo naacutem všetkyacutem čo sme o paacutenu X-ovi mysleli že on

468 Chyacutery Slovenskeacute ľudoveacute noviny 6 6 1913 roč 4 č 23 s 5469 Margita Pauliny-Toacutethovaacute bola v istom zmysle bdquopredurčenaacuteldquo reprezentovať slovenskeacute ženy v Prahe vďaka

dobrej znalosti cudziacutech jazykov Pozri o nej bližšie ĎUROVČIacuteKOVAacute Margita Margita Pauliny-Toacutetho-vaacute ndash prekladateľka spisovateľka priekopniacutečka slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia In ĎURIŠKA Zdenko et al Paulinyovci v slovenskej kultuacutere Martin Slovenskaacute genealogicko-heraldickaacute spoločnosť 2002 s 133-140

470 Na fakt že jej chaacutepanie tzv ženskej otaacutezky bolo podmieneneacute predovšetkyacutem jej chaacutepaniacutem tzv českej otaacutezky pregnantne poukaacutezal v podrobnej štuacutedii L Velek pozri VELEK ref 444 s 259-319

471 Porovnaj HOLLYacute ref 284 s 330 a inde 472 Podrobnejšie pozri Naacuterodnie noviny 17 6 1913 a 26 6 1913 roč 44 č 69 a 73 s 3 a 3473 Pruacutedy 1913 roč 4 č 9 s 386 Toto tvrdenie potvrdzuje aj diskusia vyvolanaacute predstaveniacutem divadelnej hry

Oľga Rubešovaacute pozri nižšie v podkapitole 52


92

KAROL HOLLYacute

=

nad ženskou otaacutezkou viac rozmyacutešľal ako my A on kvinkus praacuteve tak nič nevedel o nej ako my Iba guraacutež mal vaumlčšiu ndash do vynaacutešania najvyššiacutech suacutedovldquo Zaujiacutemaveacute je sledovať spocircsob akyacutem autor argumentoval keď vyzyacuteval bdquoPredovšetkyacutem ctenyacute čitateľu osloboďme sa od toho na Sloven-sku všeobecne ujateacuteho predsudku že je ženskaacute otaacutezka nešťastie pre ľudskuacute spoločnosťldquo Podľa neho skutočnosť že isteacute vzory spoločenskeacuteho spraacutevania a sociaacutelnej stratifi kaacutecie fungujuacute dlhyacute čas ešte neimplikuje ich spraacutevnosť Dlhyacute vek existencie poddanstva ešte neznamenaacute že je opraacutevneneacute Tento priacuteklad použiacuteval autor ako analoacutegiu k tzv ženskej otaacutezke bdquoTakto je to i so ženskou otaacutezkou I ženy samy suacute tak navyknuteacute na svoje odvekeacute postavenie v spoločnosti i v politike že sa im ani nesniacuteva o tom či by to mohlo aj inak byťldquo Vyjadruje nesuacutehlas s často opakovanyacutem tvrdeniacutem podľa ktoreacuteho bdquožena vraj nech sa nemieša do politiky lebo kto maacute potom rodiť deti vychovaacutevať variť šiť prať atďldquo Ako protiargument uvaacutedzal že aj muži-poslanci sa popri politickej funkcii venovali inyacutem zamestnaniam Ako priacuteklad takejto bdquosymbioacutezy životnyacutech roliacuteldquo ženy uvaacutedzal Maacuteriu Tereacuteziu bdquoMaacuteria Therezia i nadostač rodila i slaacutevne kraľovalaldquo Na otaacutezku prečo by sa mali ženy pustiť do politiky nachaacutedzal viacero odpovediacute Ženy by sa podľa neho v parlamente venovali inyacutem zaacuteležitostiam než muži V tejto suacutevislosti klaacutedol do protikladu dve oblasti sociaacutelnu ktoraacute je bližšia ženaacutem a vojenstvo v ktorej sa angažujuacute muži Veľkyacutem hendikepom mužov v politike ndash na rozdiel od žien ndash bol podľa autora alkoholizmus Pri predvolebnyacutech kortešačkaacutech sa vraj viackraacutet ukaacutezalo že bdquoza našich slovenskyacutech poslancov slovenskeacute ženy sa vaumlčšmi oduševňovaly ako ich mužovia ktoryacutech často svaacutedzala fľaša paacutelenky a porcia guľaacutešu [] Ženy slovenskeacute so svojiacutem čistyacutem srdcom a zdravyacutem triezvym umom lepšie pochopily program slovenskej naacuterodnej strany že slovenskeacute dieťa potrebuje slovenskuacute školu ako ich cteniacute paacuteni manželia preniknutiacute Icikovyacutem paacutelenyacutem i v modzgu i v srdcildquo Hlavnyacutem argumentom autora bolo presvedčenie že slovenskaacute žena maacute v rodine i v hospodaacuterstve bdquouacuteplnuacute rovnopraacutevnosťldquo s mužom nie však vo veciach verejnyacutech Svoj apel podčiarkol rovnocennyacutemi schopnosťami ženy bdquoTeraz je rad na tom aby tuacuteto pilnuacute požehnanuacute ruku položila i na usporiadanie verejnyacutech veciacute My by sme sa tomu zo srdca tešili keby sa tak staloldquo474

Slovenskeacute ľudoveacute novinySlovenskeacute ľudoveacute noviny reagovali na udalosti budapeštianskeho kongresu titulnyacutem člaacutenkom

Už aj ženy Cieľ kongresu ktoryacute formulovali v uacutevode možno do určitej miery považovať za ich defi niacuteciu tzv ženskej otaacutezky Delegaacutetky sa tu stretli bdquoaby žiadaly urovnopraacutevnenie ženy s chla-pom na každom poli života v každom odvetviacute živnosti a aby žiadaly pre seba priacutesnejšiu obranu zaacutekona To je taacute najnovšia otaacutezka otaacutezka ženskaacuteldquo Člaacutenok uznaacuteval rovnopraacutevnosť pohlaviacute bdquožena je praacuteve tak človekom ako mužskyacute že je praacuteve tak osobou jak onldquo Vzaacutepaumltiacute sa však v ňom pou-kazovalo na bdquozvlaacuteštnosti ženyldquo ktoreacute boli automaticky spaacutejaneacute s naacuterodnou priacuteslušnosťou Autor hovoril o bdquonaacuterodnej povaheldquo a naacuterodnyacutech charakteristikaacutech slovenskyacutech a slovanskyacutech žien spo-miacutenal maumlkkosť citlivosť obrazotvornosť ako typickeacute prejavy spev hry vyacutešivky atď V porovnaniacute s mužmi menoval viacero vlastnostiacute ktoryacutemi ich ženy uacutedajne predčia bdquoŽeny suacute u naacutes bystrejšie jak mužskiacute suacute striezlivejšie robotnejšie sporivejšie U naacutes vlastne skoro všetko žena riadi Staraacute sa o deti o robotu o šaty o peniaze Premnohiacute mužskiacute suacute natoľko nedbaliacute že ani peniaze nechcuacute pri sebe nosiť ani na jarmok nemocircžu iacutesť bez ženy [] Mocircžeme tvrdiť že vlastne celeacute polože-nie našeho naacuteroda zaacuteležiacute na ženaacutechldquo Autor dospel k zaacuteveru že keby ženy boli zrovnopraacutevneneacute s mužmi vo všetkyacutech oblastiach života vraacutetane politiky malo by to pozitiacutevny vplyv na celuacute spoloč-nosť Najdocircležitejšiacutem argumentom uňho zostaacutevala uacuteloha žien v presadzovaniacute naacuterodnyacutech zaacuteujmov

474 Žena a politickeacute praacutevo In Naacuterodnyacute hlaacutesnik 20 6 1913 roč 46 č 25 s 1


93


=

bdquoAj s našiacutem naacuterodom skocircr to lepšie nebude dokiaľ sa ženy neprebudia a ženy do politiky lepšie nezamiešajuacuteldquo475

Robotniacutecke novinyNevyhnutnosť zrovnopraacutevnenia žien vyplyacutevala podľa Robotniacuteckych noviacuten priamo z podstaty

kapitalistickej spoločnosti Autor člaacutenku Emancipaacutecia žien videl zaacutesadnyacute rozpor v tom že realita sa celkom odlišuje od ideaacutelnej predstavy rozdelenia roliacute v scheacuteme muž-živiteľ rodiny žena-orga-nizaacutetorka rodinneacuteho zaacutezemia Existenčneacute probleacutemy podľa neho často nuacutetili ženu zamestnať sa mimo rodiny bdquoKapitalistickyacute vyacutevin strhnul ženu do vyacuteroby odtrhnul ženu od detiacute a domaacutecnosti a nuacuteti ju rozmnožovať kapitalistickyacute zisk aby mohla uhaacutejiť holyacute život svojej rodinyldquo Upozorňoval pritom že sa nejednaacute iba o probleacutem robotniacuteckych ale aj meštianskych žien bdquoaj žena mešťan-skyacutech kruhov z hospodaacuterskych priacutečin prestala z čiastky hľadať svoj ideaacutel života aby sa vydala bo pre mnoheacute tento ideaacutel v dneskajšej spoločnosti stal sa neuskutočniteľnyacutemldquo Preto meštianske ženy začali nachaacutedzať uplatnenie bdquov odboroch duševnej praacuteceldquo Na trhu praacutece však museli zaacutepasiť s konkurenciou mužov a s malou možnosťou presadzovať svoje praacuteva v pracovnopraacutevnej oblasti bdquoz konkurenčnyacutech priacutečin mužovia nevidia radi vyacutedelkovuacute praacutecu žien bo suacute menej schopneacute odporu proti kapitalistickeacutemu vykorisťovaniuldquo Autor osobitne zdocircrazňoval že robotniacutecke ženy suacute oproti bdquomeštiankamldquo vo vyacutehode keďže využiacutevajuacute podporu sociaacutelnodemokratickej strany bdquoRobotniacutecke ženy nachodia v raacuteme organizaacuteciiacute a strany sociaacutelno-demokratickej ktoraacute hlaacutesa rovnopraacutevnosť žien a mužov a odstraacutenenie všetkyacutech nadpraacutev založenyacutech na rode a pohlaviacute dosť miesta aby sa uplat-nily a svoje požiadavky uskutočňovaly Mešťanskeacute ženy ovšem nemajuacute takyacutech spoľahlivyacutech spo-lubojovniacutekov vo svojich mužoch ako proletaacuterska žena v organizovanyacutech robotniacutekochldquo

V reakcii na medzinaacuterodnyacute kongres za volebneacute praacutevo žien v Budapešti Robotniacutecke noviny kon-štatovali že bdquoideaacutel staryacutech aby žena bola len do kuchyne a postele je zabityacuteldquo V prospech uacuteplneacuteho zrovnopraacutevnenia žien argumentovali tyacutem že ženy suacute zamestnaneacute rovnako ako muži Podobne ako predošleacute člaacutenky vyzdvihli bdquostriezlivosťldquo žien bdquoAko často žena držiacute svoju ochrannuacute ruku nad mužom ktoryacute maacute volebneacute praacutevo aby svoju hanbu na hanbu rodiny nezapredal za tanier guľaacutešu a fľašu paacutelenky svoje praacutevo Kde prejavuje sa vyššia zraumllosť pri opilyacutech voličoch alebo striezli-vyacutech ich ženaacutechldquo V člaacutenku zopakovali zaacutesadu hlaacutesanuacute sociaacutelnou demokraciou bdquopožiadavku aby ženaacutem bolo daneacute volebneacute praacutevo pokladaacuteme za praacuteve tak odocircvodnenuacute ako požiadavku za volebneacute praacutevo všech dospelyacutech mužovldquo Prostriedkom na jej uskutočnenie je podľa nich jedine politickyacute boj476

Kyacutem v uacutevodnom člaacutenku Ženskaacute emancipaacutecia zaznievala kritika ženskeacuteho kongresu v Buda-pešti len nepriamo uacutevaha Adelheid Popp477 o ktorej sa referovalo v tom istom čiacutesle bola jeho otvorenou kritikou Kongres označila za bdquosjazd žien buržoasieldquo ktoreacute sa nezaujiacutemajuacute o sociaacutelne postavenie robotniacutečok bdquoJe to komeacutedia keď sjazd žien pozdravuje vlaacutedu štaacutetu ktoreacuteho zaacutekony dovoľujuacute aby robotniacutečky pracovaly v štaacutetnych podnikoch až 16 hodiacuten denne O tom nehovoril na sjazde vyacutekvet naacuteroda že 6-7 a 8-ročneacute deti suacute vo fabrikaacutech vykorisťovaneacute za 40ndash50 halierov denneacuteho platu a že 30-ročneacute ženy do fabriky neprijmu bo si myslia že suacute už dostatočne vykoris-teneacute Majuacute zaacutestupkyne inyacutech štaacutetov znalosť o pomeroch v štaacutetnych dohaacutenovyacutech fabrikaacutech Nemal

475 R I Už aj ženy In Slovenskeacute ľudoveacute noviny 20 6 1913 roč 4 č 25 s 1476 Ženskaacute emancipaacutecia In Robotniacutecke noviny 26 6 1913 roč 10 č 26 s 1477 A Popp (1869-1939) patrila k veduacutecim osobnostiam rakuacuteskeho sociaacutelnodemokratickeacuteho ženskeacuteho hnutia

pozri BADER-ZAAR ref 466 s 1014 HAUCH Gabriella bdquoArbeit Recht und Sittlichkeitldquo ndash Themen der Frauenbewegungen in der Habsburgermonarchie In RUMPLER - URBANITSCH ref 466 s 965-1003 Znaacuteme suacute jej kontakty so ženskyacutem odborom bratislavskeacuteho spolku Vpred (Napred) pozri DUDEKOVAacute Radikaacutelky (ČADKOVAacute - LENDEROVAacute - STRAacuteNIacuteKOVAacute) ref 8 s 155


94

KAROL HOLLYacute

=

tento sjazd zavolať do ušiacute vlaacutede aby pečovala viac o vzdelanie a pracovneacute pomery žienldquo V ostro formulovanej kritike upozornila najmauml na rozdiely voči Predlitavsku kde sa vďaka vyspelejšiemu sociaacutelnodemokratickeacutemu hnutiu podarilo dosiahnuť viacereacute uacutespechy v oblasti sociaacutelneho zaacutekono-darstva (85-hodinovyacute pracovnyacute čas uacuteľavy pre zamestnaneacute matky atď) Ako riešenie presadzovala aktivizaacuteciu žien v odboroch i politike bdquoKaždaacute robotniacutečka maacute byť členkou politickej a odborovej organizaacutecieldquo478

Všetky uvedeneacute člaacutenky zhodne konštatovali že neexistuje relevantnyacute docircvod pre praacutevnu ani inuacute diskriminaacuteciu žien Na jednej strane zdocircrazňovali rovnopraacutevnosť a rovnosť pohlaviacute ale argumen-tovali aj rodovyacutemi rozdielmi Často sa objavoval argument že ženy uacutedajne citlivejšie vniacutemavejšie a emocionaacutelnejšie bytosti mocircžu politiku svojiacutem pocircsobeniacutem bdquoozdraviťldquo Požiadavka otvoriť svet politiky ženaacutem bola podporovanaacute odkazovaniacutem na uacutedajneacute špecifi ckeacute bdquoženskeacute vlastnostildquo ktoryacutemi vraj žena predstihovala muža zodpovednosť pracovitosť organizačneacute schopnosti vďaka ktoryacutem uacutedajne nielen organizovala ale aj riadila život v suacutekromnej sfeacutere Ako adekvaacutetne zaacutesluhy žien sa uvaacutedzalo že plnia rovnako zodpovednuacute a ťažkuacute službu v rodine a že v priacutepade potreby by boli schopneacute priniesť aj obeť na bdquooltaacuter vlastildquo Hlavnyacutem docircvodom prečo sa mali slovenskeacute ženy politicky angažovať bolo presadzovanie naacuterodnyacutech požiadaviek Jedine sociaacutelnodemokratickeacute Robotniacutecke noviny videli cieľ politickeacuteho pocircsobenia žien v zlepšovaniacute pracovnyacutech podmienok žien a v ich politickom boji proti kapitalizmu

Za volebneacute praacutevo žien Slovenskyacute tyacuteždenniacutekHoci menovaneacute slovenskeacute periodikaacute ndash s vyacutenimkou Naacuterodnyacutech Noviacuten ndash sa voči emancipaacutecii

žien stavali v zaacutesade pozitiacutevne ani v jednom priacutepade nedošlo k otvorenej podpore medzinaacuterod-neacuteho ženskeacuteho kongresu v Budapešti Svojiacutem postojom sa vymykaacute Slovenskyacute tyacuteždenniacutek ktoryacute ako jedinyacute zo sledovaneacuteho spektra slovenskej tlače otvorene podporil kongres a zaacuteroveň vyjadril suacutehlas so zaacutekladnyacutem cieľom kongresu Nepochybne to suacutevisiacute s osobnosťou redaktora tohto perio-dika Milana Hodžu ktoryacute dlhodobo a s mimoriadnou intenzitou agitoval za požiadavku všeobec-neacuteho volebneacuteho praacuteva Slovenskyacute tyacuteždenniacutek na rozdiel od predchaacutedzajuacutecich periodiacutek pre ktoreacute bol prioritnyacute postoj voči naacuterodnostiam alebo voči sociaacutelnej demokracii vniacutemal kongres predovšetkyacutem ako akciu na propagovanie požiadaviek politickyacutech praacutev žien Zdocircraznil bdquovšeobecne uznanyacute bla-hodarnyacute vplyvldquo volebneacuteho praacuteva na ženy ktoreacute bolo najnovšie zavedeneacute v Noacutersku a už bdquood daacutevnaldquo v Austraacutelii479 Upozornil na stretnutie uhorskej opoziacutecie v Chynoranoch480 kde bdquojeden z rečniacutekov vyzval ženy aby pre čistotu volieb vliacutevaly na svojich praacutevo hlasu majuacutecich mužovldquo Informoval že napriek tomu na uvedenom zhromaždeniacute verejnaacute podpora volebneacuteho praacuteva pre ženy nezaznela aj keď sa už predtyacutem dostala do naacutevrhu pripravovaneacuteho uhorskeacuteho volebneacuteho zaacutekona Za pozitiacutevny prelom autor člaacutenku označil skutočnosť že rovnakaacute reforma volebneacuteho zaacutekona bola predostretaacute bdquonašou naacuterodnostnou stranou na sneme tohoto roku Naacutevrh tento dal každeacutemu vyše 24-ročneacutemu občanovi krajiny bez ohľadu na pohlavie ndash tedy aj ženaacutem ndash praacutevo hlasuldquo Konštatoval že v tejto požiadavke sa zhoduje so zaacutemermi medzinaacuterodneacuteho kongresu žien v Budapešti481

478 Ženskyacute obzor In Robotniacutecke noviny 26 6 1913 roč 10 č 26 s 5479 V Austraacutelii bolo volebneacute praacutevo pre ženy zavedeneacute v roku 1902 a na Novom Zeacutelande už v roku 1893 Pozri

napr Atlas historyczny PWN CD-Rom Wydawnictwo Naukowe PWN SA 2005 Heslo Kobiecy ruch480 Išlo o zhromaždenie organizovaneacute Ľudovou stranou Porovnaj Opozičneacute ľudoveacute shromaždenie v Chynora-

noch In Slovenskyacute denniacutek 17 6 1913 roč 4 č 113 s 1-2481 Politickyacute prehľad Volebneacute praacutevo žien In Slovenskyacute tyacuteždenniacutek 20 6 1913 roč 11 č 25 s 2


95


=

Podpora volebneacuteho praacuteva pre ženy zo strany konzervatiacutevnej inteligencieV suacutevislosti s tyacutemto priacutespevkom považujem za potrebneacute spraviť kraacutetky exkurz do problematiky

podpory volebneacuteho praacuteva pre ženy zo strany veduacutecich predstaviteľov slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnu-tia vraacutetane jeho konzervatiacutevnej liacutenie Začiatok roka 1913 sa niesol v znameniacute pripravovanej voleb-nej reformy v ktorej sa dal otvorene priestor novyacutem naacutevrhom na rozšiacuterenie volebneacuteho praacuteva482 To aktivizovalo celouhorskeacute ženskeacute a ďalšie spolky (ale tiež Ligu mužov za volebneacute praacutevo žien) ako aj politickeacute strany aby agitovali za volebneacute praacutevo pre ženy483 K spomiacutenaneacutemu naacutevrhu zaacutekona v Slovenskom tyacuteždenniacuteku treba dodať toľko že išlo o naacutevrh rumunskyacutech poslancov (z 22 januaacutera 1913) a skutočne v ňom bola obsiahnutaacute požiadavka volebneacuteho praacuteva aj pre ženy484 Tento naacutevrh prijali aj predstavitelia SNS485 na ľudovom zhromaždeniacute v Turčianskom Sv Martine 9 februaacutera 1913486 Osobitne na to upozornila Živena ktoraacute publikovala aj vyacutezvu na politickuacute aktivizaacuteciu žien v straniacuteckych štruktuacuterach SNS487 Požiadavka volebneacuteho praacuteva pre ženy sa napokon dostala aj do ofi ciaacutelneho programu SNS z roku 1913488 Explicitnuacute podporu požiadavke volebneacuteho praacuteva pre ženy vyjadril aj predseda SNS Pavel Mudroň489 ktoryacute ako poukaacutežem v nasledujuacutecej podkapi-tole zastaacuteval striktne konzervatiacutevne stanovisko v otaacutezke možnostiacute spoločenskej realizaacutecie žien ako alternatiacuteve voči manželstvu a rodine Možno tu teda pozorovať istyacute paradox keď predstavitelia

482 Novyacute volebnyacute zaacutekon bol napokon schvaacutelenyacute 8 3 1913 požiadavku všeobecneacuteho volebneacuteho praacuteva však neobsahoval Podrobnejšie pozri POTEMRA Michal Boj za všeobecneacute volebneacute praacutevo v Uhorsku v politike slovenskej naacuterodnej buržoaacutezie v rokoch 1910ndash1918 In Historickeacute štuacutedie 1977 roč 22 s s 151-162

483 Pozri bližšie Dennica 1913 roč 15 č 3 s 85 Liga mužov za volebneacute praacutevo žien vznikla roku 1910 Pozri DUDEKOVAacute Międzynarodowa ref 8 s 150 Tu treba povedať že organizovanaacute podpora ženskyacutech poli-tickyacutech požiadaviek zo strany mužov mala svoj medzinaacuterodnyacute rozmer keďže existovala Medzinaacuterodnaacute liga mužov za volebneacute praacutevo žien porovnaj Ľ P [PODJAVORINSKAacute Ľudmila] ref 447 Tieto aktivity pozo-rujeme aj napr v kontexte poľskeacuteho naacuterodneacuteho a ženskeacuteho hnutia keď roku 1913 v Ľvove vznikla Poľskaacute liga mužov za volebneacute praacuteva žien Pozri HABRAT Anna Związek Roacutewnouprawnienia Kobiet we Lwowie In JANIAK-JAŚINSKA - SIERAKOWSKA - SZWARC ref 3 s 103 ŻARNOWSKA Anna - SZWARC Andrzej The Emancipation Movement an Womenrsquos Associations in Polish Lands prior to the Regaining of Independence ndash Dilemmas and Restrictions An Introduction In JANIAK-JAŚINSKA - SIERAKOWSKA - SZWARC ref 3 s 32

484 Naacutevrh volebneacuteho zaacutekona rumunskyacutech poslancov pozri Volebnyacute naacutevrh Rumunov I diel In Naacuterodnyacute hlaacutesnik 31 1 1913 roč 46 č 5 s 2-3 Je zaujiacutemaveacute že autor člaacutenku na jednej strane hovoriacute o bdquonašej naacuterodnostnej straneldquo ktoraacute naacutevrh podala avšak nespomiacutena že ani jeden slovenskyacute poslanec sa pod neho nepodpiacutesal Pozri podrobnejšie POTEMRA ref 482 s 159-160 M Hodža na tuacuteto skutočnosť kriticky upozorňoval na straacutenkach Slovenskeacuteho tyacuteždenniacuteka Jeho reakciu cituje F Votruba pozri VOTRUBA František Slovensko v politickej aktivite Milan Hodža a slovenskeacute politickeacute prebudenie In ŠTEFAacuteNEK Anton - VOTRUBA František - SEĎA František (eds) Milan Hodža Publicista politik vedeckyacute pracovniacutek Spomienky uacutevahy štuacutedie Praha Českomoravskeacute podniky tiskařskeacute a vydavatelskeacute v Prahe 1930 s 450-451

485 V auguste 1912 sa SNS organizačne pretvorila na Uacutestrednyacute klub Slovenskej snemovej naacuterodnostnej strany ale bežne sa použiacuteval jej pocircvodnyacute naacutezov Bližšie pozri PODRIMAVSKYacute Milan Slovenskaacute naacuterodnaacute strana In LIPTAacuteK Ľubomiacuter (ed) Politickeacute strany na Slovensku 1860-1989 Bratislava Archa 1992 s 35-49

486 POTEMRA ref 482 s 159 Rocirczne zpraacutevy Slovenskyacutem ženaacutem In Živena 1913 roč 4 č 6 s 185487 Rocirczne zpraacutevy Slovenskyacutem ženaacutem ref 486 s 185-186 Tento text uverejňujem v priacutelohe na konci knihy

Naacutevrh aby sa ženy mohli stať členkami Uacutestredneacuteho klubu Slovenskej naacuterodnej strany vraacutetane jej okresnyacutech klubov bol vraj prijatyacute bdquojednomyseľne a nadšeneldquo Do leta 1913 sa však zaregistrovalo iba 10 žien Pozri bližšie PODRIMAVSKYacute Milan Organizaacutecia Slovenskej naacuterodnej strany v rokoch 1900ndash1914 In Historickeacute štuacutedie 1977 roč 22 s 201-202

488 Program prijatyacute na valnom zhromaždeniacute SNS 4 8 1913 obsahoval (v 4 bode) požiadavku všeobecneacuteho volebneacuteho praacuteva aj pre ženy Porovnaj Kronika Program slovenskej naacuterodnej strany Pruacutedy 1913 roč 4 č 10 s 431 Bližšie o Programe a jeho Vyacuteklade od Jozefa Gregora pozri PODRIMAVSKYacute Milan Program Slovenskej naacuterodnej strany v rokoch 1900ndash1914 In Historickyacute časopis 1977 roč 25 č 1 s 19-25

489 Porovnaj ref 539 a 540


96

KAROL HOLLYacute

=

konzervatiacutevnej časti slovenskyacutech eliacutet ndash odporcovia emancipaacutecie žien ndash podporovali typicky femi-nistickuacute požiadavku Pri interpretaacutecii tejto zaacuteležitosti je potrebneacute vniacutemať celkovyacute kontext teda najmauml to že vaumlčšina slovenskeacuteho obyvateľstva nemala vzhľadom na majetkovyacute a vzdelanostnyacute cenzus volebneacute praacutevo490 Predpokladaacutem preto že podpora požiadavky volebneacuteho praacuteva pre ženy (ako suacutečasť požiadavky všeobecneacuteho volebneacuteho praacuteva) bola motivovanaacute celkovyacutem posilneniacutem slovenskeacuteho elektoraacutetu V tomto kontexte upozorňujem že aj v analyzovanyacutech priacutespevkoch sa zdocircrazňovala vaumlčšia politickaacute zodpovednosť žien oproti mužom Predpokladalo sa teda že ženy by v priacutepade udelenia volebneacuteho praacuteva boli viac lojaacutelnejšie k naacuterodnyacutem politickyacutem subjektom a aj menej korumpovateľneacute v porovnaniacute s mužmi491 Podpora požiadavky volebneacuteho praacuteva pre ženy zo strany konzervatiacutevnej časti slovenskeacuteho politickeacuteho spektra (tu reprezentovaneacuteho najmauml P Mudroňom) bola teda motivovanaacute primaacuterne nacionalisticky a nie sympatiami k myšlienke rov-nopraacutevnosti mužov a žien

ZhrnutieNapriek tomu že požiadavku volebneacuteho praacuteva pre ženy sa nepodarilo presadiť idea ich politic-

keacuteho zrovnopraacutevnenia sa stala suacutečasťou verejneacuteho diskurzu aj v slovenskom prostrediacute Pokladaacutem za potrebneacute upozorniť na určityacute paradox ktoryacute sa ukazuje pri porovnaniacute reakciiacute slovenskej tlače na pražskuacute konferenciu a budapeštiansky kongres žien Pri komentovaniacute udalostiacute ktoreacute predchaacutedzali kongresu v Budapešti (teda jeho bojkotu zo strany českeacuteho ženskeacuteho hnutia) slovenskaacute tlač s veľ-kou intenzitou zdocircrazňovala naacuterodnostnuacute problematiku a nie tzv ženskuacute otaacutezku V konkreacutetnych uacutevahaacutech počas konania a po ukončeniacute budapeštianskeho kongresu však ustuacutepila teacutema bdquomalyacutech naacuterodovldquo (najmauml Slovaacutekov) do uacutezadia Hlavnuacute teacutemu člaacutenkov predstavoval probleacutem ženskej eman-cipaacutecie idey rovnopraacutevnosti a požiadavka volebneacuteho praacuteva pre ženy

Kongres v Budapešti ndash aj napriek kontroverziaacutem ktoreacute mu predchaacutedzali ndash spolupocircsobil v atmo-sfeacutere priacuteprav volebnej reformy ako katalyzaacutetor naacutezorov na emancipaacuteciu žien V slovenskej naacuterodo-veckej societe siacutece naďalej fungovali tradičneacute pohľady na uacutelohy žien v spoločnosti vo verejnom diskurze sa však už celkom zreteľne presadzoval uacutestretovejšiacute pohľad voči ženskej emancipaacutecii Taacuteto sonda do slovenskej tlače však zaacuteroveň potvrdzuje predpoklad že nacionalistickeacute požiadavky (v priacutepade sociaacutelnej demokracie aj socialistickeacute) boli nadradeneacute feministickyacutem Toto je aj potrebnyacute interpretačnyacute raacutemec pre vysvetlenie podpory volebneacuteho praacuteva pre ženy zo strany odporcov eman-cipačneacuteho pohybu žien

Skutočnosť že tzv ženskaacute otaacutezka bola v obdobiacute pred Veľkou vojnou v slovenskej tlači už aktuaacutelnou teacutemou ktoraacute prispievala k diferenciaacutecii slovenskyacutech politickyacutech a intelektuaacutelnych eliacutet možno dobre ilustrovať na priacuteklade polemiky ktorej analyacuteza je predmetom nasledujuacutecej podka-pitoly

490 O volebnom praacuteve a volebnej praxi v Uhorsku na začiatku 20 storočia pozri POTEMRA Michal Uhorskeacute volebneacute praacutevo a voľby na Slovensku v rokoch 1901ndash1914 In Historickyacute časopis 1975 roč 23 č 2 s 201-239

491 Na tuacuteto okolnosť zrejme naraacutežal aj J G Tajovskyacute už v suacutevislosti s voľbami roku 1901 bdquoŽeničky chvaacuteliť tiež musiacutem Tie by mali voliť tie sa vedia oduševniťldquo Pozri [GREGOR-TAJOVSKYacute Jozef] Turany 1901 In Jozef Gregor Tajovskyacute ref 300 s 393 [pocircvodne v Ľudoveacute noviny 1901 roč 5 č 50]


97


=

52 NAacuteZORY NA EMANCIPAacuteCIU ŽIEN V DISKUSIIO DIVADELNEJ HRE OĽGA RUBEŠOVAacute

Predstavenie ako katalyzaacutetor diskusieRoku 1913 sa odohrala v slovenskej tlači zaujiacutemavaacute a vyacutepovednaacute diskusia o spoločenskej

role ženy ktoruacute vyvolalo predstavenie divadelnej hry Františka Xavera Svobodu Olga Rubešovaacute (1902)492 Inscenaacuteciu uviedla Občianska Beseda v Ružomberku493 18 maacuteja 1913494 Pozitiacutevny refe-raacutet o predstaveniacute v Slovenskom denniacuteku495 vyvolal kritickuacute reakciu Pavla Mudroňa v Naacuterodnyacutech novinaacutech496 Tie naacutesledne publikovali ďalšie člaacutenky venovaneacute tejto divadelnej hre497 pričom išlo o priamu konfrontaacuteciu s člaacutenkami uverejnenyacutemi v Slovenskom denniacuteku498 Svoj postoj k tejto pole-mike vyjadril aj Bohdan Pavlů na straacutenkach Pruacutedov499 Diskusiu refl ektovali aj Robotniacutecke novi-ny500 Tieto člaacutenky suacute hlavnyacutemi prameňmi k nasledovnej analyacuteze

V tejto podkapitole sa budem venovať samotnej hre len v miere nevyhnutnej pre pochopenie kontextu diskusie V tejto suacutevislosti len v skratke upozorniacutem na jednoznačne pozitiacutevne hodnotenie F X Svobodu v referaacutete o jeho Olge Rubešovej na straacutenkach Ženskeacuteho světa roku 1902 Uvaacute-dzalo sa v ňom že bdquoČeskyacute feminismus může byacutet hrd a vděčen jakeacuteho našel uacutečinliveacuteho přiacutetele ndash a jakeacuteho udatneacuteho zaacutepasniacuteka za sveacute idee v ticheacutem kontemplatiacutevniacutem baacutesniacuteku a v klidneacutem roma-nopisci F X Svobodovildquo Vyacutestižnaacute je tiež charakteristika samotnej hry bdquoDrama Olgy Rubešoveacute je ve sveacutem jaacutedru typickyacutem dramatem osvobozovaciacuteho processu ženy 19 a 20 věku dramatem v němž hrdinky vždy jen trpiacute hledajiacute taacutepajiacute bloudiacute klesajiacute a podleacutehajiacute ale idea kterou zvedaly slabyacutemi pažemi svyacutemi žije a pomaacutehaacute připravovati lepšiacute budoucnost lidstvaldquo501 Je teda zrejmeacute že išlo o dielo ktoreacute vyvolaacutevalo diskusie o probleacutemoch ktoreacute patrili do agendy suacutedobeacuteho feminizmu Neprekvapuje preto že jeho divadelnaacute prezentaacutecia v Ružomberku roku 1913 vyvolala v sloven-skom prostrediacute diskusiu ktoraacute vyniesla na povrch viacero zaujiacutemavyacutech probleacutemov tyacutekajuacutecich sa ženskej emancipaacutecie

492 SVOBODA Xaver František Olga Rubešovaacute Praha Naacutekladem F Šimaacutečka 1902 Taacuteto hra však bola uverejnenaacute už roku 1901 (pod inyacutem naacutezvom) v periodiku Květy pozri P M Literatura a uměniacute Olga Rube-šovaacute In Ženskyacute svět 1902 roč 6 č 12 s 146 Keďže predpokladaacutem že text Svobodovej hry bol preloženyacute do slovenčiny uvaacutedzam v suacutevislosti s jeho predstaveniacutem roku 1913 v Ružomberku slovenskyacute variant jeho naacutezvu Oľga Rubešovaacute

493 Občianska beseda ndash kultuacuterny spolok ružomberskyacutech Slovaacutekov vznikol roku 1895 Pozri bližšie PAVLIacuteK Jaacuten Školstvo a kultuacutera In HOCHMUTH Zdenko et al Ružomberok Historicko-vlastivednaacute monogra-fi a Banskaacute Bystrica Stredoslovenskeacute vydavateľstvo 1969 s 192 Pozri tiež MANNOVAacute Elena Ideoveacute smery Kultuacuterny a spoločenskyacute život In KOVAacuteČ Dušan et al Na začiatku storočia 1901-1914 Bratislava Veda 2004 s 224

494 Informaacuteciu o tom že sa Oľga Rubešovaacute bude hrať 18 maacuteja 1913 v Ružomberku priniesli napr Slovenskeacute ľudoveacute noviny pozri Chyacutery In Slovenskeacute ľudoveacute noviny 16 5 1913 roč 4 č 20 s 5 O uacutespešnej realizaacutecii tohto zaacutemeru informoval napr Slovenskyacute denniacutek pozri ref 495

495 Z obecenstva Spolkoveacute zpraacutevy divadlaacute a zaacutebavy In Slovenskyacute denniacutek 25 5 1913 roč 4 č 97 s 3-4496 MUDROŇ ref 67497 SOLLAacuteRIKOVAacute El[ena] Na rozlučneacute s Oľgou Rubešovou In Naacuterodnie noviny 5 6 1913 roč 44 č 64

s 3-4 MUDROŇ Pavel Ešte raz bdquoOľga Rubešovaacuteldquo In Naacuterodnie noviny 10 61913 roč 44 č 66 s 2498 ŠTEFAacuteNEK A[nton] Protikresťanskaacute bdquoOľga Rubešovaldquo In Slovenskyacute denniacutek 1 juacuten 1913 roč 4 č 102

s 3 Z obecenstva II Niekoľko myšlienok o ženskej otaacutezke na Slovensku Poznaacutemky o bdquoOľge Rubešovejldquo v Naacuterodnyacutech Novinaacutech In Slovenskyacute denniacutek 3 6 1913 roč 4 č 103 s 3-4

499 Paľo [PAVLŮ Bohdan] Divadlo a naacuterodnyacute život In Pruacutedy 1913 roč 4 č 8 s 338-341 500 Chyacuternik Robotniacutecke noviny 12 6 1913 roč 10 č 24 s 6501 P M Literatura a uměniacute ref 492


98

KAROL HOLLYacute

=

Tieto probleacutemy buduacute predmetom mojej analyacutezy vo vaumlčšej miere než samotnaacute hra hoci je z hľadiska skuacutemania doboveacuteho diskurzu o ženskej emancipaacutecii (tyacutekajuacuteceho sa najmauml pražskyacutech meštianskych vrstiev na začiatku 20 storočia) nesporne zaujiacutemavaacute Tento priacutestup vyplyacuteva okrem ineacuteho aj z toho že niekoľko hlavnyacutech protagonistov diskusie samotnuacute hru nepoznalo502 Uacutečast-niacuteci diskusie sa totiž viac ako k hre spontaacutenne vyjadrovali k uacutelohe akuacute mala mať žena v spoloč-nosti Predstavenie Oľgy Rubešovej v Ružomberku bolo akyacutemsi katalyzaacutetorom ktoryacute odštartoval publikovanie priacuteslušnyacutech naacutezorov a postojov na straacutenkach slovenskej tlače Dodaacutevam že diskusii nechyacutebali znaky emotiacutevnosti a iroacutenie a neraz to medzi dvoma diskutujuacutecimi taacutebormi zaiskrilo Napriek tomu alebo možno aj praacuteve preto maacute danaacute diskusia veľkuacute vyacutepovednuacute hodnotu Prostred-niacutectvom jej analyacutezy je možneacute vytvoriť si čiastočnyacute obraz o tom ako slovenskeacute intelektuaacutelne elity v obdobiacute pred Veľkou vojnou uvažovali o ženskej emancipaacutecii Okrem teacutem ktoreacute toto myslenie sprevaacutedzali je v neposlednom rade zaujiacutemavyacute aj jazyk prostredniacutectvom ktoreacuteho boli daneacute postoje formulovaneacute Z tohto docircvodu venujem relatiacutevne veľkyacute priestor citovaniu pocircvodnyacutech textov

Predstavme si teraz stručne dej samotnej hry503 Rodina Rubešovaacute maacute tri dceacutery ndash Oľgu Maacuteriu a Martu Dceacutery suacute vychovaacutevaneacute v relatiacutevne zabezpečenej pražskej meštianskej rodine s čiacutem je zviazanyacute aj istyacute typ bdquomeštianskej moraacutelkyldquo teda hodnocirct a životnyacutech prioriacutet ktoreacute F X Svoboda prostredniacutectvom svojich postaacutev opisuje a nepriamo kritizuje Keďže hlavnyacutemi postavami suacute tu dospievajuacutece resp mladeacute ženy podstatnyacutem motiacutevom celej hry suacute doboveacute predstavy o uacutelohe akuacute majuacute zastaacutevať v spoločnosti Tou mal byť jednoznačne a bez vyacutenimky rodinnyacute život teda vydaj (pokiaľ možno s bdquodobrou partiouldquo) V hre popri tom mocircžeme sledovať viacero vedľajšiacutech motiacutevov ako napr vyacuteznam postojov okolia (bdquočo si o naacutes pomyslialdquo) v motivaacutecii konania a s tyacutem zvia-zanuacute spoločenskuacute pretvaacuterku ďalej predstavenie bdquoženskyacutech zaacutebavokldquo (napr paraacutedenie sa v novyacutech šataacutech alebo uacutečasť na plese ako vyacuteznamnaacute udalosť v živote dospievajuacutecej slečny) ktoreacute sa pokla-dali za vhodnuacute naacuteplň času dospievajuacuteceho dievčaťa na rozdiel od inyacutech menej vhodnyacutech činnostiacute (napr čiacutetanie) či v neposlednom rade postoje tzv vaacuteženyacutech mužov k ženaacutem Samostatnyacutem probleacute-mom je kraacutetka sceacutena s tzv emancipovanyacutemi slečnami ktoryacutech aktivity Oľga odmietne Tuacuteto sceacutenu ešte spomeniem pri analyacuteze referaacutetu o hre v Slovenskom denniacuteku (z 25 maacuteja 1913) Zaujiacutemaveacute suacute tiež postoje a spraacutevanie sa Oľgy504 prostredniacutectvom ktoryacutech F X Svoboda reagoval na emanci-pačnyacute pohyb českyacutech žien na začiatku 20 storočia505

Oľga sa svojiacutem mysleniacutem a napokon aj konaniacutem vymaňuje z tradičnyacutech vzorcov spraacutevania Nechce sa uspokojiť s uacutelohou ktoruacute od nej spoločnosť očakaacuteva ndash byť milou veselou a starostlivou manželkou Tuacuteži po vyššiacutech meacutetach ndash chce byť spisovateľkou Okrem jej prirodzenej tuacutežby po tomto povolaniacute ju od sobaacuteša odraacutedza presvedčenie že muži suacute pod maskou docircstojnosti inteligen-cie či starostlivosti vo svojej podstate nemravniacute Oľga je zaľuacutebenaacute do prof Hlavsu a spoločnosť od nich očakaacuteva sobaacuteš Oľga sa však rozhodne nevydať sa predovšetkyacutem z docircvodu presvedčenia že vydajom by stratila potrebnuacute slobodu pre povolanie spisovateľky Čo sa tyacuteka jej postojov k Hlav-sovi suacute premenliveacute ndash v obdobiacute kedy dospeje k zaacuteveru o mravnej skazenosti mužov mysliacute si to isteacute

502 Pavel Mudroň pravdepodobne hru nepoznal Elena Sollaacuterikovaacute a Anton Štefaacutenek sa priamo priznali že samotnuacute hru nepoznali

503 Ide o moju interpretaacuteciu jej vydania z roku 1902 pozri SVOBODA ref 492 Predpokladaacutem že hlavnaacute epickaacute os tohto vydania zostala totožnaacute aj v interpretaacutecii ružomberskej Občianskej besedy Suacutestrediacutem sa najmauml na tie momenty ktoreacute ovplyvnili neskoršiu diskusiu Ďalej uvaacutedzam pre porovnanie aj relatiacutevne dlhyacute citaacutet z referaacutetu o hre v Slovenskom denniacuteku (z 25 maacuteja 1913) Ale ako som už uviedol samotnaacute hra ma zaujiacutema menej ako diskusia o nej

504 Oľga sa napr sama prechaacutedza po korze () kde pozoruje nemravneacute spraacutevanie sa (okaacutezaleacute obzeranie sa či dokonca bdquobehanieldquo za ženami) navonok počestnyacutech mužov Pozri SVOBODA ref 492 s 53-55 a inde

505 Porovnaj Z obecenstva II ref 498 s 3-4


99


=

aj o Hlavsovi Postupne však zistiacute že Hlavsa nie je bdquoštandardnyacuteldquo muž a s bliacutežiacim sa koncom hry meniacute na neho naacutezor Hlavsa povahou citlivyacute a neistyacute muž ťažko nesie rozhodnutie Oľgy nevydať sa za neho506 No Oľga bola presvedčenaacute že jej povinnosťou v zaacuteujme cieľa byť spisovateľkou je zriecť sa laacutesky k Hlavsovi Jej postoj bol však motivovanyacute aj protestom proti tomu že spoločnosť jednoducho sobaacuteš očakaacuteva a nekladie si otaacutezku či sa dievča v skutočnosti chce vydať Je to jed-noducho skrytyacute predpoklad

Do Hlavsu je však zaľuacutebenaacute istaacute Anna ktoruacute si napokon Hlavsa rozhodne vziať za manželku No ani nie tak z laacutesky k nej ako skocircr zo suacutecitu ndash keď už nemohol uskutočniť svoje šťastie rozho-dol sa spraviť šťastnou aspoň Annu Oľga medzityacutem ťažko znaacuteša reakcie svojej rodiny a okruhu znaacutemych na svoje postoje je v permanentnom konfl ikte so svojiacutem okoliacutem Probleacutemy sa znaacuteso-bia keď zistiacute že Hlavsu maacute rada a nie je schopnaacute zriecť sa laacutesky Vzhľadom na skutočnosť že Hlavsa bdquomaacute inuacuteldquo psychicky trpiacute Tragickyacute pocit sa v nej znaacutesobiacute po zisteniacute že Hlavsa je bdquoinyacuteldquo ako ostatniacute muži Napokon si na zaacutesnubaacutech Oľginej sestry Marty (kde sa Oľga a Hlavsa stretnuacute) vyznajuacute laacutesku ale vzhľadom na zaacutevaumlzky Hlavsu voči Anne je už neskoro Oľga v tomto zaacutevereč-nom vyacutestupe hry spaacutecha samovraždu

Protiklad Oľgy ktoraacute je presvedčenaacute že doboveacute predstavy o žene predstavujuacute vyacuterazneacute obme-dzenie možnostiacute jej sebarealizaacutecie stelesňuje jej sestra Marta Martinyacutem cieľom je najmauml zaacutebava paraacutedenie sa pocit že o ňu muži bojujuacute no a samozrejme predovšetkyacutem sobaacuteš Taacuteto bezsta-rostnaacute a veselaacute Marta je na rozdiel od Oľgy bdquovydarenou dceacuterouldquo Ďalšia sestra Maacuteria predstavuje v istom zmysle strednyacute typ medzi Oľgou a Martou Je už vydataacute a vychovaacuteva deti rozumie roz-marom Marty ale vzhľadom na svoju minulosť keď tak isto ako Oľga tuacutežila byť spisovateľkou sympatizuje a suacutehlasiacute s Oľginyacutemi naacutezormi Snažiacute sa ju ale presvedčiť že so životom (so spolo-čenskyacutemi normami spraacutevania sa) je zbytočneacute bojovať Rozumnejšie je podriadiť sa požadovanyacutem normaacutem a v raacutemci nich sa snažiť o realizaacuteciu bdquoneštandardnyacutechldquo cieľov Oľga ak neraacutetame obdobie jej citovej a duševnej kriacutezy na konci hry takeacuteto riešenie nemohla prijať Na tejto skutočnosti nič nemeniacute ani fakt že Maacuteria bola jej najlepšou priateľkou a oporou v prostrediacute rodiny a širšieho okolia ktoreacute zaacutesadne odmietalo jej postoje a bdquopracovaloldquo na jej naacutevrate do všeobecne prijatyacutech noriem spraacutevania sa

Oľga ako vzor pre slovenskeacute ženyReakcie na predstavenie sa suacutestreďovali na interpretaacuteciu postavy Oľgy Vzniknutaacute polemika

smerovala k otaacutezke či je postava Oľgy dobryacutem a nasledovaniahodnyacutem priacutekladom ženy Tento postoj v tej či onej forme nachaacutedzame v Slovenskom denniacuteku a v Pruacutedoch Refl ektovanie Oľgy ako zleacuteho odstrašujuacuteceho priacutekladu sa vyskytujuacute v Naacuterodnyacutech novinaacutech Oľgina samovražda do veľkej miery komplikovala jej interpretaacuteciu a viditeľne ovplyvnila aj diskusiu o nej Diskusia sa však celkom prirodzene preniesla na všeobecnejšiu rovinu a analyzoval sa najmauml probleacutem toho akuacute uacutelohu maacute mať žena v spoločnosti a či je akceptovateľneacute aby sa žena dobrovoľne vzdala sobaacuteša a vlastnej rodiny v zaacuteujme dosiahnutia inyacutech cieľov

Ako som spomenul Slovenskyacute Denniacutek priniesol referaacutet o tomto predstaveniacute Jeho pocircvodcu však nepoznaacuteme ndash je podpiacutesanyacute bdquoZ obecenstvaldquo ndash teda piacutesal ho niekto kto predstavenie v Ružomberku videl Od tohto referaacutetu sa odviacutejala celaacute ďalšia diskusia Predstavenie Oľgy Rubešovej je v refe-raacutete opiacutesaneacute v pozitiacutevnom duchu Hneď v uacutevode sa zdocircrazňuje vyacutechovnaacute funkcia divadla a v tej suacutevislosti skutočnosť že bdquoprednesenie tejto draacutemy na slov javisku maacute vyacuteznam mimoriadny naši ochotniacuteci začiacutenajuacute dbať aj o ineacute než o zaacutebavuldquo

506 Slovami P Mudroňa Oľga bdquoTedy bdquodaacute košiacutekldquo ako sa hovoriacute professorovi Hlavsovildquo Pozri MUDROŇ ref 67


100

KAROL HOLLYacute

=

Nasleduje zaacutesadnaacute teacuteza s ktorou sa buduacute vyrovnaacutevať ďalšiacute uacutečastniacuteci polemiky bdquoOľga Rube-šovaacute ndash v draacuteme je kreslenaacute ako žena mimoriadneho nadania v buduacutecnosti ale maacute byť typomldquo Oľga Rubešovaacute ako vzor pre slovenskeacute ženy ndash najmauml proti tejto myšlienke bude bojovať Pavel Mudroň Naacutesledne je stručne opiacutesanyacute dej hry zdocircrazňuje sa tu mravnosť Oľgy ktoraacute sa napriek nesuacutehlasu okolia nevzdaacuteva svojich cieľov Zdocircraznenaacute je aj teacutema boja Oľgy proti spoločenskej pretvaacuterke a klamstvaacutem507 bdquoVidiacuteme ženu ktoraacute posluacutecha hlas svojho svedomia čo sa s tyacutem dostane aj do konfl iktu s rodinou a spoločnosťou Obetuje aj svoju laacutesku len aby urobila svoju povinnosťldquo Samovražda Oľgy je interpretovanaacute nasledovne508 bdquoV prvom dejstve je jej povinnosťou praco-vať [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H] v treťom keď vidiacute že sa už zklamala nepokaziť šťastie [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H] druhej snuacutebenici Hlavsovej A ponevaacuteč bez Hlavsu žiť nemocircže obetuje sebaldquo Možno to nebolo vedomyacutem uacutemyslom referenta ale v citovanej vete je implicitne skrytaacute interpretaacutecia samovraždy ako mravneacuteho činu Upozorňujem na to pretože v neskoršej dis-kusii sa teacutema Oľginej samovraždy znovu objaviacute

Oľga nesuacutehlasiacute so bdquosufražetkamildquoAj ďalej v texte je vyzdvihovanaacute postava Oľgy ktoraacute vynikaacute nielen svojou mravnosťou ale aj

odvahou vzoprieť sa očakaacutevaniam okolia a konať tak ako je podľa vlastneacuteho uvaacuteženia presved-čenaacute že konať maacute Mala odvahu vzoprieť sa nie iba najbližšiemu okoliu (vraacutetane vlastneacuteho otca) ale na čo je vhodneacute zvlaacutešť upozorniť aj sufražetkaacutem bdquoona sa nepoddaacute vždy povie svoju mienku doprosta každeacutemu ba aj sufražetkaacutem ktoreacute ju považujuacute za svoju Ona ich odmietne lebo vidiacute že suacute aj ony nie uacuteprimneacute a svoj program hotoveacute každuacute chviacuteľu zradiť akonaacutehle sa zjaviacute ndash možnosť vydajuldquo509 Neviem ako vyznel tento vyacutestup v interpretaacutecii ružomberskej Občianskej besedy Vo vydaniacute Olgy Rubešovej z roku 1902 ide rozsahovo o marginaacutelnu sceacutenu510 v koncepte celej hry maacute však podľa mojej mienky celkom podstatneacute postavenie F X Svoboda nepoužiacuteva označe-nie sufražetky ale bdquoemancipovaneacute slečnyldquo Suacute na naacutevšteve u Oľgy o ktorej sa dozvedeli že sa odmietla vydať za Hlavsu Z toho docircvodu ju pokladajuacute bdquoza svojuldquo a dokonca jej ponuacutekajuacute predsed-niacutecke kreslo bližšie nešpecifi kovanej zrejme ženskej organizaacutecie Doboveacute predstavy o bdquoemanci-povanyacutech ženaacutechldquo (v interpretaacutecii Občianskej besedy išlo zrejme o bdquosufražetkyldquo) mocircžeme odkryť

507 Vzhľadom k tomu že viaceriacute uacutečastniacuteci diskusie vychaacutedzali z tohto referaacutetu a nie zo samotnej hry odcitujem z neho dlhšiu časť bdquo[] je v tom veku [Oľga Rubešovaacute ndash K H] keď sa dievčataacute bdquomajuacute vydaacutevaťldquo Aj ju chcuacute vydať aj ona maacute už muža ktoreacuteho miluje (prof Hlavsa) a ktoreacuteho jej obecala rodina a spoločnosť Oľga ale jeho ruku odmietne lebo ciacuteti že jej voľba jej laacuteska je nie slobodnou ale že stojiacute pod vplyvom okolia rodiny spoločnosti ktoraacute vidiacute v nej len dievča určeniacutem ktoreacuteho je vydaj Nič inšie No Oľga je presvedčenaacute že cieľom jej života je nie vydaj jej povinnosťou je pracovať Ciacuteti v sebe nadanie ku spisbe Ako spisovateľka chce bojovať proti všetkej lži ktoruacute vidiacute všade okolo seba Preto odmietne ruku Hlavsovu lebo by s vydajom stratila svoju slobodu Obetuje svoju laacutesku k vocircli tomu aby mohla žiť uacuteplne len cieľu svojho života praacuteci za pravdu boju proti lži No Oľga sa zklame praacuteca ju neuspokojiacute ciacuteti slabosť biť sa s celyacutem svetom sama Praacuteca sama o sebe nevie vyplniť jej život Ona je nešťastnaacute nie len nad neuacutespechom ale aj preto lebo nemocircže zničiť v sebe laacutesku k Hlavsovi ktoreacuteho ešte vždy miluje Medzityacutem Hlavsa zronenyacute nad odmietnutiacutem Oľ-ginyacutem sa zasnuacutebi bez laacutesky s druhou lebo ho ona miluje chcejuacutec ju urobiť šťastnou on vidiacute smysel života v robeniacute dobra Keď treba aj seba obetuje Oľga a Hlavsa sa na svatbe Oľginej sestry Marty [vychaacutedzajuacutec z vydania z roku 1902 išlo o zaacutesnuby a nie svatbu (pozri SVOBODA ref 492 s 86) ndash K H] po dvoch rokoch rozluky siacutedu nevydržia vyznajuacute si že sa vždy ešte milujuacute ale je už neskoro Oľga nechce aby Hlav-sa dal nazad slovo svojej snuacutebenici aby ju zničil a v zuacutefaniacute nad nezdarenyacutem životom spaacutecha samovraždu (Podobneacute tragikum vidiacuteme v Ibsenovom Rosmersholmovi)ldquo Pozri Z obecenstva ref 495 s 3

508 Samovražda je v tom referaacutete spomiacutenanaacute aj na inom mieste kde je zdocircrazneneacute okrem moraacutelnosti Oľgy najmauml jej zuacutefalstvo Pozri koniec citaacutetu v predchaacutedzajuacutecej poznaacutemke (č 507)

509 Z obecenstva ref 495 s 3-4510 SVOBODA ref 492 s 83-87


101


=

už z opisu ich zovňajšku Tyacutechto paumlť bdquoemancipovanyacutech slečienldquo je bdquovyacutestředně oděno s uacutečesy nemodniacutemi dvě s kraacutetkyacutemi vlasy Prvniacute tři staršiacute přes třicet let velice živeacute posledniacute dvě mladšiacute nehezkeacute chudě oděneacuteldquo511 Tieto postavy nie suacute opisovaneacute iba ako bojovniacutečky za verejneacute uznanie ženskyacutech aktiviacutet a samostatnosti žien (bdquoDůkazy samostatnosti žen jsme podalyldquo bdquoPosměšnyacute naacutezor o staryacutech pannaacutech musiacute se zcela vyvraacutetiti a nahraditi obdivemldquo bdquoVěřejnost musiacute konečně jednou naše snahy respektovatildquo) ale tiež ako protivniacutečky mužov (bdquoMně je nenaacutevist k mužům vrozenaldquo) Keď Oľga spomenie zaacutesnuby svojej sestry Marty stretne sa so zavrhnutiacutem inštituacutetu zasnuacutebenia (bdquoTakoveacute zasnoubeniacute musiacute byacutet směšneacuteldquo bdquoLituji vaacutes že se musiacutete na to diacutevatldquo)512

Oľga odmietne ponuku bdquoemancipovanyacutech slečienldquo angažovať sa na poprednom mieste v ich organizaacutecii pričom argumentuje praacutecou nad svojiacutem romaacutenom (bdquoJsem ponořena do praacutece do sveacuteho romaacutenu vyrušovalo by mne toldquo) ako aj nesuacutehlasom s ich postojmi (bdquoNenuťte mne neciacutetiacutem s vaacutemi nerozumiacuteme si Jsem přesvědčena že meacute srdce s vaacutemi neniacuteldquo)513 Na inom mieste sa o nich vyjadruje v tom zmysle že vo svojej podstate suacute takeacute isteacute ako jej sestra Marta Oľga o nich hovoriacute Marte bdquoNejste si daleko naopak velmi bliacutezko Ty všecky by se vdaacutevaly jako tyldquo514

Taacuteto sceacutena maacute podľa mojej mienky v kontexte celej hry vyacuteznamneacute postavenie Ide o vyjadrenie myšlienky že aj keď sa Oľga braacuteni dobovyacutem konvenciaacutem a zdocircrazňuje praacutevo na samostatnyacute vyacuteber svojej životnej draacutehy nemaacute nič spoločneacute s organizovanyacutem radikaacutelnym ženskyacutem hnutiacutem V kon-texte analyzovaneacuteho referaacutetu o predstaveniacute Oľgy Rubešovej v Ružomberku je Oľga postavou vysoko mravnou vzdelanou ktoraacute sa však dištancuje od sufražetiek V raacutemci takej interpretaacutecie mohla predstavovať akuacutesi strednuacute cestu ndash vzor nekonvenčnej ženy ktoraacute vynikaacute svojou mravnos-ťou a individualitou ale zaacuteroveň nemaacute nič spoločneacute so sufražetkami ktoreacute sa v dobovom diskurze asociovali s negatiacutevnym obrazom ženy515 V tomto kontexte mohla byť Oľga ľahšie prijataacute ako bdquotypldquo či vzor pre slovenskeacute ženy

Za zmienku stojiacute ešte interpretaacutecia Oľginyacutech sestier v referaacutete Maacuteria (ako jedinaacute z rodiny Oľge rozumela) je typ ženy bdquoktoraacute siacutece tiež vidiacute zvraacutetenosti a nedocircslednosti v spoločnosti ale sa im nestavia oproti nebojuje s nimi lebo je to beztak daromneacute Rezignovane sa preto venuje svojmu uacutezkemu kruhu vyacutechove dietokldquo Naopak Marta je protikladom Oľgy bdquorobiacute všetko ako to všetci robia nemysliacute nekritizuje nič a nikoho iba tyacutech ktoriacute jej prekaacutežajuacute v zaacutebave [] Aj na baacutel ide rado i smeje sa vďačne aj vydaacute sa lebo sa dievča maacute vydaťldquo516

Z referaacutetu sa dozvedaacuteme aj konkreacutetne informaacutecie o hereckom obsadeniacute a reacutežii517 Zvlaacutešť bol ocenenyacute hereckyacute vyacutekon Oľgy Houdekovej ktoraacute hrala Oľgu Rubešovuacute bdquoBolo to umenie čisteacute

511 SVOBODA ref 492 s 84512 SVOBODA ref 492 s 85-86513 SVOBODA ref 492 s 85 a 87514 SVOBODA ref 492 s 90515 Použiacutevanie pojmu sufražetka či feministka v tlačovom diskurze by staacutelo za samostatnyacute vyacuteskum Tvrdenie

že sufražetky sa asociovali viac s negatiacutevnymi vlastnosťami (napr ako agresiacutevne kriminaacutelničky) je v danom štaacutediu naacutešho poznania viac v rovine predpokladu ako zdokladovaneacuteho tvrdenia Negatiacutevny obraz by sa zrej-me potvrdil prinajmenšom v diskurze Naacuterodnyacutech noviacuten

516 Z obecenstva ref 495 s 4517 Oľga ndash pani Oľga Houdekovaacute Maacuteria ndash slečna Anička Houdekova Marta ndash slečna Štefaacutenia Burjanovaacute Po-

sledneacute dve menovaneacute boli tiež pochvaacuteleneacute Ďalej hraly bdquoslečny Harmannova (Rubešovaacute) znaacutema dobraacute sila ďalej slečny Fridrichovaacute Potkanovaacute Repčekovaacute Holeacutecych Bohuacuteňovaacute (sufražetky) maleacute uacutelohy hraly dobre Paacuteni V Kubaacuteny (Rubeš) J Hrušovskyacute (prof Hlavsa) J Trnkoacutecy (brat Oľgin) Valuch (Rosička) J Hodža (Tichyacute) boli hodnyacutemi spoločniacutekmi troch hlavnyacutech ženskyacutech uacutelohldquo V suacutevislosti s reacutežiou referent piacuteše bdquoS re-žiou sme boli spokojniacute Zaacutesluha patriacute neunavneacutemu ochotneacutemu p Viliamovi Houdekovi ktoryacute riadil a šep-kalldquo Pozri Z obecenstva ref 495 s 4


102

KAROL HOLLYacute

=

umenie Ona vtedy za tyacutech paacuter chviacuteľ bola skutočne Oľgou Rubešovouldquo Okrem Ružomberčanov prišli aj hostia (bdquospanileacute daacutemyldquo) z Liptovskeacuteho sv Mikulaacuteša a Turčianskeho sv Martina

Referent však vyjadril nespokojnosť s recepciou tejto hry Obecenstvo ešte nebolo pripraveneacute naacuteležite vniacutemať takeacuteto predstavenia bdquoPovinnosťou našou je spomenuacuteť že divadlo nemalo takeacuteho uacutespechu akeacuteho by pri obsahu a prevedeniacute bolo zasluacutežilo Myšlienky boli vaumlčšine posluchaacutečstva noveacute ndash meštianstvo staacutelo pred novotouldquo Prejavilo sa to napr suacutestredeniacutem obecenstva na bdquosmiešne kuacuteskyldquo Marty vo vaumlčšej miere ako na ineacute myšlienkoveacute odkazy ktoreacute taacuteto hra prinaacutešala bdquoBolo to vidieť aj z toho ako vďačne sa odmeňovali smiechom a potleskom vyacutečiny živej nezbednej Marty Ale darmo je začiatok je ndash vraj ndash každyacute ťažkyacuteldquo Vyacutesledok celeacuteho predstavenia referent nazval bdquonie uacuteplnyacutem uacutespechomldquo ktoryacute by však nemal Občiansku besedu odradiť od podobnyacutech aktiviacutet518

Oľga ako negatiacutevny priacuteklad pre slovenskeacute ženy

Na tento člaacutenok odpovedal kritickyacutem priacutespevkom v Naacuterodnyacutech novinaacutech P Mudroň519 Je vhodneacute spomenuacuteť že išlo o uacutevodniacutek čo v istom zmysle zvyšuje docircležitosť akuacute Mudroň pri-pisoval tejto teacuteme Mudroň pravdepodobne samotnuacute hru nepoznal a vychaacutedzal najmauml z referaacutetu v Slovenskom denniacuteku na ktoryacute reagoval520 Už v uacutevode opisuje kontext celej polemiky ktoraacute maacute podľa neho bipolaacuterny charakter a odzrkadľuje diferencovanosť slovenskyacutech politickyacutech a spolo-čenskyacutech eliacutet bdquoTento referaacutet [v Slovenskom denniacuteku z 25 maacuteja 1913 ndash K H] mi je docirckazom ako ten istyacute divadelnyacute kus mocircže jeho diametraacutelne oproti sebe postaveneacute pochopovanie vzbudiť podľa toho či ho pochopuje novovekyacute lsquosvobodnomyšlienkaacuterrsquo alebo konzervatiacutevny naacuterodno-kresťanskyacute mysliteľldquo Nasleduje stručnyacute opis obsahu hry pri ktorom sa suacutestredil najmauml na Oľgino rozhodnutie nevydať sa

Mudroň v opoziacutecii k Slovenskeacutemu Denniacuteku vidiacute bdquov Oľge predstavenyacute obraz akou ženskaacute nemaacute byť Aby divadlo sluacutežilo poučeniacutem kam dovedie exentričnosť ženskej povahyldquo Okrem toho že nesuacutehlasiacute s pozitiacutevnymi vlastnosťami Oľgy ako boli opiacutesaneacute v Slovenskom denniacuteku napaacuteda najmauml Oľgino rozhodnutie ostať slobodnou aby si mohla splniť svoj životnyacute sen stať sa spisovateľkou bdquoUž sama zaacutesada nechcieť sa vydať aby svobody neztratila a neobmedzenou spisovateľkou byť mohla je protikresťanskaacute neprirodzenaacute a protinaacuterodnaacuteldquo V suacutevislosti s tyacutemto citaacutetom upozorňu-jem najmauml na argument o nekresťanskosti odmietania sobaacuteša V ďalšej diskusii bude tejto teacuteze venovanyacute relatiacutevne veľkyacute priestor

Podľa Mudroňa Oľgu nemožno daacutevať za priacuteklad slovenskyacutem ženaacutem keďže jej spraacutevanie sa nezhoduje ani so všeobecnou (božou) mravnosťou ani s bdquonaacuterodnyacutem zaacuteujmomldquo bdquoŽenu Paacuten Boh stvoril aby pokolenie ľudskeacute nevyhynulo So zaacutesadou nevydať sa je nevyhnutne spojeneacute spro-tivenie sa ženy proti uacutelohe jej stvorenia alebo hriešne telesneacute obcovanie Z čoho ani jedno ani druheacute za priacuteklad stavaumlť nemocircžeme A z naacuterodneacuteho ohľadu sa to vocircbec zatratiť musiacute lebo by viedlo k vymieraniu naacuterodaldquo

Oľgino rozhodnutie nevydať sa je o to horšie že bola zaľuacutebenaacute a tiež ľuacutebenaacute od bdquovšeobecne cteneacuteho muža [prof Hlavsu ndash KH]ldquo Negatiacutevny obraz Oľgy sa znaacutesobuje jej samovraždou Mud-roň končiac svoju uacutevahu sumarizuje bdquoOľga je jednoducho exentričnaacute poloblaacuteznivaacute osoba za slaacutevou spisovateľskou rojčiaca ktoraacute svojou ženskou uacutelohou opovrhla a ľuacutebosťou predsa pre-moženaacute samovražedlnicou zostala Ja tedy v Oľge vidiacutem predstavenie ženskej ako odstrašujuacute-

518 Z obecenstva ref 495 s 4519 MUDROŇ ref 67520 Jedna z vyacutečitiek ďalšieho referenta v Slovenskom denniacuteku smerovala k faktu že Mudroň kritizovanuacute hru

nepoznal Pozri Z obecenstva II ref 498 s 3 Mudroňovu neznalosť samotnej hry potvrdzuje jeho do veľkej miery nepresne podanyacute obsah hry Uvaacutedzal totiž že Hlavsa si berie za manželku Oľginu sestru Martu Pozri MUDROŇ ref 67


103


=

ceho priacutekladu že excentričnosť emancipovanyacutech ženskyacutech vedie k ich zaacutehubeldquo Nepovažuje teda draacutemu Oľga Rubešovaacute za vhodnuacute k vyacutechove širokeacuteho obecenstva521 Redakcia Naacuterodnyacutech noviacuten v poznaacutemke k člaacutenku vyjadrila suacutehlas s postojmi P Mudroňa a zaacuteroveň F X Svobodu obvinila z plagiaacutetorstva bdquododaacutevame že celeacute Svobodovo lsquodraacutemarsquo je konglomeraacutet samyacutech plagiaacutetov opiče-nie sa za Ibsenom faacutedne mlaacutetenie otaacutezok daacutevno riešenyacutech Plagiaacutetori prichaacutedzajuacute vždy o niekoľko staniacutec pripozdeldquo522

Anton Štefaacutenek popiera žeby Oľga bola nekresťanskaacuteNa tento Mudroňov člaacutenok reagoval v Slovenskom denniacuteku A Štefaacutenek priacutespevkom ktoryacute

nazval Protikresťanskaacute bdquoOľga Rubešovaacuteldquo523 Tento člaacutenok možno považovať za obhajobu referenta z Ružomberka Domnievam sa že Štefaacutenek z poziacutecie redaktora Slovenskeacuteho denniacuteka obhajoval nielen ružomberskyacute referaacutet ale nepriamo aj samotnyacute Slovenskyacute denniacutek na ktoreacuteho straacutenkach boli daneacute postoje prezentovaneacute O dielach F X Svobodu piacuteše že bdquopatria ku najlepšiacutem plodom moder-nej literatuacutery českejldquo Poznaacutemka pod člaacutenkom refl ektuje opačnyacute naacutezor Naacuterodnyacutech noviacuten na autora Oľgy Rubešovej keďže ho označuje za plagiaacutetora Podľa Štefaacutenka docircvodom takeacuteho hodnotenia mocircže byť manželka F X Svobodu Růžena Svobodovaacute524 ktoruacute S H Vajanskyacute bdquoz celej duše nenaacutevidiacuteldquo V každom priacutepade aj keď saacutem nepoznaacute inkriminovanuacute hru Štefaacutenek docircveruje ružom-berskyacutem hercom a nepredpokladaacute že by mohli hrať nekvalitnuacute hru ktoreacute ndash ako dodaacuteva ndash sa často vyskytujuacute na slovenskyacutech javiskaacutech

Hlavnyacutem Mudroňovyacutem argumentom s ktoryacutem Štefaacutenek polemizuje je uacutedajnaacute protikresťan-skosť Oľgy Rubešovej Vystupuje proti tendencii každuacute maličkosť začleňovať pod pojem proti-kresťanskosti Piacuteše bdquolsquoOľga Rubešovaacutersquo je natoľko protikresťanskaacute ako katoliacutecky celibaacutet kňazskyacute alebo lsquoneprirodzeneacutersquo spolužitie klaacuteštorskeacuteldquo Rozhodnutie Oľgy nevydať sa kvocircli tomu aby mohla uacutečinnejšie bojovať proti klamstvaacutem ktoreacute vidiacute okolo seba je podľa Štefaacutenka porovnateľneacute s roz-hodnutiacutem katoliacuteckych kňazov a mniacutešok neoženiť a nevydať sa Pripomiacutena aj svetskyacutech evanjeli-kov Ľudoviacuteta Štuacutera a dr Dušana Makovickeacuteho ktoriacute sa podľa jeho naacutezoru zriekli manželskeacuteho života pre vyššie etickeacute ciele

Naacutesledne popiera to žeby odkazom Oľgy Rubešovej bola idea nevydaacutevania sa Ideovyacute odkaz hry je bdquolaacuteska ku pravdeldquo [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H] Mudroňov člaacutenok považuje za nedo-rozumenie Vyjadruje zaacuteroveň ľuacutetosť nad tyacutem že sa Mudroň z poziacutecie predsedu SNS525 puacutešťa do takyacutechto diskusiiacute bdquoĽuacuteto naacutem je ale že sa novšie puacutešťa Pavel Mudroň do takyacutechto polemik ktoreacute mladej organizaacutecii Naacuterodnej strany jejž predsedom je len škodiť mocircžuldquo Vidiacuteme že v interpretaacute-cii A Štefaacutenka predstavovala diskusia okolo Oľgy Rubešovej okrem ineacuteho aj politikum

Pavel Mudroň v uacutelohe bdquoveľinkviziacutetoraldquo ndash reakcia Robotniacuteckych noviacutenTuacuteto polemiku v skraacutetenej forme publikovali aj Robotniacutecke noviny pričom sa zdržali vaumlčšieho

komentaacutera Z kraacutetkeho uacutevodu k danej polemike je však jasneacute že suacutehlasili so Štefaacutenkom a nie s Mudroňom Piacutešu že Svobodova hra Oľga Rubešovaacute bola postavenaacute bdquona naacuterodnyacute pranier Saacutem vodca naacuterodnej strany Pavel Mudroň prevzal vzdor svojmu vysokeacutemu veku uacutelohu veľinkviziacute-

521 MUDROŇ ref 67522 ) Poznaacutemka redakcie In Naacuterodnie noviny 29 5 1913 roč 44 č 61 s 1523 ŠTEFAacuteNEK ref 498 s 3524 Vyacuteznamnaacute predstaviteľka českeacuteho ženskeacuteho hnutia525 Pavel Mudroň bol dlhoročnyacutem predsedom Slovenskej naacuterodnej strany Na tomto poste pocircsobil od roku 1877

až do svojej smrti roku 1914


104

KAROL HOLLYacute

=

toraldquo S označeniacutem Mudroňa ako inkviziacutetora korešponduje hodnotenie jeho odsuacutedenia Oľgy ktoreacute Robotniacutecke noviny označili ako bdquodrakonickyacute vyacuterokldquo526

Obhajoba Oľgy ako obhajoba ženskeacuteho emancipačneacuteho pohybuNa Mudroňov priacutespevok nachaacutedzame v Slovenskom denniacuteku okrem Štefaacutenkovho člaacutenku aj

ďalšiacute text ktoryacute reaguje na kritiku Naacuterodnyacutech noviacuten Podobne ako referaacutet v Slovenskom denniacuteku z 25 maacuteja 1913 je piacutesanyacute anonymne a autor ho odoslal priamo z Ružomberka konkreacutetne od nie-koho kto videl predstavenie Oľgy Rubešovej527 Ide o obsiahlu obhajobu predstavenia a polemiku s člaacutenkom P Mudroňa528

Prvou vyacutehradou autora voči Mudroňovi je to že Mudroň vychaacutedzal iba z referaacutetu v Slovenskom Denniacuteku a neprečiacutetal si samotneacute dielo Autor opakuje po referentovi v Slovenskom denniacuteku teacutezu ktoraacute vari najviac ovplyvnila celuacute diskusiu bdquoOľga Rubešovaacute ako ju predstavuje Svoboda maacute byť v buduacutecnosti typom [zvyacuteraznenie moje ndash K H] Keď to opakujem po referentovi lsquoZ obecenstvarsquo tušiacutem i dľa neho netreba v to zahrňovať aj jej tragickyacute konec lebo veď praacuteve sebevražda prieči sa moderneacutemu naacutezoru a počiacutetať ju treba skocircr duševnej slabosti a bojazlivosti životaldquo Je tu teda vyjadrenyacute suacutehlas s tyacutem že Oľga maacute byť vzorom pre slovenskeacute ženy avšak nie tragickyacutem zakon-čeniacutem života (pozri o tom tiež nižšie) ale svojiacutem životnyacutem postojom ktoryacute relativizoval vtedajšiacute pohľad na rolu ženy Nachaacutedzame ďalej nasledovnuacute interpretaacuteciu Oľgy Rubešovej ako isteacuteho typu ženy bdquoSvobodovi išlo hlavne o to predviesť obecenstvu dievča (Oľgu) ktoreacute nie je sufražet-kou emancipovanou Amerikaacutenkou ale vzdelaniacutem zabezpečiacute si samostatneacute smyacutešľanie ktoreacuteho naacutesledok je smeleacute odsuacutedenie spoločenskeacuteho pokrytectva falše a mužskej bezuacutezdnosti mravnej čiacutem dostane sa do protivy so svojim okoliacutemldquo Aj tu sa teda potvrdzuje že rozsahovo kraacutetka sceacutena s bdquoemancipovanyacutemi slečnamildquo maacute v celkovom kontexte docircležiteacute postavenie Znovu sa zdocircrazňuje myšlienka že Oľga je žena samostatne mysliaca vzdelanaacute s vlastnyacutemi naacutezormi ale predovšetkyacutem je mravnaacute a nemaacute nič spoločneacute so sufražetkami

Člaacutenok pokračuje stručnou rekapitulaacuteciou deja hry Za zmienku stojiacute interpretaacutecia Oľginej samovraždy bdquoUž pri docirckladnom pozorovaniacute života spoločnosti Oľga vidiac toľko mamu v svo-jom najbližšom okoliacute a menovite ciacutetiac svoju slabosť proti takej hrubej presile je na duši veľmi dotknutaacute A keď sa ešte presvedčiacute že Hlavsu ztratila a že on nie je takyacute ako ostatniacute mužovia ndash pri-tom ich vzaacutejomnaacute laacuteska zostala predsa len neutlumenaacute vyacutejde z duševnej rovnovaacutehy a v zuacutefalstve končiacute dobrovoľnou smrťouldquo V porovnaniacute s prvyacutem referaacutetom v Slovenskom denniacuteku nenachaacute-dzame v takomto vyacuteklade Oľginej samovraždy myšlienky o mravnosti či hrdinskosti Zdocircrazneneacute bolo iba Oľgine zuacutefalstvo ktoreacute vysvetľuje prečo sa zriekla života Na tento posun mohla pocircsobiť Mudroňova kritickaacute zmienka o tejto veci

Autor charakterizoval aj Oľgine sestry Martu predstavil ako bdquopravyacute opakldquo Oľgy je bdquotakyacute cuk-riacuteček na zjedenie pre mužov V tom je podporovanaacute rodičmi aj celyacutem okoliacutemldquo Maacuteria bola zas ako bližšia Oľge než Marte bdquoI v nej ozyacuteva sa tuacutežba za emancipaacuteciu žien ale v nej nieto toľko sily ako v Oľgeldquo529 Ďalej sa polemika venuje Mudroňovmu argumentu o protikresťanskosti Oľginho roz-

526 Chyacuternik ref 500527 Z obecenstva II ref 498 s 3-4528 Z obecenstva II ref 498 s 3529 Z obecenstva II ref 498 s 3 Autor tu zaacuteroveň upozorňil aj na dobovyacute kontext vzniku Oľgy Rubešovej

bdquoNesmieme ale zabuacutedať na to že Fr X Svoboda lsquoOľgu Rubešovursquo napiacutesal pred 12ndash15 rokmi keď ani žen-skaacute emancipaacutecia nepokročila ešte tak ďaleko (lebo že sa neodolateľne vyviňuje veľmi chytro i najvaumlčšiacute jej protivniacutek uznať musiacute) ako je dnes Vtedy sa i v Čechaacutech objavovali ešte len prveacute apoštolky ženskeacuteho hnutia z ktoryacutech mnoheacute nemaly dosť energie sily obstaacuteť v boji proti predsudkom so všetkyacutech straacuten doliehajuacutecim na ne a podľahly [] Svoboda z pomedzi tyacutechto prvyacutech hlaacutesateliek ženskej emancipaacutecie vzal si tyacutep k svojej


105


=

hodnutia nevydať sa Autor to vyvracia odvolaacutevajuacutec sa na autoritu Noveacuteho zaacutekona konkreacutetne sv Pavla bdquoSv Pavel v epištole ku Koryntskyacutem hovoriacute lsquoJestli by si mohol byť slobodnyacute radšej toho užiacutevajrsquo (VII 21) a ďalej lsquoSi prostyacute od ženy Nehľadaj ženyrsquo (VII 27) a ešte lsquoA tak ten kdo sa vydaacuteva dobre robiacute ale kdo sa nevydaacuteva lepšie robiacutersquo (VII 38)ldquo530 S rozpoznateľnou iroacuteniou kla-die Mudroňovi bdquorečniacutecku otaacutezkuldquo bdquoČi bol sv Pavel dobryacute kresťan ponechaacutevam uacutesudku pisateľa člaacutenkuldquo Na argument o protinaacuterodnosti posluacutežil ako protipriacuteklad Ľudoviacutet Štuacuter bdquoĽ Štuacutera naacutezor na ženenie bude tiež znaacutemy p pisateľovi a to bol azda len dobryacute Slovaacutek-naacuterodovecldquo Naacutesledne upozorňuje na to že z obsahu Oľgy Rubešovej nevyplyacuteva idea nevydaacutevania sa keďže Oľga sa na konci hry v podstate chcela vydať za Hlavsu ale z už spomenutyacutech docircvodov svoj uacutemysel neusku-točnila

Argumentaacutecia sa však ďalej rozviacuteja v tom smere že niektoreacute ženy musia zostať slobodneacute z čisto štatistickyacutech docircvodov keďže žien je viac ako mužov a niektoriacute muži sa neoženia (napr kato-liacutecki kňazi alebo mniacutesi) Autor tento argument podopiera aj konkreacutetnymi štatistickyacutemi uacutedajmi To ho vedie ďalej k zaacuteveru o sociaacutelnej podmienenosti ženskyacutech emancipačnyacutech snaacuteh bdquoNevydatyacutem ženaacutem zostaacuteva teda alebo žiť z milosti rodiny alebo hľadať si pevnuacute hospodaacutersku postať zamest-nanie plateneacuteldquo

Naacutesledne sa stretaacutevame s hutnou dobovou defi niacuteciou ženskej emancipaacutecie bdquoEmancipaacutecia žien znamenaacute vymoženie sa žien z toho uacutezkeho raacutemca ktoryacute zamedzuje ženaacutem študovanie a zamestnaacute-vanie v rozličnyacutech oborochldquo Tradičnyacute pohľad na uacutelohu ženy v spoločnosti autor vyjadril podob-nosťou medzi jej určenyacutem statusom (zaacutevislosti na mužovi) a postaveniacutem dieťaťa (ktoreacute takisto treba zabezpečiť) bdquoŽeny nechcuacute ndash celkom praacutevom ndash byť naďalej v takom područiacute mužov ani čo by boly deti alebo nedospeleacute chcuacute si určovať samy svoj životldquo Aj v ďalšiacutech pasaacutežach svojho textu podporuje najmauml ideu ekonomickej samostatnosti žien aby sa ženy nemuseli vydaacutevať iba kvocircli tomu aby boli bdquozaopatreneacuteldquo Takyacute stav veciacute by prospel inštituacutecii manželstva i samotneacutemu naacuterodu Ženskyacutem emancipačnyacutem pohybom podľa autora bdquonaacuterod mravne a hospodaacutersky silnieldquo čo je docircvo-dom prečo ho bdquošľachetniacute a prezieraviacuteldquo muži v každom naacuterode podporujuacute Podľa autora bdquoemancipaacute-cia žien na Slovensku raziacute si tiež cestu viacuteťazoslaacutevneldquo Taacuteto zmienka maacute veľkuacute vyacutepovednuacute hodnotu Je z nej zrejmeacute že situaacutecia v slovenskej naacuterodoveckej societe z obdobia pred Veľkou vojnou sa liacutešila od tej z konca 19 storočia Autor pri tejto priacuteležitosti poukaacutezal na konzervatiacutevnosť okruhu okolo redakcie Naacuterodnyacutech noviacuten ktoreacute na rozdiel od inyacutech naacutezorovyacutech pruacutedov v naacuterodoveckom spektre naďalej zotrvaacutevali na postojoch ktoreacute boli v tej dobe už prekonaneacute bdquoTen naacutezor že žena maacute byť len ženou muža roditeľkou a gazdinou domaacutecnosti pri tom aj vzdelanosť mocircže postraacutedať a musiacute byť myšlienkovite i hospodaacutersky uacuteplne odvislaacute od muža a ku všetkeacutemu koriť sa musiacute rozličnyacutem predsudkom je už chvalabohu prekonanyacute mizne - prajeme si aby sa N N [Naacuterodnie noviny ndash K H] ešte dožily času keď buduacute mocirccť naznačiť že podobneacute predsudky už vymizlyldquo

Za hlavnyacute ideovyacute odkaz Oľgy Rubešovej pokladaacute autor tie pasaacuteže hry v ktoryacutech Oľga kritizuje nemravnyacute spocircsob života mužov Ženy by mali plniť akuacutesi ozdravnuacute misiu v skazenom mužskom svete bdquolebo mužovia musia ziacutesť raz z tej nepravej cesty a len ženy ich k tomu donuacutetialdquo Muž-skaacute mravnosť by mala mať priamy kladnyacute vplyv na naacuterod aj z hľadiska demografi ckeacuteho bdquoMrav-nosť mužov povedie k telesnej zdatnosti naacuteroda a iste aj k početneacutemu rozmnoženiu Preto žiaden rozumnyacute naacuterodovec nebude namietať nič proti takej očisteldquo

lsquoOľge Rubešovejrsquo Dnešnyacute tyacutep emancipovanej ženy je už i v Čechaacutech inakšiacuteldquo Pozri Z obecenstva II ref 498 s 3-4 Možno suacutehlasiť s tyacutem že F X Svoboda reagoval svojou hrou na českyacute ženskyacute pohyb začiatkom 20 storočia Avšak otaacutezku akaacute by mohla byť hrdinka jeho diela v roku 1913 nechaacutevam nateraz otvorenuacute

530 Z obecenstva II ref 498 s 4


106

KAROL HOLLYacute

=

Autor naacutesledne viaceryacutemi argumentami upokojuje obecenstvo že umeleckaacute kvalita Oľgy Rubešovej je na priacuteslušnej uacuterovni hoci Naacuterodnie noviny vyslovili inyacute naacutezor V zaacutevere prostredniacutec-tvom obrazu čiacutenskeho muacuteru charakterizuje konzervativizmus a spiatočniacutectvo Naacuterodnyacutech noviacuten bdquoRedakcia N N [Naacuterodnyacutech noviacuten ndash K H] vystavila okolo celeacuteho Slovenska čiacutensky muacuter aby len žiadny voľnejšiacute duševnyacute vaacutenok neprenikol k naacutem Ona by snaacuteď najradšej bola keby naacuterod naacuteš žil časy starovekeacute okoliteacute naacuterody staacutely by miacutelami pred namildquo Muacuter maacute však trhliny obja-vujuacute sa novšie pokrokovejšie idey Naacuterodnie noviny však každuacute takuacuteto odchyacutelku ihneď zaregis-trujuacute a prostredniacutectvom poprednyacutech naacuterodnyacutech autoriacutet proti nej bojujuacute bdquoAle beda Redakcia je na straacuteži a na odvaacutežlivocov komanduje hneď samuacute prednuacute generalitu a najťažšie kanoacutenyldquo Duch novej doby ale preraziacute aj ten bdquokonzervatiacutevny čiacutensky muacuterldquo bdquoPruacutedy XX storočia suacute mocnejšie ako čiacutensky muacuter N Noviacuten ich kanoacuteny a staručkaacute generalitaldquo Vidiacuteme že prostredniacutectvom reakcie na Mudroňov priacutespevok boli kritizovaneacute martinskeacute Naacuterodnie noviny v oveľa širšiacutech suacutevislostiach než bolo pocircvodneacute tematickeacute pole diskusie okolo Oľgy Rubešovej Na zaacutever ale autor optimisticky a zaacuteroveň provokatiacutevne predpovedaacute metaforicky vyjadreneacute bdquozruacutetenie čiacutenskeho muacuteruldquo bdquoStaviacutem sa so ct redakciou N Noviacuten že neminie ani paumlť rokov Oľga Rubešovaacute bude na martinskom javiskuldquo531 Taacuteto poslednaacute veta podobne ako vyacutečitka o spiatočniacutectve Naacuterodnyacutech noviacuten nezostala v ďalšej reakcii Pavla Mudroňa nepovšimnutaacute

Elena Sollaacuterikovaacute pridaacuteva svoj bdquoženskyacute pohľadldquoNaacutesledne nachaacutedzame v Naacuterodnyacutech novinaacutech ďalšiacute člaacutenok venovanyacute ružomberskej inscenaacutecii

Na rozluacutečneacute s Oľgou Rubešovou ktoreacuteho autorkou bola E Sollaacuterikovaacute532 Sollaacuterikovaacute sa vedome hlaacutesi čitateľom ako žena k polemike chce prispieť svojiacutem ženskyacutem pohľadom V jej priacutespevku pozorujeme v porovnaniacute s inyacutemi textami docircraz na citovuacute rovinu celeacuteho probleacutemu Uvaacutedza že samotnuacute hru nepoznaacute a informaacutecie o nej ziacuteskala až z ružomberskeacuteho referaacutetu Vychaacutedzajuacutec z neho maacute jednoznačne negatiacutevny postoj k tejto hre ktoraacute vyjadruje bdquonovodobeacuteldquo predstavy o žene Sol-laacuterikovaacute upozorňuje na nebezpečnuacute atraktiacutevnosť tyacutechto bdquonovodobyacutechldquo ideiacute bdquoOľgu Rubešovuacute poznala som až z ružomberskeacuteho referaacutetu ako zjav chorobnyacute prepiaty akyacutech ovšem i v živote dosť stretaacutem ktoreacute ale treba liečiť priviesť k sebe a nie ich ešte ako typy novodobeacute a preto snaacuteď spraacutevneacute ndash reprodukovaťldquo533

Podľa Sollaacuterikovej maacute žena naacutejsť v sebe bdquosilnejšiu pohnuacutetkuldquo teda pocit ktoryacute ako jedinyacute spraacutevny maacute posluacutechnuť Touto pohnuacutetkou bola u Oľgy laacuteska k Hlavsovi a praacuteve tuacute mala upred-nostniť pred tuacutežbou byť spisovateľkou bdquoV mladej Oľge myslela bych bola mocnejšou pohnuacutet-kou laacuteska k Hlavsovi ako chuť k spisovateľstvu a boju proti lži ndash nik by mi nedokaacutezal opakldquo534 Samovražda Oľgy podľa Sollaacuterikovej potvrdzuje tento postoj Uvažuje ďalej nad probleacutemom dob-rovoľneacuteho zrieknutia sa manželskeacuteho života Nevylučuje možnosť že vo vyacutenimočnyacutech priacutepadoch to mocircže mať zmysel nemožno však tuacuteto ideu všeobecne odporuacutečať bdquoEtickeacute rozhodneacute a cenneacute priacutečiny proti vydaju alebo ženbe majuacute len zvlaacuteštni ľudia a to tiež iba v pozdejšom veku pre vše-obecnosť a vek v ktorom sa ľudia ženia a vydaacutevajuacute nedaacute sa ich užiťldquo

Hru Oľga Rubešovaacute Sollaacuterikovaacute označuje priacutevlastkom bdquokontravychovaacutevacialdquo a keďže obecen-stvo podľa nej nie je dostatočne vyspeleacute na to aby si zobralo z takyacutechto hier spraacutevne poučenie priala by si aby sa Oľga Rubešovaacute na slovenskyacutech javiskaacutech viac nehrala

531 Z obecenstva II ref 498 s 4532 SOLLAacuteRIKOVAacute ref 497 s 3-4533 SOLLAacuteRIKOVAacute ref 497 s 3534 SOLLAacuteRIKOVAacute ref 497 s 4


107


=

Priacutečinu bdquopomyacuteleneacuteholdquo konania Oľgy nachaacutedza Sollaacuterikovaacute v zlej vyacutechove Zrejme poznala podobneacute reaacutelne priacutepady keďže celuacute vec aktualizovala pričom dievčataacute podobneacute Oľge Rubešovej označuje ako bdquorozmarneacuteldquo bdquoAle rodičov rozmarnyacutech dceacuter mohla napadnuacuteť Oľga Rube-šovaacute ako brvno vo vlastnom oku Pomyacuteleneacute extremneacute jednanie Oľgy Rubešovej pričiacutetala bych na vrub Oľgynyacutech rodičov ktoriacute Oľgu odchovali ale nevychovali a neprehĺbilildquo Sollaacuterikovaacute nemaacute žiadne pochybnosti o tom že na to aby sa Oľga bdquovraacutetila na spraacutevnu cestuldquo stačilo by neodmietnuť Hlavsu Oľga však podľa nej nemala šťastie stretnuacuteť odborniacuteka (napr P Mudroňa) ktoryacute by jej to bol poradil bdquoA keď z bezzaacutekladnyacutech pohnuacutetok odmietla Hlavsovuacute ruku ndash neprialo jej šťastie ndash nestretla sa s rodenyacutem dr sociologie ndash dajme tomu s našiacutem Mudroňom ktoryacute by ju bol svojiacutem vlivom na zdravuacute cestu doprevadil a ktoryacute by jej bol dajme tomu povedal lsquoPočuacutevnite najvnuacutetor-nejšiu pravdu v sebe ndash laacutesku k Hlavsovi a s niacutem spoločne ruka v ruke bojujte proti spoločenskej lži []rsquo A Oľga by bola možno posluacutechla a v tichyacutech šťastnyacutech chviacuteľach bola by ďakovala svojmu doktorovildquo Hlavnyacute probleacutem Oľgy teda nevidiacute ani tak v nej samej ako skocircr v jej okoliacute (najmauml v rodine) ktoreacute ju nebolo schopneacute presvedčiť o potrebe manželskeacuteho zvaumlzku535 Čo sa tyacuteka povola-nia spisovateľky Sollaacuterikovaacute zastaacuteva naacutezor že manželstvo netvoriacute prekaacutežku na ceste za dosiah-nutiacutem takeacutehoto cieľa Praacuteve naopak manželstvo praacuteve preto že vyžaduje viac času a praacutece ako slobodnyacute život poskytuje viac inšpiraacutecie pre spisovateľskuacute činnosť Na zaacutever vyjadruje vďačnosť Mudroňovi a zaacuteroveň obdiv voči jeho hodnoteniu celej veci keďže aj v jeho vysokom veku bol schopnyacute jasne vystihnuacuteť podstatu probleacutemu536

Opaumltovne zdocircrazňujem že E Sollaacuterikovaacute bola vyacuteznamnaacute predstaviteľka slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia ktoraacute sa snažila napĺňať v praxi jednu zo zaacutekladnyacutech požiadaviek slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia totiž vyacutechovu slovenskyacutech dievčat pre povolanie ženy v domaacutecnosti Vďaka spolupraacuteci s českyacutemi pedagogickyacutemi kruhmi (najmauml s A Gebauerovou) sa jej to aj relatiacutevne uacutespešne darilo Z hľadiska charakteru slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia teda nepovažujem za naacutehodneacute že jej postoj k danej polemike bol v podstate totožnyacute s naacutezormi P Mudroňa

Pavel Mudroň sa braacuteni kritike Slovenskeacuteho denniacutekaP Mudroň sa v Naacuterodnyacutech novinaacutech vraacutetil ešte raz k Oľge Rubešovej537 pričom reagoval na

kritiku dvoch posledne predstavenyacutech priacutespevkov v Slovenskom denniacuteku Znovu poukaacutezal na roz-dielne poniacutemanie veci zo strany bdquostaryacutechldquo ktoryacutech on reprezentuje a mladyacutech bdquosvobodnomyš-lienkaacuterovldquo ktoryacutech poniacutemanie je podľa neho nespraacutevne Vyacutečitke že martinskiacute naacuterodovci Naacuterod-nie noviny a teda aj on suacute nepriateľmi pokroku a emancipaacutecie žien538 sa Mudroň braacuteni A je tu potrebneacute zdocircrazniť že okrem svojej konzervatiacutevnej defi niacutecie pokroku vytiahol silnyacute tromf ndash fakt že podporil požiadavku volebneacuteho praacuteva pre ženy bdquoJa som priateľom pokroku ale nie bezuzd-nosti A že proti ženskej emancipaacutecii ničoho nemaacutem len proti extreacutemom prebehujuacutecim hranice slušnosti to som dokaacutezal priacutezvukovaniacutem ženskeacuteho praacuteva hlasovania pri vyslaneckyacutech voľbaacutech poznamenaacutevajuacutec že by naše vyslaneckeacute voľby omnoho spravedlivejšie vypadaly keby i ženskeacute maly praacutevo hlasovanialdquo539 Treba pripomenuacuteť už vyššie analyzovanyacute paradox keď konzervatiacutevny politik brojaci proti ženskej emancipaacutecii podporuje bazaacutelnu feministickuacute požiadavku540

535 Stojiacute za zmienku že E Sollaacuterikovaacute nebola vydataacute pozri MAŤOVČIacuteK Augustiacuten (ed) Slovenskyacute biografi ckyacute slovniacutek (od roku 833 do roku 1990) V zvaumlzok R ndash Š Martin Matica slovenskaacute 1992 s 312

536 SOLLAacuteRIKOVAacute ref 497 s 4537 MUDROŇ ref 497538 Pozri metaforu bdquočiacutenskeho muacuteruldquo a ineacute časti vo vyššie analyzovanom člaacutenku v Slovenskom denniacuteku Z obe-

censtva II ref 498539 MUDROŇ ref 497540 Porovnaj analyacutezu v podkapitole 51 ref 489


108

KAROL HOLLYacute

=

Voči argumentom vyvracajuacutecim nekresťanskosť rozhodnutia odmietnuť sobaacuteš sa Mudroň braacuteni tyacutem že pod nekresťanskosťou myslel samovraždu Oľgy a nie jej rozhodnutie nevydať sa541 Prvyacute Mudroňov člaacutenok však celkom zreteľne hovoriacute že Oľgine rozhodnutie nevydať sa je nepriro-dzeneacute protinaacuterodneacute ale tiež protikresťanskeacute542 Preto tuacuteto vec mocircžeme považovať za tromf Šte-faacutenka a ružomberskeacuteho referenta Mudroň totiž musel uznať že samotneacute zrieknutie sa manžel-skeacuteho života sa neprotiviacute kresťanskeacutemu učeniu Argument pre Oľginu nekresťanskosť nachaacutedza vyacutelučne v jej samovražde

Na druhej strane opakuje svoj predchaacutedzajuacuteci argument že typ ženy ktoraacute sa nechce vydať nesmie byť medzi Slovenkami propagovanyacute Ak by ho totiž Slovenky nasledovali viedlo by to k vymieraniu naacuteroda Idea nevydaacutevania sa žien ktoruacute už nenazyacuteva protikresťanskou teda staacutele zostaacuteva protinaacuterodnou P Mudroň sa prirodzene musel vyjadriť aj k provokatiacutevnemu zaacuteveru pole-mickeacuteho člaacutenku v Slovenskom denniacuteku kde autor tvrdiacute že do piatich rokov sa bude Oľga Rube-šovaacute hrať aj na martinskom javisku Mudroň nie je proti ale podmieňuje tuacuteto možnosť primeranou interpretaacuteciou Oľgy Rubešovej zo stanoviska bdquostaryacutechldquo teda ako odstrašujuacuteci priacuteklad V opačnom priacutepade teda ak by Oľga Rubešovaacute bola chaacutepanaacute ako vzor pre slovenskeacute ženy Mudroň možnosť predstavenia tejto hry v Turčianskom sv Martine rozhodne odmieta543

Refl exia celej diskusie v PruacutedochTuacuteto polemiku refl ektovali tiež Pruacutedy Okrem stručnej informaacutecie v rubrike Obzor časopisov544

nachaacutedzame na straacutenkach tohto periodika predovšetkyacutem člaacutenok od Bohdana Pavlů pod naacutezvom Divadlo a naacuterodnyacute život refl ektujuacuteci celuacute diskusiu545 Pavlů podobne ako referenti v Slovenskom denniacuteku kritizuje Naacuterodnie noviny pričom jeho postoje suacute vyacuterazom širšie koncipovanej kritiky bdquostaryacutechldquo teda tzv martinskeacuteho centra SNS ako aj jeho hodnotenia bdquonaacuterodneacuteho životaldquo a žen-skeacuteho pohybu v slovenskom prostrediacute Jeho člaacutenok je piacutesanyacute ironickyacutem miestami až expresiacutevnym štyacutelom čo len potvrdzuje emotiacutevnu rovinu celej bdquokauzy Oľga Rubešovaacuteldquo Zaujiacutemavaacute je tiež jeho praacuteca s metaforami keď svoj uhol pohľadu na celuacute problematiku zaostruje prostredniacutectvom analoacute-giiacute s inkviziacuteciou či s novozaacutekonnyacutemi postavami Maacuterie a Marty

Svoju uacutevahu začiacutena hodnoteniacutem spoločenskej uacutelohy divadla ktoreacute podľa neho v slovenskom prostrediacute neplniacute v dostatočnej miere žiadanuacute funkciu Tou by zrejme mala byť najmauml kritika tra-dičnyacutech spoločenskyacutech vzťahov a inšpiraacutecia pre kritickeacute myslenie Priacutečinu vidiacute v tom že sloven-skeacute obecenstvo nie je schopneacute vniacutemať netradičneacute originaacutelne hry546 Ďalej refl ektuje rozviacutejajuacuteci sa emancipačnyacute pohyb slovenskyacutech žien s ktoryacutem sa martinskiacute naacuterodovci nemohli stotožniť bdquoČo sa to teraz i v tom Turčianskom Svaumltom Martine robiacute A ešte ženy Prednaacutešky si poriadajuacute547 a nie že by tam hovorili o štopkaniacute modryacutech štrimfi el hovoria o literatuacutere a nie o akej-takej ale o sloven-skej literatuacutere o ženskej otaacutezke o ženskom vzdelaniacute a osvobodeniacute o vede a viereldquo548 Nasleduje veta v ktorej s nemalou daacutevkou iroacutenie opisuje vniacutemanie tyacutechto aktiviacutet konzervatiacutevnymi kruhmi ako nebezpečneacute pre naacuterodneacute hnutie (prostredniacutectvom obrazu sufražetky) bdquoEšte by naacutem chyacutebaly

541 MUDROŇ ref 497542 MUDROŇ ref 67543 MUDROŇ ref 497544 Obzor časopisov In Pruacutedy 1913 roč 4 č 8 s 334545 Paľo [PAVLŮ] ref 499546 Paľo [PAVLŮ] ref 499 s 338547 Porovnaj k tomu GREGOROVAacute Spomienky ref 16 s 160548 Paľo [PAVLŮ] ref 499 s 338-339


109


=

sufražetky aby naacutem naacuterodnyacute Dom so všetkou starinou v ňom549 do povetria vyhodilyldquo550 Pros-tredniacutectvom metafory inkviziacutecie Pavlů buduje obraz martinskyacutech naacuterodovcov ako spiatočniacutekov ktoriacute trestajuacute temnyacutemi metoacutedami odchyacutelky od prijateacuteho kaacutenonu bdquoAkeacute šťastie že bolo voľakedy katoliacutecke Španielsko ktoreacute vymyslelo nielen Ameriku a zaacutepasy byacutekov ale aj svaumltuacute inkviziacuteciu a spaľovanie nevercov Hoc aj nie sme všetcia zo staacuteda paacutepežovho551 prečo by sme v slovenskej naacuterodnej cirkvičke nezaviedli tiež osvedčenuacute metodu tohto pastiera dušiacuteldquo A s nekompromisne konkreacutetnou iroacuteniou dodaacuteva bdquoPaacuten Matuacuteš Dula552 v uacutelohe veľkeacuteho inkviziacutetora Či sa to ryacutemujeldquo553

Na zaacutekladnuacute otaacutezku celej diskusie ndash či Oľga maacute byť vzorom pre slovenskeacute ženy ndash poskytuje autor jednoznačne pozitiacutevnu odpoveď bdquoKeby sa stala Oľga Rubešova typom a vzorom pre sloven-skeacute ženy mohly by sme si len blahoželaťldquo Oľga je v interpretaacutecii Pavlů bdquodobraacute vysoko mravnaacute inteligentnaacute žena jej povaha jej celaacute bytosť je zjav zriedkavyacuteldquo Probleacutemom je podľa neho doboveacute myslenie ktoreacute ešte nie je dostatočne pripraveneacute podobne zmyacutešľajuacutece ženy akceptovať V tom nachaacutedza Pavlů tragickyacute rozmer tejto postavy bdquoJej nešťastiacutem bolo len to že prišla priskoro do prechodneacuteho stavu modernyacutech pomerovldquo

Vinu Oľgy (maacute na mysli najmauml jej samovraždu) nachaacutedza Pavlů v jej neskuacutesenosti Oľgine snahy žiť pre vyššie ideaacutely boli konfrontovaneacute s opačnyacutemi tendenciami jej okolia najmauml mužov čo bolo priacutečinou jej sklamania V konečnom docircsledku to sklamanie viedlo k samovražde bdquoJej nezkuacutesenosť bola priacutečinou že z niekoľkyacutech prvyacutech dojmov spravila si generaacutelny uacutesudok o svete mužskom vocircbec a pod vlivom prveacuteho afektu odriekla sa svetaldquo

Ďalej sa Pavlů venuje ďalšiemu ťažiskoveacutemu probleacutemu diskusie ndash rozhodnutiu Oľgy nevydať sa Na Mudroňov argument o nekresťanskosti rozhodnutia nevydať sa reaguje Pavlů argumentami z Biblie V kresťanskom učeniacute nachaacutedza inklinovanie k rodinneacutemu životu ako aj tendenciu zostať slobodnyacutem Rozlišuje pritom medzi Staryacutem a Novyacutem zaacutekonom bdquoKeď už treba braacuteniť kresťanstvo potom iste Maria tuacutežiaca po novom učeniacute bola bližšia Kristu než pečlivaacute Marta S kresťanstvom je to vocircbec chuacutelostivaacute vec Jestli zaacutekladnyacutem priacutekazom stareacuteho [Stareacuteho] zaacutekona bolo lsquorosťte a množte sersquo ideaacutelom noveacuteho [Noveacuteho] zaacutekona je lsquokdo [se] nevdaacutevaacute leacutepe činiacutersquoldquo554

Zdroj rozhodnutia zostať slobodnyacutem nachaacutedza v ľudskej psychike V stredoveku mohli ženy tendenciu ostať slobodnyacutemi pre vyššie ciele uskutočňovať len rozhodnutiacutem sa pre mniacutešsku draacutehu bdquoRozhodnutie Oľgino nevydaacutevať sa koreniacute v tyacutech istyacutech psychologickyacutech stavoch ktoreacute viedly apoštola Pavla k vyacuteroku lsquokdo [se] nevdaacutevaacute leacutepe činiacutersquo ktoreacute naplňovaly klaacuteštory nevestami Kris-tovyacutemildquo555 Doba sa však zmenila a preto bdquoterajšiacute spisovateľ [] nemocircže povedať modernej vzde-lanej žene lsquoOfelia choď do klaacuteštorarsquoldquo Zaujiacutemavaacute je analoacutegia medzi bosorkami a sufražetkami Obe sociaacutelne skupiny tu majuacute priacutevlastok bdquohysterickeacuteldquo bdquoza stredoveku hysterickeacute ženy paacutelili ako bosorky [] Terajšie liberaacutelnejšie pomery nedovoľujuacute použiť podobnyacutech prostriedkov proti hys-terickyacutem sufražetkaacutemldquo556

549 Ide o naraacutežku na bdquoDomldquo v Turčianskom Sv Martine a jeho zbierktvornuacute činnosť Je zrejmeacute že autor tu iro-nizoval aj koncept bdquoživej starinyldquo S H Vajanskeacuteho Pozri o tom podrobnejšie HOLLYacute ref 83 s 259-262

550 Paľo [PAVLŮ] ref 499 s 339 Potvrdzuje sa tu obraz sufražetky ndash kriminaacutelničky551 Pavlů tu zrejme naraacuteža najmauml na tzv martinskeacute centrum SNS ktoreacute bolo reprezentovaneacute predovšetkyacutem

evanjelikmi552 Matuacuteš Dula bol jednyacutem z hlavnyacutech predstaviteľov tzv martinskeacuteho centra SNS Po smrti P Mudroňa roku

1914 sa stal predsedom SNS553 Paľo [PAVLŮ] ref 499 s 339554 Paľo [PAVLŮ] ref 499 s 340555 Paľo [PAVLŮ] ref 499 s 339556 Paľo [PAVLŮ] ref 499 s 339-340


110

KAROL HOLLYacute

=

Jeho postoj k Oľge je do istej miery ambivalentnyacute Napriek nespornyacutem sympatiaacutem k tejto diva-delnej postave autor pokladaacute jej rozhodnutie za chybneacute lebo v sebe potlačila bdquoprirodzeneacute cityldquo bdquoV Oľge boly prirodzeneacute city trochu zahlušeneacute priacutelišnyacutem požiacutevaniacutem papierovyacutech muacutedrostiacuteldquo557 Pavlů rozumie tomu že bdquonechcuacute sa ženy spokojiť iba [s] ideaacutelom chyžnyacutechldquo Neznamenaacute to však že by sa žena mala zrieknuť svojho bdquoženskeacuteho povolanialdquo Zastaacuteva naacutezor že žena by mala skĺbiť tieto dve tendencie (Pavlů pracuje s obrazmi Maacuterie a Marty z Noveacuteho zaacutekona) bdquoUacutekolom ženy buduacutecnosti bude harmonickeacute vyrovnanie Maacuterie a Martyldquo [zvyacuterazneneacute v originaacuteli ndash K H] Oľgino zlyhanie a trageacutediu vidiacute v tom že nespojila tieto dve tendencie bdquoFalošnyacute krok Oľgin je v tom že popri svojich duševnyacutech snahaacutech na chviacuteľu zabudla na svoje ženskeacute povolanie Odpykala svojiacutem životom tento hriech že sa dala priveľmi zvaacutebiť bludnyacutem svetielkom slaacutevy spisovateľ-skejldquo V nijakom priacutepade to však neospravedlňuje spraacutevanie sa jej sestry Marty bdquoktoraacute chce byť iba smejuacutecou sa baacutebikouldquo558

V uacutevahe Pavlů nachaacutedzame vo veci hrozby bdquovymierania naacuterodaldquo opačnyacute postoj ako u Mudroňa bdquoO buduacutece slovenskeacute matky netreba sa baacuteť boly a buduacuteldquo559 Zaacuteroveň však dodaacuteva že by nebolo spraacutevne aby bdquoMartyldquo (zrejme maacute na mysli typ starostlivej ženy v domaacutecnosti) bdquovyhynulildquo bdquoPri-rodzene my otcovia rodiny ozajstniacute i naacutedejniacute nielen v zaacuteujme vlastneacuteho pohodlia neradi by sme videli aby pečliveacute Marty vyhynuly [] Goethe oženil sa nie s tyacutemi Lottami a Bettinami ktoreacute zvečnil v svojich veršoch lež so svojou gazdinou Vulpiusovou ktoraacute nepomerne lepšie sa rozu-mela do pečenej husi než do viazanej rečildquo

Napriek tomu rozumie nespokojnosti žien a suacutehlasiacute s tyacutemi ktoreacute sa braacutenia obmedzeniu mož-nostiacute svojej sebarealizaacutecie na rodinu a domaacutecnosť Tento pohyb daacuteva do suacutevislosti s celkovou demokratizaacuteciou a liberalizaacuteciou spoločnosti bdquoSloboda je na ceste a tak ako sa postupne osvo-bodzoval mešťan a sedliak i robotniacutek zpod jarma svojich paacutenov tak sa osvobodzuje i žena zpod jarma bezpraacutevnosti svojejldquo Ďalej kritizuje Naacuterodnie noviny že odmietajuacute tento pohyb Suacutehlasiacute však s nimi že bdquoslovenskaacute ženskaacute otaacutezka je v tom ako v danyacutech pomeroch vychovaacutevať najlepšiacutech slovenskyacutech ľudiacuteldquo K zodpovedneacutemu plneniu tejto uacutelohy je však potrebnaacute zmena jej postavenia pretože bdquoči vie matka-otrokyňa vychovaacutevať otrokov na ľudiacute svobodnyacutechldquo

Pavlů si uvedomuje že bdquočasy sa menialdquo a s tyacutem je nevyhnutne spojenaacute aj zmena postojov k žene ktoruacute už nemožno vniacutemať len ako matku ale tiež ako svojbytnuacute ľudskuacute bytosť bdquoTreba sa prisluacutechnuť k neurčiteacutemu šepotaniu novej doby i u naacutes aby sme jasno počuli hlasy že ani slo-venskaacute žena nechce ostať len prostriedkom pre rodenie a vychovaacutevanie druhyacutech bytostiacute ale sama chce byť bytosťou vlastnyacutem cieľomldquo Aj keď ten cieľ ešte nie je presne vytyacutečenyacute je jasneacute že s meniacou sa dobou sa bude meniť aj postavenie ženy v spoločnosti

Zakryacutevať si oči pred tyacutemito spoločenskyacutemi zmenami a zotrvaacutevať na tradičnyacutech poziacuteciaacutech nemaacute veľkyacute vyacuteznam bdquoČi možno zastaviť vyacutechod slnka keď ukryjeme kohuacutetaldquo Jednoznačne podporuje slovenskeacute ženy ktoreacute sa snažia meniť svoje tradičneacute postavenie v spoločnosti bdquoSlovenskaacute žena sa hlaacutesi ako pomocnica v boji o novyacute naacuterodnyacute život hlaacutesi sa nielen ako žena-gazdinaacute nielen ako žena-machine a faire des enfants [stroj na deti ndash K H] ale tiež ako žena-duša Kto opovažuje sa preto haacutedzať po nej kameňomldquo560

557 Paľo [PAVLŮ] ref 499 s 340558 Paľo [PAVLŮ] ref 499 s 340-341559 Paľo [PAVLŮ] ref 499 s 340560 Paľo [PAVLŮ] ref 499 s 341


111


=

ZhrnutiePolemika okolo hry Oľga Rubešovaacute teda vyvolala diskusiu predovšetkyacutem o uacutelohe akuacute mala

zohraacutevať žena v spoločnosti resp najmauml o jej praacuteve na samostatnyacute vyacuteber životnej draacutehy ktoraacute sa nemusela stotožňovať s uacutelohou manželky a matky V diskusii možno pozorovať istuacute bipolaritu postojov na jednej strane staacuteli Naacuterodnie Noviny561 na druhej strane Slovenskyacute denniacutek a Pruacutedy Fakt že išlo o politicky konkurenčneacute periodikaacute svedčiacute o tom že aj tzv ženskaacute otaacutezka mala v danom obodbiacute už nezanedbateľnyacute diferencujuacuteci vplyv na politickeacute a intelektuaacutelne elity Pokiaľ P Mudroň a E Sollaacuterikovaacute rozhodne zotrvaacutevali na tradičnom chaacutepaniacute uacutelohy ženy v spoločnosti ndash teda jej prvoradej uacutelohy v manželstve rodine a v domaacutecnosti ndash ďalšiacute autori sa relatiacutevne zhodovali v opoziacutecii voči takto defi novanyacutem limitom pre možnuacute realizaacuteciu žien v spoločnosti Docircležituacute uacutelohu v celej diskusii zohraacuteval argument o kresťanskosti resp nekresťanskosti Oľgy Rubešovej keďže kresťanskeacute učenie bolo v danom obdobiacute silnou ideologickou baacutezou či ideovyacutem podkladom nielen pre tuacuteto diskusiu Preto vyrovnanie sa s tyacutemto probleacutemom celkom pochopiteľne tvoriacute podstatnyacute element polemiky Podobnou ideologickou baacutezou bol nacionalizmus

Zaacutestancovia hlavnej hrdinky hry Oľga Rubešovaacute sa s tyacutemito argumetami vyrovnaacutevali keď obhajovali teacutezu že typ ženy predstavenyacute v Svobodovej draacuteme nie je protinaacuterodnyacute ale ani protikresťanskyacute Je priacuteznačneacute že sa v kontexte tejto polemiky nepriamo dištancovali od bdquosufraže-tiekldquo Oľga sa v ich interpretaacutecii javiacute ako vysoko mravnaacute osoba ktoraacute bojuje s tradičnyacutemi naacutezormi na ženskeacute spoločenskeacute roly Zaacuteroveň však nie je bdquosufražetkouldquo Ako bdquoideaacutelny typldquo (prirodzene neraacutetajuacutec do toho obrazu akt samovraždy) vyjadruje podľa nich bdquoducha novej dobyldquo avšak bez elementov radikalizmu ktoryacute sa asocioval s obrazom sufražetky V tejto podobe ju mohli slo-venskiacute bdquosvobodnomyšlienkaacuterildquo prezentovať ako vzor pre slovenskeacute ženy Išlo však o pomerne všeobecnyacute vzor lebo presnaacute formulaacutecia konkreacutetnych predstaacutev o bdquožene novej dobyldquo zatiaľ chyacutebala Prevažovala iba akaacutesi intuitiacutevna sympatia k presne neprecizovanej potrebe zmeny postavenia ženy v spoločnosti Ako spoločnyacute znak v ich argumentaacutecii pozorujeme najmauml to že novaacute uacuteloha ženy by mala byť defi novanaacute širšie ako tradične chaacutepanaacute rola ženy v domaacutecnosti Zdocircrazňovali aj potrebu ekonomickej samostatnosti ženy čo vypovedaacute o tom že taacuteto zaacuteležitosť predstavovala v danom obdobiacute aktuaacutelny spoločenskyacute probleacutem

Charakter konzervatiacutevnych postojov P Mudroňa a E Sollaacuterikovej bol determinovanyacute presved-čeniacutem že uacuteloha ženy v spoločnosti je defi novanaacute ženskou prirodzenosťou a taacute ju predurčovala k uacutelohe manželky a predovšetkyacutem matky Takto defi novanaacute uacuteloha ženy bola podľa nich v suacutelade nielen s bdquobožiacutem poriadkomldquo bdquoprirodzenosťouldquo ale aj s bdquonaacuterodnyacutem zaacuteujmomldquo Preto akeacutekoľvek odklonenie sa od tejto liacutenie myslenia bolo nekompromisne kritizovaneacute Na rozdiel od sympatizan-tov ženskej emancipaacutecie mali jej protivniacuteci svoje postoje jasne sformulovaneacute a presne vedeli akaacute maacute byť žena a ako hodnotiť jej spraacutevanie Rozhodnaacute argumentaacutecia a jasneacute rozlišovanie spraacutevneho a nespraacutevneho je teda docircležityacutem rysom postojov P Mudroňa a E Sollaacuterikovej Skutočnosť že Sollaacuterikovaacute vedome pridala svoj bdquoženskyacute pohľadldquo na vec ktoryacute bol totožnyacute s liacuteniou P Mudroňa nie je v kontexte konzervatiacutevneho charakteru slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia priacuteliš prekvapujuacuteca Podobneacute postoje by sme mohli naacutejsť napr aj u Ľ Podjavorinskej a nič na tom nemeniacute skutočnosť že podobne ako Mudroň podporovala volebneacute praacutevo pre ženy562

561 Napriek nespornej mienkotvornosti Naacuterodnyacutech noviacuten si však treba uvedomiť že reaacutelny dosah periodika mocircžeme sledovať najmauml na zaacuteklade počtu jeho predplatiteľov V tomto kontexte treba upozorniť na fakt že Naacuterodnie noviny mali v raacutemci slovenskej žurnalistiky relatiacutevne maacutelo predplatiteľov teda ich dosah nemožno preceňovať Michal Potemra uvaacutedza že Naacuterodnie noviny mali roku 1898 približne 1200 roku 1908 asi 1000 a roku 1917 približne 600 predplatiteľov Pre porovnanie Hodžov Slovenskyacute tyacuteždenniacutek mal v istyacutech obdo-biach až 14 000 predplatiteľov Pozri POTEMRA ref 173 s 30 a 38

562 Pozri napr PODJAVORINSKAacute Ľudmila Naše praacuteva In Dennica 1914 roč 14 č 3 s 65


112

KAROL HOLLYacute

=

Zo ženskyacutech osobnostiacute ktoreacute v tomto obdobiacute radikaacutelnejšiacutem spocircsobom verejne vystupovali proti naacutezorom reprezentovanyacutem Vajanskyacutem Škulteacutetym či Mudroňom treba upozorniť predovšetkyacutem na H Gregorovuacute Okrem jej otvorenyacutech polemiacutek s Ľ Podjavorinskou563 a ďalšiacutech verejnyacutech preja-vov564 stojiacute za zmienku najmauml jej zbierka poviedok Ženy z roku 1912565 Taacuteto kniha vyvolala vše-obecneacute pobuacuterenie nielen v konzervatiacutevnych naacuterodoveckyacutech kruhoch566 Gregorovaacute sa v tejto pub-likaacutecii venovala probleacutemom podobnyacutem obsahu diskusie o divadelnej hre Oľga Rubešovaacute Hrdinky Gregorovej poviedok boli konfrontovaneacute s probleacutemami manželskeacuteho života567 tuacutežili po vzdelaniacute ktoreacute prekračovalo raacutemec domaacutecnosti a po profesionaacutelnej realizaacutecii vo verejnej sfeacutere568 Ich odkaz bol teda podobnyacute odkazu postavy Oľgy Rubešovej zo Svobodovej draacutemy Okrem obsahu však znepokojenie v martinskej societe vyvolali najmauml slovaacute z uacutevodu ku knihe bdquoA je svrchovanyacute čas aby i na Slovensku zjavily sa typy nespokojnyacutech žien aby prestala bojazlivaacute poslušnosť oproti mužom-paacutenomldquo569 Taacuteto Gregorovej vyacutezva v každom priacutepade odzrkadľovala resp aj predviacutedala situaacuteciu v slovenskej naacuterodoveckej societe keďže v obdobiacute pred Veľkou vojnou bola tzv ženskaacute otaacutezka už nezanedbateľnou teacutemou570 Uvedenyacute zaacutever som sa pokuacutesil ilustrovať na dvoch disku-siaacutech ktoreacute boli predmetom tejto kapitoly

563 PODJAVORINSKAacute Ľudmila Drobnosti o ženaacutech In Naacuterodnie noviny 15 3 1913 a 2231913 roč 44 č 31 a 34 s 2-4 a 3-6 Reakciu H Gregorovej pozri GREGOROVAacute Hana K ženskej otaacutezke na Slovensku In Pruacutedy 1913 roč 4 č 7 s 273-280

564 Gregorovaacute svojimi prednaacuteškami a vystuacutepeniami v tomto obdobiacute vyvolala viacero odmietavyacutech a emotiacutevnych reakciiacute Pozri napr Klebety In Naacuterodnie noviny 7 6 1913 roč 44 č 65 s 3 Gregorovej sa zastaacutevali napr Pruacutedy pozri Pruacutedy roč 4 č 7 1913 s 299-300 Podrobne k tomu pozri GREGOROVAacute Spomienky ref 16 s 148-167

565 GREGOROVAacute Hana Ženy Liptovskyacute Sv Mikulaacuteš F Klimeš 1912566 GREGOROVAacute Spomienky ref 16 s 152-156567 Gregorovaacute v poviedke Žiarlivyacute riešila dokonca alternatiacutevu rozvodu ktoryacute však v danyacutech podmienkach nepri-

chaacutedzal do uacutevahy Porovnaj bdquoAkeacute vyslobodenie Rozisť sa s mužom Ak by aj mala toľko sily prekonať to so sebou s rodinou to iste neprekonaacute A ineacuteho vyacutechodu niet Vyacuteslobodiacute sa keď starobou otupne alebo keď jej buduacute museť zaspievať lsquoMeacutemu životu mladeacutemu konec jest učiněnrsquoldquo Pozri GREGOROVAacute ref 565 s 27-28

568 Porovnaj napr poviedky Slečinka a sluacutežka Prvaacute obeť Kam Pozri GREGOROVAacute ref 565 s 1-12 29-56 72-83 Poviedku Prvaacute obeť uverejňujem v priacutelohe na konci knihy

569 GREGOROVAacute ref 565 nestraacutenkovaneacute Gregorovaacute sama spomiacutenala že praacuteve tieto slovaacute boli zrejme docircvo-dom pre silneacute odmietaveacute reakcie na jej knihu Pozri GREGOROVAacute Spomienky ref 16 s 152

570 V suacutevislosti s načrtnutyacutem ideovyacutem konfl iktom medzi Gregorovou a Podjavorinskou treba upozorniť na faktor generačneacuteho rozdielu medzi tyacutemito ženami Spomenutyacute ideovyacute konfl ikt teda treba vniacutemať aj v rovine generačneacuteho konfl iktu


113


=

ZAacuteVER

V praacuteci som analyzoval diskurz slovenskej naacuterodoveckej society na prelome 19 a 20 storočia v kontexte ideiacute ženskej emancipaacutecie Analyzovaneacute teacutemy ktoreacute boli predmetom jednotlivyacutech kapi-tol potvrdili vyacutechodiskovuacute teacutezu o podriadenosti požiadaviek ženskej emancipaacutecie požiadavkaacutem a cieľom nacionalizmu Ženy ziacuteskali vďaka nacionalizmu docircležituacute funkciu v naacuterodnom spoločen-stve keď mali vytvaacuterať zaacutezemie pre svojich mužov-naacuterodovcov pri plneniacute ich uacuteloh v aktivitaacutech naacuterodneacuteho hnutia Životnyacute priestor žien bol teda ohraničenyacute domaacutecnosťou v raacutemci ktorej z poziacuteciiacute manželiek a predovšetkyacutem matiek-bdquorozmnožovateliek roduldquo a vychovaacutevateliek novyacutech generaacuteciiacute naacuterodovcov mali plniť svoju bdquonaacuterodnuacute misiuldquo571 Zodpovedneacute plnenie tejto roly si vyžadovalo zvyacutešenie uacuterovne ženskej vzdelanosti Ako som poukaacutezal v prvej kapitole v raacutemci naacuterodoveckeacuteho diskurzu existovali aj otvorenejšie postoje voči vzdelaacutevaniu žien podľa ktoryacutech žena mala praacutevo vzdelaacutevať sa aj pre ineacute ako domaacutece profesie Tieto naacutezory však rozhodne neboli ani dominujuacutece ani stabilneacute V tomto zmysle postačiacute pripomenuacuteť kontradikcie medzi analyzovanyacutemi vyacutepoveďami S Ormisa Naopak ako charakteristickaacute sa javiacute citovanaacute vyacutezva A Pietra k potrebe vyacutechovy pre povolanie ženy v domaacutecnosti

Ďalšiacutem zaacuteverom vyplyacutevajuacutecim z prvej kapitoly je skutočnosť že požiadavka ženskej vzdela-nosti nebola univerzaacutelna ale zaacutevislaacute na kategoacuterii naacuterodnej bdquosvojskostildquo čo znamenaacute že iba bdquoslo-venskaacute vzdelanosťldquo bola pre bdquoslovenskeacute ženyldquo žiaduacuteca Hoci na prelome 19 a 20 storočia už v Uhorsku existovala slušnaacute sieť štaacutetneho a suacutekromneacuteho dievčenskeacuteho školstva tieto školy neboli z raacutemci diskurzu slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia žiaduacutece a v tomto zmysle Šolteacutesovaacute uprednostňo-vala metoacutedu sebavzdelaacutevania Netreba zvlaacutešť zdocircrazňovať že ak by sa Maacuteria Bellovaacute držala tohto raacutemca určite by nedosiahla takeacute vyacuterazneacute uacutespechy akeacute nepochybne dosiahla potom ako sa zaradila do systeacutemu štaacutetneho vzdelaacutevania v maďarskom jazyku

Pre diskurz o ženskej vzdelanosti bolo typickeacute argumentovanie kategoacuteriou mravnosti ktoraacute reprezentovala popri naacuterodnyacutech predovšetkyacutem kresťanskeacute hodnoty V spoločnosti dominujuacuteci vyacuteklad kresťanskeacuteho učenia a jeho praktickeacute implikaacutecie utužovali predstavu že žena maacute byť podriadenaacute mužovi572 z čoho samozrejme vyplyacutevalo negovanie akyacutechkoľvek snaacuteh o zmenu tohto stavu t j predovšetkyacutem feministickeacuteho hnutia Snahy o narušenie načrtnutej deľby spoločenskyacutech roliacute medzi mužmi a ženami boli preto konzekventne označovaneacute ako nemravneacute protinaacuteboženskeacute a odporujuacutece bdquoľudskej prirodzenostildquo

Tento raacutemec bol akceptovanyacute aj v raacutemci slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia To je potrebneacute si uve-domiť pri analyacuteze prveacuteho vyacuterazneacuteho a vyacuteznamneacuteho konfl iktu veduacutecich osobnostiacute slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia s vodcami naacuterodneacuteho hnutia Išlo samozrejme o konfl ikt sprevaacutedzajuacuteci geneacutezu a počiatočnuacute faacutezu vydaacutevania Dennice V kapitole venovanej tomuto periodiku som sa snažil ukaacute-zať že ideoveacute vyacutechodiskaacute zaacutestancov Dennice v porovnaniacute s ich odporcami neboli natoľko pro-tichodneacute ako by sa mohlo na prvyacute pohľad zdať Domnievam sa že ostreacute hlasy proti Dennici vyplyacutevali z obavy ndash ktoraacute zrejme nebola neopodstatnenaacute ndash že časopis je dosť silneacute foacuterum na to aby bolo z hľadiska šiacuterenia bdquonemravnyacutech požiadaviekldquo a feministickyacutech myšlienok potenciaacutelne nebezpečneacute Tieto obavy sa do určitej miery naplnili keďže Dennica hoci umiernene ale predsa len predostierala otaacutezky patriace do agendy suacutedobeacuteho feminizmu Na druhej strane nemožno pochybovať o tom že si aj svedomite plnila svoju bdquonaacuterodnuacute misiuldquo o čom svedčia napr pravidelneacute

571 Toto korešponduje aj s niektoryacutemi sociologickyacutemi analyacutezami vyacuteznamu rodu pre koncept naacuteroda Porovnaj MANNOVAacute ref 4 s 179-180

572 Porovnaj DUDEKOVAacute Gabriela Diskurz o poslaniacute vzdelanyacutech žien pred a po roku 1918 In DUDEKO-VAacute Na ceste ref 2 s 94


114

KAROL HOLLYacute

=

baacutesnickeacute priacutespevky Ľ Podjavorinskej či trpezliveacute a systematickeacute vysvetľovanie podstaty tzv žen-skej otaacutezky v priacutespevkoch E Šolteacutesovej Na tomto mieste chcem zdocircrazniť docircležitosť ideologic-keacuteho profi lu iniciaacutetora celeacuteho projektu K Kaacutelala Veď napriacuteklad argumenty proti plaacutenovaneacutemu kalendaacuteru pre ženy z roku 1886 neboli ani zďaleka tak ostreacute ako proti Dennici Domnievam sa že podstatnyacute faktor ktoryacute tento posun vysvetľuje suacutevisel praacuteve s hodnoteniacutem Kaacutelala Tradične nega-tiacutevne postoje voči tzv ženskej otaacutezke zo strany okruhu okolo Vajanskeacuteho a Škulteacutetyho ku ktoreacutemu sa pridružil fakt že za tyacutemto projektom staacutel Kaacutelal ktoreacuteho aktivity boli vniacutemaneacute už ako reaacutelne ohrozenie vyvolali summa summarum až tragikomicky pocircsobiace odmietaveacute reakcie na projekt Dennice Vymedzujuacutec sa voči tejto tvrdej kritike si mohli predstaviteľky slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia vyprofi lovať defi niacutecie svojich cieľov a vocircbec uvažovať o tom čo taacute bdquoženskaacute otaacutezkaldquo vlastne znamenala Vďaka uacutespešnej realizaacutecii tohto Kaacutelalovho projektu sa to mohlo diať už na straacuten-kach noveacuteho ženskeacuteho periodika Mysliacutem že aj tohto aspektu sa Vajanskyacute so Škulteacutetym obaacutevali V neposlednom rade obaja vniacutemali vznik Dennice aj v rovine obavy z bdquotrieštenia naacuterodnyacutech siacutelldquo

V tretej kapitole som sa venoval česko-slovenskyacutem vzťahom t j kľuacutečovej problematike z hľadiska diskurzu slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia Tu sa ukaacutezala docircležitosť politickej orientaacutecie veduacutecich predstaviteliek slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia (združenyacutech okolo spolku Živena) na tzv martinskeacute centrum SNS573 Konfl ikt medzi ideoloacutegiou samostatneacuteho slovenskeacuteho naacuteroda a ideo-loacutegiou naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov sa ukaacutezal ako zaacutesadnyacute limitujuacuteci faktor pre vzťahy medzi slovenskyacutem a českyacutem ženskyacutem hnutiacutem Pokiaľ Šolteacutesovaacute vedela viesť kultivovanyacute dialoacuteg s V Sokolovou a napriek rocircznosti pohľadov aj rozviacutejať spolupraacutecu v priacutepade Kaacutelala ndash tu maacutem na mysli jeho programoveacute texty Českeacute ženy a Slovensko ndash sme mohli pozorovať opačnyacute efekt Šolteacutesovaacute na zaacuteklade Kaacutelalovyacutech priacutespevkov v Ženskom světe dospela k naacutezoru že taacute vzaacutejomnosť zrejme nie je postavenaacute na bdquoprirodzenyacutech zaacutekladochldquo V kapitole som tiež upozornil na dopo-siaľ maacutelo znaacutemu skutočnosť že Šolteacutesovaacute dlhodobo (prinajmenšom od začiatku 20 storočia) kri-ticky hodnotila českeacute ženskeacute hnutie a to z poziacutecie naacuterodnyacutech a kresťanskyacutech hodnocirct vyjadrenyacutech kategoacuteriou mravnosti Taacuteto kritika bola natoľko konzekventnaacute že na straacutenkach slovenskyacutech žen-skyacutech periodiacutek varovala Slovenky pred nasledovaniacutem českyacutech vzorov

Fenomeacuten naacuterodnej ideoloacutegie bolo možno viac než inde pozorovať v raacutemci tzv vyacutešivkaacuterskeho hnutia ktoreacute bolo tak typickyacutem ako aj špecifi ckyacutem prejavom aktiviacutet slovenskeacuteho ženskeacuteho hnu-tia Z kapitoly venovanej tejto teacuteme treba zdocircrazniť skutočnosť že aktivity vo vyacutešivkaacuterstve pat-rili dlhodobo (minimaacutelne od roku 1887) k uacutestrednyacutem aktivitaacutem spolku Živena Napriek tomu že jej vedenie si dobre uvedomovalo vyacuteznam založenia spoločnosti organizujuacutecej vyacuterobu a predaj vyacutešiviek pod bdquoslovenskyacutem menomldquo viac než dve desaťročia sa v tejto veci nič nedialo V kon-texte celkovej pasivity spolku Živena však treba konštatovať že založenie Lipy bolo nepochybne vyacutenimočnou udalosťou a to tyacutem viac že Lipa podobne ako skalickeacute družstvo dokaacutezali vykazovať uacutespešnuacute obchodnuacute bilanciu O tom že tieto obchodneacute aktivity resp aj celkovyacute zaacuteujem o vyacutešivky (predovšetkyacutem z českej strany) boli presiaknuteacute nacionalizmom skrz-naskrz priacuteznačne vypovedaacute tak text od M Smolkovej ako aj člaacutenok z Naacuterodnyacutech noviacuten Čudnaacute laacuteska

Piata kapitola vypovedaacute o tom že do naacuterodoveckeacuteho diskurzu sa postupne dostaacutevali aj ďalšie aspekty ženskej emancipaacutecie akyacutemi boli požiadavka volebneacuteho praacuteva pre ženy požiadavky pro-fesionaacutelnej realizaacutecie žien vo verejnej sfeacutere problematika sociaacutelneho zabezpečenia (napr nevyda-tyacutech) žien či možnosť slobodneacuteho rozhodnutia nevydať sa a pod V kontexte všeobecnyacutech dejiacuten boja za volebneacute praacutevo pre ženy je nepochybne zaujiacutemaveacute že na tejto v inyacutech kontextoch radikaacutelnej požiadavke sa zhodlo v zaacutesade celeacute spektrum diferencovaneacuteho slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutia Je

573 Otaacutezka priacutevrženkyacuteň Hlasu resp ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov (napr Ľ Markovičovaacute či H Gregorovaacute) ostaacuteva teacutemou pre ďalšie vyacuteskumy


115


=

zrejmeacute že to bolo vyacutelučne vďaka slovenskeacutemu nacionalizmu v kontexte Uhorska na začiatku 20 storočia Ženy boli prezentovaneacute ako potenciaacutelne zodpovednejšie voličky a teda prostredniacutectvom ziacuteskaneacuteho volebneacuteho praacuteva mali vyacuterazne posilniť elektoraacutet tvorenyacute len mužmi ktoriacute často volili toho bdquonespraacutevneho kandidaacutetaldquo

Komplikovanejšie otaacutezky vyplynuli z diskusie okolo divadelnej hry Oľga Rubešovaacute Myš-lienka že by žena mala praacutevo slobodne rezignovať na jej bdquoBohom určenuacuteldquo rolu manželky a matky bola skutočne radikaacutelna Fakt že taacuteto idea bola podporenaacute v zaacutesade celyacutem spektrom periodiacutek opo-zičnyacutech voči Naacuterodnyacutem novinaacutem vypovedaacute o zmene situaacutecie v porovnaniacute s obdobiacutem na konci 19 storočia V obdobiacute vzniku Dennice sa takeacuteto myšlienky objavovali len zriedka a ak sa aj vyskytli boli striktne odmietaneacute V tomto ohľade zostal okruh okolo Naacuterodnyacutech noviacuten konzekventnyacute vo svojom odmietavom postoji Pokiaľ však koncom 19 storočia neexistoval relevantnyacute hlas ktoryacute by podobnuacute ideu podporil kraacutetko pred Veľkou vojnou ich bolo už viacero Neznamenaacute to však prirodzene uacutestup od nacionalistickyacutech poziacuteciiacute ndash analyzovaneacute priacutespevky v prospech postavy Oľgy Rubešovej jasne obhajovali teacutezu že hlavnaacute hrdinka Svobodovej hry nie je bdquoprotinaacuterodnaacuteldquo ani bdquoprotikresťanskaacuteldquo Svedčiacute to jednoznačne o tom že tzv ženskaacute otaacutezka sa v raacutemci naacuterodoveckeacuteho diskurzu staacutevala v porovnaniacute so skoršiacutem obdobiacutem čoraz širšiacutem pojmom ndash už to nebola len žena v domaacutecnosti ale aj žena ktoraacute mocircže svojiacutem vlastnyacutem uacutesiliacutem dosiahnuť uplatnenie vo verejnej sfeacutere a zaacuteroveň byť plnohodnotnou suacutečasťou naacuterodneacuteho spoločenstva Toto sa však akceptovalo v raacutemci diskusiiacute a polemiacutek (pričom jasnaacute defi niacutecia spoločenskeacuteho statusu bdquoženy novej dobyldquo nebola sformulovanaacute) z čoho ešte nevyplyacuteva že by bol tento priacutestup uplatňovanyacute aj v každodennej praxi V tomto ohľade mal konzervatiacutevny priacutestup Naacuterodnyacutech noviacuten dlhodobo omnoho vaumlčšiacute vplyv


116

KAROL HOLLYacute

=

PRAMENE A LITRERATUacuteRA

1 PrameneArchiacutevy- Archiacutev Slovenskej televiacutezie Bratislava- Literaacuterniacute archiv Pamaacutetniku naacuterodniacuteho piacutesemnictviacute Prahafondy Sokolovaacute-Seidlovaacute Vilma Kaacutelal Karel- Naacuterodnyacute biografi ckyacute uacutestav Slovenskej naacuterodnej knižnice Martinfond Bellovaacute Maacuteria- Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica ndash Archiacutev literatuacutery a umenia Martin (osobneacute fondy označeneacute v texte priacuteslušnyacutemi signatuacuterami)- Slovenskyacute naacuterodnyacute archiacutev Bratislavafondy Živena Križko Pavel- Uacutestrednyacute archiacutev Slovenskej akadeacutemie vied Bratislavafond Votruba František Zoznam periodiacutek a periodickyacutech vydaniacuteČeskyacute lid 1897 Dennica 1898 1899 1902 1906 1911 1912 1913 1914 Dom a škola 1895 1896 1897 Domaacutecnosť a škola 1912 1913 Hlas 1898 1899 Letopis Živeny 1898 Naacuterodnie noviny 1896 1898 1900 1902 1903 1908 1910 1913 1920 Naacuterodnyacute hlaacutesnik 1913 Naacuterodnyacute kalendaacuter (Vydavateľ Naacuterodnyacute Slov Spolok v S Š A) 1913 Novaacute domovaacute pokladnica 1910 1912 1913 Obzor 1871 Orol 1870 1871 Pruacutedy 1910 1913 1914-1919 1936 Revue Naše Slovensko 1909 1910 Robotniacutecke noviny 1912 1913 Slovanskyacute přehled 1904 Slovenskeacute listy 1898 1899 Slovenskeacute ľudoveacute noviny 1913 Slovenskeacute pohľady 1882 1929 Slovenskyacute denniacutek 1912 1913 Slovenskyacute tyacuteždenniacutek 1913 Ženskeacute listy 1909 1911 Ženskyacute svět 1896 1897 1898 1902 1903 1904 1912 1913 Živena 1910 1912 1913 1915 1937 Živena Naacuterodnyacute almanach 1872 1885Doboveacute diela dokumenty a publicistika- Administraacutecia časopisu Živeny K noveacutemu ročniacuteku Živeny In Živena roč 4 1913 č 1 nestraacuten-kovaneacute- Anketa In Pruacutedy 1914 ndash 1919 roč 5 s 456-565- BELLOVAacute Maacuteria Curriculum viacutetae [vitae] Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica ndash Archiacutev literatuacutery a umenia sign 150 BS 1 s 1- [BELLOVAacute Maacuteria] Zaacutepisky ev fara Priacutebovce nestraacutenkovaneacute Naacuterodnyacute biografi ckyacute uacutestav Sloven-skej naacuterodnej knižnice f Bellovaacute Maacuteria- BOTTO Juacutelius Andrej Kmeť a musealna slovenskaacute spoločnosť Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica ndash Archiacutev literatuacutery a umenia sign 33 C 2- BROMAN Zdeněk Slovenskaacute žena In Ženskyacute svět 1912 roč 16 č 18 s 1-2- CZAMBEL Samu A Cseh-toacutet nemzetegyseacuteg multja jelene eacutes joumlvője Koumlzművelődeacutesi eacutes politikai tanulmaacuteny [Budapest] Moszkoacuteci Ferenczneacute 1902- Českaacute raquoMinervalaquo In Živena 1915 roč 6 č 9 ndash 10 s 316-317- Čudnaacute laacuteska In Naacuterodnie noviny 18 1 1908 roč 34 č 8 s 1- FELIX Jur Vlastenectviacute žen In Dom a škola 1897 roč 12 č 8 ndash 9 s 258-265- [GREGOR-TAJOVSKYacute Jozef] Turany 1901 In Jozef Gregor Tajovskyacute Dielo VI [Dielo v šiestich zvaumlzkoch] Bratislava Slovenskeacute vydavateľstvo kraacutesnej literatuacutery 1958 s 391-393 [pocircvodne v Ľudoveacute noviny 1901 roč 5 č 50] - [GREGOR-TAJOVSKYacute Jozef] Žilinskaacute schocircdzka mlaacutedeže a jej priateľov In Jozef Gregor Tajov-


117


=

skyacute Dielo VI [Dielo v šiestich zvaumlzkoch] Bratislava Slovenskeacute vydavateľstvo kraacutesnej literatuacutery 1958 s 431-436 [pocircvodne v Hlas 1903 roč 5 s 260-264]- Prepaacutečte [GREGOR-TAJOVSKYacute Jozef] Živena a jej tajomniacutek In Jozef Gregor Tajovskyacute Dielo VI [Dielo v šiestich zvaumlzkoch] Bratislava Slovenskeacute vydavateľstvo kraacutesnej literatuacutery 1958 s 427-430 [pocircvodne v Hlas 1903 roč 5 s 238-241]- GREGOROVAacute Hana K ženskej otaacutezke na Slovensku In Pruacutedy 1913 roč 4 č 7 s 273-280- GREGOROVAacute Hana Zenskaacute [Ženskaacute] otaacutezka na Slovensku In Naacuterodnyacute kalendaacuter na obyčajnyacute rok 1913 roč 21 č 22 Vydal Naacuterodnyacute Slov Spolok v S Š A Sostavil Ignaacutec Gessay s 211-218- GREGOROVAacute Hana Ženy Liptovskyacute Sv Mikulaacuteš F Klimeš 1912- Hospodyňskaacute škola v Kroměřiacuteži In Dennica 1906 roč 9 č 4 s 160- [HURBAN-VAJANSKYacute Svetozaacuter] Nemci iduacute do živeacuteho In Naacuterodnie noviny 23 1 1902 roč 33 č 9 s 1- HURBAN VAJANSKYacute Svetozaacuter Otvorenie žilinskej priemyselnej vyacutestavky In Naacuterodnie noviny 4 8 1903 roč 34 č 95 s 1- Jk O slovenskyacutech vyacutešivkaacutech In Novaacute domovaacute pokladnica 1913 roč 16 s 116-120- K H Ku vzaacutejemnosti československeacute [Ze ženskyacutech snah a ženskeacute praacutece] In Ženskyacute svět 1902 roč 6 č 1 s 4-5 - K naacuterodnyacutem uacutelohaacutem slovenskyacutech žien In Naacuterodnie Noviny 1896 roč 27 č 32 s 1- KAacuteLAL Karel Českeacute ženy a Slovensko In Ženskyacute svět 1902 roč 6 č10 s 113-114- KAacuteLAL Karel Českeacute ženy a Slovensko In Ženskyacute svět 1902 roč 6 č 11 s 130-132 - KAacuteLAL Karel Českeacute ženy a Slovensko In Ženskyacute svět 1902 roč 6 č 13 s 155-156 - KAacuteLAL Karel Českeacute ženy a Slovensko (Konec) In Ženskyacute svět roč 6 č 14 1902 s 166-168- KAacuteLAL Kar[el] Dopisy Z Frenštaacutetu p R na Morave (Z dejiacuten naacutešho časopisu) In Dennica 1898 roč 1 č 1 s 14-15- Neklan K [KAacuteLAL Karel] Ženskaacute otaacutezka In Dom a škola 1896 roč 12 č 10 s 311-315- Klebety In Naacuterodnie noviny 7 6 1913 roč 44 č 65 s 3- KLVAŇA Jos[ef] O československyacutech věcech na vyacutestavě v Budapešti r 1896 In Českyacute lid 1897 roč 6 s 225-229- KOLIacuteSEK Al[ois] Vyacutestava slovenskeacuteho umenia v Londyacutene In Novaacute domovaacute pokladnica 1912 roč 15 s 114-115- KOULA Jan Několik myšlenek v čem a kde dlužno hledati starožitnost vyšiacutevaacuteniacute českosloven-skeacuteho (Pokračovaacuteniacute) In Českyacute lid 1897 roč 6 s 275-282- Eliška [KRAacuteSNOHORSKAacute Eliška] Vilma Sokolovaacute In Ženskeacute listy 1909 roč 37 č 1 s 1-5- Jesom Jaacuten [KRČMEacuteRY Štefan] Prebytok slovenskej inteligencie In Naacuterodnie noviny 7 8 1920 roč 51 č 177 s 1- KRIŽKOVAacute-KARDOŠOVAacute Drahotiacutena Rozpomienky o naacuterodnyacutech ornamentoch a o ľudovyacutech vyacutešivkaacutech (Predneseneacute 9 11 1939 v kruacutežku ev žien v Banskej Bystrici) Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica ndash Archiacutev literatuacutery a umenia sign 95 C 28- Kronika Program slovenskej naacuterodnej strany Pruacutedy 1913 roč 4 č 10 s 431-433- Lipa In Živena 1913 roč 4 č 5 s 157-160- Lipa ľudovyacute priemysel uacutečast spoločnoť v Turčianskom Sv Martine In Dennica 1911 roč 13 č 5 s 37-38- MALIAK Jozef Noveacute položenie ndash noveacute uacutelohy In Dennica 1902 roč 5 č 8 s 157-163- MALIAK Jozef Pokus so slovenskyacutem dievčenskyacutem uacutestavom vo Veľkej Revuacuteci a v Iloku In Domaacutecnosť a škola 1913 roč 3 č 8 s 225-229- MALIAK Jozef Pokus so slovenskyacutem dievčenskyacutem uacutestavom vo Veľkej Revuacuteci a v Iloku In


118

KAROL HOLLYacute

=

Domaacutecnosť a škola 1913 roč 3 č 9 s 257-261- MALIAK Jozef Pokus so slovenskyacutem dievčenskyacutem uacutestavom vo Veľkej Revuacuteci a v Iloku In Domaacutecnosť a škola 1913 roč 3 č 10 s 297-301- MARKOVIČOVAacute-BOOROVAacute Ľudmila O speňaženiacute slovenskyacutech vyacutešiviek (Prednaacuteška pove-danaacute na roľn sjazde v Skalici r 1908) In Novaacute domovaacute pokladnica 1910 roč 13 s 91-96- MARKOVIČOVAacute L[udmila] Tetička Talajkovaacute ndash slovenskaacute vyacutešivkaacuterka In Revue Naše Sloven-sko 1909 roč 3 č 10ndash11 s 418-422- Milyacutem čitateľkaacutem bdquoDenniceldquo In Dennica 1898 roč 1 č 5 s 80- A K [MOŠTENANOVA Miloslava Hermiacutena] Čo maacuteme žiadať od Dennice In Dennica 1898 roč 1 č 4 s 59-61- MUDROŇ Pavel Ešte raz bdquoOľga Rubešovaacuteldquo In Naacuterodnie noviny 10 juacutena 1913 roč 44 č 66 s 2- MUDROŇ Pavel bdquoOľga Rubešovaacuteldquo In Naacuterodnie noviny 29 5 1913 roč 44 č 61 s 1- Novyacute rok novyacute krok In Dennica 1898 roč 1 č 1 s 1 - O hnutiacute žen maďarskyacutech In Ženskyacute svět 1903 roč 7 č 8 99-100- O naacutes In Dennica 1898 roč 1 č 1 s 11-12- Opozičneacute ľudoveacute shromaždenie v Chynoranoch In Slovenskyacute denniacutek 17 6 1913 roč 4 č 113 s 1-2- ORMIS Samuel Domaacuteca ženskaacute vyacutechova In Živena Naacuterodnyacute almanach Turč Sv Martin bdquoŽivenaldquo spolok slovenskyacutech žien 1872 s 167-184- ORMIS Samuel Vychovaacutevaciacute uacutestav dievčenskyacute vo Veľkej Revuacuteci In Obzor 1871 roč 9 č 3 s 24 - ORMIS Samuel Vychovaacutevaciacute uacutestav dievčenskyacute vo Veľkej Revuacuteci In Obzor 1871 roč 9 č 4 s 32- ORMIS Samuel Vyacutechovoveda pre seminaristov a rodičov diel druhyacute Učboveda Veľkaacute Revuacuteca Naacutekladom Samuela Ormisa 1874 - ORMIS Samuel Vyacutechovoveda pre seminaristov a rodičov diel prvyacute Veľkaacute Revuacuteca Majetok nakladateľskeacuteho spolku 1871- P M Literatura a uměniacute Olga Rubešovaacute In Ženskyacute svět 1902 roč 6 č 12 s 146-147- [PAULINY-TOacuteTHOVAacute Margita] Inc Ešte minuleacuteho roku Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica ndash Archiacutev literatuacutery a umenia sign 2 K 23 - Paľo [PAVLŮ Bohdan] Divadlo a naacuterodnyacute život In Pruacutedy 1913 roč 4 č 8 s 338-341 - Pečujte o ženy a deti mužov do zbrane povolanyacutech In Robotniacutecke noviny 19 12 1912 roč 9 č 51 s 1- PEPICH E P - PEPICH H Priacutehlas In Orol 1871 roč 2 č 8 s 254-255- PIETOR Ambro Vzdelanie žien In Orol 1870 roč 1 č 10 s 326-327 - PIETOR Ambro - PIVKOVAacute Anna - MUDROŇOVAacute Anna Priacutehlas k ct obecenstvu sloven-skeacutemu In Živena Naacuterodnyacute almanach Turč Sv Martin bdquoŽivenaldquo spolok slovenskyacutech žien 1872 s 226-232- PODJAVORINSKAacute Ľudmila Drobnosti o ženaacutech In Naacuterodnie noviny 15 3 1913 roč 44 č 31 s 2-4- PODJAVORINSKAacute Ľudmila Drobnosti o ženaacutech In Naacuterodnie noviny 22 3 1913 roč 44 č 34 s 3-6- PODJAVORINSKAacute Ľudmila Matkaacutem slovenskyacutem In Dennica 1898 roč 1 č 3 s 34-36- PODJAVORINSKAacute Ľudmila Naše praacuteva In Dennica 1914 roč 14 č 3 s65-66- Ľ P [PODJAVORINSKAacute Ľudmila] Zo sveta Medzinaacuterodnyacute kongress sufražetiek In Dennica


119


=

1913 roč 15 č 2 s 59- PODJAVORINSKAacute Ľ[udmila] Ženskyacute kongress v Pešťbudiacutene In Dennica 1913 roč 15 č 6 s 146-150- Politickyacute prehľad Volebneacute praacutevo žien In Slovenskyacute tyacuteždenniacutek 20 6 1913 roč 11 č 25 s 2- Pozor na slovaacuteckeacute vyacutešivky In Českyacute lid 1897 roč 6 s 580-581- Prvniacute sjezd žen českoslovanskyacutech In Přiacuteloha k bdquoŽenskeacutemu světuldquo 1897 roč 1 č 11 s 21-24- R I Už aj ženy In Slovenskeacute ľudoveacute noviny 20 6 1913 roč 4 č 25 s 1- Redakce Našim čtenaacuteřkaacutem In Ženskyacute svět 1896 roč 1 č 1 s 1- Rocirczne zpraacutevy Pražskyacute predkongressovyacute sjazd ženskyacute In Živena 1913 roč 4 č 6 s 186-187- Rocirczne zpraacutevy Slovenskyacutem ženaacutem Živena 1913 roč 4 č 6 s 185-186- Slovenka [RUPPELDTOVAacute Klementiacutena] Ženskaacute otaacutezka In Dom a škola 1897 roč 13 č 1 s 20-21- S S Možno-li učiteľkaacutem so zdarom sveriť vyacutechovu detiacute mužskeacuteho rodu In Domaacutecnosť a škola 1912 roč 2 č 7 s 201-203- Slovo o Dennici In Slovenskeacute listy 12 2 1898 roč 1 č 13 s 6- Smluva [november 1906] Uacutestrednyacute archiacutev Slovenskej akadeacutemie vied f Votruba František k 1 inv č 10- SMOLKOVAacute Marie A O ženskom domaacutecom priemysle na Uhor Slovensku Do raquoČasopisu Učite-leklaquo napiacutesala a venovala dost p Andr Kmeťovi In Dom a škola 1896 roč 12 č 2 s 48-51- SOCHAacuteŇ Pavel Niečo z dejiacuten vyacutešivkovej akcie In Živena 1910 roč 1 č 4 s 88-92- SOCHAacuteŇ Pavel Slovenskeacute kroje lidoveacute In Slovensko Sborniacutek statiacute věnovanyacutech kraji a lidu slo-venskeacutemu [Praha] Naacutekladem raquoUměleckeacute Besedylaquo b r [19001901] s 66-74- SOKOLOVAacute Vilma Slovenky ndash naše nejbližšiacute sestry In Ženskyacute svět 1897 roč 1 č 7 s 97-98 - SOKOLOVAacute-SEIDLOVAacute Vilma Z myacutech vzpomiacutenek na Slovensko In Slovenskeacute pohľady 1929 roč 45 č 6ndash8 s 453-483- SOKOLOVAacute-SEIDLOVAacute Vilma Ze vzpomiacutenek na Slovensko In Pruacutedy 1936 roč 20 č 2 1936 s 95-99 - SOLLAacuteRIKOVAacute El[ena] Na rozlučneacute s Oľgou Rubešovou In Naacuterodnie noviny 5 juacutena 1913 roč 44 č 64 s 3-4- Spraacuteva Živeny spolku slovenskyacutech žien ŠOLTEacuteSZOVAacute-MAROacuteTHY Elena Naacutešmu cteneacutemu obecenstvu In Živena 1912 roč 3 č 1 s 1-3- STRAacuteNSKAacute-ABSOLONOVAacute Olga Ženskyacute ruch v cizině In Ženskyacute svět 1913 roč 17 č 19 s 259-261- Suacutebeh In Naacuterodnie noviny 7 7 1900 roč 31 č 78 s 3- SVOBODA Xaver František Olga Rubešovaacute Praha Naacutekladem F Šimaacutečka 1902- ŠOLTEacuteSOVAacute Elena Dopisy Turč Sv Martin 26I 1897 In Ženskyacute svět 1897 roč 1 č 5 s 78-79- MAROacuteTHY-ŠOLTEacuteSOVAacute Elena Dopisy Turč Sv Martin 27XI 1896 In Ženskyacute svět 1896 roč 1 č 1 s 18- SOLTEacuteSZOVA Elena Dozvuky ku posledneacutemu valneacutemu shromaždeniu Živeny In Slovenskeacute pohľady 1882 roč 2 č 5 s 433-437- MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute E[lena] Dr Helena Turcerovaacute In Živena 1913 roč 4 č 5 s 150-153- ŠOLTEacuteSOVAacute Elena Načo suacute tie ženskeacute časopisy In Dennica 1898 roč 1 č 2 s 17-19- MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Elena O ženskej otaacutezke (Dokončenie) In Dennica 1912 roč 14 č 5 s 90-91


120

KAROL HOLLYacute

=

- MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Elena Potreba vzdelanosti pre ženu zvlaacutešť so stanoviska mravnosti In Letopis Živeny II Turčiansky sv Martin bdquoŽivenaldquo spolok slovenskyacutech žien 1898 s 154-190- ŠOLTEacuteSOVAacute Elena Pravaacute vzdelanosť (Uacutevahy) Prečo maacute byť žena vzdelanaacute In Dennica 1898 roč 1 č 4 s 49- MAROacuteTHY-ŠOLTEacuteSOVAacute Elena Rozpomienka na naše prveacute slovenskeacute muzeum Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica ndash Archiacutev literatuacutery a umenia sign M 98 K 22- SOLTEacuteSZOVAacute Elena Tereacutezia Vansovaacute (Dokončenie) In Živena 1910 roč 1 č 2 s 33-36- [ŠOLTYacuteSOVAacute Elena] Uacuteloha bdquoŽivenyldquo (Vyacuteťah z reči ktoruacute predniesla podpredsedniacutečka pani Elena Šoltyacutesovaacute vo valnom shromaždeniacute dňa 5 augusta 1885) In Živena Naacuterodniacute almanach Turč Sv Martin bdquoŽivenaldquo spolok slovenskyacutech žien 1885 roč 2 s 299-308- MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Elena Ženskaacute otaacutezka a mravnosť In Živena 1913 roč 4 č 6 s 168-174 - MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Elena Ženskaacute otaacutezka a mravnosť (Dokončenie) In Živena 1913 roč 4 č 7 s 189-208 - MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Elena - HALAŠOVAacute Anna - ROLKOVAacute Anna Slovenskyacutem ženaacutem In Živena 1913 roč 4 č 9 s 284-285- Štaacutetna gazdinskaacute škola v Turč Sv Martine In Živena 1912 roč 3 č 10 1912 s 319-320- [ŠTEFAacuteNEK Anton] Niečo o modernom vzdelaacutevaneacute ľudu a knižniciach ľudovyacutech IV In Hlas 1898 roč 1 č 4 s 99-103 - ŠTEFAacuteNEK A[nton] Protikresťanskaacute bdquoOľga Rubešovaldquo In Slovenskyacute denniacutek 1 juacuten 1913 roč 4 č 102 s 3- ŠTEFAacuteNEK Anton Slovaacuteci vo Viedni In Slovanskyacute přehled Sborniacutek statiacute Dopisův a zpraacutev ze života slovanskeacuteho 1904 roč 6 s 152-156- Tervezet Prospekt Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica ndash Archiacutev literatuacutery a umenia SNK-ALU sign J 199- URAM Jozef Prvaacute slovenskaacute lekaacuterka [K našim obraacutezkom] In Dennica 1911 roč 13 č 1 s 13-14- URAM-PODTATRANSKYacute Rehor Našim slovenskyacutem matkaacutem In Dom a škola 1895 roč 11 č 8 s 286ndash290- Uacutečastinaacuterka raquoLipalaquo ľudovyacute priemysel uacutečastinaacuterska spoločnosť v Turčianskom Sv Martine In Živena 1912 roč 3 č 1 s 28- VANSOVAacute Tereacutezia Jaacuten Vansa (Vyacuteber) Zlatyacute fond denniacuteka SME 2009 [cit 5102011] Dostupneacute na internete lthttpzlatyfondsmeskdielo893Vansova_Jan-Vansa-Vybergt- VANSOVAacute Tereacutezia Sestraacutem slovenskyacutem In Dom a škola 1897 roč 13 č 4 s 126-129- VANSOVAacute Terezia bdquoŽenskeacute hnutiacuteldquo (Poznaacutemka redakcie) In Dennica 1902 roč 5 č 2 s 34-35- T V [VANSOVAacute Tereacutezia] bdquoŽivenaldquo a hospodaacuterska škola pre dievčataacute In Revue Naše Slovensko 1910 roč 3 č 7 s 250-252- bdquoVesnaldquo v Brně In Revue Naše Slovensko 1910 roč 3 č 7 s 257-264- Volebnyacute naacutevrh Rumunov I diel In Naacuterodnyacute hlaacutesnik 31 1 1913 roč 46 č 5 s 2-3- Všetci sme Slovaacuteci In Naacuterodnie noviny 20 1 1896 roč 27 č 10 s 1- Vyzvanie Prospekt In Živena 1912 roč 3 č 1 s 29-30- Vzpomiacutenky při jubileu Vesny In Ženskeacute listy 1911 roč 39 č 7 s 136-139- WAGNER Jaacuten A[lojz] Dennica Ženskyacute list pre poučenie a zaacutebavu Čiacuteslo 1 In Naacuterodnie noviny 3 2 1898 roč 29 č 26 s 4- WANKLOVAacute Madlenka O Domaacuteciacutem průmyslu českeacutem In Ženskyacute svět 1904 roč 8 č 10 s 124-125


121


=

- Z obecenstva Spolkoveacute zpraacutevy divadlaacute a zaacutebavy In Slovenskyacute denniacutek 25 5 1913 roč 4 č 97 s 3-4- Z obecenstva II Niekoľko myšlienok o ženskej otaacutezke na Slovensku Poznaacutemky o bdquoOľge Rubešo-vejldquo v Naacuterodnyacutech Novinaacutech In Slovenskyacute denniacutek 3 6 1913 roč 4 č 103 s 3-4- Zo sveta Siedmy medzinaacuterodnyacute kongress pre volebneacute praacutevo žien In Dennica 1913 roč 15 č 5 s 132- Žena a politickeacute praacutevo In Naacuterodnyacute hlaacutesnik 20 6 1913 roč 46 č 25 s 1- Ženskaacute emancipaacutecia In Robotniacutecke noviny 26 6 1913 roč 10 č 26 s 1- Ženy In Naacuterodnyacute hlaacutesnik 31 10 1913 roč 46 č 44 s 1- Ženy In Slovenskyacute denniacutek 18 2 1912 roč 3 č 32 s 1- Život pre druhyacutech Dokument odvysielanyacute 24 4 1967 v Slovenskej televiacutezii Veduacuteca vyacuterobneacuteho štaacutebu Marta Lhotskaacute kamera Mojmiacuter Tomašovič scenaacuter a reacutežia Eugen Šinko DVD-koacutepia doku-mentu vyhotovenaacute v Archiacuteve Slovenskej televiacutezieEdiacutecie prameňov- DEZSŐ Maacuterkus (ed) Corpus iuris Hungarici Magyar toumlrveacutenytaacuter 1836ndash1868 eacutevi Toumlrveacutenyczik-kek Budapest Franklin-Taacutersulat 1896- GREGOROVAacute Hana Spomienky Ed Dagmar Gregorovaacute-Praacutešilovaacute Bratislava Tatran 1979 - KOCAacuteK Michal (ed) Listy Jozefa Škulteacutetyho 1 1871ndash1910 Martin Matica slovenskaacute 1982- KOCAacuteK Michal (ed) Listy Jozefa Škulteacutetyho 2 1911ndash1941 Martin Matica slovenskaacute 1983- KOCAacuteK Michal (ed) Listy Ľudmily Riznerovej-Podjavorinskej 1 (1889ndash1918) Martin Matica slovenskaacute 1988- KOCAacuteK Michal Ľudmila Riznerovaacute-Podjavorinskaacute Autobiografi a In Literaacuterny archiacutev 2891 Martin Matica slovenskaacute 1994 s 22-46- Korešpondencia In BOSAacuteKOVAacute Viera (ed) Elena Maroacutethy-Šolteacutesovaacute Vyacuteber I Bratislava Tat-ran 1978 s 533-588- MAROacuteTHY-ŠOLTEacuteSOVAacute Elena Sedemdesiat rokov života In BOSAacuteKOVAacute Viera (ed) Elena Maroacutethy-Šolteacutesovaacute Vyacuteber I Bratislava Tatran 1978 s 427-532- MAacuteTEJ Jozef Z korešpondencie Eleny Maroacutethy-Šolteacutesovej s Antoniou Gebauerovou o vzdelaacutevaniacute slovenskyacutech dievčat In Zborniacutek Filozofi ckej fakulty Univerzity Komenskeacuteho Paedagogica 1969 roč 2 Bratislava Univerzita Komenskeacuteho 1971 s 188-213- MINAacuteRIKOVAacute Marianna Z listov Izabely Textorisovej Vilme Sokolovej-Seidlovej In Slovenskeacute pohľady 1993 roč 109 č 4 s 116-124- ORMIS Jaacuten Vladimiacuter (ed) Mariacutena Ormisovaacute spomiacutena Martin Osveta 1979- PETRUS Pavol (ed) Korešpondencia Svetozaacutera Hurbana Vajanskeacuteho II (Vyacuteber listov z rokov 1890-1916) Bratislava Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 1972- SOKOLIacuteK Viliam (ed) Listy Andreja Kmeťa Ľudoviacutetovi Vladimiacuterovi Riznerovi Martin Matica slovenskaacute 1984- ŠIMKOVIČ Alexander - VOTRUBOVAacute Štefana (eds) Korešpondencia Františka Votrubu (1902 ndash 1944) Bratislava Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 1961- Z korešpondencie Terezie Vansovej In Živena 1937 roč 27 č 3 s 79-86- Žiadosti slovenskeacuteho naacuteroda In BARNOVSKYacute Michal et al Dokumenty slovenskej naacuterodnej identity a štaacutetnosti I Bratislava Naacuterodneacute literaacuterne centrum ndash Dom slovenskej kultuacutery 1998 s 307-310

2 Literatuacutera- ALBISETTI James C Female education in german-speaking Austria Germany and Switzerland 1866ndash1914 In GOOD David - GRANDNER Margarete - MAYNES Mary J (eds) Austrian


122

KAROL HOLLYacute

=

women in the nineteenth and twentieth centuries Cross-disciplinary perspectives OxfordProvi-dence Berghahn Books 1996 s 39-57- Atlas historyczny PWN CD-Rom Wydawnictwo Naukowe PWN SA 2005- BADER-ZAAR Birgitta Frauenbewegungen und Frauenwahlrecht In RUMPLER Helmut - URBANITSCH Peter (eds) Die Habsburgermonarchie 1848 - 1918 Band VIII1 Politische Oumlffentlichkeit und Zivilgesellschaft Vereine Parteien und Interessenverbaumlnde als Traumlger der poli-tischen Partizipation Wien Verlag der Oumlsterreichischen Akademie der Wissenschaften 2006 s 1005-1027- bh Ženy pri československom sbližovaniacute In Jednota 15 5 1937 roč 1 č 3 s 26-27 - BRŤKOVAacute Milada Kapitoly z dejiacuten pedagogiky Bratislava Univerzita Komenskeacuteho 1995- BUTVIN Jozef Česko-slovenskeacute vzťahy koncom 19 a začiatkom 20 storočia (1880ndash1914) In Zborniacutek Filozofi ckej fakulty Univerzity Komenskeacuteho Historica 1978ndash79 roč 29ndash30 s 13-57- CSAacuteKY Kaacuteroly Hiacuteres Selmecbaacutenyai tanaacuterok Dunaszerdahely Lilium Aurum 2003- ČAPLOVIČ Radovan Vyacuteznam osvety v publicistickej činnosti Karla Kaacutelala na poli česko-slo-venskej vzaacutejomnosti (1885ndash1901) In Česko-slovenskaacute historickaacute ročenka 2004 Brno Masarykova univerzita 2004 s 209-231- ČEČETKA Juraj Zo slovenskej pedagogiky Turčiansky Sv Martin Matica slovenskaacute 1940- DRENKO Jozef Dievčenskeacute školy na Slovensku do roku 1918 In Pedagogickaacute revue 2006 roč 58 č 1 s 80-96 - DUDEKOVAacute Gabriela Diskurz o poslaniacute vzdelanyacutech žien pred a po roku 1918 In DUDEKOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 94-116- DUDEKOVAacute Gabriela Emancipaacutecia a ženskeacute hnutie v Uhorsku Možnosti a vyacutesledky novyacutech vyacuteskumov In Človek a spoločnosť 2006 roč 9 č 4 Dostupneacute na internete lthttpwwwsaskeskcasarchiv4-2006indexhtmlgt- DUDEKOVAacute Gabriela Konzervatiacutevne feministky Ženskeacute hnutie na Slovensku v kontexte Uhor-ska a medzinaacuterodnyacutech aktiviacutet In DUDEKOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 232-257- DUDEKOVAacute Gabriela Learning to crawl before we can walk Gender in historical research (not only) in Slovakia In HOLEC Roman - KOŽIAK Rastislav (eds) Historiography in Motion Bratislava Institute of History of Slovak Academy of Sciences Banskaacute Bystrica State Scientifi c Library 2010 CD-ROM s 146-167- DUDEKOVAacute Gabriela Międzynarodowa działalność kobiet w Austro-Węgrzech i VII Kongres Międzynarodowego Stowarzyszenia na Rzecz Praw Wyborczych Kobiet w Budapeszcie w 1913 r In JANIAK-JASIŃSKA Agnieszka - SIERAKOWSKA Katarzyna - SWARC Andrzej (eds) Działaczki społeczne feministki obywatelki Samoorganizowanie się kobiet na ziemiach polskich do 1918 roku (na tle poroacutewnawczym) Warszawa Wydawnictwo Neriton 2008 s 147-169 - DUDEKOVAacute Gabriela Postavenie muža a ženy v zrkadle praacuteva Manželskeacute praacutevo na prelome 19 a 20 storočia In Pamiatky a muacutezeaacute 2004 č 4 s 48-51 - DUDEKOVAacute Gabriela Praacutevne postavenie ženy v 19 storočiacute Hranice a limity In DARULOVAacute Jolana - KOŠTIALOVAacute Katariacutena (eds) Sfeacutery ženy Socioloacutegia etnoloacutegia histoacuteria Banskaacute Bystrica Fakulta humanitnyacutech vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Sociologickyacute uacutestav Akadeacute-mie vied Českej republiky v Prahe 2004 s 377-390- DUDEKOVAacute Gabriela Radikaacutelky alebo konzervatiacutevky Noveacute vyacuteskumy v oblasti dejiacuten ženskeacuteho hnutia na Slovensku In CVIKOVAacute Jana - JURAacuteŇOVAacute Jana - KOBOVAacute Ľuba (eds) Histoacuterie


123


=

žien aspekty piacutesania a čiacutetania Bratislava Aspekt 2007 s 80-95- DUDEKOVAacute Gabriela Radikaacutelky alebo konzervatiacutevky Noveacute vyacuteskumy v oblasti dejiacuten ženskeacuteho hnutia na Slovensku In ČADKOVAacute Kateřina - LENDEROVAacute Milena - STRAacuteNIacuteKOVAacute Jana Dějiny žen aneb Evropskaacute žena od středověku do poloviny 20 stoletiacute v zajetiacute historiografi e Pardu-bice Univerzita Pardubice 2006 s 145-158- DUDEKOVAacute Gabriela Strateacutegie prežitia v mimoriadnej situaacutecii Vplyv Veľkej vojny na rodinu na uacutezemiacute Slovenska In Forum Historiae 2009 roč 3 č 1 s 1-15 Dostupneacute na internete lthttpwwwforumhistoriaeskFH1_2009texty_1_2009dudekovapdfgt- DUDEKOVAacute Gabriela Teoacuteria v praxi participaacutecia žien v politike In DUDEKOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 273-289- DUDEKOVAacute Gabriela Uacutevod rodoveacute vzťahy v historickej perspektiacuteve In DUDEKOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 9-17- DUDEKOVAacute Gabriela - LENGYELOVAacute Tuumlnde Premeny praacutevneho postavenia žien In DUDE-KOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 293-315- ĎUROVČIacuteKOVAacute Margita Margita Pauliny-Toacutethovaacute ndash prekladateľka spisovateľka priekopniacutečka slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia In ĎURIŠKA Zdenko et al Paulinyovci v slovenskej kultuacutere Martin Slovenskaacute genealogicko-heraldickaacute spoločnosť 2002 s 133-140- FERENCOVAacute Elena - KUKUROVAacute Elena Poprednaacute osobnosť slovenskej astronoacutemie ndash dr Jaacuten Alojz Wagner (1864ndash1930) In MOROVICS Miroslav Tibor - HYMPAacuteNOVAacute Ingrid (eds) Osem-naacutesty zborniacutek dejiacuten fyziky Bratislava Slovenskaacute spoločnosť pre dejiny vied a techniky pri SAV Odbornaacute skupina dejiacuten a metodoloacutegie fyziky SFS 2001 s 95-100 - FERENČUHOVAacute Bohumila Štuacutediaacute a literaacuterne začiatky In MICHAacuteLEK Slavomiacuter et al Juraj Slaacutevik Neresnickyacute od politiky cez diplomaciu po exil (1890 ndash 1969) Bratislava Prodama 2006 s 48-65- GALLO Jaacuten Revuacutecke gymnaacutezium (1862ndash1874) Bratislava Vydavateľstvo Obzor 1969- GAZDIacuteKOVAacute Alžbeta Andrej Kmeť ndash organizaacutetor a propagaacutetor predaja slovenskyacutech vyacutešiviek a jeho spolupracovniacuteci In Etnologickeacute rozpravy 1998 roč 5 č 1 s 88-93- GREGOROVAacute Hana Slovenka pri krbe a knihe Praha Mazaacuteč 1929- HABRAT Anna Związek Roacutewnouprawnienia Kobiet we Lwowie In JANIAK-JASIŃSKA Agnieszka - SIERAKOWSKA Katarzyna - SWARC Andrzej (eds) Działaczki społeczne femi-nistki obywatelki Samoorganizowanie się kobiet na ziemiach polskich do 1918 roku (na tle poroacutewnawczym) Warszawa Wydawnictwo Neriton 2008 s 97-111- HAUCH Gabriella bdquoArbeit Recht und Sittlichkeitldquo ndash Themen der Frauenbewegungen in der Habsburgermonarchie In RUMPLER Helmut - URBANITSCH Peter (eds) Die Habsburgermon-archie 1848 - 1918 Band VIII1 Politische Oumlffentlichkeit und Zivilgesellschaft Vereine Parteien und Interessenverbaumlnde als Traumlger der politischen Partizipation Wien Verlag der Oumlsterreichischen Akademie der Wissenschaften 2006 s 965-1003- HOLEC Roman Hilsneriaacuteda v uhorskyacutech a slovenskyacutech suacutevislostiach In POJAR Miloš (ed) Hilsnerova afeacutera a českaacute společnost 1899ndash1999 Praha Židovskeacute muzeum 1999 s 101-104- HOLEC Roman Izabela kontra Slovaacuteci In Historickaacute revue 1995 roč 6 č 5 s 26-27- HOLEC Roman bdquoKraacutetkeldquo dejiny bdquodlheacuteholdquo storočia In Historickyacute časopis 2007 roč 55 č 1 s 75-94- HOLEC Roman Posledniacute Habsburgovci a Slovensko Bratislava Ikar 2001


124

KAROL HOLLYacute

=

- HOLEC Roman Tulipaacutenoveacute hnutie ako forma ekonomickeacuteho nacionalizmu a Slovensko In His-torickyacute časopis 1993 roč 41 č 5-6 s 567-582- HOLEC Roman Zabudnuteacute osudy 10 životnyacutech priacutebehov z novodobyacutech slovenskyacutech dejiacuten Martin Matica slovenskaacute 2001- HOLEC Roman Žena v službe In DUDEKOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapi-toly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 501-526- HOLLYacute Karol Česko-slovenskeacute vzťahy a bdquoženskaacute otaacutezkaldquo na prelome 19 a 20 storočia In ČAD-KOVAacute Kateřina - LENDEROVAacute Milena - STRAacuteNIacuteKOVAacute Jana Dějiny žen aneb Evropskaacute žena od středověku do poloviny 20 stoletiacute v zajetiacute historiografi e Pardubice Univerzita Pardubice 2006 s 335-356- HOLLYacute Karol Geneacuteza Dennice prveacuteho ženskeacuteho časopisu na Slovensku In Aspekt feministickyacute kultuacuterny časopis 2004 roč 10 č 1 s 62-71- HOLLYacute Karol Historickaacute ideoloacutegia a slovenskeacute naacuterodneacute hnutie na prelome 19 a 20 storočia Dizertačnaacute praacuteca Školiteľ Dušan Kovaacuteč Bratislava Historickyacute uacutestav SAV 2008- HOLLYacute Karol K aktivitaacutem Igora Hrušovskeacuteho v prvom deceacuteniu 20 storočia a jeho uacutedajnyacutem bdquoDejinaacutem naacuteroda slovenskeacuteholdquo z roku 1907 In Studia Bibliographica Posoniensia Ed Miriam Poriezovaacute Bratislava Univerzitnaacute knižnica 2009 s 111-131- HOLLYacute Karol Kauza bdquoOlga Rubešovaacuteldquo Naacutezory na emancipaacuteciu žien v publicistickej diskusii k divadelnej hre In CVIKOVAacute Jana - JURAacuteŇOVAacute Jana - KOBOVAacute Ľuba (eds) Histoacuterie žien aspekty piacutesania a čiacutetania Bratislava Aspekt 2007 s 240-266- HOLLYacute Karol Kobiece rzemiosło ludowe na Słowacji na przełomie XIX i XX wieku Organizacja i dystrybucja In JANIAK-JASIŃSKA Agnieszka - SIERAKOWSKA Katarzyna - SWARC Andr-zej (eds) Działaczki społeczne feministki obywatelki Samoorganizowanie się kobiet na ziemiach polskich do 1918 roku (na tle poroacutewnawczym) Warszawa Wydawnictwo Neriton 2008 s 457-475- HOLLYacute Karol Maacuteria Bellovaacute ndash bdquoprvaacute slovenskaacute lekaacuterkaldquo In DUDEKOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydava-teľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 631-643- HOLLYacute Karol Negaacutecia udalostnej histoacuterie a historickyacute optimizmus historickaacute ideoloacutegia S H Vajanskeacuteho (1881 - 1897) In Historickyacute časopis 2009 roč 57 č 2 s 243-269- HOLLYacute Karol Otaacutezka priacuterodnyacutech vied v spore medzi ideou bdquouniverzaacutelnejldquo a bdquonaacuterodnejldquo vedy v programovej orientaacutecii Muzeaacutelnej slovenskej spoločnosti pred rokom 1914 In MESDEF 2009 16 Medzinaacuterodnyacute seminaacuter dejiacuten fyziky Martin 3-5 9 2009 Bratislava Slovenskaacute spoločnosť pre dejiny vied a techniky pri SAV 2011 (v tlači)- HOLLYacute Karol Poniacutemanie histoacuterie a inštrumentalizaacutecia obrazov minulosti v naacuterodnej ideoloacutegii Tomaacuteša G Masaryka na prelome 19 a 20 storočia In Dějiny ndash teorie ndash kritika 2011 roč 8 č 1 s 35-59 - HOLLYacute Karol Volebneacute praacutevo pre ženy na straacutenkach slovenskej tlače roku 1913 Refl exia kon-gresov ženskyacutech organizaacuteciiacute v Prahe a v Budapešti In HUŤKA Miroslav - ZMAacuteTLO Peter (eds) Ružomberskyacute historickyacute zborniacutek II Ružomberok Katoliacutecka univerzita v Ružomberku 2008 s 133-144- HOLLYacute Karol Ženskyacute a chlapskyacute svet Prvyacute slovenskyacute časopis pre ženy ako ideologickyacute konfl ikt In BYSTRICKYacute Valeriaacuten - ROGUĽOVAacute Jaroslava (eds) Storočie škandaacutelov Afeacutery v modernyacutech dejinaacutech Slovenska Bratislava Spoločnosť Pro Historia 2008 s 35-42 - HRABOVEC Ivan Izabela Textorisovaacute In TIBENSKYacute Jaacuten et al Priekopniacuteci vedy a techniky na Slovensku 2 Bratislava Obzor 1998 s 892-899


125


=

- HRABOVEC Ivan Slovenskaacute botanička Izabela Textorisovaacute In Z dejiacuten vied a techniky na Sloven-sku IX Bratislava Veda 1979 s 371-391- HUČKOVAacute Dana Refl exia postavenia žien v časopise bdquoDennicaldquo v rokoch 1898 ndash 1903 a dobovyacute literaacuterny obraz ženy In DUDEKOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 62-78- JAKEŠOVAacute Elena Spoločnosť In KOVAacuteČ Dušan et al Slovensko v 20 storočiacute Prvyacute zvaumlzok Slovensko na začiatku storočia 1901-1914 Bratislava Veda 2004 s 33-79 - JANŠAacuteK Štefan Umenie v živote Dr Pavla Blahu Bratislava Justitia 1944- JURČIŠINOVAacute Nadežda Českoslovanskaacute jednota a Slovaacuteci (Kultuacuterno-spoločenskeacute aktivity spolku) (1896 ndash 1914) Prešov Filozofi ckaacute fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2010- JURČIŠINOVAacute Nadežda Spolupraacuteca Českoslovanskej jednoty so slovenskyacutemi docircverniacutekmi pri rozviacutejaniacute kultuacuternych vzťahov medzi Čechmi a Slovaacutekmi In Česko-slovenskaacute historickaacute ročenka 2000 Brno Masarykova univerzita 2000 s 185-198- KAČIacuteREK Ľuboš Vniacutemanie emancipaacutecie žien v slovenskej spoločnosti v 60 a 70 rokoch 19 sto-ročia In DARULOVAacute Jolana - KOŠTIALOVAacute Katariacutena (eds) Sfeacutery ženy Socioloacutegia etnoloacutegia histoacuteria Banskaacute Bystrica Fakulta humanitnyacutech vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Sociologickyacute uacutestav Akadeacutemie vied Českej republiky v Prahe 2004 s 391-401- KAĽAVSKYacute Michal Lipa ľudovyacute priemysel uacutečastinaacuterska spoločnosť In Zborniacutek Slovenskeacuteho naacuterodneacuteho muacutezea Histoacuteria 40 2000 s 47-67- KAĽAVSKYacute Michal Prvyacute pokus o zveľadenie domaacuteckej vyacuteroby v Uhorsku In Zborniacutek Sloven-skeacuteho naacuterodneacuteho muacutezea Histoacuteria 32 1992 s 77-86- KARŠAI František Vyacutechovnyacute uacutestav dievčenskyacute v Revuacutecej In SROGOŇ Tomaacuteš (ed) Sto rokov Revuacuteckeho gymnaacutezia 1862ndash1962 Bratislava Slovenskeacute pedagogickeacute nakladateľstvo 1965 s 70-77- KAacuteDNER Otakar Vyacutevoj a dnešniacute soustava školstviacute I Praha Sfi nx Bohumil Janda 1929- KENYERES Aacutegnes (ed) Magyar eacuteletrajzi lexikon 1000ndash1990 Upraveneacute prepracovaneacute vydanie Dostupneacute na internete lthttpmekniifhu0030000355htmlindexhtmlgt- KIPS Milan K problematike česko-slovenskyacutech vzťahov v školstve v rokoch 1900-1918 (vzdelaacute-vanie dievčat) In PORUBSKAacute Gabriela (ed) Medactaacute95 Zborniacutek z vedeckej konferencie Tech-noloacutegie vzdelaacutevania tretieho tisiacutecročia časť 1 Nitra SlovDidac 1995 s 127-130- KIPS Milan Slovaacuteci v českyacutech strednyacutech školaacutech v rokoch 1848-1918 Bratislava Pressent 2000- KODAJOVAacute Daniela Odborneacute vzdelaacutevanie ako predpoklad a prostriedok emancipaacutecie In DUDE-KOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 149-175 - KODAJOVAacute Daniela Povolanie učiteľka In DUDEKOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 541-563- KODAJOVAacute Daniela Stowarzyszenie Kobiet Słowackich Živena In JANIAK-JASIŃSKA Agnieszka - SIERAKOWSKA Katarzyna - SWARC Andrzej (eds) Działaczki społeczne femi-nistki obywatelki Samoorganizowanie się kobiet na ziemiach polskich do 1918 roku (na tle poroacutewnawczym) Warszawa Wydawnictwo Neriton 2008 s 477-487 - KODAJOVAacute Daniela Vyššie vzdelaacutevanie dievčat na Slovensku v 19 storočiacute In Človek a spoloč-nosť 2006 roč 9 č 4 Dostupneacute na internete lthttpwwwsaskeskcasarchiv4-2006indexhtmlgt- KODAJOVAacute Daniela Vzdelanie dievčat ndash možnosti a limity uplatnenia In ČADKOVAacute Kateřina - LENDEROVAacute Milena - STRAacuteNIacuteKOVAacute Jana Dějiny žen aneb Evropskaacute žena od středověku do poloviny 20 stoletiacute v zajetiacute historiografi e Pardubice Univerzita Pardubice 2006 s 291-302


126

KAROL HOLLYacute

=

- KODAJOVAacute Daniela Vzdelaacutevanie dievčat na Slovensku a prveacute učiteľky In MICHALIČKA Vla-dimiacuter (ed) Dejiny školstva a pedagogiky na Slovensku zborniacutek z konferencie konanej dňa 28 11 2007 v Bratislave [Bratislava] Uacutestav informaacuteciiacute a prognoacutez školstva 2008 s 170-182- KODAJOVAacute Daniela Ženy v tieni mužov spisovateľky redaktorky a prekladateľky In DUDE-KOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 563-586- KODAJOVAacute Daniela Živena ndash spolok slovenskyacutech žien In DUDEKOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydava-teľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 215-232- KOLIacuteSEK Alojz Ľudoveacute umenie slovenskeacute Bratislava Naacutekladom vlastnyacutem 1921- KOVAČKA Miloš Vajanskyacute a Živena (Skica ku geneacuteze Vansovej Dennice) In Literaacuterny archiacutev Matice Slovenskej 1994 roč 29ndash30 č 2992 3093 s 230-236- KUSYacute Ivan Jesenskyacute a Tajovskyacute v Dennici In Literaacuterny archiacutev 3194 Martin Matica slovenskaacute 1995 s 145-149- LENDEROVAacute Milena K hřiacutechu i k modlitbě Žena v minuleacutem stoletiacute Praha Mladaacute fronta 1999- MAJTAacuteN Milan Spolupraacuteca Boženy Slančiacutekovej Timravy pri Pastrnkovom dotazniacutekovom vyacuteskume slovenskyacutech naacuterečiacute In Literaacuterny archiv 1174 Martin Matica slovenskaacute 1975 s 147-165- MALIacuteNSKAacute Jana Do politiky pryacute žena nesmiacute ndash proč Vzdělaacuteniacute a postaveniacute žen v českeacute společnosti v 19 a na počaacutetku 20 stoletiacute Praha LibriSlon 2005- MANNOVAacute Elena Ideoveacute smery Kultuacuterny a spoločenskyacute život In KOVAacuteČ Dušan et al Na začiatku storočia 1901-1914 Bratislava Veda 2004 s 211-275- MANNOVAacute Elena Mužskeacute a ženskeacute svety v spolkoch In DUDEKOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 193-195 - MANNOVAacute Elena Stowarzyszenia kobiece i bdquospołeczności cząstkoweldquo w przestrzeni wielokultu-rowej (na przykładzie XIX-wiecznej Słowacji) In JANIAK-JASIŃSKA Agnieszka - SIERAKOW-SKA Katarzyna - SWARC Andrzej (eds) Działaczki społeczne feministki obywatelki Samo-organizowanie się kobiet na ziemiach polskich do 1918 roku (na tle poroacutewnawczym) Warszawa Wydawnictwo Neriton 2008 s 131-146 - MANNOVAacute Elena Verejnosť verzus rodinnyacute krb Ženy v spolkoch na Slovensku v 19 sto-ročiacute In Človek a spoločnosť 2006 roč 9 č 4 Dostupneacute na internete lthttpwwwsaskeskcasarchiv4-2006indexhtmlgt- MAŤOVČIacuteK Augustiacuten et al Biografi ckyacute lexikoacuten Slovenska I A ndash B Martin Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica Naacuterodnyacute biografi ckyacute uacutestav 2002- MAŤOVČIacuteK Augustiacuten (ed) Lexikoacuten slovenskyacutech žien Martin Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica 2003- MAŤOVČIacuteK Augustiacuten (ed) Slovenskyacute biografi ckyacute slovniacutek (od roku 833 do roku 1990) IV Zvaumlzok MndashQ Martin Matica slovenskaacute 1990- MAŤOVČIacuteK Augustiacuten (ed) Slovenskyacute biografi ckyacute slovniacutek (od roku 833 do roku 1990) V zvaumlzok R ndash Š Martin Matica slovenskaacute 1992- MESAacuteROŠ Juacutelius Obyvateľstvo In PODRIMAVSKYacute Milan bdquo(ed)ldquo Dejiny Slovenska III (od roku 1848 do konca 19 storočia) Bratislava Veda 1992 s 472-506- MINAacuteRIKOVAacute Marianna Zaacutepisniacuteky Eleny MaroacutethyndashŠolteacutesovej In Literaacuterny archiacutev 2184 Mar-tin Matica slovenskaacute 1985 s 7-39- MOJDIS Jaacuten Uacuteloha osobnyacutech priateľstiev pri bdquoobjavovaniacuteldquo Slovenska vo Francuacutezsku (1900-1918) In FERENČUHOVAacute Bohumila (ed) Francuacutezsko a strednaacute Euroacutepa Vzťahy medzi Francuacutez-skom a strednou Euroacutepou v rokoch 1867-1914 Vzaacutejomneacute vplyvy a predstavy Materiaacutely z česko-slo-


127


=

vensko-francuacutezskeho kolokvia historikov Bratislava 12-13 novembra 1992 Bratislava Academic Electronic Press 1995 [Slovanskeacute štuacutedie Zvlaacuteštne čiacuteslo 2] s 123-135- MRAacuteZ Andrej Literaacuterne dielo Tereacutezie Vansovej štuacutedia Martin Živena 1937- NAGYNEacute-SZEGVAacuteRI Katalin Uacutet a nők egyenjoguacutesaacutegaacutehoz Budapest Kossuth 1981- PAVLIacuteK Jaacuten Školstvo a kultuacutera In HOCHMUTH Zdenko et al Ružomberok Historicko-vlas-tivednaacute monografi a Banskaacute Bystrica Stredoslovenskeacute vydavateľstvo 1969 s 184-204- PELČAacuteKOVAacute Dagmar Miesto spolku Českoslovanskaacute jednota v českej politike a spoločnosti (1896-1914) Dizertačnaacute praacuteca Bratislava Historickyacute uacutestav SAV 2003- PODRIMAVSKYacute Milan Emancipaacutecia žien optikou slovenskyacutech politikov Politickyacute a spoločen-skyacute rozmer vniacutemania ženskeacuteho hnutia na prelome 19 a 20 storočia In DUDEKOVAacute Gabriela et al Na ceste k modernej žene Kapitoly z dejiacuten rodovyacutech vzťahov na Slovensku Bratislava Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadeacutemie vied 2011 s 257-273- PODRIMAVSKYacute Milan Organizaacutecia Slovenskej naacuterodnej strany v rokoch 1900 ndash 1914 In Histo-rickeacute štuacutedie 1977 roč 22 s 177-209- PODRIMAVSKYacute Milan Program Slovenskej naacuterodnej strany v rokoch 1900 ndash 1914 In Historickyacute časopis 1977 roč 25 č 1 s 3-26- PODRIMAVSKYacute Milan Slovenskaacute naacuterodnaacute strana In LIPTAacuteK Ľubomiacuter bdquo(ed)ldquo Politickeacute strany na Slovensku 1860-1989 Bratislava Archa 1992 s 35-49 - POTEMRA Michal (ed) Bibliografi a slovenskyacutech noviacuten a časopisov do roku 1918 Martin Matica slovenskaacute 1958- POTEMRA Michal Boj za všeobecneacute volebneacute praacutevo v Uhorsku v politike slovenskej naacuterodnej buržoaacutezie v rokoch 1910-1918 In Historickeacute štuacutedie 1977 roč 22 s 141-176 - POTEMRA Michal Školstvo na Slovensku v rokoch 1901ndash1918 Bibliografi ckyacute prehľad Košice Štaacutetna vedeckaacute knižnica v Košiciach 1990- POTEMRA Michal Školstvo na Slovensku v rokoch 1901ndash1918 Bibliografi ckyacute prehľad Košice Štaacutetna vedeckaacute knižnica v Košiciach Martin Matica Slovenskaacute 1993- POTEMRA Michal Uhorskeacute volebneacute praacutevo a voľby na Slovensku v rokoch 1901 ndash 1914 In His-torickyacute časopis 1975 roč 23 č 2 s 201-239- PŠENAacuteK Jozef Elena Maroacutethy Šolteacutesovaacute a jej snahy o zriadenie slovenskyacutech dievčenskyacutech škocircl In Pedagogickaacute revue 2000 roč 52 č 2 s 160-169- PUŚKARIEWA Natalia U źroacutedeł rosyjskiego feminizmu bdquoHistoria kobietldquo w Rosji w XIX wieku i formy uczestnictwa w życiu społecznym JANIAK-JASIŃSKA Agnieszka - SIERAKOW-SKA Katarzyna - SWARC Andrzej (eds) Działaczki społeczne feministki obywatelki Samo-organizowanie się kobiet na ziemiach polskich do 1918 roku (na tle poroacutewnawczym) Warszawa Wydawnictwo Neriton 2008 s 221-238- RATAJOVAacute Jana Gender history jako alternativniacute koncept dějin In ČADKOVAacute Kateřina - LEN-DEROVAacute Milena - STRAacuteNIacuteKOVAacute Jana Dějiny žen aneb Evropskaacute žena od středověku do polo-viny 20 stoletiacute v zajetiacute historiografi e Pardubice Univerzita Pardubice 2006 s 33-40- ROSENBAUM Karol et al Encyklopeacutedia slovenskyacutech spisovateľov 1 Zvaumlzok A ndash O Bratislava Obzor 1984- RYBAacuteŘOVAacute Petra Antisemitizmus v Uhorsku v 80 rokoch 19 storočia Bratislava Spoločnosť Pro Historia 2010- SABOV Peter Knižnica Izabely Textorisovej In SABOV Peter et al Sprievodca po historickyacutech knižniciach na Slovensku III zvaumlzok Martin Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica 2009 s 13-16- SABOV Peter Osobnaacute knižnica Drahotiacuteny Kardossovej-Križkovej In SABOV Peter et al Sprie-vodca po historickyacutech knižniciach na Slovensku III zvaumlzok Martin Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica


128

KAROL HOLLYacute

=

2009 s 17-19- SEDLAacuteKOVAacute Viera (ed) Zborniacutek z oslaacutev 125 vyacuteročia Živeny spolku slovenskyacutech žien v Martine Martin Živena spolok slovenskyacutech žien 1995- SCHUBERT Jozef Školstvo vyacutechova a pedagogika na Slovensku v rokoch 1867ndash1918 In MAacuteTEJ Jozef et al Dejiny českej a slovenskej pedagogiky Bratislava Slovenskeacute pedagogickeacute nakladateľstvo 1976 s 282-302- SOKOLIacuteK Viliam Z bojov o pokladnicu slovenskej kultuacutery Knižnica Naacuterodneacuteho domu a Muzeaacutel-nej slovenskej spoločnosti 1890 ndash 1927 Martin Matica slovenskaacute 1966- SROGOŇ Tomaacuteš Samuel Ormis Život a dielo Bratislava Slovenskeacute pedagogickeacute nakladateľ-stvo 1976- STANO Pavol Družstvo pre speňaženie domaacuteceho ľudoveacuteho priemyslu In BUCHTA Jaacuten - SLO-BODA Jaacuten - VIESTOVAacute Zora (eds) Skalica v minulosti a dnes Bratislava Obzor 1968 s 179-187- STANO Pavol Ľudovaacute umeleckaacute vyacuteroba na Slovensku (Vyacutevoj zaacuteujmu vyacuteskyt suacutečasnyacute stav) 1 časť In Slovenskyacute naacuterodopis 1970 roč 18 č 2 s 323-365- ŠTRBAacuteŇOVAacute Soňa The institutional position of Czech women in Bohemia 1860ndash1938 In ŠTR-BAacuteŇOVAacute Soňa - STAMHUIS Ida H - MOJSEJOVAacute Kateřina (eds) Women Scholars and Insti-tutions Proceedings of the International Conference (Prague June 8-11 2003) Praha Vyacutezkumneacute centrum pro dějiny vědy 2004 s 69-97 - TKADLEČKOVAacute-VANTUCHOVAacute Jarmila Živena ndash spolok slovenskyacutech žien Bratislava Epo-cha 1969- TARANENKOVAacute Ivana Potvrdzovanie vyacutechodiacutesk (Naacutezory S H Vajanskeacuteho na kultuacuteru umenie a literatuacuteru v priebehu rokov 1882ndash1890) In Slovenskaacute literatuacutera 2006 roč 53 č 2 s 110-129- TARANENKOVAacute Ivana Sformovanie koncepcie 1879ndash1881 (K literaacuternoestetickyacutem naacutezorom S H Vajanskeacuteho) In Slovenskaacute literatuacutera 2006 roč 53 č 1 s 24-31- TINKOVAacute Daniela bdquoŽenaldquo ndash praacutezdnaacute kategorie Od (wo)menrsquos history k gender history v zaacutepa-doevropskeacute historiografi i posledniacutech desetiletiacute 20 stoletiacute In ČADKOVAacute Kateřina - LENDEROVAacute Milena - STRAacuteNIacuteKOVAacute Jana Dějiny žen aneb Evropskaacute žena od středověku do poloviny 20 stoletiacute v zajetiacute historiografi e Pardubice Univerzita Pardubice 2006 s19-32- TOKAacuteROVA Anna Vzdelaacutevanie žien na Slovensku Spoločenskeacute barieacutery a stimuly v historickom priereze Prešov Akcent Print 2003- ULRICHOVAacute Vlasta Biografi ckeacute kalendaacuterium Eleny Maroacutethy-Šolteacutesovej In Biografi ckeacute štuacutedie 12 Martin Matica slovenskaacute 1985 s 97-101- URBAN Zdeněk Probleacutemy slovenskeacuteho naacuterodneacuteho hnutiacute na konci 19 stoletiacute Praha Univerzita Karlova 1972- VALEHRACHOVAacute-MATULAYOVAacute Margita Redaktorskaacute činnosť Tereacutezie Vansovej In Obzor Gemera 1971 roč 2 č 3 s 85-91 - VALEHRACHOVAacute-MATULAYOVAacute Margita Ženskaacute otaacutezka v tvorbe Ľudmily Podjavorinskej [prednaacuteška v Bojniciach 1972] Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica ndash Archiacutev literatuacutery a umenia sign 198 N 32- VALENTOVIČ Štefan (ed) Slovenskyacute biografi ckyacute slovniacutek (od roku 833 do roku 1990) I zvaumlzok A ndash D Martin Matica slovenskaacute 1986- VANĚKOVAacute Daniela Ženskaacute otaacutezka a problematika žien v druhej polovici 19 storočia na Sloven-sku Diplomovaacute praacuteca Bratislava Filozofi ckaacute fakulta UK Katedra pedagogiky 1979- VELEK Luboš Prvniacute v Rakousku Zvoleniacute prvniacuteho poslance-ženy Boženy Vikoveacute-Kunětickeacute v roce 1912 Přiacutespěvek k vyacutevoji volebniacuteho praacuteva a ženskeacuteho hnutiacute v habsburskeacute monarchii In VOJAacute-


129


=

ČEK Milan (ed) Refl exe a seberefl exe ženy v českeacute naacuterodniacute elitě 2 poloviny 19 stoletiacute Praha Scriptorium Naacuterodniacute archiv 2007 s 259-319- VOTRUBA František Slovensko v politickej aktivite Milan Hodža a slovenskeacute politickeacute pre-budenie In ŠTEFAacuteNEK Anton - VOTRUBA František - SEĎA František (eds) Milan Hodža Publicista politik vedeckyacute pracovniacutek Spomienky uacutevahy štuacutedie Praha Českomoravskeacute podniky tiskařskeacute a vydavatelskeacute v Prahe 1930 s 246-488- VOTRUBOVAacute Štefana Vzťahy Františka Votrubu a Jozefa Gregora Tajovskeacuteho In ROSEN-BAUM Karol - MATUŠKA Alexander (eds) Jozef Gregor-Tajovskyacute v kritike a spomienkach Bratislava Slovenskeacute vydavateľstvo kraacutesnej literatuacutery 1956 s 148-178- VOTRUBOVAacute Štefana Živena Jej osudy a praacuteca [Martin] Živena spolok slovenskyacutech žien 1931- VOumlROumlS Laacuteszloacute Analytickaacute historiografi a versus naacuterodneacute dejiny bdquoNaacuterodldquo ako sociaacutelna reprezen-taacutecia Pisa Edizioni Plus ndash Pisa University Press 2010- VYDRA Josef Minulost lidoveacute vyacuteroby a jejiacute organisace na Slovensku In Věci a lideacute 1950 roč 2 č 9 ndash 10 s 339-363- WEBER Nora Feminism patriarchy nationalism and women in fi n-de-siegravecles Slovakia In Natio-nalities Papers 1997 Volume 25 Number 1 s 42-50- ZAŤKO Peter Domaacutecka vyacuteroba zvlaacutešť na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi (Konec) In Hospo-daacuterske rozhľady 1931 roč 6 č 9 s 431-460- ZIMMERMANN Susan Die bessere Haumllfte Frauenbewegungen und Frauenbestrebungen im Ungarn und Habsburgermonarchie 1848 bis 1918 Wien Promedia-Verlag Budapest Napvilaacuteg Kiadoacute 1999 - ZUBERCOVAacute Magdaleacutena Najuacutespešnejšiacute moacutedny naacutevrh spolku Izabella In KAMENEC Ivan - MANNOVAacute Elena - KOWALSKAacute Eva (eds) Historik v čase a priestore Laudatio Ľubomiacuterovi Liptaacutekovi Bratislava Veda 2000 s 37-51- ZUBERCOVAacute Magdaleacutena M Ženy spolku Izabella In Pamiatky a muacutezeaacute 2004 č 2 s 34-38- ŻARNOWSKA Anna Writing Womenacutes History in Poland In ČADKOVAacute Kateřina - LENDE-ROVAacute Milena - STRAacuteNIacuteKOVAacute Jana Dějiny žen aneb Evropskaacute žena od středověku do poloviny 20 stoletiacute v zajetiacute historiografi e Pardubice Univerzita Pardubice 2006 s 41-68 - ŻARNOWSKA Anna - SZWARC Andrzej The Emancipation Movement an Womenrsquos Associa-tions in Polish Lands prior to the Regaining of Independence ndash Dilemmas and Restrictions An Intro-duction In JANIAK-JASIŃSKA Agnieszka - SIERAKOWSKA Katarzyna - SWARC Andrzej (eds) Działaczki społeczne feministki obywatelki Samoorganizowanie się kobiet na ziemiach polskich do 1918 roku (na tle poroacutewnawczym) Warszawa Wydawnictwo Neriton 2008 s 29-36


130

KAROL HOLLYacute

=

ZOZNAM SKRATIEK

f ndash fondinv č ndash inventaacuterne čiacuteslok ndash krabicaK H ndash Karol HollyacuteLA PNP ndash Literaacuterniacute archiv Pamaacutetniacuteku naacuterodniacuteho piacutesemnictviacuteMSS ndash Muzeaacutelna slovenskaacute spoločnosťnaacuter ndash naacuterečoveacute slovoNBUacute-SNK ndash Naacuterodnyacute biografi ckyacute uacutestav ndash Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnicaref ndash referencia poznaacutemka pod čiarouSNA ndash Slovenskyacute naacuterodnyacute archiacutevSNK-ALU ndash Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica ndash Archiacutev literatuacutery a umeniaSNS ndash Slovenskaacute naacuterodnaacute strana


131


=

SUMMARY

Emancipation of women The Slovak national movement discourseat the end of 19th and beginning of the 20th century

Author analyzes the history of womenrsquos emancipation in the discourse of Slovak national movement at the turn of the century The basic assumption of the publication is that there was a direct relationship between history of womenrsquos emancipation and history of nationalism Karol Hollyacutersquos observation of this phenomenon is based primarily on history of ideas which were inevi-table for the contemporary nationalist thinking Main object of the monograph is the ideological concept of Slovak nationalists (Slovak national movement or Slovak women movement) at the turn of the century in the context of womenrsquos emancipation idea The aim of the book is to defi ne how the concepts of women and their role in society were constructed in the discourse of the Slo-vak nationalists

First chapter is dealing with the basic question of the education of women analyzing both the institutional-legal point of view and the discourse of the Slovak nationalists The chapter also includes an analysis of the education process of Maacuteria Bellovaacute a woman with Slovak national identity who in the given circumstances acquired an unusually high level of education In the second chapter the author explores the complicated genesis of the fi rst Slovak journal for women (Dennica) and its reception in the circle of Slovak nationalists Third chapter is devoted to the key question of the Czech and Slovak women movement relations in the context of confl icting national ideologies of independent Slovak nation and national unity of Czechs and Slovaks Main focus of the fourth chapter is the so called Embroidering movement The nationalist context of the embro-idering is documenting the connection between Slovak women movement and Slovak national movement Fifth chapter consists of case studies It is divided into two parts covering detailed analysis of the discourse in newspapers from 1913 about fundamental questions of womenrsquos eman-cipation ndash women suffrage professional realization of women in the public sphere social welfare of the unmarried women freedom to decide not to marry and so on

Themes analyzed in the individual chapters confi rm the initial hypothesis that the question of womenrsquos emancipation was subordinated to the nationalist objectives It was because of nationa-lism that women question acquired its prominent role in the national community Women became responsible for creating the secure background for the men involved in the national movement The ldquoliving spacerdquo of women was therefore limited to the household the role of wives and fi rst of all mothers raising and preparing the next generation of nationalists for their future ldquonatio-nal tasksrdquo This function was accepted also in the Slovak womenrsquos movement According to the author despite some confl icts between ideas of Slovak national and Slovak womenrsquos movement (observable in the genesis of Dennica) they were in fact not in opposition One of the reasons was the political orientation of Živena (association of Slovak women) and its representatives on the so called Martin centre of Slovak National Party In comparison with the earlier periods in the era before WWI the women question became an increasingly broader concept in the framework of national discourse The restricted concept of a woman in a household was supplemented with an image of woman active in the public sphere as a valued member of the national community During this time the so called woman question was clearly infl uencing the differentiation among the Slovak nationalists However there was a general consensus regarding positive attitude towards the women suffrage This has to be understood in the context of Slovak nationalism in Kingdom of Hungary ndash women should have added to the number of the nationally oriented voters The most


132

KAROL HOLLYacute

=

fundamental conclusion of the publication is that for the whole analyzed period the nationalism had a priority over feminism the women question was always secondary to the Slovak question


133


=

AAugustiny Gustaacutev 44

BBaltiacutek Fridrich 27Bella Štefan 25 26 27 28

29 Bella Štefan Vladimiacuter 26 27 Bellovaacute Jana (rodenaacute

Karlovskaacute) 25 26Bellovaacute Maacuteria 10 13 21 25

26 27 28 29 30 31 113Bellovaacute Nataša 26Bernolaacutek Anton 59Blaho Pavel 71 79Blahovaacute Gizela 79Bohuacuteňovaacute (Maacuteria) 101Boorovaacute Emiacutelia 79Botto Juacutelius 75Burjanovaacute Štefaacutenia 101

CCablk Jaacuten 71Czambel Samuel 54

DDaxner Samo 38Drenko Jozef 15Dudekovaacute Gabriela 7 8 11

24 66 86 87 Dula Matuacuteš 109

EEsther kraacuteľovnaacute 40

FFelix Jur 40František Ferdinand dacuteEste 76Fridrichovaacute Gizela 101

G Gebauerovaacute Antoacutenia 70 71

107Genersich Anton 28Goethe Johann Wolfgang 110 Goldpergerovaacute Emma 77 78Gregor-Tajovskyacute Jozef

(Gregor Jozef) 62 77 95 96

Gregorovaacute Hana 8 10 17 30 59 60 65 73 112 114

HHalaša Andrej 50Harmannovaacute (Harmannova)

(Margita) 101Haydin Imre 54Hlinka Andrej 82Hodža (Jaacuten) 101Hodža Milan 94 95 111Holec Roman 62 79Holeček Josef 62Holeacutecyovaacute (Holeacuteczyovaacute)

(Marta) 101Houdek Viliam 101Houdekovaacute (Houdekova)

Anna 101 Houdekovaacute Oľga 101Hrušovskyacute Jaacuten 101Hubaacutečkovaacute Oľga 82Hurban Jozef Miloslav 75Hurban Vajanskyacute Svetozaacuter

22 34 35 36 37 40 45 50 51 55 64 65 67 68 77 78 84 103 109 112 114

Hurbanovaacute Ida 55

ChChapman-Cattovaacute Carrie 87

IIbsen Henrik 100 103Izabella arcikňažnaacute 78 84

JJanšaacutek Štefan 74 79 Jesenskyacute Fedor 80 Jesom Jaacuten ndash pozri Krčmeacutery

ŠtefanJezsovics Kaacuteroly 27Jurkovičovaacute Anna 79

KKaľavskyacute Michal 80 Kardoss (Kardoš) Alexander

70Kardossovaacute (Kardošovaacute)

Drahotiacutena ndash pozri Križkovaacute-Kardossovaacute Drahotiacutena

Kaacutelal Karel 21 33 34 37 38 40 41 42 45 46 47 49 50 51 54 55 56 60 61 62 63 64 69 114

Kips Milan 70 71Kmeť Andrej 74 75 77 83Koblic Antoniacuten 82Kocaacutek Michal 46 47Kodajovaacute Daniela 7 12Koliacutesek Alois (Aloiz) 79Kollaacuter Jaacuten 56 59 60Krajňaacutek (Krajnyaacutek) Eduard

46 Kraacutesnohorskaacute Eliška 40 45

56 69Krčmeacutery Štefan 30Kretšiacute Jindřich 82Križko Pavel 75Križkovaacute-Kardossovaacute

(Kardošovaacute) Drahotiacutena 60 62 71 75 77 82

Kubaacuteny Valeacuter 101

REGISTER574

574 Nie všetky osoby v registri sa podarilo identifi kovať t j prisuacutediť k priezvisku spraacutevne krstneacute meno Priacutepady keď je uvedeneacute krstneacute meno len pravdepodobne spraacutevne suacute označeneacute otaacuteznikom Za pomoc pri identifi kaacutecii viaceryacutech osocircb v registri ďakujem Mgr Zdenkovi Ďuriškovi z Naacuterodneacuteho biografi ckeacuteho uacutestavu Slovenskej naacuterodnej knižnice v Martine


134

KAROL HOLLYacute

=

Kunětickaacute Božena ndash pozri Vikovaacute-Kunětickaacute Božena

Kyčkovaacute (Zuzana) 38

LLangovaacute Aloisie 34 55 57

58 61 69Lenhosseacutek Mihaacutely 28 Leopold Salvator arciknieža

81 Libuša kňažnaacute 40Lichard Milan 45

MMajtaacuten Milan 77Makovickyacute Dušan 103Maliak Jozef 14 17 20Maliakovaacute Mariacutena ndash pozri

Ormisovaacute-Maliakovaacute Mariacutena

Mannovaacute Elena 7 8Mareš František 70Maacuteria Tereacutezia 92Markovičovaacute-Boorovaacute

Ľudmila 64 75 76 77 79 114

Maroacutethy-Šolteacutesovaacute Elena 17 19 20 21 22 23 24 29 31 32 34 35 36 37 38 40 42 43 44 46 48 49 50 51 53 54 56 57 58 59 60 63 64 66 67 68 69 70 71 72 77 80 87 91 113 114

Masaryk Tomaacuteš Garrigue 65Medveckyacute Karol Anton 75Minaacuterikovaacute Marianna 55Moštenanovaacute Miloslava

Hermiacutena 48 76Mraacutez Andrej 37 52Mudroň Pavel 19 95 96

97 98 99 100 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112

NNagyneacute-Szegvaacuteri Katalin 13

Neklan K ndash pozri Kaacutelal Karel

Němcovaacute Božena 40 69Novaacutek Jozef 79Novaacutekovaacute Ruženka 71 Novaacutekovaacute Tereacuteza 41 69

OOkaacutenik Ľudoviacutet 79Ormis Samuel 18 19 20 21

22 23 113Ormisovaacute-Maliakovaacute Mariacutena

35 43 52 71

PPauliny-Toacutethovaacute Margita 80

90 91 Pavlů Bohdan 97 108 109

110sv Pavol 105Pietor Ambro 19 32 34 35

36 75 113Podjavorinskaacute Ľudmila

ndash pozri Riznerovaacute-Podjavorinskaacute Ľudmila

Podrimavskyacute Milan 65Popp Adelheid 93Potemra Michal 15 111Potkanovaacute 101

RReis Antoniacuten 64Repčekovaacute Margita 101Rieger František Ladislav 56Rizner Ľudoviacutet Vladimiacuter 39

40 46 77Riznerovaacute-Podjavorinskaacute

Ľudmila 18 22 39 40 45 46 47 48 51 53 71 72 87 88 111 112 114

Rohaacuteček Šimon 51Rolkovaacute Anna 80Rotnaacutegl Josef 83Ruppeldtovaacute Klementiacutena

(Klema) 24 33

SSalva Karol 33 36 38 40

41 44 45 46 47 51 54 58 61

Seton-Watson Robert Wiliam 79

Shaw Ann 90Schwimmerovaacute Rosika 87Slovenka ndash pozri

Ruppeldtovaacute KlementiacutenaSmieskolovaacute Kristiacutena 79 80Smolkovaacute Marie 83 84 114Sochaacuteň Pavel 73 74 75

76 82Sojkovaacute Berta 82Sokolovaacute-Seidlovaacute Vilma 17

18 20 22 37 38 40 55 56 57 58 59 60 63 64 66 87 114

Sollaacuterikovaacute Elena (Solaacuterikovie Ilonka) 70 71 98 106 107 111

Světlaacute Karoliacutena 40 69Svoboda František Xaver 97

98 100 103 104 105 111 112 115

Svobodovaacute Růžena 103

ŠŠafařiacutek (Šafaacuterik) Pavol Jozef

60Šenšelovaacute Anna 80Škulteacutety Jozef 34 35 37 38

40 42 43 44 45 47 55 64 68 78 112

Škulteacutetyovaacute Bohdana 55Šolteacutesovaacute Elena ndash pozri

Maroacutethy-Šolteacutesovaacute ElenaŠrobaacuter Vavro 71Štefaacutenek Anton 23 71 98

103 104 108Štěpaacutenek Hynek 67 68Štěpaacutenkovaacute-Moravcovaacute

Marie 88 89Štuacuter Ľudoviacutet 31 56 59 103

105

TTalajkovaacute Katariacutena 76


135


=

Teleki Saacutendorneacute (Telekiovaacute) Iska 87

Textorisovaacute Izabela (Bella) 9 18 25 30 37 38 39 40 55 56 57 58

Textorisovaacute Oľga 39Tkadlečkovaacute-Vantuchovaacute

Jarmila 10Tokaacuterovaacute Anna 12Trefort Aacutegoston 15Trnkoacutecy Jaacuten 101Turcerovaacute-Devečkovaacute

Helena 30 31Tůmovaacute Marie 88 89Tyršovaacute Renaacuteta 71 82

UUram Jozef 28 29

VVajanskyacute ndash pozri Hurban

Vajanskyacute SvetozaacuterValehrachovaacute-Matulayovaacute

Margita 10Valuch (Jaacuten) 101Vaněkovaacute Daniela 14 15Vansovaacute Tereacutezia 17 29 32

33 34 35 36 37 38 39 40 41 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 35 54 56 57 63 64 67 68 69 71 80

Velek Luboš 66 87 91Vikovaacute-Kunětickaacute Božena

66 67 87 88 89 90 91Votruba František 29 52 95Votrubovaacute Štefana 10Voumlroumls Laacuteszloacute 7Vranyacute Vaacuteclav 38 78Vulpiusovaacute Christiana 110Vydra Josef 74

WWagner Jaacuten Alojz 44 45

48 49Wanklovaacute Madlenka 82 84Wiedermannovaacute-Motyčkovaacute

Zdenka 88 89

ZZimmermann Susan 13Zvarovaacute (Zvarova) (Milina)

38


136

KAROL HOLLYacute

=

TEXTOVEacute PRIacuteLOHY

Pri vyacutebere prameňov do priacutelohy som sa snažil refl ektovať žaacutenrovuacute rocircznorodosť V priacutelohe teda uverejňujem ukaacutežku z dobovej korešpondencie uacutevodniacuteky z mienkotvornyacutech periodiacutek ukaacutežku z poeacutezie v ženskom časopise a z proacutezy v kontroverznej zbierke poviedok ďalej rukopis prednaacutešky o pražskej konferencii seriaacutel člaacutenkov z českeacuteho ženskeacuteho periodika ako aj verejneacute vyacutezvy adreso-vaneacute bdquoslovenskyacutem ženaacutemldquo Hlavnyacutem kriteacuteriom pri selekcii textov do priacutelohy bol však prirodzene najmauml ich obsah Okrem jedneacuteho textu (priacuteloha č 2) som každyacute z nich spomenul aj v hlavnom texte monografi e ich uverejnenie v plnom rozsahu v priacutelohe teda monografi u obsahovo dopĺňa Prvyacutem textom je list E Šolteacutesovej T Vansovej ktoryacute dobre ilustruje situaacuteciu v spolku Živena v suacutevislosti s pokusom vydať kalendaacuter pre ženy Druhyacute text je uacutevodniacutek z Naacuterodnyacutech noviacuten ktoreacuteho cieľom je poukaacutezať na uacutelohy žien pri nacionalistickej agitaacutecii resp v raacutemci činnosti slovenskeacuteho naacuterod-neacuteho hnutia Zdocircrazňujem že nie naacutehodou je v tomto texte zdocircraznenyacute vyacuteznam bdquokruhu slovenskej rodinyldquo Pre pochopenie kontextu člaacutenku treba mať na pamaumlti že vznikol v millenaacuternom roku 1896 Tretiacutem textom je člaacutenok z prveacuteho čiacutesla Dennice v ktorom sa poukazuje na vyacuteznam kresťanstva pri zlepšeniacute spoločenskeacuteho statusu ženy Tento na prvyacute pohľad nenaacutepadnyacute a neškodnyacute člaacutenok uverej-ňujem z prozaickeacuteho docircvodu ndash praacuteve tento priacutespevok z Dennice popudil J Škulteacutetyho k tomu aby Dennicu nazval bdquopokuacutetnym plaacutetkomldquo (pozri podrobnejšie v druhej kapitole tejto monografi e) Ako štvrtyacute text som do priacutelohy zaradil baacuteseň Ľ Podjavorinskej z Dennice V hlavnom texte monografi e som spomenul že Podjavorinskaacute sa vďaka svojim baacutesnickyacutem priacutespevkom v Dennici stala mien-kotvornou prispievateľkou noveacuteho periodika ktoreacutemu z docircvodu svojich konzervatiacutevnych posto-jov a lojaacutelnosti k martinskyacutem naacuterodovcom spočiatku nepriala Pripomiacutenam v tomto kontexte že aj vďaka priacutespevkom Podjavorinskej si Dennica plnila svoju bdquonaacuterodnuacute misiuldquo Piata priacuteloha maacute medzi všetkyacutemi textami špeciaacutelne miesto Tematicky korešponduje s treťou kapitolou konkreacutetne s faktorom ideoloacutegie naacuterodnej jednoty Čechov a Slovaacutekov v raacutemci spolupraacutece medzi slovenskyacutem a českyacutem ženskyacutem hnutiacutem Uverejnenyacute seriaacutel Kaacutelalovyacutech textov zo Ženskeacuteho světa jasne a zre-teľne vypovedaacute o ideologickom pozadiacute slovakofi lskyacutech vyacuteziev k bdquodrobnej praacutecildquo v slovenskom prostrediacute v tomto priacutepade najmauml v ženskej časti spoločnosti V každom priacutepade ide z hľadiska poznania tohto pruacutedu naacuterodnej ideoloacutegie (a to aj v kontexte slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia) o mimo-riadne poučneacute čiacutetanie Ako šiestu priacutelohu som sa rozhodol uverejniť poviedku H Gregorovej Prvaacute obeť Okrem toho že ide o suacutečasť zbierky poviedok (Ženy) ktoraacute vyvolala kontroverzneacute reakcie v suacutedobej spoločnosti je taacuteto poviedka zaujiacutemavaacute tyacutem že Gregorovaacute v nej rieši podobneacute probleacutemy ako predstavenie Oľgy Rubešovej o rok neskocircr v Ružomberku Siedma priacuteloha suacutevisiacute s predchaacute-dzajuacutecou keďže uacutevodniacutek zo Slovenskeacuteho denniacuteka je priamou reakciou na vydanie Gregorovej Žien Tento text ukazuje spocircsob myslenia novej pruacutedistickej generaacutecie o tzv ženskej otaacutezke ktoraacute sa v protiklade k hlasistom tejto problematike venovala už systematickejšie Ako ocircsmy text som vybral rukopis M Pauliny-Toacutethovej Ide o archiacutevny nedatovanyacute dokument bez naacutezvu avšak už z prvyacutech riadkov je zrejmeacute že ide o cennyacute text referujuacuteci o pražskej ženskej konferencii roku 1913 napiacutesanyacute jej jedinou slovenskou (hoci nie ofi ciaacutelnou) uacutečastniacutečkou Ako vyplyacuteva z obsahu tohto dokumentu Pauliny-Toacutethovaacute o tejto akcii referovala pravdepodobne na jednom z prednaacuteškovyacutech večierkov v Turčianskom Sv Martine roku 1913 (dokument teda vznikol po 10 juacuteni 1913 a pred koncom roka 1913) Autorka prinaacuteša viacero zaujiacutemavyacutech podrobnostiacute o tomto medzinaacuterodnom ženskom stretnutiacute a vystihuje jeho atmosfeacuteru Posledneacute dva texty zaradeneacute do priacutelohy majuacute charak-ter verejnyacutech vyacuteziev k bdquoslovenskyacutem ženaacutemldquo uverejnenyacutech v časopise Živena Prvaacute agituje za vstup do politickyacutech štruktuacuter SNS Hoci sa taacuteto vyacutezva nestretla s relevantnou odozvou ide o nepochybne zaujiacutemavyacute prameň k otaacutezke vzťahu SNS a Živeny k politickej angažovanosti žien Poslednyacutem pra-


137


=

meňom je vyacutezva k bdquoslovenskyacutem ženaacutemldquo aby svojimi vkladmi podporovali slovenskuacute banku a nie cudzie fi nančneacute inštituacutecie Ekonomickyacute nacionalizmus bol integraacutelnou suacutečasťou aj slovenskeacuteho nacionalistickeacuteho myslenia fakt že taacuteto vyacutezva ako typickyacute priacuteklad ekonomickeacuteho nacionalizmu bola cielene určenaacute bdquoslovenskyacutem ženaacutemldquo dobre vyjadruje prepojenosť slovenskeacuteho naacuterodneacuteho a slovenskeacuteho ženskeacuteho hnutia

Všetky zvyacuteraznenia podčiarknutia či kurziacutevy pochaacutedzajuacute z originaacutelu prameňa Do gramatiky a štylistiky pramennyacutech textov som nezasahoval

Zoznam priacuteloh1 List Eleny Šolteacutesovej Tereacutezii Vansovej z 11 4 1886 Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica-Archiacutev lite-ratuacutery a umenia sign 198 Z 82 K naacuterodnyacutem uacutelohaacutem slovenskyacutech žien In Naacuterodnie Noviny 1896 roč 27 č 32 s 13 O naacutes In Dennica 1898 roč 1 č 1 s 11-124 PODJAVORINSKAacute Ľudmila Matkaacutem slovenskyacutem In Dennica 1898 roč 1 č 4 s 34-365 KAacuteLAL Karel Českeacute ženy a Slovensko In Ženskyacute svět 1902 roč 6 č10 s 113-114 č 11 s 130-132 č 13 s 155-156 č 14 s 166-1686 GREGOROVAacute Hana Ženy Liptovskyacute Sv Mikulaacuteš F Klimeš 1912 s 29-567 Ženy In Slovenskyacute denniacutek 1912 roč 3 č 32 s 18 [PAULINY-TOacuteTHOVAacute Margita] Inc Ešte minuleacuteho roku Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica--Archiacutev literatuacutery a umenia sign 2 K 239 Rocirczne zpraacutevy Slovenskyacutem ženaacutem In Živena 1913 roč 4 č 6 s 185-18610 MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Elena - HALAŠOVAacute Anna - ROLKOVAacute Anna Slovenskyacutem ženaacutem In Živena 1913 roč 4 č 9 s 284-285

1 List E Šolteacutesovej T Vansovej z 11 4 1886 Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica-Archiacutev literatuacutery a umenia sign 198 Z 8

Turč Sv Martin 11 apriacutela 1886

Priateľka moja drahaacute Sotvaby si pomyslela akuacute dostaneš odpoveď na Tvoj takou ochotou a oddanosťou vypraco-

vanyacute naacutevrh strany toho naacutešho zamyacutešľaneacuteho podniku kalendarskeacuteho Vieš v parlamentaacuterne zriade-nom štaacutete panovniacutek nie mnoho značiacute a tak je to i s nami predsedniacutečkami Živeny My dosť malo vplyvu ndash tyacutem menej rozhodujuacuteceho slova maacuteme vo spolku našom Na tomto vinou nie suacute osoby lež sameacute okolnosti

Keď som Tvoj list i so vzorkou kalendaacuterskou dostaacutela ležala p Pivkovaacute v posteli mala tuheacute zapaacutelenie hrdla Išla som teda rovno sniacutem ku p tajomniacutekovi Pietrovi (lebo aj inaacuteč pani Pivkovaacute uacuteplne jemu ponechaacuteva rozhodovanie nad takyacutemito vecmi ponevaacutedž on najlepšie znaacute stav všetkyacutech zaacuteležitostiacute vo spolku a je teda aj najpovolanejšiacute k rozhodovaniu) a predostrela mu všetko On netrocircfa si vydanie takeacutehoto dielca uvaliť na Živenu ktoruacute praacuteve vydanie Almanachu toť veľmi mnoho staacutelo Almanachu je ešte hodne na sklade pritomvšeckom že sa ho len 700 exemplaacuterov tlačiť dalo No pomaly sa miacuteňa a škoda už len na žiaden spocircsob nebude priňom

Hlavniacute Pietrov docircvod proti naacutešmu kalendaacuteru je hlavne to že netrocircfa mu odbytu lebo vraj znaacute akaacute uacutežasnaacute nezaujatosť medzi ženskyacutemi je unaacutes pri podobnyacutech veciach Keď si ho jedna kuacutepi nuž si ho aj desať nasledujuacutecich od nej vypožičia ku prečiacutetaniu a sameacute si ho nekuacutepia i keďby jim to hmotneacute okolnosti dopustily Peniaze ktoreacuteby za knihu vydať maly strovia radšej na neakyacute


138

KAROL HOLLYacute

=

toaletnyacute luxus (v tom tvrdeniacute je Bohužial mnoho pravdy) Na Slovensku dielce ktoreacuteby na sameacute ženskeacute odberateľstvo odkaacutezaneacute bolo vraj nemocircže mať vyacutehľadu na zdar i Almanach len samiacute mužskiacute kupujuacute (pravda nemocircže sa vedeť koľkiacute kupujuacute ho vlastne pre svoje ženy a dceacutery nie pre seba) a boliby sme vraj špatne sniacutem pochodili keby sme len na sameacute ženy odkaacutezaniacute boli s jeho odoberaniacutem A s Kalendaacuterom pre hospodyne by sme teda skutočne len na sameacute ženy odkaacutezaniacute boli lebo všeobecnyacutech kalendaacuterov maacuteme už i tak od viaceryacutech vydavateľov A tlač kalendaacutera vraj nepomerne viac stojiacute než tlač inyacutech jednoduchyacutech kniacuteh ponevaacutedž rubriky a čiacuteslice suacute najdrahšou sadzbou Keby sa ho maacutelo dalo tlačiť by vysoko vyšiel a muselby sa draho predaacutevať o čoby sa zasa tyacutem menej miacuteňal A vyše potreby mnoho sa ho zasa nemocircže dať tlačiť bo nieto vyacutehľadu žeby sa ho pri obyčajnyacutech lacnyacutech kalendaacuteroch mnoho minulo A konečne že kalendaacuter na buduacuteci rok sostavovať je teraz už i tak pripozde žeby ktomu material už teraz mal byť uacuteplne pohotove Toľko asi dostala som v odvetu Robila som protinaacutemietky že však praacuteve preto že niet chuti ku naš-skeacutemu čiacutetaniu u našiacutech žien maacuteme ju budiť tyacutem že vydaacutevať budeme jejich vkusu a požiadavkaacutem primeraneacute veci Nato mienil Pietor že keďby sme vskutku vstave boly sosbierať dobryacute potrebnyacute material žeby sme mohly snaacuteď inuacute akuacutekoľvek knihu podobneacuteho obsahu vydať nie praacuteve kalendaacuter Nuž otom čoby tu bolo primeranejšie mocircžu byť naacutehľady veľmi rocirczne dosť natom ako z tohoto vidiacuteš tu neprebijeme ponevaacutedž nemocircžeme samostatne jednať Saacutem jednotlivec reskiruje i nezdar a popustiacute sa do toho ale v mene spolku nik nechce na seba brať zodpovednosť A tak mysliacutem že ztohoto nateraz pri Živene nebude nič

Zato ale prosiacutem Ťa nedaj sa znechutiť k čomu človek veru ľahko je nachylnyacute keď takou ochotou pracoval i chce pracovať na voľačom uacutežitočnom a potom jednyacutem razom vidiacute to znemožnenyacutem Ja si Ťa skutočne ctiacutem a obdivujem pre pilnosť akuacute vyvinuješ v prospech dobrej veci ktoraacute sa tomu kdo ju prevaacutedza unaacutes nikdy nevyplatiacute ndash a pre oddanosť uprimnuacute akou lneš knej Ak mocircžeš sbieraj len material keď nie kalendaacuter nuž skutočne akuacutesi inuacute formu si najdeme až sa budeme ciacutetiť dosť silnyacutemi

Keby človek poprveacute bol slobodnyacute od všetkyacutech domaacuteciacutech povinnostiacute žeby sa uacuteplne literaacuternemu uacutečinkovaniu oddať mohol ndash a po druheacute keby bolo akeacutehosi kapitaacuteliku nuž by sme sa my dve i mimo Živeny odvaacutežiť mohly na vlastnuacute paumlsť vydaacutevať niečo takeacuteho našiacutem ženaacutem po chuti lebo kyacutem to takto ospalo pocircjde zatial veru nepriacutedeme napred

Čo vydaacuteva Živena to všetko musiacute passiacuterovať cenzuacutera a my ženy rady maacuteme i takeacute pletocircčky ktoreacute na umeleckuacute dokonalosť ani naacuterokov nemajuacute Vocircbec od maleacuteho a nepatrneacuteho maacuteme počiacute-nať keď od veľkeacuteho nemocircžeme Pri zdare i to maleacute narastie na veľkeacute Nuž ale keď človek nikdy nemocircže tak akoby chcel Ja kp v lete ani len k čiacutetaniu nepriacutedem nieto ešte k piacutesaniu Neviem povedať čo robiacutem a predsa nestačiacutem Veď Ty vieš ako je to Koľko by človek potreboval čiacutetať aby si len najpotrebnejšiacutech znaacutemosti nadobudol ktoryacutech nevedomosť prekaacuteža každeacutemu kroku keď sa s voľačiacutem maacute pred verejnosť predstuacutepiť ndash a nemocircže ani len to Akože ešte potom inyacutech pouacutečať keď sa sama slabou čiacutetiš [ciacutetiš] No ale sožalobami nič nevykonaacuteme

So Sochaacuteňom je veru tesno žije vraj na uacutever neviem neviem čo bude sniacutem Veru takyacutem bedaacute-rom ako sme my ozaj neprichodiacute chaacutepať sa na voľač vyššieho

Pietrovi požehnal Paacuten Boh syna ndash piateho počtom Je hodne hrdyacute na tento svoj impozantnyacute malyacute regiment

Teda s Lojkovou je už natoľko zle To mi je veru veľmi ľuacuteto Takyacutech Sloveniek maacutelo maacuteme Ja som sa ufala že to tak rapiacutedne nepocircjdeS Bohom Srdečne Ťa pozdravujuacutecsom Tvoja oddanaacute E Šoltysovaacute


139


=

2 K naacuterodnyacutem uacutelohaacutem slovenskyacutech žien In Naacuterodnie Noviny 1896 roč 27 č 32 s 1

K naacuterodnyacutem uacutelohaacutem slovenskyacutech žien Vyprosil som si dovolenie vyznačiť zo suacutekromneacuteho listu istej slovenskej daacutemy nasledovneacute

riadky bdquoKeby každyacute a každaacute z naacutes pracovala vo svojom kružku len by to inaacuteč vyzeralo Vše-obecne povie sa nemožno nedaacute sa nič spraviť naacuteš ľud ndash to ako drevo Ej tisiacutec okovanyacutech Veď že ho krieste zobuacutedzajte poučujte a bude to inaacuteč vyzerať Aacuteno ndash inaacuteč by to vyzeralo Viem to zo zkuacutesenosti Ja už na pr sjednala som si priacutestup do niektoryacutech meštianskych domov do ktoryacutech smelo mocircžem vstuacutepiť a ponuacuteknuť nielen kalendaacuter ale aj časopis a rozšiacuteriť ho s nimi mocircžem pohovoriť o našich zaacuteležitosťach naacuterodnyacutech ba i povzbudiť ich Hľa najnovšie bola som modli-kať aby išli valne ta kde pojednaacutevalo sa o vytisnutiacute slovenskej reči a natisnutiacute maďarskej a ndash išli S hlučnyacutemi protestami bdquoMy sme Slovaacuteci nechceme maďarčinuldquo obraacutenili praacuteva slovenskej reči zaacuteujmy slovenskej vecildquo

Tieto riadky kraacutesne illustrujuacute vznešenosť pisateľky Mysliacutem že každyacute uhaacutedne prečo ich sdeľujem So vznešenou pisateľkou uacuteplne suacutehlasiacutem ľud naacuteš je nie drevo on len drieme vo svojej umele

nastrojenej zaostalosti Kriesiť zobuacutedzať ho treba a pocircjde sebavedome braacuteniť svoje naacuterodneacute praacuteva Mnoho dobryacutech našich ľudiacute poznaacutem po dedinaacutech a mestečkaacutech ktoriacute nemocircžu vo svojom obecenstve ani len to previesť aby sa osvobodila patričnaacute obec od pijavice A prečo to Vysvetľu-jem si ten neveselyacute uacutekaz tyacutem že patričniacute už povolaniacutem i vzdelaniacutem svojiacutem prirodzeniacute vodcovia ľudu žijuacute zabarikadovaniacute nejduacute medzi obecenstvo nebudia nepoučujuacute ho Hja ťažko potom previesť dobruacute obce alebo naacuterodnyacutech zaacuteujmov tyacutekajuacutecu sa vec keď patričnyacute vodca ľudu cudziacutem je medzi svojimi Mnohokraacutet vidiacuteme že sluacutežnemu podariacute sa previesť vec proti blahu obce alebo naacuteroda namerenuacute len preto že obecenstvo vopred nebolo poučeneacute o svojich praacutevach a škodlivosti sluacutežnovskeacuteho počiacutenania poťažne nariadenia

K ľudu treba iacutesť ako šľachetnaacute Slovenka piacuteše a podariacute sa naacutem i to previesť o čom by sme si skoro ani nesniacutevali ako podarilo sa i jej zachraacuteniť praacuteva slovenskej reči ndash dobryacutem slovom pre-svedčovaniacutem

To je aj prvaacute podmienka organiacutesaacutecie k ľudu iacutesť a sviazať sa s niacutem citom i rozumom aby poznal v naacutes opravdivyacutech priateľov a aby videl veľkyacute rozdiel medzi naacuterodnyacutemi odpadliacutekmi a naacuterodne smyacutešľajuacutecimi ľuďmi A verabože jedinou školou našou je už iba kruh slovenskej rodiny ndash on je školou je naacuterodnou pevnosťou V tyacutechto školaacutech vyučovať tieto pevnosti braacuteniť pred guľami vrahov a ač aj nebudeme veľmi napredovať za dnešnyacutech maďarisaacutetorskyacutech pomerov naacuterod slo-venskyacute udržiacute a pripraviacute sa na deň keď i jemu politicky svitne

A že slovenskyacute naacuterod i po tisiacutecročnyacutech krivdaacutech zostane slovenskyacutem a že pripraviacute sa na svit toho docirckazom je aj vyššie spomenutyacute vyacuteťah z listu slovenskej daacutemy Vieme maacute naacuterod nielen ju maacute ich viac ba snaacuteď i potešiteľnyacute počet takyacutech vznešenyacutech žien ktoreacute pochopily uacutelohu kriesite-ľov učiteľov naacuterodnyacutech A je to zaacuteruka že svitnuacute krajšie dni Ženy prirodzenyacutem spocircsobom daacutevajuacute charakter rodinaacutem ony sohrievajuacute teplom srdca všetkyacutech uacutedov rodiny keď k tomu ešte naacuterodneacute ciele pestovať buduacute vo svojich kruhoch veľkaacute rodina naša naacuterod naacuteš pripraviacute sa i pre dni viacuteťaz-stva

Ženy slovenskeacute ktoreacute tak smyacutešľate a pracujete ako je spomenuto vo vyššie uvedenom liste zasluacutežite uacutectu naacuteroda


140

KAROL HOLLYacute

=

3 O naacutes In Dennica 1898 roč 1 č 1 s 11-12

O naacutes

Menia sa naacutehľady o naacutes ženaacutech Za starodaacutevna bola žena ndash ničiacutem alebo bola vecou predmetom hračkou otrokyňou až na

niektoreacute vysokeacute vyacutenimky Len od narodenia Krista Paacutena vydobyla si žena istej uacutecty a vaacutežnosti ktoraacute stupňovala sa tak

že v stredoveku ospevovanaacute a vyzyacutevanaacute bola žena ako nadľudskyacute tvor Celeacute spoločnosti baacutesnikov spevcov takzvanyacutech trubaduacuterov ospevovali cnosti a kraacutesu žien

mnohiacute len tyacutem živili sa že chodili z mesta do mesta od hradu do hradu a spievali o kraacutesnych paniach svoje piesne

Od tedy viac menej piacutešu a hovoria o naacutes učenci ndash i neučenci Jedni aj dnes stavajuacute naacutes vysoko nad ľudskeacute pokolenie (professor Montegazza) iniacute zase nevedia dosť zleacuteho povedať o naacutes (profes-sor Lombrosso) Francuacutezske priacuteslovie hovoriacute že keď stane sa niečo zaacutehadneacuteho aby hľadali ženu (Cherchez la femme) Fridrich II kraacuteľ pruskyacute ktoreacuteho nazvali Veľkyacutem a ktoryacute nežil so svojou dobrou a pokornou manželkou za každou veľkou udalosťou zvolal raquoZa tyacutem iste vaumlziacute ženskaacute sukňalaquo

Kedy tedy prehovoriacuteme si o tom jako naacutes posudzujuacute Teraz uvediem to čo napiacutesal o naacutes jeden šľachetnyacute spisovateľ

raquoChvaacutelim ženy ndash a jako chvaacutelospev ku ich pocte nech znejuacute nasledujuacutece slovaacute Pravda je že pre ženu a jej paacuted prišla smrť a kliatba na tento svet (1 Mojž 3) ale aj život

a spasenie poslal naacutem Boh keď naacutem dal Syna svojho narodeneacuteho zo ženy (Gal 4 4) Prv než narodil sa Kristus Paacuten už radovaly sa ženy priacutechodu Jeho prv než by to urobiť mohol

niekto inyacute (Luk 1 42ndash45) Nikde niet znaacutemky o tom v Piacutesme svaumltom že by bol Ježiš prijal peniaze od niektoreacuteho z mužov čo len jeden jedinyacute groš ale ženy sluacutežily Jemu a udelily mu z ich imania (Luk 8 3)

Žena pokornaacute a skruacutešenaacute slzami smaacutečala nohy Paacutena a drahou masťou mastila k Jeho pohrebu (Luk 7 37ndash38) Ženy išly za niacutem keď klesajuacutec pod kriacutežom šiel na popravneacute miesto ndash a neopus-tily ho do posledneacuteho okamihu (Luk 23 27) Na jeho hrobe sedely a oplakaacutevaly ho

Prveacute videly ho ženy keď vstal z mŕtvych v to nedeľneacute raacuteno lebo i vtedy viedla ich laacuteska a nežnaacute starostlivosť o neho ku hrobu

Prvaacute žena ktoraacute prijala krst svaumltyacute na pocircde Europy bola Lydia predavačka šarlaacutetu (Skut ap 16 14ndash14)

Pokolenie toto došlo tedy milosti veľkej a preto aj ženy suacute dedičkami raquoživota milostilaquo (I Petra 3 7)laquo


141


=

4 PODJAVORINSKAacute Ľudmila Matkaacutem slovenskyacutem In Dennica 1898 roč 1 č 4 s 34-36

Matkaacutem slovenskyacutem

Slovenka-matka znaacuteš svoju uacutelohuti v žitiacute samyacutem Bohom pridelenuacute vlastnostiacute tvojich drahocennuacute vlohu na miesto prveacute v duši postavenuacute Hľaď dieťa tvoje ndash laacutesky zaacuteloh sladkyacute ľuacutebosti ľuacutebosť srdce srdca matky ndash pozriže pozri potechu si tvoju a poznaj pri ňom uacutelohu si svoju

Keď u koliacutesky dleješ starostlivaacute tu duša pestreacute obrazy si tvoriacute tu laacuteska matky nežnaacute uacutezkostlivaacute s buduacutecnom vedie ticheacute rozhovory raquoČo z neho bude ndash čo mu život podaacute Čo preň sa chystaacute ndash suacutežba šťastia shoda Čiacutem svet mu bude ndash a čiacutem on svetulaquo Oj čo bysrsquo dala prajnuacute za odvetu

Oj čo bysrsquo dala keby takeacute bolo jak v peknej si ho duši vytvoruješ vše keby život splnil naokolo čo sama preň si v mysli chystaacuteš snuješ niet dobra ndash ktoreacute bys mu nevysnila niet cnosti ndash ktorou bys ho neskraacutešlila ndash a vždy ťa bocircľne myseľ zroniacute chabaacute že vše to podať ndash laacuteska matky slabaacute

Ver slabaacute ndash ndash slabaacute suacuteďby riadiť kroky vystihnuacuteť suacutedov nevystihlyacutech taje ukladať samej Božej vocircli sroky ndash i veľkaacute laacuteska matky maľučkaacute je Však k dosaženiu tuacutežbu pridať vreluacute položiť zaacuteklad tuacuteženeacutemu dielu vyacutechovou zdarnou za pomoci Boha ndash Slovenka matka to tvoja uacuteloha

Naacuterod a viera akeacute kraacutesne slovaacute koľkaacute to sila v nich je obsaženaacute čo duša v sebe najkrajšieho chovaacute ndash všetka taacute kraacutesa v nich je zobrazenaacute veriť a naacuterod ľuacutebiť v horlivosti ndash


142

KAROL HOLLYacute

=

či nie to zaacuteklad všetkyacutech peknyacutech cnostiacute Ak zachovať chceš pred svodom ho sveta veriť a ľuacutebiť uč si svoje dieťa

Slovenskyacute naacuterod v ťažkom jarme stonaacute deň každyacute jeho utrpenie množiacute vrah pohrobiť ho hľadiacute dopokona šliapajuacutec drze praacuteva zaacutekon Božiacute A tyacutem je tvrdšia ťažšia krivda naša že vlastnaacute detva katu zbrane snaacuteša že ktoruacute matka Slaacuteva odkojila taacute matke vrahom ndash mlaacutedež odrodilaacute

Či nezardie sa liacutece tvoje v studu keď syn tvoj vlastnyacute na rod kydaacute hanu keď materinskuacute reč si v drzom bludu za skyvu chleba zraacutedza podaacutevanuacute Oj velikaacute ťo [to] velikaacute to vina vychovať rodu vraha miesto syna ndash pod vlastnyacutem srdcom vypestovanaacute zrada ndash na hlavu matky hriech tu decka padaacute

Nuž poznaj priznaj uacutelohu si miluacute na miesto prveacute klaď ju v peknej duši rod v utrpeniacute sviežu žiada silu ndash v podroste iba spaacutesu svoju tušiacute Nech laacuteska tvoja k nemu obetavaacute[] mu bojovniacutekov noveacute rady stavaacute ndash a v činoch mužov tuacuteženeacuteho raacutena pamiatka matiek bude požehnanaacute Ľudmila Podjavorinskaacute


143


=

5 KAacuteLAL Karel Českeacute ženy a Slovensko In Ženskyacute svět 1902 roč 6 č 10 s 113-114 č 11 s 130-132 č 13 s 155-156 č 14 s 166-168

č 10 s 113-114

ČESKEacute ŽENY A SLOVENSKO1

Piacuteše KAREL KAacuteLAL Bez znalosti neniacute zaacutejmu jest naacutem tedy předevšiacutem Slovensko důkladneji poznati na Slov-

ensko viacutece cestovati Kdo jednou na Slovensku byl zůstaacutevaacute mu povždy věren Nejviacutece cestujiacute lideacute vzdělaniacute kteřiacute navraacutetivše se o Slovensku přednaacutešejiacute i piacutešiacute tak že se znaacutemosti jednoho šiacuteřiacute na mnoheacute2 A věru kraacutesnaacute jest na Slovensko cesta V půl osmeacute raacuteno vyjedeš z Prahy a v půl sedmeacute na večer jsi ve vyacutechodniacute Moravě na uacutepatiacute Radhoště S něho uvidiacuteme takeacute kus Slovenska t j vysokaacute horstva při Vaacutehu Vizte kdyby se Slovensko pomaďařilo jak uzoučkyacute proužek země spojoval by naacutes s vyacutechodniacutem Slovanstvem Od hory Kotouče ke Smrku čili od německeacute Žiliny k Čeladneacute jsou jen čtyři hodiny Tak uzoučkyacute je v tomto miacutestě most spojujiacuteciacute naacutes s Polaacuteky Jak jest potřebiacute abychom Slovensko udrželi slovenskyacutem ono je širokyacutem mostem kteryacute naacutes spojuje s mocnyacutem naacuterodem ruskyacutem

A když raacuteno vyjedeme od uacutepatiacute Radhoště jsme v podvečer na Tatraacutech Jdeť na Slovensko cesta přes Moravu a Slezsko tak že poutniacutek poznaacute vlastniacutema očima všecky ty šireacute kraje československeacute Každyacute jeda z Prahy na Tatry pociacutetiacute jak mu naacuterodniacuteho sebevědomiacute přibyacutevaacute Kdo jede z Prahy do Mnichova nebo do Draacutežďan věřiacutem navraacutetiacute se malomyslnyacute Pro sebevědomiacute naacuterodniacute musiacutete na vyacutechod na Tatry a ještě daacutel až k Užhradu teprv tam přestaacutevaacute jazyk československyacute a začiacutenaacute přiacutebuznyacute ruskyacute3

Neschvaluji jezdit na Tatry a zase jen na Tatry Jsou velebneacute v Tatraacutech jsi jako v pohaacutedce ale Čech jeda na Slovensko musiacute vziacuteti na sebe takeacute kus kulturniacute praacutece Poznavše Tatry procestujte takeacute kus kraje daacutele s otaacutezkou čiacutem bych mohl Slovensku prospěti ndash

Mnohyacutem českyacutem paniacutem a diacutevkaacutem bude možno Slovensko poznati tiacutem způsobem že si tam vyhledajiacute letniacute byt Roku 1895 pobyla slačna Langovaacute čaacutest praacutezdnin v Ružomberku (v Liptovskeacute stolici) a přiacuteštiacuteho roku přivezla s sebou tušiacutem 15 nebo 20 slečen většinou učitelek Z Ružomberka se rozjiacutežděly na všecky strany ovšem i na Tatry Mnoho poznaly a všude zůstavily milyacute dojem Vzaly si na starost hodnou Pavlušku Bohuňovou a daly ji do Zaacuteštity v Praze aby chodila do měšťanskeacute školy Diacutevce se v Praze liacutebilo dobře prospiacutevala ale v leacutetě potom onemocněla zaacutenětem

Měl jsem velkou radost Když jsem ukončil přednaacutešku o československeacute vzaacutejemnosti 15 prosince min roku v Měšťanskeacute besedě v Praze přišly daacutemy a dojemnyacutemi slovy přaacutely si rady jak by i českeacute paniacute a diacutevky trpiacuteciacutemu Slovensku mohly prospěti Byly to zvlaacuteště ppiacute Kamilla Hruškovaacute a Klenkovaacute z Vlastimilů raquoNapiacuteši radu onu do Ženskeacuteho světaraquo řekl jsem damaacutem raquoa hodně praacutece Vaacutem naděliacutemlaquo raquoJen hodnělaquo pravily daacutemy A tak daly mi milou přiacuteležitost promluviti k širšiacutemu kruhu českyacutech žen a diacutevek o jich uacutekolu na rozsaacutehleacutem poli československeacute vzaacutejemnosti

Některeacute slečny učitelky na Slovensku pobyvše o něm ve spolciacutech učitelskyacutech neb ženskyacutech přednaacutešely a mnoho zaacutejmu rozniacutetily Paniacute Vilma Sokolovaacute paniacute Karla Slaviacutekovaacute-Welsovaacute slečna Alojsie Langovaacute (Ludiše) a slečna Antonie Gebauerovaacute (odbornaacute učitelka v Kroměřiacuteži) pěkně se v uacutekol československeacute vzaacutejemnosti vpracovaly ale ony napřed po Slovensku cestovaly

Kdo zamyacutešliacute na Slovensko cestovati tomu nejleacutepe posloužiacute Slaacutemův Průvodce po Slovensku (za zl 120 pěkně vaacutezanyacute) ale dostačiacute teacutež spraacutevnaacute a praktickaacute kniacutežečka Vzhůru na Slovensko od Stanislava Kliacutemy (za 10 kr) Cesta z Prahy na Tatry stojiacute ve 3 třiacutedě asi 9 zl Členoveacute turistickyacutech spolků cestujiacutece na Tatry platiacute na draacuteze Bohumiacutensko-Košickeacute polovici na př z Teacutešiacutena do Štrby a zase zpět zl 297 viacutedaacutevaacutem že i nečlenům turistickyacutech spolků polovičniacute liacutestky se vydaacutevajiacute


144

KAROL HOLLYacute

=

mozku a zemřela Šlechetnaacute společnost dam kteraacute diacutevku vydržovala postavila zesnuleacute na hrob pěknyacute pomniacutek Slečna Langovaacute věnovala pamaacutetce diacutevky kraacutesnou baacuteseň

Tato obětavost a něžnost českyacutech dam je do dnes na Slovensku vděčně vzpomiacutenaacutena Dotčeneacute daacutemy českeacute byly ovšem velmi dojaty Rozjetyacute vůz se zastavil ndash daacutemy zanechaly myšleacutenky jeti opět na letniacute pobyt na Slovensko Škoda velkaacute škoda Mysleme si že by každeacuteho roku takovaacute společ-nost nebo i dvě tři čtyři na Slovensku pobyly co by se tu vyvinulo osobniacutech znaacutemostiacute jak by se množili znateleacute Slovenska a skrze ně zaacutejem v naacuterode Takeacute Slovaacuteky by to poutalo k naacutem Jděte zas Zejmeacutena povzbuzuji slečny učitelky k nimž se i neučitelky raacutedy připojiacute

Je otaacutezka jak letniacute byty na Slovensku vyhledati Radiacutem obraceti se přiacutemo na Slovensko Tak bude vyjednaacutevaacuteniacute kratšiacute a spolehlivějšiacute Českeacute ženy musiacute vejiacuteti ve styk se slovenskyacutemi Zatiacutem zmiňuji se jen o vzaacutejemneacutem dopisovaacuteniacute Je viacutece přiacutepadů že si češtiacute učiteleacute dopisujiacute se sloven-skyacutemi že si navzaacutejem podobizny vyměnili že si půjčujiacute časopisy a knihy ano že českyacute učitel šel na letniacute pobyt ke slovenskeacutemu a druhyacute rok slovenskyacute k českeacutemu Za takoveacuteho styku oba ciacutetiacute že Češi a Slovaacuteci jsou jeden naacuterod Čech sahaacute po slovenskeacute knize jako po sveacute Slovaacutek rovněž tak po českeacute atd Chceme-li Slovaacuteky počeštit musiacuteme se my poslovenštit ndash Jak navaacutezati piacutesemneacute styky žen českyacutech se slovenskyacutemi Slovenskeacute daacutemy jsou skromneacute a ochotneacute touž cestičkou ať jdou k nim i daacutemy českeacute Půjčujte si nebo raďte navzaacutejem časopisy a knihy a až se tak obeznaacutemiacutete otažte se slovenskeacute přiacutetelkyně byla-li by ochotna rozdaacutevati mezi lid stareacute českeacute kalendaacuteře bylo-li by možno v jejiacutem bydlišti nebo kde v sousedstviacute založit maličkou knihovnu přaacutel-li by si slovenskyacute lid českyacutech časopisův A dostanete-li kladnou odpověď začněte sbiacuterat Stareacute kalendaacuteře nejsnaacuteze se sbiacuterajiacute pomociacute žaacuteků slečna učitelka požaacutedaacute žaacutekyně a ty nanesou do několika dniacute hromadu kalendaacuteřů A kalendaacuteře jsou tuze vaacutebneacute čteniacute Takeacute lze sbiacuterati kalendaacuteře knihy a časopisy již přeč-teneacute od členů spolků

Tyto slovenskeacute přiacutetelkyně najdou vaacutem i letniacute byty Možnaacute že si budete moci navzaacutejem pohos-tinstviacute vyměniti Pražskaacute daacutema pozve si slovenskou přiacutetelkyni na zimu Jakyacute to zisk pro ticho-učkou skromňoučkou Slovenku pobude-li v širšiacute společnosti eminentně vzdělaneacute kteraacute jiacute bude podaacutevati čteniacute nejlepšiacute uvaacuteděti do Naacuterodniacuteho divadla do koncertů na přednaacutešky To bude pro slovenskou diacutevku škola a pevneacute pouto s naacuterodem českyacutem Kteryacute Slovaacutek u naacutes pobyl vyciacutetil že jsme jeden naacuterod a zůstal našiacutem Třeba pomyacutešleti aby hojnyacute proud Slovaacuteků do našich zemiacute přichaacute-zel a českeacute kultury okusil

A pražskeacute daacutemě i jineacute z většiacuteho českeacuteho města přijde vhod bude-li zase v leacutetě slovenskou přiacutetelkyni moci navštiacuteviti Viacutem že tu mluviacutem o nezvyklyacutech prostředciacutech vzaacutejemnosti ale třeba teacutež uznati že žijeme zvlaacuteště Slovaacuteci v poměrech mimořaacutednyacutech i je naacutem skutečně třeba mimořaacutedneacute

Však pobyt dam v Ružomberku měl přece jen zakončeniacute veseleacute Mladyacute praacutevnik zadiacuteval se tenkraacutet do kraacutesnyacutech očiacute slečny K z Prahy a po roce oba zrealisovali československou vzaacutejemnost na stupniacutech oltaacuteře a vynalezli tak znamenityacute prostředek vzaacutejemnosti Jen hodně sňatků československyacutech protož musiacutete chodit na Slovensko a ze Slovenska k naacutem

Jmenuji tu některeacute paniacute a diacutevky slovenskeacute o nichž jsem přesvědčen že si raacutedy s českyacutemi daacutemami budou dopisovati V čele slovenskyacutech dam je paniacute Helena Solteacuteszovaacute (čte se Šoltysovaacute) spisovatelka a předsedkyně Živeny v Turčanskeacutem Sv Martině (takto velmi zaměstnanaacute) Paniacute Tereza Vansovaacute choť ev faraacuteře redaktorka Dennice na Pile p Tisovec v Gemerskeacute stolici Paniacute Olga Daxnerovaacute choť advokaacuteta paniacute Marie Čipkovaacute sleč Milina Zvarovaacute sleč Milina Manicovaacute všecky čtyři v Tisovci v Gemerskeacute stolici Paniacute Marie Salvovaacute choť redaktora slečna Marie Salvovaacute paniacute Olga Makovickaacute choť tovaacuterniacuteka všecky tři v Lipt Ružomberku Paniacute Anna Zochovaacute choť učitele v Cerově (p Litava Honťanskaacute stolice) Paniacute Ludmila Bujnovaacute choť ev faraacuteře v Pukanci (Honťanskaacute stol) Paniacute Vincencie Stodolovaacute choť advokaacuteta paniacute Klem Ruppeldtovaacute choť učitele obě v Lipt Sv Mikulaacuteši Paniacute Olga Mockovaacute choť ev faraacuteře v Čaacutečově (p Senice Nitranskaacute stol) Slečna Ludmila Bachaacuterovaacute ve Vrboveacutem (Nitranskaacute stol) slečna Anna Valaacuteškovaacute na Myjavě (Nitr stol) paniacute Drahotiacutena Kardošovaacute v Dol Kubiacuteně (Oravskaacute stol) paniacute Ludmila Markovičovaacute v Malackaacutech (Prešpurskaacute stol)


145


=

prostředky vymyacutešleti My Češi i Slovaacuteci musiacuteme jinak budovati než naacuterodoveacute kteřiacute majiacute sveacute vlaacutedy jež naacuterodům nabiacutezejiacute kde jakyacute kulturniacute prostředek a mocneacute kapitaacutely My musiacuteme sbiacuterati kamiacutenek ku kamiacutenku my musiacuteme konati drobnou kulturniacute praacuteci a každyacute z naacutes se musiacute hyacutebati Vzaacutejemnost slovenskou třeba realisovati a tu osobniacute styky jsou nezbytny Ostatně dopisovaacuteniacute s neznaacutemyacutemi neniacute novinkou Osviacuteceneacute hlavy vždy takoveacute styky pěstovaly A jemneacute ruce žen jsou k takoveacutemuto spřaacutedaacuteniacute tiacutem způsobilejšiacute ndash

č 11 s 130-132 Upozorňuji takeacute na slovenskeacute laacutezně Za pobytu v laacutezniacutech seznaacuteme mnoho lidiacute a můžeme

poznati okoliacute i kraj Doporučuji Železneacute v Liptovskeacute stolici jižně od Ružomberka To jest nevy-rovnatelně kraacutesnyacute kousek přiacuterody Stoupaacuteme do vyacutešky rozsaacutehlyacutemi lesy až se konečně rozevře před naacutemi kotlina jejiacutež dno je skoro tisiacutec metrů nad mořem Kotlinu uzaviacuterajiacute dva věnce hor nižšiacute a vyššiacute tyto až 1900 m vyacutešky dostupujiacuteciacute A na miacutele cesty je smrkovyacute les kraacutesneacute vychaacutezky do roztok i na hory a pohled na Tatry6

Jednaacutem-li o prostředciacutech se Slovenskem naacutes seznamujiacuteciacutech nemohu pominouti slovenskyacutech večerů Přirozenost lidskaacute ochotně přijiacutemaacute poučeniacute je-li při něm troška zaacutebavy Českeacute ženy dejte podnět učiňte naacutevrh mužoveacute najisto k naacutevrhům žen jsou ochotnějšiacute Přispějte takeacute pomociacute předneste slovenskou baacuteseň nebo i českou k Slovensku se nesouciacute na př z Heydukova Cymbaacutelu a husliacute zazpiacutevejte slovenskou piacuteseň pomozte ve sboru nebo hrou na klaviacuter7

K poznaacuteniacute Slovenska maacuteme již takeacute něco maacutelo odborneacute literatury Kromě dvou kniacutežek již vzpomenutyacutech uvaacutediacutem ještě Z potulek po Slovensku od Pokorneacuteho Slovensko preacutemie Uměleckeacute besedy na r 1901 Tatry od Drože Moravskyacutem Valašskem na Slovensko a Tatry od Ad Bayera Slovensko malaacute to kniacutežečka (20 kr) od Smetanaye konečně tu uvaacutediacutem sveacute četneacute člaacutenky v Osvětě (od r 1897ndash1902) jež liacutečiacute přiacutetomnyacute život slovenskyacute a z nichž si jest snadno vybrati laacutetku k před-naacuteškaacutem na slovenskyacutech večerech

Nyniacute o tom jak bychom mohli Slovensku pomaacutehati Podporujme slovenskeacute kulturniacute zdroje Je to zvlaacuteště slovenskaacute literatura jiacutež nesmiacuteme na

daacutele pomoci odpiacuterati Českyacutem ženaacutem a diacutevkaacutem doporučuji předevšiacutem ženskyacute měsiacutečniacutek Dennici Redaktorkou i vydavatelkou je paniacute Tereza Vansovaacute (na Pile p Tisovec Gemerskaacute stolice Uhry) paniacute vzaacutecnaacute svyacutem nadaacuteniacutem i snaženiacutem upřiacutemnaacute pěstitelka česko-slovenskeacute vzaacutejemnosti Manžel jejiacute jest ev faraacuteřem muž vyacutebornyacute od něhož čiacutetaacutevaacuteme v Cirkevniacutech Listech pěkneacute člaacutenky v jazyku českeacutem V niacutezkeacutem priacutezemniacutem domku pod kraacutesnou straacuteniacute v chudobneacute dědině slovenskeacute je redakce ženskeacuteho listu Raacuted tu vyznaacutevaacutem že jsem dal podnět k založeniacute tohoto časopisu Dost těžko bylo prolomiti hraacutez muži se usmiacutevali ženy neciacutetily potřeby a baacutely se těžkostiacute s jakyacutemi bezmaacutela každyacute slovenskyacute časopis vychaacuteziacute Paniacute Vansovaacute se odhodlala redigovati a Salva vždy ke všemu ochotnyacute vydaacutevati Když potom po noveacutem roce 1898 vyšlo prvniacute čiacuteslo Naacuterodnie Noviny (dr Wagner) uviacute-taly je tuze nemilosrdně A hle časopis hned prvniacutem rokem dobře prospiacuteval ženy a diacutevky sloven-skeacute měly z něho radost mnoheacute chopily se peacutera Od druheacuteho ročniacuteku je paniacute Vansovaacute i naklada-telkou Nyniacute vychaacuteziacute čiacuteslo o půldruheacutem archu a celyacute ročniacutek stojiacute toliko 1 zl Hle za 1 zl můžete miacuteti v domaacutecnostech svyacutech posliacutečka zpod Tater Nejde jen o podporu časopisu ale i o to abyste se

Ceny jsou prostředniacute ředitelstviacute laacutezniacute je v Německeacute Lupči (Liptovskaacute stol) sem buďtež adresovaacuteny dotazy Ochotně radu podajiacute teacutež red Kar Salva dr V Šrobaacuter oba v Ružomberku a dr Dušan Makovickyacute v Žilině (Trenčiacutenskaacute stolice) kteřiacute poradiacute po přiacutepadě dle nemoci i jineacute laacutezně ndash V Sokolově Kronice min roč č 11 dal jsem naacutevod jak i nejmenšiacute obce mohou slovenskeacute večery lehce uspořaacutedati


146

KAROL HOLLYacute

=

Slovenskem nějakeacute spojeniacute měly Čtouce slovenskyacute list budete si Slovensko připomiacutenati budete je poznaacutevati budete s niacutem srůstati Maacuteme-li prožiacutevati se Slovenskem jeden naacuterodniacute a kulturniacute život třeba naacutem hledati mosty vzaacutejemně naacutes spojujiacuteciacute Chceme-li aby Slovaacuteci četli českyacute časopis musiacuteme my čiacutesti slovenskyacute Co chceme po Slovaacuteciacutech dělejme my staršiacute sami pěkně napřed Slo-vaacutek je slabšiacute ale sjednoceniacute nechtějme jinak než na zaacutekladě rovnocennosti to je bratrskeacute to je teacutež slovanskeacute podmaňovati naacutesiliacutem je methoda německaacute a maďarskaacute K pravdě je nejlepšiacute cestičkou laacuteska Milujme Slovaacuteky dokazujme to skutkem a až oni laacutesku naši pociacutetiacute přibliacutežiacute se i k teacute pravdě že jsou s naacutemi jeden naacuterod Potom jim nebude proti mysli miacuteti s naacutemi teacutež jeden spisovnyacute jazyk ten kteryacute je staletiacutemi posvěcen kteryacutem po staletiacute psali i bratřiacute podtatranštiacute Ale i tady půjdeme Slo-vaacutekům vstřiacutec přibiacuterajiacutece do jednotneacuteho jazyka jazykoveacute živly slovenskeacute Avšak jednotnyacute spisovnyacute jazyk je uacutekol budoucnosti vzaacutejemnost musiacute předchaacutezeti vzaacutejemnost musiacute Slovaacuteky přesvědčit srdce jejich ziacuteskati Až budete Slovenkaacutem psaacuteti jazykovou otaacutezku nechejte stranou Hleďte se nao-pak přiučit slovenštině nebo ona jest jsouc zvelebena na jazyk spisovnyacute cennyacutem pokladem pro jazyk naacuteš jazyk naacuteš bude časem ze slovenštiny gramaticky zpracovaneacute a do knih vneseneacute těžiti t j jiacute se rozmnožovati i okrašlovati jakož jsou naacuteřečiacute vždy živyacutem zdrojem jazyka spisovneacuteho V tom smyslu je slovenština pro naacutes ziskem pro Slovaacuteky škodou poněvadž je v hojneacute miacuteře odloučila od českeacute literatury a tiacutem zavinila opozděniacute ve vzdělanosti

Nicmeacuteně teacuteto doby musiacuteme slovenskou literaturu podporovati až bude českaacute kniha Slovaacutekovi jakoby vlastniacute až ji skutečně bude čiacutesti nebude podpory teacute potřebiacute Opakuji předplaťte si sloven-skyacute časopis tedy předevšiacutem Dennici a mějte v knižnici sveacute takeacute několik knih slovenskyacutech Dnes upozorňuji zvlaacuteště na romaacuten Proti pruacutedu od Heleny Solteacuteszoveacute z něhož poměry slovenskeacute hodně poznaacutete Spisovatelka (v Turč Sv Martině) vydala jej svyacutem naacutekladem a nyniacute lze jej dostati ve sniacute-ženeacute ceně za 1 zl Jinak daacutevaacutem tady adresy dvou slovenskyacutech knihkupců od nichž si dejte poslati seznamy knih Kar Salva v Lipt Ružomberku Jos Gašpariacutek v Turč Sv Martině Kdo kupujeme slovenskeacute knihy přiacutemo na Slovensku podporujeme viacutece nicmeacuteně snažiti se musiacuteme aby i naši češtiacute knihkupci slovenskeacute knihy na skladě měli Ženskyacute vliv ženskyacute takt bude tu nejpůsobivějšiacute

Navštiacuteviacutete na př knihkupce a požaacutedaacutete za slovenskou knihu raquoNemaacutemlaquo řekne knihkupec raquoA maacutete nějakou německou maacutete francouzskou maacutete ruskoulaquo raquoAno takovyacutech je hromadalaquo raquoTak a slovenskaacute ani jedna Malaacute čest pane knihkupče Objednejte si seznamy slovenskyacutech knih mějte vždy aspoň několik těch nejlepšiacutech na skladě a budete-li je miacutet za vyacutekladniacute skřiacuteniacute přivolajiacute k sobě i kupce Za tyacuteden si přijdu vybrat laquo Doufaacutem že vaacutem se podařiacute po čem marně už hodně let volaacutem aby totiž češtiacute knihkupci měli na skladě i knihy slovenskeacute

Mluvě o podpoře kulturniacutech zdrojů slovenskyacutech nemohu pominouti Živeny ženskeacuteho spolku pro celeacute Slovensko siacutedliacuteciacuteho v Turč Sv Martině Živena maacute maacutelo života Předsedkyniacute je paniacute Solteacuteszovaacute již najisto na dobreacute vůli i způsobilosti nechybiacute ale paniacute tato je v domaacutecnosti velmi zaměstnaacutena je v předsednickeacute funkci maacutelo podporovaacutena Jednatelem je Hurban (Vajanskyacute) teacutež jinak už velmi zaměstnanyacute atd Mysliacutem si že českeacute ženy měly by Živenu až do ledviacute prozkou zko-umati Uacutestředniacute spolek českyacutech žen měl by najisto se Živenou pěstovati nejužšiacute styky a dodaacutevati ji svěžesti a siacutely Zdaacute se mi že cokoli slovenskeacuteho samo o sobě je slabeacute mdleacute ale sdružiacutec se s čes-kyacutem prospiacutevaacute ku podivu8 Zkraacutetka slovenskeacute s českyacutem se navzaacutejem zuacuterodňuje Do českeacute kultury

Slovenskeacute a českeacute sdružil v sobě Dobrovskyacute Šafařiacutek Kollaacuter Palackyacute Masaryk je z otce Slovaacuteka matky Češky prof Vlček z otce Čecha matky Slovenky Stejně dr Albert Škarvan ten mohutnyacute duch jenž se dal v zaacutepas s takovou mociacute jako je militarismus Nebyli vznětu i siacutely ti Slovaacuteci kteřiacute okusili českyacutech škol na př dr Dušan Makovickyacute dr V Šrobaacuter Fedor Houdek (z otce Čecha matky Slovenky) a j Spisovatel Uram Podtatranskyacute mi řekl že jej probudila a dala vznětu literatura českaacute podobně se vyslovila poetka Podjavorinskaacute I každyacute řemeslniacutek a dělniacutek kteryacute v Čechaacutech prodlel nad sveacute okoliacute vynikaacute a to většiacutem vzdělaacuteniacutem


147


=

patřiacute doplněk t j Slovensko a Slovensko bez českeacute českeacute kultury nemaacute kořene Slovenskeacute naacuteřečiacute slovenskeacute kroje a všecka individualnost slovenskaacute je doplňkem našich naacuteřečiacute našich krojů našiacute individuality a co je mezi naacutemi rozdiacutelneacuteho je vlastně obohaceniacutem a ozdobou jednotneacute kultury nikoli jejiacutem rozdvojeniacutem A s tiacutem se vraciacutem k Uacutestředniacutemu spolku českyacutech žen a k Živeně Vzaacute-jemnost těchto spolků působila by blahodaacuterně na obě strany Vaacutehavost slovenskaacute a odklaacutedavost i malomyslnost je takeacute nemociacute Živeny vyacutechovně na Slovensko působiti je prvyacutem uacutekolem našiacutem bratrů staršiacutech A množiti osvětu uacutekolem druhyacutem V Dennici byl učiněn naacutevrh aby Živena vydala čiacutetanku pro diacutevky a ženy kteraacutež by nahrazovala vyššiacute diacutevčiacute školu I maacute ji sestaviti Vajanskyacute ale ten věru pro velkeacute zaměstnaacuteniacute sveacute tak brzy k uacutekolu se nedostane Kdyby se Živena obraacutetila o pomoc k Uacutestředniacutemu spolku žen českyacutech půl čiacutetanky (čaacutest všeobecnaacute ač i ku specielně slovenskeacute uměly by českeacute ženy pracovniacuteky vyhledati) do roka by bylo hotovo I fi nančně by ženy českeacute pomohly A jako tu tak i jinde dovedly by českeacute ženy ndash ve spolkovyacutech literaacuterniacutech i uměleckyacutech pracech vyškolen ějšiacute ndash poradit a pomoci A poněvadž se ženy slovenskeacute o pomoc k Vaacutem neobracejiacute Vy samy ji vliacutedně nabiacutezejte Prorok musil k hoře my musiacuteme ke Slovaacutekům i kdyby naacutes nevolali to je uacutekol vyššiacute intelligence to je uacutekol staršiacuteho bratra Jděte k ženaacutem slovenskyacutem nevolaacuteny jděte s uacuteplnou důvěrou když přijdete budete přijaty laacuteskyplně Jen pamatujte Vy musiacutete začiacutet

č 13 s 155-156 Nejen že nutno podporovati kulturniacute zdroje slovenskeacute Slovensku nutno i českou osvětou

pomaacutehati Slovensko samo o sobě na mohutnyacute kulturniacute život nestačiacute a nezbyacuteva mu než opřiacuteti se o některyacute sousedniacute naacuterod četnějšiacute a kulturně mohutnějšiacute Opře-li se o Maďary ndash most k maďarskeacute osvětě je hotov množstviacute Slovaacutekův umiacute maďarsky ndash tož se najisto pomaďařiacute nebo osvěta nejjis-těji podmaňuje naacuterody oprou-li se Slovaacuteci o naacutes ndash českeacute knize rozumiacute každyacute Slovaacutek ndash zůstanou tiacutem čiacutem jsou ani naacuteřečiacute ani kroje jejich čeština nesetře jakož jich nesetřela za minulaacute stoletiacute kdy Slovaacuteci česky četli i psali Nyniacute se nejednaacute o českeacute psaniacute nyacutebrž o českeacute čteniacute Toužiacuteme aby Slo-vaacuteci četli českou knihu ne k vůli naacutem k vůli sobě aby totiž vzdělanost jejich stoupla Jisto jest že slovenskeacute literatury je maacutelo tak maacutelo že na př slovenštiacute sedlaacuteci mi piacutešiacute o českeacute knihy neboť pryacute všecko slovenskeacute už přečetli Když slovenskeacute diacutevce čtouciacute maďarskyacute romaacuten domlouvaacutem proč nečte poviacutedky a romaacuteny slovenskeacute rozesměje se Hahahaha to jsem už všecko daacutevno přečetla raquoA proč nečtete knihy českeacutelaquo otaacutezal jsem se jedneacute raquoČeskeacutelaquo odpověděla udiveně raquona to jsen věru nepřišlalaquo Je zle když je Slovaacutekovi maďarskaacute kniha bližšiacute než českaacute Musiacuteme českeacute knize na Slovensko pomaacutehati čiacutem mohou přispěti ženy naše

Vraciacutem se k myšleacutence o vzaacutejemneacutem dopisovaacuteniacute Nedaacutevno se mne jistaacute slovenskaacute paniacute ptala na českeacute knihy o vychovaacutevaacuteniacute dětiacute Až si budete se slovenskyacutemi ženami dopisovati budou se dota-zovati Vaacutes budou se taacutezati na knihy hospodyňskeacute kuchařskeacute ale i na poviacutedku a romaacuten Vybiacuterejte pečlivě na Slovensko posiacutelejme z dobreacuteho nejlepšiacute již takeacute proto aby Slovaacuteci nabyli k českeacute knize důvěry Možno-li pošlete slovenskeacute přiacutetelkyni knihu darem Kniha darovanaacute je dvojnaacutesob milaacute s většiacute chutiacute se čte a daacuterek vůbec oteviacuteraacute srdce slovenskeacute přiacutetelkyně Vaacutem dlužny nezůsta-nou Slovenky jsou jako ženy naše citliveacute taktuplneacute ndash pošlou Vaacutem knihu slovenskou pošlou kytku s Tater pošlou kraacutesnou vyacutešivku9

Posiacutelejte slovenskyacutem přiacutetelkyniacutem Pomněnky Třebiacutezskeacuteho (jsou-li vyznaacuteniacute katolickeacuteho) Kalendaacuteř paniacute a diacutevek Němcoveacute Babičku spisy Světleacute Heydukův Cymbaacutel a husle Opět na horaacutech od Pokorneacuteho Jitřniacute piacutesně Lešetiacutenskeacuteho kovaacuteře Piacutesně otroka od Svatopluka Čecha některyacutem zvlaacuteště evangeličkaacutem se zavděčiacutete Listy Husovyacutemi (přehleacutedl Mareš kniha to velkeacuteho vyacuteznamu za 30 kr) Duchem ze spisů Husovyacutech od Žilky Labyrintem světa a raacutejem srdce od Komenskeacuteho Upozorněte na Libuši na Přiacutetele domoviny na Matici lidu


148

KAROL HOLLYacute

=

Jekeacute potěšeniacute budete pociťovati představiacutece si že jste ubytovaly několik pěknyacutech knih čes-kyacutech u zaniacuteceneacute Slovenky ve školskeacute knižnici z niacutež čtou děti i lideacute dospěliacute Jakou to pamaacutetku zůstaviacutete po sobě založiacutece v některeacute slovenskeacute dědině neb městečku malou českou knihovnu Putujž kouzelnaacute kniho českaacute i na Slovensko a křiacutesiž zemdleneacute bratry naše Literatuře slovenskeacute chybiacute praacutevě ono kouzlo jež naacuterod křiacutesiacute Neniacute v niacute ducha historickeacuteho jenž tak mocně vdechuje vědomiacute lidskeacute a naacuterodniacute důstojnosti I ciziacute dějiny posilňujiacute jakož jsme všickni pociacutetili na sobě kouzlo dějin řeckyacutech A naše dějiny nejsou přece Slovaacutekům zcela ciziacute jsmeť bratřiacute a nejednou jsme prožiacutevali osud společnyacute Kdyby se českeacute dějiny na Slovensku četly kdyby se tam četly histo-rickeacute poviacutedky českeacute a romaacuteny dramatickaacute diacutela a baacutesně epickeacute křiacutesila by se duchem českyacutech dějin i zemdlelaacute duše slovenskaacute

Literatura slovenskaacute jest ndash třeba sladkaacute a kraacutesnaacute ndash tichoučkaacute malomyslnaacute až plačiacuteciacute Jiacute jest třeba promiacutechati se s našiacute a našiacute zase se slovenskou žena s mužem to je potom ladnyacute a mocnyacute celek Českaacute kniha probudila Slovaacuteky k duchovniacutemu životu když v uacuteplneacute tonuli tmě naacuterody jinyacutemi obklopeni jsouce Podobalo se ndash tak uvažuje Arnošt Denis v Konci samostatnosti českeacute ndash že uacuteplně zaniknou když tu naacutehle přišlo světlo od zaacutepadu Husiteacute s bibliacute Takeacute pryacute dnes ndash praviacute daacutele Denis ndash vzdorujiacute naacutesilenstviacute maďarskeacutemu ještě tou starou silou husitskou Takovyacute je pro Slovaacuteky pokyn dějin

Českaacute kniha svou povinnost na Slovensku ještě zcela nevykonala předčasně řekli jiacute můžeš jiacutet I v době přiacutetomneacute všeobecnyacute vznět a rozmach duchovniacute hloubku siacutelu plodnou i vzdornou Sloven-sku přivoditi může jen kniha českaacute Pilnaacute a taktuplnaacute ruka českyacutech žen musiacute tady pomoci Sbiacuterejte knihy českeacute a posiacutelejte přiacutemo na Slovensko nebo Československeacute jednotě v Praze Vyžadujte si od přaacutetel svyacutech přečteneacute časopisy a rovněž posiacutelejte na Slovensko Komu zasiacutelati přečteneacute časopisy poradiacute Vaacutem Vaše slovenskaacute přiacutetelkyně redakce Dennice Československaacute jednota

Staacutelyacute prameacutenek českeacute osvěty by na Slovensko proudil kdyby českeacute ženy se o to postaraly aby v každeacutem čiacutesle Dennice byl českyacute člaacutenek nebo českaacute baacuteseň Českyacute člaacutenek v slovenskeacutem časopise maacute velkyacute vyacuteznam Předně jest to prameacutenek osvěty Po druheacute slovenskaacute čtenaacuteřka ndash zvlaacuteště ta jiacutež je čeština nezvyklaacute nebo docela nesympatickaacute ndash češtině ponenaacutehlu nepozorovaně přivykaacute a je naděje že potom po českeacutem časopise nebo knize zatoužiacute zvlaacuteště kdyby českeacute člaacutenky ve slo-venskyacutech časopisech obsahem svyacutem vynikaly Abychom reelně pracovali ndash planeacuteho horovaacuteniacute bylo ve slovanskeacute vzaacutejemnosti již dost ndash dovoluji si přiacutemo žaacutedati Uacutestředniacute spolek českyacutech žen aby se o tuto akci laskavě postaral Otažte se paniacute Vansoveacute jakyacutech člaacutenků by si od Vaacutes přaacutela Ochotně Vaši nabiacutedku přijme ndash jeť uacutepřiacutemnaacute přiacutetelkyně vzaacutejemnosti ndash a bude si pravděpodobně přaacuteti baacuteseň kraacutetkou poviacutedku i člaacutenek poučnyacute Vy pak již snadno do roka ziacuteskaacutete dvanaacutect člaacutenků baacutesně v to počiacutetajiacutec ať již od žen neb od mužů Českeacute člaacutenky do slovenskyacutech časopisů musiacute byacuteti takeacute u naacutes honorovaacuteny nebo slovenskeacute časopisy nehonorujiacute ndash nemohou ndash a naacutem by teacutež nesvědčilo abychom od chudobnyacutech časopisů slovenskyacutech honoraacuteř přijiacutemali To by tedy Uacutestředniacute spolek musil laskavě saacutem honorovati10 nebo hledati spisovatele kteřiacute by pro Slovensko psali nehonorovaně Jistě již ciacutetiacutete že českeacute člaacutenky ve slovenskyacutech časopisech a slovenskeacute člaacutenky v časopisech českyacutech byly by tuze dobryacutem pojiacutetkem Čechů se Slovaacuteky Byli bychom pak pod jednou střechou ndash

My na Slovensko hodně chodiacuteme ale Slovaacuteci k naacutem maacutelo Jest to škoda velikaacute Slovaacuteci u naacutes pobyvšiacute majiacute jinyacute společenskyacute rozhled majiacute takeacute jinyacute naacutezor o poměru Čechů k Slovaacutekům Již ti kteřiacute na několik dniacute zajeli do Prahy z pravidla přiacuteznivěji smyacutešliacute o československeacute vzaacutejemnosti

Slovenofi lky (paniacute Vilmu Seidlovou-Sokolovou slč Al Langovou a j) snažně žaacutedaacutem aby zpracovaly seznam českyacutech knih vhodnyacutech pro ženy slovenskeacute a aby jej uveřejnily v Dennici To bude kus reelniacute praacutece I cenu označte i adresu knihkupce (v Praze snad Řivnaacuteče v Brně Jožu Barviče) 60 ndash 70 zl ročně by k tomuto uacutečelu uacuteplně dostačilo


149


=

Vzpomenu tu v čem může ruka našich žen přispěti Volati k naacutem služky ze Slovenska je myšleacutenka povšimnutiacute hodnaacute Jos Holeček pronesl ji

v maacuteji r 1900 v Kroměřiacuteži když jsme tam druhyacute den po slovenskeacutem večeru měli důvěrnou poradu Slovenskeacute služky budou pryacute našim dětem vypraacutevěti pěkneacute pohaacutedky zpiacutevati piacutesně podtatranskeacute vůbec pryacute zanesou do městskyacutech rodin našich naacuterodniacute poesii Myšleacutenka se naacutem zaliacutebila a brzy potom jsme si slovenskeacute služky zjednali

č 14 s 166-168 Mnoho slovenskyacutech diacutevek sloužiacute v Pešti Prešpurku a jinyacutech maďarskyacutech městech i bylo by

jim zajisteacute leacutepe u naacutes v rodinaacutech českyacutech spořaacutedanějšiacutech a vzdělanějšiacutech I tyto služky vracely by se domů s vychovaacuteniacutem lepšiacutem a naacuterodniacutem vědomiacutem Doporučuji volati je hlavně na Moravu do Čech ze Slovenska je pro služky přece jen daleko Až budete miacuteti na Slovensku sveacute přiacutetelkyně ony Vaacutem pomohou i služku vyhledati11 Ovšem byste je musily do praciacute městskyacutech teprv uvaacuteděti Ženy v otaacutezce teacuteto jsou zajisteacute důvtipnějšiacute a mohly by ji projednati na př v Dennici

Kromě diacutevek služebnyacutech třeba k naacutem volati slovenskeacute diacutevky na vzdělaacutevaacuteniacute Trudno je uva-žovati jak pochybeneacuteho vychovaacuteniacute dostaacutevaacute se slovenskyacutem diacutevkaacutem městskyacutem Slovenskyacutech škol neniacute chodiacute tedy do maďarskyacutech Maďarština maacute po celyacutech Uhraacutech posvěceniacute jakožto jazyk povznešenyacute A za řečiacute touto prahnou zvlaacuteště ženy ale i mužoveacute slovenštiacute Je to znaacutema slabost Slovanstva ta raquonezřiacutezenaacute laacuteska k cizozemštinělaquo jak praviacute Slovaacutek Šafařiacutek I naacuterodovec slovenskyacute na př evangelickyacute faraacuteř když dcerka jeho odbyla doma maďarskou školu obecnou a měšťan-skou slovensky spraacutevně věty napsati neumějiacutec pošle ji kamsi na školu do uacutezemiacute maďarskeacuteho aby pryacute navykla na pravou vyacuteslovnost maďarskou A když umiacute maďarsky leacutepe než rozenaacute Maďarka pomyacutešliacute tatiacuteček takto denně na žalostnyacute stav naacuteroda žalujiacuteciacute aby jeho dcerka ještě v němčině se zdokonalila a pošle ji na př do Těšiacutena do německeacuteho klaacuteštera A kdyby ještě uměla francouzsky (několik fraziacute už znaacute) ach to by dovršeno bylo jejiacute vzdělaacuteniacute Čtenaacuteřky už pochopiacute jakaacute je to praacutezdnota mysliacute Škoda těch dobryacutech a nadanyacutech diacutevek slovenskyacutech V utlačovaneacutem naacuterodě majiacute vzdělaneacute a uvědoměleacute ženy tiacutem většiacute důležitost Je-li na př manžel uacuteředniacutek maďarisačnyacutem aparaacute-tem sevřen žena jeho vždy ještě může odebiacuterati slovenskyacute časopis tu a jinou naacuterodniacute a kulturniacute praacuteci konati ovšem teacutež děti sveacute v duchu naacuterodniacutem vychovaacutevati Vyacuteznam žen se na Slovensku dosud nepochopuje řekl jsem už jakeacute překvapeniacute jsme způsobili miacuteniacutece vydaacutevati ženskyacute () časopis Maacuteme tedy zase novyacute uacutekol povzneacutest slovenskou ženu v jejiacutem jaacutedru a povědět naacuterodu jakyacute v něm žena maacute vyacuteznam Volejme celeacute zaacutestupy slovenskyacutech diacutevek do našich škol Již mno-hou slovenskou diacutevku povzbudil jsem jiacuteti do Vesny v Brně Jak se jiacute tam liacutebilo jak se jiacute hlavička otevřela jak pevně se přesvědčila že Češka a Slovenka jedno jest raquoPonejprv uslyšela jsem ve škole slovenskeacute (roz českeacute) slovo jak mi to bylo divneacute a radostiacute jsem plakalalaquo psala mi z Vesny slovenskaacute diacutevka chodivšiacute dotud do škol maďarskyacutech A když ke mně za čtvrt roku na vaacutenoce přišla mluvila česky jako Češka Slovaacuteci se tuze brzy češtině přiučujiacute neb najisto je slovenština spisovneacute češtině bližšiacute než naacuteřečiacute lašskeacute v severovyacutechodniacutem kliacutenu Moravy Slovenskeacute diacutevky cho-diacutece do našich škol jsou jako znovuzrozeny Žaacutedaacutem naše ženy zvlaacuteště Ustředniacute spolek aby často o českyacutech diacutevčiacutech školaacutech do slovenskyacutech časopisů psaly zvlaacuteště o školaacutech Vesninyacutech v Brně I sameacute Vesně zvlaacuteště paniacute předsedkyni Koudeloveacute tuto myšleacutenku kladu na srdce Třeba teacutež na to pomyacutešleti jak bychom chudobnějšiacutem diacutevkaacutem slovenskyacutem na našich školaacutech se vzdělaacutevajiacuteciacutem

Jan Gažo v Moravskeacutem Lieskoveacutem (Trenčiacutenska stolice Uhry) zjednaacutevaacute dělniacuteky na polniacute praacutece na Moravě a takeacute služku za malou odměnu najde Doporučuji otaacutezati se draacuteteniacuteků jestli by jejich dcery nebo sestry nešly k Vaacutem sloužit Ty uboheacute sloužiacute doma Židům i za 10 zl ročně


150

KAROL HOLLYacute

=

pobyt zlevnili Byl by to uacutekol miacutestniacutech ženskyacutech spolků V Kroměřiacuteži je hospodyňskaacute škola Na teacute jsou podporovaacuteny dvě slovenskeacute žaacutekyně a to slovenskyacutem Kroužkem jenž dobře prospiacutevaacute nej-viacutece peacutečiacute slečny A Gebaueroveacute Na každeacute odborneacute ženskeacute škole bychom měli vydržovati nebo podporovati jednu nebo dvě Slovenky Ale i na školaacutech měšťanskyacutech zvlaacuteště na Moravě se Slo-venskem sousediacuteciacute K slovenskyacutem diacutevkaacutem třeba miacuteti na školaacutech našich zvlaacuteštniacute zřetel Ony jsou věcně meacuteně připraveny nebuď jim tedy přiacuteliš naklaacutedaacuteno aby se jim českaacute škola nezpřiacutečila Budiž jim podaacutevaacuteno čteniacute pečlivě vybraneacute budiž jim dobraacute společnost volena a každaacute ať si odnaacutešiacute do sveacute vlasti raneček dobryacutech českyacutech knih Žaacutedaacutem slečny učitelky zvlaacuteště na Moravě aby si daly otaacutezku mohly-li by ve sveacutem působišti (roz městě) sehnati nějakou podporu na slovenskou žaacutekyni nebo levnějšiacute byt a p Když takovou podporu maacuteme oznaacutemiacuteme ji v Dennici nebo i v jinyacutech listech slovenskyacutech a očekaacutevejme že se vždy někdo přihlaacutesiacute Někdy bude potřebiacute aby žadatelka měla doporučeniacute ať si ho vymůže od některeacute redakce na př Dennice nebo od faraacuteře a j Hospodyňskeacute školy maacuteme v Lounech v Rakovniacutece ve Stěžeraacutech v Kroměřiacuteži krajkaacuteřskou ve Straacutežově a ve Vamberce Obraciacutem se k ženskyacutem spolkům neb k ženaacutem a diacutevkaacutem ve městech těchto aby uvaacutežily mohly-li by jednu neb dvě diacutevky slovenskeacute na tamniacute škole podporovati nebo vydržovati Maacuteme daacutele vyššiacute diacutevčiacute školu v Praze školu Vyacuterobniacuteho spolku a městskou pokračovaciacute tamteacutež školy Vesniny v Brně Poumlttingeum v Olomouci středniacute školu Minervinu v Praze uvykejme si na každeacute teacuteto diacutevčiacute škole ndash ba i na školaacutech měšťanskyacutech ndash hostiti diacutevky slovenskeacute

Obrozeniacute rodiny vychaacuteziacute hlavně od matky chceme-li Slovensku opravdu pomaacutehati buďme pamětlivi jeho žen každaacute Slovenka u naacutes se vzdělaacutevavšiacute bude po celyacute život upřiacutemnou pěstitel-kou vzaacutejemnosti nebo vzpomiacutenky z kraacutesneacuteho mlaacutediacute vždy se vracejiacute a působiacute v člověku přiacutemo kouzelně ndash

V naacuterodě našem maacuteme pěknou řadu vyacutebornyacutech spisovatelek nemohu ani jich pominouti Jdě-tež na Slovensko a sbiacuterejte tam naacuteměty pro diacutela svaacute pro baacutesně poviacutedky i romaacuteny Navštivte kraje kde je hojnost vyšiacutevaček Najdete některeacute jež kraacutesneacute vyacutešivky kresliacute aniž kdy do školy chodily Takoveacute kresby byly i na vyacutestavě naacuterodopisneacute Uvidiacutete vyšiacutevati pasačky ženičky i stařeny Sledujte je na př bratra a sestru jdouciacute s vyacutešivkami do světa do Viacutedně do Karlovyacutech Varů a j Studujte draacuteteniacuteky sklenkaacuteře šefraniacuteky pltniacuteky kopaničaacuteře kraacutesnaacute laacutetka belletristickaacute laacutetka z brusu novaacute Vaše poviacutedky budeme raacutedi čiacutesti my a poznaacutevati z nich Slovensko budou je raacutedi čiacutesti i Slovaacuteci12

Maacutem za to že všecky naše literaacuterniacute uměleckeacute i vědeckeacute instituce musiacute konečne pojati Slo-vensko do oboru sveacute působnosti V Čechaacutech a na Moravě ba už i ve Slezsku žijeme jedinyacutem společnyacutem životem naacuterodniacutem a kulturniacutem uvědomělyacutem a silnyacutem i přišla doba kdy se můžeme ohleacutednouti i po Slovaacuteciacutech Trpiacuteci Slovensko čekaacute vykupitele Již je na pochodě ndash českaacute osvěta

I na poli naacuterodohospodaacuteřskeacutem mohou českeacute ženy vzaacutejemnost pěstovati Posiacutelejte ženaacutem slovenskyacutem odbornou literaturu knihy hospodyňskeacute kuchyňskeacute a zahradnickeacute O vzdělaacutevaacuteniacute sel-skyacutech diacutevek slovenskyacutech na hospodyňskyacutech školaacutech našich již jsem promluvil

Kromě toho mohou slovenskeacute diacutevky choditi k naacutem učit se vařeniacute jeť českaacute kuchyně proslulaacute po celeacute středniacute Evropě Takeacute do modniacutech salonů a k modistkaacutem buďtež přijiacutemaacuteny zaměstnaacuteniacute tato jsou vždy zřiacutedlem dobreacuteho přiacutejmu V chudobnyacutech městečkaacutech horskyacutech nemajiacute ženy žaacutedneacuteho vyacutedělku ať chodiacute do bliacutezkyacutech moravskyacutech měst naučit se pleacutesti punčochy Jedinaacute žena v tom vycvičenaacute naučiacute tomu domů se navraacutetivši celeacute desiacutetky žen jež majiacute potom dosti slušnyacute vyacutedělek

V Praze jsem obšiacuterněji pověděl že bychom měli v českeacute literatuře vytvořit slovenskyacute odbor t j psaacuteti o věcech slovenskyacutech jazykem českyacutem Spisy toho druhu budou i na Slovensku viacutetaacuteny ndash jako tam všude najdeme Cymbaacutel a husle Z potulek po Slovensku Slaacutemova Průvodce a j ndash a skrze ně nejpřirozeněji navykneme Slovaacuteky česky čiacutesti skrze ně nejjistěji dostaneme na Slovensko českou knihu


151


=

až 7 zl tyacutedně13 Toužiacutem aby Živena i na poli naacuterodohospodaacuteřskeacutem činnost rozvinula Tu by neměla žaacutednyacutech překaacutežek se strany vlaacutedniacute a působeniacute jejiacute bylo by naacuterodu užitečnějšiacute než tak mnohaacute theoretickaacute činnost naacuterodniacute Však i při činnosti naacuterodohospodaacuteřskeacute lze naacuterodně uvědomo-vati Připojovati ideje k hmotě jiacuteti od hmoty k ideaacutem toť postup přirozenyacute vyacutesledkem jistyacute

Žaacutedaacutem českyacutech žen zvlaacuteště Uacutestředniacuteho spolku aby i ve směru naacuterodohospodaacuteřskeacutem na ženy slovenskeacute působily použiacutevajiacutece k tomu Dennice i přiacutemo Živeny jako staršiacute sestry poučeniacute skyacute-tajiacutece Paniacute Vansovaacute praacutevem žaluje na to že sta a sta slovenskyacutech služek a dělnic v Pešti nemaacute žaacutedneacuteho vedeniacute žaacutedneacuteho uacutetulku pro poučeniacute Hle tu je uacutekol pro ženy intelligentniacute a jistě teacutež pro Živenu Živena se v posledniacute době ujiacutemaacute vyacutešivek činnost to zaacuteslužnaacute Upozorňuji českeacute ženy že slovenskeacute vyacutešivky lze koupit skrze Živenu čiacutemž je zabezpečena solidnost Paniacute Kamilla Hruškovaacute spraacutevně praviacute (na str 5 t časopisu) že českeacute ženy mohly by zorganisovati vyacuteprodej slovenskyacutech ženskyacutech praciacute

Kromě slovenskyacutech vyacutešivek ještě upozorňuji naše ženy na dvojiacute vyacuterobky slovenskeacute něco pro kuchyni něco do pokojů Brynza (ovčiacute syacuter) je slovenskaacute specialita jež Čechům chutnaacute Pryacute i ruskyacute car jiacute liptovskou brynzu A viacutete co jsou oštěpky Ovčiacute syacuterce podoby soudečkoviteacute jež lze dlouho udržeti Obojiacute doporučuji a budiž objednaacutevaacuteno u Petra Makovickeacuteho v Liptovskeacutem Ružomberku (Uhry) fi rmy to naacuterodniacute a spolehliacuteveacute Zkuste objednati gemerskeacute syacuterce podoby bochniacutečků velmi chutneacute kde tyto koupiti ochotně poradiacute dr Samo Daxner v Tisovci v Gemerskeacute stolici (Uhry)

Daacutele doporučuji naacutebytek z ohyacutebaneacuteho dřeva z Turč Sv Martina je vyacutebornyacute a levnyacute Tovaacuterna je akciovaacute ryze naacuterodniacute a zaměstnaacutevaacute i hodnyacute počet českyacutech dělniacuteků Naacutebytek takovyacute je lehkyacute tudiacutež i doprava levnaacute a neniacute přiacutečiny proč bychom tento dobryacute slovenskyacute podnik nepodporovali Dejte si poslati cenniacutek adresuje se Dielňa na naacuteradie v Turč Sv Martině (Uhry)

Stejně pracujme k tomu aby Slovensko podporovalo průmysl naacuteš Slovenskeacute ženy kupujiacute nej-viacutece z Pešti a Viacutedně věru by se patřilo rozhleacutednouti se po ženskyacutech potřebaacutech a v Dennici poraditi slovenskyacutem ženaacutem nejlepšiacute českeacute fi rmy ndash

Nemohu pominouti lidumilnosti Českaacute lidumilnost neniacute praacutezdnyacute zvuk Budiž rozšiacuteřena i na Slovensko Žaacutednyacute tušiacutem naacuterod na světě nemaacute tak velkeacute naacuterodniacute daně jako my nicmeacuteně ona naacutes neochudiacute O jedno peacutero v klobouku meacuteně o jedny rukavice do roka o jeden ples a dost bude na naacuterodniacute daň A muži ať si odeprou denně půllitr piva a doutniacutek budou zdravějšiacute a zbude jim i na naacuterodniacute daň pro Čechy a pro Slovensko Na podzim vyhořely z velkeacute čaacutesti některeacute vesnice Na Slovensku neniacute pojišťovaacuteniacute proti ohni tak obecneacute jako u naacutes po ohni lid mnohdy hyne hladem Ciacutetil jsem kdyby v takoveacute tiacutesni přišla sebe menšiacute podpora z Čech jak milaacute by byla jak dobryacute uacutečinek měla by pro československou vzaacutejemnost To poslali Češi ejhle bratři Ženy naše zvlaacuteště zasiacutelejte chudobnyacutem školaacutem slovenskyacutem vaacutenočniacute nadiacutelky obuv šat a kniacutežky Redakce Dennice Československaacute jednota a jaacute poradiacuteme kam takoveacute nadiacutelky posiacutelati Taj již mlaacutedež naučiacutete řiacutekati Čech dobryacute bratr naacuteš

Poznaacutemka redakce Jsouce vděčni nadšeneacutemu panu pisateli za promyšleneacute rady upozorňu-jeme jej i naši veřejnost že mnoho již z toho se stalo po čem toužiacute V Ženskeacutem Světě po všecky roky zvlaacuteště než založena Dennice psaacuteno o Slovensku i jazykem slovenskyacutem (V Sokolova E Šolteacutezsovaacute T Vansovaacute) Ku sbliacuteženiacute žen vyšel jako 1 svazek Ženskeacute biblioteacuteky překlad romaacutenu Šolteacutezsoveacute Proti proudu Uacute Sp i Zaacutedruha byly ve spojeniacute se sl Moštenanovou ve přiacutečině vyacutešivek a jsou staacutele k součinnosti ochotny Spisovatelky naše hojně zajiacuteždějiacute vedle Slovaacutecka i na Slovensko a piacutešiacute o něm praacutevě ustavil se Daacutemsky odbor Českoslovanskeacute Jednoty Ciacutetiacuteme ovšem že jest to vše maacutelo a nabiacuteziacuteme sloupce t l k službaacutem Slovenkaacutem i jich českyacutem přiacutetelkyniacutem

Nedaacutevno přišly k naacutem do Frenštaacutetu tři paniacute z Kelče činovnice tamniacuteho ženskeacuteho spolku aby se o punčochaacuteřstviacute poučily a ve sveacutem je městečku zavedly Dojala mě tato peacuteče intelligentniacutech žen o ženy chudobneacute


152

KAROL HOLLYacute

=

5 GREGOROVAacute Hana Ženy Liptovskyacute Sv Mikulaacuteš F Klimeš 1912 s 29-56

Prvaacute obeť

Nik ma nerozumie ndash myslievala si Oľga Bielych osemnaacutesť ročneacute dievča keď ju všetci domaacuteci dojedali prečo je nie takaacute veselaacute milaacute ako ineacute jej vrstovniacutečky

ndash Nadurdeneacute naničhodneacute nevľuacutedne dievčisko ndash Takto hrubo nepomysliac že jej uzavrenosť mocircže mať svoju priacutečinu uraacutežali ju všetci brat sestra rodina nerodina každyacute si bral praacutevo stareť sa do nej

Oľga je nadanaacute samorostlaacute a nevie sa vpraviť do odvekyacutech obmedzenyacutech okolnostiacute ktoreacute jej kaacutežu chystať vyacutebavu a hľadať ženiacutecha Tomu sa mala každou myšlienkou oddať a byť šťastnou a veselou i Oľga Že to nevedela a tuacutežila aj po inom to jej nechcel nik odpustiť

ndash Ona vo všetkom chce byť inakšia ako ostatneacute ndash ohovaacuteraly ju suacutesedy Vše nad dačiacutem vraj bdquopremyacutešľaldquo nad tyacutem i onyacutem sa pozastavuje hovoriacute o nespokojnosti a kadeakyacutech naacutehľadoch ako by dievča malo mať naacutehľady Žiť veselo spokojne usmievať sa sniacutevať o laacuteske ale nie premyacutešľať to nepristane mladej dievčej tvaacuteri

Tak svet Oľga však inak smyacutešľala Vžiť sa do toho že by dievča nesmelo samostatne hľadeť na život

to nebola v stave Ona tuacutežila žiť svojiacutem vlastnyacutem duchom a nie dľa toho čo jedna lebo druhaacute teta alebo suacuteseda dovoliacute za dobreacute slušneacute uznaacute Praacuteca v domaacutecnosti ačkoľvek porobila a starosť o šaty jej nedaacutevaly uspokojenia jej duša žiadala aj ineacute zamestnanie Ale domaacuteci to tak nebrali a vyhlaacutesili ju za lenivuacute zluacute A to ju robilo nešťastnou

Pani Bielu traacutepilo že si Oľga nič nechystaacute do vyacutebavy ndash Ani len kuacuteštička čipky nemaacute hotovej ndash ponosovala sa svojej priateľke s ktorou bola uacuteplne docircvernaacute a ktorej bdquopodarenaacuteldquo dceacutera mala plneacute škatule čipaacutek vložiek a zas čipaacutek a vložiek

ndashJa radšej hekľujem keď stačiacutem ndash hovorila Oľge keď sa jej taacuteto spyacutetala či niečo čiacuteta Pani Biela často dohovaacuterala Oľge že nemaacute z nej radosti že je nevďačnou dceacuterou ndash Prečo ma

len Paacuten Boh potrestal takyacutemto deckom ndash lamentovala neraz Oľgu to traacutepilo a probovala byť spo-kojnou veselou akou ju matka chcela mať ale to sa jej nikdy nepodarilo lebo v tyacutech okolnosťach by sa najprv musela vetkyacutech naacuterokov zrieknuť tyacutem však sa darmo braacutenila

Svet čiacutem diaľ tyacutem viac hromžil na ňu Lebo praacuteve preto že šla proti pruacutedu mnoho očiacute hľadelo na ňu mnoho jazykov ju posudzovalo Keď sa v spoločnosti zasmiala jednej daacuteme sa zdalo že Oľgin smiech je prihlasnyacute nejemnyacute druhej zas že smeje sa len na silu Jedna tetka ju hrešila že nedbaacute na seba inaacute vytyacutekala jej maacuternivosť že nič nerobiacute iba pred zrkadlom stojiacute a sa cifruje Svet ju ohovaacuteral že chce byť veľmi muacutedra a je daromnaacute nič nepomaacuteha v domaacutecnosti len čo celyacute deň čiacuteta brat-študent bol nespokojnyacute s ňou že sa nevzdelaacuteva že takaacute hluacutepa byť nesmie To hovoril ale za to pomaacutehal ostatnyacutem biť na ňu A ona sama to najlepšie ciacutetila že takaacute byť nesmie a nechce Prv ale musela sa boriť s predsudkami ktoreacute ju chviacuteľkami braly do svojej moci a prevladzovaly jej prirodzeneacute tuacutežby Mnoho okolnostiacute musela brať do ohľadu pri každom kroku Nešťastneacute to okol-nosti ktoreacute vzdelaacutevanie sa za priestupok považujuacute každyacute samostatnyacute krok trescuacute ducha otročia k banaacutelnemu životu nuacutetia V takomto ovzdušiacute tratila sa mizla Oľgina duša Avšak čo aj potlačo-vanaacute časom sa predsa hlaacutesila k životu Tuacutežby mladej duše možno potlačiť uspať ale nie zničiť

Keď v našich rodinaacutech dievča dorastaacute prveacute na čo sa mysliacute je ženiacutech Matku zaujme uacuteplne myšlienka za koho by a čiacutem skocircr vydala svoju dceacuteru A tyacutemto sa domnieva byť uacuteplnou starost-livou matkou Ačpraacuteve v tejto starostlivosti dopuacutešťa sa tej najvaumlčšej nestarostlivosti Zaujataacute tou


153


=

myšlienkou bdquovydať dceacuteruldquo zabuacuteda na vyššie povinnosti nehľadiacute na duševneacute potreby dorastajuacutecej devy

Keď maacute dievča 14ndash15 rokov t j keď sa vraacuteti z bdquouacutestavuldquo je bdquovzdelanieldquo dovŕšeneacute Začne sa doba olevrantov [olovrantov] večierkov baacutelov spevaacuteckych hodiacuten a ak toho divadla Dievča sa naučiacute trocha pohybovať a vzdelanie je uacuteplneacute už sa mocircže vydať

Ak sa ale vyskytne dievča ktoreacute je s takyacutem falošnyacutem vzdelaniacutem nie spokojneacute a zatuacuteži vyššie to je nenormaacutelne protivneacute nedomaacutecke z takej nikdy nebude dobraacute gazdinaacute ani žena Takaacute by sa ani vydaacutevať nemala a nebrať si na svedomie mužovo šťastie či nešťastie Takaacute len množiacute počet nešťastnyacutech manželstviacute To boly naacutehľady tetaacutek Dľa ich uacutesudku žena ktoraacute chce pochopiť svojho muža zodpovedať mu ktoraacute chce vo vzdelaniacute na jednej uacuterovni staacuteť s niacutem byť mu primeranou spoločnicou takaacute žena je priacutečinou mužovho nešťastia

Dievča v takyacutechto kruhoch darmo prosiacute o vyššiu vyacutechovu darmo maacute tuacutežby a naacuteroky Čakať kyacutem sa jej daacuteke bdquošťastieldquo trafiacute to je jej osudom A nejedna tak čakaacute čakaacute a keď bdquošťastieldquo nepri-chodiacute a roky sa miacuteňajuacute smutnaacute si pomysliacute že za prveacuteho pocircjde čo priacutede Veď jej už sľubujuacute zlo-myseľniacute ľudia že zostane na ocot Matka sa bojiacute že mladšie dorastajuacute tyacutem bude kaziť šťastie Ineacuteho vyacutechodu tedy niet ako vydať sa čo i bez rozmyslu za kohokoľvek len vydať sa A tak manželstvo ktoreacute im predtyacutem bolo sviatosťou meniacute sa v čosi osudneacuteho čomu vyhnuacuteť nebolo možno Preto taacute otupenosť zovšednenie mnohyacutech žien Preto suacute tak mnoheacute neverneacute svojim ide-aacutelom Vydaacutevajuacute sa k vocircli svetu a pomaly-pomaly zabuacutedajuacute na svoju nadšenuacute mladosť Ktoreacute ale nevedia zabudnuacuteť a otupeť suacute nešťastneacute nešťastneacute za celyacute svoj život Suacute mnoheacute ktoreacute nikdy nehľadaly hĺbku života o tyacutech ale nehovoriacutem

Prečo teda takto viazať životy a čo je od Boha slasťou to meniť v putaacute trpkosti Keby dievčataacute neboly odsuacutedeneacute čakať na vydaj keby totižto vyacutechovou dostaly isteacute zamestnanie ndash nevydaacutevaly by sa z nutnosti ale len zo svojej vocircle keď by boly presvedčeneacute že si s mužom navzaacutejom zod-povedia lebo len takto mocircže manželstvo byť svaumlteacute Maacutelo ktorej je to ale daneacute Vaumlčšina vydaacuteva sa k vocircli svetu Ktoreacute nezriekajuacute sa svojich naacuterokov a nechcuacute sa vydať k vocircli tomu aby ukaacutezaly že sa mohly vydať tie vystaveneacute suacute všeliakyacutem hraacutem osudu

Tak Oľga Ju tiež chystali k vydaju len privčas začali hľadať ženiacutecha Keď mala 14 rokov vedela sa uacuteplne voľne chovať voči komukoľvek Na baacuteloch a verejnyacutech zaacutebavaacutech vocircbec ako sa hovoriacute bola doma Oľga skoro dospela Čo ineacute v jej veku tešilo to pre ňu boly už daacutevno prežiteacute obyčajneacute zaacutebavky Pomaly predchodilo jej všetko nudneacute Formy spoločenskeacute ju rozladzovaly od praacutezdnych vtipov ju hlava bolela Často nemohla vydržať na olovrantoch večierkoch to praacutezdne obcovanie bolo jej neznesiteľneacute Žiť so dňa na deň čakať zaacutebavu za zaacutebavou to už nebolo pre ňu Ciacutetila svoju neužitočnosť a preto hľadala ineacute vyplnenie času V jej duši viacuterilo Bola to priechodnaacute doba z bezmyšlienkoveacuteho spokojneacuteho života Tuacutežila po obsažnom užitočnom zamestnaniacute Veno-vať sa niečomu hľadať smysel a cieľ života to bolo predmetom jej myšlienok ndash A v tomto hľa-daniacute prišla na tvrdyacute odpor hrozneacute sklamanie

Kyacutem svetu žila pekne sa obliekala každeacutemu sa usmievala z čohokoľvek sa tešila mal ju každyacute raacuted vtedy bola bdquofajnldquo veseleacute dievča v čom vyčerpanaacute je uacuteplnaacute charakteristika našich bdquovzdelanyacutech slečienldquo To je už tak zariadeneacute Keď ale začala vaacutežnejšie smyacutešľať prestala hľadať ukraacutetenie času nezaacutevodila v šataacutech vyhyacutebala praacutezdnym spoločnosťam lebo takeacuteto obcovanie ju neuspokojovalo a hľadala svojmu životu smysel využiť chcela každyacute okamih vyhlaacutesili ju za nenormaacutelnu poľutovania hodnuacute

Raz v spoločnosti dovolila si povedať že miacuteňanie sa času maacute na ňu hroznyacute uacutečinok bitie hodiacuten vzbudzuje v nej neznesiteľnyacute smuacutetok akoby s tyacutemi hodinami mizlo zo sveta čo jej duši bolo draheacute čo mohlo byť jej šťastiacutem keby ho bola vedela zachytiť To ciacutetila menovite vtedy keď


154

KAROL HOLLYacute

=

k vocircli spoločnosti na praacutezdno zabiacutejala čas A taacute spoločnosť zhrozila sa nad takyacutemito rečmi bdquoTo iste z kniacuteh vyčiacutetalaldquo posmeškovaly kamaraacutetky Hovorily o jej bdquonenormaacutelnostildquo a tešily sa keď ju ľudia začali posudzovať že tak a tak protivneacute naničhodneacute dievča

A ona o všetkom tom nemajuacutec ani len tušenia robila si jasneacute plaacuteny a sniacutevala o skvelej buduacutec-nosti Predstavovala si kraacutesny dokonalyacute svet v ktoryacute verila že jestvuje niekde ďaleko od ich mestečka Sniacutevala a uacutefala Zdalo sa jej že už vynikaacute v paumldagogii je hľadanou učitelkou vychovaacute-vateľkou Zase vidiacute pred sebou buduacutecnosť spisovateľskuacute je oslavovanaacute šťastnaacute Sny jej plynuly nepretržite jeden z druheacuteho do nekonečna

ndash Otecko viete na čom som sa ustaacutelila ndash hovorila Oľga spokojnaacute so svojiacutem rozhodnutiacutem ndash Viete akuacute žiadosť maacutem

ndash Akuacute ndash spyacutetal sa nechutne paacuten Biely ndash Pocircjdem do školy ndash Nože netaacuteraj ndash A čo že maacute z teba byť ndash ohlaacutesila sa pani Biela ndash Predbežne študentka ndash odpovedala Oľga s naivnou hrdosťou ndash A potom nič ndash posmešne zavraacutetil ju otec Oľgu to zabolelo ale uspokojila sa lebo myslela že to otec len k vocircli mame a neprestala

prosiť a odocircvodňovať svoju žiadosť Paacutena Bieleho to konečne namrzelo a vyčiacutetal jej nasledovne ndash Do školy do školy Čože si nie spokojnaacute s vyacutechovou akuacute sme ti dali Ktoraacuteže z tvojich

priateliek bola ďalej v škole ako ty Ako všetky ostatneacute aj ty maacuteš štyri polgaacuterky a na nemčine si tiež bola Tie suacute spokojneacute so svojiacutem vzdelaniacutem a ty by si už novoty začiacutenala Takyacutech hluacutepych myšlienok sa vzdaj lebo to ti bude len škodiť a my miesto radosti budeme z teba mať len žiaľ

Oľga vzdor všetkeacutemu nechcela veriť že by jej rodičia nesplnili tuacutežbu od ktorej zaacutevisiacute jej šťastie A preto neprestala opakovať svoju žiadosť ndash pravda už trocha zmiernenuacute

ndash Prosiacutem vaacutes pošlite ma aspoň na obchodnyacute kurs Veď keď maacutem vocircľu k tomu neodopierajte mi to Takaacute by som potom bola spokojnaacute uacuteplne spokojnaacute Tak často si mysliacutem ako ľahko by som mohla byť šťastnou len keby ste vy chceli Veď neztratily by sa tie peniaze ja by potom bola užitočnejšia i vaacutem i sebe Takto naozaj ani neviem načo žijem Iba nakladaacutete na mňa na šaty na zaacutebavy a mne to nerobiacute radosť a ani žiaden osoh je nie z toho Prečo teda takto živoriť Sami by ste potom boli hrdiacute keby mala svoj chlieb Však zato by som sa ja mohla vydať ndash doložila To patrilo pani Bielej lebo Oľga čiacutetala z jej tvaacuteri že ju len to traacutepi ndash Ba tyacutem lepšie keď by som mala svoj uacuterad A keď by aj nie ndash zle sa vydať radšej nijako Aspoň sa nebudem museť baacuteť že čo ak nepriacutede takyacute s ktoryacutem si zodpovieme veď budem mať svoj chlieb vlastnyacute zasluacuteženyacute chlieb za ktoryacute vaacutem budem do smrti povďačnaacute Prečo ty mama len vo vydaji hľadaacuteš moje šťastie Veď tak maacutelo je šťastnyacutech vydajov Iste len nešťastie prinuacutetilo Elenu Sňažkovie k tej trpkej poznaacutemke že jej mohli radšej kameň na hrdlo uviazať a do vody hodiť ako ju mali vydať Naša Anna je šťastnaacute ale takyacutech mužov je maacutelo Ja som si to tak premyslela že najmuacutedrejšie bude keď budem mať svoje postavenie Ja v tom vidiacutem šťastie to mi imponuje

Takto fi lozofovala Oľga Predniesla to viac raacutez svojim rodičom ale čiacutem diaľ tyacutem tvrdšiacute odpor odraacutežal jej žiadosť

Paacuten Biely nemal vocircle nakladať na ňu a matka by ju najradšej bola vydala Ju rozčulovala takaacute nerozumnaacute nedobraacute žiadosť Ako keby sa musela baacuteť že sa nevydaacute

ndash Štyri som vydala a ju by nie Takyacuteto posmech traacutepenie robiť svojim rodičom Keby som ťa radšej nebola mala iba na traacutepenie si mi

Takto vyčitovala matka Oľge Ani to snaacuteď neciacutetila tak v srdci ako to jej uacutesta hovorily ale opa-kovala to každyacute deň Možno keby bola tušila že každeacute slovo vryacuteva sa hlboko do duše jej dceacutery


155


=

a tam vyvolaacuteva noveacute boje so životom staryacutem a vybaacutejenyacutem nebola by tak hovorila Oľga zuacutefala Bola presvedčenaacute že jej žiadosť je opraacutevnenaacute prirodzenaacute a že len tak bude život

pre ňu mať ceny ak sa jej žiadosť taacuteto splniacute ndash Avšak ako ju previesť keď jej nik neveriacute ako hlboko v jej duši je zakorenenaacute taacuteto tuacutežba A menovite matka tak o nej smyacutešľa hrešiacute ju prekliacutena aj onuacute chviacuteľu keď

ndash Prečo prečo Bože mocircj ndash zuacutefale nariekala Oľga Nehnevaj sa mama ale ja nemocircžem zato Ja tiež ciacutetim že som sa radšej nemala narodiť Neraz som chcela potlačiť svoje naacutehľady a naacuteroky chcela som sa podrobiť zaacutekonom naacutešho mestečka a nikdy sa mi to nepodarilo Čo boja ma to staacutelo a vyacutesledok bol vždy nechuť k životu

Chcela si ziacuteskať sestry uacutefajuacutec sa že sa tak potom azda skocircr priklonia k nej aj rodičia Vysvet-lovaniacutem na všetky možneacute spocircsoby dokazovala že veď je v tom nie nič zleacuteho a jej to praacutevom patriacute keď od priacuterody maacute pre to smysel Za podiel však dostaacuteval sa jej vždy len posmech

ndash Veď je to veru aj za postavenie ndash pisaacuterčiť Len sa ty nauč dobre variť Z toho vezmeš vaumlčšiacute osoh ndash prehovaacuterala ju vydataacute sestra

ndash Veď mne nejde o to uacutečtovniacutecke postavenie ale ako že by otec na dačo vyššie pristal keď ani toto nechce To bude len prvyacute krok ktoryacute mi umožniacute aby som sa mohla vzdelať Na šaty je mne maacutelo treba vaumlčšinu platu by som na cesty knihy divadlo slovom na vzdelanie strovila Každyacute človek v inom hľadaacute smysel a radosť života ja ho hľadaacutem vo vzdelaniacute Prečo mi teda prekaacutežate

Ale domaacuteci ju nechceli rozumeť Vydaacute sa a zabudne na všetky tuacutežby a vzdelanie Smiať sa bude ako mohla takou naivnou byť ndash hovorili si

Myacutelili sa veľmi Oľga čiacutem diaľ tyacutem huacuteževnatejšie držala sa svojho uacutemyslu Veď jej tuacutežba za vzdelaniacutem stala sa jej presvedčeniacutem ako sa jej teda mala zriekať Veď to by znamenalo zriekanie sa života

ndash Som hrozne nešťastnaacute ndash hovorila Oľga svojej priateľke ndash Domaacuteci ma nemajuacute radi a ja sa zle ciacutetim medzi nimi Rodičia ma nazyacutevajuacute zlou hlavatou zriekajuacute sa ma a nik ndash nik ma nerozumie Ty ani nevieš čo je to za život v takom ovzdušiacute ktoreacute ti nezodpovedaacute a z ktoreacuteho ti nedovolia vyslobodiť sa Ak to ďalej takto potrvaacute otraacutevia ma uacuteplne život nebude mať pre mňa ceny

Takyacuteto pomer s domaacutecimi ju roztrpčoval Nič ju netešilo Dospeliacute mužskiacute budili v nej odpor V nich videla prekaacutežku svojich snaacuteh Oni majuacute voľnosť vo voľbe životnej draacutehy a ju tak otročia Na svoje nešťastie staacutele myslela ciacutetila ho a tyacutem viac hľadala ľudiacute ktoriacute by jej umožnili kochať sa v umeniacute To ale boli ľudia bdquozleacuteho chyacuteruldquo matka nedovolila jej do takej spoločnosti aby sa vraj bdquonepokazilaldquo Dala sa zotročiť nešla kde ju tiahlo ale neprijiacutemala ani dovoleneacute priateľstvaacute totiž praacutezdne obcovanie Utiahla sa teda do svojej izbietky bez vocircle a chuti k životu akyacute ju tam von čakal

S jej uzavrenosťou ešte menej boli spokojniacute Staacutele vyacutečitky a dohovaacuteranie každyacutem dňom noveacute a noveacute a vždy ostrejšie a uraacutežlivejšie reči len tak sa sypaly

ndash Čože sa zatvaacuteraš pred ľuďmi Čo ti je Len tak na silu sa s nami shovaacutera Pravda my sme prisprostiacute slečinke Ty premudrenaacute ty Sestrine deti otvaacuteraly dvere na jej izbičke a vkrikovaly jej Muacutedra teta teta spisovateľka teta študentka poď s nami do školy

Uraacutežkam nebolo konca-kraja Oľge bolo do zuacutefania ndash Prečo sa hnevaacutete na mňa ndash braacutenila sa Oľga Či som vaacutem ani teraz nie po vocircli Nikde nejdem

nič nečiacutetam a len vždy čosi zleacuteho u mňa nachodiacutete


156

KAROL HOLLYacute

=

Matka ju hrešila bola nešťastnaacute pre ňu Pri tom ale staacutele pozerala za daacutekym tyacutem zaťom Už ju to znepokojovalo že sa jej dceacutere netriafa daacuteky bdquoporiadnyldquo človek Posielala ju na zaacutebavy na vidiek uacutefajuacutec že tam daacutekeho bdquouloviacuteldquo A ona šla tak ako keď ju aj niekde inde posielali na pr choruacute vydatuacute sestru opatriť to lebo ono vykonať a podobneacute

A keď sa jej to bdquošťastieldquo len netriafalo každyacute jej robil vyacutečitky ndash Ako že ju aj len maacute kto pyacutetať keď je ku každeacutemu takaacute nevľuacutedna Nevie si vaacutežiť poriadneho

človeka z každeacuteho len posmech robiacute ani jeden jej je nie dosť vzdelanyacute Ale počkaj sama vyjdeš na posmech Šla by si ty aj za takeacuteho bdquosprosteacuteholdquo ale už bude pozde Nik ťa nebude chcieť len hanbu budeme mať pre teba ndash vyrectovala tetka a pustila sa spolu s pani Bielou do plaču

ndash Veď ti už roky prechodia ndash neopustiac svoje vyratovala jej sestra Všetky priateľky sa ti už povydaacutevaly len ty trčiacuteš z nich Veru ti je to nie k chvaacutele A to všetko len pre tvoje prepodivneacute naacutehľady Veď sa ťa už aj boja mladiacute ľudia Bol by už čas aby si prišla k rozumu

Akeacute to boly vydaje ovšem nehovorila Proti takyacutemto rečiam Oľga sa braacuteniť nevedela čo tyacutem zhubnejšie uacutečinkovalo na jej nespo-

kojnuacute hľadajuacutecu dušu ndash Čo je spraacutevne ndash predkladala si otaacutezku ndash Či ozaj oni majuacute pravdu a nič korrektneacuteho je nie

v mojom smyacutešľaniacute ndash Neraz ju tak pobalamutili že sa sama v sebe nevyznala a v takom habkaniacute poddaacutevala sa rodinnyacutem tradiacuteciam A keď jej život prastaryacutech spocircsobov uspokojenia nedaacuteval znovu zatuacutežila bdquoŽiť žiť ten predošlyacute vysniacutevanyacute život ktoryacute bol plnyacute ideaacutelov kraacutesnych ideaacutelov Ale ako Začať od nova boj[ldquo] Už nemala nervov na to Zrieknuť sa nevedela a tak nechaacutevala všetko buduacutecnosti

Tento kompromiss ju viedol k všeliakyacutem vyacutestrednosťam Uacutefať sa buduacutecnosti to je maacutelo pre bojoveacute povahy Hľadala i pre priacutetomnosť vyplnenie času A že jej nedovolili vypĺňať ho tak ako si to priala vrhla sa na bdquobizarrneacuteldquo zaacutebavky ako sama hovorila ktoreacute vytrhovaly by ju z desnej jednotvaacuternosti a pomaacutehaly jej zabuacutedať na samuacute seba Každyacute deň hľadala novyacute predmet zaacutebavy probovala staromoacutedne uacutečesy obliekala si fantastickeacute šaty a takto pristrojenaacute prechodila sa po izbe a premyacutešľala nad tyacutem či by vedela pochopiť blaacuteznivyacutech ľudiacute Uvedomovala si že aacuteno Z toho zase myšlienka že koho chaacutepeme s tyacutem maacuteme niečo spoločneacuteho bdquoDoprajem to našimldquo usmiala sa škodoradostne

Tu i tu s nervoacuteznou usilovnosťou pomaacutehala okolo domaacutecnosti v zahrade odrazu prestala v praacuteci a šla na prechaacutedzku Zaľubovala sa do staryacutech paacutenov lebo chlapcov-študentov daacutevala si dostaveniacutečka prechaacutedzala sa celeacute dni a pritom ponosovala sa na staacutelu nudu na nedostatok spoločnosti bdquoVšetko na tomto svete je hluacutepe oškliveacuteldquo hovorievala roztrpčenaacute sama nad sebou Takyacutemito chodniacutečkami sa pustila od peknyacutech ideaacutelov Svojou vinou

ndash Vy ste viac sľubovali ndash hovoril jej N vidiac akeacute kratochviacutele hľadaacute ndash veľmi ste sa zanedbali ndash Prečo zanedbala Žijem normaacutelne Spyacutetajte sa našich ndash odpovedala vyacuteznamne sa usmejuacutec ndash Však je len nudno ndash začala celkom inyacutem toacutenom Už tak tuacutežim po nejakej zaacutebave ale poriad-

nej zaacutebave Prečo ste takyacute mĺkvy a nezpriacutejemňujete mi okamžiky Viete niekedy mi je tak traacutepne Tieto naše ulice suacute mi takeacute zunovaneacute Keď pozrem na tie hluacutepo vyzerajuacutece domy už sa mi ani žiť nechce

ndash A nemaacutete energie postaviť sa na vlastneacute nohy ndash spytuje sa N suacutecitne Pochopil že v jej duši odohraacuteva sa smutnyacute proces

ndash Myslievam na to ale nespomiacutenajme Každyacute jasnyacute okamih je pre mňa len nešťastiacutem Konečne švagor vypriadol pre Oľgu pytača bohateacuteho kupca Celaacute rodina viacutetala ho s otvore-

nyacutem naacuteručiacutem len Oľga nie ndash Ja ho nechcem ndash osvedčila sa rozhodne


157


=

Ale pani Biela mu robila naacutedej a daacutevala priacutestup do domu ndash Ako by ti dobre mohlo byť ndash dohovaacuterala Oľge ndash Vstuacutep do seba a posluacutechni naacutes staršiacutech čo

ti dobre chceme Mohla by si Paacutenu Bohu ďakovať že ti takeacute šťastie daacuteva Ba koľko raacutez si mysliacutem že si ho ani nie hodna

ndash Ale mama ndash odvraacutevala Oľga ndash ako v tom mocircžete videť šťastie keď je on mne protivnyacute Vystaacuteť ho nemocircžem

ndash Veď to je to ty hlavataacute Prečo že by si ho nemohla vystaacuteť takeacuteho suacuteceho uacutectiveacuteho človeka (Rozumel totiž bozkaacutevaniu ruacutek) ndash Ani v raji by ti mohlo pri ňom byť To draheacute naacuteradie naacutedhernyacute byt kone koč ani daacuteky groacutef aj automobil si kuacutepi On maacute všetko čo si človek len zažiadať mocircže a zažiadať vie ndash Tak naslažďovala pani Biela Oľgu Otvor si oči a nebuď slepaacute Akaacute starosť by mi odpadla keby ťa videla zariadenuacute

ndash Mama prosiacutem ťa nespomiacutenaj mi ho Pre mňa nemaacute ceny to jeho bohatstvo ba oškliveacute mi je Akyacute že je to človek ktoryacute tyacutem chcel zaimponovať že v spoločnosti vyhadzoval peniaze z vrecaacutek tu je jedna stovka tu druhaacute atď Peniazmi chcel zakryť svoju duševnuacute chudobu ale ju len odhalil

ndash Ja by už len rada vedeť kto je v tvojich očiach vzdelanyacute ndash nahnevano ju pretrhla pani Biela a vyšla z izby

ndash Pozri Olinka ndash začala potom uacutelisne sestra nedoprajuacutec nešťastnej Oľge ani trocha oddy-chu ndash všetkyacutem by naacutem mohlo byť dobre keby si ty chcela A už nepoviem keby bol daacuteky mrzkyacute a nevedel by čo sa patriacute Privykla by si naň aj rada by si ho mala A maj trocha ľuacutetosti aj nad tou mamou veď je už takaacute ztraacutepenaacute nad tebou iba čo preplače deň i noc A už nebude mať pokoja kyacutem ťa nezariadi Čo za koho vydať sa musiacuteš ndash neopuacutešťaj si teda takocircto šťastie

Oľge hučalo v hlave od smutnyacutech myšlienok a nie menej od matkinyacutech a sestrinyacutech rečiacute ndash Vidiacutem že som vaacutem len na traacutepenie nemaacutete žiadnej radosti zo mňa ale nepomysliacutete na to

že ani ja nemaacutem radosti zo života Kraacutetko nerozumieme sa Povedz mame že sa mi už nechce žiť s vami že idem do služby ndash V roztrpčeniacute nemohla ďalej skryacutevať svoje najtajnejšie myšlienky ndash Možno že mi tam bude ešte horšie ale teraz uacutefam že nie A preto ťa prosiacutem neprekaacutežajte mi v mojom rozhodnutiacute pusťte ma hľadať si aspoň pokoj keď nie šťastie Ja chcem aby ste nemali o mňa starosť ale vydať sa za takeacuteho človeka ktoryacute mysliacute že si ma svojiacutem bohatstvom kuacutepi to sa mi oškliviacute A hovorte čo chcete že som pyšnaacute nadutaacute predsa sa nepredaacutem Radšej odiacutedem z domu preč do služby

Ako by sa jej uacuteplne bol vyjasnil obzor ako by už všetko nešťastie prestalo tak jej bolo na duši po tomto vyznaniacute Ju neľakalo slovo bdquoslužbaldquo nebaacutela sa života ale doma ostať žiť s domaacutecimi pred tou myšlienkou sa triasla a len toho sa baacutela

Keď sa pani Biela dozvedela o Oľginyacutech uacutemysloch zhrozila sa nad svojiacutem nezbednyacutem dec-kom Umienila si že čo najenergičnejšie vystuacutepi proti nej ndash Uvidiacutem či pocircjde zaň lebo nie ndash zastraacutejala sa

Ale Oľga nečakala na matkinu energiu Pomyslela na svoje daacutevne nadšeneacute tuacutežby porovnala ich so svojiacutem životom a keď videla ako

ďaleko je od všetkeacuteho po čom tuacutežila o čom snila to posmelilo ju proti tyacutem ktoriacute jej v tom prekaacute-žali

ndash Nedaacutem sa viac ubiacutejať ndash šeptala sama sebe Nech sa už aj pre mňa začne život Život nepred-pojatyacute nezaacutevislyacute od rodiny slobodnyacute voľnyacute

ndash Žiť žiť ndash volalo jej vnuacutetro S touto myšlienkou odchaacutedzala z domu Predbežne šla do N k vydatej priateľke

Sem prišiel list od pani Bielej ndash ndash ndash Vraacuteť sa domov a nezabuacutedaj že som ti matkou Nechoď čelom do muacuteru atď


158

KAROL HOLLYacute

=

Ale Oľga si radšej lebku chcela rozbiť na muacutere ako vraacutetiť sa Matkin list zostal bez dojmu ndash Žiť voľne uacuteplne voľne ndash len tuacuteto chorobne tuacutežiacu myšlienku poznala ndash Oddať sa životu

bez všetkyacutech ohľadov na rodinu brata sestry priateľov ndash to viacuterilo v jej modzgu Netreba mi spomenuacuteť že octnuacutec sa vo veľmeste N mnoho trpela biedou nuacutedzou a nie raz

aj hladom Pokorenia tiež dosť zažila Nejeden paacuten ju premeral podozrivyacutem pohľadom a nejedna daacutema sa od nej odvraacutetila keď nešťastnaacute Oľga popred kaviarne pozde večer sa tmolila

Po takyacutechto zkuacutesenosťach a keď sa jej už posledneacute haliere miacuteňaly vstuacutepila za bonnu k dvom sedem a desaťročnyacutem dievčatkom

Na tuacuteto uacutelohu skoro privykla ba zdala sa jej až vyacutehodnou Na prechaacutedzkach večer a po obede kyacutem deti spaly mohla čiacutetať a to si ona nad všetko cenila Bola spokojnaacute Za domom netuacutežila ačkoľvek v nešťastiacute keď nemala kde hlavu skloniť pomyslela na svoju izbičku ale vraacutetiť sa ndash radšej by smrť volila

Keď sa jej pani spytovala že odkiaľ je či maacute rodičov bratov sestry ndash Oľga tupo odpovedala že nie

Pri všetkej spokojnosti Oľga neciacutetila sa v poslednom priacutestave ale kde sa pohnuacuteť keď nebola k ničomu uspocircsobenaacute Vzdelať sa a iacutesť za spoločnicu v tom videla svoju karrieacuteru

Kde na akeacute prednaacutešky mala priacutestup všade šla usilovne čiacutetala reči sa učila do divadla chodila hudbe chcela rozumeť maliarstvu sa prizerala v ruskej norskej anglickej domaacutecej a v inyacutech literatuacuterach chcela sa vyznať po staryacutech klassikoch tuacutežila v matematike sa nedostatočnou ciacutetila[] historiu sa učila sochaacuterstvo ju interessovalo vocircbec myslela si že všetko všetko musiacute vedeť ak chce byť vzdelanou Ale či na to stačiacute jeden modzog čo pri akej ambicioacutesnosti keď niet potreb-nyacutech zaacutekladov a pri dennom inom zamestnaniacute Oľga to najlepšie a najbocircľnejšie ciacutetila že nie

Nemala zaacutekladu a bez zaacutekladu nemožno napredovať To vrhlo ju do kraacutežov noveacuteho nešťastia ndash Ešte i teraz mi prekaacutežajuacute ndash myslievala na domaacutecich ndash pred oči sa mi stavajuacute ndash ale ja ich

nenaacutevidiacutem lebo zmarili mi život Jej nešťastie stupňovalo sa každyacutem dňom Zmiznuacuteť ztratiť sa nebyť ndash to bolo jej myšlienkou A predsa ešte aj ona mala čo jej život robilo životom Boly to praacutece spisovateľa-herca ktoryacute

zastaacuteval stanovisko voľnej vyacutechovy a slobodneacuteho života vocircbec Svoju ideu podaacuteval v umeleckej forme a Oľga niacutem žila-mrela Ciacutetila isteacute zadosťučinenie keď seba poznala v jeho osobaacutech Zlostne sa smiala nad tragickyacutem koncom obmedzovane vychovanej hrdinky

ndash Takyacute človek to je šťastie pre človečenstvo ndash oduševňovala sa Oľga ale hneď smutne dodala ndash Len škoda mne už nepomocircže

Videť ho na javisku v tom mala božskyacute pocircžitok Každyacutem svojiacutem dychom vpiacutejala sa do jeho bytosti

Keď vystuacutepil len jeho videla ndash obecenstva ako by tam ani nebolo Len dvoch bytostiacute jestvova-nie ciacutetila jeho a seba Zdalo sa jej že len k vocircli nej hraacute tak skvostne preciacutetene Bol jej takyacute bliacutezky takyacute drahyacute tak by sa mu vedela k nohaacutem hodiť modliť sa k nemu

Ovšem laacuteska taacuteto brala na seba už aj zemskyacute naacuteter Oľga všemožne chcela obraacutetiť na seba jeho pozornosť čoho pomocou svojej zvlaacuteštnej kraacutesy aj uacutefala dosiahnuť Neuspokojovala sa len javis-kom vystopovala jeho kaviareň a po divadle kochala sa v ňom ďalej

On zbadal Oľgine naň upreneacute oči a tiež sa jej vďačil nežnyacutem pohľadom Poznať ho osobne sbliacutežiť sa s niacutem to by bol byacuteval vrchol Oľginho šťastia A šťastie to dosiahla žiaľbohu k svojej zaacutehube Poznala ho ndash zabudnuacutec na všetko


159


=

Taacuteto smutnaacute laacuteska strhla ju do viacuteru v ktorom sa jej duša nevyznala a tam sa ztratila Ruch veľkej ulice ju bdquouspokojilldquo ako bdquouspokojujeldquo mnoheacute nešťastnice Ona padla veď padnuacuteť musela Klesnutie prišlo ako trpkaacute reakcia jej predošleacuteho potlačova-

neacuteho ubiacutejaneacuteho života Toto a jej nešťastie v nedostižiteľnej tuacutežbe po vzdelaniacute nech je obľahčujuacutecou okolnosťou

v suacutede ktoryacute nad zničenou vynaacutešate Oľga ciacutetila že už nežije že zomrela ešte prv ako sa tomuto viacuteru oddala lebo potom v zuacutefalom

hľadaniacute bdquošťastialdquo ztratila sa A tiacute ktoriacute ju hrešili hnevali sa na ňu pre každuacute slobodnejšiu myšlienku teraz plačuacute nad ňou

ale pozde pozde


160

KAROL HOLLYacute

=

7 Ženy In Slovenskyacute denniacutek 1912 roč 3 č 32 s 1

Ženy Ženskuacute otaacutezku neciacuteti žena šťastlivo vydataacute voči ktorej je muž rozumnyacutem nežnyacutem šetrnyacutem

a opravdove priateľskyacutem Ženskuacute otaacutezku neciacuteti ani taacute žena ktoraacute je matkou početnej rodiny a maacute dosť siacutel aby vyhovela aj povinnostiam povolania

Oľga Stranskaacute

Istiacute učenci posudzujuacute pokročilosť a civilizaacuteciu istej krajiny dľa intenzity a pokročilosti ženskej otaacutezky Rozhľadiacuteme-li sa po Europe a inyacutech čiastkach sveta vidiacuteme že tam kde žena požiacuteva slobody skutočnej rovnopraacutevnosti a politickyacutech praacutev že všade tam je blahobyt hospodaacutersky a duševnyacute značnejšiacute ako v krajinaacutech kde žena upiacute v skutočnom alebo skrytom otroctve Anglia Nemecko nordickeacute krajiny Francia zo slovanskyacutech naacuterodov Česi majuacute ženskuacute otaacutezku Vo Fiacutensku Šveacutedsku Austraacutelii majuacute ženy ešte i volebneacute praacutevo a zastaacutevajuacute vysokeacute uacuterady A všetci sociologo-via a znalci tyacutechto krajiacuten svedčia že ženy veľmi blahodarne uacutečinkujuacute ešte i v politike A naopak v krajinaacutech kde je žena v uacuteplnom područiacute muža držanaacute tam aj civilizaacutecia všeobecnaacute vzdelanosť a nasledovne i hospodaacutersky pokrok neni veľkyacute Možno že ženskaacute emancipaacutecia a kultuacuterny pokrok suacute len v nepriamom pomere ale analogia medzi krajinami germansko-anglosaskyacutemi s krajinami romaacutenskymi a slavianskymi (s vyacutenimkou Francie a Čiech) je do očiacute bijuacuteca

Staryacute naacutezor na ženu a ženskuacute praacutecu sa vyčerpaacuteval v zaacutesade mulier in eclesia taceat (Žena nemaacute v cirkvi slova) Učenie Kristove neni siacutece protiženskeacute ako je napriacuteklad učenie Konfuacutecia Budhy alebo Mohameda ktoriacute považujuacute ženu len ako predmet na rozmnožovanie sa ľudstva ale apoštol Pavel a po ňom cirkevniacute otcovia vytvorili naacutezor na ženy ktoryacute je dnes rozhodne zastaralyacute a našim pomerom nezodpovedaacute Muž neni stvorenyacute pre ženu ale žena pre muža Žena nech sa bojiacute muža Žena maacute posluacutechať a byť poddanou mužovi Žena nemocircže zastaacutevať funkcie kňazskeacute Neskocircr zavlaacutednul v cirkvi kresťanskej čisto aristokratickyacute naacutezor

A na zaacuteklade stredovekeacuteho naacutezoru o žene vyvinuly sa zvlaacuteštneacute sociaacutelneacute pomery ktoreacute neprialy slobode ženy Žena zostala otrokyňou ovšem v zmiernenej forme i vtedy keď mužovia na pariacutež-skych barikaacutedach za slobodu bratstvo a rovnosť viacuteťazili A žena je neslobodnaacute i dnes v dobe elektriky a železniacutec A nielen to najdu sa ľudia a vaacutežni mužovia ktoriacute nenaacutevidia z duše každyacute pohyb smerujuacuteci ku rozumnejšiemu poniacutemaniu ženskej činnosti a života Naši stariacute sa boja žien a myslia že sa svet na ruby obraacuteti ak žena dostane priacutestup ku žriedlam vyššieho vzdelania a ku samostatnejšiemu uplatneniu sa v živote A predsa emancipaacutecia akuacute v poslednej dobe Hana Gre-gorovaacute hlaacutesa je hodne vodou rozriedenaacute Neni to feminizmus akyacute vidiacuteme kvitnuacuteť na zaacutepade a na severe europskom

Keď roku 1898 počali bdquoHlasistildquo na Slovensku hlaacutesať reviacuteziu naacuterodneacuteho programu kultuacuter-

neho a hospodaacuterskeho zabudli uacuteplne na ženskuacute otaacutezku S tyacutemto probleacutemom sa u naacutes takmer nik nezaoberal ponevaacuteč naše ženy a dievky sa nikdy nedotkly ženskej otaacutezky Ak sa nemyacutelim piacutesalo sa dačo o delniciach vo fabrikaacutech a dačo o nevkusnom prepychu daacutemskj spoločnosti na martin-skyacutech plesoch Ale inak si Hlasisti neupovedomili vyacuteznam ženskej otaacutezky A vzorov bolo dosť i podnetov by sa bolo našlo Možno že nedostatok tento zapriacutečinil nepriamo saacutem prof Masaryk ktoryacute neznaacute vlastne ženskej otaacutezky Masaryk mal to šťastie že dostal veľmi vzdelanuacute energickuacute samostanuacute a dobruacute ženu Charlie G Masarykovaacute nerada siacutece vystupuje do verejnosti ale je vše-obecne znaacutema ako dobraacute matka vychovaacutevateľka i vedeckaacute spolupracovniacutečka svojho muža Neni


161


=

vyluacutečeno že praacuteve dokonalyacute suacutezvuk akyacute našiel Masaryk vo svojom manželskom živote primal ho k tomu aby všetky problemy a uacutelohy tyacutekajuacutece sa ženy zahrnul do otaacutezky humanity a sociaacutelneho vyacutevinu Všetko čo žiada žena pre seba je iba požiadavok humanity Treba už raz uznať sadu že všetka nečistota ľudkeacuteho života nespočiacuteva v tele ale v duchu Telo je vždy čisteacute ale duch naacuteš byacuteva špinavyacute Hovoriť o hriešnom tele je nesmysel Postavime-li sa na stanovisko že obcovanie muža so ženou sa staacuteva hriešnym kadenaacutehle sa hriešnym spocircsobom človek k človeku približuje vtedy sa budeme pozerať i na manželstvo a na tvorenie manželstva s vyššieho stanoviska Masaryk hľadiacute na ženu ako rovnopraacutevneho člena spoločnosti ktoraacute maacute praacutevo tuacutežiť po vyššom a dokonalejšom živote sociaacutelnom kultuacuternom i politickom Zaacutekladnyacutem bodom každeacuteho spraacutevneho hnutia ženskeacuteho ale zostane naveky mravnyacute pomer muža k žene Tento zdokonalovať a zlepšovať je najvzaacutecnejšou požiadavkou feministickej vedy Poverou domaacutecnosti nazyacuteva Masaryk domnienku že žena maacute byť len obsluhovačkou v domaacutecnosti len kuchaacuterkou pestuacutenkou detiacute a hluacutepou vykonaacutevateľkou všetkyacutech nariadeniacute mužovyacutech Najvaumlčšou hluacuteposťou ale je tvrdiť o žene že je nervoznaacute citne mravne politicky hospodaacutersky intelektuaacutelne menej cennaacute ako muž Sada taacuteto nestojiacute A tam kde je žena inferiorna suacute tomu na vine sociaacutelne pomery a mravneacute naacutezory ktoreacute nepochybne vyplyacutevajuacute z pohlavneacuteho pomeru muža a ženy

Vidiacuteme že učenec ktoryacute vzbudil na Slovensku silnyacute ruch naacuterodnyacute a mravne-obrodenyacute maacute o žene veľmi peknyacute naacutezor a možno žeby sme boli čerpali z neho o ženskej otaacutezke viac keby sa naše ženy boly aj hyacutebaly keby bolo byacutevalo viditeľneacute že i ony tuacutežia po vyššom plnšom živote Ale každeacute hnutie maacute svoj čas Už aj Slovensko maacute svoju ženskuacute otaacutezku a či to je vhod a či nevhod bdquoNaacuterodnyacutem Novinaacutemldquo naše ženy pojdu cestou akou kraacutečajuacute ženy naacuterodov do predu sa tisnuacutecich naacuterodov pokrokovyacutech mladyacutech životaschopnyacutech

bdquoA je svrchovanyacute čas aby i na Slovensku zjavily sa typy nespokojnyacutech žien aby prestala

bojazlivaacute poslušnosť oproti mužom ndash paacutenomldquo Takto piacuteše Hana Gregorovaacute svojim priateľkaacutem vo svojej knihe bdquoŽenyldquo pred niekoľkyacutemi dňami vyšlej zpod tlače v Lipt Sv Mikulaacuteši

Nespokojneacute ženy ndash ndash ndash Mnoheacutemu mužovi buduacute vlasy dupkom staacutevať A či jesto aj spokojnyacutech žien ndash ndash Ako neženatyacute človek neviem si predstaviť spokojnuacute ženu iba takuacute čo je buď uacuteplne pasiacutevnou

od priacuterody alebo ubitou alebo hluacutepou Spokojnosť v bežnom slova smysle je hlivenie alebo nad-zemskaacute kontemplaacutecia mužskaacute Jedno i druheacute je neprirodzeneacute a život priamo negujuacutece Kdo chce žiť nech bojuje nech napraacuteva nech sa boriacute so všetkyacutemi prekaacutežkami hmotneacuteho i duchovneacuteho života Takto si predstavuje Hana Gregorovaacute nespokojnosť ženy ktoruacute chce mať ako živuacute plo-donosnuacute pracovituacute a bojovnuacute osobu nie ako otrokyňu upejuacutecou pod ťarchou hmotnej a duševnej biedy

A prostriedkom ku dosiahnutiu takejto život oblažujuacutecej tvorivej povznaacutešajuacutecej naacuterod obro-dzujuacutecej bdquonespokojnostildquo ženskej je pre Hanu Gregorovuacute vzdelanosť Ako červenaacute niť ťahaacute sa tuacutežba po vzdelaniacute cez celuacute jej knihu Veľmi dobre vidiacute že nerovnosť v našich takzvanyacutech inteli-gentnyacutech rodinaacutech spočiacuteva v nevzdelanosti ženy Muž maacute všeobecneacute i odborneacute vzdelanie žena vie snaacuteď korektne piacutesať a čiacutetať Zriedkavo kedy sa vyšinie žena na takyacute stupeň vzdelania žeby mohla byť mužovi v jeho duševnyacutech praacutecach naacutepomocnaacute Ba maacuteme i takeacute rodiny kde žena nechaacutepe ani len naacutešho naacuterodneacuteho idealizmu

Vyššie ženskeacute vzdelanie plynie naacutešmu naacuterodu z erziehungov a penzionatov jedno lebo dvoj-ročnyacutech Polgaacuterky suacute tiež obľuacutebenyacutemi uacutestavmi pre ženy Mnoho odtiaľ nedonesuacute dievčataacute a to čo donesuacute zabudnuacute doma ponevaacuteč heklovanie štrikovanie vyšiacutevanie atď považujuacute maminky za


162

KAROL HOLLYacute

=

najvaacutežnejšie zamestnanie pre slovenskuacute pannu Naša slovenskaacute bieda je zvaumlčšenaacute i tyacutem že svoj-skej literatuacutery maacuteme maacutelo českou sme do nedaacutevna opovrhovali maďarskuacute nemilovali a nemeckuacute dostatočne nerozumeli

A nedostatky vo vzdelanostnom ohľade v nedostatočnej rovnosti medzi mužom a ženou poškodily naacuteš naacuterodnyacute život veľmi Možno že sa myacutelim ale som toho naacutezoru že keby v našich inteligentnyacutech famiacuteliach ženy boly samostatnejšie a vzdelanejšie byacutevaly že by sa maďaroacutenstvo podrostu z inteligentnyacutech rodiacuten slovenskyacutech vyšleacuteho nebolo tak zahniezdilo ako sa to skutočne stalo Muž advokaacutet lekaacuter alebo kňaz nemaacute času na vyacutechovu nestaraacute sa o deti a žena hluacutepa povrchnaacute ješitnaacute nerozumie naacuterodovectvu mužovmu vychovaacute deti za paacutenov Nomina sunt omina menaacute netreba uvaacutedzať veď sa navzaacutejom znaacuteme

Hana Gregorovaacute sa stala teda priekopniacutečkou ženskej otaacutezky na Slovensku a jej kniha1 zaiste vzbudiacute pozornosť vaumlčšiu akuacute plnyacutem praacutevom zasluhuje Praacuteca mladej spisovateľky ktoraacute sa v poslednyacutech časoch veľmi činiacute (praacuteve vyšiel v dobrom preklade od nej IndashII svaumlzok Mikszaacutetho-veacuteho diela bdquoSvaumlteacuteho Petrov daacuteždnikldquo V bdquoDennicildquo a bdquoŽiveneldquo maacute menšie praacutece uverejneneacute) neni siacutece dokonalaacute ani obsahove ani formou ale suacute to veci zo skutočneacuteho života pekne a takou nevinnou naivitou napiacutesaneacute že človek s radosťou prezre daacutekesi nedostatky Podrobne kritizovať neideme pre nedostatok miesta ale ku praacutecam Hany Gregorovej sa ešte vraacutetime Veriacuteme že sa naacutem v nej vyvinie dobraacute spisovatelka a čo je najhlavnejšie nebojacnaacute a bojovnaacute pracovniacutečka na poli opraacutevnenej emancipaacutecie ženskej

Hana Gregorovaacute Ženy ndash Tlačil F Klimeš v Lipt Sv Mikulaacuteši ndash Cena 1 K


163


=

8 [PAULINY-TOacuteTHOVAacute Margita] Inc Ešte minuleacuteho roku Slovenskaacute naacuterodnaacute knižnica-Archiacutev literatuacutery a umenia sign 2 K 23

Ešte minuleacuteho roku keď peštiansky odbor svetovej alliancie pre volebneacute praacutevo žien začal sa chystať ku siedmomu medzinaacuterodneacutemu kongressu ktoryacute mal byť v Budapešti predsedniacutečka uhor-skeacuteho sdruženia žien groacutefka Telekička pozvala praacuteve pred kraacutetkym časom za poslanca do zem-skeacuteho snemu českeacuteho vyvolenuacute Boženu Viacutekovuacute ndash Kunětickuacute s tou prosbou na peštiansky kongress aby sa ako prvaacute žena v monarchii poverenaacute poslaneckyacutem mandaacutetom kongressu zuacutečastnila a tam i zarečnila Pani Viacutekovaacute (Kunětickaacute je jej spisovateľskeacute meno) oznaacutemila do Pešte že vďačne priacutede ale že bude hovoriť po česky alebo po slovensky Na to dostala odpoveď že ponevaacuteč suacute Allianciou pre volebneacute praacutevo žien za rokovacie reči určeneacute angličtina francuacutezština a nemčina že nemocircžu jej žiadosti vyhovieť ale ju prosia aby svoju reč spracovala v niektorej z troch vyacutešuvedenyacutech rečiacute Na to žiadala paniacute Viacutekovaacute aby vzalo peštianske predsedniacutectvo do prograacutemu jej protest proti utlačovaniu Slovaacutekov Maďarmi Na tento list už vocircbec nedostala odpovedi Ale aby jednako mohla oboznaacutemiť aspoň časť uacutečastniacutečiek kongressu s pravyacutem stavom tej vychyacuterenej slobody v Uhorsku pozvala pani Viacutekovaacute všetky delegaacutetky kongressu aby sa na ceste do Budapešti na niekoľko dniacute v Prahe zastavily Mnohyacutem nebolo možneacute priacutesť zčiastky pre nedostatok času a zčiastky že im to nebolo po ceste ale zo severnyacutech zemiacute evropskyacutech z Anglie z Francie a z Ameriky poprichodily niektoreacute daacutemy do Prahy Niekoľkeacute z nich prišly už v nedeľu 9 Juacutena ale hlavnyacute pruacuted hostiacute v celku asi sedemdesiat osocircb došiel až v pondelok predpoludniacutem Na naacutedražiacute sišli sa Pražania vo valnom množstve a po kraacutetkom ale srdečnom uviacutetaniacute slečny Maacuterie Tůmovej v anglickej a českej reči dostaly prišleacute daacutemy kytky od viacutetajuacutecich a potom ich tiacuteto zaviedli do hotelov

Po tichom uviacutetaniacute na stanici nasledovalo okaacutezaleacute ofi cielneacute uviacutetanie na radnici staromestskej

Pre daacutežď sišly sa 9VI delegaacutetky miesto o druhej až o tretej popoludniacute pred staromestskou radnicou zkadiaľ naacutes zaviedli do zasadacej siene

Tam uviacutetal cudzinky paacuten J Emler po česky aj po francuacutezsky Hovoril že sa veľmi tešiacute že pred docircležityacutem ženskyacutem kongressom prišly zaacutestupkyne a prehlbovateľky jedneacuteho z najľudskej-šiacutech a najetickejšiacutech hnutiacute do Prahy tohto staacuteleteacuteho strediska Česka ktoreacute malo pamaumltnyacute podiel na vyacutevine kultuacuternej i politickej historie Europy a ktoreacute i teraz vyslalo prvuacute ženu ako poslanca do snemu českeacuteho a kde založily i prveacute ženskeacute gymnasium v strednej Europe

Odbornaacute učiteľka slečna Maacuteria Tůmovaacute stručne ale srdečne pozdravila hostiacute po česky anglicky a nemecky viacutetajuacutec ich v meste založenom ženou kde po prvyacute raz bola hlaacutesanaacute rovnopraacutevnosť ženy s mužom už v staryacutech dobaacutech slaacutevnou Libušou Iba keď zplna pochopia Libušin vyacuterok bdquobudete oba (tj žena i muž) v jedno vlaacutestiacuteldquo bude možneacute aby vlaacutedol mier

Pani Ichreinerovaacute pozdravila hostiacute po francuacutezsky a pani Hovorkovaacute po horvatsky Za cudziacutech hostiacute ďakovala za uviacutetanie pani Signe Bergmann Šveacutedka Hosťom ukaacutezali potom usporiadatelia pamaumltnosti radnice a po utiacutechnutiacute medzityacutem sa rozput-

navšej buacuterky i Hradčany kraacutelovskyacute hrad a chraacutem sv Viacuteta O polsiedmej mala byť večera v mramorovej dvorane representačneacuteho domu pri Prašnej braacutene

ale pre daacutežď a buacuterku sa všetko opozdilo takže hostia zasadli stoly až o ocircsmej Pri večeri rečnila delegaacutetka z Kalifornie miss Park

Tyacutem sa i začiatok slaacutevnostnej schocircdze o hodinu opozdil V naacutedhernej docircrane Smetanovej v obecnom dome čakalo už vybraneacute obecenstvo žien i mužov na priacutechod cudziniek Schocircdzu zahaacutejil akonaacutehle cudzinky zaujali svoje miesta v loacutežach hudobnyacute skladateľ paacuten B Wiedermann virtuoacuteznou hrou na ohromnom organe Hral J Kličkovu veľkuacute koncertnuacute fantaacuteziu na choraacutel bdquoSv


164

KAROL HOLLYacute

=

Vaacuteclavaldquo Potom zaspievalo bdquoPěveckeacute sdruženiacute pražskeacuteho učiteľstvaldquo Smetanovo bdquoVěnoldquo baacuteječne presne a so zriedkavo zreteľnyacutem vyslovovaniacutem a po neutichujuacutecom potlesku obecenstva ešte nie-koľko naacuterodnyacutech piesniacute a po opaumltovnom vyvolaacutevaniacute potleskom i dupotom (celkom ako u naacutes) [] bdquoZa tou našiacute stodoličkou moc ječmena uvaacutezala žena muže do řemena [ldquo] bdquoOuvej ženo pusť mě z neho nebudu Ti viacutec nadaacutevat psiacute plemenoldquo

Slečna Františka Plamiacutenkovaacute zahaacutejila schocircdzu uviacutetajuacutec hostiacute po česky a po francuacutezsky ako spoluzakladateľka českeacuteho vyacuteboru pre volebneacute praacutevo žien bdquoHnutie za volebneacute praacutevo žienldquo hovo-rila Fr Plamiacutenkovaacute bdquoje hnutie za oslobodenie človeka Českeacute hnutie pripojilo sa už ako hotoveacute k medzinaacuterodneacutemu hnutiu žien veď v Česku bola vždy dobraacute pocircda pre pokrok a reformu Českeacute ženy ako zachovateľky rodu a vychovateľky detiacute žiadajuacute aby vedľa mužov mohly i ony rozho-dovať v zaacutekonodarstve svojho naacuteroda Nechceme a nedomaacutehame sa slobody ako uvoľnenia ale chceme zodpovednosť Teraz prichaacutedza doba ženy lebo ženskeacute hnutie zachvacuje svet ako za daacutevnych docircb hnutia naacuteboženskeacute pozdejšie hnutie humanistickeacute Keď si vymocircže žena rovneacute praacuteva s mužom až potom nastane stoletie dieťaťa Len oslobodenaacute žena mocircže vychovať naacuterod v každom ohľade volnyacute a slobodnyacute[ldquo()]

Dľa zvyku medzinaacuterodnej alliancie prosila potom aby predsedniacutectvo zaujaly delegaacutetky rocircz-nych sdruženiacute tak aby každyacute naacuterod zastupovala jedna daacutema Ameriku representovala medthodis-tickaacute kazateľka Reverend Anna Howard Shaw ale okrem nej boli tam i delegaacutetky štaacutetov Oregonu Mrs Bewick Colby a Kanady Mrs Denison Veľkuacute Britanniu zastupovala sekretaacuterka anglickeacuteho sdruženia mrs [Mrs] Auerbach Nemecko pani Regina Deutsch Francuacutezsko Mme M Veron Hol-landsko dr Aletta Jacobs Daacutensko slečna Munch Finsko vyslanec dr Jenny al Forselles Irsko mrs K [Mrs C] Gatty Šveacutedsko pani Anna Wieksfell Norsko Gina Borchgrovink Okrem tyacutechto bolo čestneacute predsedniacutectvo rozšiacutereneacute daacutemami neprinaacuteležajuacutecimi do svetoveacuteho svaumlzu a siacutece paňou Ľudm Konečnou za moravskeacute Slovensko p M Pauliny ndash Toacutethovou mnou za uhorskeacute Sloven-sko paňou Ljubou Ivekovičovou za Horvatsko p Bož Viacutekovou Kunětickou ako prveacuteho žen-skeacuteho snemoveacuteho vyslanca v monarchii a zaacuteastupkyňami voličstva z Mladej Boleslavy z Nym-burka a z Vysokomyacutetska

Slečna Plamiacutenkovaacute predstavovala obecenstvu po jednej daacutemy zaujiacutemajuacutece predsedniacutecke stolce Každuacute uviacutetalo obecenstvo potleskom Avšak keď vystuacutepila na podium Slovenka z Uhroska zaburaacutecal dvoranou frenetickyacute potlesk svedčiaci vyacutemluvne a dojemne o sympathiaacutech českeacuteho naacuteroda k bratskeacutemu naacuterodu slovenskeacutemu

Prvaacute rečnila pani Božena Viacutekovaacute ndash Kunětickaacute po česky Viacuteta zaacutestupkyne Alliancie ako jedinaacute poslankyňa v monarchii a ďakuje Alliancii za vreleacute prijatie jej vyvolenia považovaneacute za uacutespech ženskeacuteho hnutia u naacutes Ale čo je z toho vyvolenia keď proti vocircli naacuteroda zabraňujuacute jej ako žene aby vstuacutepila so sboru zaacutekonodarneacuteho a zaujala svoj docircležityacute uacuterad A veď je opraacutevnenaacute naacutedej že by žena priniesla do politiky mravnejšie a všeľudskejšie zaacutesady ktoreacute by i maleacute naacuterody urobilo rovnocennyacutemi politickyacutemi činiteľmi Jej reč na tomto mieste ďalej rozoberať nejdem lebo trvala paumlťštvrtiacute hodiacuten ale ak si prajete prečiacutetam Vaacutem ju trocha zkraacutetenuacute na buduacutecom večierku Len to chcem poznamenať že zaujala sa pani Viacutekovaacute ndash Kunětickaacute vrele všetkyacutech ujarmenyacutech Slovanov v Rakuacutesko-Uhorsku ale menovite naacutes Slovaacutekov Asi ocircsmu časť svojej reči venuje opisu našich kriacutevd a bied A ponevaacuteč to počuly priacuteslušnice toľkyacutech naacuterodov z ktoryacutech poniektoreacute o našej exis-tencii ani tušenia nemaly musiacuteme byť rečniacutečke veľmi povďačniacute že praacuteve s toho foacutera hovorila o naacutes

Jej reč odmenilo obecenstvo buacuterlivyacutem dlhotrvajuacutecim potleskom Ponevaacuteč pani Viacutekovaacute ndash Kunětickaacute hovorila po česky a cudzie delegaacutetky tejto reči nerozumely rozdali tlačenyacute francuacutezsky preklad reči cudziacutem daacutemam


165


=

Prvaacute z cudziacutech daacutem rečnila methodistickaacute kazateľka Anna Shaw predsedniacutečka naacuterodneacuteho sdruženia pre volebneacute praacutevo žien v Spoj Štaacutetoch severoamerickyacutech Hovorila medzi inyacutem že v jej domovine vzmaacuteha sa demokratickyacute duch ako u mužov tak i u žien od paumltnaacutestich rokov badateľne lenže tento pokrok nie je ešte všade takyacute akyacute by mal byť V niektoryacutech štaacutetoch ešte nechcuacute uznať že žene ako ľudskej bytosti naacuteležia tie samie praacuteva ako mužovi lebo veď žena ma najvaumlčšiacute vliv na mladuacute generaacuteciu naacuteroda Ovšemže v Amerike suacute ženy slobodnejšie ako inde vyjmuacutec severo-europskyacutech germaacutenskych štaacutetov ktoreacute ešte i Ameriku predčily V Amerike aspoň ženy ktoreacute suacute odkaacutezaneacute na vlastnyacute zaacuterobok alebo ktoreacute majuacute volnyacute čas a chcuacute pracovať mocircžu sa uplatniť pri takom povolaniacute k akeacutemu majuacute chuť a vlohy Tam nemonopolizuje muž vyššie a vyacutenosnejšie uacuterady a praacutece nestavia sa v cestu prirodzeneacutemu rozdeleniu praacutece dľa schopnostiacute ndash Ale vo všetkyacutech štaacute-toch žene rovnakyacutech občianskych praacutev s mužmi mužovia jednako nedožičia Žena musiacute zaacutepasiť za spravedlnosť sama opustenaacute mužom ba vše doprosta proti mužovi Lebo si mužskiacute vymysleli že suacute ženy umom slabšie Dajme tomu že by mali pravdu Nuž či suacute praacuteva iba privileacutegiami ľudiacute geniaacutelnych Veď čiacutem je kto slabšiacute tyacutem vaumlčšiu oporu maacute maacuteť v praacutevach ľudskyacutech Nedožičiť žene praacutev ak je umove i telesne slabšia ako muž znamenaacute poviazať na rukaacutech a nohaacutech toho kto pri starte jednako už zaostal

Raz som videla ako priviezli na dostihy ženu vo voziacuteku ťahanom dvoma volmi a hore vo vzduchu vznaacutešal sa muž v aeroplane Tento nepomer pri zaacutepoleniacute trvaacute už pridlho A bolo by docircs-tojneacute muža aby konečne vzhliadol na ten zaacuteprah volov a vyzdvihol z neho ženu k sebe do oblakov Ale čo akeacute prekaacutežky musely premaacutehať ženy vykonaly v poslednom čase obdivuhodnyacute boj hoc i nekrvavyacute Priniesly sme do boja len rozum a docircvody a tymiacuteto [tyacutemito] sme zviacuteťazily

Veriacuteme v zaacutekon a slobodu Sloboda je duch zaacutekon telo a že musiacute byť duch s telom pospolu uacutefame na ich skoreacute spojenie

Slečna Munch z Daacutenska si praje aby urovnopraacutevnenie ženy s mužom v Čechaacutech sa čiacutem skocircr uskutočnilo

Dr Jenny al Forselles poslanec fi nskeacuteho parlamentu zaujala veľmi prostotou a mužnou jasnos-ťou svojej kraacutetkej reči Hovorila že cudzinu zaujiacutema najvaumlčšmi otaacutezka ako sa osvedčilo volebneacute praacutevo žien vo Finsku poslanci ndash ženy nemocircžu samy dobre posuacutediť blahodarnosť svojho vlivu a svojej praacutece A preto si vyžiadaly uacutesudky vynikajuacutecich mužov z tyacutechto uacutesudkov nech suacutedia sestry českeacute Konštatuje že je siacutece fi nskyacute snem v praacuteci značne ochromenyacute tlakom ruskej nad-vlaacutedy Ženy ndash poslanci pracujuacute vo všetkyacutech odboroch a stranaacutech Ich mužskiacute kollegovia prijali ich veľmi priateľsky vo všetkom naskrze nie separaacutetne Suacute im dobryacutemi radci ich praacutecu podporujuacute a usnadňujuacute im vstup do noveacuteho pocircsobišta Ženy nie suacute konzervatiacutevne nezadržujuacute zdravyacute postup obracajuacute svoj zaacuteujem hlavne na sociaacutelne pomery na otaacutezky vzdelanostneacute praacutevne a hospodaacuterske Otaacutezka žien a detiacute nakladaacute im zvlaacuteštne povinnosti ktoryacutem sa musia čiacutem najbedlivejšie venovať

Pani Ludmila Konečnaacute z moravskeacuteho Slovenska riekla uacuteprimne že Moravanky nie suacute takeacute vyacutebojneacute ako ich sestry Češky a preto sa začalo ženskeacute hnutie na Morave o niečo neskoršie ale na to miesto suacute vytrvaleacute a huacuteževnateacute akonaacutehle priacutejmu myšlienku za svoju tak ju i obhaacutejia a nielen sestry v kraacutelovstve českom ale i ženy medzinaacuterodnej alliancie mocircžu sa na Moravanky spoliehať

Mme Veacuterone delegaacutetka francuacutezska pariacutežska advokaacutetka ešte mladaacute agiacutelna daacutema prinaacuteša pozdrav z feministickeacuteho kongressu pariacutežskeho Potom hovoriacute že francuacutezske feministky suacute toho naacutehľadu že všetka činnosť žien i mužskyacutech priateľov ženskej emancipaacutecie je daromnaacute ak sa neopiera o vymoženie volebneacuteho praacuteva ženaacutem ndash Doniesla s sebou petiacuteciu adressovanuacute na miesto-držitela i na snem kraacutelovstva českeacuteho v ktoryacutech Pariacutežania i Pariacutežanky žiadajuacute aby bola volba paniacute Viacutekovej ndash Kunětickej konečne uznanaacute

Pani Regina Deutsch delegaacutetka nemeckaacute viacuteta a pozdravuje sestersky dceacutery všetkyacutech naacuterodov


166

KAROL HOLLYacute

=

Každaacute z naacutes maacute svoju naacuterodnosť na ktorej lpie a ktoruacute miluje a si ctiacute ale pri tom si musiacute vaacutežiť i naacuterodnostiacute ostatnyacutech Inak by nebol možnyacute svaumlz dvadsiatich ndash šiestich naacuterodov (ukaacuteže na zaacutestavu feministickuacute) sdruženyacutech k jedineacutemu cieľu k vymoženiu volebneacuteho praacuteva ženaacutem ktoryacute je naacutem vlastne nie cieľom ale len prostriedkom k dosiahnutiu cieľa najvyššieho spravedlnosti slobody a na nich vybudovaneacuteho mieru Vladaacuteri majuacute priacuteslovie bdquoAk chceš mať mier dobre si vyzbroj vojskoldquo

My ženy si maacuteme dať heslo bdquoAk chceš mať mier vyzbroj sa vnuacutetorneldquo Mrs Auerbachovaacute pokladniacutečka bdquoNaacuterodnej Unieldquo anglickej pozdravuje Čechov ktoriacute dali

v minulosti svetu veľkyacutech reformaacutetorov a ktoriacute davajuacute impuls a silu i teraz k reformneacutemu dielu novodobeacutemu Potom spomiacutena ako obetujuacute v Anglicku ženy mnoho na dosiahnutie volebneacuteho praacuteva Bez rozdielu stavu od najbohatšej po najchudobnejšiu každaacute daacute svoj priacutespevok už či v tisiacute-cach či v drobnyacutech V tejto solidarite vidiacute zaacuteruku viacuteťazstva

Bola tam i jedna suffražistka Irčanka Mrs Catherine Gatty Pred rokom by nebola mohla tu hovoriť vtedy mohla len rozmyacutešľať lebo bola vo vezeniacute zkadiaľ sa len celotyacuteždňovyacutem hlado-vaniacutem vymohla Dovliekli ju ta v dotrhanyacutech šataacutech len preto že skriacutekla na ministra bdquoVotes for womenldquo Opisuje ťažkeacute postavenie svojich družiek v Irsku kde treba bojovať nielen za slobodu a rovnopraacutevnosť žien ale i za sl a rovn naacuteroda boj to podobnyacute zaacutepasu českeacutemu za samospraacutevu a praacutevo jazyka

Dr Aletta Jakobs delegaacutetka hollandskaacute spomiacutena vzťahy Čechov a Hollanďanov i kultuacuterne pocircsobenie Komenskeacuteho v Hollandsku ktoriacute pracoval i na povzneseniacute naroda nesvojho holland-skeacuteho Praacutecu pre ľudstvo nedal si obmedziť hranicami naacuterodnostnyacutemi Dnešnaacute suacutečinnosť žien sa mu v tom rovnaacute lebo pracuje na povzneseniacute mravnej uacuterovni ľudstva A dotiaľ nemožno o pravej vznešenej ľudskosti hovoriť kyacutem vaumlčšia polovica ľudstva ženy nežijuacute na stupni voľneacutemu člo-veku docircstojnom a ľudstvo samo sebe sily podkopaacuteva kyacutem nevyužije sputnaneacute sily žien v prospech svojho vyacutevinu

Chorvatka Ljuba Ivekovičovaacute zo Zaacutehrebu referruje že činnosť žien horvatskyacutech je ešte len počiatočnaacute a nepatrnaacute Všetky sily horv naacuteroda su v boji za politickuacute neodvislosť a tohto boja suacute ženy uacutečastneacute Čo dokaacuteže horvatskaacute žena ilustruje priacutepad z roku 1903 keď 600 Horvatiek uacutepelo vo vaumlzeniach Takeacute ženy si zasluacutežia všetkyacutech občianskych praacutev ndash Potom spomiacutena na akeacute postate si už v Horvatsku prekliesnila cestu ženskaacute praacuteca Vyslovuje naacutedej že ako si ženy postupne tu i tam vydobyacutevajuacute praacutev že tak pozvoľne vymocircžu si slobodu a rovnopraacutevnosť i Horvati

Tyacutemito rečmi sa pretiahlo zasadnutie až do jednej po polnoci V dvorane už bolo maacutelo obe-censtva Vaumlčšina poodchodila ešte kyacutem pani Vikovaacute Kunětickaacute rečnila menovite tiacute sa vzdialili ktoriacute byacutevali v odľahlejšiacutech čiastkach Prahy a chceli sa domov dostať po elektrickej tramway ndash i A tak hovorila pocircvabnaacute a milaacute Norveacutežanka pani Gina Boršgrevink už len maleacutemu posluchaacutečstvu illustrujuacutec z vlastnej zkuacutesenosti rocirczne spocircsoby akyacutemi sa budiacute zaacuteujem v hlasovacie praacutevo žien V istom malom meste norveacutežskom vznikol miestny spolok za volebneacute praacutevo žien po prednaacuteške delegaacutetky z hlavneacuteho mesta Inde vznikaacute z rozhorčenia keď žene prekaacutežajuacute rozhodovať v spo-ločnyacutech zaacuteujmoch A čiacutem vaumlčšmi sa ženskeacute hnutie šiacuteri tyacutem viac uacutestupkov im robia mužskiacute ktoriacute v Norsku majuacute cit pre spravedlnosť a v celku suacute lepšiacute šľachetnejšiacute ako inde () a ktoriacute sa vo vaumlčšom počte zasadzujuacute za rovnopraacutevnosť žien ako inde Lebo tiacute najlepšiacute najumnejšiacute mužovia suacute u naacutes naacutešmu hnutiu nakloneniacute Pomocou tyacutechto si ženy v Norsku vymohly roku 1907 obmedzeneacute politickeacute volebneacute praacutevo do snemu roku 1909 všeobecneacute komunaacutelne volebneacute praacutevo Mnoho žien je v službach obecnyacutech a dobre sa dokazujuacute Ale predsa čakaacute ešte na naacuteš spolok mnoho praacutece lebo hoci majuacute už všetky strany v svojom programme všeobecneacute volebneacute praacutevo žien kto vie kedy sa to uzaacutekoniacute


167


=

Bolo poldruhej keď sme sa rozišly Na druhyacute deň v utorok bola prehliadka Prahy a siacutece sme od deviatej raacutena chodily sem a ta

Najprv sme boly na starom židovskom cintoriacutene Ztadial sme šly v sprievode uviacutetajuacuteceho komi-teacutetu do naacuterodopisneacuteho musea kde sa naše slovenskeacute kroje a vyacutešivky daacutemam zpomedzi všetkeacuteho najvkusnejšiacutemi a najsamorostlešiacutemi zdaly

Po obede v bdquodomaacutecnostildquo sa vyviezli cudzie daacutemy do Stromovky zkadiaľ na čaj do Ženskeacuteho klubu českeacuteho kde sa rozviacuterila živaacute srdečnaacute zaacutebava Večer sme sa ešte sišly v Naacuter Divadle na bdquoProdanej nevěsteldquo a potom nastalo luacutečenie Poniektoreacute sme sa za teacute dva dni tak sbliacutežily tak sester-sky sme k sebe prilnuly že niektoryacutem až slzy hraly v očiach pri otaacutezke kedy a či sa ešte uvidiacuteme

Na mňa pocircsobila taacuteto schocircdza dvojako Jedno som bola dojataacute srdečnosťou Čechov a ich nao-zaj uacuteprimnou laacuteskou bohatšieho a vplyvnejšieho k bratovi chudobnej[šiemu]

9 Rocirczne zpraacutevy Slovenskyacutem ženaacutem In Živena 1913 roč 4 č 6 s 185-186

Rocirczne zpraacutevy

Slovenskyacutem ženaacutem Slovenskaacute naacuterodnaacute strana vyzyacutevajuacutec k vstupovaniu do svojho uacutestred-neacuteho klubu obracia sa menovite i k slovenskyacutem ženaacutem ktoreacute že veľmi maacutelo vstupujuacute do klubu hoci strana vraj suacutehlasne s rumunskou už na martinskom shromaždeniacute 9 februaacutera 1913 vyslo-vila sa i za volebneacute praacutevo žien Nechže toto vyzvanie neodzneje na hlucho Veď každaacute slovenskaacute žena ak je nie zadubenaacute ak ciacuteti laacutesku k svojmu naacuterodu musiacute ciacutetiť i povinnosť urobiť zaň všetko čo jej okolnosti dovoľujuacute prispieť mu pomocou v čom len mocircže Keď vstuacutepi do klubu slov naacuterodnej strany prispeje mu dvojakyacutem spocircsobom hmotne zaplateniacutem svojho ročneacuteho peňažneacuteho priacutespevku mravne tyacutem že vstuacutepiac do spolku naacuterodnyacutech pracovniacutekov dostane viac odvahy uacutečin-kovať za naacuterodnuacute vec i okrem svojho rodinneacuteho kruhu Veď uacutečinkovať za naacuterod nie je nežensky praacuteve je to ušľachtilou prirodzenou povinnosťou každej i duchom žijuacutecej ženy ndash tyacutem viac je to naliehavou povinnosťou prebudenyacutech žien ubiacutejaneacuteho naacuteroda ktoreacutemu len laacuteska zaujatosť a praacuteca všetkyacutech svojich priacuteslušniacutekov mocircže dobyť podmienky docircstojneacuteho jestvovania

Neodťahujme sa teda od diela slovenskeacute ženy Naše raquoženskeacute hnutielaquo nech sa javiacute predovšet-kyacutem v pochopovaniacute a napomaacutehaniacute našiacutech naacuterodnyacutech zaacuteujmov a v ušľachtilej suacutečinnosti na tom poli s našimi mužmi Smyslu za to maacuteme chvalabohu čo javieva sa na pr i pri vyslaneckyacutech voľbaacutech kde naše ženy z ľudu vedia sa tak čisto oduševniť za vec naacuterodnuacute že praacutevom mocircžeme byť pyšniacute na ne musiacuteme si ich vaacutežiť a obľuacutebiť Ony suacute veľkyacutem faktorom pri voľbaacutech hoci nemajuacute volebneacuteho praacuteva Tyacutem viac mocircžeme sa spoliehať že ak ho časom obsiahnu svaumlto vynaložia ho k dobru naacuterodnej veci tak ako svoje passiacutevne volebneacute praacutevo použily tejto jari naše statneacute mošov-skeacute obchodniacutečky keď svojimi hlasmi dopomohly k viacuteťazstvu slovenskyacutem kandidaacutetom pri voľbe prešporskej kupeckej a priemyselnej komory


168

KAROL HOLLYacute

=

10 MAROacuteTHY-SOLTEacuteSZOVAacute Elena - HALAŠOVAacute Anna - ROLKOVAacute Anna Slovenskyacutem ženaacutem In Živena 1913 roč 4 č 9 s 284-285

Slovenskyacutem ženaacutem

Podľa zkuacutesenosti že bez prispenia žien bez ich ušľachtileacuteho vlivu nedaria sa užitočneacute a dobreacute diela a v presvedčeniacute že naše slovenskeacute ženy nie suacute menej schopneacute zaujať a zasadiť sa za veci naacuterodneacute ako ženy inyacutech naacuterodov my teraz obraciame sa k Vaacutem ku všetkyacutem povedomyacutem Sloven-kaacutem s prosbou aby Ste prispely svojou pomocou svojiacutem dobryacutem vplyvom pri diele ktoreacute mno-hyacutech z naacutes tyacuteka sa i hospodaacutersky ale iste všetkyacutech naacutes ťažko dotyacuteka sa mravne Je to našu starosť predbežne najviac vyžadujuacuteca zaacuteležitosť banky Tatry ktorej uzdravenie je nateraz našiacutem naacuterod-nyacutem zaacuteujmom

Toto uzdravenie však mocircže sa podariť nie nejakyacutem zaacutezrakom ale jedine pri vernej statočnej pomoci naacutešho obecenstva a pomoc taacute maacute zaacuteležať v nasledovnom

1 Aby naši ľudia nepočuacutevajuacutec na zlovestneacute a zloprajneacute našuškaacutevania nepriateľov a pochybovačov všade doplaacutecali druhuacute polovicu uacutečastinnej istiny na svoje uacutečastiny banky Tatry

2 aby svoje v banke Tatre uloženeacute peniaze z nej nevyberali a do cudziacutech uacutestavov ich nevkla-dali ale naopak

3 aby ako predtyacutem tak i teraz s docircverou vkladali do banky Tatry svoje uacutespory Lebo treba si upovedomiť že vyberaniacutem vkladov z nej si ju sami zrovna zabiacutejame ako by sme

jej boli uacutehlavnyacutemi nepriateľmi ndash naopak vkladaniacutem svojich uacutespor do nej ju najprirodzenejšiacutem spocircsobom uzdravujeme a noveacuteho života jej dodaacutevame A keď tiacute ktoriacute ju priacutesne preskuacutemali na svoje svedomie tvrdia že je nie beznaacutedejne choraacute že sama v sebe maacute životnej sily a okrem obetivej pomoci so strany obecenstva potrebuje len rozumneacuteho a svedomiteacuteho vedenia aby k sebe prišla vtedy nemocircžeme byť v pochybnostiach o tom že maacuteme pomaacutehať Veď seba zachovaacuteme od škody a naacuterodnuacute česť od ťažkeacuteho všetkyacutech naacutes zasahajuacuteceho uacutederu keď banku Tatru svojou vernosťou zachovaacuteme

Za tuacuteto vernosť aby Ste svojiacutem vplyvom uacutečinkovaly i vo svojom rodinnom a priateľskom kruhu i všade vo svojom okoliacute o to Vaacutes v zaacuteujme tejto pre naacutes všetkyacutech veľmi vaacutežnej veci s docircve-rou prosiacuteme

Elena Maroacutethy-SolteacuteszovaacuteVdova Anna Halašovaacute

Vdova Anna Rolkovaacute


169


=

1 Oznaacutemenie čitateľkaacutem Dennice o modifi kaacutecii obsahu časopisu Dennica 1898 roč 1 č 5 s 80

2 Obaacutelka Dennice z roku 1900


170

KAROL HOLLYacute

=

3 Fragment zo Šolteacutesovej textu z Dennice o uacutelohaacutech ženy v naacuterode



171


=

5 Fragment nekroloacutegu Pavla Mudroňa z Dennice

6 Titulnaacute strana novozaloženeacuteho časopisu Živena s fotografi ou T Vansovej


172

KAROL HOLLYacute

=

7 Ukaacutežka z pravidelnyacutech rubriacutek časopisu Živena z roku 1911 roč 2

8 Rukopis Tereacutezie Vansovej redaktorky Dennice fragment z jej listu Mariacutene Maliakovej rod Ormisovej z 16 3 1902 SNK-ALU sign 198 AB 2


173


=

9 Rukopis Boženy Vikovej-Kunětickej fragment z jej listu E Šolteacutesovejz 16 2 1912 SNK-ALU sign A 1642

10 Podobizeň Eleny Maroacutethy Šolteacutesovej z r 1897 ako mladej ženy SNK-ALU sign K 1812


174

KAROL HOLLYacute

=

11 Podobizeň Tereacutezie Vansovej na piacutelianskej fare (asi 50 ročnaacute) SNK-ALU sign K 18a125

12 Podobizeň Ľudmily Riznerovej Podjavorinskej v mladšom veku (23 ročnaacute) Foto Emma Vaacutencza Miskolcz SNK-ALU sign K 21a5


175


=

13 Svetozaacuter Hurban Vajanskyacute a Ambro Pietor SNK-ALU sign K 23105

14 Karel Kaacutelal ndash podobizeň českeacuteho spisovateľa a pedagoacutega zaacuteber z roku 1907Foto Antoniacuten Wildt Piacutesek SNK-ALU sign SK 1111


176

KAROL HOLLYacute

=

15 Pavel Mudroň s manželkou Annou rod Kašovicou zaacuteber z 5 5 1913SNK-ALU sign Sm 7860

16 Podobizeň Drahotiacuteny Kardossovej rod Križkovej SNK-ALU sign SK 1014


177


=

17 Podobizeň Izabely Textorisovej (sprava s knihou) Ilky Velitsovej (zľava) a rok 1898 SNK-ALU sign ST 136

18 Podobizeň Emmy Goldpergerovej SNK-ALU sign SG 172


178

KAROL HOLLYacute

=

19 Podobizeň Margity Pauliny-Toacutethovej rod Milcovej v mladom veku Foto Hegeduumls Turčianske Teplice SNK-ALU sign SP 1337

20 Podobizeň Maacuterie Bellovej ako lekaacuterky na fronte r 1916 v Marmarošskej Sihoti Foto Prosek Joacutezsef Oradea SNK-ALU sign SB 1353


ltlt ASCII85EncodePages false AllowTransparency false AutoPositionEPSFiles true AutoRotatePages None Binding Left CalGrayProfile (Dot Gain 20) CalRGBProfile (sRGB IEC61966-21) CalCMYKProfile (US Web Coated 050SWOP051 v2) sRGBProfile (sRGB IEC61966-21) CannotEmbedFontPolicy Error CompatibilityLevel 13 CompressObjects Tags CompressPages true ConvertImagesToIndexed true PassThroughJPEGImages true CreateJobTicket false DefaultRenderingIntent Default DetectBlends true DetectCurves 00000 ColorConversionStrategy CMYK DoThumbnails false EmbedAllFonts true EmbedOpenType false ParseICCProfilesInComments true EmbedJobOptions true DSCReportingLevel 0 EmitDSCWarnings false EndPage -1 ImageMemory 1048576 LockDistillerParams false MaxSubsetPct 100 Optimize true OPM 1 ParseDSCComments true ParseDSCCommentsForDocInfo true PreserveCopyPage true PreserveDICMYKValues true PreserveEPSInfo true PreserveFlatness true PreserveHalftoneInfo false PreserveOPIComments true PreserveOverprintSettings true Start SubsetFonts true TransferFunctionInfo Apply UCRandBGInfo Preserve UsePrologue false ColorSettingsFile (None) AlwaysEmbed [ true ] NeverEmbed [ true ] AntiAliasColorImages false CropColorImages true ColorImageMinResolution 300 ColorImageMinResolutionPolicy OK DownsampleColorImages true ColorImageDownsampleType Bicubic ColorImageResolution 300 ColorImageDepth -1 ColorImageMinDownsampleDepth 1 ColorImageDownsampleThreshold 150000 EncodeColorImages true ColorImageFilter DCTEncode AutoFilterColorImages true ColorImageAutoFilterStrategy JPEG ColorACSImageDict ltlt QFactor 015 HSamples [1 1 1 1] VSamples [1 1 1 1] gtgt ColorImageDict ltlt QFactor 015 HSamples [1 1 1 1] VSamples [1 1 1 1] gtgt JPEG2000ColorACSImageDict ltlt TileWidth 256 TileHeight 256 Quality 30 gtgt JPEG2000ColorImageDict ltlt TileWidth 256 TileHeight 256 Quality 30 gtgt AntiAliasGrayImages false CropGrayImages true GrayImageMinResolution 300 GrayImageMinResolutionPolicy OK DownsampleGrayImages true GrayImageDownsampleType Bicubic GrayImageResolution 300 GrayImageDepth -1 GrayImageMinDownsampleDepth 2 GrayImageDownsampleThreshold 150000 EncodeGrayImages true GrayImageFilter DCTEncode AutoFilterGrayImages true GrayImageAutoFilterStrategy JPEG GrayACSImageDict ltlt QFactor 015 HSamples [1 1 1 1] VSamples [1 1 1 1] gtgt GrayImageDict ltlt QFactor 015 HSamples [1 1 1 1] VSamples [1 1 1 1] gtgt JPEG2000GrayACSImageDict ltlt TileWidth 256 TileHeight 256 Quality 30 gtgt JPEG2000GrayImageDict ltlt TileWidth 256 TileHeight 256 Quality 30 gtgt AntiAliasMonoImages false CropMonoImages true MonoImageMinResolution 1200 MonoImageMinResolutionPolicy OK DownsampleMonoImages true MonoImageDownsampleType Bicubic MonoImageResolution 1200 MonoImageDepth -1 MonoImageDownsampleThreshold 150000 EncodeMonoImages true MonoImageFilter CCITTFaxEncode MonoImageDict ltlt K -1 gtgt AllowPSXObjects false CheckCompliance [ None ] PDFX1aCheck false PDFX3Check false PDFXCompliantPDFOnly false PDFXNoTrimBoxError true PDFXTrimBoxToMediaBoxOffset [ 000000 000000 000000 000000 ] PDFXSetBleedBoxToMediaBox true PDFXBleedBoxToTrimBoxOffset [ 000000 000000 000000 000000 ] PDFXOutputIntentProfile (None) PDFXOutputConditionIdentifier () PDFXOutputCondition () PDFXRegistryName () PDFXTrapped False CreateJDFFile false Description ltlt ARA ltFEFF06270633062A062E062F0645002006470630064700200627064406250639062F0627062F0627062A002006440625064606340627062100200648062B062706260642002000410064006F00620065002000500044004600200645062A064806270641064206290020064406440637062806270639062900200641064A00200627064406450637062706280639002006300627062A0020062F0631062C0627062A002006270644062C0648062F0629002006270644063906270644064A0629061B0020064A06450643064600200641062A062D00200648062B0627062606420020005000440046002006270644064506460634062306290020062806270633062A062E062F062706450020004100630072006F0062006100740020064800410064006F006200650020005200650061006400650072002006250635062F0627063100200035002E0030002006480627064406250635062F062706310627062A0020062706440623062D062F062B002E0635062F0627063100200035002E0030002006480627064406250635062F062706310627062A0020062706440623062D062F062B002Egt BGR ltFEFF04180437043f043e043b043704320430043904420435002004420435043704380020043d0430044104420440043e0439043a0438002c00200437043000200434043000200441044a0437043404300432043004420435002000410064006f00620065002000500044004600200434043e043a0443043c0435043d04420438002c0020043c0430043a04410438043c0430043b043d043e0020043f044004380433043e04340435043d04380020043704300020043204380441043e043a043e043a0430044704350441044204320435043d0020043f04350447043004420020043704300020043f044004350434043f0435044704300442043d04300020043f043e04340433043e0442043e0432043a0430002e002000200421044a04370434043004340435043d043804420435002000500044004600200434043e043a0443043c0435043d044204380020043c043e0433043004420020043404300020044104350020043e0442043204300440044f0442002004410020004100630072006f00620061007400200438002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020043800200441043b0435043404320430044904380020043204350440044104380438002egt CHS ltFEFF4f7f75288fd94e9b8bbe5b9a521b5efa7684002000410064006f006200650020005000440046002065876863900275284e8e9ad88d2891cf76845370524d53705237300260a853ef4ee54f7f75280020004100630072006f0062006100740020548c002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000204ee553ca66f49ad87248672c676562535f00521b5efa768400200050004400460020658768633002gt CHT ltFEFF4f7f752890194e9b8a2d7f6e5efa7acb7684002000410064006f006200650020005000440046002065874ef69069752865bc9ad854c18cea76845370524d5370523786557406300260a853ef4ee54f7f75280020004100630072006f0062006100740020548c002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000204ee553ca66f49ad87248672c4f86958b555f5df25efa7acb76840020005000440046002065874ef63002gt CZE ltFEFF005400610074006f0020006e006100730074006100760065006e00ed00200070006f0075017e0069006a007400650020006b0020007600790074007600e101590065006e00ed00200064006f006b0075006d0065006e0074016f002000410064006f006200650020005000440046002c0020006b00740065007200e90020007300650020006e0065006a006c00e90070006500200068006f006400ed002000700072006f0020006b00760061006c00690074006e00ed0020007400690073006b00200061002000700072006500700072006500730073002e002000200056007900740076006f01590065006e00e900200064006f006b0075006d0065006e007400790020005000440046002000620075006400650020006d006f017e006e00e90020006f007400650076015900ed007400200076002000700072006f006700720061006d0065006300680020004100630072006f00620061007400200061002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000610020006e006f0076011b006a016100ed00630068002egt DAN ltFEFF004200720075006700200069006e0064007300740069006c006c0069006e006700650072006e0065002000740069006c0020006100740020006f007000720065007400740065002000410064006f006200650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e007400650072002c0020006400650072002000620065006400730074002000650067006e006500720020007300690067002000740069006c002000700072006500700072006500730073002d007500640073006b007200690076006e0069006e00670020006100660020006800f8006a0020006b00760061006c0069007400650074002e0020004400650020006f007000720065007400740065006400650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e0074006500720020006b0061006e002000e50062006e00650073002000690020004100630072006f00620061007400200065006c006c006500720020004100630072006f006200610074002000520065006100640065007200200035002e00300020006f00670020006e0079006500720065002egt DEU ltFEFF00560065007200770065006e00640065006e0020005300690065002000640069006500730065002000450069006e007300740065006c006c0075006e00670065006e0020007a0075006d002000450072007300740065006c006c0065006e00200076006f006e002000410064006f006200650020005000440046002d0044006f006b0075006d0065006e00740065006e002c00200076006f006e002000640065006e0065006e002000530069006500200068006f006300680077006500720074006900670065002000500072006500700072006500730073002d0044007200750063006b0065002000650072007a0065007500670065006e0020006d00f60063006800740065006e002e002000450072007300740065006c006c007400650020005000440046002d0044006f006b0075006d0065006e007400650020006b00f6006e006e0065006e0020006d006900740020004100630072006f00620061007400200075006e0064002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020006f0064006500720020006800f600680065007200200067006500f600660066006e00650074002000770065007200640065006e002egt ESP ltFEFF005500740069006c0069006300650020006500730074006100200063006f006e0066006900670075007200610063006900f3006e0020007000610072006100200063007200650061007200200064006f00630075006d0065006e0074006f00730020005000440046002000640065002000410064006f0062006500200061006400650063007500610064006f00730020007000610072006100200069006d0070007200650073006900f3006e0020007000720065002d0065006400690074006f007200690061006c00200064006500200061006c00740061002000630061006c0069006400610064002e002000530065002000700075006500640065006e00200061006200720069007200200064006f00630075006d0065006e0074006f00730020005000440046002000630072006500610064006f007300200063006f006e0020004100630072006f006200610074002c002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200079002000760065007200730069006f006e0065007300200070006f00730074006500720069006f007200650073002egt ETI ltFEFF004b00610073007500740061006700650020006e0065006900640020007300e4007400740065006900640020006b00760061006c006900740065006500740073006500200074007200fc006b006900650065006c007300650020007000720069006e00740069006d0069007300650020006a0061006f006b007300200073006f00620069006c0069006b0065002000410064006f006200650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740069006400650020006c006f006f006d006900730065006b0073002e00200020004c006f006f0064007500640020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740065002000730061006100740065002000610076006100640061002000700072006f006700720061006d006d006900640065006700610020004100630072006f0062006100740020006e0069006e0067002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020006a00610020007500750065006d006100740065002000760065007200730069006f006f006e00690064006500670061002e000d000agt FRA ltFEFF005500740069006c006900730065007a00200063006500730020006f007000740069006f006e00730020006100660069006e00200064006500200063007200e900650072002000640065007300200064006f00630075006d0065006e00740073002000410064006f00620065002000500044004600200070006f0075007200200075006e00650020007100750061006c0069007400e90020006400270069006d007000720065007300730069006f006e00200070007200e9007000720065007300730065002e0020004c0065007300200064006f00630075006d0065006e00740073002000500044004600200063007200e900e90073002000700065007500760065006e0074002000ea0074007200650020006f007500760065007200740073002000640061006e00730020004100630072006f006200610074002c002000610069006e00730069002000710075002700410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000650074002000760065007200730069006f006e007300200075006c007400e90072006900650075007200650073002egt GRE ltFEFF03a703c103b703c303b903bc03bf03c003bf03b903ae03c303c403b5002003b103c503c403ad03c2002003c403b903c2002003c103c503b803bc03af03c303b503b903c2002003b303b903b1002003bd03b1002003b403b703bc03b903bf03c503c103b303ae03c303b503c403b5002003ad03b303b303c103b103c603b1002000410064006f006200650020005000440046002003c003bf03c5002003b503af03bd03b103b9002003ba03b103c42019002003b503be03bf03c703ae03bd002003ba03b103c403ac03bb03bb03b703bb03b1002003b303b903b1002003c003c103bf002d03b503ba03c403c503c003c903c403b903ba03ad03c2002003b503c103b303b103c303af03b503c2002003c503c803b703bb03ae03c2002003c003bf03b903cc03c403b703c403b103c2002e0020002003a403b10020005000440046002003ad03b303b303c103b103c603b1002003c003bf03c5002003ad03c703b503c403b5002003b403b703bc03b903bf03c503c103b303ae03c303b503b9002003bc03c003bf03c103bf03cd03bd002003bd03b1002003b103bd03bf03b903c703c403bf03cd03bd002003bc03b5002003c403bf0020004100630072006f006200610074002c002003c403bf002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002003ba03b103b9002003bc03b503c403b103b303b503bd03ad03c303c403b503c103b503c2002003b503ba03b403cc03c303b503b903c2002egt HEB ltFEFF05D405E905EA05DE05E905D5002005D105D405D205D305E805D505EA002005D005DC05D4002005DB05D305D9002005DC05D905E605D505E8002005DE05E105DE05DB05D9002000410064006F006200650020005000440046002005D405DE05D505EA05D005DE05D905DD002005DC05D405D305E405E105EA002005E705D305DD002D05D305E405D505E1002005D005D905DB05D505EA05D905EA002E002005DE05E105DE05DB05D90020005000440046002005E905E005D505E605E805D5002005E005D905EA05E005D905DD002005DC05E405EA05D905D705D4002005D105D005DE05E605E205D505EA0020004100630072006F006200610074002005D5002D00410064006F00620065002000520065006100640065007200200035002E0030002005D505D205E805E105D005D505EA002005DE05EA05E705D305DE05D505EA002005D905D505EA05E8002E05D005DE05D905DD002005DC002D005000440046002F0058002D0033002C002005E205D905D905E005D5002005D105DE05D305E805D905DA002005DC05DE05E905EA05DE05E9002005E905DC0020004100630072006F006200610074002E002005DE05E105DE05DB05D90020005000440046002005E905E005D505E605E805D5002005E005D905EA05E005D905DD002005DC05E405EA05D905D705D4002005D105D005DE05E605E205D505EA0020004100630072006F006200610074002005D5002D00410064006F00620065002000520065006100640065007200200035002E0030002005D505D205E805E105D005D505EA002005DE05EA05E705D305DE05D505EA002005D905D505EA05E8002Egt HRV (Za stvaranje Adobe PDF dokumenata najpogodnijih za visokokvalitetni ispis prije tiskanja koristite ove postavke Stvoreni PDF dokumenti mogu se otvoriti Acrobat i Adobe Reader 50 i kasnijim verzijama) HUN ltFEFF004b0069007600e1006c00f30020006d0069006e0151007300e9006701710020006e0079006f006d00640061006900200065006c0151006b00e90073007a00ed007401510020006e0079006f006d00740061007400e100730068006f007a0020006c006500670069006e006b00e1006200620020006d0065006700660065006c0065006c0151002000410064006f00620065002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e00740075006d006f006b0061007400200065007a0065006b006b0065006c0020006100200062006500e1006c006c00ed007400e10073006f006b006b0061006c0020006b00e90073007a00ed0074006800650074002e0020002000410020006c00e90074007200650068006f007a006f00740074002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e00740075006d006f006b00200061007a0020004100630072006f006200610074002000e9007300200061007a002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002c0020007600610067007900200061007a002000610074007400f3006c0020006b00e9007301510062006200690020007600650072007a006900f3006b006b0061006c0020006e00790069007400680061007400f3006b0020006d00650067002egt ITA ltFEFF005500740069006c0069007a007a006100720065002000710075006500730074006500200069006d0070006f007300740061007a0069006f006e00690020007000650072002000630072006500610072006500200064006f00630075006d0065006e00740069002000410064006f00620065002000500044004600200070006900f900200061006400610074007400690020006100200075006e00610020007000720065007300740061006d0070006100200064006900200061006c007400610020007100750061006c0069007400e0002e0020004900200064006f00630075006d0065006e007400690020005000440046002000630072006500610074006900200070006f00730073006f006e006f0020006500730073006500720065002000610070006500720074006900200063006f006e0020004100630072006f00620061007400200065002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200065002000760065007200730069006f006e006900200073007500630063006500730073006900760065002egt JPN ltFEFF9ad854c18cea306a30d730ea30d730ec30b951fa529b7528002000410064006f0062006500200050004400460020658766f8306e4f5c6210306b4f7f75283057307e305930023053306e8a2d5b9a30674f5c62103055308c305f0020005000440046002030d530a130a430eb306f3001004100630072006f0062006100740020304a30883073002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000204ee5964d3067958b304f30533068304c3067304d307e305930023053306e8a2d5b9a306b306f30d530a930f330c8306e57cb30818fbc307f304c5fc59808306730593002gt KOR ltFEFFc7740020c124c815c7440020c0acc6a9d558c5ec0020ace0d488c9c80020c2dcd5d80020c778c1c4c5d00020ac00c7a50020c801d569d55c002000410064006f0062006500200050004400460020bb38c11cb97c0020c791c131d569b2c8b2e4002e0020c774b807ac8c0020c791c131b41c00200050004400460020bb38c11cb2940020004100630072006f0062006100740020bc0f002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020c774c0c1c5d0c11c0020c5f40020c2180020c788c2b5b2c8b2e4002egt LTH ltFEFF004e006100750064006f006b0069007400650020016100690075006f007300200070006100720061006d006500740072007500730020006e006f0072011700640061006d00690020006b0075007200740069002000410064006f00620065002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e007400750073002c0020006b00750072006900650020006c0061006200690061007500730069006100690020007000720069007400610069006b007900740069002000610075006b01610074006f00730020006b006f006b007900620117007300200070006100720065006e006700740069006e00690061006d00200073007000610075007300640069006e0069006d00750069002e0020002000530075006b0075007200740069002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e007400610069002000670061006c006900200062016b007400690020006100740069006400610072006f006d00690020004100630072006f006200610074002000690072002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000610072002000760117006c00650073006e0117006d00690073002000760065007200730069006a006f006d00690073002egt LVI ltFEFF0049007a006d0061006e0074006f006a00690065007400200161006f00730020006900650073007400610074012b006a0075006d00750073002c0020006c0061006900200076006500690064006f00740075002000410064006f00620065002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e007400750073002c0020006b006100730020006900720020012b00700061016100690020007000690065006d01130072006f00740069002000610075006700730074006100730020006b00760061006c0069007401010074006500730020007000690072006d007300690065007300700069006501610061006e006100730020006400720075006b00610069002e00200049007a0076006500690064006f006a006900650074002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e007400750073002c0020006b006f002000760061007200200061007400760113007200740020006100720020004100630072006f00620061007400200075006e002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002c0020006b0101002000610072012b00200074006f0020006a00610075006e0101006b0101006d002000760065007200730069006a0101006d002egt NLD (Gebruik deze instellingen om Adobe PDF-documenten te maken die zijn geoptimaliseerd voor prepress-afdrukken van hoge kwaliteit De gemaakte PDF-documenten kunnen worden geopend met Acrobat en Adobe Reader 50 en hoger) NOR ltFEFF004200720075006b00200064006900730073006500200069006e006e007300740069006c006c0069006e00670065006e0065002000740069006c002000e50020006f0070007000720065007400740065002000410064006f006200650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740065007200200073006f006d00200065007200200062006500730074002000650067006e0065007400200066006f00720020006600f80072007400720079006b006b0073007500740073006b00720069006600740020006100760020006800f800790020006b00760061006c0069007400650074002e0020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740065006e00650020006b0061006e002000e50070006e00650073002000690020004100630072006f00620061007400200065006c006c00650072002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200065006c006c00650072002000730065006e006500720065002egt POL ltFEFF0055007300740061007700690065006e0069006100200064006f002000740077006f0072007a0065006e0069006100200064006f006b0075006d0065006e007400f300770020005000440046002000700072007a0065007a006e00610063007a006f006e00790063006800200064006f002000770079006400720075006b00f30077002000770020007700790073006f006b00690065006a0020006a0061006b006f015b00630069002e002000200044006f006b0075006d0065006e0074007900200050004400460020006d006f017c006e00610020006f007400770069006500720061010700200077002000700072006f006700720061006d006900650020004100630072006f00620061007400200069002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000690020006e006f00770073007a0079006d002egt PTB ltFEFF005500740069006c0069007a006500200065007300730061007300200063006f006e00660069006700750072006100e700f50065007300200064006500200066006f0072006d00610020006100200063007200690061007200200064006f00630075006d0065006e0074006f0073002000410064006f0062006500200050004400460020006d00610069007300200061006400650071007500610064006f00730020007000610072006100200070007200e9002d0069006d0070007200650073007300f50065007300200064006500200061006c007400610020007100750061006c00690064006100640065002e0020004f007300200064006f00630075006d0065006e0074006f00730020005000440046002000630072006900610064006f007300200070006f00640065006d0020007300650072002000610062006500720074006f007300200063006f006d0020006f0020004100630072006f006200610074002000650020006f002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000650020007600650072007300f50065007300200070006f00730074006500720069006f007200650073002egt RUM ltFEFF005500740069006c0069007a00610163006900200061006300650073007400650020007300650074010300720069002000700065006e007400720075002000610020006300720065006100200064006f00630075006d0065006e00740065002000410064006f006200650020005000440046002000610064006500630076006100740065002000700065006e0074007200750020007400690070010300720069007200650061002000700072006500700072006500730073002000640065002000630061006c006900740061007400650020007300750070006500720069006f006100720103002e002000200044006f00630075006d0065006e00740065006c00650020005000440046002000630072006500610074006500200070006f00740020006600690020006400650073006300680069007300650020006300750020004100630072006f006200610074002c002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020015f00690020007600650072007300690075006e0069006c006500200075006c0074006500720069006f006100720065002egt RUS ltFEFF04180441043f043e043b044c04370443043904420435002004340430043d043d044b04350020043d0430044104420440043e0439043a043800200434043b044f00200441043e043704340430043d0438044f00200434043e043a0443043c0435043d0442043e0432002000410064006f006200650020005000440046002c0020043c0430043a04410438043c0430043b044c043d043e0020043f043e04340445043e0434044f04490438044500200434043b044f00200432044b0441043e043a043e043a0430044704350441044204320435043d043d043e0433043e00200434043e043f0435044704300442043d043e0433043e00200432044b0432043e04340430002e002000200421043e043704340430043d043d044b04350020005000440046002d0434043e043a0443043c0435043d0442044b0020043c043e0436043d043e0020043e0442043a0440044b043204300442044c002004410020043f043e043c043e0449044c044e0020004100630072006f00620061007400200438002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020043800200431043e043b043504350020043f043e04370434043d043804450020043204350440044104380439002egt SKY ltFEFF0054006900650074006f0020006e006100730074006100760065006e0069006100200070006f0075017e0069007400650020006e00610020007600790074007600e100720061006e0069006500200064006f006b0075006d0065006e0074006f0076002000410064006f006200650020005000440046002c0020006b0074006f007200e90020007300610020006e0061006a006c0065007001610069006500200068006f0064006900610020006e00610020006b00760061006c00690074006e00fa00200074006c0061010d00200061002000700072006500700072006500730073002e00200056007900740076006f00720065006e00e900200064006f006b0075006d0065006e007400790020005000440046002000620075006400650020006d006f017e006e00e90020006f00740076006f00720069016500200076002000700072006f006700720061006d006f006300680020004100630072006f00620061007400200061002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000610020006e006f0076016100ed00630068002egt SLV ltFEFF005400650020006e006100730074006100760069007400760065002000750070006f0072006100620069007400650020007a00610020007500730074007600610072006a0061006e006a006500200064006f006b0075006d0065006e0074006f0076002000410064006f006200650020005000440046002c0020006b006900200073006f0020006e0061006a007000720069006d00650072006e0065006a016100690020007a00610020006b0061006b006f0076006f00730074006e006f0020007400690073006b0061006e006a00650020007300200070007200690070007200610076006f0020006e00610020007400690073006b002e00200020005500730074007600610072006a0065006e006500200064006f006b0075006d0065006e0074006500200050004400460020006a00650020006d006f0067006f010d00650020006f0064007000720065007400690020007a0020004100630072006f00620061007400200069006e002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200069006e0020006e006f00760065006a01610069006d002egt SUO ltFEFF004b00e40079007400e40020006e00e40069007400e4002000610073006500740075006b007300690061002c0020006b0075006e0020006c0075006f00740020006c00e400680069006e006e00e4002000760061006100740069007600610061006e0020007000610069006e006100740075006b00730065006e002000760061006c006d0069007300740065006c00750074007900f6006800f6006e00200073006f00700069007600690061002000410064006f0062006500200050004400460020002d0064006f006b0075006d0065006e007400740065006a0061002e0020004c0075006f0064007500740020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740069007400200076006f0069006400610061006e0020006100760061007400610020004100630072006f0062006100740069006c006c00610020006a0061002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030003a006c006c00610020006a006100200075007500640065006d006d0069006c006c0061002egt SVE ltFEFF0041006e007600e4006e00640020006400650020006800e4007200200069006e0073007400e4006c006c006e0069006e006700610072006e00610020006f006d002000640075002000760069006c006c00200073006b006100700061002000410064006f006200650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e007400200073006f006d002000e400720020006c00e4006d0070006c0069006700610020006600f60072002000700072006500700072006500730073002d007500740073006b00720069006600740020006d006500640020006800f600670020006b00760061006c0069007400650074002e002000200053006b006100700061006400650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740020006b0061006e002000f600700070006e00610073002000690020004100630072006f0062006100740020006f00630068002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020006f00630068002000730065006e006100720065002egt TUR ltFEFF005900fc006b00730065006b0020006b0061006c006900740065006c0069002000f6006e002000790061007a006401310072006d00610020006200610073006b013100730131006e006100200065006e0020006900790069002000750079006100620069006c006500630065006b002000410064006f006200650020005000440046002000620065006c00670065006c0065007200690020006f006c0075015f007400750072006d0061006b0020006900e70069006e00200062007500200061007900610072006c0061007201310020006b0075006c006c0061006e0131006e002e00200020004f006c0075015f0074007500720075006c0061006e0020005000440046002000620065006c00670065006c0065007200690020004100630072006f006200610074002000760065002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200076006500200073006f006e0072006100730131006e00640061006b00690020007300fc007200fc006d006c00650072006c00650020006100e70131006c006100620069006c00690072002egt UKR ltFEFF04120438043a043e0440043804410442043e043204430439044204350020044604560020043f043004400430043c043504420440043800200434043b044f0020044104420432043e04400435043d043d044f00200434043e043a0443043c0435043d044204560432002000410064006f006200650020005000440046002c0020044f043a04560020043d04300439043a04400430044904350020043f045604340445043e0434044f0442044c00200434043b044f0020043204380441043e043a043e044f043a04560441043d043e0433043e0020043f0435044004350434043404400443043a043e0432043e0433043e0020043404400443043a0443002e00200020042104420432043e04400435043d045600200434043e043a0443043c0435043d0442043800200050004400460020043c043e0436043d04300020043204560434043a0440043804420438002004430020004100630072006f006200610074002004420430002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002004300431043e0020043f04560437043d04560448043e04570020043204350440044104560457002egt ENU (Use these settings to create Adobe PDF documents best suited for high-quality prepress printing Created PDF documents can be opened with Acrobat and Adobe Reader 50 and later) gtgt Namespace [ (Adobe) (Common) (10) ] OtherNamespaces [ ltlt AsReaderSpreads false CropImagesToFrames true ErrorControl WarnAndContinue FlattenerIgnoreSpreadOverrides false IncludeGuidesGrids false IncludeNonPrinting false IncludeSlug false Namespace [ (Adobe) (InDesign) (40) ] OmitPlacedBitmaps false OmitPlacedEPS false OmitPlacedPDF false SimulateOverprint Legacy gtgt ltlt AddBleedMarks false AddColorBars false AddCropMarks false AddPageInfo false AddRegMarks false ConvertColors ConvertToCMYK DestinationProfileName () DestinationProfileSelector DocumentCMYK Downsample16BitImages true FlattenerPreset ltlt PresetSelector MediumResolution gtgt FormElements false GenerateStructure false IncludeBookmarks false IncludeHyperlinks false IncludeInteractive false IncludeLayers false IncludeProfiles false MultimediaHandling UseObjectSettings Namespace [ (Adobe) (CreativeSuite) (20) ] PDFXOutputIntentProfileSelector DocumentCMYK PreserveEditing true UntaggedCMYKHandling LeaveUntagged UntaggedRGBHandling UseDocumentProfile UseDocumentBleed false gtgt ]gtgt setdistillerparamsltlt HWResolution [2400 2400] PageSize [612000 792000]gtgt setpagedevice

KAROL HOLLYacute



Bratislava 2011














Bratislava 2011

ISBN 978-80-89396-16-0


KAROL HOLLYacute



Bratislava 2011


4

KAROL HOLLYacute

=

OBSAH

Uacutevod 7














5


=

Zaacutever 113


Zoznam skratiek 130

Summary 131

Register 133




6

KAROL HOLLYacute

=


7


=

UacuteVOD








8

KAROL HOLLYacute

=










9


=










10

KAROL HOLLYacute

=








11


=








12

KAROL HOLLYacute

=








13


=














14

KAROL HOLLYacute

=















15


=














16

KAROL HOLLYacute

=










17


=










18

KAROL HOLLYacute

=










19


=









20

KAROL HOLLYacute

=












21


=










22

KAROL HOLLYacute

=









23


=







24

KAROL HOLLYacute

=













25


=












26

KAROL HOLLYacute

=










27


=













28

KAROL HOLLYacute

=











29


=







30

KAROL HOLLYacute

=










31


=






32

KAROL HOLLYacute

=


SOCIETY










33


=











34

KAROL HOLLYacute

=








35


=








36

KAROL HOLLYacute

=








37


=









38

KAROL HOLLYacute

=









39


=







40

KAROL HOLLYacute

=









41


=








42

KAROL HOLLYacute

=







43


=






44

KAROL HOLLYacute

=












45


=








46

KAROL HOLLYacute

=









47


=












48

KAROL HOLLYacute

=







4 s 59


49


=










50

KAROL HOLLYacute

=












51


=













52

KAROL HOLLYacute

=















53


=










54

KAROL HOLLYacute

=






55


=












56

KAROL HOLLYacute

=










57


=














58

KAROL HOLLYacute

=









59


=










60

KAROL HOLLYacute

=








s 5


61


=








62

KAROL HOLLYacute

=









63


=








64

KAROL HOLLYacute

=










65


=












66

KAROL HOLLYacute

=









67


=









68

KAROL HOLLYacute

=







69


=








70

KAROL HOLLYacute

=










71


=












72

KAROL HOLLYacute

=








73


=









74

KAROL HOLLYacute

=











75


=











76

KAROL HOLLYacute

=











77


=













78

KAROL HOLLYacute

=












79


=








nica 1912 roč 15 s 114-115


80

KAROL HOLLYacute

=


Lipa403










81


=












82

KAROL HOLLYacute

=







83


=









84

KAROL HOLLYacute

=








85


=







86

KAROL HOLLYacute

=


Z ROKU 1913









87


=









446 Živena 1912 roč 3 č 11 s 352


88

KAROL HOLLYacute

=










89


=







90

KAROL HOLLYacute

=










91


=













92

KAROL HOLLYacute

=






93


=









94

KAROL HOLLYacute

=









95


=












96

KAROL HOLLYacute

=









97


=













98

KAROL HOLLYacute

=









99


=









100

KAROL HOLLYacute

=








101


=











102

KAROL HOLLYacute

=











103


=











104

KAROL HOLLYacute

=










105


=








106

KAROL HOLLYacute

=








107


=









108

KAROL HOLLYacute

=








109


=











110

KAROL HOLLYacute

=








111


=








112

KAROL HOLLYacute

=










113


=

ZAacuteVER








114

KAROL HOLLYacute

=







115


=




116

KAROL HOLLYacute

=




117


=



118

KAROL HOLLYacute

=



119


=



120

KAROL HOLLYacute

=



121


=




122

KAROL HOLLYacute

=



123


=



124

KAROL HOLLYacute

=



125


=



126

KAROL HOLLYacute

=



127


=



128

KAROL HOLLYacute

=



129


=



130

KAROL HOLLYacute

=

ZOZNAM SKRATIEK



131


=

SUMMARY






132

KAROL HOLLYacute

=



133


=



















22 34 35 36 37 40 45 50 51 55 64 65 67 68 77 78 84 103 109 112 114















REGISTER574



134

KAROL HOLLYacute

=









Ľudmila 64 75 76 77 79 114




97 98 99 100 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112






35 43 52 71


90 91 Pavlů Bohdan 97 108 109







Ľudmila 18 22 39 40 45 46 47 48 51 53 71 72 87 88 111 112 114


(Klema) 24 33


41 44 45 46 47 51 54 58 61





18 20 22 37 38 40 55 56 57 58 59 60 63 64 66 87 114



98 100 103 104 105 111 112 115




40 42 43 44 45 47 55 64 68 78 112





105



135


=






UUram Jozef 28 29




33 34 35 36 37 38 39 40 41 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 35 54 56 57 63 64 67 68 69 71 80





Zdenka 88 89


38


136

KAROL HOLLYacute

=




137


=











138

KAROL HOLLYacute

=









139


=











140

KAROL HOLLYacute

=


O naacutes















141


=









142

KAROL HOLLYacute

=






143


=


č 10 s 113-114











144

KAROL HOLLYacute

=









145


=










146

KAROL HOLLYacute

=







147


=







148

KAROL HOLLYacute

=








149


=








150

KAROL HOLLYacute

=









151


=










152

KAROL HOLLYacute

=


Prvaacute obeť













153


=










154

KAROL HOLLYacute

=














155


=
















156

KAROL HOLLYacute

=
















157


=


















158

KAROL HOLLYacute

=


















159


=





ale pozde pozde


160

KAROL HOLLYacute

=




Oľga Stranskaacute







161


=










162

KAROL HOLLYacute

=






163


=












164

KAROL HOLLYacute

=








165


=










166

KAROL HOLLYacute

=









167


=










168

KAROL HOLLYacute

=













169


=




170

KAROL HOLLYacute

=




171


=




172

KAROL HOLLYacute

=




173


=




174

KAROL HOLLYacute

=




175


=




176

KAROL HOLLYacute

=




177


=




178

KAROL HOLLYacute

=




ltlt ASCII85EncodePages false AllowTransparency false AutoPositionEPSFiles true AutoRotatePages None Binding Left CalGrayProfile (Dot Gain 20) CalRGBProfile (sRGB IEC61966-21) CalCMYKProfile (US Web Coated 050SWOP051 v2) sRGBProfile (sRGB IEC61966-21) CannotEmbedFontPolicy Error CompatibilityLevel 13 CompressObjects Tags CompressPages true ConvertImagesToIndexed true PassThroughJPEGImages true CreateJobTicket false DefaultRenderingIntent Default DetectBlends true DetectCurves 00000 ColorConversionStrategy CMYK DoThumbnails false EmbedAllFonts true EmbedOpenType false ParseICCProfilesInComments true EmbedJobOptions true DSCReportingLevel 0 EmitDSCWarnings false EndPage -1 ImageMemory 1048576 LockDistillerParams false MaxSubsetPct 100 Optimize true OPM 1 ParseDSCComments true ParseDSCCommentsForDocInfo true PreserveCopyPage true PreserveDICMYKValues true PreserveEPSInfo true PreserveFlatness true PreserveHalftoneInfo false PreserveOPIComments true PreserveOverprintSettings true StartPage 1 SubsetFonts true TransferFunctionInfo Apply UCRandBGInfo Preserve UsePrologue false ColorSettingsFile (None) AlwaysEmbed [ true ] NeverEmbed [ true ] AntiAliasColorImages false CropColorImages true ColorImageMinResolution 300 ColorImageMinResolutionPolicy OK DownsampleColorImages true ColorImageDownsampleType Bicubic ColorImageResolution 300 ColorImageDepth -1 ColorImageMinDownsampleDepth 1 ColorImageDownsampleThreshold 150000 EncodeColorImages true ColorImageFilter DCTEncode AutoFilterColorImages true ColorImageAutoFilterStrategy JPEG ColorACSImageDict ltlt QFactor 015 HSamples [1 1 1 1] VSamples [1 1 1 1] gtgt ColorImageDict ltlt QFactor 015 HSamples [1 1 1 1] VSamples [1 1 1 1] gtgt JPEG2000ColorACSImageDict ltlt TileWidth 256 TileHeight 256 Quality 30 gtgt JPEG2000ColorImageDict ltlt TileWidth 256 TileHeight 256 Quality 30 gtgt AntiAliasGrayImages false CropGrayImages true GrayImageMinResolution 300 GrayImageMinResolutionPolicy OK DownsampleGrayImages true GrayImageDownsampleType Bicubic GrayImageResolution 300 GrayImageDepth -1 GrayImageMinDownsampleDepth 2 GrayImageDownsampleThreshold 150000 EncodeGrayImages true GrayImageFilter DCTEncode AutoFilterGrayImages true GrayImageAutoFilterStrategy JPEG GrayACSImageDict ltlt QFactor 015 HSamples [1 1 1 1] VSamples [1 1 1 1] gtgt GrayImageDict ltlt QFactor 015 HSamples [1 1 1 1] VSamples [1 1 1 1] gtgt JPEG2000GrayACSImageDict ltlt TileWidth 256 TileHeight 256 Quality 30 gtgt JPEG2000GrayImageDict ltlt TileWidth 256 TileHeight 256 Quality 30 gtgt AntiAliasMonoImages false CropMonoImages true MonoImageMinResolution 1200 MonoImageMinResolutionPolicy OK DownsampleMonoImages true MonoImageDownsampleType Bicubic MonoImageResolution 1200 MonoImageDepth -1 MonoImageDownsampleThreshold 150000 EncodeMonoImages true MonoImageFilter CCITTFaxEncode MonoImageDict ltlt K -1 gtgt AllowPSXObjects false CheckCompliance [ None ] PDFX1aCheck false PDFX3Check false PDFXCompliantPDFOnly false PDFXNoTrimBoxError true PDFXTrimBoxToMediaBoxOffset [ 000000 000000 000000 000000 ] PDFXSetBleedBoxToMediaBox true PDFXBleedBoxToTrimBoxOffset [ 000000 000000 000000 000000 ] PDFXOutputIntentProfile (None) PDFXOutputConditionIdentifier () PDFXOutputCondition () PDFXRegistryName () PDFXTrapped False CreateJDFFile false Description ltlt ARA ltFEFF06270633062A062E062F0645002006470630064700200627064406250639062F0627062F0627062A002006440625064606340627062100200648062B062706260642002000410064006F00620065002000500044004600200645062A064806270641064206290020064406440637062806270639062900200641064A00200627064406450637062706280639002006300627062A0020062F0631062C0627062A002006270644062C0648062F0629002006270644063906270644064A0629061B0020064A06450643064600200641062A062D00200648062B0627062606420020005000440046002006270644064506460634062306290020062806270633062A062E062F062706450020004100630072006F0062006100740020064800410064006F006200650020005200650061006400650072002006250635062F0627063100200035002E0030002006480627064406250635062F062706310627062A0020062706440623062D062F062B002E0635062F0627063100200035002E0030002006480627064406250635062F062706310627062A0020062706440623062D062F062B002Egt BGR ltFEFF04180437043f043e043b043704320430043904420435002004420435043704380020043d0430044104420440043e0439043a0438002c00200437043000200434043000200441044a0437043404300432043004420435002000410064006f00620065002000500044004600200434043e043a0443043c0435043d04420438002c0020043c0430043a04410438043c0430043b043d043e0020043f044004380433043e04340435043d04380020043704300020043204380441043e043a043e043a0430044704350441044204320435043d0020043f04350447043004420020043704300020043f044004350434043f0435044704300442043d04300020043f043e04340433043e0442043e0432043a0430002e002000200421044a04370434043004340435043d043804420435002000500044004600200434043e043a0443043c0435043d044204380020043c043e0433043004420020043404300020044104350020043e0442043204300440044f0442002004410020004100630072006f00620061007400200438002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020043800200441043b0435043404320430044904380020043204350440044104380438002egt CHS ltFEFF4f7f75288fd94e9b8bbe5b9a521b5efa7684002000410064006f006200650020005000440046002065876863900275284e8e9ad88d2891cf76845370524d53705237300260a853ef4ee54f7f75280020004100630072006f0062006100740020548c002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000204ee553ca66f49ad87248672c676562535f00521b5efa768400200050004400460020658768633002gt CHT ltFEFF4f7f752890194e9b8a2d7f6e5efa7acb7684002000410064006f006200650020005000440046002065874ef69069752865bc9ad854c18cea76845370524d5370523786557406300260a853ef4ee54f7f75280020004100630072006f0062006100740020548c002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000204ee553ca66f49ad87248672c4f86958b555f5df25efa7acb76840020005000440046002065874ef63002gt CZE ltFEFF005400610074006f0020006e006100730074006100760065006e00ed00200070006f0075017e0069006a007400650020006b0020007600790074007600e101590065006e00ed00200064006f006b0075006d0065006e0074016f002000410064006f006200650020005000440046002c0020006b00740065007200e90020007300650020006e0065006a006c00e90070006500200068006f006400ed002000700072006f0020006b00760061006c00690074006e00ed0020007400690073006b00200061002000700072006500700072006500730073002e002000200056007900740076006f01590065006e00e900200064006f006b0075006d0065006e007400790020005000440046002000620075006400650020006d006f017e006e00e90020006f007400650076015900ed007400200076002000700072006f006700720061006d0065006300680020004100630072006f00620061007400200061002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000610020006e006f0076011b006a016100ed00630068002egt DAN ltFEFF004200720075006700200069006e0064007300740069006c006c0069006e006700650072006e0065002000740069006c0020006100740020006f007000720065007400740065002000410064006f006200650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e007400650072002c0020006400650072002000620065006400730074002000650067006e006500720020007300690067002000740069006c002000700072006500700072006500730073002d007500640073006b007200690076006e0069006e00670020006100660020006800f8006a0020006b00760061006c0069007400650074002e0020004400650020006f007000720065007400740065006400650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e0074006500720020006b0061006e002000e50062006e00650073002000690020004100630072006f00620061007400200065006c006c006500720020004100630072006f006200610074002000520065006100640065007200200035002e00300020006f00670020006e0079006500720065002egt DEU ltFEFF00560065007200770065006e00640065006e0020005300690065002000640069006500730065002000450069006e007300740065006c006c0075006e00670065006e0020007a0075006d002000450072007300740065006c006c0065006e00200076006f006e002000410064006f006200650020005000440046002d0044006f006b0075006d0065006e00740065006e002c00200076006f006e002000640065006e0065006e002000530069006500200068006f006300680077006500720074006900670065002000500072006500700072006500730073002d0044007200750063006b0065002000650072007a0065007500670065006e0020006d00f60063006800740065006e002e002000450072007300740065006c006c007400650020005000440046002d0044006f006b0075006d0065006e007400650020006b00f6006e006e0065006e0020006d006900740020004100630072006f00620061007400200075006e0064002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020006f0064006500720020006800f600680065007200200067006500f600660066006e00650074002000770065007200640065006e002egt ESP ltFEFF005500740069006c0069006300650020006500730074006100200063006f006e0066006900670075007200610063006900f3006e0020007000610072006100200063007200650061007200200064006f00630075006d0065006e0074006f00730020005000440046002000640065002000410064006f0062006500200061006400650063007500610064006f00730020007000610072006100200069006d0070007200650073006900f3006e0020007000720065002d0065006400690074006f007200690061006c00200064006500200061006c00740061002000630061006c0069006400610064002e002000530065002000700075006500640065006e00200061006200720069007200200064006f00630075006d0065006e0074006f00730020005000440046002000630072006500610064006f007300200063006f006e0020004100630072006f006200610074002c002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200079002000760065007200730069006f006e0065007300200070006f00730074006500720069006f007200650073002egt ETI ltFEFF004b00610073007500740061006700650020006e0065006900640020007300e4007400740065006900640020006b00760061006c006900740065006500740073006500200074007200fc006b006900650065006c007300650020007000720069006e00740069006d0069007300650020006a0061006f006b007300200073006f00620069006c0069006b0065002000410064006f006200650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740069006400650020006c006f006f006d006900730065006b0073002e00200020004c006f006f0064007500640020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740065002000730061006100740065002000610076006100640061002000700072006f006700720061006d006d006900640065006700610020004100630072006f0062006100740020006e0069006e0067002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020006a00610020007500750065006d006100740065002000760065007200730069006f006f006e00690064006500670061002e000d000agt FRA ltFEFF005500740069006c006900730065007a00200063006500730020006f007000740069006f006e00730020006100660069006e00200064006500200063007200e900650072002000640065007300200064006f00630075006d0065006e00740073002000410064006f00620065002000500044004600200070006f0075007200200075006e00650020007100750061006c0069007400e90020006400270069006d007000720065007300730069006f006e00200070007200e9007000720065007300730065002e0020004c0065007300200064006f00630075006d0065006e00740073002000500044004600200063007200e900e90073002000700065007500760065006e0074002000ea0074007200650020006f007500760065007200740073002000640061006e00730020004100630072006f006200610074002c002000610069006e00730069002000710075002700410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000650074002000760065007200730069006f006e007300200075006c007400e90072006900650075007200650073002egt GRE ltFEFF03a703c103b703c303b903bc03bf03c003bf03b903ae03c303c403b5002003b103c503c403ad03c2002003c403b903c2002003c103c503b803bc03af03c303b503b903c2002003b303b903b1002003bd03b1002003b403b703bc03b903bf03c503c103b303ae03c303b503c403b5002003ad03b303b303c103b103c603b1002000410064006f006200650020005000440046002003c003bf03c5002003b503af03bd03b103b9002003ba03b103c42019002003b503be03bf03c703ae03bd002003ba03b103c403ac03bb03bb03b703bb03b1002003b303b903b1002003c003c103bf002d03b503ba03c403c503c003c903c403b903ba03ad03c2002003b503c103b303b103c303af03b503c2002003c503c803b703bb03ae03c2002003c003bf03b903cc03c403b703c403b103c2002e0020002003a403b10020005000440046002003ad03b303b303c103b103c603b1002003c003bf03c5002003ad03c703b503c403b5002003b403b703bc03b903bf03c503c103b303ae03c303b503b9002003bc03c003bf03c103bf03cd03bd002003bd03b1002003b103bd03bf03b903c703c403bf03cd03bd002003bc03b5002003c403bf0020004100630072006f006200610074002c002003c403bf002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002003ba03b103b9002003bc03b503c403b103b303b503bd03ad03c303c403b503c103b503c2002003b503ba03b403cc03c303b503b903c2002egt HEB ltFEFF05D405E905EA05DE05E905D5002005D105D405D205D305E805D505EA002005D005DC05D4002005DB05D305D9002005DC05D905E605D505E8002005DE05E105DE05DB05D9002000410064006F006200650020005000440046002005D405DE05D505EA05D005DE05D905DD002005DC05D405D305E405E105EA002005E705D305DD002D05D305E405D505E1002005D005D905DB05D505EA05D905EA002E002005DE05E105DE05DB05D90020005000440046002005E905E005D505E605E805D5002005E005D905EA05E005D905DD002005DC05E405EA05D905D705D4002005D105D005DE05E605E205D505EA0020004100630072006F006200610074002005D5002D00410064006F00620065002000520065006100640065007200200035002E0030002005D505D205E805E105D005D505EA002005DE05EA05E705D305DE05D505EA002005D905D505EA05E8002E05D005DE05D905DD002005DC002D005000440046002F0058002D0033002C002005E205D905D905E005D5002005D105DE05D305E805D905DA002005DC05DE05E905EA05DE05E9002005E905DC0020004100630072006F006200610074002E002005DE05E105DE05DB05D90020005000440046002005E905E005D505E605E805D5002005E005D905EA05E005D905DD002005DC05E405EA05D905D705D4002005D105D005DE05E605E205D505EA0020004100630072006F006200610074002005D5002D00410064006F00620065002000520065006100640065007200200035002E0030002005D505D205E805E105D005D505EA002005DE05EA05E705D305DE05D505EA002005D905D505EA05E8002Egt HRV (Za stvaranje Adobe PDF dokumenata najpogodnijih za visokokvalitetni ispis prije tiskanja koristite ove postavke Stvoreni PDF dokumenti mogu se otvoriti Acrobat i Adobe Reader 50 i kasnijim verzijama) HUN ltFEFF004b0069007600e1006c00f30020006d0069006e0151007300e9006701710020006e0079006f006d00640061006900200065006c0151006b00e90073007a00ed007401510020006e0079006f006d00740061007400e100730068006f007a0020006c006500670069006e006b00e1006200620020006d0065006700660065006c0065006c0151002000410064006f00620065002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e00740075006d006f006b0061007400200065007a0065006b006b0065006c0020006100200062006500e1006c006c00ed007400e10073006f006b006b0061006c0020006b00e90073007a00ed0074006800650074002e0020002000410020006c00e90074007200650068006f007a006f00740074002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e00740075006d006f006b00200061007a0020004100630072006f006200610074002000e9007300200061007a002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002c0020007600610067007900200061007a002000610074007400f3006c0020006b00e9007301510062006200690020007600650072007a006900f3006b006b0061006c0020006e00790069007400680061007400f3006b0020006d00650067002egt ITA ltFEFF005500740069006c0069007a007a006100720065002000710075006500730074006500200069006d0070006f007300740061007a0069006f006e00690020007000650072002000630072006500610072006500200064006f00630075006d0065006e00740069002000410064006f00620065002000500044004600200070006900f900200061006400610074007400690020006100200075006e00610020007000720065007300740061006d0070006100200064006900200061006c007400610020007100750061006c0069007400e0002e0020004900200064006f00630075006d0065006e007400690020005000440046002000630072006500610074006900200070006f00730073006f006e006f0020006500730073006500720065002000610070006500720074006900200063006f006e0020004100630072006f00620061007400200065002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200065002000760065007200730069006f006e006900200073007500630063006500730073006900760065002egt JPN ltFEFF9ad854c18cea306a30d730ea30d730ec30b951fa529b7528002000410064006f0062006500200050004400460020658766f8306e4f5c6210306b4f7f75283057307e305930023053306e8a2d5b9a30674f5c62103055308c305f0020005000440046002030d530a130a430eb306f3001004100630072006f0062006100740020304a30883073002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000204ee5964d3067958b304f30533068304c3067304d307e305930023053306e8a2d5b9a306b306f30d530a930f330c8306e57cb30818fbc307f304c5fc59808306730593002gt KOR ltFEFFc7740020c124c815c7440020c0acc6a9d558c5ec0020ace0d488c9c80020c2dcd5d80020c778c1c4c5d00020ac00c7a50020c801d569d55c002000410064006f0062006500200050004400460020bb38c11cb97c0020c791c131d569b2c8b2e4002e0020c774b807ac8c0020c791c131b41c00200050004400460020bb38c11cb2940020004100630072006f0062006100740020bc0f002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020c774c0c1c5d0c11c0020c5f40020c2180020c788c2b5b2c8b2e4002egt LTH ltFEFF004e006100750064006f006b0069007400650020016100690075006f007300200070006100720061006d006500740072007500730020006e006f0072011700640061006d00690020006b0075007200740069002000410064006f00620065002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e007400750073002c0020006b00750072006900650020006c0061006200690061007500730069006100690020007000720069007400610069006b007900740069002000610075006b01610074006f00730020006b006f006b007900620117007300200070006100720065006e006700740069006e00690061006d00200073007000610075007300640069006e0069006d00750069002e0020002000530075006b0075007200740069002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e007400610069002000670061006c006900200062016b007400690020006100740069006400610072006f006d00690020004100630072006f006200610074002000690072002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000610072002000760117006c00650073006e0117006d00690073002000760065007200730069006a006f006d00690073002egt LVI ltFEFF0049007a006d0061006e0074006f006a00690065007400200161006f00730020006900650073007400610074012b006a0075006d00750073002c0020006c0061006900200076006500690064006f00740075002000410064006f00620065002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e007400750073002c0020006b006100730020006900720020012b00700061016100690020007000690065006d01130072006f00740069002000610075006700730074006100730020006b00760061006c0069007401010074006500730020007000690072006d007300690065007300700069006501610061006e006100730020006400720075006b00610069002e00200049007a0076006500690064006f006a006900650074002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e007400750073002c0020006b006f002000760061007200200061007400760113007200740020006100720020004100630072006f00620061007400200075006e002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002c0020006b0101002000610072012b00200074006f0020006a00610075006e0101006b0101006d002000760065007200730069006a0101006d002egt NLD (Gebruik deze instellingen om Adobe PDF-documenten te maken die zijn geoptimaliseerd voor prepress-afdrukken van hoge kwaliteit De gemaakte PDF-documenten kunnen worden geopend met Acrobat en Adobe Reader 50 en hoger) NOR ltFEFF004200720075006b00200064006900730073006500200069006e006e007300740069006c006c0069006e00670065006e0065002000740069006c002000e50020006f0070007000720065007400740065002000410064006f006200650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740065007200200073006f006d00200065007200200062006500730074002000650067006e0065007400200066006f00720020006600f80072007400720079006b006b0073007500740073006b00720069006600740020006100760020006800f800790020006b00760061006c0069007400650074002e0020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740065006e00650020006b0061006e002000e50070006e00650073002000690020004100630072006f00620061007400200065006c006c00650072002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200065006c006c00650072002000730065006e006500720065002egt POL ltFEFF0055007300740061007700690065006e0069006100200064006f002000740077006f0072007a0065006e0069006100200064006f006b0075006d0065006e007400f300770020005000440046002000700072007a0065007a006e00610063007a006f006e00790063006800200064006f002000770079006400720075006b00f30077002000770020007700790073006f006b00690065006a0020006a0061006b006f015b00630069002e002000200044006f006b0075006d0065006e0074007900200050004400460020006d006f017c006e00610020006f007400770069006500720061010700200077002000700072006f006700720061006d006900650020004100630072006f00620061007400200069002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000690020006e006f00770073007a0079006d002egt PTB ltFEFF005500740069006c0069007a006500200065007300730061007300200063006f006e00660069006700750072006100e700f50065007300200064006500200066006f0072006d00610020006100200063007200690061007200200064006f00630075006d0065006e0074006f0073002000410064006f0062006500200050004400460020006d00610069007300200061006400650071007500610064006f00730020007000610072006100200070007200e9002d0069006d0070007200650073007300f50065007300200064006500200061006c007400610020007100750061006c00690064006100640065002e0020004f007300200064006f00630075006d0065006e0074006f00730020005000440046002000630072006900610064006f007300200070006f00640065006d0020007300650072002000610062006500720074006f007300200063006f006d0020006f0020004100630072006f006200610074002000650020006f002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000650020007600650072007300f50065007300200070006f00730074006500720069006f007200650073002egt RUM ltFEFF005500740069006c0069007a00610163006900200061006300650073007400650020007300650074010300720069002000700065006e007400720075002000610020006300720065006100200064006f00630075006d0065006e00740065002000410064006f006200650020005000440046002000610064006500630076006100740065002000700065006e0074007200750020007400690070010300720069007200650061002000700072006500700072006500730073002000640065002000630061006c006900740061007400650020007300750070006500720069006f006100720103002e002000200044006f00630075006d0065006e00740065006c00650020005000440046002000630072006500610074006500200070006f00740020006600690020006400650073006300680069007300650020006300750020004100630072006f006200610074002c002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020015f00690020007600650072007300690075006e0069006c006500200075006c0074006500720069006f006100720065002egt RUS ltFEFF04180441043f043e043b044c04370443043904420435002004340430043d043d044b04350020043d0430044104420440043e0439043a043800200434043b044f00200441043e043704340430043d0438044f00200434043e043a0443043c0435043d0442043e0432002000410064006f006200650020005000440046002c0020043c0430043a04410438043c0430043b044c043d043e0020043f043e04340445043e0434044f04490438044500200434043b044f00200432044b0441043e043a043e043a0430044704350441044204320435043d043d043e0433043e00200434043e043f0435044704300442043d043e0433043e00200432044b0432043e04340430002e002000200421043e043704340430043d043d044b04350020005000440046002d0434043e043a0443043c0435043d0442044b0020043c043e0436043d043e0020043e0442043a0440044b043204300442044c002004410020043f043e043c043e0449044c044e0020004100630072006f00620061007400200438002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020043800200431043e043b043504350020043f043e04370434043d043804450020043204350440044104380439002egt SKY ltFEFF0054006900650074006f0020006e006100730074006100760065006e0069006100200070006f0075017e0069007400650020006e00610020007600790074007600e100720061006e0069006500200064006f006b0075006d0065006e0074006f0076002000410064006f006200650020005000440046002c0020006b0074006f007200e90020007300610020006e0061006a006c0065007001610069006500200068006f0064006900610020006e00610020006b00760061006c00690074006e00fa00200074006c0061010d00200061002000700072006500700072006500730073002e00200056007900740076006f00720065006e00e900200064006f006b0075006d0065006e007400790020005000440046002000620075006400650020006d006f017e006e00e90020006f00740076006f00720069016500200076002000700072006f006700720061006d006f006300680020004100630072006f00620061007400200061002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000610020006e006f0076016100ed00630068002egt SLV ltFEFF005400650020006e006100730074006100760069007400760065002000750070006f0072006100620069007400650020007a00610020007500730074007600610072006a0061006e006a006500200064006f006b0075006d0065006e0074006f0076002000410064006f006200650020005000440046002c0020006b006900200073006f0020006e0061006a007000720069006d00650072006e0065006a016100690020007a00610020006b0061006b006f0076006f00730074006e006f0020007400690073006b0061006e006a00650020007300200070007200690070007200610076006f0020006e00610020007400690073006b002e00200020005500730074007600610072006a0065006e006500200064006f006b0075006d0065006e0074006500200050004400460020006a00650020006d006f0067006f010d00650020006f0064007000720065007400690020007a0020004100630072006f00620061007400200069006e002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200069006e0020006e006f00760065006a01610069006d002egt SUO ltFEFF004b00e40079007400e40020006e00e40069007400e4002000610073006500740075006b007300690061002c0020006b0075006e0020006c0075006f00740020006c00e400680069006e006e00e4002000760061006100740069007600610061006e0020007000610069006e006100740075006b00730065006e002000760061006c006d0069007300740065006c00750074007900f6006800f6006e00200073006f00700069007600690061002000410064006f0062006500200050004400460020002d0064006f006b0075006d0065006e007400740065006a0061002e0020004c0075006f0064007500740020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740069007400200076006f0069006400610061006e0020006100760061007400610020004100630072006f0062006100740069006c006c00610020006a0061002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030003a006c006c00610020006a006100200075007500640065006d006d0069006c006c0061002egt SVE ltFEFF0041006e007600e4006e00640020006400650020006800e4007200200069006e0073007400e4006c006c006e0069006e006700610072006e00610020006f006d002000640075002000760069006c006c00200073006b006100700061002000410064006f006200650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e007400200073006f006d002000e400720020006c00e4006d0070006c0069006700610020006600f60072002000700072006500700072006500730073002d007500740073006b00720069006600740020006d006500640020006800f600670020006b00760061006c0069007400650074002e002000200053006b006100700061006400650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740020006b0061006e002000f600700070006e00610073002000690020004100630072006f0062006100740020006f00630068002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020006f00630068002000730065006e006100720065002egt TUR ltFEFF005900fc006b00730065006b0020006b0061006c006900740065006c0069002000f6006e002000790061007a006401310072006d00610020006200610073006b013100730131006e006100200065006e0020006900790069002000750079006100620069006c006500630065006b002000410064006f006200650020005000440046002000620065006c00670065006c0065007200690020006f006c0075015f007400750072006d0061006b0020006900e70069006e00200062007500200061007900610072006c0061007201310020006b0075006c006c0061006e0131006e002e00200020004f006c0075015f0074007500720075006c0061006e0020005000440046002000620065006c00670065006c0065007200690020004100630072006f006200610074002000760065002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200076006500200073006f006e0072006100730131006e00640061006b00690020007300fc007200fc006d006c00650072006c00650020006100e70131006c006100620069006c00690072002egt UKR ltFEFF04120438043a043e0440043804410442043e043204430439044204350020044604560020043f043004400430043c043504420440043800200434043b044f0020044104420432043e04400435043d043d044f00200434043e043a0443043c0435043d044204560432002000410064006f006200650020005000440046002c0020044f043a04560020043d04300439043a04400430044904350020043f045604340445043e0434044f0442044c00200434043b044f0020043204380441043e043a043e044f043a04560441043d043e0433043e0020043f0435044004350434043404400443043a043e0432043e0433043e0020043404400443043a0443002e00200020042104420432043e04400435043d045600200434043e043a0443043c0435043d0442043800200050004400460020043c043e0436043d04300020043204560434043a0440043804420438002004430020004100630072006f006200610074002004420430002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002004300431043e0020043f04560437043d04560448043e04570020043204350440044104560457002egt ENU (Use these settings to create Adobe PDF documents best suited for high-quality prepress printing Created PDF documents can be opened with Acrobat and Adobe Reader 50 and later) gtgt Namespace [ (Adobe) (Common) (10) ] OtherNamespaces [ ltlt AsReaderSpreads false CropImagesToFrames true ErrorControl WarnAndContinue FlattenerIgnoreSpreadOverrides false IncludeGuidesGrids false IncludeNonPrinting false IncludeSlug false Namespace [ (Adobe) (InDesign) (40) ] OmitPlacedBitmaps false OmitPlacedEPS false OmitPlacedPDF false SimulateOverprint Legacy gtgt ltlt AddBleedMarks false AddColorBars false AddCropMarks false AddPageInfo false AddRegMarks false ConvertColors ConvertToCMYK DestinationProfileName () DestinationProfileSelector DocumentCMYK Downsample16BitImages true FlattenerPreset ltlt PresetSelector MediumResolution gtgt FormElements false GenerateStructure false IncludeBookmarks false IncludeHyperlinks false IncludeInteractive false IncludeLayers false IncludeProfiles false MultimediaHandling UseObjectSettings Namespace [ (Adobe) (CreativeSuite) (20) ] PDFXOutputIntentProfileSelector DocumentCMYK PreserveEditing true UntaggedCMYKHandling LeaveUntagged UntaggedRGBHandling UseDocumentProfile UseDocumentBleed false gtgt ]gtgt setdistillerparamsltlt HWResolution [2400 2400] PageSize [612000 792000]gtgt setpagedevice













Bratislava 2011

ISBN 978-80-89396-16-0


KAROL HOLLYacute



Bratislava 2011


4

KAROL HOLLYacute

=

OBSAH

Uacutevod 7














5


=

Zaacutever 113


Zoznam skratiek 130

Summary 131

Register 133




6

KAROL HOLLYacute

=


7


=

UacuteVOD








8

KAROL HOLLYacute

=










9


=










10

KAROL HOLLYacute

=








11


=








12

KAROL HOLLYacute

=








13


=














14

KAROL HOLLYacute

=















15


=














16

KAROL HOLLYacute

=










17


=










18

KAROL HOLLYacute

=










19


=









20

KAROL HOLLYacute

=












21


=










22

KAROL HOLLYacute

=









23


=







24

KAROL HOLLYacute

=













25


=












26

KAROL HOLLYacute

=










27


=













28

KAROL HOLLYacute

=











29


=







30

KAROL HOLLYacute

=










31


=






32

KAROL HOLLYacute

=


SOCIETY










33


=











34

KAROL HOLLYacute

=








35


=








36

KAROL HOLLYacute

=








37


=









38

KAROL HOLLYacute

=









39


=







40

KAROL HOLLYacute

=









41


=








42

KAROL HOLLYacute

=







43


=






44

KAROL HOLLYacute

=












45


=








46

KAROL HOLLYacute

=









47


=












48

KAROL HOLLYacute

=







4 s 59


49


=










50

KAROL HOLLYacute

=












51


=













52

KAROL HOLLYacute

=















53


=










54

KAROL HOLLYacute

=






55


=












56

KAROL HOLLYacute

=










57


=














58

KAROL HOLLYacute

=









59


=










60

KAROL HOLLYacute

=








s 5


61


=








62

KAROL HOLLYacute

=









63


=








64

KAROL HOLLYacute

=










65


=












66

KAROL HOLLYacute

=









67


=









68

KAROL HOLLYacute

=







69


=








70

KAROL HOLLYacute

=










71


=












72

KAROL HOLLYacute

=








73


=









74

KAROL HOLLYacute

=











75


=











76

KAROL HOLLYacute

=











77


=













78

KAROL HOLLYacute

=












79


=








nica 1912 roč 15 s 114-115


80

KAROL HOLLYacute

=


Lipa403










81


=












82

KAROL HOLLYacute

=







83


=









84

KAROL HOLLYacute

=








85


=







86

KAROL HOLLYacute

=


Z ROKU 1913









87


=









446 Živena 1912 roč 3 č 11 s 352


88

KAROL HOLLYacute

=










89


=







90

KAROL HOLLYacute

=










91


=













92

KAROL HOLLYacute

=






93


=









94

KAROL HOLLYacute

=









95


=












96

KAROL HOLLYacute

=









97


=













98

KAROL HOLLYacute

=









99


=









100

KAROL HOLLYacute

=








101


=











102

KAROL HOLLYacute

=











103


=











104

KAROL HOLLYacute

=










105


=








106

KAROL HOLLYacute

=








107


=









108

KAROL HOLLYacute

=








109


=











110

KAROL HOLLYacute

=








111


=








112

KAROL HOLLYacute

=










113


=

ZAacuteVER








114

KAROL HOLLYacute

=







115


=




116

KAROL HOLLYacute

=




117


=



118

KAROL HOLLYacute

=



119


=



120

KAROL HOLLYacute

=



121


=




122

KAROL HOLLYacute

=



123


=



124

KAROL HOLLYacute

=



125


=



126

KAROL HOLLYacute

=



127


=



128

KAROL HOLLYacute

=



129


=



130

KAROL HOLLYacute

=

ZOZNAM SKRATIEK



131


=

SUMMARY






132

KAROL HOLLYacute

=



133


=



















22 34 35 36 37 40 45 50 51 55 64 65 67 68 77 78 84 103 109 112 114















REGISTER574



134

KAROL HOLLYacute

=









Ľudmila 64 75 76 77 79 114




97 98 99 100 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112






35 43 52 71


90 91 Pavlů Bohdan 97 108 109







Ľudmila 18 22 39 40 45 46 47 48 51 53 71 72 87 88 111 112 114


(Klema) 24 33


41 44 45 46 47 51 54 58 61





18 20 22 37 38 40 55 56 57 58 59 60 63 64 66 87 114



98 100 103 104 105 111 112 115




40 42 43 44 45 47 55 64 68 78 112





105



135


=






UUram Jozef 28 29




33 34 35 36 37 38 39 40 41 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 35 54 56 57 63 64 67 68 69 71 80





Zdenka 88 89


38


136

KAROL HOLLYacute

=




137


=











138

KAROL HOLLYacute

=









139


=











140

KAROL HOLLYacute

=


O naacutes















141


=









142

KAROL HOLLYacute

=






143


=


č 10 s 113-114











144

KAROL HOLLYacute

=









145


=










146

KAROL HOLLYacute

=







147


=







148

KAROL HOLLYacute

=








149


=








150

KAROL HOLLYacute

=









151


=










152

KAROL HOLLYacute

=


Prvaacute obeť













153


=










154

KAROL HOLLYacute

=














155


=
















156

KAROL HOLLYacute

=
















157


=


















158

KAROL HOLLYacute

=


















159


=





ale pozde pozde


160

KAROL HOLLYacute

=




Oľga Stranskaacute







161


=










162

KAROL HOLLYacute

=






163


=












164

KAROL HOLLYacute

=








165


=










166

KAROL HOLLYacute

=









167


=










168

KAROL HOLLYacute

=













169


=




170

KAROL HOLLYacute

=




171


=




172

KAROL HOLLYacute

=




173


=




174

KAROL HOLLYacute

=




175


=




176

KAROL HOLLYacute

=




177


=




178

KAROL HOLLYacute

=




ltlt ASCII85EncodePages false AllowTransparency false AutoPositionEPSFiles true AutoRotatePages None Binding Left CalGrayProfile (Dot Gain 20) CalRGBProfile (sRGB IEC61966-21) CalCMYKProfile (US Web Coated 050SWOP051 v2) sRGBProfile (sRGB IEC61966-21) CannotEmbedFontPolicy Error CompatibilityLevel 13 CompressObjects Tags CompressPages true ConvertImagesToIndexed true PassThroughJPEGImages true CreateJobTicket false DefaultRenderingIntent Default DetectBlends true DetectCurves 00000 ColorConversionStrategy CMYK DoThumbnails false EmbedAllFonts true EmbedOpenType false ParseICCProfilesInComments true EmbedJobOptions true DSCReportingLevel 0 EmitDSCWarnings false EndPage -1 ImageMemory 1048576 LockDistillerParams false MaxSubsetPct 100 Optimize true OPM 1 ParseDSCComments true ParseDSCCommentsForDocInfo true PreserveCopyPage true PreserveDICMYKValues true PreserveEPSInfo true PreserveFlatness true PreserveHalftoneInfo false PreserveOPIComments true PreserveOverprintSettings true StartPage 1 SubsetFonts true TransferFunctionInfo Apply UCRandBGInfo Preserve UsePrologue false ColorSettingsFile (None) AlwaysEmbed [ true ] NeverEmbed [ true ] AntiAliasColorImages false CropColorImages true ColorImageMinResolution 300 ColorImageMinResolutionPolicy OK DownsampleColorImages true ColorImageDownsampleType Bicubic ColorImageResolution 300 ColorImageDepth -1 ColorImageMinDownsampleDepth 1 ColorImageDownsampleThreshold 150000 EncodeColorImages true ColorImageFilter DCTEncode AutoFilterColorImages true ColorImageAutoFilterStrategy JPEG ColorACSImageDict ltlt QFactor 015 HSamples [1 1 1 1] VSamples [1 1 1 1] gtgt ColorImageDict ltlt QFactor 015 HSamples [1 1 1 1] VSamples [1 1 1 1] gtgt JPEG2000ColorACSImageDict ltlt TileWidth 256 TileHeight 256 Quality 30 gtgt JPEG2000ColorImageDict ltlt TileWidth 256 TileHeight 256 Quality 30 gtgt AntiAliasGrayImages false CropGrayImages true GrayImageMinResolution 300 GrayImageMinResolutionPolicy OK DownsampleGrayImages true GrayImageDownsampleType Bicubic GrayImageResolution 300 GrayImageDepth -1 GrayImageMinDownsampleDepth 2 GrayImageDownsampleThreshold 150000 EncodeGrayImages true GrayImageFilter DCTEncode AutoFilterGrayImages true GrayImageAutoFilterStrategy JPEG GrayACSImageDict ltlt QFactor 015 HSamples [1 1 1 1] VSamples [1 1 1 1] gtgt GrayImageDict ltlt QFactor 015 HSamples [1 1 1 1] VSamples [1 1 1 1] gtgt JPEG2000GrayACSImageDict ltlt TileWidth 256 TileHeight 256 Quality 30 gtgt JPEG2000GrayImageDict ltlt TileWidth 256 TileHeight 256 Quality 30 gtgt AntiAliasMonoImages false CropMonoImages true MonoImageMinResolution 1200 MonoImageMinResolutionPolicy OK DownsampleMonoImages true MonoImageDownsampleType Bicubic MonoImageResolution 1200 MonoImageDepth -1 MonoImageDownsampleThreshold 150000 EncodeMonoImages true MonoImageFilter CCITTFaxEncode MonoImageDict ltlt K -1 gtgt AllowPSXObjects false CheckCompliance [ None ] PDFX1aCheck false PDFX3Check false PDFXCompliantPDFOnly false PDFXNoTrimBoxError true PDFXTrimBoxToMediaBoxOffset [ 000000 000000 000000 000000 ] PDFXSetBleedBoxToMediaBox true PDFXBleedBoxToTrimBoxOffset [ 000000 000000 000000 000000 ] PDFXOutputIntentProfile (None) PDFXOutputConditionIdentifier () PDFXOutputCondition () PDFXRegistryName () PDFXTrapped False CreateJDFFile false Description ltlt ARA ltFEFF06270633062A062E062F0645002006470630064700200627064406250639062F0627062F0627062A002006440625064606340627062100200648062B062706260642002000410064006F00620065002000500044004600200645062A064806270641064206290020064406440637062806270639062900200641064A00200627064406450637062706280639002006300627062A0020062F0631062C0627062A002006270644062C0648062F0629002006270644063906270644064A0629061B0020064A06450643064600200641062A062D00200648062B0627062606420020005000440046002006270644064506460634062306290020062806270633062A062E062F062706450020004100630072006F0062006100740020064800410064006F006200650020005200650061006400650072002006250635062F0627063100200035002E0030002006480627064406250635062F062706310627062A0020062706440623062D062F062B002E0635062F0627063100200035002E0030002006480627064406250635062F062706310627062A0020062706440623062D062F062B002Egt BGR ltFEFF04180437043f043e043b043704320430043904420435002004420435043704380020043d0430044104420440043e0439043a0438002c00200437043000200434043000200441044a0437043404300432043004420435002000410064006f00620065002000500044004600200434043e043a0443043c0435043d04420438002c0020043c0430043a04410438043c0430043b043d043e0020043f044004380433043e04340435043d04380020043704300020043204380441043e043a043e043a0430044704350441044204320435043d0020043f04350447043004420020043704300020043f044004350434043f0435044704300442043d04300020043f043e04340433043e0442043e0432043a0430002e002000200421044a04370434043004340435043d043804420435002000500044004600200434043e043a0443043c0435043d044204380020043c043e0433043004420020043404300020044104350020043e0442043204300440044f0442002004410020004100630072006f00620061007400200438002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020043800200441043b0435043404320430044904380020043204350440044104380438002egt CHS ltFEFF4f7f75288fd94e9b8bbe5b9a521b5efa7684002000410064006f006200650020005000440046002065876863900275284e8e9ad88d2891cf76845370524d53705237300260a853ef4ee54f7f75280020004100630072006f0062006100740020548c002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000204ee553ca66f49ad87248672c676562535f00521b5efa768400200050004400460020658768633002gt CHT ltFEFF4f7f752890194e9b8a2d7f6e5efa7acb7684002000410064006f006200650020005000440046002065874ef69069752865bc9ad854c18cea76845370524d5370523786557406300260a853ef4ee54f7f75280020004100630072006f0062006100740020548c002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000204ee553ca66f49ad87248672c4f86958b555f5df25efa7acb76840020005000440046002065874ef63002gt CZE ltFEFF005400610074006f0020006e006100730074006100760065006e00ed00200070006f0075017e0069006a007400650020006b0020007600790074007600e101590065006e00ed00200064006f006b0075006d0065006e0074016f002000410064006f006200650020005000440046002c0020006b00740065007200e90020007300650020006e0065006a006c00e90070006500200068006f006400ed002000700072006f0020006b00760061006c00690074006e00ed0020007400690073006b00200061002000700072006500700072006500730073002e002000200056007900740076006f01590065006e00e900200064006f006b0075006d0065006e007400790020005000440046002000620075006400650020006d006f017e006e00e90020006f007400650076015900ed007400200076002000700072006f006700720061006d0065006300680020004100630072006f00620061007400200061002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000610020006e006f0076011b006a016100ed00630068002egt DAN ltFEFF004200720075006700200069006e0064007300740069006c006c0069006e006700650072006e0065002000740069006c0020006100740020006f007000720065007400740065002000410064006f006200650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e007400650072002c0020006400650072002000620065006400730074002000650067006e006500720020007300690067002000740069006c002000700072006500700072006500730073002d007500640073006b007200690076006e0069006e00670020006100660020006800f8006a0020006b00760061006c0069007400650074002e0020004400650020006f007000720065007400740065006400650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e0074006500720020006b0061006e002000e50062006e00650073002000690020004100630072006f00620061007400200065006c006c006500720020004100630072006f006200610074002000520065006100640065007200200035002e00300020006f00670020006e0079006500720065002egt DEU ltFEFF00560065007200770065006e00640065006e0020005300690065002000640069006500730065002000450069006e007300740065006c006c0075006e00670065006e0020007a0075006d002000450072007300740065006c006c0065006e00200076006f006e002000410064006f006200650020005000440046002d0044006f006b0075006d0065006e00740065006e002c00200076006f006e002000640065006e0065006e002000530069006500200068006f006300680077006500720074006900670065002000500072006500700072006500730073002d0044007200750063006b0065002000650072007a0065007500670065006e0020006d00f60063006800740065006e002e002000450072007300740065006c006c007400650020005000440046002d0044006f006b0075006d0065006e007400650020006b00f6006e006e0065006e0020006d006900740020004100630072006f00620061007400200075006e0064002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020006f0064006500720020006800f600680065007200200067006500f600660066006e00650074002000770065007200640065006e002egt ESP ltFEFF005500740069006c0069006300650020006500730074006100200063006f006e0066006900670075007200610063006900f3006e0020007000610072006100200063007200650061007200200064006f00630075006d0065006e0074006f00730020005000440046002000640065002000410064006f0062006500200061006400650063007500610064006f00730020007000610072006100200069006d0070007200650073006900f3006e0020007000720065002d0065006400690074006f007200690061006c00200064006500200061006c00740061002000630061006c0069006400610064002e002000530065002000700075006500640065006e00200061006200720069007200200064006f00630075006d0065006e0074006f00730020005000440046002000630072006500610064006f007300200063006f006e0020004100630072006f006200610074002c002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200079002000760065007200730069006f006e0065007300200070006f00730074006500720069006f007200650073002egt ETI ltFEFF004b00610073007500740061006700650020006e0065006900640020007300e4007400740065006900640020006b00760061006c006900740065006500740073006500200074007200fc006b006900650065006c007300650020007000720069006e00740069006d0069007300650020006a0061006f006b007300200073006f00620069006c0069006b0065002000410064006f006200650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740069006400650020006c006f006f006d006900730065006b0073002e00200020004c006f006f0064007500640020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740065002000730061006100740065002000610076006100640061002000700072006f006700720061006d006d006900640065006700610020004100630072006f0062006100740020006e0069006e0067002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020006a00610020007500750065006d006100740065002000760065007200730069006f006f006e00690064006500670061002e000d000agt FRA ltFEFF005500740069006c006900730065007a00200063006500730020006f007000740069006f006e00730020006100660069006e00200064006500200063007200e900650072002000640065007300200064006f00630075006d0065006e00740073002000410064006f00620065002000500044004600200070006f0075007200200075006e00650020007100750061006c0069007400e90020006400270069006d007000720065007300730069006f006e00200070007200e9007000720065007300730065002e0020004c0065007300200064006f00630075006d0065006e00740073002000500044004600200063007200e900e90073002000700065007500760065006e0074002000ea0074007200650020006f007500760065007200740073002000640061006e00730020004100630072006f006200610074002c002000610069006e00730069002000710075002700410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000650074002000760065007200730069006f006e007300200075006c007400e90072006900650075007200650073002egt GRE ltFEFF03a703c103b703c303b903bc03bf03c003bf03b903ae03c303c403b5002003b103c503c403ad03c2002003c403b903c2002003c103c503b803bc03af03c303b503b903c2002003b303b903b1002003bd03b1002003b403b703bc03b903bf03c503c103b303ae03c303b503c403b5002003ad03b303b303c103b103c603b1002000410064006f006200650020005000440046002003c003bf03c5002003b503af03bd03b103b9002003ba03b103c42019002003b503be03bf03c703ae03bd002003ba03b103c403ac03bb03bb03b703bb03b1002003b303b903b1002003c003c103bf002d03b503ba03c403c503c003c903c403b903ba03ad03c2002003b503c103b303b103c303af03b503c2002003c503c803b703bb03ae03c2002003c003bf03b903cc03c403b703c403b103c2002e0020002003a403b10020005000440046002003ad03b303b303c103b103c603b1002003c003bf03c5002003ad03c703b503c403b5002003b403b703bc03b903bf03c503c103b303ae03c303b503b9002003bc03c003bf03c103bf03cd03bd002003bd03b1002003b103bd03bf03b903c703c403bf03cd03bd002003bc03b5002003c403bf0020004100630072006f006200610074002c002003c403bf002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002003ba03b103b9002003bc03b503c403b103b303b503bd03ad03c303c403b503c103b503c2002003b503ba03b403cc03c303b503b903c2002egt HEB ltFEFF05D405E905EA05DE05E905D5002005D105D405D205D305E805D505EA002005D005DC05D4002005DB05D305D9002005DC05D905E605D505E8002005DE05E105DE05DB05D9002000410064006F006200650020005000440046002005D405DE05D505EA05D005DE05D905DD002005DC05D405D305E405E105EA002005E705D305DD002D05D305E405D505E1002005D005D905DB05D505EA05D905EA002E002005DE05E105DE05DB05D90020005000440046002005E905E005D505E605E805D5002005E005D905EA05E005D905DD002005DC05E405EA05D905D705D4002005D105D005DE05E605E205D505EA0020004100630072006F006200610074002005D5002D00410064006F00620065002000520065006100640065007200200035002E0030002005D505D205E805E105D005D505EA002005DE05EA05E705D305DE05D505EA002005D905D505EA05E8002E05D005DE05D905DD002005DC002D005000440046002F0058002D0033002C002005E205D905D905E005D5002005D105DE05D305E805D905DA002005DC05DE05E905EA05DE05E9002005E905DC0020004100630072006F006200610074002E002005DE05E105DE05DB05D90020005000440046002005E905E005D505E605E805D5002005E005D905EA05E005D905DD002005DC05E405EA05D905D705D4002005D105D005DE05E605E205D505EA0020004100630072006F006200610074002005D5002D00410064006F00620065002000520065006100640065007200200035002E0030002005D505D205E805E105D005D505EA002005DE05EA05E705D305DE05D505EA002005D905D505EA05E8002Egt HRV (Za stvaranje Adobe PDF dokumenata najpogodnijih za visokokvalitetni ispis prije tiskanja koristite ove postavke Stvoreni PDF dokumenti mogu se otvoriti Acrobat i Adobe Reader 50 i kasnijim verzijama) HUN ltFEFF004b0069007600e1006c00f30020006d0069006e0151007300e9006701710020006e0079006f006d00640061006900200065006c0151006b00e90073007a00ed007401510020006e0079006f006d00740061007400e100730068006f007a0020006c006500670069006e006b00e1006200620020006d0065006700660065006c0065006c0151002000410064006f00620065002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e00740075006d006f006b0061007400200065007a0065006b006b0065006c0020006100200062006500e1006c006c00ed007400e10073006f006b006b0061006c0020006b00e90073007a00ed0074006800650074002e0020002000410020006c00e90074007200650068006f007a006f00740074002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e00740075006d006f006b00200061007a0020004100630072006f006200610074002000e9007300200061007a002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002c0020007600610067007900200061007a002000610074007400f3006c0020006b00e9007301510062006200690020007600650072007a006900f3006b006b0061006c0020006e00790069007400680061007400f3006b0020006d00650067002egt ITA ltFEFF005500740069006c0069007a007a006100720065002000710075006500730074006500200069006d0070006f007300740061007a0069006f006e00690020007000650072002000630072006500610072006500200064006f00630075006d0065006e00740069002000410064006f00620065002000500044004600200070006900f900200061006400610074007400690020006100200075006e00610020007000720065007300740061006d0070006100200064006900200061006c007400610020007100750061006c0069007400e0002e0020004900200064006f00630075006d0065006e007400690020005000440046002000630072006500610074006900200070006f00730073006f006e006f0020006500730073006500720065002000610070006500720074006900200063006f006e0020004100630072006f00620061007400200065002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200065002000760065007200730069006f006e006900200073007500630063006500730073006900760065002egt JPN ltFEFF9ad854c18cea306a30d730ea30d730ec30b951fa529b7528002000410064006f0062006500200050004400460020658766f8306e4f5c6210306b4f7f75283057307e305930023053306e8a2d5b9a30674f5c62103055308c305f0020005000440046002030d530a130a430eb306f3001004100630072006f0062006100740020304a30883073002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000204ee5964d3067958b304f30533068304c3067304d307e305930023053306e8a2d5b9a306b306f30d530a930f330c8306e57cb30818fbc307f304c5fc59808306730593002gt KOR ltFEFFc7740020c124c815c7440020c0acc6a9d558c5ec0020ace0d488c9c80020c2dcd5d80020c778c1c4c5d00020ac00c7a50020c801d569d55c002000410064006f0062006500200050004400460020bb38c11cb97c0020c791c131d569b2c8b2e4002e0020c774b807ac8c0020c791c131b41c00200050004400460020bb38c11cb2940020004100630072006f0062006100740020bc0f002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020c774c0c1c5d0c11c0020c5f40020c2180020c788c2b5b2c8b2e4002egt LTH ltFEFF004e006100750064006f006b0069007400650020016100690075006f007300200070006100720061006d006500740072007500730020006e006f0072011700640061006d00690020006b0075007200740069002000410064006f00620065002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e007400750073002c0020006b00750072006900650020006c0061006200690061007500730069006100690020007000720069007400610069006b007900740069002000610075006b01610074006f00730020006b006f006b007900620117007300200070006100720065006e006700740069006e00690061006d00200073007000610075007300640069006e0069006d00750069002e0020002000530075006b0075007200740069002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e007400610069002000670061006c006900200062016b007400690020006100740069006400610072006f006d00690020004100630072006f006200610074002000690072002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000610072002000760117006c00650073006e0117006d00690073002000760065007200730069006a006f006d00690073002egt LVI ltFEFF0049007a006d0061006e0074006f006a00690065007400200161006f00730020006900650073007400610074012b006a0075006d00750073002c0020006c0061006900200076006500690064006f00740075002000410064006f00620065002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e007400750073002c0020006b006100730020006900720020012b00700061016100690020007000690065006d01130072006f00740069002000610075006700730074006100730020006b00760061006c0069007401010074006500730020007000690072006d007300690065007300700069006501610061006e006100730020006400720075006b00610069002e00200049007a0076006500690064006f006a006900650074002000500044004600200064006f006b0075006d0065006e007400750073002c0020006b006f002000760061007200200061007400760113007200740020006100720020004100630072006f00620061007400200075006e002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002c0020006b0101002000610072012b00200074006f0020006a00610075006e0101006b0101006d002000760065007200730069006a0101006d002egt NLD (Gebruik deze instellingen om Adobe PDF-documenten te maken die zijn geoptimaliseerd voor prepress-afdrukken van hoge kwaliteit De gemaakte PDF-documenten kunnen worden geopend met Acrobat en Adobe Reader 50 en hoger) NOR ltFEFF004200720075006b00200064006900730073006500200069006e006e007300740069006c006c0069006e00670065006e0065002000740069006c002000e50020006f0070007000720065007400740065002000410064006f006200650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740065007200200073006f006d00200065007200200062006500730074002000650067006e0065007400200066006f00720020006600f80072007400720079006b006b0073007500740073006b00720069006600740020006100760020006800f800790020006b00760061006c0069007400650074002e0020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740065006e00650020006b0061006e002000e50070006e00650073002000690020004100630072006f00620061007400200065006c006c00650072002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200065006c006c00650072002000730065006e006500720065002egt POL ltFEFF0055007300740061007700690065006e0069006100200064006f002000740077006f0072007a0065006e0069006100200064006f006b0075006d0065006e007400f300770020005000440046002000700072007a0065007a006e00610063007a006f006e00790063006800200064006f002000770079006400720075006b00f30077002000770020007700790073006f006b00690065006a0020006a0061006b006f015b00630069002e002000200044006f006b0075006d0065006e0074007900200050004400460020006d006f017c006e00610020006f007400770069006500720061010700200077002000700072006f006700720061006d006900650020004100630072006f00620061007400200069002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000690020006e006f00770073007a0079006d002egt PTB ltFEFF005500740069006c0069007a006500200065007300730061007300200063006f006e00660069006700750072006100e700f50065007300200064006500200066006f0072006d00610020006100200063007200690061007200200064006f00630075006d0065006e0074006f0073002000410064006f0062006500200050004400460020006d00610069007300200061006400650071007500610064006f00730020007000610072006100200070007200e9002d0069006d0070007200650073007300f50065007300200064006500200061006c007400610020007100750061006c00690064006100640065002e0020004f007300200064006f00630075006d0065006e0074006f00730020005000440046002000630072006900610064006f007300200070006f00640065006d0020007300650072002000610062006500720074006f007300200063006f006d0020006f0020004100630072006f006200610074002000650020006f002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000650020007600650072007300f50065007300200070006f00730074006500720069006f007200650073002egt RUM ltFEFF005500740069006c0069007a00610163006900200061006300650073007400650020007300650074010300720069002000700065006e007400720075002000610020006300720065006100200064006f00630075006d0065006e00740065002000410064006f006200650020005000440046002000610064006500630076006100740065002000700065006e0074007200750020007400690070010300720069007200650061002000700072006500700072006500730073002000640065002000630061006c006900740061007400650020007300750070006500720069006f006100720103002e002000200044006f00630075006d0065006e00740065006c00650020005000440046002000630072006500610074006500200070006f00740020006600690020006400650073006300680069007300650020006300750020004100630072006f006200610074002c002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020015f00690020007600650072007300690075006e0069006c006500200075006c0074006500720069006f006100720065002egt RUS ltFEFF04180441043f043e043b044c04370443043904420435002004340430043d043d044b04350020043d0430044104420440043e0439043a043800200434043b044f00200441043e043704340430043d0438044f00200434043e043a0443043c0435043d0442043e0432002000410064006f006200650020005000440046002c0020043c0430043a04410438043c0430043b044c043d043e0020043f043e04340445043e0434044f04490438044500200434043b044f00200432044b0441043e043a043e043a0430044704350441044204320435043d043d043e0433043e00200434043e043f0435044704300442043d043e0433043e00200432044b0432043e04340430002e002000200421043e043704340430043d043d044b04350020005000440046002d0434043e043a0443043c0435043d0442044b0020043c043e0436043d043e0020043e0442043a0440044b043204300442044c002004410020043f043e043c043e0449044c044e0020004100630072006f00620061007400200438002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020043800200431043e043b043504350020043f043e04370434043d043804450020043204350440044104380439002egt SKY ltFEFF0054006900650074006f0020006e006100730074006100760065006e0069006100200070006f0075017e0069007400650020006e00610020007600790074007600e100720061006e0069006500200064006f006b0075006d0065006e0074006f0076002000410064006f006200650020005000440046002c0020006b0074006f007200e90020007300610020006e0061006a006c0065007001610069006500200068006f0064006900610020006e00610020006b00760061006c00690074006e00fa00200074006c0061010d00200061002000700072006500700072006500730073002e00200056007900740076006f00720065006e00e900200064006f006b0075006d0065006e007400790020005000440046002000620075006400650020006d006f017e006e00e90020006f00740076006f00720069016500200076002000700072006f006700720061006d006f006300680020004100630072006f00620061007400200061002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002000610020006e006f0076016100ed00630068002egt SLV ltFEFF005400650020006e006100730074006100760069007400760065002000750070006f0072006100620069007400650020007a00610020007500730074007600610072006a0061006e006a006500200064006f006b0075006d0065006e0074006f0076002000410064006f006200650020005000440046002c0020006b006900200073006f0020006e0061006a007000720069006d00650072006e0065006a016100690020007a00610020006b0061006b006f0076006f00730074006e006f0020007400690073006b0061006e006a00650020007300200070007200690070007200610076006f0020006e00610020007400690073006b002e00200020005500730074007600610072006a0065006e006500200064006f006b0075006d0065006e0074006500200050004400460020006a00650020006d006f0067006f010d00650020006f0064007000720065007400690020007a0020004100630072006f00620061007400200069006e002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200069006e0020006e006f00760065006a01610069006d002egt SUO ltFEFF004b00e40079007400e40020006e00e40069007400e4002000610073006500740075006b007300690061002c0020006b0075006e0020006c0075006f00740020006c00e400680069006e006e00e4002000760061006100740069007600610061006e0020007000610069006e006100740075006b00730065006e002000760061006c006d0069007300740065006c00750074007900f6006800f6006e00200073006f00700069007600690061002000410064006f0062006500200050004400460020002d0064006f006b0075006d0065006e007400740065006a0061002e0020004c0075006f0064007500740020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740069007400200076006f0069006400610061006e0020006100760061007400610020004100630072006f0062006100740069006c006c00610020006a0061002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030003a006c006c00610020006a006100200075007500640065006d006d0069006c006c0061002egt SVE ltFEFF0041006e007600e4006e00640020006400650020006800e4007200200069006e0073007400e4006c006c006e0069006e006700610072006e00610020006f006d002000640075002000760069006c006c00200073006b006100700061002000410064006f006200650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e007400200073006f006d002000e400720020006c00e4006d0070006c0069006700610020006600f60072002000700072006500700072006500730073002d007500740073006b00720069006600740020006d006500640020006800f600670020006b00760061006c0069007400650074002e002000200053006b006100700061006400650020005000440046002d0064006f006b0075006d0065006e00740020006b0061006e002000f600700070006e00610073002000690020004100630072006f0062006100740020006f00630068002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e00300020006f00630068002000730065006e006100720065002egt TUR ltFEFF005900fc006b00730065006b0020006b0061006c006900740065006c0069002000f6006e002000790061007a006401310072006d00610020006200610073006b013100730131006e006100200065006e0020006900790069002000750079006100620069006c006500630065006b002000410064006f006200650020005000440046002000620065006c00670065006c0065007200690020006f006c0075015f007400750072006d0061006b0020006900e70069006e00200062007500200061007900610072006c0061007201310020006b0075006c006c0061006e0131006e002e00200020004f006c0075015f0074007500720075006c0061006e0020005000440046002000620065006c00670065006c0065007200690020004100630072006f006200610074002000760065002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e003000200076006500200073006f006e0072006100730131006e00640061006b00690020007300fc007200fc006d006c00650072006c00650020006100e70131006c006100620069006c00690072002egt UKR ltFEFF04120438043a043e0440043804410442043e043204430439044204350020044604560020043f043004400430043c043504420440043800200434043b044f0020044104420432043e04400435043d043d044f00200434043e043a0443043c0435043d044204560432002000410064006f006200650020005000440046002c0020044f043a04560020043d04300439043a04400430044904350020043f045604340445043e0434044f0442044c00200434043b044f0020043204380441043e043a043e044f043a04560441043d043e0433043e0020043f0435044004350434043404400443043a043e0432043e0433043e0020043404400443043a0443002e00200020042104420432043e04400435043d045600200434043e043a0443043c0435043d0442043800200050004400460020043c043e0436043d04300020043204560434043a0440043804420438002004430020004100630072006f006200610074002004420430002000410064006f00620065002000520065006100640065007200200035002e0030002004300431043e0020043f04560437043d04560448043e04570020043204350440044104560457002egt ENU (Use these settings to create Adobe PDF documents best suited for high-quality prepress printing Created PDF documents can be opened with Acrobat and Adobe Reader 50 and later) gtgt Namespace [ (Adobe) (Common) (10) ] OtherNamespaces [ ltlt AsReaderSpreads false CropImagesToFrames true ErrorControl WarnAndContinue FlattenerIgnoreSpreadOverrides false IncludeGuidesGrids false IncludeNonPrinting false IncludeSlug false Namespace [ (Adobe) (InDesign) (40) ] OmitPlacedBitmaps false OmitPlacedEPS false OmitPlacedPDF false SimulateOverprint Legacy gtgt ltlt AddBleedMarks false AddColorBars false AddCropMarks false AddPageInfo false AddRegMarks false ConvertColors ConvertToCMYK DestinationProfileName () DestinationProfileSelector DocumentCMYK Downsample16BitImages true FlattenerPreset ltlt PresetSelector MediumResolution gtgt FormElements false GenerateStructure false IncludeBookmarks false IncludeHyperlinks false IncludeInteractive false IncludeLayers false IncludeProfiles false MultimediaHandling UseObjectSettings Namespace [ (Adobe) (CreativeSuite) (20) ] PDFXOutputIntentProfileSelector DocumentCMYK PreserveEditing true UntaggedCMYKHandling LeaveUntagged UntaggedRGBHandling UseDocumentProfile UseDocumentBleed false gtgt ]gtgt setdistillerparamsltlt HWResolution [2400 2400] PageSize [612000 792000]gtgt setpagedevice

EMANCIPÁCIA - Forum Historiae

Documents

Transcript of EMANCIPÁCIA - Forum Historiae