EKONOMICKÉ TEÓRIE

Adriana Csikósová

Ústav podnikania a manažmentu

OBSAH1.Predmet a metóda skúmania. Ekonómia a ekonomika. Ekonómia a hospodárska politika2.Predhistória ekonomických teórií. Antické a stredoveké ekonomické myslenie3.Teória hospodárskeho merkantilizmu4. Klasická anglická ekonómia. A.Smith, D.Ricardo5. Ekonomické názory na kapitalizmus . Marxova ekonomická kritika kapitalizmu6. Neoklasická ekonómia. Teória hraničnej užitočnosti. Marginalizmus

7. Teória nedokonalej a dokonalej konkurencie8.  Ekonomická filozofia štátneho intervencionizmu J.M.Keynesa. Teória ekonomického rastu – Keynesiánstvo.9.  Neoliberalizmus (Ordoliberalizmus)10. Ekonomická teória J.A.Schumpetera11. Teória manažérskej revolúcie – Neoklasická syntéza12. Súčasné ekonomické teórie a ich aplikácie vo vyspelých krajinách13. Nositelia Nobelových cien za ekonómiu v 90.rokoch

LITERATÚRAFRIEDMAN, M.: Kapitalismus a svoboda. Praha, TOP Agency 1991FRIEDMAN, M.: Svoboda volby. Praha, Liberální institut 1992JAMES, E.: Dějiny ekonomického myšlení 20. století. Praha, Academia

1968 JEŽEK, T.: Liberální ekonomie. Kořeny euroamerické civilizace. Praha,

Prostor 1993JONÁŠ, J.: Nobelova cena za ekonomii. Praha, Academia 1993KEYNES, J. M. : Obecná teorie zaměstnanosti, úroku a peněz. Praha,

SNPL 1966KLAUS, V.: Ekonomická věda a ekonomická reforma. Praha, Gennex a

Top Agency 1991  SMITH, A. : Pojednání o podstatě a původu bohatství národů. Praha,

NPL 1958 SOJKA, M.: Dějiny ekonomických teorií. VŠE Praha 1991, SOJKA, M. - KONEČNÝ, B.: Malá encyklopedie moderní ekonomie.

Praha, Libri 1996.

KONEČNÝ,B., SOJKA,M.: Moderní ekonomie. EDUS Praha 1991

NAPOLEONI, C : Ekonomické myšlení dvacátého století. Praha, Academia 1968

RICARDO, D. : Zásady politickej ekonómie a zdaňovania. Bratislava, Pravda 1980

ROBINSONOVÁ, J.: Jak porozumět ekonomické analýze. Praha, Svoboda 1975

SAMUELSON, P. A., NORDHAUS, W. D.: Economics. 13 th Edition. New York, McGraw-Hill, Inc. 1989 (česky v nakl. Svoboda, Praha 1991)

SCHUMPETER, J.A.: Teória hospodárskeho vývoja. Bratislava, Pravda 1987

SAMSON,Š: Ekonomické myslenie a teória v predhistórii, klasickej a neoklasickej ekonómii. Košice EkF 2004

SAMSON,Š.:Učenie Keynesa a súčasné ekonomické teórie.Elfa Košice 2004

CSIKÓSOVÁ,A.,REPASKÁ,P.: Ekonomické teórie. ES/AMS, F BERG Košice 2006

CSIKÓSOVÁ,A.,SLANINOVÁ,P.,WEISS,E.: Ekonomické teórie,ES/AMS,F BERG Košice 2007

PREDMET A METÓDA

• Ekonómia je interdisciplinárna veda

• Ekonómia je abstraktná veda

PREDMET A METÓDA

• Prístupy k skúmaniu:

- pozitívna ekonómia

- normatívna ekonómia

PREDMET A METÓDA

Roviny skúmania:

- mikroekonómia

- makroekonómia

paradigma (axioma, základná téza)

EKONÓMIA A EKONOMIKA

Ekonómia – economy

Ekonomika – economics

oikos - domácnosť

EKONÓMIA A HOSPODÁRSKA POLITIKA

• Nástroje hospodárskej politiky– monetárna (peňažná )politika– fiškálna ( rozpočtová ) politika

– sociálna politika

– dôchodková politika

– obchodná politika

EKONOMICKÉ UČENIE ANTICKÉHO SVETA

• Ekonomické učenie starovekého Grécka

• Ekonomické učenie starovekého Ríma

UČENIE STAROVEKÉHO GRÉCKA

• Xenofón – Oikonomikus

• Platón : učenie o deľbe práce

• Aristoteles: ekonomika, chrematistika

• Sokrates – sofista, sofistika

EKONOMICKÉ MYSLENIE A UČENIE STAROVEKÉHO

RÍMA • Lucius Annaeus Seneca - stoicizmus

SCHOLASTIKA

• Tomáš Akvinský.(1225-1274) :

- Summa Theologica

MERKANTILIZMUS (1500-1750)

• Ranný (monetárny) - William Stafford• Rozvinutý ( manufaktúrny) – Thomas Mun,

John Locke- Moc a bohatstvo- Obchodná sila- Ranná formulácia kvantitatívnej teórie

peňazí – David Hume

• Teoretický prínos merkantilizmu – systematická analýza ekonomiky

FYZIOKRATIZMUS (1750-1780)

• Francois Quesnay (1694 – 1774) 

- Učenie o prirodzenom poriadku- Vzájomná prepojenosť jednotlivých sektorov

ekonomiky • - čistý produkt• - ekonomická tabuľka

- laissez faire

KLASICKÁ ANGLICKÁ EKONOMICKÁ TEÓRIA

anglická a francúzska vetva teórií hospodárskeho liberalizmu

KLASICKÁ ANGLICKÁ EKONOMICKÁ TEÓRIA

a) William Petty

b) Adam Smith

c) David Ricardo

TEÓRIA HOSPODÁRSKEHO LIBERALIZMU

• Od 2. pol. 17. st. do 30.rokov 19. st. 

• Zrod v Anglicku - W. Petty

• Vrchol anglickej vetvy - A. Smith, D. Ricardo francúzskej vetvy - fyziokratici

pokr.

• A - v mnohom poplatní merkantilizmu

• A - heslo „slobodného obchodu“• F - heslo „laissez faire“

• A, F - za hospodársky liberalizmus - uznanie prirodzených zákonov hospodárskych dejov F - vláda prírody; poľnohospodárstvo

Charakteristické znaky a prínosy teórie hospodárskeho

liberalizmu  - od pozorovania javov k štúdiu podstaty – vedeckosť - vystupovali v záujme spoločenského pokroku - rozpracovali pracovnú teóriu hodnoty - rozpracovali teóriu rozdeľovania

- Smithova dôchodková teória - Smithova dogma - Ricardova teória renty

William Petty (1623-1687)

 

-      vnútorná štruktúra ekonomických javov

-      prirodzená cena, t.j. hodnota a politická

cena t.j. trhová hodnota

-      prvá formulácia teórie pracovnej hodnoty

- analýza peňazí

Adam Smith (1723-1790)

• An Inquiry in to the Nature and Causes of the Wealth of Nations (Pojednanie o podstate a príčinách bohatstva národov)

- ekonomické javy a zákonitosti vyplývajú z prirodzenej povahy človeka

-    idea o pôsobení tzv. „invisible hand of market“ – neviditeľnej ruky trhu

-      nevyhnutnosť hospodárskej slobody, liberalizácia-      formuloval teóriu pracovnej hodnoty - pozornosť medzinárodnej deľbe práce

Teória hodnoty

3 protikladné výklady:

• H je určená množstvom práce vynaloženej na jeho výrobu

• H je určená množstvom živej práce, ktorú je možné za tovar obdržať, vymeniť či kúpiť

• H je tvorená troma základnými dôchodkami: mzda, zisk, renta

David Ricardo (1772-1823)

• On the Principles of Political Economy and Taxation

(Zásady politickej ekonómie a zdaňovania)

pokr.

• Za základnú úlohu ekonomickej teórie považoval stanovenie zákonov, ktorými sa riadi rozdeľovanie

• Hodnota je priamoúmerná množstvu práce a nepriamoúmerná produktivite práce

• Rozlišoval úžitkovú hodnotu a výmennú hodnotu.

• Hovoril tiež o prirodzenej cene a trhovej cene• Renta - diferenciálna renta – hraničný prístup• Teória komparatívnych nákladov

Jean Baptiste Say

Teória výrobných faktorov

práca kapitál pôda

mzda úrok renta

Sayov zákon trhu

Thomas Robert Malthus(1766-1834)

• Tretia trieda

• Populačná teória

John Stuart Mill(1773-1842)

• Teória výrobných nákladov – základ programu liberálnych a sociálnych reforiem

Hlavné smery sociálne liberálneho reformizmu

Ekonomický romantizmus:

-formy individuálneho hospodárenia

-Formy kolektívneho hospodárenia

Družstevný reformizmus

Simonde de Sismondi(1773-1842)

• Ekonomický romantizmus

• Cieľ hospodárskej politiky: vytvorenie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou a spojenie vlastníctva s prácou

• Teória tretích krajín

Európska historická škola(40.roky19.st – 2.sv.vojna)

• Národný systém Friedricha Lista – idea národnej ekonómie

• Historizujúci smer v ekonomickej teórii- celkový prehľad vývoja názorov, spoločné znaky, význam- staršia nemecká historická

škola(V.Roscher, B.Hildebrand)- mladšia nemecká historická škola

(A.Wagner, W.Sombart)

EKONOMICKÁ KRITIKA KAPITALIZMU

Ekonomické názory utopických socialistov Marxova kritika kapitalistickej spoločnosti a spôsobu výroby

 

UTOPICKÝ SOCIALISMUS

presahuje rámec čisto ekonomického myslenia

prvá hlbšia kritika kapitalistickej spoločnosti

idea centrálneho riadenia spoločenských procesov včítane hospodárstva

UTOPICKÝ SOCIALIZMUS

• Ranný (T. More, T. Campanella,

(G. Winstanley, Morelly)

• Obdobie veľkých utopistov 19. st.

(de Saint-Simon, Ch. Fourier, R. Owen)

Ranný utopický socializmus

  T. More UTÓPIA (1516)

T. Campanella SLNEČNÝ ŠTÁT (1623) G. Winstanley agrárny komunizmus

- hnutie diggerov

 

Morelly

ZÁKONNÍK PRÍRODY (1755)

Tri zákony:

1) Zrušenie súkromného vlastníctva

2) Zaručenie občianskeho práva na existenciu a

právo na prácu

3) Povinnosť občanov podieľať sa na spoločnej

práci

Ranný utopický socializmus

• Francois Babeuf

• Philippe Buonarotti

sprisahanie rovných

Veľkí utopisti 19.st.

• de SAINT-SIMON 1760 – 1825

Industriálna sústava

Nové kresťanstvo

Veľkí utopisti 19.st.

• FOURIER Charles 1772 - 1837

 - všetko zlo pochádza z obchodu- bieda vzniká z hojnosti - za vytvorenie výrobne spotrebiteľských

celkov - tzv. FALANSTER

Veľkí utopisti 19.st.

• OWEN Robert 1771 - 1858

- družstevné osady

Karl Marx(1818 - 1883 )

Kapitál 1867- dialektický materializmus (Heglova dialektika

zasadená do materialistického rámca)Hodnota tovaru H = K + V + M K - hodnota konštantného kapitálu V - hodnota variabilného kapitálu M - nadhodnota- nutný a nadbytočný pracovný čas. - existencia ekonomického cyklu v kapitalistickej spoločnosti  

MARGINALIZMUS.

NEOKLASICKÁ EKONOMICKÁ TEÓRIA

Základná charakteristika marginalizmu (vznik, vývoj, znaky, smery)

MARGINALIZMUS (70-te roky 19.st-30-te roky 20.st)

Jeho novými rysmi a zvláštnosťami sú:

- čistá ekonómia (economics)

- metodoligický individualizmus

- subjektivizmus (subjektívna teória hodnoty)

- hraničný-marginálny prístup

- statický charakter neoklasickej analýzy

Marginalizmus

Hodnota tovaru sa vyvodzuje z užitočnosti - tzv.hraničnej užitočnosti - psychologická teória hodnoty.

  Do ekonomickej teórie preniká v značnom rozsahu matematika.

Ťažisko ekonomického skúmania je v štúdiu trhovej rovnováhy a správania sa spotrebiteľov.

( východisko – Sayov zákon trhu)

GOSSEN Hermann 1810 - 1858

Autor dvoch zákonov:

I. Zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti

II. Zákon racionálneho hospodárenia

Základné myšlienkové smery

Rakúska (viedenská) škola

Matematická (lausannská) škola

Angloamerická (neoklasická) škola

Švédska (stockholmská) škola

Cambridgeská škola

Rakúska škola

Subjektívne psychologická škola, v ktorej teória hraničného úžitku vystupuje v najčistejšej a najvyhranenejšej podobe.

- Psychologická metóda

- Princíp užitočnosti a vzácnosti

Rakúska škola

Užitočnosť posledného výrobku uspokojujúca najmenšiu potrebu v  rade, je nazývaná

hraničná (marginálna) užitočnosť

Rakúska škola

Hodnota (hraničný úžitok) závisí na:

1.   užitočnosti (dôležitosti potreby) 2.   vzácnosti (množstve, veľkosti zásoby)

Výmena je vždy neekvivalentná

 

Rakúska škola

Hlavní predstavitelia: Karl Menger,

Böhm-Bawerk

Rakúska škola

MENGER Karl 1840 – 1921

- Teória imputácie

Rakúska škola

BöHM – BAWERK Eugen 1851 – 1919

 

Dve etapy určenia hodnoty - cena hraničného páru

Matematická škola

Vznik v 70. rokoch 19. st.

Rozvoj učenia až do 20. rokov 20. st.

 

Hlavní predstavitelia:

Cournot, Pareto, Jevons Hicks, Samuelson

Matematická škola

Základné rysy:- typické pre matematickú školu:

1) teória hraničnej užitočnosti

2) teória trhovej rovnováhy,- využívanie matematiky pri riešení cenového

problému ako problému ekonomickej rovnováhy,

- psychologická stránka teórie hraničnej užitočnosti ustupuje do pozadia

Matematická škola

JEVONS William 1835 – 1882

 

matematické vyjadrenie reálnych ekonomických javov

Matematická škola

COURNOT August 1801 - 1877

Otec matematickej ekonómie

- vzťah medzi cenou, dopytom, resp. ponukou formuloval v matematickej podobe ako funkciu dopytu, resp. ponuky.

- matematicky analyzoval tvorbu trhových cien v rôznych trhových situáciách

- venoval pozornosť otázkam trhovej rovnováhy

Cournot August

D - objem dopytu

p - tr hová cena jednotky zboží D

p Dopytová funkcia: D = f (p)

PARETO Vilfredo1848 - 1923

 ordinalistická teória hraničnej užitočnosti

indiferenčné krivky

 

PARETO Vilfredo

  

A

3

2

1

R

0 b 1 b 3 B X

Y

a 3

a 1

vě

äčšia užitočnosť

a 3 b 3

Matematická škola

J.R.Hicks

-         hraničná miera substitúcie

 

P.A.Samuelson

-         teória odhalených preferencií

 

Angloamerická (neoklasická) škola A. Marshall, J.B. Clark

MARSHALL Alfred 1842 – 1924

Marshallova analýza dopytu

- Renta spotrebiteľa

- Elasticita (pružnosť) dopytu

Príklad: C o 1% P o 2%

EP = 2

Alfred Marshall

• Analýza ponuky a výrobných nákladov

• Proces vytvárania čiastkovej ekonomickej rovnováhy

Alfred Marshall

• Teória ceny a trhovej rovnováhy

• cenu ako funkciu dopytu, tj. nie D = f (p), ale

pR = f1 (D).

• A.Marshall chápe cenu ako funkciu ponuky, tj. PR = f2 (S)

Alfred Marshall

P – cena

D - dopyt

p = f 2 (S) - krivka ponuky

R – bod rbbrovrovnováhrovnováhy rovnováhy

(rovnová žna cena)

p = f 1 (D) - k rivka dopytu

R

S, D množstvo

p

CLARK John Bates 1847 - 1938

Sociálna ekonómia :

  A.      Ekonomická statika

B.      Ekonomická dynamika

V rámci teórie ekonomickej statiky je konštruovaný tzv. zákon o klesajúcej produktivite práce a kapitálu základ tzv. teórie hraničnej produktivity.

Clark John Bates

• Teória hraničnej produktivity

- teória mzdy a úroku

 

Clark John Bates Predpoklad:

dva hodnototvorné činitele: 1) práca a 2) kapitál (vč. pôdy).

hodnota je tvorená dôchodkami: 1) mzdou a 2) úrokom (ziskom).

produktívnosť a tým i hodnototvorný účinok oboch produktívnych faktorov klesá podľa toho, ako rastie

ich účasť vo výrobe

  Hraničná produktivita práce - tj. produktivita posledného robotníka, je určujúca pre výšku mzdy.

Hraničná produktivita kapitálu je určujúca pre výšku úroku (zisku)

Clark John Bates

Teória mzdy

Príklad: 5 robotníkov: 1. vytvorí H = 10 $, 2. 8$, 3. 6$, 4. 4$, 5. 2$ = hraničná PP určuje mzdu 5 x 2 = 10 $ =

miezd H = 10 + 8 + 6 + 4 + 2 = 30 $ Úrok = 30 - 10 = 20$ . . . „každý podľa zásluh“

Clark John Bates

Grafické znázornenie mzdovej teórie (1)

Úroveň mzdy

Hraničná produktivita práce

ÚROK

klesajúca produktivita

práce

MZDA

Clark John Bates

Grafické znázornenie mzdovej teórie (2)

kapitálu

Úroveň úroku

Hraničná produktivita kapitálu

ÚROK

klesajúca produktivita

MZDA

Cambridská škola

Teória tzv. nedokonalej konkurencie

J.    Robinsonová 1903 - 1985

 

 Teória tzv. monopolistickej konkurencie

E. Chamberlin 1899 – 1979

Cambridská škola

Teória NK. - J. Robinsonová protimonopolná pozícia

Teória MK - E. Chamberlin obhajoba monopolov.

Cambridská škola

Pri určovaní trhovej závislosti je kritériom počet a veľkosť účastníkov na trhu, resp. rozsah výroby, náklady výroby - tj. napr.

 mnoho - málo - jeden

 

konkurencia oligopol monopol

Robinsonová Joan(1903 – 1983)

Základom analýzy nedokonalej konkurencie je porovnanie modelu:

1. dokonalej konkurencie a 2. absolútneho monopolu

ad 1. Znaky dokonalej konkurencie  (1) Značný počet producentov (2) Homogénnosť výrobkov (3) Homogénnosť produktu a nekonečná elastičnosť dopytu

Robinsonová Joan

ad 2. Znaky absolútneho monopolu

(1) Existuje len jeden predávajúci a proti nemu stojí veľký počet kupujúcich.

(2) Výrobok je homogénny a nemá žiadne substitúty

Robinsonová Joan

HN - hraničné náklady, náklady na dodatočnú jednotku produkcie, tj. rozdiel medzi variabilnými nákladmi na výrobu (n) a

(n-1)výrobkov.

PN - priemerné náklady

HD - hraničný dôchodok , je rozdiel medzi celkovým dôchodkom z predaja (n) a

(n-1) jednotiek výroby.

KD - krivka dopytu

 

C - bod rovnováhy firmy pri dokonalej konkurencii

D - bod rovnováhy firmy pri absolútnom monopole

0

E

D

A B množstvo

ceny

C

HN

PN

KD

HD

Chamberlin Edward1899 – 1967

ad 3. Znaky nedokonalej konkurencieTeória monopolistickej konkurencie (The Theory of Monopolistic Competition)

(1933) Tzv. všeobecná teória hodnotyTeória monopolnej konkurencie spojenie

monopolu a konkurencie predstava o vytvorení „všeobecnejšej“ teórie hodnoty (neoklasickej teórie ceny), ktorá má prednosti

EKONOMICKÁ FILOZOFIA ŠTÁTNEHO

INTERVENCIONIZMU J.M.KEYNESA

• Keynesovská revolúcia (východiská, predmet, metóda ekonomickej analýzy)

• Keynesova teória zamestnanosti a tzv.efektívny dopyt

• Makroekonomické vzťahy medzi spotrebou, úsporami, investíciami a národným dôchodkom

• Keynesovské základy hospodárskej politiky štátneho intervencionizmu

KEYNES John Maynard (1883-1946)dve úlohy:

1. Zrevidovať vtedajšiu teoretickú výzbroj ekonomickej vedy2. Vytvoriť proticyklické opatrenia a zaistiť tzv.plnú zamestnanosť

Hlavná práca J.M.Keynesa:Obecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí (1936)

Keynesovská revolúcia

• Vytvoriť “všeobecnú teóriu”, ktorá by zdôvodnila potrebu aktívnej hospodárskej politiky štátu

• Východiskom je Keynesova kritika tradičných postulátov klasickej a neoklasickej teórie

Keynesova teória zamestnanosti

• Nezamestnanosť a kríza sú nevyhnutné

• Sporenie nad “únosnú mieru” nie je cnosťou ale prekážkou plnej zamestnanosti

Teória efektívneho dopytu

• Celkový efektívny (kúpyschopný) dopyt, má dve zložky

• 1. Dopyt po spotrebných predmetoch (C)• 2. Dopyt po investíciách (I)

Osobná spotreba (C) Consumption

Investícia (I) Investment

Y – celková ponuka, národný dôchodok

(Y – Income)

1. Y = C + S z hľadiska výdajov

2. Y = C + I z hľadiska dopytu

( S – Saving)

3. S = Y – C

4. I = Y – C

5. S = I

rozbor makroekonomických vzťahov medzi C,S,I,Y

Faktory ovplyvňujúce výšku úspor

• Výška dôchodkov

• Sklon k spotrebe

C

C = f (Y)

Y

S = f(Y) – úspory sú rastúcou funkciou dôchodku

Sklon k spotrebe C/Y

Hraničný sklon k spotrebe C/ Y

Sklon k úsporám S/Y

Hraničný sklon k úsporám S/Y

C/Y + S/Y = 1 a tiež C/ Y+ S/Y = 1

C Platí 0 1

Ymedzera úspor - investície sú nižšie ako úsporymedzera investícií- investície sú vyššie ako

úsporyI – investície = kľúčový faktor zamestnanosti

Teória tzv. investičného multiplikátora

• vysvetľuje dôchodkový účinok investícií

• impulz – teória multiplikátora zamestnanosti Kahna

Y = k . I

Y – prírastok národného dôchodku

I – prírastok investícií

k – investičný multiplikátor

k = Y/ I – efektívnosť investícií

Vzorec investičného multiplikátora

- ako zmena v objeme investícií vplýva na dynamiku národného dôchodku

Základy hospodárskej politiky štátneho intervencionizmu

Peniaze a úrok v keynesovom modeli

Štát musí mať vplyv na tri psychologické sklony:

1. Sklon k spotrebe

2. Sklon k investíciám

3. Preferencia likvidity

• Možnosti regulácie v dvoch formách štátne monopolnej hospodárskej politiky

množstvo peňazí

1. Peňažná a úverová

úroková miera

2. Finančná (využívanie štátneho rozpočtu)

TEÓRIE EKONOMICKÉHO RASTU

KEYNESIÁNSTVO

• Keynesiánstvo

a. Konzervatívni keynesiánci

b. Radikálni keynesiánci

c. Predstavitelia tzv. Neoklasickej syntézy

d. Teoretikovia rastu

• ad a.

A.Hansen, S.Harris, W.Beveridge

- dôraz na nepriame štátne zásahy

- pripúšťa nutnosť miernej nezamestnanosti

• ad b.

L.Kaiserling, O.Klein

- stúpenci štátnych výádajov na verejno-prospešné účely, sociálne výdaje

- dôraz na agresívnu daňovú sústavu

- za priame štátne investície, subvencie

- teoretické základy reformizmu, labouriznu a odborového hnutia

• ad c.

P.A.Samuelson

Zblíženie neoklasickej a keynesiánskej ekonómie v podmienakch plnej zamestnanosti

• ad d.

E.Domar,

R.Harod,

N.Kaldor,

J.Robinsonová

Základné smery teórií ekonomického rastu

1. Abstraktne logické:

a. Neokeynesovské – R.Harrod, E.Domar, N.Kaldor, J.Robinsonová

b. Neoklasické – J.Meade, R.Solow, P.Samuelson

2. Historicko – sociologické – Rostow, Lewis, Kuznets

Predmet skúmania teórií ekonomického rastu

• Faktory určujúce stále tempo hospodárskeho rastu

• Mechanizmus odchýlok od stáleho tempa hospodárskeho rastu

• Rozsah a formy intervencií hospodárskej politiky

• Hlavné kritérium ekonomického rastu: prírastok dôchodku= ND (HDP)

 a. Y = Y t+ 1 - Yt . . . . absolútny

 

Yt+1

b. G = . . . . relatívny

Y t

G - growth . . . = tempo ND

 

• Stály rast - Y, G sú v čase konštantné

• Rovnovážny stav – ponuka a dopyt sa rovná

• Stabilný rast - tendencia k stálemu, rovnovážnemu rastu

Harrodov model

• Riešenie otázky dynamickej rovnováhy

• Neokeynesiánsky model ekonomického rastu, založeného na analýze kapitálového koeficientu (c)

• Model dynamickej rovnováhy

• Predpoklady:

1. S = s . Y rovnica úspors – podiel úspor na národnom dôchodkuY – dôchodk v čase

2. I = c . ΔY rovnica investíciíc – kapitálový koeficient, vyjadruje pomer

čistých investícií potrebných na to, aby sa zabezpečil prírastok jednotky dôchodku I/Y

Základná rovnica Harrodovho modelu

s

G = G . c = s

c

G – miera, resp. tempo rastu dôchodku

Ikde c = - koeficient investičnej

ΔY náročnosti

Ss = - sklon k úsporám (I=S)

Y

ΔYG = - faktická miera(tempo)rastu

Y

Harrod rozoznáva tri miery rastu:

1. Skutočné (faktické) tempo rastu – G

2. Zaručené (žiadúce) tempo rastu - Gw

3. Prirodzené (normálne) tempo rastu – GN

(indexy: W – wanted, N – natural)

Harrod rozlišuje :c – reálny kapitálový koeficient

cR – potreba kapitálu

( index : R – requirements)

ad.2) GW . cR = s ..... žiadúci G

ad.3) GN . c = s .... prirodzené G

ad.1) G . c = s ...... skutočné G

za ideálnych podmienok G = GW = GN

odchýlka G od GW – t.j. cyklické výkyvy

odchýlka GW od GN – t.j. dlhodobejšie tendencie rozmachu, depresie

štyri hypotetické situácie:

I. G > GW

II. G < GW

III. GW > GN

IV. GW < GN

Neoklasické modely ekonomické rastu

- hlavné faktory rastu : práca a kapitál medzi ktorými existuje možnosť vzájomnej

substitúcieVýchodiská :1. koncepcia produktívnosti výrobných

faktorov,2. koncepcia tzv. trvalej stabilnej

rovnováhy,3. koncepcia matematického vyjadrenia

výrobnej funkcie

- základom neoklasických modelov ekonomického rastu je produkčná funkcia

- vyjadruje vzťahy závislosti medzi objemom výroby a vzájomným pomerom nevyhnutných výrobných faktorov ( práce a kapitálu)

- Cobb-Douglasova produkčná funkcia neoklasické modely rastu Charaktersitické znaky :- viacfaktorové modely,- za aktívnu sociálnu politiku- za intenzívne faktory rastu

Historicko – sociologické teórie rastu

- závislosť faktorov rastu na spoločensko-ekonomických a historických podmienkach

Rostow,W.

spoločenský a ekonomický vývoj delí na :

(1) tradičná spoločnosť, (2) obdobie prechodu, (3) obdobie štartu, (4) obdobie zrelosti, (5) obdobie masovej spotreby

štát blahobytu

Lewis, W.

Rozlišuje tri determinanty rastu:

(1) sklon k hospodárskej činnosti

(2) rast vedomostí a ich aplikácia

(3) rast rozsahu akumulácie kapitálu a iných zdrojov v pomere k obyvateľstvu

Ekonometria

1930 – založenie Medzinárodnou ekonometrickou spoločnosťou

1933 – časopis „Econometrica“Vplyvy : 1. Keynesiánstvo (makroekonomický prístup,

výskum tzv. efektívneho dopytu, bilančné vzťahy, lineárne programovanie

2. Operačný výskum3. Teória hier

Hlavné smery:

1. Ekonometrické modely reprodukcie

2. Metódy medziodvetvových vzťahov (input-output) – W.Leontieff

3. Ekonometrická analýza dopatu

J. Hicks – zaviedol tzv. substitučný efekt, tzv. dôchodkový efekt

Neoliberalizmus

Charakteristika neoliberalizmu

Učenie o tzv. ideálnych typoch hospodárskych systémov

Koncepcia tzv. slobodného sociálne trhového hospodárstva a tzv.

formovanej spoločnosti

Vznik neoliberalizmu

• Nemecko, 20 – 30 roky 20.st.• W.Lippmann: Pojednanie o zásadách dobrej

spoločnosti (1937)• Východiská:

1. Idealizácia trhového mechanizmu2. Obrana slobodného kapitalistického podnikania pred štátnym intervencionizmom

• Vývojové etapy neoliberalizmu:

I.etapa (1938) Kolokvium W.Lippmanna

II.etapa: po 2.svetovej vojne tzv. Freiburská škola – tzv. ORDO - NÁUKA

Hlavné druhy neoliberalizmu po r. 1945

A. Národné školy : a. freiburská – Eucken

b. francúzska – Allais

c. londýnska – Robbins

d. chicagská – Simons

B. Základné prúdy 1. Konzervatívny

2. „nový“ neoliberalizmus

neokeynesiánstvo

Vzťah neoliberálov k hospodárskej úlohe štátu

1. Kolokvium 1938a. Určiť „pravidlá hry“, zabezpečiť ich

dodržovanieb. Podporovať voľnú konkurenciu proti

monopoluc. Štátne zásahy len vtedy, keď rýchly návrat

k rovnováhe pomocou trhového mechanizmu je sporný

2. Povojnový neoliberalizmus

a. Pripúšťa poštátnenie odvetvia, kde nie je možné zabrániť monopolizácii

b. Za proticyklické opatrenia

c. Za kontrolu inflácie (prerozdeľovanie dôchodkov)

d. Štát = neutrálna, nadriadená inštitúcia

Ordo – náuka Freiburskej školy

a) Úsilie priblížiť sa „ideálnemu“ hospodárskemu radu (ordo)

b) Regenerácia trhového hospodárstva z obdobia predmonopolného kapitalizmu

Učenie o ideálnych typoch

• Eucken Walter (1891 – 1950)

• Ideálne typy hospodárstva:

- slobodné trhové hospodárstvo

- centrálne riadené hospodárstvo

• Kritériá určenia dvoch základných typov (foriem)

a. Plánovanie vo vnútri izolovaných hospodárskych jednotiek

zlaďovanie konkurenciou tzv. princíp koordinácie

b. Plánovanie v celom národnom hospodárstve riadené centrom tzv. princíp subordinácie

Koncepcia tzv. slobodného sociálne trhového hospodárstva

(SSTH) Hlavné zásady SSTH (podľa W.Euckena)

1. Zásada otvorenosti trhov, tj. zabezpečenie voľnej konkurencie

2. Zásada zmluvnej slobody

3. Zásada súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov

4. Zásada ručenia, tj. hmotnej zodpovednosti za hospodárske rozhodnutie

Heslo SSTH :

„ Plánovanie hospodárskych foriem áno, plánovanie a riadenie hospodárskeho procesu nie“.

osobná a ekonomická sloboda, sociálna solidarita a subsidiarita

Koncepcia tzv. formovanej spoločnosti

Etapy evolúcie industriálnej spoločnosti

1. Triedna spoločnosť2. Pluralistická spoločnosť3. Formovaná spoločnosť

teória „transformácie kapitalizmu“

„Zlučiteľnosť princípu príkazu a trhového princípu s akoukoľvek formou vlastníctva“

EKONOMICKÉ TEÓRIEJ.A.SCHUMPETERA

Univerzalita učenia J.A.Schumpetera

Teórie ekonomického rozvoja a teórie inovácií

Joseph Alois Schumpeter(1883 – 1950)

• Hlavné oblasti vedeckej práce

I. Kritická diskusia vtedajšej ekonomickej teórie

II. Príspevky k teórii spoločenských a inštitucionálnych zmien

III. Práce orientované na teóriu hospodárskeho rozvoja trhových ekonomík

Ad I.

• Walras• History of Economic Analysis (1954)

• Orientoval sa na odhalenie dynamiky trhovej ekonomiky

• Odlišoval ekonomický rast a vývoj• Proces vývoja sa začína vtedy, keď je stacionárny

rast narušený zmenami - inováciami

Ad II.

• Formulácia teórie samolikvidácie kapitalizmu

• Teória samolikvidácie založená na:

1. tzv. dezintegrácii kapitalizmu

2. tzv. dematerializácii vlastníctva

Ad III.

• Die Theorie der Wirtschaftlichen Entwicklung (1912)

• tzv. kreatívna deštrukcia

- objektom zmeny sú inovácie

- subjektom (iniciátorom zmien) sú podnikatelia

Inovácie – úspech nových kombinácií

1. Nové výrobky alebo výrobky s novými vlastnosťami, tzv. výrobkové inovácie

2. Nové výrobné procesy – tzv. technologické inovácie

3. Prístuúp na nové trhy4. Využitie zdrojov surovín a polotovarov5. Zavedenie nových organizačných štruktúr

– tzv. organizačné inovácie

Kľúčové prvky Schumpeterovej teórie

1. Rozvoj má charakter evolučného procesu, v ktorom je rovnováha neznáma a ktorého čas je historický

2. Objektom zmeny a rozvoja sú inovácie. Technológia = realizácia nových riešení a vynálezov

3. Iniciátorom tohto rozvoja je podnikateľ, na rozdiel od statického hospodára.

Schumpeterov metodolický prístup

• Mikroekonomický

• Primárne ponukovo orientovaný

TEÓRIA MANAŽÉRSKEJ REVOLÚCIE

TZV. „VEĽKÁ“ NEOKLASICKÁ SYNTÉZA

Prehľad variant teórií transformácie a konvergencie 2.pol.20.st.

Teória manažérskej revolúcie.

Hlavné smery teórie riadenia

Tzv.“veľká“ neoklasická syntéza.

Význam a obsah „Economics“ P.A.Samuelsona

Teória transformácie

Zmeny vyvolané VTR:

- šrukturálne zmeny v ekonomike

- zmeny vo vlastníckych vzťahoch

- zmeny v organizačnej a riadiacej štruktúre výroby

- zmeny v hospodárskej úlohe štátu

- zmeny v sociálnej štruktúre spoločnosti

Varianty teórií transformácie• (1)Teória „demokratizácie“kapitálu a tzv.

„revolúcia“vo vlastníctve• (2)Teória „manažérskej revolúcie“• (3)Teória „revolúcie“ v dôchodkoch• (4)Teória tzv. ľudového kapitalizmu• (5)Teória tzv. štátu blahobytu• (6)Teória tzv. zmiešanej ekonomiky• (7)Teória industriálnej spoločnosti• (8)Teória konvergencie• (9)Teória rovnovážnych síl

Ad (1)• „revolúcia“ resp. transformácia vlatníctva

demokratizácia kapitálu

Ad (2)

• Viď 2.časť tematiky

Ad (3)

• Zmena v rozdelení dôchodkov

„deproletarizácia „robotníctva

Ad (4)

• Vyústením (1) a (3)

koncepcia ľudového kapitalizmu

Ad (5)

• Nový ekonomický systém – triedne zmierenie, demokraticky zvolená vláda – welfare state

Ad (6)

• „výzva Británii“ (1953) –

za existenciu viacsektorovej ekonomiky

Ad (7)

• Dva hlavné smery:

1. Optimistický samopohyb techniky

všeobecný blahobyt

2. Pesimistický technika príčinou všetkého sociálneho zla

Smery teórií industriálnej spoločnosti od 50.rokov 20.st.

• Teória industriálnej spoločnosti – Aron, Galbraith• Teória postindustriálnej spoločnosti – Bell• Teória superindustriálnej spoločnosti – Toffler• Teória technotronnej spoločnosti – Brzezinski• Teória postkapitalistickej spoločnosti – Dahrendorf• Teória spoločnosti masovej spotreby - Rostow

Ad (8)

• Konvergencia – zbližovanie dvoch spoločenských systémov

jednotná industriálna spoločnosť, zmiešaný systém

Predstavitelia : J.Tinbergen, G.Myrdal, P.Sorokin

Ad (9)

• J.K.Galbraith

• Americký kapitalizmus (1952)

• „ Sily, ktoré zničili voľnú konkurenciu, vyvolávajú súčasne v život vyrovnávajúce sily – tzv. protimonopoly“

Teória manažérskej revolúcie

• Počiatky u amerických inštitucionalistov T.Veblena, A.Berleho, G. Meanse

• James Burnham – The Managerial Revolution“ (1941)

• Základná myšlienka teórií manažérskej revolúcie:

• „Starý atóm vlastníctva sa rozdelil na dve časti – na riadenie a vlastníctvo“

Hlavné smery (školy)teórie riadenia

• Klasická škola (škola vedeckého riadenia)

F.W.Taylor a H.Emerson – „Scientific Management“ (1910)

Mc Gregor – teória X : „Homo economicus nemá niesť zodpovednosť. K práci musí byť donucovaný. Len malá časť môže byť vychovaná k zodpovednosti. To sú budúci manažéri – elita.“

prvá verzia manažérskeho systému

pokr.

• Škola medziľudských vzťahov („Human Relations“)

- psychológia ľudského chovania

- koordinácia činností ľudí

- motív, motivácia, postoje, sociálny

- človek oproti koncepcii „homo economicus“

- Elton Mayo : „The Human Problems of an Industrial Civilization“ (1933)

„ The Social Problems of an Industrial Civilization „ (1945)

- význam vplyvu psychologických a sociálnych javov na produktivitu práce

Dva prúdy Školy medziľudských vzťahov

• Americký

F.Herzberg – „Work and the Nature of Man“ (1967)

• Európsky

metódy : „Job Rotation“, „Job Enlargement“, „ Job Enrichment“

• Empirická škola

situačný prístup k riadeniu

„Vedecká teória riadenia nie je možná, manažér sa dokáže nanajvýš prispôsobiť okolnostiam“

Samuelson Paul Anthony

• Hlavný predstaviteľ neoklasickej syntézy

• Nobelova cena za ekonómiu (1970)

• Economics – An Introductory Analysis (1948) I. vydanie

• Foundation of Economic Analysis (1947)

Premeny obsahu „Economics“

• Stúpenec Keynesovej ekonomickej teórie (1958)• Odklon k tzv. veľkej neoklasickej syntéze (1961

– 1967)• Obdobie tzv. druhej veľkej syntézy (neoklasická

syntéza + sociologicko-inštitucionálny smer)• Tzv. Modern mainstream economics (1985)• W.D.Nordhaus – spoluautor od 12. Vydania• Samuelsonovská triáda: čo – ako – pre koho – (od 12.vydania – prečo)

SÚČASNÉ EKONOMICKÉ TEÓRIE A ICH APLIKÁCIE

VO VYSPELÝCH KRAJINÁCH

Vývoj hospodárstva vyspelých krajín v 70. – 80. rokoch neoklasická a neokeynesiánska reakcia

M.Friedman a chicagská škola monetarizmu

Koncepcia školy „racionálnych očakávaní“

Tendencie vo vývoji neokeynesiánskej ekonómie

Zvláštnosti vývoja v 70. a 80. rokoch v porovnaní s predchádzajúcim obdobím

a. 30.roky - model Roosevelt-Keynesovregulácia prax – teória

(dielčie zásahy ex post – celkový efektívny dopyt)

b. 50.-60.roky – modely neokeynesiánskej regulácie

c. 70.-80.roky – strata účinnosti štátne monopolnej regulácie - stagflácia

Neschopnosť hospodárskej politiky zabezpečiť tzv. magický štvoruholník

1. 2. 1. tempo ekonomického rastu

2. cenová stabilita

3.“plná zamestnanosť“

(rovnomerné rozdelenie dôchodkov)

4. vonkajšia ekonomická rovnováha

3. 4.

Reakcie na stratu účinnosti štátno monopolnej regulácie

A. Neoklasické (neokonzervatívny) – „supply-side economics“

monetarizmus

B. Neokeynesiánske (postkeynesiánstvo) – „demand-side economics“

teórie nerovnovážnej ekonomiky

FRIEDMAN Milton(1912 – 2006)

• Hlavný teoretik moderného monetarizmu chicagskej školy

• Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 1976• Odhalil neplatnosť tzv. Phillipsovej krivky

„Politika plnej zamestnanosti je moderný vynález, s jeho pomocou sa vyvoláva inflácia“

stagflácia ovplyvnenie výroby, akumulácia, tj.ponukovo orientovaná ekonómia

Kritériá : 1. Vyhliadka na rast trhu (odbytu)

2. Rast rentability (miera zisku > úroková miera)

tzv. „železný trojuholník“ :

1. privilegované vrstvy, 2. politici,

3. byrokracia

„ Dobročinnosť a ekonómia sú nezlučiteľné v každom prípade. Ktokoľvek si chce hrať na dobrodinca, nech tak robí len za svoje peniaze“

„ Na trhu je každý nielen strojcom svojho šťastia, ale trh je súčasne systémom zvyšovania obecného pokroku...“

Chicagská škola

Učitelia Friedmana: J.Viner, F.Knight, L.Mints, H.Schultze, H.Simons

Spolupracovníci: G.Stigler, P.Wolcker, A.Meltzer, A.Schwartzová

Pojem monetarizmus zaviedol v r. 1968 K.Brunner

ŠKOLA RACIONÁLNYCH OČAKÁVANÍ(70.roky 20.st.)

• Nová klasická makroekonómia• Monetarizmus II

• J.F.Muth – Rational Expectations and the Theory of Price Movements“

• zreálnenie modelov fungovania ekonomického systému

• prvky neistoty• dôraz na úlohu očakávania

Tendencie vo vývoji neokeynesiánskej ekonómie

Hlavné smery keynesiánstva v 70.rokoch 20.st:

1. Nové keynesiánstvo (neoklasická syntéza + monetarizmus)

2. Postkeynesiánstvo (keynesiánstvo + neoinštitucionalizmus + neoricardiánstvo)

Ad 1) Súčasné (moderné) keynesiántsvo – oficiálne neokeynesiánstvo

vychádza z tzv. Cambridskej školy (J.Robinsonová, N.Kaldor), opiera sa o teóriu Keynesa, Kaleckého, Domara...

napr. koncepcia „miery nezamestnanosti neakcelerujúca infláciu“ – NAIRU (Non – Accelerating Inflation Rate of Unemployment)

Ad 2) Postkeynesiánstvo – snaha o rekonštrukciu keynesiánskej teórie na jej vlastnom základe, úsilie obnoviť ricardiánske tradície

Hlavní predstavitelia: D.Davidson, H.Minsky, S.Weinraub, A.Eichner, G.Shackle, R.Skidelsky

R.Skidelsky – Keynes and Reconstruction of Liberalism. Is Keynes Relevant Today? (1979)

- za depolitizáciu ekonomickej teórie

- „technická teória inflácie“