« (»MMU

Stavby a polia čakajú DUŠAN ZÄHORSK?

Hoci e š t e posluchárne hučia živou vravou štf identov, ho­ci n á m do skúšobného obdobia zostáva ešte niekoľko dlhých týždňov, hoci mnoh í z nás ešte mysl ia na to, ako na j lepš ie skončit tento školský rok, treba sa nám už teraz zamysliet nad tým, čo b u d e m e robiť v lete.

Slovo prázdniny sa v mysl i vysokoškoláka stále časte jš ie a časte jš ie s p á j a so s lovom brigády. Každý rok po skon­čení letného semestra odchádza jú s tovky chlapcov a d iev­čat na s tavby a polia a trávia tu v už i točne j práci pre spo­

ločnosť časť svo j i ch prázdnin. Dobrovoľné sväzácke brigády m a j ú už bohatú tradíciu. Desiatky nových tovární, škôl, nemocníc obytných domov, s tovky ha z ú r o d n e n e j pôdy, k a ž ­doročne .včas zobratá úroda z polí — to všetko, tu zostáva a j ako hrdý pamätník, a j ako výs ledok u s i l o v n e j práce na­šich vysokoškolákov. Poslucháči Univerzity Komenského vždy patrili medz i na j lepš ích v l e t n e j aktivite. Len vlani ich pracovalo 1774 na 55 pracoviskách, rozosiatych po ce­lom Slovensku: od Čiernej nad Tisou až po Bratislavu, od Popradu až po Komárno. A v ý s l e d k y nie sú malé. Odpra­covali 526.000 br igádnických hodín a vyprodukoval i takmer 1 mil ión Kčs.

No nemožno zaspať na minuloročných vavrínoch. Stojí­me pred náborom na tohoročné letné vysokoškolské brigá­dy. Úspechy z minulých rokov nás zaväzujú, aby s m e mu venoval i mimoriadnu pozornost. Je to o to dôležitejš ie, že mnohé z funkc i i Štábu vysokoškolských brigád SÚV ČSM prebera jú v tomto roku Fakultné výbory ČSM. Sú zodpo­vedné za r iadny nástup brigádnikov i za ich pracovnú m o ­rálku. Л v budúcich rokoch sa organizovanie brigád bude decentralizovať eš te viac.

A k é ú lohy nás č a k a j ú v na jb l i ž šom období? Predovšet­k ý m : neotáľat a začať ihned s náborom. Fakultné výbory ČSM by si mali stanoviť vo výbore aspoň j e d n é h o člena, ktorý by bol zodpovedný za prípravu brigád. Zároveň tre­ba vybrat na j schopne jš ích a na josvedčene j š ích funkcioná­rov za vedúcich brigád. A týchto súdruhov treba potom zapojiť d o práce f a k u l t n ý c h štábov brigád.

Oveľa viac ako v minulost i treba získavať na brigády mladých asistentov. Mali by sa zúčastňovať brigád ako ra­doví brigádnici. Tu, na brigáde, m a j ú veľa skve lých mož­ností prísť do na južš ieho s tyku so s v o j i m i poslucháčmi, tu ich m ô ž u dobre spoznať i vplývať na nich.

Fakulty b y sa u ž mal i zaoberať a j prípravou polit icko-výchovne j , k u l t ú r n e j a špor tove j práce na brigádach. Na Fi lozof icke j f a k u l t e chcú napr. urobiť školenie členov Bri-gádnych v ý b o r o v ČSM a pol i t icko-výchovný úsek FV ČSM v y p r a c u j e podrobný plán pol i t icko-výchovnej práce na br i­gádach. Len ak b u d e m e venovať pozornosť a j t e j to s tránke príprav brigád, dosiahneme to, aby boli brigády pokračo­van ím s v ä z á c k e j práce na fakulte, aby na ň u organicky nadväzovali.

A k sa všetc i s vervou pust íme do práce na prípravách vysokoškolských brigád, ak každý z nás, k to sa br igády zúčastniť môže, na brigádu nastúpi, ak nám pomôžu v e d e ­nia fakúlt, dosiahneme toho roku ešte väčšie úspechy ako vlani.

Je apríl. Bežia ešte prednášky a semináre, posluchárne sú p lné v e s e l e j v r a v y študentov. Zvyšok semestra však rýchle uplynie. Prídu zápočty, skúšky, indexy sa pomaly zaplnia a — budú tu prázdniny. A s nimi l e t n é vysoko­školské brigády. N e d a j m e sa zahanbiť ani v tomto roku.

Beseda o Petrovi J i I e m n i c k o m

* t * * * f t h. t 15. \ t

U \ t

str. List z Londýna ^

str. Nad stránkami f a - t

ku l tných časopisov

str. Hovorí Ján Starší

S E S T OTÄZO Jarný motív

K PROBLÉMOM BYTOVEJ VÝSTAVBY

509 má strechu nad hlavou • 320 ju bude mať ešte tohto roku Hláste sa už teraz

Pochod družstevníka UK •

• Koľko členov m á družstvo a k o l k í z nich sa už tešia z no­v ý c h b y t o v ?

Nase bytové družstvo má t e ­raz asi 1.900 členov. Z nich do­teraz dostalo byty 509 družstev­níkov. Ostatní dostanú „strechu nad hlavou" v rokoch 1961-63. V auguste t. r . dokončíme 320 bytov (z toho 174 v Ružovej do­line, 91 v liatom betóne na Feb-ruárke a 55 na Záhradníckej ulici). V tomto roku už dostalo byty 72 družstevníkov.

• Kde všade stavia univerzit­ne družs tvo?

Okrem vežiakov a t radične j výs tavby na Februárke máme „tradičku" na Záhradníckej a paneláky v Ružovej doline. Ešte v tomto roku začneme s pane­lovou výstavbou na Štrkovci. T, ľ. dokončíme a j 60 garáží, na rok postavíme ďalšie. Začiatkom roku 1962 dostanú družstevníci 342 garsóniek v osobitnom ob­jekte .

Byty, byty, b y t y . . . Od čias Diogena uplynulo už veľa s tá­ročí a nikto sa dnes neuspokoj í s „bytom" v podobe sudu. Kaž-dý chce bývať pohodlne, dobre, moderne, prosto — pekne. A tak je to správne. Hoci sa nepriaznivá bytová situácia teraz dôs ledne rieši, hoci sa veľa stavia, n e j d e všetko naraz. Porad niky na bytových odboroch národných výborov sa iba pomaly skracu jú Hádam v ž iadnom m e s t e v n a š e j republ ike sa nesta­via tak veľa ako v Bratislave. Vyrasta jú celé n o v é štvrte, mení sa v/hľad nášho mesta, s tovky rodín dostáva jú nové, moderné byty. A b y ich bolo viac a aby boli skôr, mnohé z nich sa s ta­r a j ú v d r u ž s t e v n e j b y t o v e j výstavbe. A j naša Univerzita má » v o j e bytové družstvo. Zašli s m e si za j e h o predsedom Karo­lom B a k o š o m, aby s m e sa dozvedel i čo-to o bytových perspektívach zamestnancov n a š e j školy.

• \ k o pomohli členovia dru/s iva pri stavaní svo j i ch pr íbytkov?

Predovietkym bnyadami. Len v r. 19Ó9 odpracovali brigádni­ci-družstevnici 20.000 hodín na stavbách. Za v laňajšok sme bri­gády e š t e nestihli vyhodnotiť, ale odhad vychádza asi na d v o j ­násobok. Žiarivým príkladom spomedzi členov družstva j e dr. Lehotská z FFUK, ktorá od­pracovala niekoľko stoviek bri­gádnických hodín. Brigádničit budeme a j naďale j : chceme si

napr. vlastnými silami postaviť v odovod.

• Družstvo ž i j e bohatým spoločenským životom. Mohli hy s te n á m niečo povedať a j o totn ?

Okrem toho, že s a pravidelne schádzame na schôdzach, uspo­riadali s m e už jeden vydarený spoločenský večer. Za zmienku iste s to j í , že hudobný sklada­teľ K. Smolinský skomponoval „Pochod družstevníka UK" a jeden z členov družstva — aka­

demický sochár vytvoril súso­šie družs tevne j rodiny. Teraz pr ipravujeme výročnú schôdzu, ktorá bude 22. apríla 1961 o 17.00 hod. v aule UK.

• V čom by mohli pomôcť družstevníci z Univerzity?

Potrebovali by s m e ich ' po­moc najmä v organizačných prácach, v administratíve a pri organizovaní brigád. Tí, čo už býva jú, mali by s a väčšmi s t a ­rat o spoločensky život v no­vých domoch.

• Kto sa môže s tať č lenom bytového družstva UK?

Každý učiteľ, poslucháč alebo zamestnanec n a š e j Univerzity. Do družstva by s s už t " r a z mali hlásiť a j tí, ktorí e š t e n e m a j ú potrebnú sumu peňazí, aby mohli byť zaradení do plánu. Do konca III. päťročnice dostane byt každý záujemca z Univerzi­

ty. (dz)

E 2 3 Z I > R A V 0 D A U S T V Bude kde športovať

FV ČSM na Právnickej f a ­kulte UK usporiadal 23. marca 1961 b e s e d u na počest 60. na­rodenín Petra Jilemnického, s p o j e n ú s krá tkym k u l t ú r n y m programom. Bolo to ďalšie p o d ­ujat ie, zorganizované v rámci osláv 40. výročia založenia KS( f a k u l t n ý m výborom ČSM t e j t o fakulty.

Odborný as is tent FFUK dr. Ján Stevček v o s v o j e j z a u j í ­m a v e j a h o d n o t n e j prednáške

o živote a diele í . Jilemnické­ho poukázal na celý j eho tvo­rivý život, na jeho posto j k v teda jš iemu hospodárskemu a politickému dianiu, na jeho po­mer k rovesníkom po l i terár­n e j a umeleckej línii a na jeho — s tým spojenú — korešpon­denciu, a priblížil nám tak j e ­ho celoživotné dlelo v súv i s­losti s jeho postojom k Ideám Komunistickej s t rany Česko­slovenska. Ján Sabol

Fi lozof i o prestavbe. Na roz­šírenom zasadnutí vedecke j ra­dy Filozofickej fakulty, ktoré bolo 30. marca t . r . s a učitelia i funkcionári fakulty zaoberali otázkami pres tavby vysokoškol­ského štúdia. Po hlavnom pre­j a v e dekana fakulty doc. dr. Hanzela, v ktorom hovoril o s ú ­časnom s t a v e a najbližších úlo­hách prestavby fakulty, s a roz­prúdila bohatá diskusia. Toto zasadnutie v e d e c k e j rady FFUK bolo súčasťou príprav na celo-univerzitnú konferenciu o pre­stavbe, ktorá sa uskutoční kon­com tohoto mesiaca.

Lekár o Kongu. Na Lekárske j fakulte usporiadali prednášku doc. dr. K. Holubca, ktorý bol dlhší č a s v Kongu. O tom, čo vi­del ako lekár v Kongu, rozprá­val poslucháčom a pracovníkom fakulty. Beseda sa s tret la s veľ­kým ohlasom najmä u poslu­cháčov.

Nový autokurz začína. Druhý turnus autokurzu zamestnancov a poslucháčov Univerzity začína 7. apríla t. r. o 15.30 hod. Mie­s t o prednášky s a dozvedia účastníci u vrátnika univerzit­n e j budovy. So sebou si treba priniesť vyhlášku 141/60 a .145' 56, dopravné značky a zošit na poznámky. Tí, čo ešte nemajú kompletné doklady, nech si ich prinesú na otvorenie kurzu

Druhý ročník vedie. Ako sme oznámili už v minulom čísle, 11. ročník Filozofickej fakulty v y ­zval na súťaž v odbere Našej univerzity ostatné ročníky f a ­kulty. Urobili skvelú propagač­nú nástenku, na k t o r e j vymie­ň a j ú čísla o s t a v e náboru v roč­níkoch. Zatiaľ (k 27. marcu) viedol súťaž II. ročník, kde

odoberalo časopis už vyše 78 percent poslucháčov. Na druhom mieste bol prvý a na treťom piaty ročník.

Inštitút p r v ý v cieli. Na Inšti­túte te lesne j výchovy a športu už skončili nábor na odber Na­š e j univerzity. A nielen to. Okrem s tanovenej kvóty získali e š t e navyše 14 odberateľov — predplat i teľov, to znamená zí­skali o 28 pere. predplatiteľov viac ako určovala kvóta, (dz-b j )

Často počuť hlasy, že v Bra­t is lave j e málo športových ob­jektov a že brat is lavská mládež, na jmä študenti, nemajú kde športovať. Teraz môžeme p r e j s ť od slov k skutkom. Vedenie UK v spolupráci s internátom v Horskom parku a ObNV Vi­nohrady s a rozhodli realizovať pro jek t športového areálu v Horskom parku.

Čo všetko bude v areál i? Ús­tredným objektom bude hádza­nárske ihrisko a 6-miestna, 250

metrová dráha. Ďalej to budú d v e nové vole jbalové ihriská, dve vržištia, jedna 6-miestna, 100 metrová dráha a j e d e n t e ­nisový kurt .

Celý areál má byť postavený brigádnicky. Pri dodržiavaní plánovaných termínov má byť hotový do konca roku. Práce na ňom začali už 15. marca. Záleží teraz od študentov-brigádnikov, ako s a dokážu zapojiť do bu­

dovania tohto nového športového stánku.

o stretnutí geológov Pred ôsmimi rokmi sa ko­

nala v Smolenieiach I. celoslo­venská geologická k o n f e r e n ­cia. Bol to prvý pokus o z lep­šenie geo log icke j práce na Slovensku. V t e j d o b e v y s t u povali d o popredia h lavne or­ganizačné otázky. Táto kon­ferencia oboznamovala geoló gov s rozsahom prác, č a k a j ú ­cich na čs. geológov. V dňoch 21.-24. marca 1961 sa zišli geológovia na II. celosloven­s k e j konferenci i v Bratislave, aby zhodnotil i s v o j u prácu za uplynulých osem rokov a v y ­týčili si n o v é úlohy d o b u d ú c ­nosti. Zašli s m e za j e d n ý m z „povolaných" — prorektorom profesorom dr. Itudolfom l.u-káčom h položili mu niekoľko otázok týka júc ich sa t e j t o konferencie.

• Aké problémy konferen­cia riešila a čo nového pr i­nies la?

Hlavnou úlohou konferencie bolo zhodnotiť dotera j š iu p r á ­cu, konfrontovať rôzne názor ry a koncepcie a vytýčiť im nový, správny smer. Vypraco­váva sa jednotná, pokroková a progresívna koncepcia pre západné Karpaty. Konferencia mala a j druhý význam: dôs ledným spá janím teórie s pra­xou predstihnúť západných geológov v ich práci. Prvý a posledný deň rokovali delegáti spoločne a medzitým zasadali v šiestich komisiách.

• Kto sa zúčastni l k o n f e ­renc ie?

Delegáti na konferencii boli z rozličných geologických ústavov z c e l e j republiky. Zú­častnili sa j e j a j hostia z Poľ­ska a Maďarska. S geológmi zo socialistických k r a j í n veľmi úzko spolupracujeme. Veľké tradície m a j ú naše s t y k y s

Poliakmi. Poznáme s a už tak dobre a tak často s a s t r e t á ­vame, že s m e s a naučili po poľsky a oni zase po sloven­sky .

• Aký podiel na konferen­cii mali učitelia a poslucháči brat is lavských katedier geoló­g i e ?

Učitelia a poslucháči pod­statne prispeli k j e j pr íprave a podieľajú s a a j na práci j e d ­notlivých komisií.

• Urobili sa na Slovensku v poslednom čase n e j a k é nově geologické o b j a v y ?

V poslednej dobe s a urobili významné ob javy pri hľadaní magnezitových rúd, v ťažbe ktorých s a teraz ČSSR zaradi medzi svetové veľmoci. Obja­vili s a nové ložiská bentonitov, dôležitej keramicke j suroviny pre zlievárenský priemysel.

• Aké závery urobila kon­ferenc ia?

Konferencia zhodnotila v ý ­sledky práce geológov za pos­ledných osem rokov a v y p r a ­covala podmienky p r e zabez­pečenie plnenia dlhodobých plánov v t r e t e j päťročnici, čo sa týka hlavne ťažby rudných a nerudných surovín. - j h -

Za socialistickú školu

Ročník VI. — Číslo 11 Bratislava 11. apríla 1961. Cena 50 hal.

mm Niektoré problémy ITVŠ

\ j ženy vzali do rúk zbraň a b o j u j ú v radoch Alž í r ske j ľu­dove j oslobodzovacej armády.

Mládež sveta'v aktivite Nebývalo voľakedy zvykom, ž e b y mládež sveta mala perma­

nentné stretnutia, zhromaždenia, semináre, konferencie. Sve­tové fest iva ly mládeže a s tudentstva otvoril i dobrú tradíciu, na dnešný bohatý ž ivot predsa však nedostačujúcu. Situácia v o s v e t e i v j ednot l i vých štátoch sa m e n í takmer z o dňa na deň. Na to, aby si mladi ľudia z celého sveta vyloži l i názory na niektorý n o v ý problém, nestačia predsa fest ivaly. Novy r y t m u s ovplyvnil u j skvelého podujatia vychádzali

medzinárodný študentský a vô- is te z toho, že problémov bec mládežnícky život. Niet vari nových — sa vyskyt lo toľko, že obdobia, že by sa nekonala ne- mládež musí k ním zaujať s v o j e jaká významná mládežnícka stanovisko. Konečne s ú nám udalosť. Napríklad v súčasnosti známe témy, o ktorých sa bude prebiehal medzinárodný semi- na Fóre diskutovať. J e to pre-nár študentov v Casablanke. dovšetkým vzájomná spoluprá-ZúCustnili sa na ňom zástupco- ca medzi mládežou sveta, spo-via z 33 medzinárodných a ná- lupráca a mierové spolunažíva-rodných študentských organi- nie, potom nie m e n e j dôležitá zácií z Európy, Äzie, Afr iky a otázka boja mládeže proti ko-[.atinskej Ameriky. Tému mali lonializmu, ď a l e j mládež a od-nezvyklú „Hospodársky zbrojenie, mládež — j e j práva problém kra j ín, k toré nedávno a povinnosti. Isteže bude tém získali nezávislosť a úloha š tu- viac, i takých, ktoré sa neplá-dentov v riešení týchto prob- nujú. A tak j e t o správne, lémov". Nezvyklé? Ako to bolo Že organizácia Fóra j e priam v minulosti? Študentov z má- životnou potrebou mládeže, po-lovyvinutých k r a j í n bolo v met- tv rdzu je aktivita mládeže v s ú -; opolach málo. A a j tí niekoľkí vislosti s prípravou Fóra. Na-inžinieri, keď s a vyučili, posluš- príklad v Indonézii, Japonsku, ne s a stavali do služieb mono- Kolumbii na Kube, Bolívii,' polistických skupín. v Brazílii a rade ďalších k r a j í n

Dnešok však patrí novozvnik- sa zriadili národné prípravné lým kra j inám. A k ý m tieto ne- výbory. budú mať dostatok v l a s t n e j in- A j zo samotných Spojených teligencie, odborníkov, j e tu š tátov dostal organizačný v y ­stále možnosť pre monopoly, bor mnoho listov, v ktorých aby kra j inu, zdanlivo nezávislú, študenti USA p r e j a v u j ú o Fó-dostali hospodársky do podru- rum záujem. čia. Nuž preto sa v Casablanke Niet prekážok, ktoré by sa zišn študenti, aby a j oni po- mohli s tavať proti dorozumeniu mohli upevňovať získanú nezá- mládeže sveta — to už mládež vislosť a j hospodársky, lebo iba neraz dokázala. Niet na sve te tak j e možná skutočná nezá- problémov, ô ktoré by sa nemala vislosť. mládež zaujímať. To mládež do-

Trochu odlišného charakteru kazu je . Jedným z takýchto bola bude n a j v ä č š i e tohoročné s t r e t - konferencia v Casablanke a bu-nutie mládeže sveta — Svetové dúce Svetové fórum mládeže

Začiatkom škol. roku 1960-61 vznikla na Univerzite Komen­ského nová fakulta — Inštitút te lesne j výchovy a športu. Ako všetko nové, čo s a buduje, i ITVS má s v o j e problémy, r a ­dostné udalosti i ťažkosti, s ktorými s a musí boriť.

Učitelia s ú s t r e ď u j ú s v o j u po­zornosť predovšetkým na plne­nie pedagogických povinností, Ide o prípravu budúcich učite­ľov t e l e s n e j výchovy na učiteľ­skom s m e r e štúdia a o telový­chovných pracovníkov pre po­treby ČSTV, prípadne iných in­štitúcií a organizácií na odbor­nom smere štúdia. Okrem toho ITVŠ zabezpečuje výuku t e l e s ­n e j výchovy na všetkých f a ­kultách UK.

Sme práve v čase vyhodnoco­vania výsledkov skúšok za zim­ný semester . Výs ledky skúšok nám hovoria, že musíme e š t e viac času venovať š tudi jným problémom poslucháčov. List ÚV KSČ o problémoch prospe­chu a úbytku študentov na v y ­sokých školách e š t e na začiat­ku školského roku dal podnet k hlbokej diskusii na c e l e j f a k u l ­te. I keď úbytok poslucháčov na ITVŠ nie j e až takého rozsahu, ako s a v l iste hovorí, treba sa nám zaoberať na jmä otázkou kvali ty prospechu. Značné množstvo skúšok robia poslu­cháči na 1. resp. na 2. opravný termín. Treba s a nám s tá le za­oberať š tudi jnou problematikou a nedostatky postupne odstra­ňovať. Upozornenie ÜV KSČ ne­môže byť jednorázovou akciou, a le smernicou p r e sústavnú prácu v tomto smere.

Jedným z nedostatkov v mi­nulých rokoch bolo, že nám pri­chádzajú na štúdium absolventi s tredných škôl nie vždy s p r á v ­ne informovaní o obsahu štúdia te lesne j výchovy, n a j m ä v kom­binácii s iným predmetom. Do­poručovaní bývali zväčša žiaci s prospechom priemerným, ale­bo slabším, orientovaní prevaž­ne na štúdium t e l e s n e j výchovy, s menším záujmom o druhý predmet. V priebehu štúdia

Doc. Vladimír Černušák

treba potom tieto nedostatky doháňať a odstraňovať, čo ne­sporne vplýva na prospech poslucháčov.

Štúdium t e l e s n e j výchovy kladie na poslucháčov pomerne značné nároky nielen po strán­k e duševnej, ale a j te lesnej . Podmienky ubytovania poslu­cháčov (v 5. internátoch) a v ý ­učby v p l ý v a j ú tiež nepriaznivo na štúdium poslucháčov. Znač­ná roztrieštenosť umiestnenia fakul ty na viacerých od seba dosť vzdialených miestach — komplikuje celkovú prácu. Vznikajú tým značné časové s t r a t y pre poslucháčov i učite­ľov.

Otázka sústredenia ubytova­cích možností poslucháčov j e možná a SNR — odbor školstva s a týmto problémom zaoberá. Problém pracovísk ITVŠ j e t rošku náročnejší. Ale i v tom­t o smere by bolo možné aspoň provizórne riešenie, kým s a ne­v y b u d u j e ITVŠ v takom rozsa­hu, ako j e plánované. Vedenie ITVŠ podalo viacero návrhov Samotné vedenie fakulty na tú­to úlohu však nestačí a potre­b u j e pomoc vyšších štátnych orgánov. Sme si však vedomí to­ho. že nie j e možné ihneď v y ­riešiť všetky problémy bez toho, aby sme sa a j rrty usilovali o zlepšenie situácie. V dôsledku toho sme pristúpili k spoluprá ci s KUK a s vedením interná t u SNP v Horskom parku k do budovaniu telovýchovných ob­j e k t o v v uvedenom internáte. Práca sa u/ rozbehla a poslu cháři ITVŠ odpracujú na t e j t o v ý s t a v b e 5 týždňov v rámci vý r o b n e j práce. Teraz' pracujú tu poslucháči iných fakúlt UK.

Pri výpočte nedostatkov v štúdiu poslucháčov treba po ukázať nielen na ťažkosti ob­jekt ívneho charakteru, a le a j na nedostatky, ktoré s ú u pos­lucháčov samotných, resp. ktoré pri l e p š e j organizácii práce zo s t rany učiteľov bolo by možné

(i keď nie úplne) čiastočne od­strániť.

Veľkú úlohu má na tomto úseku ČSM. Na fakul te začiaL-kom škol. roku s a utvorila s v ä -zácka organizácia. V priebehu zimného semestra sa musela vyporiadať s mnohými detskými chorobami. Chýbala dostatočná skúsenosť poslucháčov z orga­nizovania a vedenia práce v ČSM. V minulosti pomerne veľ­mi málo poslucháčov vykonáva­lo sväzácke funkcie. Po začia­točných ťažkostiach začína s a a j táto práca zlepšovať. Z radov 3. ročníka vyšiel podnet k súťa­ži o vzornú pracovnú skupinu.

Okrem uvedených ťažkostí j e e š t e celý rad problémov na r ie­šenie, podobne ako i na iných fakultách (dochádzka na pred­nášky, semináre, systematické štúdium, konzultácie, š tudi jná l iteratúra a iné) a k toré vede­nie fakulty má neustále v po­zornosti a riešení.

Na úseku všeobecnej te les­n e j výchovy musíme na zákla­de tohoročných skúsenost í do­riešiť organizáciu kabinetov, sústrediť s a hlavne na ich per­sonálne dobudovanie. V spolu­práci s jednotlivými fakultami riešiť otázku budovania telový­chovných ob jektov pri interná­toch, prípadne pri fakultách. Tera jš ia situácia j e totiž taká, že s a rieši prenájmom telový­chovných objektov. Nie j e to vždy na j lepš ie riešenie.

Veľký záujem o telesnú v ý ­chovu j e a j zo s t rany zamest­nancov a učiteľov UK. V da­ných podmienkach s a rozv í j a jú niektoré formy. Sú to na jmä ly­žiarske a turist ické zájazdy, ktoré získali veľkú obľubu. V menše j miere j e možno uspo­kojiť záujemcov o pravidelnú telesnú výchovu, alebo šport v priebehu celého roku. Zlepšenie v tomto smere súvis í už s u v e ­deným nedostatkom telový­chovných objektov. I napriek tomu vytvorili sa už skupiny zá­ujemcov, ktorí chodia pravi­delne cvičiť, cvičenia si a j sami

organizujú a vedú. Zo s t rany ITVŠ chceme túto formu t e l e s ­ne j výchovy plnou mierou roz­víjať. Vyžaduje to ovšem viac vzá jomne j spolupráce s o zain­teresovanými, pretože učitelia ITVŠ by sami nestačili zvládnuť I úto prácu. Ich si ly a čas v značnej miere popri normál­nych učebných povinnostiach konzumuje ČSTV, či už ako t r é ­nerov, organizačných pracovní­kov, alebo v iných funkciách. Naším záujmom je, aby v rámci daných podmienok umožnili s m e čo na jväčš iemu množstvu zamestnancov a učiteľov prav i­delné pestovanie t e l e s n e j v ý ­chovy.

Popri s v o j e j pedagogicke j práci nezabúdajú učitelia ITVŠ ani na problémy vedecko-vý-s k u m n e j práce, k t o r e j r iešenie im pomôže skvalitňovať ich prácu.

Nateraz s a p r a c u j e na štyroch rezortných úlohách a pripravu ­j ú s a dve komplexné práce do štátneho plánu, k toré súvis ia s problematikou rozpracovávanou ČSAV a Výskumným ústavom telovýchovným v spolupráci s niektorými katedrami ITVŠ v Prahe.

Treba povedať, že okrem u v e ­dených problémov uskutočnili s a v priebehu roka, resp. s ú v štádiu príprav rôzne akcie, k t o ­r é s ú príspevkom ITVŠ na ú s e ­ku t e l e s n e j výchovy: vedecká konferencia v Smoleniciach za účasti pracovníkov z c e l e j r e ­publiky, pripravovaná konferen­cia p r e pracovníkov katedier t e l e s n e j výchovy PI na Sloven ­sku, ideologická konferencia pri príležitosti osláv 40. výročia za­loženia KSČ a FRTJ a Slávnost­ná akadémia, vysokoškolské hry, príprava osláv 1. a 9. m á j a v celouniverzitnom merí tku a iné.

Sústredil som s a viac na problémy, k toré nás tlačia a ktorých r iešenie nám pomôže zlepšiť situáciu. Nie s ú zahrnu­té i s te všetky, lebo by to vyža­dovalo viac miesta. Keď pouka­zujeme na nedostatky, t a k iba preto, že s m e si vedomí týchto problémov, že ich chceme — pokiaľ j e to v našich silách — odstraňovať, resp. upozorňovať na ne, kde potrebujeme pomoc­ná ich riešenie.

List z Londýna:

f ó r u m mládeže. Iniciátori tohto v Moskve. (men)

Malé ale m i l é posedenie Ešte donedávna vidieť černo­

cha v uliciach Bratislavy bola rarita. Dnes je ich viac. Zavše sa tu i tam zjavia. Mátne ich radi, ba priam vyhľadávame ich spoločnosť. Dôkazom toho bola beseda v uplynulých dňoch, ktorú pripravili poslucháči III. ročníka FFUK. Pracovná skupi­na francúzštinárov, madarčiná-rov a latinčinárov, súťažiaca o titul „vzorná pracovná skupi­na", pozvala si konžského štu­denta, poslucháča farmaceutic­kej fakulty Jeana Médarta. Na túto malú, ale o to milšiu be­siedku zavítali aj členovia Bri-'-l'tdy socialistickej práce z Ma-tadorky, s ktorou pracovná sku­pina má družbu.

Jean Médart študuje v ČSSR druhý rok. Najprv bol na ja­zykovej príprave a teraz je na univerzite. Predtým študoval v Belgicku. Po maturite odchádza do svojho domova. Osobne sa zoznamuje s Patriceom Lumum-« • • • • • • • • •

*• SMUT NĚ KONVI A I OVANU. Spoločenstvo sociálnodemo­

kratických učiteľov v k r a j i Fal­ken v NSR na s v o j e j kon fe r en ­cii dospelo k názoru, že škol­s tvo NSR j ' ' na úrovni minu­lého storočia. Časopis „Volk und Schule" pr i t e j t o pr í leži­tosti napísal, vzorom môže byť skolstvo a výchova v SSSR •i NSR by ich mala napo­dobniť.

* ČO NA FORE? V moskovskom Dome priateľ­

s tva národov sa s tret l i členovia stáleho Sekretariátu svetového • ra mládí/«' s o zahraničnými nudeniami. Maiocký zástupca

bom. Na jeho radu si vyberá pre svoje dalšie vzdelanie sa jeden štát zo socialistického tá­bora. Jean hovorí pomaly. Ked mu nepríde na jazyk nejaké slovko, pomôže si francúzštinou. Anka Krekulová, najlepšia v skupine, ochotne preloží. Otáz­ky sa len tak sypú. ,,Prosím, pomalšie", upozorňuje Jean, „lebo ja nedobre rozumiem". O Kongu, o školách, o diskrimi­nácii černochov, o tom, že ešte je len dva roky tomu, čo v Leo-podville zmizla hrádza medzi čiernym a bielym mestom, o všetkom hovorí náš hosť. Ale Jean nestačí a nemôže stačiť odpovedať, lebo študenti to je vám prefíkaný spolok. Len-len že „vypotil" zo seba niekoľko súvislých viet, už sa dvíha ďal­šia ruka.

Hodiny utekajú a skupinke sa zdá akoby sa len teraz zišla. Príde ešte medzi nich? Určite príde. ( r s )

• • • • • • • • • • • Butaleb oznámil, že na Sveto­vom f ó r e mládeže, k toré sa začne 25. júla, si delegáti v pr­vých troch dňoch na plenárnom zasadaní vypočujú päť hlavných re ferá tov — O mierovom spo­lužiti, Odzbrojení, Boji s kolo-nializmom, Právach a povinnos­tiach mládeže, Vedeckom a technickom pokroku. P a r e f e r á ­toch bude voľná diskusia.

* POI lCIA REORGANIZUJE

Aténska polícia zranila dvoch študentov a zbila desiatky iných. Študenti V y s o k e j hospo­d á r s k e j školy usporiadali ma­sovú protestnú demonštráciu proti návrhom na reorganizáciu vysokého ekonomického škol­stva, podľa amerického vzoru. Reorganizácia by viedla k uza­vretiu mnohých škôl. Študentov pri demonštrácii prepadol veľ­k ý oddiel polície. Študenti však policajný kordón pretrhli a po­kračovali v demonštrácii.

IIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIHIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIinilllllllllllllllllllllllllllMIlf

Čerstvý v ietor prev ieva starobylé univerz i ty v Oxforde a Cambridgi. Nová generácia š tudentov a absolventov začína prejavovať z n á m k y pokrokového zmýšľania, čo s m e eš te done­dávna s ľútosťou postrádali.

Študovať na univerzitách, a le n a j m ä v Oxforde a Cambridgi si môžu dovoliť iba synovia bohatých rodičov, preto britskí univerzi tní š tudent i n ikdy nehral i takú pokrokovú úlohu, aká š tudentom z v y č a j n e pripadá n a ce lom svete.

Brieždenie na univerzitách

Napríklad v roku 1926, keď t u bol veľký generálny š t r a j k , na jv iac š t ra jkokazov poskytli univerzity. Napriek tomu, že sa niektorým vynikajúcim študen­tom z radov robotníckej tr iedy podarilo prekĺznuť bránami Ox­fordu alebo Cambridge, sys tém t a m o j š e j výchovy nezniesli, a le­bo sa zriekli svo jho triedneho pôvodu e š t e pred dokončením svoj ich štúdií.

V priebehu tridsiatych rokov však došlo k u r č i t e j premene ducha študentov. Proti fašist ic­ký boj, kampaň proti generá­lovi Francovi v Španielsku, pro­t ivojnový zápas — to všetko vyvolalo na univerzitách pozo­ruhodné zmeny. Vznikli silné komunistické skupiny, študenti začali hrať pokrokovú úlohu, ba neraz udávali a j tón . . . Oxford­skí študenti vydali napríklad rezolúciu, že ak ich armáda po­volá, nebudú bojovať v imperia­l is t ickej v o j n e !

Keď sa ale vojna skončila a Churchill rozpútal studenú v o j ­nu, študenti a medzi nimi n a j ­mä demobilizovaní dôstojníci, opäť zapadli do bahna reakcie. Pretože tvorili budúce kádre armády, úrady všetku silu s v o ­j e j prot isovietskej kampane za­merali na univerzity. Asistenti, docenti a profesori, známi svo­jimi protipokrokovými názormi,

sa stali ohniskami reakcie, z ktorých sa šírila nákaza pro-tisovietskeho a protimarxistic-kého učenia a zmýšľania.

Boj proti nukleárnej vojne vniesol v š a k p r v é lúče svetla do tmy nad oxfordskou a cam-bridgskou univerzitou. Čoraz v iac mladých ľudí s a pripájalo ku kampani proti vodíkovej bombe. Nechceli, aby s a s v e t zničil prv, než by sami mali príležitosť vstúpiť do života. Bojové hnutie sa rozšírilo na univerzitách, no na jmä v Cam­bridgi, ktorá má znamenitú v e ­deckú povesť. Študenti i obča­nia sa tam začali združovať vo „Výboroch pre jadrové odzbro­jenie", organizujúc pochody proti artterickým základniam vodíkových bômb. Pridali sa k nim a j osvietenejš í profesori a ich manželky. Ovzdušie po­krokovosti sa natoľko rozmohlo, že cambridgský študent Brian Pollitt, syn zosnulého predsedu KS V e ľ k e j Británie Harry Pol-litta, j e dnes nielen predsedom reorganizované j cambridg.skej š tudentske j organizácie komu­nist ickej strany, ale a j členom najvýznamnejš ieho š tudentské­ho výboru univerzity, tzv. „Union Society".

V Oxforde j e s íce zmena po­malšia, no tamojš í š tudentský časopis „Isis" sa nedávno pred­sa len odvážil kritizovať nudné

a nezmyselné prednášky nie­ktorých asistentov. Bola to priam neslýchaná vec, veď as i s­tenti pre univerzity znamenajú asi toľko, čo archanjel i pre ne­besá . . . Vyvolalo t o oveľa väčší rozruch, ako prípad, čo s a tam odohral asi pred rokom-dvoma. Dvaja protivojnové zmýšľajúci študenti, ktorí v tom čase boli na vojenskom cvičení v istom armádnom zpravodajskom s t r e ­disku, zverejni l i v časopise „Isis", ako ich učili špionáži proti SSSR a aké metódy sa pritom uplatňujú . . . ! Britská t a j n á polícia oboch študentov okamžite zaistila, postavili ich pred súd, redaktora časopisu odstránili a študentom, ktorí viedli časopis, vnútili nového redaktora, známeho svojimi r e ­akčnými názormi.

Tentoraz a le univerzitné úra­dy s a spokojili s prísnym zá­kazom kritiky prednášateľov.

Študenti sa v š a k nevzdali a ďa l­š ie číslo časopisu vydali tak, že jednu s t ranu nechali bielu — v s t rede s nápisom „Cenzuro­vané" . . . !

Tak sa teda pot láčajú názory a j na univerzite, hoci — teore­ticky — j e j študenti m a j ú v r a j najplnšiu slobodu diskusie, k t o ­rou s a „slobodný Západ" toľko chvasce. Tvrdí, sa, že v Británii každý môže povedať, hlásať a písať, čo si len p r a j e . A le a j tento prípad dokazuje, že t o platí len potiaľ, pokiaľ s t ý m úrady súhlasia. Udalosti v O x ­forde s ú na jpoučnejš ie p r e s a ­motných študentov. J e t o pre nich školä života, k t o r ý e š t e nepoznajú. Veď prípad časopisu „Isis" s a v ničom nelíši od iných poznatkov miliónov pra­cujúcich ľudí z každodenného života: v kapitalizme j e v šade široká priepasť medzi teóriou a

praxou. H. Fagan, Londýn

Boj o platy a štipendiá V západných kraj inách sa s t á -

.e č a s t e j š i e zdvíhajú veľké vlny protestov učiteľov a študentov proti z l e j situácii v školstve. Vo Francúzsku vyvrcholili 10. m a r ­ca reťazové š t r a j k y učiteľov a študentov, ktoré prebehli vo všetkých častiach kra j iny . Novi­ny „Le Monde" konštatujú, že reťazové š t r a j k y mail všade

takmer 100 pere. účasť a zú­častnili sa na nich dokonca r ia­ditelia škôl a najúzkost l ive jš l profesori. Táto prudká jedno-myselná reakcia j e odpoveďou na skutočnosť, že francúzska vláda od roku 1957 s ľ u b u j e zlepšenie situácie učiteľov a profesorov.

Ш Ж s?;:: шт. i i i l l l

, -

J

Úspechy sov ie t ske j vedy v oblasti kozmických letov s ú čoraz väčšie a prenikavejšie. Na obr. konta jner s púzdrom p r e zvie­ratá — súčasť sov ie t ske j geofyzikálnej rakety po dopade na

Zem.

Nad stránkami fakultných časopisov Život v organizácii ČSM na fakultách prináša

obrovské množstvo otázok, ktoré treba riešiť, obhajovat a prebojovávať. Na plenárkaeh roč­níkov, či fakúlt, ktoré sa z ídu raz-dva razy za semester, nemožno, samozrejme, dostatočne prediskutovať a vyriešiť v še tky problémy f a ­kulty. Treba sa však zamerať len na tie na jdô lež i te j š ie a na jnal iehave jš ie . V pracov-

Túto funkciu organizátora, nici e š t e kadečo vylepšoval, správneho informátora ako a j Bolavým problémom v Mladom funkciu tribúny názorov a kr i- právníku s ú dopisovatelia. Re-tiky poslucháčov, plní veľmi dakčná rada nemá v ročníkoch dobre fakultný časopis, ktorý svojich stálych prispievateľov

ných skupinách sa zasa poväčšine prebera jú len problémy úzkeho kruhu ľudí, nemožno tam do­siahnuť prehľad o ce lkove j situácii a živote na fakulte. Ex is tu je teda ešte rad otázok, ktoré zostávajú viac m e n e j len záležitosťou funkcio­nárov, pr ičom radoví členovia často n e m a j ú ucelený prehľad o všetkom, čo sa na fakulte de je , čo sa robí, čo a ako treba pomáhať orga­nizovať.

j e neraz, a nie na poslednom mieste, a j prvou príležitosťou začínajúcich autorov. Na nie­ktorých našich fakultách už v minulosti správne ocenili vý­znam a dosah fakultného časo­pisu a „dali sa do toho".

Na právnickej, prírodovedec­k e j a f i lozofickej fakulte exis­t u j ú už niekoľko rokov časopi­s y takéhoto charakteru. Majú už s v o j u tvár, tradíciu a okruh čitateľov. Nebolo by účelné ro­zoberať na tomto mieste po drobné každý jeden z fakult­ných časopisov na n a š e j uni­verzite. Chceme len upozorniť

a takmer celý obsah čísla vždy vyhotovujú 2 — 3 členovia r e -

ná.jdeme ani u Právnika, ani u Prírodovedca. Treba rešpek­tovať to, že Filozofická fakulta sa odl išuje náplňou štúdia, a j inými znakmi od ostatných f a ­kúlt a že táto forma fakultného časopisu j e t u do urč i te j miery

s dopisovateľmi mali donedáv­na a j redaktori Tribúny mla­dých (fi lozofická fakulta) . V po­slednom čase sa však situácia zmenila vzhľadom na to, že sa zmenila a j celková koncepcia časopisu.

Fakultný výbor ČSM Filozo­f i c k e j fakulty nevenoval vlani a na jmä v zimnom semestr i tohto roku fakultného časopisu dostatočnú starostlivosť. Tribú­na mladých, ktorá mala nároč­ne j š iu gra f ickú úpravu ako

na niektoré hlavné a spoločné ostatné fakultné časopisy (roz-ciele fakultných časopisov, po rovnať ich a zhodnotiť ich prň cu.

Štyri fakultné časopisy, ktoré na n a š e j univerzite máme, možno rozdělit podľa ich cha­rakteru do dvoch skupín. V j e d

množovala sa rotaprintom na časopis len čisto literárny — čo rozdiel od cyklostilu na iných fakultách), dostala sa do ťaž­kostí jednak technicko-orga-nizačného charakteru (nebol rotaprint), jednak redakčná ra­da pracovala veľmi slabo. For-

n e j j e filozofický časopis Tri- málne mala veľa členov, ale tí búna mladých a v d r u h e j v š e t - sa buď o časopis zaujímali má­

lo, alebo si nevedeli poradiť s organizačnými ťažkosťami. Výsledkom bolo, že za celý zim.

samozrejme nie j e a nemoze byť cieľom fakultného časopi­s u ČSM.

Ani veľký počet s t rán ni jako neprispieva k operatívnosti vo vydávaní. Ak k tomu prirátame e š t e náročnú gra f ickú úpravu a ilustrácie, výrobná lehota jedného čísla s a veľmi predl­žu je . To kladie veľké nároky a j na organizačnú prácu redak-

ky ostatné, teda Mladý právnik Prírodovedec a Farmaceut. Farmaceut sme privítali v ro­dine fakultných časopisov len ný semester tohto roku vyšlo č n e j rady. Podľa toho však, aký nedávno. Zatiaľ vyšlo iba jeho p r v é číslo.

Najtypickejš í pre druhú s k u ­pinu j e Mladý právnik. Vychá­dza už piaty rok. osvedčil sa, má a j určité skúsenosti . Re­dakčná rada j e už „zabehana". Nie je, pravdaže, bez chýb. Začnime v š a k prednosťami. A t u j e na jednom z prvých .miest T r , í y í l M i p h p l n v ó vysoká operatívnosť. Redakčná -LiUJ/lcl i Y l l b U C i U V d

len jedno číslo! Teraz vytvorili na FF

úplne novú redakčnú radu a zmenili a j náplň časopisu. Stal s a akousi tribúnou pre začína • júcich mladých autorov. Pod­statne s a zvýšil a j rozsah asi na 30 — 40 s trán. Túto čr tu ne-

rada pohotové r e a g u j e na v š e t ­k y aktuálne fakultné a univer­zitné problémy. Ak j e to po­trebné, pripraví a j mimoriadne číslo (normálne vychádza raz mesačne). Hlavnou prednosťou Mladého právnika j e v š a k pra­videlnosť, periodičnost vydáva­nia. Tá prispieva rozhodujúcou mierou k v y s o k e j účinnosti. Čo prináša Mladý právnik? Pravi­delný úvodník, niekedy len t é -zovitý, venovaný ideologickým problémom a otázkam všeobec­ného, či slávnostne-príležitost-ného charakteru, zvest i (zpra-voda j s tvo z fakul ty) , materiály z fakultného výboru a pracov­ných skupín, pravidelné „Naše interview", krit ické materiály, príležitostné články, poznámky, humor a šport. Možno tu, j e d ­noducho povedané, n á j s ť v š e t ­ko, o čom s a na fakul te ho­vorí, čím fakulta ž i je . Žiadalo by s a viac krit ických článkov, resp. viac ohlasov na kritiku. V tomto smere by mohli práv-

SMOLA Spisovat e ľ vydal knihu. Ná­

klad nerozobrali ani po dvoch rokoch.

Potom vydal svoju dcéru. Tá sa s manželom rozišla už po dvoch mesiacoch.

AKO SI ASISTEMT ZABEZPEČIL RANDE

Asistent lekárskej fakulty skúša istú peknú medičku. Spoznali sa už predtým, na ple­se ... CHevča toho veta nevie, no skúšku by mala rada za se­bou. Jedno z dlhších trápnych mlčaní konečne pretne otázka:

— Kolegyňa, bolo by možné, iby sme sa stretli aj niekedy inokedy ?

l)í«VČiiw inquiry t oči a pekné únia praríeknu:

— Ak chcete, áno ... — Tak teda, milá slečna, do­

videnia na opravnom termíne!

NENAPRAVITELNÝ — Včera ste zase neboli na

semtnárU Som zvedavý ako sa teraz vyhovoríte, kcd u posled­nom čase ste u£ vraj trikrát boli na pohrebe starého otca ...

— Súdruh asistent, prosím, starú mama sa opäť vydala!

T. K.

Červené klinčeky (K výročiu Parížskej k o m ú n y )

V t ie časy len po nociach s m e sa stretávali, zlorečiac na jarmo, neblahé poriadky muža Decembra, s hnevom chveli s m e sa v žiali, určení pre jatky. Cisárstvo na skone. Vyčíňa tak, že hrôza, na prahoch dverí pach po krvi, vraždénie vládlo, ale v o vzduchu znela marseillaisa, červené brieždenie. Tak často s m e bývali ako bardi chmúrni, zastrel nás príval, čo rozochvel nám srdce, ten, čo o heroizme spieval z partitúry, bol len k v e t a vence. Červené klince boli poznávacím znakom, červené kvety, zakvitnite tri razy! Pre tých, čo sa vás chopia po nás v čase krátkom a budú víťazi. Preložila Viola Cigerová

¥

'Menujem vás d o k t o r o m . . . ^ „...Slávnostne sľubujem, že ústave Madarskej ľudovej re­

publiky a maďarskému ľudu zostanem navždy verný ... V tej­to slávnostnej chvíli sa zasväcujem právu a spravodlivosti..." — rázne odznievali slová sľubu novopečených právnikov v aule budapeštianskej Univerzity Eötvösa Lóränta, a hned potom nasledovala vytúžená odpoveď: „Menujem vás doktorom

i práv ..." \ Vzrušene, s rozpálenou hlavou plnou myšlienok opustil J miestnost vodič električky József Oláh. Na chodbe si sadol na J jednu z lavíc, zapálil si cigaretu, ako to zvyknú robotníci po J namáhavom pracovnom výkone. Až potom sa mu akosi uľaví-i lo. i — Bolo to tvrdých pat rokov — hovorí novopečený doktor f práv. — Ja rád študujem, no predsa, neraz sa mi už zdalo, že f dalej nevydržím. Písmená mi poskakovali pred očami, riadky f v skriptách sa mi zlievali v jeden chaotický celok... Vtedy f som sa zakaždým šiel trochu prejsť, nadýchat sa čerstvého ä vzduchu, а potom som zase pokračoval v štúdiu. V rodine pri-i tom, to viete, to tiež nešlo bez starosti. Veď už mám dvoch i synov, osem- a päťročného ... A koľkí mi dohovárali, rodina f i známi: „Načo sa trápiš? Na riadenie električky naozaj nepo­trebuješ diplom!"

Nuž, pravda je, k tomu to nepotreboval. Veď ju riadil po mnoho rokov svědomitě, bez nehody ... Lenže József Oláh chcel viac. Chcel byt užitočný spoločnosti podľa svojich najlepších schopností.

A teraz, teraz svoj veľký cieľ dosiahol... ф Príbeh Józsefa Oláha však nie je ojedinelý. Madarská ľudová f republika, ktorá teraz, začiatkom apríla už po šestnásty raz j) oslovuje svoj štátny sviatok — šestnásť rokov radostného bu-t dovania, dáva možnosť najvyššieho vzdelania v riadnych i mi-t то riadnych formách štúdia stále dalším stovkám a tisíckam t pracujúcich . . . T. K.

dakčnej rady. Obdobnú situáciu opodstatnená. Neslobodno však zabúdať, že ide o fakultný ča­sopis ČSM, a nie o l iterárny al­manach. Treba preto veľmi opatrne určiť proporcie medzi literárnou častou časopisu a časťou, ktorá sa zaoberá kon­krétnymi problémami života ČSM a štúdia, informuje, kr i t i­z u j e a polemizuje. To sa filo­zofom v prvom čísle t e j t o „ob­novenej" Tribúny mladých cel­kom nepodarilo. Literárna časť ďaleko prevláda. Skrýva to v sebe nebezpečenstvo, že Tri­búna mladých s a premení na

Zu zvuku tamtamov, pod národnými vlajkami pochodujú mladí Koniania, odhodlaní nedávno získanú a stále ohrozovanú nezávislosť.

brániť

Zazneli f an fáry a alchymisti s horiacimi fakľami voviedli dav prvoročiakov do sály. Zaznelo „Gaudeamus . . . " Veľká imatri­kulácia farmaceutov s a začala.

Bola to prvá imatrikulácia na celoštátnej fakulte, ktorá vznikla začiatkom tohoto škol­ského roku v Bratislave. Spo­ločenská hala PKO s a otriasla potleskom, keď vážený m a j s t e r cechu alchymisticko-farmaceu­tického Decoctus duchaplnou a poučnou rečou udal smer toho­

ročným beániám. Horia bengál­s k e ohne. Do duše úbohých fuksov hovorí otec Pharmako-peus. V rámci odovzdávania skúseností m a j s t e r Receptarius prezrádza návod na osvedčený elixír vitae.

Potom s a m a j s t r i alchýmie u j í m a j ú prestrašených prvákov. Na všeobecné potešenie prítom­ných dostali biedni farmaceu­tickí mendíci riadny kr s t . V s t u p do cechu farmaceutického im bol riadne „osladený". To kon­

štatovala i šarmantná Dona Al­chýmia vo svojom o v e č n e j mla­dosti svedčiacom pre jave, pri ktorom s a duše f u k s o v napĺňali bázňou i nadšením.

O nezbytný doplnok k a ž d e j imatrikulácie sa postaral t a ­nečný orchester Janusza Szew-czyka z Krakova, pri ktorom s a dlho do noci víril parket haly pestrou zmesou f a r i e b a tónov.

Takto do análov Farmaceu­t i c k e j fakul ty v Bratislave pr i­budlo 202 nových mien. -dm-

dlhý čas si vyžiadala výroba UK prvého čísla, nie s ú nepodlože­

né domnienky, že Tribúna mla­dých bude teraz skôr „kvartál-nik", ako dvojtýždenník, či mesačník. A to nie j e perspek­tíva, s ktorou možno súhlasiť.

- b j -

Nebuďme sväzákmi iba formálne V 7. čísle Naše j univerzity s m e sa v zásade oboznámil i nosť a náboženstvo" a výhovo-

s planom CSM na letný semester a taktiež s dobrými v ý s l e d - riek bolo viac ako dosť. O čom kami Učebného roku ČSM na P r í r o d o v e d e c k e j faku l te a s n e - to v š a k svedčí? dostatkami na Farmaceut icke j fakul te a ITVS. Priamou p o - Bolo by správne, a b y sa po­hnutkou k h lbš iemu zamysleniu S a nad niektorými prob léma- dobné (ale a j pozitívne) po-mi boli pre nás slová súdruhananul íka, predsedu VV ČSM, znatky dôsledne analyzovali ktorými dáva smer sväzácke j práci v letnom semestri, keď na straníckych skupinách, aby o. i. hovorí : „ . . . b u d e m e si v š j m a t h lavne pr iebeh a problémy boli inštruktáže funkcionárov Učebného roku ČSM. ateistickú výchovu, prácu pracovných ČSM a po operatívnych záve-skupín a brigády." roch sa Učebný rok ČSM ihned

, , . „„ uviedol na správnu koľa j . Je Ano. Zasada j e správna, ale nasku bez poznámok. Vypočuli t ľ e b a d o s i a h n u t : a b y s a n a ( 1

j e j realizácia, čo s a týka kon- s i úvod, presedeli čas, keď s a u v e d e n ý m j nedostatkami na-krétnych foriem uskutočnenia, písala na t a b u ľ u . l i teratúra a Š 0 - ä

Jc i z a m y s i e i každý s v ä -

môže b y t veľmi rozmanitá, dňa 2. 3. t. r v neúplnom poč- z äJ

k £ s v a z á 5 k a ( l e b o to nie j e V tomto období organizácia te (medzi chýbajúcimi domino záležitosť funkcionárov!) a

ČSM 4. ročníka býv. VŠP, teraz valí zeny) sme s a zišli na be- z a p o m o c i kolektívu (a UR j e poslucháčov FF UK, vypraco- sedu. Výs ledok? Tí, co si ro- p r $ v e vhodnou formou, ktorou

áva ideovo-odborné charakte- kolektív pomáha jednotlivcovi) r ist iky svoj ich kolegov. Zúčast­ň u j e m e sa na t e j t o prácí a ne­dostatky jednotlivých súdru­hov a súdružiek hodnotíme po­pri dosiahnutých konkrétnych kladoch (záu jem o š tudi jný odbor, rozví janie organizač­ných schopností, odborná pr i­pravenosť jednotlivcov) akci nedostatočnú prácu ČSM. Chcem uviesť aspoň niektoré konkrétne nedostatky, aby sme

• • • • • • • • •

s a zodpovedne pripravoval na s v o j e budúce povolanie. V ý ­chova j e konkrétna organizácia života a preto v roku 40. výro­čia založenia n a š e j s t rany do­kážeme kvali tat ívne dobrou prácou, že sme proti formaliz­mu, že sme a chceme byť dôs­tojnou smenou n a š e j v íťaznej strany.

Máme pekné plány, poznámp a keďže

A. M. Kováč

bili poznámky a preštudovali základnú literatúru, a j vecne diskutovali. Celkove beseda nesplnila účel, lebo ostatní s v o j e sily a slabiny

podopreli s v o j e závery. U po- sväzáci (a tých bola väčšina!) nám nikto nebráni ich odstra-merne značnej časti sväzákov sedeli pasívne a nepovažovali ňovať, ukážme, že s m e práve doposiaľ chýba vyhranená za potrebné (a s takým stavom y zásadných veciach sväzáci a (alebo vyhraňujúca s a ) zame- sme s a s tret l i už v iackrát ! ) v y - že nenosíme preukaz ČSM iba ranosť charakteru a prevláda jadriť sa ani „k samozrejmým v košeli alebo v saku, ale v hodnotenie temperamentných vlastností toho-ktorého poslu­cháča; veľmi nekonkrétne sa hovorilo o citových vzťahoch sväzákov; sväzáci a sväzáčky konštatovali (a funkcionári to schvaľovali), že pracujú, ale už m e n e j ako pracu jú a prečo. Veľmi často chýbala motivácia práce a to spolu s ostatnými nedostatkami svedčí o tom, že ČSM nemal (alebo nezvládol) sys tém výchovy budúcich uči­teľov, nedostatočne pomáhal

veciam". Mnohí „nemali č a s " s rdci ! navštíviť ani výs tavu „Spoloč-

ш&м,... Súbor? A n á š ? . . . Á n o ! ! ! Ide

o Vysokoškolský súbor n a š e j univerzity.

Keď sme v á s už upresnili o akom súbore chceme písať, ostala nám e š t e ďalšia, omnoho ťažšia práca: zotrieť ironický

jednotlivým sväzákom pri f o r - úsmev z vašich pier, k torý sa movaní charakteru a v niekto­rých prípadoch sa uspokojil s klamným dojmom, že chlapec alebo dievča po vstupe na Uni­verzitu s ú dokonalými sväzák-mi(a potom nevidíme ani k r í ­žiky alebo v š e l i j a k é iné „ta­lizmany").

Prečo to spomíname? 23. februára usporiadali sme úvod­nú prednášku UR ČSM na té­mu: „Pôvod kresťanského ná­boženstva". Referenti dostali dobrú metodickú inštruktáž od odb. asistenta s. Kánskeho a dalo sa predpokladať, že spo­mínaná téma značne pomôže poslucháčom pri a te i s t icke j výchovy, ktorá j e tak dôležitou zložkou v cha­raktere nového človeka.

V pracovných skupinách de­jep i s — zemepis a rušt ina — de­jepis máme 18 poslucháčov. Počet vyhovuje. Úvodná pred-

mimovoľne objav i l pri pomy­slení na „činnosť" nášho súbo­ru na jmä za posledné obdo­bie. Sú medzi vami i takí, k t o ­rí sa ani neusmejú, ale len mávnu rezignovane rukou a pripadne utrúsia poznámku: — „píšu o tom, čo neexis tu je ."

Vážení, máte pravdu, i keď nie celkom (tanečná zložka na­cvičuje s tá le) . Nemáte však pravdu, čo sa týka jeho bu­dúcnosti. Dôkazy? Prosím.

Dňa 13. marca t. r. veden ie n a š e j Univerzity sa zaoberalo 1 „súborom". Prizvali sa i zá­stupcovia súboru. A tak spo-

p'rehTboväní l o ř n e . za a k t í v n e j účasti ROH a n a j m ä ČSM, sa všetc i roz­hodli byť buditeľmi súboru. Už j e i vypracovaný štatút, ktorý čaká iba na schválenie (to sa urobí do 10. apríla).

N a j b l i ž š i a ú l o h a ČSM j i zabezpečiť kádrové budova-

náška bola pripravená, ale nie- nie súboru. Nie j e to vec ľah-ktorí poslucháči prišli na pred- ká, zvlášť po skúsenostiach

z minulého obdobia. Stali sa chyby, treba ich napraviť a nepripustiť ich opakovanie Nie' j e teda správny posto j niektorých funkcionárov s ú ­boru, ktorí s ú pevne rozhod­nutí rozpustiť súbor, pre­tože sa v r a j neosvedčil. My sme iného názoru. Chceme za­bezpečiť činnosť súboru, i keď sme si vedomí skutočnosti, že nás to bude s táť veľa úsilia. Teraz nie j e aktuálne rozobe­rať chyby a hovoriť o tom, k t o zavinil t e r a j š í s tav. Príčin j e mnoho (či už v o vedení súbo ­ru, alebo v starostlivosti oň) My sme sa snažili tieto chyby spoznať a teraz ich qhcemt' postupne odstraňovať. Žiaľ, v mnohých veciach musíme z<=-čat od začiatku, a to i v ná­bore nových členov.

Súdružka, súdruh, chce l(a) si, alebo chceš pracovať v s ú ­bore? Oznám to do 1. m á j a kult. referentovi v t v o j o m roč­níku. ktorý to prostredníctvom faku l tných výborov oznámi V V ČSM, alebo CZV ČSM (na Le­k á r s k e j faku l te ) . Pre vysve t le­nie dodávame, že tieto pr i-hlť'sky vstúpia v platnost za­čiatkom budúceho školského roku. M. Hanulik,

UNIVERZITY

I I o v o r í J á n S t a r š í

V druhom kole druhé miesto V k r y t e j p lavárn i Grösling prebiehalo dva dni II. kolo Vyso­

k o š k o l s k ý c h h i e r v plávaní, za účas t i d r u ž s t i e v Univerz i ty, Techniky, PI Trnava a VŠE. Prví t r a j a z k a ž d e j d i sc ip l íny p o ­s t u p u j ú na Ce los lovenské v y s o k o š k o l s k é hry . D r u ž s t v o UK bolo o s l a b e n é neúčasťou n i e k t o r ý c h p o p r e d n ý c h p r e t e k á r o v a k o j e Kováč, Hvastia, Vrbická, k tor í v t o m č a s e abso lvova l i lyž iar s k y v ý c v i k o v ý kurz. Táto neúčasť s a d o i s t e j m i e r y odraz i ­la na c e l k o v o m u m i e s t n e n í UK.

V m i n u l ý c h t ý ž d ň o c h bola naša š p o r t o v á vere jnosť radostne vzrušená. H o k e j o v í r e p r e z e n t a n t i ČSSR v y b o j o v a l i h r d ý t i t u l m a j s t r a Európy. J e d n ý m z r e p r e z e n t a n t o v b o l a j zas lúž i lý m a j ­s t e r š p o r t u J A N STARŠÍ, k t o r ý j e o d b o r n ý m a s i s t e n t o m na n o v o z r i a d e n o m I l'VŠ. Zastihli s m e h o na Š m e r a l o v e j ulici, k d e p r á v e konč i l h o d i n u t e l e s n e j v ý c h o v y a položi l i s m e m u n i e ­koľko otázok.

* A k o vy, ako hráč h o d n o t í t e ú s p e c h n a š e j r e p r e z e n t á ­c i e ?

Dosiahnutie t i tulu m a j s t r a Európy j e za posledných t r i ­násť rokov, t. j . od r . 1948 n a j ­väčš í úspech nášho ľadového hoke ja . Úspech j e o t o väčš í , ž e pred naš im odchodom d o Š v a j ­č i a r s k a nebolo núdze na reči o s tagnác i h o k e j a v ČSSR, a ž e tohoročné m u ž s t v o nemá v y ­hl iadky na č e s t n é umiestnenie. Titul m a j s t r o v Európy s m e do­siahli zás luhou c e l e j v ý p r a v y — t a k s a m o t n ý c h hráčov, ako a j t rénerov, k tor í pracovali bez tzv. „diktátorských metód" . Pretože s a d o n á s nekládlo veľa nádej i , mužs tvo bolo v ý b o r n e d u š e v n e

zladené a bez prí l išného pocitu napätia — č o boli n a j d ô l e ž i t e j ­š i e v las tnost i , k t o r é charakter i ­zovali n á š celok. Neodchádzali s m e v ovzduší prehnaného opt i­mizmu a k o Švédi, ktor í po ú s ­pešných výs ledkoch s h o k e j i s t a ­mi Kanady, ČSSR, SSSR a USA videli medai ly u ž v o s v o j i c h rukách. Po p r v ý c h zápasoch,

ked s m e si zabezpečili 4. mie­s t o (čo s a od n á s očakávalo) bez rizika a s pokojom vrhli s m e v š e t k y s i l y do b o j a a — vyš lo nám to. Titul m a j s t r a Eu­rópy, a j k e ď j e v e ľ k ý m ú s p e ­chom, nesmieme preceňovať. Nezabúdajme, ž e r o z h o d u j ú c e v ý s l e d k y s m e vybo jova l i za pomoci d e f e n z í v n e j takt iky, k t o r á v budúcnosti nemusí s tač iť na p r v e n s t v o v Európe.

* Zodpovedá k o n e č n é pora­d i e na MS s ú č a s n é m u p o ­m e r u s í l v h o k e j i ?

Dá s a povedať, ž e áno. Na mi­nuloročnom z á j a z d e r e p r e z e n ­tačného m u ž s t v a po Kanade som s a presvedčil , ž e kanadskí ho­k e j i s t i budú e š t e dlho na v ý ­s lní s v e t o v é h o hoke ja . Hoke j j e v Kanade národná hra . Ideálom každého chlapca j e s t a ť s a ho­k e j i s t o m . O s i l e kanadského ho­k e j a svedčí n a j m ä to, ž e každý rok pošlú na MS iné m u ž s t v o a vždy hrá poprednú úlohu. Náš s ú b o j s SSSR o p r v e n s t v o v Eu­rópe s a ťahá as i t r i roky . Vždy s m e prehral i len veľmi tesne, pričom n a j v ä č š i u „zás luhu" na p r e h r e mávali naši brankár i . Tohto roku s m e mali v b r á n e muža na pohľadanie. Bol t o J o ­zef Mikoláš — n a j l e p š í b r a n k á r m a j s t r o v s t v a a v ý s l e d o k s a p r e ­j a v i l v tom, ž e po skončení zá­p a s u s SSSR ukazovateľ s k ó r e oznamoval 6:4 v n á š prospech. Tréneri SSSR radikálne omladili s v o j e mužstvo. Takmer d v e útočné formácie boli úplne no­vé, b e z rut iny a skúsenost í . Do brány nastúpi l Činov, k t o r ý ani pri n a j v ä č š e j s n a h e nepripomí­nal s k ú s e n é h o Pučkova. Mladí hráči, a j k e ď boli individuálne na výške, pod vp lyvom zodpo­vednost i a s l a b š e j t a k t i k y v r o z ­hodujúcich momentoch sk lamal i (S ČSSR a Kanadou rozhodla p r a k t i c k y III. t r e t i n a ) . Osobit­nou kapitolou boli známi „ko­

záci" Sologubov a Tregubov. A k o s a v y j a d r i l „Sovie t sk i j s p o r t " , boli hlavnou príčinou porážky

* P o v a z u j e t e v y h o d n o t e n i e Martina, T r e g u b o v a a B u b -níka za n a j l e p š í c h h r á č o v za s p r á v n e ?

Tohoročné vyhodnotenie p o ­v a ž u j e m za p r e j a v š p o r t o v e j d i ­plomacie a zákul i sných ťahov. Pôvodne boli navrhnut í za n a j ­lepších hráčov Mikoláš, Sly a Starš inov. Švédi s a v š a k o h r a ­dili proti Kanaďanovi Slyovi, k t o r ý s a p r i zápasoch v o Švéd­s k u s p r á v a l pr í l i š neviazane. Pre to vyznelo z á v e r e č n é h o d ­notenie t a k čudne.

* A k o v á s p r i j a l o š v a j č i a r s k e o b e c e n s t v o ?

MS 1961 s a hra lo v juhozá­padnom Š v a j č i a r s k u s p r e v a ž n e f r a n c ú z s k y hovoriacim o b y v a ­teľs tvom, k t o r é j e pr ia te ľ sky naklonené k špor tovcom zo s o ­cial i s t ických k r a j í n . J e o b j e k ­t í v n e a v i e oceniť d o b r ú hru. P r i a t e ľ s k é vzťahy š v a j č i a r s k e h o publika k nám s m e získal i s v o ­j i m vys tupovaním a technickou, ľúbivou hrou, k t o r á domácim pripomínala h r u ich bývalých reprezentantov. Našim pôsobe­ním v o Š v a j č i a r s k u s m e s a z a ­slúžili a j o uľahčenie p r á c e z a ­s tup i te ľ ských úradov ČSSR v o Š v a j č i a r s k u . Známe heslo, ž e športovci s ú n a j l e p š í diplomati, s a znova potvrdilo.

* A nakoniec, č o s i m y s l í t e o h o k e j i n a U K ?

V y s o k o š k o l s k ý h o k e j v Brat i s­lave mal bohatú tradíciu. Mám do jem, ž e po rozpustení hoke­jového oddielu Slávia VŠ j e ho­k e j akosi zaznávaný. J e t o ne­správne, lebo z á u j e m c o v o ľa­dový h o k e j j e medzi v y s o k o š k o ­lákmi dosť. Tento z á u j e m t r e b a podchytiť, zorganizovať zápasy a p ô j d e to. Máme Vysokoškol­s k é h r y a ľadový h o k e j b y s m e m á r n e hľadali n a ich programe. To j e ďa l š ia c e s t a popularizácie h o k e j a na v y s o k ý c h školách.

( f e r o )

BEZ SLOV. ввяияшяшI

Krása a ladnost v cvičení s o ­v i e t s k y c h gymnas tov . (Na obr. mladý g y m n a s t a Vladimír Mat-

v e j e v ) .

V ý s l e d k y : Muži: 100 m v . sp . L Schmuck T 1.01 min., 2. Rei-s e n b üch le r UK 1.01,5 min., 3. Lizoň T 1.03 min. 200 m znak 1. Норка T 2.41,2, 2. Kurhajec UK 2.46,8 min., 3. Turanský T 2.47,3 min. 4X100 m pol. š t . 1. Tech­nika 4.47,3 min., 2. UK 4.52,6 min. 100 m znak 1. Schmuck 1.16 min. 200 m prs ia 1. Svozil UK 2.55 min., 2. Iliaš T 2.57,3 min., 3. Čillík VŠE 3.14,3 min. 400 m v. s p . 1. Норка 5.09,5 min., 2. Filčák UK 5.11 min., 3. Reisenbiichler 5.16,5 min.

Ženy: 100 m v . s p . 1. R a g a -zová UK 1.12,9 min., 2. Š e s t á ­ková PI 1.34,5 min., 3. Mišunová UK 1.55,3 min. 100 m mot. 1. Kunicová T 1.32,2 min., 2. Ra-kotay UK 1.58,2 min., 3. Žalma-nová UK 1.59,7 mín. 4X100 m

pol. š t . 1. UK (Tóthbvá, Ragazo-vá, Bardošová, Žalmanová) 6.26.2 min., 2. Technika 7.38,4 min. 100 m znak 1. Tóthová UK 1.33,9 min., 2. Šestáková PI 1.34.3 min., 3. Strongová T 2.16,2 min. 200 m p r s i a 1. Kunicová '! 3.21,2 min., 2. Bakušová T 3.38,9 min., 3. Rakotay UK 3.43,4 min. 400 m v. sp . 1. Ragazová UK 6.25.7 min., 2. Pálková PI 9.01,0 min.

V súťaži mužov zvíťazila Tech­nika s o 127 b. p r e d UK s 62 b . V súťaži žien zvíťazila UK s 98 b. p r e d Technikou s 52 b. V ce l­k o v e j k las i f ikáci i na 1. m i e s t e skončila Technika 179 bodov, p r e d UK 160 bodov. Na ďalšom m i e s t e skončili PI 52 bodov a VŠE 14 bodov.

O skolení, ktoré nebolo zbytočné Nie je tajomstvom, že naši

ludia nemajú v láske rôzne ško­lenia. Je ich príliš mnoho a ne­bývajú vždy hodnotné. Niekto­rí funkcionári — tak sa často zdá — ako by sa v nich vy­žívali. Poriadajú ich pod naj­rozličnejšími zámienkami. Poci­tu jú neodolatelná túžbu podě­lit sa so svojimi „hlbokými zna­losťami a životnými skilsenos-tami". Často ani nepozorujú, že účastníci takýchto školení čítajú pod lavicami knihy alebo noviny, spia, alebo sa nudia. A nejeden z nich preklína v du­chu funkcionára, ktorý ho na školenie „n ikomandoval". Majúc toto na mysli, mali sme tak trocha obavy, ked sme sa roz­hodli usporiadať na Lekárskej fakulte internátne školenie pre účastníkov cyklu „Za vedecký *vetový názor".

Obavy bolt zbytočné. Sábor na školenie prebehol nad očakáva-m r dobre. Prihlášok bolo vyše 500. kapacita Zochovej chaty je však iba 160 t v dvoch t urnu-lochi. Pre*vedčovat bolo treba skôr tých, čo sa na školenia nemohli dostat. Vytvorila sa tvojrázna situácia - školenie bolo vlastne akýmsi druhom od­meny za dobrú sväzácku prácu.

* * * Je svieže marcové ráno. Au­

tobus sa blíži k cieľu našej ces­ty. Sedím pri okne a pozoru­jem krajinu. Nenápadne si však

prehliadam účastníkov školenia. Spievajú pesničky a zdá sa, že sú dobre naladení.

Znovu sa vo mne prebúdzajú obavy. Neočakávajú od školeniu príliš veľa? Budeme schopní

Hovoríme o prestavbe • Hovoríme o prestavbe • Hovoríme o prestavbe • Hovoríme

Prestavbu riešiť komplexne

zodpovedat a vysvětlit všetko? Bola volba tém i prednášateľov správna? Nie je program príliš nahustený ? Biidú schopní za ta­kú krátku dobu vstřebat do se­ba toľko nových poznatkov 9

A už sme na mieste. Výdatné raňajky, niekoľko minút na obo­známenie sa s okolím a začína prvá prednáška. Prednáša Milan Průcha, vedecký pracovník ČSAV. Sledujem reakciu poslu­cháčov. Sú pozorní a vnímaví. Majú mnoho otázok a nefalšo­vaný záujem.

I ďalšie prednášky nás plne zaujali. Boli náročné, no natoľ­ko zaujímavé a hodnotné, že bolo pôžitkom ich počúvať. Ked po skončení školenia kladieme poslucháčom otázku, ktorá prednáška sa im najlepšie páči­la, názory nie sú jednotné. Časť z nich hlasuje pre s. Pezlára z katedry politickej ekonómie, iní dávajú přednost s. Kánske-mu z FFUK, další zase s. Cel­koví zo SAV, alebo docentovi Houškovi z ČSAV. Všetci sa však zhodujú v tom, že všetky prednášky boli na vysokej úrov­

ni. V tom je i hlavné tajomstvo úspechu školenia.

Za prednáškami však nezaos­tali ani besedy. Otázok bolo bez konca. Prevažná väčšina z nich plne „sedela". Besedy však bo­li predovšetkým dôkazom, že medzi našou mládežou je živý záujem i o také pálčivé otázky — ako je boj proti prekonáva­niu náboženských prežitkov. Tento nefalšovaný záujem, dob­rá a poctivá snaha vyrovnat sa vnútorne so všetkými nejasný­mi otázkami, to bola najlepšia odmena prednášateľovi i nám, ktorí sme školenie viedli. Zdá sa, že semeno padlo na úrodnú pôdu...

* * *

Je večer, auto sa blíži k ve­černej Bratislave. Dnes skončil druhý turnus, vraciame sa do­mov. Užili s m e si i prírody. Na­šiel sa čas i na zábavu a tanec. Zdá sa, že niet talcých, čo by lutovali. že sa školenia zúčast­nili.

Človek je však tvor nespo­kojný. Skončí iedno a my stí u: na druhé. Internátne školenie na Zochovej chate zavŕšilo pr­vú, možno povedať prípravnú etapu v boji za vedecký, mate­rialistický svetový názor našej mládeže v rámci možností ČSM. Získali sme v účastníkoch сук lu „Za vedecký svetový názor" cenný kapitál. Bude potrebné rozumne ho investovať. Dostať sa teraz ku každému sväzáko-vi. Hĺbkou a presvedčivosťou našej pravdy zahnať tmu nábo­ženských predsudkov tam, kde sa ešte skrýva. Aby bolo viac svetla. ' M. T

Hlavným nedostatkom dote­r a j š e j f o r m y v ý r o b n e j p r a x e bolo to, z e s a nepodari lo za­bezpečiť zaradenie poslucháčov d o procesu výroby, do robotníc­keho prostredia, že išlo f a k t i c ­k y len o 2 razy 5-týždňovú b r i ­g á d u počas š t u d i j n é h o roku, k torá s i lne narušovala chod v y ­učovania. V tom vidím zároveň a j d r u h ý nedostatok v ý r o b n e j p r a x e na FFUK. Nešlo totiž ani len o s p o j e n i e s praxou, a l e len o a k ý s i p r ívesok k š túdiu. Po-l i t icko-výchovný e f e k t , i keď nechýbala s u b j e k t í v n e dobrá vôľa zo s t r a n y organizátorov, a zo s t r a n y účastníkov, bol n e ­p a t r n ý a vce lku s a nemôže po­rovnávať ani s výs ledkami dob­r e o r g a n i z o v a n e j s v ä z á c k e j br i-' jády. Po skúsenost iach s t e r a j ­ším I. ročníkom FFUK dospeli zodpovedné orgány FFUK k zá­v e r u , ž e ani forma, ani časové zaradenie v ý r o b n e j práce nebo­lo vhodné a p r e letný s e m e s t e r s a p l á n u j e p r e I. ročník j e d n o ­mesačná br igáda v júl i , o r g a ­nizovaná v o f o r m e s v ä z á c k e j br igády. J e t o opäť len e x p e r i ­ment . — Pod ľa m ô j h o názoru b u d e potrebné r ieš iť p e r s p e k ­t ívne otázku v ý r o b n e j práce tak, a b y sa na š túdium pri j ímal i uchádzači aspoň s jednoročnou praxou. (Tak t o rieši la uz a j doteraz k a t e d r a novinárstva.) Nepôjde t o naraz, a le v pr ie-l)i hu I—5 rokov bude možné vytvor iť t a k ú r e z e r v u uchádza­čov, a b y s m e mohli p r i j í m a ť len z praxi., l o t o r ie šen ie zvolili a j v Maďarsku, a k o a j na niekto­rých fakul tách v SSSR, k d e v učebných plánoch potom v ý ­robná p r a x už n e f i g u r u j e . Domnievam sa, ze h lavný č l á ­nok pres tavby, ( j . spo jenia ško ly c o Životům, j e potrebné hladmi v n e u s t á l o m / d o k o n a l o -

V p r e d m i n u l o m čís le pr in ies la Naša Univerz i ta pr í spevok pos lucháča FFUK, M. Skladaného, v k t o r o m a u t o r p r á v o m k r i -t z u j e nedostatky, k t o r é sa o b j a v i l i p r i u s k u t o č ň o v a n í p r e -s t a v b y na ŕ FUK v d ô s l e d k u j e d n o s t r a n n é h o zdôrazňovan ia t zv . v ý r o b n e j praxe, a k o b y h l a v n é h o č l á n k u reťaze. Bol t o n e ­dostatok. v y p l ý v a j ú c i - podľa m ô j h o n á z o r u — jednak z n e ­s p r á v n e h o v ý k l a d u d o k u m e n t u ÜV KSČ o s p o j e n í š k o l y s o ž i ­votom, j e d n a k z toho, ž e FFUK nastúp i la d o p r e s t a v b y a k o j e d n a z p r v ý c h s p o l o č e n s k o - v e d n ý c h fakú l t , č i ž e b e z s k ú s e ­nosti .

v a n í v y u č o v a c i e h o a v ý c h o v n é ­h o procesu p r i a m o n a ško le a č o s a týka praxe, t u j e p o t r e b n é klásť h l a v n ý d ô r a z na r o z v í j a ­n i e f o r i e m p o l i t i c k o - v ý c h o v n e j ( o s v e t o v e j ) , o d b o r n e j a š k o l ­s k e j praxe. Tým s a môže splniť h lavný účel p r e s t a v b y — čo n a j l e p š i e pr ipraviť poslucháčov p r e budúce povolanie.

A j v tomto s m e r e s m e na FFUK urobili p r v é k r o k y . P r e ­pracovali s a učebné plány, v s ú č a s n e j dobe sa v y p r a c ú ­v a j ú jednotné, ce loš tá tne osno­vy. Pri r i e š e n í p r o b l é m u u č e b ­n ý c h p lánov sa opäť vynor i la stará bolesť d v o j p r e d m e t o v é h o š túd ia — problém času. Dvoj-predmetové š túdium znamená týždenné 32-hodinové zaťaže­nie, ba neraz sa t e n t o m a x i ­málny počet p r e k r a č u j e . V p r a ­xi t o znamená, že poslucháč má byť 32 hodín, t. j . 4 pra­covné dni po 8 hodín prí tomný na prednáškach i cvičeniach. Teoret icky b y mu teda ostali 2 dni na š túdium. P r a x j e v š a k Iná, pretože p r e n e d o s t a t o k u č e b n ý c h pr ies torov (a m n o ž ­s t v o š t u d i j n ý c h kombinácií) n i e s m e doposiaľ schopní ani pri n a j l e p š e j vôli zabezpečiť s ú v i s ­lý, ekonomický rozvrh, b e z s t ra tových hodin (okienka). K tomu p r i s t u p u j e e š t e p r a x , ..chôdze, školenie a pod. V ý s l e ­dok j e ten, ž e poslucháč m á vo viičštne prípadov rozbitý týž­

deň a na individuálne š túdium o s t á v a večer , a lebo noc. S ú s t a v ­né individuálne š túdium — z á ­kladná f o r m a každého zodpo­vedného štúdia, j e t a k t o ilúziou, č a s s o t v a v y s t a č í na ser ióznu pr ípravu na cvičenia. Domnie­vam sa, že t ieto o tázky nie s ú o k r a j o v é z hľadiska p r e s t a v b y a bude potrebné zodpovedne s a nimi zaoberať, usi lovať jednak o zníženie maximálneho počtu hodín na 28 hodín týždenní (10 + 10 + 8, 2 predmety + všeobecný základ), j e d n a k o zabezpečenie takého počtu učebných priestorov, k t o r ý by umožňoval urobiť, rozvrh, zod­poveda júc i základným pedago­g ickým zásadám (nie j e tot iž zriedkavosťou, ž e poslucháč má 12 hodín denne, p r e d n á š k y s a k o n a j ú a j v e č e r po 19. hodine).

Čo n a j d o k o n a l e j š i a pr íprava poslucháča p r e j e h o budúce po­volanie s i v y ž a d u j e , a b y s a po­s lucháč u ž v pr iebehu š túdia dostal do s t y k u s budúcim pra­coviskom, a b y poznal problémy s v o j h o povolania. Pre to j e m i ­moriadne dôležitá otázka p r a x e pol i t icko-osvetovej , o d b o r n e j a š k o l s k e j , v e ď vychovávame b u ­dúcich učiteľov a kul túrnych pracovníkov. V tomto s m e r e s a pomerne n a j v i a c urobilo na poli pol i t icko-osvetove j praxe, v rámci k t o r e j poslucháči FFUK p r a c u j ú a k o pionierski vedúci, vedúci záu jmových krúžkov nu

školách i v závodoch. V s ú č a s ­n e j dobe s a ú s p e š n e r ie š i a j rozv í jan ie f o r i e m t e j t o praxe, poslucháči his tór ie m a j ú napr. p r a x vykonávať ako lektori a j v múzeách, na výs tavách, v iz­bách revolučných tradíci í a pod., čo pr inesie a k i s t e e š t e užš ie s p o j e n i e zreteľov polit ic-ko-výehovných s odbornou v ý ­chovou. N a j v ä č š i e n e d o s t a t k y m á m e doteraz na n a j d ô l e ž i t e j ­š o m úseku, v praxi na školách. Školská p r a x s a u s k u t o č ň u j e nárazové, jednorazovými v ý ­stupmi, re sp . náčuvmi. P e r s p e k ­t ívne t u bude potrebné usi lovať s a o to, aby poslucháč po ukon­č e n e j t e o r e t i c k e j p r í p r a v e išiel na p r a x na ško lu na dlhšiu do­bu, aspoň 3 mesiacov. V rámci t e j t o p r a x e b y mal s ú s t a v n e učiť na ško le s v o j e predmety, zúčastňovať s a nielen v ý u k y a k las i f ikácie, a le a j poli t icko-vý­c h o v n e j práce. Takáto škol ská p r a x b y poskyt la možnosť dô­k l a d n e spoznať problémy práce na ško le a umožnila by a j zod­povedné hodnotenie pedagogic­k ý c h schopnost í poslucháča.

Na záver s v o j h o pr í spevku d o d i skus ie k otázkam p r e s t a v b y b y som chcel e š t e zdôrazniť, ž e s p l n e n i e ú loh p r e s t a v b y n e ­m ô ž e byť v e c o u l e n vedenia, a l e b o k o m i s i e p r e p r e s t a v b u . V y ž a d u j e a k t í v n e z a p o j e n i e v š e t k ý c h učiteľov, l e n t a k sa m ô ž e m e vyhnúť nedostatkom. Zodpovedné p r e d i s k u t o v a n i e pr ipomienok k p r e s t a v b e n a k a ­tedrách j e d o b r ý m pr í s ľubom, veď n i e j e t o m u tak dávno, č o p r e s t a v b a z a u j í m a l a l e n tých, ktor í bol i č l e n m i r ô z n y c h k o ­mis i í .

A k o š Paulinyi, odb. a s i s t e n t FFUK.

faudeatfaus ifyituc, iuvenes dum s u m u s . . .

k tov ie po koľko rokov v y p r e ­vádzala t á t o s t a r á š t u d e n t s k á pieseň absolventov škôl, lúčia-cich s a s o s v o j i m ústavom, s učiteľmi, priateľmi a spolu­žiakmi . . . s o š t u d e n t s k ý m ži­votom. Stala s a hymnou, k torá i po rokoch vedela pripomenúť nielen d o j í m a v é chví le lúčenia

zmenené podmienky života ne­dovoľu jú, a b y s m e násilne ob­novovali prežité.

A le mus íme s i položiť otázku, či nie j e priam povinnosťou n á s mladých postaviť na z d r a v é j a d r o š t u d e n t s k ý c h - tradícii niečo nového ?

A tu by mali pomôcť umelci. v .-ъ i V 1 u y m a i l p u n i u i i. u i u e i u i .

so skolskými lavicami, a l e i n á - Mladí básnici, hudobníci by mali s t u p na cestu do nového života, pre s p r í j e m n e n i e a s k r á š l e n i e v minulosti t a k čas to neistú a dôležitých a s lávnostných chvíľ

Dnes už málokedy počujeme v ž ivote ško ly napísať a zložiť sp ievať Gaudeamus. J e t o po- nové, p r e k r á s n e piesne. Také chopiteľné. Uvedomujeme si, ž e k t o r é b y nám v š e t k ý m pr irás t l i patr í minulostí Nielen pre la- k s r d c u , ' G

t inske slová, a l e n a j m a preto, ' ž e n á š nový s v e t , od základu

26. marca 1961 od iš ie l г našich r a d o v d lhoročný pra­c o v n í k Univerz i ty K o m e n ­s k é h o — Pavol Pravda. Na vš e t k ý c h pracov iskách, či už a k o z a m e s t n a n e c Poveren íc­t v a ško ls tva, robotn ík Ma-t a d o r k y a o d r . 1952 š t u d i j n ý r e f e r e n t FFUK a n e s k ô r i Un iverz i ty K o m e n s k é h o sa v ž d y s v ě d o m i t ě zhost i l s v o ­j i c h úloh. S j e h o m e n o m s ú s p o j e n é zač iatky v y d á v a n i a „Naše j u n i v e r z i t y " ! Univer­zita v ň o m stráca d o b r é h o č loveka, s v e d o m i t é h o p r a ­covníka.

Штшш Vydáva ZV ROH, CZV KSS, VV ČSM a Rektorát Univerzity Ко menského, Bratislava, Šafáriko­vo nám. č. 12. Riadi redakčná rada. Vedúci redaktor. J. Vereš, -edaktor: D. Záhorský, grafická jprava: J. Kamenistý. Redakcia i administrácia: ZV ROH na UK Vychádza dvojtýždenne. Tlač: Západoslovenské tlačiarne 01, n. p. ulica Národného povstania č. 51. Povolilo Povereníctvo škol-»tva a kultúry, výnosom číslo HS VI-II 10-287. K-22 -ŕr 11195