DYNAMIKA ZNALOSTÍ V IKT SEKTORE V NSKSlovenská poľnohospodárska univerzita

Hospodárstvo v NSK

• Priemyselno-poľnohospodárske zameranie (30% slovenskej poľnohospodárskej produkcie)

• Nízka miera diverzifikácie v mestách (homogénny charakter okrem mesta Nitra)– Najvýznamnejšie priem. odvetvia:

elektrotechnický, chemický, potravinársky, strojársky

– Path dependence• Rastový potenciál v regionálnych póloch

rastu (Šaľa, Topoľčany)

Odvetvový vývoj po 1989

Významné priemyselné odvetvia v roku 1989: potravinársky, chemický a farmaceutický, strojársky, kovospracujúci a elektrotechnický

Útlm významných priemyselných odvetví po 1989

Pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve, priemyselných odvetviach, nárast zamestnanosti v stavebníctve a službách

Nárast malých a stredných podnikov 8 priemyselných parkov (Levice – Géňa, Nitra,

Zlaté Moravce, Hurbanovo, Palárikovo, Čab, Diakovce)

HDP (2007): 6 750 mil. eurPodiel na SR: 10,97 %HDP na obyv. (2007):

9548 eurPodiel počtu pracujúcich na SR (2009):

12,9 %

Podiel počtu nezamestnaných na SR (2009):

14,1 %

Priemerná mesačná mzda (2009):

624,6 eur

Zamestnanosť podľa OKEČ (2007):- priemysel 29,4%- verejná správa 22,1%- obchod a služby 18,7%- Pôdohospodárstvo 5,9%

Veda a výskum v NSK

49,6% pôdohospodárske vedy

Veda a výskum v NSK

0%

20%

40%

60%

80%

100%

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

zo zahraničných zdrojov

zo súkr. nezisk.organizácií

zo zdrojov vysokých škôl

z podnikateľskýchzdrojov

zo štátnych a verejných zdrojov

Inovácie

Nízka úroveň vývoja inovácií v podnikoch Málo inovatívna ekonomická štruktúra

(pôdohospodárske zameranie - path dependence)

Vysoké náklady na inovácie Nedostatok financií Neistý dopyt po inovovaných produktoch Chýbajúce inovačné centrum (RIC)

Vývoj vzniku IKT firiem

0

500

1000

1500

2000

2500

3000

3500

4000

4500

1990-94 1995-99 2000-2004 2005-2009

Oprava počítačov akomunikačných zariadení

Spracovanie dát, webhosting,služby webového portálu

Počítačové programovanie,poradenstvo

Maloobchod s počítačmi

Veľkoobchod s počítačmi

Výroba počítačov aperiférnych a komunikačnýchzariadení

Zmena štruktúry firiem

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

1990-94 1995-99 2000-2004 2005-2009

Oprava počítačov akomunikačných zariadení

Spracovanie dát, webhosting,služby webového portálu

Počítačové programovanie,poradenstvo

Maloobchod s počítačmi

Veľkoobchod s počítačmi

Výroba počítačov aperiférnych a komunikačnýchzariadení

Štruktúra firiem IKT

Prevažujú mikro- a malé podniky (5 veľkých firiem výrobného charakteru)

Lokalizácia prevažne v mestách (74,3%)Významné firmy Činnosti – softvér (predaj a servis, vývoj) Path dependence (zakladatelia pôsobili vo

výpočtových strediskách) Vstup zahraničného kapitálu Národný, resp. nadnárodný trh (regionálny

nie je zaujímavý)

Best case

NRSYS, s.r.o. Dvaja zakladatelia pôsobili v štátnych

podnikoch. Kvôli nespokojnosti s riadením v štátnych podnikoch sa v roku 1991 osamostatnili, získali časť klientely

dve oddelenia na vývoj IT vývoj a aplikácia softvéru pre registračné

pokladnice a poskytujú softvér pre lekárne (v súčasnosti spravujú cca 1/3 národného trhu)

Pôsobia hlavne na národnom trhu

Zmeny vo vývoji

Technologický pokrok rozvoj internetu (30,3% firiem

orientovaných na spracovanie dát, webhosting a služby webového portálu)

Zmeny v ľudských zdrojoch Študijné odbory v IKT oblasti (20 odborov

na SŠ, 11 odborov na univerzitách) Nedostatok kvalitnej pracovnej sily (vplyv

na inovácie v podnikoch) Ohrozenie zahraničných firiem (odliv

mozgov)

Inovačné procesy

Firmy skôr zavádzajú inovácie ako ich sami tvoria„menej vývoja, preferuje sa len nákup

technológií a zavádzanie inovácií zvonku“ Vývoj inovácií je zameraný na softvérové

riešenia šité na mieru

Inovácie a spolupráca

Nové produkty vyvíjajú skôr sami, resp. spolupracujú s expertmi (SAV, SPU, ŽU), nadnárodnými spoločnosťami (IBM, Dell a pod.)

Výskum a vývoj nie je inštitucionalizovaný v malých firmách

Spolupráca medzi inštitúciami a firmami sa zlepšuje (GIS pre NSK - Úrad NSK a Intergraf, SANET - Úrad NSK a SPU, sponzorstvo firiem – PALACE a SPU, PNEUSERVIS a SPŠ)

Vývoj vzdelávania v IKT Otváranie odborov zameraných na automatizáciu,

informatiku a elektrotechniku už v 90-tych rokoch postupné zameranie na využívanie IKT v edukácii, v

špecializovaných odboroch Stredné školy reagovali na potreby trhu (veľkých

zamestnávateľov), inovácia tradičných odborov Celoživotné vzdelávanie (zameranie na bežnú

prácu s počítačom a na prípravu na ECDL) Spolupráca s väčšími firmami - prax študentov, BP,

DP, poskytnutie didaktických pomôcok, sponzorstvo

„trh práce je zameraný skôr na mechanickú prácu a nie na vychovávanie mozgov.“

Vývoj vedy a výskumu v IKT

Path dependence (pôdohospodárske zameranie regiónu) – rozvoj IKT v súvislosti s V&V v iných odboroch

Závislosť investícií do rozvoja IKT v ústavoch a št. podnikoch od individuálneho prístupu vedúcich pracovníkov (ÚVTIP, Agris, š.p.)

Rastie dôležitosť IKT na univerzitách

Best case

Identcode, s.r.o., softvér čiarových kódov Na začiatku 90-tych rokov vyvíjali aplikáciu

softvéru čiarových kódov na načítanie slovenských hlások s diakritikou

Ústav vedecko-technických informácií pre pôdohospodárstvo (ÚVTIP)

v roku 2004 vyvíjal diseminačnú aplikáciu pre štatistickú databázu FAOSTAT pre medzinárodnú Organizáciu spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO OSN)

Vplyv politiky na rozvoj IKT

Hlavný vplyv má EU (vstup, zavedenie EURA, ISO normy, podporné schémy), SR (legislatíva, strategické dokumenty)

Minimálny vplyv regionálnej politiky Pozitívny vplyv podpornej politiky OPIS Legislatívne zmeny:

Negatívny vplyv– legislatíva meniaca sa za chodu

Pozitívny vplyv– v oblasti podmieňujúcich činnosť firmy

Spolupráca a sieťovanie

Nízka miera spolupráce v rámci regiónu Neexistencia klastrov, rozvinutých partnerstiev

či sietí Zahraniční investori sa nezapájajú do

regionálnej výmeny znalostí Výmena znalostí neformálnou cestou Obmedzený transfer znalostí medzi

vzdelávacími inštitúciami a firmami Microcomp – Computersystém, s.r.o. členom

ITAS, Identcode, s.r.o. – spolupráca v rámci GS1