SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2008 Maroš Bobáľ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRERektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.

Ochrana pred povodňami vo vybranom regióne Diplomová práca

Katedra európskych štúdiíVedúci katedry: doc. Dr. Pavol Fekete, PhD.

Vedúci práce: Ing. Peter Magdolen

Maroš Bobáľ

2

ABSTRAKT

Maroš Bobáľ: Ochrana pred povodňami vo vybranom regióne. Slovenská

poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja.

Katedra európskych štúdií. Vedúci diplomovej práce: Ing. Peter Magdolen. Nitra, 2008.

Tematika diplomovej práce je zameraná na analýzu zabezpečenia regiónu obce Tomášovce

v systéme opatrení ochrany pred povodňami.

Teoretická časť práce - prehľad o súčasnom riešení problematiky obsahuje výklad pojmov,

a všeobecnú charakteristiku systému ochrany pred povodňami.

Cieľom diplomovej práce je analýza možnosti vzniku povodní , úroveň legislatívneho

zabezpečenia a pripravenosti obce v oblasti ochrany pred povodňami. Výsledky práce sú

prezentované v štvrtej kapitole. V podkapitolách sa zaoberáme charakteristikou regiónu obce

Tomášovce, analýzou možnosti vzniku povodní na miestnych tokoch, ohrozenie územia pri

vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná s vyhodnotením potenciálnych škôd.

Následne sa v práci venujeme formám opatrení na zabezpečenie regiónu pred povodňami,

legislatívnym úpravám , povodňovej dokumentácii a varovaniu a vyrozumievaniu. Piata

kapitola obsahuje vyhodnotenie zistených poznatkov s predložením návrhov na ďalšie

riešenie.

Kľúčové slová: krízová situácia, mimoriadna udalosť, vodný tok, vodná stavba, ohrozenie,

ochrana, povodeň, povodňový plán, záplavové územie, varovanie.

3

ABSTRAKT

Maroš Bobáľ: Der Schutz vor den Hochwassern in der ausgewälten Region. Die

slowakische landwirtschaftliche Universität in Nitra, Fakultät europäischer Studien a

regionaler Entwicklung. Lehrstuhl europäischer Studien. Leiter der Diplomarbeit: Ing.

Peter Magdolen. Nitra, 2008.

Die Tematik der Diplomarbeit ist auf die Analyse der Sicherung der Region Tomášovce im

System der Schutzmassregeln vor den Hochwassern eingestellt.

Teoretischer Teil der Arbeit – die Übersicht über gegenwärtige Lösung enthält die

Erläuterung der Begriffe und allgemeine Charakteristik des Systems vor den Hochwassern.

Der Ziel der Diplomarbeit ist die Analyse der Entstehungsmoglichkeit von Hochwassern,

der Grad legislativer Sicherung und Vorbereitung der Ortschaft im Gebiet des Schutzes vor

den Hochwassern. Die Ergebnisse der Arbeit sind in der dritten Kapitel presentiert. In

einzelnen Kapiteln beschäftigen wir uns mit der Charakteristik der Region der Ortschaft

Tomašovce, mit der Analyse der Entstehungsmöglichkeit von Hochwassern an den

Ortsläufen, mit der Bedrohung des Gebietes bei der Entstehung aussergewöhnliches

Vorkommnisses an dem Wasserbau Ružiná mit der Bewertung potenzieler Schaden.

In der Arbeit widmen wir uns auch den Formen der Massregeln für die Sicherung der

Region vor den Hochwassern, den legislativen Regeln, der Hochwasserdokumentation und

der Warnung und der Verständigung. Die fünfte Kapitel enthält die Bewertung der

festgestellten Erkenntnisse mit der Präsentation der Vorschläge für weitere Lösung.

Schlüsselwörter: Kriesesituation, aussergewöhnliches Vorkommnis, Wasserlauf, Wasserbau,

Bedrohung, Schutz, Hochwasser, Hochwasserplan, Hochflutgebiet, Warnung.

4

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, a že som uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

Nitra ................................... .................................................podpis autora DP

5

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Petrovi Magdolenovi. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Nitra ............................... .................................................. podpis autora DP

6

Použité označenie

CO Civilná ochrana

K Kríza

KM Krízový manažment

KS Krízová situácia

KK Krízová komunikácia

LWS Lokálny varovný systém

M Meter

Min Minúta

M n. m. Metrov nad morom

MU Mimoriadna udalosť

MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

MŽ SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

NR SR Národná rada Slovenskej republiky

SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav

SPA Stupne povodňovej aktivity

SR Slovenská republika

VS Vodná stavba

VÚC Vyšší územný celok

Z. z. Zbierka zákonov

7

OBSAH

Úvod 91. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 10 1.1 Krízové javy v životnom prostredí, krízové situácie 10 1.2 Úloha krízového manažmentu v riešení krízových situácií 13 1.3 Záplavy, povodne – charakteristika a príčiny ich vzniku 18 1.4 Vodné stavby a ich účel v oblasti ochrany pred povodňami 22 1.5 Ochrana pred povodňami. Spôsoby, opatrenia a organizácia ochrany 26 1.5.1 Ochrana pred povodňami 26 1.5.2 Opatrenia na ochranu pred povodňami 27 1.5.3 Spôsoby ochrany a prevencie proti povodniam 29 1.6 Organizácia ochrany pred povodňami 32 1.6.1 Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami 33 1.6.2 Ďalšie orgány na úseku ochrany pred povodňami 34 1.6.3 Úlohy CO obyvateľstva na úseku ochrany pred povodňami 35 1.7 Systém prevencie a ochrany pred povodňami 37 1.7.1 Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky 37 1.7.2 Protipovodňový varovný a predpovedný systém Slovenskej republiky 39 1.7.3 Európsky povodňový a varovný systém EFAS 402. Cieľ práce 413. Metodika práce 424. Výsledky práce 43 4.1 Analýza regiónu obce Tomášovce 43 4.1.1 Geografická charakteristika územia obce Tomášovce 44 4.1.2 Hospodárska charakteristika obce Tomášovce 44 4.1.3 Demografická a sociálna charakteristika obce Tomášovce 45 4.2 Analýza rizika ohrozenia regiónu obce povodňami a záplavami 46 4.2.1 Riziko vzniku povodní a záplav 46 4.2.2 Vyhodnotenie potenciálnych škôd a následkov pri povodni 47 4.3 Povodňová hrozba v prípade rozrušenia vodnej stavby Ružiná 51 4.3.1 Charakteristika vodnej stavby Ružiná 51 4.3.2 Stupne povodňovej aktivity na vodnej stavbe Ružiná 55 4.3.3 Predpokladaný priebeh mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná 57 4.4 Analýza následkov mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná 60 4.4.1 Celkový prehľad následkov mimoriadnej udalosti 60 4.4.2 Následky spôsobené v regióne obce Tomášovce 62 4.5 Zabezpečenie ochrany pred povodňami 65 4.5.1 Legislatívna úprava ochrany pred povodňami 65 4.5.2 Spracovanie a obsah povodňových plánov 65 4.5.3 Vykonávanie povodňových prehliadok 68 4.5.4 Hliadková služba 68 4.5.5 Varovanie obyvateľstva a vyrozumievanie osôb v prípade MU 695. Návrhy na využitie poznatkov 716. Záver 737. Použitá literatúra 748. Prílohy 77

8

Úvod

Voda predstavuje základný činiteľ existencie ľudstva a z hľadiska biologického

a spoločenského života je nenahraditeľnou zložkou prírodného a životného prostredia. Človek

sa od počiatku svojej existencie snažil využívať prírodné zdroje vo svoj prospech a vytvárať

si tým lepšie podmienky pre život a ekonomický rast. Antropogénne zásahy človeka do

ekosystému prírody v spojení s aktuálnymi klimatickými zmenami majú za následok výskyt

čoraz častejších extrémne intenzívnych zrážok, prudkých dažďov a náhleho roztápania snehu,

ktoré sú príčinou vzniku povodní.

Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné zabrániť. Ochrana pred

povodňami patrí medzi najstaršie vedomé činnosti človeka, pričom v minulosti bola

zameraná hlavne na tvorbu a reguláciu korýt vodných tokov a budovanie vodných nádrží na

zadržiavanie a akumuláciu prívalových vôd. Naliehavosť zdokonaľovania systému

protipovodňových opatrení rastie úmerne s hospodárskym rozvojom aglomerácií v územiach

s možným rizikom vzniku záplavových povodní a územiach pod vodnými stavbami

ohrozených v prípade vzniku havárie. 9

Až v poslednom období človek postupne začal chápať podstatu prírodných javov. Začal

vytvárať systémové opatrenia na monitorovanie rizikových faktorov vzniku povodní,

a vytvárať opatrenia na predchádzanie vzniku povodní, prípadne eliminovanie ich ničivých

následkov na minimum.

Štát sa snaží protipovodňové opatrenia upravovať vo svojich legislatívnych normách,

ktoré následne motivujú ekonomické, technické, organizačné a administratívne opatrenia,

zaručujúce spoločnosti právnu istotu, rast životnej úrovne, bezpečnosť, ochranu životov,

materiálnych a kultúrnych hodnôt pred živelnou pohromou. Tieto hlavné princípy

protipovodňovej ochrany musia byť pilierom činnosti zodpovedných orgánov štátnej správy,

samosprávy, vlastníkov a správcov vodných tokov a vodných stavieb ako aj ostatných

právnických a fyzických osôb podieľajúcich sa na ochrane pred povodňami.

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Krízové javy v životnom prostredí, krízové situácie

V dôsledku prírodných procesov, ako aj ľudskou činnosťou dochádza na zemskom

povrchu k neustálym zmenám. Ľudia svojou činnosťou ovplyvňujú krajinu čoraz výraznejšie

a intenzívnejšie ako sama príroda. Rozvoj ľudskej spoločnosti má na jednej strane priaznivý

vplyv na vývoj vo výrobe a rozvoji služieb, na druhej strane prináša so sebou i určité

nebezpečenstvá, ktoré vedú k vzniku krízových situácií, mimoriadnych udalostí ohrozujúcich

životné prostredie , životy ľudí a v neposlednom rade spôsobujú značné materiálne škody.

Človek sa dlho nedokázal účinne brániť ničivým silám prírody. Dnes už ľudské poznanie

dokáže objasniť zdroje a zákonitosti pôsobenia prírodných a spoločenských javov, ktoré

krízové situácie vyvolávajú, samotné poznanie však nemôže a nedokáže takejto situácii

zabrániť. Prevencia vzniku krízových javov si vyžaduje pochopiť nebezpečenstvá spojené

s každou ľudskou aktivitou a eliminovať ohrozenia a riziká, ktoré z nich plynú pre samotné

10

procesy, pre zúčastnených, ale aj pre celé ľudstvo. Je nevyhnutné vynaložiť maximálne úsilie

na správne definovanie a komplexne popísanie krízových javov s dôrazom na príčiny ich

vzniku a možnosti ich minimalizovania.

Rozpory v prírode, spoločnosti i ekonomickej činnosti, riziká, ktoré sprevádzajú jednotlivé

aktivity človeka, ale i samotná príroda a hospodárstvo sú podľa ŠIMÁKA, L. [1] zdrojom

kríz, ktoré sa viac či menej negatívne odrážajú na vývoji ľudstva. Pojem „kríza“ je spojený

s podstatnou časťou doby existencie ľudstva. V rôznych podobách bol známy od antiky až po

novovek. Zameriaval sa na naliehavú potrebu doby, konkrétneho časového úseku, súčasťou

ktorého bolo pociťovanie, uvedomovanie si neistoty a tlak na predvídanie vývoja

v budúcnosti, pomocou ktorých je možné zabrániť vzniku škôd a strát.

REPKA, I. – UBREŽIOVÁ, I. [2] uvádzajú, že krízové situácie prírodného charakteru sú

v prevažnej miere nezávislé na ľudskom vedomí a vôli. Človek ich väčšinou nemôže

predvídať a len čiastočne môže ovplyvniť rozsah ich negatívneho pôsobenia na ľudstvo,

životné prostredie a materiálne hodnoty.

Kríza (K) predstavuje negatívnu odchýlku od rovnovážneho stavu, rozhodný okamih

alebo časový úsek, po ktorom nasleduje obrat vo vývoji. Je to zložitý a nebezpečný stav

spoločnosti, v prírode a v technologických procesoch, ktorého negatívne dôsledky môžu

vážne ohroziť ich funkciu, prípadne existenciu.

NAGYOVÁ, Ľ. [3] Kríza nemôže stavať ľudí do pozície obetí, práve naopak musí ich

vyprovokovať k aktívnemu sledovaniu a cieľavedomému konaniu. Práve pozitívne myslenie

môže mnohým krízovým situáciám zabrániť. Krízové situácie môžu vznikať tak v

hospodárskej sfére, ako aj vo verejnom sektore. K charakteristickým črtám kríz a krízových

situácií aj napriek značným odlišnostiam možno priradiť:

moment prekvapenia v čase vzniku krízy a to aj v prípade, keď bol sledovaný nárast

rizikových faktor a spoločnosť bola o nich informovaná,

nedostatok informácií v čase ich najväčšej potreby, preťaženie komunikačného

procesu, stres a časovú tieseň,

snahu o záchranu ľudských životov, ktorá je zaradená na prvé miesto pred všetky

ostatné hodnoty a skutočnosti,

narušenie zaužívaných rozhodovacích procesov a pracovných postupov v dôsledku

prechodu na zvláštny režim,

11

chaos a paniku, výskyt deformovaných informácií nezaložených na pravde a

rôznych poplašných správ,

rôznorodosť a nárast rozsahu činností sa prejavuje ich obmedzenou sledovanosťou,

vopred pripravené opatrenia, z ktorých nie všetky sú v danej situácií využiteľné a

účinné, rozhodovanie bez možnosti dôsledného skúmania,

intenzívnu kontrolu, medializovanie všetkého, čo súvisí s danou krízovou situáciou.

ŠIMÁK, L. [1] charakterizuje Krízový stav ako stav spoločenského, prírodného, technického

alebo technologického systému, ktorý sa odlišuje od stabilného stavu a pôsobí degradačne na

celý systém, prípadne na niektoré jeho komponenty. Je to právny stav vyhlásený

kompetentným orgánom štátnej správy na určitom území na riešenie krízovej situácie

v priamej závislosti na jej charaktere a rozsahu ( vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav,

mimoriadna situácia, stupeň povodňovej aktivity,...). Je spojená so zlyhaním doterajších

mechanizmov riadenia a s potrebou aplikovania špeciálnych postupov, nástrojov a techník.

Krízy a krízové javy môžu mať charakter mimoriadnej udalosti, pričom v niektorých

prípadoch môže byť mimoriadna udalosť ich spúšťacím mechanizmom.

Pre činnosť civilnej ochrany (CO) je pojem mimoriadna udalosť vymedzený zákonom

NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov

[27]. Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou (MU) rozumie živelná pohroma,

havária, katastrofa alebo teroristický útok pričom:

Živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu

kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných

síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú

negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

Havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného

prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo

k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na

majetok,

Katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov

a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Teroristický útok - autor BRZYBOHATÝ, M. [4] terorizmus považuje za

„cieľavedomé použitie organizovaného násilia proti nezúčastneným osobám za

účelom dosiahnutia politických, kriminálnych alebo iných cieľov“.12

Mimoriadnou situáciou: sa na účely uvedeného zákona rozumie obdobie ohrozenia alebo

obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je

vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia

alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie

šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

V dostupnej odbornej literatúre, v rôznych právnych normách, ale aj v odbornej praxi je

podľa MIKOLAJA, J. [5] používaný rad pojmov, bez ktorých nie je možné pomenovať

určité javy, činnosti alebo procesy súvisiace s krízovým manažmentom vo verejnej správe.

Napriek rôznemu výkladu ich obsahu vyjadruje svoj názor k niektorým z nich:

Bezpečnosť: obyvateľstva, spoločnosti, štátu je stav, kedy sú odstránené alebo

minimalizované riziká a z nich vyplývajúce možné ohrozenia, ktoré môžu vyústiť do kríz

(krízových stavov). Bezpečnosť je stav, v ktorom sa daný subjekt necíti byť ohrozený

z hľadiska svojej existencie, záujmov a hodnôt.

Nebezpečenstvo: je aktuálna možnosť daného systému, jeho komponentov spôsobovať

neočakávané negatívne javy, ktoré ohrozujú stabilitu fungovania príslušného systému.

Nebezpečenstvo je stav, kedy príslušný subjekt pociťuje ohrozenie svojich záujmov, alebo aj

svojej existencie.

Korekcia: je komplex organizačných, technických a technologických opatrení, ktorých

cieľom je zníženie objemu naakumulovaných hmôt, energií a síl za účelom zmenšenia

možného negatívneho účinku predvídanej krízy ( krízovej situácie )

Je potrebné definovať ďalšie dva pojmy, ktorých reálnym naplňovaním sa naša spoločnosť

snaží eliminovať následky kríz a krízových situácií, t.j. ochrana a obrana, ktoré sa tiež

podieľajú na komplexnej bezpečnosti.

Ochrana: je súhrn opatrení na odvrátenie alebo zmiernenie škodlivých vplyvov a

následkov živelných pohrôm, prevádzkových havárií, ale aj následkov bojovej činnosti na

obyvateľstvo, hospodárstvo a prírodu.

Obrana: je aktívna činnosť na odvrátenie napadnutia alebo ohrozenia štátu vonkajším

nepriateľom, na udržanie nezávislosti a územnej celistvosti štátu.

FILIP, S. [6] v rámci tematiky bezpečnostného systému Slovenskej republiky definuje:

Riziko: ako potenciálnu možnosť narušenia bezpečnosti systému, objektu alebo procesu. Je

to pravdepodobnosť vzniku krízového javu a jeho dôsledku.

13

Ohrozenie: ako stav systému, ktorý vzniká a trvá v dôsledku existencie a uvedomenia si

potenciálneho narušenia jeho bezpečnosti. Je to aktivizované riziko, ktoré pôsobí proti

záujmom subjektu v konkrétnej situácii, pričom bezprostredne znemožňujú naplnenie jeho

záujmov.

1.2 Úloha krízového manažmentu v riešení krízových situácií

Existencia obrovského množstva reálnych rizík všade okolo nás, vznik rôznych kríz

a krízových situácií, ako aj spájanie ich účinkov do katastrof môže podľa MYKOLAJA, J.

[5] v budúcnosti viesť k rozsiahlym negatívnym zmenám na Zemi. Eliminovanie napätia

a rizík je dlhodobý proces, ktorý nie je možné účinne zvládnuť bez kvalitne a odborne

pripravených ľudí, vybavených príslušnými kompetenciami, založených na účinnej

legislatíve. Rad expertov z rôznych vedných odborov sa snaží čoraz intenzívnejšie hľadať

cesty, ako zamedziť vzniku negatívnych javov a minimalizovať ich nepriaznivé následky.

V nadväznosti na tieto snahy sa začala koncipovať nová špeciálna vedná disciplína, ktorá sa

zaoberá riadením v krízových situáciách, nazývaná krízový manažment (KM).

Ako uvádza ŠIMÁK, L. [1] pôsobnosť krízového manažmentu siaha do všetkých

súčastí spoločenského života a ľudských aktivít, ale je do značnej miery zameraná aj na

životné prostredie a rizikové technické zariadenia a technologické procesy. Pri podrobnejšom

skúmaní pôsobnosti, úloh, ale aj metód, foriem a nástrojov, ktorými pôsobí KM, je nutné

zvýrazniť tieto skutočnosti:

KM sa značne systémovo aj organizačne prelína s manažmentom verejnej správy,

KM rieši väčšinou úlohy správneho, nie hospodárskeho charakteru,

KM plní rozhodujúcu časť úloh v období prevencie , nie počas krízy ( t.j. prevažná

väčšina jeho činností má prípravný, a už menej vykonávací charakter ).

Krízový manažment je interdisciplinárnym vedným odborom, ktorý sa zaoberá riadením

ako cieľavedomou činnosťou ľudí a jeho poslaním je vytvoriť metodológiu riadenia

s dôrazom na dosiahnutie efektívnosti tejto činnosti vo vzťahu k vytýčenému cieľu, t.j. obrane

ľudského spoločenstva a materiálových hodnôt pred účinkami kríz a počas ich prekonávania.

Zároveň je to tiež druh činnosti alebo sústava aktivít, ktorými manažéri dosahujú uvedený

cieľ. Má koordinačný charakter, zjednocuje a usmerňuje ľudí rôznych profesií.

14

V neposlednom rade je krízový manažment riadiacou činnosťou ľudí, ktorí plnia manažérske

funkcie v špecifickom prostredí odlišnom od bežného administratívno-správneho a výrobného

prostredia. Je to tiež umenie vedieť riešiť konkrétne krízové javy a voliť zodpovedajúce

prístupy v konkrétnych podmienkach a prostredí.

Pojem Krízový manažment je podľa autora nutné definovať z troch základných pohľadov:

a) z funkčného pohľadu:

špecifická činnosť manažmentu riadiaceho subjektu alebo riadenej sústavy, zameraná na

riešenie vzniknutej krízovej situácie, s použitím špecifických princípov, metód a postupov

s cieľom prekonania jej negatívnych následkov a obnovy fungovania daného systému

b) z inštitucionálneho pohľadu:

sústava inštitúcií (pracovníkov) zaoberajúcich sa analýzou možnosti vzniku kríz v danom

systéme, ich príčin a možných následkov a hľadaním opatrení a nástrojov na ich

predchádzanie a na eliminovanie negatívnych dôsledkov v prípade ich vzniku,

c) z teoretického pohľadu:

logicky usporiadaný súbor poznatkov o možných krízach, ich príčinách a dôsledkoch na

úrovni zaistenia bezpečnosti štátu, spoločnosti ako celku, hospodárskej činnosti a majetku,

o princípoch, možných metódach a opatreniach na ich riešenie.

Úlohy krízového manažmentu vo verejnej správe majú odlišný charakter, rozsah aj

význam na jednotlivých stupňoch riadenia a v jednotlivých obdobiach riešenia krízovej

situácie. FILIP, S. - ŠIMÁK, L. [7] ich rozdeľujú na úlohy plnené v troch obdobiach:

prípravné obdobie na riešenie krízových situácií

vykonávacie obdobie riešenia krízových situácií

obdobie po skončení krízových situácií

Fázy krízového manažmentu vo verejnej správe majú odlišný charakter, rozsah aj

význam na jednotlivých stupňoch riadenia a v jednotlivých obdobiach riešenia krízového

stavu. Fázy teoretického modelu krízového riadenia podľa ŠIMÁKA, L. [1] sú:

a) prevencia:

je dominantná idea krízového manažmentu a jeho základná úloha,

reaguje na analyzované riziká a využíva nástroje na ich minimalizovanie,

vytvára systém monitorovania a vyhodnocovania rizikových faktorov,

zvyšuje úroveň bezpečnosti systémov,

znižuje pravdepodobnosť vzniku kríz,

15

redukuje náklady na odstraňovanie negatívnych následkov kríz.

b) krízové plánovanie:

vytvára podmienky na spracovanie podrobných krízových plánov na riešenie krízy,

pripravuje KM na všetky predvídateľné krízové javy (otvorenou otázkou však zostáva

príprava na riešenie kríz v danom čase a podmienkach nepredvídateľných),

sumarizuje potreby a požiadavky nutné na riešenie kríz a konfrontuje ich

s možnosťami štátu, regiónov, prípadne právnických a fyzických osôb,

stanovuje sily, prostriedky a zdroje potrebné na riešenie kríz.

c) reakcia:

predpokladá zavedenie účinného systému varovania a vyrozumenia,

má charakter jednoznačného a bez problémov prebiehajúceho procesu vykonávaného

na základe kvalifikovaného rozhodnutia,

vyžaduje si centralizáciu a koordináciu procesu riadenia počas krízy na najbližšej

a najvhodnejšej úrovni (štát, región, objekt),

vykonáva sa prostredníctvom záchranných, lokalizačných a likvidačných prác,

je charakterizovaná osobnou zodpovednosťou, odvahou a rozhodnosťou výkonných

i riadiacich pracovníkov krízového manažmentu.

d) obnova:

cieľom obnovy je návrat systému do stabilizovaného stavu,

väčšinou je vykonávaná v niekoľkých etapách,

krízový manažment sa na nej podieľa len čiastočne,

umožňuje návrat podmienok, ktoré boli pred krízou, ale zároveň i urýchlenie vývoja.

V procese riešenia kríz KM vystupuje ako sféra rozhodných preventívnych a

prípravných programov, riadiacich činností a rozhodnutí, profesionálnej zodpovednosti za

príslušný úsek a zároveň účinnej a účelnej obnovy - NOVÁK, L. [8].

Pri riešení kríz je podľa autora nutné vychádzať z týchto predpokladov :

so vznikom krízových javov je nutné počítať ako s objektívnou realitou,

riešenie krízy, ako ktorákoľvek iná riadiaca činnosť, musí mať ešte pred vznikom

krízy plánované a pripravené postupy, metódy a technológie,

krízový manažment musí byť integrálnou súčasťou každej riadiacej činnosti,

rozhodovacích procesov, ale aj rozvojových programov.

16

Proces riešenia krízových javov je závislý od využívania týchto základných nástrojov:

krízové myslenie,

krízová komunikácia,

krízové plánovanie,

krízový manažment.

Krízové myslenie je jedným z najvýznamnejších nástrojov riešenia kríz, ktorý chápe na

jednej strane nevyhnutnosť vzniku krízových javov a na strane druhej akceptuje nutnosť

vynakladania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale i od právnických a fyzických

osôb na finančné zabezpečenie preventívnych opatrení i odstraňovania negatívnych dôsledkov

kríz.

Krízová komunikácia (KK) má na jednej strane významnú úlohu pri pravdivom

a úplnom informovaní obyvateľov o krízových prípravách a na druhej strane o vzniku

krízových javov a ich priebehu. Súčasťou krízovej komunikácie je systém varovania

a vyrozumenia, ale tiež komunikačný a informačný systém krízového manažmentu. Veľký

význam je dávaný náhradným, prípadne záložným komunikačným a informačným systémom

v snahe zachovať kontinuitu procesov v rôznych krízových situáciách, napríklad po narušení

energetickej siete.

Zvládnuť plnenie úloh a opatrení na znižovanie rizík ohrozenia a postupy na odstránenie

následkov mimoriadnych udalostí si podľa PIJÁKA, V. [9] vyžaduje profesionálnu

pripravenosť zainteresovaných a vytvorenie komunikačného prostredia, ktoré tokom

informácií vytvorí základné podmienky pre činnosť riadiacich orgánov na všetkých stupňoch

a nasadených síl a prostriedkov integrovaného záchranného systému, jednotiek CO,

profesijných jednotiek a obyvateľstva.

KK sa uskutočňuje v čase ohrozenia života a zdravia obyvateľstva, preto musí spĺňať

náročnejšie kritériá ako bežná komunikácia. V KK nie je možné šíriť hypotézy, prebraté

neoverené informácie a musí sa vyhýbať emóciám. Informácie o vzniknutej situácii by sa

nemali nadhodnocovať, ale ani podceňovať a ich reálnosť by mala byť spätne preverená.

Základnými požiadavkami na informácie v KK sú :

včasnosť, pravdivosť, zrozumiteľnosť, stručnosť, odbornosť, prístupnosť, rozhodnosť

(u riadiacich orgánov a veliteľov jednotiek), nepretržitosť (do ukončenia záchranných prác),

operatívnosť, pružnosť (pružná reakcia na zmenu vývoja situácie, činnosti a podobne). KK je

ovplyvňovaná psychickou záťažou, často prebieha v napätí, v zložitej situácii.

17

Krízové plánovanie je ďalším nástrojom určeným na riešenie kríz. Jeho úlohou je na jednej

strane sumarizovať všetky potreby a požiadavky, ktoré sú nutné na riešenie kríz, na druhej

strane vytvára prehľad o disponibilných zdrojoch a porovnáva ich s požiadavkami.

Krízový manažment rieši krízové javy v konkrétnych časovo i obsahovo vymedzených

fázach. Úlohou krízových manažérov je pohotovo, rýchlo a úspešne meniť „reálne“ riziko na

„možné“ ohrozenie, t. j. na každom mieste posilňovať úlohu preventívnych opatrení.

Špičkový krízový manažér by mal byť schopný riešiť krízu ako prostriedok spôsobujúci

najmenej očakávanú zmenu systému a zároveň ako vynútený nástroj urýchlenia vývoja.

Následky živelných krízových situácií sú podľa VALÁŠKA, J. [10] ovplyvnené

organizačnými nedostatkami riadenia a rozhodovania krízových manažérov, čo bezprostredne

vedie jednak k vytvoreniu podmienok pre ľudské zlyhanie a taktiež k zhoršeniu následkov

tohto zlyhania.

Dôležitý okruh problematiky ľudského činiteľa v krízovom riadení predstavuje podľa

HORÁČKA, J. [11] samotná osobnosť krízového manažéra, predovšetkým klasifikácia

požiadaviek a nárokov na jeho osobnostné kvality, umožňujúce úspešne riešiť krízové

situácie a odstraňovať ich následky. S osobnosťou krízového manažéra, s formálnou

i obsahovou stránkou činnosti, súvisí jeho štýl riadenia (vedenia) podriadených. So štýlom

riadenia krízového manažéra je bezprostredne spojený sociálno-psychologický fenomén –

autorita, ktorá má nezastupiteľnú úlohu v procese rozhodovania, kde predstavuje prvú

základnú fázu riadiaceho procesu.

Podľa VIŠŇOVSKÉHO, J. [12] Manažér nesmie podliehať tlaku vnútorných

a vonkajších podmienok. Jeho miera odolnosti a tolerancie voči stresovým faktorom musí byť

vysoká, musí byť schopný vidieť veci vo vzájomných súvislostiach a perspektívne. Ďalej

osvojiť si systémové myslenie a schopnosť kvalitných myšlienkových operácií ako sú

analýza, syntéza, dedukcia, indukcia, komparácia a pod. Neoddeliteľnou súčasťou manažérov

je tvorivé myslenie.

Na vyššom stupni manažmentu sú preferované tieto schopnosti:

- schopnosť viesť ľudí,

- schopnosť riadiť s prehľadom v „turbulentnej klíme“,

- schopnosť iniciovať zmeny a inovovať,

- schopnosť organizovať prácu sebe aj iným,

- schopnosť používať informačné systémy pre potreby rozhodovania.

18

1.3 Záplavy, povodne - charakteristika a príčiny ich vzniku

Voda je neoddeliteľnou súčasťou dejín ľudských civilizácií, ktoré vznikali práve okolo

vodných zdrojov. Na Zemi je okolo 1400 miliónov km³ vody v štyroch „prostrediach“:

V moriach a oceánoch – voda morí a oceánov pokrýva 70,8% povrchu zeme a tvorí

najväčšiu časť až 97,25% objemu všetkej vody na Zemi. Moria a oceány tvoria

kľúčovú globálnu termoregulačnú funkciu na našej planéte.

Voda na pevninách – voda v tuhom skupenstve (ľad, sneh) tvorí 2,05% objemu

všetkej vody na Zemi a ukrýva až 70% svetových zásob sladkej vody. Voda v riekach

je len 0,0001% a v jazerách 0,01% z objemu všetkej vody na Zemi. Podzemná voda a

voda v pôde ako dôležitý zdroj vody tvorí 0,685%.

Voda v atmosfére - objem vody v atmosfére vo všetkých troch skupenstvách je

približne 10-krát väčší ako objem vody vo všetkých riekach . Ak by teoreticky všetka

voda v atmosfére padla naraz v podobe zrážok, vytvorila by na zemskom povrchu

vrstvu vody 25mm.

Voda v živých organizmoch – voda nie je len okolo nás, ale i v nás a všetkých živých

organizmoch, pričom tvorí približne 0,0004% objemu všetkej vody na Zemi.

Pri vcelku dostatočnom množstve vody na Zemi vznikajú v dôsledku jej nerovnomerného

a časového rozdelenia krízové situácie a to buď z jej nedostatku alebo nadbytku. Záplavy

znehodnocujú ľudskú prácu a prinášajú škody a utrpenie obyvateľstvu postihnutých oblastí,

konštatuje REPKA, I. – UBREŽIOVÁ, I. [2]

Prvými údajmi o veľkých povodniach na našom území v dávnej minulosti sú len znaky

napr. kulminačných hladín na zachovaných budovách a zmienky v archívnych dokumentoch.

Hlavným nebezpečenstvom pri záplavách je podľa autorov HLOCH, S. - RADVANSKÁ,

A. - BETUŠ, Ľ. [13], ničenie ľudských sídiel, dochádza k utopeniu ľudí, zvierat, je

erodovaná alebo naopak, bahnom zanášaná pôda. Záplavy môžu vzniknúť aj v mestách pri

náhlom upchatí kanalizačných systémov. Jednoduché záplavy vznikajú po krátkych

výdatných dažďoch s intenzitou zrážok niekoľko sto milimetrov zrážok v priebehu

niekoľkých dní. Takáto záplava netrvá dlho a jediné maximum prietoku je zaznamenané

spravidla len po dobu niekoľkých hodín.

Záplavy vznikajú v podstate z troch dôvodov. Prvým sú povodne. Ak koryto rieky nemá

dostatočnú kapacitu, aby previedlo povodňovú vlnu, voda sa z koryta vylieva a zaplavuje

priľahlé územia. Druhým dôvodom môžu byť vnútorné vody. Vnútorné vody vznikajú na

19

určitých územiach zo zrážok alebo z topenia, nemôžu z tohto územia voľne odtekať a

vytvárajú záplavy. Takýmito územiami môžu byť napríklad rozsiahle nížiny, ohradzované

územia alebo väčšie terénne depresie. Tretím dôvodom vzniku záplav môže byť zvýšenie

hladiny podzemnej vody a vystúpenie podzemnej vody na povrch terénu. Z uvedeného teda

vyplýva, že záplavy a povodne môžu, ale aj nemusia, spolu súvisieť.

Povodne sú z hydrologického, meteorologického, vodohospodárskeho a ekologického

hľadiska fenomén, ktorý odjakživa sprevádza ľudstvo. Vznik katastrofálnej povodne

podmieňuje súbeh viacerých okolností. Okrem orografických, geologických a geografických

pomerov je to takmer vždy zvláštny vývoj počasia, zrážok a teplôt nad veľkým územím

povodia. K tomu sa priraďujú ďalšie faktory - nasýtenosť podložia vodou, snehová pokrývka,

počiatočné prietoky, prekážky vytvorené stavebnou a inou činnosťou človeka.

Povodeň je katastrofický prírodný jav, ktorý sa vyskytuje náhodne v čase a priestore, čo

sťažuje možnosť jej dlhodobej predpovede. Slovenský vodohospodársky podnik š.p.

Banská Štiavnica [14]

Vo vymedzení základných pojmov v §2 Zákona NR SR č. 666/2004 Z. z. v znení

neskorších predpisov o ochrane pred povodňami [28] je uvedená definícia, podľa ktorej

povodňou je:

a) prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku, pri ktorom bezprostredne hrozí

vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva,

b) stav, pri ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok do recipienta

a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami,

c) stav, pri ktorom z dôvodu odchodu ľadov, vzniku ľadových zátarás, ľadovej zápchy a

iných prekážok v koryte vodného toku hrozí vyliatie vody z koryta toku alebo sa

voda z koryta toku už vylieva,

d) stav, pri ktorom z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti odchádza k zaplavovaniu

územia, alebo

e) stav, pri ktorom z dôvodu poruchy alebo havárie vodnej stavby hrozí vyliatie vody z

koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva.

Nebezpečenstvo povodne je situácia charakterizovaná najmä:

a) dlhotrvajúcimi výdatnými atmosferickými zrážkami a ich rýchlym odtokom do

vodných tokov,20

b) varovnou meteorologickou predpoveďou extrémnych zrážok,

c) zvýšeným odtokom z topiaceho sa snehu a nebezpečným odchodom ľadov,

d) rýchlym vzostupom hladiny vodného toku s predpokladom dosiahnutia stupňov

povodňovej aktivity,

e) vznikom mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe.

Povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo vzniku povodne alebo povodeň už

vznikla. Ide o stav charakterizovaný dosiahnutím jednotlivých stupňov povodňovej aktivity

na vodných tokoch alebo na vodných stavbách. Za povodňovú aktivitu sa považuje aj stav, pri

ktorom je ohrozená alebo narušená stabilita a bezpečnosť vodnej stavby.

Chránené územie je územie, ktoré ochraňuje vodná stavba pred účinkami povodní.

Zátopové územie je územie ohraničené zátopovou čiarou, čo je priesečnica umelo vzdutej

max. vodnej hladiny s terénom.

Vodozádržná plocha v povodí „Mokraď“ je vymedzený priestor na zadržiavanie dažďovej

vody zo spevnených plôch pre potreby transformácie povodňovej vlny.

Povodne, ako sa uvádza v „modrej správe“ [15] sú samé o sebe prírodné javy, ich

účinok je ale sčasti extrémne zosilnený ľudskou činnosťou. Vo väčšine prípadov by sa ich

katastrofálne následky mohli obmedziť na minimum za predpokladu zavedenia rozumnej

politiky pri budovaní vodnej infraštruktúry vo vzťahu k využívaniu a ochrane vodných tokov

a brehov, a zohľadnenia vplyvu na životné prostredie, aby sa zabezpečilo ohľaduplné

využívanie vodných zdrojov a ich prirodzená dynamika. Riziko povodní stúplo, čo má

v podstate dva dôvody: na jednej strane klimatické zmeny, ktoré vďaka neustálemu

otepľovaniu zemskej atmosféry možno spôsobia pribúdanie prívalových dažďov

a zvyšovanie hladiny morí, na strane druhej vplyv ľudskej činnosti - výrub lesov v hornej

oblasti povodia, vyrovnávanie toku riek a potláčanie prírodných záplavových nížin,

neadekvátne postupy, najmä rozsiahla výstavba vo vysoko rizikových záplavových

oblastiach.

Podľa POLEDŇÁKA, P. [16] vznik a charakter povodní na našom území je daný

geografickou polohou, morfologickou stavbou a klimatickými podmienkami. Príčinu povodní

môžeme vždy hľadať v meteorologických podmienkach, ktoré povodni predchádzajú. Priebeh

povodní a v súvislosti s tým aj odtokové pomery v priebehu nepriaznivej

21

hydrometeorologickej situácie, môžu byť značne ovplyvnené nielen intenzívnymi zrážkami,

ale i antropogénnou činnosťou.

Podľa príčiny vzniku povodne členíme na :

snehové - jarné, vyvolané topením snehu alebo dažďami,

dažďové - letné alebo jesenné, vyvolané výdatnými dažďami,

ľadové - spôsobené zmenšením prietokového profilu koryta rieky v dôsledku

plávajúceho ľadu, vytváranie ľadových bariér a zátarás vzdúvajúcich hladinu vody,

zmiešané – spolupôsobenie viacerých faktorov (ľad, dážď, sneh).

KABINA, P. [17] povodne rozdeľuje podľa toho, či sú spôsobené povodňovou , alebo

prielomovou vlnou.

Povodňová vlna je spôsobená povrchovým odtokom z vyššie položených miest alebo

vybrežením vôd z tokov. V užšom slova zmysle môže ísť o pomerne krátko trvajúcu fázu

vyjadrenú v hodinách, alebo i dlhú fázu trvajúcu viac dní alebo týždňov. Najčastejšie sa

povodňovou vlnou myslí časový priebeh zvýšenia a následného poklesu prietokov v určitom

profile toku. Povodňová vlna je charakterizovaná objemom, vrcholovým (kulminačným)

prietokom a tvarom .

Prielomová vlna je povodňová vlna spôsobená haváriou hydrotechnickej stavby

(priehrady). Z tejto definície vyplýva, že takáto povodeň patrí medzi technické katastrofy.

Zvláštnosťou je však skutočnosť, že práve havárie priehrad sú často spôsobené inou prírodnou

katastrofou (zemetrasením, pôdnym zosuvom a pod.), ale samozrejme môže byť aj čistá

technická porucha. Prielomová vlna teda vzniká pri náhlom enormnom zväčšení prietoku

spôsobenom napríklad deštrukciou hrádze, priehrady alebo hate. Väčšinou ide o vlny

s veľkými výškami, ktoré sa šíria pomerne veľmi rýchlo po hladine toku, alebo po suchom

dne. Priebeh vlny je závislý od tvaru údolia, drsnosti povrchu, množstve vody a výške hladiny

nad terénom v počiatočnom časovom úseku, prípadne ďalších faktoroch. Prielomová vlna

v porovnaní s povodňovou vlnou spôsobuje najväčšie škody svojou kinetickou energiou, keď

naráža obrovskou silou na objekty, ktoré rúca a pohybuje sa tak rýchlo, že záchrana

evakuáciou ľudí a zvierat obvykle nie je možná.

1.4 Vodné stavby a ich účel v oblasti ochrany pred povodňami.

22

Definíciu a rozdelenie vodných stavieb (VS) nachádzame v § 52 zákona č. 364/2004 Z.

z. o vodách [29]. Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné

užívanie vôd, alebo iné nakladanie s vodami. V rámci rozdelenia vodných stavieb

s problematikou povodní a ochrany pred povodňami súvisia najmä:

stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav

s tým spojených,

stavby na ochranu pred povodňami,

priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze a iné stavby potrebné na nakladanie

s vodami

stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov...

Vodné staviteľstvo, teda stavba nádrží, priehrad, ochranných kanálových hrádzí a iných ,

patrí do najstaršej typologickej skupiny vodných stavieb, uvádzajú LUKÁČ, M. –

BEDNÁROVÁ, E. [18]. História výstavby priehrad a nádrží na Slovensku i v Čechách má

svoje postavenie v európskom a svetovom kontexte. V Čechách sa začalo s výstavbou v 14. –

15. storočí (priehrada Dvořište-1367, Jordan-1492), na Slovensku v 16. storočí (priehrada

Veľká vodárenská-1510, Turčekovský vodovod). História vodného staviteľstva u nás

pokračovala banskoštiavnickou vodohospodárskou sústavou nádrží a priehrad (16.-19.

storočie), výstavbou nádrží na splavovanie dreva - klazúr (19. storočie) a prvými

hydroenergetickými stavbami začiatkom minulého storočia. Stavebný materiál ako sú zeminy

či kamenné murivo je najčastejší aj v súčasnosti. Prvé energetické vodné stavby na Slovensku

v 2. polovici 20. storočia tvorili betónové priehrady - prevažne gravitačné masívne

a vyľahčené. V 20. storočí sa začína používať aj kameň, zabudovaný sypaním, i nové tesniace

a filtračné materiály – fólie z PVC a PVE, neskôr separačné materiály- geotextílie či

asfaltobetón.

Prudký rozvoj vodných stavieb z hľadiska akumulovaného objemu i zatopenej plochy či

efektov, ktoré plnia možno dokumentovať u nás od polovice minulého storočia najmä

v oblasti priehradného staviteľstva.

Na Slovensku je vybudovaných viac ako 300 vodných nádrží, ktoré LOBODÁŠ, M. –

KABINA, P. – REPKA, I. [19] rozdeľujú z hľadiska ich veku a významu do troch kategórií:

historické priehrady, v počte viac ako 50

malé vodné nádrže lokálneho významu, v počte viac ako 200

stredné a veľké priehrady v registre ICOLD, v počte 50 o celkovom objeme 1,9 mld.

m³ vody.23

Medzinárodná organizácia ICOLD (Internacional Commision On Larde Dams –

Medzinárodná nevládna komisia veľkých priehrad), bola založená v roku 1931 so sídlom v

Paríži. Jej hlavná odborná činnosť je sústredená do technických výborov, medzi ktoré patria

aj dva technické výbory, ktorých náplňou činnosti je problematika bezpečnosti priehrad,

porúch a havárií priehrad. V rámci tejto problematiky organizácia definuje pojmy:

Failure – havária, pretrhnutie – kolaps alebo taký posun časti priehrady alebo podložia,

ktorý neumožňuje akumuláciu vody v nádrži.

Incident – porucha – predstavuje všetky ostatné nehody, anomálie, ktorých výsledkom

môžu byť zhoršenie stavu priehrady a ktoré môžu prerásť v haváriu priehrady. Porucha sa

môže vyskytnúť tiež počas výstavby, prvého plnenia, alebo v prevádzke. Včasným zistením

poruchy a správnymi následnými opatreniami možno predísť tomu, aby porucha prerástla do

havárie.

Napriek tomu, že vodné nádrže a najmä priehrady slúžia predovšetkým k ochrane pred

záplavami, samotné môžu spôsobiť veľkú povodňovú katastrofu. Deštrukciu priehradných

hrádzí môžu spôsobiť nasledovné príčiny:

nevhodné technologické postupy pri výstavbe,

projektové chyby pri konštrukcii hrádze,

nevhodný geologický profil pod telesom hrádze,

zemetrasenia vyšších stupňov Richterovej stupnice,

zosuvy pôd do záchytného priestoru nádrže,

vojnové, sabotážne alebo teroristické akcie,

starnutie stavieb

Pre každú vodnú nádrž je potrebné vypracovať simulovaný priebeh prielomovej vlny,

ktorá prebehne údolím pod priehradou. Je potrebné vopred poznať šírkový a dĺžkový dosah

tejto vlny v časovej závislosti. Najdôležitejšie sú hodnoty 5 minút, 15 minút, hodina, resp. 2

hodiny po začiatku havárie. Na základe takto zistených údajov o priebehu prielomových vĺn

rozdeľujeme vodné stavby na skupiny:

Skupina A – ktoré ohrozujú dôležité hospodárske a spoločenské centrá, komunikačné

spoje medzinárodného významu, zariadenia dôležité z hľadiska obrany štátu alebo

objekty, v ktorých sa skladujú nebezpečné škodliviny.

Skupina B – ktoré ohrozujú hospodárske a spoločenské centrá a veľký počet

obyvateľov, dôležité objekty, komunikačné spoje a zariadenia štátneho záujmu.

Skupina C – ktoré ohrozujú územia iba lokálneho významu a v obmedzenom rozsahu

24

V súvislosti s rozsahom škôd, spôsobených narušením vodnej stavby, sú tieto autormi

HLOCH, S. - RADVANSKÁ, A. - BETUŠ, Ľ. [13], členené do kategórií:

I. kategória – odhad možných škôd v miliardách Sk a ohrozených osôb v tisíckach

II. kategória – odhad škôd v stovkách miliónov Sk a počet ohrozených osôb v stovkách

III. kategória – odhad možných škôd do 15 miliónov Sk.

LOBODÁŠ, M. – KABINA, P. – REPKA, I. [19] uvádzajú, že ochranou a všetkými

plánovaným opatreniami vykonanými na vodnej stavbe sa súčasne vykonáva preventívna

ochrana územia pod ním, proti ohrozeniu vznikom prielomovej vlny. Medzi opatrenia pre

najdôležitejšie priehrady patriace do skupiny A a B patria:

výstavba automatizovaného systému varovania a vyrozumievania o nebezpečenstve

vzniku prielomovej vlny,

znižovanie hladiny vodnej stavby, vykonávané za mimoriadnych situácií,

monitorovanie a vyhodnocovanie parametrov smerujúcich ku vzniku havárie,

stráženie a ochrana dôležitých objektov,

zabezpečenie náhradných zdrojov el. energie,

príprava, materiálno-technické a personálne zabezpečenie základných opatrení.

Podľa LUKÁČA, M. – BEDNÁROVEJ, E. [18] každá vodná stavba, najmä priehrada

s plnou nádržou predstavuje pre nižšie položené územie isté riziko možnej havárie. Tento

aspekt je najdôležitejší z hlavných faktorov, ktoré sa zohľadňujú pri návrhu každej priehrady.

Bezpečnosť nevyplýva len z rešpektovania hlavných noriem pri návrhu, ale aj zo zásad

kontroly bezpečnosti v jednotlivých štádiách - výstavba, prvé plnenie nádrže a trvalá

prevádzka prostredníctvom technicko – bezpečnostného dozoru. Merania a pozorovania sú

najadekvátnejšou formou minimalizácie možného rizika porúch. Význam meraní

vykonávaných v rámci dozoru spočíva v:

overení výpočtového modelu

predchádzaní poruchám (včasné objasnenie anomálií)

má výskumný charakter (pri aplikácii nových materiálov, prvkov, technológií)

V oblasti predchádzania poruchám a haváriám vodných stavieb majú nezastupiteľné

miesto stavebné úpravy ako sanácia a rekonštrukcia.

Rekonštrukciou rozumieme napr. obnovenie pôvodného stavu VS, prípadne prestavbu

a pretváranie už existujúcich objektov, ktoré už nevyhovujú požiadavkám na spoľahlivosť

25

a bezpečnosť. Patria sem aj zmeny vyvolané revíziou noriem, starnutím častí funkčných

objektov, zmenou podmienok prostredia, prípadne vodohospodárskej funkcie vodnej stavby.

Sanácia je náprava, resp. súbor nápravných opatrení, prestavba, príp. výstavba nových

objektov, ktorými sa predchádza poruchám, príp. haváriám konštrukcií.

Dôkladná analýza príčin porúch a havárií tvorí dôležitý archív empirických poznatkov

a skúseností, ktoré sú spolu s teoretickými znalosťami nepostrádateľnou podmienkou na

úspešné zvládnutie sanačných opatrení, prípadne preventívnych opatrení tam, kde porucha

ešte nenastala, kde však existujú symptómy signalizujúce riziko jej vzniku. Významné miesto

pri analyzovaní porúch má tak monitoring, ktorým sa sleduje správanie konštrukcie a jej

podložia v daných podmienkach (empirické poznatky a skúsenosti), ako aj numerické metódy

riešenia (teoretické znalosti)., ktoré sú vhodným prostriedkom spätnej analýzy podmienok

a predpokladov, za akých mohlo dôjsť k vzniku poruchy či havárie vodnej stavby

Zásluhou optimálneho rozsahu meraní a pozorovaní v rámci technicko – bezpečnostného

dozoru bolo možné objasnením a odstránením príčin anomálií a porúch vo viacerých

prípadoch predísť havárii či katastrofe.

Dôležitou metódou ochrany pred povodňami je stále výstavba ochranných hrádzí, uvádza

ŘÍHA, M. [20]. Hrádze sa stavajú pre úplnú alebo čiastočnú ochranu a nesmú byť

dislokované blízko rieky. Výška hrádzí záleží od účelu a na vypočítanej kontrolnej povodni

a pohybuje sa od 3 do 10m so skonom na návodnej hrane 1:2 až 1:4. Systém pozdĺžnych

hrádzí je niekedy doplňovaný priečnymi hrádzami, ktoré rozdeľujú zátopovú oblasť na rad

jednotlivých polí. V ochranných hrádzach môžu byť uzavierateľné priepuste, ktorými sa po

povodni voda vpúšťa späť do koryta. Hrádze sú stavané z dostupných materiálov a spevňujú

sa tehlami, kameňmi alebo betónom. Provizórne hrádze sa v prípade bezprostredného

ohrozenia stavajú pomocou vriec naplnených pieskom alebo aj za použitia prefabrikátov

z rôznych materiálov.

1.5 Ochrana pred povodňami. Spôsoby, opatrenia a organizácia ochrany.

1.5.1 Ochrana pred povodňami

26

Ochrana pred povodňami patrí medzi najstaršie vedomé činnosti človeka, ktorými sa snaží

systémovými opatreniami predchádzať alebo v prípadoch, kedy vzniku povodne nemožno

zabrániť, aspoň redukovať alebo regulovať negatívne dôsledky vplyvu vody ako živlu. Je

potrebné neustále analyzovať príčiny vzniku povodní a pokúšať sa ovplyvňovať pohyb vody

v prírode a skvalitňovať opatrenia na ochranu pred povodňami.

Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné zabrániť. Ich nepravidelný

výskyt a variabilný rozsah nepriaznivo ovplyvňuje vnímanie rizík, ktoré prinášajú, čo

komplikuje systematickú realizáciu preventívnych opatrení. Ochrana pred povodňami nikdy

nie je úplná, je vždy len čiastočná. Je možné čiastočne obmedziť povodňové kulminačné

prietoky, transformovať povodňovú vlnu a tým ovplyvniť časový priebeh povodní, čo

umožňuje prijať účinnejšie opatrenia na záchranu životov a majetku. POLEDŇÁK, P. [21]

Ochrana pred povodňami, ako uvádza FILIP, S. - ŠIMÁK, L. [7] je chápaná ako súbor

technických opatrení a organizačných opatrení orgánov štátnej správy a obcí, povodňových

komisií, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a správcov drobných vodných

tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb, iných právnických osôb a fyzických osôb na

predchádzanie vzniku povodne a na zmiernenie jej následkov.

Národná rada Slovenskej republiky 27. októbra 2004 schválila zákon č. 666/2004 Z. z.

o ochrane pred povodňami s účinnosťou od 1. januára 2005. Zákon o ochrane pred

povodňami je systémovo začlenený ako súčasť a zároveň nevyhnutný predpoklad

komplexnosti právnej úpravy zákona o vodách a v širšom kontexte je včlenený do ochrany

životného prostredia, kde bezprostredne nadväzuje na práva deklarované Ústavou Slovenskej

republiky - právo na ochranu života a zdravia osôb a majetku pred povodňami. Ustanovuje

pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy, obcí, povodňových komisií a záchranných zložiek

na úseku ochrany pred povodňami a práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb

oprávnených na podnikanie a ostatných fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich s

poskytovaním pomoci pri ochrane pred povodňami.

1.5.2 Opatrenia na ochranu pred povodňami

Oparenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva

povodne, počas povodne a po povodni. Zákon NR SR č. 666/2004 Z. z. [28]

Opatreniami na ochranu pred povodňami sú najmä:

povodňové plány, 27

povodňové prehliadky,

predpovedná povodňová služba a hlásna a varovná povodňová služba,

hliadková služba,

povodňové zabezpečovacie práce,

povodňové záchranné práce.

Povodňový plán je dokument organizačného a technického charakteru, ktorý obsahuje

úlohy a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, správcov vodných tokov,

vlastníkov a správcov vodných stavieb a iných právnických a fyzických osôb pri ochrane pred

povodňami a skladá sa z:

povodňového plánu zabezpečovacích prác – vypracúvajú ho správcovia vodných

tokov, správcovia produktovodov zasahujúcich do vodného toku, vlastníci,

správcovia alebo užívatelia vodných stavieb a zariadení pri vodných tokoch

a vodných nádržiach a zhotovitelia vodných stavieb na vodných tokoch počas ich

výstavby.

Povodňového plánu záchranných prác – vypracúva krajské riaditeľstvo Hasičského

a záchranného zboru, okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru a obce

v nadväznosti na povodňové plány zabezpečovacích prác.

Povodňové prehliadky – je činnosť zameraná na zisťovanie nedostatkov na vodných

tokoch, vodných stavbách objektoch na vodných tokoch a v inundačnom území, ktoré by

mohli spôsobiť alebo zvýšiť nebezpečenstvo povodne. Vykonávajú sa aj bezprostredne po

povodni za účelom upresnenia rozsahu škôd, zhodnotenie účinnosti vykonaných opatrení

v čase povodne a zistenie nedostatkov v inundačných územiach.

Predpovedná povodňová služba – neodkladne informuje orgány štátnej správy ochrany

pred povodňami, správcu vodných tokov a orgány zabezpečujúce hlásnu a varovnú

povodňovú službu o nebezpečenstve povodne, o vzniku povodňovej situácie a povodne a o jej

ďalšom možnom vývoji, o hydrometeorologických podmienkach, o aktuálnych

a očakávaných vodných stavoch alebo prietokoch vo vybraných profiloch vodných tokov.

Službu zabezpečuje ju právnická osoba poverená ministrom.

Hlásna a varovná povodňová služba – varuje obyvateľstvo v mieste vzniku,

nebezpečenstva alebo možného vzniku povodne a v miestach nižšie ležiacich na vodnom

toku a upozorňuje orgány štátnej správy ochrany pred povodňami a dotknuté právnické osoby

na vývoj povodňovej situácie a odovzdáva im hlásenia potrebné na jej hodnotenie a pokyny

na riadenie opatrení. Túto službu zabezpečuje ministerstvo vnútra, krajské úrady, obvodné 28

úrady, obce, právnické a fyzické osoby, ministerstvo prostredníctvom správcov vodných

tokov, krajské a obvodné úrady životného prostredia.

Hliadková služba – sleduje vývoj povodňovej situácie a zisťuje údaje potrebné na výkon

hlásnej a varovnej povodňovej služby a na riadenie a koordináciu opatrení na ochranu pred

povodňami. V čase nebezpečenstva povodne a v počas povodne ju zriaďujú správcovia vod.

tokov, správcovia, vlastníci a užívatelia vodných stavieb, obce v čase ohrozenia.

Povodňové zabezpečovacie práce – sú technické a organizačné opatrenia na ochranu pred

povodňami na vodných tokoch, na vodných stavbách a na iných objektoch na vodných

tokoch, v inundačných a zátopových územiach na uvoľňovanie a obnovovanie voľného

prietoku vodného toku.

Povodňové záchranné práce - sú technické a organizačné opatrenia vykonávané na

záchranu životov, zdravia a majetku v čase nebezpečenstva povodne , počas povodne a po

povodni v bezprostredne ohrozených alebo už zaplavených územiach.

POLEDŇÁK, P. [22] chápe protipovodňovú ochranu sídelných celkov ako primeranú

ochranu osôb, zvierat a majetku pred náhodne sa vyskytujúcim javom. Protipovodňové

opatrenia je podľa autora možné rozdeliť na:

Preventívne opatrenia:

- opatrenia územno-organizačné z ovplyvňovaním územného plánovania

v záplavových územiach na základe ich kategorizácie,

- opatrenia organizačno-preventívne spočívajú v spracovaní povodňových

plánov, v zabezpečení kvalifikovanej hydrologickej predpovedi povodňových

situácií, hlásnej povodňovej služby, osvetovej činnosti a príprave zložiek

protipovodňovej ochrany pre prípad povodňovej situácie,

- opatrenia stavebno-technické s cieľom znížiť kulminačné prietoky

a redistribuovať objem povodňovej vlny v priestore a čase. Opatrenia môžu

byť stabilné alebo mobilné,

- opatrenia ekologické využitie prírodných prvkov s cieľom znížiť kulminačné

prietoky posilnením infiltračných a retenčných schopností povodia.

Operatívne opatrenia: (realizované v dobe povodne)

- opatrenia technické – ochrana povodňových hrádzí pred eróziou, preliatím,

zachytenie priesakov, výstavba druhotných povodňových línií, provizórnych

mobilných konštrukcií zabraňujúcich rozliatiu vody,

- opatrenia organizačné – organizácia záchranných a evakuačných činností29

Z hľadiska výberu a lokalizácie protipovodňových opatrení platí zásada, že vodu je

potrebné v území zadržať a do povodí prepustiť len také množstvo kulminačných prietokov,

ktoré nespôsobí škody alebo spôsobí menšie škody než môžu spôsobiť v danom mieste.

1.5.3 Spôsoby ochrany a prevencie proti povodniam

Spôsoby ochrany pred povodňami závisia od faktorov ako sú hospodársky význam a veľkosť

chráneného územia, príčiny spôsobujúce povodne.

Podľa REPKU, I. – UBREŽIOVEJ, I. [2] sa stratégia protipovodňovej ochrany

uplatňuje dvoma základnými spôsobmi:

urýchlením odtoku pomocou úprav toku (sústredením odtoku ochrannými hrádzami),

spomalením odtoku pomocou umelých retenčných priestorov (rozptýlením odtoku

v poldroch a nádržiach)

Úprava vodných tokov patrí medzi základné technické spôsoby ochrany pred povodňami.

Je to súhrn technických opatrení a brehových pozdĺžnych stavieb, ktoré usmerňujú trasu toku,

vytvárajú vhodný pozdĺžny profil koryta a zabezpečujú brehy a dno toku vyhovujúcim

opevnením a pod. Úprava toku má zabezpečiť neškodný priechod povodne určitej početnosti

výskytu podľa požadovaného stupňa ochrany pred záplavami, pričom však nesmie prísť

k nepriaznivému ovplyvneniu hladiny podzemnej vody na priľahlých pozemkoch, napr.

nadmerným prehĺbením koryta. Návrh úpravy profilu toku sa navrhuje na n-ročný prietok, t.j.

na prietok, ktorý sa vyskytuje jeden krát za n-rokov (Qn). POLEDŇÁK, P. [16]

Ochranné hrádze sa budujú pozdĺž tokov na ochranu hospodársky významných oblastí.

K ich výstavbe sa prikročí vtedy, keď sa územie pred záplavami nedá ochrániť ináč, napr.

výstavbou retenčných nádrží v hornej časti toku, alebo zväčšením koryta. Podľa účelu sa

rozdeľujú hrádze na úplnú ochranu - hlavné, zimné, neprelievané hrádze (pre veľké prietoky

až Q1000) a na čiastočnú ochranu - vedľajšie, letné, prelievané hrádze. Úlohou budovania

hrádzí na bystrinách je neškodné prevedenie veľkých vôd v členitom teréne a stabilizácia

transportu splavenín na vodnom toku.

Ochranné kanály - delíme na:

záchytné - zachytávajú cudzie prívalové vody, ktoré na chránené územie pritekajú

z okolitých vyvýšenín a vrchov, najmä po náhlom topení snehu a dažďov veľkej

30

intenzity a na zachytenie povrchových vôd. Projektujú sa po obvode chráneného

územia alebo nad chránenou plochou,

odľahčovacie - odvádzajú mimo chránené územie tú časť prívalových vôd, ktorá by

spôsobila vyliatie toku.

Ochranné (retenčné) nádrže - Cieľom regulovania retenčnou nádržou je zníženie

povodňových prietokov na prijateľnú – hospodársky zdôvodnenú mieru. Jedná sa teda

o zníženie katastrofálneho (návrhového) prietoku, ktorý nevyvolá v údolí pod priehradou

väčšie hospodárske škody. V súčasnosti sú, vzhľadom na ekonomické aspekty

a s prihliadnutím na efektívne využitie akumulovanej vody, budované viacúčelové nádrže.

V nich sa vyčleňuje určitý objem, ktorý plní funkciu retenčného priestoru. Ochranná funkcia

nádrže zostáva takto jednou zo zložiek komplexného pôsobenia nádrže. LUKÁČ, M. -

BEDNÁROVÁ, E. [23]

V inundačnom území je vhodné vymedziť všetky hodiace sa úseky pre zriadenie suchých

ochranných nádrží – poldrov umožňujúcich riadené rozlivy. V § 6 ods. 16 Zákona č.

666/2004 je polder definovaný ako vymedzený priestor určený na zaplavenie vodou pre

potreby transformácie povodňovej vlny.

Oproti predošlej koncepcii sústavných úprav vodných tokov je v súčasnosti snahou

obmedziť ochranné opatrenia teda aj úpravy vodných tokov na najnutnejšiu mieru (ochrana

sídelných celkov, príp. hospodársky významných lokalít) a ostatné priestory ponechať vode

k zaplaveniu. Táto koncepcia môže podľa DUMBROVSKÉHO, M a kol. [24] v rade

prípadov prispieť k zníženiu kulminačného prietoku. Skúsenosti z posledných desaťročí

ukázali, že snaha spútať povodňové prietoky nemusí viesť k zvýšeniu povodňovej ochrany,

naopak prílišnou koncentráciou povodňového prietoku škodlivé účinky mnohokrát narastajú

a bezpečnosť povodňových opatrení sa znižuje. Ukazuje sa, že je výhodnejšie nechať povodni

priestor tam, kde škodí relatívne menej a potrebné protipovodňové opatrenia orientovať čo

najbližšie ku chráneným lokalitám či objektom. Ide o systém riadenej inundácie, ktorý sa

z funkčného hľadiska podobá bočnej suchej nádrži. Týmto spôsobom sa môže dosiahnuť

zmena časového priebehu povodňovej vlny a zníženie jej kulminácie. Tento typ opatrenia

môžeme uplatniť tam, kde je možné vymedziť územia určené pre rozliatie povodní a v nich

úpravami terénu zaistiť dočasné zadržanie väčšieho množstva vody, ako sa do tohto priestoru

pri povodniach rozlieva prirodzeným spôsobom. Riadenou inundáciou obmedzíme na

minimum nepriaznivé dopady rozlievania povodňových prietokov do širokých plôch územia, 31

kde v prípade zaistenia dostatočného akumulačného priestoru vytvára priaznivé podmienky

pre riešenie protipovodňovej ochrany v nižšie ležiacich oblastiach povodia.

Optimalizácia vodného režimu v ploche povodia musí ovplyvniť predovšetkým rýchlosť

pohybu dynamickej zásoby vody v povodí a veľkosť statickej zásoby vody na povrchu

povodí. Spomalenie pohybu (odtoku) dynamickej vody z povodia dosiahneme:

systémom protieróznej ochrany pôd, t.j. spomalením a znížením plošného

povrchového odtoku, retenčným účinkom v systéme hydrografickej siete a mikrosiete

a znížením prietokovej rýchlosti vody v nich.

Návrhom systému malých vodných nádrží s maximálne veľkým ochranným

priestorom a systémom suchých ochranných nádrží – poldrov.

Možnosti optimalizácie vodného režimu v povodí, vidí DUMBROVSKÝ, M a kol. [24]

v nasledovných zložkách hydrologickej bilancie:

a) zvýšenie intercepcie a evapotranspirácie

Výdaj vody pôdou (evaporácia) a rastlinami (transpirácia) sú procesy, pri ktorých

dochádza k ochladzovaniu povrchu výparu, následne ku kondenzácii, zvýšeniu vlhkosti, čím

môže dochádzať ku zmene vodnej bilancie – posilnenie uzatvoreného kolobehu vody.

Opatrenia sú:

zmena druhovej diverzity lesných kultúr, zlepšovať a meniť druhové zloženie porastov

z ihličnatých na zmiešané lesy

zalesňovanie vybraných vhodných plôch za účelom zvyšovania retencie vody v pôde

zatrávňovanie vybraných plôch

systematické vykonávanie pratotechnických zásahov na trvalo trávnatých porastoch

zvýšenie hĺbky a hustoty koreňového systému súčasných trávnatých porastov

znižovanie počtu a rozlohy miest bez regeneračnej pokrývky

zvyšovanie rozsahu mokradí

b) zvýšenie infiltrácie

zahŕňa zmenu druhu pozemku z ornej pôdy na trvalo trávnatý porast resp. les, čím by

sa prispelo k zvýšeniu retenčnej schopnosti povrchu.

c) premena povrchového odtoku na podzemný

Týmto opatrením sa zvyšuje objem retardovanej vody v pôde, čo dosiahneme

úpravou drenážnych systémov na retardačné resp. drenážne systémy s regulovaným

odtokom 32

výstavbou priečnych objektov na tokoch.

d) zvýšenie možnosti povrchovej akumulácie

výstavba objektov slúžiacich k retardácii vody – nádrže, suché nádrže, poldry

k zachyteniu nekontrolovateľných záplav. Musí ísť o stavby s možnosťou regulácie

odtoku.

zvýšenie možnosti rozloženia vody v územiach bez zástavby, umožnenie prervedenia

vyšších prietokov intravilánom obcí,

úprava dimenzií korýt tokov. Navrhuje sa iba v úsekoch, kde korytá tokov prechádzajú

zastavanou časťou obce. Mimo zastavaných častí obce sa doporučuje úprava

revitalizáciou s vytvorením prirodzených akumulačných zón rozlivu.

1.6 Organizácia ochrany pred povodňami

Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami riadia a zabezpečujú ochranu pred

povodňami v období prípravy na povodňové situácie, organizujú a kontrolujú činnosť

účastníkov zapojených do ochrany pred povodňami počas povodne a v období bezprostredne

po zániku povodne, kontrolujú plnenie opatrení na odstránenie následkov spôsobených

povodňami. Na základe zákona NR SR č. 139/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení

neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je oblasť vodného hospodárstva, a

tým aj ochrany pred povodňami, ustanovená do pôsobnosti Ministerstva životného prostredia

Slovenskej republiky. Pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami prebieha vzájomná pomoc

a spolupráca ako medzi Ministerstvom životného prostredia a Ministerstvom vnútra, tak aj

medzi orgánmi verejnej správy, právnickými, fyzickými osobami a podnikateľmi s orgánmi

štátnej správy ochrany pred povodňami. KADUBEC, J. [25]

1.6.1 Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami

ministerstvo,

krajské úrady životného prostredia,

obvodné úrady životného prostredia,

obce.

33

Na výkon povodňovej ochrany zriaďuje vláda Slovenskej republiky a orgány štátnej

správy ochrany pred povodňami povodňové komisie:

Ústredná povodňová komisia,

krajské povodňové komisie,

obvodné povodňové komisie,

povodňové komisie obcí.

Ústrednú povodňovú komisiu na úseku ochrany pred povodňami zriaďuje vláda

Slovenskej republiky, ktorá schvaľuje aj štatút tejto komisie. Jej predsedom je minister

životného prostredia SR a podpredsedom minister vnútra SR. Úlohy, zloženie a zásady

rokovania komisie určuje štatút, ktorý schvaľuje vláda. Komisia zriaďuje technický štáb - ako

odborný, poradný a výkonný orgán na plnenie svojich úloh. Ústredná povodňová komisia

koordinuje a kontroluje prípravu a vykonávanie preventívnych opatrení ústredných orgánov

štátnej správy, obvodných úradov, VÚC, a obcí na úseku ochrany pred povodňami. V

súčasnosti konkrétne zloženie Ústrednej povodňovej komisie a jej štatút určuje uznesenie

vlády SR č. 557/2003. Ministerstvo životného prostredia SR predkladá Ústrednej povodňovej

komisii správy o vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác, o nákladoch na povodňové

zabezpečovacie práce a o následkoch povodní a plní ďalšie úlohy na úseku ochrany pred

povodňami.

Krajské a obvodné povodňové komisie riadia, koordinujú a kontrolujú ochranu pred

povodňami. V čase nebezpečenstva povodne a počas povodne vykonávajú riadiacu,

koordinačnú a organizačnú činnosť pri záchranných prácach každá v rámci svojej územnej

pôsobnosti. Zriaďujú ich krajské a obvodné úrady životného prostredia.

Povodňové komisie obcí - riadia, koordinujú a kontrolujú ochranu pred povodňami na

území obce. Predsedom povodňovej komisie obce je starosta a je podriadená obvodnej

povodňovej komisii.

1.6.2 Ďalšie orgány na úseku ochrany pred povodňami

Ministerstvo vnútra spolupracuje s MŽP SR pri riadení a kontrole prípravy a vykonávaní

opatrení na ochranu pred povodňami, riadi a kontroluje činnosť obvodných úradov na úseku

ochrany pred povodňami, riadi prípravu a výkon povodňových záchranných prác, riadi

spracovanie a postup schvaľovania povodňových plánov záchranných prác a koordinuje

organizačnú, odbornú a materiálno-technickú prípravu záchranných zložiek na výkon

34

povodňových záchranných prác. Vypracúva zoznam vecných prostriedkov záchranných

zložiek. Spracúva a predkladá Ústrednej povodňovej komisii správy o vykonávaní

povodňových záchranných prác, o nákladoch na povodňové záchranné práce a o škodách

spôsobených povodňami na majetku štátu v správe ministerstva vnútra, obvodných úradov,

majetku obcí a fyzických osôb. Vyhodnocuje a overuje škody spôsobené povodňami na

majetku v správe obvodných úradov. Spolu s MŽP SR metodicky usmerňuje odbornú

prípravu orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, schvaľuje povodňový plán

záchranných prác kraja, ktorý je súčasťou povodňového plánu záchranných prác územia

Slovenskej republiky.

Obvodný úrad spolupracuje s obvodným úradom životného prostredia vo veciach ochrany

pred povodňami, zabezpečuje pracovné sily a prostriedky pre prípad povodne na území

obvodu, organizuje výcvik a školenia o povodňových záchranných prácach zamestnancov

obcí a ďalších osôb zapojených do výkonu ochrany pred povodňami, informuje bezodkladne

ministerstvo vnútra o nebezpečenstve povodne alebo o vzniku povodne vo svojom obvode.

Vyhodnocuje následky spôsobené povodňami, opatrenia vykonané na ochranu pred

povodňami, vyhodnocuje a overuje škody spôsobené povodňami na majetku právnických,

fyzických osôb a náklady vynaložené na výkon záchranných prác o ktorých predkladá správu

ministerstvu vnútra.

Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru – schvaľuje povodňové plány

záchranných prác okresov a spracúva povodňový plán záchranných prác kraja a predkladá ho

na schválenie ministerstvu vnútra, organizuje a riadi vykonávanie povodňových záchranných

prác v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne presahujúcej rámec okresu až do

prevzatia riadenia krajskou povodňovou komisiou, ktorú spolu s ministerstvom vnútra

bezodkladne informuje o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne na území

kraja. Spolupracuje pri výkone povodňových záchranných prác s krajským úradom životného

prostredia, zabezpečuje pracovné sily a vecné prostriedky pre prípad povodne a vyhotovuje

ich súpis v územnom obvode kraja. Organizuje výcvik a odborné školenie o povodňových

záchranných prácach zamestnancov obvodných úradov a ďalších osôb zapojených do výkonu

ochrany pred povodňami. Spolupracuje pri výkone povodňových záchranných prác

s orgánom územnej samosprávy vyššieho územného celku vo veciach ochrany pred

povodňami.

35

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru spracúva povodňový plán

záchranných prác okresu, ktorý predkladá na schválenie krajskému riaditeľstvu Hasičského

a záchranného zboru. Schvaľuje povodňový plán záchranných prác obce, vyhotovuje súpis

technických a materiálnych prostriedkov na vykonanie povodňových záchranných prác na

území okresu, organizuje a riadi vykonávanie povodňových záchranných prác v čase

nebezpečenstva povodne a počas povodne, až do prevzatia riadenia obvodnou povodňovou

komisiou. Bezodkladne informuje obvodnú povodňovú komisiu a Krajské riaditeľstvo

Hasičského a záchranného zboru o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne

na území okresu.

1.6.3 Úlohy civilnej ochrany obyvateľstva na úseku ochrany pred povodňami

Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia

a majetku spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na

znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činností pri odstraňovaní následkov

mimoriadnych udalostí. Jej poslaním je v rozsahu ustanovenom zákonom Národnej rady

Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov, chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych

udalostiach a pri vyhlásení mimoriadnej situácie.

Úlohy a opatrenia civilnej ochrany:

organizovanie, operatívne riadenie a vykonávanie záchranných prác, ktoré spočívajú

hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní

osôb a v odsune ranených,

organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby,

poskytovanie núdzového zásobovania a ubytovania,

zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie,

vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení,

organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu

vytváranie a príprava výkonných jednotiek civilnej ochrany,

posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania záujmov

civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických

parametrov zariadení civilnej ochrany,

36

zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v

civilnej ochrane.

Civilná ochrana zahŕňa aj doplňujúcu činnosť potrebnú na splnenie úloh, vrátane

plánovania, organizovania, materiálneho zabezpečenia a kontroly.

Za plnenie úloh v CO zodpovedá v rozsahu ustanovenom v zákone vláda, ministerstvá,

ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné ústredné štátne orgány, samosprávne kraje, krajské

a obvodné úrady, obce, právnické osoby a fyzické osoby, ktoré pri plnení úloh spolupracujú

v rozsahu stanovenom zákonom s obdobnými inštitúciami iných štátov.

REPKA, I. – UBREŽIOVÁ, I. [2] Civilnú ochranu obyvateľstva riadi Ministerstvo

vnútra SR. Pri plnení úloh civilnej ochrany spolupracuje ministerstvo vnútra so štátnymi

orgánmi, samosprávnymi krajmi, s obcami, právnickými a fyzickými osobami a

verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním, ktoré v rámci svojej pôsobnosti sú

účinné v prípadoch mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie pri záchranných,

lokalizačných a likvidačných prácach (toho času záchranné práce), pritom však nesmie byť

dotknuté plnenie ich úloh ustanovených osobitnými predpismi. Na ten účel spolupracujú s

obdobnými inštitúciami iných štátov pri poskytovaní vzájomnej pomoci.

Na riadenie civilnej ochrany si ministerstvo vytvára osobitný útvar (úrad CO, toho času

sekcia krízového manažmentu a civilnej ochrany), prostredníctvom ktorého uplatňuje svoju

pôsobnosť na tomto úseku. Vzhľadom na to, že mimoriadna udalosť nepozná hranice, je

potrebné, aby pre prípad jej vzniku bola zabezpečená medzinárodná spolupráca.

1.7 Systém prevencie a ochrany pred povodňami

1.8 Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky

Ochrana pred povodňami je vďaka vedeckým a praktickým poznatkom cieľavedomá.

Systematickou sa stala až po veľkých povodniach v minulom storočí. Navrhovanými

systémovými opatreniami na ochranu pred povodňami a spôsobe financovania následkov

spôsobených povodňami sa zaoberá Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010,

ktorý schválila vláda SR uznesením č. 31/2000 zo dňa 19. januára 2000.

37

Hlavným cieľom programu sú opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré sú vzhľadom k

šírke a zložitosti problému kategorizované z časového a vecného hľadiska na:

Krátkodobé opatrenia (do roku 2001), zahrňovali predovšetkým legislatívne opatrenia

s dôrazom na prevenciu, organizačné a matereriálne budovanie povodňových orgánov

a materiálno technické vybavenie jednotiek,

Strednodobé opatrenia (do roku 2005), mali umožniť realizovať aktivity na

odstraňovanie následkov povodní z posledných rokov a súčasne riešiť rizikové oblasti

so zameraním na vytvorenie finančných zdrojov pre správcov vodných tokov na

opravy, údržbu a rekonštrukciu objektov a zariadení na vodných tokoch zo štátneho

rozpočtu, vybudovanie Povodňového varovného a predpovedného systému SR,

vypracovanie plánu protipovodňovej ochrany hlavných tokov SR, preventívnych

opatrení na ochranu územia SR vrátane predprojektovej prípravy,

Dlhodobé opatrenia (do roku 2010) sú podmienené výskumom a následnou

realizáciou prác predovšetkým investičného charakteru, ktorých ochranný účinok sa

bude prejavovať postupne.

Zvýšenou mierou pôsobiť na vedomie obyvateľstva o rizikách povodní a ochrany pred

povodňami. Pre tento účel vypracovať a vydať mapy s vyznačením rizikových oblastí

s údajom o pravdepodobnosti výskytu povodňových prietokov;

Systematicky zlepšovať výkon varovnej a predpovednej služby s využitím

medzinárodnej spolupráce ;

Na významných vodohospodárskych tokoch nepripustiť zvýšenie povodňových hladín

vo vodných tokoch (do r. 2005), resp. postupne ich v kritických úsekoch znížiť o 30

cm do roku 2010 ;

Zvýšiť mieru ovládateľnosti vývoja povodní tým, že sa vybudujú prijateľné ochranné

priestory v horných úsekoch povodia riek.

Zabezpečiť doplňovanie materiálno-technického vybavenia jednotiek Zboru požiarnej

ochrany pre výkon záchranných prác v období rokov 2001- 2010 po 2,5 mil. Sk ročne.

Program bol uznesením vlády č. 990/2001 zo 17. októbra 2001 doplnený o ďalšie

opatrenia a to:

Vykonávanie povodňových prehliadok na všetkých drobných vodných tokoch,

Zabezpečiť plnenie vodoochrannej funkcie lesa

38

Zabezpečiť starostlivosť o údržbu korýt vodných tokov, odstraňovať nánosy a rôzne

prekážky prietočnosti vôd v nich a v záplavových územiach intravilánoch obcí,

v rámci verejno-prospešných prác,

Zabezpečiť prehodnotenie svahových deformácií geologicky najzraniteľnejších území

flyšového pásma a podľa následkov prehodnotenia určiť preventívne opatrenia proti

náhlemu prehradeniu vodného toku v dôsledku zosuvov,

Riešiť problematiku zachovania a vytvorenia optimálnej štruktúry ekologicky

stabilných plôch prostredníctvom projektov územných systémov ekologickej stability

Program protipovodňovej ochrany SR, tak ako bol prijatý, sa plní len čiastočne vzhľadom

na nedostatočné prideľovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, predovšetkým na

realizáciu preventívnych protipovodňových opatrení. Celkové náklady na jeho realizáciu boli

vyčíslené na 20,99 mld. Sk ale už v roku 2005 zaostávalo plnenie programu o 7,8 mld. Sk.

Finančné zdroje protipovodňových opatrení sú:

štátny rozpočet – na rok 2008 sa navrhuje vyčleniť 1,6 mld.Sk, sú určené

predovšetkým na riešenie najakútnejších problémov. MŽP SR v rámci Operačného

programu životné prostredie na roky 2007-2013vyčlenilo 120 mil. EUR na

protipovodňovú ochranu.

štrukturálne fondy

kohézny fond – v súčasnosti je realizovaný projekt „Bratislava – protipovodňová

ochrana“ vo výške 31 339 000 EUR a uvažuje sa realizácia ďalších projektov

protipovodňovej ochrany miest Banská Bystrica a Prešov.

1.8.1.1.1.1.1.1.1 Povodňový varovný a predpovedný systém Slovenskej republiky

Na účely včasného informovania povodňových orgánov a správcov vodných tokov o

nebezpečenstve pred povodňami a jej možnom ďalšom vývoji je zriadená predpovedná

povodňová služba. Túto povinnosť vykonáva odborná organizácia zabezpečujúca

hydrologickú a meteorologickú službu - Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

V roku 2000 bol vládou SR schválený zámer projektu „Povodňový varovný

a predpovedný systém Slovenskej republiky (POVAPSYS)“ ako súčasť „Programu

39

protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010“ so začiatkom riešenia od roku 2000. Uznesením

vlády SR č. 31 z 19.1.2000 boli stanovené povinnosti, ktoré má zabezpečovať SHMÚ.

POVAPSYS sa skladá z 12 úloh:

Integrovaný informačný systém

Sieť pozemných meteorologických staníc

Sieť pozemných hydrologických staníc

Telekomunikačná sieť

Príjem a spracovanie meteorologických družicových dát

Sieť meteorologických rádiolokátorov

Iné prístroje diaľkového merania

Spracovanie a archivovanie údajov (databázy GIS)

Meteorologické predpovede a modely

Hydrologické predpovede a modely

distribúcia informácií k užívateľom

lokálny varovný systém (LWS)

Hlavným cieľom LWS je poskytovať s dostatočným predstihom miestnym orgánom

varovania o vzniku povodní v malých povodiach tak, aby sa eliminovali ich ničivé následky a

vylúčili straty na životoch. V rámci projekt POVAPSYS sa rozšíri sieť automatických

zrážkomerných staníc z doterajších 27 na 265, bude vybudovaných 350 automatických

hydrologických staníc. Významnou zložkou projektu je rozšírenie siete rádiolokátorov tak,

aby pokryli svojím signálom celé územie SR. Projekt predpokladá zakúpenie prijímacieho

pozemného zariadenia na príjem z polárnych a geostacionárnych meteorologických družíc.

Samostatnú skupinu tvoria zrážkoodtokové modely na varovania v najmenších povodiach pre

prípady náhlych lokálnych povodní z miestnych búrkových prívalových zrážok.

1.8.2 Európsky povodňový varovný systém EFAS

40

Vytvorenie účinného mechanizmu na predpovedanie extrémnych hydrologických javov

závisí najmä od ústretovej medzinárodnej spolupráce. Preto IDA (Intechange of Data

and Administration) vyvíja v úzkej spolupráci s JRC DG (Data Group) EÚ v Ispre

a s ďalšími medzinárodnými a národnými ústavmi systém na zvýšenie spoľahlivosti

prognóz výskytu a priebehu povodní. Základom projektu je zdokonaľovanie kvality

meteorologických predpovedí na základe analýzy pohybu atmosferických útvarov.

Vyvíjaná európska sústava EFAS (European Flood Alert System) rieši problematiku

spojenia meteorologických prognóz jednotlivých národných služieb so systémom

predpovedí vydávaných ECMWF (Europen Centre of Medium Range Weather

Forecasting). Na zvyšovanie kvality predpovedí povodní je nevyhnutná v reálnom

čase prebiehajúca výmena údajov o zrážkach, o prietokoch a o vodných hladinách.

Ako ďalej uvádzajú BAČÍK, M. – BABIAKOVÁ, G. – KADUBEC, J. [26],

uvedenie systému EFAS do prevádzky sa predpokladá v roku 2008 pričom hlavným

cieľom systému je poskytovať:

celkový prehľad predpovedaných prietokov na riekach v Európe,

skoré výstrahy národným predpovedným centrám s 3-8 denným

predstihom,

mieru neistoty meteorologických predpovedí pri riziku vzniku povodní,

vzájomné porovnávanie povodňových rizík pri používaní rôznych

interpretácií meteorologických predpovedí.

2. Cieľ práce

Hlavným cieľom predkladanej diplomovej práce je na základe podkladov získaných z

dostupnej literatúry, zákonov, vyhlášok, nariadení a iných legislatívnych noriem a podkladov

získaných od pracovníkov obvodného úradu, obecného úradu a od správcu vodných tokov

a vodnej stavby Ružiná analyzovať súčasný stav v oblasti ochrany pred povodňami v regióne

katastra obce Tomášovce.

Ďalším zámerom predkladanej diplomovej práce je:

vykonať podrobnejšiu analýzu regiónu obce a stanovenie rizika vzniku podvodní so

zameraním na jednotlivé toky pretekajúce obcou Tomášovce s vyhodnotením

41

potenciálnych následkov spôsobených obyvateľom postihnutých ulíc, podnikom

a organizáciám,

spracovať charakteristiku vodnej stavby Ružiná a možnosti vzniku mimoriadnej udalosti

na tejto vodnej stavbe,

charakterizovať predpokladaný priebeh prielomovej vlny s analýzou celkových následkov

a potenciálnych škôd spôsobených v regióne obce,

zhodnotiť úroveň a zabezpečenie preventívnych opatrení v ochrane pred povodňami so

zameraním najmä na spracovanie povodňových plánov, výkon povodňových prehliadok

a hliadkovej služby a systému varovania obyvateľstva a vyrozumievania osôb

3. Metodika práce

Pre spracovanie diplomovej práce s tematikou ochrany pred povodňami vo vybranom

regióne sme si ako objekt záujmu vybrali región katastra obce Tomášovce. V uvedenej obci

môže nastať mimoriadna situácia v prípade vzniku povodní na tokoch Krivánskeho,

Viešťanského potoka a potoka Ľubetník. Ďaleko vážnejšie následky by mala mimoriadna

udalosť spôsobená haváriou na vodnej stavbe Ružiná, kde by došlo k devastácii takmer celej

obce ničivou silou prielomovej vlny.

Pri spracovaní diplomovej práce budeme vychádzať najmä:

z preštudovania dostupnej literatúry s problematikou vzniku kríz, krízového riadenia,

krízového manažmentu, príčin vzniku povodní, spôsobu ochrany pred povodňami 42

a opatreniach proti povodniam, vodné stavby a ich účel v ochrane pred povodňami,

organizácia ochrany pred povodňami, možnosti protipovodňovej prevencie a systémov

prevencie. Zdrojmi na získanie teoretických podkladov budú odborné publikácie,

vysokoškolské skriptá, zborníky z vedeckých konferencií, články, legislatívne normy

z analýzy dotknutého regiónu, pričom využijeme materiály z obecného úradu Tomášovce,

obvodného úradu Lučenec, dostupných médií a manažmentu podnikov v regióne

z definovania možností vzniku záplav a povodní v regióne, pričom sa zameriame

postupne na všetky toky v regióne obce a jednotlivo vyhodnotíme vznik možných škôd

a ohrození. Budeme sa opierať o materiály, poznatky a skúsenosti kompetentných

zamestnancov miestnej samosprávy,

v problematike povodňovej hrozby pri mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná sa

zameriame v úvode na charakteristiku vodnej stavby s určením stupňov povodňovej

aktivity, prezentujeme celkový priebeh mimoriadnej udalosti s vyhodnotením

potenciálnych škôd spôsobených prielomovou vlnou. Ako podklad využijeme

dokumentáciu a povodňové plány z Obecného úradu Tomášovce, Obvodného úradu

Lučenec, správcu VS Ružiná SVP š.p. Banská Štiavnica, plán prevádzky VS Ružiná

a platné legislatívne normy,

v závere vykonáme analýzu a hodnotenie úrovne ochranných opatrení regiónu obce

Tomášovce proti povodniam so zameraním na spracovanie a obsah povodňových plánov,

výkon povodňových prehliadok a hliadkovej služby a zabezpečenie hlásnej a varovnej

povodňovej služby. V prípade zistených nedostatkov podáme návrhy na ich odstránenie

a ďalšie využitie a aplikáciu získaných poznatkov.

4. Výsledky práce

4.1 Analýza regiónu obce Tomášovce

Analýza územia predstavuje posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej

udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia. Pre potreby civilnej ochrany obyvateľstva sa

vyhotovuje vo forme súboru dokumentov.

Obec Tomášovce sa nachádza v južnej časti stredného Slovenska na území

Banskobystrického kraja. Z hľadiska geomorfológie je Banskobystrický kraj mnohotvárny –

od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so

striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom 43

okraji územia. Kvalitou krajinného a prírodného prostredia patrí k najvýznamnejším

regiónom Slovenska. Ide o oblasť s najväčšou výmerou chránených území na Slovensku – z

celkovej rozlohy kraja tvoria chránené územia 34,82 %. Územie kraja spadá do povodia riek

Hron, Ipeľ a Slaná. Zásoby povrchových vôd sú kumulované vo vodných nádržiach Ružiná,

Teplý vrch, Málinec, Klenovec, Kurinec a Hriňová. Z charakteru územia vyplývajú aj pestré

klimatické podmienky. Severná časť kraja s horským charakterom (oblasť Nízkych Tatier,

Slovenského rudohoria, Štiavnické vrchy) patrí do chladnej klimatickej oblasti. Južná časť

patrí do teplej klimatickej oblasti, ostatná, prevažne kotlinová časť územia a okrajové časti

priľahlých pohorí, patria do miernej teplej klimatickej oblasti. Kraj pozostáva z 13 okresov, v

ktorých sa nachádza 516 obcí (z toho 24 obcí má štatút mesta).

Okres Lučenec je prirodzeným geografickým centrom južnej časti stredného Slovenska.

Jadro jeho územia tvorí Lučenecká kotlina ohraničená zo severu a severovýchodu

Slovenským rudohorím, zo severozápadu z časti výbežkom Javoria, zo západu Krupinskou

vrchovinou, z juhu a juhozápadu Fiľakovskou vrchovinou. Patrí do povodia Ipľa a

v porovnaní s inými oblasťami Slovenska sa vyznačuje nízkou vodnatosťou povrchových

tokov s extrémnou rozkolísanosťou prietokov. Okres má teplú a pomerne suchú klímu. Toto

územie sa vyznačuje pomerne malou lesnatosťou. Rozloha okresu je 826 km2. V 57 obciach

okresu 73 287 obyvateľov.

Prvá historická zmienka o obci Tomášovce pôvodne s názvom Tamassien sa nachádza v

listine Belu IV. Vydaná je vo Zvolene 3.augusta roku 1247. Je zachovaný aj hodnoverný opis

vydaný prepoštom Filipom a Ostrihomskou kapitulou po 3.8.1247.

4.1.1 Geografická charakteristika územia obce Tomášovce

Obec sa rozprestiera sa v Novohradskom regióne severnej časti Lučenskej kotliny

s katastrálnou rozlohou obce 14,1 km² . Od mesta Lučenec je obec vzdialená

severozápadným smerom vo vzdialenosti 5 km popri železničnej trati v smere na Zvolen.

Chotár obce je rovinný až pahorkatinný s výškovým rozdielom 200-330 m n.m. Stred obce

dosahuje výšku 216 m. Väčšia časť obce je situovaná na pravej strane povodia Krivánskeho

potoka pozdĺž ktorého môžeme sledovať širokú aluviálnu nivu. Z pravej strany obce sa tiahnu

menšie pahorkatiny, ktoré v juhozápadnom smere prechádzajú v les, končiaci masívom

Sedem chotárov. Z geomorfologického hľadiska územie tvoria štrky a piesky poltárskej

formácie a malé plochy kryštalických bridlíc a čadičov. Pôdny pokrov územia je zložený

z ilimerizovaných a nivných komponentov. Teplotné pomery ovplyvňuje zemepisná šírka a 44

vertikálna členitosť. Podľa priemerných dlhodobých ročných teplôt , Lučenskú kotlinu

zaraďujeme medzi mierne teplé oblasti (resp. oblasti mierne suché), s chladnou zimou.

Priemerná ročná teplota vzduchu v Tomášovciach sa pohybuje okolo 8 - 9 oC. Teplota obce,

ako aj celej kotliny je ovplyvňovaná intenzitou kotliny (silné mrazy a veľké horúčavy) pričom

ročné maximum je 34,1 oC a minimum –21,4 oC. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje

okolo 600 mm, z toho v teplom hydrologickom polroku cca 350 mm a v zimnom 250 mm. V

Lučenskej kotline je prevládajúci severozápadný vietor.

4.1.2 Hospodárska charakteristika obce Tomášovce.

Celé územie Novohradu patrí do povodia Ipľa. Cez Tomášovce preteká Krivánsky potok

a Viešťanský potok a potok Ľubetník ktoré sú v správe SVP š.p. o.z. Banská Bystrica.

V katastri obce sa nachádza malá vodná nádrž Tomášovce napájaná z Krivánskeho potoka.

Určená je na chov rýb a je v správe Slovenského rybárskeho zväzu. Lesné hospodárstvo

katastra obce je v správe podniku Lesy SK š.p. Kriváň a časť v súkromnom vlastníctve.

Pôdny fond regiónu obce je obhospodarovaný niekoľkými súkromne hospodáriacimi roľníkmi

a podnikom AGROTOM Tomášovce a.s.

Obec Tomášovce sa radí medzi stredne veľké strediskové obce s rozvinutou infraštruktúrou.

Dopravná a komunikačná sieť je zastúpená miestnymi komunikáciami a štátnou cestou III.

triedy ktorá je dopravným uzlom medzi štátnymi cestami I/50 Lučenec - Zvolen a I/75

Lučenec - Veľký Krtíš. Na uvedenej ceste sa v obci nachádza dôležitý most cez Krivánsky

potok v dĺžke 17,6 m. Obcou prechádza významný železničný južný ťah Bratislava - Košice

so zastúpením osobnej a nákladnej dopravy. Na trati v úseku Tomášovce – Podrečany sa

nachádza masívny železničný most v dĺžke 9,26 m.

Priemyselnú a hospodársku oblasť regiónu obce v súčasnosti prezentujú podniky:

- AGROTOM Tomášovce s.r.o ( poľnohospodárska a chovateľská činnosť)

- Agrochemický podnik a.s. ( distribúcia priemyselných hnojív)

- ORIGTOLAGUS FARM s.r.o. Tomášovce (chov a predaj zajacov)

- BBH Slovakia (drevospracujúci podnik)

- MOBILES s.r.o (drevospracujúci podnik)

- KERKO – KAMENINA a.s. (ťažba keramických a kameninových ílov)

- PCE – Svediak (výroba kartónov)

- Podnik služieb obce Tomášovce (stavebná a technická činnosť)

- Pekáreň KLAS Tomášovce ( potravinársky priemysel)45

- Predajne potravín - UNICONZUM, CBA, Marton

V súčasnosti je pozornosť orgánov obce zameraná na prípravu a realizáciu vytvorenia

podmienok na vybudovanie Priemyselného parku Tomášovce – časť Dolná Kopáň, kde je

spracovaná potrebná územnoplánovacia dokumentácia, geologický prieskum oblasti výstavby

s výmerou 32 HA a projektová dokumentácia. Stavba technickej infraštruktúry územia je

umiestnená na severovýchodnej strane od zastavaného územia obce na ľavom brehu

Krivánskeho potoka. Územie je v súčasnosti nezastavané, nenachádzajú sa na ňom žiadne

lesné porasty, druh pozemkov je vedený ako orná pôda.

4.1.3 Demografická a sociálna charakteristika obce Tomášovce

Celkový počet obyvateľov obce Tomášove je 1479 z toho starších ako 15 rokov mužov:

616, žien: 651 a chlapcov: 117, dievčat: 95. Priemerný vek obyvateľov obce je 39,97 z toho

mužov - 38,09 a žien - 41,78. V správe obci je základná škola z celkovým počtom žiakov 50

a materská škola s počtom 31 detí. V obci je zriadené zdravotnícke stredisko, kde vykonáva

prax obvodný lekár. V kultúrnej oblasti obec spravuje obecné kultúrne stredisko, komplex

športového ihriska a rekreačnú oblasť v okolí chovného rybníka s možnosťou letného

kúpania. Pohľad na územie obce Tomášovce obsahuje príloha č.1.

4.2 Analýza rizika ohrozenia regiónu obce povodňami a záplavami

4.2.1 Riziko vzniku povodní a záplav

Územie obce Tomášovce je ohrozené vznikom povodní hlavne v dôsledku výrazného

stúpnutia hladiny vody tokov Krivánskeho a Viešťanského potoka a potoka Ľubetník kedy

môže dôjsť k vyliatiu vody s koryta pri prívaloch vody po extrémnych zrážkach prípadne pri

náhlom topení ľadu a snehu v jarnom období. Povodňová situácia v povodí Krivánskeho

potoka sa výrazne zlepšila po vybudovaní vodnej stavby Ružiná, ktorá akumuluje prívalové

vody a reguluje prietok množstva vody korytom potoka pod vodnou stavbou. Význam tejto

stavby v oblasti ochrany pred povodňami potvrdila aj povodeň v obci Tomášovce, kedy 46

v roku 1973 tesne pred uvedením vodnej stavby do prevádzky v dôsledku prívalových dažďov

došlo k enormnému zvýšeniu hladiny Krivánskeho potoka, jeho následnému vybreženiu a

zaplaveniu časti obce po ľavej stane toku.

Krivánsky potok

Krivánsky potok, niekedy označovaný tiež ako Lučenský potok je pravostranný prítok Ipľa

s dĺžkou 48,2 km a plochou povodia 204,89 km² . Tok preteká katastrálnym územím Lučenec,

Mikušovce, Malá Ves, Opatová, Vidiná, Tomášovce, Podrečany, Lovinobaňa, Mýtna, Podkriváň. Je

tokom III. rádu s vejárovitou riečnou štruktúrou a regulovaným korytom. Pramení v oblasti

obce Budiná vo výške 670 m n. m. Potok preteká hornatým územím pod Budinskou skalou,

cípom Zvolenskej a Detvianskej kotliny, obcou Podkriváň pod Veporskými Vrchmi kde

rozširuje svoje koryto priberaním tokov Bzovského, Martinovského a Bzovského potola.

Vstupom do Revúckej vrchoviny sa napája na vodnú nádrž Mýtna. Z ľava priberá významný

Dobročský potok a ďalej Salajku, Budinský a Uderinský potok a vstupuje do Lučenskéj

kotliny. Pred obcou Tomášovce sprava priberá prítok Psoty. Pri obci sa od hlavného koryta

oddeľuje bočné rameno na pravom brehu, kým na ľavej strane cez stavidlo na r.km 13,55

tečie okolo vodnej nádrže Tomášovce. V obci sa obe ramená spájajú, z pravej strany priberá

dva prítoky pritekajúce od Gregorovej viesky (Ľubetník, Viešťanský), sprava priberá prítok

vznikajúci severovýchodne od obce Halič a okrajom intravilánu obce Vidiná vteká na

katastrálne územie mesta Lučenec.

Nebezpečné miesta vybreženia a následnej tvorbe povodni na Krivánskom potoku

predstavujú úseky v obci Tomášovce nad mostom a pod mostom pri železničnom prejazde.

Úprava toku Krivánskeho potoka je v katastrálnom území obce Tomášovce prevedená len

v úseku Tomášovce - Vidiná s dĺžkou 2,27 km a v obci Tomášovce v dĺžke úseku 1,022 km,

pričom úsek toku Tomášovce - Podrečany v dĺžke 7,80 km je neupravený.

Ochranu pred povodňami na toku Krivánskeho potoka organizačne zabezpečuje SVP

š.p., OZ Banská Bystrica, Správa povodia horného Ipľa Lučenec. Úsek toku pretekajúci

katastrom obce Tomášovce je v povodňovom pláne zabezpečovacích prác zaradený do IX.

povodňového úseku.

o Viešťanský potok a potok Ľubetník

Sú potoky s celkovým malým ročným prietokom, ktoré pritekajú v smere od obci

Gregorova Vieska, prechádzajú západnou časťou obce a napokon sa vlievajú do koryta

Krivánskeho potoka. V normálnych podmienkach nepredstavuje ani jeden z uvedených tokov 47

priame nebezpečenstvo pre obyvateľov. K mimoriadnej situácii by mohlo dôjsť pri

extrémnych a dlhotrvajúcich zrážkach pri výkyvoch počasia hlavne naakumulovaním veľkého

množstva vody z hornatých oblastí vo vyšších polohách tokov, resp. pri náhlom topení snehov

a ľadov. Problematickou stránkou uvedených tokov je aj nedostačujúca úprava povodia, kde

sú toky znečistené nánosom naplavenín a odpadmi. Tieto aspekty spolu s prírodnými

činiteľmi tak môžu spôsobiť nebezpečenstvo vzniku povodne na relatívne neškodnom toku,

čo je preukázané aj príkladmi z minulosti, kedy došlo na uvedených tokoch k záplavám,

ktoré našťastie spôsobili len malé škody. S možnosťou vzniku povodni na Viešťanskom

potoku a Ľubetníku je rátané aj v povodňovom pláne obce Tomášovce.

4.2.2 Vyhodnotenie potenciálnych škôd a následkov pri povodni

Potenciálne škody sa týkajú hmotného aj nehmotného majetku, rôzne definovaných

prírodných a krajinných hodnôt v inundačnom území. Vykonáva sa posudzovanie

a vyhodnocovanie reálnych alebo potenciálnych škôd hlavne na:

bytových domoch, bytoch, rodinných domoch a ich vybavení

na občianskej vybavenosti ( školy, zdravotnícke zariadenia, kultúrne stánky,

historické pamiatky, športoviská)

na dopravnej infraštruktúre a doprave ( cesty, železničné trate, stanice, mosty,

parkoviská, doprané prostriedky)

na systémoch inžinierskych sietí

na vodnom hospodárstve (vodné toky, vodné stavby, čistiarne odpadových vôd,

kanalizácia, vodárenské systémy)

v poľnohospodárstve (objekty, rastliny, chov hospodárskych zvierat...)

v lesnom hospodárstve (porast, uhynutá zver)

o Viešťanský potok

Vybrežením Viešťanského potoka by došlo k zaplaveniu časti obce Ostredky I a Ostredky

II kadiaľ potok prechádza. Vzhľadom k charakteru a značnej rozlohe územia predpovedané

škody na majetku obyvateľov a obce nie sú veľkého rozsahu. Došlo by k zaplaveniu dvorov

obydlí a záhrad s nízkou výškou záplavovej vlny. Posudzovanie škôd na majetku

obyvateľstva by bolo viac - menej individuálne. V zaplavenej oblasti sa nenachádzajú objekty

48

a budovy obce dôležitého významu. Pri veľkej intenzite prietoku vody by však mohlo dôjsť

k porušeniu cesty v úseku, kde je vozovka vedená ponad koryto potoka malým mostom.

o Potok Ľubetník

Potok Ľubeník podobne ako Viešťanský potok v prípade mimoriadnej udalosti

predstavuje relatívne mierne ohrozenie. Zasiahnuté povodňou budú ulice Mlynská, Závadská

a SNP s možným vznikom škôd na majetku zaplavením priestorov rodinných domov

a záhrad, bez ohrozenia života a zdravia obyvateľstva a chodu obce. Pri obzvlášť veľkom

prietoku vody by mohlo dôjsť k podmytiu časti cesty v oblasti mostu na Viešťanskej

križovatke.

o Krivánsky potok

Vzhľadom na svoju veľkosť predstavuje pre obec Tomášovce z pretekajúcich tokov

najväčšiu hrozbu. Pri vzniku mimoriadnej udalosti povodní na toku Krivánskeho potoka je

najmä ohrozené územie ľavej strany toku. Postihnuté územie záplavovou vlnou začína

v úseku nad mostom zaliatím plochy s trávnatým porastom pod príjazdovou komunikáciou

k vyššie položenej vodnej nádrži Tomášovce , s prechodom na Ulicu Riečna I. a súbežne

Ulicu Riečna II. V úseku povodia pod mostom by ďalej boli postupne zaplavené Družstevná

ulica, Ulica SNP a Železničná ulica. Ďalej by došlo k čiastočnému zaplaveniu ornej pôdy

v časti Tomášovce Dolná Kopáň po ľavej strane toku a po pravej strane toku by bol zaplavený

športový areál, závod KERKO-Kamenina a.s., Agrochemický podnik a.s. Tomášovce a f.

MOBILES s.r.o..

Ulica Riečna I.

Počet rodinných domov: 21

Počet obyvateľov: 65

Objekty: budovy areálu skladov obce

Následky: zaplavenie prístupovej cesty, materiálne škody vzniknuté poškodením

budov obecného areálu skladov, súkromných rodinných domov a hospodárskych

budov zaplavením ich častí a pozemkov, škody na osobnom majetku, možný úhyn

domácich a hospodárskych zvierat, zaplavenie odpadových nádrží (žúmp),znečistenie

zdrojov podzemnej vody

Ulica Riečna II.49

Počet rodinných domov: 5

Počet obyvateľov: 14

Následky: Ide o slepú ulicu, kde sa nachádza 5 obývaných novostavieb, 1 neobývaný

rodinný dom a 5 stavebných pozemkov s provizórnou sypanou príjazdovou cestou.

Vzhľadom k nízkemu položeniu ulice a malej vzdialenosti k povodiu je predpoklad

vzniku značných škôd na majetku obyvateľov pôsobením záplavovej vlny, ale aj

nánosmi zaplavenín zo záhrad domov z Ulice Riečna I. Ide o územie kde je

predpoklad vyššej kumulácie vody so zatopením domov, budov, pozemkov a

príjazdovej cesty.

Družstevná ulica

Počet rodinných domov: 16

Počet bytoviek 11

Počet obyvateľov 398

Objekty: budova pohostinstva, budova kotolne, komplex 52 súkromných garáží

Následky: okrem už spomenutých následkov je potrebné vziať do úvahy, že sa jedná

o najosídlenejšiu časť obce. Najväčšie škody by boli spôsobené zaplavením rodinných

domov v tesnej blízkosti toku, možné škody na majetku obyvateľov spodných podlaží

bytoviek a na nebytových priestoroch, zaplavením garáží, kanalizačnej siete

a prístupových komunikácií. Rodinné domy na Družstevnej ulici sú situované

najbližšie k ľavému brehu toku Krivánskeho potoka a tiež najbližšie k miestu

predpokladaného vybreženia toku, čím je ich potenciálne ohrozenie záplavovou vlnou

najvyššie.

Ulica SNP a Zelená ulica

Počet rodinných domov: 20

Počet obyvateľov: 57

Objekty: budova a priestory materskej školy, Potraviny a pohostinstvo Márton

Následky: materiálne škody na rodinných domoch, prístavbách, záhradách,

zaplavenie železničnej trate a priecestia. Zaplavenie priestorov baru „He-3ck“,

budovy potravín a pohostinstva Márton, priestorov budovy a detského ihriska

materskej školy v závislosti na intenzite a rozsahu povodni .

Železničná ulica

Počet rodinných domov: 17

Počet obyvateľov: 6750

Objekty: budova železničnej stanice, športový areál, podnik KERKO-Kamenina a.s,

prevádzka f. MOBILES s.r.o.

Následky: Okrem uvedených škôd na majetku osôb, zaplavením územia po pravej

strane toku môže dôjsť k poškodeniu železničnej trate a budov železníc s ochromením

jej prevádzky, ďalej k zaplaveniu a znehodnoteniu plochy športového areálu obce

s prevádzkovou budovou. Vo f. MOBILES s.r.o by boli spôsobené škody na strojnom

zariadení píl a skladovanom materiály. Podniku KERKO-Kamenina a.s. by vznikli

škody hlavne na administratívnej budove a zariadení opravárenskej dielne nakoľko

značné priestory podniku sú prázdne skladové priestory. Pri záplave sa nepredpokladá

únik nebezpečných a ropných látok nakoľko v minulosti prevádzkovaná podniková

čerpacia stanica s nádržami pod povrchom zeme a sklady ropných produktov

v podniku sú v súčasnosti nefunkčné.

Ako ďalšie škody vzniknuté pri mimoriadnej udalosti na toku Krivánskeho potoka

môžeme spomenúť prípadné straty v poľnohospodárstve v dôsledku zaliatia lúk a ornej pôdy

v záplavovom území, ktoré by vznikli jednak súkromným vlastníkom časti polí a podniku

Agrotom s.r.o. Tomášovce. Nezanedbateľné škody by vznikli aj samotnej obci či už možným

poškodením miestnych komunikácií, chodníkov, obecných verejných priestorov, rozvodnej

energetickej siete, odtokovej a kanalizačnej sústavy samotnou mechanickou deštrukciou

prípadne nánosmi bahna a zaplavenín.

Ku kontaminácii vody a pôdy chemickými látkami pri záplavách by však hrozila pri

narušení skladových priestorov Agrochemického podniku Tomášovce a.s. kde sa nachádzajú

priemyselné hnojivá pevné a tekuté, prípravky na ochranu rastlín a ropné látky. Vzhľadom

k dobre chráneným a zabezpečeným skladovým priestorom by k tomuto ohrozeniu došlo iba

pri mimoriadnej intenzite ničivého pôsobenia povodni s vysokou hladinou záplavovej vlny.

Možnosť znečistenia menšieho rozsahu chemikáliami odpadových vôd môže nastať v prípade

zaplavenia odpadového systému záchytnej šachty umývacej rampy, kde sa umýva dopravná

a postreková technika. Podnik má vypracovaný havarijný plán so stanovenými postupmi

činností a opatrení na odstránenie príčin a následkov úniku nebezpečných látok. V prípade

ohrozenia vodného toku je nevyhnutné okamžite zabrániť roztekaniu chemikálií navŕšením

valov použitím zeminy a piesku, ochrannou hrádzou, vybagrovaním ochranných rigolov.

51

4.3 Povodňová hrozba v prípade rozrušenia vodnej stavby Ružiná

4.3.1 Charakteristika vodnej stavby Ružiná

Vodné stavby - vodné nádrže sú schopné zadržať zvýšený objem vody vo vodnom toku.

Svojím regulovateľným priestorom dokážu zadržať veľký objem vody, ktorým splošťujú

priebeh povodňovej vlny, takže objem akumulovanej vody kontrolovane odtečie v oveľa

dlhšom časovom intervale, než do nádrže pritiekol.

Napriek nezastupiteľnej funkcii vodných nádrží v oblasti ochrany pred záplavami, samotné

môžu spôsobiť povodňovú katastrofu. Takéto ohrozenie pre obec Tomášovce predstavuje

vodná stavba Ružiná, ktorá sa nachádza v katastroch obcí Divín a Ružiná a od Tomášoviec je

vzdialená približne 9 km. Vodná stavba Ružiná je zaradená do skupiny "C". Vlastníkom,

správcom a prevádzkovateľom vodnej stavby je Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ

Banská Bystrica. Stavba bola vybudovaná za účelom zabezpečenia vody na závlahu

pozemkov a pre priemysel v rokoch 1970-1974 ako sústava vodných stavieb Ružiná - Mýtna,

pričom akumuluje vodu z Krivánskeho potoka s priemerným prietokom 460 l/s a jeho

pravostranného prítoku Budinského potoka s menším prietokom 190 l/s. Nakoľko Budinský

potok má lepší morfologický tvar údolia, ktorý umožňuje väčšiu akumuláciu vody bola na

ňom vybudovaná hlavná akumulačná nádrž Ružiná, s gravitačným prevodom vody

Krivánskeho potoka zachytenej v nádrži Mýtna s objemom 0,144 mil. m³ vody. Úlohou

prevodu vody je zlepšiť hydrologické pomery Budinského potoka. Priehrada Mýtna pritom

plní funkciu vzdúvacieho objektu.

o Účel a využitie vodnej stavby Ružiná

akumulácia vody pre zabezpečenie potrebného odberu vody pre priemysel (56 l/s)

vyrovnávanie nerovnomerných prietokov Budinského a Krivánskeho potoka v

profile cca 14 km nad Lučencom

zmiernenie a sploštenie povodňovej vlny- pri max. prevádzkovej hladine na kóte

255,00m n. m. a príchode povodňového prietoku Q100 = 30 m3s-1v trvaní 19 hodín,

hladina v nádrži sa zdvihne o 37 cm a z nádrže prepadom bude odtekať 17 m3s-1.

využitie hydroenergetického potenciálu odberanej vody malými vodnými

elektrárňami MVE Ružiná využíva potenciál vody sanitárneho prietoku na ľavom

52

brehu Budinského potoka pod nádržou MVE Mýtna využíva vodu z privádzača

VN Mýtna – Ružiná

rekreácia - je to jediná nádrž svojho druhu v okrese Lučenec, ktorá vzhľadom na

hydrologické, klimatické a morfologické pomery poskytuje veľmi dobré

podmienky pre rekreáciu.

chov rýb – vodná stavba je v zmysle zákona vyhlásená za rybársky revír č. 557

Základné údaje a parametre vodnej nádrže Ružiná:

Kóta koruny hrádze 257,00 m n. m.

Výška hrádze nad údolnou nivou 22,00 m

Dĺžka / šírka hrádze v korune 267,00 / 6,00 m

Kubatúra telesa hrádze 486 000m3

Dno nádrže 236,00 m n. m.

Minimálna prevádzková hladina 242,00 m n. m.

Objem nádrže 740 000 m3

Zatopená plocha 45 ha

Maximálna prevádzková hladina 255 00 m n. m.

Objem nádrže 13 740 000 m3

Zatopená plocha 170 ha

Maximálna dovolená hladina 255, 60 m n. m.

Objem nádrže 14 760 000 m3

Zatopená plocha 176 ha

Dĺžka plnej nádrže 2,27 km

o Hydrologické údaje

Plocha povodia 30,5 km2

Špecifický odtok 6,25 l/s/km²

Dlhodobý priemerný prietok 0,190 m3s-1

Q (storočná voda) 35,00 m3s-1

Priemerné ročné odtečené množstvo 13,25 mil. m³

Hlavné objekty stavby:

- hrádza s príslušenstvom

- združený funkčný objekt53

- zariadenie na meranie a kontrolu hladín

- prevádzková budova

- malá vodná elektráreň

- privádzač Mýtna - Ružiná

o Hrádza s príslušenstvom

Skalné horniny v podloží hrádze sú tvorené kvarcitickými horninami s prechodmi do

chloritických kremitých fylitov s hrubou kvartérnou pokrývkou zo zahlinených štrkov.

Hrádza má homogénny profil budovaný z málopriepustných ílovitých a piesčitých hlín, ktoré

sa ťažili v zátopovej oblasti. Vzhľadom na geologické podmienky bolo pri výstavbe treba

rátať až z desaťnásobne väčším sadaním. Preto má priečny profil hrádze neobyčajne výrazne

kombinovanú aktívnu aj pasívnu protipriesakovú ochranu a mimoriadne mierne sklony

svahov: na návodnej strane 1:3,5 , 1:6 až 1:12 a na vzdušnej strane 1:2,75 až 1:10. Do telesa

hrádze je zapracovaných takmer 410 000 m³ zeminy.

o Protipriesakové opatrenia

Na návodnú pätu hrádze je napojený predložený tesniaci koberec z ílovitých zemín, ktorý

siaha do skalného podložia a pravého svahu údolia. Na ľavom svahu údolia je podložie

utesnené clonou vytvorenou injektovaním ílovocementovou suspenziou. Prvky aktívnej

ochrany tvorí pod vzdušným svahom zvislý plošný drén s hrúbkou 1,5m, napojený na

vodorovný drenážny systém, ukončený zberným drénom pri päte hrádze. Do drénu sa

odvádza voda z 13 odľahčovacích studní, ktoré odvádzajú priesakové aj povrchové vody do

vývaru združeného objektu. Dlhodobé pozorovanie technicko-bezpečnostného dozoru

dokazuje, že napriek nepriaznivým podmienkam bola stavba vybudovaná kvalitne, pričom sa

starostlivými zákrokmi podarilo profil a podložie priehrady utesniť tak, že celkový priesak

nepresahuje 2 l.s-1 .

o Zdužený funkčný objekt

Funkčné zariadenie tvorí združený vežový funkčný objekt, ktorý má vtokovú časť so

šachtovým priepadom, ďalej odpadovú štôlňu a vývar. Vtoková časť združeného objektu sa

skladá zo šachtového priepadu a strojovne spodných výpustov. Vlastný šachtový priepad

s polomerom prepadovej hrany 6,5 m je nehradený. Dolnú časť vežového objektu tvorí

54

strojovňa. V nej sú potrubia spodných výpustov: 2 x Ø 800 mm a odberné potrubie Ø 250

mm na vypúšťanie minimálnych prietokov. Každé potrubie je vybavené dvoma uzávermi.

o Zariadenie na meranie hladín a prietokov

Na meranie prítokov do nádrže slúži vodočet a limnigraf SHMÚ /profil Divín/ na

Budinskom potoku pri vtoku do nádrže.

Privádzač z vodnej stavby Mýtna

Privádzač s celkovou dĺžkou 4,49 km je v dĺžke 2,96 km riešený ako oceľové potrubie

s priemerom 1020 mm a ďalej ako železobetónový privádzač s voľnou hladinou. Privádzač sa

otvorí ak hladina vody v nádrži VS Ružiná klesne 0,5 m pod korunu šachtového priepadu, za

dodržania podmienky minimálneho stáleho prietoku v koryte Krivánskeho potoka. Naopak pri

zvýšených prietokoch môže po zvážení situácie privádzač slúžiť na odľahčenie prietokov

Krivánskeho potoka do nádrže Ružiná.

Manipulácia na vodnej stavbe za veľkých vôd

Šachtový prepad je určený na prevádzanie povodní. Bude vo funkcii, keď hladina dosiahne

jeho korunu. Pri nižšej hladine treba povodeň prepúšťať dnovými výpusťami, aby

nedochádzalo k rýchlemu stúpaniu hladiny. Pri prevádzaní vody šachtovým prepadom sa

uzatvárajú dnové výstupy ako aj stály prietok. Prepad bez ohrozenia prevedie 34 m3s-1=Q100.

Hladina v nádrži stúpne o 37 cm, cez prepad bude prepadať transformovaný prietok Q100=17

m3s-1. Pri hladine nižšej ako 255,0 sa voda prepúšťa dnovými uzávermi a vypúšťa sa také

množstvo, aby hladina zostala na tej istej úrovni resp. maximálne stúpla 50 cm/deň. Pri

prítoku rovnom alebo väčšom ako kapacita dnových výpustí a hladiny pod kótou 255,0

otvoria sa dnové uzávery naplno. Dôjde k neovládateľnému akumulovaniu pretekajúcej vody

do nádrže. Po dosiahnutí vyrovnania prítoku a odtoku treba regulovať odtok tak, aby hladina

v nádrži neklesala. Po prebehnutí povodne na základe meraní správca rozhodne, či

akumulovaný objem vody vypustiť alebo ponechať.

Pri normálnych prevádzkových podmienkach, t.j. po prvom naplnení nádrže je možné

v nádrži zachytiť aj prietoky povodne Q 1 %, ktorá má objem 1,2 mil. m3 a trvanie aspoň 19

hod. Pri max. hladine 255,0 pri uzatvorených dnových výpustiach využije sa pre zníženie

pôvodu retenčný prietok nádrže. Hladina sa zdvihne o 37 cm nad uvedenú kótu a 10-ročný

povodňový prietok 35 m3s-1, ktorý preteká šachtovým prepadom. V prípade, že by z dôvodov

55

bezpečnosti VN bolo treba vypúšťať nádrž dnovými výpusťami, je potrebné tieto otvárať

postupne v priebehu 1/2 až 1 hodiny, aby nevznikla povodňová vlna.

4.3.2 Stupne povodňovej aktivity na vodnej stavbe Ružiná.

Mieru nebezpečenstva vzniku povodne charakterizujú stupne povodňovej aktivity (SPA).

V ich závislosti sa uvádzajú do činnosti jednotlivé zložky ochrany pred povodňami.

V povodňových plánoch sa určujú tieto stupne povodňovej aktivity:

I. stupeň - stav bdelosti

nastáva pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne a stúpajúcej

tendencii hladiny vody na vodnom toku. Spravidla je to stav, keď voda vystúpi z koryta

toku a dosiahne pätu hrádze, na neohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina vody stúpa

a blíži sa k brehovej čiare,

pri očakávaní zvýšenia odtoku z topiaceho sa snehu podľa meteorologických predpovedí,

pri vnútorných vodách, ak hladina vody v priľahlých vodných tokoch vyššia, ako hladina

vnútorných vôd.

II. stupeň - stav pohotovosti

vyhlasuje sa pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne a stúpajúcej

tendencii hladiny vody vo vodnom toku, na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda

v koryte dosiahne brehovú čiaru a má stúpajúcu tendenciu,

na začiatku odmäku, ak podľa predpovede možno očakávať rýchle stúpanie hladín

vodných tokov, alebo pri očakávanom odchode ľadov,

pri vnútorných vodách, ak nepretržitým prečerpávaním vody sa dodrží maximálna hladina

vnútorných vôd určená manipulačným poriadkom vodnej stavby.

III. stupeň - stav ohrozenia

vyhlasuje sa pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne,

pri nižšom stave vody, ak na ohrádzovanom vodnom toku stav pohotovosti trvá 20 dní,

alebo ak začne premokať hrádza, prípadne ak nastanú iné nepredvídané okolnosti, ktoré

môžu spôsobiť škody väčšieho rozsahu, na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda

vystúpi z koryta a môže spôsobiť značné škody.

56

pri odchode ľadov, ak je priame nebezpečenstvo tvorby ľadových zátarás, alebo ak sa

zátarasy začali tvoriť,

pri výskyte vnútorných vôd, ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri jej

nepretržitej prevádzke voda stúpa nad maximálnu hladinu určenú manipulačným

poriadkom vodnej stavby,

pri prívalových vodách spôsobených extrémnou zrážkovou činnosťou a pri očakávanom

postupe povodňovej vlny,

záplave územia pod vodnou stavbou, ktorú spôsobila porucha alebo havária zariadení VS

Povodňová aktivita na vodnej stavbe Ružiná

I. stupeň PA – bdelosť 255,30 m n.m.

II. stupeň PA – pohotovosť 255,50 m n.m.

III. stupeň PA – ohrozenie 255,70 m n.m.

Povodňová aktivita pod vodnou stavbou Ružiná

I. stupeň PA 100 cm

II. stupeň PA 125 cm

III. stupeň PA 150 cm

Pri dosiahnutí stupňov PA sa služby na vodnej stavbe riadia podľa povodňového plánu.

Počas povodne a zotrvania zvýšenej hladiny v nádrži musí byť zhustené pozorovanie a

meranie hladiny v nádrži a zariadení slúžiacich na kontrolu funkcie a bezpečnosti VS.

Stav bdelosti zaniká

pri dosiahnutí vodného toku určeného v povodňovom pláne, ak voda klesá,

na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda klesne pod brehovú čiaru,

pri vnútorných vodách, ak hladina vody v priľahlých vodných tokoch je nižšia ako

hladina vnútorných vôd a vnútorné vody možno odvádzať samospádom.

Stav pohotovosti a stav ohrozenia sa odvoláva, ak

stav vody vo vodnom toku klesne pod hladinu určenú v povodňovom pláne, alebo ak

pominú skutočnosti, na základe ktorých sa vyhlásil stav pohotovosti alebo stav ohrozenia,

voda, ktorá zaliala chránené územie je v prevažnej miere odvedená do vodného toku a ak

sa vykonali potrebné technické opatrenia na zamedzenie vzniku škôd

57

Stav pohotovosti a stav ohrozenia vyhlasuje a odvoláva na návrh správcu vodného toku alebo

z vlastného podnetu:

starosta obce - pre územie obce,

prednosta obvodného úradu životného prostredia - pre územie viacerých obcí a pre

územie obvodu,

prednosta krajského úradu životného prostredia – na vodných tokoch, ktoré pretekajú

dvoma a viacerými územnými obvodmi kraja ak ich pred tým nevyhlásili prednostovia

obvodných úradov životného prostredia,

minister životného prostredia Slovenskej republiky – na hraničných úsekoch vodných

tokov, ak tým nepoveril iný orgán štátnej správy ochrany pred povodňami.

4.3.3 Predpokladaný priebeh mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná

Každá vodná stavba vybudovaná za účelom vzdúvania alebo zadržiavania vody, vytvára

okrem úžitkov pre spoločnosť aj nebezpečenstvo pre život, zdravie a majetok ľudí žijúcich

pod ňou. Toto nebezpečenstvo vyplýva:

- zo samotnej existencie vodnej stavby, najmä z obavy zo vzniku jej poruchy,

- z technického stavu vodnej stavby z hľadiska bezpečnosti, z čoho vyplýva

pravdepodobnosť vzniku jej poruchy, pretrhnutia alebo prelomenia,

- z možnosti zničenia vodnej stavby.

Poruchu vodnej stavby definujeme ako jav, ktorý predstavuje ukončenie

prevádzkyschopného stavu vodnej stavby či jej objektu. Poruchy na VS môžeme ďalej

rozdeliť podľa hierarchie na:

- kritická porucha, s následkom na životoch, majetku a zdraví

- porucha dožitím, kombinácia postupnej a úplnej poruchy

- havarijná porucha, pretrhnutie, zrútenie, havária, katastrofa

Vďaka enormnému rozvoju súvisiacich vedných odborov a pokroku v príprave, výstavbe

a prevádzke vodných stavieb vznik mimoriadnej situácie najvážnejšieho charakteru ako

havária VS je v súčasnosti veľmi zriedkavým javom, no nemožno ho úplne vylúčiť. Pre každú

vodnú stavbu je preto potrebné vypracovať simulovaný priebeh prielomovej vlny. Za

uvedeným účelom Ministerstvo životného prostredia SR vydalo Smernicu pre výpočet

prielomovej vlny z vodnej stavby č. 1/2007-1.5. z 30. apríla 2007, ktorej predmetom je

zjednotenie zásad pre vypracovanie štandardnej dokumentácie účinkov prielomovej vlny 58

z vodnej stavby za účelom zabezpečenia podmienok na účinnú ochranu života, zdravia

a majetku. Vypracovanie dokumentácie prielomových vĺn je povinný zabezpečiť

prevádzkovateľ vodnej stavby u oprávnenej organizácii. Predmet a spracovanie výpočtov

prielomovej vlny pre jednotlivé vodné stavby je priamo závislý od kategorizácie vodnej

stavby a od odhadu faktora rizika , ktorý je daný súčtom všetkých priamych a následných

škôd, ku ktorým by došlo pri havárii. Veľkosť potenciálneho nebezpečenstva závisí od

hustoty osídlenia, hospodárskej a priemyselnej zástavby a hospodárskeho významu územia

ovplyvneného vodnou stavbou.

V súvislosti s problematikou ohrozenia územia a analýzy možných následkov pôsobením

prielomovej vlny pod VS Ružiná sa vychádza zo stavu katastrofy, čiže úplného zničenie

priehrady.

Opis priebehu prielomovej vlny:

Priebeh čela a tela prielomovej vlny sa počítal podľa smerníc pre výpočet prielomovej

vlny, pričom sa predpokladalo okamžité a úplné zničenie hrádze Ružiná až po rastlý terén

v celom priehradnom profile. Výpočet kritického prietoku v priehradnom profile predpokladá

idealizovaný profil / obdĺžnik / a idealizovanú kótu dna údolia. Prielomová vlna je počítaná

pri maximálnej hladine v nádrži na kóte 255,00 a priemerom prítoku do nádrže. Prítok

z povodia Kriváňa do nádrže Ružiná sa neuvažoval, lebo privádzacie potrubie a teda i prítok

z nádrže Mýtna možno odstaviť. Prielomová vlna zasahuje do povodia potoka Kriváň,

Tuhárskeho potoka a povodia Ipľa, do ktorého sa Kriváň po sútoku s Tuhárskym potokom

vlieva ako pravostranný prítok. Údolie, ktorým sa prielomová vlna šíri, má preto pestrý

charakter.

Priebeh čela vlny:

Pri úplnom náhlom zničení hrádze na kóte hladiny v nádrži Ružiná 255,00 m n. m. vznikne

v profile priehrady kritický prietok 16,100 m3 . s –1, výška čela vlny 5,25 m nad terénom,

rýchlosť vlny 20,65 m/s. Čelo vlny dosiahne cestu Lovinobaňa – Ružiná za 2 minúty pri

rýchlosti čela 13,42 m/s a výške 2,60 m a preleje ju a zničí v dĺžke cca 400 m. Podobne bude

zasiahnutá aj železničná trať č.410, ktorá sa nachádza cca 300 m od cesty. Železnica bude

priamo zasiahnutá čelom v dĺžke 800 m. Čelo bude ďalej postupovať, hlavne po ľavej strane

železnice a čiastočne aj po jej pravej strane, až do Podrečian a ohrozí ju bočnou eróziou.

V obci Podrečany bude čelo ešte 1,10 m vysoké a bude mať rýchlosť cca 8,5 m/s a zničí

miestnu komunikáciu a domy medzi potokom Uderiná a Krivánskym potokom. Podstatná

časť čela bude postupovať Krivánskym potokom a menšia časť potokom Uderiná. Pod 59

Podrečanmi je čelo prielomovej vlny už iba cca 1,0 m vysoké. Čelo vlny vysoké 0,66 m

dosiahne odbočkou štátnej cesty č.50 v úseku Vidiná – Lučenec za 15 min. od zničenia

priehrady v rýchlosti 7,00 m/s a prietoku 280 m3/s. Čelo vlny sa zastaví na cestnom telese

odbočky štátnej cesty č.50 v úseku Lučenec – Opatová, kde prietok v čele bude 65 m3/s,

rýchlosť 6,60 m/s a výška čela bude 0,64 m, pretože cestné teleso je to cca 3 m nad

terénom.Čelo na tejto ceste zničí štátnu cestu Zvolen – Lučenec a teplovodné potrubie LUTE

a.s. Lučenec.V ďalšom úseku už bude menší ako Q 1%, preto sa už ďalej nesleduje.

Celkový pohľad na zaplavené územie s vyznačením priebehu prielomovej vlny je

znázornený na mapách prílohy č. 2, 3

Tabuľka č.1: Prehľad ohrozených obcí v zaplavenom území pod VS Ružiná

Zdroj: OÚ Lučenec, Odbor krízového riadenia: Plán ochrany obyvateľstva pod VS Ružiná

Názov obce

Vzdial. od

VS (km)

Výška PV nad

brehom v obci

(m)

Rýchl.PV

v obci (m/s-

1.)

Kulm.PV

v obci (min.)

Zaplav.

obce (%)

Počet obyv.

v obci

Počet

ohrozen.

obyvat.1 2 3 4 5 6 7 8

Lovinobaňa 1,35+0,60 0,0-6,8 spät.vzd.v 12 10 2030 300Podrečany 4,6 6,5 5,3 17 90 568 505Tomášovce 9,0 4,0 2,9 49 80 1479 1164

Vidiná 11,5 3,5 2,76 56 50 1736 850Lučenec-Opatová 15,5 3,5 2,3 83 60 2500 1273

Lučenec 15,5 3,5 2,3 83 10 29 029 200Lučenec-Malá Ves 16,4 3,5 2,3 84 80 800 282

Mikušovce 19,5 1,8 1,5 120 10 278 50Krutkova Samota 20,0 1,7 1,5 123 100 30 30

Trebeľovce 21,0 1,6 1,4 130 10 300 130Rapovce 23,8 2,3 1,04 134 30 868 260Kalonda 29,0 1,5 0,9 210 50 222 120

Veľká n. Ipľom 33,0 1,4 0,88 225 okrajovo 878 100Trenč 39,0 2,5 0,84 340 50 311 135

Tabuľka č.2: Predpokladaný časový a priestorový vývoj MU na VS Ružiná

Zdroj: OÚ Lučenec, Odbor krízového riadenia: Plán ochrany obyvateľstva pod VS Ružiná

Predpokladaný časový a priestorový vývoj mimoriadnej udalosti:

Názov obce Čas kulminácie prielomovej vlny (min.)

Lovinobaňa 12Podrečany 17Tomášovce 49

Vidiná 56Lučenec 83

Mikušovce 120Krutkova Samota 123Trebeľovce Láza 130

Rapovce 13460

Kalonda 210Veľká nad Ipľom 225

Trenč 340

4.4 Analýza následkov mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná

4.4.1 Celkový prehľad následkov mimoriadnej udalosti

Predpokladaný rozsah ohrozenia:

- Lovinobaňa : zaplavené územie spätnou vodou cca 10 %

- Podrečany : zaplavené územie 90 % - zničených 80 % domov

- Tomášovce : zaplavené územie 80 % - zničených 50 % domov

- Vidiná : zaplavené územie 50 % - zničených 30 % domov

- Opatová : zaplavené územie 60 % - zničených 40 % domov

- Lučenec : zaplavené územie 10 % - zničených 5 % domov

- Malá Ves : zaplavené územie 80 % - zničených 50 % domov

- Mikušovce : zaplavené územie 10 % - zničených 6 % domov

- Krutkova Samota : zaplavené územie100 % - zničených100 % domov

- Trebeľovce-Láza : zaplavené územie 10 % - zničených 10 % domov

- Rapovce : zaplavené územie 30 % - zničených 15 % domov

- Kalonda : zaplavené územie 50 % - zničených 20 % domov

- Veľká n/Ipľom : zasiahnutá okrajovo - zničených 10 % domov

- Trenč : zaplavené územie 50 % - zničených 25 % domov

Ohrozené objekty :

- Tomášovce : Agrochemický podnik a.s. - zničený

- Tomášovce : ORYKTOLAGUS FARM s r.o. - zničený

- Tomášovce : KERKO – Kamenina a.s. - zničený

- Lučenec : Bloomsbury Pacific Slovakia a.s. - zničený

- Mikušovce : Tranzitný plynovod - zničený

- Lučenec : GiLUTE a.s. - zničený

Ohrozené cestné mosty :

- Lovinobaňa : na potoku Teplica - zničený

- Lovinobaňa : na potoku Kriváň - poškodený

- Tomášovce : na potoku Kriváň - zničený

61

- Vidiná : na potoku Kriváň - zničený

- Opatová : na potoku Kriváň - zničený

- Malá Ves : na potoku Kriváň - zničený

- Malá Ves : na potoku Kriváň - štátna

- Lučenec : na Tuhárskom potoku - poškodený

- Rapovce : štátna cesta - zničený

Ohrozené železničné trate:

- úsek Lovinobaňa – Tomášovce v km 95 trať úplne zničená na úseku 1,5 km, na ostatnom

úseku značne poškodená

- úsek Lučenec – Holiša zničená v dĺžke 500 metrov a poškodená na úseku 4 km

- úsek Lučenec – Opatová trať úplne zničená v dĺžke 500 metrov a ďalších 500 metrov

poškodených

- Lučenec – silne poškodená v dĺžke 800 metrov, zvršok zničený na 50 %

- úsek Mikušovce – Rapovce trať preliata v dĺžke 2,5 km pri stanici Rapovce podplavený

železničný násyp, na ostatnom úseku zničený železničný vršok

Ohrozené železničné mosty :

- Lovinobaňa : úplne zničený

- Lučenec : úplne zničený

- Opatová : úplne zničený

- Rapovce : úplne zničený

Vychádzajúc z analýzy vyhodnotenia následkov pri rozrušení vodnej stavby Ružiná

vypracovanej Obvodným úradom v Lučenci uvádzame nasledovné údaje:

Následkom zaplavenia územia dochádza k znehodnoteniu domov, mostov, komunikácií,

zaplaveniu studní a následnému znehodnoteniu pitnej vody. Môže prísť k ohrozeniu životov,

úhynu zvierat, poškodeniu vegetácie a znehodnoteniu úrody na poliach a záhradách.

Závažnosť a rozsah následkov by v podstatnej miere ovplyvnilo urýchlené zavedenie

a realizácia ochranných opatrení. V predpokladanom rozsahu mimoriadnej udalosti by došlo

62

Na životné prostredie: Devastácia postihnutého územia.

Počet ohrozených obyvateľov: - 5440 obyvateľov v 9 obciach, 2 poľn. objekty (HD - 1972 ks, OŠ –2782 ks, hydina – 74000 ks), 2 ZŠ, 2 MŠ, 8 OBT.

Závažnosťohrozenia

Časové faktory ohrozenia Pri rozrušení VS Ružiná príde k ohrozeniu územia okresu s časovým oneskorením cca

2 h, so strednodobými až dlhodobými následkami.

v postihnutých oblastiach k celkovému narušeniu chodu života, výroby, zásobovania

obyvateľstva a devastácii životného prostredia. Je predpoklad výpadku a prerušenia dodávky

elektrickej energie, prerušenia dopravy po miestnych komunikáciách, prerušenia železničnej

prepravy na trati Lovinobaňa – Vidiná. V zaplavených oblastiach následkom znehodnotenia

pitnej vody, hrozí nebezpečenstvo zhoršenia epizootickej a epidemickej situácie

a premnoženie komárov.

4.4.2 Následky spôsobené v regióne obce Tomášovce

Ako vyplýva z vypracovania analýzy možných následkov spôsobených prielomovou vlnou

pri mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná, katastrálne územie obce Tomášovce bude

zaplavené na 80 % pričom až 50% domov v záplavovom území by bolo zničených. Nakoľko

sú Tomášovce od vodnej stavby vzdialené len 9 km postupujúca prielomová vlna bude mať

ešte značnú rýchlosť 2,9 m/s-1 a výšku 4 metre. Vzhľadom na značný ničivý účinok

prielomovej vlny a geografický charakter postihnutého územia je potrebné počítať veľkým

počtom ohrozených obyvateľov. Predpokladaný priebeh prielomovej vlny prechádza

prakticky skoro celým územím obce, pričom predpokladaná kulminačná doba prívalovej vlny

v obci je 49 minút. V inundačnom pásme sa nachádza 17 ulíc s celkovým počtom

obyvateľov1164. Mimo ohrozenia sú len najvyššie položené časti ulíc Haličská, Poľná,

Školská a Budinská, objekty Agrotomu a.s., budova evanjelického kostola a cintorín

a priestory základnej školy. Najväčší dopad ničivého účinku prielomovej vlny by bol citeľný

na uliciach Ostredky I. a II. , Riečna I. a II., Viešťanská, Partizánska, Školská, Železničná.

Doprava v regióne obce by bola ochromená jednak zaplavením všetkých miestnych

komunikácií s možným poškodením alebo zanesením vozovky naplaveninami, pričom hlavný

cestný most cez Krivánsky potok by bol prívalovou vlnou úplne zničený. Paralyzovaná by

bola aj železničná doprava, kde by bol úsek trate Lovinobaňa – Tomášovce v km 95

pôsobením prívalovej vlny úplne zničený v dĺžke 1,5 km.

Vychádzajúc z prognóz možných následkov tejto mimoriadnej udalosti, uvedených v pláne

ochrany obyvateľstva pod vodnou stavbou skupiny C - Ružiná, ktorý vypracoval Odbor

krízového riadenia Obvodného úradu v Lučenci je ťažké posúdenie celkového rozsahu

poškodenia ohrozených budov a objektov. V pláne sú zaradené do ohrozených objektov len

podniky - Agrochemický podnik a.s. , ORIKTOLAGUS FARM s.r.o. Tomášovce, KERKO –

KAMENINA a.s. pričom sú označené ako „zničený“ následkami mimoriadnej udalosti.

63

ORIKTOLAGUS FARM s.r.o. Tomášovce

Tento podnik sa zaoberá veľkochovom brojlerových šľachtených plemien králikov. Chov

pozostávajúci z 20-24 000 ks králikov je prevádzkovaný na rozlohe 0,8 ha v dvoch prísne

hygienicky zabezpečených, klimatizovaných staniciach s najmodernejším plnoautomatickým

systémom prevádzky. Ak by v prípade mimoriadnej udalosti došlo k zničeniu, resp. iba k

zaplaveniu priestorov prevádzky, škody by predstavovali na samotnom chove približne 3,5 až

4 milióny korún, na uskladnenom krmive 0,5 mil. korún a na technologickom zariadení 1,5

mil. korún.

KERKO – KAMENINA a.s.

Priemysel regiónu bol v minulosti zameraný na bohatosť výskytu kameninových ílov.

V rokoch 1970-1974 bol v obci vybudovaný závod Kamenina Tomášovce na výrobu

kameniny, so zameraním na výrobu kanalizačnej kameniny. V súčasnosti už výrobná časť

podniku zanikla a terajší majiteľ podniku KERKO a.s. Košice transformoval svoju činnosť

len na ťažbu a transport keramických, kameninových a žiaruvzdorných ílov. Nakoľko sú

v súčasnosti značné priestory podniku v likvidácii, v prípade MU by došlo k prípadnému

poškodeniu administratívnej budovy, prázdnych skladových priestorov, materiálového

vybavenia mechanizačnej dielne a dopravnej techniky podniku.

Agrochemický podnik a.s. Tomášovce

Podnik sa zaoberá obchodnou činnosť v oblasti priemyselných hnojív, pevných a tekutých

chemických ochranných prostriedkov na ochranu rastlín, predajom pohonných látok

a ropných produktov a je tiež kontrolnou stanicou pre testovanie postrekovačov a iných

mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín. Vzhľadom ku charakteru činnosti uvedený

podnik pri vzniku MU predstavuje pre región obce, ale aj pre ďalšie zátopové územie

v prípade rozrušenia vodného diela Ružiná značné nebezpečenstvo. Pri deštrukcii skladových

priestorov podniku pôsobením prívalovej vlny, by mohlo dôjsť k úniku nebezpečných látok

Prehľad množstva a druhu skladovaných nebezpečných látok

Priemyselné hnojivá pevné (liadok amónny, močovina, amofos, dasa) v objeme 7000

ton uskladnené v zabezpečenom betónovom sklade priemyselných hnojív.

Priemyselné hnojivá tekuté (DAM 390) uskladnené v dvoch jednoplášťových

nadzemných oceľových nádržiach s objemom cca 1 000 ton.

64

Motorová nafta uskladnená v dvoch nadzemných dvojplášťových nádržiach

s objemom 32 000 litrov.

Ropné oleje uskladnené v 200 litrových sudoch v objeme 2 000 litrov, opotrebované

ropné oleje v objeme 1 500 litrov

Chemické prípravky na ochranu rastlín skladovacia kapacita je 1 tona v regáloch na

paletách podľa druhu a toxicity (jedovaté, veľmi jedovaté, žieravé, zdraviu škodlivé,

dráždivé a senzibilizujúce). Jedy sú látky spôsobujúce otravu už v malom množstve,

preto ich únik do povrchových či podzemných vôd v akomkoľvek množstve by mal

závažné následky.

Ak berieme do úvahy polohu uvedených podnikov tak za zničené musíme označiť aj

ostatné podniky, prevádzky a objekty, ktoré v pláne ochrany obyvateľstva uvedené nie sú.

Ide najmä o podniky - BBH Slovakia a PCE – Svediak ( majú sídlo v areály bývalého

hydinárskeho podniku tak ako ORIGTOLAGUS–FARM s.r.o), MOBILES s.r.o ( má sídlo

vedľa areálu podniku KERKO – KAMENINA a.s.), Podnik služieb obce Tomášovce,

Pekáreň KLAS Tomášovce, Predajne potravín- UNICONZUM, CBA, Marton, Budova

škôlky. Priestory podniku AGROTOM Tomášovce a.s. by v prípade mimoriadnej udalosti

boli zaplavené len v spodnej časti pod administratívnou budovou, kde sa nachádzajú 4

hospodárske budovy, ktoré v súčasnosti nie sú využívané na chovné účely. Značná škoda by

podniku vznikla najmä zaplavením a devastáciou úrody na obhospodarovanej pôde

a znehodnotením trávnatého porastu lúk v záplavovom území, ak by ku vzniku mimoriadnej

udalosti došlo v čase sezónnej výsadby.

4.5 Zabezpečenie ochrany pred povodňami v regióne obce Tomášovce

4.5.1 Legislatívna úprava ochrany pred povodňami

Právo na ochranu pred povodňami štát garantuje zákonom NR SR č.666/2004 Z. z.

o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, ktorý je systémovo začlenený ako

súčasť a zároveň nevyhnutný predpoklad komplexnosti právnej úpravy zákona 364/2004 Z. z.

o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

a v širšom kontexte je včlenený do ochrany životného prostredia, kde bezprostredne

nadväzuje na práva deklarované Ústavou Slovenskej republiky. Tak, ako má človek právo na

život, zdravé životné prostredie a podmienky, tak má mať právo aj na jeho ochranu, vrátane 65

ochrany toho čo svojou činnosťou vytvára, teda majetku. Toto právo mu deklaruje Ústava

Slovenskej republiky a je dominantným predmetom ochrany všetkých vyspelých štátov.

Zákon v §3 deklaruje každému právo na poskytnutie primeranej pomoci zodpovedajúcej

možnostiam ovládania povodne ak je účinkami povodne ohrozený jeho život, zdravie alebo

majetok a nie je schopný vykonať ochranu vlastnými silami a prostriedkami. Zákon

ustanovuje pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy , obcí povodňových komisií

a záchranných zložiek na úseku ochrany pred povodňami a práva a povinnosti právnických a

fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich s poskytovaním pomoci pri ochrane pred

povodňami. Predmetom úpravy zákona je aj poskytovanie osobnej pomoci a vecných

prostriedkov na ochranu pred povodňami a sankcie za porušovanie povinností vyplývajúcich

zo zákona.

4.5.2 Spracovanie a obsah povodňových plánov

Povodňové plány sú prioritnými dokumentmi organizačného a technického charakteru,

ktoré obsahujú postupy, úlohy a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami,

správcov vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb a iných právnických

a fyzických osôb pri ochrane pred povodňami.

Príprava ochrany pred povodňami je zahrnutá do povodňových plánov. Tieto vyhotovujú

orgány štátnej správy na všetkých stupňoch (Ministerstvo životného prostredia, Krajský úrad

životného prostredia, Obvodný úrad životného prostredia) a obsahujú povodňový plán

zabezpečovacích prác (predkladá správca vodného toku) a povodňový plán záchranných prác

(predkladá obec a Hasičský záchranný zbor).

Povodňový plán zabezpečovacích prác

V zmysle zákona ich vypracúva správca vodných tokov, vlastník, správca alebo užívateľ

vodných stavieb a zariadení pri vodných tokoch vodných stavbách a ich zhotovitelia.

V zmysle § 3 vyhlášky MŽP SR č. 384/2005 [30] správca vodohospodársky významného

vodného toku predkladá povodňový plán zabezpečovacích prác krajskému riaditeľstvu

Hasičského a záchranného zboru na účely vypracovania povodňového plánu záchranných

prác a krajskému a obvodnému úradu životného prostredia na účely vypracovania

povodňových plánov vo svojom územnom obvode.

Vodné toky a vodné stavby v regióne obce Tomášovce spadajú pod správu Slovenského

vodohospodárskeho podniku š.p. Banská Štiavnica, Odštepný závod Banská Bystrica, Správa

povodia horného Ipľa Lučenec (SVP š.p.) a sú zaradené do IX. povodňového úseku. Správca

66

v zmysle zákona vypracúva, každoročne prehodnocuje a aktualizuje obsahovú štruktúru

povodňového plánu zabezpečovacích prác

Povodňový plán zabezpečovacích prác obsahuje:

organizáciu ochrany pred povodňami: opis povodňových zabezpečovacích prác , ktoré

bude správca toku vykonávať, štruktúru orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami

a systém riadenia, opis a schému organizácie ochrany pred povodňami, práva a povinnosti

jednotlivých funkcií a správcu vodných tokov

rozčlenenie povodňových úsekov: stručný opis celej oblasti, opis povodňových úsekov

(všetky vodné toky, všetky objekty, stavby a zariadenia)

stupne povodňovej aktivity: opis a rozčlenenie stupňov povodňových aktivít, postup ich

vyhlasovania a odvolávania, zoznam rozhodujúcich vodomerných staníc s údajmi

o vodných tokoch, zoznam pomocných vodomerných staníc, vodné stavby pri ktorých

treba varovať užívateľov objektov na vodných tokoch

technicko - organizačné opatrenia: spôsob nástupu zamestnancov zaradených do ochrany

pred povodňami, spôsob vyrozumenia a zvolania, opatrenia rozdelené podľa úsekov

a organizačného členenia, nadväznosť spojenia, harmonogram prehliadok podľa úsekov,

zoznam vodných stavieb a objektov na vodných tokoch, konkrétne údaje o vodných tokoch

(názov, km vodného toku, povodňový úsek...), stupne povodňovej aktivity pre vodné

stavby, výber potrebných údajov z manipulačných poriadkov VS

spolupráca s povodňovými službami susedných štátov na hraničných tokoch: podrobnosti

o zabezpečení povinností vyplývajúcich z medzivládnych a medzištátnych dohôd a zmlúv,

zoznam mien a adries: mená, adresy, spôsob spojenia orgánov ochrany pred povodňami

Povodňový plán záchranných prác obce

Obec má povinnosť v nadväznosti na povodňové plány zabezpečovacích prác spracúvať

a aktualizovať povodňový plán záchranných prác obce, ktorý predkladá na schválenie

okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru do 31. októbra.

Povodňový plán obce Tomášovce obsahuje tieto časti:

Všeobecné ustanovenia,

Štatút povodňovej komisie,

Orgány a útvary povodňovej ochrany

Povodňový plán - časť záchranné práce

Hlásna a varovná služba

Povodňový denník67

Plán ochrany obyvateľstva pod vodnou stavbou Ružiná

Je ako plán ochrany obyvateľstva súčasťou vypracovanej dokumentácie odboru civilnej

ochrany a krízového riadenia Obvodného úrad v Lučenci. Podkladom pre jeho spracovanie je

vydanie rozhodnutia k uskutočneniu evakuácie obyvateľstva pred prielomovou vlnou,

vykonanie záchranných prác a evakuácie po zaplavení územia.

Plán ochrany obyvateľstva pod v okolí vodných stavieb má obsahovať najmä:

Textová časť:

charakteristika vodnej stavby,

plán varovania a vyrozumenia obyvateľstva o vzniku mimoriadnej udalosti,

plán evakuácie obyvateľstva, prehľad evakuovaných osôb a hospodárskych zvierat

plán záchranných prác,

plán ochrany, vyvezenia dôležitých zariadení,

režimové opatrenia pre objekty a obyvateľstvo

výpis z výpočtu prielomových vĺn

Grafická časť:

mapa v mierke 1:50000 so zakreslením prielomovej vlny s uvedením času príchodu,

výšky, doby kulminácie prielomovej vlny,

údaje o počte ohrozených obyvateľov obce,

trasy evakuácie z ohrozeného územia a priestory, do ktorých bude evakuované

obyvateľstvo a hospodárske zvieratá sústredené,

prehľad o dislokácii síl a prostriedkov k vykonaniu záchranných prác,

zdroje materiálno – technického zabezpečenia.

4.5.3 Vykonávanie povodňových prehliadok

Povodňové prehliadky na úsekoch vodných tokov prechádzajúcich katastrom obce

Tomášovce a na vodnej stavbe Ružiná vykonáva v zmysle § 7 zákona NR SR č.666/2004 Z.

z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov ich správca SVP š.p. v súčinnosti

s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami čo je Obvodný úrad životného prostredia.

OÚ ŽP v rámci územného obvodu zabezpečuje vykonávanie povodňových prehliadok na

tokoch pretekajúcich územnými obvodmi dvoch a viacerých obcí, so zameraním na zistenie

závad a nedostatkov na vodných tokoch a vodných stavbách a objektoch v inundačnom

území, ktoré by mohli spôsobiť alebo zvýšiť nebezpečenstvo povodne. V prípade zistených

nedostatkov pri prehliadke, OÚ ŽP rozhodnutím ukladá povinnosť vlastníkovi, správcovi 68

a užívateľovi pozemkov, vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch a inundačnom

území vykonať nápravu alebo odstrániť zistené nedostatky. Povodňové prehliadky správca

vykonáva raz ročne podľa harmonogramu spracovaného v povodňovom pláne

zabezpečovacích prác.

Harmonogram povodňových prehliadok obsahuje:

označenie povodňového úseku

názov toku a riečny kilometer

mesiac a číslo týždňa vykonania povodňovej prehliadky

4.5.4 Hliadková služba

Hliadková služba sleduje vývoj povodňovej situácie a zisťuje údaje na výkon hlásnej

a varovnej povodňovej služby a na riadenie a koordináciu opatrení na ochranu pred

povodňami. Hliadkovú službu je povinný zriaďovať v čase nebezpečenstva povodne a počas

povodni správca vodných tokov a vodných stavieb. SVP š.p. nasadzuje hliadky na

povodňové úseky tokov a na vodnej stavbe Ružiná od času vyhlásenia stavu pohotovosti

podľa povodňového plánu zabezpečovacích prác. Hliadky počas vyšších vodných stavov

plnia úlohy a povinnosti hrádzového strážnika stanovené povodňovým plánom.

Obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy v čase ohrozenia vykonáva hliadkovú

službu na svojom území a ak ju nie je schopná samostatne vykonávať, spolupracuje so

správcom vodného toku, Hasičským a záchranným zborom pri jej organizácii.

4.5.5 Varovanie obyvateľstva a vyrozumievanie osôb v prípade mimoriadnej udalosti.

Hlásna a varovná povodňová služba zabezpečuje varovanie obyvateľstva pred

nebezpečenstvom v mieste vzniku alebo možného vzniku povodne, v mieste nebezpečenstva

povodne a v miestach nižšie ležiacich na vodnom toku a upozorňuje orgány štátnej správy

ochrany pred povodňami a dotknuté právnické osoby na vývoj povodňovej situácie

a odovzdáva im hlásenia potrebné na jej hodnotenie a pokyny na riadenie opatrení na

ochranu pred povodňami. Hlásnu a varovnú povodňovú službu zabezpečuje ministerstvo

vnútra, obvodné úrady, obce, iné právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia v rozsahu

a spôsobom, ktorý pre varovanie obyvateľstva a vyrozumievanie osôb pri vzniku mimoriadnej

69

udalosti stanovuje v § 3a zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva

v znení neskorších predpisov.

Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi:

„OHROZENIE VODOU“– šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození

ničivými účinkami vody,

„KONIEC OHROZENIA“ – dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania sa

vyhlasuje koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Varovný signál a signál koniec ohrozenia sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou

prostredníctvom informačných prostriedkov. Na zabezpečenie funkčnosti a prevádzkovej

spoľahlivosti sa vykonáva preskúšavanie systému varovania obyvateľstva dvojminútovým

stálym tónom sirén, ktoré je koordinované ministerstvom vnútra.

Vyrozumievanie a varovanie obyvateľov obce Tomášovce

Vyrozumievanie a varovanie obyvateľstva obce Tomášovce sa v prípade vzniku krízových

situácií zabezpečuje prostredníctvom sirény miestneho rozhlasu, telefonickým spojením resp.

všetkými dostupnými formami dorozumievania a spojkami. Na obývanom území obce

neozvučenom poplachovými sirénami ani miestnymi informačnými prostriedkami obce sa

varovanie a vyrozumenie obyvateľstva zabezpečuje vyhlasovaním dohovorených signálov

pomocou verejnej telefónnej siete, alebo pomocou pohyblivého prostriedku, ktorý môže byť

motorové vozidlo upravené rozhlasovým zariadením.

Tabuľka č.3: Varovanie obyvateľov obce Tomášovce prostredníctvom sirén

Zdroj: Obecný úrad Tomášovce

Obec

Adresa objektu na,

ktorom je siréna

nainštalovaná

Typ sirény Majiteľ sirény

Počet

varovaných

obyvateľov

Druh

ovládania

Tomášovce

AGROTOM, s.r.o.

Tomášovce

DS 977 AGROTOM, s.r.o.

Tomášovce

1479

manuálne

ZŠ Školská ulica,

Tomášovce

DS 977N Obecný úrad

Tomášovce

manuálne

Postup pri varovaní a vyrozumení obyvateľov po rozrušení VS Ružiná:70

Obec Tomášovce je v prípade vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná

vyrozumená v pracovnej dobe Obvodným úradom v Lučenci zamestnancom v služobnej

pohotovosti odboru civilnej ochrany a krízového riadenia. V čase mimo pracovnej doby

o vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná obec Tomášovce spolu s ostatnými

prioritnými obcami Lovinobaňa, Podrečany, Vidiná, Lučenec vyrozumieva priamo

prevádzkovateľ vodnej stavby prostredníctvom stálej služby. Obec Tomášovce následne

vyrozumieva Obecný úrad Gregorova Vieska a Obecný úrad Vidiná.

Skôr ako obec Tomášovce vyrozumie spádové obce, hodnovernosť signálu prijatého od

Obvodného úradu v Lučenci obratom overuje telefonicky správnosť správy.

Schéma vyrozumenia:

5. Návrhy na využitie poznatkov

V práci sme sa zaoberali analýzou problematiky ochrany pred vznikom povodní v regióne

katastra obce Tomášovce. Samotnú ochranu pred povodňami musíme chápať ako zložitý

dlhodobý proces presadzovania a vytvárania účinného systému nástrojov na riešenie

preventívnych opatrení smerujúcich k predchádzaniu povodniam respektíve k zmierňovaniu

ich následkov. Na základe preštudovania, spracovania a vyhodnotenia podkladových

materiálov na vypracovanie diplomovej práce, považujeme za potrebné v rámci zlepšenia

protipovodňovej ochrany regiónu obce Tomášovce, poukázať na niektoré nedostatky

a navrhnúť možnosti ich riešenia v rámci jednotlivých oblastí.

V oblasti personálneho a organizačného zabezpečenia

71

Vidiná

Gregorova Vieska

Obvodný úrad v L

Obec Tomášovce

Krízový štáb obce

Agrotom Tomášovce s.r.o

Agrochemický podnik a.s. Tomášovce

základným predpokladom úspešného zvládnutia akejkoľvek krízovej situácie je dôsledne

odborne pripravený krízový manažment. Je preto nevyhnutné, aby sa venovala väčšia

pozornosť zdokonaľovaniu odbornej fundovanosti riadiacich orgánov obce formou

pravidelných školení, prednášok a praktických cvičení so zameraním na krízové riadenie v

procese protipovodňovej ochrany, civilnej ochrany pri mimoriadnych udalostiach,

zabezpečiť pravidelné oboznamovanie ďalších zamestnancov samosprávy s analýzou

možnosti vzniku mimoriadnej udalosti v regióne.

skvalitniť spracovanie a rozsah povodňového plánu obce a vykonať aktualizáciu údajov

(znenia právnych noriem, mená, funkcie, adresy, spojenie, názvy orgánov štátnej správy,

samosprávy, podnikov, organizácií) a zosúladiť ho s povodňovým plánom

zabezpečovacích prác a dokumentáciou odboru civilnej ochrany a krízového riadenia

Obvodného úradu v Lučenci,

V oblasti preventívnych opatrení

zlepšiť informačnú, osvetovú činnosť a opatrenia týkajúce sa verejnej informovanosti

a uvedomenia povodňovej hrozby na všetkých úrovniach, za tým účelom vykonávať

verejné prednášky, besedy v spolupráci s odborom civilnej ochrany a krízového riadenia

a správcom vodných tokov a vodnej stavby Ružiná a iných odborníkov z oblasti,

formou dostupných a ľahko pochopiteľných informácií, napr. na oznamovacích tabuliach

obce alebo poskytnutím jednoduchých povodňových máp, zvýšiť podvedomie verejnosti

v oblasti zabezpečenia sebaochrany a minimalizovania následkov pôsobenia prielomovej

vlny pri vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná.

zaviesť systematické vykonávanie technicko – bezpečnostného dohľadu na regionálnej

úrovni prostredníctvom bezpečnostných prehliadok povodia a o zistených nedostatkoch

informovať správcu toku, vlastníkov pozemkov a stavieb v inundačnom území za účelom

ich odstránenia,

v zmysle zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. vyžadovať od dotknutých podnikov a prevádzok

havarijné plány ako podklad na vypracovanie podrobnejšej analýzy možných rizík,

následkov a škôd na majetku občanov, podnikov a organizácií v regióne. Tieto údaje

zapracovať do protipovodňovej dokumentácie obce,

v rámci schvaľovania výstavby v územiach s možným vznikom povodní informovať

stavebníka o možnosti vzniku rizika a apelovať na odporúčania aby obytné podlažia

budov boli situované 0,5 – 0,6 m nad hladinou návrhovej povodne. Výstavbu objektov

priemyselnej, alebo inej výroby s produkciou, využitím a skladovaním nebezpečných

72

látok povoliť len pri zabezpečení opatrení proti ich zaplaveniu povodňou a následnému

úniku škodlivých látok.

V oblasti správy vodných tokov

skvalitniť činnosti udržiavania čistoty a úprav korýt vodných tokov, so zameraním na

zlepšenie prietočnosti korýt Viešťanského potoka a potoka Ľubetník,

zlepšiť údržbu brehových porastov na toku Krivánskeho potoka a odstrániť naplaveniny

a prekážky v koryte potoka,

vykonať údržbu nápustného kanálu vodnej nádrže Tomášovce a drevenej výplne stavidla

na Krivánskom potoku,

v rámci lepšieho zabezpečenia starostlivosti prehodnotiť v zmysle §51 zákona NR SR č.

364/2004 o vodách v znení neskorších predpisov možnosť prevodu správy potoka

Ľubetník a Viešťanského potoka na obec.

V oblasti finančného zabezpečenia

Realizácia preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami je dlhodobou a

ekonomicky náročnou záležitosťou. V súčasnosti je v rámci prioritnej 2. osi operačného

programu Životné prostredie „Ochrana pred povodňami“ z Kohézneho fondu vyčlenených

25 mil. eur na ochranu pred povodňami. Dotácia je určená pre správcov vodných tokov

(SVP š.p., alebo iné štátne organizácie, mestá a obce ktoré vykonávajú správu ucelených

úsekov), ktorý v predkladaných projektoch ochrany pred povodňami riešiaproblematiku

technických a biotechnických opatrení na spomalenie odtoku vôd z povodia, úpravy,

opravy, údržbu tokov a budovanie poldrov, výstavbu retenčných nádrží a ochranných

hrádzí, zabezpečenie prirodzenej akumulácie vody revitalizáciou povodí.

6. Záver

Povodne sú prírodným fenoménom sprevádzajúci ľudstvo od jeho vzniku. Aj keď sa

človek nedokáže vyhnúť a zabrániť niektorým prírodným katastrofám, vecou jeho najvyššej

dôležitosti musí byť zabezpečenie ochrany života, zdravia a zamedzenie potenciálnych škôd.

Povodne v súčasnosti predstavujú objektívnu hrozbu pre veľkú časť Slovenskej republiky,

pričom nimi spôsobené škody sa nepriaznivo odzrkadlia vo všetkých oblastiach nášho

každodenného života.

Zámerom úvodnej časti vypracovania diplomovej práce bolo oboznámenie s teoretickou

problematikou krízových situácií a mimoriadnych udalostí v podobe povodní. Poukázať na

73

príčiny vzniku povodní v regióne na vodných tokoch pretekajúcich obcou Tomášovce, ako aj

na povodeň spôsobenú prielomovou vlnou pri rozrušení hrádze vodného diela Ružiná. Je

nepochybné, že vodná stavba Ružiná má nezastupiteľné miesto v protipovodňovej ochrane

územia ležiaceho pod ňou. Stabilizáciou prietoku Krivánskeho potoka s možnosťou jeho

regulácie sa eliminovala možnosť vzniku záplavových vĺn na jeho toku. Na druhej strane však

samotná vodná nádrž predstavuje vysokú mieru ohrozenia územia pod ňou v prípade jej

havárie a vzniku prielomovej vlny. Podstatným faktom je, že obec Tomášovce patrí medzi

najpostihnutejšie územia, čo vyplýva z povodňového plánu zabezpečovacích prác a aj

z výsledkov nami vypracovanej analýzy následkov mimoriadnej udalosti.

V analýze zabezpečenia regiónu v ochrane pred povodňami sme sa zamerali hlavne na

výkon preventívnych opatrení ako spracovanie povodňových plánov v procese krízového

plánovania, zabezpečenie a vykonávanie povodňových prehliadok, hliadkovej služby a na

systém varovania obyvateľstva a vyrozumievania osôb v prípade mimoriadnej udalosti.

Cieľom našej diplomovej práce bolo poukázať na problematiku povodní, ktorá sa

v posledných rokoch dostáva do popredia, analyzovať systém existujúcich protipovodňových

opatrení a možnosti ich zefektívnenia. Na základe dosiahnutých záverov práce a návrhov na

riešenie zistených nedostatkov v zabezpečení ochrany pred povodňami orgánmi miestnej

samosprávy obce Tomášovce možno konštatovať, že spracovanie problematiky riešenia

protipovodňovej ochrany územia je v súlade s platnými predpismi. Jej dôslednejšie

vypracovanie a odstránenie konštatovaných nedostatkov by však prispelo k lepšej

pripravenosti kompetentných orgánov v prípade reálnej hrozby vzniku povodne.

7. Použitá literatúra

1 ŠIMÁK, L.: Krízový manažment vo verejnej správe, FŠI ŽU, Žilina, 2001, ISBN 80-

88829-13-5, 46 s.

2 REPKA, I. - UBREŽIOVÁ, I.: Manažment krízových situácií, Nitra SPU, 2002,

ISBN 80-8069-128-2, s.5,8-9, 49-57, 127s.

3 NAGYOVÁ, Ľ.: Význam komunikácie pre úspešnom zvládnutí krízových situácií,

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, SPU Nitra, 2000, ISBN 80-71377737,

145 s.

4 BRZYBOHATÝ, M. – Terorizmus a aktuálne otázky výcviku protiteroristických

jednotiek. Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2000, ISBN 80-8054-078-0, s.113

74

5 MIKOLAJ, J. a kol.: Krízový manažment ako spoločensko-vedný problém, FŠI ŽU

Žilina, 2000, ISBN 80-88829-54-2, 32 s.

6 FILIP, S.: Bezpečnostný systém Slovenskej republiky, SPU Nitra 2006, ISBN 80-

8069-642-X, 52-56 s.

g. FILIP, S. - ŠIMÁK, L.: Manažérstvo rizík a krízových situácií vo verejnej správe.

Vysoká škola Manažmentu verejnej správy v Bratislave, Bratislava, 2006, 208s., s.

60,94,163 ISBN 978-80- 89143-43-6

8 NOVÁK, L. a kol.: Krízové plánovanie, FŠI Žilina, 2005, ISBN 80-8770-391-4,151s.

9 PIJÁK, V.: Krízová komunikácia pri zabezpečovaní ochrany obyvateľstva, CIVILNÁ

OCHRANA, 8.ročník/december 2006, ISSN 1335-4094, 54-55s.

10 VALÁŠEK, J.: Rizika v oblasti lidského selhání, 7 medzinárodná vedecká

konferencia, Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, FŠI ŽU, Žilina, 22.-

23.5.2002, 191s.

11 HORÁČEK, J.: Ľudský činiteľ v krízovom riadení, 7 medzinárodná vedecká

konferencia, Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, FŠI ŽU, Žilina, 22.-

23.5.2002, 48-49s.

l. VIŠŇOVSKÝ, J.: Manažment ľudských zdrojov. Nitra: FEM SPU 2003, ISBN 80-

8069-268-8

13 HLOCH, S.- RADVANSKÁ, A. - BETUŠ, Ľ.: Civilná ochrana, Technická

Univerzita v Košiciach, Prešov 2002, ISBN 80-7099-909-8, 22, 23 s.

14 SVP š.p. Banská Štiavnica 2008. Povodne. (online) 2008-02-24. Dostupné na

internete: http://www.svp.sk/svp/default.asp?id=10&mnu=10

15 MODRÁ SPRÁVA 2005. (online) 2008-02-02 spracovateľ VÚVH, vydalo MŽP SR.

– Voda v Slovenskej republike. Dostupné na internete:

www.enviro.gov.sk/servlets/files/11167http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/A

6E70FEFC3D2531DC12571DF00374E86/$FILE/Zdroj.html

16 POLEDŇÁK, P.- Civilná ochrana - revue pre civilnú ochranu obyvateľstva, Ochrana

pred povodňami, 3/2006,. Úrad civilnej ochrany MV SR, s. 46-49, ISSN 1335-4094

17 KABINA, P.: Ochrana proti prírodným katastrofám, Edícia : Ochrana biodiverzity,

SPU Nitra, 2001, ISBN 80-7137-898-4

18 LUKÁČ, M. – BEDNÁROVÁ, E.: Navrhovanie a prevádzka vodných stavieb,

Sypané priehrady a hrádze, Bratislava 2006, ISBN 80-8076-031-4 s.9, s.109-139

75

19 LOBODÁŠ, M. - KABINA, P. - REPKA, I. - Riešenie krízových situácií ako súčasť

ochrany územia pred prielomovými vlnami, Zborník z medzinárodnej vedeckej

konferencie, SPU Nitra, 2001, ISBN 80-7137-936-0, 286-289 s.

20 ŘÍHA, M. – Živelní pohromy, ARMEX PUBLISHING s.r.o., prvé vydanie 2006,

95s,s.22, ISBN 80-86795-32-2

21 POLEDŇÁK, P.: Ochrana pred povodňami, Žilinská Univerzita v Žiline, Fakulta

špeciálneho inžinierstva, Krízový manažment 2/2005, s.76-80.

22 POLEDŇÁK, P.: Protipovodňová ochrana sídelných celkov, Zborník z 9. vedeckej

konferencie s medzinárodnou účasťou, Žilina, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta

špeciálneho inžinierstva, 2004, ISBN 80-8070-273-X, s.489-495

23 LUKÁČ, M. – BEDNÁROVÁ, E.: Priehrady – navrhovanie a výpočty sypaných

priehrad. Bratislava : SvF SVŠT, 1989, 220 s. ISBN 80-227-0103-3.

24 DUMBROVSKÝ, M.: Metodická doporučení pro optimalizaci vodního režimu

v ploše povodí. VUT – FAST Brno. Ústav vodního hospodářství krajiny. EKOTOXA

OPAVA s.r.o 2006. 100s.

25 KADUBEC, J.: Legislatíva v oblasti ochrany pred povodňami, VODOHOSPODÁR-

SKY SPRAVODAJCA č. 3-4/2005, s.21-23 , Dostupné na internete:

http://www.svp.sk/hron/media/zzvh/vhSpravodajca/VHS%203-4%202005.pdf

26 BAČÍK, M. – BABIAKOVÁ, G. – KADUBEC, J.: K implementácii akčného

programu trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja VODOHOS-

PODÁRSKY SPRAVODAJCA č. 3-4/2005, s.19 , Dostupné na internete:

http://www.svp.sk/hron/media/zzvh/vhSpravodajca/VHS%203-4%202005.pdf

27 Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov

28 Zákon NR SR č. 666/2004 Z. z. - o ochrane pred povodňami v znení neskorších

predpisov, 28s.

29 Zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách, v znení neskorších predpisov, 2004 čiastka

153, strana 3552

30 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 384/2005,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov, o ich schvaľovaní

a aktualizácii.

76

8. Prílohy

77

Príloha č.1: Celkové pohľady na obec Tomášovce

78

Príloha č. 2: Pohľad na celé územie ohrozené prielomovou vlnou z VS Ružiná

79

Príloha č. 3 : Pohľad na ohrozené územie obce Tomášovce

80

Príloha č. 4: Rozdelenie povodňových úsekov a stanovíšť na VS Ružiná

81

úsek č. IX

Funkcia Úsek Stanovište /č.tel./ Priezvisko a meno

Poznámkanástup pri PA

Vodná nádrž RUŽINÁ I. a RUŽINÁ II. /MÝTNA/vedúci hrádzny IX.

VN Ružiná I.

VN Ružiná, prevádzková budova

047 / 439 61 94, 421 19 560910 890 639

I., II.,III.

hrádzny IX. I., II., III.hrádzny IX. I., II., III.hrádzny IX. I., II., III.hrádzny IX. I., II., III.hrádzny IX. I., II., III.hrádzny IX. I., II., III.

hrádzny IX. VN Ružiná II.VN Ružiná II.

047 / 439 71 90, 0910 890 642

I., II., III.

Príloha č. 5: Rozdelenie povodňových úsekov a stanovíšť Krivánsky potok

úsek č. IX

Funkcia Úsek Stanovište /č. tel./ Priezvisko a meno

Poznámka – nástup pri PA

hrádz. dozor IX/A1

Krivánsky p., r.km 0,0 – 35,09

SVP, š.p., SphI Lučenec

047 / 431 65 00-01I., II., III.

zástupca detto - II - II., III.

hrádz. strážnik IX/A5

Krivánsky p., r.km 8,66 – 35,09

OcÚ Mýtna, 439 71 52 I., II., III.

zástupca detto - II- II., III.

hrádz. strážnik IX/A6

Krivánsky p., r.km 0,0 – 8,66 Hať Opatová I., II., III.

zástupca detto - II - II., III.

Príloha č. 6: Príklad ochrany pred povodňami úpravou toku revitalizáciou.

82

Príloha č. 7: Príklad ochrany pred povodňami vybudovaním suchej nádrže

83