Systém dôchodkového zabezpecenia v Cile

Martin Chren

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Február 2003

Systém dôchodkového zabezpecenia v Cile Úvod

V roku 1980 sa v Cile uskutocnila revolucná reforma dôchodkového systému. V rámci tejto reformy bol vytvorený nový systém, založený na povinnom dôchodkovom sporení na osobných úctoch v súkromných dôchodkových spolocnostiach. V rámci tohto systému si pracujúci môžu vybrat nielen svoje penzijné fondy, ale i spolocnosti, ktoré im budú vyplácat dôchodok, a rôzne formy vyplácania svojho dôchodku.

Táto reforma je v krajinách Latinskej Ameriky známa pod menom „AFP systém1“ a bola jednou z mnohých reforiem v rámci prijatých trhovo orientovaných opatrení v Cile v tomto období. Proces ekonomického a sociálneho rozvoja Cile bol pritom naštartovaný už v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storocia. Na silnú previazanost reformy dôchodkového systému s ostatnými ekonomickými reformami poukázal vtedajší Minister práce a sociálnych vecí Cile José Pinera: „Nie je možné vytvorit taký systém dôchodkového zabezpecenia, aký sme vytvorili tu v Cile, bez toho, aby sme zároven neboli presvedcení o potrebe nájst úplne novú stratégiu ekonomického a sociálneho rozvoja, založenú na slobodnom trhu, založenú na jednotlivcoch, ktorí vytvárajú bohatstvo krajiny. Reforma dôchodkového systému je jednou z castí tohto celého modelu.“

Reforma dôchodkového systému v Cile vzbudila silný záujem medzi ekonómami, analytikmi i politikmi na celom svete. Stala sa zároven neoddelitelnou súcastou každej diskusie o možných spôsoboch odvrátenia ekonomických efektov starnúcej populácie a bankrotujúcich tradicných priebežných systémov dôchodkového zabezpecenia na celom svete. Cilský dôchodkový systém získal takúto popularitu pravdepodobne vdaka súhre niekolkých dôvodov:

Po prvé, dobré fungovanie dôchodkového systému v prvých rokoch od jeho založenia pomohli získat dôveru v tento systém a upriamili nan celosvetovú pozornost. Existencia riešenia na problémy priebežných systémov dôchodkového zabezpecenia, ktoré okrem toho, že je teoreticky prítažlivé, zároven i reálne funguje, výrazne posilnila vplyv ekonómov, ktorí presadzovali takúto reformu.

Po druhé, priebežný dôchodkový systém v Cile trpel rovnakými problémami, ako dôchodkové systémy ostatných krajín Latinskej Ameriky, i zvyšku sveta. Pre všetky tieto krajiny úspech cilskej dôchodkovej reformy predstavuje nádej pre efektívne vyriešenie ich vlastných problémov s dôchodkovým zabezpecením.

Cilská reforma sa stala podkladom pre mnoho iných reforiem v mnohých iných krajinách sveta. Iba v samotnej Latinskej Amerike osem krajín uskutocnilo reformu dôchodkového systému, ktorá vychádzala zo základných princípov súkromného sporenia a správy dôchodkových fondov. Mimo Latinske j Ameriky sú príkladom takýchto reforiem krajiny ako Chorvátsko, Kazachstan, Litva, Madarsko a Polsko.

Po tretie, napriek tomu že AFP systém je inovatívnym riešením, tak odlišným od klasického konceptu dôchodkového zabezpecenia, je konzistentným so základnými princípmi trhovej ekonomiky, ktoré sú blízke najvyspelejším krajinám sveta a po páde socializmu v krajinách strednej a východnej Európy zacali jednoznacne prevládat nad ostatnými systémami

1 AFP je skratka „Administradoras de Fondos de Pensiones“ – Dôchodkové správcovské spolocnosti, správcovia penzijných fondov.

spolocenského zriadenia. Zároven cilský príklad poukázal na dôležité miesto dôchodkového systému v ovplyvnovaní hospodárskeho rastu krajiny. Vztahy medzi dôchodkovým systémom, ekonomickým rastom, kapitálovými trhmi, a dalšie, sa v Cile prejavili skutocne naplno.

Nakoniec, v posledných rokoch zacali mnohé nadnárodné inštitúcie, medzi nimi napríklad Svetová banka, podporovat šírenie cilského modelu reformy dôchodkového zabezpecenia, co tiež prispelu k rastu popularity cilského systému.

Cielom tejto štúdie je opísat reformu dôchodkového systému v Cile, nový dôchodkový sys tém v tejto krajine, a poukázat na dopady jeho fungovania. Táto práca je najmä opisná, avšak má za ciel prezentovat i hlavné odporúcania pre reformné zámery v Slovenskej republike. Na jej vzniku sa podielalo svojimi poznámkami a konzultáciami i niekolko cislkých expertov, vrátane samotného autora tejto reformy, José Pineru.

1. Dôvody pre uskutocnenie reformy systému dôchodkového zabezpecenia v Cile

Reforma systému dôchodkového zabezpecenia v Cile, založená na princípe sporenia na povinných osobných úctoch dôchodkového sporenia, sa stala príkladom pre reformný proces v oblasti dôchodkového zabezpecenia pre mnohé krajiny sveta. Po roku 1981, kedy vstúpila do platnosti, ju viac ci menej nasledovalo dalších 20 krajín sveta2.

Prvý priebežný dôchodkový systém, fungujúci na bismarckovskom princípe, bol v Cile založený v roku 1924. Do roku 1979 narástol do komplikovaného systému, ktorý tvorilo 32 rôznych inštitúcií3 s takmer 2 300 000 prispievatelmi, pre ktorých existovalo viac ako 100 penzijných režimov (ktoré sa líšili podla sektorov, veku odchodu do dôchodku4 a výšky odvodov).

Hlavnými dôvodmi, ktoré vyvolali potrebu zásadnej reformy tohto systému, boli:

§ demografický vývoj: prudká zmena pomeru aktívnych pracujúcich na 1 dôchodcu z úrovne 10,8 (1960) na 2,2 (1980). Zároven sa zmenila i ocakávaná dlžka života po odchode do dôchodku: pre ženy zo 16,8 roka v roku 1952 na 20,2 roka v roku 1980; pre mužov v tom istom casovom rozpätí zo 14,6 na 16,9 roka.

§ prílišná komplexnost systému: spomínaných 100 rôznych penzijných režimov (vlastný režim mali napríklad aj zamestnanci dostihových dráh). V pôvodnom systéme existovali verejné poistné inštitúcie, ktoré mali viac ako 100 000 klientov, ale i inštitúcie, ktoré mali iba 1000 klientov.

§ vysoký financný deficit systému: hlavnými príjmami priebežného systému boli odvody pracujúcich, ktoré predstavovali približne 65 % príjmov tohto systému. Nízke hodnoty predstavovali napríklad zisky z investícií. Deficit generovaný systémom, ktorý musel vykrývat štát prostredníctvom svojho rozpoctu, dosiahol podiel 30 % tohto systému.

§ nárast financných nárokov kladených na prispievatelov do systému: pri konci svojej existencie predstavovali odvody na dôchodkové zabezpecenie 47,2 až 55,1 % hrubej mzdy v závislosti od sektora a penzijného režimu.

§ administratívna nárocnost systému: vysoké prevádzkové náklady, neefektívny manažment zdrojov, multiplicita niektorých inštitúcií penzijného systému.

Je na mieste poznamenat že mnohými z týchto problémov v súcasnosti trpí aj priebežný systém dôchodkového zabezpecenia na Slovensku. Sú medzi nimi nepriaznivý demografický vývoj, deficit priebežného systému, nadmerne vysoké odvodové zataženie pracujúcich, vysoké prevádzkové náklady systému.

2 Medzi nimi Švajciarsko (1985), Peru, Austrália, Guatemala (1991), Mexiko (1992, 1997), Argentína, Kolumbia (1994), Taliansko, Uruguaj, Lotyšsko, Švédsko (1996), Bolívia (1997), Macedónsko (2003), Polsko, Madarsko a Seychely. 3 Medzi nimi najvýznamnejšími boli The Social Security Service (SSS), EMPART a CANAEMPU, ktoré pokrývali 94 % všetkých pris pievatelov. 4 Napríklad vek odchodu do dôchodku pre zamestnancov bánk bol 45 rokov, avšak pre rolníkov a pracujúcich v polnohospodárstve 65 rokov.

2. Reforma dôchodkového systému v Cile

Reforma dôchodkového systému sa v Cile uskutocnila v roku 1980 podla unikátneho a dovtedy vo svete neznámeho prístupu. Za hlavného autora reformy sa považuje vtedajší minister sociálnych vecí José Pinera. Samotná príprava a uskutocnenie reformy netrvali dlhšie ako dva roky, o príprave reformy sa však viedli diskusie už dvadsat rokov pred jej samotnou realizáciou.

Základnými princípmi reformy boli:

§ nový financný režim: transformácia systému dôchodkového zabezpecenia z priebežného (Pay-As-You-Go) systému na systém individuálnej kapitalizácie prostriedkov dôchodkového sporenia na osobných úctoch povinného dôchodkového sporenia

§ vznik súkromných správcov dôchodkových fondov (AFP), slobodná volba AFP zamestnancami

§ posun veku odchodu do dôchodku na 65 rokov pre mužov a 60 rokov pre ženy

§ upravenie podmienok pre získanie invalidného a ciastocného invalidného dôchodku

§ nová úloha štátu: dohlad a regulácia, garancia minimálneho dôchodku a štátna garancia prostriedkov na osobných úctoch v AFP

2.1 Transformácia systému – hlavná charakteristika

Reforma dôchodkového systému prebehla na základe zákona 3500/19805. Prechod do nového systému bol dobrovolný pre všetkých už pracujúcich obcanov a pre samostatne zárobkovo cinné osoby, a povinný pre všetkých, ktorý do pracovného procesu vstupovali po prvýkrát.

V Cile došlo k ukonceniu vzniku nárokov z prvého piliera. Obcania, ktorí sa rozhodli zostat v starom priebežnom systéme, si teda nesporia na osobných úctoch, avšak nikto, kto sa rozhodol pre prestup do nového systému, nemá nárok na získanie prostriedkov z prvého piliera. Podiel priebežného systému sa tak postupne zmenšuje, a v priebehu niekolkých rokov zanikne úplne.

2.2 Zmeny v pôvodnom, priebežnom systéme (1. pilier)

Ako bolo spomínané v predchádzajúcej kapitole, pôvodný priebežný systém dôchodkového zabezpecenia trpel mnohými problémami. Avšak i po uskutocnení dôchodkovej reformy nemohol tento systém úplne zaniknút, kedže existovali obcania, ktorí v case reformy už boli v dôchodkovom veku, ako aj obcania, ktorí sa rozhodli neprestúpit do nového reformovaného systému.

Za úcelom dosiahnutia zmien v starom systéme bol v roku 1980, súcasne s uskutocnením dôchodkovej reformy, založený Národný dôchodkový inštitút (INP), ktorý spojil a nahradil všetky dovtedy existujúce inštitúcie v rámci starého dôchodkového systému. V zásade však garantoval pokracovanie jednotlivých rozlicných penzijných schém a režimov v takmer nezmenenej podobe – každý z predchádzajúcich 100 rôznych penzijných režimov si ponechal svoje charakteristiky ako výška odvodov, vlastný základ pre ich výpocet a vlastné urcenie výšky dávok. Došlo však k zjednoteniu veku odchodu do dôchodku pre všetky systémy. Vek odchodu do dôchodku bol pritom upravovaný postupne až na dnešnú úroven 65 rokov pre mužov a 60 rokov pre ženy.

5 Zákon nadobudol úcinnost symbolicky 1. mája, vo sviatok práce.

2.3 Mechanizmus prechodu pracujúcich do nového systému

Ako už bolo spomenuté, prechod pracujúcich zo starého do nového systému bol dobrovolný. Dve zásadné opatrenia však mali pracujúcich motivovat, aby si vybrali nový systém. Išlo o:

§ uznanie nárokov plynúcich zo starého systému: emisia tzv. recognition bonds, t. j. dlhopisov uznania,

§ nižšie odvodové zataženie v novom systéme: pracujúci, ktorý prešiel do nového systému, dosiahol vdaka zníženiu miery odvodov priemerný nárast disponibilného príjmu o 12,6 %.

Vdaka týmto dvom ekonomickým podnetom bola reakcia obyvatelov na zavedenie nového systému velmi dobrá. Len pocas prvého roka sa do nového systému zapojilo viac ako 1 milión obyvatelov.

2.4 Náklady reformy

Po uskutocnení reformy dôchodkového systému musel starý, priebežný systém pokracovat vo vyplácaní dôchodkov pre už prítomných dôchodcov a pre ludí, ktorí sa rozhodli zostat v priebežnom systéme. Prišiel však o významnú cast príjmov od obcanov, ktorí sa rozhodli vstúpit do nového systému. Navyše, štát musel financne nahradit uznané nároky pre tých pracujúcich, ktorí prešli do nového systému, avšak už predtým prispievali do systému starého.

Výplaty dôchodkov zo starého systému, spolocne s výplatou uznaných nárokov, administruje INP. Tieto financné záväzky sú pre štát velmi nárocné. Pocas prvých sedemnástich rokov musel štát na preklenutie transformacného obdobia dôchodkovej reformy vynaložit rocne v priemere 3,4 % HDP.

Graf: Celkové doterajšie fiskálne náklady reformy dôchodkového systému v Chile ako % HDP

1,45%

3,01%3,09%

2,35%

3,00%

2,72%2,91%

2,78%2,60%

2,44%

2,68% 2,69%

0,23%

0,25%

0,33%

0,41%0,42%

0,42%

0,50%0,44%

0,50%

0,62%0,67%

0,69%0,73%

0,83%0,91%

1,08%

3,44%

1,96%

2,50%

3,08%2,98%

3,70%

3,12%0,18%

0,09%

0,00%

1,00%

1,50%

2,00%

2,50%

3,00%

3,50%

4,00%

4,50%

1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

Roky

% H

DP

Dlh starého systému

Uznanie nárokov

Graf: Ocakávané budúce fiskálne náklady reformy dôchodkového systému v Chile ako % HDP

Kolísanie rocných výdavkov na financovanie deficitu ako podielu na HDP (od 2,77 % v roku 1989 až po 4,16 % v roku 1999) bolo zaprícinené zmenami v raste HDP (vyšší rast HDP spôsobil, že podiel rocných výdavkov na krytie deficitu bol nižší ako v iných rokoch, a naopak).

Celkový fiskálny deficit spôsobený reformou dôchodkového systému je tvorený sumou bežných deficitov priebežného systému (rozdiel medzi príjmami a výdavkami prvého piliera), a sumou vyplatených dlhopisov uznania (vrátane príspevkov štátu na zabezpecenie minimálneho dôchodku).

Spôsob uznania nárokov plynúcich z pôvodného systému:

Všetci obcania, ktorí sa rozhodli prejst do nového reformovaného dôchodkového systému, avšak predtým už pracovali a odvádzali príspevky do pôvodného systému, by boli pri sporení na svoje osobné úcty znevýhodnení o sumu, ktorú odviedli do pôvodného systému. Zároven by mali nárok na získanie urcitého dôchodku z pôvodného systému.

Štát sa rozhodol túto situáciu vyriešit uznaním všetkých nárokov, ktoré pracujúcim vyplývali z ich predchádzajúcej úcasti v pôvodnom dôchodkovom systéme. Uznanie prebehlo formou poskytnutia tzv. dlhopisov uznania. Tieto dlhopisy sú volne obchodovatelné a splatné v den odchodu do dôchodku.

Aby mohol obcan získat dlhopis uznania, musel splnit nasledovné podmienky:

§ prispievat v minulosti do pôvodného systému

§ doložit aspon 12 zaplatených mesacných príspevkov do pôvodného systému, zaplatených z miezd v priebehu posledných piatich rokov pred novembrom 1980, ktoré zatial neboli použité ako základ pre pridelenie dávky z pôvodného systému

2,35%2,26%

2,16%2,07%

1,88%1,79%

1,70% 1,62% 1,54% 1,47% 1,40% 1,33%

1,11%

1,27%

1,21%

1,23%1,36%

1,44%1,48%

1,14%1,21% 1,32%

1,41%1,44% 1,50%1,54%

1,55%1,52%

1,00%

1,50%

2,00%

2,50%

3,00%

3,50%

4,00%

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015

Roky

% H

DP

Dlh starého systému

Uznanie nárokov

§ pre tých, ktorí nesplnali predchádzajúcu podmienku, platí, že museli prispievat do pôvodného systému z miezd zarobených v case medzi júlom 1979 a decemb rom 1982, a dosial z týchto prostriedkov necerpali žiadne dôchodkové dávky.

Každý obcan získal dlhopis uznania v sume, ktorá sa vypocítala ako kapitál potrebný na získanie doživotnej anuity vo výške 80 % cistej priemernej mzdy získanej medzi júnom 1978 a 30. júnom 1980, váženú podielom poctu rokov, ktoré prispieval do systému, a císlom 356.

6 (Priemerná cistá mzda medzi jú nom 1978 a júnom 1980 x 0,8 x pocet rokov prispievania do systému) : 35

3. Strucná charakteristika nového systému dôchodkového zabezpecenia v Cile

3.1 Rozsah nového systému a kvantitatívne informácie:

V súcasnosti je systémom dôchodkového zabezpecenia v Cile krytých celkovo približne 4,8 milióna obyvatelov tejto krajiny. Z nich je 3,5 milióna obyvatelov prispievajúcich (3,2 na osobné úcty, co predstavuje 62 % celkového aktívneho obyvatelstva Cile) a 1,3 milióna poberatelov dávok (z nich 240 000 poberá dávky z nového systému). V systéme kapitalizacného dôchodkového poistenia sa v súcasnosti nachádza približne 36 miliárd amerických dolárov, z coho 60 % tvoria výnosy z majetku – iba 40 % tvoria samotné vklady klientov bez kapitalizácie.

Odvody do nového systému predstavujú približne 12,25 % hrubej mzdy zamestnanca, pricom sa skladajú z:

§ odvodu na osobný úcet dôchodkového sporenia vo výške 10 % § poplatku pre AFP vo výške priemerne 1,5 % § poistného za invalidné a pozostalostné poistenie vo výške priemerne 0,75 %

Maximálny vymeriavaci základ pre dôchodkové poistenie je približne 18 000 USD rocne.

Priemerná hrubá mzda v Cile sa pohybuje na úrovni 500 USD. Priemerný dôchodok dnes dosahuje výšku približne 180 USD. Minimálny dôchodok je stanovený na úrovni približne 100 USD.

3.2 Subjekty nového systému:

AFP – správcovia dôchodkových úctov

Základným prvkom fungovania nového systému dôchodkového zabezpecenia sú správcovia osobných úctov – tzv. AFP. Ide o ekvivalent slovenských Dôchodkových správcovských spolocností. Tieto súkromné dôchodkové správcovské spolocnosti v podstate spravujú dôchodkový systém. Ide o akciové spolocnosti, ktorých výlucným predmetom cinnosti je výber príspevkov, ich vkladanie na osobný úcet každého obcana, a investovanie s cielom dosahovania bezpecných výnosov. Dalej AFP uzatvárajú pre svojich klientov invalidné a pozostalostné poistenie u súkromných životných poistovní. Za tieto cinnosti sú oprávnené úctovat klientom poplatok. Výška poplatkov nie je obmedzená, avšak každý AFP musí všetkým klientom úctovat rovnaký poplatok.

V súcasnosti pôsobí v Cile 7 AFP, ktoré pocas fungovania systému pripisovali priemerné výnosy vo výške 10,3 % rocne. Tri najväcšie z týchto fondov ovládajú cca. 80 % trhu. Väcšina AFP je vlastnená zahranicným kapitálom.7

AFP teda spravujú dôchodkové fondy, ktoré sú tvorené osobnými úctami klientov. Každý AFP mohol spociatku spravovat iba jeden, neskôr dva a dnes pät dôchodkových fondov8. Tieto fondy sú samostatnými právnickými entitami, ich majetok je striktne oddelený od majetku AFP. Zdrojom príjmov AFP sú jedine poplatky klientov. AFP v žiadnom prípade nesmie siahnut na aktíva dôchodkových fondov vo svojej správe. Minimálny základný kapitál pre založenie AFP je závislý od poctu klientov, štandardne predstavuje približne 500 tisíc amerických dolárov, navyše musí tvorit rezervu vo výške 1 % spravovaných aktív. Táto rezerva je súcastou dôchodkového fondu 7 Z najväcších: AFP Provida – BBVA, AFP Habitat – Citicorp, AFP Santa Maria – ING, AFP Cuprum – Sunlife a Santander Serfin. 8 A dalšie dva dobrovolné fondy: fond dobrovolných príspevkov do výšky maximálneho odpocítania od danového základu a fond dobrovolných príspevkov odvádzaných nad rámec oslobodenia od danového základu.

(aktíva fondu teda tvoria v podstate 101 % úspor klientov), co pre AFP zároven vytvára motiváciu dosahovat co najvyššie výnosy pri správe aktív.

AFP musí dodržiavat stanovenú minimálnu mieru výnosu, ktorá sa urcuje na základe priemerného reálneho výnosu všetkých AFP za posledných 24 mesiacov.

Tabulka: Cinnosti vykonávané AFP

HLAVNÉ AKTIVITY

Administrácia osobných úctov § povinných, § dobrovolných, § poistenia

v nezamestnanosti

Asset Management – investovanie

aktív dôchodkových

fondov

Udelovanie a výplata

dôchodkov (programový

výber) a právne služby pre klientov

Získavanie klientov,

poskytovanie služieb

a informácií klientom

Externé konzultacné

služby

VEDLAJŠIE AKTIVITY

Manažérske plánovanie a kontrola Financie

Ludské zdroje Technológie

Orgán dozoru a regulácie

V systéme penzijných fondov je štát reprezentovaný Superintendenciou administrátorov penzijných fondov (SAFP), ktorá je zodpovedná za technický dozor a kontrolu administrátorov penzijných fondov. Ide o nezávislý orgán, zameraný výlucne na reguláciu a kontrolu systému dôchodkového poistenia. Tento orgán je financovaný z prostriedkov štátneho rozpoctu.

Hlavnými cinnostami SAFP sú:

§ udelovanie licencií na zriadenie AFP, schvalovanie jeho štatútu a dalších dokumentov § dozor nad všetkými cinnostami AFP, vrátane všetkých právnych, administratívnych

a financných aspektov ich cinností, § dozor nad plnením pravidiel minimálnej likvidity a rezerv AFP, § návrh právnych a regulacných noriem potrebných na zlepšenie fungovania systému

dôchodkového zabezpecenia, § interpretácia existujúcich právnych a regulacných noriem tak, aby poskytovali jasné

a všeobecné pravidlá pre cinnost všetkých AFP § udelovanie sankcií a zabezpecovanie výkonu práva v súlade s právnym poriadkom.

Hlavný predstavitel SAFP, superintendent, je menovaný prezidentom republiky (bez akejkolvek povinnosti konzultácií s parlamentom ci vládou) a je zodpovedný za plánovanie, organizovanie, riadenie, koordinovanie a kontrolu všetkých cinností Superintendencie. Superintendent menuje riaditelov sekcií. Superintendecia má pritom šest sekcií: právnu, výskumnú, financnej kontroly, operatívneho dozoru nad AFP, dávok a poistenia a informatiky a správy. Navyše sem patria dva dalšie útvary: poistenia v nezamestnanosti a zdravotných komisií.

Z dalších cinností SAFP je možné podciarknut dohlad a reguláciu IT zariadení a softwaru v celom systéme dôchodkového zabezpecenia, ci tvorbu posudkových lekárskych komisií pre úcely invalidného poistenia.

K najdôležitejším ukazovatelom, na ktoré Superintendencia dohliada spôsobom on- line - on-time, patria:

§ investovanie aktív penzijných fondov

§ dodržiavanie povinných rezerv (1 % aktív v spravovaných fondoch)

§ výber príspevkov

§ podmienky invalidného a pozostalostného poistenia

§ výplata dávok

§ uznávanie invalidity.

Životné poist ovne

Životné poistnovne v Cile spadajú pod dohlad Úradu dohladu nad poistovníctvom. Do penzijného systému sa zapájajú v dvoch rovinách:

§ poskytovaním invalidného a pozostalostného poistenia pre všetkých klientov AFP9

§ výplatou všetkých druhov anuít (dôchodkov) zo systému

Tretou formou ich zapojenia sa do systému je poskytovanie dobrovolného dôchodkového poistenia formou životných poistiek v „tretom“ pilieri dôchodkového systému.

Na poskytovanie žiadnej z týchto cinností nepotrebuje poistovna špeciálnu licenciu ani povolenie, musí však mat povolenie na cinnost životnej poistovne a tvorit stanovené rezervy, pricom výplatu anuít garantuje v obmedzenej miere štát (bližšie pozri kapitolu „Invalidné a pozostalostné poistenie“).

Výber príspevkov do systému

V Cile existuje decentralizovaný systém výberu príspevkov do dôchodkového systému, bez existencie centrálneho registra. Najväcší dôraz je kladený na transparentnost toku financných prostriedkov - v každom momente musí byt jasné, kde sa každý príspevok nachádza.

Výber je de facto vykonávaný len bankami (nakolko peniaze vždy skoncia na bankovom úcte jednotlivých AFP), avšak prakticky ho zabezpecujú tri miesta: a) komercné banky, b) samotné AFP, c) spolocnost PREVIRED.com.

Spolocnost PreviRed.com

Spolocnost previred.com bola založená spolocne všetkými siedmimi AFP, ktoré v nej vlastnia podiely proporciálne ku svojmu trhovému podielu. Správnu radu spo locnosti tvoria všetci siedmi riaditelia týchto AFP a na každé zásadné rozhodnutie je potrebný súhlas všetkých clenov. Spolocnost je regulovaná Superintendenciou pre dôchodkový systém.

Spolocnost previred.com v podstate zabezpecuje zúctovací systém pre platenie všetkých povinných platieb zamestnávatelom prostredníctvom internetu. Zjednodušene vysvetlené, zamestnávatel sa bezplatne zaregistruje na internetovú stránku www.previred.com, do ktorej vloží 9 Tvorí až 70 % obratu životných poistovní

údaje o svojich zamestnancoch, o tom, aký AFP, zdravotnú poistovnu, osobný úcet poistenia v nezamestnanosti, iné pravidelné platby zo mzdy, atd. každý jeden zamestnanec odvádza. Každý mesiac potom iba vloží do systému údaje o jednotlivých hrubých mzdách zamestnancov, a sys tém okamžite vygeneruje platobné príkazy pre všetky operácie, umožní bezhotovostný prevod prostriedkov prostredníctvom internet bankingu (ako ho zamestnávatel má) a zároven zabezpecí manažment informácií, t. j. všetky informácie okamžite elektronicky zašle všetkým inštitúciám (AFP, poistovne...). Ak zamestnávatel nemá internet banking, vygenerované platobné príkazy môže použit v ktorejkolvek banke, cím ušetrí cas na byrokratické úkony.

Každý AFP, zdravotná poistovna, atd., má otvorený najmenej jeden úcet v každej banke. Zamestnávatel teda vykonáva vždy úhradu len na úcty jednej – svojej – banky, v ktorej sú vedené aj úcty všetkých ostatných inštitúcií v systéme. Tým dochádza k šetreniu nákladov pri transfere penažných prostriedkov.

4. Druhy príspevkov do nového systému

4.1 Povinné príspevky

Všetci zamestnanci v Cile sú povinní mesacne odvádzat na svoj osobný úcet povinného dôchodkového sporenia, spravovaný AFP podla ich vlastného výberu, sumu vo výške 10 % hrubej mzdy, za úcelom akumulácie úspor na krytie nákladov starobných dôchodkov. Maximálnym vymeriavacím základom pre výpocet povinného odvodu na dôchodkové sporenie je pritom suma približne 16 000 USD.

Povinné odvody musia byt zaplatené v priebehu prvých desiatich dní po skoncení mesiaca, kedy bol príjem zarobený. V prípade oneskoreného platenia stanovujú podmienky úhrady jednotlivé AFP.

Suma odvodov na dôchodkové sporenie je odpocítatelnou položkou z danového základu pre dan z príjmov fyzických osôb.

Neplatenie povinných príspevkov

Za platenie odvodov je za zamestnancov zodpovedný zamestnávatel. Ten je povinný vypocítat sumu odvodu z hrubej mzdy zamestnanca a poukázat ju AFP podla zamestnancovho výberu. Zákon urcuje, že v prípade výpoctu výšky odvodu, avšak jeho nepoukázania AFP, musí byt takýto dlh zaplatený spolu s príslušnými sankcnými úrokmi a pokutami.

Neplaticov poistných odvodov samozrejme stíha štát. Za vymáhanie dlhu sú zodpovedné jednotlivé AFP. Suma nezaplatených odvodov je uvádzaná v súvahe a úctovníctve AFP, cím je zodpovednost AFP v podstate priznaná a zviditelnená. Existujú tri druhy nezaplatených odvodov:

a) Deklarované nezaplatené príspevky: zahrnajú tie príspevky na osobné úcty, ktoré neboli zaplatené v stanovenom casovom limite, avšak ktoré zamestnávatel deklaroval.

b) Nezaplatené príspevky z dôvodu chýb vo výkazoch: zahrnajú tie príspevky na osobné úcty, ktoré neboli zaplatené z dôvodu omylu zamestnávatela pri odvádzaní financných prostriedkov (zamestnávatel previedol menej penazí, ako mal).

c) Nezaplatené a nedeklarované príspevky: ich hodnota je odhadnutá fondami. Zahrnajú najmä príspevky, ktoré zamestnávatel nedeklaroval za svojich zamestnancov, a snažil sa tak vyhnút svojej odvodovej povinnosti.

Nesplnenú odvodovú povinnost vymáha AFP prostredníctvom súdu. Úlohu v tomto systéme zohráva i Riaditelstvo práce (Dirección del Trabajo), štátna organizácia podriadená Ministerstvu práce. AFP alebo samotný pracujúci informuje Riaditelstvo práce o neplatení odvodov. Zástupcovia tohto úradu vykonajú kontrolu u zamestnávatela a vystavia potvrdenie, ktoré slúži ako súdny dôkaz a je podkladom pre vymáhanie pohladávky od zamestnávatela.

Výnimka platí v prípade, ak podnik dobrovolne deklaruje svoju platobnú neschopnost, a z tohto dôvodu nedokáže platit odvody za svojich zamestnancov. V takomto prípade nemusí pri zdržaní platby platit sankcný úrok, môže sa s AFP dohodnút na splátkových kalendároch, atd. V prípade bankrotu firmy sú poistné odvody na 1. mieste, nadradené ostatným pohladávkam.

V roku 1993 bol prijatý zákon císlo 19260, ktorý doplna pôvodný zákon 3500/1980 v oblasti vymáhania pohladávok z nezaplatených príspevkov. Tento zákon najmä:

a) Odstranuje povinnost zamestnávatela zaplatit sankcné pokuty a úroky v prípade, ak je preukázatelné, že k nesplneniu povinnosti došlo omylom, a ak zamestnávatel tento omyl

napraví a zaplatí príslušnú sumu príspevkov do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, kedy mal zamestnanec príslušný príjem.

b) Stanovuje sankcný úrok za neplatenie odvodov vo výške priemernej rocnej výnosnosti všetkých AFP za posledných 12 mesiacov, zvýšenej o 20 %.

c) Umožnuje spojenie viacerých prípadov, týkajúcich sa vymáhania výberu dôchodkových príspevkov viacerých zamestnancov u jedného zamestnávatela, a to aj v prípade, ak pôvodné podnety (žaloby) boli podané nezávisle viacerými AFP.

4.2 Dobrovolné príspevky

V cilskom dôchodkovom systéme sú zabudované i dalšie mechanizmy, ktoré majú motivovat pracujúcich sporit si na svoj dôchodok a zvyšovat sumu na svojom osobnom úcte dôchodkového sporenia, cím si môžu zvýšit sumu svojich starobných dôchodkov alebo znížit vek odchodu do dôchodku. Tieto mechanizmy im zároven umožnujú doplatit tie príspevky na svoje osobné úcty, ktoré si pracujúci v minulosti neodviedli z dôvodu docasnej nezamestnanosti atd.

Možnost odovzdávat dobrovolné príspevky na svoj osobný úcet teda znamená, že pracujúci môže na svoj osobný úcet vložit príspevky nad rámec povinných 10 % hrubej mzdy. Pracujúci môžu po zaplatení povinného odvodu na dôchodkové a zdravotné poistenie prispievat na svoj osobný úcet dalšími percentami zo svojej hrubej mzdy, a to až do stanoveného vymeriavacieho základu (cca. 16 000 USD rocne). Tento príspevok je tiež odpocítatelnou položkou od danového základu. 10 Tieto dobrovolné odvody však nie sú súcastou testovania na poberanie štátom garantovaného minimálneho dôchodku.

Zmluvné vklady

V prípade zmluvných vkladov sa môžu zamestnanci dohodnút so svojimi zamestnávatelmi na vložení dodatocnej sumy na ich osobné úcty dôchodkového sporenia s cielom zvýšit kapitál na dosiahnutie skoršieho veku odchodu do dôchodku alebo vyšších starobných dôchodkov. Tieto prostriedky sú vložené na osobné úcty a tvoria cast dobrovolných vkladov na ne. Sú oddelené od povinných i dobrovolných príspevkov. Ich suma môže byt bud fixná a jednorazovo zaplatená zamestnávatelom, alebo urcená ako percento hrubej mzdy, alebo urcená ako pevná mesacná suma vkladu. Neexistuje žiaden limit pre sumu zmluvných vkladov. Netvoria odpocítatelnú položku pre výpocet základu dane z príjmov a nie sú ani jej predmetom. Nie sú ani súcastou testovania na poberanie štátom garantovaného minimálneho dôchodku.

Úcet doplnkového sporenia

V roku 1987 boli vytvorené úcty doplnkového sporenia, ktoré mohli byt zriadené každým AFP. Tieto úcty (a fond, v ktorom sú investované) sú úplne oddelené od osobných úctov povinného dôchodkového sporenia. Ide teda o možnost doplnkového dôchodkového sporenia pre zamestnancov v spolocnostiach, ktoré spravujú i povinné dôchodkové sporenie.

Peniaze z doplnkového dôchodkového sporenia nie sú súcastou testovania na poberanie štátom garantovaného minimálneho dôchodku. V case odchodu do dôchodku sa môže zamestnanec rozhodnút presunút akúkolvek cast svojich prostriedkov z doplnkového sporenia na svoj osobný

10 T. j. pracujúci, ktorého povinné odvody na dôchodkové a zdravotné poistenie nedosahujú 1600 USD rocne, môže na svoj úcet dobrovolne odvádzat rozdiel medzi týmito sumami, pre ktorý platia rovnaké danové pravidlá ako pre povinné odvody.

úcet, aby tak zvýšil sumu svojho starobného dôchodku. Pre samostatne zárobkovo cinné osoby predstavuje tento spôsob jednu z alternatív zabezpecenia svojho dôchodku.

Osobné úcty poistenia v nezamestnanosti

Bližší opis fungovania poistenia v nezamestnanosti v Cile je uvedený v zvláštnej kapitole.

5. Dávky vyplácané zo systému dôchodkového zabezpecenia

Celkový pocet dôchodcov v novom systéme dôchodkového zabezpecenia vzrástol z poctu 4465 v roku 1982 na 363 351 v roku 2000. V roku 2000 na jedného dôchodcu pripadalo 9 platitelov do systému.

5.1 Druhy dávok

Nový systém povinného dôchodkového sporenia v Cile poskytuje tri druhy dôchodkov: starobný, invalidný a pozostalostný, a jednorázový príspevok na pohreb. Starobné dôchodky predstavujú približne 62 % všetkých vyplácaných dôchodkov, invalidné 7,1 % a pozostalostné 30,8 %. Viac ako polovica zo súcasných dôchodcov (presne 58,7 %) si vybrala predcasný odchod do dôchodku.

Priemerná výška mesacného starobného dôchodku v decembri 2000 bola približne 180 USD, odloženého dôchodku (pri predcasnom odchode do dôchodku) 281 USD. Priemerná výška invalidného dôchodku bola 243 USD a pozostalostného (vdovského) dôchodku 99 USD.

Starobný dôchodok

Suma starobného dôchodku závisí od sumy nasporenej na osobnom úcte dôchodkového sporenia každého zamestnanca, ocakávanej dlžky života zamestnanca a úrokovej miery. Aby zamestnanec mohol získat starobný dôchodok, musí dosiahnut vek odchodu do dôchodku (65 rokov pre mužov, 60 rokov pre ženy). Každý pracujúci sa však môže i vyviazat zo systému zakúpením odloženého starobného dôchodku, ak suma na jeho osobnom úcte je dostatocne vysoká na financovanie starobného dôchodku vo výške minimálne 50 % jeho priemernej hrubej mzdy za posledných 10 rokov, a zároven vyššia ako 110 % minimálnej mzdy, garantovanej štátom.

Cile musí v súcasnosti riešit problém rozdielov medzi mužmi a ženami. Podiel žien na pracovnej sile je stále velmi malý (v dôchodkovom systéme je podiel žien iba 5 %), avšak stále sa zvyšuje. V Cile sú však stále používané diferencované úmrtnostné tabulky pre mužov a ženy. Preto, kedže ženy odchádzajú do dôchodku skôr, no zároven majú dlhšiu ocakávanú dobu života, musia si na zakúpenie dôchodku nasporit vyššiu sumu na osobnom úcte, než muži. Zvyšovaním podielu žien na pracovnej sile sa tak neustále zvyšujú i náklady štátu na vyplácanie minimálnych starobných dôchodkov.

Úroven dnes vyplácaných starobných dôchodkov je vo velkej miere ovplyvnená hodnotou dlhopisov uznania, ktoré tvoria podstatnú cast hodnoty osobných dôchodkových úctov pracujúcich, v súcasnosti odchádzajúcich do dôchodku. Starobné dôchodky vyplácané z nového, kapitalizacného systému, sú však až o 43 % vyššie ako dôchodky vyplácané z pôvodného priebežného systému.

Invalidné a pozostalostné dôchodky

Bližší opis sa nachádza v kapitole „Invalidné a pozostalostné poistenie“.

Minimálny dôchodok

Úcastníci povinného systému, ktorí si na svojich osobných úctoch nenasporia sumu dostatocnú na zakúpenie štátom stanoveného minimálneho dôchodku, spadajú do siete štátom garantovaného minimálneho dôchodku, ktorý je bližšie vysvetlený v kapitole „Úloha štátu“.

Jednorázový príspevok na pohreb

Hodnota jednorázového príspevku na pohreb je približne 370 USD. Oprávneným príjemcom tohto príspevku je osoba, ktorá vie preukázat, že znášala náklady na pohreb zomrelého klienta AFP, bez ohladu na to, ci je alebo nie je v príbuzenskom vztahu k zosnulému.

5.2 Alternatívy vyplácania dôchodkov

V Cile existujú tri alternatívy vyplácania dôchodkov:

a) Programový výber

b) Doživotná anuita

c) Docasný príjem s odloženou doživotnou anuitou

Pomer jednotlivých alternatív vyplácania dôchodkov na konci roku 2000 bol nasledovný: 40,6 % dôchodcov sa rozhodlo pre programový výber, 57,6 % dôchodcov si vybralo doživotnú anuitu, a iba 1,8 dôchodcov sa rozhodlo pre docasný príjem s odloženou doživotnou anuitou.

Programový výber

Po odchode do dôchodku si pracujúci môže ponechat svoje peniaze na svojom osobnom úcte dôchodkového sporenia vo svojom AFP, pricom si vyberá rocné sumy vo výške podielu hodnoty jeho osobného úctu11 a koeficientu potrebného kapitálu12. Tieto rocné sumy sú rozdelené na 12 mesacných platieb. Rocná suma je prepocítaná každých dvanást mesiacov a jej hodnota sa mení v závislosti od investicného výnosu AFP, výšky akumulovaných prostriedkov, ocakávanej dlžky života pracujúceho a jeho rodiny, a výberov, ktoré sa už uskutocnili. Pri tomto type dôchodkov teda AFP spravuje zdroje, a pracujúci sám prijíma riziko dožitia, ako i financné riziko, udržiavajúc si vlastnícke práva k peniazom na osobnom úcte (t.j., na rozdiel od zakúpenia doživotnej anuity, v prípade smrti pracujúceho sa na jeho osobnom úcte nachádza istý zostatok, ktorý je dedicný).

Doživotná anuita

Doživotné anuity sú predávané poistovacími spolocnostami. Pracujúci si môžu slobodne vybrat životnú poistovnu, u ktorej vymenia sumu na svojom osobnom úcte za vyplácanie pravidelne indexovanej doživotnej mesacnej anuity (starobného dôchodku). Táto anuita v sebe zahrna i pozostalostné poistenie, t. j. výplatu dávok po jeho smrti jeho pozostalým. Zakúpením doživotnej anuity pracujúci prenáša financné riziko, vyplývajúce z návratnosti financných prostriedkov a rizika dlhovekosti, na životnú poistovnu. Stráca však vlastnícke práva k peniazom na svojom osobnom úcte, nakolko ich vymenil za anuitu, a už ich teda nevlastní. Od tohto kontraktu sa nedá odstúpit.

Pre životné poistovne je vyplácanie anuít významnou zložkou ich podnikania. Aj v tomto segmente trhu existuje výrazná konkurencia a isté odlíšenie produktov13. V Cile existuje 11 Hodnota osobného úctu predstavuje celkovú sumu povinných a dobrovolných odvodov na osobný úcet dôchodkového sporenia, ktoré zaplatil pracujúci, plus sumu, ktorú si na tento úcet previedol z osobného úctu dobrovolného sporenia, plus výnosy z investovania týchto prostriedkov v AFP, plus hodnota dlhopisu uznania, plus dodatocný vklad AFP v prípade invalidného a pozostalostného dôchodku, mínus poplatky platené AFP. 12 Ide o poistno-matematický prepocet, založený na ocakávanej dlžke života rodiny a úrokovej miere používanej v AFP. Táto úroková miera je založená na priemernom výnose AFP (20 % váha) a úrokovej miere používanej v prípade doživotných anuít (80 % váha). 13 Toto platí s istými obmedzeniami, napr. výška anuity nikdy nesmie byt nižšia ako minimálny dôchodok. Poistovne napríklad môžu dodávat k anuitám isté podmienky pri dožití, napr. ak dôchodca zomrie do piatich rokov od zacatia výplaty anuity, vyplatí jeho poistovna pozostalým okrem pozostalostného dôchodku i istú pevnú sumu, atd.

informacný systém pre pracujúcich, do ktorého pracujúci, plánujúci zakúpit si doživotnú anuitu, vloží svoje osobné údaje, a obratom mu všetky životné poistovne zašlú svoje ponuky na doživotné anuity.

Trh s doživotnými anuitami prechádza v súcasnosti velmi rapídnym rastom, co je spôsobené jednak absolútnym zvýšením poctu dôchodcov, a jednak zvýšením poctu tých dôchodcov, ktorí si z troch alterna tív vyplácania ich dôchodku vybrali anuity (napríklad až 84 % pracujúcich, ktorí sa vyviazali zo systému v roku 1999 – odišli do dôchodku predcasne – sa rozhodlo pre anuity).

Docasný príjem s odloženou doživotnou anuitou

Pri výbere tejto možnosti, ktorá v podstate predstavuje kombináciu predchádzajúcich dvoch možností, je klientovi vyplácaná doživotná anuita zakúpená u životnej poistovne, s pevne stanoveným odloženým dátumom zaciatku vyplácania. Medzi dátumom odchodu do dôchodku a dátumom zaciatku vyplácania anuity, pracujúci dostáva mesacný dôchodok financovaný z penazí, ktoré si pre tento úcel špeciálne ponechal na svojom osobnom úcte dôchodkového sporenia v AFP. Takto teda klient znáša riziko a ponecháva si vlastnícke práva k svojím naakumulovaným prostriedkom iba docasne. Hodnota mesacnej splátky doživotnej anuity nesmie byt nižšia ako 50 % prvej splátky docasného mesacného príjmu, avšak nie vyššia ako 100 % tejto hodnoty.

Pri výbere ktorejkolvek z týchto troch možností, za podmienky, že si pracujúci zakúpi dôchodok vo výške viac ako 120 % minimálneho dôchodku garantovaného štátom, avšak viac ako 70 % jeho priemernej cistej mesacnej mzdy za posledných desat rokov, môže prebytok sumy na svojom osobnom úcte použit podla vlastného uváženia. To znamená, že sumu, ktorá prevyšuje kapitál potrebný na zakúpenie dôchodku v takto stanovenej výške, si môže vybrat v hotovosti.

6. Úloha štátu v novom systéme V systéme dôchodkového zabezpecenia zohráva významnú rolu i štát, a to urcovaním pravidiel a regulácií, vykonávaním dohladu a poskytovaním záruk za tento systém.

Významné postavenie štátu v systéme dôchodkového zabezpecenia vyplýva priamo z filozofickej podstaty tohto systému ako systému mandatórneho – povinného. Aby boli pracujúci a ich rodiny zabezpecené pre prípady dosiahnutia vysokého veku, invalidity, ci smrti živitela rodiny, sú všetci pracujúci povinní platit desat percent svojej hrubej mzdy vybranému AFP na svoje osobné úcty a dalších približne 0,75 % životnej poistovni. Logickou druhou stranou tejto mince je teda povinnost štátu dohliadat na bezpecnost týchto prostriedkov, a prevziat za tento dohlad i zodpovednost.

Druhým významným dôvodom na velmi pozorný dohlad nad cinnostou AFP sú práve štátne záruky za prostriedky v nich spravované. Je preto nevyhnutné dohliadat na celý penzijný systém tak, aby štátne záruky boli skutocne využité iba v prípade, že si pracujúci nedokáže nasporit dostatocnú sumu na zakúpenie minimálneho dôchodku, alebo v prípade naozaj neovplyvnitelných a neodvrátitelných okolností – a nie v prípade neefektívnosti alebo zneužitia systému ktorýmkolvek z jeho úcastníkov.

6.1 Štátne garancie v cilskom systéme dôchodkového zabezpecenia.

Štátne garancie v systéme dôchodkového zabezpecenia v Cile sa prejavujú v štyroch oblastiach:

1. Garancia minimálneho dôchodku

2. Garancia minimálneho výnosu investovaných prostriedkov

3. Garancia voci bankrotu AFP

4. Garancia voci bankrotu životnej poistovne, vyplácajúcej doživotnú anuitu

Minimálny dôchodok

Každý obcan v dôchodkovom systéme, má nárok na získanie minimálneho starobného dôchodku aj za podmienky, že si na svojom osobnom úcte nenasporil sumu dostatocne vysokú na jeho zakúpenie. Podmienkou je, aby aspon dvadsat rokov prispieval do pôvodného alebo nového systému dôchodkového zabezpecenia (desat rokov pre minimálny invalidný a pozostalostný dôchodok). V takom prípade mu štát doplatí na jeho osobný úcet sumu, ktorá je potrebná na zakúpenie minimálneho dôchodku.

Výška minimálneho dôchodku v Cile v súcasnosti je približne 100 USD.

Garancia minimálneho výnosu a garancia voci bankrotu AFP

Obe tieto garancie fungujú na princípe stanovenia minimálnej miery výnosnosti dôchodkových fondov. Tá je stanovená na úrovni 24 mesacného klzavého priemeru výnosnosti všetkých fondov v systéme, a prepocítavaná raz mesacne. Každý fond musí dosiahnut mieru výnosnosti na úrovni maximálne +- 2 % od tohto priemeru, resp. 0,5 násobku tohto priemeru.

V prípade, že fond dosiahne výnos vyšší o viac ako 2 %, než je priemerný výnos všetkých fondov, nepripisuje AFP tento výnos celý na osobné úcty klientov, ale z celej sumy prevyšujúcej dve percentá vytvára špeciálny rezervný fond pre prípad dosiahnutia výnosu nižšieho ako priemerného v budúcnosti.

V prípade, že fond dosiahne nižší výnos, ako je povolená dolná hranica odchýlky od priemeru (t. j. o viac ako 2 % menej, ako je priemer všetkých fondov), musí chýbajúcu ciastku uhradit AFP

z vlastných zdrojov, a to v prvom rade z vytvorenej rezervy pre prípad dosiahnutia výnosu nižšieho ako priemerného, a neskôr z vlastného imania. Ak fond nedokáže vyrovnat túto položku, stráca AFP licenciu, a rozdiel vyrovná štát.

V prípade bankrotu AFP, resp. defraudovaniu fondov, sa postupuje podobným spôsobom, ako keby fond dosiahol nižší ako priemerný výnos. Teoreticky teda v prípade 100 % defraudovania majetku dôchodkového fondu sa peniaze obcanom vracajú v prvom rade z rezerv fondu, a neskôr ich doplatí štát. Postup je názorne zobrazený na nasledujúcej schéme.

Je vhodné spomenút, že okrem rezervy pre prípad dosiahnutia výnosu nižšieho ako priemerného je každá AFP povinná tvorit i rezervu vo výške 1 % aktív v spravovaných dôchodkových fondoch. Táto jednopercentná hranica sa spravuje spolocne s aktívami na osobných úctoch – celková hodnota aktív v správe jedného AFP teda predstavuje 101 % hodnoty osobných úctov v jej správe. Takáto forma rezervy zároven AFP motivuje dosahovat vyššie, avšak bezpecné výnosy z investovaných aktív.

Stanovenie minimálnej miery výnosnosti má však tiež niekolko dopadov. Patria medzi ne najmä:

§ Minimálna miera výnosnosti pomáha vytvorit dôveru obcanov voci systému: obcania majú garantované, že nestratia svoje peniaze vo fondoch

§ Zaprícinuje tvorbu velmi podobných portfólií v jednotlivých fondoch: je pravda, že jedným z následkov stanovenia minimálnej miery výnosnosti je to, že všetky fondy majú podobné portfóliá. Podla miestnych expertov však toto:

o nie je v povinnom systéme s prísnymi investicnými limitmi prekvapujúce, práve naopak,

o je pravdepodobné i v prípade volnej konkurencie : aj v slobodnej konkurencii, kde nie je stanovená minimálna miera výnosnosti, dochádza ku kopírovaniu portfólií s podobným zložením u viacerých firiem a trh prirodzene konverguje k tomu, že portfóliá s rovnakou skupinou aktív majú i podobné zloženie.

o v prípade povinného systému dôchodkového sporenia nie je zásadnou nevýhodou, nakolko cielom tohto systému nie je dosahovat najvyššie, ale primerané a bezpecné výnosy.

§ Znižuje náklady dohladu: najjednoduchším spôsobom dohladu a kontroly fondov je porovnanie podobných portfólií – ak majú dva fondy velmi podobné portfóliá, avšak vykazujú napríklad velmi rozdielne výnosy, je to zásadným signálom pre orgán dohladu (naopak, v prípade rôznych, ci dokonca personalizovaných portfólií v povinnom systéme je dohlad takmer nemožný).

Pre stanovenie minimálnej miery výnosnosti je najvýhodnejšie používat systém benchmarkov, alebo dnešný systém pužívaný v Cile, kde sa minimálna miera výnosnosti stanovuje ako urcitá odchýlka od priemernej miery výnosnosti (vid schéma na dalšej strane).

Samozrejme, ako spôsob ochrany voci defraudu je nevyhnutné i splnenie ostatných podmienok, a to najmä inštitucionálnej architektúry systému: nezávislý dohlad, správna regulácia, oddelenie majetku fondov od majetku DSS, investicné limity, nezávislý depozitár, atd..

Pocas 22 rokov fungovania dôchodkového systému v Cile nedošlo ani v jednom prípade k defraudovaniu ci tunelovaniu majetku dôchodkových fondov a AFP.

Garancia voci bankrotu životnej poist ovne, vyplácajúcej doživotnú anuitu

Štát v druhom pilieri garantuje i ochranu obcana poberajúceho dôchodok zo životnej poistovne pred pádom tejto poistovne. Táto garancia v Chile existuje v dvoch stupnoch:

§ štát garantuje výšku minimálneho dôchodku (v súcasnosti cca. 100 USD pri priemernej mesacnej hrubej mzde USD 500)14

§ štát garantuje i cast dôchodku nad úrovnou minimálneho dôchodku podla uvedenej sché-my:

14 Všetky sumy sú získané prepoctom na USD zo špeciálnej menovej jednotky UF.

6.2 Regulácie a dohlad

Základným subjektom, ktorý vykonáva dohlad nad systémom dôchodkového zabezpecenia v Cile a jeho reguláciu, je Superintendencia penzijného systému (bližší popis tejto inštitúcie je uvedený v kapitole 3.2 – subjekty nového systému). Ide o nezávislý dozorný orgán.

V praxi regulácie dôchodkového systému pokrývajú nasledovné okruhy:

I. Investicné regulácie

a. Pravidlá diverzifikácie portfólií b. „Custody“ služby – depozitár dôchodkových fondov c. Hodnotenie dôchodkových fondov d. Kontrola konfliktu záujmov e. Investicné postupy f. Hodnotenie rizika g. Garancie minimálnej výnosnosti

II. Marketing

a. Fungovanie pobociek b. Dealerská siet – predavaci produktov c. Publicita (reklama, inzeráty, atd.)

III. Licencovanie

a. Zahrna všetko, co súvisí s AFP, vrátane napr. poplatkov, atd.

IV. Dávky

a. Starobný dôchodok b. Invalidný a pozostalostný dôchodok (zahrna procesy priznávania dôchodkov –

zdravotné komisie) c. Vyplácanie dávok (cast bude spadat do regulácie poistovní, preto bude treba

upravit i tieto pravidlá (napr. povinnost poistovne vytvárat rezervy, atd.) d. Základný (minimálny) dôchodok

V. Fungovanie osobných úctov (najrozsiahlejšia cast, pripravuje sa posledná)

a. Výber odvodov b. Pravidlá registrácie príspevkov na osobné úcty, dobrovolných príspevkov, atd. c. Postupy (technické) vyplácania dávok

VI. Transfery klientov medzi AFP

VII. Úctovná osnova a postupy úctovania

a. Správca dôchodkových úctov b. Dôchodkový fond

VIII. Organizácia a fungovanie orgánu dohladu a regulácie

a. Všetky procesy, inštitucionálne otázky, atd. (môže byt aj v zákone) b. Práva a povinnosti, sankcie a pokuty (môže byt aj v zákone)

Založenie novej AFP

Založenie novej AFP musí byt v Cile schválené Superintendenciou dôchodkového systému. Procedúra schvalovania zahrna najprv predloženie prospektu spolocnosti, v ktorom sú opísané všetky základné informácie o novej AFP, a jej plán podnikania. Špecifické informácie, ktoré musia byt predložené, zahrnajú úvodný list, podnikatelský plán a návrh stanov a štatútu spolocnosti.

Podnikatelský plán musí obsahovat informácie ako:

a) Poslanie podnikatelského subjektu a jeho ciele

b) Identifikácia vlastníckej štruktúry a pôvodu vloženého kapitálu

c) Strategická analýza podnikania

d) Ekonomické zhodnotenie projektu

e) Casový plán aktivít.

Regulácia prestupov klientov z jednej AFP do inej

Jedným zo základných kamenov systému dôchodkového sporenia je možnost klientov zmenit svojho správcu dôchodkového úctu. Táto možnost je dôležitá pre zachovanie konkurencie medzi jednotlivými AFP, avšak zvyšuje náklady tohto systému.

Po 22 rokoch fungovania dôchodkového systému v Chile je možné skonštatovat, že sa tento systém v mnohých ohladoch stabilizoval. Napriek tomu vývoj klientskych transferov prešiel niekolkými fázami, a i dnes je tento ukazovatel pomerne vysoký.

V priebehu prvého roka od spustenia systému neboli prestupy v podstate regulované, a kvôli neznalosti systému neboli klientami takmer vôbec využívané. Neskôr však pocet transferov dosiahol závratné výšky (až 50 % klientov v roku 1997), co malo za následok vydanie nových regulácií, upravujúcich transfery. Boli zavedené administratívne prekážky prestupov, napríklad osobná návšteva klienta v AFP v prípade jeho vystúpenia z neho, nevyhnutnost predloženia kópie identifikacného dokladu a posledného výpisu z osobného úctu v predchádzajúcom fonde. To znížilo pocet transferov, a najmä pocet neplatných transferov. Je dôležité poznamenat, že v tomto období vysoká fluktuácia klientov nepomáhala ani samotným AFP, pre ktoré náklady na merketing a dealerskú siet predstavovali 40 % celkových nákladov. Došlo však i k ciastocnej samoregulácii medzi AFP, ktoré zaviedli „blacklisty“ dealerov, ktorí casto presúvali jednotlivých klientov (za úcelom získania dealerskej odmeny), ci zmeny vyplácania dealerskej odmeny z jednorázovej ciastky na ciastku rozdelenú po dobu niekolkých mesiacov (s podmienkou, že klient musí týchto niekolko mesiacov zostat v danom AFP).

Prílišná regulácia transferov sa však tiež neosvedcila, nakolko silnejšie prekážky prestupu klientov z jedného AFP do iného znižujú konkurenciu medzi AFP, a naopak môžu zvyšovat náklady (každý klient, ktorý má stažené ci obmedzené opustenie AFP, má pre AFP vyššiu hodnotu, a tá je teda na jeho získanie ochotná vynaložit vyššiu sumu).

V roku 2002 predstavovala úroven prestupov pocet 250 000.

Investicné regulácie

Penzijné fondy môžu investovat iba do tých nástrojov financného trhu, ktoré sú taxatívne vymedzené v zákone. V súcasnosti tieto regulácie umožnujú investovat do štátnych cenných papierov emitovaných centrálnou bankou a Ministerstvom financií, dlhopisov uznania, a do

dalších nástrojov, medzi nimi termínovaných vkladov, hypotekárnych záložných listov, zmeniek, dlhopisov a akcií financných inštitúcií, atd.

Investicné regulácie zahrnajú i zložitý proces hodnotenia rizika, ktorý vykonávajú súkromné spolocnosti (ratingy spolocností ako Moody’s ci Standard and Poor’s) a národná Risk Rating Comission (Komisia pre hodnotenie rizika, CCR).

Investicné limity pre penzijné fondy sú stanovené tak, aby zabezpecili adekvátny a zároven bezpecný výnos pre klientov. Investicné limity sú stanovené podla viacerých faktorov. Nasledovné uvedené tabulky znázornujú limity a ich vývoj do roku 2002. V súcasnosti došlo k výrazným zmenám z dôvodu zavedenia viacerých fondov v správe jednej AFP (vysvetlené v dalšej kapitole).

Maximálne investicné limity podla typu nástrojov financného trhu – zjednodušený prehlad

Nástroj Máj 1981 Sep. 1985 Dec. 1989 Dec. 1990 Dec. 2000

a. Štátne pokladnícné poukážky Bez limitu 50 50 45 50 b. Termínované vklady a iné CP predstavujúce vklady alebo garantované financnými inštitúciami (sys. ochr. vkladov)

40 40 50 50

c. Zmenky emitované financnými inštitúciami

b. + c. = 70

80 80 80 50 d. Obligácie štátnych a súkromných firiem 60 40 40 50 45 e. Komercné papiere 0 0 0 10 10 f. Kótované firemné akcie 0 0 30 30 40 g. Podiely v akciových investicných fondoch 0 0 0 h. Podiely v podielových fondoch do nehnutelností 0 0 0

i. Podiely v podielových fondoch rizikového kapitálu 0 0 0

g + h + i = 10 g + h + i = 25

j. Podiely v podielových fondoch sekuritizovaných pôžiciek

0 0 0 0 2

k. Investície v zahranicí 0 0 0 10 16 l. Dalšie nástroje verejného sektora schválené centrálnou bankou 0 0 0 0 1

m. Hedgingové operácie 0 0 0 0 20 n. Podiely v iných penzijných fondoch (AFP) 20 20 20 20 0

Maximálne investicné limity podla emitenta

Existujú dva dôvody na zavedenie týchto investicných limitov: Po prvé, diverzifikuje sa nimi riziko penzijného fondu povinným rozložením investícií medzi viacerých emitentov. Po druhé, týmito limitmi sa obmedzuje vplyv AFP na jednotlivé subjekty – AFP napríklad nikdy nemôžu získat kontrolu nad obchodnými spolocnostami.

Tieto limity tiež zahrnajú limity podla jednotlivých sektorov národného hospodárstva. Tieto sa delia na financný sektor (banky a leasingové spolocnosti), zahranicný sektor, uzavreté podielové fondy, štát a súkromné spolocnosti. V rámci každého z týchto sektorov sú stanovené limity podla druhov jednotlivých nástrojov.

Ako príklad môžeme uviest maximálne limity podla emitenta v prípade dlhopisov, zmeniek, a akcií súkromných spolocností.

Maximálna prípustná investícia do dlhopisov a zmeniek vydaných alebo rucených jednou spolocnostou, je najnižšia z nasledujúcich hodnôt:

i. 7 % hodnoty fondu, vynásobenej koeficientom váženého priemerného rizika danej spolocnosti,15

ii. Jednotný koeficient pre firemné dlhopisy16, vynásobený faktorom cistých aktív spolocnosti17

iii. 20 % hodnoty emisie, do ktorej dlhopis patrí.

Maximálna prípustná investícia do akcií jednej komercnej spolocnosti je najnižšia z nasledovných hodnôt:

i. 5 % hodnoty fondu, vynásobenej faktorom koncentrácie18, vynásobenej faktorom likvidných aktív19, vynásobenej faktorom cistých aktív danej spolocnosti,

j. 7 % celkových upísaných akcií danej spolocnosti.

Maximálne investicné limity podla špecifického rizika

Aby sa znížili špecifické riziká, ktorým musí penzijný fond celit pri istých druhoch investícií, boli stanovené i investicné limity pre špecifické riziká. Môžeme uviest nasledovné príklady:

i. Zakázané nástroje, príp. nástroje s vysokým investicným rizikom

Suma celkových investícií do uzavretých podielových fondov rizikového kapitálu, nehnutelností a akcií, titulov, ktorých emitent je mladší ako 3 roky, titulov s ratingom BBB alebo N-3, a akcií, ktoré nedostanú súhlas od Komisie pre hodnotenie rizika, nesmie prekrocit maximálny limit, ktorý Centrálna banka Cile stanovuje medzi 15 a 30 % hodnoty dôchodkového fondu.

ii. Investície do nehnutelností

Suma celkových investícií do hypotekárnych záložných listov, podielov v uzavretých podielových fondov nehnutelností, majú maximálny limit stanovený vo výške 30 % hodnoty penzijného fondu.

Maximálne investicné limity podla skupiny financných nástrojov

Cielom tohto limitu je stanovit maximálnu výšku percenta dôchodkového fondu investovaného do jednej skupiny nástrojov financného trhu.

Napríklad celkové investície do cenných papierov s premenlivým výnosom nesmú presiahnut limit, stanovený Centrálnou bankou Cile na úrovni 40 – 50 %.

15 Koeficient váženého priemerného rizika spolocnosti sa (zjednodušenie) získa scítaním rizika daného nástroja, a percenta podielu sumy tejto investície na celkovej sume investícií fondu do nástrojov daného dlžníka. Riziko daného nástroja je odvodené od jeho ratingu: pre rating AAA je to 1, pre AA je to 0,9, pre A je to 0,8. Pre BBB je to 0,6, 16 Jednotný koeficient je stanovený Centrálnou bankou Cile v rozmedzí 0,08 až 0,12. 17 Hodnota faktora cistých aktív závisí od podielu cistých aktív na celkových aktívach spolocnosti. Hranicné hodnoty sú 1, ak je tento podiel vyšší ako 80 %, a 0,6, ak je tento podiel medzi 40 a 60 %. 18 Hodnota faktora koncentrácie závisí na percente vlastníctva podielu spolocnosti, ovládaného majoritným vlastníkov, a jej hranicné hodnoty sú 1, ak majoritný vlastník ovláda 32 % a menej spolocnosti, a 0,3, ak ovláda viac ako 65 % spolocnosti. 19 Hodnota faktora likvidných aktív závisí od prítomnosti akcií na burze, a jej extrémnych hodnotách, stanovených Centrálnou bankou Cile, a jej hranicné hodnoty sú 1 pre vysoko likvidné akcie (blue chips) a 0,3 pre akcie velmi slabo obchodované na burze.

Limity pre emisie blízke AFP

Nakoniec je potrebné spomenút, že limity na investície do nástrojov emitovaných osobami blízkymi AFP sú predmetom striktnej regulácie. Napríklad, ak je emitent akcií v urcitom vztahu k AFP, akcie musia mat velmi vysokú likviditu a investicný limit ako podiel na celkovej hodnote aktív fondu klesá zo 7 na 2 %. Okrem toho je stanovený limit 5 % na všetky cenné papiere emitované osobami so vztahom k AFP.

Založenie viacerých fondov v rámci investovania prostriedkov povinného sporenia

Od roku 2003 došlo k výraznému diverzifikovaniu portfólia dôchodkových fondov, investujúcich prostriedky z osobných úctov dôchodkového sporenia pracujúcich. Každá AFP môže mat založených až pät fondov, s rozlicne stanovenými investicnými limitmi.

Pri vstupe do systému si každý klient môže vybrat, do ktorého z piatich fondov A až E chce investovat. Existujú tu však reštrikcie v závislosti od veku. Osoby staršie ako 50 rokov nesmú investovat vo fonde A a osoby staršie ako 55 rokov musia investovat iba v jednom z fondov D alebo E.

Fond: Investicný limit: A B C D E

CP s pevným výnosom 45 - 80 25 – 60 15 – 40 5 – 20 0 CP s variabilným výnosom 20 – 55 40 – 75 60 – 85 80 - 95 100 Prípustný vek: Menej ako

50 rokov Menej ako 55 rokov neobmedzený

V prípade, že sa samotný pracujúci nerozhodne, do ktorého z týchto fondov chce investovat, AFP automaticky investuje jeho prostriedky vo fonde A do veku 35 rokov, vo fonde B do veku približne 50 rokov, a v jednom z fondov D alebo E po dosiahnutí veku 55 rokov.

Autorizované financné trhy

Penzijné fondy môžu vykonávat obchody iba na autorizovaných trhoch, ktoré splnajú definované minimálne štandardy – najmä velký pocet kupujúcich a obchodujúcich na danom trhu bez možnosti manipulovat s trhovou cenou, schopnost poskytovat okamžité informácie o vývoji trhu, atd.

Všetky transakcie penzijných fondov musia prebehnút na oficiálnom sekundárnom trhu. Dovolený je nákup dlhových a kapitálových nástrojov na primárnom trhu, za podmienky, že tento trh splna zvláštne požiadavky. Priamo pri emisii je dovolené nakupovat i dlhové nástroje centrálnej banky a Ministerstva financií.

Superintendecia penzijného systému monitoruje v reálnom case všetky obchody s aktívami penzijných fondov.

Funkcia depozitára (Custody)

Cenné papiere predstavujúce minimálne 90 % hodnoty penzijného fondu musia byt držané u depozitára, ktorým je Centrálna banka Cile alebo zahranicné a domáce inštitúcie s licenciou na túto cinnost. Táto služba je vyžadovaná s cielom chránit cenné papiere, do ktorý fond investoval. Táto služba musí byt poskytovaná inštitúciou, ktorá vlastní potrebnú technickú infraštruktúru (napojenú na orgán dohladu) pre takýto druh cinnosti.

Do roku 2001 bola ako depozitár pre všetky domáce cenné papiere využívaná iba jedna súkromná spolocnost, nazvaná Centrálny depozitár cenných papierov (Depósito Central de Valores).

Regulácia konfliktu záujmov

Pravidlá upravujúce konflikt záujmov sú stanovené v zákone o kapitálovom trhu. Tento zákon stanovuje nasledovné pravidlá:

a) Znižujú sa investicné limity pre penzijné fondy, investujúce do nástrojov financného trhu emitovaných spolocnostou s urcitým vztahom k AFP,

b) Povinnost investovat 1 % rezervu AFP do rovnakého portfólia ako investície aktiv fondu, cím sa eliminuje konflikt záujmov medzi dvoma investicnými portfóliami,

c) Pravidlá zakazujúce poskytovat dôverné a „insiders“ informácie, týkajúce sa obchodov penzijného fondu,

d) Pravidlá zakazujúce štandardizované praktiky AFP, ktoré môžu poškodit penzijný fond alebo bezdôvodne obohatit tretie strany,

e) Pravidlá regulujúce ustanovenie správnej rady AFP a regulujúce spolocnosti, ktoré sa môžu podielat na vlastníctve akcionárskych podielov AFP,

f) Regulácie volby riaditelov AFP tak, aby sa odstránila závislost od vlastníkov a aby jediným cielom riaditela AFP bolo spravovat prostriedky klientov najlepším možným spôsobom,

g) Regulácia obchodovania s nástrojmi financného trhu, prípustnými pre AFP, pre ludí, ktorí vdaka svojej pozícií môžu mat informácie o investicných zámeroch a rozhodnutiach AFP,

h) Založenie vnútorného kontrolného systému vrámci AFP, ktorý je predmetom externého auditu.

7. Invalidné a pozostalostné poistenie Sys tém invalidného a pozostalostného poistenia v Cile funguje v rámci druhého, povinného kapitalizacného piliera. Je spravovaný súkromnými správcami dôchodkových fondov (AFP) a súkromnými životnými poistovnami20.

Cinnost životných poistovní sa premieta v dvoch rovinách:

a) poskytovanie invalidného a pozostalostného poistenia na základe zmluvy s konkrétnym AFP

b) výplata anuít, prípadne programových výberov, pri priznaní invalidného dôchodku.

Obe tieto aktivity sú vykonávané v plne konkurencnom prostredí. Na ich vyko návanie nepotrebuje životná poistovna špeciálnu licenciu alebo povolenie od regulacného orgánu.

7.1 Fungovanie invalidného a pozostalostného poistenia

Každý AFP je zo zákona povinný uzavriet invalidné a pozostalostné poistenie za svojich klientov ako celok s jednou zo životných poistovní. Zo zákona životná poistovna, ktorá uzavrie zmluvu s konkrétnym AFP, poistuje dve riziká:

a) smrt b) invaliditu - plnú

- ciastocnú

Každý zamestnanec v rámci penzijného systému odvádza do penzijného fondu podla vlastného výberu penzijné odvody vo výške približne 12 – 13 % hrubej mzdy (bod 1 na oboch schémach). Z týchto odvodov predstavuje vklad na osobný úcet dôchodkového sporenia 10 %, poplatok AFP približne 1,2 % a poplatok za invalidné a dôchodkové poistenie priemerne 0,75 % (poplatky stanovujú poistovne v zmluve s AFP raz do roka, v súcasnosti sa pohybujú v rozmedzí 0,68 do 0,82 %21).

Z týchto prostriedkov AFP prevedie spomínaných 10 % na osobný úcet klienta a poplatok za poistenie životnej poistovni (body 2 a 3 na oboch schémach). Poplatok poistovni je stanovený ako uvedené percento zo mzdy + fixná suma, rovnajúca sa administratívnym nákladom životnej poistovne s daným poistením.

Invalidné poistenie

Invalidné poistenie pokrýva iba riziko, ktoré zamestnancovi vznikne mimo plnenia pracovných úloh, tzv. „common risk“. Riziko pracovných úrazov povinne kryje samotný zamestnávatel v rámci zvláštneho odvodu22. Invalidný dôchodok dnes v Cile poberá približne 70 000 obcanov.

V prípade, že v živote zamestnanca nastane udalost, ktorá zníži jeho pracovnú schopnost, požiada tento o pridelenie invalidného dôchodku. O prisúdení rozhoduje špeciálna posudková zdravotná komisia, zložená z piatich lekárov nominovaných Superintendenciou (orgánom dohladu nad dôchodkovým systémom). Rozhodovacieho procesu sa zúcastnuje zástupca životnej poistovne, u ktorej má AFP daného zamestnanca uzavreté poistenie. V každom regióne Cile je jedna takáto posudková komisia. Proti jej rozhodnutiu môže podat odvolanie tak zamestnanec, ako aj zástupca 20 Poistovne v Cile sú rozdelené na životné a neživotné, pricom ide o samostatné právne entity – životná poistovna nemôže poskytovat neživotné poistenie a naopak. 21 Pri spustení penzijného systému v roku 1981 sa tieto poplatky pohybovali na úrovni 1,5 – 1,8 % hrubej mzdy. 22 V súcasnosti vo výške približne 1,5 % hrubých miezd zamestnancov.

životnej poistovne. V takomto prípade nárok na invalidný dôchodok posudzuje druhostupnová, národná posudková komisia, ktorej rozhodnutie je konecné.

Pri posudzovaní sa komisia riadi sekundárnou legislatívou – zdravotnými štandardmi, ktoré presne uvádzajú jednotlivé diagnózy, postupy posudzovania a % straty pracovnej schopnosti pri jednotlivých diagnózach. Komisia sa tohto „manuálu“ musí striktne pridržat.

Pri rozhodnutí o prisúdení invalidného dôchodku rozhoduje percento straty pracovnej schopnosti zamestnanca. V prípade, že zame stnanec stratí viac ako 50 % pracovnej schopnosti, má nárok na ciastocný invalidný, a v prípade že stratí viac ako 66 % pracovnej schopnosti, na úplný invalidný dôchodok. Tieto dôchodky sú doživotné, v prípade ich poberania klient nemá neskôr nárok na starobný dôchodok.

Druh invalidity % postihnutia

Výška dôchodku23,24,25

Vymeriavací základ Minimálny dôchodok

Úplná 50 % 70 % 70 % z min. mzdy (cca. USD 100)

Ciastocná 66 % 50 %

Priemerná hrubá základná mzda za

posledných 10 rokov

50 % z min. mzdy (cca. USD 100)

V prípade, že je klientovi prisúdený invalidný dôchodok, životná poistovna, s ktorou mal jeho AFP uzavretú zmluvu o invalidnom a pozostalostnom poistení, mu zacne prisúdený dôchodok vyplácat po dobu troch rokov (4 na schéme).

Po troch rokoch je zamestnanec povinný znovu prestúpit pred posudkovú komisiu, ktorá rozhodne o tom, ci je jeho pracovná schopnost stále znížená. Postup je obdobný ako pri prvom posúdení.

V prípade, že dôvody pre poberanie invalidného dôchodku pominuli, prestane mu životná poistovna vyplácat invalidný dôchodok. V takomto prípade mu zároven životná poistovna na osobný úcet doplatí sumu, rovnajúcu sa 10 % odvodom za tri roky (po ktoré poberal invalidný dôchodok), vypocítané z rovnakého základu, z akého bol vypocítaný invalidný dôchodok.

V prípade, že aj druhé posúdenie potvrdí zníženú pracovnú schopnost o viac ako 50, resp. 66 %, nastáva dalšia fáza invalidného poistenia.

Životná poistovna vyplatí na osobný úcet klienta penažnú sumu (bod 5), ktorá spolocne s úsporami klienta postacuje na zakúpenie doživotnej anuity vo výške prisúdeného dôchodku (vid. tabulka vyššie). Životná poistovna teda nevypláca celú sumu na zakúpenie anuity, ale iba rozdiel medzi potrebnou sumou a sumou, ktorú si klient za svoj pracovný život naakumuloval na svojom osobnom úcte. Pri výpocte potrebnej anuity sa životná poistovna musí pridržat regulátorom stanovených úmrtnostných tabuliek a úrokovej miery.

23 Dôchodok je stanovený na základe tzv. UF, t. j. špeciálnej menovej jednotky zohladnujúcej reálnu hodnotu penazí (indexovanej o infláciu) 24 V prípade zamestnancov krytých poistením, ktorí však v case poistnej udalosti neprispievajú do AFP, dôchodok predstavuje 50 % v prípade plného invalidného a 35 % v prípade ciastocného invalidného dôchodku, nie nižšie ako minimálny dôchodok. Zamestnanci, ktorí sú nezamestnaní v case poistnej udalosti, majú právo na invalidný a pozostalostný dôchodok v období 12 mesiacov od ich posledného poistného odvodu pre zamestnancov, ktorí prispievali minimálne šest mesiacov z roka predchádzajúceho roku, v ktorom nastal prvý mesiac ich nezamestnanosti. V prípade SZCO sú podmienky tvrdšie, SZCO musela zaplatit svoj posledný odvod najneskôr v mesiaci predchádzajúcom mesiac, v ktorom nastala poistná udalost. 25 Tento dôchodok – doživotná anuita – v sebe povinne zahrna i pozostalostné poistenie pre zamestnanca.

Za prostriedky na svojom osobnom úcte si zamestnanec zakúpi anuitu u ktorejkolvek zo životných poistovní, poskyt ujúcich tento produkt na trhu (bod 6). Nemusí si teda vybrat tú poistovnu, s ktorou mal jeho AFP uzavreté poistenie (a ktorá mu doplatila sumu na osobný úcet) – hoci táto poistovna je ako jediná zo zákona povinná podat zamestnancovi ponuku na vyplatenie anuity, opät na základe regulátorom stanovených tabuliek a úrokovej miery – ale ktorúkolvek zo všetkých životných poistovní.

Po zakúpení doživotnej anuity mu vybraná životná poistovna zacne vyplácat doživotný invalidný, resp. ciastocný invalidný dôchodok.

Schéma fungovania invalidného poistenia v Cile

Pozostalostné poistenie

V prípade úmrtia zamestnaca je získavajú jeho pozostalí (manželka, deti, rodicia) právo na výplatu pozostalostného dôchodku.

Pozostalostný dôchodok pre manželku predstavuje 50 % priemernej hrubej základnej mzdy manžela za posledných 10 rokov, pre dieta 15 % tejto mzdy (v prípade iba jedného z týchto dedicov 60 % tejto mzdy).

Životná poistovna 1 prevedie na osobný úcet pozostalého sumu, potrebnú na zakúpenie anuity vo výške pozostalostného dôchodku (bod 4 na schéme). Túto sumu prevedú pozostalí do životnej poistovne 2 podla vlastného výberu (bod 5 na schéme).

Pozostalí si môžu vybrat z viacerých druhov vyplácaných anuít: doživotná anuita, anuita s warrantmi, atd. Dávky vypláca životná poistovna.

V niektorých prípadoch (ak nie sú pozostalí v priamom rade, ak nie je manželka a deti sú staršie ako 24 rokov) sa suma na osobnom úcte stáva predmetom dedicského konania.

V prípade, že zosnulý bol poberatelom invalidného dôchodku, pozostalostné poistenie bolo súcastou vyplácaného invalidného dôchodku a vypláca ho priamo tá životná poistovna, u ktorej si zosnulý zakúpil doživotný invalidný dôchodok.

Schéma fungovania pozostalostného poistenia v Cile

7.2 Niektoré dalšie aspekty fungovania invalidného a pozostalostného poistenia v Cile

Poist ovne

V Cile v súcasnosti existuje 7 penzijných fondov (AFP). Tieto fondy majú uzavreté zmluvy o poskytovaní invalidného a pozostalostného poistenia s 3 životnými poistovnami. Zmluvy sa uzatvárajú zvycajne na dva roky, pricom cena (poplatok) sa upravuje každý rok. Výplatu anuít z tohto poistenia poskytuje 32 rôznych životných poistovní. Mesacne je v Cile pridelených približne 2000 anuít (vrátane starobných).

Poplatok, ktorý platí každý AFP životnej poistovni, s ktorou má uzavretú zmluvu o životnom a pozostalostnom poistení, sa skladá z dvoch castí:

- fixná cast – fixná suma, ktorá kryje administratívne náklady životnej poistovne s vykonávaním poistenia

- variabilná cast, ktorá sa skladá z tzv. maximum rate a tzv. provisional rate (pozri graf):

o maximum rate je vlastne skutocná výška poplatku ako percento z hrubej mzdy, ktorú odvádza zamestnanec penzijnému fondu, a ten ju presúva životnej poistovni

o provisional rate je skutocná výška nákladov životnej poistovne s poistením, ktorá zahrna primeraný zisk

V prípade, že je provisional rate nižšia ako maximum rate (ako je tomu v súcasnosti v Cile), celý tento rozdiel pripadá AFP a je súcastou jeho zisku.

Invalidné a pozostalostné poistenie pokrýva:

- doplnenie sumy na osobnom úcte klienta do výšky sumy potrebnej na zakúpenie zákonom stanovenej anuity

- trojrocné obdobie medzi definitívnym potvrdením nároku na invalidný dôchodok, pocas ktorého poistovna vypláca invalidný dôchodok v zákonom stanovej výške,

- sumu, rovnajúcu sa sume odvodov na osobný úcet za tri roky, v prípade, že po troch rokoch pominul nárok klienta na získanie invalidného dôchodku (obnovili sa pracovné schopnosti na viac ako 50 %)

- v prípade, že je klient poberatelom invalidného dôchodku, pozostalostné poistenie je zakalkulované v cene invalidného dôchodku (poistovna, vyplácajúca invalidný dôchodok, zároven v jeho cene automaticky poskytuje invalidné poistenie)

Rezervy a systém garancií

Životná poistovna, ktorá chce poskytovat AFP invalidné a pozostalostné poistenie, poprípade poskytovat výplatu anuít, musí splnat zákonné podmienky ako každá iná životná poistovna, a na túto cinnost nepotrebuje žiadne špeciálne licencie ani povolenia.

Životné poistovne spadajú pod Úrad dohladu nad poistovníctvom, a teda nie pod Superintendenciu penzijného systému.

Každá životná poistovna musí tvorit rezervy na invalidné a pozostalostné poistenie. Tieto rezervy sú velmi vysoké, predstavujú až 150 % poplatku, ktorý poistovna za poskytnutie poistenia inkasuje. Tieto rezervy nemusia byt držané na osobitnom úcte, ale pri ich investovaní platia špeciálne regulácie a investicné limity.

V prípade bankrotu poistovne sú dôchodky a zdroje na ich krytie nadradené ostatným dlhom, t. j. v prvom rade sa z likvidacného zostatku životnej poistovne uhradia záväzky z výplaty dôchodkov, a až následne ostatné záväzky poistovne.

V prípade bankrotu poistovne sú záväzky z výplaty dôchodkov v prvom rade hradené z urcených rezerv poistovne. Ak tieto zdroje nie sú dostatocné, nastupuje štátna garancia. Táto ga rancia v Chile existuje v dvoch stupnoch:

- štát garantuje výšku minimálneho dôchodku (v súcasnosti cca. 100 USD pri priemernej hrubej mzde USD 500)

- štát garantuje i cast dôchodku nad úrovnou minimálneho dôchodku podla schémy uvednej v kapitole úloha štátu:

Dealeri

V minulosti sa v Cile objavil problém agresívnej ponuky anuít zo strany životných poistovní prostredníctvom ich dealerov. Skutocnost bola taká, že životné poistovne poskytovali svojim dealerom za získanie klienta, ktorý si u nich zakúpil anuitu, odmenu až vo výške 5 % z jeho osobného úctu. Casto nastala situácia, ked dealer svojmu klientovi prislúbil cast tejto odmeny v hotovosti, ak si ten vyberie danú životnú poistovnu.

Po odhalení týchto praktík Úradom pre dozor nad poistovníctvom tento pohrozil svojim zásahom vo forme stanovenia maximálnej výšky dealerského poplatku. Aby poistovne predišli tomuto zásahu, dohodli sa medzi sebou na stanovení pravidla, že nebudú vyplácat dealerskú odmenu vo výške viac ako 2,5 % hodnoty osobného úctu klienta, ktorý si u nich zakúpi anuitu. Došlo teda k samoregulácii tohto trhu.

Zároven poistovne vybudovali centralizovaný informacný systém pre anuity. Tento systém funguje prostredníctvom internetu takým spôsobom, že klient – záujemca o kúpu anuity, príp. jeho maklér, zadá do systému svoje požiadavky a údaje, a rôzne životné poistovne mu obratom zašlú svoje ponuky anuít za stanovených podmienok. Klient tak môže lahko a prístupne získat porovnanie všetkých ponúk všetkých potenciálnych poskytovatelov anuít.

7.3 Poucenie zo systému invalidného a pozostalostného poistenia v Cile

Zástupcovia životnej poistovne Vida Corp uvádzajú nasledujúce najzávažnejšie chyby systému invalidného a pozostalostného poistenia v Cile, ktoré boli odstránené a ktorých sa je nevyhnutné pri implementácii podobného systému vyvarovat:

a) stanovenie základu pre výpocet dôchodku: donedávna slúžil pre výpocet dôchodkových dávok v Cile priemer hrubých miezd zamestnanca za posledný 1 rok. Zmenou tohto základu na 10 rokov sa predišlo špekuláciám a získal sa rovnomernejší ukazovatel.

b) posudková zdravotná komisia a presné posudkové štandardy: zavedenie posudkových komisií s úcastou zástupcu životnej poistovne sa vytvoril správny systém posudzovania oprávnenosti nárokov klienta. Presné a striktné zdravotné štandardy neponechávajú priestor pre korupciu ci subjektívne ovplyvnovanie rozhodnutia a sú nevyhnutným predpokladom správneho fungovania tohto systému.

c) trojrocné casové obdobie a druhé, definitívne posúdenie oprávnenosti nárokov klienta na poberanie invalidného dôchodku po troch rokoch, zefektívnilo systém invalidného poistenia a zlepšilo systém posudzovania oprávnenosti nárokov klienta na invalidný dôchodok.

8. Poistenie v nezamestnanosti V novembri 1990 bola v Cile uskutocnená reforma poistenia v nezamestnanosti, v rámci ktorej bol vytvorený kapitalizacný systém tohto poistenia, spravovaný, rovnako ako v prípade dôchodkového zabezpecenia, jednotlivými AFP.

Na poistenie v nezamestnanosti odvádza zamestnanec mesacne 0,6 % zo svojej hrubej mzdy, zamestnávatel odvádza dalších 2,4 % z hrubej mzdy zamestnancov. Príjem z týchto odvodov sa delí na dve casti: prvá cast smeruje do solidárneho piliera, ktorý zároven štát rocne dotuje v závislosti od svojich fiskálnych možností sumou cca. 10 miliónov USD. Druhá cast sa kumuluje na tzv. osobnom úcte poistenia v nezamestnanosti, ktorý pre každého zamestnanca spravuje AFP. Za správu a administráciu tohto úctu si AFP úctujú poplatky v približnej výške 0,6 % z jeho aktív. Výnos z investovania týchto prostriedkov je velmi podobný z výnosu v penzijných fondoch.

Maximálny vymeriavací základ pre poistenie v nezamestnanosti je rovnaký ako pri dôchodkovom poistení. Zamestnanec je však povinný prispievat si na svoj osobný úcet iba po dobu 11 rokov, ak z neho medzitým necerpal. Po týchto 11 rokoch koncí jeho povinnost platit odvody na poistenie v nezamestnanosti.

V prípade, že sa zamestnanec stane nezamestnaným, štát mu garantuje podporu v nezamestnanosti po dobu 6 mesiacov. Táto podpora je vyplácaná degresívne, v prvom mesiaci vo výške 50 % hrubej mzdy, klesajúc až k 35 % hrubej mzdy v šiestom mesiaci nezamestnanosti. Na výplatu podpory v nezamestnanosti sa používajú prostriedky z osobného úctu poistenia v nezamestnanosti. V prípade, že tieto prostriedky nie sú dostatocné, dopláca rozd iel štát zo spomenutého solidárneho piliera.

Uplatnovanie vlastníckych práv je v prípade prostriedkov na osobnom úcte poistenia v nezamestnanosti upravené podobne ako na osobnom úcte dôchodkového sporenia. V prípade, že v case odchodu do dôchodku má zamestnanec na svojom osobnom úcte poistenia v nezamestnanosti financné prostriedky, stávajú sa jeho vlastníctvom a môže s nimi nakladat podla lubovôle. V prípade smrti zamestnanca, ktorý má na svojom osobnom úcte poistenia v nezamestnanosti nevyužité financné prostriedky, do výšky približne 2000 dolárov si ich môžu v hotovosti vybrat jeho priami pozostalí. Suma nad 2000 dolárov sa stáva predmetom riadneho dedicského konania.

9. Dopady reformy dôchodkového systému v Cile

9.1 Výsledky fungovania AFP systému

Hodnota aktív v AFP

Celková reálna hodnota aktív v správe AFP rástla v období rokov 1981 až 2000 priemerným rocným tempom 29 %, zo sumy 300 miliónov USD (0,9 % HDP) v decembri 1981 na sumu 42,27 miliardy USD (58,2 % HDP) v decembri 2001. Takýto silný nárast je vysvetlovaný masovým presunom pracujúcich zo starého do nového systému, vysokým priemerným výnosom z investovaných prostriedkov, vysokým pomerom prispievatelov do systému k poberatelom dôchodku, a vysokým ekonomickým rastom krajiny (ciastocne aj vdaka dopadu reformy na rast reálnych miezd a zamestnanost).

Superintendecia AFP Cile ocakáva, že v rokoch 2002 až 2023 bude priemerné rocné tempo rastu aktív v penzijných fondoch na úrovni 7,1 %. To by znamenalo, že by sa hodnota týchto aktív zvýšila na 177,6 miliardy USD (87,8 % HDP).

Výnos z investovaných prostriedkov

Superintendencia AFP 3 x do roka zverejnuje výnosnost jednotlivých AFP, aby pracujúcim umožnila porovnat výkonnost jednotlivých fondov. Tento ukazovatel v sebe zahrna i náklady na poplatky, hoci v skutocnosti sú tieto platené nad odvod na osobný úcet, a teda neovplyvnujú výšku stavu na osobnom úcte dôchodkového sporenia pracujúceho.

Priemerný rocný reálny výnos pocas fungovania systému bol 10,3 %. Hodnota reálneho rocného výnosu však prejavovala znacnú volatilitu, ked maximálnu hodnotu 29,7 % dosiahla v roku 1991 a minimálnu hodnotu -2,5 % v roku 1995. Táto volatilita pramení z faktu, že investície penzijných fondov sú prehodnocované denne na základe trhových cien, takže zmeny na akciových trhoch i v úrokovej miere sa okamžite prenášajú do hodnoty aktív fondov a ich rocnej miery návratnosti.

Graf: Miera reálneho rocného výnosu systému AFP v Cile (1981 – 2002)

12,8%

21,3%

12,3%

6,9%

15,6%

29,7%

3,0%

18,2%

3,5%4,7%

-1,1%

16,3%

28,5%

3,6%

16,2%

-2,5%

4,4%

6,7%

3,1%

6,5%

5,4%

13,4%

-5%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

1981

1982

1983

1984

1985

1986

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

Nov. 2

002

Reálny rocný výnos Priemerný reálny rocný výnos

10,3 %

Kedže neexistuje žiaden vhodný ukazovatel, s ktorým by bolo možné porovnat rocnú mieru výnosnosti penzijných fondov, nie je možné vyvodit závery o kvalite ich manažmentu. Avšak je možné skonštatovat, že medzi rokmi 1981 a 2000 boli výnosy penzijných fondov o 3,8 % vyššie ako priemerná rocná úroková miera na bankové vklady. V každom prípade existujú minimálne tri faktory, ktoré výrazne ovplyvnili výšku investicnej návratnosti AFP, hoci od manažmentu penzijných fondov nezáviseli:

a) investicné regulácie, ktoré v znacnej miere ovplyvnujú zloženie investicných portfólií fondov,

b) štátna pomoc bankrotujúcim bankám po kríze v rokoch 1982 a 1983, ktorá uchránila vlastníkov dlhových nástrojov emitovaných bankami, medzi nimi i penzijné fondy, pred hlbokými stratami (v tom case bolo viac ako 50 % aktív fondov investovaných do dlhových CP emitovaných bankami),

c) razantný ekonomický rast krajiny v rokoch 1984 – 1998, ktorý sa prejavil v rovnako razantnom náraste hodnoty aktív v krajine.

Je neodškriepitelné, že historické vysoké výnosy patria minulosti a nemožno s nimi pocítat v nasledujúcich rokoch, no i napriek tomu výnosnost fondov v budúcich rokoch je ocakávaná na vyššej úrovni, než 4 %, s ktorými sa kalkulovalo pri modelovaní tohto systému.

Poplatky AFP

Poplatok, ktorý klient platí svojmu AFP, sa skladá z dvoch castí: pevnej a percentuálnej. Výška tohto poplatku nie je regulovaná, a je ponechaná plne na konkurencnom súboji medzi fondami.

V súcasnosti klienti platia svojim AFP poplatok na úrovni približne 2,25 % hrubej mzdy, co však zahrna i náklady na invalidné a pozostalostné poistenie, ktoré AFP okamžite presúva životnej poistovni. Reálny poplatok AFP sa tak pohybuje približne na úrovni 1,5 %.

Tento poplatok je stahovaný z hrubej mzdy zamestnanca nad rámec povinného odvodu na osobný úcet. Každý zamestnanec tak platí mesacne zo svojej hrubej mzdy 10 % na osobný úcet a približne 2,25 % ako poplatok pre AFP.

Spomínaný fixný poplatok (stanovený ako absolútna suma, v priemere 0,8 USD mesacne) si AFP stahuje priamo z hodnoty osobného úctu. Tým sa znižuje konecná hodnota financných prostriedkov naakumulovaných na osobnom úcte obcana. Niektoré z AFP však tento fixný poplatok vôbec klientom neúctujú, a u ostatných je jeho výška zanedbatelná.26

Ak by sme sledovali trend vývoja poplatkov, zistili by sme, že má klesajúci charakter, hoci fondy spociatku reagovali na hospodárske výkyvy (napríklad v case hospodárskej krízy pri páde reálnych miezd zvýšili poplatky).

Napriek tomu, že podla všeobecného presvedcenia patrí Cile k „drahým“ krajinám v oblasti dôchodkového zabezpecenia, prepocty dokazujú, že náklady zamestnanca na poplatky AFP v súcasnosti sú ekvivalentné manažérskemu poplatku vo výške cca. 0,75 % aktív z fondu. Ak by boli poplatky AFP zachované na dnešnej úrovni, v období 1981 – 2021 by ich priemerná výška prepocítaná ako percento aktív fondu dosiahla 0,53 %. Pritom manažérske poplatky v podielových fondoch v Cile sú 2,9 %, v USA 1,1 %, a napríklad náklady dnešného amerického systému sociálneho zabezpecenia predstavujú 1,25 % pri prepocítaní na rovnaký základ.

26 V prípade zahrnutia tohto fixného poplatku do priemernej rocnej miery výnosnosti (z predchádzajúcej kapitoly) by sa jej úroven od roku 1981 do roku 2001 zmenila na 9,2 %.

Pocet AFP

Od spustenia systému AFP v Cile vládla medzi jednotlivými správcami dôchodkových úctov silná konkurencia. V roku 1981 fungovalo v Cile 12 AFP, ktoré boli vlastnené podnikatelskými skupinami, zamestnaneckými organizáciami a dokonca i odbormi. Po financnej kríze v roku 1982 a následných vládnych intervenciách boli tieto podiely odpredávané, a to najmä silným zahranicným investorom.

Pocet AFP zostával prakticky nezmenený až do roku 1990, ktorý priniesol koniec vojenskej vlády a prvé slobodné prezidentské volby. Po odstránení obáv z politického ukoncenia dôchodkového systému, na ktoré si netrúfla ani nová lavicová vláda, sa pocet konkurentov v tejto oblasti výrazne zvýšil, a v decembri 1994 poskytovalo svoje služby až 21 rôznych AFP. K tejto expanzii prispeli i vysoké miery výnosnosti v týchto rokoch. Neskôr však nastala etapa konsolidácie trhu, poznamenaná najmä množstvom fúzii a akvizícii. Dnes v Cile pôsobí 7 rôznych AFP. Táto situácia je stabilizovaná. Tri najväcšie AFP ovládajú takmer 80 % trhu a všetky AFP sú vlastnené silnými zahranicnými investormi, ktorí zväcša podnikajú i v iných segmentoch financného trhu v Cile.

9.2 Dopady fungovania AFP systému

Vytvorenie systému dôchodkového sporenia môže viest k piatim potencionálnym dopadom na národné hospodárstvo krajiny: ovplyvnuje fiskálnu situáciu krajiny, celkovú výšku úspor a ich zloženie, rozvoj kapitálového trhu, trh s prácou a celkovú ekonomickú efektívnost krajiny.

V prípade Cile je nárocné odhadnút vplyv reformy dôchodkového systému na tieto oblasti, kedže dôchodková reforma sa uskutocnila spolu s niekolkými dalšími ekonomickými reformami, ovplyvnujúcimi spomenuté oblasti.

Úspory

Celkové úspory v hospodárstve je možné vypocítat ako súcet dobrovolných úspor obyvatelstva, úspor v rámci dôchodkového systému, úspor firiem, vládnych úspor a cistých zahranicných úspor. Dôchodková reforma teda ovplyvnuje výšku úspor priamo, vytváraním úspor v dôchodkovom systéme (zatial co priebežný systém generuje iba deficity), a nepriamo, pôsobením na dalšie zložky celkových úspor (na úspory firiem, vdaka zmenám v nákladoch práce a vdaka novým investicným príležitostiam na kapitálovom trhu; na úspory domácností, vdaka zmene vnímania dôchodkového systému, zníženiu „krátkozrakosti“ obcanov, zavedeniu vlastníckych práv do dôchodkového systému; na cisté zahranicné úspory vdaka integrácií Cile do medzinárodných kapitálových tokov).

Celkové úspory v Cile zacali rást výrazným tempom od roku 1985, po odstránení následkov financnej krízy zo zaciatku osemdesiatych rokov. V tomto období došlo k výraznému nárastu úspor firiem, i obcanov, a úspor vlády. Nedá sa však povedat, že by dôchodková reforma stimulovala nárast dobrovolných úspor obyvatelstva – neboli však ani zaznamené poklesy tohto ukazovatela.

Nakoniec je dôležité doplnit, že úspory sú považované za hlavný motor hospodárskeho rastu krajiny takmer všetkými ekonomickými teóriami, nevynímajúc napríklad marxizmus. Je preto pravdepodobné, že nárast úspor spôsobený dôchodkovou reformou bol jedným z faktorov vysokého hospodárskeho rastu Cile v posledných dvadsiatich rokoch.

Kapitálový trh

Dopady fungovania nového penzijného systému na kapitálový trh sa prejavili najmä v náraste investicných zdrojov a ich následnom investovaní do rôznych nástrojov kapitálového trhu. Dalšími významnými vplyvmi sú zlepšenie regulacného rámca kapitálového trhu, ktorý je neoddelitelnou súcastou realizácie dôchodkovej reformy, inovácii a nových nástrojoch kapitálového trhu, znížení ceny kapitálu, a v lepšej alokácii financných zdrojov vdaka profesionalizácii a špecializácii financného trhu. Po uskutocnení dôchodkovej reformy sa velmi výrazne zvýšil objem obchodovania na cilskom kapitálovom trhu, vznikali nové spolocnosti, nové financné nástroje. Reforma výrazným spôsobom ovplyvnila i integráciu krajiny do celosvetového kapitálového trhu.

Poistný trh

Výrazný bol i dopad reformy dôchodkového systému na poistný trh v Cile. Poistovne, ako už bolo v práci spomínané, zohrávajú významnú úlohu v systéme dôchodkového sporenia v Cile, nakolko zabezpecujú výplatu anuít a poskytovanie invalidného a pozos talostného poistenia v rámci systému. V case spustenia penzijnej reformy bol pritom poistný trh v Cile velmi slabo rozvinutý, dnes patrí medzi najkonkurencnejšie na svete. Rastúca konkurencia na tomto trhu viedla napríklad k poklesu poplatkov za invalidné a pozostalostné poistenie z 1,2 % hrubej mzdy v roku 1991 na približne 0,7 % v roku 2002.

Príjmy z poskytovania doživotných anuít a poistného za invalidné a pozostalostné poistenie tvorili v roku 1997 75,73 % všetkého prijatého poistného životnými poistovnami v Cile (t. j. všetkých tržieb súvisiacich s poskytovaním poistenia).

Fiskálne dopady

Fiskálne dopady reformy dôchodkového systému sú podrobne popísané v druhej kapitole tejto práce.

Výstavba

Jedným zo sektorov, ktoré dôchodková reforma výrazne ovplyvnila v pozitívnom zmysle, bol sektor stavebníctva, a to najmä výstavby bytov. Vplyv dôchodkových fondov sa prejavil najmä vo výraznom náraste investícií do hypotekárnych záložných listov, ktoré boli použité na poskytovanie hypotekárnych úverov na bytovú výs tavbu. Dôchodkové fondy sa podielajú i na financovaní lacnejších sociálnych bytov, ktorých pocet v Cile narastá.

Maximálny investicný limit pre hypotekárne záložné listy a im príbuzné nástroje je pre penzijné fondy 50 % ich celkového objemu. Zaciatkom devä tdesiatych rokov penzijné fondy vlastnili až dve tretiny všetkých hypotekárnych záložných listov emitovaných v krajine, v roku 1997 tento pomer dosahoval 52,2 %.

Výstavba významných národných cestných tahov v Cile je tiež v súkromných rukách. Štát udeluje licencie na postavenie cesty, pricom jej investor získava právo istý pocet rokov inkasovat na nej mýto. Aj tieto mimoriadne financne nárocné investície sa uskutocnujú vdaka vysokému podielu AFP na nich, ktoré investujú do dlhových papierov spolocností budujúcich tieto cesty.

Dalšie sektory

Dôchodkové fondy sa výrazne podielali na privatizácii energetických a telekomunikacných spolocností v Cile. Sú významným financovatelom podnikatelských projektov, a to najmä v oblasti tažobného priemyslu, ktorý stále tvorí chrbtovú kost cilskej ekonomiky.