crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/.../S/7F92119588FD432DB623D538CF7FA4E5.docx · Web viewPo výsadbe...

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITREFAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

Evidenčné číslo: 2125060

Záhradná terapia – možnosti uplatnenia v záhradno-

architektonickej tvorbe( Diplomová práca )

Študijný program: Záhradná a krajinná architektúra

Študijný odbor: 6.1.17 Krajinná a záhradná architektúra

Školiace pracovisko: Katedra záhradnej a krajinnej architektúry

Školiteľ: Ing. Denisa Halajová, PhD.

Nitra 2011 Bc. Luboš Šandor

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCENázov záverečnej práce: Záhradná terapia – možnosti uplatnenia v záhradno-

architektonickej tvorbe

Označenie záverečnej práce: diplomová práca

Jazyk, v ktorom sa práca vypracuje: slovenský

Anotácia: Predkladaná diplomová práca sa zaoberá problematikou a možnosťami

využitia záhradnej terapie v prospech seniorov.

Cieľom teoretickej časti je štúdium literatúry pojednávajúcej o danej problematike

a následnom vypracovaní literárneho prehľadu o súčasnom stave problematiky.

Prvá časť teoretickej časti je venovaná starobe a seniorom vo všeobecnosti. Pojednáva

sa v nej najmä o aspektoch a dôsledkoch starnutia.

Druhá časť je už venovaná záhradnej terapii, presnejšie princípom, ktoré sa využívajú

pri tvorbe priestorov pre túto terapiu. Taktiež sa zaoberá výberom vhodných druhov

rastlín pre tieto záhrady.

Vlastná práca je zameraná na návrh architektonických a sadovníckych úprav areálu

domova dôchodcov v Bratislave - Petržalke tak, aby odzrkadľoval možnosti záhradnej

terapie vo vzťahu k seniorom a možnosti územia, vyplývajúce z vykonaných analýz.

Študent: Bc. Luboš Šandor

Fakulta: Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva

Študijný program: záhradná a krajinná architektúra

Študijný odbor: 4121800 krajinná a záhradná architektúra

Školiace pracovisko: Katedra záhradnej a krajinnej architektúry

Fakulta: Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva

Školiteľ: Ing. Halajová Denisa, PhD.

Vedúci školiaceho pracoviska: prof. Ing. Feriancová Ľubica, PhD.

Dátum schválenia: 2.5.2011 ......................................................................

Podpis vedúceho školiaceho pracoviska

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaný Luboš Šandor vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému

"Záhradná terapia – možnosti uplatnenia v záhradno-architektonickej tvorbe"

vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 12. mája 2011

Bc. Luboš Šandor

POĎAKOVANIE

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Denise Halajovej, PhD., a pani

PhDr. Želmíre Šepitkovej za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri

vypracovaní diplomovej práce.

V Nitre 12. mája 2011

Bc. Luboš Šandor

ABSTRAKTŠANDOR, Luboš : Záhradná terapia – možnosti uplatnenia v záhradno-architektonickej

tvorbe [diplomová práca]. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Fakulta

záhradníctva a krajinného inžinierstva. Vedúci diplomovej práce: Ing. Denisa Halajová,

PhD. 2011, text: 77 strán, prílohy: 90 strán

Predkladaná diplomová práca sa zaoberá problematikou a možnosťami využitia

záhradnej terapie v prospech seniorov.

Cieľom teoretickej časti je štúdium literatúry pojednávajúcej o danej problematike

a následnom vypracovaní literárneho prehľadu o súčasnom stave problematiky.

Prvá časť teoretickej časti je venovaná starobe a seniorom vo všeobecnosti. Pojednáva

sa v nej najmä o aspektoch a dôsledkoch starnutia.

Druhá časť je už venovaná záhradnej terapii, presnejšie princípom, ktoré sa využívajú

pri tvorbe priestorov pre túto terapiu. Taktiež sa zaoberá výberom vhodných druhov

rastlín pre tieto záhrady.

Vlastná práca je zameraná na návrh architektonických a sadovníckych úprav areálu

domova dôchodcov v Bratislave - Petržalke tak, aby odzrkadľoval možnosti záhradnej

terapie vo vzťahu k seniorom a možnosti územia, vyplývajúce z vykonaných analýz.

Kľúčové slová:

záhradná terapia, záhrada zmyslov, terapeutická záhrada, alternatívna liečba, záhrady

pre seniorov

ABSTRACT

ŠANDOR, Luboš : Horticultural Therapy –Ways of Its Applications in Garden

Architecture Production [dissertation work]. Slovak University of Agriculture in Nitra.

Horticulture and Landscape Engineering Faculty. Dissertation work supervisor: Ing.

Denisa Halajová, PhD. 2011, text:77 pages, appendices: 90 pages.

The presented dissertation work focuses on the topic and alternative applications

of horticultural therapy with benefits for the elderly.

The theoretical part is aiming to study current literature on this topic and consequently

make a summary of current issues and problems in the literature.

The first part is dealing mostly with senescence and the elderly in general. It discusses

especially the aspects and consequences of aging.

The second part is dealing with horticultural therapy, more specifically the landscaping

principles in use for this type of therapy. It also discusses the choice of appropriate plant

species for these gardens.

The actual work is concentrating on architecture and plants proposals for a residential

home for elderly in Petržalka, Bratislava, in a way which makes a full use of

horticultural therapy potential for the elderly in the given area, as followed from the

analyses presented.

Key Words:

Horticultural therapy, sensory garden, therapeutic garden, alternative medicine, gardens

for elderly

OBSAH:

ÚVOD9

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 10

1.1 Podstata staroby a starnutia 10

1.2 Záhradná terapia a seniori 14

1.2.1 Alzheimerova choroba 14

1.2.2 Multiinfarktová demencia 15

1.2.3 Depresia 16

1.3 Programy záhradnej terapie 17

1.3.1 Sociálne programy 17

1.3.2 Liečebné programy 18

1.4 Typy záhrad 20

1.5 Výhody plynúce z aktivít záhradnej terapie 21

1.6 Všeobecne platné požiadavky na bezbariérové prostredie 23

1.6.1 Telesné postihnutia 23

1.6.2 Zmyslové postihnutia 26

1.6.3 Mentálne postihnutia 29

1.7 Všeobecné princípy pri tvorbe priestorov pre záhradnú terapiu 30

1.7.1 Vonkajšie priestory pre záhradnú terapiu 30

1.7.2 Vnútorné priestory pre záhradnú terapiu 35

1.7.3 Pracovné náradie 40

1.7.4 Bezpečnostné opatrenia 40

1.8 Sortiment rastlín 42

1.8.1 Zrak 42

1.8.2 Čuch 43

1.8.3 Hmat 44

1.8.4 Sluch 45

1.8.5 Chuť 45

1.8.6 Nevhodné rastliny 46

2 CIEĽ PRÁCE 48

3 MATERIÁL A METÓDY 49

3.1 Charakteristika záujmového územia 49

3.2 Prírodné podmienky 49

3.3 Analýzy 51

4 VÝSLEDKY PRÁCE 54

4.1 Návrh 54

4.1.1 Popis kompozičného a architektonického riešenia 54

4.1.2 Popis sadovníckeho riešenia 57

4.1.3 Popis technických prvkov 58

4.2 Príprava územia 60

4.3 Popis technického riešenia 62

4.3.1 Základné kapacity záujmového územia 62

4.3.2 Návrh sortimentu a výsadba drevín 62

4.3.3 Návrh sortimentu a výsadba trvaliek, letničiek a tráv 65

4.3.4 Založenie technických prvkov 67

4.4 Údržba areálu domova dôchodcov 69

4.4.1 Údržba porastov 69

4.4.2 Údržba kvetinových záhonov 70

4.4.3 Údržba trávnikov71

5 DISKUSIA A ZÁVER 72

6 POUŽITÁ LITERATÚRA 74

7 PRÍLOHY 77

ÚVOD

Vo svojej bakalárskej práci s názvom Záhradná terapia – možnosti uplatnenia

v záhradno-architektonickej tvorbe, som sa venoval záhradnej terapii vo všeobecnosti.

Pojednáva sa v nej o histórii záhradnej terapii, o zeleni a jej vplyvoch na celkové

zdravie človeka a pod.

Diplomová práca s rovnomenným názvom sa už hlbšie zaoberá problematikou

a možnosťami využitia záhradnej terapie v prospech seniorov.

Seniori sú v súčasnosti pomerne početnou skupinou obyvateľstva, a ich množstvo sa

neustále zvyšuje. Vstup do dôchodku predstavuje veľký prelom v živote človeka. Ich

život, ktorý bol doteraz orientovaný najmä na prácu a rodinu dostáva úplne iný rozmer.

Takisto aj ich zdravotný stav sa mení vzhľadom na ich vek a vznikajú im rôzne

obmedzenia týkajúce sa najmä ich pohyblivosti, zmyslov, zdravia,...

Záhradná terapia a k nej pridružené činnosti predstavujú vhodné aktivity pre seniorov,

ktoré pomáhajú zlepšiť ich celkový zdravotný stav. Pomáhajú zmierniť príznaky

rôznych duševných chorôb, zmierňujú príznaky po zraneniach, ale hlavne, poskytujú

priestor na nadväzovanie nových kontaktov so svojimi rovesníkmi. Záhradná terapia sa

tak stáva dôležitou súčasťou života seniorov a napomáha prežiť záver ich života

zmysluplne a dôstojne.

9

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1 PODSTATA STAROBY A STARNUTIA

Európska populácia starne. Početné zastúpenie starších ľudí v populácii patrí

k najvýznamnejším demografickým charakteristikám súčasnej spoločnosti a začína sa

prejavovať svojimi dôsledkami i v našich podmienkach. Pokles počtu detí a rast počtu

starších ľudí je pre ľudstvo nový fenomén, ktorý je spojený s celým radom závažných

sociálnych, psychologických a ekonomických následkov, ktoré významne ovplyvňujú

život jednotlivcov ako i celej spoločnosti (Balogová, 2009).

Je všeobecne známe, že obyvateľstvo Slovenska starne a zvyšuje sa počet ľudí

v produktívnom veku v porovnaní s ekonomicky činným obyvateľstvom (Balogová,

2009).

Pôrodnosť na Slovensku dlhodobo klesá a podľa prognóz asi bude aj naďalej. Počet

živonarodených detí sa u nás postupne znižuje už od konca 70. rokov. Od konca 80.

rokov však zaznamenávame taký pokles, že nasledujúce generácie sa u nás postupne

zmenšujú. (Čajovec, Hajdúchová, 2003)

Počas posledného sčítania ľudu z roku 2002 bolo zistených 844000, teda 16%

celkového obyvateľstva Slovenska vo veku 60 a viac rokov.

Starnutie a staroba ako vývinové obdobie človeka

Starnutie a staroba sú významnou etapou ontogenetického vývinu jednotlivca

a predstavujú prirodzenú súčasť životného cyklu človeka. Sú javom individuálnym

a spoločenským. Z ontogenetického hľadiska môžeme starnutie považovať za jednu

z etáp ľudského veku. Najzaužívanejším meradlom na určovanie periodizácie etáp

ľudského života v odbornej literatúre je vek. Vek chápeme ako vymedzenie určitého

časového úseku, doby niečím charakteristickej či už v spoločensko-historickom

význame alebo vo vzťahu k ľudskému životu. (Čornaničová, 1998).

10

Svetová zdravotnícka organizácia (www.who.int) prijala takéto chronologické delenie

staroby:

- čiastočná staroba 60 – 74 rokov

- vysoký vek 75 – 89 rokov

- dlhovekosť 90 rokov a viac

Aspekty a dôsledky starnutia a staroby

Starnutie je chápané ako nezvratný biologický proces, univerzálny pre celú

prírodu, ktorý začína dňom narodenia. Trvanie života je podmienené geneticky, pričom

sa hovorí o multifaktoriálnej dedičnosti, t. j., že na procese starnutia sa podieľa viacero

faktorov súčasne. Starnutie je prirodzeným procesom, zachytávajúcim celé bio-psycho-

sociálno-duchovné spektrum života jedinca. Tento proces nazývame starobou. Staroba

sa vzťahuje skôr k procesu, k určitému obdobiu života, než k stavu. Kým starnutie je

zákonitý biologický proces, staroba je posledným obdobím života a je vždy zakončená

smrťou. (Krajčík, 2000).

Vyšší vek so sebou prináša obdobie najväčších životných kríz. Starší človek

stráca určité sociálne úlohy, stráca skôr nadobudnuté kontakty, menia sa jeho

perspektívy a hodnotový systém. Veľkým prelomom v jeho živote je vstup do

dôchodku, odchod detí z rodiny. Jedinec žijúci doterajším pracovným a rodinným

režimom sa musí preorientovať na inú činnosť, na oblasť kultúry, športu a vlastné

záujmy. Tieto zmeny v živote staršieho človeka by mali byť postupné a nenásilné.

V tomto období je starší človek konfrontovaný s neustále chudobnejším sociálnym

prostredím, kedy sa musí vyrovnať so stratou blízkej osoby, partnera, ale aj priateľov,

známych. Mení sa finančná situácia človeka, je nútený zaoberať sa myšlienkou zmeny

životného štandardu a jeho doterajšieho životného priestoru a prostredia. Často je to

spôsobené aj zhoršením zdravotného stavu, kedy už samotný starší človek sa nedokáže

sám o seba postarať a kvalita jeho života je narušená.

V zamedzení alebo zmiernení následkov sociálnej deprivácie má ne zastupiteľnú úlohu

rodina. Tieto zmeny v živote staršieho človeka považujeme za sociálne, psychické

a biologické riziká (Hegyi, 1994).

11

biologické riziká:

- nehybnosť,

- ochorenie s ohrozením straty života,

sociálne riziká:

- strata sebestačnosti alebo hrozba vzniku spoločenskej odkázanosti,

- strata partnera/partnerky,

- osamelosť alebo život v sociálnej izolácii,

- nízky ekonomický príjem,

- odkázanosť na inštitucionálnu starostlivosť,

- zmena sociálneho prostredia,

- zmena doterajšieho životného štýlu,

- zmena doteraz platných hodnôt,

psychické riziká:

- stavy zmätenosti,

- duševná choroba,

- pasívny postoj k životu,

- submisívny typ osobnosti.

12

Zdravotný stav a choroby u seniorov

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (www.who.int) v európskom

regióne iba 20 % z ľudí nad 60 rokov neudáva žiadnu chorobu, ale časť zo

zostávajúcich referuje o jednej, ale častejšie o viacerých chorobách.

Podľa úradu verejného zdravotníctva SR (www.uvzsr.sk) medzi najčastejšie choroby

starších ľudí patrí:

- srdcovocievne choroby,

- hypertenzia,

- cievne mozgové príhody,

- cukrovka,

- zhubné nádory,

- choroby pohybového systému,

- chronická obštrukčná choroba pľúc,

- poruchy zmyslových orgánov,

- duševné poruchy (depresia, demencia).

Prevalencia chorôb je u starších ľudí dvoj až trojnásobne vyššia v porovnaní

s dospelými. Starší ľudia sú dvakrát tak často a dlho hospitalizovaní, a rovnako aj

spotreba liekov je u nich dvojnásobne vyššia. Zlý zdravotný stav je príčinou celého radu

predčasných úmrtí, zhoršenej kvality života, ale i vysokých nákladov na starostlivosť

o tieto vrstvy populácie (Balogová, 2009).

13

1.2 ZÁHRADNÁ TERAPIA A SENIORIZáhradkárčenie je rekreačnou aktivitou pre tisíce seniorov, ktorý majú kladný

vzťah k záhradám ale aj k interiérovým rastlinám. Mnoho ďalších sa zúčastňuje na

skupinových aktivitách ako sú záhradné kluby, akcie v arborétach či botanických

záhradách a pod. Pre stále väčší počet seniorov sa tak záhradkárčenie stáva základnou

terapeutickou činnosťou (SIMSON, STRAUS, 2007).

Zo záhradnej terapie majú podľa SIMSONA a STRAUSA (2007) prospech najmä:

- seniori, snažiaci sa zachovať si svoje celkové zdravie,

- seniori, zúčastňujúci sa rehabilitácii z chronických chorôb a postihnutí,

- seniori, bojujúci s duševnými poruchami (najmä demenciou).

Z hore uvedeného vidíme, že záhradná terapia je viac menej podpornou aktivitou, ktorá

má vplyv na celkové zdravie človeka, tak fyzické ako aj duševné. Hlavné využitie

možno vidieť práve v podpore duševného zdravia čím prispieva k zmierneniu či

odstráneniu rôznych duševných porúch.

Medzi najčastejšie duševné poruchy seniorov patrí demencia a depresia.

Demenciou nazývame skupinu symptómov, ktoré sú zvyčajne spôsobené zmenami

v normálnej činnosti mozgových buniek. U starších ľudí sa najčastejšie stretávame

s dvoma typmi demencie: Alzheimerovou chorobou a multiinfarktovou demenciou.

1.2.1 Alzheimerova choroba

Definícia: toto ochorenie je najčastejším typom demencie u starších ľudí. Na

Slovensku týmto ochorením trpí 50-60 tisíc ľudí. Ide o chronické, degeneratívne

a nereverzibilné ochorenie, pri ktorom odumierajú nervové bunky v mozgu. Ochorenie

postihuje tie časti mozgu, ktoré kontrolujú myslenie, pamäť a jazyk.

Symptómy: progresívne, mnohostranné zmeny duševných schopností, strata pamäte,

úsudku a orientácie s ohľadom na čas, miesto či osobu, úpadok jazykových zručností,...

Zmeny v správaní a osobnosti: zmeny môžu zahŕňať zmätenosť, neschopnosť

vykonávať rutinné úlohy, úzkosť, podráždenosť, nepokoj, paranoidné myšlienky,...

(www.alzheimer.sk).

14

http://www.alzheimer.sk/

Tab. č. 1: Praktické ukazovatele choroby počas jednotlivých fáz (SIMSON, STRAUS,

2007).

FÁZA POŠKODENIE

1. fáza – normálny stav bez poškodenia

2. fáza – zábudlivosť žiadne poškodenie, ale subjektívne obavy o stratu pamäte

3. fáza – ľahké zmätenie neschopnosť plniť náročnejšie zamestnania

4. fáza – ťažké zmätenie znížená schopnosť zvládať denné aktivity, ako

nakupovanie, upratovanie, hospodárenie s financiami,...

5. fáza – ľahká demencia nepotrebuje nevyhnutne pomoc pri návšteve toalety alebo

pri jedle, ale môže mať problémy s výberom vhodného

oblečenia, môže vyžadovať pomoc pri kúpeli,...

6. fáza – stredná ťažká

demencia

problémy s obliekaním, potrebuje pomoc pri kúpeli (môže

sa rozvinúť v strach z kúpania), neschopnosť ovládať

vyprázdňovanie (inkontinencia moču a stolice),...

7. fáza – ťažká demencia dysfunkcia motoriky a reči s nasledovným postupom:

- strata slovnej zásoby

- strata pohybových schopností

- stupor (chorobná duševná strnulosť)

- kóma

1.2.2 Multiinfarktová demencia

Definícia: toto ochorenie je spôsobené sériou mŕtvic, ktoré spôsobili poškodenie

mozgu alebo jeho tkaniva. Neliečený krvný tlak je najvýznamnejším rizikovým

faktorom. Ďalšími príčinami sú vysoký cholesterol, cukrovka a srdcové problémy.

Symptómy: zmätenosť a problémy s pamäťou, problémy s chôdzou, strata kontroly

močového mechúra a čriev, emočné problémy,...

Zmeny v správaní a osobnosti: zmeny môžu zahŕňať zmätenosť, neschopnosť

vykonávať rutinné práce, úzkosť, podráždenosť, nepokoj, paranoidné myšlienky,...

(www.solen.sk).

15

http://www.solen.sk/

1.2.3 DepresiaDefinícia: Depresia je bežná porucha, ktorá postihne niekedy počas života

takmer každého piateho človeka. Vedie k pocitom smútku, beznádeje, k strate

prežívania radosti, energie aj vôle. Od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia

líši najmä tým, že:

- je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok,

- trvá dlhšie

- nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť.

Symptómy: emočné problémy, poruchy spánku, problémy s pamäťou a sústredením,

tráviace problémy,...

Zmeny v správaní a osobnosti: smutná, úzkostlivá nálada, pocity beznádeje, strata

záujmu a radosti, nespavosť resp. nadmerná ospalosť, strata chuti do jedla, pokles

energie, únava,... (www.server.sk).

16

http://www.server.sk/

1.3 PROGRAMY ZÁHRADNEJ TERAPIEV záhradnej terapii rozlišujeme tri typy programov, odborné, liečebné a sociálne

(ŠANDOR, 2009).

Pre potreby seniorov sa však najčastejšie využívajú sociálne a liečebné programy.

1.3.1 Sociálne programy

Sociálne programy záhradnej terapie slúžia najmä k zlepšeniu celkového zdravia

účastníkov, používaním záhradníčenia ako voľnej aktivity. Záhradníčenie je veľmi

cenné, a je časťou procesu, ktorý zvyšuje

Uspokojenie zo života a celkové zdravie. Tieto programy sa zaujímajú viac

o celkový vývoj osoby než o liečenie špecifickej choroby či poranenia (ŠANDOR,

2009).

Prostredie pre sociálne programy

Súkromné domovy

S nárastom počtu starého obyvateľstva sa stále viac využívajú domovy dôchodcov.

Záhradnícke aktivity tak dostávajú priestor aj v bežných oblastiach, na balkónoch,

nádvoriach i vo vnútornom prostredí budov. Taktiež rôzne záhradné kluby začínajú

organizovať činnosti spojené so záhradníctvom a spájať obyvateľov s podobnými

záujmami (ŠANDOR, 2009).

Spoločenské záhrady (parky)

Parky a záhrady nájdeme všade, v mestách i dedinách, veľké i malé,

odzrkadľujúce túžbu (a možno potrebu) obrábať a pestovať. Záhradní terapeuti tu

pracujú so znevýhodneným obyvateľstvom na zlepšení sociálnej integrácie, osobného

uspokojenia, duševného zdravia a celkového blahobytu (ŠANDOR, 2009).

Miestne skupinové domovy

Skupinové domovy, ktoré sú domovom pre ľudí s vývojovými postihnutiami,

duševnými chorobami alebo inými postihnutiami tiež ponúkajú záhradnícke aktivity pre

svojich obyvateľov. Navyše, za predpokladu rôznych aktivít, zlepšenia výživy

17

a podpory duševného zdravia môžu tieto záhrady pomôcť domovu a jeho obyvateľom

(ŠANDOR, 2009).

Centrá pre seniorov

Sociálne programy v centrách pre seniorov slúžia k povzbudeniu celkového zdravia

seniorov, vedú ich k zdravšiemu a aktívnejšiemu životu. Záhrady poskytujú seniorom

výživu a potravu a pomáhajú tak obmedzovať výdavky spojené s potravinami

(ŠANDOR, 2009).

Sociálne programy sú podľa ŠANDORA (2009) určené pre:

- starších ľudí,

- sociálne slabšie skupiny,

- bezdomovcov,

- ľudí s postihnutím.

Výhody pre klientov

Účastníci sociálnych programov záhradnej terapie môžu prospievať

rôznymi spôsobmi, všetky však zlepšujú ich zdravie. Aktivity a cvičenia na čerstvom

vzduchu v prírodnom prostredí, produkcia zdravého jedla, šanca zapojiť sa do

spoločnosti, mať predmet záujmu, je len niekoľko možných výhod týchto programov

(ŠANDOR, 2009).

1.3.2 Liečebné programy

Liečebné programy záhradnej terapie sú navrhnuté pre pomoc jednotlivcom pri

zotavení sa po chorobe alebo poranení. Profesionálne služby môžu zahŕňať fyzické

cvičenia, poznávanie, aktivity posilňujúce duševné zdravie a komunikačné schopnosti

(ŠANDOR, 2009).

Prostredie pre liečebné programy

Liečebné ústavy (nemocnice)

Liečebné programy záhradnej terapie sú využívané v liečebných ústavoch po celej

krajine. Často sú využívané interiérové aj exteriérové aktivity, čo umožňuje využívať

tieto programy po celý rok. Tieto programy poskytujú pacientom, ktorý nie sú schopný

18

opustiť svoju izbu možnosť využívať ich prostredníctvom mobilných vozíkov, ktoré

obsahujú rôzne nádoby a pomôcky na pestovanie. Tieto programy sa primárne

využívajú v procese liečby a rehabilitácii po poraneniach či chorobách (ŠANDOR,

2009).

Psychiatrické ústavy

Liečebné programy sú vhodné aj pri rôznych duševných poruchách. Veď aj prvé

použitie záhradnej terapie v spojených štátoch bolo práve v súvislosti

s duševným zdravím (ŠANDOR, 2009).

Zariadenia pre dlhodobú starostlivosť

Programy záhradnej terapie sú často využívané práve v zariadeniach s dlhodobou

starostlivosťou a primárne slúžia starým osobám, ktoré potrebujú odbornú starostlivosť.

Telesné a duševné zdravie obyvateľov je podporované a udržiavané prostredníctvom

záhradníčenia a záhradných aktivít. Takéto zariadenia väčšinou zahŕňajú vonkajšiu

záhradu s vyvýšenými záhonmi a kontajnerovanými rastlinami a vnútorné okenné alebo

umelo osvetľované záhradky. Tieto vnútorné záhradky sa často používajú aj v izbách,

hlavne pri obyvateľoch s obmedzenou pohyblivosťou

(ŠANDOR, 2009).

Liečebné programy sú podľa ŠANDORA (2009) určené pre:

- ľudí s poškodením mozgu,

- ľudí s poškodením miechy,

- ľudí s ortopedickými poškodeniami,

- starých ľudí,

- ľudí s chronickými alebo s nevyliečiteľnými chorobami,

- ľudí s mentálnymi chorobami.

Výhody pre klientov

Liečebné programy v záhradnej terapii poskytujú prospech účastníkom

prostredníctvom fyzických cvičení, sociálnej interakcie s ďalšími účastníkmi, dáva im

príležitosť niekomu odovzdávať svoje skúsenosti a poznatky. Tieto aktivity budujú

sebadôveru, spoločenskú šikovnosť a sebaúctu. Asi najdôležitejšie, čo tieto programy

poskytujú, je umiestnenie pacientov do prostredia, v ktorom sa cítia dobre. Rastlinami

19

zaplnené prostredie je diametrálne odlišné oproti vnútornému prostrediu nemocníc, s

vôňami, vzhľadom a okolím, ktoré je pre človeka prirodzenejšie a uvoľňujúce

V lekárskych zariadeniach, je choroba a myslenie na ňu všadeprítomné. Záhradná

terapia umožňuje pacientom odpútať sa od týchto problémov a ponúka im priestor pre

obnovenie nádeje na vyliečenie (ŠANDOR, 2009).

1.4 TYPY ZÁHRAD

Podľa amerického združenia pre záhradnú terapiu – The American Horticultural

Therapy Association (www.ahta.org) vzniká mnoho záhrad, ktoré majú rôzne

zameranie. Vyčleňuje tak nasledovné typy záhrad:

Liečebné záhrady – ide o prostredie, v ktorom dominujú rastliny, voda a ďalšie

prírodné prvky. Obyčajne sú spojené s nemocnicou či iným zdravotníckym zariadením.

Jedná sa o prostredie, ktoré je primárne využívané ako útočisko a miesto oddychu

a odpočinku (www.ahta.org).

Terapeutické záhrady – sú považované sa podkategóriu liečebných záhrad. Sú

navrhované pre použitie v liečebných programoch pre aktivity ako napr. pracovná

terapia, fyzikálna terapia, a pod. (www.ahta.org).

Záhrady pre záhradnú terapiu – sú typom terapeutických záhrad a primárne určené pre

rôzne záhradnícke aktivity. Navrhované sú zo zreteľom na schopnosti a možnosti

klientov tak, aby sa samostatne dokázali postarať o rastlinný materiál v záhrade

(www.ahta.org).

Regeneračné záhrady – takéto záhrady nemusia byť nevyhnutne spojené zo

zdravotníckym či iným zariadením. Často krát sa okrem súkromných záhrad budujú

takéto záhrady aj pre širokú verejnosť. Sú navrhované pre využívanie prírodného

prostredia ako prostriedku na podporu celkového zdravia ľudí. Pri ich navrhovaní sa

zameriavame hlavne na psychologické, fyzické a sociálne potreby používateľov

(www.ahta.org).

Záhrady zmyslov – všetky záhrady stimulujú naše zmysly, či už vo väčšej alebo menšej

miere. Avšak, záhrady zmyslov sú navrhované tak, aby poskytovali bohaté zmyslové

skúsenosti. Často krát sú to menšie plochy, budované pre potreby nevidiacich či

20

http://www.ahta.org/




slabozrakých, alebo pre osoby na vozíku. Charakteristické pre ne je budovanie

vyvýšených záhonov so špecifickým výberom rastlín, prvky pre echolokáciu, prvky

podporujúce prirodzený výskyt fauny (hmyz, vtáctvo), a pod. (www.ahta.org).

Počas posledných niekoľko rokov sa mnoho ľudí dozvedelo o pozitívnych účinkoch

pobytu v záhrade a práce s rastlinami. Začalo sa tak budovať veľké množstvo záhrad

s rôznym prívlastkom. Pretože tieto pojmy sú si podobné a niekedy ťažko odlíšiteľné,

používa sa, aj keď nie veľmi presný, ale všeobecný názov – záhrady záhradnej terapie

(www.ahta.org).

1.5 VÝHODY PLYNÚCE Z AKTIVÍT ZÁHRADNEJ TERAPIE Výhody plynúce zo zapojenia sa do záhradníckych činností ako aj pobytu

v prírode spočívajú v kognitívnych, psychologických, sociálnych a fyzických sférach

(www.ahta.com).

kognitívne výhody:

- posilnenie kognitívnych funkcií,

- zlepšenie koncentrácie,

- zlepšenie pozornosti,

- stimulácia pamäte,

psychologické výhody:

- zlepšenie celkovej kvality života,

- zvýšenie sebaúcty,

- zníženie stresu,

- zlepšenie nálady,

- zníženie a potlačenie úzkosti,

- zmierňovanie depresie,

- zvýšenie pokoja a relaxu,

- zvýšenie pocitu hrdosti a úspechu,

21

http://www.ahta.com/



sociálne výhody:

- zlepšenie sociálneho začlenenia sa do kolektívu,

- zlepšenie súdržnosti so skupinou,

fyzické výhody:

- zlepšenie imunity,

- pokles napätia,

- podpora celkového fyzického zdravia,

- zlepšenie hrubej a jemnej motoriky,

- zlepšenie koordinácie medzi očami a rukami.

1.6 VŠEOBECNE PLATNÉ POŽIADAVKY NA BEZBARIÉROVÉ PROSTREDIE

22

Druhy zdravotného postihnutia a ich nároky na prostredie

Pre pochopenie predkladaných architektonicko-typologických zásad treba poznať

limity rôznych druhov zdravotného postihnutia aspoň v simplifikovanej miere. Ide o:

- telesné postihnutia,

- zmyslové postihnutia,

- mentálne postihnutia.

Taktiež je potrebné uvedomiť si častý výskyt rôznych kombinácií uvedených

zdravotných postihnutí (SAMOVÁ, 2008).

1.6.1 Telesné postihnutie

Kategorizácia telesného postihnutia je veľmi zložitá vzhľadom na nesmiernu

rozmanitosť a mieru handicapu. Navyše, veľmi častá je tiež kombinácia zdravotných

postihnutí. Z hľadiska potrebnej aspoň minimálnej znalosti problému je pre architekta

najvýstižnejšie definovanie rôznych skupín telesného postihu podľa FILIPIOVEJ

(2002).

Skupiny telesne postihnutých osôb

V prvej skupine sú ľudia s ľahším telesným postihnutím. Pohybujú sa väčšinou

pomocou palíc alebo francúzskych palíc (bariel), prípadne ide o staršie osoby.

Do druhej skupiny môžeme zaradiť osoby, ktoré sa pohybujú pomocou francúzskych

palíc a nezriedka i pomocou protetických a ortopedických pomôcok, ktoré im umožňujú

stáť a vo väčšej miere i chodiť.

Do tretej skupiny sa radia vozičkári, avšak aj medzi nimi existujú podstatné rozdiely.

- Sú vozičkári, ktorí potrebujú vozík len na pohyb vonku, pretože nie sú schopní

dlhší čas stáť alebo chodiť. Často sú to osoby s amputovanou dolnou končatinou,

ale môžu to byť aj starší ľudia, ktorým pohyb sťažuje ich vek.

- Ďalšiu kategóriu tvoria vozičkári, ktorí sú síce trvalo pripútaní na invalidný vozík,

napriek tomu sú však samostatní. Nepotrebujú, až na výnimočné situácie, pomoc

druhej osoby.

- Ďalšou skupinou medzi vozičkármi sú tí, ktorý k niektorým úkonom vyžadujú

asistenciu druhej osoby. Potrebujú pomoc pri premiestňovaní z vozíka na lôžko, pri

osobnej hygiene, niekedy i pri pohybe vonku.

23

- Ďalej treba spomenúť vozičkárov, ktorí potrebujú pomoc dvadsaťštyri hodín

denne. Sú to väčšinou kvadruplegici, teda osoby s ochrnutím všetkých štyroch

končatín.

Obr. č. 1: Priestorové nároky ľudí s rôznymi obmedzeniami pohybu

24

Rozmerové parametre

Plošné, objemové i rozmerové parametre pre telesne postihnuté osoby sú dané

manipulačnými a rozmerovými parametrami invalidného vozíka. Dôvodom je fakt, že

nároky vozičkára, v porovnaní s nárokmi iných zdravotných postihnutí, sú priestorovo

najnáročnejšie. Z toho vyplýva, že sú preto priestorovo vyhovujúce aj pre iné skupiny

telesného handicapu, napr. pri pohybe pomocou francúzskych bariel či iných

kompenzačných pomôcok. Preto sa v typologických zásadách pracuje s rozmerovými

nárokmi vozičkára, ale neznamená to, že iné skupiny sú nepovšimnuté (SAMOVÁ,

2008).

25

Obr. č. 2: Základné rozmery invalidného vozíka a jeho manévrovací priestor

1.6.2 Zmyslové postihnutia

Zrakové postihnutie

Funkčnosť zraku môže byť ovplyvnená poruchou ostrosti, zmenšením zorného

poľa, ale aj poruchy takých funkcií, ako je kontrast, citlivosť, farebné videnie, adaptácia

zraku na rôznu úroveň osvetlenia, dvojité videnie.

Nevidiace a slabozraké osoby majú také nároky na prostredie, ktoré sú mnohokrát

v rozpore s nárokmi osôb pohybujúcich sa na invalidnom vozíku. Čo je pre nevidiaceho

ochranou (napr. obrubník chodníka), je pre toho druhého bariérou (SAMOVÁ, 2008).

26

Získavanie informácií

Základnou podmienkou samostatného, bezpečného pohybu a možnosti orientácie

zrakovo postihnutého človeka v prostredí je dostatok informácií, ktoré mám možnosť

z tohto prostredia získať. Sú to najmä informácie získané prostredníctvom:

- hmatu,

- sluchu,

- zraku,

- čuchu.

Miera, v akej osoba so zrakovým postihnutím využíva jednotlivé zdroje informácií, je

u každého individuálna, a preto nie je možné zostaviť poradie dôležitosti nosičov

informácií. Vo všeobecnosti platí, že najoptimálnejšie je poskytovanie dostatku

jednoznačných multisenzorických informácií prostredníctvom viacerých možných

spôsobov zmyslového vnímania. Je na samotnom jednotlivcovi, ktoré informácie je

schopný využiť vo svoj prospech (www.architektonickebariery.sk).

Získavanie informácií HMATOM

Hmatová informácia je často v odbornej praxi označovaná aj ako taktylná

informácia. Nevidiaci ju získava hmatom v zásade dvoma spôsobmi:

Priame získanie hmatovej (taktylnej) informácie – prostredníctvom priameho kontaktu

hmatových receptorov nevidiaceho s objektom v prostredí. Nevidiaci prostredníctvom

priameho fyzického kontaktu s predmetmi dostáva postupne informáciu o ich veľkosti,

tvare, o materiáloch, z ktorých boli predmety vyrobené, o ich niektorých vlastnostiach

a pod (www.architektonickebariery.sk).

Nepriame (sprostredkované) získanie hmatovej informácie – napríklad prostredníctvom

dlhej bielej palice. Sprostredkovane nevidiaci prijíma hmatovú informáciu z väčšej

vzdialenosti, ako by ju mohol získať priamym kontaktom. Je to najmä vtedy, keď nie je

možné z bezpečnostných, praktických, anatomických dôvodov využiť priamy hmatový

kontakt s objektom pozorovania. Je potrebné si uvedomiť, že sprostredkovaná hmatová

informácia je obsahovo ešte chudobnejšia ako informácia získaná priamym dotykom

(www.architektonickebariery.sk).

Získavanie informácií SLUCHOM

27

http://www.architektonickebariery.sk/



Z hľadiska dôležitosti je akustická informácia v prostredí porovnateľne dôležitá

ako taktylná informácia. Je však potrebné uvedomiť si, že vzhľadom na jej špecifiká

a možnosti bude aj je využitie iné. Akustická informácia môže pomôcť identifikovať

priestor, v ktorom sa nevidiaci nachádza, podať prijímateľovi správu o veľkosti a tvare

priestoru, môže zabezpečiť ochranu a bezpečnosť a môže mať aj smerovú funkciu.

Dôležitým pojmom používaným v tejto oblasti je echolokácia. Ide o orientáciu

v priestore s využitím sluchu. Nevidiaci pri využívaní tejto metódy dokáže spracovávať

akustické vnemy s vysokým prahom citlivosti – zvuky vznikajúce pri chôdzi,

najrozmanitejšie šumy prostredia odrážajúce sa od stien či predmetov

(www.architektonickebariery.sk).

Získavanie informácií ZRAKOM

Vizuálne informácie získané zrakom majú tiež svoj nenahraditeľný význam. Pri

navrhovaní debarierizačných opatrení nesmie v žiadnom prípade dochádzať k ich

podceňovaniu. Často sa domnievame, že ľudia, ktorých považujeme za nevidiacich, ich

pre svoju orientáciu nedokážu využiť. V skutočnosti sa na uliciach stretávame častejšie

s ľuďmi, ktorý majú ešte zrakovú funkciu aspoň čiastočne zachovanú ako s ľuďmi

s úplnou stratou videniam (www.architektonickebariery.sk).

Získavanie informácií ČUCHOM

Olfaktoriálne informácie získané z prostredia patria k doplnkovým (vzhľadom

na ich nestálosť) orientačným informáciám (www.architektonickebariery.sk).

Sluchové postihnutie

Nepočujúce a slabo počujúce osoby nemajú priestorové nároky, avšak ich

orientačné a komunikačné schopnosti sú znížené.

Hlavnou zásadou pri navrhovaní prostredia pre ľudí s týmto handicapom je navrhovanie

otvorených a prepojených dispozičných riešení a doplnenie vizuálnymi technickými

informačnými prvkami a prostriedkami (SAMOVÁ, 2008).

1.6.3 Mentálne postihnutia

28




Potreby mentálne postihnutých osôb sú v súvislosti s prostredím veľmi ťažko

definovateľné. Vyplýva to z faktu nesmiernej šírky a rôznosti stupňa duševných

ochorení (SAMOVÁ, 2008).

29

1.7 VŠEOBECNÉ PRINCÍPY PRI TVORBE PRIESTOROV PRE

ZÁHRADNÚ TERAPIUPri tvorbe priestorov pre záhradnú terapiu sa zaoberáme vonkajším, ale aj

vnútorným prostredím. Dosiahneme tak možnosť využívať aktivity záhradnej terapie

počas celého roka, príp. zapojiť do týchto aktivít aj seniorov, ktorý majú zdravotné

problémy obmedzujúce ich pohyblivosť (HALLER, KRAMER, 2006).

1.7.1 Vonkajšie priestory pre záhradnú terapiu

Vonkajšie priestory v terapeutickom záhradníčení vyvolávajú celý rad

pozitívnych výsledkov prostredníctvom pestovania, zberu, spracovania či pozorovania

rastlín v prostredí záhrad. Cieľom je zlepšiť telesné, duševné a emocionálne problémy

pacientov prostredníctvom týchto záhradníckych činností (BRUCE, FOLK, 2008).

Design záhrad

V minulosti predstavovali záhrady množstvo prekážok, hlavne pre návštevníkov

s rôznym postihnutím. Dnes sú tieto záhrady navrhované a budované s ohľadom na

schopnosti a zdravotné problémy pacientov. Sú navrhované s využitím tzv. princípov

univerzálneho designu, ktorý umožňuje všetkým návštevníkom a užívateľom využívať

záhradu tak, ako im to dovoľuje ich momentálny zdravotný stav (BRUCE, FOLK,

2008).

Základné charakteristiky záhrad podľa SIMSONA a STRAUSA (2007):

- základné komponenty záhrady sú upravené tak, aby boli prístupné pre všetkých

ľudí, bez ohľadu na ich schopnosti či zdravotné postihnutia,

- hranice záhrady sú jasne definované a odlíšiteľné od okolitého prostredia,

- využíva sa veľké množstvo rastlín

- priestor členíme tak, aby sa čo najviac minimalizovalo ohrozenie pacientov,

návštevníkov či zamestnancov,

Priestorové a materiálové riešenie záhrad

Priestorové a materiálové vlastnosti záhrad sú vyberané na základe toho, kto

bude záhradu navštevovať, za akým účelom,... Preto je podľa SIMSONA a STRAUSA

(2007) veľmi dôležité, v procese návrhu, odpovedať si na niektoré základné otázky,

ako:

30

- kto bude záhradu využívať?,

- za akým účelom bude využívaná?,

- ako bude záhrada využívaná návštevníkmi, pacientmi, zamestnancami?,

- budú niektoré druhy činností a aktivít v záhrade menej dôležité ako ostatné?,

- ako a kým bude záhrada udržiavaná?,

- koľko priestoru bude potrebné pre jednotlivé aktivity v záhrade?,

- aké materiály budú najvhodnejšie pri komunikáciách a ostatných konštrukciách?,

- aké druhy rastlín sa budú v záhrade pestovať?.

Prispôsobenie záhradného priestoru

Preto, aby záhrady mohli byť využívané seniormi s rôznymi schopnosťami

a zdravotnými postihnutiami sa využívajú rôzne metódy pestovania rastlín. Vo

všeobecnosti rozlišujeme nasledovné dva základné druhy pestovania rastlín: tradičné

pestovanie a kontajnerové pestovanie. Zriedkakedy je záhrada obmedzená iba na jeden

spôsob pestovania (SIMSON, STRAUS, 2007).

Tradičné pestovanie

Pri tomto spôsobe pestovania sú rastliny pestované vo voľnej pôde, prípadne vo

vyvýšených záhonoch. Tento spôsob využíva pôdu prirodzene sa vyskytujúcu na danom

území alebo substrát špeciálne pripravený pre toto územie (BRUCE, FOLK, 2008).

V týchto záhradách sa podľa BRUCEA a FOLKA (2008) zvyčajne používa viacero

typov tradičného pestovania rastlín:

- pestovanie v pôde, v pôvodnom teréne,

- pestovanie v mierne vyvýšených záhonoch, ktoré môžu byť obrúbené rôznymi

materiálmi,

- pestovanie vo vyvýšených záhonoch, kde obruba má formu opornej steny z rôzneho

materiálu.

31

Pestovanie rastlín vo voľnej pôde

Obr. č. 3: Pestovanie rastlín vo voľnej prírode

Pozitívne stránky:

- nízke realizačné náklady,

- krátka doba realizácie,

- zdôraznenie priestorového vzťahu k okolitému prostrediu, kedy sa okolitá krajina

javí ako súčasť záhrady,

- jednoduché rozšírenie pestovateľskej plochy, ak je to nutné, a je k dispozícii voľný

priestor.

Negatívne stránky:

- záhradnícke činnosti ako napr. siatie, výsadba, údržba,... prebieha na úrovni terénu,

čo spôsobuje problémy ľudom, ktorý využívajú invalidný vozík, príp. majú

postihnutie či poruchy pohyblivosti,

- rastliny, kvety a plody sú výrazne pod úrovňou očí človeka,

- vyššie nároky na údržbu a zachovanie záhonov, najmä ich okrajov.

32

Pestovanie rastlín v mierne vyvýšených záhonoch (výška 15 – 30cm)

Obr. č. 4: Pestovanie rastlín v mierne vyvýšených záhonoch


- nízke realizačné náklady,

- zlepšenie dostupnosti a možnosti pestovania pre niektoré druhy zdravotného

postihnutia,

- lepšia orientácia pacientov (hlavne pacienti so zrakovým postihnutím) pomocou

nízkych oporných konštrukcií,

- mierne vyvýšené záhony môžu spôsobiť intenzívnejšie prehrievanie pôdy, čo vedie

k predlžovaniu vegetačného obdobia.


- náklady na pôdu a oporné konštrukcie zvyšujú celkové náklady na výstavbu,

- okraj záhonov vytvára potenciálne nebezpečenstvo,

- oporné konštrukcie môžu byť prekážkou a môžu obmedzovať manévrovací priestor

v stiesnenejších priestoroch.

33

Pestovanie rastlín vo vyvýšených záhonoch (výška a viac cm)

Obr. č. 5: Pestovanie rastlín vo vyvýšených záhonoch


- oporné múry možno použiť ako nástroj pre zmenu topografie priestoru,

- často sa používajú optimálne pôdne zmesi, čo pozitívne ovplyvňuje kvalitu

a vitalitu pestovaných rastlín,

- steny vyvýšených záhonov môžu poskytovať priestor na posedenie a stretávanie sa,

- steny vyvýšených záhonov poskytujú vizuálne oddelenie záhrady od okolitého

prostredia, najmä od rôznych rušivých aktivít v okolí,

- konštrukcia a prevedenie stien môže byť súčasťou vizuálneho stvárnenia záhrady.


- projektovanie, výstavba a údržba vyvýšených záhonov je pomerne nákladná,

- potrebný je profesionálny návrh konštrukcie pre zaistenie štrukturálnej integrity

a stability, keďže konštrukcia bude vystavená vplyvom počasia,

- šírka vyvýšených záhonov znižuje možnosť dostať sa do zadných častí záhonov

(pri jednostranných záhonoch), príp. do stredných častí záhonov (pri obojstranných

záhonoch).

34

Kontajnerové pestovanie

Tento typ predstavuje pestovanie rastlín v rôznych nádobách ako sú kontajnery,

okenné boxy, stolné kvetináče a pod. (BRUCE, FOLK, 2008).

Okenné boxy

Okenné boxy a iné konštrukcie podobné okenným boxom sú obľúbené všade tam, kde

sa nachádzajú ploty, stropné konštrukcie, budovy,... Obzvlášť obľúbené sú v malých

priestoroch, v ktorých zvyšujú možnosť použiť rastliny (BRUCE, FOLK, 2008).

Závesné kvetináče

Výhodou tohto spôsobu pestovania rastlín, je možnosť pestovania rastlín počas

vegetačného obdobia mimo budovu, vo vonkajších priestoroch a naopak, v zimných

mesiacoch ponúkajú možnosť premiestniť ich do vnútorných priestorov. Možno takto

pestovať široké spektrum rastlín, od letničiek až po rôzne tropické druhy (BRUCE,

FOLK, 2008).

1.7.2 Vnútorné priestory pre záhradnú terapiu

Mnoho programov záhradnej terapie využíva vnútorné priestory pre svoje

aktivity a činnosti, ako sú napríklad aranžovanie kvetín, rozmnožovanie rastlín,...

Veľkou výhodou pri využívaní vnútorných priestorov v týchto programoch , je možnosť

celoročného využívania záhradnej terapie. Skleníky sa využívajú tiež pomerne často, ale

nie sú povinnou súčasťou pri programoch záhradnej terapie. Ich použitie však zlepšuje

výber rastlinného materiálu, ktorý bude k dispozícii pre pacientov (SIMSON, STRAUS,

2007).

Zásady navrhovania univerzálneho pracoviska podľa SAMOVEJ (2008):

Hlavný vstup do budovy musí byť v úrovni komunikácie pre chodcov bez

vyrovnávacích stupňov, prístup do stavby musí byť pre zrakovo postihnutú osobu

vyznačený hmatovo,

Voľný manipulačný priestor s rádiusom 1500mm musí byť k dispozícii v každom

priestore, v ktorom sa vykonáva nejaká činnosť a v komunikačných priestoroch, napr.

pred vstupmi do kancelárií, skladov, a pod. ,

35

Informačné systémy v rámci objektu uľahčia pohyb a orientáciu zmyslovo a mentálne

postihnutých osôb,

Všetky dverné otvory musia mať minimálnu svetlú šírku 800mm, pričom dverné prahy

môžu mať maximálnu výšku 20mm, vhodnejšie sú však bezprahové dvere,

Priestory šatní a hygieny zamestnancov musia byť nadimenzované tak, aby sa mohli

v prípade potreby využiť aj osobami s obmedzením pohybu a orientácie,

Bezbariérové záchodové kabíny musia byť situované vo vstupnom podlaží,

skladovacie priestory a archívy by mali mať priechodné šírky medzi regálmi minimálne

1200mm, pričom by aj v týchto miestnostiach mal byť zachovaný voľný priestor

1500x1500mm na otočenie vozíka,

Ovládacie prvky (zásuvky, vypínače) musia byť umiestnené na stene v dosahovej

vzdialenosti osoby sediacej na vozíku, t. j. maximálne 1400mm od podlahy, za

optimálnu dosahovú vzdialenosť ovládacích prvkov pre všetkých sa považuje výška

800mm od podlahy.

Priestorové členenie

Vnútorné priestory pre záhradnú terapiu podľa SIMSONA a STRAUSA (2007)

rozdeľujeme podľa funkcie na tri základné priestory, a to:

- priestory pre aktivity,

- úložné priestory,

- kancelárske priestory.

Často sú potrebné aj doplnkové priestory, ako priestory pre predaj, stály priestor pre

rastliny, a pod.

Priestor pre aktivity

Veľkosť

Veľkosť tohto priestoru závisí primárne od počtu pacientov a druhu plánovaných

aktivít. Nutné je vypracovanie projektu činností, aby neskôr nedochádzalo

k problémom. Takisto treba zvážiť faktory, ako sú pohodlné uloženie a dostupnosť

surovín a náradia, ľahká obsluha pracovného priestoru, potreba priestoru pre ukladanie

hotových výrobkov, a pod. (BRUCE, FOLK, 2008).

Na odhadnutie celkovej veľkosti potrebného priestoru je vhodné počítať s jednotkou

plochy, ktorá je potrebná pre pacienta. Pri používaní priestoru pacientmi na invalidnom

36

vozíku alebo inou pomôckou, je nutné priestor adekvátne zväčšiť, tak aby bolo

pracovisko dostupné a manévrovanie nespôsobovalo problémy (BRUCE, FOLK, 2008).

Pracovný priestor

Pracovný priestor predstavuje tú časť priestoru, v ktorej dochádza k samotným

aktivitám záhradnej terapie, napríklad k aranžovaniu kvetín. Samotný pracovný priestor

musí byť však zväčšený o priestory na odkladanie náradia, rastlinného materiálu a pod.

(BRUCE, FOLK, 2008).

Dôležitou súčasťou pracovného priestoru sú stoly a sedadlá. Najlepšou voľbou pri

stoloch sú tie, ktoré sú výškovo nastaviteľné, čo umožňuje ich použitie v sede, v stoji

alebo vozičkármi. V opačnom prípade je nutné zaobstarať stoly rôznej výšky pracovnej

dosky a priestoru pre nohy. Pohodlnú prácu zaisťujú stoly, kde pracovná doska je

v úrovni lakťov príp. mierne pod, kedy je predlaktie rovnobežne s podlahou (BRUCE,

FOLK, 2008).

Pracovný stôl musí byť dostatočne osvetlený, osvetlenie musí smerovať z ľavej strany

(pokiaľ ide o ľaváka, z pravej strany). Minimálny rozmer pracovného stola je

800x1400mm, závisí však od druhu vykonávanej práce. Výška pracovného stola by

mala byť cca 750mm, pod stolom by mal byť voľný priestor vysoký minimálne 700mm

a široký minimálne 800mm, kvôli zasunutiu invalidného vozíka pod stôl (SAMOVÁ,

2008).

Stolička je tiež dôležitou súčasťou pracovného miesta. Zvýšené nároky na pohodlie pri

sedení majú ťažko chodiace osoby. Pri stoličke je dôležitá výška sedacej plochy, jej tvar

a anatomicky tvarované operadlo. Pri sede by mali byť kolená ohnuté v pravom uhle

a chodidlá sa majú opierať celou plochou o podložku. Dôležitý je rozdiel medzi výškou

sedacej plochy a výškou pracovnej plochy. Tieto nároky dokážu zabezpečiť okrem

výškovo nastaviteľných stolov aj výškovo nastaviteľné a polohovacie stoličky

(SAMOVÁ, 2008).

37

Obr. č. 6: Horizontálne dosahové vzdialenosti na pracovnom stole

Obr. č. 7: Dosahové vzdialenosti pracovného stola

Stoly a sedadlá musia byť usporiadané tak, aby bolo okolo nich dostatok priestoru. To

umožňuje terapeutovi dostať sa ku každému pacientovi. Efektívnou pozíciou terapeuta

je na konci miestnosti, kedy má prehľad o dianí v celom priestore. Niekedy sa používa

systém, kedy je terapeut v strede a pracovné stoly sú rozmiestnené okolo neho. Takto

má priamy prístup ku každému pacientovi v krátkej dobe (BRUCE, FOLK, 2008).

38

Pestovateľské priestory

Pestovateľské priestory môžu byť buď súčasťou pracovného priestoru, alebo tvoria

samostatnú časť objektu. Závisí to najmä od typu programu a od dostupného priestoru.

Samotné priestory v budove často krát neposkytujú rastlinám potrebnú mieru osvetlenia.

Preto je nutné používať rôzne druhy osvetlenia. Možno teda vytvoriť prostredie pre

pestovanie a sledovanie rastlín kdekoľvek v objekte. Keďže sú však nákladnejšie, pre

začiatok nie sú vždy k dispozícii (BRUCE, FOLK, 2008).

Čo sa týka konštrukcie, svetlá môžu byť visiace na reťaziach alebo pomocou rôznych

konštrukcií umiestnené nad pestovateľským priestorom. Počet svietidiel, ktorý je

potrebný závisí od počtu rastlín. Pre väčšinu situácií sú odporúčané žiarivkové svietidlá

jeden a viac metrov dlhé. Môžu sa používať aj kratšie, ale intenzita svetla sa na koncoch

znižuje, čím sa znižuje využiteľný priestor. Všeobecne, kombinácia žiariviek ( ktoré

emitujú hlavne svetlo) a žiaroviek (ktoré emitujú hlavne teplo) poskytuje dostatok svetla

a tepla pre väčšinu rastlín. Nie sú potrebné rôzne drahé lampy, ktoré emitujú svetlo

určitej vlnovej dĺžky. Potrebná je však dlhá doba svietenia, 14 – 18 hodín denne

(SIMSON, STRAUS, 2007).

Ďalším dôležitým aspektom je umiestnenie rastliny tak, aby mala čo najvhodnejšie

svetelné a tepelné podmienky. Rastliny vyžadujúce nižšiu intenzitu osvetlenia

umiestňujeme po okrajoch a na konci osvetľovanej plochy. Naopak, rastliny vyžadujúce

vyššiu intenzitu umiestňujeme do stredu príp. ich podložíme, aby boli bližšie

k osvetľovacím telesám (SIMSON, STRAUS, 2007).

Úložné priestory

Každý program záhradnej terapie má svoje určité požiadavky na úložný priestor. Závisí

to najmä od potrebného náradia a materiálu. Najčastejšie potrebujeme rôzne veľké

kontajnery, substráty, príp. ich jednotlivé komponenty, chemické prípravky (hnojivá,

postreky), náradie (BRUCE, FOLK, 2008).

Tieto priestory musia byť dostatočne veľké, na umiestnenie rôznych políc a skriniek

a tiež na bezpečné manipulovanie s materiálmi tu umiestnenými. Vhodné je, umiestniť

tu menšie či väčšie chladničky, ktoré slúžia napr. na uchovávanie semien,

zakoreňovacích hormónov, príp. na krátkodobé uskladnenie rezaných kvetín (BRUCE,

FOLK, 2008).

39

Obr. č. 8: Horizontálne a vertikálne usporiadanie regálov

Kancelárske priestory

Kancelárske priestory slúžia primárne terapeutom a ich potrebám. Dôležité sú priestory,

kde sa uchovávajú informácie o pacientoch, o ich zdravotných problémoch a tiež

podrobné informácie o priebehu terapie. Veľkosť týchto priestorov nie je dôležitá, avšak

musí byť zohľadnený počet terapeutov pracujúcich v danom priestore (BRUCE, FOLK,

2008).

1.7.3 Pracovné náradie

Pri výbere náradia pre seniorov zohľadňujeme tri základné faktory: hmotnosť, dĺžku

a typ rukoväte (SIMSON, STRAUS, 2007).

V súčasnosti sa výrobcovia pri návrhu náradia snažia zohľadniť všetky spomínané

faktory. Umožňujú im to aj nové materiály, ako moderné zliatiny kovov, ocele

a polypropylénové materiály, ktoré sa stali obľúbene, keďže umožňujú zníženie

hmotnosti a tým aj zvýšenie manévrovacích schopností. Použitie výmenných

nástrojových hláv uzamykateľných do jednej rukoväte uľahčuje prácu a znižuje

neporiadok pri skladovaní (SIMSON, STRAUS, 2007).

1.7.4 Bezpečnostné opatrenia

Základné bezpečnostné opatrenia

Zamestnanci a dobrovoľníci musia byť pravidelne školení o bezpečnom používaní

a skladovaní nástrojov a prípravkov. Zoznam bezpečnostných opatrení by mal byť

prístupný pre všetkých, či už personál alebo pacientov (SIMSON, STRAUS, 2007).

40

Opatrenia, týkajúce sa náradia a nástrojov

Náradie a nástroje môžu pacienti používať iba pod dohľadom personálu. Pacienti musia

byť poučení o správnom používaní nástrojov, hlavne ak ide o použitie ostrých nástrojov.

Chôdza s nástrojom v ruke je neprijateľná, nástroje musia byť uložené v puzdre alebo

vo vrecku zástery. Po skončený práce musia byť odovzdané personálu a spočítané po

každom stretnutí a uložené, najlepšie v uzamykateľnej skrini. Personál taktiež po

každom stretnutí vykonáva kontrolu zoznamu a samotného stavu náradia. Takto sa

snažíme čo najviac eliminovať možnosť poranenia príp. iného nebezpečenstva

(SIMSON, STRAUS, 2007).

Opatrenia, týkajúce sa skladovania a narábania s chemickými látkami

Všetci zamestnanci, dobrovoľníci, pacienti a návštevníci musia byť chránený voči

neúmyselnému vystaveniu sa pesticídom či iným chemickým látkam. Tieto musia byť

vhodne skladované, a pri ich manipulácii a aplikácii musia byť použité adekvátne

ochranné prostriedky (SIMSON, STRAUS, 2007).

41

1.8 SORTIMENT RASTLÍN

Záhrady ako také, by mali byť stimulujúcim prostredím, a to pre fyzickú, ako aj

pre duševnú stránku človeka. Mali by byť navrhnuté tak, aby poskytovali bohaté

zmyslové skúsenosti. Zrak, ako jeden zo zmyslov, dominuje pri vnímaní prostredia,

avšak netreba zabúdať ani na ostatné zmysly: hmat, sluch, čuch a chuť. Záhrady by

preto mali byť navrhované tak, aby pri jej vnímaní boli zapojené všetky naše zmysly

(RAWLINGS, 1998).

1.8.1 Zrak

Bežne rastliny vnímame zrakom. Vnímame tak rastlinu ako celok, jej tvar, farbu

kvetov, listov, kôry. Zrakom vnímame základné vlastnosti rastlín, ako je farba, štruktúra

a textúra (http://zahradysmyslu.euweb.cz).

Do záhrad pre handicapovaných je vhodné vyberať kvitnúce druhy rastlín, pretože kvety

pôsobia optimisticky. Predovšetkým teplé farby v škálach od žltej, cez oranžovú

a ružovú, až po svetlo červenú (http://zahradysmyslu.euweb.cz).

Vhodnými kvitnúcimi krami sú napríklad nátržníky (Potentilla fruticosa), ktoré sa

vyznačujú dlhým kvitnutím a dnes už aj širokou paletou farieb kvetov – biele

(Abbottswood, Beanii), ružové (Pink Princess), oranžové a červené (Marion Red, Red

Ace). Medzi ďalšie bohato kvitnúce kry patria tavoľníky (Spiraea), hortenzie

(Hydrangea), budleja (Buddleia), vaigela (Weigela) a samozrejme ruže (Balážová,

2010).

Ruže patria tradične k veľmi obľúbeným druhom, ich použitie v záhradách pre

handicapovaných je však pomerne obmedzené. Je dôležité, aby tŕnisté vetvy ruží

nezasahovali do cesty. Taktiež je potrebné zvážiť použitie tuží v hmatových záhonoch

(http://zahradysmyslu.euweb.cz).

Väčšina záhonových trvaliek sa pestuje predovšetkým pre tvar a farbu kvetov, výber je

teda veľmi široký. Pokiaľ však chceme vytvoriť záhon založený predovšetkým na

farebnosti kvetov, mali by sme zvoliť záhon letničkový. Letničky totiž výrazne kvitnú

omnoho dlhšiu dobu ako trvalky. Nevýhodou je nutnosť záhon každoročne obnovovať.

Farba listov rastlín sa pohybuje od striebristo šedozelenej až po výrazne tmavozelenú.

Striebristé listy majú z trvaliek levandule (Lavandula angustifolia) alebo čistec vlnatý

(Stachys byzantina), u krov je to hlošina úzkolistá (Eleagnus angustifolia) alebo

rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides). Tmavozelené listy majú napríklad

42

http://zahradysmyslu.euweb.cz/



bergénie (Bergenia cordyfolia) alebo čemerice (Helleborus). Z krov sú to napríklad

cezmína (Ilex) alebo vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus)


U drevín je významné aj sfarbenie kôry. Medzi stromami svojou bielou borkou vynikajú

brezy (Betula), zaujímavé sú aj kmene niektorých javorov (Acer negundo), ktoré môžu

byť aj výrazne zelené. U krov je vďaka svojej farbe najznámejší svíb (Swida, Cornus).

Pre koralovo červené vetvy je cenená Swida alba „Sibirica“, častá je i Swida alba

„Elegantissima“. Jasno oranžové vetvy má v zime Swida sanguinea „Amys Winter

Orange“, žlto-červené Swida sanguinea „Winter Beauty“. Zelené vetvy i plody má

Swida sanguinea „Viridissima“ (Balážová, 2010).

Farba je však v celkovom vizuálnom pôsobení rastlín iba jednou z viacerých dôležitých

vlastností. Ďalšou je štruktúra a predovšetkým textúra rastlín (Vágnerová, 2009).

Štruktúra rastlín je v podstate daná ich tvarom a spôsobom rozkonárenia. Vynikne

predovšetkým v zime, kedy je spôsob vetvenia pri opadavých drevinách najviac

čitateľný. Hrubou štruktúrou sa vyznačuje napríklad magnólia (Magnolia x

soulangiana), veľmi jemnou štruktúrou sa vyznačuje napríklad zanoväť (Cytisus)


Textúra je daná veľkosťou, hustotou a členitosťou listou. Jemnú textúru má tavoľník

(Spiraea x arguta) alebo nátržník (Potentilla fruticosa)


Z trvaliek je najznámejším príkladom kráska (Coreopsis verticillata), jemnú textúru má

ale aj veľké množstvo okrasných tráv. Naopak hrubú textúru má magnólia (Magnolia x

soulangiana) alebo katalpa (Catalpa bignonioides), z trvaliek napríklad hosta (Hosta)

alebo bergénia (Bergenia) (http://zahradysmyslu.euweb.cz).

1.8.2 Čuch

Vôňu spôsobujú rôzne látky rozptýlené vo vzduchu. U rastlín to sú aromatické

látky – silice, vylučované väčšinou kvetmi, ale veľmi často aj listami, kôrou a ostatnými

časťami rastliny (Balážová, 2010).

Vône a pachy sú významným zdrojom informácií a slúžia k dokresleniu predstavy

o vonkajšom prostredí. Vôňa nás dokáže pozitívne naladiť, podporuje chuť do jedla, ale

i pocit sympatie k inej osobe. Vôňa rastlín má väčšinou veľmi pozitívne účinky na

náladu človeka (http://zahradysmyslu.euweb.cz).

43






Buď sa jedná o druhy s výrazne voňavými kvetmi, ako napríklad hrachor (Lathyrus),

otočník (Heliotropium), letné fialy (Mathiola) alebo cheirant voňavý (Cheiranthus

cheirii), alebo o celé rastliny, ktoré sú aromatické. Medzi tieto patria predovšetkým

bylinky a korenie, napríklad kôpor voňavý (Anethum graveolens), koriander

(Coriandrum sativum), bazalka (Ocimum basilicum) alebo harmanček (Matricaria

recutita). Medzi nepravé, silne aromatické letničky patria aj muškáty (Pelargonium),

a to najmä muškáť voňavý (Pelargonium graveolens) (Vágnerová, 2009).

Mnoho voňavých nepravých letničiek je však aj jedovatých. Sú to napríklad oleandry

(Nerium oleander) a durmany (Datura) (Balážová, 2010).

Aromatických trvaliek existuje veľké množstvo. Výraznou jarnou vôňou disponujú

kvety fialiek (Viola odorata), neskorá jar potom patrí klinčekom (Dianthus). V lete

kvitnú ľalie a v podvečer voňajúce kvety plamienkov (Phlox). Celé rastliny sú

aromatické aj pri mnohých trvalkách, napríklad levandula (Lavandula), kocúrnik

(Nepeta) alebo chryzantémy (Chrysanthemum) (http://zahradysmyslu.euweb.cz).

Najširšiu skupinu aromatických trvaliek však tvoria liečivé rastliny ako mäta, medovka,

yzop, a pod. (http://zahradysmyslu.euweb.cz).

Stromy a kry tiež voňajú. Výrazne voňajú všetky ihličnaté dreviny vďaka siliciam

obsiahnutým v ihličí a kôre. V teplom, slnečnom počasí sa sila vône ešte zvyšuje.

Medzi voňajúce listnaté dreviny patria orechy (Juglans), bradavec (Caryopteris) alebo

kalikant floridský (Calycanthus floridus). Tiež aj baza čierna (Sambucus nigra) patrí

medzi aromatické dreviny. Voňavé kvety má z drevín kalina (Viburnum farrerii),

zimolez voňavý (Lonicera fragrantissima) a hamamely (Hamamelis). Počas jari

rozkvitajú tiež pajazmíny (Philadelphus), orgovány (Syringa), zimolezy (Lonicera),

a pod. Medzi stromami sa voňavými kvetmi vyznačujú lipy (Tilia) a agáty (Robinia)


1.8.3 Hmat

Každú rastlinu môžeme vnímať prostredníctvom hmatu. Pri menších rastlinách

tak nevidiaci môže získať predstavu o tom, ako daný druh vyzerá, akú má stavbu vetiev,

veľkosť a povrch listov a kvetov. V špeciálnych záhradách je vhodné používať rastliny,

ktorých hmatové vlastnosti a odlišnosti sú výrazné (tuhé hladké listy, mäkké plstnaté

listy, drobné listy, veľké listy) (Balážová, 2010).

Tiež je dôležitá relatívne vysoká odolnosť rastliny voči poškodzovaniu, ku ktorému

môže počas ohmatávania dochádzať (http://zahradysmyslu.euweb.cz).

44





V skupine trvaliek môžeme nájsť veľmi zaujímavé rastliny. Môžu to byť druhy so

suchým kvetenstvom, ako sú slamiha slamienková (Helichrysum bracteatum) a limonka

(Limonium vulgaris), chlpaté rastliny ako je borák (Borago officinalis), jemné až

kôprovité listy krasuliek (Cosmos bippinatus) alebo drsné škriabavé listy lantany

(Lantana camara). Je potrebné pamätať na fakt, že väčšina pravých letničiek zle reaguje

na výrazné poškodenie hmatom. Preto sú do špeciálnych záhonov zaradované skôr

nepravé letničky, ktoré sú odolnejšie (http://zahradysmyslu.euweb.cz).

1.8.4 Sluch

Aj keď nám často krát pojem zvuk a rastlina nejdú veľmi dohromady, aj tu sa

nachádza veľa podnetov, ktoré môžu podráždiť naše zvukové receptory (Balážová,

2010).

V parku počas vegetačného obdobia tvorí zvukovú kulisu hlavne šum lístia stromov či

bylín. Vo vetre šuštia listy tráv i plody ľanu (Linum perenne) alebo kraslica (Briza).

Taktiež aj lusky v konároch gledíčie (Gleditsia) alebo katalpy (Catalpa) vydávajú

horkotavý zvuk. Z letničiek vydávajú hrkotavý zvuk napríklad makovice alebo plody

černušky (Nigella) (http://zahradysmyslu.euweb.cz).

V korunách stromov a veľkých listnatých krov nájdu miesto na hniezdenie vtáky, ktoré

tiež spríjemňujú pobyt v záhrade svojím spevom. Vhodné je aj umiestnenie napájadiel,

pri ktorých môžeme vtáky pozorovať alebo vysadenie rastlín, ktoré im budú slúžiť ako

potrava (Balážová, 2010).

Zvuk do záhrady vnášajú aj vodné prvky, kvákajúce žaby v jazierkach či rôzne druhy

hmyzu. Kvitnúce stromy a rastliny prilákajú do záhrady včely, lúčny trávnik zase

cvrčky (Balážová, 2010).

1.8.5 Chuť

Chuť býva často krát zanedbávaným zmyslom pri tvorbe záhrad i verejných

priestorov. Pritom je veľmi príjemné, pri prechádzke po záhrade ochutnať rôzne plody.

Tiež čerstvé bylinky na varenie alebo do čaju prídu vhod, a to nielen v rodinnej záhrade.

Chuťové bunky teda bývajú uspokojované najčastejšie v rodinných záhradách, avšak

rôzne druhy drobného ovocia (ríbezle, egreše), zakrpatené kultivary bežných ovocných

drevín (čerešne, jablká, marhule) a beztŕňové kultivary ostružín sú vhodné aj do

zmyslových záhrad a pri správnom umiestnení aj do záhrad pre nevidomých (Balážová,

2010).

45



Jedlých rastlín je celá rada a v záhradách je možné pestovať všetky bežné druhy

zeleniny. V záhradách, ktoré sú súkromné, by sme mali myslieť na to, že bude chcieť

ochutnať viacero ľudí, nezávisle na sebe. Mali by sme teda používať také druhy rastlín,

ktoré pri prvom ochutnaní úplne nezničíme. V tomto prípade nepoužívame bežnú

koreňovú zeleninu (mrkva, reďkovka) a niektoré druhy listovej zeleniny (hlávkový

šalát). Tak isto aj karfiol či brokolicu. Veľmi vhodné je použiť napríklad kapustu,

ružičkovú kapustu alebo okrasné druhy kapusty. Vhodné sú i drobné paradajky alebo

netradičná listová zelenina (valeriánka poľná, šťaveľ). Tak isto aj bylinky sú veľmi

vďačné. Zaujímavé sú aj jedlé kvetiny ako napríklad kvety kapucínky (Tropaeolum

majus) alebo nechtík (Calendulla officinalis) (http://zahradysmyslu.euweb.cz).

Pokiaľ vytvárame jedlý záhon či umiestňujeme jedlé rastliny do záhrady, mali by sme

pamätať na zdroj vody pre umytie rúk či rastlín. Taktiež nikdy nesmieme kombinovať

jedlé rastliny s rastlinami jedovatými na jednom mieste


1.8.6 Nevhodné rastliny

Toxicky pôsobiace látky sa nachádzajú v niektorých častiach či celých rastlinách

asi u zhruba 10% rastlín. Jedovatých okrasných rastlín je teda pomerne mnoho. Avšak

väčšina z nich obsahuje také množstvo týchto látok, že nie je nutné sa ich obávať.

Väčšinou spôsobujú iba miernejšie zdravotné problémy, takže v bežných záhradách sa

im nemusíme vyhýbať (http://zahradysmyslu.euweb.cz).

V záhradách pre handicapovaných by sme však použitie jedovatých rastlín mali

obmedziť. A to predovšetkým druhy, ktoré sú agresívne voči pokožke a druhy výrazne

jedovaté. V hmatových záhonoch by sa tiež nemali vyskytovať kontaktné alergény.

Rastliny, jedovaté len mierne ako kopytník (Asarum europaeum), zimozeleň (Vinca

minor) alebo vresy a vresovce (Calluna, Erica) môžeme bez obáv použiť aj

v hmatových záhonoch, pokiaľ priamo nesusedia s chuťovými záhonmi a pokiaľ je

v blízkosti zdroj vody na umytie rúk. Tieto rastliny nemôžu spôsobiť vážnejšie

zdravotné problémy. Je však potrebné rozlišovať, ktoré rastliny sú už ohrozením.

Vážne problémy môže spôsobiť napríklad tis (Taxus baccata), borievka (Juniperus

sabina), lykovec (Daphne), štedrec (Laburnum) alebo sumach (Rhus).

Podráždenie rúk môže spôsobiť tiež jasenec (Dictamnus), ruta (Ruta graveolens) alebo

iskerníky (Ranunculus) a mliečniky (Euphorbia) (http://zahradysmyslu.euweb.cz).

46





Nevhodné trvalky

Tab. č. 2: Zoznam nevhodných rastlín do záhrady zmyslov

Latinský názov Slovenský názov Problémy

Aconitum napellus Prilbica modrá celá rastlina je jedovatá

Anemone nemorosa Veternica hájna celá rastlina je jedovatá

Aquilegia vulgaris Orlíček obyčajný jedovatá vňať a plody

Carlina acaulis Krasovlas bezbyľový bodľavé listy

Colchicum autumnale Jesienka obyčajná jedovaté kvety a plody

Convalaria majalis Konvalinka voňavá celá rastlina je jedovatá

Corydalis cava Chochlačka dutá celá rastlina je jedovatá

Delphinium sp. Stračonôžka celá rastlina je jedovatá

Dictamnus albus Jasenec biely kontaktný alergén

Digitalis purpurea Náprstník červený Celá rastlina je jedovatá, okrem

kvetov

Echinops ritro Ježibaba belasá bodľavá rastlina

Eranthus hiemalis Tavolín zimný celá rastlina je jedovatá

Euphorbia sp. Mliečnik obsahuje jedovaté mlieko

Ficaria verna Blýskač jarný celá rastlina je jedovatá po

vykvitnutí

Fritilaria sp. Korunkovka celá rastlina je jedovatá

Galanthus nivalis Snežienka jarná celá rastlina je jedovatá

Helleborus sp. Čemerica celá rastlina ne jedovatá

Leucojum vernum Bľeduľa jarná celá rastlina je jedovatá

Lupinus polyphyllus Lupímia mnoholistá jedovaté semená

Menyanthes trifoliata Vachta trojlistá mierne jedovatá rastlina

Miscanthus sinensis Ozdobnica čínska mierne jedovatá rastlina

Narcissus sp. Narcis mierne jedovatá rastlina

Pachysandra terminalis Pachysandra vrcholová mierne jedovatá rastlina

Phytolacca esculenta Lýčidlo jedlé jedovaté listy

Primula veris Prvosienka jarná celá rastlina je jedovatá

Pulsatilla grandis Poniklec prostredný celá rastlina je jedovatá

Ranunculus sp. Iskerník celá rastlina je jedovatá

Sedum acre Rozchodník prudký kontaktný alergén

Tanacetum vulgare Vratič obyčajný celá rastlina je jedovatá

Trolius europaeus Žltohlav európsky kontaktný alergén

47

2 CIEĽ PRÁCE- literárny prehľad o súčasnom stave problematiky, zaoberajúci sa problematikou

seniorov a možnosťami využitia záhradnej terapie a k nej pridružených aktivít pre

potreby seniorov,

- vykonanie prieskumu záujmového územia na základe ktorého vypracovať analýzy

územia,

- vypracovanie návrhu celkového riešenia záujmového územia, ktorý by

odzrkadľoval možnosti záhradnej terapie vo vzťahu k seniorom a možnostiam

územia, ktoré boli zistené pri prieskume daného územia.

48

3 MATERIÁL A METÓDY

3.1 Charakteristika záujmového územia

Záujmovým územím je areál domova dôchodcov, ktorý je lokalizovaný v

Bratislave Petržalke na Rusovskej ceste č. 58. Petržalka je jednou zo štyroch

zadunajských mestských častí Bratislavy. Samotný areál Domova dôchodcov sa v rámci

Petržalky nachádza v jej západnej časti. Obklopený je najmä HBV a IBV. Domov

dôchodcov má výhodnú polohu, čo sa týka napojenia na okolité komunikácie.

Do areálu domova možno vstúpiť dvoma vstupmi, jeden vstup je zo strany Rusovskej

cesty, druhý vstup s vjazdom je zo strany Vilovej ulice.

Základné údaje o Petržalke:

Kraj: Bratislavský

Okres: Bratislava V

Región: Bratislava a okolie

Nadmorská výška: 131 m. n. m.

Rozloha: 28,68 km2

Počet obyvateľov: 114 862

3.2 Prírodné podmienky

Klimatické pomery:

Petržalka patrí do teplej klimatickej oblasti (priemerne 50 a viac letných dní za rok s

denným maximom teploty vzduchu ≥25°C, a do teplého, suchého okrsku s miernou

zimou.

Vybrané klimatické charakteristiky:

- priemerná teplota vzduchu – 9-10°C

- priemerná teplota vzduchu v januári - -1,5°C

- priemerná teplota vzduchu v júli - 20°C

- počet dní so snehovou pokrývkou – 50-60 dní

- priemerná výška snehovej pokrývky – 12,5cm

- priemerné ročné úhrny zrážok – 550 – 600mm

49

- prevládajúce vetry – SZ, SV

Geologické pomery:

Geologická stavba sa diferencovala počas neogénu a tvoria ju sivé, prevažne vápnité íly,

prachy, štrky, piesky, sloje lignitu a polohy sladkovodných vápencov. Medzi základné

geochemické typy hornín na území patria ílovce a pieskovce. Územie patrí do

geomorfologickej jednotky Podunajská rovina.

Pedologické pomery:

Na území sa nachádzajú fluvizeme kultizemné karbonátové, príp. sprievodné fluvizeme

glejové karbonátové a fluvizeme karbonátové ľahké, z karbonátových aluviálnych

sedimentov.

Retenčná schopnosť a priepustnosť pôd: stredná

Vlhkostný režim pôd: mierne vlhký

pH pôd: slabo alkalické (7,3 - 7,8)

Zrnitosť pôd: piesčito-hlinité až hlinité

Potenciálna vegetácia:

1. vŕbovo-topoľové lesy v záplavových územiach veľkých riek – mäkké lužné lesy

(Populus alba, Populus nigra, Salix alba, Salix fragilis, Phalaroides arundinacea,

Carex acutiformis).

2. jaseňovo-brestovo-dubové lesy v povodiach veľkých riek – tvrdé lužné lesy (Ulmus

minor, Ulmus laevis, Quercus robur, Sambucus nigra, Allium ursinum, Anemone

ranunculoides).

50

3.3 Analýzy

V bakalárskej práci boli vykonané nasledovné analýzy: Širšie vzťahy, Funkčno-

priestorová analýza, Súčasný stav, Limity pozitíva a negatíva územia a Inventarizácia

drevín. Na tomto miestne budú zhrnuté najdôležitejšie zistenia vyplývajúce

z vykonaných analýz, ktoré budú mať vplyv na formovanie návrhu.

Funkčno-priestorová analýza

Cieľom tejto analýzy je určenie funkcií prislúchajúcich k určitej ploche areálu. V areáli

rozlišujeme tri základné typy plôch: zastavané územie (budovy), komunikácie

a vegetácia. Celý areál domova dôchodcov má výmeru 3285m2.

Na území sa nachádzajú tri budovy, a to samotná budova domova dôchodcov,

hospodárska budova a garáž. Spolu tak zastavané plochy zaberajú plochu 692,5m2.

Komunikácie zaberajú dovedna 600m2. Na území sa nachádza niekoľko druhov

komunikácií, pôvodné panelové a asfaltové komunikácie a novšie komunikácie zo

zámkovej dlažby.

Zeleň areálu domova dôchodcov je rozdelená do troch kategórií: zeleň izolačnú, zeleň

okrasnú a zeleň ostatnú. Celkovo, zeleň zaberá plochu 1992,5m2, z toho trávniky

zaberajú plochu 1924m2 a okrasná zeleň 68,5m2.

Súčasný stav

Súčasný stav stavieb

Ako už bolo spomenuté vyššie, v areály sa nachádza samotná budova domova

dôchodcov, hospodárska budova a garáž.

Samotný domov dôchodcov bol zriadený vo vile, ktorú národnému výboru Petržalka

bezodplatným prevodom odovzdal štátny podnik Matador Púchov v roku 1959. V roku

1986 prešla táto budova rekonštrukciou a v súčasnosti je v dobrom technickom stave.

Budova garáže je materiálovo a farebne podobne riešená ako vila. Táto je tiež v dobrom

technickom stave.

Hospodárska budova je v súčasnosti nevyužívaná a slúži len ako sklad nepotrebných

vecí. Tomu zodpovedá aj jej zlý technický stav.

Súčasný stav komunikácií

V areáli domova dôchodcov sa nachádzajú najmä pešie komunikácie, ktoré sú

sčasti využívané aj pre automobily ( na nádvorí pre parkovanie a zásobovanie).

51

Komunikácia medzi vstupmi je riešená z betónových panelov. Keďže ide o veľmi pevný

materiál, aj po čase sú tieto komunikácie v dobrom stave. Ostatné komunikácie, okrem

posedenia v prednej časti areálu sú asfaltové, taktiež v dobrom technickom stave.

Frekventovanosť a využívanie územia

Riešené územie je, keďže hovoríme o vyhradenej zeleni, využívané výhradne

obyvateľmi domova dôchodcov, prípadne ich rodinnými príslušníkmi. Jedná sa najmä

o časť zo vzrastnou zeleňou, v rámci ktorej sú vytvorené komunikácie a miesto na

odpočinok. Predná časť, označená ako nádvorie, je využívaná hlavne na parkovanie

a pohyb vozidiel, či už zamestnancov domova alebo zásobovania.

Limity, pozitíva a negatíva územia

Najobmedzujúcejším limitom, s ktorým treba pri návrhu počítať, je pomerne

malá plocha areálu. Nemožno tu tak aplikovať žiadne rozsiahlejšie úpravy. Túto

skutočnosť nemožno však chápať iba ako negatívum, pretože, keďže sa jedná

o priestory využívané primárne staršími osobami, príliš rozľahlý areál by sa mohol stať

nedostupným, predovšetkým pre osoby s rôznymi pohybovými poruchami.

Pozitívnou stránkou územia je jeho dobrá dostupnosť a napojenosť na okolité

komunikácie. Pozitívom je aj dostatok vzrastnej zelene, ktorá v areáli plní viaceré

funkcie, najmä však funkciu izolačnú od okolitých rušivých vplyvov a tiež funkciu

ochrannú pred prílišným slnečným žiarením, ktoré nemusí dobre vplývať na obyvateľov

domova.

Negatívnymi stránkami územia je najmä ruch okolitého prostredia. Keďže je domov

dôchodcov súčasťou sídliska a susedí s cestou 1. triedy, rušivé vplyvy z okolia sú tu

badateľné aj napriek ich zmiernenia existujúcou vegetáciou. Ďalším negatívom je

neatraktívne prostredie, keďže tu absentujú zaujímavé rastlinné druhy alebo prvky

drobnej architektúry, ktoré by areál oživili a lákali obyvateľov domova k stráveniu času

vonku a nie vnútri.

Inventarizácia drevín

Kompletná inventarizácia je spracovaná v bakalárskej práci. Pri inventarizácii

boli použité dve metodiky, samotná inventarizácia bola vykonaná podľa metodiky prof.

Machovca z roku 1982 a hodnotenie zdravotného stavu podľa metodiky Juhásovej

z roku 2002.

52

V inventarizačných tabuľkách sú zaznamenané nasledovné údaje: poradové číslo,

druhové určenie, veľkostné hodnoty (výška, obvod kmeňa, priemer koruny príp. plocha

krov), veková kategória, sadovnícka hodnota (1-5bodov), celkový zdravotná stav

(zdravé dreviny príp. dreviny s poškodením 1. až 5. stupňa), druh a charakter

poškodenia, návrh spôsobu ošetrenia a spoločenská hodnota (podľa vyhlášky MŽP SR

č. 24/2003 Z.z.

Výsledky inventarizácie

Na riešenom území sa nachádza celkovo 55 stromov a 303,9m2 krov. Z celkového

množstva stromov je 26ks listnatých a 29 ihličnatých, teda ihličnaté dreviny v území

mierne dominujú. Najpočetnejším stromovitým druhom riešeného územia je Pinus

nigra v množstve 8ks. Najrozšírenejším krovitým druhom je Pyracantha coccinea

s celkovou výmerou 71m2.

Podľa sadovníckej hodnoty zaradujeme väčšiu časť drevitej vegetácie riešeného územia

medzi dreviny s priemernou až podpriemernou sadovníckou hodnotou. Najhodnotnejšie

stromy sa tu nachádzajú len v počte 1ks a veľmi hodnotné stromy sú tu v počte 3ks.

Ohľadom zdravotného stavu sú na tom dreviny na území pomerne dobre. Väčšia časť

drevín je zdravých prípadne iba s nízkym stupňom poškodenia (poškodenie 1. a 2.

stupňa). Stromov s vyšším stupňom poškodenia (3. a vyšší stupeň poškodenia) je len

5ks. Takisto aj kry majú dobrý zdravotný stav, krov s vyšším stupňom poškodenia je iba

1m2.

Vek drevín je na riešenom území rôznorodý, avšak prevládajú tu dreviny a kry vo veku

40-60rokov.

Celková spoločenská hodnota drevín záujmového územia je 51333,02€, z čoho

43816,82€ pripadá na stromy a 7516,20€ na kry.

53

4 VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 Návrh

Celkový návrh vychádza z dôkladného preskúmania záujmového územia a jeho

následného pretvorenia v duchu záhradnej terapie.

Cieľ a hlavná myšlienka návrhu

Hlavnou myšlienkou návrhu je vytvorenie priestoru pre všetkých, t.j. pre ľudí

rôznych schopností a možnosti, čo sa týka ich pohyblivosti, vnímania priestoru a pod.

Navrhované úpravy sa snažia priniesť do tohto priestoru prvky, ktoré budú stimulovať

všetkých päť zmyslov človeka. Priestor tak v sebe spája, na pomerne malej ploche,

výhody vyplývajúce z aktívnej, ale aj pasívnej formy záhradnej terapie.

4.1.1 Popis kompozičného a architektonického riešenia

Základom nového členenia priestoru domova dôchodcov je novovybudovaná

komunikácia. Táto sa vinie od bočného vchodu do budovy domova, prechádza naprieč

celým areálom a vedie až k budove Centra pre interiérové aktivity. Existujúce

komunikácie pred a za budovou domova pretínajú túto novú komunikáciu v priečnom

smere a vytvárajú tak zdanlivo tri samostatné priestory, ktoré však nová komunikácia

navzájom prepája.

Obr. č. 9: Kompozičné riešenie areálu domova dôchodcov

54

V areáli domova tak vzniknú tri priestory s odlišnou náplňou a zameraním:

- 1. časť – záhrada zmyslov,

- 2. časť – spoločenské centrum areálu,

- 3. časť – terapeutická záhrada.

Záhrada zmyslov

Táto časť, keďže sa nachádza v prednej časti areálu domova v ktorej prebieha

najväčší pohyb ľudí, je reprezentatívnou časťou celého areálu domova dôchodcov.

Záhrada zmyslov vo svojej podstate je však miestom, v ktorom dominujú rastliny

pôsobiace na všetky zmysly jednotlivca. Je to časť areálu domova dôchodcov slúžiaca

najmä na pasívnu formu záhradnej terapie. Základom je novovybudovaná komunikácia,

ktorá je špirálovite zakrútená. Táto začína pri bočnom vchode do budovy domova.

Keďže pre niektorých obyvateľov domova môže byť celá trasa tejto časti pomerne

náročná, je tu vytvorená komunikácia naprieč celej špirály, ktorá ponúka možnosť

kratšej trasy. Komunikácie majú šírku 1520mm, iba menej dôležité časti komunikácií

majú šírku 1240mm.V niektorých častiach komunikácie sú vybudované výklenky na

umiestnenie mobiliáru. Keďže celý areál je riešený bezbariérovo, v tejto časti sú

navrhnuté vyvýšené záhony, pre lepšiu dostupnosť rastlín pre vozičkárov či pohybovo

inak postihnutých. Tieto vyvýšené záhony sú riešené ako suché múriky, pričom ako

55

materiál bude použitý pieskovec. Múrik nebude mať po celej dĺžke jednotnú výšku, na

začiatku a konci bude postupne stúpať a klesať. V najvyšších miestach bude mať výšku

cca 650mm (miestami až 750mm) . Vyvýšené záhony nebudú vybudované po obidvoch

stranách komunikácie a ani po celej dĺžke komunikácie. Je tomu tak najmä preto, že

priestor je pomerne veľký, ale aj skutočnosť, že sa tu nachádzajú pôvodné dreviny,

v mieste ktorých múrik klesá a zaniká aby sa nepoškodil kmeň týchto drevín. Vzniká

tak priestor na modelovanie terénu, ktorý v mieste múriku bude mať výšku cca 600mm

a následne mierne stúpa a klesá k najbližším komunikáciám. Týmto spôsobom vznikne

zaujímavo členitý priestor s výsadbou rôznych krov a okrasných rastlín.

Spoločenské centrum areálu

Spoločenské centrum areálu je vlastne oddychovou časťou, priestorom na

stretávanie sa a pod. Pozostáva s novovybudovanej komunikácie, ktorá sa napája na

existujúcu za budovou domova. Táto novovybudovaná komunikácia sa postupne

rozširuje, čím sa v jej prostriedku vytvorí priestor na vodný prvok – pieskovcový závoj.

Jedná sa o menšiu fontánu, ktorá je osadená v pieskovcoch, ktoré sú nakopené na seba.

Voda po kameňoch pomaly steká a evokuje tak závoj. Vzniká tak zaujímavý vizuálny

a zvukový prvok, ktorý navyše zvlhčuje okolie, čím prispieva k zmierneniu dýchacích

problémov niektorých seniorov. Pôvodná komunikácia, ktorá je vedená takmer kolmo

na novovybudovanú zohráva dôležitú úlohu v spoločenskom živote seniorov. Pozdĺž nej

je vysadená aleja z druhu Aesculus x carnea. Na jej jednom konci je navrhnutá kaplnka,

ktorá je umiestnená medzi vzrastné dreviny, medzi ktorými sa nachádza najhodnotnejšia

drevina areálu – Thuja plicata „Zebrina“, so sadovníckou hodnotou 5. Druhý koniec

komunikácie je ukončený pieskovcovým potokom. Tento sa nachádza v priestore, kde

sa nachádzajú vzrastné borovice. Navyše z dôvodu väčšej intimity tohto priestoru sú tu

navrhnuté na vysadenie popínavé rastliny Hedera helix. Vznikne tak zákutie evokujúce

horské prostredie s potokom, ktorý sa vlieva do malej nádrže. Jeho okolie je doplnené

o rôzne kry a okrasné rastliny. Táto existujúca komunikácia má asfaltový povrch. Pre

jednotné pôsobenie komunikácií je navrhnuté vymeniť asfaltový kryt za dlažbu, ktorá

je použitá aj pri ostatných navrhovaných komunikáciách.

56

Terapeutická záhrada

Táto časť je určená na fyzické aktivity záhradnej terapie. Ide teda o priestor

určený pre aktívnu formu záhradnej terapie. Nachádza sa tu budova centra pre

interiérové aktivity záhradnej terapie, ktorá vznikla prestavbou hospodárskej budovy.

Táto budova slúži na rôzne aktivity ako je pestovanie rastlín, aranžovanie kvetín, a pod.

Pôdorys budovy centra je podrobne riešený vo výkrese č. 21. Budova má celkovú

výmeru 164,05m2. Základnou časťou budovy je terapeutická miestnosť o výmere skoro

91m2. Táto miestnosť sa dá ľahko rozčleniť na niekoľko menších jednotiek pomocou

posuvných panelov. Docielime tak veľkú variabilitu priestoru, ktorý možno meniť

podľa aktuálnej potreby. Na terapeutickú miestnosť nadväzujú hygienické zariadenia

(7,75m2), kancelárie terapeutov (15m2), skladové priestory (10,10m2) a chodba s halou.

Priamo na budovu nadväzujú vonkajšie pestovateľské plochy a sad ovocných drevín.

Tieto plochy slúžia jednak na dopestovanie si vlastných plodov a tiež ako priestor pre

fyzické aktivity seniorov.

4.1.2 Popis sadovníckeho riešenia

Pri výbere konkrétnych druhov drevín a rastlín boli zohľadnené najmä

podmienky stanovišťa, ale aj ich estetické vlastnosti.

Najväčšie sadovnícke úpravy sú navrhnuté v časti záhrada zmyslov. Ide o jediný väčší

voľný priestor, preto len tu je možné navrhnúť nové dreviny. Keďže sa stále

nachádzame v záhrade zmyslov, boli vyberané hlavne zaujímavé dreviny. Sú tu

navrhnuté napr. Pinus Wallichiana Jackson., ktorá má ihlice príjemné na dotyk, Acer

griseum, ktorý je zaujímavý odlupujúcou sa kôrou už v mladom veku, Acer japonicum

Thunb., ktorý je zaujímavý hlavne svojím habitusom a farbou listu. Po okrajoch sú zase

vysadené druhy Larix decidua Mill. a Acer campestre L. Z krov sú do tejto časti

navrhnuté napr. Buddleia davidii Franch., ktorá svojím kvitnutím láka motýle,

habitusom zaujímave kry ako Cotoneaster adpressus Bois či Cotoneaster horizontalis

Decne. Taktiež sú tu navrhnuté kvitnúce kry, napr. druhy rodu Spiraea, Potentilla,

a pod. V neposlednom rade je tu navrhnuté veľké množstvo okrasných rastlín, ktoré

stimulujú zmysly človeka. Sú tu navrhnuté aromatické rastliny, ako Thymus citriodorus,

Melissa officinalis, Lavandula angustifolia; hmatovo zaujímavá Bergenia cordifolia,

Alchemilla mollis, Hosta; zvuk vydávajúce plody druhu Briza media alebo Papaver

orientale.

57

Na nádvorí je navrhnutý zelený ostrov, ktorý oddeľuje automobilovú prevádzku od

ostatných častí areálu. Tu je navrhnutý Prunus cerasifera L. s podsadbou krov (Cornus,

Spiraea) a trvaliek (Alchemilla mollis, Geranium cinereum,...).

Centrum areálu domova dôchodcov má dostatok vzrastnej zelene, a preto je tu vegetácia

doplnená iba o kry (Cotoneaster adpressus Bois, Cornus alba ) a trvalky (Hemerocallis,

Geranium sanguineum, Phlox paniculata, Veronica spicata a pod.). Okolie

pieskovcového potoka je tiež zatraktívnené výsadbou krov a trvaliek.

58

4.1.3 Popis technických prvkov

Mobiliár

Keďže v celom areály je malé množstvo lavičiek a úplná absencia odpadkových

košov, sú sem navrhnuté nové prvky mobiliáru:

Lavička LUCKY

Štruktúra - Nosnú konštrukciu tvoria dve 7 mm hrubé oceľové platne s laserom

vyrezaným logom firmy Metalco. Sedadlovú a operadlovú časť tvorí 10 lát s profilom

43x50 mm a dĺžkou 1841 mm z borovicového dreva s mahagónovou lazúrou alebo z

exotického dreva. Spojovací a kotviaci materiál je z nerezu.

Použitý materiál – corten

Rozmery/hmotnosť – 1953x425/797x689mm (š x v x h) / 75kg

Kotvenie:

- základ z 2 betónových blokov o rozmere 700x250x150mm

- ukotvenie na preschnuté betónové bloky pomocou kotiev

Odpadkový kôš CHANDY

Vzhľadný, moderný odpadkový kôš na plochej nohe, rozširujúci sa smerom nahor,

v hornej časti s mriežkou na cigaretové ohorky.

Štruktúra – odpadkový kôš s kapacitou 80 litrov tvorí nádoba z cortenu hrúbky 3 mm,

uchytený na nastaviteľnej základovej platni, ktorú je možné ukotviť aj na zvažujúcu sa

plochu. Vnútorná nádoba je z pozinkovaného oceľového plechu hrúbky 1 mm. Kôš je

ukončený otočným krytom, v ktorom je zabudovaný popolník.

Použitý materiál – corten

Prevedenie – 3 vkladacie otvory 125x350mm

Rozmery – priemer 600mm, výška 1010mm

Ukotvenie:

- základ z betónového bloku s rozmermi 300x300x400mm

- ukotvenie na preschnutý betónový blok pomocou kotiev M10mm

Komunikácie

59

V areáli domova dôchodcov je navrhnutých pomerne veľa komunikácií. Na ich

realizáciu bude použitá dlažba Graniko.

Jedná sa o dlažbu s nepravidelnými hranami, imitujúcu prírodný kameň.

Rozmery: 210x140x60mm a 140x140x60mm.

Farba: terrakota

Podkladové vrstvy:

- pôvodný terén,

- štrkopiesok,

- kamenivo frakcie 32-64mm,

- kamenivo frakcie 4-8mm,

- ukladacia vrstva – kamenivo frakcie 0-4mm,

- dlažobné kocky.

60

4.2 Príprava územia

Skôr ako začneme s realizáciou navrhovaných úprav je nutné pristúpiť

k prípravným prácam na území domova. Ide najmä o výruby drevín a odstránenie

ostatnej vegetácie, odstránenie komunikácií a prestavba hospodárskej budovy.

Výruby

Na riešenom území je nutné pristúpiť k odstráneniu niektorých stromov a krov.

Výruby sú vykonávané na základe dvoch hľadísk a to výruby zo zdravotného hľadiska

a výruby z kompozičného hľadiska.

Výruby zo zdravotného hľadiska: (poradové číslo, latinský názov)

09, Pinus sylvestris,

24, Taxus baccata,

32, Taxus baccata,

39, Prunus avium,

45, Taxus baccata,

46, Taxus baccata,

47, Taxus baccata,

48, Taxus baccata,

49, Betula pendula,

51, Platycladus orientalis,

Sk06, Viburnum lantana, Viburnum rhytidophyllum,

S12, Viburnum lantana,

S13, Viburnum lantana.

Výruby z kompozičného hľadiska: ( poradové číslo, latinský názov)

20, Populus nigra „Italica“,

40, Pinus nigra,

53, Pinus nigra,

Sk07, Lonicera nitida,

Sk10, Berberis thunbergii,

Sk17, Vinurnum lantana,

Sk29, Pyracantha coccinea,

61

Sk31, Prunus laurocerasus,

Sk32, Chaenomeles japonica, Viburnum lantana,

Sk33, Colutea arborescens,

S35, Syringa vulgaris.

Celkovo je na výrub určených 13 ks drevín (3ks listnatých a 10ks ihličnatých drevín)

a 99m2 krov. Spolu tak vznikne drevná a listová hmota o objeme cca 30m3, ktorú je

nutné z územia odstrániť. Následne je potrebné odstrániť pne stromov a krov, buď

vyťahaním zo zeme alebo vyfrézovaním do hĺbky 50cm.

Dovedna je na výrub určená vegetácia v sume 9598,43€ ( s toho na dreviny pripadá

7502,66€, a na kry 2095,77€.

Takisto je nutné zrušiť existujúce kvetinové záhony, keďže na území vzniknú nové

plochy záhonov. Celkovo sa jedná o plochu 68,5m2.

Komunikácie

Na riešenom území budú odstránené niektoré úseky komunikácií. Ide hlavne

o komunikácie, s ktorých sa prenesie prevádzka na novonavrhované komunikácie čím

budú na území bezúčelné. Celkovo je z areálu domova dôchodcov určených na

odstránenie 87m2 komunikácií. Ich asanácia prebehne približne do hĺbky 50cm, aby sa

tieto plochy mohli ďalej využívať na pestovanie rastlín. Vznikne tak 43,5m3 sutiny,

ktorú je nutné z územia odstrániť.

Prestavba hospodárskej budovy

V zadnej časti areálu domova dôchodcov sa nachádza hospodárska budova. Táto

je v súčasnosti využívaná iba na odkladania nepotrebných vecí. V návrhu sa s touto

budovou po prestavbe počíta ako s centrom pre interiérové aktivity záhradnej terapie.

Prestavba tejto budovy je však zaradená medzi aktivity spojené s prípravou územia, a to

najmä preto, aby sa pri neskoršej prestavbe nezničili novovybudované úpravy.

62

4.3 Popis technického riešenia

4.3.1 Základné kapacity záujmového územia:

celková plocha areálu domova dôchodcov 3285m2

zastavané územie 692,5m2

komunikácie a spevnené plochy 853,5m2

oporné múriky (dĺžka 100m, výška 0-65cm, šírka 25cm) 25m2

vodné prvky 30m2

plošná výmera záhonov 247,5m2

plošná výmera trávnikov 1296,5m2

plošná výmera pestovateľských plôch 140m2

navrhované stromy 7ks

navrhované kry 65ks

navrhované trvalky 763ks

navrhované okrasné trávy 32ks

navrhované popínavé rastliny 24ks

4.3.2 Návrh sortimentu a výsadba drevín

Sortiment drevín:

P.Č. Názov Veľkosť Zapestovanie Počet

01 Acer campestre o10-12 bal 1ks

02 Pinus wallichiana 250-300cm kont 1ks

03 Larix decidua 300-350cm kont 1ks

04 Acer griseum 180-200cm kont 1ks

05 Acer palmatum „Atropurpureum“

150-175cm kont 1ks

06 Prunus cerasifera „Pissardii“

o12-14 bal 1ks

07 Juniperus scopulorum „Blue Arrow“

200-225cm bal 1ks

63

08 Cotoneaster adpressus 20-25cm C1,5 13ks

09 Cornus alba „Elegantissima“

40-50cm C3 8ks

10 Physocarpus opulifolius „Diabolo“

40-50cm C1,5 2ks

11 Spiraea japonica „Shirobana“

25-30cm C1 20ks

12 Cornus sanguinea 60-75cm C5 3ks

13 Buddleia davidii „Black Night“

40-50cm C3 1ks

14 Cotoneaster horizontalis

20-25cm C1,5 3ks

15 Potentilla fruticosa „Mandshurica“

20-30cm C2 3ks

16 Potentilla fruticosa „Red Ace“

20-25cm C1,5 3ks

17 Pyracantha coccinea „Soleil d´Or“

20-30cm C2 2ks

18 Spiraea japonica „Albiflora“

20-25cm C1,5 6ks

Spôsob výsadby:

Stromy – výsadba stromov sa bude realizovať na ploche vopred urovnanej a upravenej.

Sadiť sa budú dreviny so zemným balom, prípadne kontajnerované. Obvod

navrhovaných stromov je 10-12 a 12-14cm. Pri niektorých drevinách je udávaná ich

výška, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 150-350cm. Dreviny budú vysádzané do vopred

vykopaných, dostatočne veľkých jám. Jama musí byť 1,5-2x väčšia ako je zemný bal

dreviny.

Jamy pre výsadbu kopeme ručne. Stromy sadíme do pôvodného terénu, preto je vhodné

vrchnú vrstvu pôdy uložiť na jednu stranu, túto použijeme ku koreňom, spodnú vrstvu

dáme na vrch. Výsadba by sa mala realizovať buď v ranných hodinách alebo

v podvečer, a to hlavne počas slnečných dní, v prípade oblačného počasia je výsadbu

64

možné realizovať v priebehu celého dňa. Pred výsadbou musí byť pôda záujmového

územia dostatočne pripravená (vyhnojená, skyprená, urovnaná).

Hĺbka výsadby drevín musí zodpovedať hĺbke výsadby v škôlke. Pri drevinách, ktoré

sadíme s koreňovým balom tento rozbaľujeme až na dne jamy. Následne rozprestreme

korene do jamy, aby sme predišli tzv. kvetináčovému efektu, ktorý brzdí rast drevín.

Dreviny pestované v kontajneroch opatrne vyberieme z kontajneru a vložíme do jamy.

Takto nepoškodíme korene a drevina môže hneď naštartovať zakoreňovanie vo voľnej

pôde. Pôdu môžeme pri výsadbe obohatiť o štartovacie hnojivo napr. Osmocote.

Kotvenie drevín: ku stromom osádzame 3 kusy drevených kolov, ktoré sú napustené

fungicídnymi prostriedkami, priemer kolov je 5-8cm. Koly do jamy zatĺkame ešte pred

výsadbou stromov, do rastlej zeminy. Koly budú navzájom spevnené horizontálnymi

latkami. Strom je ku kolom uchytený pomocou textilných popruhov, avšak nie napevno,

ale tak, aby bol nútený postupne sa ukotviť – stabilizovať v pôde. Kmienok stromu je

vhodné chrániť obalením jutou pred poškodením kolmi alebo voči prílišnému

slnečnému žiareniu. Okolo kmienka je tiež vhodné inštalovať filcovú ochranu pred

poškodením počas kosenia.

Kry - kry sú kontajnerované a vo veľkosti 20 a viac cm. Veľkosť balu krov je rôzna,

kontajnery majú objem 1 – 5l. Kontajnerované dreviny môžeme vysádzať prakticky

počas celého vegetačného obdobia (okrem mesiacov s vysokou intenzitou slnečného

žiarenia, čiže júla a augusta), do vopred vykopaných a dostatočne veľkých jám. Ak

vysádzame v letnom období, výsadbu by sme mali realizovať v ranných prípadne vo

večerných hodinách, nie cez horúce poludnie. Sadenice krov budú vysádzané do jám

o veľkosti 0,001 – 0,01m3. Musíme však dodržať zásadu, aby hĺbka výsadby

zodpovedala hĺbke výsadby v škôlke. Jama musí byť dostatočne veľká, aby korene

sadeníc neboli ohnuté do bokov či nahor. Po výsadbe je vhodné aplikovať štartovacie

hnojivo. Po výsadbe plochu zamulčujeme drvenou kôrou v hrúbke cca 5cm, ktorá

zabraňuje výparu vody a zamedzuje klíčeniu a rastu burín. Po vysadení je vhodné

rastliny zastrihnúť a zaliať. Zálievku musíme opakovať každodenne počas prvých dvoch

až troch mesiacoch po výsadbe. Počas prvého roka po výsadbe zalievame v závislosti

od počasia, postačuje však zálievka každý druhý deň.

65

4.3.3 Návrh sortimentu a výsadba trvaliek, letničiek a tráv

Sortiment :

P.Č. Názov zapestovanie počet ks/m2 počet

19 Bergenia cordifolia „Winterglow“

K9 7-9 58ks

20 Hosta „Royal Standars“

C2L 4-6 6ks

21 Alchemilla mollis „Auslese“

K9 5-7 31ks

22 Hosta „August Moon“ C2L 1-3 8ks

23 Geranium cinereum „Splendens“

K9 9-12 82ks

24 Hemerocallis „Moonlit Masquerade“

C1L 3-5 13ks

25 Geranium sanguineum K9 9-12 98ks

26 Hosta „Striptease“ C2L 5-6 17ks

27 Brunnera macrophylla K9 7-9 15ks

28 Ajuga reptans K9 9-12 62ks

29 Lavandula angustifolia K9 9 18ks

30 Thymus citriodorus K9 9-12 15ks

31 Melissa officinalis K9 5-7 6ks

32 Rosmarinus officinalis „Prostratus“

K9 9 82ks

33 Kniphofia uvaria „Grandiflora“

K9 5-7 4ks

34 Aster dumosus „Blaue Lagune“

K9 7-9 20ks

35 Papaver orientale „Brilliant“

K9 5-7 3ks

36 Linum perenne K9 7-9 46ks

37 Achillea filipendulina K9 7-9 9ks

66

38 Iberis sempervirens „Fishbeck“

K9 9-12 83ks

39 Phlox paniculata K9 7-9 16ks

40 Mentha spicata K9 3-5 4ks

41 Salvia officinalis „Purpurascens“

K9 5-7 12ks

42 Borago officinalis vlastný výsev 8ks

43 Rosmarinus officinalis K9 7-9 10ks

44 Veronica spicata „Heidekind“

K9 7-9 21ks

45 Nigella damascena vlastný výsev 8ks

46 Ageratum houstonianum vlastný výsev 8ks

47 Hakonechloa macra C2L 11ks

48 Helictotrichon sempervirens C2L 6ks

49 Stipa pennata C2L 5ks

50 Briza media C2L 10ks

51 Hedera helix „Gold Child“ K9 12ks

52 Hedera helix „Goldheart“ K9 12ks

Výsadba trvalkových záhonov:

Predvýsadbová príprava stanovišťa spočíva v likvidácii pôvodného porastu a burinných

rastlinných druhov na tých miestach, kde je to potrebné. V mieste „záhrady zmyslov“,

v ktorej je celý terén nanovo modelovaný, bude pôvodný porast absentovať. Nasleduje

nevyhnutná úprava pôdnych podmienok v závislosti od druhu rastliny.

Kyprenie pôdy zamedzuje vysychaniu jej povrchových častí. Vyparovanie z pôdy je

prerušením pôdnej kapilarity obmedzené. Pôda tak zostáva dlhšie vlhká a môže byť

menej často zavlažovaná.

Výsadba rastlín – najvhodnejším obdobím pre výsadbu je jarné alebo jesenné obdobie.

Rastliny sú väčšinou dodávané v kontajneroch K9, preto aj výsadbová jama by mala

zodpovedať tejto veľkosti, teda veľkosti cca 0,001m3.

Založenie trávniku

67

Na území je potrebné založiť trávnik na niektorých plochách nanovo. Ide hlavne

o plochy, kde bol existujúci trávny kryt zničený výstavbou komunikácií či inými

pracovnými úkonmi. Založený tu bude parkový trávnik výsevom. Trávnik zakladáme

výhradne až po dokončení všetkých stavebných prác.

Príprava pôdy – plochu treba v prvom rade zbaviť zbytkov koreňov a pňov, ktoré tu

ostali po výruboch. Následne plochu obrobíme pomocou malej mechanizácie (rotavátor)

a plochu dokonale urovnáme.

Hnojenie – pred založením trávniku je vhodné dodať do pôdy tzv. štartovaciu dávku

hnojiva, ktorá zaisťuje rýchly rast po vyklíčení a dobré prekorenenie trávniku.

Výsev – najvhodnejším termínom na výsev je jarný termín (apríl - máj) alebo jesenný

termín (august - september). Samotný výsev robíme pomocou sejačky, ktorá zaistí

rovnomerné rozhodenie osiva po ploche. Po výseve by sme mali osivo do pôdy

zapraviť, plochu zavalcovať a pravidelne zalievať.

Ako osivo použijeme parkovú zmes WEEKEND GREEN, množstvo výsevu je

2,5kg/m2.

4.3.4 Založenie technických prvkov

Pokládka dlažby

Základom pre vytvorenie rovnej dlažby s dlhou životnosťou je správne prevedenie

nasledovných úkonov:

Zhotovenie nosnej vrstvy – na dostatočne spevnenú pôvodnú zeminu s pozdĺžnym

sklonom min. 0,5% a priečnym sklonom min 2-3% zhotovíme nosnú vrstvu. Táto je

tvorená vrstvou štrkopiesku /60mm/, vrstvou kameniva frakcie 32-64mm /120mm/

a vrstvou kameniva frakcie 4-8mm /50mm/. Všetky vrstvy musia byť dôkladne

zhutnené, aby sme zabránili neskoršiemu sadaniu povrchu.

Dlažbové lôžko – na vyrovnanú a zhutnenú nosnú vrstvu nanesieme jemné kamenivo

frakcie 0-4m /20mm/. Pripravené lôžko nezhutňujeme a nešliapeme po ňom.

Uloženie dlažby – pri pokladaní postupujeme od okraja ďalej. Pomocou laty alebo šnúry

si kontrolujeme rovnomernosť uloženia, je potrebné dodržiavať pozdĺžny aj priečny

sklon dlažby. Jednotlivé tvarovky nekladieme na doraz, ale dodržujeme špáru 2-3mm.

Dlažbu ukladáme asi o 10mm vyššie ako je požadovaná výška plochy (lôžko sa pri

vibrovaní zníži o cca 10mm).

68

Na riešenom území je navrhnutá dlažba fo farebnom prevedení terakota.

Špárovanie – uloženú dlažbu zasypeme špárovacím materiálom. Najvhodnejšie je

používať drvené kamenivo frakcie 0-4 príp. 1-3mm. Používame kamenivo s nízkym

obsahom jemných a prachových častíc pre zamedzenie prašnosti. Pre zamedzenie

tvorby výkvetov nepoužívame kamenivo s vysokým obsahom vápenca.

Vibrovanie – celú plochu najprv pozametáme tak, aby špárovací materiál vypĺňal špáry.

Plochu zvibrujeme vibračnou platňou v pozdĺžnom aj priečnom smere. Vibrujeme

zásadne iba suchú dlažbu so suchým špárovacím materiálom. Používame vibračnú

platňu s gumovou podložkou.

Vyvýšené záhony

Základom pre vytvorenie vyvýšených záhonov s dlhou životnosťou je správne

prevedenie nasledovných úkonov:

Zhotovenie nosnej vrstvy – na dostatočne zhutnenú pôvodnú zeminu zhotovíme nosnú

vrstvu. Táto sa skladá z vrstvy štrkopiesku (100mm) na ktorú ukladáme najväčšie bloky

kameňa.

Ukladanie kameňa – pri samotnej stavbe múrika ukladáme jednotlivé kamene na seba.

Dôležité je dodržiavať sklon 5 - 10°, aby sme dosiahli vyššiu stabilitu. Špáry vypĺňame

zeminou, ktorú riadne utláčame. Pre stabilitu múra je dôležité vyberať kameň, ktorý

nám tvarovo pri položení na seba a vedľa seba zapadá jeden na druhý. Kamene v radoch

preväzujeme.

69

4.4 ÚDRŽBA AREÁLU DOMOVA DÔCHODCOV

4.4.1 Údržba porastov

Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že prijateľnosť novovysadených sadeníc

nie je 100 %-ná. Vopred musíme počítať so stratami vo výške 10-20%. Pri dobrej

starostlivosti by však nemali byť straty vyššie ako 10%. Pestovanie rastlín na stanovisku

a ich údržba sa mení časom – podľa aktuálneho vývojového štádia porastu. Údržba má

teda tri časové obdobia, pričom každé vyžaduje iné zásahy a iný objem prác:

1, obdobie – obdobie výchovy – pri kroch ide o 3-5 rokov po výsadbe, pri drevinách je

tento údaj premenlivý, pri krátkovekých drevinách trvá toto obdobie 5-10 rokov, pri

dlhovekých 20-30 rokov.

Doporučené práce: výchovný rez, zálievka, ochrana voči chorobám a škodcom,

hnojenie, ničenie burín, neskôr prebierky a dosadby za uhynuté jedince.

2, obdobie – obdobie dospievania – pri kroch ide o obdobie 5-10 rokov, pri

krátkovekých stromoch je to 30-50 rokov a pri dlhovekých 80-120 rokov. Doporučené

práce: udržiavací rez, prerezávky, modelovanie porastu, dosadby za uhynuté jedince

a pod.

3, obdobie – obdobie starnutia – kry sa väčšinou dožívajú veku 30-50 rokov,

krátkoveké dreviny do 100 rokov, strednoveké dreviny do 200 rokov a dreviny

dlhoveké cez 200 rokov, často krát aj cez 500 rokov. Doporučené práce: odstraňovanie

odumretých častí drevín, zmladzovací rez, kyprenie a zálievka, a pod.

Údržba porastov bezprostredne po, a v prvých rokoch po výsadbe

Ide v prvom rade o fixáciu dreviny na stanovišti. Pri listnatých stromoch fixujeme

drevinu pomocou troch kolov, ihličnaté dreviny stačí fixovať pomocou jedného kolu.

Bezprostredne po výsadbe je dôležitá aj zálievka stromov a krov. Pri vzrastlých

stromoch aplikujeme zálievku o objeme 20-25 litrov.

Údržba 1. rok po výsadbe

- dosadby za uhynuté jedince,

- znovuuviazanie drevín ku kolom, úprava chráničov kmienka,

70

- odstraňovanie poškodených častí drevín, skoré ošetrenie prípadného poranenia

dreviny,

- zalievanie a hnojenie,

- odstraňovanie burín a náletov,

- v tomto roku sa neodporúča používať chemické prípravky pri ochrane a ošetrovaní

drevín.

Údržba 2. rok po výsadbe

- odstraňovanie poškodených častí drevín, včasné ošetrenie prípadného poranenia

dreviny,

- kosenie bylinného porastu medzi krami,

- zalievanie a hnojenie,


- vykonávanie nevyhnutných opatrení voči škodcom,

- v tomto roku sa ešte tiež neodporúča používať chemické prípravky pri ochrane

a ošetrovaní drevín.

Údržba 3. Rok po výsadbe

- podľa potreby výchovný a presvetľovací rez,

- zalievanie počas dlhodobejšieho sucha,


- vykonávanie nevyhnutných opatrení voči škodcom,

- prebierka jedincov v skupinách krov = 1. modelovanie porastu.

4.4.2 Údržba kvetinových záhonov

Hlavným cieľom ošetrovania kvetinových záhonov je udržať záhon

v bezburinnom stave, zabezpečiť dostatok vzduchu a živín ku koreňom a dostatok

vlahy.

Odburiňovanie – boj proti burinám je dôležitý predovšetkým v roku výsadby a v prvom

roku pestovania, kedy ešte rastliny nie sú plne konkurencie schopné. Na riešenom

území použijeme chemický spôsob boja proti burinám, pomocou prípravku LONTREL

300 v dávke 0,5l/ha.

71

Hnojenie – trvalky v prvom roku postačí prihnojovať nižšími dávkami. Od druhého

roku potrebujú trvalky k začiatku obdobia vegetatívneho rastu (koniec mája až apríl)

prihnojenie. Pri druhoch kvitnúcich v lete a na jeseň druhý krát prihnojujeme mesiac

pred kvitnutím (koniec mája až začiatok júna).

Zavlažovanie – zavlažujeme podľa aktuálnych klimatických podmienok. Taktiež pred

každým zásahom proti burinám a pred hnojením musia byť rastliny zavlažené. V období

sucha aplikujeme zálievku v objeme 10-25l/m2.

4.4.3 Údržba trávnikovNa území domova dôchodcov sa nachádza parkový trávnik. Takisto na

niektorých plochách je navrhnutý trávnik parkového typu. Údržba takýchto trávnikov

pozostáva z niekoľkých nasledovných úkonov:

Kosenie – parkové trávniky spravidla kosíme 8-10x ročne. Novozaložený trávnik by

sme mali prvýkrát kosiť vtedy, ak dosiahne výšku asi 10cm.

Odstraňovanie pokosených zvyškov – pokosené zvyšky nenechávame na ploche (z

estetického a funkčného hľadiska), ihneď po kosení sa pozberajú a odvezú.

Prevzdušňovanie (aerifikácia) – je nevyhnutná pri intenzívne využívaných trávnikoch,

kedy sa povrch zhutňuje a trávnik potrebuje prevzdušniť. Aerifikácia by sa mala

vykonávať aspoň raz za dva roky.

Vertikálny rez (vertikutácia) – je nevyhnutná aspoň raz za čas, pretože pri kosení

zostávajú zbytky po kosení v trávniku a postupne tak vytvárajú nepriepustnú vrstvu

organickej substancie. Vertikutácia by sa mala vykonávať minimálne raz za dva roky,

resp. ak je splstnatenie trávnika očividné, tak aj častejšie.

72

5 DISKUSIA A ZÁVERTáto práca oboznamuje o možnostiach využitia záhradnej terapie pre potreby

seniorov.

Je všeobecne známe, že obyvateľstvo Slovenska, ale aj okolitých európskych krajín

starne. Starnutie však nemožno chápať ako niečo neprirodzené. Ide o nezvratný

biologický proces, univerzálny pre celú prírodu.

Vyšší vek je často krát obdobím najväčších životných kríz. Taktiež aj vstup do

dôchodku je veľkým prelomom. Jedinec, ktorý doteraz žil život orientovaný najmä na

rodinu a prácu sa musí preorientovať na iné činnosti.

Práve tieto skutočnosti sa podieľajú na vzniku rôznych duševných porúch. Pri starších

osobách sa najčastejšie stretávame s demenciou, najmä s alzheimerovou chorobou

a multiinfarktovou demenciou a depresiou. Duševné choroby sú však iba jednou

stránkou celkového zdravia seniorov. Tou druhou sú rôzne choroby, ktoré postihujú

seniorov. Ide najmä o choroby a problémy zhoršujúce sa s narastajúcim vekom, ako

zhoršenie videnia, pohyblivosti a pod., ale aj ďalšie choroby ako cukrovka, hypertenzia.

Záhradná terapia predstavuje prostriedok na zlepšenie celkového zdravia človeka, tak

fyzického, ako aj duševného.

Fyzické a duševné zdravie človeka je podporované širokým spektrom záhradníckych

aktivít. V tomto prípade hovoríme o špeciálnom type ergoterapie. Ergoterapia (liečba

prácou) je známa už veľmi dlho, mení sa iba jej náplň. Dnes tak nájdeme viacero

nových metód, ako animoterapia alebo aj záhradná terapia. Vo všetkých prípadoch však

ide o prácu resp. starostlivosť o zvieratá či rastliny. Chorý tak získava určitý pocit

užitočnosti a má radosť z vykonanej práce. Tým, že sa tieto aktivity často vykonávajú

v kolektíve, majú aj výrazný resocializačný efekt.

Literatúra zaoberajúca sa záhradnou terapiou, najmä tá slovenská a česká takmer

neexistuje. Tá čo je u nás dostupná, je obmedzená na príručky, zaoberajúce sa najmä

tvorbou bezbariérového prostredia, s ktorých možno vychádzať aj pri navrhovaní

priestorov určených pre záhradnú terapiu.

Najkomplexnejšie publikácie sú na Slovensku publikácia Tvorba bezbariérového

prostredia pani Doc. Ing. arch. Márie Samovej, PhD. a v Čechách publikácia

Projektujeme bez bariér pani Ing. arch. Daniely Filipiovej. Tieto sa zameriavajú najmä

na tvorbu bezbariérových priestorov, či už verejných, alebo obytných.

73

Zahraničná literatúra, tlačená alebo dostupná na internete je naopak omnoho bohatšia.

Tak isto existuje mnoho publikácií zaoberajúcich sa priamo záhradnou terapiou. Z toho

vyplýva, že aj pri mojom návrhu riešeného územia som vychádzal predovšetkým zo

zahraničnej literatúry.

V našej a v zahraničnej literatúre však možno nájsť určité odchýlky. Najmarkantnejšie

rozdiely sú napr. pri rozmeroch vyvýšených záhonoch. Európska literatúra (napr.

Samová, 2008) udáva výšku vyvýšených záhonoch až 85cm, pričom americká literatúra

(napr. SIMSON, STRAUS, 2007) udáva výšku iba 60-65cm.

Treba však rozlišovať primárny účel priestorov, ktorých sú vyvýšené záhony súčasťou.

Ak sú určené pre vozičkárov, optimálna výška je 60-65cm, avšak vyvýšené záhony

primárne určené pre stojacich ľudí s problémami pohybového aparátu sú však tieto

príliš nízke a vhodnejšie sú teda 80-85cm.

Taktiež možno nájsť rozdiely aj v používanom sortimente rastlín, samozrejme, nejedná

sa o rozdiely vyplývajúce s klimatických charakteristík danej krajiny. Niektorý autori

(napr. GERLACH-SPRIGGS, 2004) používanie rastlín, ktoré môžu byť nebezpečné pre

ostatných, ako sú napr. ruže odporúčajú, u nás (napr. http://zahradysmyslu.euweb.cz)

použitie týchto rastlín obmedzujú iba na miesta, kde s nimi pacienti nemôžu prísť do

priameho kontaktu. A takýchto príkladov je viacero. Ostáva tak na architektovi

samotnom, príp. aj na záhradnom terapeutovi zapojeného do procesu návrhu, vybrať si

z týchto informácií a odporúčaní to, čo je dôležité pri konkrétnom návrhu.

Tak či tak, záhrady tohto typu sú vo svete samozrejmosťou a tento trend pomaly

prichádza aj k nám. Treba si len uvedomiť, že tvorba priestorov pre záhradnú terapiu

ako aj tvorba bezbariérových priestorov nie sú žiadnym obmedzením v procese tvorby

a návrhu. Mnohokrát architekti dokážu pomôcť výraznejšie, ako samotný doktori.

Dokážu sprístupniť zeleň aj pre tých, ktorý majú rôzne postihnutia či pohybové

problémy a nemôžu prostredie využívať tak, ako zdraví jedinci.

Táto práca tak ponúka možnosti, ako možno tvoriť záhradné priestory naozaj pre

všetkých.

74


6 POUŽITÁ LITERATÚRA

American horticultural therapy association [s.a.] [online] [cit. 14-02-2011]. Dostupné na

internete: <www.ahta.org>

Architektonické bariéry [s.a.] [online] [cit. 20-02-2011]. Dostupné na internete:

<www.architektonickebariery.sk>

BALÁŽOVÁ, M.: Zmysly človeka ako inšpirácia v záhradno-architektonickej tvorbe:

zmyslové záhrady, Nitra : FZKI SPU, 2010, 61s.

BALOGOVÁ, B.: Seniori. Prešov: Pavol Šidelský – Alcent print, 2009, 160s., ISBN

978-80-89295-18-0

BARTKO, D.: Demencia alzheimerovho typu, 2008 [online] [cit. 20-02-2011].

Dostupné na internete <http://www.solen.sk/index.php?

page=pdf_view&pdf_id=3407&magazine_id=1>

BRUCE, H., FOLK, T.J.: Windowsill Whimsy, gardening and horticultural therapy

projects for small spaces,2008, 264s. ISBN 978-0300107104

ČAJOVEC, J., HAJDUCHOVÁ, A.: Zachráni nám penzie reforma, In Sme – príloha,

roč. 11, č. 146, s. 1-8

ČORNAČIČOVÁ, R.: Edukácia seniorov, Bratislava: FF UK, 1998, 153s. ISBN 80-

223-1206-1

FILIPIOVÁ, D.: Projektujeme bez bariér, Kolín – Sendražice: BOOM, 2002, 104s.,

ISBN 80-86552-18-7

HALLER, L., KRAMER, L.: Horticultural therapy methods : making connections in

health care, human service, and community programs. New York : The Haworth Press,

2006. 180 s. ISBN 1-56022-325-X

75

HEGYI, L.: Príprava na starnutie. In Čornačičová, R. (ed.). Obohacovanie života

starších ľudí edukatívnymi aktivitami : zborník zo seminára s medzinárodnou účasťou

konaného pri príležitosti Európskeho roka starších ľudí a solidarity medzi generáciami,

Bratislava : NOC, 1994, s. 35-39. ISBN 80-7121-068-4

KRAJČÍK, Š.: Geriatria, Trnava : SAP, 2000, 82s., ISBN 80-88908-68-X

RAWLINGS, R.: Healing gardens, Minocqua : Willow Creek Press Inc., 1998, 176s.

ISBN 1-57223-208-2

SAMOVÁ, M.: Tvorba bezbariérového prostredia: Základné princípy a súvislosti,

Bratislava : GOEN, spol s r. o., 2008, 140s., ISBN 978-80-89228-10-2

SERVIER Slovensko [s.a.] [online] [cit. 12-02-2011]. Dostupné na internete:

<http://www.servier.sk/informacie-pre-pacientov/depresia/co-je-depresia>

SIMSON, S., STRAUS, M.: Horticulture as therapy : principles and practice. 2nd ed.

New York : The Haworth Press, 2007. 482 s. ISBN 1-56022-279-4

Slovenská Alzheimerová spoločnosť [s.a.] [online] [cit. 10-02-2011]. Dostupné na

internete: <www.alzheimer.sk>

ŠANDOR, L.: Záhradná terapia – možnosti uplatnenia v záhradno-architektonickej

tvorbe, Nitra : FZKI SPU, 2009, 81s.

Úrad verejného zdravotníctva SR [s.a.] [online] [cit. 10-02-2011]. Dostupné na

internete: <www.uvzsr.sk>

World Health Organization [s.a.] [online] [cit. 14-02-2011]. Dostupné na internete:

<www.who.int>

Zahrady smyslu – záhradní architektura bez bariér [s.a.] [online] [cit. 15-04-2011].

Dostupné na internete: <http://zahradysmyslu.euweb.cz>

76

POUŽITÉ OBRÁZKY

Obr. č. 1: Priestorové nároky ľudí s rôznymi obmedzeniami pohybu. SAMOVÁ, M.:

Tvorba bezbariérového prostredia: Základné princípy a súvislosti, s. 18

Obr. č. 2: Základné rozmery invalidného vozíka a jeho manévrovací priestor.

SAMOVÁ, M.: Tvorba bezbariérového prostredia: Základné princípy a súvislosti, s. 18

Obr. č. 3: Pestovanie rastlín vo voľnej prírode. Dostupné na internete:

<http://www.chicagonow.com/blogs/chicago-garden/Raised%20beds%20at%20Rick

%20Bayless%20Garden.png>

Obr. č. 4: Pestovanie rastlín v mierne vyvýšených záhonoch. Dostupné na internete:

<http://www.gardeninginfozone.com/wp-content/uploads/2010/08/raised-beds3.jpg>

Obr. č. 5: Pestovanie rastlín vo vyvýšených záhonoch. Dostupné na internete:

<http://image34.webshots.com/34/1/72/0/2890172000034085917oDkRAO_ph.jpg>

Obr. č. 6: Horizontálne dosahové vzdialenosti na pracovnom stole. SAMOVÁ, M.:

Tvorba bezbariérového prostredia: Základné princípy a súvislosti, s. 90

Obr. č. 7: Dosahové vzdialenosti pracovného stola. SAMOVÁ, M.: Tvorba

bezbariérového prostredia: Základné princípy a súvislosti, s. 90

Obr. č. 8: Horizontálne a vertikálne usporiadanie regálov. SAMOVÁ, M.: Tvorba

bezbariérového prostredia: Základné princípy a súvislosti, s. 93

77

http://image34.webshots.com/34/1/72/0/2890172000034085917oDkRAO_ph.jpg

http://www.gardeninginfozone.com/wp-content/uploads/2010/08/raised-beds3.jpg

7 PRÍLOHY

Príloha č. 1: Metodika inventarizácie a hodnotenia zelene 5xA4

Príloha č. 2: Inventarizačné tabuľky 10xA4

Príloha č. 3: Grafické výstupy (poradové číslo výkresu, názov, mierka, rozsah strán)

1, Širšie vzťahy M 1:2500 2xA4

2, Funkčno-priestorová analýza – širšie okolie M 1:2500 2xA4

3, Technické zabezpečenie územia M 1:500 2xA4

4, Funkčno-priestorová analýza – areál domova dôchodcov M 1:250 2xA4

5, Súčasný stav a inventarizácia drevín M 1:250 3xA4

6, Pasportizácia územia M 1:250 3xA4

7, Návrh architektonických a sadovníckych úprav M 1:200 4xA4

8, Príprava územia M 1:250 3xA4

9, Vytyčovací výkres komunikácií M 1:200 4xA4

10, Vytyčovací výkres vegetácie M 1:200 4xA4

11, Osadzovací výkres vegetácie M 1:200 4xA4

12, Vytyčovací výkres mobiliáru M 1:200 4xA4

13, Záhrada zmyslov – detail návrhu M 1:150 2xA4

14, Záhrada zmyslov – detail terénnych úprav M 1:150 2xA4

15, Záhrada zmyslov – vytýčenie vyvýšených záhonov M 1:150 2xA4

16, Záhrada zmyslov – výškové členenie vyvýšených záhonov M 1:150 2xA4

17, Záhrada zmyslov – rezy terénom M 1:75, 1:20 3xA4

18, Záhrada zmyslov – navrhovaný sortiment trvaliek, letničiek a tráv 3xA4

19, Terapeutická záhrada – detail návrhu M 1:150 2xA4

20, Terapeutická záhrada – návrh budovy Centra pre interiérové aktivity

záhradnej terapie M 1:75 3xA4

21, Terapeutická záhrada – budova Centra pre interiérové aktivity záhradnej

terapie - pohľady M 1:75 3xA4

22, Záhrada zmyslov – rezopohľad A – A´ M 1:75 3xA4

23, Záhrada zmyslov – rezopohľad B – B´ M 1:75 3xA4

24, Terapeutická záhrada – rezopohľad C – C´ M 1:75 3xA4

25, Spoločenské centrum areálu – rezopohľad D – D´ M 1:75 3xA4

26, Mobiliár M 1:15 2xA4

78

27, Dlažba M 1:5, 1:20 2xA4

79

crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/.../S/7F92119588FD432DB623D538CF7FA4E5.docx · Web viewPo výsadbe...

Documents

Transcript of crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/.../S/7F92119588FD432DB623D538CF7FA4E5.docx · Web viewPo výsadbe...