crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/Prace/2011/M/5C1844FBC91C4CAD8826D07E32… · Web viewN a výcvik sú...

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITREFAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

2122825

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Nitra 2011 Silvia Mináriková, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITREFAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

ŠTÚDIUM GENETICKÝCH ZDROJOV HĽUZOVKY

LETNEJ (TUBER AESTIVUM VITT.)

Diplomová práca

Študijný program: Výživa ľudí

Študijný odbor: 4188800/ Výživa

Školiace pracovisko: Katedra genetiky a šľachtenia rastlín

Školiteľ: Ing. Ján Gažo, CSc.

Nitra 2011 Silvia Mináriková, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Silvia Mináriková prehlasujem, že som záverečnú prácu ne tému

„Štúdium genetických zdrojov hľuzovky letnej (Tuber aestivum Vitt.)“ vypracovala

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 15. Apríl 2011

................................................

Poďakovanie

Ďakujem Ing. Jánovi Gažovi, CSc. za odborné vedenie, cenné rady, potrebný čas

a nezištnú pomoc pri vypracovaní našej záverečnej práce.

Abstrakt

Cieľom práce bolo navrhnúť klasifikátor pre hodnotenie genetických zdrojov hľuzoviek

a za pomoci vytvoreného klasifikátora zhodnotiť a porovnať vzorky plodníc hľuzovky

letnej (Tuber aestivum Vitt.) získané v jesenných mesiacoch október, november 2010

a zimných mesiacoch január, február 2011. V závislosti na kvalite plodníc a prítomnosti

nezrelých spór stanoviť vhodné termíny odberu plodníc pre uchovávanie genetických

zdrojov hľuzoviek. Všetky plodnice boli odoberané na jednej lokalite v pohorí Tribeč.

V navrhnutom klasifikátore s 29 deskriptormi sme po analýze vzoriek znížili počet

deskriptorov 26. Veľkostné a hmotnostné znaky plodníc boli charakteristické vysokou

variabilitou, pričom nevykazovali štatisticky preukazné rozdiely medzi termínmi zberu.

Počas celého obdobia výskumu aj počas zimných mesiacov bola kvalita plodníc

znižovaná škodcami. Najčastejším škodcom boli imága chrobákov rodu Leiodes.

Neskoré odbery vzoriek plodníc boli charakteristické zníženou kvalitou konzistencie

a arómy. Plodnice získané vo februári boli charakteristické svetlou farbou na reze

plodníc, vysokým podielom žiliek a nevyzretých spór vo vreckách. Pre účely

dlhodobého uchovávania plodníc hľuzoviek ako zdroja životaschopných spór pre

inokulačné procesy navrhujeme odoberať plodnice počas jesenných mesiacov. Plodnice

odobrané v januári je nutné kontrolovať mikroskopicky na prítomnosť nezrelých spór.

Kľúčové slová: klasifikátor, hľuzovka, genetické zdroje, plodnica, spóry

Abstract

Main aim of thesis was to propose descriptor list for evaluation of truffle genetic

resources and according new created descriptor list to evaluate and compare samples of

fruit bodies of Burgundy truffles (Tuber aestivum Vitt.) collected in autumn months

October, November 2010 and winter months January, February 2011. According to fruit

bodies quality and presence of unripe spores in carpophores to determine suitable terms

of collection of truffle genetic resources. All studied carpophores were obtained from

one locality in Tribec Mountains. Proposed descriptor list with 29 descriptors was after

analysis of truffles decreased to 26 descriptors. Size and weight parameters of fruit

bodies were characterized by high variability and did not proved statistical significant

difference between studied terms of collection. During all period of research including

winter months was quality of fruit bodies deteriorated by pests. The most frequent

damage was caused by beetles from genus Leiodes. Collections of truffles in winter

months were characterized by light color of gleba, high share of veins and unripe spores

in ascus. For long time conservation of truffle fruit bodies as sources of viable spores

for inoculation we recommend to collect truffles during autumn months. Carpophores

collected in January are necessary to inspect on presence of unripe spores by

microscope.

Key-words: Descriptor list, truffle, genetic resources, fruit body, spores

OBSAHObsah................................................................................................................................6Zoznam skratiek..............................................................................................................8ÚVOD........................................................................................................91 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ.....................................................................................101.1 Charakteristika kmeňa (oddelenie) Ascomycota............................10 1.1.1 Rozdelene plodníc.................................................................................................11 1.1.2 Typy vreciek..........................................................................................................11

1.2 Taxonomické zatriedenie hľuzoviek...............................................121.3 História hľuzoviek na Slovensku......................................................131.4 Morfológia a chemické zloženie hľuzovky letnej............................14 1.4.1 Morfológia hľuzovky letnej..................................................................................14 1.4.2 Chemické zloženie hľuzoviek.................................................................................14

1.5 Biológia hľuzovky letnej................................................................16 1.5.1 Rast plodníc hľuzovky........................................................................................18 1.5.2 Ekologické nároky hľuzovky letnej...................................................................19 1.5.3 Mykoríza, definícia a rozdelenie.........................................................................20 1.5.3.1 Mykorízna symbióza.....................................................................................20

1.6 Rozšírenie a gastronomické využitie hľuzovky letnej.....................22 1.6.1 Rozšírenie hľuzovky letnej.................................................................................22 1.6.1.1 Metódy zberu hľuzoviek...................................................................................23 1.6.2. Gastronomické využitie................................................................................................24 1.6.2.1 Uchovávanie hľuzoviek....................................................................................25 1.6.2.2. Hľuzovky ako afrodiziakum...........................................................................26

1.7 Klasifikátory..................................................................................261.8 Charakteristika biologickej diverzity...............................................27 1.8.1 Rozdelenie biologickej diverzity.....................................................................28 1.8.2 Ochrana biologickej diverzity........................................................................281.9 Charakteristika a kategórie genofondu rastlín...............................28 1.9.1 Genetické zdroje rastlín..................................................................................29 1.9.2 Ochrana genetických zdrojov rastlín.............................................................30 1.9.2.1 Ochrana genetických zdrojov formou in – situ a ex – situ.........................30 1.9.2.1.1 Ochrana genofondu rastlín formou in – situ..........................................30 1.9.2.1.2 Ochrana genofondu rastlín formou ex – situ.........................................31 1.9.3 Uchovávanie genetických zdrojov rastlín......................................................32 1.9.3.1 Génová banka.............................................................................................322 CIEĽ PRÁCE....................................................................................343 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA.........................354 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA...............................................37

4.1 Vypracovaný klasifikátor..........................................................37 4.2 Kvalitatívne znaky....................................................................40 4.2.1 Variabilita znaku plodnica tvar.......................................................................40 4.2.2 Variabilita znaku plodnica prítomnosť priehlbiny alebo preliačenia............41 4.2.3 Variabilita znaku plodnica farba......................................................................41 4.2.4 Variabilita znaku plodnica bradavice perídia..................................................41 4.2.5 Variabilita znaku plodnica nepravidelnosť v tvare.......................................42 4.2.6 Variabilita znaku plodnica prítomnosť plesne na povrchu.............................42 4.2.7 Variabilita znaku plodnica celistvosť.............................................................42 4.2.8 Variabilita znaku plodnica napadnutie škodcami v %..................................42 4.2.9 Variabilita znaku plodnica konzistencia.............................................................43 4.2.10 Variabilita znaku gléba farba výtrusorodej vrstvy.......................................43 4.2.11 Variabilita znaku gléba maximálny pozorovaný počet spór vo vrecku v strede

plodnice.........................................................................................................44 4.2.12 Variabilita znaku gléba maximálny pororovaný počet spór vo vrecku na okraji

plodnice.........................................................................................................45 4.2.13 Variabilita znaku aróma plodnice na reze...................................................45 4.2.14 Variabilita znaku aróma plodnice.................................................................45

....4.3 Kvantitatívne znaky................................................................46 4.3.1 Variabilita znaku plodnica dĺžka v mm.............................................................46 4.3.2 Variabilita znaku plodnica šírka v mm..............................................................47 4.3.3 Variabilita znaku plodnica výška v mm...........................................................48 4.3.4 Variabilita znaku plodnica objem v cm3........................................................48 4.3.5 Variabilita znaku plodnica hmotnosť v g........................................................49 4.3.6 Variabilita znaku plodnica merná hmotnosť v g.cm-3...................................50 4.3.7 Variabilita znaku plodnica počet bradavíc na cm2.........................................51 4.3.8 Variabilita znaku priemerný počet spór vo vrecku na okraji plodnice..........52 4.3.9 Variabilita znaku priemerný počet spór vo vrecku v strede plodnice............52

....4.4 Korelačné vzťahy medzi vybranými znakmi..........................53 4.4.1 Korelačné vzťahy vybraných znakov októbrových plodníc................................53 4.4.2 Korelačné vzťahy vybraných znakov novembrových plodníc.............................53 4.4.3 Korelačné vzťahy vybraných znakov januárových plodníc.............................54 4.4.4 Korelačné vzťahy vybraných znakov februárových plodníc..............................54

4.5 Hodnotenie vplyvu termínu zberu na vybrané znaky plodníc...555 NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV............................................566 ZÁVER...............................................................................................577 POUŽITÁ LITERATÚRA...............................................................598 PRÍLOHY..........................................................................................66 8.1 Tabuľky 1 – 21..........................................................................67 8.2 Obrázky 3 – 26................................................................................77

Zoznam skratiek a značiek

MŽP SR......................................Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Z. z..............................................Zbierka zákonov

m. n. m.........................................Metrov nad morom

OSN.............................................Organizácia Spojených národov

CVRV..........................................Centrum výskumu rastlinnej výroby

VÚRV..........................................Výskumný ústav rastlinnej výroby

GZR..............................................Genetické zdroje rastlín

SPU...............................................Slovenská poľnohospodárska univerzita

ČR.................................................Česká republika

8

ÚVOD

Ríša húb je obrovská a huby rastú v rozličných biotopoch na celom svete. Vedci

dosiaľ rozlíšili a opísali viac než 100 000 druhou húb. Ríša húb je však bohatšia.

Predpokladá sa, že zahrňuje okolo 250 000 druhov. Každý rok sa však podarí objaviť

okolo tisíc nových druhov, pričom väčšiu časť je možné pozorovať len pod

mikroskopom.

Predložená práca sa zaoberá a analyzuje špecifické vlastnosti plodníc a spór

podzemnej vreckatej huby hľuzovky letnej (Tuber aestivum Vitt). V minulosti sa

hľuzovke venovala aj v radoch laickej verejnosti značná pozornosť. Využívala sa nielen

ako vysoko cenená gastronomická delikatesa, ale našla svoje uplatnenie i ako

alternatívna poľnohospodárska plodina hlavne v krajinách ako Francúzsko a Taliansko.

V súčasnej dobe je na Slovensku hľuzovka letná menej známym, ale zároveň aj

chráneným druhom. Odborné informácie o výskyte, ekológii a bionómii hľuzovky letnej

na Slovensku sú značne obmedzené na staršie literárne zdroje prípadne výskum ktorý sa

naštartoval len nedávno. Najnovšie poznatky naznačujú, že hľuzovka letná má na

Slovensku nielen vysoký potenciál poľnohospodárskeho využitia v rámci agrolesníctva

ale i široké uplatnenie v rôznych druhov odvetví ako napríklad gastronómia a

agroturistika. Nové informácie, ktoré sme predloženou prácou získali nám pomôžu

nielen lepšie pochopiť danú problematiku ale i otvoriť doteraz tak dlho uzavreté dvere.

Poznatky z nášho výskumu nám dopĺňajú poznatky o morfologických a biologických

vlastnostiach hľuzovky letnej čo má značný význam pre správny výber plodníc pre

uchovávanie genetických zdrojov plodníc ako zdroj inokula pre zakladanie

hľuzovkových výsadieb na Slovensku. Z hľadiska udržateľnosti genofondu rastlinných

zdrojov je potrebné zabezpečiť ochranu genetického materiálu. Na Slovensku sa spôsob

ochrany genofondu rastlinných zdrojov formou ex – situ zabezpečuje aj uložením

genetického materiálu do Génovej banky v Piešťanoch. Na to, aby sme vedeli

zabezpečiť správny výber genetických zdrojov, potrebujeme získať čo najpodrobnejšie

informácie o získaných vzorkách.

9

1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

DOMA A V ZAHRANIČÍ

1.1 Charakteristika kmeňa (oddelenie) Ascomycota.

Kmeň vreckatých húb (Ascomycota) zahŕňa v ríši húb obdivuhodne rozdielnu

škálu veľkých i malých druhov. Identifikujú sa podľa prítomnosti výtrusorodých

štruktúr nazývaných ascus – vrecko. Vrecká sú typicky valcovité a zvyčajne obsahujú

osem výtrusov, ktoré sa môžu oddeliť od vrcholu vrecka. V tejto skupine sú aj jedlé

huby ako smrčky a pravé hľuzovky. Mnohé z nich majú aj pohárikové alebo miskovité

plodnice, kým iné majú fľaškovitý tvar. Zaradenie do čeľadi sa čiastočne zakladá aj

na spôsobe uvoľňovania výtrusov a ďalších znakoch (Lessoe, Del Corterová, 2004).

Oddelenie Ascomycota ako ho opísala Tančinová, Labuda (2009) zahŕňa 7 tried,

56 radov, 226 čeľadi, 349 rodov a 32 739 druhov. Askospóry sú uložené vo vreckách

a vrecká v plodničkách, s výnimkou kvasinkovitých askomycét. Vrecká i plodničky

patria medzi dôležité identifikačné znaky askomycét.

Vreckaté huby alebo askomycéty (Ascomycota, staršie Ascomycotina) sú

druhovo najpočetnejšie oddelenie (alebo kmeň) ríše huby (Fungi). Obsahuje asi 32 000

známych druhov, čo je 50 - 60 % známych taxónov húb

Vreckaté huby sú prevažne suchozemské huby a nazývajú sa aj vyššie huby.

Odhliadnuc od regresívnych foriem vreckaté huby majú dobre vyvinuté mycélium

pozostávajúce z dobre vyvinutých tenkých i hrubých, zvyčajne bohato rozkonárených

priehradkovaných hýf s vrcholovým rastom, ktorých bunková stena je prevažne

z chitínu (Peciar, Červenka, Hindák, 1984).

Vreckaté huby sú jednobunkové i viacbunkové organizmy s vyvinutým

článkovaným mycéliom. Pri dokonalejších formách sú vrecká vnútri alebo na povrchu

plodníc. Dôležitým znakom je stavba plodnice vreckatých húb. Patria sem prevažne

druhy, ktoré netvoria plodnice, resp. ich vyvárajú veľmi malé, od zlomkov milimetra

po jeden centimeter. V menšej miere tvoria aj väčšie plodnice napr. smrčky, ušiaky

a hľuzovky. (Dermek, 1983).

10

http://sk.wikipedia.org/wiki/Tax%C3%B3n

http://sk.wikipedia.org/wiki/Druh_(taxon%C3%B3mia)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Huby

http://sk.wikipedia.org/wiki/Kme%C5%88_(taxon%C3%B3mia)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Oddelenie_(taxon%C3%B3mia)

1.1.1 Rozdelene plodníc.

Plodnice – askokarpy, sú tvorené pletivami haploidných hýf, ktoré uzatvárajú

askogénne hýfy a vrecká. Zrelé plodnice majú odlišnú stenu a strednú časť, centrum.

V centre plodnice môžu byť vrecká neusporiadané. Rozoznávame tri základné typy

plodníc (Carlile a Watkinson, 1995).

1. Kleistotécium - guľovitá plodnička, ktorá sa otvára rozdrobením alebo

zoslizovatením steny na určitom mieste. Vrecká sú viac či menej guľovité,

nepravidelne uložené, alebo svojím uložením pripomínajú naznak hyménia.,

nikdy sa nevytvárajú parafýzy.

2. Peritécium - plodnička fľaškovitého tvaru s ústím na vrchole, vrecká sú

uložené vedľa seba, alebo vo zväzočku.

3. Apotécium - plodnička miskovitého tvaru, na stopke alebo bez nej.

Na priečnom reze rozoznávame niekoľko základných častí.

Askospóry sú uložené vo vreckách, ktoré sú uložené v plodničkách (Carlile

a Watkinson, 1995).

1.1.2 Typy vreciek.

1. Prototuninikátne vrecká – majú tenkú stenu, jednovrstvovú, bez otváracieho

aparátu, stena sa zvyčajne rozpadne, alebo zoslizovatie už v plodničke, takže

askospóry voľne vypĺňajú zrelú plodničku, resp. jej okolie. Nedochádza

k aktívnemu vymršťovaniu askospór (Gáper a Pišút, 2003).

2. Unitunikátne vrecká – vrecká majú dvojvrstvovú stenu, členenú na exoaskus

a endoaskus. Obe vrstvy sú tenké, navzájom spojené a pri otváraní vrecka

fungujú ako jeden celok. Askospóry sú z vrecka uvoľňované väčšinou aktívne

pórom, resp. štrbinou na vrchole vrecka tzv. inoperkulátne vrecká, alebo

otvorom po odpadnutí viečka na vrchole vrecka. Turgorom sú spóry

vymršťované často na veľkú vzdialenosť (Gáper a Pišút, 2003).

3. Bitunikátne vrecká – tieto vrecká majú taktiež dvojvrstvovú senu. Pred dozretím

praskne pomerne silný a tuhý exoaskus, pružný endokaskus sa predĺži ešte aspoň

o dĺžku vrecka. Až potom sa askospóry uvoľnia cez pomerne zložito

štruktúrovanú vrcholovú časť vrecka, nazývanú askoapikálny aparát (Gáper

a Pišút, 2003).

11

1.2 Taxonomické zatriedenie hľuzoviek.

Hľuzovky podľa Peciar, Červenka a Hindák (1984) môžeme zaradiť

do nasledovných taxonomických jednotiek:

Ríša: Fungi

Kmeň: Ascomycota

Trieda: Ascomycetes

Podtrieda: Ascohymenomycetidae

Rad: Tuberales

Čeľaď: Tuberaceae

Rod: Tuber

Druh: Tuber aestivum Vitt.

Rad Tuberales rozdeľujeme na 4 čeľade 27 rodov a asi 200 druhov na základe

znakov, systéme chodbičiek a komôrok, alebo na tvare výtrusov a na utvorení

výtrusorodej vrstvy. Medzi najznámejší druh na Slovensku patrí Tuber aestivum Vitt.

(hľuzovka letná) v Južnej Európe a Francúzsku Tuber brumale Vitt (hľuzovka zimná)

a Tuber melanosporum (hľuzovka čierna), (Peciar, Červenka a Hindák, 1984).

Česká Wikipédia (http://cs.wikipedia.org/wiki/Lan%C3%BD%C5%BE [cit. 2011 – 4 -

3].) na svojich stránkach uvádza rozdielne taxonomické zatriedenie hľuzovky letnej do

Ríša: Fungi

Oddelenie: Ascomycota

Trieda: Pezizomycotina

Rad: Pezizales

Čeľaď: Tuberaceae

Rod: Tuber

Druh : Tuber aestivum

12

http://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Tuber_aestivum&action=edit&redlink=1

http://cs.wikipedia.org/wiki/Pezizomycotina

1.3 História hľuzoviek na Slovensku.

Na Slovensku boli hľuzovky tradične zberané v prirodzených biotopoch už v 16.

storočí. Ich spotreba a gastronomické využitie neustále rástlo v rámci Rakúsko –

Uhorska (Lizoň, 1993).

Jeden z najstarších záznamov o hľuzovkách pochádza od Štefana Lumnitzera

z roku 1791 v diele (Flora Posoniensis), Bratislavského rodáka, kde popisuje lokalitu

výskytu hľuzoviek v oblasti Žitného ostrova (Hollós, 1911).

V roku 1793 vyšla v Trnave prvá po slovensky písaná kniha o liečivých

rastlinách od Juraja Fándlyho, (Fándly, 1990) s názvom Zelinkár, zostavený z veľkých

zelinkárskych kníh obsahujúci krátke, ale zrozumiteľné a veľmi užitočné rady o použití

obyčajných byliniek proti chorobám ľudí obojeho pohlavia. V tejto knihe sa spomínajú

„jelenie huby“ (dobový názov pre hľuzovky, bohužiaľ v novších prekladoch často

mylne prekladaný ako jelenkovec škridlicovitý - Sarcodon imbricatus L.) s rôznym

použitím. Zaujímavým historickým informačným zdrojom sú aj dobové kuchárske

knihy. Príkladom môže byť Prvá Kuchárska kniha v slovenskej reči ktorú vydal v roku

1870 Bansko - Bystrický rodák Ján Babilon v Budapešti (Babilon, 1989). Okrem

množstva zaujímavých receptov sa autor zmieňuje o samotných hľuzovkách.

Najdôležitejšou a najkomplexnejšou prácou o výskyte a využití hľuzoviek

na Slovensku je práca doktora Hollósa z roku 1911 (Hollós, 1911), uvádzaná

pod názvom Magyarország földalatti gombái, szarvasgombaféléi. Podľa tejto práce bola

oblasť západného Slovenska regiónom s hojným výskytom hľuzovky letnej.

Najznámejším centrom zberu bola oblasť okolo obce Moravské Lieskové

kde špecializovaní zberači hľuzoviek pomocou cvičených psov vyhľadávali plodnice

a pomocou špeciálnej motyčky vyberali hľuzovky zo zeme. Len časť húb

sa spotrebovala priamo v domácnostiach. Väčšina sa predávala židovským

priekupníkom, ktorí ich ďalej distribuovali do Viedne a Budapešti.

Až do roku 1948 sa hľuzovky v okolí Moravského Lieskového zbierali

a predávali hlavne do Piešťanských kúpeľov, alebo bežne na trhoch. Obdobie

socializmu znamenalo éru v ktorej sa na hľuzovky postupne zabudlo. Tradičná znalosť

zberu hľuzoviek na Slovensku zanikla. Keďže boli nájdené len príležitostne, napríklad

vyhrabané lesnou zverou, boli považované za vzácne či vymreté. To vyústilo podľa

zákona č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky MŽP SR č. 24/2003

13

Z.z., o zaradení hľuzovky letnej (Tuber aestivum Vitt.) do zoznamu chránených druhov

(Gažo a Miko, 2006).

Herbárové položky v Slovenskom národnom múzeu (prírodovedné múzeum)

so sídlom v Bratislave dokladujú nálezy z obdobia minulého storočia pre druhy Tuber

aestivum Vitt. a Tuber dryophilum Tul (Kautmanová, 2004).

1.4 Morfológia a chemické zloženie hľuzovky letnej.

1.4.1 Morfológia hľuzovky letnej.

Hľuzovka letná podľa Gardošová (2003) patrí medzi vreckaté huby -

Ascomycetes ktoré rastú pod povrchom pôdy. Plodnice hľuzovky sú veľmi cennou

jedlou hubou zvyčajne guľovitého alebo nepravidelného hľuzovkovitého tvaru. Veľkosť

plodnice je značne variabilná.

Sekerka (2005) zaradil hľuzovku letnú medzi Discomycéty. Majú podzemnú

guľovitú alebo hľuzovkovitú plodnicu popretkávanú chodbičkami, ktoré sú vystlané

výtrusorodou vrstvou s vreckami a parafýzami. Plodnica sa pokladá za vývojovo

pozmenené apotécium. Najznámejší druh, ktorý rastie v našich dubových a hrabových

lesoch.

Hľuzovky sú vreckaté hypogeické huby, čo znamená že vytvárajú plodnice

pod zemou (Chevalier a Frochot, 1997).

Plodnice sú hľuzovité, veľké 1 – 10 cm, čiernohnedej až čiernej farby,

na povrchu popraskané na 2 – 4 mm veľké kužeľovité bradavky, ktoré sú na temene

vtlačené a pozdĺžne ryhované, Dužina je najskôr belavá, žltkastá až sivožltá, neskôr

hnedastá, na priereze s belavými žilkami. V dospelosti príjemne a intenzívne vonia.

Vrecká sú guľovité, veľké 60 – 90 x 50 – 70 µm, s jedným až ôsmimi žltohnedými,

krátko elipsoidnými výtrusmi, ktoré majú na povrchu voštinovú ornamentiku. Sú veľké

20 – 50 x 14 – 37 µm. Rastie pod listnatými, menej často pod ihličnatými drevinami

na vápenatých pôdach v lesných spoločenstvách zväzov Carpinion a Fagion. Všetky

lokality ležia v teplých oblastiach pahorkatín, a to od výšky 200 m do 400 m. n. m.

Veľmi vzácny druh, mykoriticky viazaný na hostiteľské dreviny. Je veľmi dobre

14

využiteľná v gastronómií na prípravu rôznych jedál pre gurmánov ako širokú paletu

výrobkov z nej. Druh je kriticky ohrozený celkovým znečistením prírodného prostredia

a spôsobom hospodárenia v lesoch, najmä zmenami druhovej skladby drevín. Negatívne

naň vplýva tiež zber plodníc a vyhrabávanie zverou, zvlášť diviakmi a zrejme

i zvyšovanie kyslosti pôdy (Kotlaba et al,. 1995).

Inú charakteristiku ponúka Smotlacha (1986), ktorý opísal hľuzovku letnú

ako dostatočne trvácnu, nehnijúcu hubu. V podstate sú guľovité a rôzne hrboľaté.

Dosahujú priemer až 100 mm, častejšie však 30 – 60 mm. Na povrchu majú 2 – 3 mm

veľké, mnohohranné, ryhované, tmavé, pyramídam podobné bradavky s vystúpenými

vrcholkami. Dužina - gléba na reze plodnice je najskôr biela, potom okrová až hnedastá

so zažltlým mramorovaním. Chuť i vôňu má silno aromatickú, hľuzovkovitú a väčšine

ľudí príjemnú. Výtrusy sú veľké 18 – 45 x 14 – 32 µm, elipsovité, na povrchu

sieťkované, bledo hnedé. Výtrusný prach je hnedý. Táto teplomilná huba rastie až 10

cm pod povrchom pôdy. Plodnice rastú od leta až do zimy.

Vrecká sú guľovitého tvaru s veľkosťou 60 – 90 x 60 – 70 µm s jedným

až šiestimi, krátko elipsoidnými výtrusmi, ktoré majú na povrchu voštinovitú

ornamentáciu s priemernou veľkosťou 20 – 50 x 14 – 37µm (Wedén, Danell 1998).

Podľa výskumu, ktorý prezentoval tým Francesca Paolocciho sú Tuber

uncinatum a T. aestivum dve morfologicky rovnaké druhy hľuzoviek, s inou trhovou

hodnotou. Ich taxonomické zatriedenie je však stále otvorenou diskusiou

medzi mykológmi. Táto štúdia poskytuje presvedčivý dôkaz, že T. uncinatum a T.

aestivum patria k rovnakému druhu. Ich zistenia naznačujú, že ekologické, skôr než

genetické príčiny môžu vysvetľovať rozdiely v morfológií, chuti a vône medzi T.

aestivum a T. uncinatum (Paolocci et al., 2004).

1.4.2 Chemické zloženie hľuzoviek.

Hľuzovky obvykle obsahujú viac ako 80 % vody. Odello et al. (2000) prezentuje

percentuálne obsiahnuté hodnoty v čerstvo nazbieraných vzorkách T. melanosporum

a T. magnum:

T. magnum Pico T. melanosporum Vitt.Voda 82,58 83,80

15

Popol 1,97 1,70

Celkový dusík 0,88 0,87

Bezdusíkaté látky 0,2 0,14

Bielkoviny 4,13 4,50

Tuky 2,08 1,90

Rozpustné cukry 0, 36 0,17

Vláknina 8,43 8,13

Obsah minerálnych prvkov je nasledovný: obsah draslíka je prevládajúci,

nasleduje vápnik, horčík, železo, zinok a meď. Hodnota hľuzoviek, teda nespočíva

len v jeho schopnosti vytvárať obrovské potešenie pre spotrebiteľa ale záleží tiež

na rozdieloch v trhových cenách medzi druhmi hľuzoviek s podobným chemickým

zložením (Odello et al., 2000).

1.5 Biológia hľuzovky letnej.

Biologický cyklus čiernych hľuzoviek nie je detailne popísaný. Reprodukčný

cyklus začína šírením spór ktoré sa nachádzajú vo vnútri plodnice. Šírenie spór

zabezpečujú najmä lesná zver, ale aj hmyz. Uvoľnené spóry klíčia vo vhodných

podmienkach a vytvárajú primárne mycélium - vegetatívny orgán hľuzovky. Postupne

kolonizujú okolitú pôdu pričom pri strete s koreňmi hostiteľa tvoria sekundárne

mycélium vytvárajúce ektomykorízu na koreňoch. Hľuzovky môžu dlhodobo vo forme

ektomykorízy prežívať aj niekoľko desiatok rokov (symbiotická fáza). Zárodky plodníc

(primordiá) sa tvoria na jar alebo začiatkom leta. Pri vhodných klimatických

podmienkach – dostatok tepla a zrážok zväčšujú svoj objem a dospievajú na jeseň

až v zime. Plodnice využívajú aj živiny z okolitého prostredia, preto sa udáva táto fáza

ako saprofytická. Zrelé plodnice sa zbierajú za pomoci cvičených psov alebo prasiat.

Nezrelé plodnice neuvoľňujú svoju typickú arómu, preto ich nie je možné vo voľnej

prírode identifikovať. Výskum potvrdzuje že samotná tvorba plodníc začína zvyčajne

medzi 5 až 10 rokom od primárnej infekcie (Miko a Gažo, 2006).

16

Obr. č. 1. Biologický cyklus hľuzoviek.

(http://www.trufflesaustralis.com.au/pages/about-truffles/truffles-life-cycle.php)

[cit. 2011 – 3 - 19]).

V Rumunsku podľa Oszkár (2003) možno rozdeliť životný cyklus hľuzoviek.

Január – spóry klíčia v pôde a indukujú mykorízu

Február – mycélium sa rozširuje a vytvára mykorízu

Marec – rozmnožovanie askomycét

Apríl – začiatok tvorby plodnice

Máj – plodnice pomaly rastú

Jún – plodnice rýchlo rastú

Júl – plodnice pokračujú v raste

August – hľuzovky začínajú dozrievať

September – hľuzovky sú zrelé

Október – začína zber , hľuzovky sú v plnej zrelosti

November – obdobie zberu je najvyššie, hľuzovky dozrievajú

December – hľuzovky v pôde uvoľňujú spóry

17

http://www.trufflesaustralis.com.au/pages/about-truffles/truffles-life-cycle.php

Obr. č. 2. Spôsob šírenia spór hľuzoviek

(http://www.tuber.it/pagine/ita/tartufo/ciclo_biologico.lass [cit. 2011 – 3 - 21]).

1.5.1 Rast plodníc hľuzovky.

Hľuzovky sú vreckaté hypogeické huby, čo znamená že vytvárajú plodnice,

ktoré dozrievajú pod povrchom pôdy. Vzhľadom na tento fakt, že askospóry

sa nachádzajú vo vnútri plodnice, spóry nemôžu byť rozširované vetrom ako je tomu

pri iných hubách. Preto plodnica na seba upozorňuje výraznou vôňou (Wedén, 2004).

Hľuzovka letná rastie od augusta do februára. V strednej Európe T. aestivum preferuje

vápenaté pôdy vo vrstve humus, v hĺbke obvykle 10 - 20 mm, na jeseň od 15 do 20 mm

(Wedén, Chevalier a Danell, 2004).

Táto huba má cez zimu relatívne vyššie tolerancie k mrazu (Berthaud, 1998).

Tieto vlastnosti sa menia s vyšším stupňom genetickej diverzity a zrejme má

lepšiu stratégiu prežitia v porovnaní s T. melanosporum (Gandeboeuf et al., 1997).

Rovnako ako ostatné druhy mykorhizne, letná hľuzovka rastie najviac úspešne

v spojení s koreňmi hostiteľských stromov, ako sú Quercus robur, Corylus avellana,

Carpinus betulus, Fagus silvatica a Tilia cordata (Hilszczanska, Sierota a Palenzona,

2008).

Izolovane sa môže objaviť aj v mestských lokalitách (Pál – Fam, 2001). Druh

patrí medzi podzemné huby, vytvárajúce plodnice pod pôdnym povrchom, väčšinou

18

http://www.tuber.it/pagine/ita/tartufo/ciclo_biologico.lass

v hrabanke. Druh je viazaný na vápenaté pôdy a dosiaľ rástol väčšinou pod dubmi

(Quercus sp). Hrabom obyčajným (Carpinus betulus) a bukom lesným (Fagus

sylvatica), vzácne tiež pod borovicou čiernou (Pinus nigra) a borovicou lesnou (Pinus

sylvestris), borievkou obyčajnou (Juniperus comminis), jaseňom štíhlym (Fraxinus

excelsior) a lieskou obyčajnou (Corylus avellana). Plodnice tvorí v lete a na jeseň a to

v máji až októbri, Možno ho pestovať umelo (Kotlaba et al., 1995).

1.5.2 Ekologické nároky hľuzovky letnej.

O agrochemických vlastnostiach pôd v lokalitách výskytu hypogeických húb je

publikovaných relatívne málo komplexných prác (Macků, 1914).

Európske pôdy s výskytom hľuzoviek sú zvyčajne vápenaté s vysokým obsahom

vápnika v uhličitanovej forme. Oblasti vo Francúzsku v ktorých sa produkujú

najkvalitnejšie hľuzovky sú najmä na červeno sfarbených vápencoch bohatých

na železo (Hall, Yun a Amicucci, 2003).

Bratek et al. (2001) zistil, že v približne 350 vzorkách pôd z lokalít s výskytom šiestich

najrozšírenejších druhov hľuzoviek v Karpatskej oblasti sa iba hľuzovka letná

vyskytovala na lokalitách s prevažne neutrálnou pôdnou reakciou.

Optimálne podmienky pre výskyt hľuzovky uvádza Chevalier a Frochot (1997).

Ideálne je pH vyššie ako 7,5, vzdušné, s vyšším podielom humusu, na vápenatých

typoch pôd. Nadmorská výška by nemala byť vyššia než 450 m. n. m. Optimálne pôdne

podmienky uvádzané pre výskyt hľuzovky sú:

- pH >7,5

- prístupný vápnik >30 µg.g-1

- organický uhlík 2,25 / 4,5 %

- fosfor 10 / 30 µg.g-1

- draslík 10 – 15 µg.g-1

- horčík 16 – 40 µg.g-1

- sodík 32 µg.g-1

- sira 10 µg.g-1

- železo 100 µg.g-1

19

Spočiatku boli plodnice hľuzoviek zbierané voľne v prírode. Prvý, kto si všimol,

že by sa dali vysádzať stromy za účelom vedľajšej produkcie hľuzoviek bol v roku1808

francúzsky roľník Joseph Talon. Presádzal mladé semenáče z miest prirodzeného

výskytu na nové miesta, kde sa po čase objavili hľuzovky. Táto technika sa ďalej

používala viac ako 150 rokov a bola používaná aj v druhej polovici 20. Storočia napriek

vysokému riziku kontaminácie inými hubami (Chevalier, 1998).

1.5.3 Mykoríza, definícia a rozdelenie.

Mykorízy sú aktívne žijúce súčasti pôdnej populácie a majú vzhľadom ku svojej

stavbe a fyziológii mnoho spoločných vlastností ako s koreňmi rastlín, tak i s pôdnymi

mikroorganizmami. Rôzne druhy mykoríz sú úplne prevládajúcim orgánom rastlín,

ktoré zabezpečujú ich výživu. Korene rastlín sú bez mykoríznej infekcie v prírode skôr

výnimkou (Mejstřík, 1988).

Mykoríza predstavuje životné spoločenstvo, ktoré má pre ekológiu lesa

mimoriadny význam (Gáperová, 2001).

1.5.3.1 Mykorízna symbióza.

Tesný, vzájomne prospešný vzťah medzi drevinou a hubou nazývame

symbiotická mykoríza, kedy drevina dodáva hube potrebné cukry a huba ju zásobuje

vodou a živinami. Mykorízny vzťah sa vytvorí vtedy, keď vlákna niektorého druhu húb

preniknú do koreňov vhodného živého hostiteľského stromu (Laessoe, 2004).

Mykorízna symbióza je v prírode veľmi rozšírená (Gryndler et al., 2004).

Mykorízna symbióza sa vyskytuje u viac ako 90 % všetkých rastlinných druhov

na našej planéte. Nájsť v prírode rastlinu bez mykoríznych húb je veľmi ťažké

(Mejstřík, 1988).

Mykorízne mycélium zabezpečuje rozširovanie huby v rámci koreňového

systému hostiteľskej dreviny a susediacich stromov. Pracuje ako orgán slúžiaci

na uchovávanie a výmenu živín s hostiteľskou drevinou. Vytvorenie mykorízi

z ekologického hľadiska zabezpečuje prežitie hľuzoviek počas zimy (Delmas, 1978).

Medzi mykorízne huby sa zaradujú rody Basidiomycetes, Ascomycetes

a Zygomycetes. Mnoho spomedzi týchto húb sa v pôde vyskytuje súčasne a tvorí

20

spoločenstvo. Huba nepreniká do stredného valca koreňa ani do iných rastlinných pletív

(Gryndler et al., 2004).

Podľa Gryndler et al. (2004) rozoznávame niekoľko typov symbiotickej

mykorízy.

Endomykorízna symbióza

Ektomykorízna symbióza

Ektendomykorízna symbióza

A. Endomykorízna symbióza

Tieto typy mykoríz sa vyznačujú prenikaním mykoríznej huby do vnútorného

priestoru buniek hostiteľského koreňa. Zaradujeme sem viacero mykoríz a to:

Arbuskulárna mykorízna symbióza - v prírode je najrozšírenejšia a vývojovo

najstaršia. Je charakteristická medzibunkovými i vnútrobunkovými vláknami huby

nazývanými aj hýfy a bohato vetvenými vnútrobunkovými útvarmi nazývanými

arbuskuly (Gryndler et al., 2004). Predpokladá sa, že tento typ symbiotickej mykorízy

sa vyskytuje až u 95 % druhov cievnatých rastlín (Trappe, Molina a Castellano, 1984).

Orchideoidná symbiotická mykoríza - typická iba pre rastliny patriace do daru

Orchidales. Je charakteristická závitmi hýf vo vnútri buniek hostiteľa a jeho dvojitou

kolonizáciou (Gryndler et al., 2004). Ide o symbiózu, ktorá má pre životný cyklus

hostiteľských rastlín zásadný význam, pretože je od nej úplné závislá a bez jej

prítomnosti by nedokázala vyklíčiť (Hudák, Luxa a Masarovičová, 1997).

Erikoidná symbiotická mykoríza - vytvára závity hýf vo vnútri buniek, je však

spôsobená inými mykoríznymi hubami ako orchideoidná symbióza (Gryndler et al.,

2004). Erikoidná symbióza je charakteristická pre kyslé biotopy chudobné na dostupné

minerálne živiny (Bergero et al., 2003).

B. Ektomykorízna symbióza.

Je najpopulárnejším typom mykorízy, pretože plodnice ektomykoríznych húb sú

často vyhľadávanou pochúťkou. V ektomykoríznej symbióze žije zhruba 2000

rastlinných druhov, pričom sa medzi najčastejšie sa vyskytujúce zaradujeme stromy

(Molina a Trappe, 1992). Je charakteristická tým, že huba nepreniká bunkovou stenou

21

do vnútorného priestoru buniek hostiteľa, na rozdiel od vyššie uvedených mykoríz.

Hubou kolonizovaný úsek koreňa býva často zdurený a výrazne sa tak tvarom odlišuje

od koreňov, ktoré neboli kolonizované. Ektomykorízna symbiózu je známa výlučne

u drevín (Gryndler et al., 2004). Do ektomykoríznej symbiózy huby s koreňmi drevín

zaradujeme aj rod Tuber so zastúpením druhu Tuber aestivum Vitt. a inými známymi

zástupcami tohto rodu (Palenzona, 1969).

C. Ektendomykorízna symbióza

Vyskytuje sa iba u niektorých drevín a tvorí prechod medzi ektomykoríznou

a endomykoríznou symbiózou (Gryndler et al., 2004).

1.6 Rozšírenie a gastronomické využitie hľuzovky letnej

1.6.1 Rozšírenie hľuzovky letnej.

Podľa Chevalier a Frochot (1989) je hľuzovka letná najrozšírenejšia čierna

hľuzovka na Európskom kontinente. Vo Francúzsku je často považovaná za druh Tuber

uncinatum Chatin.

Na základe molekulárnych štúdií sú tieto dva druhy považované za zhodné (Henrion,

Chevalier, Martin, 1994).

Druh je rozšírený len v submeridionálnej oblasti a v teplých oblastiach mierneho

pásma Ázie a Európy, kde je doteraz známy zo Španielska, Veľkej Británie,

Francúzska, Švédska, Dánska, Nemecka, Švajčiarska, Talianska, Poľska. Českej

Republiky, Maďarska, Rumunska, Rakúska,. V Čechách rastie v piatich lokalitách –

Kladno, Meňany, Plešivec, Říp, Benátky nad Jizerou – Slepeč, Radotínske údolie, a na

Morave. Na území Slovenska s v posledných 50 rokoch nenašiel. Na Slovensko bol

hojne zastúpený pri Holíči a Skalci, Moravskom Lieskovom, Piešťanoch a v okolí Nitry

(Kotlaba et al., 1995).

Hľuzovka letná je tolerantnejšia k nižším teplotám a preto ju nachádzame

severnejšie a vo vyšších nadmorských výškach. je rozšírená od Portugálska a Veľkej

Británie na západe až po Ukrajinu, Krym a pobrežie Čierneho mora pod Kaukazom

22

na východe. Jej severnú hranicu tvorí Švédsky ostrov Gotland a Dánsko (Wedén,

Ericsson, Danell, 2001).

V priebehu rokov výskyt divo rastúcich hľuzoviek v tradičných prírodných

lokalitách dramaticky poklesol v dôsledku klimatických zmien a nekompetentných

ľudských zásahov. V neskorších 70. rokov, táto situácia vyvolala založenie programov

vo Francúzsku a Taliansku na zlepšenie situácie. Najúspešnejší prístup zameraný na

vytvorenie umelých hľuzových plantáží známych vo francúzštine ako „trufficulture“

(Mello et al., 2006).

Ďalší pokrok umožnil vytvoriť plantáže s ekologicky prispôsobenými kmeňmi

T. aestivum na miestach, kde hľuzovky predtým nepestovali. Okrem Európy sa umelé

pestovanie hľuzoviek sústreďuje aj v krajinách ako je Izrael, Nový Zéland, Severnej

Amerika a Austrália (Hall, Yun a Amicucci, 2003).

1.6.1.1 Metódy zberu hľuzoviek.

Hľuzovky sú huby hypogeické, čo znamená že rastú pod zemou v hĺbke

približne 10 – 15 cm, pričom vytvárajú symbiotickú mykorízu s rôznymi druhmi

listnatých stromov . Profesionálny zberači hľuzoviek sa v teréne pri výbere vhodnej

lokality zberu, ale aj pri samotnom zbere orientujú na základe poznatkov

o ekologických a biologických požiadavkách hľuzoviek alebo priamo na lokalite

pomocou najrôznejších metód, ako napríklad metódou hmyzu, zvláštnych prasklín

v pôde (Szemere, 1970).

Na zber hľuzoviek potrebujeme dostatok informácií, nielen o výskyte samotnej

hľuzovky ale i o drevinách, s ktorými vytvára hľuzovka mykorízu ako liesky, hraby,

duby. Pri hľuzovke letmej a hľuzovke čiernovýtrusovej sa osvedčila metóda

identifikácie pomocou typických miest bez vegetácie. V okolí kmeňa vytvárajú kruh

bez vegetácie čo Francúzi nazývajú "brulé ", alebo v Taliansku" pianello."

Metóda "brulé " využíva charakteristickú vlastnosť hľuzovky produkovať špecifické

látky, ktoré inhibujú klíčenie semien niektorých druhov rastlín. Pri tejto metóde

sa hľadá vhodná lokalita a vhodný hostiteľský strom, v okolí ktorého vzniká typická

plocha – kruh bez iných rastlín. Povrch pôdy tu vyzerá ako keby bol zasiahnutý

nejakým herbicídom (Gryndler et al., 2004).

23

Inú metódu opisuje Chevalier a Frochot (1997). Ide o vyhľadávanie hľuzoviek

pomocou múch Suillia. Metóda je vo Francúzsku nazývaná „la mouche“. Pri tejto

metóde sa stačí iba zohnúť a zahľadieť sa vo vodorovnom smere. Zazrieť tzv.

hľuzovkovú muchu a na mieste jej poletovania začať postupne kopať za pomoci malej

motyky. Tento spôsob je najlepšie vykonávať ráno okolo 9 hodiny. Nad miestami kde

sa vyskytujú hľuzovky, preletujú v rojoch tesne nad zemou drobné sivočierne muchy.

Ak by sme využili takýto spôsob hľadanie, nesmieme zabudnúť na dve základné

pravidlá a to, pohybovať sa pomaly a vždy oproti slnku, aby sme svojim tieňom

nevyrušili muchy (Hesse, 1894).

Medzi veľmi obľúbené a spoľahlivé metódy napríklad pre Provensálsko patrí

vyhľadávanie pomocou ošípanej. Hľadanie je jednoduchšie ako za pomoci psa. Ošípaná

má vrodenú vlastnosť rozrýpavať pôdu a v nej hľadať potravu, ale bez potreby výcviku

na zber hľuzovky je to nemožné (Szakács, 2006).

Overený a najefektívnejší spôsob ako hľadať hľuzovky je za pomoci cvičeného

psa, ktorý dokáže identifikovať výskyt hľuzoviek na lokalite a pri tom vyhľadáva iba

zrelé plodnice. N a výcvik sú vhodné ako čistokrvné plemená, tak aj miešanci. Spôsob

hľadania za pomoci psa môžeme rozdeliť na, plemená, ktoré sa orientujú pomocou

vetrenie vzdušnej vône, k takým patria Setre. Do druhej skupiny psov, ktorí hľadajú

pomocou očuchávania povrchu pôdy – sliedia, sem za radí Jazvečík. Výber vhodného

plemena psa závisí na teréne výskytu hľuzoviek. Najlepší čas na vyhľadávanie

hľuzoviek sú večerné hodiny (Schvärzel, 1954).

Pre oblasť Ukrajiny opisuje Hollós (1911) netypický spôsob hľadania hľuzoviek

za pomoci vycvičeného medveďa.

1.6.2 Gastronomické využitie.

Čierne diamanty kuchyne, tak nazývajú Francúzi hľuzovky. Toto označenie

si zaslúžia asi najdrahšie huby na Svete. Už Pínius sa nadchýnal týmito mimoriadnymi

hubami, ktoré boli už v Antickej ére vyvažované zlatom. Po páde Rímskej ríše sa

na hľuzovú trochu pozabudlo, ale v renesancii začala úcta k nej znova stúpať. Hľuzovka

letná je veľmi dobrá a na Slovensku vzácna jedlá huba. Používa sa predovšetkým

ako korenie (Gáperová, 2001).

24

Pokiaľ hovoríme o hľuzovke, musíme ju spojiť predovšetkým s varením pretože

už starí Gréci a Rimania ocenili jej kulinársku hodnotu a považovali ju za afrodiziakum.

V stredoveku však hľuzovka upadla do zabudnutia no v devätnástom storočí jej svoju

slávu opäť vrátil Brillat - Savarin (1755 - 1826), slávny francúzsky spisovateľ

a labužník, ktorý najviac prispel k ohlasu hľuzoviek v gastronómií.. Je autorom knihy

“The Physiology of Taste” kde vytvoril slávnu frázu "Hľuzovka je diamant v kuchyni..

Je zrejmé, že hľuzovka je diamant, ak si uvedomíme, že neexistuje žiaden iný produkt,

ktorý sa používa ako potravina pre aromatické látky, ktoré dosahuje s takou

gastronomickou hodnotou a trhovou cenou ako hľuzovky. Hľuzovka musí byť vždy

používaná ako korenie, nie ako jedlo, v čerstvom stave ak je to možné. Odporúča sa dať

dohromady hľuzovky s potravinami, ktoré obsahujú vyššie zastúpenie tuku, pričom

jedlo alebo daná potravina musí byť v styku s hľuzovkou aspoň 24 hodín (Kautmanová

a Pauleová, 2001).

1.6.2.1 Uchovávanie hľuzoviek.

Ak chceme hľuzovku konzumovať aj mimo jej sezónu rastu a zberu, mali by

sme použiť vhodnú formu ochrany. Vieme, že vôňa čerstvej hľuzovky je veľmi

aromatická, preto je možné použiť akýkoľvek spôsob konzervácie.

Na spotrebu v čerstvom stave je potrebné hľuzovky uchovávať vo vzduchotesnej

nádobe v papierových vrecúškach aby sa zabránilo prenikaniu nadmernej vlhkosti.

Papierové vrecúška je potrebné meniť približne každé 2 dni, aby sa zabránilo hnitiu

hľuzovky. Letná hľuzovka vydrží v pri nižších teplotách približne jeden mesiac

v čerstvom stave (Hagara, 2006).

Iným spôsobom zachovania tejto vzácnej huby je nakladanie v octe a oleji.

Tieto metódy sú veľmi rozšírené a užitočné. Hľuzovky na najčastejšie nakladajú

do jablčného octu, suchého scherry alebo brandy pričom použijeme asi 20 g / na l liter,

a necháme pár mesiacov odstáť. Hľuzovky sa takýmto spôsobom síce nepokazia,

ale nakoniec zostanú suché a bez vône. Získaný výluh môžeme využiť na octovanie

šalátov alebo polievok (Rimoczi, 1999).

Veľmi obľúbená metóda je lúhovanie v extra panenskom olivovom oleji,

slnečnicovom oleji alebo v oleji z vlašských orechov, kde sa použije taktiež 20 g

hľuzoviek / liter. Pričom sa použijú buď nakrájané alebo nastrúhané časti hľuzovky.

25

Olej musíme udržiavať v chladničke počas celej doby lúhovania ako i po vylúhovaní,

ak nechceme, aby sa olej nepokazil. Po ukončený je potrebné olej prefiltrovať.

Uchovávanie hľuzoviek v pare – zaváranie. Hľuzovky umyjeme a vložíme do pohára,

zalejeme vodou prípadne brandy, bielym vínom alebo s sherry. Uzatvoríme vekom

a paríme v tlakovom hrnci po dobu 30 minút. Výhodou takéhoto uchovávania je

trvácnosť viac ako jeden rok (Houda, 1994).

Klasická a najjednoduchšia metóda je mrazením alebo sušením či už v celku

alebo v nakrájanom stave. Konzervované hľuzovky. Ak sa nemôžete dostať čerstvé

hľuzovky, môžete si kúpiť konzervované hľuzovky v pohárov zvyčajne 10 až 12 g

hľuzoviek (Kautmanová a Pauleová, 2001).

1.6.2.2 Hľuzovky ako afrodiziakum.

Hľuzovky boli podľa povesti vždy viac využívané ako afrodiziakum než

pre svoje kulinárske vlastnosti a cnosti. Galén, grécky lekár, odporúča hľuzovky

na "všeobecné vzrušenie, ktoré predurčuje zmyselnosť " z 12. storočia. Už spomínaný

spisovateľ Anthelme Brillat - Savarin napísal: "Kto hovorí o hľuzovke, vyslovuje veľké

slovo, ktoré prebúdza erotické a gurmánske nápady". Najlepším receptom ako zistiť

skutočné vlastnosti, zmyselnosti chutí, vône alebo nazrieť do tajomstva

afrodiziakálnych pôžitkov je ochutnanie (http://www.trufamania.com/truffles. [cit. 2011

– 2 - 9]).

1.7 Klasifikátory

Spôsob testovania hľuzoviek je stále vo vývoji. V Taliansku sa zamerali

na hodnotenie najviac zbieranej hľuzovky Tuber magnatum Pico kedy vypracovali

metodiku na hodnotenie kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov . Bola stanovená

človekom Ente Turismo Alba, Bra, Langhe e Roero, sponzorom bola národná centrálna

štúdia hľuzoviek. Prvým krokom ich práce bol založený na štúdií a systematickom opise

hľuzoviek odlišných v druhu, pôvode, stupni zrelosti, senzorickej analýzy, experti

obmedzili svoju analýzu na vizuálnu, hmatovú a čuchovú evolúciu. Experti priniesli

radu vlastností, ktoré boli zredukované do dvoch skupín a to kvantitatívne - merateľné

parametre a kvalitatívne parametre. Efektivita karty bola stanovená po množstve testov,

založená na 3 hlavných prvkoch (Odello et al., 2000).

26

1. Zásadovosť hodnotiteľa – aby hodnotiaci interpretoval výsledky správne.

2. Selektívny výber každého hodnotiteľa

3. Prebytok hodnotiteľov – ak dvaja alebo viac hodnotiacich zdieľajú rovnaký

názor a majú rovnaké informácie.

Karta umožňuje kedykoľvek doplniť informácie (Odello et al., 2000).

Evolučná karta hľuzovky patrí do typu tzv. TRIALCARD. Je to nástroj, ktorý

umožňuje zaznamenať toľko informácií ako je to len možné. Prvá časť karty pozostáva

zo zvyčajných elementov ako meno a kód vzorky, číslo, dátum. Potom karta obsahuje

ďalšie 3 sekcie pozostávajúce zo zoznamu parametrov, ku ktorým musí hodnotiteľ

priradiť číslo na škále od 1 do 9, kde 1 predstavuje abstinenciu daného parametra

a hodnota 9 prezentuje jeho najvyššiu hodnotu (Odello et al., 2000).

1.8 Charakteristika biologickej diverzity.

Biodiverzita má výrazný vplyv na fungovanie okolitých životodarných systémov

(Straka et al., 1998).

Termín biologická bezpečnosť po prvý krát použil Norse a Mac Manus v roku

1980 v práci “Ekology and living resources – biological diversity“, pre spoločné

označenie genetickej – vnútrodruhovej diverzity a diverzity druhovej – ekologickej,

ktorá je definovaná počtom druhov v spoločenstvách (Straka, 2007).

Termín biologická rozmanitosť alebo biodiverzita zdôrazňuje rozmanitosť

a rôznorodosť organizmov a ich prostredia. (Hughes, Daily a Ehrlich, 1997).

Biologickú rozmanitosť vyjadruje pestrosť, mnohorakosť, rôznorodosť živej

hmoty na Zemi. Predmetom štúdia biologickej rozmanitosti je analýza podstaty

rozmanitosti živých sústav, vzájomnej spojitosti medzi živými sústavami, určenia

spoločného a odlišného medzi živými sústavami a ich význame pre život na Zemi (Bežo

a Bežová, 2000).

V súčasnosti existuje len v odbornej literatúre viac ako 40 rôznych definícií

biologickej diverzity. V teórií systému predstavuje rozmanitosť určitého systému

konkrétnu hodnotu, jeho určitý atribút a nie len súčet jeho prvkov (Straškraba, 1983).

27

1.8.1 Rozdelenie biologickej diverzity.

Podľa Gaston et al. (1996) v súčasnosti existujú tri možné prístupy k otázke,

čo vlastne je biologická rozmanitosť. Na ich základe ju možno rozdeliť do 3 úrovní:

1. Genetická diverzita – Vyjadruje rozmanitosť génov v rámci populácií a druhov.

2. Ekosystémová diverzita – Ekosystémy nemajú obdobnú identitu ako druhy, sú

skôr koncepčnými etnitami, ktoré v prírode neexistujú ako presne vymedzené

jednotky. Významnú úlohu pri hodnotení ekosystémov hrá priestorové a časové

meradlo.

3. Druhová bohatosť – Predstavuje počet druhov na určitom území a určitom čase.

Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2010 za Medzinárodný rok

biodiverzity, ktorý je oslavou života na Zemi (Benediková, 2010).

1.8.2 Ochrana biologickej diverzity.

Ochrana biologickej diverzity na všetkých úrovniach je základom pre jej

zachovanie. Ochrana sa uskutočňuje in – situ, v mieste výskytu alebo ex – situ, mimo

miesta prirodzeného výskytu. Identifikácia je prvý krok k determinovaniu stavu zložiek

biologickej diverzity (Straka a Guziová, 1998).

Svet sa pohol dopredu 3. Júna 1993, keď sa v Rio de Janeiro, konala prvá

Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji. Prijatím Dohovoru

ako medzinárodného práva sa dovŕšil proces vytvorenia konvencie na ochranu prírody

v celku, ochranu voľne žijúcich druhov rastlín a živočíchov a ochranu prírodných

zdrojov (Straka a Guziová, 1998).

1.9 Charakteristika a kategórie genofondu rastlín.

Hodnotenie variability znakov a vlastností pri jednotlivých druhoch

a významných rozdielov medzi jednotlivými populáciami a genotypmi s rôznym

genetickým základom v rámci samotných druhov patrí medzi základné súčastí štúdia

genofondu rastlín (Brindza, 1998).

28

Genofond rastlín je podľa Brindza (2001) možné definovať ako súbor

genetických zdrojov pre jednotlivé rastlinné druhy. Samotný genofond možno hodnotiť

na viacerých úrovniach a to:

1. Z ekologického hľadiska – sa genofondom chápu všetky formy života

a schopnosťou rôznych populácií vyrovnať sa s environmentálnymi podmienkami

a s ich variabilitou.

2. Z kultúrneho hľadiska – sa rešpektuje poslanie a využitie genofondu ako takého

pri zabezpečení spoľahlivej poľnohospodárskej produkcii a zabezpečenia dostatku

produktov pre živobytie ľudstva (Brindza, 2001).

Genofond možno podľa Brindza (2001) rozdeliť do troch skupín:

Primárny genofond – predstavuje skupinu genotypov prezentujúcich genetickú

variabilitu, ktoré je možné ľahko krížiť v rámci druhu ako aj medzi príbuznými

druhmi.

Sekundárny genofond – predstavuje ďalšiu skupinu genotypov z genetickej

variability, ktoré je možné medzi sebou krížiť obtiažnejšie.

Terciálny genofond – predstavuje samotnú skupinu genofondov, medzi ktorými

je vzájomné kríženie a rekombinácia génov veľmi zložitá (Brindza, 2001).

1.9.1 Genetické zdroje rastlín.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/2001. definuje genetickým

zdrojom rastlín ako: genetický zdroj je akýkoľvek materiál súčasnej alebo potenciálnej

hodnoty rastlinného pôvodu obsahujúci funkčné jednotky dedičnosti, ktorý pozostáva

z domestikovaných alebo pestovaných druhov rastlín a tých ostatných druhov rastlín

z miesta ich prirodzeného výskytu, ktoré sa využívajú alebo ktoré sa môžu využívať

na vytvorenie, vyvinutie alebo objavenie nových odrôd rastlín.

Genetické zdroje rastlín pre potraviny a poľnohospodárstvo v skratke GZRPP,

poskytujú biologickú bázu pre svetovú potravinovú bezpečnosť a poskytujú živobytie

každému človeku na Zemi (Brindza, 1998).

Vo všeobecnosti sa za základné formy genetických zdrojov pre jednotlivé

rastlinné druhy podľa Brindza (2001) považujú:

Divorastúce a polokultúrne formy .

29

Burinné typy.

Krajové populácie, lokálne odrody.

Staré odrody.

Registrované odrody a hybridy.

Ostatné genetické formy získané šľachtením alebo modernými

biotechnológiami – línie, kmene, klony, mutant, transgénne rastliny,

polyploidné formy.

1.9.2 Ochrana genetických zdrojov rastlín.

Ochrana genetických zdrojov rastlín podľa Zákona č. 215/2001 Z. z. zahŕňa

činnosti, opatrenia a rozhodnutia, ktorými orgány ochrany genetických zdrojov rastlín

zabezpečujú monitorovanie, zhromažďovanie, uchovávanie a využívanie genetických

zdrojov rastlín.

1.9.2.1 Ochrana genetických zdrojov formou in – situ a ex – situ.

Na Slovensku sa na hospodárske účely pestuje viac ako 160 druhov rastlín.

(Straka a Guziová, 1998).

Vo všeobecnosti sú možné len dva základné spôsoby ochrany genetických

zdrojov rastlín a to formou in – situ a formou ex – situ (Brindza, 2001).

1.9.2.1.1 Ochrana genofondu rastlín formou in – situ.

Ochrana na mieste, ktorej cieľom je taká ochrana ekosystémov, ktorá zabezpečí,

že procesy, stanovištia a druhy sa môžu vyvíjať prirodzeným spôsobom. Ochrana

ekosystémov a prirodzených stanovíšť, ako aj udržiavanie a obnovenia životaschopných

populácií druhov v ich prirodzenom prostredí. V prípade domestifikovaných alebo

pestovaných druhov v prostredí, kde sa im vyvinuli, nadobudli svoje charakteristické

vlastnosti (Eliaš, 1999).

Uchovávanie genofondu rastlín formou in – situ znamená uchovávanie n mieste

ich prirodzeného biotopu, alebo v tradičnom agroekosystéme. Táto forma ochrany

zahrňuje nielen uchovávanie pestovaných odrôd, hybridov, klonov, kmeňov, línií ale

aj iných významných genotypov z divorastúcich foriem z rozličných úžitkových

30

rastlinných druhov v danej krajine alebo v určitom regióne, Ochrana genofondu rastlín

touto formou sa týka nielen pre vybraný rastlinné druhy, ktoré obyvatelia bezprostredne

v danom čase aktívne využívajú ale aj celej flóry, ktorá predstavuje potencionálne

zdroje pre život obyvateľstva pre budúcnosť. Aby bolo možné zachovať určitý taxón

trvalejšie, je potrebné zachovať aj jeho biotopy. Do ochrany in – situ spadá

predovšetkým trvalé uchovanie tradičných druhov a to hlavne na úrovni krajových

populácií a krajových odrôd z tradičných agroekosystémov ako aj divorastúce druhy

a burinné druhy, ktoré využívajú obyvatelia príslušnej krajiny alebo regiónu (Brindza,

2001).

1.9.2.1.2 Ochrana genofondu rastlín formou ex – situ.

Eliáš (1998) definuje ochranu ex – situ ako formu ochrany zameranú

na udržiavanie vybraných organizmov ako semien peľových zŕn semena alebo

jednotlivých organizmov, žijúcich mimo ich pôvodných stanovíšť alebo prirodzeného

prostredia pre rozmnožovanie, v zajatí, rozširovanie a potenciálne pre neskoršie

reštitúcie alebo reintrodukcie.

Ochrana ex – situ je drahšia ako ochrana in – situ a navyše ochrana ex – situ

môže vyvolať stratu genetickej diverzity. Na Slovensku je veľa rôznych zariadení,

v ktorých sa rastliny, živočíchy alebo ich časti uchovávajú ako ex – situ genetický

materiál. Najtradičnejšie sú zoologické a botanické záhrady a arboréta. V minulosti

sa zaradovali hlavne na vedecké, kultúrne a vzdelávacie ciele, ale postupne sa stali

aj miestom ochrany vzácnych a ohrozených druhov flóry a fauny. Predchádzali im

kláštorné záhrady, neskôr boli zriadené botanické záhrady. Podobne ako v iných

krajinách strednej a východnej Európy aj u nás boli založené ex – situ zbierky, ktoré

slúžia pre potreby šľachtenia a pestovania. Tieto zbierky sú uložené v štátnych alebo

v súkromných inštitúciách a zväčša zahŕňajú introdukované a miestne šľachtené odrody,

šľachtiteľské línie, špeciálne genetické zdroje a v menšom rozsahu staré odrody

a krajové kultivary. Zbierky obsahujú najmä semenné plodiny ako obilniny, strukoviny,

zeleninu, krmoviny a niektoré hlavné vegetatívne množené plodiny. Ex – situ

uchovávanie rastlinných genetických zdrojov získava v súčasnosti prioritnú pozornosť.

Jedinečná a cenná diverzita v génových bankách a zbierkach rastlinných genetických

zdrojov je zameraná na ohrozené a vhodné materiály. Ich rozmnožovanie a dlhodobé

31

uchovávanie je v pôsobnosti Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch podľa

medzinárodných noriem (Straka a Guziová, 1998).

1.9.3 Uchovávanie genetických zdrojov rastlín.

Génová banka naznačuje, že sú tu uložené vlastné gény. Vzorky uložené

v korekcii genetických zdrojov rastlín sú identifikované a charakterizované svojimi

názvami alebo kódmi, rodokmeňmi, geografickým pôvodom, základnými

morfologickými, agronomickými a ďalšími znakmi a vlastnosťami. V korekcii ex – situ

sú uložené vo forme semien alebo celých plodov, cibúľ, hľúz, prípadne jedincov

udržiavaných v in vitro podmienkach pletív a orgánov (Debre, 1998).

Tento spôsob uchovávania zároveň predstavujú nevyhnutné podmienky

pre starostlivosť o genetické zdroje rastlín, ktoré sú nevyhnutné pre budúcnosť

v kontexte moderného poľnohospodárstva (Macák, 2006).

1.9.3.1 Génová banka

Génová banka SR vznikla v roku 1996 ako účelové technické zariadenie

pre strednodobé a dlhodobé uchovávanie semien genetických zdrojov rastlín (ďalej

GZR) v životaschopnom stave. V súlade s cieľmi a potrebami Národného programu

ochrany genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo na roky 2010

až 2014 zabezpečuje monitorovanie, zhromažďovanie, hodnotenie, štúdium,

identifikáciu a dlhodobé uchovávanie genetických zdrojov kultúrnych druhov rastlín

(Génová banka. 2011 [online]. Dostupné na internete:

http://www.cvrv.sk/pracoviska/vyskumny-ustav-rastlinnej-vyroby-vurv-piestany/

genova-banka-slovenskej-republiky/ [cit. 2011 – 4 -7]).

Na riešení Národného programu, ktorý CVRV Piešťany koordinuje v zmysle

zákona č. 215/2001 Z. z. a vyhlášky č. 238/2006 Z. z. o ochrane genetických zdrojov

rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo sa v súčasnosti podieľa 18 riešiteľských

pracovísk, ktoré evidujú k 31. 12. 2009 celkom 28 758 genotypov rastlín (Génová

banka. 2011 [online]. Dostupné na internete: http://www.cvrv.sk/pracoviska/vyskumny-

ustav-rastlinnej-vyroby-vurv-piestany/genova-banka-slovenskej-republiky/ [cit. 2011 –

4 -7]).

32

http://www.cvrv.sk/pracoviska/vyskumny-ustav-rastlinnej-vyroby-vurv-piestany/genova-banka-slovenskej-republiky/




Riešenie úloh Národného programu je možné zhrnúť do nasledovných bodov:

a) zhromažďovanie a hodnotenie biodiverzity domáceho pôvodného genofondu

Slovenska;

b) uchovávanie semenných druhov v génovej banke v ex situ kolekciách, v in vitro

a v poľných kolekciách;

c) získavanie cenných zahraničných genotypov;

d) vytváranie pasportných a popisných databáz;

e) účasť na medzinárodnej spolupráci;

f) vzdelávanie a osveta;

g) poskytovanie biologického materiálu pre šľachtenie, výskum, študijné účely

a na výmenu s inými génovými bankami.

Vzorky semien v Génovej banke SR sú uchovávané v základnej kolekcii a v aktívnej

kolekcii (Génová banka. 2011 [online]. Dostupné na internete:



1. V základnej kolekcii sú vzorky semien uskladňované pri teplote -17 °C na dobu

50 rokov a viac, v závislosti od životaschopnosti uloženého semena.

2. V aktívnej kolekcii sú uskladnené duplicitne semenné vzorky pri teplote 0 až 4

°C. Okrem toho je z bezpečnostných dôvodov z najcennejších vzoriek vytvorená

tzv. bezpečnostná kolekcia v Génovej banke VÚRV v. v. i. Praha – Ruzyně.

Českej republike. K 31. 12. 2009 bolo v Génovej banke SR uskladnených v aktívnej

kolekcii 15 814 vzoriek, v základnej kolekcii 3 444 vzoriek a v bezpečnostnej kolekcii

v ČR 3 421 vzoriek semien (Génová banka. 2011 [online]. Dostupné na internete:

˂http://www.cvrv.sk/pracoviska/vyskumny-ustav-rastlinnej-vyroby-vurv-piestany/

genova-banka-slovenskej-republiky/˃ [cit. 2011 – 4 -7]).

Na medzinárodnej úrovni Génová banka SR spolupracuje s inými génovými

bankami vo svete, najmä v oblasti vzájomnej výmeny semien GZR pre účely výskumu

a šľachtenia. SR je členskou krajinou Bioversity International v Ríme a zúčastňuje

sana práci Európskeho kooperatívneho programu pre genetické zdroje rastlín (Génová

banka. 2011 [online]. Dostupné na internete:

33







34



2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom diplomovej práce bolo:

Spracovať návrh klasifikátora pre hodnotenie plodníc hľuzovky letnej.

Vzorky plodníc získané počas vybraného obdobia zhodnotiť podľa

morfologických a hospodárskych deskriptorov navrhnutého klasifikátora.

Na základe hodnotenia vzoriek plodníc aktualizovať vytvorený klasifikátor.

Porovnať plodnice získané v odlišných termínoch zberu na základe

morfologických znakov, poškodenia, arómy, konzistencie, počtu a zrelosti spór.

Na základe prítomnosti nevyzretých spór určiť vhodné termíny odberu

hľuzoviek pre dlhodobé uchovávanie plodníc hľuzovky letnej vo forme ex situ.

35

3 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA

Experimentálna časť diplomovej práce bola vypracovaná na základe analýz

čerstvých plodníc hľuzovky letnej (Tuber aestivum Vitt.) odoberaných v súlade

s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR č. 3432/2009-2.1. Miestom odberu

bola vybraná lokalita v pohorí Tribeč. Podrobnejšie informácie o lokalite hľuzoviek nie

sú uvedené vzhľadom na ich ochranu. Plodnice boli na lokalite zberané za pomoci psa

cvičeného na vyhľadávanie podzemných húb. Štúdium plodníc a spór sme realizovali

v štyroch odlišných termínoch zberu: Október (14.10.2010), November (5.11.2010),

Január (8.1.2011) a Február (13.2.2011). Po zbere boli plodnice uchovávané

v chladničke. Najneskôr do dvoch dní po zbere boli analyzované podľa návrhu

klasifikátora. Pred analýzou boli povrchovo očistené pomocou jemnej kefky pod

tečúcou vodou. Objem plodníc sme určovali v odmerných valcoch naplnených vodou.

Počas analýz boli vytvorené obrazové záznamy jednotlivých plodníc. Analýza spór

plodníc prebiehala za pomoci mikroskopu Nikon TMS - F. Priemerný počet spór na

vrecko sme určovali po priečnom prerezaní plodnice. Z každej polovice sa zo strednej

časti a časti do 5 mm od okraja perídia odobrala vzorka ktorá bola prenesená

na podložné sklíčko do kvapky vodovodnej vody a rozotrená do tenkej vrstvy.

na roztlakový preparát. Pri zväčšení 40x sa v zornom poli odpočítali počty spór

vo všetkých vreckách. To sme opakovali 3x pre strednú aj okrajovú časť. Podiel

nezrelých spór sme stanovovali odhadom k počtu všetkých spór v zornom poli

mikroskopu. Po analýzach boli plodnice vysušené pri laboratórnej teplote a uložené

v herbáriu Katedry genetiky a šľachtenia rastlín FAPZ SPU v Nitre.

Výsledky meraní sme zaznamenávali do programu MS Excel. Získané dátové

súbory sme v prípade kvalitatívnych znakov štatisticky spracovali do kontingenčných

tabuliek a testovali pomocou chí - kvadrát testu a mieru závislosti sme hodnotili

Cramerovým V - koeficientom kontingencie.

Kvantitatívne znaky sme charakterizovali pomocou popisnej štatistiky.

Pri vybraných znakoch sme určovali mieru závislosti pomocou Pearsonovho

korelačného koeficientu. Priemerný počet spór v strede a na okraji plodnice sme

porovnávali pomocou t - testu. Vplyv termínu odberu plodníc na mieru poškodenia

36

plodníc, podiel žiliek gléby a počty nezrelých spór sme určovali pomocou Kruskal -

Wallisovho testu.

Diplomová práca sa realizovala v rámci projektu VEGA 1/0643/09 Štúdium

determinácie faktorov podmieňujúcich inokulačný proces stabilitu inokula a kvalitu

sadiva inokulovaného hľuzovkou letnou (Tuber aestivum Vitt.).

37

4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA

Vzhľadom na absenciu dostupného systému hodnotenia morfologických

a hospodárskych znakov plodníc hľuzovky letnej sme sa v diplomovej práci v prvej fáze

zamerali na vypracovanie vlastného návrhu hodnotiaceho klasifikátora, ktorí sme

rozdelili do dvoch častí. V prvej časti sú hodnotené základné pasportné údaje, v druhej

morfologické a hospodárske znaky. Výber jednotlivých deskriptorov vychádzal

z potreby vytvoriť systém hodnotenia genetických zdrojov na základe parametrov

plodníc a spór. Počas riešenia diplomovej práce sa overovalo použitie jednotlivých

kategórií deskriptorov, ich diskriminačná schopnosť ako aj využitie v rámci opisu

vzoriek zberaných v rozdielnych časových termínoch. Získané výsledky sme rozdelili

na znaky kvantitatívne a kvalitatívne vzhľadom na možnosti a postupy metód

štatistického hodnotenia.

4.1 Aktualizovaný klasifikátor pre hodnotenie genetických zdrojov

hľuzovky letnej (Tuber aestivum Vitt.).

Pasportné údaje:

1. Číslo vzorky

2. Dátum zberu

3. Dátum hodnotenia

4. Miesto zberu

5. Hostiteľská drevina

Morfologické a hospodárske znaky:

6. Plodnica tvar

1. Okrúhly

2. Podlhovastý

3. Laločnatý

4. Iný

7. Plodnica prítomnosť priehlbiny alebo preliačenia

1. Neprítomný

2. Prítomný

38

8. Plodnica farba

1. Čierna

2. Sivá

3. Čiernohnedá

4. Hnedá

5. Iná

9. Plodnica rozmer v mm

9.1 Dĺžka

9.2 Šírka

9.3 Výška

10. Plodnica objem v cm3

11. Plodnica hmotnosť v g

12. Plodnica merná hmotnosť v g.cm-3

13. Plodnica bradavice perídia

1. Ploché

2. Vyčnievajúce

14. Plodnica bradavice . počet na cm2

15. Plodnica nepravidelnosť v tvare – tvarové defekty

16. Plodnica prítomnosť plesne na povrchu

1. Prítomná

2. Neprítomná

17. Plodnica celistvosť

1. Poškodená

2. Celistvá

18. Plodnica napadnutie škodcami v %

19. Plodnica konzistencia

1. Tuhá

2. Plastická

3. Mäkká

4. Vodnatá

39

20. Gléba farba výtrusorodej vrstvy

1. Biela

2. Sivá

3. Okrová

4. Svetlo hnedá

5. Tmavo hnedá

6. Hnedá

7. Kávovo bledá

21. Gléba odhad podielu žiliek v %

22. Gléba priemerný počet spór na vrecku v strede plodnice

23. Gléba maximálny pozorovaný počet spór na vrecko s strede plodnice

1. 1

2. 2

3. 3

4. 4

5. 5

6. 6

7. 7

8. Nevyzretosť plodnice

24. Gléba podiel nezrelých spór v % v strede plodnice

25. Aróma plodnice na reze

1. Slabá

2. Stredná

3. Silná

26. Aróma plodnice

1. Hubová

2. Zemitá

3. Plesnivá

4. Varená kukurica

5. Sírnatá hľuzovková

6. Iná

40

Klasifikátory pre huby nie sú veľmi bežné a rozšírené ako je tomu pri iných

poľnohospodársky významných plodinách. Ich zdroje sú obmedzené na zahraničné

publikácie, pričom prevažná väčšina klasifikátorov, s ktorými sme sa pri riešení danej

problematiky stretli pochádza z Talianska. Na rozdiel od nami vypracovaného

klasifikátora zameraného predovšetkým na morfologické a pestovateľské vlastnosti

hľuzovky, sa autori sústredili na taxonomické odlíšenie jednotlivých druhov hľuzoviek

vrátane hľuzovky letnej. Vyhotovený klasifikátor spolu analyzuje 64 znakov

charakteristických pre daný druh, pričom takmer ku každému hodnotiacemu deskriptoru

pridali autori obrázkovú fotodokumentáciu (Klasifikátor, [Online] dostupné na internete

: ˂ http://www.truffle.org/cgi-bin/tuberkey-english/show_taxon.cgi˃ [2011 – 3 - 10]).

Špeciálnu metódu vypracovali Odello et al. (2000), ktorí sa zamerali

na senzorickú analýzu a kvalitu pre druh Tuber magnum Pico. Metóda odráža

kvalitatívne, kvantitatívne a voľné hodnotiace deskriptory, pričom hodnotiteľ

ku kazdému znaku pridá číslo v rozmedzí od 1 do 9, kde 1 znamená absencia daného

znaku a číslo 9 je jeho najvyššia hodnota.

4.2 Kvalitatívne znaky.

4.2.1 Variabilita znaku plodnica tvar

Z kontingenčnej tabuľky (Tab. 1) je možné pozorovať variabilitu tvarov plodníc.

Zo zistených údajov sa najčastejšie vyskytoval tvar okrúhly so zastúpením 17 plodníc

z celkového počtu 43 pozorovaní (Obr. 3). Okrúhly tvar bol najviac zastúpený v mesiaci

november. Druhým najčastejšie sa vyskytujúcim tvarom bol tvar podlhovastý

so zastúpením 14 plodníc. Menej často sme pozorovali tvary „iný“ u ktorého bolo

možné pozorovať stúpajúcu početnosť od novembra smerom k februáru s počtom 7

a tvar laločnatý s počtom 5 plodníc z celkového počtu. Prostredníctvom Chí kvadrát

testu s p hodnotou 0,942 sme zistili nepreukaznosť znaku tvar plodnice vo vzťahu

k termínu zberu. Z hľadiska kvality sú preferované plodnice s vyrovnaným okrúhlym

tvarom (Odello, 2000). Vyšší výskyt nepravidelných tvarov v neskorších termínoch

zrejme súvisí s menej priaznivými klimatickými faktormi pre tvorbu plodníc

a zamŕzaním pôdy. Pozorovania viacerých autorov na tvar plodníc sa nelíšia od našich

41

výsledkov a z väčšej miery sú jednoznačné, čo sme potvrdili i našim zistením. Väčšina

autorov ako Gardošová (2003), Smotlacha (1986), alebo Sekerka (2005) uvádza

pri morfologickom popise hľuzovky guľovitý až hľuzovkovitý tvar plodnice.

4.2.2 Variabilita znaku plodnica prítomnosť priehlbiny alebo preliačenia.

Z pozorovaní bolo možné hodnotiť prítomnosť priehlbiny, alebo preliačenia

na 26 plodniciach z celkového počtu 43 plodníc. Neprítomnosť znaku sa vyskytovala

na zvyšných 17 plodniciach. Najvyššiu početnosť výskytu priehlbiny, alebo preliačenia

sme zaznamenali v mesiaci november, kde z 11 plodníc bol prítomný až pri 9. Najnižšia

variabilita znaku bola v mesiacoch január a február, kde rozdiel v prítomnosť resp.

neprítomnosť priehlbiny alebo preliačenia bol v jednej plodnici. Chí kvadrát test

s výsledkom p hodnoty 0,348 nedokázal preukaznosť znaku vo vzťahu k termínu odberu

(Obr. 4) (Tab. 2).

4.2.3 Variabilita znaku plodnica farba.

Z celkového počtu 43 plodníc bola najviac zastúpená čierna farba na 22

vzorkách. Menej vyskytujúcu farbu predstavovala čiernohnedá s počtom 14 plodníc.

Najmenej často sa vyskytovala hnedá farba na 7 plodniciach, pričom väčšinu hnedých

odtieňov sme pozorovali vo vzorkách z októbra. Ostatné mesiace mali len po 1 hnedej

plodničke. Zastúpenie čiernej farby bolo viditeľné v mesiacoch január a február.

Rovnaký počet čiernych a čiernohnedo sfarbený plodníc s počtom 5 čiernych a 5

čiernohnedých mal mesiac november. Nepreukaznosť farby plodnice vo vzťahu

k termínu zberu bola dokázaná prostredníctvom Chí kvadrát testu so zistenou p

hodnotou 0,335 (Obr. 5) (Tab. 3). Kotlaba et al. (1995) uvádza najčastejšie

sa vyskytujúcu farbu plodnice hľuzovky letnej ako čiernohnedú až čiernu, čo

korešponduje s nami zisteným farebným zastúpením plodníc.

4.2.4 Variabilita znaku plodnica bradavice perídia.

Vyčnievajúce bradavice perídia s počtom 24 kusov tvorili v zostavenej

kontingenčnej tabuľke väčšiu časť z celkového počtu plodníc 43. Ploché bradavice sa

nachádzali na zvyšných 19 plodniciach. S výrazným zastúpením vyčnievajúcich

42

bradavíc mal mesiac október s počtom 8 kusov plodníc z 10 a naopak, najmenej

zastúpené vyčnievajúce bradavice obsahoval mesiac november. Rovnaký počet

plochých aj vyčnievajúcich bradavičiek mali mesiace január a február. Zistená číselná

hodnota Chí kvadrát testu s p hodnotou 0,253 nepreukázala závislosť znaku vo vzťahu

k termínu zberu (Obr.6) (Tab. 4). Cejp, (1957) charakterizoval bradavice perídia

ako čierne, kužeľovité na povrchu vtlačené bradavičky. Iný popis, ktorý je bližší

k naším zisteniam, vyjadril Příroda (1987) s názorom, že bradavice sú čiernohnedé

až čierne s nepravidelným, kužeľovitým pyramídam podobnými tvarom s veľkosťou 2 –

4 mm.

4.2.5 Variabilita znaku plodnica nepravidelnosť v tvare.

Z grafu možno pozorovať vyrovnanosť v jednotlivých termínoch zberu medzi

počtom plodníc, ktoré mali pravidelný tvar a tými, na ktorých sa objavoval určitý

tvarový defekt na plodnici. Viac ako 60 % z celkového počtu 43 kusov vyhodnotených

vzoriek mala tvarový defekt bez ohľadu v akom mesiaci sa plodnice zbierali. Môžeme

teda povedať, že termín zberu nemal výrazný vplyv na tvar plodnice vzhľadom

na skutočnosť, že sa neobjavovali viditeľné rozdiely pre jednotlivé mesiace (Obr. 7).

4.2.6 Variabilita znaku plodnica prítomnosť plesne na povrchu.

Prítomnosť plesne na povrchu plodníc sa objavila len pri 4 vzorkách zbieraných

v jesenných mesiacoch október a november (Obr. 8). V ostatných mesiacoch sa pleseň

na povrchu plodnice nevyskytovala Preto môžeme potvrdiť pozorovania Smotlacha

(1986), ktorý opísal hľuzovku letnú ako dostatočne trvácnu, nehnijúcu hubu.

4.2.7 Variabilita znaku plodnica celistvosť.

Najmenší rozdiel v mesiacoch október až február mal znak plodnica celistvosť.

Zatiaľ čo poškodené plodnice tvorili až 39 kusov, celistvé iba 4 kusy z celkového počtu

43 plodníc. Všetky plodnice získané v mesiaci november mali porušenú celistvosť.

Najvyšší počet celistvých plodníc mal mesiac február. I napriek prevalencii

poškodených plodníc nad celistvými nebola prostredníctvom Chí kvadrát testu s p

číslom 0,539 dokázaná preukaznosť znaku vo vzťahu k termínu zberu (Obr. 9) (Tab. 5).

43

4.2.8 Variabilita znaku plodnica napadnutie škodcami v %.

Graf znázorňuje poškodenie plodníc pôsobením škodcami. Najväčšie

poškodenie sa vyskytovalo v mesiaci november, kde na 5 vzorkám možno pozorovať

poškodenie väčšie ako 15 %. V ostatných plodniciach bolo poškodenie nad 15 %

najmenej zastúpené. Najčastejšie sme zaznamenali na plodnici poškodenie menšie

ako 15 % bez ohľadu na termín zberu. V mesiacoch október, január a február možno

pozorovať plodnice aj bez prítomnosti poškodenia (Obr. 10).

4.2.9 Variabilita znaku plodnica konzistencia.

Kontingenčné znázornenie tabuľky dokazuje mnohotvárnosť plodníc z hľadiska

konzistencie. Zatiaľ čo v mesiaci október bolo výhradne všetkých 10 sledovaných

plodníc tuhej konzistencie, v mesiaci február ich bolo najmenej, s počtom 1 plodnica

z 11 vzoriek. Mäkká konzistencia bola prítomná iba v mesiaci november a február

s celkovým počtom 2 plodnice. Výrazná zmena bola zaznamenaná vo februári, kedy

sa vodnatá konzistencia vyskytla u 4 prípadoch zo 43 sledovaných plodníc. Plastická

konzistencia mala stúpajúci charakter od novembrových až po februárové vzorky kde

dosahovala maximálny počet plodníc s plastickou konzistenciou. Prostredníctvom Chí

kvadrát testu s p hodnotou 0,000952 sme dokázali, že znak plodnica konzistencia je

vysoko preukazný pre vzťah k termínu. Vypočítaný Cramerov V- koeficient nadobudol

hodnotou 0,465 čo predstavuje strednú závislosť znaku vo vzťahu k termínu zberu (Obr.

11) (Tab. 6).

4.2.10 Variabilita znaku gléba farba výtrusorodej vrstvy.

Z celkového počtu 43 plodníc bola najviac sa vyskytujúca farba výtrusorodej

vrstvy tmavo hnedá so zastúpením 24 plodníc. V mesiaci október až január

predstavovalo toto zafarbenie početnú prevahu nad ostatnými farbami plodníc.

Mnohotvárnosť farieb sa stupňovala od novembra, kde boli 2 farby plodnice,

s vyvrcholením v mesiaci február kde boli zastúpené všetky farby výtrusorodej vrstvy.

Svetlohnedá farba s počtom 3 plodničky bola prítomná len v novembri a februári.

Odlišné zafarbenie sa vykreslilo vo februári, kde mali ako jediné 2 plodnice sfarbenie

44

bielej kávy, čo si môžeme spojiť s prítomnosťou nevyzretých plodníc. V skúmaných

vzorkách plodníc viac ako polovicu tvorili odtiene hnedej. Daný znak bol

prostredníctvom Chí kvadrát testu s p hodnotou 0,0116 vyhodnotený ako preukazný.

Z dosiahnutých parametrov sme stanovili Cramerov V - koeficient s hodnotou 0,482

čo predstavovalo strednú závislosť medzi farbou výtrusorodej vrstvy vo vzťahu

k termínu zberu (Obr. 12) (Tab. 7). Kotlaba et al. (1995) charakterizoval stupňovanie

farebných odtieňov výtrusorodej vrstvy na základe stupňa zrelosti plodnice.

Zaznamenal, že farba gléby je na začiatku zrelosti belavá, žltkastá až sivožltá, neskôr

hnedastá, na priereze s belavými žilkami. S veľmi podobným popisom sme sa stretli

i v práci Smotlacha (1986), u ktorého je gléba na reze plodnice najskôr biela, potom

okrová až hnedastá so zažltlým mramorovaním. Z nášho pohľadu zistených skutočnosti

možno usúdiť, že tmavo sfarbená gléba bola prítomná vo vyzretých plodniciach

na rozdiel od plodníc so sfarbením gléby bielej kávy ktorá bola analyzovaná

v nevyzretých plodniciach.

4.2.11 Variabilita znaku gléba maximálny pozorovaný počet spór vo vrecku

v strede plodnice.

Graf kontingenčnej tabuľky znázorňuje maximálny počet pozorovaných spór

na vrecko v strede plodnice. Rozdiely medzi termínmi zberu boli zjavné. Zatiaľ

čo v januári bol najmenší počet spór na vrecko 4, v nadchádzajúcich mesiacoch sa tento

počet viac nevyskytoval. Október a november zaznamenával nárast počtu vreciek s 5

spórami. Január spolu s februárom obsahovali najvyšší počet vreciek so 6 spórami.

Zmena nastala vo februári, kde sa ako v jediných 2 plodniciach nedal určiť počet spór

na vrecko. Najčastejšie sa opakujúci počet spór na vrecko plodnice bol 5 pri 23 vzoriek

s celkového počtu 43 plodníc. Chi kvadrát test nadobudol p hodnotu 0,028, čo dokázalo

preukaznosť znakov vo vzťahu k daným mesiacom. Cramerov V- koeficient s hodnotou

0,381 definoval znak vo vzťahu k termínu zberu ako strednú závislosť (Obr. 13) (Tab.

8). Môžeme teda súhlasiť s názorom od Wedén a Danell (1998), ktorí počet

výtrusových spór uvádzajú v rozmedzí od 1 do 6 spór na vrecko plodnice bez ohľadu

na umiestnenie vreciek v plodnici. Iné vyjadrenie počtu spór uvádzajú Kotlaba et al.

(1995), ktorí tvrdia, že vo vreckách sa nachádza najmenej 1 a najviac 8 spór. V našej

diplomovej práci sme sa však s počtom 8 spór na vrecko nestretli.

45

4.2.12 Variabilita znaku gléba maximálny pozorovaný počet spór vo vrecku na

okraji plodnice.

Na rozdiel od pozorovaného počtu spór na vrecko v strede plodnice bol rozdiel

v počte spór na okraji plodnice zjavný. Z celkového počtu 43 pozorovaných plodníc

mali najväčšie zastúpenie vrecká s počtom spór 5 a 6 nachádzajúcich sa vo všetkých

mesiacoch. V mesiaci október a november prevyšoval počet spór na vrecko 5

a v mesiaci január a február počet spór 6. Vrecká s počtom spór 4 obsahovala len jedna

plodnica a to v mesiaci november. V mesiaci február pri 2 plodniciach nebolo možné

určiť počet spór vo vrecku na okraji plodnice. Skutočnosť, že znak bol vzhľadom

na termín zberu nepreukazný sme vyhodnotili prostredníctvom Chí kvadrát testu

s p hodnotou 0,359 (Obr. 14) (Tab. 9).

4.2.13 Variabilita znaku aróma plodnice na reze.

V daných vzorkách boli najviac zastúpené 2 intenzity vôni a to stredne a silno

aromatická plodnica. K vyváženiu vôní došlo v mesiacoch október a február. Najviac

viditeľné rozdiely sme zaznamenali v mesiaci november, kde bola ako jediná

abstinujúca slabá vôňa plodnice. Najväčšie zastúpenie mala silná aróma plodnice

tvoriaca počet 19 z celkového počtu 43 plodníc s prevalenciou za mesiac november.

Na základe p hodnoty Chí kvadrát testu, ktorý dosahoval 0,0126 sme daný znak

vyhodnotili ako štatisticky preukazný. Hodnota Cramerovho V - koeficientu 0,434

naznačuje vzťah medzi arómou plodnice na reze a termínom zberu so strednou

závislosťou (Obr. 15) (Tab. 10).

4.2.14 Variabilita znaku aróma plodnice.

Pozorovaný znak pre arómu plodnice zahrňuje širokú paletu vôní s pestrosťou

pre každý mesiac. Aróma varenej kukurice prevyšovala v mesiacoch november a január

s rovnakým zastúpením u oboch mesiacov po 6 plodníc z celkového počtu 43 vzoriek.

Plodnice s vôňou pripomínajúcou sírnatú hľuzovku sme spozorovali v mesiaci október,

na rozdiel o februára, kde tento druh vône úplne abstinoval. Plesnivá aróma sa vyskytla

iba v mesiaci október a november s počtom 2 plodnice. Plodnice najmenej pripomínali

46

arómu zemitú v mesiacoch november a február. Chi kvadrát test s p hodnotou 0,0267

vyhodnotil znak za preukazný a Cramerov V - koeficient 0,423 mal strednú závislosť

medzi arómou plodnice a termínom zberu (Obr. 16) (Tab. 11).

Autori Smotlacha (1986), Kotlaba et al. (1995), ktorí skúmali hľuzovku letnú

zdieľajú rovnaký názor pre arómu plodnice so záverom, že hľuzovka je silno

aromatická huba s hľuzovkovitou arómou, pre väčšinu ľudí príjemnou. Z nášho zistenia

nie sú tieto tvrdenia až také jednoznačné, z dôvodu, že hľuzovková aróma predstavovala

v poradí až druhé miesto za arómou plodníc pripomínajúcu varenú kukuricu.

4.3 Kvantitatívne znaky.

Na merania sme spolu použili 43 vzoriek plodníc hľuzovky letnej s termínom

zberu od októbra 2010 až po február 2011 s výnimkou mesiaca december, kedy vzorky

neboli analyzované. Jednotlivé rozdelenie počtu vzoriek predstavovalo v mesiaci

október 10 vzoriek plodníc, v mesiaci november 11 vzoriek a v mesiacoch január

a február taktiež po 11 vzoriek. Výsledky z meraní boli štatisticky spracované

za jednotlivé mesiace zberu pre každý kvantitatívny znak osobitne.

4.3.1 Variabilita znaku plodnica dĺžka v mm.

Tabuľkové zhodnotenie výsledkov popisnej štatistiky pre znak dĺžka plodnice

sme uviedli v (Tab. 12). Najvyššia priemerná dĺžka plodnice bola v mesiaci január

35,18 mm so strednou chybou priemeru ± 2,48 mm a najnižšia hodnota priemeru

v mesiaci február 30,55 ± 1,82 mm. Najvyššia stredná chyba priemeru tvorila v mesiaci

október ± 2,81 mm. Medián dosahoval najvyššiu hodnotu v novembrových vzorkách

kde 50 % plodníc malo do 36 mm s najčastejšie sa objavujúcou dĺžkou plodnice 36 mm

a najnižšiu hodnotu mediánu mal mesiac február, kde 50 % plodníc bolo do 27 mm

s najčastejšie sa opakujúcou dĺžkou 27 mm. Variabilita znaku vyjadrená smerodajnou

odchýlkou dosahovala najvyššie hodnoty v mesiaci október 9,39 mm za ním nasledoval

január so smerodajnou odchýlkou 8,11 mm, február 6,02 mm a najnižšia smerodajná

odchýlka bola v novembri 4,43 mm. Minimálna nameraná dĺžka plodnice zaznamenal

mesiac január 20 mm a maximálnu nameranú dĺžku plodníc vo februári 54 mm.

Variačné rozpätie v mesiaci október 30 mm, november 17 mm, pre január 31 mm

47

a február 16 mm. Hodnotenie špicatosti naznačovalo, že údaje v mesiacoch október

a február boli mierne ploché a v mesiacoch november a január ostrejšie. Hodnotenie

šikmosti naznačovalo, že údaje boli vo všetkých mesiacov okrem novembra posunuté

v ľavo. Mesiac október vykazoval najvyššiu variabilitu znaku plodnica dĺžka 29 %,

podobne je na tom aj január s variabilitou vysokou 23 %, nasleduje február so strednou

variabilitou 20 % . Strednú variabilitu vykazoval i mesiac november 13 %.

4.3.2 Variabilita znaku plodnica šírka v mm.

Tabuľkové zhodnotenie výsledkov popisnej štatistiky pre znak šírka plodnice

uvádzame v (Tab. 13). Najvyššiu priemernú šírku plodnice dosahovali vzorky

januárové 32,55 mm ± 2,36 mm. Nasledovali novembrové vzorky s priemernou šírkou

31,45mm s najnižšou strednou chybou priemeru ± 1,57 mm. Tesne za nimi októbrové

29,40 mm s najvyššou strednou chybou priemeru ± 2,98 mm. Najmenší priemer šírky

plodnice mali februárové vzorky 26,18 ± 2,04. V november a januári malo 50 %

vzoriek pod 32 mm a 50 % vzoriek nad 32 mm, pričom najčastejšie sa objavujúca šírka

u novembrových plodníc tvorila 32 mm a januárových 34 mm. V mesiaci október

a február malo 50 % pod a 50 % nad 28 a 24 mm, s najčastejšie sa objavujúcou šírkou

25 a 24 mm. Variabilita znaku vyjadrená smerodajnou odchýlkou bola najviac

dosiahnutá v októbrových plodniciach 9,42 mm a najmenšiu smerodajnú odchýlku

dosiahli novembrové vzorky 5,22 mm. Minimálna šírka 17 mm a maximálna šírka 48

mm bola dosiahnutá v októbrových vzorkách. Variačné rozpätie pre jednotlivé mesiace

tvorilo hodnoty 31 mm október, 28 mm január, 19 mm november a 18 mm február.

Hodnotenie špicatosti a šikmosti ukazovalo, že údaje v októbri novembri a januári boli

ostrejšie a pre mesiace október, január a február posunuté doľava. Vysokú variabilitu

znaku pre šírku plodníc vykazoval október 32 %, vo februári 26 % a novembri 24 %.

Strednú variabilitu mali vzorky novembrové a to 17 %. Z uvedených hodnôt priemeru

možno pozorovať najširšie plodnice v mesiaci január, a najužšie plodnice v mesiaci

február. Maximálna šírka plodníc bola 48 mm a minimálna šírka 17 mm. Najvyššiu

variabilitu vykazovali októbrové a februárové plodnice.

48

4.3.3 Variabilita znaku plodnica výška v mm.

Tabuľkové zhodnotenie výsledkov popisnej štatistiky pre znak výška plodnice

sme uviedli v (Tab. 14). Najvyššiu priemernú hodnotu výšky plodníc 34,00 mm mali

januárové plodnice so strednou chybou priemeru ± 1,94 mm a najnižšiu vo februári

27,70 ± 2,55 mm, pričom najvyššiu strednú chybu priemeru vykazovali vzorky

októbrové 31 ± 3,08 mm. V novembri malo 50 % vzoriek výšku nad 37 mm a v mesiaci

február malo 50 % plodníc pod 28 mm. Najčastejšie sa opakujúca hodnota výšky

plodnice bola dosiahnutá v mesiacoch november, január a február s výškou 37 mm a pre

mesiac október modus tvoril 23 mm. Minimálna 17 mm a zároveň aj maximálna 46 mm

výška plodnice sa nachádzala v jednom mesiaci a to v októbri. Variabilita vyjadrená

smerodajnou odchýlkou bola najvyššia v októbrových plodniciach s hodnotou 9,73 mm

a najnižšia smerodajná odchýlka predstavuje hodnotu 5,62 mm v novembrových

plodniciach. Variačné rozpätie výšky pre október 29 mm, november 18 mm, január 22

a február 24 mm. Hodnotenie špicatosti ukazovalo, že údaje v mesiaci október a február

mali mierne ploché a v novembri a januári mierne ostré údaje. Hodnotenie šikmosti

ukazovalo, že údaje v mesiaci október boli posunuté v pravo a údaje v ostatných

mesiacov posunuté vľavo. Variabilita znaku plodníc dosahovala najvyššie hodnoty

pre októbrové a súčasne aj februárové vzorky s výškou 31 %. Pre ostatné mesiace bola

variabilita stredná. Veľkosť plodníc hľuzovky letnej je značne variabilná ako

poznamenala i Gardošová (2003). Vo vzorkách plodníc, ktoré sme použili na výskum

sa nenachádzala ani jedna plodnica s priemerom menším ako 14 mm a väčším ako 54

mm preto je nám bližší názor od Smotlacha (1986), ktorý uvádza veľkosť plodníc od 10

do 100 mm najčastejšie však 30 až 60 mm. S väčšou variabilitou rozmeru plodníc

sa stretávame v práci Kotlaba et al. (1995), ktorí rozmer definujú v rozmedzí 10 – 100

mm.

4.3.4 Variabilita znaku plodnica objem v cm3.

Tabuľkové zhodnotenie výsledkov popisnej štatistiky pre znak objem plodnice

sme uviedli v (Tab. 15). Priemerná hodnota objemu plodníc bola najvyššia

v januárových vzorkách 16 ± 2,45 cm3 a najnižšia pri plodniciach februárových

s priemerom objemu plodníc 9,82 ± 1,66 cm3. Na rozdiel od ostatných skúmaných

mesiacov mali plodnice v novembri najnižšiu strednú chybu priemeru 14,82 ± 1,30 cm3.

49

Z 50 % januárových plodníc tvoril objem nad a zároveň aj pod 16 cm3, pričom

najčastejšie sa objavovala hodnota objemu 30 cm3. Objem plodnice nižší než 8 cm

tvorilo 50 % februárových vzoriek. Maximálny objem 30 cm3 bol zaznamenaný

pri plodniciach zbieraných v októbri a januári, pričom október zároveň obsahoval

aj najnižšie namerané objemy s hodnotou 2 cm3. Najčastejšie sa vyskytujúci objem

plodnice 15 cm3 bol rovnaký pre vzorky októbrové i novembrové. Variabilita vyjadrená

smerodajnou odchýlkou dosahovala najvyššiu hodnotu u plodníc októbrových 8,65 cm3

tesne nasledovali plodnice januárové 8,12 cm3, a najnižšou smerodajnou odchýlkou

oplývali vzorky novembrové s 4,31 cm3 Variačné rozpätie predstavovalo nasledovné

poradie vzoriek, október 28 cm, november 16 cm3, január 25 cm3 a február 16 cm3.

Údaje z hľadiska špicatosti sme mohli pre vzorky októbrových, novembrových

a januárových plodníc hodnotiť ako mierne ostré, naopak údaje vzoriek februárových

ako ploché. Z hľadiska šikmosti sme vyhodnotili novembrové údaje vzoriek

za posunuté vpravo, zatiaľ čo údaje zvyšných hodnotených mesiacov za posunuté

vľavo. Obrovské rozdiely medzi jednotlivými plodnicami zbieranými v odlišných

mesiacov sme zaznamenali prostredníctvom percentuálneho vyjadrenia variability

znaku pre objem plodnice. Najvyššia variabilita objemu 71 % bola pri plodniciach

zbieraných v októbri. Taktiež vysokú variabilitu dosahovali aj vzorky zbierané v januári

51 %, a vo februári tvorila variabilita 56 %. V mesiaci november bola medzi objemami

plodníc variabilita vzhľadom k termínu zberu 29 % síce zaradená medzi vysoké, no

zo vzoriek hodnotených pre jednotlivé mesiace bola najnižšia. Objem plodnice

hľuzovky môže byť do značnej miery ovplyvnený obsahom vody, ktorý prestavuje 80

% (Odello, 2000).

4.3.5 Variabilita znaku plodnica hmotnosť v g.

Tabuľkové zhodnotenie výsledkov popisnej štatistiky pre znak hmotnosti

plodnice sme uviedli v (Tab. 16). Priemerná hmotnosť plodnice bola pozorovaná

ako najvyššia pre vzorky plodníc zbieraných v januári 17,57 g so strednou chybou

priemeru 2,40 g. podobne bolo tomu i pre plodnice zbierané v novembri, kde pomer

hmotnosti predstavuje 16,33 g s najnižšou strednou chybou priemeru ± 1,43 g. Najnižšia

priemerná hmotnosť prislúchala februárovým plodniciam s hodnotou 11,39 ± 1,94 g.

V januárových vzorkách tvorilo 50 % plodníc hmotnosť nad 17,89 g a pri plodniciach

50

zbieraných vo februári tvorilo 50 % vzoriek hmotnosť pod 7,84 g. Analyzované

plodnice pre jednotlivé mesiace zberu nemali rovnakú hmotnosť. Minimálna hmotnosť

plodnice bola nameraná v mesiaci október s hodnotou len 2,39 g Ten istý termín zberu

sa vyznačoval i plodnicami, ktoré dosiahli maximálnu hmotnosť 35,83 g. Z toho dôvodu

sa mesiac október považoval za mesiac s najvyššou variabilitou znaku. Vysokú

variabilitu vykazovali aj plodnice nazbierané v mesiaci február 56 % a v mesiaci

január 45 %. Najnižšiu variabilitu hmotnosti zo všetkých mesiacov mali plodnice

novembrové s variabilitou 29 %. Variabilita vyjadrená smerodajnou odchýlkou mala

najvyššiu hodnotu v mesiaci október 10,45 g a najnižšiu smerodajnú odchýlku

v novembrových vzorkách 4,74 g. Variačné rozpätie vykazovalo vysoké hodnoty

pre vzorky v mesiaci október 33,48 g a najväčšie rozpätie 16,84 g pre mesiac november.

Zistené údaje sme mohli na základe špicatosti hodnotiť v mesiaci február ako mierne

ploché v ostatných mesiacoch ako ostrejšie. Hodnotenie šikmosti ukazovalo, že údaje

vo všetkých mesiacoch okrem novembra boli posunuté vľavo. Plodnice s najvyššou

hmotnosťou boli zistené počas výskumu Hollósa v rokoch 1895 až 1900 na území

Slovenska. Autor zdokumentoval plodnice s hmotnosťou 550 až 620 g (Hollós, 1911).

4.3.6 Variabilita znaku plodnica merná hmotnosť v g.cm-3.

Tabuľkové hodnotenie výsledkov popisnej štatistiky pre znak merná hmotnosť

sme uviedli v (Tab. 17). Zaujímaním zistením pre naše hodnotenie plodníc

v jednotlivých mesiacoch bolo, že priemer pre mernú hmotnosť plodní sa postupne

zvyšoval od októbrových plodníc, kde bol priemer mernej hmotnosti plodníc najmenší

1,054 ± 0,046 g.cm-3, až po februárové plodnice, kde priemer dosahoval najvyššie

hodnoty 1,156 ± 0,055 g.cm-3. Z Výsledkov sme dokázali zistiť, že 50 % vzoriek

zbieraných v októbri vykazovalo menšiu mernú hmotnosť ako 1,030 g.cm-3 a 50 %

vzoriek zbieraných v januári malo vyššiu mernú hmotnosť plodníc než 1,118 g.cm-3.

V hodnotených vzorkách pre jednotlivé mesiace osobitne neoplývala ani jedna plodnica

nachádzajúca sa v prislúchajúcom mesiaci rovnakou hodnotou mernej hmotnosti.

Najvyššiu nameranú merná hmotnosť plodnice sme zaznamenali v mesiaci november

s hodnotou 1,763 g.cm-3 a najnižšiu v mesiaci október 0,861 g.cm-3. Variabilita

vyjadrená smerodajnou odchýlkou dosahovala najvyššie hodnoty pri novembrových

vzorkách 0,260 g.cm-3 a naopak najnižšie hodnoty 0,146 g.cm-3 vo vzorkách

51

októbrových. Variačné rozpätie pre jednotlivé sledované mesiace bolo nasledovné,

október 0,450 g.cm-3, november 0,864 g.cm-3, január 0,558 g.cm-3 a február 0,560 g.cm-

3. Na základe špicatosti boli údaje v mesiaci október hodnotené za mierne ploché, čo

sa ostatných termínov zberu týka boli údaje mierne ostrejšie. Hodnotenie šikmosti

ukazovalo, že všetky údaje v jednotlivých mesiacoch boli posunuté vľavo. Variabilita

znaku mernej hmotnosť vykazovala zo všetkých kvantitatívnych parametrov najnižšie

percentuálne hodnoty. Vysokú hodnotu variability plodníc vo vzťahu k termínu zberu

vykazovali novembrové plodnice s koeficientom variability 23 %.

4.3.7 Variabilita znaku plodnica počet bradavíc na cm2.

Tabuľkové zhodnotenie výsledkov popisnej štatistiky pre znak počet bradavíc

na cm2 sme zaznamenali v (Tab.18). Z pozorovaných údajov sme zaznamenali nárast

priemeru počtu bradavíc smerom od novembrových plodníc s priemerom 8,18 cm

s najnižšou strednou chybou priemeru ± 0,55 cm2 až po februárové plodnice

s priemerným počtom bradavíc 12,18 ± 1,23 cm2. Zistenia dokazovali, že 50 % plodníc

malo počet bradavíc na cm2 menej ako 8 a to v mesiaci november a 50 % februárových

plodníc malo počet bradavíc na cm2 vyšší než 11, pričom najčastejšie sa objavujúci

počet bradavíc tvoril 10 na cm2. Variabilita vyjadrená smerodajnou odchýlkou

dosahovala najvyššie hodnoty v januárových vzorkách 4,29 cm2 a najnižšiu smerodajnú

odchýlkou 1,83 cm2 mali plodnice s termínom zberu v novembri. Najmenší počet

bradavíc na cm2 4 sme zaznamenali na októbrových plodniciach a najväčší počet

bradavíc 18 na októbrových, januárových aj februárových plodniciach. Variačné

rozpätie dosahovalo najvyššiu hodnotu 14 cm2 pre plodnice zbierané v októbri

a najnižšiu hodnotu 5 cm2 pre vzorky zbierané vo februári. Hodnota špicatosti

naznačovala, že údaje v mesiaci október boli mierne ostré, údaje v ostatných mesiacoch

zasa mierne ploché. Hodnota šikmosti vyjadrovala, že údaje v mesiaci február boli

posunuté vpravo, na rozdiel od ostatných nameraných údajov za jednotlivé mesiace,

ktoré boli posunuté vľavo. Variabilita znaku pre počet bradavíc na plodnici v cm2 je

pre všetky hodnotené termíny zberu vysoká, pričom najvyššie percentuálne vyjadrenie

predstavovali októbrové plodnice 42 %.

52

4.3.8 Variabilita znaku priemerný počet spór vo vrecku na okraji plodnice.

Tabuľkové zhodnotenie výsledkov popisnej štatistiky pre znak počet spór

vo vrecku na okraji plodnice uvádzame v (Tab. 19). Priemerná hodnota počtu spór

na vrecko na okraji plodnice bola najvyššia pri októbrových plodniciach 3,082

so strednou chybou priemeru ± 0,075 a najnižšia hodnota priemeru počtu spór bola

pri januárových vzorkách 0,068, kde vykazovala zároveň i najnižšiu strednú chybu

priemeru ± 0,068. Variačné rozpätie predstavovalo v mesiaci február 6 spór

a pre ostatné hodnotiace mesiace 5 spór na vrecko. Minimálny počet spór na vrecko

v strede plodnice bol vo všetkých mesiacoch 1 okrem februárových vzoriek, kedy

sa vyskytovali plodnice bez vreciek. Plodnice vo všetkých mesiacoch zberu obsahovali

maximálny počet spór vo vrecku na okraji 6. Všetky plodnice mali v jednotlivých

mesiacoch 50 % vreciek s počtom spór nad a s počtom spór pod 3 spóry na vrecko

plodnice, pričom najčastejšie sa opakujúci počet spór tvoril číslo 3. Variabilita bola

vysoká, čo dokazuje pomerne veľký rozdiel medzi minimálny a maximálnym počtom

spór v danom mesiaci. Variabilita vyjadrená smerodajnou odchýlkou bola najvyššia

vo februárových plodniciach s hodnotou 1,262. Najnižšia smerodajná odchýlka bola

zaznamenaná pre októbrové plodnice s hodnotou 1,208. Hodnoty špicatosti a šikmosti

naznačovali, že všetky zistené údaje sú mierne ploché a posunuté vľavo.

4.3.9 Variabilita znaku priemerný počet spór vo vrecku v strede plodnice.

Zhodnotenie výsledkov popisnej štatistiky pre znak počet spór vo vrecko

v strede plodnice sme uviedli v (Tab. 20). Počet spór na vrecko v strede plodnice bol

najvyšší v mesiaci február 3,030, kde sa zároveň vyznačoval najvyššou strednou chybou

priemeru ± 0,080. Najnižšie zaznamenaný priemer tvorili vzorky novembrové

s priemerným počtom spór 2,827 ± 0,0701 na vrecko. Všetky plodnice hodnotené

v tomto súbore obsahovali 50 % vreciek pod a 50 % vreciek nad 3 spóry. Najčastejšie

sa opakujúci počet spór vo vrecku bol pre mesiac november 2 a pre plodnice

v ostatných mesiacoch po 3 spóry na vrecko. Variačné rozpätie tvorilo pre február 6

spór a pre ostatné hodnotiace mesiace 5 spór na vrecko v strede plodnice. Variabilita

znaku vyjadrená smerodajnou odchýlkou dosahovala najvyššie hodnoty 1,181

v januárových vzorkách a najnižšie hodnoty 1,229 vo februárových vzorkách. Najmenší

zistený počet spór na vrecko bol 1 okrem februárových plodníc, kde vybrané plodnice

53

neobsahovali žiadne vrecká so spórami. Naopak najvyšší zaznamenaný počet spór

vo vrecku tvoril pre všetky hodnotiace plodnice číslo 6. Variabilita súboru bola značne

vysoká, na čo poukazuje pomerne veľký rozdiel medzi minimálnym a maximálnym

počtom spór vo vrecku v strede plodnice. Špicatosť a šikmosť hodnotila všetky

namerané hodnoty ako mierne ploché a posunuté vľavo.

4.4 Korelačné vzťahy medzi vybranými znakmi.

Prostredníctvom korelácii sme pozorovali vzájomné závislosti medzi vybranými

kvalitatívnymi znakmi plodníc vyskytujúcich sa pre jednotlivé termíny zberu.

Na pozorovanie sme spolu použili 43 plodníc hľuzovky letnej, pričom v mesiaci október

sa analyzovalo 10 plodníc vo zvyšných mesiacoch bolo analyzovaných po 11 plodníc

pre každý termín zberu. Zisťovali sme, ako môže objem, hmotnosť a dĺžka plodnice

ovplyvniť počet bradavíc na cm2. Taktiež sme pozorovali vzájomnú závislosť

medzi dĺžkou plodnice a jej hmotnosťou. Výsledky závislosti medzi jednotlivými

kvalitatívnymi parametrami sme uviedli v (Tab. 21).

4.4.1 Korelačné vzťahy vybraných znakov októbrových plodníc.

V mesiaci október sme spolu analyzovali 10 vzoriek plodníc hľuzovky letnej.

Nasledovne sme zistili, že vzájomné závislosti medzi hmotnosťou, objemom a dĺžkou

plodnice na počet bradavíc vykazovali záporný korelačný koeficient, pričom korelačné

vzťahy boli nepreukazné. Najvyššia závislosť bola dokázaná medzi dĺžkou plodnice

a počtom bradavíc s korelačným koeficientom r= -0,500, čo predstavuje miernu voľnú

závislosť. Nízka voľná závislosť bola medzi objemom plodnice a počtom bradavíc

s korelačným koeficientom r= -0,460 a medzi hmotnosťou plodnice a počtom bradavíc,

kde r= -0,395. Ako jedinú kladnú závislosť sme zistili medzi dĺžkou a hmotnosťou

plodnice, kde korelačný koeficient r= 0,968 vykazoval vysokú preukaznosť

sledovaných znakov. Medzi týmito znakmi bola vysoká pevná závislosť (Tab. 21).

4.4.2 Korelačné vzťahy vybraných znakov novembrových plodníc.

V mesiaci november sme spolu hodnotili 11 plodníc hľuzovky letnej. Všetky

závislosti vykazovali kladné hodnoty korelačného koeficientu. Najvyššia závislosť bola

54

dosiahnutá medzi dĺžkou a hmotnosťou plodnice, kde korelačný koeficient r= 0,740

predstavoval význačnú voľnú závislosť, s vysokou preukaznosťou znakov. Preukazný

korelačný koeficient bol zistený aj medzi objemom plodnice a počtom bradavíc, kde r=

0,612 predstavoval miernu voľnú závislosť. Nízka voľná závislosť bola detegovaná

medzi hmotnosťou plodnice a počtom bradavíc s hodnotou korelačného koeficientu r=

0,307 kde koeficient zhodnotil znaky za nepreukazné. Nezávislá korelácia bola zistená

medzi dĺžkou plodnice a počtom bradavíc s korelačným koeficientom r= 0,169

bez preukaznosti znakov (Tab. 21).

4.4.3 Korelačné vzťahy vybraných znakov januárových plodníc.

V mesiaci január sme spolu hodnotili 11 vzoriek plodníc hľuzovky letnej.

Všetky januárové vzorky vykazovali zápornú koreláciu medzi znakmi okrem závislosti

dĺžky plodnice na jej hmotnosť, kde korelačný koeficient r= 0,981 nadobudol kladnú

hodnotu s vysokou preukaznosťou znakov. Nízka voľná závislosť bola definovaná

pre hodnotu korelačného koeficientu r= -0,421 ktorý vyjadroval závislosť medzi počtom

bradavíc a hmotnosťou plodnice, zároveň koeficient zhodnotil tieto znaky

za nepreukazné. Nepreukaznosť vzťahov bola zistená i medzi objemom plodnice

a počtom bradavíc s korelačným koeficientom r= -0,349 vyjadrujúci nízku voľnú

závislosť a taktiež medzi znakmi dĺžka plodnice a počet bradavíc, kde hodnota

korelačného koeficientu nadobudla rozmer r= -0,383 zaraďujúca dané znaky

do kategórie s nízkou voľnou závislosťou (Tab. 21).

4.4.4 Korelačné vzťahy vybraných znakov februárových plodníc.

V mesiaci február sme spolu hodnotili 11 vzoriek plodníc hľuzovky letnej.

Z výsledkov nám je zrejmé, že vzájomné závislosti medzi hmotnosťou, objemom

a dĺžkou plodnice na počet bradavíc ako i medzi dĺžkou plodnice a jej hmotnosťou

vykazovali kladné hodnoty korelačných koeficientov Najvyššia hodnota závislosti bola

dosiahnutá pri vplyve dĺžky plodnice na jej hmotnosť kde korelačný koeficient r= 0,931

predstavoval vysokú pevnú závislosť s vysokou preukaznosťou znakov. To však

nemôžeme povedať o ostatných korelačných závislostiach kde boli znaky hodnotené

ako nepreukazné. Mierna voľná závislosť sa vyskytla medzi hmotnosťou plodnice

a počtom bradavíc, kde koeficient korelácie nadobudol hodnotu r= 0,519. Závislosť

55

medzi objemom plodnice a počtom bradavíc bola síce nepreukazná ale s koeficientom

korelácie r= 0,453 sa označovala za miernu voľnú závislosť. Miernu voľnú závislosť

bolo možné pozorovať i medzi dĺžkou plodnice a počtom bradavíc na cm2 (Tab. 21).

4.5 Hodnotenie vplyvu termínu zberu na vybrané znaky plodníc.

Pri určovaní vplyvu termínu zberu plodníc na percentuálnu mieru poškodenia

jednotlivých plodníc sme pomocou Kruskal - Wallisovho testu zistili štatisticky

nepreukazný vplyv termínu (p= 0,447). Miera poškodenia plodníc kolísala od 0

do takmer 45 % celkového objemu plodníc. Najčastejšími poškodzovateľmi plodníc boli

počas neskorých jesenných a zimných mesiacov chrobáky rodu Leiodes. Variabilita

poškodenie je vyjadrená pomocou krabicových grafov (Obr. 17).

Odhad podielu žiliek gléby k výtrusorodým pletivám plodníc nám za pomoci

Kruskal - Wallisovho testu určil štatisticky preukazný vplyv termínu zberu (p= 0,011).

Viacnásobné porovnávanie termínov stanovilo vysoko preukazný rozdiel medzi

podielom žiliek (p= 0,009) v mesiacoch október a február. Ďalšie vzájomné

porovnávania boli štatisticky nepreukazné. Variabilitu znaku sme zaznamenali pomocou

krabicových grafov (Obr. 18).

Podiel nezrelých spór vo vreckách plodníc či už na okraji plodnice (p= 0,000),

alebo v strede plodnice (p= 0,001) bol štatisticky vysoko preukazne ovplyvnený

termínom odberu plodníc. Pri testovaní rozdielov medzi jednotlivými mesiacmi odberu

vzoriek sme zaznamenali vysoko preukazný rozdiel v podiele nezrelých spór na okraji

plodnice medzi odberom vo februári voči ostatným termínom odberu. Pri štúdiu podielu

nezrelých spór v strede plodnice sme zistili štatisticky vysoko preukazný rozdiel medzi

odberom vo februári a októbri a februári a novembri. Porovnanie januárového

a februárového odberu bolo štatisticky nepreukazné (p=0,167). Je to zaujímavé zistenie,

hoci podiel nezrelých spór z okraja a stredu plodníc pri porovnávaní pomocou t - testu

nezistil štatisticky preukazný rozdiel. Je možné že svoju úlohu zohrala aj rozdielna

citlivosť parametrických a neparametrických metód, prípadne aj postupnosť dozrievania

spór v smere od stredu plodnice ku okrajom. Variabilita oboch znakov vyjadrená

cez krabicové grafy je prezentovaná v (Obr. 19) a (Obr. 20).

56

5 NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV

V minulosti bola hľuzovka letná na Slovensku veľmi rozšírenou jedlou hubou,

ktorá sa intenzívne zbierala. V súčasnosti je pre obmedzené informácie o jej výskyte na

Slovensku vyhlásená za chránený druh. Aj z tohto dôvodu sú informácie o tejto hube

nedostatočné a musíme ich získavať zo starších literárnych zdrojov, alebo od

zahraničných autorov.

Náš výskum sa zameral na morfologické a pestovateľské parametre hľuzovky,

v ktorých sme zohľadnili morfometrické a aromatické vlastnosti plodníc. Na ich základe

sme zostavili klasifikátor, ktorý nám poskytol nielen cenné informácie o hľuzovkách ale

dokázal variabilitu znakov z pohľadu termínu zberu. Návrh klasifikátora nám pomohol

objasniť v pomerne krátkom čase základné informácie a vytvoriť tak kostru výskumu na

ktorej je nutné ďalej pracovať. Nami vytvorený klasifikátor je časovo a finančne menej

náročný a dokáže zaznamenať viditeľné rozdiely medzi vzorkami genetických zdrojov

hľuzoviek. Klasifikátor nám poskytol dôležité informácie o zrelosti plodníc, čo má

veľký význam nielen pre termín zberu plodníc spojený s uvedením hľuzoviek na trh

v prípade ich pestovania, ale i pre správny výber plodníc na efektívnu inokuláciu

a následné pestovanie hľuzovky letnej v systémoch agrolesníckeho hospodárenia čo

môže napomôcť zachovaniu pôvodných genetických zdrojov. Z pohľadu

gastronomického využitia je rozhodujúci aspekt aróma plodnice na reze a konzistencia

ktorá sa v priebehu dozrievania plodníc výrazne mení. Počas zimných mesiacov sa jej

kvalita výrazne zhoršuje. Naša diplomová práca poskytuje široké spektrum základných

informácií pre ďalšie výskumy a analýzy zamerané na poznanie tejto ekonomicky,

gastronomicky a ekologicky významnej huby - hľuzovky letnej.

57

6 ZÁVER

Na základe analýzy odobraných vzoriek plodníc hľuzovky letnej zbieraných

v oblasti pohoria Tribeč s termínom zberu od októbra 2010 až do februára 2011

s výnimkou mesiaca december, kedy vzorky plodníc neboli získané môžeme

konštatovať nasledovné závery:

V súvislosti s potrebami hodnotenia genetických zdrojov hľuzoviek zaradených

do Národného programu ochrany rastlinných genetických zdrojov pre výživu

a poľnohospodárstvo sme navrhli základný klasifikátor pre rýchle a jednoduché

hodnotenie vzoriek určených pre uchovávanie ex-situ v génovej banke s potenciálom

ďalšieho využitia takto charakterizovaných plodníc ako zdroja životaschopných spór

pre inokulačné postupy mykorizácie hostiteľských drevín.

Navrhnutý klasifikátor pre hľuzovku letnú pozostáva z 29 deskriptorov, z toho

tvorí 5 základné pasportné údaje a 24 deskriptorov morfologické a hospodárske znaky.

Počas hodnotenia získaných vzoriek sme zistili potrebu aktualizácie návrhu

klasifikátora. Znak 5 - určovanie hostiteľskej dreviny v skupine pasportných

deskriptorov sa ukázalo v prípade zmiešaných lesných porastov ako veľmi

komplikované vzhľadom na prítomnosť často viacerých hostiteľských druhov. Napriek

tomu doporučujeme tento znak ponechať pre jeho význam v procesoch inokulácií.

Navrhujeme vylúčiť znak 15 – výška bradavice a znak 21 – hrúbka perídia pre ich

obtiažnosť pri stanovení. Vzhľadom na získané štatistické výsledky navrhujeme zlúčiť

znak 24 a 25 – priemerný počet spór na vrecko v strede a na kraji plodnice pretože

na základe našich výsledkov je rozdiel medzi znakmi nepreukazný. S ohľadom

na výsledky chí-kvadrát testu doporučujeme odoberať vzorky zo stredu plodnice.

Pre zjednodušenie práce s klasifikátorom bude vhodné dopracovať obrazové prílohy

pre vybrané deskriptory. Pri práci s klasifikátorom v budúcnosti predpokladáme ďalšiu

aktualizáciu a prípadné dopĺňanie deskriptorov v závislosti od množstva spracovaných

vzoriek a nárokov na dáta v informačných systémoch pre kurátora kolekcie genetických

zdrojov.

Pre hodnotené kvantitatívne znaky plodnice (rozmerové a hmotnostné), ako

aj merná hmotnosť a počet bradavíc na cm2 sme zistili vyššiu variabilitu pričom

58

následné štatistické testy nepotvrdili preukaznosť pre vzorky odoberané v jednotlivých

mesiacoch.

Poškodenie plodníc škodcami sme zistili v celom sledovanom období, aj

pod snehom, so štatisticky nepreukazným rozdielom v stupni poškodenia medzi

jednotlivými termínmi odberu.

Kvalitatívne znaky so subjektívnym hodnotením konzistencia, farba

výtrusorodej vrstvy, aróma sú preukazne ovplyvnené termínom odberu, podobne 2

kvantitatívne znaky - podiel žiliek gléby a podiel nezrelých spór vo vreckách boli

negatívne ovplyvnené neskoršími termínmi zberu.

Pri hodnotení vzťahov pomocou korelačnej analýzy sme potvrdili vysokú

závislosť medzi hmotnosťou a rozmerovými parametrami plodníc. Alternujúcu kladnú

a zápornú závislosti podľa termínov zberu sme zistili medzi počtom bradavíc na cm2

a hmotnosťou plodníc.

Pre potreby uchovávania genetických zdrojov hľuzoviek odporúčame odoberať

plodnice v jesenných mesiacoch október, november. Plodnice získané z neskorších

termínov aj pri dostatočne veľkých rozmerových parametroch sú rizikové pre vysoký

podiel nevyzretých spór. Získané vzorky genetických zdrojov bude nutné vždy

mikroskopicky kontrolovať na prítomnosť nevyzretých spór.

59

7 POUŽITÁ LITRATÚRA

1.BABILON, J. 1989. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči. Bratislava :

Tatran, 1989. 494 s.

2. BENEDIKOVÁ, D. 2010. Významné slovenské aktivity v roku Biodiverzity.

In : Genofond. Piešťany : Centrum výskumu rastlinnej výroby, 2010, s. 4.

3. BERGERO, R. et al. 2003. Soil persistence and biodiversity of ericoid

mycorrhozal fungi in the absence if the host plant in a Mediterranean ecosystem. In

Mycorrhiza, vol. 13, 2003, p. 69 – 75.

4. BERTHAUD, G. et al. 1998. Trifling variation in truffles. In Nature, vol. 394,

1998, p. 734.

5. BEŽO, M. – BEŽOVÁ, K. 2000. Genetika biologickej rozmanitosti rastlín. 2.

vyd. Nitra : Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2000. 93 s. ISBN 80 – 7137 – 683 – 3.

6. BRATEK, Z – BAGI, I. – PARÁDI, I. – VIKOR, J. 2001. Differentiation

among truffle species based on habitat preferences. In Actes du Véme Congrés

International Science et culture de la Truffle, Federation Francaise des Truffculteurs,

2001, p. 367 – 371.

7. BRINDZA, J. 1998. Globálny plán ochrany genofondu rastlín. 1. vyd. Nitra :

Vydavateľstvo SPU v Nitre, 1998. 67 s. ISBN 80 – 7137 – 471 – 7.

8. BRINDZA, J. 1998. Hodnotenie genofondu rastlín z pohľadu teórie chaosu. In

: Hodnotenie genetických zdrojov rastlín. Piešťany : Výskumný ústav rastlinnej výroby,

1998, 104 s. ISBN 80 – 88790 – 11 – 5.

9. BRINDZA, J. 2001. Ochrana genofondu rastlín. 1. vyd. Nitra : Vydavateľstvo

SPU v Nitre, 2001. 147 s. ISBN 80 – 7137 – 974 – 3.

10. CARLILE, M. – WATKINSON, S. C. 1995. The fungi. London :

ACADEMIC PRESS LIMITED, 1995. 482 s. ISBN 0 – 12 – 150060 – 4.

11. CEJP, K. 1957. Houby 1. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Československé

akademie věd, 1957. 495 s.

12. DEBRE, F. 1998. Stratégia a taktika národného programu ochrany

genofondu kultúrnych rastlín v Slovenskej republike. In : Hodnotenie genetických

60

zdrojov rastlín. Piešťany : Výskumný ústav rastlinnej výroby, 1998, 104 s. ISBN 80 –

88790 – 11 – 5.

13. DEBRE, F. 1998. Stratégia a taktika národného programu ochrany

genofobdu kultúrnych rastlín v Slovenskej republike. In: Hodnotenie genetických

zdrojov rastlín. Piešťany : Výskumný ústav rastlinnej výroby, 1998, s 9 – 16. ISBN 80 –

7137 – 537 – 3.

14. DELMAS, J. 1978. Tuber spp. In The Biology and Cultivation of Edible

Mushrooms. New York : Academic Press, 1978. USA.

15. DERMEK, A. 1983. Atlas našich húb. 4. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 444

s. ISBN 65 – 001 – 83.

16. ELIÁŠ, P. 1999. Ochrana biodiverzity, terminologický slovník. 1. vyd.

Nitra : Vydavateľstvo SPU v Nitre, 1999. 75 s. ISBN 80 – 7137 – 566 – 7.

17. FÁNDLY, J. 1990. Zelinkár. Martin : Osveta, 1990. 376 s. ISBN 80 – 217 –

0146 – 3.

18. GANDEBOEUF, D. et al. 1997. Grouping and identification of Tuber

species using RAPD markers. In Canadian Journal of Botany, vol. 75, 1997, p. 35–45.

19. GÁPER, J. – PIŠÚT, I. 2003. Mykológia. Systém, vývoj a ekológia húb.

Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2003. 319 s. ISNBN 80 –

8055 – 863 – 9.

20. GÁPEROVÁ, S. 2001. Huby, ako ich spoľahlivo určovať a zbierať.

Bratislava : Ikar, 2001. 124 s. ISBN 80 – 551 – 0034 – 9.

21. GARDOŠOVÁ, A. 2003. Huby - sprievodca prírodou. 2. vyd. Bratislava :

Ikar, 2003. 320 s. ISBN 80 – 551 – 0651 – 7 .

22. GASTON, K. J. et al. 1996. Biodiversity a biology of numbers and

difference. London : Blackwell Scence Oxford, 1996.

23. GAŽO, j. – MIKO, M. 2006.Výskyt a tradície vo využívaní hypobeických

húb na území Československej repobliky. In Biodiverzita hypogeických húb. Nitra :

SPU, 2006, s. 18 -20.

24. GRYNDLER, M. et al. 2004. Mykorhízní symbióza, o soužití hub s kořeny

rostlin. Praha : Academia, 2004. 366 s. ISBN 80 – 200 – 1240 – 0.

61

25. HAGARA, L. 2006. Huby, atlas. 1. vyd. Matrin : Neografie, 2006. 416 s.

ISBN 80 – 88892 – 70 - 8.

26. HALL, I. R. – YUN, W. - AMICUCCI, A. 2003. Cultivation of

edibleectomycorrhizal mushrooms. In Trends in Biotechnology, vol. 23, 2003, p. 433 –

438.

27. HENRION, B. – CHEVALIER G. – MARTIN, F. 1994. Tryping trufflr

species by PCR amplification of the ribosomal DNA apacers. In Mycological research,

vol. 98, 1994, p. 37 – 43.

28. HESSE, R. 1894. Die Hypogaen Deutschlands II. Die Tuberaceen und

Elaphomzceten. Hofsteller : Halle, 1894.

29. HILSZCZAŃSKA, D. – SIEROTA, Z. – PALENZONA, M. 2008. New

Tuber species found in Poland. In Mycorrhiza, vol. 18, 2008, p. 223 –226.

30. HOLLÓS, L. 1911. Magyarország fӧldalatti gombái, szarvasgombaféléi.

(Fungi hypogaei Hungariae), Kiadja a K.M. Természettudományi Társulat, Budapest.

31. HUDÁK, J. – LUX, A. – MASAROVIČOVÁ, E. 1997. Plastid ultrastructure

and carbon metabolism of the saprophytic species Neottia nidus – avis. In

Photosynthetica, vol. 33, 1997, p. 587 – 594.

32. HUGHES J, B. – DAILY, G. C. – EHRLICH, P. R. 1997. Population

diversity: its extens and extinction. 1997. 278 s.

33. HOUDA, J. 1994. Zprava o pěstovani a nalezech lanyžů v okrajove oblasti

Džbanu. In Mykologicky Sbornik, vol. 71, 1994, s. 91 – 93.

34. CHEVALIER, G. 1998. The truffle cultivacion in France: assessment of the

situation after 25 years of intensive use of mycorrihizal seedings. In Ecology

Mushrooms, 1998, Christchurch, New zealand.

35. CHEVALIER, G. – FROCHOT, H. 1997. La Truffe de Bourgogne.

Pétrarque, Levallois – Perret. 1997.

36. CHEVALIER, G. - FROCHOT, H. 1989. Ecology and possibility of cultuje

in Europe of the Burgundy truffle Tuber uncinatum Chatin. In Agriculture, Ecosystems

and Environment, vol. 28, 1989, p. 71 – 73.

62

37. JEDLIČKA, L. 1995. Stav biologickej diverzity v Slovenskej republike.

Bratislava : Vydavateľstvo MŽPSR, 1995.

38. KAUTMANOVÁ, I. 2004. Redlistspecies of fungi held in the collection of

Slovak National Museum / Natural Historz Museum (BRA). Extinct and criticallz

endangered species. In Acta Rer. Natur. Mus. Nat. Slov, vol. L, 2004, p. 3 - 9.

39, KAUTMANOVÁ, I. – PAULEOVÁ, M. 2001. Veľká kniha o hubách. 2.

vyd. Bratislava : Trio Publishing, 2001. 178 s. ISBN 80 – 967324 – 4 – 7.

40. KOTLABA, F. et al. 1995. Červená kniha 4 – ohrozených a vzácnych

druhov rastlín a živočíchov SR a ČR, sinice a riasy,huby, lišajníky, machorasty.

Bratislava : Príroda, 1995. 220 s. ISBN 80 – 07 – 00735 – 0.

41. KRAIC, J. 1998. Molekulárne hodnotenie genetických zdrojov rastlín.

Piešťany : Výskumný ústav rastlinnej výroby, 1998. 104 s. ISBN 80 – 88790 – 11 – 5.

42. LAESSOE, T. 2004. Huby. Bratislava : Ikar, 2004. 304 s. ISBN 80 – 551 –

8030 – 7.

43. LASSOE, T. – DEL CORTEOVÁ, A. 2004. HUBY, Praktické znalosti

o určovaní, zbieraní a príprave húb. 2. vyd. Bratislava : Fortuna Print, 2004. 306 s.

ISBN 80 – 89144 – 25 – X.

44. LIZOŇ, P. 1993. Decline of macrofungi transactions of the Mycological

Society of the Republic of China. In Europe an overview, vol. 8, 1993, p. 21 – 48.

45. MACÁK, M. 2006. Agroenvironmentálne indikátory hodnotenia

udržatelnosti polnohospodárstva. 1. vyd. Nitra : Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2006. 122

s. ISBN 80 – 8069 – 651 – 9.

46. MACKŮ, J. 1914. Pokusy s umělým pěstovaním lanýžú na Moravě a jejich

ocenění v lesním hospodářství. Brno : Pokorný a spol., 1914.

47. MEJSTŘÍK, V. 1988. Mykorrhízní symbiózy. 2. vyd. Praha : Academia

Praha, 1988. 152 s. ISBN 21 – 030 – 88.

48. MELLO, A. – CANTISANI, A. – VIZZINI, A. – BONFANTE, P. 2002.

Genetic variability of Tuber uncinatum and its relatedness to other black truffles. In

Environmental Microbiology, vol. 4, 2002, p. 584 – 594.

63

49. MIKO, M. – GAŽO, J.2006. Hľuzovky – biológia a využitie. In Biodiverzita

hypogeických húb. Nitra – SPU, 2006, s. 15 – 17.

50, MOLINA, R, - TRAPPE, J. M. 1992. Lacko f mycorrhizal specifity by the

ericaceous hosts Arbutus menziesii. In New Phytologist, vol. 90, 1992, p. 485 – 509.

51, ODELLO, L. et al. 2000. Tasting Truffle. Brescia : Centro Studi e

Formazione Assaggiatori, 2000. 106 s.

52. OSZKÁR, F.A. 2003, Truffoir transylvanian truffle – Evaluation of

potencional of growing Tuber uncinatum as a new model for future agricultural

investments in rural areas of Romania, Truffoir Ltd. 2003.

53. PAL – FAM, F. 2001. Macrofungi inside the city of Budapest. In Salaš P.

(ed.), Proceedings of the 9th International Conference on Horticulture, Sep. 2001,

Lednice, vol. 3, 2001, p. 553 – 557, Czech Republic

54. PALENZONA, M. 1969. Sintezi micorrizica tra tuber aestivum Vitt., Tuber

brumale Vitt., Tuber melanosporom Vitt. e semenzali di Corylus avellana. In Allionia,

vol. 15, 1969, p. 121 – 131.

55. PAOLOCCI F. et al. 2004. Tuber aestivum and Tuber uncinatum: two

morphotypes or two species? In FEMS Microbiology Letters, is. 1, 2004, vol. 235, p.

109 – 115.

56. PECIAR, V. – ČERVENKA, M. – HINDÁK, F. 1984. Základy systému

a evolúcie výtrusných rastlín. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické

nakladateľstvo, 1984. 584 s. ISBN 67 – 046 - 84.

57. PŘÍRODA, A. 1987. Kapesní atlas hub.1. vyd. Praha : Státní pedagogické

nakladatelství, 1987. 240 s. ISBN 14 – 167 – 87.

58. RIMOCZI, I. et al. 1999. Unofficial Red List of Hungarian macrofungi. In

Mikologiai Kozlemenyek, Clusiana, vol. 38, 1999, p. 107 – 132.

59. SEKERKA, L. 2005. Botanika výtrusných rastlín. Bratislava : SAV

Bratislava, 2005. 112 s. ISBN 80 – 224 – 0854 – 9.

60. SCHVӒRZEL, C. 1954. Etwas ȕber Trȕfflen und Trȕffelhunde. Schweiz.

Zeitschr. In F. Pilzkunde, vol. 32, 1954, p. 133 – 140.

64

61. SMOTLACHA, M. 1986. Atlas tržních a jedovatých hub. Praha : Příroda,

1986. 272 s. ISBN 07 – 016 – 86.

62. STRAKA, P. 2007. Medzinárodné aspekty ochrany biologickej diverzity. 2.

vyd. Nitra : Vydavateľstvo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, 2007. 70

s. ISBN 978 – 80 – 8069 – 920 – 8.

63. STRAKA, P. – GUZIOVÁ, Z. 1998. Národná stratégia ochrany biodiverzity

na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo MŽPSR, 1998. 118 s. ISBN 80 – 88833 – 10

– 8.

64. STRAKA, P. – ŠEFFER, J. – STANOVÁ, V. – TÓTH, D. 1998. Národná

správa o stave a ochrane biodiverzity na Slovensku. Bratislava : Ministerstvo životného

prostredia Slovenskej republiky, 1998. 80 s. ISBN 80 – 88833 – 09 – 4.

65. STRAŠKRABA, M. 1983. Teorie systémů a systémová analýza pro ochranu

přírodného prostředí. Praha : SPN v Prahe, 1983.

66. SZAKÁCS, J. 2006. História a systém zberu hypogeických húb v Karpatoch.

InBiodiverzita hypogeických húb. Nitra : SPU, 2006, s.28 – 30.

67. SZEMERE, L. 1970. Fӧld alatti gombavilág. Budapest : Mezȍgazdasági

Kiadó, 1970.

68. TANČINOVÁ, D. – LABUDA, R. 2009. Mykológia. 2. vyd. Nitra :

Vydavateľstvo SPU, 2009. 112 s. ISBN 978 – 80 – 552 – 0162 – 7.

69. TRAPPE, J. – MOLINA, R. – CASTELLANO, M. 1984. Reactions of

mycorrhizal fungy and mycorrhiza formation to pesticides. In Annual Review of

Phytopathology, vol. 22, 1984, p. 331 – 359.

70. WEDÉN, C. 2004. Black truffles of Sweden. Uppsala : Acta Universitatis

Upsaliensis. Comprehensive summaries of Uppsala disertations from the Faculty of

Sciences and Technology, 2004. vol. 54. ISBN 91 – 554 – 6099 – 2.

71. WEDÉN, C. - ERICSSON, L. – DANELL, E. 2001. Tryffelnyheter frĺn

Gotland. In Svensk Botanisk, vol. 95, 2001, p. 41 – 49.

72. WEDÉN, C. – CHEVALIER, G. – DANELL, E. 2004. Tuber aestivum (syn.

T. uncinatum) biotopes and their history on Gotland, Sweden. In Mycological Research,

vol. 108, 2004, p. 304 – 310.

65

73. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/2001 Z.z. o ochrane

genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo.

74. Lanýž. [cit. 2011 – 4 - 3]. Dostupné na internete:

˂http://cs.wikipedia.org/wiki/Lan%C3%BD%C5%BE˃

75. Životný cyklus hľuzoviek. [cit. 2011 – 3 - 19]. Dostupné na internete:

˂http://www.trufflesaustralis.com.au/pages/about-truffles/truffles-life-cycle.php˃

76. Biologický cyklus hľuzoviek. [cit. 2011 – 3 - 21]. Dostupné na internete:

˂http://www.tuber.it/pagine/ita/tartufo/ciclo_biologico.lass˃

77. Hľuzovka ako afrodiziakum.[cit. 2011 – 2 - 9]. Dostupné na internete:

˂http://www.trufamania.com/truffles.htm˃

78. Génová banka. 2011 [online] Piešťany : CVRV, Aktualizované 2011. [cit.

2011 – 4 -7]. Dostupné na internete: ˂http://www.cvrv.sk/pracoviska/vyskumny-ustav-

rastlinnej-vyroby-vurv-piestany/genova-banka-slovenskej-republiky/˃

79. Klasifikátor, 2011 [Online] dostupné na internete :

˂http://www.truffle.org/cgi-bin/tuberkey-english/show_taxon.cgi˃ [2011 – 3 - 10].

66



http://www.trufamania.com/truffles.htm

http://www.tuber.it/pagine/ita/tartufo/ciclo_biologico.lass

http://www.trufflesaustralis.com.au/pages/about-truffles/truffles-life-cycle.php

8 PRÍLOHY

8.1 Tabuľky 1 – 21

8.2 Obrázky 3 – 26

67

8.1 Tabuľky 1 – 21.

Tab. č. 1 Kontingenčná tabuľka pre znak plodnica tvar vo vzťahu k termínu

zberu.

Termín

zberu

Tvar plodnice

Okrúhly Podlhovastý Laločnatý Iný Celkový súčet

Október 4 4 1 1 10

November 6 3 1 1 11

Január 4 3 2 2 11

Február 3 4 1 3 11

Celkový súčet 17 14 5 7 43

Tab. č. 2. Kontingenčná tabuľka pre znak plodnica prítomnosť priehlbiny alebo

preliačenia vo vzťahu k termínu zberu.

Termín

zberu

Plodnica prítomnosť priehlbiny alebo preliačenia

Neprítomný Prítomný Celkový súčet

Október 4 6 10

November 2 9 11

Január 5 6 11

Február 6 5 11

Celkový súčet 17 26 43

Tab. č. 3. Kontingenčná tabuľka pre znak plodnica farba vo vzťahu k termínu

zberu.

Termín

zberu

Plodnica farba

Čierna Čiernohnedá Hnedá Celkový súčet

Október 5 1 4 10

November 5 5 1 11

Január 6 4 1 11

Február 6 4 1 11

Celkový súčet 22 14 7 43

68

Tab. č. 4. Kontingenčná tabuľka pre znak plodnica bradavice perídia vo vzťahu

k termínu zberu.

Termín

zberu

Plodnica bradavice perídia

Ploché Vyčnievajúce Celkový súčet

Október 2 8 10

November 7 4 11

Január 5 6 11

Február 5 6 11


Tab. 5. Kontingenčná tabuľka pre znak plodnica celistvosť vo vzťahu k termínu

zberu.

Termín

zberu

Plodnica celistvosť

Poškodená Celistvá Celkový súčet

Október 9 1 10

November 11 0 11

Január 10 1 11

Február 9 2 11


Tab. č. 6. Kontingenčná tabuľka pre znak plodnica konzistencia vo vzťahu

k termínu zberu.

Termín

zberu

Plodnica konzistencia

Tuhá Plastická Mäkká Vodnatá Celkový súčet

Október 10 0 0 0 10

November 9 1 1 0 11

Január 9 2 0 0 11

Február 1 5 1 4 11


69

Tab. č. 7. Kontingenčná tabulka pre znak gléba farba výtrusorodej vrstvy vo

vzťahu k termínu zberu.

Termín

zberu

Gléba farba výtrusorodej vrstvy

Biela Okrová

Svetlo

hnedá

Tmavo

hnedá Hnedá

Biela

káva Celkový súčet

Október 0 0 0 7 3 0 10

November 0 0 1 8 2 0 11

Január 1 1 0 8 1 0 11

Február 0 5 2 1 1 2 11

Celkový súčet 1 6 3 24 7 2 43

Tab. č. 8. Kontingenčná tabuľka pre znak gléba maximálny pozorovaný počet spór

vo vrecku v strede plodnice vo vzťahu k termínu zberu.

Termín zberu

Gléba maximálny pozorovaný počet spór na vrecko v strede plodnice

4 5 6 Nedá sa určiť Celkový súčet

Október 1 7 2 0 10

November 0 9 2 0 11

Január 0 3 8 0 11

Február 0 4 5 2 11


Tab. č. 9. Kontingenčná tabuľka pre znak gléba maximálny pozorovaný počet spór

vo vrecku na okraji plodnice vo vzťahu k termínu zberu.

Termín

zberu

Gléba maximálny pozorovaný počet spór na vrecko na okraji

plodnice

5 6 Nedá sa určiť Celkový súčet

Október 6 4 0 10

November 6 4 0 11

Január 5 6 0 11

Február 4 5 2 11


70

Tab. č. 10. Kontingenčná tabuľka pre znak aróma plodnice na reze vo vzťahu

k termínu zberu.

Termín

zberu

Aróma plodnice na reze

Slabá Stredná Silná Celkový súčet

Október 2 4 4 10

November 0 1 10 11

Január 2 7 2 11

Február 4 4 3 11


Tab. č. 11. Kontingenčná tabuľka pre znak aróma plodnice vo vzťahu k termínu

zberu.

Termín

zberu

Aróma plodnice

Hubová Zemitá Plesnivá

Varená

kukurica

Sírnatá

hľuzovková

Celkov

ý súčet

Október 1 0 1 2 6 10

November 0 1 1 6 3 11

Január 1 0 0 6 4 11

Február 6 1 0 4 0 11

Celkovýsúče

t 8 2 2 18 13 43

71

Tab. č. 12. Popisná štatistika pre znak plodnica dĺžka v mm vo vzťahu k termínu

zberu.

Dĺžka plodnice v mmTermín zberu

Október November Január FebruárPriemer 32,36 34,64 35,18 30,55Stredná chyba priemeru 2,81 1,34 2,45 1,82Medián 30 36 34 27Modus 40 36 34 27Smer. odchýlka 9,31 4,43 8,11 6,02Špicatosť -0,63 2,83 2,54 -1,38Šikmosť 0,45 -1,29 1,04 0,68Variačné rozpätie 30 17 31 16Minimum 20 24 23 24Maximum 50 41 54 40Počet 10 11 11 11Variačný koeficient 29% 13% 23% 20%

Tab. č. 13. Tabuľka popisnej štatistiky pre znak plodnica šírka v mm vo vzťahu

k termínu zberu.

Plodnica šírka v

mm

Termín zberu

Október November Január FebruárPriemer 29,40 31,45 32,55 26,18Stredná ch. priemeru 2,98 1,57 2,36 2,04Medián 28 32 32 24Modus 25 32 34 24Smer. odchýlka 9,42 5,22 7,81 6,76Špicatosť 0,11 4,34 0,76 -1,51Šikmosť 0,65 -1,86 0,06 0,31Variačné rozpätie 31 19 28 18Minimum 17 18 18 18Maximum 48 37 46 36Počet 10 11 11 11Variačný koeficient 32% 17% 24% 26%

72

Tab. č. 14. Tabuľka popisnej štatistiky pre znak plodnica výška v mm vo vzťahu

k termínu zberu.

Plodnica výška v mmTermín zberu

Október November Január FebruárPriemer 31 33,73 34,00 27,73Stredná ch. priemeru 3,08 1,70 1,94 2,55Medián 30,5 37 35 28Modus 23 37 37 37Smer. odchýlka 9,73 5,62 6,43 8,46Špicatosť -1,38 2,93 0,82 -1,06Šikmosť 0,12 -1,79 -1,01 -0,41Variačné rozpätie 29 18 22 24Minimum 17 20 21 14Maximum 46 38 43 38Počet 10 11 11 11Variačný koeficient 31% 17% 19% 31%

Tab. č. 15. Tabuľka popisnej štatistiky pre znak plodnica objem v cm3 vo vzťahu

k termínu zberu.

Plodnica objem v cm3 Termín zberuOktóber November Január Február

Priemer 12,10 14,82 16,00 9,82Stredná chyba priemeru 2,73 1,30 2,45 1,66Medián 11,50 15 16 8Modus 15 15 30 10Smer. odchýlka 8,65 4,31 8,12 5,51Špicatosť 0,59 0,98 0,01 -0,50Šikmosť 0,88 -0,30 0,73 0,90Variačné rozpätie 28 16 25 16Minimum 2 6 5 4Maximum 30 22 30 20Počet 10 11 11 11Variačný koeficient 71% 29% 51% 56%

73

Tab. č. 16. Tabuľka popisnej štatistiky pre znak plodnica hmotnosť v g vo vzťahu

k termínu zberu.

Plodnice hmotnosť v gTermín zberu

Október November Január FebruárPriemer 13,17 16,22 17,57 11,39Stredná chyba priemeru 3,30 1,43 2,40 1,93Medián 11,14 15,34 17,89 7,84Modus X X X XSmer. odchýlka 10,45 4,74 7,95 6,40Špicatosť 1,14 0,46 0,98 -1,37Šikmosť 1,09 -0,46 0,59 0,52Variačné rozpätie 33,48 16,84 28,64 17,72Minimum 2,36 6,49 5,25 4,63Maximum 35,83 23,33 33,90 22,35Počet 10 11 11 11Variačný koeficient 79% 29% 45% 56%Legenda: X – žiadna z hodnôt sa neopakuje

Tab. č. 17. Tabuľka popisnej štatistiky pre znak plodnica merná hmotnosť v g/cm3

vo vzťahu k termínu.

Plodnica merná hmotnosť g/cm3

Termín zberuOktóber November Január Február

Priemer 1,054 1,117 1,126 1,156Stredná chyba priemeru 0,046 0,078 0,045 0,055Medián 1,030 1,067 1,118 1,117Modus X X X XSmer. odchýlka 0,146 0,260 0,148 0,181Špicatosť -0,832 3,197 2,107 0,625Šikmosť 0,350 1,693 1,119 1,183Variačné rozpätie 0,450 0,864 0,558 0,560Minimum 0,861 0,899 0,909 0,977Maximum 1,311 1,763 1,466 1,537Počet 10 11 11 11Variačný koeficient 14% 23% 13% 16%Legenda: X – žiadna z hodnôt sa neopakuje

74

Tab. č. 18. Popisná štatistika pre znak plodnica počet bradavíc na cm2 vo vzťahu

k termínu zberu.

Plodnica počet bradavíc na cm2


Priemer 9,20 8,18 10,73 12,18Stredná chyba priemeru 1,22 0,55 1,29 1,23Medián 8,5 8 10 11Modus 8 7 6 10Smer. odchýlka 3,85 1,83 4,29 4,09Špicatosť 2,53 -1,11 -1,00 -0,56Šikmosť 1,27 0,51 0,54 -0,02Variačné rozpätie 14 5 12 13Minimum 4 6 6 5Maximum 18 11 18 18Počet 10 11 11 11Variačný koeficient 42% 22% 40% 34%

Tab. č. 19. Popisná štatistika pre znak priemerný počet spór vo vrecku na okraji

plodnice vo vzťahu k termínu zberu.

Počet spór vo vrecku na okraji plodnice


Priemer 3,082 2,843 2,928 2,956Stredná chyba priemeru 0,075 0,071 0,068 0,083Medián 3 3 3 3Modus 3 3 3 3Smer. odchýlka 1,208 1,223 1,261 1,262Špicatosť -0,391 -0,653 -0,664 -0,505Šikmosť 0,138 0,224 0,125 0,043Variačné rozpätie 5 5 5 6Minimum 1 1 1 0Maximum 6 6 6 6Počet 783 833 987 677Variačný koeficient 10 11 11 11

75

Tab. č. 20. Popisná štatistika pre znak priemerný počet spór vo vrecku v strede


Počet spór vo vrecku v strede plodnice


Priemer 2,973 2,827 2,869 3,030Stredná chyba priemeru 0,078 0,070 0,062 0,080Medián 3 3 3 3Modus 3 2 3 3Smer. odchýlka 1,272 1,275 1,181 1,229ŠpicatosťŠikmosť -0,716 -0,600 -0,877 -0,366Variačné rozpätie 0,050 0,308 -4,62 -0,0014Minimum 5 5 5 6Maximum 1 1 1 0Počet 6 6 6 6Variačný koeficient 779 936 1033 706

10 11 11 11

Tab. č. 22. Tabuľka korelačných koeficientov hodnotených znakov pre jednotlivé

mesiace zberu.

Termín

zberu

Korelačné znaky

Hmotnosť plodnice

– počet bradavíc

Objem plodnice

– počet bradavíc

Dĺžka plodnice –

počet bradavíc

Dĺžka plodnice –

hmotnosť

plodnice

Október -0,395 - -0,460 - -0,500 - 0,968 ++

November 0,307 - 0,612 + 0,169 - 0,740 ++

Január -0,421 - -0,349 - -0,383 - 0,981++

Február 0,519 - 0,453 - 0,465 - 0,931++

Legenda: - znamená nepreukazný, + preukazný, ++ vysoko preukazný korelačný koeficient

76

8.2 Obrázky 3 – 26

Október November Január Február01234567

Tvar plodnice

okrúhlypodlhovastýlaločnatýiný

Termín zberu

Poče

t

Obr. č. 3. Variabilita znaku plodnica tvar vo vzťahu k termínu zberu.


2

4

6

8

10

Plodnica prítomnosť priehlbiny alebo preliačenia

NeprítomnýPrítomný

Termín zberu

Poče

t

Obr. č. 4. Variabilita znaku plodnica prítomnosť priehlbiny alebo preliačenia vo



Plodnica farba

ČiernaČiernohnedáHnedá

Termín zberu

Poče

t

Obr. č. 5. Variabilita znaku plodnica farba vo vzťahu k termínu zberu.

77


10

Plodnica bradavice perídia

PlochéVyčnievajúce

Termín zberu

Poče

t

Obr. č. 6. Variabilita znaku plodnica bradavice perídia vo vzťahu k termínu

zberu.


2

4

6

8

10

12 Plodnica nepravidelnosť v tvare

pravidelnátvarový defekt

Termín zberu

Poče

t plo

dníc

Obr. č. 7. Variabilita znaku plodnica nepravidelnosť v tvare vo vzťahu k termínu

zberu.


1012

Plodnica prítomnosť plesne na povrchu

NeprítomnáPrítomná

Termín zberu

Poče

t plo

dníc

Obr. č. 8. Variabilita znaku plodnica prítomnosť plesne na povrchu vo vzťahu

k termínu zberu.

78


1012

Plodnica celistvosť

PoškodenáCelistvá

Termín zberu

Poče

t

Obr. č. 9. Variabilita znaku plodnica celistvosť vo vzťahu k termínu zberu.


1012

Plodnica napadnutie škodcami v %

Poškodenie nad 15%Poškodenie do 15%Bez poškodenia

Termín zberu

Poče

t plo

dníc

Obr. č. 10. Variabilita znaku plodnica napadnutie škodcami v % vo vzťahu

k termínu zberu.


1012

Plodnica konzistencia

TuháPlastickáMäkkáVodnatá

Termín zberu

Poče

t

Obr. č. 11. Variabilita znaku plodnica konzistencia vo vzťahu k termínu zberu.

79


Gléba farba výtrusorodej vrstvy

BielaOkrováSvetlo hnedáTmavo hnedáHnedáBiela káva

Termín zberu

Poče

t

Obr. č. 12. Variabilita znaku gléba farba výtrusorodej vrstvy vo vzťahu k termínu

zberu.


10

Gléba maximálny pozorovaný počet spór na vrecko v strede plodnice

456Nedá sa určiť

termín zberu

Poče

t

Obr. č. 13. Variabilita znaku gléba maximálny pozorovaný počet spór vo vrecku

v strede plodnice vo vzťahu k termínu zberu.


Gléba maximálny pozorovaný počet spór na vrecko na okraji plodnice

456Nedá sa určiť

Termín zberu

Poče

t

Obr. č. 14. Variabilita znaku gléba maximálny pozorovaný počet spór vo vrecku

na okraji plodnice vo vzťahu k termínu zberu.

80


1012

Aróma plodnice na reze

SlabáStrednáSilná

Termín zberu

Poče

t

Obr. č. 15. Variabilita znaku aróma plodnice na reze vo vzťahu k termínu zberu.


Aróma plodnice

HubováZemitáPlesniváVarená kukuricaSírnatá hľuzovková

Termín zberu

Poče

t

Obr. č. 16.Variabilita znaku aróma plodnice vo vzťahu k termínu zberu.

81

Obr. č. 17. Krabicový graf pre znak plodnica poškodenie v % vo vzťahu termínu

zberu.

82

Obr. č. 18. Krabicový graf pre znak gléba odhad podielu žiliek v % vo vzťahu

k termínu zberu.

Tab. č. 19. Krabicový graf pre znak gléba podiel nezrelých spór v % na okraji


83

Obr. č.

20. Krabicový graf pre znak gléba podiel nezrelých spór v % v strede plodnice vo


Obr. č. 21. Plodnica hľuzovky letnej.

84

Obr. č. 22. Zber plodníc hľuzovky v zimných mesiacoch za pomoci cvičeného psa.

Obr. č. 23. Farba výtrusorodej vrstvy charakteristická pre vyzretú plodnicu.

Obr. č. 24. Zobrazenie zrelých spór vo vreckách plodníc so zberom v jesenných

mesiacoch.

85

Obr. č. 25. Farba výtrusorodej vrstvy charakteristická pre nezrelú plodnicu.

Obr. č. 26. Zobrazenie nezrelých spór vo vreckách plodníc so zberom v zimných

mesiacoch.

86

crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/Prace/2011/M/5C1844FBC91C4CAD8826D07E32… · Web viewN a výcvik sú...

Documents

Transcript of crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/Prace/2011/M/5C1844FBC91C4CAD8826D07E32… · Web viewN a výcvik sú...