Január 2008

NNeezzáávviissllýý oobbččaassnnííkk ššttuuddeennttoovv GGyymmnnáázziiaa PPaavvllaa HHoorroovvaa MMiicchhaalloovvccee

cena: 10 Sk

editorial

EDITORIAL

Vážení čitatelia!

Po tomto vážnom oslovení prejdime na vesel-šiu tému. V našom prvom „ozajstnom“ čísle sa znova stretnete so svojimi obľúbe-nými rubrikami a reportá-žami. Som si istá, že sa tešíte na najnovšie Perlo-rodky a Múdrosti našich hlavičiek, či na pohľad na uchaľak. Jeden deň s... v tomto čísle sleduje kroky štvrtákov v deň stužkových a veeľa preveľa ďalších článkov.

Rada by som po-ďakovala sektárom z Ele-mentu, s ktorými sme uza-tvorili zmluvu a ktorí veľko-ryso predávajú výtlačky KOCIEK. Neviem, či si vy, GPH-čkari, uvedomujete, koľko práce a úsilia sa vyna-loží na vypracovanie jedné-ho čísla. Snáď by sa patrilo ozrejmiť vám, čo to obnáša. V prvom rade je tu písanie článkov, čo robíme v našom VOĽNOM čase. Písaniu predchádza prieskum „pô-dy“, čiže naháňanie obetí interview, prieskum verejnej mienky v anketách, zúčast-

niť sa akcií a takto to ide ďalej a ďalej. A stále sa všetko deje v našom voľ-nom čase, čiže aj cez pre-stávky. No vymenili by ste sa??

Asi nie. A aj tak nás nemáte v láske. Nechce-te sa vyjadriť, nechcete sa odfotiť, nechcete sa nechať menovať a urážate sa pre nejaké taľafatky, napr. napí-sanie pravdy, ktorá mala ostať tajomstvom. Ale ľu-dia, aj to je novinárčina! Ale, čo už s vami. Týmto vás však žiadame (profeso-rov nevynímajúc) o trošku pochopenia.

Ach, toto bolo ako ďakovačka na Oskaroch. No azda by už stačilo. Želám vám príjemné čakanie na nové číslo a iné príjemné udalosti.

NATTY

KKOOCCKKYY ©©

Študentský občasník Gymnázia P. Horova

v Michalovciach 12. ročník

Šéfredaktorka: N. Križáková (3.G) – Natty Redakčná rada: V. Zitrická (3.G) – Zika Z. Hrubá (3.G) – Zuzu M. Antoničová (4.E) – Mery E. Križanovičová (4.E) – Eka L. Rovňáková (2.G) - Lill M. Doričová (3.F) – Mell M. Matiščáková (3.D) – Mya M. Köszegyová (3.D) – Maťkiy N. Ferencová (2.D) - NF M. Hrabiková (3.D) – M@jla E. Mošpanová (4.F) – Krtek L. Palečková(3.B) –Paleček A. Čintalová (2.G) –Ann A. Skvašík (3.B) – Andy E. Spišáková (1.E) – Ewe Z. Navrátilová (1.C) – Zuzka L. Fürsterová (3.A) – FuFu B. Lazúrová (3. D) – Beuška A. Činčárová (1.F) – Angie Foto & obálka: Maroš Kasinec (4.A) Grafika & design: Dominik Paľo (4.A) Pomocná rada: Mgr. Brigita Porvazníková

Vydáva: Gymnázium P. Horova Masarykova ul. č.1 071 79 Michalovce Tlač: RENOMA s.r.o. Andreja Kmeťa 4 071 79 Michalovce Náklad: 350 ks

2 KOCKY Čo vznikne, keď skrížite cukrára s astronómom?

obsah

Čo bolo, čo bude 04 17. november 1989 05 Zmena je život 06-07 Nie sme tu sami... 08-09 Navždy sa zachová... 09-10 Jeden deň s... 11-12 Múdrosti našich hlavičiek 12-15 UCHAĽAK iz ova... once again 16-17 INVEX - DIGITEX Brno 18-19 Miesto činu: kedysi kikiriki 20 Chuck Norris... 21 Chémiou k lepšej budúcnosti 23 Čo robia, keď neučia 24-25 Štúdium na anglickej vysokej škole zadarmo… 26-28 Čo si kto myslí o Kockách??? 29 Hádaj, kto som 30-31 Pomoc nezábudkou... 31 Slovenský raj 32 GPH by Jana Šlinská 33-34 Profesori študentmi 34-35 Čo znamenajú Vianoce ? 36-37 Vítame ďalší športový prírastok! 38 Váš názor 39 7 profesorských naj 40-41 Anketa 42 HOTEN TOTEN... na scéne 43 Herzlich willkommen...! 44-45 1.B alias nová športová trieda 46 Vplyv mena na život 47 Známi – neznámi 48-49 Naši miláčikovia 50 Hello! Hallo! Zdrastvuj! Salut! 51 Čo oko videlo, ale netušilo... 52 Prírodovedný päťboj opäť 53-55 Deti profesorov... 56 Prestávka. Čo s ňou? 57 Mladí študenti GPH... 58-59 Prof-aktivisti 60 Bol raz jeden Peter Pan 61 Ako od babičky 62 Wentworth Miller 63 Nový školský poriadok 64-65 Ako sa vyhnúť učeniu 66 Chemický experiment a ja 67 Horoskopy 68-70 Perlorodky 71-75 Štafetový beh 76-79 Skrinky 80-82 Literárna príloha 83-86

KOCKY 3 "Orion, vaša čokoládová hviezda."

info

Bolo: NOVEMBER: Výmenný pobyt (Česi u nás) - veľká sranda, povodili sme ich naozaj VŠADE, dokonca aj na zasnežené Morské oko Akadémia - od začiatku sa všetko točilo okolo nej RETRO-Kocky - asi naj-komplikovanejšie číslo od začiatku vydávania Uchaľak - 4.A sa predviedla dokrútkami, zato heslo znelo: „Chaos vládne svetu!“ Výmenný pobyt (My v Česku) - čo inými slovami znamená, že pár vyvolených videlo na vlastné oči historickú bitku... DECEMBER: 6. 12. - Mikuláš (Sladkosti, sladkosti, sladkosti) - teda,

sladkosti, len ak ste sa dohodli s rodičmi 20. 12. - anglický vianočný program, a dúfam, že tí pažraví štvrtáci, čo nám pojedli 80 percent cukríkov, mali potom bolesti brucha 21. 12. - slovenský vianočný program... u niekoho boli dvakrát u niekoho ani raz 22. 12. - Prázdniny - vytú-žený oddych, aj keď bez snehu, v mnohých prípa-doch však nie bez hory domácich úloh 24. 12. - Vianoce (Darčeky, darčeky, darčeky) - a téma rozhovorov týždeň po príchode do školy

31. 1. (pôvodný termín) - Vysvedčenie... papier, ktorý väčšine GPH-čkárov pokazí tú jednodňovú „prázdninu“ 1. 2. - Polročné prázdniny... - jednodňová „prázdnina“ alebo odčinenie za vysvedčenie Bude: Od 28. 1. - Prvácke lyžia-raky - škola sa aspoň na pár týždňov preriedi, prváci nebudú blokovať jedáleň ani bufet 15. 2. - Valentínsky ples - elegantná akcia školy, na ktorej sa môžu predviesť zaľúbenci a ostatní im môžu závidieť

NATTY

4 KOCKY Viete, prečo sa u lekára čaká tak dlho?

rozhovor

Tento deň sa

zapísal do dejín Slovákov a Čechov veľkými písme-nami. Možno nie okáza-losťou či brutalitou, ale masovosťou a spoločným cieľom, po ktorom túžili naši rodičia i starí rodičia a v ktorom sa väčšina nás už narodila. Oslavujeme (viac či menej) Deň boja za slobodu a demokraciu či Deň študenstva. Áno, práve študenti ako prví vyslovili svoju nespokojnosť a to celkom prozaicky – štrnganím kľúčov. Ďalej to boli divadelníci a herci, ktorí sa takisto nebáli prejaviť svoju nespokojnosť s totalitným režimom. My, mladí ľudia, si možno ani neuvedomujeme, aký dôle-žitý a odvážny krok urobili pre našu budúcnosť známi či celkom neznámi ľudia. A ako si na tento deň spomínajú niektorí naši profesori a ako ho prežívali? 1. Koľko ste mali rokov v tento deň? 1. Ja som mala 36 rokov. 2. Vtedy som mala len 9 rokov.

3. Mala som... 25 rokov. 2. Ako ste ho prežívali? Sledovali ste toto dianie? 1.V tomto období som mala stužkovú a už vtedy sa hovorilo o dianí v Prahe. Niektorí však tvrdili, že to nie je pravda, že ide o propagandu, inde sa hovo-rilo, že je to pravda. Vytvárali sa teda rôzne tábory. Boli rôzne zhromaž-denia s profesormi aj bez nich... Myslím, že v začiat-koch ľudia nevedeli, kam sa pridať. Sledovala som túto situáciu tiež v televízii. 2. Najmä v televízii, keďže som bola ešte veľmi mladá. Doma sa o tom hovorilo. Otec sa o to dosť zaujímal, má rád politické dianie. Veľmi som ešte nechápala o čo ide, bola som veľmi mladá. Poznám to najmä z rozprávania. 3. Nepamätám si na to až tak presne... Učila som v tom čase a so žiakmi gymnázia som išla na spoločnú demonštráciu na námestie. A ešte v televízii som to registrovala.

3. Čo si myslíte o zmene v spoločnosti a jej nasle-dujúcom chode? 1. Myslím, že chod spoločnosti sa nasmeroval k lepšiemu, aj keď nie všetci správne pochopili, o čo išlo. Viacerí si to prispôsobili a vyložili po svojom, ale jadro, myšlienka sú podľa mňa pozitívne. 2. Ja si myslím, že je to pozitívna zmena. Je mi to ťažko posúdiť, skôr starší by o tom vedeli rozprávať. 3. Čo sa týka demokracie, tak rozhodne áno. Pozitíva aj negatíva určite lepšie zhodnotia historici. Na naše otázky v tomto poradí odpovedali: 1. pani prof. E. Smereková 2. pani prof. M. Hajduková 3. pani prof. B. Jurištová

BEUŠKA

KOCKY 5 Pretože čas všetky rany zahojí.

rozhovor

Kocky: Pán riaditeľ, v ktorom roku ste prišli na Gymnázium Pavla Horova a akú funkciu ste vykoná-vali? R.G.: V roku 1973 a začínal som ako učiteľ telesnej výchovy a geografie, ale učil som iba telesnú výcho-vu, samozrejme preto, lebo to bolo pre mňa dominantné, keďže vtedy som sa ešte aktívne venoval hádzanej. Učil som 20 rokov iba tele-snú výchovu. Kocky: Vnímate nejaké rozdiely medzi funkciami, ktoré ste vykonávali, keďže dosť dlhú dobu ste boli aj zástupcom riaditeľa. R.G.: Samozrejme a veľké rozdiely. Veľký rozdiel je aj medzi funkciou zástupcu riaditeľa a samotného riadi-teľa školy. Riaditeľ má právnu legislatívu, jediný má zodpovednosť za chod celej školy, za túto inštitú-ciu. Všetci ostatní sú len zamestnancami školy. Sú len poradnými orgánmi, nemajú právnu zodpoved-nosť za to, čo sa stane.

Kocky: Ktorá funkcia je Vám teda najbližšia? R.G.: Ťažko to vravieť, lebo táto funkcia, ktorú práve vykonávam je pre mňa no-vá. Ešte v nej nie som doma, ako sa vraví. Ale dnes sa mi zdá, že viac-menej mi bola bližšia funkcia zástupcu školy, ktorú som vykonával ozaj dlhú dobu, presne 16 rokov. Tam som bol po niekoľkých rokoch naozaj udomácnený, na funkciu riaditeľa gymnázia si len zvykám. Kocky: A čo spomienky na Vaše začiatky na tejto ško-le? R.G.: Na svoje začiatky mám veľmi príjemné spo-mienky. Bol som mladý, mal som 23 rokov, keď som sem prišiel ako čerstvý absolvent vysokej školy. Určite bolo všetko ružové a samozrejme som mal menšiu zodpovednosť ako v tejto dobe. Mal som na starosti iba svoju vyučova-ciu sféru a aktivity mimo školy, ako nejaké krúžky, zamerané ako inak na šport.

Dnes je to úplne, úplne v inej polohe. Kocky: Boli ste niekedy aj triednym učiteľom? R.G.: Mal som niekoľko doplnkových tried, keďže aj moja manželka tu kedysi učila a raz som bol rok triednym, potom bola veľká pauza a neskôr som bol dva roky triednym učiteľom aj kolegovi, pánu profesorovi Lajčákovi, ale v roku 1992 som sa stal zástupcom riadi-teľa školy a už som nemohol vykonávať dve funkcie naraz. Kocky : Ako si spomínate na svojich prvých žiakov? R.G.: Pamätám si a môžem povedať, že si obojstranne pamätáme. Spomínam si na maturitu mojich prvých žiakov, ktorí sú teraz už päťdesiatroční ľudia. Keď sa stretneme, s radosťou spomíname na to, aké to bolo kedysi. Ešte stále mám v mysli, ako som si sadal za stôl s obavami, čo budem skúšať, ako to budem skú-šať, aby som to zvládol a na

6 KOCKY Viete, čo je to maximálna chudosť?

rozhovor

druhej strane, aby to tí, vtedy osemnásťroční štu-denti taktiež zvádli. Naozaj mám na toto obdobie krásne spomienky, boli to nádherné časy. Kocky: Pociťujete nejaký rozdiel v správaní žiakov k Vám? Zmenil sa prístup žiakov k Vám v porovnaní s Vašimi funkciami? R.G.: Nepredpokladám, aby bola väčšia miera rešpektu, aj keď možno to u niekoho vyvoláva pocit väčšej autority. Možno si niektorí myslia, že na riaditeľa by sa malo pozerať s takým väč-ším rešpektom, ale ako vravím, nepredpokla-dám, že je to na tejto škole tak. Každý ma prirodzenú mieru reš-pektu či je v pozícii učiteľa alebo funkcio-nára školy. Kocky : Dlho ste uva-žovali, či pôjdete do výberového konania na post riaditeľa školy? R.G.: Určite to nebolo roz-hodnutie len tak zhurta. Dlho sme sa na túto tému- ísť či neísť do výberového konania - rozprávali aj s bývalým riaditeľom školy, terajším primátorom, pánom Záhorčákom. Nakoniec do-

šlo k takej vzájomnej doho-de, ktorá by bola tým naj-lepším rozhodnutím. Kocky: Uvažujete aj nad nejakými zmenami na našej škole? R.G.: Nevidím v krátkom časovom horizonte nejaké razantné zmeny, ktoré by som chcel z mojej iniciatívy vykonať. Osobne si myslím, že je to dobre nastavená škola. Ja dúfam, že aj sa-

motní žiaci prídu s nejakým dobrým nápadom, ktorý by sa dal realizovať. Samo-zrejme, že bude prehodno-tený vedením školy, ale ak by sa zdal ako námet, ktorý posunie školu vpred, prečo nie. Sám som už niekoľko-krát aj inicioval takéto mlá-

dežnícke stretnutia, ktoré sa však nezrealizovali, kvôli akadémii našej školy, ale viem, že aj študentská rada zasadala aj za prítomnosti zástupkýň riaditeľa školy. Dúfam, že bude viac takých-to stretnutí, kde by sme mohli prehodnotiť viacero vecí, napríklad aj nový škol-ský poriadok a súvislosti s ním. Hovorili sme o tom, čo sa v rámci nového škol-ského poriadku zmeniť dá,

čo naopak nie a myslím si, že sme sa zhodli. Kocky: Načrtli ste už aj nedávno uskutočnenú akadémiu. Čo na ňu hovoríte, páčila sa Vám? R.G.: Samozrejme, že sa mi páčila. Túto otázku som dostával aj od hostí, ktorí sa zúčastnili najmä večerného predstavenia. Tejto večernej akadémie sa zúčastnilo asi 300 ľudí, ktorí to potom so mnou aj preberali, hod-notili a hodnotenia boli v

len superlatívoch. Kocky: Pán riaditeľ, veľmi pekne ďakujeme za rozho-vor a prajeme ešte veľa úspešných rokov na tejto škole.

NF

KOCKY 7 Keď sa sprchujete a stále ste suchý.

info

Nie sme tu sami...

Možno tuho rozmýšľate, o čom som tu napísala článok. Nie, tentokrát to nebude o našich kamošoch z vesmíru, ale o nás! To je prekvapenie, čo? Rozhodla som sa totiž pozrieť, ako to je s našimi menami tu - u nášho starého dobrého uja Horova. Takže...

Ak sa voláš Peter, môžeš si gratulovať, skutočne tu totiž nie si sám. Dokopy by sme vás totiž narátali 40! Dievčenské „družstvo“ vedie Veronika s počtom výskytu 34. Martinovia sú druhým najčastejšie sa vyskytujúcim chlapčenským menom, máme ich tu 32 a bronzovú medailu získava Tomáš s počtom kusov 30. Slečien s menom Zuzana máme 31 a s menom Lenka (ďakujem, ďakujem) 28. Čo sa ešte týka mien chlapcov, boduje aj Michal (27), Ján (24), Lukáš (23), Vladimír (16), Maroš (13), Pavol, Miroslav, Matúš a Marián (11). U dievčat ide po Lenke Katarína (27), Simona, Martina a Mária (25), Lucia (24), Jana (23), Monika (21), Michaela (20) Dominika (18) a Ivana, Eva (14).

A čo sa perličiek týka, na škole máme iba dve Ivony a obe sú v 1.D a dve Dagmary, ktoré sú zase v 2.G.

No a kto si, žiaľ, nemôže povedať, že tu u nás na škole nie je sám? Čiže krstné mená študentov, ktoré sa na škole vyskytujú iba raz: Adriana, Anastázia, Andrej, Anežka, Angelika, Attila, Bohuš, Darina, Dárius, David, Dennis, Dung, Elena, Ema, Eren, Ervín, Eugénia, Frederika, Gabriel, Henrich, Ivica, Júlia, Kamil, Kamila, Klaudia, Kristián, Kristýna, Linda, Ľuboš, Ly, Mariana, Marieta, Marika, Mário, Milada, Murat, Nikolas, Nora, Norbert, Oľga, Oliver, Otília, Paula, Pavla, Petronela, Radka, Robert, Roland, Sláva, Slavomír, Soňa, Tamara, Táňa, Timotej, Václav, Valentína, Viktor, Viola, Xénia, Zdenka, Zdeno, Zlatica a Žofia.

Poďme však ešte pozrieť na to, kto sa kedy narodil. Nie, nepôjdem na vás s nejakými dátumami, prezradím vám však rebríček 4 mesiacov, v ktorých sa narodilo najviac GPH-deťúrencov. Najviac, až 115 sa nás narodilo v septembri. Ako druhý v poradí ide mesiac lásky, čiže máj s počtom 97. Presne o 10 menej má jún, to ten je až štvrtý v poradí, tretí je február s číslom 93. No a najmenej sa nás narodilo v marci, konkrétne 59.

No a poďme ešte na vekové zloženie žiakov. V čase písania tohto článku bolo najviac 17-ročných (252, z toho 149 dievčat). Nasleduje 247 16-ročných, z čoho je zase viac dievčat, konkrétne 136. 18-ročných je 237, z čoho dievčat je znova 136. Máme aj 54 19-ročných a dvoch 20-ročných, 189 15-ročných a jedného 14-ročného.

Takže asi toľko od nás pre vás o vás.

8 KOCKY Ako ovplyvnil automobilový priemysel morálku?

stalo sa...

Vkročili sme do

nového roka, roka plného učenia a školských po-vinností, ktoré čakajú najmä štvrtákov. „Sezóna stuž-kových“ je už síce dávno za nami, ale my na ne tak ľahko nezabudneme. A preto si ich teraz pripomenieme. Začiatkom novembra sme zisťovali, ako sú na tom jednotlivé triedy s prípra-vami a zistili sme toto:

4. A - 14. december, Zlatý Bažant - prípravy zatiaľ stagnujú, väčšinu času zaberá uchaľák. 4. B - 23. november (tento dátum bol na roztrhanie!) hotel Družba. Študenti tejto triedy priznali, že sú trocha

rozhádaní a zatiaľ majú len čiastočný zasadací poriadok (ktorý je ale stále v procese zmien) a tiež dúfajú, že prídu všetci pozvaní profesori. 4.C - 30. november, Zlatý Bažant - vraj majú eso v rukáve v podobe „veľmi silného vodcu“ a vďaka tomu aj viac ako polovicu príprav za sebou. 4.D - 23. november, Idea - prezradili, že sa už začína riešiť program a že už majú príhovor, kameramana a fotografa. 4.E - 23. november (fú! Vtedy bude husto, profáci pôjdu na dračku!) a prípravy sú v plnom prúde.

LILL

4.F - 7. december, Zlatý Bažant - tí nám nič nechceli prezradiť, vraj ani nie je čo. Nuž majú fúru času. 4.G - 30. november, Idea - naznačili, že už majú časť programu ale nič bližšie.

Ako to teda dopadlo ???

Dopadlo to veľmi

dobre. Ale takto stručne vám to asi stačiť nebude. Tak vás už nebudem napínať. Informácie som čerpala priamo od študentov tých - ktorých tried.

Stužková slávnosť

štvrtej A dopadla vynika-

Chlapci Počet Dievčatá Počet Peter 40 Veronika 34

Martin 32 Zuzana 31Tomáš 30 Lenka 28 Michal 27 Katarína 27

Ján 24 Mária, Simona, Martina 25

Lukáš 23 Lucia 24Vladimír 16 Jana 23

Maroš 13 Monika 21

KOCKY 9 Výrazne klesol počet krádeží koní.

stalo sa...

júco. A-čkári urobili dojem! Hovorí sa, že mali najviac ľudí na programe a najviac profesorov. Skutoč-ne, túto stužkovú si jej účastníci budú dlho pamätať.

„Retro

trieda“ štvrtá B dopadla nad očaká-vania veľmi dobre. „Bola sranda“. Chvály sa dočkal aj kvalitný program, hlavne „Fialové vajce“. Aj keď B-čkári boli troška sklamaní z toho, že profesori neboli dosť dlho. A podľa slov študentov tejto triedy „Naša triedna bola veľmi pekná“.

Trieda štvrtá C

ohodnotila svoju stužkovú ako fantastickú. Nepo-chybujem, že „bolo super“. Slávnosť sa páčila ako profesorom tak aj študentom. Častušky vraj boli trocha dlhšie no o to originálnejšie.

Štvrtá D sa

radovala, lebo všetko klapalo tak, ako malo. Profesori boli spokojní a študenti taktiež, takže sa

všetci mohli zabávať do neskorej noci a skorého rána.

Romantická štvrtá

E to poriadne roztočila! Stužková sa vydarila nad mieru dobre. Napriek stresu všetko dobre dopadlo, najmä program bol zaují-mavý. E-čkári prišli toho roku s niečím originálnym. Tradičné „častušky“ pretvo-rili na odovzdávanie oskarov!

Štvrtej F stužková

„ubehla rýchlo“(komu nie). Samozrejme, dobrá zábava

vždy ubieha veľmi rýchlo. F-kári sa priznali, že spočiatku vládla napätá atmosféra kvôli progra- mu, no neskôr tréma prerástla do zábavy a improvizácie. Pochvala sa ušla aj ich kapele.

Zábavu na stuž-kovej si užila aj štvrtá G, ktorá prišla so zaujímavou udalosťou. Veselica nabrala také rozmery, že si to odniesol stôl. Našťastie sa nikomu nič nestalo a zábava mohla pokračovať a veru aj pokračovala.

MERY =)

10 KOCKY Koľko novinárov je treba na vymenenie žiarovky?

postrehy

JEDEN DEŇ S... ŠTVRTÁKMI V DEŇ STUŽKOVÝCH

Nájsť nové obete do mojej rubriky je ťažšie a ťažšie, ale ja sa nebezpečenstva nebojím. Do tohto čísla som mala dvoch kandidátov a štvrtácki áčkari môžu byť radi, že majú u šéfstva KOCIEK kontakty, takže vypadli. Po dohode s ostatnými redaktormi sme sa zhodli na dni iných štvrtákov. Pozreli sme sa na nich počas ich veľkého dňa - stužkovej. Ako iste viete, dievčatá si pre ňu robia ťažšiu hlavu, a tak je tu porovnanie oboch pohlaví. Dúfam, že sa nikto neurazí a zdravím všetkých, čo sa nedostavili na vlastné stužkové. Slečna štvrtáčka: 7.30- slečna vstane, zmaže pleťovú masku, vyberie natáčky a začne stresovať, 7.45- so stiahnutým žalúdkom do seba dostane hrianku a čaj, 8.30- oblečená v pohodlných starých veciach sa vezie v aute ku svojej kaderníčke, 9.00- po zdĺhavom dohadovaní sa s mamkou a kaderníčkou sa začína tvorba umeleckého diela z vlasov a laku, 10.15- superľahká desiata, 10.45- slečna zveruje svoje stresom namáhané nechty odborníčke, 11.45- napapká sa diaobeda, keďže žalúdok je stále stiahnutý, 12.30- mamka a ocko zájdu po koláčiky, 12.45- mamka a ocko odnesú koláčiky na miesto diania stužkovej, 13.30- cesta ku kozmetičke, 13.45- po zdĺhavom dohadovaní sa s mamkou a kozmetičkou sa začína tvorba umeleckého diela z make-upu a farbičiek, 14.20- navlečenie sa do úžasných šiat, 15.00- príchod na miesto diania, 15.30- zistenie, že nič nie je dokonalé a že existuje aj pár problémov, ktoré treba vyriešiť, 17.30- prvé príchody partnerov, rodičov, bla- bla, 18.15- oficiálny začiatok a nervozita prepuká, od 18.30 do 5.00- nervozita postupne upadá s narastajúcim počtom odtancovaných hodín.

KOCKY 11 Len jeden, ale povie o tom úplne každému.

postrehy

Pán štvrták: 9.00- pán štvrták vstane a chvíľu rozmýšľa, čo je dnes dôležitého na pláne, 9.02- jáááj, stužkovááááá, 9.30- bohaté raňajky a pozeranie všetkých rozprávok, 11.00- dopozeranie a presunutie sa k počítaču, 13.00- jáááj, stužkováááá, 13.30- mamka s ockom zájdu po koláčiky a odnesú ich na miesto diania, 14.30- pán štvrták sa navlečie do maximálne nepohodlného obleku a nadáva na všetko okolo seba, 15:15- príchod na miesto diania, od 15.30 do 5.00- prečo sa tie dievčatá tak stresujú???

NATTY

Zas a znova sme vám kládli otázky, ktoré mali potvrdiť vaše získané

vedomosti na GPH. A môžeme napísať, že „kec kus“ tak je to aj pravda. Ale to vyjadrovanie, no ľudia...

1. Aký je rozdiel medzi alkoholizmom a alkoholizáciou? - „Alkoholizmus je keď človek pije sústavne, akože je.....ano, toto tam nedávaj. A alkoholizácia je dačo, neviem, čo to je, dajaký pojem z biológie.“ - „No, tak to neviem, čo je alkoholizácia....to akože alkoholizácia mládeže? Že áno, kupujte si alkohol, chápeš, medializácia alkoholu.“

12 KOCKY Vieš, čo je absolútna staroba?

postrehy

- „ Ta nijaký, lebo keď piješ, ta sa alkoholizuješ, ne?“ SPRÁVNA ODPOVEĎ: Alkoholizmus - chorobný návyk, závislosť na pití alkoholických nápojov. Alkoholizácia - pridávanie alkoholu do dezertných vín. 2. Čo znamená skratka EKG? - „To keď má dakto problémy so srdcom. To je kardiostimulátor.“ - „DJ EKG, to ten, čo má také dlhšie vlasy...neviem, na mňa tlačíte, Bože, musím rozmýšľať...“ - „ Elektrokardiogram.“ - „Ta to neviem, ti je na srdce dačo, sníma tep srdca. Elektrokardio neviem čo.“ - „ Bože, to také veci dávate, čo ja viem všetko?“ SPRÁVNA ODPOVEĎ: Elektrokardiograf. 3. Žgravča na vás učitelia? - „To je kričia, ne? Ta hej...“ - „No a? Pravidelne...vriskaju.“ - „Často...pán prof. Liščík...ten často žgravči.“ - „Ale fakt? Toto nemám vedieť, hej? Ale ja som sa furt divil, že toto nikto nevie, tie vaše veci. A to mám akože normálne odpovedať pravdivo, že čo to je? Žgravšňčať to je niečo v tom zmysle ako...Neviem to takto povedať, tiež mi napadá iba také zemplínske.“ SPRÁVNA ODPOVEĎ: Žgravčať-kričať. 4. Aký je to provokačný test? - „Ta počúvaj sem... neviem, ja nič neviem...vypni to, nech si rozmyslím. Čo vykonáva agent provokatér.“ - „Ja neviem, také blbé otázky.“ - „ To je taký, keď nás chce niekto vyprovokovať a dá nám test.“ - „Test? Bože, mne také veci po rozume behajú.“ SPRÁVNA ODPOVEĎ: Na potvrdenie potravinovej alebo liekovej alergie.

KOCKY 13 Keď vychádzaš z múzea a spustí sa alarm.

postrehy

5. Kto alebo čo je to Pančenláma? - „To je bratranec Dalajlámu.“ - „To je dajaký ten Budha.“ - „Bizovne prezident Afriky...dajakého štátu alebo Indie.“ - „Nemám šajnu.. Daj mi možnosti dajaké alebo nie, povedz, čo to je a ja to dajak obohatím.“ - „Ooooooo, tak to viem, to je ujo jedného, čo žije ďaleko v horách a on má rodinu všade na svete, ale si nemýľte si tým Dalajlámom...“ (pozn. red.: po zvyšok dlhej odpovede si choďte za sympatickým dlhovlasým chlapcom z tretieho ročníka). SPRÁVNA ODPOVEĎ: Pančenláma - spolu s Dalajlámom duchovná hlava Tibetu. 6. Kto je pán a pani SZBP? - „Slovenské združenie prírodných buzerantov.“ - „To s jakymi písmenkami? Žena, ktorá má také meno musela mať ťažké detstvo.“ - „To je ako nejaký titul alebo čo? Dačo s bezpečnosťou – slovenskí zdravotnícki bezpečnostní pracovníci.“ - „Slečna zodpovedajte bilancie prírodnosti.“ - „Hm, super zvodná profesorka...super zvodná bystrá profesorka.“ SPRÁVNA ODPOVEĎ: Pán/pani SZBP je obľúbená skratka na označenie osoby, menovanej za najvyššieho zástupcu a hovorcu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ. 7. Čo označuje pojem vagilná fauna? - „Fauna viem čo je...vagílna si myslím. A dokopy neviem, čo to dáva.“ - „Vagílna? Fúha. Vlhká fauna.“ - „Počkaj, fauna a flóra. Flóra to sú rastlinstvá a čiže fauna to sú zvieratá a jaká to je? Vagílna? To na pokraji vyhynutia.“ - „Vagílna fauna? Viem, že fauna je príroda, tráva rastie, rastliny, konope...a vagílna? Halucinogén.“ SPRÁVNA ODPOVEĎ: Vagilná fauna - túlavá zver bez stáleho miesta výskytu.

14 KOCKY Aký je rozdiel medzi Kelly Family a Family Frost?

postrehy

8. Čo je to Oju? - „Dajaké citoslovcie...oju, oju, oju.“ - „To je opačne ujo.“ - „Odbor justičného úradu.“ - „Oju? Neviem...no šak nemusím všetko vedieť.“ SPRÁVNA ODPOVEĎ: Oju- 5. najvyšší vrch sveta. 9. Čo je Kančendženga? - „A dačo reálne tam nie je? Dajaké bojové umenie.“ - „To je hneď druhý vrch zľava pri Kilimandžáre.“ - „To bude dajaká špeciálne vypestovaná kandža alebo nástroj do kuchyne, určite v Indii:“ - „Pane Bože, si včera študovala slovník cudzích slov, či čo? Dačo po japonsky, to by sa trebalo opýtať spolužiačky.“ - „Stará indiánka.“ SPRÁVNA ODPOVEĎ: Kančendženga-3. najvyššia hora sveta (8 598mnm). 10. Ako znie Archimedov zákon? - „To je dačo s vodou. To je dačo z fyziky. Ale ja som mala z fyziky 2, takže neviem. Teleso je nadnášané vodou a je tam tlak a ide hore a potom zase dole a potom...ja som mala dvojku.“ - „Pi malo, aby si pil dlho.“ - „Bože, to je dačo s kvapalinou a tlakom, mám taký pocit, no také niečo...Tlak, ktorý tlačí na kvapalinu je mnohonásobne väčší....“ - „Teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované silou...neeeeeeee, joj, ja to viem, že Fvz=Fg.“ - „Ja neviem, ja už nemám matematiku.“ SPRÁVNA ODPOVEĎ: Teleso ponorené do tekutiny je nadľahčované vztlakovou silou, ktorej veľkosť sa rovná tiaži tekutiny rovnakého objemu, ako je objem ponorenej časti telesa.

MYA A MAŤKIY

KOCKY 15 Family Frost má iba jednu strašnú pesničku.

stalo sa...

Malí, bojazliví, roz-

trasení a vystrašení po-hľadmi na štvrtákov nahá-ňajúcich hrôzu. Snívajte ďalej, ŠTVRTÁCI!

Najväčšia udalosť v školskom roku štúdia na GPH. Jeden z najvydare-nejších uchaľakov v histórii sa začal menšími technic-kými problémami a nekonečným čakaním na nástupe, čo ale pre nás, prvákov, žiadnym veľkým problémom nebolo. Zatiaľ, čo sa 4.A trápila s technikou a mordovala publikum ča-kaním, halou sa ozývali prvácke pokriky. Štvrtáci už mali niečo odprezentované pri otvorení na začiatku, čo sme ale my, prváci, nemohli vidieť, pretože sme ešte stále stáli vzadu. Napokon predsa len nastal okamih pravdy... Poďme sa strápniť!

„Že čo?“ Jančo Tkáč, predseda 4.A, vyhlásil prvú triedu, aby ukázala svoj program – nečakane 1.G. Tá mala vymyslieť krátky program na tému „Vajce na lúke“, no hneď na začiatku ho publikum vypís-

kalo slovami „Choďte do-mov!“, cez čo nebolo počuť scénku, ktorú si táto trieda pripravila. Vreskot ukončila pani zástupkyňa upozorňu-júcimi vetami, čo pobúrilo celú halu v dobrom aj zlom slova zmysle. Pre našu časť GPH to bolo však prijateľné. Tento program sa musel stopnúť a prezentovali sa ďalšie triedy, ktoré postupne Jano volal, no nie po poradí, čo ale bolo prekvapením, nielen pre nás. 1.G si predsa len aspoň na konci odtanco-vala svoju choreografiu. Myslím, že my sme mali tento rok celkom dobre vydarené a pripravené tan-čeky. Dali sme si záležať, aj

keď sme vedeli, že uchaľak nie je o záležaní si. Nás to ale bavilo už od začiatku nacvičovania, aj napriek tomu, že počas uchaľaku vládla ľahšia nevraživosť medzi triedami. „I‘m too sexy for my shirt...“

Pomedzi programy prváckych tried sa púšťali videjká, ktoré vymyslela, natočila, nastrihala a vypro-dukovala 4.A a to sa dá po-kladať za najväčší zážitok v celom našom živote a najväčšou udalosťou, akú táto škola videla. Určite nikto nezabudne na hlav-ných aktérov, ktorých pla-

16 KOCKY Viete, čo je najväčšia ignorácia?

stalo sa...

gáty je už v tomto čase hriech nemať doma nalepe-né na stene v izbe. Videá vonkoncom neboli všetko, čo mala „áčka“ pripravené. Spomínate si ešte na neza-budnuteľné vystúpenie sta-rých mater? Hudba omla-dzuje, čo sme mohli vidieť na vlastné oči, aj keď už ku koncu bolo ťažko niečo vidieť cez tie slzy podniete-né nekontrolovateľnými návalmi smiechu. Sexi pózy a ladné krivky, ktoré už nikdy v živote nebudeme mať možnosť nikde vidieť! No na naše veľké sklamanie sa žiadna autogramiáda nekonala.

It’s Party Time! (Ta co s vami teľo nabija?)

Po programe, po prísahe (v ktorej sme jeden

bod nechceli odprisahať) a po odovzdaní uchaľačské-ho žezla 3.A sa konečne začala dlho očakávaná dis-

kotéka, ktorá tiež patrila medzi pamätné skutky najstaršej tohtoročnej „áčky“. Vďaka patrí DJ-om, ktorých práca bola na vysokej úrovni a taktiež bolo vidno, že rytmus majú v krvi, o čom sme ale nikdy nepochybovali.

Nikdy sa na toh-toročnú 4.A nezabudne a dúfame, že bude zvečne-ná v oficiálnej kronike michalovského gymnázia Pavla Horova a my, prváci budeme verne kráčať v jej šľapajach.

EWE

KOCKY 17 Keď sa vám ani dvere na fotobunku neotvárajú.

stalo sa...

V Brne sa opäť ako

každý rok uskutočnila výsta-va moderných technológií Invex (medzinárodný veľtrh informačných a komuni-kačných technológií) a Digi-tex (medzinárodný veľtrh spotrebnej a digitálnej zá-bavy), ktorá trvala od 23. – 27. 10. 2007.

Znova sa aj tento rok, zásluhou pani prof. M. Spišákovej, naskytla príleži-tosť študentom informatic-kých tried zúčastniť sa vý-stavy moderných technológií 21. storočia v Brne. Spolu s pani profesor-kou išiel aj pán prof. V. Liščík a pán Ing. Kráľovský. Šan-cu mali predo-všetkým študenti Cisca a vybraní študenti 1.A. Samozrejme, chýbať som tam nemohla ani ja, a tak si dovoľu-jem vám trochu priblížiť náš výlet za „poznaním“, srandou a ulia-tím sa zo štvrt-kového vyučovania.

Je čas...

Zraz sme mali v stredu 24. 10. o pol desia-tej večer pred GPH. Keďže autobus meškal, veľa našich študentov státie v daždi a nútený skorý príchod pred gymnázium ofrflalo, pretože museli čakať. Autobus na-pokon predsa len prišiel, snažili sme sa zaspať a šťastlivo dôjsť do Brna, kam sme dorazili asi okolo štvrť na deväť ráno. Lokácia

Tohtoročný veľtrh sa rozprestieral na ploche

21 500 metrov štvorcových, na ktorých sa predstavilo viac ako 500 vystavovateľov z 20 krajín sveta. Umiestne-nie Invexu bolo v pavilónoch A2, G1, G2, pavilón Brno a V. Digitex pozostával z pavilónov D, F, X a voľných plôch A, A2, A2-O, F, G, M a Z1. Pre viac informácií a zvedavosti si kliknite na www.bvv.cz/in-vex alebo www.bvv.cz/digi-tex. Všetko je komercia (ináč by to bola nuda, haha)

Svoju prácu a pro-dukty predsta-vili firmy ako napríklad Ca-non, Acer, IBM, ESET

a mnoho-mnoho ďal-ších. Určite sa nedal prehliad-nuť krásny červený Mtang v spoločnosti Sony, zmraze-ný digitálny fotoaparát od Olympus-u vo

18 KOCKY Aký má význam láska na prvý pohľad?

stalo sa...

veľkej kocke ľadu, obľúbe-né héliové balóniky ako darček od firmy Helios. Svoje miesto tam mali aj Adobe Systems, Acer, No-vell, Toshiba, český Zoner, ale aj Tesla.

Naše obľúbené... Napriek tomu všetké-mu nás aj tak zaujímali predovšetkým pavilón F, v ktorom sa dalo pospať na veľkých farebných vreciach, pavilón D, ktorý bol plný digitálnej zábavy, hier, ale aj živých majstrovstiev ČR v počítačových hrách. Veľ-kú úspešnosť mala aj nová konzola od Nintenda – Wii, taktiež vďaka svojej farbe a designu. Medzi obľúbené pavilóny patril aj pavilón X (Game Life powered by HP Pavilion), kde prebiehala súťaž o počítač alebo note-book od HP a prezentovala sa tu tiež loptička Power-ball, našimi študentmi veľmi obľúbená. Na veľké poteše-nie našich chalanov, ani tento rok nemohli chýbať modelky, napr. pri firme Lexus, ktoré zožali obrov-ský úspech a nenechali chlapcom žiadne voľné miesto na karte vo foťáku. Jedine s áčkarmi je naj-väčšia sranda!

Oproti minulému roku, na tohtoročnom Inve-xe bola porovnateľne men-šia zábava, na čom sa zhod-la väčšina, preto sme si teda užili viac srandy mimo výstavísk. V autobuse nám robili spoločnosť svietiace tyčinky, ktoré sa postupne lámali a svietil od nich celý autobus a potom od nich svietila aj celá chodba na internáte, v ktorom sme boli ubytovaní. Na druhej strane to bolo „poučné“, pretože sme si spravili zo svietiace-ho oleja z tyčiniek mliečnu cestu, takže potešíme všet-kých profesorov geografie. Určite sme si vynahradili aj telesnú výchovu behaním po eskalátoroch. V internátnom bazéne sme preskúmali meňavky z „čistej“ vody a v bratislavskej reštaurácii, kde sme sa zastavili cestou späť, sa nám naskytla jedi-nečná možnosť vypitvať si červíka z ryže. Týmto po-zdravujem všetkých profe-sorov biológie. Ani hodina slovenčiny nebola nespo-menutá a v „Blave“ aj veľmi užitočná v podobe blavác-keho prízvuku a nárečia (Gdo si platí kofolu? Sorry, bracho.). Využitie matema-tiky v praxi – poctivá za-stávka a prestávka na každej druhej benzínovej pumpe.

Vždy musí byť nejaká nezhoda

Na ceste domov sme mali umelecký zážitok z filmu Parfém, kvôli kto-rému o pár minút neskôr vypukla aféra, pretože mladší študenti protestovali z dôvodu silného tlaku v žalúdku vyvolávajúcemu sťahy žalúdočného svalstva, napriek tomu ho starší chce-li vidieť. Nakoniec bol vyp-nutý, čo ostalo pre zadnú - staršiu časť autobusu nepo-chopené. V Brne sme si stihli prezrieť aj mesto a centrum, pobehať po obchodoch a cestou domov sme sa zastavili v Bratislave na večeru a navštívili sme Aupark, kde nám boli 2 hodiny málo, no väčšina už chcela ísť domov, ale mali sme si možnosť pozrieť nový iPod z 3. generácie v predajni Apple. Na tohtoročnom výlete nám bolo „peckovo“, „pat-rične“ sme reprezentovali naše GPH a dúfame, teda veríme, že sa stretneme aj na budúci rok.

EWE

KOCKY 19 Ušetrí sa tým veľa času.

postrehy

Aj vy ste vyšli ledva lapajúc dych na druhé poschodie, s jazykom vypla-zeným po kolená a povedali ste si, že by vás už nikto nedonútil vystúpiť ešte čo i len jeden schod?

Hm... s najväčšou pravdepodobnosťou sa už taký niekto našiel, a síce váš profesor cudzieho jazyka, ktorý sa rozhodol ozvláštniť hodinu pobytom v našom novom jazykovom laborató-riu.

Možno sa na prvý

pohľad zdá, že je úplne zastrčené a vytvára najlepšie podmienky pre klaustrofó-biu, keďže jediné okno, ktoré tam nájdete, je na obrazovke PC. Chvalabohu sme mládež nezhýčkaná a bojové podmienky radi berieme ako výzvu, preto sa na hodiny v labáku napriek všetkým sprievodným ja-vom tešíme.

Hodina v jazykovom

laboratóriu Ani nemusím pri-

pomínať, že nikto tam neje ani nepije, keďže je to zaká-zané... ☺ Ale nebudem točiť o tom, čo sa tam nerobí, alebo robí len neoficiálne, ale prejdem k veci...

Tí šťastnejší, ktorí

sú na jazyky podelení do menších skupín, majú vlast-ný počítač, prípadne ho zdieľajú ešte s niekým a vo dvojici pracujú s rôznymi gramatickými i zábavnými cvičeniami, ktoré vás nieke-dy tak pohltia, že aj keď nechcete, predsa sa na vás nejaká tá vedomosť nalepí...

Samozrejme, často

pri štúdiu používame world wide web, takže máme možnosť obohatiť svoje vedomosti aj o veci, ktoré môžete nájsť jedine na špe-ciálne špecializovaných webových stránkach...

A ako už bolo avi-

zované od našich profeso-rov, do nášho laboratória majú pribudnúť aj slúchadlá, ktoré sa postarajú okrem toho, že vám „napravia frizúru“ aj o to, aby poslu-chy neboli len monotónna uspávanka rozliehajúca sa niekde triedou, ale budete môcť hovorené slovo počú-vať tak hlasno, ako si prajete a keďže vám to bude znieť rovno v ušiach, budete sa môcť lepšie sústrediť... Nájdete tam aj iné vymože-nosti – data-projektor či špeciálne slovníky, ktoré pomôžu vám i profesorom vytvoriť príjemnú, atypickú a obohacujúcu hodinu.

Takže jazykové la-

boratórium môžeme defino-vať ako veľmi užitočnú vec, ktorá prinesie našej škole pokrok a zas o čosi zníži „nepravdivostnú“ hodnotu výrazu: „Škola hrou.“

ZIKA

20 KOCKY Kedy železný talizman prináša pästiarovi šťastie?

internet

Chuck Norris nepotrebuje internet... vie ho celý naspamäť!

Kto by ho nepoznal?! Legendárny texaský jazdec Cordel Walker, ktorý dokáže urobiť spomalený kop z otočky, a tak odrovnať protivníka, je určite idolom mnohých! Ženy ho milujú, muži ho milujú a on si je toho vedomý! Dobrý, lepší, najlepší, Chuck Norris!!!

MERY =)

Chuck Norris dokáže páliť mravce lupou. V noci. Chuck Norris je prvý človek, ktorý porazil betónovú stenu v tenise. Slzy Chucka Norrisa liečia rakovinu. Škoda, že nikdy neplakal. Keď Chuck Norris robí zhyby na hrazde, nedvíha sa. Sťahuje zemeguľu dole. Chuck Norris raz zjedol tortu skôr, ako mu stihli povedať, že v nej bola striptérka. Chuckov kop z otočky je preferovaná forma popravy v 16 štátoch. Bermudský trojuholník bol pôvodne štvorec, kým Chuck neodkopol jeden roh. Chuck Norris pri bowlingu nemusí dávať strike, keď trafí prvý kolok, ostatné omdlejú strachom. Chuck Norris dokázal, že sme vo vesmíre sami. Pred jeho prvou vesmírnou expedíciou sme neboli. Chuck Norris spí v noci pri svetle. Nie žeby sa bál tmy, ale tma sa bojí Chucka. Chuck Norris raz prežil samovražedný atentát. On bol atentátnik. Chuck Norris hral ruskú ruletu s úplne nabitou zbraňou. A vyhral. Chuck Norris nikdy neudrie dve muchy jednou ranou. Chuck Norris zabije všetky muchy jednou ranou. Keď sa Chuck Norris narodil, jediný, kto plakal v miestnosti, bol doktor. Nikdy sa nedotýkaj Chucka Norissa. Chuck Norris vyhral v zápase 1:1 s Jordanom. Na nohách mal potápačské plutvy a v rukách kebab. Chuck Norris vie stlačiť ctrl+alt+del jedným prstom. Chuck Norris bol kamikadze pilotom. 12 -krát. Chuck Norris si vie obuť ľavú topánku na pravú nohu. MacGyver vie urobiť zo zápaliek most. Chuck Norris vie urobiť z MacGyvera zápalky. Chuck Norris dokáže odniesť kreslo, na ktorom sedí. Chuck Norris vie zabiť človeka kopom z otočky. Cez telefón. Na konci dielu Walker: Texas Ranger nebeží zoznam hercov, ale zoznam úmrtí počas nakrúcania. Keď Arnold v prvom Terminátorovi hovorí "Ja sa vrátim", myslí tým, že ide požiadať Chucka Norrisa o pomoc. Keby bol Chuck Norris na Titanicu, tak by ten ľadovec rozkopal. Z otočky.

Zdroj: internet

KOCKY 21 Keď ho nosí v rukavici.

stalo sa...

22.-23. novembra sa konala celoslovenská súťaž mladých moderátorov – Sárova Bystrica. Košický kraj na nej reprezentovali Zuzka Navrátilová z 1. C a Anka Činčárová z 1. F.

Ako sa nám darilo sa dočítate v ďalších riadkoch. Pred celoslovenským kolom sme spolu s ďalšími (viď foto) absolvovali 3-dňovú tvorivú dielňu na Šírave s nemenovaným oteckom jednej z nás, s ktorým sme si neustále vymieňali názory. Dal nám dosť zabrať, ale my sme to zvládli a večer sme si už na hoteli užívali.

Zabehli sme na susedný hotel na svadbu a najedli sa skvelých svadobných koláčov. Aj napriek tomu sme na krajské kolo prišli dostatočne pripravené, vyhrali sme a obidve sme postúpili do

celoslovenského kola. Do Bystrice sme sa veľmi tešili, lebo sa o nej hovorí, že je to najkrajšie slovenské mesto. Ubytovaní sme boli vo Vý-skumnom ústave chovateľov oviec a kôz na Slovensku (aj s patričným zápachom).

Mali sme prípravný seminár, skúšali sme si mikroporty, veľmi obľúbenú prácu s kamerou a rozdelili

nás do skupín. Súťažilo sa v 4

disciplínach: rozhovor, reklama, vlastná relácia a spravodajský text.

Prvou cenou bolo štipendium vo výške 71 000 na moderátorskej škole

v Bratislave a víťaz bol pozvaný do rádia Regina. Súťažili sme 22. Tréma z nás vďaka skvelej atmosfére rýchlo opadla. Tento rok sme síce neobsadii žiadne miesto, ale na to, že sme na tejto súťaži boli po prvýkrát a boli sme najmladšie, tak sme si určite hanbu neurobili. Veľká vďaka patrí pani profesorke B. Porvazníkovej, ktorá sa nám už od septembra venovala a trpezlivému ockovi, ktorému sme dávali silné kvapky.

A aj keď to Stredoslováci východniarom tento rok natreli, na budúci rok im to určite vrátime.

ZUZKA A ANGIE

22 KOCKY Je to naj-naj-naj a končí sa to na fil. Čo je to?

info

Poznáme to všetci. Posledná hodina, vízia dlhého radu na obed a pani profesorka je zahĺbená do dlhého monológu o meta-bolizme sacharidov. Hrôza, že? Uznávam, desivá pred-stava.

V tomto prípade sa budem zaoberať hlavne chémiou. (Hádam všetci nechceme byť právnici a ekonómovia. Klobúk dolu pred osôbkami zaujímajú-cimi sa o umenie.☺

Nikoho určite ne-baví bifľovanie prvkov, nezmyselné názvoslovie, nekonečné vzorce, nehovo-riac o písomkách či testoch (labáky nerátam, keďže na tých je občas sranda☺). Ale to je škola. No občas sa objavia i zaujímavé momen-ty, kedy nejde len o suché omieľačky. Janka je živým príkladom toho, ako sa s chémiou nielen zabaviť, ale možno si aj zabezpečiť budúcnosť☺.

„Raz sa mi dostal do rúk jeden článok. O chémiu sa zaujímam už dlhšie, a tak som si ho pre-listovala. Dosť som bola šokovaná z toho, že sa nie-čo podobné robí (V mate-matike a fyzike sú koreš-

pondenčné semináre. Ale v chémii?) Ukázala mi to pani profesorka, ale aj keď ma to zaujalo, v prvom momente som veľmi nebola nadšená. (Času málo, po-vinností veľa.) Ale nedalo mi. Ešte viac ma potom prekvapil štýl, akým boli zadania formulované. Úlo-hy vsadené do jednoduché-ho príbehu v žartovnej forme. Dej, ktorý sa zaobe-rá bežnými problémami študentov – teenagerov zaujal i pobavil.“ Úlohy, ktoré nemali so školskou chémiou nič spoločné, za-brali pár hodín pri nete. Riešitelia boli rozdelení podľa ročníkov, čiže sa to dalo zvládnuť bez nejakých väčších problémov. Ak nejaké boli, nebol problém zbehnúť za pani profesor-kou. Všetky úlohy boli roz-delené do 4 oblastí: vše-obecná chémia, fyzikálna chémia, organická chémia, biochémia a boli v 3 ko-lách. Na každé kolo úloh bol mesiac na vyriešenie.

„Osobne som od toho nič veľké nečakala, iba ak očko u pani profe-sorky☺. Ale na moje pre-kvapenie som bola pozvaná na sústredenie do Bardejo-

va. (Aby som nezabudla, všetky výdavky hradila fakulta v Bratislave.) Mô-žem sa pochváliť perfekt-ným výletom, kde som spo-znala super ľudí s rov-nakými záujmami z rôznych kútov Slovenska, s ktorými si píšem doteraz, videla som prekrásne okolie Bardejova (túry boli na dennom po-riadku.☺)“

Každý večer sa ko-nalo posedenie pri ohníku, kde sa diskutovalo aj o budúcnosti.) Samozrejme, boli i nejaké prednášky (no na ne nezostávalo veľa ča-su☺). Prednášali študenti vysokých škôl, ktorí repre-zentujú Slovensko na me-dzinárodných súťažiach a samozrejme profesori z fakulty UK v Bratislave. (Znova išlo o hravú formu pri PC.)

„To najlepšie však nakoniec, ak nezbabrem maturity, mám tam rezer-vované miestečko, čiže ma prijali na ich fakultu ako budúcu možnú (ak dovtedy sama nezmením názor) študentku. Dobré nie?☺“ Ak aj vy chcete zažiť niečo podobné, neváhajte:) a učte sa chémiu.“

JANE, MELL

KOCKY 23 Sovietsky zväz, aby ho šľak trafil.

rozhovor rozovor

Každý z nás má ne-jakú záľubu, ktorej sa rád a naplno venuje. Inak na tom nie sú ani naši profesori. Čomu sa venuje (a čomu by sa chcela venovať) a aký má vzťah k umeniu nám prezra-dí pani profesorka Slávka Pasuľková. Kocky: „Ja som o vás po-čul, že pekne kreslíte. Je to pravda?“ S. P.: „Neviem, či je to pravda. Považujem sa za amatéra, ktorý sa stále učí. Momentálne sa najviac venujem maľovaniu na hodváb. Lákajú ma však aj iné techniky. Kocky: „Ako ste sa k tomu dostali? Máte to v rodine?“ S. P.: „Dalo by sa povedať, že áno. Otec dokonca učí technické kreslenie, no to ma neoslovilo. K umeniu ma viedli moja stará mama a mama. Veľa sme spolu čítali, spievali, kreslili.

Kocky: „Snažili ste sa svoj umelecký talent nejako rozvíjať?“ S. P.: „Slovesnému umeniu sa venujem dlhšie ako vý-tvarnému – asi od piatich rokov. Moja mama v tom čase u nás doma pripravova-la recitátorov na rôzne súťa-že. Ja som ich ticho pozoro-vala a po ich odchode odrecitovala pre mňa najza-ujímavejšie pasáže. Mama ako správny rodič a pedagóg túto moju schopnosť podpo-rovala. Od 2. ročníka na ZŠ som sa začala intenzívne venovať umeleckému pred-nesu. Ukončila som literár-no-dramatický odbor v ZUŠ, chodila na rôzne súťaže. V Dolnom Kubíne som sa niekoľkokrát stretla so zaujímavými ľuďmi – spisovateľmi, režisérmi, moderátormi, hercami. Som rada, že pred 2 rokmi som znova mohla precítiť skvelú atmosféru Hviezdoslavovho Kubína – tentoraz už ako pedagóg s Martinom Švár-nym. Dúfam, že to nebolo naposledy. Veď v našej ško-

le sme vždy mali šťastie na výborných recitátorov. Ma-liarstvo je vraj poézia bez slov, asi preto ma nedávno oslovil aj tento druh umenia. Tieto sklony som v sebe objavila stretnutím s man-želmi Niklasovcami, ktorí majú v Michalovciach aj predajňu s umeleckými potrebami. Dvakrát ročne organizujú víkendové kurzy maľovania a ja som šťastná, že sa ich pravidelne zúčas-tňujem. Cenné rady a skúse-nosti potom môžem odo-vzdať aj zverencom vo výtvarnom krúžku a vlast-ným dcéram. Kocky: „Okrem toho, že rada maľujete, vediete aj recitačný krúžok. Napĺňa vás to? S. P.: „Asi mi dajú recitátori za pravdu, keď poviem, že pri práci s nimi je najnároč-nejšie vybrať vhodný text. Ten často spoznáte tak, že po jeho prečítaní sa k nemu znova chcete vrátiť, máte chuť ho znova „prežiť“. Preto je veľmi dôležité veľa

24 KOCKY Visí to na stene a plače. Čo je to?

rozhovor

čítať, často nielen knihy, ale aj recenzie na ne. Keď už správny text nájdete, mali by ste sa s ním vedieť „po-hrať“, niekedy ho aj zoškr-tať, skúšať rôzne tempo, rytmus, melódiu, správne narábať s pauzami, skrátka vložiť do hotového diela ďalší - svoj rozmer a vdých-nuť mu tak život. Kocky: „Myslíte si, že aj v nás, študentoch GPH, sa dajú prebudiť umelecké vlohy?“ S. P.: „Veľký talent - to je vraj len veľká trpezlivosť a tá sa dá prebudiť v každej životnej etape. Sama sa na to spolieham – kedysi som sa učila hrať na gitare a dúfam, že sa k tomu ešte vrátim. F. Schiller tvrdil, že umenie sa venuje radosti a niet vzácnejšej úlohy ako obšťastňovať ľudí. Škoda, že to takto nevnímajú nie-ktorí prváci. Estetiku skôr chápu ako nutné zlo, ale po roku sa to, dúfam, zmení. Umeniu sa oplatí venovať minimálne preto, že vás skrášľuje a bráni vám byť zlými.“

ANDY

KOCKY 25 Stratený horolezec.

info

Zdá sa ti to ne-

možné? Aj mne sa to zdalo. Avšak dnes je to skutočnos-ťou. Príležitosť čaká aj na teba, len sa jej musíš chy-tiť.

Prečo študovať v Anglicku?

Pri výbere vysokej

školy sa každý musí zamys-lieť nad svojou budúcnos-ťou. Uplatnenie je to, čo mnoho vysokoškolákov hľadá po ukončení vysokej školy. Mnoho vysokoškolá-kov sa snaží uplatniť svoje vzdelanie na Slovensku a keď majú problémy nájsť si prácu alebo sú slabo ohod-notení, snažia sa nájsť uplatnenie v zahraničí. Nie-ktorým sa tam podarí nájsť si prácu vo svojom odbore, ale väčšina si nájde prácu, v ktorej im je vysoká škola na nič.

Pôžička od vlády

Vedel som, že

s anglickým titulom budem mať väčšie uplatnenie v zahraničí. Avšak možnosti

sa núkajú aj tu na Sloven-sku, a to v zahraničných firmách, ktoré ovládajú veľkú časť nášho priemyslu. Ďalší rozhodujúci faktor je finančné ohodnotenie. Po vyštudovaní vysokej školy je priemerný nástupný plat v Anglicku okolo 1600 libier (75 tisíc Sk) mesačne. Pomyslíte si, že najprv člo-vek potrebuje mať peniaze na to, aby zaplatil vysokú školu v Anglicku a až potom môže premýšľať nad zárob-kom.

V skutočnosti ne-musíte zaplatiť žiadne pe-niaze, money či ďengy za školu. Ako? Jednoducho príjmete pôžičku od britskej vlády na zaplatenie školné-ho. Táto pôžička sa poskyt-nuje všetkým občanom Európskej únie. Výhoda pôžičky je v tom, že ju ne-musíte splácať až pokiaľ neukončíte vysokú školu a nenájdete si prácu s PLATOM vyšším ako 60 tisíc Sk na mesiac. Pri dos-tatočnom šetrení by ste boli schopní splatiť celú pôžičku aj za tri roky. Možnosť pracovať popri škole je

jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa rozhodol štu-dovať v Anglicku. Vďaka práci som finančne nezávis-lý od svojich rodičov. Kto chce, dokáže tu aj popri škole ušetriť. Kreativita sa cení

Zo skúseností

viem, že anglo-americký systém výučby je niečo pre kreatívnych ľudí. Vlastný názor sa veľmi cení. Ak patríte do kategórie ľudí, ktorí neznášajú učiť sa na-spamäť alebo ústne skúša-nie, tak vysoká škola v Anglicku bude pre vás to pravé. Nebudete mať dôvod povedať „na čo mi toto v živote bude?” Tu neexis-tuje „vyletíš z jednej skúšky, nejdeš ďalej”. Záverečná známka je jednoducho súčet všetkých známok počas roka. Avšak to neznamená, že budete mať „leháro” celý rok. Budú vás zamestnávať rôznymi malými úlohami, ktorými vás pripravujú na budúcu profesiu. Po rozho-voroch so študentmi, študu-júcimi na slovenských vy-

26 KOCKY Je to zelené a skáče to. Čo je to?

info

sokých školách, môžem povedať, že slovenské školy kladú oveľa väčšiu záťaž na študentov než školy v Ang-licku.

Naša katedra orga-nizovala stretnutie vyučujú-cich s vybratými študentmi, kde vďaka názorom študen-tov sa posunulo odovzdanie jednej práce o mesiac. Tak-tiež sa nám prázdniny začali o týždeň skôr než bolo plá-nované, lebo škola chcela vyhovieť zahraničným štu-dentom, aby mohli odísť na vianočné sviatky skôr.

Nultý ročník štúdia

Pre zahraničných

študentov, ktorí necítia, že ich angličtina je dostatočne dobrá na štúdium, bol zria-dený tzv. nultý ročník – Foundation year. Počas tohto roku sa študenti venu-jú zdokonaľovaniu svojej angličtiny a získavaniu slovnej zásoby pre svoj odbor. Tento rok je taktiež dotovaný pôžičkou od brit-skej vlády.

Pýtate sa „no dob-re, chcem ísť teda študovať do Anglicka, ale na akú školu mám vlastne podať prihlášku?” Ja som si vy-bral svoju vysnívanú školu a o tej vám môžem niečo povedať. Volá sa Canterbu-

ry Christ Church Universi-ty. Je to britská štátna uni-verzita, ktorá nedávno zís-kala 14. miesto za najlepšie umiestnenie absolventov v praxi a taktiež sa umiestnila v rebríčku najvyššej dosiah-nutej priemernej mzdy ab-solventov na vynikajúcom 35. mieste spomedzi 162 inštitúcií vyššieho vzdelá-vania vo Veľkej Británii. Na škole študuje okolo 14 tisíc študentov. Ja študujem Bu-siness studies with Human Resource management, teda obchod a personálny manažment. Škola ponúka rôzne špecializované odbory ako je účtovníctvo, umenie, kriminalistika, médiá, hud-ba, bioveda, enviromentálna biológia, politológia, sociál-na práca, informatika, peda-gogika, manažment športu a oddychu a mnoho iných odborov. Škola ponúka viac ako 1000 študijných odbo-rov, ktoré je možné nájsť na webovej stránke školy www.canterbury.ac.uk.

Vyučovacie hodiny ako pracovné porady

V triede je okolo

20 študentov. Stoly sú často umiestnené do kruhu, čo vytvára dobrú atmosféru. Vyučujúci používajú pri výučbe Powerpoint prezen-

tácie. Vždy sa pracuje s textom. Študenti majú prie-stor na prečítanie nejakej prípadovej štúdie a potom nasleduje diskusia, kde vyjadrujú svoje názory a precvičujú si porozumenie textu a problematiky. Pracu-jeme v skupinách, čo robí vyučovanie oveľa zaujíma-vejším. Vyučovacie hodiny sa ani nezdajú byť ako ho-diny. Mne pripadajú skôr ako pracovné porady. Na škole je non-stop prístup na internet. Taktiež knižnica je veľmi moderne zariadená.

Internát...

V areáli univerzity je študentský bar a diskoté-ka. Pre zahraničných štu-dentov bol zriadený Interna-tional office, ktorý ma za úlohu pomáhať zahraničným študentom. Zahraničným študentom škola poskytuje grant 800 libier ročne ako finančnú výpomoc. Na in-ternáte má každý študent samostatnú izbu a na 4 štu-dentov pripadá jedno sociál-ne zariadenie a kuchyňa. Tento internát je však veľmi drahý. Cena sa pohybuje od 17 tisíc korún mesačne a vyššie, závisí od veľkosti izby a či má izba samostatné sociálne zariadenie. Preto

KOCKY 27 Vojak na diskotéke.

info

odporúčam študentom, aby sa snažili nájsť si súkromné ubytovanie, čo nie je až taký problém a je to oveľa lac-nejšie. Priemerná cena za nájom je 13 tisíc korún na mesiac. Ak si študent nájde prácu, tak by nemal mať problém pokryť všetky náklady. Keďže sa univerzi-ta nachádza v turistickom meste, je tu veľa pracovných príležitostí v sektore služieb a stravo-vacích zariade-niach.

Mesto Canterbury

Je to v prvom rade

študentské mesto. Z počtu 60 tisíc obyvateľov je 30 tisíc vysokoškolákov a to vďaka trom univerzitám, ktoré sa tu nachádzajú. Or-ganizuje sa tu mnoho akcií pre študentov. Ako študenti budete pravdepodobne uby-tovaní blízko pri centre a od centra je to na univerzitu iba 10 minút. To veľmi uľahču-je život. Nočný život je tu tiež veľmi zaujímavý vďaka študentom a turistickému ruchu. Jedna z hlavných turistických atrakcií je veľ-kolepá katedrála. Okolo centra mesta sa nachádzajú zvyšky hradieb, ktoré posta-vili ešte starovekí Rimania. Mesto sa nachádza 2 hodiny

od Londýna a hodinu od Lamančského prieplavu a asi tri hodiny od Paríža. Takže je tu dostatok príleži-tostí na cestovanie.

Trochu o ľuďoch…

Keďže na škole je

mnoho študentov z celého sveta, tak sa nebudete cítiť ako cudzinec. Tento rok škola prijala okolo 50 Slo-vákov. Zvláštne, ale väčšina Slovákov študuje Business s marketingom alebo turiz-mom. Všetci Slováci sú k sebe milí, lebo si cenia, že tu majú svojho krajana. Atmosféra je tu veľmi pria-teľská a Angličania nie sú vôbec chladní, ako sa o nich hovorí. Skúsenosť, ktorú človek získa životom v zahraničí, sa nedá finančne ohodnotiť. Je to investícia do budúcnosti.

Podmienky prijatia Študenti, ktorí štu-

dovali minimálne jeden rok v anglicky hovoriacej kraji-ne, sú prijatí bez pohovoru. Škola akceptuje aj rôzne certifikáty z angličtiny ako možnosť byť prijatý bez pohovoru. Študenti, ktorí nemajú nič z uvedeného budú musieť

absolvovať jazykovú skúšku z angličtiny.

Ak zvažujete štú-

dium v zahraničí, tak vám odporúčam kontaktovať agentúru Interstudy www.interstudy.sk, ktorá mi veľmi pomohla pri vybavo-vaní tejto školy a úplne bezplatne.

Ak je niečo, v čom by som vám aj ja mohol pomôcť, tak mi môžete poslať e-mail na adresu ivankuma1234@yahoo.com alebo ma môžete kontakto-vať cez ICQ 191750772.

Nebojte sa snívať o

svojej budúcnosti a nech vás názory ľudí okolo vás ne-obmedzujú. Avšak sny sa neplnia ľahko a ak sa raz rozhodnete ísť za zmyslupl-ným snom, bude to stáť istú námahu, ale o to viac si to budete ceniť. Výber vysokej školy je dôležitý a rozhodu-júci moment vášho života. Preto zvážte všetky možnos-ti. Hľadajte niečo, čo vás bude baviť, ale zostaňte pri zemi. Želám vám veľa úspe-chov.

IVAN KUZMA

28 KOCKY Viete, aké povolanie je rozšírené v okolí Černobyľu?

rozhovor

Kocky nie sú len

záležitosťou študentov, ale zaujíma nás názor aj profe-sorov a zamestnancov Gé-peháčka, čiže našej Alma mater... Rozhodli sme sa teda, že sa opýtame aj na názor ľudí zamestnaných na gymnáziu a tou najdôle-žitejšou otázkou (okrem iného) je predsa, čo si mys-líte o Kockách? :) Tentok-rát sme oslovili pána profe-sora J. Bodnára. Kocky: „Čo ste vyštudova-li?“ J. B.: „Vyštudoval som Prešovskú univerzitu, peda-gogický odbor - náboženská a etická výchova.“ Kocky: „Prečo ste si vybrali práve tento odbor?“ J. B.: „Tu stačí jednoduchá odpoveď, ktorá to všetko vystihuje. Tento odbor som vyštudoval práve preto, lebo ma to baví.“ Kocky: „Ako dlho sa venu-jete svojej profesii a ako dlho už pôsobíte na našej škole?“

J. B.: „Učeniu sa venujem 6 rokov, z toho 5 rokov učím na Gymnáziu Pavla Horova a popri tom učím aj na IV. Základnej škole. Viac mi však vyhovuje prostredie gymnázia, predsa sú tu len starší študenti, viac inteli-gentnejší, naopak si myslím, že na základnej škole by sa viac na tento predmet hodila žena ako vyučujúca, ktorá sa dokáže s deťmi viac hrať, nosiť im rôzne obrázky a podobne.“ Kocky: „Čítate školský časopis Kocky?“ J. B.: „Pravdupovediac ho nečítam vôbec. Avšak si myslím, že takéto školské časopisy pomáhajú v rozvoji študentov a aj samotnej školy, mapujú školský život. Na západe sú takéto časopi-sy bežnou vecou.“ Kocky : „Čo čítate?“ J. B.: „Som veľký fanúšik internetu, keď si chcem niečo prečítať, tak okamžite surfujem po rôznych strán-kach. Okrem toho si prečí-tam časopisy ako sú Zrno alebo Velo.

Mojou záľubou je aj čítanie literatúry faktu.“ (Pre tých, čo o niečom takom ešte nepočuli, časopis Zrno je kresťanský týždenník a Velo je zas mesačník pre ľudí so záujmom o bicykle.) Kocky: „Máte nejakú ob-ľúbenú rubriku, ktorú si v časopise nalistujete ako prvú?“ J. B.: „Ani nie, ale ak ma niečo zaujme, tak je to urči-te technika PC a technika MTB.“ Kocky: „A čo bulvár?“ J. B.: „Bulvár nečítam vô-bec, pretože si osobne mys-lím, že to nemá ani význam. Je to častokrát polopravda a túto dilemu, či je to alebo ono pravdivé, sa mi nechce riešiť. Koho zaujíma, kde takzvané celebrity nakupujú a za koľko? Mňa isto nie“. Ďakujeme za rozhovor.

NF

KOCKY 29 Trávorubač.

rozhovor

Milé študentky

a študenti, usilovní žiačiko-via, vy naše usilovné včelič-ky, okrasa gymnázia, len pre Vás v dnešnom čísle otvárame novú rubriku! Ako ju predstaviť.... profe-sori nám veľmi radi po-skytnú svoje fotografie zo školských čias, aby ste sa vy... ☺ okrem iného☺ po-kúsili uhádnuť, kto je na obrázku.

ZNAMENIE: kozorožec OBĽÚBENÁ FARBA: čierna, červená NAJŠKOLSKÁ AKCIA: Valentínsky ples NAJMUČIVEJŠÍ PRED-MET: fyzika K: „Koľko rokov učíte na GPH?“ ?: „Momentálne je to už šiesty rok a rok predtým som pôsobil na VI. ZŠ.“

K: „Profesor(ka), s ktorým (ktorou) si najlepšie rozu-miete?“ ?: „Je ich viac... snažím sa však o to, aby som si rozu-mel so všetkými dobre, ale konkrétne spomeniem pána profesora Hirjaka a pána profesora Starjáka, s ktorým sme bývalí spolužiaci zo strednej školy.“ K: „Profesor(ka), ktorý vám bol najbližší ako štu-dentovi?“ ?: „Pán profesor V. Hirjak.“

K: „Vaša najhoršia vlast-nosť?“

?: „Musím sa priznať, že je to ješitnosť... v niektorých momentoch.“ (...ups, odpo-rúčanie: Nečítajte Komentár REDAKTORKY!) K: „Najobľúbenejšia slad-kosť?“ ?: „Nie som prieberčivý... ale najradšej mám čokoládu AERO.“ (toto je pre vás,milí študenti, dobrý typ ...hihi) K: „Najobľúbenejšia kni-ha?“ ?: „V. E. Frankle: Napriek všetkému, povedať životu áno.“ (odporúčam zaujímavejšiu literatúru: Napriek všetké-mu, povedať študentovi: „Áno, dávam ti jednotku.“) K: „Nezabudnuteľný záži-tok zo školských čias?“ ?: „Viaže sa k hodinám nemeckého jazyka, kde bola taká...uvoľnená atmosféra... (ťažký vzdych)... spomínam si na jeden konkrétny prí-pad, kedy pani profesorka priniesla magnetofón a ne-vedela ho zapnúť... a ja... som jej nahovoril, že ak ho dá pod tečúcu vodu, určite pôjde...“ (po tomto desivom

30 KOCKY Viete, prečo sa o mládeži hovorí, že sú ako zajace?

stalo sa...

priznaní som chcela vstať a odísť...ale je potrebné uctiť si pamiatku magneto-fón!)☺ K: „Niečo, o čom ste pre-svedčený, že by ste nikdy nezvládli?“ ?: „Skok s padákom!“

Ani jeden deň nie je celkom obyčajný. Každý jeden je niečím výnimočný a 10. október okrem iného je výnimočný aj tým, že je Medzinárodným dňom duševného zdravia.

S úmyslom dostať do povedomia potrebu sta-rostlivosti o duševné zdra-vie, ktorému by sa mala prikladať práve taká vážnosť ako tomu fyzickému, sa koná v spolupráci so zdru-žením INTEGRA pod

K: „Čo je Vaša Achillova päta?“ ?: „Ťažko sa mi odpovedá na túto otázku☺ ...ale, ak by som mal byť úprimný, tak sú to inteligentné študent-ky....“ (smiech☺) (aaach jaaaj... my ostatní môžeme len v kútiku duše snívať o tam, že sa raz dostaneme na Vašu pätu☺). záštitou nezábudiek zaují-mavá akcia. Krehkosť nezá-budky symbolizuje zraniteľ-nosť ľudskej duše, preto kúpou tohto kvietku ste mohli prispieť na pomoc ľuďom trpiacim duševným ochorením.

V zbierke pomáhali mnohí dobrovoľníci, medzi nimi aj naši študenti 2.F a 2.D. Tí sa zúčastnili fil-mového predstavenia „Žiť sa musí“, ktoré sa týkalo tejto problematiky a takisto

K: „Zažili ste na strednej prvú lásku?“ ?: „Zažil... ale bolo to len jednostranné...“ (odkaz pre pána profesora :druhá strana nevie, o čo prišla! ...taaak a som bližšie k päte ☺☺☺)

PALEČEK, 3.B Pán profesor, myslíme na Vás a prajeme skoré uzdra-venie. sú zapojení do projektu so spoločnosťou INTEGRA, ktorá ma za úlohu odstrániť predsudky voči duševným chorobám.

Zbierka sa usku-točnila v dňoch 10.-12.10. a 12 študentom z tried 2. D a 2.F, by sme chceli vzdať hold, že robia niečo pre iných na úkor svojho voľné-ho času a bojujú za tých, ktorí to naozaj potrebujú. Ďakujeme.

ZIKA

KOCKY 31 Lebo ich zaujíma len sex a tráva.

stalo sa...

Piatok v škole sme

sa cez každú jednu prestáv-ku i počas hodín rozprávali o tom, čo si so sebou vez-meme a ako sa oblečieme do Slovenského raja. Na túru sme sa veľmi tešili, a tak sme uvažovali, čo nás to tam vlastne čaká. Zraz pred školou bol o 6:45. Veľmi nám to nevy-hovovalo, ale ani skoré ranné vstávanie nás neodra-dilo. Boli sme ešte stále plní elánu a nadšenia. Postupne sme sa všetci zišli, vrátane pánov profesorov. Nasadli sme do autobusov, v ktorých už šoféri netrpezlivo čakali na to, kedy budú sedadlá obsadené a oni naštartujú a vyrazia vpred. Cesta trvala približne dve hodiny, teda na mieste činu sme sa ocitli zhruba o 9:20. Keď sme došli, na

želanie pána profesora J. Sibala sme si urobili spo-ločnú fotku a potom sme sa pomerne rýchlym krokom pustili po chodníkoch krás-nej prírody. Naša túra vyzerala takto: Išli sme cez Čingov, pozdĺž Bieleho potoka, popod Tomášovský výhľad, cez Sokoliu dolinu, kde sme mali možnosť vidieť štyri nádherné vodopády, z kto-rých bol najvyšší Zábojový vodopád, 75m. Keď sme konečne vyšli hore, mohli sme si oddýchnuť pri jednej poľovníckej chate. Ďalej, Glátskou cestou, cez Vtáčí hrb, sme sa dostali na Kláš-torisko, ktoré bolo mimo-chodom naším cieľom. Nachádzala sa tam krásne rozsiahla lúka, kde sme si unavení ľahli do trávy. Kto bol hladný, najedol sa a kto

jedlo nemal, ten mal mož-nosť niečo si kúpiť v horskej chate. Väčšinou sme si ku-povali len vodu, pretože cesta bola namáhavá a vyčerpávajúca. Jedlo a voda boli pre nás teda najlepšími spoločníkmi. Väčšina z nás bola hladná, ale nikto nestresoval ☺. Pán profesor nám predsa sľúbil zastávku v levočskom HOT - POT-e. Nestihli sme ani poriadne začať prežúvať jedlo a už nás naháňal so slovami: „Žiaci, veď viete, kedy máte autobusy do Michaloviec.“ Z tejto túry sme si domov doniesli mnoho neopakovateľných zážitkov a v hlave veľa obrazov fas-cinujúcej prírody.

ANN

32 KOCKY Čo vznikne skrížením kengury a ježka?

rozhovor

V týchto Kockách si

zas a znova môžete prečítať o niekom bývalom, ale úspešnom...

Kto sa tiež neraz pokúšal predierať cez náš nikdy neutíchajúci dav na chodbách. A ak viete dobre čítať, mohli ste zaregistro-vať, že je to tentoraz Jana Šlinská, opäť redaktorka z Kociek, nezabudnuteľná hlavne svojimi článkami o hudbe. Teraz študuje žur-nalistiku na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. Kocky: „ Ako sa vyvíjal tvoj pohľad na GPH od prvého až po štvrtý ročník?“ Jana: „GPH som vnímala ako miesto, kam nemusím, ale predovšetkým chcem chodiť. Takže po celé štyri roky som bola rada, že som rada. Rozdiel bol asi len v mojom vnímaní uče-nia, nie GPHačka. Jasné, že najviac som sa učila asi v tých prvých ročníkoch a najmenej paradoxne vo štvrtom. Už to snáď teraz môžem povedať, že takmer celý akademický týždeň

som sa slnila na dvore s Matkinom v ruke.“ Kocky: „Ako sa ti zvykalo na GPHácky život?“ Jana: „Do školy som chodi-la rada, takže som si dosť rýchlo zvykla aj na skoré vstávanie. Štyri roky som vstávala o 04:45, keďže som z ďaleka. Inak som Gphácky život veľmi nevnímala...“ Kocky: „ Čo ti najviac z nášho gymnázia utkve-lo v pamäti?“ Jana: „Najviac mi utkvelo v pamäti ranné kávičkovanie

pri skrinkách so spolužiač-kami... tam sme perfektne porozoberali všeličo, od toho, čo sa komu snívalo, až po to, kto čo pokazil v Su-perStar...“ Kocky: „Aké predmety si obľubovala a naopak ne-mala rada a prečo?“ Jana: „Nemala som rada klasicky matiku, fyziku, chémiu...lebo ma to abso-lútne nebavilo a nezaujíma-lo. Asi najradšej som mala literatúru, keďže rada čítam a dosť sa o ňu aj zaujímam, plus perfektná profka-

KOCKY 33 Skákajúci kaktus.

rohovor

S.Pasuľková. A ešte jazyky-anglina a nemina, tie boli tiež fajn...“ Kocky: „Ako každý študent, určite si aj ty mala niekto-rých profesorov radšej, lepšie si s nimi vychádzala, viac komunikovala... Môžeš nám povedať, ktorí to boli a prečo?“ Jana: „Najradšej som mala S. Pasuľkovú, Ľ. Suškovú a J. Lajčáka, lebo boli dobrí ako profesori a rozumela som si s nimi. A ešte J. Kertisovú, skvelá angličti-nárka.“ Kocky: „Za čím/kým ti je najviac smutno?“ Jana: „No asi za tou troji-cou profesorov, plus za spolužiakmi a kamarátmi, ale keďže som s nimi stále v kontakte, tak je to ok.“

V tomto čísle Ko-

ciek som spojila príjemné s užitočným a položila nie-koľko otázok profesorke RNDr. Andrei Hajnikovej, ktorá na našom gymnáziu ešte len začína. Aj týmto rozhovorom ju chcem sr-dečne na GPH privítať ☺

Kocky: „Na čo v súvislosti s GPH určite nezabudneš?“ Jana: „Na skvelé retro parties, na chaty, na rôzne hlášky profesorov a spolu-žiakov...“ Kocky: „Rozdávaš svoje postrehy a názory na hudbu aj teraz, možno prostredníc-tvom niečoho iného? Zme-nil sa tvoj postoj k týmto veciam?“ Jana: „Neviem, či by sa dalo povedať, že rozdá-vam...mam svoj blog, tam píšem predovšetkým o hud-be. A môj postoj k hudbe sa veľmi nezmenil, stále mám svoje obľúbené veci, len sa mi trošku vďaka istým ľu-ďom rozširujú obzory...“ Kocky: „Daj našim študen-tom radu, ako úspešne prejsť touto školou.“ Kocky: „Ako si spomínate na svoje školské časy?“ A. H.: „ Boli to roky poho-dy, bezstarostnosti a aj zá-bavy, vlastne so všetkým, čo k tomu patrí. Mám mnoho milých spomienok. Kama-rátstva, ktoré počas GPH vznikli trvajú dodnes, aj keď

Jana: „No asi sa musia sem-tam aj učiť...a hlavne nebrať zlé známky príliš vážne, sú to len známky...“ Kocky: „V tejto odpovedi môžeš napísať čo len chceš - nejaký odkaz, poďakova-nie, varovanie... =) hociko-mu a hocikam...“ Jana: „No asi by som chce-la poďakovať tým ľuďom, vďaka ktorým som prežila tie štyri fakt pekné roky na GPH. Pre nedostatok prie-storu menovať nebudem: )“ Za redakciu ďakujem Jane, že si našla čas a odpovedala na naše otázky. Prajeme jej veľa úspechov v škole.

MYA

sa už stretávame so svojimi rodinami a máme celkom iné starosti, no väčšinou príjemné. Práve tohto roku v jeseni sme mali pomaturitné stretnutie bývalých žiakov 4.E „už“ po 15-tich rokoch.“ Kocky: „Kde všade ste štu-

34 KOCKY Aký je rozdiel medzi šampónom a debilom?

rozhovor

dovali?“ A. H.: „Navštevovala som IV. ZŠ v MI, potom som bola študentkou tohto gym-názia. Mojim triednym profesorom bol pán M. Želinský. V roku 1992 som zmaturovala (slovenčina, nemčina, biológia, chémia) a nastúpila na VŠ v Koši-ciach a to PF UPJŠ odbor biológia-chémia. Skúšala som šťastie aj na zubarine, tam sa to nepodarilo, tak som zostala pri mojej druhej voľbe vysokej školy – peda-gogická fakulta.“ Kocky: „Ako si zvyká-te na tejto škole?“ A. H.: „Celkom si zvykám a to aj vďaka kolegom, ktorí ma prijali – aspoň ja mám ten pocit – milo, ka-marátsky, s ochotou pomôcť a poradiť ako začínajúcemu pedagó-govi. To je niekedy veľmi veľa. Za to im patrí moja vďaka. V triedach, v ktorých učím je to tiež v poho-de. Myslím, že vychá-dzame dobre. Nemám nejakú negatívnu skúsenosť.“ Kocky: „Mohli by ste

nám povedať niečo o sebe, o svojich záľubách?“ A. H.: „ Záľub by aj bolo. No vzhľadom na to, že mám tri malé deti, nie je veľa času na záľuby. Všetok svoj voľný čas sa snažím veno-vať rodine. A ak si predsa nájdem chvíľku pre seba, rada si prečítam dobrú knihu či pozriem film, bavia ma práce okolo nášho domu a zo športu je to plávanie a lyžovanie.“ Kocky: „Čo by ste odkázali študentom?“

A. H.: „ Aby sa učili a pri-pravovali na každú vyučo-vaciu hodinu (smiech). No teraz vážne. Vravím, že som tu krátko na to, aby som mala niečo odkázať. No čo ma trošku mrzí a všimla som si, že sa nejako vytráca vzájomná úcta medzi žiakmi a profesormi, ale aj medzi študentmi navzájom. Zauja-lo ma, ako povedala bývalá pani profesorka tohto gym-názia pani A. Makovická v dokrútke k 85. výročiu založenia školy, že aj nie najlepšieho študenta sa

snažila vidieť ako osobnosť. Preto by ma potešilo, ak by sa táto GPH-rodina správala k sebe trošičku pozor-

nejšie a vnímavejšie

(hlavne jej mlad-ší a najmladší členovia). Azda to nie je až také ťažké. Ďakujem pani profesorke, že odpovedala na naše otázky.

MYA

KOCKY 35 Žiadny, obaja sú na hlavu.

postrehy

Ak si ešte dnes zakúpite vo vašom najmil-šom supermarkete 4 kg saloniek, nielen že urobíte váš najvýhodnejší nákup za posledné desaťročie, ale dokonca aj vďaka tomu budú vaše vianočné sviatky tie najkrajšie.

Aj takto by mohla znieť reklama, podľa ktorej si máme ísť všetci poobede kúpiť vianočnú náladu, sad-

núť na kolená Santa Clauso-vi a ozdobiť čerstvo zrúbaný stromček štyrmi kilami saloniek. Vskutku, nemám rada Vianoce... Presnejšie, nemám rada Vianoce ob-chodové, darčekové, po-hľadnicové, stromčekové a televízne...

Čoraz častejšie sa presviedčam o tom, že k riešeniu otázok nášho srdca pomáhajú deti. Tak napríklad: Asi pred

mesiacom netušiac, že by som sa mohla voľačo priu-čiť, posadila som si na kole-ná dieťa, s ktorým ma spája-jú nielen jeho nadšenie a veselý smiech zvončekov, ktorý tak milujem, ale najmä jeho, ako ja vravím, „via-nočné oči“. Podľa jeho želania som mu prečítala z detského časopisu roz-právku o Pinkym Bumovi. Dovolím si v krátkosti po-rozprávať, o čom to bolo.

Pinky Bum, tak ako ja, neznášal novodobé Viano-ce, preto v Štedrý večer odišiel zo svojho bytu na koniec mesta, kde ešte s dvomi kamarátmi, tiež hľadajúcimi Via-noce, našiel na zemi ležať ška-tuľu s dieťaťom, ktoré žiarilo

nevýslovným pokojom

a nádejou. Aj keď boli pobúre-ní tým, že niekto nechal v zime dieťa vonku len tak, všetci boli

36 KOCKY Čo vznikne skrížením svine a včely?

postrehy

v tej chvíli presvedčení o tom, že našli Vianoce. A aj keď to možno znie nelogic-ky, hneď si dieťa každý z nich vzal k sebe domov a každý z nich bol presved-čený o tom, že to tohto roku budú mimoriadne krásne Vianoce.

Táto, že vraj, roz-právka a dieťa v mojom náručí mi dali vtedy jedno-značnú odpoveď na to, čo znamenajú Vianoce. Takže, pýtam sa: Čo znamenajú Vianoce? Lietanie po ob-chodoch, vysvietené výkla-dy, vôňu ihličia alebo veľa veľa darčekov alebo niečo, čo som nespomenula? No, žolíka vám nedám a priateľ na telefóne práve vysáva, takže smola, musíte mi odpovedať sami. Ak sa na Štedrý večer, keď budete sami so sebou, pozriete pod košeľu a ešte o čosi hlbšie, do srdca a nájdete tam dieťa spiace v jasliach, potom si môžete vydýchnuť, lebo Vianoce pre vás nie sú viac ani obchodové, ani stromče-kové, ani darčekové, ale ozajstné, také, aké boli pred 2007 rokmi. Teda, ak sa vám niekedy stane, že vám Vianoce ujdú z duše, oblečte si, prosím, teplú vetrovku a choďte na koniec mesta hľadať to, čo vám už viac-krát zmenilo život a ja ručím

za to, že tam nájdete dieťa zabudnuté v škatuli, ktoré čaká na to, aby ste si ho práve vy vzali k sebe do-mov. A nepochybujem o tom, že potom sa aj vy zaradíte medzi ľudí s vianočnými očami. Medzi tých, ktorí sa neboja hľadať, lebo vedia, že putovanie ich naučí veľa. K tým, ktorých jediný pohľad vám povie, čo znamenajú Vianoce.

Ešte som vám chcela povedať, že nemusíte byť smutní z toho, že tieto chvíle prežívame len raz v roku, pretože podľa mňa a pre mňa: - sú Vianoce vtedy, keď si raz za čas uvedomím, že coolovejších ľudí som stret-núť nemohla, - pre mňa sú Vianoce vtedy, keď ľudia od smiechu ne-môžu dýchať, - Vianoce mám vtedy, keď nemusím nič hovoriť, a predsa je tomu druhému všetko jasné, - Vianoce sú vtedy, keď som svedkom existencie tých čudných ve-cí..., ako ich opísať, majú teplú pokož-ku, dýchajú a navrchu majú dve žiariace

svetielka...ako sa to len povie...do duše, hej, tak sa tomu hovorí, do duše. - skutočné Vianoce preží-vam, keď nevidím východi-sko, a predsa v neho dúfam. Moja nádej sú Vianoce.

Tak, len toľko som chcela. Takže, hor sa do Kauflandu na 4 kilá salo-niek. Aj keď by som bola rada, keby ste sa rozhodli inak.

A.K.

KOCKY 37 Sviňa, ale usilovná.

rozhovor

Rozhovor so sympatickým futbalistom a vychýreným kritikom jedál: Marošom Červeňákom ☺ K: Z akej školy si k nám prestúpil? M.Č.: „Prišiel som z gym-názia v Snine, kvôli futbalu, keďže MI postúpili do prvej ligy staršieho dorastu...“(to nás, samozrejme, neprekva-puje) K: Kde momentálne bývaš? M.Č.: „Bývam na futbalo-vom štadióne, kde so mnou bývajú aj ďalší dvaja futba-listi.“ K: Je podľa teba 3. B pria-teľská? M.Č.: „No jasné! Kolektív v pohode a pekné dievčatá!“ (poznámka: máte moje slovo ako študentky 3.B , že pri tejto odpovedi nebol použitý žiadny fyzický kontakt... aspoň zo strany Maroša.☺) K: Čo hovoríš na našich, a teraz už aj na tvojich, profesorov?

M.Č.: „V Snine boli viac... hmm.... prísnejší.“ (s týmto chlapcom nemám nič spo-ločné!!☺!) K: S čím si mal na tejto škole najväčší problém okrem toho, že po predchá-dzajúcej odpovedi budú na teba teraz asi profesori.... hmm... prísnejší?☺ M.Č.: „☺....nevyučoval sa tu španielsky jazyk, tak som sa rozhodol pre ruský. Mu-sel som však robiť komisio-nálne skúšky z dvoch rokov ruštiny, ale urobil som ich na dvojku.“ (najmúdrejších študentov a najkrajšie diev-čatá nájdete len v 3.B!☺) K: Aké úspechy si už mal so športom? M.Č.: „V deviatom ročníku sa náš tím zúčastnil turnaja v Nitre, kde sme postúpili na celoslovenskú súťaž... nakoniec sme skončili na piatom mieste, čo bol veľký úspech.“ K: Čo ti nevyhovuje v novej škole? M.Č.: Máte tu veľmi malú

jedáleň na takú veľkú ško-lu... a ani obedy mi nechu-tia.“ (ohohohoooo...tak po tomto ti Maroš odporúčam najať si osobného ochutná-vača☺) K: Prečo si prestúpil práve na naše gymnázium a nie na GĽŠ? M.Č.: „Neviem, ani som nevedel, že tu máte iné gymnázium, o všetko sa mi staral môj manažér...pán profesor I. Remák.“ (aha-aa... takže pani kuchárky... za manažérom... to on sem dotiahol toho kritika jedál... tak ale za tieto tajné info očakávam dupľu! ☺ ) K: Kto, alebo čo, ti najviac chýba v MI? M.Č.: „Spolužiaci a aj pria-teľka, ktorá je tiež zo Sni-ny...“ K: Ako sa zmenil tvoj vzťah s rodičmi? M.Č.: „Mám väčšiu voľ-nosť a nie sú na mňa takí prísni.“

PALEČEK

38 KOCKY Viete, čo je najnižšia rýchlosť?

postrehy

Určite ste vy, všetci

učeniachtiví študenti GéPé-Há, (ne)postrehli, že na nástenke na 1. poschodí pribudol rozpis o suplovaní. Koho by už len zaujímalo, či mu odpadne hodina…

A aké muky spôso-buje fakt, keď sa človek dozvie, že profesor chýba a že máte prakticky voľnú hodinu, no nie? ☺ Tohtoročnou novo-tou je i čierna listina tých „šťastnejších“, ktorým sa znižuje počet liet strávených na škole (zoznam oslá-vencov). ☺

A teraz niekoľko názorov z vašich radov: „Pýtali sme sa, ako sa vám páčia tieto novoty.“ - „Rozpis na suplova-nie paráda, narodky nič moc, ta lebo vieš, že nemáš profesora a nemusíš sa učiť a lebo aj tak tam nedajú všetkých a neže dáš moje meno do Kociek.”

(Euge, 2.E) - „Ani som nevedel, že niečo také je.”

(Schnitzel)

- „Toto na suplovanie je super, akurát by sa tam častejšie mohla vyskytovať 3.A. A toto druhé je v poho-de, nič proti tomu nemám. ”

(Peťo, 3.A) -„Podľa mňa je nápad s rozpisom na suplovanie praktický. Môžeme sa doz-vedieť, kto chýba a dopredu sa tešiť. O zozname oslá-vencov si nemyslím nič, lebo mi to je úplne

jedno, či to tam je, alebo nie. Ale keď chcete vedieť názor, tak mi to pripomína 1. stupeň na základnej, keď si deti niesli sladkosti na svoje meniny a narodeniny a na nástenke boli tiež vyve-sené dátumy narodenín a menín.”

(Ewe, 1.E)

- „Čoo? Neviem o ničom. ”

(Čiči, 3.A) - „ Je dobré vedieť, čo bude suplované a kým, má to veľa výhod, okrem iných aj menej zmätkov, ak sa chcú študenti dohodnúť s vyuču-júcim, napríklad o tom, v ktorej učebni budú... vedia za kým isť. Čo sa týka naro-denín, je to veľmi milé

a užitočné najmä pre tých, ktorým takéto dátumy zvyknú vypa-dávať... prípadne, ak majú sviatok oni, môžu

si zistiť, s kým môžu robiť oslavu.... ”

(Zika, 3.G)

V čase našej uzávierky sa tieto zoznamy na nástenke prestali vysky-tovať. O dôvodoch sa dočí-tate v ďalšom čísle.

FUFU

KOCKY 39 Keď slimák brzdí na zákrute.

rozhovor

S prvým tohto-ročným číslom Kociek je tu aj vám už dobre známa rubrika 7 profesorských naj. Keďže zmena je život, nastali nejaké tie zmeny aj v tejto rubrike.

Zmena prvá: Povedzme si to na rovinu. Kto z vás má rád skúšanie? Záplavu strachu a pocit neistoty z toho, či nebudete tým „šťastným“ práve vy, „nemusí“ asi nikto. Samozrejme okrem pocti-vých študentov, ktorí sa na každú hodinu pripravujú pravidelne, a preto čosi také nepoznajú. (Ktorých bude asi viac...? No jasné, že tých druhých, veď sme predsa gymnázium na akejsi úrovni ☺...) Dosť bolo „obkecá-vačiek“, povedzme si konečne, v čom spočíva zmena číslo 1. Taaakže... nastal obrat... Aký? Tentoraz nebudú učitelia skúšať nás, ale my (teda ja) ich. Keďže je to úplnou novinkou (aspoň v tejto rubrike), nechcela som ich veľmi trápiť (veď, kto by aj

chcel ☺), a preto boli moje otázky typu neinteligen-čného. Zmena druhá: Nie je zmenou v pravom zmysle slova, pretože táto zmena bude podliehať zmene súvisiacej: A/ od ochoty profesorov odpovedať mi na otázky a B/ od toho, že v profesorských radoch sa vyskytujú zástupcovia len mužského a ženského pohlavia. O čom tu vlastne „točím“? Ja by som vás len chcela upozorniť na to, že ste to práve vy, kto si môže prečítať rozhovor s histo-ricky prvým mužom, vyspovedaným v tejto rubrike (to je tá druhá zmena), ktorým je ... pán profesor Matej Starják . Zmena tretia: pribudla jedna otázka... aká, to si už zistite sami... 1. Najobľúbenejšie miesto M. S.: Náš dom a pohov-ka. Z miest je to Banská Štiavnica.

2. Najobľúbenejšia farba M. S.: Modrá. 3. Najobľúbenejšie meno M. S.: Monika a Slávka. 4. Najobľúbenejšie jedlo a nápoj M.S.: Ryby na všetky spôsoby a morské živočí-chy. Z nápojov mám najradšej Kofolu a Vineu. 5. Najobľúbenejšia a naj-neobľúbenejšia činnosť M. S.: Najobľúbenejšia činnosť – posedenie pri káve. Naopak nemám rád utieranie prachu, hrabanie lístia a práce v záhrade. 6. Najobľúbenejšia kniha alebo film M. S.: Mojou obľúbenou knihou je Sto rokov samoty

40 KOCKY Aký je rozdiel medzi ženou a košeľou?

rozhovor

od G.G. Marquéza a z fil-mov to je film Rebelové. 7. Najobľúbenejší výrok M. S.: „Všetko je inak, aj to inak je inak.“

Teraz prichádza vyššie spomínaná druhá zmena. Uvidíme, ako profesora M. Starjáka poznajú jeho najbližší kolegovia z ka-binetu slovenského jazyka. 1. Aké je najobľúbenejšie miesto pána profesora M. Starjaka? p. profesorka S. Pasuľková: Myslím si, že by to mohla byť kuchyňa a posteľ. p. profesor O. Tomovčík: Jeho pracovňa. Rád sedáva pri počítači. 2. Ktorú farbu má naj-radšej? p. profesorka S. Pasuľková: Hmm... keďže nosí tmavé obleky, tak predpokladám, že to bude nejaká tmavá farba. Počkať, ale košele nosí svetlé... teraz vážne neviem. p. profesor O. Tomovčík: Fialová a ružová.

3. Aké meno by dal svojej dcére? p. profesorka S. Pasuľková Určite Monika. p. profesor O. Tomovčík: Monika, po mamke. ☺ 4. Aké je jeho najobľú-benejšie jedlo a nápoj? p. profesorka S. Pasuľková (smiech) On zje všetko, čo nezje jeho. Z nápojov by to mohlo byť okrem čaju aj suché víno. p. profesor O. Tomovčík: Toto viem presne... cesto-viny s brokolicou a alžírska káva. 5. Akú činnosť robí nerád? p. profesorka S. Pasuľková Ja si ho neviem predstaviť ako umýva okná. Teda umývanie okien.

p. profesor O. Tomovčík: Žeby učenie? 6. Aká je jeho najobľúbe-nejšia činnosť? p. profesorka S. Pasuľková Jedenie, spánok, korektúry kníh. Na vysokej mal rád archeológiu a činnosti s tým súvisiace. p. profesor O. Tomovčík: Písanie historických publikácií. 7. Ktorá kniha je jeho najobľúbenejšia? p. profesorka S. Pasuľková Hlava 22. p. profesor O. Tomovčík: Niečo od Marquéza. 8. Ktorý film je jeho najobľúbenejší? p. profesorka S. Pasuľková (premýšľanie) No tak Titanic to asi nebude. (smiech) p. profesor O. Tomovčík: Neviem, či ešte v súčas-nosti, ale v minulosti to bol Titanic.

MAŤKIY

KOCKY 41 Žiadny. Až keď ju máš na krku, vieš, čo je to za číslo.

anketa

Anketa

Ako si prváci zvykajú na GPH, čo sa im tu páči, čo nepáči a aký majú názor na túto školu?

Opäť, ako každý rok, sme sa pýtali nových študentov našej školy na vyššie uvedenú otázku. Ponúkame vám názory prvákov rôznych pohlaví, štýlov, vlasov, očí... Enjoy! - „Páči: WC, lyžiarsky výcvik, máme dobrých profesorov. Nepáči: je tu zima, veľa učenia, nezvoní nám tu na kamčatke. Ešte sme si úplne nezvykli.“ - „Je tu sranda, ale veľa učenia!“ - „Nemám rád biológiu! Je to zlý predmet!“ - „Ja vám neviem povedať, či som tu spokojný alebo nie, lebo som nevyskúšal žiadnu inú strednú školu, no stretol som sa s tým, čo som o tomto gymnáziu predtým počul. Zvyknúť som si ešte nezvykol. Všetko má svoj čas...“ - „5 za bunku! Nemám to rád! A 5 perom napísala!“ - „Veľmi sa mi tu páči. Nepáči sa mi, že musím ráno skoro vstávať, ale páči sa mi telesná a zvykám si celkom dobre. Je to vždy lepšie ako na základnej.“ - „Je tu fajn, no niekedy sa treba strašne veľa učiť.“ - „Akože tak skoro som si mala zvyknúť?“ - „Zvykla som si už pred 15. rokmi x)). Milujem to tu – nehovorím o učení, pretože učiť sa treba veľa a nikomu sa nikdy nechce. Bufet je aj tak najlepší, profesori sú šikní a pani profesorka Spišáková je navyše aj coolová :D x))). BRNOOOOOO & Invex ROCKS!!!!!!“ - „Je tu super, ale bez teba by to nebolo ono ☺. (adresované Ewičke O ☺ ) Zvykla som si rýchlo.“ - „Neviem, čo si myslím.“ - „Celkom fajn, aj keď som si myslela, že to bude jednoduchšie. Nie je to ako na základke.“ - „Bars rychlo sa dajú nachytať zlé známky. - „Furt pada dižď a musíme sa prezúvať.“ - „Nepáčia sa mi niektorí profesori a predmety ako matematika.“

EWE & ANN

42 KOCKY Je to čierne a klope nám to na dvere. Čo je to?

hudba

90. roky môžeme

pokojne označiť za naozaj „plodné obdobie“, hlavne čo sa týka hudobnej sféry. V tomto čase vzniká aj sku-pinka, ktorá nemusí byť pre každého hneď známa (no dúfam, že po tomto článku sa to zmení). Hoten Toten (nie, to nie je oddelenie na Stráňanoch), ale už spomínaná žilinská skupina. Tá po troch rokoch od svojho vzni-ku skrátila svoj názov na HT. Ich kariéra sa zo začiatku vyvíjala celkom sľubne, keďže oficiálne nahrali svoje prvé CD - PREDSTIE-RANIE ŠŤASTIA a k tomu onedlho pribudlo aj druhé oficiálne CD - Hoten-tot N Roll (slovko oficiálne tu v tomto prípade zohráva dosť dôležitú rolu, keďže sa zdá, že im to nestačilo a akosi náhodne sa im poda-rilo nahrať aj živý unplog-ged koncert, ktorý sa objavil aj na neoficiálnych cd nosi-čoch. Tento ich počin nane-

šťastie neobišiel bez ujmy a svojmu postupu museli dať na štyri a pol roka od-klad. Dá sa povedať, že chalani v zložení: Sveto - spevák, Denis - gitara, Cy-bo - bassgitara, Marcel - bicie si túto skúsenosť zo-

brali k srdcu a tento čas dokázali efektívne využiť vo svoj prospech na tvorbu nových piesní. To všetko zozbierali, nahrali a tentokrát oficiálne vydali tretie a štvrté CD: Zatmenie a Plan B. HT - môžeme po kladať za originálnu kapelu, ktorá je svojim hudobným punk-rockovým zameraním

prínosom pre tento hudobný oddiel. Ja ich do určitej miery pokladám za ,,slušných anarchistov” čo sa najmä odzrkadľuje v ich textoch, ktoré sú plné meta-for, prívlastkov a symbolov. V mnohých piesňach sú aj

mystické prvky, kde kladú do opozície Boha vs. satana. Pro-stredníctvom svojej muziky podávajú akýsi pohľad na život z vtáčej perspektívy. Takisto opisujú sprá-vanie človeka v rôz-nych životných situá-ciách, pričom sa nechajú unášať prú-dom podvedomia. Už v mnohých názvoch piesní sa skrýva ich idea. Napr.:

HARMÓNIA ZLA, REÁLNA SKUTOČNOSŤ, APATICKÍ ĽUDIA, KRVAVÝ ANJEL, VOĽBY SÚ PODVOD, KRISTUS AKO SYMBOL… a mnoho ďalších aj nových piesní, ktoré si máte mož-nosť vypočuť aj na ich naj-novšom ,,oficiálnom” ☺ albume Absinth.

M@JLA

KOCKY 43 Naša ružová budúcnosť.

rozhovor

Dieses Jahr könnt

ihr an unserem Gymnasium eine neue Person sehen, die ganz speziel ist, weil er aus dem Deutschland kommt, damit er uns, jungen Slowa-ken deutsche Sprache zu lernen hilft. Natürlich, jeder von uns möchte Ihn besser kennen lernen. Hier ist er, unser Lektor Herr Christian Henβen, dem wir uns auch für die Interview bedanken möchten. K: Sind Sie zum ersten Mal in der Slowakei? CH.H.: 1994 habe ich zum ersten Mal die Slowakei besucht. Seitdem fahre ich regelmäβig hierher. K: Was gefällt Ihnen an diesem Land/ an diesen Leuten? CH.H.: Die Landschaft ist abwechslungsreich und es gibt viel Natur. Beosnders beeindruckend ist für mich die Hohe Tatra. Die Men-schen erlebe ich als gast-freundlich. Sie singen gerne und tanzen gut.

K: Was ist der grösste Un-terschied zwischen Slowa-ken und Deutschen?

CH.H.: Ich glaube, dass die Slowaken in vielen Dingen emotionaler als die Deut-schen sind.

44 KOCKY Aký je rozdiel medzi mäsiarom a športovcom?

rozhovor

K: Wie finden Sie die Stu-denten des GPH? CH.H.: Ich empfinde sie als höflich und nett. Ich glaube auch, dass sie viele Talente haben. K: Wo wohnen Sie? CH.H.: Ich wohne in Prešov. K: Möchten Sie uns etwas über Ihre Familie sagen? CH.H.: Meine Frau ist Slowakin. Wir haben uns während des Studiums in Bonn kennen gelernt. In den letzten Jahren haben wir ausschliesslich in Deutsch-land gelebt. Nun haben wir unsere Länder „getauscht“. Meine Frau ist ebenfalls Lehrerin und arbeitet an Výpis suplujúcich učiteľov (bolo) Výpis narodenín a menín Návleky v pokéloptách Kopírka v bufete

einem Gymnasium in Prešov. K: Welche Hobbies haben Sie? CH.H.: Die Musik. Ich höre sie gerne in verschiedenen Stilrichtungen (z.B. Pop, Rock, frz. Chanson, klassi-sche Musik...), aber ich mache sie auch gerne: In Deutschland habe ich in verschiedenen Chören ge-sungen. Meine Stimmlage ist Tenor. Auβerdem mag ich Familie. Zu meinen Lieblingsregisseuren gehö-ren A lfred Hitchcock, Woody Allen, Ingmar Bergman, E mir Kusturica. Ich genieβe aber auch „kommerzielles Kino“ (Ju-rassic Park, Harry Potter, Fluch der Karibik)

und liebe die James-Bond-Serie. Ebenfalls unternehme ich gerne Reisen. K: Was ist Ihr Lieblingses-sen? CH.H.: Ich habe kein be-stimmtes Lieblingsessen. Mir schmecken aber Nudel-geriche aller Art. Reizvoll finde ich auch die thailändi-sche Küche. K: Welches slowakische Gericht essen Sie am liebs-ten? CH.H.: Auch hier gibt es mehrere: bryndzové halušky, pirohy oder auch eine leckere kapustnica.

ZIKA Pýtanie preukazov od študentov s fotkami vo vstupnej hale (viac v ďalšom čísle) Výpis narodenín a menín

KOCKY 45 Mäsiar bohatne od porážky k porážke.

NATTY

postrehy

Už sme si všetci

stihli všimnúť tie namaka-né, svalnaté, neuveriteľ-nou silou pulzujúce telá a občas aj poriadne upotené tričká, ktoré sa priam až nebezpečne lepia na týchto chodiacich kulturistov.. ☺ To sú naše nové milé, malé prírastky škôlky (prváckej triedy). Teraz pri tomto konci vety sa mnohé diev-čatá rozplakali, keď som im zobrala ilúzie, či sme sa náhodou nespojili so šat-ňou hokejistov z NHL... môžeme pokračovať ☺...

Taaakže najprv zo-

pár základných infor-mácií. Majú viac telesnej než my, zaujímavá, ale nie nečakaná informácia...ak dámy, ešte stále niektoré z vás čakajú, že sa v tomto článku objaví nejaká zmienka o tajnom, skrytom študentovi s telom pána profesora E. Furdu... (pozdravujeeeem)... môžu pokojne obrátiť stranu...

V tomto... (podľa slov už vyššie menovanej triedy)... utuženom kolek-tíve je 31 chlapcov a 5 dievčat...veru tak, aj keď nie

sú tieto telá ešte dokonalo namakané, ktovie čo sa s nimi stane za štyri roky tvrdého tréningu... (spolie-hame sa na Vás, pán profe-sor triedny ☺ ). Ale, aby sa to nezvrhlo, musíme spo-menúť aj dievčatá, ktoré chlapci síce okomentovali, ale kvôli cenzúre nie je možné zverejniť bližšie podrobnosti.

Polovica chalanov sú futbalisti, tri baby sú hádzanárky, no a v menšine nám zostali...jeden hokejista a jeden tenista. Všetci ostat-ní sú basketbalisti. Typ pre Vás, študenti, ktorí by sa chceli pokochať ...hmmmm.. výstavbou športovej haly, prípadne telocvičňou, prosím vás, choďte tam v stredu na nultú hodinu a povzbudzujte ich pri volejbale, prípadne vo štvrtok ráno omrknite tré-ning basketbalu... veď je to jediná športová trieda na škole... noho ☺ a teraz pro-fesori očami športovcov.... ☺ S triednym sú spokojní (p. prof. M. HOLEJ), volej-bal (p. prof. V. SMARŽÍK), basketbal (p. RAKOV-SKÝ)... tak a už viete za

kým pôjdete, ak nás béč-kaniekedy bude reprezento-vať... adresy trénerov uve-dené nižšie. ☺

Pri otázke - ako vy-chádzajú s ostatnými profe-sormi, budem citovať: „ostatní profáci nás nebiru-jú!“.... (preklad: Iní profeso-ri nás majú tiež veľmi radi, ale možno si tak trošku myslíme, no nechceme nikoho uraziť, že nás nema-jú až tak v láske, ako si zaslúžime.) ☺ Najobľúbe-nejší profesor v triede je p. prof. M. Starják... znova si dovolím zacitovať: “Joooj ta so Starjákom.... veeeľmi dobrý je... sranda je s nim baaars, barso dobry je!“(preklad: na strane 5, 6, 7) 1. B VÁS UPOZORŇUJE : p. profesorky: E. Viragová, J. Kertisová, S. Pasuľková vám vezmú mobil a nevrátia ho! (ale tomu neve-ríííííím!... skúste im to pri-pomenúť...určite len zabudli ☺ )

PALEČEK

KOCKY 46 Je to malé, červené, guľaté a stojí to v kúte. Čo je to?

postrehy

Krstné meno Kata-

rína je gréckeho pôvodu a znamená "čistá", "mrav-ná". Na Slovensku patrí toto meno Katka, Katarín-ka, Katuška medzi bežne zaužívané. Kataríny oslavu-jú meniny 25. novembra.

U nositeliek krst-ného mena Katarína prevlá-da inteligencia, reaktívnosť, emotívnosť a dynamizmus. Kataríny či Katky sa nedajú len tak ovplyvniť. Sú intro-vertky so vzťahovačnými sklonmi, majú relatívne dobrú vôľu, ale nevedia veci dotiahnuť do konca. Sú natoľko emotívne, že si nestihnú veci ani premys-lieť. Veľmi ľahko sa prispô-sobujú. Dobre znášajú neús-pechy, lebo vinu väčšinou zvaľujú na iných.

Ak sa Kataríny rozhodujú o budúcom povo-laní, zvažujú profesiu novi-nárky, obchodníčky, podni-kateľky, alebo političky. Kataríny sa rýchlo unavia a prepracujú. Ich života-schopnosť je veľmi dobrá, ale zdravie nestále, priveľmi

ovplyvňované náladami. Kataríny potrebujú uvoľne-nie, odpočinok a veľa spán-ku.

Ovplyvňuje ich planéta Slnko. Ich šťastné farby sú zlatá, hnedá a žltá. Ochranné rastliny ľubovník a mak, ochranné kamene jantár a olivín. Na názor sme sa opýtali pani profesorky Kataríny Salatkovej:

„Musím povedať, že na 90% tá charakteristika sedí. V dobrom i v tom horšom. Aj keď, ako vidíte, som sa nestala ani novinár-

kou ani političkou. Myslím, že moji študenti by mohli súhlasiť s tým, že ma občas ovplyvňujú nálady a keď sa spojí tá emotívnosť s reak-tívnosťou, tak sa mnohí nestíhajú čudovať. Samo-zrejme, mnoho zo spomenu-tých charakteristických čŕt sa podľa môjho názoru neustále mení pod vplyvom rozvoja osobnosti. Takže, ak človek na sebe pracuje, zlé sa transformuje na dobré, a ak nie, tak je to potom na-opak. Ale uznávam, ten základ tam je. Nie je ľahké ma ovplyvniť, avšak s pri-spôsobením problémy ne-mám. Taktiež milujem spá-nok a slnko je pre mňa nepostrádateľný zdroj ener-gie. Aj farby, ktoré sa spo-mínajú, mi imponujú. A hoci jantár ani olivín ne-vlastním, viem si ich pred-staviť, či už ako šperk alebo ako dekoratívnu a ochrannú súčasť domácnosti.“

MYA

KOCKY 47 Potrestaná čerešňa.

rozhovor

A je to tu. Najzná-

mejšia osobnosť nášho gymnázia, uznávaný básnik, prekladateľ, nositeľ národ-nej ceny - Pavol Horovčák, nám skôr známy ako Pavol Horov, je ďalším z výz-namných absolventov nášho gymnázia, s ktorým sa po-rozprávame v rubrike Zná-mi - neznámi. K: „Ako si spomínate na svoje detstvo?“ P. H.: „Som takpovediac vojnové dieťa. Narodil som sa v Bánovciach nad Onda-vou mesiac pred prvou sve-tovou vojnou. Otca poznám len z rozprávania matky a sestry Márie. Mal som tri mesiace, keď sa vrátil z Ameriky, kde pracoval v baniach. Doma ho zastihla mobilizácia. Odišiel bojovať na srbský front, z ktorého sa už nikdy nevrátil.“ K: „Začali sa pre Vás ne-ľahké časy. Vaša rodina patrila k chudobným roľ-níckym rodinám, no na-priek tomu ste získali vzde-lanie. Komu, príp. čomu za to vďačíte?“ P. H.: „Za všetkým stála obeta mojej matky a sestry. Roku 1920 som začal chodiť

do školy v Moravanoch, potom som navštevoval cirkevnú evanjelickú refor-movanú školu v Bánov-ciach. Zdalo sa, že tu sa moje vzdelanie skončí, keďže matka nemala fi-nančné prostriedky na ďal-šie štúdium. Navyše môj starý otec nemal pochopenie pre moju chuť vzdelávať sa. Iného názoru však boli mat-kini bratia. S mamou sa dohodli, že budú pravidelne prispievať na moje štúdium, a to na úkor čiastky, ktorú mala dostať ako dedičstvo.“ K: „Boli ste dobrým žia-kom?“ P. H.: „Veľmi rád som sa učil. Mojou najväčšou záľu-bou už v ľudovej škole bolo čítanie kníh, na čo som využíval voľný čas pri pase-ní kráv a neraz som čítal večer potajomky pri svieč-ke.“ K: „V rokoch 1926-1934 ste študovali na Reálnom gym-náziu v Michalovciach. Ako si spomínate na toto obdo-bie?“ P. H.: „Bol to tvrdý život „cezpoľného“ študenta bez teplej stravy, so skorým ranným vstávaním a nesko-rými príchodmi domov. Do

Michaloviec som dochádzal vlakom. Jednej zimy som sa pre veľké záveje nemohol dostať domov, a tak som musel prenocovať na stanici, ktorá bola od nášho domu vzdialená dva kilometre. Avšak s týmito rokmi sú spojené aj pekné zážitky. Práve tu som začal uverej-ňovať svoje básnické prvo-tiny v časopise Lúč. Mojou prvou básňou uverejnenou v Lúči bola báseň Zmätok, ktorú som uverejnil pod pseudonymom Urban Horov (narodil som sa 25.5.1914 na Urbana). Štúdium na gymnáziu mi odhalilo nové obzory, pre ktoré hodno žiť, za ktoré hodno bojovať.“ K: „Ktoré predmety ste mali najradšej?“ P. H.: „Orientoval som sa najmä na humanitné pred-mety, osobitne na slovenský jazyk a literatúru a na ná-rodné i svetové dejiny.“ K: „Čo nasledovalo po maturite?“ P. H.: „Odišiel som do Bratislavy, kde som na uči-teľskej akadémii absolvoval ročný pedagogický kurz.“ K: „My vás poznáme pre-dovšetkým ako básnika. Vy

48 KOCKY Čo je absolútna chudoba?

rozhovor

ste sa však nevenovali len písaniu básní. Aké boli vaše povolania?“ P. H: „V rokoch 1935-1938 som učil na ľudovej škole v Čani, kde som sa zoznámil so svojou manželkou. V roku 1938 sme sa presťa-hovali do Michaloviec. Tu som bol najprv učiteľom na ľudovej škole, neskôr som pôsobil na Štátnej meštiac-kej chlapčenskej škole ako odborný učiteľ. Okrem toho som bol aj knihovníkom v mestskej knižnici, praco-val som v Československom rozhlase v Košiciach, písal som pre časopisy Svojeť, Elán a iné.“ K: „Prečo píšete básne?“ P. H.: „Píšem ich predo-všetkým pre svoju potrebu. Vysporiadavam sa v nich a nimi so všetkým, čo na mňa doráža zo sveta vonkaj-šieho, a s tými silami, ktoré na mňa útočia z môjho sveta vnútorného.“ K: „Zradné vody spodné, Vaša prvá básnická zbierka vyšla roku 1940. Okrem nej ste napísali ešte ďalších 7 zbierok. Pokúsili by ste sa nám priblížiť aspoň niekto-ré z nich?“ P. H.: „Samozrejme. Zradné vody spodné hľadali odpo-veď na otázky, ktoré na mňa

práve tak, ako aj na iných útočili pred katastrofou v rokoch 1936 a 1938-39. V Niobe som sa vyrovnal so zlobou, zbesilosťou a bar-barstvom, ktoré nám pripra-vil fašizmus uprostred voj-nových hrôz, v Návratoch som si riešil svoj pomer generačný, svoj pomer k prostrediu, z ktorého som vyšiel a k rodnému Zemplí-nu. Zbierka Defilé prináša jednak cyklus, v ktorom sa vyrovnávam s najzbesilej-ším úsekom vtedajšieho vojnového zápasu, a cyklus s tematikou z prvých chvíľ slobody.“ K: „Veľmi často sa vo va-šich dielach vyskytuje obraz rodného kraja. Vraciate sa doň rád?“ P. H.: „Raz som kedysi dosť nepresne povedal, že kraj, v ktorom som sa naro-dil, je pre mňa čímsi podob-ným ako pre polárneho bádateľa polárna stanica, základná stanica, inými slovami centrum, z ktorého sa dáva na výskumy do neznámych končín. A tam sa stále vracia s novými skúsenosťami, aby ich uspo-riadal do presných systé-mov, na osoh celého ľud-stva. Pravdaže takéto prirovnanie – ako napokon každé – je nepresné, pretože

i keď sa do rodného kraja rád vraciam, dnes je to skôr na to, aby som s uspokoje-ním zisťoval, ako môj kedy-si chudobný, zaostalý do-mov po každej stránke vyrástol.“ K: „Práca básnika, možno slovo práca nie je to správ-ne, je nepochybne zaují-mavá, ale i náročná. Čo by ste Vy ako odborník odká-zali terajším študentom, možno budúcim básni-kom?“ P. H.: „Podľa mňa je to práca ako každá iná, i keď má svoje špecifické zvláš-tnosti. Nedá sa napríklad robiť na rozkaz, na oka-mžitú objednávku atď. A treba sa jej venovať celý, so zanietením i s pocitom zodpovednosti pred celou spoločnosťou.“ pozn. red.: Tento článok bol vypracovaný na základe publikácie Literárne múze-um P. Horova v Bánovciach nad Ondavou. Odpovede autora sú autentické.

MAŤKIY

KOCKY 49 Keď má niekto aj zlatú žilu z plechu.

rozhovor

Vraví sa, že pes je

najlepší priateľ človeka. Mnohí z vás s tým možno nesúhlasia, ale poznám niekoho, kto si bez svojho miláčika nevie predstaviť život. A dokonca toho člo-veka poznáte aj vy. Je to pani profesorka A. Vasiľo-vá a len kvôli vám sme ju vyspovedali.

Pani profesorka má psíka Piťa a kvôli nám/ vám ho priniesla so sebou aj do školy. Ak chcete vedieť, ako prišiel k také-mu zaujímavému menu, tak čítajte ďalej... K: ,,Odkedy máte Piťa?“ A.V.: ,,Mám ho od po-sledného augustového týždňa.“ K: ,,Odkiaľ ho máte?“ A.V.: ,,Zabezpečil mi ho náš bývalý pán riaditeľ Viliam Záhorčák a bolo to pri jednej návšteve, kde moja priateľka mala takého istého malého psíka. Veľmi sa mi páčil, a tak ani neviem ako, ale o týždeň som po-dobného mala doma aj ja.“

K: ,,Aká je to rasa?“ A.V.: ,,Je to Yorkshirský teriér.“ K: ,,Mali ste už predtým domáce zvieratko?“ A.V. ,,Predtým som mala troch psíkov, Piťo je štvrtý. Všetkých som od niekoho dostala. Okrem psíkov sme

mali aj rybičky a andulky, čiže mám veľmi blízky vzťah k zvieratám.“ K: ,,Ako reagovala vaša rodina na to, že máte ďal-šieho psíka?“ A.V.: ,,Moje dcéry boli nadšené, ale manžel sa so mnou týždeň nerozprával.

A nakoniec vyjadril svoju nespokojnosť tým, že mu dal meno Piťo. Mne sa páči-li také vznešené mená ako Caesar alebo Hugo, ale môj manžel rozhodol (asi od zlosti) takto.“ K: ,,Aký denný režim má Piťo?“

A.V.: ,,Či je sobota alebo nedeľa, či je piatok a či sviatok o šiestej ráno musí byť na trávniku. Rána bývajú veľmi ťažké, lebo tieto rasy sú veľmi citlivé na chlad. Aj môj psík napriek tomu, že som ho zabezpečila proti chladu rolákom, nevydrží vonku dlho. Po raňajkách ide do svojej miestnosti, v ktorej má svoje obľúbené hračky, potravu a vodu. Tam ma čaká až dovtedy, kým sa vrátim zo školy.“ K: ,,Nenarušil vám váš

denný režim?“ A.V.: ,,Dá sa povedať, že áno, ale už som si zvykla a vždy sa veľmi teším do-mov, lebo viem, že ma tam čaká môj psík Piťo.“ Ďakujem za rozhovor.

ANGIE

50 KOCKY Čo je na Slovensku ťažšie - voliť alebo byť zvolený?

stalo sa...

To boli slová, ktoré

koncom septembra zazneli zo školského rádia All 4U na počesť oslavy Dňa európskych jazykov. Ten sa každoročne oslavuje v 45 štátoch, zúčastňujúcich sa tejto kampane.

Bol vyhlásený 6. decembra 2001 výborom ministrov Rady Európy na ich 776. stretnutí z týchto dôvodov:

1. Upozorniť verejnosť na dôležitosť jazykového vzde-lávania a spestrenie rozsahu vyučovaných jazykov. 2. Podporovať bohatú jazykovú a kultúrnu rozmanitosť Európy. 3. Podporiť celoživotné jazykové vzdelávanie v škole i mimo nej.

Naša škola bola do tohto projektu takisto zapojená. Čo to obnášalo? Na škole bola krátko pred týmto dňom vyhlásená

súťaž o najkraj-šie i najdlhšie slovo v jednom z jazykov, ktoré sa vyučujú na našej škole, s cieľom moti-vovať študentov a prinútiť ich, aby aspoň raz za rok vopchali nosy do cudzojazyčných slovníkov a pozreli sa, ako také slovo v anglickom alebo nemeckom jazyku vyzerá, keď na hodinách sa im snažia všemožne vyhnúť (teda občas... aby som nebola zlá☺). Ocenenie Najdlhšie nemecké slovo získal nezrozumiteľný blud, na ktorého hľadanie vynaložila najväčšie úsilie naša šéfre-daktorka Natálka Križáková a to slovo bolo: Donaudampfschifffahrtsgessellschaftsraddampferkapitänskajutentursicherheitsschlussel... a to myslím úplne smrteľne vážne. Ak neveríte, spýtajte sa nejakého Nemca ☺.

Okrem neúmor-ného hľadania a listovania v slovníkoch, či brázdenia internetu s cieľom uspieť v celoškolskej nezvyčajnej súťaži sme my študenti mali možnosť vcítiť sa do profesorskej kože a naučiť našich milých pánov profesorov, resp. zasvätiť ich do tajov toho ktorého cudzieho jazyka. Najväčšia sranda... (teda ako pre koho) bola, keď daný pán profesor vybraný cudzí jazyk zhodou okolností ovládal lepšie ako my.☺ Vcelku to však bola celkom dobrá zábava a ozvláštnenie obyčajného školského dňa, aké by sme v budúcnosti prijali určite častejšie.

ZUZU

KOCKY 51 Prežiť aspoň jedno volebné obdobie.

rozhovor

Toho, koho vám dnes predstavím, ste na chodbách určite nepre-hliadli. Svoju pozornosť púta nielen svojim menom ale aj výzorom - Dong minh Dung je už druhák (2.C), a preto si myslím, že sa oplatí o ňom, čo to ve-dieť☺, teda minimálne o jeho mene. Veď takýchto zaujímavých mien v škole nie je veľa.

Kocky: „Prezraď nám svoje meno.“ Dung: „Volám sa Dong minh (priezvis-ko) Dung (meno), je to tak naopak ako u vás.“ Kocky: „Aký ma pôvod tvoje meno?“ Dung: „Nemá žiadne pôvod. Som ako kaž-dých iných človeka, keď sa narodiť hneď rodičov vyberajú nejaké meno.“

Kocky: „Ako ťa volajú kamaráti? Dávajú ti nejaké špeciálne prezývky?“ Dung: „Keď vo Vietname, tak ma volajú Dung, na Slovensko je Dongy, ani neviem prečo. prezývku? DMD.“ Kocky: „Ako sa ti páči tvoje meno?“

Dung: „Moje meno, hmm ani neviem.“ Kocky: „Priťahuje tvoje meno pozornosť profeso-rov? Ako veľmi?“ Dung: „U profesorov dú-fam, že nie.“ Kocky: „Zažil si niečo zau-jímavé so svojím menom?“

Dung: „Nepocho-pím, čo myslíš.“ Kocky: „S akými reakciami na meno sa stretávaš? Sú ľudia prekvapení?“ Dung: „No...“ Dungovi ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov na GPH a veľa dobrých známok☺.

MELL

52 KOCKY Kto je to starý mládenec?

stalo sa...

Čo to je?

Prírodovedný päť-boj je medzitriedna súťaž tretiackych kolektívov GPH v riešení úloh prírodovedné-ho charakteru (matematika, biológia, informatika, ché-mia, fyzika). Zúčastňujú sa jej družstvá piatich žiakov zo všetkých tretiackych tried. Súťaž sa koná spra-vidla v prvej polovici no-vembra a na jej organizovaní sa podieľajú predmetové komisie všet-kých prírodovedných pred-metov. Aké sú pravidlá?

Tretiaci si merajú svoje sily vo vyššie spomí-naných predmetoch (Lúš-tenka tohto roku nebola), pričom z každého predmetu dostanú po dve úlohy. Za každú úlohu môžu získať maximálne dva body. Čas na vyriešenie jednej úlohy je 5 minút. Družstvo, ktoré odovzdá úlohu ako prvé a má z tejto úlohy najviac bodov v porovnaní s ostatnými družstvami, má

právo obhajoby, za čo môže získať ďalšie dva body. Ak je bodový stav po vyriešení všetkých desiatich úloh nerozhodný, nastáva tzv. rozstrel. Ako vyzeral 4. ročník prírodovedného päť-boja?

Konal sa 15. no-vembra. Na správny priebeh súťaže dozeral predseda poroty, pán profesor J. Novák. Ďalšími členmi poroty boli: prof. A. Hnáth (MAT), prof. B. Jurištová (BIO), prof. B. Semková (CHE), prof. M. Guľová (FYZ), prof. M. Nedeľský (INF). Prestávky medzi vyhodnoteniami jednotli-vých úloh nám svojimi poznámkami spestrila ko-ordinátorka projektu pani prof. M. Dományová. Ako vyzerali zadania a aj riešenia úloh si môžete pozrieť na školskej stránke. Taktiež tam nájdete aj presné pra-vidlá súťaže a mená repre-zentantov tretiackych tried. Keďže niektoré triedy mali

rovnaký počet bodov, nasle-dovali rozbojová úlohy (veru tak, boli až dve... prvú sa nepodarilo vyriešiť ani jednej z tried... stres robí svoje...). Výsledky boli ozaj zaujímavé. Asi nikto nepo-chyboval o víťazstve 3.A, keďže áčkari vyhrali aj prvé tri ročníky. Tohtoročným áčkarom sa nečakane posta-vila do cesty 3. D. Obe triedy bojovali o prvenstvo zo všetkých síl (po 10 úlo-hách mali rovnaký počet bodov - 16). Avšak aj triedy 3. C, 3. F a 3. G mali rovna-ký počet bodov (8), a preto aj tu nastal boj o 3., 4. a 5. miesto. Ako sa to všetko skončilo? Výsledky: 1. miesto 3.D 2. miesto 3.A 3. miesto 3.G 4. miesto 3.C 5. miesto 3.F 6. miesto 3.E 7. miesto 3.B

KOCKY 53 Idealista, ktorý celý život hľadal ideálnu ženu.

stalo sa...

Gymnaziálny prí-rodovedný päťboj

O čo ide?

V podstate je to sú-ťaž podobná prírodovedné-mu (medzitriednemu) päťboju. Rozdiel medzi nimi spočíva v zložení súťažných družstiev. A síce, tu medzi sebou súťažia gymnázia zemplínskeho regiónu.

Tohto roku sa ko-nal 23. novembra. Bol to v poradí už 2. ročník. Našu školu reprezentovalo 5 člen-né družstvo, v ktorom boli

žiaci z 3. A, 3. D a 3.E. Hanbu nám určite neurobili. Práve naopak. Nášmu gym-náziu venovali k 85. naro-deninám krásny darček v podobe víťazstva. I keď v prvej polovici súťaže mali len trojbodový náskok pred GĽŠ , po desiatich úlohách mali už 18 bodový náskok pred druhým najlepším družstvom, a tak sa stali nepochybnými víťazmi. Môžeme byť na nich hrdí. Porota

Tá sa oproti škol-skému kolu trošku zmenila.

Predsedom bol aj teraz pán prof. J. Novák. Ostatní čle-novia: prof. A. Ivanová (BIO), prof. M. Spišáková (INF), prof. E. Dudášová (CHE), prof. J. Smrek (FYZ), prof. A. Hnáth (MAT).

Úlohy boli taktiež veľmi zaujímavé. Ani ceny neboli zlé. Boli zabezpečené predovšetkým z Fondového účtu na podporu prírodo-vedných talentov pána M. Drosca, ale aj z ďalších sponzorských zdrojov, keď-že súťaž tentoraz "zapadla" do obdobia doznievajúcich

54 KOCKY Prečo majú v Prahe v polícií aj kone?

história

osláv 85. výročia založenia nášho gymnázia. A takto to všetko skončilo: Výsledky: 1. miesto: Gymnázium P. Horova 2. miesto: Gymnázium Ľ. Štúra 3. miesto: Gymnázium Trebišov 4. miesto: Gymnázium Sob-rance 5. miesto: Gymnázium Veľ-ké Kapušany 6. miesto: Gymnázium Se-čovce Ako hodnotí tohtoročný päťboj autorka myš-lienky vytvoriť túto súťaž pani profesorka M. Dományová? K tohtoročnému Prírodo-vednému pätboju: „Súťaž prebehla podľa ne-zmenených pravidiel z mi-nulého ročníka súťaže. Bola veľmi vyrovnaná - a žiaľ, zvláštna zhoda ná-hod spôsobila, že po desia-tich kolách súťaže sa o 1. a 2. miesto delili dve druž-stvá, a o 4.,5. a 6. miesto ďalšie tri... Podľa pravidiel nasledovala rozbojová úloha

(tentoraz z matematiky), ktorú však nevyriešilo správne žiadne zo zúčastne-ných družstiev. Druhá roz-bojová úloha mala ukázať, ako "blízko" majú prírodo-vedci k bežnému reálnemu životu - úlohou bolo napísať čo najviac významov slova "koruna". Táto úloha veľmi tesne, ale predsa rozhodla o výslednom poradí druž-stiev. Výsledok bol veľmi tesný, ale spravodlivý, a zodpovedal aj pomocným kritériám na stanovenie výsledného poradia, ktorými je počet "obhajob" v desať-kolovom zápolení (3.D štyri, 3. A dve).

„Zaujímavé úlohy a súťaživá atmosféra boli pre zúčastnených študen-tov, ale aj porotcov z profe-sorského zboru príjemným

"vybočením" z bežného školského stereotypu.“ K tohoročnému Gymna-ziálnemu päťboju príro-dovedcov: „Naše pozvanie prijali te-mer všetky oslovené gymná-ziá z "dolného Zemplína" - na pôde GPH sa teda zišlo 6 súťažných družstiev. Máme veľkú radosť, že sa nášmu súťažnému družstvu darilo a jeho výkonnosť v priebehu súťaže rástla, takže zaslúže-ne a s pomerne veľkým náskokom zvíťazilo. Pekné "obhajoby" riešení boli pre všetkých zúčastnených - študentov i profesorov - príjemným zážitkom.“

MAŤKIY

KOCKY 55 Lebo viac hláv viac vie.

rozhovor

Čaute Kockáči. Na-

ša - vaša obľúbená rubrika je tu aj tento rok. Dozviete sa, kto je synom/ dcérou toho - ktorého profesora a aké to je. Tentokrát Kocky vyspovedali Borisa Žolnu. Kocky: „Čo povedali tvoji spolužiaci, keď sa dozvedeli, že máš mamu profesorku?“ Boris: „Väčšina chalanov z áčky sú moji bývalí spolužiaci zo základnej. Takže to už vedeli.“ Kocky: „Plynú z toho pre teba nejaké výho-dy?“ Boris: „Hmmm. Asi že ma pozná veľa profesorov. Len teraz neviem, či je to práve výhoda (smiech).“ Kocky: „Pýta sa na teba mama iných profesorov?“

Boris: „Ak dostanem zlú známku, tak sa informuje. Inak ani nie.“ Kocky: „Aká je pani profe-sorka Žolnová v súkromí, ako mama?“ Boris: „Ako mama je dob-rá. Strašne nenávidí nepo

riadok, musí stále upratovať. Náročná nie je, nemusím mať samé jednotky. Chce len, aby som sa učil. Ale ja sa neučím. (pokus o ús-mev).“ Kocky: „Tento rok maturu-ješ. Koho to stresuje viac? Teba alebo mamu?“

Boris: „Podľa mňa mamu. Stále ma naháňa do učenia.“ Kocky: „Zhrň, aké je to študovať na GPH so štítkom profesor-ský syn?“ Boris: „Je to skôr nevýhoda ako výho-da. Radšej by som nemal mamu na škole. Hoci ťažko povedať. Treba za-žiť!“ (Nie, ďakujem, pozn. red.)

ANDY

56 KOCKY Vieš, aký je rozdiel medzi žralokom a ženou?

postrehy

Prestávky. Jedna

z najobľúbenejších častí školského úmorného dňa. Čas, ktorý poskytuje štu-dentom možnosť dostatoč-ne sa vyblázniť (teda upo-zorňujeme... len v rámci školského poriadku) a psy-chicky sa pripraviť na ďal-šiu hodinu, plnú stresujú-ceho skúšania a profesora bažiacom po známkach.

Oproti však dlhej nekončiacej 45-minútovej hodine sú desaťminútové prestávky len akýmsi po-dráždením našich zmyslov bažiacich po naozajstnom voľne. Rozhodovanie o dĺžke prestávky však nie je v našej kompetencii, a preto vám aspoň ponúk-neme názorný príklad, čo všetko sa za takých obyčaj-ných desať minút dá stihnúť.

Pravda je, že väčši-na študentov za tak krátky čas nestihne absolútne nič. Niektorí sa možno ledva spamätajú, že sa hodina skončila. To však platí len na tých, pre ktorých sú pre-stávky nepríjemným naru-šením neustáleho sa sústre-denia na školské po-vinnosti. Po lopate poveda-

né, pre tých, ktorí zmysel svojho života vidia výhrad-ne v učení, čo nie je zlé, ale komu by sa to preboha chce-lo ☺.

Každý predsa vie,

že prestávka je výborná možnosť, ako si na malilin-kú chvíľu oddýchnuť od učenia a vybaviť podobné potreby ako naplniť hladný žalúdok nejakou dobrotou z bufetu, aby ste na hodine svojim škvŕkaním zbytočne nepútali pozornosť profeso-ra ☺. To všetko sa však môže uskutočniť len vtedy, ak je splnená jediná malá nepodstatná podmienka, a teda, ak máte chuť stráviť celú svoju prestávku postá-vaním v rade do bufetu. Niektorí toľko trpezlivosti nemajú, a preto sa počas voľných desiatich minút

venujú iným činnostiam, ako napríklad prechádzaním sa po škole (neuveríte, ale sú aj takí), prípadne presú-vaním sa na hodinu z jedného konca školy na druhý. Taký typ prestávky obzvlášť „obľubujem“.

Ak však počas pre-stávky pocítite duševnú potrebu zavítať na WC a ste zhodou okolností dievča, môžete sa pokojne rozlúčiť s ďalšími aktivitami, ktoré ste mali v pláne stihnúť. Návšteva WC vám totiž zaberie celých desať minút, ani o sekundu menej... (možno dokonca i viac, vďaka čomu si môžete vy-slúžiť i kritiku od profeso-rov kvôli prípadnému meš-kaniu, spôsobenému nekončiacim sa radom na toalete. Ale skúste to vy-svetľovať profesorom )

Poniektorí študenti však nemajú náladu na po-stávanie v rade, či už do vysnívaného bufetu, alebo na WC, a preto svoj desať-minútový voľný čas strávia v triede v kruhu spolužiakov papkaním mamkinej desiaty.

ZUZU

KOCKY 57 Žralok ťa zožerie hneď a žena ťa žerie celý život.

rozhovor

Tak ako každý rok,

aj tento ste mali možnosť vybrať si na začiatku škol-ského roka z množstva rôz-nych zaujímavých krúžkov. Páni profesori nám ponúkli pestrú škálu aktivít, ktorým sa môžete venovať po celý rok. Zoznam obsahoval krúžky i aktivity, v ktorých si každý študent určite našiel svoje miesto. Niektorých zlákali „vzrušujúce“ prí-pravy na olympiády rôzneho druhu, iní svoj voľný čas obetovali niečomu zábav-nejšiemu s cieľom odreago-vať svoj unavený mozog po sedem až osem hodinovej „šichte“ v školskej lavici.

Medzi bohatou po-nukou sa však nestratila ani ponuka predčasne vstúpiť do sveta ekonomiky a pod-nikania a stať sa stredobo-dom tohto diania. Tak ako minulý rok i ten predminulý mali študenti tretieho roční-ka možnosť prihlásiť sa na aplikovanú ekonómiu a splniť svoje podnikateľské sny.

Aby ste sa lepšie oboznámili s prostredím ekonomiky a dokázali si predstaviť, ako taká štu-

dentská firma funguje, po-núkam vám drobný pohľad do sveta mladých ekonómov, presnejšie jeho predsedu V. Berdáka. V krátkosti vás oboznámi, kde všade sa s touto firmou počas školské-ho roka stretnete.

K: „Je známe, že s nápa-dom vytvoriť podobnú (študentskú) spoločnosť neprišla vaša (teda naša ☺) generácia, ale podobný formát existuje už tretí rok. Z koho strany však vyšla iniciatíva vytvoriť takúto (študentskú) spoločnosť aj tento rok? V. B.: „Na svedomí to má pán zástupca V. Čan, ktorý na konci minulého školské-ho roka obchodil (obehal)

všetky druhácke trie-dy a predstavil nám na ďalší školský rok nepovinný predmet pre tretiakov – aplikovanú ekonómiu (na-ozaj? ...že si niečo také nepamätám...). Tento rok ho vedie p. prof. J. Lajčák.“ K: „Čo je cieľom vašej (študentskej) spoločnosti? A akými akciami sa zaobe-ráte?“ V. B.: „Cieľom je simulo-vať prácu spoločnosti. Súvi-sí s tým založenie a riadenie spoločnosti, prieskum trhu, predaj akcií spoločnosti, organizovanie a fungovanie jednotlivých akcií, zaplate-nie daní a likvidácia spoloč-nosti... (aha... čiže nič jed-noduché...škrtám ekonómiu zo svojej prihlášky na vyso-kú školu.). Budeme sa zaoberať predaj-om školského časopisu... (no...to nám ani nemusíte hovoriť ☺ ...asi mi to bude chýbať), prevádzkovaním bufetu a šatne počas imatri-kulácie a retro party, predaj-om koláčov a predajom mikulášskych balíčkov.“ (fíha, to aby som sekala dobrotu ☺ ).

58 KOCKY Viete, čo je to maximálna zdvorilosť?

rozhovor

K: „Koľko členov má mo-mentálne Element?“ V. B.: Element má 24 čle-nov.“ K: „Ako vznikol názov, kto ho vymyslel a prečo práve Element?“ V. B.: „Prvé návrhy boli rôzne. Neskôr prišla s nie-koľkými návrhmi Katarína Trčková a vybrali a odhla-sovali sme Element. A prečo pravé Element? K životu potrebujeme 5 základných elementov, my sme ten šiesty.“ K: „Čo musia študenti, bažiaci po ekonomickom vzdelaní, urobiť, aby sa dostali do vašich kruhov? Môžu sa ešte stále prihlá-siť, alebo to bolo možné len na začiatku roka?“ V. B.: „Bohužiaľ, už sa to nedá. Bolo sa treba prihlásiť začiatkom školského roka (tak vidíte, milí ekonomicky nadaní študenti... tí, ktorí sa práve nachádzate v treťom ročníku, ste už svoje šance stať sa vplyvnými a boha-tými a odštartovať svoju kariéru už na GPH premr-hali, ale tí, ktorí máte túto etapu života ešte len pred

sebou, nezabudnite, že taká-to možnosť tu pre vás bude iste i ďalší rok.)“

Toto bolo krátke

oboznámenie so základnými informáciami, ktoré vás iste do dnešného dňa trápili pred spaním. Predsedovi Elementu, Vladovi Berdá-kovi, ďakujeme a pozrime sa na to všetko ešte raz, no z pohľadu obyčajného rado-vého člena tejto firmy, a to Lenky Fürsterovej, ktorá svoj post v študentskej spo-ločnosti berie seriózne váž-ne.

K: „Ako vnímaš to, že si členkou Elementu?“ L. F.: „Vnímam to veľmi pozitívne, je to šanca nado-budnúť nové vedomosti, skúsenosti, takisto spozná

vam mnoho mladých krea-tívnych ľudí.“ K: „Čo to obnáša byť jed-nou z „nich“? Mávate ne-jaké stretnutia?“ L. F.: „Podieľam sa na živote spoločnosti. Stretnu-tia mávame v rámci hodín aplikovanej ekonómie a sem-tam sú i nejaké pra-covne porady (ktoré ty urči-te s obľubou vynechávaš, však Lenka?)“ K.: „Ako si sa k tomu do-stala?“ L. F.: „Prihlásením sa na nepovinný predmet apliko-vaná ekonómia. (Lenka bola nezvyčajne skromná na slovo, zrejme sa hanbila, čo sa jej teda často nestáva ☺).“ Ešte raz ďakujem obom za rozhovor a všetci pevne veríme, že sa prostredníc-tvom tejto formy toho veľa naučíte...

ZUZU

KOCKY 59 Keď vyskočíte z okna a zavriete ho za sebou.

info

V skratke ide

o model profesijného sme-rovania stredoškolákov, konkrétne u nás je toto sebapoznávanie (čo sa týka budúceho vzdelávania na VŠ) určené pre druhákov, ktorí sa týmto krokom zaraďujú do poradenského procesu kariérového po-radcu. Obsahuje tri stupne: I. stupňová úroveň sa týka sebapoz-nania klienta s jeho prednosťami a li-mitmi, II. stupňo-vá úroveň oboha-cuje klienta aj o prácu integro-vania osobnost-ných potencionalít a v III. úrovni klient absolvuje poradenský rozho-vor, ktorý usmer-ňuje klienta. Po rôznych sedeniach so psychológmi či porad-cami z vysokých škôl, sme sa v októbri (už ako tretiaci) vybrali na Medzinárodný veľtrh vysokých škôl, ktorý sa uskutočnil v Bratislave. Z každej triedy šli dvaja profaktivisti a ešte dvaja či traja iní študenti. Sprevádza-

la nás pani profesorka M. Ďuríková Po dlhej ceste sme sa ubytovali, oddýchli, napapali a šup ho do Polusu. Nám dvakrát nebolo treba...:-)) Každý si kúpil aspoň malú drobnosť. Šak v „Brátiske né si každý den“. Druhý deň nás čakali bohaté raňajky a s plnými ža-lúdkami sme sa autobusom

dostavili do NTC, kde mal prebiehať veľtrh. Ľudia, ktorí reprezentovali tú-ktorú školu, sa naozaj snažili zaujať nás. A my sme brali všetko. Fakt. Kalendáriky, letáky, perá, vrtule (zasvätení vedia),… Plní informácií o školách, o kto-

rých sme chceli vedieť čo najviac, sme opäť navštívili obchodné centrum. Tentoraz padol za obeť AuPark. Veď prečo nie? Po dvojho-dinovke v centre sme sa vybrali na spiatočnú cestu domov.

A teraz by som sa ešte chcela poďakovať p. Ďuríkovej, v mene všetkých

účastníkov, za skvelú príleži-tosť bližšie spoznať rôzne vysoké školy zo Slovenska, Čes-ka, Austrálie, Rakúska... P.S.: Pozdravu-jem pána šoféra, ktorý neúnavne púšťal (dookola) nádherné ľudov-ky :-)))

BEUŠKA

60 KOCKY Aký je rozdiel medzi milenkou a manželkou?

postrehy

No-vý školský rok sa opäť začal aj pre nášho Ondrýka. Tentokrát to nebude len nový, ale dokonca maturit-ný ročník, ktorý uzavrie jednu etapu jeho života a spätne otvorí ďalšiu. Aj keď je samozrejmé, že slovo MATURITA vyvoláva u každého študenta GP-ha rešpekt a seriózne za-myslenie☺....nejaký ten čas je potrebný stráviť aj relaxáciou prípadne aj nejakým kultúrnym zážit-kom...čo tak ľadová revue PETER PAN??... Myslím, že môže byť. Vcelku príjemná rozprávka, ktorú z po-čutia pozná takmer každý, a tak z vide-nia ju mal možnosť spoz-nať aj Ondryk.

Obrov-

ská STEEL ARENA a v nej plno ne- dočka-

vých divá-kov, čaka-júcich na to, kým sa to

celé spustí. A to čakanie aj stálo za to.

Prepracované sve-telné efekty, dabing známych sloven-ských hercov, ...to

všetko iba potvrdzo-valo kvalitu predsta-venia. No prvenstvo si udržal fakt,

že to bola

ĽADOVÁ revue... a protagonisti

boli takpovediac vo svo-jom živle. Stretli sa tu dobré aj zlé postavičky, dávka humoru a aj akčných scén. (napr.

tancujúce kostry boli ha-luzné. Detské osadenstvo si určite prišlo na svoje, no ani Ondryk nemusí ľutovať, že sa predstavenia zúčastnil. Jediné, čo môžem vytknúť, je, že celé to bolo akosi krátke a seknuté... približne 1h a 40min. prebehli raz dva.... a išlo sa domov – z rozprávky do reality .

M@JLA

KOCKY 61 20 kíl.

recept

Ahojte papkáči! Po dlhšom čase

sme tu opäť s chutnučkým receptíkom. Ten poteší najmä tých maškrtnejších ☺, a samozrejme aj tých, ktorí už majú po krk všetky recepty na zdravé jedlá. Dnes si totiž povieme recept na niečo nezdravé, kalorické, ale za to sladučké a veeeeľmi chutné. Upečieme si výborný Želatínovo – ovocný zákusok.

Čo všetko potrebujeme: Cesto: 6 vajec 7 PL cukru Plnka: 2 kyslé smotany 2 šľahačky v prášku 2 balíčky vanilínového cukru 2,5 dcl mlieka Želatínu v prášku Ovocie (môže byť aj zavárané, najlepšie sú jahody, broskyne a černice)

Príprava: Cesto: Z bielkov vyšľaháme hustý sneh, pridáme cukor a žĺtky. Všetko spolu dobre vyšľaháme, pridáme trošku oleja a vody. Zamiešame. Do cesta môžeme pridať aj mleté orechy, či trošku kakaa (do polovice cesta pre zafarbenie, ale potom treba dať aj viac cukru). Pripravené cesto vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Dáme piecť. Plnka: Smotany zmiešame (v nejakej mise) s vanilínovým cukrom a 2 vyšľaha-nými šľahačkami v prášku (vyšľaháme ich s 2,5 dcl mlieka, ale ešte pred tým, než ich pridáme ku smotane). Zmes dáme do chladničky. Medzitým si pripravíme žela-tínu v prášku (podľa návodu, aaale pozor, dáme ju napučať do šťavy z ovocia na 30 min. a potom ju rozpustíme na ohni, t. j. na sporáku). Vychladenú želatínu zmie-šame so smotanou, pridáme odkvapkané ovocie a celú zmes navrstvíme na upečené (nie horúce) cesto. Dáme do chladničky, aby zmes stuhla. Na vrch môžeme dať postrúhanú čokoládu alebo (a to odporú-čam) želatínu uvarenú z ovocnej šťavy a maizeny (želatínu dávame letnú, aby sa plnka neroztopila).

Prajem vám veľa úspechov a trpezlivosti pri príprave tohto, podľa mňa pomerne náročného, ale napriek tomu veľmi chutného zákuska. Dobrú chuť.

MAŤKIY

62 KOCKY Ako sa povie krčma po japonsky?

film

Zabudnite na Josha

Hartnetta, Bena Afflecka i Brada Pitta! (Akože obrazne, lebo tiež nééé sú zlí :-))) Prichádza mladý, sexi, talentovaný, šarmantný a vtipný herec a model, po ktorom piští nejedno ženské srdce.

Wentworth Earl Miller III. sa narodil 2. júna 1972 vo Veľkej Británii, avšak vyrastal v Brooklyne. Jeho korene pôvodu sú naozaj rozsiahle a multikulturálne: po otcovi má africké, anglické a nemecké a po matke ruské, holandské, sýrské a libanonské. Má dve sestry (šťastné to ženy:) Leigh a Gillian, obe právničky.

Aby ste nepovedali, že krása (telesná – čo si budeme hovoriť) sa vyluču-je s inteligenciou, Went-worth vyštudoval Prin-cestone, zameranie anglická literatúra. Tu dostal aj svoju prezývku Stinky. V roku 1995 odišiel do Los Angeles a tam si pričuchol herectvu. Čuchol si zrejme riadnu dávku (nehľadajte inú súvis-

losť prosím, je to len metafora), pretože pri tomto povolaní ostal.

Objavoval sa v spo-toch a pred televíznymi kamerami sa po prvýkrát predstavil v úlohe Davida v minisérii pre spoločnosť ABC Dinotopia. Krátke roly si strihol aj v iných seriáloch ako Buffy, premožiteľka upírov, Emergency (Pohoto-vosť) či Joan of Arcadia (Joan z Arkádie). Absolútny zlom v kariére mu však priniesla rola v seriáli Prison Break pre Fox Network. Ide o rolu Michaela Scofielda, ktorý sa rozhodne dostať svojho milovaného brata Lincolna (Dominic Purcell) z väzenia za vraždu vicepre-zidentkinho brata, ktorého však nezabil. Táto úloha mu naozaj priniesla celosvetovú slávu, keďže je to seriál, ktorý má (možno i neča-kaný) medzinárodný úspech v mnohých krajinách sveta.

V roku 2006 mu jeho talent vyniesol Zlatý glóbus za najlepšieho herca v dramatickom seriáli. Aktuálna je III. séria. S Anthonym Hopkinsom sa

stretol pri natáčaní filmu The Human Stain (Ľudská škvrna) už v roku 2003. Očaril zrejme aj Mariah Carey, lebo tá si ho zavolala, aby účinkoval v jej klipoch We belong together a It's like that. Našťastie iskrilo to len pred kamerami.

S kým to iskrí v súkromí, netuším. Ani bulvár nevypátral žiadne bližšie priateľky. V tomto období ho zamestnáva najmä práca. Asi... A nakoniec jeho (zrejme) úprimné vyznanie: „Jednou z najradostnejších vecí z objavovania sa v televízii je, že si vás ľudia každý týždeň pozvú do svojich domovov. Urobia si pre vás čas v ich rušných životoch. To je pre vás ten najlepší kompliment.“ P. S.: Ospravedlňujem sa za nie prílišnú objektivitu článku, ale nedalo sa... :)

BEUŠKA

KOCKY 63 Ťahamatotam.

postrehy

Odsudzovaný, ob-

raňovaný, dementovaný, ale aj nekompromisne presa-dzovaný. Taký je nový škol-ský poriadok, platný od 1. septembra tohto šk. roku. Spočiatku bol žiakmi zatra-covaný, no postupom času sa akosi prestali búriť vlny nespokojných a pravidlá platia zatiaľ bez väčších problémov. Asi najťažšie prechádzali študentskými radmi nariadenia o výstred-nom oblečení, počte zameš-kaných hodín a zákaze pou-žívania hudobných prehrávačov či iných elek-tronických zariadení, ale aj pomôcok. Najlepšie je však prečítať si výpovede kompe-tentných ako aj samotných žiakov, ktorí, žiaľ, mnoho-krát nechceli byť menovaní.

Mnohí opýtaní sa postavili proti nariadeniu o oblečení, ktoré podľa nové-ho poriadku musí byť sluš-né, a musí zodpovedať kul-túrnym a pracovným požiadavkám. Výrazy nie sú presne definované, a tak ich možno obísť. Čo však tieto slová presne znamenajú, sme sa opýtali pani zástup-kyne H. Andreevy: „Nehce

li sme uvádzať, čo si pred-stavujeme, napríklad suk-ne pod kolená a vrchné oblečenie, ktoré prekrýva spodné. Nechceli sme ísť do detailov. Predpokladá-me, že tieto otázky riešia triedni profesori alebo učitelia estetickej výchovy alebo aj vyučujúci na bež-nej hodine. Ak chodia žiaci na našu školu, musia reš-pektovať naše pravidlá. Ak ich nechcú rešpekto-vať, musia ísť na inú ško-lu.“

Katka, žiačka štvr-tého ročníka sa vyjadrila takto: „Niektoré veci sú tam naozaj zbytočné, na-príklad tie šiltovky, sukne a výstrihy. Ak tomu chcú naozaj zabrániť, nech predpíšu uniformy a hoto-vo“. Pani zástupkyňa sa k tejto téme vyjadrila: „Na exkluzívnych západných stredných školách je pred-písaná uniforma. Je to najlepší spôsob ako vyrov-nať sociálne rozdiely a ponúknuť žiakom mož-nosť cítiť sa ako príslušní-ci jednej komunity, socie-ty“, čo je podľa slov pani zástupkyne stále nereál-

ne, pretože Slováci stále chcú ukazovať svoje posta-venie a deti, ktoré na to majú sa často vystatujú. „Naozaj, chodíme v rámci projektu Sokrates na stredné školy do západ-ných krajín, kde nestret-neme dievča v desaťcentimetrových topánkach, minisukni, s veľkým výstrihom, ho-lým chrbtom a odhaleným pupkom. Takéto dievča by tam vzbudzovalo veľké pochybnosti o svojej mo-rálke. Keď prídu žiaci zo západu, čudujú sa, čo všetko tolerujeme. Cieľom školy je vzdelávať a nie ukazovať svoje prednosti alebo sa vyvyšovať, do-konca zvádzať.“

Ďalší žiak štvrtého ročníka na otázku o oblečení odpovedal takto: „Pripadá mi hlúpe dávať zápis za veľký výstrih. Je to kaž-dého osobná vec a netýka sa to ani vedomostí, ani správania“. Ale čo ak vý-stredné oblečenie vyvolá neprimerané správanie? „Nech je potrestané sprá-vanie a nie oblečenie, ak si niekto nevie ustrážiť ner-

64 KOCKY Ako zabiť 15 blondín v ponorke naraz?

postrehy

vy“. Na otázku, či nie je lepšie takýmto situáciám preventívne predísť, odpo-vedať nevedel, no pripustil, že ak by sa odohral incident podobného typu, pripustil by možno aj nariadenie o oblečení. „Nie je dôležité, ako sa oblečieš, ale čo máš v srdci“, zakončil.

Ďalším svietiacim bodom je dochádzka. Za viac ako 80 zameškaných hodín hrozia žiakovi komi-sionálne skúšky, čo ale neznamená, že žiak musí spravidla byť komisionálne skúšaný. Osemdesiat hodín je približne dva a pol týždňa nepretržite. „Myslíme si, že tento žiak ozaj potrebuje konzultovať s učiteľom, čo si má dobrať a potrebuje byť preskúšaný, či si učivo dobral.“ (čo ale neznamená, že bude vykonaná komisio-nálna skúška – pozn. auto-ra). To, že sa to volá komi-sionálna skúška, nemá vzbudzovať strach.“, po-vedala pani zástupkyňa H. Andreeva. Čo na to žiaci? „Na jednej strane je to dobré, lebo sa pokúšajú zabrániť častému chýba-niu, ale ak som často chorá a naozaj za to nemôžem, nazbierajú sa mi vymeš-kané hodiny a budem robiť komisionálky“, po-

vedala Katka. Tretiačka Lucia tvrdí, že je to na jed-nej strane dobré, pretože sa zníži absencia, no ak niekto vymešká 80 hodín, môže sa vyhýbať škole spokojne i naďalej, lebo skúšaný bude tak či tak, čo je ale vyvráte-né faktom, že žiak – za normálnych okolností – má byť skúšaný z učiva, ktoré vymeškal. Ďalej dodáva: „Čo ak má niekto dostatok známok a písal všetky písomky? Napriek tomu bude skúšaný?“

Elektronika, po-môcky a pod. sú háklivým artiklom už dlhšiu dobu. Tento problém má vyriešiť veta, ktorá zakazuje tzv. nedovolené informačné pramene. Ďalšia možnosť, ako obísť poriadok a vysvet-liť si pojem, ktorý sa dá pri troche snahy a vypočítavosti chápať rôzne, po svojom „Ide nám hlavne o to, aby žiak nepodvádzal“, hovorí pani zástupkyňa H. Andree-va.

Otázka používania vreckových počítačov alebo notebookov na vyučovaní zatiaľ nebola medzi učiteľ-mi riešená, čo je možno pri vytváraní nových pravidiel chyba. Tieto prostriedky začínajú patriť do bežného života tak, ako mobilné

telefóny a onedlho určite zažijú rozmach, ktorý mohol byť ošetrený školským po-riadkom vopred. Môžeme len predpokladať, že v blíz-kej budúcnosti budú pred-sudky voči technike preko-nané a rôzne informačné technológie, vreckové či stolové, budú slúžiť bez problémov na vzdelávanie. Na druhej strane je tu mož-nosť zneužívania tejto mož-nosti. Ťažko teda určiť, čo je správne.

Zmeny nikdy neus-

pokoja každého, treba do-dať. Tak, ako má školský poriadok svoje výhody, obsahuje niekoľko dier, ktoré sa dajú obchádzať a polemika by sa dala viesť dookola. Dôležitým faktom ostáva, že informovanosť žiakov o novom poriadku školy je podľa nich nie dostatočná: „Nakoľko som o ňom nie veľmi informo-vaný, z toho, čo som počul, si myslím, že sa vôbec nič nezmenilo“, povedal Ma-roš, žiak štvrtého ročníka. Žiaci skutočne môžu a majú byť oveľa viac informovaní nielen zo strany školy ale aj z vlastnej iniciatívy, aby nedochádzalo k rôznym interpretáciám a nakoniec porušeniam poriadku.

JÁN TKÁČ (4.A)

KOCKY 65 Stačí zaklopať na dvere.

stalo sa...

Účelové cvičenie,

deň, ktorý sa nám - štu-dentom - dosť páči (ak samozrejme nerátam di-vadelné predstavenia, príležitostné akadémie, riaditeľské voľná či to najkrajšie - čo, môže byť – prázdniny).

Uskutočnilo sa síce už dávnejšie, ale tak trošku si pripomenieme výsledky... Veď lepšie neskôr ako ni-kdy, nie? Dňa 14. septem-bra 2007 sme všetci usilov-ne prišli do školy, kde sme vo svojich triedach spoločne s triednymi učiteľmi čakali na známe zvonenie, ktoré ohlasovalo cvičný požiar a s ním spojenú aj evakuáciu. Po príhovore sme sa my, prváci a druháci, vybrali na

Prímestskú, kde nás čakalo pár stanovíšť, na ktorých sme museli plniť rôzne úlohy a v závere boli vyhlá-sené výsledky.

Prváci sa stretli s pani profesorkou Hajniko-vou na zdravotníckom sta-novišti, zatiaľ čo druhákov skúšala pani profesorka Dudášová. Dopravnú vý-chovu mal na starosti u prvákov pán profesor Špak, u druhákov zas pán profesor Hirjak, topografiu skúšal pán profesor Remák a dru-hákom zas nedal vydýchnuť pán profesor Furda. O civil-nú obranu sa postarali telo-cvikári, u prvákov pán pro-fesor Smaržik a u druhákov pán profesor Lajčák a prváci

si terče na mušku zobrali pod vedením pána profesora Nedeľského a u pána profe-sora Tačára druháci. A tu sú samotné výsledky účelové-ho cvičenia :

VÝSLEDKY:

1. ročník

1. – 1.E (21b, 2:37) 2. – 1.G (21b, 2:40) 3. – 1.F (20b, 2:36) 4. – 1.C (20b, 2:39) 5. – 1.A (19b, 2:31) 6. – 1.D (19b, 2,44) 7. – 1.B (15b, 2:39)

2. ročník

1. – 2.D (22b) 2. – 2.G (20b) 3. – 2.B (19b) 4. – 2.F (17b) 5. – 2.C (15b) 6. – 2.A (14b) 7. – 2.E (13b)

NF

66 KOCKY Má to 100 kolies a IQ 50. Čo je to?

rozhovor

Čaute všetci. Je tu

nový školský rok a s ním aj táto nová rubrika. Postupne vám pootvoríme dvere k tým najzaujímavejším krúžkom na škole. Teraz sa pozrieme na krúžok Chemický expe-riment a ja, ktorý vedie RNDr. A. Ivanová. Kocky: „Vediete krúžok Chemický experiment a ja. Čo sa na takomto krúžku robí?“ A. I. : „Úlohou krúžku je pripraviť maturantov na praktickú časť maturitnej skúšky z chémie, úroveň A. Je to hlavne pre nich. Ide o získanie zručností pri práci v chemickom laborató-riu - aby sa nebáli chytiť skúmavku, zapáliť kahan... Ale krúžok je aj pre všet-kých chémiechtivých.“ (ohrozený druh, pozn. red.) Kocky: „Koľko mladých chemikov ho navštevuje? Sú tam aj nejaké ozajstné talenty?“ A. I. : „Ešte sme sa nezišli v plnom počte, takže som

ešte žiadne talenty neobjavi-la.“ Kocky: „Stáva sa vám, že sa experiment nepodarí? Aké sú potom následky (zhorené plášte, telá, krv...)? A. I. : „(smiech) (smiech) Stáva sa (nie tie mŕtvoly, pozn. red.) , ale na vine sú chemikálie, ktoré ma nechcú počúvať. Kocky: „Máte nejakú ús-mevnú príhodu z krúžku?“ A. I. : „Stále pri nepodare-nom experimente, obzvlášť pri demonštratívnych poku-soch. Potom to väčšinou

končí slovami: ...a teraz si predstavte... ,...s troškou fantázie tu vidíte... , ...no a tu malo vzniknúť... “ Kocky: „A teraz jedna otá-zočka priamo na vás – kedy ste prišli na to, že chémia je vaša srdcovka? A. I. : „Myslím že to bolo na konci strednej školy, lebo vtedy som vďaka vynikajú-cim učiteľom – pán profesor M. Bruňák a pani profesorka A. Gadomská – pochopila, že chémia je síce ťažká a abstraktná veda, ale že je to aj veda o živote okolo nás – o tom, čo jeme, čo dý-chame, čo si obliekame, čo nám pomáha, čo nám ško-dí...“

Kocky: „A na záver, čo by ste odkázali budúcim che-mikom, ktorí by sa chceli prihlásiť do vášho krúž-ku?“ A. I. : „Aby sa chémie ne-báli. A hotovo!“

ANDY ☺

KOCKY 67 Policajná kolóna.

relax

Pamätá si niekto na Horoskopy na rok 2007 z predchádzajúceho čísla Kociek? S najväčšou prav-depodobnosťou nikto, ale to zas až tak veľmi neprekáža. Vtedy horoskopy veštila naša obľúbená veštica The-odora zo svoje krištáľovej gule. Medzitým jej došla okena a jej guľa zmizla. A ak by chcel niekto vedieť, kam zmizla, tak ju mám ja. Cha! A horoskop na tohto-ročnú zimu budem veštiť ja. Tak si všetci držte palce :).

KOZOROŽEC – 22.12. – 20.1.

Škola: V zime sa učí po-merne ťažko. Je chladno, mozog sa hýbe ťažko a pomaly. To znamená, že túto zimu sa učiť neodporú-ča. A vôbec v žiadnu zimu. V zime sa má spať...a guľovať. Zdravie: Je chladno a na zdravie si treba dávať pozor. Preto poctivo vytiahnite rukavice a sveter ťažko identifikovateľnej farby čo ste na Vianoce dostali od babky a hurá von.

Láska: Poznáte prirovnanie - ako v lete na saniach? Tak v zime to na saniach ide oveľa lepšie. Je to potrebné viac vysvetľovať?

VODNÁR – 21.1. – 19.2. Škola: V zime sa dá pomer-ne dobre a úspešne pri ran-nom meškaní vyhovoriť na sneh a záveje. To by vám mohlo pomôcť pri ťažkom rannom vstávaní. Horšie to funguje vtedy, ak je suchá zima. Zdravie: Ak bude suchá zima, tak veľmi dobre. V prípade, že nie, ide dole úmerne s vonkajšou teplotou ;) (No čo ja vám k tomu povedať, veštenie z gule nie je sranda). Láska: Pri stavaní snehulia-ka je ideálna príležitosť zoznámiť sa s opačným pohlavím. Stačí ho postaviť rovno pred vchod/ dvere domu milovanej osoby, tak

aby nemohla ráno vyjsť a za jej záujem o vás ručím.

RYBY – 20.2. – 20.3. Keď sa povie slovo „ryba“ a za ním slovo „zima“ mne napadne iba vianočný kapor. A holt, krištáľová guľa to vidí rovnako. Škola: Až do Vianoc to pôjde pomerne hladko, horšie to bude po nich. A keby som z tej gule vede-la vyčítať viac, tak by som to určite povedala. Zdravie: No, zdraví ako ryba všetci, toto tu vidieť pomerne jasne ☺. Láska: No keďže toto mi fakt nejde, poviem len, že vás čaká veľká láska. (Pra-vidlo veštenia hovorí, že ak nevieš vyveštiť nič, vešti len to dobré.)

BARAN – 21.3. – 20.4.

Škola: Škola vám pôjde túto zimu veľmi dobre, v prípade chrípkových, kalamitných, vianočných, polročných a iných prázdnin ešte lepšie ☺.

68 KOCKY Aký je rozdiel medzi novým manželom a novým psom?

relax

Zdravie: V prípade, že ku všetkým druhom zimných športov, vrátane sánkovania a guľovania, si zabezpečíte pevnú prilbu, mohli by ste túto zimu prežiť bez väčších úrazov. Láska: No človek nemôže mať všetko a keďže vám to tak pôjde v škole, láska nebude nič moc. Ibaže by ste si to veľmi želali pod stromček.

BÝK – 21.4. – 20.5. Škola: Vám sa túto zimu veľmi učiť nechce, však? Asi o nič viac ako inokedy. Ale to nič, guľa hovorí, že v zimnom období by vás učitelia mohli ľahko pre-hliadnuť. (Ja byť vami, aj tak pre istotu zaleziem pod lavicu). Zdravie: Uf uf, ja byť vami, tak lyže túto zimu do ruky nevezmem. Mám takú skve-lú historku čo sa stalo jed-nému kamošovi, keď náho-dou nevybral strom, ale to sem nepatrí. Láska: Keď už budete zale-zení pod tou lavicou, (len nie všetci naraz, prosím vás) je skvelý čas na zoznamo

vanie sa ☺. (To tvrdí tá guľa, nie ja.)

BLÍŽENCI – 21.5. – 21.6.

Škola: Školu ste si medzi časom veľmi obľúbili a inak tomu nebude ani túto zimu. Veď je to také skvelé miesto na hranie. A cez prestávky sa dá naučiť toľko ve-cí...horšie je to s tými dlhý-mi blokmi, ktoré vyplňujú čas medzi dvoma prestáv-kami. Zdravie: Všetkého veľa škodí, ale ak to nepreženiete s výletmi na isté nemenova-né miesta, mohli by ste ostať relatívne zdraví a spokojní. Láska: Škodí veľa lásky? Taká dobrá filozofická otáz-ka. Platí riadok vyššie – ak to nepreženiete s výletmi....možno sa neude-je absolútne nič - a preto odporúčame vyletovať (a prísť ta o zdravie, jaj, ak vám toto nedáva zmysel, nevadí, mne už dávno pre-stalo).

RAK – 22.6. – 22.7. Škola: Presný opak Barana. Škola nepôjde nič moc a viac ako učenie vás bude

baviť z okna čumieť na snehové vločky. Zdravie: Túto zimu budete dodržiavať všetky rady toho uja z reklamy a budete pa-pať veľa vitamínov. Preto aj budete zdraví ako ryba (ry-by plávajúce v Šírave hore bruchom sa nerátajú). Láska: A zasa opak Barana. V láske to pôjde skvelo. Spoločné rande, spoločné guľovačky, spoločný zápal pľúc, spoločná maród-ka...ach tá romantika...

LEV – 23.7. – 23.8. Škola: Lev je africké zvie-ratko s takou gučou vlasov okolo krku a zima nie je nič preňho. A rovnako aj škola. Túto zimu sa jej preto treba vyhýbať. Zdravie: Ak sa budete škole vyhýbať pridlho, kto-vie ako dlho sa obídete bez akýchkoľvek problémov s rodičmi (to už je úplne jedno či zdravotných). Láska: Zasa raz neviem vyveštiť absolútne nič, a tak radšej budem predpovedať veľkú lásku. Veď kto by sa nepotešil ;).

KOCKY 69 Po roku sa pes ešte stále teší, keď ťa vidí.

relax

PANNA – 24.8. – 23.9. Škola: V škole vám to túto zimu mimoriadne pôjde. Možno aj preto, že stavanie snehuliakov nie je nič pre vás a nie vždy máte náladu na guľovanie. Zdravie: Odporúčame (ja a guľa – akokoľvek divne vám to znie) otužovanie! Vážne, každé ráno vybehnúť v spodkoch pred dom a čakať 5 minút, čo sa stane. To sa budú diať veci...;) Láska: Náladu na guľova-nie by mohla vytvoriť osoba opačného pohlavia. A aj keby nie, stačí vytiahnuť mladšieho súrodenca vonku, strčiť ho do snehu a svet je hneď krajší.

VÁHY – 24.9. – 23.10.

Škola: Tak pol na pol. Po-lovicu dňa by vám škola aj šla a tú druhú vôbec nie. Problém je v tom, že sa v nej nejako vždy ocitnete v tú nesprávnu polovicu dňa. Zdravie: Tu to môže trošku pokrivkávať, ale ak sa pridá-te k odvážnym Pannám a budete každé ráno otužo-vať, zlepší sa to. Láska: V prípade, že sa

naozaj dáte tiež na otužova-nie, to môže byť zaujímavé. Tmavé ráno, vy v spodkoch, osoba v znamení Panny v spodkoch... lepšie ako priemerná argentínska tele-novela.

ŠKORPIÓN –

24.10. – 22.11.

Škola: Viac ako sedieť v škole vás baví oblizovať v zime zábradlie a stavať snehuliakov. Tí snehuliaci sú v pohode, ale čo sa zá-bradlia týka, by som sa krotila (pamätáte na tú scé-nu z filmu Obecná škola?) Zdravie: No myslím, že som to povedala v predchádzajúcom bode. Ak si nedáte pokoj, tak už len autogén a au au... Láska: Podstatne lepšie ako zábradlie a snehuliaci ☺ A určite vám to túto zimu pôjde lepšie ako to prvé, i to druhé.

STRELEC – 23.11. – 21.12.

Škola: Strieľať si zo školy a z učiteľov sa občas nevy-pláca a už vôbec nie túto zimu. Nemuselo by to do-padnúť práve najlepšie.

Zdravie: Zdravie vám túto zimu praje a vy sa smelo môžete spustiť zo zasneže-ného kopca na horskom bicykli...schválne, že čo to spraví. Láska: Skoro všetkým ostatným som predpovedala lásku (lebo idú Vianoce, lebo sa to patrí a je to odo mňa milé), tak prečo by som to nepredpovedala aj vám, no nie?

Tak, a ja som do-veštila. Theodore vrátim guľu, predsa len je to jej job a ja jej ho brať nebudem. Ale nešlo mi to zle, nie? Všetkým vám môžem len zaželať krásnu zimu a poradiť, aby ste neverili tomu, čo som tu naveštila – pravdaže okrem zmienky o stretnutí veľkej lásky. Taká zmienka je vždy prav-divá :) A ak by vám túto zimu niečo veľmi chýbalo, odporúčam ošklbať zo stromčeka salónky, sadnúť pred telku a pozerať Mrázi-ka. Prípadne pohľadať mladšieho a podstatne slab-šieho súrodenca a navrhnúť mu hru v snehu ☺. Krásnu zimu s láskou želá

KRTEK

70 KOCKY Hľadám odpoveď na otázku:

relax

Tak, opäť som pre vás s pomocou niekoľkých obetavých ľudí pripravila niekoľko výrokov na pobavenie. Nabudúce ich môže byť viac :). Ak mi trošku pomôžete, a komukoľvek z redakčnej rady odovzdáte výroky, ktoré ste zaznamenali vy. Dejepis P.: Konštantín chorľavel, vstúpil... Ž.: ...do armády! P.: Metod sa na Veľkú Moravu vracal... Ž.: ...pešo! P.: ...s hodnosťou najväčšieho biskupa. P.: Vymenovali ho za kráľovského taverníka. Ž.: Čo? Kaderníka? P: Kde sa nachádza Koloseum ? Ž: V Aténach. P: A kde sú Atény? Ž: V Egypte. Chémia P.: Ako zistím, koľko váži 1 mol kobaltu? Ž.: Odvážim, ne?! P: Vytrhnite si nejaký solídny dvojhárok.

KOCKY 71 Kde končí láska, ktorá ide cez žalúdok?

relax relax

Fyzika P.: Skús zo seba niečo vytlačiť. P.: Môžete otvoriť knihy a učebnice. P.: Keď chcete frajerovi urobiť radosť, kúpte mu... Ž.: ...ponožky! P.: Nič nevidím napísané, nič neviem, nemá mi kto poradiť, som nešťastná, čo spravím? Skočím z prízemia alebo z deky na trávu. P.: To čo je vo? Eura? Koruny? Svetelných rokov? P.: Účinky fyziky pocítil každý z nás. Bola som ožiarená výbuchom jadrovej elektrárne na Ukrajine. Ž.: A v poriadku ste? P.: Pánboh dá, aj motyka štreli. P: Nadýchnem sa, napočítam do 5 a budem pokračovať... P: Jaj, skleróza v takom mladom veku. P: Ju zapíšem do triednej knihy, tebe dám päťku a s úsmevom budem pokračovať ďalej. P: Ja nerobím nič. Ž: Ani ja. P: Každá akcia vyvolá rovnako veľkú reakciu. Napr. mala by som ti dať facku, ale tvárme sa, že sme humánne zariadenie... P: Tam si použil slovo kinematika. Tak čo budeme robiť? Ž: Ta kinematikovať. Ž: Nezáleží na výzore, ale na tom, kto ako vyzerá. Matematika Ž.: Funkcia je zhora otvorená.

72 KOCKY Viete, aký rozdiel je medzi mužom a jogurtom?

relax

P.: No, zhora otvorená... my tomu hovoríme jamka alebo kopček! P.: Teraz si preberieme dôkaz, ktorému sa veľmi nebudeme venovať, ale budem ho skúšať. P: Tamto bolo vzhľadom na proporcionalitu lepšie. P: To je síce súčin, ale veľmi mizerný. P: Nože nevyrušuj! P: Nože nerev, to kto je tam zase taký nenormálny? P: Moje skúsenosti sú práve pre tých, čo sa tak čudujú ako ty. P: To je smutné, keď nevieš. P: Porvaz, ty čo robíš? Ž: Čakám. P: Ak riešim v R, v skutočnosti neriešim v R. P: Za jeden bod mala päť bodov. P: Áno! Zle! P:...keby som mala 3 činitele, tak by to už bolo ešte lepšie. Biológia P.: Aká veda sa zaoberá bunkami? Ž.: Celulitída.

P.: Šak hrdo povedz, že máš päťku. Ž.: Že vraj škola hrou, jedna päťka za druhou. P.: Vy keď poviete nie, zapriete aj to, že ste sa narodili a dáte si vypísať aj úmrtný list. Ž.: Sud to je toto také – válov.

KOCKY 73 V jogurte je aspoň nejaká kultúra.

relax

Informatika P.: Chlapci, kúpte si gule.

Slovenský jazyk P.: Viem, o čom hovorím? P.: Aký bol prvý herec v gréckom divadle? Ž.: Bill Smith. P.: A tej vnútornej očiste ako hovoríme? Ž.: Ponaučenie. P: Stano, čo píšete? Ž: Pyramídu si kreslím. Ž: Systematické učenie z písomky na písomku. Geografia P.: Nie škapy ale škrapy. P.: Aha, agent provokatér! P.: Zvoní, tešme sa! P.: Viete, čo je odražka? Taká pomlčka. P.: Vyzerá to tu jak v šaľenom dome. P.: Neprežúvajte! Necítim sa ako v ZOO. Ž1.: Ďakujem pani učiteľke, že ma naučila čítať. Ž2.: Zavolaj ju do Pošty pre teba.

74 KOCKY Viete, prečo kostra nemôže skákať bongeejumping?

relax

Anglický jazyk P.: Prestaň nahlas zívať! To nerobia ani menej inteligentní žiaci, ktorí nechodia na GPH. Nemecký jazyk P.: Aký je to pád? Ž.: Datív. P.: Áno, genitív, správne. P: Šak on len nech príde, mu dvihnem mandle! Ž: On nemá mandle, mu vyberali. Náboženstvo P: Nesmej sa! Situácia je vážna! Telesná P: Nebolo to rýchle, ale bolo to elegantné. P: Poznám rôzne druhy kľukov, ale taký som ešte nevidel. Triednická P: Keď na GPH vydržíš 4 roky, tak môžeš takto sedieť. Ž: A prečo by som nevydržal ? Čo ak tu budem 5-6 rokov? P: 1. februára bude polročná prázdnina.

KOLEKTÍV AUTOROV

KOCKY 75 Lebo na to nemá žalúdok ani nervy.

1. Natešení účastníci štafetového behu.

2. Aj pán riaditeľ R. Gadomský s pánom zástupcom V. Čanom prišli bežcov podporiť.

3. A teraz všetci pekne pokope. 4. Tak títo sa behu nezúčastnili, ale ako správni patrioti sa prišli rozlúčiť... Tak treba.

5. A teraz šup pred autobus a povinne všetci sýýýýr...

6. Posledné zamávanie bežcom alebo 4.C.

7. Ešte posledné kuk do foťáku a môžeme začať konečne behať.

8. Páni prof. J. Sibal a V. Hirjak vedia, ako dodržiavať správny životný štýl. Ešteže organizujú takéto akcie a idú nám príkladom...

Iste ste zvedaví, čo všetko ukrývajú naše školské skrinky. Táto unikátna fotorepor-

táž vám to prezradí. Musím povedať, že niekedy som sa pri pohľade dovnútra musela za-smiať...ale nič v zlom... niektoré skrinky boli takmer prázdne a iné zasa preplnené... niekto si zo svojej skrinky spravil sklad učebníc a niekto nástenku pre svoje obľúbené plagáty a fotky. Ale veď, posúďte sami. Skrinka č. 1 - Dievčenská: Vidíte ten poriadok? Dole pekne úbory, vesty zavesené na vešia-koch a na hornej polici úhľadne usporiadané učebnice! Takisto nechýba plagát Johnyho Dep-pa. No jednoducho krása! A vôbec to nehovorím preto, že je to moja skrinka :). Skrinka č. 2 - Dievčenská: Tu to je už o niečo horšie. Vesty len tak prehodené a učebnice porozhadzované. Čiže klasika :). Aspoň že sa našli nejaké tie fotky na skrášlenie Skrinka č. 3 -Dievčenská: V dolnej časti skrinky je trochu zmätok, ale kabáty visia na vešia-koch (osobný dojem: zmes rôznych voňaviek vytvára omamnú vôňu :)). Skrinka č. 4 - Chlapčenská: Dosť veľký chaos, ale oceňuje sa vešiak:)...jeden. Ale čo už, veď iné chlapčenské skrinky sa veľmi nelíšia :). Skrinka č. 5 - Chlapčenská: No toto? Valaška v skrinke :) ? To sa len tak nevidí! Skrinka č. 6 - Chlapčenská: Na to, že je to chlapčenská skrinka, je v celkom dobrom stave... dokonca knihy sú ULOŽENÉ na hornej polici! Skrinka č. 7 - Dievčenská: Ako všade, aj tu je horná polica skladom učebníc. Ale inak po-riadok. Skrinka č. 8 - Chlapčenská: A ďalšie prekvapko. Baseballová palica v skrinke :). Zistenie: Naše skrinky sú v oveľa lepšom stave, ako si myslíme... alebo ako si myslia naši triedni profesori :). Určite sa nemáme za čo hanbiť. Ani v jednej skrinke som nenašla žiadne zahnívajúce desiaty, ani mokré dáždniky, či zablatené topánky na knihách. A tú trochu nepo-riadku nám profesori musia odpustiť...veď sme len úbohé deti!!! :) EKA

„Na Konci Sveta"

Nekonečný výkrik vo mne sa vzbúril, než ty ma pochopíš, keď neviem, kam mám ísť.

Keď kričím a ty mi nerozumieš, plačem pre všetko, čo kedy má a malo prísť.

Chceš mi pomôcť, no ako, to už nevieš, myslím na teba vo chvíľach tých, ale ty si už preč...

Čo mám teraz robiť, ked ty už tu nie si?

Mám sa zabiť, keď neprídeš ma vzkriesiť? Dá sa vôbec niečo bez teba robiť?

V slzách, keď znova budem sa topiť, prídeš a poradíš mi, ako mám ďalej žiť?

Každý večer tá istá dráma v hlave mi beží, Každý deň viem, že opäť znova to príde,

Neustále rovnaká ľútosť vo mne sa hemží, Nikdy nemôcť zmeniť to, čo aj tak raz sa rozíde.

Melancholicky krásne a neskutočné sú večery,

keď svetlá a mesiac odrážajú sa od hladiny vody. Trblietavé jazierko mi nádeje tvorí pre moje sny,

keď už ďalej neviem, kam ísť, nová útecha sa zrodí. No telom vtedy prebehne mi mráz,

zistím, že idem späť do reality, ale už bez pomoci večerných krás.

A trpkú príchuť neľútostne tvrdých báz znovu okúsim.

EWE

„Posledný Tón Gitary"

Posledný tón gitary v diaľke v ušiach mi zaznie Sladké spomienky na chvíle tie Tí veľmi dôležití mi nezostanú

Listy opadajú, ako roky, prahnú Myseľ naplní sa starou vôňou slobody

Lekná milované už nikdy nevykvitnú z vody A svet sa stratí v prázdnej chuti ničoty

Život už nikdy nezobudí sa vo mne Posledný deň zakope všetky studne

Mladosť stratí sa v tieni veľkých Naše krásne chvíle nik nevráti späť

Keď sám zaspávaš, počuť len tvoj dych A v hlave prázdno, myšlienok už niet

Tie roky zdali sa nekonečné

Bez konca, ďaleko pred nami Ale nikdy nič nie je večné

Až potom sa krása a ľahkosť uvedomí Keď poslednýkrát klope na dvere

Ty nechceš vyjsť z postele Nech to nie je naposledy

Povedz mu to, nech je smelý Nikdy viac sa nepostaviť nie je kedy Pár sekúnd a koniec všetkého bude

A ona už na to nikdy nezabudne

... čo predchádzalo posledný tón gitary

EWE

Neviem

Sedí a premýšľa o veciach, ktoré už mala mať dávno spravené. Tlačí ju čas, ale vnútri je pod iným veľkým tlakom. Vraví, že sa jej teraz nechce. Vraj to urobí cez víkend. Rada sedí a premýšľa. Sníva si, aké by to bolo, keby to už bolo. Čaká na „vhodný“ okamih. Vie vôbec, čo chce? Nie. Uteká... ale kam? Sama pred sebou neutečie... Nedá si povedať. Myslí si svoje. Príde víkend a ona je chorá. Jasné... Zase sa jej nechce a tak čaká, sedí a premýšľa ďalej. Ale dokedy? Nevie. Choroba pominie, ale písomky zúria. Opäť to odloží a pokračuje v čakaní. Konečne už má po písomkách, ktoré nedopadli práve tak, ako očakávala, ale je šťastná, pretože má konečne čas na to, čo mala spraviť. No za tú dlhú chvíľu už zabudla čo má spraviť. Už si nie je istá ničím. A trápi sa už nad niečím iným. Nie je jej to jedno... Záleží jej na tom, no cíti, že toto nie je to, čo si myslela, že okrem seba samej stráca aj ľudí, ktorých tak milovala. Ktorých zranila konaním osoby ukrytej v jej vnútri a ktorú ani nepozná, no vie, že to nie je ona. Trápi ju to všetko a chce to vrátiť späť. Slovíčko „prepáč“, či „odpusť mi“ už nepozná. A čo bude ďalej? Neviem.

EWE

Koniec...?

Nádej domov auto rozváža, slza kruto vníma okamih,

lupeň slnečnice vietor unáša, nezostal šťastným nik.

Som len vec, ktorá ožíva, gestom slova nahrádzam.

V epicentre tela, srdcia skameneli, nežije- prežíva.

Zo sveta sa vytrácam,

srdce nie je zlé, srdcia skazené. V krvi vyryté

All you need is love.

10.

Na koberci na hrudi leží, podlaha chladí ju,

plyš hreje, dvere zatvorené - ako vo veži.

Nikto ju neruší,

tíško sníva, pokoj vníma – ako na púšti.

Biely piesok cíti

pri srdci boľavom, rovníkové slnko páli ju – ako

on svojím pohľadom.

Dala mu seba. Nestačilo.

On ju má rád. Ona miluje ho.

DNK

-