častice
-
Upload
zubaida-heba -
Category
Documents
-
view
30 -
download
2
description
Transcript of častice
ČASTICE
Odborne PARTIKULY Vyjadrujú osobitý postoj hovoriaceho
k obsahu výpovede, dodávajú slovu alebo vete rôzne významové odtienky.
Neohybné Neplnovýznamové
Rozdelenie častíc Uvádzacie – stoja na začiatku vety, hovoriaci
nimi vyjadruje svoj postoj k celej výpovedi Napr. a, nuž, vari, či, teda, no, ale, tak, však,
kiež, bodaj, Príklady: Ale nezabudni. No dobre, pôjdem s
vami. Vari si sa nepozeral? Vytyčovacie – hovoriaci nimi objasňuje,
vyzdvihuje (vytyčuje), hodnotí, zdôrazňuje výraz či časť vety Napr. asi, iba, ešte, sotva, samozrejme, áno, nie,
vôbec, žiaľbohu Príklady: Porozmýšľam, ale asi nepôjdem.
Dočítam ešte túto stranu. A on, samozrejme, neprišiel.
Častica/Spojka
Častica dodáva iba významový odtienok, nie je vo vete ďalším vetným členom, nespája slová alebo vety Napr.: Zober si hoci všetky tri. Len aby
prišiel. Spojka spája dve slová alebo vety
Napr.: Odišiel, hoci mohol ostať. Povedz mu, aby prišiel.
Častica/Príslovka
Jedno slovo môže byť príslovkou aj časticou. Častica, na rozdiel od príslovky, nerozvíja prísudok alebo prívlastok vo vete. Dobre ako častica:
Dobre, pôjdeme. (Áno, pôjdeme.) Dobre ako príslovka spôsobu:
Pôjdeme dobre, neboj sa. (Ako pôjdeme? Dobre.)
Písanie čiarky Vo vete vydeľujeme čiarkou častice,
ktoré výpoveď hodnotia alebo vysvetľujú Hodnotiace: bezpečne, bohužiaľ,
pochopiteľne, namojveru, pravda, samozrejme, skutočne, vlastne atď.,
Vysvetľovacie: napríklad, údajne, povedzme, proste, reku, veru, slovom atď., Príklady: Slovom, pôjdeme. Samozrejme, chcel
všetko. Nie som, žiaľbohu, herečkou. Ak sa na začiatku vety stretnú dve častice,
citoslovce a častica, oddeľujeme ich od vety jedinou čiarkou, napr.: Ej veru tak, nebude dnes počasie na výlet.
POZOR!
Čiarkou sa vydeľuje častica, ktorá má platnosť pre celú vetu Napr.: Veru, už bol unavený. Mal už,
zrejme, všetkého dosť. Ak sa častica vzťahuje len na jeden
vetný člen, čiarkou sa nevydeľuje Napr.: Bol zrejme nahnevaný. Utrácal
peniaze veru často. Kúpil asi tri. Či si vari zabudol?
Písanie osobitne a dovedna Väčšinu častíc píšeme dovedna: akože,
akiste, bezpochyby, čoby, čožeby, beztak, beztoho, kiežby, ktovie, môžbyť, napríklad, takisto, takrečeno atď.,
Častice, v ktorých opakujeme dvakrát to isté slovo, píšeme zo spojovníkom : len-len, tak-tak, už-už a pod.
Niektoré viacslovné (2-slovné, 3-slovné) častice píšeme osobitne: akože by , bodaj by, už len tak, čo i len, ba čo aj, nie a nie, len a len, priam tak atď.
Písanie zmeravených tvarov
Správne: namojpravdu,
namojveru, chvalabohu, žiaľbohu, bžechráň, bohdá
Vonkoncom, napríklad
Nesprávne: Namojpravdu (pred
zmeravením: na moju pravdu)
chvála bohu, chválabohu, žiaľ bohu, bože chráň, boh dá (ALE: chvála Bohu na nebi; Bože, chráň nás od zlého.)
Von koncom, na príklad
Správnosť použitia častice
SPRÁVNE: Uvádzacia častica patrí na začiatok vety.
Veď som ti to povedal. Používame spisovné častice
Môžete ísť, pravdaže, ale bez nás.
NESPRÁVNE:
Povedal som ti to veď.
Môžete ísť, ovšem, ale bez nás.
Ďakujem za pozornosť
Zdroje: Prehľad gramatiky a pravopisu
slovenského jazyka