Prvé časti dlhého čínskeho múru začali stavať počas obdodia Od jari do jesene (5.-8. stor.p.n.l.) vtedajšie lénne kniežatstvá pozdĺž hraníc svojich krajín. Po prvom zjednotení Číny roku 221 p.n.l. ich Prvý čínsky cisár spojil do jedného súvislého celku. Hlavná časť v dĺžke 10 000 km bola vystavaná za dynastie Han (2. stor. p.n.l. – 2. stor.n.l.). Počas nasledujúcich 2000 rokov sa múr už len udržiaval, prerábal a vylepšoval.

Konfuciánstvo bolo súčasťou života čínskeho obyvateľstva počas celej jeho histórie. Základným pilierom Konfuciánstva boli nemenné medziľudské vzťahy. Vzťah podriadeného a nadriadeného, rodiča a dieťaťa, staršieho a mladšieho súrodenca a manžela a manželky musel zostať počas celého života bezo zmeny, bol daný konfuciánskymi pravidlami diktujúcimi vzájomnú úctu a rešpekt. Na tomto obrázku je vidieť vzorného syna, ktorý nesie svojich zostarnutých, životom zlomených, žobrajúcich rodičov.

Budhizmus, napriek tomu, že sa dostal do Číny z cudziny, získal veľkú popularitu.

Meditujúca budhistická mníška z kláštora na vrchole pohoria Emei.

Základný budhistický text Srdcová sútra – Prajnaparamita, vyrytý na nefritových tabuliach a potiahnutý čistým zlatom.

Taoizmus je pôvodné čínske náboženstvo. Jeho počiatky siahajú k filozofovi Laozi, ktorý žil v niekedy v období 8-6 stor. p.n.l.. Na rozdiel od konfuciánstva nebol zameraný na život v spoločnosti, ale – podobne ako budhizmus – na spoznávanie toho čo sa nachádza za ľudskými zmyslami.

Na dobovej fotografii vidieť starého taoistu v roztrhanom rúchu s typickými taoistickými insígniami: vejárom a zohnutou palicou s tekvicou.

Starí číňania sa snažili o dosiahnutie telesnej nesmrteľnosti. Požívanie taoistických elixírov z rumelky malo predĺžiť život, drahé kamene mali ochraňovať telesnú schránku. Na obrázku je zobrazený hanský princ Liu Sheng (obdobie 200 p.n.l.) vo svojom posmrtnom nefritovom brnení, ktoré malo po smrti chrániť jeho telo. Posmrtné brnenie je vyrobené z nefritových platničiek pospájaných drôtikmi z čistého zlata.

Tzv. „dračia kosť“. Kúsky zvieracích kostí sa používali na veštebné účely. Zohrievali sa nad ohňom až popraskali a praskliny sa pospájali do znakov, ktoré vytvorili písomnú odpoveď na predkladanú otázku. Nápisy na „dračích kostiach“ sa považujú za prvú formu čínskeho znakového písma. Na obrázku je najstaršia zachovaná „dračia kosť“ - spodná časť korytnačieho panciera, ktorá pochádza z obdobia 1215 – 1190 p.n.l.. Na pravo je „dračia kosť“, na ktorej je dochované aj veštebné písmo.

Zobrazenie hviezdnej oblohy zhotovené v roku 1247 n.l. vyobrazuje 1400 hviezd.

Pri lekárskej diagnostike v starej Číne lekár nemohol vidieť pacientku vyzlečenú, preto mu bolestivé miesto ukazovala napríklad na takejto slonovinovej bábike zhotovenej okolo roku 1800 n.l..

Čínska geomancia – fengshui. Poloha tohto hongkongského hrobu je úplne ideálna. Situovaný je totiž tvárou do údolia a za jeho chrbtom sa vypína príjemná pahorkatina – spojenie dvoch zásadných požiadaviek tejto starej teórie vytvára predpoklad uspokojivého posmrtného života zosnulého človeka.

Dobová fotka čínskeho boxera – adepta čínskych bojových umení, ktorý sa zúčastnil boxerského povstania v roku 1900 n.l.. Boxerské povstanie bolo poslednou ukážkou využitia tradičného spôsobu boja muža proti mužovi v praxi. Povstanie sa rozšírilo na územie veľkej časti Číny, bolo podporované rôznymi tajnými spoločnosťami a v jednej fáze aj cisárskym dvorom.

Avšak na koniec, keď prišlo ku konfrontácii s oddielmi západných mocností vyzbrojenými strelnými zbraňami utrpelo drvivú porážku. Dnes sa ťažisko vplyvu bojových umení prenieslo do bojov odohrávajúcich sa v hraných filmoch a románoch. Forma sa zmenila, ale odkaz zostáva stále živý.

„Zlaté ľalie“. Takto vyzeral ideál mladej ženy z vyšších kruhov v tradičnej Číne. Nohy museli byť maličké ako zlatučké ľalie, aby potešili zrak manžela. Ženy museli kôli tomuto výstrelku ich doby podstúpiť tvrdú celoživotnú tortúru. Vo veku 3-4 rokov im zahli prsty na nohách smerom dole ku chodidlu a celú nohu pevne obviazali látkou, aby zabránili nohe v ďalšom raste. Ženy si potom museli nohy takýmto spôsobom obväzovať až do konca života.

„Zlaté ľalie“. Nohy zostali maličké aj v starobe. Dobová fotografia staršej ženy z vyšších kruhov.

Takéto vertikálne drevené vodné kolesá sa v Číne používajú na zavlažovanie už po stáročia a požívajú sa až do dnes. Toto sa nachádza v provincii Guangxi.

Úrodné údolie Dlhej rieky.

Karavána v západnej Číne – provincia Xinjiang. Takýmito miestami prechádzala po stáročia hodvábna cesta.

Čo za sebou skrýva táto stará brána?