Báseň o hrade

Pri kvačianskej škole hrad raz stál, jeho kráľ sa veľmi čudoval: „Čo je to za hrad, keď veže nemal?“ Až raz zhora a či oddola, prišli tu deti do detského tábora i kráľ na ne z hradu zavolá: „Deti, postavme si hrad, nech máme si kde rozprávočku hrať!“ Jedna doska, druhá doska, ešte farby, tuto troška. Jedna lata, druhá lata, ešte strecha a tu vráta. Obrúsime, odpílime, natrieme a opravíme. Dvojvežový krásny hrad nepremôže žiaden drak! A tak deti nelenili, do práce sa ihneď dali, hradnú vílu privolali. Hrad nám krásne opravili, rozprávočku vytvorili. (žiaci 3.roč. LDO – SZUŠ)

Školský časopis vydaný vďaka podpore z Fondu Hodina deťom.

Na začiatku bola len opustená schátraná preliezka, ktorá túžila stať sa zaujímavou a krásnou.

Jedného dňa sa umelci prechádzali v parku okolo smutnej preliezky a začali snívať o krásnom hrade zo stredoveku. Zašli za historikmi a dohodli sa, že preliezku premenia na krásny stredoveký hrad, aby si mali kde rozprávočku hrať. Pridali sa k nim aj športovci, lebo každý poriadny hrad má svojich rytierov, majstrov šermu, aby ho bránili pred nepriateľom. Napriek tomu, že sú prázdniny, oni neleňošia.

27.07.2009 ( rozprávkový pondelok)

V Základnej škole v Kvačanoch v dopoludňajších hodinách sa stretávajú tri skupiny tvorivých pracovníkov pod vedením piatich obetavých pedagógov, aby sa sen o hrade stal skutočnosťou.

Ptronát nad úspechom stavby zobrala do rúk hradná víla Romana, ktorá pripravila priateľské stretnutie rozprávkových bytostí v nočnej škole. Všetky bytosti oboznámila s pravidlami súťaže o hradného škriatka. A bytosti nelenili. Začali pátrať po starých príbehoch v školskej knižnici, celý chodník pomaľovali začarovanými rozprávkovými postavami a vymýšľali kostýmy pre postavy do práve vznikajúcej rozprávky.

Postavili sme si hrad – máme si kde rozprávočku hrať! Čaká nás 10 mesiacov tvorivej práce. Vymyslíme rozprávku o našom hrade. Zhotovíme si kostýmy pre rozprávkové bytosti. Vyrobíme výrobky do rozprávkovej tržnice. Pripravíme regionálnu súťaž Stretnutie s literatúrou a na koniec školského roka Vám zahráme Rozprávku o našom hrade.

Veríme, že zrekonštruovaný hrad bude slúžiť všetkým deťom, ktoré si budú vážiť nezištnú pomoc dospelých a NDS.

28.07.2009 ( pracovitý utorok)

Ani chvíľka nazmar! Okamžite sa púšťame do namáhavej práce pri pretváraní stavby na hrad. Brúsime, brúsime a brúsime, potom natierame, natierame a natierame. Hrdinom natieračských prác sa stal Michal Čajka.

Skupinka historikov sa vybrala do dediny vypátrať ľudových umelcov a remeselníkov. A veru vypátrala aj zručného „vareškára“, ktorým je náš bývalý pán školník Jozef Dúbravský. Svoj zaslúžený dôchodok si spestruje vyrábaním drevených varešiek.

31.07.2009 ( obdarovaný piatok)

Súťaž o hradného škriatka vyhral (ako inak) Michal. Ale menšia či väčšia odmena sa ušla každému, kto priložil ruku k dielu.

Záver pobytu sme strávili vo vodnom hradnom komplexe Aquaparku. Tam sme si zasúťažili v súbojoch, zrelaxovali vo vode a premýšľali nad príbehom rozprávky, ktorá počas budúceho školského roka ožije na našom hrade. My sa už tešíme, aj vy sa máte na čo.

29.07.2009 (stredoveká streda)

Nemáme síce stroj času, ale ocitli sme sa v stredovekom hrade. Psst! Najskôr sa strieľalo z dela, potom sa konal súdny proces, ktorý skončil šermom, ešte prišli sokoliari a nám sa nechcelo vôbec opustiť Ľubovniansky hrad.

Hrad je naozaj veľmi zaujímavý a plný prekvapení.

K hradu patrí aj sokoliarstvo – kráľovský šport. Zuzka a Martin sa osvedčili.

30.07.2009 (šermiarsky štvrtok)

Zdokonaľujeme sa v šerme. O šermiarskej výzbroji nám prišiel porozprávať a čo- to ukázať aj Petin ocko, pán Kocúr. Neverili by ste, aká je tá drôtená košeľa ťažká! No a potom bojuj!

Pokračujeme na hradných prácach. Niektorí natierame, niektorí pribíjame a niektorí ... Každý robí, čo vie. Objavuje sa prvá vežička a stavba sa už začína podobať na hrad.