Ročuík XXXIl. V Budapešti, v piatok. 9. marca 1917. Číslo 55. i'reilplair.4 cana pře

U h o r s k a a R a k ú s k o : Na celf roil . . IS korún Na pol roka . . (i korún IVa štvrť roka . • 8 koruny Na 1 mesiac . . 1 koruna

Do c u d z o z e m s k á : a o Nemecka . . 12 maria do Ameriky . . 4 uollá: TELEFON 2 2 - 1 4 .

expedSdx!

BUDAPEŠŤ, vx., 6-UTOÄ e. ia> •»<« ta majú saaieiai vSetkf

dopisf a předplatí?. Ae&ankorana listy a bas* Basu* dopisy neprijímajú sa.

Hakooišy sa M v u e š j á .

ffi, j. . , . . Mimo dňa po nedali a Hlavný redaktor: ÍLräSá© £ ď 4 naBl@r>e 9 v l a t k u vyofaodia každý deň J Dr ADOLF PECHANY

Inserty rátajú sa dZa tavnej tarify a platia M vopred Cislo za 4 haliei*e

Boj podmorských lodi Boj podmorských lodí, ktoréůo zo-

strenie nemecká vláda počiatkom februára oznámila na obranu proti vyhladovacej po­litike našich nepriatelov, je v plnom prúde a neminie dňa, aby zprávy nepodávaly v čísliciacb obrovské ztráty v potopených loáľach. Či sú to lode nepriateľských, či neutrálnych štátov, ked vezú ku válčeniu potrebné články alebo na vyzvanie ne-postoja, aby ich bolo možno prehliadnuť, či nevezú zakázaný válečný tovar, pod­morské lode ich bezohladne potopia. Ná­sledky tohto boja naši nepriatelia už v týchto prvých týždňoch cítia vo velkom klesnutí morskej premávky a dovozu potrieb vôbec a jako z dosavádnych vý­kazov posúdi! možno, tieto následky čím dial tým vo väčšej miere budú naši ne­priatelia citiť.

Zprávy koppenhágskych časopisov totižto oznamujú, že od započatia zo-síreného boja podmorskými lodami, teda od 4. februára až do konca minulého mesiaca, teda behom 24 dní podmorské lode potopily nepriateľských a neutrál­nych lodí v obsahu 820.000 tůn. Z tohto počtu na prvú polovicu februára pri­padá 520.000 tún, na druhú polovicu 300.000 tún. Samo sebou rozumie sa, že úľadný výkaz o ztrátách nepriateľských a neutrálnych štátov v lodach ešte ne­mohol byť sosíavený, ale o hodnovernosti výkazu koppenhágskych zpráv nemôže byť pochybnosti. Hodnovernosť týchto zpráv potvrdzuje aj predbežné šacovanie ztrát vo správach hollandských asseku-račných spoločností. Správy týchto spo­ločností totižto ztráty v prvej polovici februára šacovaly na 400.000 tún. Po­isťovacie spoločnosti hollandské sú v tom­to ohlade najlepšie informované, lebo ved sú hmotne zainteressované pri potápaní lodí. Do tohto počtu tún pravda ešte neboly zarátané tie ztráty, ktoré od 1. do 6. marca utrpeli nepriatelia v poto­pených lodach a ktoré už dla predbež­ných zpráv hodne prevyšujú 160.000 tún. Ked teda rátame za mesiac 30 dní, tak od 4. februára do 6. marca podmor­ské lode potopily okrúhlym počtom jeden million íún objemu nepriateľských a neu­trálnych lodí

Úradná štatistika nemeckého námor­níckeho úradu o týchto ztrátách bude tedy zaiste zajímavá. Je totižto pravde­podobné, že úradná zpráva podá nielen počet tún potopených lodí, ale bude ob­sahovať aj výkaz, koľko a jakého tovaru lifrovanélio zväčša našim nepriateľom s potopenými lodami bolo spustošené. Tieto ztráty budú zaiste o mnoho väčšie v hod­note ako ztráta tún v objeme lodí a to preto, lebo teraz lifrovaný tovar je našim nepriateiom súrne pptrebny. a preto je aj

drahší a po druhé preto, že teraz, ked je morská premávka obmedzená, na lode viac nakladajú ako za riadnych okolností.

Angličania, ktorí svojím panstvom na mori stále posmeľovali svojich spo­jencov ku dalšej vytrvanlivosti, ked im naše a s našimi spojené hrdinské čaly na suchozemných bojišťach zavdávaly osudné porážky, v prvých dňoch zostre­ného boja na mori ľahko brali ztráty v lodstve. Zaiste robili to len tak naoko, aby prípadným prejavením svojho ustrnu-tia nepohýbali dôveru svojich spojencov v morskú silu anglickú. Ale otvorenejší anglickí štátnici v posledných svojich re­čiach a článkoch upozorňujú anglickú

vládu, jak velmi vážné sú následky zo­streného boja podmorskými lodami pre Anglicko, lebo nedostatok jednotlivých článkov práve následkom tohto boja tak­rečeno s hodiny na hodinu vzrastá.

Upozorňujúce hlasy týchto anglic­kých štátnikov sú celkom pochopiteľné, lebo ved ľahko si môžu vyrátať, že v ta­kom počte stavať lode s toľkými tunami Angličania sú nie vstave, než koľko sú vstave podmorské lode potopiť. A posta­venie novej lode ešte neznamená aj do­vezeme toho tovaru, ktorý by lod mala doviezť a ktorý naši nepriatetelia ta súrne čakajú zo zámorských krajov.

i iptoÉom fronte Na ruskom bojišti delostrelecké boje bez čin­nosti pechoty. — Vo Francúzsku živé srážky. Nemci sostrelili 15 nepriatelských lietadiel. Zpřísněný boj podmorských lodí sa darí. ~- Nová

obštrukcia proti Wil&onovi. Jasné počasie prialo letúňom v plnení

ieh úloh. V početných povětrných bojoch s o-s t r e l i l i s m e 15 n e p r i a t e ľ ­s k ý c h l i e t a d i e l . My sme násled­kom činnosti nepriateľa utratili jedno lie­tadlo.

VÝCHODNÉ BOJIŠTĚ: Medzi Vý­chodným a Čiernym morom, poneváč sa zima uľavila, na jednotlivých odsekoch palba oživla. Činnost pechoty bola ešte nepatrná.

Macedonský front: Medzi Vardarom a Dojranským jazerom a na rovine Strumy naše stráže odrazily výpady anglických stotín.

Ludendorff, "prvý hlavný kvartier-majster.

z p r a v a . (Úradná zpráva vydanú 7. marca.)

VÝCHODNĚ A JUHOVÝCHODNÉ BO­JIŠTĚ: Položenie je nezmenené.

TALIANSKE BOJIŠTĚ: Na viac odse­koch tyrolského východného frontu svedené srážky s k o n č i l y sa p r e n á s s p r a j n ý m v ý s l e d k o m .

Nepriateľské oddelenie, ktoré postupo­valo proti našim posíciam pri ústi potoka Maso, sme odohnali. Dva nočné útoky Ta­lianov na naše posicie v Costabelle n a h ú ž e v n a t o m o d p o r e n a š i c h č i a t sa z m a ř i l y . Pokus nepriateľa o útok na Monte Sief už v n a š e j u z a v i e r a j ú c e j p a l b e sa roz­p a d o l . Tam prevedený, proti našim po­síciam naměřený výbuch porúchal len ta­lianske posicie,

PodmaršaU Hofer, námseínik šéfa gemKálneho štábu.

Z n r á ' v & n e m e c k é h o g e n e r á l ­n e h o š t á b u *

Berlin, 7. marca. Hlavný válečný stán oznamuje:

ZÁPADNÉ BOJIŠTĚ: Pozdĺž Scarpe, od Ancre a Soumie na dve strany, v Gham-pag;i a na východnom brehu Maasu včera delostrelecká činne st bola živá. Aj výskumné oddelenia sa viackrát srazily s čatami, ktoré držia obsadené zákopy. Večer Francúzi na severovýchodnom fronte Verduna napadli naše nové posicie pri hore Caurieres. Na­šou palbou s m e i c h o d r a z i l i .

Turecká úradná zpráva. Carihrad, 6. marca. Hlavný válečný

stán turecký oznamuje: M e z o p o t á m s k y f r o n t : An­

gličania s dvoma plukmi jazdy, so 6 pancie­rovými automobilmi a 2 delovými korvetami napadli naše predné stráže pri Azizie od Bagdadu na 80 kilometrov juhovýchodne. Útok s veľkými ztrátami nepriateľa sme od­razili a zajali sme 1 dôstojníka a 3 obec­ných vojakov. Popoludní Angličania obnovili svoje útoky, ale s tým istým výsledkom. V noci naše predné stráže po splnení svojich úloh dfa rozkazu vrátily sa do svojich hlav­ných posicií.

Na ostatných frontoch významnej uda­losti sa nestalo.

Koľko dôstojníkov utratila talianska armáda?

Z tlačového válečného stanu oznamujú, že dľa jednej súkromnej itafcistiky Taliani od

SLOVENSKA NO¥2M$ 9. marca ľ,) .17,

vypuknutia vojny v mŕtvych utratili 12 generá­lov, 125 plukovníkov a podplukovníkov, 313-majórov, 1585 kapitánov, 977 nadporučíkov a ,"995 poručíkov. Od 81. januára do 28. februára tohto roku padli: jedou plukovník, jedon ma­jor, 15 kapitánov, 31 nadporučíkov a 46 po­ručíkov.

Zpřísněná vojna na morí. £e!ai*y Nemcov ha S t r edozem­

nom mor i . Berlin, 7. marca. Wotäova kancelária

oznamuje: Na Stredozemnom mori p o t o p i l i

s m e 8 p a r n ý c h a 7 p l a c h t o ­v ý c h l o d í , s o s ú h r n n ý m o b-š ä h ó m v y S e 40.000 t ú n. Medzí nimi dňa 19. februára úplne naložený, asi 8000-túnový dopravný parník pri Porto ď Anzío-ve; dňa 20. februára 760túnový norvégsky parník „Doravore*, ktorý s nákladom tovRru z Genuy plával do Londýna; dňa 22. februára štyri talianske plachtové lode, ktoré vieziy uhlie a potraviny do Talianska; dňa 34. februára od Kréty na juh jedon lScentimetro-vými kanónami ozbrojený a rybárskymi par­níkmi sprevádzaný dopravný parnik s obsa­hom asi 8000 toň a 2918túnový grécky par­ník .Miculin", ktorý viezol do Anglicka bavlnové semeno ; dňa 26. februára §858-túnový ozbrojený parník „Clan Farquhär*, ktorý viezol do Anglicka vlnu, čaj a jutu: dňa 27. februára 4071túnový ozbrojený an-

, glický parník „Brodmore*, ktorý viezol do Anglicka zamrznuté mäso. Jedného kapitána a dvoch maäittistov sme zajali.

Séf aďmirality.

Účinok sprísnenej vojny na mori. Lugano, S. marca. Londýnsky -zpravo-

dajca časopisu „Stampa* oboznamuje viac člán­kov londýnskych časopisov o zprísnenom boji podmorskými lodami. .Spectator" píše: Nehrozí nám porážka, lež nedostatok potravín a suro­vého matériám. Sú možné dva prípady. Neme­cko natoľko zatvorí pred nami potraviny, žé budeme prinútení Hkončiť vojnu alebo na kon­tinente my im zavdáme zničujúci úder. Dlážka je, že čo nastane prv. O s u d d o h o d y zá­

v i s í o d v y t r v a l o s t i A n g l i c k a . „Daily Telegraph" píše: Osud vojny bude

rozhodnutý v nasledovnom polroku. Časopis prináša osvedčenie Jeliicoe-va, dla ktorého An­glicko bez obchodného lodetva nemôže jestvo­vať, potom pokračuje takto: Kod naše námor­níctvo klesne pod istú úroveň, vtedy naša ar­máda bude ztrateuá.

„Manchester Guardian" konštatuje, žo ked Anglicko utratí svoje obchodné spojenia, ne­omylne zahynie.

„Daily Telegraph* v druhom článku píše: Podmorské lode vydobíjajú jedon zdar za dru­hým. Anglicko, z finančného ohľadu znesie škody, lebo je bohaté, ale v obchodných lo-ďach je už nedostatok u lodné spoločnosti ani zn, drahé peniaze nie sú VstavB vyplniť medzery. V poslednom Štvrťroku Nemci potopili 500 lodí a teraz pracujú s dvojnásobenou energion. Ztráty vzrastajú a každá potopená anglická, dohodová alebo neutrálna lod oslabuje našu silu. Náš život a náš boj závisí od obchodných lodí. Keóľ v obchodných lodach nebudeme mat zvyšku, vtedy budeme malomocní na suchu í na mori.

Predpovedanie Bunoimana, 'Ĺ Amsterdamu oznamujú : Bývalý anglický

minister obchodu Runciman minulé dni vyhlá­sil, že dovoz do Anglicka vo februári natoľko kle­sol, že vláda bola prinútená zhabaí všetky jest­vujúce, ale klesnuté zásoby a s týmto uznala, že v záujme stravovania Anglicka teraz je už prinútená utiekať sä ku najprísnejším Opatre­niam, í si é je, že nakoľko sa dovoz nezvýši, obyvateľstvo Anglicka v máji bude hladovat a v?jde asi na taký osud, ako obyvateľstvo Ne­mecka, Anglicko skladá nádej už len v spoloč­nom kroku Spojených Štátov a neutrálov.

Zásoby zemiakov v Anglicka. Ako z Rotterdamu oznamujú, v anglickej

nižšej snemovni liberálny vyslanec Lambert riekol, že vojenské ministerstvo bolo by lepšie urobilo, keby radšej zo Salónik bolo odtiahlo 10.000 mužov \v:l od poľného hospodárstva. Liberál Lev Herbert povedal, že v terajšom položení ohľadom pokračovania vo vojne neni najdôležitejšou otázka, či je dost vojska. Chur­chill riekol, že on pochybuje, že by rozhodu­júci výsledok ešte tohto roku bolo možno do­cieliť. Úfa, že vláda armádu nepošle do väčšej bitky, ked nebude celkom istú o tom, že týmto vojnu bližšie privedie k rozhodnutiu,

Ärárny kaneellár Bonar Law o salonickej

i armáde nechce sa osvedčiť. Tu neni reč len o poiitike anglickej vlády. Dohodári na blízkom Východe sledujú spoločnú politiku. Od tajného zasadnutia, ktoré Churchill navrhuje, Bonar Law neočakáva žiadneho výsledku.

Odpovedajúc na otázku jedného vyslanca Bathurst povedal, že nielen v Anglicku je ne­dostatok zemiakov, lež na celom svete. Ked sa zemiaky aj napozatým budú míňať v takej miere, ako dosial, koncom jary alebo najpoz-dejšie počiatkom leta už nikto nebude mat zemiakov. Tí ľudia, ktorí môžu vyži?1 i z dru­hých potravín, nech nejedia zemiaky, aby zá­soba zostala 'chudobným. Bathurst neverí, že by gazdovia ukrývali zemiaky.

Spojené Šfáfy a ústredné moc­nosti*

Spinoxneonenie Wíisona. Reuterovej kancellárii oznamujú z Wasbing-

tona: Senátor Lodge opäť chcel predostret návrh zákona o zbrannej neutralite, predseda ale vyhlásil, že kongress svoju sesgiu skončil. Viac senátorov vyhlásilo, se senátu navrhne revísiu domácich stanov. Wilson sa spýtal svo­jich právnych radcov, Či sa jeho splnomocnenie rozprestiera aj na o z b r o j e n i e o b c h o d ­n ý c h l o d í ? Predseda Wilson radil sa so zahraničným ministrom Lansingom a s námor­níckym ministrom Danielsom.

Stene nedôveruje Wlísonovl. Washingtonský zprávodajca „KÔlnisehe

Zeitunga-u telegrafuje, že nezdar Wiisonovského návrhu v senále utvoril položenie, ktoré nemalo páru v dejinách sveta. Dvanásť húževnatých opposieionalistov ani tlak so strany Bieleho Domu, ani Wilsonova prítomnosť na Kapitoliume, ani naliehanie členov kabinetu a vodcov strá­nok, ani žiadna taktika sp strany veľkej väčšiny dvoch strán nebola vstave obmäkčiť. Nápadné je, že sa Stone zdráhal zastupovať návrh zahranič­ného výberu a radšej sa zriekol predsedníctva výboru. Tým horlivejšie bojoval proti návrhu, aby ho zbuktatoval. Z tohto sa bezpochybne dá uzatvárať na to, že Stone nedôveruje udaj­ným pokojným úmyslom Wilsons,

Obitrnkujúei. Washingtonský dopisovateľ „Petit Par;

sien"-u podrobne opisuje zasadnutie senátu, v ktorom opposícia pod vedením Stoneho ob-šfrukovala.

B E S E D N I C A

Posledne desaťročia Poľska. 1764 -1705.

Medzi hrúzami teraz odohrávajúcej sa svittQvsg drámy isto najciac trpela nešťastná poľská zem a jej obyvatelia, ktorí opúšťajúc svojo domovy so žiafem pohiiadajd na svoje spálené dediny a spustošené polia. V hĺbke duše však tera?. už dôverivejšie myslia na dávno aefclé jasné, skvele doby svojej spustošenej vlasti.

Naša sústrasť, naša zaujatosť teraz znova, viac fiko kedykoľvek predtým, patrí Po­liakom. Razom s*, opäť stalo aktuálnym všetko,

ŕou tobta osudom stíhaného národa J m viac, lebo ved z chaosu terajšej

sve-tôvej vojny sa pre nich už vyvinuje istý U oandu, Toto mCže byť len. pria.in.ive, aá« Ikóin tej jednoduobej istoty, že aj utrpenia

majú hranice, tieto na tej zemi :;väc-;ov*ť viac nemožno.

Ale či v tomto utrápenom, roakúskova-n národe je ešte tofko liVoinej sily, toľko

národného povedomia, politickej schopnosti k autonómneho štátnemu *ttotu; či tomuto bude vedet vziel oaoh, ai bod* vedet využit výhody

takéhoto života ? Či by každý Poliak ešte vedel pochopiť myšlienku spolupatričnosti a či Poliaci — teraz, po uplynutí vyše jednoho storočia majú toľko zralosti,, aby zanechajúc, dávné de­dičné chyby národa a poučiac sa z nich, usilo­vali sa žiť nový národný život.

Toto sú také otázky, o ktorých mudrovať je len teoretické habkanie. Dnes Poliaci roz­trhnutí na tri čiastky, pod obrovskou ťarchou ntlačenia usilujú sa udržať svoj národný ráz. Snahám toho smeru millionov Poliakov dodá­vajú krídla veíkí zastupitelia ich geniusa, akí sú Sienkiewioz, Krasovsky a iní. Ale — ,sub pondere erescit palma'. Otázka je, že ked tento obrovský tlak razom značne popusti, akým spôsobom bude na to reagovať celý národ, či neupadne zpät do Svojich dávnych chýb, alebo či by nenasledovalo hlivenie, ľahostajnosť oproti národnej myšlienke, alebo v najlepSom páde neorientovanost, aká po dlhom omdleni obyčajné zvykla nasledovať a neschopnosť ku vžitiu sa do nového stavu ?

Ved v historii sú príklady, že národy po sto-dvestoročnej cudzej invásii a utlačení bez väčšej zmeny svojho národného charakteru a bez značnejšej zmeny svojich kmenových vlastnosti boly vzkriesené k novému životu, ale všetky tieto pády boly v starom a v strednom veku, ked spolo­

čenské organizácie za viac storočí ostaly takrečeno petrifikované. Stodvadsaťročné otroctvo Polia­kov však padá na najnovšie časy, leda na taký vek, v ktorom oslobodenie zpod poddanstva, prijatio do spolocenskosti týeb, ktorí predtým nemali žiadneho práva a rýchlym pokrokom takmer na každom poli takrečeno všetky jed­notné - a neodvisló národy přešly cez otras a zmenu. Teda vôbec nemá smyslu rozmýšľaf o tom, že v inakších pomeroch ako by zastal poľský národ svoje miesto čo politický, jed­notný dejateľ.

Vtedy — pred jeho pádom —- vieme, äe nevedel zastat svoje miesto a nevedel užíva f svoju slobodu. Hovorí sa, že Poliaci svojou stranníckosfou, zneužívaním svojho povestného práva „nepozvolím" sami vykopávali hrob svojho štátneho života. Ale tí, ktorí toto za nepod-vratnú pravdu uznávali, tak sa zdá, mali pred ocami len história Poľska v XVIII, století. Pravda je, že toto stoletie malo také pokole­nia, ktoré — ako pozdejšie vysvitne — sku­točne nezaslúzily sústrasť pozdějších vekov. Ale zafiniin'i zbabelosť týchto pokolení veľmi mierni to, že vtedy už takrečeno všetko bolo pozde. O mnoho dalej musíme isť do minulosti, jestli chceme objaviť dedičné príčiny zkazy poľského národa. A tieto príčiny uka-

marca 1917. a l O V E N S K E N O V I H T

Odohraly sa náruživé výjavy. Keď Stone skončil svoju reč, ktorá trvala za päť hodin, zadali hovořit jeho prívrženci senátori Jones, Cumins a Jorris. Senátor Hitchcok márne chcel zakľúôiť debattu. V noci okolo 1. hodiny 70 senátorov žiadalo hlasovanie, ale Owen pokra­čoval v obštrukovaní a poneváô domáce štatúty nepoznajú časového obmedzenia rečí, väčšina bo'a celkom bezpomocná.

Často došlo ku prudkým srážkám, ba tak­mer ku boxovaniu. Nesmierne rozčúlenie za­príčinilo, keď Stone odhalil, že aké poriadky zamýšľajú uviesť americké námornícke vrchnosti proti nemeckým podmorským lodam. Obchodné lode na svojich palubách viezly by so sebou malé prenasledujúce lode a na zatvorenom mori tieto irtjlô lode by napadly podmorské lode.

Zlost parížskej tlače nezná hraníc pre udalosti v senáte Spojených Štátov. Časopisy zo zrady obviňujú Stoneho s jeho spoločníkov.

Nová obštrukcia vo washingtonském senáte,

Z Washingtona sdelujú, že viac republi­kánmi podporovaná nepatrná menšina senátu uzavrela, že zmenenie domácich štatút senátu, čo Wilson žiada, obštrukciou prekazí. Obštruk­cia môže trvat za viac týždóov.

Čína v sieti dohody. Reuterova kanceilária oznamuje: Doho­

dové mocnosti sú v úzkom spoluúčinkovaní a Číne dajú každú radu, ktorú pýta. V poradách potahnjúcieh sa na finančnú podporu pokračujú, poneváč výsledok týchto porád bude hned na čase, akonáhle sa Čína rozhodne ku pretrhnu­tiu diplomatického pomeru s Nemeckom. Fi­nančné podporovanie Číny stalo by sa akiste tak, že by Čína teraz sročné raty odškodného za vzburu Boxerov dohodovým mocnosfam len po vojne bola povinná zaplatit a vydali by novú colnú tarifu. Toto sú tie dva body, o kto­rých sa ešte radia. Všetky vývodiace osobnosti Číny sú za pretrhnutie diplomatického pomeru s Nemeckom, ale toto pretrhnutie ešte má isté technické prekážky, ktoré treba riešiť prv, než by predseda privolil ku pretrhnutiu diplomatického pomeru.

Berlínské veľvyslanectvo Cíny až dosial

žujú, že sú nielen chybami samého národa, 1»2 že radšej sídenie sa iných osudných okol­ností spôsobilo ten kritický stav, v ktorom po­tom aj tá najmenšia slabosi národa prispela ku záhubo Polska.

Predovšetkým treba spomenút susedstvo, vždy mohutnejúceho Ruska a viacstoletý anta­gonismus týchto dvoch národov spoločného pôvodu. Príklady z historie ukazujú, Se jestli sa dva národy spoločného pôvodu nenávidia, táto nenávist dakedy hádže trvácejšie a o veľa v8čšie vlny, jako nepriateľstva dvoch ná­rodov, ktoré sú si celkom cudzie. Takáto stála a nevyliečiteľná nenávisí obyčajne veďíe ku zkáze jednoho národa. A veru jedna stará polská bájka velmi krásne znie o spoločnom pôvode. Traja bratia Lech, Čech a Rus prišli zo zeme Chrobotov na ten vidiek, na ktorom dnes Gnesen stojí. Po jednom orlíčom hniezde, ktoré našli v lese, Lech to jnesto, ku stavbe ktorého sa prichytil, pomenoval Gniezdo-m a orla vyvolil si za symbol svojej moci a za cí-mer krajiny. Odtialto Čecha poslal na západ a Rusa na východ, kde prvý založil Česko, druhý Rusko a Lech stal sa pradedom Poliakov.

Bciraaovaaie agsleduje.):

nedoslalo zprávy o držaní sa čínskej vlády. Medzi berlínským veľvyslanectvom čínskym a pekingskou vládou je riadne telegrafičné spoje­nie. Možno predpokladal, že keby Čína svoj diplomatický pomer s Nemeckom bola pretrhla, tak by o tomío veľvyslanectvo boli upovedomili.

Mrtví a ranení. Zkráiemny : pp. •= spoločný peäi piuk; hp. **"

honvédsky peši pluk; lp. = landšturmový peší pluk; jb. = jágerský bataillon; pb. = pionírský bataillon ; sb. = pnppeiirsltý bataillon; kômp. =* kompánia; náhr. kômp. = náhradná kompánia. 34a menom stojace číslo značí kompániu, v ktoiej menovaný slúži; za menom stojaca písmena r. znači, že patričný je ranený; za me­nom stoiaci f znamená, že dotyčný zomrel; písmena z. ale značí, ie pathôuý je zajatý.

Krajcsó Ludvik (Sziklavárhely) 12. pp. 15 r., Kral Ján (Barsberzence) 14. hp. 2. .náhr. kômp. z., Král Jozef (Šváb) 14. hp. 2. náhr. kômp. f, Králik Ján (Kôvesmocsár) 14. hp. 1 f, Kramer Arnold (Nyitraivánka) 14. hp. 4 z., Kramer Alexander (Nagyszombat) 72. pp. 11 r., Krausz Karol (Nyitra) 14. hp. 10 t i Krausz Karol (Kiszelfalu) 14. hp. 2. náhr. kômp. f, Kreičik Alexander (Korpona) 14. hp. 3. náhr. kômp. f, Križan Ján (Ledény) 14. hp. 2. náhr. kômp. z., Krojer Martin (Liptóteplicska) 67, pp. pridelený 58. pp. 10 r., Krumper Ján (Szebel-lób) 14. hp. 1. náhr. kômp. f, Kružič Martin (Szit-nyaliget) 14. hp. 2. náhr. kômp. z., Kubinski Ján (Zsikva, Tekov) 89. pp. 9 r., Kubinsky Martin (Bélabánya) 14. hp. 3 f, Kučera Michal (Kar-valy) 14. hp. 2. bat. štáb f, Kučera Štefan (Andód, st. nitrianska) 12. pp. 16 f, Kudláč Ján (Terpény, Hont) 14. hp. 10 f, Kuruc Adal bert (Ormény) 12. pp. 15 r,, Kušik Stefan 89. pp. 9r., Labuda Karol (Kóspallag) 12. pp. 13 r.jLač Ján'(Gyónfalva) 89. pp. 5 r., Lačuška Ludvik (Gsekej) 14. hp. 3. náhr. kômp.-z., Lang Augustín (Já losgyarmat) 14. hp. 3. náhr. kômp. z., Lauko Dominik (Sarlókajsza) 12. pp. 16 r., Lazorčák Stefan (Hosszuvágás) 67. pp. pridelený 58. pp. 5 r., Lehocky Jozef (Ákóhámor) 14. hp. 7 f, Lehocky Štefan (Selmecbánya) 14. hp. 1. náhr. kômp, f, Lehocky Štefan (Istvánháza). 14. hp. 9 f, Levickí Ján (Szalafcúsz (?) st. nitrianska) 14. hp. 3. náhr, kômp. f, Liešinsky Jozef (Palocsa) 67. pp. pridelený 58. pp. 7 z., Ligač Ján (Csápor) 14. hp. 2. náhr. kômp. f, Likó Andrej (Alsókorôskény) 14. hp. 3. náhr. kômp. f, Lipovsk? Jozef (Tareadobó) 67. pp. pridelený 58. pp. 7 r., Liszt Ján (Ipolyság) 14. hp. 3. náhr. kômp. z., Liíavec Andrej (Bárífa) 6 i pp. pridelený 58. pp. 5 r., Lôwi Bernát (Csárád) 14. hp. 1. náhr. kômp. f, Lusina Ján (Kereszlúr, Tekov) 14. hp. 2. náhr. kômp, z., Maczkó Jozef (Nemeskosztolány) 14. hp. 3. náhr. kômp. z., Mada Stefan (Zobordarázs) 12. pp. 15 r.,. Madarász Andrej (Leva) 14. hp. 8 z., Majer. Adalbert (Magasmart) 14. hp. 2. náhr. kemp. z., Makas Šimou (Ujbars) 14. hp. 1. náhr. kômp. z., Makrai Adalbert (Eidôszelestyén) 14. hp. 2. náhr. kômp. z., Mangyik Ján (Ujiót) 14. hp. 2. náhr. kômp. z., Mányik Ján (Ujlót) 14. hp. 2. náhr. kômp. z., Marák Jozef (Barsííiäs) 14. hp. 9 f, Marczel Tomáš (Nyitrabánya) 14. h p. 1. náhr. kômp. z., Marga Ján (Pozsony) 14. hp. 3. náhr. kômp. z., Martinek Franc (Herencs-vôlgy) 14. hp. 11 f, Marton Juraj (Orkuta, Ša­riš) 67. pp. pridelený 58. pp. 8 r., Martuška Jozef (Korpona) 14. hp. 2. náhr. kômp. z., Másik Dominik (Zsitvaapáti) 14. hp. 2. náhr. kômp. z., Masir Ludvik (FenyôkoSr.to!ány) 14. hp. 7 f, Maslák Matej (Kisgyatmat, Hont) 14. hp. 3. náhr. kômp. z.

(Budúcne ďalej.)

Budapest, 8. marca. Počasie iaáíne v Budapešti pošmurné a řavnejáie.

— Po krajine panovalo prevažne mračné alebo hmlisto počssie. Vyjrcúc severných a severozápadných strán zase padal sňah. Temperaíúra tioclm poskočila. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá popri nepod­statnej změno v temperature na mnohých miestach Era-zeniny (dážď alebo sňah).

Královský p á r v Budapešti. Jeho veličenstvo kráľ Karol s královnou Zitou dnes ráno o 7. hodine 40 min. na osobitom dvor­nom vlaku prišiel do Budapešti. Úradného vítania na žiadosť kráľa na západnom ná­draží nebolo. Kráľovský pár privítali len hlavný

policajný kapitán Bodá, mešťanosta Bárczy a zastupiteh'a vojenských vrchností. Po krátkom rozhovore s prítomnými osobnosťami královský pár vysadol na automobil a só sprievodom zaviezol sa do budínskeho kráľovského hradu. Na uliciach, kade sa kráľ s kráľovnou viezli, shromážděné obecenstvo pripravilo kráľovskému páru srdečné ovácie.

Kráľovná pre vojenské domovy. Z Viedne oznamujú, že kráľovná Zita na ciele postavenia vojenských domovov novšie daro­vala 240.000 korán, z ktorých polovicu poslala rakúskemu a polovicu uhorskému výboru.

Ministerská porada. Ministerský pred­seda gróf Štefan Tisza z Piešfan, kde navštívil svojho brata grófa Ludvika Tiszu, v stredu ráno vrátil sa do Budapešti. V stredu popo­ludní vláda vydržiavala ministerskú poradu, na ktorej honvédsky minister Szurmay prvý raz bol prítomný.

D a r mesta Lučenca tamojším plu­kom. Teraz sa vrátila s bojišfff štyri členova deputácia mesta Lučenca, ktorá z poverenia mesta navštívila 25. spoločný peší pluk a 27. pluk poľného delostrelectva. Obecenstvo mesta obom domácim plukom poslalo címerom mesta Lučenca opatrenú striebornú trúbu. Dôstojníkom poslali pamätné odznaky a vojakom 15.000 cigarelt, ktoré zhotovily ženské mesta, mimo toho aj iné milodary. Deputáciu mesta oba pluky s vrelou láskou vítaly. Jeho veličenstvo kráľ obom plukom dovolil přijat a upotrebúvaf po­slané im strieborné trúby.

Chlieb zdražie. Vláda ešte v marci nariadi, že chlieb slobodno piect a predávať len z obilnej múky, v ktorej je 25% ov kuku­ričnej múky. Poneváč je kukuričná múka drah­šia ako ražná, aj cenu chleba zvýšia. Vo Viedni do chlebovej múky musia namiešať 50°/o-ov kukuričnej múky a krém toho aj 25%-ov jač­mennej múky.

Hospodársky pomer monarchie k Nemecku. V rozpočtovom výbore nemeckého ríšskeho snemu počas pojednávania rozpočtu vnútorných záležitostí štátny sekretár Heiíferich podrobne obznamoval hospodársky pomer ra-kúsfco-uhorskej monarchie k Nemecku. Štátny sekretár rozvinul úlohy a ciele hospodárskeho sblíženia sa Nemecka, a Bakúsko-Uhorska a dosavadně vyjednávania dvoch vlád o tomto, zvláště poukázal na to, že sa hospodárske sblí-žeuie vôbec neobmedzuje na colnopoliliekó du-hodnutia, lež že aj dohodnutia na poli pre­mávky, taktiež na poli iných hospodárskych a kulturálnyeh záležitosti hraly významný zá­stoj. Po uskutočnení vyrovnania medzi Rakú­skom a Uhorskom vo vyjednávaniach o sblíže-nie behom krátkeho času začnú pokračovať. Jedon konservatívny vyslanec tieto vyhlásenia štátneho sekretára Helfíericha vzal v známosť. Po dalšej debaite výbor prijal rozpočet vnútor­ných záležitostí. Daňové návrhy, dnes vo štvr­tok začali pojednávať.

V BáSke zavreli 87 mlynov. Na nariadenie Krajinského stravovacieho úradu v Báčke zpomedzi 451 mlynov vrchnosti dosial zavřely 87 mlynov. Len v okrese Zenla zpo­medzi 35 mlynov stojí 32. Družstvo mlynárov Báčky uzavrelo, že porobí kroky u baróna Kiirthyho, aby zavreté mlyny zase mohly mlet.

„Zatknutý š tá tny úradník." Pod týmto záhlavím v 40. čísle našich novín dla podania hlavnomestských denníKov sdě­lili sme, že budapeštianska polícia účtov­níckeho kontrolóra ministerstva ohehodu Já­na M i c h n u pre klamstvá, ktoré spáchal pri vybavovaní legitimácií liferantov armády, zatkla a odovzdala štátnemu zastupiteľstvu. Teraz z Mármarosszigetu od finančného kontrolóra Jána Michnu dostali sme list, v ktorom píše, že on neni ten Ján Michna, o ktorom znela hbrspomenutá zpráva, čo týmto ochotne kon­štatujeme.

Dobrodružstvo n a vlaku. Bankový direktor Alexander Elek a direktor garbiarne v Nagybossányi Karol Kriegner v utorok v noei z Viedne cestovali do Budapešti. Sedeli v oso­bitom oddelení, kecf na jednej stanici do ich oddelenia vstúpil husársky kapitán, ktorý mal prsia ozdobené vyznečenismi. predstavil sa čo vojenský^ kurír barón Eugen Farkas a povedal,

SLOVENSKÉ N O V I N ? <9 marca 1917.

.¾ je fo -odáeienie vozňa jeho, lebo nesie dO-leii'é "'istiny. Onedlho jeden strážmajster donie­sol za ním batožino.. Elek a Kriegner sa chceli v; i-liaíií, ale ich kapitán zdvořile zadržal. Potom sa Í ľrViľo skamarátili a kapitán dvoch páoov po-j/uko! likérom, od ktorého Elek a. Kriegner za­spali, Elek sa pri Nových Zámkoch zobudil a t pozoroval, že mu peňažná tobolka s 1200 lýrunarni.zmizla. Zobudil Kriegnera, ktorému s^fzló 5800 korún. Kapitán spal, ale ho Elek íí Kriegner zobudili a vyhlásili pred nim, že iíh akiste strážmajster ukradol peniaze. Kapitán hranil strážmajstra a dobre stál zaňho. V Párkányi celá spoločnosť išla ku velitelstvu stanice, ale strážmajster zmizol. Otvorili kapi­tánovu ručnú tašku a našli v nej 14 prázdnych peňažných toboliek, o ktorých povedal, že ich nesie vojakom do daru. V Budapešti na poli­cajnom hlavnom kapitanáte kapitánove listiny naěli v poriadku, len to bolo podozrivé, že sa nevedel rozpamätať, kedy ho povýšili za kapi­tána. Konečne tajný policajt, ktorý pozná ce­stujúcich zlodejov, v udajnom kapitánovi poznal povestného vačkového zlodeja Desidera Schrei-bera, ktorý dosial u2 15 rokov 'vysedel v roz­ličných väzeniach. Svojho času s chýrečným ľapakostom ušiel z väzenia fiákalátu pre pe-ňtianske okolie. Schreiber sa na polícii priznal, že s vačkovým zlodejom Strasserom obkradol na vlaku Eleka a Kriegnera. Polícia Schreibera zatkla a Strasssra stopuje.

V P e t r o h r a d e zavreli fabriky. Díu telo'grammu petrohratlskóho. spravodajcu talian­skeho časopisu .Corriéra ďcíta Sera* v Petro­hrade věetky Jabriky sú zavreté a zástupy ro-lio'tnikov, ktoré ťahajú ulicifmi, polícia roz­háňa.

Kto vie niečo o Gašparovi F i l o , vo­jakovi 15. honvédskeho pešieho pluku (2. zászlóalj, 8. ssázacl, 2. szakasz), polná pošta č. 2.53, ostatný raz píial z ruského bojišta 8. augusta r. 1916. a odtedy nedal o sebe znat, nech to laskavé sdelí jeho utrápenej manželke na adressu : P i l o P a u l i n a , B a s ó c z, u. p. P o b e d é n y, Nyitra megye. Za ustá­vame ochotne sa odmení.

S t e r é »*ny v tv.W a na krku s času na 6as zase bolia. 'ľút* bólast Fetíeiovým nadmieru dobro či-niacim, boJast utišujúcim „Etsa-Fiuidora" možno Iabko odstranit. TSÍJIÍÍ lelôrmi otiporúôaný domáci prostriedok mal by vZdyv dome byí, Í by v páde potreby bol po­ruke. Hodne vj£e 100.000 podakovacích listov aj z vy­sokých kjubo v potvrdzuje jebo dobrý účinok. Ceny pred vojnou: 12 stifeníe posiela franko len za G korún lekár­n ik^ . V. Fell®, Stubiea, Centrále č. 21. (Záhrebská stolioa). Mal by vždy v dome byt. Aj Fellerove lavne prelistujúce robarbarové „Eisa-Pirule' sú dobré, (v i)

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotlta.

i i i i m - i i « » É « j i -»i-a» " ' • m -I'II i ii m 111 i i n i n i mr —-|-

Vyžo 100.000 v nactesb«níl

Hrebeň na farbenie i%soW

;s-.to»ä-jeftfi-> bí*fce«om řediti a'**o Serveaé Yla*y' n» «WAJ twA, poíaroé *lefeo Čierne *a zaíwbiaS Ceí-kvm- ncSkoí*-)* { ZA dlhé roky upotřebitelný I ň nfr-roAcun a -j-K-trefcůTanl kas K 6"5flu Rozposiela na?

S-otwit* bes udania obsah*, fcýa nasoba tfaj&i^

Herca. Sa Straesoiv' W í e a , Vži . M n d e u g a s s e 6«

- oi^crawujúceho. chutného a B.: íid hasia- 4 e'cao,*fl nepatrnou trovou hurskto ÍÍÍ mOže i dorobiť. Dostat: ananas, joblkový, grain- í, dfue, malinoví, írmíkotó.!, koronisto-pio- |j

ý, poľTjara/-p5o7Ý, waldmeister, vys-vytrovený. Tioio domáco j , ^ - 5

n ladene a v 2iir)0 hriate. -r. í fiUesto ríímu a pálenky možno uiiivať. !',_:•;< 1 bĽľlistoir spolu u pres'aou úpravou na do- (V biertu franko KJS,—. Pre gsídovstva, liVy, vMiilo dom&cuostl, atô. aeoce:-:

Bsníj'a sa a sohopnosť ku práci J\. .vojrorta „ku Anjelovi", S i c * , t

v: &J5. (.KOCUTO.)

Dobré prístroje na holenia a strihanie vlasov. Ia. britva zo striebornej ocele E 8.—, i.—, 6.—. Bezpeč­nostný prístroj na bolenie po­niklovaný K 8.—, 6.—. So známkou „Perfekt" go 6 če-peimi K 12.—, 15.—, 20.—. Raservné čepele s obostran-nýHi ostrím po tucte K 4.60,

Prima stroje na strihanie vlasov K 9.—, Zámena dovolená alebo peniaze zpät. Roz­

posiela na dobierku alebo za vopred poslané peniaze ois. a kr. dvorný d o d á v a t e !

SQH8M0, sposnf a zasielaíeráý dom BBOX, 6. 1711. (ČOBbo).

Hlavný censsík k a ž d é m u z d a r m a a franko.

6.-, 6, 11.—, 12

TrátfP.íiienaf0.reShajú šlaim raipÚKajúca " seimeimmunisujúca

Zákonom chránená. S U S T C ľMJ

i B {Ätu rí°eh l a „ B o r i e v k o v á - masť" . Nešpinf a je celkom b e s zápco&ti. Malý téglik za 3 korjuy, velký tégliú za 5 korún, rodinný téglik za

9 korún, s núvodom o upotrebení. Zholovuje

Oero Sáodor syógyszcrész, Niikoros 50,

Millsasfli Im s fasiío o&brsBusu mMm.

Oä nnpofíobenln v y s t r l h a j a e .

P

Heibabnv-Ito

Aromatická ESSENCIA.

Od 43 rokov užívaný a najlepšie osved­čený prostriedok ku tíšeniu boíastí asil-neuiu svalov. Tíši a odstraňuje bolasti v •byboch a v svaloch a nervózne bolasii.

Cena jednej sklenice E 2.—, po poéíe o 40 halierov viac za balenie.

3STa XXI medzinárodne j If.fežrriia-koí v ý s t a v e vyaaftčoxtý veíli-sa

«*ft=tót \&&* a ÍBM-SO cííeielaterčiTO: ,

„ Z o r EaímiJoraJaítisSS^ j

Wien, VH.,KaisersífasS€73-75/S.

i

Xtoito**

Svr

3 mojimi 186 oiu dlhými obrovskými S.oreley-vl:taiiJÍ, ktn.ó so:n t.])držs!a náslod- ^¾ kom I 4 » e s a £ n á h o uiiolrdrárauia pomád? :/.X v las tného vyaálasn." Tilo pomáda jo -uznaná za jediný prostriedok prot i vypa ­dávan iu v l a sov , Íra napamá,aanin vz ra ­s tu vlaoov, ku posilneniu pôdy v lasov , pri muSslTýon napomáha v z r a s t plrioj si lnej bra.dy B UŽ po krátkom unotrcb'A-vani tak v lasom n a h lavo lak r.j bríuío dodáva prirodzeného lesku a p lnos t i a ch rán i ich pred ' prodC-aoným oäedive-niin a?, po najvyääi vek. — Cena jedného

t é g l l k a K 4.-r, K 6.—, tt K 10.—. Rozposielanie po poäio kaídý den i a vopred poslaný obnos alebo na dobierku do oelého

sveta z dielne:

AnnaGsiliao,Wien,Koli!marktNr.85. Oi,- pan i A n n a C s i Ľ a g ! Próitui, ráčte nu poslat jednu

krabicu vaäoj masti obdivu hod-noho účinku.

! S úctou » r , A. Zepold. l e k á r v Bihsdorfo (Sliezsko).

Ot. p a n i A n n a Cslllag;! Prosím, pošlite ml 2 tégliky

; Vašej masti, ktorá sa volmi I dobre dokazuje. I Súclou g;rótkn BolzerPálffy,

Tiszaktirt (Szolnok m.)

Ot. o a o i A n n a OaUlag l TsllHe mi dva téjliky stred-

I nej voCiesU iMtli Ba vU«T, I którA us uroWfa vott4 dobra J s3iiíbu. DS i VUSMÄO najícpála

j 5í. V. Dr, R. Fíiiritort, !»iat 'Jraz, Joacneaufrug 18. i.

Ct pani Anna Cttllag, Wleat Prosím poslai mi dla mož­

nosti obratom pošty jeden tég­lik z VaSej xa výtečaú doká­zanej masti na vlasy,

ä úplnou úotos Br . K a r o l Steinwr,

Uraz, Richard Wagner-Qasso 8.

Med. V. Dr. R i c h a r d JTaoke. Čo casty odporaäovatei Váälio

výrobku, prosi ku svojej po­trebe w pár téglikov masti.

S úctou Dr. R. Fiiobe, telezniený lekár

Bleistadt (Ceeh».

Ot. na&l A a a a OeUlag;! ťroxtm e onltovné poslanie

V'aíej rynlka}»rt(t mastí rw vlasy. S tiŇimii ůoíya

fabaiia CorÁatti OAken, (Anfc.)

SIwo Anns, CiUiaff! Týmto Tas ewaáa, wfta ml n * doWorku postal J«äoc

j téglik Vašej vynikajůrsj maiii na Vlasy. Emilia RaSruasiEjr, k o m . kftaSay Hofcenlofca,

•abaters la Bsacr.

O t p a n i A s a * OstUAf I Ráíte ml na dcMerkn psatti d n tScHVy VafcJ naš t i a a

vlasy. Som proxvatMQá od tej drfuebo a lýetiMio Afinkn. Vlasy mi sa ť&tky ŕe j obdira «u<Sno coiw«ŕj a vied* sa oka* zuje pozatýrané rastania. VaÄe ie»s( áaMtera aajimlajiie motem odpoiúcat. S (<e»a

groCka B. W. Raiäwiiät, giňer-Keateaj k iaxk.

Ct. p a u e j A n n a CsUlaffi S poverenia raanseuty jebo exeeBenel* karSaskO* ta>

Irúslco-uhorského veTryslanca SiOgyócy-Maricit-a s 6otoa prosím poslat mi Jedon téglik Vaiel výteänel masti. SúSasne prijmite

I moja najlepšiu vdakc (bttka sa vebni pochvala* n d a r B a o výsledku vašej raesU. B* svUfitupa «et*B

SktoAa, etos*, fcsmarad ja] simrtliinltii

DokaaceĽárie saodporůca E dobrým, Iahkým písmom v ma­ďarskej, nemeckej a slovenskej reči zbehlá mladá ženské. Laskavé nabid-nútia prosí pod Šifrou „Vidiek* po­slat na vydavatelstvo „Slov. Novín.*

i Iíámkfi. r h o u m a , 1 trhanie v ádoafe, balenie v chrbte, I ke£ aj saatrané a tvrdošijné, 1 proti ktorému ttfi mnoho liekov \ aporrebovati, hned bude Tflie-• Cene, jestli boľavý ůd natřeme

Zoitfczsovoa tnasfon.

j Eelíánsva apatleka, Bndapeif.

temp

(za 1 po­štovú do-

pisnicuj stojí vás môj hlavný cenník, ktorý sa vám na-požiadanie xúarmta poSle.

Prvá M M a dieíiía Haituša M

BrUz, 6. 1534. (Čeoliy.) Niklové alebo ocelové kotvové hodinky K181—, 18'—, SO*—. Vojenské radiumové kotvové hodinky K 18"~, 22 •—,26*—. Kotvové remontoir-hodinky z bieleho me­talu (Gloria-striebro) a dvojitým plástom K 30"—, 32--. Massívxié strieborné kotvové remontoir-ho-dieky K 40---, 60—, 60'—. Budíčky a stenové hodiny vo velkom výbere. 8roíná záruka. Rorposie-iasie na dobierku. Zámena dovolená alebo peniaze zpät.

prasinn, výsjpj aajú£iaMvo|liÍ9 odstráni „Počerná masť* ( , 8 a r n a zair".) Malý tégl ik K 1«©; velký téglik K 3—•; roôinná, dávka K 9'—. S návodom o upotrebúvani obfeätŠaiC možno na a ä r e s s a :

{tté'WJL^SVM S . ,5Koronau-gyógytára, Gyôr/ í< • o 1>« a h i n g e !?*;<> v 3? ť» <t a ú. e i a ia ©Hl i s o d p o v e d a l i

m i Ľ " " • . . „ . i , . • — - , ., , ——^.ÍÍĹ.— •m&,m *-fdáv& baurtiačisKäÄ ájžairtinárska sfíBÍSa^UMŔ ,EOK>DR" f Badt^ffltt. fk éks, é&m í£

I