Aktivity členov združenia

Aktívne starnutie

Fórum o firemnej filantropii 2012

Jesenné semináre o zodpovednom

podnikaní

Zodpovedné malé a stredné podniky

Klimatická zmena

Aktuality,Kalendár podujatí

Obsah čísla

ISSN

133

6-94

58

EV 3

573/

09

Vytla

čené

na 

recy

klov

anom

pap

ieri.

Ďakujeme čitateľom a partnerom za priazeň v roku 2012 a prajeme všetko dobré v roku 2013.

newsletterdvojmesačník o zodpovednom podnikaní a nových príležitostiach

258

1011

9

12

číslo 48 / december 2012

šiu otvorenosť, flexibilitu i produkti-vitu, starší zase nadhľad, skúsenosti, rozvážnosť i väčšiu lojalitu.

Téma starnutia je aktuálna o to viac, že sa končí rok. Zase o rok starší sa môže-me aspoň na chvíľu zastaviť a bilanco-vať. Aj to je napokon výhoda starnutia – schopnosť priznať si chyby, poučiť sa z nich a vykročiť ďalej s nadhľadom, zrelosťou, rešpektom k druhým.

Aj zodpovednosť je napokon vlast-nosť, ktorá viac-menej ide ruka v ruke s pribúdajúcim vekom a nadobudnu-tými skúsenosťami. Čím sme starší, tým viac si uvedomujeme, že čestný a férový prístup ku všetkým okolo nás sa nám vyplatí. Robí nás spokojnejšími a  vyrovnanejšími, umožňuje dosiah-nuť úspech.

Do nového roka preto vám i vašim fir-mám prajeme najmä schopnosť aktív-ne starnúť. So všetkými výhodami, ktoré tento proces prináša !

Ivana Kullová

EditoriálVedeli ste, že naša pamäť starne už po  20. roku života ? Žijeme hekticky, neustále sa ponáhľame a  úlohy rie-šime pod tlakom. Aj keď sa na  prvý pohľad zdá, že to zvládame, v skutoč-nosti máme čoraz väčšie problémy sústrediť sa a  utriediť si myšlienky v hlave.

Aktuálny BLF newsletter prezradí, že aktívne starnutie sa týka nás všetkých. Mladých a produktívnych zamestnan-cov, ktorí by si už teraz mali trénovať svoju pamäť, aby nezlenivela. A samo-zrejme aj starších ľudí, ktorí môžu odchod do dôchodku poňať ako nový začiatok a  založiť si vlastnú firmu tak ako ich nebojácni americkí rovesníci. Alebo sa len jednoducho môžu začať viac hýbať – možno práve na  špor-toviskách pre seniorov, ktoré vznik-nú vďaka podpore Západoslovenskej energetiky.

Aktívne starnutie sa týka aj firiem. Predstavuje pre ne ako riziká, tak i  nové príležitosti. Napríklad na  vývoj nových produktov, ktoré sa jedno-ducho a  intuitívne používajú a  záro-veň starším ľuďom umožňujú zostať v kontakte s okolitým svetom.

Pekným príkladom môže byť prístroj, ktorí už je na trhu v USA. Stačí ho zapojiť do telefónnej linky a zmení sa na tlačiareň e-mailov. Mladší členovia rodiny tak naďalej môžu starým rodi-čom posielať e-maily, oni si ich však prečítajú ako klasické listy.

Fenomén aktívneho starnutia je aj výzvou na nový prístup k zamest-nancom. Práve kombináciou starších a mladších pracovníkov totiž vznika-jú efektívne a úspešné tímy. Mladší zamestnanci prinášajú do práce väč-

2 B u s i n e s s L e a d e r s F o r u m | d e c e m b e r 2 0 1 2

aktivity členov združenia

Editor Michal Kišša michal.kissa@nadaciapontis.sk

Redakčná rada Lenka Surotchak Beata Hlavčáková Ivana Kullová

Grafika, DTP a tlač Ing. Peter Juriga – Grafické štúdio Hraničná 18, 821 05 Bratislava www.g-studio.sk

Vydáva Nadácia Pontis Zelinárska 2, 821 08 Bratislava 2 www.nadaciapontis.sk pontis@nadaciapontis.sk

Členovia BLF

člen skupinyčlen skupiny

Fond pre transparentné Slovensko

Partnerské dialógy s Provident Financial

Spoločnosť Provident Financial diskutovala so svojimi kľúčovými partnermi, ako zlepšiť svoje podnikanie.

Členovia Business Leaders Forum v  septembri iniciovali vznik fondu na  podporu transparentnosti, zdravé-ho podnikateľského prostredia a  boja proti korupcii. Fond za transparent-né Slovensko, ktorý vznikol v  Nadácii Pontis, počas troch rokov podporí neziskové organizácie, ktoré sa venujú boju proti korupcii, klientelizmu, plyt-vaniu verejnými zdrojmi či neetickému spravovaniu vecí verejných.

Spoločnosť Provident Financial sa už po tretí raz stretla so svojimi kľúčovými partnermi na  Slovensku, aby s  nimi diskutovala o  svojich produktoch, prí-stupe k  zákazníkom i  podpore komu-nity. Stretnutia sa zúčastnilo takmer 30 hostí z  radov spotrebiteľov (spotrebi-teľských asociácií), obchodných komôr a profesijných združení, mimovládnych organizácií, ale aj zamestnancov firmy a študentov. Po prezentácii vybraných aktivít spoločnosti prichádzali od zain-teresovaných strán doplňujúce otázky,

V  roku 2012 sa z  fondu na  vybra-né projekty mimovládok rozdelí 50 tisíc €. Vybranými organizáciami sú Via Iuris, Transparency International Slovensko, Health Policy Institute a  Aliancia Fair-Play. Fond finančne podporili Západoslovenská energetika, Slovenské elektrárne, Slovak Telekom, Heineken Slovensko, Embraco Slovakia, Slovalco a Accenture. «

ale aj konkrétne rady a návrhy na zlep-šenie prístupu k zákazníkom či komu-nikácie s verejnosťou.

„Je pre nás dôležité poznať názor zúčast-nených strán, s ktorými naša spoločnosť prichádza do  kontaktu. Naším cieľom je podnikať na  dlhodobej báze, preto je pre nás veľmi cenné počuť spätnú väzbu napr. od  združení na  ochranu spotrebi-teľov, čo ešte môžeme zlepšiť v  našom zákazníckom servise,“ povedal Daniel Géč, manažér spoločnosti Provident Financial pre externé vzťahy. «

3

Spoločne pre región s U. S. Steel Košice

Školáci jeden deň viedli VÚB banku

Školáci si na jeden deň vyskúšali riadenie VÚB banky.

U. S. Steel Košice, s. r. o., a  Karpatská nadácia otvorili 14. novembra 2012 už VI. ročník grantového programu Spoločne pre región, v  ktorom rozdelia celkovo 27 000 €. O grant v maximál-nej výške 3 300 € sa do  18. januára 2013 môžu uchádzať neziskové orga-nizácie a miestne samosprávy z košic-kého a prešovského kraja.

Deti z  osemročného gymnázia na  Novohradskej ulici v  Bratislave na  jeden deň zasadli do  riaditeľské-ho kresla jednej z  najväčších bánk na  Slovensku a  vyskúšali si, aké to je pracovať na  takejto pozícii. Spolu s  generálnym riaditeľom VÚB zvlád-li poradu o  najnovšej marketingovej kampani, s  členmi predstavenstva vyberali dizajn novej bankovej karty pre mladých, na  HR absolvovali simu-lovaný pracovný pohovor. Nevšedným

V  roku 2013 program podporí zaují-mavé a inovatívne projekty, do ktorých realizácie sú zapojení partneri z  via-cerých sektorov a  ktoré sa tematicky zameriavajú na  bezpečnosť, voľno-časové aktivity detí a  mládeže, envi-ronmentálnu výchovu a  vzdelávanie, šport, zachovanie kultúrnych hodnôt a cezhraničnú spoluprácu. «

zážitkom bola aj návšteva trezoru plné-ho peňazí. Deti zaujalo, ako sa financu-je výstavba obchodného centra a ako fungujú IT systémy banky. Na spoloč-nom obede s  členmi predstavenstva mohli deti navrhnúť, aké kroky by mal riaditeľ banky podniknúť, napríklad by nedali úver na  obchodné centrum, v ktorom sa fajčí, podporili by chráne-né dielne a  riešili by potreby zamest-nancov. «

Športoviská pre seniorov od ZSEV  rámci grantového programu Pozitívna energia pre šport, ktorý vyhlá-sil Nadačný fond Západoslovenskej energetiky v  Nadácii Pontis, sa orga-nizácie, samosprávy a  domovy soci-álnych služieb v  západoslovenskom regióne môžu uchádzať o  podporu vzniku športovísk či miest pre seniorov.

Rok 2012 je Európskym rokom aktív-neho starnutia. „Aj preto sme sa roz-hodli, že program v  tomto roku venu-jeme výstavbe športovísk pre seniorov. Inšpirovali sme sa príkladmi z  Česka, ktoré ukazujú, že seniori majú veľký záu-jem o  aktívne trávenie voľného času. Šport má okrem zdravotnej funkcie aj silný socializačný moment. A práve mož-nosť stretávania sa je to, čo seniori veľmi oceňujú,“ povedal Ján Orlovský, hovor-ca Západoslovenskej energetiky.

Program Pozitívna energia pre šport podporí úspešné projekty sumou od 3 000 do 7 000 €. Záujemcovia ich môžu prihlásiť do 11. januára 2013 cez webo-vý portál Darca.sk. Nadačný fond pre tento účel rozdelí celkovo 70 tisíc €. «

Bielorusi sa inšpirovaliV októbri zorganizovala Nadácia Pontis jesennú školu zodpovedného podni-kania pre šiestich lektorov a  študentov študijného programu MBA zo  Školy biznisu a  manažmentu technológií v  Minsku. Hostia sa stretli s  viacerými členmi Business Leaders Forum, od kto-rých sa dozvedeli viac o zavádzaní zod-povedného podnikania do firemnej kul-túry. Inšpiráciu im poskytli zástupcovia spoločností Západoslovenská energeti-ka, Tesco Stores SR, Provident Financial, Hewlett-Packard Slovakia a  Všeobecná úverová banka. «

4 B u s i n e s s L e a d e r s F o r u m | d e c e m b e r 2 0 1 2

aktivity členov združenia

Načapujme si lepšiu budúcnosť s Heinekenom

Spoločnosť Heineken vydala správu o trvalo udržateľnom podnikaní za rok 2011.

Zamestnanci Citibank odovzdali svoje skúse-nosti študentom stredných škôl.

Spoločnosť Slovnaft vozí do divadla žiakov základných škôl v piatich mestách Slovenska.

Spoločnosť Heineken vydala správu o trvalo udržateľnom podnikaní za rok 2011 Načapujme si lepšiu budúcnosť.

Ako sa uvádza v správe, ambíciou spo-ločnosti na  globálnej, ako aj lokálnej úrovni je stať sa do  roku 2020 naj-zelenšou pivovarníckou spoločnosťou na  svete. Znižovaniu spotreby všet-kých energií sa hurbanovský pivovar venuje už niekoľko rokov. V roku 2011 spustil do prevádzky zmodernizovanú čističku odpadových vôd, ktorá vďaka svojmu technologickému procesu umožňuje zužitkovať energiu získanú priamo z procesu čistenia. V tom istom roku pivovar spustil projekt na opätov-né využívanie zvyškovej vody z výroby sladu. Spoločnosť je tak schopná ušet-riť na  spotrebe vody množstvo pred-stavujúce zhruba ekvivalent spotreby 250 slovenských domácností.

Okrem „zelených“ aktivít je spoločnosť aktívna aj v  propagácii zodpovednej konzumácie alkoholu a  v  podpore komunity v  meste Hurbanovo (gran-tový program Tu sme doma), ako aj v iných oblastiach Slovenska (grantový program Pohoda za mestom). «

So Slovnaftom do divadla

Spoločnosť Slovnaft, a.s., rozšírila spo-luprácu s  divadlami a  v  rámci pro-jektu So Slovnaftom do  divadla vozí od októbra žiakov prvého stupňa zák-ladných škôl do  kultúrnych stánkov v piatich mestách Slovenska. Na výlety za divadelnými zážitkami sa môžu tešiť deti z  menších miest a  obcí v  okolí Bratislavy, Martina, Spišskej Novej Vsi, Košíc a Komárna.

Projekt vznikol ako reakcia na  častý problém základných škôl z  menších miest a  obcí, ktoré nedokážu využiť kultúrne poukazy Ministerstva kultúry SR, pretože pri organizovaní kultúr-nych zájazdov pre deti cestovné nákla-dy prevyšujú ich finančné možnosti. Spoločnosť Slovnaft, a.s., hradí cestov-né náklady spojené s  autobusovou prepravou školských skupín. «

Citibank odovzdala know-how študentomCitibank Europe Plc každoročne zapája zamestnancov do  svojich filantropic-kých aktivít. Pre 20 vybraných študen-tov zo  stredných škôl zorganizovali 18. októbra 2012 spolu s  neziskovou organizáciou Junior Achievement Slovensko seminár Od A  po  Z  – Od Absolventa ku  Zamestnávateľovi. Počas 4 hodín odovzdali študentom svoje skúsenosti a  know-how pros-tredníctvom odborných workshopov v priestoroch svojej centrály.

Cieľom seminára bolo prehĺbiť zruč-nosti nevyhnutné pre úspešný kariér-ny štart a  plánovanie profesionálnej budúcnosti. Prostredníctvom praktic-kých ukážok sa študenti naučili, ako si správne napísať životopis a  uspieť na  pracovnom pohovore. Dozvedeli sa, ako zdokonaliť svoje komunikač-né zručnosti pomocou moderných technológií. Študenti videli pracovný deň v  priestoroch Citibank a  spozna-li stratégiu spoločnosti pri budovaní kariéry. «

5

Rok 2012 nie je rokom aktívneho starnutia náhodou. Obyvatelia Európskej únie sa dožívajú čoraz vyššieho veku a  rodí sa čoraz menej detí. Prognózy ukazujú, že Slovensko bude mať so  starnutím obyvateľstva jeden z najväčších problémov v únii. Od roku 2020 nás dokon-ca začne ubúdať. Ako by mali na tento fenomén reago-vať firmy ?

Aktívne starnutie a pracovný život

Čo znamená aktívne starnúťPodľa Kvetoslavy Repkovej z  Inštitútu pre výskum práce a  rodiny je obdo-bie konca mladosti medzi Slovákmi subjektívne vnímané ako vek 39 rokov a  začiatku staroby 58 rokov. Práve vekovo rôznorodé zloženie je jednou z ciest, ako vytvárať silnejšie pracovné tímy, a  to vďaka kombinácií silných stránok každej skupiny. Mladší zamest-nanci prinášajú do  práce väčšiu otvo-renosť, flexibilitu i  produktivitu, starší zase nadhľad, skúsenosti, rozvážnosť i väčšiu lojalitu.

Aktívne starnúť by nemalo znamenať povinnosť, ale možnosť dlhšie praco-vať. V  zahraničí už je bežný postupný, etapovitý odchod do dôchodku. Starší pracovníci tak majú napríklad väčšie možnosti pracovať na  kratší úväzok, čo viac zodpovedá im špecifickým potrebám. Na Slovensku, žiaľ, skrátený pracovný úväzok zatiaľ využívame len minimálne – má ho iba 4,2 % pracovní-kov, aj to v produktívnom veku medzi 25. a 49. rokom života.

Pre firmu sú starší zamestnanci v tomto období postupného „odchádzania“ cenní ako mentori pre mladších zamest-nancov, ktorým odovzdávajú svoje skú-senosti. Aj po  skončení pracovného úväzku je obojstranne výhodné, ak sa

bývalý zamestnanec-dôchodca dobro-voľnícky zapája do chodu firmy či do jej aktivít firemnej filantropie.

Situácia vo firmách na SlovenskuVäčšina spoločností na  Slovensku neposkytuje špeciálne benefity pre vekovo starších zamestnancov. Členovia Business Leaders Forum však poskytujú nadštandardné zamestna-necké benefity všetkým svojim pra-covníkom. Najčastejšie sa vyskytujúce sú príspevky na  doplnkové dôchod-kové poistenie či vyplácanie odmien

pri životných i  pracovných jubileách. V spoločnosti T-Systems Slovakia majú napríklad služobne starší zamestnan-ci po  určitom počte odpracovaných rokov nárok na  väčší balíček benefi-tov. V  spoločnosti U. S. Steel Košice zase zostávajú v pravidelnom kontakte so  svojimi bývalými zamestnancami na dôchodku, prispievajú im na strav-né lístky či organizujú pre nich kultúr-no-spoločenské podujatia.

Tréning pamäti ako benefitZaujímavou možnosťou, ako podporiť aktívne starnutie zamestnancov a záro-veň zvýšiť ich produktivitu, je tréning pamäti. Podľa Márie Čunderlíkovej z  Centra Memory klesá výkonnosť pamäti už po  20. roku života, navyše ju ešte zhoršuje hektický spôsob života a  stres. Vďaka pravidelným cvičeniam na  zapamätávanie a  sústredenie však možno lepšie zvládnuť nápor nových informácií, koncentrovať sa či efektív-ne pracovať s  inštrukciami. Neskúsite tréning pamäti aj s vašimi zamestnan-cami ?

Ivana Kullová

Zostať aktívni až do vysokého veku sa ešte len učíme. Zdroj: flickr.com; autor: marchasselbalch

téma čísla: aktívne starnutie

6 B u s i n e s s L e a d e r s F o r u m | d e c e m b e r 2 0 1 2

téma čísla: aktívne starnutie

Starší ľudia začínajú predstavovať pre firmy zaujímavú skupinu. Dôchodcovia v  rozvinutých západných krajinách majú často relatívne vyššie príjmy. Na druhej strane ich výdavky nie sú príliš

Firma sa začala prístrojmi pre seniorov zaoberať vlastne náhodou. V roku 2001 kúpil pán Fellner svojej mame prvý mobil a  nasledujúce víkendy strávil vysvetľovaním, ako ho má používať. Po čase si uvedomil, že problém nie je v  jeho mame, ale v  telefóne. Nebol dostatočne intuitívny a  bol zbytočne zložitý. Pre staršieho človeka až prí-liš. Nebolo s  ním možné jednoducho spraviť tú najzákladnejšiu vec – zavolať si. Keďže v  tom čase nebol na  trhu žiadny podobný produkt, pustil sa so svojimi kolegami do vývoja.

Starší ako príležitosťPopulácia starne takmer na  celom svete. Pre mnohé krajiny nie je jednoduché sa s týmto trendom vyrov-nať. Eurostat predpokladá, že počet ľudí vo veku nad 65 rokov v  27 členských krajinách Európskej únie stúpne zo  súčasných približne 17 % na  30 % v  roku 2060. Situácia bude o  to horšia, že mladých ľudí bude stále ubúdať. Európska komisia predpokladá, že v roku 2060 budú výdavky na zdravotnú starostlivosť o  starších a  na  dôchodky predstavovať až 30 % HDP. Starnúca populácia však nie je len hrozbou, ale aj príležitosťou pre firmy, ktoré sa zamerajú na produkty určené práve im.

Telefón emporia má široký kontrastný displej a veľké klávesy.

Aj starší ľudia môžu byť zaujímavou cieľovou skupinou pre firmy.

veľké – často už majú splatenú hypo-téku, prípadne majú vyššie rezervy z  ušetrených peňazí z  predchádza-júceho pracovného života. Najviac míňajú na  zdravotnú starostlivosť. Preto môžu byť zaujímavou cieľovou skupinou pre firmy z takmer všetkých sektorov hospodárstva. Predstavíme vám niekoľko zaujímavých produktov, ktoré sú špeciálne navrhnuté pre star-ších. Sú to produkty tzv. striebornej ekonomiky, ktorá je charakteristická aj tým, že do  veľkej miery nepodlie-ha hospodárskym vplyvom, pretože príjmy tejto skupiny sú relatívne stále.

TechnikaŽijeme v  dobe informačných tech-nológií. Takmer každý už má mobilný telefón, podiel inteligentných tele-fónov s  prístupom na  internet stále rastie. Pohľadnice a  listy sa už takmer neposielajú. Aj starší ľudia sú často odkázaní na  komunikáciu s  rodi-nou prostredníctvom e-mailu alebo mobilného telefónu. Sú však tieto prí-

stroje vhodné pre túto skupinu pou-žívateľov ?

Telefón pre mamuSpoločnosť emporia podniká v oblasti komunikácie už vyše 20 rokov. Firmu založil v  roku 1991 Albert Fellner v rakúskom Linzi.

7

Presto Printing Mailbox pomáha starším.

Klávesnica EZsee s veľkými písmenami a vysokým kontrastom určená pre starších používateľov.

Mobilné telefóny emporia sú charak-teristické svojím širokým displejom s  výrazným kontrastom pre lepšiu čitateľnosť. Klávesnica má veľké pís-mená s  orientačnými znakmi. Klávesy po  stlačení vydávajú jasný a  hlasný zvuk a  klávesnica obsahuje aj samo-statné tlačidlá na  zavolanie pomoci alebo na zablokovanie a odblokovanie klávesnice. Telefóny sú dostupné aj na slovenskom trhu.

Tlačiareň miesto počítačaNevedia vaši starí rodičia používať počítač a  vy nepíšete listy ? V  USA už môžu vyskúšať novú službu, ktorú pri-náša spoločnosť Presto. V  spolupráci so spoločnosťou HP vyrábajú prístroj, ktorý stačí zapojiť do  telefónnej linky a  premení sa na  tlačiareň emailov. Netreba vlastniť počítač, stačí bežná telefónna linka. Potom už môžu mlad-ší členovia rodiny, prípadne známi poslať e-mail na  špeciálnu adresu a  prístroj email automaticky vytlačí ako pekne vyzerajúci list. K  dispozícii je viacero šablón a k dokumentu sa dá priložiť fotografia. Prístroj je potrebné si zakúpiť a  služba je spoplatnená mesačným poplatkom. Sučasťou služ-by je aj zasielanie krížoviek, sudo-ku alebo vybraných článkov zdarma. Ideálny prístroj pre niekoho, kto nevie alebo nemôže pracovať s počítačom.

Na čo by mali firmy dbať ?Často nie je potrebné výrobok pre starších ľudí prerábať alebo zmeniť dizajn. Niekedy stačí, ak je výrobok prístupnejší a  informácie o  ňom sa dajú ľahšie nájsť. Príkladom môže byť kozmetika. Tieto výrobky bývajú veľmi malé a  ak sú ešte aj z  dovozu a  ich zloženie je vytlačené veľmi malým pís-mom na  obale, starší ľudia s  horším zrakom nemajú možnosť sa o výrobku viac dozvedieť a  od  nákupu ich to odradí. Preto je vhodné, aby aj popisy a  zloženie výrobkov, ktoré je pre star-ších ľudí tiež dôležité, boli na výrobky umiestňované tak, aby boli čitateľné.

Ďalšou výhodou oproti konkuren-cii môže byť zamestnanie starších ľudí na  obchodnícke pozície, kde sa v súčasnosti vyžaduje dravosť a drzosť mladých ľudí. Keď sa však mladý predajca stretne so  starším zákazní-kom, ich pohľady na  vec sú odlišné a  obchod sa z  tohto dôvodu nemusí vždy vydariť. Na starších zákazníkov preto môže byť vhodnejšie „nasadiť“ staršieho predajcu, s  ktorým si budú lepšie rozumieť.

Michal Kišša

Dostupnosť platobných kariet, kto-rými sa dá v  súčasnosti platiť už aj len priložením k  terminálu, veľmi zjednodušuje starším ľuďom prácu s peniazmi. Slovenské banky takisto ponúkajú špeciálne produkty pre seniorov. Cieľovú skupinu oslovu-jú i  cenovou politikou, keď poplat-ky za vedenie účtu sú veľmi nízke.

SlužbyStále viac a  viac starších ľudí využí-va napríklad aj bankové služby. Je predsa jednoduchšie a bezpečnejšie nechať si dôchodok posielať na účet v  banke ako čakať každý mesiac na  poštára alebo chodiť na  poštu.

Podobnou cestou sa tiež môžu vybrať napríklad mobilní operátori, ktorí by k  vyššie spomínaným tele-fónom mohli seniorom ponúkať aj špeciálne paušály, napríklad s  vola-niami v  rámci okruhu svojej rodiny za výhodnejší poplatok.

8 B u s i n e s s L e a d e r s F o r u m | d e c e m b e r 2 0 1 2

fórum o firemnej filantropii 2012

Keď má filantropia šťavuKaždá firma je rada, keď sa jej filantropické aktivity dostanú do povedomia ľudí. O to viac je pre firmu úspechom, ak im verejnosť verí a hovorí o nich. Ukazuje sa, že spontánne publikovanie zaujímavých aktivít a príbehov firiem môže byť kľúčové pre ich komunikáciu a rozvíjanie vzťahov. Aj o tom hovorili Chris Jarvis a Angela Parker z Realized Worth z Kanady na 5. Fóre o firemnej filantropii v Bratislave.

Má už vaša firma profil na Facebooku ?Chcete byť bližšie k  ľuďom ? Choďte na  sociálne siete. „Je to dôležité pre budovanie vzťahov s  ľuďmi. Sociálne médiá pomáhajú rozvíjať vzťahy na celom svete a to je to, čo v Realized Worth robíme. Budujeme vzťahy onli-ne, či už ide o Facebook, Twitter, alebo ďalšie sociálne médiá,“ hovorí Chris Jarvis, spoluzakladateľ a  partner kon-zultačnej spoločnosti, ktorá sa špeciali-zuje na dobrovoľníctvo zamestnancov a  zamestnanecké grantové programy. „Otvorte sa a spojte sa s ľuďmi z bizni-su. Hovorte o svojich príbehoch, zverej-ňujte fotky a buďte ľudskí,“ radí Angela Parker, senior konzultantka a partnerka Realized Worth, ktorá s  Chrisom spo-lupracuje na  dobrovoľníckych progra-moch pre firmy.

Médiá chcú príbehyO  tom, prečo slovenské médiá nejdú vzorom známym zahraničných médiám pri publikovaní filantropických projek-tov, diskutovali ľudia z firiem so zástup-cami médií. Dajte nám príbehy a  my o  nich budeme hovoriť, odkázali novi-nári. „Filantropickú tému možno dostať do vysielania predovšetkým cez príbeh. Je dôležitý, pretože divák sa dokáže vcítiť do  človeka, o  ktorom sa hovo-

rí,“ vysvetľuje editor Televíznych novín TV Markíza Boris Bukovský. Reportér ekonomického týždenníka Trend Pavel Sibyla si myslí, že firmy môžu využívať aj iné zdroje, aby hovorili o svojich akti-vitách. Napriek tomu je presvedčený, že pekné príbehy môžu byť zaujímavé aj pre Trend. „Len musia byť v  niečom nové, musia byť aktuálne, musia člove-ku niečo dať.“

Rozumejú nepočujúcimZaujímavé príklady priniesli aj spoloč-nosti Telekom a  NESS KDC. Telekom

v  súčasnosti realizuje v  spolupráci s Nadáciou Pontis projekty reagujúce na  reálne potreby ľudí so  sluchovým postihnutím. Jednak ide o  podporu nepočujúcich podnikateľov, ktorí si vďaka podpore Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis mohli rozbehnúť vlastné podnikanie, a  naj-novšie ide o  projekt Mobilný peda-góg, vďaka ktorému budú špeciál-ni pedagógovia navštevovať rodiny s  deťmi so  sluchovým postihnutím do 6 rokov.

Tuláci tulákomNESS KDC je softvérová firma pôso-biaca v Košiciach. V rámci svojich filan-tropických aktivít pomáha útulku pre bezdomovcov Oáza – nádej pre nový život v Bernátovciach. Firma tento rok zriadila aj webovú stránku www.lac-navypomoc.sk, aby ľudia bez domova dostali prostredníctvom práce a  príj-mu väčšiu šancu zaradiť sa do bežné-ho života.

Petra Nagyová

Chris Jarvis, spoluzakladateľ a partner konzultačnej spoločnosti Realized Worth.

9

Jesenné semináre o zodpovednom podnikaní

Ako motivovať zamestnancov v  každom veku, ušetriť a zároveň chrániť životné prostredie, či mať spoľahlivých dodávateľov. Aj o  tom boli jesenné semináre o  zodpo-vednom podnikaní, ktoré organizovalo Business Leaders Forum v októbri 2012.

Prvý seminár venovaný Aktívnemu star-nutiu v  práci (16. októbra) ukázal, že tento pojem sa netýka len starých ľudí a  že aktívne starnúť neznamená dlhšie pracovať. Kvetoslava Repková, riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a  rodiny, vo svojej prezentácii uviedla, že kým mladší zamestnanci predsta-vujú pre firmu benefity vo  forme tvo-rivosti, otvorenosti, produktivity a  fle-xibility, starší zamestnanci ich vyva-žujú vo  forme väčšej zodpovednosti, rozvážnosti, skúsenosti, ale aj lojali-ty. Beata Hlavčáková a  Michal Kišša predstavili príklady firiem zo združenia Business Leaders Forum, ktoré podpo-rujú aktívne starnutie v  podobe prí-spevkov na dôchodkové zabezpečenie či nadštandardnú lekársku starostlivosť. Mária Čunderlíková z Nadácie Memory ukázala, že po  20. roku života výkon-nosť pamäti klesá, a preto je potrebné ju trénovať.

Druhý seminár bol venovaný téme Eko-efektívnosť (23. októbra). Tomáš Guniš zo  Slovenskej rady pre zelené budovy vysvetlil, že zelené budovy sú nielen ekologické, ale aj ohľaduplné k  ľuďom, ktorí v  nich žijú a  pracu-jú. Podporujú tak pohodu, tvorivosť a produktivitu. Stanislav Šulko zo spo-ločnosti A-Management poznamenal,

že pri znižovaní nákladov na prevádz-ku budov je najdôležitejším faktorom človek, ktorý sa o budovu stará, a kľú-čové je správne využívanie prirodze-

Tretí seminár, Prínosy zodpovedného dodávateľského reťazca (31. októbra), otvorila J. E. pani Daphne Bergsma, veľvyslankyňa Holandského kráľov-stva na  Slovensku. Hlavným rečníkom bol Derek Wilson z  organizácie CSR Netherlands. Podľa ním spomínané-ho prieskumu sa vyše 50 % holand-ských firiem venuje CSR kvôli tomu, že to vyžadujú ich zákazníci. Beata Hlavčáková z  BLF doplnila, že dodá-vateľský reťazec predstavuje riziká reputačné, právne aj prevádzkové. Jeden z ďalších rečníkov, Miloš Olejník

Dodávateľský reťazec predstavuje riziká reputačné, právne aj prevádzkové.

vzdelávanie

ných zdrojov. Medzi ďalšími rečníkmi

vystúpil Erik Ivaničko zo  spoločnosti

Techo, ktorý predstavil výrobu dre-

votriesky laserovou technológiou. Tá

šetrí náklady aj životné prostredie a je

zárukou kvalitného nábytku.

zo  spoločnosti Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel, uviedol, že v  ich spoločnosti sa osvedčilo ocenenie Top dodávateľ, ktorým oceňujú férových partnerov so  zodpovedným a  aktív-nym prístupom k riešeniu problémov. 

Ivana Kullová

10 B u s i n e s s L e a d e r s F o r u m | d e c e m b e r 2 0 1 2

Túžili ste vždy vlastniť malú kaviareň? Možno na dôchodku sa vám to splní.

Zdá sa vám to bláznivé ? Mnohým nie. V USA bolo v roku 2010 až 22,9 percenta novo začínajúcich podnikateľov vo  veku od  55 do  64 rokov. U  nás podobné čísla nie sú k dispozícii, no boli by určite nižšie. Je to však škoda. Mnoho ľudí by možno malo čas aj prostriedky, chýba im však chuť a motivácia niečo robiť. Prečo by si starší ľudia mali založiť firmu a začať podnikať ?

Robte to, čo vás bavíAk už máte istotu dôchodku, môžete sa pustiť do niečoho, čo vás naozaj baví. Chceli ste si vždy otvoriť kvetinárstvo alebo obchod s  potrebami pre psov ? Možno práve v  staršom veku je ten správny čas, keď si môžete povedať, že sa budete venovať niečomu, na  čom vám záleží. Ak vám nejde o  peniaze, ale chcete niekomu pomôcť, môžete pracovať ako dobrovoľník / čka.

Užite si flexibilituAk si založíte firmu, ste pánom svojho času. Je na  vás, či budete pracovať sedem dní v  týždni alebo si spravíte 3-dňový víkend, po  akom ste vždy túžili. Založenie firmy vás určite bude stáť veľa času. Avšak vy ste ten, kto rozhodne, koľko to v ktorom dni, týždni alebo mesiaci bude.

Investujte do sebaVyberte si niečo z  našetrených peňa-zí a  prihláste sa na  kurz, ktorý ste vždy chceli navštevovať. Či už to je právo, marketing, štrikovanie alebo

Vy ste šéf / kaAk ste predtým neboli v riadiacej pozí-cii, vyskúšajte si to. Najskôr si budete šéfovať sám / a  sebe, no o  nejaký čas možno prídu zamestnanci a vy zistíte, že nie je až také ľahké niekoho riadiť. Najdôležitejšie však je, že vy máte všet-ko vo vlastných rukách.

Vymyslite niečo zodpovednéAj zákazníci na Slovensku začínajú byť citliví na  témy zodpovedného podni-kania. Po tom, ako si vyberiete oblasť, na  ktorú sa chcete zamerať, skúste nájsť pridanú hodnotu vášho produk-tu / služby, napríklad v  ochrane život-ného prostredia či v sociálnej oblasti.

Michal KiššaZdroj: Inc.com

Čo s časom, keď ste starší ? Založte si firmu

záhradníctvo, každá nová informácia vás môže posunúť vpred vo  vašom podnikaní. A  naviac stretnete nových ľudí, ktorí sa môžu neskôr stať vašimi novými zákazníkmi či priateľmi. Možno na kurze stretnete aj svojho budúceho partnera/ku v podnikaní.

zodpovedné malé a stredné podniky

11

klimatická zmena

Zelené budovy – udržateľná cesta do budúcnosti

„Zelené budovy dokážu firme ušetriť až 70 % energe-tických a 30 % prevádzkových nákladov ročne,“ hovorí Tomáš Guniš zo  Slovenskej rady pre zelené budovy, ktorá sa u nás venuje podpore energeticky úsporných budov a udržateľnej výstavbe.

Aká je vlastne zelená budova ? Jednoducho povedané, zelená budo-va prospieva zdraviu ľudí, šetrí život-né prostredie a  šetrí aj prevádzkové náklady. Takáto stavba je po  všetkých stránkach priateľská k životnému pros-trediu – je citlivo a synergicky spojená s lokalitou a komunitou, využíva obno-viteľné materiály a  šetrí energie a  iné zdroje. Je zároveň ohľaduplná k ľuďom, ktorí v nej žijú a pracujú. Poskytuje prí-

sun zdravého čerstvého vzduchu bez škodlivých látok, správne osvetlenie, tepelný komfort a  dostatok priestoru. Podporuje tak produktivitu práce, zni-žuje chorobnosť pracovníkov a zvyšu-je ich lojalitu. Z  uvedených dôvodov prináša zelená budova značné úspory.

Zelené budovy sú odpoveďou na nedostatok zdrojov a energií, ktorý budeme v budúcnosti čoraz viac poci-

ťovať. Celkovo totiž budovy spotrebú-vajú približne 50 % materiálov zo zem-skej kôry a  odpady zo  stavebníctva tvoria 25 % všetkých odpadov.

Trend k  podpore udržateľných sta-vieb začína byť badateľný aj na  vlád-nej úrovni, národnej ako i  nadnárod-nej. Od roku 2020 nebude v  rámci EÚ možné stavať iné novostavby ako takmer s  nulovou spotrebou ener-gie. Jednotlivé krajiny idú ešte ďalej. Francúzsko chce napríklad už od roku 2012 stavať všetky budovy na  úrovni pasívnych domov, od  roku 2020 majú byť nové domy aktívne – teda vyro-biť viac energie ako spotrebujú. Veľká Británia plánuje od  roku 2016 stavať iba domy s nulovými emisiami.

Na Slovensku máme zatiaľ len zopár stavieb spĺňajúcich štandardy zele-ných budov. V  Bratislave je to novo-otvorený multifunkčný objekt Centrál na  Metodovej ulici. Budova má napríklad rozsiahlu zelenú stre-chu, ktorá funguje ako izolácia, chrá-ni pred horúčavami, zároveň zvyšuje množstvo dažďovej vody zadržanej na  mieste a  nezaťažuje tak zbytoč-ne kanalizáciu. Väčšina použitého materiálu v  budove je miestnej výro-by. V  Košiciach zase spĺňa štandardy zelenej budovy EcoPoint Office Center na Magnezitárskej ulici.

Zdroj: Slovenská rada pre zelené budo-vy, www.skbgc.sk

BBC1+ bude čoskoro ďalšou zelenou budovou v Bratislave.

V Košiciach spĺňa štandardy zelenej budovy EcoPoint Office Center.

12 B u s i n e s s L e a d e r s F o r u m | d e c e m b e r 2 0 1 2

Kalendár podujatí14. december 2012 Miláno

9. Fórum Politeia – Etika v podnikaní a spoločenská zodpovednosť v globálnej ekonomikeMajú byť nadnárodné korporácie agentmi spravodlivosti ? Podujatie otvorí diskusiu o  podstate a  úlohách nadnárodných spoločností v  súčas-nom globalizovanom hospodárstve.

Fórum je určené manažérom národ-ných aj medzinárodných spoločností, ako aj expertom na etiku v podnikaní a témy zodpovedného podnikania.

Viac: http://www.politeia-centrostudi.org/forum/index.html

22. – 23. január 2013 San Francisco

Summit o zodpovedných potravináchPodujatie sa zameria na kľúčové oblas-ti, ktoré sú z  pohľadu udržateľnos-ti a  eko-značiek ako Organic či Fair Trade dôležité pre potravinársky sek-tor. Ťažiskovými témami summitu sú potravinová bezpečnosť a manažment odpadov, príklady dobrej praxe z mar-ketingu a nové technológie.

Viac na www.sustainablefoodssummit.com

29. január 2013 Brusel

Summit o zodpovednom investovaníPodujatie určené generálnym manažé-rom, riadiacim pracovníkom a  mana-žérom CSR poskytne priestor na  dis-kusiu o  úlohe súkromného kapitálu a jeho zodpovednosti voči spoločnosti.

Očakávaných 200 účastníkov z  verej-ného i súkromného sektora sa zameria na otázky rastu a zodpovedných inves-tičných stratégií. Šanca na  získanie nového pohľadu, výmena skúseností a príkladov účinných postupov.

Viac na  www.evca.eu/responsiblein-vestmentsummit2013/about.html

AktualityVSE podporila dobrovoľnícke projekty zamestnancovVSE finančne podporuje projekty organizácií, v  ktorých sa jej zamestnanci dobrovoľnícky angažujú. Za šesť rokov sa takto podarilo naplniť heslo progra-mu Pomáhame spoločne a spoločnými silami sa zrealizovalo 207 projektov za vyše 130 000 €. Jedným z podporených projektov je úprava interiéru nezisko-vej organizácie LUX, ktorá predstavuje útočisko pre viac ako 200 detí so zdra-votným hendikepom a  tiež pre seniorov odkázaných na  pomoc. Štrnásť kolegov zo  Skupiny VSE sa v  rámci svojho voľného času rozhodlo podať pomocnú ruku tomuto zariadeniu. „Za finančné prostriedky získané z VSE bol nakúpený materiál a počas troch dní sme vymaľovali chodbu a zosvetlili tak priestory organizácie,“ vysvetľuje dôvod svojej osobnej angažovanosti Patrícia Andrejcová, jedna z dlhoročných dobrovoľníčok vo VSE.

V tomto roku sa do zamestnaneckého sponzoringového fondu RWE Companius zapojilo viac ako 50 zamestnancov a  spoločnosť rozdelila takmer 25 000 € na projekty z oblasti športu, vzdelávania, kultúry, ekológie a sociálnej oblasti.

H&M bojuje za platy BangladéšanovŠvédska odevná spoločnosť H&M začala spoluprácu s bangladéšskymi dodá-vateľmi už pred 30 rokmi, no vzhľadom na to, že nie je priamym vlastníkom žiadnej z tamojších fabrík, nikdy nemala vplyv na výšku platov. Výkonný ria-diteľ spoločnosti sa preto obrátil s prosbou o ich zvýšenie priamo na bangla-déšskeho premiéra Sheikha Hasina.

Extrémne nízke platy – iba 36 dolárov mesačne – spôsobujú v krajine napätie, ktoré môže poškodiť spoločnostiam ako práve H&M. V  tomto roku sa násil-ných protestov za zvýšenie platov zúčastnili desiatky tisíc odevných pracov-níkov, čoho dôsledkom bolo zatvorenie 300 odevných podnikov.

Zelená PumaNemecký výrobca športových odevov Puma si vytvára výkaz environmentál-nych ziskov a  strát, teda vníma planétu ako dodávateľa, za „služby“ ktorého (čerstvý vzduch, čistá voda, zdravá biodiverzita, úrodná pôda) treba platiť.

Z  výsledkov je zjavné, že 6 % z  celkových nákladov spoločnosti vzniká v rámci jej priamej činnosti, napríklad v kanceláriách, skladoch a obchodoch. Nasledovných 9 % u  dodávateľov, teda v  podnikoch, ktoré zodpovedajú za výrobu topánok a oblečenia značky Puma. Zvyšných 85 % (124 miliónov €) sa spája so zdrojmi surovín, akými sú koža, bavlna a guma.

Z analýzy vyplýva, že dodávatelia, nad ktorými má Puma značnú kontrolu, sú zodpovední za väčšinu odpadu, ktorý spoločnosť produkuje. Spoločne preto pracujú na  jeho redukcii prostredníctvom nových nápadov a  technológií, vďaka ktorým sa znižuje množstvo vyhodeného materiálu.

Počítanie kalórií s McDonald’sKoncom roka 2012 by mal v USA vstúpiť do platnosti nový zákon proti obez-ite, ktorý bude od  všetkých reštaurácií vyžadovať zverejňovanie informácií o  kalóriách na  jedálnom lístku. Fast-foodový reťazec McDonald’s k  tomuto kroku pristúpil už v septembri.

Vďaka tomu návštevník reštaurácie vie, že Big Mac má 550 kalórií, zatiaľ čo McChicken „iba“ 385. McDonald’s tvrdí, že robí všetko pre to, aby svojim zákaz-níkom ponúkol nielen kompletné, ale aj zrozumiteľné informácie. Pomôže táto iniciatíva v boji proti obezite ?

Viac sa dočítate na www.zodpovednepodnikanie.sk