BIOLÓGIA – 8. ročník

BIOLÓGIA – 8. ročníkBIOLÓGIA – 8. ročník

Tematický celok: Tematický celok: NEŽIVÁ PRÍRODANEŽIVÁ PRÍRODA

1. Neživá príroda1. Neživá príroda

NEŽIVÁ PRÍRODA NEŽIVÁ PRÍRODA

Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek.Rozdelenie prírodnín:

A. Živé prírodniny1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. Živočíchy

B. Neživé prírodninyB. Neživé prírodniny

1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda

5. Minerály 6. Horniny rovnorodé neživé prírodniny - rôznorodé neživé prírodniny

Význam neživých prírodnín:1.Poskytujú základné podmienky pre život (voda,

vzduch, slnečné žiarenie)2. Sú zdrojom surovín pre priemysel: napr.: vápenec, štrk pre stavebný priem.ropa, uhlie pre energetický priem.

vápenec

uhlie

Vplyv organizmov na neživú prírodu:

Mikroorganizmy sa podieľajú na vzniku pôdy

Z odumretých papraďorastov vzniklo uhlie

Korene rastlín napomáhajú zvetrávaniu

Zo schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec

Záznam: NEŽIVÁ PRÍRODA

Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek.Rozdelenie prírodnín:A. Živé prírodniny1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. ŽivočíchyB. Neživé prírodniny1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda5. Minerály- rovnorodé neživé prírodniny6. Horniny – rôznorodé neživé prírodninyVýznam neživých prírodnín:1.Poskytujú základné podmienky pre život2.Sú zdrojom surovín pre priemysel napr.: vápenec, štrk pre stavebný priemyselropa, uhlie pre energetický priemyselVplyv organizmov na neživú prírodu:Mikroorganizmy sa podieľajú na vzniku pôdyZ odumretých papraďorastov vzniklo uhlieZo schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec

ODPOVEDZ:1. Čo je to príroda ?2. Vymenuj živé prírodniny !3. Vymenuj neživé prírodniny !4. Aký je význam neživej prírody pre človeka ?5. Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ?6. Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel

!7. Uveď dve suroviny pre energetický priemysel !

Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA

Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Neživá príroda Téma č. 1: Neživá príroda + ENV 12 Ciele vyučovacej hodiny:

1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.

2. Naučiť poznať rozdelenie a príklady prírodnín

3. Uviesť význam nerastných surovín pre život človeka

Typ vyučovacej hodiny: fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:

- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor

Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín

ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY

Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy

- Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy

5 min. MOTIVAČNÁ - Prírodniny- ich príklady a rozdelenie – rozhovor, knihy, obrázky, encyklopédie

- Učebnica s.8 – 9, práca s textom, poznámky

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: PRÍRODA A PRÍRODNINY

Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek. Rozdelenie prírodnín: A. Živé prírodniny 1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. Živočíchy B. Neživé prírodniny 1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda 5. Minerály- rovnorodé neživé prírodniny 6. Horniny – rôznorodé neživé prírodniny Význam neživých prírodnín:

1. Poskytujú základné podmienky pre život 2. Sú zdrojom surovín pre priemysel napr.: vápenec, štrk pre stavebný,

ropa, uhlie pre energetický Vplyv organizmov na neživú prírodu:

1. Mikroorganizmy sa podieľajú na vzniku pôdy 2. Z odumretých papraďorastov vzniklo uhlie 3. Korene rastlín napomáhajú zvetrávaniu 4. Zo schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi.

1. Čo je to príroda ? 2. Vymenuj živé prírodniny ! 3. Vymenuj neživé prírodniny ! 4. Aký je význam neživej prírody pre človeka ? 5. Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ? 6. Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel ! 7. Uveď dve suroviny pre energetický priemysel !

5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy

Poznámky:

Tematický celok: Tematický celok: ZEM A JEJ STAVBAZEM A JEJ STAVBA

2. Stavba Zeme2. Stavba Zeme

STAVBA ZEMESTAVBA ZEME ZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré sa nestali súčasťou Slnka

Niekoľko číselných údajov pre záujemcov:

Priemer rovníkový 12 756 kmPriemer poludníkový 12 713 km S= 510 mil.km² ,O= 40 075 km vzdialenosť od Slnka 150 mil.km V= 1,1 . 10¹² km³ m= 5,9 . 10²¹ tony

SFÉRY ZEMSKÉHO TELESA :1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km,

t=6000 °C, zloženie: železo a nikel

2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000°C, zloženie: roztavené zlúčeniny- (magma). Hmota zemského plášťa je v neustálom pomalom pohybe

3.zemská kôra- pevný obal -zloženie: minerály, horniny, pôda-vznikla stuhnutím vrchnej časti zemského

plášťaRozlišujeme 2 typy zemskej kôrya.) pevninská 50kmb.) oceánska 5-8 km

Zemské jadro

Zemský plášť

Zemská kôra

GEOSFÉRY

ĎALŠE SFÉRY ZEMSKÉHO TELESA 4.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu)6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú

kôru a vrchnú časť zemského plášťa7.Pedosféra – pôdny obal

(hĺbka:0,3–2,5 m )8.biosféra – sféra živých organizmov

Záznam: STAVBA ZEMEZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré

sa nestali súčasťou SlnkaSTAVBA ZEME1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km, t= 6000C,

zloženie: železo a nikel2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000C,

zloženie: roztavené zlúčeniny (magma)- sú v neustálom pomalom pohybe

3.zemská kôra- Vznikla stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa. Zloženie: minerály, horniny, pôda

4.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu)6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú kôru

a vrchnú časť zemského plášťa

ODPOVEDZ!1. Kedy vznikla Zem ?2. Vymenuj vrstvy zemského telesa !3. Čo vieš o zemskom jadre ,

zemskom plášti, zemskej kôre ?4. Čo je to hydrosféra ? atmosféra ?

litosféra ?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Zem a jej stavba Téma č. 2: Stavba Zeme Ciele vyučovacej hodiny:


2. Naučiť poznať zloženie Zeme

3. Rozlíšiť na ukážke typy zemskej kôry.

Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:


Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín- na skúšanie,

Nástenný obraz Slnečnej sústavy

ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy

- Kontrola prítomnosti

5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovanie neživej prírody - SKÚŠANIE, ostatní s.9 PaO písomne - UČEBNICA s. 12-13 práca s textom, prezentácia, poznámky

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: STAVBA ZEME

ZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré sa nestali súčasťou Slnka Priemer- rovníkový 12 756 km, poludníkový 12 713 km S= 510 mil.km2 ,O= 40 075 km, vzdialenosť od Slnka 150 mil.km, V= 1,1*10 na12 km3, m= 5,9*10 na 21 tony STAVBA ZEME 1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km, t= 6000C, zloženie: železo a nikel 2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000C, zloženie: roztavené zlúčeniny (magma)- sú v neustálom pomalom pohybe 3.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km 4.zemská kôra- pevný obal a.) pevninská 50km b.) oceánska 5-8 km zloženie: minerály, horniny, pôda 5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu) 6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa


1. Kedy vznikla Zem ? 2. Vymenuj vrstvy zemského telesa ! 3. Čo vieš o zemskom jadre , zemskom plášti, zemskej kôre ? 4. Čo je to hydrosféra ? atmosféra ? litosféra ?


Poznámky:

3. Zemská kôra v pohybe3. Zemská kôra v pohybe

LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je súvislý.

Zaberá zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa

Je rozdelený na platne:eurázijská, africká, americká, antarktická, indoaustrálska, tichooceánska

LITOSFERICKÉ PLATNELITOSFERICKÉ PLATNE

Hranicami medzi platňami sú:Stredoocánske chrbátyHlbokomorské priekopyVysokohorské pohoria

Pohyb litosferických dosiekPohyb litosferických dosiek

Vplyvom pohybu litosferických

platní dochádza k neustálemu

vzniku a zániku zemskej kôry a

„pohybu kontinentov“.

OCEÁNSKA ZEMSKÁ KÔRA - OCEÁNSKA ZEMSKÁ KÔRA - vznik a zánik :vznik a zánik :a.) vzniká v stredooceánskych chrbtoch, kde z trhlín vystupuje magma.

b.) zaniká v hlbokomorských priekopách, podsúvaním a následným roztavením platne

STREDOOCEÁNSKY CHRBÁT – STREDOOCEÁNSKY CHRBÁT – mimiesto vzniku oceánskej zemskej kôryesto vzniku oceánskej zemskej kôry

Nová zemská kôra

HLBOKOMORSKÁ PRIEKOPA – HLBOKOMORSKÁ PRIEKOPA – miesto zániku oceánskej zemskej kôrymiesto zániku oceánskej zemskej kôry

Záznam: Zemská kôra v pohybe

LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je súvislý.

Je rozdelený na platne:Eurázijská, africká, americká, antarktická,

indoaustrálska, tichooceánskaHranicami medzi platňami sú:• Stredooceánske chrbty• Hlbokomorské priekopy• Vysokohorské pohoriaVplyvom pohybu litosferických platní dochádza

k neustálemu pohybu kontinentov, vzniku a zániku zemskej kôry.

ODPOVEDZ !ODPOVEDZ !

1. Čo je to litosféra ?

2. Uveď názvy litosferických platní !

3. Kde sú hranice medzi lit. platňami ?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Zem a jej stavba Téma č. 3: Zemská kôra vpohybe Ciele vyučovacej hodiny:


2. Uviesť hlavnú príčinu pohybu litosférických platní.



Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín- na skúšanie,

Nástenný obraz Slnečnej sústavy



5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať stavbu Zeme - SKÚŠANIE, ostatní s. 12/o. 5 nákres,+ písomne s.13 PaO - UČEBNICA s. 14 – 16 práca s textom, prezentácia, poznámky

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Zemská kôra v pohybe

LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je súvislý. Je rozdelený na platne: Eurázijská, africká, americká, antarktická, indoaustrálska, tichooceánska Hranicami medzi platňami sú:

- Stredoocánske chrbáty - Hlbokomorské priekopy - Vysokohorské pohoria

Vplyvom pohybu litosferických platní dochádza k neustálemu vzniku a zániku zemskej kôry. OCEÁNSKA ZEMSKÁ KÔRA a.) vzniká v stredooceánskych chrbtoch, kde z trhlín vystupuje magma. b.) zaniká v hlbokomorských priekopách, podsúvaním a následným roztavením platne


1. Čo je to litosféra ? 2. Uveď názvy litosferických platní ! 3. Kde sú hranice medzi lit. platňami ?


Poznámky:

Tematický celok: Tematický celok: ZÁKLADNÉ STAVEBNÉ ZÁKLADNÉ STAVEBNÉ

JEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRYJEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRY

4. Minerály a horniny4. Minerály a horniny

Zemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa pred 4mld.r.

Zloženie zemskej kôry: 1.Pôda- najvrchnejšia vrstva, ktorá je

úrodná (0,3 – 2 m), rastú na nej rastliny

2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo všetkých častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti a stavbu. (z chemického hľadiska je to čistá látka). Napr.: kremeň, živec, zlato

Kremeň

3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich zloženie sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom (z chemického hľadiska je to zmes minerálov).

Horniny sa rozdeľujú na:a.) vyvreté – žula, čadičb.) usadené – piesok, vápenecc.) premenené – rula, mramor

Čadič Vápenec Rula

Záznam: Minerály a horninyZemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol stuhnutím

vrchnej časti zemského plášťa pred 4 mld. r.Zloženie zemskej kôry: 1.Pôda - najvrchnejšia vrstva, ktorá je úrodná (do 2 m)2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo

všetkých častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti a stavbu. (z chemického hľadiska je to čistá látka). Napr.: kremeň, živec, zlato

3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich zloženie sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom (z chemického hľadiska je to zmes). Rozdeľujú sa na:

a.) vyvreté – žula, čadičb.) usadené – piesok, vápenecc.) premenené – rula, mramor

ODPOVEDZ !

1.Ako vznikla zemská kôra?2.Čo je to pôda?3.Čo je to minerál?4.Uveď názov 3 minerálov!5.Čo je to hornina?6.Aké skupiny hornín rozlišujeme?7.Vymenuj aspoň 3 druhy hornín!


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 4: Minerály a horniny Ciele vyučovacej hodiny:


2. Naučiť poznať zloženie a stavbu zemskej kôry

3. Rozlíšiť na ukážke minerál a horninu.



Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky



5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať zemskú kôru v pohybe - Skúšanie, ostatní s. 15/o.11 nákres + popis + písomne PaO - UČEBNICA s.18-19 práca s textom, prezentácia, záznam

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Minerály a horniny.

Zemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa pred 4 mld. r. Zloženie zemskej kôry: 1.Pôda- najvrchnejšia vrstva, ktorá je úrodná (0,3 – 2 m) 2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo všetkých častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti a stavbu. (z chemického hľadiska je to čistá látka). Napr.: kremeň, živec, zlato 3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich zloženie sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom (z chemického hľadiska je to zmes). Rozdeľujú sa na: a.) vyvreté – žula, čadič b.) usadené – piesok, vápenec c.) premenené – rula, mramor

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako vznikla zemská kôra? 2.Čo je to pôda? 3.Čo je to minerál? 4.Uveď názov 3 minerálov! 5.Čo je to hornina? 6.Aké skupiny hornín rozlišujeme? 7.Vymenuj aspoň 3 druhy hornín!


Poznámky:

5. Praktické cvičenie č.15. Praktické cvičenie č.1

Téma:Téma: Rozlišovanie minerálov a hornín Rozlišovanie minerálov a hornín

Dátum: PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 1 Téma: Rozlišovanie minerálov a hornínPomôcky: minerály a horniny– vzorky, obrázky, uč.s.124 Úlohy: 1. Uveď čo je to minerál. 2. Uveď čo je to hornina. 3. Z predložených vzoriek vytrieď minerály a horninyVypracovanie: 1.Minerál je... 2.Hornina je... 3. Záver: Minerály a horniny sú spolu s pôdou základné stavebné

jednotky zemskej kôry. MINERÁLY HORNINY

Názov Farba Názov Skupina


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 6: Praktické cvičenie: Rozlišovanie minerálov a hornín Ciele vyučovacej hodiny:


2. Naučiť rozlíšiť minerál a horninu



Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.148



5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovanie zložiek zemskej kôry

25 min. EXPOZIČNÁ Téma: Pomôcky: Úlohy: Vypracovanie: Záver:

PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 1 Rozlišovanie minerálov a hornín MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124 1. Uveď čo je to minerál. 2. Uveď čo je to hornina. 3. Z predložených vzoriek vytrieď minerály a horniny 1.Minerál je... 2.Hornina je... 3. MINERÁLY HORNINY Názov Farba Názov Skupina

Minerály a horniny sú spolu s pôdou základné stavebné jednotky zemskej kôry.



Poznámky:

6.Stavba minerálov6.Stavba minerálov

Minerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov

a plynov. Pri kryštalizácii sa častice minerálu usporiadajú vždy pravidelne a vytvárajú kryštály.

Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou stavbou, ohraničené rovnými plochami.

Formy minerálov v prírode:a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli

v dostatočnom priestore (drúza- viac kryštálov na spoločnom základe)

b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli v obmedzenom priestore-sú to zhluky drobných kryštálov

kremeň kermezit

c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály - opál, limonit

VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – je to usporiadanie častíc hmoty

(atómov, molekúl, iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby závisia: a.) vlastnosti minerálov b.) vonkajší tvar minerálov

Atómy uhlíka Ióny sodíka a chlóru v diamante v kamennej soli

Pravoľavá osPravoľavá os

VONKAJŠÍ TVAR MINERÁLOV – podľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7 typov kryštálových sústav: jednoklonná,

trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová, šesťuholníková, kocková, klencová.

Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich sklonom v kryštálovom osovom kríži.

Zvislá os

Predozadná os

Záznam: Stavba minerálovMinerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov

a plynov v podobe kryštálov. Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou

stavbou, ohraničené rovnými plochami.Formy minerálov v prírode:a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli

v dostatočnom priestore (drúza- viac kryštálov na spoločnom základe)

b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli v obmedzenom priestore-sú to zhluky drobných kryštálov

c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály - opál, limonit

VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – je to usporiadanie častíc (atómov, molekúl, iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby závisia:

a.) vlastnosti minerálovb.) vonkajší tvarPodľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7 typov

kryštálových sústav: jednoklonná, trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová, šesťuholníková, kocková, klencová.

Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich sklonom v kryštálovom osovom kríži.

ODPOVEDZ!

1.Ako vznikajú minerály?

2.Čo je to kryštál?

3.Aký je to kryštalovaný minerál?

4.Ako sa nazývajú minerály, ktoré netvoria

kryštály?

5.Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálov?

6.Čo závisí od vnútornej stavby minerálov?

7.Vymenuj kryštálové sústavy minerálov!


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 6: Stavba minerálov Ciele vyučovacej hodiny:


2. Naučiť poznať vznik, zloženie a stavbu minerálov



Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav



5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať stavebné jednotky z.k. - SKÚŠANIE, ostatní s. 19/ PaO 1-3 - Práca s textom s.22 -23, prezentácia, poznámky

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Stavba minerálov

Minerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov a plynov. Pri kryštalizácii sa častice minerálu usporiadajú vždy pravidelne a vytvárajú kryštály. Formy minerálov v prírode: a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli v dostatočnom priestore (drúza- viac kryštálov na spoločnom základe) b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli v obmedzenom priestore-sú to zhluky drobných kryštálov c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály, opál, limonit VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – usporiadanie častíc (atómov, molekúl, iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby závisia: a.) vlastnosti minerálov b.) vonkajší tvar Podľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7 typov kryštálových sústav: jednoklonná, trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová, šesťuholníková, kocková, klencová. Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich sklonom v kryštálovom osovom kríži.

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako vznikajú minerály? 2.Čo je to kryštál? 3.Aký je to kryštalovaný minerál? 4.Ako sa nazývajú minerály, ktoré netvoria kryštály? 5.Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálov? 6.Čo závisí od vnútornej stavby minerálov? 7.Vymenuj kryštálové sústavy minerálov!


Poznámky:

7. Vlastnosti minerálov7. Vlastnosti minerálov

GALENIT PbSGALENIT PbS

Vlastnosti minerálov Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej

stavby a chemického zloženia minerálov. Rozdeľujú sa na:

A. FYZIKÁLNE Hustota – závisí od chemického zloženia,

minerály obsahujúce olovo, železo sa javia ako „ťažšie“ – majú väčšiu hustotu

Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli, menšia vzdialenosť = väčšia tvrdosť.

Stupnica tvrdosti:

Kamenná soľMastenec

Priepustnosť svetla

A.priehľadné B.priesvitné C.nepriehľadné

krištáľ kremeň grafitSvetlo prepúšťajú: (úplne) (čiastočne) (vôbec)

Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály:

1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá)2.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ 3.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt

a prímesí napr. odrody kremeňa: AMETYST (fialový), RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá)

Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým teplotám napr.: magnezit, grafit

Ďalšie fyzikálne vlastnosti: štiepateľnosť, súdržnosť, vryp, lesk,

vodivosť, magnetizmus, lom

B.CHEMICKÉRozpustnosť - ťažko rozpustné je zlato - ľahko rozpustná je k. soľ

Podľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do 8 skupín: uč. s.121:

Prvky – zlato, diamant Sulfidy – pyrit, galenit Halogenidy – halit, fluorit Oxidy – kremeň, korund Uhličitany – kalcit, dolomitSírany – sadrovec, anhydridFosforečnany - apatit Kremičitany – živec, sľuda

Záznam: Vlastnosti minerálov Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej stavby a chemického

zloženia minerálov. Rozdeľujú sa na:A. FYZIKÁLNE Hustota – závisí od chemického zloženia Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli, menšia

vzdialenosť = väčšia tvrdosť. Stupnica tvrdosti:1.mastenec 2.kamenná soľ 3. kalcit 4.fluorit 5.apatit 6.živec

7.kremeň 8.topás 9.korund 10.diamantPriepustnosť svetla – priehľadné (svetlo prepúšťajú úplne),

priesvitné (čiastočne), nepriehľadné (vôbec)Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým teplotám napr.:

magnezit, grafit

Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály:1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá)2.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt a prímesí napr. odrody

kremeňa: AMETYST (fialový), RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá)

3.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ Ďalšie fyzikálne vlastnosti – štiepateľnosť, súdržnosť, vryp,

lesk, vodivosť, magnetizmusB.CHEMICKÉRozpustnosť – ťažko rozpustné je zlatoPodľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do 8 skupín:

s.121: prvky-zlato, sulfidy-pyrit, halogenidy – kamenná soľ, oxidy-kremeň, uhličitany-kalcit, sírany - sadrovec, fosforečnany - apatit, kremičitany - živec

ODPOVEDZ!

1.Od čoho závisí hustota minerálov?

2.Od čoho závisí tvrdosť minerálov?

3.Uveď stupnicu tvrdosti!

4.Ako rozlišujeme minerály podľa priepustnosti

svetla?

5.Uveď 2 žiaruvzdorné minerály!

6.Aký je to sfarbený minerál?

7.Vymenuj odrody kremeňa!

8.Ktorý minerál je ťažko rozpustný?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 7: Vlastnosti minerálov Ciele vyučovacej hodiny:


2. Naučiť poznať základné vlastnosti minerálov



Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti



5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať stavbu a vzhľad minerálov - Skúšanie, ostatní s. 120 nákres + popis kockovej kryštálovej sústavy - Text s. 24-25 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam:Vlastnosti minerálov Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej stavby a chemického zloženia minerálov. Rozdeľujú sa na: A. FYZIKÁLNE Hustota – závisí od chemického zloženia Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli, menšia vzdialenosť = väčšia tvrdosť. Stupnica tvrdosti: 1.mastenec 2.kamenná soľ 3. Kalcit 4.fluorit 5.apatit 6.živec 7.kremeň 8.topás 9.korund 10.diamant Priepustnosť svetla – priehľadné (svetlo prepúšťajú úplne), priesvitné (čiastočne), nepriehľadné (vôbec) Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým teplotám napr.: magnezit, grafit Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály: 1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá) 2.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt a prímesí napr. odrody kremeňa: AMETYST (fialový), RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá) 3.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ Ďalšie fyzikálne vlastnosti – štiepateľnosť, súdržnosť, vryp, lesk, vodivosť, magnetizmus B.CHEMICKÉ Rozpustnosť – ťažko rozpustné je zlato Podľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do 8 skupín: s.121: prvky-zlato, sulfidy-pyrit, halogenidy – kamenná soľ, oxidy-kremeň, uhličitany-kalcit, sírany - sadrovec, fosforečnany - apatit, kremičitany - živec

5 min. FIXAČNÁ 1.Od čoho závisí hustota minerálov? 2.Od čoho závisí tvrdosť minerálov? 3.Uveď stupnicu tvrdosti! 4.Ako rozlišujeme minerály podľa priepustnosti svetla? 5.Uveď 2 žiaruvzdorné minerály! 6.Aký je to sfarbený minerál? 7.Vymenuj odrody kremeňa! 8.Ktorý minerál je ťažko rozpustný?


Poznámky:

8. Ochrana významných 8. Ochrana významných minerálovminerálov

CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa vyskytujú v malom množstve a iba v niektorých náleziskách.

Vzácne minerály SR:LIBETHENIT (lok. Ľubietová) DILLNIT (lok. B. Belá)

HODRUŠIT(lok. B. Hodruša) DRAHÝ OPÁL(Dubník)

HOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ ARAGONIT(Ochtinná)(lokalita: Banská Štiavnica)

Záznam:

Ochrana významých minerálov

CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa vyskytujú v malom množstve a iba v niektorých náleziskách.

Vzácne minerály SR:LIBETHENIT- z Ľubietovej, minerál mediHODRUŠIT – z Banskej Hodruše, minerál medi a bizmutuDRAHÝ OPÁL – z Dubníka, drahý kameňHOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ – Banská Štiavnica, z 2 kryštálovARAGONIT - z Ochtinnej, najkrajšie sú v jaskyni

ODPOVEDZ!ODPOVEDZ!1. Aké sú to chránené minerály ?2. Uveď chránené minerály Slovenska a

lokality ich výskytu!


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 9: Význam a ochrana minerálov Ciele vyučovacej hodiny:


2. Naučiť význam minerálov a poznať chránené minerály.



Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny –

nerastné suroviny



5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať vlastnosti minerálov - Skúšanie, ostatní s. 31/ nákres + popis obr.39 - Text s. 36-40 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Ochrana minerálov

CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa vyskytujú v malom množstve a iba v niektorých náleziskách. Vzácne minerály SR: LIBETHENIT- z Ľubietovej, minerál medi HODRUŠIT – z Banskej Hodruše, minerál medi a bizmutu DRAHÝ OPÁL – z Dubníka, drahý kameň HOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ – Banská Štiavnica, z 2 kryštálov ARAGONIT - z Ochtinnej, najkrajšie sú v jaskyni



Poznámky:

9. OPAKOVANIE9. OPAKOVANIE


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 9: Opakovanie stavby z.k. Ciele vyučovacej hodiny:





nerastné suroviny



5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať na písomku

25 min. EXPOZIČNÁ A. SKUPINA 1.Čo je to príroda ? 2.Vymenuj neživé prírodniny ! 3.Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ? 4.Uveď dve suroviny pre energetický priemysel ! 5.Čo vieš o zemskom jadre ? 6.Čo je to hydrosféra ? 7.Čo je to litosféra ? 8.Kde sú hranice medzi lit. platňami ? 9. Čo je to minerál ? 10. Ako a z čoho vznikajú minerály ? 11. Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálu ? 12. Od čoho závisí hustota minerálov ? 13. Uveď najmäkší a najtvrdší minerál ! 14. Uveď príklad žiaruvzdorného minerálu ! 15. Uveď dva chránené minerály Slovenska a lokality ich výskytu!

B. SKUPINA 1.Vymenuj živé prírodniny ! 2.Aký je význam neživej prírody pre človeka ? 3.Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel ! 4.Kedy vznikla Zem ? 5.Čo vieš o zemskom plášti ? 6.Čo je to atmosféra ? 7.Uveď názvy litosferických platní ! 8.Čo je pôda? 9. Čo je to hornina ? 10. Aký je to kryštalovaný minerál ? 11. Uveď aspoň dve kryštálové sústavy minerálov ! 12. Od čoho závisí tvrdosť minerálov ? 13. Ako rozdeľujeme minerály podľa priepustnosti svetla ? 14. Vymenuj sfarbené odrody kremeňa ! 15.Aké sú to chránené minerály?


Poznámky:

A. SKUPINA 1.Čo je to príroda ? 2.Vymenuj neživé prírodniny ! 3.Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ? 4.Uveď dve suroviny pre energetický priemysel ! 5.Čo vieš o zemskom jadre ? 6.Čo je to hydrosféra ? 7.Čo je to litosféra ?• 8.Kde sú hranice medzi lit. platňami ?

9. Čo je to minerál ?10. Ako a z čoho vznikajú minerály ?11. Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálu ?12. Od čoho závisí hustota minerálov ?13. Uveď najmäkší a najtvrdší minerál !14. Uveď príklad žiaruvzdorného minerálu !15. Uveď dva chránené minerály Slovenska a lokality ich výskytu!

B. SKUPINA1.Vymenuj živé prírodniny !2.Aký je význam neživej prírody pre človeka ?3.Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel !4.Kedy vznikla Zem ?5.Čo vieš o zemskom plášti ?6.Čo je to atmosféra ? 7.Uveď názvy litosferických platní !8.Čo je pôda?9. Čo je to hornina ?10. Aký je to kryštalovaný minerál ?11. Uveď aspoň dve kryštálové sústavy minerálov !12. Od čoho závisí tvrdosť minerálov ?13.Ako rozdeľujeme minerály podľa priepustnosti svetla?14. Vymenuj sfarbené odrody kremeňa !15.Aké sú to chránené minerály?

10. PÍSOMKA10. PÍSOMKA

Tematický celok:Tematický celok:

GEOLOGICKÉ PROCESY GEOLOGICKÉ PROCESY A DEJINY ZEMEA DEJINY ZEME

11. Geologické procesy 11. Geologické procesy a zdroje ich energiea zdroje ich energie

Geologické procesySú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode.

Svojim pôsobením menia tvar a zloženie zemského telesa.

Rozdeľujú sa na: A.VNÚTORNÉ GEOLOGICKÉ PROCESYZdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem:1. Magmatická činnosť2. Sopečná činnosť3. Horotvorná činnosť4. Zemetrasenie5. Premena hornínPrejavujú sa vytváraním výškových rozdielov

v reliéfe krajiny a vznikom vyvretých a premenených hornín.

1.Magmatická činnosť Sú to procesy súvisiace s vyvierajúcou magmou, ktorá stuhne v hĺbkach zemskej kôry.

2. Sopečná činnosť Sú to procesy pri ktorých sa magma

vylieva na zemský povrch v podobe lávy.

3. Horotvorná činnosťSú to pomalé pohyby zemskej kôry, pri ktorých vznikajú pohoria.

4. ZemetrasenieJe to rýchly, krátkodobý pohyb zemskej kôry, pri ktorom dochádza k otrasom z. kôry.

Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty a tlaku k premene hornín.

žula rula

5. Premena hornín

B. VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESYZdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem:1. Zvetrávanie2. Činnosť organizmov3. Činnosť zemskej príťažlivosti4. Činnosť vody5. Činnosť ľadovcov6. Činnosť vetra

Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom

zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny.

1. Zvetrávanie Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a

rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme: A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad hornín bez zmeny látkového zloženia.

Je zapríčinené najmä striedaním teplôt. B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad

hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie. Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu uhličitého.

2. Činnosť organizmov Organizmy svojou rušivou činnosťou

napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie).

3.Činnosť zemskej príťažlivosti

Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú zapríčinené gravitáciou.

4.Činnosť vody

a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolovb.) rieky - na hornom toku odnos častíc (V) - na dolnom toku usadzovanie častícc.) more – príboj rozrušuje pobrežie

5. Činnosť ľadovcov Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U

pričom pred sebou tlačia úlomky hornín.

6. Činnosť vetra Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré

obrusujú horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky a spraše.

Záznam: Geologické procesy

Sú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode. Svojim pôsobením menia tvar a zloženie zemského telesa.

Rozdeľujú sa na: A.VNÚTORNÉZdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem:1. Magmatická činnosť2. Sopečná činnosť3. Horotvorná činnosť4. Zemetrasenie5. Premena hornínPrejavujú sa vytváraním výškových rozdielov

v reliéfe krajiny a vznikom vyvretých a premenených hornín.

B. VONKAJŠIEZdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria

sem:1. Zvetrávanie2. Činnosť organizmov3. Činnosť zemskej príťažlivosti4. Činnosť vody5. Činnosť ľadovcov6. Činnosť vetraPrejavujú sa rozrušovaním, prenášaním

a usadzovaním hornín, pričom zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny.

ODPOVEDZ!

1.Vymenuj vnútorné geologické procesy!

2.Čo je zdrojom energie vnútorných g.p.?

3.Ako sa prejavuje činnosť vnútorných g.p.?

4.Vymenuj vonkajšie geologické procesy!

5.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p.?

6.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 11: Geologické procesy Ciele vyučovacej hodiny:


2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie




nerastné suroviny



5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať vlastnosti minerálov - Rozdanie písomiek - Text s. 32-33 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Geologické procesy Sú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode. Svojim pôsobením menia tvar a zloženie zemského telesa. Rozdeľujú sa na: A.VNÚTORNÉ Zdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem:

1. Magmatická činnosť 2. Sopečná činnosť 3. Horotvorná činnosť 4. Zemetrasenie 5. Premena hornín

Prejavujú sa vytváraním výškových rozdielov v reliéfe krajiny a vznikom vyvretých a premenených hornín B. VONKAJŠIE Zdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem:

1. Zvetrávanie 2. Činnosť organizmov 3. Činnosť zemskej príťažlivosti 4. Činnosť vody 5. Činnosť ľadovcov 6. Činnosť vetra

Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny.

5 min. FIXAČNÁ 1.Vymenuj vnútorné geologické procesy! 2.Čo je zdrojom energie vnútorných g.p.? 3.Ako sa prejavuje činnosť vnútorných g.p.? 4.Vymenuj vonkajšie geologické procesy! 5.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p.? 6.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.?


Poznámky:

12. Magmatická a 12. Magmatická a sopečná činnosťsopečná činnosť

1.Magmatická činnosť Je to proces, pri ktorom prenikajúca magma

zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach zemskej kôry.

Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde sa tvoria HLBINNÉ vyvreté horniny.

2.Sopečná činnosť Je to proces, pri ktorom magma preniká na

povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné kužele alebo kopy, pričom sa jej stuhnutím tvoria VÝLEVNÉ vyvreté horniny.

STAVBA SOPKYSTAVBA SOPKY(komín)

sopečný kužeľ

PUTIKOV VŔŠOK ŠTIAVNICA

Naše sopky:Naše sopky:

Záznam: A. Vnútorné geologické procesyMagmatická činnosť – je to proces, pri ktorom

prenikajúca magma zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach zemskej kôry. Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde sa tvoria HLBINNÉ vyvreté horniny

Sopečná činnosť – je to proces, pri ktorom

magma preniká na povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné kužele alebo kopy, pričom sa jej stuhnutím tvoria VÝLEVNÉ vyvreté horniny

STAVBA SOPKY: - nákres + popis z učebniceMagmatický krb, komín, sopečný kužeľ, kráter-najmladšia sopka v SR Putikov vŕšok (100 000 r.)

ODPOVEDZ!

1.Charakterizuj magmatickú činnosť!

2.Charakterizuj sopečnú činnosť!

3.Popíš stavbu sopky!

4.Prebiehala aj na našom území sopečná

činnosť?

5.Ako sa volá naša najmladšia sopka?

Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 12: Vnútorné geologické procesy (sopečná a magmatická čin.) Ciele vyučovacej hodiny:





Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika:

MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA


- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať rozdelenie geologických procesov

2.Skúšanie, ostatní s. 33/ PaO 1-4 3. Text s. 34-35 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: A. Vnútorné geologické procesy 1. Magmatická činnosť – je to proces, pri ktorom prenikajúca

magma zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach zemskej kôry. Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde sa tvoria hlbinné VYVRETÉ HORNINY

2. Sopečná činnosť – je to proces, pri ktorom magma preniká na povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné kužele alebo kopy, pričom sa jej stuhnutím tvoria výlevné VYVRETÉ HORNINY

STAVBA SOPKY: - nákres + popis Magmatický krb, komín, sopečný kužeľ, kráter -najmladšia sopka v SR Putikov vŕšok (100 000r.)

5 min. FIXAČNÁ 1.Charakterizuj magmatickú činnosť! 2.Charakterizuj sopečnú činnosť! 3.Popíš stavbu sopky! 4.Prebiehala aj na našom území sopečná činnosť? 5.Ako sa volá naša najmladšia sopka?


13. VYVRETÉ HORNINY13. VYVRETÉ HORNINY

Vyvreté horniny

Súvisia s činnosťou vnútorných geologických

procesov označovaných ako magmatická a sopečná

činnosť. Vznikli stuhnutím magmy. Rozdeľujú sa na

hlbinné a výlevné.

A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli pomalým stuhnutím magmy pod

povrchom pri magmatickej činnosti, sú zreteľne kryštalické. Patria sem: žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné kamene na obklady a pomníky.

ŽULA DIORIT GABRO

B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu

pri sopečnej činnosti. Sú nezreteľne kryštalické, často obsahujú póry. Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa používa na výrobu dlažobných kociek a potrubia.

RYOLIT ANDEZIT ČADIČ

OBSIDIÁN PERLIT TUF

Ďalšie výlevné vyvreté horniny:Ďalšie výlevné vyvreté horniny:

Záznam: Vyvreté horniny Vznikli stuhnutím magmy pri magmatickej a

sopečnej činnosti. Podľa toho sa rozdeľujú na hlbinné a výlevné.

A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINYVznikli pomalým stuhnutím magmy pod

povrchom, sú zreteľne kryštalické. Patria sem: žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné kamene na obklady a pomníky

B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINYVznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu. Sú

nezreteľne kryštalické, často obsahujú póry.Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa

používa na výrobu dlažobných kociek a potrubiaĎalšie výlevné horniny sú obsidián, perlit a tuf.

ODPOVEDZ!1.Z čoho vznikli vyvreté horniny?2.Akou činnosťou vznikli hlbinné vyvreté horniny?3.Aká je štruktúra hlbinných vyvretých hornín ?4.Vymenuj najznámejšie hlbinné horniny!5.Akou činnosťou vznikli výlevné vyvreté horniny?6.Aká je štruktúra výlevných vyvretých hornín ?7.Vymenuj najznámejšie výlevné horniny horniny!8.Aké je využitie žuly a čadiča?

Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 13: Vyvreté horniny Ciele vyučovacej hodiny:


2. Opísať podstatu vzniku vyvretých hornín. 3.Rozlíšiť na ukážke hlbinnú a výlevnú vyvretú horninu.



Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika

Pomôcky a didaktická technika:

MINERÁLY ,horniny, PREZENTÁCIA


- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať geologické procesy

2.Skúšanie, ostatní s. 35/ PaO 1-7 aspoň 3 3. Text s. 36-37 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Vyvreté horniny

Vznikli stuhnutím magmy. Rozdeľujú sa na hlbinné a výlevné. A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINY Stuhli pomaly pod povrchom, sú zreteľne kryštalické. Patria sem: žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné kamene na obklady a pomníky B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu. Sú nezreteľne kryštalické, často obsahujú póry. Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa používa na výrobu dlažobných kociek a potrubia Ďalšie výlevné horniny sú obsidián, perlit a tuf.

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Z čoho vznikli vyvreté horniny? 2.Akou činnosťou vznikli hlbinné vyvreté horniny? 3.Aká je štruktúra hlbinných vyvretých hornín ? 4.Vymenuj najznámejšie hlbinné horniny! 5.Akou činnosťou vznikli výlevné vyvreté horniny? 6.Aká je štruktúra výlevných vyvretých hornín ? 7.Vymenuj najznámejšie výlevné horniny horniny! 8.Aké je využitie žuly a čadiča?


Poznámky:

14. HOROTVORNÁ ČINNOSŤ14. HOROTVORNÁ ČINNOSŤ

Horotvorná činnosť

Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým

a dlhodobým pohybom zemskej kôry. Pri horotvornej činnosti sa vytvárajú pohoria a vznikajú poruchy zemskej

kôry.

Vrásové pohoria Poruchy zemskej kôry

Rozdelenie porúch zemskej kôry:1. PORUCHY BEZ ZLOMUa.) ohybb.) vrása ( priama, šikmá, ležatá)

2. PORUCHY SO ZLOMAMIa.) puklinyb.) zlomy – posuv, pokles, prešmyk

ZLOM SAN ANDREAS

3. KOMBINOVANÉ PORUCHYa.) priekopová prepadlinyb.) hrasťc.) príkrov

a.)

b.)

c.)

Záznam: Horotvorná činnosť Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým

a dlhodobým pohybom zemskej kôry. Pri horotvornej činnosti sa vytvárajú pohoria a vznikajú poruchy zemskej kôry. Rozdelenie porúch zemskej kôry:

1. PORUCHY BEZ ZLOMUa.) ohybb.) vrása ( priama, šikmá, ležatá)2. PORUCHY SO ZLOMAMIa.) puklinyb.) zlomy – posuv, prešmyk, pokles3. KOMBINOVANÉ PORUCHYa.) priekopová prepadlinab.) hrasťc.) príkrov

ODPOVEDZ!

1.Charakterizuj horotvornú činnosť!

2.Ako rozdeľujeme poruchy zemskej kôry?

3.Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu!

4. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami!5. Aké poznáš kombinované poruchy zemskej

kôry?

Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 14: Horotvorná činosť a poruchy z.k. Ciele vyučovacej hodiny:



3. Rozlíšiť vrásu a zlom podľa charakteristických znakov a ich vzniku.





MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA


- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať vyvreté horniny

2.Skúšanie, ostatní s. 38-39 samostatne RUDNÉ ŽILY 3. Text s. 42-43 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Horotvorná činnosť Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým a dlhodobým pohybom zemskej kôry. Pri horotvornej činnosti sa vytvárajú pohoria a vznikajú poruchy zemskej kôry. Rozdelenie porúch zemskej kôry: 1. PORUCHY BEZ ZLOMU a.) ohyb b.) vrása ( priama, šikmá, ležatá) 2. PORUCHY SO ZLOMAMI a.) pukliny b.) zlomy – posuv, prešmyk, pokles 3. KOMBINOVANÉ PORUCHY a.) priekopová prepadliny b.) hrasť c.) príkrov

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj horotvornú činnosť! 2.Ako rozdeľujeme poruchy zemskej kôry? 3.Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu! 4. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami! 5. Aké poznáš kombinované poruchy zemskej kôry?


15. 15. ZemetrasenieZemetrasenie

Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu, krátkodobému pohybu zemskej kôry. Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín, rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami).

ZemetrasenieZemetrasenie

Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia (HYPOCENTRUM)-EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo nad ohniskom ).

Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa nachádzajú na hraniciach litosferických platní (Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia).Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763 Komárno 63 obetí, zničených 279 domov a 7 kostolov.

tsunami

seizmograf Seizmicky ohrozené oblasti SR

Zemetrasenie – JAPONSKO 2010

Záznam: Zemetrasenie Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu, krátkodobému pohybu zemskej kôry. Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín, rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami).Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia (HYPOCENTRUM).EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo nad ohniskom ).Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa nachádzajú na hraniciach litosferických platní (Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia, Grécko).Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763 Komárno 63 obetí.

ODPOVEDZ!

1.Charakterizuj zemetrasenie!

2.Ako sa nazýva miesto vzniku zemetrasenia?

3.Čo je to epicentrum zemetrasenia?

4.Ktoré oblasti sveta sú najviac postihnuté

zemetraseniami?

5.Kedy a kde bolo najničivejšie zemetrasenie

na Slovensku?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 15: Zemetrasenie Ciele vyučovacej hodiny:



3. Opísať rozdiel medzi ohniskom a epicentrom zemetrasenia



Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – nerastné suroviny

PREZENTÁCIA



5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať horotvornú činnosť 2.Skúšanie, ostatní s. 40-41 samostatne VYUŽÍVANIE A ZÍSKAVANIE NERASTNÝCH SUROVÍN 41/ot. 1,2 3. Text s. 44-45 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Zemetrasenie Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu,

krátkodobému pohybu zemskej kôry. Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín,

rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami). Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej

kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia (HYPOCENTRUM).

EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo nad ohniskom ).

Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa nachádzajú na hraniciach litosferických platní ( Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia, Grécko ).

Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763 Komárno 63 obetí.

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj zemetrasenie! 2.Ako sa nazýva miesto vzniku zemetrasenia? 3.Čo je to epicentrum zemetrasenia? 4.Ktoré oblasti sveta sú najviac postihnuté zemetraseniami? 5.Kedy a kde bolo najničivejšie zemetrasenie na Slovensku?


16. Premena hornín 16. Premena hornín a premenené horniny a premenené horniny

Premena hornín Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom

zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry k premene hornín. Premenené horniny sú zreteľne kryštalické s bridličnatým usporiadaním minerálov.

Najznámejšie premenené horniny:

FYLITpoužíva sa ako krytina

a obklady

SVORpodobne ako fylit obsahuje kremeň

a sľudu

RULApoužíva sa ako stavebný

a obkladový kameň

MRAMORpoužíva sa ako

dekoračný kameň

Minerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty:

GRAFIT tuha,

elektrotechnický a hutnícky priemysel

MAGNETITnajkvalitnejšia železná

ruda

Záznam: Premena hornín Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry k premene hornín. Premenené horniny sú zreteľne kryštalické s bridličnatým usporiadaním minerálov. Najznámejšie premenené horniny:Fylit – používal sa ako krytina a obkladySvor – podobne ako fylit obsahuje kremeň a sľuduRula – používa sa ako stavebný a obkladový kameňMramor- vznikol premenou vápenca, obsahuje kryštáliky kalcitu. Používa sa ako dekoračný kameňMinerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty:Grafit – tuha, elektrotechnický a hutnícky priemyselMagnetit – najkvalitnejšia železná ruda

ODPOVEDZ!1.Charakterizuj premenu hornín!

2.Kde dochádza k premene hornín?

3.Vymenuj najznámejšie premenené horniny!

4.Aké využitie má mramor?

5.Uveď minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty!

Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 16: Premena hornín Ciele vyučovacej hodiny:



3. Opísať na ukážke typickú vlastnosť premenených hornín.





MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA


- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať zemetrasenie

2.Skúšanie, ostatní s. 45/PaO 1-4 písomne, príp. nákresy obr. 84, 3. Text s. 46-47 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Premena hornín Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry k premene hornín. Premenené horniny sú zreteľne kryštalické s bridličnatým usporiadaním minerálov. Najznámejšie premenené horniny: Fylit – používa sa ako krytina a obklady Svor – podobne ako fylit obsahuje kremeň a sľudu Rula – používa sa ako stavebný a obkladový kameň Mramor- vznikol premenou vápenca, obsahuje kryštáliky kalcitu. Používa sa ako dekoračný kameň Minerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty: Grafit – tuha, elektrotechnický a hutnícky priemysel Magnetit – najkvalitnejšia železná ruda

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj premenu hornín! 2.Kde dochádza k premene hornín? 3.Vymenuj najznámejšie premenené horniny! 4.Aké využitie má mramor? 5.Uveď minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty!


17. Praktické cvičenie č.2:17. Praktické cvičenie č.2:Poznávanie hornínPoznávanie hornín

Dátum: PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 2

Téma: Poznávanie vyvretých a premenených hornín

Pomôcky: vzorky hornín, učebnica s.124 Postup: Uveď zaradenie a zloženie predloženej

horniny

Vypracovanie:

ŽULA – vyvretá hlbinná hornina - zloženie: kremeň, živec, sľuda

Záver: Horniny sú rôznorodé neživé prírodniny

Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 17: Praktické cvičenie: Rozlišovanie vyvretých a premenených

hornín Ciele vyučovacej hodiny:


2. Naučiť rozlíšiť vyvreté a premenené horniny

Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: Praktické cvičenie Vyučovacie metódy:

- Vysvetľovanie - Rozhovor



HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124


- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovanie zložiek zemskej kôry

35 min. EXPOZIČNÁ Téma: Pomôcky: Úlohy: Vypracovanie: Záver:

PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 2 Poznávanie vyvretých a premenených hornín HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124 1. Uveď zaradenie a zloženie predloženej horniny ŽULA – vyvretá hlbinná hornina - zloženie: kremeň, živec,sľuda MRAMOR.... Vyvreté horniny vznikli magmatickou a sopečnou činnosťou, stuhnutím magmy a rozdeľujú sa na hlbinné a výlevné vyvreté horniny. Premenené horniny vznikli pôsobením teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry. Sú zreteľne kryštalické s bridličnatou stavbou.

ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy

18. Vonkajšie 18. Vonkajšie geologické geologické

procesyprocesy

VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESYZdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem:1. Zvetrávanie2. Činnosť organizmov3. Činnosť zemskej príťažlivosti4. Činnosť vody5. Činnosť ľadovcov6. Činnosť vetra

Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom

zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny.

1. Zvetrávanie Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a

rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme: A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad hornín bez zmeny látkového zloženia.

Je zapríčinené najmä striedaním teplôt. B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad

hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie. Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu uhličitého.

2. Činnosť organizmov Organizmy svojou rušivou činnosťou

napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie).

3.Činnosť zemskej príťažlivosti Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú

zapríčinené gravitáciou.

4.Činnosť vody a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolovb.) rieky - na hornom toku odnos častíc (koryto do V) - na dolnom toku v delte usadzovanie častícc.) more – príboj rozrušuje pobrežie

5. Činnosť ľadovcov Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru

U, pričom pred sebou tlačia úlomky hornín. PLESÁ – jazerá, ktoré vznikli po ústupe

ľadovcov

6. Činnosť vetra Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú

horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky a spraše.

Záznam: Vonkajšie geologické procesy

1.Zvetrávanie . Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a

rozkladu hornín. Je zapríčinené najmä striedaním teplôt.

2. Činnosť organizmov. Organizmy svojou rušivou činnosťou napomáhajú

rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie).

3. Činnosť zemskej príťažlivosti. Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú

zapríčinené gravitáciou.

4. Činnosť vody. a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolovb.) rieky - na hornom toku odnos častíc, formuje

koryto do V - na dolnom toku usadzovanie častícc.) more – príboj rozrušuje pobrežie5. Činnosť ľadovcov. Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U

pričom pred sebou tlačia úlomky hornín (moréna). Vznik plies.

6. Činnosť vetra. Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú

horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky ( Záhorie ) a spraše

( Podunajská nížina ).

ODPOVEDZ !1.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p. ?2.Vymenuj vonkajšie g.p.!3.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.?4.Čo vieš o zvetrávaní?5. Čo vieš o činnosti vody?6. Činnosť akého procesu formuje údolia do

tvaru U ?7.Ktorý vonkajší g.p. spôsobuje zosuvy pôdy?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 18: Vonkajšie geologické procesy Ciele vyučovacej hodiny:





Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA



5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať premenu hornín 2.Skúšanie, ostatní s. 47/ot. 1-5 písomne, príp. nákres obr. 88 3. Text s. 50-55 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESY 1. Zvetrávanie .

Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme: A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad hornín bez zmeny látkového zloženia. Je zapríčinené najmä striedaním teplôt. B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie. Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu uhličitého. 2. Činnosť organizmov. Organizmy svojou rušivou činnosťou napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie). 3. Činnosť zemskej príťažlivosti. Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú zapríčinené gravitáciou. 4. Činnosť vody. a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolov b.) rieky - na hornom toku odnos častíc, koryto do V - na dolnom toku usadzovanie častíc c.) more – príboj rozrušuje pobrežie 5. Činnosť ľadovcov. Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U pričom pred sebou tlačia úlomky hornín (moréna). 6. Činnosť vetra. Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky a spraše.

5 min. FIXAČNÁ 1.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p. ? 2.Vymenuj vonkajšie g.p.! 3.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.? 4.Čo vieš o zvetrávaní? 5. Čo vieš o činnosti vody? 6. Činnosť akého procesu formuje údolia do tvaru U ? 7.Ktorý vonkajší g.p. spôsobuje zosuvy pôdy?


19. Úlomkovité 19. Úlomkovité usadené horninyusadené horniny

Usadené horniny vznikli vplyvom vonkajších geologických procesov. Rozdelenie usadených hornín:

a.) úlomkovité

b.) organogénne

c.) chemogénne

A. ÚLOMKOVITÉ usadené horniny Vznikli mechanickým zvetrávaním, činnosťou

vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili rozpad hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa na:

1. Nespevnené ŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká

činnosťou vody, využíva sa v stavebníctve

PIESOK– 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody

aj vetra, využitie stavebníctvo a sklárstvo

SPRAŠ – 0,01-0,05mm, vetrom bola

naviata na Podunajskú nížinu,

vznikli na nej černozeme

a hnedozeme - najúrodnejšie pôdy

HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43% pôd v SR,

sú menej úrodné

ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota

2. Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín)

ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku.

Súľovské skaly

PIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria Použitie: kamenárstvo

ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka pri Bratislave. Použitie: obkladový materiál

Záznam: Usadené horniny Usadené horniny vznikli vplyvom

vonkajších geologických procesov. Rozdelenie usadených hornín:a.) úlomkovité b.) organogénne c.) chemogénneA.) ÚLOMKOVITÉ usadené horniny Vznikli mechanickým zvetrávaním,

činnosťou vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili rozpad hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa na:

1.NespevnenéŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká činnosťou

vody, využíva sa v stavebníctvePIESOK – 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody aj vetra,

využitie stavebníctvo a sklárstvoSPRAŠ – 0,01-0,05mm, vetrom bola naviata na

Podunajskú nížinu, vznikli na nej černozeme a hnedozeme - najúrodnejšie pôdy

HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43% pôd v SR- sú menej úrodné

ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota 2.Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín)ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku. Súľovské skalyPIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria Použitie:

kamenárstvo ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka pri

Bratislave. Použitie: obkladový materiál

ODPOVEDZ!

1.Vplyvom čoho vznikli usadené horniny?

2.Ako je rozdelenie usadených hornín?

3.Vplyvom akých vonk. g. p. vznikli

úlomkovité usadené horniny?

4.Vymenuj nespevnené úlomkovité u.h.!

5.Vymenuj spevnené u.h.!


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 19: ÚLOMKOVITÉ usadené horniny Ciele vyučovacej hodiny:


2. Poznať usadené horniny, ich vznik a využitie



Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, PREZENTÁCIA



5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať vonkajšie geologické procesy 2.Skúšanie, ostatní s. 54/PaO 1-3 písomne, nákres o. 112 3. Text s. 56-57 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Usadené horniny Usadené horniny vznikli vplyvom vonkajších geologických procesov. Rozdelenie usadených hornín: a.) úlomkovité, b.) organogénne c.) chemogénne A.) ÚLOMKOVITÉ Vznikli mechanickým zvetrávaním, činnosťou vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili rozpad hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa na: Nespevnené ŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká činnosťou vody, využíva sa v stavebníctve PIESOK – 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody aj vetra, využitie stavebníctvo a sklárstvo SPRAŠ – 0,01-0,05mm, vetrom bola naviata na Podunajskú nížinu, vznikli na nej černozeme a hnedozeme - najúrodnejšie pôdy HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43% pôd v SR- sú menej úrodné ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín) ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku. Výskyt: Súľovské skaly PIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria Použitie: kamenárstvo ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka pri Bratislave. Použitie: obkladový materiál

5 min. FIXAČNÁ 1.Vplyvom čoho vznikli usadené horniny? 2.Ako je rozdelenie usadených hornín? 3.Vplyvom akých vonk. g. p. vznikli úlomkovité usadené horniny? 4.Vymenuj nespevnené úlomkovité u.h.! 5.Vymenuj spevnené u.h.!


20. Organogénne 20. Organogénne usadené horninyusadené horniny

B. ORGANOGÉNNE usadené horninyVznikli činnosťou organizmov –

nahromadením ich odumretých tiel VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok

mäkkýšov koralov a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba vápna, cementu, obklady

HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo stromov v treťohorách. Výskyt: Handlová , Nováky, Použitie: energetika

ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách. Je staršie a kvalitnejšie. Použitie: palivo

RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt: Oravská a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo

ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných organizmov za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely, Kúty. Použitie: energetický a chemický priemysel

Záznam: B. ORGANOGÉNNE usadené horninyVznikli nahromadením odumretých tiel organizmov. VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok mäkkýšov

koralov a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba vápna, cementu, obklady

RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt: Oravská a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo

HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo zo stromov v treťohorách. Výskyt: Handlová , Nováky, V. Krtíš. Použitie: energetika

ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách. Je staršie a kvalitnejšie. Použitie: palivo

ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných organizmov za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely, Kúty. Použitie: energetický a chemický priemysel

ODPOVEDZ!

1.Ako vznikli organogénne usadené horniny?

2.Aké je využitie vápenca?

3.Ktoré uhlie je kvalitnejšie?

4.Kde sa u nás ťaží hnedé uhlie?

5.Kde sa u nás ťaží ropa a zemný plyn?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 20: ORGANOGÉNNE usadené horniny Ciele vyučovacej hodiny:








5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať úlomkovité h. 2.Skúšanie, ostatní s. 56/Otázky vľavo za okrajom 1-5 písomne 3. Text s. 56-57 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: B. ORGANOGÉNNE usadené horniny Vznikli činnosťou organizmov – nahromadením ich odumretých tiel VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok mäkkýšov koralov a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba vápna, cementu, obklady RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt: Oravská a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo stromov v treťohorách. Výskyt: Handlová , Nováky, V. Krtíš. Použitie: energetika ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách. Je staršie a kvalitnejšie. Použitie: palivo ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných organizmov za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely, Kúty. Použitie: energetický a chemický priemysel

5 min. FIXAČNÁ 1.Ako vznikli organogénne usadené horniny? 2.Aké je využitie vápenca? 3.Ktoré uhlie je kvalitnejšie? 4.Kde sa u nás ťaží hnedé uhlie? 5.Kde sa u nás ťaží ropa a zemný plyn?


21. Chemogénne 21. Chemogénne usadené horninyusadené horniny

C.) CHEMOGÉNNE usadené horninyvznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním

látok z vodných roztokov a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli:SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová

Ves. Použitie: výroba sadry

KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie: potravinársky a chemický priemysel

DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria. Použitie: stavebníctvo

b.) vyzrážaním vápenatých látok b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych vôd vznikli:z minerálnych vôd vznikli:

TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová, Spišské podhradie. Použitie: obklady

ONYXOVÝ MRAMOR nad 30 stupňov. Výskyt: Levice, Tuhár

pri Lučenci. Použitie: obklady

Záznam: C.) CHEMOGÉNNE usadené horniny Vznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním látok

z vodných roztokov a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli: SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová Ves.

Použitie: výroba sadry KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie:

potravinársky a chemický priemysel DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním

vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria. Použitie: stavebníctvo

b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych vôd

TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová, Spišské podhradie. Použitie: obklady

ONYXOVÝ MRAMOR – nad 30 stupňov. Výskyt: Levice, Tuhár pri Lučenci. Použitie: obklady

ODPOVEDZ!1.Ako vznikli chemogénne usadené horniny?2.Vymenuj horniny, ktoré vznikli vyzrážaním

z morskej vody!3.Sádrovec – výskyt, použitie?4.Kamenná soľ – výskyt, použitie?5.Dolomit – výskyt, použitie?6.Ktoré horniny vznikli vyzrážaním z

vápennatých vôd?7.Travertín – výskyt, použitie?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 21: CHEMOGÉNNE usadené horniny Ciele vyučovacej hodiny:








5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať organogénne u.h. 2.Skúšanie, ostatní s. 58/PaO1-6 písomne 3. Text s. 58 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: C. CHEMOGÉNNE usadené horniny Vznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním látok z vodných roztokov a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli: SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová Ves. Použitie: výroba sadry KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie: potravinársky a chemický priemysel DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria. Použitie: stavebníctvo b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych vôd TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová, Spišské podhradie. Použitie: obklady ONYXOVÝ MRAMOR – nad 30 stupňov. Výskyt: Levice, Tuhár pri Lučenci. Použitie: obklady

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako vznikli chemogénne usadené horniny? 2.Vymenuj horniny, ktoré vznikli vyzrážaním z morskej vody! 3.Sádrovec – výskyt, použitie? 4.Kamenná soľ – výskyt, použitie? 5.Dolomit – výskyt, použitie? 6.Ktoré horniny vznikli vyzrážaním z vápennatých vôd? 7.Travertín – výskyt, použitie?


22. Krasové procesy22. Krasové procesy

Krasové procesyKrasové procesy Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde

činnosťou vody vznikajú krasové útvary, ktoré rozdeľujeme na:

A.) POVRCHOVÉ Škrapy– rôzne hlboké ostré ryhy na povrchu Závrty – lievikovité a misovité priehlbiny

škrapy

závrty

B.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor prenikla do vápencového telesa

Komíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou. Najhlbšia priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m)

Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou:

- kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká- záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné

perly

stalaktit stalagmit stalagnát

JASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.: Demänovská jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j., Domica, Driny...

Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km

ŠKRAPY

PONOR

KOMÍN

JASKYŇA

ZÁVRT

VYVIERAČKA

Záznam: Krasové procesy Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde činnosťou vody

vznikajú krasové útvary, ktoré rozdeľujeme na : A.) POVRCHOVÉŠkrapy – rôzne hlboké ostré ryhy na povrchuZávrty – lievikovité a misovité priehlbinyB.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor prenikla do

vápencového telesaKomíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou. Najhlbšia

priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m) Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou:- kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká- záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné perlyJASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.: Demänovská

jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j., Domica, Driny...Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km

ODPOVEDZ!

1.V akých oblastiach a činnosťou čoho

prebiehajú krasové procesy?

2.Vymenuj povrchové krasové útvary!

3.Vymenuj podzemné krasové útvary!

4.Ktoré sprístupnené jaskyne v SR poznáš?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 22: Krasové procesy Ciele vyučovacej hodiny:


2. Poznať krasové procesy, útvary a ich vznik.






5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať usadené horniny 2.Skúšanie, ostatní s. 58/nákres obr. 123 3. Text s. 60-61 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Krasové procesy Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde činnosťou vody vznikajú krasové útvary. Rozlišujeme: A.) POVRCHOVÉ Škrapy – rôzne hlboké ostré ryhy na povrhu Závrty – lievikovité a misovité priehlbiny B.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor prenikla do vápencového telesa Komíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou. Najhlbšia priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m) Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou: - kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká - záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné perly JASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.: Demänovská jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j., Domica, Driny... Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.V akých oblastiach a činnosťou čoho prebiehajú krasové procesy? 2.Vymenuj povrchové krasové útvary! 3.Vymenuj podzemné krasové útvary! 4.Ktoré sprístupnené jaskyne v SR poznáš?


23. OPAKOVANIE -23. OPAKOVANIE -geologické procesygeologické procesy

A. skupina1. Vymenuj vnútorné geologické procesy2. Čo je zdrojom energie vonkajších geologických procesov3. Charakterizuj magmatickú činnosť4. Ako vznikli hlbinné vyvreté horniny5. Vymenuj výlevné vyvreté horniny6. Charakterizuj horotvornú činnosť7. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami8. Čo je to hypocentrum zemetrasenia9. Vplyvom čoho dochádza k premene hornín10. Uveď 3 premenené horniny11. Čo vieš o zvetrávaní12. Ktorý vonkajší geologický proces spôsobuje zosuvy pôdy a hornín13. Uveď 3 nespevnené úlomkovité usadené horniny14. Ako vznikli organogénne usadené horniny15. Vápenec – vznik, výskyt, použitie16. Na čo sa využíva rašelina17. Vymenuj 3 chemogénne usadené horniny18. Uveď 2 povrchové krasové útvary

B. skupina1. Vymenuj vonkajšie geologické procesy2. Čo je zdrojom energie vnútorných geologických procesov3. Charakterizuj sopečnú činnosť4. Ako vznikli výlevné vyvreté horniny5. Vymenuj hlbinné vyvreté horniny6. Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu7. Charakterizuj zemetrasenie8. Čo je to epicentrum zemetrasenia9. Aká je štruktúra premenených hornín10. Uveď 2 minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty11. Čo vieš o činnosti vody12. Činnosť akého procesu formuje údolia do tvaru U13. Uveď 2 spevnené úlomkovité usadené horniny14. Napíš 4 organogénne usadené horniny15. Hnedé uhlie – vznik, výskyt, použitie16. Kde sa na Slovensku vyskytuje ropa17. Kamenná soľ – výskyt, použitie18. Uveď 2 podzemné krasové útvary

24. Skameneliny a vek Zeme.

Skameneliny a vek Zeme.Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú

skameneliny, študuje ich paleontológia. Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky

odumretých organizmov.

Rozdelenie skamenelín:1. látkovo nezmenené:múmie mamutov v ľade hmyz v živici

kosti stavovcov, schránky bezstavovcov

2. látkovo zmenené:

odtlačky rastlín kamenné jadrá mäkkýšov

Vek hornín rozlišujeme:a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je

staršia alebo mladšia na základe dvoch poznatkov:

1.vrstva, ktorá je naspodu je staršia2.vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce

skameneliny sú rovnako staré

b.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje sa na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov

Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r. a rozdeľuje sa na geologické éry:

Predgeologické obdobie Prahory Starohory Prvohory Druhohory TreťohoryŠtvrtohory

Záznam: Skameneliny a vek Zeme.Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú skameneliny, študuje ich paleontológia.

Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky odumretých organizmov.

Rozdelenie skamenelín:1. látkovo nezmenenémúmie mamutov v ľade, hmyz v živici, kosti stavovcov, vápenaté schránky bezstavovcov

2. látkovo zmenenéodtlačky rastlín, živočíchov a ich stôp, kamenné jadrá – výplne mäkkýšov

Vek hornín rozlišujeme:a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je

staršia alebo mladšia na základe dvoch poznatkov:

1.vrstva, ktorá je naspodu je staršia2.vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce

skameneliny sú rovnako staréb.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje sa

na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r.

a rozdeľuje sa na geologické éry: Predgeologické obdobie, Prahory, Starohory, Prvohory, Druhohory, Treťohory, Štvrtohory

ODPOVEDZ!1.Čo sú to skameneliny?2.Čo skúma paleontológia?3.Uveď príklad látkovo nezmenenej

skameneliny!4. Uveď príklad látkovo zmenenej

skameneliny!5.Na základe akého poznatku určujeme

pomerný vek hornín?6.Vymenuj geologické éry vývoja Zeme!


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 24: Skameneliny a vek Zeme Ciele vyučovacej hodiny:


2. Poznať príklady skamenelín a možnosti určenia ich veku



Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy



5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať u.h, zápis známok z písomky. 2.Skúšanie,ostatní s.63/obr.133 3. Text s. 66- 67 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Skameneliny a vek Zeme. Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú skameneliny, študuje ich paleontológia. Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky odumretých organizmov. Rozdelenie skamenelín: 1. látkovo nezmenené múmie mamutov v ľade, hmyz v živici, kosti stavovcov, vápenaté schránky bezstavovcov 2. látkovo zmenené odtlačky rastlín, živočíchov a ich stôp, kamenné jadrá – výplne mäkkýšov Vek hornín rozlišujeme: a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je staršia alebo mladšia na základe dvoch poznatkov: -vrstva, ktorá je naspodu je staršia -vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce skameneliny sú rovnako staré b.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje sa na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r. a rozdeľuje sa na geologické éry: Predgeologické obdobie, Prahory, Starohory, Prvohory, Druhohory, Treťohory, Štvrtohory

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo sú to skameneliny? 2.Čo skúma paleontológia? 3.Uveď príklad látkovo nezmenenej skameneliny! 4. Uveď príklad látkovo zmenenej skameneliny! 5.Na základe akého poznatku určujeme pomerný vek hornín? 6.Vymenuj geologické éry vývoja Zeme!


25. Prahory a starohory25. Prahory a starohory

Geologické éry vývoja ZemePredgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r.Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské

jadro, zemský plášť, atmosféra (neobsahovala kyslík!), zemská kôra, hydrosféra.

Prahory 4mld. r. - 2,5 mld. r. , Starohory 2,5 mld. r. – 543 mil. r.

ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala prakontinent Pangea obklopený praoceánom Tethys.

VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE a SINICE sa

objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí.

Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny RIASY

a jednobunkové živočíchy PRVOKY.

Na konci starohôr už existovali aj mnohobunkovce – pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy sa nachádzali iba vo vode.

Záznam: Geologické éry vývoja ZemePredgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r.Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské jadro,

zemský plášť, atmosféra, zemská kôra, hydrosféra Prahory 4mld. r. - 2,5 mld. r. , Starohory 2,5

mld. r. – 543 mil. r.ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala

prakontinent Pangea obklopený praoceánom Tethys VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE

a SINICE sa objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí. Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny RIASY a jednobunkové živočíchy PRVOKY. Na konci starohôr už existovali aj mnohobunkovce – pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy sa nachádzali iba vo vode.

ODPOVEDZ!

1.Ako sa formovala Zem v predgeologickom

období?

2.Ako sa nazýval prakontinent v starohorách?

3.Ktoré organizmy sa objavili na Zemi ako prvé?

4.Ako sa nazývali prvé rastliny?

5.Existovali už na konci starohôr bezstavovce?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 25: Prahory a Starohory Ciele vyučovacej hodiny:


2. Poznať postupnosť vývoja života na zemi



Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy



5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať skameneliny a vek hornín 2.Skúšanie,ostatní s.66-67/ nakresli 2 skameneliny 3. Text s. 68- 69 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Éry vývoja Zeme Predgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r. Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské jadro, zemský plášť, atmosféra, zemská kôra, hydrosféra Prahory 4mld. r. – 2,5 mld. r. , Starohory 2,5 mld. r. – 543 mil. r. ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala prakontinent Pangea obklopený praoceánom Tethys VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE a SINICE sa objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí. Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny RIASY a jednobunkové živočíchy PRVOKY. Na konci starohôr už existovali aj mnohobunkovce – pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy sa nachádzali iba vo vode.

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako sa formovala Zem v predgeologickom období? 2.Ako sa nazýval prakontinent v starohorách? 3.Ktoré organizmy sa objavili na Zemi ako prvé? 4.Ako sa nazývali prvé rastliny? 5.Existovali už na konci starohôr bezstavovce?


26. Prvohory a druhohory

Prvohory 543 mil.r.-250mil.r.ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea jej

súčasťou bol aj baltský štít a ruská tabuľa.Prebehli vrásnenia: Kaledónske (Nórsko,

Británia), Variské ( západná európa)

ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, koraly, ľaliovky, hmyz

Prvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky a plazy

Z rastlín vo vode riasy a na súši stromovité papraďorasty, z ktorých vzniklo čierne uhlie.

Druhohory 250mil.r – 65mil.r.ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na

Lauráziu a Gondwanu

ORGANIZMY: typické bezstavovce: amonity (hlavonožce) belemnity

Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROV

Z rastlín nahosemenné- ihličnany a cykasy

Záznam: Prvohory 543 mil.r.-250mil.r.ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea, prebehli vrásnenia:

Kaledónske (Nórsko, Británia), Variské (západná európa)ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, ľaliovky,

hmyzPrvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky

a plazyZ rastlín riasy a stromovité papraďorasty( čierne uhlie)Druhohory 250mil.r – 65mil.r.ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na Lauráziu

a GondwanuORGANIZMY: typické bezstavovce – amonity

(hlavonožce)Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROVZ rastlín nahosemenné - ihličnany a cykasy

ODPOVEDZ!

1.Aké vrásnenia prebehli v prvohorách?

2.Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce?

3.V ktorej geologickej ére vzniklo č.uhlie?

4.Na aké kontinenty sa rozdelila Pangea?

5.V ktorej geologickej ére žili amonity?

6.Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 26: Prvohory, Druhohory Ciele vyučovacej hodiny:





Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa



5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať prahory a starohory 2.Skúšanie,ostatní s.69/ nakresli o 143 3. Text s. 70- 71 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Prvohory 543 mil.r.-250mil.r. ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea, prebehli vrásnenia: Kaledónske (Nórsko, Británia), Variské ( západná európa) ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, ľaliovky, hmyz Prvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky a plazy Z rastlín riasy a stromovité papraďorasty

Druhohory 250mil.r – 65mil.r. ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na Lauráziu a Gondwanu ORGANIZMY: typické bezstavovce – amonity (hlavonožce) Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROV Z rastlín nahosemenné- ihličnany a cykasy

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Aké vrásnenia prebehli v prvohorách? 2.Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce? 3.V ktorej geologickej ére vzniklo č.uhlie? 4.Na aké kontinenty sa rozdelila Pangea? 5.V ktorej geologickej ére žili amonity? 6.Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách?


27. Treťohory, štvrtohory27. Treťohory, štvrtohory

Treťohory 65 mil.r.-2mil.r.ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu,

prebieha Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje)

ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrniky

Zo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov a vtákov

Z rastlín prevaha krytosemenných rastlín - listnaté stromy, byliny, trávy.

Štvrtohory 2 mil.r. - dnes ZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov

a Alpínske vrásnenie

ORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý nosorožec, šabľozubý tiger

Pred 10 000r. už ako dnešné

VÝVOJ ČLOVEKA:

Homo habilis Homo erectus Homo sapiens

Záznam: Treťohory 65 mil.r.-2mil.r.ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu, prebieha

Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje)

ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrnikyZo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov

a vtákovŽivočíšny predchodca človeka–Australopitecus-pred 5 mil. r.Z rastlín prevaha krytosemenných ( listnaté stromy, byliny)Štvrtohory 2 mil.r. - dnesZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov a Alpínske

vrásnenieORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý

nosorožecPred 10 000r. už ako dnešnéVývoj človeka – Homo habilis, erectus, sapiens - sapiens

ODPOVEDZ!

1.Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré prebieha od

treťohôr?

2.Ktoré sú typické treťohorné bezstavovce?

3.Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách?

4.Uveď živočícha ľadových dôb štvrtohôr!

5.Čo vieš o vývoji človeka?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 27: Treťohory, Štvrtohory Ciele vyučovacej hodiny:








5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať prvohory a druhohory 2.Skúšanie,ostatní s.70-71/ nakresli trilobita, amonita, dinosaura 3. Text s. 72- 73 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Treťohory 65 mil.r.-2mil.r. ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu, prebieha Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje) ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrniky Zo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov a vtákov Z rastlín prevaha krytosemenných ( listnaté stromy, byliny, trávy)

Štvrtohory 2 mil.r. - ZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov a Alpínske vrásnenie ORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý nosorožec Pred 10 000r. už ako dnešné Vývoj človeka – Homo sapiens pred 100 000 r.

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré prebieha od treťohôr? 2.Ktoré sú typické treťohorné bezstavovce? 3.Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách? 4.Uveď živočícha ľadových dôb štvrtohôr! 5.Čo vieš o vývoji človeka?


28.História Slovenska28.História Slovenska

Geologická história SlovenskaPRAHORY a STAROHORY – naše územie bolo

súčasťou dna praoceánu Tethys s množstvom rias a bezstavovcov.

PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more s množstvom trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov, rýb a rias. Neskôr po vrásneniach bola u nás súš podobná púšti.

DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi a belemnitmi, neskôr sa po alpínskom vrásnení objavila pevnina so stopami po dinosauroch.

TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom území krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie, rozvoj numulitov a cicavcov.

ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a cicavcov

Záznam: Geologická história SlovenskaPRAHORY a STAROHORY – naše územie bolo súčasťou

dna praoceánu Tethys s množstvom rias a bezstavovcov

PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more s množstvom trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov a rias. Neskôr po vrásneniach bola u nás súš podobná púšti.

DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi a belemnitmi, neskôr sa po alpínskom vrásnení objavila pevnina so stopami po dinosauroch

TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom území krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie, rozvoj cicavcov

ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a cicavcov

ODPOVEDZ!1.Stručne opíš vývoj prírody Slovenska v

jednotlivých geologických érach!


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 28: Geologická história Slovenska Ciele vyučovacej hodiny:


2. Poznať postupnosť vývoja života na Slovensku






5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať treťohory a štvrtohory 2.Skúšanie,ostatní s.73/ nakresli o 157 3. Text s. 76- 77 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Geologická história Slovenska PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more s množstvom trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov a rias. Neskôr po vrásneniach bola u nás súš podobná púšti. DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi a belemnitmi, neskôr sa po alpínskom vrásnení objavila pevnina so stopami po dinosauroch TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom území krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie, rozvoj cicavcov ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a cicavcov

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Stručne opíš vývoj prírody Slovenska v jednotlivých geologických érach!


29.Geologická stavba 29.Geologická stavba SlovenskaSlovenska

GemersképásmoVeporské

pásmo

SopečnépohoriaŠtvtohorné

usadeniny

Flyšové pásmo

Jadrovépohoria

Bradlovépásmo

Treťohorné usadeniny

Záznam: Geologická stavba SlovenskaSTARŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY:Gemerské pásmo – Gemerské vrchy tvoria

premenené horniny a Slovenský kras, raj je z vápencov

Veporské pásmo – Veporské a Stolické vrchy tvoria premenené horniny a žula, Muránsku planinu tvoria vápence

Jadrové pohoria- Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Malá, Veľká Fatra, Nízke, Vysoké Tatry.

Stavba: Jadro- žula, premenené horniny Obal – vápenec Príkrov – dolomitBradlové pásmo – úzky pás skalných útvarov

z vápencov na Považí

MLADŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY:Flyšové pásmo – Biele Karpaty, Javorníky, Beskydy,

Čergov pás na vonkajšom okraji Slovenska, ktorý tvorí flyš – striedanie pieskovcov a ílovcov. Vznikol v treťohornom mori.

Sopečné pohoria – Vtáčnik, Kremnické a Štiavnicke vrchy, Poľana, Vihorlat sú tvorené čadičom, andezitom a ryolitom

Treťohorné usadeniny – Žilinská, Liptovská a popradská kotlina sú tvorené spevnenými usadeninami ( pieskovec, ílovec)

Štvrtohorné usadeniny – podunajská, záhorská a východoslovenská nížina sú tvorené nespevnenými usadeninami (spraš, hlina, piesok)

Geologická stavba SlovenskaGeologická stavba Slovenska

ODPOVEDZ!

1.Vymenuj staršie geologické jednotky

Slovenska!

2.Aká je stavba jadrových pohorí?

3.Vymenuj sopečné pohoria!

4.Aké horniny tvoria flyšové pásmo?

5.Vymenuj mladšie geologické jednotky SR!


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 29: Geologická stavba Slovenska Ciele vyučovacej hodiny:


2. Poznať postupnosť vývoja zemskej kôry na Slovensku






5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať na PÍSOMKU!!! 2.Skúšanie,ostatní s.76/ nakresli o 160 3. Text s. 78- 79 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Geologická stavba Slovenska STARŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY: Gemerské pásmo – Gemerské vrchy tvoria premenené horniny a Slovenský kras, raj je z vápencov Veporské pásmo – Veporské a Stolické vrchy tvoria premenené horniny a žula, Muránsku planinu tvoria vápence Jadrové pohoria- Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Fatra, Tatry. Stavba: Jadro- žula, premenené horniny Obal – vápenec Príkrov – Dolomit Bradlové pásmo – úzky pás skalných útvarov z vápencov na považí Flyšové pásmo – Biele Karpaty, Javorníky, Beskydy, Čergov pás na vonkajšom okraji Slovenska, ktorý tvorí flyš – striedanie pieskovcov a ílovcov. Vznikol v treťohornom mori. MLADŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY: Sopečné pohoria – Vtáčnik, Kremnické a Štiavnicke vrchy, Poľana, Vihorlat sú tvorené čadičom, andezitom a ryolitom Treťohorné usadeniny – Žilinská, Liptovská a popradská kotlina sú tvorené spevnenými usadeninami ( pieskovec, ílovec) Štvrtohorné usadeniny – podunajská, záhorská a východoslovenská nížina sú tvorené nespevnenými usadeninami (spraš, hlina, piesok)

5 min. FIXAČNÁ 1.Vymenuj staršie geologické jednotky Slovenska! 2.Aká je stavba jadrových pohorí? 3.Vymenuj sopečné pohoria! 4.Aké horniny tvoria flyšové pásmo? 5.Vymenuj mladšie geologické jednotky SR!


PÍSOMKAPÍSOMKA

1. Čo sú to skameneliny ?2. Uveď príklad látkovo nezmenenej skameneliny !3. Uveď príklad látkovo zmenenej skameneliny !4. Na základe akého poznatku určujeme pomerný vek hornín ?5. Vymenuj geologické éry vývoja Zeme !6. Ako sa nazýval prakontinent tvoriaci pevninu v starohorách ?7. Ktoré organizmy boli na Zemi ako prvé?8. Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce ?9. V ktorej geologickej ére vzniklo čierne uhlie?10. V ktorej geologickej ére žili amonity?11. Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách ?12. Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré začalo v treťohorách a ešte

pokračuje?13. Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách?14. Uveď živočícha ľadových dôb !15. Aká je stavba jadrových pohorí ?16. Vymenuj sopečné pohoria !17. Aké horniny tvoria flyšové pásmo ?

30. Organizmy a prostredie, 30. Organizmy a prostredie, neživé zložky prostredianeživé zložky prostredia

Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím v ktorom žijú skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi organizmami navzájom. Na život skúmaných organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj živé zložky (biotické faktory) – ostatné organizmy ovplyvňujúce jeho život.

Neživé zložky prostredia (abiotické faktory)SLNEČNÉ ŽIARENIE– má svetelnú a tepelnú zložku.Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza).Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov.

VZDUCH – význam jeho zložiek:Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky

organizmyOxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako

živina pri fotosyntézeDusík – využívajú ho hľuzkové baktérie

a strukoviny na tvorbu bielkovín

VODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré sú podstatou všetkých životných procesov

PÔDA – poskytuje podmienky pre rast rastlín

Záznam Organizmy a prostredie, neživé zložky prostredia

Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím v ktorom

žijú skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi organizmami navzájom. Na život skúmaných organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj živé zložky (biotické faktory) – ostatné organizmy ovplyvňujúce jeho život.

Neživé zložky prostredia (abiotické faktory)SLNEČNÉ ŽIARENIE – má svetelnú a tepelnú zložku.Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza).Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov.VZDUCH – význam jeho zložiek:Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky organizmyOxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako živina pri fotosyntézeDusík – využívajú ho hľuzkové baktérie a strukoviny na tvorbu

bielkovínVODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré

sú podstatou všetkých životných procesovPODA – poskytuje podmienky pre rast rastlín

ODPOVEDZ!1.Čo skúma ekológia?2.Vymenuj neživé zložky prostredia!


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Podmienky života a vzťahy organizmov Téma č. 30: Organizmy a prostredie, neživén zložky prostrdeia Ciele vyučovacej hodiny:


2. Poznať vzťahy organizmov aprostredia






5 min. MOTIVAČNÁ 1. PÍSOMKA!!! 2. Text s. 90 – 97 prečítať + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Oganizmy a prostredie. Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím v ktorom žijú skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi organizmami navzájom. Na život skúmaných organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj živé zložky (biotické faktory) – ostatné organizmy vplývajúce na jeho život.

A. Neživé zložky prostredia (abiotické faktory) SLNEČNÉ ŽIARENIE – má svetelnú a tepelnú zložku. Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza). Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov. VZDUCH – význam jeho zložiek: Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky organizmy Oxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako živina pri fotosyntéze Dusík – využívajú ho hľuzkové baktérie a strukoviny na tvorbu bielkovín VODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré sú podstatou všetkých životných procesov PODA – poskytuje podmienky pre rast rastlín

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo skúma ekológia? 2.Vymenuj neživé zložky prostredia!


31. Živé zložky 31. Živé zložky prostrediaprostredia

Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca, príp. populáciu organizmov.

POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na určitom území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou (počet jedincov na jednotku plochy), vekovou štruktúrou, zdravotným stavom.

Vzťahy medzi populáciami rozdeľujeme na.A.POZITÍVNE:Symbióza – spolunažívanie organizmov

s obojstrannými výhodami. Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami, hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín

B.NEGATÍVNE1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä

o potravu2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami

alebo tkanivami hostiteľaNapr.: mrle v čreve človeka, huby

spôsobujúce hnilobu ovocia

C.NEUTRÁLNEDva jedince alebo ich populácie sa

navzájom neovplyvňujú. Napr.: borovica - kapor

Záznam: Živé zložky prostredia

Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca, príp. populáciu organizmov.

POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na určitom území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou (počet jedincov na jednotku plochy), vekovou štruktúrou, zdravotným stavom.

Vzťahy medzi populáciami rozdeľujeme na:A.POZITÍVNE:Symbióza – spolunažívanie organizmov s obojstrannými

výhodami. Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami, hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín

B.NEGATÍVNE1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä o potravu2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami alebo tkanivami

hostiteľaNapr.: mrle v čreve človeka, huby spôsobujúce hnilobu ovocia3.Predátorstvo – predátor loví korisť Napr.: líška zajaceC.NEUTRÁLNEDva jedince alebo ich populácie sa navzájom neovplyvňujú.

Napr.: borovica - kapor

ODPOVEDZ!

1.Čo je to populácia?

2.Ako rozdeľujeme vzťahy medzi populáciami?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Podmienky života a vzťahy organizmov Téma č. 31: Živé zložky prostredia Ciele vyučovacej hodiny:


2. Poznať vzťahy organizmov a prostredia






5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať organizmy a prostredie 2.Skúšanie,ostatní s. 96-97 prečítať a odpovedať na otázky 1-3 s. 97 3. Text s.98-99 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Živé zložky prostredia Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca, príp. populáciu organizmov. POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na určitom území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou (počet jedincov na jednotku plochy), vekovou štruktúrou, zdravotným stavom. Vplyvy medzi populáciami rozdeľujeme na.

A.) POZITÍVNE: Symbióza – spolunažívanie organizmov s obojstrannými výhodami. Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami, hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín

B.) NEGATÍVNE 1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä o potravu 2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami alebo tkanivami hostiteľa Napr.: mrle v čreve človeka, huby spôsobujúce hnilobu ovocia 3.Predátorstvo – predátor loví korisť Napr.: líška zajace C.) NEUTRÁLNE Dva jedince alebo ich poulácie sa navzájom neovplyvňujú. Napr.: borovica - kapor

5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo je to populácia? 2.Ako rozdeľujeme vzťahy medzi populáciami?


32. Globálne 32. Globálne ekologické problémyekologické problémy

Sú to problémy, ktoré majú celosvetový charakter a nepriaznivo vplývajú na ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú podmienky života na Zemi pre všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne ekologické problémy patria:

Stenšovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva škodlivé UV žiarenie

Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére

Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka z priemyselných podnikov, ktoré dpadajú vo forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu kyslosť pôdy a vody

Smog – plynná zmes dymu a hmly poškodzuje dýchací systém živočíchov a človeka

Nárast odpadov a ich odstraňovanie – najvhodnejším zužitkovaním odpadov je recyklácia

Záznam: Globálne ekologické problémySú to problémy, ktoré majú celosvetový

charakter a nepriaznivo vplývajú na ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú podmienky života na Zemi pre všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne ekologické problémy patria:

Stenšovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva škodlivé UV žiarenie

Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére

Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka z priemyselných podnikov, ktoré dpadajú vo forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu kyslosť pôdy a vody

Smog – plynná zmes dymu a hmly poškodzuje dýchací systém živočíchov a človeka

Nárast odpadov a ich odstraňovanie – najvhodnejším zužitkovaním odpadov je recyklácia

ODPOVEDZ!1.Čo má za následok stenšovanie ozónovej

vrstvy?2.Ako sa prejavuje skleníkový efekt?3.Čo spôsobujú kyslé dažde?4.Ktorý globálny problém poškodzuje

dýchací systém organizmov?


Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Podmienky života a vzťahy organizmov Téma č. 33 Globálne ekologické problémy Ciele vyučovacej hodiny:


2. Poznať Globálne ekologické problémy a možnosti ich riešenia






5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať faktory prostredia 2.Skúšanie,ostatní s. 110 - 111samostatne 3. Text s.114-115 + POZNÁMKY

25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Globálne ekologické problémy Sú to problémy, ktoré majú celosvetový charakter a nepriaznivo vplývajú na ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú podmienky života na Zemi pre všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne ekologické problémy patria: Stenčovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva škodlivé UV žiarenie Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka z priemyselných podnikov, ktoré dpadajú vo forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu kyslosť pôdy a vody Smog – plynná zmes dymu a hmly poškodzuje dýchací systém živočíchov a človeka Nárast odpadov a ich odstraňovanie – najvhodnejším zužitkovaním odpadov je recyklácia

5 min. FIXAČNÁ 1.Čo má za následok stenšovanie ozónovej vrstvy? 2.Ako sa prejavuje skleníkový efekt? 3.Čo spôsobujú kyslé dažde? 4.Ktorý globálny problém poškodzuje dýchací systém organizmov?


VEĽA ÚSPECHOV!!!VEĽA ÚSPECHOV!!!

BIOLÓGIA – 8. ročník

Documents

Transcript of BIOLÓGIA – 8. ročník