Anglická priemyselná Anglická priemyselná revolúciarevolúcia

Autori: Tomáš Hitrík , Matúš Toderiška

Trieda: II.B

10.01.2008

Podstata priemyselnej Podstata priemyselnej revolúcierevolúcie

• Roku 1750 pracovala väčšina ľudí v poľnohospodárstve. Žili v malých dedinských komunitách, kde dorábali obilie a chovali domáce zvieratá. Roku 1900 väčšina ľudí pracovala už v mestách. Dokonca i na vidieku sa tradičný spôsob života stratil v nenávratne. Výroba za pomoci strojov sa neustále zdokonaľovala a nové vynálezy urýchľovali výrobu aj stonásobne. Vývoz a zisky stúpali, a v konečnom dôsledku aj životná úroveň.

Agrárna revolúciaAgrárna revolúcia

• V 18. storočí začalo prebiehať sceľovanie pôdy. Nové pokroky v oblasti poľnohospodárstva a koordinácii práce viedli k hromadeniu kapitálu.

• Doteraz bol kapitál investovaný do pôdy. No nastal čas na investíciu do nehospodárskych oblastí. To by sme mohli považovať za impulz pre uskutočnenie priemyselnej revolúcie.

Začiatky boli v spriadaníZačiatky boli v spriadaní

• Prelom nastal v rokoch 1764-1767 keď bol Jamesom Hargreavsom vytvorený ručný spriadací stroj – „jenny“, ktorý spracúval naraz 8 nití, ale obsluhoval ho len jeden človek. Vyrobená priadza bola tenká a často sa trhala. Zlepšením tohto smeru bol v roku 1767 Highsov spriadací stroj – „water-frame“, ktorý bol poháňaný vodným kolesom. Takto vyrobená priadza však bola hrubá. Prednosti týchto dvoch vynálezov potom v roku 1779 skombinoval Samuel Crompton a vytvoril stroj „mule“ – čiže kríženca, ktorý bol 20-krát výkonnejší. Tento stroj mohol naraz spriadať až 1000 nití.

Spriadať vieme, no ale z Spriadať vieme, no ale z čoho?čoho?

• S rozvojom výroby súvisela otázka získavania surovín. Najviac dopytovaná bola surová bavlna. Problémov však bolo tzv. vyzrňovanie bavlny. Čierny otrok odovzdal denne 1 - 6 libier (0,5 – 3 kg) čistého vlákna, čo nebolo postačujúce. Obrat nastal v roku 1793 s vynálezom Eliho Whitneyho. Jeho vyzrňovačka bavlny – cotton-gin – dávala asi 50 libier vlákna denne. S ďalším vylepšovaním to bolo až 1000 libier denne. Vývoz bavlny začal prudko stúpať.

A čo robiť bez rieky?A čo robiť bez rieky?

• „Prvý motor feudálnej epochy“, čiže vodné koleso, už nepostačoval. Továrne odkázané na energiu vodného toku sa museli často stavať v odľahlých oblastiach.

• Konštruktérom nového zdroja energie, parného stroja, sa stal v roku 1763 James Watt. Tento stroj pracoval na princípe stlačenej pary. Mal oveľa väčší výkon ako predchádzajúce parné stroje a využíval sa vo fabrikách na pohon, valcovaní zdvíhacích strojov a iných zariadení. Nastal vek pary.

Musíme aj cestovaťMusíme aj cestovať• Postupujúca priemyselná revolúcia zvyšovala nároky v

ďalšom odvetví, a to v doprave. Na niektorých miestach sa vyberalo mýto, vznikla makadamová cesta, pomocou ktorej sa zrýchlila doprava na kočoch. Existovalo množstvo kanálov, určených na prepravu uhlia, a začali sa rozvíjať aj banky a poisťovne.

• John L. MacAdam vypracoval novú metódu stavby ciest, pomocou ktorej sa zrýchlila doprava. Tejto metóde sa hovorí makadamovanie. Tatko vybudované cesty mali pevný a mierne zaoblený povrch.

• Vyspelejšou dopravou bola doprava po vode. Mala dve veľké výhody: bola lacnejšia než cestná doprava a prostredníctvom nej bolo možné prepravovať i veľké a rozmerné náklady. Malo to kľúčový význam pre prepravu uhlia a rúd.

A ako teraz žiť?A ako teraz žiť?

• Priemyselná revolúcia výrazne zasiahla do života ľudí. Pokračoval presun masy obyvateľov z dedín do veľkých miest. Vznikli veľké priemyselné centrá, ako Manchester, Birmingham, Sheffield, Newcastle či Glasgow.

• Najdôležitejším spoločenským dôsledkom anglickej priemyselnej revolúcie bol vznik moderného priemyselného proletariátu.

• Do tovární prúdila hromada poľnohospodárskych robotníkov a ožobračených roľníkov, ale i remeselníci a malovýrobcovia, ktorých rozdrvila konkurencia veľkovýroby. Podmienky v továrni postupne vytvárali novú spoločenskú triedu – proletariát.

Máme nové ideológieMáme nové ideológie

• Socializmus vznikol ako kritika kapitalistického systému. Ponosoval sa nad veľmi veľkými rozdielmi medzi buržoáziou a proletariátom. Navrhoval spoločnosť, kde by boli všetky jej produkty voľne prístupné pre všetkých.

• Kapitalizmus vznikol súčasne s priemyselnou revolúciou. Zameriaval sa na získavanie bohatstva jednotlivcom a súkromný majetok.

Ďakujeme za vašu pozornost