Andezit je vlevn vyvret hornina sivej a tmavosivej farby s astmi porfyrickmi vrastlicami minerlov. Nzov horniny je odvoden od nzvu pohoria Andy, kde sa asto vyskytuje. Andezitov lvy eruptuj s teplotou 900 a 1100 C, ich erupcie s asto explozvne. Jeho hlbinnm ekvivalentom je diorit do ktorho skupiny je zaraovan. Medzi hypoabyslne a subvulkanick ekvivalenty patria dioritov porfry a lamprofry - kersantit a spesartit. Predtercirne andezity s oznaovan ako paleoandezit, predtm tie porfyrit[1].

Petrografick charakteristikaAndezity sa vyskytuj vo forme povrchovch uloenn alebo malch, plytkch intrzi. Maj afanitick, porfyrick, alebo sklovit truktru. Percentulny obsah SiO2 je 56 a 63 %, prpadne 52 a 65%[2]. Minerlne zloenie predstavuje vysok obsah ivcov (plagioklas), a niie obsahy (v rznych pomeroch a kombincich) kremea, biotitu, amfibolu, pyroxnov, vzcne olivnu. Porfyrick vrastlice tvor plagioklas, pyroxny, amfibol, biotit. U andezitov je ast metasomatick premena propylitizcia. Farba horniny je siv a tmavosiv. V prpade ak je hornina zvetran, me nadobda odtiene ltej, okrovej alebo ervenej.

Pvod andezitovZdrojom produkcie andezitovch magiem s ostrovn oblky a divergentn kontinentlne okraje, kde dochdza k poklesvaniu ocenskej kry do pla. Nzory na samotn vznik, resp. pvod andezitovej magmy s stle nejednotn. S rozdelen do dvoch skupn: nzory predpokladajce primrny vznik, t. j. priamy vznik andezitovej magmy, parcilnym tavenm amfibolovej fcie bazaltovho materilu v plytkch hbkach parcilnym tavenm eklogitovej fcie bazaltovho materilu vo vch hbkach parcilnym tavenm peridotitovho pla za prtomnosti vody nzory predpokladajce sekundrny pvod andezitov, z pvodnej magmy (magiem) inho zloenia. diferencicia pvodnej bazaltovej magmy kontamincia bazaltovej magmy viac kyslmi horninami kry zmieavanie dvoch magiem, bazaltovej a granitovej

VskytAndezity s podobne ako bazalty jedni z najrozrenejch vulkanickch hornn, ich blzke vzjomn prepojenie a podobn makroskopick vzhad me komplikova ich rozlenie. Vznik andezitov je spojen so sopenou aktivitou nad subduknmi znami, teda s pohoriami Andskho typu[1]. Vo svete s znme predovetkm z lokalt v Andch, kde dodnes vznikaj napr. v sopkch Cotopaxi a Popocatpetl. In aktvne sopky sa nachdzaj v Japonsku napr. Fudisan, alebo v Indonzi Krakatoa[3]. V krajinch strednej Eurpy sa aktvne andezitov vulkny u nenachdzaj. V eskej republike tvoria andezity zvyky dnes u neaktvnej vulkanickej oblasti v okol Uherskho Brodu, Nezdenc, Bojkovc, Bnova, tie v Tepelskej vysoine a v eskom stredohor zpadne od Tebenc[3].

Vrch arnov v pohor Vtnik, budovan andezitom V Karpatoch na Slovensku, v Maarsku a Rumunsku vytvraj andezity prpadne ich pyroklastik podstatn as neognnych sopench pohor. Vyskytuj sa v tiavnickch a Kremnickch vrchoch, Vtniku, Pohronskom Inovci, Krupinskej planine, Javor, Poane, Slanskch vrchoch, Vihorlate, pohor Bkk, Novohradskch a Tokajskch vrchoch. Na Slovensku sa okrem toho nachdzaj aj v geologicky starch oblastiach v Klenovskom Vepri a v Zemplnskych vrchoc

PouitieAndezity patria medzi horniny, ktor mono poui ako kamenn drvinu, alebo stavebn kame[5]. Vyrba sa z neho trk, tet, dlaobn kocky a obrubnky[2]. Vznamnm bol naprklad kameolom v iatorskej Bukovinke, kde sa aili grantick andezity. Dlaobn kvdre na obrubnky, ktor sa z nich vyrbali sa dnes nachdzaj prakticky po celom Slovensku. http://sk.wikipedia.org/wiki/Andezit mineraly.skzloenie a vlastnosti Andezity s vlevnmi ekvivalentami dioritu. Hlavnmi minerlnymi zlokami s plagioklasy, menovite andezn a farebn minerly (biotit, amfibol, pyroxny), ktor tvoria zkladn hmotu i vrastlice. Kreme a draseln ivce sa vyskytuj len ako akcesrie, alebo chbaj. Pravidelnmi akcesriami bvaj apatit, grant, illmenit, olivn a cordierit. Farba andezitov je rzna, svetlosiv a ierna. Tie, ktor boli postihnut premenami s svetl, zelenkast, ruovkast a fialkast. Textru maj vesmern, ale aj prdovit, provit, mandovcov. truktra bva vinou porfyrick, u mladch andezitov a celistv. Andezity s takmer vdy sprevdzan vulkanoklastickmi horninami. vskyt Na Slovensku maj andezity a ich pyroklastik hlavn podiel na stavbe neovulkanickch pohor (tiavnick a Kremnick vrchy, Vtnik, Pohronsk Inovec, Krupinsk planina, Javorie, Poana, Slansk vrchy, Vihorlat). Vyskytuj sa na Klenovskom Vepri a v Zemplnskych vrchoch. pouitie Drven kamenivo, tet, dlaby, oporn mry, dekoran kame.

Definice: Podle klasifikace QAPF jsou andezity efuzvnmi ekvivalenty diorit. Plagioklasy tvo 90-100% z ivc. Alkalick ivce (ortoklas a ternrn ivce 0-10% z ivc), kemen (020% z kemene a ivc). Ve varietch bez kemene (0-10% foidy) jde o andezit s foidy. Je velmi rozmanit: svtle a tmav ed, zelen, edozelen, erven, hnd a tm ern. Masivn, provit, odlunost lavicovit, nepravideln.

Barva:

Textura:

Porfyrick s hyalopilitickou nebo pilotaxitickou zkladn Struktura: hmotou. Zkladn hmota obsahuje nkdy sklo hemikrystalick. Plagioklas (oligoklas andezn), bn zonln: Svtl jdro tvo a minerly: labradorit bytownit, lemy obvykle oligoklas. Pyroxen rombick (bronzit, Minerln/ hypersten) normativn nebo sloen: Tmav monoklinick minerly: (augit), vzcnji amfibol (zelen i hnd) a biotit. Grant, cordierit, Akcesorie magnetit, : titanit, hematit. Porfyrick vyrostlice: Monoklinick pyroxen je zastoupen hndavm a rov fialovm diopsid-augitem. Pyroxeny: Ve vbrusovch prepartech patrn pespac nebo zonln stavby, bn je lamelovn. Z rombickch pyroxen se objevuje svtle hnd hypersten. Porfyrick vyrostlice plagioklas jsou obvykle tlust tabulkovit, makroskopicky skeln leskl, bl, nebo matn, naloutl, hndav nebo nazelenal. Mikroskopicky pozorujeme polysyntetick dvojatn srsty, asto jsou vyvinuty zonln krystaly. I pesto, e sloen jednotlivch zn siln kols, bvaj jdra zonlnch jedinc ponkud bazitj ne jejich okraje. Vzcn jsou korodovan. Tato bv msty "setena" novmi prstkovmi znami. Plagioklasy maj tendenci k obnoven automorfnho omezen. Velmi vzcn tvo porfyrick vyrostlice sanidin nebo ortoklas. Nkdy obsahuj uzaveniny sklovit fze. Zkladn hmota je velmi jemnozrnn holokrystalick, nebo afanitick hemikrystalick. Nkdy lze mikroskopicky pozorovat fluidln (proudovit) uspodn litovitch plagioklas v zkladn hmot obklopujc porfyrick vyrostlice (trachytoidn struktura), nebo mohou bt lity plagioklas zplstn (pilotaxitick struktura), v ppad e je zastoupeno i sklo jde o strukturu hyalopilitickou. Plagioklasy zkladn hmoty jsou tm vdy ponkud kyselej. Pokud je zkladn hmota hemikrystalick me bt jet kyselej plagioklas "ukryt" ve sklovit fzi.

ivce:

Makroskopicky jsou tm ern, mikroskopicky pozorujeme jejich zelen, Amfiboly: hndozelen a hnd zbarven. Podl okraj magmaticky korodovanch jedinc se objevuje tmav lem opaknho pigmentu. Biotit: Je nejastji rezav hnd, pseudohexagonln, pokud je korodovan, mv podl okraj tmav lem s jemnm opaknm pigmentem (nkdy a zrnky magnetitu).

Obr. 1 Doplujc rozliovac kritria mezi bazalty a andezity. V danm ppad je vedle bazicity plagioklasu prioritn i obsah SiO2.

Porfyrick struktura andezitu. Porfyrick vyrostlice tvo tabulkovit, asto zonln, plagioklas, pyroxen, zkladn hmota obsahuje hojn inkluze opaknch minerl, litov plagioklasy, okrouhl pyroxeny a rekrystalovanou sklovitou hmotou.Zamutov. XN,zvt. 20x.

Glomerofyr zonlnho plagioklasu (oscilan zny) v pyroxenovm andezitu .Zamutov. XN, zvt. 45x.

Andezity jsou asto hydrotermln alterovny. Hydrotermln pemna me bt doprovzena vznikem rudnch il. Primrn minerln sloen andezit se vrazn mn. Z plagioklas vznik jlov minerl, sericit a albit. Tmav minerly se mn v epidot, chlorit, objevuje se kalcit a vrazn prokemenn. Barva horniny se mn. Nejastji je nazelenal. Takto pemnn andezity se nazvaj propylity. Vskyty propylitizovanch andezit mohou bt nznakem vskytu rudnch il subvulkanick formace s Au, Ag, Pb, Zn. Podle povahy tmavch minerl se andezity dl do variet: amfibol-biotitov (pevauje biotit), biotit-amfibolov a pyroxen-amfibolov (pevauje amfibol), biotit-hyperstenov a augithyperstenov (pevauje hypersten) a biotit-augitov, amfibol-augitov a hypersten augitov (pevauje augit). V jejich rmci jsou nejkyselej andezity a s pevahou biotitu a nejbazitj augitov andezity. Stanoven hranice mezi andezity a bazalty je asto velmi problematick. Z existujc ady rozliovacch kritri mezi nimi jsou, vedle bazicity plagioklasu, nejastji uvan slo tmavosti (M) a obsah SiO2 (Obr. 1). Andezity a bazalty maj promnliv zastoupen tmavch minerl, dohodnuta byla hranice na M=35% obj. (nebo 40% hm.). Andezity maj pak obsah tmavch minerl ni ne dohodnut limit, bazalty naopak vy. Dalm kritriem je obsah SiO 2, kter je u andezit vy ne 52% hm. a u bazalt ni. Sloen plagioklas je asto povaovno za mn vznamn, a to i pesto, e je limitovno An50. Existuj vpenato-alkalick andezity s normativnm obsahem a An65 (a mnohdy vym), kter obsahuj bn i vyrostlice labradoritu i bytownitu.

Vskyt: Andezity spolu s bazalty pat mezi rozen vlevn horniny. Podlej se vznamn na sloen vulkanit cel cirkumpacifick oblasti i vulkanit vzanch na alpinsko - himlajsk orogn. Zde pevldaj nad ryolity i bazalty. Vystupuj ve vulkanickch komplexech rznho geologickho st: kadomskch, kaledonskch, variskch nebo alpnskch. V R je nalezneme v irm okol Uherskho Brodu, Nezdenice, Bojkovice, Bnov zpadn od Luhaovic, Tepelsk vysoina, v eskm Stedoho (z. od Tebenic). Ve SR Kremnick a tiavnick poho, Preovsk a Slnsk vrchy, Vihorlat. Novohradsk a Tokajsk vrchy v Rumunsku, Bukov hory v Maarsku, dle nap. je produkuj sopky Fudisan, Krakatoa, Cotopaxi, Popokatepetl.

Praktick

vyuit:

Jako

mstn

stavebn

kmen

a

loiska

Au,

Ag,

Pb,

Zn.

Jejich paleovulkanick ekvivalenty byly oznaovny jako paleoandezity i porfyrity. Porfyrit je star nzev pouvan ji v antick literatue. Pvodn znamen purpurov a pouvalo se ho pro oznaen kad ervenav horniny s blmi skvrnami (podle porfido rosso antico) a v technick praxi se setkvme i s dalm obdobnm nzvem porfido verde antico (gabrov). S paleoandezity se na zem R meme setkat v kivokltsko - rokycanskm psmu a vystupuj spolu s metabazalty v metabazitov zn brnnskho masivu.

Paleoandezit (porfyrit) Chocerady. R. Petrografick depozita katedry mineralogie a petrografie, PF MU Brno.

Andezit: Tri kamen. Petrografick depozita katedry mineralogie a petrografie, PF MU Brno.

Andezit. Bartoova Lehotka. Porfyrick vyrostlice plagioklasu a pyroxenu v zkladn hemikrystalick hmot. XN. Vbrusov depozita prof. Rosickho.

Andezit. Zamutov. Zonln porfyrick vyrostlice plagioklasu v hypautomorfn zrnit zkladn hmot, sloen z plagioklas a pyroxen. 1N. Vbrusov depozita M. Gregerov. Andezit. Zamutov. Zonln porfyrick vyrostlice plagioklasu v mikrohypautomorfn zrnit zkladn hmot, sloen z plagioklasu, pyroxen a chloritu. Obsahuje devitrifikovan sklo. XN.Vbrusov depozita M. Gregerov.

Andezit. Zamutov. Porfyrick vyrostlice pyroxenu v mikrohypautomorfn zrnit zkladn hmot. 1N. Vbrusov depozita M. Gregerov.

Andezit. Zamutov. Porfyrick vyrostlice pyroxenu v mikrohypautomorfn zrnit zkladn hmot. XN. Vbrusov depozita M. Gregerov

Andezit. Svtle hnd pyroxen, bl, serpentinizovan olivn a amfibol s opacitovm lemem. Nin aj.Vbrusov depozita M. Gregerov.

Paleoanadezit (mandlovcov porfyrit). Maluin SR. Petrografick depozita katedry mineralogie a petrografie, PF MU Brno.