Ako to vidím ja - nika.informacie.sknika.informacie.sk/pamatnica/muller.pdf · akadémia a...

Transcript of Ako to vidím ja - nika.informacie.sknika.informacie.sk/pamatnica/muller.pdf · akadémia a...

PAMÄTNICA K 40. VÝROČIU SPŠE 1

Ako to vidím ja ... Spomienky p. Dpt. Jozefa Műllera

Na školu som prišiel pracovať z Tesly. Vlastne ja som zostal budove verný, len Tesla z nej odišla... Čas letí, a tak dnes na škole patrím k najstaršej generácii. Služobne starší je len kolega Janko Kubán. Ten patrí k zakladajúcim členom školy, ktorá sídlila v budove Panónia v parku ako elokované triedy bratislavskej priemyslovky. To bol rok 1967. Ja som však v terajšej budove od r.1961, nuž pamätník... V spätnom pohľade sa človeku nevdojak vynárajú spomienky na niektoré udalosti, ktoré akoby postupne tvorili etapy života školy.

Nesporne najpôsobivejšou je začiatok existencie školy, hlavne jej budovanie. Ako to už býva, keď človek niečo buduje, vkladá do veci veľa síl, entuziazmu, ochoty...má motiváciu. Tak to bolo aj s našou školou. Obrovské bolo nadšenie vytvoriť SPŠE, pretvoriť Teslou dosť zničenú budovu na školu, vybaviť zariadenia, prístroje, zabezpečiť výučbu. V krátkom zamyslení sa nad minulosťou nechcem spomínať mená, lebo človek ľahko na niekoho pozabudne a tým možno aj urazí, ale mená Ing. Vadrna a Oľga Chorvátová pri zrode školy nemožno nespomenúť. Po krátkom čase sa vytvoril takmer celý pedagogický zbor. Všetci sme sedeli v jednej veľkej zborovni pri vrátnici. Vekovo takmer vyrovnaný zbor tvoril vynikajúci kolektív, ktorý žil nielen pedagogikou, ale aj mimopracovnou aktivitou a spoločenským životom. Rád a milo na tie časy spomínam. Keď som už niektoré to meno spomenul, tak v súvislosti so zborom a zborovňou sa mi priam natíska meno PhDr. Aurel Štefko - nesporne bol osobnosťou školy ! V pamäti sa vynára (a mne ako „krstnému otcovi“ a iniciátorovi obzvláš ť) vytvorenie školského rozhlasového a neskôr televízneho štúdia. Dostali sme techniku, priestory a tak študenti, okrem poznania audiovizuálnej techniky, mohli aj aktívne tvoriť programy pre spolužiakov. S rozhlasom (1972) sa mi neodmysliteľne spája meno študenta Attilu Matáša a neskôr s TV okruhom Milana Kičina. Obaja vysokoaktívni chlapci. Prvý sa neskôr stal námestníkom ministra spojov ČSFR, druhý je úspešným riaditeľom firmy s profi TV technikou. Naše TV štúdio by dnes potrebovalo modernejšiu techniku a hlavne – aktívnejších študentov...(Kolegovia z iných odborov by tu iste písali zo svojho poh ľadu a spomenuli ďalších úspešných študentov z ich oblastí...). Ďalším míľnikom sa mi javí zriadenie Školského výpočtového strediska (1976); spočiatku bolo súčasťou školy. Za riaditeľa bol vymenovaný jeden z nás – Ing. Jožko Jančík. Stredisko nás síce „ochudobnilo“ takmer o polovicu prízemia, ale prinieslo závan novej techniky. Inštaloval sa počítač, tuším sa volal EC 1021. Hovorilo sa mu vtedy vznešene, počítač tretej generácie! Zabral všetky priestory terajších našich „výpočtárov“, teda 4 laboratória. Chodili sme sa na to pozera ť ako na zázrak... Dnes by to však bol chudáčik, vedľa ktorého aj ten najlacnejší notebook je génius. V priestoroch tohto počítača je dnes počítačov snáď aj vyše päťdesiat ! Ak sa nemýlim, prvým malým počítačom samostatnej školy bol HP EMG 666. Stál neuveriteľný štvrťmilión, programoval sa v strojovom kóde a tlačil na elektromechanický písací stroj... uf !

Za 40 rokov existencie školy technika nesmierne pokro čila, je to úžasné. Moderná technológia a miniaturizácia robia priam zázraky. Prístroj, ktorý som kedysi

PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com

http://www.pdffactory.com

Page 2: Ako to vidím ja - nika.informacie.sknika.informacie.sk/pamatnica/muller.pdf · akadémia a záhradnícka škola sú úzko špecializované, a tak študenti, predovšetkým dievčatá,

PAMÄTNICA K 40. VÝROČIU SPŠE 2

ťažko zohnal povedzme za šesťtisíc korún a ešte bol jednoúčelový, dnes ako multifunkčný dostanete za pár stovák pomaly aj v potravinách ... (inak - Ferko Ba ča, vďaka ti za vynikajúco vybavené meracie laboratória pri zrode školy - niektoré prístroje a pomôcky prežívajú dodnes !). Občas človeka napadne kacírska myšlienka, či ten pokrok techniky je pre výučbu až takým prínosom. Dnes už takmer vôbec neskladáme zariadenia súčiastku po súčiastke poznajúc činnosť každého obvodu. Dnes je všetko v blokoch, poznáme len blokové schémy, detaily nám unikajú. Asi to tak má byť, len nie som si celkom istý, či to prospieva aj rozvoju technického myslenia študenta (a nie len študenta...). Po neúspešných pokusoch vybudovať novú účelovú budovu školy na mieste tzv. Scheibnerovho majera, bola významnou zmenou pre školu aspoň prístavba (1986) k existujúcej budove. Aj Školské výpočtové stredisko pristavilo, a tak nám uvoľnilo priestory bývalého počítača. Poklona tým, ktorí to všetko presadili. Pribudli nám tak ďalšie priestory a aspoň malá telocvičňa, ktorá škole veľmi chýbala.

Rok 1992 bol ďalšou významnou zmenou, na školu prišlo množstvo dievčat. Zjemnili a „presvetlili“ študentský kolektív. Vytvoril sa totiž študijný odbor TIS, teda technicko-informačné služby. V regióne Piešťan pokladám existenciu tohto odboru za užitočnú a potrebnú. Gymnázium je v podstate prípravou na vysoké školy, hotelová akadémia a záhradnícka škola sú úzko špecializované, a tak študenti, predovšetkým dievčatá, v študijnom odbore TIS získavajú u nás ekonomické, technické a jazykové vedomosti, s ktorými sa majú možnosť uplatniť v akejkoľvek sfére činnosti. Myslím si, že škola je v tomto smere aj dobre kádrovo vybavená. Zmena v technológii, miniaturizácia v elektronike a zmena politickej situácie, resp. režimu, ovplyvnili aj našu školu. Zanikla Tesla a pre nás to znamenalo stratu jedinečnosti. Zanikol študijný odbor vákuovej a polovodi čovej techniky. V ňom sme boli jedineční s celoslovenskou pôsobnosťou. Škoda. Zachytili sme však trend nástupu rozvoja telekomunikačnej techniky a samozrejme a predovšetkým výpočtovej techniky. Škola má svoje nové smerovanie, ale jedinečnosť a celoslovenské pôsobenie to už samozrejme nie je. Nie vždy však na školu svietilo slnie čko, boli obdobia, keď od nás odišli viacerí kolegovia, dobrí odborníci. Skúsení pedagógovia a príjemní kolegovia. Nenašiel sa spôsob ako ich udržať v školstve. Bolo mi za nimi smutno.

Dnes človeka teší pohľad, ako sa naše výpočtárske, a v poslednom čase aj telekomunikačné a jazykové laboratória, zve ľaďujú, technicky skvalitňujú. V tomto smere patríme určite k veľmi dobrým školám. Trochu nám zaostali laboratória meracej techniky a laboratória elektrotechniky a elektroniky. Všetko sa však naraz nedá a postupne prichádza aj na ne rad... Nuž tak akosi tých 40 rokov vidím ja, človek prežívajúci šiesteho riadite ľa a v budove žijúci už 47 rokov... Čo do budúcna ? Pedagógom veľa entuziazmu a uznania od spoločnosti. Mladým pedagógom veľkú spoločnú zborovňu, verte -neverte, pre vytvorenie dobrého kolektívu je to zázra čná miestnosť !

Študentom žiadostivosť po vedomostiach a predovšetkým chuť sa učiť, ktorá sa akosi v posledných rokoch z mnohých vytráca. Bez jazykových a odborných vedomostí sa technik v dnešnom svete, a to aj na domácej pôde, nepresadí. Tak do toho, nech máte radosť sami zo seba, tým urobíte radostných aj všetkých nás ! Dpt. Jozef Müller jún 2008