A.G.K · Seminár A.G.K.2016 s tematickým zameraním INŽINIERSKA GEODÉZIA 4 MAPOVÉ A...

A.G.K.2016

s tematickým zameraním

Inžinierska geodézia

Zborník príspevkov

13. septembra 2016

Bratislava

Odborný garant: prof. Ing. Alojz Kopáčik, PhD. Organizačný garant: Ing. Peter Kyrinovič, PhD. Organizačný výbor: Ing. Ján Erdélyi, PhD. Ing. Imrich Lipták, PhD. Zoznam recenzentov: Ing. Marek Bajtala, PhD. Ing. Ján Erdélyi, PhD. Ing. Robert Geisse, PhD. Ing. Ľubica Hudecová, PhD. prof. Ing. Alojz Kopáčik, PhD. Ing. Peter Kyrinovič, PhD. Ing. Imrich Lipták, PhD. Vyšlo: v septembri 2016 Editori: Kopáčik, Alojz

Kyrinovič, Peter Erdélyi, Ján Lipták, Imrich Lukáč, Štefan

Počet strán: 132 Vydanie: prvé Za obsahovú stránku príspevkov zodpovedajú autori. Publikácia neprešla jazykovou úpravou vydavateľa.

ISBN 978-80-227-4609-0

OBSAH

Karol ĎUNGEL – Ľubica HUDECOVÁ: Mapové a geodetické podklady na projektovanie a výstavbu objektov 4

Karol ĎUNGEL – Ľubica HUDECOVÁ: Kataster nehnuteľností vo vzťahu k investičnej výstavbe 16

Štefan LUKÁČ: Uplatňovanie právnych a technických predpisov pri výkone vybraných geodetických a kartografických činností vo výstavbe 35

Štefan LUKÁČ: Vademecum právnych a technických predpisov v oblasti geodézie a kartografie 54

Štefan LUKÁČ: Základné atribúty a náležitosti oceňovania geodetických a kartografických výkonov 76

Alojz KOPÁČIK: Vytyčovanie stavebných objektov 88

Alojz KOPÁČIK: Meranie posunov a pretvorení stavebných objektov 99

Štefan LUKÁČ: Vytyčovanie a kontrola geometrických parametrov žeriavových dráh a iných priemyselných objektov a zariadení 111

Seminár A.G.K.2016 s tematickým zameraním INŽINIERSKA GEODÉZIA

4

MAPOVÉ A GEODETICKÉ PODKLADY NA PROJEKTOVANIE A VÝSTAVBU OBJEKTOV. DOKUMENTÁCIA SKUTOČNÉHO

VYHOTOVENIA STAVEBNÉHO OBJEKTU A STAVBY

Karol ĎUNGEL1- Ľubica HUDECOVÁ2

1 MAPOVÉ A GEODETICKÉ PODKLADY NA PROJEKTOVANIE A VÝSTAVBU OBJEKTOV Základnou legislatívnou normou od ktorej sa odvíja celý komplex právnych a technických predpisov súvisiacich s plánovaním, projektovaním , realizáciou a dokumentáciou stavieb v oblasti investičnej výstavby je Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Stavebný zákon a súvisiace predpisy riešia problematiku: – Územného plánovania, – Územnoplánovacích podkladov, – Územnoplánovacej dokumentácie, – Územného konania – Stavebného konania – Kolaudačného konania – Konania o dodatočnom povolení stavby – Konania o odstránení stavby – Konania o zmene užívania stavby – Ohlásenia stavby – Priestupkového konania alebo konania o správnom delikte [1].

Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie

a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová 1 ĎUNGEL Karol, Ing., Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická, Drieňová 35, 826 64 Bratislava, tel.č. +421-2-4333 6407, e-mail: [email protected] 2 HUDECOVÁ Ľubica, Ing. PhD., Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra geodézie, Radlinského 11, 810 05 Bratislava, tel.č.: +421-2-59 274 530, e-mail: [email protected]


5

koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie , ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny [1].

Obr. 1 Základné nástroje územného plánovania

Územnoplánovacími podkladmi sú: – urbanistická štúdia (koncepcia priestorového usporiadania územia a funkčného

využívania územia, ktorá slúži ako podklad pre územné rozhodovanie), – územný generel (podrobne rieši otázky územného rozvoja jednotlivých zložiek

osídlenia, najmä bývania, priemyslu, dopravy, technických sietí, služieb, rekreácie a pod. Je podkladom pre územné rozhodovanie a spracovanie uzemnoplánovacej dokumentácie),

– územná prognóza (rieši možnosti dlhodobého priestorového usporiadania a funkčného využívania územia na základe územno-technických, enviromentálnych, ekonomických a sociálnych podmienok územia),

– územno-technické podklady. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí.


6

Obr. 2 Územnoplánovacia dokumentácia

Pre jednotlivé časti územnoplánovacej dokumentácie a následne na

zabezpečenie projektovej činnosti sa používajú geodetické podklady, ktorými sú mapy. Mapový fond sa delí z hľadiska mierky na:

– mapy veľkých mierok , patria sem mapy mierok 1:1000 až 1:5000, – mapy stredných mierok, patria sem mapy mierok 1:10 000 až 1:200 000, – mapy malých mierok, patria sem 1:250 000 až 1:1 000 000.

Obr. 3 Mapy podľa mierky

Pre tvorbu územnoplánovacích podkladov a územnoplánovaciu dokumentáciu sa v závislosti od rozsahu územia používajú mapy malých a stredných mierok.

Pre potreby projekčnej činnosti v oblasti investičnej výstavby sa v závislosti od druhu a rozsahu plánovanej stavby používajú mapy veľkých až stredných mierok.


7

Rozhodujúcu úlohu pri ich zabezpečení zohráva autorizovaný geodet a kartograf , ktorý pri spracovaní projektovej dokumentácie stavieb zabezpečuje: – prípravu mapových podkladov – vyhotovenie geodetických podkladov na úpravu majetkovoprávnych vzťahov, na

vyňatie pozemkov z poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov – geodetické údaje bodov geodetických základov a podrobných geodetických

bodov – vypracovanie projektu vytyčovacej siete – spoluprácu s projektantom, – kontrolu vytyčovacích výkresov na vytýčenie priestorovej polohy objektov, – kontrolu vytyčovacích výkresov na podrobné vytýčenie, – vypracovanie návrhu celkového rozpočtu na geodetické a kartografické práce.

Mapové podklady pre spracovanie projektovej dokumentácie stavieb: – mapy základných štátnych mapových diel veľkej a strednej mierky, – tematické štátne mapové diela, – účelové mapy veľkej mierky, – výstupy častí Informačného systému geodézie, kartografie a katastra, – ortofotomapy.

Mapové a iné geodetické podklady pre spracovanie projektovej dokumentácie je možné získať zo štátnej dokumentácie [2] alebo si ich zabezpečiť priamym meraním.

1.1 Základné štátne mapové diela Základné štátne mapové diela sú kartografické diela súvislo zobrazujúce územie so základným všeobecne využiteľným obsahom vyhotovené podľa jednotných zásad, ktorého vydavateľom je orgán štátnej správy. Tvoria sa z aktuálnych údajov informačného systému geodézie, kartografie a katastra a poskytujú údaje v obsahovej úrovni objektov zodpovedajúcich mierke príslušného štátneho mapového diela. Základné štátne mapové dielo vytvorené v mierke 1:5000 a väčšej je základné štátne mapové dielo s veľkou mierkou [3].

Tvorbu, aktualizáciu a vydávanie štátnych mapových diel zabezpečuje Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

1.2 Tematické štátne mapové diela Tematické štátne mapové dielo je kartografické dielo súvislo zobrazujúce územie s tematickým obsahom prírodných, sociálno-ekonomických a technických objektov, javov alebo vzťahov vyhotovené podľa jednotných zásad, spravidla na podklade


8

základného štátneho mapového diela, ktorého vydavateľom je orgán štátnej správy [3].

Tematické štátne mapové dielo sa tvorí z aktuálnych údajov informačného systému geodézie, kartografie a katastra pridaním tematického obsahu. Tematickým štátnym mapovým dielom je aj mapa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky.

Obr. 4 Tematické mapové diela veľkej mierky

Technická mapa mesta - slúži na prevádzkové a projektové účely a evidenciu technického vybavenia miest. Zobrazuje objekty a technické zariadenia na teréne ale aj nad a pod ním. Technická mapa mesta je zároveň podkladom pre budovanie informačného systému mesta. Polohopisným podkladom je katastrálna mapa vyhotovená v súradnicovom systéme S-JTSK vyhovujúca 3. triede presnosti. Výškovým systémom je Bpv. Štandardnou mierkou je mierka 1:500, ale v závislosti od hustoty meraných prvkov je možné použiť mierky 1:200, 1:250 prípadne 1:1 000. Označenie, rozmery a klad mapových listov stanovuje príslušná norma.

Obsah technickej mapy mesta: – katastrálna mapa (ako základná vrstva obsahujúca administratívno- správne

hranice, parcely, parcelné čísla a druhy pozemkov, – polohové a výškové bodové polia, – výškopis, – vodovodné rozvody a ich zariadenia, – kanalizačné rozvody, – plynové rozvody a ich zariadenia,


9

– teplovody (primárne, sekundárne, výmenníkové stanice apod.), – elektrické vedenia (vrátane elektrických vedení a zariadení dopravných podnikov), – optické káble, – verejné osvetlenie, – železnice ( vedenia a zariadenia), – káblová televízia (vedenia a zariadenia), – mestská zeleň ( stromy, parkové úpravy), – iné zariadenia patriace do infraštruktúry miest.

Na to, aby technická mapa mesta splnila svoj účel je potrebné zo strany miest prijať účinné opatrenia, ktoré zabezpečia optimálnu spoluprácu so správcami inžinierskych sietí a systémové opatrenia na priebežnú aktualizáciu obsahu technickej mapy mesta.

Základná mapa závodu (ZMZ) – slúži ako podklad pre plánovacie, projekčné, prevádzkové a evidenčné účely závodu. Vyhotovuje sa v 2. triede presnosti v súradnicovom systéme S-JTSK a výškovom systéme Bpv. Klad a rozmery mapových listov sa označujú podľa technickej normy. Mierka máp je závislá od obsahu a hustoty objektov mapy (1:200, 1:250, 1:500).

ZMZ vzniká priamym meraním, alebo kombináciou priameho merania a odvodenia z iných mapových diel.

Obsah základnej mapy závodu: – body polohového a výškového bodového poľa, – polohopis, – výškopis, – vedenia a objekty technického vybavenie a ich popis.

Obsahom polohopisu ZMZ sú:

– stavebné objekty a zariadenia (napr. budovy , čistiace stanice, vodojemy, plynojemy, chladiace veže, čerpacie stanice, vysoké pece, rotačné pece, a pod.),

– dopravné objekty a zariadenia ( napr. komunikácie, chodníky, dopravné značky, rampy, zariadenia vnútrozávodnej dopravy, žeriavové dráhy, pásové dopravníky, lanové dráhy a pod.),

– podzemné objekty a priestory, – vodohospodárske objekty a zariadenia ( napr. studne, nádrže a pod.),


10

– potrubné a káblové vedenia ( napr. transformačné stanice, kolektory, protipožiarna

signalizácia, antény, vysielače, hodiny, signalizačné zariadenia, káblové rozvody počítačových sietí, priemyselnej televízie a pod.),

– zeleň ( napr. trávnaté plochy, stromy, kríky a pod.). Výškopisné prvky ZMZ na spevnených plochách sa určujú s presnosťou na

centimetre, ostatné na decimetre. Podobne ako v prípade technickej mapy mesta je dôležité, aby bol obsah ZMZ priebežne aktualizovaný.

Jednotná železničná mapa (JŽM) - je podkladom pre riešenie úloh vyplývajúcich z potrieb železničnej prevádzky, správy a údržby železničných zariadení a pomôckou pre plánovanie a ekonomické riadenie železničnej prevádzky. Vyhotovuje sa v S-JTSK a výškovom systéme Bpv v 3. TP.

Jednotná železničná mapa obsahuje: – hlavné mapy (1:1000), – príložné mapy (1:500), – odvodené mapy, – špeciálne mapy (1:1000, 1:500), – technický projekt, – technická správa, – kontrolný list, – ďalšie časti elaborátu JŽM.

Podrobné meranie polohopisu a výškopisu sa vykonáva do vzdialenosti 100m od osi koľají na obidve strany železničnej trate, najmenej však v šírke ochranného pásma železníc. Pri meraní sa zameriavajú: – železničný spodok a jeho stavby, – železničný zvršok, – budovy stavby a zariadenia slúžiace prevádzke a údržbe, – stavby a zariadenia pre zásobovanie energiou, – podzemné zariadenia, – rozvody a inžinierske siete, – vodné toky, pozemné komunikácie, hranice železničných pozemkov, – ostatné predmety merania.

Výsledný elaborát:


11

– mapy, – písomné a grafické podklady z mapovania a pri výpočtových a zobrazovacích

prácach.

Základná mapa diaľnice (ZMD) - je mapovým dielom, ktoré sa systematicky spracováva počas realizácie výstavby diaľnice a v konečnom dôsledku slúži ako dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby. Zároveň sa používa ako technický podklad k úlohám vyplývajúcim so správy diaľnice, jej údržby a prípadných rekonštrukcií. Vyhotovuje sa v S-JTSK a výškovom systéme Bpv [5]. Grafická časť ZMD obsahuje: – hlavná mapa (väčšinou mierka 1:1000), – analógový grafický výstup areálu SSUD alebo SSUR, – príručná mapa diaľnice.

Príručná mapa diaľnice vzniká analógovým zobrazením časti územného celku diaľnice a vyhotovuje sa v mierke 1:1000 na listy formátu A3 s voľným kladom.

Územnou jednotkou pre mapovanie ZMD je ucelený úsek diaľnice. Mapovaným územím je spravidla pruh široký cca 200m stredom ktorého prebieha os diaľnice. Z toho dôvodu sa mapové listy ZMD vyhotovujú ako neúplné mapové listy. Pri meraní ZMD sa vychádza s bodov vytyčovacej siete diaľnice.

Predmety merania a zobrazenia sú v ZMD územný pruh obsahujúci stavby a pozemky diaľnice, ochranné pásmo diaľnice a cudzie zariadenia a stavby pokiaľ majú vzťah k diaľničným stavbám alebo súvisia s prevádzkou a údržbou diaľnice. Predmetom merania a zobrazenia sú: – zemné teleso diaľnice (polohopis a výškopis násypov, zárezov...), – koruna diaľničnej komunikácie (dopravné pásy, stredný deliaci pás pás, krajnice..

vrátane kót výškopisu), – dopravné plochy (odpočívadlá, parkoviská...), – odvodňovacie zariadenia (priekopy, rigoly, kanalizácia...), – diaľničné objekty (mosty, tunely, podjazdy, oporné múry..), – vybavenie diaľnice (dopravné značky, kilometrovníky, zvodidlá, zábradlia, ploty,

protihlukové steny ...), – bodové pole a hranice pozemkov diaľnice, – objekty špeciálneho určenia a všetky cudzie zariadenia, – priečne rezy telesom diaľnice vrátane vozovky.


12

Popis mapy tvoria čísla bodov bodových polí, popis kilometrových znakov,

miestne názvy, popis diaľničných objektov, parcelné čísla apod. Výsledný elaborát ZMD:

– hlavná mapa (originál, kópie), – príručná mapa diaľnice, – analógový grafický výstup areálu SSUD alebo SSUR, – zoznamy súradníc a výšok, – bodové polia geodetické údaje, – klad mapových listov, – technická správa, – digitálna ortofotomapa, – vizualizácia základnej mapy diaľnice.

1.3 Účelové mapy veľkej mierky Účelové mapy sú mapy veľkej mierky s obsahom prispôsobeným požiadavkám jej využitia, resp. požiadavkám objednávateľa. Takéto mapy sú obsahovo podrobnejšie a presnejšie ako Základné mapy veľkej mierky (ZMVM), ktoré boli tvorené najmä pre požiadavky KN. Sú doplnené o inžinierske siete a technologické zariadenia slúžiace k prevádzke resp. k výrobnej činnosti (napr. produktovody, zásobníky, silá, výhybky, stožiare, signalizačné zariadenia).

1.4 Výstupy informačného systému geodézie, kartografie a katastra Informačný systém geodézie, kartografie a katastra je súbor prostriedkov zabezpečujúcich zber, spracovanie, využívanie a poskytovanie údajov z tohto informačného systému webovou katalógovou službou.

Obr. 4 Informačný systém geodézie, kartografie a katastra


13

Prevádzkovateľ poskytuje súbory údajov z automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ďalej len súbory) na technických nosičoch v elektronickej forme alebo vzdialený prístup k súborom prostredníctvom katastrálneho portálu pre iné fyzické osoby alebo právnické osoby na základe zmluvy [2].

1.5 Ortofotomapa Ortofotomapa reálne a neskreslene odráža skutočnú situáciu územia. Umožňuje porovnanie vektorových údajov so skutočnosťou. Jej základom je letecké snímkovanie a následné spracovanie leteckých snímkov geodetickými metódami. Ortofotomapa sa pri súčasnom nástupe rýchlej a kapacitne silnej výpočtovej technike stáva základnou vrstvou každého moderného GIS. Čoraz viac sa využíva v oblasti územného plánovania, lesného a vodného hospodárstva, pri projektovaní dialníc a ciest, v oblasti životného prostredia a pod. Mierkové rady ortofotomáp sa odvíjajú od účelu ich využitia a pre potreby územného plánovania a projektovania sa najčastejšie a pohybujú v rozmedzí od 1:2 000 až 1:20 000.

2 DOKUMENTÁCIA SKUTOČNÉHO VYHOTOVENIA STAVBY Geodetické a kartografické činnosti v jednotlivých fázach výstavby inžinierskych stavieb sú zabezpečované prostredníctvom autorizovaných geodetov a kartografov. Ich činnosť je možné podľa ich vzťahu k jednotlivým účastníkom výstavby a stanoveného legislatívneho rámca rozdeliť nasledovne: – geodetické práce pri spracovaní projektovej dokumentácie stavieb, – geodetické práce počas realizácie stavby, – geodetické práce súvisiace s dokumentáciou skutočného vyhotovenia stavby

a geodetických podkladov potrebných ku kolaudácii stavby, – meranie posunov a deformácií objektov a zariadení, ak si to vyžaduje charakter

stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia. Pri kolaudácii stavieb a následnej prevádzke stavieb autorizovaný geodet a

kartograf zabezpečuje: – súborné spracovanie vrátane tvorby informačného systému a archivovanie

geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby podľa reálne vykonaných stavebných prác,

– porealizačnú dokumentáciu na majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov podľa skutočného vyhotovenia stavby a vyhotovenie geometrických plánov,

Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby pozostáva zo stavebnej a geodetickej časti.


14

Geodetická časť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby obsahuje

číselné a grafické spracovanie výsledkov merania skutočnej polohy a výšok pozemných, podzemných a nadzemných objektov a zariadení v záväznom geodetickom systéme, zameraných v priebehu výstavby. Priestorové zameranie všetkých podzemných vedení a zariadení sa realizuje pred ich zakrytím (300). Grafická dokumentácia sa väčšinou spracúva v mierke 1:1 000, 1:500, pripadne 1:200. Dokumentácia sa archivuje a využíva na preberacie konanie, kolaudačné konanie, počas prevádzky na údržbu objektov a pre potreby vyhotovenia účelových máp. Časti dokumentácie o skutočnom vyhotovení stavby sa poskytujú správcom (prevádzkovateľom) príslušných objektov technických vedení, rozvodových sietí, dopravných sieti a pod.

Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je podkladom na: – kolaudáciu stavby, – projektovú činnosť a zmenu stavby, – spracovanie údajov pre tvorbu geografických informačných systémov.

Pri vyhotovení geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby podlieha autorizačnému overeniu:

– výsledný operát zo zriadenia a aktualizácie geodetických bodov, ktoré boli

zriadené alebo aktualizované na meranie skutočného realizovania stavieb, výsledný operát sa odovzdáva do štátnej dokumentácie a podlieha úradnému overeniu,

– výsledný operát merania a zobrazenia skutočného realizovania stavieb, výsledný operát sa v rozsahu nad 0,25 km2 odovzdáva do štátnej dokumentácie a podlieha úradnému overeniu.

Geodetická časť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby sa odovzdáva aj územným orgánom geodézie a kartografie na aktualizáciu štátnych mapových diel, na úpravu majetkoprávnych vzťahov a kataster nehnuteľností [3].

LITERATÚRA [1] Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov. [2] Zákon NR SR č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov [3] Vyhláška ÚGKK SR č. 300/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov


15

[4] STN 01 3410 Mapy veľkých mierok. Základné a účelové mapy. [5] TP07/2010 Základná mapa diaľnice, vyhotovenie, údržba. Lektorovali: prof. Ing. Alojz Kopáčik, PhD.

Katedra geodézie, Stavebná fakutlta STU v Bratislave Ing. Imrich Lipták, PhD.

Katedra geodézie, Stavebná fakutlta STU v Bratislave


16

KATASTER NEHNUTEĽNOSTÍ VO VZŤAHU K INVESTIČNEJ VÝSTAVBE

Karol ĎUNGEL1 - Ľubica HUDECOVÁ2

1 ÚVOD Kataster nehnuteľností zaviedol od 1.1.1993 novú právnu úpravu evidencie nehnuteľností a evidencie vecných k nehnuteľnostiam. Nová úprava bola zakotvená v dvoch zákonoch a to v zákone FZ ČSFR č. 265/1992 Zb. o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a v zákone SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike. Tieto zákony boli zrušené zákonom NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1996.

Základnou platnou legislatívnou normou je Zákon Národnej rady SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Posledná novela katastrálneho zákona bola vykonaná zákonom č. 103/2010 Z. z. účinná od 1.5. 2010. Platnou vykonávacou vyhláškou je Vyhláška ÚGKK SR č. 461/2009 Z. z. v znení vyhlášky neskorších predpisov.

Katastrálny zákon definuje kataster nehnuteľností ako evidenčný nástroj na uskutočňovanie funkcie štátu pri ochrane právnych vzťahov k nehnuteľnostiam a pri využívaní a ochrane nehnuteľností.

Evidovanie nehnuteľností a práv viažucich sa k nehnuteľnostiam slúži najmä na: – poskytovanie podkladov pre ochranu vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, – daňové a poplatkové účely, – ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy, – ochranu životného prostredia, nerastného bohatstva a ďalších chránených

skutočností, pre rozvoj trhu s nehnuteľnosťami

1 ĎUNGEL Karol, Ing., Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická, Drieňová 35, 826 64 Bratislava, tel.č. +421-2-4333 6407, e-mail: [email protected] 2 HUDECOVÁ Ľubica, Ing. PhD., Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra geodézie, Radlinského 11, 810 05 Bratislava, tel.č.: +421-2-59 274 530, e-mail: [email protected]


17

– tvorbu iných informačných systémov.

Kataster nehnuteľností je zároveň jedným z najväčších a najkvalitnejšie

fungujúcim informačným systémom verejnej správy.

Obr. 1 Schéma informačného systému geodézie, kartografie a katastra

Informačný systém katastra nehnuteľností (ISKN) je súčasťou Informačného

systému geodézie kartografie a katastra.

Obr. 2 Schéma Informačného systému katastra nehnuteľností

Informačný systém katastra nehnuteľností je spravovaný na dvoch úrovniach :

– na miestnej úrovni správou katastra, pričom jeho aktualizácia je vykonávaná priebežne,

– na centrálnej úrovni Geodetickým a kartografickým ústavom Bratislava aktualizovaný prenosom vybraných súborov a ich kontrolným spracovaním.

Vybrané časti Informačného systému katastra nehnuteľnosti sú verejne prístupne na Katastrálnom portáli Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (www.katasterportal.sk.). Katastrálny portál je aplikácia primárne určená občanom a umožňuje okamžitý, bezplatný prístup k údajom katastra nehnuteľností s možnosťou


18

vytvorenia informatívnych tlačových zostáv. Katastrálny portál je aktualizovaný v týždňových intervaloch na základe údajov dodávaných príslušnými správami katastra.

1.1 Predmet katastra nehnuteľností Okruh predmetov evidovaných v katastri sa poslednými novelami zákona rozšíril o rozostavané stavby a vecné práva k nim a o evidovanie práva k stavbám, bytom a nebytovým priestorom, ktoré vznikajú na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe domu stavebníkmi. Takto je možné evidovať aj vlastnícke a iné vecné práva aj k rozostavaným stavbám, bytom a nebytovým priestorom.

Obr. 3 Predmet katastra nehnuteľností 1,3, 3

1 Pozemky sú v katastri nehnuteľností vymedzené:

– vlastníckou hranicou, – vlastníckou hranicou a sú zlúčené do väčších celkov, – hranicou držby, – hranicou druhu pozemku, – rozhraním spôsobu využívania, – hranicou katastrálneho územia, – hranicou zastavaného územia obce.

2 Evidujú sa stavby spojené so zemou pevným základom:

– označené súpisným číslom ale aj budovy bez označenia súpisným číslom, – rozostavané stavby v súvislosti so zmenou, vznikom alebo zánikom práva k ním, – podzemné stavby v miestach ich prienikov so zemským povrchom, alebo priemetom ich

vonkajšieho obvodu so zemským povrchom,


19

V katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby. Tieto sú

v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.

1.2 Predmet katastra nehnuteľností Kataster nehnuteľností obsahuje:

– geometrické a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, – parcelné čísla (registra „C“ a registra „E“), druhy a výmery parciel, súpisné čísla

stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskej pôdy a lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdno-ekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy,

– údaje o právach k nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností a iných oprávnených osôb, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,

– údaje o základných a podrobných bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,

– sídelné a nesídelné geografické názvy. Katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie

katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Údaje katastra nehnuteľností sú logicky rozčlenené do nasledovných súborov katastrálneho operátu: a) súbor geodetických informácií, b) súbor popisných informácií, c) zbierka listín, d) sumárne údaje o pôdnom fonde, e) pozemková kniha a železničná kniha [1].

– sú nadzemnými stavbami, a to prienikom ich vonkajšieho obvodu so zemským povrchom alebo

priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch. 3 Byty, rozostavané byty, nebytové priestory, rozostavané nebytové priestory v súvislosti so vznikom alebo zánikom práv k nim sa evidujú len v súbore popisných informácií a to údajmi o ich číslovaní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahov.


20

Súbor geodetických informácií tvorí dokumentáciu o geometrickom určení

nehnuteľností (t.j. lokalizačné informácie) vrátane údajov o polohových bodových poliach a súradniciach podrobných bodov merania. Súbor geodetických informácií tvorí najmä katastrálna mapa (vektorová katastrálna mapa), mapa určeného operátu, geometrické plány, zoznamy súradníc, meračské náčrty (záznamy podrobného merania zmien) a ďalšia geodetická dokumentácia.

Súbor popisných informácií tvoria údaje o katastrálnych územiach, údaje o nehnuteľnostiach, údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o účastníkoch právnych vzťahov, údaje o zmenách v súbore popisných informácií a údaje o sídelných a nesídelných názvoch.

Zbierka listín obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd, rozhodnutí štátnych orgánov, notárskych osvedčení a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam. Do zbierky listín sa zakladá aj dokumentácia výsledkov katastrálneho konania a dokumentácia, na základe ktorej boli vykonané zmeny v operátoch katastra nehnuteľností vrátane výpisov z pozemkovej knihy, identifikácii, geometrických plánov a verejných a iných listín. Verejnosť zbierky listín je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom nehnuteľností a ich právnym predchodcom, osobám vyhotovujúcim pozemkové úpravy, geometrické plány, vykonávajúcim vytyčovania hraníc pozemkov, znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a katastra, alebo vyhotovujúcim cenové mapy. Podklady zo zbierky listín sa vydávajú oprávnenej osobe len na nahliadnutie, prípadne vyhotovenie výpisov, odpisov alebo kópií za súčinnosti povereného zamestnanca katastrálneho úradu, na základe vyplnenej žiadanky podpísanej povereným zamestnancom katastrálneho úradu.

Sumárne údaje o pôdnom fonde obsahujú súhrnné údaje o výmerách územných jednotiek, o druhoch pozemkov, členenie právnických a fyzických osôb na základe sumarizačného kódu a prehľad o vývoji a využívaní pôdneho fondu. Spracovateľskými jednotkami pre sumarizáciu sú obec, okres, kraj a republika.

Pozemková kniha a železničná kniha sú spolu s ich mapovým operátom od 1.1.1993 súčasťou operátu katastra nehnuteľností. Sú zdrojom informácií o nehnuteľnostiach a právach k nim za obdobie od roku 1855 do roku 1964. Pozemkové knihy a železničná kniha sú zdrojom informácii o právach k nehnuteľnostiam, ak právo k nehnuteľnosti nie je zapísané na liste vlastníctva. Zápisy v nich sa už nevykonávajú, výnimku tvorí len vyznačenie plomby (uzatvorenie pozemkovoknižnej vložky v prípade, že celá majetková podstata bola prenesená na list vlastníctva).


21

1.3 Katastrálne konanie V katastrálnom konaní (špecifický druh správneho konania) sa rozhoduje o vzniku, zmene a zániku vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vkladom práva do katastra nehnuteľností. Na toto konanie sa vzťahuje zákon o správnom konaní s niekoľkými výnimkami, ktoré sú uvedené v katastrálnom zákone (napr. osobitným spôsobom je upravené prerušenie konania, zastavenie konania a odvolacie konanie, katastrálne konanie na základe verejných a iných listín záznamom). V súčasnej dobe je možné požiadať o katastrálne konanie aj elektronicky. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Katastrálny zákon ustanovuje tri základné druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam, ktoré patria do katastrálneho konania – vklad, záznam a poznámka. Okrem vyššie uvedených úkonov sa katastrálnym konaním riešia:

– zmeny priebehu hraníc katastrálnych území, – opravy údajov katastrálneho operátu, – rozhoduje sa o obnove katastrálneho operátu – prešetrovanie zmien údajov katastra.

Vklad je založený na zásade konštitutívnosti (tak, ako tomu bývalo v pozemkovej knihe) a spočíva v tom, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom písomných zmlúv do katastra. Jedná sa o kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zmluvy o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, zmluvy o zriadení vecného bremena, zmluvy o zriadení predkupného práva ako vecného práva, zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, zmluvy o výstavbe domu, zmluvy o vstavbe domu, zmluvy o nadstavbe domu.

Vklad možno vykonať len na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí.

V prípade, že nie je možné rozhodnúť o povolení vkladu správa katastra: a) konanie preruší a vyzve účastníkov na odstránenie chyby a určí lehotu na

odstránenie (ak je chyba odstrániteľná), v opačnom prípade vklad zamietne. b) konanie zastaví (napr. ak podanie nepodal účastník konania, účastník konania

odstúpil od zmluvy, účastník konania vzal návrh späť, v stanovenom termíne nebol zaplatený správny poplatok a pod.).


22

V katastrálnom zákone sú taxatívne vymedzené možnosti, kedy správa katastra

konanie môže prerušiť alebo zastaviť. Záznam je založený na evidenčnej zásade, ktorá spočíva v tom, že vecné a iné

práva k nehnuteľnostiam , ktoré vznikli, zmenili sa, alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, osvedčením notára o dedičstve a osvedčením notára o vydržaní práv k nehnuteľnostiam, príklepom licitátora na verejnej dražbe, prírastkom a spracovaním, práva vyplývajúce zo správy majetku štátu a zo správy majetku obce alebo správy majetku vyšších územných celkov sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Poznámka je založená na prenotačnej zásade. Táto zásada spočíva v tom, že v prípade nedoložených právnych vzťahov sa v katastri vykoná poznámka v prospech toho, kto tvrdí , že je oprávneným v právnom vzťahu, ale svoje tvrdenie nemôže hodnoverne preukázať a na základe výzvy orgánov katastra podá na súde návrh na určenie vlastníckeho práva, alebo notárovi žiadosť o vydanie osvedčenia o vydržaní. Na základe oznámenia súdu, iného štátneho orgánu, alebo na návrh veriteľa, prípadne dlžníka, sa do katastra zapisuje poznámka o začatí konania o výkone rozhodnutia predajom nehnuteľností, o vyhlásení konkurzu voči vlastníkovi, o začatí exekúcie alebo začatí vyvlastňovacieho konania. Správa katastra vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Poznámka informuje aj o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam. Z hľadiska účinkov rozoznávame dva druhy poznámok: – poznámky informatívneho charakteru (podávajú informáciu o skutočnostiach

súvisiacich s nehnuteľnosťou, napr. začatie vyvlastňovacieho konania, začatie exekučného konania ap.),

– poznámky obmedzujúceho charakteru (obmedzenia vlastníkov a iných oprávnených osôb v nakladaní s nehnuteľnosťou napr. vyhlásenie konkurzu, vyhlásenie výkonu rozhodnutia predajom, uznesenie súdu o predbežnom opatrení, exekučný príkaz apod.).

V záujme zachovávania zákonnosti pri rozhodovaní o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam zamestnanci, ktorí rozhodujú o návrhu na vklad, musia mať osobitnú spôsobilosť (skúšku). Podmienkou na jej získanie je vysokoškolské vzdelanie spravidla právnického smeru alebo v oblasti geodézie


23

a kartografie a preukázanie teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s katastrom nehnuteľností.

1.4 Verejnosť katastrálneho operátu Katastrálny operát je verejný. Každý má právo doň nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Pri nahliadaní do katastrálneho operátu alebo pri poskytovaní osobných údajov z katastra sa osobné údaje sprístupňujú alebo poskytujú v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu. Tento rozsah osobných údajov sa vzťahuje aj na zverejňovanie osobných údajov z katastrálneho operátu.

Katastrálny operát predstavuje informačný systém, ktorý poskytuje informácie všetkým osobám. Výnimku tvorí zbierka listín. Verejnosť zbierky listín je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom, ich právnym predchodcom alebo iným oprávneným osobám, alebo osobe vykonávajúcej geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými úpravami, alebo osobe, ktorá vyhotovuje geometrické plány, vytyčuje hranice pozemkov, alebo osobe vykonávajúcej znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a katastra alebo osobe, ktorá vyhotovuje cenové mapy.

1.5 Poskytovanie informácií z katastra nehnuteľností Správa katastra poskytuje na požiadanie fyzickým a právnickým osobám výpis, alebo kópiu zo súboru geodetických informácií (napr. kópia z katastrálnej mapy), výpis, alebo kópiu zo súboru popisných informácií (napr. výpisy z listov vlastníctva), z pozemkových kníh, železničnej knihy, ako aj identifikácie parciel. Všetky tieto údaje slúžia pre právne resp. správne úkony (napr. stavebné konanie), sú opatrené okrúhlou pečiatkou a patria medzi verejné listiny. Údaje, ktoré nie sú verejnými listinami a majú len informatívny charakter, sú opatrené podlhovastou pečiatkou príslušnej správy katastra (katastrálneho úradu). Výpis, resp. kópiu listu vlastníctva alebo pozemkovoknižnej vložky, nie je možné pre právne úkony vyhotoviť, ak je na nich vyznačená plomba.

Poskytovanie informácií, okrem prípadov špecifikovaných v zákone o správnych poplatkoch, podlieha povinnosti zaplatiť príslušný správny poplatok (upravené v Zákone o správnych poplatkoch č. 145/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov). V súčasnosti je možné získať prístup k vybraným údajom katastra nehnuteľností aj priamo, prostredníctvom internetu na katastrálnom portáli (www.katasterportal.sk). Tieto údaje majú len informatívny charakter a nie sú spoplatnené.

1.6 Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a


24

podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

2 KATASTER NEHNUTEĽNOSTÍ VO VZŤAHU K INVESTIČNEJ VÝSTAVBE 2.1 Kataster nehnuteľností a stavebný zákon Katastrálny zákon a stavebný zákon majú v sebe zabudované nástroje, ktoré nepriamo zabezpečujú vzájomné prepojenie týchto zákonov a s nimi súvisiacich predpisov. Zatiaľ čo stavebný zákon okrem iného stanovuje podmienky územného, stavebného, kolaudačného konania, dodatočnej legalizácie stavieb, odstraňovania stavieb, zmeny účelu využitia stavieb a pod., katastrálny zákon spolu so súvisiacou vyhláškou pamätá aj na podklady pre jednotlivé druhy stavebného konania a určuje technické a právne podmienky, za ktorých sa stavby (rodinné domy, chaty ap.) a väčšie investičné akcie (obchodné centrá, komunikácie ap.) zaevidujú v katastrálnom operáte a preberú do ostatných častí štátnej dokumentácie, vrátane štátnych mapových diel. a štátnych mapových diel.

Pre ilustráciu uvádzam príklad: podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať len podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 58 odst. 2 citovaného zákona musí stavebník v rámci stavebného konania (t.j. pred vydaním stavebného povolenia ) preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo (§139 odst.1). Pod pojmom iné práva k pozemkom a stavbách na nich sa pritom rozumie: – užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody

o budúcej kúpnej zmluve, – právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, – právo vyplývajúce z iných právnych predpisov ( napr. zákon o energetike, verejný

záujem apod.). Podkladmi, ktorými sa stavebník na stavebnom úrade preukazuje sú výstupy

z jednotlivých častí katastrálneho operátu vo forme verejných listín, ktoré sú podrobnejšie popísané v nasledujúcej kapitole resp. geometrickým plánom vyhotoveným oprávnenou osobou.

Geodetické a kartografické činnosti v jednotlivých fázach výstavby inžinierskych stavieb sú zabezpečované prostredníctvom autorizovaných geodetov a kartografov. Legislatívne je rozsah činností autorizovaného geodeta vo fáze prípravy investičného diela, spracovania podkladov pre projektovú dokumentáciu, počas realizácie stavby a jej kolaudácie v osobitnom predpise [6].


25

2.2 Podklady z KN pre stavebné konanie a podklady pre zápis stavby do KN

K žiadosti o stavebné povolenie je potrebné doložiť doklad o vlastníctve (list vlastníctva) a kópiu katastrálnej mapy. Každý stavebník má pred začatím každej stavby povinnosť zabezpečiť vytýčenie stavby [5]. Pod vytýčením stavby rozumieme polohové a výškové, teda priestorové určenie stavby. Toto sa odporúča vykonať aj v prípade radových zástavieb (domy, garáže), aby sa chyby neprenášali a neznásobovali. Vytýčenie musia vykonať právnické a fyzické osoby, ktoré na to majú príslušné oprávnenia [2].

Pri kolaudácii stavieb a následnej prevádzke stavieb je nutné zabezpečiť: – súborné spracovanie vrátane tvorby informačného systému a archivovanie

geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby podľa reálne vykonaných stavebných prác,

– porealizačnú dokumentáciu na majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov podľa skutočného vyhotovenia stavby a vyhotovenie geometrických plánov,

– meranie posunov a deformácií objektov a zariadení, ak si to vyžaduje charakter stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia [6].

Prakticky to znamená, že na kolaudáciu stavby sa predkladá, okrem iného, protokol o vytýčení stavby resp. geometrický plán zamerania novostavby. V niektorých mestách, kde je vybudovaný a prevádzkovaný mestský informačný systém (MIS), sú podkladom na kolaudáciu podľa všeobecne záväzných predpisov aj ďalšie doklady, overené autorizovaným geodetom – napríklad, záznam podrobného merania zmien, súradnice lomových bodov stavby, zameranie prípojok k inžinierskym sieťam a ich súradnice.

V súbore popisných informácií sa v údajoch o stavbách zapisuje: – číslo listu vlastníctva, súpisné číslo stavby, ak jej bolo pridelené a charakteristika

stavby opisným spôsobom, ak na zápis stavby boli doložené všetky podklady podľa ustanovení citovanej vyhlášky (listina o určení súpisného čísla, resp. potvrdenie obce o pridelení súpisného čísla a geometrický plán, prípadne kolaudačné rozhodnutie, užívacie povolenie alebo iné),

– stavby, ktorým nebolo pridelené súpisné číslo, opisným spôsobom na základe dokladu od obce.

V niektorých prípadoch, napr. pri čerpaní úveru alebo pri prevodoch rozostavaných stavieb je vhodné dať zapísať rozostavanú stavbu do KN. Na zápis rozostavanej stavby je potrebné doložiť: – geometrický plán na zameranie rozostavanej stavby,


26

– znalecký posudok o stupni rozostavanosti stavby (pri nadstavbách bytových

domov, kde sa zvyšuje podlažnosť), – právoplatné stavebné povolenie.

Právna úprava platná v SR umožňuje, aby vlastník pozemku bol odlišný od vlastníka stavby, nakoľko stavba nie je súčasťou pozemku, to znamená., že k stavbe môže byť iný vlastnícky vzťah ako k pozemku. Vlastník stavby by mal mať nejakým spôsobom upravený vzťah k pozemku, na ktorom stavba stojí (prípadne k priľahlým pozemkom, potrebným na riadne využívanie stavby). Osobitný režim majú neoprávnené stavby na cudzích pozemkoch, ktoré sa riešia v zmysle Občianskeho zákonníka. Pokiaľ si vlastník stavby plánuje usporiadať svoj vzťah k pozemku aj vlastnícky, je nutné po dôkladnom prešetrení vlastníckych práv k pozemku uzavrieť po dohode s vlastníkmi kúpne resp. iné zmluvy a tieto predložiť na vkladové konanie na správu katastra. Ak bude predmetom prevodu časť pozemku, bude nutné vyhotoviť geometrický plán na určenie vlastníckeho práva. V prípade, že sa s vlastníkmi nedohodne, je možnosť riešiť vlastníctvo aj súdnou cestou.

3 GEOMETRICKÝ PLÁN Geometrický plán (ďalej len GP) je technickým podkladom právnych úkonov, verejných a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam , vrátane nájomných práv a môže slúžiť aj na zápis zmeny údajov katastra nehnuteľností a aj ako podklad na obnovenie lomových bodov hraníc pozemkov v teréne vytyčovaním, ak bol tento plán podkladom na zmeny v súbore geodetických informácii.

3.1 Účel vyhotovenia geometrických plánov Geometrické plány sa vyhotovujú na: – rozdelenie, zlúčenie alebo zlúčenie a rozdelenie nehnuteľností, – úpravu hraníc nehnuteľností, – určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a majetko-právne usporiadanie

záhradkárskych osád, – zameranie stavby, prístavby alebo rozostavanej stavby a ako podklad na vydanie

kolaudačného rozhodnutia na užívanie stavby, ktorá v operátoch katastra nehnuteľností (ďalej len KN) nie je evidovaná,

– priznanie práv k časti nehnuteľnosti, ktoré obmedzujú vlastníka, alebo inú oprávnenú osobu v prospech inej fyzickej alebo právnickej osoby (napr. právo prechodu, vecné bremeno k pozemku pod bytovým domom, na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí, čerpania vody ap.),


27

– vymedzenie zmien v poľnohospodárskom pôdnom a lesnom pôdnom fonde

rozdelením nehnuteľností (napr. vyňatie z LPF, odňatie z PPF), – zmenu priebehu hranice katastrálneho územia, hranice obce (mestskej časti), alebo

hranice okresu, – obnovenie hraníc pôvodných pozemkov alebo ich častí, – pozemkové úpravy , – rozdelenie pôvodných nehnuteľností, ktoré sú v údajoch registra C súboru

popisných informácii a v katastrálnej mape zlúčené do väčších celkov, alebo zlúčené do iných parciel,

– zmenu hraníc zastavaného územia [7]. Geometrické plány môžu vyhotovovať fyzické alebo právnické osoby oprávnené

na výkon geodetických činností podľa § 5 zákona NR SR č. 215/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, súdni znalci z odboru geodézie a kartografie, alebo v špecifických prípadoch (napr. zmena hranice katastrálneho územia) správy katastra.

Podnetom na vyhotovenie GP býva objednávka objednávateľa ( vlastníka, nájomcu, stavebníka, investora, súdu, štátneho orgánu apod.), ktorý potrebuje vyhotoviť GP na stanovený účel.

3.2 Časti geometrického plánu GP sa skladá z troch častí: – popisové pole, – grafické znázornenie doterajšieho stavu nehnuteľností a návrh zmien – výkaz výmer parciel a dielov parciel.

Povinný obsah jednotlivých častí GP, farby a hrúbky grafického znázornenia čiar, textov a značiek, spôsob zostavenia dielov a výkazu výmer a ostatné predpísané náležitosti sú podrobne popísané v § 10, §11 a §12 Smerníc na vyhotovovanie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov [7].

Vyššie uvedené časti GP tvoria jeden homogénny celok, ktorý musí byť spojený takým spôsobom, ktorý vylučuje dodatočnú výmenu častí GP. To sa najčastejšie realizuje prepečiatkovaním a prelepením jednotlivých strán GP priesvitnou lepiacou páskou. Uvedená zásada platí aj pre záznam podrobného merania zmien (ďalej len ZPMZ).


28

Obr. 4 Schéma častí geometrického plánu

3.3 Meračské práce Meračské práce v teréne tvoria súbor geodetických činností potrebných pre overenie východzieho stavu a zameranie realizovaných alebo navrhovaných zmien. Metódy, presnosť merania zmien , obsah a forma výsledného elaborátu sú definované v § 55 až 59 vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z. Vykonávajú sa tak, aby umožnili určiť súradnice lomových bodov predmetov merania v platnej národnej realizácii S-JTSK a zároveň, aby výsledok merania bol presne zobrazený a spojený s nezmeneným a zobrazeným obsahom katastrálnej mapy alebo mapy určeného operátu. Ďalšie osobitosti merania, označovania hraníc a obsahu jednotlivých častí ZPMZ sú uvedené v § 7 Smernice na vyhotovovanie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov (S 74.20.73.43.00. Zásadnou zmenou oproti minulosti pri meračských prácach je povinnosť geodeta pripojiť body meračskej siete na Štátnu priestorovej siete alebo na body určené v platnej realizácii S-JTSK (JTSK03) prostredníctvom Slovenskej priestorovej observačnej služby [4]. Prakticky to znamená Do operátov katastra nehnuteľností sa kvôli zabezpečeniu nadväznosti na státisíce uskutočnených a dokumentovaných podrobných meraní začali preberať výsledky merania v S-JTSK po základnej transformácii. Rozdiel medzi S-JTSK a JTSK03 je eliminovaný základnou transformáciou tak, aby nepredstavoval prekážku pre kataster v plnení zákonom stanovených úloh, a aby bolo pre meranie možné využívať technológiu GNSS. Súradnice bodov, ktoré sa preberajú do katastra, sa teda transformujú z geodetického systému, v ktorom sa vykonáva meranie (ETRS89, JTSK03) do S-JTSK na úrovni geodetických základov (základná transformácia). Realizácia súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej predstavuje súbor rovinných


29

súradníc vybraných bodov Štátnej priestorovej siete spracovaných k určitému časovému horizontu a označuje sa alfanumerickým kódom JTSKyy. Takáto realizácia musí mať jednoznačne definovaný vzťah voči národnej realizácii ETRS89, z ktorého vychádza a samozrejme s ňou musí byť aj mierkovo homogénna. V súčasnosti je takouto realizáciou S-JTSK JTSK03. Vzťah medzi realizáciou JTSK03 a S-JTSK je určený z deformačnej mriežky, ktorá reprezentuje rozdiely medzi realizáciami v uhlových hodnotách na Besselovom elipsoide s krokom cca 2x2 km. Tento vzťah bol odvodený zo série meraní, vykonaných na 670 bodoch Štátnej priestorovej (pôvodne trigonometrickej) siete. Jednoznačný obojsmerný vzťah medzi súradnicami realizácie JTSK03, reprezentujúcej matematické vyjadrenie súradníc systému ETRS89, využívanom pre meranie v prostredí aktívnych geodetických základov, a súradnicami v systéme S-JTSK definuje aj Prevodná interpolačná tabuľka. Tabuľka bola zostavená pre zjednodušenie implementácie transformácie medzi realizáciami JTSK03 a S–JTSK do prostredia prijímačov GNSS ako produkt Rezortnej transformačnej služby zriadenej ÚGKK SR. Rezortná transformačná služba a Prevodná interpolačná tabuľka sú prístupné na webovom sídle úradu.

3.4 Vektorová katastrálna mapa Vektorová katastrálna mapa (VKM) je katastrálna mapa, ktorej obsah je uložený v súboroch so stanovenou štruktúrou na pamäťovom médiu počítača. Jej vznik sa datuje od roku 1993 a za to obdobie prešla určitými změnami. Zásadné systémové zmeny viedli v konečnom dôsledku aj ku zmene druhovému zloženiu vektorovej katastrálnej mapy. Základné členenie, ktoré bolo spočiatku obmedzené len VKMč (číselná) a VKMn (nečíselná) za rozšírilo na nasledovné kategórie:

VKMč – je číselná mapa katastra spracovaná na podklade číselných meračských údajov. VKMč vzniká ako výsledok geodetických prác alebo vektorizáciou na podklade číselnej katastrálnej mapy. Všetky body vo VKMč majú vlastné číslo a súradnice v S-JTSK. VKMč sa aktualizuje na podklade vektorového geodetického podkladu vyhotoveného z meraných údajov (VGPm).

VKMč+vrstva BODY - jedná sa o VKMč, pri aktualizácii ktorej sa meraním preukáže, že v bezprostrednom okolí meranej zmeny existujú odchýlky na identických bodoch prekračujúce kritérium Δp> 0,24 m a zároveň vektor posunu na identických bodoch je približne rovnako veľký a orientovaný približne rovnakým smerom. V týchto prípadoch sa VKMč aktualizuje na podklade vektorového geodetického podkladu (VGP), v ktorom sú merané zmeny transformované základnou transformáciou do S-JTSK a následne lokálnou transformáciou prostredníctvom identických bodov do VKMč. VKMč sa aktualizuje na podklade VGP vyhotoveného z meraných a


30

transformovaných údajov VGPmt (vektorový geodetický podklad meraný a transformovaný).

VKM implementovaná (VKMi) - je mapa, do ktorej sú číselné výsledky meraní implementované tak, že poloha nových podrobných bodov v mape zodpovedá polohe bodov určenej meraním a pôvodný stav mapy sa na tieto body pripája; mapa obsahuje číselne určené podrobné body s číslami bodov s kódom kvality T=1 až T=3 a podrobné body neurčené číselne bez čísel bodov s kódom kvality bodu T=5 a aktualizuje sa na podklade VGP, ktorý obsahuje pôvodný stav mapy pripojený na merané údaje.

VKM transformovaná (VKMt) – je VKMn, do ktorej sa číselné výsledky meraní preberajú tak, že poloha nových podrobných bodov v mape nezodpovedá polohe bodov určenej meraním, pričom tieto body sa do pôvodného stavu mapy projektujú. Mapa obsahuje podrobné body neurčené číselne bez čísel bodov s kódom kvality bodu T=5 a aktualizuje sa na podklade vektorového geodetického podkladu, ktorý obsahuje údaje projektované do pôvodného stavu mapy. V katastrálnych územiach s VKMt sa merané údaje ukladajú do SPM (súbor prevzatých meraní).

VMUO - vektorová mapa určeného operátu zobrazuje iba pozemky evidované ako parcely registra "E". VMUO je vždy nečíselnou mapou. Aktualizuje sa na podklade VGP tak, že v mieste, kde sa založí LV v registri C, v VMUO sa vytvorí nulový objekt (obr. 91). Vektorová mapa určeného operátu (VMUO) je mapa určeného operátu v elektronickej podobe, ktorá vzniká vektorizáciou a zobrazuje pozemky evidované ako parcely registra "E". VMUO je vždy nečíselnou mapou (ak je mapa určeného operátu vytvorená na nematematickom základe, napr. krokárske náčrty, bezmierkové mapy, tak sa z VMUO nevyhlási, a teda sa ani neaktualizuje).

SPM (súbor prevzatých meraní) - tvorí jeden výkres pre príslušné katastrálne územie, obsahujúci merania v S-JTSK, po základnej transformácii, z GP zapísaných do katastra nehnuteľností. Aktualizuje sa na podklade vektorového geodetického podkladu vyhotoveného z meraných údajov spolu s aktualizáciou VKMt. SPM sa aktualizuje aj v kat, územiach. bez vektorovej mapy [8].

3.5 Metaúdajový informačný systém SGI katastra nehnuteľností Koncom roka 2014 sa rezortu podarilo celoplošne naplniť Metaúdajový informačný systém SGI katastra nehnuteľností ÚGKK SR (miniGIS) a spustiť ho do skúšobnej prevádzky. Systém umožňuje odbornej verejnosti okamžité získanie informácie o druhoch grafických súborov (a teda sortimentnom rozlíšení katastrálnych máp) v každom katastrálnom území, vrátane informácie o typoch grafických súborov, vyhotovovaných ako súčasť operátu geometrického plánu. Súčasťou systému je aj možnosť vyhľadávania katastrálnych území podľa názvu a možnosť, čo je veľmi


31

zaujímavé a užívateľsky príjemné, on-line prepojenie na súvisiacie platné právne a technické predpisy. Údaje v systéme sú kontinuálne aktualizované.

3.6 Geometrický plán v elektronickej forme Okrem klasického spôsobu spracovania GP v papierovej forme sa časť grafického znázornenie geometrického plánu vykonáva v elektronickej forme. Elektronická forma GP je tvorená úplným obsahom vektorovej katastrálnej mapy ( ďalej len VKM) v rozsahu novo navrhovaného stavu všetkých dotknutých parciel registra C KN. Štruktúru, vrstvy, farby, obsah a výmenný grafický formát GP v elektronickej forme stanovujú nasledovné technické predpisy: – Metodický návod na tvorbu vektorovej katastrálnej mapy (984 210 MN –1/95), – Metodický návod na aktualizáciu vektorovej katastrálnej mapy (984 420 MN –1/95), – U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. P - 2946/2011 zo dňa 26. 04. 2011, ktorým sa

ustanovuje používanie mapových značiek v mape katastra a v operáte geometrického plánu (značkový kľúč),

– D o d a t o k č. 1 k usmerneniu ÚGKK SR č. P –2946/2011 zo dňa 26. 04. 2011, ktorým sa ustanovuje používanie mapových značiek v mape katastra a v operáte geometrického plánu (značkový kľúč),

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_4/2012, zo dňa 17. 05. 2012, ktorým sa ustanovujú elektronické podklady na aktualizáciu vektorovej katastrálnej mapy spravovanej v JTSK03,

– D o d a t o k č. 2 k Usmerneniu ÚGKK SR č. P - 2946/2011 zo dňa 26. 04. 2011, ktorým sa ustanovuje používanie mapových značiek v mape katastra a v operáte geometrického plánu (značkový kľúč) v znení dodatku č. 1,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_ÚGKK SR_9/2013, zo dňa 19. 04. 2013, ktorým sa ustanovuje obsah a forma podkladov na aktualizáciu súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností v katastrálnych územiach, v ktorých je spravovaná číselná vektorová katastrálna mapa,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_10/2013, zo dňa 19. 04. 2013, ktorým sa ustanovuje obsah a forma podkladov na aktualizáciu súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností v katastrálnych územiach, v ktorých je spravovaná nečíselná vektorová katastrálna mapa,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_11/2013, zo dňa 19.04.2013, ktorým sa ustanovujú elektronické podklady na aktualizáciu súboru popisných informácii,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_/2013, zo dňa 19.04.2013, ktorým sa ustanovuje spôsob označovania súborov vektorových máp katastra,


32

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_13/2013,zo dňa 23.04.2013, ktorým

sa ustanovuje používanie mapových značiek v mape katastra, v súbore prevzatých meraní a v operáte geometrického plánu (značkový kľúč),

– T e c h n o l o g i c k ý p o s t u p na tvorbu a aktualizáciu súboru prevzatých meraní č. KO-4070/2013 zo dňa 11.7.2013,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_26/2013, zo dňa 17.07.2013, ktorým sa ustanovuje spôsob spojenia viacerých súborov vektorových máp katastra do jedného súboru,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_27/2013, zo dňa 17.07.2013, ktorým sa ustanovuje obsah podkladov pri aktualizácii viacerých vektorových máp katastra v rámci jedného operátu geometrického plán,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_3/2014, zo dňa 7.04.2014na opravu podrobných bodov a výmer pozemkov evidovaných ako parcely registra „C“ a parciel registra „E“,

V súvislosti s implementáciou viacúčelového katastra do praxe sa od r. 2008 výkaz výmer geometrického plánu vyhotovuje a na správu katastra odovzdáva elektronicky vo formáte *.xml.

3.7 Autorizačné overenie geometrického plánu Autorizačné overenie geometrického plánu môže vykonať len autorizovaný geodet, ktorý má oprávnenie podľa § 6 písm. a/ zákona č. 215/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, alebo znalec v odbore geodézia kartografia.

V rámci autorizačného overenia overovateľ preverí kvalitu a presnosť meračských, zobrazovacích a výpočtových prác a ich súlad s platnými predpismi [4]. Autorizačným overením preberá overovateľ spoluzodpovednosť za obsahovú úplnosť, správnosť východzích údajov a tiež za presnosť, úplnosť a náležitosti meračských, výpočtových a zobrazovacích prác, vrátane spracovania GP v elektronickej forme a jeho súladu s výstupmi na papierovom médiu. Autorizačné overenie sa vykoná v príslušných kolónkach na všetkých prvopisoch GP a na ZPMZ.

3.8 Úradné overenie geometrického plánu Úradné overenie vykonáva oprávnený pracovník katastrálneho úradu - príslušnej správy katastra, v obvode ktorej sa nachádzajú GP dotknuté nehnuteľnosti. Jedná sa o spoplatnený správny úkon, výkon ktorého je príslušnými právnymi predpismi časovo limitovaný (do 20 parciel sedem dní).

V rámci úradného overenia správa katastra preskúma súlad označenia nových parciel s pridelenými parcelnými číslami, súlad čísel novourčených podrobných


33

geodetických bodov s pridelenými číslami, súlad označenia záznamov podrobného merania zmien s pridelenými číslami. Okrem toho preskúmava či predložený operát geometrického plánu obsahuje súčasti podľa predpisov, vzájomný súlad údajov jednotlivých súčastí operátu geometrického plánu, súlad východiskových údajov s platnými údajmi katastra, súlad označenia nových parciel s pridelenými parcelnými číslami, súlad označenia záznamov podrobného merania zmien s pridelenými číslami, súlad čísel novourčených podrobných geodetických bodov s pridelenými číslami, či podklady na aktualizáciu údajov katastra nehnuteľností vo výmenných formátoch sú použiteľné na aktualizáciu údajov, či meranie bolo pripojené na aktívne geodetické základy alebo spôsobom podľa platných predpisov.

3.9 Vytýčenie hraníc pozemku Vytýčenie hraníc pozemku je súhrn geodetických úkonov, ktorými, sa v teréne vyznačí poloha lomových hraníc pozemkov, prípadne hranice vecného bremena alebo hraníc územno-technických a správnych celkov ( katastrálne územie, obec, okres, kraj). Pred začatím výstavby je vhodné vykonať vytýčenie hraníc pozemku. Pre prípad, že hranice pozemku nie sú v teréne viditeľné je vytýčenie lomových bodov pozemku nutné.

Na vytyčovanie hraníc pozemkov sa prednostne používajú tie podklady z operátu KN, v ktorých sú originálne údaje o súbore lomových bodov alebo mapy z nich vyhotovené. Ide predovšetkým o: – poľné náčrty vyhotovené pri pôvodnom mapovaní, – meračské náčrty z katastrálneho mapovania podľa Inštrukcie A, THM a ZMVM – meračské náčrty zo zameriavania zmien pri údržbe operátov predchádzajúcich

pozemkových evidencií a operátu KN a z regulačných plánov obcí , prídelového a sceľovacieho operátu, výkupových elaborátov ap.,

– zoznamy súradníc podrobných bodov v S-JTSK, ich číselné prehľady a geodetické údaje,

– vyšetrovacie náčrty a súpisy nehnuteľností z obnovy operátov KN novým mapovaním a fotogrametrické náčrty na obnovu operátov KN

– GP, ktoré sú súčasťou verejných alebo iných listín , – katastrálna mapa KN, prípadne mapa bývalého pozemkového katastra.

Výsledný elaborát vytyčovania hraníc pozemkov obsahuje: – vytyčovací náčrt a technickú správu, – protokol o vytýčení hraníc pozemku, – zoznam súradníc východzích a vytýčených bodov.


34

4 PLATNOSŤ GP Doba platnosti úradne overeného GP nie je stanovená. GP je možné použiť pre právne úkony prakticky neobmedzene pokiaľ na dotknutých parcelách nedôjde ku zmene, ktorá by spôsobila nesúlad medzi údajmi katastra nehnuteľností a doterajším stavom uvedenom vo výkaze výmer geometrického plánu. Jedinú výnimku tvoria zmeny týkajúce sa doterajšieho stavu KN, ktoré nastali v období medzi overením GP a zápisom do KN, avšak len za predpokladu, že pri zápise do KN nevznikla potreba opraviť v GP v časti zmeny resp. nový stav výkazu výmer. Príslušná správa katastra v takomto prípade zostaví v súčinnosti s vyhotoviteľom GP aktuálny doterajší stav a nový stav pre zvyškové parcely, ktorý priloží ku GP.

LITERATÚRA [1] Zákon NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov [2] Zákon NR SR č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov [3] Zákon NR SR č. 216/1995 Z.z. o Komore geodetov a kartografov v znení

neskorších predpisov [4] Vyhláška ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva katastrálny zákon v znení

neskorších predpisov. [5] Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov [6] Vyhláška ÚGKK SR č. 300/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení vyhlášky ÚGKK SR č. 75/2011 Z.z.

[7] Smernice na vyhotovovanie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov (O-84.11.13.31.24.00-02)

[8] ĎUNGEL, K.- MAREK, J. Kniha o katastri nehnuteľností, SSGK, 2015 Lektorovali: Ing. Marek Bajtala, PhD.

Katedra geodézie, Stavebná fakulta STU v Bratislave Ing. Robert Geisse, PhD.

Katedra geodézie, Stavebná fakulta STU v Bratislave


35

UPLATŇOVANIE PRÁVNYCH A TECHNICKÝCH PREDPISOV PRI VÝKONE VYBRANÝCH GEODETICKÝCH A KARTOGRAFICKÝCH

ČINNOSTÍ VO VÝSTAVBE

Štefan LUKÁČ1

1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY V úzkej nadväznosti na spoločenské zmeny v Československej federatívnej republike po roku 1989 i následné štrukturálne a tranformačné zmeny v spoločnosti ako aj následný vstup Slovenskej republiky do Európskej únie bolo nevyhnutné prijímať celý rad nových právnych predpisov a inovovať, či preberať veľké množstvo technických predpisov od európskych a svetových štandardizačných organizácií. Toto všetko malo za dôsledok to, že aj geodeti a kartografi boli a sú v poslednom období vystavení zvýšeným požiadavkám na uplatňovanie nových právnych a technických predpisov pri svojej každodennej práci.

2 STRUČNÝ POHĽAD DO HISTÓRIE PRÁVNEJ ÚPRAVY GEODETICKÝCH A KARTOGRAFICKÝCH ČINNOSTÍ VO VÝSTAVBE

Od roku 1974 boli geodetické a kartografické činnosti vo výstavbe právne upravené vo vyhláške č.11/1974 Zb. Táto vyhláška však bola zákonom NR SR č.215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii zrušená s účinnosťou od 1.2.1996. V období od 1.2.1996 do 1.8.2009 bola predmetná vyhláška v tejto oblasti čiastočne nahradená štyrmi paragrafmi vo vyhláške ÚGKK SR č.178/1996 Z.z., ktorou sa vykonával zákon č.215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii. Od 1.8.2009 je problematika právnej úpravy geodetických a kartografických činností vo výstavbe upravená vo vyhláške ÚGKK SR č.300/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č.215/1995 Z.z. Geodetické a kartografické činnosti vo výstavbe sú v tejto vyhláške upravené v šiestich paragrafoch. Prijatím tejto vyhlášky zanikla účinnosť vyhlášky ÚGKK SR č. 178/1996 Z.z. Novela vyhlášky ÚGKK SR č. 300/2009 Z.z. pod č.75/2011 Z.z. zavádza novú realizáciu systému JTSK03 a jednoznačnejšie upravuje predovšetkým § 30. Taktiež premieta zavedenie JTSK03 do výkonov jednotlivých geodetických a kartografických činností vo výstavbe, obsiahnutých v §31 až §35. V predloženom príspevku chcem obrátiť Vašu pozornosť na uplatňovanie právnych a technických predpisov práve pri výkonoch jednotlivých 1 LUKÁČ Štefan, Ing., Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra geodézie, Radlinského 11, 810 05 Bratislava, tel.č. +421-2-59274-388, e-mail: [email protected]


36

geodetických a kartografických činností vo výstavbe, ktoré sú upravené v §31 až §35 vyhlášky ÚGKK SR č.75/2011 Z.z.

3 ZÁKLADNÉ PRÁVNE A TECHNICKÉ PREDPISY PRE OBLASŤ GEODETICKÝCH A KARTOGRAFICKÝCH ČINNOSTÍ VO VÝSTAVBE

Tvorba právnych predpisov po roku 1989 zaznamenala výrazné zmeny, ktoré boli spôsobené predovšetkým zmenou spoločenských pomerov. Na základe uvedených skutočností boli v 90. rokoch minulého storočia nanovo sformulované a prijaté v Národnej rade SR všetky zákony v oblasti geodézie, kartografie, katastra a pozemkových úprav.

Novým možno nazvať aj prístup k tvorbe a používaniu technických predpisov v predmetnom období, keď v rámci preberania európskych a svetových noriem dochádza k prechodu od „výkonových noriem“ (ako boli staré federálne normy radu 73 0400 )a predpisov k „výrobkovým normám“ a predpisom. Pre nás to znamená, že už neexistujú technické predpisy pre geodéziu, ale pre výrobky. Napríklad pre monolitické, oceľové, či drevené konštrukcie musíme vždy vyhľadať tú časť, ktorá sa týka geometrickej presnosti danej skupiny výrobkov.

3.1 Právne predpisy [1] Zákon NR SR č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii, v znení neskorších

predpisov. [2] Vyhláška ÚGKK SR č.75/2011 Z.z., ktorou sa dopĺňa vyhláška ÚGKK SR č.300/2009

Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

[3] Zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení neskorších predpisov (celkove 24 noviel, 2 nálezy Ústavného súdu, posledná novela č.408/2011 Z.z.).

3.2 Technické predpisy [1] STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia

geodetických základov a inžinierskej geodézie. Bratislava, SÚTN 2009. [2] STN 01 9322 Značky veličín v geodézii a kartografii. Bratislava, SÚTN 1999. [3] STN 73 0415 Geodetické body. Bratislava, SÚTN 2011.

4 VYBRANÉ GEODETICKÉ A KARTOGRAFICKÉ ČINNOSTI VO VÝSTAVBE Z POHĽADU PRÁVNYCH A TECHNICKÝCH PREDPISOV

Skôr než začneme vykonávať konkrétnu vybranú geodetickú a kartografickú činnosť vo výstavbe je potrebné preskúmať, či na konkrétny stavebný objekt, na ktorom ideme realizovať meranie sa nevzťahujú právne a technické predpisy iných rezortov ako je


37

rezort geodézie a kartografie, napríklad : právne a technické predpisy vodného hospodárstva,dopravy (železníc, diaľníc, letísk, telekomunikácií) atómových elektrární, lesného hospodárstva, priemyslu a strojárenstva a pod. Niektoré rezorty takéto predpisy v sústave slovenských právnych a technických predpisov majú zavedené, čo budem komentovať neskôr pri jednotlivých vybraných geodetických a kartografických činnostiach.

4.1 Budovanie vytyčovacích sietí Vytyčovacie siete pre účely výstavby delíme na základné vytyčovacie siete (ZVS) a na podrobné vytyčovacie siete (PVS). Spracovanie návrhu, t.j. konfigurácie a štruktúry vytyčovacej siete konkrétnej stavby navrhuje v zmysle vyhlášky ÚGKK SR č.75/2011 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č.215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov autorizovaný geodet a kartograf projektanta v úzkej súčinnosti s hlavným projektantom a v súlade s tvarom a charakterom stavby alebo súboru stavieb tak, aby bola zabezpečená vyžadovaná presnosť a využiteľnosť siete. Vybudovanie bodov vytyčovacej siete v zmysle predmetnej vyhlášky následne zabezpečuje autorizovaný geodet a kartograf stavebníka (investora).

V súčasných podmienkach rozvoja geodézie a kartografie a jej geodetickej technológie je na určovanie polohových parametrov vytyčovacej siete najvýhodnejšie použiť kombináciu terestrických metód merania a technológie GNSS. Na určovanie výškových parametrov vytyčovacej siete metódu veľmi presnej nivelácie, prípadne pri nižších požiadavkách na presnosť aj inú metódu. Polohové aj výškové parametre vytyčovacej siete je potrebné v zmysle § 2 platnej predmetnej vyhlášky určovať v záväzných realizáciách geodetických systémov.

4.1.1 Vyhláška č. 75/2011 Z.z. - Budovanie vytyčovacích sietí (§31) (1) Projekt vytyčovacej siete stavby alebo komplexu stavieb obsahuje:

a) geodetický systém a jeho realizáciu pre meračské a výpočtové práce, b) situáciu rozmiestnenia jednotlivých priestorových, polohových a výškových

bodov, c) číslovanie bodov, spôsob stabilizácie bodov a spôsob ich ochrany

pred poškodením, d) vyžadovanú priestorovú presnosť určenia bodov vzhľadom na body

geodetických základov, e) vyžadovanú relatívnu alebo lokálnu priestorovú presnosť určenia bodov

potrebnú na realizáciu stavby, f) návrh metódy merania, výpočtu a určenia parametrov siete a ich charakteristík

presnosti,


38

g) predbežný rozpočet na stabilizáciu a meranie bodov vytyčovacej siete, h) technickú správu.

(2) Konfiguráciu a štruktúru vytyčovacej siete navrhne autorizovaný geodet

a kartograf v súlade s tvarom a charakterom stavby alebo súboru stavieb tak, aby bola zabezpečená vyžadovaná presnosť a využiteľnosť siete. Vytyčovacia sieť, ktorá je z hľadiska charakteru a potrieb stavby budovaná v miestnom súradnicovom a výškovom systéme sa pripojí na geodetické základy. Určenie súradníc a výšok bodov vytyčovacej siete sa vykoná v platných realizáciách záväzných geodetických systémov v súlade s §2 vyhlášky. Minimálne požiadavky na určenie bodov vytyčovacej siete sú identické s určením PGB a sú definované v prílohe.

(3) Výsledný elaborát z budovania a merania vytyčovacej siete obsahuje: a) technickú správu, b) situáciu rozmiestnenia jednotlivých bodov siete, c) observačný plán a spôsob observácie, d) zoznam súradníc a výšok bodov v národnej realizácii geodetického systému

a ich geodetické údaje, e) absolútne charakteristiky presnosti bodov vzhľadom na body geodetických

základov, f) relatívne charakteristiky presnosti, stredné súradnicové chyby, v prípade

viacetapových sietí kovariančnú maticu bodov.

5.1.1 Technické predpisy [1] Smernice na spravovanie geodetických základov. ÚGKK SR – S 74.20.73.11.00.

Bratislava 2006. [2] STN ISO 4463-1 Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie. Časť 1:

Plánovanie, organizácia, postupy merania a preberacie podmienky. Bratislava, SÚTN 2002.

[3] STN ISO 4463-2 Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranir. Časť 2: Meračské značky. Bratislava, SÚTN 2002.

[4] STN ISO 4463-3 Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie. Časť 3: Zoznam geodetických činností. SÚTN 2002.

[5] Metodický návod na budov anie a údržbu polohových vytyčovacích sietí rýchlodráhy. Bratislava SÚGK 1990. 984 392 MN-1/89.


39

4.2 Vytyčovanie priestorovej polohy stavieb Presnosť vytyčovania všeobecne je východzou zložkou geometrickej kvality stavebných objektov, presnosti priestorovej polohy objektov, ich rozmerov a tvarov a preto jej treba venovať patričnú pozornosť. Presnosti vytyčovania sa však v praxi venuje obvykle zvláštna pozornosť iba u niektorých druhov stavebných objektov, inak sa často automaticky predpokladá, že bežnými postupmi, novou prístrojovou technikou a pomôckami sa dosiahne dostatočná presnosť.

Spriemyselnenie stavebníctva, prefabrikácia a montáž dielcov, používanie nových hmôt, zvýšené požiadavky na správnu funkciu zabudovaných technologických zariadení alebo na pohyb vozidiel a mechanizmov vyžadujú iný teoretický i technologický prístup k týmto úkonom. Dôležitá je pritom i hospodárnosť, pretože v praxi sa niekedy objavuje snaha po neprimeranej presnosti ako výsledok stupňujúcich sa požiadaviek v jednotlivých etapách výstavby, alebo ako dôsledok snahy pracovať s čo najmenším rizikom.

Pretože presnosť vytyčovania je dôležitá i pri objektoch s nižšími nárokmi na presnosť, je účelné riešiť presnosť vytyčovania prostredníctvom príslušnej technickej normy pre všetky hlavné druhy stavebných objektov súčasne a spojiť tak riešenie významnejších častí tejto problematiky pri objektoch, ktoré vyžadujú väčšiu presnosť a zložitejší teoretický prístup, s vymedzením presnosti vytýčenia pre prakticky všetky stavebné objekty.

Geodeti a kartografi primárne vytyčujú priestorovú polohu stavby, t.j. umiestňujú objekt do terénu v záväznej realizácii súradnicového systému a to s presnosťou, charakterizovanou pre kataster nehnuteľností triedou kvality (presnosti) podľa požiadaviek projektanta. Toto vytýčenie sa realizuje v nadväznosti na bodové pole.

Podrobné (vlastné) vytýčenie stavby sa vykonáva z vytyčovacej siete. Výsledkom tejto činnosti geodetov a kartografov nie sú súradnice bodov, ale príslušný geometrický parameter (dĺžka, prevýšenie atď.) Súradnice sú len prostriedkom k zisteniu a realizácii predmetného parametra a preto odchýlky v súradniciach väčšinou o dodržaní geometrických parametrov nič nevypovedajú. V oblasti geodetických prác vo výstavbe je používanie „súradníc“, tak ako sa to praktikuje určitým nešvárom, ktorý mnohokrát zakrýva neznalosť toho, čo od nás očakáva objednávateľ a kde by sme mali uplatniť svoje znalosti.

Po vytýčení a označení hlavných bodov trasy líniovej stavby a charakteristických bodov stavby s priestorovou skladbou alebo plošnej stavby preberá technický dozor


40

stavebníka (investora) alebo stavbyvedúci vytýčené body a zaisťovacie body spolu s protokolom o vytýčení. Z protokolu o vytýčení musí byť jednoznačne jasné, na podklade akého výkresu bolo vytýčenie stavby realizované, či bol tento výkres overený autorizovaným projektantom a či bol súčasťou dokumentácie územného a stavebného konania, ďalej vytyčované a výsledné geometrické parametre určujúce priestorovú polohu, rozmery a tvar vytýčenej stavby, či konštrukcie, dosiahnutá presnosť vytýčenia, deň, miesto a spôsob označenia bodov meračskými a zaisťovacími značkami a v neposlednom rade aj deň, miesto a osoba, ktorá vytýčené body a značky prevzala. O vytýčení má byť vyhotovený zápis do stavebného denníka alebo jednoduchého záznamu stavby. Protokol o vytýčení stavby musí byť pred odovzdaním overený autorizovaným geodetom a kartografom pre oblasť inžinierskej geodézie, jeho osobnou pečiatkou, podpisom a výrokom, že predmetný výkres náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom. Náležitosti jednoduchého protokolu o vytyčovaní, ktorý môže byť súčasťou stavebného denníka sú uvedené v Prílohe č.1.

6.1.1 Vyhláška č. 75/2011Z.z. - Vytyčovanie priestorovej polohy stavieb (§32)

(1) Jednoznačnú priestorovú polohu projektovanej stavby stanovuje koordinačný výkres, na základe, ktorého sa vyhotovujú vytyčovacie výkresy jednotlivých objektov.

(2) Vytyčovací výkres priestorovej polohy obsahuje súradnice a vytyčovacie prvky, umožňujúce vytýčenie priestorovej polohy objektu v súradnicovom systéme stavby, ktorý je realizovaný vytyčovacou sieťou stavby vybudovanou podľa § 31.

(3) Vytyčovanie priestorovej polohy objektu alebo stavby v platných realizáciách záväzných geodetických systémov zahŕňa vytýčenie:

a) hlavnej polohovej čiary, b) hlavnej osi, hlavných bodov trasy, charakteristických bodov, c) hlavných výškových bodov.

(4) Podrobné vytýčenie jednotlivých objrektov a technologických zariadení stavby realizuje autorizovaný geodet a kartograf zhotoviteľa na základe vytyčovacieho výkresu na podrobné vytýčenie.

(5) Vytyčovací výkres na podrobné vytýčenie obsahuje: a) situovanie jednotlivých stavieb a ich častí, b) súradnice a výšky vytyčovaných bodov, alebo c) číselné hodnoty vytyčovacích prvkov, ktoré sa vzťahujú na body vytyčovacej

siete alebo na hlavné osi vytyčovaného objektu.


41

(6) Podrobné vytyčovanie objektu je:

a) vytyčovanie rozmeru a tvaru objektu vo vodorovnom a zvislom smere, b) vytyčovanie jednotlivých častí a konštrukčných prvkov vnútri objektu na

základe vytýčenia priestorovej polohy objektu. (7) Z vytyčovania sa vyhotovuje a odovzdáva protokol o vytýčení. Protokol o vytýčení

objektu môže byť aj súčasťou záznamu do stavebného denníka. (8) Protokol o vytýčení priestorovej polohy a protokol z podrobného vytyčovania

obsahuje: a) technickú správu, b) zoznam súradníc a výšok vytýčených bodov, c) záznam o kontrolnom meraní alebo nadbytočnom vytýčení, d) grafické zobrazenie vytýčených bodov a vytyčovacích prvkov, e) podpisy odovzdávajúcich a preberajúcich osôb.

(9) Protokol o vytýčení stavby alebo technologického zariadenia sa odovzdáva spolu s vytyčovacím výkresom ako záväzný dokument pri kolaudácii objektu.

7.1.1 Technické predpisy [1] STN 73 0422 Presnosť vytyčovania stavebných objektov líniových a plošných.

ÚNM 1988. [2] STN 01 3419 Vytyčovacie výkresy stavebných objektov. Bratislava, SÚTN 1987. [3] STN ISO 4463-1 Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie. Časť 1:

Plánovanie, organizácia, postupy merania a preberacie podmienky. Bratislava, SÚTN 2002.

[4] STN ISO 4463-2 Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie. Časť 2: Meračské značky. Bratislava, SÚTN 2002.

[5] STN ISO 4463-3 Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie. Časť 3: Zoznam geodetických činností. Bratislava, SÚTN 2002.

4.3 Kontrolné meranie geometrických parametrov Jednou z významných vlastností, ktoré ovplyvňujú výslednú kvalitu stavebných objektov a ich jednotlivých častí v priebehu užívania, je presnosť geometrických parametrov, zjednodušene označovaná ako geometrická presnosť stavieb (niekedy je táto problematika zúžene popisovaná ako tolerancie v stavebníctve, skôr označovaná dokonca podľa strojárenstva ako tolerancia a lícovanie).


42

Hodnoty presnosti geometrických parametrov významne ovplyvňujú nielen

spotrebu materiálov a práce behom zhotovenia, majú tiež vplyv na spotrebu a rozsah opráv a údržby budov a tým aj na životnosť budov, či stavebných objektov. Rozbory doma i v zahraničí preukazujú, že nedodržanie požadovanej geometrickej presnosti má po 10 rokoch užívania vplyv na znehodnotenie objektu v rozsahu od 2 do 12 % , po 15 rokoch dokonca od 3 do 18% , čo vedie k nevyhnutnosti častejšej výmeny vstavaných dielcov a výrobkov. Preto zabezpečenie geometrickej presnosti v celom cykle výstavby a prevádzky stavebných objektov je stavebnou disciplínou, ktorá by nemala byť podceňovaná.

Základným predpokladom, z ktorého celý systém zabezpečenia geometrickej presnosti vychádza, je znalosť požiadavkov na výslednú geometrickú presnosť (aká musí byť presnosť geometrických parametrov na dokončenom objekte a prečo), ktorá umožní plnenie požadovaných funkcií behom celej doby životnosti (z hľadiska spoľahlivosti, bezpečnosti, trvanlivosti, estetiky, atď). Musia byť teda známe, tzv. funkčné geometrické parametre a ich krajné hodnoty. Pokiaľ na stavebnom objekte budú pri týchto vybraných geometrických parametrov skutočné odchýlky, alebo tolerancie väčšie než predpísané, dochádza k neplneniu výslednej funkcie, bude dochádzať k poruchám, k zníženiu predpokladanej životnosti, k nutnosti neplánovaných opráv, k výmene niektorých častí, atď. Čím prísnejšie sú požiadavky na funkčné parametre (menšie krajné odchylky), tým sa zužujú realizačné možnosti, t.j. výber variant pre zhotovenie.

Pri zabezpečovaní zhotoviteľnosti musia byť zvážené možnosti realizačných procesov, t.j. presnosť použitých dielcov, prvkov, presnosť postupov vytyčovania, rozmerania a osadenia na stavenisku, to znamená, že musí byť zodpovedaná otázka: Akým spôsobom bude výsledná presnosť dosiahnutá. Určia sa, tzv. technologické geometrické parametre výrobkov, vytýčenia, rozmerania, osadenia vrátane krajných odchýlok. Potom vzájomné zladenie požiadavkov a možností sa stáva obsahom metód optimalizačných procesov pri navrhovaní, vrátane výpočtu geometrickej presnosti. Zásadou je, že návrhy presnosti geometrických parametrov, od ktorých je závislá výsledná funkcia, rovnako ako návrhy presnosti geometrických parametrov, ktoré sú výsledkom procesov pri zhotovení, musia byť preukázané pri kontrole meraním s určenou presnosťou. Nemá praktický význam navrhovať presnosť takých geometrických parametrov, ktoré nedokážeme pri realizácii merať, vyhodnotiť a porovnať s návrhom, či projektom.

Výberové kontrolné meranie dokončenej priestorovej polohy, tvaru a rozmerov stavby alebo jej častí sa vykonáva obvykle na základe vyžiadania technického dozora stavebníka (investora) alebo na základe požiadavky stavbyvedúceho. Ktoré časti stavby, kedy a v akom rozsahu majú byť kontrolne zamerané je vhodné určiť zmluvne


43

alebo projektom tak, aby všetci účastníci stavebného procesu mali včas potrebné informácie o tom, či stavebná alebo montážna činnosť postupuje s projektovanou alebo normovanou presnosťou v súlade s územným rozhodnutím a stavebným povolním.

Priestorová poloha, rozmery a tvar inžinierskych sietí a ich objektov musia byť zamerané zásadne pred zakrytím. Z protokolu o kontrolnom meraní musí byť zrejmé, na podklade akého výkresu bola postavená stavba alebo jej časť, ďalej výsledné geometrické parametre určujúce priestorovú polohu, rozmery a tvar stavby, dosiahnutá presnosť merania, porovnanie meraných a projektovaných hodnôt vybraných geometrických parametrov, deň, miesto a spôsob merania a v neposlednom rade deň, miesto a osoba, ktorá protokol prevzala. Protokol o kontrolnom meraní stavby musí byť pred odovzdaním overený autorizovaným geodetom a kartografom pre oblasť inžinierskej geodézie, jeho osobnou pečiatkou, podpisom a výrokom, že výkres náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom.

Konkrétny pohľad na dokumentáciu, či prezentovanie výsledkov kontrolného merania geometrických parametrov žeriavovej dráhy (porovnanie nameraných hodnôt jednotlivých parametrov s krajnými hodnotami príslušnej technickej normy) podávajú nasledovné prílohy: Príloha č. 2 a Príloha č. 3, ktoré musia byť súčasťou technickej správy z predmetného merania.

8.1.1 Vyhláška č. 75/2011 Z.z. - Kontrolné meranie geometrických parametrov (§33)

(1) Kontrola geometrických parametrov priemyselných objektov a zariadení je kontrola geometrických podmienok, ako je priamočiarosť, rovnobežnosť, rovinnosť, kolmosť, zvislosť, konštantný sklon. Táto kontrola sa vykonáva na stavbách, súboroch stavieb, v priemyselných závodoch, v priemyselných parkoch, vo výrobných halách, v ktorých treba kontrolovať technologické zariadenia ako žeriavové dráhy a žeriavy, rotačné pece, valcovacie stolice, turbogenerátory a rozsiahle oceľové konštrukcie.

(2) Výsledkom kontrolného merania geometrických parametrov je: a) grafické znázornenie meraných parametrov, b) porovnanie nameraných údajov s krajnými hodnotami príslušných noriem, c) technická správa s konštatovaním o tom, či príslušné technologické zariadenie

spĺňa alebo nespĺňa kritéria normy.


44

9.1.1 Právne predpisy [1] Zákon NR SR č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. [2] Vyhláška MPSVR SR č.508/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia.

10.1.1 Technické predpisy [1] STN EN 1090-1 Zhotovovanie oceľových a hliníkových konštrukcií. Časť 1:

Požiadavky na posudzovanie zhody konštrukčných dielcov. Bratislava, SÚTN 2012.

[2] STN EN 1090-2 Zhotovovanie oceľových a hliníkových konštrukcií. Časť 2: Technické požiadavky na oceľové konštrukcie. Bratislava, SÚTN 2012.

[3] STN EN 1993-6 Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 6: Žeriavové dráhy. SÚTN 2010.

4.4 Meranie posunov a pretvorení stavieb Meranie posunov a pretvorení nových stavebných objektov je buď zakotvené v príslušných rezortných právnych a technických predpisoch, alebo ho vyžaduje projektant stavby po dohode so stavebníkom, či investorom a to na základe vyhodnotených prieskumov o základovej pôde, resp. ak sa jedná o objekty nezvyčajnej konštrukcie alebo o objekty obsahujúce nové neoverené konštrukčné systémy.

Meranie posunov a pretvorení existujúcich stavebných objektov, resp. stavebných objektov, ktoré sú v prevádzke predpisujú rezortné právne a technické predpisy, alebo si takého merania vyžiada správca, či prevádzkovateľ stavebného objektu na základe odborného statického posudku v zmysle stavebného zákona obvykle vtedy, keď sa objavia na objekte trhliny , resp. keď možno predvídať posuny vplyvom priťaženia základovej pôdy v okolí, či zmeny výšky hladiny podzemnej vody, podkopanie okolia stavby a pod. Meranie posunov a pretvorení objektov môže mať charakter dlhodobého periodického merania, merania s kontinuálnou registráciou, či charakter krátkodobého merania.

Z elaborátov o meraní posunov a pretvorení stavieb musí byť vo všetkých etapách zrejmé nasledovné: na podklade akého projektu merania posunov bolo meranie realizované, deň, miesto a spôsob merania, dosiahnutá presnosť merania, na ktoré referenčné, či vzťažné body bolo meranie pripojené ako aj doklad o tom, že


45

poloha týchto bodov sa od posledného etapového merania vplyvom stavebnej činnosti nezmenila a priestorová poloha týchto bodov zostáva naďalej stabilná, výsledné hodnoty vypočítaných posunov na konkrétnych meraných bodoch v danej časovej etape merania, porovnanie určených posunov s očakávanými hodnotami a v neposlednom rade deň, miesto a osoba, ktorá výsledky prevzala.

Výsledky merania a výpočty posunov sa obvykle zostavujú do tabuliek, ktoré umožňujú prehľad o hodnotách posunov nameraných v jednotlivých časových etapách. Zobrazujú sa do prehľadne upravených tabuliek a grafických znázornení hodnôt a smerov posunov na jednotlivých pozorovaných bodoch v jednotlivých etapách. Elaborát o meraní a vyhodnotení posunov stavby musí byť pred odovzdaním overený autorizovaným geodetom a kartografom pre oblasť inžinierskej geodézie, jeho osobnou pečiatkou, podpisom a výrokom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom. Pokiaľ namerané hodnoty posunov prekračujú kritické krajné medze určené projektom, musí autorizovaný geodet a kartograf túto skutočnosť uviesť v technickej správe a informovať technický dozor stavebníka (investora), prípadne projektanta-statika.

11.1.1 Vyhláška č.75/2011 Z.z. - Meranie posunov a pretvorení stavieb a technologických zariadení (§34)

(1) Posun a pretvorenie stavby alebo technologického zariadenia sú zmeny v priestorovej polohe a tvare objektu vplyvom zaťaženia základovej škáry, vplyvom dynamických prevádzkových účinkov a ďalších faktorov, pôsobiacich na objekt v danom priestore a čase. Zmeny sa určujú priamym geodetickým meraním vzhľadom na základnú etapu merania alebo predchádzajúce etapy merania.

(2) Meranie posunov a pretvorení sa vykonáva na inžinierskych stavbách a technologických zariadeniach, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti, bezporuchovej výstavby a prevádzky na objektoch zakladaných na nepriaznivých geologických podmienkach alebo v poddolovanom území. Meranie posunov a pretvorení sa vykonáva aj pri okolitých objektoch v blízkosti novej výstavby, ktorých stabilita môže byť výstavbou ohrozená.

(3) Osobitnou skupinou merania posunov a pretvorení sú merania posunov počas zaťažovacej skúšky stavieb a mostov. Tieto merania majú kontrolný charakter a slúžia na overenie statickej a dynamickej funkcie a kvality zaťažovanej konštrukcie. Predmetom merania sú:

a) zvislé posuny základových konštrukcií, b) vodorovné a zvislé posuny stavby, c) naklonenie nosných konštrukcií.


46

(4) Podrobné usmernenie o projekte merania posunov a pretvorení, realizácii

merania a vyhodnocovania zaťažovacích skúšok uvádzajú technické normy. (5) Elaborát z merania a vyhodnotenia posunov a pretvorení stavieb a

technologických zariadení sa odovzdáva správcovi a prevádzkovateľovi stavby alebo zariadenia. Predmetný elaborát obsahuje:

a) technickú správu, b) definíciu a realizáciu vzťažného systému a jeho vzťah k záväzným geodetickým

systémom, c) situáciu rozmiestnenia vzťažných a pozorovaných bodov, d) zoznam súradníc a výšok vzťažných a pozorovaných bodov, e) relatívne charakteristiky presnosti pozorovaných bodov voči vzťažným

bodom, stredné súradnicové chyby, v prípade viacetapových sietí kovariančnú maticu bodov,

f) grafické znázornenie posunov, g) geodetickú interpretáciu dosiahnutých výsledkov.

12.1.1 Právne predpisy [1] Vyhláška MŽP SR č. 458/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone

odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami a o výkone technicko-bezpečnostného dozoru.

13.1.1 Technické predpisy [1] STN 73 0405. Meranie posunov stavebných objektov. ÚNM 1986. [2] STN 73 6201. Projektovanie mostných objektov. Bratislava, SÚTN 1999.

4.5 Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavieb Porealizačné meranie dokončených stavebných objektov jednotlivými zhotoviteľskými, či dodávateľskými organizáciami a následné súborné spracovanie dokumentácie skutočného vyhotovenia patrí do záverečnej fázy činností geodetov a kartografov na stavbe.

Cieľom merania a vyhotovenie geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavebných objektov, celého komplexu stavieb, ale aj ich častí je umožniť kontrolu dodržania projektovaných parametrov z hľadiska priestorového osadenia objektov ako aj podzemných vedení a tak poskytnúť východzie podklady na


47

hodnotenie kvality stavebného diela jednak počas výstavby a jednak po dokončení diela.

Nemenej dôležitým cieľom merania a vyhotovenia geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavieb je reálne zameranie a zobrazenie skutočne postavených objektov, ktoré potom slúži ako podklad na spracovanie účelovej mapy veľkej mierky (napr.: technickej mapy mesta, základnej mapy závodu, základnej mapy diaľnice a pod.), ale aj ako podklad na vyhotovenie geometrických plánov pre majetkovoprávne vyporiadanie.

Geodetická časť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby má obsahovať: jednak mapu zobrazujúcu polohopis, výškopis a popis (vrátane trás a objektov podzemných inžinierskych sietí a vrátane hraníc a popisov pozemkov podľa katastra nehnuteľností) stavu územia po dokončení stavby a v prípade stavieb budov aj výkresy pôdorysov všetkých podlaží, výkresy priečnych a pozdĺžnych rezov a pohľadov v mierke 1:50 alebo 1:100. Geodetická časť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby musí byť pred odovzdaním overená autorizovaným geodetom a kartografom, jeho osobnou pečiatkou, podpisom a výrokom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom.

Mapa zobrazujúca stav územia po dokončení stavby musí spĺňať požiadavky, ktoré sú kladené na mapu vyhotovenú ako podklad pre projekt (viď dokumentáciu pre územné rozhodnutie pre umiestnenie stavby). Trasy podzemných inžinierskych sietí musia byť prevzaté zásadne z kontrolných meraní priestorovej polohy, tvaru a rozmerov stavby, realizovaných pred zakrytím trás a objektov týchto sietí. Pokiaľ tomu tak nie je, autorizovaný geodet a kartograf je povinný túto skutočnosť uviesť v technickej správe o vyhotovení dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby, resp. mapy skutočného stavu územia.

14.1.1 Vyhláška č. 75/2011 Z.z. - Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby (§35)

(1) Geodetická časť dokumentcie skutočného vyhotovenia stavby obsahuje číselné a grafické spracovanie výsledkov merania skutočnej polohy a výšok pozemných, podzemných a nadzemních objektov a zariadení v záväznom geodetickom systéme. Priestorové zameranie všetkých podzemných vedení a zariadení sa realizuje pred ich zakrytím.

(2) Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je podkladom na: a) kolaudáciu stavby, b) projektovú činnosť a zmenu stavby,


48

c) spracovanie údajov pre tvorbu geografických informačných systémov.

(3) Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je vyhotovená priamym geodetickým meraním, nadväzujúcim na vytyčovaciu sieť stavby. Požiadavky na kvalitu meraných podrobných bodov sú uvedené v prílohe.

(4) Elaborát z dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby obsahuje: a) technickú správu, b) zoznam súradníc a výšok podrobných bodov, c) súbor údajov obsahujúci polohopis, popis, prípadne výškopis v digitálnej

aj grafickej forme.

15.1.1 Právne predpisy [1] Vyhláška ÚGKK SR č.74/2011 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška ÚGKK SR č.

461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.

[2] Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta SR Bratislavy č.1/1995 o digitálnej technickej mape mesta. Bratislava, Magistrát hl.mesta Bratislavy 1995.

[3] Všeobecne záväzné nariadenie mesta Prešov č.87/1999 o ohlasovaní a dokladovaní zmien obsahu Digitálnej technickej mapy mesta Prešov. Prešov, Magistrát mesta Prešov 1999.

[4] Všeobecne záväzné nariadenia ďalších šiestich miest na Slovensku.

16.1.1 Technické predpisy

[1] STN 01 3410 Mapy veľkých mierok. Základné a účelové mapy. Bratislava, SÚTN 1991.

[2] STN 01 3411 Mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky. Bratislava, SÚTN 1987. [3] TP 07/2010 Základná mapa diaľnice. Vyhotovenie, údržba a obnova. Bratislava,

MDPT 2010. [4] Odvetvové, rezortné a podnikové predpisy.

5 ZÁVER V predloženom príspevku som sa pokúsil predložiť základný zoznam právnych a technických predpisov pre jednotlivé vybrané geodetické výkony v zmysle vyhlášky


49

ÚGKK SR č. 75/2011 Z.z. a pre ich aplikáciu pri geodetických a kartografických činnostiach vo výstavbe, ktorý však nepovažujem za vyčerpávajúci, hlavne v podkapitolách 4.2, 4.3 a 4.4, pri ktorých je potrebné podľa konkrétnej stavby sa oboznámiť a zároveň rozšíriť informácie o súbor právnych a technických predpisov, predovšetkým o rezortné a odvetvové právne predpisy (vyhlášky a nariadenia ústredných orgánov) a podnikové technické predpisy (smernice a inštrukcie).

LITERATÚRA [1] Vyhláška ÚGKK SR č.75/2011 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č.215/1995 Z.z.

o geodézii a kartografii, v znení neskorších predpisov. [2] LUKÁČ,Š.: Aktuálne právne a technické predpisy pre geodetov a kartografov

vo výstavbe. In: Kurz autorizovaných geodetov a kartografov. (pre kategóriu B). Bratislava, KGK 2011.

[3] ŠANDA,V.: Geometrická přesnost ve výstavbě a výsledky rozborového úkolu na toto téma v oblasti Eurokódu. In: Geodézia a kartografia v doprave. Skalica, SSGK-ČSGK 2011.

Lektorovali: Ing. Ľubica Hudecová, PhD.


Ing. Robert Geisse, PhD.



Príloha č. 1

Zhotoviteľ: .................................................................. (názov firmy, adresa, telefón)

PROTOKOL O VYTYČOVANÍ

Stavba: ................................................................................................................... Objekt: ................................................................................................................... Vytyčovanie bolo na základe požiadavky firmy: .......................................................... realizované v zmysle vytyčovacieho výkresu č.:............, ktorý vyhotovil: ............................ Postup a metodika vytyčovania (systém, metóda, postup, presnosť): .............................................................................................................................................................................................................................................................. Spôsob stabilizácie vytýčených bodov: ............................................................................................................................... ............................................................................................................................... Kontrola vytyčovania (absolútna, relatívna): ............................................................................................................................... ............................................................................................................................... ............................................................................................................................... Vytyčovací náčrt (situácia, vytyčovacie prvky): ............................................................................................................................... ............................................................................................................................... ............................................................................................................................... ............................................................................................................................... (môže byť priložený v prílohe) .................................................................................... Objednávateľ prevzal vytýčené body č.: .......... až ............. Odovzdal: ............................................ Prevzal: ............................................... Dňa: .................................................... Dňa: ................................................... Náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom! Meno a pečiatka autorizovaného geodeta a kartografa podľa § 6, písm.d) až j) zákona NR SR č.215/1995Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov. Kontroloval: .........................................


Príloha č. 2-1

KRITÉRIÁ PRE POSÚDENIE SMEROVÝCH POMEROV ŽD (PREVZATÉ Z STN EN 1090-2)

STN EN 1090-2, D.2.21 Prevádzkové tolerancie – Žeriavové dráhy

Č. Kritérium Parameter Dovolená odchýlka Trieda 2

Namerané hodnoty

nevyhovujúce kritériu /mm/

1 Umiestnenie koľajnice v pôdoryse:

Vo vzťahu k požadovanej polohe:

p = ± 5 mm

A11=+6,3 A3=-9,2 A1=-5,6 B9=+5,6



Namerané hodnoty


2 Miestne zakrivenie koľajnice:

Zakrivenie na meranú dĺžku 2 m:

∆ = ± 1 mm A2=-1,1



Namerané hodnoty


7

Rozstup medzi stredmi žeriavových koľajníc:

Odchýlka rozstupu: pre s ≤ 16 m pre s > 16 m

∆ = ± 5 mm ∆ = ± 5 + [s - 16]/4 mm

A3-B3 = -7,1 A2-B2 = +5,7


Príloha č. 2-3



Namerané hodnoty


3 Úroveň koľajnice: Vo vzťahu k požadovanej úrovni:

∆ = ± 10 mm

Všetky v dovolenej tolerancii



Namerané hodnoty

/mm/

4 Úroveň žeriavového nosníka na rozpätí L:

Vo vzťahu k požadovanej úrovni:

∆ = ± L / 1 000 ale |∆| ≥ 10 mm




Namerané hodnoty

/mm/

5 Úroveň koľajnice:

Zmena na meranej dĺžke 2 m:

∆ = ± 2 mm



Príloha č. 2-3



Namerané hodnoty

/mm/

6

Vzájomná úroveň koľajníc na oboch stranách dráhy:

Odchýlka úrovne: pre s ≤ 10 m pre s > 10 m

∆ = ± 10 mm ∆ = ± s / 1 000


Pozn.: V uvedených dvoch prílohách STN EN 1090-2 sa vyskytujú terminologické nepresnosti, ktoré nekorešpondujú so zaužívanou geodetickou terminológiou.


54

VADEMECUM PRÁVNYCH A TECHNICKÝCH PREDPISOV V OBLASTI GEODÉZIE A KARTOGRAFIE

Štefan LUKÁČ1

1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY Cieľom tohto príspevku je priblížiť uchádzačom o autorizáciu v odbore geodézie a kartografie význam a členenie právnych a technických predpisov ako aj oboznámiť budúcich autorizovaných geodetov a kartografov so súčasným stavom legislatívy, resp. stavom právnych a technických predpisov v oblasti geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností na Slovensku.

Vstup Slovenskej republiky (SR) do Európskej únie (EÚ) ovplyvnila najmä potreba venovať zásadnú pozornosť nárokom na novú legislatívu, ktorá musí byť kompatibilná s právom EÚ. Dôsledné poznanie novej legislatívy EÚ umožnilo špecifikovať dopady integračného procesu na SR. Pod pojmom aproximácie práva rozumieme približovanie národného práva SR k právu EÚ.

Geodeti a kartografi sú v súčasnej dobe vo zvýšenej miere vystavení požiadavkám na uplatňovanie právnych a technických predpisov vo svojej praktickej činnosti. Predovšetkým v oblasti právnych predpisov bolo v poslednom období prijaté a schválené veľké množstvo predpisov, ktoré sa svojou koncepciou, štruktúrou i obsahom výrazne odlišujú od právnych predpisov prijatých pred rokom 1989. Obdobne aj v oblasti technických predpisov dochádza predovšetkým po vstupe SR do EÚ k výrazným štrukturálnym aj obsahovým zmenám, pretože do sústavy slovenských technických noriem (STN) preberáme svetové ISO normy ako aj európske EN normy.

Správne pochopenie pojmu právny predpis má veľký význam v procese tvorby predpisov i pri ich realizácii, preto je potrebné pojem „právny predpis“ definovať a vysvetliť, v čom sa líši jeho obsah od obsahu pojmov „právna norma“, „normatívny právny akt“ a „interný predpis“.

Právnou normou sa rozumie všeobecne záväzné pravidlo správania sa, ktorého dodržiavanie je vynútiteľné štátnou mocou. Právne normy vznikajú v procese tvorby právnych predpisov (legislatívny proces) a pri ich realizácii i aplikácii. Právne normy sú obsiahnuté v právnych predpisoch, v zmluvách a rozhodnutiach štátnych orgánov,

1 LUKÁČ Štefan, Ing., Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra geodézie, Radlinského 11, 810 05 Bratislava, tel.č. +421-2-59274-388, e-mail: [email protected]


55

vydávaných v procese aplikácie práva (individuálne právne akty, napríklad: rozsudky, uznesenia a pod.).

Normatívnym právnym aktom sa rozumie akt normotvornej činnosti orgánu s legislatívnou právomocou, ktorým sa ustanovujú, menia alebo rušia právne normy.

Právnym predpisom sa rozumie písomný normatívny právny akt, ktorý obsahuje aspoň jednu právnu normu a ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov. Uverejnením (publikáciou) sa rozumie vyhlásenie celého textu právneho predpisu (promulgácia), alebo oznámenie o vydaní právneho predpisu (registrácia).

Interným predpisom sa rozumie interná (vnútrorezortná) normatívna inštrukcia, ktorá je prostriedkom riadiacej činnosti ústredného orgánu voči podriadeným orgánom, organizáciám a ich pracovníkom.

Rozdiel medzi právnym a interným predpisom spočíva najmä v tom, že kým právny predpis je všeobecne záväzný, interný predpis zaväzuje len orgány, organizácie a pracovníkov, riadených orgánom, ktorý interný predpis vydal.

Nie celkom je vyriešený problém technických predpisov. Teórie štátu a práva ani jej v súčasnosti osamostatňujúca sa zložka, t. j. teória legislatívy pojem technický predpis nepozná. Vzhľadom na skutočnosť, že tento pojem je v rezorte Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR) a vôbec v celej geodetickej verejnosti hlboko vžitý i na existenciu ďalších dôvodov, svedčiacich pre jeho používanie bude potrebné tento pojem presne definovať a vymedziť vzťahy medzi pojmami právny predpis, interný predpis a technický predpis. Vo všeobecnosti však možno povedať, že technický predpis je špeciálny predpis, upravujúci terminológiu, značky veličín, pracovné postupy a využitie novej techniky v odbore geodézie a kartografie i v katastri nehnuteľností.

Otázku, či technické predpisy patria do kategórie právnych, alebo interných predpisov, možno zodpovedať tak, že existujú predpisy bežne považované za technické predpisy, ktoré však majú charakter právnych predpisov i technické predpisy, ktoré majú jednoznačne charakter interných predpisov.

Do prvej skupiny patria technické predpisy registrované v Zbierke zákonov. Tieto majú všetky atribúty právnych predpisov, najmä všeobecnú záväznosť.

Druhú skupinu tvoria ostatné technické predpisy, vydávané buď Slovenským ústavom technickej normalizácie (SÚTN) alebo ústredným orgánom štátnej správy pre rezort geodézie a kartografie, ktorým je ÚGKK SR. Technické predpisy vydávané SÚTN majú odporúčací charakter, avšak môžu sa stať záväznými vtedy, ak sa zahrnú do zmluvy o dielo na výkon konkrétnej geodetickej a kartografickej činnosti. Záväznosť technických predpisov vydávaných ÚGKK SR je obmedzená na rezort ÚGKK SR a na orgány miestnej štátnej správy na úseku geodézie, kartografie a katastra. Pre ostatné rezorty má v skutočnosti len význam odporúčaní. Pre iné rezorty sa môžu stať


56

záväznými (vo forme interných predpisov) vtedy, ak príslušný orgán štátnej správy vlastným aktom riadenia zaviaže administratívne podriadené zložky postupovať pri výkone geodetických a kartografických činností podľa týchto technických predpisov.

2 ŠTRUKTÚRA A ČLENENIE PRÁVNYCH PREDPISOV Z pohľadu štruktúry právnych predpisov možno konštatovať, že spravidla každý právny predpis sa skladá z troch častí: z hypotézy, z dispozície a zo sankcie. Hypotéza je tou časťou právneho predpisu, ktorá určuje podmienky a predpoklady, za ktorých sa má aplikovať pravidlo správania, uvedené v dispozícii právneho predpisu. Čiže hypotéza určuje, za ktorých okolností je subjekt povinný správať sa predpísaným spôsobom, uvedeným v dispozícii právneho predpisu. Dispozícia právneho predpisu obsahuje pravidlo správania sa subjektu, ktoré musí dodržať, ak nastanú okolnosti uvedené, resp. predvídané hypotézou právneho predpisu. Dispozícia obsahuje konkrétne oprávnenie a konkrétnu právnu povinnosť. Je základnou časťou právneho predpisu a obsahuje ju bez výnimky každý právny predpis. Sankcia je právnym následkom nedodržania pravidla správania sa, uvedeného v dispozícii právneho predpisu. Niektorí právnici chápu sankciu ako určitú ujmu, ktorá postihne toho, kto pri naplnení predpokladov uvedených v hypotéze právneho predpisu nedodrží pravidlo správania sa, resp. právnu povinnosť uvedenú v dispozícii právneho predpisu. Každé právne odvetvie má svoje špecifické sankcie, môžu nimi byť napríklad: tresty, alebo ochranné opatrenia, disciplinárne opatrenia, pokuty, vznik zodpovednosti za škodu, platenie úrokov z omeškania a podobne.

Jedným zo základných princípov slovenského systému právnych predpisov je hierarchia právnych predpisov. Jej správne chápanie v legislatívnej praxi i v procese realizácie práva je nesmierne dôležité z hľadiska zákonnosti. Pod hierarchiou právnych predpisov nerozumieme však len logickú nadradenosť, či podradenosť právnych predpisov. Hierarchia súvisí s problematikou právnej moci a zahrňuje v sebe i kategorický postulát, že právny predpis môže vydať výlučne orgán k tomu oprávnený príslušným kompetenčným zákonom v medziach zákona a svojej legislatívnej právomoci.

Právne predpisy sa triedia podľa, tzv. "právnej sily". Právnou silou rozumieme vlastnosť právnych predpisov, vyjadrujúcu podradenosť jedného právneho predpisu druhému, t. j. právnemu predpisu vyššej právnej sily, či odvodenosť jedného právneho predpisu od právneho predpisu vyššej právnej sily. Zo vzťahu právnych predpisov rôznej právnej sily vyplýva, že právny predpis nižšej právnej sily nesmie odporovať právnemu predpisu vyššej právnej sily a to, že právny predpis v danom vzťahu silnejší, môže druhý- slabší právny predpis zrušiť.

Podľa stupňa právnej sily, možno právne predpisy hierarchicky usporiadať takto:


57

A. Právne predpisy primárne (zákonné). B. Právne predpisy sekundárne (podzákonné).

Právne predpisy primárne (zákonné): a) ústavné zákony: vždy pôvodné (napríklad: Ústava SR), b) zákony a zákonné opatrenia predsedníctiev najvyšších zastupiteľských zborov (NR

SR): pôvodné, ale vo vzťahu k ústavným zákonom odvodené (napríklad: zákon č.215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii, v znení neskorších predpisov).

Právne predpisy sekundárne (podzákonné): a) nariadenia vlády: vždy odvodené, b) právne predpisy ústredných orgánov štátnej správy: vždy odvodené (napríklad:

vyhláška ÚGKK SR č.300/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č.215/1995 Z.z.), c) nariadenia mestských a miestnych zastupiteľstiev (úradov): pôvodné alebo

odvodené (napríklad: VZN hlavného mesta SR Bratislavy č.1/1995 o digitálnej technickej mape mesta),

d) právne predpisy výnimočne vydávané inými než štátnymi orgánmi vždy odvodené. Priorita zákona v systéme právnych predpisov je daná predovšetkým tým, že všetky ostatné právne predpisy musia zo zákona vyplývať, byť s ním v súlade a neodporovať mu. Ak teda v praxi dôjde k situácii že právny predpis nižšej právnej sily odporuje právnemu predpisu vyššej právnej sily, treba postupovať podľa „silnejšieho predpisu“.

Podstatne zložitejšie je však riešenie prípadov rozpornosti v právnych predpisoch rovnakej právnej sily. Právna prax rieši takéto rozpory podľa zásady, že novší predpis ruší, alebo mení starší predpis a podľa zásady, že špeciálna norma ruší alebo mení normu všeobecnú.

3 ŠTRUKTÚRA A ČLENENIE TECHNICKÝCH PREDPISOV Model technickej normalizácie, ktorý bol prijatý, vyplýva z uzatvorenia Európskej dohody o pridružení SR k EÚ, ako i ďalších odporúčaní zo strany Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) a Európskej komisie pre normalizáciu (CEN).

SR je od 1. 7. 1993 riadnym členom ISO, rozhodnutím z 1. 10. 2002 a s účinnosťou od 1.1.2003 aj riadnym členom CEN a od 1. 6. 2002 riadnym členom CENELEC. Smerovanie technickej normalizácie spočíva vo vytvorení nového systému zabezpečenia technickej normalizácie, ktorý bude konformný so systémami štátov EÚ. Cieľovým riešením je vydávanie nezáväzných noriem, harmonizovaných s Európskymi normami (EN). Táto skutočnosť predstavuje zavádzanie EN do sústavy Slovenských technických noriem (STN) v čo najkratšom čase so súbežnou previerkou existujúcej


58

sústavy noriem a nadväzne zrušením tých noriem, ktoré sú v rozpore so zavádzanými EN.

Pri práci s EN sa často stretávame s pojmom harmonizovaná norma. Tento pojem vznikol v rámci tvorby smerníc „nového prístupu“ a znamená toľko, že norma obsahuje technické riešenie všeobecných ustanovení smerníc. Tým sa tieto normy stávajú podpornou zložkou legislatívy EÚ. EN získava štatút technickej normy až po implementovaní do niektorej z národných normalizačných sústav.

3.1 Preberanie svetových a európskych technických noriem a tvorba slovenských technických noriem

Základom sústavy STN sa stali všetky československé normy (ČSN) a všetky odborové normy (ON), ktoré boli platné k 1. 1. 1993. Na základe zákona č. 142/1991 Zb. v znení neskorších predpisov sa všetky ON ku dňu 1. 1. 1994 zrušili. Zároveň bola daná možnosť odvetvovým ministerstvám SR, aby si vyhlásili tie ON, ktoré sú potrebné a nie sú nahradené štátnymi normami za normy odvetvové, ktoré sa odporúča používať ako nezáväzné dokumenty s platnosťou na tri roky.

Na základe výmeru č. 1/1994 a výmeru č. 2/1994 Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) SR bolo zmenené označenie ČSN na STN a povinnosťou organizácií, ktoré vlastnia normy, bolo zabezpečiť preznačenie jednej sady noriem na STN. Zoznam platných STN je uvedený v katalógu STN (prípadne v doplnku ku katalógu), ktorý sa vydáva každoročne. Výmerom č. 79/1994 ÚNMS bol vyhlásený zoznam STN, ktoré sú záväzné.

V roku 1999 bola pri Slovenskom ústave technickej normalizácie (SÚTN) ustanovená technická komisia (TK) č. 89 pre geodéziu a kartografiu. Jej činnosť sa riadi štatútom a organizačným poriadkom, uverejneným vo Vestníku ÚNMS SR č.7/1997. TK je garantom tvorby, preberania a pripomienkovania noriem v danej oblasti. Podrobnejšie informácie uvádzajú autori [2], [1].

STN schvaľuje ÚNMS SR a upravuje činnosti, vlastnosti výrobkov a všeobecné technické otázky, ktoré majú pre národné hospodárstvo mimoriadnu dôležitosť, alebo ktoré sa vyrábajú, resp. používajú vo viacerých odboroch.

Z hľadiska obsahu technické normy členíme na: a) predmetové normy, ktoré upravujú parametre surovín, materiálov, polovýrobkov

hromadnej, sériovej alebo kusovej výroby; b) normy činností (predpisové normy), ktoré upravujú opakujúce sa technické

činnosti, najmä navrhovanie konštrukcií, technologické postupy, ich skúšanie, balenie, skladovanie, dopravu, údržbu a obsluhu;

c) všeobecné normy, ktoré upravujú všeobecne platné technické otázky, ako sú názvy, pojmy, veličiny, jednotky, značky, úpravy výkresov a pod.


59

3.2 Tvorba rezortných technických predpisov Tvorba technických predpisov v odbore geodézie a kartografie má tradíciu siahajúcu až do minulého storočia. Spoločensko-ekonomické zmeny po roku 1989 si vynútili prebudovať zavedený Jednotný systém technických predpisov, ktorý vychádzal z Jednotnej sústavy sociálno-ekonomickej klasifikácie a číselníkov a mal väzbu na Cenník veľkoobchodných cien (posledný bol z roku 1989). Uvedenému následne zodpovedalo aj číslovanie technických predpisov a ich rozdrobenosť podľa skupín výkonov. Zrušením platnosti uvedeného cenníka zákonom č. 526/1990 Zb. o cenách pristúpil ÚGKK SR k integrácii rozdrobených technických predpisov. Z vecného hľadiska došlo k tvorbe nových technických predpisov, resp. k ich aktualizácii po účinnosti zákona SNR č. 265/1992 Zb. o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a zákona SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností a následne po prijatí nových zákonov. Za týmto účelom boli vydané pokyny ÚGKK SR na tvorbu a vydávanie technických predpisov v odbore geodézie a kartografie (ÚGKK SR č.3-367/1993).

Po účinnosti zákona NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k reštrukturalizácii rezortu ÚGKK SR.

Na túto skutočnosť reagoval ÚGKK SR vydaním Smernice ÚGKK SR na tvorbu technických predpisov (ÚGKK SR č. P-1419/1998). V zmysle uvedenej smernice sú technické predpisy akty riadenia, ktorými ÚGKK SR riadi: a) výkon geodetických a kartografických činností v organizáciách zriadených ÚGKK

SR, b) výkon štátnej správy na úseku geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností,

uskutočňovaný miestnymi orgánmi štátnej správy (tieto technické predpisy sa vzhľadom na rozsah, početnosť, formát príloh, farebnosť príloh a tlačový náklad uverejňujú vo Vestníku vlády SR formou oznámenia).

Rezortný technický predpis ustanovuje najmä obsah, kvalitu, spôsob spracovania a dokumentovania operátu štátneho mapového diela, výsledkov geodetických a kartografických činností, geodetických činností pre kataster nehnuteľností s cieľom zabezpečenia jednotnosti, kompatibility, kontrolovanosti a bezpečnosti údajov Informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ISGKK).

V súčasnosti rozoznávame tri druhy rezortných technických predpisov: smernice, inštrukcie a metodické návody. Smernice a inštrukcie sú technickým predpisom, upravujúcim ucelenú oblasť činnosti na úseku geodézie, kartografie alebo katastra nehnuteľností. Metodické návody podrobnejšie rozvádzajú a upravujú jednotlivé časti, resp. oblasti geodetickej činnosti.

Systémové označenie rezortného technického predpisu pozostáva z abecedného označenia druhu technického predpisu, t. j. "S" pre smernice, „I“ pre


60

inštrukcie a "MN" pre metodické návody a z číselného označenia, nadväzujúceho na klasifikáciu produkcie.

Technický predpis týkajúci sa miestnych orgánov štátnej správy nadobúda účinnosť dňom oznámenia vo Vestníku vlády SR. Technický predpis týkajúci sa iba organizácií, ktoré boli zriadené ÚGKK SR nadobúda účinnosť dňom oznámenia v Spravodajcovi ÚGKK SR.

4 PREHĽAD PRÁVNYCH PREDPISOV Súčasný stav využívania legislatívy v odvetví geodézie, kartografie a v katastri nehnuteľností plne korešponduje a odráža súčasný stav občianskej spoločnosti v SR. V tejto kapitole sú uvedené prehľadné zoznamy právnych a technických predpisov podľa hierarchického členenia, ktoré sú podrobnejšie rozpracované v literatúre [3], [6], [5], [4].

4.1 Právne predpisy v oblasti geodézie, kartografie, katastra nehnuteľností a pozemkových úprav

[1] Zákon NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii, v znení neskorších predpisov.

[2] Zákon NR SR č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov, v znení neskorších predpisov.

[3] Vyhláška ÚGKK SR č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii, v znení neskorších predpisov (posledná novela č.75/2011 Z.z.).

[4] Vyhláška MO SR č. 177/1996 Z. z. o vykonávaní geodetických a kartografických činností pre potreby ochrany štátu.

[5] Zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov.

[6] Vyhláška ÚGKK SR č.461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov (posledná novela č.87/2013 Z.z.).

[7] Vyhláška ÚGKK SR č. 534/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o organizácii práce a o úschove spisov a manipulácii s nimi na katastrálnych úradoch a správach katastra (spravovací poriadok).

[8] Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v znení neskorších predpisov.

[9] Zákon NR SR č. 256/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1995 Z.z. pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových


61

úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov.

[10] Zákon NR SR č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.

[11] Zákon NR SR č. 565/1992 Zb. o predĺžení lehoty na preukazovanie vlastníctva na účely úpravy majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v poľnohospodárskych družstvách.

[12] Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v znení neskorších predpisov.

[13] Vyhláška ÚGKK SR č. 157/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

[14] Vyhláška MF SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, v znení neskorších predpisov.

[15] Nariadenie vlády SR č. 152/1996 Z. z. o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

[16] Nariadenie vlády SR č. 1/1994 Z. z. o sadzbách odvodov za vyňatie pozemkov z lesného pôdneho fondu.

[17] Nariadenie vlády SR č. 85/1996 Z. z. o podmienkach platenia odvodov za drobenie pozemkov.

[18] Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch, v znení neskorších predpisov (úplné znenie vyhlásené zákonom č.14/1994 Z.z.).

[19] Zákon SNR č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva, v znení neskorších predpisov.

[20] Zákon SNR č. 131/1991 Zb. o Štátnom fonde zveľaďovania lesa Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov (úplné znenie vyhlásené zákonom č.16/1994 Z.z. a zákonom č.265/1995 Z.z.).

[21] Zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. [22] Zákon NR SR č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy

výstavby diaľníc a ciest pre motorové vozidlá, v znení neskorších predpisov. [23] Zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách

a vysporiadaní vlastníctva k nim. [24] Výnos MH SR č. 1/1993 (označený v čiastke č.54/1993 Z. z.) o banskomeračskej

dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom.


62

4.2 Právne predpisy v oblasti metrológie [1] Zákon NR SR č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. [2] Zákon NR SR č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o

posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [3] Vyhláška ÚNMS SR č. 206/2000 Z. z. o zákonných meracích jednotkách. [4] Vyhláška ÚNMS SR č. 207/2000 Z. z. o označenom spotrebiteľskom balení. [5] Vyhláška ÚNMS SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole. [6] Vyhláška ÚNMS SR č. 310/2000 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška ÚNMS SR

č.210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole. [7] Vyhláška ÚNMS SR č. 403/2000 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška ÚNMS SR č.

210/2000 Z.z.o meradlách a metrologickej kontrole, v znení neskorších predpisov. [8] Vyhláška ÚNMS SR č. 9/2001 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška ÚNMS SR

č.210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole, v znení neskorších predpisov.

[9] Vyhláška ÚNMS SR č. 48/2001 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole, v znení neskorších predpisov.



4.3 Právne predpisy v oblasti stavebníctva [1] Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení

neskorších predpisov (celkove 32 noviel po roku 1989). [2] Zákon SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných

stavebných inžinieroch, v znení neskorších predpisov. [3] Zákon NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v

znení neskorších predpisov. [4] Zákon NR SR č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch, v znení neskorších

predpisov.


63

[5] Zákon č.90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch, v znení neskorších predpisov. [6] Zákon NR SR č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o

preukazovaní zhody, v znení neskorších predpisov. [7] Vyhláška MVRR SR č.558/2009 Z.z. , ktorou sa ustanovuje zoznam stavebných

výrobkov, ktoré musia mať označené systémy preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody.

[8] Zákon č.555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

[9] Vyhláška MV SR č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb.

[10] Vyhláška MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, v znení neskorších predpisov.

[11] Vyhláška SÚBP a SBÚ č.374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach.

[12] Zákon NR SR č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých, v znení neskorších predpisov.

[13] Vyhláška MPSVaR SR č.508/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia.

[14] Vyhláška MŽP SR č.458/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami a o výkone technicko-bezpečnostného dozoru.

[15] Smernica MŽP SR č. 3/1995 Z. z. na uplatňovanie starostlivosti o životné prostredie v územnom, stavebnom a kolaudačnom konaní.

4.4 Súvisiace právne predpisy [1] Zákon NR SR č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy, v znení

neskorších predpisov. [2] Zákon NR SR č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných

systémoch,v znení neskorších predpisov. [3] Zákon NR SR č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, v znení

neskorších predpisov. [4] Zákon NR SR č. 383/1997 Z. z. – Autorský zákon, v znení neskorších predpisov. [5] Zákon NR SR č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, v znení neskorších

predpisov.


64

[6] Zákon NR SR č. 119/1996 Z. z. o koncesnom obstarávaní, v znení neskorších

predpisov. [7] Zákon NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej

republiky. [8] Zákon NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. [9] Zákon NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách, v znení neskorších predpisov. [10] Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o

zmene a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. [11] Nariadenie vlády SR č. 159/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a

zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. [12] Zákon č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), v znení

neskorších predpisov (celkove niekoľko noviel ročne od roku 1991). [13] Zákon SNR č. 47/1992 Zb. – Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov

(celkove taktiež veľké množstvo noviel od roku 1992). [14] Zákon č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (celkove

37 noviel od roku 1991).

5 PREHĽAD TECHNICKÝCH PREDPISOV Aj keď technické normy neprinášajú nové pôvodné informácie, napriek tomu majú vysokú informačnú hodnotu, pretože reprezentujú spoľahlivé, všestranne preverené a optimálne riešenia. Ich využitie uľahčuje monotematický a štandardizovaný charakter, prehľadnosť, jednoznačnosť, zrozumiteľnosť a stručnosť textovej prezentácie. Model technickej normalizácie, ktorý bol prijatý v SR, vyplýva z uzatvorenia Európskej dohody o pridružení SR k EÚ, ako i ďalších odporúčaní zo strany ISO a CEN. Sústavu technických predpisov vydávaných SÚTN dopĺňajú rezortné technické predpisy, vydávané ÚGKK SR, predovšetkým pre oblasť katastra nehnuteľností a informačných systémov.


65

5.1 Prehľad aktuálnych technických predpisov vydaných SÚTN a patriacich do pȏsobnosti TK 89 pre geodéziu a kartografiu

Por. číslo

Označenie a triediaci znak

Dátum vydania Názov technickej normy

1. STN EN ISO 9001 (01 0320) 2009 Systémy manažérstva kvality. Požiadavky (ISO 9001:

2008). (EN ISO 9001: 2008).

2. STN EN ISO 9004 (01 0321) 2001 Systémy manažérstva kvality. Návod na zlepšovanie

výkonnosti. (ISO 9004: 2000), (EN ISO 9004: 200

3. STN EN ISO 10012 (01 0360) 2004

Systémy manažérstva merania. Požiadavky na meracie procesy a meracie zariadenia. (ISO 10012: 2003) (EN ISO 10012: 2003)

4. STN 01 3410 (01 3410) 1990 Mapy veľkých mierok. Základné a účelové mapy.

5. STN 01 3411 (01 3411) 1989 Mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky.

6. STN 01 3419 (01 3419) 1987 Výkresy v stavebníctve. Vytyčovacie výkresy staveb.

7. STN EN ISO 11091 (01 3421) 2001 Výkresy v stavebníctve. Výkresy krajinných úprav (ISO

11091: 1994), (EN ISO 11091: 1999).

8. STN EN ISO/IEC 17025 (01 5253) 2005

Všeobecné požiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií. (ISO/IEC 17025: 2005), (EN ISO/IEC 17025: 2005)

9. STN EN 45003 (01 5255) 1998

Akreditačné systémy pre kalibračné a skúšobné laboratóriá. Všeobecné požiadavky na činnosť a uznávanie. (EN 45003: 1995)

10.

STN EN ISO 6709 (01 9321) 2010

Štandardná reprezentácia polohy geografického bodu pomocou súradníc (ISO 6709: 2008, vrátane Corrigenda 1: 2009) *).(EN ISO 6709: 2009, ISO 6709: 2008, ISO 6709:2008/Cor 1: 2009)

11. STN 01 9322 (01 9322) 1999 Značky veličín v geodézii a kartografii

12. STN EN ISO 19113 (01 9323) 2005 Geografická informácia. Princípy kvality (ISO 19113:

2002) *).(EN ISO 19113: 2005, ISO 19113: 2002)

13. STN EN ISO 19114 (01 9324) 2005

Geografická informácia. Postupy hodnotenia kvality (ISO 19114: 2003) *).(EN ISO 19114: 2005, ISO 19114: 2003)

14. STN EN ISO 19101 (01 9325) 2005 Geografická informácia. Referenčný model (ISO 19101:

2002) *).(EN ISO 19101: 2005, ISO 19101: 2002)

15. STN EN ISO 19105 (01 9326) 2005 Geografická informácia. Zhoda a skúšanie (ISO 19105:

2000) *).(EN ISO 19105: 2005, ISO 19105: 2000)

16. STN EN ISO 19106 (01 9327) 2006 Geografická informácia. Profily (ISO 19106: 2004) *).

(EN ISO 19106: 2006, ISO 19106: 2004)


66

Por. číslo


Dátum vydani

a Názov technickej normy

17. STN EN ISO 19112 (01 9328) 2005

Geografická informácia. Priestorové referencovanie pomocou geografických identifikátorov (ISO 19112: 2003) *). (EN ISO 19112: 2005, ISO 19112: 2003)

18. STN EN ISO 19111-2 (01 9329) 2012

Geografické informácie. Priestorové referencovanie pomocou súradníc. Časť 2: Rozšírenie pre parametrické hodnoty (ISO 19111-2: 2009) *). (EN ISO 19111-2: 2012, ISO 19111-2: 2009)

19. STN EN ISO 19107 (01 9330) 2005 Geografická informácia. Priestorová schéma (ISO

19107: 2003) *).(EN ISO 19107: 2005, ISO 19107: 2003)

20. STN EN ISO 19108 (01 9331) 2005 Geografická informácia. Časová schéma (ISO 19108:

2002) *).(EN ISO 19108: 2005, ISO 19108: 2002)

21. STN EN ISO 19115-2 (01 9332) 2010

Geografické informácie. Metadáta. Časť 2: Rozšírenia pre snímky a rastrové dáta (ISO 19115-2: 2009) *). (EN ISO 19115-2: 2010, ISO 19115-2: 2009)

22. STN EN ISO 19115 (01 9332) 2005

Geografická informácia. Metadáta (ISO 19115: 2003) *). (EN ISO 19115: 2005, ISO 19115: 2003)

23. STN EN ISO 19116 (01 9333) 2006

Geografická informácia. Služby na určovanie polohy (ISO 19116: 2004) *).(EN ISO 19116: 2006, ISO 19116: 2004)

24. STN EN ISO 19125-1 (01 9334) 2006

Geografická informácia. Prístup k jednoduchým objektom. Časť 1: Všeobecná architektúra (ISO 19125-1: 2004) *).(EN ISO 19125-1: 2006, ISO 19125-1: 2004)

25. STN EN ISO 19125-2 (01 9334) 2006

Geografická informácia. Prístup k jednoduchým objektom. Časť 2: SQL alternatíva (ISO 19125-2: 2004) *). (EN ISO 19125-2: 2006, ISO 19125-2: 2004)

26. STN EN ISO 19109 (01 9335) 2007

Geografická informácia. Pravidlá aplikačnej schémy (ISO 19109: 2005) *).(EN ISO 19109: 2006, ISO 19109: 2005)

27. STN EN ISO 19110 (01 9336) 2007

Geografická informácia. Metodológia tvorby katalógu objektov (ISO 19110: 2005) *). (EN ISO 19110: 2006, ISO 19110: 2005)

28. STN EN ISO 19117 (01 9337) 2007 Geografická informácia. Reprezentácia (ISO 19117:

2005) *).(EN ISO 19117: 2006, ISO 19117: 2005)

29. STN EN ISO 19118 (01 9338) 2012

Geografické informácie. Kódovanie (ISO 19118: 2011) *). (EN ISO 19118: 2011, ISO 19118: 2011)

30. STN EN ISO 19119 (01 9339) 2007 Geografická informácia. Služby (ISO 19119: 2005) *).

(EN ISO 19119: 2006, ISO 19119: 2005)

31. STN EN ISO 19123 (01 9340) 2007

Geografická informácia. Schéma geometrie a funkcií povrchov (ISO 19123: 2005) *). (EN ISO 19123: 2007, ISO 19123: 2005)


67

32. STN EN ISO 19133 (01 9341) 2007

Geografická informácia. Lokalizačné služby. Trasovanie a navigácia (ISO 19133: 2005) *). (EN ISO 19133: 2007, ISO 19133: 2005)

Por. číslo


Dátum vydani


33. STN EN ISO 19134 (01 9342) 2009

Geografická informácia. Lokalizačné služby. Multimodálne smerovanie a navigácia (ISO 19134: 2007) *).(EN ISO 19134: 2008, ISO 19134: 2007)

34. STN EN ISO 19135 (01 9343) 2007

Geografická informácia. Postupy na registráciu položiek (ISO 19135: 2005) *). (EN ISO 19135: 2007, ISO 19135: 2005)

35. TNI CEN/TR 15449 (01 9344) 2007

Geografická informácia. Normy, špecifikácie, technické správy a návody potrebné na implementáciu priestorovej dátovej infraštruktúry *). (CEN/TR 15449: 2006)

36. STN EN ISO 19128 (01 9345) 2008

Geografická informácia. Webové rozhranie mapového servera (ISO 19128: 2005) *). (EN ISO 19128: 2008, ISO 19128: 2005)

37. STN EN ISO 19131 (01 9346) 2008

Geografická informácia. Špecifikácie dátového produktu (ISO 19131: 2007) *). (EN ISO 19131: 2008, ISO 19131: 2007)

38. STN EN ISO 19137 (01 9347) 2008

Geografická informácia. Základný profil priestorovej schémy (ISO 19137: 2007) *). (EN ISO 19137: 2008, ISO 19137: 2007)

39. STN EN ISO 19132 (01 9348) 2009

Geografická informácia. Lokalizačné služby. Referenčný model (ISO 19132: 2007) *). (EN ISO 19132: 2008, ISO 19132: 2007)

40. STN EN ISO 19136 (01 9349) 2009

Geografická informácia. Geografický značkovací jazyk (GML) (ISO 19136: 2007) *). (EN ISO 19136: 2009, ISO 19136: 2007)

41. STN EN ISO 19141 (01 9350) 2010

Geografické informácie. Schéma pre pohybujúce sa objekty (ISO 19141: 2008) *). (EN ISO 19141: 2009, ISO 19141: 2008)

42. STN EN ISO 19126 (01 9351) 2010

Geografická informácia. Slovníky a registre s objektovou koncepciou (ISO 19126: 2009) *). (EN ISO 19126: 2009, ISO 19126: 2009)

43. STN P CEN ISO/TS 19139 (01 9352)

2010

Geografická informácia. Metadáta. Implementácia XML schémy (ISO/TS 19139: 2007) *). (CEN ISO/TS 19139: 2009, ISO/TS 19139: 2007)

44. STN EN ISO 19142 (01 9353) 2011

Geografická informácia. Webová objektová služba (ISO 19142: 2010) *). (EN ISO 19142: 2010, ISO 19142: 2010)

45. STN EN ISO 19146 (01 9354) 2011

Geografická informácia. Interdisciplinárne slovníky (ISO 19146: 2010) *). (EN ISO 19146: 2010, ISO 19146: 2010)


68

46. STN EN ISO 19143 (01 9355) 2012

Geografické informácie. Kódovanie filtrov (ISO 19143: 2010) *). (EN ISO 19143: 2012, ISO 19143: 2010)

47. STN EN ISO 19144-1 (01 9356) 2012

Geografické informácie. Klasifikačné systémy. Časť 1: Štruktúra klasifikačného systému (ISO 19144-1: 2009) *). (EN ISO 19144-1: 2012, ISO 19144-1: 2009)

48. STN EN ISO 19148 (01 9357) 2012

Geografické informácie. Lineárne referencovanie (ISO 19148: 2012) *). (EN ISO 19148: 2012, ISO 19148: 2012)

Por. číslo


Dátum vydani


49. STN 25 1100 (25 1100) 1960 Dĺžkové meradlá. Prehľad.

50. STN 25 1101 (25 1101) 1960 Priame oceľové dĺžkové meradlá. Všeobecné

ustanovenia.

51. STN 25 1104 (25 1104) 1962 Dĺžkové meradlá. Oceľové stáčacie metre a

dvojmetre. Základné ustanovenia.

52. STN 73 0202 (73 0202) 1981 Presnosť geometrických parametrov vo výstavbe.

Základné ustanovenia.

53. STN ISO 8322-1 (73 0212) 1995

Geometrická presnosť vo výstavbe. Určovanie presnosti meracích prístrojov. 1. časť: Teória. (ISO 8322-1: 1989)

54. STN ISO 17123-2 (73 0212) 2010

Optika a optické prístroje. Postupy na skúšanie geodetických prístrojov. Časť 2: Nivelačné prístroje *). (ISO 17123-2: 2001)

55. STN ISO 17123-3 (73 0212) 2010

Optika a optické prístroje. Postupy na skúšanie geodetických prístrojov. Časť 3: Teodolity *). (ISO 17123-3: 2001)2001)

56. STN ISO 17123-4 (73 0212) 2010

Optika a optické prístroje. Postupy na skúšanie geodetických prístrojov. Časť 4: Elektrooptické diaľkomery *). (ISO 17123-4: 2001)

57. STN ISO 17123-5 (73 0212) 2010

Optika a optické prístroje. Postupy na skúšanie geodetických prístrojov. Časť 5: Elektronické tachymetre *). (ISO 17123-5: 2005)

58. STN ISO 17123-6 (73 0212) 2010

Optika a optické prístroje. Postupy na skúšanie geodetických prístrojov. Časť 6: Rotačné laserové prístroje *). (ISO 17123-6: 2003) 17123-6: 2003)

59. STN ISO 17123-7 (73 0212) 2010

Optika a optické prístroje. Postupy na skúšanie geodetických prístrojov. Časť 7: Optické prevažovacie prístroje *). (ISO 17123-7: 2005) (ISO 17123-7: 2005)


69

60. STN ISO 17123-8 (73 0212) 2010

Optika a optické prístroje. Postupy na skúšanie geodetických prístrojov. Časť 8: GNSS meracie systémy pracujúce kinematickou metódou v reálnom čase *). (ISO 17123-8: 2007)

61. STN ISO 7078 (73 0230) 2003 Pozemné stavby. Postupy merania a vytyčovania.

Slovník a vysvetlivky ***). (ISO 7078: 1985)

62. STN 73 0275 (73 0275) 1985 Presnosť geometrických parametrov vo výstavbe.

Kontrolné meranie líniových stavebných objektov.

63. STN 73 0280 (73 0280) 1986

Presnosť geometrických parametrov vo výstavbe. Kontrola presnosti rozmerov a tvarov stavebných dielcov.

64. STN 73 0401-1 (73 0401) 2009

Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie.

Por. číslo


Dátum vydani


65. STN 73 0401-2 (73 0401) 2009

Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrammetrie.

66. STN 73 0401-3 (73 0401) 2009

Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov.

67. STN 73 0405 (73 0405) 1985 Meranie posunov stavebných objektov.

68. STN 73 0415 (73 0415) 2011 Geodetické body.

69. STN 73 0422 (73 0422) 1986 Presnosť vytyčovania líniových a plošných stavebných

objektov.

70. STN ISO 4463-1 (73 0423) 2002

Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie. Časť 1: Plánovanie, organizácia, postupy merania a preberacie podmienky (ISO 4463-1: 1989). (ISO 4463-1: 1989)

71. STN ISO 4463-2 (73 0423) 2002

Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie. Časť 2: Meračské značky. (ISO 4463-2: 1995)

72. STN ISO 4463-3 (73 0423) 2002

Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie. Časť 3: Zoznam geodetických činností. (ISO 4463-3: 1995)

5.2 Prehľad rezortných technických predpisov V predloženom prehľade technických predpisov vydaných ÚGKK SR do roku 2007 je pri každom predpise uvedené: nové systémové označenie, staré systémové označenie,


70

názov predpisu, vydavateľ predpisu, dátum schválenia, schvaľovacie číslo a účinnosť predpisu.

5.2.1. Technické predpisy pre oblasť geodetických základov

O-84.11.13.31.11.00-06, S 74.20.73.11.00: Smernice na spravovanie geodetických základov, ÚGKK SR, 26.7.2006, P-3878/2006, 1.1.2007. O-84.11.13.33.11.00-94, I 74.20.73.12.00: Inštrukcia na práce v polohových bodových poliach, ÚGKK SR, 20.12.1994, ÚGKK SR . NP-3638/1994, 1.3.1995. (984 121 I/93), Zrušená:1.č. §1,2.č., 4.č.,5.č., 8.č. O-84.11.13.32.11.00-87, MN 74.20.73.12.00 ,(984 126 MN-1/87): Metodický návod na meranie dlžok svetelnými diaľkomermi, SÚGK, 9.10.1987, SÚGK č. 3-2574/1987, 1.1.1988.

5.2.2. Technické predpisy pre oblasť katastra nehnuteľností, ROEP a PPÚ

O-84.11.13.31.23.00-00, S 74.20.73.40.00: Smernice na spravovanie katastra nehnuteľností, ÚGKK SR, 15.3.2000, P-1459/2000, 1.6.2000. O-84.11.13.32.31.00-06, MN 74.20.73.47.00: Metodický návod na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov, ÚGKK SR, MP SR 29.6.2006, 27.6.2006, ÚGKK SR č. PP-3442/2006, MP SR č. 4650/2006-910, 1.7.2006. O-84.11.13.32.31.00-02, MN 74.20.73.41.10: Metodický návod na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov ,ÚGKK SR, MP SR 2.8.2002, ÚGKK SR č. P-3389/2002, MP SR č. 2247/2002-1000, 1.4.2003. O-84.11.13.32.31.00-96, MN 74.20.73.41.10: Metodický návod na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov, ÚGKK SR, MP SR 21.5.1996, ÚGKK SR č. NP-1917/1996, MP SR č. 812/96-430 1.6.1996, (984 410 MN-1/96) Dodatok č. 1/97, ÚGKK SR, MP SR 18.9.1997, 23.10.1997, ÚGKK SR č. NP-2724/1997, MP SR č. 91-I/97-430, 1.11.1997. O-84.11.13.31.24.00-02, S 74.20.73.42.00: Smernica na vykonávanie zmien hraníc katastrálnych území, ÚGKK SR, 5.3.2002, P-1193/2001, 1.5.2002. O-84.11.13.31.21.00-97, S 74.20.73.43.00 (984 240 I/93): Smernice na vyhotovovanie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov, ÚGKK SR, 28.11.1997 NP-3595/1997, 20.7.1998. O-84.11.13.31.22.00-99, S 74.20.73.43.20: Smernice na meranie a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností, ÚGKK SR, 18.3.1999 P-840/1999 9.4.1999. O-84.11.13.32.25.00-95, MN 74.20.73.43.23 (984 420 MN-1/95): Metodický návod na aktualizáciu vektorovej katastrálnej mapy, ÚGKK SR, 20.12.1995 NP-4876/1995, 1.1.1996.


71

O-84.11.13.31.25.00-03, S 74.20.73.45.00: Smernica na obnovu katastrálneho operátu, ÚGKK SR, 3.9.2003, P-3242/2003, 1.10.2003. O-84.11.13.32.32.00-08, MN 74.20.73.46.40: Metodický návod na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav, ÚGKK SR, MP SR , 23.7.2008, 25.7.2008, ÚGKK SR č. PP-4298/2008, MP SR č. 2413/2008-420, 1.8.2008. O-84.11.13.32.32.00-00, MN 74.20.73.46.00: Metodický návod na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav,ÚGKK SR, MP SR, 28.4.2000, ÚGKK SR č.P-2023/2000, MP SR č. 3671/2000-430, 21.6.2000. O-84.11.13.32.23.00-02, MN 74.20.73.46.10: Metodický návod na digitalizáciu nečíselných máp katastra nehnuteľností a ich aktualizáciu, ÚGKK SR, 18.4.2002, P-1561/2002, 1.5.2002. O-84.11.13.32.22.00-01, MN 74.20.73.46.20: Metodický návod na číselné určenie hraníc katastrálnych území, ÚGKK SR, 26.7.2001, P-2572/2001 1.9.2001. O-84.11.13.32.21.00-03, MN 74.20.73.46.30: Metodický návod na vyhotovovanie identifikácie parcel, ÚGKK SR, 13.6.2003, P-2280/2003, 1.8.2003. O-84.11.13.32.24.00-95, MN 74.20.73.21.00 (984 210 MN-1/95): Metodický návod na tvorbu vektorovej katastrálnej mapy, ÚGKK SR, 17.8.1995, NP-3467/1995, 1.9.1995. O-84.11.13.31.26.00-99, S 74.20.73.49.00: Smernice na ostatné úlohy katastra nehnuteľností, ÚGKK SR, 18.3.1999 P-878/1999, 9.4.1999.

5.2.3. Technické predpisy pre oblasť mapovania, informačního systému geodézie, kartografie a katastra, štandardizácie geografického názvoslovia

O-84.11.13.33.51.00-93, I 74.20.73.21.00 (984 211 I/93): Inštrukcia na tvorbu Základnej mapy Slovenskej republiky vetkej mierky, ÚGKK SR, 15.12.1993, NP-2703/1993, 1.1.1994. O-84.11.13.31.61.00-99, S 74.20.73.84.00: Smernice na prevádzkovanie automatizovaného informačního systému geodézie, kartografie a katastra, ÚGKK SR, 22.11.1999, P-3558/1999, 1.12.1999. O-84.11.13.31.62.00-99, S 74.20.73.22.00: Smernice na tvorbu a aktualizáciu základnej bázy údajov geografického informačného systému Slovenskej republiky, ÚGKK SR, 30.12.1999, P-3955/1999, 1.1.2000. O-84.11.13.33.52.00-84, I 74.20.73.22.10 (984 221 I/84): Inštrukcia na tvorbu, obnovu a vydávanie Základnej mapy Slovenskej republiky 1:10 000, SÚGK, 2.4.1984, 3-1340/1984, 1.1.1986, Dodatok č. 1/92, SÚGK, 11.6.1992, 3-813/1992, 1.10.1992. O-84.11.13.32.51.00-85, MN 74.20.73.22.10 (984 221 MN-1/85): Metodický návod na tvorbu a vydávanie Základnej mapy Slovenskej republiky 1:10 000, SÚGK, 2.8.1985, 3-2300/1985, 1.1.1986, Dodatok č. 1/92, SÚGK, 29.5.1992, 3-873/1992, 1.10.1992.


72

O-84.11.13.32.52.00-85, MN 74.20.73.22.11 (984 221 MN-2/85): Metodický návod na obnovu a vydávanie Základnej mapy Slovenskej republiky 1:10 000, SÚGK, 2.8.1985, 3-2301/1985, 1.1.1986, Dodatok č. 1/92, SÚGK, 29.5.1992, 3-923/1992, 1.10.1992. O-84.11.13.32.61.00-95, MN 74.20.73.22.12 (984 221 MN-3/95): Metodický návod na tvorbu základnej bázy pre geografický informačný systém v rastrovej forme, ÚGKK SR, 21.8.1995, GK-3416/1995, 1.9.1995. O-84.11.13.33.71.00-96, I 74.20.73.26.00 (984 600 I-1/96): Inštrukcia na štandardizáciu geografického názvoslovia, ÚGKK SR, 9.12.1996, NP-4220/1996, 16.12.1996. O-84.11.13.33.53.00-88, I 22.11.33.10.00 (735 241 I/88): Inštrukcia na štandardizáciu farieb máp pre hospodársku výstavbu, SÚGK, 27.12.1988, 3-3090/1988, 1.7.1989.

5.2.4. Technické predpisy pre oblasť kartografie a vyhotovovania máp

O-84.11.13.31.41.00-99, S 74.20.74.11.00: Smernice na tvorbu a vydávanie Základnej ortofotomapy Slovenskej republiky, ÚGKK SR, 13.4.1999, P-1154/1999, 1.5.1999.

O-84.11.13.33.41.00-83, I 74.20.74.11.38 (984 612 I/83): Inštrukcia na tvorbu, obnovu a vydávanie Štátnej mapy 1:5000 –odvodenej, SÚGK, 26.10.1983, 3-3402/1983, 1.1.1984, Dodatok č. 1/88, SÚGK, 3.6.1988, 3-1673/1988, 1.7.1988.

O-84.11.13.32.41.00-88, MN 74.20.74.11.38 (984 612 MN-1/88): Metodický návod na tvorbu, obnovu a vydávanie Štátnej mapy 1:5000 – odvodenej, SÚGK, 14.8.1988, 3-2306/1988, 1.11.1988.

O-84.11.13.31.42.00-98, S 74.20.74.12.20: Smernice na aktualizáciu Základnej mapy Slovenskej republiky 1:50 000, ÚGKK SR, 7.10.1998, P-2706/1998, 16.10.1998.

O-84.11.13.33.42.00-89, I 74.20.74.12.21 (984 614 I-1/89): Inštrukcia na tvorbu, obnovu a vydávanie Základnej mapy Slovenskej republiky 1:25 000, SÚGK, 14.6.1989, 3-1460/1989, 1.1.1990, Dodatok č. 1/91, SÚGK, 7.11.1991, 3-1693/1991, 1.1.1992.

O-84.11.13.32.42.00-02, MN 74.20.74.12.21: Metodický návod, ktorým sa ustanovuje postup pri tvorbe, obnove a vydávaní Základnej mapy Slovenskej republiky 1:25 000, ÚGKK, 6.5.2002 P-1114/2002, 15.5.2002.


O-84.11.13.32.43.00-84, MN 74.20.74.12.22 (984 614 MN-2/84): Metodický návod na tvorbu, obnovu a vydávanie Základnej mapy Slovenskej republiky 1:50 000, SÚGK, 13.6.1984, 3-2051/1984, 1.7.1985, Dodatok č. 1/92, SÚGK, 23.10.1992, 3-1665/1992, 1.1.1993.


73

O-84.11.13.33.44.00-86, I 74.20.74.12.23 (984 614 I-4/86): Inštrukcia na tvorbu, obnovu a vydávanie Základnej mapy SR 1:100 000, SÚGK, 17.11.1986, 3-3340/1986, 1.4.1987, Dodatok č. 1/92, SÚGK, 5.11.1992, 3-1678/1992, 1.1.1993.




O-84.11.13.33.46.00-94, I 74.20.74.12.31 (984 614 I-8/94): Inštrukcia na tvorbu, obnovu a vydávanie Základnej mapy Slovenskej republiky 1:500 000, ÚGKK SR, 19.12.1994, GK-3612/1994, 19.12.1994.

O-84.11.13.33.47.00-95, I 74.20.74.12.32 (984 614 I-9/95): Inštrukcia na tvorbu, obnovu a vydávanie Základnej mapy Slovenskej republiky 1:1 000 000, ÚGKK SR, 27.10.1995, GK-2477/1995, 1.11.1995.

O-84.11.13.33.48.00-89, I 74.20.74.14.11 (984 616 I-5/89): Inštrukcia na tvorbu, obnovu a vydávanie Mapy miest Slovenskej republiky 1:10 000, SÚGK, 3.2.1989, 3-470/1989, 1.10.1989, Dodatok č. 1/92, SÚGK, 22.9.1992, 3-1489/1992, 1.1.1993.

O-84.11.13.32.46.00-89, MN 74.20.74.14.11 (984 616 MN-5/89): Metodický návod na tvorbu, obnovu a vydávanie Mapy miest Slovenskej republiky 1:10 000, SÚGK, 3.2.1989, 3-471/1989, 1.10.1989.

O-84.11.13.33.49.00-87, I 74.20.74.15.11 (984 615 I-2/87): Inštrukcia na tvorbu, obnovu a vydávanie Mapy okresov SSR 1 : 50 000, SÚGK, 4.5.1987, 3-1270/1987, 1.1.1988.

O-84.11.13.31.45.00-98: Smernice, ktorými sa mení a dopĺňa inštrukcia na tvorbu, obnovu a vydávanie Mapy okresov SSR 1:50 000, ÚGKK SR, 20.11.1998, P-3094/1998, 1.12.1998

O-84.11.13.32.47.00-87, MN 74.20.74.15.11 (984 615 MN-2/87): Metodický návod na tvorbu, obnovu a vydávanie Mapy okresov SSR 1:50 000, SÚGK, 4.5.1987, 3-1271/1987, 1.1.1988.

Metodický návod, ktorým sa mení a dopĺňa metodický návod na tvorbu, obnovu a vydávanie Mapy okresov SSR 1:50 000, ÚGKK SR, 20.11.1998, P-3095/1998, 1.12.1998.


74

O-84.11.13.33.91.00-95, I 74.20.74.15.12 (984 615 I-3/95): Inštrukcia na tvorbu, obnovu a vydávanie Mapy okresov Slovenskej republiky 1:100 000, ÚGKK SR, 18.12.1995, GK-3953/1995, 1.1.1996.

O-84.11.13.31.43.00-97, S 74.20.74.15.13: Smernice na tvorbu, obnovu a vydávanie Mapy krajov Slovenskej republiky 1:200 000, ÚGKK SR, 19.12.1997, NP-3856/1997, 1.1.1998.

O-84.11.13.33.92.00-96, I 74.20.74.15.21 (984 615 I-5/96): Inštrukcia na tvorbu, obnovu a vydávanie Administratívnej mapy Slovenskej republiky 1:250 000, ÚGKK SR, 13.12.1996, NP-4340/1996, 1.1.1997.

O-84.11.13.33.93.00-89, I 74.20.74.15.22 (984 615 I-7/89): Inštrukcia na tvorbu, obnovu a vydávanie Administratívnej mapy Slovenskej republiky 1:400 000, SÚGK, 3.11.1989, 3-3026/1989, 3.11.1989.

O-84.11.13.31.44.00-03, S 74.20.74.16.10: Smernica Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky na tvorbu, obnovu a vydávanie mapy kladov katastrálnych máp a bodov geodetických základov 1: 50 000, ÚGKK SR, 15.12.2003, P-4715/2003, 1.1.2004.

5.2.5. Technické predpisy pre oblasť štátnej dokumentácire

O-84.11.13.33.81.00-96, I 74.20.73.80.00 (984 800 I/96): Inštrukcia na dokumentačnú činnosť a skartačný plán dokumentačných fondov, ÚGKK SR, 26.2.1996, GK-200/1996, 1.4.1996.

O-84.11.13.32.81.00-96, MN 74.20.73.85.10 (984 841 MN-1/96): Metodický návod na mikrografickú dokumentáciu, ÚGKK SR, 21.3.1996, NP-1095/1996, 1.5.1996.

O-84.11.13.31.81.00-08: Smernice na štatistickú klasifikáciu produkcie rezortu, ÚGKK SR 27.10.2008, P-6526/2008, 1.12.2008.

LITERATÚRA [1] BLAHOVÁ, M. 2000. Legislatíva v oblasti technickej normalizácie. In Technická

normalizácia. [Kurz SÚTN.] Bratislava, SÚTN 2000. s. 6 – 8. [2] JANIČINA, M. 1990. Právne predpisy z odboru geodézie a kartografie. In Činnosť

a úlohy zodpovedných geodetov vo výstavbe. Bratislava, VÚGK 1990, s. 7 – 26. [3] LUKÁČ, Š. – VOJTIČKO, A. 2003. Právne a technické predpisy v oblasti geodézie

a kartografie. In Činnosť a úlohy autorizovaných geodetov a kartografov. Komora geodetov a kartografov 2003. s. 7-22.

[4] LUKÁČ, Š. 2013. Legislatíva geodetických činností. (Rukopis prednášok z predmetu). Katedra geodézie Stavebnej fakulty STU. Bratislava 2013.


75

[5] LUKÁČ, Š. 2012. Uplatňovanie právnych a technických predpisov pri výkone

vybraných geodetických a kartografických činností vo výstavbe. Slovenský geodet a kartograf č. 1/2012, Komora geodetov a kartografov 2012, s. 5-11.

Lektorovali: Ing. Ján Ježko, PhD.

Katedra geodézie, Stavebná fakulta STU v Bratislave Ing. Marek Bajtala, PhD.



76

ZÁKLADNÉ ATRIBÚTY A NÁLEŽITOSTI OCENOVANIA GEODETICKÝCH A KARTOGRAFICKÝCH VÝKONOV

Štefan LUKÁČ1

1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY Podnikanie vo všeobecnosti bolo po roku 1989 v našej republike legislatívne upravené na základe skúseností a poznatkov z iných vyspelých krajín Európy a sveta. Ak má byť podnikanie na Slovensku nielen efektívne, ale aj čestné, musí sa riadiť legislatívou, ekonomickými poznatkami, ale aj etickými normami a to vo všetkých rovinách hospodárskeho života. Súčasné predstavy o humanizme a tolerantnom spolunažívaní zostanú len nostalgickou piesňou, vzdušným zámkom, pokiaľ princípy etiky nepreniknú do ekonomického života. Etika v podnikaní znamená viac ako len prispôsobovanie sa zavedeným normám a zákonom. Znamená taký prístup k podnikaniu, ktorého prvoradým zmyslom bude poskytovanie služieb a nie bezprostredné obohacovanie sa nekalými praktikami.

Oblasť cien v trhovej ekonomike je špecifickou záležitosťou každej firmy. Neexistujú žiadne záväzne stanovené pravidlá, či predpísané metódy alebo postupy tvorby cien okrem rámcového zákona NR SR č.18/1996 Z.z. o cenách. Každý podnikateľ si tvorí svoju vlastnú cenovú stratégiu, vlastný postup pri určovaní výšky cien a ich presadzovaní na trhu geodetických a kartografických služieb. Predmetný zákon o cenách umožňuje, aby v rámci makroekonomickej regulačnej politiky, usmerňujúcej celkový objem dopytu a úroveň cien boli taktiež uplatnené špecifické regulačné nástroje v mikroštruktúre cien. Zákon vychádza z trhových podmienok a využíva skúsenosti obsiahnuté v obdobných zahraničných právnych normách (rakúskych, švajčiarskych, francúzskych a španielskych). Podrobnejšie informácie o zásadách oceňovania geodetických a kartografických výkonov, o cenách, rozpočtovaní a kalkuláciách v stavebníctve, o základoch cenotvorby vrátane základných pojmov a o cenovom podvádzaní uvádzajú autori [1], [2], [3], [4].

Predstavy a ciele podnikania, hlavne v prvých rokoch po roku 1989 sa v jednotlivých podnikateľských subjektoch v SR značne odlišujú od neskoršej reality. Môžeme konštatovať, že v súčasnom období vládne na slovenskom trhu geodetických a kartografických služieb prevaha ponuky nad dopytom. Takýto stav prirodzene vedie 1 LUKÁČ Štefan, Ing., Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra geodézie, Radlinského 11, 810 05 Bratislava, tel.č. +421-2-59274-388, e-mail: [email protected]


77

okrem iného k znižovaniu cien služieb v snahe získať akúkoľvek zákazku. Ak sa znižovanie cien realizuje optimalizáciou nákladov, zefektívnením pracovných postupov, nasadením dokonalejšej a presnejšej prístrojovej techniky, alebo znížením vlastných mzdových nákladov, rabatov a zisku, je to prirodzené a legálne správanie v rámci voľného trhu. Ak sa však cena za geodetické a kartografické služby zníži natoľko, že nepokrýva oprávnené náklady a je reálne dotovaná z iných zdrojov, dostávame sa takpovediac na hranu zákona, keďže ide o jednu z foriem nekalej súťaže a to o cenový damping, resp. cenové podvádzanie [4]. Takéto správanie má aj priamy vplyv na kvalitu geodetických a kartografických prác a poškodzuje odberateľov, pretože núti spracovateľov podhodnotených prác nedodržiavať, resp. porušovať predpísané postupy, minimalizovať prípravu a štúdium vstupných podkladov, obmedzovať a zjednodušovať terénne práce, vynechávať kontrolné merania, okresávať výstupné spracovateľské elaboráty a pod. Takéto správanie znevažuje celú našu profesiu a znižuje našu dôveryhodnosť v očiach odberateľov geodetických a kartografických prác i v očiach verejnosti.

2 CENOVÁ SÚSTAVA POUŽÍVANÁ NA SLOVENSKU Cenovú sústavu, uplatňovanú na slovenskom trhu geodetických a kartografických služieb môžeme v našom ponímaní charakterizovať ako ucelený systém informácií, metodických návodov a postupov, slúžiacich na stanovenie ceny konkrétnej geodetickej a kartografickej činnosti, resp, služby. K najdôležitejším úlohám cenovej sústavy patrí: – poskytovať odberateľom geodetických služieb aktuálne informácie o cenách

jednotlivých geodetických a kartografických výkonov, – poskytovať metodické postupy a podklady na racionálne spracovanie kalkulácie

cien konkrétnych druhov geodetických a kartografických výkonov. Cenová sústava používaná na Slovensku má spoločný základ v sústave,

vytvorenej v 50.rokoch dvadsiateho storočia Ústavom normovania a merania v Prahe. Táto sústava bola priebežne odvtedy aktualizovaná a upravovaná niekoľkokrát. Posledná veľká reforma sústavy prebehla v roku 1989, ktorá bola východiskom na vytvorenie cenovej sústavy, ktorá je používaná v súčasnosti aj na Slovensku. Cenová sústava je v súčasnosti na Slovensku rozvíjaná a aktualizovaná najmä špecializovanými firmami, ako sú: Cenekon Bratislava, ÚEOS Komercia Bratislava, ODIS Žilina, UNIKA Bratislava a ďalšie. Prvkami cenovej sústavy sú najmä kalkulačné a cenové podklady, ktoré sa využívajú na kalkulácie nákladov, tvorbu rozpočtov a spracovanie ponukových cien geodetických a kartografických výkonov. Cenové a kalkulačné podklady tvoria rôzne orientačné oceňovacie a kalkulačné nástroje.


78

3 ZÁKLADNÉ PRÁVNE PREDPISY O CENÁCH PLATNÉ NA SLOVENSKU V Slovenskej republike sú v súčasnosti v platnosti viaceré právne predpisy, týkajúce sa cien a ich tvorby. Medzi najdôležitejšie patria: – Zákon NR SR č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení zákonov: č.196/2000 Z.z., č.276/2001

Z.z. a zákon č.436/2002 Z.z. – Vyhláška MF SR č. 87/1996 Z.z. v znení vyhlášky MF SR č. 375/1999 Z.z., ktorou sa

vykonáva zákon NR SR č.18/1996 Z.z. o cenách. – Vyhláška MF SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov,

úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné pozemkov v znení vyhlášok MF SR: č. 608/1992 Zb., č. 265/1993 Z.z. a č. 375/1999 Z.z.

– Vyhláška MS SR č.86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

4 CENA DIELA PODĽA OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA Cena diela podľa Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb. v znení 38 noviel (posledná novela zákon č.9/2013 Z.z.) je cena, ktorú má objednávateľ, či obstarávateľ zaplatiť za zhotovenie diela na základe zmluvy o dielo. Cena diela ako aj spôsob, ktorým sa má platenie zrealizovať (platobné podmienky) sú spravidla dojednané v zmluve o dielo. Obchodný zákonník umožňuje dohodu o uzavretí zmluvy o dielo aj bez určenia ceny, umožňuje dohodu o spôsobe jej určenia, ak zmluvné strany v zmluve vyjadria zhodnú vôľu uzavrieť zmluvu bez stanovenia ceny. V týchto prípadoch je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v dobe uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok (platobné podmienky, miesto vykonávania diela, doba plnenia, náročnosť vykonávania diela), tzv. všeobecná cena. V súvislosti s výškou ceny sa ustanovuje povinnosť súladu všeobecne záväzných predpisov o cenách a určenia ceny v zmluve (§ 758 Obchodného zákonníka).

Obchodný zákonník nestanovuje povinnosť objednávateľovi pred započatím diela poskytnúť zhotoviteľovi preddavok na cenu diela. Pri rozsiahlejších dielach sú spravidla platobné podmienky dojednávané v zmluve o dielo a cena diela je rozdelená do niekoľkých častí, pričom určitá časť ceny (5-20%) sa platí v určenej dobe po uzavretí zmluvy. Ďalšie časti ceny diela sa platia pravidelne počas vykonávania diela, časť po prevzatí diela, prípadne určitá zvyšná časť až po uplynutí záručnej doby. Preddavok sa považuje podľa predmetného zákona za čiastočné plnenie záväzku objednávateľa platiť cenu diela.

Pri zmluve o dielo sa pri určovaní ceny využíva osobitný inštitút „rozpočet“. Rozpočet je spôsob určenia ceny na základe kalkulácie nákladov, ku ktorému sa pripočíta požadovaná výška zisku. Tento spôsob sa uplatňuje predovšetkým v investičnej výstavbe a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že u stavieb vyžadujúcich


79

stavebné povolenie sa predpisuje vypracovanie rozpočtu vykonávacou vyhláškou k stavebnému zákonu. Cena určená na základe rozpočtu je obvykle cenou konečnou, preto správne určenie potrebných nákladov a ich ocenenie je prvoradým záujmom zhotoviteľa.

Zmluvné strany si môžu dohodnúť aj, tzv. rozpočtovanie ako spôsob stanovenia ceny, pri ktorej zhotoviteľom nie je určená (odhadnutá) cena ako cena konečná, ale k súhrnu vynaložených nákladov sa pripočíta dohodnutá miera zisku a takto sa určí konečná cena.

Obchodný zákonník vo väzbe na rozpočet predpokladá dve možnosti jednostrannej zmeny ceny diela:

a) ak sa cena diela určila na základe rozpočtu, ktorý zo zmluvy nemal zaručenú úplnosť a vyššie náklady boli spôsobené potrebami činností, ktoré neboli v čase uzatvárania zmluvy predvídateľné a zhotoviteľ uplatní tento svoj nárok u objednávateľa bez zbytočného odkladu potom, čo sa ukázala nevyhnutnosť zmeny spolu s oznámením požadovaného zvýšenia., ak objednávateľ prejaví pochybnosti s oprávnenosťou požiadavky zvýšenia ceny je zhotoviteľ povinný preukázať zvýšenie nákladov,

b) ak sa cena určila na základe rozpočtu, ktorý zmluvné strany nepovažovali za záväzný, prekročenie nákladov bolo nevyhnutné a účelné a zhotoviteľ uplatní svoj nárok u objednávateľa bez zbytočného odkladu potom, čo sa ukázala nevyhnutnosť zmeny spolu s oznámením požadovaného zvýšenia.

Ak objednávateľ prejaví pochybnosti s oprávnenosťou požiadavky zvýšenia ceny, je zhotoviteľ povinný preukázať zvýšenie nákladov.

Označenie rozpočtu za nezáväzný bude využívať zhotoviteľ predovšetkým v období zvyšovania cenovej hladiny. Zhotoviteľ je povinný preukazovať, že došlo k zvýšeniu cien práve u vstupov, ktoré musel nevyhnutne použiť pri realizácii diela. Pri komplikovaných rozpočtoch (náročných na počet rozpočtovaných položiek) sa môže stanoviť nezáväznosť položiek len pri rozhodujúcich položkách.

Ak objednávateľ nesúhlasí s cenou stanovenou jednostranne zhotoviteľom, tento má nárok obrátiť sa na súdy so žiadosťou o rozhodnutie vo veci určenia ceny. Žalobný petit by mal znieť priamo na určenie ceny súdom. Objednávateľ má nárok na odstúpenie od zmluvy a to v prípade, že požadované zvýšenie ceny zhotoviteľom presahuje o viac ako 10% cenu určenú na základe rozpočtu. Hranica 10% z ceny určenej rozpočtom je zákonom stanovená dispozitívne.

Splatnosť ceny upravuje Obchodný zákonník tak, že pri neexistencii inej dohody je cena splatná až po skončení diela, prípadne po jeho vykonaní, pričom zákonom nie sú upravené otázky účtovania, či fakturácie a platenia (Obchodný zákonník, § 546-550).


80

Maximálna lehota splatnosti faktúr v rámci dodávateľsko-odberateľských

vzťahov sa od začiatku februára 2013 obmedzí. Účinnosť totiž nadobudla novela Obchodného zákonníka, ktorou sa stanovuje maximálna lehota splatnosti na 60 dní, pričom pre subjekty verejného práva, ako sú napríklad vyššie územné celky (VÚC), obce, či štátne orgány platí len 30 dňová lehota splatnosti. Novelu, ktorá vychádza z európskej smernice o boji proti oneskoreným platbám, schválila NR SR v závere minulého roka.

5 ZÁSADNÉ NÁLEŽITOSTI VYPRACOVANIA CENOVEJ PONUKY Štruktúra cenovej ponuky by mala obsahovať tieto zásadné náležitosti: A. Názov zákazky. B. Špecifikácia rozsahu prác.

– Výkaz výmer (vypracovaný projektantom a poskytnutý buď v rámci podkladov od stavebníka (investora), alebo vypracovaný zhotoviteľom na základe podkladov od stavebníka.

– Špecifikácie materiálov (ich zoznam obsahuje výkaz výmer). – Číselný kód klasifikácie stavebného objektu, stavebných prác, resp. geodetických

a kartografických činností, ktorých sa týka zákazka. C. Kvalitatívne podmienky zákazky.

– Preukazovanie spôsobilosti zabezpečovať kvalitu. – Preukazovanie kvality stavebných prác, resp. geodetických a kartografických

činností. – Referencie o kvalite obdobných zákaziek realizovaných konkrétnou firmou. – Certifikáty kvality alebo ocenenia.

D. Dodacie podmienky zákazky. – Dodacie termíny. – Záručná doba. – Režim staveniska a časový harmonogram výstavby. – Externí zhotovitelia. – Podmienky dodávky stavebných prác, resp. geodetických a kartografických

činností. E. Všeobecné podmienky zákazky.

– Platnosť a obsah podkladov na oceňovanie. – Popisy stavebných prác i geodetických činností a ich merné jednotky.


81

– Spôsob merania stavebnej produkcie a kontroly geodetických činností. – Názvoslovie a definície základných pojmov predmetnej problematiky.

F. Ostatné podmienky zákazky. – Fakturácia realizovaných prác. – Splatnosť faktúr. – Zálohy a splátky. – Prirážky a zrážky. – Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami. – Krytie škôd. – Odstúpenie od zmluvy o dielo.

Aj napriek tomu, že podnikatelia pri získavaní zákazky považujú za najvýznamnejší parameter práve cenu, dopúšťajú sa pri jej stanovení mnohých chýb, ktoré môžu vyústiť až do ekonomického kolapsu celého podnikateľského subjektu. Nedostatky a chyby pri spracovaní cenovej ponuky uvádzam v skrátenej podobe nasledovne:

– Cenové ponuky sú často spracovávané v časovom strese. – Cenové rozhodovanie z hľadiska prijatia zákazky je často intuitívne. – Chýba analýza optimálneho návrhu technického a organizačného postupu

realizácie zákazky. – Pri tvorbe cien sa často uplatňuje rutinérstvo a improvizácia. – Používaný kalkulačný cenový systém často vychádza z neobjektivizovaných

podkladov, nezodpovedajúcich skutočným podmienkam stavebnej, či geodetickej firmy a podmienkam konkrétnej zákazky.

– Nesprávnosť rozvrhovania nepriamych nákladov. – Cenové ponuky sú často vytvorené iba z podkladov poskytovaných vo forme

databáz, obsahom ktorých sú, tzv. smerné orientačné ceny bez zohľadnenia konkrétnych podmienok v oblasti vlastných nákladov danej firmy a podmienok trhu služieb.

– Prevažuje nákladovo orientovaná tvorba cien v porovnaní s konkurenčne orientovanou tvorbou cien.

– Informácie o nákladoch sú často nepresné a ich využívanie potom negatívne pôsobí na konkurenčnú schopnosť a ziskovosť.


82

– Definovanie fixných a variabilných nákladov je nejednoznačné a nezohľadňuje

dynamiku ich budúceho vývoja. – Do ceny sa dostávajú cez rozvrhové základne aj, tzv. neefektívne fixné náklady

(odpisy z nevyužívaných investícií, najmä prístrojových), ktoré negatívne ovplyvňujú výšku ceny.

– Chýba jednoznačná cenová stratégia na získavanie zákaziek. – Chýba, resp. nie je spracovaný, tzv. cash-flow, t.j. plán toku peňazí, zjednodušene

povedané: kedy je potrebné zaplatiť náklady (mzdy, materiál, odvody, dopravu) a kedy prídu peniaze od odberateľa, koľko vlastných prostriedkov potrebuje spracovateľ na realizáciu zákazky.

Podrobnejšie informácie uvádza autor publikácie [2].

6 METODIKA TVORBY CIEN Metodika tvorby cien obsahuje pravidlá používania spôsobov tvorby cien. Pokiaľ sú spôsoby tvorby cien pre jednotlivé odbory schválené alebo záväzné, musia ich používať všetky organizácie, pre ktoré platí jednotnosť cien., v opačnom prípade môžu organizácie používať také spôsoby tvorby cien, ktoré sú pre dané konkrétne prípady najvýhodnejšie.

Ceny, vytvorené niektorým spôsobom tvorby cien môžu byť v záujme zvýraznenia podmienok realizácie ďalej upravené o cenové zvýhodnenie alebo znevýhodnenie. Cenové zvýhodnenie sa uplatňuje najmä z titulu kvality, technickej úrovne, mimoriadného prevedenia. Organizácie ho spravidla dojednávajú vo forme prirážky k základnej cene. Cenové zvýhodnenie sa musí uplatňovať napríklad pri výrobkoch a službách zaradených do nižšieho kvalitatívneho stupňa.

Vydávanie cenníkov v Slovenskej republike zabezpečujú pre štátnu sféru ústredné orgány štátnej správy (pre rezort geodézie a kartografie je to ÚGKK SR) v prípadoch cien, určovaných jednotne pre celú SR, alebo pre určitú oblasť. V podnikateľskej sfére si právnické, či fyzické osoby vydávajú, tzv. ponukové cenníky, ktoré úzko nadväzujú na cenník ÚGKK SR – VC-20/103/1989. Okrem zodpovedných právnických a fyzických osôb, pracujúcich v oblasti katastra nehnuteľnosti a inžinierskej geodézie, ktoré si spravidla aktualizujú svoje ponukové cenníky už skôr spomenutá špecializovaná firma UNIKA Bratislava vytvorila pomerne komplexný ponukový cenník geodetických prác v roku 2010, ktorý využiva pomerne široká komunita komerčných geodetov a kartografov.

6.1 Metódy tvorby ponukových cien A. Metóda odvodená z existujúceho cenníka VC-20/103/1989. Tvorba cien podľa

predmetnej metódy spočíva prakticky v 10 násobnom a väčšom navyšovaní


83

cenovej úrovne cenníka VC-20/103/1989. Horná hranica cenového rozpätia sa odporúča používať pri obtiažnejších a presnejších geodetických prácach, resp. pri prácach malého rozsahu s väčšou dopravnou vzdialenosťou.

B. Metóda použitia priemerných cien za 1 hodinu IP, THP a figuranta. Túto metódu je vhodné použiť pri tvorbe cien vtedy keď je dostatočne presný apriórny odhad potreby času na realizáciu konkrétnych geodetických a kartografických prác.

C. Metóda individuálnej kalkulácie nákladov a zisku s prihliadnutím k normatívu. Túto metódu tvorby cien je vhodné používať len pri veľmi netradičných atypických, resp. špeciálnych geodetických prácach.

7 ZÁSADY STANOVENIA ZMLUVNEJ CENY Cena geodetických a kartografických výkonov, či služieb sa stanovuje dohodou zhotoviteľa (dodávateľa) a obstarávateľa (odberateľa) v zmluve o dielo v zmysle §2 zákona NR SR č.18/1996 Z.z. o cenách, v znení neskorších predpisov. Geodetické a kartografické výkony označujeme v súlade s §13 zákona NR SR č.18/1996 Z.z. a to pre odbor 984 v zmysle jednotnej klasifikácie výkonov. Zmluvná cena platí v týchto variantoch:

a) pre celú dodávku geodetických a kartografických prác, b) pre dohodnutú etapu geodetických a kartografických prác, c) pre vopred stanovené geodetické výkony a merné jednotky, ktorých množstvo

je určené v zmluve, d) pre geodetické a kartografické výkony, pri ktorých množstvo merných jednotiek

nemožno vopred dostatočne presne stanoviť (zmluva predpokladá upresňovanie dohodnutej orientačnej ceny obvykle na časové obdobie hospodárskeho roku, a to na základe objemu skutočne realizovaných prác za vopred stanovené ceny za merné jednotky, napríklad: bod, ha, 100m a pod.

8 VŠEOBECNÉ PODMIENKY CENNÍKA Pod cenníkom vo všeobecnosti chápeme určitý súpis, resp. zoznam cien výrobkov alebo výkonov podnikateľského subjektu. Súčasťou cenníka sú zvyčajne dotácie a platobné podmienky, v niektorých prípadoch i základné technicko-ekonomické parameter s príslušným vyobrazením, resp. zdokumentovaním výrobkov, či služieb vo forme katalógu. Cenník sa vydáva v súlade s platným zákonom č.18/1996 Z.z. o cenách. Ceny uvedené v cenníku obsahujú priame a nepriame (režijné) náklady výkonov a zisk. Ceny neobsahujú: náklady na úhradu prípadných škôd na porastoch, či stavbách, náklady na odstraňovanie prekážok, náklady na mimoriadne dopravné prostriedky, náklady vzniknuté v dôsledku prerušenia prác na základe rozhodnutia obstarávateľa (odberateľa), náklady vzniknuté extrémnymi pracovnými podmienkami, veľmi krátkymi


84

lehotami dodania výrobkov i služieb a daň z obratu. Ceny na takto vzniknuté náklady sa stanovujú zmluvnou cestou, resp. dohodou primerane konkrétnym prípadom.

8.1 Podmienky používania ponukových cien vybraných geodetických činností

Ponukové ceny vybraných geodetických a kartografických činností spravidla zostavujeme do prehľadných tabuliek s uvedením určitého rozpätia minimálnej a maximálnej ceny predmetného výkonu, či služby. V týchto tabuľkách uvedené ceny bývajú spravidla podkladom na stanovenie zmluvnej ceny medzi zhotoviteľom (dodávateľom) a obstarávateľom (odberateľom) geodetických a kartografických prác podľa zásad uvedených v kapitole 8. Uplatnenie zásady d) kapitoly 8 platí prednostne pre vybrané geodetické výkony v oblasti inžinierskej geodézie. V zmluve o dielo sa pre takýto prípad dohodnú konkrétne ceny pre jednotlivé výkony, uvedené v tabuľkovej časti cenníka. Tieto ceny sa potom fakturujú v súlade so skutočne vykonanými geodetickými prácami, obvykle v mesačných, resp. štvrťročných etapách.

Ceny určené rozpätím minima a maxima by mali obsahovať predovšetkým náklady dané:

a) obtiažnosťou poľných (terénnych) a spracovateľských prác, b) obsahovou náročnosťou a úplnosťou (hlavne máp, c) bežnými prírodnými a klimatickými vplyvmi a dopravnými nákladmi (intenzita,

vzdialenosť), d) bežnými podmienkami bezpečného pracovného prostredia v extravilánoch

a intravilánoch obcí, miest a priemyslových, či iných závodov, e) cenami materiálov a kooperácie zhotoviteľa (dodávateľa) nevyhnutné na

realizáciu predmetných geodetických prác, hlavne však cenami za využitie údajov o štátnych bodových poliach a údajov katastra nehnuteľností.

9 KVALITATÍVNE A DODACIE PODMIENKY VYBRANÝCH GEODETICKÝCH VÝKONOV 9.1 Kvalitatívne podmienky Predmetné kvalitatívne podmienky pre geodetické a kartografické výkony uvádzané v tabuľkových častiach ponukových cenníkov bývajú dané predovšetkým:

a) platnými technickými normami STN, spadajúcimi do činnosti Technickej komisie č.89 pre geodéziu a kartografiu pri SÚTN (názvoslovie, značky veličín v GaK, bodové polia, mapy veľkých mierok, značkové kľúče, vytyčovacie odchýlky, kontrolné merania, meranie posunov stavebných objektov a pod.),


85

b) platnými technickými normami STN súvisiacich odborov (najčastejšie ide

o geometrické podmienky stavebných objektov, stavebných konštrukcií a technologických zariadení,

c) právnymi predpismi, prípadne podnikovými technickými predpismi obstarávateľa, uvedenými v zmluve o dielo v podrobnej špecifikácii predmetu zmluvy,

d) jednoznačne charakterizovanou presnosťou konkrétnych geodetických prác, uvedenou v zmluve o dielo.

9.2 Dodacie podmienky BODOVÉ POLIA (984 1..)

a) stabilizované, prípadne signalizované body v teréne, či na objektoch, b) súradnice PGP, výšky bodov výškových bodových polí, prípadne ich zoznam, c) geodetické údaje PGP, nivelačné údaje bodov výškových bodových polí, d) prehľadný náčrt bodov siete vo vhodnej mierke, e) technická správa.

MAPOVANIE (984 2..)

a) originály (meračské, zostaviteľské, topografické) všetkých prvkov máp (polohopis, výškopis, popis),

b) súradnice a výšky PGP, c) zoznam súradníc , prípadne aj výšok a príslušný grafický prehľad číslovania

podrobných bodov polohopisu (výškopisu) pre digitálnu mapu veľkých mierok, d) technická správa, e) ďalšie podmienky, dohodnuté zmluvne, napríklad: meračské zápisníky, náčrty,

geodetické výpočty, počítačové výstupy a média a pod. ÚČELOVÉ MERANIA (984 2..)

a) v teréne označené body hraníc, či ďalších prvkov polohopisu (profily, inžinierske siete a podobne),

b) geometrické plány v náležitostiach, stanovených platnými technickými predpismi rezortu geodézie a kartografie (ÚGKK SR) vrátane bodov hraníc, označených v teréne,

c) meračské originály samostatných prvkov polohopisu, alebo bodov trasy inž. sietí,


86

d) matrice profilov a ich zákres do máp, e) technická správa, f) ďalšie podmienky dohodnuté zmluvne, napríklad: miestopisy prvkov polohopisu,

počty grafických elaborátov a pod. VÝKONY INŽINIERSKEJ GEODÉZIE (984 3..)

a) súradnice a výšky bodov vytyčovacej siete vrátane charakteristík presnosti (prípadne ich zoznam), grafický prehľad bodov vytyčovacej siete vo vhodnej mierke, geodetická stabilizácia bodov siete vrátane protokolu o odovzdaní odberateľovi v teréne,

b) vytýčené podrobné body stavebných objektov a technologických zariadení (značky a ich zaistenie), protokol o odovzdaní – obsahujúci súradnice, resp. výšky, pravouhlé alebo polárne vytyčovacie prvky, kóty, omerné miery a pod.,

c) grafické znázornenie priestorových vzťahov koľajnicových pásov žeriavových dráh, žeriavov a ich častí,

d) číselná a grafická dokumentácia vodorovných a zvislých posunov stavebných objektov,

e) číselné výsledky objemov rôznorodých prírodných a umelých objektov, f) číselné a grafické výsledky profilov podzemných objektov, g) protokol o dokumentácii skutočného vyhotovenia stavebných objektov v

grafickej forme, umožňujúcej zobrazenie do mapy veľkej mierky, či pre kresbu technicko-prevádzkových výkresov dokončených stavebných objektov,

h) technická správa. Podrobnejšie informácie hlavne v tabuľkovom prehľade uvádza autor [1].

10 ZÁVER Predmetný príspevok bol spracovaný v snahe poskytnúť končiacim absolventom odboru geodézie a kartografie na slovenských technických univerzitách určitú pomôcku pri nástupe do geodetickej praxe. Problematika oceňovania geodetických a kartografických výkonov v trhovom hospodárstve na malom Slovensku prešla viac ako 20 ročným vývojom, po ktorom nemožno konštatovať, že je doriešená, ale je veľmi zložitá a v súčasnosti dospela do štádia veľkého cenového podvádzania, z dôvodu nedostatku geodetických a kartografických prác a prebytku geodetov a kartografov na trhu geodetických prác. Je na nás, hlavne autorizovaných geodetoch a kartografoch,


87

združených v Komore geodetov a kartografov ako sa s uvedeným problémom vysporiadame, resp. ako ho budeme riešiť. Pre nových uchádzačov o autorizáciu v oblasti katastra nehnuteľnosti i v oblasti inžinierskej geodézie odporúčam pri riešení problémov oceňovania geodetických a kartografických výkonov preštudovať okrem právnych predpisov aj materiály a dokumenty uvedené v priloženom zozname literatúry, t.j. [1], [2], [3], [4].

LITERATÚRA [1] LUKÁČ, Š.: Zásady oceňovania geodetických a kartografických výkonov. (Rukopis

prednášok z predmetu Legislatíva geodetických činností). Katedra geodézie Stavebnej fakulty STU 2013.

[2] MESÁROŠ, F.: Ceny, rozpočet a kalkulácie v stavebníctve. Bratislava, Cenecon, spol. s.r.o. 2003. 287 s.

[3] NAGY, Š. a i.: Základy cenotvorby. Slovenský geodet a kartograf č.3/2010. s.6-8. [4] REPÁŇ, P.: Damping – cenové podvádzanie. Slovenský geodet a kartograf

č. 3/2012. s. 8-10. Lektorovali: Ing. Ľubica Hudecová

Katedra geodézie, Stavebná fakulta STU v Bratislave Ing. Marek Bajtala, PhD.


Seminár A.G.K.2016 Tematické zameranie INŽINIERSKA GEODÉZIA 88

VYTYČOVANIE STAVEBNÝCH OBJEKTOV

Alojz KOPÁČIK1

1 ÚVOD Progresívne trendy vo výstavbe stavebných objektov zvyšujú nároky aj na geodetické práce. Len kvalitne realizované geodetické práce sú predpokladom úspešnej výstavby. Pri vysokých požiadavkách na presnosť geodetických meraní je treba vykonať správnu analýzu presnosti, ako aj správne interpretovať výsledky meraní. V plnej miere to platí o vytyčovacích prácach, ktoré pozostávajú z: prípravnej fázy, v rámci ktorej treba navrhnúť, realizovať a určiť parametre

vytyčovacej siete, vypracovať vytyčovacie výkresy a určiť metódu vytyčovania, vlastných vytyčovacích prác, kontroly vytýčených parametrov.

Základom úspešnej realizácie vytyčovacích prác sú vytyčovacie siete (VS), tvoriace priestorovú kostru výstavby stavebných objektov. Podklad na vytyčovanie tvorí, podľa stavebného zákona a z neho vyplývajúcich vyhlášok, projekt stavby. Tento musí byť spracovaný tak, aby z neho jednoznačne vyplývala poloha a výška osí stavebného diela, jeho rozmery a tvar, ako aj vzájomná súvislosť jednotlivých objektov.

2 VYTYČOVACIE SIETE VS majú pre realizáciu výstavby projektovaných objektov mimoriadny význam a treba im venovať najvyššiu pozornosť a starostlivosť [1]. Od ich spoľahlivosti a využiteľnosti závisí správne priestorové vytýčenie rozsiahlych stavebných celkov, ako aj jednotlivých objektov v danom priestore. Základnú vytyčovaciu sieť tvorí množina polohových a výškových bodov, vhodne lokalizovaných a stabilizovaných v priestore staveniska do určitého geometrického tvaru. Tvar a rozmery VS treba prispôsobiť rozsahu a zložitosti výstavby, vyžadovanej presnosti vytyčovacích prác, konfigurácii a porastu terénu a zariadeniam staveniska tak, aby body VS neboli narušované výstavbou a aby v priebehu celej výstavby bola umožnená kontrola stability každého bodu VS [1]. Nie menej dôležitým je aj možnosť viacúčelového využitia VS.

Pri budovaní VS vychádzame zo statických (napr. Štátna trigonometrická sieť (ŠTS), Štátna priestorová sieť (ŠPS), Štátna nivelačná sieť (ŠNS) a ďalšie) alebo dynamických geodetických základov (Slovenská priestorová observačná služba (SKPOS)). Všetky geodetické merania realizované na stavbe treba vyhotoviť spôsobom umožňujúcim ich pripojenie na body geodetických základov. V prípadoch, v ktorých 1 KOPÁČIK Alojz, prof. Ing., PhD. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra geodézie, Radlinského 11, 810 05 Bratislava, tel.č. +421-2-59274-559, e-mail: [email protected]


hustota ale najmä presnosť geodetických základov nevyhovujú požiadavkám na geodetické zabezpečenie vyžadovaných prác, realizujú sa v predmetnom priestore miestne VS. SKPOS a ŠNS svojou presnosťou v prevažnej miere prípadov vyhovuje požiadavkám geodetickej praxe.

Z hľadiska ich významu delíme VS na základné a podrobné. Základná vytyčovacia sieť (ZVS) slúži najmä na vytýčenie priestorovej polohy stavebných objektov a na vytýčenie bodov podrobnej vytyčovacej siete (PVS). PVS slúži na podrobné vytyčovanie objektov, t. j. rozmeru a tvaru ich jednotlivých častí [1]. Niektoré špeciálne stavby vyžadujú špeciálne siete čo do tvaru a presnosti alebo kombinované siete, napríklad líniové a plošné, alebo základné siete priebežne doplňované prechodnými bodmi, používané len na vytyčovanie objektov v príslušnej etape výstavby [2].

Kľúčovou otázkou pri budovaní ZVS a PVS je vyžadovaná presnosť určenia polohy, resp. výšky bodov vytyčovacej siete. ZVS sa zvyčajne vybuduje pre celé stavenisko. Musí byť vybudovaná v predstihu pred stavebnými zemnými prácami. Z hľadiska presnosti môže byť na stavenisku vybudovaná diferencovane. Časť bodov s vyššou presnosťou a časť bodov s nižšou presnosťou podľa vyžadovanej presnosti vytýčenia jednotlivých stavebných objektov. Body ZVS sa spravidla umiestňujú na okrajoch staveniska tak, aby neboli zničené alebo poškodzované výstavbou. PVS je budovaná podľa harmonogramu výstavby opäť v predstihu pred vlastnými stavebnými prácami. PVS sa vkladá medzi body ZVS na stavenisku. V súčasnosti sa efektívne využíva metóda prechodných stanovísk, ktorá súčasne minimalizuje alebo úplne eliminuje budovanie bodov PVS [1]. Predpokladom kvalitnej VS je kvalitný projekt na realizáciu VS, ktorý obvykle obsahuje: stručnú charakteristiku stavby, vrátane geologických pomerov, návrh konfigurácie VS s návrhom stabilizácie a ochrany bodov VS, metodiku merania a určenia parametrov VS, analýzu dodržania vyžadovanej presnosti z pohľadu určenia parametrov presnosti

bodov VS ako aj vlastných vytyčovacích prác, prílohy (situácia s rozmiestnením bodov VS, spôsob stabilizácie a ochrany, prípadne

tabuľkové, resp. grafické vyjadrenie teoretickej presnosti určenia bodov VS).

2.1 Druhy VS Druh a tvar VS sa volí podľa rozsahu, technickej zložitosti a vyžadovanej presnosti vytyčovania projektovaných objektov výstavby [1]. Pri voľbe typu a tvaru VS prihliadame na to, v akých etapách bude sieť budovaná z hľadiska termínu výstavby projektovaných objektov, vyžadovanej presnosti a vybavenia meračskou a výpočtovou technikou.


VS delíme na líniové a plošné. Medzi líniové siete zahrňujeme vytyčovaciu priamku, polygónovú sieť, trojuholníkový alebo štvoruholníkový reťazec. Plošné siete môžu byť pravidelné alebo nepravidelné a skladajú sa zo štvorcov, pravouholníkov alebo trojuholníkov. Plošné siete sa používajú hlavne na vytyčovanie objektov s priestorovou skladbou, predovšetkým pozemných stavieb [2]. Pre niektoré inžinierske a špeciálne pozemné stavby sa používajú kombinované plošné siete z rôznych obrazcov usporiadaných do vhodných tvarov [2].

Najjednoduchšou polohovou vytyčovacou sieťou je vytyčovacia priamka, vhodná na vytyčovanie jednoduchých pozemných objektov obvykle s nižšími nárokmi na presnosť vytyčovania. Nie je vhodná na etapovú výstavbu. Celá sieť pozostáva vlastne z dvoch bodov. Preto body vytyčovacej siete treba starostlivo stabilizovať, zaistiť a chrániť [1].

Polygónové siete sú vhodné na vytyčovanie líniových stavieb alebo jednoduchých nepravidelných pozemných stavieb. Prednosťou polygónových sietí je ich schopnosť prispôsobiť sa podmienkam terénu, zástavbe, zariadenia staveniska a pod. Polygónové siete sa budujú v tvare priamych, obojstranne pripájaných a orientovaných ťahov alebo uzatvorených polygónových ťahov.

Trojuholníkové alebo štvoruholníkové reťazce sa používajú prevažne na vytyčovanie líniových stavieb, mostov, tunelov a pod. Presnosť určenia bodov reťazcov závisí od veľkosti a tvaru obrazcov, od spôsobu a od presnosti merania určujúcich prvkov. Pri nepriaznivom tvare trojuholníkov je vhodnejšie použiť štvoruholníky s diagonálami. Štvoruholníkové reťazce zvyšujú tuhosť siete a znižujú o cca 20% chybu vytyčovania v priečnom smere, umožňujú lepšiu kontrolu meraných a vypočítaných prvkov a znižujú počet bodov v sieti. Štvoruholníkové reťazce sa preto používajú najmä pri vytyčovaní mostov, tunelov, rýchlodráh a pod. [1], [2]. Z teoretických rozborov presnosti vyplýva, že optimálne riešenie poskytujú siete, ktoré sú merané uhlami a dĺžkami v nadbytočnom počte prvkov a potom vyrovnané. Vyrovnanie VS treba vykonať podľa MNŠ v jednom bloku, aby sa zachovala tuhosť a homogenita siete.

Štvorcové a pravouholníkové siete majú prednosti vo vysokej presnosti, v homogénnosti bodového poľa, v jednoduchosti metód na vytyčovanie objektov a v jednoduchej obnove bodov vytyčovacej siete. Nevýhodou sú relatívne vysoké náklady a pracnosť pri budovaní štvoruholníkových VS. Pravouhloníkové siete môžeme vytýčiť z rámu, ktorý tvorí kostru siete, alebo plošne, naraz na celom stavenisku [1], [12]. Každý pravouholník je obvykle samostatnou VS a môže byť budovaný s rozdieľnou presnosťou.

Špeciálne siete pozostávajú z rôznych geometrických obrazcov. Používajú sa najmä pri výstavbe inžinierskych objektov ako sú priehrady, mosty, energetické


stavby, tunely, rýchlodráhy a pod. [2], kde sa vyžaduje vysoká presnosť pri vytyčovaní objektov, vyplývajúca zo zložitosti a náročnosti konštrukcií objektov. Obvykle sa budujú ako miestne siete, ktoré sa v druhej etape pripoja na body geodetických základov. VS sa okrem už uvedeného členia na polohové a výškové vytyčovacie siete. Výškové vytyčovacie siete pozostávajú z viacerých výškových bodov (minimálne z troch) geometricky usporiadaných v priestore staveniska v tvare uzatvoreného nivelačného ťahu. Bodmi výškovej vytyčovacej siete môžu byť: body ŠNS, body polohovej vytyčovacej siete opatrené výškovou značkou, tzv. združené body, osobitné výškové body vybudované v priestore staveniska.

2.2 Stabilizácia bodov VS Zvýšeným požiadavkám na presnosť ZVS musí odpovedať aj stabilizácia bodov siete [13]. Stabilizáciu bodov siete možno vykonať obetónovaným medzníkom, resp. oceľovou rúrkou, hĺbkovou stabilizáciou alebo stabilizáciou betónovými blokmi [1], [2]. V praxi sa často realizujú body polohových a výškových VS ako združené, t.j. s polohovou a výškovou značkou. Body polohových VS, z ktorých sa bude robiť viacnásobné opakované vytyčovanie alebo periodické kontrolné meranie, je účelné stabilizovať formou železobetónových pilierov opatrených na vrchnej časti platničkou na závislé dostredenie prístrojov a terčov. Pri lokalizácii bodov ZVS na stavenisku je dôležité, aby boli situované v súlade s koordinačným výkresom na geologicky stabilnom podloží, aby medzi nimi boli vhodné terénne profily, zaručená vzájomná vidteľnosť a aby body tvorili ucelené geometrické obrazce. Súčasná moderná meracia technika umožňuje lokalizovať body VS do väčších vzdialeností od stavebného objektu, čo znižuje riziko ich poškodenia, resp. úplného zničenia. V dôsledku uvedeného možno, znížiť ich celkový počet. Na niektorých stavbách (napr. mosty budované letmou montážou, tunely) sa žiada, aby všetky body VS boli vybudované a určené s približne rovnakou polohovou presnosťou. To možno dosiahnuť využitím optimalizačných procedúr pri budovaní VS a osobitnou metodikou určenia jej parametrov, resp. využitím progresívnych meracích technológií (napr. GNSS). Príklady budovania takýchto sietí uvádza napríklad [1].

3 POSTUP VYTYČOVANIA STAVEBNÝCH OBJEKTOV Realizácii každého stavebného objektu predchádza jeho vytýčenie, pozostávajúce zo súboru úkonov, ktorými sa na stavenisku vyznačia hlavné geometrické prvky objektu (body, osi, výšky, roviny a pod.), umožňujúce realizáciu objektu projektovaných rozmerov a tvaru v priestore určenom projektom. Vytýčenie nechápeme len ako prosté vytýčenie bodu, priamky, výšky a pod., ale ako súbor rôznych geodetických činností, ktoré vo svojom súhrne zaisťujú dokonalú realizáciu stavebného diela v danom priestore


so všetkými jeho technickými alebo technologickými nadväznosťami. Vytyčovanie stavebných objektov členíme na dve etapy: na vytýčenie priestorovej polohy objektov v navrhnutom priestore – základné

vytýčenie, na vytýčenie rozmerov a tvaru objektov – podrobné vytýčenie.

Vytýčením priestorovej polohy objektu sa rozumie vytýčenie polohy a tvaru objektov (hlavné body, charakteristické body, primaky, osi apod.) vo vodorovnom a zvislom smere. Podrobné vytýčenie objektu tvorí súčasť stavebno-montážnych prác a bezprostredne ovplyvňuje kvalitu geometrie (rozmerov) objektu.

4 PRESNOSŤ VYTYČOVACÍCH SIETÍ A VYTYČOVACÍCH PRÁC

4.1 Presnosť bodov VS Presnosť bodov základného polohového bodového poľa charakterizujú stredné chyby uvedené napr. v [9], [3]. Podrobné body polohového poľa tvoria body 1. až 5. triedy presnosti vybudované podľa [5], [9]. Presnosť bodov výškového bodového poľa vyplýva z [5]. Presnosť bodov polohovej vytyčovacej siete je všeobecne charakterizovaná strednou polohovou chybou

2 2 2

p x y , (1)

alebo častejšie strednou súradnicovou chybou

2 2 20,5xy x y, (2)

kde x a x sú stredné chyby súradníc x a y, ktoré vyjadrujú presnosť bodov VS vzhľadom na najbližšie body geodetických základov.

Pri určení vyžadovanej presnosti bodov VS vychádzame z krajnej vytyčovacej odchýlky uV danej buď STN pre vytýčenie priestorovej polohy objektov rôznej kategórie alebo zo stavebnej odchýlky uS definovanej projektom stavby, resp. jej časti [1], [12]. Keď máme vytýčiť polohu bodu P s krajnou vytyčovacou odchýlkou uV, potom na zvolenej hladine významnosti = 0,05 a koeficiente konfidencie t = 2,0 môžeme vyjadriť strednú chybu vytýčenia polohy bodu vzťahom

P Vu t . (3)

Takto určenú hodnotu p považujeme za maximálnu, ktorá zahrňuje chyby VS a chyby vytyčovacieho úkonu pri vytyčovaní polohy bodu zvolenou metódou. Analogicky môžeme vykonať odhad vyžadovanej presnosti bodov výškovej VS.

Komtrolu kvality vybudovanej VS predpisuje norma [12] tak u ZVS ako aj u PVS. Túto definuje súborom krajných odchýlok pre merané veličiny získané pri kontrolných meraniach realizovaných medzi bodmi kontrolovanej VS.


4.2 Určenie presnosti vytyčovacích prác Presnosť vytyčovacích prác je stanovená technickými predpismi buď priamo alebo nepriamo. Priamo je daná napr. vytyčovacími odchýlkami stavebných objektov [14], [12] a [10]. Nepriamo je presnosť vytyčovania daná stavebnými odchýlkami, z ktorých sa odvodia vytyčovacie odchýlky. U objektov atypických, resp. náročných na vysokú presnosť, môže požadovanú presnosť stanoviť projektant, a to obvykle hodnotou stavebnej odchýlky. Vytyčovacia odchýlka uV závisí od hodnoty stavebnej odchýlky uS a od pomeru, s akým vstupuje spoločne so stavebno-montážnou odchýlkou um do stavebnej odchýlky. Ak poznáme stavebnú odchýlku (určí ju projektant), potom pri stanovení vytyčovacích odchýlok vychádzame z parciálneho posúdenia chyby jednotlivých stavebno-montážnych (m ) a vytyčovacích úkonov ( v ). Tieto môžu pôsobiť rovnakým dielom alebo v pomere definovanom účastníkmi výstavby.

V prvom prípade dostaneme pre strednú chybu v polohe bodu vzťah [1]

2 2 2

p V m . (4)

Pre stavebnú odchýlku, ak = V = m platí

2 2 22 ( ) 2 2 2,8.S V m P Pu , (5)

a pre presnosť vytyčovacích prác

2,8 0,4.V m S Su u . (6)

Zo vzťahu vyplýva, že stredná chyba vytyčovacích a stavebno-montážnych prác z prefabrikovaných dielcov nemá prekročiť 40% stavebnej odchýlky uS.

V súčasné stavebné technológie často aplikujú montážne práce z prefabrikovaných dielcov. V tomto prípade polohu bodu objektu ovplyvňujú tri základné faktory, t. j. chyby vo výrobe dielcov f f, chyby stavebno-montážnych prác m a chyby vytyčovacích prác V . Ak predpokladáme rovnakú veľkosť týchto chýb, čiže f = V = m = , potom dostaneme výsledný vzťah [1]

= 0,29 uS . (7) Čiže stredná chyba vo vytyčovaní môže byť maximálne 30% zo stavebnej odchýlky uS. Ak stavebno-montážne a geodetické vytyčovacie úkony rozdelíme na čiastkové úkony: 1 – chyby vytyčovacej siete, 2 – chyby vytýčenia priestorovej polohy, 3 – chyby podrobného vytýčenia, 4 – chyby v montážnych meraniach, 5 – chyby v montáži, 6 – chyby v rozmeroch prefabrikátov,


a týmto prisúdime rovnakú veľkosť, potom pre jednotlivé úkony dostaneme strednú chybu

= 0,20 uS . (8) Z praxe vieme, že jednotlivé úkony stavebno-montážnych a geodetických prác

treba realizovať s rozdielnou presnosťou, čiže s rôznou váhou. Voľbu váh a vyšetrenie reálneho vplyvu jednotlivých úkonov na celkový výsledok vytýčenia je treba dohodnúť medzi účastníkmi stavby.

4.3 Voľba metódy vytyčovania Na voľbu vytyčovacej metódy má vplyv niekoľko faktorov medzi ktoré patria najmä vyžadovaná presnosť vytýčenia, podmienky vyplývajúce z prostredia staveniska (terén, zástavba, zariadenia staveniska, atď.), stavebný a technologický postup, prístrojové vybavenie, charakter vytyčovacích prvkov a iné spravidla miestne faktory. Rozhodujúcim podkladom na voľbu metódy vytyčovania je vytyčovacia odchýlka a prístrojové vybavenie vytyčovateľa.

Rozbor presnosti pred vytyčovaním obsahuje určenie metódy vytyčovania, voľbu prístrojov, postup, metodiku a počet opakovaných meraní, ktoré zodpovedajú vyžadovanej presnosti. V spolupráci s projektantom sa vyššie uvedeným spôsbom určí vyžadovaná presnosť, t. j. stredná chyba vytýčenia objektov V. Pri voľbe vytyčovacej metódy sa vytyčovaný (určovaný) parameter prvku y vyjadrí vzťahom

y = f (x1, x2, x3, ..., xn), (9) kde xn sú sprostredkujúce vytyčovacie prvky. Aplikáciou zákona o šírení stredných chýb sa získa stredná chyba metódy vytýčenia y

1 1

,n n

y i xii i

f x , (10)

kde xi sú stredné chyby sprostredkujúcich vytyčovaných prvkov, pričom sa predpokladá ich vzájomná nezávislosť. Voľba metódy a prístrojového vybavenia je správna, keď je splnený vzťah

V y . (11) Ak vo vzťahu platí rovnosť, vtedy volená vytyčovacia metóda je najvhodnejšia z hľadiska hospodárnosti.

Vzhľadom na modernú meraciu techniku medzi najvhodnejšie vytyčovacie metódy patrí v súčasnosti metóda polárnych súradníc a metóda prechodného stanoviska. Ostatné metódy sa používajú ojedinele a v špecifických prípadoch [1], [2]. Na vytýčenie výšok sa okrem polárnej metódy najčastejšie využíva metóda technickej,


resp. plošnej nivelácie. Podrobné informácie o vytyčovacích metódach nájde čitateľ v [1], [2] a [12].

Poloha jednotlivých bodov objektu môže byť vytýčená z jedného, z dvoch alebo viacerých bodov VS. Pritom treba rozlíšiť to, či body VS sú súčasťou jedného alebo dvoch sústav (celkov).

5 KRITÉRIÁ KVALITY VYTÝČENIA Kvalita vytyčovacích prác tvorí východiskovú zložku celkovej kvality geometrie a využiteľnosti stavebného objektu. Vytýčená hodnota geometrického prvku sa považuje za vyhovujúcu, ak vytýčená hodnota dv leží v intervale

( ) ( )p vd v p vhd u d d u , (12)

kde uvd a udh sú dolná resp. horná hodnota vytyčovacej odchýlky, dp je projektovaná hodnota.

Ak poznáme základnú strednú chybu vytýčenia , pravdepodobnosť P, že skutočná hodnota vytýčenej hodnoty dV leží v intervale od (dP – t. ) do (dP + t. ) je daná vzťahom

P(dP – t. ) dV (dP + t. ) = 1 – , (13) kde (dP – t. ) a (dP + t. ) sú krajné hodnoty vytyčovanej veličiny. Pre t = 2 pravdepodobnosť, že vytýčená hodnota leží v rámci uvedeného intervalu je 95%. Ak poznáme len empirickú strednú chybu a počet nadbytočných meraní je n´ 25, potom volenému riziku prislúcha väčšia hodnota t ako pri normálnom rozdelení. Hodnota je tým väčšia, čím je menší nadbytočný počet meraní. Hodnota funkcie t = f (, n) sa nájde v tabuľkách Studentovho rozdelenia pre dané riziko a nadbytočný počet meraní. V tomto prípade hodnota spoľahlivosti veličiny sa nachádza v intervale

P(dP – t. ) dV (dP + t. ) = 1 – . (14) Podrobnosti sú v literatúre z vyrovnávacieho počtu (napr. Böhm, Vykutil a iní).

Súčasťou vytyčovania sú kontrolné merania. Správnosť vytýčenia sa kontroluje opakovaným nezávislým vytýčením, opakovaným vytýčením o rád presnejšou metódou ako prvé vytýčenie alebo aspoň opakovaným vytýčením rovnakej presnosti. Podrobnosti o výbere parametrov, rozsahu a hustote kontrolných meraní uvádzajú technické normy STN [7], [8], [12] a ďalšie.

Kritériom kvality vytýčenia objektu sú odchýlky ΔV vo vytýčení bodu (prvku) určené ako algebraický rozdiel medzi skutočne vytýčenou hodnotou dv a projektovanou hodnotou dp, čiže


Δv = dv – dp . (15) Tieto sú porovnávané krajnými vytyčovacími odchýlkami uV. Krajné hodnoty vytyčovacích odchýlok pre jednotlivé skupiny a druhy stavebných objektov sú stanovené technickými normami STN alebo osobitnými predpismi, ktoré sú súčasťou stavebného projektu alebo analýzou podľa vzťahov uvedených v kap. 4. Ak prekročí hodnota vytyčovacej odchýlky krajnú hodnotu uV, danú technickými normami považuje sa vytýčenie za nevyhovujúce a treba ho opakovať. Ak sa vyžaduje vytýčenie s vyššou presnosťou, ako stanovuje STN, uvedú sa tieto skutočnosti v stavebnom projekte s odôvodnením požiadavky na vyššiu presnosť.

6 POSUDZOVANIE PRESNOSTI VYTÝČENIA OBJEKTOV Presnosť vytýčenia stavebných objektov sa posudzuje v dvoch stupňoch. V prvom stupni sa posudzuje presnosť vytýčenia priestorovej polohy objektu, t. j. správnosť umiestnenia objektu na zemskom povrchu vzhľadom na body geodetického základu alebo na existujúce objekty. Osobitne sa posudzuje polohová a osobitne výšková presnosť. Pri polohovej presnosti pozemných stavieb sa posudzuje vzájomný funkčný vzťah objektov a vzťah k iným objektom, najmä ku komunikáciám, technickým vedeniam a pod. Pri líniových a plošných objektoch sa posudzuje sústava hlavných a charakteristických bodov navzájom, ako aj ich väzba na existujúce objekty. Pri výškach sa hodnotí presnosť hlavných výškových bodov vzhľadom na body ŠNS.

V druhom stupni sa posudzuje presnosť podrobného vytýčenia objektov, t. j. správnosť vytýčenia rozmerov a tvaru objektov. Polohová presnosť sa posudzuje vzhľadom na hlavnú polohovú čiaru, hlavné osi, resp. hlavné alebo charakteristické body a rozmery objektov. Výšková presnosť objektov sa posudzuje vzhľadom na hlavné výškové body. Presnosť podrobného vytýčenia objektov líniových stavieb sa posudzuje krajnými pozdĺžnymi, priečnymi a výškovými odchýlkami vzhľadom na hlavné body trasy. Kritériá presnosti na vytýčenie priestorovej polohy a na podrobné vytýčenie stavebných objektov sú dané vytyčovacími odchýlkami podľa noriem [12] a [10], prípadne ďalších.

7 ZÁVER Vytyčovacie práce vo väčšine prípadov patria medzi technicky a kvalitatívne náročné inžiniersko-geodetické práce a má ich vykonávať pracovník, ktorý ovláda techniku a metodiku presných geodetických meraní, má dobré teoretické vedomosti a dostatočné skúsenosti a poznatky z výstavby. Vyžadujú si aj primerané odborné vedomosti zo staviteľstva, dopravy, priemyslu, energetiky a pod., najmä zo zakladania stavieb, statiky, projektovania a technológie výstavby jednotlivých skupín objektov.


Len kvalifikované zvládnutie týchto informácií umožní geodetovi stať sa plnohodnotným účastníkom.

V praxi sa požiadavky na presnosť vytyčovania objektov často formuľujú bez zosúľadenia technických a ekonomických hľadísk. Často sa objavujú snahy o neprimerane vysokú presnosť vytyčovania objektov ako dôsledok snahy pracovať s čo najmenším rizikom. Výsledky zlého vytyčovania nie je možné zlepšiť spracovaním alebo rozborom v kancelárii. Teoretickým rozborom úkonov vytyčovacích prác môžeme však vopred stanoviť vyžadovanú presnosť a metodiku vytyčovania objektov, čo je dôležité najmä pri vytyčovaní zložitých a rozmerných objektov náročných na presnosť a spoľahlivosť vytýčenia.

LITERATÚRA [1] MICHALČÁK, O. a iní: Inžinierska geodézia I. Bratislava Alfa, 1985. 403 s. [2] MICHALČÁK, O. a iní: Inžinierska geodézia II. Bratislava Alfa, 1990. 363 s. [3] Inštrukcia na práce v polohových bodových poliach (I 74.20.73.12.00). ÚGKK

č. NP-3638/1994. [4] Metodický návod na budovanie, obnovu a údržbu výškových bodových polí

(MN 74.20.73.13.00). ÚGKK SR č. 3-39/1992. [5] STN 01 3410 Mapy veľkých mierok. Základné a účelové mapy. 1990. [6] STN 01 3419 Vytyčovacie výkresy stavieb. 1987. [7] STN 73 0270 Presnosť geometrických parametrov vo výstavbe. Kontrola

pozemných stavebných objektov. 1990. [8] STN 73 0275 Presnosť geometrických parametrov vo výstavbe. Kontrolné

meranie líniových stavebných objektov. 1985, zmena 1991. [9] STN 73 0415 Geodetické body. 1980. Zmena 2012. [10] STN 73 0422 Presnosť vytyčovania líniových a plošných stavebných objektov.

1986. [11] STN EN 1090-2 Zhotovovanie oceľových a hliníkových konštrukcií. Časť 2:

Technické požiadavky na oceľové konštrukcie. 2012. [12] STN ISO 4463-1 Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie.

Časť 1: Plánovanie, organizácia, postupy merania a preberacie podmienky. 2002. [13] STN ISO 4463-2 Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie.

Časť 2: Meračské značky. 2002. [14] STN ISO 4463-3 Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie.

Časť 3: Zoznam geodetických činností. 2002. [15] Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný

zákon), v znení neskorších zákonov.


Lektorovali: Ing. Ján Erdélyi, PhD. Katedra geodézie, Stavebná fakulta STU v Bratislave Ing. Peter Kyrinovič, PhD. Katedra geodézie, Stavebná fakulta STU v Bratislave

Seminár A.G.K.2016 s tematickým zameraním INŽINIERSKA GEODÉZIA 99

MERANIE POSUNOV A PRETVORENÍ STAVEBNÝCH OBJEKTOV

Alojz KOPÁČIK1

1 ÚVOD Z dôvodov ochrany pôdneho fondu a životného prostredia, sa budujú stavby na menej hodnotných pozemkoch s horšími geologickými a základovými podmienkami, ktoré môžu nepriaznivo pôsobiť na stabilitu základov stavebných objektov a na funkčnú spoľahlivosť ich konštrukcií. Pri výstavbe sa stále častejšie a častejšie využívajú zložité a atypické konštrukcie, veľkých rozmerov alebo výšok. V technických predpisoch na výstavbu a prevádzku stavebných objektov boli preto zakotvené požiadavky na systematické merania posunov a pretvorení objektov a technologických zariadení.

2 VÝZNAM A ÚČEL MERANÍ Každý, aj správne založený a vybudovaný stavebný objekt, zaznamenáva nielen počas stavby, ale aj počas prevádzky určité priestorové zmeny, ktoré pôsobia na geometrické parametre konštrukcie objektu alebo technických zariadení, a tým narušujú ich statickú funkciu a spoľahlivosť. Najčastejšie dochádza k sadaniu základov objektov a k pretvoreniam nosných konštrukcií. Tieto prebiehajú rôzne podľa druhu, rozmerov a tvaru základov, priebehu vnútorných a vonkajších síl a iných faktorov najmä prostredia, ktoré rušivo pôsobia na stabilitu a geometrický tvar základových a nosných konštrukcií objektu. Nerovnomerné sadanie základov zvyčajne spôsobuje vážne poruchy v stabilite základových konštrukcií, ktoré môžu viesť k statickým poruchám konštrukcií, prípadne aj k havárii objektu.

Z hľadiska bezpečnosti, bezporuchovej výstavby a prevádzky objektov sú potrebné merania, ktorými sa overujú tvarové a rozmerové parametre základových a nosných konštrukcií objektov. Akonáhle presahujú zmeny v týchto parametroch určitú, vopred definovanú hodnotu, treba vykonať opatrenia za účelom odstránenia signalizovaných závad. Diagnostikou konštrukcií stavebných objektov sa získajú objektívne informácie o procese ich pretvorenia. Tieto tvoria podklady na: posúdenie správania sa objektu a prostredia, s ktorým je objekt v interakcii, porovnanie skutočných hodnôt posunov s teoretickými (vypočítanými) hodnotami, hodnotenie bezpečnosti a správnej funkcie konštrukcií objektu.

1 KOPÁČIK Alojz, prof. Ing., PhD. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra geodézie, Radlinského 11, 810 05 Bratislava, tel.č. +421-2-59274-559, e-mail: [email protected]


Veľké rozdiely medzi meranými a teoretickými hodnotami signalizujú nedostatky v zakladaní, zlú kvalitu stavebných prác, nepresný matematický model použitý na výpočet teoretických hodnôt, nepresné údaje o prvkoch použitých na výpočet teoretických hodnôt alebo nespoľahlivé výsledky merania spôsobené chybami merania a podobne. Výsledky diagnostiky možno využiť nielen na posudzovanie bezpečnosti a správania sa základových a nosných konštrukcií objektu, ale aj na prognostické účely, ďalej ako podklady na plánovanie údržby a ako podnety na predlžovanie životnosti a prevádzky objektov alebo technologických zariadení.

Meranie posunov nových stavebných objektov vyžaduje projektant po dohode so stavebníkom v zmysle technických noriem 11, a to spravidla na základe vyhodnotených prieskumov o základovej pôde, resp. ak sa jedná o objekty nezvyčajnej konštrukcie alebo o objekty obsahujúce nové neoverené konštrukčné systémy.

Meranie posunov existujúcich objektov predpisujú vybrané technické predpisy alebo si toto meranie vyžiada majiteľ (prevádzkovateľ) na základe odborného statického posudku v zmysle stavebného zákona obvykle vtedy, keď sa objavia na objekte trhliny alebo možno predvídať posuny vplyvom priťaženia základovej pôdy v okolí, zmenou hladiny podzemnej vody, podkopaním a podobne.

Meranie posunov objektov môže mať charakter dlhodobého periodického merania alebo charakter krátkodobého merania 6, 11.

3 ZÁKLADNÉ POJMY Posunom (pretvorením) všeobecne rozumieme pozvoľné zmeny v priestorovej polohe (tvare) objektu vplyvom zaťaženia základovej škáry, dynamických prevádzkových účinkov a ďalších, obvykle fyzikálnych faktorov, pôsobiacich na objekt v danom prostredí a čase. Tieto zmeny určíme priamym meraním na objektoch v teréne, prípadne na ich modeli vytvorenom v počítačovom prostredí. Meraním sa vyšetruje priebeh, charakter a veľkosť týchto zmien oproti základnej alebo predchádzajúcej etape merania. Posun možno definovať ako zmenu v polohe objektu oproti polohe v základnej alebo predchádzajúcej etape merania. Pretvorenie (deformácia) vyjadruje zmenu tvaru v konštrukcii objektu oproti tvaru pri základnej alebo predchádzajúcej etape merania. Teoreticky pri rovnomernom posune objektu, resp. jeho častí nemusí nastať pretvorenie. Absolútny posun je posun vyjadrený v absolútnej sústave, nezávislej od meraného objektu. Relatívny posun je posun vyjadrený v relatívnej sústave vzhľadom na vzťažný bod nachádzajúci sa na objekte. Vyjadruje vzájomné zmeny v polohe pozorovaných bodov objektu.


Vodorovný posun znamená vodorovnú zložku posunu meraného bodu. V pravouhlej súradnicovej sústave sa charakterizuje zložkami Δx a Δy. Zvislý posun vyjadruje zvislú zložku posunu meraného bodu. Zvyčajne sa označuje Δz alebo Δh. Sadanie (zdvíhanie) je zvislá zložka posunu smerom dolu (hore), obvykle vyvolaná stlačením základovej pôdy. V banskom meračstve sa používa názov pokles. Naklonenie je odchýlenie zvislej osi objektu od zvislice. Pootočenie je uhlová odchýlka objektu od jeho pôvodnej polohy, pričom je os otáčania vo všeobecnej polohe. Priehyb (ohyb) je pretvorenie zvyčajne nosnej konštrukcie objektu v smere kolmom na prevládajúci smer. Ďalšie pojmy súvisiace s meraním posunov a pretvorení obsahujú napríklad publikácie 6, 11 a mnohé ďalšie.

4 PROJEKT MERANIA POSUNOV A PRETVORENÍ Pre každý stavebný objekt, na ktorom treba merať posuny, sa vypracuje projekt merania posunov. Projekt vypracuje geodet projektanta obvykle za spolupráce statika a investora. Obsah a náležitosti projektu merania posunov uvádza 11. V projekte sa uvedú najmä: účel a význam meraní, údaje o geologických a hydrologických vlastnostiach základovej pôdy, spôsob založenia stavby, popis konštrukcie objektu, hodnoty očakávaných posunov a ich predpokladaný vývoj, vyžadovaná presnosť meraní, metódy merania posunov s rozborom presnosti a hospodárnosti meraní, spôsob a časový plán rozmiestnenia a stabilizácie meracích zariadení, spôsob

ich ochrany pred poškodením, harmonogram realizácie meraní, spôsob spracovania výsledkov meraní, rozpočet nákladov na vybudovanie meracích zariadení.

5 VYŽADOVANÁ PRESNOSŤ MERANÍ Presnosť merania posunov závisí najmä od veľkosti a charakteru posunov. Za dostatočnú presnosť merania posunov možno považovať takú presnosť, ktorá zaručí dosiahnutie cieľa pri minimálnych nákladoch na meranie. Na analýzu tohto problému možno použiť pomer medzi očakávanou celkovou hodnotou posunu p (s) a základnou strednou chybou merania p (s). Norma 11 určuje hodnotu tohoto


pomeru na 1/15, môže však nadobúdať aj hodnoty 1/5, 1/10 alebo 1/20. Ďalšie spôsoby určenia presnosti merania posunov uvádza napríklad 6.

V stavebnej a priemyselnej praxi prichádza najčastejšie do úvahy meranie zvislých posunov objektov alebo technických zariadení. Pre zakladanie stavieb spravidla stačí merať posuny so strednou chybou p = 1,0 mm, pre statické výpočty sa požaduje presnosť o rád vyššia – maximálne však so strednou chybou p = 0,3 mm. Pre vedecké experimenty sa zvyčajne vyžaduje presnosť 1% z veľkosti teoretických hodnôt posunov, pre technické (praktické) účely spravidla stačí presnosť merania posunov na úrovni 5% až 10% z očakávaných hodnôt posunov.

Pri meraní posunov objektov už odovzdaných do používania, ovplyvnených stavebnou činnosťou v okolí, hodnota základnej strednej chyby nemá prekročiť hodnotu = 1/5 sk , kde sk je kritická hodnota posunu, pri ktorej môže dôjsť k ohrozeniu funkčnej spoľahlivosti objektu 11.

Pri stavbách založených na súdržných pevných zeminách tvoria zvislé posuny základov počas výstavby cca 70% konečných hodnôt. Pri tvárlivých súdržných zeminách len 50% konečných vypočítaných hodnôt posunov.

Dodržanie vyžadovanej presnosti merania sa kontroluje výpočtom a testovaním výberových (jednotkových) stredných chýb pri každom meraní. V prvom prípade sa odhadne hranica (intervalový odhad), v ktorej sa hodnota strednej chyby nachádza s pravdepodobnosťou 1 –

P (t1. 0 t2. ) = 1 – , (1)

kde je hladina významnosti, obvykle = 0,05, t1, t2 sú kritické hranice konfidenčného intervalu (pre = 0,05), 0 je empirická (jednotková) stredná chyba meraného posunu, je základná stredná chyba merania posunu. Dolné t1 a horné t2 hranice konfidenčného intervalu pre P = 0,95 ( = 0,05) uvádza napríklad STN 73 0405 v prílohe 2 11. Dôležitá je najmä hodnota hornej hranice, ktorá nemá byť prekročená (s rizikom = 0,05)

P (0 > t2.) = . (2)

V druhom prípade sa výberová stredná chyba testuje pomocou vhodnej testovacej štatistiky. Aj tu má význam najmä horná hranica, ktorá nemá byť prekročená (s rizikom = 0,05)

P (0 (1+ 2

k) = , (3)

kde k je počet stupňov voľnosti.


6 METÓDY MERANIA POSUNOV Posuny stavebných objektov možno určovať rozličnými fyzikálnymi meracími metódami (mechanickými, optickými, elektronickými a pod.), medzi ktorými majú významné miesto geodetické metódy.

Na meranie zvislých posunov sa najčastejšie používa známa metóda geometrickej nivelácie (veľmi presná alebo presná nivelácia). Princíp metód je všeobecne známy, založený na periodicky sa opakujúcich niveláciách pozorovaných bodov, umiestnených na meranom objekte. Nivelácia sa veľmi zhospodárnila zavedením kompenzátorových nivelačných prístrojov, neskôr digitálnych kompenzátorových nivelačných prístrojov. Nevýhodou kompenzátorových nivelačných prístrojov je, že sú v prostredí s otrasmi nepoužiteľné. Digitálne nivelačné prístroje nie je možné používať v prostredí s umelým osvetlením, resp. sú použiteľné len za podmienky dostatočného osvetlenia latového úseku veľkosti 0,6 až 1,0 m. Pri meraniach sa dodržiava postup geometrickej nivelácie. Pri meraniach realizovaných v obmedzených priestoroch alebo za zvláštnych podmienok (priemyselné haly, priestory) je treba použiť neštandardné postupy (zámery stranou, rozdielne dĺžky zámer a pod.). V takýchto prípadoch zavádzame do výsledkov merania korekcie.

Trigonometrická metóda sa v praxi používa zvyčajne na súčasné meranie zvislých a vodorovných posunov, resp. na zisťovanie priestorových zmien v polohe pozorovaných bodov, a to v relatívnych a absolútnych hodnotách. Zvislé posuny bodov sa určujú zo vzťažných bodov na základe zmeny výškových uhlov, meraných pri základnom a etapovom meraní pozorovaných bodov objektu. Meranie sa vykoná z dvoch, lepšie troch vzťažných bodov – stanovísk prístroja. Podrobnosti uvádza napríklad 6.

Z fotogrametrických metód prichádza do úvahy najmä metóda pozemnej fotogrametrie s časovou alebo reálnou priestorovou základnicou. Prednosťou fotogrametrickej metódy je možnosť rýchlo, prakticky súčasne zaregistrovať veľkú množinu pozorovaných bodov objektu na snímke v analógovej alebo digitálnej podobe. Nevýhodou fotogrametrickej metódy je, že výsledky merania nie sú hneď k dispozícii, ale až po laboratórnom spracovaní a vyhodnotení snímok. Jej presnosť podstatne závisí od snímkovej mierky, kvality použitých kamier a snímkového materiálu. Novú éru a nevídané možnosti núka využitie metód digitálnej fotogrametrie. Niektoré veľmi úspešné aplikácie na meranie posunov objektov uvádza 1 a 6.

Všeobecne možno uviesť, že na základe teoretických a praktických skúseností, možno metódou veľmi presnej nivelácie dosiahnuť empirickú strednú chybu merania zvislých posunov n = 0,15 mm až 0,30 mm, trigonometrickou metódou t = 0,8 mm až 1,5 mm a fotogrametricky f = 1,0 mm až 3,0 mm, v závislosti najmä na vzdialenosti pozorovaných a vzťažných bodov.


V poslednom čase sa na meranie zvislých posunov objektov používa elektronická, plne automatizovaná hydrostatická nivelácia. V súčasnosti sú známe viaceré technologické variácie využívajúce princíp hydrostatickej nivelácie: systémy s priamym čítaním polohy hladiny (s elektronickou dotykovou ihlou,

so snímacím zariadením na báze CCD snímačov), systémy s nepriamym čítaním polohy hladiny (plavákové systémy).

Na určenie naklonenia objektov sú okrem hydrostatických meracích systémov vhodné aj snímače naklonenia (elektronické libely) typu AE 2 DN (VEB Feinmeswerkzeugfabrik Suhl - Nemecko), Niveltronic (Tesa - Švajčiarsko), Minilevel a MiniLevel (Leica – Švajčiarsko), sklonomery (inklinometre), tenzometre, mikrometre a iné. Relatívne hodnoty posunov možno určovať spravidla s presnosťou 0,1 mm/1 m až 0,01 mm/1 m.

Okrem vyššie uvedených snímačov sa na meranie naklonenia využívajú pendametre – inštalované na reaktoroch JE J. Bohunice a Mochovce. V súčasnosti existujú dva základné druhy pendametrov mechanické s elektrickým dotykom závesu olovnice a bezdotykové optické pendametre využívajúce CCD snímače. Presnosť určenia naklonenia je 0,01 mm/m.

Na meranie naklonenia objektov sa používajú okrem pendametrov aj optické prevažovače, napr. Zeiss PZL100 (Nemecko), Leica ZNL (Švajčiarsko). Podrobnosti uvádza napríklad 6 a prospekty výrobcov geodetických prístrojov.

Príčiny vodorovných posunov spočívajú v pôsobení vonkajších síl na objekt merania (tlak vetra, vodného stĺpca a pod.). Na meranie vodorovných posunov sa z geodetických metód používajú 6: metóda zámernej priamky, trigonometrická metóda, metóda trilaterácie, metóda polárna, fotogrametrické metódy, polygonometria, metódy GNSS, inerciálne merania.

Metóda zámernej priamky sa používa na meranie vodorovných posunov pozorovaných bodov. Princíp metódy je všeobecne známy. Metóda je vcelku jednoduchá a rýchla. V praxi sa najčastejšie používa spôsob pomocou posuvného zámerného terča s lineárnym meradielkom alebo spôsob meraním paralaktických uhlov medzi vzťažnými a pozorovanými bodmi. Presnosť určenia posunov je 0,2 mm až 0,4 mm. Podrobnosti sú v 6.

V posledných rokoch sa na meranie posunov stále častejšie používajú laserové prístroje. Metóda zámernej priamky spojená s optoelektronickým odčítaním laserovej


stopy sa stáva výhodnejšou než ostatné geodetické metódy, pretože podstatne skracuje čas merania a umožňuje úplnú automatizáciu procesu merania. Presnosť merania sa pohybuje na úrovni 0,1 mm až 0,5 mm.

Trigonometrická metóda je v porovnaní so zámernou priamkou pracnejšia, nákladnejšia a náročnejšia na odbornú úroveň a zručnosť pracovníkov. Má však oproti zámernej priamke výhody v tom, že poskytuje informácie o posune v dvoch, resp. vo viacerých smeroch. Umožňuje určiť posun objektu, resp. jeho častí aj na neprístupných miestach. Na základe mnohých a dlhoročných skúseností s aplikáciou tejto metódy možno očakávať presnosť určenia posunov z intervalu 0,5 mm až 1,0 mm. Rozhodujúcim faktorom pri aplikácii trigonometrickej metódy je tvar a spôsob stabilizácie siete vzťažných bodov, resp. presnosť určenia jej parametrov. Nemenej dôležitá je vzdialenosť vzťažných bodov od objektu merania.

Na meranie posunov s vysokou presnosťou (0,05 mm až 0,3 mm), vyžadovanou najmä v oblasti strojárstva, sa využívajú meracie systémy vybavené špeciálnymi doplnkami (terče, samolepiace fólie, prípravky a pod.) a softvérom 2. Na dosiahnutie úplnej automatizácie procesu merania a presnosti pod hranicou 0,1 mm sa používajú v špeciálnych prípadoch na meranie dĺžok interferometre. Vznikajú tak dynamické meracie systémy, schopné sledovať cieľ pohybujúci sa v priestore rýchlosťou maximálne 5 m.s-1 3.

Meranie posunov polárnou metódou je možné v prípade, ak máme k dispozícii univerzálne stanice s charakteristikami presnosti s = 1+1 ppm a a = 3cc, a dĺžky zámer nepresiahnu hodnotu 100 m. Pri použití prístroja s motorizovaným pohonom osí (servo pohon) je možné meranie plne automatizovať. Polárna metóda nachádza využitie najmä v oblasti merania posunov menších objektov, resp. konštrukcií.

Princíp polygonometrickej metódy merania posunov spočíva v presnom meraní uhlov a dĺžok vhodne umiestneného polygónového ťahu na meranom objekte. Polygónový ťah vedieme po pozorovaných bodoch. Najvhodnejšie sú priame, obojstranne pripojené a orientované polygónové ťahy s rovnakými dĺžkami. Posuny pozorovaných bodov vypočítame z odchýlok vrcholových uhlov a dĺžok, resp. súradníc medzi základným a etapovým meraním. Metódu je možné použiť na meranie vodorovných posunov väčších stavebných objektov, resp. zosuvných území. Presnosť metódy je možné charakterizovať strednou chybou v určení posunov p = 5 mm.

Metódy GNSS sú vhodné na meranie posunov v prípade, že je treba určiť posuny s presnosťou p = 5 mm a časový interval medzi jednotlivými etapami nie je kratší ako 15 až 30 minút. Vzťažné aj pozorované body musia byť umiestnené tak, aby umožňovali observáciu satelitov (vyžaduje sa elevačný uhol 15°). Splnenie tejto podmienky kladie vo väčšine prípadov najväčšie nároky na realizátora meraní. Na druhej strane metóda nevyžaduje zabezpečenie viditeľnosti medzi bodmi. Vypracovaním postupu využívajúceho rádiového spojenia medzi aparatúrami je


možné skrátiť interval medzi dvomi observáciami na 1 až 2 minúty. Doba merania je potom závislá na počte meraných bodov, počte aparatúr, ktoré sú k dispozícii a na čase, potrebnom na presun medzi meranými bodmi. Pri využívaní permanentných observačných služieb (POS) na báze GNSS (napr. SKPOS), je prebné zabezpečiť pripojenie merania v každej epoche na jeden bod siete POS a súčasne získať informáciu o jeho stabilite. Služby využívajúce virtuálne reišenia (napr. VRS) z viacerých bodov POS nie sú vhodné na meranie posunov z dôvodu meniacej sa polohy generovanej VRS v čase.

Novinkou v oblasti geodetických aplikácií sú inerciálne merania, resp. inerciálne meracie systémy. Princíp inerciálnych meraní spočíva v kontinuálnom meraní zrýchlení a uhlových rýchlostí. Inerciálne meracie systémy boli vyvinuté z inerciálnych navigačných systémov, používaných na navigáciu lodí, ponoriek, lietadiel, umelých družíc a riadených striel. V súčasnosti sa využívajú spoločne s prístrojmi GNSS aj pri navigácii motorových vozidiel. Na meranie posunov sú vhodné v prípade, že sa jedná o rozsiahlejšie objekty a vyžadovaná presnosť určenia posunov nepresiahne hodnotu p = 5 mm. Oproti metóde GNSS má inerciálne meranie výhodu v tom, že nie je viazané na žiadny príjem zo satelitov ani na prírodné alebo umelé osvetlenie, ani na počasie 5.

Prednosťou geodetických metód je, že poskytujú informácie o správaní sa konštrukcií objektov vo všetkých potrebných smeroch v danom čase a to v relatívnych a absolútnych hodnotách. Geodetické metódy však vyžadujú vybudovanie meracích zariadení, ktoré tvoria vzťažné a pozorované body (meračské značky) na meranom objekte, v predstihu 6, 7.

7 STABILIZÁCIA A SIGNALIZÁCIA BODOV Na geodetické meranie posunov stavebných objektov je potrebné okrem vybudovania pozorovaných bodov na objektoch vybudovať aj sieť vzťažných bodov (minimálne 3 body), ku ktorým sa vzťahujú výsledky merania posunov pozorovaných bodov objektu. Lokalizácia a stabilizácia vzťažných bodov v priestore staveniska má byť taká, aby stabilita bodov nebola ohrozená stavebnou činnosťou, porastom, alebo inými vplyvmi na stavenisku.

Na stabilizáciu vzťažných bodov sa celkom dobre osvedčila hĺbková stabilizácia betónovými blokmi alebo zavŕtanými pažnicami, ktorých zhlavie sa upravý podľa typu bodu. Hĺbka stabilizácie je minimálne 2,5 m pod úrovňou terénu (na pevnú skalu, resp. až 0,5 m pod hladinu podzemnej vody). Výškové body sa stabilizujú klincovou alebo čapovou značkou. Polohové vzťažné body sa stabilizujú formou oceľových platničiek zabetónovaných v hlave pilierov, resp. pažníc na závislé dostredenie prístroja, resp. terča 6, 9, 12.


Pozorované body na meranie zvislých posunov sa vybudujú v miestach určených projektom merania posunov (v niektorých prípadoch to môže byť určené normou alebo iným predpisom). Na stabilizáciu sa používajú obvykle špeciálne klincové alebo čapové značky 6, 12, ktoré sú vyhotovené z antikoróznych materiálov. Počet a rozmiestenie pozorovaných bodov určí projektant, resp. statik. Má byť taký, aby sa mohli spoľahlivo určovať posuny staticky dôležitých základových alebo nosných častí objektu. Body na objektoch musia byť nenápadné, stabilné a lokalizované na objekte tak, aby poskytovali dostatočne presné a objektívne informácie o prebiehajúcom procese pretvorenia meraných konštrukcií objektu 6, 7. Pozorované body sa označia a chránia proti zničeniu a poškodeniu krytom (poklopmi) 6, 7, 12. Pozorované body (značky) na meranie posunov trigonometrickou, fotogrametrickou metódou alebo polárnou metódou je vhodné stabilizovať terčami v tvare čierno-bieleho alebo čierno-žltého medzikružia z plastov 6.

V priebehu výstavby sa zvyčajne stanú niektoré body na objektoch neprístupnými alebo sa zničia. V takýchto prípadoch sa vybudujú vo vhodnej dobe iné – náhradné body. Optimálnym riešením by bolo, aby bolo možné merať, najmenej v jednej etape nové body spolu s pôvodnými bodmi. Stabilita vzťažných bodov sa overuje pomocou testovacích štatistických hypotéz.

7 HARMONOGRAM MERANÍ A VYHODNOTENIE VÝSLEDKOV MERANIA Harmonogram realizácie meraní určuje projekt merania posunov alebo vyplýva z príslušných technických predpisov 7. Základné meranie treba vykonať v dobe, ktorá umožňuje osadenie všetkých meračských značiek na objekte a ich bezpečné zaistenie. Meranie pre účely sadania by sa malo vykonať najneskôr po vybudovaní základovej škáry 6, 11.

Správnosť výsledkov meraní sa overí na stavenisku ihneď po meraní – kontrolou uzáverov, výpočtom prevýšení a pod. Vyrovnané hodnoty súradníc a výšok (odhad určovaných parametrov) sa získa aplikáciou vhodnej odhadovacej procedúry. V geodézii najčastejšie používame procedúry zabezpečujúce optimálny nevychýlený odhad (napríklad metóda najmenších štvorcov), aplikácia ktorých však vyžaduje normálne rozdelenie chýb vo vektore meraných hodnôt. Dôležité je preto overiť rozdelenie chýb (štatistickými testami) a odľahlé merania z procesu spracovania vylúčiť. Po výpočte výškových zmien a posunov pozorovaných bodov sa vykoná rozbor a testovanie presnosti merania. Zväčšovaním sa počtu realizácií pri meraní posunov a skracovaním intervalu medzi etapami, vznikajú veľké súbory meraní obsahujúce veľké množstvo informácií. Novým trendom v oblasti spracovania meraní je prechod od statického modelu (určenie polohy objektu v priestore) k dynamickému modelu, ktorý poskytuje informácie aj o rýchlosti prípadne o zrýchlení meraného objektu. Pri hodnotení výsledkov merania, treba uvážiť všetky vedľajšie faktory, ktoré pôsobia na veľkosť posunov a na presnosť výsledkov merania 4, 6, 7, 9. Pôsobenie


fyzikálnych faktorov (teplota, vlhkosť, tlak, geologické podmienky základovej pôdy a pod.) na objekt merania, vyjadrujeme formuláciou a odhadnutím parametrov fyzikálneho modelu. Na určenie miery vplyvu jednotlivých faktorov na správanie sa objektu, sa využívajú prostriedky viacfaktorovej analýzy. Úspešná aplikácia týchto procedúr predpokladá u geodeta vysokú odbornú erudovanosť a bohaté skúsenosti v oblasti merania posunov a pretvorení.

Dôležitou otázkou z hľadiska interpretácie posunov a ich presnosti je, či meraním získaný údaj resp. jeho odhad vyjadruje skutočný pohyb objektu alebo jeho konštrukčných častí, alebo ho možno vysvetliť pôsobením chýb merania. Odpoveď na túto otázku má kľúčový význam na analýzu a interpretáciu výsledkov merania a na overenie funkčnej spoľahlivosti a bezpečnosti objektu. Preukázateľnosť určených posunov sa posudzuje na základe vzťahu týchto hodnôt k ich konfidenčnému intervalu. Ak označíme px hodnotu posunu a px strednú chybu posunu, potom pri zvolenom konfidenčnom koeficiente napr. t = 2,0 (na hľadine významnosti = 0,05) za preukázaný posun s príslušným rizikom považujeme posun, ktorého hodnota prekračuje konfidenčný interval, čiže keď platí

|px| t.px . (4)

Vykonávateľ meraní dokumentuje meraním získané výsledky odovzdaním elaborátu. Elaborát o meraní posunov obsahuje najmä: a) technickú (čiastková, záverečnú) správu o meraní s výpočtami a rozbormi

dosiahnutej presnosti, údaje o použitých vzťažných sústavách, použitých metódach a prístrojoch, údaje o fyzikálnych faktoroch prostredia ovplyvňujúcich stabilitu konštrukcií objektu, hodnoty posunov a pod.,

b) výsledky merania vzhľadom na základnú etapu merania, zostavené číselne a graficky vo vhodnej forme (diagramy, izočiary, časové a polohové grafy a pod.) s vyznačením konfidenčného intervalu, resp. aj prognózy posunov, spolu s ďalšími údajmi určenými projektom merania posunov, ktoré môžu ovplyvniť geologické, geotechnické, statické a geodetické hodnotenie meraných posunov,

c) geodetickú, geotechnickú a statickú interpretáciu výsledkov merania jednotlivých alebo vybraných bodov a etáp merania – odporúča sa, aby túto analýzu výsledkov merania spracoval kolektív v zložení: projektant stavby, statik, geológ, geodet, prípadne technológ.

8 ZAŤAŽOVACIE SKÚŠKY STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ Zaťažovacie skúšky stavebných konštrukcií tvoria osobitnú skupinu kontrolných meraní. Zaťažovacie skúšky stavebných konštrukcií, najmä mostov, majú predovšetkým kontrolný charakter a slúžia na overenie celkovej statickej a dynamickej funkcie a kvality skúšanej konštrukcie. Z geodetického hľadiska sú predmetom merania zvyčajne zvislé posuny základových konštrukcií, zvislé a vodorovné posuny a náklon nosných


konštrukcií. Podrobnosti o projekte, realizácii a vyhodnocovaní zaťažovacích skúšok uvádzajú technické normy pre zaťažovacie skúšky alebo literatúra 8, 10, 13, 14.

9 ZÁVER Potreba merania posunov stavebných konštrukcií neustále narastá. Zvyšujú sa aj požiadavky na rozsah, obsah a kvalitu merania posunov geodetickými metódami. V budúcnosti treba očakávať, že do oblasti merania posunov preniknú automatizované meracie systémy. Stále dôležitejšou sa stáva otázka optimalizácie procesu merania a spracovania výsledkov. Významný kvalitatívny podiel na meraní posunov bude mať rozvoj metrológie, ktorá tvorí základné predpoklady pre plnenie úloh v oblasti merania posunov stavieb s vyžadovanou kvalitou a efektívnosťou merania. Informácie získané diagnostikou konštrukcií stavebných objektov majú všestranný vedecký, technický a praktický význam. Poskytujú podklady na hodnotenie technického stavu diagnostikovaných objektov alebo zariadení a vedú k objasneniu vzniku príčin anomálií v správaní sa stavebných objektov.

LITERATÚRA 1 Bartoš, P. – Kopáčik, A. – Gregor, V. – Vybíral, P.: Geodetické a fotogrametrické

merania pri rekonštrukcii vrát plavebných komôr VD Gabčíkovo. In: I. medziná-rodné slovensko-poľsko-české geodetické dni. Žilina 1995, s. 62 – 69.

2 Kopáčik, A. - Svobodová, B.: Teodolitové meracie systémy. Geodetický a kartografický obzor, 36 (78) 1990, č. 11, s. 283 – 289.

3 Kopáčik, A.: Dynamické meracie systémy. Geodetický a kartografický obzor, 38 (80) 1992, č. 9, s. 196 – 200.

4 Kopáčik, A. – Talarovič, M. – Hreha, M.: Programy na tvorbu dokumentácie vybraných inžiniersko-geodetických prác. Geodetický a kartografický obzor, 42 (84) 1996, č. 4, s. 68 – 76.

5 Kopáčik, A.: Inerciálne merania v geodézii. Geodetický a kartografický obzor, 43 (85), 1997, č. 11, s. 229 – 239.

6 Michalčák, O. – Vosika, O. – Veselý, M. – Novák, Z.: Inžinierska geodézia I. Bratislava, Alfa 1985, s. 346 – 399.

7 Michalčák, O. – Lukáč, Š. – David, M.: Meranie deformácií základov objektov hlavných výrobných blokov jadrovej elektrárne V-1. Geodetický a kartografický obzor, 29 (71), 1983, č. 4, s. 92 – 103.

8 Michalčák, O. a iní: Geodetické problémy pri zaťažovacej skúške diaľnično-železničného mosta cez Dunaj v Bratislave. Geodetický a kartografický obzor, 31 (73) 1985, č. 4, s. 103 – 108.


9 Michalčák, O.: Poznatky z dlhodobého merania zvislých posunov objektov jadrovej elektrárne. Geodetický a kartografický obzor, 33 (75) 1987, č. 2, s. 48 – 50.

10 STN EN 1991 Eurokód 1: Zaťaženia konštrukcií. 2007. Zmena 2008, 2009, 2010, 2011.

11 STN 73 0405 Meranie posunov stavebných objektov. 1986. 12 STN ISO 4463-2 Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie.

Časť 2: Meračské značky (73 0423). 2001. 13 STN 73 2030 Zaťažovacie skúšky stavebných konštrukcií. 1977. Zmena 1988. 14 STN 73 6209 Zaťažovacie skúšky mostov. 1980. Zmena 1990. Lektorovali: Ing. Ján Erdélyi, PhD. Katedra geodézie, Stavebná fakulta STU v Bratislave Ing. Imrich Lipták, PhD. Katedra geodézie, Stavebná fakulta STU v Bratislave


111

VYTYČOVANIE A KONTROLA GEOMETRICKÝCH PARAMETROV ŽERIAVOVÝCH DRÁH A INÝCH PRIEMYSELNÝCH OBJEKTOV

A ZARIADENÍ

Štefan LUKÁČ1

1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY Súčasný rozvoj moderných spôsobov výroby v strojárenstve vyžaduje nové meračské postupy a metódy na kontrolu, či overovanie geometrických parametrov strojárenskych technologických zariadení, jednak pri montáži, počas prevádzky ale aj pri kontrole výrobkov, ktoré zo strojárenských závodov vychádzajú. Medzi takéto výrobky a technologické zariadenia patria najrôznejšie žeriavy a žeriavové dráhy, rotačné pece, valcovacie stolice, turbogenerátory, kompresorové stanice, rotačné výklopníky, rôzne zariadenia pre jadrové elektrárne, anténne stožiare, rozmanité časti rozsiahlych oceľových konštrukcií, regálové zakladače a rada ďalších. Prostredie v takýchto priemyselných závodoch je úplne odlišné od prostredia, v ktorom prebiehajú tradičné geodetické práce.

Pri geodetických prácach v priemyselných závodoch, či prevádzkach sa podstatne skracujú dĺžky meraných, resp. vytyčovaných objektov a tieto dĺžky nie sú väčšinou adekvátne dĺžkam, meraným, či vytyčovaným v prírode. Na druhej strane prudko vzrastajú požiadavky na presnosť meraných dĺžok, uhlov, výšok, priamosti, zvislosti a rovinnosti. Vysoké požiadavky na presnosť meraných prvkov vyžadujú nielen vývoj a zdokonaľovanie meračských metód a postupov, ale taktiež aj netradičné teoretické riešenia vyhodnocovacích prác.

Rozdiel medzi meraním vo voľnej prírode a v priemyselných závodoch, prevádzkach, či objektoch spočíva predovšetkým:

– v prostredí, v ktorom meračské práce prebiehajú, – v rozmeroch objektov, ktoré sú oproti objektom vo voľnej prírode veľmi malé, – v požadovanej presnosti, ktorá je asi o jeden rád vyššia oproti meraniam

vykonávaným v stavebníctve.

1 LUKÁČ Štefan, Ing., Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra geodézie, Radlinského 11, 810 05 Bratislava, tel.č. +421-2-59274-388, e-mail: [email protected]


112

– v bezpečnosti práce, ktorej musí meračská skupina venovať veľkú pozornosť.

2 PROSTREDIE A JEHO VPLYV NA KONTROLNÉ MERANIA Väčšina geodetických meraní v priemysle prebieha vo vnútri budov, v dielňach, prevádzkových halách a v priestoroch, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke. Šero alebo tma v priemyselnom prostredí je pomerne časté, čo značne sťažuje optické merania. Rozdielne teploty v jednotlivých miestach prevádzky spôsobujú refrakciu pri meraní uhlov, dĺžok a zvislíc. Chvenie, vyvolané prevádzkou strojov spôsobuje chvenie meračských prístrojov, čoho následkom je nepresné meranie. Prievany, ktoré sú pre človeka, pohybujúceho sa v priestore merania nespozorovateľné, silne znehodnocujú optické, či mechanické meranie uhlov a priamok, alebo optické, či mechanické vytyčovanie zvislíc.

Pri práci vo vnútri budov počas prevádzky zariadení je potrebné spravidla zabezpečiť osvetlenie meracieho prístroja, terčov a lát. Pokiaľ väčšina teodolitov je vybavená osvetlením na nočné meranie, nivelačné prístroje sa musia pri meraní osvetľovať baterkou. Dobré osvetlenie musí zabezpečiť správne urovnanie krabicovej i nivelačnej libely, správne čítanie na dobre osvetlenej late a musí umožniť čítanie na optickom mikrometri. Laty obyčajne osvetľujeme baterkami, resp. reflektormi, spojenými s akumulátormi, ktoré primerane osvetlia potrebnú časť laty. Osvetlenie je potrebné realizovať tak, aby svetlo odrazené od laty neosvetľovalo merača a neznemožňovalo mu správne na ňu zacieliť.

Väčšina geodetických meraní v priemysle sa odohráva vo vnútri budov, v dielňach, v halách a prevádzkach, ktoré často majú zvláštne klimatické podmienky. Najčastejšie je to rôzna teplota na rôznych miestach, v ktorých realizujeme merania. Tieto teplotné zmeny spôsobuje spravidla systém vykurovania a vetrania ako aj to, že v prevádzkach sa využívajú rôzne tepelné zdroje.

Rôznorodé bývajú aj svetelné podmienky, t.j. od intenzívneho osvetlenia cez šero až do úplnej tmy. Ďalej sa prejavuje aj rozdielna vlhkosť prostredia.

Vykurované miestnosti sú obvykle suché, podzemné miestnosti vlhké. V neposlednom rade sa na realizovaných meraniach prejavujú aj následky chvenia, vzniknutého chodom mechanizmov (motorov) rôzneho druhu.

Činnosť meračskej skupiny v takomto prostredí sťažuje aj vysoká hladina zvuku, ktorá je značná hlavne v blízkosti strojných zariadení ako sú například: turbogenerátory, parogenerátory a pod.

Uvedené javy neovplyvňujú len vlastné meranie v tomto prostredí, ale sa odrážajú aj na činnosti celej meračskej skupiny. Predmetné podmienky spôsobujú chyby v meraní, ktoré majú v určitej dobe systematický charakter a môžu sa prejaviť až po viacnásobnom meraní, vykonanom za rôznych podmienok. Takéto opakovanie je v priemyselnej geodézii prakticky nemožné. Preto ja potrebné voliť pri meraní také


113

postupy, ktoré, čo najviac obmedzia vplyvy (hlavne refrakciu), ktoré meranie znehodnocujú. Takéto postupy musia vychádzať zo skutočného poznania zákonitostí jednotlivých vplyvov a tým stanovovať taký čas, resp. dobu merania, pri ktorej sa predmetné vplyvy obmedzia a tým sa získajú optimálne výsledky.

Refrakcia je spôsobovaná rôznymi teplotami vzduchových vrstiev, ktorými prechádza zámerný lúč. Následkom rôznych teplôt vzduchových vrstiev je zmena hustoty vzduchu vo vrstvách, ktorá spôsobuje zmenu indexu lomu vzduchu v jednotlivých vrstvách. Zámerný lúč potom nimi neprechádza priamo, ale sa zakrivuje do oblúka, ktorý nahradzujeme kružnicovým oblúkom s veľmi veľkým polomerom. Refrakcia spôsobuje chyby v meraní vodorovných uhlov a dĺžok (bočná refrakcia), v meraní zvislých uhlov, v meraní výšok niveláciou a v meraní zvislíc optickými prevažovačmi.

Bočná refrakcia vzniká vtedy, keď zámerná priamka prechádza blízko hmotných objektov, ktoré sú ohrievané buď slnečnými lúčmi (steny, stĺpy, skládky materiálov), alebo inými tepelnými zdrojmi (kotle, výmenníky tepla, parovody, teplovody, motory). Všeobecne platí, že zámera má prechádzať min. 0,5 m nad terénom alebo prekážkou a min. 0,5 m stranou od prekážky. Pri meraniach v priemysle však tieto podmienky nemožno vždy dodržať. Bočná refrakcia ďalej ovplyvňuje paralaktické uhly pri meraní dĺžok základnicovou latou. Ak prechádza zámera na jeden z terčov základnicovej laty blízko niektorého objektu, ktorý je tepelným zdrojom alebo je zohriaty, zmení sa paralaktickýuhol δ o chybu z refrakcie Δδ a meraná dĺžka bude buď kratšia alebo sa predĺži – obr.1.

Obr. 1 Vplyv bočnej refrakcie na meranie uhlov a dĺžok v priemyselnom prostredí

Geometrickou niveláciou realizované výškové merania bývajú poznamenané, tzv. diferenčnou nivelačnou refrakciou, ktorej vplyv je zrejmý hlavne pri prechode z


114

voľného terénu do uzavretých priestorov. V uvedených prostrediach môžu byť značne rozdielne teplotné gradienty, ktoré spôsobujú rozdielne zakrivenie zámery nazad a zámery napred. Ak je zámera nazad odchýlená od priameho smeru (vodorovnej priamky) o hodnotu Δh2, potom diferenčná nivelačná refrakcia – obr. 2 bude rovná

2 1h h h , (1)

kde Δ h je chyba v nameranom prevýšení vplyvom diferenčnej nivelačnej refrakcie.

Obr. 2 Vplyv diferenčnej nivelačnej refrakcie na merané latové úseky (prevýšenia)

Diferenčná refrakcia je nebezpečná systematická chyba, ktorá zostáva často „utajená“ a neprejaví sa v rozdieloch meraní tam a späť ani v uzáveroch nivelačných polygónov, ak boli obidve nivelácie realizované za približne rovnaných podmienok. Najčastejšie sa prejavuje v miestach prechodu z voľného priestranstva do uzavretých priestorov. Jej následkom čelíme výrazným skracovaním zámer v uvedených miestach a ďalej tým, že do miesta prechodu teplôt staviame vždy nivelačnú latu, nikdy nie nivelačný prístroj – obr.3.


115

Obr. 3 Spôsob stavania nivelačného prístroja a lát pri prechode z vnútorných do

vonkajších priestorov priemyselného prostredia Na meranie dĺžok meradlami, napr. oceľovým pásmom má prostredie veľmi

výrazný vplyv. Chyby z teploty sa tu prejavujú systematicky alebo náhodne. Odchýlka teploty meradla alebo meranej súčasti od základnej teploty sa obvykle prejavuje systematicky, zatiaľ čo zmeny teploty v priebehu merania spôsobujú chyby, ktoré sú náhodného charakteru. Chyba z teploty rastie s meranou dĺžkou a pri rozmeroch meraného objektu väčších ako 100 m predstavuje väčšinou rozhodujúcu zložku chýb merania. Oprava dĺžky zo zmeny teploty meradla sa v technickej praxi určuje podľa vzťahu:

0ts s t t , (2)

kde s je meraná dĺžka (m), t – teplota pásma pri meraní (ºC), t0 – teplota pásma pri komparácii (ºC), α – koeficient rozťažnosti (pre oceľ α = (11 až 14.10-6).

Pre väčšinu praktických úloh postačí vedieť, že pri zmene teploty Δt = (t – t0) o ± 5 ºC sa zmení dĺžka 20 metrového oceľového pásma o ± 1,2 mm. Ak je potrebné určiť presnosť stanovenia teplotného rozdielu Δt = (t – t0), potom diferencovaním rovnice (2) a prechodom na stredné chyby (podľa zákona o hromadení stredných chýb) bude platiť:

st

mm

s

. (3)


116

Pri veľmi presných meraniach sa chyby z teploty určujú veľmi obtiažne, pretože

okrem veľkosti meraného rozmeru a tepelnej rozťažnosti meradla i jeho teploty závisia taktiež od teploty a tepelnej rozťažnosti meraného objektu. Teplotu objektov spravidla zisťujeme (meriame) pomocou kontaktných alebo bezkontaktných (laserových) teplomerov, avšak veľmi obtiažne. Napríklad: teplotu veľkých železobetónových konštrukcií možno za priaznivých podmienok (pri pomalých zmenách teploty vzduchu) určiť s presnosťou ± 2 ºC, pri nepriaznivých podmienkach. (t.j. pri náhlych zmenách teploty vzduchu) s presnosťou ± 5 ºC. Presnosť určenia opravy z teploty msΔt je závislá na presnosti určenia zmeny teploty konštrukcie a na určení koeficientu lineárnej rozťažnosti materiálu konštrukcie. Koeficient rozťažnosti možno obvykle určiť s presnosťou 1.10-6. Strednú chybu v určení opravy z teploty stanovíme zo vzťahu:

6 2

010 144is t i tm s t t m

, (4)

kde s je meraná dĺžka medzi bodmi na objekte (m), t0 – teplota konštrukcie pri základnom meraní (ºC), ti – teplota konštrukcie pri kontrolnom meraní (ºC),

itm – presnosťurčenia teploty konštrukcie (obvykle 1.10-6).

Osobitné postavenie medzi vplyvmi prostredia na meranie v priemysle má chvenie. Chvenie podlahy, či pôdy vzniká v oblastiach blízkych pohybujúcim sa dopravným prostriedkom. Ak prechádza behom merania okolo stanoviska nivelačního prístroja ťažké nákladné auto, je potrebné na chvíľu prerušiť meranie, pretože následkom otrasov sa rozochveje nivelačný prístroja a obraz laty sa v zornom poli rozkmitá. Tým je znemožnené zacielenie klina nitkového kríža na dielik nivelačnej laty. Čiže chvenie spôsobené pohybujúcimi sa zdrojmi (dopravnými prostriedkami, žeriavmi) je dočasné a po ich prechode, resp. zániku možno merať. Iná situácia nastane, ak je zdroj chvenia statický a nepretržite vyvoláva vibrácie. Potom sa tieto vibrácie prenášajú na okolie, spôsobujú chvenie základov stroja, podlahy v okolí a odtiaľ sa to prenáša na statív a prístroj. Chvenie tohto druhu vyvolávajú napríklad i turbogenerátory, čerpadlá, napájacie agregátory, ventilátory, mlyny, kompresory a mnoho iných zariadení, poháňaných elektromotorom, či naftovými motormi. Nivelácia v takomto prostredí je značne obtiažna a závisí od intenzity chvenia.

Pri nivelácii s libelovým prístrojom sa v takomto prostredí spolu s prístrojom rozkmitá libela. Rozkmitanie sa prejavuje chvením bubliny v priečnom, niekedy aj v pozdĺžnom smere a jej kontúry sú roztrasené a menej zreteľné. Aj napriek tomu možno libelu dobre urovnať a tým aj merať.

Pri nivelácii s kompenzátorovým prístrojom vznikne nová situácia. Spolu so statívom sa rozkmitá aj kompenzátor v dôsledku rezonancie a vonkajším prejavom chvenia je kmitanie dielikov na nivelačnej lati, ktoré je mnohonásobne väčšie než u


117

libelového nivelačného prístroja. Vonkajší prejav chvenia, pozorovaný na nivelačnej lati ukazuje obr.4.

Obr. 4 Prejav chvenia na dielikoch nivelačnej laty premietnutý do zorného poľa

nivelačného prístroja

Následkom periodického chvenia pri nivelácii čelíme nasledovne: a) na podlahe objektu vyhľadáme skusmo miesto, na ktorom sa chvenie prejavuje,

čo najmenej, b) nivelačný prístroj staviame, čo najnižšie, nohy statívu široko rozovrieme, c) nivelačný prístroj staviame, čo najbližšie k lati (skracovaním zámer), d) chvenie nivelačného prístroja obmedzíme čiastočne ľahkým priložením dlane

na hlavu statívu.

3 BEZPEČNOSŤ PRÁCE A JEJ VPLYV NA KONTROLNÉ MERANIA Geodetické práce v priemysle sa spravidla vykonávajú za rônych podmienok ako práce v bežnom teréne. V podmienkach prevádzky medzi rôznymi technologickými zariadeniami a strojmi, ktoré sú v prevádzke a kde sa pohybujú koľajové a iné vozidlá, kde žeriavy prenášajú bremená, medzi početným osadenstvom a podobne je potrebné zachovávať, resp. dodržiavať bezpečnostné pravidlá, ktoré sú jednak všeobecného charakteru a jednak sú pre určitú prevádzku špecifické.

Vedúci meračskej skupiny je zodpovedný za ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci sám za seba a naviac i za všetkých pracovníkov skupiny. Preto musí dodržiavať pokyny k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj pokyny konkrétneho pracoviska (lokality) a s nimi oboznámiť podriadených pracovníkov. Ďalej je potrebné po vstupe do priemyselného závodu navštíviť bezpečnostného technika závodu, ktorý všetkých oboznámi a poučí o pravidlách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v závode. O priebehu školenia, či inštruktáže spíše protokol, ktorý každý účastník podpíše.

Ďalej sa spravidla v závode požičiavajú pracovníkom bezpečnostné a ochranné pomôcky. Hlavne treba dbať, aby všetci pracovníci mali vhodné oblečenie, pevnú obuv (nekĺzavú) a aby používali ochranné prilby. Ak je prostredie prašné, doporučujú sa


118

respirátory. Pri práci v tme musí mať každý pracovník vreckovú baterku, prípadne ochrannú prilbu so svetlom. Na niektorých pracoviskách musí byť meračská skupina vybavená príručnou lekárničkou. Pri práci vo výškach musia byť pracovníci, ktorí sa tam pohybujú, vybavení ochranným pásom, ktorým sa pripútavajú.

V hlučnom prostredí je potrebné používať chrániče (tlmiče) proti hluku, čo ale býva prekážkou pri dorozumievaní medzi meračom a zapisovateľom i na bezprostrednú vzdialenosť. Pri práci s laserom je potrebné používať ochranné okuliare a dbať na dodržiavanie špeciálnych predpisov.

Najväčšie nebezpečie úrazov vo vnútri podnikov, závodov i prevádzkových budov hrozí od vnútropodnikovej dopravy. Hlavne v starších závodoch, ktoré trpia nedostatkom priestoru, je meranie z dôvodu dopravného ruchu veľmi sťažené, ak nie znemožnené. Táto okolnosť má značný vplyv na pracovný postup, na použité metódy merania a na voľbu meračských prístrojov. Pritom sa v predmetných prevádzkach nepohybujú len vozidlá cestnej dopravy, nákladné a osobné autá, traktory, ale aj akumulátorové vozíky a vleky, pásové vozidlá, pojazdné i otočné žeriavy, drapáky a pod.

Vo vnútri budov a prevádzok je spravidla také osvetlenie, ktoré je na meranie optickými prístrojmi nedostatočné. Preto musíme prístroje a hlavne ciele pri meraní (napr. terče, laty, značky) intenzívne osvetľovať. Za týchto okolností musí mať meračská skupina ďalšieho pomocníka, ktorý ciele osvetľuje. Nebezpečie úrazu v tmavých priestoroch je pre pohybujúce sa osoby (zaujaté prácou) zvlášť veľké.

Sústavnú pozornosť je potrebné venovať ochrane pred úrazmi elektrickým prúdom. Pri vytyčovaní i kontrolnom meraní sa merač i jeho pomocníci často musia pohybovať vo veľkých výškach, čo samo o sebe môže byť príčinou úrazu. Napríklad pri geodetických prácach na žeriavových dráhach, portálových žeriavoch prebiehajú merania vo veľkých výškach na miestach, ktoré nie sú prispôsobené na pohyb osôb (bez zábradlia). Preto pri takýchto prácach už v prípravnej fáze treba dodržať radu pravidiel zaistenia bezpečnosti a nepodceňovať ich dodržiavanie.

Na základe vyššie uvedených skutočností a v závislosti od charakteru a stupňa ochrany konkrétneho priemyselného objektu je spravidla nevyhnutné absolvovať rôzne školenia pracovníkov, ktorí budú realizovať geodetické práce na objektoch konkrétneho priemyselného závodu. Spravidla ide o nasledovné školenia:

– školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, – psychologické testy, – školenie pre práce vo výškach, – radiačné školenie.


119

Po absolvovaní uvedených školení a skúšok uchádzači obdržia potvrdenie, či

certifikát, ktorý ich oprávňuje na výkon prác v konkrétnom priemyselnom závode, či podniku. Tieto certifikáty majú ohraničenú dobu platnosti, ktorá sa mnohokrát odvíja aj od toho, ako úspešne bola absolvovaná skúška.

4 KONTROLNÉ MERANIA GEOMETRICKÝCH PARAMETROV ŽERIAVOVÝCH DRÁH A ŽERIAVOV

Žeriavová dráha (ŽD) je spravidla nosná konštrukcia, určená na posunovanie žeriavov a skladajúca sa z nosníkov, podpier a doplňujúcich konštrukcií. Žeriavy sú strojné zariadenia, ktoré slúžia na premiestňovanie bremien zdvíhaním, otáčaním a posunovaním. Podľa konštrukcie ich delíme na mostové, portálové, poloportálové, konzolové, podvesné, stĺpové, vežové, vozové a lanové. Jednotlivé typy ŽD dokumentuje obr. 5.

Obr. 5 Typy žeriavových dráh


120

Z uvedených typov ŽD sa v praxi najviac vyskytuje mostová ŽD, predovšetkým

v rôznych výrobných a prevádzkových halách a skladovacích priestoroch. Hlavné prvky takejto mostovej ŽD sú uvedené na obr. 6.

Obr. 6 Hlavné prvky mostovej žeriavovej dráhy

4.1 Predmet merania a súvisiace predpisy ŽD a žeriavy môžu správne fungovať len vtedy, ak sú splnené hlavné geometrické podmienky ich prevádzky. Podľa nich majú byť:

– koľajnicové pásy ŽD rovnobežné a v rovnakej výške, – koľajnicové pásy ŽD kolmé na os žeriavu, resp. žeriavov, – rozchod ŽD má byť zhodný s osovou vzdialenosťou jazdných kolies mostového

žeriavu. Ak ide o ŽD s koľajnicovými pásmi konštruovanými v rôznych výškach, potom

podmienka rovnakej výšky neplatí ( platí rovnaký výškový rozdiel v celom priebehu ŽD), pričom mostový žeriav má byť vodorovný. Je zrejmé, že všetky uvedené podmienky možno prakticky zabezpečiť len v rámci určitej tolerancie, ktorú predpisujú príslušné normy.

ŽD je citlivá na presnosť, hlavne v smere rozchodu. Skutočná odchýlka je súhrnom geodetických a stavebných odchýlok, pričom geodetické odchýlky môžu dosiahnuť 20 % až 25 % krajnej odchýlky. Prekročenie krajných polohových a výškových odchýlok pri stavebných a montážnych prácach zapríčiňuje časté vyradenie žeriavov z prevádzky a z toho rezultujúce zdĺhavé a nákladné rekonštrukcie a opravy. Samotné meranie geometrických parametrov ŽD je potrebné realizovať v zmysle nasledovných technických predpisov, ako aj s prihliadnutím na špecifické zvláštnosti, tej ktorej ŽD, vyplývajúce spravidla z typu ŽD, z veľkosti geometrických parametrov ŽD, z vyžadovanej presnosti určenia geometrických parametrov ŽD, z dostupnej meracej techniky.

Súvisiace technické predpisy:


121

[1] STN ISO 4 306-1 Žeriavy. Slovník. Časť 1: Všeobecne. Bratislava, SÚTN 2010., [2] STN ISO 12 488-1 Žeriavy. Tolerancia kolies a pojazdových dráh žeriava a mačky.

Časť 1 : Všeobecne. Bratislava, SÚTN 2010., [3] STN EN 1090-1 Zhotovovanie oceľových a hliníkových konštrukcií. Časť 1:

Požiadavky na posudzovanie zhody konštrukčných dielcov. Bratislava, SÚTN 2012.,

[4] STN EN 1090-2 Zhotovovanie oceľových a hliníkových konštrukcií. Časť 2: Technické požiadavky na oceľové konštrukcie. Bratislava, SÚTN 2012.,

[5] STN EN 1993-6 Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 6: Žeriavové dráhy. Bratislava, SÚTN 2010.

4.2 Metodika kontrolného merania geometrických parametrov Metodika merania geometrických parametrov ŽD je všeobecne rozpracovaná v učebniciach a skriptách Inžinierskej geodézie ako aj v rezortných metodických návodoch na určovanie priestorových vzťahov ŽD. Vo všeobecnosti predmetná metodika pozostáva z:

– návrhu vzťažnej sústavy, jej merania a vyhodnotenia, – merania smerového priebehu koľajnicových pásov ŽD a rozchodu, – merania výškového priebehu koľajnicových pásov, – merania geometrických parametrov žeriavov.

Kontrolné meranie geometrických parametrov ŽD realizujeme spravidla na geometrických parametrov ŽD realizujeme spravidla na podnet, resp. objednávku prevádzkovateľa ŽD, resp. na základe požiadaviek inšpektorátu bezpečnosti práce. Priestorové vzťahy ŽD určujeme spravidla za účelom:

– kontroly dodržiavania predpísaných krajných odchýlok podľa predmetných noriem,

– získania podkladov na zisťovanie príčin porúch ŽD, – získania podkladov na rekonštrukciu ŽD, – získania podkladov na rektifikáciu ŽD.

4.3 Návrh vzťažnej sústavy, jej meranie a vyhodnotenie Pri vypracovaní návrhu vzťažnej sústavy (jej konfigurácie) je žiadúce zvažovať niekoľko aspektov, t. j. typ ŽD (mostová, portálová, vežová, ... atd.), obr. 2; veľkosť ŽD (dĺžka, rozchod a výška); vyžadovanú presnosť merania (spravidla podľa STN EN 1993-6 Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 6: Žeriavové dráhy), ako aj meraciu techniku, ktorú máme k dispozícii. V závislosti na uvedených aspektoch potom pristupujeme k použitiu niektorých z predložených typov konfigurácie vzťažnej sústavy, uvedených na obr. 7. Vzhľadom k tomu, že ide o jednoduché tvary vzťažnej sústavy (bežne používané v geodézii), nebudeme ich podrobne rozoberať. Samotné meranie


122

pozostáva z merania vnútorných, resp. vonkajších uhlov sekundovým teodolitom v danej, zväčša uzavretej konfigurácii. Vyrovnanie realizujeme spravidla metódou najmenších štvorcov.

4.4 Meranie smerového priebehu koľajnicových pásov a ich rozchodu Smerový priebeh koľajnicových pásov ŽD je definovaný smerovými odchýlkami pozdĺžnej strednice koľajnicových pásov od vzťažnej priamky (spravidla zámernej priamky ako časti vzťažnej sústavy) v stanovených priečnych rezoch. Rozchod koľajnicových pásov ŽD je definovaný vzdialenosťou pozdĺžnych stredníc v príslušnej priečnej rovine. Ďalším určujúcim prvkom smerového priebehu ŽD od roviny kolmej na os ŽD, je bočný nesúlad koľajníc na stykoch.


123

Obr. 7 Typy vzťažných sústav

Vodorovné odchýlky koľajnicových pásov ŽD v priečnom smere určujeme metódou merania na zámernú priamku, ktorá je najčastejšie používanou metódou merania na ŽD. Zámerná priamka ako súčasť použitej vzťažnej sústavy môže byť vzhľadom na koľajnicové pásy definovaná ako (obr. 7):


124

– rovnobežka so spojnicou koncových bodov a odsadená o vhodnú vzdialenosť –

typy: a), b), e), f), – spojnica koncových bodov pozdĺžnej strednice koľajnicových pásov alebo bodov

v ich blízkosti – typ d), – priamka (polygónový ťah) vo všeobecnosti polohe k spojnici koncových bodov –

typy: c), g), h) a typy: e), f) za predpokladu, že spojnice 12 a 34 nie sú rovnobežne odsadené od osi koľajnicových pásov.

Použitie zámernej priamky vo všeobecnej polohe sa v minulej praxi menej používalo.

Na samotné meranie priečnych vodorovných odchýlok vzhľadom na zámernú priamku (v jednotlivých rezoch) možno použiť niekoľko spôsobov, či alternatív metódy zámernej priamky, ako napr. klasické spôsoby, laserovú techniku, fotogrametrickú metódu atď.

V stanovených priečnych rezoch, t.j. spravidla nad nosnými stĺpmi), treba vyznačiť strednice koľajníc. Používame na to, tzv. koľajnicové nožnice, vybavené oceľovou ihlou, ktorá mechanicky delí temeno koľajnice na polovicu. Jednoznačne túto polohu bodu zvýrazňujeme jamkovačom. V pozdĺžnom smere realizujeme staničenie meraných bodov oceľovým pásmom. Takýmto spôsobom vykonáme stabilizáciu všetkých meraných bodov na oboch koľajnicových pásoch ŽD. Na vyznačených bodoch meriame smerové aj výškové odchýlky koľajnicových pásov.

Smerový priebeh stredníc koľajnicových pásov realizujeme tak, že najprv meriame na riadiacej vetve, t.j. prvej zámernej priamke. Na voľnom konci koľajnicového pásu nad počiatočným bodom (prípadne mimo koľajnicového pásu) pripevníme teodolit na špeciálne upravenú podložku – obr. 8, centrujeme ho nad ním, uchytíme o koľajnicu a zacielime na koncový bod (terč), ktorý je obdobne, buď v osi koľajnice alebo mimo nej. Na medziľahlé merané body v jednotlivých rezoch prikladáme vodorovné meradlo, na ktorom je milimetrová stupnica – najlepšie s farebným označením pravej a ľavej polovice. V zornom poli ďalekohľadu teodolitu spravidla priamo čítame vodorovné odchýlky od spojnice počiatočného a koncového bodu v mm. Obdobne postupujeme pri meraní vedľajšej vetvy, t.j. druhej zámernej priamky.


125

Obr. 8 Špeciálne upravená podložka na teodolit

Ďalšou dôležitou etapou smerového merania je zistenie rozchodu obvykle na začiatku, v strede a na konci ŽD. Rozchod ŽD meriame spravidla komparovaným oceľovým pásmom alebo ručným laserovým diaľkomerom. Pri výpočte zavádzame potrebné druhy opráv (z komparácie, z teploty, z priehybu pásma a pod.).

4.5 Meranie výškového priebehu koľajnicových pásov Výškový priebeh koľajnicových pásov ŽD je definovaný výškovými odchýlkami jazdných plôch koľajnicových pásov od vzťažnej vodorovnej roviny, ako aj výškovými rozdielmi týchto plôch v stanovených priečnych rezoch. Vzťažnou vodorovnou rovinou je spravidla projektovaná úroveň jazdných plôch koľajnicových pásov, prípadne rovina, idúca najvyšším bodom jazdných plôch koľajnicových pásov.

Výškový priebeh meriame geometrickou niveláciou buď relatívne alebo s pripojením na vonkajší výškový systém (v oblastiach s možnosťou vertikálnych posunov stĺpcov). Nivelačný prístroj osadzujeme na upínaciu dosku alebo statív, postavený na prístupnejšej vetve ŽD približne uprostred. Na merané body postupne prikladáme zvislú latu. Čítanie vykonáme dvakrát – najlepšie na dve posunuté stupnice na late. Dĺžka meraného úseku je obmedzená maximálnou prístupovou dĺžkou zámery. Pri rozdelení ŽD na viac úsekov treba zabezpečiť dostatočný prekryt na vzájomné prepojenie meraní. Maximálna dĺžka zámer pri nivelácii je daná kvalitatívnymi vlastnosťami použitého prístroja, ako aj miestnymi pomermi na ŽD (prašnosť, vibrácia vzduchu, chvenie stanoviska prístroja a pod.).

Výškové odchýlky jazdných plôch koľajníc v meraných bodoch počítame v mm z rozdielu relatívnych výšok, vzhľadom na vzťažnú rovinu a určujeme sklon jednotlivých úsekov (polí) v percentách.

Meranie vodorovných a výškových odchýlok koľajnicových pásov možno vykonať aj súčasne. V takom prípade predpokladáme použitie kombinácie teodolitu,


126

laserového prístroja, prípadne nivelačného prístroja s využitím krížových stupníc na súčasné odčítanie vodorovných aj výškových odchýlok.

4.6 Meranie geometrických parametrov mostových žeriavov Počas výstavby a najmä počas prevádzky ŽD je potrebné systematicky overovať nielen základné geometrické parametre koľajnicových pásov ŽD, ale aj geometrické parametre mostových žeriavov (MŽ).

Predovšetkým pri dlhých ŽD, pri ŽD s veľkým rozchodom a pri ŽD s veľkou nosnosťou MŽ je toto meranie smerových a výškových parametrov MŽ nevyhnutné. Pri ideálnom pohybe MŽ a ŽD musí byť splnená podmienka kolmosti osí nosníkov MŽ na osi koľajnicových pásov ŽD. Ďalšou podmienkou je podmienka rovnobežnosti súkolia MŽ s osami koľajnicových pásov ŽD. Okrem uvedených základných geometrických podmienok na MŽ overujeme ďalšie parametre (najmä dĺžkové), ktoré dokumentuje obr. 9.

Pri týchto kontrolných meraniach geometrických parametrov MŽ vystačíme s použitím teodolitu, nivelačného prístroja, oceľového pásma, prípadne ďalších mechanických, či strojárskych pomôcok, prispôsobených na konkrétne podmienky MŽ. Overovanie geometrických parametrov MŽ sa v minulosti dosť zanedbávalo. Toto zanedbanie však môže byť príčinou opätovnej rýchlej deformovanosti koľajnicových pásov ŽD hneď po vykonaní rektifikácie dráhy a uvedení do prevádzky. Preto je potrebné venovať zvýšenú pozornosť meraniu geometrických parametrov MŽ. Výsledky tohto merania musia byť súčasťou komplexného elaborátu o kontrolnom meraní parametrov ŽD.


127

Obr. 9 Geometrické parametre mostových žeriavov

4.7 Numerické metódy spracovania vrátane návrhu rektifikácie Keďže metodika merania geometrických parametrov ŽD je všeobecne dosť prepracovaná, v posledných rokoch sa upriamila pozornosť na tvorbu optimalizačných metód spracovania výsledkov overovacích a kontrolných meraní. Hlavným cieľom týchto spracovateľských metód je, čo najväčšie zefektívnenie meračských prác, ktoré zodpovedá súčasnej úrovni rozvoja matematickej štatistiky, meracej, výpočtovej a zobrazovacej techniky.

Výsledným produktom každého merania geometrických parametrov ŽD je spravidla grafické znázornenie smerových a výškových pomerov konkrétnej ŽD. Grafické znázornenie výsledkov merania ŽD, resp. samotné smerové a výškové odchýlky koľajnicových pásov sú zase východiskom pre výpočet, tzv. rektifikačných hodnôt opráv ŽD.

Rektifikačné hodnoty opráv ŽD sa určujú oddelene pre rektifikáciu vo vodorovnej rovine, t.j. pre smerovú rektifikáciu i úpravu rozchodu ŽD a oddelene pre rektifikáciu v závislej rovine, t.j. pre výškovú rektifikáciu. Rektifikačnými hodnotami smerovej a výškovej rektifikácie rozumieme hodnoty vodorovných a výškových opráv (zmien) koľajníc ŽD v jednotlivých rezoch (prípadne úpravu rozchodu ŽD), realizáciou


128

ktorých sa uvedie ŽD z hľadiska rozmeru a tvaru so stavu, zodpovedajúcemu štátnym technickým normám.

Vzhľadom na ustavične rastúce požiadavky praxe, vyplývajúce z overovania geometrických parametrov ŽD je potrebné používať dostatočne presné metódy výpočtu rektifikačných hodnôt opráv. Súčasný stav rozvoja výpočtovej techniky umožňuje použiť také metódy výpočtu, ktoré majú síce zložitejší matematický aparát, avšak umožňujú dosiahnuť presnejšie výsledky ako doteraz používané metódy.

Pri analytickom určovaní (riešení) rektifikačných hodnôt opráv možno postupovať niekoľkými spôsobmi. Za najvýhodnejšie pokladáme spôsoby, ktoré uvádzajú autori: LUKÁČ, Š. – KOPÁČIK, A. v Geodetickom a kartografickom obzore, (32)74, 1986, č. 6, s. 143 – 148:

– použitím jednej zámernej priamky, – použitím dvoch zámerných priamok.

Tieto postupy predpokladajú všeobecnú polohu zámerných priamok, t.j. strán

vzťažnej sústavy, ale nevylučujú možnosť spracovania výsledkov z merania smerových odchýlok na zámerné priamky, volené ako spojnice počiatočných a koncových bodov koľajníc ŽD. Možno teda hovoriť o určitej univerzálnosti navrhovaných postupov spracovania.

4.8 Analytické určovanie smerovej rektifikácie použitím jednej zámernej priamky

Pri numerickom riešení úlohy musíme najprv matematicky definovať vzájomný vzťah prvkov, ktoré sú predmetom riešenia. Toto môžeme jednoznačne a veľmi jednoducho zabezpečiť voľbou vhodného súradnicového systému, ktorý v tomto prípade volíme tak, aby sa z hodnôt získaných meraním dali vypočítať súradnice všetkých meraných bodov ŽD – obr. 10.

Na výpočet rektifikačných hodnôt 2I

iq a 2II

iq (vodorovných priečnych odchýlok, t.j. rozdielov Y-ových súradníc bodov a , resp. a ), treba merať tieto veličiny:

‐ staničenie jednotlivých rezov a , kde i = 1 , ......... , n. ‐ kolmé odľahlosti (vodorovné odchýlky) koľajníc od zámernej priamky

v jednotlivých rezoch a , kde i = 1 , ...... , n. Základnou podmienkou riešenia je podmienka minima, ktorú formujeme v tvare

2 2

1

minn

I II

i ii

q q

, (5)


129

Pre numerické riešenie úlohy treba vopred vypočítať pomocné parametre Y0, X0 a tangens smerníka priamky a :

2 2

1

minn

I II

i ii

q q

, (6)

10 0

1

*

1

*2

11

1,

2

tan

nn

ii

n

i ii

n

i

x xY X

n

X

X

, (7)

V ktorých

1,

2i II i

i i iY l Y

*

1

1 n

i i ii

X X Xn

a je zvolená hodnota rozchodu ŽD (po

rektifikácii), ktorá má byť v tolerancii projektovej hodnoty rozchodu

Obr. 10 Princíp riešenia smerovej rektifikácie – I.

Hľadané hodnoty súradnicových rozdielov, t.j. rektifikačné hodnoty opráv, o ktoré treba opraviť – posunúť koľajnice ŽD, vypočítame podľa nasledujúcich vzťahov:

*

0 ,I I II I

i i i i i i lq Y Y X tg q q , (8)

v ktorých

, 1,...,

,2

II I

i i r i

l r

Y l Y kde i n

l tg tg

, (9)


130

Po vyrovnaní dostaneme hodnoty a , ktoré spĺňajú podmienku minima (5) a zároveň podmienku, že všetky body a budú ležať na priamkach. Správnosť výpočtu kontrolujeme podľa vzťahu

2 2

1

minn

I II

i ii

q q

, (10)

Z takto vypočítaných hodnôt a vypočítame vyrovnané hodnoty odľahlosti bodov a podľa vzťahov

,I I I II II II

i i i i i iY Y q Y Y q , (11)

ktoré spĺňajú podmienku

li

l

i rYT Y l . (12)

4.9 Analytické určovanie smerovej rektifikácie použitím dvoch zámerných priamok

Pri tomto postupe treba realizovať meranie vodorovných odchýlok bodov na zámernú priamku a bodov na zámernú priamku , ktoré nám definujú dva súradnicové systemy ,I I

I xxZ X Y a 4 ,II II

xxZ X Y , obr. 11.

Obr. 11 Princíp riešenia smerovej rektifikácie – II.

Aby sme mali určiť vzájomný vzťah týchto súradnicových systémov, treba merať: vrcholové (vnútorné alebo vonkajšie) uhly v štvoruholníku , ako aj vzdialenosti , , a . Štvoruholník vyrovnáme podľa metódy najmenších štvorcov a vypočítame vyrovnané súradnice bodov , , , v oboch súradnicových systémoch. Prepočet súradníc bodov z jedného súradnicového systému do druhého je potrebné realizovať na základe transformačných rovníc, v ktorých je


131

uhol pootočenia jedného súradnicového systému oproti druhému súradnicovému systému. Úlohu budeme následne riešiť podľa vzťahov (5) až (11) prvého postupu.

4.10 Určovanie výškovej rektifikácie Numerické riešenie výškovej rektifikácie je v porovnaní so smerovou rektifikáciou podstatne jednoduchšie a tkvie v podstate vo vyčíslení rozdielov medzi výškou koľajnicového pásu v jednotlivých rezoch a výškou relatívne najvyššieho bodu oboch koľajnicových pásov ŽD. Takto vypočítané rozdiely sú vlastne výškovými odchýlkami, resp. výškovými rektifikačnými opravami, o ktoré treba konkrétne merané body koľajnicových pásov rektifikovať, t.j. upraviť na vyžadovanú výškovú úroveň. Praktická realizácia tejto činnosti tkvie v dvíhaní koľajnicových pásov a podkladaní spravidla oceľových platničiek v týchto meraných miestach, ktoré vykazujú väčšie výškové odchýlky, než pripúšťa STN EN 1090-2.

4.11 Grafické znázornenie výsledkov merania Príklad grafického znázornenia výsledkov merania konkrétnej ŽD aj so zakreslením rektifikačných priamok názorne dokumentuje obr. 12.

5 ZÁVER Na príklade žeriavových dráh bola prezentovaná komplexná geodetická kontrola geometrických parametrov priemyselného technologického zariadenia. Kontrola, resp. overovanie geometrických parametrov iných priemyselných zariadení ako sú rotačné pece, valcovacie stolice, rôzne objekty atómových elektrární a pod. si vyžaduje osobitný prístup jednak k meraniu a jednak k spracovaniu nameraných údajov. Dá sa konštatovať, že ku každému typu priemyselného technologického zariadenia, či objektu treba pristupovať individuálne a prijímať špecifické netradičné riešenia, ktoré môžu byť mnohokrát kombináciou, niekoľkých metód, či postupov. Preto nie je možné na tomto mieste prezentovať riešenia všetkých typov priemyselných zariadení. Lektorovali: Ing. Peter Kyrinovič, PhD.

Katedra geodézie, Stavebná fakulta STU v Bratislave prof. Ing. Alojz Kopáčik, PhD.



132

Obr. 12 Grafické znázornenie smerových pomerov a rektifikačných opráv

A.G.K · Seminár A.G.K.2016 s tematickým zameraním INŽINIERSKA GEODÉZIA 4 MAPOVÉ A...

Documents

Transcript of A.G.K · Seminár A.G.K.2016 s tematickým zameraním INŽINIERSKA GEODÉZIA 4 MAPOVÉ A...