a mudry takmer ako chlap . Zil v opustenej chalupke pri lese a primalom jazierku, kde sa chodili napit' vody aj jednorozce . Ned'alekoneho byvali 1'udia baziaci po majetku, ktory pol'ovali najednorozcov .

Raz za rana sa Fabo isiel napit' vody z jazierka . Atmosferabola husta a nieco viselo vo vzduchu . Cudoval sa, kde sujednorozce . Ako sa sklanal, zrazu zacul dupot jednorozcov a potomnahle ticho . Fabo sa divil, co to mote byt' a so zvedavost'ou sa isielpozriet', co to bolo . No na jeho pocudovanie najkrajsi jednorozeclezal okliesteny v pasci . Rychlo sa k nemu rozbehol a pomohol muvyslobodit' sa z nej .

Netrvalo dlho a pytliaci sa vratili po svoju korist' . Keduvideli, co sa stalo, vydali sa po neznamych stopach. Tu nasli Faba,ako sa snazi zneskodnit' ich pasce . Najvacsi pytliak nevahal a nazlodeja vystrelil z kuse. Fabo smrtel'ne zraneny padol k zemi . Lenco pytliaci odisli, jednorozci sa rozbehli k Fabovi . Tuzili chlapcazachranit', ale ani ich carovny roh nemohol faba ozivit' .

Chyr o statocnom Fabovi sa niesol do dial'ky . Dopoculo saho mnoho usi . Vel'a l'udi si rozpravalo, ako malt' chlapec polozilzivot, aby zachranil jednorozca. Jeho meno spajali s lnkou jedno-rozcov a po niekol'kych rokoch luku uz inak nenazvali ako Fabova .Jednorozci sa od zial'u presidlili inam, nevedno kam . Viac uz ichnikto nevidel ani nepocul .

Lujza LaudarovaZS Dr. V . Clementisa Tisovec, 11 rokov

Odvazny krtko

Zila pod zemou krtia rodinka . Otec krt a mama krtica. Najar, ked' slniecko zacalo hriat', narodil sa krtej rodine syn . Ale akyto bol synacik! Malt', ako fazul'ka, ale zato hladny ustavicne .

41

A ked'2e ho mama krtica ustaviene kimila mliekom, krtko rastola rastol. Preslo par ti2dnov a z fazul'ky narastol riadny krt. Srst'mal krasnu a lesklu . Nostek u2asne pekni a labky silne a siroke .Rodieia boli na neho vel'mi pysni. Mali krtko sa vsak po ease zaealvel'mi nudit' . Celi den iba hrabat' a hrabaf a hl'adat' a jest' . Povedalteda rodieom :,,Mama, tata, ja pojdem hore pozriet' sa na svet!"Zhikla mama, zaklial otec .,,Nechod' synaeik, zle sa ti povodi ."Ale krtko neposluchol. Zaeal hrabat' svoju vlastnu chodbu. Dlhudlhokansku. Hadam aj kilometrovu. Hlinu pekne hadzal za seba.Jedol iba hmyz . Materinske mlieeko u2 veru nebolo . Po ease jehorypaeik zacitil zmenu. Urobil si teda kopeek a vystreil hlavu .Nevidel vsak nie, celkom nie . Na zemi bola taka ista tma, ako tamdole. Nevedel, 2e nema oeka. Zato citil nezname vone, ktore hodesili. Zrazu poeul eudne stekanie a dupot, a2 sa zem triasla .Dovtipil sa mali hrdina, 2e sa bli2i nebezpeeenstvo . Stiahol rypacika hybaj naspat' k mamke . Odvtedy krtkovia na zem nechodia .Vyhadzuju tam iba zem, ktoru vyhrabu pri vytvarani svojichchodieb .

Robert LehotaiZS P. Dobsinskeho Rimavska Sobota, 10 rokov

0 make Cilke

Bola raz jedna babieka a to mala len maeieku Cilku . Byvalisame v chahi pke hlboko v lese .

Babieka raz zachorela. Do dediny bolo d'aleko, preto neuralkto 1st' pre pomoc. Cilka chcela babieke pomoct', vybehlaz chahipky a be2ala cez celi les, a2 prisla do dediny . Pred jednim

42

domom sa hrali deti. Cilka ich zbadala, preto zacala mnaukat' .Nikto si ju nevsimal, iba Evicka, s ktorou sa nikto nehral . Zobralaju domov, dala jej mliecko, ale ona mnaukat' neprestavala . Zrazu saCilka rozbehla von, akoby chcela nieco ukazat' . Tak Evickas mamickou utekali za nou, az prisli k chalupke . Otvorili dverea nasli tam choriu babku . Zavolali jej lekara .

Ked' sa babka vyliecila, upiekla kolac a odniesla ho Evicke,ako vd'aku za to, ze jej pomohla . A odvtedy sa z nich stali dobrepriatel'ky .

Viktoria MesiarikovaZS V . Minada Klenovec, 9 rokov

Tajomne dvere

Me bolo, tam bolo, bol jeden les . V tom lese zili zvieratkaa vsetci boli dobri priatelia . Medzi nimi zila aj liska Ryska. Ryskabola troska zabudliva. Ostatne zvieratka sa s nou prestali hrat' lenpreto, lebo sa dohodli, ze vsetci pojdu na cistinku a ona neprisla .Ked' to liske Ryske zvieratka povedali, ze sa s nou uz nechcu hrat',so slzami v ociach bezala do svojej nory .

Ako sa nahlila domov, tak si vsimla na strome dvere, ktoresi nikdy predtym, ked' isla domov, nevAimla . Otvorila tie dverea vosla dnu . Videla tam male kuchynku, obyvacku a jednu poster .Pocula ako niekto prichadza, tak a skryla pod poster .Do vnutra vosla vila. Liske Ryske pripadala mild, a tak chcelavyjst' von spod postele . Vila si spravila caj a niesla si ho na stolik .Ked' liska Ryska vysla von spod postele a pozdravila ju, vila sa takzl'akla, ze jej spadol hrncek s cajom na zem . Liska sa jejospravedlnila. Vila sa na nu usmiala a hned' jej povedala, ze tonevadi. Opytala sa jej ako sa vola a We sa to berie . Ryska povedala

43

svoje meno a vyrozpravala jej prihodu, ktora sa jej stala . Vila jupochopila a hued' jej navrhla, aby isli na prechadzku. Liska Ryskahued' prikyvla a tie2 sa spytala na meno . ,Som vila Ebbi ."

Prechadzali sa spolu po lese a stali sa najvacsimikamaratkami. Vsetky zvieratka videli, 2e liska Ryska ma novapriatel'ku. Ale Ryska a Ebbi si ich nevsimali . Vila Ebbi vysvetlila,2e dvere, ktore predtym nevidela su tajomne. Ryska pochopila, 2eich vila premenila na neviditel'ne, ale u2 sa o tom nerozpravali .Zvieratka v lese ich pozorovali a zavideli Ryske noviu kamaratku .Potom vysli spoza krikov a Ryske sa ospravedlnili . Td chvil'uvahala, ale odpustila im . Zas boli vsetci priatelia. Ebbi ukazalazvieratkam vel'ke tajomstvo, neviditel'ne dvere, ktore premenovalina Tajomne dvere a vsetci sa spolu kamaratili a2 do smrti .

Simona PetrikovaZS s MS Sama Vozara Hrachovo, 12 rokov

Zatulane srnciatko

Raz, jednej chladnej jesennej noci, ked v lese vsetko spaloa bolo pocut' len zvuky lesa, sa pri domeeku pani Srny schadzalivselijake lesne zvierata, aby sa prisli pozrief na noveho elena lesa.Pani Srne sa prave narodilo srnciatko a bolo take male a gul'ate, 2esa mu mamicka rozhodla dat' meno Bobul'ka . Pani Srna aj malaBobul'ka boli unavene a tak isli spat' . Rano sa Bobul'ka zobudilaskor a isla sa napif k ned'alekemu potociku, ale mama o tomnevedela. Ked' sa Srna zobudila, vel'mi sa zl'akla, We sa jej dcerkapodela a tak ju isla hl'adat' . Napokon ju nasla pri potociku ako pijevodu. Hnevala sa na nu, 2e odbehla, ale zaroven bola rada, 2e saBobul'ka naucila chodit' . Ako tak isli, Bobul'ka sa opat' zdr2ala .Nevsimla si, 2e mamicka sa jej stratila z dohl'adu, a2 podvecer

44

zistila, ze zabludila. Vratila sa naspat', ale zamotala sa eke viac .Uz bola noc, a tak si smka nasla start duty strom, do ktoreho sauchtlila na noc. Doma so zatial' Bobul'kina mama robila starosti,We je . Na druhe rano sa Bobul'ka Ala napast' na ned'aleku luku .Potom napit' k studnicke, ked na Au zavolal slabt Was. Chvil'unacuvala a potom zo studnicky vyletela mala vodna vila a hovori :,,Drz sa tamtoho potocika a onedlho budes so svojou mamickou ."„Dakujem," odpovedala srnka a rozbehla sa domov . Tam jus radost'ou privitala mama a Bobul'ka jej sl'ubila, ze sa uz viacnezatula a bude ju posluchat' . Tak sa skoncil pribeh o zatulanomsrnciatku .

Zije

V jedno slnecne jesenne popoludnie nam zavolal ujo Rast'oako po ine roky. Pozval nas na chatu. Samozrejme, mala tam byt'pol'ovacka . A to moj start otec nemohol odmietnut' . Nebudemtajit', ze som, sa tam tesil aj ja. Obycajne je tam kopec zazitkov .Cestou na chatu nas poriadne vytriaslo. Na chate nas cakali nascakali nechceni hostia - osi. Ujo Rast'o so startm otcom icheoskoro zlikvidovali. Chata nas vitala typicktm chladom a vlhkom .Spanok bol zdravt - v poriadnej zime .

Na druht den sa to zacalo . Nevedel som sa dockat' vecera,ked' sa poriadne zatmie . Ja so startm otcom sme si sadli na pne .Nohy sme si zohrievali deke . Durici pokracovali d'alej . Dlho smenecakali . Zaculi sme poriadny lomoz . ,Vel'kd crieda," potichuprehodil start otec . Ja som skoro ani nedtchal . Snail som sa v tejtme nieco rozoznat' . Bolo to t'azke . Napatie vzrastalo .

Zrazu sa k nam blizil obrovskt diviak . Start' otec nezavahal .

Rudolf PlauchaZS s MS Ozd'any, 11 rokov

45

Namieril . Ale nestriel'a . Este stale mien . Zrazu pocujem svoj hlas :,,Striel'aj, stark', ved' ujde!" Stark'vystrelil . Od tej rany som skoroohluchol. Isiel som si v tej tme oci vyocit'. Kde je diviak? Ticho .My sme sa ani nepohli . Az o chvil'u sme sa spamatali . Diviakanikde. Nebolo nam do reci, ked' sme sa vracali na chatu .

Nic sme nestrelili, ale zazitok bol pre mna siln' . Ujo Rasfonas potesil, ze pol'ovacka sa eke zopakuje . Uz teraz sa tesim .

Branislav SaboZS Nabrezie Rimavy Hnust'a, 13 rokov

Ako sa mesiacik musel dat' ostrihat'

V noci na oblohe sa smeju tri hviezdicky . Na jednej jevesmirna skola, na druhej ufomarket a na tretej mestecko Jupiter .B'va tam mal' Mesiacik s mamkou a ockom . Mesiacik chodi dovesmirnej skoly, ocko pracuje v mimozemskej elektrarni a mama sastars o mimosliepky .

Mesiacik bol jeden z najlepsich ziakov vo vesmirnej skole,a preto ho pan ucitel' Saturn poziadal, aby dorucoval niektor'chziakov z mort'achemie . Ako prveho doucoval Murana, z ktoreho sastal na konci mesiaca jednotkar. Potom bol na rade mal' Pluto . Islomu to pomenej, ale casom mort'achemiu pochopil . Po dvochmesiacoch mu dal Mesiacik namiesat' lektvar, ktor' z kazdeho, ktoho vypije, urobi mimosliepku .

Ked' Pluto dokoncil odvar, Mesiacik ho ochutnal . Zrazu munarastli dlhe vlasy. Pluto od l'aku zacal na pine hrdlo kricat' .Mesiacik ho upokojoval, ze to nevadi a posla ho domov. Snail sauvarit' nov' napoj, ktor'm by odcaroval dlhe vlasy . Darmo sasnazil, nic miidre nevymyslel . Tak isiel domov a na druh' den savybral do meteokadernictva .

46

Rano vstal, nasadol na turbobicykel a uhaiial na meteorit, naktorom bolo najlepsie kadernictvo vo vesmire . Ked' si sadol dokadernickeho kresla a uvidel vel'ke no2nice zbledol a roztriasol saod strachu. Len co mu kadernicka ostrihala vlasy, necakane tamvbehol pan Saturn a nahlas vykrikol : ,Mam to! ! ! Navaril somodvar, ktory t'a zbavi dlhych vlasov!"Mesiacik sa usmial a povedal : „Dakujem vam, ale 0 honepotrebuj em ."

Julia SirotiakovaZS s MS Sama Vozara Hrachovo, 10 rokov

Trinaste narodeniny

Moje kamaratky mali na trinaste narodeniny party doma, aleja nie. Ja budem mat' oslavu v aqaparku v Bratislave . Volam saSuzan Hroncova a mam 12 . Byvam v Trnave na Bratislavskej ulicis cislom domu 28 . Za styri dni budem mat' 13 a ako som spominalamoja oslava bude v Bratislave . Mojim trom kamaratkam Petre,Monike a Mirke som sama vyrobila a poslala pozvanky . Bolo tampozvanie napisane zlatym perom. Pod pozvanim bol program .Pozvala som ich ku mne domov. Oproti domu mame luku. Odtiarpoletime balonom do Malaciek. Tam nas budu cakat' rodicia. Doaqaparku nas odvezie limuzina . Rodicia nam rezervovali strednevel'ky bazen. Budu v nom plavat' farebne balony a okolie bazenabude slavnostne vyzdobene . Celu sobotu stravime spolu .Konecne je sobota! Zvyskla som od radosti, ked' som sa ranoprebudila. Mala som vel'ky strach, ked balon vzlietal, ale nic sanestalo. V aqaparku sme sa smykali na toboganoch . Potom sme sarozluCili a povedali si 2e v pondelok sa uvidime v skole . Ve6er somsi do dennika napisala :

47

Milt' dennicek, dnes som mala narodeniny . . .Anna Maria Sodomkova

ZS P . K. Hostinskeho Rimavska Sobota, 10 rokov

Smutna vrba

V jednej malej dedinke vyrastla smutna vrba . V tej dedinkezili dobri l'udia, ktori si navzajom pomahali a mali sa v iucte . Vr'bavyrastla uprostred dedinky pri kostole, kde sa kazdu nedel'uschadzali na omsu . Jedneho dna si tunaj si farar vsimol, ze vrbeklesli konare az k zemi . Ked' k nej podisiel, zacul stonanie .- Kto to place?

V tom sa tichym hlaskom ozvalo :- To ja!Farar sa poobzeral okolo seba, ale nikoho nevidel .- Ktoze ja? Ja t'a nevidim .- To ja . - zatriasla vrba konarmi tak silno, az sa farar nal'akal .- Ty?- Ano, j a!Nal'akany farar od strachu, ze sa asi pomiatol, prezehnal sa. Sostrachom v hlase sa j ej opytal :- Co sa ti stalo, preco stonas?- Som smutna, - odpovedala.- Ale preco? - opytal sa farar.- Pretoze vsetci ma volajiu smutna vrba a ja vobec nie som smutna .Prave naopak. Som st'astna, pretoze v mojom naruci konarovhl'adaju iutechu vtaciky a kazde odpoludnie sa okolo mna hrajiu deti .A po zvysok dna som to sama .Farar si zamyslene povzdychol a po chvil'ke mlcania prehovoril :

48

- Vies vrba, volame t'a tak preto, lebo tvoje konare su sklonene azk zemi a vyzeras tak smutne . Co by t'a mohlo rozveselit'?Vrba cela natesena bez vahania riekla :- Chcela by som, aby ste sem dali lavicky, aby sa mohol aj so mnouniekto porozpravat' .Farar sa opat' zamyslel a sl'iubil jej, ze s tym nieco urobi . Eke v tenden zvolal celu dedinu pred kostol . Eudia sa cudovali, preco predkostol a nie dnu . Ukazal na smutnu vr'bu a porozpraval im pribehz dopoludnia . Ludia neveriacky krutili hlavami a posuskavali, ze safarar asi zblaznil. Vtom sa ozvala vrba a nastalo i plne ticho, ked'prehovorila. Zrazu copate dievcatko vykriklo :- Mozeme sem predsa dat' viac laviciek, nielen jednu .-- A mozeme to mat' aj ihrisko alebo park, - ozval sa chlapcek .- A to je vyborny napad, - povedal farar .- Spolocnymi silami to predsa zvladneme raz-dva, - ozyvali sal'udia .Rozutekali sa domov po naradie a rozny material. Lavickypodonasali spred domov a rozdelili si pracu . Chlapi kopali,murovali, zeny sadili kvety, deti poodnasali neporiadok a donieslisi vlastne branky na futbal, zriadili pieskovisko a babky spievali,aby praca im isla lepsie od ruky . Nanosili kolaciky a obcerstvenie .Kazdy chcel pomoct' . Do vecera boli s pracou hotovi. Posadili sina lavicky okolo vrby . Najspokojnejsie boli vsak deti . Teraz samozu brat' na ihrisku . Aj vrbba bola spokojna, az sa jej nadvihlikonare. Vsetci sa pobrali domov. Skor ako slnko stihlo zapadnut',nastalo uplne ticho . To preto, lebo kazdy zaspal s dobry' m pocitom,ale hlavne unaveny. Aj vrba bola unavena, ale skor nez zaspala,tisko posepla .- Dobru noc priatelia, d'akujem vam .Hned' na to sladko zaspala .

Patricia VinarcikovaOG I. Krasku Rimavska.Sobota, 13 rokov

49

Sen, ucitel' snivania

Bolo neskoro vecer, ale ja som nemohia zaspat'. Vel'mi somtUzila ponorit' sa do rise snov, no ako keby odo mna utekali . Uzsom to naozaj nemohia vydrzaf, rozhodla som sa, ze pojdem zastarkou do spalne. Prechadzala som tmavou neosvetlenou chodboua bala som sa . Bola som oblecena v tenuckej bielej nocnej kosiel'kea po starej vtzgajficej podlahe som kracala bosa. Starka mala izbuna opacnom konci chodby, no mne sa zdalo, ze to chodbakonca vobec nema.,,Preco je to chodba taka dlha?" pytala som sa sama sebe, ale naodpoved som necakala. ,Hm. . . e to stara stavba, vtedy mali rudiacas." Povedalo nieco a zasmialo sa . „A preco to vlastne nazyvamto? Co ked je to on?" No tieto otazky som sa bala vyslovit' .,,A mono to bolo iba v mojej hlave. Len moj vymysel ."Presviedcala som samu seba, no vedela som, ze sa iba klamem .Strach mi k nicomu nepomoze .,,Kto si?" bez rozmygl'ania zo mna vypadlo . Vlastne som ani vobecnechcela vediet', co to je. ,Prosim neodpovedz mi, prosim nie",modlila som sa v duchu. Ak mi to alebo on nieco odpovie, zacnembezat'. Bezat' spat' do svojej izby.,,Naozaj td2is poznat' moje meno? Chces o mne vediet' viac? Chcesvidiet' i mna? povedal. Uz som si ista, ze je to on . Bol tochlapcensky, ba az muzsky hlas . Neviem to presne, ale bolo tonieco medzi tym. Chcela som pred nim bezat', alebo povedat' nie,ale nieco ma drzalo pevne pritisnutfi k podlahe .Zo strachu, zvedavosti a ospalosti som uz ani nerozmysl'ala nadtym, co robim.„Tak zavri oci a nechaj sa viest', viest' len svojou fantaziou a mnou .Dobre pocfivaj, co rozpravam. Dobre pozeraj, co ukazujem. Monozistis, co t'a dnes navstivilo." Po tychto slovach, ktore vysli z jehofist, alebo jeho otvoru na rozpravanie, som sa naozaj chcela pustit'

5 0

do behu. Bola som prichystana, no vtedy sa vsetko okolo mnazacalo krutit'. Nevedela som, ktorym smerom main utekaf, nonieco mi hovorilo, ze nemam robit' nic . Zatvorila som oci, len nachvil'u a dufala, ze ked' ich otvorim, zmizne to . Moje prianie sasplnilo, ale teraz som mala ovel'a vacsi problem. Sedela som navel'kej stolicke, okolo mna same zlato, same sperky, a malickibojazlivi l'udkovia. Boli vel'mi smiesni, ale nenahanali mi strach .,,Z oho mate strach? Preco sa krcite?" nikto mi vsak nicneodpovedal, no bali sa este viac . Tuto otazku som polozila esteraz a ked' zase nikto neodpovedal, doslo mi to . Boja sa mna . Ale cotake som im mohla urobit'? Ved som len teraz prisla a ani ichnepoznam. No zrazu nastal d'alsi problem . Vel'ka hr'ba l'udi savalila do obrovskych dveri . Vsetci sa na mfia usmievali, zdravili maako kral'ovnu. Alebo zdravili kral'ovnu? Mohla som sa nou stay lentak z noci na noc? Ak ano, bolo by to uzasne, ved' som nou aj takchcela byt' a teraz sa mi moj sen splnil . Vstala som zo svojho tronua zacala sa zdravit' s host'ami . Vsetci ma zdravili s usmevom,a davali mi dary. Presla som uz skoro vsetkych, ked som zrazuzacula to, co som nikdy nechcela pocut' . Teda chcela, ale niev tomto veku.„Blahozelame yam k zasnubam a nech sa yam dari ." Povedal jedenz manzelskych parov . Zasnubena, dobre, ale dufam, ze nies nejakym starym grofom. Radsej tie zasnuby rychlo odvolam, vedako kral'ovna si to mozem dovolit'. Postavila som sa na tonajvyvysenejsie miesto v sale a pred vsetkymi vyhlasila svojerozhodnutie .,,Mili hostia, po dlhom uvazovani som sa rozhodla, ze radgejbudem cely zivot slobodna, ako by som si mala vziat' nejakehostareho grofa . . ."svoju rec som ani nestihla dokoncit' a uz som stalapo kolena v bahne oblecena v dotrhanych satach, spod ktorychtrcala dlha sukna, ktoru mi obzuvali prasce . Predo mnou sa ako

5 1

keby otvorilo okno, v ktorom som bola ja . Vyzeralo to, 2e mojpribeh ako kral'ovna pokracuje bezo mna, ale aj bez stareho grofa .Stoji pri mne nejaky mlady mug - modre oci, plavovlasy . Preco topokracuje bezo mna? Ja tam chcem byt' a preco nemo2em?Obraz zmizol a znamy Was, jeho Was sa mi prihovaral .„Prey sen ti nevysiel, skus to v tomto . Skusal som ti ukazaf, conajl'ahsim sposobom, ale nepochopila si to . Skns to teraz .",,Vobec som nechapala, co tym chcel povedat', a iro mam sknsifv tomto? A vlastne v com tomto? V tomto bahne?" Premysl'ala somnahlas. Otazky, ktore som si kladla, mohli pocut' len prance, ktoresa trochu podobali aj na mna, pri stave ako vyzeram. Vyliezla somz bahna a poobzerala som sa, kam mam 1st'. Nevedela som, co skor .Mam hl'adat' dom, v ktorom byvam? Jasne, 2e nie, ved' ja predsanemam domov, ako by som vobec mohla mat' nejaky domov?Ocitla som sa to len nahodou . A kto by sa u2 len zaujimalo uful'ane dievca ? Stratila som nadej, rahla si na travu a zatvorilaoci . Pomaly som zaspavala, no v tom som sa zobudila na stragnykrik. Zase sa predo mnou otvorilo okno, a moj 2ivot v nompokracoval bezo mna . Mala som rodinu, bratov a sestry a spolusme sa smiali na lake, na ktorej som zaspala . Okno zmizlo, preto2esa na mna rutili dva vel'ke vozy pohanane konmi, ry' chlo som sauhla, no stihla som to len tak tak . Nie vsetci mali take sfastie. Predmojimi ocami kone udupavali deti . Pohonic sa ich snazil zastavit',ale marne . Kone be2ali este rychlej sie a rychlej sie . Eudia kricali,plakali. Ich strach v ociach desil aj mna. Myslela som, 2e to horsieani nemo2e byt'. No len do chvile, kym kone nestrcili fakl'uzapichnutu len do knsku hliny . Ktovie preco tam to fakl'a bola, alepodpalila celu dedinu. Ludia behali iba k jednej studnicke, preto2e2iadnu inn tam nemali . ,Keby sme neboli niekde v stredoveku,keby bolo potrubie! Keby neboli same drevene domy! Keby semmohli prist' hasici!" Sepkala som si v duchu a vtedy som topochopila.

52

,,Sen!" skrikla som. „Je to iba sen, moj sen a mozem tych 1'udizachranit' ." Vedela som, ze to kricim iba pre seba, ale bolo mi tojedno . Myslela som iba na hasicov a v tom som sa prebudila .Od zaciatku to bolo iba cele moj sen . Td tmava chodba, kral'ovna,pasce, ohen. Vsetko som mohla ovladat' len ja . Moj sen ma chcelnaucit' snivat' . Sen je to jedine miesto, kde som tvorcom vlastnehost'astia a mote sa v nom uskutocnit' aj nemozne . Toto ma chcel sennaucit', a to sa mu aj podarilo .

Patricia ZvarovaZS Dr. V. Clementisa Tisovec, 12 rokov

Taruove CD

Na jednom z nepreskumanych ostrovov sveta, kde l'udskanoha este nevkrocila, tam 2ili iba zvierata . Ako i 1'udi tak i u zvieratbyva zvykom rivalita . Nebolo to inak ani tu .

Dva male levicata - male na lovenie, ale dost' vel'ke nahasterenie, viedli vzajomnu vojnu. Bals videl vel'ku konkurenciuv Taruovi a naopak. Stale vymysl'ali nove plany, ako toho druhehoznemo2nit'. Bals bol vel'mi nadany na spev a Tarua na sport . Ked'mali tie veci robit' naopak, Bals klamal a z casov si odoberal, a kudial'ke pridaval . Niekedy to bola dost' t'a2ka robota, ale v2dy sapodarilo. Tarua mal vsak jedine vyhodu, 2e mohol spievat' naplayback. A tak posobili rovnako .

Ked'2e my 1'udia oslavujeme rozne sviatky, aj zvierata majunejake vlastne dni oslav . Napriklad Spievajuci Kral' . Tak sa volaljeden zo sviatkov, ktory oslavoval cely les, bez ohl'adu na vel'kost',ci to 2e v inych dnoch by antilopa hriala brucho levovi . Z ka2dejskupiny zvierat sa vybral jeden iucinkujuci a v nasom pripadez levov vybrali Balsa . A to bola skvela chvil'a ako ho zosmiesnit'.

5 3

Hlavne skvela chvil'a pre Tarua. Bals vedel skvele spievaf a aj saskvele pohybovat' na javisku, a preto mu Tarua par latiek na podiuuvol'nil. Ale samozrejme to by bolo len na zasmiatie . Taruapotreboval vymyslief nieeo na zosmiesnenie . Tak nahral svoj spev .Ale nie ten z CD, ktore pfist'al na kazdom vystfipeni a tvaril sa, zeto spieva on. Nahral svoje skutoene kvilenie, svoju skutoenfi hrozu,ktorou by dokazal zabit' aj mftveho . Plan bol jednoduchy . OdpojifBalsov mikrofon od reproduktorov a pustit' svoj spev . Vzhl'adomna to, ze javisko je vysoko a dostatoene d'aleko od publika, nikto sinevsimne, ze Bals ani neotvara fista . A nastal den L. Samozrejme,ze levi den sa oznaeuje L . Bals bol uz prichystany na podiu, ked'mu Tarua isiel popriat' vsetko dobre a nest'astnou nahodou ho streilz podia Bals si zlomil nohu a nebol schopny vyskoeit' na javisko .Jediny najblizsi malt' a podl'a vsetkych dobre spievajiuci lev bolTarua. Ked'2e nahravka bola uz nastavena, dosky povolene, Taruaneural eas isf vsetko napravat'. Neostavalo mu nie ine, len pobrat'sa na podium a najskor dostat' doskou po Wave, zaspievat' aleboradsej zakvilit' a nakoniec zaeuf ten neskutoeny rehot ostatnychzvierat.

,,Preeo som ja len nahral to hlfipe CD?" pytal sa sam sebav duchu, ale bolo to fiplne jedno ei by spievalo CD alebo on,pretoze oboje vychadzalo z jeho fist.

Patricia ZvarovaZS Dr. V. Clementisa Tisovec, 12 rokov

54

MDT: 885 .4-93-1-382"2011"Nazov: Zlata kraj ina

Zost . : M.Olahova, J . PosovaZodp.: PhDr. Tana Mikitova

Graf. uprava. : Bc. R. HerczegovaVydala: Kni2nica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote

Rok vydania : 2011Pocet stran: 54Naklad: 50

Nepreslo jazykovou upravouISBN: 978-80-88766-68-1EAN : 9788088766681

www. kmh . sk