40. výročie školy, Slovenská 5, Bardejov

Click here to load reader

  • date post

    29-Nov-2014
  • Category

    Education

  • view

    3.812
  • download

    21

Embed Size (px)

description

Bardejovská škola oslávila 40. výročie. http://ssjh.sk

Transcript of 40. výročie školy, Slovenská 5, Bardejov

  • 1. 2

2. 3 3. Dielo dobrho uitea nikdy nezanikne, pretoe je navdy vpsan v jeho iakoch. Juraj Henisch 4. JURAJ HENISCH Juraj Henisch sa narodil 24. aprla 1549 v metiackej rodine v Bardejove. Tu preil aj cel svoje detstvo. Bol iakom mestskej humanitnej koly, ktor mala v tom ase v Uhorsku vemi dobr meno. Sm o tom vydal svedectvo, ke v liste do Bardejova v r. 1592 napsal: Nazdvam sa, e km si Bardejov uchov Stckelov spsob vuby, neprestane v meste jestvova slvna kola. Lebo ani nie natoko vzdelan uite ako skr metda a kolsk zkony dobre zriauj koly a zriaden udruj. Po spenom ukonen koly odiiel Henisch na vyie tdium do zahraniia. 16. jna 1566 sa zapsal ako posluch artistickej fakulty na univerzite vo Wittenbergu. V tdiu pokraoval potom na lekrskej fakulte univerzity v Lipsku, kde v roku 1572 uverejnil svoju prv prcu s lekrskou tematikou Sprva o spsobe vivy udskho tela, v ktorej zhrnul vtedajie ben a platn predstavy o fyziologickch procesoch v udskom tele. Hodnos doktora medicny vak zskal na univerzite v Bazileji, kde tudoval od roku 1573. Po niekokoronej innosti v Bazileji, kde psobil priamo na lekrskej fakulte a po tom, o sa oenil s dcrou slvneho augsburskho lekra Kritofa Wyrsunga, sa z rodinnch dvodov presahoval do Augsburgu, kde sa stalrektorom humanistickej koly a venoval sa vlune pedagogickej innosti. Popri uiteskom povolan prijal Henisch v Augsburgu ete aj miesto inpektora mestskej kninice. Tu pracoval a do svojho odchodu do dchodku. Zomrel v Augsburgu 31. mja 1618.2 5. BLAHOELANIE PRIMTORA MESTA BARDEJOV skch i profesionlnych osudov absolventov, ale i samotnch pedaggov. Sasou oslv a spomnania vak mus by aj vzia alieho rozvoja, prispsobenia sa novm podmienkam, o vo Vaom prpade plat dvojnsobne. Boli ste medzi prvmi, ktor zaali zsadne rozirova spektrum svojho zamerania, nebli ste sa vybra dovtedy nie vemi prebdanou cestou projektu spojenej koly. Popri vetkch problmoch mus ma kad, kto m o i len trochu doinenia so kolstvom na vedom kvalitu vchovnovzdelvacieho procesu, budcnos iakov, ale i podmienky pre uiteov. Hovorm o budcnosti mladch ud, perspektve tohto mesta, reginu i krajiny, ktor sa mus presadi v konkurennom prostred Eurpskej nie. Investcia do vzdelvania je tou zkladnou investciou smerom do budcnosti, ktorej nvratnos vysuje kvalita kadodennho ivota. Je obdivuhodn, e aj napriek mnostvu otvorench otzok v oblasti kolstva, ktorch spolonm menovateom s podmienky financovania ,aktvne pristupujete k hadaniu alternatvnych zdrojov, ktor vyuvate na modernizciu podmienok pre vchovu a vzdelvanie. Realizujete mnostvo zaujmavch aktivt, ktorch zkladnm lnkom je aktvny a tvoriv iak so svojimi nadobudnutmi vedomosami a zrunosami. kola, to s vak predovetkm jej uitelia a iaci. Pri prleitosti dnenho peknho jubilea chcem preto vet-Ven pn riadite, ven pani uiteky, uitelia, zamestnanci koly, mil iaci, rodiia dmy a pni, pripjam sa k zstupu gratulantov, ktor chc zaela vetko dobr Vaej oslvenkyni - Spojenej kole Juraja Henischa, kole s naozaj bohatou a zaujmavou histriou, ktor si preila svoje, prela zloitou cestou formovania, zmien a prav organizcie svojho zamerania, aby vdy so cou obstla v kadom obdob svojej existencie. tyridsa rokov v ivote koly u mono smelo nazva histriou. Pohad na jej zaiatok u je zmysluplnm a opodstatnenm bilancovanm spechov, inorodej innosti, ud3 6. km, sasnmu i bvalm vedeniam, vetkm uiteom, ktor sa poas tyridsiatich rokov podieali na jej rozvoji, poakova za prcu, ktor ste vykonali v prospech koly i celho mesta. Je urite viac ako symbolick, e pri pomenovan koly ste sa rozhodli pre vznamnho bardejovskho rodka Juraja Henischa. Prve v jeho ivotnom odkaze a diele sa ukrva polyhistorick rozmer, ktor tak spene rozvjate. Otzke strednho kolstva na zem mesta venujem mimoriadnu pozornos. Preto mm dobr informcie i o spechoch, ktor dosahujete na poli jednotlivch sa v mnohch oblas-tiach mimokolskej innosti. Myslm si preto, e na oslavch Vho jubilea bude skr prevlda rados z bilancovania vetkho o ste dosiahli. Dmy a pni, elm Vm do alch rokov vea spechov, zdravie a dobr rodinn zzemie, tak, aby prca v kole bola prjemnou a vsledky dosiahnut iakmi i uitemi naou spolonou pchou a poteenm.MUDr. Boris Hanuak primtor mesta Bardejov4 7. SLOVO NA VOD s ukotven v ivote, maj svoje rodiny, prcu, ovplyvuj rzne oblasti spoloenskho a hospodrskeho ivota. Naa kola je iv organizmus, pracuje, hbe sa, dcha, raduje sa i smti, derie sa vpred, bojuje o svoje miesto v spolonosti. Od 1. septembra 1973, ke vznikla ako Stredn odborn uilite strojrske, prela niekokmi organizanmi zmenami. Jednou z nich bol aj vznik gymnzia 1.9.1992 na zklade rozhodnutia Krajskho radu kolskej sprvy II v Koiciach, aby sa 1. septembra 2006 stala kolou s dnenou podobou, Spojenou kolou J. Henischa s dvoma organizanmi zlokami gymnziom a strednou odbornou kolou polytechnickou. Zaiatky boli vemi skromn. V kolskom roku 1973/1974 sa v prvom ronku pripravovalo 170 tudentov, o tvor necelch 30 percent z celkovho potu iakov v k. roku 2013/14. kola prune reagovala na potrebu praxe, poiadavky rodiovskej verejnosti a menila truktru tudijnch a uebnch odborov. V sasnosti je popri gymnazilnom tdiu zujem aj o profesie odbornej koly, najm tudijn odbory mechanik nastavova (nastavovanie, obsluha NC a CNC obrbacch strojov), mechanik potaovch siet, mechanik elektrotechnik a mechanik stavebno-intalanch zariaden. Z trojronch uebnch odborov je to autoopravr (mechanik, autoelektrikr), elektromechanik, montr suchch stavieb (sadrokartn) a intalatr (voda, krenie, plyn).Druhm septembrom 2013 sa znova zaal kolsk rok jubilujcej Spojenej koly Juraja Henischa v Bardejove. koly, ktor vak vo svojej podstate zostva vdy mlad. Je mlad vaka mladm uom, ktor tak ako pred 40 rokmi, aj dnes sa chc vzdelva, rozirova svoj obzor poznania, tia po novch vedomostiach, maj svoje mal vek plny, tby a idely. To je krsny kolobeh ivota, skben histria, sasnos a budcnos koly. tyridsaron kola, vye 5200 absolventov vo vetkch formch tdia na oboch organizanch zlokch, gymnziu a strednej odbornej kole polytechnickej. 5200 obyajnch mladch ud, ktor tu preili vznamn sek svojho ivota, a tm sa zapsali do histrie koly. Aj oni prispievali k jej rastu a vytvrali jej ducha, dnes 5 8. V naej kole vyrstli vek udia, vek svojimi vedomosami, schopnosami, mylienkami a konanm. Spomienky mnohch zabldia do minulosti a priblia nm aj osobnosti, ktor stli za katedrou, ktor sa podieali na vchove a vzdelvan, uitelia - pedaggovia s hlbokm zmyslom pre udskos a estnos. Kad z nich sa nezmazatene zapsal do histrie koly a vek as jeho vedomost, vlastnost, mylienok ije v jeho iakoch. Vzdvam ctu a vyjadrujem poakovanie vetkm uiteom a kolegom, ktor psobili a psobia na naej kole. Mil kolegyne, kolegovia, pri prle-itosti tyridsiateho vroia naej koly Vm elm vea elnu pri vchove svedomitch, mdrych a podnikavch osobnost. Kad lovek ti by uiton, nieo v ivote dokza, njs si miesto na podpis v tomto svete. A takmto miestom pre ns vetkch je naa kola, dnes tyridsaron oslvenkya.Ing. Peter Dulenin, PhD. riadite koly6 9. HISTRIA KOLY 1973-1978Pre Bardejovsk strojrne, ktor vznikli v roku 1970, sa kvalifikovan personl pripravoval v rznych uilitiach na Slovensku, najm v Martine a Dubnici nad Vhom. Prv kolsk rok v novej kole organizane pripravili Jozef Kunca, vedci odbornho uilitia, Ing. Duan Mihok zstupca vedceho OU pre teoretick vyuovanie a Jn Molan vedci odbornho vcviku. Zaiatky boli vemi skromn. V kolskom roku 1973/1974 sa v prvom ronku pripravovalo 170 uov, z toho 95 sstrunkov, 40 frzarov a 35 brsiov kovov, v treom ronku sa pripravovalo 17 uov sstrunkov kovov, ktor prv a druh ronk absolvovali v Odbornom uiliti TST Martin. K 1.9.1973 psobili na seku teoretickho vyuovania len traja uiteliaAlber Janoek, Jn Petnuch a Juraj Udi, v priebehu septembra nastpili do funkcie uite odbornch predmetov al dvaja uitelia, Mria Rimarkov a Jn pirko. Na seku praktickho vyuovania k 1.9.1973 bolo osem majstrov odbornho vcviku: Jozef Jusko, Jozef Benka, tefan Veli, Peter Rezk, Jozef miga, Peter Dorak, Jozef Perat, Jozef Peteja. Na seku vchovy mimo vyuovania pracovali tyria vychovvatelia: Albeta Gondov, Jn Varchol, Duan Zuin a Miroslav ur. Odborn uilite bolo sasou odtepnho zvodu v Bardejove, ktor bol organizane sasou Zvodov akho strojrstva v Martine. Nepedagogick pracovnci boli zamestnancami odtepnho zvodu v Bardejove.Rozhodnutm Generlneho riaditestva Zvodov akho strojrstva v Martine v roku 1973 bolo zriaden Odborne uilite Zvodov akho strojrstva v Bardejove. Pred 30 rokmi -1. septembra 1973 bolo slvnostn otvorenie kolskho roka v novovybudovanom uiliti. Uilite zaalo plni dleit lo-Zakladajca listina SOU.hu pripravova kvalifikovanch robotnkov pre dynamicky sa rozvjajci strojrsky zvod v okresnom meste. loha bola o to zvanejia, e v okrese strojrsky priemysel ani odborn kolstvo so zameranm na strojrstvo nemali vek tradciu. 7 10. Riaditeom odtepnho zvodu bol v tom ase Ing. Vincent Gruz, vedci personlneho odboru Michal Sidor, almi vedcimi pracovnkmi Ing. Peter Jur, vedci technickho odboru a Ing. Jozef Papuk - vedci ekonomickho a obchodnho odboru. Obdobie rokov 1973-1978 bolo charakterizovan vekm pracovnm nasadenm pracovnkov, ktor prekonvali prvopoiaton nedostatky v materilnom i priestorovom vybaven koly. V tomto ase uiliu chbali nzorn uebn pomcky, didaktick technika, ba aj uebnice i telocvia. V ase vzniku koly neboli vybudovan dielne na praktick vyuovanie. A v druhom polroku prvhobanie disponovalo siedmimi sstruhmi, siedmimi frzovakami a brskami. Dielne boli provizrne v priestoroch teoretickho vyuovania a neskr v telocvini. Internt po vstavbe mal kapacitu dvestoes lok, k dispozcii bola jedle s kapacitou pre tyristopdesiat stravnkov, priom kapacita uilitia bola rovnak. V priestoroch koly boli umiestnen aj kancelrie OZ, tie personlne a obchodno-ekonomick oddelenia. V kolskom roku 1973/1974 boli v kole zriaden tieto 3-ron uebn odbory: sstrunk, frzar, brsi kovov. Od kolskho roku 1974/1975 pribu-Zriadenie uebne fyziky na kole.kolskho roka sa podarilo zabezpei dol uebn odbor strojn zmonk