333 OZN`MENIE Ministerstva zahraniŁných vecí Slovenskej … · 2015-02-25 · 333 OZN`MENIE...

333

O Z N Á M E N I EMinisterstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 17. júla 1998 bol v Ríme prijatý Rímsky štatútMedzinárodného trestného súdu.

V mene Slovenskej republiky bol Rímsky štatút podpísaný 23. decembra 1998.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so štatútom uznesením č. 1987 z 3. apríla 2002 a súčasnerozhodla, že ide o zmluvu pod¾a článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednos� pred zákonmiSlovenskej republiky.

Prezident Slovenskej republiky štatút ratifikoval 8. apríla 2002. Ratifikačná listina bola uložená u generálnehotajomníka Organizácie Spojených národov v New Yorku 11. apríla 2002.

Štatút nadobudne platnos� 1. júla 2002 a v ten istý deň nadobudne platnos� i pre Slovenskú republiku nazáklade článku 126 ods. 1.

Slovenská republika urobila pri ratifikácii tieto vyhlásenia:1. „V súlade s článkom 87 ods. 2 štatútu Slovenská republika vyhlasuje, že žiadosti Súdu o spoluprácu

a akéko¾vek dokumenty týkajúce sa takýchto žiadostí sa musia predloži� v anglickom jazyku, ktorý je jednýmz pracovných jazykov Súdu, a súčasne preloži� do slovenského jazyka, ktorý je štátnym jazykom na územíSlovenskej republiky.“

2. „V súlade s článkom 103 ods. 1 písm. b) štatútu Slovenská republika vyhlasuje, že v prípade potreby prijmeSúdom odsúdené osoby, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo majú na jej území trvalý pobyt, navýkon trestu odňatia slobody a uplatní pritom princíp premeny trestu uloženého Súdom.“

RÍMSKY ŠTATÚT MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO SÚDU

PREAMBULA

Štáty, zmluvné strany, tohto štatútu,

vedomé si, že všetky národy spájajú spoločné väzby,že vzájomné prepojenie ich kultúr tvorí spoločné de-dičstvo, a znepokojení tým, že táto krehká mozaika samôže kedyko¾vek rozpadnú�,

majúc na pamäti, že počas tohto storočia sa miliónydetí, žien a mužov stali obe�ami nepredstavite¾nýchkrutostí, ktoré hlboko otriasajú svedomím ¾udstva,

uznávajúc, že takéto závažné zločiny ohrozujú mier,bezpečnos� a blahobyt na svete,

potvrdzujúc, že najzávažnejšie trestné činy týkajúcesa medzinárodného spoločenstva ako celku nesmúzosta� nepotrestané a že ich trestné stíhanie musí by�zaručené prijatím opatrení na národnej úrovni a posil-ňovaním medzinárodnej spolupráce,

rozhodnuté skoncova� s beztrestnos�ou páchate¾ovtýchto trestných činov, a tak prispie� k predchádzaniutýmto zločinom,

pripomínajúc, že povinnos�ou každého štátu je vy-

konáva� trestnú jurisdikciu nad osobami zodpovedný-mi za spáchanie medzinárodných trestných činov,

opätovne potvrdzujúc účel a zásady Charty Organi-zácie Spojených národov a najmä, že všetky štáty sazdržia hrozby alebo použitia sily proti územnej celist-vosti alebo politickej nezávislosti akéhoko¾vek štátualebo akéhoko¾vek iného spôsobu, ktorý nie je v súlades účelom Organizácie Spojených národov,

zdôrazňujúc v tejto súvislosti, že nič v tomto štatúteuvedené neoprávňuje ktorýko¾vek štát, zmluvnú stra-nu, zasahova� do ozbrojeného konfliktu alebo do vnú-torných záležitostí akéhoko¾vek štátu,

odhodlané pre tento cie¾ a pre dnešné a budúcegenerácie vytvori� nezávislý stály Medzinárodný trest-ný súd napojený na systém Organizácie Spojenýchnárodov s jurisdikciou nad najzávažnejšími trestnýmičinmi týkajúcimi sa medzinárodného spoločenstva akocelku,

zdôrazňujúc, že Medzinárodný trestný súd zriadenýpod¾a tohto štatútu bude doplnkom k vnútroštátnymtrestným jurisdikciám,

odhodlané zaruči� trvalý rešpekt a vykonávanie me-dzinárodnej spravodlivosti,

Strana 3338 Zbierka zákonov č. 333/2002 Čiastka 140

dohodli sa takto:

PRVÁ ČASŤ

ZRIADENIE SÚDU

Článok 1

Súd

Zriaïuje sa Medzinárodný trestný súd (ïalej len„Súd“). Tento Súd je stála inštitúcia a má právomocvykonáva� jurisdikciu nad osobami za najzávažnejšietrestné činy, ktoré vyvolávajú medzinárodné znepoko-jenie, ako je to uvedené v tomto štatúte, a je doplnkomk vnútroštátnym trestným jurisdikciám. Právomoca činnos� Súdu sa riadia ustanoveniami tohto štatútu.

Článok 2

Vz�ah medzi Súdoma Organizáciou Spojených národov

Vz�ah medzi Súdom a Organizáciou Spojených ná-rodov bude upravený dohodou, ktorú musí schváli�Zhromaždenie štátov, zmluvných strán, tohto štatútu,a potom ju v jeho mene uzavrie predseda Súdu.

Článok 3

Sídlo Súdu

1. Súd bude ma� zriadené sídlo v Haagu v Holand-sku (ïalej len „hostite¾ský štát“).

2. Súd uzatvorí dohodu o hlavnom sídle s hostite¾-ským štátom, ktorú schváli Zhromaždenie štátov,zmluvných strán, a potom ju v jeho mene uzavriepredseda Súdu.

3. Súd môže zasada� kdeko¾vek inde vždy, keï topovažuje za žiaduce, tak ako je to ustanovené v tomtoštatúte.

Článok 4

Právne postavenie a právomoci Súdu

1. Súd je medzinárodnou právnickou osobou. Má ajtakú právnu spôsobilos�, aká je potrebná na výkonjeho funkcií a splnenie jeho účelu.

2. Súd môže vykonáva� svoje funkcie a právomoci,ako sú ustanovené v tomto štatúte, na území akého-ko¾vek štátu, zmluvnej strany, a na základe osobitnejdohody na území akéhoko¾vek iného štátu.

DRUHÁ ČASŤ

JURISDIKCIA, PRÍPUSTNOSŤA POUŽITE¼NÉ PRÁVO

Článok 5

Trestné činy spadajúce do právomoci Súdu

1. Právomoc Súdu sa obmedzuje na najzávažnejšietrestné činy týkajúce sa medzinárodného spoločenstva

ako celku. Súd má pod¾a tohto štatútu právomocv týchto trestných činoch:a) trestný čin genocídy,b) zločiny proti ¾udskosti,c) vojnové zločiny,d) trestný čin agresie.

2. Súd bude vykonáva� jurisdikciu v prípade trest-ného činu agresie, keï sa v súlade s článkami 121a 123 prijme ustanovenie, ktoré bude definova� tentotrestný čin, a určí podmienky, za akých Súd vykonávajurisdikciu v súvislosti s týmto trestným činom. Také-to ustanovenie musí by� v súlade s príslušnými usta-noveniami Charty Organizácie Spojených národov.

Článok 6

Genocída

Na účely tohto štatútu „genocída“ znamená akýko¾-vek z týchto činov spáchaný s úmyslom celkom alebočiastočne zniči� národnostnú, etnickú, rasovú alebonáboženskú skupinu, akým jea) spôsobenie smrti príslušníkom skupiny,b) spôsobenie vážneho telesného alebo duševného

ublíženia príslušníkom skupiny,c) cie¾avedomé privodenie takých životných podmie-

nok skupine, ktorých cie¾om je spôsobi� jej úplnéalebo čiastočné fyzické zničenie,

d) prijatie opatrení, ktorých cie¾om je zabráni� rodeniudetí v rámci skupiny,

e) násilné preloženie detí jednej skupiny do inej sku-piny.

Článok 7

Zločiny proti ¾udskosti

1. Na účely tohto štatútu „zločin proti ¾udskosti“znamená akýko¾vek z týchto činov, ak bol spáchanýako súčas� rozsiahleho alebo systematického útokunamiereného proti civilnému obyvate¾stvu s vedomímútoku, akým jea) vražda,b) vyhladzovanie,c) zotročenie,d) deportácia alebo násilný presun obyvate¾stva,e) uväznenie alebo iné závažné pozbavenie osobnej

slobody porušujúce základné pravidlá medzinárod-ného práva,

f) mučenie,g) znásilnenie, sexuálne otroctvo, vynútená prostitú-

cia, násilné tehotenstvo, vynútená sterilizácia aleboiné formy sexuálneho násilia porovnate¾nej závaž-nosti,

h) prenasledovanie akejko¾vek identifikovate¾nej sku-piny alebo kolektívu z politických, rasových, národ-nostných, etnických, kultúrnych, náboženskýchdôvodov, z dôvodu pohlavia, ako je definované v od-seku 3, alebo z iných dôvodov, ktoré sú všeobecneuznávané ako neprípustné pod¾a medzinárodnéhopráva, v súvislosti s akýmko¾vek činom uvedenýmv tomto odseku alebo akýmko¾vek trestným činomv rozsahu právomoci Súdu,

Čiastka 140 Zbierka zákonov č. 333/2002 Strana 3339

i) nedobrovo¾né zmiznutie ¾udí,j) trestný čin apartheidu,

k) ïalšie ne¾udské činy podobnej povahy úmyselnespôsobujúce ve¾ké utrpenie alebo vážne zranenietela alebo poškodenie duševného či fyzického zdra-via.

2. Na účely odseku 1a) „útok namierený proti akémuko¾vek civilnému oby-

vate¾stvu“ znamená konanie, v ktorého priebehudochádza k opakovanému páchaniu činov uvede-ných v odseku 1 proti akémuko¾vek civilnému oby-vate¾stvu v súlade so štátnou alebo s organizačnoupolitikou uskutočňovania alebo podporovania tých-to útokov,

b) „vyhladzovanie“ obsahuje úmyselné privodenie ži-votných podmienok, medziiným zmarenie prístupuk potravinám a liekom, ktorého cie¾om je zničeniečasti obyvate¾stva,

c) „zotročenie“ znamená výkon niektorých práv alebovšetkých práv spájajúcich sa s právom k vlastníc-tvu voči osobe a zahŕňa výkon takého práva v prie-behu obchodovania s osobami, najmä so ženamia s de�mi,

d) „deportácia alebo násilný presun obyvate¾stva“znamená nútené premiestnenie dotknutých osôbz oblasti, kde sú zákonne prítomní, vyhnaním aleboiným donucovaním bez dôvodov povolených medzi-národným právom,

e) „mučenie“ znamená úmyselné spôsobenie ve¾kejtelesnej alebo duševnej bolesti alebo utrpenia väz-nenej osobe alebo osobe, nad ktorou mal kontroluobžalovaný. Pod mučenie nespadá boles� alebo utr-penie vyplyvajúce iba z podstaty zákonných sankciíalebo ako ich sprievodný jav,

f) „nútené tehotenstvo“ znamená nezákonné obme-dzenie ženy násilne privedenej do iného stavus úmyslom ovplyvňova� etnické zloženie akéhoko¾-vek obyvate¾stva alebo vykonáva� iné závažné poru-šenia medzinárodného práva. Táto definícia sav žiadnom prípade nemá interpretova� ako ovplyv-ňovanie vnútroštátnych zákonov súvisiacich s te-hotenstvom,

g) „prenasledovanie“ znamená úmyselné a závažnéodňatie základných práv v rozpore s medzinárod-ným právom z dôvodu identity skupiny alebo kolek-tívu,

h) „trestný čin apartheidu“ znamená ne¾udské činypodobného charakteru, ako sú činy uvedené v od-seku 1, spáchané v kontexte inštitucionalizovanéhorežimu systematického utláčania a prevahy jednejrasovej skupiny nad akouko¾vek inou rasovou sku-pinou alebo skupinami s úmyslom zachova� tentorežim,

i) „nedobrovo¾né zmiznutie ¾udí“ znamená zatknutie,väzbu alebo zavlečenie osôb s úmyslom vyňa� ichspod ochrany zákona na dlhšie časové obdobieštátom alebo politickou organizáciou alebo s opráv-nením, podporou alebo tichým súhlasom štátu ale-bo politickej organizácie s následným odmietnutímpriznania tohto odňatia slobody alebo poskytovaniainformácií o osude alebo mieste pobytu takýchtoosôb.

3. Na účely tohto štatútu sa termín „pohlavie“ chápeako termín poukazujúci v spoločenskom kontexte naobe pohlavia, mužov i ženy. Termín „pohlavie“ nena-značuje iný význam, ktorý by sa líšil od už uvedenéhovýznamu.

Článok 8

Vojnové zločiny

1. Súd má jurisdikciu v súvislosti s vojnovými zlo-činmi, najmä ak boli spáchané ako súčas� plánu alebopolitiky alebo ako súčas� páchania takých zločinov vove¾kom rozsahu.

2. Na účely tohto štatútu „vojnové zločiny“ zname-najú:a) Závažné porušenia Ženevských dohovorov z 12. au-

gusta 1949, menovite ktorýko¾vek z týchto činovvoči osobám alebo majetku chránených pod¾a usta-novení príslušného Ženevského dohovoru:

i) zámerné zabitie,ii) mučenie alebo ne¾udské zaobchádzanie vrátane

biologických pokusov,iii) zámerné spôsobenie ve¾kého telesného alebo

zdravotného utrpenia alebo vážneho zranenia,iv) rozsiahle zničenie a privlastnenie majetku vyko-

nané bez zdôvodnenia vojenskou nevyhnutnos-�ou a nezákonne a svojvo¾ne,

v) prinútenie vojnového zajatca alebo inej chráne-nej osoby slúži� v silách nepriate¾skej moci,

vi) zámerné odňatie práv na spravodlivý a riadnysúd vojnovému zajatcovi alebo inej chránenejosobe,

vii) nezákonná deportácia alebo presun, alebo nezá-konné obmedzenie,

viii) branie rukojemníkov.b) Iné vážne porušenia zákonov a zvyklostí uplatnite¾-

ných v medzinárodných ozbrojených konfliktochv rámci vytvoreného rámca medzinárodného práva,menovite akýko¾vek z týchto činov:

i) úmyselné nasmerovanie útokov proti civilnémuobyvate¾stvu ako takému alebo proti jednotlivýmcivilistom, ktorí sa priamo nezúčastňujú na ne-priate¾ských akciách,

ii) úmyselné nasmerovanie útokov proti civilnýmobjektom, t. j. objektom, ktoré nie sú vojenskýmicielmi,

iii) úmyselné nasmerovanie útokov proti personálu,zariadeniam, materiálu, jednotkám alebo vozid-lám zapojeným do humanitárnej pomoci alebomierových misií v súlade s Chartou OrganizácieSpojených národov, ak majú nárok na ochranuposkytovanú pod¾a medzinárodného práva civi-listom alebo civilným objektom v ozbrojenomkonflikte,

iv) úmyselné spustenie útoku s vedomím, že takýtoútok spôsobí sprievodnú stratu na životoch civi-listov alebo ich zranenie, alebo škody civilnýmobjektom, alebo rozsiahlu, dlhodobú a vážnuškodu prírodnému prostrediu, ktorá je zjavneneprimeraná vzh¾adom na konkrétnu a priamucelkovú vojenskú predpokladanú výhodu,


v) útoky alebo bombardovanie akýmko¾vek pro-striedkom miest, dedín, obydlí alebo budov, kto-ré nie sú obraňované a ktoré nie sú vojenskýmiobjektmi,

vi) zabitie alebo zranenie účastníka boja, ktorý zlo-žil zbrane alebo už nemal obranné prostriedkya bezpodmienečne sa vzdal,

vii) zneužitie vlajky vyjednávača, vlajky alebo vojen-ských insígnií a uniformy nepriate¾a alebo Orga-nizácie Spojených národov, ako aj rozlišujúcichznakov Ženevských dohovorov, ktoré má za ná-sledok smr� alebo vážne osobné zranenie,

viii) priamy alebo nepriamy presun časti vlastnéhocivilného obyvate¾stva okupujúcou mocnos�ouna územie, ktoré okupuje, alebo deportácia ale-bo presun celého obyvate¾stva okupovanéhoúzemia alebo jeho časti v rámci tohto územiaalebo mimo neho,

ix) úmyselné nasmerovanie útokov proti budovámurčeným na náboženské, vzdelávacie, umelecké,vedecké alebo charitatívne účely, historickýmpamiatkam, nemocniciam a miestam, kde sazhromažïujú chorí a zranení, ak ide o nevojen-ské ciele,

x) podrobenie osôb, ktoré sú v moci nepriate¾skejstrany, telesnému zmrzačeniu alebo lekárskymalebo vedeckým pokusom akéhoko¾vek druhu,ktoré nie sú odôvodnené lekárskym, zubnýmalebo nemocničným ošetrením dotknutej osobyani nie sú vykonané v jej záujme a ktoré spôso-bujú smr� takejto osoby alebo osôb alebo vážneohrozujú jej alebo ich zdravie,

xi) vierolomné zabitie alebo �ažké zranenie jednot-livcov patriacich k nepriate¾skému národu alebok armáde,

xii) vyhlásenie neudelenia žiadnej milosti,xiii) zničenie alebo zabratie majetku nepriate¾a, ak

takéto zničenie alebo zabratie si naliehavo nevy-žaduje vojnové potreby,

xiv) vyhlásenie práv a činov štátnych príslušníkovnepriate¾skej strany za zrušené, pozastavenéalebo neprípustné na súde,

xv) donútenie štátneho príslušníka nepriate¾skejstrany zúčastňova� sa na vojenských operáciáchnasmerovaných proti jeho vlastnej krajine, do-konca aj keï bol v službách bojujúcej strany vovojne pred začiatkom vojny,

xvi) drancovanie mesta alebo miesta, dokonca aj keïbolo vzaté útokom,

xvii) používanie jedu alebo otrávených zbraní,xviii) používanie dusivých, jedovatých alebo iných

plynov a všetkých analogických kvapalín, mate-riálov alebo zariadení,

xix) používanie guliek, ktoré sa ¾ahko roz�ahujú ale-bo sploš�ujú v ¾udskom tele, ako sú gu¾ky s tvr-dým obalom, ktorý úplne nekryje jadro alebo jenarezaný,

xx) používanie bojových zbraní, projektilov, mate-riálov a metód, ktoré sú takého charakteru, žespôsobujú nadmerné zranenia alebo zbytočnéutrpenie, alebo ktoré sú vnútorne nerozlišujúcev rozpore s medzinárodným právom ozbroje-ných konfliktov za predpokladu, že na takéto

zbrane sa vz�ahuje komplexný zákaz a sú zahr-nuté do prílohy tohto štatútu formou doplnkuv súlade s príslušnými ustanoveniami uvedený-mi v článkoch 121 a 123,

xxi) urážanie ¾udskej dôstojnosti, najmä ponižujúcea pokorujúce zaobchádzanie,

xxii) znásilnenie, sexuálne otroctvo, nedobrovo¾náprostitúcia, nútené tehotenstvo, ako sú defino-vané v článku 7 ods. 2 písm. f), nedobrovo¾násterilizácia alebo akáko¾vek iná forma sexuálne-ho násilia, ktorá je tiež závažným porušenímŽenevských dohovorov,

xxiii) využívanie prítomnosti civilnej alebo inej chrá-nenej osoby na to, aby niektoré body, oblastialebo vojenské sily nadobudli imunitu voči vo-jenským operáciám,

xxiv) úmyselné nasmerovanie útokov proti budovám,materiálu, zdravotným jednotkám a doprave,ako aj personálu používajúcemu rozlišujúceznaky Ženevských dohovorov v súlade s medzi-národným právom,

xxv) úmyselné využívanie vyhladovania civilistov akobojovej metódy odňatím predmetov nepostráda-te¾ných na ich prežitie vrátane úmyselného zdr-žiavania záchranných zásielok, ktoré sú v súla-de s ustanoveniami Ženevských dohovorov,

xxvi) odvod alebo verbovanie detí mladších ako pät-nás� rokov do národných ozbrojených síl aleboich využívanie na aktívnu účas� na nepriate¾-ských akciách.

c) V prípade ozbrojeného konfliktu, ktorý nemá me-dzinárodný charakter, vážne porušenia článku 3,ktorý je spoločný pre štyri Ženevské dohovoryz 12. augusta 1949, konkrétne akýko¾vek z týchtočinov spáchaný voči osobám, ktoré sa aktívne ne-zúčastňujú na nepriate¾ských akciách, vrátane prí-slušníkov ozbrojených síl, ktorí zložili zbrane,a tých, ktorí sú vyradení z boja pre chorobu, zrane-nie, väzbu alebo z inej príčiny:

i) násilie voči životu a osobe, najmä vražda každé-ho druhu, zmrzačenie, kruté zaobchádzaniea mučenie,

ii) urážanie ¾udskej dôstojnosti, najmä ponižujúcea pokorujúce zaobchádzanie,

iii) branie rukojemníkov,iv) vynášanie trestov a vykonávanie popráv bez

predchádzajúceho rozsudku vyhláseného riad-ne vytvoreným súdom poskytujúcim všetky súd-ne záruky, ktoré sa všeobecne uznávajú za ne-postrádate¾né.

d) Odsek 2 písm. c) sa vz�ahuje na ozbrojené konflikty,ktoré nemajú medzinárodný charakter, a preto sanevz�ahuje na situácie vnútorných nepokojov a na-pätí, ako sú vzbury, izolované a sporadické aktynásilia alebo iné akty podobnej povahy.

e) Iné vážne porušenia zákonov a zvykov uplatni-te¾ných na ozbrojené konflikty, ktoré nemajú me-dzinárodný charakter v danom rámci medzinárod-ného práva, konkrétne akýko¾vek z týchto činov:

i) úmyselné nasmerovanie útokov voči civilnémuobyvate¾stvu ako takému alebo voči jednotlivýmcivilistom, ktorí sa priamo nezúčastňujú na ne-priate¾ských akciách,


ii) úmyselné nasmerovanie útokov proti budovám,materiálu, zdravotným jednotkám, dopravea personálu používajúcemu rozlišujúce znakyŽenevských dohovorov v súlade s medzinárod-ným právom,

iii) úmyselné nasmerovanie útokov proti personálu,zariadeniam, materiálu, jednotkám alebo vozid-lám zapojeným do humanitárnej pomoci alebomierových misií v súlade s Chartou OrganizácieSpojených národov, kým majú nárok na ochra-nu poskytovanú pod¾a medzinárodného právacivilistom alebo civilným objektom v ozbrojenomkonflikte,

iv) úmyselné nasmerovanie útokov proti budovámurčeným na náboženské, vzdelávacie, umelecké,vedecké alebo charitatívne účely, historickýmpamiatkam, nemocniciam a miestam, kde sazhromažïujú chorí a zranení, ak ide o nevojen-ské ciele,

v) drancovanie mesta alebo miesta, dokonca aj keïbolo vzaté útokom,

vi) znásilnenie, sexuálne otroctvo, nedobrovo¾náprostitúcia, nútené tehotenstvo, ako sú defino-vané v článku 7 ods. 2 písm. f), nedobrovo¾násterilizácia alebo akáko¾vek iná forma sexuálne-ho násilia tiež tvoriaca závažné porušenie člán-ku 3, ktorý je spoločný pre štyri Ženevské doho-vory,

vii) odvod alebo verbovanie detí mladších ako pät-nás� rokov do ozbrojených síl alebo skupín a ichvyužívanie na aktívnu účas� na nepriate¾skýchakciách,

viii) prikázanie premiestnenia civilného obyvate¾stvaz dôvodov súvisiacich s konfliktom, ak si tonevyžaduje bezpečnos� dotknutých civilistovalebo naliehavé vojenské dôvody,

ix) vierolomné zabitie alebo zranenie bojujúcehonepriate¾a,

x) vyhlásenie neudelenia žiadnej milosti,xi) podrobenie osoby, ktorá je v moci druhej strany

konfliktu, telesnému zmrzačeniu alebo lekár-skym alebo vedeckým pokusom akéhoko¾vekdruhu, ktoré nie sú odôvodnené lekárskym, zub-ným alebo nemocničným ošetrením dotknutejosoby, ani nie sú vykonané v jej záujme, a ktoréspôsobujú smr� takejto osoby alebo osôb alebovážne ohrozujú jej alebo ich zdravie,

xii) zničenie alebo zabratie majetku nepriate¾a, aktakéto zničenie alebo zabratie naliehavo nevyža-dujú potreby konfliktu.

f) Odsek 2 písm. e) sa vz�ahuje na ozbrojené konflikty,ktoré nemajú medzinárodný charakter, a preto sanevz�ahuje na situácie vnútorných nepokojov a na-pätí, ako sú vzbury, izolované a sporadické aktynásilia alebo iné akty podobnej povahy. Vz�ahujesa na ozbrojené konflikty, ktoré sa dejú na územíštátu, keï existuje zdĺhavý ozbrojený konflikt me-dzi vládnymi orgánmi a organizovanými ozbrojený-mi skupinami alebo medzi takýmito skupinami.

3. Žiadne ustanovenie v odseku 2 písm. c) a e) nemávplyv na zodpovednos� vlády udrža� alebo znovu na-stoli� v štáte zákon a poriadok alebo bráni� jednotu

a územnú celistvos� štátu všetkými legitímnymi pro-striedkami.

Článok 9

Skutkové podstaty trestných činov

1. Skutkové podstaty trestných činov majú pomáha�Súdu pri interpretácii a uplatňovaní článkov 6, 7 a 8.Musí ich prija� dvojtretinová väčšina členov Zhromaž-denia štátov, zmluvných strán.

2. Doplnenia ku skutkovým podstatám trestnýchčinov môže navrhnú�a) akýko¾vek štát, zmluvná strana,b) sudcovia konajúci v absolútnej väčšine,c) prokurátor.

Musí ich prija� dvojtretinová väčšina členov Zhro-maždenia štátov, zmluvných strán.

3. Skutkové podstaty trestných činov a ich doplnkymusia by� v súlade s týmto štatútom.

Článok 10

Žiadne ustanovenie v tejto časti sa nebude interpre-tova� ako ustanovenie, ktoré obmedzuje alebo ovplyv-ňuje už existujúce alebo vytvárajúce sa pravidlá me-dzinárodného práva na iné účely než na účely tohtoštatútu.

Článok 11

Jurisdikcia ratione temporis

1. Súd má jurisdikciu len nad trestnými činmi spá-chanými po tom, ako tento štatút nadobudol platnos�.

2. Ak sa štát stane zmluvnou stranou tohto štatútupo tom, ako nadobudol platnos�, Súd môže vykonáva�jurisdikciu nad trestnými činmi spáchanými po tom,ako tento štatút nadobudol platnos� pre tento štát, aktento štát neurobil vyhlásenie pod¾a článku 12 ods. 3.

Článok 12

Predpoklady na výkon jurisdikcie

1. Štát, ktorý sa stane zmluvnou stranou tohto šta-tútu, týmto akceptuje jurisdikciu Súdu nad trestnýmičinmi uvedenými v článku 5.

2. V prípade článku 13 písm. a) alebo c) môže Súdvykonáva� svoju jurisdikciu, ak jeden štát alebo viacz týchto štátov sú zmluvnými stranami tohto štatútualebo akceptovali jurisdikciu Súdu v súlade s odse-kom 3:a) štát, na ktorého území sa stal čin, alebo ak trestný

čin bol spáchaný na palube plavidla alebo lietadla,štát registrácie tohto plavidla alebo lietadla,

b) štát, ktorého štátnym príslušníkom je vyšetrovanáalebo trestne stíhaná osoba.

3. Ak sa pod¾a odseku 2 vyžaduje akceptovanie štá-tom, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto štatútu,môže tento štát formou vyhlásenia podaného tajomní-kovi akceptova� výkon jurisdikcie Súdu nad daným


trestným činom. Akceptujúci štát spolupracuje so Sú-dom bez zdržania alebo výnimky v súlade s deviatoučas�ou.

Článok 13

Výkon jurisdikcie

Súd môže vykonáva� jurisdikciu nad trestným či-nom uvedeným v článku 5 v súlade s ustanoveniamitohto štatútu, aka) štát, zmluvná strana, predloží prokurátorovi v sú-

lade s článkom 14 situáciu, v ktorej sa zdá, že došlok spáchaniu jedného trestného činu alebo viace-rých takých trestných činov,

b) Bezpečnostná rada konajúca pod¾a kapitoly VIICharty Organizácie Spojených národov predložív súlade s článkom 14 prokurátorovi situáciu,v ktorej sa zdá, že došlo k spáchaniu jedného trest-ného činu alebo viacerých takých trestných činov,

c) prokurátor inicioval vyšetrovanie v súvislosti s ta-kýmto trestným činom v súlade s článkom 15.

Článok 14

Predloženie situácie štátom, zmluvnou stranou

1. Štát, zmluvná strana, môže predloži� prokuráto-rovi situáciu, keï sa zdá, že došlo k spáchaniu jednéhotrestného činu alebo viacerých trestných činov v juris-dikcii Súdu, so žiados�ou na prokurátora, aby vyšetrilsituáciu s cie¾om urči�, či sa zo spáchania takýchtrestných činov obžaluje jedna osoba alebo viac kon-krétnych osôb.

2. Ak je to možné, v predloženom materiále sa špe-cifikujú relevantné okolnosti a prikladá sa taká pod-porná dokumentácia, ktorú má k dispozícii štát pred-kladajúci situáciu.

Článok 15

Prokurátor

1. Prokurátor môže iniciova� vyšetrovanie propriomotu na základe informácií o trestnom čine v rozsahujurisdikcie Súdu.

2. Prokurátor posúdi závažnos� získanej informácie.Na tento účel môže žiada� od štátov, orgánov Organi-zácie Spojených národov, medzivládnych alebo mimo-vládnych organizácií alebo od iných vhodných spo¾ah-livých zdrojov ïalšie informácie a môže prijíma�písomné alebo ústne svedecké výpovede v sídle Súdu.

3. Ak prokurátor dospeje k záveru, že existuje pri-meraný základ na pokračovanie vo vyšetrovaní, pred-loží senátu prípravného konania žiados� o poverenievyšetrovaním spolu s celým získaným podporným ma-teriálom. Obete môžu v súlade s Pravidlami súdnehokonania a vykonávania dôkazov podáva� senátu prí-pravného konania vysvetlenia.

4. Ak senát prípravného konania na základe preskú-mania žiadosti a sprievodného materiálu uváži, žeexistuje primeraný základ na pokračovanie vyšetrova-nia, a prípad sa javí ako prípad v jurisdikcii Súdu, vydápoverenie zača� vyšetrovanie, pričom týmto nie sú

dotknuté následné rozhodnutia Súdu týkajúce sa ju-risdikcie a prípustnosti prípadu.

5. Zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vy-šetrovanie senátom prípravného konania nevylučujepredloženie následnej žiadosti prokurátora vychádza-júcej z nových skutočností alebo dôkazov v súvislostis tou istou situáciou.

6. Ak po predbežnom preskúmaní uvedenom v od-sekoch 1 a 2 prokurátor dospeje k záveru, že poskyt-nuté informácie netvoria primeraný základ na vyšet-rovanie, informuje o tom tých, ktorí informácieposkytli. To nebráni prokurátorovi, aby nezvážil ïalšieinformácie, ktoré mu predložia, v súvislosti s tou istouvecou vo svetle nových skutočností alebo dôkazov.

Článok 16

Odloženie vyšetrovania alebo trestného stíhania

Pod¾a štatútu sa žiadne vyšetrovanie alebo stíhanienemôže zača� alebo sa v ňom nemôže pokračova� počas12 mesiacov po tom, ak o to požiadala Súd Bezpeč-nostná rada uznesením pod¾a kapitoly VII Charty Or-ganizácie Spojených národov; Bezpečnostná rada mô-že obnovi� túto žiados� pod¾a tých istých podmienok.

Článok 17

Otázky prípustnosti

1. S prihliadnutím na odsek 10 preambuly a člá-nok 1 Súd určí, že prípad je neprípustný, aka) prípad vyšetruje alebo trestne stíha štát, ktorý má

v prípade jurisdikciu, s výnimkou, keï tento štátnie je ochotný alebo nie je schopný skutočne vyko-na� vyšetrovanie alebo trestné stíhanie,

b) prípad vyšetroval štát, ktorý má v prípade jurisdik-ciu, a štát rozhodol nestíha� danú osobu s výnim-kou, keï rozhodnutie je výsledkom neochoty aleboneschopnosti štátu skutočne vykona� trestné stíha-nie,

c) daná osoba už bola súdená za konanie, ktoré jepredmetom žaloby, a pojednávanie Súdom nie jepod¾a článku 20 ods. 3 povolené,

d) prípad nie je dostatočne závažný na to, aby ïalšiekroky Súdu boli odôvodnené.

2. V záujme toho, aby sa v konkrétnom prípadeurčila neochota, Súd primerane zváži so zoh¾adnenímzásad riadneho procesu uznávaných medzinárodnýmprávom, či existuje jedna skutočnos� alebo viac z tých-to skutočností:a) konanie sa uskutočnilo alebo prebieha, alebo sa

rozhodlo na vnútroštátnej úrovni s cie¾om ochráni�danú osobu pred trestnoprávnou zodpovednos�ouza trestné činy v jurisdikcii Súdu uvedenej v člán-ku 5,

b) došlo k neodôvodnenému meškaniu v konaní, ktoréza daných okolností nie je v súlade s úmyslomspravodlivo súdi� danú osobu,

c) konanie sa nevykonávalo alebo sa nevykonáva ne-závisle a nestranne a vykonávalo sa alebo sa vyko-náva spôsobom, ktorý za daných okolností nie jev súlade s úmyslom spravodlivo súdi� danú osobu.


3. V záujme toho, aby sa v konkrétnom prípadeurčila neschopnos�, Súd zváži, či v dôsledku úplnéhoalebo značného zrútenia alebo nedostupnosti vlastné-ho vnútroštátneho súdneho systému štát nie je schop-ný získa� obžalovaného alebo potrebné dôkazy a sve-decké výpovede, alebo je inak neschopný vykona�konanie.

Článok 18

Predbežné rozhodnutia týkajúce sa prípustnosti

1. V prípade, keï situácia bola predložená pod¾ačlánku 13 písm. a) Súdu a prokurátor určil, že existujeprimeraný základ na začatie vyšetrovania, alebo pro-kurátor iniciuje vyšetrovanie pod¾a článku 13 písm. c)a článku 15, oznámi to všetkým štátom, zmluvnýmstranám, a tým štátom, ktoré by pri zoh¾adnení do-stupných informácií zvyčajne vykonávali jurisdikciuv daných trestných činoch. Prokurátor môže takétoštáty informova� dôverným spôsobom, a keï si proku-rátor myslí, že treba chráni� osoby, zabráni� zničeniudôkazov alebo zabráni� úteku osôb, môže obmedzi�rozsah informácií poskytovaných štátom.

2. Štát môže do jedného mesiaca po prijatí takéhooznámenia informova� Súd, že vyšetruje alebo vyšet-roval svojich štátnych príslušníkov alebo iné osobyv rámci jeho jurisdikcie v súvislosti so zločinmi, ktorémôžu predstavova� trestné činy uvedené v článku 5a ktoré súvisia s informáciami uvedenými v notifikáciištátu. Na požiadanie tohto štátu sa prokurátor podria-di vyšetrovaniu týchto osôb štátom s výnimkou, keïsa senát prípravného konania na základe žiadostiprokurátora rozhodne autorizova� vyšetrovanie.

3. Prokurátorovo podriadenie sa vyšetrovaniu štá-tom môže prokurátor preskúma� šes� mesiacov oddátumu podriadenia sa alebo kedyko¾vek, keï došlok významnej zmene okolností vychádzajúcej z neocho-ty alebo neschopnosti skutočne vykona� vyšetrovanie.

4. Dotknutý štát alebo prokurátor sa môže protirozhodnutiu senátu prípravného konania odvola�v súlade s článkom 82 na odvolací senát. Odvolanie samôže pojednáva� urýchlene.

5. Keï prokurátor pozastavil vyšetrovanie pod¾a od-seku 2, môže požadova�, aby daný štát pravidelneinformoval prokurátora o pokračovaní vyšetrovaniaa ïalších následných trestných stíhaniach. Štáty,zmluvné strany, odpovedajú na takéto žiadosti bezzbytočných prie�ahov.

6. Do vynesenia rozhodnutia senátom prípravnéhokonania alebo kedyko¾vek, keï prokurátor pozastavívyšetrovanie pod¾a tohto článku, môže prokurátor vý-nimočne žiada� senát prípravného konania o oprávne-nie vykona� potrebné vyšetrujúce kroky na účely za-chovania dôkazov tam, kde je jedinečná príležitos�získa� dôležité dôkazy alebo kde existuje významnériziko, že takýto dôkaz nemusí by� neskôr k dispozícii.

7. Štát, ktorý namietal proti rozhodnutiu senátuprípravného konania pod¾a tohto článku, môže namie-ta� proti prípustnosti alebo proti prípadu pod¾a člán-

ku 19 na základe ïalších významných skutočnostíalebo významnej zmeny okolností.

Článok 19

Námietky proti jurisdikcii Súdualebo proti prípustnosti prípadu

1. Súd sa musí presvedči�, že má v každom prípade,ktorý mu predložia, jurisdikciu. Súd môže z úradnejmoci urči� prípustnos� prípadu v súlade s článkom 17.

2. Námietky proti prípustnosti prípadu z dôvodovuvedených v článku 17 alebo námietky proti jurisdik-cii Súdu môže poda�a) obžalovaný alebo osoba, na ktorú bol vydaný pod¾a

článku 58 zatykač alebo ktorá dostala predvolaniedostavi� sa,

b) štát, ktorý má v prípade jurisdikciu, na základetoho, že vyšetruje alebo trestne stíha prípad, alebovyšetroval alebo trestne stíhal, alebo

c) štát, od ktorého sa vyžaduje uznanie jurisdikciepod¾a článku 12.

3. Prokurátor môže od Súdu žiada� rozhodnutiev otázke jurisdikcie alebo prípustnosti. V konaní v sú-vislosti s jurisdikciou alebo prípustnos�ou tí, ktorípostúpili situáciu pod¾a článku 13, ako aj obete môžuSúdu tiež predloži� vyjadrenia.

4. Každá osoba alebo štát uvedený v odseku 2 môželen raz namieta� proti prípustnosti prípadu alebo ju-risdikcii Súdu. Námietka sa musí uskutočni� predsúdnym konaním alebo pri jeho začatí. Vo výnimoč-ných prípadoch môže Súd udeli� povolenie na predlo-ženie námietky viac ako raz alebo neskôr ako pri začatísúdneho konania. Námietky proti prípustnosti na za-čiatku súdneho konania alebo neskôr s povolenímSúdu môžu vychádza� len z článku 17 ods. 1 písm. c).

5. Štát uvedený v odseku 2 písm. b) a c) podávanámietku pri prvej príležitosti.

6. Pred potvrdením obvinení sa námietky proti prí-pustnosti prípadu alebo námietky proti jurisdikcii Sú-du postúpia senátu prípravného konania. Po potvrdeníobvinení sa postúpia senátu prvej inštancie. Voči roz-hodnutiam v súvislosti s jurisdikciou alebo prípust-nos�ou sa možno odvola� v súlade s článkom 82 naodvolací senát.

7. Ak námietku podá štát uvedený v odseku 2písm. b) alebo c), prokurátor pozastaví vyšetrovaniedovtedy, kým Súd nerozhodne v súlade s článkom 17.

8. Do vynesenia rozhodnutia Súdom prokurátor mô-že požadova� poverenie od Súdu, abya) vykonával tie potrebné vyšetrovacie kroky, ktoré sú

uvedené v článku 18 ods. 6,b) prijal výpoveï alebo svedectvo svedka alebo dokon-

čil zbieranie a preskúmanie dôkazov, ktoré sa začalipred uskutočnením námietky, a

c) v spolupráci s relevantnými štátmi zabránil útekuosôb, na ktoré už prokurátor žiadal vydanie zaty-kača pod¾a článku 58.

9. Podanie námietky neovplyvňuje platnos� akého-ko¾vek úkonu vykonaného prokurátorom alebo akého-


ko¾vek príkazu alebo zatykača vydaného Súdom predpodaním námietky.

10. Ak Súd rozhodol, že prípad je pod¾a článku 17neprípustný, môže prokurátor poda� žiados� o preskú-manie rozhodnutia, keï sa úplne presvedčil, že saobjavili nové skutočnosti, ktoré úplne popierajú zá-klad, pre ktorý sa predtým prípad považoval pod¾ačlánku 17 za neprípustný.

11. Ak prokurátor s prihliadnutím na veci uvedenév článku 17 odloží vyšetrovanie, môže žiada�, aby re-levantný štát dal prokurátorovi k dispozícii informácieo konaní. Na požiadanie daného štátu sú takéto infor-mácie dôverné. Ak sa prokurátor potom rozhodne po-kračova� vo vyšetrovaní, informuje štát, v súvislostis ktorým došlo k odloženiu konania.

Článok 20

Zásada „Ne bis in idem“

1. S výnimkou ustanovení v tomto štatúte žiadnaosoba nebude postavená pred Súd za správanie, ktorétvorilo základ trestných činov, za ktoré ju Súd odsúdilalebo od ktorých ju oslobodil.

2. Žiadna osoba nebude postavená pred iný súd zatrestný čin uvedený v článku 5, za ktorý ju už Súdodsúdil alebo ju Súd oslobodil.

3. Žiadnu osobu, ktorú súdil iný súd za správanietiež zakázané v článkoch 6, 7 alebo 8, nebude za to istésprávanie súdi� Súd s výnimkou, keï konanie na inomsúdea) bolo s cie¾om ochráni� danú osobu pred trestno-

právnou zodpovednos�ou za trestné činy v jurisdik-cii Súdu, alebo

b) inak nebolo vykonané nezávisle a nestranne v sú-lade s normami riadneho procesu uznávanými me-dzinárodným právom a konalo sa spôsobom, ktorýza daných okolností nie je v súlade s úmyslomspravodlivo súdi� danú osobu.

Článok 21

Uplatnite¾né právo

1. Súd uplatňujea) na prvom mieste tento štatút, Skutkové podstaty

trestných činov a jeho Pravidlá súdneho konaniaa vykonávania dôkazov,

b) na druhom mieste, kde je to primerané, uplatnite¾-né zmluvy a zásady a pravidlá medzinárodnéhopráva vrátane zaužívaných zásad medzinárodnéhopráva ozbrojených konfliktov,

c) ak tak nie je, všeobecné zásady práva odvodenéSúdom z vnútroštátnych zákonov svetových práv-nych systémov vrátane vnútroštátnych zákonovštátu, ktorý by zvyčajne vykonával jurisdikciu v da-nom trestnom čine pod¾a primeranosti za predpo-kladu, že tieto zásady sa nepriečia tomuto štatútua medzinárodnému právu a medzinárodne uznáva-ným normám a štandardom.

2. Súd môže uplatňova� zásady a pravidlá právapod¾a ich interpretácie v jeho predchádzajúcich roz-hodnutiach.

3. Uplatňovanie a výklad práva pod¾a tohto článkumusia by� v súlade s medzinárodne uznávanými ¾ud-skými právami a bez akýchko¾vek nepriaznivých roz-dielov vyplývajúcich z takých dôvodov, ako je pohlavie,ako je definované v článku 7 ods. 3, vek, rasa, farba,jazyk, náboženstvo alebo viera, politický alebo inýnázor, etnický alebo spoločenský pôvod, bohatstvo,rod alebo iné postavenie.

TRETIA ČASŤ

VŠEOBECNÉ ZÁSADY TRESTNÉHO PRÁVA

Článok 22

Zásada „Nullum crimen sine lege“

1. Osoba nie je pod¾a tohto štatútu trestnoprávnezodpovedná, ak dané správanie nepredstavuje v časespáchania trestný čin v jurisdikcii Súdu.

2. Definícia trestného činu je presne určená a neroz-širuje sa na základe analógie. V prípade nejasnosti sadefinícia interpretuje v prospech vyšetrovanej, trestnestíhanej alebo odsúdenej osoby.

3. Tento článok nemá vplyv na charakterizovanieakéhoko¾vek správania ako trestného správania pod¾amedzinárodného práva nezávisle od tohto štatútu.

Článok 23

Zásada „Nulla poena sine lege“

Osoba uznaná Súdom za vinnú sa môže potresta�len v súlade s týmto štatútom.

Článok 24

Zákaz retroaktivity ratione personae

1. Žiadna osoba nie je pod¾a tohto štatútu trestno-právne zodpovedná za svoje správanie pred nadobud-nutím platnosti tohto štatútu.

2. V prípade zmeny v práve uplatnite¾nom na danýprípad pred právoplatným rozsudkom sa použije prá-vo, ktoré je pre vyšetrovanú, trestne stíhanú aleboodsúdenú osobu výhodnejšie.

Článok 25

Individuálna trestnoprávna zodpovednos�

1. Pod¾a tohto štatútu má Súd jurisdikciu nad fyzic-kými osobami.

2. Osoba, ktorá spácha trestný čin v jurisdikcii Sú-du, je individuálne zodpovedná a podlieha potrestaniuv súlade s týmto štatútom.

3. V súlade s týmto štatútom je osoba trestnoprávnezodpovedná a podlieha potrestaniu za trestný čin v ju-risdikcii Súdu, ak táto osobaa) spácha trestný čin či už ako jednotlivec, spolu

s inými osobami alebo prostredníctvom inej osobybez oh¾adu na to, či táto iná osoba je trestnoprávnezodpovedná,

b) prikáže, dojedná alebo vyvolá spáchanie takého


trestného činu, ktorý v skutočnosti nastane alebosa oň pokúsi,

c) s cie¾om u¾ahči� spáchanie takého trestného činupomáha, podporuje alebo inak pomáha pri jehospáchaní alebo pri pokuse o jeho spáchanie vrátaneposkytnutia prostriedkov na jeho spáchanie,

d) iným spôsobom pomáha pri spáchaní alebo pri po-kuse o spáchanie takého trestného činu skupinouosôb konajúcich so spoločným cie¾om. Takéto na-pomáhanie musí by� úmyselné a musí

i) sa dia� s cie¾om podporova� trestnú činnos�alebo trestný zámer skupiny tam, kde takátočinnos� alebo zámer znamená spáchanie trest-ného činu v rámci jurisdikcie Súdu, alebo

ii) sa dia� so znalos�ou úmyslu skupiny spácha�tento trestný čin,

e) v súvislosti s trestným činom genocídy priamo a ve-rejne navádza druhých spácha� genocídu,

f) pokúša sa spácha� takýto trestný čin konaním,ktorým sa začína jeho realizácia, prostredníctvompodstatného kroku, ale trestný čin nenastanevzh¾adom na okolnosti nezávislé od úmyslov osoby.Ale osoba, ktorá sa vzdá úsilia spácha� trestný činalebo inak zabráni dokonaniu tohto trestného činu,nepodlieha potrestaniu pod¾a tohto štatútu za po-kus spácha� tento trestný čin, ak sa táto osobaúplne a dobrovo¾ne vzdala trestného zámeru.

4. Žiadne ustanovenie tohto štatútu týkajúce sa in-dividuálnej trestnoprávnej zodpovednosti nemá vplyvna zodpovednos� štátov pod¾a medzinárodného práva.

Článok 26

Vylúčenie jurisdikcie nad osobamimladšími ako 18 rokov

Súd nemá jurisdikciu nad žiadnou osobou, ktorábola mladšia ako 18 rokov v čase údajného spáchaniatrestného činu.

Článok 27

Irelevantnos� úradného postavenia

1. Tento štatút sa rovnako vz�ahuje na všetky osobybez rozdielu na základe úradného postavenia. Najmäúradné postavenie hlavy štátu alebo predsedu vlády,člena vlády alebo parlamentu, voleného zástupcu ale-bo vládneho predstavite¾a v žiadnom prípade nezbavu-je osobu trestnoprávnej zodpovednosti pod¾a tohtoštatútu ani netvorí ako taký, vo svojej podstate alebozo svojej podstaty, dôvod na zníženie trestu.

2. Imunity alebo osobitné procesné pravidlá, ktorésa môžu pripája� k úradnému postaveniu osoby pod¾avnútroštátneho alebo medzinárodného práva, nebrá-nia Súdu vykonáva� svoju jurisdikciu nad takoutoosobou.

Článok 28

Zodpovednos� velite¾ov a iných nadriadených

Okrem iných dôvodov trestnoprávnej zodpovednostipod¾a tohto štatútu pre trestné činy v jurisdikcii Súdu:a) Vojenský velite¾ alebo osoba efektívne konajúca ako

vojenský velite¾ je trestnoprávne zodpovedná zatrestné činy v jurisdikcii Súdu spáchané silami podich efektívnym velením a riadením alebo pod ichefektívnou autoritou a riadením, pod¾a toho, o akýprípad ide, v dôsledku ich zlyhania náležito riadi�takéto sily, kde

i) tento vojenský velite¾ alebo osoba vedeli alebo nazáklade okolností v tom čase mali vedie�, že silypáchali alebo sa chystali spácha� takéto trestnéčiny, a

ii) tento vojenský velite¾ alebo osoba neuskutočnilivšetky potrebné a primerané opatrenia v rámcisvojej právomoci na zabránenie alebo potlačenieich spáchania alebo nepredložili vec kompetent-ným orgánom na vyšetrenie a trestné stíhanie.

b) V súvislosti so vz�ahmi nadriadenosti a podriade-nosti, ktoré nie sú opísané v písmene a), nadriadenýje trestnoprávne zodpovedný za trestné činy v juris-dikcii Súdu, ktoré spáchali podriadení pod jehoefektívnou autoritou a riadením ako výsledok jehoneschopnosti náležito riadi� takých podriadených,kde

i) nadriadený vedel alebo vedome prehliadal infor-mácie, ktoré jasne naznačovali, že podriadeníspáchali alebo sa chystali spácha� takéto trestnéčiny,

ii) trestné činy sa týkali aktivít, ktoré boli v rámciefektívnej zodpovednosti a riadenia nadriadené-ho, a

iii) nadriadený neuskutočnil všetky potrebné a pri-merané opatrenia v rámci svojej právomoci nazabránenie alebo potlačenie ich spáchania alebonepredložil vec kompetentným orgánom na vy-šetrenie a trestné stíhanie.

Článok 29

Neuplatnite¾nos� premlčacej lehoty

Na trestné činy v jurisdikcii Súdu sa nevz�ahuježiadna premlčacia lehota.

Článok 30

Subjektívny prvok

1. Ak nie je ustanovené inak, osoba je trestnoprávnezodpovedná a podlieha potrestaniu za trestný čin v ju-risdikcii Súdu, iba ak sa objektívne znaky spáchaliúmyselne a vedome.

2. Na účely tohto článku má osoba úmysel, aka) v súvislosti s konaním sa táto osoba mieni zapoji�

do konania,b) v súvislosti s určitým následkom táto osoba mieni

spôsobi� tento následok alebo si uvedomuje, ženásledok nastane pri bežnom priebehu vecí.

3. Na účely tohto článku „vedome“ znamená uvedo-movanie si toho, že existuje určitá okolnos� alebo žeurčitý následok nastane pri bežnom priebehu vecí.„Znalos�“ a „vedome“ sa interpretujú zhodne.


Článok 31

Dôvody na vylúčenie trestnej zodpovednosti

1. Okrem ïalších dôvodov na vylúčenie trestnej zod-povednosti ustanovenej v tomto štatúte osoba nie jetrestne zodpovedná, ak v čase konaniaa) osoba trpela duševnou chorobou alebo defektom,

ktorý ničí schopnos� tejto osoby uvedomova� sinezákonnos� alebo povahu svojho konania aleboschopnos� kontrolova� svoje konanie, aby bolov súlade s požiadavkami zákona,

b) osoba je v stave intoxikácie, ktorý ničí schopnos�tejto osoby uvedomova� si nezákonnos� alebo pova-hu svojho konania alebo schopnos� kontrolova�svoje konanie, aby bolo v súlade s požiadavkamizákona, ak sa osoba neintoxikovala dobrovo¾ne zatakých okolností, že vedela o riziku alebo si honevšímala, že v dôsledku intoxikácie sa môže zapo-ji� do konania, ktoré predstavuje trestný čin v ju-risdikcii Súdu,

c) osoba koná primerane na svoju ochranu alebo naochranu inej osoby, alebo v prípade vojnových zlo-činov na ochranu majetku, ktorý je podstatný preprežitie osoby alebo inej osoby, alebo majetku, kto-rý je podstatný pre splnenie vojenského poslaniapred hroziacim a nezákonným použitím sily, spôso-bom úmerným stupňu ohrozenia tejto osoby aleboinej osoby, alebo chráneného majetku. Skutočnos�,že osoba bola zapojená do defenzívnej operácievykonanej silou, nevytvára sama osebe dôvod navylúčenie trestnej zodpovednosti pod¾a tohto odse-ku,

d) konanie, ktoré údajne je trestným činom v rámcijurisdikcie Súdu, bolo spôsobené tlakom vyplýva-júcim z hrozby bezprostrednej smrti alebo trvaniaalebo bezprostredne hroziaceho telesného ublíže-nia tejto osobe alebo inej osobe a že osoba konalanevyhnutne a rozumne na to, aby zabránila tejtohrozbe, za predpokladu, že táto osoba nemáv úmysle spôsobi� väčšie ublíženie ako to, ktorémusa snaží zabráni�. Takúto hrozbu môžu

i) urobi� iné osoby aleboii) vyvola� iné okolnosti mimo kontroly tejto osoby.

2. Súd určí uplatnite¾nos� dôvodov na vylúčenietrestnej zodpovednosti ustanovenej v tomto štatútepre prípad, na ktorom pracuje.

3. Pri súdnom pojednávaní môže Súd zváži� iné dô-vody na vylúčenie trestnej zodpovednosti, ako sú dô-vody uvedené v odseku 1, kde sú takéto dôvody odvo-dené od uplatnite¾ného práva, ako je ustanovenév článku 21. Postupy súvisiace so zvažovaním takéhodôvodu musia by� ustanovené v Pravidlách súdnehokonania a vykonávania dôkazov.

Článok 32

Skutkový omyl alebo právny omyl

1. Skutkový omyl je dôvodom na vylúčenie trestnejzodpovednosti, iba ak neguje subjektívny prvok poža-dovaný pre trestný čin.

2. Právny omyl v tom, či je konkrétny typ konania

trestným činom v jurisdikcii Súdu, nie je dôvodom navylúčenie trestnej zodpovednosti. Právny omyl všakmôže by� dôvodom na vylúčenie trestnej zodpovednos-ti, ak neguje subjektívny prvok požadovaný na takýtotrestný čin alebo ako je to ustanovené v článku 33.

Článok 33

Príkazy nadriadeného a nariadenie zákona

1. Skutočnos�, že trestný čin v jurisdikcii Súdu spá-chala osoba v súlade s príkazom vlády alebo vojenské-ho alebo civilného nadriadeného, nezbavuje túto oso-bu trestnej zodpovednosti, s výnimkou, keïa) osoba podliehala zákonnej povinnosti plni� príkazy

vlády alebo daného nadriadeného,b) osoba nevedela, že tento príkaz je nezákonný, ac) príkaz nebol zjavne nezákonný.

2. Na účely tohto článku sú príkazy pácha� genocídualebo zločiny proti ¾udskosti zjavne nezákonné.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ZLOŽENIE A SPRÁVA SÚDU

Článok 34

Orgány Súdu

Súd sa skladá z týchto orgánov:a) predsedníctvo,b) odbor pre odvolacie konanie, odbor pre súdne ko-

nanie a odbor pre prípravné konanie,c) úrad prokurátora,d) sekretariát.

Článok 35

Výkon sudcovskej služby

1. Všetci sudcovia sa volia za členov Súdu na plnýúväzok a sú k dispozícii vykonáva� službu na tomtozáklade od začiatku svojho funkčného obdobia.

2. Sudcovia, ktorí tvoria predsedníctvo, vykonávajúfunkcie na plný úväzok, len čo boli zvolení.

3. Predsedníctvo môže na základe pracovnej vy�aže-nosti Súdu a po konzultáciách s členmi občas rozhod-nú�, do akej miery sa bude od zostávajúcich sudcovžiada�, aby mali služobný pomer na plný úväzok.Akéko¾vek takéto dojednanie sa nedotýka ustanoveniačlánku 40.

4. Finančné dojednania sudcov, od ktorých sa nepo-žaduje služobný pomer na plný úväzok, sa robia v sú-lade s článkom 49.

Článok 36

Kvalifikácia, menovanie a vo¾by sudcov

1. Pod¾a ustanovení odseku 2 má Súd 18 sudcov.

2.a) Predsedníctvo konajúc v mene Súdu môže navrh-

nú� zvýšenie počtu sudcov uvedeného v odseku 1s uvedením dôvodov, prečo to považuje za potrebné


a vhodné. Tajomník okamžite rozošle akýko¾vektakýto návrh všetkým štátom, zmluvným stranám.

b) Takýto návrh sa potom zváži na zasadnutí Zhro-maždenia štátov, zmluvných strán, ktoré sa zvolápod¾a článku 112. Návrh sa považuje za prijatý, akho na zasadnutí schvália hlasovaním dve tretinyčlenov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán,a nadobudne platnos� v čase, o ktorom rozhodneZhromaždenie štátov, zmluvných strán.

c)i) Keï sa už návrh na zvýšenie počtu sudcov prijal

pod¾a písmena b), na nasledujúcom zasadnutí Zhro-maždenia štátov, zmluvných strán, sa uskutočnívo¾ba dodatočných sudcov pod¾a odsekov 3 až 8a článku 37 ods. 2.

ii) Keï sa už návrh na zvýšenie počtu sudcov prijala nadobudol účinnos� pod¾a písmen b), c) a i), pred-sedníctvo má aj naïalej možnos� kedyko¾vek potom,ak to zdôvodňuje pracovné za�aženie Súdu, navrh-nú� zníženie počtu sudcov s tým, že počet sudcov sanezníži pod stav uvedený v odseku 1. Návrh saspracúva v súlade s postupom ustanoveným v pís-menách a) a b). V prípade, že sa návrh prijme, početsudcov sa postupne znižuje tak, ako sa končiafunkčné obdobia slúžiacich sudcov, až kým sa ne-dosiahne potrebný počet.

3.a) Sudcovia sa vyberajú spomedzi osôb s vysoko mo-

rálnym charakterom, ktoré sú nestranné a bezú-honné a ktoré majú kvalifikáciu, ktorá sa vyžadujev ich štátoch na menovanie do najvyšších sudcov-ských funkcií.

b) Každý kandidát na zvolenie do Súdui) musí preukáza� spôsobilos� v trestnom práve

a procese a potrebné relevantné skúsenosti či užako sudca, prokurátor, advokát alebo v inej po-dobnej funkcii v trestnom konaní, alebo

ii) musí preukáza� spôsobilos� v relevantných ob-lastiach medzinárodného práva, ako je medziná-rodné humanitárne právo a právo ¾udských práva rozsiahle skúsenosti v profesionálnej právnic-kej práci, ktorá je relevantná pre justičnú prácuSúdu.

c) Každý kandidát na zvolenie do Súdu musí ma�vynikajúce znalosti aspoň z jedného pracovnéhojazyka Súdu a plynulo ním hovori�.

4.a) Kandidátov na vo¾by do Súdu môže nominova�

akýko¾vek štát, zmluvná strana, tohto štatútua predkladajú sa takto:

i) postupom ustanoveným na nominovanie kandi-dátov na vymenovanie do najvyšších sudcov-ských funkcií daného štátu, alebo

ii) postupom ustanoveným na nominovanie kandi-dátov Medzinárodného súdneho dvora v štatútetoho Súdu.

K nomináciám sa musí priloži� vyhlásenie v potreb-nom rozsahu, v ktorom sa špecifikuje, ako kandidátspĺňa požiadavky odseku 3.b) Každý štát, zmluvná strana, môže navrhnú� jedné-

ho kandidáta do každých volieb, ktorý nemusí by�nevyhnutne štátnym príslušníkom daného štátu,

zmluvnej strany, ale v každom prípade musí by�štátnym príslušníkom štátu, zmluvnej strany.

c) Zhromaždenie štátov, zmluvných strán, sa môžerozhodnú�, ak je to primerané, že vytvorí Poradnývýbor pre nomináciu. V takom prípade určí zloženiea mandát výboru Zhromaždenie štátov, zmluvnýchstrán.

5. Na účely volieb budú dva zoznamy kandidátov:— zoznam A s uvedením mien kandidátov s kvalifikač-

nými požiadavkami uvedenými v odseku 3 písm. b)bode i) a

— zoznam B s uvedením mien kandidátov s kvalifikač-nými požiadavkami uvedenými v odseku 3 písm. b)bode ii).

Kandidát s dostatočnou kvalifikáciou pre obidvazoznamy si môže vybra�, na ktorom z nich chce by�uvedený. Pri prvých vo¾bách do Súdu sa zo zoznamuA zvolí najmenej devä� sudcov a zo zoznamu B najme-nej pä� sudcov. Následné vo¾by sa zorganizujú tak, abysa na Súde zachoval ekvivalentný podiel sudcov spĺ-ňajúcich kvalifikačné požiadavky na oboch zozna-moch.

6.a) Sudcovia sa volia tajným hlasovaním na zasadnutí

Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, zvolanéhona tento účel pod¾a článku 112. Pod¾a odseku 7 súdo Súdu zvolení tí 18 kandidáti, ktorí získali najvyš-ší počet hlasov a dvojtretinovú väčšinu štátov,zmluvných strán, prítomných na hlasovaní a hla-sujúcich.

b) V prípade, že sa nezvolí dostatočný počet sudcov priprvom hlasovaní, uskutočňujú sa v súlade s po-stupmi stanovenými v písmene a) ïalšie vo¾by do-vtedy, kým sa neobsadia zostávajúce miesta.

7. Žiadni dvaja sudcovia nemôžu by� štátnymi prí-slušníkmi toho istého štátu. Osoba, ktorá by sa naúčely členstva v Súde mohla považova� za štátnehopríslušníka viacerých štátov, považuje sa za štátnehopríslušníka toho štátu, v ktorom táto osoba zvyčajnevykonáva občianske a politické práva.

8.a) Štáty, zmluvné strany, pri výbere sudcov zoh¾adnia

v rámci členstva v Súde potrebui) reprezentovania zásadných svetových právnych

systémov,ii) spravodlivého geografického zastúpenia,iii) spravodlivého zastúpenia sudkýň a sudcov.

b) Štáty, zmluvné strany, tiež zoh¾adnia potrebu zahr-nú� sudcov s právnou odbornos�ou v konkrétnychotázkach vrátane, ale nielen, násilia voči ženámalebo de�om.

9.a) Sudcovia majú pod¾a písmena b) devä�ročné funkč-

né obdobie a pod¾a písmena c) a článku 37 ods. 2nemôžu by� opakovane volení.

b) Pri prvých vo¾bách sa losovaním vyberie jedna tre-tina zvolených sudcov, ktorí budú ma� trojročnéfunkčné obdobie, losovaním sa vyberie ïalšia treti-na zvolených sudcov, ktorá bude ma� šes�ročnéfunkčné obdobie a zvyšok bude ma� devä�ročnéfunkčné obdobie.


c) Sudca, ktorého vybrali pod¾a písmena b) na trojroč-né funkčné obdobie, môže by� znovu zvolený naplné funkčné obdobie.

10. Bez oh¾adu na odsek 9 sudca priradený v súlades článkom 39 k senátu prvej inštancie a odvolaciemusenátu pokračuje vo výkone svojej funkcie, aby dokon-čil súdne konanie alebo odvolacie konanie, ktoréhopojednávanie sa už pred týmto senátom začalo.

Článok 37

Uvo¾nené sudcovské miesta

1. V prípade uvo¾neného miesta sa uskutočnia vo¾byv súlade s článkom 36, aby sa zaplnilo vo¾né miesto.

2. Sudca, ktorého zvolili na uvo¾nené miesto, odslúžizvyšok obdobia predchodcu, a ak toto obdobie trvá triroky alebo kratšie, môže by� znovu volený pod¾a člán-ku 36 na plné funkčné obdobie.

Článok 38

Predsedníctvo

1. Predseda a prvý a druhý podpredseda sa voliaabsolútnou väčšinou sudcov. Každý z nich slúži troj-ročné obdobie alebo do konca svojho sudcovskéhoobdobia pod¾a toho, ktoré sa končí skôr. Možno ichvoli� ešte raz.

2. Prvý podpredseda koná namiesto predsedu v prí-pade, že predseda nie je k dispozícii alebo ho diskva-lifikovali. Druhý podpredseda koná namiesto predse-du v prípade, keï ani predseda ani prvý podpredsedanie sú k dispozícii alebo ich diskvalifikovali.

3. Predseda spolu s prvým a druhým podpredsedomtvoria predsedníctvo, ktoré zodpovedá zaa) riadne spravovanie Súdu s výnimkou úradu proku-

rátora ab) ïalšie funkcie, ktoré mu boli udelené v súlade

s týmto štatútom.

4. Pri plnení svojich povinností pod¾a odseku 3písm. a) predsedníctvo spolupracuje s prokurátoroma snaží sa o súčinnos� s ním vo všetkých veciachspoločného záujmu.

Článok 39

Senáty

1. Len čo to po vo¾bách sudcov bude možné, Súd saorganizačne usporiada do odborov uvedených v člán-ku 34 písm. b). Odbor pre odvolacie veci sa skladáz predsedu a štyroch sudcov, odbor pre súdne konaniemá najmenej šes� sudcov a odbor pre prípravné kona-nie má najmenej šes� sudcov. Pridelenie sudcov naodbory vychádza z povahy funkcie, ktorú každý odborvykonáva, a z kvalifikácie a skúseností sudcov zvole-ných do Súdu takým spôsobom, že každý odbor obsa-huje správnu kombináciu odbornosti v trestnom právea trestnom procese a v medzinárodnom práve. Odborpre súdne konanie a odbor pre prípravné konanie saskladajú hlavne zo sudcov s odbornos�ou v trestnýchprocesoch.

2.a) Justičné funkcie Súdu vykonávajú v každom odbo-

re senáty,b)

i) odvolací senát je zložený zo všetkých sudcov z odbo-ru pre odvolacie veci,

ii) funkcie senátu prvej inštancie vykonávajú trajasudcovia z odboru pre súdne konanie,

iii) funkcie senátu prípravného konania vykonávajúv súlade s týmto štatútom a Pravidlami súdnehokonania a vykonávania dôkazov buï traja sudcoviaz odboru prípravného konania, alebo samosudcaz tohto odboru.

c) Nič v tomto odseku nebráni súčasnému konštituo-vaniu viacerých senátov prvej inštancie alebo sená-tov prípravného konania, keï si to vyžaduje efek-tívne riadenie pracovných úloh Súdu.

3.a) Sudcovia priradení na odbor pre súdne konanie

a odbor prípravného konania slúžia v týchto odbo-roch trojročné obdobie a potom až do dokončeniaakéhoko¾vek prípadu, ktorého pojednávanie sa užna danom odbore začalo,

b) sudcovia priradení na odbor pre odvolacie veci slú-žia na tomto odbore celé funkčné obdobie.

4. Sudcovia priradení na odbor pre odvolacie vecislúžia len na tomto odbore. Nič v tomto článku všaknevylučuje dočasné pričlenenie sudcov z odboru presúdne konanie na odbor prípravného konania alebonaopak, ak predsedníctvo usúdi, že efektívne riadeniepracovných úloh Súdu si to vyžaduje, za predpokladu,že za žiadnych okolností sudca, ktorý sa zúčastňovalna prípravnom konaní prípadu, nemôže by� členomsenátu prvej inštancie, ktorý tento prípad vypočúva.

Článok 40

Nezávislos� sudcov

1. Sudcovia sú vo výkone svojich funkcií nezávislí.

2. Sudcovia sa nesmú zapája� do činností, ktoré bymohli zasahova� do ich sudcovských funkcií aleboovplyvni� dôveru v ich nezávislos�.

3. Sudcovia, od ktorých sa žiada služobný pomer naplný úväzok v sídle Súdu, sa nesmú zapoji� do žiadne-ho iného povolania profesionálneho charakteru.

4. O akejko¾vek otázke týkajúcej sa uplatňovaniaodsekov 2 a 3 rozhoduje absolútna väčšina sudcov.V prípadoch, kde sa takáto otázka týka jednotlivéhosudcu, tento sudca sa na rozhodovaní nezúčastňuje.

Článok 41

Ospravedlnenie a vylúčenie sudcov

1. Predsedníctvo môže na žiados� sudcu ospravedl-ni� tohto sudcu z výkonu funkcie pod¾a tohto štatútuv súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávaniadôkazov.

2.a) Sudca sa nezúčastňuje na žiadnom prípade, v kto-

rom by sa mohla z akéhoko¾vek dôvodu dostatočne


spochybni� jeho nestrannos�. Sudcu vylúčia z prí-padu v súlade s týmto odsekom, ak okrem inéhotento sudca v tomto prípade, do ktorého bola vyšet-rovaná alebo trestne stíhaná osoba zapojená, ako-ko¾vek vystupoval pred Súdom alebo v súvisiacomtrestnom prípade na vnútroštátnej úrovni. Sudcutiež vylúčia z takých iných dôvodov, ktoré môžu by�ustanovené v Pravidlách súdneho konania a vyko-návania dôkazov.

b) Prokurátor alebo vyšetrovaná alebo trestne stíhanáosoba môžu žiada� vylúčenie sudcu pod¾a tohtoodseku.

c) O akejko¾vek otázke týkajúcej sa vylúčenia sudcurozhoduje absolútna väčšina sudcov. Namietanýsudca má právo predloži� svoje pripomienky k veci,ale nezúčastňuje sa na jej rozhodovaní.

Článok 42

Úrad prokurátora

1. Úrad prokurátora koná samostatne ako nezávislýorgán Súdu. Zodpovedá za prijímanie postúpenýchvecí a akejko¾vek predloženej informácie o trestnýchčinoch v rámci jurisdikcie Súdu na ich preskúmaniea za vykonávanie vyšetrovaní a trestných stíhaní predSúdom. Príslušník úradu nevyh¾adáva pokyny od žiad-neho vonkajšieho zdroja alebo nekoná pod¾a takýchtopokynov.

2. Úrad vedie prokurátor. Prokurátor má plnú prá-vomoc v otázkach riadenia a spravovania úradu vráta-ne personálu, zariadenia alebo jeho ïalších zdrojov.Prokurátorovi pomáha jeden zástupca alebo viacerízástupcovia prokurátora, ktorí majú právo vykonáva�akýko¾vek úkon prokurátora vyžadovaný pod¾a tohtoštatútu. Prokurátor a zástupcovia prokurátora musiaby� rôznej štátnej príslušnosti. Majú služobný pomerna plný úväzok.

3. Prokurátor a zástupcovia prokurátora musia by�osoby s vysoko morálnym charakterom, vysokou spô-sobilos�ou a rozsiahlou praktickou skúsenos�ou v stí-haní alebo pojednávaní trestnoprávnych prípadov.Musia ma� vynikajúce znalosti aspoň jedného pracov-ného jazyka Súdu a musia ním plynulo hovori�.

4. Prokurátor sa volí v tajných vo¾bách absolútnouväčšinou členov Zhromaždenia štátov, zmluvnýchstrán. Zástupcovia prokurátora sa volia tým istýmspôsobom zo zoznamu kandidátov predloženého pro-kurátorom. Prokurátor nominuje troch kandidátov nakaždé miesto zástupcu prokurátora, ktoré sa má ob-sadi�. Ak sa v čase ich vo¾by nedohodne kratšie funkč-né obdobie, prokurátor a zástupcovia prokurátora súvo funkcii na devä�ročné funkčné obdobie a nemôžuby� znovu zvolení.

5. Ani prokurátor ani zástupcovia prokurátora sanemôžu zúčastňova� na akejko¾vek činnosti, ktorá bymohla zasahova� do výkonu ich prokurátorskýchfunkcií alebo by mohla ovplyvni� dôveru v ich nezávis-los�. Nesmú sa zapája� do žiadneho iného povolaniaprofesionálneho charakteru.

6. Predsedníctvo môže ospravedlni� prokurátora

alebo zástupcu prokurátora na jeho žiados� z konaniav konkrétnom prípade.

7. Ani prokurátor ani zástupca prokurátora sa ne-zúčastňujú na žiadnej veci, v ktorej by sa z akéhoko¾-vek dôvodu mohla dostatočne spochybni� ich nestran-nos�. Vylúčia sa z prípadu v súlade s týmto odsekom,ak okrem iného predtým v tomto prípade, do ktoréhobola vyšetrovaná alebo trestne stíhaná osoba zapoje-ná, akoko¾vek vystupovali pred Súdom alebo v súvi-siacom trestnom prípade na vnútroštátnej úrovni.

8. O akejko¾vek otázke týkajúcej sa vylúčenia pro-kurátora alebo zástupcu prokurátora rozhoduje odvo-lací senát.a) Vyšetrovaná alebo trestne stíhaná osoba môže ke-

dyko¾vek žiada� vylúčenie prokurátora alebo zá-stupcu prokurátora na základe dôvodov uvedenýchv tomto článku.

b) Prokurátor alebo zástupca prokurátora, pod¾a to-ho, o aký prípad ide, má právo prednies� svojepripomienky k veci.

9. Prokurátor menuje poradcov s právnou odbor-nos�ou v konkrétnych veciach najmä sexuálneho ná-silia, násilia vychádzajúceho z rozdielnosti pohlavía násilia voči de�om.

Článok 43

Sekretariát

1. Sekretariát je zodpovedný za nejustičné aspektyspravovania Súdu a služieb poskytovaných Súdu beztoho, aby to malo vplyv na funkcie a právomoci proku-rátora v súlade s článkom 42.

2. Sekretariát vedie tajomník, ktorý je hlavným ad-ministratívnym pracovníkom Súdu. Tajomník vykoná-va svoju funkciu pod vedením predsedu Súdu.

3. Tajomník a zástupca tajomníka musia by� osobys vysoko morálnym charakterom, vysokou spôsobilos-�ou a musia ma� vynikajúce znalosti aspoň jednéhopracovného jazyka Súdu a musia ním plynulo hovori�.

4. Sudcovia volia tajomníka absolútnou väčšinouv tajných vo¾bách, pričom zoh¾adňujú odporúčaniaZhromaždenia štátov, zmluvných strán. Ak to budepotrebné, na základe odporúčania tajomníka sudcoviazvolia tým istým spôsobom zástupcu tajomníka.

5. Tajomník vykonáva funkciu pä� rokov, môže by�ešte raz znovu zvolený a má služobný pomer na plnýúväzok. Zástupca tajomníka vykonáva funkciu pä�rokov alebo kratšie obdobie, o akom rozhodla absolút-na väčšina sudcov, a môže by� zvolený tak, že zástupcatajomníka sa povolá do služby pod¾a potreby.

6. Tajomník zriadi v rámci sekretariátu oddeleniepre obete a svedkov. Oddelenie v konzultáciách s úra-dom prokurátora zabezpečuje ochranné opatreniaa bezpečnostné riešenia, poradenstvo a ïalšiu prime-ranú pomoc pre svedkov, obete, ktoré prídu pred Súd,a ïalších, ktorí sú ohrození z dôvodu svedeckej výpo-vede takého svedka. Oddelenie má ma� personál s od-bornos�ou v otázkach tráum vrátane traumy súvisia-cej s trestnými činmi sexuálneho násilia.


Článok 44

Personál

1. Prokurátor a tajomník menujú taký kvalifikovanýpersonál, aký je potrebný pre ich činnosti. V prípadeprokurátora sem patrí aj menovanie vyšetrovate¾ov.

2. Pri zamestnaní personálu prokurátor a tajomníkzabezpečia najvyšší štandard efektívnosti, spôsobilos-ti a bezúhonnosti a zoh¾adnia mutatis mutandis kri-tériá uvedené v článku 36 ods. 8.

3. Tajomník so súhlasom predsedníctva a prokurá-tora navrhne organizačný poriadok, v ktorom sú zahr-nuté podmienky, na ktorých základe sa menujú, od-meňujú a prepúš�ajú pracovníci Súdu. Organizačnýporiadok schva¾uje Zhromaždenie štátov, zmluvnýchstrán.

4. Súd môže za výnimočných okolností využi� odbor-nos� personálu ponúknutého štátmi, zmluvnými stra-nami, medzivládnymi organizáciami alebo mimovlád-nymi organizáciami bezplatne, aby pomáhal v práciorgánov Súdu. Prokurátor môže prija� takúto ponukuv mene úradu prokurátora. Takýto bezplatný personálsa zamestnáva v súlade so zásadami, ktoré určí Zhro-maždenie štátov, zmluvných strán.

Článok 45

Slávnostný s¾ub

Sudcovia, prokurátor, zástupcovia prokurátora, ta-jomník a zástupca tajomníka skôr, ako sa ujmú svojichpovinností, zložia pod¾a tohto štatútu na verejnomzasadnutí slávnostný s¾ub, že budú svoju funkciuvykonáva� nestranne a svedomito.

Článok 46

Odvolanie z funkcie

1. Sudca, prokurátor, zástupca prokurátora, tajom-ník a zástupca tajomníka sa odvolajú z funkcie, ak satak rozhodlo v súlade s odsekom 2, v prípadoch, keïtáto osobaa) závažne zneužila postavenie alebo vážne porušila

povinnosti pod¾a tohto štatútu, ako je to ustanove-né v Pravidlách súdneho konania a vykonávaniadôkazov, alebo

b) nie je schopná vykonáva� funkcie vyžadované týmtoštatútom.

2. Rozhodnutie o odvolaní sudcu, prokurátora alebozástupcu prokurátora z funkcie pod¾a odseku 1 urobíZhromaždenie štátov, zmluvných strán, tajným hlaso-vaním:a) v prípade sudcu dvojtretinovou väčšinou štátov,

zmluvných strán, na základe odporúčania prijatéhodvojtretinovou väčšinou ostatných sudcov,

b) v prípade prokurátora absolútnou väčšinou štátov,zmluvných strán,

c) v prípade zástupcu prokurátora absolútnou väčši-nou štátov, zmluvných strán, na základe odporúča-nia prokurátora.

3. Rozhodnutie o odvolaní tajomníka a zástupcu

tajomníka z funkcie sa uskutoční absolútnou väčšinousudcov.

4. Sudca, prokurátor, zástupca prokurátora, tajom-ník a zástupca tajomníka, ktorých správanie aleboschopnos� vykonáva� funkcie svojho úradu pod¾a po-žiadaviek tohto štatútu sa namietajú pod¾a tohto člán-ku, dostanú príležitos� predloži� dôkazy a prija� dôka-zy a podáva� návrhy v súlade s Pravidlami súdnehokonania a vykonávania dôkazov. Daná osoba sa žiad-nym iným spôsobom nezúčastňuje na posudzovaníveci.

Článok 47

Disciplinárne opatrenia

Sudca, prokurátor, zástupca prokurátora, tajomníka zástupca tajomníka, ktorí zneužili postavenie menejzávažným spôsobom, než je uvedené v článku 46ods. 1, podliehajú disciplinárnym opatreniam v súla-de s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dô-kazov.

Článok 48

Výsady a imunity

1. Súd požíva na území každého štátu, zmluvnejstrany, také výsady a imunity, aké sú potrebné nasplnenie jeho účelu.

2. Sudcovia, prokurátor, zástupca prokurátora a ta-jomník pri výkone agendy Súdu alebo v súvislostis ňou požívajú tie isté výsady a imunity, aké sú ude-lené vedúcim diplomatických misií, a po uplynutí ichfunkčného obdobia sa im aj naïalej udelí imunita predprávnym procesom každého druhu v súvislosti s ús-tnymi alebo písomnými výrokmi a úkonmi, ktoré vy-konali v úradnom postavení.

3. Zástupca tajomníka, personál úradu prokurátoraa personál sekretariátu požívajú výsady a imunitya ú¾avy potrebné na výkon ich funkcie v súlade s do-hodou o výsadách a imunitách Súdu.

4. Poradcom, expertom, svedkom a akýmko¾vek ïal-ším osobám, ktorých prítomnos� sa vyžaduje v sídleSúdu, sa poskytne zaobchádzanie, ktoré je potrebnéna správne fungovanie Súdu, v súlade s dohodouo výsadách a imunitách Súdu.

5. Výsady a imunitya) sudcu alebo prokurátora možno pozbavi� na zákla-

de rozhodnutia absolútnej väčšiny sudcov,b) tajomníka možno pozbavi� na základe rozhodnutia

predsedníctva,c) zástupcov prokurátora a personálu úradu prokurá-

tora môže pozbavi� prokurátor,d) zástupcu tajomníka a personálu sekretariátu môže

pozbavi� tajomník.

Článok 49

Platy, prídavky a náhrady výdavkov

Sudcovia, prokurátor, zástupcovia prokurátora, ta-jomník a zástupca tajomníka poberajú také platy,


prídavky a náhradu výdavkov, o akých rozhodlo Zhro-maždenie štátov, zmluvných strán. Tieto platy a prí-davky sa počas ich funkčného obdobia nesmú zníži�.

Článok 50

Úradné a pracovné jazyky

1. Úradné jazyky Súdu sú arabčina, čínština, an-gličtina, francúzština, ruština a španielčina. Rozsud-ky Súdu, ako aj ïalšie rozhodnutia riešiace zásadnéveci pred Súdom, sa zverejňujú v úradných jazykoch.Predsedníctvo v súlade s Pravidlami súdneho konaniaa vykonávania dôkazov určí, ktoré rozhodnutia sa mô-žu považova� za riešenie zásadných otázok na účelytohto odseku.

2. Pracovné jazyky Súdu sú angličtina a francúzšti-na. Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazovurčia prípady, v ktorých sa ako pracovné jazyky môžupouži� iné úradné jazyky.

3. Na žiados� akejko¾vek strany konania alebo štátu,ktorý má povolené zasahova� do konania, Súd povolípoužíva� iný jazyk ako angličtinu alebo francúzštinutouto stranou alebo štátom za predpokladu, že Súdpovažuje takéto povolenie za primerane zdôvodnené.

Článok 51

Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov

1. Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazovnadobudnú platnos�, keï ich prijme dvojtretinová väč-šina členov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán.

2. Doplnky k Pravidlám súdneho konania a vykoná-vania dôkazov môže navrhnú�a) akýko¾vek štát, zmluvná strana,b) sudcovia konajúci v absolútnej väčšine,c) prokurátor.Takéto doplnky nadobudnú platnos�, keï ich prijmedvojtretinová väčšina členov Zhromaždenia štátov,zmluvných strán.

3. Po prijatí Pravidiel súdneho konania a vykonáva-nia dôkazov môžu sudcovia v súrnych prípadoch tam,kde pravidlá neriešia konkrétnu situáciu pred Súdom,na základe dvojtretinovej väčšiny vypracova� dočasnépravidlá, ktoré sa budú uplatňova� dovtedy, kým saneprijmú, nedoplnia alebo nezamietnu na najbližšomriadnom alebo osobitnom zasadnutí Zhromaždeniaštátov, zmluvných strán.

4. Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôka-zov, ich doplnky a akéko¾vek dočasné pravidlá musiaby� v súlade s týmto štatútom. Doplnky Pravidielsúdneho konania a vykonávania dôkazov, ako aj do-časné pravidlá sa neaplikujú retroaktívne v nepros-pech osoby, ktorá sa vyšetruje alebo trestne stíha,alebo bola uznaná vinnou.

5. V prípade rozporu medzi štatútom a Pravidlamisúdneho konania a vykonávania dôkazov je rozhodu-júci štatút.

Článok 52

Predpisy Súdu

1. Sudcovia prijmú absolútnou väčšinou v súlades týmto štatútom a Pravidlami súdneho konania a vy-konávania dôkazov predpisy Súdu potrebné na jehorutinné fungovanie.

2. Vypracúvanie týchto predpisov a ich doplnkov sakonzultuje s prokurátorom a tajomníkom.

3. Predpisy a ich doplnky nadobudnú účinnos� poich prijatí, ak sudcovia nerozhodnú inak. Hneï poprijatí sa rozošlú štátom, zmluvným stranám, na pri-pomienkovanie. Ak do šiestich mesiacov neprídu odväčšiny štátov, zmluvných strán, námietky, zostávajúplatné.

PIATA ČASŤ

VYŠETROVANIE A TRESTNÉ STÍHANIE

Článok 53

Začatie vyšetrovania

1. Prokurátor začne vyšetrovanie po vyhodnoteníinformácií, ktoré mu boli sprístupnené, ak nerozhod-ne, že neexistuje dostatočný základ na to, aby pod¾atohto štatútu pokračoval ïalej. Pri rozhodovaní o tom,či zača� vyšetrovanie, prokurátor zváži, čia) informácie, ktoré má prokurátor k dispozícii, vytvá-

rajú dostatočný základ na to, aby si myslel, že saspáchal alebo sa pácha trestný čin v jurisdikciiSúdu,

b) vec je alebo by mohla by� prípustná pod¾a člán-ku 17 a

c) pri zoh¾adnení závažnosti trestného činu a záujmuobetí predsa len neexistujú podstatné dôvody na to,aby dospel k názoru, že vyšetrovanie by neposlúžilozáujmom spravodlivosti.

Ak prokurátor určí, že neexistuje dostatočný základna pokračovanie, a jeho rozhodnutie vychádza lenz uvedeného písmena c), informuje o tom senát prí-pravného konania.

2. Ak na základe vyšetrovania prokurátor dospejek záveru, že nejestvuje dostatočný základ na stíhanie,leboa) neexistuje dostatočný právny alebo skutkový zá-

klad na vyžiadanie zatykača alebo predvolania po-d¾a článku 58,

b) prípad je neprípustný pod¾a článku 17 aleboc) trestné stíhanie nie je v záujme spravodlivosti, keï

sa zoh¾adnia všetky okolnosti vrátane závažnostitrestného činu, záujmov obetí a veku alebo nespô-sobilosti údajného páchate¾a a jeho úlohy v údaj-nom trestnom čine,

prokurátor informuje senát prípravného konaniaa štát, ktorý postúpil vec pod¾a článku 14, alebo Bez-pečnostnú radu pod¾a článku 13 písm. b) o svojichzáveroch a dôvodoch pre tieto závery.

3.a) Na žiados� štátu, ktorý postúpil vec pod¾a člán-

ku 14, alebo Bezpečnostnej rady pod¾a článku 13


písm. b) môže senát prípravného konania preskú-ma� rozhodnutie prokurátora pod¾a odseku 1 ale-bo 2 nepokračova� a môže žiada� prokurátora, abyznovu zvážil svoje rozhodnutie.

b) Okrem toho môže senát prípravného konaniaz vlastnej iniciatívy preskúma� rozhodnutie proku-rátora nepokračova�, ak vychádza len z odseku 1písm. c) alebo odseku 2 písm. c). V takom prípadeje rozhodnutie prokurátora účinné, len ak ho potvr-dí senát prípravného konania.

4. Prokurátor môže kedyko¾vek znovu zváži�, či nazáklade nových informácií nezačne vyšetrovanie alebotrestné stíhanie.

Článok 54

Povinnosti a právomoci prokurátorav súvislosti s vyšetrovaním

1. Prokurátora) aby zistil pravdu, rozšíri vyšetrovanie tak, aby po-

krývalo všetky skutočnosti a dôkazy relevantné nazhodnotenie, či existuje trestná zodpovednos� po-d¾a tohto štatútu, a pri tomto rovnako preverí obvi-ňujúce informácie, ako aj oslobodzujúce informá-cie,

b) uskutoční primerané opatrenia, aby sa zabezpečiloefektívne vyšetrovanie a trestné stíhanie trestnýchčinov v jurisdikcii Súdu a rešpektovanie záujmova osobných okolností obetí a svedkov vrátane vekua pohlavia pod¾a definície v článku 7 ods. 3 a zdra-via, a zoh¾adní povahu trestného činu najmä tam,kde ide o sexuálne násilie, násilie vychádzajúcez rozdielnosti pohlaví alebo násilie voči de�om, a

c) plne rešpektuje práva osôb vyplývajúce z tohtoštatútu.

2. Prokurátor môže uskutočňova� vyšetrovanie naúzemí štátua) v súlade s ustanoveniami deviatej časti alebob) na základe poverenia daného senátom prípravného

konania pod¾a článku 57 ods. 3 písm. d).

3. Prokurátor môžea) získava� a skúma� dôkazy,b) žiada� prítomnos� vyšetrovaných osôb, obetí a sved-

kov a vypočúva� ich,c) snaži� sa o spoluprácu ktoréhoko¾vek štátu alebo

medzivládnej organizácie alebo o dohodu v súlades ich kompetenciami alebo mandátom,

d) uzavrie� také dojednania alebo dohody, ktoré nie súv nesúlade s týmto štatútom a ktoré môžu by�potrebné na u¾ahčenie spolupráce štátu, medzi-vládnej organizácie alebo osoby,

e) súhlasi� s nezverejnením dokumentov alebo infor-mácií, ktoré prokurátor dostane ako dôverné a je-dine na účel vytvorenia nových dôkazov v ktorejko¾-vek etape konania, ak poskytovate¾ informácies týmto nesúhlasí, a

f) uskutočni� potrebné opatrenia alebo žiada�, aby sapotrebné opatrenia na zabezpečenie dôvernosti in-formácií, ochrany akejko¾vek osoby alebo zachova-nia dôkazov prijali.

Článok 55

Práva osôb počas vyšetrovania

1. V súvislosti s vyšetrovaním pod¾a tohto štatútuosobaa) nesmie by� nútená svedči� proti sebe samej alebo

prizna� vinu,b) nesmie by� vystavená akejko¾vek forme donucova-

nia, nátlaku alebo hrozby, mučeniu alebo akejko¾-vek inej forme krutého, ne¾udského alebo ponižu-júceho zaobchádzania alebo trestania,

c) ak je vypočúvaná v inom jazyku, ako je jazyk,ktorému osoba úplne rozumie a ktorým úplne ho-vorí, má ma� bez akýchko¾vek vlastných nákladovpomoc kompetentného tlmočníka a také preklady,ktoré sú potrebné na splnenie požiadavky spravod-livosti, a

d) nesmie by� vystavená svojvo¾nému zatknutiu aleboväzbe a nemá by� pozbavená slobody okrem dôvo-dov a v súlade s takými postupmi, ako sú ustano-vené v tomto štatúte.

2. Tam, kde sú dôvody na presvedčenie, že osobaspáchala trestný čin v jurisdikcii Súdu a že túto osobusa chystá vypočúva� prokurátor alebo vnútroštátnyorgán na základe žiadosti podanej pod¾a deviatej časti,táto osoba má tieto práva, o ktorých má by� informo-vaná pred vypočúvaním:a) by� informovaná pred vypočúvaním, že existujú

dôvody domnieva� sa, že spáchala trestný čin v ju-risdikcii Súdu,

b) nevypoveda� bez toho, aby sa toto mlčanie bralo doúvahy pri určovaní viny alebo neviny,

c) na právnu pomoc pod¾a výberu osoby, alebo akosoba nemá právnu pomoc, dosta� pridelenú práv-nu pomoc v každom prípade, keï si to vyžadujezáujem spravodlivosti, a to bezplatne v akomko¾vektakomto prípade, ak nemá dostatočné prostriedkyna jej zaplatenie, a

d) by� vypočúvaná v prítomnosti právneho zástupcu,ak sa osoba dobrovo¾ne nevzdala svojho práva naprávneho zástupcu.

Článok 56

Úloha senátu prípravného konania vo vz�ahuk jedinečnej vyšetrovacej príležitosti

1.a) Keï si prokurátor myslí, že vyšetrovanie predstavu-

je jedinečnú príležitos� na získanie svedeckej výpo-vede alebo vyhlásenia svedka alebo na preskúma-nie, zbieranie alebo preverenie dôkazov, ktoréneskôr nemusia by� na účely súdneho konaniak dispozícii, informuje o tom senát prípravnéhokonania.

b) V tomto prípade môže senát prípravného konaniana žiados� prokurátora uskutočni� také opatrenia,ktoré môžu by� potrebné na zabezpečenie efektív-nosti a bezúhonnosti konania a najmä na ochranupráv obhajoby.

c) Ak senát prípravného konania nenariadi inak, pro-kurátor poskytne relevantné informácie osobe, kto-rá bola zatknutá alebo ktorá sa dostavila na základe


predvolania v súvislosti s vyšetrovaním uvedenýmpod písmenom a), aby mohla by� vo veci vypočutá.

2. Do opatrení uvedených v odseku 1 písm. b) môžupatri�:a) odporúčania alebo príkazy v súvislosti s postupmi,

ktoré sa majú dodržiava�,b) usmernenie, že z konania sa bude robi� záznam,c) menovanie experta na pomoc,d) splnomocnenie právneho zástupcu zatknutej osoby

alebo osoby, ktorá sa dostavila na Súd na základepredvolania, alebo tam, kde ešte nedošlo k zatknu-tiu alebo dostaveniu sa, alebo právny zástupcanebol menovaný, menova� iného právneho zástup-cu, aby sa dostavil a zastupoval záujmy obhajoby,

e) menovanie jedného zo svojich členov, alebo ak je topotrebné, iného sudcu zo senátu prípravného ko-nania alebo senátu prvej inštancie, ktorý je k dis-pozícii, aby sledoval a podával odporúčania alebodával príkazy zbiera� a archivova� dôkazy a vypo-čúva� osoby,

f) uskutočňovanie takých ïalších krokov, ktoré môžuby� potrebné na zbieranie alebo zachovanie dôka-zov.

3.a) Keï sa prokurátor neusiluje o opatrenia pod¾a toh-

to článku, ale senát prípravného konania dospelk názoru, že takéto opatrenia sú potrebné na za-chovanie dôkazov, a považuje ich za podstatné preobhajobu počas súdneho pojednávania, konzultujes prokurátorom, či existujú odôvodnené dôvody,prečo prokurátor nežiadal takéto opatrenia. Ak nazáklade konzultácie senát prípravného konania do-speje k záveru, že to, že prokurátor nežiadal takétoopatrenia, je neodôvodnené, môže senát prípravné-ho konania urobi� takéto opatrenia z vlastnej ini-ciatívy.

b) Proti rozhodnutiu senátu prípravného konania ko-na� z vlastnej iniciatívy pod¾a tohto odseku saprokurátor môže odvola�. Odvolanie sa prerokujeurýchlene.

4. Prípustnos� dôkazov archivovaných alebo zozbie-raných na súdne pojednávanie pod¾a tohto článkualebo ich záznam sa riadi počas súdneho pojednávaniačlánkom 69 a dôkazy dostanú takú váhu, akú im určísenát prvej inštancie.

Článok 57

Funkcie a právomoci senátu prípravného konania

1. Ak nie je v tomto štatúte upravené inak, senátprípravného konania vykonáva svoje funkcie v súlades ustanoveniami tohto článku.

2.a) Príkazy alebo rozhodnutia senátu prípravného ko-

nania vydané pod¾a článkov 15, 18, 19, článku 54ods. 2, článku 61 ods. 7 a článku 72 musia ma�súhlas väčšiny jeho sudcov.

b) Vo všetkých ïalších prípadoch môže samosudcasenátu prípravného konania vykonáva� funkcieustanovené v tomto štatúte, ak nie je ustanovenéinak v Pravidlách súdneho konania a vykonávania

dôkazov alebo väčšinou senátu prípravného kona-nia.

3. Okrem svojich iných funkcií pod¾a tohto štatútumôže senát prípravného konaniaa) na požiadanie prokurátora vyda� také príkazy a za-

tykače, aké môžu by� potrebné na účely vyšetrova-nia,

b) na požiadanie osoby, ktorú zatkli alebo sa dostavilana základe predvolania pod¾a článku 58, vyda� taképríkazy vrátane opatrení, aké sú opísané v člán-ku 56, alebo sa usilova� o spoluprácu pod¾a devia-tej časti, ako potrebuje osoba na pomoc pri prípravesvojej obhajoby,

c) tam, kde je to potrebné, zabezpeči� ochranu a súk-romie obetí a svedkov, archivovanie dôkazov,ochranu osôb, ktoré boli zatknuté alebo sa dostavilina základe predvolania, a ochranu národných bez-pečnostných informácií,

d) poveri� prokurátora, aby uskutočnil špecifické po-stupy vyšetrovania na území štátu, zmluvnej stra-ny, bez zabezpečenia spolupráce tohto štátu pod¾adeviatej časti, ak senát prípravného konania určilv tomto prípade, pričom pod¾a možnosti zoh¾adnilnázory daného štátu, že štát je zjavne neschopnývykona� žiados� o spoluprácu v dôsledku neexisten-cie nejakého orgánu alebo časti súdneho orgánupríslušného vykonáva� žiados� o spoluprácu pod¾adeviatej časti,

e) tam, kde sa vydal zatykač alebo predvolanie pod¾ačlánku 58 a s príslušným zoh¾adnením sily dôkazova práv dotknutých strán, ako je to ustanovenév tomto štatúte a Pravidlách súdneho konania a vy-konávania dôkazov, usilova� o spoluprácu štátupod¾a článku 93 ods. 1 písm. k), urobi� ochrannéopatrenia na účel prepadnutia, najmä pre konečnýprospech obetí.

Článok 58

Vydanie zatykača alebo predvolaniasenátom prípravného konania

1. Senát prípravného konania vydá kedyko¾vek pozačatí vyšetrovania na základe žiadosti prokurátorazatykač na osobu, ak sa po preskúmaní žiadosti a dô-kazov alebo ïalších informácií predložených prokurá-torom presvedčil, žea) existujú primerané dôvody domnieva� sa, že osoba

spáchala trestný čin v jurisdikcii Súdu ab) zatknutie osoby sa javí nutné

i) na zabezpečenie dostavenia sa osoby na pojed-návanie,

ii) na zabezpečenie, že osoba nebude mari� aleboohrozova� vyšetrovanie alebo súdne konanie,alebo

iii) tam, kde je to uplatnite¾né, na zabránenie toho,aby osoba pokračovala v páchaní tohto trestné-ho činu alebo súvisiaceho trestného činu, ktorýje v jurisdikcii Súdu a ktorý vzniká za tých istýchokolností.

2. Žiados� prokurátora obsahujea) meno osoby a všetky dôležité identifikačné údaje,


b) konkrétne poukázanie na trestné činy v jurisdikciiSúdu, ktoré údajne osoba spáchala,

c) stručné uvedenie skutkových podstát, ktoré údajnetvoria tieto trestné činy,

d) súhrn dôkazov a akéko¾vek ïalšie informácie, ktorétvoria primerané dôvody myslie� si, že osoba spá-chala tieto trestné činy, a

e) dôvody, prečo si prokurátor myslí, že zatknutieosoby je nutné.

3. Zatykač obsahujea) meno osoby a akéko¾vek ïalšie relevantné identifi-

kujúce informácie,b) konkrétne poukázanie na trestné činy v jurisdikcii

Súdu, pre ktoré sa žiada zatknutie osoby, ac) stručné uvedenie skutkových podstát, ktoré údajne

tvoria tieto trestné činy.

4. Zatykač je účinný dovtedy, kým Súd nenariadiinak.

5. Na základe zatykača môže Súd žiada� dočasnézatknutie alebo zatknutie a odovzdanie osoby pod¾adeviatej časti.

6. Prokurátor môže požiada� senát prípravného ko-nania o aktualizáciu zatykača vo forme úprav alebododatkov k trestným činom v ňom uvedených. Senátprípravného konania takto aktualizuje zatykač, ak sapresvedčil, že existujú primerané dôvody myslie� si, žeosoba spáchala upravené alebo pridané trestné činy.

7. Ako alternatívu žiadosti o zatykač môže prokurá-tor predloži� žiados�, aby senát prípravného konaniavydal predvolanie na dostavenie sa osoby. Ak sa senátprípravného konania presvedčil, že existujú primeranédôvody myslie� si, že osoba spáchala údajné trestnéčiny a že predvolanie stačí na zabezpečenie toho, že saosoba dostaví, vydá predvolanie s podmienkami obme-dzujúcimi slobodu (inými ako väzba), ak sú ustanove-né vo vnútroštátnom práve, alebo bez nich. Predvola-nie obsahujea) meno osoby a akéko¾vek ïalšie relevantné identifi-

kujúce informácie,b) konkrétny dátum, kedy sa má osoba dostavi�,c) konkrétne poukázanie na trestné činy v jurisdikcii

Súdu, ktoré osoba údajne spáchala, ad) stručné uvedenie skutkových podstát, ktoré údajne

tvoria tento trestný čin.

Predvolanie sa osobe doručí.

Článok 59

Zatýkacie konanie v štáte väzby

1. Štát, zmluvná strana, ktorý dostal žiados� o do-časné zatknutie alebo o zatknutie a odovzdanie, okam-žite uskutoční kroky na zatknutie danej osoby v súla-de so svojimi zákonmi a ustanoveniami deviatej častitohto štatútu.

2. Zatknutú osobu bez prie�ahov predvedú pred prí-slušný súdny orgán v štáte väzby, ktorý určí v súladeso zákonmi tohto štátu, žea) zatykač sa vz�ahuje na túto osobu,b) osoba bola zatknutá v súlade s náležitým postu-

pom a

c) práva osoby sa rešpektovali.

3. Zatknutá osoba má právo požiada� príslušné or-gány v štáte väzby o dočasné prepustenie do časuodovzdania.

4. Pri rozhodovaní v akejko¾vek takejto žiadosti prí-slušné orgány štátu väzby zvážia, či vzh¾adom nazávažnos� údajných trestných činov existujú neod-kladné a výnimočné okolnosti odôvodňujúce dočasnéprepustenie a či existujú dostatočné bezpečnostnéopatrenia, ktoré zaručujú, že štát väzby dokáže splni�svoju povinnos� odovzda� túto osobu Súdu. Príslušnýorgán štátu väzby nemá možnos� zvažova�, či bol za-tykač riadne vydaný v súlade s článkom 58 ods. 1písm. a) a b).

5. Senátu prípravného konania sa oznámia všetkyžiadosti o dočasné prepustenie a senát prípravnéhokonania dá príslušnému orgánu v štáte väzby odporú-čania. Príslušný orgán v štáte väzby plne zváži takétoodporúčania vrátane odporúčaní o opatreniach na za-bránenie úteku osoby pred vydaním rozhodnutia.

6. Ak osoba dostane dočasné prepustenie, môže se-nát prípravného konania žiada� o pravidelné správyo stave dočasného prepustenia.

7. Ak štát väzby rozhodol o odovzdaní, je osobaodovzdaná čo najskôr Súdu.

Článok 60

Úvodné konanie pred Súdom

1. Na základe odovzdania osoby Súdu alebo pred-stúpenia osoby pred Súd dobrovo¾ne alebo na základepredvolania sa senát prípravného konania presvedčí,že osoba bola informovaná o trestných činoch, ktoréúdajne spáchala, a o svojich právach pod¾a štatútuvrátane práva žiada� o dočasné prepustenie do časusúdneho pojednávania.

2. Osoba, na ktorú sa vz�ahuje zatykač, môže žiada�o dočasné prepustenie do času súdneho pojednávania.Ak sa senát prípravného konania presvedčí, že pod-mienky uvedené v článku 58 ods. 1 sú splnené, osobazostáva naïalej vo väzbe. Ak sa o tom nepresvedčí,senát prípravného konania prepustí osobu s podmien-kami alebo bezpodmienečne.

3. Senát prípravného konania pravidelne preskú-mava svoje rozhodnutie o prepustení alebo väzbe oso-by a môže tak urobi� kedyko¾vek na požiadanie proku-rátora alebo osoby. Na základe takého preskúmaniamôže upravi� svoje rozhodnutie, ak ide o väzbu, pre-pustenie alebo podmienky prepustenia, ak sa presved-čí, že zmenené okolnosti si to vyžadujú.

4. Senát prípravného konania zabezpečí, že predsúdnym konaním osoba nie je vo väzbe neprimeranýčas v dôsledku neospravedlnite¾ného meškania proku-rátora. Ak dôjde k takému meškaniu, Súd zváži pre-pustenie osoby s podmienkami alebo bezpodmieneč-ne.

5. Ak treba, senát prípravného konania môže vyda�zatykač na zabezpečenie prítomnosti osoby, ktorá bolaprepustená.


Článok 61

Potvrdenie obvinenia pred súdom

1. Senát prípravného konania v rámci primeranejlehoty po odovzdaní osoby alebo jej dobrovo¾nom pred-stúpení pred Súd uskutoční pojednávanie, aby potvr-dil obvinenia, na ktorých základe sa prokurátor usilujeo súdne konanie. Pod¾a ustanovení odseku 2 sa pojed-návanie koná v prítomnosti prokurátora a obvinenejosoby, ako aj jej právneho zástupcu.

2. Senát prípravného konania môže na požiadanieprokurátora alebo z úradnej moci uskutočni� pojedná-vanie v neprítomnosti obvinenej osoby, aby potvrdilobvinenia, na ktorých základe sa prokurátor usilujeo súdne konanie, keï osobaa) sa vzdala svojho práva by� prítomná alebob) utiekla, alebo sa nedá nájs� a vykonali sa všetky

primerané kroky na zabezpečenie jej predstúpeniapred Súd a na informovanie osoby o obvineniach,a že sa bude kona� pojednávanie na potvrdenietýchto obvinení.

V takomto prípade osobu zastupuje právny zástup-ca, keï senát prípravného konania určí, že to je v zá-ujme spravodlivosti.

3. V primeranom čase pred pojednávaním osobaa) dostane kópiu dokumentu s obvineniami, na kto-

rých základe mieni prokurátor zača� proti nej súd-ne konanie a

b) je informovaná o dôkazoch, o ktoré sa chce proku-rátor počas pojednávania opiera�.

Senát prípravného konania môže vyda� príkazy tý-kajúce sa zverejnenia informácií na účely tohto pojed-návania.

4. Pred pojednávaním môže prokurátor pokračova�vo vyšetrovaní a upravova� alebo stiahnu� obvinenia.Pred pojednávaním je osoba v dostatočnom časovompredstihu informovaná o akýchko¾vek zmenách v ob-vineniach alebo o ich stiahnutí. V prípade stiahnutiaobvinenia oznámi prokurátor senátu prípravného ko-nania dôvody stiahnutia.

5. Počas pojednávania prokurátor musí podloži�každé obvinenie dostatočnými dôkazmi, aby dokázalhmatate¾né dôvody na presvedčenie, že osoba spácha-la trestné činy, z ktorých je obvinená. Prokurátor môžepoužíva� dokumentárne dôkazy alebo súhrnné dôkazya nemusí predvoláva� svedkov, u ktorých sa očakávavýpoveï pri súdnom konaní.

6. Na pojednávaní môže osobaa) namieta� obvinenie,b) namieta� dôkazy predložené prokurátorom ac) predklada� dôkazy.

7. Senát prípravného konania na základe pojedná-vania určí, či existujú dostatočné dôkazy na to, abyvytvorili hmatate¾né dôvody na presvedčenie, že osobaspáchala každý z trestných činov, z ktorých je obvine-ná. Na základe svojho rozhodnutia senát prípravnéhokonaniaa) potvrdí tie obvinenia, v súvislosti s ktorými určil,

že existuje dostatok dôkazov, a postúpi osobu se-

nátu prvej inštancie na súdne konanie v potvrde-ných obvineniach,

b) odmietne potvrdi� tie obvinenia, v súvislosti s kto-rými určil, že nie sú dostatočné dôkazy,

c) odročí pojednávanie a požiada prokurátora, abyzvážil

i) zabezpečenie ïalších dôkazov alebo uskutočne-nie ïalšieho vyšetrovania v súvislosti s konkrét-nym obvinením alebo

ii) zmenu obvinenia, lebo sa zdá, že predloženédôkazy zakladajú iný trestný čin v jurisdikciiSúdu.

8. Ak senát prípravného konania odmietne potvrdi�obvinenie, prokurátorovi nič nebráni v tom, aby ne-skôr nežiadal jeho potvrdenie, ak je žiados� podporenáïalšími dôkazmi.

9. Po potvrdení obvinení a pred začiatkom súdnehokonania môže prokurátor s povolením senátu príprav-ného konania a po ozname obžalovanému zmeni� ob-vinenia. Ak sa prokurátor snaží prida� ïalšie obvine-nia alebo nahradi� vážnejšie obvinenia, musí sa kona�pojednávanie pod¾a tohto článku, aby potvrdilo tietoobvinenia. Po začatí súdneho konania môže prokurá-tor s povolením senátu prvej inštancie stiahnu� obvi-nenia.

10. Akýko¾vek skôr vydaný zatykač stráca účinnos�v súvislosti s akýmiko¾vek obvineniami, ktoré nebolipotvrdené senátom pre prípravné konanie alebo ktoréprokurátor stiahol.

11. Keï sa už obvinenia potvrdili v súlade s týmtočlánkom, zostaví predsedníctvo senát prvej inštancie,ktorý pod¾a odseku 9 a článku 64 ods. 4 zodpovedá zauskutočnenie ïalších konaní a môže vykonáva� akú-ko¾vek funkciu senátu prípravného konania, ktorá jerelevantná a uplatnite¾ná na tieto konania.

ŠIESTA ČASŤ

SÚDNE KONANIE

Článok 62

Miesto súdneho konania

Ak sa nerozhodne inak, miestom súdneho konaniaje sídlo Súdu.

Článok 63

Súdne konanie za prítomnosti obžalovaného

1. Obžalovaný musí by� prítomný na súdnom kona-ní.

2. Ak obžalovaný, ktorý je prítomný pred Súdom,opakovane ruší priebeh pojednávania, senát prvej in-štancie môže obžalovaného da� vyvies� a zabezpečí,aby obžalovaný mohol sledova� pojednávanie a dáva�pokyny obhajcovi z miesta nachádzajúceho sa mimosúdnej siene, v prípade potreby prostredníctvom ko-munikačnej techniky. Takéto opatrenia sa prijmú lenza výnimočných okolností po tom, ako sa ostatnéprimerané opatrenia osvedčili ako nedostatočné, a tolen na najkratší nutný čas.


Článok 64

Funkcie a právomoci senátu prvej inštancie

1. Funkcie a právomoci senátu vymedzené v tomtočlánku sa vykonávajú v súlade s týmto štatútoma s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôka-zov.

2. Senát prvej inštancie zabezpečuje spravodlivýa rýchly priebeh súdneho konania s plným rešpekto-vaním práv obžalovaného a primeraným oh¾adom naochranu obetí a svedkov.

3. Po pridelení prípadu na pojednávanie v súlades týmto štatútom senát prvej inštancie, ktorému jeprípad pridelenýa) poradí sa s účastníkmi konania a zvolí postupy

potrebné na u¾ahčenie spravodlivého a rýchlehokonania,

b) určí jazyk alebo jazyky, v ktorých bude súdne ko-nanie prebieha�,

c) s výhradou akýchko¾vek iných relevantných usta-novení tohto štatútu zabezpečí zverejnenie doku-mentov alebo informácií, ktoré ešte neboli zverejne-né, a to s dostatočným predstihom pred začiatkomsúdneho konania, aby ho bolo možné náležito pri-pravi�.

4. V záujme svojho efektívneho a spravodlivého fun-govania môže senát prvej inštancie postúpi� predbežnéotázky senátu prípravného konania alebo v prípadepotreby inému sudcovi senátu prípravného konania,ktorý je k dispozícii.

5. Po tom, ako to oznámi účastníkom konania, senátprvej inštancie môže pod¾a potreby nariadi� zlúčeniealebo oddelenie obvinení proti viac ako jednému obža-lovanému.

6. Pri výkone svojich funkcií pred súdnym konanímalebo v jeho priebehu môže senát prvej inštancie pod¾apotrebya) vykonáva� všetky funkcie senátu prípravného ko-

nania uvedené v článku 61 ods. 11,b) žiada� účas� a výpoveï svedkov a predloženie do-

kumentov a ïalších dôkazov, v prípade potrebyprostredníctvom pomoci štátov ustanovenej v tom-to štatúte,

c) zabezpeči� ochranu dôverných informácií,d) nariadi� predloženie dodatočných dôkazov popri

tých, ktoré boli získané už pred pojednávaním aleboktoré počas pojednávania predložili účastníci kona-nia,

e) zabezpeči� ochranu obžalovaného, svedkov a obe-tí a

f) rozhodnú� o všetkých ostatných relevantných otáz-kach.

7. Súdne pojednávanie je verejné. Senát prvej in-štancie však môže rozhodnú�, že vzh¾adom na osobitnéokolnosti sa niektoré pojednávania budú kona� akoneverejné, a to na účely ustanovené v článku 68 alebos cie¾om chráni� dôverné alebo citlivé informácie, kto-ré majú by� predložené ako dôkazy.

8.a) Na začiatku súdneho konania senát prvej inštancie

obžalovanému prečíta obvinenia, ktoré predtým po-tvrdil senát prípravného konania. Senát prvej in-štancie si overí, či obžalovaný rozumie povahe ob-vinení. Poskytne mu možnos� prizna� vinu v súlades článkom 65 alebo vyhlási�, že je nevinný.

b) Počas pojednávania môže predseda senátu dáva�pokyny týkajúce sa vedenia pojednávania vrátanezabezpečenia toho, aby sa viedlo spravodlivo a ne-stranne. S výhradou dodržania pokynov predsedusenátu môžu účastníci konania predklada� dôkazyv súlade s ustanoveniami tohto štatútu.

9. Senát prvej inštancie má okrem iného právo,a to buï na základe žiadosti alebo z úradnej moci,a) rozhodnú� o prípustnosti alebo relevantnosti dôka-

zov ab) prija� potrebné opatrenia na udržanie poriadku

počas pojednávania.

10. Senát prvej inštancie zabezpečí vyhotoveniekompletnej zápisnice z pojednávania, ktorá presnezachytáva jeho priebeh, uloženie zápisnice a uchová-vanie u tajomníka.

Článok 65

Pojednávanie o priznaní viny

1. Ak obžalovaný prizná vinu pod¾a článku 64 ods. 8písm. a), senát prvej inštancie rozhodne, čia) obžalovaný chápe povahu a dôsledky priznania vi-

ny,b) obžalovaný priznal vinu dobrovo¾ne po dostatoč-

ných konzultáciách s obhajcom ac) priznanie viny je podložené faktami uvedenými v

i) obvineniach, ktoré vzniesol prokurátor a ku kto-rým sa obžalovaný priznal,

ii) materiáloch predložených prokurátorom, ktorédopĺňajú obvinenia a ktoré obžalovaný akceptu-je, a

iii) v akýchko¾vek ïalších dôkazoch, napríklad sve-deckých výpovediach, ktoré predloží prokurátoralebo obžalovaný.

2. Ak senát prvej inštancie nadobudne istotu, ženáležitosti uvedené v odseku 1 sú splnené, posúdipriznanie viny spolu s ïalšími predloženými dôkazmina určenie všetkých zásadných faktov potrebných nadokázanie trestného činu, ktorého sa týka priznanieviny, a môže uzna� obžalovaného vinným z tohto trest-ného činu.

3. Ak senát prvej inštancie nenadobudne istotu, ženáležitosti uvedené v odseku 1 sú splnené, bude po-stupova� tak, ako keby vina nebola priznaná; v takomprípade nariadi pokračovanie pojednávania pod¾a vše-obecných postupov pre hlavné pojednávanie ustano-vených v tomto štatúte a môže prípad odovzda� inémusenátu prvej inštancie.

4. Ak sa senát prvej inštancie domnieva, že v záujmespravodlivosti a najmä záujmov obetí treba predloži�kompletnejšie fakty prípadu, senát prvej inštancie mô-žea) požiada� prokurátora o predloženie ïalších dôkazov

vrátane výpovede svedkov alebob) nariadi�, aby sa v súdnom konaní pokračovalo po-


d¾a bežných pravidiel súdneho konania ustanove-ných v tomto štatúte; v tomto prípade bude postu-pova�, ako keby vina nebola priznaná, a prípadmôže odovzda� inému senátu prvej inštancie.

5. Nijaké rozhovory medzi prokurátorom a obhajo-bou týkajúce sa zmeny obvinenia, priznania viny alebouloženia trestu nie sú pre Súd záväzné.

Článok 66

Prezumpcia neviny

1. Každý sa pokladá za nevinného, kým sa jeho vinanepreukáže uplatnite¾ným právom pred Súdom.

2. Dôkazné bremeno o vine obžalovaného má proku-rátor.

3. Aby Súd mohol obžalovaného uzna� vinným, musíby� presvedčený o jeho vine mimo oprávnenej pochyb-nosti.

Článok 67

Práva obžalovaného

1. Pri rozhodovaní o akomko¾vek obvinení má obža-lovaný nárok na verejné pojednávanie pod¾a ustanove-ní tohto štatútu, na spravodlivé a nestranné pojedná-vanie a na tieto minimálne záruky, ktoré sú plnerovnocenné:a) neodkladné a podrobné informovanie o povahe,

príčine a obsahu obvinenia v jazyku, ktorému ob-žalovaný dokonale rozumie a ktorým hovorí,

b) dostatok času a primerané možnosti na prípravuobhajoby a na vo¾nú dôvernú komunikáciu s obhaj-com pod¾a vlastného výberu,

c) súdne konanie bez zbytočných prie�ahov,d) s výhradou článku 63 ods. 2 na prítomnos� na

súdnom pojednávaní, na vedenie vlastnej obhajobyalebo na obhajobu prostredníctvom právnej pomocipod¾a vlastného výberu; v prípade, že obžalovanýnemá právnu pomoc, má by� informovaný o právena takúto pomoc a Súd mu ju má poskytnú� vždy,keï si to záujem spravodlivosti vyžaduje, a to bez-platne v prípade, že obžalovaný nemá dostatokprostriedkov na jej zaplatenie,

e) výsluch alebo zabezpečenie výsluchu svedkov protinemu a na to, aby sa na účas� a výsluch jehosvedkov vz�ahovali rovnaké podmienky ako nasvedkov svedčiacich proti nemu. Obžalovaný mátiež právo na obhajobu a predloženie ïalších dôka-zov prípustných pod¾a tohto štatútu,

f) bezplatnú pomoc kvalifikovaného tlmočníka a pre-klady v rozsahu nutnom na zabezpečenie spravod-livosti, ak sa niektoré pojednávanie nekoná aleboniektoré dokumenty nepredkladajú Súdu v jazyku,ktorému obžalovaný dokonale rozumie a ktorýmhovorí,

g) to, aby nebol nútený svedči� alebo prizna� vinua aby mohol zachova� mlčanie bez toho, že by samlčanie bralo do úvahy pri rozhodovaní o jeho vinealebo nevine,

h) ústne alebo písomné vyhlásenie v rámci svojej ob-hajoby, ktoré nie je viazané prísahou, a

i) na to, aby sa mu nevnútila nijaká zmena dôkaznéhobremena alebo povinnos� vyvraca� dôkazy.

2. Okrem iných zverejnení, ktoré ustanovuje tentoštatút, prokurátor hneï, ako to je možné, sprístupníobhajobe dôkazy, ktoré vlastní alebo má pod kontroloua ktoré pod¾a jeho názoru svedčia alebo majú tenden-ciu svedči� o nevine obžalovaného alebo zmierni� vinuobžalovaného, alebo ktoré by mohli ovplyvni� viero-hodnos� dôkazov obžaloby. V prípade pochybnostío uplatňovaní tohto odseku rozhoduje Súd.

Článok 68

Ochrana obetí a svedkova ich účas� na pojednávaniach

1. Súd prijme primerané opatrenia na ochranu bez-pečnosti, telesnej a duševnej pohody, dôstojnostia súkromia obetí a svedkov. Súd pritom prihliada navšetky relevantné faktory vrátane veku, pohlavia, akoich vymedzuje článok 7 ods. 3, zdravia a na povahutrestného činu, najmä v prípade, že trestný čin saspája so sexuálnym násilím alebo násilím proti druhé-mu pohlaviu alebo de�om. Prokurátor tieto opatreniaprijíma najmä počas vyšetrovania a trestného stíhaniatýchto trestných činov. Tieto opatrenia nesmú poško-di� práva obžalovaného ani spravodlivý a nestrannýsúdny proces a nesmú s nimi by� v rozpore.

2. V rámci výnimky zo zásady verejného pojednáva-nia ustanovenej v článku 67 môžu senáty Súdu v zá-ujme ochrany obetí a svedkov vies� ¾ubovo¾nú čas�súdneho konania neverejne alebo umožni� predklada-nie dôkazov elektronickými alebo inými špeciálnymiprostriedkami. Tieto opatrenia sa používajú najmäv prípade obetí sexuálneho násilia alebo die�a�a, ktoréje obe�ou alebo svedkom, ak s prihliadnutím na všetkyokolnosti, najmä názory obete alebo svedka, Súd ne-nariadi inak.

3. Tam, kde sú ovplyvnené záujmy obetí, Súd obe-tiam umožní predloži� ich názory a obavy; preskúmaich v tom štádiu konania, ktorý uzná za vhodný, a tospôsobom, ktorý nepoškodzuje práva obžalovaného naspravodlivý a nestranný súdny proces ani s nimi nieje v rozpore. V prípade, že Súd to pokladá za primera-né, tieto názory a obavy môže predloži� právny zástup-ca obetí v súlade s Pravidlami súdneho konania a vy-konávania dôkazov.

4. Oddelenie pre obete a svedkov môže prokurátoro-vi a Súdu poskytova� rady týkajúce sa primeranýchochranných opatrení, bezpečnostných dojednaní, akoaj poradenstvo a pomoc uvedenú v článku 43 ods. 6.

5. Tam, kde by zverejnenie dôkazov alebo informáciípod¾a tohto štatútu mohlo vážne ohrozi� bezpečnos�svedka alebo jeho rodiny, prokurátor môže takétodôkazy alebo informácie zadrža� na účely akéhoko¾vekkonania pred začiatkom hlavného pojednávania a na-miesto nich predloži� ich súhrn. Takéto opatrenia sauskutočňujú tak, aby neboli ohrozené práva obžalova-ného a spravodlivý a nestranný súd a aby neboli s nimiv rozpore.

6. Štát môže požiada� o vykonanie potrebných opat-


rení v súvislosti s ochranou jeho štátnych úradníkovalebo zástupcov a ochranou dôverných alebo citlivýchinformácií.

Článok 69

Dôkazy

1. Pred podaním výpovede každý svedok v súlades Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazovzloží s¾ub, že dôkazy, ktoré predloží, sú pravdivé.

2. Svedok podáva svoju výpoveï na súdnom pojed-návaní osobne okrem prípadov súvisiacich s opatre-niami ustanovenými v článku 68 alebo v Pravidláchsúdneho konania a vykonávania dôkazov. Súd tiežmôže umožni� podanie svedectva svedka pomocou vi-deotechniky alebo audiotechniky živým hlasom alebozo záznamu, ako aj predloženie dokumentov alebopísomných prepisov pod podmienkou, že sú splnenéustanovenia tohto štatútu a že to je v súlade s Pravid-lami súdneho konania a vykonávania dôkazov. Tietoopatrenia nesmú by� na ujmu práv obžalovaného aleboby� s nimi v rozpore.

3. Účastníci konania môžu predklada� dôkazy, ktorésú relevantné na daný prípad, v súlade s článkom 64.Súd má právomoc požiada� o predloženie všetkýchdôkazov, ktoré na určenie pravdy považuje za potreb-né.

4. Súd môže rozhodnú� o relevantnosti alebo prí-pustnosti všetkých dôkazov, pričom okrem iného pri-hliada na ich dôkaznú hodnotu a na to, či daný dôkaznebude na ujmu spravodlivého procesu alebo spravod-livého vyhodnotenia svedeckej výpovede v súlades Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôka-zov.

5. Súd rešpektuje a dodržiava výsady dôvernostiinformácií, ktorú ustanovujú Pravidlá súdneho kona-nia a vykonávania dôkazov.

6. Súd nevyžaduje dôkaz všeobecne známych fak-tov, ale môže ich vzia� úradne na vedomie.

7. Dôkazy, ktoré boli získané porušením tohto šta-tútu alebo medzinárodne uznávaných ¾udských práv,nie sú prípustné, aka) porušenie vrhá vážne pochybnosti na spo¾ahlivos�

dôkazov alebob) pripustenie dôkazu by bolo v rozpore s bezúhon-

nos�ou konania a mohlo by ju vážne ohrozi�.

8. Pri rozhodovaní o relevantnosti alebo prípustnostidôkazov, ktoré získal štát, Súd nerozhoduje o uplat-ňovaní vnútroštátnych právnych predpisov štátu.

Článok 70

Trestné činy proti výkonu spravodlivosti

1. Súd má jurisdikciu nad týmito trestnými činmiproti výkonu jeho spravodlivosti, ak sú spáchané úmy-selne:a) krivá výpoveï v prípade, že osoba má povinnos�

pod¾a článku 69 ods. 1 vypoveda� pravdu,b) predloženie dôkazov, o ktorých účastník konania

vie, že sú sfalšované alebo pozmenené,

c) podplácanie svedka, marenie alebo bránenie prí-tomnosti alebo výpovedi svedka, odveta proti sved-kovi podávajúcemu výpoveï alebo marenie či po-zmeňovanie dôkazov, alebo bránenie v získavanídôkazov,

d) bránenie, zastrašovanie alebo podplácanie úradné-ho predstavite¾a Súdu s cie¾om prinúti� alebo pre-svedči� ho, aby svoje povinnosti buï vôbec nevyko-nal, alebo ich porušil,

e) odveta proti úradnému predstavite¾ovi Súdu za to,že si on alebo iný úradný predstavite¾ Súdu plnilsvoje úradné povinnosti,

f) požadovanie alebo prijatie úplatku úradným pred-stavite¾om Súdu v súvislosti s plnením jeho úrad-ných povinností.

2. Zásady a postupy uplatňované pri výkone juris-dikcie Súdu nad trestnými činmi pod¾a tohto článkusú rovnaké ako tie, ktoré uvádzajú Pravidlá súdnehokonania a vykonávania dôkazov. Podmienky na po-skytnutie medzinárodnej spolupráce Súdu v súvislostis jeho konaním pod¾a tohto článku určujú právnepredpisy dožiadaného štátu.

3. V prípade uznania viny môže Súd uloži� trestodňatia slobody v rozsahu najviac piatich rokov alebopokutu v súlade s Pravidlami súdneho konania a vy-konávania dôkazov, alebo kombináciu týchto trestov.

4.a) Každý štát, zmluvná strana, rozšíri svoje trestné

zákonodarstvo týkajúce sa trestných činov protibezúhonnosti jeho procesu vyšetrovania alebo súd-neho procesu aj na trestné činy proti výkonu spra-vodlivosti uvedené v tomto článku spáchané na jehoúzemí alebo jeho občanom,

b) Štát, zmluvná strana, na žiados� Súdu, kedyko¾vekto považuje za vhodné, postúpi prípad svojim prí-slušným orgánom na účely trestného stíhania. Tie-to orgány týmto prípadom venujú náležitú pozor-nos� a dostatočné prostriedky na to, aby ich mohliefektívne vyrieši�.

Článok 71

Sankcie za neprístojné správanie pred Súdom

1. Súd môže potresta� osoby za neprístojné správa-nie pred ním, vrátane vyrušovania počas pojednávaniaalebo vedomého odmietnutia podrobi� sa jeho poky-nom, použitím iných správnych opatrení, ako je odňa-tie slobody, napríklad dočasného alebo trvalého záka-zu prítomnosti v súdnej sieni, pokuty alebo inýchpodobných opatrení ustanovených v Pravidlách súd-neho konania a vykonávania dôkazov.

2. Postupy upravujúce použitie opatrení uvedenýchv odseku 1 ustanovujú Pravidlá súdneho konaniaa vykonávania dôkazov.

Článok 72

Ochrana informácií z dôvodu národnej bezpečnosti

1. Tento článok sa vz�ahuje na všetky prípady, keïby zverejnenie informácií alebo dokumentov štátumohlo pod¾a názoru tohto štátu ohrozi� záujmy jeho


národnej bezpečnosti. Medzi tieto prípady patria tie,ktoré spadajú do pôsobnosti článku 56 ods. 2 a 3,článku 61 ods. 3, článku 64 ods. 3, článku 67 ods. 2,článku 68 ods. 6, článku 87 ods. 6 a článku 93, akoaj prípady vyskytujúce sa v ktoromko¾vek inom štádiukonania, ak takéto zverejnenie prichádza do úvahy.

2. Tento článok sa použije aj vtedy, ak osoba, ktorábola požiadaná o poskytnutie informácií alebo dôka-zov, tak odmietla urobi� alebo odkázala celú záležitos�na štát z dôvodu, že ich zverejnenie by ohrozilo bez-pečnostné záujmy štátu, a ak dotknutý štát potvrdí,že pod¾a jeho názoru by toto zverejnenie ohrozilo jehonárodné bezpečnostné záujmy.

3. Ustanovenia tohto článku sa nedotýkajú požiada-viek na dôvernos� informácií uplatňovaných pod¾ačlánku 54 ods. 3 písm. e) a f) alebo článku 73.

4. Ak sa štát dozvie, že v niektorom štádiu konaniasa pravdepodobne zverejnia alebo mohli by sa zverejni�informácie alebo dokumenty štátu a ich zverejnenie bypod¾a jeho názoru ohrozilo jeho národné bezpečnostnézáujmy, tento štát má právo zasiahnu� s cie¾om vyrie-ši� danú vec v súlade s týmto článkom.

5. Ak by pod¾a názoru štátu zverejnenie informáciíohrozilo jeho národné bezpečnostné záujmy, štát, ko-najúc v súčinnosti s prokurátorom, obhajobou alebosenátom prípravného konania alebo so senátom prvejinštancie, prijme pod¾a okolností všetky potrebnéopatrenia na to, aby sa táto otázka vyriešila cestouspolupráce. Medzi tieto opatrenia môže patri�a) zmena alebo spresnenie žiadosti,b) rozhodnutie Súdu o relevantnosti požadovaných

informácií alebo dôkazov alebo rozhodnutie o tom,či by sa relevantné dôkazy nemohli získa� alebo čisa nezískali z iného zdroja, ako je dožiadaný štát,

c) získanie informácií alebo dôkazov z iného zdrojaalebo v inej podobe, alebo

d) dohoda o podmienkach, za akých by sa mohlaposkytnú� pomoc, okrem iného aj vrátane poskyt-nutia súhrnov alebo upravených textov, obmedzenízverejnenia informácií, používania neverejného ale-bo ex parte pojednávania alebo iných ochrannýchopatrení povolených v štatúte a v Pravidlách súd-neho konania a vykonávania dôkazov.

6. Ak boli prijaté všetky primerané opatrenia navyriešenie tejto záležitosti cestou spolupráce a pod¾anázoru štátu neexistujú nijaké spôsoby alebo pod-mienky, za akých by bolo možné informácie alebodokumenty poskytnú� bez toho, že budú ohrozené jehonárodné bezpečnostné záujmy, oznámi prokurátorovialebo Súdu konkrétne dôvody svojho rozhodnutia, akby samotný konkrétny opis dôvodov nepredstavovalohrozenie národných bezpečnostných záujmov tohtoštátu.

7. Ak Súd následne rozhodne, že dôkazy sú relevant-né a sú nevyhnutné na určenie viny alebo nevinyobžalovaného, môže podniknú� tieto kroky:a) Ak sa zverejnenie informácií alebo dokumentu po-

žaduje prostredníctvom žiadosti o spoluprácu po-d¾a deviatej časti alebo za okolností opísaných v od-seku 2 a štát sa odvoláva na dôvody odmietnutiauvedené v článku 93 ods. 4,

i) skôr, ako urobí záver uvedený v odseku 7písm. a) bode ii), Súd môže požiada� o ïalšiekonzultácie alebo uskutočni� vypočutie s cie¾omposúdi� vyhlásenia štátu vrátane neverejnýchvypočutí alebo vypočutí ex parte,

ii) ak Súd dospeje k záveru, že vzh¾adom na okol-nosti prípadu dožiadaný štát odvolávajúci sa nadôvody odmietnutia pod¾a článku 93 ods. 4 ne-koná v súlade so svojimi záväzkami v rámci tohtoštatútu, môže vec postúpi� v súlade s člán-kom 87 ods. 7 aj s uvedením dôvodov tohtozáveru a

iii) počas súdneho konania s obžalovaným Súd mô-že vyslovi� takú domnienku o existencii aleboneexistencii určitého faktu, aká je za danýchokolností primeraná, alebo

b) za akýchko¾vek iných okolnostíi) nariadi zverejnenie informácie alebo,ii) ak nenariadi zverejnenie informácie, vysloví ta-

kú domnienku o existencii alebo neexistenciiurčitého faktu, aká je za daných okolností pri-meraná.

Článok 73

Informácia alebo dokumenty tretej osoby

Ak Súd požiada štát, zmluvnú stranu, o poskytnutiedokumentu alebo informácie, ktorú tento štát drží,vlastní alebo kontroluje a ktorú mu dôverne sprístup-nil iný štát, medzivládna organizácia alebo medziná-rodná organizácia, tento štát si na zverejnenie tohtodokumentu alebo informácie vyžiada súhlas jej pôvod-cu. Ak pôvodcom je štát, zmluvná strana, tento buïdá súhlas so zverejnením informácie alebo dokumen-tu, alebo sa zaviaže, že zverejnenie vyrieši so Súdompod¾a ustanovení článku 72. Ak pôvodca, ktorým nieje štát, zmluvná strana, odmietne súhlasi� so zverej-nením, dožiadaný štát oznámi Súdu, že nemôže po-skytnú� dokument alebo informáciu vzh¾adom napredtým existujúcu povinnos� dôvernosti voči pôvod-covi.

Článok 74

Predpoklady na prijatie rozhodnutia

1. Všetci sudcovia senátu prvej inštancie sa zúčast-ňujú na všetkých štádiách súdneho konania a navšetkých poradách tohto senátu. Predsedníctvo sená-tu môže od prípadu k prípadu vymenova� jednéhonáhradného sudcu alebo viacerých náhradných sud-cov, ktorí sú dostupní a ktorí sa zúčastňujú na všet-kých štádiách súdneho konania a nahradia člena se-nátu prvej inštancie v prípade, že tento člen sa nemôženaïalej zúčastňova� na jeho činnosti.

2. Rozhodnutie senátu prvej inštancie sa zakladá navyhodnotení dôkazov a celého priebehu konania. Roz-hodnutie nepresiahne rámec faktov a okolností opísa-ných v obžalobe a v dodatkoch k obžalobe. Rozhodnu-tie Súdu sa môže zaklada� len na dôkazoch, ktoré muboli predložené a ktoré sa pred ním prejednali počassúdneho konania.

3. Sudcovia sa usilujú dospie� k jednomyse¾nému


rozhodnutiu; v opačnom prípade rozhodnutie prijíma-jú väčšinou hlasov.

4. Porady senátu prvej inštancie sú tajné.

5. Rozhodnutie sa vyhotoví písomne a obsahuje úpl-né a zdôvodnené vyhlásenie o nálezoch senátu prvejinštancie týkajúcich sa dôkazov a závery. Senát prvejinštancie vydáva jedno rozhodnutie. V prípade, že sanedosiahla jednomyse¾nos�, v rozhodnutí senátu prvejinštancie sa uvedú názory väčšiny aj menšiny. Roz-hodnutie alebo jeho súhrn sa oznamuje na verejnomzasadnutí.

Článok 75

Odškodnenie obetí

1. Súd ustanoví zásady týkajúce sa odškodneniaobetí alebo odškodnenia súvisiaceho s obe�ami vráta-ne reštitúcie, náhrady a rehabilitácie. Na tomto zákla-de môže Súd vo svojich rozhodnutiach buï na žiados�,alebo z úradnej moci urči� rozsah a mieru škody, stratyalebo ublíženia na zdraví obetí alebo súvisiacej s obe-�ami a uvedie, na základe akých zásad koná.

2. Súd môže vyda� príkaz priamo zameraný protiodsúdenému, v ktorom špecifikuje primerané odškod-nenie obetí alebo odškodnenie súvisiace s obe�amivrátane reštitúcie, náhrady a rehabilitácie. Tam, kdeto je vhodné, Súd môže prikáza�, aby sa rozhodnutieo odškodnení realizovalo prostredníctvom zverenecké-ho fondu ustanoveného pod¾a článku 79.

3. Predtým, ako Súd vydá príkaz pod¾a tohto článku,môže si vyžiada� a zoh¾adni� vyhlásenia osôb uzna-ných vinnými, obetí, iných dotknutých osôb alebodotknutých štátov alebo vyhlásenia uskutočnené v ichmene.

4. Pri vykonávaní svojich právomocí pod¾a tohtočlánku môže Súd po tom, ako uzná osobu vinnou zatrestný čin, nad ktorým má jurisdikciu, rozhodnú�, čina vykonanie príkazu vydaného na základe tohto člán-ku treba použi� opatrenia pod¾a článku 93 ods. 1.

5. Štát, zmluvná strana, vykoná rozhodnutie pod¾atohto článku rovnako, ako keby sa na tento článokvz�ahovali ustanovenia článku 109.

6. Nijaké ustanovenia tohto článku sa nebudú vy-klada� tak, aby boli na ujmu práv obetí pod¾a vnútro-štátneho alebo medzinárodného práva.

Článok 76

Ukladanie trestov

1. V prípade uznania osoby vinnou senát prvej in-štancie zváži uloženie primeraného trestu, pričom pri-hliadne na dôkazy a podania predložené počas súdne-ho konania, ktoré sú relevantné na uloženie trestu.

2. Okrem prípadov, na ktoré sa vz�ahuje článok 65,a ešte pred skončením súdneho konania senát prvejinštancie z úradnej moci môže a na žiados� prokurá-tora alebo obžalovaného musí uskutočni� ïalšie pojed-návanie na posúdenie všetkých dodatočných dôkazovalebo podaní relevantných na uloženie trestu v súlades Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.

3. V prípadoch, na ktoré sa vz�ahuje odsek 2, savšetky vyhlásenia pod¾a článku 75 posudzujú počasïalšieho pojednávania uvedeného v odseku 2 a v prí-pade potreby počas ïalších pojednávaní.

4. Trest sa oznamuje na verejnom zasadnutí a vždy,keï to je možné, v prítomnosti obžalovaného.

S IEDMA ČASŤ

TRESTY

Článok 77

Uplatnite¾né tresty

1. S výhradou článku 110 môže Súd osobe uznanejvinnou za trestný čin pod¾a článku 5 tohto štatútuuloži� jeden z týchto trestov:a) trest odňatia slobody na dobu nepresahujúcu

30 rokov, alebob) trest odňatia slobody na doživotie, ak to zdôvodňuje

mimoriadna závažnos� trestného činu a osobnépomery osoby uznanej vinnou.

2. Okrem trestu odňatia slobody Súd môže nariadi�a) pokutu pod¾a kritérií ustanovených v Pravidlách

súdneho konania a vykonávania dôkazov,b) prepadnutie výnosov, majetku a aktív odvodených

priamo alebo nepriamo z tohto trestného činu beztoho, aby boli dotknuté bona fide práva tretíchstrán.

Článok 78

Ukladanie trestu

1. Pri rozhodovaní o treste Súd v súlade s Pravidlamisúdneho konania a vykonávania dôkazov zoh¾adňujetaké faktory, ako závažnos� trestného činu a osobnépomery odsúdeného.

2. Pri ukladaní trestu odňatia slobody Súd započítadobu väzby, ak sa použila, vykonanej na príkaz Súdu.Súd môže započíta� akúko¾vek dobu inak strávenú voväzbe v súvislosti s konaním zakladajúcim trestný čin.

3. V prípade, že osoba bola uznaná vinnou za viacako jeden trestný čin, Súd uloží trest za každý trestnýčin a úhrnný trest špecifikujúci dobu odňatia slobody.Táto doba nie je kratšia, ako je najdlhší uložený jed-notlivý trest, a nie je dlhšia, ako je odňatie slobody na30 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotiev súlade s článkom 77 ods. 1 písm. b).

Článok 79

Zverenecký fond

1. Rozhodnutím Zhromaždenia štátov, zmluvnýchstrán, sa zriadi zverenecký fond v prospech obetí trest-ných činov patriacich do jurisdikcie Súdu a rodíntýchto obetí.

2. Súd môže nariadi�, aby sa peniaze a iný majetokzískaný prostredníctvom pokút alebo prepadnutiapreviedol na základe príkazu Súdu do zvereneckéhofondu.


3. Zverenecký fond sa spravuje pod¾a kritérií, ktoréstanoví Zhromaždenie štátov, zmluvných strán.

Článok 80

Nedotýkanie sa trestov pod¾a vnútroštátneho právaa vnútroštátnych zákonov

Nijaké ustanovenie tejto časti sa nedotýka spôsobu,akým štáty ukladajú tresty pod¾a svojich vnútroštát-nych zákonov, ani právnych predpisov štátov, ktoréneustanovujú tresty predpísané v tejto časti.

ÔSMA ČASŤ

ODVOLANIE A REVÍZIA

Článok 81

Odvolanie proti rozhodnutiu o zbavení vinyalebo uznaní viny alebo proti trestu

1. Proti rozhodnutiu pod¾a článku 74 sa možno od-vola� v súlade s Pravidlami súdneho konania a vyko-návania dôkazov takto:a) prokurátor sa môže odvola� na základe ktoréhoko¾-

vek z týchto dôvodov:i) procesná chyba,ii) vecná chyba,iii) právna chyba,

b) osoba uznaná vinnou alebo prokurátor v meneosoby uznanej vinnou môže poda� odvolanie z tých-to dôvodov:

i) procesná chyba,ii) vecná chyba,iii) právna chyba aleboiv) akýko¾vek iný dôvod, ktorý sa týka spravodlivos-

ti alebo dôveryhodnosti konania alebo rozhod-nutia.

2.a) Proti trestu sa v súlade s Pravidlami súdneho ko-

nania a vykonávania dôkazov môže odvola� proku-rátor alebo osoba uznaná vinnou z dôvodu nepome-ru medzi trestným činom a trestom,

b) ak v prípade odvolania proti trestu Súd dospejek názoru, že odvolanie obsahuje dôvody, pre ktoréby bolo možno uznanie viny vcelku alebo sčastivyhlási� za neplatné, môže vyzva� prokurátoraa osobu uznanú vinnou, aby predložili dôvody po-d¾a článku 81 ods. 1 písm. a) alebo b), a môže prija�rozhodnutie o uznaní viny v súlade s článkom 83,

c) rovnaký postup sa používa, keï Súd len na základeodvolania proti uznaniu viny dospeje k názoru, žeexistujú dôvody na zmiernenie trestu pod¾a odse-ku 2 písm. a).

3.a) Ak senát prvej inštancie nenariadi inak, osoba

uznaná vinnou zostane vo väzbe počas trvania od-volacieho konania,

b) ak doba, ktorú osoba uznaná vinnou strávi voväzbe, presiahne dobu uloženého trestu odňatiaslobody, táto osoba sa prepustí; nevz�ahuje sa tona prípady, keï odvolanie podal aj prokurátor a na

prepustenie sa môžu vz�ahova� podmienky uvede-né v písmene c),

c) v prípade zbavenia viny je obžalovaný prepustenýokamžite s týmito výhradami:

i) za osobitných okolností, okrem iného aj so zre-te¾om na konkrétne riziko úteku, závažnos�trestného činu a pravdepodobnos� úspešnostiodvolania, senát prvej inštancie môže na žiados�prokurátora nariadi� pokračovanie vo výkoneväzby počas trvania odvolacieho konania,

ii) proti rozhodnutiu senátu prvej inštancie pod¾apísmena c) bodu i) možno poda� odvolanie v sú-lade s Pravidlami súdneho konania a vykonáva-nia dôkazov.

4. S výhradou ustanovení odseku 3 písm. a) a b) sapočas plynutia odvolacej lehoty a trvania odvolaciehokonania pozastaví výkon rozhodnutia alebo trestu.

Článok 82

Odvolanie proti iným rozhodnutiam

1. Ktorýko¾vek účastník konania sa môže odvola�proti ktorémuko¾vek z týchto rozhodnutí v súlades Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôka-zov:a) rozhodnutie týkajúce sa jurisdikcie alebo prípust-

nosti,b) rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí prepus-

tenia osoby, proti ktorej sa vedie vyšetrovanie alebotrestné stíhanie,

c) rozhodnutie senátu prvej inštancie o konaníz vlastnej iniciatívy pod¾a článku 56 ods. 3,

d) rozhodnutie spojené s otázkou, ktorá by vážneovplyvnila spravodlivé a rýchle konanie alebo výsle-dok súdneho konania a ktorej okamžité vyriešenieodvolacím senátom by pod¾a názoru senátu prí-pravného konania alebo senátu prvej inštanciemohlo vecne urýchli� konanie.

2. Proti rozhodnutiu senátu prípravného konaniapod¾a článku 57 ods. 3 písm. d) sa môže odvola�dotknutý štát alebo prokurátor so súhlasom senátuprípravného konania. Odvolanie sa prerokuje zrýchle-ným postupom.

3. Samotné odvolanie nemá odkladný účinok, ak takna základe žiadosti nenariadi odvolací senát v súlades Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.

4. Právny zástupca obetí, osoba uznaná vinnou ale-bo majite¾ bona fide majetku, ktorého sa negatívnedotkol príkaz pod¾a článku 75, sa môže odvola� protipríkazu na odškodnenie v súlade s Pravidlami súdne-ho konania a vykonávania dôkazov.

Článok 83

Odvolacie konanie

1. Na účely konania pod¾a článku 81 a tohto článkumá odvolací senát všetky právomoci senátu prvej in-štancie.

2. Ak odvolací senát zistí, že konanie, proti ktorémubolo podané odvolanie, nebolo spravodlivé a že týmbola ovplyvnená vierohodnos� rozhodnutia alebo tres-


tu alebo že rozhodnutie alebo trest, proti ktorému bolopodané odvolanie, bolo prijaté pod vplyvom vecnej,právnej alebo procesnej chyby, môžea) zruši� alebo zmeni� rozhodnutie alebo trest alebob) nariadi� nové konanie pred iným senátom prvej

inštancie.

Na tieto účely môže odvolací senát vráti� skutkovúotázku pôvodnému senátu prvej inštancie, aby o tejtootázke rozhodol a príslušne ho informoval alebo môžesám požiada� o dôkazy a o otázke rozhodnú�. Ak saproti rozhodnutiu alebo trestu odvolala len osobauznaná vinnou alebo prokurátor v jej mene, rozhod-nutie nemožno zmeni� v neprospech tejto osoby.

3. Ak v prípade odvolania proti trestu odvolací senátzistí, že trest nie je úmerný trestnému činu, môže trestzmeni� v súlade so siedmou čas�ou.

4. Rozsudok odvolacieho senátu vynáša väčšina je-ho sudcov na verejnom zasadnutí. V rozsudku sauvádzajú dôvody, na ktorých sa zakladá. V prípade, žesa nedosiahla jednomyse¾nos�, rozsudok odvolaciehosenátu obsahuje názory väčšiny a menšiny, ale sudco-via môžu vynies� aj osobitné alebo rozporné názory naotázky práva.

5. Odvolací senát môže vynies� rozsudok v neprí-tomnosti osoby zbavenej viny alebo osoby uznanejvinnou.

Článok 84

Revízia odsúdenia alebo trestu

1. Osoba uznaná vinnou alebo po smrti tejto osobymanželia, deti, rodičia alebo jedna osoba, ktorá jev čase smrti obžalovaného nažive a ktorú obžalovanývýslovne písomne inštruoval, aby podala takúto žia-dos�, alebo prokurátor v mene osoby sa môže obráti�na odvolací senát so žiados�ou o revíziu právoplatnéhorozsudku o vine alebo trestu z dôvodu, žea) boli zistené nové dôkazy, ktoré

i) neboli v čase súdneho konania dostupné, pri-čom ich nedostupnos� nebola celkom alebosčasti pričítate¾ná účastníkovi konania, ktorýžiados� podal, a

ii) sú nato¾ko významné, že keby boli dokázanév čase súdneho konania, pravdepodobne by bolvynesený iný verdikt,

b) sa zistilo, že rozhodujúce dôkazy, ktoré sa brali doúvahy v súdnom konaní a od ktorých závisí odsú-denie, boli nepravdivé, pozmenené alebo sfalšova-né,

c) jeden sudca alebo viacerí sudcovia, ktorí sa zúčast-nili odsúdenia alebo potvrdenia obžaloby, sa v tom-to prípade dopustili vážneho neprípustného kona-nia alebo vážneho porušenia povinností, ktoré jedostatočne závažné na to, aby zdôvodnilo zbavenietohto sudcu alebo týchto sudcov funkcie pod¾ačlánku 46.

2. Odvolací senát zamietne žiados�, ak dospeje k ná-zoru, že je nepodložená. Ak dospeje k názoru, že žia-dos� je zdôvodnená, môže pod¾a potrebya) znova ustanovi� pôvodný senát prvej inštancie,b) ustanovi� nový senát prvej inštancie,

c) zachova� si jurisdikciu vo veci, s cie¾om po vypočutíúčastníkov konania spôsobom ustanoveným v Pra-vidlách súdneho konania a vykonávania dôkazovdospie� k rozhodnutiu o tom, či sa má rozsudokrevidova�.

Článok 85

Odškodnenie zatknutej alebo odsúdenej osoby

1. Každá osoba, ktorá sa stala obe�ou nezákonnéhozatknutia alebo väzby, má vymáhate¾né právo na od-škodnenie.

2. Ak bola osoba právoplatným rozhodnutím uznanávinnou z trestného činu a následne bolo toto rozhod-nutie zrušené z dôvodu, že nová alebo novozistenáskutočnos� nezvratne dokázala, že došlo k justičnémuomylu, osoba, ktorá v dôsledku uznania viny bolapoškodená trestom, sa odškodní pod¾a zákona; neplatíto v prípade, ak sa dokáže, že včasné nezverejnenieneznámej skutočnosti bolo celkom alebo sčasti pričí-tate¾né tejto osobe.

3. V mimoriadnych prípadoch, keï Súd zistí ne-zvratné skutočnosti dokazujúce, že došlo k vážnemua zjavnému justičnému omylu, môže na základe vlast-nej úvahy rozhodnú� o odškodnení osoby pod¾a kritériíustanovených v Pravidlách súdneho konania a vyko-návania dôkazov, ktorá bola prepustená z väzby poprávoplatnom rozhodnutí o zbavení viny alebo o zasta-vení konania z tohto dôvodu.

DEVIATA ČASŤ

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA A SÚDNA POMOC

Článok 86

Všeobecná povinnos� spolupráce

Štáty, zmluvné strany, v súlade s ustanoveniamitohto štatútu plne spolupracujú so Súdom pri vyšet-rovaní a trestnom stíhaní činov v jeho jurisdikcii.

Článok 87

Žiadosti o spoluprácu — všeobecné ustanovenia

1.a) Súd má právomoc podáva� štátom, zmluvným stra-

nám, žiadosti o spoluprácu. Tieto žiadosti podávadiplomatickou cestou alebo iným vhodným spôso-bom, ktorý každý štát, zmluvná strana, vymedzí priratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe.

Pri neskorších zmenách spôsobu podávania žiadostíjednotlivé štáty, zmluvné strany, postupujú v súlades Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôka-zov.b) Tam, kde to je vhodné, a bez toho, aby sa to dotklo

ustanovení písmena a), sa žiadosti môžu podáva� ajprostredníctvom Medzinárodnej organizácie krimi-nálnej polície (International Criminal Police Orga-nisation) alebo inej vhodnej regionálnej organizá-cie.

2. Žiadosti o spoluprácu a akéko¾vek dokumenty na


podporu žiadosti sa vypracúvajú buï v úradnom jazy-ku dožiadaného štátu, alebo ich sprevádza preklad dotohto jazyka, alebo v jednom z pracovných jazykovSúdu v súlade s rozhodnutím príslušného štátu priratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe.

Pri neskorších zmenách tohto rozhodnutia jednotli-vé štáty, zmluvné strany, postupujú v súlade s Pravid-lami súdneho konania a vykonávania dôkazov.

3. Dožiadaný štát zachováva dôvernos� žiadostio spoluprácu a všetkých dokumentov na podporu žia-dosti a zverejňuje ich len v rozsahu nevyhnutnom naúčely vykonania žiadosti.

4. V súvislosti s akouko¾vek žiados�ou o pomocpredloženou pod¾a tejto časti môže Súd prija� opatre-nia vrátane opatrení súvisiacich s ochranou informáciípotrebné z h¾adiska bezpečnosti alebo fyzickej či du-ševnej pohody všetkých obetí, potenciálnych svedkova ich rodín. Súd môže požiada�, aby sa všetky infor-mácie sprístupnené v rámci deviatej časti poskytovalia aby sa s nimi zaobchádzalo spôsobom, ktorý chránibezpečnos� a fyzickú alebo duševnú pohodu obete,potenciálnych svedkov a ich rodín.

5.a) Súd môže vyzva� štát, ktorý nie je zmluvnou stra-

nou tohto štatútu, o poskytnutie pomoci pod¾a tejtočasti na základe ad hoc dojednania, dohody s týmtoštátom alebo na akomko¾vek inom primeranom zá-klade.

b) Ak štát, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto štatú-tu, uzavrie so Súdom ad hoc dohodu alebo dojed-nanie, pričom žiadosti Súdu nevybavuje v súlades touto dohodou alebo dojednaním, Súd o tom môžeinformova� zhromaždenie štátov, zmluvných strán,alebo Bezpečnostnú radu, ak mu vec postúpilaBezpečnostná rada.

6. Súd môže požiada� ktorúko¾vek medzivládnu or-ganizáciu o poskytnutie informácií alebo dokumentov.Súd môže požiada� aj o iné formy spolupráce a pomoci,na akých sa dohodne s touto organizáciou a ktoré súv súlade s jej kompetenciou alebo mandátom.

7. Ak štát, zmluvná strana, nevyhovie žiadosti Súduo spoluprácu v rozpore s ustanoveniami tohto štatútu,a tým Súdu zabráni vykonáva� jeho funkcie a právo-moci pod¾a tohto štatútu, Súd môže vyda� nález v tom-to zmysle a postúpi� vec zhromaždeniu štátov, zmluv-ných strán, alebo Bezpečnostnej rade, ak mu vecpostúpila Bezpečnostná rada.

Článok 88

Dostupnos� postupov vo vnútroštátnom práve

Štáty, zmluvné strany, zabezpečia, aby v ich vnú-troštátnom práve boli dostupné postupy na všetkyformy spolupráce, ktoré ustanovuje táto čas�.

Článok 89

Odovzdanie osôb Súdu

1. Súd môže poda� žiados� o zatknutie a odovzdanieosoby spolu s materiálom na podporu svojej žiadosti

uvedeným v článku 91 ktorémuko¾vek štátu, na kto-rého území sa táto osoba nachádza, a požiada tentoštát o spoluprácu pri zatknutí a odovzdaní tejto osoby.Štáty, zmluvné strany, v súlade s ustanoveniami tejtočasti a postupmi pod¾a vnútroštátneho práva žiadostio zatknutie a odovzdanie vyhovejú.

2. Ak osoba, o ktorej odovzdanie ide, podá námietkuna vnútroštátny súd na základe princípu ne bis inidem, ktorý ustanovuje článok 20, dožiadaný štát bez-odkladne požiada Súd o konzultáciu s cie¾om urči�, čiprijal relevantné rozhodnutie o prípustnosti. Ak jeprípad prípustný, dožiadaný štát pristúpi k vykonaniužiadosti. Ak rozhodnutie o prípustnosti ešte nie jeprijaté, dožiadaný štát môže odloži� vykonanie žiadostio odovzdanie osoby, až kým Súd nerozhodne o prí-pustnosti.

3.a) Štát, zmluvná strana, v súlade so svojím vnútro-

štátnym procesným právom povolí prepravu osoby,ktorú Súdu odovzdáva iný štát, cez jeho územieokrem prípadov, keï by tranzit cez tento štát bránilodovzdaniu alebo ho oddialil.

b) Súd podáva žiados� o tranzit v súlade s článkom 86.Žiados� o tranzit musí obsahova�

i) opis prepravovanej osoby,ii) krátke zhrnutie faktov prípadu a ich právnu

charakteristiku aiii) príkaz na zatknutie a odovzdanie.

c) Prepravovaná osoba je počas tranzitu držaná voväzbe.

d) Ak je osoba prepravovaná letecky a na území tran-zitného štátu sa neplánuje nijaké pristátie, povole-nie sa nevyžaduje.

e) Ak sa na území tranzitného štátu uskutoční neplá-nované pristátie, tento štát môže vyžadova� žiados�o tranzit od Súdu pod¾a ustanovení písmena b).Tranzitný štát zadrží prepravovanú osobu vo väzbedovtedy, kým nedostane žiados� o tranzit a kým satranzit neuskutoční; väzbu na účely tohto písmenapritom nemožno predĺži� nad 96 hodín od nepláno-vaného pristátia, ak do tohto času štát žiados�nedostane.

4. Ak sa proti žiadanej osobe vedie konanie alebo siosoba odpykáva trest v dožiadanom štáte za iný trest-ný čin, ako je trestný čin, ktorý je dôvodom žiadostiSúdu o jej odovzdanie, dožiadaný štát sa po prijatírozhodnutia o schválení žiadosti obráti so žiados�ouo konzultáciu na Súd.

Článok 90

Konkurujúce si žiadosti

1. Štát, zmluvná strana, ktorá od Súdu dostanežiados� o odovzdanie osoby pod¾a článku 89 a pritomdostane aj žiados� od niektorého ïalšieho štátu o vy-danie rovnakej osoby za rovnaké správanie, ktoré jezákladom trestného činu, pre ktorý žiada o odovzdanietejto osoby aj Súd, musí o tejto skutočnosti informova�Súd aj dožadujúci štát.

2. Ak dožadujúci štát je štátom, zmluvnou stranou,


dožiadaný štát uprednostní žiados� od Súdu pod pod-mienkou, žea) Súd na základe článku 18 alebo 19 rozhodne, že

prípad, v súvislosti s ktorým sa požaduje odovzda-nie, je prípustný, a že tento záver prihliada navyšetrovanie alebo trestné stíhanie vedené dožadu-júcim štátom v súvislosti s jeho žiados�ou o vyda-nie, alebo

b) Súd prijme rozhodnutie uvedené v písmene a) nazáklade oznámenia dožiadaného štátu pod¾a odse-ku 1.

3. Ak Súd neprijal rozhodnutie pod¾a odseku 2písm. a), dožiadaný štát môže v dobe, kým Súd rozho-duje pod¾a odseku 2 písm. b), kona� pod¾a vlastnejúvahy vo veci žiadosti o vydanie od dožadujúcehoštátu; osobu však nevydá dovtedy, kým Súd nerozhod-ne, že prípad je prípustný. Súd rozhoduje na základezrýchleného postupu.

4. Ak dožadujúci štát nie je zmluvnou stranou tohtoštatútu, dožiadaný štát, ak nemá medzinárodnú po-vinnos� vydania osoby dožadujúcemu štátu, upred-nostní žiados� o odovzdanie Súdu, ak Súd rozhodol, žeprípad je prípustný.

5. Ak Súd o prípade pod¾a odseku 4 rozhodol, že jeneprípustný, dožiadaný štát môže pod¾a vlastnej úva-hy kona� vo veci žiadosti o vydanie od dožadujúcehoštátu.

6. V prípadoch, na ktoré sa vz�ahuje odsek 4, s vý-nimkou dožiadaných štátov majúcich medzinárodnúpovinnos� vyda� osobu dožadujúcim štátom, ktoré niesú zmluvnou stranou pod¾a tohto štatútu, rozhodnedožiadaný štát o tom, či osobu odovzdá Súdu alebovydá dožadujúcemu štátu. Pri tomto rozhodovaní do-žiadaný štát zváži všetky relevantné faktory, medziktoré okrem iného patria:a) dátum podania jednotlivých žiadostí,b) záujmy dožadujúceho štátu vrátane toho, či bol

trestný čin spáchaný na jeho území, a štátnej prí-slušnosti obetí a h¾adanej osoby a

c) možnos� následného odovzdania osoby medzi Sú-dom a dožadujúcim štátom.

7. Keï štát, zmluvná strana, ktorá dostane žiados�od Súdu o odovzdanie osoby, dostane aj žiados� odniektorého štátu o vydanie tej istej osoby za iný sku-tok, ako bol skutok, za ktorý Súd ako za trestný činpožaduje odovzdanie tejto osoby,a) ak dožiadaný štát nemá existujúci medzinárodný

záväzok vyda� osobu dožadujúcemu štátu, dá pred-nos� žiadosti Súdu,

b) ak má dožiadaný štát existujúci medzinárodný zá-väzok vyda� osobu dožadujúcemu štátu, rozhodne,či túto osobu odovzdá Súdu alebo ju vydá dožadu-júcemu štátu. Pri tomto rozhodovaní dožiadaný štátzváži všetky relevantné faktory vrátane faktorovuvedených v odseku 6, pričom však osobitne posúdirelatívnu povahu a závažnos� daného skutku.

8. Ak na základe oznámenia pod¾a tohto článku Súdrozhodne, že prípad je neprípustný a následne sazamietne vydanie do dožadujúceho štátu, dožiadanýštát o tomto rozhodnutí informuje Súd.

Článok 91

Obsah žiadosti o zatknutie a odovzdanie

1. Žiados� o zatknutie a odovzdanie sa vyhotovujepísomne. V naliehavých prípadoch možno žiados�poda� prostredníctvom akéhoko¾vek média, ktoré jeschopné doda� písomný záznam, ale následne ju trebapotvrdi� cestou ustanovenou v článku 87 ods. 1písm. a).

2. Žiados� o zatknutie a odovzdanie osoby, na ktorúvydal príkaz na zatknutie senát prípravného konaniapod¾a článku 58, musí obsahova� alebo ju musí spre-vádza�a) informácia o opise h¾adanej osoby postačujúca na

identifikáciu tejto osoby a informácia o mieste, kdesa táto osoba pravdepodobne zdržuje,

b) kópiu príkazu na zatknutie ac) všetky dokumenty, vyhlásenia alebo informácie,

ktoré predpisujú náležitosti odovzdávacieho kona-nia dožiadaného štátu s tým, že tieto náležitosti bynemali by� za�ažujúce viac ako náležitosti predpí-sané pre žiadosti o vydanie osôb pod¾a zmlúv alebodojednaní medzi dožiadaným štátom a ostatnýmištátmi a pod¾a možnosti by vzh¾adom na osobitnúpovahu Súdu mali by� menej za�ažujúce.

3. V prípade žiadosti o zatknutie a odovzdanie oso-by, ktorá už bola uznaná vinnou, táto žiados� musíobsahova� alebo ju musí sprevádza�a) kópia akéhoko¾vek príkazu na zatknutie tejto oso-

by,b) kópia rozsudku o uznaní viny,c) informácia potvrdzujúca, že h¾adaná osoba je tá,

ktorá je uvedená v rozsudku o uznaní viny, ad) ak h¾adanej osobe bol uložený trest, kópia uložené-

ho trestu a v prípade trestu odňatia slobody vyhlá-senie o tom, akú čas� trestu už vykonala a akú čas�má ešte vykona�.

4. Na žiados� Súdu štát, zmluvná strana, so Súdomprekonzultuje, a to buï všeobecne, alebo v súvislostis konkrétnou vecou, všetky náležitosti predpísané je-ho vnútroštátnymi právnymi predpismi aplikovate¾néna základe odseku 2 písm. c). Počas konzultácií štát,zmluvná strana, informuje Súd o konkrétnych náleži-tostiach predpísaných jeho vnútroštátnymi právnymipredpismi.

Článok 92

Predbežné zatknutie

1. V naliehavých prípadoch môže Súd požiada�o predbežné zatknutie h¾adanej osoby na dobu potreb-nú na predloženie žiadosti o odovzdanie a dokumentovna podporu tejto žiadosti uvedených v článku 91.

2. Žiados� o predbežné zatknutie sa podáva pro-stredníctvom akéhoko¾vek média, ktoré je schopnédoda� písomný záznam, a obsahujea) informácie o opise h¾adanej osoby postačujúce na

jej identifikáciu a informácie o mieste, kde sa tátoosoba pravdepodobne nachádza,

b) stručné zhrnutie trestných činov, za ktoré sa poža-duje zatknutie tejto osoby, a fakty, ktoré údajne


predstavujú tieto trestné činy vrátane času a mies-ta spáchania trestného činu tam, kde to je možné,

c) vyhlásenie o existencii príkazu na zatknutie h¾ada-nej osoby alebo rozsudku o uznaní viny a

d) vyhlásenie, že žiados� o odovzdanie osoby budenasledova�.

3. Predbežne zatknutá osoba môže by� prepustenáz väzby, ak dožiadaný štát nedostane žiados� o odo-vzdanie a dokumenty na podporu tejto žiadosti uvede-né v článku 91 v lehote uvedenej v Pravidlách súdnehokonania a vykonávania dôkazov. Ak to však právnyporiadok dožiadaného štátu umožňuje, táto osoba mô-že súhlasi� so svojím odovzdaním ešte pred uplynutímtejto lehoty. V takomto prípade dožiadaný štát urobíkroky na odovzdanie osoby Súdu v najkratšom mož-nom čase.

4. Skutočnos�, že h¾adaná osoba bola prepustenáz väzby pod¾a odseku 3, sa nedotýka ïalšieho zatknu-tia a odovzdania tejto osoby, ak žiados� o odovzdaniea dokumenty na podporu tejto žiadosti sú dodanév neskoršom termíne.

Článok 93

Iné formy spolupráce

1. V súlade s ustanoveniami tejto časti a postupmipod¾a vnútroštátneho práva štáty, zmluvné strany,musia vyhovie� žiadostiam Súdu o poskytnutie ïalejuvádzanej pomoci v súvislosti s vyšetrovaním alebotrestným stíhaním:a) identifikácia osôb a miesta, kde sa zdržiavajú, alebo

miesta, kde sa nachádzajú veci,b) vykonávanie dôkazov vrátane výpovede pod prísa-

hou a predloženie dôkazov vrátane znaleckých po-sudkov a správ požadovaných Súdom,

c) vypočutie ktorejko¾vek osoby, proti ktorej sa vedievyšetrovanie alebo trestné stíhanie,

d) doručenie dokumentov vrátane súdnych dokumen-tov,

e) u¾ahčenie dobrovo¾nej prítomnosti osôb ako sved-kov alebo znalcov pred Súdom,

f) dočasné odovzdanie osôb pod¾a odseku 7,g) preskúmanie miest alebo lokalít vrátane exhumácie

a preskúmania pohrebísk,h) vykonanie prehliadok a zaistenie,i) zabezpečenie záznamov a dokumentov vrátane

úradných záznamov a dokumentov,j) ochrana obetí a svedkov a zachovanie dôkazov,

k) identifikácia, vysledovanie a zmrazenie alebo zais-tenie výnosov, majetku a aktív a vecí použitých naspáchanie trestného činu na účely ich prípadnejkonfiškácie bez toho, aby boli dotknuté práva bonafide tretích strán, a

l) pomoc akéhoko¾vek iného druhu, ktorú nezakazujeprávo dožiadaného štátu, zameranú na u¾ahčenievyšetrovania a trestného stíhania za trestné činyv jurisdikcii Súdu.

2. Súd má právomoc poskytnú� záruku svedkovialebo znalcovi, že nebude trestne stíhaný, zadržanýalebo podrobený obmedzeniu osobnej slobody Súdomv súvislosti s akýmko¾vek činom alebo opomenutím,

ktoré predchádzali odchodu tejto osoby z dožiadanéhoštátu.

3. Ak je v dožiadanom štáte zakázané vykonáva�niektoré konkrétne opatrenie uvedené v žiadosti o po-moc pod¾a odseku 1 na základe existujúcej všeobecneaplikovate¾nej právnej zásady, dožiadaný štát to bez-odkladne prekonzultuje so Súdom s cie¾om pokúsi� satúto záležitos� vyrieši�. Pri týchto konzultáciách by samala zváži� možnos� poskytnutia pomoci iným spôso-bom alebo za istých podmienok. Ak sa záležitos� nepo-darí vyrieši� ani po konzultácii, Súd preformuluje svo-ju žiados� pod¾a potreby.

4. Štát, zmluvná strana, môže zamietnu� žiados�o pomoc, a to celkom alebo sčasti len vtedy, keï sažiados� týka predloženia dokumentov alebo zverejne-nia dôkazov súvisiacich s jeho národnou bezpečnos-�ou.

5. Pred tým, ako dožiadaný štát zamietne žiados�o pomoc, musí posúdi�, či pomoc nemožno poskytnú�za istých vymedzených podmienok alebo či pomocnemožno poskytnú� v neskoršom termíne alebo alter-natívnym spôsobom s tým, že ak Súd alebo prokurátorakceptuje takto podmienenú pomoc, Súd alebo proku-rátor bude tieto podmienky rešpektova�.

6. V prípade, že dožiadaný štát zamietne pomoc,o dôvodoch tohto zamietnutia okamžite informuje Súdalebo prokurátora.

7.a) Súd môže požiada� o dočasné odovzdanie osoby vo

väzbe na účely identifikácie alebo získania výpove-de, alebo inej pomoci. Osobu možno previez�, ak súsplnené tieto podmienky:

i) osoba dá slobodne svoj informovaný súhlass presunom a

ii) dožiadaný štát súhlasí s presunom s výhradoupodmienok, na akých sa tento štát a Súd dohod-nú.

b) Dočasne odovzdávaná osoba zostane vo väzbe. Keïsa splní účel presunu, Súd osobu bezodkladne vrátidožiadanému štátu.

8.a) Súd zabezpečí dôvernos� dokumentov a informácií

a zverejní ich len v rozsahu potrebnom na vyšetro-vanie a konanie opísané v žiadosti.

b) V prípade potreby dožiadaný štát môže prokuráto-rovi dôverne odovzda� dokumenty alebo informácie.Prokurátor ich potom môže použi� výlučne na zís-kanie nových dôkazov.

c) Dožiadaný štát môže z úradnej moci alebo na žia-dos� prokurátora následne vyslovi� súhlas so zve-rejnením takýchto dokumentov alebo informácií.Tie sa potom môžu použi� ako dôkazy na základeustanovení piatej a šiestej časti a v súlade s Pravid-lami súdneho konania a vykonávania dôkazov.

9.a) i) V prípade, že štát, zmluvná strana, dostane konku-

rujúce si žiadosti od Súdu aj od iného štátu v rámcisvojej medzinárodnej povinnosti, ktoré sú inéhodruhu ako žiadosti o odovzdanie alebo vydanie, štát,zmluvná strana, sa po porade so Súdom a iným


štátom bude usilova� vyhovie� obidvom žiadostiama v prípade potreby jednu alebo druhú žiados� odložíalebo ju spojí s nejakými podmienkami.

ii) V opačnom prípade sa konkurujúce si žiadosti riešiav súlade so zásadami ustanovenými v článku 90.

b) Ak sa však žiados� od Súdu týka informácií, majet-ku alebo osôb, ktoré podliehajú kontrole tretiehoštátu alebo medzinárodnej organizácie na základemedzinárodnej zmluvy, dožiadané štáty v tomtozmysle informujú Súd, ktorý svoju žiados� podátretiemu štátu alebo medzinárodnej organizácii.

10.a) Súd môže na požiadanie spolupracova� so štátom,

zmluvnou stranou, a poskytnú� mu pomoc pri vy-šetrovaní alebo súdnom procese týkajúcom saskutku, ktorý je trestným činom, na ktorú sa vz�a-huje jurisdikcia Súdu, alebo ktorý je závažnýmtrestným činom pod¾a vnútroštátneho práva doža-dujúceho štátu.

b) i) Pomoc poskytnutá pod¾a písmena a) okrem inéhozahŕňaa. odovzdanie vyhlásení, dokumentov alebo iných

druhov dôkazov získaných v priebehu vyšetro-vania alebo súdneho procesu vedeného Sú-dom a

b. vypočúvanie ktorejko¾vek osoby vzatej do väzbyna príkaz Súdu,

ii) v prípade pomoci pod¾a písmena b) bodu i) aa. ak boli dokumenty alebo dôkazy iného druhu

získané s pomocou niektorého štátu, ich odo-vzdanie si vyžaduje súhlas tohto štátu,

b. ak vyhlásenia, dokumenty alebo iné druhy dô-kazov poskytol svedok alebo znalec, ich odovzda-nie podlieha ustanoveniam článku 68.

c) Súd môže za podmienok ustanovených v tomtoodseku vyhovie� žiadosti o pomoc pod¾a tohto odse-ku od štátu, ktorý nie je stranou tohto štatútu.

Článok 94

Odklad vykonania žiadosti v súvislostis prebiehajúcim vyšetrovaním

alebo trestným stíhaním

1. Keby malo okamžité vykonanie žiadosti naruši�prebiehajúce vyšetrovanie alebo trestné stíhaniev inom prípade, ako je prípad uvedený v žiadosti,dožiadaný štát môže odloži� vykonanie žiadosti na časdohodnutý so Súdom. Odklad však nesmie by� dlhší,ako je čas potrebný na skončenie príslušného vyšetro-vania alebo trestného stíhania v dožiadanom štáte.Pred prijatím rozhodnutia o odklade by mal dožiadanýštát zváži�, či by nebolo možné pomoc poskytnú� oka-mžite s istými podmienkami.

2. Ak sa prijme rozhodnutie o odklade v súlades odsekom 1, prokurátor má možnos� žiada� o opatre-nia na zachovanie dôkazov pod¾a článku 93 ods. 1písm. j).

Článok 95

Odklad vykonania žiadosti v súvislostis námietkou voči jej prípustnosti

Ak Súd skúma vznesenú námietku voči prípustnostipod¾a článku 18 alebo 19, dožiadaný štát môže odloži�vykonanie žiadosti pod¾a tejto časti po dobu, kým Súdrozhoduje o námietke, ak Súd prokurátorovi konkrét-ne nenariadi, aby začal zhromažïova� tieto údaje po-d¾a článku 18 alebo 19.

Článok 96

Obsah žiadosti o iné formy pomoci pod¾a článku 93

1. Žiados� o iné formy pomoci uvedené v článku 93sa vypracuje písomne. V naliehavých prípadoch možnožiados� poda� prostredníctvom akéhoko¾vek média,ktoré je schopné doda� písomný záznam, pod pod-mienkou, že žiados� sa potvrdí cestou ustanovenouv článku 87 ods. 1 písm. a).

2. Žiados� obsahuje alebo na jej podporu sú k nejpriložené tieto náležitosti:a) stručný opis účelu žiadosti a požadovanej pomoci

vrátane právneho základu a zdôvodnenia žiadosti,b) čo najviac podrobných informácií o mieste pobytu

alebo identifikácii akejko¾vek osoby alebo miesta,ktorá sa h¾adá alebo zis�uje, aby bolo možné po-skytnú� požadovanú pomoc,

c) stručný opis základných faktov podmieňujúcichžiados�,

d) dôvody na použitie akéhoko¾vek postupu alebo ná-ležitosti, ktoré sa musia dodržiava�,

e) informácie potrebné na základe práva dožiadanéhoštátu týkajúce sa vykonania žiadosti a

f) všetky ïalšie relevantné informácie potrebné na to,aby sa mohla poskytnú� požadovaná pomoc.

3. Na žiados� Súdu štát, zmluvná strana, so Súdomprekonzultuje, všeobecne alebo v súvislosti s konkrét-nou záležitos�ou, všetky požiadavky predpísané v jehovnútroštátnom práve v súvislosti s odsekom 2písm. e). Pri týchto konzultáciách štát, zmluvná stra-na, informuje Súd o konkrétnych požiadavkách pred-písaných jeho vnútroštátnym právom.

4. Tam, kde to je vhodné, sa ustanovenia tohtočlánku vz�ahujú aj na žiados� o pomoc podanú Súdu.

Článok 97

Konzultácie

Ak štát, zmluvná strana, dostane žiados� pod¾a tejtočasti a v tejto súvislosti identifikuje problémy, ktoréby mohli bráni� alebo mari� vykonanie tejto žiadosti,bezodkladne so Súdom prekonzultuje riešenie tejtozáležitosti. Medzi tieto problémy môže okrem inéhopatri�a) nedostatok informácií na vykonanie žiadosti,b) v prípade žiadosti o odovzdanie skutočnos�, že

miesto pobytu h¾adanej osoby nemožno zisti� aninapriek maximálnemu úsiliu alebo že vyšetrovaním


sa zistilo, že osoba nachádzajúca sa vo väzbe v do-žiadanom štáte jednoznačne nie je osobou menova-nou v príkaze, alebo

c) skutočnos�, že vykonanie žiadosti v jej terajšej po-dobe by vyžadovalo, aby dožiadaný štát porušil užexistujúci zmluvný záväzok prijatý vo vz�ahu k iné-mu štátu.

Článok 98

Spolupráca v súvislosti so vzdaním sa imunitya súhlasom s odovzdaním

1. Súd smie poda� žiados� o odovzdanie alebo o po-moc, v rámci ktorej by dožiadaný štát musel kona�v rozpore so svojimi záväzkami pod¾a medzinárodnéhopráva týkajúcimi sa imunity štátu alebo diplomatickejimunity osoby z tretieho štátu alebo majetku tretiehoštátu, len pod podmienkou, že Súd predtým v rámcispolupráce dosiahne od tretieho štátu vzdanie sa imu-nity.

2. Súd smie poda� žiados� o odovzdanie, v rámciktorej by dožiadaný štát musel kona� v rozpore sosvojimi záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodnýchzmlúv ustanovujúcich, že pre odovzdanie osoby Súduje potrebný súhlas vysielajúceho štátu, len pod pod-mienkou, že Súd predtým v rámci spolupráce dosiahneod vysielajúceho štátu súhlas s jej odovzdaním.

Článok 99

Vykonanie žiadostí pod¾a článkov 93 a 96

1. Žiadosti o pomoc sa vykonávajú v súlade s prí-slušným postupom ustanoveným právnymi predpismidožiadaného štátu a ak to tieto predpisy nezakazujú,spôsobom špecifikovaným v žiadosti, vrátane dodrža-nia všetkých v nej obsiahnutých postupov alebo umož-nenia osobám špecifikovaným v žiadosti prítomnos�a účas� na procese jej vykonávania.

2. V prípade naliehavej žiadosti sa na žiados� Súdudokumenty alebo dôkazy poskytnuté v rámci odpovedeposielajú expresne.

3. Odpovede dožiadaného štátu sa zasielajú v pôvod-nom jazyku a forme.

4. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné články tejtočasti, a tam, kde to je nevyhnutné na úspešné vyko-nanie žiadosti, ktorú možno vykona� bez akýchko¾vekdonucovacích opatrení, vrátane konkrétne dobrovo¾-ného vypočutia osoby alebo dobrovo¾ného získaniadôkazov od osoby a vrátane toho, aby sa tak dialo bezprítomnosti orgánov dožiadaného štátu, ak to má prevykonanie žiadosti zásadný význam, a preskúmaniaverejnej lokality alebo iného verejného miesta bez jehozmeny, prokurátor môže takúto žiados� vykona�priamo na území štátu takto:a) ak je dožiadaný štát, zmluvná strana, štátom, na

ktorého území bol trestný čin údajne spáchaný,a ak bolo rozhodnuté o prípustnosti pod¾a člán-kov 18 a 19, prokurátor môže takúto žiados�priamo vykona� po uskutočnení všetkých potreb-

ných konzultácií s dožiadaným štátom, zmluvnoustranou,

b) v ostatných prípadoch môže prokurátor takúto žia-dos� vykona� po konzultáciách s dožiadaným štá-tom, zmluvnou stranou, a s oh¾adom na akéko¾vekprimerané podmienky alebo záujmy vyjadrené tým-to štátom. Ak dožiadaný štát, zmluvná strana, iden-tifikuje problémy pri vykonávaní žiadosti pod¾a toh-to písmena, bezodkladne konzultuje so Súdomriešenie tejto veci.

5. Ustanovenia, pod¾a ktorých sa osoba, ktorú Súdvypočúva alebo preskúmava pod¾a článku 72, môžedovoláva� obmedzení súvisiacich s povinnos�ou ml-čanlivosti vzh¾adom na bezpečnos� štátu, sa vz�ahujúaj na vykonávanie žiadostí o pomoc pod¾a tohto člán-ku.

Článok 100

Náklady

1. Bežné náklady na vykonanie žiadostí na územídožiadaného štátu znáša tento štát s výnimkou týchtonákladov, ktoré znáša Súd:a) náklady súvisiace s dopravou a bezpečnos�ou sved-

kov a znalcov alebo s odovzdaním osôb vo väzbepod¾a článku 93,

b) náklady na preklady, tlmočenie a prepis,c) cestovné náklady a diéty sudcov, prokurátora, zá-

stupcov prokurátora, tajomníka, zástupcu tajomní-ka a pracovníkov ktoréhoko¾vek orgánu Súdu,

d) náklady na všetky znalecké posudky alebo správyvyžiadané Súdom,

e) náklady spojené s prepravou osôb odovzdávanýchSúdu štátom, v ktorom vykonávajú väzbu, a

f) všetky mimoriadne náklady, ktoré by po konzultá-ciách mohli vzniknú� v súvislosti s vykonávanímžiadosti.

2. Ustanovenia odseku 1 sa pod¾a potreby vz�ahujúaj na žiadosti adresované Súdu štátmi, zmluvnýmistranami. V takomto prípade znáša bežné výdavky naich vykonanie Súd.

Článok 101

Zásada špeciality

1. Proti osobe odovzdanej Súdu pod¾a tohto štatútusa nesmie vies� konanie, osoba sa nesmie tresta� anivzia� do väzby za nič, čo urobila pred svojím odovzda-ním, okrem skutkov alebo správania, ktoré sú pred-metom trestných činov v súvislosti s ktorými bola tátoosoba odovzdaná.

2. Súd môže požiada� štát, ktorý odovzdal osobuSúdu, aby sa vzdal požiadaviek ustanovených v odse-ku 1, a tam, kde je to potrebné, poskytne tomuto štátudodatočné informácie v súlade s článkom 91. Štáty,zmluvné strany, majú právomoc vzda� sa týchto požia-daviek v prospech Súdu, ktorú by sa mali snaži�využi�.


Článok 102

Používanie výrazov

Na účely tohto štatútua) „odovzdaním“ sa rozumie odovzdanie osoby Súdu

štátom na základe tohto štatútu,b) „vydaním“ sa rozumie vydanie osoby jedným štátom

druhému štátu na základe zmluvy, dohovoru alebovnútroštátnej legislatívy.

DESIATA ČASŤ

VÝKON

Článok 103

Úloha štátov pri výkone trestov odňatia slobody

1.a) Trest odňatia slobody sa vykonáva v štáte, ktorý

tým Súd poverí spomedzi zoznamu štátov, ktoréSúdu naznačili ochotu prija� odsúdené osoby.

b) V čase, keï štát deklaruje svoju ochotu prija� od-súdené osoby, môže s týmto prijatím spája� nie-ktoré podmienky, ktoré odsúhlasí so Súdom a ktorésú v súlade s touto čas�ou.

c) Štát, ktorý bol v konkrétnom prípade poverený,neodkladne informuje Súd o tom, či toto poverenieakceptuje.

2.a) Štát výkonu oznámi Súdu akéko¾vek okolnosti vrá-

tane uplatňovania akýchko¾vek podmienok dohod-nutých pod¾a odseku 1, ktoré by mohli vecneovplyvni� podmienky alebo rozsah odňatia slobody.Súdu treba všetky takéto známe alebo predvídate¾-né okolnosti oznámi� aspoň so 45-dňovým predsti-hom. Počas tejto lehoty štát výkonu nevykoná žiad-ne kroky, ktoré by mohli spôsobi� ujmu jehozáväzkom pod¾a článku 110.

b) Ak Súd nemôže súhlasi� s okolnos�ami uvedenýmiv písmene a), oznámi to štátu výkonu a postupujev súlade s článkom 104 ods. 1.

3. Uplatňujúc svoju právomoc na výber štátu pripoverovaní pod¾a odseku 1 Súd prihliada naa) zásadu, že štáty, zmluvné strany, by mali zdie¾a�

zodpovednos� za vykonávanie trestov odňatia slo-body v súlade s princípom rovnomerného rozdele-nia, ktorý ustanovujú Pravidlá súdneho konaniaa vykonávania dôkazov,

b) uplatňovanie všeobecne akceptovaných medziná-rodných zmluvných noriem, ktorými sa riadi zaob-chádzanie s väzňami,

c) názory odsúdenej osoby, d) štátnu príslušnos� odsúdenej osoby,e) všetky ïalšie faktory, ktoré súvisia s okolnos�ami

trestného činu alebo pomermi odsúdenej osoby,alebo s účinným výkonom trestu a ktoré prichádza-jú do úvahy pri poverovaní štátu týmto výkonom.

4. Ak nijaký štát nie je poverený pod¾a odseku 1,trest odňatia slobody sa vykonáva vo väzenskom za-riadení, ktoré dá k dispozícii hostite¾ský štát v súlades podmienkami ustanovenými v dohode o hlavnomsídle pod¾a článku 3 ods. 2. V takomto prípade náklady

vyplývajúce z výkonu trestu odňatia slobody znášaSúd.

Článok 104

Zmena štátu povereného výkonom

1. Súd môže kedyko¾vek rozhodnú�, že odsúdenúosobu presunie do väzenia v inom štáte.

2. Odsúdená osoba sa môže kedyko¾vek obráti� naSúd so žiados�ou o presun zo štátu výkonu.

Článok 105

Výkon trestu

1. S výhradou podmienok, ktoré štát mohol urči�v súlade s článkom 103 ods. 1 písm. b), trest odňatiaslobody je pre štáty, zmluvné strany, záväzný a tie honesmú v žiadnom prípade zmeni�.

2. Súd má výhradné právo rozhodova� o všetkýchžiadostiach o odvolanie a revíziu. Štát výkonu nesmieodsúdenému bráni� poda� akúko¾vek takúto žiados�.

Článok 106

Doh¾ad nad výkonom trestova podmienkami väznenia

1. Výkon trestu odňatia slobody podlieha doh¾aduzo strany Súdu a musí by� v súlade so všeobecneuznávanými medzinárodnými zmluvnými štandardmitýkajúcimi sa zaobchádzania s väzňami.

2. Podmienky väznenia sa riadia právnym poriad-kom štátu výkonu a musia by� v súlade so všeobecneuznávanými medzinárodnými zmluvnými štandardmitýkajúcimi sa zaobchádzania s väzňami; tieto pod-mienky nesmú by� v žiadnom prípade priaznivejšiealebo nepriaznivejšie, ako sú podmienky, za akých svojtrest vykonávajú osoby odsúdené za podobné trestnéčiny v štáte výkonu.

3. Komunikácia medzi odsúdeným a Súdom je dô-verná a nekladú sa jej prekážky.

Článok 107

Presun osoby po skončení výkonu trestu

1. Po skončení výkonu trestu môže by� osoba, ktoránie je štátnym príslušníkom štátu výkonu, v súlades právnym poriadkom štátu výkonu prevezená do štá-tu, ktorý má povinnos� ju prija�, alebo do iného štátu,ktorý súhlasí s jej prijatím, s prihliadnutím na všetkyželania osoby, ktorá má by� do tohto štátu prevezená,ak štát výkonu nedá tejto osobe povolenie zosta� najeho území.

2. Ak náklady vyplývajúce z prevezenia osoby doiného štátu pod¾a odseku 1 neznáša nijaký štát, tietonáklady znáša Súd.

3. S výhradou ustanovení článku 108 môže štátvýkonu v súlade so svojím právnym poriadkom tútoosobu tiež vyda� alebo iným spôsobom odovzda� štátu,ktorý požiadal o vydanie alebo odovzdanie tejto osobyna účely súdneho konania alebo výkonu trestu.


Článok 108

Obmedzenie trestného stíhaniaalebo trestania za iné trestné činy

1. Odsúdená osoba, ktorá sa nachádza vo väzbev štáte výkonu, nesmie by� trestne stíhaná, trestanáalebo vydaná tretiemu štátu za nič, čoho sa dopustilapred tým, ako bola odovzdaná štátu výkonu, ak tototrestné stíhanie, trest alebo vydanie neschváli Súd nažiados� štátu výkonu.

2. Súd o tejto veci rozhodne po vypočutí názorovodsúdenej osoby.

3. Odsek 1 sa nepoužije v prípade, keï odsúdenáosoba dobrovo¾ne zotrvá na území štátu výkonu povýkone celého trestu uloženého Súdom dlhšie ako30 dní alebo sa na územie tohto štátu vráti po tom,ako z neho odišla.

Článok 109

Výkon pokút a opatrení na prepadnutie veci

1. Štáty, zmluvné strany, vykonajú pokuty aleboprepadnutie veci nariadené Súdom pod¾a siedmej častibez toho, aby boli dotknuté bona fide práva tretíchstrán a v súlade s postupom predpísaným vo vnútro-štátnych právnych predpisoch.

2. Ak štát, zmluvná strana, nemôže splni� príkaz naprepadnutie veci, prijme opatrenia na spätné získaniehodnoty výnosov, majetku alebo aktív, ktoré majú nazáklade príkazu Súdu prepadnú�, bez toho, aby bolidotknuté bona fide práva tretích strán.

3. Majetok alebo výnos z predaja nehnute¾ností, prí-padne výnos z predaja iného majetku, ktoré získa štát,zmluvná strana, v dôsledku výkonu rozsudku Súdu,sa prevedie na Súd.

Článok 110

Preskúmanie zmiernenia trestu Súdom

1. Štát výkonu nesmie osobu prepusti� pred skon-čením trestu uloženého Súdom.

2. Súd má výhradnú právomoc rozhodnú� o akom-ko¾vek zmiernení trestu, o čom rozhoduje po vypočutíosoby.

3. Keï osoba vykonala dve tretiny trestu alebo25 rokov v prípade odňatia slobody na doživotie, Súdpreskúma trest s cie¾om rozhodnú�, či by sa mal zníži�.Toto preskúmanie sa nesmie uskutočni� skôr, ako jeuvedené.

4. Po preskúmaní pod¾a odseku 3 môže Súd zmierni�trest, ak zistí, že sa vyskytuje jeden faktor alebo nie-ko¾ko z týchto faktorov:a) včas prejavená a trvalá ochota osoby spolupracova�

so Súdom pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní,b) dobrovo¾ná pomoc osoby pri výkone rozsudkov

a príkazov Súdu v iných prípadoch, najmä posky-tovanie pomoci pri lokalizácii aktív podliehajúcichpríkazom na pokutu, prepadnutie alebo odškodne-nie, ktoré by sa mohli použi� v prospech obetí, alebo

c) iné faktory podmieňujúce jednoznačnú a výraznú

zmenu okolností dostatočne zdôvodňujúcu zníženietrestu, ako to ustanovujú Pravidlá súdneho kona-nia a vykonávania dôkazov.

5. Ak Súd v prvom preskúmaní pod¾a odseku 3rozhodne, že nie je vhodné zmierni� trest, otázku zní-ženia trestu ïalej preskúmava v intervaloch a s pou-žitím kritérií ustanovených v Pravidlách súdneho ko-nania a vykonávania dôkazov.

Článok 111

Útek

Ak odsúdený ujde z väzby a utečie zo štátu výkonu,tento štát môže po konzultácii so Súdom požiada� nazáklade bilaterálnych alebo multilaterálnych dojedna-ní o odovzdanie tejto osoby iný štát, v ktorom sa osobanachádza, alebo môže požiada� Súd, aby usiloval o jejodovzdanie v súlade s deviatou čas�ou. Môže poda�usmernenie, aby osoba bola dodaná štátu, v ktoromvykonávala trest, alebo inému Súdom poverenémuštátu.

JEDENÁSTA ČASŤ

ZHROMAŽDENIE ŠTÁTOV, ZMLUVNÝCH STRÁN

Článok 112

Zhromaždenie štátov, zmluvných strán

1. Týmto sa zriaïuje Zhromaždenie štátov, zmluv-ných strán, tohto štatútu. Každý štát, zmluvná strana,má v zhromaždení jedného zástupcu, ktorého môžusprevádza� náhradníci a poradcovia. Ostatné štáty,ktoré podpísali tento štatút alebo Záverečný akt, môžuby� pozorovate¾mi zhromaždenia.

2. Zhromaždeniea) pod¾a potreby posudzuje a prijíma odporúčania

prípravnej komisie,b) zabezpečuje riadiaci doh¾ad nad predsedníctvom,

prokurátorom a tajomníkom vo veciach týkajúcichsa správy Súdu,

c) posudzuje správy a činnosti výboru zriadenéhopod¾a odseku 3 a prijíma s tým spojené potrebnéopatrenia,

d) posudzuje a prijíma rozpočet Súdu,e) rozhoduje o tom, kedy sa má v súlade s článkom 36

zmeni� počet sudcov,f) v súlade s článkom 87 ods. 5 a 7 posudzuje všetky

otázky súvisiace s absenciou spolupráce,g) vykonáva všetky ïalšie funkcie v súlade s týmto

štatútom alebo s Pravidlami súdneho konania a vy-konávania dôkazov.

3.a) Zhromaždenie má svoj výbor, ktorý tvorí predseda,

dvaja podpredsedovia a 18 členov zvolených zhro-maždením na trojročné funkčné obdobie.

b) Výbor má reprezentatívny charakter a zoh¾adňujenajmä rovnomerné geografické rozdelenie a prime-rané zastúpenie hlavných právnych systémov vosvete.

c) Výbor sa stretáva pod¾a potreby, ale najmenej raz


ročne. Pomáha zhromaždeniu pri plnení jeho povin-ností.

4. Zhromaždenie si môže vytvori� také pomocnéorgány, aké uzná za potrebné, vrátane nezávisléhokontrolného mechanizmu na inšpekciu, hodnoteniea vyšetrovanie Súdu s cie¾om zvýši� jeho efektívnos�a hospodárnos�.

5. Na zasadnutiach zhromaždenia a výboru sa mô-že pod¾a potreby zúčastňova� predseda Súdu, proku-rátor a tajomník alebo ich zástupcovia.

6. Zhromaždenie zasadá v sídle Súdu alebo v hlav-nom sídle Organizácie Spojených národov raz ročne;v prípade, že si to okolnosti vyžadujú, sa konajú oso-bitné zasadnutia. Ak tento štatút neustanovuje inak,výbor zvoláva osobitné zasadnutia z vlastnej iniciatívyalebo na požiadanie jednej tretiny štátov, zmluvnýchstrán.

7. Každý štát, zmluvná strana, má jeden hlas. Bu-de sa vynaklada� všestranné úsilie na to, aby sa roz-hodnutia v zhromaždení a vo výbore prijímali na zá-klade konsenzu. Ak sa konsenzus nedá dosiahnu�a ak štatút neustanovuje inak,a) rozhodnutia o zásadných otázkach musí schváli�

dvojtretinová väčšina prítomných a hlasujúcichčlenov pod podmienkou, že kvórum pre hlasovaniepredstavuje absolútna väčšina štátov, zmluvnýchstrán,

b) rozhodnutia o procedurálnych otázkach sa prijíma-jú jednoduchou väčšinou prítomných a hlasujúcichštátov, zmluvných strán.

8. Štát, zmluvná strana, ktorý zaostáva s platenímsvojich finančných príspevkov na úhradu nákladovSúdu, nemá v zhromaždení ani vo výbore nijaký hlas,ak výška jeho nedoplatkov je rovnaká alebo vyššia, akoje výška príspevkov, ktoré mal zaplati� za poslednéúplné dva roky. Zhromaždenie však môže takémutoštátu, zmluvnej strane, povoli� hlasovanie v zhromaž-dení a vo výbore, ak si overí, že neplatenie je výsled-kom podmienok, ktoré štát, zmluvná strana, nemôžeovplyvni�.

9. Zhromaždenie prijíma svoj vlastný rokovací po-riadok.

10. Úradné a pracovné jazyky zhromaždenia sú rov-naké, ako sú jazyky Valného zhromaždenia Organizá-cie Spojených národov.

DVANÁSTA ČASŤ

FINANCOVANIE

Článok 113

Finančné pravidlá

Ak nie je výslovne ustanovené inak, všetky finančnézáležitosti súvisiace so Súdom a so zasadnutiamiZhromaždenia štátov, zmluvných strán, vrátane jehovýboru a pomocných orgánov sa riadia týmto štatútoma finančnými predpismi a pravidlami, ktoré prijmeZhromaždenie štátov, zmluvných strán.

Článok 114

Úhrada výdavkov

Výdavky Súdu a Zhromaždenia štátov, zmluvnýchstrán, vrátane jeho výboru a pomocných orgánov sauhrádzajú z prostriedkov Súdu.

Článok 115

Prostriedky Súdu a Zhromaždenia štátov,zmluvných strán

Výdavky Súdu a Zhromaždenia štátov, zmluvnýchstrán, vrátane jeho výboru a pomocných orgánov, akoto ustanovuje rozpočet dohodnutý Zhromaždením štá-tov, zmluvných strán, sa uhrádzajú z týchto zdrojov:a) z príspevkov vymeraných štátom, zmluvným stra-

nám,b) z prostriedkov poskytnutých Organizáciou Spoje-

ných národov podliehajúcich ich schváleniu Val-ným zhromaždením, najmä vo vz�ahu k výdavkomvzniknutým v súvislosti s prípadmi, ktoré postúpilaBezpečnostná rada.

Článok 116

Dobrovo¾né príspevky

Bez toho, aby bol dotknutý článok 115, Súd môžedosta� a použi� ako doplnkové fondy, dobrovo¾né prí-spevky od vlád, medzinárodných organizácií, jednot-livcov, korporácií a iných subjektov v súlade s relevan-tnými kritériami prijatými Zhromaždením štátov,zmluvných strán.

Článok 117

Stanovenie príspevkov

Príspevky štátov, zmluvných strán, sa určujú v sú-lade s dohodnutou stupnicou, ktorá vychádza zo stup-nice prijatej Organizáciou Spojených národov na jejbežný rozpočet a upravenou v súlade so zásadami, naktorých sa táto stupnica zakladá.

Článok 118

Ročný audit

Záznamy, účtovné knihy a účty Súdu vrátane jehoročných finančných výkazov sa každoročne podrobujúauditu nezávislého audítora.

TRINÁSTA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 119

Riešenie sporov

1. Akýko¾vek spor týkajúci sa súdnej funkcie Súdusa rieši rozhodnutím Súdu.

2. Všetky ostatné spory medzi dvoma alebo viacerý-mi štátmi, zmluvnými stranami, týkajúce sa výkladualebo aplikácie tohto štatútu, ktoré sa nevyriešia pro-stredníctvom rokovaní do troch mesiacov od ich vzni-


ku, sa postupujú Zhromaždeniu štátov, zmluvnýchstrán. Zhromaždenie sa môže samo pokúsi� vyrieši�spor alebo môže prija� odporúčania o ïalších spôso-boch riešenia sporu vrátane jeho postúpenia Medziná-rodnému súdnemu dvoru v súlade so štatútom tohosúdu.

Článok 120

Výhrady

K tomuto štatútu nemožno urobi� výhrady.

Článok 121

Zmeny

1. Po uplynutí siedmich rokov od nadobudnutiaplatnosti tohto štatútu môže ktorýko¾vek štát, zmluv-ná strana, navrhnú� jeho zmenu. Text každej navrho-vanej zmeny sa postúpi generálnemu tajomníkovi Or-ganizácie Spojených národov, ktorý ho bez odkladurozpošle všetkým štátom, zmluvným stranám.

2. Najskôr tri mesiace odo dňa oznámenia rozhodneZhromaždenie štátov, zmluvných strán, na svojomïalšom zasadnutí väčšinou prítomných a hlasujúcicho tom, či návrh prijíma. Zhromaždenie sa môže zaobe-ra� návrhom priamo alebo v prípade, že si to príslušnáotázka vyžaduje, môže zvola� Hodnotiacu konferenciu.

3. Ak sa na zasadnutí Zhromaždenia štátov, zmluv-ných strán, alebo na Hodnotiacej konferencii zmenunepodarí prija� na základe konsenzu, jej prijatie sivyžaduje dvojtretinovú väčšinu štátov, zmluvnýchstrán.

4. S výnimkou prípadu ustanoveného v odseku 5zmena nadobudne platnos� pre všetky štáty, zmluvnéstrany, jeden rok po tom, ako 7/8 týchto štátov uložíratifikačnú listinu alebo listinu o prijatí u generálnehotajomníka Organizácie Spojených národov.

5. Akáko¾vek zmena článkov 5, 6, 7 a 8 tohto štatútunadobudne platnos� pre tie štáty, zmluvné strany,ktoré zmenu prijali, jeden rok odo dňa uloženia ichratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí. Vo vz�ahuk štátom, zmluvným stranám, ktoré zmenu neprijali,Súd nebude vykonáva� jurisdikciu nad trestným či-nom, ktorého sa zmena týka, ak ho spáchal občantohto štátu, zmluvnej strany, alebo ak bol spáchanýna jeho území.

6. Ak zmenu v súlade s odsekom 4 prijme 7/8 štátov,zmluvných strán, všetky štáty, zmluvné strany, ktorézmenu neprijali, môžu od tohto štatútu odstúpi� s oka-mžitou účinnos�ou bez oh¾adu na článok 127 ods. 1,ale s výhradou článku 127 ods. 2 prostredníctvomvýpovede podanej najneskôr do jedného roka od nado-budnutia platnosti uvedenej zmeny.

7. Generálny tajomník Organizácie Spojených náro-dov rozpošle všetky zmeny prijaté na zasadnutí Zhro-maždenia štátov, zmluvných strán, alebo na Hodnotia-cej konferencii všetkým štátom, zmluvným stranám.

Článok 122

Zmeny ustanovení inštitucionálnej povahy

1. Zmeny tých ustanovení tohto štatútu, ktoré majúvýlučne inštitucionálnu povahu, konkrétne článku 36ods. 8 a 9, článku 37, článku 38, článku 39 ods. 1(prvé dve vety), 2 a 4, článku 42 ods. 4 až 9, článku 43ods. 2 a 3 a článkov 44, 46, 47 a 49, môže ktorýko¾vekštát, zmluvná strana, navrhnú� kedyko¾vek, bez oh¾a-du na znenie článku 121 ods. 1. Text akejko¾vek na-vrhovanej zmeny sa predloží generálnemu tajomníkoviOrganizácie Spojených národov alebo takej inej osobeurčenej Zhromaždením štátov, zmluvných strán, ktoráho bez odkladu rozošle všetkým štátom, zmluvnýmstranám, a iným zúčastňujúcim sa zhromaždenia.

2. Zmeny pod¾a tohto článku, pri ktorých sa nedo-siahne konsenzus, sa prijímajú dvojtretinovou väčši-nou štátov, zmluvných strán, na Zhromaždení štátov,zmluvných strán, alebo na Hodnotiacej konferencii.Tieto zmeny nadobudnú platnos� pre všetky štáty,zmluvné strany, šes� mesiacov po ich prijatí Zhromaž-dením alebo konferenciou.

Článok 123

Preskúmanie štatútu

1. Sedem rokov odo dňa nadobudnutia platnostitohto štatútu generálny tajomník Organizácie Spoje-ných národov zvolá Hodnotiacu konferenciu s cie¾omposúdi� prípadné zmeny tohto štatútu. Toto hodnote-nie môže zahŕňa� aj zoznam trestných činov uvede-ných v článku 5, ale nemusí sa obmedzova� len naň.Konferencia je otvorená pre všetkých účastníkov Zhro-maždenia štátov, zmluvných strán, a za rovnakýchpodmienok.

2. V ktoromko¾vek neskoršom čase generálny tajom-ník Organizácie Spojených národov na žiados� štátu,zmluvnej strany, a na účely ustanovené v odseku 1 poschválení väčšinou štátov, zmluvných strán, zvoláHodnotiacu konferenciu.

3. Ustanovenia článku 121 ods. 3 až 7 sa vz�ahujúna prijatie a nadobudnutie platnosti akejko¾vek zmenyštatútu, ktorú posudzuje Hodnotiaca konferencia.

Článok 124

Prechodné ustanovenia

Bez oh¾adu na ustanovenia článku 12 ods. 1 a 2 štátv čase, keï sa stáva zmluvnou stranou tohto štatútu,môže vyhlási� na sedem rokov od nadobudnutia plat-nosti tohto štatútu pre uvedený štát, že neprijímajurisdikciu Súdu nad kategóriou trestných činov uve-dených v článku 8 v prípade, že trestný čin údajnespáchali jeho občania alebo bol spáchaný na jehoúzemí. Vyhlásenie pod¾a tohto článku možno kedyko¾-vek odvola�. Ustanovenia tohto článku preskúmavaHodnotiaca konferencia zvolaná v súlade s člán-kom 123 ods. 1.


Článok 125

Podpis, ratifikácia, prijatie,schválenie alebo prístup

1. Tento štatút bude otvorený na podpis pre všetkyštáty v Ríme, v hlavnom sídle Organizácie Spojenýchnárodov pre potraviny a po¾nohospodárstvo, 17. júla1998. Po tomto termíne zostane otvorený na podpis naMinisterstve zahraničných vecí Talianska v Ríme až do17. októbra 1998. Po tomto termíne štatút zostaneotvorený na podpis v New Yorku, v hlavnom sídleOrganizácie Spojených národov, až do 31. decembra2000.

2. Tento štatút podlieha ratifikácii, prijatiu aleboschváleniu signatárskych štátov. Listiny o ratifikácii,prijatí alebo schválení sa ukladajú u generálneho ta-jomníka Organizácie Spojených národov.

3. Tento štatút je otvorený na prístup všetkým štá-tom. Listiny o prístupe sa uložia u generálneho tajom-níka Organizácie Spojených národov.

Článok 126

Nadobudnutie platnosti

1. Tento štatút nadobudne platnos� v prvý deň me-siaca, ktorý nasleduje po uplynutí šes�desiatich dníodo dňa uloženia 60. ratifikačnej listiny, listiny o pri-jatí, schválení alebo prístupe u generálneho tajomníkaOrganizácie Spojených národov.

2. Pre každý štát, ktorý tento štatút ratifikuje, prij-me, schváli alebo k nemu pristúpi po uložení 60. rati-fikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístu-pe, nadobudne štatút platnos� v prvý deň mesiaca,ktorý nasleduje po uplynutí šes�desiatich dní odo dňauloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schváleníalebo prístupe týmto štátom.

Článok 127

Odstúpenie

1. Štát, zmluvná strana, môže prostredníctvom pí-somného oznámenia adresovaného generálnemu ta-jomníkovi Organizácie Spojených národov odstúpi� odtohto štatútu. Odstúpenie nadobudne účinnos� jedenrok odo dňa prijatia oznámenia, ak sa v oznámeníneuvádza neskorší termín.

2. Štát sa v dôsledku svojho odstúpenia nezbavujesvojich povinností vyplývajúcich z tohto štatútu v ča-se, keï bol ešte jeho stranou, vrátane akýchko¾vekfinančných povinností, ktoré mu vznikli. Jeho odstú-penie neovplyvní nijakú spoluprácu so Súdom v súvis-losti s vyšetrovaním trestnej činnosti a konaním, ktoréodstupujúcemu štátu ukladá povinnos� spolupraco-va� a ktoré sa začalo pred dňom účinnosti odstúpenia,ani nijakým spôsobom neohrozí prebiehajúce preskú-mavanie akejko¾vek veci, ktorú Súd preskúmaval preddátumom účinnosti odstúpenia.

Článok 128

Autentické texty

Originál tohto štatútu, ktorého arabský, čínsky,anglický, francúzsky, ruský a španielsky text sú rov-nako autentické, sa uloží u generálneho tajomníkaOrganizácie Spojených národov, ktorý rozpošle jehooverené kópie všetkým štátom.

NA POTVRDENIE UVEDENÉHO dolupodpísaní, kto-rých na tento účel riadne splnomocnili ich vlády, pod-písali tento štatút.

Dané v Ríme, 17. júla 1998.


ROME STATUTE OF THE INTERNATIONAL CRIMINAL COURT*

PREAMBLE

The States Parties to this Statute,

Conscious that all peoples are united by commonbonds, their cultures pieced together in a sharedheritage, and concerned that this delicate mosaic maybe shattered at any time,

Mindful that during this century millions of chil-dren, women and men have been victims of unimagin-able atrocities that deeply shock the conscience ofhumanity,

Recognizing that such grave crimes threaten thepeace, security and well-being of the world,

Affirming that the most serious crimes of concern tothe international community as a whole must not gounpunished and that their effective prosecution mustbe ensured by taking measures at the national leveland by enhancing international cooperation,

Determined to put an end to impunity for theperpetrators of these crimes and thus to contribute tothe prevention of such crimes,

Recalling that it is the duty of every State to exerciseits criminal jurisdiction over those responsible forinternational crimes,

Reaffirming the Purposes and Principles of theCharter of the United Nations, and in particular thatall States shall refrain from the threat or use of forceagainst the territorial integrity or politicalindependence of any State, or in any other mannerinconsistent with the Purposes of the United Nations,

Emphasizing in this connection that nothing in thisStatute shall be taken as authorizing any State Partyto intervene in an armed conflict or in the internalaffairs of any State,

Determined to these ends and for the sake of presentand future generations, to establish an independentpermanent International Criminal Court inrelationship with the United Nations system, withjurisdiction over the most serious crimes of concern tothe international community as a whole,

Emphasizing that the International Criminal Courtestablished under this Statute shall be complemen-tary to national criminal jurisdictions,

Resolved to guarantee lasting respect for and theenforcement of international justice,

Have agreed as follows

PART 1

ESTABLISHMENT OF THE COURT

Article 1

The Court

An International Criminal Court (“the Court”) ishereby established. It shall be a permanent institutionand shall have the power to exercise its jurisdictionover persons for the most serious crimes ofinternational concern, as referred to in this Statute,and shall be complementary to national criminaljurisdictions. The jurisdiction and functioning of theCourt shall be governed by the provisions of thisStatute.

Article 2

Relationship of the Court withthe United Nations

The Court shall be brought into relationship with theUnited Nations through an agreement to be approvedby the Assembly of States Parties to this Statute andthereafter concluded by the President of the Court onits behalf.

Article 3

Seat of the Court

1. The seat of the Court shall be established at TheHague in the Netherlands (“the host State”).

2. The Court shall enter into a headquartersagreement with the host State, to be approved by theAssembly of States Parties and thereafter concludedby the President of the Court on its behalf.

3. The Court may sit elsewhere, whenever itconsiders it desirable, as provided in this Statute.

Article 4

Legal status and powers of the Court

1. The Court shall have international legalpersonality. It shall also have such legal capacity asmay be necessary for the exercise of its functions andthe fulfilment of its purposes.

2. The Court may exercise its functions and powers,as provided in this Statute, on the territory of any StateParty and, by special agreement, on the territory of anyother State.

Prílohak č. 333/2002 Z. z.


PART 2

JURISDICTION, ADMISSIBILITYAND APPLICABLE LAW

Article 5

Crimes within the jurisdiction of the Court

1. The jurisdiction of the Court shall be limited tothe most serious crimes of concern to the internationalcommunity as a whole. The Court has jurisdiction inaccordance with this Statute with respect to thefollowing crimes: (a) The crime of genocide; (b) Crimes against humanity; (c) War crimes; (d) The crime of aggression.

2. The Court shall exercise jurisdiction over thecrime of aggression once a provision is adopted inaccordance with articles 121 and 123 defining thecrime and setting out the conditions under which theCourt shall exercise jurisdiction with respect to thiscrime. Such a provision shall be consistent with therelevant provisions of the Charter of the UnitedNations.

Article 6

Genocide

For the purpose of this Statute, “genocide” meansany of the following acts committed with intent todestroy, in whole or in part, a national, ethnical, racialor religious group, as such: (a) Killing members of the group; (b) Causing serious bodily or mental harm to members

of the group; (c) Deliberately inflicting on the group conditions of

life calculated to bring about its physicaldestruction in whole or in part;

(d) Imposing measures intended to prevent birthswithin the group;

(e) Forcibly transferring children of the group toanother group.

Article 7

Crimes against humanity

1. For the purpose of this Statute, “crime againsthumanity” means any of the following acts whencommitted as part of a widespread or systematicattack directed against any civilian population, withknowledge of the attack: (a) Murder; (b) Extermination; (c) Enslavement; (d) Deportation or forcible transfer of population; (e) Imprisonment or other severe deprivation of

physical liberty in violation of fundamental rules ofinternational law;

(f) Torture; (g) Rape, sexual slavery, enforced prostitution, forced

pregnancy, enforced sterilization, or any other formof sexual violence of comparable gravity;

(h) Persecution against any identifiable group orcollectivity on political, racial, national, ethnic,cultural, religious, gender as defined in paragraph 3,or other grounds that are universally recognized asimpermissible under international law, in connectionwith any act referred to in this paragraph or anycrime within the jurisdiction of the Court;

(i) Enforced disappearance of persons; (j) The crime of apartheid;

(k) Other inhumane acts of a similar characterintentionally causing great suffering, or seriousinjury to body or to mental or physical health.

2. For the purpose of paragraph 1: (a) “Attack directed against any civilian population”

means a course of conduct involving the multiplecommission of acts referred to in paragraph 1against any civilian population, pursuant to or infurtherance of a State or organizational policy tocommit such attack;

(b) “Extermination” includes the intentional inflictionof conditions of life, inter alia the deprivation ofaccess to food and medicine, calculated to bringabout the destruction of part of a population;

(c) “Enslavement” means the exercise of any or all ofthe powers attaching to the right of ownership overa person and includes the exercise of such powerin the course of trafficking in persons, in particularwomen and children;

(d) “Deportation or forcible transfer of population”means forced displacement of the personsconcerned by expulsion or other coercive acts fromthe area in which they are lawfully present, withoutgrounds permitted under international law;

(e) “Torture” means the intentional infliction of severepain or suffering, whether physical or mental, upona person in the custody or under the control of theaccused; except that torture shall not include painor suffering arising only from, inherent in orincidental to, lawful sanctions;

(f) “Forced pregnancy” means the unlawful confine-ment of a woman forcibly made pregnant, with theintent of affecting the ethnic composition of anypopulation or carrying out other grave violations ofinternational law. This definition shall not in anyway be interpreted as affecting national lawsrelating to pregnancy;

(g) “Persecution” means the intentional and severedeprivation of fundamental rights contrary tointernational law by reason of the identity of thegroup or collectivity;

(h) “The crime of apartheid” means inhumane acts ofa character similar to those referred to inparagraph 1, committed in the context of aninstitutionalized regime of systematic oppressionand domination by one racial group over any otherracial group or groups and committed with theintention of maintaining that regime;

(i) “Enforced disappearance of persons” means thearrest, detention or abduction of persons by, orwith the authorization, support or acquiescence of,a State or a political organization, followed by arefusal to acknowledge that deprivation of freedom


or to give information on the fate or whereaboutsof those persons, with the intention of removingthem from the protection of the law for a prolongedperiod of time.

3. For the purpose of this Statute, it is understoodthat the term “gender” refers to the two sexes, maleand female, within the context of society. The term“gender” does not indicate any meaning different fromthe above.

Article 8

War crimes

1. The Court shall have jurisdiction in respect of warcrimes in particular when committed as part of a planor policy or as part of a large-scale commission of suchcrimes.

2. For the purpose of this Statute, “war crimes”means:(a) Grave breaches of the Geneva Conventions of 12

August 1949, namely, any of the following actsagainst persons or property protected under theprovisions of the relevant Geneva Convention:

(i) Wilful killing; (ii) Torture or inhuman treatment, including

biological experiments; (iii) Wilfully causing great suffering, or serious

injury to body or health; (iv) Extensive destruction and appropriation of

property, not justified by military necessity andcarried out unlawfully and wantonly;

(v) Compelling a prisoner of war or other protectedperson to serve in the forces of a hostile Power;

(vi) Wilfully depriving a prisoner of war or otherprotected person of the rights of fair andregular trial;

(vii) Unlawful deportation or transfer or unlawfulconfinement;

(viii) Taking of hostages. (b) Other serious violations of the laws and customs

applicable in international armed conflict, withinthe established framework of international law,namely, any of the following acts:

(i) Intentionally directing attacks against thecivilian population as such or againstindividual civilians not taking direct part inhostilities;

(ii) Intentionally directing attacks against civilianobjects, that is, objects which are not militaryobjectives;

(iii) Intentionally directing attacks againstpersonnel, installations, material, units orvehicles involved in a humanitarian assistanceor peacekeeping mission in accordance withthe Charter of the United Nations, as long asthey are entitled to the protection given tocivilians or civilian objects under theinternational law of armed conflict;

(iv) Intentionally launching an attack in theknowledge that such attack will causeincidental loss of life or injury to civilians ordamage to civilian objects or widespread,

long-term and severe damage to the naturalenvironment which would be clearly excessivein relation to the concrete and direct overallmilitary advantage anticipated;

(v) Attacking or bombarding, by whatever means,towns, villages, dwellings or buildings whichare undefended and which are not militaryobjectives;

(vi) Killing or wounding a combatant who, havinglaid down his arms or having no longer meansof defence, has surrendered at discretion;

(vii) Making improper use of a flag of truce, of theflag or of the military insignia and uniform ofthe enemy or of the United Nations, as well asof the distinctive emblems of the GenevaConventions, resulting in death or seriouspersonal injury;

(viii) The transfer, directly or indirectly, by theOccupying Power of parts of its own civilianpopulation into the territory it occupies, or thedeportation or transfer of all or parts of thepopulation of the occupied territory within oroutside this territory;

(ix) Intentionally directing attacks againstbuildings dedicated to religion, education, art,science or charitable purposes, historicmonuments, hospitals and places where thesick and wounded are collected, provided theyare not military objectives;

(x) Subjecting persons who are in the power of anadverse party to physical mutilation or tomedical or scientific experiments of any kindwhich are neither justified by the medical,dental or hospital treatment of the personconcerned nor carried out in his or her interest,and which cause death to or seriouslyendanger the health of such person or persons;

(xi) Killing or wounding treacherously individualsbelonging to the hostile nation or army;

(xii) Declaring that no quarter will be given; (xiii) Destroying or seizing the enemy’s property

unless such destruction or seizure beimperatively demanded by the necessities ofwar;

(xiv) Declaring abolished, suspended orinadmissible in a court of law the rights andactions of the nationals of the hostile party;

(xv) Compelling the nationals of the hostile party totake part in the operations of war directedagainst their own country, even if they were inthe belligerent’s service before thecommencement of the war;

(xvi) Pillaging a town or place, even when taken byassault;

(xvii) Employing poison or poisoned weapons; (xviii) Employing asphyxiating, poisonous or other

gases, and all analogous liquids, materials ordevices;

(xix) Employing bullets which expand or flatteneasily in the human body, such as bullets witha hard envelope which does not entirely coverthe core or is pierced with incisions;

(xx) Employing weapons, projectiles and material


and methods of warfare which are of a nature tocause superfluous injury or unnecessarysuffering or which are inherently indiscriminatein violation of the international law of armedconflict, provided that such weapons, projectilesand material and methods of warfare are thesubject of a comprehensive prohibition and areincluded in an annex to this Statute, by anamendment in accordance with the relevantprovisions set forth in articles 121 and 123;

(xxi) Committing outrages upon personal dignity, inparticular humiliating and degradingtreatment;

(xxii) Committing rape, sexual slavery, enforcedprostitution, forced pregnancy, as defined inarticle 7, paragraph 2 (f), enforced sterilization,or any other form of sexual violence alsoconstituting a grave breach of the GenevaConventions;

(xxiii) Utilizing the presence of a civilian or otherprotected person to render certain points,areas or military forces immune from militaryoperations;

(xxiv) Intentionally directing attacks againstbuildings, material, medical units andtransport, and personnel using the distinctiveemblems of the Geneva Conventions inconformity with international law;

(xxv) Intentionally using starvation of civilians as amethod of warfare by depriving them of objectsindispensable to their survival, includingwilfully impeding relief supplies as provided forunder the Geneva Conventions;

(xxvi) Conscripting or enlisting children under theage of fifteen years into the national armedforces or using them to participate actively inhostilities.

(c) In the case of an armed conflict not of aninternational character, serious violations of article3 common to the four Geneva Conventions of 12August 1949, namely, any of the following actscommitted against persons taking no active part inthe hostilities, including members of armed forceswho have laid down their arms and those placedhors de combat by sickness, wounds, detention orany other cause:

(i) Violence to life and person, in particularmurder of all kinds, mutilation, cruel treatmentand torture;

(ii) Committing outrages upon personal dignity, inparticular humiliating and degradingtreatment;

(iii) Taking of hostages; (iv) The passing of sentences and the carrying out

of executions without previous judgementpronounced by a regularly constituted court,affording all judicial guarantees which aregenerally recognized as indispensable.

(d) Paragraph 2 (c) applies to armed conflicts not of aninternational character and thus does not apply tosituations of internal disturbances and tensions,such as riots, isolated and sporadic acts of violenceor other acts of a similar nature.

(e) Other serious violations of the laws and customsapplicable in armed conflicts not of aninternational character, within the establishedframework of international law, namely, any of thefollowing acts:

(i) Intentionally directing attacks against thecivilian population as such or againstindividual civilians not taking direct part inhostilities;

(ii) Intentionally directing attacks againstbuildings, material, medical units andtransport, and personnel using the distinctiveemblems of the Geneva Conventions inconformity with international law;

(iii) Intentionally directing attacks againstpersonnel, installations, material, units orvehicles involved in a humanitarian assistanceor peacekeeping mission in accordance withthe Charter of the United Nations, as long asthey are entitled to the protection given tocivilians or civilian objects under theinternational law of armed conflict;

(iv) Intentionally directing attacks againstbuildings dedicated to religion, education, art,science or charitable purposes, historicmonuments, hospitals and places where thesick and wounded are collected, provided theyare not military objectives;

(v) Pillaging a town or place, even when taken byassault;

(vi) Committing rape, sexual slavery, enforcedprostitution, forced pregnancy, as defined inarticle 7, paragraph 2 (f), enforced sterilization,and any other form of sexual violence alsoconstituting a serious violation of article 3common to the four Geneva Conventions;

(vii) Conscripting or enlisting children under theage of fifteen years into armed forces or groupsor using them to participate actively inhostilities;

(viii) Ordering the displacement of the civilianpopulation for reasons related to the conflict,unless the security of the civilians involved orimperative military reasons so demand;

(ix) Killing or wounding treacherously a combatantadversary;

(x) Declaring that no quarter will be given; (xi) Subjecting persons who are in the power of

another party to the conflict to physicalmutilation or to medical or scientificexperiments of any kind which are neitherjustified by the medical, dental or hospitaltreatment of the person concerned nor carriedout in his or her interest, and which causedeath to or seriously endanger the health ofsuch person or persons;

(xii) Destroying or seizing the property of anadversary unless such destruction or seizurebe imperatively demanded by the necessities ofthe conflict;

(f) Paragraph 2 (e) applies to armed conflicts not of aninternational character and thus does not apply tosituations of internal disturbances and tensions,


such as riots, isolated and sporadic acts of violenceor other acts of a similar nature. It applies to armedconflicts that take place in the territory of a Statewhen there is protracted armed conflict betweengovernmental authorities and organized armedgroups or between such groups.

3. Nothing in paragraph 2 (c) and (e) shall affect theresponsibility of a Government to maintain orre-establish law and order in the State or to defend theunity and territorial integrity of the State, by alllegitimate means.

Article 9

Elements of Crimes

1. Elements of Crimes shall assist the Court in theinterpretation and application of articles 6, 7 and 8.They shall be adopted by a two-thirds majority of themembers of the Assembly of States Parties.

2. Amendments to the Elements of Crimes may beproposed by: (a) Any State Party; (b) The judges acting by an absolute majority; (c) The Prosecutor.

Such amendments shall be adopted by a two-thirdsmajority of the members of the Assembly of StatesParties.

3. The Elements of Crimes and amendments theretoshall be consistent with this Statute.

Article 10

Nothing in this Part shall be interpreted as limitingor prejudicing in any way existing or developing rulesof international law for purposes other than thisStatute.

Article 11

Jurisdiction ratione temporis

1. The Court has jurisdiction only with respect tocrimes committed after the entry into force of thisStatute.

2. If a State becomes a Party to this Statute after itsentry into force, the Court may exercise its jurisdictiononly with respect to crimes committed after the entryinto force of this Statute for that State, unless thatState has made a declaration under article 12,paragraph 3.

Article 12

Preconditions to the exercise of jurisdiction

1. A State which becomes a Party to this Statutethereby accepts the jurisdiction of the Court withrespect to the crimes referred to in article 5.

2. In the case of article 13, paragraph (a) or (c), theCourt may exercise its jurisdiction if one or more ofthe following States are Parties to this Statute or have

accepted the jurisdiction of the Court in accordancewith paragraph 3: (a) The State on the territory of which the conduct in

question occurred or, if the crime was committedon board a vessel or aircraft, the State ofregistration of that vessel or aircraft;

(b) The State of which the person accused of the crimeis a national.

3. If the acceptance of a State which is not a Partyto this Statute is required under paragraph 2, thatState may, by declaration lodged with the Registrar,accept the exercise of jurisdiction by the Court withrespect to the crime in question. The accepting Stateshall cooperate with the Court without any delay orexception in accordance with Part 9.

Article 13

Exercise of jurisdiction

The Court may exercise its jurisdiction with respectto a crime referred to in article 5 in accordance withthe provisions of this Statute if: (a) A situation in which one or more of such crimes

appears to have been committed is referred to theProsecutor by a State Party in accordance witharticle 14;

(b) A situation in which one or more of such crimesappears to have been committed is referred to theProsecutor by the Security Council acting underChapter VII of the Charter of the United Nations;or

(c) The Prosecutor has initiated an investigation inrespect of such a crime in accordance witharticle 15.

Article 14

Referral of a situation by a State Party

1. A State Party may refer to the Prosecutor asituation in which one or more crimes within thejurisdiction of the Court appear to have beencommitted requesting the Prosecutor to investigate thesituation for the purpose of determining whether oneor more specific persons should be charged with thecommission of such crimes.

2. As far as possible, a referral shall specify therelevant circumstances and be accompanied by suchsupporting documentation as is available to the Statereferring the situation.

Article 15

Prosecutor

1. The Prosecutor may initiate investigations propriomotu on the basis of information on crimes within thejurisdiction of the Court.

2. The Prosecutor shall analyse the seriousness ofthe information received. For this purpose, he or shemay seek additional information from States, organsof the United Nations, intergovernmental ornon-governmental organizations, or other reliable


sources that he or she deems appropriate, and mayreceive written or oral testimony at the seat of theCourt.

3. If the Prosecutor concludes that there is areasonable basis to proceed with an investigation, heor she shall submit to the Pre-Trial Chamber a requestfor authorization of an investigation, together with anysupporting material collected. Victims may makerepresentations to the Pre-Trial Chamber, inaccordance with the Rules of Procedure and Evidence.

4. If the Pre-Trial Chamber, upon examination of therequest and the supporting material, considers thatthere is a reasonable basis to proceed with aninvestigation, and that the case appears to fall withinthe jurisdiction of the Court, it shall authorize thecommencement of the investigation, without prejudiceto subsequent determinations by the Court withregard to the jurisdiction and admissibility of a case.

5. The refusal of the Pre-Trial Chamber to authorizethe investigation shall not preclude the presentationof a subsequent request by the Prosecutor based onnew facts or evidence regarding the same situation.

6. If, after the preliminary examination referred toin paragraphs 1 and 2, the Prosecutor concludes thatthe information provided does not constitute areasonable basis for an investigation, he or she shallinform those who provided the information. This shallnot preclude the Prosecutor from considering furtherinformation submitted to him or her regarding thesame situation in the light of new facts or evidence.

Article 16

Deferral of investigation or prosecution

No investigation or prosecution may be commencedor proceeded with under this Statute for a period of 12months after the Security Council, in a resolutionadopted under Chapter VII of the Charter of the UnitedNations, has requested the Court to that effect; thatrequest may be renewed by the Council under thesame conditions.

Article 17

Issues of admissibility

1. Having regard to paragraph 10 of the Preambleand article 1, the Court shall determine that a case isinadmissible where: (a) The case is being investigated or prosecuted by a

State which has jurisdiction over it, unless theState is unwilling or unable genuinely to carry outthe investigation or prosecution;

(b) The case has been investigated by a State whichhas jurisdiction over it and the State has decidednot to prosecute the person concerned, unless thedecision resulted from the unwillingness orinability of the State genuinely to prosecute;

(c) The person concerned has already been tried forconduct which is the subject of the complaint, and

a trial by the Court is not permitted under article20, paragraph 3;

(d) The case is not of sufficient gravity to justify furtheraction by the Court.

2. In order to determine unwillingness in aparticular case, the Court shall consider, havingregard to the principles of due process recognized byinternational law, whether one or more of the followingexist, as applicable: (a) The proceedings were or are being undertaken or

the national decision was made for the purpose ofshielding the person concerned from criminalresponsibility for crimes within the jurisdiction ofthe Court referred to in article 5;

(b) There has been an unjustified delay in theproceedings which in the circumstances isinconsistent with an intent to bring the personconcerned to justice;

(c) The proceedings were not or are not beingconducted independently or impartially, and theywere or are being conducted in a manner which, inthe circumstances, is inconsistent with an intentto bring the person concerned to justice.

3. In order to determine inability in a particular case,the Court shall consider whether, due to a total orsubstantial collapse or unavailability of its nationaljudicial system, the State is unable to obtain theaccused or the necessary evidence and testimony orotherwise unable to carry out its proceedings.

Article 18

Preliminary rulings regarding admissibility

1. When a situation has been referred to the Courtpursuant to article 13 (a) and the Prosecutor hasdetermined that there would be a reasonable basis tocommence an investigation, or the Prosecutor initiatesan investigation pursuant to articles 13 (c) and 15, theProsecutor shall notify all States Parties and thoseStates which, taking into account the informationavailable, would normally exercise jurisdiction overthe crimes concerned. The Prosecutor may notify suchStates on a confidential basis and, where theProsecutor believes it necessary to protect persons,prevent destruction of evidence or prevent theabsconding of persons, may limit the scope of theinformation provided to States.

2. Within one month of receipt of that notification,a State may inform the Court that it is investigating orhas investigated its nationals or others within itsjurisdiction with respect to criminal acts which mayconstitute crimes referred to in article 5 and whichrelate to the information provided in the notificationto States. At the request of that State, the Prosecutorshall defer to the State’s investigation of those personsunless the Pre-Trial Chamber, on the application of theProsecutor, decides to authorize the investigation.

3. The Prosecutor’s deferral to a State’s investigationshall be open to review by the Prosecutor six monthsafter the date of deferral or at any time when there hasbeen a significant change of circumstances based on


the State’s unwillingness or inability genuinely tocarry out the investigation.

4. The State concerned or the Prosecutor may appealto the Appeals Chamber against a ruling of thePre-Trial Chamber, in accordance with article 82. Theappeal may be heard on an expedited basis.

5. When the Prosecutor has deferred aninvestigation in accordance with paragraph 2, theProsecutor may request that the State concernedperiodically inform the Prosecutor of the progress ofits investigations and any subsequent prosecutions.States Parties shall respond to such requests withoutundue delay.

6. Pending a ruling by the Pre-Trial Chamber, or atany time when the Prosecutor has deferred aninvestigation under this article, the Prosecutor may,on an exceptional basis, seek authority from thePre-Trial Chamber to pursue necessary investigativesteps for the purpose of preserving evidence wherethere is a unique opportunity to obtain importantevidence or there is a significant risk that suchevidence may not be subsequently available.

7. A State which has challenged a ruling of thePre-Trial Chamber under this article may challengethe admissibility of a case under article 19 on thegrounds of additional significant facts or significantchange of circumstances.

Article 19

Challenges to the jurisdiction of the Courtor the admissibility of a case

1. The Court shall satisfy itself that it hasjurisdiction in any case brought before it. The Courtmay, on its own motion, determine the admissibility ofa case in accordance with article 17.

2. Challenges to the admissibility of a case on thegrounds referred to in article 17 or challenges to thejurisdiction of the Court may be made by: (a) An accused or a person for whom a warrant of

arrest or a summons to appear has been issuedunder article 58;

(b) A State which has jurisdiction over a case, on theground that it is investigating or prosecuting thecase or has investigated or prosecuted; or

(c) A State from which acceptance of jurisdiction isrequired under article 12.

3. The Prosecutor may seek a ruling from the Courtregarding a question of jurisdiction or admissibility. Inproceedings with respect to jurisdiction oradmissibility, those who have referred the situationunder article 13, as well as victims, may also submitobservations to the Court.

4. The admissibility of a case or the jurisdiction ofthe Court may be challenged only once by any personor State referred to in paragraph 2. The challenge shalltake place prior to or at the commencement of the trial.In exceptional circumstances, the Court may grantleave for a challenge to be brought more than once orat a time later than the commencement of the trial.

Challenges to the admissibility of a case, at thecommencement of a trial, or subsequently with theleave of the Court, may be based only on article 17,paragraph 1 (c).

5. A State referred to in paragraph 2 (b) and (c) shallmake a challenge at the earliest opportunity.

6. Prior to the confirmation of the charges,challenges to the admissibility of a case or challengesto the jurisdiction of the Court shall be referred to thePre-Trial Chamber. After confirmation of the charges,they shall be referred to the Trial Chamber. Decisionswith respect to jurisdiction or admissibility may beappealed to the Appeals Chamber in accordance witharticle 82.

7. If a challenge is made by a State referred to inparagraph 2 (b) or (c), the Prosecutor shall suspendthe investigation until such time as the Court makesa determination in accordance with article 17.

8. Pending a ruling by the Court, the Prosecutor mayseek authority from the Court: (a) To pursue necessary investigative steps of the kind

referred to in article 18, paragraph 6; (b) To take a statement or testimony from a witness or

complete the collection and examination ofevidence which had begun prior to the making ofthe challenge; and

(c) In cooperation with the relevant States, to preventthe absconding of persons in respect of whom theProsecutor has already requested a warrant ofarrest under article 58.

9. The making of a challenge shall not affect thevalidity of any act performed by the Prosecutor or anyorder or warrant issued by the Court prior to themaking of the challenge.

10. If the Court has decided that a case isinadmissible under article 17, the Prosecutor maysubmit a request for a review of the decision when heor she is fully satisfied that new facts have arisenwhich negate the basis on which the case hadpreviously been found inadmissible under article 17.

11. If the Prosecutor, having regard to the mattersreferred to in article 17, defers an investigation, theProsecutor may request that the relevant State makeavailable to the Prosecutor information on theproceedings. That information shall, at the request ofthe State concerned, be confidential. If the Prosecutorthereafter decides to proceed with an investigation, heor she shall notify the State to which deferral of theproceedings has taken place.

Article 20

Ne bis in idem

1. Except as provided in this Statute, no person shallbe tried before the Court with respect to conduct whichformed the basis of crimes for which the person hasbeen convicted or acquitted by the Court.

2. No person shall be tried by another court for acrime referred to in article 5 for which that person hasalready been convicted or acquitted by the Court.


3. No person who has been tried by another courtfor conduct also proscribed under article 6, 7 or 8 shallbe tried by the Court with respect to the same conductunless the proceedings in the other court: (a) Were for the purpose of shielding the person

concerned from criminal responsibility for crimeswithin the jurisdiction of the Court; or

(b) Otherwise were not conducted independently orimpartially in accordance with the norms of dueprocess recognized by international law and wereconducted in a manner which, in thecircumstances, was inconsistent with an intent tobring the person concerned to justice.

Article 21

Applicable law

1. The Court shall apply: (a) In the first place, this Statute, Elements of Crimes

and its Rules of Procedure and Evidence; (b) In the second place, where appropriate, applicable

treaties and the principles and rules ofinternational law, including the establishedprinciples of the international law of armedconflict;

(c) Failing that, general principles of law derived by theCourt from national laws of legal systems of theworld including, as appropriate, the national lawsof States that would normally exercise jurisdictionover the crime, provided that those principles arenot inconsistent with this Statute and withinternational law and internationally recognizednorms and standards.

2. The Court may apply principles and rules of lawas interpreted in its previous decisions.

3. The application and interpretation of lawpursuant to this article must be consistent withinternationally recognized human rights, and bewithout any adverse distinction founded on groundssuch as gender as defined in article 7, paragraph 3,age, race, colour, language, religion or belief, politicalor other opinion, national, ethnic or social origin,wealth, birth or other status.

PART 3

GENERAL PRINCIPLES OF CRIMINAL LAW

Article 22

Nullum crimen sine lege

1. A person shall not be criminally responsible underthis Statute unless the conduct in questionconstitutes, at the time it takes place, a crime withinthe jurisdiction of the Court.

2. The definition of a crime shall be strictlyconstrued and shall not be extended by analogy. Incase of ambiguity, the definition shall be interpretedin favour of the person being investigated, prosecutedor convicted.

3. This article shall not affect the characterization

of any conduct as criminal under international lawindependently of this Statute.

Article 23

Nulla poena sine lege

A person convicted by the Court may be punishedonly in accordance with this Statute.

Article 24

Non-retroactivity ratione personae

1. No person shall be criminally responsible underthis Statute for conduct prior to the entry into force ofthe Statute.

2. In the event of a change in the law applicable toa given case prior to a final judgement, the law morefavourable to the person being investigated,prosecuted or convicted shall apply.

Article 25

Individual criminal responsibility

1. The Court shall have jurisdiction over naturalpersons pursuant to this Statute.

2. A person who commits a crime within thejurisdiction of the Court shall be individuallyresponsible and liable for punishment in accordancewith this Statute.

3. In accordance with this Statute, a person shall becriminally responsible and liable for punishment for acrime within the jurisdiction of the Court if thatperson: (a) Commits such a crime, whether as an individual,

jointly with another or through another person,regardless of whether that other person iscriminally responsible;

(b) Orders, solicits or induces the commission of sucha crime which in fact occurs or is attempted;

(c) For the purpose of facilitating the commission ofsuch a crime, aids, abets or otherwise assists in itscommission or its attempted commission,including providing the means for its commission;

(d) In any other way contributes to the commission orattempted commission of such a crime by a groupof persons acting with a common purpose. Suchcontribution shall be intentional and shall either:

(i) Be made with the aim of furthering the criminalactivity or criminal purpose of the group, wheresuch activity or purpose involves thecommission of a crime within the jurisdictionof the Court; or

(ii) Be made in the knowledge of the intention ofthe group to commit the crime;

(e) In respect of the crime of genocide, directly andpublicly incites others to commit genocide;

(f) Attempts to commit such a crime by taking actionthat commences its execution by means of asubstantial step, but the crime does not occurbecause of circumstances independent of the


person’s intentions. However, a person whoabandons the effort to commit the crime orotherwise prevents the completion of the crimeshall not be liable for punishment under thisStatute for the attempt to commit that crime if thatperson completely and voluntarily gave up thecriminal purpose.

4. No provision in this Statute relating to individualcriminal responsibility shall affect the responsibility ofStates under international law.

Article 26

Exclusion of jurisdiction over personsunder eighteen

The Court shall have no jurisdiction over any personwho was under the age of 18 at the time of the allegedcommission of a crime.

Article 27

Irrelevance of official capacity

1. This Statute shall apply equally to all personswithout any distinction based on official capacity. Inparticular, official capacity as a Head of State orGovernment, a member of a Government orparliament, an elected representative or a governmentofficial shall in no case exempt a person from criminalresponsibility under this Statute, nor shall it, in andof itself, constitute a ground for reduction of sentence.

2. Immunities or special procedural rules which mayattach to the official capacity of a person, whetherunder national or international law, shall not bar theCourt from exercising its jurisdiction over such aperson.

Article 28

Responsibility of commandersand other superiors

In addition to other grounds of criminalresponsibility under this Statute for crimes within thejurisdiction of the Court: (a) A military commander or person effectively acting

as a military commander shall be criminallyresponsible for crimes within the jurisdiction of theCourt committed by forces under his or hereffective command and control, or effectiveauthority and control as the case may be, as aresult of his or her failure to exercise controlproperly over such forces, where:

(i) That military commander or person eitherknew or, owing to the circumstances at thetime, should have known that the forces werecommitting or about to commit such crimes;and

(ii) That military commander or person failed totake all necessary and reasonable measureswithin his or her power to prevent or represstheir commission or to submit the matter to the

competent authorities for investigation andprosecution.

(b) With respect to superior and subordinaterelationships not described in paragraph (a), asuperior shall be criminally responsible for crimeswithin the jurisdiction of the Court committed bysubordinates under his or her effective authorityand control, as a result of his or her failure toexercise control properly over such subordinates,where:

(i) The superior either knew, or consciouslydisregarded information which clearlyindicated, that the subordinates werecommitting or about to commit such crimes;

(ii) The crimes concerned activities that werewithin the effective responsibility and controlof the superior; and

(iii) The superior failed to take all necessary andreasonable measures within his or her powerto prevent or repress their commission or tosubmit the matter to the competent authoritiesfor investigation and prosecution.

Article 29

Non-applicability of statute of limitations

The crimes within the jurisdiction of the Court shallnot be subject to any statute of limitations.

Article 30

Mental element

1. Unless otherwise provided, a person shall becriminally responsible and liable for punishment for acrime within the jurisdiction of the Court only if thematerial elements are committed with intent andknowledge.

2. For the purposes of this article, a person hasintent where: (a) In relation to conduct, that person means to engage

in the conduct; (b) In relation to a consequence, that person means to

cause that consequence or is aware that it willoccur in the ordinary course of events.

3. For the purposes of this article, “knowledge”means awareness that a circumstance exists or aconsequence will occur in the ordinary course ofevents. “Know” and “knowingly” shall be construedaccordingly.

Article 31

Grounds for excluding criminal responsibility

1. In addition to other grounds for excludingcriminal responsibility provided for in this Statute, aperson shall not be criminally responsible if, at thetime of that person’s conduct: (a) The person suffers from a mental disease or defect

that destroys that person’s capacity to appreciatethe unlawfulness or nature of his or her conduct,or capacity to control his or her conduct to conformto the requirements of law;


(b) The person is in a state of intoxication that destroysthat person’s capacity to appreciate theunlawfulness or nature of his or her conduct, orcapacity to control his or her conduct to conformto the requirements of law, unless the person hasbecome voluntarily intoxicated under suchcircumstances that the person knew, ordisregarded the risk, that, as a result of theintoxication, he or she was likely to engage inconduct constituting a crime within thejurisdiction of the Court;

(c) The person acts reasonably to defend himself orherself or another person or, in the case of warcrimes, property which is essential for the survivalof the person or another person or property whichis essential for accomplishing a military mission,against an imminent and unlawful use of force ina manner proportionate to the degree of danger tothe person or the other person or propertyprotected. The fact that the person was involved ina defensive operation conducted by forces shall notin itself constitute a ground for excluding criminalresponsibility under this subparagraph;

(d) The conduct which is alleged to constitute a crimewithin the jurisdiction of the Court has beencaused by duress resulting from a threat ofimminent death or of continuing or imminentserious bodily harm against that person or anotherperson, and the person acts necessarily andreasonably to avoid this threat, provided that theperson does not intend to cause a greater harmthan the one sought to be avoided. Such a threatmay either be:

(i) Made by other persons; or (ii) Constituted by other circumstances beyond

that person’s control.

2. The Court shall determine the applicability of thegrounds for excluding criminal responsibility providedfor in this Statute to the case before it.

3. At trial, the Court may consider a ground forexcluding criminal responsibility other than thosereferred to in paragraph 1 where such a ground isderived from applicable law as set forth in article 21.The procedures relating to the consideration of such aground shall be provided for in the Rules of Procedureand Evidence.

Article 32

Mistake of fact or mistake of law

1. A mistake of fact shall be a ground for excludingcriminal responsibility only if it negates the mentalelement required by the crime.

2. A mistake of law as to whether a particular typeof conduct is a crime within the jurisdiction of theCourt shall not be a ground for excluding criminalresponsibility. A mistake of law may, however, be aground for excluding criminal responsibility if itnegates the mental element required by such a crime,or as provided for in article 33.

Article 33

Superior orders and prescription of law

1. The fact that a crime within the jurisdiction of theCourt has been committed by a person pursuant to anorder of a Government or of a superior, whethermilitary or civilian, shall not relieve that person ofcriminal responsibility unless: (a) The person was under a legal obligation to obey

orders of the Government or the superior inquestion;

(b) The person did not know that the order wasunlawful; and

(c) The order was not manifestly unlawful.

2. For the purposes of this article, orders to commitgenocide or crimes against humanity are manifestlyunlawful.

PART 4

COMPOSITION AND ADMINISTRATIONOF THE COURT

Article 34

Organs of the Court

The Court shall be composed of the following organs:(a) The Presidency; (b) An Appeals Division, a Trial Division and a

Pre-Trial Division; (c) The Office of the Prosecutor; (d) The Registry.

Article 35

Service of judges

1. All judges shall be elected as full-time membersof the Court and shall be available to serve on thatbasis from the commencement of their terms of office.

2. The judges composing the Presidency shall serveon a full-time basis as soon as they are elected.

3. The Presidency may, on the basis of the workloadof the Court and in consultation with its members,decide from time to time to what extent the remainingjudges shall be required to serve on a full-time basis.Any such arrangement shall be without prejudice tothe provisions of article 40.

4. The financial arrangements for judges notrequired to serve on a full-time basis shall be made inaccordance with article 49.

Article 36

Qualifications, nomination and electionof judges

1. Subject to the provisions of paragraph 2, thereshall be 18 judges of the Court.

2.(a) The Presidency, acting on behalf of the Court, may

propose an increase in the number of judgesspecified in paragraph 1, indicating the reasons


why this is considered necessary and appropriate.The Registrar shall promptly circulate any suchproposal to all States Parties.

(b) Any such proposal shall then be considered at ameeting of the Assembly of States Parties to beconvened in accordance with article 112. Theproposal shall be considered adopted if approvedat the meeting by a vote of two thirds of themembers of the Assembly of States Parties andshall enter into force at such time as decided by theAssembly of States Parties.

(c) (i) Once a proposal for an increase in the numberof judges has been adopted under subpara-graph (b), the election of the additional judgesshall take place at the next session of theAssembly of States Parties in accordance withparagraphs 3 to 8, and article 37, paragraph 2;

(ii) Once a proposal for an increase in the numberof judges has been adopted and brought intoeffect under subparagraphs (b) and (c) (i), itshall be open to the Presidency at any timethereafter, if the workload of the Court justifiesit, to propose a reduction in the number ofjudges, provided that the number of judgesshall not be reduced below that specified inparagraph 1. The proposal shall be dealt within accordance with the procedure laid down insubparagraphs (a) and (b). In the event that theproposal is adopted, the number of judges shallbe progressively decreased as the terms of of-fice of serving judges expire, until the neces-sary number has been reached.

3.(a) The judges shall be chosen from among persons of

high moral character, impartiality and integritywho possess the qualifications required in theirrespective States for appointment to the highestjudicial offices.

(b) Every candidate for election to the Court shall: (i) Have established competence in criminal law

and procedure, and the necessary relevant ex-perience, whether as judge, prosecutor, advo-cate or in other similar capacity, in criminalproceedings; or

(ii) Have established competence in relevant areasof international law such as international hu-manitarian law and the law of human rights,and extensive experience in a professional legalcapacity which is of relevance to the judicialwork of the Court;

(c) Every candidate for election to the Court shall havean excellent knowledge of and be fluent in at leastone of the working languages of the Court.

4.(a) Nominations of candidates for election to the Court

may be made by any State Party to this Statute,and shall be made either: (i) By the procedure for the nomination of candi-

dates for appointment to the highest judicialoffices in the State in question; or

(ii) By the procedure provided for the nomination

of candidates for the International Court ofJustice in the Statute of that Court.

Nominations shall be accompanied by a statementin the necessary detail specifying how the candidatefulfils the requirements of paragraph 3. (b) Each State Party may put forward one candidate

for any given election who need not necessarily bea national of that State Party but shall in any casebe a national of a State Party.

(c) The Assembly of States Parties may decide toestablish, if appropriate, an Advisory Committee onnominations. In that event, the Committee’scomposition and mandate shall be established bythe Assembly of States Parties.

5. For the purposes of the election, there shall betwo lists of candidates:

List A containing the names of candidates with thequalifications specified in paragraph 3 (b) (i); andList B containing the names of candidates with thequalifications specified in paragraph 3 (b) (ii).

A candidate with sufficient qualifications for bothlists may choose on which list to appear. At the firstelection to the Court, at least nine judges shall beelected from list A and at least five judges from list B.Subsequent elections shall be so organized as tomaintain the equivalent proportion on the Court ofjudges qualified on the two lists.

6.(a) The judges shall be elected by secret ballot at a

meeting of the Assembly of States Parties convenedfor that purpose under article 112. Subject toparagraph 7, the persons elected to the Court shallbe the 18 candidates who obtain the highestnumber of votes and a two-thirds majority of theStates Parties present and voting.

(b) In the event that a sufficient number of judges isnot elected on the first ballot, successive ballotsshall be held in accordance with the procedureslaid down in subparagraph (a) until the remainingplaces have been filled.

7. No two judges may be nationals of the same State.A person who, for the purposes of membership of theCourt, could be regarded as a national of more thanone State shall be deemed to be a national of the Statein which that person ordinarily exercises civil andpolitical rights.

8.(a) The States Parties shall, in the selection of judges,

take into account the need, within the membershipof the Court, for:

(i) The representation of the principal legal sys-tems of the world;

(ii) Equitable geographical representation; and (iii) A fair representation of female and male judges.

(b) States Parties shall also take into account the needto include judges with legal expertise on specificissues, including, but not limited to, violenceagainst women or children.

9.(a) Subject to subparagraph (b), judges shall hold


office for a term of nine years and, subject tosubparagraph (c) and to article 37, paragraph 2,shall not be eligible for re-election.

(b) At the first election, one third of the judges electedshall be selected by lot to serve for a term of threeyears; one third of the judges elected shall beselected by lot to serve for a term of six years; andthe remainder shall serve for a term of nine years.

(c) A judge who is selected to serve for a term of threeyears under subparagraph (b) shall be eligible forre-election for a full term.

10. Notwithstanding paragraph 9, a judge assignedto a Trial or Appeals Chamber in accordance witharticle 39 shall continue in office to complete any trialor appeal the hearing of which has already commencedbefore that Chamber.

Article 37

Judicial vacancies

1. In the event of a vacancy, an election shall be heldin accordance with article 36 to fill the vacancy.

2. A judge elected to fill a vacancy shall serve for theremainder of the predecessor’s term and, if that periodis three years or less, shall be eligible for re-electionfor a full term under article 36.

Article 38

The Presidency

1. The President and the First and SecondVice-Presidents shall be elected by an absolutemajority of the judges. They shall each serve for a termof three years or until the end of their respective termsof office as judges, whichever expires earlier. Theyshall be eligible for re-election once.

2. The First Vice-President shall act in place of thePresident in the event that the President is unavailableor disqualified. The Second Vice-President shall act inplace of the President in the event that both thePresident and the First Vice-President are unavailableor disqualified.

3. The President, together with the First and SecondVice-Presidents, shall constitute the Presidency,which shall be responsible for: (a) The proper administration of the Court, with the

exception of the Office of the Prosecutor; and (b) The other functions conferred upon it in

accordance with this Statute.

4. In discharging its responsibility under paragraph3 (a), the Presidency shall coordinate with and seekthe concurrence of the Prosecutor on all matters ofmutual concern.

Article 39

Chambers

1. As soon as possible after the election of the judges,

the Court shall organize itself into the divisionsspecified in article 34, paragraph (b). The AppealsDivision shall be composed of the President and fourother judges, the Trial Division of not less than sixjudges and the Pre-Trial Division of not less than sixjudges. The assignment of judges to divisions shall bebased on the nature of the functions to be performedby each division and the qualifications and experienceof the judges elected to the Court, in such a way thateach division shall contain an appropriatecombination of expertise in criminal law andprocedure and in international law. The Trial andPre-Trial Divisions shall be composed predominantlyof judges with criminal trial experience.

2.(a) The judicial functions of the Court shall be carried

out in each division by Chambers. (b) (i) The Appeals Chamber shall be composed of all

the judges of the Appeals Division; (ii) The functions of the Trial Chamber shall be

carried out by three judges of the Trial Division;(iii) The functions of the Pre-Trial Chamber shall

be carried out either by three judges of thePre-Trial Division or by a single judge of thatdivision in accordance with this Statute andthe Rules of Procedure and Evidence;

(c) Nothing in this paragraph shall preclude thesimultaneous constitution of more than one TrialChamber or Pre-Trial Chamber when the efficientmanagement of the Court’s workload so requires.

3.(a) Judges assigned to the Trial and Pre-Trial

Divisions shall serve in those divisions for a periodof three years, and thereafter until the completionof any case the hearing of which has alreadycommenced in the division concerned.

(b) Judges assigned to the Appeals Division shall servein that division for their entire term of office.

4. Judges assigned to the Appeals Division shallserve only in that division. Nothing in this article shall,however, preclude the temporary attachment of judgesfrom the Trial Division to the Pre-Trial Division or viceversa, if the Presidency considers that the efficientmanagement of the Court’s workload so requires,provided that under no circumstances shall a judgewho has participated in the pre-trial phase of a casebe eligible to sit on the Trial Chamber hearing thatcase.

Article 40

Independence of the judges

1. The judges shall be independent in theperformance of their functions.

2. Judges shall not engage in any activity which islikely to interfere with their judicial functions or toaffect confidence in their independence.

3. Judges required to serve on a full-time basis atthe seat of the Court shall not engage in any otheroccupation of a professional nature.


4. Any question regarding the application ofparagraphs 2 and 3 shall be decided by an absolutemajority of the judges. Where any such questionconcerns an individual judge, that judge shall not takepart in the decision.

Article 41

Excusing and disqualification of judges

1. The Presidency may, at the request of a judge,excuse that judge from the exercise of a function underthis Statute, in accordance with the Rules ofProcedure and Evidence.

2.(a) A judge shall not participate in any case in which

his or her impartiality might reasonably be doubtedon any ground. A judge shall be disqualified froma case in accordance with this paragraph if, interalia, that judge has previously been involved in anycapacity in that case before the Court or in a relatedcriminal case at the national level involving theperson being investigated or prosecuted. A judgeshall also be disqualified on such other grounds asmay be provided for in the Rules of Procedure andEvidence.

(b) The Prosecutor or the person being investigated orprosecuted may request the disqualification of ajudge under this paragraph.

(c) Any question as to the disqualification of a judgeshall be decided by an absolute majority of thejudges. The challenged judge shall be entitled topresent his or her comments on the matter, butshall not take part in the decision.

Article 42

The Office of the Prosecutor

1. The Office of the Prosecutor shall actindependently as a separate organ of the Court. It shallbe responsible for receiving referrals and anysubstantiated information on crimes within thejurisdiction of the Court, for examining them and forconducting investigations and prosecutions before theCourt. A member of the Office shall not seek or act oninstructions from any external source.

2. The Office shall be headed by the Prosecutor. TheProsecutor shall have full authority over themanagement and administration of the Office,including the staff, facilities and other resourcesthereof. The Prosecutor shall be assisted by one ormore Deputy Prosecutors, who shall be entitled tocarry out any of the acts required of the Prosecutorunder this Statute. The Prosecutor and the DeputyProsecutors shall be of different nationalities. Theyshall serve on a full-time basis.

3. The Prosecutor and the Deputy Prosecutors shallbe persons of high moral character, be highlycompetent in and have extensive practical experiencein the prosecution or trial of criminal cases. They shallhave an excellent knowledge of and be fluent in at leastone of the working languages of the Court.

4. The Prosecutor shall be elected by secret ballot byan absolute majority of the members of the Assemblyof States Parties. The Deputy Prosecutors shall beelected in the same way from a list of candidatesprovided by the Prosecutor. The Prosecutor shallnominate three candidates for each position of DeputyProsecutor to be filled. Unless a shorter term isdecided upon at the time of their election, theProsecutor and the Deputy Prosecutors shall holdoffice for a term of nine years and shall not be eligiblefor re-election.

5. Neither the Prosecutor nor a Deputy Prosecutorshall engage in any activity which is likely to interferewith his or her prosecutorial functions or to affectconfidence in his or her independence. They shall notengage in any other occupation of a professionalnature.

6. The Presidency may excuse the Prosecutor or aDeputy Prosecutor, at his or her request, from actingin a particular case.

7. Neither the Prosecutor nor a Deputy Prosecutorshall participate in any matter in which theirimpartiality might reasonably be doubted on anyground. They shall be disqualified from a case inaccordance with this paragraph if, inter alia, they havepreviously been involved in any capacity in that casebefore the Court or in a related criminal case at thenational level involving the person being investigatedor prosecuted.

8. Any question as to the disqualification of theProsecutor or a Deputy Prosecutor shall be decided bythe Appeals Chamber. (a) The person being investigated or prosecuted may

at any time request the disqualification of theProsecutor or a Deputy Prosecutor on the groundsset out in this article;

(b) The Prosecutor or the Deputy Prosecutor, asappropriate, shall be entitled to present his or hercomments on the matter;

9. The Prosecutor shall appoint advisers with legalexpertise on specific issues, including, but not limitedto, sexual and gender violence and violence againstchildren.

Article 43

The Registry

1. The Registry shall be responsible for thenon-judicial aspects of the administration andservicing of the Court, without prejudice to thefunctions and powers of the Prosecutor in accordancewith article 42.

2. The Registry shall be headed by the Registrar, whoshall be the principal administrative officer of theCourt. The Registrar shall exercise his or her functionsunder the authority of the President of the Court.

3. The Registrar and the Deputy Registrar shall bepersons of high moral character, be highly competentand have an excellent knowledge of and be fluent in atleast one of the working languages of the Court.


4. The judges shall elect the Registrar by an absolutemajority by secret ballot, taking into account anyrecommendation by the Assembly of States Parties. Ifthe need arises and upon the recommendation of theRegistrar, the judges shall elect, in the same manner,a Deputy Registrar.

5. The Registrar shall hold office for a term of fiveyears, shall be eligible for re-election once and shallserve on a full-time basis. The Deputy Registrar shallhold office for a term of five years or such shorter termas may be decided upon by an absolute majority of thejudges, and may be elected on the basis that theDeputy Registrar shall be called upon to serve asrequired.

6. The Registrar shall set up a Victims and WitnessesUnit within the Registry. This Unit shall provide, inconsultation with the Office of the Prosecutor,protective measures and security arrangements,counselling and other appropriate assistance forwitnesses, victims who appear before the Court, andothers who are at risk on account of testimony givenby such witnesses. The Unit shall include staff withexpertise in trauma, including trauma related tocrimes of sexual violence.

Article 44

Staff

1. The Prosecutor and the Registrar shall appointsuch qualified staff as may be required to theirrespective offices. In the case of the Prosecutor, thisshall include the appointment of investigators.

2. In the employment of staff, the Prosecutor and theRegistrar shall ensure the highest standards ofefficiency, competency and integrity, and shall haveregard, mutatis mutandis, to the criteria set forth inarticle 36, paragraph 8.

3. The Registrar, with the agreement of thePresidency and the Prosecutor, shall propose StaffRegulations which include the terms and conditionsupon which the staff of the Court shall be appointed,remunerated and dismissed. The Staff Regulationsshall be approved by the Assembly of States Parties.

4. The Court may, in exceptional circumstances,employ the expertise of gratis personnel offered byStates Parties, intergovernmental organizations ornon-governmental organizations to assist with thework of any of the organs of the Court. The Prosecutormay accept any such offer on behalf of the Office of theProsecutor. Such gratis personnel shall be employedin accordance with guidelines to be established by theAssembly of States Parties.

Article 45

Solemn undertaking

Before taking up their respective duties under thisStatute, the judges, the Prosecutor, the DeputyProsecutors, the Registrar and the Deputy Registrarshall each make a solemn undertaking in open court

to exercise his or her respective functions impartiallyand conscientiously.

Article 46

Removal from office

1. A judge, the Prosecutor, a Deputy Prosecutor, theRegistrar or the Deputy Registrar shall be removedfrom office if a decision to this effect is made inaccordance with paragraph 2, in cases where thatperson: (a) Is found to have committed serious misconduct or

a serious breach of his or her duties under thisStatute, as provided for in the Rules of Procedureand Evidence; or

(b) Is unable to exercise the functions required by thisStatute.

2. A decision as to the removal from office of a judge,the Prosecutor or a Deputy Prosecutor underparagraph 1 shall be made by the Assembly of StatesParties, by secret ballot: (a) In the case of a judge, by a two-thirds majority of

the States Parties upon a recommendation adoptedby a two-thirds majority of the other judges;

(b) In the case of the Prosecutor, by an absolutemajority of the States Parties;

(c) In the case of a Deputy Prosecutor, by an absolutemajority of the States Parties upon therecommendation of the Prosecutor.

3. A decision as to the removal from office of theRegistrar or Deputy Registrar shall be made by anabsolute majority of the judges.

4. A judge, Prosecutor, Deputy Prosecutor, Registraror Deputy Registrar whose conduct or ability toexercise the functions of the office as required by thisStatute is challenged under this article shall have fullopportunity to present and receive evidence and tomake submissions in accordance with the Rules ofProcedure and Evidence. The person in question shallnot otherwise participate in the consideration of thematter.

Article 47

Disciplinary measures

A judge, Prosecutor, Deputy Prosecutor, Registrar orDeputy Registrar who has committed misconduct of aless serious nature than that set out in article 46,paragraph 1, shall be subject to disciplinarymeasures, in accordance with the Rules of Procedureand Evidence.

Article 48

Privileges and immunities

1. The Court shall enjoy in the territory of each StateParty such privileges and immunities as are necessaryfor the fulfilment of its purposes.

2. The judges, the Prosecutor, the DeputyProsecutors and the Registrar shall, when engaged onor with respect to the business of the Court, enjoy the


same privileges and immunities as are accorded toheads of diplomatic missions and shall, after theexpiry of their terms of office, continue to be accordedimmunity from legal process of every kind in respectof words spoken or written and acts performed bythem in their official capacity.

3. The Deputy Registrar, the staff of the Office of theProsecutor and the staff of the Registry shall enjoy theprivileges and immunities and facilities necessary forthe performance of their functions, in accordance withthe agreement on the privileges and immunities of theCourt.

4. Counsel, experts, witnesses or any other personrequired to be present at the seat of the Court shall beaccorded such treatment as is necessary for the properfunctioning of the Court, in accordance with theagreement on the privileges and immunities of theCourt.

5. The privileges and immunities of: (a) A judge or the Prosecutor may be waived by an

absolute majority of the judges; (b) The Registrar may be waived by the Presidency; (c) The Deputy Prosecutors and staff of the Office of

the Prosecutor may be waived by the Prosecutor; (d) The Deputy Registrar and staff of the Registry may

be waived by the Registrar.

Article 49

Salaries, allowances and expenses

The judges, the Prosecutor, the Deputy Prosecutors,the Registrar and the Deputy Registrar shall receivesuch salaries, allowances and expenses as may bedecided upon by the Assembly of States Parties. Thesesalaries and allowances shall not be reduced duringtheir terms of office.

Article 50

Official and working languages

1. The official languages of the Court shall be Arabic,Chinese, English, French, Russian and Spanish. Thejudgements of the Court, as well as other decisionsresolving fundamental issues before the Court, shallbe published in the official languages. The Presidencyshall, in accordance with the criteria established bythe Rules of Procedure and Evidence, determine whichdecisions may be considered as resolving fundamentalissues for the purposes of this paragraph.

2. The working languages of the Court shall beEnglish and French. The Rules of Procedure andEvidence shall determine the cases in which otherofficial languages may be used as working languages.

3. At the request of any party to a proceeding or aState allowed to intervene in a proceeding, the Courtshall authorize a language other than English orFrench to be used by such a party or State, providedthat the Court considers such authorization to beadequately justified.

Article 51

Rules of Procedure and Evidence

1. The Rules of Procedure and Evidence shall enterinto force upon adoption by a two-thirds majority ofthe members of the Assembly of States Parties.

2. Amendments to the Rules of Procedure andEvidence may be proposed by: (a) Any State Party; (b) The judges acting by an absolute majority; or (c) The Prosecutor.

Such amendments shall enter into force uponadoption by a two-thirds majority of the members ofthe Assembly of States Parties.

3. After the adoption of the Rules of Procedure andEvidence, in urgent cases where the Rules do notprovide for a specific situation before the Court, thejudges may, by a two-thirds majority, draw upprovisional Rules to be applied until adopted,amended or rejected at the next ordinary or specialsession of the Assembly of States Parties.

4. The Rules of Procedure and Evidence,amendments thereto and any provisional Rule shall beconsistent with this Statute. Amendments to the Rulesof Procedure and Evidence as well as provisional Rulesshall not be applied retroactively to the detriment ofthe person who is being investigated or prosecuted orwho has been convicted.

5. In the event of conflict between the Statute andthe Rules of Procedure and Evidence, the Statute shallprevail.

Article 52

Regulations of the Court

1. The judges shall, in accordance with this Statuteand the Rules of Procedure and Evidence, adopt, byan absolute majority, the Regulations of the Courtnecessary for its routine functioning.

2. The Prosecutor and the Registrar shall beconsulted in the elaboration of the Regulations andany amendments thereto.

3. The Regulations and any amendments theretoshall take effect upon adoption unless otherwisedecided by the judges. Immediately upon adoption,they shall be circulated to States Parties forcomments. If within six months there are no objectionsfrom a majority of States Parties, they shall remain inforce.

PART 5

INVESTIGATION AND PROSECUTION

Article 53

Initiation of an investigation

1. The Prosecutor shall, having evaluated theinformation made available to him or her, initiate aninvestigation unless he or she determines that there


is no reasonable basis to proceed under this Statute.In deciding whether to initiate an investigation, theProsecutor shall consider whether: (a) The information available to the Prosecutor

provides a reasonable basis to believe that a crimewithin the jurisdiction of the Court has been or isbeing committed;

(b) The case is or would be admissible under article17; and

(c) Taking into account the gravity of the crime andthe interests of victims, there are nonethelesssubstantial reasons to believe that an investigationwould not serve the interests of justice.

If the Prosecutor determines that there is noreasonable basis to proceed and his or herdetermination is based solely on subparagraph (c)above, he or she shall inform the Pre-Trial Chamber.

2. If, upon investigation, the Prosecutor concludesthat there is not a sufficient basis for a prosecutionbecause: (a) There is not a sufficient legal or factual basis to

seek a warrant or summons under article 58; (b) The case is inadmissible under article 17; or (c) A prosecution is not in the interests of justice,

taking into account all the circumstances,including the gravity of the crime, the interests ofvictims and the age or infirmity of the allegedperpetrator, and his or her role in the alleged crime;

the Prosecutor shall inform the Pre-Trial Chamber andthe State making a referral under article 14 or theSecurity Council in a case under article 13, paragraph(b), of his or her conclusion and the reasons for theconclusion.

3.(a) At the request of the State making a referral under

article 14 or the Security Council under article 13,paragraph (b), the Pre-Trial Chamber may review adecision of the Prosecutor under paragraph 1 or 2not to proceed and may request the Prosecutor toreconsider that decision.

(b) In addition, the Pre-Trial Chamber may, on its owninitiative, review a decision of the Prosecutor not toproceed if it is based solely on paragraph 1 (c) or 2(c). In such a case, the decision of the Prosecutorshall be effective only if confirmed by the Pre-TrialChamber.

4. The Prosecutor may, at any time, reconsider adecision whether to initiate an investigation orprosecution based on new facts or information.

Article 54

Duties and powers of the Prosecutorwith respect to investigations

1. The Prosecutor shall: (a) In order to establish the truth, extend the

investigation to cover all facts and evidencerelevant to an assessment of whether there iscriminal responsibility under this Statute, and, indoing so, investigate incriminating and exoneratingcircumstances equally;

(b) Take appropriate measures to ensure the effectiveinvestigation and prosecution of crimes within thejurisdiction of the Court, and in doing so, respectthe interests and personal circumstances ofvictims and witnesses, including age, gender asdefined in article 7, paragraph 3, and health, andtake into account the nature of the crime, inparticular where it involves sexual violence, genderviolence or violence against children; and

(c) Fully respect the rights of persons arising underthis Statute.

2. The Prosecutor may conduct investigations on theterritory of a State: (a) In accordance with the provisions of Part 9; or (b) As authorized by the Pre-Trial Chamber under

article 57, paragraph 3 (d).

3. The Prosecutor may: (a) Collect and examine evidence; (b) Request the presence of and question persons

being investigated, victims and witnesses; (c) Seek the cooperation of any State or

intergovernmental organization or arrangement inaccordance with its respective competence and/ormandate;

(d) Enter into such arrangements or agreements, notinconsistent with this Statute, as may be necessaryto facilitate the cooperation of a State,intergovernmental organization or person;

(e) Agree not to disclose, at any stage of theproceedings, documents or information that theProsecutor obtains on the condition ofconfidentiality and solely for the purpose ofgenerating new evidence, unless the provider of theinformation consents; and

(f) Take necessary measures, or request thatnecessary measures be taken, to ensure theconfidentiality of information, the protection of anyperson or the preservation of evidence.

Article 55

Rights of persons during an investigation

1. In respect of an investigation under this Statute,a person: (a) Shall not be compelled to incriminate himself or

herself or to confess guilt; (b) Shall not be subjected to any form of coercion,

duress or threat, to torture or to any other form ofcruel, inhuman or degrading treatment orpunishment;

(c) Shall, if questioned in a language other than alanguage the person fully understands and speaks,have, free of any cost, the assistance of a competentinterpreter and such translations as are necessaryto meet the requirements of fairness; and

(d) Shall not be subjected to arbitrary arrest ordetention, and shall not be deprived of his or herliberty except on such grounds and in accordancewith such procedures as are established in thisStatute.

2. Where there are grounds to believe that a personhas committed a crime within the jurisdiction of the


Court and that person is about to be questioned eitherby the Prosecutor, or by national authorities pursuantto a request made under Part 9, that person shall alsohave the following rights of which he or she shall beinformed prior to being questioned: (a) To be informed, prior to being questioned, that

there are grounds to believe that he or she hascommitted a crime within the jurisdiction of theCourt;

(b) To remain silent, without such silence being aconsideration in the determination of guilt orinnocence;

(c) To have legal assistance of the person’s choosing,or, if the person does not have legal assistance, tohave legal assistance assigned to him or her, in anycase where the interests of justice so require, andwithout payment by the person in any such case ifthe person does not have sufficient means to payfor it; and

(d) To be questioned in the presence of counsel unlessthe person has voluntarily waived his or her rightto counsel.

Article 56

Role of the Pre-Trial Chamber in relation to a unique investigative opportunity

1.(a) Where the Prosecutor considers an investigation to

present a unique opportunity to take testimony ora statement from a witness or to examine, collector test evidence, which may not be availablesubsequently for the purposes of a trial, theProsecutor shall so inform the Pre-Trial Chamber.

(b) In that case, the Pre-Trial Chamber may, uponrequest of the Prosecutor, take such measures asmay be necessary to ensure the efficiency andintegrity of the proceedings and, in particular, toprotect the rights of the defence.

(c) Unless the Pre-Trial Chamber orders otherwise, theProsecutor shall provide the relevant informationto the person who has been arrested or appearedin response to a summons in connection with theinvestigation referred to in subparagraph (a), inorder that he or she may be heard on the matter.

2. The measures referred to in paragraph 1 (b) mayinclude: (a) Making recommendations or orders regarding

procedures to be followed; (b) Directing that a record be made of the proceedings;(c) Appointing an expert to assist; (d) Authorizing counsel for a person who has been

arrested, or appeared before the Court in responseto a summons, to participate, or where there hasnot yet been such an arrest or appearance orcounsel has not been designated, appointinganother counsel to attend and represent theinterests of the defence;

(e) Naming one of its members or, if necessary, anotheravailable judge of the Pre-Trial or Trial Division toobserve and make recommendations or orders

regarding the collection and preservation ofevidence and the questioning of persons;

(f) Taking such other action as may be necessary tocollect or preserve evidence.

3.(a) Where the Prosecutor has not sought measures

pursuant to this article but the Pre-Trial Chamberconsiders that such measures are required topreserve evidence that it deems would be essentialfor the defence at trial, it shall consult with theProsecutor as to whether there is good reason forthe Prosecutor’s failure to request the measures. Ifupon consultation, the Pre-Trial Chamberconcludes that the Prosecutor’s failure to requestsuch measures is unjustified, the Pre-TrialChamber may take such measures on its owninitiative.

(b) A decision of the Pre-Trial Chamber to act on itsown initiative under this paragraph may beappealed by the Prosecutor. The appeal shall beheard on an expedited basis.

4. The admissibility of evidence preserved orcollected for trial pursuant to this article, or the recordthereof, shall be governed at trial by article 69, andgiven such weight as determined by the Trial Chamber.

Article 57

Functions and powersof the Pre-Trial Chamber

1. Unless otherwise provided in this Statute, thePre-Trial Chamber shall exercise its functions inaccordance with the provisions of this article.

2.(a) Orders or rulings of the Pre-Trial Chamber issued

under articles 15, 18, 19, 54, paragraph 2, 61,paragraph 7, and 72 must be concurred in by amajority of its judges.

(b) In all other cases, a single judge of the Pre-TrialChamber may exercise the functions provided forin this Statute, unless otherwise provided for in theRules of Procedure and Evidence or by a majorityof the Pre-Trial Chamber.

3. In addition to its other functions under thisStatute, the Pre-Trial Chamber may: (a) At the request of the Prosecutor, issue such orders

and warrants as may be required for the purposesof an investigation;

(b) Upon the request of a person who has been arrestedor has appeared pursuant to a summons underarticle 58, issue such orders, including measuressuch as those described in article 56, or seek suchcooperation pursuant to Part 9 as may benecessary to assist the person in the preparationof his or her defence;

(c) Where necessary, provide for the protection andprivacy of victims and witnesses, the preservationof evidence, the protection of persons who havebeen arrested or appeared in response to asummons, and the protection of national securityinformation;


(d) Authorize the Prosecutor to take specificinvestigative steps within the territory of a StateParty without having secured the cooperation ofthat State under Part 9 if, whenever possible havingregard to the views of the State concerned, thePre-Trial Chamber has determined in that casethat the State is clearly unable to execute a requestfor cooperation due to the unavailability of anyauthority or any component of its judicial systemcompetent to execute the request for cooperationunder Part 9.

(e) Where a warrant of arrest or a summons has beenissued under article 58, and having due regard tothe strength of the evidence and the rights of theparties concerned, as provided for in this Statuteand the Rules of Procedure and Evidence, seek thecooperation of States pursuant to article 93,paragraph 1 (k), to take protective measures for thepurpose of forfeiture, in particular for the ultimatebenefit of victims.

Article 58

Issuance by the Pre-Trial Chamberof a warrant of arrest or a summons

to appear

1. At any time after the initiation of an investigation,the Pre-Trial Chamber shall, on the application of theProsecutor, issue a warrant of arrest of a person if,having examined the application and the evidence orother information submitted by the Prosecutor, it issatisfied that: (a) There are reasonable grounds to believe that the

person has committed a crime within thejurisdiction of the Court; and

(b) The arrest of the person appears necessary: (i) To ensure the person’s appearance at trial, (ii) To ensure that the person does not obstruct or

endanger the investigation or the courtproceedings, or

(iii) Where applicable, to prevent the person fromcontinuing with the commission of that crimeor a related crime which is within thejurisdiction of the Court and which arises outof the same circumstances.

2. The application of the Prosecutor shall contain: (a) The name of the person and any other relevant

identifying information; (b) A specific reference to the crimes within the

jurisdiction of the Court which the person is allegedto have committed;

(c) A concise statement of the facts which are allegedto constitute those crimes;

(d) A summary of the evidence and any otherinformation which establish reasonable grounds tobelieve that the person committed those crimes;and

(e) The reason why the Prosecutor believes that thearrest of the person is necessary.

3. The warrant of arrest shall contain: (a) The name of the person and any other relevant

identifying information;

(b) A specific reference to the crimes within thejurisdiction of the Court for which the person’sarrest is sought; and

(c) A concise statement of the facts which are allegedto constitute those crimes.

4. The warrant of arrest shall remain in effect untilotherwise ordered by the Court.

5. On the basis of the warrant of arrest, the Courtmay request the provisional arrest or the arrest andsurrender of the person under Part 9.

6. The Prosecutor may request the Pre-TrialChamber to amend the warrant of arrest by modifyingor adding to the crimes specified therein. The Pre-TrialChamber shall so amend the warrant if it is satisfiedthat there are reasonable grounds to believe that theperson committed the modified or additional crimes.

7. As an alternative to seeking a warrant of arrest,the Prosecutor may submit an application requestingthat the Pre-Trial Chamber issue a summons for theperson to appear. If the Pre-Trial Chamber is satisfiedthat there are reasonable grounds to believe that theperson committed the crime alleged and that asummons is sufficient to ensure the person’sappearance, it shall issue the summons, with orwithout conditions restricting liberty (other thandetention) if provided for by national law, for theperson to appear. The summons shall contain: (a) The name of the person and any other relevant

identifying information; (b) The specified date on which the person is to appear;(c) A specific reference to the crimes within the

jurisdiction of the Court which the person is allegedto have committed; and

(d) A concise statement of the facts which are allegedto constitute the crime.

The summons shall be served on the person.

Article 59

Arrest proceedings in the custodial State

1. A State Party which has received a request forprovisional arrest or for arrest and surrender shallimmediately take steps to arrest the person in questionin accordance with its laws and the provisions ofPart 9.

2. A person arrested shall be brought promptlybefore the competent judicial authority in thecustodial State which shall determine, in accordancewith the law of that State, that: (a) The warrant applies to that person; (b) The person has been arrested in accordance with

the proper process; and (c) The person’s rights have been respected.

3. The person arrested shall have the right to applyto the competent authority in the custodial State forinterim release pending surrender.

4. In reaching a decision on any such application,the competent authority in the custodial State shallconsider whether, given the gravity of the alleged crimes,there are urgent and exceptional circumstances to


justify interim release and whether necessary safe-guards exist to ensure that the custodial State canfulfil its duty to surrender the person to the Court. Itshall not be open to the competent authority of thecustodial State to consider whether the warrant ofarrest was properly issued in accordance with article58, paragraph 1 (a) and (b).

5. The Pre-Trial Chamber shall be notified of anyrequest for interim release and shall makerecommendations to the competent authority in thecustodial State. The competent authority in thecustodial State shall give full consideration to suchrecommendations, including any recommendations onmeasures to prevent the escape of the person, beforerendering its decision.

6. If the person is granted interim release, thePre-Trial Chamber may request periodic reports on thestatus of the interim release.

7. Once ordered to be surrendered by the custodialState, the person shall be delivered to the Court assoon as possible.

Article 60

Initial proceedings before the Court

1. Upon the surrender of the person to the Court, orthe person’s appearance before the Court voluntarilyor pursuant to a summons, the Pre-Trial Chambershall satisfy itself that the person has been informedof the crimes which he or she is alleged to havecommitted, and of his or her rights under this Statute,including the right to apply for interim release pendingtrial.

2. A person subject to a warrant of arrest may applyfor interim release pending trial. If the Pre-TrialChamber is satisfied that the conditions set forth inarticle 58, paragraph 1, are met, the person shallcontinue to be detained. If it is not so satisfied, thePre-Trial Chamber shall release the person, with orwithout conditions.

3. The Pre-Trial Chamber shall periodically reviewits ruling on the release or detention of the person, andmay do so at any time on the request of the Prosecutoror the person. Upon such review, it may modify itsruling as to detention, release or conditions of release,if it is satisfied that changed circumstances so require.

4. The Pre-Trial Chamber shall ensure that a personis not detained for an unreasonable period prior to trialdue to inexcusable delay by the Prosecutor. If suchdelay occurs, the Court shall consider releasing theperson, with or without conditions.

5. If necessary, the Pre-Trial Chamber may issue awarrant of arrest to secure the presence of a personwho has been released.

Article 61

Confirmation of the charges before trial

1. Subject to the provisions of paragraph 2, withina reasonable time after the person’s surrender or

voluntary appearance before the Court, the Pre-TrialChamber shall hold a hearing to confirm the chargeson which the Prosecutor intends to seek trial. Thehearing shall be held in the presence of the Prosecutorand the person charged, as well as his or her counsel.

2. The Pre-Trial Chamber may, upon request of theProsecutor or on its own motion, hold a hearing in theabsence of the person charged to confirm the chargeson which the Prosecutor intends to seek trial when theperson has: (a) Waived his or her right to be present; or (b) Fled or cannot be found and all reasonable steps

have been taken to secure his or her appearancebefore the Court and to inform the person of thecharges and that a hearing to confirm thosecharges will be held.

In that case, the person shall be represented bycounsel where the Pre-Trial Chamber determines thatit is in the interests of justice.

3. Within a reasonable time before the hearing, theperson shall: (a) Be provided with a copy of the document containing

the charges on which the Prosecutor intends tobring the person to trial; and

(b) Be informed of the evidence on which theProsecutor intends to rely at the hearing.

The Pre-Trial Chamber may issue orders regardingthe disclosure of information for the purposes of thehearing.

4. Before the hearing, the Prosecutor may continuethe investigation and may amend or withdraw anycharges. The person shall be given reasonable noticebefore the hearing of any amendment to or withdrawalof charges. In case of a withdrawal of charges, theProsecutor shall notify the Pre-Trial Chamber of thereasons for the withdrawal.

5. At the hearing, the Prosecutor shall support eachcharge with sufficient evidence to establishsubstantial grounds to believe that the personcommitted the crime charged. The Prosecutor may relyon documentary or summary evidence and need notcall the witnesses expected to testify at the trial.

6. At the hearing, the person may: (a) Object to the charges; (b) Challenge the evidence presented by the

Prosecutor; and (c) Present evidence.

7. The Pre-Trial Chamber shall, on the basis of thehearing, determine whether there is sufficientevidence to establish substantial grounds to believethat the person committed each of the crimes charged.Based on its determination, the Pre-Trial Chambershall: (a) Confirm those charges in relation to which it has

determined that there is sufficient evidence, andcommit the person to a Trial Chamber for trial onthe charges as confirmed;

(b) Decline to confirm those charges in relation towhich it has determined that there is insufficientevidence;


(c) Adjourn the hearing and request the Prosecutor toconsider:

(i) Providing further evidence or conducting fur-ther investigation with respect to a particularcharge; or

(ii) Amending a charge because the evidence sub-mitted appears to establish a different crimewithin the jurisdiction of the Court.

8. Where the Pre-Trial Chamber declines to confirma charge, the Prosecutor shall not be precluded fromsubsequently requesting its confirmation if therequest is supported by additional evidence.

9. After the charges are confirmed and before thetrial has begun, the Prosecutor may, with thepermission of the Pre-Trial Chamber and after noticeto the accused, amend the charges. If the Prosecutorseeks to add additional charges or to substitute moreserious charges, a hearing under this article to confirmthose charges must be held. After commencement ofthe trial, the Prosecutor may, with the permission ofthe Trial Chamber, withdraw the charges.

10. Any warrant previously issued shall cease tohave effect with respect to any charges which have notbeen confirmed by the Pre-Trial Chamber or whichhave been withdrawn by the Prosecutor.

11. Once the charges have been confirmed inaccordance with this article, the Presidency shallconstitute a Trial Chamber which, subject toparagraph 9 and to article 64, paragraph 4, shall beresponsible for the conduct of subsequent proceedingsand may exercise any function of the Pre-TrialChamber that is relevant and capable of application inthose proceedings.

PART 6

THE TRIAL

Article 62

Place of trial

Unless otherwise decided, the place of the trial shallbe the seat of the Court.

Article 63

Trial in the presence of the accused

1. The accused shall be present during the trial.

2. If the accused, being present before the Court,continues to disrupt the trial, the Trial Chamber mayremove the accused and shall make provision for himor her to observe the trial and instruct counsel fromoutside the courtroom, through the use ofcommunications technology, if required. Suchmeasures shall be taken only in exceptionalcircumstances after other reasonable alternativeshave proved inadequate, and only for such duration asis strictly required.

Article 64

Functions and powers of the Trial Chamber

1. The functions and powers of the Trial Chamberset out in this article shall be exercised in accordancewith this Statute and the Rules of Procedure andEvidence.

2. The Trial Chamber shall ensure that a trial is fairand expeditious and is conducted with full respect forthe rights of the accused and due regard for theprotection of victims and witnesses.

3. Upon assignment of a case for trial in accordancewith this Statute, the Trial Chamber assigned to dealwith the case shall: (a) Confer with the parties and adopt such procedures

as are necessary to facilitate the fair andexpeditious conduct of the proceedings;

(b) Determine the language or languages to be used attrial; and

(c) Subject to any other relevant provisions of thisStatute, provide for disclosure of documents orinformation not previously disclosed, sufficientlyin advance of the commencement of the trial toenable adequate preparation for trial.

4. The Trial Chamber may, if necessary for itseffective and fair functioning, refer preliminary issuesto the Pre-Trial Chamber or, if necessary, to anotheravailable judge of the Pre-Trial Division.

5. Upon notice to the parties, the Trial Chambermay, as appropriate, direct that there be joinder orseverance in respect of charges against more than oneaccused.

6. In performing its functions prior to trial or duringthe course of a trial, the Trial Chamber may, asnecessary: (a) Exercise any functions of the Pre-Trial Chamber

referred to in article 61, paragraph 11; (b) Require the attendance and testimony of witnesses

and production of documents and other evidenceby obtaining, if necessary, the assistance of Statesas provided in this Statute;

(c) Provide for the protection of confidentialinformation;

(d) Order the production of evidence in addition to thatalready collected prior to the trial or presentedduring the trial by the parties;

(e) Provide for the protection of the accused, witnessesand victims; and

(f) Rule on any other relevant matters.

7. The trial shall be held in public. The TrialChamber may, however, determine that specialcircumstances require that certain proceedings be inclosed session for the purposes set forth in article 68,or to protect confidential or sensitive information to begiven in evidence.

8.(a) At the commencement of the trial, the Trial

Chamber shall have read to the accused thecharges previously confirmed by the Pre-TrialChamber. The Trial Chamber shall satisfy itself


that the accused understands the nature of thecharges. It shall afford him or her the opportunityto make an admission of guilt in accordance witharticle 65 or to plead not guilty.

(b) At the trial, the presiding judge may give directionsfor the conduct of proceedings, including to ensurethat they are conducted in a fair and impartialmanner. Subject to any directions of the presidingjudge, the parties may submit evidence inaccordance with the provisions of this Statute.

9. The Trial Chamber shall have, inter alia, thepower on application of a party or on its own motionto: (a) Rule on the admissibility or relevance of evidence;

and (b) Take all necessary steps to maintain order in the

course of a hearing.

10. The Trial Chamber shall ensure that a completerecord of the trial, which accurately reflects theproceedings, is made and that it is maintained andpreserved by the Registrar.

Article 65

Proceedings on an admission of guilt

1. Where the accused makes an admission of guiltpursuant to article 64, paragraph 8 (a), the TrialChamber shall determine whether: (a) The accused understands the nature and

consequences of the admission of guilt; (b) The admission is voluntarily made by the accused

after sufficient consultation with defence counsel;and

(c) The admission of guilt is supported by the facts ofthe case that are contained in:

(i) The charges brought by the Prosecutor andadmitted by the accused;

(ii) Any materials presented by the Prosecutorwhich supplement the charges and which theaccused accepts; and

(iii) Any other evidence, such as the testimony ofwitnesses, presented by the Prosecutor or theaccused.

2. Where the Trial Chamber is satisfied that thematters referred to in paragraph 1 are established, itshall consider the admission of guilt, together with anyadditional evidence presented, as establishing all theessential facts that are required to prove the crime towhich the admission of guilt relates, and may convictthe accused of that crime.

3. Where the Trial Chamber is not satisfied that thematters referred to in paragraph 1 are established, itshall consider the admission of guilt as not havingbeen made, in which case it shall order that the trialbe continued under the ordinary trial proceduresprovided by this Statute and may remit the case toanother Trial Chamber.

4. Where the Trial Chamber is of the opinion that amore complete presentation of the facts of the case isrequired in the interests of justice, in particular theinterests of the victims, the Trial Chamber may:

(a) Request the Prosecutor to present additionalevidence, including the testimony of witnesses; or

(b) Order that the trial be continued under theordinary trial procedures provided by this Statute,in which case it shall consider the admission ofguilt as not having been made and may remit thecase to another Trial Chamber.

5. Any discussions between the Prosecutor and thedefence regarding modification of the charges, theadmission of guilt or the penalty to be imposed shallnot be binding on the Court.

Article 66

Presumption of innocence

1. Everyone shall be presumed innocent until provedguilty before the Court in accordance with theapplicable law.

2. The onus is on the Prosecutor to prove the guiltof the accused.

3. In order to convict the accused, the Court mustbe convinced of the guilt of the accused beyondreasonable doubt.

Article 67

Rights of the accused

1. In the determination of any charge, the accusedshall be entitled to a public hearing, having regard tothe provisions of this Statute, to a fair hearingconducted impartially, and to the following minimumguarantees, in full equality: (a) To be informed promptly and in detail of the nature,

cause and content of the charge, in a languagewhich the accused fully understands and speaks;

(b) To have adequate time and facilities for thepreparation of the defence and to communicatefreely with counsel of the accused’s choosing inconfidence;

(c) To be tried without undue delay; (d) Subject to article 63, paragraph 2, to be present at

the trial, to conduct the defence in person orthrough legal assistance of the accused’s choosing,to be informed, if the accused does not have legalassistance, of this right and to have legalassistance assigned by the Court in any case wherethe interests of justice so require, and withoutpayment if the accused lacks sufficient means topay for it;

(e) To examine, or have examined, the witnessesagainst him or her and to obtain the attendanceand examination of witnesses on his or her behalfunder the same conditions as witnesses againsthim or her. The accused shall also be entitled toraise defences and to present other evidenceadmissible under this Statute;

(f) To have, free of any cost, the assistance of acompetent interpreter and such translations as arenecessary to meet the requirements of fairness, ifany of the proceedings of or documents presented


to the Court are not in a language which theaccused fully understands and speaks;

(g) Not to be compelled to testify or to confess guilt andto remain silent, without such silence being aconsideration in the determination of guilt orinnocence;

(h) To make an unsworn oral or written statement inhis or her defence; and

(i) Not to have imposed on him or her any reversal ofthe burden of proof or any onus of rebuttal.

2. In addition to any other disclosure provided for inthis Statute, the Prosecutor shall, as soon aspracticable, disclose to the defence evidence in theProsecutor’s possession or control which he or shebelieves shows or tends to show the innocence of theaccused, or to mitigate the guilt of the accused, orwhich may affect the credibility of prosecutionevidence. In case of doubt as to the application of thisparagraph, the Court shall decide.

Article 68

Protection of the victims and witnessesand their participation in the proceedings

1. The Court shall take appropriate measures toprotect the safety, physical and psychologicalwell-being, dignity and privacy of victims andwitnesses. In so doing, the Court shall have regard toall relevant factors, including age, gender as definedin article 7, paragraph 3, and health, and the natureof the crime, in particular, but not limited to, wherethe crime involves sexual or gender violence or violenceagainst children. The Prosecutor shall take suchmeasures particularly during the investigation andprosecution of such crimes. These measures shall notbe prejudicial to or inconsistent with the rights of theaccused and a fair and impartial trial.

2. As an exception to the principle of public hearingsprovided for in article 67, the Chambers of the Courtmay, to protect victims and witnesses or an accused,conduct any part of the proceedings in camera or allowthe presentation of evidence by electronic or otherspecial means. In particular, such measures shall beimplemented in the case of a victim of sexual violenceor a child who is a victim or a witness, unless otherwiseordered by the Court, having regard to all thecircumstances, particularly the views of the victim orwitness.

3. Where the personal interests of the victims areaffected, the Court shall permit their views andconcerns to be presented and considered at stages ofthe proceedings determined to be appropriate by theCourt and in a manner which is not prejudicial to orinconsistent with the rights of the accused and a fairand impartial trial. Such views and concerns may bepresented by the legal representatives of the victimswhere the Court considers it appropriate, inaccordance with the Rules of Procedure and Evidence.

4. The Victims and Witnesses Unit may advise theProsecutor and the Court on appropriate protective

measures, security arrangements, counselling andassistance as referred to in article 43, paragraph 6.

5. Where the disclosure of evidence or informationpursuant to this Statute may lead to the graveendangerment of the security of a witness or his or herfamily, the Prosecutor may, for the purposes of anyproceedings conducted prior to the commencement ofthe trial, withhold such evidence or information andinstead submit a summary thereof. Such measuresshall be exercised in a manner which is not prejudicialto or inconsistent with the rights of the accused and afair and impartial trial.

6. A State may make an application for necessarymeasures to be taken in respect of the protection of itsservants or agents and the protection of confidentialor sensitive information.

Article 69

Evidence

1. Before testifying, each witness shall, inaccordance with the Rules of Procedure and Evidence,give an undertaking as to the truthfulness of theevidence to be given by that witness.

2. The testimony of a witness at trial shall be givenin person, except to the extent provided by themeasures set forth in article 68 or in the Rules ofProcedure and Evidence. The Court may also permitthe giving of viva voce (oral) or recorded testimony ofa witness by means of video or audio technology, aswell as the introduction of documents or writtentranscripts, subject to this Statute and in accordancewith the Rules of Procedure and Evidence. Thesemeasures shall not be prejudicial to or inconsistentwith the rights of the accused.

3. The parties may submit evidence relevant to thecase, in accordance with article 64. The Court shallhave the authority to request the submission of allevidence that it considers necessary for thedetermination of the truth.

4. The Court may rule on the relevance oradmissibility of any evidence, taking into account,inter alia, the probative value of the evidence and anyprejudice that such evidence may cause to a fair trialor to a fair evaluation of the testimony of a witness, inaccordance with the Rules of Procedure and Evidence.

5. The Court shall respect and observe privileges onconfidentiality as provided for in the Rules ofProcedure and Evidence.

6. The Court shall not require proof of facts ofcommon knowledge but may take judicial notice ofthem.

7. Evidence obtained by means of a violation of thisStatute or internationally recognized human rightsshall not be admissible if: (a) The violation casts substantial doubt on the

reliability of the evidence; or (b) The admission of the evidence would be antithetical


to and would seriously damage the integrity of theproceedings.

8. When deciding on the relevance or admissibilityof evidence collected by a State, the Court shall notrule on the application of the State’s national law.

Article 70

Offences against the administration of justice

1. The Court shall have jurisdiction over thefollowing offences against its administration of justicewhen committed intentionally: (a) Giving false testimony when under an obligation

pursuant to article 69, paragraph 1, to tell thetruth;

(b) Presenting evidence that the party knows is falseor forged;

(c) Corruptly influencing a witness, obstructing orinterfering with the attendance or testimony of awitness, retaliating against a witness for givingtestimony or destroying, tampering with orinterfering with the collection of evidence;

(d) Impeding, intimidating or corruptly influencing anofficial of the Court for the purpose of forcing orpersuading the official not to perform, or to performimproperly, his or her duties;

(e) Retaliating against an official of the Court onaccount of duties performed by that or anotherofficial;

(f) Soliciting or accepting a bribe as an official of theCourt in connection with his or her official duties.

2. The principles and procedures governing theCourt’s exercise of jurisdiction over offences underthis article shall be those provided for in the Rules ofProcedure and Evidence. The conditions for providinginternational cooperation to the Court with respect toits proceedings under this article shall be governed bythe domestic laws of the requested State.

3. In the event of conviction, the Court may imposea term of imprisonment not exceeding five years, or afine in accordance with the Rules of Procedure andEvidence, or both.

4.(a) Each State Party shall extend its criminal laws

penalizing offences against the integrity of its owninvestigative or judicial process to offences againstthe administration of justice referred to in thisarticle, committed on its territory, or by one of itsnationals;

(b) Upon request by the Court, whenever it deems itproper, the State Party shall submit the case to itscompetent authorities for the purpose ofprosecution. Those authorities shall treat suchcases with diligence and devote sufficientresources to enable them to be conductedeffectively.

Article 71

Sanctions for misconduct before the Court

1. The Court may sanction persons present before it

who commit misconduct, including disruption of itsproceedings or deliberate refusal to comply with itsdirections, by administrative measures other thanimprisonment, such as temporary or permanentremoval from the courtroom, a fine or other similarmeasures provided for in the Rules of Procedure andEvidence.

2. The procedures governing the imposition of themeasures set forth in paragraph 1 shall be thoseprovided for in the Rules of Procedure and Evidence.

Article 72

Protection of national security information

1. This article applies in any case where thedisclosure of the information or documents of a Statewould, in the opinion of that State, prejudice itsnational security interests. Such cases include thosefalling within the scope of article 56, paragraphs 2 and3, article 61, paragraph 3, article 64, paragraph 3,article 67, paragraph 2, article 68, paragraph 6, article87, paragraph 6 and article 93, as well as cases arisingat any other stage of the proceedings where suchdisclosure may be at issue.

2. This article shall also apply when a person whohas been requested to give information or evidence hasrefused to do so or has referred the matter to the Stateon the ground that disclosure would prejudice thenational security interests of a State and the Stateconcerned confirms that it is of the opinion thatdisclosure would prejudice its national securityinterests.

3. Nothing in this article shall prejudice therequirements of confidentiality applicable underarticle 54, paragraph 3 (e) and (f), or the application ofarticle 73.

4. If a State learns that information or documents ofthe State are being, or are likely to be, disclosed at anystage of the proceedings, and it is of the opinion thatdisclosure would prejudice its national securityinterests, that State shall have the right to intervenein order to obtain resolution of the issue in accordancewith this article.

5. If, in the opinion of a State, disclosure ofinformation would prejudice its national securityinterests, all reasonable steps will be taken by theState, acting in conjunction with the Prosecutor, thedefence or the Pre-Trial Chamber or Trial Chamber, asthe case may be, to seek to resolve the matter bycooperative means. Such steps may include: (a) Modification or clarification of the request; (b) A determination by the Court regarding the

relevance of the information or evidence sought, ora determination as to whether the evidence, thoughrelevant, could be or has been obtained from asource other than the requested State;

(c) Obtaining the information or evidence from adifferent source or in a different form; or

(d) Agreement on conditions under which theassistance could be provided including, amongother things, providing summaries or redactions,


limitations on disclosure, use of in camera or exparte proceedings, or other protective measurespermissible under the Statute and the Rules ofProcedure and Evidence.

6. Once all reasonable steps have been taken toresolve the matter through cooperative means, and ifthe State considers that there are no means orconditions under which the information or documentscould be provided or disclosed without prejudice to itsnational security interests, it shall so notify theProsecutor or the Court of the specific reasons for itsdecision, unless a specific description of the reasonswould itself necessarily result in such prejudice to theState’s national security interests.

7. Thereafter, if the Court determines that theevidence is relevant and necessary for theestablishment of the guilt or innocence of the accused,the Court may undertake the following actions: (a) Where disclosure of the information or document

is sought pursuant to a request for cooperationunder Part 9 or the circumstances described inparagraph 2, and the State has invoked the groundfor refusal referred to in article 93, paragraph 4:

(i) The Court may, before making any conclusionreferred to in subparagraph 7 (a) (ii), requestfurther consultations for the purpose of consi-dering the State’s representations, which mayinclude, as appropriate, hearings in cameraand ex parte;

(ii) If the Court concludes that, by invoking theground for refusal under article 93, paragraph4, in the circumstances of the case, the re-quested State is not acting in accordance withits obligations under this Statute, the Courtmay refer the matter in accordance with article87, paragraph 7, specifying the reasons for itsconclusion; and

(iii) The Court may make such inference in the trialof the accused as to the existence or non-exis-tence of a fact, as may be appropriate in thecircumstances; or

(b) In all other circumstances: (i) Order disclosure; or (ii) To the extent it does not order disclosure, make

such inference in the trial of the accused as tothe existence or non-existence of a fact, as maybe appropriate in the circumstances.

Article 73

Third-party information or documents

If a State Party is requested by the Court to providea document or information in its custody, possessionor control, which was disclosed to it in confidence bya State, intergovernmental organization orinternational organization, it shall seek the consent ofthe originator to disclose that document orinformation. If the originator is a State Party, it shalleither consent to disclosure of the information ordocument or undertake to resolve the issue ofdisclosure with the Court, subject to the provisions ofarticle 72. If the originator is not a State Party and

refuses to consent to disclosure, the requested Stateshall inform the Court that it is unable to provide thedocument or information because of a pre-existingobligation of confidentiality to the originator.

Article 74

Requirements for the decision

1. All the judges of the Trial Chamber shall bepresent at each stage of the trial and throughout theirdeliberations. The Presidency may, on a case-by-casebasis, designate, as available, one or more alternatejudges to be present at each stage of the trial and toreplace a member of the Trial Chamber if that memberis unable to continue attending.

2. The Trial Chamber’s decision shall be based onits evaluation of the evidence and the entireproceedings. The decision shall not exceed the factsand circumstances described in the charges and anyamendments to the charges. The Court may base itsdecision only on evidence submitted and discussedbefore it at the trial.

3. The judges shall attempt to achieve unanimity intheir decision, failing which the decision shall be takenby a majority of the judges.

4. The deliberations of the Trial Chamber shallremain secret.

5. The decision shall be in writing and shall containa full and reasoned statement of the Trial Chamber’sfindings on the evidence and conclusions. The TrialChamber shall issue one decision. When there is nounanimity, the Trial Chamber’s decision shall containthe views of the majority and the minority. Thedecision or a summary thereof shall be delivered inopen court.

Article 75

Reparations to victims

1. The Court shall establish principles relating toreparations to, or in respect of, victims, includingrestitution, compensation and rehabilitation. On thisbasis, in its decision the Court may, either uponrequest or on its own motion in exceptionalcircumstances, determine the scope and extent of anydamage, loss and injury to, or in respect of, victimsand will state the principles on which it is acting.

2. The Court may make an order directly against aconvicted person specifying appropriate reparationsto, or in respect of, victims, including restitution,compensation and rehabilitation.

Where appropriate, the Court may order that theaward for reparations be made through the Trust Fundprovided for in article 79.

3. Before making an order under this article, theCourt may invite and shall take account ofrepresentations from or on behalf of the convictedperson, victims, other interested persons or interestedStates.

4. In exercising its power under this article, the


Court may, after a person is convicted of a crime withinthe jurisdiction of the Court, determine whether, inorder to give effect to an order which it may makeunder this article, it is necessary to seek measuresunder article 93, paragraph 1.

5. A State Party shall give effect to a decision underthis article as if the provisions of article 109 wereapplicable to this article.

6. Nothing in this article shall be interpreted asprejudicing the rights of victims under national orinternational law.

Article 76

Sentencing

1. In the event of a conviction, the Trial Chambershall consider the appropriate sentence to be imposedand shall take into account the evidence presentedand submissions made during the trial that arerelevant to the sentence.

2. Except where article 65 applies and before thecompletion of the trial, the Trial Chamber may on itsown motion and shall, at the request of the Prosecutoror the accused, hold a further hearing to hear anyadditional evidence or submissions relevant to thesentence, in accordance with the Rules of Procedureand Evidence.

3. Where paragraph 2 applies, any representationsunder article 75 shall be heard during the furtherhearing referred to in paragraph 2 and, if necessary,during any additional hearing.

4. The sentence shall be pronounced in public and,wherever possible, in the presence of the accused.

PART 7

PENALTIES

Article 77

Applicable penalties

1. Subject to article 110, the Court may impose oneof the following penalties on a person convicted of acrime referred to in article 5 of this Statute: (a) Imprisonment for a specified number of years,

which may not exceed a maximum of 30 years; or (b) A term of life imprisonment when justified by the

extreme gravity of the crime and the individualcircumstances of the convicted person.

2. In addition to imprisonment, the Court may order:(a) A fine under the criteria provided for in the Rules

of Procedure and Evidence; (b) A forfeiture of proceeds, property and assets

derived directly or indirectly from that crime,without prejudice to the rights of bona fide thirdparties.

Article 78

Determination of the sentence

1. In determining the sentence, the Court shall, in

accordance with the Rules of Procedure and Evidence,take into account such factors as the gravity of thecrime and the individual circumstances of theconvicted person.

2. In imposing a sentence of imprisonment, theCourt shall deduct the time, if any, previously spentin detention in accordance with an order of the Court.The Court may deduct any time otherwise spent indetention in connection with conduct underlying thecrime.

3. When a person has been convicted of more thanone crime, the Court shall pronounce a sentence foreach crime and a joint sentence specifying the totalperiod of imprisonment. This period shall be no lessthan the highest individual sentence pronounced andshall not exceed 30 years imprisonment or a sentenceof life imprisonment in conformity with article 77,paragraph 1 (b).

Article 79

Trust Fund

1. A Trust Fund shall be established by decision ofthe Assembly of States Parties for the benefit of victimsof crimes within the jurisdiction of the Court, and ofthe families of such victims.

2. The Court may order money and other propertycollected through fines or forfeiture to be transferred,by order of the Court, to the Trust Fund.

3. The Trust Fund shall be managed according tocriteria to be determined by the Assembly of StatesParties.

Article 80

Non-prejudice to national applicationof penalties and national laws

Nothing in this Part affects the application by Statesof penalties prescribed by their national law, nor thelaw of States which do not provide for penaltiesprescribed in this Part.

PART 8

APPEAL AND REVISION

Article 81

Appeal against decision of acquittalor conviction or against sentence

1. A decision under article 74 may be appealed inaccordance with the Rules of Procedure and Evidenceas follows: (a) The Prosecutor may make an appeal on any of the

following grounds: (i) Procedural error, (ii) Error of fact, or (iii) Error of law;

(b) The convicted person, or the Prosecutor on thatperson’s behalf, may make an appeal on any of thefollowing grounds:


(i) Procedural error, (ii) Error of fact, (iii) Error of law, or (iv) Any other ground that affects the fairness or

reliability of the proceedings or decision.

2.(a) A sentence may be appealed, in accordance with

the Rules of Procedure and Evidence, by theProsecutor or the convicted person on the groundof disproportion between the crime and thesentence;

(b) If on an appeal against sentence the Courtconsiders that there are grounds on which theconviction might be set aside, wholly or in part, itmay invite the Prosecutor and the convicted personto submit grounds under article 81, paragraph 1(a) or (b), and may render a decision on convictionin accordance with article 83;

(c) The same procedure applies when the Court, on anappeal against conviction only, considers thatthere are grounds to reduce the sentence underparagraph 2 (a).

3.(a) Unless the Trial Chamber orders otherwise, a

convicted person shall remain in custody pendingan appeal;

(b) When a convicted person’s time in custody exceedsthe sentence of imprisonment imposed, that personshall be released, except that if the Prosecutor isalso appealing, the release may be subject to theconditions under subparagraph (c) below;

(c) In case of an acquittal, the accused shall bereleased immediately, subject to the following:

(i) Under exceptional circumstances, and havingregard, inter alia, to the concrete risk of flight,the seriousness of the offence charged and theprobability of success on appeal, the TrialChamber, at the request of the Prosecutor, maymaintain the detention of the person pendingappeal;

(ii) A decision by the Trial Chamber under sub-paragraph (c) (i) may be appealed in accordancewith the Rules of Procedure and Evidence.

4. Subject to the provisions of paragraph 3 (a) and(b), execution of the decision or sentence shall besuspended during the period allowed for appeal andfor the duration of the appeal proceedings.

Article 82

Appeal against other decisions

1. Either party may appeal any of the followingdecisions in accordance with the Rules of Procedureand Evidence: (a) A decision with respect to jurisdiction or

admissibility; (b) A decision granting or denying release of the person

being investigated or prosecuted; (c) A decision of the Pre-Trial Chamber to act on its

own initiative under article 56, paragraph 3;

(d) A decision that involves an issue that wouldsignificantly affect the fair and expeditious conductof the proceedings or the outcome of the trial, andfor which, in the opinion of the Pre-Trial or TrialChamber, an immediate resolution by the AppealsChamber may materially advance the proceedings.

2. A decision of the Pre-Trial Chamber under article57, paragraph 3 (d), may be appealed against by theState concerned or by the Prosecutor, with the leaveof the Pre-Trial Chamber. The appeal shall be heardon an expedited basis.

3. An appeal shall not of itself have suspensive effectunless the Appeals Chamber so orders, upon request,in accordance with the Rules of Procedure andEvidence.

4. A legal representative of the victims, the convictedperson or a bona fide owner of property adverselyaffected by an order under article 75 may appealagainst the order for reparations, as provided in theRules of Procedure and Evidence.

Article 83

Proceedings on appeal

1. For the purposes of proceedings under article 81and this article, the Appeals Chamber shall have allthe powers of the Trial Chamber.

2. If the Appeals Chamber finds that the proceedingsappealed from were unfair in a way that affected thereliability of the decision or sentence, or that thedecision or sentence appealed from was materiallyaffected by error of fact or law or procedural error, itmay: (a) Reverse or amend the decision or sentence; or (b) Order a new trial before a different Trial Chamber.

For these purposes, the Appeals Chamber mayremand a factual issue to the original Trial Chamberfor it to determine the issue and to report backaccordingly, or may itself call evidence to determinethe issue. When the decision or sentence has beenappealed only by the person convicted, or theProsecutor on that person’s behalf, it cannot beamended to his or her detriment.

3. If in an appeal against sentence the AppealsChamber finds that the sentence is disproportionateto the crime, it may vary the sentence in accordancewith Part 7.

4. The judgement of the Appeals Chamber shall betaken by a majority of the judges and shall be deliveredin open court. The judgement shall state the reasonson which it is based. When there is no unanimity, thejudgement of the Appeals Chamber shall contain theviews of the majority and the minority, but a judge maydeliver a separate or dissenting opinion on a questionof law.

5. The Appeals Chamber may deliver its judgementin the absence of the person acquitted or convicted.


Article 84

Revision of conviction or sentence

1. The convicted person or, after death, spouses,children, parents or one person alive at the time of theaccused’s death who has been given express writteninstructions from the accused to bring such a claim,or the Prosecutor on the person’s behalf, may apply tothe Appeals Chamber to revise the final judgement ofconviction or sentence on the grounds that: (a) New evidence has been discovered that:

(i) Was not available at the time of trial, and suchunavailability was not wholly or partially attri-butable to the party making application; and

(ii) Is sufficiently important that had it beenproved at trial it would have been likely to haveresulted in a different verdict;

(b) It has been newly discovered that decisiveevidence, taken into account at trial and uponwhich the conviction depends, was false, forged orfalsified;

(c) One or more of the judges who participated inconviction or confirmation of the charges hascommitted, in that case, an act of seriousmisconduct or serious breach of duty of sufficientgravity to justify the removal of that judge or thosejudges from office under article 46.

2. The Appeals Chamber shall reject the applicationif it considers it to be unfounded. If it determines thatthe application is meritorious, it may, as appropriate:(a) Reconvene the original Trial Chamber; (b) Constitute a new Trial Chamber; or (c) Retain jurisdiction over the matter,

with a view to, after hearing the parties in the mannerset forth in the Rules of Procedure and Evidence,arriving at a determination on whether the judgementshould be revised.

Article 85

Compensation to an arrested or convicted person

1. Anyone who has been the victim of unlawful arrestor detention shall have an enforceable right tocompensation.

2. When a person has by a final decision beenconvicted of a criminal offence, and whensubsequently his or her conviction has been reversedon the ground that a new or newly discovered factshows conclusively that there has been a miscarriageof justice, the person who has suffered punishment asa result of such conviction shall be compensatedaccording to law, unless it is proved that thenon-disclosure of the unknown fact in time is whollyor partly attributable to him or her.

3. In exceptional circumstances, where the Courtfinds conclusive facts showing that there has been agrave and manifest miscarriage of justice, it may in itsdiscretion award compensation, according to thecriteria provided in the Rules of Procedure andEvidence, to a person who has been released from

detention following a final decision of acquittal or atermination of the proceedings for that reason.

PART 9

INTERNATIONAL COOPERATIONAND JUDICIAL ASSISTANCE

Article 86

General obligation to cooperate

States Parties shall, in accordance with theprovisions of this Statute, cooperate fully with theCourt in its investigation and prosecution of crimeswithin the jurisdiction of the Court.

Article 87

Requests for cooperation: general provisions

1.(a) The Court shall have the authority to make

requests to States Parties for cooperation. Therequests shall be transmitted through thediplomatic channel or any other appropriatechannel as may be designated by each State Partyupon ratification, acceptance, approval oraccession. Subsequent changes to the designationshall be made by each State Party in accordancewith the Rules of Procedure and Evidence.

(b) When appropriate, without prejudice to theprovisions of subparagraph (a), requests may alsobe transmitted through the International CriminalPolice Organization or any appropriate regionalorganization.

2. Requests for cooperation and any documentssupporting the request shall either be in or beaccompanied by a translation into an official languageof the requested State or one of the working languagesof the Court, in accordance with the choice made bythat State upon ratification, acceptance, approval oraccession.

Subsequent changes to this choice shall be made inaccordance with the Rules of Procedure and Evidence.

3. The requested State shall keep confidential arequest for cooperation and any documentssupporting the request, except to the extent that thedisclosure is necessary for execution of the request.

4. In relation to any request for assistance presentedunder this Part, the Court may take such measures,including measures related to the protection ofinformation, as may be necessary to ensure the safetyor physical or psychological well-being of any victims,potential witnesses and their families. The Court mayrequest that any information that is made availableunder this Part shall be provided and handled in amanner that protects the safety and physical orpsychological well-being of any victims, potentialwitnesses and their families.

5.(a) The Court may invite any State not party to this

Statute to provide assistance under this Part on the


basis of an ad hoc arrangement, an agreement withsuch State or any other appropriate basis.

(b) Where a State not party to this Statute, which hasentered into an ad hoc arrangement or anagreement with the Court, fails to cooperate withrequests pursuant to any such arrangement oragreement, the Court may so inform the Assembly ofStates Parties or, where the Security Council referredthe matter to the Court, the Security Council.

6. The Court may ask any intergovernmentalorganization to provide information or documents. TheCourt may also ask for other forms of cooperation andassistance which may be agreed upon with such anorganization and which are in accordance with itscompetence or mandate.

7. Where a State Party fails to comply with a requestto cooperate by the Court contrary to the provisions ofthis Statute, thereby preventing the Court fromexercising its functions and powers under this Statute,the Court may make a finding to that effect and referthe matter to the Assembly of States Parties or, wherethe Security Council referred the matter to the Court,to the Security Council.

Article 88

Availability of procedures under national law

States Parties shall ensure that there are proceduresavailable under their national law for all of the formsof cooperation which are specified under this Part.

Article 89

Surrender of persons to the Court

1. The Court may transmit a request for the arrestand surrender of a person, together with the materialsupporting the request outlined in article 91, to anyState on the territory of which that person may befound and shall request the cooperation of that Statein the arrest and surrender of such a person. StatesParties shall, in accordance with the provisions of thisPart and the procedure under their national law,comply with requests for arrest and surrender.

2. Where the person sought for surrender brings achallenge before a national court on the basis of theprinciple of ne bis in idem as provided in article 20,the requested State shall immediately consult with theCourt to determine if there has been a relevant rulingon admissibility. If the case is admissible, therequested State shall proceed with the execution of therequest. If an admissibility ruling is pending, therequested State may postpone the execution of therequest for surrender of the person until the Courtmakes a determination on admissibility.

3.(a) A State Party shall authorize, in accordance with

its national procedural law, transportation throughits territory of a person being surrendered to theCourt by another State, except where transitthrough that State would impede or delay thesurrender.

(b) A request by the Court for transit shall betransmitted in accordance with article 87. Therequest for transit shall contain:

(i) A description of the person being transported;(ii) A brief statement of the facts of the case and

their legal characterization; and(iii The warrant for arrest and surrender;

(c) A person being transported shall be detained incustody during the period of transit;

(d) No authorization is required if the person istransported by air and no landing is scheduled onthe territory of the transit State;

(e) If an unscheduled landing occurs on the territoryof the transit State, that State may require arequest for transit from the Court as provided forin subparagraph (b). The transit State shall detainthe person being transported until the request fortransit is received and the transit is effected,provided that detention for purposes of thissubparagraph may not be extended beyond 96hours from the unscheduled landing unless therequest is received within that time.

4. If the person sought is being proceeded against oris serving a sentence in the requested State for a crimedifferent from that for which surrender to the Court issought, the requested State, after making its decisionto grant the request, shall consult with the Court.

Article 90

Competing requests

1. A State Party which receives a request from theCourt for the surrender of a person under article 89shall, if it also receives a request from any other Statefor the extradition of the same person for the sameconduct which forms the basis of the crime for whichthe Court seeks the person’s surrender, notify theCourt and the requesting State of that fact.

2. Where the requesting State is a State Party, therequested State shall give priority to the request fromthe Court if: (a) The Court has, pursuant to article 18 or 19, made

a determination that the case in respect of whichsurrender is sought is admissible and thatdetermination takes into account the investigationor prosecution conducted by the requesting Statein respect of its request for extradition; or

(b) The Court makes the determination described insubparagraph (a) pursuant to the requested State’snotification under paragraph 1.

3. Where a determination under paragraph 2 (a) hasnot been made, the requested State may, at itsdiscretion, pending the determination of the Courtunder paragraph 2 (b), proceed to deal with the requestfor extradition from the requesting State but shall notextradite the person until the Court has determinedthat the case is inadmissible. The Court’sdetermination shall be made on an expedited basis.

4. If the requesting State is a State not Party to thisStatute the requested State, if it is not under aninternational obligation to extradite the person to the


requesting State, shall give priority to the request forsurrender from the Court, if the Court has determinedthat the case is admissible.

5. Where a case under paragraph 4 has not beendetermined to be admissible by the Court, therequested State may, at its discretion, proceed to dealwith the request for extradition from the requestingState.

6. In cases where paragraph 4 applies except thatthe requested State is under an existing internationalobligation to extradite the person to the requestingState not Party to this Statute, the requested Stateshall determine whether to surrender the person to theCourt or extradite the person to the requesting State.In making its decision, the requested State shallconsider all the relevant factors, including but notlimited to: (a) The respective dates of the requests; (b) The interests of the requesting State including,

where relevant, whether the crime was committedin its territory and the nationality of the victims andof the person sought; and

(c) The possibility of subsequent surrender betweenthe Court and the requesting State.

7. Where a State Party which receives a request fromthe Court for the surrender of a person also receives arequest from any State for the extradition of the sameperson for conduct other than that which constitutesthe crime for which the Court seeks the person’ssurrender: (a) The requested State shall, if it is not under an

existing international obligation to extradite theperson to the requesting State, give priority to therequest from the Court;

(b) The requested State shall, if it is under an existinginternational obligation to extradite the person tothe requesting State, determine whether tosurrender the person to the Court or to extraditethe person to the requesting State. In making itsdecision, the requested State shall consider all therelevant factors, including but not limited to thoseset out in paragraph 6, but shall give specialconsideration to the relative nature and gravity ofthe conduct in question.

8. Where pursuant to a notification under thisarticle, the Court has determined a case to beinadmissible, and subsequently extradition to therequesting State is refused, the requested State shallnotify the Court of this decision.

Article 91

Contents of request for arrest and surrender

1. A request for arrest and surrender shall be madein writing. In urgent cases, a request may be made byany medium capable of delivering a written record,provided that the request shall be confirmed throughthe channel provided for in article 87, paragraph 1 (a).

2. In the case of a request for the arrest andsurrender of a person for whom a warrant of arrest has

been issued by the Pre-Trial Chamber under article58, the request shall contain or be supported by: (a) Information describing the person sought,

sufficient to identify the person, and informationas to that person’s probable location;

(b) A copy of the warrant of arrest; and (c) Such documents, statements or information as

may be necessary to meet the requirements for thesurrender process in the requested State, exceptthat those requirements should not be moreburdensome than those applicable to requests forextradition pursuant to treaties or arrangementsbetween the requested State and other States andshould, if possible, be less burdensome, taking intoaccount the distinct nature of the Court.

3. In the case of a request for the arrest andsurrender of a person already convicted, the requestshall contain or be supported by: (a) A copy of any warrant of arrest for that person; (b) A copy of the judgement of conviction; (c) Information to demonstrate that the person sought

is the one referred to in the judgement ofconviction; and

(d) If the person sought has been sentenced, a copy ofthe sentence imposed and, in the case of a sentencefor imprisonment, a statement of any time alreadyserved and the time remaining to be served.

4. Upon the request of the Court, a State Party shallconsult with the Court, either generally or with respectto a specific matter, regarding any requirements underits national law that may apply under paragraph 2 (c).During the consultations, the State Party shall advisethe Court of the specific requirements of its nationallaw.

Article 92

Provisional arrest

1. In urgent cases, the Court may request theprovisional arrest of the person sought, pendingpresentation of the request for surrender and thedocuments supporting the request as specified inarticle 91.

2. The request for provisional arrest shall be madeby any medium capable of delivering a written recordand shall contain: (a) Information describing the person sought,

sufficient to identify the person, and informationas to that person’s probable location;

(b) A concise statement of the crimes for which theperson’s arrest is sought and of the facts which arealleged to constitute those crimes, including, wherepossible, the date and location of the crime;

(c) A statement of the existence of a warrant of arrestor a judgement of conviction against the personsought; and

(d) A statement that a request for surrender of theperson sought will follow.

3. A person who is provisionally arrested may bereleased from custody if the requested State has notreceived the request for surrender and the documents


supporting the request as specified in article 91 withinthe time limits specified in the Rules of Procedure andEvidence. However, the person may consent tosurrender before the expiration of this period ifpermitted by the law of the requested State. In such acase, the requested State shall proceed to surrenderthe person to the Court as soon as possible.

4. The fact that the person sought has been releasedfrom custody pursuant to paragraph 3 shall notprejudice the subsequent arrest and surrender of thatperson if the request for surrender and the documentssupporting the request are delivered at a later date.

Article 93

Other forms of cooperation

1. States Parties shall, in accordance with theprovisions of this Part and under procedures ofnational law, comply with requests by the Court toprovide the following assistance in relation toinvestigations or prosecutions: (a) The identification and whereabouts of persons or

the location of items; (b) The taking of evidence, including testimony under

oath, and the production of evidence, includingexpert opinions and reports necessary to the Court;

(c) The questioning of any person being investigatedor prosecuted;

(d) The service of documents, including judicialdocuments;

(e) Facilitating the voluntary appearance of persons aswitnesses or experts before the Court;

(f) The temporary transfer of persons as provided inparagraph 7;

(g) The examination of places or sites, including theexhumation and examination of grave sites;

(h) The execution of searches and seizures; (i) The provision of records and documents, including

official records and documents; (j) The protection of victims and witnesses and the

preservation of evidence; (k) The identification, tracing and freezing or seizure

of proceeds, property and assets andinstrumentalities of crimes for the purpose ofeventual forfeiture, without prejudice to the rightsof bona fide third parties; and

(l) Any other type of assistance which is not prohibitedby the law of the requested State, with a view tofacilitating the investigation and prosecution ofcrimes within the jurisdiction of the Court.

2. The Court shall have the authority to provide anassurance to a witness or an expert appearing beforethe Court that he or she will not be prosecuted,detained or subjected to any restriction of personalfreedom by the Court in respect of any act or omissionthat preceded the departure of that person from therequested State.

3. Where execution of a particular measure ofassistance detailed in a request presented underparagraph 1, is prohibited in the requested State onthe basis of an existing fundamental legal principle ofgeneral application, the requested State shall

promptly consult with the Court to try to resolve thematter. In the consultations, consideration should begiven to whether the assistance can be rendered inanother manner or subject to conditions. If afterconsultations the matter cannot be resolved, the Courtshall modify the request as necessary.

4. In accordance with article 72, a State Party maydeny a request for assistance, in whole or in part, onlyif the request concerns the production of anydocuments or disclosure of evidence which relates toits national security.

5. Before denying a request for assistance underparagraph 1 (l), the requested State shall considerwhether the assistance can be provided subject tospecified conditions, or whether the assistance can beprovided at a later date or in an alternative manner,provided that if the Court or the Prosecutor acceptsthe assistance subject to conditions, the Court or theProsecutor shall abide by them.

6. If a request for assistance is denied, the requestedState Party shall promptly inform the Court or theProsecutor of the reasons for such denial.

7.(a) The Court may request the temporary transfer of a

person in custody for purposes of identification orfor obtaining testimony or other assistance. Theperson may be transferred if the followingconditions are fulfilled:

(i) The person freely gives his or her informedconsent to the transfer; and

(ii) The requested State agrees to the transfer,subject to such conditions as that State andthe Court may agree.

(b) The person being transferred shall remain incustody. When the purposes of the transfer havebeen fulfilled, the Court shall return the personwithout delay to the requested State.

8.(a) The Court shall ensure the confidentiality of

documents and information, except as required forthe investigation and proceedings described in therequest.

(b) The requested State may, when necessary,transmit documents or information to theProsecutor on a confidential basis. The Prosecutormay then use them solely for the purpose ofgenerating new evidence.

(c) The requested State may, on its own motion or atthe request of the Prosecutor, subsequentlyconsent to the disclosure of such documents orinformation. They may then be used as evidencepursuant to the provisions of Parts 5 and 6 and inaccordance with the Rules of Procedure andEvidence.

9.(a) (i) In the event that a State Party receives compe-

ting requests, other than for surrender or ex-tradition, from the Court and from anotherState pursuant to an international obligation,the State Party shall endeavour, in consulta-tion with the Court and the other State, to meet


both requests, if necessary by postponing orattaching conditions to one or the other re-quest.

(ii) Failing that, competing requests shall be re-solved in accordance with the principles estab-lished in article 90.

(b) Where, however, the request from the Courtconcerns information, property or persons whichare subject to the control of a third State or aninternational organization by virtue of aninternational agreement, the requested Statesshall so inform the Court and the Court shall directits request to the third State or internationalorganization.

10.(a) The Court may, upon request, cooperate with and

provide assistance to a State Party conducting aninvestigation into or trial in respect of conductwhich constitutes a crime within the jurisdiction ofthe Court or which constitutes a serious crimeunder the national law of the requesting State.

(b) (i) The assistance provided under subpara-graph (a) shall include, inter alia: a. The transmission of statements, documents

or other types of evidence obtained in thecourse of an investigation or a trial con-ducted by the Court; and

b. The questioning of any person detained byorder of the Court;

(ii) In the case of assistance under subparagraph(b) (i) a: a. If the documents or other types of evidence

have been obtained with the assistance of aState, such transmission shall require theconsent of that State;

b. If the statements, documents or other typesof evidence have been provided by a witnessor expert, such transmission shall be sub-ject to the provisions of article 68.

(c) The Court may, under the conditions set out in thisparagraph, grant a request for assistance underthis paragraph from a State which is not a Party tothis Statute.

Article 94

Postponement of execution of a requestin respect of ongoing investigation

or prosecution

1. If the immediate execution of a request wouldinterfere with an ongoing investigation or prosecutionof a case different from that to which the requestrelates, the requested State may postpone theexecution of the request for a period of time agreedupon with the Court. However, the postponement shallbe no longer than is necessary to complete the relevantinvestigation or prosecution in the requested State.Before making a decision to postpone, the requestedState should consider whether the assistance may beimmediately provided subject to certain conditions.

2. If a decision to postpone is taken pursuant toparagraph 1, the Prosecutor may, however, seek

measures to preserve evidence, pursuant to article 93,paragraph 1 (j).

Article 95

Postponement of execution of a requestin respect of an admissibility challenge

Where there is an admissibility challenge underconsideration by the Court pursuant to article 18 or19, the requested State may postpone the execution ofa request under this Part pending a determination bythe Court, unless the Court has specifically orderedthat the Prosecutor may pursue the collection of suchevidence pursuant to article 18 or 19.

Article 96

Contents of request for other formsof assistance under article 93

1. A request for other forms of assistance referred toin article 93 shall be made in writing. In urgent cases,a request may be made by any medium capable ofdelivering a written record, provided that the requestshall be confirmed through the channel provided forin article 87, paragraph 1 (a).

2. The request shall, as applicable, contain or besupported by the following: (a) A concise statement of the purpose of the request

and the assistance sought, including the legalbasis and the grounds for the request;

(b) As much detailed information as possible about thelocation or identification of any person or place thatmust be found or identified in order for theassistance sought to be provided;

(c) A concise statement of the essential factsunderlying the request;

(d) The reasons for and details of any procedure orrequirement to be followed;

(e) Such information as may be required under the lawof the requested State in order to execute therequest; and

(f) Any other information relevant in order for theassistance sought to be provided.

3. Upon the request of the Court, a State Party shallconsult with the Court, either generally or with respectto a specific matter, regarding any requirements underits national law that may apply under paragraph 2 (e).During the consultations, the State Party shall advisethe Court of the specific requirements of its nationallaw.

4. The provisions of this article shall, whereapplicable, also apply in respect of a request forassistance made to the Court.

Article 97

Consultations

Where a State Party receives a request under thisPart in relation to which it identifies problems whichmay impede or prevent the execution of the request,that State shall consult with the Court without delay


in order to resolve the matter. Such problems mayinclude, inter alia: (a) Insufficient information to execute the request; (b) In the case of a request for surrender, the fact that

despite best efforts, the person sought cannot belocated or that the investigation conducted hasdetermined that the person in the requested Stateis clearly not the person named in the warrant; or

(c) The fact that execution of the request in its currentform would require the requested State to breacha pre-existing treaty obligation undertaken withrespect to another State.

Article 98

Cooperation with respect to waiverof immunity and consent to surrender

1. The Court may not proceed with a request forsurrender or assistance which would require therequested State to act inconsistently with itsobligations under international law with respect to theState or diplomatic immunity of a person or propertyof a third State, unless the Court can first obtain thecooperation of that third State for the waiver of theimmunity.

2. The Court may not proceed with a request forsurrender which would require the requested State toact inconsistently with its obligations underinternational agreements pursuant to which theconsent of a sending State is required to surrender aperson of that State to the Court, unless the Court canfirst obtain the cooperation of the sending State for thegiving of consent for the surrender.

Article 99

Execution of requests under articles 93 and 96

1. Requests for assistance shall be executed inaccordance with the relevant procedure under the lawof the requested State and, unless prohibited by suchlaw, in the manner specified in the request, includingfollowing any procedure outlined therein or permittingpersons specified in the request to be present at andassist in the execution process.

2. In the case of an urgent request, the documentsor evidence produced in response shall, at the requestof the Court, be sent urgently.

3. Replies from the requested State shall betransmitted in their original language and form.

4. Without prejudice to other articles in this Part,where it is necessary for the successful execution of arequest which can be executed without anycompulsory measures, including specifically theinterview of or taking evidence from a person on avoluntary basis, including doing so without thepresence of the authorities of the requested State Partyif it is essential for the request to be executed, and theexamination without modification of a public site orother public place, the Prosecutor may execute suchrequest directly on the territory of a State as follows:

(a) When the State Party requested is a State on theterritory of which the crime is alleged to have beencommitted, and there has been a determination ofadmissibility pursuant to article 18 or 19, theProsecutor may directly execute such requestfollowing all possible consultations with the requestedState Party;

(b) In other cases, the Prosecutor may execute suchrequest following consultations with the requestedState Party and subject to any reasonable conditionsor concerns raised by that State Party. Where therequested State Party identifies problems with theexecution of a request pursuant to this subparagraphit shall, without delay, consult with the Court toresolve the matter.

5. Provisions allowing a person heard or examinedby the Court under article 72 to invoke restrictionsdesigned to prevent disclosure of confidentialinformation connected with national security shallalso apply to the execution of requests for assistanceunder this article.

Article 100

Costs

1. The ordinary costs for execution of requests in theterritory of the requested State shall be borne by thatState, except for the following, which shall be borne bythe Court: (a) Costs associated with the travel and security of

witnesses and experts or the transfer under article93 of persons in custody;

(b) Costs of translation, interpretation andtranscription;

(c) Travel and subsistence costs of the judges, theProsecutor, the Deputy Prosecutors, the Registrar,the Deputy Registrar and staff of any organ of theCourt;

(d) Costs of any expert opinion or report requested bythe Court;

(e) Costs associated with the transport of a personbeing surrendered to the Court by a custodialState; and

(f) Following consultations, any extraordinary coststhat may result from the execution of a request.

2. The provisions of paragraph 1 shall, asappropriate, apply to requests from States Parties tothe Court. In that case, the Court shall bear theordinary costs of execution.

Article 101

Rule of speciality

1. A person surrendered to the Court under thisStatute shall not be proceeded against, punished ordetained for any conduct committed prior tosurrender, other than the conduct or course ofconduct which forms the basis of the crimes for whichthat person has been surrendered.

2. The Court may request a waiver of therequirements of paragraph 1 from the State which


surrendered the person to the Court and, if necessary,the Court shall provide additional information inaccordance with article 91. States Parties shall havethe authority to provide a waiver to the Court andshould endeavour to do so.

Article 102

Use of terms

For the purposes of this Statute: (a) “surrender” means the delivering up of a person by

a State to the Court, pursuant to this Statute. (b) “extradition” means the delivering up of a person

by one State to another as provided by treaty,convention or national legislation.

PART 10

ENFORCEMENT

Article 103

Role of States in enforcement of sentencesof imprisonment

1.(a) A sentence of imprisonment shall be served in a

State designated by the Court from a list of Stateswhich have indicated to the Court their willingnessto accept sentenced persons.

(b) At the time of declaring its willingness to acceptsentenced persons, a State may attach conditionsto its acceptance as agreed by the Court and inaccordance with this Part.

(c) A State designated in a particular case shallpromptly inform the Court whether it accepts theCourt’s designation.

2.(a) The State of enforcement shall notify the Court of

any circumstances, including the exercise of anyconditions agreed under paragraph 1, which couldmaterially affect the terms or extent of theimprisonment. The Court shall be given at least 45days’ notice of any such known or foreseeablecircumstances. During this period, the State ofenforcement shall take no action that mightprejudice its obligations under article 110.

(b) Where the Court cannot agree to the circumstancesreferred to in subparagraph (a), it shall notify theState of enforcement and proceed in accordancewith article 104, paragraph 1.

3. In exercising its discretion to make a designationunder paragraph 1, the Court shall take into accountthe following: (a) The principle that States Parties should share the

responsibility for enforcing sentences ofimprisonment, in accordance with principles ofequitable distribution, as provided in the Rules ofProcedure and Evidence;

(b) The application of widely accepted internationaltreaty standards governing the treatment ofprisoners;

(c) The views of the sentenced person;

(d) The nationality of the sentenced person; (e) Such other factors regarding the circumstances of

the crime or the person sentenced, or the effectiveenforcement of the sentence, as may be appropriatein designating the State of enforcement.

4. If no State is designated under paragraph 1, thesentence of imprisonment shall be served in a prisonfacility made available by the host State, in accordancewith the conditions set out in the headquartersagreement referred to in article 3, paragraph 2. In sucha case, the costs arising out of the enforcement of asentence of imprisonment shall be borne by the Court.

Article 104

Change in designation of State of enforcement

1. The Court may, at any time, decide to transfer asentenced person to a prison of another State.

2. A sentenced person may, at any time, apply to theCourt to be transferred from the State of enforcement.

Article 105

Enforcement of the sentence

1. Subject to conditions which a State may havespecified in accordance with article 103, paragraph1 (b), the sentence of imprisonment shall be bindingon the States Parties, which shall in no case modify it.

2. The Court alone shall have the right to decide anyapplication for appeal and revision. The State ofenforcement shall not impede the making of any suchapplication by a sentenced person.

Article 106

Supervision of enforcement of sentencesand conditions of imprisonment

1. The enforcement of a sentence of imprisonmentshall be subject to the supervision of the Court andshall be consistent with widely accepted internationaltreaty standards governing treatment of prisoners.

2. The conditions of imprisonment shall be governedby the law of the State of enforcement and shall beconsistent with widely accepted international treatystandards governing treatment of prisoners; in no caseshall such conditions be more or less favourable thanthose available to prisoners convicted of similaroffences in the State of enforcement.

3. Communications between a sentenced personand the Court shall be unimpeded and confidential.

Article 107

Transfer of the person upon completionof sentence

1. Following completion of the sentence, a personwho is not a national of the State of enforcement may,in accordance with the law of the State of enforcement,be transferred to a State which is obliged to receivehim or her, or to another State which agrees to receive


him or her, taking into account any wishes of theperson to be transferred to that State, unless the Stateof enforcement authorizes the person to remain in itsterritory.

2. If no State bears the costs arising out oftransferring the person to another State pursuant toparagraph 1, such costs shall be borne by the Court.

3. Subject to the provisions of article 108, the Stateof enforcement may also, in accordance with itsnational law, extradite or otherwise surrender theperson to a State which has requested the extraditionor surrender of the person for purposes of trial orenforcement of a sentence.

Article 108

Limitation on the prosecution or punishmentof other offences

1. A sentenced person in the custody of the State ofenforcement shall not be subject to prosecution orpunishment or to extradition to a third State for anyconduct engaged in prior to that person’s delivery tothe State of enforcement, unless such prosecution,punishment or extradition has been approved by theCourt at the request of the State of enforcement.

2. The Court shall decide the matter after havingheard the views of the sentenced person.

3. Paragraph 1 shall cease to apply if the sentencedperson remains voluntarily for more than 30 days inthe territory of the State of enforcement after havingserved the full sentence imposed by the Court, orreturns to the territory of that State after having leftit.

Article 109

Enforcement of fines and forfeiture measures

1. States Parties shall give effect to fines orforfeitures ordered by the Court under Part 7, withoutprejudice to the rights of bona fide third parties, andin accordance with the procedure of their national law.

2. If a State Party is unable to give effect to an orderfor forfeiture, it shall take measures to recover thevalue of the proceeds, property or assets ordered bythe Court to be forfeited, without prejudice to therights of bona fide third parties.

3. Property, or the proceeds of the sale of realproperty or, where appropriate, the sale of otherproperty, which is obtained by a State Party as a resultof its enforcement of a judgement of the Court shall betransferred to the Court.

Article 110

Review by the Court concerning reductionof sentence

1. The State of enforcement shall not release theperson before expiry of the sentence pronounced bythe Court.

2. The Court alone shall have the right to decide anyreduction of sentence, and shall rule on the matterafter having heard the person.

3. When the person has served two thirds of thesentence, or 25 years in the case of life imprisonment,the Court shall review the sentence to determinewhether it should be reduced. Such a review shall notbe conducted before that time.

4. In its review under paragraph 3, the Court mayreduce the sentence if it finds that one or more of thefollowing factors are present: (a) The early and continuing willingness of the person

to cooperate with the Court in its investigationsand prosecutions;

(b) The voluntary assistance of the person in enablingthe enforcement of the judgements and orders ofthe Court in other cases, and in particularproviding assistance in locating assets subject toorders of fine, forfeiture or reparation which maybe used for the benefit of victims; or

(c) Other factors establishing a clear and significantchange of circumstances sufficient to justify thereduction of sentence, as provided in the Rules ofProcedure and Evidence.

5. If the Court determines in its initial review underparagraph 3 that it is not appropriate to reduce thesentence, it shall thereafter review the question ofreduction of sentence at such intervals and applyingsuch criteria as provided for in the Rules of Procedureand Evidence.

Article 111

Escape

If a convicted person escapes from custody and fleesthe State of enforcement, that State may, afterconsultation with the Court, request the person’ssurrender from the State in which the person is locatedpursuant to existing bilateral or multilateralarrangements, or may request that the Court seek theperson’s surrender, in accordance with Part 9. It maydirect that the person be delivered to the State inwhich he or she was serving the sentence or to anotherState designated by the Court.

PART 11

ASSEMBLY OF STATES PARTIES

Article 112

Assembly of States Parties

1. An Assembly of States Parties to this Statute ishereby established. Each State Party shall have onerepresentative in the Assembly who may beaccompanied by alternates and advisers. Other Stateswhich have signed this Statute or the Final Act maybe observers in the Assembly.

2. The Assembly shall: (a) Consider and adopt, as appropriate, recommenda-

tions of the Preparatory Commission; (b) Provide management oversight to the Presidency,


the Prosecutor and the Registrar regarding theadministration of the Court;

(c) Consider the reports and activities of the Bureauestablished under paragraph 3 and take appro-priate action in regard thereto;

(d) Consider and decide the budget for the Court; (e) Decide whether to alter, in accordance with article

36, the number of judges; (f) Consider pursuant to article 87, paragraphs 5 and

7, any question relating to non-cooperation; (g) Perform any other function consistent with this

Statute or the Rules of Procedure and Evidence.

3.(a) The Assembly shall have a Bureau consisting of a

President, two Vice-Presidents and 18 memberselected by the Assembly for three-year terms.

(b) The Bureau shall have a representative character,taking into account, in particular, equitablegeographical distribution and the adequaterepresentation of the principal legal systems of theworld.

(c) The Bureau shall meet as often as necessary, butat least once a year. It shall assist the Assembly inthe discharge of its responsibilities.

4. The Assembly may establish such subsidiarybodies as may be necessary, including an independentoversight mechanism for inspection, evaluation andinvestigation of the Court, in order to enhance itsefficiency and economy.

5. The President of the Court, the Prosecutor andthe Registrar or their representatives may participate,as appropriate, in meetings of the Assembly and of theBureau.

6. The Assembly shall meet at the seat of the Courtor at the Headquarters of the United Nations once ayear and, when circumstances so require, hold specialsessions. Except as otherwise specified in this Statute,special sessions shall be convened by the Bureau onits own initiative or at the request of one third of theStates Parties.

7. Each State Party shall have one vote. Every effortshall be made to reach decisions by consensus in theAssembly and in the Bureau. If consensus cannot bereached, except as otherwise provided in the Statute:(a) Decisions on matters of substance must be

approved by a two-thirds majority of those presentand voting provided that an absolute majority ofStates Parties constitutes the quorum for voting;

(b) Decisions on matters of procedure shall be takenby a simple majority of States Parties present andvoting.

8. A State Party which is in arrears in the paymentof its financial contributions towards the costs of theCourt shall have no vote in the Assembly and in theBureau if the amount of its arrears equals or exceedsthe amount of the contributions due from it for thepreceding two full years. The Assembly may,nevertheless, permit such a State Party to vote in theAssembly and in the Bureau if it is satisfied that thefailure to pay is due to conditions beyond the controlof the State Party.

9. The Assembly shall adopt its own rules ofprocedure.

10. The official and working languages of theAssembly shall be those of the General Assembly of theUnited Nations.

PART 12

FINANCING

Article 113

Financial Regulations

Except as otherwise specifically provided, allfinancial matters related to the Court and the meetingsof the Assembly of States Parties, including its Bureauand subsidiary bodies, shall be governed by thisStatute and the Financial Regulations and Rulesadopted by the Assembly of States Parties.

Article 114

Payment of expenses

Expenses of the Court and the Assembly of StatesParties, including its Bureau and subsidiary bodies,shall be paid from the funds of the Court.

Article 115

Funds of the Court and of the Assemblyof States Parties

The expenses of the Court and the Assembly ofStates Parties, including its Bureau and subsidiarybodies, as provided for in the budget decided by theAssembly of States Parties, shall be provided by thefollowing sources: (a) Assessed contributions made by States Parties; (b) Funds provided by the United Nations, subject to

the approval of the General Assembly, in particularin relation to the expenses incurred due to referralsby the Security Council.

Article 116

Voluntary contributions

Without prejudice to article 115, the Court mayreceive and utilize, as additional funds, voluntarycontributions from Governments, internationalorganizations, individuals, corporations and otherentities, in accordance with relevant criteria adoptedby the Assembly of States Parties.

Article 117

Assessment of contributions

The contributions of States Parties shall be assessedin accordance with an agreed scale of assessment,based on the scale adopted by the United Nations forits regular budget and adjusted in accordance with theprinciples on which that scale is based.


Article 118

Annual audit

The records, books and accounts of the Court,including its annual financial statements, shall beaudited annually by an independent auditor.

PART 13

FINAL CLAUSES

Article 119

Settlement of disputes

1. Any dispute concerning the judicial functions ofthe Court shall be settled by the decision of the Court.

2. Any other dispute between two or more StatesParties relating to the interpretation or application ofthis Statute which is not settled through negotiationswithin three months of their commencement shall bereferred to the Assembly of States Parties. TheAssembly may itself seek to settle the dispute or maymake recommendations on further means ofsettlement of the dispute, including referral to theInternational Court of Justice in conformity with theStatute of that Court.

Article 120

Reservations

No reservations may be made to this Statute.

Article 121

Amendments

1. After the expiry of seven years from the entry intoforce of this Statute, any State Party may proposeamendments thereto. The text of any proposedamendment shall be submitted to theSecretary-General of the United Nations, who shallpromptly circulate it to all States Parties.

2. No sooner than three months from the date ofnotification, the Assembly of States Parties, at its nextmeeting, shall, by a majority of those present andvoting, decide whether to take up the proposal. TheAssembly may deal with the proposal directly orconvene a Review Conference if the issue involved sowarrants.

3. The adoption of an amendment at a meeting of theAssembly of States Parties or at a Review Conferenceon which consensus cannot be reached shall requirea two-thirds majority of States Parties.

4. Except as provided in paragraph 5, anamendment shall enter into force for all States Partiesone year after instruments of ratification oracceptance have been deposited with theSecretary-General of the United Nations byseven-eighths of them.

5. Any amendment to articles 5, 6, 7 and 8 of thisStatute shall enter into force for those States Partieswhich have accepted the amendment one year after the

deposit of their instruments of ratification oracceptance. In respect of a State Party which has notaccepted the amendment, the Court shall not exerciseits jurisdiction regarding a crime covered by theamendment when committed by that State Party’snationals or on its territory.

6. If an amendment has been accepted byseven-eighths of States Parties in accordance withparagraph 4, any State Party which has not acceptedthe amendment may withdraw from this Statute withimmediate effect, notwithstanding article 127,paragraph 1, but subject to article 127, paragraph 2,by giving notice no later than one year after the entryinto force of such amendment.

7. The Secretary-General of the United Nations shallcirculate to all States Parties any amendment adoptedat a meeting of the Assembly of States Parties or at aReview Conference.

Article 122

Amendments to provisionsof an institutional nature

1. Amendments to provisions of this Statute whichare of an exclusively institutional nature, namely,article 35, article 36, paragraphs 8 and 9, article 37,article 38, article 39, paragraphs 1 (first twosentences), 2 and 4, article 42, paragraphs 4 to 9,article 43, paragraphs 2 and 3, and articles 44, 46, 47and 49, may be proposed at any time, notwithstandingarticle 121, paragraph 1, by any State Party. The textof any proposed amendment shall be submitted to theSecretary-General of the United Nations or such otherperson designated by the Assembly of States Partieswho shall promptly circulate it to all States Parties andto others participating in the Assembly.

2. Amendments under this article on whichconsensus cannot be reached shall be adopted by theAssembly of States Parties or by a Review Conference,by a two-thirds majority of States Parties. Suchamendments shall enter into force for all States Partiessix months after their adoption by the Assembly or, asthe case may be, by the Conference.

Article 123

Review of the Statute

1. Seven years after the entry into force of thisStatute the Secretary-General of the United Nationsshall convene a Review Conference to consider anyamendments to this Statute. Such review may include,but is not limited to, the list of crimes contained inarticle 5. The Conference shall be open to thoseparticipating in the Assembly of States Parties and onthe same conditions.

2. At any time thereafter, at the request of a StateParty and for the purposes set out in paragraph 1, theSecretary-General of the United Nations shall, uponapproval by a majority of States Parties, convene aReview Conference.

3. The provisions of article 121, paragraphs 3 to 7,


shall apply to the adoption and entry into force of anyamendment to the Statute considered at a ReviewConference.

Article 124

Transitional Provision

Notwithstanding article 12, paragraphs 1 and 2, aState, on becoming a party to this Statute, may declarethat, for a period of seven years after the entry intoforce of this Statute for the State concerned, it doesnot accept the jurisdiction of the Court with respect tothe category of crimes referred to in article 8 when acrime is alleged to have been committed by itsnationals or on its territory. A declaration under thisarticle may be withdrawn at any time. The provisionsof this article shall be reviewed at the ReviewConference convened in accordance with article 123,paragraph 1.

Article 125

Signature, ratification, acceptance, approvalor accession

1. This Statute shall be open for signature by allStates in Rome, at the headquarters of the Food andAgriculture Organization of the United Nations, on 17July 1998. Thereafter, it shall remain open forsignature in Rome at the Ministry of Foreign Affairs ofItaly until 17 October 1998. After that date, the Statuteshall remain open for signature in New York, at UnitedNations Headquarters, until 31 December 2000.

2. This Statute is subject to ratification, acceptanceor approval by signatory States. Instruments ofratification, acceptance or approval shall be depositedwith the Secretary-General of the United Nations.

3. This Statute shall be open to accession by allStates. Instruments of accession shall be depositedwith the Secretary-General of the United Nations.

Article 126

Entry into force

1. This Statute shall enter into force on the first dayof the month after the 60th day following the date ofthe deposit of the 60th instrument of ratification,

acceptance, approval or accession with theSecretary-General of the United Nations.

2. For each State ratifying, accepting, approving oracceding to this Statute after the deposit of the 60thinstrument of ratification, acceptance, approval oraccession, the Statute shall enter into force on the firstday of the month after the 60th day following thedeposit by such State of its instrument of ratification,acceptance, approval or accession.

Article 127

Withdrawal

1. A State Party may, by written notificationaddressed to the Secretary-General of the UnitedNations, withdraw from this Statute. The withdrawalshall take effect one year after the date of receipt of thenotification, unless the notification specifies a laterdate.

2. A State shall not be discharged, by reason of itswithdrawal, from the obligations arising from thisStatute while it was a Party to the Statute, includingany financial obligations which may have accrued. Itswithdrawal shall not affect any cooperation with theCourt in connection with criminal investigations andproceedings in relation to which the withdrawing Statehad a duty to cooperate and which were commencedprior to the date on which the withdrawal becameeffective, nor shall it prejudice in any way thecontinued consideration of any matter which wasalready under consideration by the Court prior to thedate on which the withdrawal became effective.

Article 128

Authentic texts

The original of this Statute, of which the Arabic,Chinese, English, French, Russian and Spanish textsare equally authentic, shall be deposited with theSecretary-General of the United Nations, who shallsend certified copies thereof to all States.

IN WITNESS WHEREOF, the undersigned, beingduly authorized thereto by their respectiveGovernments, have signed this Statute.

DONE at Rome, this 17th day of July 1998.


333 OZN`MENIE Ministerstva zahraniŁných vecí Slovenskej … · 2015-02-25 · 333 OZN`MENIE...

Documents

Transcript of 333 OZN`MENIE Ministerstva zahraniŁných vecí Slovenskej … · 2015-02-25 · 333 OZN`MENIE...