Časopis farnosti Trstená

Radosť 3/2013

Ročník V.

Na počiatku bolo Slovo a Slovobolo u Boha a to Slovo bolo Boh.Ono bolo na počiatku u Boha.Všetko povstalo skrze neho a bezneho nepovstalo nič z toho, čo po-vstalo. V ňom bol život a život bolsvetlom ľudí. A svetlo vo tmáchsvieti, a tmy ho neprijali. (Jn 1, 1–5)

Po prvotnom hriechu, keď sapre človeka zatvorilo nebo, Bohprisľúbil človeku záchranu. On vosvojej veľkej láske našiel spôsobako sa nám dať poznať. Jedinečnýmspôsobom sa nám odhaľuje v Sta-rom i Novom zákone. Prostredníc-tvom tejto knihy nám oznamujesvoju lásku k človeku a túžbu za-chrániť nás. Poslal nám svojhoSyna, Ježiša Krista, ktorý pre nászomrel a vstal z mŕtvych, aby smemali večný život. Nový zákon pred-stavuje Ježiša ako Mesiáša, Vyku-piteľa sveta...

V živote človeka je Božie slovoveľmi potrebné. Biblia je návodomna život, studňou múdrosti, zdro-jom odpovedí. Každý, kto sa jejbude pridržiavať, bude vyslobo-dený od hriechu a smrti. Je to našapevnosť, istota, záchrana. Budemesúdení z toho, ako sme podľa nejžili, či nežili. Ak chceme podľaneho žiť, musíme ho poznať. Maliby sme sa s ním stretávať, aby smežili v milosti Božej, aby sme získalivečný život. Božie slovo nás na-pĺňa, uzdravuje, premieňa našesrdcia. Mali by sme ho brať veľmivážne do svojho vnútra, naplniť siním srdce i myseľ a začať podľaneho žiť. Človek je každý deň nabojisku proti svetu, diablovi i protisvojej vlastnej hriešnosti. Boh námponúka svoje slovo, prijmem ho a

zvíťazím s ním, alebo budem porazený?

Veď Boh tak miloval svet, že dalsvojho jednorodeného Syna, abynezahynul nik, kto v neho verí, ale

aby mal večný život. Lebo Boh ne-poslal Syna na svet, aby svet odsú-dil, ale aby sa skrze neho svetspasil. (Jn 3, 16-17)

Cirkev naliehavo vyzýva všet-kých veriacich, aby častým čítanímSvätého písma nadobudli „vzneše-nosť poznania Krista Ježiša“ (Flp3, 8). Sv. Hieronym povedal:„Lebo nepoznať Písmo znamenánepoznať Krista.“ Ako často tedačítame Písmo? Máme ho vôbec?Predbiehajú nás sektári a iné cirkvi.Vedia nielenže sa orientovať vPísme, ale ho aj citovať. Naša vierasa opiera o čo? Veríme v Krista, alekto je pre nás Kristus? Hieronympochopil, že ho nepoznáme, pretopreložil Písmo z originálnych jazy-kov do latinčiny. Odkedy Guten-berg vynašiel kníhtlač pomocou

sadzby jednotlivých písmen a vy-tlačil týmto spôsobom vo veľkommnožstve ako prvú knihu Bibliu,odvtedy máme množstvo prekla-dov, každý človek si môže nájsť

Písmo vo svojom jazyku. Božieslovo je dostupné každému. Každýdeň by nás malo sprevádzať, abysme boli posilnení a naplneníBožím Duchom. Venujeme čas čí-taniu nezmyslov v bulvári, vymy-slených príbehov na internete, aleživé slovo Boha si necháme ujsť anevenujeme mu žiadnu pozornosť,hoci len ono nás naplní pokojom adá nám odpovede na zmysel nášhoživota. Možno nám pripadá ná-ročné niekedy na pochopenie,keďže sa nezaujímame o teológiu,ale preto máme v našej farnosti bi-blický krúžok, kde každý môžeprísť a dozvedieť sa viac. Mali bysme snažiť nebyť ani deň bezporcie Božieho slova.

Jaroslav Chovanec, farár

2

ObsahZamyslenie

Jaroslav Chovanec, farárEditoriál

Andrea ŠprlákováNiečo je za nami a veľa jepred nami...

Štefan Sečka, spišský biskupManifest Národného po-chodu za život 2013Účastníci Národného pochoduĽudská dôstojnosť v ohro-zení

Andrea ŠprlákováBožie slovo v každodennomživote kresťana

Ján Banovčan„Sviatosť, dôsledok Slova“

Anton Tyrol, generálny vikárViera v mladých ľuďoch

Lenka ValekováFrantiškáni v Trstenej (4. časť)

Marek ĎurčoHistorické premeny

Andrea ŠprlákováV službe Bohu

Andrea ŠprlákováKauza beatifikácie

Ján Duda, súdny vikárRozdávame úsmevy

Lukáš SurovčíkKresťanská mládež v Trstenej?

Ľubomír SahuľRozumieť svetu mladých

Kristína ParcováZmysel života

študent GMHSvetové dni mládeže

Dominika ŠuvadováSprávy z filiálky Zábiedovo

Ján BanovčanZ farnosti

Andrea ŠprlákováĽudmila Dureková

Anna SmitkováJesenné aktivity zboru Tristianus

Margita Kapitanová

1

2

3

4

5

6

8

9

10

13

14

15

16

17

18

18

19

19

20

23

Radosť 3/2013Editoriál

Na sviatok Krista Kráľa sa končíRok viery. Tak, zase sme o rok starší,skúsenejší. Čo nám tento rok prinie-sol ako kresťanom a čo mi priniesolako jednotlivcovi?

Ak chceme bilancovať, musímezačať najdôležitejšou udalosťou –Národným pochodom za život v Ko-šiciach. Ten, kto to zažil na vlastnejkoži, určite bude so mnou súhlasiť, že túto akciu riadil sám Boh. Prečo?Nechcem byť sentimentálna, ale ak sa na takú malú plochu dokáže po-mestiť taká masa ľudí (osobne si myslím, že médiá počet zúčastnenýchschválne znižujú) a nič vážne sa pritom nestať, už len to je riadenieBožie. Zároveň to, že toľko ľudí dokázalo ukázať, že všetko čo nám zaposledné desaťročia nútia svetové vlády, podnikatelia, masmédiá ako „ dobro a právo rozhodnúť sa“, je len falošným mámením za egoistickýmšťastím na úkor nešťastia a smrti iného. Jednoduchou rečou povedané,ukázali sme sa spoločne ako národ, ktorý sa nebojí falošnosti diabla adokáže pomenovať potrat – vraždou, snahu o zrovnoprávnenie homose-xuálnych partnerstiev na úroveň manželstva za zvrátenosť... .

Ale čo my ako farnosť? Určite sa usilujeme o živé spoločenstvo,ktoré spája Boh. Dokážu nás zomknúť rôzne akcie vo farnosti, alebo ajtie na ktorých sa zúčastníme spoločne. Či už púte farnosti do Brezovice,na Staré Hory, mládežnícke akcie, modlitba sv. ruženca za účasti birmo-vancov... . Napriek tomu, je však v našej farnosti typický neduh, ktorýnie a nie odstrániť. O čom hovorím? O ohováraní, osočovaní, závisti, fa-lošnosti. Jednoducho o všetkom tom zlom, čo sústavne chceme, hľadámea nachádzame na tom druhom.

Osobne ma zarazila snaha našej farníčky zistiť, prečo je na farskomwebe pri našom poslednom kaplánovi titul, prečo pri iných nie. Páni, po-vedala som si, tak to je už niekto poriadny detailista. Alebo žeby videlana tom niečo iné, niečo zámerné? Radšej hneď uvádzam veci na pravúmieru. Pri kopírovaní mena zo životopisu sa tam nakopíroval aj titul.Nič viac. No, a keďže doteraz to nevadilo nijakému kňazovi, myslím, žeten titul nebude vadiť ani našej farníčke. (Ak by sa však našiel nejakýdobrovoľník, ktorý ponachádza všetky tituly a nájde si čas ich aj povkla-dať na farský web ku každému menu, môže sa ohlásiť u pána farára.)

Čo ma však zarazilo ešte viac bola nedávna rodinná sv. omša, kedymatka nechala svoje hyperaktívne dieťa poškodiť bočný oltár odtrhnutímsošky a bez toho, že by sa snažila škodu aspoň ospravedlniť odnesenímsošky do sakristie, jednoducho odišla preč. A ostatní? To čo vždy – doočí nič.

Bojíme sa dohovoriť birmovancom, keď sa správajú nevhodne aleboto oznámiť kňazovi. Iba frfleme vonku, že im tú omšu nemal zapísať,akoby kňaz mal mať oči všade. Bojíme sa niečo urobiť, keď sa deti sprá-vajú nevhodne počas sv. omší. Bojíme sa upozorniť v správnom čase ana správnom mieste. Len frfleme, poukazujeme na iných a hľadáme nanich chyby a hriechy za ich chrbtom. Skúsme sa nebáť a tiež priložiťruku k dielu, tak ako sme to ukázali na Národnom pochode. Začnimeskutočne žiť Božie slovo vo svojom každodennom živote.

Andrea Šprláková

3

Rok vieryRadosť 2/2013

Niečo je za nami a veľa je pred nami...Cirkev na Slovensku preží-

vala rok výročia príchodu sv. Cy-rila a Metoda. Bola to pre násvšetkých výzva k obnove katolíc-kej viery, 1150. rokmi prinieslinaši vierozvestovia a apoštoli na-šich predkov - sv. Cyril a Metod.

Všetci si potrebujeme pre-hĺbiť náš kresťanský život. Smesvedkami, ako mnohí ľudia iniektorí kresťania zabúdajú naBoha a žijú a správajú sa, akokeby ho vôbec nebolo. Dôsled-kom straty viery a osobnéhovzťahu k Bohu je „veľképrázdno“ v duši človeka. Keďžečlovek nemôže jestvovať bezBoha, je nútený hľadať si „ná-hrady“ – „alternatívy“ Boha. Vy-hnaní z raja sa chcú vždy do nehovrátiť. Žiaľ, pomýlení a dezoriento-vaní ľudia našich čias sa usilujú„vrátiť“ do „falošného raja“, ktorýim ponúka svet v podobe konzum-ného štýlu života.

Obdobie prežívania roku 1150.výročia príchodu sv. Cyrila a Me-toda bolo pre nás výzvou a príleži-tosťou k odstráneniu nedostatkov vživote veriaceho človeka, najmäpovrchnosti, sebectva a prílišnejorientácie na hmotné veci. Na zve-ľadenie a prehĺbenie dedičstvaotcov – pokladu viery nám mohliposlúžiť aj mnohé aktivity.

Slová sv. apoštola Pavla vyja-drujú pravý úmysel našej duchov-nej obnovy cez obdobie jubilearoku 2013: „Preto zohýnam kolenápred Otcom, od ktorého má menokaždé otcovstvo na nebi i na zemi:Nech vám dá podľa bohatstva svo-jej slávy, aby skrze jeho Duchamocne zosilnel váš vnútorný človek,aby Kristus skrze vieru prebýval vovašich srdciach, aby ste zakorenenía upevnení v láske mohli so všet-kými svätými pochopiť, aká je tošírka, dĺžka, výška a hĺbka, a po-

znať aj Kristovu lásku, presahujúcukaždé poznanie, aby vás naplnilaBožia plnosť celá.“ (Ef 3, 14 - 19)

Cieľom tejto obnovy viery bolo„zatiahnuť na hlbinu“. (Lk 5,4)Znamená to zvnútorniť kresťanskýživot a prebudiť nový misionárskyzápal. Viera predpokladá zvnútor-nenie a ho aj spôsobuje. Sama žijez hĺbky Božieho tajomstva a naBožie hlbiny človeka usmerňuje avolá. Nemožno veriť v Boha a zo-stávať pritom na povrchu. Viera másvoju výšku, šírku a hĺbku. Výškouviery je jej nadprirodzená povaha,jej smerovanie k Bohu. Šírkouviery môžeme rozumieť bohatstvojej poznania, ale ešte lepšie, jejsmerovanie k človekovi. Znamenáto toľko, že viera uschopňuje prijaťsrdcom každého človeka na zemi avidieť v ňom brata alebo sestru vKristovi. Hĺbkou viery je jej na-smerovanie do vnútra človeka, dohlbín jeho srdca. To je miesto, kdemožno stretnúť Boha a hľadieť dojeho tváre. Až v hlbinách srdca saviera stáva životom a transformujesa na osobné spoločenstvo s Najsvätejšou Trojicou.

Už pred 1150. rokmi prijali našipredkovia na Veľkej Morave

Kristovo evanjelium, ktoré impriniesli solúnski bratia, svätíCyril a Metod. Vďaka tomu smena dobrodeniach evanjeliaúčastní aj my, ich potomkovia.Dar Kristovho evanjelia tvoríhlavnú náplň toho, čo volámededičstvo otcov.

Ako my, obyvatelia Slovenska,poznáme Krista? Podľa štátnehoznaku je Slovensko kresťanskoukrajinou. Kríž ako znamenieKristovej vykupiteľskej lásky jerozpoznávacím znakom nášhoštátu vo svete. Dalo by sa pred-pokladať, že Ježiša Krista všetcipoznáme. Skutočnosť je však

iná. Sú medzi nami ľudia, ktorí Je-žiša ešte nepoznajú, často aj bezvlastnej viny. Iní zasa o ňom už po-čuli, ale ho málo poznajú. Jestvujúaj takí, ktorí pod vplyvom sekula-rizmu našich čias na Kristovoevanjelium zabudli. Vďaka Bohu,žijú medzi nami aj tí, čo Krista nie-len poznajú, ale sa s ním dôvernespoznali a uverili mu i jeho učeniua stvárňujú svoj každodenný životpod vplyvom jeho evanjelia.

K osobnému a vzájomnémupoznaniu sa s Ježišom Kristom saprichádza cez skúsenosť. Ježiš,jeho osoba, jeho kvality a pred-nosti sa nám stávajú dôverne zná-mymi a jeho učenie presvedčenímlen na základe skúsenosti s ním.Bez nej nám Ježiš zostáva nezná-mym, cudzím. Je to skúsenosťviery na základe osobného stretá-vania sa s Kristom. Kristus jemedzi nami, je v Cirkvi ako spolo-čenstve, je v Božom slove, najmäv evanjeliách, je na bohoslužbáchCirkvi, je vo sviatostiach, najmä vEucharistii. Všade tam môžemeobjaviť jeho dobrotu, okúsiť a zažiť jeho lásku.

Všetci tí, čo sa pred nami do-pracovali k poznaniu Krista, všetci

4

Rok viery

išli len cestou tejto osobnej skúse-nosti zo stretávania sa s Kristom.Takto postupoval aj svätý apoštolPavol, ktorý o nesmiernej hodnotepoznania Ježiša Krista napísal: „Alečo mi bolo ziskom, kvôli Kristovipokladám za stratu. A vôbec všetkopokladám za stratu pre vznešenosťpoznania Krista Ježiša, môjhoPána. Preň som všetko stratil a po-kladám za odpadky, aby som získalKrista a našiel sa v ňom ..., aby sompoznal jeho, moc jeho zmŕtvy-chvstania a účasť na jeho utrpení atým, že sa mu pripodobním v smrti,aby som tak nejako dosiahol ajvzkriesenie z mŕtvych. Nie že bysom ho už bol dosiahol, alebo že bysom už bol dokonalý, ale bežím, abysom sa ho niekedy zmocnil, ako saaj Kristus Ježiš zmocnil mňa.”(Flp 3, 7 - 12)

Z mnohých oblastí spoločen-ského života sa evanjelium vytratilopod vplyvom súčasného sekula-rizmu a jeho spojenca liberalizmu.Ide najmä o svet rodiny, práce, kul-túry, hospodárstva a oblasti našichkaždodenných medziľudskýchvzťahov.

Práve pre mnohé duchovné amravné ohrozenia, ktorým čeliakresťania v súčasnom svete, vyzý-val emeritný pápež Benedikt XVI.k „novej evanjelizácii“. Každýkresťan na Slovensku je pozvaný knovej evanjelizácii v našej vlasti,ale najmä vo svojom životnom pro-stredí.

Dielo novej evanjelizácie zve-rujem pod ochranu sv. Cyrila a Me-toda, našich prvých evanjelizátorova Sedembolestnej Panny Márie, pa-trónky nášho národa.

+Štefan Sečka, spišský biskup

Spišské Podhradie, v deň spo-mienky na sv. Gregora Veľkého,

pápeža 3. septembra 2013.

Radosť 3/2013

Manifest Národného pochodu za život 2013

My, účastníci Národného po-chodu za život, sme sa 22. sep-tembra 2013 zišli v Košiciach,aby sme verejne vyjadrili našepresvedčenie:

• život každého človeka je ne-oceniteľný, preto má byť bezpod-mienečne chránený počas celejjeho dĺžky od počatia po priro-dzenú smrť a má byť rešpektovanájeho ľudská dôstojnosť,

• rovnako má byť osobitnýmspôsobom chránená a podporovanárodina založená manželstvommuža a ženy, nakoľko iba v takejtorodine sa vytvárajú ideálne pod-mienky na vznik a rozvoj životačloveka,

• starostlivosť o deti a ich vý-chova je právom a zodpovednos-ťou rodičov, deti majú právo narodičovskú ochranu, výchovu a sta-rostlivosť.

Ako členovia tejto spoločnostisme si vedomí našej spoluviny zasúčasný stav, kedy sme pričastoako súčasť mlčiacej väčšiny nebrá-nili právo na život a nevytváralivhodné podmienky na jeho rozvoj.Súčasný stav je natoľko vážny, ženás vyzýva ku konkrétnym činom,vyzýva nás postaviť sa za ochranukaždého jedného človeka aj tohonenarodeného.

Vyzývame preto všetkých ľudídobrej vôle, aby sa konkrétne za-sadili za:

1. ochranu a úctu ku každémučloveku od jeho počatia po priro-dzenú smrť a šírenie týchto hodnôtv našej spoločnosti;

2. rešpektovanie dôstojnostikaždého človeka;

3. pomoc ľuďom v núdzi, oso-bitne tehotným ženám, mnohopo-četným rodinám a rodinám vťažkej životnej situácii,

4. ukončenie zločinov na nevin-ných nenarodených deťoch a nási-

lia páchaného na ženách v mene„možnosti voľby“,

5. ochranu manželstva muža aženy ako kolísky života a základ-nej bunky spoločnosti,

6. rešpekt a garanciu osobit-ného práva rodičov na výchovusvojich detí.

Osobitne vyzývame všetkýchverejných činiteľov, zvlášť po-slancov NR SR, vládu SR a všetkyštátne inštitúcie, aby:

1. vytvorili legislatívne pod-mienky na to, aby bol chránenýkaždý človek od počatia po priro-dzenú smrť,

2. legislatívnym spôsobom za-bezpečili ochranu manželstvamuža a ženy ako jedinečného aničím nenahraditeľného zväzku,ktorý je rešpektovaním prirodze-ného zákona rozpoznateľného ro-zumom,

3. vytvorili také poradné a pod-porné mechanizmy ako aj ekono-mické a sociálne podmienky, vktorých by sa rodiny nebáli prijí-mať deti,

4. aktívne podporili také inšti-túcie, ktoré sú zamerané na pomocrodinám v núdzi a tehotnýmženám, aby nemuseli uvažovať opotrate.

Vedomí si svojej zodpovednostiv minulosti, dnes i za budúcnosťnašich detí a celej spoločnosti krá-čame tu dnes pokojne, ale zároveňodhodlane a jednoznačne. Našeúsilie nie je jednorazovým poči-nom, ale pevným rozhodnutím vy-trvať v úsilí, aby sme spoločnedosiahli tieto ciele.

Nech nám v tom Pán Boh po-máha!

Účastníci Národného pochodu zaživot 2013, Košice 22. 9. 2013

5

Rok vieryRadosť 3/2013

Ľudská dôstojnosť v ohrození Pochopiť ľudskú dôstojnosť

Ešte stále nabití pozitívnou atmosférou nezabudnuteľnýchchvíľ Národného pochodu za životv Košiciach, ktorý sa médiá snažilinihilizovať už len zmenšovanímpočtu a významnosti, kráčali smeplní nádeje, že to naše Slovenskomá predsa len budúcnosť a vie sazjednotiť za mimoriadnych okol-ností v pozitívnej veci. Nemôžemesa však nechať ukolísať milýmipredstavami, pretože diabol obchá-dza ako ručiaci lev v prívalovejvlne s názvom gender – rodováideológia. Veľmi taktne v malýchdávkach sa nám podáva jed ako naj-sladší nápoj, ako to, čo nám zaručíšťastnú budúcnosť.

O čo tu vlastne ide? Medziná-rodné inštitúcie, ktoré majú chrániťprávo rodiny ako základnej bunkyspoločnosti, menia svoj postoj vetickej podstate snahou o rovnosťvšetkých partnerstiev, spolužitiadvoch dospelých ľudí s právom vy-chovávať a adoptovať si deti. Ide ovytváranie akejsi rovnosti, kedy pri-rodzený zväzok muža a ženy sa po-súva len na rovinu čisto biologickú,zabezpečujúcu ľudskú populáciu.Prirodzená sexualita človeka satakto posúva len na úroveň zviera-cieho pudu rozmnožovania pre po-treby zachovanie rodu, mnohokrátbez možnosti výchovy svojich po-tomkov. V jednoduchosti povedané,podľa tejto teórie nezáleží na tom,kto je skutočnou matkou, otcom,pretože tí môžu pri akomkoľvek ajšpekulatívnom obvinení prísť osvoje dieťa – sleduj mnohé hroma-diace sa prípady násilného odobra-tia dieťaťa skutočnej rodine anáslednej adopcie do rúk nezriade-ného zväzku ľudí aj rovnakého po-hlavia. Zároveň sa vyzdvihujeprávo na „manželstvo a manželský

život“ osôb rovnakého pohlavia.„Môžeme povedať, že centrál-

nym jadrom tejto ideológie je pseu-dovedecká „náuka”, podľa ktorejsa ľudská bytosť rodí ako pohlavneneutrálna. Podľa nej sú pohlavie arod úplne oddelené. Rod nemážiadny biologický základ: je to lenkultúrny konštrukt. Z tohto hľa-diska je sexuálna identita a rola,ktorú osoba toho či onoho pohlaviav spoločnosti zohráva, len kultúr-nym výtvorom, ktorý nemá nijakýzáklad v ľudskej prirodzenosti.Každý človek si môže v určitej si-tuácii svojho života zvoliť rod,ktorý sa mu páči, nezávisle od svo-jej telesnosti. V dôsledku toho môžutermíny „muž” a „mužský” odka-zovať tak k mužskému ako aj žen-skému telu; a termíny „žena” alebo„ženský” môžu zasa označovať takženské ako aj mužské telo. V rámci„rodov” sa rozlišujú: mužský, žen-ský, homosexuálny mužský, homo-sexuálny ženský, bisexuálny,transsexuálny a pod. Spoločnosťtak v procese socializácie a rodin-nej výchovy pripisuje každému je-dincovi mužskú alebo ženskú rolu.Pri takomto utváraní osoby je roz-hodujúce, že človek si môže svojusexuálnu orientáciu zvoliť na zá-klade svojich preferencií. Nemôženás teda prekvapiť, že sa „poža-duje“, aby sa ktorémukoľvek „se-xuálnemu rodu” priznali tie istépráva. Ak by to tak nebolo, bola byto diskriminácia a nerešpektovaniejeho osobnej či spoločenskej hod-noty.“ (PRAVDA O LÁSKE ČLO-VEKA, Základné pohľady namanželskú lásku, rodovú ideológiua legislatívu ohľadom rodiny, SSV,Trnava 2013)

V súvislosti s touto problemati-kou ničenia podstaty ľudskosti pre-

behli vo viacerých mestách Slo-venska prednášky Gabriele Kuby,ktorá poukázala na novodobé ne-bezpečenstvo pod záštitou OSN aEÚ a vlád západných štátov. Natému Ideológia rodovej rovnostibolo 26. apríla 2013 v Bratislaveusporiadané aj podujatie Konfe-rencie biskupov za účasti Svätejstolice – súhrn prednášok vydalSSV v Trnave 2013, pod názvomPochopiť ľudskú dôstojnosť.

Mnohí, ktorí dosiaľ nepocho-pili problematiku a mávnu nad týmrukou, že nás sa to netýka a zahra-ničie je dosť ďaleko, sú naozaj naveľkom omyle, pretože naša sú-časná vláda (jej ministerstvá) sapodľa západného modelu sústavnesnaží presadiť povinnú sexuálnuvýchovu od prvého stupňa ZŠ a toso zapracovaním homosexuálnejideológie LGBTI (lesbický, gay,bisexuálny, transrodový a interse-xuálny) komunity.

Ocitli sme sa v dobe, kedy užnemôžeme mlčať, byť pasívny.Musíme vystúpiť z anonymnéhodavu a naučiť sa svoje kresťanstvožiť nielen v kostole, ale aj vo ve-rejnom živote, hlavne vtedy, keď sivolíme svojich zástupcov či už vmestskej samospráve, krajskejalebo štátnej správe.

Nemôžeme sa večne schová-vať za: „Veď aj tak si každý urobí,ako chce!“ V čase, keď je nutnosťpomenovávať veci pravými me-nami, keď šírenie kresťanskejpravdy je nevyhnutnosťou na za-chovanie kultúry života.

Nezabúdajme, že za to čo smemali urobiť a neurobili sme, saraz budeme zodpovedať pred sa-motným Bohom!

Andrea Šprláková

6

Radosť 3/2013Božie slovo v živote

Trošku z histórie: Prví kresťa-nia žili na okraji spoločnosti. Bolinepochopenou, často potláčanou,ba dokonca prenasledovanou men-šinou. Mnohí ich odsudzovali. Veďboli nasledovníkmi svojho Učiteľa– človeka druhej kategórie, zlo-činca, ktorý bol súdený, „usved-čený“, odsúdený a potupnepopravený na dreve kríža. Svojímosobným príkladom, spôsobom ži-vota, pevnou vierou, schopnosťouznášať ponižovanie, útlak, údery ajmučenie, však dokázali priťahovaťstále ďalších ľudí do Kristovejcirkvi, ba občas takto s Božou po-mocou - získali aj zaťatých odpor-

cov a prenasledovateľov. (Známympríkladom je Saul alebo Šavol zTarzu, ktorý vraždil a mučil kresťa-nov, aby sa neskôr obrátil a akoapoštol Pavol sa stal horlivým šíri-teľom kresťanstva.)

Táto skromná menšina dokázalabez zbraní a armády, len príkladomsvojho života, Božím slovom kto-rým žili, búrať predsudky, porážaťprenasledovateľov, privádzať dozúfalstva svojich mučiteľov a obra-

cať na vieru svojich súčasníkov.Iste sa od nich máme čo učiť. Pre-dovšetkým schopnosti nájsť Božieslovo, nájsť Krista v našom každo-dennom živote, vo vlastnom živote.Veď „a Slovo sa telom stalo“ sto-tožňuje Krista, Syna Božieho adruhú Božskú osobu, s pojmom„Božie Slovo“.

Teraz niečo zo súčasnosti:Dnešná spoločnosť sa „akosi mi-movoľne“ na kilometre vzdialilaod príkladu prvých kresťanov.Zákon lásky sa stratil v samoľú-bosti. Lucy Jacques to v jednej zosvojich internetových prezentáciízhrnula do nasledovného strohého

konštatovania. - Ľudia obrátili naruby sedem hlavných hriechov avyhlásili ich za cnosti:• pýchu nazvali zdravým seba-vedomím,• lakomstvo zákonom ekono-miky,• surovú závisť a nenávisť bojomza spravodlivosť a politickú slo-bodu,• hnev rozhorčením nad názormidruhých,

• smilstvo zdravým biologickýminštinktom,• obžerstvo vyššou životnouúrovňou,• a lenivosť nazvali filozofickýmpostojom.

A čo je výsledkom tohto ob-ratu? Lucy pokračuje:• máme väčšie domy, ale menšierodiny,• kupujeme viac, ale tešíme sa ztoho menej,• znásobili sme naše majetky, alezredukovali naše hodnoty, • máme viac titulov, ale menejzdravého rozumu, • máme viac zdravotníctva, ale

menej starostlivosti,• máme viac druhov jedla, alemenej výživy, • rozbili sme atóm, ale nie našepredsudky,• cez internet komunikujeme scelým svetom, ale prestávame ko-munikovať s ľuďmi v našej blíz-kosti,• rozprávame priveľa o hlúpos-tiach, ale málo o skutočných ci-toch,

Božie slovo v každodennom živote kresťana

Národný pochod za život

7

Božie slovo v životeRadosť 3/2013

• pohneváme sa priskoro, aleudobrujeme prineskoro, • plánujeme viac, ale dokonču-jeme menej, • naučili sme sa ponáhľať sa, alezabudli sme čakať,• máme viac voľného času, alemenej užitočnej zábavy,• máme viac vymožeností, ale ro-bíme menej zmysluplných činností,• učíme sa, ako zarábať na živo-bytie, ale nie ako naozaj žiť,• pridali sme roky životu, ale nieživot rokom...

Niekde sa stala chyba!Boh stvoril človeka na svoj obraz

a dal mu slobodnú vôľu. Zdá sa, žeslobodná vôľa urobila z človekaBoží antiobraz.

Veď sa len na to pozrime: Sku-pina ľudí rozhadzuje delobuchy;nadáva; pije; rozbíja, čo jej príde docesty. Mali by byť izolovaní odostatnej spoločnosti. Ale sú to fanú-šikovia. Strážia ich stovky ťažkoo-dencov, veď tí slušní to zaplatia.Našťastie, nie sú všetci takí.

Ďalšia skupina. Očakávalo bysa, že budú vzormi pre mládež. Aleaj dobrý plat sa im máli - tak predá-vajú zápasy a tipujú. Ako povedaljeden z komentátorov po „presved-čivom výkone našich“ – na ihriskosme priniesli málo futbalu a nasa-denia, ale najviac obrázkov (škoda,že len tetovaných). Zaslúžili by sipochybnosti, ale sú to futbalisti -oni sú hviezdy. No ani tu nie súvšetci rovnakí.

Poškodzujú vagóny, obťažujúverejnosť, znečisťujú svoje okolie.Sú to cestujúci a nemôžeme obme-dzovať ich práva. Šťastie, že taký-chto ich je predsa len menšina.

Hovorí sa im žiaci. Sú občasdrzí, cynickí, hrubí či krutí. Alenesmú sa napomínať. Mohlo by sato dotknúť ich integrity, detskýchpráv a predovšetkým rodičov. No ajtu existujú tí druhí.V práci pijú, nesedia na svojich

miestach, trhajú sa a urážajú. Poru-šujú pravidlá slušného správania,ale na nich zákony ktoré schvaľujúakosi neplatia.

Sú to poslanci - zákonodarco-via. Oni tvoria normy, podľa kto-rých sa všetci majú správať - lenoni nie. Ale aj medzi nimi sú slušníľudia, pre ktorých je poslaneckýsľub viac než stranícka disciplína.

Môže za to naozaj slobodnávôľa? Určite nie. Veď Boh nám dal soslobodnou vôľou aj prikázania. Pri-kázania, ktoré sú stručným a vý-stižným kódexom správania. Na 10riadkoch je návod na spokojnýživot. Keby každý človek dodržia-val tento kódex, máme raj na zemi.Tak je to aj s demokraciou. Demo-kracia nám rovnako dáva zdanlivúslobodu. Lenže sloboda bez discip-líny nie je demokraciou, ale anar-chiou. Platný trestný zákon má 440paragrafov, ďalších 98 paragrafovje v zákone o priestupkoch amnohé ďalšie zásady správaniarieši ešte množstvo iných zákonov.Je jednoduchšie poznať 10 priká-zaní ako množstvo paragrafov vnašej zbierke zákonov. A kto do-držiava týchto 10 pravidiel, nepo-ruší ani jeden z obrovskéhomnožstva paragrafov platnýchprávnych predpisov. Aké jednodu-ché. No je to len zdanie.

Padnúť sa môže, ale vstať samusí! V živote stretávame veľa pokušení,niektorým dokážeme odolávať, noiným podľahneme. Nie vždy námnaše dobré predsavzatia vychá-dzajú, nie vždy naše snahy doká-žeme dotiahnuť do úspešnéhokonca, nie vždy dokážeme nájsťnasledovníkov. Neraz podľahnemepokušeniu ísť ľahšou cestou. No akpamätáme na Božie slovo, na jehomiesto vo svojom živote, ono násprivedie naspäť k Otcovi. Dôležitéje či to s pokáním myslíme vážne,

či sa naozaj chceme stať lepšími. Občas sa môžeme stretnúť s tvrde-ním, že pravdy na svete niet, lebo„Pravda“ zomrela na kríži. Smutnétvrdenie, najmä ak zaznie z ústkresťana. Veď Kristus vstal zmŕtvych, aby zaujal svoje miestopo pravici Otca. S ním vstala ajPravda či Láska. Sú tiež večné abudú na svete až do konca našichdní. No v sebe ich môžeme zabiť,ak im prestaneme dávať našesrdcia za príbytok. Ak vypudímeBožie slovo zo svojho každoden-ného života. Ak naša viera budefolklórom. Ak prispejeme na ob-novu Božieho stánku nie z úcty kBohu, ale preto, aby sme tam Bohamohli „zavrieť“ – aby sa nám ne-staral do životov, nevstupoval donášho svedomia, aby nás nechalžiť si svoj život. Ak poskytneme„milodar“ nie ako skutočný dar, aleako akýsi príspevok na udobreniez peňazí, ktoré pochádzajú z ko-rupcie, zo zatajených daní, zo za-držaných platov zamestnancov, ztrestnej činnosti. Ak...

Hriešnosť je ľudskou prirodze-nosťou... Ja nie som iný. Som lenjeden z nás, ktorí sa stretávame vdennom živote či na stránkachnašej Radosti. Nad náročnoutémou tohto čísla sa nesnažím za-mýšľať ani tento článok nepíšemako „svätý, čo má právo poúčať“ale „ako hriešnik, ktorý si uvedo-muje svoju slabosť“. Hľadámohrozenia, slabiny, pokušenia,chyby, a najmä silu vstať a vrátiťsa na správnu cestu. Nie vždy sami to darí. V mnohých veciachvidím nedostatky, nie všetko sa midarí tak, ako by som to očakával.Ale snažím sa pamätať na Kristoveslová: „Kto si bez hriechu, prvýhoď kameňom.“ A ešte na jednupravdivú vetu: „O koľko doká-žeme zlepšiť seba, o toľko budelepší celý náš svet.“ A to stojí za to.

Ján Banovčan

8

Radosť 3/2013Božie slovo v živote

V našom katolíckom duchovnom svete sa v minulosti udomácnil názor, že kým protestantskí veriaci kládlidôraz na Sväté písmo, kresťania katolíci sa zas sústredili viac na sviatostný život. Ak je tento názor pravdivý,potom sa v duchovných snahách veriacich jednotlivých kresťanských vyznaní dostali na prvé miesta rozličnépriority, teda buď Písmo alebo sviatosti. Aj keď ide o určité zjednodušenie, predsa sa zdá, že na týchto tvrde-niach je pravdepodobne aj niečo pravdy. Nechceme tu riešiť túto otázku ani klásť argumenty pre a proti tomutonázoru. Faktom je, že otcovia Druhého vatikánskeho koncilu sa zaoberali problematikou Božieho zjavenia azáverečný dokument s touto problematikou predstavuje jeden z najvýznamnejších dokumentov. Medzi 16-timi dokumentmi (4 konštitúcie, 9 dekrétov, 3 deklarácie) zaujíma vieroučná konštitúcia O Božom zjavení(Dei Verbum) najdôležitejšie miesto, pretože rieši – možno tak povedať – prvú tému našej viery. Spolu s toutokonštitúciou O Božom zjavení sa otcovia na konštitutívnej (ústavnej) úrovni zaoberali aj problematikou Cirkvi(Lumen gentium), taktiež vzťahom k súčasnému svetu (Gaudium et Spes) a liturgiou (Sacrosanctum conci-lium). Smelo možno tiež tvrdiť, že koncil v druhej polovici 20. storočia znamenal významné prehĺbenie v chá-paní Božieho zjavenia a Svätého písma pre duchovný život veriacich. Pýtajme sa, v čom spočíva toto významnéprehĺbenie chápania Zjavenia, Písma a Tradície.

Božie slovo a sviatostiV prvotnej Cirkvi malo Božie

slovo svoje patričné miesto. Prvíkresťania vstupovali na scénu vte-dajších dejín s misijnou činnosťoutak, že ohlasovali Božie slovo. Jeisté, že ho ohlasovali s veľkou hor-livosťou a nadšením. Prvými ohla-sovateľmi boli apoštoli a ichspoločníci, kvalifikovaní svedkoviaudalostí, ktoré súviseli s JežišomNazaretským. Pritom dokazovalinaplnenie všetkých starozákonnýchprísľubov a naplnenie zmluvy akotakej. Teda celá Cirkev sa stalamiestom odovzdávania a zároveň ajmiestom kvalifikovaného a kompe-tentného výkladu Písma.

V ohlasovanom Božom slove saveľmi rýchlo, vyprofilovali isté ťa-žiskové témy, ktoré súviseli jednaks Ježišovou činnosťou ohlasovaniaSlova a jednak súviseli so životomčloveka. Boli to témy o Ježišovomzačiatku ohlasovania Božieho slova(o Jánovom krste), o utrpení azmŕtvychvstaní, vystúpení do neba,neskôr o jeho narodení a jednotli-vých udalostiach verejného účinko-vania, téma príchodu DuchaSvätého na prvú komunitu apošto-lov a ostatných svedkov a pod.Tieto témy sa preniesli určitým spô-sobom aj na život človeka. Už prvá

komunita začala praktizovať aj ur-čité gestá – v úplnej vernosti Kris-tovým slovám a skutkom – ktorýminaznačovala najplnšie prijatieSlova a udelenie milostí. Tieto

gestá boli nazvané sacramenta, čižesviatosti. Takto boli zo strany kres-ťanov ani nie tak ustanovené svia-tosti, ale vlastne objavené, pretožeich základné (konštitutívne) prvkyustanovil Pán Ježiš, ale kresťaniaich iba objavili, ustálili ich pod-statné prvky a tak začali tieto svia-tosti vysluhovať.

„Sviatosť, dôsledok Slova“

Takto možno jasne vidieť úzkysúvis medzi Slovom a sviatosťou.O tomto súvise Slova a sviatostipísal pápež Benedikt XVI. v posy-nodálnej exhortácii Verbum Do-

mini z roku 2011. V 53. bodehovorí spoločne o vzťahu Svätéhopísma a sviatostí a v nasledujúcichbodoch 54-55 podrobnejšie rozo-berá súvis medzi Božím slovom aEucharistiou. „Slovo a Eucharistiapatria tak intímne spolu, že ne-možno pochopiť jedno bez dru-hého: Božie slovo sa stáva

Foto: Štefan Žembéry

9

Božie slovo v životeRadosť 3/2013

sviatostným telom v eucharistickejudalosti“ (Verbum Domini 55). Na-pokon v 56. bode spomínanej exhortácie (posynodálneho doku-mentu) Verbum Domini hovorí Be-nedikt XVI. o sakramentálnomcharaktere Božieho slova. V tomtobode ide o formulovanie sviatost-ného charakteru Božieho slova. Jeto významná téma, ktorá je teolo-gicky neobyčajne bohatá a pre násaktuálna. Už Ján Pavol II. hovoril osviatostnom horizonte Božieho zja-venia v encyklike Fides et Ratio(bod 16). Benedikt XVI. dodáva, že„...pôvod sakramentálnosti Slova jepráve v tajomstve Vtelenia: Slovosa stalo telom (Jn 1,14)“ /VerbumDomini 56/.

Sviatosť je dôsledok SlovaNa základe uvedeného učenia

možno stanoviť zásadu, že sviatostisú dôsledkami Slova a znamenajújeho najplnšiu realizáciu. Táto zá-sada má dôležitý teologický aj pas-toračný význam.

Teologický význam tejto zásadychce pripomenúť, že tak k Božiemuslovu ako aj k sviatostiam sa mápristupovať s vierou. Iba tak možnochápať tieto pravdy a s úžitkom siich osvojiť. Bez viery sa nám Svätépísmo môže zdať ako zbierka mú-drych výrokov dávnych ľudí, ktoráale postupne stále viac zapadá pra-chom. Podobne aj sviatosti možnoprijímať – a nezriedka sa, žiaľ, ajprijímajú – ako určité gestá, ktorékňaz skoro na spôsob lekára-opera-téra na pacientovi vykonáva. Ten topri troške trpezlivosti absolvuje avracia sa opäť k predchádzajúcemuživotnému štýlu...

Pri stretnutí človeka s Božímslovom alebo sviatosťou však vždyide alebo má ísť o jeden a ten istýprístup a to je prístup viery, čižeotvorenosti pre medziosobnú ko-munikáciu Boha a človeka. ÚčinokSlova dobre vyjadril autor ListuHebrejom 4,12: Živé je Božie slovo,

účinné a ostrejšie ako každý dvoj-sečný meč; preniká až po oddelenieduše od ducha a kĺbov od špiku arozsudzuje myšlienky a úmyslysrdca. Zo strany človeka je tedavhodné Slovo a sviatosť vnímaťako jeden proces stále hlbšieho pre-nikania mysle veriaceho človekado zjavených tajomstiev.

Pastoračný význam zásady„Sviatosť, dôsledok Slova“ je dô-ležitý tak pre kňazov ako aj preostatných veriacich. Kňazi a kate-chéti ako aj rodičia vo svojich pas-toračných akatecheticko-výchovných snaháchby sa mali predovšetkým nechaťosloviť Božím slovom. Nadov-šetko fascinujúcim vzorom v tomtosmere je evanjelium o emauzskýchučeníkoch (Lk 24,13-35). TentoLukášov úryvok hovorí v prvejčasti o Ježišovej katechéze, výsled-kom ktorej bolo „horiace srdce“učeníkov. V tomto rozpoloženíučeníci pozývajú Ježiša ďalej podvlastnú strechu a tam ho spozná-vajú celkom spoľahlivo a v nočnejtme nesú svetlo Ježišovho Slova asviatosti naspäť do Jeruzalemaostatným učeníkom, od ktorýchpredtým sklamaní odišli...

ZáverV dejinách duchovného života

boli rôzne obdobia, v ktorých satáto zásada plne rešpektovala a toprinieslo v duchovnom živote ve-riacich veľký úžitok. Tu možnomať na mysli najmä prvé tisícročiekresťanstva. V druhom tisícročí sakresťanstvo niekoľkokrát rozdelilokladúc dôraz na odlišné ťažiská.Tretie tisícročie nám poskytujesľubné východiská a črtá sa opä-tovná rovnováha. Potrebná je všaknaša snaha porozumieť tejto náukeo Božom zjavení a dostatok horli-vosti v jej uplatňovaní.

Anton Tyrol, generálny vikárSpišská Kapitula

Ako by som začala, aby to ne-bolo o iba pekných frázach?!

Každý si veriacich predstavujeako bytosti každodenne vysedáva-júce v kostole, chodiace so zopnu-tými rukami, s krížikom na krku...

Nemusí to byť pravda. Nie každý, ktorý verí sa správa

takto. Mnohí ľudia sa pozerajúpráve len na vzhľad, ako človekvyzerá a podľa toho súdia. Aleviera nezávisí od toho či babychodia v mini sukniach, chalani vroztrhaných nohaviciach. Viera,pravá viera sa skrýva v nás.

Sú ľudia, o ktorých by smenikdy nepovedali, že oni majúsilnú vieru v Boha. No keď ichspoznáme, zistíme, že je to niekto,kto o ňom vie naozaj veľa a do-káže pomôcť hocikomu bez toho,aby od neho niečo čakal. A právetakýto ľudia nás dokážu zmeniť,dokážu zmeniť náš pohľad naBoha.

Nezahadzujme šancu zmeniťsa a pomôcť niekomu vtedy, keďto naozaj potrebuje.

Lenka Váleková, ZŠ P. O. Hviezdoslava Trstená

Viera v mladýchľuďoch

Foto: redakcia

10

Radosť 3/2013Z histórie farnosti

Františkáni v Trstenej (4. časť)Prví františkáni prichádzali a pôsobili na území mesta a farnosti podľa hmotnej fundácie kňaza Jána Kar-

košku. Pre ubytovanie im slúžil drevený príbytok s kamennými základmi, ktorého počiatky možno datovaťdo konca päťdesiatych rokov 18. storočia. Nachádzal sa pri ceste smerom ku obci Liesek. V súčasnosti pre-biehajú identifikačné práce v spolupráci s odborníkmi z oblasti archeológie. Domnievame sa, že táto nedávnoodkrytá stavba - presnejšie jej základy - bola pôvodne františkánskym domom ešte pred postavením samotnéhokláštora v centre na dnešnom Námestí Milana Rastislava Štefánika. Podľa hodnoverných archívnych záznamovje dnes možné takmer s istotou určiť, že uvedené objavené základy v chotári mesta boli pôvodne depozitárom,kde bývali františkáni z Okoličného a zároveň tu odkladali svoje veci pri svojom pastoračnom a misionárskompôsobení na hornej Orave.

Prvá budova františkánovmimo mestaÚradným rozhodnutím zo dňa 5.júna 1757 Mestský úrad v Trstenejvyčlenil na konci mestečka smeromna východ k obci Liesek pozemokpre františkánov z Okoličného. La-tinský dokumenthovorí toto: „Pro-stredníctvom pátragvardiána Rádumenších bratovsvätého Františkazo ctihodného kláš-tora v Okoličnommi bola predloženážiadosť ako prefek-tovi a provízoroviOravského panstvav písomnej podobe.Výslovne obsaho-vala láskavý príkazVašej Excelencie vtom zmysle, aby bola vzatá doúvahy predmetná žiadosť dôstoj-ného pátra provinciála Salvato-riánskej provincie, ktorú predložilaj Vašej Excelencii. Na základetoho mu bol poskytnutý aj priaznivýsúhlas vo veci udelenia pozemku naúzemí mestečka Trstená pre pátrov,ktorí toho času pôsobia na miestachtohto panstva. Na ňom by si mohlipostaviť dom v tvare depozitára, čoodporúčame na základe vzájomnezhodnej mienky. Tomuto hore uve-denému rozhodnutiu, ktorý je ajnaším skromným záväzkom, zo všet-kých síl túžime zadosťučiniť. Na

štvrtý deň po vykonaní obhliadkymiesta za účasti osôb z mestskéhoúradu ako aj delegátov, ktorí bolivyslaní obcou a viacerých iných,sme na konci mestečka smerom navýchod k obci Liesek vyčlenili navoľnom pozemku časť ornej pôdy v

dĺžke 23 siah a v šírke 17,5 siahy.Potom, ako sa vytýčili hranice,tento pozemok sme od ostatnejčasti z oboch strán na konci ornejpôdy vyčlenili a s obozretnosťousme ho vyňali z užívania mestskéhospoločenstva. Následne tento poze-mok ako aj dve maličké izby i jednukomôrku s malou ohradou pre ba-ránky slúžia na uloženie milodarovako aj pre (ubytovanie) dôstojnéhopátra Gaudencia Jablonského,ktorý je špirituálom tu pôsobiacichpátrov a zároveň súčasným gvar-diánom ctihodného kláštora v Oko-ličnom. Toto robíme na základe

priaznivého, láskavého schváleniaa potvrdenia Vašej Excelencie vmestečku Trstená. Dané v Trstenej5. júna 1757.“ Dokument bol pod-písaný prefektom Oravského pan-stva Jánom Besnákom a jehoprovízorom Alexejom Nozdrovic-

kým. Zámer po-staviť budovupre františkánovmimo mesta priceste smerom naLiesek odsúhla-sil latinským do-kumentom ajsprávca Orav-ského panstvagróf Juraj Er-dödy v Brati-slave 16. júna1757. Táto histo-rická správa ho-vorí v preklade

toto: „Rozhodnutie Jeho Excelen-cie. Pátrom františkánom zo Salva-toriánskej provincie, ktorí pôsobiana slávnom Oravskom panstve, po-tvrdzujeme vyčlenený pozemok naúzemí mestečka Trstená, aby si naňom mohli postaviť depozitár, pri-čom vo všetkom rešpektujem právonášho panstva.“

Druhá budova - kláštor vmestePrvé zmienky o Židoch v Trstenejsa objavujú s počiatkom stavaniakláštorného objektu františkánovna hlavnom námestí v Trstenej užkoncom 18. storočia. Mesto

Foto: súkromná zbierka

11

Z histórie farnostiRadosť 3/2013

Trstená v bližšie nedatovanej sťaž-nosti z konca 18. storočia písalosprávu na úrad Oravskej stolice, žeistý Žid menom Jakub z Brezovicena základe len nedávno potvrde-ných privilégií si na námestí vTrstenej otvoril výsek mäsa. Kostolsvätého Juraja s ním bezprostrednesusedil.

So začiatkami pôsobenia Re-hole menších bratov františkánov vTrstenej na prelome 18. a 19. storo-čia boli spojené aj nedoriešené ma-jetkovoprávne spory s mestom a svtedajším richtárom Matúšom Ci-rulom. Samotná stavba františkán-skeho kláštora i cirkevnej školydlho chátrala pre nevyjasnenosťmajetkových vzťahov. Rezidenciapátrov františkánov ešte ani v polo-vici deväťdesiatych rokov 19. sto-ročia nebola celkom dokončená.Keďže stavba kláštora a školy dlhochátrala, mesto sa ju rozhodlo pre-dať na dražbe. Podľa záznamov jedoložené, že pozemok i stavbukúpil Žid z Tvrdošína menom Mi-chal Hans, ktorý za to vyplatil 1655rýnskych zlatých s pôvodným zá-merom otvoriť tam krčmu. MestoTrstená sa však rozhodlo odkúpiťrozostavanú stavbu kláštora späť adňa 8. júna 1803 tomuto Židovi Mi-chalovi Hansovi vyplatilo spome-nutú sumu. Pôvodne na námestípred domom istého Paldiu stálapanská krčma s výčapom. Podľasvedectva dokumentov v tom časez nej boli už len ruiny. Preto tentopozemok nepridelilo mesto Židovi,ale na žiadosť trstenských mešťa-nov ho poskytlo pre postavenieškoly a na stavbu kláštora františká-nov. Na schôdzi mestského zastupi-teľstva zo dňa 22. februára 1807 saodsúhlasilo dostavať kláštornú re-zidenciu, ktorá bola ocenená na3900 zlatých. V roku 1833 vo filiál-kach i v meste Trstená žilo 3765 ka-tolíkov. Okrem toho vo farnosti žilo80 Židov.

Stavba kláštoraZ roku 1775 sa v mestských proto-koloch zachovali záznamy v dobo-vej slovenčine, ktoré vypovedajú opridelení pozemku františkánom nadnešnom Námestí Milana Rasti-slava Štefánika v Trstenej a záro-veň uvádzajú odhodlanie veriacicha mešťanov priložiť ruku k dielupri stavbe novej kláštornej reziden-cie. Dňa 16. 8. 1775 na zasadnutímestskej rady v Trstenej sa konšta-tovalo, že pre pátrov františkánovbol darovaný pozemok uprostredmesta pri panskej krčme o výmere13,5 x 4,5 siahy a ďalší pozemok ovýmere 60,5 x 12 siahy. Bol za-bratý pozemok Juraja Paldiu o vý-mere 16,5 x 7 siahy s podmienkou,že Juraj Paldia a Ján Májovský do-stanú primeranú kompenzáciu. Zá-roveň mu bolo vyplatených 200rýnskych zlatých. Dňa 20. 5. 1775mestská rada prijala uznesenie, žefrantiškánom sa prispeje sumou100 zlatých, na stavbu sa im dá 100siah kameňa, každý týždeň dostanúdesať robotníkov k stavbe múru.Od každej štvrtinovej usadlostibudú posielaní štyria robotnícikaždý deň v čase od 6. do 9. ho-diny, pričom majú pomáhať murá-rom pri stavaní pomocnýmiprácami. Účtovné záznamy mes-tečka Trstenej z roku 1797 zazna-menávajú, že mešťania dalifrantiškánom nielen verejný mest-ský pozemok, ale zároveň im boldaný do správy aj Kostol svätéhoJuraja, ktorého hodnota v tom časebola odhadovaná na 5000 zlatých.Na postavenie kláštornej rezidenciemesto prispelo 112 siahami nalá-maného kameňa v celkovej hod-note 336 zlatých. Murárovi mestovyplatilo ako podporu za jehoprácu 200 zlatých. Pri stavbe sa zú-častnilo celkom 450 robotníkov,ktorým bolo vyplatených celkom90 zlatých. Taký istý počet robot-níkov nosilo vápno na stavbu kláš-

tora. Samotné lámanie kameňastálo 60 zlatých. Furmanka nalá-maného kameňa stála mesto 40zlatých. Práca robotníkov vo vápe-nici, kde sa pripravovalo vápno,mesto hodnotilo na sumu 45 zla-tých. Mesto na stavbu kláštora ve-novalo jednu vápenicu vypálenéhovápna v hodnote 350 zlatých.

Zosnulí františkáni v Trste-nej do roku 1945Dobové latinské historické zá-znamy, ktoré viedli o sebe franti-škáni, nám poskytujú akúsivnútornú reflexiu a pohľad naosobnosti františkánov, ktorí zo-mreli v Trstenej a ich životný osudbol s tunajšou farnosťou nerozlu-čiteľne previazaný. Rehoľný brat Alojz Sameliak bolterciárom a bol kuchárom. Zverenýúrad zastával so serafínskou horli-vosťou. Zomrel uprostred modli-tieb svojich spolubratov v 60. rokuživota a v 40. roku svojej rehoľnejslužby v Trstenej dňa 24. januára1936. Páter Áron Križan bol predstave-ným miestneho kláštora. Podľa zá-znamov z dňa 16. januára 1870spadol uprostred izby počas večer-ných hodín. Ako ležal na dlážke,pichalo ho v ľavej nohe. Aj napriekurýchlenej lekárskej pomoci,deväť dní pretrvávala ostrá bolesťBol zaopatrený sviatosťami. Zo-mrel v 62. roku svojho života upro-stred modlitieb svojichspolubratov a veriacich v Trstenej.Stalo sa tak v Trstenej 25. januára1870. Filip Gyorgyovits (Ďorďovič) bolvýbercom daní v Tvrdošíne a bolhlavným prísediacim Oravskej sto-lice. Františkánske záznamy houvádzajú ako mimoriadne štedréhodarcu kláštora v Trstenej. Zomreldňa 1. februára 1824. Páter Justín Loffay bol miestnymkazateľom a duchovných exercitá-torom. Ako učiteľ na základnej

12

škole učil 38 rokov. Zomrel v 79.roku života, v 55. roku kňazstva a61 rokov bol rehoľníkom. Zomreluprostred svojich spolubratov za-opatrený sviatosťami dňa 2. fe-bruára 1940. Páter Canutus Hrebíček bol eme-ritným kazateľom a predstavenýmkláštora v Trstenej. Bol chorý navodnatieľku a počas deviatich týžd-ňov bol pripútaný na lôžko. Zomrelzaopatrený sviatosťami dňa 5. fe-bruára 1851 v Trstenej. Páter Ľudovít Potocký stál dlhéroky v čele provincie. Podporovalfrantiškánsku mládež v jej aktivi-tách a horlivo šíril úctu k eucharis-tickému Ježišovi. Zomrel v 84. rokuživota, v 63. roku ako člen reholefrantiškánov a v 60. roku kňazstva.Bol aj učiteľom v miestnej škole vTrstenej. Zomrel zaopatrený svia-tosťami 23. februára v roku 1936.Vo františkánskych záznamoch jeuvedené, že bočný oltár Najsvätej-šieho Srdca Ježišovho v Kostolesvätého Juraja v Trstenej požehnaldňa 16. júla 1893. Dňa 29. októbra1904 požehnal hlavný oltár vo fran-tiškánskom kostole. V roku 1905 domiestneho františkánskeho kostolabolo zaobstaraných štrnásť obrazovkrížovej cesty, ktoré 3. októbra1905 požehnal predstavený kláštora- páter Ľudovít Potocký. Obrazyboli namaľované v Akadémii kres-ťanskej v Prahe. Ich cena bola 1080korún. Väčšou sumou na ne prispelpáter Ľudovít Potocký. Na základerozhodnutia pátra provinciála Izi-dora Ozoraiho bolo z pokladnicekláštora venovaných 200 korún.Kaplnku Božieho hrobu vo franti-škánskom kostole spolu s obnove-ným oltárom požehnal páterĽudovít Potocký na Turíce dňa 4.júna 1910.Dňa 26. februára 1874 zomrel vTrstenej rehoľný brat ŠebastiánVidlička. Dňa 10. marca 1807 zomrel brat

Radosť 3/2013Z histórie farnosti

Salvátor Kubica, ktorý bol kuchá-rom v miestnom kláštore. Páter Nikodém Mamira, rodák zTrstenej, bol zástupcom predstave-ného kláštora v Trstenej. Stal sa ka-plánom vo farnosti Klin -Zákamenné. Keď vypomáhal s du-chovnou starostlivosťou v Mút-nom, pri prechode mostu ho strholprúd vody. Jeho spoločník - farár zKrušetnice - ho vytiahol na breh,kde dostal srdcový záchvat. Zomrel19. marca 1874 zaopatrený v Záka-mennom. Vo františkánskej kronikesa o ňom uvádza, že v roku 1865do zvonice Kostola svätého Jurajav Trstenej venoval zvon. V tomčase bol kaplánom vo VeľkýchRipňanoch. Páter Nikodém Ma-mira pôvodne pochádzal z Trstenej.Zvon bol konsekrovaný pomoc-ným ostrihomským biskupom Jo-zefom Viberom k úcte svätéhoFloriána. Páter Nikodém Mamirana zvon prispel sumou 101 zlatýcha 75 denárov.Rehoľný brat Henrich Ignác Janí-ček zomrel v Trstenej v 81. roku ži-vota, v 42. roku rehoľnej služby.Zomrel náhle na infarkt o druhejhodine ráno dňa 27. marca 1932. Páter Zefirín Lašš zomrel zaopa-trený sviatosťami v pokročilomštádiu tuberkulózy. Stalo sa tak v65. roku života a 40. roku kňazstvadňa 28. marca 1933. Páter Eugen Vilček z Podvilku zo-mrel náhlou smrťou dňa 6. apríla1926 v Trstenej. Zastával úradapoštolského predstaveného miest-neho kláštora. Páter Anaklét Kuchárek bol uči-teľom na miestnej cirkevnej škole.Zomrel v 62. roku svojho života vTrstenej dňa 9. apríla 1876 zaopa-trený sviatosťami. Páter Pavol Mendralák bol dlho-ročným riaditeľom cirkevnej školy.Horlivo si počínal ako kaplán v du-chovnej službe. Zomrel v 60. rokusvojho života dňa 21. apríla 1819.

Páter Lambert Kovarík bolmiestnym kaplánom a učiteľomnáboženstva v tunajšej škole. Zo-mrel v 59. roku svojho života navodnatieľku v Trstenej dňa 26. ap-ríla 1928. Páter Florentius Bugáni pôsobilako miestny kazateľ a kaplán vÚstí. Zomrel v 71. roku svojho ži-vota v Trstenej dňa 29. apríla 1876. Páter Matej Javorský bol miest-nym kazateľom a predstavenýkláštora v Trstenej. Vďaka jehoúsiliu sa postavila nová budovakláštora. Zomrel dňa 2. mája 1824v Trstenej zaopatrený sviatosťami. Rehoľný brat MaximiliánSmutný zomrel v Trstenej dňa 28.mája 1793. Páter Vojtech Živecký bol pô-vodne predstavený miestneho kláš-tora. Zomrel v Trstenej dňa 16.júna 1800. Páter Libor Mazurčík bol tunajšímkazateľom. Zomrel na vodnatieľkudňa 17. júna 1857 v Trstenej. Páter Fridrich Záni bol majstromnovicov, kazateľom a horlivýmškapuliarskym ctiteľom. Zomrel vTrstenej dňa 1. augusta 1936, v 74.roku svojho života a v 51. rokukňazstva. 58 rokov pôsobil v re-holi. Skonal po krátkej chorobe naporážku v Trstenej, kde je aj po-chovaný. Páter Marián Matejkovič bolpredstaveným kláštora v Trstenej.Zomrel dňa 15. septembra 1800. Rehoľný brat Kassián Potkanovičbol terciárom, organistom a ekonó-mom kláštora. Zomrel náhlousmrťou (vypadol z autobusu), keďsa vracal z návštevy svojich veria-cich. Zomrel v Ružomberku v ne-mocnici dňa 7. októbra 1945 v 54.roku svojho života, v 37. roku v re-hoľnej službe. Páter Juraj Novotný bol v Trste-nej učiteľom v cirkevnej škole, ka-techétom a vikárom kláštora.Zomrel v Trstenej dňa 31. októbra

13

Z histórie farnostiRadosť 3/2013

1882. Páter Hilarion Kuhajda bol učite-ľom náboženstva. Zomrel v Trste-nej dňa 19. novembra 1832 v 78.roku svojho života a v 56. roku re-hoľnej služby. Rehoľný brat Otto Viszek Zai zo-mrel v Trstenej v 46. roku svojhoživota dňa 25. novembra 1854 nazápal pľúc. Páter Bernard Andrejkovič zo-

Každý národ, aby sa moholhrdiť týmto titulom, musí maťsvoju kultúru, reč, svoje tradície.Bez nich by sme nemohli hovoriť odanej svojbytnosti v časopriestoredejín.

Človek sa už od nepamäti sna-žil patriť k danej kultúre, prispôso-boval jej svoj život, správanie.Vytváral a zanechával po sebe ne-zmazateľné stopy rozvíjaním miest,mestečiek, dedín, kde zveľaďovalsvoje poznatky, prácu. Každá obecdýcha nezabudnuteľným tokom de-jinného času, ktorý je mnohokrátukrytý v útrobách útržkov pamätídodnes zachovaných v archívoch,zbierkach. Takto nepoznajúcvlastné historické korene len nevší-mavo prechádzame okolo „starých“budov, ktoré pre mnohých až takveľa neznamenajú.

Ale, keďže sa vždy nájdu ľudia,ktorým nie je ľahostajné, čo bolopred nami a čo bude po nás, smesvedkami jasných miest našej his-tórie, ktoré nám explikujú v podobeštúdií, brožúrok, kníh.

V roku 2011 sme aj v našommestečku boli svedkami a čitateľmipublikácie historika Marek Ďurča,ktorá pod záštitou farského úradubola vydaná k 640. výročiu prvejpísomnej zmienky o Trstenej a

niesla názov Vznik farnosti v stre-dovekom mestečku Trstená anajstaršie privilégiá.

Dnes chcem upriamiť pozor-nosť našich čitateľov na novú pu-blikáciu od tohto istého autora,ktorý sa nám snaží osvetliť udalostiv historických súvislostiach. Novýtitul nesie názov Historické pre-meny sakrálnej architektúry avývoj farského Kostola svätéhoMartina v Trstenej.

V tejto publikácii sa zameriavana priblíženie vzniku a vývojanášho farského Kostola sv. Mar-tina, načrtáva vývoj Kostola svä-tého Juraja v Trstenej, upriamilsvoju pozornosť na iné sakrálnestavby ako sú: Kaplnka PannyMárie pri farskom kostole, sochasvätého Floriána, socha sv. JánaNepomuckého, socha Panny Márie

Historické premeny sakrálnej architektúrya vývoj farského Kostola svätého Martina

v Trstenejpod Hálečkovou, ale nezabúda anina iné kaplnky, kríže, sochy a cin-toríny.

Okrem sakrálnych stavieb saautor zameral aj na osobitosti týka-júce sa nášho mesta, ako bol prí-chod Židov a vytvorenie židovskejnáboženskej obce v Trstenej, vznika fungovanie inštitútu pre chudob-ných – mestského chudobinca, za-chovaný zoznam kňazov, ktorí tupôsobili od najstarších čias.

Táto publikácia nám ozrejmícelkový pohľad na históriu našejfarnosti a prispeje k tomu, aby smeaj bez patričnej vzdelanosti pocho-pili, že:„Ľudské výtvory - kláštor, oba kos-toly, židovská synagóga a iné sa-králne artefakty - v akejkoľvekdejinnej podobe nie sú len hmot-nými ľudskými výtvormi, ktorémajú svoju účelovosť pre človeka vprostredí. Majú aj hlbšiu podstatu,než je materiálna povaha vecí, pre-tože inšpiráciou ich vzniku bol nielen ľudský duch, ale aj spolo-čensko-kultúrne i náboženské pro-stredie, ktoré konkrétnych ľudí včase a priestore formovalo a oniho pretvárali podľa svojich po-trieb, vnútorných túžob a želaní.“(Ďurčo Marek, 2013, s. 76)

Andrea Šprláková

mrel v Trstenej na rakovinu ža-lúdka dňa 23. decembra 1854. VTrstenej pôsobil zástupca predsta-veného miestneho kláštora.

ZáverDejiny kláštora i Kostola svätéhoJuraja sú nezmazateľným spôso-bom previazané so životmi kon-krétnych osôb. Práve budúci rok2014 si pripomíname okrúhle 240.výročie oficiálneho príchodu

Rehole menších bratov františká-nov do Trstenej. Tento časový míľ-nik by mal byť pre každého z náspripomenutím si duchovných zá-sluh františkánskej rehole pre roz-voj mesta i farnosti nielen narovine pastoračnej, ale aj na úrovnirozvoja cirkevného školstva, kultúrnych i celospoločenskýchaktivít v Trstenej.

Marek Ďurčo

14

Radosť 3/2013V službe Bohu

V službe BohuUž od letných prázdnin ho vídame v kňazskom rúchu pri oltári, kde spolu s nami, veriacimi farnosti Trste-

nej, prednáša k Bohu svoje prosby a prosby za nás. Mladý človek, kňaz, náš nový pán kaplán Mikuláš Grichpatrí k tým, ktorí neváhali odpovedať na božie volanie a svoj život zasvetili službe Najvyššiemu.

Pán kaplán, mohli by ste sanašim čitateľom v krátkosti pred-staviť – odkiaľ pochádzate, prí-padne prezradiť niečo o vašejrodine?

Pochádzam zo Spišskej StarejVsi z mestečka, ktoré patrí medzitie najmenšie na Slovensku. Oblasť,v ktorej som prežil svoje detstvo,ukončil základné a stredoškolskévzdelanie, sa volá Zamagurie.Spišská Stará Ves hraničí s Poľ-skom, preto aj miestni obyvatelia súpovažovaní za Goralov.

Jediným mojím vysokoškol-ským vzdelaním je teológia, poukončení ktorej som začal v roku2007 pôsobiť ako kňaz vo farnostiSpišské Podhradie, kde som sazdržal jeden rok. Zo SpišskéhoPodhradia som postúpil do rodiskauž zosnulého biskupa FrantiškaTondru, kde som pôsobil dva roky.Potom som putoval na Liptov dopekného a celkom živého mestaRužomberok, v ktorom som ostaltri roky. No a po týchto rokoch somnašiel útočisko tu v Trstenej. Síceneviem, ako dlho tu zostanem, aleverím, že tu budem spokojný ašťastný.

Čo sa týka mojej rodiny, bolisme štvorčlennou rodinou. Ja,mama, otec, sestra. Otec už zomrel,

takže sme ostali už len traja. Odmala som bol vychovávaný v kato-líckom duchu. Viera sa u nás jed-noducho praktizovala a praktizuje,teda určite nie je len tradičná.Všetci traja žijeme v iných častiachSlovenska, ale vždy si nájdemechvíle, kedy sa spoločne stretneme.To nás robí navzájom šťastnými,lebo sa máme veľmi radi.

Čoraz viac klesá u mladýchmužov túžba po kňazstve. Prečo akedy ste sa vy rozhodli pre kňazstvo?

Bolo to pred dvanástimi rokmia určite preto, lebo Boh vzbudil vomne túto túžbu.

Máte nejaké vzory? Ak áno,aké, a prečo práve tie?

Mojím vzorom je Ježiš Kristus.Je ním preto, že mi ukazuje, akomám prežívať svoj pozemský životvo vzťahu k Bohu, k ľuďom a kuvšetkému tomu, čo do života pri-chádza. A prečo práve on? Lebochcem s istotou dosiahnuť šťastnývečný život.

Pápež Benedikt XVI. v posol-stve k 47. svetovému dňu spoločenských komunikačnýchprostriedkov, vyzval veriacich, abysa aktívne podieľali na evanjelizá-cii cez sociálne siete. Vy sám stebloger, resp. boli. Ako prebiehatáto evanjelizácia? Aké sú výhodyalebo nevýhody takejto evanjelizácie?

Ak sa človek zapojí do evanje-lizácie cez sociálne siete, môže týmpomôcť priblížiť sa k Bohu ajtakým, s ktorými sa možno nikdypočas pozemského života nestret-nete a takých môže byť aj veľmiveľa. No treba rátať vždy s tým, žebudú aj vždy mnohí, ktorí moju

evanjelizáciu skritizujú a vysmejú.A vtedy je dôležité uchovať sichladnú hlavu a neriešiť to, pretožepresviedčať ich o opaku nemázmysel. Kto chce, tak to prijme akto nechce, tak to neprijme. Kto savšak začne hájiť a začne presvied-čať, dostane sa do bludného kruhu,privedie ho to do nervozity, kusklamaniu a možno aj k neochoteznova evanjelizovať cez sociálnesiete.

Čomu sa venujete vo voľnomčase, aké sú vaše záľuby?

Medzi moje záľuby patrí šport,duchovné rozhovory, zábava, ry-bárčenie, keď sa mi dá, veľmi rádsi pospím aj cez deň, rád si po-zriem aj nejaký ten dobrý film amnoho iného. Som otvorený prekaždého, kto má o to záujem.

Máte nejakú víziu, predstavudo budúcnosti?

Chcel by som byť do konca ži-vota šťastný a spokojný. A čo satýka ostatných plánov a vízií? Čímmenej človek plánuje, tým menejbýva sklamaný. Ja som otvorenýpre každý deň, čo príde, to prijí-mam, pričom každý ten deň preží-vam s týmito heslami: „Nech slnkonezapadá so zlom v tvojom srdci.Všetko je tak, ako má byť. Čo mábyť, to bude. Všetko, čo prichádzadennodenne do môjho života, jepre mňa to najlepšie.“

Chcete ešte niečo odkázať,dodať?

Choďme si dennodenne za svo-jimi cieľmi, užívajme si tohto po-zemského života, no nikdy nie bezBoha, ale vždy v spojení v jednotes ním.

Andrea Šprláková

15

OsobnostiRadosť 3/2013

Veriaci sa často pýtajú na vývojprocesu beatifikácie otca biskupaJána Vojtaššáka.

Považujem to za veľmi dobré,pretože je to svedectvo, že presved-čenie Božieho ľudu o povesti svä-tosti tohto Božieho služobníka jeznačne silné a všeobecné rozšírené.

K procesu beatifikácie biskupaJána Vojtaššáka vyzval bl. JánPavol II. pri svojej apoštolskej ná-všteve Slovenska na Mariánskejhore v Levoči 3. júla 1995. Už v au-guste toho istého roku spišský bi-skup Mons. František Tondra, ktorýnás už predišiel do večnosti, usta-novil prípravnú Komisiu procesu.Jej predsedom bol súčasný po-mocný spišský biskup Mons. An-drej Imrich a členmi kňaziFrantišek Novajovský a Ján Duda.Zároveň ustanovil aj poradcov, kto-rými sa stali Mons. Viktor Trsten-ský, ThDr. Jozef Koštiaľ (kňaz naodpočinku žijúci v LiptovskejOsade) a Ján Butkay (vtedajšísprávca farnosti Harichovce). Vroku 1996 na jarnom zasadaníKňazskej rady Spišskej diecézy boliprijaté opatrenia pre začatie diecéz-nej fázy procesu blahorečenia.Úlohu žiadateľa (aktora) prevzalana seba Spišská diecéza (vtedy načele so spišským diecéznym bisku-pom Mons. Františkom Tondrom) akonateľom (postulátorom) z roz-hodnutia spišského biskupa sa stalkňaz Ján Duda. Ešte do konca roka1996 udelil vtedajší pražský arcibi-skup kardinál Miloslav Vlk súhlass tým, aby sa proces blahorečeniamohol začať v Spišskej diecéze.

Súhlas s procesom blahorečeniavyjadrili jednomyseľne všetci vte-dajší diecézni biskupi Slovenska. Vnovembri roku 1996 vydala Kon-gregácia pre kauzy svätých rozhod-nutie, že zo strany Svätej Stolice ničneprekáža, aby sa proces mohol

začať. A tak spišský biskupMons. František Tondra vy-menoval svojich delegátov,ktorých úlohou bolo zozbie-rať dôkazy, ako aj Komisiuhistorikov za účelom objas-nenia niektorých historic-kých súvislostí zo životaotca biskupa Jána Vojtaššákaa Komisiu teológov, ktorýchúlohou bolo preskúmať listya iné písomnosti Božiehoslužobníka z hľadiska pravo-vernosti vo viere a v cirkev-ných mravoch. Po štyrochrokoch intenzívnej práce vroku 2000 boli všetky spisyzapečatené a približne 20 ba-líkov spisov bolo doprave-ných zo Slovenska naKongregáciu pre kauzy svä-tých. Spisy do Ríma viezol automterajší spišský biskup a vtedajší vi-cerektor Kňazského semináraMons. Štefan Sečka a postulátorkauzy Ján Duda.

Po ukončení procesu na diecéz-nej úrovni sa začal proces na rím-skej úrovni na Kongregácii prekauzy svätých. V tom čase Kongre-gácii pre kauzy svätých predsedalportugalský kardinál Saraiva a ta-jomníkom bol poľský arcibiskupMons. Edward Novak. Za relátorabol ustanovený páter Fokciński. Naseptember roku 2003 bola pláno-vaná pastoračná návšteva SvätéhoOtca Jána Pavla II. na Slovensko.Preto na jar otec biskup FrantišekTondra vyslal do Ríma skupinutroch cirkevných právnikov, aby naKongregácii dotiahli otázku prí-pravy blahorečenia otca biskupaJána Vojtaššáka. Do Ríma teda vy-cestoval Ján Duda a spolu s nímRóbert Brtko a Miloš Pekarčík.Ako notári k nim boli priradeníkňazi Jozef Skupin a Marián Ja-brocký. Po piatich týždňoch práce

bola vyhotovená a na Kongregáciiodovzdaná 603 stránková kniha oživote a mučeníctve Božieho sluhubiskupa Jána Vojtaššáka a pra-covná skupina odcestovala na Slo-vensko krátko pred Veľkou nocou.Vo veľkonočnom čase roku 2003bol spišskému biskupovi Mons.Františkovi Tondrovi doručený listpodpísaný vtedajším substitútomŠtátneho sekretariátu Svätej Sto-lice - arcibiskupom LeonardomSandrim (dnes je kardinálom pre-fektom Kongregácie pre východnécirkvi), že: „Svätá Stolica si veľmiváži Božieho sluhu biskupa JánaVojtaššáka, avšak nateraz nepova-žuje za vhodné vyhlásiť ho za bla-hoslaveného.“ Preto v roku 2003 kblahorečeniu otca biskupa JánaVojtaššáka nedošlo.

V tom istom roku spišský bi-skup nariadil exhumáciu ostatkovbiskupa Jána Vojtaššáka z hrobu vZákamennom, dal ich preskúmaťznalcami zo súdneho lekárstva a následne boli pochované a uložené v Katedrále sv. Martina

Kauza beatifikácie otca biskupa Jána Vojtašáka

16

Radosť 3/2013Deti a mládež

v Spišskej Kapitule.Svätosť je teologickou záleži-

tosťou. Musí byť jasná, žiarivá,lebo má byť odrazom či zrkadlomsvätosti samého Boha. Veľmi vý-stižne to vyjadril pápež BenediktXVI., keď sa ho pýtali na blahore-čenie arcibiskupa San SalvadoraCamaru. Vtedy pápež povedal, že smenom arcibiskupa niektorí ľudiaspájajú „politické otázky“. Pretotreba ešte počkať, aby sa jas jehosvätosti mohol ľuďom ukázať vplnom svetle. Pápež však vyjadrilistotu, že k jeho blahorečeniu jed-ného dňa dôjde. Myslím si, žeotázka otca biskupa Vojtaššáka jepodobná, pretože niektorí jeho pô-sobenie až príliš spájajú s vojnovýmSlovenským štátom a deportáciamiobyvateľstva židovského pôvodu.

Modlitba a očakávanie všaknikdy nevyjde nazmar. Ako sasprávne vyjadril súčasný kardinálprefekt Kongregácie pre kauzy svä-tých Angelo Amato, proces blaho-rečenia je „hagiogragickoukatechézou“: je to dlhodobé odha-ľovanie a objavovanie prvkov svä-tosti a Božej prítomnosti v životeBožieho služobníka.

Zároveň je to systematickápráca odborníkov na odhaľovanídetailov z jeho života. Veríme, ževšetka táto činnosť, ktorú vyvíja ajsúčasný spišský biskup Mons. Šte-fan Sečka, ktorý bol vymenovanýza spišského biskupa práve v deňsmrti Božieho služobníka (4. au-gusta 2011), bude vyslyšaná a pri-nesie svoje ovocie. Veľké veci sanikdy nerodia ľahko. A proces bla-horečenia otca biskupa Jána Vojtaš-šáka je určite mimoriadnou aveľkou vecou, darom a časom mi-losti pre veriacich Spišskej diecézyi Slovenska.

Ján Duda, súdny vikárSpišská Kapitula

Ďalší školský rok bol za nami apred nami vytúžené leto. Čo robiťso svojím voľným časom? Riadeníheslom "Radosť rozdávaním ras-tie" sa mladí ľudia z našej farnostirozhodli aj tento rok zorganizovaťpre deti a tínedžerov program plnýzábavy, pohybu a kreativity.

S názvom T4T (tí-for-tí ) ste sapočas týchto prázdnin určite užviackrát stretli. Išlo o akciu realizo-vanú dobrovoľníkmi, členmiTrstenského mládežníckeho parla-mentu (TMP) a CVČ Trstená. Pre-biehala pravidelne od pondelka dopiatka počas júla na ihriskách síd-liska Západ. Každé ráno si mohlizáujemcovia zahrať jeden z ponú-kaných športov alebo v tvorivýchdielňach vytvoriť nejakú peknúozdobu. T4T sa prvý týždeň zúčast-nilo vyše 60 detí a neskôr ich bolookolo 25-40. V auguste sme vutorky a stredy rozbehli pre stredo-školákov a starších večerný volej-bal. Posledné týždne napokonpatrili futbalu, na ktorý až do polo-vice septembra pravidelne chodie-valo približne 18-28 nadšencov.

Michal Hucko, predseda mlá-dežníckeho parlamentu a absolventškolenia KomPrax (Kompetenciepre prax) spísal projekt na podporutýchto akcií. Podarilo sa mu získaťfinancie, pomocou ktorých bolomožné zorganizovať aj Fresh Day- výlet na Roháčske plesá spojený

s hľadaním "kešiek." Podobne Si-mona Kuráňová, taktiež z Kop-Praxu dostala príspevok preuskutočnenie veľkej mestskej po-kladovky. Takouto angažovanosťou môžu ísťtíto mladí príkladom pre ostatných,ako prekonať zónu komfortu, uro-biť niečo pre druhých a získaťnovú zručnosť.

Všetkým zúčastneným animá-torom patrí veľké poďakovanie zaich šľachetnosť, veľkodušnosť,silu prekonávať sa, tvorivosť a od-vahu robiť niečo pre Pána i blíž-nych. Vďaka všetkým, ktorí námvymodlili Božie milosti, mamič-kám, že kedy-tedy poslali nejakésladkosti a samozrejme deťom, sktorými sme mohli prežiť krásnyčas v radosti, spoločenstve a mod-litbe.

Teraz máme pred sebou výzvunaučiť sa od roľníka čakať a tešiťsa aj z malých vecí. Semeno je ho-dené do zeme a Pán dá všetko po-trebné preto, aby prinieslo úrodu vpravý čas, keď prijmeme jeho po-zvanie ku spolupráci. Preto žimetak konkrétne, ako sa neviditeľnýa Všemohúci Boh stal viditeľnýma spolupútnikom v Ježišovi Kris-tovi. On je naším priateľom nasvadbe v Káne, v zápase futbalu,života i na kríži a ponúka nám ra-dostné zmŕtvychvstanie.

Lukáš Surovčík

Rozdávame úsmevy

Foto: autor

17

Deti a mládežRadosť 3/2013

Kresťanská mládež v Trstenej? Keď sa na mňa šéfredaktorka

obrátila s prosbou či by som moholniečo napísať do časopisu Radosť omládeži v Trstenej a ešte kresťan-skej, tak som bol veľmi na vážkacho čom písať. A to hlavne preto,lebo nie je veľa o kom a čompísať - samozrejme česť vý-nimkám, ktorým za ich akti-vitu, nasadenie a mnohokrátvytrvalosť v dobrom, keď sanedajú znechutiť pri neustálejkritike iných, patrí VEĽKÁVĎAKA. V čom je teda pro-blém?

V Trstenej tvoria kres-ťanskú mládež tieto skupiny:miništranti, birmovanci, zborMária, mladí v T4T projekte, ľudiav okolí kostolíka a Cool Club.Keďže som bol dlhodobo mini-štrantom a mal som možnosť pra-covať s birmovancami, tak budemspomínať iba tieto dve skupiny.Zvyšné štyri nemám oprávneniehodnotiť, pretože nie som tým, čoich riadi, ale ešte raz by som chcelvyjadriť vďaku za to všetko, čo prefarnosť robia. Mohol by som sa vy-jadriť ešte k T4T, ale o tom by malpísať niekto iný, alebo don MartinRožek v tomto čísle časopisu.Chcem sa mu aj touto cestou poďa-kovať, že venoval svoj čas mladýmpočas leta, a tak nás dokázal aspoňtrochu vyprovokovať k aktivite ašportu. Takže, keď sa na to pozriemdo birmovnej prípravy sa opäť za-pojí nejakých 180-200 birmovan-cov. Každé dva roky je to približnerovnaký počet. Takže, mladých amladých... Lenže v zvyšných 5 vy-menovaných skupinách je asi do-kopy 50 ľudí a po birmovke sa toasi vôbec nezmení. Prečo?! No po-väčšine mladí po absolvovaní bir-movky na dlhšiu dobu skončianielen s aktivitou vo farnosti, ale vpraktizovaní viery ako takej (ne-

deľné sv. omše, sv. spoveď...). Akoje to možné? Jasné, každý by terazmohol napadnúť prípravu na bir-movku, že je asi zlá alebo, že ani-mátori (väčšina z nich sú skúsení

dospelí ľudia, ktorí majú už vlastnérodiny a obetujú svoj čas a za to imďakujem) ich nevedia pritiahnuť apodobne, ale verte mi, tým to nieje, lebo birmovka nemá za úlohumeniť ich myslenie a vieru, ale uro-biť z nich dospelých kresťanov,ktorí budú viesť túto našu farnosť.Lenže mnohí z nich nemajú anikresťanské základy na úrovni die-ťaťa (hovorím o mladých, ktoríboli pokrstení a na 1. sv. prijímaní)a za to môže vo väčšine prípadovrodina, v ktorej spoločná modlitba,čítanie Sv. písma a spoločné chode-nie do kostola je niečím nezná-mym. Prečo rodičia a starí rodičiapotom posielate vaše deti a vnukovna birmovku a čakáte, že budú razkresťansky dospelí, keď im v tomnijako nepomáhate?

Druhý problém je v tom, žekeď prejdú birmovnou prípravou adoženú mnohokrát veľký nedosta-tok vedomostí o kresťanskej náukea majú odpovede od animátorov naich mnohé otázky ohľadom života,tak neostanú aktívni vo farnosti.Pýtam sa opäť: „Prečo je to tak?“Mladých miništrantov je čím ďalejtým menej, čo si mohli všimnúť aj

veriaci, no keď človek volá birmo-vancov do služby, tak povedia, žeje to trápne. Je možné, aby to po-vedal mladý o službe v kostole vofarnosti, kde sú každú nedeľu plné

kostoly dospelých ľudí, ktorísú rodičmi a starými rodičmitýchto mladých? Žiaľ je,pretože v našej farnosti jeveľmi málo dospelých vzo-rov. Usudzujem aj podľatoho, že mnohokrát sa upra-tuje okolo kostola a robia tomaximálne piati, tí istí ľudia.Taktiež o iný servis v kostolesa stará len pár ľudí, za čoim opäť patrí veľká vďaka.A čo ostatní? Kresťanstvo

nie je len o účasti na nedeľnej sv.omši a jednej spovedi v mesiaci,ale o tom, že preukážem láskudruhému a nič za to nežiadam -toto nás robí kresťanmi a malo bynás to odlišovať od ostatných (nabližšie osvetlenie toho čo myslím,odporúčam 2. kapitolu Jakubovholistu). Nečakám od vás, aby stecelý svoj voľný čas po vašej kaž-dodennej práci trávili vo farnosti,ale keby každý z nás venovalaspoň hodinku do týždňa našejspolupráci vo farnosti (nebojte sa,vždy sa niečo nájde, len treba uro-biť prvý krok), tak by hneď to farské spoločenstvo vyzeralo inak. Na záver chcem lenpovedať, že som nikoho toutomojou úvahou nechcel uraziť aniohovárať. Samozrejme, mnohí somnou nemusia súhlasiť a majú nato plné právo. Skôr som vás chcelpovzbudiť k aktivite, aby mladí pobirmovke mali vzory, ktoré súhodné nasledovania a nemali nadospelých a starších ľudí len takýpohľad, že všetko vedia kritizo-vať, ale mnohokrát so žiadnymkonkrétnym riešením neprídu...

Ľubomír Sahuľ

Foto: Lukáš Surovčík

18

Radosť 3/2013Deti a mládež

Rozumieť svetumladých

Tieto slová sú na realitu ažpríliš pekné a predsa to realita je!Žiadna obohratá pesnička,žiadna kázeň, ktorú nám kážekňaz v kostole.

Bez ohľadu na to, ako vyzerášalebo ako sa správaš, Boh ťa mi-luje. Tak prečo mu to neodplatiť?!

On za nás zomrel, ale nám jeto jedno. Zomrel, lebo nás milo-val a my len pozeráme a nič po-riadne nerobíme.„Hm,“ no a toto je zase tvrdá realita.

Možno to teraz ešte celkomnechápeme, ale raz to všetkobude dávať dokonalý zmysel.

Pretože nás Boh miluje, starása o nás. A my sme Boží princo-via a Božie princezné!

A ON je náš Kráľ. Vždy sa onás stará, aj keď prídu problémya mnohí z nás to nechápu. Vtedynaňho každý nadáva, pretože ne-vieme pochopiť, že je to našaskúška, aby sme mohli prísť donášho kráľovstva, ktoré je prenás prichystané. Je teda len a lenna nás či túto skúšku spravímealebo nie.

... ak tomu neveríš, otvor oči.

A hoci svet vraví: „Ukáž a ja uve-rím!“ Ty uver a uvidíš!

Kristína Parcová, ZŠ P. O. Hviezdoslava Trstená

Boh ťa miluje – Bohsa stará!Yeah!!!

Zmysel životaObčas sa zamýšľam nad touto

otázkou. Hlavne vtedy, keď sa minedarí a prežívam bolesti či ťaž-kosti. Vtedy sa pýtam sám seba:„Prečo trpím? Je to potrebné?Máto nejaký zmysel?“

Odpoveď ťažko nájsť. Myslímsi však, že odpoveď by mohla byťJežiš, ktorý najviac trpel.

Trpel aj keď bol bez hriechu.Keď premýšľam o sebe, zisťujem,že mám mnoho nedostatkov, sla-bostí a chýb. Viem, že nikto nie jeideálny. Aj ľudia, ktorí sú výni-moční, známi, obdarení mnohýmitalentami robia vo svojom životemnoho chýb. Určite každý človek,nech je akýkoľvek, v živote trpí. Čináš život má zmysel len v utrpení?

Myslím, že nie. Veď sú dni,keď sme šťastní, spokojní a preží-vame úspechy. Čo by sme si od ži-

vota žiadali? Bolesť nechce nikto znás a úspechy chceme všetci.Malby náš život ale zmysel, keby smemali vždy všetko po čom túžime?Ani vtedy by sme neboli šťastní.

Poznám ľudí, ktorým takpove-diac nechýba nič. Majú peknýdom, auto, peniaze a predsa nie súšťastní. Ich blahobyt nemá pre nichzmysel ani uspokojenie a život simnohokrát ukončia sami. Cítim, ženie sme stvorení pre samotu, sebec-kosť, bohatstvo či bolesť. Sme

stvorení z lásky a pre lásku. Mámežiť s ľuďmi a pre ľudí. Máme žiťtak, aby sme robili iným radosť.Lebo radosť, ktorú dávame prichá-dza späť do nášho srdca. Našesrdce nesmie iba biť. Musí v násžiť, aby sme spoznávali pravé hod-noty zmyslu nášho života. Čo jeteda zmyslom nášho života?Dávam si mnohé otázky, prichá-dzajú mnohé odpovede. Po dlhšomuvažovaní a premýšľaní zisťujem,že človek hoci je vzdelaný, fi-nančne i materiálne zabezpečenýnie je schopný sám sa postarať otrvalé šťastie tu na zemi. Každýpotrebuje a cíti vo svojom srdci, žemusí niekto existovať, kto sa houjme a s kým sa podelí o radosti abolesti vo svojom živote. Pre mňaje to okrem viditeľných rodičov apriateľov neviditeľný priateľ

menom Ježiš. Tak mu hovorímkeď som s ním sám. Cítim, že onje moja záchranná loď v búrkachtu na zemi. Pochopil som to rozu-mom a pocítil i potvrdil srdcom, žezmyslom môjho života je on, ktorýtrpel i za mňa, aby som našiel od-poveď prečo žijem.

„Ak niet ťa Pane, tak nemámprečo žiť. Ale ty si tu a práve ty sizmyslom môjho života.“

študent GMH

Národný pochod za život

19

Z filiálkyRadosť 3/2013

Zvonicou s kaplnkou v Hámrič-kách konala ďalšia bohoslužba podholým nebom – hámričská odpus-tová slávnosť. Na slávnosť sa zišlinielen súčasní obyvatelia Hámri-čiek, ale aj tunajší rodáci a prí-buzní. Účasťou prispeli ajobyvatelia Zábiedova – veľká časťz nich tu prišla ako procesia pútni-kov s mariánskymi piesňami. Ce-lebrantom odpustovej bohoslužbybol pán kaplán Mgr. MikulášGrich. Vo svojej homílii na prí-klade života Panny Márie poukázalna život každého človeka, obzvlášťveriaceho človeka. Myšlienka, žeživot má mať hodnotu nielen prečloveka, ktorý ho žije, ale aj pretých, čo žijú okolo neho, zarezono-vala svojou úžasnou hĺbkou. Akokazateľ zdôraznil, veľa záleží odpostoja k životu. Každý z nás máslobodnú vôľu, sám rozhoduje, akýpostoj k životu si zvolí. Účastnícipúte i ostatní prítomní na tejtomilej slávnosti mali možnosť pre-

žiť chvíle Božej blízkosti aj byťzasiahnutí impulzom prehodnote-nia svojho postoja k životu. Po-prajme si všetci, aby naše životymali naozaj cenu nielen pre nás,ale aby boli pokladom pre celénaše okolie. K snahe popracovaťna svojom zlepšení pútnikomokrem povzbudivých slov kazateľavlievalo novú silu aj mimoriadnevydarené počasie.

Ján Banovčan

Svätá omša v prírode1. september 2013 bol náhrad-

ným termínom pre konanie každo-ročnej bohoslužby v zábiedovskejprírode, ktorá sa v posledných ro-koch koná pri Kaplnke PannyMárie Ružencovej za Brodkom.Náhradným preto, že pôvodný ter-mín sa odložil z dôvodu platnostizákazu zakladania otvorenýchohňov v prírode, keďže na územíOravy bolo kvôli dlhotrvajúcemusuchému počasiu vyhlásené zvý-šené požiarne nebezpečenstvo. Ná-hradný termín nebol prílišprívetivý, lebo priniesol so sebouzlé počasie a už od rána pršalo. Ur-bárnikmi pripravený areál aj guláš,ktorí už začali variť, nedával veľamožností, ale nebolo „cesty späť“.Chlapi vytvorili prístrešok, abyúčastníci nezmokli a mohla konaťsa svätá omša. Počasie ľudí odra-dilo. Účasť bola menšia, ale tí čoprišli, iste nemali čo ľutovať. Veďokrem duchovného pokrmu predušu vo formeBožieho slovaz úst pána ka-plána MikulášaGricha, nechý-balo ani pohos-tenie aobčerstveniepre telesnúschránku a kul-túrny zážitok, ktorí priniesli har-monikári - Ľudovít Chrenek,Martin Valek a Michal Chrenek ihudobná produkcia dvojice JánDzurík a Jozef Bobrovský. No anakoniec sa umúdrilo aj počasie azáver akcie už bol v celkom prí-jemnom počasí a bez dažďa.

Odpustová slávnosť v Há-mričkách

O týždeň neskôr, 8. septembra2013, teda na sviatok NarodeniaPanny Márie, sa na priestore pred

Svetové dnimládeže

v RužomberkuSvetové dni mládeže sa ne-

uskutočnili len v Rio de Janeiro,ale aj na Liptove v Ružomberku.

Zišlo sa nás 2500 mladýchľudí. Z toho Trstenčanov nás bolookolo 20. Všetci sme sa prišli du-chovne spojiť so Svätým OtcomFrantiškom. Chceli sme tým uká-zať svetu, že ešte sú aj ľudia, ktorýchcú ísť za Kristom. Túto akciu du-chovne podporoval aj kardinálJozef Tomko, ktorý odovzdal špe-ciálne požehnanie od SvätéhoOtca.

V tieto tri dni bol pre všetkýchpripravený bohatý duchovný pro-gram.

Keď sme prišli do Ružom-berka, bolo slávnostné otvoreniecelého trojdnia. Začalo sa sv.omšou a po nej nasledovala spo-ločná večera. Na záver bol du-chovný program.

Sobotu sme začali spoločnoumodlitbou a poobede sme šli ku ka-tedrále Andreja Hlinku, kde smemali veľa workshopov. Večer smezakončili modlitbou. Vyvrcholenímcelého programu bol výstup na kal-váriu, kde bola slávnostná omša,ktorú celebroval kardinál J. Tomko.

Televízia Lux a rádio Lumenspoločne odvysielali z akcie nie-koľko priamych prenosov. Veľkávďaka patrí hlavne animátorom,záchranárom, sponzorom, alehlavne organizátorom, ktorý totostretnutie pripravovali celý rok abez ktorých by sa to neuskutočnilo.

Ďakujme aj Bohu, ktorý nás ochra-ňoval a dal nám mnoho síl. Bol toskvelý čas.

Dominika Šuvadová

Správy z filiálky Zábiedovo

Foto: autor

20

Radosť 3/2013Z farnosti

Rozhovor s arcibiskupom Jánom Babjakom,prešovským metropolitom

Vaša excelencia arcibiskup,ako náš pán farár avizoval, vašímpozvaním na Karmelskú (Škapu-liarsku ) púť „chceme v jubilej-nom roku sv. Cyrila a Metodapoukázať na vzájomnú spätosťVýchodu a Západu.“ Čo vás, pre-šovského arcibiskupa a metropo-litu, viedlo k prijatiu tohtopozvania do Trstenej?

Bolo to zaujímavé. Mám priate-ľov v Ústí nad Priehradou. Pozvalima na Silvestra trochu si k nim od-dýchnuť. A keďže1. januára somnechcel slúžiť sv. omšu kdesi, lentak privátne, tak sme išli do najbliž-šieho kostola. Tam prišiel pán.farár, ktorého som sa spýtal čimôžem koncelebrovať. Vypúlil namňa oči, že ako koncelebrovať, vrajja mám slúžiť a on bude koncele-brovať.

Mne je blízky aj tento západnýobrad, pretože som v ňom od ma-lička vyrastal. Naši gréckokatolíckykňazi boli komunistickým režimomzlikvidovaní – vyvezení do vyhnan-stva, väzenia. Až v roku 1968 sa

Cirkev znovamohla nadýchnuť,bola vzkriesená kživotu. Ja som odmalička miništro-val u rímskokato-líkov ešte polatinsky. Otec manaučil východnémodlitby, ktorésom recitoval akobásničku, ale ničmi to nedávalo.Až potom, po ob-

nove Gréckokatolíckej cirkvi(1968), som si naplno začal uvedo-movať, že patrím k tomuto obradu,hoci západný som už mal v krvi,kostiach.

Takže, keď ma pán farár potompozval na Škapuliarsky odpust, sú-hlasil som, ak sa vybaví všetkovčas. V krátkej dobe sa objavil listod pána farára, hneď aj s povole-ním otca biskupa Sečku, tak sompozvanie s radosťou prijal.

Prijatím pozvania na Kar-melskú (Škapuliarsku) púť stevlastne prejavili vašu úctu k našejNebeskej Matke. Aký je vášosobný vzťah k Panne Márii?

Od malička som dostal kvalitnúduchovnú výchovu cez mojuzbožnú mamu a babku. Otec bolkostolníkom a všetci sme sa dennemodlievali ruženec. Ja si neviempredstaviť, že by som bol neve-riaci. Neviem si predstaviť život,ktorý by nesmeroval k svojmucieľu.

Neveriaci človek nevie odkiaľpochádza a kam smeruje. My ve-

riaci vieme pôvod, zmysel aj svojcieľ. A práve počas tohto pozem-ského života Matka Božia je tá,ktorá nám najlepšie rozumie, násnajlepšie chápe, a ktorá nás stálepribližuje k svojmu synovi. Onanás nenecháva pri sebe, ale takjemne posunie k svojmu Synovi,aby z nás urobil to, čo s nami po-trebuje – naplnil nás svojou milos-ťou, preukázal svojemilosrdenstvo. Čiže úcta k BožejMatke je pre mňa čosi také by-tostné. Od malička som navštevo-val pútnické miesta, najmäKlokočov. Neskôr som sa dozve-del, že keď ma mama čakala, takma tam zasvätila Božej Matke.Takže už neviem či z toho hľa-diska, či z toho, že mi dala takýtopríklad, ale jednoducho BožiuMatku mám vo veľkej úcte, láske.samozrejme denne sa k nej mod-lím, ďakujem jej a prosím oochranu a pomoc.

Keď hovoríme o vzájomnejspätosti, myslíme tým, že smejedna Katolícka cirkev spojenávierou v jedného Boha a viditeľ-nou hlavou Cirkvi Svätým Otcom.Mohli by ste našim čitateľom pri-blížiť práve rozdiely, alebo lepšiepovedané odlišnosti medzi gréc-kokatolíckou a rímskokatolíckoucirkvou?

Katolícka cirkev má úžasné bo-hatstvo. To čo sme objavili po 2.Vatikánskom, čo tak vyzdviholblahoslavený Ján Pavol II. – inkul-turáciu, toto apoštoli robili od za-čiatku. Keď sa rozišli do celéhosveta pohanskú kultúru, ktorú tam

Hoci už prežívame náš farský odpust sv. Martina, zaspomínajme si cez slová vladyku, arcibiskupa JánaBabiaka, na našu Škapuliarsku (Karmelskú)púť, ktorá je našej farnosti tak drahá a významná, pretože PannaMária je už od počiatku nášho mesta našou ochrankyňou a tou, ku ktorej sa naši predkovia ale aj my, vždyutiekali a utiekame, ako ku svojej matke - ku svojej Nebeskej Matke.

Foto: Štefan Žembéry

21

Z farnosti Radosť 3/2013

našli, pokresťančili, vniesli kres-ťanského ducha. Neobrali týchtoľudí o zvyklosti, prejavy, ale dalidomácej kultúre duchovný rozmer.No a môžeme povedať, že od za-čiatku apoštolských čias je Kato-lícka cirkev v dvoch hlavnýchsmeroch, obradoch. Najnovšie sahovorí, že dýchame obidvoma pľú-cami, západnými aj východnými.Že od sv. Petra je západný obrad aod sv. Ondreja (Andreja) jeho brataje východný obrat. Zjednocuje násSv. Otec a celé učenie Cirkvi, celémagistérium Cirkvi. Rozlišuje násto, že máme odlišné slávenie sv. li-turgie a aj to , že východný biskupisvätí aj ženatých mužov za kňazov,ktorí vstúpili do sviatostného man-želstva pred diakonátom – prvýmstupňom svätenia. Ak však kňazovizomrie manželka, tak sa už nemôžeoženiť. Ak prijme kňazstvo ako ce-libátnik, potom už žije v celibátecelý život ako kňaz Západnejcirkvi. Biskup musí byť však slo-bodný (môže byť aj vdovec). Totobolo aj v Západnej cirkvi až do 9. -12.stor., ale potom Západná cirkevv túžbe po dokonalosti sa rozhodlaprijať dobrovoľný celibát. Celibátnie je ustanovením Ježiša Krista.

Východná cirkev pozná 21 rôz-nych obradov, čo bolo aj v Západ-nej cirkvi do Tridentského koncilu,potom sa všetko zlialo do jednéhorímskeho obradu. My na Východesme si ponechali celú lúku kvetínobradov – rôznorodosť či už je tochaldejský, byzantský, etiópsky,grécky a iné obrady. Pre nás to nieje na škodu, ale na obohatenie. My-slím si, že každý dobrý kresťan ka-tolík by mal poznať obidva obrady,alebo v tom druhom sa aspoň tro-chu orientovať, keď že ako sme užpovedali patríme do jednej Kres-ťansko-katolíckej cirkvi. V 50. ro-koch 20. stor. pri veľkomprenasledovaní Cirkvi a hlavneGréckokatolíckej cirkvi, keď nás

komunisti úplne pochovali aj s ce-lými rodinami, vtedy kňazi, keď užvedeli čo príde, poúčali svojich ve-riacich, aby pamätali, že s pravo-slávnymi majú síce rovnaký obrad,ale je to iná viera. S rímskokato-líkmi rôzny obrad, ale viera je táistá, preto nech tam chodia do kos-tola. A toto bolo veľmi poučné.

Ľudia sa však rozdelili na triskupiny. Prví zostali v chrámoch,ktoré pripadli do rúk pravoslávnyms tým, že chrámy stavali naši pred-kovia, tu boli pokrstení, prijalivšetky sviatosti, a že inému Bohuneslúžia, takže sa tam budú aj mod-liť. Druhí, podľa rady kňazov išlido rímskokatolíckych kostolov,keďže vedeli, že zostať pri pravo-slávnych je vlastne zrada viery.Tretí sa schádzali na cintorínoch,po domoch, kde si spievali celú li-turgiu, utiereň, večiereň... ,samo-zrejme bez kňaza a takto žili voviere a obradoch naďalej. Boli tozložité časy.

Iných rozdielov okrem rôznostiobradov a svätenia ženatýchmužov na kňazov medzi nami sku-točne niet.

O gréckokatolíkoch panujenázor, že sú ortodoxnejší – zásado-vejší a dôslednejší vo viere a jejprežívaní ako rímskokatolíci. My-slíte si, že je to pravda? Ako to vní-mate vy?

Študoval som licenciát, dokto-rát na Pápežskom východnom in-štitúte v Ríme. Mali smeamerického biblistu Róberta Tafta.Raz som sa ho spýtal či jeho rodi-čia sú východného obradu. Po zá-pornej odpovedi a následnomprečo, odpovedal že kvôli „rozumua srdcu.“ Vysvetlím – východná li-turgia má slávnostný ráz, je spie-vaná, mnohokrát sa prežehnávame,prosíme Pána Boha, ďakujeme – jeto veľmi citové. U vás je to všetkotaké strohé, veľmi rozumové,striktné.

Keď som sa minulý rok zúčast-nil na celosvetovej synode pri za-hájení Roku viery, vtedajší Sv.Otec Benedikt XVI. poukázalpráve na to, že svätú liturgiu mámeprežívať tak, aby zasahovala nielenrozum, ale aj naše srdce a u nás jeto práve tak.

Myslím si, že naozaj by smevšetci mali mať čas na oslavuBoha, uvedomiť si, že to je táobeta, ktorou sme boli vykúpení apoložiť na oltár naozaj všetko – ajtie svoje kríže, ťažkosti, aj tie svojeradosti.

Na záver by som vám chcelapoložiť už tradičnú otázku. Čo byste chceli odkázať nielen našimfarníkom, ale všetkým čitateľomčasopisu Radosť?

Oslovil ma názov vášho časo-pisu Radosť. Chcem zablahoželaťk tomu, že máte časopis s takýmtonázvom, a povedať vašim čitate-ľom: Nikto z ľudí nemá dôvod kväčšej radosti ako tí , ktorí žijúpodľa svojej viery. Pretože to naj-dôležitejšie pre nás je chápať zmy-sel života, v tom, že sme stvoreníz lásky a k tej láske sa naspäť vra-ciame. Môj predchodca mučeníkPeter Pavol Gojdič mal biskupskéheslo: „Boh je láska, milujemho!“ V tomto je zahrnutá celá teo-lógia. Prežívajte preto svoj pozem-ský život v radosti a s radosťou vnaplnení svojho srdca JežišomKristom a čím viac posielajte svojedobré skutky do večnosti, lebo akopovedal terajší Sv. Otec – že eštenikdy nevidel, aby čo len za jed-ným pohrebným sprievodom išielsťahovák s materiálnymi vecami.

Všetko materiálne čo si tu na-honobíme tu necháme, ale to čo sivšak pošleme tam hore, nám za-bezpečí, že až tam prídeme bu-deme bohatí pred Bohom, azostaneme navždy s ním v radosti.

Andrea Šprláková

22

V sobotu 27. júla 2013 sme znašej farnosti spolu s naším pánomfarárom Jaroslavom Chovancomvycestovali do mariánskeho pútnic-kého mesta Staré Hory na púť ku ctiPanny Márie Škapuliarskej-Kar-melskej.

Keby sme sa spýtali vo svojomvnútri, čo nás viedlo na túto cestu,asi by sme si odpovedali, že hlbokáúcta k Panne Márii. Áno, ctiť siPannu Máriu a prijať škapuliar, jevzácny dar pre každého z nás. Pro-gram stretnutia začal uctením siikony Panny Márie Škapuliarskej,tiež modlitbou a spevmi. Pokračo-val privítaním pútnikov, modlitbouposvätného ruženca a prednáškouPhLic. Ing. Branislav Koppala.Vrcholom stretnutia bola svätáomša, ktorú pri studničke celebro-val Mons. Dominik Tóth. O 15.hod. sa v Bazilike uskutočnil obradprijatia karmelitánskeho škapuliara,požehnanie devocionálií a celkomna záver bolo požehnanie pútnikov.

Svätá omša bola pre nás akobalzam na srdce a tiež nám ponúklazamyslieť sa nad naším bytím azmyslom rodiny. „Čo Boh spojil nazemi, človek nerozdelí.“ Rodina je

nielen základnou jednotkou spoloč-nosti, ale rovnako aj koreňom kul-túry. Je to neutíchajúci zdrojpodpory, obhajoby, uistenia a emo-cionálnej posily, ktorá povzbudzujedieťaťa, aby sa sebavedome odvá-žilo do väčšieho sveta a stalo sa

všetkým, čím môže byť. Keď stú-pate a máte úspech, geometrickýmradom stúpa aj počet spolužiakov,kamarátov, priateľov, susedov aznámych. Keď sa vám nedarí,ostane pri vás len rodina, ak taká je.Z toho vyplýva ponaučenie, žetreba sa starať najprv o rodinu,ktorá je miestom lásky a života,

miestom, kde láska rodí život.Uchovávanie radostnej rodiny vy-žaduje mnoho aj od rodičov, aj oddetí. Každý člen rodiny sa musí ur-čitým spôsobom stať služobníkomostatných.

Zo slov: „Božie kráľovstvo jev nás“ vyplýva, že kráľovstvo Je-žiša Krista spočíva hlavne vsrdciach, čiže vo vnútri človeka ateda i kráľovstvo presvätej Pannyje hlavne vo vnútri človeka, čiže vjeho duši. A tak je spolu so svojímSynom viac oslávená v dušiach,než vo všetkých viditeľných stvo-reniach a spolu so svätými ju mô-žeme nazývať Kráľovnou sŕdc. IbaMária našla milosť u Boha bez po-moci ďalšieho stvorenia. Tí, čonašli milosť u Pána po nej, našli juiba skrze ňu. Svätá Panna je ces-tou, ktorá vedie k nášmu Pánovi.Nech nás vedie ako hviezda, ktoránikdy nezmizne z horizontu. Anech nás privedie až k Bohu - ko-nečnému prístavu pre nás všet-kých. Vyprosujme si od nej všetkymilosti, ktoré potrebujeme vo svo-jom pracovnom, osobnom i rodin-nom živote.

Ľudmila Dzureková

V októbri - mesiaci úcty k star-ším sa žiaci ZŠ R. Dilonga v spo-lupráci s mestom Trstená rozhodlinaplniť srdcia láskou starým, cho-

rým a osamelým seniorom. Vovoľnom čase nacvičili hudobno -pohybové pásmo o tom, ako prichá-dza na stôl náš každodenný chlieb.S pani učiteľkami navštívili nielenstarkých v charitnom dome v Trste-nej, ale aj domov sociálnych slu-žieb v Tvrdošíne, kde sú umiestneníaj seniori z Trstenej. Vystúpeniedetí v kultúrnom dome bolo odme-

Radosť 3/2013Z farnosti

Celoslovenské stretnutie ctiteľov karmelitánskeho škapuliara -Staré Hory

nené veľkým potleskom. Tu bolipozvaní všetci seniori nášho mesta.

Deti sa veľmi tešili na stretnu-tie so seniormi, veď im s láskoupripravovali aj milé pozdravy sanjelikmi. Najväčšiu radosť preží-val druhák Matej, ktorý sa postavilpred mikrofón, aby vlastnými slo-vami vyjadril, ako ich má rád.

Pri každom stretnutí bolo cítiť,že srdcia seniorov sa úprimnosťoudetí naplnili láskou.

Anna Smitková

Srdcia plné lásky

Foto: autorka

Foto: autorka

23

ZboryRadosť 2/2013

Jesenné aktivity zboru Tristianus

V nedeľu 29. septembra 2013zbor Tristianus spieval počas sláv-nostnej sv. omše, ktorú celebrovalMons. Anton Tyrol, generálny vikárSpišskej diecézy a na jej začiatkuposvätil zreštaurovaný historickýorgan v kaplnke sv. Michala naOravskom hrade. V hradnej ka-plnke sa zbor Tristianus predstaviluž po tretí krát v tomto roku.

V dňoch 5. a 6. októbra 2013 sazbor Tristianus so svojím dirigen-tom Mgr. art. Pavlom Bažíkom zú-častnili 3. ročníka festivaluduchovnej hudby - Svätováclav-ských slávností v Novom Hrozen-kove. Festival sa začal sv. omšou,mal ju správca farnosti P. MarekPoláčik, SVD, spevom ju sprevá-dzal zbor z obce Hovězí. Na záverfestivalu správca farnosti poďako-

val všetkým zborom za neopakova-teľné duchovné zážitky.

V dňoch 11. – 13. októbra 2013sa konal IX. Medzinárodný festivalzborov „Gaude Cantem“ v Bielsku- Bialej v Poľsku. Zbor Tristianusmal koncert s ďalšími 3poľskými zbormi v kostole v Go-dziszce. Zbory zaspievali sakrálnepiesne v latinskom a poľskom ja-zyku. Náš zbor sa predstavil ma-riánskymi a inými piesňami

z nášho repertoáru. Vystúpenia zborov boli plným kostolom pri-jaté s nadšením a potleskom.V nedeľu sme spievali počas sv.omše v Sanktuariu Matki BožejKrólowej Polski w Szczyrku naGórce a po jej skončení sme tammali koncert. Domov sme sa vrá-tili plní dojmov a doznievali v nászážitky z prežitých chvíľ.

Margita Kapitanová

Sobáše

Krsty

Pohreby

Trstená: Jakub Laurinec, NatáliaGerčáková, Alica Gerčáková, JakubSahuľ, Viliam Bažík, Zuzana Mi-šincová, Juraj Šverha, Barbora Ga-dzmanová, Dominik Ziavka,Valentína Balážová, Šimon Borsík,Juraj Bielončík, Lilien Schelingová,Cynthia Štubendeková, MatiasMokrý, Samuel Ronec, Patrik Jurči,Matúš Kachút, Šimon Štefánek, To-bias Lepáček, Daniel Martin Pariža,Simona Brnušáková, Vanesa Brnu-šáková, Kristína MotýľováZábiedovo: Michal Knapík, SofiaŠtefánková, Martin Hlina, FrantišekChrenekÚstie: Laura Lepáčková

Trstená: Richard Kubáni a Vero-nika Šefčíková, Ivan Frelich aPetra Javorková, Ladislav Tomajkaa Veronika Šramková, Matúš Voškaa Natália Šubová, Marián Kolenčíka Ľubomíra Trstenská, Martin Jan-kola a Martina Lepišová, Ivo Kö-hler a Lucia Surovčíková, MartinPánik a Zuzana Babiarová, PeterJaroš a Iveta Gáliková, ŠtefanKmeť a Martina Železňáková, Ja-roslav Rakyta a Barbora Gašper-cová, Ján Miháľ a ZuzanaŠimková, Martin Václavík a EmaPoláčiková, Jozef Ferenčík a Mo-nika Genšorová, Dušan Kováčik aKatarína Pavleová, Ján Pastor aBeáta Gembalová, Matteo Melonia Katarína Tyrolová

Zábiedovo: Marek Gavlas a Zu-zana Chreneková, Lukáš Kováč aMichaela Kameníková

Trstená: Ján Straka (1925), PavolMotyčák (1956), Helena Trstenská(1923), Jozef Zaťkuliak (1927),Oľga Hlavnová (1924), FrantišekŠtefanides (1925), František Pánik(1938), Viktor Šramek (1924),Jozef Varga (1970), FrantišekMokoš (1947), Helena Merešová(1929), Jozef Baránek (1931)

Zábiedovo: Vladimír Gadzman(1946), Pavlína Dzuríková (1933)

Farská matrika

Foto: Miroslav Hric

Foto:Tristianus

Vydáva: Rímsko katolícka cirkev, farnosť Trstená. Cenzor: ThLic. Ing. Jaroslav Chovanec. Šéfredaktorka: Mgr. Andrea Šprláková. Redaktori: PhDr. Marek Ďurčo, Ing. Ján Banovčan. Foto:obálka Mgr. Miroslav Hric; Škapuliarska púť Mgr. Štefan Žembéry.Grafická úprava: Aurel Šprlák - aurelo.sk. Jazyková úprava: PaedDr. Mária Ďurčová. Tlač: Ján JankolaRaR, Trstená. Imprimatur: Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, BÚ SpišskéPodhradie 25.5. 2009, č. j.: 840/09. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia príspevkov.Voľne nepredajné. E-mailová adresa časopisu Radosť: redakciaradost@gmail.com

Svoje nápady, návrhy, postrehy, otázky, úvahy, ... týkajúce sa farnosti, Cirkvi,posielajte na: redakciaradost@gmail.com; písomne môžete odovzdať v sakristiipo sv. omši, redaktorom alebo do poštovej schránky farského úradu s označenímčasopis Radosť.

Škapuliarska pút ˇ