25-8-2012

16
Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs.2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-12 Vol 79, No 34 August 25, 2012 | 16 Pages | ` 5/- Jivitant surokxitponnim khellunk tharavop mhunnllear apnnem vhodd zavopnam oxem tharavop Shirley Hufstedler Stanley Vaz | VIP PONNJE: Bhonvddekar mhonn Gõyant yevpi vi- dexi nagrik tancheo ‘visa’ sompon poryan be-kaid- exir ritin ravtat, toxench hea videxeam moden Rus- sia ani Nigeria hea don de- santlea nagrikancho aspav chodda promannam asa oxen pulisanche nodrek ailam asonui tancher favo tea pormonnem karvay zaina. Fattlea sadde-chear vorsank lakanche sonkhen videxi bhonvddekar Gõyant aile, punn tantle kitle zann porot gele, ani kitle zann apli ‘Tourist visa’ sompon poryan Gõyant ravtat hacho topxil sod’deak pulis khatea kodde naslo,torui fokt 66 be-kaidexir ravpi bhonvddekarancher pulisamni karvay kelea oxi vixex mahiti V.Ixtt portrkark mell’lea. Fattlim khup vorsan savn Gõyant noxe-vok- dancho vevsay cholta. Hea vevsayant revoddlole jitlei guneanvkar pulisank sam- poddleat, tantunt choddxe monis videxi nagrik aslole- achem ugddapem zalam. Visa somplole ‘tourist’ bekaidexir dhondemni Stanley Vaz | VIP PONNJE: Fattlim sabar vorsam thavn Gõy raj zaka sonvsar bhorcho lok bhon- vddekarancho sorg mhonn pachartale, tem atam sorg urlolem na, punn roste- ancher zavpi vaddttea opghatanchem ifern oxem atam spoxtt zalam. Vaddtti vahon sonkhea, xist nasloli hangachi vahatuk vevost- ha, ‘Accident Prone Zone’ hancher kelolem durlokx toxench mottoram ani mottoram cholovpeanch- er koslench hangachea proxasonachem niyon- tronn naslolean Gõyant dor don vorank ek opghat g hoddta zalear, dor di- sak ektteak moronn yeta, mhonnpachem fattlea tin vorsank zalolea opghatan- chea ankddevari udexim ugddapem zalam. Hea vixim hea potrkaran odik mahiti ektthailea tea pormonnem Gõychea kheddeanim ani xaranim aslolea rosteancher dor vorsa sadde chear tem panch hozar opghat ghoddtat. Hea opghatanim motor-saikolinchem promann chodd aslem torui ttrok-ttenkor hanchem-I promann 40% itlem zata. Vahatuk khateam ankddevari dilea tea pormonnem 2009 vorsa 4166 rosteam opghat ghoddle tatunt 4032 zannam kodde mottoram cholovpache purave nasle, zalear fokt 100 zannam kodde asle tea bhair 24 ‘hit and run’ kexeo khateant nond zaleat. 2010 vorsa opghatanche he sonkhent vadd zavn ti 4578 itleacher pavli tantunt 4421 zannam kodde ‘Driving Licences’ aslim, zalear 121 zannam kodde naslim. Opghat korun pasar zavpeachi sonkhea 36 itli asli. 2011 vorsa hi opghatanchi sokhea anikui vaddon 4562 itleacher pavli. Hea vorsa ghoddlolea hea opghatanim 4393 zannam kodde lisensam aslim, zalear 134 zann kadod-potram ani porvane nastana choloitalet mhonnpachem nond kelolem asa. 2012 hea sod’deanceha chalu vorsa atam meren opghatanchi sonkhea 2152 hache poros chodd zaloli asa. Fattlea tin vorsanchea kallant rosteam opghatank zababdar aslolea sumar 1184 vahanam cholovpeanche purave rodh korpa khatir pulisanim vahatuk khatea kodde dilole asat. Tantuntlea 50 zannanim tancher manddlolea kexink korttantlean avhan kelam. Heach kallant ‘Motor- Vehicle Act’ hache khal 287 kexinim IPC pormannem 114 keximni 96 arop- potram korttant dakholl keleant. Tantutlea 24 zannank kheast favo zali. Gelea tin vorsank 15, 458 Gõyant veg-vegllea suvatncher rosteancher zavpi opghat ghoddon 1151 zannank moronn ailem. Hea itlea sogott opghatanim 1151 gombhir zokhmi zale zalear, 6987 zannank kirkoll dukhapot zali. : 7.45 am. : 8.15 am. FOR SAFER ROADS T raffic offences Commited owing to lack of knowledge the drivers about traffic rules R oad users have to be apprised of changing rules and regulations F ocus should be on defensice driving skills S ystematic approach should be evolved to reach out to different segments of road users WASHINGTON: Halinchea vorsamni kortt kexi topaslea uprant, dhorma vixim Amerikent dusmankai vaddot asa ek vako dakholl korta. ‘Survey of Religious Hostility in Amer- ica’ hache pormonnem sonvsar-bhor son- skrutaie vixim ek bodol ailolo asa mhonn thavem zata mhonn Liberty Institute-acho odheokx Xri. Kelly Shackelford ani Family Research Council-acho odheokx Xri. Tony Perkins-an sanglam. Agostache 20-ver sodhpusachea vaura sombondhi Amerikent dhorma vixim dusmankai vaddlea ani fattlea xekddeant sumar 600 udharonnam mell’leant mhonn Shackelford ani Perkins-an sanglam. 2004 vorsa dhorma vixim Amerikent dusmankai vaddlea mhonn Shackel- ford-an US Senate-a mukhar govai diloli ani tache udexim ek sodhpus vaur suru zalo. Dil’lim udharonnam bhov thoddea ghoddnneancher atthaplolim asat mhonn Senate-achea thoddea vangddeamni san- glem. Te sombondhi ek vako toyar kelo ani tea vixoyacher khorea proxnancher chovk- oxi chalu zali. ‘Survey update’ kortoch, atth vorsam uprant, Amerikent dhormachea me- klleponna vixim dusmankai vaddot asa mhonn kollun ailam, CHENNAI: Boreponnache nodren jea zantteamni ani opangull oprade- amni bondkhonn sonslea, tankam suttka mellchi mhonn Tamil Nadu- chem prison ministry-n serkarak magnni kelea. “Opradheanchi volleri toyar zatana, toslea mon’xeam sovem doyallai dakhounk ami serkarak thaim maglam,” oxem Prision Ministry of India- cho chitins Xri. Amaladoss Jesuraja-n sanglem. Mahatma Gandhi ani Tamil Nadu-chea poilo mukhel montri C N Annadurai-chea vadd’disa Tamil Nadu bondkhonnint aslolea opradheank suttka favo korta. Annadurai Setembrache 15-ver zolmolo ani Gandhi Otubrache 2-rer zolmolo. Otubrachi 2 tarik raxttrik ‘Prisoner Welfare Day’ mhonn monoita. Agostachea 16-ver Madras-Mylapore-cho Arsebisp Malayappan Chinnappa-chea fuddariponna khal jedna prison ministry-cho ek pongodd Tamil Nadu- cho rajpal Xri. G. Rosaiah bhettunk gelo, tedna tannim apli magnni tache mukhar ghatli. Sumar 300 prison ministry vauraddi Tamil Nadu-n aslolea sabar bondkhonneank bhett ditat. Te bore dekhnnar opradheanchea kuttumbak bhett diun, tanchea vangddeam sangata thoddo vell sartat. UCAN Zantteank ani opangullank suttka diat: Prison ministry Amerikent dhorma vixim dusmankai vaddlea: Survey P3 P3 P13

description

Goa News, Konkani News,Local Goa News, Konkani

Transcript of 25-8-2012

Page 1: 25-8-2012

Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs.2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-12

Vol 79, No 34 August 25, 2012 | 16 Pages | ` 5/-

Jivitant surokxitponnim

khellunk tharavop mhunnllear

apnnem vhodd zavopnam oxem

tharavopShirley Hufstedler

Stanley Vaz | VIP

PONNJE: Bhonvddekar mhonn Gõyant yevpi vi-dexi nagrik tancheo ‘visa’ sompon poryan be-kaid-exir ritin ravtat, toxench hea videxeam moden Rus-sia ani Nigeria hea don de-santlea nagrikancho aspav chodda promannam asa oxen pulisanche nodrek ailam asonui tancher favo tea pormonnem karvay zaina.

Fattlea sadde-chear vorsank lakanche sonkhen videxi bhonvddekar Gõyant aile, punn tantle kitle zann

porot gele, ani kitle zann apli ‘Tourist visa’ sompon poryan Gõyant ravtat hacho topxil sod’deak pulis khatea kodde naslo,torui fokt 66 be-kaidexir ravpi b h o n v d d e k a r a n c h e r pulisamni karvay kelea oxi vixex mahiti V.Ixtt portrkark mell’lea.

Fattlim khup vorsan savn Gõyant noxe-vok-dancho vevsay cholta. Hea vevsayant revoddlole jitlei guneanvkar pulisank sam-poddleat, tantunt choddxe monis videxi nagrik aslole-achem ugddapem zalam.

Visa somplole ‘tourist’bekaidexir dhondemni

Stanley Vaz | VIP

PONNJE: Fattlim sabar vorsam thavn Gõy raj zaka sonvsar bhorcho lok bhon-vddekarancho sorg mhonn pachartale, tem atam sorg urlolem na, punn roste-ancher zavpi vaddttea opghatanchem ifern oxem atam spoxtt zalam. Vaddtti vahon sonkhea, xist nasloli hangachi vahatuk vevost-ha, ‘Accident Prone Zone’ hancher kelolem durlokx toxench mottoram ani mottoram cholovpeanch-er koslench hangachea proxasonachem niyon-tronn naslolean Gõyant dor don vorank ek opghat g hoddta zalear, dor di-sak ektteak moronn yeta, mhonnpachem fattlea tin vorsank zalolea opghatan-chea ankddevari udexim ugddapem zalam.

Hea vixim hea potrkaran odik mahiti ektthailea tea pormonnem Gõychea kheddeanim ani xaranim aslolea rosteancher dor vorsa sadde chear tem panch hozar opghat ghoddtat. Hea opghatanim m o t o r - s a i k o l i n c h e m promann chodd aslem torui ttrok-ttenkor

hanchem-I promann 40% itlem zata. Vahatuk khateam ankddevari dilea tea pormonnem 2009 vorsa 4166 rosteam opghat ghoddle tatunt 4032 zannam kodde mottoram cholovpache purave nasle, zalear fokt 100 zannam kodde asle tea bhair 24 ‘hit and run’ kexeo khateant nond zaleat.

2010 vorsa opghatanche he sonkhent vadd zavn ti 4578 itleacher pavli tantunt 4421 zannam kodde ‘Driving Licences’ aslim, zalear 121 zannam kodde naslim. Opghat korun pasar zavpeachi sonkhea 36 itli asli. 2011 vorsa hi

opg hatanchi sokhea anikui vaddon 4562 itleacher pavli.

Hea vorsa ghoddlolea hea opghatanim 4393 zannam kodde lisensam aslim, zalear 134 zann kadod-potram ani porvane nastana choloitalet mhonnpachem nond kelolem asa. 2012 hea sod’deanceha chalu vorsa atam meren opghatanchi sonkhea 2152 hache poros chodd zaloli asa.

Fattlea tin vorsanchea kallant rosteam opghatank zababdar aslolea sumar 1184 vahanam cholovpeanche purave rodh korpa khatir pulisanim vahatuk

khatea kodde dilole asat. Tantuntlea 50 zannanim tancher manddlolea kexink korttantlean avhan kelam. Heach kallant ‘Motor-Vehicle Act’ hache khal 287 kexinim IPC pormannem 114 keximni 96 arop-potram korttant dakholl keleant. Tantutlea 24 zannank kheast favo zali.

Gelea tin vorsank 15, 458 Gõyant veg-vegllea suvatncher rosteancher zavpi opghat ghoddon 1151 zannank moronn ailem. Hea itlea sogott opghatanim 1151 gombhir zokhmi zale zalear, 6987 zannank kirkoll dukhapot zali.

: 7.45 am.

: 8.15 am.

FOR SAFER ROADSTraffic offences Commited owing

to lack of knowledge the drivers about traffic rules

Road users have to be apprised of changing rules and regulations

Focus should be on defensice driving skills

Systematic approach should be evolved to reach out to different segments of

road users

WASHINGTON: Halinchea vorsamni kortt kexi topaslea uprant, dhorma vixim Amerikent dusmankai vaddot asa ek vako dakholl korta.

‘Survey of Religious Hostility in Amer-ica’ hache pormonnem sonvsar-bhor son-skrutaie vixim ek bodol ailolo asa mhonn thavem zata mhonn Liberty Institute-acho odheokx Xri. Kelly Shackelford ani Family Research Council-acho odheokx Xri. Tony Perkins-an sanglam.

Agostache 20-ver sodhpusachea vaura sombondhi Amerikent dhorma vixim dusmankai vaddlea ani fattlea xekddeant sumar 600 udharonnam mell’leant mhonn Shackelford ani Perkins-an sanglam.

2004 vorsa dhorma vixim Amerikent dusmankai vaddlea mhonn Shackel-ford-an US Senate-a mukhar govai diloli ani tache udexim ek sodhpus vaur suru zalo. Dil’lim udharonnam bhov thoddea

ghoddnneancher atthaplolim asat mhonn Senate-achea thoddea vangddeamni san-glem. Te sombondhi ek vako toyar kelo ani tea vixoyacher khorea proxnancher chovk-oxi chalu zali.

‘Survey update’ kortoch, atth vorsam uprant, Amerikent dhormachea me-klleponna vixim dusmankai vaddot asa mhonn kollun ailam,

CHENNAI: Boreponnache nodren jea zantteamni ani opangull oprade-amni bondkhonn sonslea, tankam suttka mellchi mhonn Tamil Nadu-chem prison ministry-n serkarak magnni kelea.

“Opradheanchi volleri toyar zatana, toslea mon’xeam sovem doyallai dakhounk ami serkarak thaim maglam,” oxem Prision Ministry of India-cho chitins Xri. Amaladoss Jesuraja-n sanglem.

Mahatma Gandhi ani Tamil Nadu-chea poilo mukhel montri C N Annadurai-chea vadd’disa Tamil Nadu bondkhonnint aslolea opradheank suttka favo korta. Annadurai Setembrache 15-ver zolmolo ani Gandhi

Otubrache 2-rer zolmolo. Otubrachi 2 tarik raxttrik ‘Prisoner Welfare Day’ mhonn monoita. Agostachea 16-ver Madras-Mylapore-cho Arsebisp Malayappan Chinnappa-chea fuddariponna khal jedna prison ministry-cho ek pongodd Tamil Nadu-cho rajpal Xri. G. Rosaiah bhettunk gelo, tedna tannim apli magnni tache mukhar ghatli.

Sumar 300 prison ministry vauraddi Tamil Nadu-n aslolea sabar bondkhonneank bhett ditat. Te bore dekhnnar opradheanchea kuttumbak bhett diun, tanchea vangddeam sangata thoddo vell sartat. UCAN

Zantteank ani opangullank suttka diat: Prison ministry

Amerikent dhorma vixim dusmankai vaddlea: Survey

P3�

P3�

P13�

Page 2: 25-8-2012

2 � Amchem Dhoronn Tumche Vichar August 25, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

V A C H P I B O R O Y TAT

VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: [email protected]. For online edition log on to www.v-ixtt.comDisclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

Feroz F| VIP

Fokot konnsanchi porob urlea, oxem mhonnlear chodd tikka aikunchi poddta. Nam zalear niraxiponnank sangat ditole vaddtat. Amchi porompora samballpachea nettan ami poromporachem mon ani

soimb samballunk visortanv. Padri porompora bond korta zalear amchi addkholl. Punn ami xetacho vaur bond kortanv zalear konnsanchem fest kiteak zai?

Porbechem dhormik mon Devak din’vasunk asta. Konnsachem fest vo porob Goyant azun somorombhta.

Punn xet vomptolo lok 25 tok’ke pasun uronk na, oxem disunk laglam. Thoddo lok xet vompta taka lagun ami hi porob somorombhtanv.

Porob bond korunk konnak naka, punn xetam vompachem bond korunk amkam zaiteank karonnam asat.

Fokt konnsanchi porob

OGRLEKH

Tujem mot FaideachemTumche vichar vo

suchovnneo amkam dhaddatHo Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203

E-mail: [email protected]

Amkam khuxalkay bhogta ti dukhachi khobor aikun rokddich sompta. Oxem kitem , ‘The Week’ hea satollean, ‘Independence Day Special’ ho khas ank uzvaddaila tacher disun ailam. ‘India Report Card’ hea lekhan Bharotacher nodor marun veg-vegllea vibhaganchi chovkoxi hea satollean kelea. Hi chovkoxe vixim vachlear, Bharotant udorgot kitli fattim asa tacher nodor veta.

Xikxonnik mollar Bharotacher nodor marlear, mullavem vachop korunk (basic reading) denvlam (53.7% thaun 48.2% zalam), Maths (70% thaun 61% zalam). Hem amcho xikxonnik dorzo denvla mhonn dakhoita. Punn xikxonnik ‘Pay Scale’ vhaddot asa. Unchlem xikop korunk 88.5 million bhurgeanchi bhorti asa punn fokot 31 million bhurgim classes attend kortat. Xallamni attendance denvot asa. 2007 vorsa 73.4% aslem tem 2011 vorsa 70.9% zalam. Bharotant xalla soddpachea bhurgeanchi sonkhea (drop out rate) denvlea. Tori

astana, Northeast, Gujarat ani Tamil Nadu hea rajyamni ‘dropout rate’ vhaddlea. Ak’khea sonvsarant unchlea xikxonnachi manddavoll amchea Bharotant tisre suvater asa. Punn 75% technical graduates ani 85% dusre graduates bekarponnant asat. Oslea graduates-ank kamank upkarona tosle zalea.

Xikxonnik mollar Bharot des zaiteo yevzonneo (schemes) toxench sovloteo dita. Halinch Right to Free

ani Compulsory Education (RTE) ho kaido jahir kela. Tori astana amchea xikxonnacho dorzo unchlea molacho zaina. Xikxonnik totvam ani ‘marks’ vo ‘grades’ modem vhodd ontor asa. Zanvayechea rostear amchem lokx unnen zaleam. Punn koxe bhaxen vo vait torenim yesvont zauycho marg ami soddun kaddtanv.

Nitollsann ani bholaike mollar polleunk gelear, 50 million lok, kumanv vo sondas na zaun, azun ugte suvatecher soimbacheô gorzô kortat. Sumar 40% xallamni azun favo tosle sondas nant. Bharotacheam 4,861 xaramni azun ‘sewage network’ na. Bharotantli ‘sewage’ sarkhi cholona zaun 80% zomnintlem udok duxtt (surface water pollution) zata. Desantlea 128 million lokak piyevpachem nitoll ani surokxit udok mellona. Bharotant sumar 21% duensam udkantlean ximpoddtat. 42% bhurgeank sarkem jevonn mellona ani tancho ‘weight’ unno asta.

Sorkarachi kherit zobabdari nagrikank nitoll ani bore bholaikek upkarta toslem vattavoron rochunk. Punn bhroxttacharachea fasant, mon’xanche axen ani folganchem sonvgant mon’xachem xist bigoddlam ani duensam-i vhaddleant.

40% bizli vapurtat tache duddu farik korinant, oxe toren chodd bizli chortat. Haka lagun Bharotak sumar 55,000 krutt dor vorsak luskonn zata. Sogllea rajyam poros Gõyant odik bizlecho vapur zata. Punn amchea lagim kherit bizli prokolp naslolean, bizli vaprunk zagrutay unni asa.

Bharotant azun zaito vostu boreo ani ut’tom urleat. Punn je toren amchi poristhiti bigddot veta tem pollelear dukh dista ani ami ragan bhortanv. Amchea sopnant asun ami niraxiponnant jiyeunk lagtanv. Kedna to ut’tom dis yetolo?

Xikxonnik totvam ani ‘marks’ vo ‘grades’ modem vhodd ontor asa. Zanvayechea rostear amchem lokx unnen zaleam. Punn koxe bhaxen vo vait torenim yesvont zauycho marg ami soddun kaddtanv

Ami dor vorsa amchea desache kherit dis monoitanv, khas mon’xancho ugddas kortanv ani amchi sonskrutay porgott’tanv. Punn ami fuddli chovkoxi korpachi goroz asa. Hi chovkoxi kortana chodd dukhachi khobor yetoli tem zanno zaun ami niraxi zatanv. Punn chovkoxe vorvim amche nirnnoy amchea desachea faideache zatole. Tyagam vorvim amchea nirnnoyanchem foll ami bhogtoleanv ani xisti vorvim zannvayeche vatten vaddtoleanv

Svotontr Rajyachim vo Bhroxttacharachim Follam

Agxechea novea bypass rostear Agostache 5ver bhirankull ob-soeg zalo ani panch zann mele mhonn aikun angachi lonv ubi zali. Eka maruti venant char Gujarati bhonvddekaram soit panch zann mele.

Tanche fuddlean Tata mobile carrier jip yetali taka tanchem ven rostin apttolem. Novo rosto bandtana soglleo yeradarichea kaideancheo vostu rosteank ghalunk zai. Roste bandlearuch zaina; jea-jea svatancher ‘circle’, ‘island’, ‘road divider’ ani ‘ze-bra lines’osleo mhotvacheo khunnam ghalunk odhikareamni rokdench tharavunk zai. Heach rosteacher Goa Velha bypass suru zata thoim bestench pipam xim vo anik kitem dovorlolem ponn toslem hea rosteancher upkarona. Amche odhikari nanva khatir kamam kortat. Apnnem hem kelem ani tem kelem mhonn lokacheo xeboy aikunk tankam zoboruch borem dista. Ponn favo tosle ritin kamam korinant.

Hich beporva chodd zalea, monis melear koslich porva na-xi dista. Tea bhair rosteancher kitle rostin mottoram choloitat tacho hixeob na. Bezababdarek lagun zaite obsoeg zaunk pavleat ani pavtat. Bambolle toxench bypass suru zalearkitlinch vors-am zalim ponn thoinsorui sogllem titlea purtench kel’lem asa. Osle roste kortat tedna sogllem sarkem yeradarichea kaideam pormannem zalea xivay rosteanchi ugtavnni korunkuch divnk favona. Ek pavtt ugtavnni zatoch magir anik konn tachi porva korina, tem kam’ toxea-toxench sodankal urta. Atam tori hea mornnadik obsoega vorvim odhikareamni aple dolle ugoddche mhonn nagrikanchi vinonti.

Sebastiao Vaz, Pilar

Agxe bhirankull obsoegan 5 mele

ULOILEAR PATOK

Bhroxttachar nopoit korunk Ramdev, Hazare kiteak zaiAmchea jivitantlo bhroxttachar boroch kholl pallam gheun ghott zala; to umttun kaddunk Hazare ani Ramdev hanchi gorozuch na. Kiteak tanche thaim bhroxt-tachar chol’la tachi-i khobor soglleank asa. Hanv nitoll ani nirmoll mhonntat, tannim apleo kornneo arxea sarkeo chokchokit korunk zai. Halinchea vorsam-nio bhroxttachar itlo vaddla ki sadea kamamni poryan bhroxt-

tachar porzollta. Ho bhroxttachar aminch

dor ek nagrikan kaddlear to nopoit zatolo, nator xembhor Anna Hazare ani painxim Baba Ramdev aile ani tannim upas korun melei zalear ho bhroxt-tachar kednach vochot so na. Dor nagrik promannik zaunk gorjechem. Promannikponn aiz unnem zait veta. Khoinchoch dhorm pelea thaim onit korunk

vo bhroxttachar korunk xikoina. Tori astana Deva bhettlole mo-nis-ui hea noxtteponnan mhelle zatat. Amcho Mukhel Mon-tri Manohar bab bhroxttachar nopoit korunk vavurta, he ta-chea vavrak soglleamni tenko divpachi ani sangatan vavurchi goroz asa. Zalearuch ti pidda amche sorxilli pois vetoli, nator amkam girasun khatoli.

Felix Pinto, Mumbai

Raxttrpoti Igorjechem yeogdan

vakhanntaFattlea V. Ixttacher fuddle panar Raxttrpoti Katolk Igorjechem yeog-dan vakhannta mhonn tumi khobor dilea ti vachun egdom borem dislem. Khorem mhonnlear Katolk Igorje-chea vavrak lagun Bharotant kitlem sudarop zalam ani zata tacher sork-ari mon’xamni ilo niyall kel’lo zalear borem zatolem aslem. Katolk Igorz xikxonnik mollar, bholaike mollar Igorjecheo vavr nettan cholta dek-hun durboll dakttea lokak voir kad-dunk vavurta. Bharotantlim Katolk misionaram lokak Kristanv korunk vavrinant bogor tanchi udorgot ani sudarop korunk vavurtat. De-sant itlim iskolam, hospitalam, on-ath ghoram choloitat. Khoincheach dhormanchea mon’xank tannim Kristanv korunk nant. Ponn zo mo-nis apkhuxen dusro dhorm apnnaita taka konnachean addavum yeta. To zonn ekleacho hok’k, to konnach-eanuch kaddunk zaina. Raxttrpoti ani desache soglle fuddari Katolk Ig-orjecho vavr vakhanntat; ponn ticher bogllanttam ghaltat tankam matr domavunk tankam kalliz zaina.

Peter Crasto, Kalangutt

Page 3: 25-8-2012

l 3Vauraddeancho Ixtt � August 25, 2012

.

Nirmala Carvalho

NEW DELHI: Pakistan desantle Muso-lman dhormvadi Hindu lokank so-taitat ani tras kortat mhunn tancho ek mottho pongodd Bharot desant ailolean, kendrant boroch bovall chol’la.Zalear tanchech bhaxen Kristi dhormantlea lokankui mu-solman dhormvadi sotaitat mhunn khobro uzvaddak aileat.

Agostache 13 ver , Bharot ani Pakistana modli Wagah xim par korun sumar 250 Hindu lok Bharot desant bhitor soron thikann korpacho asro magonk lagle. Pakistan desant kaim musolman dhormvadi lok tankam sotaitat ani tanchem jivit norkant sarlole bhaxen kortat dekun he lok choriam pollon yevn Bharot desan surokxitponni ravpacho asro magonk lagle.

Tanche porosthiti voir odik mahiti ghevpa khatir, Fr. James Channan, Dominican Peace Center Lahore (Pakistan), hache kodde chovkoxi keli tedna tannem sanglem, komi sonkhen aslole Hindu toxench Kristanv lokank musolman dhormvadi borech sotaitat.

Hindu ani Kristanvanchea lhan cheddvank te chorun pollun vhortat ani porvange xivay tancho dhorm bodlun tanche kodde forsan kazar zatat. Him cheddvam sampoddtat tenda tim musolman zaleant ani tanche kazarui zalam oxem te sangtat. Osle hal ani tras Hindu ani

Kristanv lokank Pakistan desant bhogche poddtat.

Gelea vorsa sumar 20 cheddvank pollun vhorun tancho dhorm bodlun tanche kodde musolman dadle kazar zale mhunn purave mell’lleat. Pakistan desachi lok sonkhea sumar 150 million asa zatunt sumar 7 million lok Hindu ani Kristanv dhormantlo asa.

Pakistan sorkaran hea lokank manan ani surokxen jiyeunk divchem mhunn Raxttrapoti Asif Ali Zardari hache kodde lokamni magnni keloli asa.

Zalear dusrea ordan BJPchea mhunniarean sanglam ki

Pakistanant savn pollon ailolea Hindu lokank Bharot sorkaran asro divnk zai.Aplea desant ailolea hea lokank surokxitponni ravunk mellona zalear ho lok anik khoim vetolo oxem BJP ani BJD pokaxantle fuddari vichartat.

Fokot Hindu lokanchi chinta korun tanche surokxechi magnni kortonam Bharot sorkaran Pakistanant aslolea Kristanva lokanche surokxechii magnni Pakistan sorkara kodde korchi mhunn Global Council of Indian Christians (GCIC) hacho odheokx Sajjan K Georgehannem maglam. ASIA NEWS

Pakistanant sotailole Hindu-KristanvBharotant osurokxit

Hea voir nomud keleat tea opghatanim 511 boseo (buses) 895 ‘mini-buses’; 2972 ‘trucks-tankers’, 1271, ‘tempos’, 8497 ‘cars-jeeps’, 290 Rickshaws’ ani 9016 mottor-saikolea tox-ench 540 heram vahanan-cho aspav aslo. Fattlea tin vorsancho kall pollelear dor eka vorsa 7 hozar odik opghat ghoddle oxem ugddapem zata.

Rosteancher zavpi hea vaddtea opghatanchem promann thambovpa ani niyontronna khala dov-orpa khatir vahatuk pu-lis antea-poirean ‘alcho-meter’ gheun vahonam cholovpeanchi topasnni kortat. Sod’deak vahautk khatea kodde 23 ‘breathe analyser’ KTC kodde 2 ani ‘traffi c’ khatea kodde 14 oslim yontram asat. Itlem korunui opghatan-chi sonkhea koxich den-vona mhonnpachem khud Gõyche vahatuk pulis ani khatea koddlean hea potrkarak ugddapem za-lem.

Rosteancher ifern Bhonvddekar mhonn Gõy-

ant yetana he videxi nagrik aplea sangata noxe-vok-dam haddtat, ani tancho vevsay kortat, hem poryan pulisank kitlech pavtt spoxtt zalam. Hea be-kai-dexir vevsayacho vistar te desantlea heram bhagamni posraytat. Mumbai, Pune, Hyderbad, Assam hanga zalolea ‘Rave party’-nim jim noxe vokdam dhorlo-lim, tim Gõyant savn had-dlolim mhonnpachem pu-lisan kodde nond kelolem asa.

Videxi nagrikank Gõy-ant yevpa vochpa khatir khupxe roste meklle asat. Bhonvddekar hea natean vo her dusrea kama khatir yevpi soglleach videxanchi zatach oxem na. Xikxonna khatir, nokream khatir, vepar-dhondo, voizuki to-pasnni, honvddekar oxim sabar karannam divn vi-dexi nagrik Gõyant yetat. Tankam hangasor yevpak kaidea pormonnem veg-veglle roste ugte aslolean, dor ek videxeacher nodor dovorpak pulisank xokeo

zaina. Je videxi nagrik vimantlean Gõyam yetat tanchi odhikrut mahiti pulisank vo sorkarak nasta. vhodde sonkhen he videxi nagrik viman-antlean Mumbai denvtat. Uprant te railway vo her vahatukecho vapor ko-run Gõyant yetat. Oslean-chi nondnni pulis khatea kodde keloli nasta, oxem SP Tony Fernandes han-nem sanglem.

Bharotant yevpi fokt Pakistani nagrik soddle zalear, dusrea desantlean yevpi nagrikancher koslinch koddok bond-honam ghatlolim nant. Kaim venchik zage soddle zalear, tankam khoinsorui bhonvpak mekllik asta. Hea loka kodde sov tem sat mhoineanchi ‘visa’ asta. Hautontlea khup zannan-chi ‘visa’ Gõyam pavta mhonnosor sompta. Tori te be-kaidexir ritin Gõy-ant aplem thikann kortat. Oxem toren bekaidexir apnnank guneauvkar oxe somzonant, torui kaidea pormonnem ‘permit’ vo

‘visa’ nastanam dusrea desant ravop ho ek khor gunveanv asta, oxem SP Fernandesan fuddem san-glem.

“Tor oxe bekaidean ravpi nagrikancher sork-aran vo pulisen kosloch upai ghevpak zaina ?” oso soroll proxn hea potrkaran kelo tedna, thoim aslolea anik eka odhikarean san-glem, pulisanche torfen pulis khatem sogli goroz ti karvay korta.Toxench gu-neanvam khala sampddai-loleank goroz ti somzonni divnuch phattoitat. “Torui, jea-jea rajeamni he videxi nagrik vimantlean vo bot-tinim yetat, tedna tanchi thoim kaidexir nondnni zalea uprant, tacho topxil heram rajeanim dhaddpak zai. Hem oxem kelear, ba-kichem rajeantlea pulisank hea videxeam vixim chotur ravpak, toxench tanchea be-kaidexir ravpacher al-labondi haddpak khupuch upeogachem zatolem, “oxem hea zannkar pulis odhikarean hea potrkarak xevttak sanglem .

Visa somplole ‘tourist’ dhondemniP1� P1�

Page 4: 25-8-2012

4 l Gõycheõ Khôbrô August 25, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

PONNJE: Gõyant ravpi Pune, Hyderabad ani Bengllur xarantlea lokak soglle torechi surokxa divpachem axvason favo zal’lean Gõy tanche khatir surokxit rajeo mhonn tem somzunk lagleat. North East Association Goa (NEAG) hache khal Ut’tor udent vattarantlea lokan sorkarache surokxe vixim prostav mandun ghetla.

Ani tannim Gõyant ravpa-cho tharav ghetla mhonn gomun ailam.

Khobre pormannem Pakistan, Pune, Hyder-abad ani Bengllur han-gachea loka virudh ‘hate campaign’ survat zal’li.

Tanche pormannem ho lok Gõychea Musol-man somazak atak kor-tolo mhonn tancho somoz aslo. Akhea Gõychea Mus-

lim Somudayak Gõyant, bhailea lokachi koslich bhirant na.

Gõyant onek suvater ut’tor-udent vattarantlo lok vavr korta. Hotelamni, Casinont, show-roomant toxench her svatancher di-sachem ani ratchea vellarui vavr kortat tedna Gõychea sorkaran tankam yeradari suvidha diumchi mhonn tanchi magnni asa.

DIVCHOLE: Amona ganvant aslole Sesa Komponi-chea iron karkhanneak lagun thoinchea lokak borech tras poddtat. Tea karkhanneantlem mhellem udok lokachea jevnnant misoll zal’lem sampddta.

Haka lagun lokak anikui tras sosunk poddtat. Dusro kosloch upay na zaun tea ganvcho lokachem jevonn dull’lean bhorta ani piyevnchem udok toxench dullichem zata mhonn lok sangta. Hea karkhanneantli dull lokachea ghoramni

bhitor sorun tanchim ghoram, gaddiyeo, ibadd korta. Hache voir lokan zaiteo tokrareo keleat tori konn tanchi porva korina mhonn sangtat. Lokache bholaikecher hacho vaitt porinnam zaunk lagla mhonn gomta.

Sesa Komponechea odhikareanchi bezobabdarek lagun lokak osle tras bhogunk poddtat. Ho gombhir proxn zata title vegim suttavo korcho ani thoinchea lokak huskea mekllo ravunk diunchem mhonn lokan magnni kelea.

ALDONA: Kalve-Aldona pul bandunk sorkar zomin ta-beant ghevpachi bondabost korta. Hea pulache ban-davollecho khorch 60 krutt rupya zatolo ani tache bun-yadi fator Otubrachea mhoineant bosoitole mhonn Xri Sanjit Rodrigues-an sanglam. 8 mhoineam bhitor hea pulacho vavr somptolo. Tachi lambay 250 metram asa. Sorkaran lokak pul bandpachi kel’li bhasavnni pallunk sodta mhonn amdar Glen Ticklo sangta.

PONNJE: Fattlea mhoineant 4 zannank zor yeta mhonn topaslea uprant 3 zan-nank dengue zor lagla ani 3 zannank chikungunya ani 2 zannank Japanez en-cephalitis zor lagla mhonn gomlam. Julay 14 tem Agost 17ver meren 170 rog-tache nomune topasleat, tantlea 4 zannank dengue lagla. Hea vorsacho Janer thavn 32 zannank dengue zor lagla. 56 zannanchem

rogot topaslem tantlea 3 zannank chikungunya zalam. Heo bhirankull pidda kochreak lagun vad-dunk lagleat. Je svater udok dhoron urta, odik korun tankiyamni udok kusta ani zollari zolmotat hacher zonn eklean fi kir ghevnchi; zollari heo pidda soglleank pavoitat. Bholaike Seve Khatean hacher chotray ghevnchi mhonn lokachi magnni asa.

VASKU: Fattlea Aitaradis ek voros zalem, Vaskuntlea Da-ktullem vattarant Naphthak uzo petton thoim aslolea vavraddeanchea don familink zaitem luskonn bhogunk poddlem. Naphthacho uzo petton Palyekar familiche dog bhurge mele ani tisro mornnantuch asa mhonn sangtat. Dusre familicho 14 vorsancho bhurgo Mumbaintlea Na-tional Burns Centre hospitalant ilaz gheun ghora aila. Fattle 11 mhoine tannem ilaz ghetla. Tachi kudd soglli ulpollea, taka utthunk ani bosunk dusreacho adar zai.

Zuari Indian Oil Tanking Ltd. Komponi atam 3 lakh rupya diun aple hat dhuunk sodta. Tannim poilem sanglolem obsoegan ulpol’leacho samball panch vorsam komponi kortoli mhonn. Heach obsoegan aniek bhurgo teach hospitalant ilaz gheta, takai ghora dhaddtole mhonn sanglam. Dog bhurge meleat tancho bapuy vavrak vochona, tim chodd gorib. Tanche bhurgech tanchi girestkay asli; tich sompli, churchureanchi tanchi poristhiti zalea. Naphtha vhanvun don bayamnim udok ibadd zalam. Santan Martinsachim zhaddam ulpoleant taka komponnen 22 lakh rupya dileat. Hea duddvamni apnnachean kainch korunk zaina mhonn to sangta. Tachim ulpol’lim zhaddam legun katrunk vavraddi yenant. Naphthachea obsoegak sampoddloleam piddevontancho samball korpachi zababdari komponen gheunk sorkaran formavunk zai, oxem lok uloita.

PONNJE: Gõyche Arkidi-osezint dor vorsa Agosta-cho tisro Aitar Niti ani Xanti khatir bhettoil’lo asa. Desant somajik bodol-pam zatat tim nit ani xanti vistartat toslim zaunk zay. Halinchea kallar tontrik arthik ani vidyanik mol-lar zaiti progoti zaloli ami polletanv.

Soglleo noveo-noveo vostu ani upay sodun kad-dtat teo mon’xachea jivita-cho dorzo voir kaddunk ani mon’xachi vadd zaunk zay. Ponn zaite pavtti ho sogllo vavr aploch faido polleun ani vankddea monan ani onitin fuddem veta. Kai-

deancho goirvapor korun bhavponnacho ekvott tut-tun veta ani xanti moddon veta mhonn Igorjechea So-majik Nit ani Xanti Mon-dollan sanglam.

Bollvont asat te ‘’chodd utpadon - chodd faido’’ os-lem mon gheun vavr kortat ani girest aslole odik girest zatat ani durboll aslole odik durboll zait vetat.

Tanche lokxahik hok’k tankam vevharant gh-alunk mellona zuan te boll naslole zaunk pavtat. Tankam gorjecheo mul-laveo vostu, jevonn, udok, ghor, sondas hem na zaun konixttayek sampoddtat

mhonn sanglem. Somajik onit ani somajik hinvsa vaddot veta, hacher zhuz manddunk Igorjechem vhoddlem karya. Somazant onitichi pod’dot ani korn-neo choltat taka avhan di-unk toxench somazachem bodlop korunk Igorjen th-ambonastana vavurpachi goroz asa.

Amcheo atmiktayecheo sonvstha somazachea kal-lzant sthapleat, tannim tankam lagu zatoleanchem apleponn nastana ani kosloch vegllochar kori-nastana dusreanchi seva korchi, oxem tea potrkan mhonnlam.

MODDGANV: Moddganv xarantlea nanvostea Hos-picio hospitalant CT-Scan moddleat.

Thoim neurosurgeon su-vidha naslolean hospitalant yetolea piddevont vellar seva mellona. Dokxinn Goychea lokak CT-Scan ani toxench neurosurgeon-acheo sov-loteo diunk hospitalant tanchi bhorti kel’li. Ek vo-ros fattim ghatlole hem CT-Scan-achi mexina sumar 1 mhoino adim moddlolean toxinch hospitalant dull khatat. Hospitalant novi Ct-Scan ghalunk 4-r lakh rupya ‘Director of Health Services’ hanche koddlean monzur zaleat.

PONNJE: ‘Diocesan Soci-ety of Education’-a khal choltolim iskolam olp-sonkhechim (minority) zaun asat ani Bharotache Ghottnne pormonnem Article 30 (1)-a khal tankam surokxea favo mhonn Goyant aslolea Mumboichea unch niti ghoran sanglam.

‘DSE khala choltolim iskolam zaun asat olpsonkhechim (minority) ani Bharotache ghottnne pormonnem Article 30(1) khala tosleam iskolank surokxea favo. Ti surokxea nhoinch Junache 29, 2009 thaun punn niti gharachea nikala pormonnem ti surokxea lagu zata,” oxem Justice A P Lavande ani Justice U V Bakre sanglem.

1989 vorsa Harmal Panchakroshi Shikshan

Mandal-ache kesi pormonnem diosezichi sonstha olpsonkhechi xikxonnik sonstha mhonn niti ghoran sanglam. Favo titlem xikxonn ason-ui eka xikxok-ak iskolacho ‘headmaster’ koso ‘appoint’ korunk korttan olpsonkhechea xikxonnik sonsthek sotea (right) diunk na. Punn iskolache ‘principal’ koxe vinchun kaddtana, aplea orzan ‘respondents’-ank komich komi kitlem xikop sachem, tem Conceicao-n spoxtt korunk na mhonn niti ghoran sanglem.

DSE olpsonkheachi dharmik sonstha nhoim ani Bharotachea ghottnne pormonnem Article 30 (1)- khala ti sonstha olp-sonkheachi sonstha mhon-nonk zaina mhonn Con-ceicao-an arop ghatlolo.

National Commission For Minority Educational In-stitution Act, 2004 hache pormonnem Section 2(g) khala Goyche Romi Kristanv olpsonkheachi somudhai (minority com-munity) oxi kendr sorka-rachea khala iena mhonn Conceicao-an sanglolem.

Odhikareamni Goa School Education Act, 1984 pormonnem section 5 khala DSE olpsonkhechi xalla vo olpsonkhechi sonstha mhonn mandhun ghetloli na mhonn tinnem sanglem. DSE apunn olpsonkhechi sonstha mhonn mandhun gheta karann bekaideaxir tannim zai tankam ‘appoint’ korun, ‘promotion’ diun ‘principal’-acheo zutteo diunk melltat, oso tinnem arop ghatlo.

Niti gharant kesichem

aikop choltana, DSE-che torfen ubho aslolo ‘senior counsel’ J E Coelho Pereira-n oxem sanglem: Diosezicheo sonstha olpsonkhecheo sonstha ani tacho puravo Junache 24, 2009 vorsa National Commission for Minority Educational Institution, New Delhi-chea sertifi ketti pormonnem jahir zata. ‘Appointment’ chitti pormonnem, DSE-cho olpsonkhecho ‘status’ Conceicao-an mandhun ghetla mhonnttoch, sonsthe add zhuzunk tika kosloch odhikar na mhonn tannem sanglem.

2001 census-a pormonnem, raj serkaran jahir kel’le pustikent Kristanvancho ankddo fokt 26.68 tok’ke, oxem mellta mhonn DSE-n sanglem.

Diosezichea iskolank ‘Minority’ dorzo

Vidyechea upayancho goirvapor kortat

Dengue zor laglo, chotray dhorat

Kalve-Aldona pulak Otubrant bunyad

Ut’tor-udentichea lokak Gõyant surokxa

Naphthachem disgras azun bhogtat

CT-scan moddlolean Hospicio-nt tras

Iron karkhanneachea dull’leachem jevonn lokak jenvchem poddta

Page 5: 25-8-2012

Gõycheõ Khôbrô l 5Vauraddeancho Ixtt � August 25, 2012

PONNJE: Nanvosto tiatr machiecho vinod kolakar ani Tiatr Akadamy Goa (TAG) hacho odheokx Ja-cob Fernandes alias Prince Jacob hachi phone in live mulakhot Agost 31 sanje-chea 7.15 te 8 meren Goa Doordarshan an prosarit (telecast ) kortolem.

Prince Jacob haka TAG –acho novo odheokx mhonn Goy sorkaran halinch nivodd zalea. Tan-nem zaitech tiatr boroun, digdorxit korun machier haddleat. Noveo-noveo yevzonneo Konknni palkar haddunk tache sodanch proyotn astat.

Morathi natakkar Ke-dar Shinde hache ‘Sahi re sahi’ hem Morathi natok Konknnitlean onnkarun ‘Rupnnem’ hea nanvan machiyer haddunk soglle-ankach dipkaile.

Tachea ‘Padri’ hea cho-chitrak Goyant ani porde-sant khubuch magnnim asa. Prince Jacob-achi mu-lakhot Konknnicho potrkar ani V.Ixtt-acho protinidhi Stanley Vaz ghetolo.

Doordarshan kend-racho karyavolli mukheli Cipriano Lopesan mu-lakhotichi nirmiti kelea. Tea disa sanjechi 7.20 te 7.40 meren ap-aple proxn 2223413/2222125 hacher fon korcho.

PONNJE : Goyan Daman ani Diu highways Act,1974 , hachea kai-dea pormonnem Goyantlea mha-margacher , pulancher ani rostean cholovpio yeradare koddlean fee gheumchi mhonn Goy sorkarak odhikar dillo .punn az meren ho kaido venharant haddunkmhonn disti poddunk laglam . Halinch vidhan sobhent no kaido novem manddavollint haddun to fuddarak to goyant lagu korunk goy sorkaran panvlam ubharleat novea kaideant spoxtt kelam tea pomonna vochunk mellchm na oxem goy highways (Amendment) bill-achea sun ani sub vibhgantaslolea kaideachi to-pasnni korunk kolloilam.

Ho kaido fokot goy bhailea gad-diyancher Lagu zatolo. Oxem toren

nhoich fokot sennavollint vadd na-soli punn bhailok goychea traffi c pulisanksabar porxn vichartat tem boreach promannan unnem zatole mhonn bhouxik vavra khateacho-montri sudin dhavalikaran sanglam.

Vahon Gõyant bhitor yetoch tannim fee diunk poddtoli .Ani uprant tantam ek Stricker melltolo zo hea guddiyancher laun goybhor bhonvddi korunk tankam mellik asa.fee mhonn kitlem duddu farik korunkgoroz hem asun nirnnog ghean bhouxik vavrakhateachea mosudeant (draft )haddunk bhasabhas chalu asa mhonn Xri Dhavaliakaran sanglem. Zo konn favo ti fee farik korina taka kheast astoli mhonnlam. Gõychem roste, pul ani mha-marog Gõy sorkaran

sarkhem korun tancho sambhall korcho mhonn Bill-achea 54D vibhagant nond kelam.

Fokot Gõy bhailea vahona kod-dloean ‘fee’ gheunk kiteak tharailam? Hea proxnnak zap diun odhikaramni spoxtt kelam ki heram rajeamni ‘toll’ ubharun vahonam lagchean fee ghetat. Gõy sorkarakui oxem korunk sot’tea asa. Punn lokachea onek proxnnak fuddo korcho poddtolo mhonn az meren he panvl ubharunk na. haka lagun Gõy sorkarache tizorent yevpi yenavolli vatten borench luskonn zalam. Punn atam hi chuk sudarub duddu ekttaim korpacho sorkaracho porstanv fuddem vhorunk sorkarache mon asa. Onek suvater ‘toll’ ubhem korun nai tantunt kamdarachi nivodd kortolem mhonnlam.

PONNJE: Taleiganvche ganvkaramni Agostache 21ver Konsanchem Fest monoilem ani bhov adli porompora sambhall’li. He porbeche 4 dis utso-vache koxe zatat. Bras band vazoun ganvant bhovta ani lokak festache umedir dovortat.

Sokallim 9.30 vaz-tam festachem Mis bhet-toilem. Misa adim lok St. Mimgelichi imaj gheun pursanv kaddtat ani tambddi sotri laun fes-tachea prezitentik vhor-tat.xetachaaer axirvad ghalun rupeache koiten katortat ani rupeachea tattant ghalun Igorjent haddtat mhonn Tores Martins sangta.

1981 vorsa Torresan fest kel’lem. Konnsam Al-tarar dovortat ani Devak tanchi Misa vallar bhett kortat. Dusrea disa presi-dent bend vazovn ghoran-ghor vochun ganvkarank fou dita. Agostache 23ver sanje fov ani konnsam Vigarak ditat ani Igorjent magnnem kortoch Igorje-chea ghorant vhortat.

Agostache 24ver fes-tachea prezidenti soit 14

vangddeancho pongodd komunidadichea 9 van-gddanchi 0 protinidihi ani karbhari somitiche 3 vangddi Pornneam Gõy-am St. Ketedralant voc-hun Mis bhettoytat, gan-vcho herui lok veta.

Misa uprant axirvad ghalun fou ani konnsam Katedrantlea Konnsam Katedralantlea Kon’gank ditat ani lokakui vantt’ta mhonn Martin sangta. Hache uprant Bispachea ghorant Arsebispak di-toch pongodd Raj Bha-vanant bhettoitat.

Afonso de Albuquere ani tachi pollton Gõyant Adil Shanh kodde harovle tea vellar tanchi tarvam Mandovi nodint ravlolim. Tedna tanchem jevonn ani udok somplem. Hi khobor Taleigankarank gomtoch, tannim jevonn tarvancher asloleank dhaddlem. Hea ugddasak Taleganvkar Ra-jpalak fov ani konnsam vhorun ditat.

Hech euprant ho pon-godd prezidentichea gho-rant jevnnak vetat. Tho-im 12 jinnos toyar kortat. Abreu, Almeida, Falcao, Faria, Gomes Louis , Mar-

tins Mendonca ani Vie-gas hea 9 vangddeantlea ekleak hem fest korunk vinchun kaddtat, oxem Thomas Faria sangta.

Hea vorsa Estonio Almeidan fest kelam, to mhonnta “38 vorsamni hem fest somarombunk mhaka obhiman bhogta’’ zori hem fest tust kor-pachem ani poramporik rupachem tori, atam taka anik dorzo urunk na.

Adim adhivaxi xet-kari pongodd rongit nhesonn ghalun ghalun nachtat, hea pongoddak ‘addao’ mhonntale. 1981 vorsa uprant thavn ‘ad-dao’ pongodd bond zalo. Ani dhiryo bond keleo mhonn Martins sangta. Atanchea kallar imaroti bandun xetam padd za-lim.

Taliganvche Igor-jecho Parakeal karbhari Fr. Francis Fernandesan lokak ulo marla an xe-tam sambhallunk ani tim vompat mhonn san-glam. Taleiganvchi zo-min masall ani pikall. Her vavr korun aplim xe-tam vosoitat tanchi tust korunk favo.

PONNJE: Amchea Muslimanchea soma-zan Somara dis Agostache 20ver Eid-ul-fi tr porob monoita tea somoyar Patriark Filipe Neri Ferrao-n porbim divn sondex dhaddla.

Amchim Muslim bhav-bhoinnim mhoino bhor magnnim ani upas korun Eid-ul-fi tr porob somarombhtat, tankam Gõychea Katolk somudaya sangata porbim

divn, tanche khuxalkayen vantto ghetam ani axirvad magtam. Hi porob zaundi boll xanti, ap-domavnni, tyag ani mog vistarunk tankam ani Devachea sabar denneam khatir argham divnk pavum. Bhavponnache somarombhnne vorvim ontor-sonskrutay ani ontor-dhormik somjikay vistarunk pavum,” oxem Patriarkan aplea sondexant mhonnlam.

PONNJE: Fuddlea pondra disamni Gõychea soglea rostencher cholovpean toxench fattlean bosto-leak helmet vaprop kai-dean gorjechem zatolem oxem Yeradar ani Vahatuk Khateacho Montri Ram-krishna Sudin Dhavlikar hannem sanglam.

Khoincheach roste-ancho vegllosar korinas-tonam atam ganvamni aslolea barik rosteancher poryan helmet ghalop kai-dean gorjechem asonui zo konn fattlean bosta takai helmet ghalchem poddt-tolem , na zalear tancher kaidean karvay korop za-tolem oxem montrean fud-dem mhunnlam. ‘Central Motor Vehicle Act’ ho kai-do atam Gõy rajeantui lagu korunk sorkaran nirnnoy ghetla..

Hea karyant atam Dhavlikar kitlo yesyesvi zata tem pollovpachem ur-lam. 2004 vorsa Parrikar sorkaran helmet vapur-pacho kaido lagu kor-pachem pavl ukhol’lolem punn lokamni taka virodh kelolean tannem helmet raxttriyo rosteancheruch vapurpache moryadent dovorlem.

Ho kaido pallunk lok

fuddem sorchenant hachi montreak bhorpur mahiti asa dekun tannem soglea Amdarank, Khasdarank, Nogorpalikenk, Panchatat-ink, ani potrkarank ani her manestank chitteo borovn hea tachea nirnnoyacher tanche vichar uktavnk maglam. Zor pondra disam modem konnench taka por-tipall korunk na zalear tan-cho virodh na oxem dho-run to fuddem vetolo oxem Montrean mhunnlam.

Cholovpean toxench fattlean bostolean helmet ghatlear khubxim opghati mornnam komi zatolim dekun to kaido vevharant ghalop chodd gorjechem asa oxem montrean spoxtt kelam. Helmet vaprinant dekun dor vorsa Gõyant sumar 300 lok mortat ani anikui khubxe lok zokhmi zatat. Sorkarak lokanche surokxecho husko zalo-lo asa hea khatir helmet vapurpacho kaido begi-nuch lagu korunk sorkaran tharailam.

Virodhi pokxacho fud-dari Xri Prataph Singh Rane hannem ho kaido vevharant ghalunk aplo puray sohokar bhasaila oxem Sudin Dhavlikar hannem sanglam.

Bandkamacher kor launk sorkarak podvi, bhirantin fuddem sorunk nant

15 disamni helmet kaido lagu: Dhavlikar

Prince Jacob Doordarshan-ar ‘phone-in –live

Taliganv Konnsachem Fest

Patriarkachim Muslim somazak porbim

collect all 30 ‘Know the Cross’ cutting appeared on pg 9 and win a prize

UK Visa for Portuguese dependants

Cheap Air Tickets, Hotels, Visas, Notary & Attestation by Mantralaya,Mumbai

ContactMr.FILIPE DEMELO

Ace International Travels 18,Sahakar Nagar Shopping Centre, Mumbai

Tel: 022 24125772/24150248/24166566 Mob : 9224688008

Email: [email protected]

Page 6: 25-8-2012

6 l Dekh August 25, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Pio Esteves

Polloilam tem boroilam - (236)

Gõykaramcho Ekvott Samballum-ia

Voparinchea Bhanddarantlem

Nevel Vell’lekar

Oslich chal mon’xachi zalea. To borem kitem yevjita, borem kitem anvddeta. Ani monan yevjil’lem ani kallzan anvdel’lem korunk fuddem sorta. Punn suru kel’lo vavr thoimsoruch soddun, to dusrea vavrak lagta. Tovui dusro vavr tosoch soddun tisrea vavrak lagta. Ani oxem korun, to ekuy vavr sompounk pavona. Zaka lagon somponk naslolea vaurachi khuxalkay taka mellona. Osle monis amche modem asat. Te aplo hetu monat dovrun, to puro zay sor, koxtt poddlear pasun tankam fuddo korun vavrunk sodinant . osleank ordea maddar choddun, hat soddtat oxem mhonntat.

Sonvoyechem zalam: Xallechim bhurgim ek vixoy xikunk survat kor-tat. Thoddea vella bhitor to vixoy tho-imsoruch soddun, dusro vixoy hatant ghetat. Tacherui tanchem mon lagona. Tea uprant tea disacho obheas thoim-soruch urta, ani tim xikunk pavonant. Mon lavn, manddavollin , tea disacho obheas sompoil’lo zalear, tankam xik-pant khup ies mellpachem. Aichea tornatteank voiz zaunk dista, iznerui zaunk disa. Tanchem mon tharear asona. Ek vevsayachi survat korta ani dusreach vevsayan sompoita. Magir to

soglloch ghuspol’lo dista. Vinchlolea vevsayant to khuxal asa zalear san-gunk augodd zata. Ek Cheddo sun-dor cheddvak ani ek cheddum mozbut cheddeak aplo jivitacho sangti korunk vichun kaddta. Punn zaite pavtti tan-cho mog ani ixttagot kazarachea ekvot-tachi mudi ghalunk pavonam. Hacho porinnam: ekleacho mog, dusrea lagim mouza ani tisrea lagim kazar. Magir logna uprant tankam adlench kitem tem borem laglolean tim tem sodunk vetat zaka lagon kazari jivitant futt poddta. Borem tem vichun, tem kornneamni xevottak pavounk konn sodinam. Zaitim zannam T.V.polletana ‘remote’ ghevn ‘channels’ bodlit ravtat.

Ek karyakrom sompo poryan pol-leunk sodinant. Jim polletat tankanch tanchi somzonni mellta. Magnneank pasun bori survat kortat. Punn magir bolteoch vostu yevzotat. Ani magir tanchem magnnem fuddench vochona. Amchea disa-dispot’tea jivitant pasun amkam manddavoll na. Dekun dor ek Kaman fattlean bhasail’li khuxalkay amkam mellona.

Vaitt sonvoy moddun uddoum-ya: Ek pustok sompo sor vachum-ya. Ani vachlam tacho sonxep, thoddyo volli boroun dovrum-ya. Suru kel’li safay sompo sor korum-ya. Nam tor ektthail’lo kochro portun ximpddun vavr vaddunk xokta. Tin voram randtat tem mon lavn ekach voran randunk zata Rop vo kopdde udkant ghatlole vellar dhulear te nitoll zavche zavn aram korunk vellui mellonk xokta.Randpachim mhellim aidonam vellar saf korina zalear tim nitoll zaunk avgodd zata. Thoddo lok soglleo vostu nimnnea vellar korunk ravtat. Adim fuddench tea tea vostumchi toyari korun dovorlear amchem jivit sufoll zaunk xokta. Suru keloli vost tednanch sompoilear, amkam khup ies mellpachem, khup khuxalkay mellpachi . Aichea disachem faleam dovrinaka, faleancho vavr faleank asa hem mat visornaka, suru korta tem tednanch sompoy tatunt sontos melltolo tuka.

Ordea maddar choddun, hat soddlo

Tomazinho Cardozo

Sonvsar bhor oso ek so-moz asa ki Gõeant tin veglle veglle dhorm asat ani tinui dhormanche lok mogan ani xantin jiyeta…dhormik ekcharachim pallam mul-lam Gõyant okhonddh as-ant. Hem khorench Gõy-chem bhes borem chitr asa. Punn teach borobor Gõy-chem sundor, sobit ani xant sobhav ken’na kal bursaunk zai, osoi vichar kaim ‘fanet-ic’ dhorm fuddareanchea monan asa tenvui ami vis-ronk favona. Adim Gõyantli dhormik xanti bigddavpak ani porjecho ekvott foddpak tosle proytn keleat. ‘Secular’ rup rakhun Gõycho fud-dar porzollit korunk vavur-toleamni oslea svarthi ani ghatki fuddareancher dollo dovorcho poddtolo.

Soglle Bharoti: Amkam mannkulea Gõyant dhormik ekchar pisuddpacho asa? Nikalus na! Amkam dhor-manchea nanvan zhogddim zhuzam kel’lim naka. Eka somazacher dusrea somazan onit adharloli naka. Amchea desantli Ghottnna (Consti-tution) mhunttlear amcho Dev ani Dhorm kiteak hi Ghottnna amkam soglleank

magir to Hindu, Musolman, Kristi vo anik konnui zaum, manan jiyevpak hok’k dita, kosloch vegllochar korinas-tana soglleank ek sarkeo sovloti dita, nit dita, adi, adi. Hea desant soglle ami Bha-roti ani soglleank amkam ek sarko man ani obhiman asa. Toxem zalear onek dhormik somazam bhitor rogot kiteak vhanvta ?

Soitan: Dhorm mog ximpddaita rag nhoi. Dhorm ahinvsa porgott’ta hinvsa nhoi. Punn heanch dhor-manche kaim fuddari oslea sobhavache asat zankam dhormachea nanvan zhu-zam manddlolim zai, aploch dhorm boro mhunn sid’dh

korunk zai ani tem korun ghevpak rogtache vhall po-ryan vhanvle zalear tankam dukh zaina. Oslea fuddar-eank Devache ani Dhorm-ache pattlavdhar mhunn pacharum yeta? Amchea somazantle he fuddari De-vachea rupan dharun ani bhirankull soitan zaun asat. Hea soitanancho nas korop khub mhotvachem asa.

Ekchar: Kaim vors-am adim kaim ‘fanatics’ mon’xamni Sanvorden vat-tharant Hindu-Musolma-nam bhitor duves utpon kelo ani thoim zhogddim zaun hinvsa vaddoili. Toslech monis aizui amchea Gõyant asat. Tancheamni xant Gõy

pollounk zaina. Tea khatir soglleamni chotur ravpachi goroz asa.. Gõychea somazak pisddunk vavurtolea duxtt mon’xank anik ek pavtt dhoddo xikovpachi goroz asa. Tanchim svarthi ani futt ghalpi sopnam pisudd-pachim asat. Tea khatir Hin-du, Kristi vo Musolman so-glle bhav bhav ekach Bharat desache put koxe, hatan hat ghalun fuddem vochum-ia ani Gõykarancho ekchar ra-khunk pott’tiddken vavrum-ia.

Sompoitana . . . Gõy ani Gõykarponn rakhtolo zalear tem fokt ekvottantleanuch rakhum yeta. Ekvott mhunnchem ekamekacher visvas dovrop, ekamekachea sukha-dukhant vantto ghev-op, ekamekacher patiyevop ani ekamekachea sohokaran karyo korop. Ekvott utram-nim ghoddona fokt korn-neamninch ghoddta.

Tea khatir amchi prot’tek kornni, ekvott ok-honddh korpak adhar divpi zanvchi mhunn aiz sogllea Gõykarank avhan asa. Ni-raxi zavpachi koslich goroz na. Zoit nhoi dusmana-chi har-uch zatli. Hea de-sant zoit fokt ‘secular’ vicharanchench zatolem hantun mhaka tori matui dubhav na.

BHOPAL: ‘Transgenders’ (zankam apunn bail vo dadlo hen tharavnk kotthinn zata) he veglle monis zatintle lok ekt-thaim yevn Chattis-garh hanga khellamcho mellavo ghoddun had-dpache asat.

Apli huxearkay dakhovpa khatir ani tanchea sombondam viximchea vixoy-ancher bhasabhas ko-rpa khatir tannim ho mellavo ghevpachem tharaylam.

All India Third Gender Sports Meet, he okhil Bharotiyo lingi khellam mellaveant 9 rajeantle sumar 200 lok vantto ghetole. Don disancho ho mel-lavo Setembrache 8 ver Raipur hanga suru za-tolo.

Rajeantli Trans-gerder Welfare song-hottnnechi mhun-nieari Ravina hinnem mhunnllam ki oslo mellavo desant poilech pavtt ghoddun yeta.

‘Desantlea soglea lo-kank amchi huxearkay disonk zay.

Transgender lo-kam khatir ontor raxttriyo mollar po-ryan Olympics ghod-dun haddpa khatir ami magnni kortolim, karonn dublleam ani panglleam khatir zor Olympics zatat zalear transgender lokam khatirui te khell zavnk zay. Amche zatintlea lokank her lok veglle nodren polleta ani vegllosar korta’.

Lokamni oslea zomatintlea monxank obhimanan lekhunk zay. Pulis toxench sorkari sounstha tan-chea prosnnacher dur-lokx kortat ani tankan kosloch adar divnk fuddem soronant oxem sangun Ravina hinnem fuddem mhunnlam ki tanche zomati khatir ek Welfare Board ghod-dun haddunk ti sork-ara lagim magnnim kortoli. UCAN

‘Transgender’ zomatintlea lokancho khellam mellavo

Page 7: 25-8-2012

7August 25, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Do you like to sleep all the time?

Kevin J. Jones

A spokesman for a Catholic family-owned business in Colorado is asking President Obama to respect his family’s faith after the president reaffi rmed his support for the controversial contraception mandate during a recent campaign swing through the state.

“Instead of rewarding political special interests and punishing family business-es, the president should instead be true to the oath he swore to uphold and defend the Constitution and religious freedom,” Andy Newland, Vice President of Hercu-les Industries, told CNA Aug. 13.

“At Hercules we offer generous compensation and benefi ts to all our employees, including for women’s health, pregnancy and wellness. We are only asking that the government not force our family to violate its faith in order to earn a living and create jobs.” CNA

Zeenia F Baria

You could be inviting a host of health problems. Zeenia F Baria tells you more about it... While experts say that an average person needs seven to eight hours of sleep everyday, there are people who suffer from the problem of oversleeping. Hypersomnia is a disorder characterised by excessive sleepiness. One often experiences prolonged night sleep and has diffi culty waking up. Other symptoms include anxiety, increased irritation, low energy levels, restlessness, slow thought process, loss of appetite and diffi culty in remembering things.

Integrated medicine therapy expert Dr Anil Patil opines that human sleep needs can vary with age and among individuals — there is no established criteria to determine exactly how much sleep a person needs, and sleep is considered to be adequate when there is no daytime sleepiness or dysfunction. “There are several side effects of over sleeping, which can interfere with one’s lifestyle by inhibiting the ability to cope with social situations,” he says.

Why do some people tend to sleep so much?

Healthcare consultant Dr Parul R Sheth says that some people are habituated to oversleep as their circadian rhythm (the 24 hour body clock) makes

them so. “There are people who under-sleep during the week and oversleep during the weekend. Some may have hypersomnia (too much sleep), that makes you sleep during the day in addition to the night-time sleep. Those individuals with a condition called obstructive sleep apnoea in which breathing stops and starts again repeatedly, oversleep and experience daytime sleepiness.

Depressed people tend to oversleep and go into sleep inertia. Alcohol, drug abuse and certain medications can also make you drowsy and cause sleepiness. Sleep needs vary from person to person and can change as you age. Your ability to function well depends upon how well rested you are, your total sleep time and the

amount of various stages of sleep you get each night,” says Dr Sheth.

General medicinal expert Dr Amol Manerkar says that one can overcome this problem by making sure they sleep at more or less the same time daily, not sleep for more than eight hours a day, regularly exercise and maintain a healthy weight, avoid excessive stimulants and alcohol and seek medical help for sleep apnoea. “Remember, that inadequate sleep creates a sleep debt, which the body tries to recuperate by sleeping for longer hours.

Certain diseases and drugs can cause excessive sleepiness eg. alcohol, cough syrups. Other conditions like asthma, congestive cardiac failure and hypothyroidism also lead to

excess sleep,” he says.Alternative treatments-Psychotherapy is

recommended for patients with sleep disorders associated with other mental disorders.

- Ayurveda treatment is advised only after taking a detailed history of the patient and location and the exact cause of Hypersomnia.

- For some people, meditation, breathing exercises and yoga can help.Side effects of oversleeping

Diabetes- Researchers have discovered that a side effect of too much sleep is diabetes. In a study of 9,000 people, they found that those who sleep more than nine hours per night are 50 per cent more likely to contract diabetes than those who sleep seven hours per night.

Obesity- Studies have proven that people who sleep nine to 10 hours per night are 21 per cent likelier to become obese over a six-year time span than people who sleep seven to eight hours nightly, even when food consumption and exercise levels were considered.

Heart disease- A study of 72,000 women found that women who sleep over nine hours nightly are 38 per cent likelier to experience coronary heart disease than women who sleep eight hours every night.

Depression- Regular sleep

habits are important to recover from depression. Sleeping too much can worsen symptoms.

Death- A myriad of studies have proven that people who sleep nine or more hours per night have notably greater death rates than those who sleep seven to eight hours nightly.

Headaches- Sleeping too much can cause headaches, which scientists believe are linked to the effect of sleep on certain neurotransmitters in the brain, such as serotonin. Too much sleep can disrupt the balance of the chemicals in the brain causing headaches.

Back pain- Too much sleep can cause great deals of pressure on the back for extended periods of time leading to backaches.

What are the side effects of oversleeping?

Oversleeping can make you feel groggy when you wake up, cause puffi ness and eye bags around the eyes. It can also make you lethargic and sleepy during the day.

- Children need more sleep per day in order to develop and function properly — up to 18 hours for newborn babies, with a declining rate as a child grows.

- School children need about 10 to 11 hours of sleep.

- Adolescents need nine to 10 hours of sleep.

- Adults need at least seven to eight hours of sleep daily. TOI

In Flunking Sainthood I wrote about research that people who regularly expressed gratitude enjoy a number of advantages, including:

Better health, Longer lives25% more happiness (serious-ly, someone actually measured this)A better night’s sleep, and Happier marriages. But since I wrote the book, I’ve been in-terested in other experiments in the growing fi eld of “grati-tude research.”

In one experiment, stu-dents were given different top-ics on which they had to write a paper. Some students were then given scathing criticism of their papers, while others were praised lavishly.

Then all the students were given the opportunity to go up against their teachers/ grad-

ers in a computer game. Not surprisingly, the students who had been sharply criticized retaliated in kind during the game, blasting the heck out of the perpetrators who had made their lives miserable. The ones who had been praised were not aggressive in the game.

And then things got really interesting. There was one ex-ception to the rule about stu-dents who had been criticized turning around and retaliat-ing. This was a small group of the mocked students who had been assigned in their papers to enumerate the things they were grateful for in their lives.

Here’s the thing: those stu-dents who had written about gratitude didn’t react nega-tively to the criticism they re-ceived on their papers. They did not retaliate in the com-

puter game.Apparently, the simple act

of counting their blessings had given them enough posi-tive reinforcement about their lives that any criticism of their papers just rolled right off them.

I could use some more of that in my life! So that’s an ex-ample of what gratitude can do for the person who feels and ex-presses it. But what happens to the people around us when we express gratitude? How might gratitude make us better col-leagues, friends, or spouses?

Some researchers at the University of Kentucky de-cided to fi nd out. In one ex-periment, some people at the university had their comput-ers sabotaged. (The research subjects only knew was that their computers weren’t work-

ing, not that the machines had been tampered with.)

The goal of the experiment was to assess how the victims responded to the students sent to fi x their computer prob-lems—and what happened when they interacted with other people after that.

Bottom line: the victims whose computers were fi xed were more likely later that day to go out and help a total stranger with something en-tirely unrelated to the com-puter incident.

In other words, they were ready to be helpful — in whatev-er situation arose, to whomever might need it, not just directly to the person who fi xed their com-puters. They paid their gratitude forward. Other people’s kindness to them resulted in their own kindness to others. UCAN

Why being grateful is great for your wellbeing Catholic-run business asks Obama to respect its faith

Page 8: 25-8-2012

8August 25, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Recipe contributed by Abhijeet Thigale of MBA-HM

Pio Esteves | VIP

Steffi Goes-an uzvaddak haddloli apli dusri VCD ‘Mog Ho Kai Tho?’ niz ani fottkirea mogacher at-thaploli asa. Steffi (Steffi Goes) Franky (Franky Gonsalves)-acho khup mog korta. Tache khatir tem kitem-i korunk toyar, punn Franky-k dusream chedd-vam sangata bhovun, tan-cho faido kaddunk chodd sonvoim. Dusre vatten, Beckz (Anthony) guptim Steffi -cho khup mog korta, punn Franky ek addkhol-licho fator mhonn somzun, to kuxin sorta.

Ek dis okosmat, Beckz Franky-ik Nancy (Nancy Gomes)-chea sangata pol-leta ani ti khobor to Steffi -k kolloita. Franky apleacho khup mog ani apleak vis-vas-ghat korcho na mhonn Steffi somzota. Apli ixttinn Nancy piddent poddun,

ghara asa mhonn Steffi Beckz-ak sangta. Punn ti fott mhonn Beckz taka kolloita tedna, Steffi taka nitt Nancy-ger vhorta. Ani khoreaninch Nancy aplea ghara asta.

Tedna, Steffi Beckz-ak okmanachim utram uloun, tem taka dhanvddaita. Ani eka disa, Beckz-ak Franky Antonette (Antonette de Maina) sangata dixtti pod-dta. He pavtt tori Franky-chim nattkam Steffi -chea nodrek haddtolo mhonn Beckz proitn korta. Punn Steffi taka nakarta ani pois korta.

Ek dis Steffi -chea bha-va Shawn (Shawn)-achea zolm disache ‘party’-ek gel’lim astona, Beckz Steffi thaim mafi magta. Tea vel-lar ani teach zagear Franky Nancy sangata Steffi -k dixtti poddta. Franky-n

apleak visvas-ghat kelo mhonn Steffi khup dukhi zata ani taka aplea som-plolea avoicho ugddas ieta.

Aplea mogean Franky-n apleak ghat kelo mhonn, Steffi kitem korta? Ko-slo nichev gheta? Steffi -n apleak aplea jivitantlo bhair uddoilo mhonn Franky konna-xim dhan-vta? Thoimsor taka konn mellta ani kitem ghoddta? Akherek Steffi aplea jivita-nt konnank vengoita? Taka khoincho mog avoddta--niz vo fottkiro mog? Tem sogllem te VCD-n polle-onk mellta.

VCD-n vinchun kad-dlole veg-veglle zage na-zuk asat. Toxench thoim ghuntlolim kaim kantaram mogacher atthaplolim asat ani aikunk borim distat. Vinodhi babtint, Sally ani Costy-n eka-mekak

boro sangat dila. Playback singers koxim Bushka, Jr Reagan, Beckz ani Steffi -n boro vaur kela.

VCD-chem cinema-tography, editing, toxench music recording, dubbing Johnny Pereira-n kelam. Songit ani background Framton D’Sa ani Johnny-n sambhall’lam. Hi VCD Exodus Studio hanga toyar kelea. Tumchea CD-chi (review) vimor-so korunk tumkam khoxi asa za-lear, uzvaddak haddlole CD-chi ek proti (copy) amche kocherint diunchi. Sompadpi

VCD Vimorso:

CRAB CAKESubmitted by Dylan Britto of IIAS

Ingredients1) 1815g -crabmeat; 2) 1 no. -Egg; 3) 6 g -lemon zest; 4) 5 g -Fresh basil, chopped; 5) 70g - saltine crackers, crushed; 6) 235ml - mayonnaise; 7) 60 ml -vegetable oil; 8) 3 nos -Egg yolks; 9) 85 g -Fresh lime juice; 10) 6 g -Chopped fresh cilantro; 11) Salt and pepper to taste; 12) 415 ml vegetable oil

Directions1. In a large mixing bowl, combine crabmeat, 1 egg, lemon zest, chopped basil, crushed crackers and mayonnaise. Mix thoroughly.2. Form 150 gms of patties out of the crab mixture (should make about 16 patties), and chill until cold before cooking.3. In a skillet, heat 4 tablespoons of oil over medium heat. Sauté the crab cakes for 4 minutes on each side or until golden brown.4. For the sauce, in a blender place the egg yolks, lime juice, cilantro, salt and pepper. Blend for 10 seconds. Keeping the blender running, slowly drizzle the oil into the blender. Blend until sauce is creamy.

Mog Ho Kai Toh?

P Agxekar | VIP

Bailam-cheddvancher hoteachar kite-ak? Tim baulim mhonn somzun, dadlo tancher akromon kiteak korta? Tachea osoktaiecho sompeponnim to kiteak fai-do kaddta? Osle vichar Roseferns aplea ‘Voir Marlolo Fator’ hea tiatrant korta.

Apleak eksurem dovrun, aplo mogi Ev-lon (Ulhas Tari) pois gelo mhonn Nikita (Antonette de Maina) dukhi zata.

Niraxi zaun, aplea kusveant aslolea bhurgea sangata aplo jiv sompounk tem chinta. Tea vellar, kolejintlo sangati Josh-ua (Victor) thoimsor pavon sorta ani taka tallnentlem nivarta. Tache thaim logn za-unk to khoxi dakhoita.

Joshua sangata Nikita ek khuxal kazari jivit onnbhovta kai? Evlon tache sodhik ieta kai? Lognant bhitor sorlolem astona-i, Nikita Evlon-ak aplo tenko bhasaita ted-na, kitem ghoddta? Konn konnacho faido

gheta? Tem sogllem tiatrachea dusrea bhagant polleonk mellta.

Aplea faideak ani bodla gheunche he-tun, dadlo ostorek koxem bavlem koxem lekhta, tem tea tiatrant polleonk mellta. Sodanche porim, Roseferns ek bospagari xikxok koso boro porzollta. Toxench, Bushka-n, Antonette de Maina, Willy Sequeira ani Victor-an ap-apli bhumika bhes bori kortat.

Selvy, Anita, Richard ani Costy vinod korun, lokak bhorpur hansoitat. Francis de Tuem, Victor/Antonette de Maina, Jr Nelson, Anthony Caiado, Costy/Richard, Andrew, Bushka/Rosario gailolim kanta-ram suvadik asat ani boro sondex ditat.

Punn soglleam kantaram modhem Ul-has Tari/Rosario de Benaulim/Richard-an gailolem trio ‘Bailanchi Vhoddvik’ ani ‘Andrew/Francis de Tuem/Jr Nelson-an-chem ‘Models’ kantar-ak loka koddlean boro ievkar mellta.

‘Voir Marlolo Fator’ oneayacher bhor ghalta

Film rochpi, digdorxokak koidi korunk khasdar Naik magtaNOVI DELHI : Kaim dis fattim ‘Kya su-per cool hai hum’ nanvamche Hindi cholchitr toyar kelem. Hea cholchitrant Kristanvanchim bhavnam borinch dukhovleat mhonn fi lm digdorxit ani toyar ko-rpi Ekta Kapoor-ak koidi korcho oxi magnnim Goycho khasdar Shanta-ram Naik-an kelea.

Kristanv dhormacho padri do-gam sunneak hem logn korta oslo dekhavo hea fi lamnt asa. Toxench kaim sonvadk hollxikechem aslolean Kristanv somazachim monam duk-hovleat mhonnlam.

Khoimcheai direktorak vo fi lm

borovpeak dusreanche bhavnnam thaim khel-lunk odhikar na. Film toyar korpachrm license asa mhonn tannim loka-chea bhavnam ani odik korun khoimchea dhor-macheo bhavnam duk-hovcheo nhoi mhonn Xri. Naikan Vidhan Sobhent uloitana mhonnlem.

Vinodh korop somazacho ek bhag punn hache vor-vim dusreacheo bhavnam dukhovnk zainam mhonn spoxtt kela.

Film toyar korpi Ekta Kapor

ahche add Mumbaichea 7 Kristanv pongddam-ni kex fi le keli. Toxench tannim ho vixoy ‘Ino-formation and Broad-casting montr AMbika Soni-k lagim vhelo. Hacher goroz to nirn-noy ghevpache axvason montri Ambika Soni-k dilam.

‘Kya Super Cool Haim hum’ fi lm Agostache 2rer re-lease zalam Tushar Kapoor ani Tire-ish Deshmukh hi mukhel patram asat . UCAN

Page 9: 25-8-2012

9August 25, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

ORANGE BLOSSOMPrepared by a Student of

IHRM, Dona Paula

Ingredients: 15ml Grenadine120ml Orange juiceDash of Lime juice

Shake all ingredients with ice in a shaker

MODDGANV : S i n g a p o r e xarant zoim nitoll sann sambhallunk loka modem ek porampora ani dusrea lokak adarak pavpachi thoimchea lokachea jivi-tacho ek bhag zaun gela. Oslea xarachi Gõykaram-ni dekh gheun vaurlear amchem-I Gõy nitoll za-tolem mhonn Mukhel Monti Manohar Parri-karan uloytana sangleme. Xri Parrikar halinch Moddganv Thomas Cook hache novem kocheriche ugkavnne vellar uloytalo.

Udeog molar Gõykaramni dor ek ‘cli-

ent’ Deva sarkho mhonn mandun gheun tachi bore toren seva kelear jerul tum-chea vevsayan ies melltol-em mhonnlam.

Moddganv xarant ak’kea Gõycho lok ‘shop-pinh’ korunk yetat. Han-gasor veg-vegllea torecho

vevsay cholta. Hea proson-gant Thomas komponichem novem ‘Osia Mall’ lokak udeogachem kendr zatolem mhonn Thomas Cook-cho Head Sales Xri J.P.Singh-an sanglem. Hea novea vevsa-ya vorim lokachea daram-daramni boreo suvidha

pavovpacho bhorvanso dakhoili.

Tanche vangddi toxe-nch Travco Holidays hacho vavosthapok kharbahri Xri ani Xmt Bruno Gomindas hanka udeogant favo zal’lea zoitacho ul’lek kelo.

Survatek Fr. Allan No-ronha-n novem kocheri-cher ani thoimchea kam-darancher axirvad ghal’lo.Xri Bruno-cho vavr ani yo-gdanak lagun tancho udeog Gõybhor mhonn xabaski dili. Karyavollint Thomas Cook hacho marketing di-rector Xri Leo D’Mello ani her manest hajir asle.

Stanley Vaz | VIP

PONNJE: Duddvanchem fattboll toxench unchlea xikxonnachi podvi hat-ant nastana azunui tor-narponnant aplem panvl dovorche adinch Saxtti Agalli-Fatorda hangacho fokt 14 vorsam pirayecho Raghvendra Achari han-nem apleak Devan dilolea gineanahco vapor korun eke saikolichi motor-saikol korpachem ojap kelem. Kherit mhonnlear hi mo-tor-saikol ek litr petrolach-er 60 tem 70 kilometram ontor (distance) cholta.

Chalu vorsa karna-val mirvonnukent bhag gheupache umedin Ragh-vendra-n hi motor-saikol toyar keloli. Punn Calvim-Aldona zalolea ‘mini-bus’ obhghatak lagun puray

Gõybhor heo mirvonnuko zaunk nant, ani haka lagon taka tache anvdde gillche poddle. Toxench tannem kelolea hea vavrachem-i taka prodorxonn korpak mellonk na. sod’dea Ragh-vendra Agalti-Fatorda han-ga aplea mamacho (avoycho bhav) ‘garage’-nt mottot-saikoleo durust korpa-chea vavrant mamank ad-har korta.

Apunn Saikolichi mot-tar-saikol kortoloch oso khor nichev tannem aplea monant kelolo. Taka lagoon gerejint motor-saikoleo du-rust kortat tea vavracher to aplem barik lokx diun aslo-lo. Hache udexim apnnem motor-ssaikolim vixim soglli barik mahiti zanna zaun ghetli oxem Raghven-dra sangta. Pirffear zalole suttee bhag (spare parts)te ptorot vapurunk zatat kai? Hacher sodanch aplo ob-heas astalo

Eka disa tannem saikolicho sangad-

do katrun, ani taka mottot-saikolichem in-

jin ani ‘carburator’ bo-soun saikolocho sangaddo

svotoch katrun ticho fuddlo bhag tosoch dovrun fattlea bhagak ‘sunny’chem injin ani ‘suzuki Samurai’ hacho

Raghvendran saikolichi keli motorsaikol

Nitollkayechi ani dusreank pavpachi Singapore-chi dekh gheunchi: Parrikar

ITALY: Cyprus desantle je vatthar Turkish soin-ikamni aplea tabeant ghetleat thoim aslolea igorzamcho vibhadd korun tatuntleo chod-dxeo igorjeo vostu- samon dovorpache zage mhunn upeog kortat toxench ‘museums’ ani musolmanachim Dev-ghoram mhunn vapur-tat. Rimini hanga zalole 33ve boskent, Cyprus igorjecho Arsebisp Chrysostomos II, hannem sanglam ki Cyprus hanga aslolea 120 igorzan-cho vibhadd kela ani tatunt aslolim kimtichim kole chitranchi toddfodd kelea kaim kole chit-ram vikleant. Tannem fuddem mhunnlam ki Cypruschea kristanvank dhormik meklleponn mellona ani tancher ot’teachar zata.

Cypruschea Kristanvancher zatoli onit taka huskeant ghalta sangon Arsebisp Chrysostomos II thoinche Kristi lokank aplo dhorm meklle-ponni pallunk sorkara thaim maglam. ZENIT

‘carburator ‘ bosoilo. Fattlo bhag saikolicho

asun fattlo bhag motor-saikolicho. Fattlean saikol-ichea rodache (tyre) tan-nem ‘Dio’-chem rod bo-soilam. Petrolache tankye khatir tanem saikoliche ‘’chasis’-choch vapor kela. Brakes’ mat saikolichech asat. ‘Lights’ ani speed meter’ hachoch ek unnav

asa punn tem puray kor-pachem hachi khatir tan-nem dovorlea.

Saikolichi motor-saikoli korpaccho vavr ho ek kherituch, toxench hea tachea vavrachi boglleam-ni thoknnai korunk favo. Tech porim taka loka kod-dlean ut’tejonachi-I khu-puch goroz asa, oxem V.Ixtt potrkarak dislem.

Cypruschea Kristi lokank dhormik meklleponn na

Page 10: 25-8-2012

10August 25, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

English Konknni Mix Bhaji

ComplicatedThe use of the word ‘complicated’ in Konknni English Mix Bhaji will complicate your understanding of the word itself. Sometimes it is used to mean many complicates things, sometimes nature or circumstances and sometimes God complicated things in our life.

Most of us will admit that we hate complication in our life. Although we may agree that without a certain amount of complication, our life will be boring. It is the complication that adds the drama, tragedy, surprises and even miracles in life.

While sharing the plight of the new born, ‘Devan itlem complicate kiteak kelam? ’ was a frank yet confused admission of a devotee. After being devout and selfl ess for most part of the person’s life, the plight of the new born could not be explained. This was a sure case of complication that defi es both reason and apparently faith. The only solutions is to pray amidst such complication and do the best, hoping for an expectant outcome.

But there are other uses of the word ‘complicated’. Sarko complicated. It has almost become a title for some people. The moment you utter their name, you will immediately hear the word ‘to complicated’.

This can mean number of things. Either the person is complicated to deal with or the person created every imaginable complication to delay the work. There are a few who have mastered the art of dealing with the complicated people. They know the right time, mood, place and ambience for the request to be granted. Fokt tujean heam complicated mon’xam lagim kamam korum yeta.

There is also an awe created looking at the complicated even nature. You often wonder how it works but the process is too complicated for a simple person to grasp. Therefore there is a growing acknowledgement about the beauty of the complicated.

Is there a solution for a complicate or it is just another word? I do not know. But you can surely use the word in Konknni English mix bhaji without great complication. Feroz F

Got interesting sms in konknni with english words sms us to 960410118

Dadleanchem vhoddponn mhunnllear ‘ Sense of humour”Bailanchem vhoddponn mhunnllear “ Sense of rumour”

+Í¥ÌZÌÌœúÕ OÌÕzùDFò zùÕ²Ì OÌÕzù ²ÌÌ¥Ìzù ²ÌÌâzù�ÌÌFò ˜Ì¤ý–ÌÌÉtÌ =ÉZÌ- =ÉZÌ =n÷¡ôÌâ. `̘Ì�ÌÕœú tÌÌFòÌ ŒÌ¥ÌãZÌ ²ÌÌ¥Ìzù Ízù²Ì¡ãô. ²ÌÌâ²ÌÌâ +²ÌÌ⠌̜Ù�Ì tÌÌsÌã ²ÌÌ¥ÌzùÌZÌãœú cÌÌâ�Ì™Ì QÌÌ¡ôÕ. tÌÌFòÌ QÌhõhõ ZÌÌâZÌÖtÌ ŒÌœú¡ôÌâ. ˜Ì¤ý–ÌÌÉtÌ =ÉZÌ =n÷¡ôÌâ. =�ÌœúÌÉtÌ O̤ýÌâ +ÉzÜù�Ì OÌÕzù t™ÌÌ ²ÌÌ¥ÌzùÌ ²Ì™ÌtÌ `Ì˜Ì �ÌÕœú �Ìn÷¡ôÌâ. `ÌÕ¥Ì ²ÌÌân÷hõÌ�ÌÌ +Ìâ�ÌŸ™ÌÌFÜòZÌ OÌÕzùÌ�Ì ˜·þsÌ¡âô- ²ÌÌâ²ÌÌ⠲̘Ì`ÌÜ�Ì ˜ÌÌ`ÌœúÌFò ŒÌœú¡ãô +Ì�ÌÕ `ÌÕ¥ÌÌFò ˜ÌÙFò¡ôÌâ.

zâùLÌ- `ÌÌâ ˜Ì�ÌÕ²Ì +Í¥ÌZÌÌœúÌ�Ì ¥ÌÌOÌtÌÌ tÌÌâ Fâò�ÌÌ- Fâò�ÌÌÌ +Ì�Ì¡ôÌâZÌ �ÌÌ¨Ì FòœútÌÌ.

gaaDI

caMdamaamaagaor callaI AamacaI

gaaDI

kupaM saarIt vaarao JaolaIt cal-

laI callaI…

Aayask`Ima KavaMk maoLTlaoM

AamacaoM naatoM jauLTlaoM

haMva tajaao Baacaao tao mhjaao

maamaa

tagaor majaaja vhDlaI

caMdamaamaagaor ravana sakla pLo

[llaISaI Qat-rI jaalyaa pLo

kaoNa GauMvata kaoNa naacata

sagaLIca ]maod navaI

GauMvataM GauMvataM GauMvaL AayalaI

trI gaaDI fuDoM fuDoM callaI

caMdamaamaalaoM sToSana AayalaoM

AataM doMvaat tumaI sagaLIM

Da^.iBakajaI GaaNaokr

Do you know .... This is awesome - ...

Letters ‘a’, ‘b’, ‘c’ & ‘d’ do not appear anywhere in the spellings of 1 to 99(Letter ‘d’ comes for the fi rst time in Hundred)

Letters ‘a’, ‘b’ & ‘c’ do not appear anywhere in the spellings of 1 to 999(Letter ‘a’ comes for the fi rst time in Thousand)

Letters ‘b’ & ‘c’ do not appear anywhere in the spellings of 1 to 999,999,999(Letter ‘b’ comes for the fi rst time in Billion)

And Letter ‘c’ does not appear anywhere in the spellings of entire English Counting of Numbers !!

Ekui zap sarki yevnkna hea khatir inam fuddem vhelam

1. A murderer is condemned to death. He has to choose between three rooms. The fi rst is full of raging fi res, the second is full of assassins with Loaded guns, and the third is full of lions that haven’t eaten in 1 years. Which room is safest for him?

2. A woman shoots her husband. Then she holds him under water for over 5 Minutes. Finally, she hangs him. But 5 minutes later they both go out together and en-joy a wonderful dinner to-gether. How can this be?

3. There are two plastic jugs fi lled with water. How could you put all of This water into a barrel, without using the jugs or any dividers and still tell which water came from which jug?

4. What is black when you buy it, red when you use it, and gray when You Throw it away ?

5. Can you name three consecutive days without using the words Mon-

day, Tuesday, Wednesday, Thursday, Friday, Saturday, or Sunday?

6. This is an unusual paragraph. I’m curious how quickly you can fi nd out what is so unusual about it.

It Looks so plain you would think nothing was wrong with it. In fact, Nothing Is wrong with it! It is unusual though. Study it and think about it, But You still may not fi nd anything odd. But if you work at it a bit, you Might Find out.

Now is the time to solve the riddles

1. The third. Lions that haven’t eaten one year are dead.

2. The woman was a photographer. She shot a picture of her husband, Developed it, and hung it up to dry.

3. Freeze them fi rst. Take them out of the jugs and put the ice in the Barrel. You will be able to tell which water came from which jug.

4. The answer is Charcoal.

5. Sure you can: Yesterday, Today, and Tomorrow!

6. The letter “e,” which is the most common letter in the English Language, Does not appear once in the long paragraph

Brain Teasers A Fact about English Alphabet letters ‘a’, ‘b’, ‘c’ & ‘d’...

Utor Kuvaddem- 3. : Nikal

Page 11: 25-8-2012

Kotha ani Kovita l 11Vauraddeancho Ixtt � August 25, 2012

Liplolim-xennlolim mannkam motyam

Nak kator Ekta..hi motti loz tuka!Ubaldo F

Aichea Bollywood fi lmi yugant nove-nove, thodde vollkhi bhaile digdorspi uttponn zaleat.Tanche modem motthich dhanvddi cholta. Eka-mekachi fatt ghevunk te abzotat ani forxetat. Sovai khann khoim pott fugrem oslench sovong tanchem. Burxem khann divn lokank dadhos korop , gupit ritin aplem sadovop ani poixeanchem bandvoll ektthavop.

Jitendra Kapoorachi choli, Ekta Kapoor TV serial sador korun nanv gazoilam. Kahaani Ghar ghar ki vo Kyumki Saas bhi kabhi bahu thi osle tiche serial lokank avoddlole asat. Magir ti Bollywood fi lmi dhanvddent poddli. Atam tinnem kaim ‘sexy fi lmam’ rochleant jim borinch fankivont zaleant. Poixanche pottle tinnem ektthaileat. Zoxe porim Love,Sex and Dokha, Ragini MMS,The Dirty Picture adi lokank tim ruchleant.Atam tika kitem dakhovnchem hem somzonam

Halinch toyar kelolem ’Kya Super Kool hain hum? Hem fi lm khupuch sokoilea vorgachem mhunn thavem zata. Kuwait,Muscat ani kaim kaim desamni hem fi lm nakarlam ani dakhounk mona kelam.Tantle dekhave ani kaim fokanddam samkinch burxim asat.Tea bhair Kristi lokachim bhavnam tannim dukhoileant.Odik shooting Gõyant zalam, Kongotteche veller ek dekhavo kaddla.Eka zagear ek katolk padri dogam zonvarachem kazar korta (kutro ani kolug) ani tankam axirvad dita.Kristi logna sosnvsakarant kitli povitrtai asa

tem Ekta Kapoor ani Sachin Yardi hankam koxench somzochenam.Punn hea fi lmant kam korpi Sarah Jane Dias ek kristanv avoi-bapaychi choli asa. Muscat ti vaddleli.14 vorsanche pirayer Miss India Oman mhunn Sarah-ak vinchun kaddloli. Mumboint yevn ti St.Andrew’s kolejint xikli ani 2007 vorsa Femina Miss. India World inam tika favlem.Kitlem vichitr?Hea cheddvak hea fi lmant bhag ghevunk matui loz disonkna? Poixeam khatir tinnem aplem ostoskornn viklem? Konnem tori tika xittkailolem?

Gõyant Congress Pokxachea fuddareanim hea fi lmancher khor nixedh marla ti ek bori khobor.Mumboint Xri.Joseph Dias,Catholic Secular Forum-hachea sorvchittnisan tacher pulis chovker kes manddlea ani hem fi lm tabortop bond korchem mhunn sanglam.Gordon Jacobs hea fuddarean sanglam :Bollywood fi lmanim onek pavtt amchea kristanv dhormanchim khebaddam kortat.Ami ogi ravtat dekununch te amcho

odik faido ghetat. Ami amcho odhikar samballunk zai ani osleam burxeam Bollywood fi lm rochpeank dhomki diunk goroz. Advogad Shane Cardoz mhonntta:Bharatant veg-veglleam dhormancho lok xantin cholta, eka-mekak te manan lekhtat.Punn Bollywoodache digdorspi oslim holkim kamam kiteak kortat tem somzonam.

Halinch ek choli raxttrik bavt-teache rongachi bikini ghalun disli,ho ek raxttrak opman mhonnun pulisen tika dhorli. Tor dhormik vixoyanch-er Censor Board favo tem lokx kiteak ghalinant?Zait tanchea bolsant poixe lottleat,dekun te aple dolle dhampun pas kortat ? Kaim pavtti ami deklam tovnaxi ani bebde distat tanchea golleant khuris dakoitat.Khoinchea somazant vo khoincheai dhorman-tle lok bebde asum yeta. Tor khas kristavank te kiteak bott dakhoitat? Hi korench ek motthi onit. Oslea burxeponancher ami khor nixedh marun amcho odhikar samballunk pottidken zhuzonk goroz asa.

Jivitachi DivliJivit kallokant jiyetanaUzvaddachim kirnnam sodlimSuryachim lok-lokit kirnnamPavsachea tembeanim bizlim.

Punveche ratik chondrim yetloChintun panvlam ukol’limGuspol’lea panvlank na sangatKallkachech dixen sanddlim.

Sobit-sundor mollbachea angarBhorvonxeachim noketram pe� limAxechea kirnnanim jiyeunk chint’tanakallkachea gopant tim liplim.

Uzvaddachi divli uzvadd gheunKallzache kholayent rombliBhailo uzvadd kiteakuch upkaronaKallizuch jivitachi khori divli.

Milton Rodrigues

Agnelo Pires.

Jinnent dukha - sukhachi sukti -bhorti asop hem soimik. Soiman manddlolea sukha- dukhachea hea khellant odik niraxi vo odik bhavuk zainatonam pavl ghalop mhunnllear zoitachi xim par korop. Toxem pollevnk gelear dukh jitle sompeponnim golleant farovta titlem sukhak vengovnk kantteam kovcheanchi vatt cholchi poddta hatunt il’loi dubav na. Zoxem mog vanttlear mog melltta toxem dusreamchea sukha khatir vaurlear sukh mellta oxem chintpi amche sorv bhonvttonnim bottamni mezpa sarke monis astole hemvui titlench sot. Punn pelo sukhi aslolo konnank zay? Dusreamchem sukh anvddevpi chitnank maneotay divpi mon’xacho svarthi sobhav titlo mov na. Ani tori astonam vaitt korpi pelek, apleak dukhovpi pelek koxei toren hanstem tondd dakhovpachem asta… ani khoim tori jinnecho surya liklikta ani khoim tori khol vicharancho dorya gazota…Sorkaracheo veg veglleo yevzonneo chalik lagleat vo lagpacheo asat

kai kitem hacho hixeop Congress pokxache fuddari korit asat. Fatticho konno moddon poddlolea Congress fuddareanchem hem karyo kallokhant xennloli suvi sodpa vorim zal’lem asa. Karonn eke vatten Parrikaracho BJP sorkar Goy rajeache orthvevosthek poddlole burak xinvpachea kamant gul’l zal’lo asa zalear dusre vatten Congress fuddari sorkaracher kagdache fator xevttipache proytnamni ghamevunk lagleat. Khoim tori bhangarachim tantiam divpi sot’teche kombddek aplech svarthi lalchen ekach borabor jivi marli hacho sontap tankam sotaita astoloch.

Bhroxttachar hem utor aplea sorkarachea xobdkoxant nam mhunnpi Manohar Parrikar atam kaidexir ‘torch’ ghevn bhroxtt mon’xanche sodik lagla zaka lagon PWD, GIDC, EDC, ani her maha monddollamni kaim sorkari odhikareanchea jinne mollbar bhiranticho goddgodd marunk lagla. Kallokhant bekaidexir adharlolim kortubam sotachea uzvaddant yetat tedna bhroxtt mon’xachem rupnnem nivoll nitoll dista. Dor ek mollacher bhroxttacharachim

pallam mullam itlim posorlolim asat ki prot’tek kam’am khatir ek tor vollokh na tor lonch divchi poddtta. Hache xivay taka anik dusro orth nam. Punn hem vadoll nivarunk dor ek promannik nagrikachea hatant asa. Ani jedna bhroxttachara add zhuzta toslo sorkar sot’ter asa tedna, hea zhuzak lhan promannant zalo tori hatbhar lavpacho labh ghevop khub gorjechem.

Olympic khell somple ani tache borabor urbechi ek axea sompli. USA, China, England sarkea desanchea dolleant dolle ghalun pollevpa itlem unchlem zoit Bharoti khellgoddiank mellunk na hem zalench. Punn nirax ani udas monachea sokoilea panvddear ravon dukhi zavpa itleim vaitt chitr amchea khellgoddiamni pintarunk na. Zor Cuba sako chimtti bhor des panch bhangarachim podokam ghevnk xokta zalear amchea khellgoddianchea xiramni yesachem, zoitachem rogot dhanvomna? Sogllea xetrantlea khellancher bariksannen novean nodor ghalpacho vell udela.

Sumanacho Naro : Mog vaddoyat utrantlean, Ginyan vaddoyat V. Ixtt-antlean.

Khol Vicharancho Dorya Gazota

Almir de Sousa

Belgium des nitollkayen bhorla, tachi amchea desak sor korunk zaina. Margancher, zaum margam bhair; xaramni, ganvamni, xetamni sogllench nitoll. Hanv eke veller ravtalom, ti vell polleun mhaka Baga, Kalangut ani Kandolle vellancho ugddas yevun khup dukh bhogli. Belgiumachea vellanchi safai polleunk koutik dista. Julhacho mhoino suttiyancho; praiancher khup lok, punn amchea vellam porim mhell vo uchambollai thoim disona. Veller ek lamb ani rund “promenade” vo bhonvunk zago kel’lo asa, hea zagea pondak Garages asat ani lokak aplim motoram dovrunk garaji asat, he porim sorkaran eka farak tin bokim marleant: gaddieo dovrunk suat kelea, te suatek lok farik korta ani oso sorkarak faido zata ani ‘garajim’ voir lokak bhonvonk sobit ani lambdik bhonvpacho marog kela. Thoim fokot bhonvpak, thoim motoram mottorsaikuleo nant. Mhatarim toxim bhurgim konnache paim vo hat moddtit mhonn bhirant na.Khanna-pinneachim ani mal vikpachim dukonam Promenadi” aile vatten:,Praiecher kaim na, ‘shaks’ -hanchi ani khattimchi lutt na. Zaum praier, zaum margancher plastik disona, soglleak kochreachim aidonam zomnint purun dampleant tantunt vhoddleo palstik potieo ghal’leo astat.Him kochreachim aidona veller legun purlolim asat. Lok ap-aplea ghorant zalolo kochro haddun ghora lagim aslolea aidonant uddoitat. Dor sokallim vhoddle truks ievun tantlo kochro vhortat ani dusreo potieo ghaltat. Tech porim dor sokallim kherit truck ievn ‘promenade’ hancher varean ailoli renv kaddtat ani veller bhonvun plastikachem kitem-i urlam zalear tem kaddun vell saf kortat. Ho des saf urunk don jinsanche vavurpi ami polletanv: eke vatten sorkar, zaum kendr zaum ganv-ganvcho sorkar: ‘infrastructure’ toyar korun: soglleak kochreachim aidonam dovrun ani tim niamit nitoll kortat. Dusre vatten lok: konnuch kochro hanga-thoim uddoina punn toyar kel’lea aidonamni uddoita; lhan thaun bhurgeank tench xikoitat. Konnuch plastikacheo potieo kochrean bhorun margar ani nodint uddoina. Dekhun ho des ani dusre osle des nitoll urtat.

Amche sorkari monis hea desamni vochun thoinchem “infrastructure’ xiklear borem zatolem aslem. Sorkar kochro punzaupak aidonam dovorta ani tim nitoll korta titlo lokui xiktolo, aplo kochro hanga thoim uddouncho na. Ho vavr nhoich fokot prantik sorkaracho punn panchayatincho. Thoinchea lokak ‘civil sense’ asa to amche modem disona. Ho vavr amchea ghoramni suru zaunk zai: dor ghorant ek tori kochreachem aidon aschem ani lhan thaun bhurgeank kagdache kuddke vo her kochro tantum uddounk xikounchem. Ho sogllo vavr ghoramni, xallamni ani dhormik zageancher chalu asunk zai.

Pri Almir de Sousa, fattlea mhoineant Belgium gel’lo, to hea lekhant aplo onnbhov sangta.

Gõykaramni Belgium-a kodde kitem xikum yeta

Page 12: 25-8-2012

12 l Bhavartacho Onnbhov August 25, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

MAJORDA: Mhojea dhuvek zor ietalo, zaitim test kelim pun kainch mellonaslem. Tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem koslem duens asa tema voizak melloxem kor mhonn. Man. Agnelan mhojeam magnnem aikolem aniani atam mhoji dhuv Man. Agnelachea mozotin bori asa. Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Filomena Gonsalves

RAIS MAGUS: Mhaka ratchi nid poddonasli bhirant distali ani jevon chollonaslem. Tedna hanvem Man.Agnelak fuddem ghalun maglem ani relic mati udkan fi roun pielim ani Man. Agnelachea mozotin atam bori asa. Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam.

Pasquela Colaco

MARGAO: Maglolo upkar mhaka Man. Agnalachea mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak kall-zant thaun dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Angelica Pereira e Gracias

MARGAO: Mhaka zor ietalo ani hanv ghorbest asli hea pasot voizan sanglem kidney problem zatalo mhonn. Hanv Pilar ailim

ani bhavartan Man. Agnelak fuddem ghalun maglem mhaka bore kor mhonn. Man. Agnela-chea mozotin sogllem borea bhaxen zalem ani atam 6 vorsam zalim hanv sarkim borim asa. Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Mina Fernandes

MAJORDA:Mhojea ghorkarachi visa pasot hanvem maglolem, taka visa meulear puro mhonn, tosench mhojea paichem ani pa-ichem operasanv borea bhaxean zalear puro mhonn. Maglole so-glle upkar Man. Agnelachea mo-zotin mhaka favo zale mhonn Man. Agnelak dhinvastam ani veginch astancho man favo za-unk magtam. Kollit korunk vell zalo mhonn mafi magtam.

Conceicao Miranda

POMBURPA:Mhozo put ghaddi choloitalo. Ek dis apleak chodd dukta mhonn ailo ani dubhav zalo piles-ancho. Hanvem bha-vartan Man. Agnelak fuddem ghalun maglem. Man. Agnala-chea mozotin dusrea dis tem aiz porian boro asa. Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Eliza Fernandes

MARGAO:Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglolem mho-

jem Engineering porikxea borea bhaxen zaun hanv borea mark-an pass zalear puro mhonn. Tosench mhoji 1 ½ vorsanchi dhuv sumar 4-5 kainch kai nasli ani udok porian pienasli. Hanvem Man. Agnela-xim haddli ani maglem ani atam bori asa. Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Savia Monteiro

NUVEM: Mhojea ixttachea bhoin-nichem cheddu chodd borem na zaun coma aslea porim zalem. Grace hospitalant thaun taka G.M.C-nt daddlem. Voizanim axea soddloli, tea velar hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani Man. Agnelachea mozotin atam borem asa, tox-ench zaite upkar mhaka Man. Agnelachea mozotin favo zaleat mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam.

Rosario Gonsalves

CANDOLIM:Mhojea sunenk 11 vorsam porian bhurgem naslem, zaitea voizank dakoile ani vokh-dam kelim pun kainch ghunn poddunk na. Man. Agnelak fuddem ghalun hanvem Jezu lagim maglem mhojea sunnek bhurgechem dennem favo kor mhonn. Man. Agnelan mho-jem magnnem aikolem ani baba zolmolo mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Mary Britto

MAPUSA:Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin mhaka favo zalo mhonn Man. Agnelak kall-zant thaun dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Catherine D’Silva

MERCES:Okosmat hanv borim na zalim goval marun hanv zomnir poddlim. Tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem mhaka bori kor mhonn ani Man. Agnelachea mozotin hanv atam bori asa. Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam.

Jasmelina Fernandes

CALANGUTE:Mhojea putachi tokli sodanch foddtali. Zitea voizank dakoilo ani C.T scan korunk lailem tedna voizan sanglem toklem udok zalam ani oper-asanv korunk goroz mhonn. Ami bhavartan Man. Agnelak fud-dem ghalun maglem taka oper-asanv nastana boro kor mhonn.novean C.T scan kelem ani atam voizan sanglam operasanvchi goroz na sogllem borem asa. Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Maria Mascarenhas

Cabo-de-Rama: Mhojea sasu-paik kallzacho attak zaun Grace Cardio hospitalant aslo ani taka oxygen porian chollo naslem. Voizanim fokot 2 horam dil’lim sangun upai kosloch na thuim fuddli toyari korat mhonn. Am-kam Man. Agnelacher vhodd bhavart asa ani ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem mhojea sasupaik mornantlo vattai mhonn. Man. Agnelan amchem kaltem magnnem ai-kolem ani boro zaun Man. Agnelak dhin’vasunk to Pi-lar ailolo.

Briton Fernandes

BHOKTI KORTOLEANK ULOTumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave (proofs) zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai (First Class Miracle). Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea puraveanche dukument: X-ray, MRI, Ultra-sound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Vice PostuladorPri. Hilario Fernandes, sfx

DENNEANCHO SAGOR… MANEAVONT AGNELO DE SOUZA

Aitarachim Misam: sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani sanje 5.00.Brestara: sokallim6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Satolleachea her disamni: sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad

Man. Agnelache mozotin upkar tuka mell’la zalear hea potrar porgottunk Pilar Ofi sant kolloi. Ghetlolea upkaram khatir Devak dhin’vas

PRAYER TO OBTAIN THEGLORIGICATION OF VEN. AGNELO

Almighty God, our heavenly Fathr, we gratefully acknowledge your plan of our salvation, even by working miracles through your chosed servant. We thank you for givins us your faithful servant, Fr. Agnelo, as an example of how to follow in the steps of your beloved Son, Jesus Christ. With our whole heart, we pray that you may lead us thorugh your Spirit to imitate His saintly life. Grant us also the favour we ask (mention the favour) as a sign that he now shares in the glory of our Risen Lord.

Prayer for the canonization of Fr. AgneloO God of infi nite mercy, we humbly prostrate at Your feet, we

beg of You, with whole hearted trust, that if it be Your Holy Will, and if it serves our salvation, grant Fr. Agnelo the honours of the Altar through the solemn declaration of Our Provident Mother, the Church. We ask this through Christ Our Lord. Amen.

Miraculous favours obtained through his intercession may kindly be reported to:

The Vice-Postulator, Cause of Fr.Agnelo,Pilar, Goa-403 203. (India), Ph.: 0832/2219460

E-mail: [email protected] [email protected]

UPKAR MELLUNK MAGNNEMSorvpodvedar Deva, amchea sorginchea Bapa, amche

soddvonne khatir Tuji manddavoll dhin’vaxi monan ami vollkhotanv ani teach khatir Tujea vinchun kaddlolea sevoka udexim ochoriam legun tum korun dakhoitai mhonn mandtanv. Tujea Putachea panvlar ami koxe porim cholunk zai tem dakhounk Tuzo visvaxi sevok Man. Agnel, ek nomunno koso amkam diloi mhonn Tuka dhin’vastanv ani Tujea Povitr Atmeachea uzvaddan Man. Agnelachea bhagivont jivitachi dekh ami gheunk pavlear puro mhonn kallzant thaun magtanv. Toxench atam Man Agnel Tujea Putachea Jezuchea onodbhorit jivitant bhagidar zalo mhonn dakhounk ho upkar (tuji goroz sang) ek khunna koxi favo kor mhonn vinoitanv.

Bhagivontacho Man mellunk magnnemOgonnit kaklutichea Deva sorpott poddun Tujea

payam sorxim, ami magtanv vhodda visvasan Tuji khuxi ani amchea boreponnak upkarta zalear Man. Angelak Santacho man favo kor, amche Povitr Sobheche Igorjeche, ughodd porgottnne udexim. Ami magtanv

amchea Somia Jezu Kristache nanvim. Amen

PILAR MISACHI MANDAVOLL

Pilar Motant vavr cholta tea pasot

Misam Pilar Seminarichea

kopelant zatolim

Page 13: 25-8-2012

Katolk Khõbrõ l 13Vauraddeancho Ixtt � August 25, 2012

Ek Sfurthi: William Barclay aplea eka pustokant ek bori khobor sangta. Ek Musolman, aplea kallzant eka mon’xacho rag dhorta ani teach borabor aplea dhormancheo soglleo riti-vidhi ekdom’ bariksannen pallta. Oslo ek Musolman ek pavtt aplea dusmancho rag aplea kallzant gheun aslo. Taka ek soeg mellta ani ghoddeacher bosun dusmanachea fattik lagta. Aplea hatant torsad gheun dusmanak nattak korunk to toyar zala. Oxe te doguy eka-meka pattlean dhanvtana magnneachea vellachi khunna vazta. Musolman aplea ghoddea velo vegim-vegim denvta, apli magnnem korpachi xendri zom’nir soddta, dimbiyer ravta ani mhonnunk zai aslim tim tharailolim magnnim zata title vegim mhunnon sompoyta ani aplea dusmanank jivexim marunk novean tache fattik lagta.

Devan amkam Mogachi Somurt dilea. Ami Devan diloli Somurt samballunk amchi zobabdari. Toxem kelear ami borem jivit jiyetoleanv, amchea bhavam-bhoinnik amchem jivit mandtolem ani Devak amcheo kornneo avoddtoleoch. Dubavaviret ami devan diloli Somurt pallunk vavurtanv. Punn teach borabor amchea kalliz devache somurti sorxilem zaite pavtti pois urta ani amchem apleponn, gorv, mijas ani her vikottayank lagun ami amchea jivitachi novsornni korunk pavonanv. Oxe toren ami fokot Somurticho mog korpi zatanv.

Devachem Utor: Poilea Vachpant, Devachea adnia vixim thoddi xikovn asa. Adnia pallun, porza Devak aplo mog dakhoytali. Tanchean teo adnia bodlunkuch zaina asleo. Poilea vachpa uprant zobab stotrant Devachea mon’dirant bhitor sorunk kitem gorjechem tacho ul’lekh kela. Yatrekaram Devachea mon’dirak lagim pavtana hem stotr gaytalim. Devachea asnneant kallzant thaun sot uloupachi, nitin vagpachi ani dilolem utor samballpachi goroz asa. Mhonntoch, adnia pallpachea monan lok tancho gulam’ zalolo. Borem ani manddavollichem jivit jiyeunk kel’le kaide aste-aste bharadik khuris zale. Sant Jakobache chittintlea vachpant, Devachem Utor aikunuch nhoi, punn tea Utra pormannem cholun Deva mukhar nixkollonk ani nitoll jiyeunk xoktanv mhonn son’dex mellta. Monis zaiteo chali-riti pallta punn Devacheo adnia odhik xrextt. Farizev ani Dhorm-xastri Devacheo adnia sanddun mon’xamni kel’lea chalink odhik mol ditale. Tanchi bhokti fokot onttam purti ani polki asli. Jezu tanchem khottem jivit tanchea tonddar marta ani sasnnachem jivit zhoddunk kosli nitollsann mhotvachi tem sangta.

Amcho Zobab: Ami amchea kallzant thaun Devachi bhokti korunk favo ani nhoi fokot utramni zoxe Farizev kortale. Ami Devachea dolleam mukhar povitr zaunk vavrunk zai. Ami kortanv ti Devachi bhozonn nizachi asunk zai. Farizevanche bhoktent promannikponn naslem dekhun ti Devak mandvonasli. Te fokot kaideanche gulam’ zal’le. Jezun amkam xikoylam te porim ami Devak Atmean ani Sotan bhozunk zai. Amchea dhormik chali-ritinchi sarkhi vollokh ghevop khub gorjechem. Osleo chali-riti pallun ami eka-mekachea sombondan vaddunk zai ani Devachea mogan amchim kallzam lasunk zai. He porim ami Devacho ani amchea bhavam-bhoinnicho mog korunk pavtoleanv. Farizev ani Dhorm-xastreanchem jivit Devak kanttallo haddta tednam tannim kel’leo chuki ami vattaun, Devak mandta toslem jivit jiyeunk vavrum-ia. Devan amkam uncha molachi Mogachi Somurt favo kelea. Hi somurt fokot vevharant ghalun khuxal zalear puro na bogor he somurti vorvim ami amchem jivit bodlunk xikunk zai. Tednanch amchem jivit novsortolem. fr ave maria afonso

Voros B (02/09/12)1lem Vachop: DS 4,1-2.6-8; 2rem Vachop: Jak 1, 17-18.21b-22.27; Xubh: Mk 7,1-8.14-15.21-23

Mogachi Somurt jivitachea vevharant ghalun jivit bodlum-ya

SADO KALL – BAVISAVO AITAR

Aitar 26vi: Josh 24,1-2a.15-17;Eph 5,21-32; Jn 6, 60-69Somar 27vi: 2 Th 1, 1-5. 11b-12; Mt 23,13-22Monglar 28vi: 2 Th 2; 1-3a. 14-17; Mt 23, 23-26.Budhvar 29vi: Jer 1, 17-19; Mk 6, 17-29.Brestar 30 vi: 1 Cor 1, 1-9; Mt 24, 42-51.Sukrar 31vi: 1 Cor 1, 17-25; Mt 25, 1-13.Son’var 25vi:Ez 43, 1-7a; Mt 23, 1-12.

NOVI DELHI: Amchea desant lhan bhurgeancho zaito goir vapor zata, tosleo tokrareo hatant gheunk am-chea bail fuddaeanchim goroz asa mhonn disun ailem. Zaitea rajy-amni bhurgeancher zatolea oniticho tokrareo nond zaleat mhonn Sister Ann Mayalan sanglem.

Dekhun Delhiche Arkidosezi-chea bailanche somitin ani Katolk Bailanche Mondollan ek xibir ghod-dun haddlem. Bailank fuddariponn gheupak toyar keleot. Bhurgeancher zatolim onitichim kortunbanchi teo bailo chovkoxi kortoleo.

Halinch Ostom Bengalant eka cheddvak tachench mut piyeunk lailem. Haryanant

bhurgeanchea lingi bhog kortoleank pulisen sampddaileat, toxench Karnatakantlea eka iskolantlea durboll cheddvache kens katorle. Kator ani karonn Right to Education Act hache kahl iskolant ghetleant mhonn heram bhurgeam modem vegllochar dakhounk. Oslem kortub kelem. Zaite pautti bhurgeancher zatoli onit poleun zaito lok ogo ravta . bhurgeanchea hok’kam khatir vavrunk tankam zannvai na. Bharot Sonsoden ek bill pas kelam, tache vorvim bhurgeancher osli onit kortoleank rokddich kheast favo zata mhonn Augustine Veluathan sanglem.

Delhichea sorkaran ‘help-line’

suru kelea, tache vorvim ‘toll-free number 1098’ korun bhurgeancher zatole onitichi zagrutay haddum yeta.

Katolk Lovkik fuddarean Igorjechea fuddareamni hea kamak sohokar diunk zay mhonnlam. Bhurgeancher sabar toreche opradh zatat te vixim Suprim Nitisobhecho advogad Abraham Pattiani uloilo. Atanchea kallar avoybapuy kusveany aslolea bhurgeacho ling zanno zuank sodtat tem Povitr Sobheche xikovnnecher add veta mhonn tannnem sanglem. Oslem vaitt atam somazant bhitor sorlam mhonn advogad Abraham-an husko dakhoila. UCAN

ISLAMABAD : Rimsha Masih hea 11 vorsa pi-rayechea Kristanv durboll bhurgean Quran gron-tachea panank uzo lailo. Hea aropant thoimchea pulisan taka koidi kelam. Ani ‘Pakistan Penel Code’ hache khal taka jivit bhor bhondkhonn favo zaupa-cho dubhav asa. Pakista-nachea itihasant poilech pavtt bhurgea add oslo koddok nirnnoy ghetla. Quranak uzo lailo mhonn kaim Musolman raghab-horit zaun Rimsha Masih-ak jivexim marunk sod-talem. Punn Pulisen taka salvar korpacho proytn kelo.Rishma Masih-ak ‘downs Syndrome’-hachi pidda asa. He ghoddnuke-chi khobor aikun thoim-

cho Kristanv somaz bhi-rantin jieta. Kaim zann aplo jiv vattaunk dusrea ganvamni ravunk gela. Rimsha Masih devninda kel’lea guneavak lagun 14 dis Rawal pidi hangasor aslole bhurgeanchem bondkhonnint sarlem. Fuddarak ghoddie 285-B hachea koloma khal taka jivit bhor bhondkhonn favo zaupacho dubhav asa.

Az meren Musolman somaz ragan jiyetat. Tox-ench thoimchea Kristanv lokachea ghorant uzo lavpachi bhirant tannim ghal’lea mhonnlokamni Asia News-ak kolloilam. Fattlea mhoineant oxen Quran-acho opman kel’lea eka opangull mon’xak uzo lailo. ASIA NEWS

NOVI DELHI: Delhiche Arkdiosezin Jeusu Youth International hachea so-hokaran poilem Hindi Katolk Bible Mobailacher suru kelem. Vicya Vachan (deivik utor) tachem nanv fukott download korunk melltat Delhichea arkdio-sezan lok sompork Ken-dracho sonchalok ani Je-sus Youth in Delhi hacho margdorxok Fr, Stanlry Kozbichira hannem tem toyar kelam.

Tantunt Adlo Korar ani Novo Korar pollevnk mellta. Android Smart Phonnes, iPhones, ipod, ipad ani Blackberry hacher melltolem mhonnlam pollevnk sodtolean but-tanv klik korun khoinchoi “book” ugddum yeta. An-droid onkar osle torechem poilich ‘smartohone’ sanklli (series) Divya

Vachan toyar zalea mhonn Fr. Stanley-n sanlgam.

Delhincea Arsebisp Vincent Concessao Odhi-krutponnim butanv da-mun novi karyavollik sur-vat dili. Hea loksomporka-chea novea upaya vorvim tornatteank Deva sorxim haddunk adar zatolo. Lo-kan Biblea aplea jivitant apnnaunchi mhonn Ar-sebispan maglam. Adari Bisp Franco Mulakkal ha-jir aslo.

Zo koss ziate pavtti vachta, tachea jivitant bod-lop yeta. Ani Devachem Utor zaitea zannank at-mik nodren toxem kuddi vatten sfurtu dita mhonn tannem sanglem. Loka modem pavunk facebook ani twitter he somajik lok somporkache upay va-purche mhonn John Daya-lan sanglem. The HERALD

oxem Shackelford ani Perkins-an sanglem.

Halinchea vorsamni igorzancher ani dharmik vauracher zaitem akro-monn zal’lem polleonk mellta mhonn vakeant mellta. Toxench dharmik meklleponnacher ak-romonn zal’lem mellta mhonn tea vakeant spoxtt kelam.

Toxench veg-vegllea rajeamchea vidhan sob-hent magnnem korunk zaina mhonn ek mot-tem avhan asa mhonn

kesimni mellta, zorui tedna Kongres pokxan magnnem korun-uch desachi survat kel’li.

Tea xivai, Natalank karddam ani bhetto vanttunk iskolamni bon-dhi ghatloli mellta.

Zorui Amerikent dhorma vixim dusmankai vaddot asa mhonn sabar kexi dak-holl kortat, toruiastona dhormachea meklleponna sombondhi zhuztat, te korttant jiktat mhonn sidh zalam. CNA

Amerikent dhorma vixim dusmankai vaddlea: Survey

Bhurgeancho goirvapor zaina zaunk ostoreo toyar zatat

Hindi Bible Mobailacher suru zalem

Devninda kel’lea durboll Kristanv bhurgeak koidi

Page 14: 25-8-2012

14 l Kollounneo August 25, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

N P K

5.2 596.0 1680.0EC

1.51pH

6.8

SoirikKollounneoUpkarMagnnim

BUSINESS OFFERS

We undertake civil works, plumbing, electrical, carpen-tary, painting aluminium, fab-rication & tiles fi ttings. Work on resonable rates. Contact: 9421176542/ 8623026809 (3)

City Chef- Tiffi n Service Tiffi n Service Available: Veg/Non. Veg, Lunch & Din-ner. Home Delivery. Call: 09421241541, 09767862081 (4)

Planning your kitchen? Call 9702472441 for Excel-lent kitchen design to suit your pocket/ taste. Mapusa: 9764663756 Customer Care 9326467577. (4)

Promote your business online, get a professionally designed internet website. “www.BizmanAssociates.com”.Cal l :9420160528/ 9422449797 (43

PETER Wolf Pools we design build swimming pools of International Standards at one third price. Call 9422456188 / 2472648 / 8308162483

Soirik sodtai?… Hangasor mahiti ghe

28 years 5.9 ft quali-fi ed Goan boy working in Auckland, New Zealand seeks educated homely girl working experience. Con-tact with photo email: Mil-ton [email protected] Call.: 9167298817 (F05)

Goan RC male, engi-neer, 41, marriage annulled, without kids, Dubai re-turn, business in Goa earn-ing Rs 60,000 per month Spinsters,widow,divorcee girls, Call.:9158902748 (F05)

GRC Goan bachelor, 28 years, 6 ft, fair complexion, education B.Com, working as senior executive for MNC seeks alliance from Goan RC working spinster with good family background. Kindly reply with complete details and recent full length pho-tograph Call.: 9765909853 (F05)

Working in U.A.E Abu-Dhabi, A.C section, 51 yrs 5.6 good back ground suitable match. Call.: 9881572617/9922378769 (1)

GRC bachelor age 29 height 5.8 ft, good looking seeks matrimonial alliance with a GRC spinster upto 25 years, educated, good looking and homely. Call.: 8806468192. (F05)

T O A D V E R T I S E C A L L 8 0 0 7 2 7 8 4 9 0 ,2 2 1 9 0 9 1 , 9 6 0 4 1 0 1 1 8 7

Goan RC, spinster 29, Chennai, working in the In-dian Air Force interested in a Goan RC bachelor who loves music and plays guitar 9840148892. (F05)

HD DigitalVideo Filming, Photography &

Wedding CarMargao. Mob: 9823816769

email: [email protected] this cutting and win the discout

PRAYER TO HOLY SPIRITHoly Spirit, you who makes me see everything and who shows me the way to reach my ideals, you who gives me the Divine gift to forgive and forget all that is done to me, and you who are in all the instincts of my life with me, I, in this short dialogue, want to thank you for everything and affirm once more that I never want to be separated from you, no matter how great the material desires may be. I want to be with you and my loved ones in their perpetuak glory to that end submitting to God’s holy will, I ask from you... (Make your request).

DevoteeQuepem

MODDGANV: Gõychea sork-aran diabetichea piddevon-tank vokhdam ani medi-claim yevzonnecho adar so-glleank dila. Sod’dea Gõyant 16% diabetichim piddevon-tam asat. Hea piddevon-tamni aplea khanna-jevn-nacher niyontronn dovrun diabeticher zoit vhorunk zai mhonn Bholayke Mon-tri Laxmikant Parsekar- an ulo marla. Xri Parsekar Moddganvchea Apollo hos-pitalant ghoddun haddlole karyavollint uloytalo.

Gõykarank voizuki mollar her torecho adar mellta. Tech borabor dia-betichea piddevontankui sorkar arthik nodren adar dila. Diabetichi piddecho gombhir proxn somaza mukhar ubo zala.

Gõyant 16% diabetichim piddevontam

RAITURA: Halinch Raiturche Siminarintlea Dotornichea Kendran Raitura bhonvtim aslolea fi rgozanchea novea son-dexkarank ordhea di-sachem xibir ghoddun haddlem. Siminarichea Reitoran Fr. Dennis Fer-nandes-an tankam yevkar dilo ani magnnem korun xibirak survat keli.

‘De v- S onde x k a r a m ani Dev-apovnnim hea vixoyacher ulovop zalem. Sondexkaranchem kam’ mhonnlear Jezuchem Raj thir korpachem. Son-dexkaramni bhagevont-ponnim jiyeunk zay ani tem dekhichem zaunk zay mhonn Kendracho Sonchalok Fr. Arvina-n sanglem. Sondexkaramni bhurgeank dotorn xikoi-

tana patth koso toyar kor-cho tem Siminarist Myron Barreton dakhoilem. Bha-vart hea vixoyacher veg-vegllea provadianchea ani Povitr Pustokant melltolea bhavarta vixim dekhi diun patth korun dakhoilo.

Hem voros bhavarta khatir bhettoil’lem aslolea sondexkaramni dotorn xikoitana bhavart koso thiravunk zata, koso jiy-eunk zata, koso vistarum yeta tem Siminarist Al-roy Gomes-an boroli’lea nattkuleantlea sador kelo. Sumar 103 Dev-Son-dexkaramni xibirant vantto ghetlo. Xibirachem sutr-sonchalon siminar-ist Richard Rodrigues-an choloilem ani xevottak kendrachea odheokxan so-glleank dhin’vaslim.

PONNJE: Goychea opangull bhurgeank somazant unchlo dorzo ani afaco to man diunk Goy sorkarachi yevzonn asa. Dekhun hea bhurgeank veg-vegllea xetrant favo zal’lea zo-itacher tancho obhiman korun puroskar bhettounk thara-ilam. Obheasant favo zal’lem zoit, kola, khellam mollar ani her panvddear bhurgeanchi nivodd zatoli. 4 tem 15 vorsa modlea pirayechea bhurgeank he yevzonnecho labh gheunk melltolo. Raxtrik panvddea ek bhangara podok ani 35 rupeachea medali don vorsa opangull bhurgeank sork-ar bhettoitolo. Bhangarachi podok favo zal’lea bhurgeak inam mhonn 20 hozar rupia, citation, promannpotr inam astolo. Toxench rupea podok zoitivontak 10 hozar, citation promanpotr melltolem. ‘National election committee’ hea bhurgeanchi nivodd kortoli.

Raiturche Siminarint Sondexkarank xibir

Opangul bhurgea khatir puroskar

Page 15: 25-8-2012

Vauraddeancho Ixtt � August 25, 2012 Katolk Khobrõ l 15

MANGLORE: Svatontrtaye disa Bharotachea tinron-gi bavtteak opman kelem dekun Karnatakachea pu-lisamni ek katolk padrik ottok kelo.

Puttur hanga Parladka ganvant, Puttur Syro-Malankara Diosezcho pa-dri Fr. Vincent hannem Bismachea ghora mukhar khuris aslolea khambeacher svatontrtaye disa desacho bavtto choddoilo dekun taka pulisamni dhorlo.

Bisp Geevarghese Mar Divannasios naslo dekun Pri. Vincentin bavtto ubovpachem karyo aplea hatant ghetlem. National Honour Act, 1971 kaido muddun tannem ek lugt-tache doryen to bavtto choddoilo mhunnui tacher arop asa. Bavtteak kelolo okman pollevn thoim

Bispachea ghora mukhar khub lok ektthaim zalolean zhogddim ani goddbodd zait mhunn pulisamni tea padrik aplea tabeant ghetlo. Desacho bavtto khursa so-koil ubta tacher tea lokam-ni aplo sontap uktail’lo.

Putturcho tehsildar Ulle Gowda hannem potrkarank sanglem ki, Pulisamni pa-dricher koslich kes ghali-nastonam uprant soddun dilo karonn ghottnnent khoinch boroilolem na ki khasgi zageacher desa-cho bavtto koso ubovcho tem. Hea vixoyachi iskut-tavnni korunk tannem unchlea odhikaream kodde maglam.

Desachea kaidea por-monnem bavtteacho, ghottnnecho ani raxttriyo gitacho konnemch opman korunk zaina. UCAN

Bavtteak opman kelolea padrik dhorlo

COLOMBIA:Fr. Pablo Emilio Sanchez Alabarracin ha-chea mornnant Colombia-ntle Cucuta diosezik borich dukh zalea. Thoimcho Bisp, padrimni, seminarint xik-pi bhurgeamni, dharmik bhav-bhoinnamni toxench loukikamni Fr. Sanchez-che auchit zal’lea morn-nant khont porgottaili. Fr. Sanchaz Agostache11ver ontorlo. Tin dis adim ‘Holy Mary Mother of God’ igor-jent choramni ghuri ghal’li. Padricher suryamni hol’lo korun vostum chorun vhe-leo.Tachea mornnachi vidi St. Joseph kathedrlant zali. Cucuta diosezicho Bisp Julio Lesar Vidal-an Mis bhettoilem. Fr. Sanchaz-acher atakache r thoimche odhikari chovkoxi kortat. CNA

Padrichea mornnant diosez dukhant

KERALA: Keralant aslolea pordexi vavraddeank adar divnk Keralantli Igorz yevzonn korta. Hea por-dexi vavraddeanchea ji-vitacher obheas kela ani tankam tanchea vavrachea zagear zaitem sosunk pod-dta. Vavra khatir hea ani tea ganvamni pordesponn bhogchem poddta. Dekhun Assam, Bihar, Orissa ani Ostom Bengal rajyanchea zil’leamni pordexi vavrad-deank adar divnk kendtam ugoddpachi yevzonn kelea. Him kendram ‘Workers

India Federation’ hea song-hottne khal choltolim.

Hi songhottna Bharot Katolk Bispanchea Mon-dollachi NGO fuddari-ponn ghetlam. Pordexi vavraddi hea kendram yeta tedna taka promann potr ditole ani vavrachi poris-thiti gomoitole mhonn Ernakulam Social Service Societycho sonchalok Fr. Jaison Vadassery-n san-glam. Keralant hozaramni bhailim kamdaram asat, tanchem jivit khup avh-godd zata. TOI

PORNNEM GOY : Halinch amchea Goychea Arkdiosezichea Diosezan Kristi Xikovn-nechea Kendram Kuttumbik Kristi Xikocnnechim pustokam toyar korun uzvaddaileant. Moddganvchea Fatima Conventachea Sobha ghorant Patriark Filipe Neri Ferraochea hatantlean tanchi ugtavnni zali.

Him pustokam iskolamni bhurgeank dotorn xikovapak bhov faideachim, Iskolancho karyakrom monant dhorun Teacher’s guide, Students WOorksbook and Parents Companion oxim toyar keleant.

Kuttumb mhonnlear Povitr Sobhecho ani somazacho mullavo bhag. Ho bhag Kristi bhavaran thir kelo ani bhurgeanchi tor Kristi totvanchi xikovnn bori akarnni keli zalear familincho fuddar porzollit ani anondbhorit zaunk pavtolo, oxem Papua New Guinea desachea Bispank sanglem. Eka dadlea ani eke bailechea logna ekvottacher famil ghoddlea. Ho

amchea somazacho mull bhag ani poilo zago, zoim bhavarth ani sonskrutay apnnaitat. Pustokanchi ugtavnni kortoch Patriark Ferraon Dotorn xikoitoleanchea karyacher ulovp kelem ani tankam iskolachea klasimni Kristachim sondexkaram zavnk ulo marlo. Dotorn xikovpi aplea xikpeancho bhavart thir kortat. Hench odik nettan korunk doorn xikoitoleanceh ani xiktoleanche proytn chalu asunk tannem maglem. Povitr Pustokantlean Poramporentlean Povitr Sobhechea Daklleamni ani Katolk Povitr Sobhechea Kristi Xikovnnechea Pustokant iskuttail’lea bhavartachi niz vollokh ghevnk upay asat te apnnaunk xikovpeamni nettan ani khuxe monan vavrunk zai mhonn Patriark Filipe Nerin Sanglem.

Dotornichea Kendracho Sonchalok Fr. Alfred Vaz ani tachim sangatim ho vavr soglle umedin ani netan kortat.

RENOVACAO

VATIKAN: Benedikt XVI PapSaiban Je-sus of Nazareth - Nazareth Jezu hacho tisro gronth (volume0 toyar kelo mhonn Vatikanachea odhikareamni khobor dilea. hea tisrea pustokacher Jezuchea Bhurgeaponnacher attaplolea Xubhvor-tomanachi khobor asa.

Castel Gandolfo Pap Saibachea vis-rantichea Nivasant vochun aplem pustok borovn sompoilem. benedikt XVI Pap Saib aple visranticho kall neamit borov-pam korun sarta. Atam yetea Otumbrant Bhavartachem voros suru zatolem taka to

Ensiklikal Chitt boroita mhonn khobor cholta.

Nazaretcho Jezu Pustokacho poilo gronth 2007 vorsa toyar zalo, tacher Jezu-chea Baptizm tem Rupantor aslem. Dusrea gronttacher Jeruzaleant proves tem Pu-norjivontponn hacher sogllo ghoddn-neo melltat, hem pustok 2011 vorsa uzvaddailem.

Benedikt Jezuchea jivitacher XVIvem boroil’lea tin bhaganchem hem ekuch pustok Pap Saib zalea uprant tannem boroilam. RENOVACAO

NOVI DELHI: ‘India’s wildlife act’ hache add vochun Fr. Simon D’Cunha ani Sr. Dina hannim zhadd katortana 250 odik ‘white crane’-chea pilank jivexim marlint. Hea aropant dogaimkui Ut’tor Bha-rotachem bondkhonnint ghal’lea.

‘Prabhat Tara Junior’ iskolam lagim zhadd aslolem. Tacho khando thoim aslolem udkache tankyer yetalo. Khando katortana pilancher poddun tim melint. Toxench iskolam bhonvtonncho vattar mello zalo. Bhurgeank mid-day jevonn diunk borench augodd zaunk zalam mhonn Bareily diosezicho Fr. Pius Menezes-an sanglem. Tech borabor

sukhnneachea pilank marpacho tancho kosloch hetu naslo mhonn tannem spoxtt kelem.

Fr. Simon D’Cunha iskolacho karbhari. Ani Sr. Dina ‘Queens of the Apostles Sonvsthechi vangddi. Agostache 8 ver Uttarakhand ran khatean tankam koidi kelem. Fr. Menezes sangla tea pormonnem zhadd katrunk Fr. D’Cunha-n hokum dil’lo, punn tea vellar bhurgim iskolant nasli.

Sukhnneachi pilam morunk dogaim zobabdar. Iskolant bhurgeank porvavoronnacho ani tantunt ravtolea jivacho sambhall korunk xikounk goroz. He

ghoddnuke vixim chuk magpachi soddun iskolachea odhikareamni ti lipoun dovorpacho proyotn kelo. Mel’lea pilank iskolachea vattarant purli. Punn zatio vell bhasabhas ani dobhav haddlea uprant madrin sot sanglem oxem Ran odhikari Amit Varma-n ucan khobram potrak sanglem.

Anik thoddoch kall hem zhadd katorpak ravlolem zalear sukhneank pakham yeun ti uddun vetolim aslim ani tancho jiv salvar zaumpacho mhonn odhikari Amit sangta.

Sodea hea aropeancher kex cholta. Tankaghoddie zaminicher suttka mellpacho dubha asa. UCAN

Kaido moddpi padri, madri bondkhonnint Pordexi vavraddeak adar divnk Keralantli Igorz toyar

Pap Saiban ‘Nazarethcho Jezu’ tisro gronth toyar kelo

Kuttumbik Kristi xikovnnechim pustokam

Page 16: 25-8-2012

Jivitache Umedhir l 16Vauraddeancho Ixtt � August 25, 2012

LINEL ADS 5X1FESTIVAL

Pantaleao Fernandes|VIP

Pri Damaciano Fernandes Pilarcho ek misionari pa-dri. Megalaya misionari vattharant to vavurta ani mon’xeank dhortolo khar-vi zaun, to lokak Krista thaim oddun haddta. Sut-tient aplea ganv-ghora por-tota tedna, visov gheunche nimitan nustem marunk to doryant veta.

Halinch to aplea ganv-ghora Arambol aslo ani to tacho zolmacho ganv mhonnttoch, bhurgepon-nar korun ailolo vaur tan-nem porot aplea hatant ghetlo. Aplea ganvchea bhavam sangata nustem dhorunk to uchamboll zal’lea doryant gelo.

Ani dorya ucham-boll zata tedna, chodd-xe ramponkar xant astat. Punn Pri. Damasciano ani tacho kuttumb ‘rocket’ gheun doryant panvl mar-tat. ‘Rocket’ mhonnlear

ek ramponn (net) ji fokt uchamboll doryant vapd-dunk mellta.

“Dorya uchamboll zata tedna, ‘rocket’ hi ram-ponn ami vapuddtanv,” oxem Pri. Damasciano sangta. “Orixtt lharank lagon ani tanchea bollan,

hem ‘rocket’ nitt doryant veta. Ti ramponn vegan doryant veta dekhun, taka ami ‘rocket’ mhonntanv,” oxem to sangta.

‘Rocket’ mhonnlear ek lamb-rundh ramponn. Ti ramponn sumar 50 metr lamb ani 2 metr rundh.

Ek bazu ‘fl oat’-ak band-dlolem asta, zalear dusri bazu dandeak banddloli mellta.

Ek bazu ‘lead sink-ers’-ak ani dusri bazu ‘fl oats’-ak revoddloli asta. ‘Float’ fuddari ubharta za-lear, ramponn dog monis

sambhallta. To pongodd doryant bhitor sorta ani fuddari to ‘fl oat’ doryant xevttun uddoita. Mottem lhar ti ramponn dhorta ani anik-ui fuddem vhor-ta. ‘Sinkers’ ani ‘Floats’-ank lagon, ti ramponn ubhi urta ani aple vat-

ter ailolem nustem aplea pagerak faraita,” oxem to padri sangta.

“Dorya uchamboll na zalear, ‘rocket’-acho ko-sloch upeog na. Dorya uchamboll aslo zalear-ui, veller aslolea thoddeach suvatancher ramponn gh-alunk mellta. Ek hor som-plea uprant, ramponnkar apli ramponn dorya deger oddun haddta. Bore dis as-lear, ek baldi bhor nustem amkam mellta.

Punn ektthaim kel’lem nustem zoxem tamoxi, forso, sungttam, kul’leo ramponnank sampoddta tem ami vikhunk vhoro-nanv. Tem nustem ami ghara vhortat ani bailo gostachem jevonn randtat mhonn Pri, Damasciano sangta. ‘

Mon’xeank dhortolo kharvi doryant nustem marta

MADRID: 21 vorsanchi Spainachi penvpinn Bel-monte hinnem Our Lady of Monserrat Saibinn Mainche kuxik ravon aplo fottu kaddlo ani London hanga halinch zalolea Olympic khellant favo zaloleo don silver medals Ankvar Moriek orponn keleo. Tinnem to fottu up-rant internetantlean aplea Twitter khateantlean ho-zaramni lokamchea dol-leam mukhar haddlo.

Belmonte hicho twit-ter account ughddun vachpi 7000 lok aslo to vaddon rokddoch 56000 zalo. Agostache 4 tarkher potrkaram lagim uloito-nam tinnem sanglem ki 800 meter free-style ani 200 meter butterfl y hea sortint favo zalolim chan-dichim podokam (silver medals) tichea khatir ti-tleach valorachim asat.

Punn eke spordhent tika chodd teag korcho poddlo karonn ti spordha chodd vellachi asli.

Dor disa Belmont sumar 9 voram proxikxonna khat-ir sarta.Sonvsarik vostad-ponnache spordhe khatir tem toyari korta oxem tain-nem sanglem. Oslea unchle spordhent tinnem ozun poryant vantto ghevnk na punn hi spordha Spain desant zavpak aslolean hi spordha pollevnk ticho kut-tumbh hajir astolo dekun tem khoxal asa.

Badalona, Spain hanga 1990 vorsa Belmonte zol-molem. Tika ‘sclerosis’ hi pidda zalea mhunn do-toramni sol’lo dilolean 4 vorsanche pirayer savn tin-nem penvpak survat keloli. 2007 vorsa tem 400 meter free-style ani 400 meter medley he spordhent vos-tad zalem. Toxench tem European Juniors Cham-pionship spordhent donui sortimni vostad zalem.

Spordhentli ‘race’ suru zanvche adim tem visronastanam ‘Noman Morie” mhunntta ani up-rant sortint vantto gheta oxem tichea bhavartha voir ulovn 15 vorsanchi tichi ixttin Ledecky hin-nem sanglem. CNA

Spainche ‘swimmer’ apleo ‘Medals’ Ankvar Mariek bhettoileo