1

1. BOŽIA MILOSŤ

Čo je Božia milosť? - Do neba sa dostane len ten, koho Duch Svätý pre nebo

posvätil. Tomuto posväteniu Ducha Svätého hovoríme milosť posväcujúca. Prvýkrát nás

Duch Svätý posvätil pri sv. krste. - Duch Svätý nám tiež pomáha chrániť sa hriechu a

robiť dobré skutky. Tejto pomoci Ducha Svätého hovoríme milosť pomáhajúca.

Tomuto posväteniu a tejto pomoci Ducha Svätého hovoríme milosť, nakoľko je to

dar, ktorý nám Boh dal z milosti. Tento dar si nemôžeme nijako zaslúžiť. Dáva nám ho

Boh, nakoľko nás miluje. On “chce, aby všetci ľudia boli spasení a aby prišli k poznaniu

pravdy” (I Tim 2,4).

Nakoľko je to dar z neba a k nebu nás vedie, hovoríme mu dar nadzemský,

nadprirodzený. Tento dar sa udeľuje našej duši a preto mu hovoríme vnútorný. Milosť

Božia je vnútorný nadprirodzený dar, daný od Boha našej duši k našej spáse. Milosť

Božia je dvojaká: milosť posväcujúca a milosť pomáhajúca.

Z dejín Božej milosti. - Prví dostali milosť posväcujúcu anjeli. Niektorí z nich

stratili milosť posväcujúcu hriechom pýchy a boli zvrhnutí do pekla. Anjeli, ktorí si

milosť posväcujúcu zachovali, boli odmenení večnou blaženosťou v nebi. Milosť

posväcujúcu dostali tiež Adam a Eva. Mali ju zachovať pre seba i pre všetkých svojich

potomkov. Oni sa však tiež dopustili ťažkého hriechu a tým pozbavili milosti

posväcujúcej nielen seba, ale i nás, svojich potomkov. Milosť Božiu nám znovu zaslúžil

Pán Ježiš svojou smrťou na kríži a Duch Svätý ju rozdáva. Preto po prvotnom hriechu

ako v Starom zákone, tak i v Novom zákone možno dostať milosť Božiu len pre zásluhy

Pána Ježiša.

*

Ďakuj Pánu Ježišovi za to, že ti zaslúžil Božiu milosť. Pohliadni vďačne na kríž a

vyslovuj meno Ježiš vždy úctivo. Buď vďačný Duchu Svätému, že ti Božiu milosť udeľuje,

ako milosť posväcujúcu, tak aj milosť pomáhajúcu. Modlievaj sa často: “Duchu Svätý,

príď z neba a vydať ráč zo seba, žiaru svetla pravého!”

Počúvnite volanie milosti. Kanonik Schmit, nemecký ľudový spisovateľ rozpráva nasledovnú udalosť. Šľachtické

dievča, ktoré stratilo svojich rodičov, bývalo vo veľkom kaštieli a bolo namyslené na

svoj šľachtický pôvod. Istého dňa dcéra chudobného murára dobehla k nej a

povedala: “Môj otec zomiera. Poďte ihneď k nemu, lebo vám má čosi dôležitého

povedať.” Slečna sa ani nepohla a hovorila si sama v sebe: “Neviem, čo by mi taký

robotník mohol naozaj povedať”. O hodinu neskôr dcéra murára dobehla celá

udychčaná do kaštieľa: “Slečna, prosím vás, poďte rýchlo. Vaša matka za poslednej

vojny dala zamurovať veľa zlata a striebra. Môj otec vám to nemal povedať, pokým

nebudete mať dvadsať rokov. Keďže umiera, chce vám to ihneď povedať.” Deva ihneď

bežala k umierajúcemu. No keď vošla do izby, práve skonal. Slečnu to celkom vyľakalo

a znechutilo. Dala hľadať poklad na viacerých miestach múrov. Ale poklad nikdy

nenašli. Veľa ľudí robí podobne s Božou milosťou. Nestarajú sa o ňu a to tým viac, že

zvyčajne Boh používa nehlučné prostriedky. A pre mnohých nadíde hodina, keď už

nebudú môcť nájsť Boha.

Otázky a odpovede:

Je potrebná Božia milosť k spáse? Milosť Božia je k spáse nevyhnutne potrebná. Pán Ježiš povedal: “Nikto neprichádza k

Otcovi, len skrze mňa” (Jn 14,6).

2

2. MILOSŤ POSVACUJÚCA

Čo je milosť posväcujúca? - Milosť posväcujúca je najväčší Boží dar. Človek,

ktorý je v milosti posväcujúcej, žije nielen životom ľudským, ale zároveň i životom

Božím! To je najcennejšie, čo vôbec môžeme získať.

Nebeský Otec miluje všetkých ľudí, ale svojho jednorodeného Syna miluje

zvláštnou láskou a najviac. Podobne človek v milosti posväcujúcej je Božím priateľom,

ba “Božím miláčikom” (Jn 15,15 a Rim 1,7). Je Bohu zvlášť milý. Hosť oblečený do

svadobného rúcha sa mohol zúčastniť kráľovskej hostiny (Mt 22,12). Podobne človek v

posväcujúcej milosti má ako prijaté sväté Božie dieťa právo na nebeskú blaženosť (I Jn

3,1).

Kto je v milosti posväcujúcej, je schopný konať skutky záslužné pre nebo. -

Duša v posväcujúcej milosti žije novým životom. Podobá sa živej ratolesti na živom

kmeni Pána Ježiša a môže prinášať “veľa ovocia” (Jn 15,5). Tým ovocím sú také skutky,

za ktoré si zasluhujeme odmeny v nebi, skutky záslužné pre nebo. - Tieto skutky sú napr.

modlitba, sebazaprenie, obeta, utrpenie, pomoc inému, robiť dobre. Keď si v milosti

posväcujúcej, môžeš nimi získať pre seba nielen vyšší stupeň večnej slávy, ale môžeš

nimi tiež vyvážiť časné tresty Božie za seba i za iných a vyprosiť seba aj iným veľa

milostí od Boha. Aby sme skutočne robili skutky záslužné pre nebo, k tomu nám pomáha

Duch Svätý milosťou pomáhajúcou.

Kto stratil milosť posväcujúcu ťažkým hriechom, je ako “márnotratný syn”.

Stratil nebeskú krásu svojej duše, premárnil svadobné rúcho pre nebo, je pre nebo akoby

mŕtvy, ztratil všetky zásluhy pre nebo, podobá sa suchej ratolesti. Keby tak zomrel, bol

by naveky zatratený. Kto bol taký nešťastný, že stratil milosť posväcujúcu, má sa snažiť

získať ju ihneď naspäť! Preto má svoj hriech ihneď ľutovať z lásky k Pánu Bohu a čo

najskôr sa vyspovedať.

*

Najväčšie bohatstvo - milosť posväcujúca! Má väčšiu cenu, ako peniaze, majetok,

zdravie a život. Aby nám Pán Ježiš získal túto milosť, zomrel za nás na kríži. Len ten sa

môže dostať do neba, kto zomrie v milosti posväcujúcej. Preto si ju vždy zachovaj! Tak

isto sa usiluj o to, aby ti milosti posväcujúcej pribúdalo. I najmenší rast milosti

posväcujúcej znamená väčšiu česť a slávu Božiu i väčšiu radosť v nebi po celú večnosť, a

to má väčšiu cenu, ako všetko ostatné na svete! Preto: “Kto je svätý, nech sa ešte viac

posvätí!” (Zjv 22,11). Každý večer pri spytovaní svedomia si pripomínaj, či si v tento deň

mohol podrásť v milosti posväcujúcej.

*

Hostina dervišov. Jedno z východných, mohamedánskych kniežat pozvalo na hostinu dervišov, ktorí boli

hosťami v jeho kraji. Podľa miestnych obyčajou, keď vchádzali do paláca, každému z

hostí dali nové, čisté šaty. Derviši však odmietali vyzliecť si svoje staré, špinavé šaty

a obliecť si nové. Radšej sa chceli zriecť hostiny, ako svojho starého oblečenia. Neuhádli

by ste prečo tak robili?! Príčina bola v tom, že do starého oblečenia mali zašité staré

mince a báli sa, že počas hostiny by sa im mohli stratiť. Prečo niektorí ľudia chodia so

špinavými šatami duše a nechcú ich vymeniť za čisté. Príčina je v tom, že ako derviši

boli viazaní na peniaze, tak sú títo ľudia viazaní na svoje chyby a hriechy, ako sú:

lenivosť, lakomstvo, klamstvo, opilstvo, obžerstvo, nemravnosť, neposlušnosť...

Nechcú sa zbaviť svojich chýb, lebo to stojí veľa úsilia, veľa to stojí a občas i bolí.

3

Otázky a odpovede:

Ako nás Duch Svätý posväcuje milosťou posväcujúcou? Duch Svätý nás posväcuje milosťou posväcujúcou tak, že nás očisťuje od hriechu a robí

nás svätými, Bohu zvlášť milými a oprávnenými na večnú blaženosť.

Kedy v nás Duch Svätý rozmnožuje milosť posväcujúcu? Duch Svätý v nás rozmnožuje milosť posväcujúcu vtedy, keď sa modlíme, chodíme na sv.

omšu, prijímame sviatosti a robíme dobré skutky.

Ako strácame milosť posväcujúcu? Milosť posväcujúcu strácame ťažkým hriechom.

Čím možno znovu získať milosť posväcujúcu? Milosť posväcujúcu možno znovu získať sviatosťou pokánia a tiež mimoriadne dokonalou

ľútosťou.

3. MILOSŤ POMÁHAJUCA

Duch Svätý nám pomáha. - Prvotným hriechom sa ľudský rozum zatemnil a vôľa

sa naklonila k zlému. Duch Svätý ťa osvecuje a povzbudzuje hlasom svedomia,

napomenutím rodičov, Božím Slovom, dobrou knihou, dobrým príkladom blížneho,

výstražnou príhodou. Čo ťa pritom dobrého napadne pod vplyvom Ducha Svätého a k

čomu pocítiš chuť, k tomu ti Duch Svätý dáva silu. “Lebo Boh je ten, ktorý pôsobí vo

vás, ako sa mu páči, že chcete i konáte” (Flp 2,13). “Všetko môžem v tom, ktorý ma

posilňuje” (Flp 4,13). Bez milosti pomáhajúcej by si nemohol ani v Boha veriť, ani jeho

prikázania zachovávať, ani svoje hriechy ľutovať.

Kto je v ťažkom hriechu, nemôže bez pomáhajúcej milosti svoj hriech ľutovať a

dosiahnuť odpustenie. - Kto je v milosti posväcujúcej, nemôže bez milosti pomáhajúcej

urobiť pre nebo záslužný dobrý skutok. Je to podobne ako s okom. Keby bolo

najbystrejšie oko, nemôže vidieť bez svetla. Milosť posväcujúca je ako oko a milosť

pomáhajúca je ako svetlo, ktoré oko k videniu potrebuje.

Kto je v milosti posväcujúcej, potrebuje milosť pomáhajúcu tiež k tomu, aby

mohol premáhať veľké pokušenia k hriechu. Bez milosti pomáhajúcej by nikto dlho

nevydržal v milosti posväcujúcej. Aby nám Boh dával vždy tak potrebnú milosť

pomáhajúcu, musíme sa o ňu často a vytrvalo modliť a na ten úmysel konať rôzne dobré

skutky. Tak ju dostaneme a v dobrom vytrváme.

Duch Svätý pomáha každému. - Duch Svätý udeľuje každému toľko milosti

pomáhajúcej, koľko jej k spáse potrebuje. “Poď za mnou”, počul mýtnik Lévi a z tohto

mýtnika sa stal sv. Matúš apoštol. To isté slovo povedané bohatému mládencovi zostalo

bez účinku (Mt 19,19-22). Prečo? - Obom lotrom ponúkal Duch Svätý milosť, keď na

kríži umierali blízko Pána Ježiša. Jeden sa obrátil, druhý však tú milosť neprijal. Avšak

ak zostal v nekajúcnosti a zomrel vo svojich hriechoch, tak bol zavrhnutý vlastnou vinou.

Vedome odopierať Božie milosti je hriech proti Duchu Svätému. “Jeruzalem, Jeruzalem!

Koľkokrát som chcel zhromaždiť tvoje deti ako zhromažďuje sliepka svoje kuriatka pod

krídla. Ale ty si nechcel!” (Mt 23,37). “Stále sa protivíte Duchu Svätému” vytýkal

4

tvrdošijným Židom diakon sv. Štefan (Sk 7,51). “Bratia, napomínam vás, aby ste Božiu

milosť neprijímali nadarmo” (II Kor 6,1).

*

Častejšie uvažuj: milosť Božia je darom nadzemským, nadprirodzeným,

najvzácnejším! Na prvú milosť pomáhajúcu nemáš právo, ani si ju nemôžeš zaslúžiť

žiadnym seba lepším skutkom. Buď teda Pánu Bohu za jeho milosť vďačný a nadovšetko

si ju váž! Ďalšiu potrebnú milosť pomáhajúcu si môžeš vyprosiť zvlášť dobrou, častou

modlitbou, zbožnou účasťou na sv. omši, prijímaním sviatostí, sväteninami a každým

dobrým skutkom. Modli sa denne o milosť pomáhajúcu a tiež o to, k čomu ťa milosť

pomáhajúca vedie. Sám Boh ti hovorí: “Hľa, stojím pri dverách a klopem (totiž milosťou

pomáhajúcou). Ak niekto počuje môj hlas a otvorí mi dvere (to je spolupráca s milosťou

pomáhajúcou), vojdem k nemu (totiž milosťou posväcujúcou) a budem s ním večerať a on

so mnou” (Zjv 3,20).

*

Búrka v duši študenta. Antonini, študent na strednej škole v Taliansku sa nechytal príliš do učenia. Keď sa

blížil koniec školského roku, zo strachom zbadal, že má niekoľko nedostatočných

známok a nepostúpi do vyššej triedy. V jeho duši sa rozpútala búrka. Vlny v nej udierali

v podobe pocitov strachu, hnevu i hanby. Cítil strach pred otcom, ktorý bol prudkým

človekom. Bol nahnevaný na niektorých profesorov, lebo sa mu zdalo, že sú voči

nemu nespravodliví. Pred svojimi priateľmi sa zasa hanbil. Oni však mysleli len na seba

a nikto z nich sa mu nesnažil pomôcť. Zo zlosti a hanby niekoľko dní pred koncom roka

prestal chodiť do školy. Nevedel, čo má robiť, s kým sa poradiť. Od modlitby a hľadania

pomoci u Pána Boha bol, žiaľ, ďaleko. Počas bezsenných nocí sa rozhodol, že utečie z

domu a pôjde do Ameriky. Bolo to naozaj naivné blúznenie. Nakoniec sa vybral za

jedným z profesorov, ktorému ešte trochu dôveroval. Profesor ho prijal srdečne. Vysvetlil

mu, že tento rok sa už nedá zachrániť, ale v nasledujúcom roku mu ochotne pomôže.

Sľúbil zároveň, že upokojí aj rodičov. Chlapec odišiel trochu potešený a s

predsavzatím, že sa solídne pustí do práce. Keby bol ten chlapec v priebehu roka

blízko Pána Ježiša v modlitbe a vo sv. prijímaní, neprišlo by k takej búrke v jeho

živote. Ale bol to Pán Ježiš, ktorý mu prostredníctvom profesora pomohol utíšiť búrku.

Profesor bol dobrý kresťan a snažil sa denne žiť podľa Evanjelia.

Otázky a odpovede:

Ako nám Duch Svätý pomáha milosťou pomáhajúcou? Duch Svätý nám pomáha milosťou pomáhajúcou tak, že nás osvecuje, povzbudzuje a

posilňuje, aby sme konali dobro a chránili sa zlého.

Iba komu pomôže milosť pomáhajúca? Milosť pomáhajúca pomôže len tomu, kto ju ochotne prijíma a verne s ňou spolupracuje.

5

4. SVIATOSTI A SVÄTENINY

Ktoré sviatosti možno prijať len raz za celý život? -Len raz za celý život možno

prijať krst, birmovanie a posvätenie kňazstva, pretože tieto tri sviatosti tvoria v duši na

veky zvláštnu trvalú hodnosť, alebo vtláčajú nezmazateľný znak. Krst robí človeka

katolíckym kresťanom, birmovanie bojovníkom Pána Ježiša a svätenie kňazstva kňazom

Kristovým. Kto je pokrstený, má na duši znamenie katolíckeho kresťana, kto prijal svoje

birmovanie, má na duši znamenie bojovníka Pána Ježiša a kto prijal svätenie kňazstva,

má na duši znamenie Kristovho kňaza. Tieto znamenia dávajú duši zvláštnu hodnosť a

zostávajú v nej trvalo alebo na väčšiu oslavu, keď sa nositeľ tejto hodnosti dostane do

neba, alebo na väčšie zahanbenie, keď sa dostane do pekla.

Sviatosti duchovne mŕtvych a sviatosti duchovne živých. - Krst a sviatosť

pokánia sa volajú sviatosti duchovne mŕtvych, nakoľko udeľujú milosť posväcujúcu tým,

ktorí ju do toho času nemali a preto boli pre nebo mŕtvi. Sviatosti duchovne živých sú:

birmovanie, Sviatosť Oltárna, pomazanie chorých, posvätenie kňazstva a manželstvo.

Hovoríme im sviatosti duchovne živých, nakoľko k ich hodnému prijatiu sa vyžaduje,

aby ten, kto ich prijíma, už bol v milosti posväcujúcej. - Sviatosti duchovne živých

rozmnožujú v duši milosť posväcujúcu a dávajú nárok na zvláštnu milosť pomáhajúcu.

Sväteniny. - Tieto posvätené úkony, ktorými nás Cirkev odporúča do Božej

ochrany, sú rôzne svätenia a požehnania. Veci, ktorými nás Cirkev odporúča Božej

ochrane, sú: svätená voda a rôzne iné posvätené predmety. Sviatosti ustanovil Pán Ježiš a

je ich sedem. Sväteniny ustanovila Cirkev a je ich viac.

Pre Božiu službu sa svätia napr. rehoľné osoby, kostol, oltár, omšové rucho,

kalich, zvon, cintorín, krstná voda, krstný olej, olej chorých, krizma a popol. Pre

veriacich sa svätia napr.: kríž, medaila, ruženec, socha, obraz, prsteň, voda, krieda,

hromničná svieca, ratolesti na Kvetnú nedeľu, pokrmy a i. Pri svätení týchto vecí sa kňaz

modlí, aby Boh chránil od všetkého zlého na duši i na tele tých, ktorí budú zbožne

používať posvätené veci.

K úkonom žehnania patrí tiež požehnanie s Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou,

kňazské požehnanie, svätoblažejské požehnanie a požehnanie matky pred pôrodom.

*

Sviatosti sú hlavné prostriedky spásy. Preto sa k nim tiež náležite pripravuj! Kto

by vedome prijal niektorú sviatosť nehodne, dopustil by sa tým veľmi ťažkého hriechu -

svätokrádeže! Používaj s úctou a dôverou tiež sväteniny. Zvlášť sa prežehnávaj svätenou

vodou každý deň ráno a večer. Nosievaj posvätený ruženec, medailu, alebo krížik. Ak sa

stretneš s kňazom a ak je na to vhodná príležitosť, popros ho, aby ti dal kňazské

požehnanie.

Hostina šľachticov.

Korutanský vojvoda Ingo, ktorý prijal kresťanstvo r. 790, vystrojil hostinu, na ktorú

pozval mnoho šľachticov, ale aj jednoduchých sedliakov. Sedliakov posadil do

svojej blízkosti a dal im prinášať pokrmy v strieborných nádobách. Šľachticov posadil

na posledné miesta, ďaleko od seba a prikázal im prinášať jedlo v hlinených

nádobách. Keď sa šľachtici na toto odstrkovanie sťažovali, vojvoda hovoril: “Títo

sedliaci sú kresťania a krstom nadobudli vysokú dôstojnosť,. sú totiž Božie deťmi. Vy,

šľachtici, nie ste pokrstení a preto máte pred Bohom omnoho nižšiu hodnosť.” Sme

si aj my vedomí tejto úžasnej hodnosti, ale aj zodpovednosti pred Bohom i pred

ľuďmi? Nezabúdame na to, že sme pokrstení a komu patríme?

6

Otázky a odpovede:

Čo sú sviatosti? Sviatosti sú posvätné úkony, ktoré ustanovil Pán Ježiš pre naše posvätenie.

Koľko vecí patrí ku každej sviatosti? Ku každej sviatosti patria tri veci: 1. ustanovenie od Pána Ježiša, 2. posvätný úkon a 3.

milosť Božia.

Ktoré sú sviatosti? Sviatosti sú tieto: krst, birmovanie, Sviatosť Oltárna, pokánie (spoveď), pomazanie

chorých, posvätenie kňazstva a manželstvo.

Čo sú sväteniny? Sväteniny sú posvätené úkony a veci, ktorými nás Cirkev odporúča do Božej ochrany.

5. KRST - SVIATOSŤ ZNOVUZRODENIA PRE NEBO

Čo spôsobuje krst? - Dospelému sa svätým krstom odpúšťa nielen dedičný

hriech, ale aj všetky osobné hriechy a tresty za hriechy, musí však mať aspoň nedokonalú

ľútosť nad svojimi hriechmi. Preto dospelý po sv. krste pristupuje bez sv. spovede k sv.

prijímaniu. Pred krstom má dospelý byť dobre poučený o sv. viere.

S milosťou posväcujúcou vlieva Duch Svätý do duše tiež tri Božské čnosti: vieru,

nádej a lásku - sedem svojich darov a mravné čnosti. - Krst je ako nové narodenie,

narodenie z Boha a nie z rodičov, narodenie nie pre pozemský život, ale pre nebo. Preto

Pán Ježiš povedal: “Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha Svätého, nemôže vojsť do

Božieho kráľovstva” (Jn 3,5). Deň tvojho krstu je skutočne najpamätnejším dňom tvojho

života. Vieš, kedy a kde si bol pokrstený?

Nakoľko krst vtláča do duše pokrsteného nezmazateľný znak kresťana-katolíka,

preto nesmie byť nikto krstený druhýkrát. Iba ak nie je isté, že niekto bol pokrstený

platne, ako to býva skoro vždy u nekatolíkov, býva nutné pri ich vstupe do katolíckej

Cirkvi krst opakovať pod podmienkou “Ak nie si pokrstený, ja ťa krstím v mene Otca i

Syna i Ducha Svätého”.

Krst v prvej Cirkvi. - Za prvých čias Cirkvi boli krstení hlavne dospelí. Ku krstu

sa pripravovali dlhšiu dobu. Hovorilo sa im katechumeni. Slávnostný krst dospelých

býval udeľovaný spoločne v deň pred sviatkom Zjavenia Pána, na Bielu sobotu a v

sobotu pred sviatkom Zoslania Ducha Svätého. Na pamiatku toho sa dodnes na Bielu

sobotu svätí krstná voda.

*

Pripomínaj si na najpamätnejší deň tvojho života. Je to deň tvojho krstu! Vtedy ťa

nebeský Otec prijal za svoje dieťa a dal ti právo na najväčšie dedičstvo - nebo! To je

oveľa viac, ako keby ti patril celý svet! Preto buď po celý svoj život vďačný za sviatosť

krstu. Keby si nebol pokrstený, nebol by si Božím dieťaťom a nemal by si právo na nebo.

Svoju vďačnosť ukážeš najlepšie tým, že vždy budeš žiť ako Božie dieťa a budeš tiež

pomáhať iným, aby boli pokrstení. Uvažuj, komu by si takto mohol pomôcť.

7

Videnie brata Leva. V životopise sv. Františka z Asissi čítame, že jeho rehoľný brat Lev mal istého dňa

zvláštne videnie. Videl mohutnú rieku, ktorá sa valila svetom. Ľudia sa ju snažili

preplávať. Jedni sa utopili hneď na začiatku, iní uprostred rieky a iní, keď sa už blížili

na druhý breh. Len malá hŕstka ich preplávala a zachránila sa. Sv. František z

osvietenia Ducha Svätého mu videnie vysvetlil. Hovoril, že mohutná rieka je záplava

darov Ducha Svätého, ktoré Pán Ježiš poslal na svet. Sú takí, ktorí zanedbávajú

milosti Ducha Svätého krátko po krste, niektorí vydržia aj niečo dlhšie, ale ak

neostanú verní svojim krstným sľubom, nemajú nádej na spásu. Len malá hŕstka tých, čo

po svojom zrodení z Ducha Svätého pri krste vytrvajú až do konca, budú večne spasení

*

Sv. Ľudovít X

Sv. Ľudovít, francúzsky kráľ (+ 1270) bol pokrstený v zámockej kaplnke v Poissy a v

remešskom dóme bol korunovaný za kráľa. Ku kaplnke mal väčšiu úctu, ako ku

korunovačnému dómu. Keď sa ho pýtali na príčinu, prečo si tak ctí kaplnku, odpovedal:

“V zámockej kaplnke som bol pokrstený a stal som sa dieťaťom Božím a v remešskom

dóme som bol korunovaný za francúzskeho kráľa. Dôstojnosť Božieho dieťaťa je

väčšia, ako kráľovská hodnosť. Lebo kráľovská hodnosť sa stráca pri smrti, ale ako

Božie dieťa nadobudnem večnú blaženosť!”

Otázky a odpovede:

Čo je krst? Krst je sviatosť, ktorou sa človek ešte nepokrstený stáva dieťaťom Božím a členom

katolíckej Cirkvi.

Odkiaľ vieme, že Pán Ježiš ustanovil krst? Že Pán Ježiš ustanovil krst, vieme z týchto jeho slov: “Iďte teda, učte všetky národy a

krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého” (Mt 28,19).

Čo musí robiť, kto krstí?

Kto krstí, musí liať vodu na hlavu krstenca a zároveň hovoriť slová: “M. ja ťa krstím v

mene Otca i Syna i Ducha Svätého”.

Čo spôsobuje krst? Krst spôsobuje toto: 1. odpúšťa dedičný hriech a udeľuje milosť posväcujúcu, 2. robí

pokrsteného dieťaťom Božím a údom katolíckej Cirkvi, 3. vtláča do duše pokrsteného

nezmazateľný znak kresťana.

6. KRST JE NAJPOTREBNEJŠIA SVIATOSŤ

Prvá sviatosť a zo všetkých najpotrebnejšia. - Pán Ježiš o krste povedal: “Ak sa

niekto nenarodí znovu z vody a z Ducha Svätého, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva”

(Jn 3,5).

Dieťa má byť pokrstené čo najskôr po narodení. Bolo by veľmi ťažkým hriechom

neumožniť krst dieťaťu, alebo ho zanedbať. Zomrelé nepokrstené deti, ak ho chceli

rodičia pokrstiť, je pokrstené krstom túžby.

8

Preto je veľmi dôležité, aby dieťa bolo pokrstené čo najskôr po narodení. Keby mu

hrozilo nebezpečenstvo, že zomrie, má byť doma ihneď pokrstené. Takýto krst voláme

krst z núdze.

Keď niekto bez vlastnej viny nebol pokrstený, môže byť spasený krstom túžby,

alebo krstom krvi. Krstom túžby je pokrstený ten, kto sa snaží konať to dobro, ktoré

poznáva ako zákon Boží a ľutuje svoje hriechy z lásky k Bohu, ale nemá možnosť dať sa

pokrstiť. Krstom krvi je pokrstený ten, kto ešte nebol pokrstený vodou a umiera ako

mučeník za Pána Ježiša.

Krst slávnostný a krst z núdze. - Právo slávnostne krstiť, t.j. so všetkými

obradmi, má katolícky duchovný správca, alebo iný kňaz v jeho zastúpení. Platne by však

pokrstil aj ten, kto nie je kňaz. Avšak takému je dovolené krstiť len v súrnom prípade,

keď niekto nepokrstený je v nebezpečenstve smrti a nie je tam kňaz, ktorý by mohol

pokrstiť. V tomto nutnom prípade môže krstiť každý človek i nekatolík, áno i

nepokrstený. Musí však mať úmysel robiť to, čo robí Cirkev a pri krste liať vodu na

hlavu krstenca a zároveň hovoriť predpísané slová: “M, Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i

Ducha Svätého”. Ak je niekto krstený v nebezpečenstve smrti, potom stačí len toto. Keď

takýto nezomrie, potom kňaz len doplní tento krst ostatnými krstnými obradmi. Keď kňaz

udeľuje slávnostný krst, vykonáva pri ňom krásne krstné obrady, ustanovené Cirkvou. K

platnosti krstu stačí obyčajná (prirodzená) voda. K slávnostnému krstu sa používa krstná

voda (posvätená).

Krstný sľub. - Za nemluvňa skladajú krstný sľub rodičia a krstní rodičia. Sme

povinní tento sľub, ktorý za nás urobili rodičia a krstní rodičia plniť, nakoľko sľúbili len

to, čo je potrebné každému človeku k spáse. Ako náhle dieťa dospeje k užívaniu rozumu,

tak má samo za seba častejšie obnovovať krstný sľub. Má tak urobiť zvlášť v deň svojich

narodenín, vo výročie svojho krstu, v deň menín, každú nedeľu v kostole, po sv. prijímaní

a po sviatosti birmovania.

Nezabúdaj, čo ti bolo povedané pri sv. krste: “Prijmi toto biele rúcho a prines ho

nepoškvrnené do života večného”.

Krstní rodičia. - Sú akoby duchovnými rodičmi pokrsteného. Preto s ním nemôžu

vstúpiť do manželstva. Sú spolu s rodičmi povinní starať sa o katolícku výchovu dieťaťa,

zvlášť, keby osirelo, alebo keby jeho rodičia o jeho výchovu nedbali. Preto môžu byť

krstnými rodičmi len poriadni kresťania katolíci, a to minimálne 16 roční, musia mať

birmovku, praktickí veriaci. Rodičia sami svojmu dieťaťu nemôžu byť krstnými rodičmi.

*

Opatruj svetlo milosti posväcujúcej, ktorú zažal Duch Svätý v tvojej duši pri sv.

krste. Zachovaj si vždy čisté rúcho krstnej nevinnosti, ktoré si vtedy dostal. Každý deň pri

večernej modlitbe sa pozeraj do svojej duše, či tam máš jasné svetlo milosti posväcujúcej

a čisté rúcho krstnej nevinnosti. Častejšie, aspoň každú nedeľu sa modlievaj obnovu

krstného sľubu.

Krstný záväzok.

Otec Scherer, benediktín, píše, že v hlbokých lesoch Severnej Ameriky istý misionár

vyučil vo viere muža, ktorý mal nápadne divoký výzor. Pokrstil ho a pri sv. omši mu

podal sv. prijímanie. Muž prijal sviatosti so živými pocitmi lásky k Ježišovi. Misionár

potom odišiel a až o rok znova navštívil osadu. Pokrstený muž sa zaradoval. Prosil

misionára, aby mohol prijať vo sv. omši Pána Ježiša ako pred rokom. “Veľmi

9

vďačne”, povedal misionár, “ale najprv sa musíte vyspovedať. Spytovali ste si

svedomie?” - “Otče, ja si spytujem svedomie každý večer, ako ste mi to prikázali.” -

“Teda si hneď kľaknite a môžete sa spovedať zo smrteľných hriechov, ktoré ste spáchali

od sv. krstu do dnešného dňa.” - “Zo smrteľných hriechov, Otče?” - “Ale veď ja som

sa stal pri krste milovaným synom nebeského Otca. Je to možné, aby milovaný syn

smrteľným hriechom urazil svojho Otca? Je to možné, aby ten, kto bol v krste tak

vysoko vyznačený, dobrovoľne urazil Boha? Jestvuje na svete pokrstený človek, ktorý

by sa dopustil toľkej nevďačnosti?” A slzy sa mu zaperlili v očiach... Misionár sa

pritom s bolesťou zamýšľal nad kresťanmi civilizovaného sveta, ktorí si ani zďaleka

nevedia vážiť sviatosť krstu tak vysoko, ako tento “divoch”. Budem sa viac zaujímať o

sviatosť krstu, aby som vedel, čo to všetko znamená pre môj život na zemi i pre večnosť!

Otázky a odpovede:

Prečo je krst zo všetkých sviatostí najpotrebnejší? Krst je zo všetkých sviatostí najpotrebnejší, pretože bez krstu nikto nemôže byť spasený a

nemôže prijať ani ostatné sviatosti.

Čo sme sľubovali pri krste ústami krstných rodičov? Pri krste sme ústami krstných rodičov sľubovali, že sa navždy zriekame zlého ducha, že

zostaneme verní katolíckej viere a že podľa tejto viery budeme žiť až do smrti.

Načo sú krstní rodičia?

Krstní rodičia sú nato, aby v mene pokrsteného jednali pri krstnom obrade a starali sa s

rodičmi o kresťanskú výchovu.

7. BIRMOVANIE - SVIATOSŤ POSILNENIA VO VIERE

Birmovanie ustanovil Pán Ježiš. - Písmo Sväté hovorí, že apoštoli sv. Peter a sv.

Ján v Samárii a apoštol sv. Pavol v Efeze vkladaním rúk a modlitbou udeľovali veriacim

Ducha Svätého (Sk 8,14-17, 19,6). Apoštoli to mohli robiť len preto, že mali na to moc a

rozkaz Pána Ježiša.

Tak sa udeľovala sviatosť birmovania už od apoštolských čias a to hneď po sv.

krste. Moc birmovať prešla z apoštolov na platne vysvätených biskupov. Preto sviatosť

birmovania udeľuje biskup. U nás môže udeliť sviatosť birmovania duchovný správca

(farár) v prípade, že z jeho veriacich je niekto v nebezpečenstve smrti, kto ešte nebol

pobirmovaný a zavolať k nemu biskupa nie je ľahké.

Význam obradu pri sviatosti birmovania. - Vkladanie rúk biskupa znamená, že

na birmovancov zostupuje Duch Svätý a že birmovanec sa stáva Kristovým bojovníkom.

Krizma je zmes olivového oleja s balzamu. Krizmu svätí biskup na Zelený štvrtok s

ostatnými svätými olejmi. Olivový olej naznačuje milosť Ducha Svätého, ktorou bude

birmovanec posilnený v boji proti nepriateľom spásy. Balzam naznačuje, že

birmovancovi sa udeľuje milosť, aby sa zachoval čistým od hniloby hriechu, aby

zbožným životom šíril vôňu čností. Znamenie kríža na čele povzbudzuje birmovanca, aby

bez strachu vyznával svoju vieru v Ježiša Krista ukrižovaného.

Nakoľko birmovanie vtláča do duše nezmazateľný znak, môže sa prijať len raz v

živote. Sviatosť birmovania nie je nevyhnutná k spáse. Hrešil by však, kto by túto

sviatosť neprijal z nedbalosti.

10

*

Celý život na to pamätaj, že sviatosťou birmovania sa ti dostalo od Ducha Svätého

zvláštnej posily vo viere a stal si sa bojovníkom Kristovým. Buď za to Duchu Svätému

vďačný. Zvlášť mu ďakuj za to vo výročný deň prijatia sviatosti birmovania a na sviatok

Zoslania Ducha Svätého. Hrdo sa hlás k Pánu Ježišovi, k jeho Cirkvi a statočne

premáhaj akékoľvek zvody tela, sveta a diabla. “Veď Boh nám nedal Ducha strachu, ale

Ducha sily, lásky a rozvážnosti” (II Tim 1,7-8).

*

Bol na birmovke a v škole prepadol.

Adolf Zimermann píše o istom katolíckom otcovi, ktorý si takto povzdychol: “U prvých

kresťanov Duch Svätý často spôsobil, že hovorili a rozumeli cudzie reči a môj syn

František bol na birmovke, ale Duch Svätý sa na ňom neprejavil: chlapec prepadol

z angličtiny.” Takéto naivné predstavy o birmovke má ešte stále veľa kresťanov!

*

Duch Svätý udeľuje dar jazykov aj dnes. Páter Pio, stigmatizovaný kapucín zo San Giovanni Rotondo v južnom Taliansku,

mal okrem piatich rán, ktoré nosil na tele plných päťdesiat rokov, i dar uzdravovať,

čítať vo svedomí a pod. Hovorí sa o ňom, že mal i dar jazykov. Cez druhú svetovú

vojnu prišli do San Giovanni Rotondo vojaci všetkých možných národností: Taliani,

Nemci, Američania, Angličania, Poliaci, Kanaďania, Austrálčania, Francúzi i domáci

partizáni... Rozpráva sa, že raz prišiel k Pátrovi Piovi na aute istý černoch, americký

námorník. Prišiel sa vyspovedať. A Páter Pio sa s ním rozprával v nárečí, ktorým sa

hovorí v newyorskom prístave, teda v nárečí, ktoré predtým nikdy nepočul.

Otázky a odpovede:

Čo je birmovanie? Birmovanie je sviatosť, ktorou pokrsteného človeka posilňuje Duch Svätý vo viere, aby

podľa nej žil, šíril ju, statočne vyznával a proti nepriateľom spásy hrdinsky bojoval.

Odkiaľ vieme, že Pán Ježiš ustanovil birmovanie? Že Pán Ježiš ustanovil birmovanie, vieme z Písma Svätého a z nepretržitého podania

Cirkvi.

Kto udeľuje birmovanie? Birmovanie udeľuje takmer vždy len biskup, ale výnimočne môže kňaz z poverenia

biskupa.

Ako udeľuje biskup sviatosť birmovania? Biskup udeľuje sviatosť birmovania takto: 1. vystrie ruky nad všetkých birmovancov a

vyprosuje im sedem darov Ducha Svätého, 2. svoju pravú ruku kladie na hlavu

birmovancov zvlášť, pomazáva ich na čelo krizmou a pritom hovorí: “M. prijmi znak

daru Ducha Svätého”. Birmovanec odpovie: “Amen”. Biskup dodá: “Pokoj s tebou”.

Birmovanec odpovie: “I s duchom tvojím”. 3. nakoniec sa nad všetkými birmovancami

modlí a udelí im svoje požehnanie.

Čo spôsobuje sviatosť birmovania? Sviatosť birmovania spôsobuje toto: 1. v duši birmovanca rozmnožuje milosť

posväcujúcu a napĺňa ju zvlášť siedmimi darmi Ducha Svätého, 2. dáva mu nárok na

zvláštne milosti, aby bol posilnený vo viere, podľa nej žil, šíril ju, statočne vyznával a

proti nepriateľom spásy aby ju bránil, 3. vtláča do duše nezmazateľný znak Kristovho

bojovníka.

11

8. PRÍPRAVA NA BIRMOVKU

Príprava na sviatosť birmovania. - Poučenia o viere a zvlášť o sviatosti

birmovania sa dostáva birmovancovi na vyučovaní náboženstva, v kostole a v poučovaní

rodičov. -Aby mal birmovanec istotu, že je v milosti posväcujúcej, ide pred sviatosťou

birmovania na sv. spoveď a sv. prijímanie. -Birmovanec sa pripravuje na sviatosť

birmovania zbožnou modlitbou. Pred príchodom Ducha Svätého sa apoštoli modlili spolu

s Pannou Máriou deväť dní. Podobne má robiť birmovanec pred sviatosťou birmovania

deväťdňovou pobožnosťou k Duchu Svätému. (Môže sa modliť 9 dní desiatok sv.

ruženca “Ktorý nám Ducha Sv. zoslal a k tomu 7x Otčenáš a Zdravas za sedem darov

Ducha Sv.).

Deň sviatosti birmovania sa má prežiť sväto. “Nezarmucujte Ducha Sv. Božieho,

lebo ním ste boli poznačení pre deň vykúpenia” (Ef 4,30).

Birmovní rodičia. - Na znamenie, že birmovný rodič chce pomáhať svojmu

zverencovi podľa viery žiť, šíriť ju, statočne vyznávať a proti hriechu mužne bojovať,

položí svoju pravú ruku na pravé rameno birmovanca vo chvíli, keď ho biskup pomaže

na čele sv. olejom. Birmovným rodičom pri sviatosti birmovania môže byť len poriadny

katolík, starší ako l6. ročný, ktorý už sám prijal sviatosť birmovania. Nemá to byť krstný

rodič, ani žiadny z rodičov birmovanca. Ak nemôže birmovný rodič prísť osobne, môže

ho niekto zastúpiť: Avšak sviatosť birmovania možno prijať aj bez birmovného rodiča.

Birmovanec si zvolí meno, aby mal vzor k nasledovaniu a ochrancu v nebi.

*

Ak si sa krstom stal stavebným kameňom v budove Cirkvi, tak sviatosťou

birmovania si sa stal staviteľom. To znamená, že máš pomáhať ďalej rozširovať Cirkev,

ako posvätnú budovu Božiu. Premýšľaj, čo môžeš urobiť, aby si niekoho získal pre Pána

Ježiša a pre jeho Cirkev.

Birmovní rodičia. Modlitebná knižka, ruženec a obrázok. Na dedine mala byť birmovka. K bohatému statkárovi prichádzalo mnoho ľudí s

prosbou, aby ich deťom išiel za birmovného otca. Domnievali sa, že od tohto človeka

ich deti dostanú bohaté dary, lebo každý o ňom vedel, že je štedrý. Boháč žiadostiam

vyhovel, ale povedal: “Musím vám oznámiť, že každý birmovanec dostane odo mňa len

modlitebnú knižku, ruženec a obrázok, viac nikomu nedám.” Keď sa blížil deň birmovky,

z veľkého zástupu uchádzačov prišli len dvaja. Keď bolo po birmovke, dostali títo

dvaja birmovanci od svojho birmovného otca to, čo im sľúbil: modlitebnú knižku,

ruženec a obrázok a okrem toho sto zlatých. Vieme si predstaviť, ako sa tvárili

ostatní birmovanci, keď sa o tom dozvedeli. Stalo sa to r. 1874 v Chebe, keď

birmoval arcibiskup Schwarzenberg. Takto sa vypomstila lakomosť po peniazoch! Je to

veľmi smutné, ak kresťania považujú sviatosť birmovania za príležitosť, kde by

mohli získať iba nejakú vec, či peniaze!

12

Otázky a odpovede:

Čo treba k hodnému prijatiu sviatosti birmovania? K hodnému prijatiu sviatosti birmovania je potrebné: 1. aby bol birmovanec poučený o

viere a zvlášť o sviatosti birmovania, 2. aby bol v milosti posväcujúcej, 3. aby sa

pripravil modlitbou.

Načo majú birmovanci birmovných rodičov? Birmovanci majú birmovných rodičov na to, aby im pomáhali podľa viery žiť, šíriť ju,

statočne vyznávať a proti nepriateľom spásy mužne bojovať.

9. PÁN JEŽIŠ USTAVNOVIL SVIATOSŤ OLTÁRNU

Sviatosť Oltárna. - Sviatosť Oltárna je nielen sviatosť, ale tiež obeta. Túto

sviatosť voláme “oltárna”, pretože sa koná na oltári a na ňom je uschovaná vo

svätostánku. Hovoríme jej “Najsvätejšia Sviatosť” pretože je v nej prítomný sám Pán

Ježiš, ktorý je najsvätejší. Ináč ju voláme: Svätá Hostia, Nebeský Chlieb, Anjelsky

Chlieb, Eucharistia (Vďakyvzdávanie). Že je vo Sviatosti Oltárnej prítomný živý Pán

Ježiš, vieme z prisľúbenia a z ustanovenia tejto sviatosti.

Prisľúbenie Sviatosti Oltárnej. - Pán Ježiš sľúbil Sviatosť Oltárnu týmito

slovami: “Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude

žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo (ktoré dávam) za život sveta... Hovorím

vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto

je moje telo a pije moju krv, má život večný a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje

telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj” (Jn 6,51, 54-56). - Toto prisľúbenie dal

Pán Ježiš v meste Kafarnaum na druhý deň po zázračnom nasýtení 5 000 mužov na púšti.

Prisľúbenie splnil Pán Ježiš pri Poslednej večeri, keď ustanovil Sviatosť Oltárnu.

Ustanovenie Sviatosti Oltárnej. - Pán Ježiš pri Poslednej večeri premenil chlieb

na svoje telo a víno na svoju krv tak, že spôsoby chleba a vína zostali nezmenené. Pod

spôsobmi chleba a vína rozumieme vonkajšiu podobu, farbu, chuť a vôňu chleba a vína.

Ustanovenie Sviatosti Oltárnej si pripomíname na Zelený Štvrtok a ešte zvlášť

slávnostnejšie na Božie Telo.

*

Otec a matka dávajú pred svojou smrťou deťom požehnanie, porúčajú im svoj

majetok, zanechávajú im svoj obraz. Pán Ježiš nám pred svojou smrťou zanechal oveľa

viac: Seba samého! Viac zanechať nemohol. V Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej je skutočne

živý Pán Ježiš. Preto Najsvätejšia Eucharistia je jadrom života celej Cirkvi aj každého

jednotlivého kresťana. - Váž si tento vzácny odkaz. Preto sa rád ponáhľaj k Pánu Ježišovi

do kostola i vo všedný deň aspoň na krátku návštevu. Zvlášť rád chodievaj na sv. omšu a

posilňuj sa sv. prijímaním.

Príprava hostií v Cluny.

O kláštore Cluny vo Francúzsku, z ktorého začiatkom desiateho storočia vyšla obnova

celej Cirkvi, ja naznačené, že dušou kláštorného života bola hlboká viera v prítomnosť

Ježiša Krista v Oltárnej Sviatosti. To sa prejavovalo aj pri príprave chleba pre

Eucharistiu. V procesii za spevu žalmov vyšli siať pšenicu, z ktorej mali byť pečené

13

obetné chleby. Za zvukov nábožných piesní pšenicu žali a mlátili. Potom zrno umyli.

Najvážnejší z bratov ho zaniesol do mlyna. Tam umyli mlynské kamene a stroj ovešali

závesmi. Brat mlynár v bielom šate so zahalenou tvárou mlel pšenicu. Múku osievali

umytými sitami. Potom sa štyria bratia, oblečení v bielom, za noci odobrali do kostola

piecť oblátky. Najprv sa však slúžila sv. omša, odspievali litánie ku všetkým svätým,

ako nebeským pomocníkom pri takom dôležitom úkone. Napokon odrecitovali kajúce

žalmy na znak ľútosti nad svojou nehodnosťou a dali sa do pečenia hostií za

povinného hlbokého ticha so zahalenou tvárou akoby v operačnej miestnosti, aby sa

počas pečenia ani ľudský dych nedotkol hostií.

*

Povedal to sám Kristus. Slávny osloboditeľ Írska O° Conell (+1847) bol zbožným katolíkom. Raz v spoločnosti

protestantov mu vytýkali, že verí v prítomnosť Ježiša Krista vo Najsvätejšej Sviatosti.

On im však odpovedal: “To si musíte vyriešiť so samotným Ježišom Kristom! Lebo On

sám to povedal, preto tomu verím.” Myšlienka na to, že to povedal sám Kristus, musí aj

v nás zaplašiť všetky pochybnosti. Kristus je Syn Boží a preto sa nemôže mýliť, ani

klamať.

c/ Obviňujete Božieho Syna z klamstva Sv. Jana de Chantal (+1641) zmýšľala už

ako dieťa veľmi zbožne. Ako dvanásťročná sa dozvedela, že v ich dome býva pán, ktorý

nechce veriť, že v Najsvätejšej Sviatosti je prítomný Pán Ježiš. Keď sa s ním stretla,

neohrozene mu povedala takto: “Vy neveríte, že je Pán Ježiš prítomný vo svätej hostii?

Uvážte predsa, že obviňujete Božieho Syna z klamstva, lebo nechcete veriť to, čo

povedal pri Poslednej večeri. Môj otec je kráľovský prezident súdu a vyniesol by nad

vami prísny rozsudok, keby ste tvrdili, že kráľ klame. A vy sa odvažujete Božieho Syna

označovať za luhára? Tento človek zostal zarazený a obdaroval dievčatko

cukrovinkami. Dieťa cukríky zahodilo a povedalo: “Takto Boh zavrhne bludárov!

Rúhali by ste sa, keby ste sa chceli domnievať, že náš Pán, ktorá je sama Pravda, mohol

by aj klamať.”

Otázky a odpovede:

Čo je Sviatosť Oltárna? Sviatosť Oltárna je živý Pán Ježiš pod spôsobom chleba a vína.

Ako ustanovil Pán Ježiš Sviatosť Oltárnu? Pán Ježiš ustanovil Sviatosť Oltárnu takto: Pri Poslednej večeri vzal chlieb, požehnal ho,

lámal a dával svojim učeníkom so slovami: “Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa

obetuje za vás” - Podobne vzal kalich s vínom, požehnal ho a dával svojím učeníkom so

slovami: “Vezmite a pite z neho všetci, toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás. Toto

robte na moju pamiatku!”

Čo urobil Pán Ježiš slovami: Toto je moje telo a toto je moja krv?

Pán Ježiš slovami “Toto je moje telo” premenil chlieb na svoje telo a slovami: “Toto je

moja krv” premenil víno na svoju krv, ale tak, že spôsoby chleba a vína zostali

nezmenené.

Akú moc dal Pán Ježiš príkazom: “Toto robte na moju pamiatku!”? Pán Ježiš príkazom: “Toto robte na moju pamiatku” dal apoštolom moc premieňať

chlieb na jeho telo a víno na jeho krv.

14

Na koho prešla z apoštolov moc premieňať chlieb na telo a víno na krv Pána

Ježiša? Moc premieňať chlieb na telo a víno na krv Pána Ježiša prešla z apoštolov na platne

vysvätených biskupov a kňazov.

Kedy premieňajú biskupi a kňazi chlieb na telo a víno na krv Pána Ježiša? Biskupi a kňazi premieňajú chlieb na telo a víno na krv Pána Ježiša pri sv. omši.

Načo ustanovil Pán Ježiš Sviatosť Oltárnu? Pán Ježiš ustanovil sviatosť oltárnu: 1. aby sa za nás vo sv. omši obetoval, 2. aby bol

pokrmom pre naše duše vo sv. prijímaní, 3. aby medzi nami ustavične prebýval nielen ako

Boh, ale aj ako človek.

10. VO SVIATOSTI OLTÁRNEJ JE PRÍTOMNÝ PÁN JEŽIŠ

Dôležité pravdy. - Kto prijíma sv. Hostiu, prijíma nielen telo, ale aj krv Pána

Ježiša. Kto prijíma čiastku sv. Hostie, prijíma celého Pána Ježiša. “Iba spôsob sa láme,

ale sviatosť celú máme”.

Pred svätostánkom. - Sviatosť Oltárna je uschovaná vo svätostánku v dvoch

nádobách: V kustódii - uzatvorenej nádobke a v cibóriu - kalichu s vrchnákom, ktorý je

zakrytý vélumom, z ktorého sa podáva sv. prijímanie. Pred oltárom, v svätostánku

ktorého je sviatostný Spasiteľ, horí vo dne v noci večné svetlo.

Pred svätostánkom, v ktorom prebýva sviatostný Spasiteľ, pokľakni vždy na pravé

koleno. Keď je Najsvätejšia Sviatosť vystavená na oltári, tak pokľakni na obidve kolená a

skloň hlavu. Zvlášť sa však klaňaj na kolenách svojmu Spasiteľovi, keď kňaz vo sv. omši

pozdvihuje Sviatosť Oltárnu, keď je vystavená, keď ju kňaz nesie chorému, keď je

nesená v slávnostnom sprievode na Božie Telo, pri slávnostnom požehnaní a pri sv.

prijímaní. Z úcty k Sviatosti Oltárnej bývajú adoračné pobožnosti (vystavenie

Najsvätejšej Sviatosti Oltránej) s príhovorom a modlitbami.

*

Často a rád navštevuj Pána Ježiša v kostole, kde ťa očakáva v Najsvätejšej

Sviatosti Oltárnej. Je tam prítomný kvôli tebe. Chodievaj nielen na sv. omšu, ale tiež na

sviatostné požehnanie. Keď ideš okolo kostola, zastav sa u svojho najlepšieho Priateľa vo

svätostánku. On je tam a čaká ťa. Ak je kostol zatvorený, pozdrav ho aspoň krátko:

“Nech je pochválená a zvelebená Najsvätejšia Sviatosť Oltárna”.

Biskup a námietky mohamedána

K biskupovi Samonovi z Gazy, ktorý putoval do Palestíny, prišiel mohamedán a žiadal

ho pred množstvom zhromaždeného ľudu, aby mu odpovedal na niekoľko otázok o

Najsvätejšej Sviatosti. Mohamedán položil prvú otázku: “Ako je to možné, že chlieb a

víno sa môžu premeniť na telo a krv Kristovu? Biskup odpovedal: “Keď si prišiel na

svet, nebol si taký veľký, ako teraz. Vyrástol si a máš väčšie telo a viac krvi, ako vtedy.

Odkiaľ to máš? Tvoje telo premenilo potravu, ktorú si požíval na telo a krv. Ak teda

15

ľudské telo premieňa chlieb a víno na telo a krv, tým skôr to môže urobiť Boh.” Potom

položil biskupovi druhú otázku: “Je možné, aby bol celý Kristus v malej hostii?”

Biskup odpovedal: “Hľa, krajina, ktorá sa pred tebou prestiera, je taká veľká a tvoje

oko také malé. A predsa schováš obraz celej veľkej krajiny vo svojom malom oku.

Preto je tiež možné, aby bol celý Kristus v malom kúsku chleba.” Ešte tretiu otázku

položil mohamedán: “Ako je možné, že Kristovo Telo je prítomné vo všetkých vašich

chrámoch?” Biskup odpovedal: “U Boha nie je nič nemožné. Táto odpoveď by ti mala

stačiť. Ale dám ti ešte jeden príklad. Ak rozbiješ zrkadlo, vidíš svoj obraz v každom

jednom kúštiku. A slovo, ktoré vypoviem, vnímajú všetky osoby, ktoré sú tu zídené. Keď

je toto možné, tak je možné aj to, aby Kristovo Telo bolo naraz na mnohých miestach.

Otázky a odpovede:

Ako je prítomný Pán Ježiš vo Sviatosti Oltárnej? Pán Ježiš je vo Sviatosti Oltárnej prítomný takto: 1. pod spôsobom chleba je prítomné

jeho živé telo, teda i jeho krv a duša, 2. pod spôsobom vína je prítomná jeho živá krv,

teda i jeho telo a duša, 3. pod každým spôsobom a to i v najmenšej čiastočke každého

spôsobu je prítomný celý ako Boh, tak ako aj človek.

Ako dlho je Pán Ježiš prítomný pod spôsobom chleba a vína? Pán Ježiš je prítomný pod spôsobmi chleba a vína tak dlho, pokiaľ sú neporušené.

Aká úcta patrí Pánu Ježišovi vo Sviatosti Oltárnej? Pánu Ježišovi vo Sviatosti Oltárnej patrí najväčšia úcta, to znamená klaňanie sa, ako

Bohu.

11. OBETA NOVÉHO ZÁKONA

Obety v Starom zákone. - On najstarších čias sa ľudia k Bohu nielen modlili, ale

tiež mu prinášali obety. Spomeň si, čo obetoval Ábel, Kain, Noe, Abrahám,

Melchisedech. V Starom zákone Boh obety nariadil. Obetné dary (zvieratá, chlieb, víno)

boli nielen prinesené Bohu, ale aj zničené spálením, alebo vyliatím. Tým sa malo

naznačiť, že Boh darca života i plodín, je najvyšším Pánom týchto darov a ich darcov.

Ľudia obetovali tieto dary namiesto seba. Chceli vyznať, že ich život, ich majetok

patrí Bohu, že sú odhodlaní dať seba Bohu z lásky k nemu a na odpustenie svojich

hriechov. Preto obetujúci vkladali svoje ruky na hlavu zvieraťa, ktoré dávali Bohu miesto

seba. Pritom vyznávali svoje hriechy a prednášali Bohu svoje prosby. Takto vzbudzovali

úmysel, na ktorý Bohu obetovali.

Starozákonné obety boli však nedokonalé, ale Boh ich prijímal, lebo videl v

obetovaných daroch náznak najdrahšieho daru, ktorým je Vykupiteľ, jeho najmilší Syn,

Baránok Boží, ktorý vzal na seba hriechy celého sveta. Takto naznačovali, alebo

predobrazovali starozákonné obety obetu Pána Ježiša na kríži, pri ktorej bol

najdokonalejší obetník - Boh a zároveň človek - i najdokonalejší dar - opäť Boh a

zároveň človek.

Zvláštnym predobrazom Vykupiteľa bol Baránok, každodenne obetovaný v

jeruzalemskom chráme a veľkonočný baránok. Predobrazom sv. omše boli zvlášť obetné

dary, ktoré Bohu prinášal Melchisedech, totiž chlieb a víno (I Moj 14,18).

Obeta Nového zákona. - Obety v Starom zákone neskôr ľuďom zovšedneli.

Dávali síce Bohu obetné dary, ale zabúdali obetovať seba. Nemali pokorné, obetné

zmýšľanie. Preto ohlásil Boh ústami proroka Malachiáša: “Nemám zaľúbenie vo vás -

16

hovorí Pán zástupov - a neprijmem obety z vašich rúk, lebo od východu slnka až po

západ je veľké moje meno medzi národmi, na každom mieste bude obetovaná a podávaná

môjmu menu čistá obeta” (Mal 1, 10-11). Obety Starého zákona prestali úplne, keď bola

prinesená a ustanovená obeta Nového zákona, ktorú obety Starého zákona iba

naznačovali a pred zobrazovali. Prestali vtedy, keď sa za všetkých obetoval Vykupiteľ na

kríži. Na znamenie toho sa pri jeho smrti v jeruzalemskom chráme roztrhla opona.

Na kríži sa Pán Ježiš obetoval krvavým spôsobom, lebo bol zabitý ako obetný

baránok za naše hriechy. Tým sa obetoval, že dobrovoľne, z lásky k nám sa dal pribiť na

kríž. V každej sv. omši sa táto obeta Pána Ježiša sprítomňuje, to znamená: Je to tá istá

obeta, ako na kríži, lenže nekrvavá. Preto môžeme mať taký úžitok z každej sv. omše,

ako keby sme boli prítomní na krvavej obeti Pána Ježiša na kríži. Pri sv. omši sa obetuje

Pán Ježiš nekrvavým spôsobom, ale tak, že znovu netrpí a neumiera. Pán Ježiš za nás

krvácal a zomieral raz, totiž na kríži, na hore Kalvárii. Na kríži sa obetoval Pán Ježiš

sám, pri sv. omši sa obetuje prostredníctvom kňaza.

*

Keď ideš na sv. omšu, je to tak, ako keby si išiel na Kalváriu pod kríž, na ktorom

zomiera za teba Pán Ježiš. Rád, s úctou a so sv. bázňou sa ponáhľaj preto na sv. omšu

nielen v nedeľu a zasvätené sviatky, keď si tak povinný vykonať pod ťažkým hriechom, ale

aj dobrovoľne vo všedný deň. Aby si sa nikdy svojím chovaním pri sv. omši nepodobal

vojakom a židom pod krížom. Pri sv. omši maj podobnú úctu, zbožnosť a lásku, akú mala

pod krížom Panna Mária, sv. Ján apoštol, sv. Mária Magdaléna a ostatné sv. ženy. Pestuj

v sebe takéto obetné zmýšľanie, aby si sa čo najviac priblížil k obetnému zmýšľaniu

samého Pána Ježiša. Vytrvalo sa o to modli. Len tak sa staneš dokonalejším vyznávačom

Krista, dokonalejším kresťanom.

Manzoni a svätá omša.

Alexandra Manzoniho prišiel raz po obede navštíviť istý jeho priateľ. Počasie bolo

studené a drsné. Priateľ si hneď všimol, že Manzoni je veľmi zlej nálady. Myslel si,

že počasie vplýva na jeho citlivú náladu. No čoskoro musel zmeniť názor. Manzoni mu

totiž povedal: - Vieš, že ma domáci dnes nechceli pustiť na sv. omšu pod zámienkou

zlého počasia? Som z toho ešte teraz celý zmätený a rozhorčený. - Spravili to pre vaše

dobro. - Pre moje dobro, vravíš! Ale keby som bol vyhral na lotérii 30 miliónov lír a

mal by som ich vyzdvihnúť práve dnes, myslíš, že by mi boli prekážali? - Ale to je celkom

iné, chápete! - Hej, celkom iné, dobre si povedal. Ježiš Kristus má vo svätej omši oveľa

väčšiu cenu ako 30 miliónov lír. Hej, máš pravdu, to je celkom iné. Tieto slová vnukala

Manzonimu viera, ktorú iní ani len tušiť nemohli.

Otázky a odpovede:

Čo je obeta? Obeta je viditeľný dar, ktorý prinášame Bohu, ako svojmu najvyššiemu Pánovi.

Ktorá je obeta Nového zákona? Obeta Nového zákona je sám Pán Ježiš, ktorý sa za nás svojou smrťou na kríži obetoval a

v každej sv. omši sprítomňuje na oltári túto obetu.

17

12. ÚŽITOK SVATEJ OMŠE

Cena sv. omše. - Modlitby a pobožnosti všetkých svätých celého sveta dohromady

nemajú takú cenu, ako jedna sv. omša. Prečo? Lebo sú to modlitby iba ľudí. Pri sv. omši

však sám Pán Ježiš chváli nebeského Otca, ďakuje mu, uzmieruje ho a prosí v našom

mene a zvlášť v mene tých, ktorí sú zbožne prítomní na sv. omši. Sv. omšou teda

môžeme Boha v najväčšej miere chváliť, ďakovať mu, uzmierovať ho a prosiť.

Preto má Boh zo svätej omše najväčšiu oslavu. Žiadnou modlitbou ani ničím iným

nemôžeme Boha tak osláviť, ako sv. omšou. Sv. omša je nielen najväčšou oslavou Boha,

ale aj pre nás má nesmierny úžitok.

Úžitok sv. omše. - Sv. omšou človek dostáva svetlo pre rozum, a silu pre vôľu,

aby zanechal hriechy a žil čnostne. Kto je prítomný na sv. omši v posväcujúcej milosti a

zbožne, tomu sa odpúšťa časť časných trestov. I dušiam v očistci možno vyprosiť toto

odpustenie. Preto si sv. Monika túžobne priala pred svojou smrťou, aby na ňu pamätali

pri Pánovom oltári, keď bude jej telo v hrobe.

Pri sv. omši si môžeme vyprosiť nielen to, čo potrebujeme pre večnú spásu, ale i

to, čo potrebujeme pre svoj pozemský život. Choď preto na sv. omšu, keď si chceš niečo

dôležité vyprosiť, čo potrebuješ pre svoj život, zvlášť pred dôležitým rozhodnutím.

Kiežby z každej rodiny aspoň jeden išiel denne na sv. omšu, aby priniesol Božiu pomoc a

požehnanie sv. omše do celého domu.

Keď si niekto praje, aby kňaz obetoval sv. omšu výslovne na jeho úmysel, musí o

to kňaza požiadať. Duchovný správca (farár) obetuje sv. omšu za svojich farníkov každú

nedeľu a v prikázaný sviatok. A sídelný biskup za svoju diecézu. Buď pri sv. omši

pozorný a zbožný, aby si mal z nej čo najväčší úžitok. Každý katolícky chlapec si

pokladá za česť, ak smie kňazovi pomáhať posluhovať pri sv. omši. Podobne je cťou

konať službu kostolníka, organistu, lektora a spievať v chrámovom zbore detí, alebo

dospelých.

*

Až vo večnosti pochopíš, akú nesmiernu cenu má jediná sv. omša. Preto dokiaľ si

živý a zdravý, využívaj každú príležitosť, aby si sa mohol dostať na sv. omšu nielen v

nedeľu a prikázaný sviatok, ale i vo všedný deň.

*

500 nových dukátov ako peňažitá pokuta.

Nemôžeme ani pochopiť, akú cenu má sv. omša. V Anglicku platili dlhý čas zákony

proti katolíkom. Každý katolík, ktorý sa zúčastnil na sv. omši, alebo nejakých

náboženských obradov, musel platiť veľkú peňažnú pokutu a bol uväznený. Jeden

bohatý katolík bol odsúdený zaplatiť pokutu 500 dukátov, lebo mu dokázali, že bol na

sv. omši. Potrestaný katolík si nazhromaždil najlesklejšie portugalské dukáty, na ktorých

bol vyrazený kríž a týmito zaplatil pokutu kráľovskému súdnemu úradníkovi. Úradník

sa tomu iba čudoval, že katolík používa na zaplatenie pokuty také nádherné mince.

Katolík odvetil: “Pokladal by som to za veľký hriech, keby som nezaplatil

najkrajšími mincami tú veľkú milosť, že som sa mohol klaňať svojmu Pánovi a

Spasiteľovi pri obete sv. omše. - Spomeňte si, že medzi krížom, ktorý je vyobrazený na

dukátoch a medzi najsvätejšou Sviatosťou panuje najužšie príbuzenstvo, obidve tieto

pamiatky sú nekonečnou láskou Spasiteľa.

*

18

Jeden z nás musí vždy ísť pre Božie požehnanie . Istý roľník posielal denne niekoho zo svojho domu na sv. omšu, alebo išiel sám, alebo

jeho manželka, alebo niektoré dieťa, alebo niekto zo sluhov. Mal zásadu: “Niekto z nás

musí ísť a priniesť Božie požehnanie”. Skutočne sa tomuto mužovi darilo v každom

ohľade veľmi dobre.

Darilo sa mu obilie i dobytok, zarábal na tom veľa peňazí, lekárov a lekárne vôbec

nepotreboval, dožil sa 90 rokov, štyri z jeho detí vstúpili do reholí. Celá rodina žila

veľmi spokojne. Tu sa možno presvedčiť o pravdivosti príslovia: “Na Božom

požehnaní závisí všetko”.

Otázky a odpovede:

Aké sú úžitky sv. omše? Úžitky sv. omše sú dvojaké: všeobecné a zvláštne.

Komu sa dostáva všeobecných úžitkov sv. omše? Všeobecných úžitkov sv. omše sa dostáva všetkým ľuďom, zvlášť kresťanom katolíkom na

zemi a dušiam v očistci.

Komu sa dostáva zvláštnych úžitkov sv. omše? Zvláštnych úžitkov sv. omše sa dostáva kňazovi, ktorý obetuje, ďalej tým, za ktorých kňaz

výslovne obetuje, a tým, ktorí sú na nej zbožne prítomní.

Čo nadobúdame obetou sv. omše? Obetou sv. omše nadobúdame milosti k zbožnému životu, odpustenie časných trestov a

pomoc Božiu v pozemských potrebách.

13. ČASTI SVATEJ OMŠE

Hlavné časti bohoslužby obety.- Obetovanie, premenenie a prijímanie - boli už v

prvej sv. omši pri Poslednej večeri. Pán Ježiš vzal chlieb a víno, premenil ich na svoje

telo a svoju krv a dával apoštolom. Cirkev pridala k týmto hlavným častiam ešte niektoré

obrady. Tieto obrady sú prastaré a majú hlboký význam.

Obradná reč. - Celá sv. omša je dnes už v národnom jazyku, aby veriaci rozumeli

a aby sa mohli do nej zapojiť.

*

Veriaci majú prispievať k tomu, aby všetko v kostole k sv. omši bolo čo najkrajšie.

Je to pre Pána Ježiša, pre neho len to najlepšie. I podľa výzdoby kostola sa spoznáva

láska veriacich k Pánu Ježišovi. Chlapci môžu prispievať k zveľadeniu bohoslužieb

zbožným posluhovaním ako miništranti a dievčatá a ženy zasa starosťou o kvetinovú

výzdobu oltárov, prípadne o pradlo k sv. omši.

Sv. Justín o omši prvých kresťanov.

Sv. Justín, filozof (+ 166) napísal za čias prenasledovania kresťanov spisy na

obranu kresťanov, v ktorých sa zastával kresťanského náboženstva proti pohanským

ohováraniam. V jednom takom spise opísal spôsob, ako sa v nedeľu koná kresťanská

19

bohoslužba. Píše takto: “Biskup najskôr pozdraví ľud slovami: “Pán s vami”, potom

zaspieva chválospev “Sláva Bohu na výsostiach”. Potom kresťania čítali čiastky zo

Svätého Písma (čítanie a Evanjelium). Nasledovala kázeň, kde bol ľud napomínaný k

bohabojnosti. Potom veriaci prinášali chlieb a víno, ako aj iné dary. Časť chleba a vína

bola obetovaná pri obetovaní a po modlitbách vďaky vzdávania (prefácii) boli tieto

dary posvätené - čiže bolo premenenie. Keď sa spoločne pomodlili Otče náš, všetci

dostali čiastku premeneného chleba - sv. prijímanie. A ako sa bohoslužba slova začala

chválospevom, tak zasa končí vďakyvzdanie Bohu. Nakoniec biskup požehná ľud a

prepustí ho. - Teda už roku 150 nachádzame pri obete sv. omše tri hlavné časti:

obetovanie, premenenie a prijímanie.

Otázky a odpovede:

Ako rozdeľujeme sv. omšu? Sv. omšu rozdeľujeme na dve časti: bohoslužba (liturgia) slova a bohoslužba (liturgia)

obety. Bohoslužba obety má tieto hlavné časti: obetovanie, premenenie a prijímanie.

14. OMŠOVÉ OBRADY: BOHOSLUŽBA SLOVA

Bohoslužba slova. - Kedysi ju nazývali sv. omša krstencov, alebo katechumenov,

lebo v prvých kresťanských dobách mohli byť na tejto časti sv. omše i krstenci

(katechumeni), ktorí sa pripravovali na sv. krst. Bohoslužbe obety sa kedysi hovorilo sv.

omša veriacich, nakoľko v prvých kresťanských dobách na tejto často sv. omše mohli byť

len veriaci, teda len pokrstení.

l. Vstup. - Už pred začatím sv. omše si máme vzbudiť úmysel, na ktorý chceme

obetovať sv. omšu. Na úvod sa spieva omšová pieseň, ktorú nazývame po latinsky introit,

po slovensky vstup. Potom nasleduje prežehnanie, pozdrav kňaza úkon kajúcnosti.

2. Pane zmiluj sa. - Po vstupe sa kňaz modlí, alebo s ľudom spieva: Pane, zmiluj

sa.

3. Sláva na výsostiach Bohu (Glória). - Po modlitbe “Pane zmiluj sa” sa kňaz

spolu s ľudom modlí, alebo spieva “Sláva Bohu na výsostiach” a to v nedele a prikázané

sviatky okrem obdobia Adventu a Pôstu.

4. Modlime sa. - Po “Sláva Bohu na výsostiach” kňaz povie, alebo zaspieva:

Modlime sa. Potom sa modlí za všeobecné potreby Cirkvi. Na konci všetci odpovedáme:

Amen. Modlí sa za všetky záležitosti a za celú Cirkev.

5. Čítanie. - Čítanie je úryvok z Písma Svätého, najčastejšie z listov sv. apoštolov.

Niekedy je čítanie zo Starého zákona. Po prečítani lektor povie: Počuli sme Božie Slovo.

Ľud poďakuje slovami: Bohu vďaka. Potom spevák spieva responzóriový žalm, do

ktorého sa zapája aj ľud.

6. Evanjelium. - Evanjelium je radostná zvesť o tom, ako Pán Ježiš žil, za nás

trpel a bol oslávený. Pri sv. omši kňaz číta úryvok Evanjelia. Evanjeliá sú 4 a napísali ich

evanjelisti: Marek, Matúš, Lukáš a Ján (MaMaLuJa).

Pri Evanjeliu máme povstať a urobiť krížik na čele, na ústach a na prsiach na

znemenie, že učenie Pána Ježiša chceme poznávať, vyznávať a zachovávať. Pritom sa

20

môžeme modliť: “Vstávam, aby som ukázal, že si vážim slová Pána Ježiša. A tieto slová

chcem udržiavať v pamäti (krížik na čelo), ústami vyznávať (krížik na ústa) a podľa nich

sa riadiť (krížik na prsia)”.

Povstaním pri Evanjeliu ukazujeme nielen úctu k slovám Pána Ježiša, ale zároveň

odhodlanie pre neho pracovať. Kňaz z úcty k Božiemu slovu prečítaný úryvok pobozká.

Pri slávnostnej sv. omši sa drží kniha Evanjelia medzi dvoma sviečkami a okiadza sa

kadidlom. Za prečítaný úryvok Evanjelia sa ďakujem slovami: “Chvála Tebe Kriste!”

Po Evanjeliu nasleduje homília, alebo výklad prečítaného úryvku z Evanjelia.

7. Verím v jedného Boha (Krédo). - V nedeľu a prikázané sviatky Pána, Panny

Márie a niektorých významných svätých sa kňaz spolu s veriacimi modlí, alebo spieva

“Verím v jedného Boha”. I ty sa pritom modli s ostatnými

8. Spoločné modlitby veriacich. - Modlí sa ich kňaz spolu s veriacimi. A tým sa

uzatvára bohoslužba slova. Prosí v nich za všeobecné potreby Cirkvi, za národné a

svetové záležitosti, za všetkých, ktorí sú v tiesni, za zhromaždených veriacich a za živých

i mŕtvych farníkov. Teraz sa koná bohoslužba slova, ktorá končí spoločnými modlitbami

veriacich, mimo oltára. - Až bohoslužba obety sa koná na oltári.

*

Čím je úkon posvätnejší, tým lepšia musí byť príprava k nemu. Sv. omša je

najsvätejší úkon, preto i príprava k nej musí byť najdokonalejšia. Keď ideš na sv. omšu,

spomeň si, že ideš na Kalváriu, kde sa za teba obetuje Pán Ježiš. Podľa toho sa tiež na sv.

omšu pripravuj a v kostole správaj!

Špinavý kôs pri čerpadle Predstavený istého kláštora sa raz pýtal svojho sluhu, prečo tak málo chodí na kázne.

Sluha odpovedal, že má zlú pamäť, že si nemôže z kázne nič zapamätať, takže mu

kázeň neprináša nijaký úžitok. Pretože sa práve blízko neho nachádzal špinavý kôs,

povedal opát služobníkovi: “Vezmi kôš, prines ho k studni a stále do neho čerpaj vodu,

pokým nebude vyčistený. Potom ho prines sem!” Sluha poslúchol, kôš vyčistil a priniesol

k predstavenému. Opát mu dal takéto poučenie: “Ako vidíš, kôš neudržal vodu, všetka

vytiekla. No aj napriek tomu kôš je vyčistený. Práve tak je to aj s tvojou dušou. Tvoja

duša si nič neudrží z kázne, ale pritom býva očistená z hriechov. Nemysli si, že ti kázeň

neprináša nijaký úžitok.

*

Biskup - usilovný poslucháč kázní Mohučský biskup Ketteler (+ 1877) rád chodil počúvať kázne svojich kňazov a to tak v

meste, ako i po dedinách. Hoci bol Ketteler vysoko vzdelaný, predsa sa vyslovil, že ešte

nebol prítomný na nijakej kázni, kde by sa nebol niečo naučil. - Úžitok kázní závisí

taktiež od úmyslu, s ktorým ich počúvame. Kto s dobrým úmyslom kázeň nepočúva, ale

iba preto, aby posudzoval a kritizoval, bude mať z kázne len veľmi malý úžitok.

Otázky a odpovede:

Čo máme robiť pri vstupe sv. omše? Pri vstupe sv. omše si máme vzbudiť úmysel, na ktorý chceme spolu s kňazom sv. omšu

obetovať, prežehnáme sa a vzbudíme si ľútosť nad hriechmi modlitbou: Vyznávam...

Čo máme robiť pri Evanjeliu? Pri Evanjeliu sa máme postaviť a urobiť krížik na čele, na ústach a na prsiach, na

znamenie, že chceme učenie Pána Ježiša poznávať, vyznávať a zachovávať.

21

15. BOHOSLUŽBA OBETY

1. Obetovanie. - Prvá časť bohoslužby obety je obetovanie. Kňaz berie do rúk

pozlátenú misku, alebo paténu s veľkou hostiou (z pšeničnej múky a vody), pozdvihne a

obetuje Bohu. Podobne berie do rúk kalich, naleje do neho víno (čisté hroznové víno, bez

prímesi) a niekoľko kvapiek vody, pozdvihne a obetuje Bohu. Aj ty obetuj Bohu svoju

dušu, svoje telo, všetky práce a starosti, radosti i bolesti.

V prvých kresťanských dobách veriaci prinášali na obetovanie chlieb a víno a iné

dary. Tieto dary sa použili pri bohoslužbách na obetovanie, zvyšok bol pre kňaza a

chudobných. Kedysi bolo zaužívané chodiť okolo oltára, bozkať kríž a na určené miesto

položiť peňažný dar. Z toho sa vyvinul zvyk dávať na sv. omšu. V skorších časoch, keď

kňaz prijímal tieto dary pri sv. omši, tak si musel umyť ruky. Tento zvyk umývania rúk

zostal až podnes (lavabo). Po umytí rúk sa kňaz obracia k ľuďom a vyzýva všetkých k

modlitbe slovami: “Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu,

Otcovi všemohúcemu”. Potom sa kňaz nahlas modlí, alebo spieva “modlitbu nad

obetnými darmi”.

Prípravou na premenenie je velebný chválospev (prefácia), ku ktorému kňaz

vyzýva slovami: Pán s vami! I s duchom tvojím. - Hore srdcia! - Máme ich u Pána, -

Vzdávajme vďaky Pánovi, Bohu nášmu. Je to dôstojné a správne. -Chválospev vďaky

končí slovami: Svätý, svätý, svätý, Pán -Boh zástupov. Nebo i zem sú plné tvojej slávy.

Hosanna na výsostiach. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, hosanna na

výsostiach. Tento záver chválospevu sa modlí ľud spolu s kňazom.

Teraz začína nemeniteľná časť sv. omše (kánon). Kňaz sa modlí za celú Cirkev a

zvlášť za prítomných. Menovite spomína tých živých, ktorí sa odporúčali do jeho

modlitieb. Je to spomienka na živých. I ty sa modli za živých, za ktorých sa máš modliť.

2. Premenenie. - Je to druhá časť bohoslužby obety. V kostole nastane úplné

ticho. Kňaz hovorí nad chlebom a vínom slová Pána Ježiša z poslednej večere, premieňa

chlieb na telo a víno na krv Pána a klania sa Sviatostnému Kristovi. Najprv pozdvihuje

sv. Hostiu a potom kalich.

Pri pozdvihovaní Najsv. Pánovho Tela pohliadneme s vierou na sv. Hostiu a

pozdravíme Pána Ježiša slovami: “Pán môj a Boh môj!” Zároveň sa s ním spojíme na

kríži slovami: “Pane Ježišu, s tebou som ukrižovaný”. Potom skloníme hlavu a hovoríme:

“V teba verím, v teba dúfam, teba nadovšetko milujem.”

Slovami: “Pane Ježišu, s tebou som ukrižovaný” chceme povedať: “Pane Ježišu,

chcem pribiť s tebou na kríž svoje ruky, aby nerobili nič zlé, aby sa zbožne modlili,

svedomito pracovali a všetkým dobre robili. Chcem s tebou pribiť svoje nohy, aby

chodili len cestou tvojich prikázaní. A moje srdce nech je prebodnuté s tvojím srdcom,

mŕtve pre všetko, čo vedie k hriechu. Nech žije a horí len pre teba a pre tvoje sväté

záujmy.”

Pri pozdvihovaní Najsv. Pánovej krvi pohliadnime s vierou na pozdvihnutý kalich

a pozdravíme Pána Ježiša slovami: “Pán môj a Boh môj!” Rozhodnime sa pracovať pre

sv. záujmy Pána Ježiša zo všetkých síl, až k potu a krvi, a preto hovorme: “Pane Ježišu, s

tebou sa chcem modliť, pracovať, trpieť i umrieť.” Potom skloňme hlavu a hovorme:

“Tebe žijem, tebe umieram, tvoj som v živote i v smrti. Amen.”

Tieto modlitby pri pozdvihovaní šepkáme, ale sami pre seba, aby sme nerušili

posvätné ticho, ktoré je náznakom hlbokého tajomstva premenenia.

22

Po premenení kňaz povie, alebo zaspieva: “Hľa tajomstvo viery!” Ľud odpovedá:

“Smrť tvoju Pane zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v

sláve.”

Potom sa kňaz nahlas sám modlí omšovú modlitbu za živých i zomrelých, zvlášť

za tých, na ktorých si pri sv. omši spomíname. Eucharistická modlitba končí záverečným

chválospevom: Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, máš ty, Bože, Otče všemohúci, v

jednote s Duchom Svätým, všetku úctu a slávu po všetky veky vekov. Veriaci

odpovedajú. Amen.

3. Sv. prijímanie. - Je to tretia časť bohoslužby obety. Kňaz sa modlí spolu s

veriacimi: “Otče náš” ako prípravu na sv. prijímanie. Potom kňaz láme sv. Hostiu na

polovicu a z ľavej polovice sv. Hostie ulomí kúsok, ktorý dá do kalicha s Pánovou krvou.

Všetci spoločne potom pokračujú: Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, zmiluj sa

nad nami. Kňaz sa vtedy modlí najbližšiu prípravu na sv. prijímanie. Kňaz vezme do ruky

sv. Hostiu a hovorí: “Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú

pozvaní na hostinu Baránkovu.” Veriaci odpovedajú: Pane, nie som hoden, aby si vošiel

pod moju strechu, ale povedz iba slovo a uzdravie moja duša. Potom kňaz prijíma Telo a

Krv Pána. Po prijímaní kňaza prijíma ľud Telo Pánovo. Nakoniec kňaz očistí kalich.

Pri sv. prijímaní máme skutočne prijímať, alebo aspoň duchovne. Duchovne

prijíma, kto si túžobne praje: “Pane Ježišu, príď ku mne!” Kto úprimne túži po Pánu

Ježišovi, ten sa však neuspokojí nadlho len s takýmto želaním, ale čo najskôr hľadá

pristúpiť k Pánovmu stolu skutočne. Pri sv. prijímaní sa modlí: Pane, nie som hoden...

Otváram ti svoje srdce. Príď ku mne Pane Ježišu a posväť ma, príď ku mne, Pane Ježišu a

posilni ma, príď ku mne Pane Ježišu a posilňuj ma pre večný život. Amen.

Sväté prijímanie je obetná hostina, pri starozákonných obetách bolo obetné zviera

zabité, časť z neho bola spálená a časť bola použitá na obetnú hostinu. Kto nebol čistý,

nesmel jesť z obetného daru. Podobne máme i my s čistou dušou (v milosti posväcujúcej)

pristúpiť k sv. prijímaniu, v ktorom prijímame Nepoškvrneného Baránka, ktorý sa za nás

obetoval.

Po sv. prijímaní kňaz hovorí, alebo spieva v strede oltára: “Modlime sa” a ďakuje

Bohu v svojom mene i v mene veriacich za veľkú milosť sv. prijímania a odporúča

všetkých do Božej ochrany. - Veriaci odpovedajú: “Amen”.(Staň sa).

Zakončenie sv. omše. - Kňaz zakončí sv. omšu požehnaním a rozpustí ľud

slovami: Iďte v mene Božom. Ľud odpovedá: Bohu vďaka!

*

Usiluj sa čo najlepšie poznať jednotlivé časti sv. omše a tiež ich pozorne sleduj,

keď si na sv. omši. Čím budeš pozornejší a zbožnejší pri sv. omši, tým viac milostí

načerpáš.

Kráľ videl prázdny chrám a plné divadlo

Zbožný pruský kráľ Fridrich Viliam II. každú nedeľu a v prikázaný sviatok rád

navštevoval bohoslužby. Jedného búrlivého dňa našiel v chráme iba málo ľudí, lebo

bola metelica. Večer kráľ išiel do divadla. Hoci večer bola silná snehová búrka, kráľ

videl, že divadlo je obecenstvom preplnené. A tu kráľ zvolá nad svojimi dvoranmi:

“Pre svoju zábavu ľudia prinášajú obety, ale pre Boha nie!”

*

23

Ľudovít IX. Francúzsky kráľ, svätý Ľudovít IX. (1226-1270) bol každodenne prítomný na dvoch i

troch sv. omšiach. Keď sa dozvedel, že ľudia o tom rozprávajú, povedal: “Akú veľkú

starosť majú naraz ľudia o mňa! Keby som premárnil dvakrát toľko času pri hre, alebo

na love, určite by nikto ani ústa neotvoril!”

*

Sv. Margita Sv. Margita z Kordóby sa raz takto modlila k Bohu: “Prečo nemám toľko sŕdc a

toľko jazykov, koľko je hviezd na nebi, koľko je listov na stromoch, koľko kvapiek vody

v mori, aby som čo najhodnejšie mohla chváliť svojho Boha a aby som k tomu

povzbudila aj všetkých ľudí. Na to jej Pán Boh dal odpoveď: “Dcéra moja, veľmi sa mi

páči Tvoja horlivosť, ale vedz, že jediná sv. omša mi prinesie viacej chvály, ako tá,

po ktorej túžiš. Preto častejšie chodievaj na sv. omšu.

Otázky a odpovede:

Čo máme robiť pri obetovaní? Pri obetovaní máme s kňazom obetovať Bohu omšové dary a zároveň samých seba.

Čo máme robiť pri pozdvihovaní? Pri pozdvihovaní máme pozdraviť Pána Ježiša a spojiť sa s ním na kríži.

Čo máme robiť pri sv. prijímaní? Pri sv. prijímaní máme prijímať skutočne, alebo aspoň duchovne.

16. SVATÉ PRIJÍMANIE

Sväté prijímanie pod jedným spôsobom. - Kňaz prijíma Pána Ježiša pri sv.

omši pod spôsobom chleba a vína. Takto prijímali zo začiatku i ostatní veriaci. Ale už

vtedy sa podávalo telo Pánovo nemocným a väzneným len pod spôsobom chleba. Od

12. stor. zaviedla Cirkev všeobecne, aby sa podávalo sv. prijímanie len pod spôsobom

chleba. Hlavne preto, že Krv Pána Ježiša ľahko odkvapla a zneuctila sa. Prijímanie pod

jedným spôsobom stačí, pretože pod spôsobom chleba je prítomné živé telo Pána Ježiša a

taktiež aj jeho krv a duša. Po druhom vatikánskom koncile sa nám dovoľuje vo

výnimočných prípadoch prijímanie pod obidvoma spôsobmi.

Ako často máme prijímať Sviatosť Oltárnu? - V prvých kresťanských dobách

chodievali i veriaci k sv. prijímaniu vždy, keď boli na sv. omši. Neskôr prijímali aspoň

trikrát do roka: v čase vianočnom, veľkonočnom a svätodušnom. Preto sa tieto sviatky

dodnes volajú “Božie hody”. Avšak i toto niektorí veriaci zanedbávali. Preto Cirkev

nariadila r. 1215 na IV. lateránskom sneme pod ťažkým hriechom, prijímať telo Pánovo

aspoň raz do roka a to vo veľkonočnom čase. Túto povinnosť nám ukladá piate cirkevné

prikázanie. Čas pre veľkonočné sv. prijímanie je u nás od Popolcovej stredy do sviatku

Najsvätejšej Trojice. Slovo “aspoň” nám naznačuje, že máme chodiť k sv. prijímaniu

častejšie.

Sviatosť Oltárnu máme prijímať čo najčastejšie, pokiaľ možno denne. Ako denne

sýtime svoje telo pozemským chlebom, tak máme denne sýtiť svoju dušu nebeským

24

chlebom. Denne sa modlíme: “Chlieb náš každodenný daj nám dnes.” Tým prosíme

nielen o chlieb pre telo, ale taktiež o chlieb pre dušu.

Tridentský snem preto vyzýva veriacich, aby prijímali pri každej sv. omši, hlavne

v nedeľu. Prijímaj aj ty! Keby to snáď nebolo aj každú nedeľu, tak aspoň každý mesiac!

Ani jeden mesiac bez sv. prijímania!

Denne môže prijať telo Pánovo ten, kto je v milosti posväcujúcej (bez ťažkého hriechu),

kto aspoň hodinu pred sv. omšou nič neje a nepije a má pravý úmysel, napr. z lásky k

Pánu Ježišovi, aby ma chránil na duši i na tele, aby som ho odprosil za urážky a úprimne

sa snažil byť dokonalejší. K dennému sv. prijímaniu sa odporúča rada spovedníka.

*

Keby ťa navštívila vysoko postavená osoba, bol by si tým veľmi vyznamenaný. Ty

však môžeš byť poctený omnoho viac: Najvyšší Pán chce k tebe prichádzať vo sv.

prijímaní. A sv. prijímanie ti je zároveň zárukou tvojho slávneho vzkriesenia, lebo Pán

Ježiš sľúbil: “Kto je moje telo a pije moju krv, má život večný a ja ho vzkriesim v

posledný deň” (Jn 6,55). Čím častejšie budeš posväcovať svoje telo sv. prijímaním, tým

bude krajšie v deň vzkriesenia.

Kráľ dáva prednosť obete pred kázňou.

Kráľ Henrich III. anglický bol denne účastný na sv. omši. Raz mu jeho kráľovský

radca nadhodil, že je stačí počúvať kázeň a netreba byť na celej omši. Kráľ mu na to

povedal: “Chcem radšej vidieť svojho priateľa, ako o ňom len počúvať”. Pri premenení

je predsa prítomný sám Kristus.

*

Každodenné prijímanie prvých kresťanov. V prvých kresťanských storočiach prijímali všetci kresťania, ktorí boli prítomní na

sv. omši po prijímaní kňaza. Svätú hostiu kládli na ľavú dlaň a tak prijímali z dlane do

úst. Keď mali doma nemocných, alebo keď ich priatelia boli vo väzení, pripravili

čistý biely obrúsok, do ktorého kňaz vložil sv. hostiu. S tuto hostiou sa potom

ponáhľali na určené miesto, bez toho, že by na ceste niekoho pozdravovali, alebo sa s

niekým dali do reči. Takto bol zavraždený r. 302 v Ríme za cisára Diokleciána

chlapec, ktorý sa menoval Tarzícius. Z chrámu niesol sv. Hostiu uväzneným

kresťanom. Na ulici sa hrali chlapci a ku hre potrebovali nejakého kamaráta. Tarzícia

chceli donútiť, aby sa hral s nimi. Chlapec sa vyhováral, že má niečo dôležité niekomu

zaniesť. Kŕčovito držal ruku na prsiach, kde mal uschovanú svätú Hostiu. Snažil sa

utiecť. Ale ostatní chlapci chceli vedieť, čo nesie. Zbehlo sa tam množstvo

pohanského ľudu, ktorí spoznali, že Tarzícius je kresťan. Začali ho biť a hádzať do

neho kamene, až kým neklesol na zem a nezomrel. Sv. Tarzícius je mučeník pre

Najsvätejšiu Sviatosť.

Otázky a odpovede:

Ktorými slovami prikázal Pán Ježiš sv. prijímanie? Pán Ježiš prikázal sv. prijímanie slovami: “Naozaj vám hovorím: Ak nebudete jesť telo

Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život večný. Kto je moje telo a pije moju

krv, má život večný a ja ho vzkriesim v posledný deň” (Jn 6,54-55).

25

Kedy sme povinní prijať Sviatosť Oltárnu? Sviatosť Oltárnu sme povinní prijať aspoň raz v roku a to vo veľkonočnom čase a v

nebezpečenstve smrti.

Ako často máme prijímať Sviatosť Oltárnu? Sviatosť Oltárnu máme prijímať čo najčastejšie, pokiaľ možno denno denne.

Čo spôsobuje hodné sv. prijímanie? Hodné sv. prijímanie spôsobuje: 1. Spája nás s Pánom Ježišom a rozmnožuje v nás

milosť posväcujúcu, 2. očisťuje nás od ľahkých hriechov a chráni pred ťažkým

hriechom, 3. oslabuje v nás zlé náklonnosti a posilňuje k dobrému.

17. PRÍPRAVA NA SVATÉ PRIJÍMANIE

Príprava duše. - Sväté prijímanie tým viac pôsobí milosťou, čím častejšie kto

prijíma, čím je lepšie pripravený a čím je zbožnejší pri sv. prijímaní. - Keby sa niekto

vedome opovážil pristúpiť k sv. prijímaniu s ťažkým hriechom (bez milosti

posväcujúcej), dopustil by sa tým ďalšieho ťažkého hriechu - svätokrádeže. Taký “si je a

pije odsúdenie, pretože nerozoznáva Telo Pánovo” (I Kor 11,29). Kto si je vedomý

ťažkého hriechu, musí pred sv. prijímaním najskôr ísť na sv. spoveď. Sv. prijímanie s

ľahkým hriechom spôsobuje menej milosti. Preto pred sv. prijímaním si máme vzbudiť

ľútosť nad hriechmi.

Pred sv. prijímaním si odpovedz modlitbou na tri otázky: 1. Kto ku mne

prichádza? (Pán môj a Boh môj. Verím a klaniam sa Ti, Pane Ježišu) - 2. Ku komu

prichádza? (K nehodnému hriešnikovi: Pane, nie som hoden... Bože, buď milostivý mne

hriešnemu). - 3. Prečo prichádza? (Pretože ma miluje a chce ma spasiť. I ja ťa milujem,

Pane Ježišu a túžim po tebe. Príď ku mne. Ty si môj a ja som tvoj).

Po sv. prijímaní: 1. Klaňaj sa Pánu Ježišovi a ďakuj, že k tebe prišiel. - 2. Obetuj

mu svoju dušu i telo, sľúb mu vernosť. - 3. Pros ho o všetko, čo potrebuješ pre dušu i pre

telo. A to nielen pre seba, ale tiež pre svojich rodičov, súrodencov, príbuzných,

dobrodincov a známych, živých i zomrelých. Pamätaj v modlitbách i na celú Cirkev a na

vlasť.

Po sv. prijímaní sa modli aspoň štvrť hodiny, pretože asi tak dlho prebýva v tebe

Pán Ježiš so svojím telom, krvou a dušou v tebe a s tebou. Až po štvrťhodine jeho

sviatostná prítomnosť v tebe prestáva, lebo už sú porušené spôsoby chleba, avšak účinky

sv. prijímania zostávajú. Celý deň sv. prijímania preži skutočne zbožne!

Príprava tela. - Pôst pred sv. prijímaním je od 21. novembra 1964 sv. Otcom

upravený takto: 1. Hodinu pred sv. prijímaním je možné prijímať čokoľvek (tuhé

pokrmy, nápoje, okrem alkoholických). 2. Až do sv. prijímania je dovolené používať

vodu, lebo ten pôst pred sv. prijímaním vôbec neruší. - 3. Chorí, hoci neležia, majú

dovolené požívať lieky, ba dokonca i pokrm až do sv. prijímania.

26

Kto použije túto veľkú úľavu, má to nahrádzať kajúcimi a milosrdnými skutkami.

Doporučuje sa však, pokiaľ to niekomu neškodí na zdraví, aby dobrovoľne zachovával

starý cirkevný predpis úplnej lačnosti od polnoci do sv. prijímania.

Kto pristupuje k sv. prijímaniu, má byť čistý i na tele a tak oblečený, ako sa sluší

na tento posvätný úkon. Preto by bolo nedôstojné, keby niekto pristupoval k sv.

prijímaniu neumytý, neupravený, v špinavých šatách, v krátkych sukniach, v tesnom,

priliehavom oblečení a tak by vzbudzoval pohoršenie.

*

Vieš, ktoré sú najkrajšie, najradostnejšie chvíle v živote kresťana? Sú to chvíle,

keď sme s Pánom Ježišom po sv. prijímaní. Usiluj sa, aby si mal týchto chvíľ čo najviac.

Každým sv. prijímaním je tvoja duša krajšia a máš právo na väčšiu radosť v nebi.

Šesť hodín v extáze pred svätostánkom .

Sú dve hodiny popoludní. Oratóriom letí divná zvesť: Dominik Sávio zmizol. - Bol na

raňajkách? - Nie, pri stole sedí vedľa mňa, a nevidel som ho ani na raňajkách, ani pri

obede. - A v škole? - Ani v škole ho nik nevidel. Cez všetky tri hodiny bolo jeho miesto

prázdne a učiteľ nevedel o ničom. - Žeby bol chorý? - Poďme sa pozrieť do spálne!

Dominikovo lôžko bolo v úplnom poriadku a po Dominikovi ani stopy. - Tak bude v

študovni! Ale ani v študovni nebolo nikoho. - Tak čo? Že by ho don Bosko poslal na pár

dní domov? Ale to by bol upovedomil učiteľa! - Vieš čo? Povedzme don Boskovi. Je to v

prvom rade jeho vec. Keď sa to don Bosko dozvedel, zarazilo ho to. Potom mu prebleslo

mysľou podozrenie, usmial sa a pokojne povedal: - Len choďte, ja viem, kde je... Zbehol

schodmi a cez sakristiu prešiel za oltár. A tu stál Dominik. V polotieni s rozžiarenými

očami sa pozeral na svätostánok. Na bledej tvári mu žiaril nebeský úsmev. Jednu ruku

mal položenú na stojane pre antifonár a druhú mal na hrudi. Don Bosko sa priblížil a

oslovil ho. Dominik sa ani nepohol. Potom ho jemne chytil za rameno a zatriasol.

Dominik sa pokojne k nemu obrátil a spýtal sa: - Už sa skončila sv. omša? - Pozri sa,

Dominik, a don Bosko mu ukázal hodinky. Sú už dve hodiny. Dominik pre toto

oneskorenie zrozpačitel, začervenal sa a žiadal odpustenie. - Teraz choď pekne na

obed, - povedal krátko don Bosko. - A keby sa ťa dakto pýtal, kde si bol, povedz mu, že

si mi dačo vybavoval. Don Bosko videl, ako pokorne odchádza. Usmial sa a potom sa

poďakoval Pánovi, že dal jeho Oratóriu tohto chlapca, ktorý vedel stráviť šesť

hodín v extáze pred svätostánkom.

*

Svätý František horlí za Eucharistiu..

Svätý František z Asissy z úcty k najsvätejšej Sviatosti horlil za všetko, čo bolo aspoň

v dajakom vzťahu k tajomstvu Pánovho Tela. Ako mladík často kupoval drahé omšové

rúcha, posvätné nádoby a posielal ich chudobným kňazom a kostolom. Na jednej

púti do Ríma spozoroval, že ľudia dávajú malé almužny pre chrám sv. Petra a zvolal:

“Tak málo dávate pre chrám kniežaťa apoštolov?” Keď to povedal, siahol do mešca a

hodil plnú hrsť peňazí a s veľkým hrmotom na oltár, takže sa všetci divili jeho

dobročinnosti. Svätej Kláre a jej sestrám nariadil, aby šili omšové rúcha pre chudobné

kostoly, ktoré si ich nemohli kúpiť. František sa usiloval o úplnú chudobu, ale veľmi

dbal na to, aby bratia misionári nosili so sebou pekné cibóriá a kde by zistili, že Pánovo

Telo nie je dôstojne uchovávané, aby ho vložili do prineseného cibória. Staral sa, aby

plachty na oltári boli vždy čisté a sám často piekol hostie na umelecky vypracovanej

železnej forme. Takéto železné formy posielal po bratoch do všetkých provincií, aby

všade mohli piecť pekné a belostné čisté hostie.

27

Otázky a odpovede:

Ako pripravíme dušu na sv. prijímanie? Dušu pripravíme na sv. prijímanie tak, že sme v milosti posväcujúcej a zbožne sa

modlíme.

Ako pripravíme telo na sv. prijímanie? Telo pripravíme na sv. prijímanie tak, že jednu hodinu pred sv. prijímaním nič nejeme ani

nepijeme okrem čistej vody, liekov, ak užívame, že sme čistí a slušne oblečení.

18. SVIATOSŤ POKÁNIA

Kto má moc odpúšťať hriechy? - Moc odpúšťať hriechy má Boh. Ježiš Kristus,

ako vtelený Boží Syn dal túto moc apoštolom a od apoštolov prešla táto moc na platne

vysvätených biskupov a nimi splnomocnených kňazov.

Kedy sme povinní prijať sviatosť pokánia? - Vo štvrtom prikázaní nám Cirkev

prikazuje: “Aspoň raz za rok sa vyspovedať!” Slovom “aspoň” naznačuje, že si praje, aby

sme chodili k sv. spovedi častejšie. Častejšia sv. spoveď posilňuje dušu k dobrému,

oslabuje zlé náklonnosti a robí svedomie citlivejším. Sviatosť pokánia je nevyhnutne

nutný prostriedok spásy pre kresťana katolíka, ktorý ťažko zhrešil a môže sa vyspovedať.

Okrem toho je povinný sa vyspovedať ten, kto je v nebezpečenstve smrti a je si vedomý

ťažkého hriechu. Keď nie je možné, aby sa vyspovedal, má ihneď ľutovať ťažký hriech z

lásky k Pánu Bohu a túžiť po sv. spovedi. Ak chce pristúpiť k sv. prijímaniu, musí sa

predtým ešte vyspovedať.

*

Každou dobrou sv. spoveďou môžeš získať mnoho milostí. Váž si to, že môžeš

chodiť k sv. spovedi častejšie. Kňaz je ochotný ta vyspovedať kedykoľvek. Zvykni si

pristupovať k sv. spovedi aspoň raz za mesiac. Pamätaj: Ani jeden mesiac bez sv.

spovede!

*

Umieram za teba.

Matka Laury Vikuňovej sa ako vdova pre tragické životné pomery dostala do vleku

statkára Manuela Móra. Dospievajúca dcérka zbadala tento hriešny pomer a stoj čo

stoj si zaumienila matku zachrániť. Milovala veľmi svoju matku a obetovala

Spasiteľovi svoj život za jej obrátenie. O dva roky neskôr Laura vážne ochorela a zdalo

sa, že zomrie bez toho, že by sa jej matka rozhodla vymaniť sa z vleku Manuela Móra.

Keď matka zazrela svoju dcéru na smrteľnej posteli, zúfalo vykríkla: - Dcéra moja,

opúšťaš ma? Nechávaš ma tu samu? - Hej, mamička, prosila som o to Pána Ježiša.

Matka sa uprene zahľadela na svoju dcéru. Po tvári sa jej kotúľali veľké slzy. Laura

pokračovala: - Sú tomu skoro dva roky, čo som Pánu Ježišovi obetovala svoj život

za teba, aby som ti vyprosila milosť obrátenia. Matka si kľakla k posteli. Laura

prerývaným hlasom jej hovorí: - Mamička ja umieram... Necháš ma odísť bez

radosti... z tvojho pokánia?... Nastalo hlboké ticho. Bolo počuť iba vzlykot matky.

Odrazu premožená úzkosťou a výčitkami svedomia, matka zvolala: - Teda ja som

príčinou tvojho utrpenia a tvojej smrti?... Ach, Laura, dcéra moja!... Prisahám ti, že

28

urobím všetko, čo si žiadaš... Zajtra ráno pôjdem do kostola a vyspovedám sa. Matka

a dcéra sa objali. Laure sa to zdalo ako krásny sen. Jej matka plakala. Ťažko ju bolo

potešiť. Laura vzala kríž, pobozkala ho, usmiala sa a zašepkala: - Ďakujem ti,

Ježišu, ďakujem ti, mamička!... Umieram... spokojne... - A vydýchla. Slnko zapadlo.

Na kraj sa začal spúšťať súmrak a na tvári Laury, mučenice lásky, rozlial sa radostný

pokoj.

*

Odpustenie.

Keď na pápeža Jána Pavla II. spáchali atentát a ležal s ťažkým zranením v nemocnici,

prvé slová, ktoré vyslovil na operačnej sále boli: “Odpúšťam tomu, kto na mňa vystrelil.”

Gandhi, veľký vodca indického ľudu v boji za oslobodenie, bol krátko po tom, čo

jeho národ dostal od Angličanov samostatnosť, postrelený hinduistickým fanatikom.

Keď mu okolostojaci zacláňali, zdvihol ruku, dotkol sa svojej hrude a čela na

znamenie, že mu odpúšťa. Všetci prítomní to videli a pochopili.

Aké je veľké, keď odpúšťa človek! Aké je obrovské a úžasné, keď odpúšťa Boh!

Otázky a odpovede:

Čo je sviatosť pokánia? Sviatosť pokánia je sviatosť, v ktorej sa pokrstenému odpúšťajú hriechy.

Kedy ustanovil Pán Ježiš sviatosť pokánia? Pán Ježiš ustanovil sviatosť pokánia po svojom zmŕtvychvstaní, keď sa zjavil apoštolom,

dýchol na nich a povedal: “Prijmite Ducha Svätého. Komu hriechy odpustíte, budú mu

odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané” (Jn 20,21-23).

Na koho prešla z apoštolov táto moc odpúšťať hriechy? Táto moc odpúšťať hriechy prešla z apoštolov na platne vysvätených biskupov a nimi

poverených kňazov.

Čo sa odpúšťa vo sviatosti pokánia? Vo sviatosti pokánia sa odpúšťajú hriechy, večné tresty a časť časných trestov.

Ktoré milosti sa udeľujú vo sviatosti pokánia? Vo sviatosti pokánia sa udeľuje milosť posväcujúca tomu, kto ju stratil, rozmnoženie

milosti posväcujúcej tomu, kto ju mal a mnoho zvláštnych milostí k zbožnému životu.

Kedy sme povinní prijať sviatosť pokánia? Sviatosť pokánia sme povinní prijať aspoň raz za rok a v nebezpečenstve smrti.

Koľko častí má sviatosť pokánia? Sviatosť pokánia má päť častí: spytovanie svedomia, ľútosť, opravdivé predsavzatie,

spoveď a zadosťučinenie.

19. SPYTOVANIE SVEDOMIA

Ako si máš spytovať svedomie? - Aby si si mohol skutočne dobre spytovať

svedomie, rob to na mieste, kde ťa nikto nevyrušuje. Modlitby pred spytovaním

svedomia a návod k spytovaniu s ostatnou prípravou k sv. spovedi nájdeš v modlitebnej

knižke. Hriechy, ktorých si sa dopustil od poslednej platnej sv. spovede, si tiež

29

zapamätaj, aby si ich dokázal povedať kňazovi pri sv. spovedi. Keď niečomu dobre

nerozumieš, spýtaj sa kňaza!

Čím dlhšie niekto nebol pri sv. spovedi, tým dlhšie a tým starostlivejšie si má

spytovať svedomie. Keby si niekto spytoval svedomie tak povrchne a nedbalo, že by z

veľkej nedbalosti nepovedal niektorý ťažký hriech, spovedal by sa neplatne a dopustil by

sa nového ťažkého hriechu -svätokrádeže. Pri spytovaní svedomia nebuď ľahkomyseľný,

ale taktiež nie príliš úzkostlivý. Pred spytovaním svedomia sa pomodli k Duchu Svätému:

Duchu Svätý, osvieť a posilni ma,

aby som svoje hriechy patrične poznal,

srdečne ich oľutoval,

úprimne sa z nich vyspovedal

a skutočne sa polepšil. Amen.

*

Zvykni si krátko spytovať svedomie každý deň pri večernej modlitbe. Spytovanie

svedomia, spojené s dokonalou ľútosťou je najdôležitejšia časť večernej modlitby, lebo

očisťuje dušu od hriechov. S čistou dušou môžeš vždy spokojne zaspávať, lebo sa nemusíš

báť Božieho súdu. Aj keby si v noci náhle zomrel, budeš pripravený na Boží súd. Tak si

zachováš svoje svedomie vždy citlivé a tiež si veľmi uľahčíš spytovanie svedomia pred

svätou spoveďou. Spytuj si svedomie pred sv. spoveďou vždy tak, ako by to bola tvoja

posledná spoveď - budeš sa dobre spovedávať a raz šťastne zomierať.

*

Rozličné prostriedky na dosiahnutie pokojného spánku. Perzskí králi si kládli pod hlavu vankúš, naplnený 50 tisícami talentov zlata, aby mohli

pokojne zaspať, tento vankúš obyčajne nazývali “kráľovská poduška”. Cisár Kaligula a

kráľ Mitkridates mali pred svojou spálňou okrem osobnej stráže ešte aj divé zvery, aby

tak zabránili prístup každému človeku k svojej posteli. Istý pohan Artemon, kládol si pred

spaním nad hlavu veľký štít, aby ho nezabil strop, keby sa niekedy zosypal. - I napriek

týmto prostriedkom menovaní mužovia nespali spokojne, lebo im v noci nedalo

pokoj svedomie. Najlepší prostriedok, aby sme ticho spali je mať dobré svedomie. Preto

hovorí príslovie: “Dobré svedomie je najlepšia poduška.”

*

Med a muchy.

V špajze pri okne stál hrnček medu: zlatého, sladkého medu. Hneď sa o ňom dozvedeli

muchy a jedna za druhou začali priletovať na túto hostinu.

Spočiatku si zajedali len kvapky medu na okraji hrnčeka. Ale pretože med bol veľmi

lahodný, šli ďalej a ďalej do stredu a čoraz hlbšie a hlbšie. Užívali, koľko sa len

dalo. Neuvedomili si však, že majú čoraz viac zalepené nohy a krídla. Keď už mali dosť

sladkej hostiny, chceli odletieť, ale nemohli sa pohnúť z miesta. A tak jedna po druhej za

tú sladkú hostinu zaplatili vlastným životom. Utopili sa v mede. Človek bez spytovania

svedomia sa tiež takto zaborí do hriechu. Hriech sa mu zdá sladký a milý. Svedomie

potom otupie človek sa v ňom utopí.

*

Pustovník a jeho žiak.

Na okraji lesa býval starý pustovník a mal žiaka. Jeho žiak chcel byť dobrým, ale mal

viac chýb a nevedel si s nimi rady, nevedel sa ich zbaviť. Starý pustovník o tom vedel a

chcel mu ukázať, ako sa to robí. Raz ho zobral so sebou do lesa. Ukázal mu tri

30

stromy - jeden väčší od druhého. - Vidíš tie stromy, - hovorí - skús ich vytrhnúť zo zeme

aj s koreňmi. Je to ťažká práca, myslel si žiak, ale hneď sa pustil do práce. Najprv chytili

ten najmenší stromček a nedalo mu to ani veľa práce vytrhnúť ho zo zeme. Ten druhý,

väčší mal už väčšie korene a aj mu to dalo dosť námahy, kým ho vytrhol. Hoci ťažko,

ale si s ním poradil. Keď prišiel rad na tretí, najhrubší strom, musel to skúšať ináč,

lebo hoci sa akokoľvek namáhal, strom sa ani len nepohol. Bol akoby zamurovaný.

Nakoniec musel pomôcť ešte aj pustovník a obaja sa pritom dosť natrápili. - Vidíš, -

povedal vtedy pustovník - tak ako s tými stromami, tak je to aj s našimi hriechmi. Ak ich

vytrhneš z duše pokiaľ majú ešte malé korene, ako ten najmenší stromček, pozbavíš

sa ich ľahko. Neskoršie to už bude ťažšie. A keď sa hriech už dobre zakorení v duši,

to si už sám nepomôžeš. Pomôcť ti môže jedine Pán Boh. Preto sa musíš rozhodnúť

zbaviť hriechu ihneď, nie zajtra, pozajtra.

Otázky a odpovede:

Čo znamená spytovať si svedomie? Spytovať si svedomie znamená premýšľať, akých hriechov som sa dopustil.

Za aké obdobie si musíme spytovať svedomie? Svedomie si musíme spytovať za obdobie od poslednej sv. spovede.

Ako si spytujeme svedomie? Svedomie si spytujeme tak, že po modlitbe k Duchu Svätému si spomíname: 1. či sme sa

naposledy platne spovedali, či sme vykonali uložené pokánie a či sme boli dobre

pripravení k sv. prijímaniu, 2. ako sme zachovali jednotlivé prikázania Božie a cirkevné a

či nemáme niektorý z hlavných hriechov a 3. ako sme si plnili povinnosti svojho stavu.

Na čo máme zvlášť pamätať pri spytovaní svedomia? Pri spytovaní svedomia máme zvlášť pamätať, či sme neboli takí nešťastní a nedopustili

sa ťažkého hriechu a koľkokrát.

20. BEZ ĽÚTOSTI NIETO ODPUSTENIA

Prirodzená ľútosť. - Keby niekto pri ľútosti vôbec nemyslel na Boha a ľutoval by

svoje hriechy len preto, že nimi upadol do hanby, škody, choroby, mal by iba prirodzenú

ľútosť. Takáto ľútosť nestačí k odpusteniu hriechov, aj keď je niekedy veľmi účinná a

vedie k polepšeniu života. K odpusteniu hriechov treba nadprirodzenú ľútosť.

Nadprirodzená ľútosť. - Nadprirodzenú ľútosť máme vtedy, keď nás skutočne

mrzí, že sme neposlúchli Pána Boha. Takáto ľútosť je však možná len s pomocou Božej

milosti. Ľútosť nesmie byť len v citoch. Je to úkon rozumu a vôle, ktorým odsudzujeme a

zavrhujeme spáchané hriechy, spojený s rozhodnutím, že sa ich už nikdy nedopustíme.

*

Nie je ľútosť, ako ľútosť. Usiluj sa, aby si mal vždy dokonalú ľútosť. Čím väčšia

bude tvoja ľútosť, tým väčšie bude odpustenie od Boha a to nielen odpustenie hriechov,

ale taktiež odpustenie väčšej časti časných trestov za hriechy.

31

Plačem preto, že vy neplačete.

Svätý farár arský, Ján Vianney, mal zvláštny dar obrátiť ľudí. Kajúcnici vždy

trpezlivo čakali, kým nepríde na nich rad. Raz ich čakalo v rade vyše sedemdesiat. Istý

kajúcnik čakal pri spovednici od piatej hodiny ráno do piatej hodiny večer. Keď na

schôdzke kňazov niektorí kritizovali počínanie arského farára, že vraj v spovednici

plače, jeden jeho duchovný syn povedal: - Môžem potvrdiť, že arský farár plače a ľudia

plačú s ním. A to sa stáva dosť často. - Prečo plačete, otče môj - spýtal sa raz arského

farára spovedajúci sa. - Priateľ môj - odpovedal svätý - plačem, pretože vy dosť

neplačete... Konvertiti hovorievali, že najviac na nich pôsobilo to, keď videli sluhu

Božieho plakať nad ich hriechmi. Kajúcnici obyčajne odchádzali z jeho spovednice

vzlykajúc od ľútosti nad hriechmi.

*

Prišiel diskutovať.

Pripomeňme si známu príhodu svätého farára arského Jána Vianneya. Prišiel k nemu

mladý muž: “Otče, rád by som s vami diskutoval o svojich námietkach proti viere.”

Svätý kňaz mu vraví: “Dobre, tu si kľaknite!” “Nie, Otče, neprišiel som sa

spovedať, prišiel som diskutovať.” Kňaz nato: “Ja vás však prosím, kľaknite si.”

“Rozumejte ma, Otče, ja vám chcem predniesť vážne námietky proti viere.” “A ja vás

zasa prosím, najprv sa vyspovedajte!” Napokon si mladý muž kľakol. Prosil o pomoc,

lebo nebol na spoveď pripravený. Ján Vianney mu pomáhal. Keď sa spoveď skončila,

kňaz mu láskavo povedal: “No vidíte, a teraz si sadnime a budeme diskutovať.” Mladý

muž sa ocitol v rozpakoch a povedal: “Ja neviem, čo sa to so mnou stalo. Už sa mi

nežiada diskutovať. Už nemám nijaké námietky. Taký som spokojný. Tak sa mi akosi

ľahko dýcha a som šťastný. Ďakujem vám, Otče.” Hľa, milosť posväcujúca,

darovaná človeku vo sviatosti pokánia, spôsobila u neho takú citeľnú zmenu.

Otázky a odpovede:

Ktorá čiastka sviatosti pokánia je najpotrebnejšia? Najpotrebnejšia čiastka sviatosti pokánia je ľútosť, pretože bez ľútosti nemôžeme nikdy

dosiahnuť odpustenie hriechov.

Čo je ľútosť? Ľútosť je bolesť a ošklivosť duše nad spáchanými hriechmi.

Aká ľútosť stačí na odpustenie hriechov? Na odpustenie hriechov nestačí ľútosť, pri ktorej nemyslíme na Boha, takej ľútosti

hovoríme prirodzená ľútosť. K odpusteniu hriechov je potrebná nadprirodzená ľútosť.

Kto má nadprirodzenú ľútosť? Nadprirodzenú ľútosť má ten, koho skutočne mrzí, že neposlúchol Pána Boha.

Aká môže byť ľútosť nadprirodzená? Nadprirodzená ľútosť môže byť: dokonalá a nedokonalá.

32

21. ĽÚTOSŤ DOKONALÁ A NEDOKONALÁ

Dokonalá ľútosť. - Dokonalú ľútosť má ten, kto svoje hriechy ľutuje z lásky k

Pánu Bohu. Živo si predstav, aký dokonalý, mocný a dobrý je Boh: “Bože môj! Ty si

najdokonalejší a preto si hoden najväčšej lásky. Od teba mám všetko dobré. Ty si ma

stvoril, vykúpil a posvätil. Ty sa o mňa ustavične staráš. Pripravil si mi nebo, denne mi

robíš dobre a ja...? Pane Ježišu, máš ma tak veľmi rád! Trpel si na kríži za moje hriechy,

zomrel si, kvôli mne prebývaš vo svätostánku a ja...? Ja som ťa neposlúchol. Bolí ma to,

srdečne to ľutujem. Kiež by som sa už nikdy nedopustil takého veľkého nevďaku.”

Pri dokonalej ľútosti je dobré sa zahľadieť na kríž alebo obraz trpiaceho Spasiteľa,

napr. ako padá na zem na Olivovej hore, alebo si ho predstaviť zbičovaného a s tŕňovou

korunou na hlave, ako ho Pilát ukazuje Židom (“Ajhľa človek”). Ako smutne sa na teba

díva a ty si mu tak málo dal za toľko lásky. Apoštol Peter po svojom hriechu nezniesol

jeho pohľad, horko plakal a ty by si to vydržal dívať sa mu do očí bez ľútosti?

Čo nadobúdame dokonalou ľútosťou? - Dokonalou ľútosťou nadobúdame

ihneď odpustenie hriechov. Kto však spáchal ťažký hriech, musí sa z neho vyspovedať.

Vzbuď si dokonalú ľútosť každý večer, skôr, ako ideš spať, nakoľko nevieš, či sa dočkáš

rána. Ak si bol taký nešťastný, že si upadol do ťažkého hriechu, ihneď si vzbuď dokonalú

ľútosť a choď čo najskôr na sv. spoveď. Dokonalá ľútosť je ako prvá pomoc pri ťažkom

zranení. Pomôž vzbudiť dokonalú ľútosť aj inému, kto je v nebezpečenstve smrti. Môžeš

to urobiť aspoň krátko týmito slovami: “Môj Ježišu, milosrdenstvo, Pane Ježišu, ja ťa

milujem, svoje hriechy veľmi ľutujem. Buď milostivý mne hriešnemu” - “Ježišu,

zmiluj sa nado mnou, zľutuj sa nado mnou, odpusť mi moje hriechy.”

*

Každý večer po spytovaní svedomia si vzbuď dokonalú ľútosť nad svojimi hriechmi

aspoň krátko: “Môj Ježišu milosrdenstvo, Pane Ježišu, ja ťa milujem, svoje hriechy

ľutujem a polepšenie sľubujem, zvlášť že... “ (teraz povieš, v čom sa chceš na druhý deň

polepšiť, aby Pán Ježiš mohol byť s tebou viac spokojný).

Chlapci ľutujú neposlušnosť. Veľmi chorý otec poslal svojich dvoch synov do lekárne pre lieky. Na ceste chlapci

zazreli muža s medveďom. Pustili sa za ním. Bol už večer, keď si spomenuli na otca a na

lieky. Rýchlo ich išli kúpiť a ponáhľali sa domov. Mladší chlapec hovorí staršiemu: “Ja

sa bojím ísť domov, že ma otec zbije!” Starší mu hovorí: Ja sa tiež bojím ísť domov, ale

nie pre bitku. Nech ma otec zbije, to si zaslúžim. Ale nemali sme ho takto zarmútiť.

Tak strašne mi je to ľúto, čo sme urobili. Prvý chlapec ľutoval len zo strachu pred

bitkou, druhý ľutoval z lásky, že zarmútil otca!

*

Krvácajúci otec a jeho dieťa.

Istému otcovi raz náhle praskla cieva hrdle a krv z neho len tak chrlila. Sluha hneď

bežal pre kňaza, ale do mesta trvala cesta asi hodinu. Najmladší syn, ktorý bolo

nedávno na prvom sv. prijímaní spoznal, že otec je v nebezpečenstve smrti. Zobral

zo steny kríž, držal ho pred otcom a nahlas mu predriekal slová dokonalej ľútosti. Otec

bol týmto tak dojatý, že sa až rozplakal. Zomrel skôr, ako prišiel kňaz, ale svojou

dokonalou, úprimnou ľútosťou bol pre nebo zachránený.

33

Otázky a odpovede:

Kto má dokonalú ľútosť? Dokonalú ľútosť má ten, kto ľutuje svoje hriechy z lásky k Pánu Bohu.

Čo nadobúdame dokonalou ľútosťou? Dokonalou ľútosťou nadobúdame ihneď odpustenie hriechov. Kto však mal ťažký hriech,

musí sa z neho ešte vyspovedať.

Kto má nedokonalú ľútosť? Nedokonalú ľútosť má ten, kto ľutuje svoje hriechy len zo strachu pred Božími trestami.

Takému sa hriechy odpúšťajú až vo sv. spovedi.

22. OPRAVDIVÉ PREDSAVZATIE

Opravdivé predsavzatie. - Kto niekomu spôsobil škodu na duši, na tele, na

dobrom mene alebo na majetku, má si zaumieniť, že urobenú škodu napraví. Kto žil s

niekým v hneve a nepriateľstve, má nepriateľstvo zanechať a viac sa nehnevať. Kto by

nechcel napraviť značnú škodu, alebo by nechcel zanechať veľké nepriateľstvo, nemal

by opravdivé predsavzatie, tak by sa spovedal neplatne a svätokrádežne.

Blízka príležitosť ku hriechu. - Blízkou príležitosťou ku hriechu je osoba,

spoločnosť, miesto, vec a vôbec všetko, čo ma privádza do veľkého nebezpečenstva

zhrešiť. Správne sa hovorí: “Príležitosť robí zlodeja”. “Kto miluje nebezpečenstvo,

zahynie v ňom” (Sir 3,27). Kto nechce zanechať nejaký ťažký hriech, alebo dobrovoľnú

blízku príležitosť k nemu, nemá opravdivé predsavzatie. Taký človek sa spovedá

neplatne, svätokrádežne a rozhrešenie mu nič nepomôže.

Pán Ježiš povedal o príležitosti k ťažkému hriechu: “Ak ťa tvoje oko pohoršuje,

vylúp ho, lebo lepšie ti bude z jedným okom vojsť do Božieho kráľovstva, ako s

obidvoma očami a bol by si zavrhnutý v pekelnom ohni, kde ich červ nezomiera a oheň

nehasne” (Mk 9,45-46). To znamená, keby ti osoba, alebo vec, alebo nejaké miesto, alebo

čokoľvek iné bolo také milé ako oko a privádzalo by ťa to do ťažkého hriechu, musíš sa

od toho odlúčiť!

Predsavzatie, to nie je len želanie, alebo túžba: Kiež by som už bol lepší! Ako rád

by som toto a toto zanechal, ale... Predsavzatie je pevné rozhodnutie vôle: Zanechám to,

nech to stojí čokoľvek, urobím to! Nevadí obava: Možno, že zasa urobím chybu. Tak aj

pretekár pripúšťa, že môže mať nehodu, ale je rozhodnutý: Napnem všetky sily, aby

som zvíťazil!

*

34

Kto sa chce skutočne polepšiť a zachovať si milosť posväcujúcu, chráni sa každej

príležitosti ku hriechu, rád a často sa modlí, často pristupuje k sv. spovedi a k sv.

prijímaniu (najmenej raz za mesiac a pokiaľ možno aj častejšie), dáva pozor na kázni,

číta náboženské knihy, časopisy a používa všetky vhodné prostriedky, aby sa duchovne

posilnil a otužil.

*

Ale ja nie som už ten a ten...

Dvaja známi viedli v mladosti neusporiadaný život. Jeden z nich sa neskôr polepšil.

Keď sa raz obaja stretli po dlhšom čase, išiel ten, čo sa polepšil okolo toho druhého bez

toho žeby si ho všimol a ani ho len nepozdravil. I prihovoril sa mu ten druhý: “Čože

ma nepoznáš? Veď ja som ten a ten.” Ten čo sa polepšil, mu odpovedal: “Ale ja nie

som už ten, čo som bol predtým, lebo zanechal zlý život a už som sa polepšil.” Tieto

slová tak zapôsobili na hriešnika, že sa hlboko zamyslel a tiež začal ľutovať celý svoj

minulý a skazený život a zatúžil po polepšení.

*

Zničil všetky svoje modly okrem jednej.

Za čias cisára Diokleciána bol v Ríme miestodržiteľom Chromatius. Dostal akúsi

nevyliečiteľnú nemoc. Keď počul o zázrakoch, ktoré v tom čase robil v Ríme sv.

Sebastián, dal si zavolať svätca a sľúbil mu, že ak bude uzdravený, príjme kresťanskú

vieru. Sv. Sebastián hovoril: “Uzdravíš sa, ale najskôr musíš zničiť všetky svoje

modly”. Miestodržiteľ to prisľúbil. O niekoľko dní si dal znovu zavolať svätca a

povedal: “Sľúbil si mi, že budem zdravý, ak zničím všetky svoje modly.” Miestodržiteľ

sa však priznal, že si ponechal iba jedinú, zlatú modlu, ktorú si vzlášť obľúbil. Sv.

Sebastián hovoril: “Ak sa chceš uzdraviť, musíš odstrániť i túto sošku, hoci by ti bola

milšia, ako všetko na svete.” Miestodržiteľ poslúchol a uzdravil sa. Podobne je to aj s

hriešnikom. Všetko je márne, kým si nedá skutočné predsavzatie, že sa zriekne hriechu,

ktorý mu je nejako zvlášť milý.

Otázky a odpovede:

Čo musí byť nevyhnutne spojené s ľútosťou? S ľútosťou musí byť nevyhnutne spojené opravdivé predsavzatie.

Kto má opravdivé predsavzatie? Opravdivé predsavzatie má ten, kto sa chce skutočne chrániť aspoň každého ťažkého

hriechu a blízkej príležitosti k nemu.

23. VYZNANIE HRIECHOV

Spoveď. - Hovoríme spoveď, lebo spáchané hriechy musíme kňazovi povedať.

Nestačí všeobecná spoveď “Mám hriechy”, ani hromadná spoveď “Zhrešili sme”. Pánu

Ježišovi sa kajúcnici spovedať nemuseli, pretože On, ako vševediaci Boh, poznal všetky

ich hriechy.

Povinní sme vyspovedať sa z každého ťažkého hriechu a povedať aj počet. Máme

udať presný počet a keď to nie je možné, tak aspoň približný: Asi toľkokrát, alebo

toľkokrát za týždeň, za mesiac alebo za rok.

35

Z ľahkých hriechov sa nemusíme spovedať, lebo Boh ich odpúšťa aj mimo

pokánia. Čím? Dokonalou ľútosťou, lebo keď máme aspoň nedokonalú ľútosť a ideme k

sv. prijímaniu, alebo prijímame pomazanie nemocných. Zbožná účasť na sv. omši a

sväteniny nám pomáhajú vzbudiť si ľútosť nad hriechmi ľahšie a dokonalejšie. Spovedať

sa zo všetkých ľahkých hriechov je však veľmi užitočné. K platnosti sv. spovede však

stačí, keď sa vyspovedáme aspoň z jedného ľahkého hriechu.

Kto zamlčal vo sv. spovedi ťažký hriech, spoveď bola neplatná a dopúšťa sa

nového hriechu - svätokrádeže. Taký človek musí:

1. Vyspovedať sa zo zamlčaného ťažkého hriechu.

2. Povedať, v koľkých spovediach tento hriech zamlčal.

3. Povedať, koľkokrát bol v tomto stave na sv. prijímaní, alebo či prijal ešte

iné sviatosti (ak si nepamätá počet, tak približne.. alebo dobu napr. v mladosti),

4. Znovu sa vyspovedať zo všetkých ťažkých hriechov, ktorých sa dopustil od

poslednej platnej sv. spovede. Kto zabudol povedať ťažký hriech vo sv. spovedi, spovedá sa platne. Keby si

naň spomenul hoci aj pred sv. prijímaním, nemusí ísť znovu k sv. spovedi, pretože takto

zabudnutý hriech je tiež odpustený a môže pristúpiť k sv. prijímaniu. Ale keď pôjde

znovu na sv. spoveď, musí sa zo zabudnutého ťažkého hriechu vyspovedať, pokiaľ si naň

ešte pamätá.

Generálna a životná spoveď. - Generálna spoveď je opakovanie niekoľkých

predošlých sv. spovedí. Životná spoveď je opakovanie všetkých predchádzajúcich

spovedí. Generálna, alebo ešte lepšie životná sv. spoveď sa odporúča najmä pred

sviatosťou birmovania, pred sobášom a v nebezpečnej chorobe.

Generálna spoveď je nevyhnutná pre toho, kto mal niekoľko spovedí neplatných.

Životná spoveď je nutná pre toho, kto sa ešte vôbec nespovedal, alebo mal všetky

spovede neplatné.

Ako sa máme vo sv. spovedi vyjadrovať? - V spovedi sa máme vyjadrovať

úprimne, určito, slušne a tak, aby to spovedník počul. - Úprimne: Nič nezatajovať a nič

neospravedlňovať, aby spovedník mohol správne posúdiť stav našej duše. -Zaiste:

Povedať to tak, aby spovedník z toho mohol poznať, ktorého hriechu sa kajúcnik

dopustil. Nestačí teda len povedať: Hrešil som myšlienkami, hovoril som hriešne, uškodil

som niekomu. Musí povedať, na čo hriešne myslel, o čom hriešne hovoril a čím uškodil

inému. Slušne: Slušnými výrazmi a nie hrubými. Keď niekto nevie, ako má hriech

povedať, nech sa opýta spovedníka. - Pre spovedníka počuteľne: Tak, aby to spovedník

počul, ale aby nič nepočuli ľudia, stojaci blízko spovednice.

Ako sa vyznanie hriechov začína a končí? - Vyznanie hriechov sa začína takto:

“Naposledy som bol na sv. spovedi... (kedy?) Vyznávam sa Pánu Bohu z týchto

hriechov...” Teraz vyznáš svoje hriechy. Tiež sa opýtaš na to, v čom nie si si istý.

Ukončíš to slovami: “Toto sú moje hriechy”. - Možno však začínať a končiť aj inými

slovami, len keď sa správne povie čas poslednej spovede.

*

Keď si chorý a prídeš k lekárovi, musíš mu úprimne povedať, na čo sa sťažuješ,

aby ťa mohol správne liečiť. Spovedník je lekár duše. I jemu musíš úprimne ukázať rany

svojej duše, aby ich mohol liečiť.

*

36

Čo si potom len budete o mne myslieť? K sv. Františkovi Saleskému, ženevskému biskupovi prišiel raz istý pán, aby sa

povypytoval na spoveď a predniesol mu rozličné svoje pochybnosti. Medzi iným hovoril

takto: Čo si budete o mne myslieť, keď sa vám vyznám z ťažkých hriechov môjho

života? Svätec odpovedal: “Potom by som vás mal za svätého, lebo len svätí otvorene

vyznávali svoje hriechy. Vtedy ten úzkostlivý človek nadobudol odvahu a vykonal si

úprimnú sv. spoveď.

*

Opovážlivé kajúcnikovo posudzovanie. Spovedník má radosť, ak sa niekto úprimne vyzná zo svojich hriechov. Sv. Ľudovít

Bertrand žil v dominikánskom kláštore vo Valencii v Španielsku. (+ 1580). Jedného

dňa prišiel k nemu akýsi kajúcnik k spovedi a vyznával sa z ťažkých hriechov. Ako

náhle povedal niektorý ťažký hriech, vždy ostro pozoroval tvár spovedníka, aby

poznal, či sa duchovný nebude diviť. Avšak spovedník zostal celkom pokojný a jeho tvár

sa vôbec nezmenila pri nijakom hriechu. Tu povedal kajúcnik na konci sv. spovede:

Musím sa vyznať ešte z jedného hriechu, ktorého som sa dopustil práve teraz pri sv.

spovedi. Duchovný otče, odvážil som sa opovážlivo vás posudzovať. Nakoľko ste

vôbec nezmenil svoju tvár, myslel som si, že ste sa asi tiež dopustil týchto hriechov.

Svätec mu na to odpovedal: Môžem vás ubezpečiť, že som sa nedopustil ani

jedného z týchto hriechov, z ktorých ste sa spovedali. Je však pravdou, že som vás

vypočul s absolútnym pokojom. Nemám však radosť z vašich hriechov, ale sa radujem iba

z vašej ľútosti. Bolelo ma, že ste tak veľmi pourážali Pána Boha, ale tešil som sa spolu

s anjelmi v nebi z vášho pokánia, radoval som sa, lebo som spoznal vaše kajúce

priznanie, že sa opäť vraciate ako márnotratný syn k nebeskému Otcovi. Kajúcnik sa

rozplakal. Kňaz musí pokojne a bez zaujatosti vypočuť kajúcnika, aby mohol vyniesť

spravodlivý rozsudok.

*

Viac zámkov na dverách. Na istých dverách sú štyri zámky. Keď sa tri odomknú, štvrtý nie, dvere sa nedajú

otvoriť. Tak je to aj so sv. spoveďou. Ak sa niekto spácha štyri ťažké hriechy a

vyspovedá sa iba z troch, štvrtý z hanby zamlčí, tak sa mu neotvoria dvere Božieho

milosrdenstva, nedosiahne odpustenie od Boha.

*

Sv. Ľudovít IX. v spovednici Krásne konal svätý Ľudovít IX., francúzsky. Keď ho pri spovedi kňaz tituloval

“Veličenstvo”, hovoril: “Tu nie som kráľom a vy poddaným, tu som spovedajúcim sa

dieťaťom a vy ste tu otcom”.

*

Manželka dostala pokánie i za svojho muža. Jedna žena prišla na spoveď. Pri spovedi obviňovala z rozličných chýb svojho muža.

Spovedník ju prerušil takto: Poslal vás snáď sem váš muž, aby ste sa spovedala za

neho? Žena sa však nedala odradiť touto výčitkou a predniesla ešte mnohé žaloby na

svojho muža. Preto jej kňaz uložil nasledujúce pokánie: “Pomodlite sa ako

pokánie za svoje hriechy trikrát Otče náš a tri ružence ako pokánie za svojho muža. Žena

sa spýtala, prečo by mala činiť pokánie za svojho muža a k tomu sa tak dlho modliť

modlitbu za neho, ako pokánie. Kňaz jej odpovedal: Preto, lebo ste sa spovedala z

hriechov svojho muža. V budúcnosti sa teda spovedajte iba zo svojich hriechov. Vo sv.

spovedi nemáme obviňovať nikoho iného!

37

*

Generálna spoveď sv. Ignáca. Mnohí hriešnici začali svoje opravdivé polepšenie života generálnou sv. spoveďou. Sv.

Ignác z Loyoly vo svojej nemoci na lôžku bol privedený k úplnej náprave života

čítaním Kristovho životopisu a životopisov svätých. Hneď po svojom uzdravení sa

odobral do kláštora v Monseratu, kde sa tri dni s veľkým úsilím namáhal, aby si

dôkladne pospytoval svedomie zo všetkých hriechov, ktoré potom oľutoval a

vyspovedal sa z nich. Od tej doby mal v živote iba jediný cieľ, ako prispieť k spáse

svojej duše a duší svojich blížnych.Za tým účelom sa konajú duchovné cvičenia, aby

človek spoznal sám seba a aby mohol urobiť nápravu svojho života.

Otázky a odpovede:

Z ktorých hriechov sa musíme vyspovedať? Vyspovedať sa musíme z každého ťažkého hriechu a máme povedať aj počet.

Spovedá sa platne, kto z vlastnej viny v spovedi nepovedal ťažký hriech? Kto z vlastnej viny v spovedi nepovedal ťažký hriech, spovedá sa neplatne a tým sa

dopúšťa nového ťažkého hriechu - svätokrádeže.

24. ZADOSŤUČINENIE

Zadosťučinenie. - Zadosťučinenie je vykonanie modlitieb a dobrých skutkov,

ktoré uložil spovedník za pokánie. Kňaz ukladá pokánie, aby kajúcnik aspoň čiastočne

odčinil a napravil svoje hriechy modlitbou a dobrými skutkami. Za pokánie spovedník

ukladá obyčajne modlitby.

Kto chce vykonať uložené pokánie, ale potom ho z nedbalosti nevykonal, spovedá

sa síce platne, ale dopustil sa nového hriechu. Kto by však vopred nechcel vykonať

pokánie, ktoré sa mu uloží, spovedal by sa neplatne a dopustil by sa tým ťažkého hriech -

svätokrádeže.

Dobré je, aby sme si k uloženému pokániu sami ešte niečo pridali, napr. modlitbu,

pomoc núdznemu, telesný alebo duchovný pôst (odoprieť si niečo dovolené, trpezlivo

znášať ťažkosti stavu, povolania, chorobu a iné kríže). Čím viac si ukladáme za pokánie,

tým viac časných Božích trestov sa nám odpúšťa.

*

Každý deň sa umývaš, hoci znovu a znovu sa zašpiníš. Keby si sa neumýval,

zošklivil by si sa ľuďom. Spovedáš sa a máš zasa hriechy. Keby si sa nespovedal, zošklivil

by si sa Bohu i anjelom. Čím častejšie očistíš svoju dušu, tým krajšia bude tvoja duša a

tým milšia bude Bohu. Tvoj očistec bude potom veľmi krátky, poprípade žiadny. Čím

dlhšie zostaneš v hriechoch, hoci aj neprídeš do pekla, tým dlhší bude tvoj očistec a tým

menšia tvoja blaženosť v nebi. Preto každý mesiac si vykonaj dobrú sv. spoveď!

*

Pokánie sv. Alojza.

Sv. Alojz z Gonzagy bol synom talianskeho kniežaťa. Otec ho vzal ako sedem ročného

chlapca do vojny, kde z úst vojakov počul mnohé preklínania a hnusné reči. Tieto slová

opakoval, hoci nepoznal ich význam. Keď podrástol a vychovávateľ ho upozornil na

38

tieto slová, začal tušiť zmysel týchto slov a hlboko to všetko ľutoval. Pri prvej sv.

spovedi vo Florencii zamdlel. Neuspokojil sa s pokáním, ktoré mu uložil kňaz v

spovednici, ale celý život oplakával hriechy svojej mladosti a robil pokánie na svojom

tele. Často spával na tvrdej zemi, zatvoril sa do izby a bil sa metlou, v piatok jedával

iba chlieb a vodu. Keď r. 1591 v Ríme vypukol mor, začal posluhovať nemocným.

Sám však ochorel a zomrel mladý ako 23-ročný.

*

Kráľ 8 rokov kláštorným sluhom. Istého búrlivého dňa na jeseň r. 1084 prišiel zamdlený pútnik v kajúcom odeve k

bráne benediktínského kláštora v Osoji v Korutánsku a prosil, aby ho pustili

dovnútra. Zdalo sa, že pútnik je nemý, lebo len posunkami dával najavo, že by chcel

byť mníchom. Vtedajší opát Teucho ho prijal za kláštorného sluhu. Osem rokov

vykonával nový sluha najposlednejšie práce v kláštore s najväčšou ochotou. Keď však

ťažko ochorel a cítil, že sa blíži hodina jeho smrti, zhromaždeným rehoľníkom sa

takto vyznal: “Som Boleslav II, poľský kráľ. Za svojej vlády som sa dopustil mnohých

ukrutností. Medzi iným, vlastnými rukami som zavraždil pri oltári biskupa Stanislava

v Krakove, ktorý bol mužom svätej povesti, lebo ma karhal pre moje chyby. Pápež

Gregor VII. ma vylúčil z Cirkvi. Vydal som sa na cestu k pápežovi. Na spiatočnej ceste

z Ríma som prišiel sem ako kajúcnik a žil som medzi vami ako obyčajný kláštorný

sluha. Ukázal ešte svoj kráľovský pečatný prsteň a hneď nato zatvoril navždy svoje

oči. Na jeho pomníku sú napísané latinské slová: Boleslav, poľský kráľ, ktorý

zavraždil sv. Stanislav, krakovského biskupa.

Otázky a odpovede:

Čo musíme vykonať po sv. spovedi? Po sv. spovedi musíme vykonať uložené pokánie.

Ako musíme vykonať uložené pokánie? Uložené pokánie musíme vykonať presne tak, ako bolo uložené a čo najskôr.

25. ODPUSTKY

Poklad Cirkvi. - Ako pri súde sa možno niekedy vyhnúť trestu, keď niekto na

slobode zloží určitú čiastku peňazí, teda pokutu, podobne je možné vyhnúť sa aj Božím

trestom, keď ich vyvážime dobrými skutkami, alebo za ne zadosťučiníme, pokiaľ však

Boh takúto náhradu príjme. Pán Ježiš svojím utrpením dal takúto náhradu za naše hriechy

i za tresty za ne zaslúžené, že je možné nimi vyvážiť hriechy i tresty všetkých ľudí na

celom svete. K tomu ešte pristupuje zadosťučinenie Panny Márie, mučeníkov a iných

svätcov. Všetky tieto zásluhy sú nevyčerpateľným pokladom Cirkvi. Správcovia týchto

pokladov sú: pápež a biskupi a môžu z neho udeľovať odpustky veriacim, aby nemuseli

trpieť všetky zaslúžené časné tresty za hriechy. Odpustky nerušia Božiu spravodlivosť,

pretože pri nich Boh dostáva náhradu zadosťučinenia z pokladu Cirkvi.

Úplné a čiastočné odpustky. - Pápež môže za niektorý dobrý skutok odpustiť

časné Božie tresty úplne, to sú úplné odpustky. Keď pápež, alebo biskup odpustia časné

Božie tresty len čiastočne, sú to odpustky čiastočné.

39

*

Podmienky pre získanie úplných odpustkov. - Úplné (plnomocné) odpustky

môžeme získať len raz za deň. Druhýkrát v jednom dni možno získať úplné odpustky len v

okamihu smrti. Okrem vykonania dobrého skutku obdareného úplnými odpustkami, sú k

ich získaniu ešte ďalšie tri podmienky: l. sv. spoveď. Jedna sv. spoveď stačí k získaniu

niekoľkých plnomocných odpustkov. - 2. Sv. prijímanie a to pre každé úplné odpustky

zvlášť. - 3. Modlitba na úmysel sv. Otca. Stačí Otče náš a Zdravas. Je však dovolené

pomodliť sa ktorúkoľvek inú modlitbu a to vždy pre každé úplné odpustky zvlášť.

Tieto tri podmienky je možné splniť niekoľko dní pred, alebo po vykonaní

predpísaného dobrého skutku. Je však vhodné, aby sv. prijímanie a modlitby na úmysel

sv. Otca boli vykonané toho istého dňa, ako skutok obdarený úplnými odpustkami.

Zároveň pritom nesmie byť záľuba v žiadnom, ani v ľahkom hriechu. Kto s úplne

nezbavil záľuby v hriechu, alebo nesplnil tri uvedené podmienky (pokiaľ nebola uvedená

výmena) získava iba čiastočné odpustky.

Dňa 2. novembra môžeš získať úplné odpustky pre duše v očistci, ak splníš tieto

podmienky: sv. spoveď, sv. prijímanie, modlitba na úmysel sv. Otca, návšteva kostola,

alebo kaplnky spojená s modlitbou Otče náš, Zdravas a Verím v Boha. - Vo farských

kostoloch môžeš získať za rovnakých podmienok úplné odpustky pre svoju dušu v deň

sviatku patróna farského kostola, alebo 2. augusta (porciunkula). -Cirkev udeľuje úplné

odpustky aj umierajúcemu, ak nemôže prísť kňaz a umierajúci si očistí dušu dokonalou

ľútosťou, túži po sviatostiach a uctieva kríž pobozkaním.

Podmienky k získaniu čiastočných odpustkov. -Čiastočné odpustky môže získať

ten, kto zbožne používa kríž s telom ukrižovaného, alebo bez neho, a ruženec, škapuliar,

alebo medailu, ktorý riadne posvätil niektorý kňaz. - Keď posvätil tieto predmety pápež,

alebo biskup, možno získať ešte úplné odpustky na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla, ak

prijpojíme okrem troch obyklých podmienok ešte Vyznanie viery (Verím v Boha). -

Odpustky sú štedré dary našej matky Cirkvi, a preto ich vďačne užívajme.

Katolícky lekár ponúkal 100 frankov.

V Oltene vo Švajčiarsku sedela v hostinci pri stole spoločnosť. Kritizovala a

odsudzovali všetko možné, až prišla reč aj na odpustky. Tieto odpustky iba

zosmiešňovali. Neďaleko sedel lekár - katolík - chvíľu počúval tieto výsmešky, potom

vstal, položil 100 frankovú bankovku na stôl a povedal: “Kto z vás mi dokáže presne

povedať, čo sú to odpustky katolíckej Cirkvi, dostane tých 100 frankov.” A hľa. Nikto z

týchto posmeškárov neurobil ani len pokus, aby odpustky vysvetlil a to iba preto, lebo to

nikto nevedel.

Otázky a odpovede:

Čo znamená: získať odpustky? Získať odpustky znamená: Po odpustení hriechov získať ešte odpustenie časných trestov,

ktoré zostávajú za tieto hriechy.

Kto dal Cirkvi moc udeľovať odpustky? Moc udeľovať odpustky dal Cirkvi Ježiš Kristus, ktorý povedal apoštolom: “Čokoľvek

rozviažete na zemi, bude rozviazané i v nebi” (Mt 18,18).

40

26. POMAZANIE CHORÝCH - POSILA PRE CHORÝCH

Kto má prijať pomazanie nemocných? - Pomazanie nemocných má prijať každý

kresťan katolík, ktorý už užíva rozum a nebezpečne ochorel. Teda túto sviatosť má prijať

i dieťa, ktoré už začalo užívať svoj rozum, ak nebezpečne ochorelo. Býva to pravidelne

vo veku okolo 6 rokov, avšak i v piatich rokoch a niekedy ešte skôr.

Nemá sa čakať, kým chorý začne zomierať, lebo potom by sa už nemohol

spovedať, ani prijať sviatosť oltárnu. Domáci by mali na svedomí hriech, keby ich vinou

chorý zomrel nezmierený s Pánom Bohom. Avšak i po poslednom výdychu umierajúceho

sa ešte môže udeliť rozhrešenie a sv. pomazanie, ktoré pôsobí s podmienkou, ak je duša

ešte v tele. Duša totiž neopúšťa telo zomierajúceho posledným výdychom, ale až neskôr.

Sv. pomazanie nemocných kedysi nazývali posledné pomazanie. Prvé pomazanie

sme dostali pri sv. krste, druhé pri sviatosti birmovania, tretie sa udeľuje pri kňazskej

vysviacke a posledné v nebezpečnej chorobe. - Pomazanie nemocných môžeme prijať

toľkokrát, koľkokrát nebezpečne ochorieme, alebo v ťažkej chorobe upadneme do

nového nebezpečenstva.

Čo spôsobuje pomazanie nemocných? - Pomazanie nemocných odpúšťa

chorému ľahké hriechy a časné tresty, rozmnožuje milosť posväcujúcu, posilňuje ho v

utrpení, pokušení a v smrteľnej úzkosti. Mimoriadne odpúšťa pomazanie nemocných tiež

ťažké hriechy, keď chorý už nemôže prijať sviatosť pokánia, ale predtým si vzbudil

aspoň nedokonalú ľútosť. Často spôsobuje sv. pomazanie úľavu v chorobe, niekedy

vracia i telesné zdravie, keď to chorému prospeje k spáse.

Úprava izby chorého. - Izba chorého sa uprace, vyčistí a pokiaľ možno, vyzdobí

pre najvzácnejšieho Hosťa - Pána Ježiša. V blízkosti lôžka chorého sa postaví stôl,

prikrytý čistým obrusom. Na stôl postavíme kríž a vedľa neho horiace sviece. Jeden

pohár so sv. vodou a s vetvičkou a druhý s pitnou vodou a lyžicou. Potom tanier s

kúskom vaty. I kvetiny na stole pôsobia pekne, aby sa stôl čo najviac podobal oltáru.

Vata sa po zaopatrení spaľujú.

*

Pamätaj, aby si zavčasu zavolal kňaza k vážne chorému členovi rodiny. Keď sám

vážne ochorieš, pošli si ihneď pre kňaza, aby si sa pri plnom vedomí mohol ešte

vyspovedať, prijať Pánovo Telo, pomazanie nemocných a pápežské, alebo apoštolské

požehnanie spojené s plnomocnými odpustkami pre okamih smrti. Každý večer po

spytovaní svedomia a ľútosti pridaj ešte prosbu za šťastnú hodinu smrti: ”Sv. Jozef,

vypros mi šťastlivú hodinu smrti”. Keď umieral sv. Jozef, boli pri ňom Pán Ježiš a Panna

Mária. Kiež by si raz zomieral aj ty takto!

*

Často volajú k nemocnému, keď je mŕtvy, aby sa nenaplašil. U Pána farára zvoní telefón. Pán farár zdvihne telefón a počúva: "Pán farár? Áno. Pán

farár príďte rýchlo k nemocnému. Ulica Rivoli 20." Kňaz uháňa, aby prišiel čo

najskôr. Tu je to . Piate poschodie. Zazvoní. Z dverí vyjde žena a prosí: "Chvíľočku

počkajte." Kňaz čaká dlhú chvíľu. Dvere sa otvoria. "Ráčte vstúpiť." Pán farár vojde do

izby. Na posteli leží napudrovaná mŕtvola. Na prsiach má odznak čestnej légie.

Mŕtvola je tiež navoňavkovaná. " Veď už je mŕtvy," hovorí pán farár. " Koľko je už

mŕtvy? Pýta sa kňaz. "Asi tri hodiny."

" To je pomazanie nemocných a nie mŕtvych, " hovorí vyčítavým hlasom pán farár.

41

"Ale dôstojný pane," hovorí dáma, "to by ho bolo zabilo, keby ste prišli skorej."

"Dajte mu na čelo krížik a pomodlite sa za neho"

Toto je príklad nesprávneho chápania sviatosti pomazania chorých.

Otázky a odpovede:

Čo je pomazanie chorých? Pomazanie chorých je sviatosť, v ktorej nemocný dostáva Božie milosti pre spásu duše a

často i na úžitok tela.

Odkiaľ vieme, že Pán Ježiš ustanovil pomazanie chorých? Že Pán Ježiš ustanovil pomazanie chorých, vieme zo slov sv. apoštola Jakuba: “Ak je

niekto z vás chorý, nech si zavolá kňaza Cirkvi a ten nech sa nad ním modlí a pomaže ho

olejom v Pánovom mene, modlitba viery uzdraví chorého. Pán mu uľahčí a ak je v

hriechoch, budú mu odpustené” (Jak 5,14-15).

Ako udeľuje kňaz pomazanie chorých? Kňaz udeľuje pomazanie chorých takto: Pomazáva chorého sv. olejom na čelo a na ruky

a pritom sa modlí: “ Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech

ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen

A oslobodeného(nú) od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní.“ Amen .”

Kto má prijať pomazanie chorých? Pomazanie chorých má prijať každý kresťan katolík, ktorý už užíva rozum a nebezpečne

ochorel.

Čo spôsobuje pomazanie chorých? Pomazanie chorých spôsobuje toto: 1. Odpúšťa chorému ľahké hriechy a časné tresty, 2.

Rozmnožuje mu milosť posväcujúcu, 3. Posilňuje ho v utrpení, pokušení a smrteľnej

úzkosti.

Ako sa má chorý pripraviť na prijatie sviatosti pomazania chorých? Chorý sa má pripraviť na prijatie sviatosti pomazania nemocných sv. spoveďou, sv.

prijímaním a má sa úplne odovzdať do Božej vôle.

Čo udeľuje kňaz chorému po pomazaní chorých? Po pomazaní nemocných udeľuje kňaz chorému pápežské, alebo apoštolské požehnanie,

spojené s úplnými odpustkami pre okamih smrti.

27. SVIATOSŤ KŇAZSTVA

Kňazstvo. - V najstarších dobách zastával kňazský úrad otec v rodine (napr. Noe,

Abrahám, Jób) a knieža vo svojom národe (napr. Melchisedech). V izraelskom národe

ustanovil Boh ako kňaza Árona a jeho synov. To bolo v Starom zákone.

V Novom zákone dal Pán Ježiš plnú kňazskú moc apoštolom a tí odovzdali túto

moc na svojich nástupcov v katolíckej Cirkvi, na biskupov. Pri Poslednej večeri dal Pán

42

Ježiš apoštolom moc slúžiť sv. omšu a po svojom zmŕtvychvstaní im dal moc odpúšťať

hriechy. Pri iných príležitostiach im dal moc udeľovať ostatné sviatosti. Tak im Pán Ježiš

odovzdal plnú kňazskú moc.

Príprava na kňazstvo. - Kto sa chce stať kňazom, musí mať k tomu potrebné

schopnosti. Musí byť zbožný, čnostný, a čo sa týka vzdelania, u nás má mať maturitu.

Prihlási sa do kňazského seminára, kde sa mu dostáva ďalšieho nutného vzdelania a

príprava na kňazstvo. Do duchovného stavu prijíma len biskup. Tým, ktorí študujú za

kňazov, sa hovorí bohoslovci. Sú ubytovaní v kňazskom seminári a študujú na

bohosloveckej fakulte. Kandidát kňazstva prijíma najprv nižšie svätenia, napr. lektorát,

akolytát. Potom prijíma vyššie svätenia: diakonát - prvý stupeň kňazstva a na konci

štúdia sviatosť kňazstva z rúk biskupa.

Povinnosti kňaza. - Kto prijal vyššie svätenie, je povinný denne sa modliť

zvláštne modlitby - breviár. Okrem toho sa zaväzuje, že neuzatvorí manželstvo a bude

čisto žiť v slobodnom stave, aby išiel cestou dokonalejšieho života a celým srdcom slúžil

len Bohu a tým dušiam, o ktoré ako kňaz sa má starať. V celom svojom živote má byť

ako druhý Kristus.

Sviatosť kňazstva vtláča do duše nezmazateľný znak kňaza. To znamená, že

kňazské hodnosti nemôže kňaz nikdy stratiť. Kňazi sa mnoho modlia a obetujú sa za

veriacich. Len Cirkvi neverní, alebo nehodní veriaci nemajú kňazov v úcte.

Prvá sv. omša novokňaza sa nazýva “primície”. Novokňaz udeľuje po svojej prvej

sv. omši novokňazské požehnanie.

Modli sa za dobrých kňazov! - Za dobrých kňazov sa modlievame zvlášť v

“kántrové dni”. K modlitbe za kňazov nás vyzýva Pán Ježiš slovami: “Žatva je síce

veľká, ale robotníkov málo. Proste teda Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej

žatvy” (Mt 9,37-38). Je to zvláštna milosť a vyznamenanie pre mladého muža, keď ho

Boh volá do kňazského stavu a tiež je to milosť a vyznamenanie pre jeho rodičov. Mnoho

veriacich pomáha kňazom modlitbami, zvlášť v prvý štvrtok, alebo v prvú sobotu

každého mesiaca. Pamätaj na to aj ty!

*

Kňazovi hovoríme “Pater”, to znamená “otec”, pretože veriaci sú zverení jeho

duchovnej otcovskej starostlivosti. Pomáhaj biskupom a kňazom modlitbou, vždy ich

ochotne počúvaj a úctivo ich pozdravuj. Veď sám Pán Ježiš povedal apoštolom a ich

nástupcom: “Kto vás počúva, mňa počúva, kto vami pohŕda, mnou pohŕda, kto však

pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal” (Lk 10,16). Sv. Ján Zlatoústy napísal: “Kto

ubližuje kňazovi, ubližuje Pánu Ježišovi”.

Modliť sa za kňazov. Istý farník volal telefonicky svojho priateľa kňaza a hovoril mu, čo sa práve v ich

kostole v nedeľu stalo. Ich farár, ktorého obdivovali pre jeho obchodnú zručnosť, ich

hrozne prekvapil. Keď dokončil sv. omšu, vyhlásil im, že toto bola jeho posledná

omša a posledná kázeň. Odchádza nielen z farnosti, ale opúšťa aj kňazskú službu a

kňazský stav. Keď to veriaci počuli, niektorí sa dali do plaču. Pred kostolom ho ešte

raz zastavili a povedali mu, že je to predovšetkým ich vina. Oni len prijímali Božie

dary z jeho rúk, ale sa za neho dostatočne nemodlili.

*

43

Keby som bol ostal doma. V istej farnosti bolo jedného dňa veľmi rušno. Mladík, ktorého farníci nevideli 25

rokov, sa vrátil z misií na dovolenku, aby oslávil svoje strieborné kňazské jubileum so

svojimi najdrahšími. V nedeľu mal jubilejnú sv. omšu, na ktorej miestny farár povedal

priliehavú kázeň. Gratuloval jubilantovi a chválil ho, že zanechal svoj rodičovský dom,

svojich príbuzných, priateľov a známych. V nebezpečenstvách pralesa, o biede a hlade

ohlasoval evanjelium a povolával pohanov do ovčinca Kristovho, na veľkú hostinu

milosti spásy. Potom pán farár prešiel na prázdne lavice v kostole a hovorí: “Viete, kde

sú tí, čo tu kedysi sedávali? Popíjajú si v krčmách a otravujú ešte aj svoje nevinné

dietky, ktoré ta so sebou berú.” Jubilant sa po slávnosti dal navštevovať spomenuté

krčmy. Všade ho vľúdne privítali a v každej krčme povedal to isté: “Keby som bol ostal

doma a nešiel do misií, dnes by som aj ja tu sedel s vami a nie v kostole. Nemohol som

však odolať povolaniu Pána, ktorý aj vás volá, aby ste sa vrátili k nemu a slúžili mu a

nehoveli prázdnemu životu.” Na budúcu nedeľu boli všetci v kostole. Všetci do

jedného...

*

Ostane mi srdce, ktorým vás budem milovať. Svätý Ján Vianney, úspešný arský farár, priviedol svojimi kázňami do Cirkvi Židovku,

manželku zaťatého ateistu a pokrstil ju. Keď sa to jej manžel dozvedel, tak sa

rozzúril, že s nožom v ruke sa hnal do farského domu a zadychčaný kričal: “Ako ste

sa opovážili pokrstiť moju ženu? Vykolem vám oko!” Kňaz nato: “Nech sa páči. Však mi

zostane druhé oko, ktorým budem s Kristovou láskou hľadieť na vás.” Rozhnevaný muž

nato: “Vykolem vám obe oči!” Ján Vianney nato s absolútnym pokojom: “Potom mi

ostane ešte srdce, ktorým vás budem milovať ako svojho brata v Kristovi.” Mužovi

vypadol nôž z ruky. Padol pred arským farárom na kolená a povedal: “Odpusťte mi.

Keď je vaša viera taká nádherná, keď je vaša viera sama láska, chcem byť aj ja

veriacim. Poučte aj mňa, prosím, a pokrstite aj mňa. Verím v Boha!” Svätý kňaz získal

ateistu pre vieru v Boha nie argumentami o jestvovaní Boha, ale svojou hlbokou,

láskyplnou vierou.

*

Lev z Münsteru”

Už je tomu vyše štyridsať rokov, čo zomrel veľký nemecký kardinál Klemens August

von Galen, ktorého nazývali “munsterským levom”. Kardinál von Galen pochádzal zo

starej westfálskej šľachtickej rodiny. V roku 1933, teda v tom istom roku keď sa v

Nemecku dostala k moci národno-socialistická strana, bol vymenovaný za biskupa v

Münsteri. Verný svojmu heslu Nec laudibus nec timore nedal sa odviesť ani chválou

ani zastrašovaním do hlásania slova, ktoré uznal za správne a potrebné. Jeho kázne

sa odpisovali a tak šírili po celej krajine. Hitler musel zastaviť viaceré akcie, pretože

ľud sa o nich zavčasu dozvedel z úst biskupa von Galena. Takto sa stal biskup von

Galen symbolom nenásilného odporu proti totalitárnej štátnej moci. Symbolicky sa to

prejavilo vtedy, keď ako novovymenovaný biskup musel zložiť sľub vernosti do rúk

ministerského predsedu Göringa. Ukázalo sa totiž, že v celej ministerskej budove nebolo

ani jedného kríža, ani nijakej knihy evanjelia, na ktorú by bolo možné zložiť sľub. - To

som si myslel - povedal von Galen - preto som si priniesol tieto veci so sebou. Čoskoro

po nastúpení biskupského úradu prišiel do útoku proti novodobému pohanstvu.

Vyčítali mu, že z kazateľne hlása politiku. On však povedal: - To nie je pravda! Ja sa

44

iba bránim proti tým, čo pod rúškom politiky napádajú náboženstvo. Známe sú jeho

kázne z roku 1941. V nich ostro odsudzoval likvidovanie takzvaných “bezcenných

životov” ďalej likvidovanie rehoľníkov a iné násilnosti novodobých pohanov. V tom

čase vyhlásil: - Fyzickej sile gestapákov je vystavený každý nemecký občan bez

akejkoľvek možnosti brániť sa. Nikto z nás nie si je istý - i keď si je vedomý, že je

verným občanom a že nič zlého neurobil - či nebude jedného dňa odvlečený, okradnutý o

slobodu, zatvorený v pivniciach alebo v koncentračných táboroch. Jedného dňa sa to

môže stať i mne. Pretože potom už nebudem môcť verejne hovoriť, robím tak dnes.

Chcem varovať pred ďalším kráčaním po ceste, ktorá podľa môjho presvedčenia

privolala na ľud Boží trest a vedie do nešťastia a skazy náš ľud a celú našu krajinu.

Prečo Hitler neodstránil tohto smelého muža? Odpoveď nájdeme v slovách, ktoré sa

čítali v Evanjeliu v deň, keď zomrel kardinál von Galen: “Chceli ho chytiť, ale sa báli

ľudu, lebo ho považoval za proroka.” Tieto slová sa vzťahovali na Krista, ale aj

na jeho apoštola kardinála von Galena, lebo naozaj ťažko nájsť iný dôvod, prečo

národno-socialistický režim nezasiahol ostrejšie proti nepríjemnému obrancovi

pravdy a slobody, ktorého ľudia volali “levom z Münsteru”.

Otázky a odpovede:

Čo je sviatosť kňazstva? Sviatosť kňazstva je sviatosť, ktorou sa udeľuje kňazská moc a nárok na zvláštne milosti k

riadnemu vykonávaniu kňazských povinnosti.

V čom je kňazská moc? Kňazská moc je v tom, že kňaz môže slúžiť sv. omšu, udeľovať sviatosti, žehnať a svätiť.

Odkiaľ vieme, že Pán Ježiš ustanovil sviatosť kňazstva? Že Pán Ježiš ustanovil sviatosť kňazstva, vieme z Písma Svätého, kde sa hovorí, ako Pán

Ježiš dal apoštolom kňazskú moc a ako apoštoli túto moc prenášali na svojich nástupcov.

Kto môže vysviacať kňazov? Kňazov môže vysviacať iba platne vysvätený biskup.

28. SVIATOSŤ MANŽELSTVA

Sviatosť manželstva. - Manželstvo ustanovil Boh v raji slovami: “Ploďte sa a

množte a naplňte zem!... Preto muž opustí svojho otca a svoju matku a privinie sa k

svojej manželke a budú jedným telom” (I Moj 1,28, 2,23). Sobáš sa preto vždy pokladal

od najstarších čias za dôležitý a posvätný úkon: “Sme deti svätých, preto sa nesmieme

správať ako pohania, ktorí Boha nepoznajú” (Tob 8,5).

Manželstvo bolo v Starom zákone zväzkom síce veľmi dôležitým a posvätným, ale

sviatosť to ešte nebola. Na sviatosť manželstvo povýšil až Pán Ježiš v Novom zákone.

Aby ukázal, aké je manželstvo dôležité a posvätné, urobil svoj prvý zázrak na svadbe v

Káne. Tým manželstvo tiež posvätil. Sviatostnému sobášu preto hovorím svadba. “Muži,

milujte svoje manželky, ako aj Kristus miloval svoju Cirkev a seba samého vydal za ňu,

aby ju povätil” (Ef 5,25-26). Pre kresťanov katolíkov preto nestačí uzavrieť len

45

občianske, civilné manželstvo. Cirkev žiada, aby veriaci prijali sviatosť manželstva. Tí,

ktorí túto sviatosť prijímajú, majú byť v milosti posväcujúcej. Keby túto sviatosť

prijímali v ťažkom hriechu, dopustili by sa tým svätokrádeže.

*

Vždy pamätaj: Manželstvo ustanovil sám Boh už v raji a Pán Ježiš ho povýšil na

sviatosť. Manželstvo je teda sväté. Preto o manželstve a jeho povinnostiach zmýšľaj

sväto! Sú to vážne, ťažké a zodpovedné povinnosti. Pomáhaj v týchto povinnostiach

rodičom aspoň tým, že sa za nich budeš vrúcne modliť a ochotne ich poslúchať.

*

Treba zrušiť rodinu? Žalovala sa vo vlaku matka: “Pozrite, aká som zničená. A keby ste videli, ako vyzerá

moja dcéra. Má štyri deti, a muž ju opustil. Odvábila ho jedna sopľavá študentka.”

Utrpenie tej ženy bolo veľké. Ale spolucestujúci, čo sedeli bližšie k nej, vedeli jej iba

toľkoto povedať: “Pani, dnešný svet je už taký. Rodina už ide dolu vodou.” A muž, čo

sedel neďaleko, sa opýtal: “Ste toho názoru, že by sa v dnešnom svete mala rodina už

úplne zrušiť?” Odpovedali: “To nie! Veď ako by sme vyzerali potom?”

*

Matkine blahoslavenstvá. Blahoslavená matka, ktorá sa snaží pochopiť svoje dieťa, lebo ju budú blažiť

spomienky vďačných synov a dcér. Blahoslavená matka, ktorá vie potešiť, lebo bude mať

radosť z mnohých zahojených rán. Blahoslavená matka, ktorá nikdy nezúfa, lebo sa jej

dostane veľa pomoci zhora. Blahoslavená matka, ktorá vo výchove vyzdvihuje dobro a

ním premáha zlo, lebo jej deti budú víťazmi nad zlom. Blahoslavená matka, ktorá svojim

domácim preukazuje veľkú lásku, lebo jej rodinný krb bude oázou pokoja a istoty.

Blahoslavená matka, ktorá rieši problémy života jednoducho, skromne a s vierou,

lebo deti, aj keď vyrastú, budú jej vždy dôverovať. Blahoslavená matka, ktorá vedie

svoje deti cestami spravodlivosti, lebo úspechy jej synov a dcér budú jej na chválu.

Blahoslavená matka, ktorá zmužile znáša nevďačnosť svojich odrastených detí lebo jej

trpezlivosť bude odmenená, ak nie tu na zemi, tak istotne v nebi.

*

Otcove blahoslavenstvá Blahoslavený otec, ktorý učí svoje deti zodpovednosti, lebo potomkovia ho budú

požehnávať. Blahoslavený otec, ktorý vo výchove k prísnosti primieša aj lásku, lebo

sa mu ujde milosrdenstva. Blahoslavený otec, ktorý viac káže príkladom vzorného

kresťanského života ako len svojím slovom, lebo bude mať podiel na Božom kráľovstve.

Blahoslavený otec, ktorý naučil svoje deti žiť pre večný život, lebo uvidí Boha.

Blahoslavený otec, ktorý svojím príkladom učí deti posluhovať blížnym, lebo jemu budú

slúžiť pokolenia. Blahoslavený otec, ktorý svojím príkladom vedie deti k miernosti a

sebazapreniu, lebo jeho budú chváliť poctiví potomkovia. Blahoslavený otec, ktorý aj

svojím dospelým synom a dcéram vie povedať pravdu a je ochotný ich napomenúť, lebo

všetci si ho budú uctievať. Blahoslavený otec, ktorý láskou k manželke ukazuje rodine,

aká dôležitá je láska k Bohu a jedného k druhému, lebo Boh-láska bude jeho podielom

na veky.

*

46

Žili svoje manželstvo s Kristom. Bola zlatá svadba. Po päťdesiatich rokoch manželského života obnovovali si manželia

svoj manželský súhlas. Po omši bol

slávnostný obed. Zúčastnili sa na ňom synovia a dcéry, vnuci a vnučky. Jeden syn sa

opýtal: “Je ešte aj dnes milí rodičia, medzi vami taká láska, ako keď ste sa

sobášili?” Otec vstal a povedal: “Neuveríte mi, keď povieme, že áno. Ale ja vám to

vysvetlím. My sme po celý manželský život mali Ježiša medzi sebou. My sme v sebe po

celý manželský život pestovali odriekanie a jeho lásku. Poviem vám to konkrétne. Ja

som pracoval v úrade. Bolo nás tam veľa. Aj pekné slečny. Bol som mladý. Mohol som

byť manželke neverný. Ale s pomocou Božej milosti som sa ovládal. Svoje

sebazaprenie som priniesol domov ako polienko na oheň našej lásky. Manželka mi ti

opätovala. Pracovala v banke. Videla okolo seba aj sympatických mužov. Ale prišla

domov s polienkom sebazaprenia a položila ho na oheň nášho rodinného kozubu. Večer

sme sa spolu modlievali, aby Ježiš udržiaval v nás kresťanské odriekanie a lásku. Za

päťdesiat rokov sme si na oheň našej lásky naznášali toľko polienok, že dnes je z neho

vatra lásky väčšia, než bola v deň svadby. Otec so slzami v očiach pobozkal svoju

manželku za to, že mu počas reči prisviedčala a sadol si. Stolujúcich otcova reč hlboko

dojala.

Otázky a odpovede:

Čo je sviatosť manželstva? Sviatosť manželstva je sviatosť, ktorá posväcuje katolíckeho muža a ženu k nerozlučnému

manželskému životu a dáva im nárok na zvláštne milosti k riadnemu konaniu

manželských povinnosti.

Kto ustanovil manželstvo? Manželstvo ustanovil Boh už v raji a Pán Ježiš ho povýšil pre pokrstených na sviatosť.

Ako sa udeľuje sviatosť manželstva? Sviatosť manželstva sa udeľuje takto: 1. tí, ktorí túto sviatosť prijímajú , vypočujú si

kňazské napomenutie, aby spolu žili v manželskej láske, vernosti a svornosti až do smrti.

2. Pred svojím farárom a dvoma svedkami prisahajú, že sa berú za manželov. 3. Podajú

si pravé ruky a príjmu kňazské požehnanie.

Aké milosti udeľuje sviatosť manželstva? Sviatosť manželstva rozmnožuje milosť posväcujúcu a dáva nárok na zvláštne milosti k

riadnemu konaniu manželských povinností.

Ktoré sú povinnosti manželov? Povinnosti manželov sú: 1. aby spolu žili v manželskej láske, vernosti a svornosti až do

smrti, 2. aby vychovávali svoje deti v bázni Božej a starali sa tiež o ich pozemské blaho.

47

29. SVIATOSTNÉ MANŽELSTVO JE NEROZLUČITEĽNÉ

Manželský rozvod. - Keď svetský úrad rozviaže manželstvo a dovoľuje nový

sobáš, hovorí sa tomu rozvod. Kresťan katolík je však vo svojom svedomí zaviazaný

nerozlučiteľnosťou sviatostného manželstva, podľa slov Pána Ježiša: “Každý, kto

prepustí svoju manželku a berie si inú, cudzoloží a kto si berie prepustenú od muža,

cudzoloží” (Lk 16,18). Sviatostné manželstvo môže byť pred Bohom rozlúčené len

smrťou jedného z manželov.

Cirkevné odlúčenie manželov . - Niekedy sa však stane, že medzi manželmi je

riadny spoločný život veľmi ťažký, ba skoro nemožný. V takomto prípade môže

postihnutý z manželov požiadať cirkevný úrad, aby mohli žiť od seba oddelene. Odlúčení

manželia však zostávajú ďalej podľa Cirkvi manželmi. To znamená: Žiadny z nich

nesmie za života druhého uzatvoriť nové sviatostné manželstvo. Až vtedy by mohol

uzatvoriť nové sviatostné manželstvo, keď druhý z manželov zomrie.

*

Nakoľko manželstvo je zväzkom cirkevne nerozlučným, má si každý a každá dobre

rozmyslieť, kým sa rozhodne vstúpiť do manželského stavu. Nevstupuj do manželstva

príliš skoro, lebo to neposlúži ani tvojmu zdraviu, ani tvojmu šťastiu. Oči príliš mladých

ľudí vidia len ruže, ale nevidia tŕnie. Keď však nastane rozčarovanie v triezvom dennom

živote, býva už neskoro. Preto sa neponáhľaj, je to krok na celý život, buď šťastný, alebo

nešťastný.

Keď sa budeš musieť aj ty raz rozhodnúť, nepozeraj len na majetok a krásu, ale

predovšetkým na riadny kresťanský život toho, koho si chceš vziať. “Kto sa žení kvôli

statku, ten prichádza do zmätku, kto pre krásu, tá trvá do času, kto pre čnosť, tá trvá

večnosť”.

Pred svojím rozhodnutím o tom veľa nielen premýšľaj, ale sa tiež raď s rodičmi a

so spovedníkom a dbaj na rady starších a skúsených ľudí. Modlievaj sa o osvietenie k

Duchu Svätému a pros o pomoc Pannu Máriu, Matku dobrej rady.

Debata o rozvode skončila svedectvom mladého muža. Priestranná hala Rex v Turíne je preplnená. Koná sa tu verejná dišputa o rozvode. Na

tribúne sa už vystriedali viacerí rečníci. Prítomné obecenstvo je rozdelené na dve

skupiny: jedni sú za rozvod, druhí sú proti. Istý advokát robí vášnivú propagandu za

rozvod a zúrivo sa postaví proti Ježišovi Kristovi, na ktorého evanjelium sa

odvolávajú katolícki rečníci. Vraj čo si tento židovský mysliteľ spred dvetisíc rokov

namýšľa vnucovať svoje prežité idey ľuďom atómového veku a podobne. Vášnivú reč

advokáta preruší predseda zhromaždenia: - Prosím, prešlo desať minút. Je rad na

ďalšom! Prosí o slovo mladý univerzitný študent Albert Pruna. Pevným hlasom a so

žiariacimi očami prehlasuje: - Verím v toho Ježiša Krista, ktorý prišiel pred dvetisíc

rokmi, aby nám priniesol posolstvo pravdy. A verím jeho evanjeliu, pretože táto pravda

je od Boha. Bez nej náš svet by sa bol stal už dávno obrovským blázincom alebo

klietkou s divými zvermi. Čo sa týka rozvodu, pýtam sa samého seba a všetkých tu

prítomných: Keby ste sa mali ženiť, radšej by ste si vzali za manželku rozvedenú, alebo

ženu, ktorá verí v Ježiša Krista? Burácajúci potlesk zhromaždenia odmenil odvahu

mladého univerzitného študenta. Mal by som aj ja odvahu takto svedčiť o Kristovi?

48

Otázky a odpovede:

Ktorými slovami zakázal Pán Ježiš rozlúčiť manželstvo? Pán Ježiš zakázal rozlúčiť manželstvo týmito slovami: ”Čo Boh spojil, človek nech

nerozlučuje!” (Mt 19,6).

Čo napísal sv. Pavol apoštol o rozvode? Sv. Pavol apoštol o rozvode napísal: “Manželom prikazujem nielen ja, ale Pán:

Manželka nech sa od svojho muža neodlučuje! Ak sa predsa odlúči, nech sa nevydáva,

alebo nech sa zmieri so svojím mužom! Tak isto muž, nech neprepúšťa svoju manželku!”

(I Kor 7,10-11).

30. PRÍPRAVA NA ŠŤASTNÉ MANŽELSTVO

Známosť. - Len ten bude šťastný v manželskom stave, koho Boh k tomu stavu

určil. Do manželského stavu Boh volá toho, komu dal k tomu náklonnosť a schopnosti.

Kto je vo veku, kedy môže pomýšľať na manželstvo, má najprv dobre poznať osobu, s

ktorou chce uzavrieť manželstvo. Je to dôležité, aby sa mohli obaja presvedčiť, či sa k

sebe hodia pre šťastný spoločný, manželský život. Takíto majú právo mať spolu

známosť.

Známosť je dovolená, keď je kvôli manželstvu. To znamená, že majú právo spolu

chodiť nielen pre zábavu, ale preto, aby poznali, či sa hodia k šťastnému manželskému

životu. Známosť, v ktorej je vopred vylúčená možnosť manželstva, je nedovolená a stáva

sa hriešnou.

Známosť má byť čistá, to znamená, že obaja sa majú chrániť všetkého, čo by bolo

proti hanbe a mravnej čistote. Len čistá známosť môže byť dobrou prípravou na šťastné

manželstvo. Skutočná láska je spojená s úctou jedného k druhému. V tom je základ čistej,

krásnej a radostnej známosti.

Zasnúbenie a svadba. - Keď si vzájomne sľubujú manželstvo, sú spolu

zasnúbení a hovorí sa im snúbenci. Zasnúbenie nemá byť ľahkomyseľné. Má k nemu

dôjsť až po zrelej úvahe, po porade s rodičmi, prípadne so spovedníkom a po zbožnej

modlitbe. Kto by zasnúbenie ľahkomyseľne zrušil, dopustil by sa tým ťažkého hriechu.

Len vtedy by mohol zasnúbenie zrušiť, keby mal na to veľmi vážne dôvody. Avšak

snúbenci majú až vtedy spolu žiť ako manželia, keď sú k tomu oprávnení platným

prijatím sviatosti manželstva.

Keď sa rozhodli spolu vstúpiť do manželského stavu, najskôr dohodnú prijatie

manželstva na miestnom farskom úrade. Kňaz vyšetrí, či nič nebráni prijatí sviatosti

manželstva a či to rozhodnutie je dobrovoľné. O tom sa napíše zápisnica.

Majú si tiež zopakovať katechizmus, aby si obnovili svoje náboženské vedomosti.

Potrebujú to k tomu, aby nielen sami kresťansky žili, ale aby v tomto duchu dokázali

vychovávať aj svoje deti. Pred prijatím sviatosti manželstva pristúpia k sv. spovedi a sv.

prijímaniu, aby boli v milosti posväcujúcej. Veľmi sa odporúča pri tejto príležitosti si

vykonať celoživotnú sv. spoveď. Je prianím Cirkvi, aby sviatosť manželstva bola

prijímaná vo sv. omši. Novomanželom sa dáva pri tejto sv. omši zvláštne požehnanie. Pri

tejto sv. omšu môžu prijať pod obidvoma spôsobmi Eucharistiu.

49

*

Kto chce byť kňazom, prihlási sa do seminára, kde musí veľa študovať, modliť sa,

cvičiť sa v čnostiach, zvlášť v zbožnosti a mravnej čistote, prijímať sviatosti, aby sa čo

najlepšie pripravil na kňazské povolanie. Podobne, kto chce žiť v stave manželskom, má

sa svedomito učiť, čo bude potrebovať v manželstve. Má sa veľa modliť, cvičiť v

čnostiach, zvlášť v zbožnosti, obetavosti, trpezlivosti, mravnej čistote, má často prijímať

sviatosti, aby čo najlepšie dokázal vykonávať povinnosti manželského stavu. Na sv.

manželstvo sa musí len sväto pripravovať!

*

Ešte včas zistila krivosť charakteru. Mladí snúbenci cestovali električkou ku krstnej mame. Električka bola preplnená

a snúbenica prosila svojho snúbenca, aby uvoľnil miesto starej panej. Snúbenec

záporne pokrútil hlavou, nežne stisol snúbenke rúčku a povedal: "Keby bola mladšia

azda by som to urobil." Dievča zbledlo a nepovedalo nič. Pri dverách starej mamy sa

ospravedlnila, že jej je špatne a ku krstnej mame ide sama. Popoludní dostal snúbenec

list s poznámkou: "Zriekam sa zväzku s človekom, pri ktorom by som sa musela večne

báť, že ak budem staršia, nebudem dosť hodná jeho galantného chovania.."

Otázky a odpovede:

V čom spočíva príprava na šťastné manželstvo? Príprava na šťastné manželstvo spočíva v tom: 1. aby si obaja dobre rozmysleli, či sa

hodia pre nerozlučiteľný zväzok, 2. aby žili mravne čisto, 3. aby obnovili svoje

náboženské vedomosti a hodne prijali sviatosť pokánia a Sviatosť Oltárnu.

Kedy je známosť dovolená? Známosť je dovolená, keď je pre manželstvo a keď je čistá.

31. MODLITBA

Modlitba. - Modliť sa môžeme buď vnútorne, alebo zároveň navonok. Vnútorne

sa modlíme, keď zbožne a s láskou myslíme na Boha. Krásny druh vnútornej modlitby je

rozjímanie. Rozjímame, keď zbožne a s láskou premýšľame o niektorých pravdách viery,

napr. o tom, aký je Boh mocný, dobrý, milosrdný, ako sa Pán Ježiš narodil, učil, robil

zázraky, trpel, zomrel, vstal zmŕtvych, vstúpil na nebesia, ako zoslal Ducha Svätého, ako

prebýva medzi nami v Najsv. Sviatosti Oltárnej, ako sa za nás obetuje vo sv. omši.

Pritom v sebe vzbudzujeme nielen zbožné city, ale tiež dobré predsavzatie, v čom sa

chceme zvlášť polepšiť.

Vnútorne a navonok sa modlíme, keď nielen zbožne a s láskou myslíme na Boha,

ale zároveň pritom hovoríme slová modlitby. Tieto slová môžu byť vlastné, alebo

naučené naspamäť, alebo z modlitebnej knižky, potichu alebo nahlas, súkromne alebo

spoločne. Krásne sa modlí, kto zbožne spieva. Rýchlo povznášajú k Bohu strelné

modlitby. Sú to modlitby, ktoré sú vyjadrené iba niekoľkými slovami, napr. “Pane,

Ježišu, s tebou a pre teba!”

50

Keby niekto hovoril len slová modlitby, alebo zbožnej piesne, pritom by však na

Boha nemyslel, modlil by sa iba navonok. Iba takáto vonkajšia modlitba by nebola

platná. O takejto modlitbe by platili slová Sv. Písma: “Tento ľud si ma ctí ústami, ale ich

srdce je ďaleko odo mňa” (Mt 15,8). - Navonok sa prejaví zbožnosť, zložením klobúka,

alebo čiapky, rovným postojom, kľačaním a zopnutím rúk, taktiež bitím v prisia. Čo

vyjadrujú tieto vonkajšie úkony? “Zdvihnite ruky i srdce k Pánovi!” (Nár 3,41).

Modlitebná knižka. - Zbožný veriaci sa dokáže s Bohom rozprávať samostatne

vlastnými slovami. Potrebuje však nové myšlienky, aby nimi roznietil a vyjadril svoju

vieru, dôveru, lásku k Bohu, svoju oddanosť a vďačnosť. K tomu veľmi napomáha

modlitebná knižka. Ona zároveň bráni roztržitosti a robí modlitbu pozornejšou. Tiež

obsahuje vhodné poučenie pre náboženský život. Preto si vždy berieme modlitebnú

knižku so sebou na bohoslužby. Ako dar býva modlitebná knižka milou pamiatkou.

Nosievaš ju do kostola?

Prečo sa modlíme? - Máme sa modliť nielen preto, že potrebujeme Božiu pomoc,

ale predovšetkým preto, aby sme Boha ctili, ako svojho najvyššieho Pána, jemu ďakovali

a ho uzmierovali. - Preto povedal Pán Ježiš: “Je potrebné sa vždy modliť a neustávať”

(Lk 18,1). “Proste a bude vám dané, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám” (Mt 7,7).

“Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia” (Mt 26,41). - Sv. Alfonz napísal

o modlitbe: “Svätí sa stali svätými preto, že sa modlili”.

*

Pán Ježiš sa modlieval každý deň. Často dlho do noci, ba i celú noc. O čo viac je

potrebná modlitba každému z nás! Preto Cirkev povzbudzuje veriacich k dennej modlitbe

zvonením, príkladom a slovom. V každej sv. omši kňaz vyzýva znovu a znovu “Oremus!”

(Modlime sa!). Modlitba nás spája s Bohom, posväcuje nás a posilňuje k dobrému, teší

nás v súžení, pomáha v núdzi a zaisťuje nám milosť k zotrvaniu v dobrom až do smrti.

*

. Prišiel s paralyzovaným dievčaťom k oltáru

Spisovateľ Cronin rozpráva zaujímavú epizódku. Bol vo Viedni a navštívil kostol

sv.Karola. Pršalo. V tichu kostola zazneli ťažké kroky. Spisovateľ sa obzrel. Zbadal

vážneho muža, ako nesie na rukách paralyzované dievčatko a ide k oltáru. Keď

prišiel k oltáru, položil dievčatko opatrne na schody, vytiahol z vrecka sviečku, zažal

ju a položil ju na balaustru. Potom zdvihol dievčatko do výšky plameňa sviečky. Oči

nevinného dieťaťa žiarili radosťou a jeho bledé pery šepkali modlitbu. Keď skončili,

muž vzal dievčatko, vyniesol ho z kostola, položil ho do jednoduchého vozíka,

urobeného z drevenej debny. Spisovateľ bol dojatý. Priblížil sa k človekovi a opýtal sa

ho, o čo ide. Muž mu jednoducho povedal: - Chodievame sem spolu každý deň, aby sme

načerpali silu niesť ťažký kríž. Mohli by sme dodať, že tu nastávalo premenenie ich

bolesti na odovzdanosť do vôle Božej. Iba z takýchto premenení sa zrodí aj naše

veľké premenenie.

Musím sa najprv pomodliť. V istej nemocnici bolo na operačnom stole malé, asi sedemročné dievčatko. Lekári

a ošetrovateľky boli už pripravení, až na to, že nemohli dievčatko uspať. Dievčatko len

stále rozprávalo. Napokon mu lekár hovorí, že by boli radi, keby už zaspalo, že by

chceli začať s operáciou. Dievčatko mu hovorí: “To ste mi mali už dávno povedať. Nuž,

keď mám ísť spať, musím sa najprv pomodliť večernú modlitbu.” Nato zapälo

rúčky a ako sa roztomile modlilo, tichúčko zaspalo. Operácia sa nad mieru dobre

vydarila. Dievča upútalo všetkých svojou milotou a zbožnosťou.

51

Otázky a odpovede:

Čo je modlitba? Modlitba je zbožné pozdvihnutie mysle k Bohu.

Prečo sa modlíme? Modlíme sa preto, nakoľko sme povinní Boha uctievať modlitbou. Pán Ježiš výslovne

prikázal modlitbu a bez modlitby nedosiahneme Božie milosti, aby sme zbožne žili a sväto

zomreli.

32. MODLIME SA SPRÁVNE

Kto sa správne modlí? - Správne sa modlí ten, kto sa modlí zbožne. To znamená,

že pri modlitbe s veľkou vierou, nádejou a láskou myslí na Boha a nie je dobrovoľne

roztržitý. Pred modlitbou si vždy živo predstav, s kým sa chceš rozprávať. - Pokorne sa

modlí, kto uznáva, že je pred Bohom nepatrný, slabý a hriešny. Všetko stvorenie je pred

Bohom akoby nič a On je Stvoriteľ všetkého. “Modlitba pokorného preráža nebesia” (Sir

35,21). “Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť” (I Pt 5,5). Spomeň si

na modlitbu pyšného farizeja a pokorného mýtnika v chráme. Mýtnik sa modlil: “Bože,

buď milostivý mne hriešnemu” (Lk 18,13).

Dôverne sa modlí ten, kto s istotou očakáva, že ho Boh vypočuje. S takouto

dôverou pristúpila chorá žena k Pánu Ježišovi, dotkla sa jeho rúcha a bola uzdravená.

Uzdravenej Pán Ježiš povedal: “Buď dobrej mysle, tvoja viere ťa uzdravila” (Mt 9,22).

Boh však nedá, čo je zlé, alebo pre spásu škodlivé. Kto sa však modlí so slabou dôverou,

o tom platia slová Sv. Písma: “Kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorá sa vetrom

dvíha a zmieta, takýto človek však nech sa nedomnieva, že niečo dostane od Boha... (Jak

1,7-8).

Odovzdane do vôle Božej sa modlí ten, kto úplne ponecháva Bohu, kedy a ako ho

vypočuje. Vzorom je nám Pán Ježiš, keď sa modlil na Olivovej hore: “Otče, ak chceš,

vezmi odo mňa tento kalich, avšak nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!” (Lk

22,42). - Vytrvalo sa modlí ten, kto sa neprestáva modliť, hoci by nebol hneď od Boha

vypočutý. Slepý žobrák pri Jerichu prosil znovu a znovu: “Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa

nado mnou!” (Lk 18,38). Podobne máme aj my svoju modlitbu opakovať znovu a znovu.

Pán Ježiš nás k tomu vyzýva slovami: “Je potrebné vždy sa modliť a neochabovať” (Lk

18,1). “Proste a dá sa vám, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám” (Lk 11,9).

*

52

Modli sa vždy s najväčšou dôverou! I tebe hovorí Pán Ježiš: “Či niekto z vás, keď

ho bude jeho syn prosiť o chlieb, podá mu kameň? Alebo ak ho bude prosiť o rybu, či mu

podá hada? Ak teda vy dokážete, hoci ste zlí, dávať svojím deťom dobré dary, o čo skôr

dá váš Otec nebeský dobré veci tým, ktorí ho prosia” (Mt 7,9-10).

*

Základom jeho života bola modlitba

Len čo zvolili Giorgio La Piru za mešťanostu mesta Florencie, viacerí sa s ním

chceli rozprávať. Vrátnik však každému opakoval: - Mešťanosta je na omši. Návštevy

prijíma až potom! V odpovedi vrátnika bola určitá dávka irónie. La Pira sa o tom

dozvedel. Zvolal vrátnikov a povedal im: - Váš mešťanosta chodí každý deň na sv. omšu.

Teší ma, že to viete. Musíte však vedieť aj to, že váš mešťanosta príde vždy do úradu

presne v určenú hodinu. A keď sa s ním chce niekto rozprávať, praje si, aby ste mu ho

predstavili! Všetko to patrí k duchovnému a nadprirodzenému štýlu La Piru. Verný

tomuto štýlu, v istej reči roztiahol ruky a oduševnene prehlásil: - Pomyslite si:

Vstaneme z mŕtvych! Vstaneme z mŕtvych! Ako môže byť niekto smutný, keď má v

srdci túto istotu? A práve toto jeho zakotvenie v nadprirodzenom mu vlievalo do srdca

neobmedzenú dôveru. Základom tejto dôvery bola modlitba. Giorgio La Pira bol

mešťanostom, ktorý sa modlil a prosil aj iných, aby sa modlili za jeho mesto

Florenciu.

*

Otázky a odpovede:

Kto sa správne modlí? Správne sa modlí ten, kto sa modlí zbožne, pokorne, dôverne, odovzdane do Božej vôle a

vytrvalo.

Čo povedal Pán Ježiš o vypočutí správnej modlitby? Pán Ježiš povedal o vypočutí správnej modlitby toto: “Veru, veru, hovorím vám: Ak

budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to” (Jn 16,23).

Ako Boh vypočuje správnu modlitbu? Boh vypočuje správnu modlitbu tak, že nám udelí to, o čo prosíme, alebo niečo lepšie.

33. KEDY A ZA ČO SA MÁME MODLIŤ?

Zvlášť kedy sa máme modliť? - Podľa napomenutia Pána Ježiša “je potrebné

vždy sa modliť a neochabovať” (Lk 18,1). Môžeme sa vždy modliť, keď myslíme často a

s láskou na Boha i pri práci, pri odpočinku, alebo pri zábave. Pritom si môžeme aspoň v

duchu hovoriť krátke strelné modlity. Sú však chvíle, keď sa máme okrem toho ešte

zvlášť modliť.

Ráno sa môžeš modliť v tomto poradí: Otče náš, Zdravas, Verím v Boha,

Desatoro, Zdravas Kráľovná, Anjel Pána. Potom si vzbuď dobrý úmysel: “Čokoľvek

dnes budem myslieť a hovoriť, čokoľvek robiť a trpieť, obetujem Bože, na Tvoju

česť a slávu. Taktiež chcem dnes získať všetky možné odpustky. Tebe chcem slúžiť

bez prestania, daj mi k tomu svoje požehnanie”.

53

Večer sa môžeš modliť v tomto poradí: Otče náš, Zdravas, Verím v Boha, Pod

tvoju ochranu, Anjel Pána, Desatoro so spytovaním svedomia a vzbudením dokonalej

ľútosti. K tomu pridávame duchovné sv. prijímanie s modlitbou za šťastnú hodinu smrti.

Môžeš sa však modliť ráno a večer aj iné modlitby a to vlastnými slovami. Keď si

niekedy už veľmi unavený, alebo máš niekedy veľmi málo času, tak môžeš rannú a

večernú modlitbu skrátiť a vykonať ju niekoľkými vlastnými slovami. Vždy si však ráno

vzbuď dobrý úmysel a večer si urob spytovanie svedomia s dokonalou ľútosťou. Deň má

1 440 minút. Nie je to veľa, ak máš z toľkých minút venovať len niekoľko rannej a

večernej modlitbe.

Pred jedlom a po jedle sa patrí Bohu poďakovať. Preto je Bohu milý zvyk, modliť

sa pred jedlom a po jedle. -Podobne, keď sa zvoní na modlitbu: ráno, na poludnie, večer.

- Taktiež je správne modliť sa pred prácou a po práci, lebo práca posvätená modlitbou je

ľahšia, úspešnejšia a záslužnejšia. (Bez Božieho požehnania, márne ľudské namáhania.

S Bohom začni každé dielo, podarí sa ti až milo). Najviac sa máme modliť v pokušení, pred dôležitým rozhodnutím a keď nás niečo

ťaží (starosť, zármutok, nemoc, nešťastie, nebezpečenstvo, hodina smrti). Boh neopustí

toho, kto sa ho nespustí. “Kto sa vie správne modliť, tiež vie správne žiť!” (sv. Augustín).

Kde sa máme modliť? Boh je všade a najbližšie je v nás. Preto sa aj my môžeme

modliť všade. Pán Ježiš sa rád modlieval osamote. Tým nám dal príklad a tiež doporučil

sa modliť za zatvorenými dverami (Mt 6,6).

Avšak tiež odporúčal modliť sa spoločne a pre spoločnú modlitbu dal zvláštne

prisľúbenie: “Kde sú dvaja, alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som i ja

medzi nimi” (Mt 18,20).

*

Dokiaľ dýchaš, žiješ. Dýchaním sa okysličuje krv a tak sa udržuje tvoj život. Ale

máš nielen telo, máš aj dušu. Duša musí dýchať. Dýchaním duše je modlitba. Keď sa

modlíš, tvoja duša čerpá u Boha posilu, aby si si vždy zachoval milosť posväcujúcu,

premáhal pokušenia a robil dobré skutky. Daj si preto veľmi záležať na dobrej, zbožnej

modlitbe! Čo najčastejšie používaj strelné modlitby. Tak bude tvoja duša modlitbou stále

dýchať a stále čerpať potrebnú posilu.

*

Matka vyhrala boj o dušu svojho syna Po pretancovanej noci prišiel som domov. Prekvapený som videl horieť v obytnej izbe

svetlo. Vari sa otcovi niečo stalo? Ticho, tichučko som išiel k dverám. Tie boli

pootvorené. to, čo som videl a počul, otriaslo so mnou ako horúca vlna. Zalomcovalo

celým mojím vnútrom. Moja matka kľačala na zemi pred Bohom a bojovala o dušu

svojho syna! Nikdy nezabudnem na ten obraz, nikdy! ako ticho som vošiel, tak ticho som

vyšiel. Najradšej by som ušiel kdesi do samoty lesa. Až do rána som bojoval so svojím

zlým svedomím. Stále som chcel utiecť pred Bohom... Ale slová modlitby mojej matky

prenikali moju dušu ako meč: “Pane, vytri moje meno z knihy života, - ale zachráň mi

môjho syna!” Nakoniec som sa vrhol na kolená a odovzdal som sa Bohu na milosť a

nemilosť - pre celý život. Zmocnila sa ma istota, že Boh mi hriechy odpustí. Pokoj a

radosť sa zmocnili náhle môjho srdca. Tak sa mi zjavil Boh.

*

54

Spojil som sa s modlitbou kňaza.

Psychológ Bergengruen spomína tento prípad: V dome dôchodcov rozprával staručký

dôchodca, ako ho kedysi dávno vojenská polícia zajala a uväznila v provizórnej

väznici, v jednej škole. cítil sa tam strašne opustený a zúfalý a nemal síl modliť sa k

Bohu o pomoc. V bezradnosti sa postavil k oknu a hľadel von. Pod oknom bola farská

záhrada. Videl, ako sa tam mladý kňaz prechádza a modlí sa breviár. Pomyslel si: “

Ten kňaz sa nábožne modlí. Neviem, čo sa modlí, ale to mi neprekáža zjednotiť sa s jeho

modlitbou. Zjednocujem svoje srdce s jeho srdcom, svoju myseľ s jeho mysľou, svoje

pery s jeho perami.” A len stál ticho a nehybne pri okne a v duchu si opakoval:

“Jeho modlitbou ťa, Bože, oslavujem, keď sa sám nevládzem modliť.” Spoludôchodcom

sa zdôveril: “Celú hodinu som stál pri okne, dokiaľ sa kňaz modlil. A verte mi, cítil

som, že Boh je pri mne. Cítil som, že Boh je vo mne. Cítil som sa zázračne posilnený.

Dosiahol som takú spokojnosť v tej chvíli, že to neviem vysloviť.”

*

Vedela som, že ma vyslyší...

Istá starenka bývala na poschodí veľkého obytného domu. Bola síce hmotne chudobná,

ale duševne veľmi bohatá. Mala silnú dôveru v Božiu Prozreteľnosť. Jedného dňa sa

nahlas modlila: “Nebeský Otec, som síce hladná, ale ty vieš o mne...” Začul to jej

sused, ktorý si z jej zbožnosti často robil žarty. Aby sa z nej vysmial, vzal bochník

chleba, postavil ho k dverám, zaklopal na dvere a skryl sa. Starenka vyšla von a keď

videla chlieb, zvolala: “Nebeský Otec, ďakujem ti...” V tom sa jej ozval sused: “To som

vám ja dal ten chlieb a nie váš pánbožko, ha, ha...” Starenka na to: “Ďakujem ti, Bože,

ešte raz! Vedela som, že aj keď k svojej láske použiješ nezbedníka, chlieb mi predsa

len pošleš. Ďakujem ti...”

*

Otázky a odpovede:

Zvlášť kedy sa máme modliť? Modliť sa máme zvlášť ráno a večer, pred jedlom i po jedle, pred prácou i po práci,

keď na modlitbu zvoní a v pokušení.

Predovšetkým za čo sa máme modliť? Modliť sa máme predovšetkým za to, čo je na česť a slávu Božiu a pre našu spásu. Pán

Ježiš o tom povedal: “Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, a toto

všetko vám bude pridané!” (Mt 6,33).

34. OTČE NÁŠ - ZDRAVAS MÁRIA

Prosby modlitby Pána. - Pretože modlitba “Otče náš” je od Pán Ježiša, voláme

ju “modlitba Pána”. Skladá sa z oslovenia, “Otče náš, ktorý si na nebesiach” a zo

siedmych prosieb.

“Otče náš” hovoríme preto, že je náš najlepší Otec, všetko dobré máme od neho a

pri sv. krste nás prijal za svoje deti a dedičov nebeskej blaženosti. Môžeme ho prosiť ešte

s väčšou dôverou, ako deti prosia vlastného otca. Hovoríme “Otče náš” a nie iba “Otče

55

môj”, pretože sme pred Bohom všetci ako bratia a sestry. O čo prosíme pre seba, o to

prosíme aj pre ostatných ľudí.

V prvých troch prosbách prosíme o Božské veci.

“Posväť sa meno tvoje”. Božiemu menu a Bohu samému patrí najväčšia úcta. Tu

prosíme, aby bol všetkými poznaný a patrične uctievaný. “Nie nám, Pane, nie nám, ale

svojmu menu daj slávu” (Ž 113,1).

“Príď kráľovstvo tvoje.” Kráľovstvom Božím na zemi je Cirkev, kráľovstvom

Božím v duši je milosť posväcujúca a kráľovstvom Božím v nebi sú svätí vo večnej

blaženosti s Bohom. Tu prosíme, aby všetci ľudia prišli do Cirkvi, žili sväto a dostali sa

do neba. -

“Buď vôľa tvoja...” Vôľa Božia je to, čo Boh prikazuje, alebo pre našu spásu

zariaďuje. Tu prosíme o milosť, aby sme jeho prikázania počúvali a z jeho riadením

súhlasili tak oddane, ako svätí v nebi. V štyroch posledných prosbách prosíme o veci

ľudské.

“Chlieb náš, každodenný daj nám dnes”. Každodenný chlieb, alebo vonkajší je

pokrm, nápoj, teplo a svetlo. Duchovným chlebom je Božie slovo a Sviatosť Oltárna.

“Odpusť nám naše viny...” Naše viny sú naše hriechy a našim vinníkom je ten,

kto nám ublížil.

“A neuveď nás do pokušenia”. Celý náš život je stála skúška. Doliehajú na nás

pokušenia tela, sveta a diabla. Prosíme Boha, aby nás nenechal v pokušení klesnúť.

“Ale zbav nás zlého. Amen.” Zlo je hriech, bolesť, hanba, zármutok. Najväčšie

zlo je ťažký hriech a večné zatratenie. - Amen znamená: staň sa, o čo prosíme.

Prosby anjelovho pozdravu. - Modlitbu “Zdravas Mária” voláme anjelov pozdrav,

pretože začína slovami, ktorými pozdravil Pannu Máriu archanjel Gabriel pri zvestovaní.

Sv. Alžbeta ju potom privítala slovami: “Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod

tvojho života”. Ostatné slová pridala Cirkev už za dávnych čias.

“Zdravas” (latinsky Ave) znamená: Buď pozdravená!

”Milosti plná” znamená: Od počatia bola Panna Mária naplnená milosťou

posväcujúcou, lebo nebola poškvrnená ani dedičným hriechom a uchránila sa i osobného

hriechu.

“Pán s tebou” znamená: Boh ťa viedol a chránil od začiatku života.

“Požehnaná si medzi ženami” znamená: Panna Mária je zo všetkých ľudí

najslávnejšia a chvály najhodnejšia.

“A požehnaný je plod života tvojho Ježiš.” Týmto požehnaným plodom je jej

Syn Pán Ježiš.

“Pros za nás hriešnych...” nám pripomína, aby sme s veľkou dôverou Pannu

Máriu o všetko prosili, lebo jej orodovanie u Boha je najmocnejšie.

*

Modliť sa môžu len anjeli a ľudia. Boh dal človeku rozum, aby ho mohol poznať, z

láskou ho uznávať a velebiť ako Pána sveta i celého vesmíru a k nemu sa obracať, ako k

svojmu najlepšiemu nebeskému Otcovi. Preto to považuj za veľké vyznamenanie, že

môžeš spínať ruky k modlitbe. Modlitba je vzácny kľúč, lebo ním si môžeš otvoriť

najväčšie poklady -poklady Božích milostí. Nauč sa dobre zvlášť tie modlitby, ktoré

nájdeš na konci tohoto katechizmu.

*

56

Svätá Alžbeta na ceste k studni.

Durínska grófka, sv. Alžbeta (+ 1231), často odchádzala celkom sama k tzv. studni

sv. Alžbety, ktorá sa nachádzala východne od Mariboru na okraji lesa, aby sa tam

nerušene modlila. Celou cestou, ktorá trvala viac ako hodinu, modlila sa obyčajne

j e d i n ý “Otče náš”. Uvažovala o hlbokom zmysle všetkých slov a prosieb. - “Otče”

náš skrýva v sebe i napriek svojej jednoduchosti skrýva v sebe bohatý obsah a hlboké

myšlienky.

*

Sedliak na ceste ku kniežaťu. Istý sedliak prišiel pri požiari o všetok svoj statok a majetok. Nakoľko nebol poistený, stal

sa žobrákom. Na radu svojej manželky sa vybral do neďalekého zámku., kde býval kráľ,

ktorý bol známou svojou dobročinnosťou voči chudobným. Chcel kráľovi vysvetliť svoje

nešťastie a láskavo poprosiť o podporu. Keď ale prišiel k zámku, prepadla ho veľká

úzkosť. Nevedel totiž, akým menom by mal osloviť kráľa. Prišli mu na um rôzne tituly,

ako: “Vaša milosť, Vaša jasnosť...” Nevedel však, ktorý z nich je ten pravý. Preto, že sa

bál, aby kráľa neurazil nepravým menom, pri samom zámku sa obrátil a odchádzal

smutný domov. Na spiatočnej ceste išiel okolo kostola. Vošiel do vnútra a prosil Boha

o pomoc, zbožne sa modlil “Otče náš”. I pomyslel si: “Aký jednoduchý je titul, ktorým

oslovujeme Boha. Keď hovoríme s Bohom, nie sme nikdy v rozpakoch”. Keď prišiel

domov, dozvedel sa od manželky, že Boh mu pomohol. Odovzdala mu značnú čistku

peňazí, ktorú vyniesla zbierka, aj dotyčný kráľ prispel k tomu značným obnosom.

*

Pokojná smrť za 50 denných Zdravasov.

Francúzsky biskup Dupanloup rozpráva nasledujúcu udalosť: Istá mladá, zámožná

pani - mala iba 20 rokov -ochorela na smrť a dala sa na smrteľnej posteli zaopatriť

sviatosťami. Kňaz sa snažil mladú pani, ktorá mala tak predčasne zomrieť, potešiť.

Avšak pani javila obdivuhodný duchovný pokoj a zdalo sa, že nepotrebuje útechu. Keď

kňaz obdivoval jej pokoj a pýtal sa, kde pramení, odvetila: “Štyri roky sa denne

modlievam ruženec. Za celú tú dobu som 50 krát denne prosila Božiu rodičku, aby

mi vyprosila “šťastnú smrť”. Preto je nemožné, aby mi Panna Mária v hodine smrti

nepomohla. “Som presvedčená, že mi pomôže a privedie ma do neba”. Hneď potom

pani zomrela.

*

Sv. Alfonz sa často modlieval Zdravas Biskup vo Sv. Agate pri Neapoli, sv. Alfonz, zakladateľ rádu redemptoristov (+

1787), modlieval sa “Zdravas”, keď odbíjali hodiny na veži, keď opúšťal príbytok,

keď sa vracal domov, keď začínal, alebo končil nejaké dielo. Keď zvonilo trikrát denne

na Anjel Pána, ihneď odložil každú prácu. Okrem toho si uctieval Pannu Máriu tým, že

sa denne modlieval sv. ruženec, v sobotu sa postil na česť Panny Márie a jedol iba

chlieb a vodu, na jej česť tiež napísal knihu “Vznešené Mariánske krásy”. - Sv.

biskup Alfonz sa dožil vysokého veku 90 rokov a zomrel ako svätec.

Otázky a odpovede:

Prečo je “Otče náš” najlepšia modlitba? “Otče náš” je preto najlepšia modlitba, lebo pochádza od Pána Ježiša a obsahuje v

krátkosti všetko, za čo sa máme modliť.