1. BOŽIA MILOSŤ - Divina
Transcript of 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina
![Page 1: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/1.jpg)
1
1. BOŽIA MILOSŤ
Čo je Božia milosť? - Do neba sa dostane len ten, koho Duch Svätý pre nebo
posvätil. Tomuto posväteniu Ducha Svätého hovoríme milosť posväcujúca. Prvýkrát nás
Duch Svätý posvätil pri sv. krste. - Duch Svätý nám tiež pomáha chrániť sa hriechu a
robiť dobré skutky. Tejto pomoci Ducha Svätého hovoríme milosť pomáhajúca.
Tomuto posväteniu a tejto pomoci Ducha Svätého hovoríme milosť, nakoľko je to
dar, ktorý nám Boh dal z milosti. Tento dar si nemôžeme nijako zaslúžiť. Dáva nám ho
Boh, nakoľko nás miluje. On “chce, aby všetci ľudia boli spasení a aby prišli k poznaniu
pravdy” (I Tim 2,4).
Nakoľko je to dar z neba a k nebu nás vedie, hovoríme mu dar nadzemský,
nadprirodzený. Tento dar sa udeľuje našej duši a preto mu hovoríme vnútorný. Milosť
Božia je vnútorný nadprirodzený dar, daný od Boha našej duši k našej spáse. Milosť
Božia je dvojaká: milosť posväcujúca a milosť pomáhajúca.
Z dejín Božej milosti. - Prví dostali milosť posväcujúcu anjeli. Niektorí z nich
stratili milosť posväcujúcu hriechom pýchy a boli zvrhnutí do pekla. Anjeli, ktorí si
milosť posväcujúcu zachovali, boli odmenení večnou blaženosťou v nebi. Milosť
posväcujúcu dostali tiež Adam a Eva. Mali ju zachovať pre seba i pre všetkých svojich
potomkov. Oni sa však tiež dopustili ťažkého hriechu a tým pozbavili milosti
posväcujúcej nielen seba, ale i nás, svojich potomkov. Milosť Božiu nám znovu zaslúžil
Pán Ježiš svojou smrťou na kríži a Duch Svätý ju rozdáva. Preto po prvotnom hriechu
ako v Starom zákone, tak i v Novom zákone možno dostať milosť Božiu len pre zásluhy
Pána Ježiša.
*
Ďakuj Pánu Ježišovi za to, že ti zaslúžil Božiu milosť. Pohliadni vďačne na kríž a
vyslovuj meno Ježiš vždy úctivo. Buď vďačný Duchu Svätému, že ti Božiu milosť udeľuje,
ako milosť posväcujúcu, tak aj milosť pomáhajúcu. Modlievaj sa často: “Duchu Svätý,
príď z neba a vydať ráč zo seba, žiaru svetla pravého!”
Počúvnite volanie milosti. Kanonik Schmit, nemecký ľudový spisovateľ rozpráva nasledovnú udalosť. Šľachtické
dievča, ktoré stratilo svojich rodičov, bývalo vo veľkom kaštieli a bolo namyslené na
svoj šľachtický pôvod. Istého dňa dcéra chudobného murára dobehla k nej a
povedala: “Môj otec zomiera. Poďte ihneď k nemu, lebo vám má čosi dôležitého
povedať.” Slečna sa ani nepohla a hovorila si sama v sebe: “Neviem, čo by mi taký
robotník mohol naozaj povedať”. O hodinu neskôr dcéra murára dobehla celá
udychčaná do kaštieľa: “Slečna, prosím vás, poďte rýchlo. Vaša matka za poslednej
vojny dala zamurovať veľa zlata a striebra. Môj otec vám to nemal povedať, pokým
nebudete mať dvadsať rokov. Keďže umiera, chce vám to ihneď povedať.” Deva ihneď
bežala k umierajúcemu. No keď vošla do izby, práve skonal. Slečnu to celkom vyľakalo
a znechutilo. Dala hľadať poklad na viacerých miestach múrov. Ale poklad nikdy
nenašli. Veľa ľudí robí podobne s Božou milosťou. Nestarajú sa o ňu a to tým viac, že
zvyčajne Boh používa nehlučné prostriedky. A pre mnohých nadíde hodina, keď už
nebudú môcť nájsť Boha.
Otázky a odpovede:
Je potrebná Božia milosť k spáse? Milosť Božia je k spáse nevyhnutne potrebná. Pán Ježiš povedal: “Nikto neprichádza k
Otcovi, len skrze mňa” (Jn 14,6).
![Page 2: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/2.jpg)
2
2. MILOSŤ POSVACUJÚCA
Čo je milosť posväcujúca? - Milosť posväcujúca je najväčší Boží dar. Človek,
ktorý je v milosti posväcujúcej, žije nielen životom ľudským, ale zároveň i životom
Božím! To je najcennejšie, čo vôbec môžeme získať.
Nebeský Otec miluje všetkých ľudí, ale svojho jednorodeného Syna miluje
zvláštnou láskou a najviac. Podobne človek v milosti posväcujúcej je Božím priateľom,
ba “Božím miláčikom” (Jn 15,15 a Rim 1,7). Je Bohu zvlášť milý. Hosť oblečený do
svadobného rúcha sa mohol zúčastniť kráľovskej hostiny (Mt 22,12). Podobne človek v
posväcujúcej milosti má ako prijaté sväté Božie dieťa právo na nebeskú blaženosť (I Jn
3,1).
Kto je v milosti posväcujúcej, je schopný konať skutky záslužné pre nebo. -
Duša v posväcujúcej milosti žije novým životom. Podobá sa živej ratolesti na živom
kmeni Pána Ježiša a môže prinášať “veľa ovocia” (Jn 15,5). Tým ovocím sú také skutky,
za ktoré si zasluhujeme odmeny v nebi, skutky záslužné pre nebo. - Tieto skutky sú napr.
modlitba, sebazaprenie, obeta, utrpenie, pomoc inému, robiť dobre. Keď si v milosti
posväcujúcej, môžeš nimi získať pre seba nielen vyšší stupeň večnej slávy, ale môžeš
nimi tiež vyvážiť časné tresty Božie za seba i za iných a vyprosiť seba aj iným veľa
milostí od Boha. Aby sme skutočne robili skutky záslužné pre nebo, k tomu nám pomáha
Duch Svätý milosťou pomáhajúcou.
Kto stratil milosť posväcujúcu ťažkým hriechom, je ako “márnotratný syn”.
Stratil nebeskú krásu svojej duše, premárnil svadobné rúcho pre nebo, je pre nebo akoby
mŕtvy, ztratil všetky zásluhy pre nebo, podobá sa suchej ratolesti. Keby tak zomrel, bol
by naveky zatratený. Kto bol taký nešťastný, že stratil milosť posväcujúcu, má sa snažiť
získať ju ihneď naspäť! Preto má svoj hriech ihneď ľutovať z lásky k Pánu Bohu a čo
najskôr sa vyspovedať.
*
Najväčšie bohatstvo - milosť posväcujúca! Má väčšiu cenu, ako peniaze, majetok,
zdravie a život. Aby nám Pán Ježiš získal túto milosť, zomrel za nás na kríži. Len ten sa
môže dostať do neba, kto zomrie v milosti posväcujúcej. Preto si ju vždy zachovaj! Tak
isto sa usiluj o to, aby ti milosti posväcujúcej pribúdalo. I najmenší rast milosti
posväcujúcej znamená väčšiu česť a slávu Božiu i väčšiu radosť v nebi po celú večnosť, a
to má väčšiu cenu, ako všetko ostatné na svete! Preto: “Kto je svätý, nech sa ešte viac
posvätí!” (Zjv 22,11). Každý večer pri spytovaní svedomia si pripomínaj, či si v tento deň
mohol podrásť v milosti posväcujúcej.
*
Hostina dervišov. Jedno z východných, mohamedánskych kniežat pozvalo na hostinu dervišov, ktorí boli
hosťami v jeho kraji. Podľa miestnych obyčajou, keď vchádzali do paláca, každému z
hostí dali nové, čisté šaty. Derviši však odmietali vyzliecť si svoje staré, špinavé šaty
a obliecť si nové. Radšej sa chceli zriecť hostiny, ako svojho starého oblečenia. Neuhádli
by ste prečo tak robili?! Príčina bola v tom, že do starého oblečenia mali zašité staré
mince a báli sa, že počas hostiny by sa im mohli stratiť. Prečo niektorí ľudia chodia so
špinavými šatami duše a nechcú ich vymeniť za čisté. Príčina je v tom, že ako derviši
boli viazaní na peniaze, tak sú títo ľudia viazaní na svoje chyby a hriechy, ako sú:
lenivosť, lakomstvo, klamstvo, opilstvo, obžerstvo, nemravnosť, neposlušnosť...
Nechcú sa zbaviť svojich chýb, lebo to stojí veľa úsilia, veľa to stojí a občas i bolí.
![Page 3: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/3.jpg)
3
Otázky a odpovede:
Ako nás Duch Svätý posväcuje milosťou posväcujúcou? Duch Svätý nás posväcuje milosťou posväcujúcou tak, že nás očisťuje od hriechu a robí
nás svätými, Bohu zvlášť milými a oprávnenými na večnú blaženosť.
Kedy v nás Duch Svätý rozmnožuje milosť posväcujúcu? Duch Svätý v nás rozmnožuje milosť posväcujúcu vtedy, keď sa modlíme, chodíme na sv.
omšu, prijímame sviatosti a robíme dobré skutky.
Ako strácame milosť posväcujúcu? Milosť posväcujúcu strácame ťažkým hriechom.
Čím možno znovu získať milosť posväcujúcu? Milosť posväcujúcu možno znovu získať sviatosťou pokánia a tiež mimoriadne dokonalou
ľútosťou.
3. MILOSŤ POMÁHAJUCA
Duch Svätý nám pomáha. - Prvotným hriechom sa ľudský rozum zatemnil a vôľa
sa naklonila k zlému. Duch Svätý ťa osvecuje a povzbudzuje hlasom svedomia,
napomenutím rodičov, Božím Slovom, dobrou knihou, dobrým príkladom blížneho,
výstražnou príhodou. Čo ťa pritom dobrého napadne pod vplyvom Ducha Svätého a k
čomu pocítiš chuť, k tomu ti Duch Svätý dáva silu. “Lebo Boh je ten, ktorý pôsobí vo
vás, ako sa mu páči, že chcete i konáte” (Flp 2,13). “Všetko môžem v tom, ktorý ma
posilňuje” (Flp 4,13). Bez milosti pomáhajúcej by si nemohol ani v Boha veriť, ani jeho
prikázania zachovávať, ani svoje hriechy ľutovať.
Kto je v ťažkom hriechu, nemôže bez pomáhajúcej milosti svoj hriech ľutovať a
dosiahnuť odpustenie. - Kto je v milosti posväcujúcej, nemôže bez milosti pomáhajúcej
urobiť pre nebo záslužný dobrý skutok. Je to podobne ako s okom. Keby bolo
najbystrejšie oko, nemôže vidieť bez svetla. Milosť posväcujúca je ako oko a milosť
pomáhajúca je ako svetlo, ktoré oko k videniu potrebuje.
Kto je v milosti posväcujúcej, potrebuje milosť pomáhajúcu tiež k tomu, aby
mohol premáhať veľké pokušenia k hriechu. Bez milosti pomáhajúcej by nikto dlho
nevydržal v milosti posväcujúcej. Aby nám Boh dával vždy tak potrebnú milosť
pomáhajúcu, musíme sa o ňu často a vytrvalo modliť a na ten úmysel konať rôzne dobré
skutky. Tak ju dostaneme a v dobrom vytrváme.
Duch Svätý pomáha každému. - Duch Svätý udeľuje každému toľko milosti
pomáhajúcej, koľko jej k spáse potrebuje. “Poď za mnou”, počul mýtnik Lévi a z tohto
mýtnika sa stal sv. Matúš apoštol. To isté slovo povedané bohatému mládencovi zostalo
bez účinku (Mt 19,19-22). Prečo? - Obom lotrom ponúkal Duch Svätý milosť, keď na
kríži umierali blízko Pána Ježiša. Jeden sa obrátil, druhý však tú milosť neprijal. Avšak
ak zostal v nekajúcnosti a zomrel vo svojich hriechoch, tak bol zavrhnutý vlastnou vinou.
Vedome odopierať Božie milosti je hriech proti Duchu Svätému. “Jeruzalem, Jeruzalem!
Koľkokrát som chcel zhromaždiť tvoje deti ako zhromažďuje sliepka svoje kuriatka pod
krídla. Ale ty si nechcel!” (Mt 23,37). “Stále sa protivíte Duchu Svätému” vytýkal
![Page 4: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/4.jpg)
4
tvrdošijným Židom diakon sv. Štefan (Sk 7,51). “Bratia, napomínam vás, aby ste Božiu
milosť neprijímali nadarmo” (II Kor 6,1).
*
Častejšie uvažuj: milosť Božia je darom nadzemským, nadprirodzeným,
najvzácnejším! Na prvú milosť pomáhajúcu nemáš právo, ani si ju nemôžeš zaslúžiť
žiadnym seba lepším skutkom. Buď teda Pánu Bohu za jeho milosť vďačný a nadovšetko
si ju váž! Ďalšiu potrebnú milosť pomáhajúcu si môžeš vyprosiť zvlášť dobrou, častou
modlitbou, zbožnou účasťou na sv. omši, prijímaním sviatostí, sväteninami a každým
dobrým skutkom. Modli sa denne o milosť pomáhajúcu a tiež o to, k čomu ťa milosť
pomáhajúca vedie. Sám Boh ti hovorí: “Hľa, stojím pri dverách a klopem (totiž milosťou
pomáhajúcou). Ak niekto počuje môj hlas a otvorí mi dvere (to je spolupráca s milosťou
pomáhajúcou), vojdem k nemu (totiž milosťou posväcujúcou) a budem s ním večerať a on
so mnou” (Zjv 3,20).
*
Búrka v duši študenta. Antonini, študent na strednej škole v Taliansku sa nechytal príliš do učenia. Keď sa
blížil koniec školského roku, zo strachom zbadal, že má niekoľko nedostatočných
známok a nepostúpi do vyššej triedy. V jeho duši sa rozpútala búrka. Vlny v nej udierali
v podobe pocitov strachu, hnevu i hanby. Cítil strach pred otcom, ktorý bol prudkým
človekom. Bol nahnevaný na niektorých profesorov, lebo sa mu zdalo, že sú voči
nemu nespravodliví. Pred svojimi priateľmi sa zasa hanbil. Oni však mysleli len na seba
a nikto z nich sa mu nesnažil pomôcť. Zo zlosti a hanby niekoľko dní pred koncom roka
prestal chodiť do školy. Nevedel, čo má robiť, s kým sa poradiť. Od modlitby a hľadania
pomoci u Pána Boha bol, žiaľ, ďaleko. Počas bezsenných nocí sa rozhodol, že utečie z
domu a pôjde do Ameriky. Bolo to naozaj naivné blúznenie. Nakoniec sa vybral za
jedným z profesorov, ktorému ešte trochu dôveroval. Profesor ho prijal srdečne. Vysvetlil
mu, že tento rok sa už nedá zachrániť, ale v nasledujúcom roku mu ochotne pomôže.
Sľúbil zároveň, že upokojí aj rodičov. Chlapec odišiel trochu potešený a s
predsavzatím, že sa solídne pustí do práce. Keby bol ten chlapec v priebehu roka
blízko Pána Ježiša v modlitbe a vo sv. prijímaní, neprišlo by k takej búrke v jeho
živote. Ale bol to Pán Ježiš, ktorý mu prostredníctvom profesora pomohol utíšiť búrku.
Profesor bol dobrý kresťan a snažil sa denne žiť podľa Evanjelia.
Otázky a odpovede:
Ako nám Duch Svätý pomáha milosťou pomáhajúcou? Duch Svätý nám pomáha milosťou pomáhajúcou tak, že nás osvecuje, povzbudzuje a
posilňuje, aby sme konali dobro a chránili sa zlého.
Iba komu pomôže milosť pomáhajúca? Milosť pomáhajúca pomôže len tomu, kto ju ochotne prijíma a verne s ňou spolupracuje.
![Page 5: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/5.jpg)
5
4. SVIATOSTI A SVÄTENINY
Ktoré sviatosti možno prijať len raz za celý život? -Len raz za celý život možno
prijať krst, birmovanie a posvätenie kňazstva, pretože tieto tri sviatosti tvoria v duši na
veky zvláštnu trvalú hodnosť, alebo vtláčajú nezmazateľný znak. Krst robí človeka
katolíckym kresťanom, birmovanie bojovníkom Pána Ježiša a svätenie kňazstva kňazom
Kristovým. Kto je pokrstený, má na duši znamenie katolíckeho kresťana, kto prijal svoje
birmovanie, má na duši znamenie bojovníka Pána Ježiša a kto prijal svätenie kňazstva,
má na duši znamenie Kristovho kňaza. Tieto znamenia dávajú duši zvláštnu hodnosť a
zostávajú v nej trvalo alebo na väčšiu oslavu, keď sa nositeľ tejto hodnosti dostane do
neba, alebo na väčšie zahanbenie, keď sa dostane do pekla.
Sviatosti duchovne mŕtvych a sviatosti duchovne živých. - Krst a sviatosť
pokánia sa volajú sviatosti duchovne mŕtvych, nakoľko udeľujú milosť posväcujúcu tým,
ktorí ju do toho času nemali a preto boli pre nebo mŕtvi. Sviatosti duchovne živých sú:
birmovanie, Sviatosť Oltárna, pomazanie chorých, posvätenie kňazstva a manželstvo.
Hovoríme im sviatosti duchovne živých, nakoľko k ich hodnému prijatiu sa vyžaduje,
aby ten, kto ich prijíma, už bol v milosti posväcujúcej. - Sviatosti duchovne živých
rozmnožujú v duši milosť posväcujúcu a dávajú nárok na zvláštnu milosť pomáhajúcu.
Sväteniny. - Tieto posvätené úkony, ktorými nás Cirkev odporúča do Božej
ochrany, sú rôzne svätenia a požehnania. Veci, ktorými nás Cirkev odporúča Božej
ochrane, sú: svätená voda a rôzne iné posvätené predmety. Sviatosti ustanovil Pán Ježiš a
je ich sedem. Sväteniny ustanovila Cirkev a je ich viac.
Pre Božiu službu sa svätia napr. rehoľné osoby, kostol, oltár, omšové rucho,
kalich, zvon, cintorín, krstná voda, krstný olej, olej chorých, krizma a popol. Pre
veriacich sa svätia napr.: kríž, medaila, ruženec, socha, obraz, prsteň, voda, krieda,
hromničná svieca, ratolesti na Kvetnú nedeľu, pokrmy a i. Pri svätení týchto vecí sa kňaz
modlí, aby Boh chránil od všetkého zlého na duši i na tele tých, ktorí budú zbožne
používať posvätené veci.
K úkonom žehnania patrí tiež požehnanie s Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou,
kňazské požehnanie, svätoblažejské požehnanie a požehnanie matky pred pôrodom.
*
Sviatosti sú hlavné prostriedky spásy. Preto sa k nim tiež náležite pripravuj! Kto
by vedome prijal niektorú sviatosť nehodne, dopustil by sa tým veľmi ťažkého hriechu -
svätokrádeže! Používaj s úctou a dôverou tiež sväteniny. Zvlášť sa prežehnávaj svätenou
vodou každý deň ráno a večer. Nosievaj posvätený ruženec, medailu, alebo krížik. Ak sa
stretneš s kňazom a ak je na to vhodná príležitosť, popros ho, aby ti dal kňazské
požehnanie.
Hostina šľachticov.
Korutanský vojvoda Ingo, ktorý prijal kresťanstvo r. 790, vystrojil hostinu, na ktorú
pozval mnoho šľachticov, ale aj jednoduchých sedliakov. Sedliakov posadil do
svojej blízkosti a dal im prinášať pokrmy v strieborných nádobách. Šľachticov posadil
na posledné miesta, ďaleko od seba a prikázal im prinášať jedlo v hlinených
nádobách. Keď sa šľachtici na toto odstrkovanie sťažovali, vojvoda hovoril: “Títo
sedliaci sú kresťania a krstom nadobudli vysokú dôstojnosť,. sú totiž Božie deťmi. Vy,
šľachtici, nie ste pokrstení a preto máte pred Bohom omnoho nižšiu hodnosť.” Sme
si aj my vedomí tejto úžasnej hodnosti, ale aj zodpovednosti pred Bohom i pred
ľuďmi? Nezabúdame na to, že sme pokrstení a komu patríme?
![Page 6: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/6.jpg)
6
Otázky a odpovede:
Čo sú sviatosti? Sviatosti sú posvätné úkony, ktoré ustanovil Pán Ježiš pre naše posvätenie.
Koľko vecí patrí ku každej sviatosti? Ku každej sviatosti patria tri veci: 1. ustanovenie od Pána Ježiša, 2. posvätný úkon a 3.
milosť Božia.
Ktoré sú sviatosti? Sviatosti sú tieto: krst, birmovanie, Sviatosť Oltárna, pokánie (spoveď), pomazanie
chorých, posvätenie kňazstva a manželstvo.
Čo sú sväteniny? Sväteniny sú posvätené úkony a veci, ktorými nás Cirkev odporúča do Božej ochrany.
5. KRST - SVIATOSŤ ZNOVUZRODENIA PRE NEBO
Čo spôsobuje krst? - Dospelému sa svätým krstom odpúšťa nielen dedičný
hriech, ale aj všetky osobné hriechy a tresty za hriechy, musí však mať aspoň nedokonalú
ľútosť nad svojimi hriechmi. Preto dospelý po sv. krste pristupuje bez sv. spovede k sv.
prijímaniu. Pred krstom má dospelý byť dobre poučený o sv. viere.
S milosťou posväcujúcou vlieva Duch Svätý do duše tiež tri Božské čnosti: vieru,
nádej a lásku - sedem svojich darov a mravné čnosti. - Krst je ako nové narodenie,
narodenie z Boha a nie z rodičov, narodenie nie pre pozemský život, ale pre nebo. Preto
Pán Ježiš povedal: “Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha Svätého, nemôže vojsť do
Božieho kráľovstva” (Jn 3,5). Deň tvojho krstu je skutočne najpamätnejším dňom tvojho
života. Vieš, kedy a kde si bol pokrstený?
Nakoľko krst vtláča do duše pokrsteného nezmazateľný znak kresťana-katolíka,
preto nesmie byť nikto krstený druhýkrát. Iba ak nie je isté, že niekto bol pokrstený
platne, ako to býva skoro vždy u nekatolíkov, býva nutné pri ich vstupe do katolíckej
Cirkvi krst opakovať pod podmienkou “Ak nie si pokrstený, ja ťa krstím v mene Otca i
Syna i Ducha Svätého”.
Krst v prvej Cirkvi. - Za prvých čias Cirkvi boli krstení hlavne dospelí. Ku krstu
sa pripravovali dlhšiu dobu. Hovorilo sa im katechumeni. Slávnostný krst dospelých
býval udeľovaný spoločne v deň pred sviatkom Zjavenia Pána, na Bielu sobotu a v
sobotu pred sviatkom Zoslania Ducha Svätého. Na pamiatku toho sa dodnes na Bielu
sobotu svätí krstná voda.
*
Pripomínaj si na najpamätnejší deň tvojho života. Je to deň tvojho krstu! Vtedy ťa
nebeský Otec prijal za svoje dieťa a dal ti právo na najväčšie dedičstvo - nebo! To je
oveľa viac, ako keby ti patril celý svet! Preto buď po celý svoj život vďačný za sviatosť
krstu. Keby si nebol pokrstený, nebol by si Božím dieťaťom a nemal by si právo na nebo.
Svoju vďačnosť ukážeš najlepšie tým, že vždy budeš žiť ako Božie dieťa a budeš tiež
pomáhať iným, aby boli pokrstení. Uvažuj, komu by si takto mohol pomôcť.
![Page 7: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/7.jpg)
7
Videnie brata Leva. V životopise sv. Františka z Asissi čítame, že jeho rehoľný brat Lev mal istého dňa
zvláštne videnie. Videl mohutnú rieku, ktorá sa valila svetom. Ľudia sa ju snažili
preplávať. Jedni sa utopili hneď na začiatku, iní uprostred rieky a iní, keď sa už blížili
na druhý breh. Len malá hŕstka ich preplávala a zachránila sa. Sv. František z
osvietenia Ducha Svätého mu videnie vysvetlil. Hovoril, že mohutná rieka je záplava
darov Ducha Svätého, ktoré Pán Ježiš poslal na svet. Sú takí, ktorí zanedbávajú
milosti Ducha Svätého krátko po krste, niektorí vydržia aj niečo dlhšie, ale ak
neostanú verní svojim krstným sľubom, nemajú nádej na spásu. Len malá hŕstka tých, čo
po svojom zrodení z Ducha Svätého pri krste vytrvajú až do konca, budú večne spasení
*
Sv. Ľudovít X
Sv. Ľudovít, francúzsky kráľ (+ 1270) bol pokrstený v zámockej kaplnke v Poissy a v
remešskom dóme bol korunovaný za kráľa. Ku kaplnke mal väčšiu úctu, ako ku
korunovačnému dómu. Keď sa ho pýtali na príčinu, prečo si tak ctí kaplnku, odpovedal:
“V zámockej kaplnke som bol pokrstený a stal som sa dieťaťom Božím a v remešskom
dóme som bol korunovaný za francúzskeho kráľa. Dôstojnosť Božieho dieťaťa je
väčšia, ako kráľovská hodnosť. Lebo kráľovská hodnosť sa stráca pri smrti, ale ako
Božie dieťa nadobudnem večnú blaženosť!”
Otázky a odpovede:
Čo je krst? Krst je sviatosť, ktorou sa človek ešte nepokrstený stáva dieťaťom Božím a členom
katolíckej Cirkvi.
Odkiaľ vieme, že Pán Ježiš ustanovil krst? Že Pán Ježiš ustanovil krst, vieme z týchto jeho slov: “Iďte teda, učte všetky národy a
krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého” (Mt 28,19).
Čo musí robiť, kto krstí?
Kto krstí, musí liať vodu na hlavu krstenca a zároveň hovoriť slová: “M. ja ťa krstím v
mene Otca i Syna i Ducha Svätého”.
Čo spôsobuje krst? Krst spôsobuje toto: 1. odpúšťa dedičný hriech a udeľuje milosť posväcujúcu, 2. robí
pokrsteného dieťaťom Božím a údom katolíckej Cirkvi, 3. vtláča do duše pokrsteného
nezmazateľný znak kresťana.
6. KRST JE NAJPOTREBNEJŠIA SVIATOSŤ
Prvá sviatosť a zo všetkých najpotrebnejšia. - Pán Ježiš o krste povedal: “Ak sa
niekto nenarodí znovu z vody a z Ducha Svätého, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva”
(Jn 3,5).
Dieťa má byť pokrstené čo najskôr po narodení. Bolo by veľmi ťažkým hriechom
neumožniť krst dieťaťu, alebo ho zanedbať. Zomrelé nepokrstené deti, ak ho chceli
rodičia pokrstiť, je pokrstené krstom túžby.
![Page 8: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/8.jpg)
8
Preto je veľmi dôležité, aby dieťa bolo pokrstené čo najskôr po narodení. Keby mu
hrozilo nebezpečenstvo, že zomrie, má byť doma ihneď pokrstené. Takýto krst voláme
krst z núdze.
Keď niekto bez vlastnej viny nebol pokrstený, môže byť spasený krstom túžby,
alebo krstom krvi. Krstom túžby je pokrstený ten, kto sa snaží konať to dobro, ktoré
poznáva ako zákon Boží a ľutuje svoje hriechy z lásky k Bohu, ale nemá možnosť dať sa
pokrstiť. Krstom krvi je pokrstený ten, kto ešte nebol pokrstený vodou a umiera ako
mučeník za Pána Ježiša.
Krst slávnostný a krst z núdze. - Právo slávnostne krstiť, t.j. so všetkými
obradmi, má katolícky duchovný správca, alebo iný kňaz v jeho zastúpení. Platne by však
pokrstil aj ten, kto nie je kňaz. Avšak takému je dovolené krstiť len v súrnom prípade,
keď niekto nepokrstený je v nebezpečenstve smrti a nie je tam kňaz, ktorý by mohol
pokrstiť. V tomto nutnom prípade môže krstiť každý človek i nekatolík, áno i
nepokrstený. Musí však mať úmysel robiť to, čo robí Cirkev a pri krste liať vodu na
hlavu krstenca a zároveň hovoriť predpísané slová: “M, Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i
Ducha Svätého”. Ak je niekto krstený v nebezpečenstve smrti, potom stačí len toto. Keď
takýto nezomrie, potom kňaz len doplní tento krst ostatnými krstnými obradmi. Keď kňaz
udeľuje slávnostný krst, vykonáva pri ňom krásne krstné obrady, ustanovené Cirkvou. K
platnosti krstu stačí obyčajná (prirodzená) voda. K slávnostnému krstu sa používa krstná
voda (posvätená).
Krstný sľub. - Za nemluvňa skladajú krstný sľub rodičia a krstní rodičia. Sme
povinní tento sľub, ktorý za nás urobili rodičia a krstní rodičia plniť, nakoľko sľúbili len
to, čo je potrebné každému človeku k spáse. Ako náhle dieťa dospeje k užívaniu rozumu,
tak má samo za seba častejšie obnovovať krstný sľub. Má tak urobiť zvlášť v deň svojich
narodenín, vo výročie svojho krstu, v deň menín, každú nedeľu v kostole, po sv. prijímaní
a po sviatosti birmovania.
Nezabúdaj, čo ti bolo povedané pri sv. krste: “Prijmi toto biele rúcho a prines ho
nepoškvrnené do života večného”.
Krstní rodičia. - Sú akoby duchovnými rodičmi pokrsteného. Preto s ním nemôžu
vstúpiť do manželstva. Sú spolu s rodičmi povinní starať sa o katolícku výchovu dieťaťa,
zvlášť, keby osirelo, alebo keby jeho rodičia o jeho výchovu nedbali. Preto môžu byť
krstnými rodičmi len poriadni kresťania katolíci, a to minimálne 16 roční, musia mať
birmovku, praktickí veriaci. Rodičia sami svojmu dieťaťu nemôžu byť krstnými rodičmi.
*
Opatruj svetlo milosti posväcujúcej, ktorú zažal Duch Svätý v tvojej duši pri sv.
krste. Zachovaj si vždy čisté rúcho krstnej nevinnosti, ktoré si vtedy dostal. Každý deň pri
večernej modlitbe sa pozeraj do svojej duše, či tam máš jasné svetlo milosti posväcujúcej
a čisté rúcho krstnej nevinnosti. Častejšie, aspoň každú nedeľu sa modlievaj obnovu
krstného sľubu.
Krstný záväzok.
Otec Scherer, benediktín, píše, že v hlbokých lesoch Severnej Ameriky istý misionár
vyučil vo viere muža, ktorý mal nápadne divoký výzor. Pokrstil ho a pri sv. omši mu
podal sv. prijímanie. Muž prijal sviatosti so živými pocitmi lásky k Ježišovi. Misionár
potom odišiel a až o rok znova navštívil osadu. Pokrstený muž sa zaradoval. Prosil
misionára, aby mohol prijať vo sv. omši Pána Ježiša ako pred rokom. “Veľmi
![Page 9: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/9.jpg)
9
vďačne”, povedal misionár, “ale najprv sa musíte vyspovedať. Spytovali ste si
svedomie?” - “Otče, ja si spytujem svedomie každý večer, ako ste mi to prikázali.” -
“Teda si hneď kľaknite a môžete sa spovedať zo smrteľných hriechov, ktoré ste spáchali
od sv. krstu do dnešného dňa.” - “Zo smrteľných hriechov, Otče?” - “Ale veď ja som
sa stal pri krste milovaným synom nebeského Otca. Je to možné, aby milovaný syn
smrteľným hriechom urazil svojho Otca? Je to možné, aby ten, kto bol v krste tak
vysoko vyznačený, dobrovoľne urazil Boha? Jestvuje na svete pokrstený človek, ktorý
by sa dopustil toľkej nevďačnosti?” A slzy sa mu zaperlili v očiach... Misionár sa
pritom s bolesťou zamýšľal nad kresťanmi civilizovaného sveta, ktorí si ani zďaleka
nevedia vážiť sviatosť krstu tak vysoko, ako tento “divoch”. Budem sa viac zaujímať o
sviatosť krstu, aby som vedel, čo to všetko znamená pre môj život na zemi i pre večnosť!
Otázky a odpovede:
Prečo je krst zo všetkých sviatostí najpotrebnejší? Krst je zo všetkých sviatostí najpotrebnejší, pretože bez krstu nikto nemôže byť spasený a
nemôže prijať ani ostatné sviatosti.
Čo sme sľubovali pri krste ústami krstných rodičov? Pri krste sme ústami krstných rodičov sľubovali, že sa navždy zriekame zlého ducha, že
zostaneme verní katolíckej viere a že podľa tejto viery budeme žiť až do smrti.
Načo sú krstní rodičia?
Krstní rodičia sú nato, aby v mene pokrsteného jednali pri krstnom obrade a starali sa s
rodičmi o kresťanskú výchovu.
7. BIRMOVANIE - SVIATOSŤ POSILNENIA VO VIERE
Birmovanie ustanovil Pán Ježiš. - Písmo Sväté hovorí, že apoštoli sv. Peter a sv.
Ján v Samárii a apoštol sv. Pavol v Efeze vkladaním rúk a modlitbou udeľovali veriacim
Ducha Svätého (Sk 8,14-17, 19,6). Apoštoli to mohli robiť len preto, že mali na to moc a
rozkaz Pána Ježiša.
Tak sa udeľovala sviatosť birmovania už od apoštolských čias a to hneď po sv.
krste. Moc birmovať prešla z apoštolov na platne vysvätených biskupov. Preto sviatosť
birmovania udeľuje biskup. U nás môže udeliť sviatosť birmovania duchovný správca
(farár) v prípade, že z jeho veriacich je niekto v nebezpečenstve smrti, kto ešte nebol
pobirmovaný a zavolať k nemu biskupa nie je ľahké.
Význam obradu pri sviatosti birmovania. - Vkladanie rúk biskupa znamená, že
na birmovancov zostupuje Duch Svätý a že birmovanec sa stáva Kristovým bojovníkom.
Krizma je zmes olivového oleja s balzamu. Krizmu svätí biskup na Zelený štvrtok s
ostatnými svätými olejmi. Olivový olej naznačuje milosť Ducha Svätého, ktorou bude
birmovanec posilnený v boji proti nepriateľom spásy. Balzam naznačuje, že
birmovancovi sa udeľuje milosť, aby sa zachoval čistým od hniloby hriechu, aby
zbožným životom šíril vôňu čností. Znamenie kríža na čele povzbudzuje birmovanca, aby
bez strachu vyznával svoju vieru v Ježiša Krista ukrižovaného.
Nakoľko birmovanie vtláča do duše nezmazateľný znak, môže sa prijať len raz v
živote. Sviatosť birmovania nie je nevyhnutná k spáse. Hrešil by však, kto by túto
sviatosť neprijal z nedbalosti.
![Page 10: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/10.jpg)
10
*
Celý život na to pamätaj, že sviatosťou birmovania sa ti dostalo od Ducha Svätého
zvláštnej posily vo viere a stal si sa bojovníkom Kristovým. Buď za to Duchu Svätému
vďačný. Zvlášť mu ďakuj za to vo výročný deň prijatia sviatosti birmovania a na sviatok
Zoslania Ducha Svätého. Hrdo sa hlás k Pánu Ježišovi, k jeho Cirkvi a statočne
premáhaj akékoľvek zvody tela, sveta a diabla. “Veď Boh nám nedal Ducha strachu, ale
Ducha sily, lásky a rozvážnosti” (II Tim 1,7-8).
*
Bol na birmovke a v škole prepadol.
Adolf Zimermann píše o istom katolíckom otcovi, ktorý si takto povzdychol: “U prvých
kresťanov Duch Svätý často spôsobil, že hovorili a rozumeli cudzie reči a môj syn
František bol na birmovke, ale Duch Svätý sa na ňom neprejavil: chlapec prepadol
z angličtiny.” Takéto naivné predstavy o birmovke má ešte stále veľa kresťanov!
*
Duch Svätý udeľuje dar jazykov aj dnes. Páter Pio, stigmatizovaný kapucín zo San Giovanni Rotondo v južnom Taliansku,
mal okrem piatich rán, ktoré nosil na tele plných päťdesiat rokov, i dar uzdravovať,
čítať vo svedomí a pod. Hovorí sa o ňom, že mal i dar jazykov. Cez druhú svetovú
vojnu prišli do San Giovanni Rotondo vojaci všetkých možných národností: Taliani,
Nemci, Američania, Angličania, Poliaci, Kanaďania, Austrálčania, Francúzi i domáci
partizáni... Rozpráva sa, že raz prišiel k Pátrovi Piovi na aute istý černoch, americký
námorník. Prišiel sa vyspovedať. A Páter Pio sa s ním rozprával v nárečí, ktorým sa
hovorí v newyorskom prístave, teda v nárečí, ktoré predtým nikdy nepočul.
Otázky a odpovede:
Čo je birmovanie? Birmovanie je sviatosť, ktorou pokrsteného človeka posilňuje Duch Svätý vo viere, aby
podľa nej žil, šíril ju, statočne vyznával a proti nepriateľom spásy hrdinsky bojoval.
Odkiaľ vieme, že Pán Ježiš ustanovil birmovanie? Že Pán Ježiš ustanovil birmovanie, vieme z Písma Svätého a z nepretržitého podania
Cirkvi.
Kto udeľuje birmovanie? Birmovanie udeľuje takmer vždy len biskup, ale výnimočne môže kňaz z poverenia
biskupa.
Ako udeľuje biskup sviatosť birmovania? Biskup udeľuje sviatosť birmovania takto: 1. vystrie ruky nad všetkých birmovancov a
vyprosuje im sedem darov Ducha Svätého, 2. svoju pravú ruku kladie na hlavu
birmovancov zvlášť, pomazáva ich na čelo krizmou a pritom hovorí: “M. prijmi znak
daru Ducha Svätého”. Birmovanec odpovie: “Amen”. Biskup dodá: “Pokoj s tebou”.
Birmovanec odpovie: “I s duchom tvojím”. 3. nakoniec sa nad všetkými birmovancami
modlí a udelí im svoje požehnanie.
Čo spôsobuje sviatosť birmovania? Sviatosť birmovania spôsobuje toto: 1. v duši birmovanca rozmnožuje milosť
posväcujúcu a napĺňa ju zvlášť siedmimi darmi Ducha Svätého, 2. dáva mu nárok na
zvláštne milosti, aby bol posilnený vo viere, podľa nej žil, šíril ju, statočne vyznával a
proti nepriateľom spásy aby ju bránil, 3. vtláča do duše nezmazateľný znak Kristovho
bojovníka.
![Page 11: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/11.jpg)
11
8. PRÍPRAVA NA BIRMOVKU
Príprava na sviatosť birmovania. - Poučenia o viere a zvlášť o sviatosti
birmovania sa dostáva birmovancovi na vyučovaní náboženstva, v kostole a v poučovaní
rodičov. -Aby mal birmovanec istotu, že je v milosti posväcujúcej, ide pred sviatosťou
birmovania na sv. spoveď a sv. prijímanie. -Birmovanec sa pripravuje na sviatosť
birmovania zbožnou modlitbou. Pred príchodom Ducha Svätého sa apoštoli modlili spolu
s Pannou Máriou deväť dní. Podobne má robiť birmovanec pred sviatosťou birmovania
deväťdňovou pobožnosťou k Duchu Svätému. (Môže sa modliť 9 dní desiatok sv.
ruženca “Ktorý nám Ducha Sv. zoslal a k tomu 7x Otčenáš a Zdravas za sedem darov
Ducha Sv.).
Deň sviatosti birmovania sa má prežiť sväto. “Nezarmucujte Ducha Sv. Božieho,
lebo ním ste boli poznačení pre deň vykúpenia” (Ef 4,30).
Birmovní rodičia. - Na znamenie, že birmovný rodič chce pomáhať svojmu
zverencovi podľa viery žiť, šíriť ju, statočne vyznávať a proti hriechu mužne bojovať,
položí svoju pravú ruku na pravé rameno birmovanca vo chvíli, keď ho biskup pomaže
na čele sv. olejom. Birmovným rodičom pri sviatosti birmovania môže byť len poriadny
katolík, starší ako l6. ročný, ktorý už sám prijal sviatosť birmovania. Nemá to byť krstný
rodič, ani žiadny z rodičov birmovanca. Ak nemôže birmovný rodič prísť osobne, môže
ho niekto zastúpiť: Avšak sviatosť birmovania možno prijať aj bez birmovného rodiča.
Birmovanec si zvolí meno, aby mal vzor k nasledovaniu a ochrancu v nebi.
*
Ak si sa krstom stal stavebným kameňom v budove Cirkvi, tak sviatosťou
birmovania si sa stal staviteľom. To znamená, že máš pomáhať ďalej rozširovať Cirkev,
ako posvätnú budovu Božiu. Premýšľaj, čo môžeš urobiť, aby si niekoho získal pre Pána
Ježiša a pre jeho Cirkev.
Birmovní rodičia. Modlitebná knižka, ruženec a obrázok. Na dedine mala byť birmovka. K bohatému statkárovi prichádzalo mnoho ľudí s
prosbou, aby ich deťom išiel za birmovného otca. Domnievali sa, že od tohto človeka
ich deti dostanú bohaté dary, lebo každý o ňom vedel, že je štedrý. Boháč žiadostiam
vyhovel, ale povedal: “Musím vám oznámiť, že každý birmovanec dostane odo mňa len
modlitebnú knižku, ruženec a obrázok, viac nikomu nedám.” Keď sa blížil deň birmovky,
z veľkého zástupu uchádzačov prišli len dvaja. Keď bolo po birmovke, dostali títo
dvaja birmovanci od svojho birmovného otca to, čo im sľúbil: modlitebnú knižku,
ruženec a obrázok a okrem toho sto zlatých. Vieme si predstaviť, ako sa tvárili
ostatní birmovanci, keď sa o tom dozvedeli. Stalo sa to r. 1874 v Chebe, keď
birmoval arcibiskup Schwarzenberg. Takto sa vypomstila lakomosť po peniazoch! Je to
veľmi smutné, ak kresťania považujú sviatosť birmovania za príležitosť, kde by
mohli získať iba nejakú vec, či peniaze!
![Page 12: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/12.jpg)
12
Otázky a odpovede:
Čo treba k hodnému prijatiu sviatosti birmovania? K hodnému prijatiu sviatosti birmovania je potrebné: 1. aby bol birmovanec poučený o
viere a zvlášť o sviatosti birmovania, 2. aby bol v milosti posväcujúcej, 3. aby sa
pripravil modlitbou.
Načo majú birmovanci birmovných rodičov? Birmovanci majú birmovných rodičov na to, aby im pomáhali podľa viery žiť, šíriť ju,
statočne vyznávať a proti nepriateľom spásy mužne bojovať.
9. PÁN JEŽIŠ USTAVNOVIL SVIATOSŤ OLTÁRNU
Sviatosť Oltárna. - Sviatosť Oltárna je nielen sviatosť, ale tiež obeta. Túto
sviatosť voláme “oltárna”, pretože sa koná na oltári a na ňom je uschovaná vo
svätostánku. Hovoríme jej “Najsvätejšia Sviatosť” pretože je v nej prítomný sám Pán
Ježiš, ktorý je najsvätejší. Ináč ju voláme: Svätá Hostia, Nebeský Chlieb, Anjelsky
Chlieb, Eucharistia (Vďakyvzdávanie). Že je vo Sviatosti Oltárnej prítomný živý Pán
Ježiš, vieme z prisľúbenia a z ustanovenia tejto sviatosti.
Prisľúbenie Sviatosti Oltárnej. - Pán Ježiš sľúbil Sviatosť Oltárnu týmito
slovami: “Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude
žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo (ktoré dávam) za život sveta... Hovorím
vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto
je moje telo a pije moju krv, má život večný a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje
telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj” (Jn 6,51, 54-56). - Toto prisľúbenie dal
Pán Ježiš v meste Kafarnaum na druhý deň po zázračnom nasýtení 5 000 mužov na púšti.
Prisľúbenie splnil Pán Ježiš pri Poslednej večeri, keď ustanovil Sviatosť Oltárnu.
Ustanovenie Sviatosti Oltárnej. - Pán Ježiš pri Poslednej večeri premenil chlieb
na svoje telo a víno na svoju krv tak, že spôsoby chleba a vína zostali nezmenené. Pod
spôsobmi chleba a vína rozumieme vonkajšiu podobu, farbu, chuť a vôňu chleba a vína.
Ustanovenie Sviatosti Oltárnej si pripomíname na Zelený Štvrtok a ešte zvlášť
slávnostnejšie na Božie Telo.
*
Otec a matka dávajú pred svojou smrťou deťom požehnanie, porúčajú im svoj
majetok, zanechávajú im svoj obraz. Pán Ježiš nám pred svojou smrťou zanechal oveľa
viac: Seba samého! Viac zanechať nemohol. V Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej je skutočne
živý Pán Ježiš. Preto Najsvätejšia Eucharistia je jadrom života celej Cirkvi aj každého
jednotlivého kresťana. - Váž si tento vzácny odkaz. Preto sa rád ponáhľaj k Pánu Ježišovi
do kostola i vo všedný deň aspoň na krátku návštevu. Zvlášť rád chodievaj na sv. omšu a
posilňuj sa sv. prijímaním.
Príprava hostií v Cluny.
O kláštore Cluny vo Francúzsku, z ktorého začiatkom desiateho storočia vyšla obnova
celej Cirkvi, ja naznačené, že dušou kláštorného života bola hlboká viera v prítomnosť
Ježiša Krista v Oltárnej Sviatosti. To sa prejavovalo aj pri príprave chleba pre
Eucharistiu. V procesii za spevu žalmov vyšli siať pšenicu, z ktorej mali byť pečené
![Page 13: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/13.jpg)
13
obetné chleby. Za zvukov nábožných piesní pšenicu žali a mlátili. Potom zrno umyli.
Najvážnejší z bratov ho zaniesol do mlyna. Tam umyli mlynské kamene a stroj ovešali
závesmi. Brat mlynár v bielom šate so zahalenou tvárou mlel pšenicu. Múku osievali
umytými sitami. Potom sa štyria bratia, oblečení v bielom, za noci odobrali do kostola
piecť oblátky. Najprv sa však slúžila sv. omša, odspievali litánie ku všetkým svätým,
ako nebeským pomocníkom pri takom dôležitom úkone. Napokon odrecitovali kajúce
žalmy na znak ľútosti nad svojou nehodnosťou a dali sa do pečenia hostií za
povinného hlbokého ticha so zahalenou tvárou akoby v operačnej miestnosti, aby sa
počas pečenia ani ľudský dych nedotkol hostií.
*
Povedal to sám Kristus. Slávny osloboditeľ Írska O° Conell (+1847) bol zbožným katolíkom. Raz v spoločnosti
protestantov mu vytýkali, že verí v prítomnosť Ježiša Krista vo Najsvätejšej Sviatosti.
On im však odpovedal: “To si musíte vyriešiť so samotným Ježišom Kristom! Lebo On
sám to povedal, preto tomu verím.” Myšlienka na to, že to povedal sám Kristus, musí aj
v nás zaplašiť všetky pochybnosti. Kristus je Syn Boží a preto sa nemôže mýliť, ani
klamať.
c/ Obviňujete Božieho Syna z klamstva Sv. Jana de Chantal (+1641) zmýšľala už
ako dieťa veľmi zbožne. Ako dvanásťročná sa dozvedela, že v ich dome býva pán, ktorý
nechce veriť, že v Najsvätejšej Sviatosti je prítomný Pán Ježiš. Keď sa s ním stretla,
neohrozene mu povedala takto: “Vy neveríte, že je Pán Ježiš prítomný vo svätej hostii?
Uvážte predsa, že obviňujete Božieho Syna z klamstva, lebo nechcete veriť to, čo
povedal pri Poslednej večeri. Môj otec je kráľovský prezident súdu a vyniesol by nad
vami prísny rozsudok, keby ste tvrdili, že kráľ klame. A vy sa odvažujete Božieho Syna
označovať za luhára? Tento človek zostal zarazený a obdaroval dievčatko
cukrovinkami. Dieťa cukríky zahodilo a povedalo: “Takto Boh zavrhne bludárov!
Rúhali by ste sa, keby ste sa chceli domnievať, že náš Pán, ktorá je sama Pravda, mohol
by aj klamať.”
Otázky a odpovede:
Čo je Sviatosť Oltárna? Sviatosť Oltárna je živý Pán Ježiš pod spôsobom chleba a vína.
Ako ustanovil Pán Ježiš Sviatosť Oltárnu? Pán Ježiš ustanovil Sviatosť Oltárnu takto: Pri Poslednej večeri vzal chlieb, požehnal ho,
lámal a dával svojim učeníkom so slovami: “Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa
obetuje za vás” - Podobne vzal kalich s vínom, požehnal ho a dával svojím učeníkom so
slovami: “Vezmite a pite z neho všetci, toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás. Toto
robte na moju pamiatku!”
Čo urobil Pán Ježiš slovami: Toto je moje telo a toto je moja krv?
Pán Ježiš slovami “Toto je moje telo” premenil chlieb na svoje telo a slovami: “Toto je
moja krv” premenil víno na svoju krv, ale tak, že spôsoby chleba a vína zostali
nezmenené.
Akú moc dal Pán Ježiš príkazom: “Toto robte na moju pamiatku!”? Pán Ježiš príkazom: “Toto robte na moju pamiatku” dal apoštolom moc premieňať
chlieb na jeho telo a víno na jeho krv.
![Page 14: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/14.jpg)
14
Na koho prešla z apoštolov moc premieňať chlieb na telo a víno na krv Pána
Ježiša? Moc premieňať chlieb na telo a víno na krv Pána Ježiša prešla z apoštolov na platne
vysvätených biskupov a kňazov.
Kedy premieňajú biskupi a kňazi chlieb na telo a víno na krv Pána Ježiša? Biskupi a kňazi premieňajú chlieb na telo a víno na krv Pána Ježiša pri sv. omši.
Načo ustanovil Pán Ježiš Sviatosť Oltárnu? Pán Ježiš ustanovil sviatosť oltárnu: 1. aby sa za nás vo sv. omši obetoval, 2. aby bol
pokrmom pre naše duše vo sv. prijímaní, 3. aby medzi nami ustavične prebýval nielen ako
Boh, ale aj ako človek.
10. VO SVIATOSTI OLTÁRNEJ JE PRÍTOMNÝ PÁN JEŽIŠ
Dôležité pravdy. - Kto prijíma sv. Hostiu, prijíma nielen telo, ale aj krv Pána
Ježiša. Kto prijíma čiastku sv. Hostie, prijíma celého Pána Ježiša. “Iba spôsob sa láme,
ale sviatosť celú máme”.
Pred svätostánkom. - Sviatosť Oltárna je uschovaná vo svätostánku v dvoch
nádobách: V kustódii - uzatvorenej nádobke a v cibóriu - kalichu s vrchnákom, ktorý je
zakrytý vélumom, z ktorého sa podáva sv. prijímanie. Pred oltárom, v svätostánku
ktorého je sviatostný Spasiteľ, horí vo dne v noci večné svetlo.
Pred svätostánkom, v ktorom prebýva sviatostný Spasiteľ, pokľakni vždy na pravé
koleno. Keď je Najsvätejšia Sviatosť vystavená na oltári, tak pokľakni na obidve kolená a
skloň hlavu. Zvlášť sa však klaňaj na kolenách svojmu Spasiteľovi, keď kňaz vo sv. omši
pozdvihuje Sviatosť Oltárnu, keď je vystavená, keď ju kňaz nesie chorému, keď je
nesená v slávnostnom sprievode na Božie Telo, pri slávnostnom požehnaní a pri sv.
prijímaní. Z úcty k Sviatosti Oltárnej bývajú adoračné pobožnosti (vystavenie
Najsvätejšej Sviatosti Oltránej) s príhovorom a modlitbami.
*
Často a rád navštevuj Pána Ježiša v kostole, kde ťa očakáva v Najsvätejšej
Sviatosti Oltárnej. Je tam prítomný kvôli tebe. Chodievaj nielen na sv. omšu, ale tiež na
sviatostné požehnanie. Keď ideš okolo kostola, zastav sa u svojho najlepšieho Priateľa vo
svätostánku. On je tam a čaká ťa. Ak je kostol zatvorený, pozdrav ho aspoň krátko:
“Nech je pochválená a zvelebená Najsvätejšia Sviatosť Oltárna”.
Biskup a námietky mohamedána
K biskupovi Samonovi z Gazy, ktorý putoval do Palestíny, prišiel mohamedán a žiadal
ho pred množstvom zhromaždeného ľudu, aby mu odpovedal na niekoľko otázok o
Najsvätejšej Sviatosti. Mohamedán položil prvú otázku: “Ako je to možné, že chlieb a
víno sa môžu premeniť na telo a krv Kristovu? Biskup odpovedal: “Keď si prišiel na
svet, nebol si taký veľký, ako teraz. Vyrástol si a máš väčšie telo a viac krvi, ako vtedy.
Odkiaľ to máš? Tvoje telo premenilo potravu, ktorú si požíval na telo a krv. Ak teda
![Page 15: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/15.jpg)
15
ľudské telo premieňa chlieb a víno na telo a krv, tým skôr to môže urobiť Boh.” Potom
položil biskupovi druhú otázku: “Je možné, aby bol celý Kristus v malej hostii?”
Biskup odpovedal: “Hľa, krajina, ktorá sa pred tebou prestiera, je taká veľká a tvoje
oko také malé. A predsa schováš obraz celej veľkej krajiny vo svojom malom oku.
Preto je tiež možné, aby bol celý Kristus v malom kúsku chleba.” Ešte tretiu otázku
položil mohamedán: “Ako je možné, že Kristovo Telo je prítomné vo všetkých vašich
chrámoch?” Biskup odpovedal: “U Boha nie je nič nemožné. Táto odpoveď by ti mala
stačiť. Ale dám ti ešte jeden príklad. Ak rozbiješ zrkadlo, vidíš svoj obraz v každom
jednom kúštiku. A slovo, ktoré vypoviem, vnímajú všetky osoby, ktoré sú tu zídené. Keď
je toto možné, tak je možné aj to, aby Kristovo Telo bolo naraz na mnohých miestach.
Otázky a odpovede:
Ako je prítomný Pán Ježiš vo Sviatosti Oltárnej? Pán Ježiš je vo Sviatosti Oltárnej prítomný takto: 1. pod spôsobom chleba je prítomné
jeho živé telo, teda i jeho krv a duša, 2. pod spôsobom vína je prítomná jeho živá krv,
teda i jeho telo a duša, 3. pod každým spôsobom a to i v najmenšej čiastočke každého
spôsobu je prítomný celý ako Boh, tak ako aj človek.
Ako dlho je Pán Ježiš prítomný pod spôsobom chleba a vína? Pán Ježiš je prítomný pod spôsobmi chleba a vína tak dlho, pokiaľ sú neporušené.
Aká úcta patrí Pánu Ježišovi vo Sviatosti Oltárnej? Pánu Ježišovi vo Sviatosti Oltárnej patrí najväčšia úcta, to znamená klaňanie sa, ako
Bohu.
11. OBETA NOVÉHO ZÁKONA
Obety v Starom zákone. - On najstarších čias sa ľudia k Bohu nielen modlili, ale
tiež mu prinášali obety. Spomeň si, čo obetoval Ábel, Kain, Noe, Abrahám,
Melchisedech. V Starom zákone Boh obety nariadil. Obetné dary (zvieratá, chlieb, víno)
boli nielen prinesené Bohu, ale aj zničené spálením, alebo vyliatím. Tým sa malo
naznačiť, že Boh darca života i plodín, je najvyšším Pánom týchto darov a ich darcov.
Ľudia obetovali tieto dary namiesto seba. Chceli vyznať, že ich život, ich majetok
patrí Bohu, že sú odhodlaní dať seba Bohu z lásky k nemu a na odpustenie svojich
hriechov. Preto obetujúci vkladali svoje ruky na hlavu zvieraťa, ktoré dávali Bohu miesto
seba. Pritom vyznávali svoje hriechy a prednášali Bohu svoje prosby. Takto vzbudzovali
úmysel, na ktorý Bohu obetovali.
Starozákonné obety boli však nedokonalé, ale Boh ich prijímal, lebo videl v
obetovaných daroch náznak najdrahšieho daru, ktorým je Vykupiteľ, jeho najmilší Syn,
Baránok Boží, ktorý vzal na seba hriechy celého sveta. Takto naznačovali, alebo
predobrazovali starozákonné obety obetu Pána Ježiša na kríži, pri ktorej bol
najdokonalejší obetník - Boh a zároveň človek - i najdokonalejší dar - opäť Boh a
zároveň človek.
Zvláštnym predobrazom Vykupiteľa bol Baránok, každodenne obetovaný v
jeruzalemskom chráme a veľkonočný baránok. Predobrazom sv. omše boli zvlášť obetné
dary, ktoré Bohu prinášal Melchisedech, totiž chlieb a víno (I Moj 14,18).
Obeta Nového zákona. - Obety v Starom zákone neskôr ľuďom zovšedneli.
Dávali síce Bohu obetné dary, ale zabúdali obetovať seba. Nemali pokorné, obetné
zmýšľanie. Preto ohlásil Boh ústami proroka Malachiáša: “Nemám zaľúbenie vo vás -
![Page 16: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/16.jpg)
16
hovorí Pán zástupov - a neprijmem obety z vašich rúk, lebo od východu slnka až po
západ je veľké moje meno medzi národmi, na každom mieste bude obetovaná a podávaná
môjmu menu čistá obeta” (Mal 1, 10-11). Obety Starého zákona prestali úplne, keď bola
prinesená a ustanovená obeta Nového zákona, ktorú obety Starého zákona iba
naznačovali a pred zobrazovali. Prestali vtedy, keď sa za všetkých obetoval Vykupiteľ na
kríži. Na znamenie toho sa pri jeho smrti v jeruzalemskom chráme roztrhla opona.
Na kríži sa Pán Ježiš obetoval krvavým spôsobom, lebo bol zabitý ako obetný
baránok za naše hriechy. Tým sa obetoval, že dobrovoľne, z lásky k nám sa dal pribiť na
kríž. V každej sv. omši sa táto obeta Pána Ježiša sprítomňuje, to znamená: Je to tá istá
obeta, ako na kríži, lenže nekrvavá. Preto môžeme mať taký úžitok z každej sv. omše,
ako keby sme boli prítomní na krvavej obeti Pána Ježiša na kríži. Pri sv. omši sa obetuje
Pán Ježiš nekrvavým spôsobom, ale tak, že znovu netrpí a neumiera. Pán Ježiš za nás
krvácal a zomieral raz, totiž na kríži, na hore Kalvárii. Na kríži sa obetoval Pán Ježiš
sám, pri sv. omši sa obetuje prostredníctvom kňaza.
*
Keď ideš na sv. omšu, je to tak, ako keby si išiel na Kalváriu pod kríž, na ktorom
zomiera za teba Pán Ježiš. Rád, s úctou a so sv. bázňou sa ponáhľaj preto na sv. omšu
nielen v nedeľu a zasvätené sviatky, keď si tak povinný vykonať pod ťažkým hriechom, ale
aj dobrovoľne vo všedný deň. Aby si sa nikdy svojím chovaním pri sv. omši nepodobal
vojakom a židom pod krížom. Pri sv. omši maj podobnú úctu, zbožnosť a lásku, akú mala
pod krížom Panna Mária, sv. Ján apoštol, sv. Mária Magdaléna a ostatné sv. ženy. Pestuj
v sebe takéto obetné zmýšľanie, aby si sa čo najviac priblížil k obetnému zmýšľaniu
samého Pána Ježiša. Vytrvalo sa o to modli. Len tak sa staneš dokonalejším vyznávačom
Krista, dokonalejším kresťanom.
Manzoni a svätá omša.
Alexandra Manzoniho prišiel raz po obede navštíviť istý jeho priateľ. Počasie bolo
studené a drsné. Priateľ si hneď všimol, že Manzoni je veľmi zlej nálady. Myslel si,
že počasie vplýva na jeho citlivú náladu. No čoskoro musel zmeniť názor. Manzoni mu
totiž povedal: - Vieš, že ma domáci dnes nechceli pustiť na sv. omšu pod zámienkou
zlého počasia? Som z toho ešte teraz celý zmätený a rozhorčený. - Spravili to pre vaše
dobro. - Pre moje dobro, vravíš! Ale keby som bol vyhral na lotérii 30 miliónov lír a
mal by som ich vyzdvihnúť práve dnes, myslíš, že by mi boli prekážali? - Ale to je celkom
iné, chápete! - Hej, celkom iné, dobre si povedal. Ježiš Kristus má vo svätej omši oveľa
väčšiu cenu ako 30 miliónov lír. Hej, máš pravdu, to je celkom iné. Tieto slová vnukala
Manzonimu viera, ktorú iní ani len tušiť nemohli.
Otázky a odpovede:
Čo je obeta? Obeta je viditeľný dar, ktorý prinášame Bohu, ako svojmu najvyššiemu Pánovi.
Ktorá je obeta Nového zákona? Obeta Nového zákona je sám Pán Ježiš, ktorý sa za nás svojou smrťou na kríži obetoval a
v každej sv. omši sprítomňuje na oltári túto obetu.
![Page 17: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/17.jpg)
17
12. ÚŽITOK SVATEJ OMŠE
Cena sv. omše. - Modlitby a pobožnosti všetkých svätých celého sveta dohromady
nemajú takú cenu, ako jedna sv. omša. Prečo? Lebo sú to modlitby iba ľudí. Pri sv. omši
však sám Pán Ježiš chváli nebeského Otca, ďakuje mu, uzmieruje ho a prosí v našom
mene a zvlášť v mene tých, ktorí sú zbožne prítomní na sv. omši. Sv. omšou teda
môžeme Boha v najväčšej miere chváliť, ďakovať mu, uzmierovať ho a prosiť.
Preto má Boh zo svätej omše najväčšiu oslavu. Žiadnou modlitbou ani ničím iným
nemôžeme Boha tak osláviť, ako sv. omšou. Sv. omša je nielen najväčšou oslavou Boha,
ale aj pre nás má nesmierny úžitok.
Úžitok sv. omše. - Sv. omšou človek dostáva svetlo pre rozum, a silu pre vôľu,
aby zanechal hriechy a žil čnostne. Kto je prítomný na sv. omši v posväcujúcej milosti a
zbožne, tomu sa odpúšťa časť časných trestov. I dušiam v očistci možno vyprosiť toto
odpustenie. Preto si sv. Monika túžobne priala pred svojou smrťou, aby na ňu pamätali
pri Pánovom oltári, keď bude jej telo v hrobe.
Pri sv. omši si môžeme vyprosiť nielen to, čo potrebujeme pre večnú spásu, ale i
to, čo potrebujeme pre svoj pozemský život. Choď preto na sv. omšu, keď si chceš niečo
dôležité vyprosiť, čo potrebuješ pre svoj život, zvlášť pred dôležitým rozhodnutím.
Kiežby z každej rodiny aspoň jeden išiel denne na sv. omšu, aby priniesol Božiu pomoc a
požehnanie sv. omše do celého domu.
Keď si niekto praje, aby kňaz obetoval sv. omšu výslovne na jeho úmysel, musí o
to kňaza požiadať. Duchovný správca (farár) obetuje sv. omšu za svojich farníkov každú
nedeľu a v prikázaný sviatok. A sídelný biskup za svoju diecézu. Buď pri sv. omši
pozorný a zbožný, aby si mal z nej čo najväčší úžitok. Každý katolícky chlapec si
pokladá za česť, ak smie kňazovi pomáhať posluhovať pri sv. omši. Podobne je cťou
konať službu kostolníka, organistu, lektora a spievať v chrámovom zbore detí, alebo
dospelých.
*
Až vo večnosti pochopíš, akú nesmiernu cenu má jediná sv. omša. Preto dokiaľ si
živý a zdravý, využívaj každú príležitosť, aby si sa mohol dostať na sv. omšu nielen v
nedeľu a prikázaný sviatok, ale i vo všedný deň.
*
500 nových dukátov ako peňažitá pokuta.
Nemôžeme ani pochopiť, akú cenu má sv. omša. V Anglicku platili dlhý čas zákony
proti katolíkom. Každý katolík, ktorý sa zúčastnil na sv. omši, alebo nejakých
náboženských obradov, musel platiť veľkú peňažnú pokutu a bol uväznený. Jeden
bohatý katolík bol odsúdený zaplatiť pokutu 500 dukátov, lebo mu dokázali, že bol na
sv. omši. Potrestaný katolík si nazhromaždil najlesklejšie portugalské dukáty, na ktorých
bol vyrazený kríž a týmito zaplatil pokutu kráľovskému súdnemu úradníkovi. Úradník
sa tomu iba čudoval, že katolík používa na zaplatenie pokuty také nádherné mince.
Katolík odvetil: “Pokladal by som to za veľký hriech, keby som nezaplatil
najkrajšími mincami tú veľkú milosť, že som sa mohol klaňať svojmu Pánovi a
Spasiteľovi pri obete sv. omše. - Spomeňte si, že medzi krížom, ktorý je vyobrazený na
dukátoch a medzi najsvätejšou Sviatosťou panuje najužšie príbuzenstvo, obidve tieto
pamiatky sú nekonečnou láskou Spasiteľa.
*
![Page 18: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/18.jpg)
18
Jeden z nás musí vždy ísť pre Božie požehnanie . Istý roľník posielal denne niekoho zo svojho domu na sv. omšu, alebo išiel sám, alebo
jeho manželka, alebo niektoré dieťa, alebo niekto zo sluhov. Mal zásadu: “Niekto z nás
musí ísť a priniesť Božie požehnanie”. Skutočne sa tomuto mužovi darilo v každom
ohľade veľmi dobre.
Darilo sa mu obilie i dobytok, zarábal na tom veľa peňazí, lekárov a lekárne vôbec
nepotreboval, dožil sa 90 rokov, štyri z jeho detí vstúpili do reholí. Celá rodina žila
veľmi spokojne. Tu sa možno presvedčiť o pravdivosti príslovia: “Na Božom
požehnaní závisí všetko”.
Otázky a odpovede:
Aké sú úžitky sv. omše? Úžitky sv. omše sú dvojaké: všeobecné a zvláštne.
Komu sa dostáva všeobecných úžitkov sv. omše? Všeobecných úžitkov sv. omše sa dostáva všetkým ľuďom, zvlášť kresťanom katolíkom na
zemi a dušiam v očistci.
Komu sa dostáva zvláštnych úžitkov sv. omše? Zvláštnych úžitkov sv. omše sa dostáva kňazovi, ktorý obetuje, ďalej tým, za ktorých kňaz
výslovne obetuje, a tým, ktorí sú na nej zbožne prítomní.
Čo nadobúdame obetou sv. omše? Obetou sv. omše nadobúdame milosti k zbožnému životu, odpustenie časných trestov a
pomoc Božiu v pozemských potrebách.
13. ČASTI SVATEJ OMŠE
Hlavné časti bohoslužby obety.- Obetovanie, premenenie a prijímanie - boli už v
prvej sv. omši pri Poslednej večeri. Pán Ježiš vzal chlieb a víno, premenil ich na svoje
telo a svoju krv a dával apoštolom. Cirkev pridala k týmto hlavným častiam ešte niektoré
obrady. Tieto obrady sú prastaré a majú hlboký význam.
Obradná reč. - Celá sv. omša je dnes už v národnom jazyku, aby veriaci rozumeli
a aby sa mohli do nej zapojiť.
*
Veriaci majú prispievať k tomu, aby všetko v kostole k sv. omši bolo čo najkrajšie.
Je to pre Pána Ježiša, pre neho len to najlepšie. I podľa výzdoby kostola sa spoznáva
láska veriacich k Pánu Ježišovi. Chlapci môžu prispievať k zveľadeniu bohoslužieb
zbožným posluhovaním ako miništranti a dievčatá a ženy zasa starosťou o kvetinovú
výzdobu oltárov, prípadne o pradlo k sv. omši.
Sv. Justín o omši prvých kresťanov.
Sv. Justín, filozof (+ 166) napísal za čias prenasledovania kresťanov spisy na
obranu kresťanov, v ktorých sa zastával kresťanského náboženstva proti pohanským
ohováraniam. V jednom takom spise opísal spôsob, ako sa v nedeľu koná kresťanská
![Page 19: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/19.jpg)
19
bohoslužba. Píše takto: “Biskup najskôr pozdraví ľud slovami: “Pán s vami”, potom
zaspieva chválospev “Sláva Bohu na výsostiach”. Potom kresťania čítali čiastky zo
Svätého Písma (čítanie a Evanjelium). Nasledovala kázeň, kde bol ľud napomínaný k
bohabojnosti. Potom veriaci prinášali chlieb a víno, ako aj iné dary. Časť chleba a vína
bola obetovaná pri obetovaní a po modlitbách vďaky vzdávania (prefácii) boli tieto
dary posvätené - čiže bolo premenenie. Keď sa spoločne pomodlili Otče náš, všetci
dostali čiastku premeneného chleba - sv. prijímanie. A ako sa bohoslužba slova začala
chválospevom, tak zasa končí vďakyvzdanie Bohu. Nakoniec biskup požehná ľud a
prepustí ho. - Teda už roku 150 nachádzame pri obete sv. omše tri hlavné časti:
obetovanie, premenenie a prijímanie.
Otázky a odpovede:
Ako rozdeľujeme sv. omšu? Sv. omšu rozdeľujeme na dve časti: bohoslužba (liturgia) slova a bohoslužba (liturgia)
obety. Bohoslužba obety má tieto hlavné časti: obetovanie, premenenie a prijímanie.
14. OMŠOVÉ OBRADY: BOHOSLUŽBA SLOVA
Bohoslužba slova. - Kedysi ju nazývali sv. omša krstencov, alebo katechumenov,
lebo v prvých kresťanských dobách mohli byť na tejto časti sv. omše i krstenci
(katechumeni), ktorí sa pripravovali na sv. krst. Bohoslužbe obety sa kedysi hovorilo sv.
omša veriacich, nakoľko v prvých kresťanských dobách na tejto často sv. omše mohli byť
len veriaci, teda len pokrstení.
l. Vstup. - Už pred začatím sv. omše si máme vzbudiť úmysel, na ktorý chceme
obetovať sv. omšu. Na úvod sa spieva omšová pieseň, ktorú nazývame po latinsky introit,
po slovensky vstup. Potom nasleduje prežehnanie, pozdrav kňaza úkon kajúcnosti.
2. Pane zmiluj sa. - Po vstupe sa kňaz modlí, alebo s ľudom spieva: Pane, zmiluj
sa.
3. Sláva na výsostiach Bohu (Glória). - Po modlitbe “Pane zmiluj sa” sa kňaz
spolu s ľudom modlí, alebo spieva “Sláva Bohu na výsostiach” a to v nedele a prikázané
sviatky okrem obdobia Adventu a Pôstu.
4. Modlime sa. - Po “Sláva Bohu na výsostiach” kňaz povie, alebo zaspieva:
Modlime sa. Potom sa modlí za všeobecné potreby Cirkvi. Na konci všetci odpovedáme:
Amen. Modlí sa za všetky záležitosti a za celú Cirkev.
5. Čítanie. - Čítanie je úryvok z Písma Svätého, najčastejšie z listov sv. apoštolov.
Niekedy je čítanie zo Starého zákona. Po prečítani lektor povie: Počuli sme Božie Slovo.
Ľud poďakuje slovami: Bohu vďaka. Potom spevák spieva responzóriový žalm, do
ktorého sa zapája aj ľud.
6. Evanjelium. - Evanjelium je radostná zvesť o tom, ako Pán Ježiš žil, za nás
trpel a bol oslávený. Pri sv. omši kňaz číta úryvok Evanjelia. Evanjeliá sú 4 a napísali ich
evanjelisti: Marek, Matúš, Lukáš a Ján (MaMaLuJa).
Pri Evanjeliu máme povstať a urobiť krížik na čele, na ústach a na prsiach na
znemenie, že učenie Pána Ježiša chceme poznávať, vyznávať a zachovávať. Pritom sa
![Page 20: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/20.jpg)
20
môžeme modliť: “Vstávam, aby som ukázal, že si vážim slová Pána Ježiša. A tieto slová
chcem udržiavať v pamäti (krížik na čelo), ústami vyznávať (krížik na ústa) a podľa nich
sa riadiť (krížik na prsia)”.
Povstaním pri Evanjeliu ukazujeme nielen úctu k slovám Pána Ježiša, ale zároveň
odhodlanie pre neho pracovať. Kňaz z úcty k Božiemu slovu prečítaný úryvok pobozká.
Pri slávnostnej sv. omši sa drží kniha Evanjelia medzi dvoma sviečkami a okiadza sa
kadidlom. Za prečítaný úryvok Evanjelia sa ďakujem slovami: “Chvála Tebe Kriste!”
Po Evanjeliu nasleduje homília, alebo výklad prečítaného úryvku z Evanjelia.
7. Verím v jedného Boha (Krédo). - V nedeľu a prikázané sviatky Pána, Panny
Márie a niektorých významných svätých sa kňaz spolu s veriacimi modlí, alebo spieva
“Verím v jedného Boha”. I ty sa pritom modli s ostatnými
8. Spoločné modlitby veriacich. - Modlí sa ich kňaz spolu s veriacimi. A tým sa
uzatvára bohoslužba slova. Prosí v nich za všeobecné potreby Cirkvi, za národné a
svetové záležitosti, za všetkých, ktorí sú v tiesni, za zhromaždených veriacich a za živých
i mŕtvych farníkov. Teraz sa koná bohoslužba slova, ktorá končí spoločnými modlitbami
veriacich, mimo oltára. - Až bohoslužba obety sa koná na oltári.
*
Čím je úkon posvätnejší, tým lepšia musí byť príprava k nemu. Sv. omša je
najsvätejší úkon, preto i príprava k nej musí byť najdokonalejšia. Keď ideš na sv. omšu,
spomeň si, že ideš na Kalváriu, kde sa za teba obetuje Pán Ježiš. Podľa toho sa tiež na sv.
omšu pripravuj a v kostole správaj!
Špinavý kôs pri čerpadle Predstavený istého kláštora sa raz pýtal svojho sluhu, prečo tak málo chodí na kázne.
Sluha odpovedal, že má zlú pamäť, že si nemôže z kázne nič zapamätať, takže mu
kázeň neprináša nijaký úžitok. Pretože sa práve blízko neho nachádzal špinavý kôs,
povedal opát služobníkovi: “Vezmi kôš, prines ho k studni a stále do neho čerpaj vodu,
pokým nebude vyčistený. Potom ho prines sem!” Sluha poslúchol, kôš vyčistil a priniesol
k predstavenému. Opát mu dal takéto poučenie: “Ako vidíš, kôš neudržal vodu, všetka
vytiekla. No aj napriek tomu kôš je vyčistený. Práve tak je to aj s tvojou dušou. Tvoja
duša si nič neudrží z kázne, ale pritom býva očistená z hriechov. Nemysli si, že ti kázeň
neprináša nijaký úžitok.
*
Biskup - usilovný poslucháč kázní Mohučský biskup Ketteler (+ 1877) rád chodil počúvať kázne svojich kňazov a to tak v
meste, ako i po dedinách. Hoci bol Ketteler vysoko vzdelaný, predsa sa vyslovil, že ešte
nebol prítomný na nijakej kázni, kde by sa nebol niečo naučil. - Úžitok kázní závisí
taktiež od úmyslu, s ktorým ich počúvame. Kto s dobrým úmyslom kázeň nepočúva, ale
iba preto, aby posudzoval a kritizoval, bude mať z kázne len veľmi malý úžitok.
Otázky a odpovede:
Čo máme robiť pri vstupe sv. omše? Pri vstupe sv. omše si máme vzbudiť úmysel, na ktorý chceme spolu s kňazom sv. omšu
obetovať, prežehnáme sa a vzbudíme si ľútosť nad hriechmi modlitbou: Vyznávam...
Čo máme robiť pri Evanjeliu? Pri Evanjeliu sa máme postaviť a urobiť krížik na čele, na ústach a na prsiach, na
znamenie, že chceme učenie Pána Ježiša poznávať, vyznávať a zachovávať.
![Page 21: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/21.jpg)
21
15. BOHOSLUŽBA OBETY
1. Obetovanie. - Prvá časť bohoslužby obety je obetovanie. Kňaz berie do rúk
pozlátenú misku, alebo paténu s veľkou hostiou (z pšeničnej múky a vody), pozdvihne a
obetuje Bohu. Podobne berie do rúk kalich, naleje do neho víno (čisté hroznové víno, bez
prímesi) a niekoľko kvapiek vody, pozdvihne a obetuje Bohu. Aj ty obetuj Bohu svoju
dušu, svoje telo, všetky práce a starosti, radosti i bolesti.
V prvých kresťanských dobách veriaci prinášali na obetovanie chlieb a víno a iné
dary. Tieto dary sa použili pri bohoslužbách na obetovanie, zvyšok bol pre kňaza a
chudobných. Kedysi bolo zaužívané chodiť okolo oltára, bozkať kríž a na určené miesto
položiť peňažný dar. Z toho sa vyvinul zvyk dávať na sv. omšu. V skorších časoch, keď
kňaz prijímal tieto dary pri sv. omši, tak si musel umyť ruky. Tento zvyk umývania rúk
zostal až podnes (lavabo). Po umytí rúk sa kňaz obracia k ľuďom a vyzýva všetkých k
modlitbe slovami: “Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu,
Otcovi všemohúcemu”. Potom sa kňaz nahlas modlí, alebo spieva “modlitbu nad
obetnými darmi”.
Prípravou na premenenie je velebný chválospev (prefácia), ku ktorému kňaz
vyzýva slovami: Pán s vami! I s duchom tvojím. - Hore srdcia! - Máme ich u Pána, -
Vzdávajme vďaky Pánovi, Bohu nášmu. Je to dôstojné a správne. -Chválospev vďaky
končí slovami: Svätý, svätý, svätý, Pán -Boh zástupov. Nebo i zem sú plné tvojej slávy.
Hosanna na výsostiach. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, hosanna na
výsostiach. Tento záver chválospevu sa modlí ľud spolu s kňazom.
Teraz začína nemeniteľná časť sv. omše (kánon). Kňaz sa modlí za celú Cirkev a
zvlášť za prítomných. Menovite spomína tých živých, ktorí sa odporúčali do jeho
modlitieb. Je to spomienka na živých. I ty sa modli za živých, za ktorých sa máš modliť.
2. Premenenie. - Je to druhá časť bohoslužby obety. V kostole nastane úplné
ticho. Kňaz hovorí nad chlebom a vínom slová Pána Ježiša z poslednej večere, premieňa
chlieb na telo a víno na krv Pána a klania sa Sviatostnému Kristovi. Najprv pozdvihuje
sv. Hostiu a potom kalich.
Pri pozdvihovaní Najsv. Pánovho Tela pohliadneme s vierou na sv. Hostiu a
pozdravíme Pána Ježiša slovami: “Pán môj a Boh môj!” Zároveň sa s ním spojíme na
kríži slovami: “Pane Ježišu, s tebou som ukrižovaný”. Potom skloníme hlavu a hovoríme:
“V teba verím, v teba dúfam, teba nadovšetko milujem.”
Slovami: “Pane Ježišu, s tebou som ukrižovaný” chceme povedať: “Pane Ježišu,
chcem pribiť s tebou na kríž svoje ruky, aby nerobili nič zlé, aby sa zbožne modlili,
svedomito pracovali a všetkým dobre robili. Chcem s tebou pribiť svoje nohy, aby
chodili len cestou tvojich prikázaní. A moje srdce nech je prebodnuté s tvojím srdcom,
mŕtve pre všetko, čo vedie k hriechu. Nech žije a horí len pre teba a pre tvoje sväté
záujmy.”
Pri pozdvihovaní Najsv. Pánovej krvi pohliadnime s vierou na pozdvihnutý kalich
a pozdravíme Pána Ježiša slovami: “Pán môj a Boh môj!” Rozhodnime sa pracovať pre
sv. záujmy Pána Ježiša zo všetkých síl, až k potu a krvi, a preto hovorme: “Pane Ježišu, s
tebou sa chcem modliť, pracovať, trpieť i umrieť.” Potom skloňme hlavu a hovorme:
“Tebe žijem, tebe umieram, tvoj som v živote i v smrti. Amen.”
Tieto modlitby pri pozdvihovaní šepkáme, ale sami pre seba, aby sme nerušili
posvätné ticho, ktoré je náznakom hlbokého tajomstva premenenia.
![Page 22: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/22.jpg)
22
Po premenení kňaz povie, alebo zaspieva: “Hľa tajomstvo viery!” Ľud odpovedá:
“Smrť tvoju Pane zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v
sláve.”
Potom sa kňaz nahlas sám modlí omšovú modlitbu za živých i zomrelých, zvlášť
za tých, na ktorých si pri sv. omši spomíname. Eucharistická modlitba končí záverečným
chválospevom: Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, máš ty, Bože, Otče všemohúci, v
jednote s Duchom Svätým, všetku úctu a slávu po všetky veky vekov. Veriaci
odpovedajú. Amen.
3. Sv. prijímanie. - Je to tretia časť bohoslužby obety. Kňaz sa modlí spolu s
veriacimi: “Otče náš” ako prípravu na sv. prijímanie. Potom kňaz láme sv. Hostiu na
polovicu a z ľavej polovice sv. Hostie ulomí kúsok, ktorý dá do kalicha s Pánovou krvou.
Všetci spoločne potom pokračujú: Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, zmiluj sa
nad nami. Kňaz sa vtedy modlí najbližšiu prípravu na sv. prijímanie. Kňaz vezme do ruky
sv. Hostiu a hovorí: “Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú
pozvaní na hostinu Baránkovu.” Veriaci odpovedajú: Pane, nie som hoden, aby si vošiel
pod moju strechu, ale povedz iba slovo a uzdravie moja duša. Potom kňaz prijíma Telo a
Krv Pána. Po prijímaní kňaza prijíma ľud Telo Pánovo. Nakoniec kňaz očistí kalich.
Pri sv. prijímaní máme skutočne prijímať, alebo aspoň duchovne. Duchovne
prijíma, kto si túžobne praje: “Pane Ježišu, príď ku mne!” Kto úprimne túži po Pánu
Ježišovi, ten sa však neuspokojí nadlho len s takýmto želaním, ale čo najskôr hľadá
pristúpiť k Pánovmu stolu skutočne. Pri sv. prijímaní sa modlí: Pane, nie som hoden...
Otváram ti svoje srdce. Príď ku mne Pane Ježišu a posväť ma, príď ku mne, Pane Ježišu a
posilni ma, príď ku mne Pane Ježišu a posilňuj ma pre večný život. Amen.
Sväté prijímanie je obetná hostina, pri starozákonných obetách bolo obetné zviera
zabité, časť z neho bola spálená a časť bola použitá na obetnú hostinu. Kto nebol čistý,
nesmel jesť z obetného daru. Podobne máme i my s čistou dušou (v milosti posväcujúcej)
pristúpiť k sv. prijímaniu, v ktorom prijímame Nepoškvrneného Baránka, ktorý sa za nás
obetoval.
Po sv. prijímaní kňaz hovorí, alebo spieva v strede oltára: “Modlime sa” a ďakuje
Bohu v svojom mene i v mene veriacich za veľkú milosť sv. prijímania a odporúča
všetkých do Božej ochrany. - Veriaci odpovedajú: “Amen”.(Staň sa).
Zakončenie sv. omše. - Kňaz zakončí sv. omšu požehnaním a rozpustí ľud
slovami: Iďte v mene Božom. Ľud odpovedá: Bohu vďaka!
*
Usiluj sa čo najlepšie poznať jednotlivé časti sv. omše a tiež ich pozorne sleduj,
keď si na sv. omši. Čím budeš pozornejší a zbožnejší pri sv. omši, tým viac milostí
načerpáš.
Kráľ videl prázdny chrám a plné divadlo
Zbožný pruský kráľ Fridrich Viliam II. každú nedeľu a v prikázaný sviatok rád
navštevoval bohoslužby. Jedného búrlivého dňa našiel v chráme iba málo ľudí, lebo
bola metelica. Večer kráľ išiel do divadla. Hoci večer bola silná snehová búrka, kráľ
videl, že divadlo je obecenstvom preplnené. A tu kráľ zvolá nad svojimi dvoranmi:
“Pre svoju zábavu ľudia prinášajú obety, ale pre Boha nie!”
*
![Page 23: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/23.jpg)
23
Ľudovít IX. Francúzsky kráľ, svätý Ľudovít IX. (1226-1270) bol každodenne prítomný na dvoch i
troch sv. omšiach. Keď sa dozvedel, že ľudia o tom rozprávajú, povedal: “Akú veľkú
starosť majú naraz ľudia o mňa! Keby som premárnil dvakrát toľko času pri hre, alebo
na love, určite by nikto ani ústa neotvoril!”
*
Sv. Margita Sv. Margita z Kordóby sa raz takto modlila k Bohu: “Prečo nemám toľko sŕdc a
toľko jazykov, koľko je hviezd na nebi, koľko je listov na stromoch, koľko kvapiek vody
v mori, aby som čo najhodnejšie mohla chváliť svojho Boha a aby som k tomu
povzbudila aj všetkých ľudí. Na to jej Pán Boh dal odpoveď: “Dcéra moja, veľmi sa mi
páči Tvoja horlivosť, ale vedz, že jediná sv. omša mi prinesie viacej chvály, ako tá,
po ktorej túžiš. Preto častejšie chodievaj na sv. omšu.
Otázky a odpovede:
Čo máme robiť pri obetovaní? Pri obetovaní máme s kňazom obetovať Bohu omšové dary a zároveň samých seba.
Čo máme robiť pri pozdvihovaní? Pri pozdvihovaní máme pozdraviť Pána Ježiša a spojiť sa s ním na kríži.
Čo máme robiť pri sv. prijímaní? Pri sv. prijímaní máme prijímať skutočne, alebo aspoň duchovne.
16. SVATÉ PRIJÍMANIE
Sväté prijímanie pod jedným spôsobom. - Kňaz prijíma Pána Ježiša pri sv.
omši pod spôsobom chleba a vína. Takto prijímali zo začiatku i ostatní veriaci. Ale už
vtedy sa podávalo telo Pánovo nemocným a väzneným len pod spôsobom chleba. Od
12. stor. zaviedla Cirkev všeobecne, aby sa podávalo sv. prijímanie len pod spôsobom
chleba. Hlavne preto, že Krv Pána Ježiša ľahko odkvapla a zneuctila sa. Prijímanie pod
jedným spôsobom stačí, pretože pod spôsobom chleba je prítomné živé telo Pána Ježiša a
taktiež aj jeho krv a duša. Po druhom vatikánskom koncile sa nám dovoľuje vo
výnimočných prípadoch prijímanie pod obidvoma spôsobmi.
Ako často máme prijímať Sviatosť Oltárnu? - V prvých kresťanských dobách
chodievali i veriaci k sv. prijímaniu vždy, keď boli na sv. omši. Neskôr prijímali aspoň
trikrát do roka: v čase vianočnom, veľkonočnom a svätodušnom. Preto sa tieto sviatky
dodnes volajú “Božie hody”. Avšak i toto niektorí veriaci zanedbávali. Preto Cirkev
nariadila r. 1215 na IV. lateránskom sneme pod ťažkým hriechom, prijímať telo Pánovo
aspoň raz do roka a to vo veľkonočnom čase. Túto povinnosť nám ukladá piate cirkevné
prikázanie. Čas pre veľkonočné sv. prijímanie je u nás od Popolcovej stredy do sviatku
Najsvätejšej Trojice. Slovo “aspoň” nám naznačuje, že máme chodiť k sv. prijímaniu
častejšie.
Sviatosť Oltárnu máme prijímať čo najčastejšie, pokiaľ možno denne. Ako denne
sýtime svoje telo pozemským chlebom, tak máme denne sýtiť svoju dušu nebeským
![Page 24: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/24.jpg)
24
chlebom. Denne sa modlíme: “Chlieb náš každodenný daj nám dnes.” Tým prosíme
nielen o chlieb pre telo, ale taktiež o chlieb pre dušu.
Tridentský snem preto vyzýva veriacich, aby prijímali pri každej sv. omši, hlavne
v nedeľu. Prijímaj aj ty! Keby to snáď nebolo aj každú nedeľu, tak aspoň každý mesiac!
Ani jeden mesiac bez sv. prijímania!
Denne môže prijať telo Pánovo ten, kto je v milosti posväcujúcej (bez ťažkého hriechu),
kto aspoň hodinu pred sv. omšou nič neje a nepije a má pravý úmysel, napr. z lásky k
Pánu Ježišovi, aby ma chránil na duši i na tele, aby som ho odprosil za urážky a úprimne
sa snažil byť dokonalejší. K dennému sv. prijímaniu sa odporúča rada spovedníka.
*
Keby ťa navštívila vysoko postavená osoba, bol by si tým veľmi vyznamenaný. Ty
však môžeš byť poctený omnoho viac: Najvyšší Pán chce k tebe prichádzať vo sv.
prijímaní. A sv. prijímanie ti je zároveň zárukou tvojho slávneho vzkriesenia, lebo Pán
Ježiš sľúbil: “Kto je moje telo a pije moju krv, má život večný a ja ho vzkriesim v
posledný deň” (Jn 6,55). Čím častejšie budeš posväcovať svoje telo sv. prijímaním, tým
bude krajšie v deň vzkriesenia.
Kráľ dáva prednosť obete pred kázňou.
Kráľ Henrich III. anglický bol denne účastný na sv. omši. Raz mu jeho kráľovský
radca nadhodil, že je stačí počúvať kázeň a netreba byť na celej omši. Kráľ mu na to
povedal: “Chcem radšej vidieť svojho priateľa, ako o ňom len počúvať”. Pri premenení
je predsa prítomný sám Kristus.
*
Každodenné prijímanie prvých kresťanov. V prvých kresťanských storočiach prijímali všetci kresťania, ktorí boli prítomní na
sv. omši po prijímaní kňaza. Svätú hostiu kládli na ľavú dlaň a tak prijímali z dlane do
úst. Keď mali doma nemocných, alebo keď ich priatelia boli vo väzení, pripravili
čistý biely obrúsok, do ktorého kňaz vložil sv. hostiu. S tuto hostiou sa potom
ponáhľali na určené miesto, bez toho, že by na ceste niekoho pozdravovali, alebo sa s
niekým dali do reči. Takto bol zavraždený r. 302 v Ríme za cisára Diokleciána
chlapec, ktorý sa menoval Tarzícius. Z chrámu niesol sv. Hostiu uväzneným
kresťanom. Na ulici sa hrali chlapci a ku hre potrebovali nejakého kamaráta. Tarzícia
chceli donútiť, aby sa hral s nimi. Chlapec sa vyhováral, že má niečo dôležité niekomu
zaniesť. Kŕčovito držal ruku na prsiach, kde mal uschovanú svätú Hostiu. Snažil sa
utiecť. Ale ostatní chlapci chceli vedieť, čo nesie. Zbehlo sa tam množstvo
pohanského ľudu, ktorí spoznali, že Tarzícius je kresťan. Začali ho biť a hádzať do
neho kamene, až kým neklesol na zem a nezomrel. Sv. Tarzícius je mučeník pre
Najsvätejšiu Sviatosť.
Otázky a odpovede:
Ktorými slovami prikázal Pán Ježiš sv. prijímanie? Pán Ježiš prikázal sv. prijímanie slovami: “Naozaj vám hovorím: Ak nebudete jesť telo
Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život večný. Kto je moje telo a pije moju
krv, má život večný a ja ho vzkriesim v posledný deň” (Jn 6,54-55).
![Page 25: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/25.jpg)
25
Kedy sme povinní prijať Sviatosť Oltárnu? Sviatosť Oltárnu sme povinní prijať aspoň raz v roku a to vo veľkonočnom čase a v
nebezpečenstve smrti.
Ako často máme prijímať Sviatosť Oltárnu? Sviatosť Oltárnu máme prijímať čo najčastejšie, pokiaľ možno denno denne.
Čo spôsobuje hodné sv. prijímanie? Hodné sv. prijímanie spôsobuje: 1. Spája nás s Pánom Ježišom a rozmnožuje v nás
milosť posväcujúcu, 2. očisťuje nás od ľahkých hriechov a chráni pred ťažkým
hriechom, 3. oslabuje v nás zlé náklonnosti a posilňuje k dobrému.
17. PRÍPRAVA NA SVATÉ PRIJÍMANIE
Príprava duše. - Sväté prijímanie tým viac pôsobí milosťou, čím častejšie kto
prijíma, čím je lepšie pripravený a čím je zbožnejší pri sv. prijímaní. - Keby sa niekto
vedome opovážil pristúpiť k sv. prijímaniu s ťažkým hriechom (bez milosti
posväcujúcej), dopustil by sa tým ďalšieho ťažkého hriechu - svätokrádeže. Taký “si je a
pije odsúdenie, pretože nerozoznáva Telo Pánovo” (I Kor 11,29). Kto si je vedomý
ťažkého hriechu, musí pred sv. prijímaním najskôr ísť na sv. spoveď. Sv. prijímanie s
ľahkým hriechom spôsobuje menej milosti. Preto pred sv. prijímaním si máme vzbudiť
ľútosť nad hriechmi.
Pred sv. prijímaním si odpovedz modlitbou na tri otázky: 1. Kto ku mne
prichádza? (Pán môj a Boh môj. Verím a klaniam sa Ti, Pane Ježišu) - 2. Ku komu
prichádza? (K nehodnému hriešnikovi: Pane, nie som hoden... Bože, buď milostivý mne
hriešnemu). - 3. Prečo prichádza? (Pretože ma miluje a chce ma spasiť. I ja ťa milujem,
Pane Ježišu a túžim po tebe. Príď ku mne. Ty si môj a ja som tvoj).
Po sv. prijímaní: 1. Klaňaj sa Pánu Ježišovi a ďakuj, že k tebe prišiel. - 2. Obetuj
mu svoju dušu i telo, sľúb mu vernosť. - 3. Pros ho o všetko, čo potrebuješ pre dušu i pre
telo. A to nielen pre seba, ale tiež pre svojich rodičov, súrodencov, príbuzných,
dobrodincov a známych, živých i zomrelých. Pamätaj v modlitbách i na celú Cirkev a na
vlasť.
Po sv. prijímaní sa modli aspoň štvrť hodiny, pretože asi tak dlho prebýva v tebe
Pán Ježiš so svojím telom, krvou a dušou v tebe a s tebou. Až po štvrťhodine jeho
sviatostná prítomnosť v tebe prestáva, lebo už sú porušené spôsoby chleba, avšak účinky
sv. prijímania zostávajú. Celý deň sv. prijímania preži skutočne zbožne!
Príprava tela. - Pôst pred sv. prijímaním je od 21. novembra 1964 sv. Otcom
upravený takto: 1. Hodinu pred sv. prijímaním je možné prijímať čokoľvek (tuhé
pokrmy, nápoje, okrem alkoholických). 2. Až do sv. prijímania je dovolené používať
vodu, lebo ten pôst pred sv. prijímaním vôbec neruší. - 3. Chorí, hoci neležia, majú
dovolené požívať lieky, ba dokonca i pokrm až do sv. prijímania.
![Page 26: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/26.jpg)
26
Kto použije túto veľkú úľavu, má to nahrádzať kajúcimi a milosrdnými skutkami.
Doporučuje sa však, pokiaľ to niekomu neškodí na zdraví, aby dobrovoľne zachovával
starý cirkevný predpis úplnej lačnosti od polnoci do sv. prijímania.
Kto pristupuje k sv. prijímaniu, má byť čistý i na tele a tak oblečený, ako sa sluší
na tento posvätný úkon. Preto by bolo nedôstojné, keby niekto pristupoval k sv.
prijímaniu neumytý, neupravený, v špinavých šatách, v krátkych sukniach, v tesnom,
priliehavom oblečení a tak by vzbudzoval pohoršenie.
*
Vieš, ktoré sú najkrajšie, najradostnejšie chvíle v živote kresťana? Sú to chvíle,
keď sme s Pánom Ježišom po sv. prijímaní. Usiluj sa, aby si mal týchto chvíľ čo najviac.
Každým sv. prijímaním je tvoja duša krajšia a máš právo na väčšiu radosť v nebi.
Šesť hodín v extáze pred svätostánkom .
Sú dve hodiny popoludní. Oratóriom letí divná zvesť: Dominik Sávio zmizol. - Bol na
raňajkách? - Nie, pri stole sedí vedľa mňa, a nevidel som ho ani na raňajkách, ani pri
obede. - A v škole? - Ani v škole ho nik nevidel. Cez všetky tri hodiny bolo jeho miesto
prázdne a učiteľ nevedel o ničom. - Žeby bol chorý? - Poďme sa pozrieť do spálne!
Dominikovo lôžko bolo v úplnom poriadku a po Dominikovi ani stopy. - Tak bude v
študovni! Ale ani v študovni nebolo nikoho. - Tak čo? Že by ho don Bosko poslal na pár
dní domov? Ale to by bol upovedomil učiteľa! - Vieš čo? Povedzme don Boskovi. Je to v
prvom rade jeho vec. Keď sa to don Bosko dozvedel, zarazilo ho to. Potom mu prebleslo
mysľou podozrenie, usmial sa a pokojne povedal: - Len choďte, ja viem, kde je... Zbehol
schodmi a cez sakristiu prešiel za oltár. A tu stál Dominik. V polotieni s rozžiarenými
očami sa pozeral na svätostánok. Na bledej tvári mu žiaril nebeský úsmev. Jednu ruku
mal položenú na stojane pre antifonár a druhú mal na hrudi. Don Bosko sa priblížil a
oslovil ho. Dominik sa ani nepohol. Potom ho jemne chytil za rameno a zatriasol.
Dominik sa pokojne k nemu obrátil a spýtal sa: - Už sa skončila sv. omša? - Pozri sa,
Dominik, a don Bosko mu ukázal hodinky. Sú už dve hodiny. Dominik pre toto
oneskorenie zrozpačitel, začervenal sa a žiadal odpustenie. - Teraz choď pekne na
obed, - povedal krátko don Bosko. - A keby sa ťa dakto pýtal, kde si bol, povedz mu, že
si mi dačo vybavoval. Don Bosko videl, ako pokorne odchádza. Usmial sa a potom sa
poďakoval Pánovi, že dal jeho Oratóriu tohto chlapca, ktorý vedel stráviť šesť
hodín v extáze pred svätostánkom.
*
Svätý František horlí za Eucharistiu..
Svätý František z Asissy z úcty k najsvätejšej Sviatosti horlil za všetko, čo bolo aspoň
v dajakom vzťahu k tajomstvu Pánovho Tela. Ako mladík často kupoval drahé omšové
rúcha, posvätné nádoby a posielal ich chudobným kňazom a kostolom. Na jednej
púti do Ríma spozoroval, že ľudia dávajú malé almužny pre chrám sv. Petra a zvolal:
“Tak málo dávate pre chrám kniežaťa apoštolov?” Keď to povedal, siahol do mešca a
hodil plnú hrsť peňazí a s veľkým hrmotom na oltár, takže sa všetci divili jeho
dobročinnosti. Svätej Kláre a jej sestrám nariadil, aby šili omšové rúcha pre chudobné
kostoly, ktoré si ich nemohli kúpiť. František sa usiloval o úplnú chudobu, ale veľmi
dbal na to, aby bratia misionári nosili so sebou pekné cibóriá a kde by zistili, že Pánovo
Telo nie je dôstojne uchovávané, aby ho vložili do prineseného cibória. Staral sa, aby
plachty na oltári boli vždy čisté a sám často piekol hostie na umelecky vypracovanej
železnej forme. Takéto železné formy posielal po bratoch do všetkých provincií, aby
všade mohli piecť pekné a belostné čisté hostie.
![Page 27: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/27.jpg)
27
Otázky a odpovede:
Ako pripravíme dušu na sv. prijímanie? Dušu pripravíme na sv. prijímanie tak, že sme v milosti posväcujúcej a zbožne sa
modlíme.
Ako pripravíme telo na sv. prijímanie? Telo pripravíme na sv. prijímanie tak, že jednu hodinu pred sv. prijímaním nič nejeme ani
nepijeme okrem čistej vody, liekov, ak užívame, že sme čistí a slušne oblečení.
18. SVIATOSŤ POKÁNIA
Kto má moc odpúšťať hriechy? - Moc odpúšťať hriechy má Boh. Ježiš Kristus,
ako vtelený Boží Syn dal túto moc apoštolom a od apoštolov prešla táto moc na platne
vysvätených biskupov a nimi splnomocnených kňazov.
Kedy sme povinní prijať sviatosť pokánia? - Vo štvrtom prikázaní nám Cirkev
prikazuje: “Aspoň raz za rok sa vyspovedať!” Slovom “aspoň” naznačuje, že si praje, aby
sme chodili k sv. spovedi častejšie. Častejšia sv. spoveď posilňuje dušu k dobrému,
oslabuje zlé náklonnosti a robí svedomie citlivejším. Sviatosť pokánia je nevyhnutne
nutný prostriedok spásy pre kresťana katolíka, ktorý ťažko zhrešil a môže sa vyspovedať.
Okrem toho je povinný sa vyspovedať ten, kto je v nebezpečenstve smrti a je si vedomý
ťažkého hriechu. Keď nie je možné, aby sa vyspovedal, má ihneď ľutovať ťažký hriech z
lásky k Pánu Bohu a túžiť po sv. spovedi. Ak chce pristúpiť k sv. prijímaniu, musí sa
predtým ešte vyspovedať.
*
Každou dobrou sv. spoveďou môžeš získať mnoho milostí. Váž si to, že môžeš
chodiť k sv. spovedi častejšie. Kňaz je ochotný ta vyspovedať kedykoľvek. Zvykni si
pristupovať k sv. spovedi aspoň raz za mesiac. Pamätaj: Ani jeden mesiac bez sv.
spovede!
*
Umieram za teba.
Matka Laury Vikuňovej sa ako vdova pre tragické životné pomery dostala do vleku
statkára Manuela Móra. Dospievajúca dcérka zbadala tento hriešny pomer a stoj čo
stoj si zaumienila matku zachrániť. Milovala veľmi svoju matku a obetovala
Spasiteľovi svoj život za jej obrátenie. O dva roky neskôr Laura vážne ochorela a zdalo
sa, že zomrie bez toho, že by sa jej matka rozhodla vymaniť sa z vleku Manuela Móra.
Keď matka zazrela svoju dcéru na smrteľnej posteli, zúfalo vykríkla: - Dcéra moja,
opúšťaš ma? Nechávaš ma tu samu? - Hej, mamička, prosila som o to Pána Ježiša.
Matka sa uprene zahľadela na svoju dcéru. Po tvári sa jej kotúľali veľké slzy. Laura
pokračovala: - Sú tomu skoro dva roky, čo som Pánu Ježišovi obetovala svoj život
za teba, aby som ti vyprosila milosť obrátenia. Matka si kľakla k posteli. Laura
prerývaným hlasom jej hovorí: - Mamička ja umieram... Necháš ma odísť bez
radosti... z tvojho pokánia?... Nastalo hlboké ticho. Bolo počuť iba vzlykot matky.
Odrazu premožená úzkosťou a výčitkami svedomia, matka zvolala: - Teda ja som
príčinou tvojho utrpenia a tvojej smrti?... Ach, Laura, dcéra moja!... Prisahám ti, že
![Page 28: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/28.jpg)
28
urobím všetko, čo si žiadaš... Zajtra ráno pôjdem do kostola a vyspovedám sa. Matka
a dcéra sa objali. Laure sa to zdalo ako krásny sen. Jej matka plakala. Ťažko ju bolo
potešiť. Laura vzala kríž, pobozkala ho, usmiala sa a zašepkala: - Ďakujem ti,
Ježišu, ďakujem ti, mamička!... Umieram... spokojne... - A vydýchla. Slnko zapadlo.
Na kraj sa začal spúšťať súmrak a na tvári Laury, mučenice lásky, rozlial sa radostný
pokoj.
*
Odpustenie.
Keď na pápeža Jána Pavla II. spáchali atentát a ležal s ťažkým zranením v nemocnici,
prvé slová, ktoré vyslovil na operačnej sále boli: “Odpúšťam tomu, kto na mňa vystrelil.”
Gandhi, veľký vodca indického ľudu v boji za oslobodenie, bol krátko po tom, čo
jeho národ dostal od Angličanov samostatnosť, postrelený hinduistickým fanatikom.
Keď mu okolostojaci zacláňali, zdvihol ruku, dotkol sa svojej hrude a čela na
znamenie, že mu odpúšťa. Všetci prítomní to videli a pochopili.
Aké je veľké, keď odpúšťa človek! Aké je obrovské a úžasné, keď odpúšťa Boh!
Otázky a odpovede:
Čo je sviatosť pokánia? Sviatosť pokánia je sviatosť, v ktorej sa pokrstenému odpúšťajú hriechy.
Kedy ustanovil Pán Ježiš sviatosť pokánia? Pán Ježiš ustanovil sviatosť pokánia po svojom zmŕtvychvstaní, keď sa zjavil apoštolom,
dýchol na nich a povedal: “Prijmite Ducha Svätého. Komu hriechy odpustíte, budú mu
odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané” (Jn 20,21-23).
Na koho prešla z apoštolov táto moc odpúšťať hriechy? Táto moc odpúšťať hriechy prešla z apoštolov na platne vysvätených biskupov a nimi
poverených kňazov.
Čo sa odpúšťa vo sviatosti pokánia? Vo sviatosti pokánia sa odpúšťajú hriechy, večné tresty a časť časných trestov.
Ktoré milosti sa udeľujú vo sviatosti pokánia? Vo sviatosti pokánia sa udeľuje milosť posväcujúca tomu, kto ju stratil, rozmnoženie
milosti posväcujúcej tomu, kto ju mal a mnoho zvláštnych milostí k zbožnému životu.
Kedy sme povinní prijať sviatosť pokánia? Sviatosť pokánia sme povinní prijať aspoň raz za rok a v nebezpečenstve smrti.
Koľko častí má sviatosť pokánia? Sviatosť pokánia má päť častí: spytovanie svedomia, ľútosť, opravdivé predsavzatie,
spoveď a zadosťučinenie.
19. SPYTOVANIE SVEDOMIA
Ako si máš spytovať svedomie? - Aby si si mohol skutočne dobre spytovať
svedomie, rob to na mieste, kde ťa nikto nevyrušuje. Modlitby pred spytovaním
svedomia a návod k spytovaniu s ostatnou prípravou k sv. spovedi nájdeš v modlitebnej
knižke. Hriechy, ktorých si sa dopustil od poslednej platnej sv. spovede, si tiež
![Page 29: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/29.jpg)
29
zapamätaj, aby si ich dokázal povedať kňazovi pri sv. spovedi. Keď niečomu dobre
nerozumieš, spýtaj sa kňaza!
Čím dlhšie niekto nebol pri sv. spovedi, tým dlhšie a tým starostlivejšie si má
spytovať svedomie. Keby si niekto spytoval svedomie tak povrchne a nedbalo, že by z
veľkej nedbalosti nepovedal niektorý ťažký hriech, spovedal by sa neplatne a dopustil by
sa nového ťažkého hriechu -svätokrádeže. Pri spytovaní svedomia nebuď ľahkomyseľný,
ale taktiež nie príliš úzkostlivý. Pred spytovaním svedomia sa pomodli k Duchu Svätému:
Duchu Svätý, osvieť a posilni ma,
aby som svoje hriechy patrične poznal,
srdečne ich oľutoval,
úprimne sa z nich vyspovedal
a skutočne sa polepšil. Amen.
*
Zvykni si krátko spytovať svedomie každý deň pri večernej modlitbe. Spytovanie
svedomia, spojené s dokonalou ľútosťou je najdôležitejšia časť večernej modlitby, lebo
očisťuje dušu od hriechov. S čistou dušou môžeš vždy spokojne zaspávať, lebo sa nemusíš
báť Božieho súdu. Aj keby si v noci náhle zomrel, budeš pripravený na Boží súd. Tak si
zachováš svoje svedomie vždy citlivé a tiež si veľmi uľahčíš spytovanie svedomia pred
svätou spoveďou. Spytuj si svedomie pred sv. spoveďou vždy tak, ako by to bola tvoja
posledná spoveď - budeš sa dobre spovedávať a raz šťastne zomierať.
*
Rozličné prostriedky na dosiahnutie pokojného spánku. Perzskí králi si kládli pod hlavu vankúš, naplnený 50 tisícami talentov zlata, aby mohli
pokojne zaspať, tento vankúš obyčajne nazývali “kráľovská poduška”. Cisár Kaligula a
kráľ Mitkridates mali pred svojou spálňou okrem osobnej stráže ešte aj divé zvery, aby
tak zabránili prístup každému človeku k svojej posteli. Istý pohan Artemon, kládol si pred
spaním nad hlavu veľký štít, aby ho nezabil strop, keby sa niekedy zosypal. - I napriek
týmto prostriedkom menovaní mužovia nespali spokojne, lebo im v noci nedalo
pokoj svedomie. Najlepší prostriedok, aby sme ticho spali je mať dobré svedomie. Preto
hovorí príslovie: “Dobré svedomie je najlepšia poduška.”
*
Med a muchy.
V špajze pri okne stál hrnček medu: zlatého, sladkého medu. Hneď sa o ňom dozvedeli
muchy a jedna za druhou začali priletovať na túto hostinu.
Spočiatku si zajedali len kvapky medu na okraji hrnčeka. Ale pretože med bol veľmi
lahodný, šli ďalej a ďalej do stredu a čoraz hlbšie a hlbšie. Užívali, koľko sa len
dalo. Neuvedomili si však, že majú čoraz viac zalepené nohy a krídla. Keď už mali dosť
sladkej hostiny, chceli odletieť, ale nemohli sa pohnúť z miesta. A tak jedna po druhej za
tú sladkú hostinu zaplatili vlastným životom. Utopili sa v mede. Človek bez spytovania
svedomia sa tiež takto zaborí do hriechu. Hriech sa mu zdá sladký a milý. Svedomie
potom otupie človek sa v ňom utopí.
*
Pustovník a jeho žiak.
Na okraji lesa býval starý pustovník a mal žiaka. Jeho žiak chcel byť dobrým, ale mal
viac chýb a nevedel si s nimi rady, nevedel sa ich zbaviť. Starý pustovník o tom vedel a
chcel mu ukázať, ako sa to robí. Raz ho zobral so sebou do lesa. Ukázal mu tri
![Page 30: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/30.jpg)
30
stromy - jeden väčší od druhého. - Vidíš tie stromy, - hovorí - skús ich vytrhnúť zo zeme
aj s koreňmi. Je to ťažká práca, myslel si žiak, ale hneď sa pustil do práce. Najprv chytili
ten najmenší stromček a nedalo mu to ani veľa práce vytrhnúť ho zo zeme. Ten druhý,
väčší mal už väčšie korene a aj mu to dalo dosť námahy, kým ho vytrhol. Hoci ťažko,
ale si s ním poradil. Keď prišiel rad na tretí, najhrubší strom, musel to skúšať ináč,
lebo hoci sa akokoľvek namáhal, strom sa ani len nepohol. Bol akoby zamurovaný.
Nakoniec musel pomôcť ešte aj pustovník a obaja sa pritom dosť natrápili. - Vidíš, -
povedal vtedy pustovník - tak ako s tými stromami, tak je to aj s našimi hriechmi. Ak ich
vytrhneš z duše pokiaľ majú ešte malé korene, ako ten najmenší stromček, pozbavíš
sa ich ľahko. Neskoršie to už bude ťažšie. A keď sa hriech už dobre zakorení v duši,
to si už sám nepomôžeš. Pomôcť ti môže jedine Pán Boh. Preto sa musíš rozhodnúť
zbaviť hriechu ihneď, nie zajtra, pozajtra.
Otázky a odpovede:
Čo znamená spytovať si svedomie? Spytovať si svedomie znamená premýšľať, akých hriechov som sa dopustil.
Za aké obdobie si musíme spytovať svedomie? Svedomie si musíme spytovať za obdobie od poslednej sv. spovede.
Ako si spytujeme svedomie? Svedomie si spytujeme tak, že po modlitbe k Duchu Svätému si spomíname: 1. či sme sa
naposledy platne spovedali, či sme vykonali uložené pokánie a či sme boli dobre
pripravení k sv. prijímaniu, 2. ako sme zachovali jednotlivé prikázania Božie a cirkevné a
či nemáme niektorý z hlavných hriechov a 3. ako sme si plnili povinnosti svojho stavu.
Na čo máme zvlášť pamätať pri spytovaní svedomia? Pri spytovaní svedomia máme zvlášť pamätať, či sme neboli takí nešťastní a nedopustili
sa ťažkého hriechu a koľkokrát.
20. BEZ ĽÚTOSTI NIETO ODPUSTENIA
Prirodzená ľútosť. - Keby niekto pri ľútosti vôbec nemyslel na Boha a ľutoval by
svoje hriechy len preto, že nimi upadol do hanby, škody, choroby, mal by iba prirodzenú
ľútosť. Takáto ľútosť nestačí k odpusteniu hriechov, aj keď je niekedy veľmi účinná a
vedie k polepšeniu života. K odpusteniu hriechov treba nadprirodzenú ľútosť.
Nadprirodzená ľútosť. - Nadprirodzenú ľútosť máme vtedy, keď nás skutočne
mrzí, že sme neposlúchli Pána Boha. Takáto ľútosť je však možná len s pomocou Božej
milosti. Ľútosť nesmie byť len v citoch. Je to úkon rozumu a vôle, ktorým odsudzujeme a
zavrhujeme spáchané hriechy, spojený s rozhodnutím, že sa ich už nikdy nedopustíme.
*
Nie je ľútosť, ako ľútosť. Usiluj sa, aby si mal vždy dokonalú ľútosť. Čím väčšia
bude tvoja ľútosť, tým väčšie bude odpustenie od Boha a to nielen odpustenie hriechov,
ale taktiež odpustenie väčšej časti časných trestov za hriechy.
![Page 31: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/31.jpg)
31
Plačem preto, že vy neplačete.
Svätý farár arský, Ján Vianney, mal zvláštny dar obrátiť ľudí. Kajúcnici vždy
trpezlivo čakali, kým nepríde na nich rad. Raz ich čakalo v rade vyše sedemdesiat. Istý
kajúcnik čakal pri spovednici od piatej hodiny ráno do piatej hodiny večer. Keď na
schôdzke kňazov niektorí kritizovali počínanie arského farára, že vraj v spovednici
plače, jeden jeho duchovný syn povedal: - Môžem potvrdiť, že arský farár plače a ľudia
plačú s ním. A to sa stáva dosť často. - Prečo plačete, otče môj - spýtal sa raz arského
farára spovedajúci sa. - Priateľ môj - odpovedal svätý - plačem, pretože vy dosť
neplačete... Konvertiti hovorievali, že najviac na nich pôsobilo to, keď videli sluhu
Božieho plakať nad ich hriechmi. Kajúcnici obyčajne odchádzali z jeho spovednice
vzlykajúc od ľútosti nad hriechmi.
*
Prišiel diskutovať.
Pripomeňme si známu príhodu svätého farára arského Jána Vianneya. Prišiel k nemu
mladý muž: “Otče, rád by som s vami diskutoval o svojich námietkach proti viere.”
Svätý kňaz mu vraví: “Dobre, tu si kľaknite!” “Nie, Otče, neprišiel som sa
spovedať, prišiel som diskutovať.” Kňaz nato: “Ja vás však prosím, kľaknite si.”
“Rozumejte ma, Otče, ja vám chcem predniesť vážne námietky proti viere.” “A ja vás
zasa prosím, najprv sa vyspovedajte!” Napokon si mladý muž kľakol. Prosil o pomoc,
lebo nebol na spoveď pripravený. Ján Vianney mu pomáhal. Keď sa spoveď skončila,
kňaz mu láskavo povedal: “No vidíte, a teraz si sadnime a budeme diskutovať.” Mladý
muž sa ocitol v rozpakoch a povedal: “Ja neviem, čo sa to so mnou stalo. Už sa mi
nežiada diskutovať. Už nemám nijaké námietky. Taký som spokojný. Tak sa mi akosi
ľahko dýcha a som šťastný. Ďakujem vám, Otče.” Hľa, milosť posväcujúca,
darovaná človeku vo sviatosti pokánia, spôsobila u neho takú citeľnú zmenu.
Otázky a odpovede:
Ktorá čiastka sviatosti pokánia je najpotrebnejšia? Najpotrebnejšia čiastka sviatosti pokánia je ľútosť, pretože bez ľútosti nemôžeme nikdy
dosiahnuť odpustenie hriechov.
Čo je ľútosť? Ľútosť je bolesť a ošklivosť duše nad spáchanými hriechmi.
Aká ľútosť stačí na odpustenie hriechov? Na odpustenie hriechov nestačí ľútosť, pri ktorej nemyslíme na Boha, takej ľútosti
hovoríme prirodzená ľútosť. K odpusteniu hriechov je potrebná nadprirodzená ľútosť.
Kto má nadprirodzenú ľútosť? Nadprirodzenú ľútosť má ten, koho skutočne mrzí, že neposlúchol Pána Boha.
Aká môže byť ľútosť nadprirodzená? Nadprirodzená ľútosť môže byť: dokonalá a nedokonalá.
![Page 32: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/32.jpg)
32
21. ĽÚTOSŤ DOKONALÁ A NEDOKONALÁ
Dokonalá ľútosť. - Dokonalú ľútosť má ten, kto svoje hriechy ľutuje z lásky k
Pánu Bohu. Živo si predstav, aký dokonalý, mocný a dobrý je Boh: “Bože môj! Ty si
najdokonalejší a preto si hoden najväčšej lásky. Od teba mám všetko dobré. Ty si ma
stvoril, vykúpil a posvätil. Ty sa o mňa ustavične staráš. Pripravil si mi nebo, denne mi
robíš dobre a ja...? Pane Ježišu, máš ma tak veľmi rád! Trpel si na kríži za moje hriechy,
zomrel si, kvôli mne prebývaš vo svätostánku a ja...? Ja som ťa neposlúchol. Bolí ma to,
srdečne to ľutujem. Kiež by som sa už nikdy nedopustil takého veľkého nevďaku.”
Pri dokonalej ľútosti je dobré sa zahľadieť na kríž alebo obraz trpiaceho Spasiteľa,
napr. ako padá na zem na Olivovej hore, alebo si ho predstaviť zbičovaného a s tŕňovou
korunou na hlave, ako ho Pilát ukazuje Židom (“Ajhľa človek”). Ako smutne sa na teba
díva a ty si mu tak málo dal za toľko lásky. Apoštol Peter po svojom hriechu nezniesol
jeho pohľad, horko plakal a ty by si to vydržal dívať sa mu do očí bez ľútosti?
Čo nadobúdame dokonalou ľútosťou? - Dokonalou ľútosťou nadobúdame
ihneď odpustenie hriechov. Kto však spáchal ťažký hriech, musí sa z neho vyspovedať.
Vzbuď si dokonalú ľútosť každý večer, skôr, ako ideš spať, nakoľko nevieš, či sa dočkáš
rána. Ak si bol taký nešťastný, že si upadol do ťažkého hriechu, ihneď si vzbuď dokonalú
ľútosť a choď čo najskôr na sv. spoveď. Dokonalá ľútosť je ako prvá pomoc pri ťažkom
zranení. Pomôž vzbudiť dokonalú ľútosť aj inému, kto je v nebezpečenstve smrti. Môžeš
to urobiť aspoň krátko týmito slovami: “Môj Ježišu, milosrdenstvo, Pane Ježišu, ja ťa
milujem, svoje hriechy veľmi ľutujem. Buď milostivý mne hriešnemu” - “Ježišu,
zmiluj sa nado mnou, zľutuj sa nado mnou, odpusť mi moje hriechy.”
*
Každý večer po spytovaní svedomia si vzbuď dokonalú ľútosť nad svojimi hriechmi
aspoň krátko: “Môj Ježišu milosrdenstvo, Pane Ježišu, ja ťa milujem, svoje hriechy
ľutujem a polepšenie sľubujem, zvlášť že... “ (teraz povieš, v čom sa chceš na druhý deň
polepšiť, aby Pán Ježiš mohol byť s tebou viac spokojný).
Chlapci ľutujú neposlušnosť. Veľmi chorý otec poslal svojich dvoch synov do lekárne pre lieky. Na ceste chlapci
zazreli muža s medveďom. Pustili sa za ním. Bol už večer, keď si spomenuli na otca a na
lieky. Rýchlo ich išli kúpiť a ponáhľali sa domov. Mladší chlapec hovorí staršiemu: “Ja
sa bojím ísť domov, že ma otec zbije!” Starší mu hovorí: Ja sa tiež bojím ísť domov, ale
nie pre bitku. Nech ma otec zbije, to si zaslúžim. Ale nemali sme ho takto zarmútiť.
Tak strašne mi je to ľúto, čo sme urobili. Prvý chlapec ľutoval len zo strachu pred
bitkou, druhý ľutoval z lásky, že zarmútil otca!
*
Krvácajúci otec a jeho dieťa.
Istému otcovi raz náhle praskla cieva hrdle a krv z neho len tak chrlila. Sluha hneď
bežal pre kňaza, ale do mesta trvala cesta asi hodinu. Najmladší syn, ktorý bolo
nedávno na prvom sv. prijímaní spoznal, že otec je v nebezpečenstve smrti. Zobral
zo steny kríž, držal ho pred otcom a nahlas mu predriekal slová dokonalej ľútosti. Otec
bol týmto tak dojatý, že sa až rozplakal. Zomrel skôr, ako prišiel kňaz, ale svojou
dokonalou, úprimnou ľútosťou bol pre nebo zachránený.
![Page 33: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/33.jpg)
33
Otázky a odpovede:
Kto má dokonalú ľútosť? Dokonalú ľútosť má ten, kto ľutuje svoje hriechy z lásky k Pánu Bohu.
Čo nadobúdame dokonalou ľútosťou? Dokonalou ľútosťou nadobúdame ihneď odpustenie hriechov. Kto však mal ťažký hriech,
musí sa z neho ešte vyspovedať.
Kto má nedokonalú ľútosť? Nedokonalú ľútosť má ten, kto ľutuje svoje hriechy len zo strachu pred Božími trestami.
Takému sa hriechy odpúšťajú až vo sv. spovedi.
22. OPRAVDIVÉ PREDSAVZATIE
Opravdivé predsavzatie. - Kto niekomu spôsobil škodu na duši, na tele, na
dobrom mene alebo na majetku, má si zaumieniť, že urobenú škodu napraví. Kto žil s
niekým v hneve a nepriateľstve, má nepriateľstvo zanechať a viac sa nehnevať. Kto by
nechcel napraviť značnú škodu, alebo by nechcel zanechať veľké nepriateľstvo, nemal
by opravdivé predsavzatie, tak by sa spovedal neplatne a svätokrádežne.
Blízka príležitosť ku hriechu. - Blízkou príležitosťou ku hriechu je osoba,
spoločnosť, miesto, vec a vôbec všetko, čo ma privádza do veľkého nebezpečenstva
zhrešiť. Správne sa hovorí: “Príležitosť robí zlodeja”. “Kto miluje nebezpečenstvo,
zahynie v ňom” (Sir 3,27). Kto nechce zanechať nejaký ťažký hriech, alebo dobrovoľnú
blízku príležitosť k nemu, nemá opravdivé predsavzatie. Taký človek sa spovedá
neplatne, svätokrádežne a rozhrešenie mu nič nepomôže.
Pán Ježiš povedal o príležitosti k ťažkému hriechu: “Ak ťa tvoje oko pohoršuje,
vylúp ho, lebo lepšie ti bude z jedným okom vojsť do Božieho kráľovstva, ako s
obidvoma očami a bol by si zavrhnutý v pekelnom ohni, kde ich červ nezomiera a oheň
nehasne” (Mk 9,45-46). To znamená, keby ti osoba, alebo vec, alebo nejaké miesto, alebo
čokoľvek iné bolo také milé ako oko a privádzalo by ťa to do ťažkého hriechu, musíš sa
od toho odlúčiť!
Predsavzatie, to nie je len želanie, alebo túžba: Kiež by som už bol lepší! Ako rád
by som toto a toto zanechal, ale... Predsavzatie je pevné rozhodnutie vôle: Zanechám to,
nech to stojí čokoľvek, urobím to! Nevadí obava: Možno, že zasa urobím chybu. Tak aj
pretekár pripúšťa, že môže mať nehodu, ale je rozhodnutý: Napnem všetky sily, aby
som zvíťazil!
*
![Page 34: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/34.jpg)
34
Kto sa chce skutočne polepšiť a zachovať si milosť posväcujúcu, chráni sa každej
príležitosti ku hriechu, rád a často sa modlí, často pristupuje k sv. spovedi a k sv.
prijímaniu (najmenej raz za mesiac a pokiaľ možno aj častejšie), dáva pozor na kázni,
číta náboženské knihy, časopisy a používa všetky vhodné prostriedky, aby sa duchovne
posilnil a otužil.
*
Ale ja nie som už ten a ten...
Dvaja známi viedli v mladosti neusporiadaný život. Jeden z nich sa neskôr polepšil.
Keď sa raz obaja stretli po dlhšom čase, išiel ten, čo sa polepšil okolo toho druhého bez
toho žeby si ho všimol a ani ho len nepozdravil. I prihovoril sa mu ten druhý: “Čože
ma nepoznáš? Veď ja som ten a ten.” Ten čo sa polepšil, mu odpovedal: “Ale ja nie
som už ten, čo som bol predtým, lebo zanechal zlý život a už som sa polepšil.” Tieto
slová tak zapôsobili na hriešnika, že sa hlboko zamyslel a tiež začal ľutovať celý svoj
minulý a skazený život a zatúžil po polepšení.
*
Zničil všetky svoje modly okrem jednej.
Za čias cisára Diokleciána bol v Ríme miestodržiteľom Chromatius. Dostal akúsi
nevyliečiteľnú nemoc. Keď počul o zázrakoch, ktoré v tom čase robil v Ríme sv.
Sebastián, dal si zavolať svätca a sľúbil mu, že ak bude uzdravený, príjme kresťanskú
vieru. Sv. Sebastián hovoril: “Uzdravíš sa, ale najskôr musíš zničiť všetky svoje
modly”. Miestodržiteľ to prisľúbil. O niekoľko dní si dal znovu zavolať svätca a
povedal: “Sľúbil si mi, že budem zdravý, ak zničím všetky svoje modly.” Miestodržiteľ
sa však priznal, že si ponechal iba jedinú, zlatú modlu, ktorú si vzlášť obľúbil. Sv.
Sebastián hovoril: “Ak sa chceš uzdraviť, musíš odstrániť i túto sošku, hoci by ti bola
milšia, ako všetko na svete.” Miestodržiteľ poslúchol a uzdravil sa. Podobne je to aj s
hriešnikom. Všetko je márne, kým si nedá skutočné predsavzatie, že sa zriekne hriechu,
ktorý mu je nejako zvlášť milý.
Otázky a odpovede:
Čo musí byť nevyhnutne spojené s ľútosťou? S ľútosťou musí byť nevyhnutne spojené opravdivé predsavzatie.
Kto má opravdivé predsavzatie? Opravdivé predsavzatie má ten, kto sa chce skutočne chrániť aspoň každého ťažkého
hriechu a blízkej príležitosti k nemu.
23. VYZNANIE HRIECHOV
Spoveď. - Hovoríme spoveď, lebo spáchané hriechy musíme kňazovi povedať.
Nestačí všeobecná spoveď “Mám hriechy”, ani hromadná spoveď “Zhrešili sme”. Pánu
Ježišovi sa kajúcnici spovedať nemuseli, pretože On, ako vševediaci Boh, poznal všetky
ich hriechy.
Povinní sme vyspovedať sa z každého ťažkého hriechu a povedať aj počet. Máme
udať presný počet a keď to nie je možné, tak aspoň približný: Asi toľkokrát, alebo
toľkokrát za týždeň, za mesiac alebo za rok.
![Page 35: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/35.jpg)
35
Z ľahkých hriechov sa nemusíme spovedať, lebo Boh ich odpúšťa aj mimo
pokánia. Čím? Dokonalou ľútosťou, lebo keď máme aspoň nedokonalú ľútosť a ideme k
sv. prijímaniu, alebo prijímame pomazanie nemocných. Zbožná účasť na sv. omši a
sväteniny nám pomáhajú vzbudiť si ľútosť nad hriechmi ľahšie a dokonalejšie. Spovedať
sa zo všetkých ľahkých hriechov je však veľmi užitočné. K platnosti sv. spovede však
stačí, keď sa vyspovedáme aspoň z jedného ľahkého hriechu.
Kto zamlčal vo sv. spovedi ťažký hriech, spoveď bola neplatná a dopúšťa sa
nového hriechu - svätokrádeže. Taký človek musí:
1. Vyspovedať sa zo zamlčaného ťažkého hriechu.
2. Povedať, v koľkých spovediach tento hriech zamlčal.
3. Povedať, koľkokrát bol v tomto stave na sv. prijímaní, alebo či prijal ešte
iné sviatosti (ak si nepamätá počet, tak približne.. alebo dobu napr. v mladosti),
4. Znovu sa vyspovedať zo všetkých ťažkých hriechov, ktorých sa dopustil od
poslednej platnej sv. spovede. Kto zabudol povedať ťažký hriech vo sv. spovedi, spovedá sa platne. Keby si
naň spomenul hoci aj pred sv. prijímaním, nemusí ísť znovu k sv. spovedi, pretože takto
zabudnutý hriech je tiež odpustený a môže pristúpiť k sv. prijímaniu. Ale keď pôjde
znovu na sv. spoveď, musí sa zo zabudnutého ťažkého hriechu vyspovedať, pokiaľ si naň
ešte pamätá.
Generálna a životná spoveď. - Generálna spoveď je opakovanie niekoľkých
predošlých sv. spovedí. Životná spoveď je opakovanie všetkých predchádzajúcich
spovedí. Generálna, alebo ešte lepšie životná sv. spoveď sa odporúča najmä pred
sviatosťou birmovania, pred sobášom a v nebezpečnej chorobe.
Generálna spoveď je nevyhnutná pre toho, kto mal niekoľko spovedí neplatných.
Životná spoveď je nutná pre toho, kto sa ešte vôbec nespovedal, alebo mal všetky
spovede neplatné.
Ako sa máme vo sv. spovedi vyjadrovať? - V spovedi sa máme vyjadrovať
úprimne, určito, slušne a tak, aby to spovedník počul. - Úprimne: Nič nezatajovať a nič
neospravedlňovať, aby spovedník mohol správne posúdiť stav našej duše. -Zaiste:
Povedať to tak, aby spovedník z toho mohol poznať, ktorého hriechu sa kajúcnik
dopustil. Nestačí teda len povedať: Hrešil som myšlienkami, hovoril som hriešne, uškodil
som niekomu. Musí povedať, na čo hriešne myslel, o čom hriešne hovoril a čím uškodil
inému. Slušne: Slušnými výrazmi a nie hrubými. Keď niekto nevie, ako má hriech
povedať, nech sa opýta spovedníka. - Pre spovedníka počuteľne: Tak, aby to spovedník
počul, ale aby nič nepočuli ľudia, stojaci blízko spovednice.
Ako sa vyznanie hriechov začína a končí? - Vyznanie hriechov sa začína takto:
“Naposledy som bol na sv. spovedi... (kedy?) Vyznávam sa Pánu Bohu z týchto
hriechov...” Teraz vyznáš svoje hriechy. Tiež sa opýtaš na to, v čom nie si si istý.
Ukončíš to slovami: “Toto sú moje hriechy”. - Možno však začínať a končiť aj inými
slovami, len keď sa správne povie čas poslednej spovede.
*
Keď si chorý a prídeš k lekárovi, musíš mu úprimne povedať, na čo sa sťažuješ,
aby ťa mohol správne liečiť. Spovedník je lekár duše. I jemu musíš úprimne ukázať rany
svojej duše, aby ich mohol liečiť.
*
![Page 36: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/36.jpg)
36
Čo si potom len budete o mne myslieť? K sv. Františkovi Saleskému, ženevskému biskupovi prišiel raz istý pán, aby sa
povypytoval na spoveď a predniesol mu rozličné svoje pochybnosti. Medzi iným hovoril
takto: Čo si budete o mne myslieť, keď sa vám vyznám z ťažkých hriechov môjho
života? Svätec odpovedal: “Potom by som vás mal za svätého, lebo len svätí otvorene
vyznávali svoje hriechy. Vtedy ten úzkostlivý človek nadobudol odvahu a vykonal si
úprimnú sv. spoveď.
*
Opovážlivé kajúcnikovo posudzovanie. Spovedník má radosť, ak sa niekto úprimne vyzná zo svojich hriechov. Sv. Ľudovít
Bertrand žil v dominikánskom kláštore vo Valencii v Španielsku. (+ 1580). Jedného
dňa prišiel k nemu akýsi kajúcnik k spovedi a vyznával sa z ťažkých hriechov. Ako
náhle povedal niektorý ťažký hriech, vždy ostro pozoroval tvár spovedníka, aby
poznal, či sa duchovný nebude diviť. Avšak spovedník zostal celkom pokojný a jeho tvár
sa vôbec nezmenila pri nijakom hriechu. Tu povedal kajúcnik na konci sv. spovede:
Musím sa vyznať ešte z jedného hriechu, ktorého som sa dopustil práve teraz pri sv.
spovedi. Duchovný otče, odvážil som sa opovážlivo vás posudzovať. Nakoľko ste
vôbec nezmenil svoju tvár, myslel som si, že ste sa asi tiež dopustil týchto hriechov.
Svätec mu na to odpovedal: Môžem vás ubezpečiť, že som sa nedopustil ani
jedného z týchto hriechov, z ktorých ste sa spovedali. Je však pravdou, že som vás
vypočul s absolútnym pokojom. Nemám však radosť z vašich hriechov, ale sa radujem iba
z vašej ľútosti. Bolelo ma, že ste tak veľmi pourážali Pána Boha, ale tešil som sa spolu
s anjelmi v nebi z vášho pokánia, radoval som sa, lebo som spoznal vaše kajúce
priznanie, že sa opäť vraciate ako márnotratný syn k nebeskému Otcovi. Kajúcnik sa
rozplakal. Kňaz musí pokojne a bez zaujatosti vypočuť kajúcnika, aby mohol vyniesť
spravodlivý rozsudok.
*
Viac zámkov na dverách. Na istých dverách sú štyri zámky. Keď sa tri odomknú, štvrtý nie, dvere sa nedajú
otvoriť. Tak je to aj so sv. spoveďou. Ak sa niekto spácha štyri ťažké hriechy a
vyspovedá sa iba z troch, štvrtý z hanby zamlčí, tak sa mu neotvoria dvere Božieho
milosrdenstva, nedosiahne odpustenie od Boha.
*
Sv. Ľudovít IX. v spovednici Krásne konal svätý Ľudovít IX., francúzsky. Keď ho pri spovedi kňaz tituloval
“Veličenstvo”, hovoril: “Tu nie som kráľom a vy poddaným, tu som spovedajúcim sa
dieťaťom a vy ste tu otcom”.
*
Manželka dostala pokánie i za svojho muža. Jedna žena prišla na spoveď. Pri spovedi obviňovala z rozličných chýb svojho muža.
Spovedník ju prerušil takto: Poslal vás snáď sem váš muž, aby ste sa spovedala za
neho? Žena sa však nedala odradiť touto výčitkou a predniesla ešte mnohé žaloby na
svojho muža. Preto jej kňaz uložil nasledujúce pokánie: “Pomodlite sa ako
pokánie za svoje hriechy trikrát Otče náš a tri ružence ako pokánie za svojho muža. Žena
sa spýtala, prečo by mala činiť pokánie za svojho muža a k tomu sa tak dlho modliť
modlitbu za neho, ako pokánie. Kňaz jej odpovedal: Preto, lebo ste sa spovedala z
hriechov svojho muža. V budúcnosti sa teda spovedajte iba zo svojich hriechov. Vo sv.
spovedi nemáme obviňovať nikoho iného!
![Page 37: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/37.jpg)
37
*
Generálna spoveď sv. Ignáca. Mnohí hriešnici začali svoje opravdivé polepšenie života generálnou sv. spoveďou. Sv.
Ignác z Loyoly vo svojej nemoci na lôžku bol privedený k úplnej náprave života
čítaním Kristovho životopisu a životopisov svätých. Hneď po svojom uzdravení sa
odobral do kláštora v Monseratu, kde sa tri dni s veľkým úsilím namáhal, aby si
dôkladne pospytoval svedomie zo všetkých hriechov, ktoré potom oľutoval a
vyspovedal sa z nich. Od tej doby mal v živote iba jediný cieľ, ako prispieť k spáse
svojej duše a duší svojich blížnych.Za tým účelom sa konajú duchovné cvičenia, aby
človek spoznal sám seba a aby mohol urobiť nápravu svojho života.
Otázky a odpovede:
Z ktorých hriechov sa musíme vyspovedať? Vyspovedať sa musíme z každého ťažkého hriechu a máme povedať aj počet.
Spovedá sa platne, kto z vlastnej viny v spovedi nepovedal ťažký hriech? Kto z vlastnej viny v spovedi nepovedal ťažký hriech, spovedá sa neplatne a tým sa
dopúšťa nového ťažkého hriechu - svätokrádeže.
24. ZADOSŤUČINENIE
Zadosťučinenie. - Zadosťučinenie je vykonanie modlitieb a dobrých skutkov,
ktoré uložil spovedník za pokánie. Kňaz ukladá pokánie, aby kajúcnik aspoň čiastočne
odčinil a napravil svoje hriechy modlitbou a dobrými skutkami. Za pokánie spovedník
ukladá obyčajne modlitby.
Kto chce vykonať uložené pokánie, ale potom ho z nedbalosti nevykonal, spovedá
sa síce platne, ale dopustil sa nového hriechu. Kto by však vopred nechcel vykonať
pokánie, ktoré sa mu uloží, spovedal by sa neplatne a dopustil by sa tým ťažkého hriech -
svätokrádeže.
Dobré je, aby sme si k uloženému pokániu sami ešte niečo pridali, napr. modlitbu,
pomoc núdznemu, telesný alebo duchovný pôst (odoprieť si niečo dovolené, trpezlivo
znášať ťažkosti stavu, povolania, chorobu a iné kríže). Čím viac si ukladáme za pokánie,
tým viac časných Božích trestov sa nám odpúšťa.
*
Každý deň sa umývaš, hoci znovu a znovu sa zašpiníš. Keby si sa neumýval,
zošklivil by si sa ľuďom. Spovedáš sa a máš zasa hriechy. Keby si sa nespovedal, zošklivil
by si sa Bohu i anjelom. Čím častejšie očistíš svoju dušu, tým krajšia bude tvoja duša a
tým milšia bude Bohu. Tvoj očistec bude potom veľmi krátky, poprípade žiadny. Čím
dlhšie zostaneš v hriechoch, hoci aj neprídeš do pekla, tým dlhší bude tvoj očistec a tým
menšia tvoja blaženosť v nebi. Preto každý mesiac si vykonaj dobrú sv. spoveď!
*
Pokánie sv. Alojza.
Sv. Alojz z Gonzagy bol synom talianskeho kniežaťa. Otec ho vzal ako sedem ročného
chlapca do vojny, kde z úst vojakov počul mnohé preklínania a hnusné reči. Tieto slová
opakoval, hoci nepoznal ich význam. Keď podrástol a vychovávateľ ho upozornil na
![Page 38: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/38.jpg)
38
tieto slová, začal tušiť zmysel týchto slov a hlboko to všetko ľutoval. Pri prvej sv.
spovedi vo Florencii zamdlel. Neuspokojil sa s pokáním, ktoré mu uložil kňaz v
spovednici, ale celý život oplakával hriechy svojej mladosti a robil pokánie na svojom
tele. Často spával na tvrdej zemi, zatvoril sa do izby a bil sa metlou, v piatok jedával
iba chlieb a vodu. Keď r. 1591 v Ríme vypukol mor, začal posluhovať nemocným.
Sám však ochorel a zomrel mladý ako 23-ročný.
*
Kráľ 8 rokov kláštorným sluhom. Istého búrlivého dňa na jeseň r. 1084 prišiel zamdlený pútnik v kajúcom odeve k
bráne benediktínského kláštora v Osoji v Korutánsku a prosil, aby ho pustili
dovnútra. Zdalo sa, že pútnik je nemý, lebo len posunkami dával najavo, že by chcel
byť mníchom. Vtedajší opát Teucho ho prijal za kláštorného sluhu. Osem rokov
vykonával nový sluha najposlednejšie práce v kláštore s najväčšou ochotou. Keď však
ťažko ochorel a cítil, že sa blíži hodina jeho smrti, zhromaždeným rehoľníkom sa
takto vyznal: “Som Boleslav II, poľský kráľ. Za svojej vlády som sa dopustil mnohých
ukrutností. Medzi iným, vlastnými rukami som zavraždil pri oltári biskupa Stanislava
v Krakove, ktorý bol mužom svätej povesti, lebo ma karhal pre moje chyby. Pápež
Gregor VII. ma vylúčil z Cirkvi. Vydal som sa na cestu k pápežovi. Na spiatočnej ceste
z Ríma som prišiel sem ako kajúcnik a žil som medzi vami ako obyčajný kláštorný
sluha. Ukázal ešte svoj kráľovský pečatný prsteň a hneď nato zatvoril navždy svoje
oči. Na jeho pomníku sú napísané latinské slová: Boleslav, poľský kráľ, ktorý
zavraždil sv. Stanislav, krakovského biskupa.
Otázky a odpovede:
Čo musíme vykonať po sv. spovedi? Po sv. spovedi musíme vykonať uložené pokánie.
Ako musíme vykonať uložené pokánie? Uložené pokánie musíme vykonať presne tak, ako bolo uložené a čo najskôr.
25. ODPUSTKY
Poklad Cirkvi. - Ako pri súde sa možno niekedy vyhnúť trestu, keď niekto na
slobode zloží určitú čiastku peňazí, teda pokutu, podobne je možné vyhnúť sa aj Božím
trestom, keď ich vyvážime dobrými skutkami, alebo za ne zadosťučiníme, pokiaľ však
Boh takúto náhradu príjme. Pán Ježiš svojím utrpením dal takúto náhradu za naše hriechy
i za tresty za ne zaslúžené, že je možné nimi vyvážiť hriechy i tresty všetkých ľudí na
celom svete. K tomu ešte pristupuje zadosťučinenie Panny Márie, mučeníkov a iných
svätcov. Všetky tieto zásluhy sú nevyčerpateľným pokladom Cirkvi. Správcovia týchto
pokladov sú: pápež a biskupi a môžu z neho udeľovať odpustky veriacim, aby nemuseli
trpieť všetky zaslúžené časné tresty za hriechy. Odpustky nerušia Božiu spravodlivosť,
pretože pri nich Boh dostáva náhradu zadosťučinenia z pokladu Cirkvi.
Úplné a čiastočné odpustky. - Pápež môže za niektorý dobrý skutok odpustiť
časné Božie tresty úplne, to sú úplné odpustky. Keď pápež, alebo biskup odpustia časné
Božie tresty len čiastočne, sú to odpustky čiastočné.
![Page 39: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/39.jpg)
39
*
Podmienky pre získanie úplných odpustkov. - Úplné (plnomocné) odpustky
môžeme získať len raz za deň. Druhýkrát v jednom dni možno získať úplné odpustky len v
okamihu smrti. Okrem vykonania dobrého skutku obdareného úplnými odpustkami, sú k
ich získaniu ešte ďalšie tri podmienky: l. sv. spoveď. Jedna sv. spoveď stačí k získaniu
niekoľkých plnomocných odpustkov. - 2. Sv. prijímanie a to pre každé úplné odpustky
zvlášť. - 3. Modlitba na úmysel sv. Otca. Stačí Otče náš a Zdravas. Je však dovolené
pomodliť sa ktorúkoľvek inú modlitbu a to vždy pre každé úplné odpustky zvlášť.
Tieto tri podmienky je možné splniť niekoľko dní pred, alebo po vykonaní
predpísaného dobrého skutku. Je však vhodné, aby sv. prijímanie a modlitby na úmysel
sv. Otca boli vykonané toho istého dňa, ako skutok obdarený úplnými odpustkami.
Zároveň pritom nesmie byť záľuba v žiadnom, ani v ľahkom hriechu. Kto s úplne
nezbavil záľuby v hriechu, alebo nesplnil tri uvedené podmienky (pokiaľ nebola uvedená
výmena) získava iba čiastočné odpustky.
Dňa 2. novembra môžeš získať úplné odpustky pre duše v očistci, ak splníš tieto
podmienky: sv. spoveď, sv. prijímanie, modlitba na úmysel sv. Otca, návšteva kostola,
alebo kaplnky spojená s modlitbou Otče náš, Zdravas a Verím v Boha. - Vo farských
kostoloch môžeš získať za rovnakých podmienok úplné odpustky pre svoju dušu v deň
sviatku patróna farského kostola, alebo 2. augusta (porciunkula). -Cirkev udeľuje úplné
odpustky aj umierajúcemu, ak nemôže prísť kňaz a umierajúci si očistí dušu dokonalou
ľútosťou, túži po sviatostiach a uctieva kríž pobozkaním.
Podmienky k získaniu čiastočných odpustkov. -Čiastočné odpustky môže získať
ten, kto zbožne používa kríž s telom ukrižovaného, alebo bez neho, a ruženec, škapuliar,
alebo medailu, ktorý riadne posvätil niektorý kňaz. - Keď posvätil tieto predmety pápež,
alebo biskup, možno získať ešte úplné odpustky na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla, ak
prijpojíme okrem troch obyklých podmienok ešte Vyznanie viery (Verím v Boha). -
Odpustky sú štedré dary našej matky Cirkvi, a preto ich vďačne užívajme.
Katolícky lekár ponúkal 100 frankov.
V Oltene vo Švajčiarsku sedela v hostinci pri stole spoločnosť. Kritizovala a
odsudzovali všetko možné, až prišla reč aj na odpustky. Tieto odpustky iba
zosmiešňovali. Neďaleko sedel lekár - katolík - chvíľu počúval tieto výsmešky, potom
vstal, položil 100 frankovú bankovku na stôl a povedal: “Kto z vás mi dokáže presne
povedať, čo sú to odpustky katolíckej Cirkvi, dostane tých 100 frankov.” A hľa. Nikto z
týchto posmeškárov neurobil ani len pokus, aby odpustky vysvetlil a to iba preto, lebo to
nikto nevedel.
Otázky a odpovede:
Čo znamená: získať odpustky? Získať odpustky znamená: Po odpustení hriechov získať ešte odpustenie časných trestov,
ktoré zostávajú za tieto hriechy.
Kto dal Cirkvi moc udeľovať odpustky? Moc udeľovať odpustky dal Cirkvi Ježiš Kristus, ktorý povedal apoštolom: “Čokoľvek
rozviažete na zemi, bude rozviazané i v nebi” (Mt 18,18).
![Page 40: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/40.jpg)
40
26. POMAZANIE CHORÝCH - POSILA PRE CHORÝCH
Kto má prijať pomazanie nemocných? - Pomazanie nemocných má prijať každý
kresťan katolík, ktorý už užíva rozum a nebezpečne ochorel. Teda túto sviatosť má prijať
i dieťa, ktoré už začalo užívať svoj rozum, ak nebezpečne ochorelo. Býva to pravidelne
vo veku okolo 6 rokov, avšak i v piatich rokoch a niekedy ešte skôr.
Nemá sa čakať, kým chorý začne zomierať, lebo potom by sa už nemohol
spovedať, ani prijať sviatosť oltárnu. Domáci by mali na svedomí hriech, keby ich vinou
chorý zomrel nezmierený s Pánom Bohom. Avšak i po poslednom výdychu umierajúceho
sa ešte môže udeliť rozhrešenie a sv. pomazanie, ktoré pôsobí s podmienkou, ak je duša
ešte v tele. Duša totiž neopúšťa telo zomierajúceho posledným výdychom, ale až neskôr.
Sv. pomazanie nemocných kedysi nazývali posledné pomazanie. Prvé pomazanie
sme dostali pri sv. krste, druhé pri sviatosti birmovania, tretie sa udeľuje pri kňazskej
vysviacke a posledné v nebezpečnej chorobe. - Pomazanie nemocných môžeme prijať
toľkokrát, koľkokrát nebezpečne ochorieme, alebo v ťažkej chorobe upadneme do
nového nebezpečenstva.
Čo spôsobuje pomazanie nemocných? - Pomazanie nemocných odpúšťa
chorému ľahké hriechy a časné tresty, rozmnožuje milosť posväcujúcu, posilňuje ho v
utrpení, pokušení a v smrteľnej úzkosti. Mimoriadne odpúšťa pomazanie nemocných tiež
ťažké hriechy, keď chorý už nemôže prijať sviatosť pokánia, ale predtým si vzbudil
aspoň nedokonalú ľútosť. Často spôsobuje sv. pomazanie úľavu v chorobe, niekedy
vracia i telesné zdravie, keď to chorému prospeje k spáse.
Úprava izby chorého. - Izba chorého sa uprace, vyčistí a pokiaľ možno, vyzdobí
pre najvzácnejšieho Hosťa - Pána Ježiša. V blízkosti lôžka chorého sa postaví stôl,
prikrytý čistým obrusom. Na stôl postavíme kríž a vedľa neho horiace sviece. Jeden
pohár so sv. vodou a s vetvičkou a druhý s pitnou vodou a lyžicou. Potom tanier s
kúskom vaty. I kvetiny na stole pôsobia pekne, aby sa stôl čo najviac podobal oltáru.
Vata sa po zaopatrení spaľujú.
*
Pamätaj, aby si zavčasu zavolal kňaza k vážne chorému členovi rodiny. Keď sám
vážne ochorieš, pošli si ihneď pre kňaza, aby si sa pri plnom vedomí mohol ešte
vyspovedať, prijať Pánovo Telo, pomazanie nemocných a pápežské, alebo apoštolské
požehnanie spojené s plnomocnými odpustkami pre okamih smrti. Každý večer po
spytovaní svedomia a ľútosti pridaj ešte prosbu za šťastnú hodinu smrti: ”Sv. Jozef,
vypros mi šťastlivú hodinu smrti”. Keď umieral sv. Jozef, boli pri ňom Pán Ježiš a Panna
Mária. Kiež by si raz zomieral aj ty takto!
*
Často volajú k nemocnému, keď je mŕtvy, aby sa nenaplašil. U Pána farára zvoní telefón. Pán farár zdvihne telefón a počúva: "Pán farár? Áno. Pán
farár príďte rýchlo k nemocnému. Ulica Rivoli 20." Kňaz uháňa, aby prišiel čo
najskôr. Tu je to . Piate poschodie. Zazvoní. Z dverí vyjde žena a prosí: "Chvíľočku
počkajte." Kňaz čaká dlhú chvíľu. Dvere sa otvoria. "Ráčte vstúpiť." Pán farár vojde do
izby. Na posteli leží napudrovaná mŕtvola. Na prsiach má odznak čestnej légie.
Mŕtvola je tiež navoňavkovaná. " Veď už je mŕtvy," hovorí pán farár. " Koľko je už
mŕtvy? Pýta sa kňaz. "Asi tri hodiny."
" To je pomazanie nemocných a nie mŕtvych, " hovorí vyčítavým hlasom pán farár.
![Page 41: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/41.jpg)
41
"Ale dôstojný pane," hovorí dáma, "to by ho bolo zabilo, keby ste prišli skorej."
"Dajte mu na čelo krížik a pomodlite sa za neho"
Toto je príklad nesprávneho chápania sviatosti pomazania chorých.
Otázky a odpovede:
Čo je pomazanie chorých? Pomazanie chorých je sviatosť, v ktorej nemocný dostáva Božie milosti pre spásu duše a
často i na úžitok tela.
Odkiaľ vieme, že Pán Ježiš ustanovil pomazanie chorých? Že Pán Ježiš ustanovil pomazanie chorých, vieme zo slov sv. apoštola Jakuba: “Ak je
niekto z vás chorý, nech si zavolá kňaza Cirkvi a ten nech sa nad ním modlí a pomaže ho
olejom v Pánovom mene, modlitba viery uzdraví chorého. Pán mu uľahčí a ak je v
hriechoch, budú mu odpustené” (Jak 5,14-15).
Ako udeľuje kňaz pomazanie chorých? Kňaz udeľuje pomazanie chorých takto: Pomazáva chorého sv. olejom na čelo a na ruky
a pritom sa modlí: “ Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech
ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen
A oslobodeného(nú) od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní.“ Amen .”
Kto má prijať pomazanie chorých? Pomazanie chorých má prijať každý kresťan katolík, ktorý už užíva rozum a nebezpečne
ochorel.
Čo spôsobuje pomazanie chorých? Pomazanie chorých spôsobuje toto: 1. Odpúšťa chorému ľahké hriechy a časné tresty, 2.
Rozmnožuje mu milosť posväcujúcu, 3. Posilňuje ho v utrpení, pokušení a smrteľnej
úzkosti.
Ako sa má chorý pripraviť na prijatie sviatosti pomazania chorých? Chorý sa má pripraviť na prijatie sviatosti pomazania nemocných sv. spoveďou, sv.
prijímaním a má sa úplne odovzdať do Božej vôle.
Čo udeľuje kňaz chorému po pomazaní chorých? Po pomazaní nemocných udeľuje kňaz chorému pápežské, alebo apoštolské požehnanie,
spojené s úplnými odpustkami pre okamih smrti.
27. SVIATOSŤ KŇAZSTVA
Kňazstvo. - V najstarších dobách zastával kňazský úrad otec v rodine (napr. Noe,
Abrahám, Jób) a knieža vo svojom národe (napr. Melchisedech). V izraelskom národe
ustanovil Boh ako kňaza Árona a jeho synov. To bolo v Starom zákone.
V Novom zákone dal Pán Ježiš plnú kňazskú moc apoštolom a tí odovzdali túto
moc na svojich nástupcov v katolíckej Cirkvi, na biskupov. Pri Poslednej večeri dal Pán
![Page 42: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/42.jpg)
42
Ježiš apoštolom moc slúžiť sv. omšu a po svojom zmŕtvychvstaní im dal moc odpúšťať
hriechy. Pri iných príležitostiach im dal moc udeľovať ostatné sviatosti. Tak im Pán Ježiš
odovzdal plnú kňazskú moc.
Príprava na kňazstvo. - Kto sa chce stať kňazom, musí mať k tomu potrebné
schopnosti. Musí byť zbožný, čnostný, a čo sa týka vzdelania, u nás má mať maturitu.
Prihlási sa do kňazského seminára, kde sa mu dostáva ďalšieho nutného vzdelania a
príprava na kňazstvo. Do duchovného stavu prijíma len biskup. Tým, ktorí študujú za
kňazov, sa hovorí bohoslovci. Sú ubytovaní v kňazskom seminári a študujú na
bohosloveckej fakulte. Kandidát kňazstva prijíma najprv nižšie svätenia, napr. lektorát,
akolytát. Potom prijíma vyššie svätenia: diakonát - prvý stupeň kňazstva a na konci
štúdia sviatosť kňazstva z rúk biskupa.
Povinnosti kňaza. - Kto prijal vyššie svätenie, je povinný denne sa modliť
zvláštne modlitby - breviár. Okrem toho sa zaväzuje, že neuzatvorí manželstvo a bude
čisto žiť v slobodnom stave, aby išiel cestou dokonalejšieho života a celým srdcom slúžil
len Bohu a tým dušiam, o ktoré ako kňaz sa má starať. V celom svojom živote má byť
ako druhý Kristus.
Sviatosť kňazstva vtláča do duše nezmazateľný znak kňaza. To znamená, že
kňazské hodnosti nemôže kňaz nikdy stratiť. Kňazi sa mnoho modlia a obetujú sa za
veriacich. Len Cirkvi neverní, alebo nehodní veriaci nemajú kňazov v úcte.
Prvá sv. omša novokňaza sa nazýva “primície”. Novokňaz udeľuje po svojej prvej
sv. omši novokňazské požehnanie.
Modli sa za dobrých kňazov! - Za dobrých kňazov sa modlievame zvlášť v
“kántrové dni”. K modlitbe za kňazov nás vyzýva Pán Ježiš slovami: “Žatva je síce
veľká, ale robotníkov málo. Proste teda Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej
žatvy” (Mt 9,37-38). Je to zvláštna milosť a vyznamenanie pre mladého muža, keď ho
Boh volá do kňazského stavu a tiež je to milosť a vyznamenanie pre jeho rodičov. Mnoho
veriacich pomáha kňazom modlitbami, zvlášť v prvý štvrtok, alebo v prvú sobotu
každého mesiaca. Pamätaj na to aj ty!
*
Kňazovi hovoríme “Pater”, to znamená “otec”, pretože veriaci sú zverení jeho
duchovnej otcovskej starostlivosti. Pomáhaj biskupom a kňazom modlitbou, vždy ich
ochotne počúvaj a úctivo ich pozdravuj. Veď sám Pán Ježiš povedal apoštolom a ich
nástupcom: “Kto vás počúva, mňa počúva, kto vami pohŕda, mnou pohŕda, kto však
pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal” (Lk 10,16). Sv. Ján Zlatoústy napísal: “Kto
ubližuje kňazovi, ubližuje Pánu Ježišovi”.
Modliť sa za kňazov. Istý farník volal telefonicky svojho priateľa kňaza a hovoril mu, čo sa práve v ich
kostole v nedeľu stalo. Ich farár, ktorého obdivovali pre jeho obchodnú zručnosť, ich
hrozne prekvapil. Keď dokončil sv. omšu, vyhlásil im, že toto bola jeho posledná
omša a posledná kázeň. Odchádza nielen z farnosti, ale opúšťa aj kňazskú službu a
kňazský stav. Keď to veriaci počuli, niektorí sa dali do plaču. Pred kostolom ho ešte
raz zastavili a povedali mu, že je to predovšetkým ich vina. Oni len prijímali Božie
dary z jeho rúk, ale sa za neho dostatočne nemodlili.
*
![Page 43: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/43.jpg)
43
Keby som bol ostal doma. V istej farnosti bolo jedného dňa veľmi rušno. Mladík, ktorého farníci nevideli 25
rokov, sa vrátil z misií na dovolenku, aby oslávil svoje strieborné kňazské jubileum so
svojimi najdrahšími. V nedeľu mal jubilejnú sv. omšu, na ktorej miestny farár povedal
priliehavú kázeň. Gratuloval jubilantovi a chválil ho, že zanechal svoj rodičovský dom,
svojich príbuzných, priateľov a známych. V nebezpečenstvách pralesa, o biede a hlade
ohlasoval evanjelium a povolával pohanov do ovčinca Kristovho, na veľkú hostinu
milosti spásy. Potom pán farár prešiel na prázdne lavice v kostole a hovorí: “Viete, kde
sú tí, čo tu kedysi sedávali? Popíjajú si v krčmách a otravujú ešte aj svoje nevinné
dietky, ktoré ta so sebou berú.” Jubilant sa po slávnosti dal navštevovať spomenuté
krčmy. Všade ho vľúdne privítali a v každej krčme povedal to isté: “Keby som bol ostal
doma a nešiel do misií, dnes by som aj ja tu sedel s vami a nie v kostole. Nemohol som
však odolať povolaniu Pána, ktorý aj vás volá, aby ste sa vrátili k nemu a slúžili mu a
nehoveli prázdnemu životu.” Na budúcu nedeľu boli všetci v kostole. Všetci do
jedného...
*
Ostane mi srdce, ktorým vás budem milovať. Svätý Ján Vianney, úspešný arský farár, priviedol svojimi kázňami do Cirkvi Židovku,
manželku zaťatého ateistu a pokrstil ju. Keď sa to jej manžel dozvedel, tak sa
rozzúril, že s nožom v ruke sa hnal do farského domu a zadychčaný kričal: “Ako ste
sa opovážili pokrstiť moju ženu? Vykolem vám oko!” Kňaz nato: “Nech sa páči. Však mi
zostane druhé oko, ktorým budem s Kristovou láskou hľadieť na vás.” Rozhnevaný muž
nato: “Vykolem vám obe oči!” Ján Vianney nato s absolútnym pokojom: “Potom mi
ostane ešte srdce, ktorým vás budem milovať ako svojho brata v Kristovi.” Mužovi
vypadol nôž z ruky. Padol pred arským farárom na kolená a povedal: “Odpusťte mi.
Keď je vaša viera taká nádherná, keď je vaša viera sama láska, chcem byť aj ja
veriacim. Poučte aj mňa, prosím, a pokrstite aj mňa. Verím v Boha!” Svätý kňaz získal
ateistu pre vieru v Boha nie argumentami o jestvovaní Boha, ale svojou hlbokou,
láskyplnou vierou.
*
Lev z Münsteru”
Už je tomu vyše štyridsať rokov, čo zomrel veľký nemecký kardinál Klemens August
von Galen, ktorého nazývali “munsterským levom”. Kardinál von Galen pochádzal zo
starej westfálskej šľachtickej rodiny. V roku 1933, teda v tom istom roku keď sa v
Nemecku dostala k moci národno-socialistická strana, bol vymenovaný za biskupa v
Münsteri. Verný svojmu heslu Nec laudibus nec timore nedal sa odviesť ani chválou
ani zastrašovaním do hlásania slova, ktoré uznal za správne a potrebné. Jeho kázne
sa odpisovali a tak šírili po celej krajine. Hitler musel zastaviť viaceré akcie, pretože
ľud sa o nich zavčasu dozvedel z úst biskupa von Galena. Takto sa stal biskup von
Galen symbolom nenásilného odporu proti totalitárnej štátnej moci. Symbolicky sa to
prejavilo vtedy, keď ako novovymenovaný biskup musel zložiť sľub vernosti do rúk
ministerského predsedu Göringa. Ukázalo sa totiž, že v celej ministerskej budove nebolo
ani jedného kríža, ani nijakej knihy evanjelia, na ktorú by bolo možné zložiť sľub. - To
som si myslel - povedal von Galen - preto som si priniesol tieto veci so sebou. Čoskoro
po nastúpení biskupského úradu prišiel do útoku proti novodobému pohanstvu.
Vyčítali mu, že z kazateľne hlása politiku. On však povedal: - To nie je pravda! Ja sa
![Page 44: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/44.jpg)
44
iba bránim proti tým, čo pod rúškom politiky napádajú náboženstvo. Známe sú jeho
kázne z roku 1941. V nich ostro odsudzoval likvidovanie takzvaných “bezcenných
životov” ďalej likvidovanie rehoľníkov a iné násilnosti novodobých pohanov. V tom
čase vyhlásil: - Fyzickej sile gestapákov je vystavený každý nemecký občan bez
akejkoľvek možnosti brániť sa. Nikto z nás nie si je istý - i keď si je vedomý, že je
verným občanom a že nič zlého neurobil - či nebude jedného dňa odvlečený, okradnutý o
slobodu, zatvorený v pivniciach alebo v koncentračných táboroch. Jedného dňa sa to
môže stať i mne. Pretože potom už nebudem môcť verejne hovoriť, robím tak dnes.
Chcem varovať pred ďalším kráčaním po ceste, ktorá podľa môjho presvedčenia
privolala na ľud Boží trest a vedie do nešťastia a skazy náš ľud a celú našu krajinu.
Prečo Hitler neodstránil tohto smelého muža? Odpoveď nájdeme v slovách, ktoré sa
čítali v Evanjeliu v deň, keď zomrel kardinál von Galen: “Chceli ho chytiť, ale sa báli
ľudu, lebo ho považoval za proroka.” Tieto slová sa vzťahovali na Krista, ale aj
na jeho apoštola kardinála von Galena, lebo naozaj ťažko nájsť iný dôvod, prečo
národno-socialistický režim nezasiahol ostrejšie proti nepríjemnému obrancovi
pravdy a slobody, ktorého ľudia volali “levom z Münsteru”.
Otázky a odpovede:
Čo je sviatosť kňazstva? Sviatosť kňazstva je sviatosť, ktorou sa udeľuje kňazská moc a nárok na zvláštne milosti k
riadnemu vykonávaniu kňazských povinnosti.
V čom je kňazská moc? Kňazská moc je v tom, že kňaz môže slúžiť sv. omšu, udeľovať sviatosti, žehnať a svätiť.
Odkiaľ vieme, že Pán Ježiš ustanovil sviatosť kňazstva? Že Pán Ježiš ustanovil sviatosť kňazstva, vieme z Písma Svätého, kde sa hovorí, ako Pán
Ježiš dal apoštolom kňazskú moc a ako apoštoli túto moc prenášali na svojich nástupcov.
Kto môže vysviacať kňazov? Kňazov môže vysviacať iba platne vysvätený biskup.
28. SVIATOSŤ MANŽELSTVA
Sviatosť manželstva. - Manželstvo ustanovil Boh v raji slovami: “Ploďte sa a
množte a naplňte zem!... Preto muž opustí svojho otca a svoju matku a privinie sa k
svojej manželke a budú jedným telom” (I Moj 1,28, 2,23). Sobáš sa preto vždy pokladal
od najstarších čias za dôležitý a posvätný úkon: “Sme deti svätých, preto sa nesmieme
správať ako pohania, ktorí Boha nepoznajú” (Tob 8,5).
Manželstvo bolo v Starom zákone zväzkom síce veľmi dôležitým a posvätným, ale
sviatosť to ešte nebola. Na sviatosť manželstvo povýšil až Pán Ježiš v Novom zákone.
Aby ukázal, aké je manželstvo dôležité a posvätné, urobil svoj prvý zázrak na svadbe v
Káne. Tým manželstvo tiež posvätil. Sviatostnému sobášu preto hovorím svadba. “Muži,
milujte svoje manželky, ako aj Kristus miloval svoju Cirkev a seba samého vydal za ňu,
aby ju povätil” (Ef 5,25-26). Pre kresťanov katolíkov preto nestačí uzavrieť len
![Page 45: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/45.jpg)
45
občianske, civilné manželstvo. Cirkev žiada, aby veriaci prijali sviatosť manželstva. Tí,
ktorí túto sviatosť prijímajú, majú byť v milosti posväcujúcej. Keby túto sviatosť
prijímali v ťažkom hriechu, dopustili by sa tým svätokrádeže.
*
Vždy pamätaj: Manželstvo ustanovil sám Boh už v raji a Pán Ježiš ho povýšil na
sviatosť. Manželstvo je teda sväté. Preto o manželstve a jeho povinnostiach zmýšľaj
sväto! Sú to vážne, ťažké a zodpovedné povinnosti. Pomáhaj v týchto povinnostiach
rodičom aspoň tým, že sa za nich budeš vrúcne modliť a ochotne ich poslúchať.
*
Treba zrušiť rodinu? Žalovala sa vo vlaku matka: “Pozrite, aká som zničená. A keby ste videli, ako vyzerá
moja dcéra. Má štyri deti, a muž ju opustil. Odvábila ho jedna sopľavá študentka.”
Utrpenie tej ženy bolo veľké. Ale spolucestujúci, čo sedeli bližšie k nej, vedeli jej iba
toľkoto povedať: “Pani, dnešný svet je už taký. Rodina už ide dolu vodou.” A muž, čo
sedel neďaleko, sa opýtal: “Ste toho názoru, že by sa v dnešnom svete mala rodina už
úplne zrušiť?” Odpovedali: “To nie! Veď ako by sme vyzerali potom?”
*
Matkine blahoslavenstvá. Blahoslavená matka, ktorá sa snaží pochopiť svoje dieťa, lebo ju budú blažiť
spomienky vďačných synov a dcér. Blahoslavená matka, ktorá vie potešiť, lebo bude mať
radosť z mnohých zahojených rán. Blahoslavená matka, ktorá nikdy nezúfa, lebo sa jej
dostane veľa pomoci zhora. Blahoslavená matka, ktorá vo výchove vyzdvihuje dobro a
ním premáha zlo, lebo jej deti budú víťazmi nad zlom. Blahoslavená matka, ktorá svojim
domácim preukazuje veľkú lásku, lebo jej rodinný krb bude oázou pokoja a istoty.
Blahoslavená matka, ktorá rieši problémy života jednoducho, skromne a s vierou,
lebo deti, aj keď vyrastú, budú jej vždy dôverovať. Blahoslavená matka, ktorá vedie
svoje deti cestami spravodlivosti, lebo úspechy jej synov a dcér budú jej na chválu.
Blahoslavená matka, ktorá zmužile znáša nevďačnosť svojich odrastených detí lebo jej
trpezlivosť bude odmenená, ak nie tu na zemi, tak istotne v nebi.
*
Otcove blahoslavenstvá Blahoslavený otec, ktorý učí svoje deti zodpovednosti, lebo potomkovia ho budú
požehnávať. Blahoslavený otec, ktorý vo výchove k prísnosti primieša aj lásku, lebo
sa mu ujde milosrdenstva. Blahoslavený otec, ktorý viac káže príkladom vzorného
kresťanského života ako len svojím slovom, lebo bude mať podiel na Božom kráľovstve.
Blahoslavený otec, ktorý naučil svoje deti žiť pre večný život, lebo uvidí Boha.
Blahoslavený otec, ktorý svojím príkladom učí deti posluhovať blížnym, lebo jemu budú
slúžiť pokolenia. Blahoslavený otec, ktorý svojím príkladom vedie deti k miernosti a
sebazapreniu, lebo jeho budú chváliť poctiví potomkovia. Blahoslavený otec, ktorý aj
svojím dospelým synom a dcéram vie povedať pravdu a je ochotný ich napomenúť, lebo
všetci si ho budú uctievať. Blahoslavený otec, ktorý láskou k manželke ukazuje rodine,
aká dôležitá je láska k Bohu a jedného k druhému, lebo Boh-láska bude jeho podielom
na veky.
*
![Page 46: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/46.jpg)
46
Žili svoje manželstvo s Kristom. Bola zlatá svadba. Po päťdesiatich rokoch manželského života obnovovali si manželia
svoj manželský súhlas. Po omši bol
slávnostný obed. Zúčastnili sa na ňom synovia a dcéry, vnuci a vnučky. Jeden syn sa
opýtal: “Je ešte aj dnes milí rodičia, medzi vami taká láska, ako keď ste sa
sobášili?” Otec vstal a povedal: “Neuveríte mi, keď povieme, že áno. Ale ja vám to
vysvetlím. My sme po celý manželský život mali Ježiša medzi sebou. My sme v sebe po
celý manželský život pestovali odriekanie a jeho lásku. Poviem vám to konkrétne. Ja
som pracoval v úrade. Bolo nás tam veľa. Aj pekné slečny. Bol som mladý. Mohol som
byť manželke neverný. Ale s pomocou Božej milosti som sa ovládal. Svoje
sebazaprenie som priniesol domov ako polienko na oheň našej lásky. Manželka mi ti
opätovala. Pracovala v banke. Videla okolo seba aj sympatických mužov. Ale prišla
domov s polienkom sebazaprenia a položila ho na oheň nášho rodinného kozubu. Večer
sme sa spolu modlievali, aby Ježiš udržiaval v nás kresťanské odriekanie a lásku. Za
päťdesiat rokov sme si na oheň našej lásky naznášali toľko polienok, že dnes je z neho
vatra lásky väčšia, než bola v deň svadby. Otec so slzami v očiach pobozkal svoju
manželku za to, že mu počas reči prisviedčala a sadol si. Stolujúcich otcova reč hlboko
dojala.
Otázky a odpovede:
Čo je sviatosť manželstva? Sviatosť manželstva je sviatosť, ktorá posväcuje katolíckeho muža a ženu k nerozlučnému
manželskému životu a dáva im nárok na zvláštne milosti k riadnemu konaniu
manželských povinnosti.
Kto ustanovil manželstvo? Manželstvo ustanovil Boh už v raji a Pán Ježiš ho povýšil pre pokrstených na sviatosť.
Ako sa udeľuje sviatosť manželstva? Sviatosť manželstva sa udeľuje takto: 1. tí, ktorí túto sviatosť prijímajú , vypočujú si
kňazské napomenutie, aby spolu žili v manželskej láske, vernosti a svornosti až do smrti.
2. Pred svojím farárom a dvoma svedkami prisahajú, že sa berú za manželov. 3. Podajú
si pravé ruky a príjmu kňazské požehnanie.
Aké milosti udeľuje sviatosť manželstva? Sviatosť manželstva rozmnožuje milosť posväcujúcu a dáva nárok na zvláštne milosti k
riadnemu konaniu manželských povinností.
Ktoré sú povinnosti manželov? Povinnosti manželov sú: 1. aby spolu žili v manželskej láske, vernosti a svornosti až do
smrti, 2. aby vychovávali svoje deti v bázni Božej a starali sa tiež o ich pozemské blaho.
![Page 47: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/47.jpg)
47
29. SVIATOSTNÉ MANŽELSTVO JE NEROZLUČITEĽNÉ
Manželský rozvod. - Keď svetský úrad rozviaže manželstvo a dovoľuje nový
sobáš, hovorí sa tomu rozvod. Kresťan katolík je však vo svojom svedomí zaviazaný
nerozlučiteľnosťou sviatostného manželstva, podľa slov Pána Ježiša: “Každý, kto
prepustí svoju manželku a berie si inú, cudzoloží a kto si berie prepustenú od muža,
cudzoloží” (Lk 16,18). Sviatostné manželstvo môže byť pred Bohom rozlúčené len
smrťou jedného z manželov.
Cirkevné odlúčenie manželov . - Niekedy sa však stane, že medzi manželmi je
riadny spoločný život veľmi ťažký, ba skoro nemožný. V takomto prípade môže
postihnutý z manželov požiadať cirkevný úrad, aby mohli žiť od seba oddelene. Odlúčení
manželia však zostávajú ďalej podľa Cirkvi manželmi. To znamená: Žiadny z nich
nesmie za života druhého uzatvoriť nové sviatostné manželstvo. Až vtedy by mohol
uzatvoriť nové sviatostné manželstvo, keď druhý z manželov zomrie.
*
Nakoľko manželstvo je zväzkom cirkevne nerozlučným, má si každý a každá dobre
rozmyslieť, kým sa rozhodne vstúpiť do manželského stavu. Nevstupuj do manželstva
príliš skoro, lebo to neposlúži ani tvojmu zdraviu, ani tvojmu šťastiu. Oči príliš mladých
ľudí vidia len ruže, ale nevidia tŕnie. Keď však nastane rozčarovanie v triezvom dennom
živote, býva už neskoro. Preto sa neponáhľaj, je to krok na celý život, buď šťastný, alebo
nešťastný.
Keď sa budeš musieť aj ty raz rozhodnúť, nepozeraj len na majetok a krásu, ale
predovšetkým na riadny kresťanský život toho, koho si chceš vziať. “Kto sa žení kvôli
statku, ten prichádza do zmätku, kto pre krásu, tá trvá do času, kto pre čnosť, tá trvá
večnosť”.
Pred svojím rozhodnutím o tom veľa nielen premýšľaj, ale sa tiež raď s rodičmi a
so spovedníkom a dbaj na rady starších a skúsených ľudí. Modlievaj sa o osvietenie k
Duchu Svätému a pros o pomoc Pannu Máriu, Matku dobrej rady.
Debata o rozvode skončila svedectvom mladého muža. Priestranná hala Rex v Turíne je preplnená. Koná sa tu verejná dišputa o rozvode. Na
tribúne sa už vystriedali viacerí rečníci. Prítomné obecenstvo je rozdelené na dve
skupiny: jedni sú za rozvod, druhí sú proti. Istý advokát robí vášnivú propagandu za
rozvod a zúrivo sa postaví proti Ježišovi Kristovi, na ktorého evanjelium sa
odvolávajú katolícki rečníci. Vraj čo si tento židovský mysliteľ spred dvetisíc rokov
namýšľa vnucovať svoje prežité idey ľuďom atómového veku a podobne. Vášnivú reč
advokáta preruší predseda zhromaždenia: - Prosím, prešlo desať minút. Je rad na
ďalšom! Prosí o slovo mladý univerzitný študent Albert Pruna. Pevným hlasom a so
žiariacimi očami prehlasuje: - Verím v toho Ježiša Krista, ktorý prišiel pred dvetisíc
rokmi, aby nám priniesol posolstvo pravdy. A verím jeho evanjeliu, pretože táto pravda
je od Boha. Bez nej náš svet by sa bol stal už dávno obrovským blázincom alebo
klietkou s divými zvermi. Čo sa týka rozvodu, pýtam sa samého seba a všetkých tu
prítomných: Keby ste sa mali ženiť, radšej by ste si vzali za manželku rozvedenú, alebo
ženu, ktorá verí v Ježiša Krista? Burácajúci potlesk zhromaždenia odmenil odvahu
mladého univerzitného študenta. Mal by som aj ja odvahu takto svedčiť o Kristovi?
![Page 48: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/48.jpg)
48
Otázky a odpovede:
Ktorými slovami zakázal Pán Ježiš rozlúčiť manželstvo? Pán Ježiš zakázal rozlúčiť manželstvo týmito slovami: ”Čo Boh spojil, človek nech
nerozlučuje!” (Mt 19,6).
Čo napísal sv. Pavol apoštol o rozvode? Sv. Pavol apoštol o rozvode napísal: “Manželom prikazujem nielen ja, ale Pán:
Manželka nech sa od svojho muža neodlučuje! Ak sa predsa odlúči, nech sa nevydáva,
alebo nech sa zmieri so svojím mužom! Tak isto muž, nech neprepúšťa svoju manželku!”
(I Kor 7,10-11).
30. PRÍPRAVA NA ŠŤASTNÉ MANŽELSTVO
Známosť. - Len ten bude šťastný v manželskom stave, koho Boh k tomu stavu
určil. Do manželského stavu Boh volá toho, komu dal k tomu náklonnosť a schopnosti.
Kto je vo veku, kedy môže pomýšľať na manželstvo, má najprv dobre poznať osobu, s
ktorou chce uzavrieť manželstvo. Je to dôležité, aby sa mohli obaja presvedčiť, či sa k
sebe hodia pre šťastný spoločný, manželský život. Takíto majú právo mať spolu
známosť.
Známosť je dovolená, keď je kvôli manželstvu. To znamená, že majú právo spolu
chodiť nielen pre zábavu, ale preto, aby poznali, či sa hodia k šťastnému manželskému
životu. Známosť, v ktorej je vopred vylúčená možnosť manželstva, je nedovolená a stáva
sa hriešnou.
Známosť má byť čistá, to znamená, že obaja sa majú chrániť všetkého, čo by bolo
proti hanbe a mravnej čistote. Len čistá známosť môže byť dobrou prípravou na šťastné
manželstvo. Skutočná láska je spojená s úctou jedného k druhému. V tom je základ čistej,
krásnej a radostnej známosti.
Zasnúbenie a svadba. - Keď si vzájomne sľubujú manželstvo, sú spolu
zasnúbení a hovorí sa im snúbenci. Zasnúbenie nemá byť ľahkomyseľné. Má k nemu
dôjsť až po zrelej úvahe, po porade s rodičmi, prípadne so spovedníkom a po zbožnej
modlitbe. Kto by zasnúbenie ľahkomyseľne zrušil, dopustil by sa tým ťažkého hriechu.
Len vtedy by mohol zasnúbenie zrušiť, keby mal na to veľmi vážne dôvody. Avšak
snúbenci majú až vtedy spolu žiť ako manželia, keď sú k tomu oprávnení platným
prijatím sviatosti manželstva.
Keď sa rozhodli spolu vstúpiť do manželského stavu, najskôr dohodnú prijatie
manželstva na miestnom farskom úrade. Kňaz vyšetrí, či nič nebráni prijatí sviatosti
manželstva a či to rozhodnutie je dobrovoľné. O tom sa napíše zápisnica.
Majú si tiež zopakovať katechizmus, aby si obnovili svoje náboženské vedomosti.
Potrebujú to k tomu, aby nielen sami kresťansky žili, ale aby v tomto duchu dokázali
vychovávať aj svoje deti. Pred prijatím sviatosti manželstva pristúpia k sv. spovedi a sv.
prijímaniu, aby boli v milosti posväcujúcej. Veľmi sa odporúča pri tejto príležitosti si
vykonať celoživotnú sv. spoveď. Je prianím Cirkvi, aby sviatosť manželstva bola
prijímaná vo sv. omši. Novomanželom sa dáva pri tejto sv. omši zvláštne požehnanie. Pri
tejto sv. omšu môžu prijať pod obidvoma spôsobmi Eucharistiu.
![Page 49: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/49.jpg)
49
*
Kto chce byť kňazom, prihlási sa do seminára, kde musí veľa študovať, modliť sa,
cvičiť sa v čnostiach, zvlášť v zbožnosti a mravnej čistote, prijímať sviatosti, aby sa čo
najlepšie pripravil na kňazské povolanie. Podobne, kto chce žiť v stave manželskom, má
sa svedomito učiť, čo bude potrebovať v manželstve. Má sa veľa modliť, cvičiť v
čnostiach, zvlášť v zbožnosti, obetavosti, trpezlivosti, mravnej čistote, má často prijímať
sviatosti, aby čo najlepšie dokázal vykonávať povinnosti manželského stavu. Na sv.
manželstvo sa musí len sväto pripravovať!
*
Ešte včas zistila krivosť charakteru. Mladí snúbenci cestovali električkou ku krstnej mame. Električka bola preplnená
a snúbenica prosila svojho snúbenca, aby uvoľnil miesto starej panej. Snúbenec
záporne pokrútil hlavou, nežne stisol snúbenke rúčku a povedal: "Keby bola mladšia
azda by som to urobil." Dievča zbledlo a nepovedalo nič. Pri dverách starej mamy sa
ospravedlnila, že jej je špatne a ku krstnej mame ide sama. Popoludní dostal snúbenec
list s poznámkou: "Zriekam sa zväzku s človekom, pri ktorom by som sa musela večne
báť, že ak budem staršia, nebudem dosť hodná jeho galantného chovania.."
Otázky a odpovede:
V čom spočíva príprava na šťastné manželstvo? Príprava na šťastné manželstvo spočíva v tom: 1. aby si obaja dobre rozmysleli, či sa
hodia pre nerozlučiteľný zväzok, 2. aby žili mravne čisto, 3. aby obnovili svoje
náboženské vedomosti a hodne prijali sviatosť pokánia a Sviatosť Oltárnu.
Kedy je známosť dovolená? Známosť je dovolená, keď je pre manželstvo a keď je čistá.
31. MODLITBA
Modlitba. - Modliť sa môžeme buď vnútorne, alebo zároveň navonok. Vnútorne
sa modlíme, keď zbožne a s láskou myslíme na Boha. Krásny druh vnútornej modlitby je
rozjímanie. Rozjímame, keď zbožne a s láskou premýšľame o niektorých pravdách viery,
napr. o tom, aký je Boh mocný, dobrý, milosrdný, ako sa Pán Ježiš narodil, učil, robil
zázraky, trpel, zomrel, vstal zmŕtvych, vstúpil na nebesia, ako zoslal Ducha Svätého, ako
prebýva medzi nami v Najsv. Sviatosti Oltárnej, ako sa za nás obetuje vo sv. omši.
Pritom v sebe vzbudzujeme nielen zbožné city, ale tiež dobré predsavzatie, v čom sa
chceme zvlášť polepšiť.
Vnútorne a navonok sa modlíme, keď nielen zbožne a s láskou myslíme na Boha,
ale zároveň pritom hovoríme slová modlitby. Tieto slová môžu byť vlastné, alebo
naučené naspamäť, alebo z modlitebnej knižky, potichu alebo nahlas, súkromne alebo
spoločne. Krásne sa modlí, kto zbožne spieva. Rýchlo povznášajú k Bohu strelné
modlitby. Sú to modlitby, ktoré sú vyjadrené iba niekoľkými slovami, napr. “Pane,
Ježišu, s tebou a pre teba!”
![Page 50: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/50.jpg)
50
Keby niekto hovoril len slová modlitby, alebo zbožnej piesne, pritom by však na
Boha nemyslel, modlil by sa iba navonok. Iba takáto vonkajšia modlitba by nebola
platná. O takejto modlitbe by platili slová Sv. Písma: “Tento ľud si ma ctí ústami, ale ich
srdce je ďaleko odo mňa” (Mt 15,8). - Navonok sa prejaví zbožnosť, zložením klobúka,
alebo čiapky, rovným postojom, kľačaním a zopnutím rúk, taktiež bitím v prisia. Čo
vyjadrujú tieto vonkajšie úkony? “Zdvihnite ruky i srdce k Pánovi!” (Nár 3,41).
Modlitebná knižka. - Zbožný veriaci sa dokáže s Bohom rozprávať samostatne
vlastnými slovami. Potrebuje však nové myšlienky, aby nimi roznietil a vyjadril svoju
vieru, dôveru, lásku k Bohu, svoju oddanosť a vďačnosť. K tomu veľmi napomáha
modlitebná knižka. Ona zároveň bráni roztržitosti a robí modlitbu pozornejšou. Tiež
obsahuje vhodné poučenie pre náboženský život. Preto si vždy berieme modlitebnú
knižku so sebou na bohoslužby. Ako dar býva modlitebná knižka milou pamiatkou.
Nosievaš ju do kostola?
Prečo sa modlíme? - Máme sa modliť nielen preto, že potrebujeme Božiu pomoc,
ale predovšetkým preto, aby sme Boha ctili, ako svojho najvyššieho Pána, jemu ďakovali
a ho uzmierovali. - Preto povedal Pán Ježiš: “Je potrebné sa vždy modliť a neustávať”
(Lk 18,1). “Proste a bude vám dané, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám” (Mt 7,7).
“Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia” (Mt 26,41). - Sv. Alfonz napísal
o modlitbe: “Svätí sa stali svätými preto, že sa modlili”.
*
Pán Ježiš sa modlieval každý deň. Často dlho do noci, ba i celú noc. O čo viac je
potrebná modlitba každému z nás! Preto Cirkev povzbudzuje veriacich k dennej modlitbe
zvonením, príkladom a slovom. V každej sv. omši kňaz vyzýva znovu a znovu “Oremus!”
(Modlime sa!). Modlitba nás spája s Bohom, posväcuje nás a posilňuje k dobrému, teší
nás v súžení, pomáha v núdzi a zaisťuje nám milosť k zotrvaniu v dobrom až do smrti.
*
. Prišiel s paralyzovaným dievčaťom k oltáru
Spisovateľ Cronin rozpráva zaujímavú epizódku. Bol vo Viedni a navštívil kostol
sv.Karola. Pršalo. V tichu kostola zazneli ťažké kroky. Spisovateľ sa obzrel. Zbadal
vážneho muža, ako nesie na rukách paralyzované dievčatko a ide k oltáru. Keď
prišiel k oltáru, položil dievčatko opatrne na schody, vytiahol z vrecka sviečku, zažal
ju a položil ju na balaustru. Potom zdvihol dievčatko do výšky plameňa sviečky. Oči
nevinného dieťaťa žiarili radosťou a jeho bledé pery šepkali modlitbu. Keď skončili,
muž vzal dievčatko, vyniesol ho z kostola, položil ho do jednoduchého vozíka,
urobeného z drevenej debny. Spisovateľ bol dojatý. Priblížil sa k človekovi a opýtal sa
ho, o čo ide. Muž mu jednoducho povedal: - Chodievame sem spolu každý deň, aby sme
načerpali silu niesť ťažký kríž. Mohli by sme dodať, že tu nastávalo premenenie ich
bolesti na odovzdanosť do vôle Božej. Iba z takýchto premenení sa zrodí aj naše
veľké premenenie.
Musím sa najprv pomodliť. V istej nemocnici bolo na operačnom stole malé, asi sedemročné dievčatko. Lekári
a ošetrovateľky boli už pripravení, až na to, že nemohli dievčatko uspať. Dievčatko len
stále rozprávalo. Napokon mu lekár hovorí, že by boli radi, keby už zaspalo, že by
chceli začať s operáciou. Dievčatko mu hovorí: “To ste mi mali už dávno povedať. Nuž,
keď mám ísť spať, musím sa najprv pomodliť večernú modlitbu.” Nato zapälo
rúčky a ako sa roztomile modlilo, tichúčko zaspalo. Operácia sa nad mieru dobre
vydarila. Dievča upútalo všetkých svojou milotou a zbožnosťou.
![Page 51: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/51.jpg)
51
Otázky a odpovede:
Čo je modlitba? Modlitba je zbožné pozdvihnutie mysle k Bohu.
Prečo sa modlíme? Modlíme sa preto, nakoľko sme povinní Boha uctievať modlitbou. Pán Ježiš výslovne
prikázal modlitbu a bez modlitby nedosiahneme Božie milosti, aby sme zbožne žili a sväto
zomreli.
32. MODLIME SA SPRÁVNE
Kto sa správne modlí? - Správne sa modlí ten, kto sa modlí zbožne. To znamená,
že pri modlitbe s veľkou vierou, nádejou a láskou myslí na Boha a nie je dobrovoľne
roztržitý. Pred modlitbou si vždy živo predstav, s kým sa chceš rozprávať. - Pokorne sa
modlí, kto uznáva, že je pred Bohom nepatrný, slabý a hriešny. Všetko stvorenie je pred
Bohom akoby nič a On je Stvoriteľ všetkého. “Modlitba pokorného preráža nebesia” (Sir
35,21). “Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť” (I Pt 5,5). Spomeň si
na modlitbu pyšného farizeja a pokorného mýtnika v chráme. Mýtnik sa modlil: “Bože,
buď milostivý mne hriešnemu” (Lk 18,13).
Dôverne sa modlí ten, kto s istotou očakáva, že ho Boh vypočuje. S takouto
dôverou pristúpila chorá žena k Pánu Ježišovi, dotkla sa jeho rúcha a bola uzdravená.
Uzdravenej Pán Ježiš povedal: “Buď dobrej mysle, tvoja viere ťa uzdravila” (Mt 9,22).
Boh však nedá, čo je zlé, alebo pre spásu škodlivé. Kto sa však modlí so slabou dôverou,
o tom platia slová Sv. Písma: “Kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorá sa vetrom
dvíha a zmieta, takýto človek však nech sa nedomnieva, že niečo dostane od Boha... (Jak
1,7-8).
Odovzdane do vôle Božej sa modlí ten, kto úplne ponecháva Bohu, kedy a ako ho
vypočuje. Vzorom je nám Pán Ježiš, keď sa modlil na Olivovej hore: “Otče, ak chceš,
vezmi odo mňa tento kalich, avšak nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!” (Lk
22,42). - Vytrvalo sa modlí ten, kto sa neprestáva modliť, hoci by nebol hneď od Boha
vypočutý. Slepý žobrák pri Jerichu prosil znovu a znovu: “Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa
nado mnou!” (Lk 18,38). Podobne máme aj my svoju modlitbu opakovať znovu a znovu.
Pán Ježiš nás k tomu vyzýva slovami: “Je potrebné vždy sa modliť a neochabovať” (Lk
18,1). “Proste a dá sa vám, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám” (Lk 11,9).
*
![Page 52: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/52.jpg)
52
Modli sa vždy s najväčšou dôverou! I tebe hovorí Pán Ježiš: “Či niekto z vás, keď
ho bude jeho syn prosiť o chlieb, podá mu kameň? Alebo ak ho bude prosiť o rybu, či mu
podá hada? Ak teda vy dokážete, hoci ste zlí, dávať svojím deťom dobré dary, o čo skôr
dá váš Otec nebeský dobré veci tým, ktorí ho prosia” (Mt 7,9-10).
*
Základom jeho života bola modlitba
Len čo zvolili Giorgio La Piru za mešťanostu mesta Florencie, viacerí sa s ním
chceli rozprávať. Vrátnik však každému opakoval: - Mešťanosta je na omši. Návštevy
prijíma až potom! V odpovedi vrátnika bola určitá dávka irónie. La Pira sa o tom
dozvedel. Zvolal vrátnikov a povedal im: - Váš mešťanosta chodí každý deň na sv. omšu.
Teší ma, že to viete. Musíte však vedieť aj to, že váš mešťanosta príde vždy do úradu
presne v určenú hodinu. A keď sa s ním chce niekto rozprávať, praje si, aby ste mu ho
predstavili! Všetko to patrí k duchovnému a nadprirodzenému štýlu La Piru. Verný
tomuto štýlu, v istej reči roztiahol ruky a oduševnene prehlásil: - Pomyslite si:
Vstaneme z mŕtvych! Vstaneme z mŕtvych! Ako môže byť niekto smutný, keď má v
srdci túto istotu? A práve toto jeho zakotvenie v nadprirodzenom mu vlievalo do srdca
neobmedzenú dôveru. Základom tejto dôvery bola modlitba. Giorgio La Pira bol
mešťanostom, ktorý sa modlil a prosil aj iných, aby sa modlili za jeho mesto
Florenciu.
*
Otázky a odpovede:
Kto sa správne modlí? Správne sa modlí ten, kto sa modlí zbožne, pokorne, dôverne, odovzdane do Božej vôle a
vytrvalo.
Čo povedal Pán Ježiš o vypočutí správnej modlitby? Pán Ježiš povedal o vypočutí správnej modlitby toto: “Veru, veru, hovorím vám: Ak
budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to” (Jn 16,23).
Ako Boh vypočuje správnu modlitbu? Boh vypočuje správnu modlitbu tak, že nám udelí to, o čo prosíme, alebo niečo lepšie.
33. KEDY A ZA ČO SA MÁME MODLIŤ?
Zvlášť kedy sa máme modliť? - Podľa napomenutia Pána Ježiša “je potrebné
vždy sa modliť a neochabovať” (Lk 18,1). Môžeme sa vždy modliť, keď myslíme často a
s láskou na Boha i pri práci, pri odpočinku, alebo pri zábave. Pritom si môžeme aspoň v
duchu hovoriť krátke strelné modlity. Sú však chvíle, keď sa máme okrem toho ešte
zvlášť modliť.
Ráno sa môžeš modliť v tomto poradí: Otče náš, Zdravas, Verím v Boha,
Desatoro, Zdravas Kráľovná, Anjel Pána. Potom si vzbuď dobrý úmysel: “Čokoľvek
dnes budem myslieť a hovoriť, čokoľvek robiť a trpieť, obetujem Bože, na Tvoju
česť a slávu. Taktiež chcem dnes získať všetky možné odpustky. Tebe chcem slúžiť
bez prestania, daj mi k tomu svoje požehnanie”.
![Page 53: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/53.jpg)
53
Večer sa môžeš modliť v tomto poradí: Otče náš, Zdravas, Verím v Boha, Pod
tvoju ochranu, Anjel Pána, Desatoro so spytovaním svedomia a vzbudením dokonalej
ľútosti. K tomu pridávame duchovné sv. prijímanie s modlitbou za šťastnú hodinu smrti.
Môžeš sa však modliť ráno a večer aj iné modlitby a to vlastnými slovami. Keď si
niekedy už veľmi unavený, alebo máš niekedy veľmi málo času, tak môžeš rannú a
večernú modlitbu skrátiť a vykonať ju niekoľkými vlastnými slovami. Vždy si však ráno
vzbuď dobrý úmysel a večer si urob spytovanie svedomia s dokonalou ľútosťou. Deň má
1 440 minút. Nie je to veľa, ak máš z toľkých minút venovať len niekoľko rannej a
večernej modlitbe.
Pred jedlom a po jedle sa patrí Bohu poďakovať. Preto je Bohu milý zvyk, modliť
sa pred jedlom a po jedle. -Podobne, keď sa zvoní na modlitbu: ráno, na poludnie, večer.
- Taktiež je správne modliť sa pred prácou a po práci, lebo práca posvätená modlitbou je
ľahšia, úspešnejšia a záslužnejšia. (Bez Božieho požehnania, márne ľudské namáhania.
S Bohom začni každé dielo, podarí sa ti až milo). Najviac sa máme modliť v pokušení, pred dôležitým rozhodnutím a keď nás niečo
ťaží (starosť, zármutok, nemoc, nešťastie, nebezpečenstvo, hodina smrti). Boh neopustí
toho, kto sa ho nespustí. “Kto sa vie správne modliť, tiež vie správne žiť!” (sv. Augustín).
Kde sa máme modliť? Boh je všade a najbližšie je v nás. Preto sa aj my môžeme
modliť všade. Pán Ježiš sa rád modlieval osamote. Tým nám dal príklad a tiež doporučil
sa modliť za zatvorenými dverami (Mt 6,6).
Avšak tiež odporúčal modliť sa spoločne a pre spoločnú modlitbu dal zvláštne
prisľúbenie: “Kde sú dvaja, alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som i ja
medzi nimi” (Mt 18,20).
*
Dokiaľ dýchaš, žiješ. Dýchaním sa okysličuje krv a tak sa udržuje tvoj život. Ale
máš nielen telo, máš aj dušu. Duša musí dýchať. Dýchaním duše je modlitba. Keď sa
modlíš, tvoja duša čerpá u Boha posilu, aby si si vždy zachoval milosť posväcujúcu,
premáhal pokušenia a robil dobré skutky. Daj si preto veľmi záležať na dobrej, zbožnej
modlitbe! Čo najčastejšie používaj strelné modlitby. Tak bude tvoja duša modlitbou stále
dýchať a stále čerpať potrebnú posilu.
*
Matka vyhrala boj o dušu svojho syna Po pretancovanej noci prišiel som domov. Prekvapený som videl horieť v obytnej izbe
svetlo. Vari sa otcovi niečo stalo? Ticho, tichučko som išiel k dverám. Tie boli
pootvorené. to, čo som videl a počul, otriaslo so mnou ako horúca vlna. Zalomcovalo
celým mojím vnútrom. Moja matka kľačala na zemi pred Bohom a bojovala o dušu
svojho syna! Nikdy nezabudnem na ten obraz, nikdy! ako ticho som vošiel, tak ticho som
vyšiel. Najradšej by som ušiel kdesi do samoty lesa. Až do rána som bojoval so svojím
zlým svedomím. Stále som chcel utiecť pred Bohom... Ale slová modlitby mojej matky
prenikali moju dušu ako meč: “Pane, vytri moje meno z knihy života, - ale zachráň mi
môjho syna!” Nakoniec som sa vrhol na kolená a odovzdal som sa Bohu na milosť a
nemilosť - pre celý život. Zmocnila sa ma istota, že Boh mi hriechy odpustí. Pokoj a
radosť sa zmocnili náhle môjho srdca. Tak sa mi zjavil Boh.
*
![Page 54: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/54.jpg)
54
Spojil som sa s modlitbou kňaza.
Psychológ Bergengruen spomína tento prípad: V dome dôchodcov rozprával staručký
dôchodca, ako ho kedysi dávno vojenská polícia zajala a uväznila v provizórnej
väznici, v jednej škole. cítil sa tam strašne opustený a zúfalý a nemal síl modliť sa k
Bohu o pomoc. V bezradnosti sa postavil k oknu a hľadel von. Pod oknom bola farská
záhrada. Videl, ako sa tam mladý kňaz prechádza a modlí sa breviár. Pomyslel si: “
Ten kňaz sa nábožne modlí. Neviem, čo sa modlí, ale to mi neprekáža zjednotiť sa s jeho
modlitbou. Zjednocujem svoje srdce s jeho srdcom, svoju myseľ s jeho mysľou, svoje
pery s jeho perami.” A len stál ticho a nehybne pri okne a v duchu si opakoval:
“Jeho modlitbou ťa, Bože, oslavujem, keď sa sám nevládzem modliť.” Spoludôchodcom
sa zdôveril: “Celú hodinu som stál pri okne, dokiaľ sa kňaz modlil. A verte mi, cítil
som, že Boh je pri mne. Cítil som, že Boh je vo mne. Cítil som sa zázračne posilnený.
Dosiahol som takú spokojnosť v tej chvíli, že to neviem vysloviť.”
*
Vedela som, že ma vyslyší...
Istá starenka bývala na poschodí veľkého obytného domu. Bola síce hmotne chudobná,
ale duševne veľmi bohatá. Mala silnú dôveru v Božiu Prozreteľnosť. Jedného dňa sa
nahlas modlila: “Nebeský Otec, som síce hladná, ale ty vieš o mne...” Začul to jej
sused, ktorý si z jej zbožnosti často robil žarty. Aby sa z nej vysmial, vzal bochník
chleba, postavil ho k dverám, zaklopal na dvere a skryl sa. Starenka vyšla von a keď
videla chlieb, zvolala: “Nebeský Otec, ďakujem ti...” V tom sa jej ozval sused: “To som
vám ja dal ten chlieb a nie váš pánbožko, ha, ha...” Starenka na to: “Ďakujem ti, Bože,
ešte raz! Vedela som, že aj keď k svojej láske použiješ nezbedníka, chlieb mi predsa
len pošleš. Ďakujem ti...”
*
Otázky a odpovede:
Zvlášť kedy sa máme modliť? Modliť sa máme zvlášť ráno a večer, pred jedlom i po jedle, pred prácou i po práci,
keď na modlitbu zvoní a v pokušení.
Predovšetkým za čo sa máme modliť? Modliť sa máme predovšetkým za to, čo je na česť a slávu Božiu a pre našu spásu. Pán
Ježiš o tom povedal: “Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, a toto
všetko vám bude pridané!” (Mt 6,33).
34. OTČE NÁŠ - ZDRAVAS MÁRIA
Prosby modlitby Pána. - Pretože modlitba “Otče náš” je od Pán Ježiša, voláme
ju “modlitba Pána”. Skladá sa z oslovenia, “Otče náš, ktorý si na nebesiach” a zo
siedmych prosieb.
“Otče náš” hovoríme preto, že je náš najlepší Otec, všetko dobré máme od neho a
pri sv. krste nás prijal za svoje deti a dedičov nebeskej blaženosti. Môžeme ho prosiť ešte
s väčšou dôverou, ako deti prosia vlastného otca. Hovoríme “Otče náš” a nie iba “Otče
![Page 55: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/55.jpg)
55
môj”, pretože sme pred Bohom všetci ako bratia a sestry. O čo prosíme pre seba, o to
prosíme aj pre ostatných ľudí.
V prvých troch prosbách prosíme o Božské veci.
“Posväť sa meno tvoje”. Božiemu menu a Bohu samému patrí najväčšia úcta. Tu
prosíme, aby bol všetkými poznaný a patrične uctievaný. “Nie nám, Pane, nie nám, ale
svojmu menu daj slávu” (Ž 113,1).
“Príď kráľovstvo tvoje.” Kráľovstvom Božím na zemi je Cirkev, kráľovstvom
Božím v duši je milosť posväcujúca a kráľovstvom Božím v nebi sú svätí vo večnej
blaženosti s Bohom. Tu prosíme, aby všetci ľudia prišli do Cirkvi, žili sväto a dostali sa
do neba. -
“Buď vôľa tvoja...” Vôľa Božia je to, čo Boh prikazuje, alebo pre našu spásu
zariaďuje. Tu prosíme o milosť, aby sme jeho prikázania počúvali a z jeho riadením
súhlasili tak oddane, ako svätí v nebi. V štyroch posledných prosbách prosíme o veci
ľudské.
“Chlieb náš, každodenný daj nám dnes”. Každodenný chlieb, alebo vonkajší je
pokrm, nápoj, teplo a svetlo. Duchovným chlebom je Božie slovo a Sviatosť Oltárna.
“Odpusť nám naše viny...” Naše viny sú naše hriechy a našim vinníkom je ten,
kto nám ublížil.
“A neuveď nás do pokušenia”. Celý náš život je stála skúška. Doliehajú na nás
pokušenia tela, sveta a diabla. Prosíme Boha, aby nás nenechal v pokušení klesnúť.
“Ale zbav nás zlého. Amen.” Zlo je hriech, bolesť, hanba, zármutok. Najväčšie
zlo je ťažký hriech a večné zatratenie. - Amen znamená: staň sa, o čo prosíme.
Prosby anjelovho pozdravu. - Modlitbu “Zdravas Mária” voláme anjelov pozdrav,
pretože začína slovami, ktorými pozdravil Pannu Máriu archanjel Gabriel pri zvestovaní.
Sv. Alžbeta ju potom privítala slovami: “Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod
tvojho života”. Ostatné slová pridala Cirkev už za dávnych čias.
“Zdravas” (latinsky Ave) znamená: Buď pozdravená!
”Milosti plná” znamená: Od počatia bola Panna Mária naplnená milosťou
posväcujúcou, lebo nebola poškvrnená ani dedičným hriechom a uchránila sa i osobného
hriechu.
“Pán s tebou” znamená: Boh ťa viedol a chránil od začiatku života.
“Požehnaná si medzi ženami” znamená: Panna Mária je zo všetkých ľudí
najslávnejšia a chvály najhodnejšia.
“A požehnaný je plod života tvojho Ježiš.” Týmto požehnaným plodom je jej
Syn Pán Ježiš.
“Pros za nás hriešnych...” nám pripomína, aby sme s veľkou dôverou Pannu
Máriu o všetko prosili, lebo jej orodovanie u Boha je najmocnejšie.
*
Modliť sa môžu len anjeli a ľudia. Boh dal človeku rozum, aby ho mohol poznať, z
láskou ho uznávať a velebiť ako Pána sveta i celého vesmíru a k nemu sa obracať, ako k
svojmu najlepšiemu nebeskému Otcovi. Preto to považuj za veľké vyznamenanie, že
môžeš spínať ruky k modlitbe. Modlitba je vzácny kľúč, lebo ním si môžeš otvoriť
najväčšie poklady -poklady Božích milostí. Nauč sa dobre zvlášť tie modlitby, ktoré
nájdeš na konci tohoto katechizmu.
*
![Page 56: 1. BOŽIA MILOSŤ - Divina](https://reader035.fdocuments.net/reader035/viewer/2022071612/61570618a097e25c76503b26/html5/thumbnails/56.jpg)
56
Svätá Alžbeta na ceste k studni.
Durínska grófka, sv. Alžbeta (+ 1231), často odchádzala celkom sama k tzv. studni
sv. Alžbety, ktorá sa nachádzala východne od Mariboru na okraji lesa, aby sa tam
nerušene modlila. Celou cestou, ktorá trvala viac ako hodinu, modlila sa obyčajne
j e d i n ý “Otče náš”. Uvažovala o hlbokom zmysle všetkých slov a prosieb. - “Otče”
náš skrýva v sebe i napriek svojej jednoduchosti skrýva v sebe bohatý obsah a hlboké
myšlienky.
*
Sedliak na ceste ku kniežaťu. Istý sedliak prišiel pri požiari o všetok svoj statok a majetok. Nakoľko nebol poistený, stal
sa žobrákom. Na radu svojej manželky sa vybral do neďalekého zámku., kde býval kráľ,
ktorý bol známou svojou dobročinnosťou voči chudobným. Chcel kráľovi vysvetliť svoje
nešťastie a láskavo poprosiť o podporu. Keď ale prišiel k zámku, prepadla ho veľká
úzkosť. Nevedel totiž, akým menom by mal osloviť kráľa. Prišli mu na um rôzne tituly,
ako: “Vaša milosť, Vaša jasnosť...” Nevedel však, ktorý z nich je ten pravý. Preto, že sa
bál, aby kráľa neurazil nepravým menom, pri samom zámku sa obrátil a odchádzal
smutný domov. Na spiatočnej ceste išiel okolo kostola. Vošiel do vnútra a prosil Boha
o pomoc, zbožne sa modlil “Otče náš”. I pomyslel si: “Aký jednoduchý je titul, ktorým
oslovujeme Boha. Keď hovoríme s Bohom, nie sme nikdy v rozpakoch”. Keď prišiel
domov, dozvedel sa od manželky, že Boh mu pomohol. Odovzdala mu značnú čistku
peňazí, ktorú vyniesla zbierka, aj dotyčný kráľ prispel k tomu značným obnosom.
*
Pokojná smrť za 50 denných Zdravasov.
Francúzsky biskup Dupanloup rozpráva nasledujúcu udalosť: Istá mladá, zámožná
pani - mala iba 20 rokov -ochorela na smrť a dala sa na smrteľnej posteli zaopatriť
sviatosťami. Kňaz sa snažil mladú pani, ktorá mala tak predčasne zomrieť, potešiť.
Avšak pani javila obdivuhodný duchovný pokoj a zdalo sa, že nepotrebuje útechu. Keď
kňaz obdivoval jej pokoj a pýtal sa, kde pramení, odvetila: “Štyri roky sa denne
modlievam ruženec. Za celú tú dobu som 50 krát denne prosila Božiu rodičku, aby
mi vyprosila “šťastnú smrť”. Preto je nemožné, aby mi Panna Mária v hodine smrti
nepomohla. “Som presvedčená, že mi pomôže a privedie ma do neba”. Hneď potom
pani zomrela.
*
Sv. Alfonz sa často modlieval Zdravas Biskup vo Sv. Agate pri Neapoli, sv. Alfonz, zakladateľ rádu redemptoristov (+
1787), modlieval sa “Zdravas”, keď odbíjali hodiny na veži, keď opúšťal príbytok,
keď sa vracal domov, keď začínal, alebo končil nejaké dielo. Keď zvonilo trikrát denne
na Anjel Pána, ihneď odložil každú prácu. Okrem toho si uctieval Pannu Máriu tým, že
sa denne modlieval sv. ruženec, v sobotu sa postil na česť Panny Márie a jedol iba
chlieb a vodu, na jej česť tiež napísal knihu “Vznešené Mariánske krásy”. - Sv.
biskup Alfonz sa dožil vysokého veku 90 rokov a zomrel ako svätec.
Otázky a odpovede:
Prečo je “Otče náš” najlepšia modlitba? “Otče náš” je preto najlepšia modlitba, lebo pochádza od Pána Ježiša a obsahuje v
krátkosti všetko, za čo sa máme modliť.