Baracka Obamu 18. marca 2008

RACE SPEECH: http://www.slideshare.net/VogelDenise/031808-obama-race-speech

"My ľudia, za účelom vytvorenia viac dokonalé spojenie."

Dvesto dvadsať jeden rok skôr, v hale, ktorá stále stojí cez ulicu, skupina mužov zhromaždil, a s týmito jednoduchými slovami, ktorá sa začala Ameriky nepravdepodobným experiment v demokracii. Poľnohospodári a učenci, štátnici a vlastenci, ktorí cestovali cez oceán uniknúť tyranii a prenasledovanie konečne skutočný svoje vyhlásenie o nezávislosti na zjazde Philadelphia, ktorý trval cez jar 1787.

Dokument sa vyrába bola nakoniec podpísaná, ale nakoniec nedokončený. To bolo poškvrnené tohto národa prvotného hriechu otroctva, čo je otázka, ktorá delí kolónie a priniesol dohovor k patu, kým zakladatelia rozhodli umožniť obchod s otrokmi, aby aj naďalej po dobu aspoň dvadsať viac rokov, a opustiť ktorúkoľvek konečné riešenie pre budúce generácie.

Samozrejme, bola odpoveď na otázku otroctva už vložené do našej ústavy - o Ústave, ktorá mala v i t s veľmi jadro ideál rovného občianstvo podľa zákona; ústavu, ktorá sľubovala jeho ľuďom slobodu a spravodlivosť, a Únie, ktoré by mohol byť a mal by byť zdokonalený v priebehu času.

A ešte slovo na pergamene by nie stačiť dodávať otrokmi z otroctva, alebo poskytnúť mužom a ženám všetkých farieb a vyznaní svojich práv a povinností ako občania Spojených štátov Čo by bolo potrebné boli Američania v nasledujúcich generáciách, ktorí boli ochotní prispieť svojím dielom -. prostredníctvom protesty a boj, na uliciach a vo dvoroch, cez občianske vojny a občianskej neposlušnosti a vždy s veľkým rizikom - zmenšiť túto medzeru medzi prísľubom našich ideálov a realitou svojej doby.

To bol jeden z úloh, so stanovenými na začiatku tejto kampane - pokračovať v dlhý pochod tých, ktorí prišli pred nami, pochod pre spravodlivejší, rovnejšie, viac zadarmo, . Nejsolidárnější a prosperujúce Amerika rozhodol som sa kandidovať na prezidenta v tejto chvíli v histórii, pretože som presvedčený, hlboko, že nemôžeme vyriešiť problémy našej doby, ak sme ich riešiť spoločne - ak sme perfektné naše spojenie pochopením, že môžeme mať rôzne príbehy, ale my držať spoločné nádeje, že sa nemusí vyzerať rovnako, a my nemôžeme prísť z rovnakého miesta, ale všetci chceme pohybovať v rovnakom smere - smerom k lepšej budúcnosti pre detí a naše vnúčatá.

Táto viera pochádza z mojej nepoddajné viery v slušnosti a štedrosti amerického ľudu. Ale tiež pochádza z môjho vlastného amerického príbehu.

Ja som syn černocha z Kene a bielej ženy z Kansasu. Bol som vychovaný s pomocou bieleho dedka, ktorý prežil krízu slúžiť v armáde Pattona počas druhej svetovej vojny a bielu babičkou, ktorý pracoval na bombardovacie zostavy line na Fort Leavenworth, zatiaľ čo on bol v zámorí. Ja som išiel na

niektoré z najlepších škôl v Amerike a býval v jednom z najchudobnejších štátov sveta. Som ženatý s čiernym Američanom ktorý nesie v jej krvi otrokov a otrokárov - dedičstvo odovzdáme k našim dvom drahých dcér. Mám bratov, sestry, netere, synovcov, strýka a bratranca, každej rasy a každého odtieňa, roztrúsené na troch kontinentoch, a tak dlho, ako budem žiť, nikdy nezabudnem, že v žiadnej inej krajine na Krajina je môj príbeh vôbec možné.

Je to príbeh, ktorý nie je ma nejkonvenčnější kandidát. Ale to je príbeh, ktorý pálil do mojej genetickej výbavy myšlienkou, že tento národ je viac než súčet jeho častí - že z mnohých, sme naozaj jeden.

V priebehu prvého roka tejto kampane, proti všetkým predpovediam o opaku, sme videli, ako hlad, že americký ľud boli z tohto posolstva jednoty. Cez pokušenia zobraziť svoju kandidatúru prostredníctvom čisto rasovej objektívu, vyhrali sme veliaci víťazstvo v štátoch s niektorými z najbelšie populácie v krajine. V Južnej Karolíne, kde Confederate Flag stále lieta, sme vybudovali silnú koalíciu afrických Američanov a bielych Američanov.

To neznamená, že závod nebol problém v kampani. V rôznych fázach kampane, niektorí komentátori považujú ma taky "príliš čierny" alebo "nie čierny dosť." Videli sme rasovej napätie bublinu k povrchu počas týždňa pred Južnej Karolíny primárnej. Tlače sa pral každý Exit Poll pre najnovšie dôkazy rasovej polarizácia, a to nielen pokiaľ ide o biele a čierne, ale čierne a hnedé rovnako.

A napriek tomu, že bola len v posledných niekoľkých týždňoch, že diskusia o závodu v tejto kampani zaujala obzvlášť deštruktívne obrat.

Na jednom konci spektra, počuli sme implikáciu, že moja kandidatúra je nejako cvičenie v pozitívnej diskriminácie; že je založený výhradne na želanie s vykulenýma očami liberálmi ku kúpe rasovej zmierenia na lacné Na druhej strane, sme. "Počul môj bývalý pastor, reverend Jeremiah Wright, použite zápalnú jazyk na vyjadrenie názorov, ktoré majú potenciál nielen k rozšíreniu rasovej rozdelenie, ale názory, že ohovárať ako veľkosť a dobrotu nášho národa, že správne urážajú bielej a čiernej podobne .

Už som odsúdil, jednoznačným spôsobom, výroky reverenda Wrighta, ktoré spôsobili také polemiku. Pre niektoré, spaľujúca otázky zostávajú. Vedel som, aby bol občas divoký kritik americkej domácej i zahraničnej politike? Samozrejme. Už som niekedy počul ho, aby poznámky, ktoré by mohli byť považované za kontroverzné, keď som sedel v kostole? Áno. Bolo silne nesúhlasím s mnohými jeho politických názorov? Absolútne - rovnako ako som si istý, že mnohí z vás počuli poznámky od svojich pastorov, kňazov, alebo rabinov, s ktorými ste silne nesúhlasili.

Ale poznámky, ktoré spôsobili túto nedávno búrke nebola iba kontroverzné. Boli jednoducho náboženský vodca snaha, aby vystúpili proti vnímanej nespravodlivosti Miesto toho, oni vyjadrili hlboko skreslený pohľad tejto krajiny -. Názor, že vidí biely rasizmus as endemické, a ktorá povznáša v čom je chyba s Amerikou predovšetkým to, že vieme, že je správne s Amerikou; názor, že vidí konfliktov na Blízkom východe, ako zakorenené predovšetkým v akciách stálicou spojencov, ako je Izrael, miesto ktoré vychádzajú z zvrátenými a nenávistné ideológie radikálneho islamu.

Ako taký, reverenda Wright komentáre sú nielen zlé, ale rozdeľuje, rozdeľuje v čase, keď potrebujeme jednotu, rasovo platí v čase, keď potrebujeme, aby riešili súbor monumentálnych problémov - dve

vojny, hrozba terorizmu, ktoré spadajú hospodárstva, chronickej zdravotnej starostlivosti krízy a potenciálne zničujúce zmeny klímy, problémy, ktoré nie sú ani čierne alebo biele alebo Latino alebo ázijské, ale skôr problémy, ktoré pred nás stavia všetkých.

Vzhľadom k môjmu pozadia, moja politika, a moja proklamované hodnoty a ideály, bude nepochybne tie, pre ktoré sa moje výroky odsúdenie nestačí. Prečo spojiť seba s reverendom Wrightom na prvom mieste, môžu požiadať? Prečo nie je možné pripojiť ďalšie kostol? A priznám sa, že keď všetko, čo som vedel, že ctihodný Wright bol snippets z týchto kázní, ktoré beží v nekonečnej slučke na televíziu a You Tube, alebo ak Trinity United Church of Christ zodpovedalo karikatúr šírené niektorými komentátormi, nie je pochýb o tom, že by som reagovať v podstate rovnakým spôsobom,

Ale pravdou je, že nie je všetko, čo viem o človeku. Muž, ktorého som stretol pred viac ako dvadsiatimi rokmi, je muž, ktorý pomohol predstaviť mi svoje kresťanskej viere, muž, ktorý so mnou hovoril o našich povinností aby ste sa navzájom milovali; starať o chorých a zdvihnite chudobné. On je človek,

ktorý slúžil svojej krajine ako USA mariňák, ktorý študoval a prednášal na niektoré z najlepších univerzít a seminárov v krajine, a ktorý cez tridsať rokov viedol cirkev, ktorá slúži komunitu tým, že robí Božiu prácu tu na Zemi - od bývania bezdomovci, služobník potrebným, poskytujúce služby dennej starostlivosti a štipendiá a tresty ministerstva, a osloviť tých, ktorí trpia HIV / AIDS.

Vo svojej prvej knihe, Sny od môjho otca, som opísal skúsenosť mojej prvej služby v Trojici:

"Ľudia začali kričať, zdvihnúť sa zo svojho sedadla a tlieskať a kričať, a silný vietor nesúci reverend hlas až do krokiev .... A v tom jedinom bode - nádeje - Počul som niečo iné;! Na úpätí že kríž, vnútri tisíce kostolov po celom meste, som si príbehy obyčajných čiernych ľudí spájajúcich sa s príbehy Dávida s Goliášom, Mojžiš a faraón, kresťania v jamy ľvov, Ezechiela pole suchých kostí Tie príbehy - o prežitie, a sloboda, a dúfame, že - sa stal náš príbeh, môj príbeh,. Krv, ktorá vytiekla je naša krv, slzy naše slzy; do tohto čierneho kostola, na tomto jasného dňa, zdalo ešte raz plavidlo nesúce príbeh národa do budúcich generácií a do väčšieho sveta. Naše skúšky a triumfy stal zrazu jedinečné a univerzálne, čiernej a viac ako čierne, v zaznamenávať našej cesty, príbehy a piesne nám prostriedky, aby získala spomienky, ktoré sme nepotrebovali cítiť stud ... spomienky, že všetci ľudia môže študovať a milovať - a s ktorými by sme mohli začať znova ".

To bola moja skúsenosť na Trinity. Rovnako ako ostatné prevažne černošských cirkví po celej krajine, Trinity stelesňuje čiernu komunitu v plnom rozsahu - lekára a sociálneho medzimesačne modelu študenta a bývalý gang-petarda Rovnako ako ostatné černošských cirkví, Trinity Služby sú plné neviazaného smiechu a niekedy oplzlý. humor. sú plné tanca, tlieskanie, kričí a kričí, že sa môže zdať nepríjemný pre netrénované ucho. Kostol obsahuje v plnej láskavosti a krutosti, tvrdé inteligencie a šokujúce neznalosti, bojov a úspechov, láske a áno, horkosť a nestranným ktoré

tvoria čierny skúsenosti v Amerike.

A to nám pomáha vysvetliť, možno, môj vzťah s reverendom Wrightom. Ako nedokonalé, ako on môže byť, on bol ako rodina pre mňa. On posilnil moju vieru, celebroval svoju svadbu, a krstil deti moje. Ani raz v mojich rozhovoroch s ním som ho počul hovoriť o nejakej etnickej skupiny v hanlivo, alebo liečiť bielkov, s kým komunikovali s ničím, ale zdvorilosť a rešpekt. On obsahuje v ňom rozpory - dobré a zlé - o spoločnosti, v ktorej pôsobil usilovne po mnoho rokov.

Nemôžem to už viac zaprieť ho, ako som si zaprieť čiernu komunitu. Nemôžem to už viac zaprieť ho ako ja moja biela babička - ženu, ktorí pomohli zvýšiť mňa, ženu, ktorí obetovali znova a znova pre mňa, ženu, ktorá ma miluje rovnako ako ona miluje niečo v tomto svete, ale žena, ktorá kedysi priznala svoj

strach z čiernych mužov, ktorí zložili jej na ulici, a ktorí na viac než jednej príležitosti sa vyjadril rasovej alebo etnickej

stereotypy, za ktoré som krčiť.

Títo ľudia sú súčasťou mňa. A oni sú súčasťou Ameriky, táto krajina, ktoré mám rád.

Niektorí budú vidieť ako pokus ospravedlniť alebo ospravedlniť komentáre, ktoré sú jednoducho neospravedlniteľné. Môžem vás uistiť, že nie je. Myslím, že politicky bezpečné vec, ktorú by sa prejsť od tejto epizóde a len dúfam, že to ustupuje do dreva. Môžeme odmietnuť reverenda Wrighta ako kľukou alebo demagóg, rovnako ako niektorí odmietli Geraldine Ferraro, v následku svojich nedávnych vyhláseniach, ako útočisko niektoré hlboko zakorenené rasovej zaujatosti.

Ale závod je problém, ktorý verím, že národ nemôže dovoliť ignorovať teraz by sme sa robiť rovnakú chybu ako Reverend Wright dosiahnutý v jeho pochybných kázanie o Amerike -. zjednodušiť a stereotyp a zosilniť negatívne tej miery, že skresľuje realitu.

Faktom je, že pripomienky, ktoré boli vykonané a problémy, ktoré sa vynorili v priebehu posledných niekoľkých týždňov odrážajú zložitosť závodu v tejto krajine, že sme nikdy pracovali cez - časť nášho zväzu, že máme ešte zdokonaliť. A ak by sme odísť hneď, ak by sme jednoducho stiahnuť do našich vlastných rohov, nikdy nebudeme schopní zísť a riešiť problémy, ako je zdravotná starostlivosť alebo vzdelávanie, alebo potrebujeme nájsť vhodné zamestnanie pre každého Američana.

Pochopenie tejto skutočnosti vyžaduje pripomenutie toho, ako sme sa dostali v tomto bode. Ako William Faulkner raz napísal, "Minulosť nie je mŕtva a pochovaná. V skutočnosti, to nie je ani minulosť." Nepotrebujeme, aby recitovať tu históriu rasovej nespravodlivosti v tejto krajine. Ale my potrebujeme, aby si pripomenúť, že tak veľa z rozdielov, ktoré existujú v afro-americkej komunity dnes, môže byť priamo hľadal k nerovností pochádzajúcimi z predchádzajúcej generácie, ktoré utrpel pod brutálny dedičstvo otroctva a Jim Crow.

Oddelené školy boli a sú, podradné školy, my sme sa stále nie je pevne stanovená je, päťdesiat rokov po Brown v Board of Education, a nižšie vzdelanie, ktoré za predpokladu, vtedy aj teraz, pomáha vysvetliť všadeprítomnosť rozdiely medzi výsledkami dnešnej čiernej a bielej študentov.

Legalizované diskriminácie - keď bolo zabránené černosi, často prostredníctvom násilia, vlastniť majetok, alebo úvery neboli poskytnuté afro-americkej podnikateľa, alebo čierne majitelia domov nemôžu pristupovať k FHA hypotéky, alebo černosi boli vylúčení z odborov, alebo policajné sily, alebo požiarne oddelenie - znamená, že čierne rodiny nemohol zhromaždiť všetky zmysluplné bohatstvo odkázať budúcim generáciám. To histórie pomáha vysvetliť bohatstvo a rozdiely v príjmoch medzi čiernou a bielou, a koncentrovanej vrecká chudoby, ktorá pretrváva v tak veľa z dnešných mestských a vidieckych komunít.

Nedostatok ekonomických príležitostí medzi černochmi, a hanba a sklamanie, ktoré prišlo z nie je schopný zabezpečiť pre niečiu rodinu, prispeli k erózii čiernych rodín - problém, ktorý sociálnej politiky za mnoho rokov, môže sa zhoršili A nedostatok. základné služby v mnohých mestských štvrtiach čierne - parky pre deti na hranie v, policajných chôdze tlkotu, pravidelné odpadky pick-up a stavebnom poriadku vymáhanie - všetky pomáhajú vytvoriť cyklus násilia, pleseň a nedbalosť, ktorá naďalej prenasledovať nás.

To je realita, v ktorej reverend Wright a ďalší Afričan-Američania svojej generácie vyrástol. Oni pochádzali z veku koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov, v čase, keď segregácia bola ešte právo krajiny a príležitosť bola systematicky zúžená. Aký je pozoruhodné nie je, koľko sa nepodarilo tvárou v tvár diskriminácie, ale skôr to, koľko mužov a žien prekonala šanca, koľko boli schopní urobiť cestu von z žiadnym spôsobom pre tých, ako ja, kto by prišiel po nich.

Ale pre tých, ktorí poškriabaný a driapal ich spôsob, ako získať kúsok amerického sna, bolo veľa tých, ktorí to nezvládli - tých, ktorí boli nakoniec porazení, v jednej ceste alebo iný, v dôsledku

diskriminácie Tento pocit porážky prešiel. na budúce generácie - tí mladí muži a mladé ženy, ktoré stále vidíme stáli na rohoch ulíc alebo chradne v našich väzniciach, bez nádeje alebo vyhliadok do budúcnosti. Dokonca aj pre tých černochov, ktorí robili, aby to, otázky rasy a rasizmu, ďalej definovať svoj pohľad na svet v základných spôsoboch Pre mužov a ženy generácie reverenda Wrighta, spomienky na poníženie a pochybností a strachu nezmizli;. Nemá ani hnev a horkosť z týchto rokov. To hnev nemôžu dostať vyjadrené na verejnosti, pred bielym spolupracovníkov alebo biele priatelia. Zároveň je však nájsť hlas v holičstvo, alebo okolo kuchynského stola. V dobe, je

to, že hnev vykorisťovaní politiky, aby ginu sa hlasy podľa rasy, alebo aby sa na politika

vlastných zlyhaní.

A občas zistí, hlas v kostole v nedeľu ráno, za kazateľnicou a v laviciach. Skutočnosť, že tak veľa ľudí prekvapí počuť, že hnev v niektorých kázne reverenda Wrighta jednoducho pripomína staré pravdou, že najviac segregované hodín v americkom živote dochádza v nedeľu ráno. Že hnev nie je vždy produktívny, ba až príliš často, že odvádza pozornosť od riešenia skutočných problémov, ale bráni nám priamo čelia naše vlastné spoluúčasť v našom stave, a zabraňuje Afričan-americká komunita z kovaním spojenectvo, ktoré potrebuje, aby o skutočných zmeniť Ale hnev je skutočné,. to je silný, a jednoducho chcú to preč, odsúdiť bez pochopenia jeho korene, slúži iba k rozšíreniu priepasť nedorozumenia, ktorá existuje medzi rasami.

V skutočnosti, podobné hnev existuje v určitých častiach bielej komunity. Most pracovné a strednej triedy bielych Američanov nemá pocit, že boli predovšetkým privilegovaný ich rasy. Ich skúsenosť je prisťahovalec skúsenosti - ako ďaleko ako oni to týka, to nikto podal im nič, že som to postavil od nuly. Oni tvrdo pracovali celý život, mnohokrát len aby videl ich práce odoslané do zahraničia alebo ich dôchodok dumpingové po celý život práce. Sú obavy o ich budúcnosť, a cítim ich sny vzďaľuje, v dobe stagnujúcich miezd a globálnej konkurencie, príležitostí je potrebné považovať za hrou s nulovým súčtom, v ktorej vaše sny na môj účet Takže keď je im povedané, aby. bus svoje deti do školy cez mesto, keď počuje, že africký Američan je stále výhodu v pristátí dobrú prácu, alebo na mieste v dobrom škole, pretože nespravodlivosť, že oni sami nikdy nedopustil, keď ste povedal, že to, že ich obavy o trestnej činnosti v mestských štvrtiach sú nejako poškodené, neľúbosť stavia v priebehu času.

Rovnako ako hnev v čiernej komunite, sú tieto resentimentů nie sú vždy vyjadrené v slušnej spoločnosti. Ale pomohli utvárať politickú krajinu aspoň jednu generáciu. Hnev nad blaho a afirmatívne akcie pomohla posilniť koalíciu Reagan. Politici bežne využívané obavy z trestných činov, pre svoje vlastné volebné koncoch. Talk show hostí a konzervatívny komentátori postavené celej kariéry odhaľovať falošné tvrdenie rasizmu, zatiaľ čo zamietnutie legitímna diskusia o rasovej nespravodlivosti a nerovnosti ako obyčajnú politickú korektnosťou alebo reverznej rasizmu.

Rovnako ako čierny hnev často ukázala ako kontraproduktívna, takže majú tieto biele resentimentů roztržitý pozornosť od skutočných vinníkov strednej triedy squeeze - firemnej kultúry s hojným výskytom vnútri zaoberajú, pochybné účtovné postupy, a krátkodobé chamtivosť, Washington dominuje lobistov a osobitných záujmy, hospodárskej politiky, ktoré podporujú niekoľko nad mnohými. A napriek tomu, priania preč zášť z bielych Američanov, je označiť ako zavádzajúce alebo dokonca rasistické bez uznal, že sú založené na legitímne obavy - to taky rozširuje rasovú priepasť, a blokuje cestu k porozumeniu.

To je miesto, kde sme teraz. Je to patová situácia rasy sme sa zasekol v rokov. V rozpore s tvrdením niektorých z mojich kritikov, čierna a biela, nikdy som nebol tak naivný, aby veril, že sa môžeme dostať nad rámec našich rasových divízií v jednom volebnom cykle, alebo s jedným kandidatúry - najmä kandidatúra ako nedokonalé ako my vlastné.

Ale ja som tvrdil, pevné presvedčenie - presvedčenie zakorenené v mojej viere v Boha a vieru v americký ľud -, že pracujú spoločne môžeme prekonať niektoré z našich starých rasových rán, a že v skutočnosti nemáme inú možnosť, je, že sme sa pokračovať na ceste viac dokonalej jednote.

Pre afro-americkej komunity, že cesta znamená objímať záťaž našej minulosti, bez toho, aby sa

stal obeťou našej minulosti. To znamená, že aj naďalej trvať na plnej miere spravodlivosti v každom aspekte amerického života, ale tiež to znamená, viazanie naše konkrétne sťažnosti -. Lepšie zdravotnú starostlivosť, a lepšie školy, a lepšie pracovné miesta - do väčších aspiráciou všetkých Američanov - biela žena snaží rozbiť sklenený strop, biely muž, ktorého boli prepustení, prisťahovalec snaží živiť rodinu. A to znamená vziať plnú zodpovednosť za vlastný život - tým, že požaduje viac od našich otcov, a tráviť viac času so svojimi deťmi, a čítanie k nim, a učí ich, že zatiaľ čo oni môžu čeliť problémom a diskriminácii vo svojich vlastných životoch, nikdy nesmie podľahnúť k zúfalstvu alebo cynizmu, ale musí vždy veriť, že môžu napísať svoj vlastný osud.

Je iróniou, že tento rýdzo americký - a áno, konzervatívne - Pojem self-help Buďte časté výraz v kázni reverenda Wrighta. Ale to, čo môj bývalý pastor príliš často nedokázal pochopiť, že sa pustí do programu svojpomoci tiež vyžaduje vieru, že spoločnosť môže zmeniť.

Vážna chyba kázne reverenda Wrighta nie je to, že hovoril o rasizme v našej spoločnosti je to, že on hovoril, ako by naša spoločnosť bola statická, ako v prípade, že k žiadnemu pokroku;., Ako by tejto krajine - krajina, ktorá bolo možné pre jeden z jeho vlastných členov kandidovať na najvyšší úrad v krajine a vytvoriť koalíciu s čiernou a bielou, Latino a ázijské, bohaté i chudobné, mladé i staré - je stále neodvolateľne viazaný na tragickou minulosťou, ale to, čo vieme -. - to, čo sme videli - je, že Amerika môže zmeniť. To je ozajstný génius tohto národa. Čo sme už dosiahli nám dáva nádej - audacity nádej - na to, čo môžeme a musíme dosiahnuť zajtra.

V bielom spoločenstvo, cesta k dokonalejšej únii znamená uznanie, že to, čo trápi Afričan-americká komunita nie je len existujú v mysliach čiernych ľudí, že dedičstvo diskriminácie - a aktuálne prípady diskriminácie, zatiaľ čo menej zjavné než u minulosti - sú reálne a musia byť riešené Nielen slovami, ale s skutky - investíciami do našich škôl a našich komunít; od presadzovania

našich občianskych práv zákony a zabezpečenie spravodlivosti v našom systéme trestného súdnictva, tým, že pre túto generáciu rebríky z príležitostí, ktoré boli k dispozícii pre predchádzajúce generácie. To si vyžaduje, aby všetci Američania si uvedomiť, že vaše sny nemusí ísť na úkor mojich snov, že investícia do zdravia, dobrých životných podmienok zvierat, a vzdelávanie čiernej a hnedej a bielej deti nakoniec pomôže celej Amerike prosperovať.

Na konci, potom to, čo sa nazýva, je nič viac, a nič menej, než to, čo všetci na veľkých svetových náboženstiev dopyt -., Že sme sa správali k ostatným, ako by sme chceli, aby oni robili nám Buďme nášho brata brankár, Písmo hovorí nás. Buďme našej sestry brankár. Poďme zistiť, že spoločný podiel všetci máme v sebe, a nechať naša politika odráža tohto ducha rovnako.

Nemáme na výber v tejto krajine. Môžeme prijať politiku, ktorá plemená rozdelenie a konflikt, a cynizmus. Môžeme riešiť závod len ako podívaná - ako sme to urobili v procese OJ - alebo v dôsledku tragédie, ako sme to urobili v dôsledku hurikánu Katrina - alebo ako krmivo pre nočné správy. Môžeme hrať reverenda Wrighta v kázni na každom kanále, každý deň a hovoriť o nich od teraz až do volieb, a aby jediná otázka v tejto kampani, či sú alebo nie sú Američania si myslia, že som nejako veriť, alebo sympatizujú s jeho najviac útočných slov. Sme môže vrhnúť sa na nejaké gaffe by priaznivec Hillary ako dôkaz, že to hrá závodné kartu, alebo môžeme špekulovať o tom, či bieli muži budú všetci sa hrnú do Johna McCaina vo všeobecných voľbách, bez ohľadu na jeho politiky.

Môžeme to urobiť, že.

Ale ak budeme robiť, môžem vám povedať, že v najbližších voľbách, budeme hovoriť o nejakej inej rozptýlenie. A potom ešte jeden. A potom ešte jeden. A nič sa nezmení.

To je jedna možnosť. Alebo, v tomto okamihu, v týchto voľbách, môžeme zísť a povedať, "Tentoraz nie." Tentoraz chceme hovoriť o rozpadajúcich sa školami, ktoré sú krádeže budúcnosť čiernych detí a biele

deti a ázijských detí a hispánskych detí a indiánske deti. Tentoraz chceme odmietnuť cynizmus, ktorý nám hovorí, že tieto deti nemôžu učiť, že tieto deti, ktoré nevyzerajú ako my sú niekoho iného problému. Deti Ameriky nie sú tie deti, oni sú naše deti, a my im nedovolí zaostávať v hospodárstve 21. storočia. Tentokrát nie.

Tentoraz chceme hovoriť o tom, ako sú riadky v pohotovosti plnené bielymi a čiernymi a hispánci, ktorí nemajú zdravotnú starostlivosť;, ktorí nemajú moc na vlastné na prekonanie osobitných záujmov vo Washingtone, ale kto môže s nimi na tom, či sme to spolu.

Tentoraz chceme hovoriť o zatvorených mlynov, ktoré kedysi podľa dôstojného života pre mužov a ženy všetkých rás, a domy na predaj, ktorý kedysi patril k Američanom z každého náboženstva, každý región, každý chôdze života. Tentoraz chceme hovoriť o tom, že skutočným problémom nie je, že niekto, kto nevyzerá ako by vás mohli mať svoju prácu, je to, že spoločnosť, pre ktorú pracujete vám dodá do zámoria za nič viac než zisk.

Tentoraz chceme hovoriť o muža a ženy všetkých farieb a vyznaní, ktorí slúžia spoločne, a bojovať spoločne, a krvácať spoločne pod rovnakou vlajkou hrdý. Chceme hovoriť o tom, ako priviesť si ich domov z vojny, ktorý nikdy nemal " som bol povolený, a nikdy by som bol vedený, a chceme hovoriť o tom, ako budeme ukázať naše vlastenectvo na starostlivosť o ne a ich rodiny, a dávať im výhody, ktoré získali.

Ja by som nemal byť spustený na prezidenta, keby som neveril, že sa z celého srdca, že to je to, čo drvivá väčšina Američanov chce v tejto krajine. Toto spojenie môže byť nikdy dokonalé, ale generácie po generáciu ukázala, že vždy môže byť zdokonalené. A dnes, keď som sa ocitol pocit pochybné alebo cynický o tejto možnosti, čo mi dáva najviac nádeje budúcej generácie - mladí ľudia, ktorých postoje a názory a otvorenosť k zmenám už robil históriu v týchto voľbách.

Tam je jeden príbeh vo zvlášť, že by som chcel nechať s dnes - príbeh, ktorý som povedal, keď som mal tú česť hovoriť na narodeniny Dr kráľa v jeho domovskom zbore, Ebenezer Baptist, v Atlante.

K dispozícii je mladý, dvadsaťtri rokov bielym žene menom Ashley Baia, ktorý organizoval pre našu kampaň vo Florencii, South Carolina. Ona pracovala usporiadať väčšinou afro-americkej komunity od začiatku tejto kampane, a jedného dňa bola na diskusiu za okrúhlym stolom, kde všetci chodili rozprávať svoj príbeh a prečo tam boli.

A Ashley povedala, že keď jej bolo deväť rokov, jej matka dostala rakovinu. A pretože mala chýbať dni práce, ona bola pustiť a stratila zdravotnú starostlivosť. Museli podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a to je, keď Ashley rozhodla, že musel urobiť niečo, aby jej pomohol matke.

Vedela, že jedlo bolo jedným z ich najdrahších náklady, a tak Ashley presvedčený, že jej matke, že to, čo sa jej naozaj páčil a naozaj chcel jesť viac, než čokoľvek iné je horčice a ochutenie sendviče. Vzhľadom k tomu, že bol najlacnejší spôsob, ako jesť.

Urobila to o rok, do jej mama ešte lepšia, a povedala všetkým za okrúhlym stolom, že dôvod, prečo sa pripojila k našej kampani bolo tak, že mohla pomôcť miliónom ďalších detí v krajine, ktorí chcú a potrebujú, aby pomohla svojim rodičom taky.

Teraz Ashley mohla rozhodli inak. Možno niekto povedal jej na ceste, že zdroj matkiných problémov černosi boli, ktorí boli na dobré životné podmienky a príliš lenivý pracovať, alebo Hispánci, ktorí prišli do krajiny nelegálne. Ale ona nie. Ona hľadal spojenca vo svojom boji proti nespravodlivosti.

Každopádne, Ashley dokončí svoj príbeh a potom ide po miestnosti a pýta sa všetci ostatní, prečo to podporujú kampaň. Všetci majú rôzne príbehy a dôvody. Mnoho vychovávať konkrétny problém. A konečne prídu na túto staršie čiernu muža, ktorý sedel tam ticho po celú dobu. A Ashley pýta sa ho, prečo to tam. A on sa nemohol vyvolať konkrétny problém. On nehovorí, zdravotná starostlivosť alebo

hospodárstva. On nehovorí, vzdelanie alebo vojna. On nehovorí, že tam bol, pretože Baracka Obamu. Jednoducho hovorí, že pre každého v miestnosti, "Som tu, pretože Ashley."

"Som tu, pretože Ashley." Sám o sebe, že jediný okamih uznanie medzi tej mladé biele dievčatá a že starý čierny muž nestačí. Je to dosť na to, zdravotnú starostlivosť o chorých, alebo práce na nezamestnaných, alebo vzdelanie pre naše deti.

Ale to je miesto, kde začneme. To je miesto, kde naše spojenie silnie. A ako tak mnoho generácií začínajú uvedomovať cez priebeh dvesto dvadsať jeden rok od roku kapela vlastencov podpísal tento dokument vo Philadelphii, že je miesto, kde dokonalosť začína.