í ':•••:•

Ш+.Á.

Za socialistickú školu

ČASOPÍS REKTORÁTU UNIVERZITY KOMENSKÉHO A Z V R O H

Ročník 1. — Číslo 8. Bratislava 13. 'apríla 1956 Cena 50 hal.

15. marca si pracovníci a študenti naše j univerzity uctili pamiatku veľkej osobnosti slovenských národných dejín — Ľudovíta Štúra. Obrázok zachytil predstaviteľov a akademických funkcionárov UK na tomto v ý

znamnom zasadnutí.

álttoCÍ ftúcUôdcčí Septembrové dni roku 1829 skytali zvyčajný obraz: jesenná Bratislava pri

jímala, ako každý rok — veselých junákov. Prichádzali do lýcea . . . Stále noví a novi.

Bratislava. Pre jedných bola Prešporkom, iní j u nazývali Pozsony, mladí Slováci prichádzali do Bratislavy na Dunaji. A ona, „sídlo umění blahé", prijímala a dávala. Sem teda prišiel a j „pekný, strunovitý, štíhly, vysoký mladoň slovenský" — Ľudovít Štúr.

Mal za sebou prísnu rodičovskú v ý - znova a znova prednášanú Mickiewiczo-chovu, dva roky štúdií v Eaabe — kla- vu „Odu na mladosť", pri k tcre j vzblklt sické vzdelanie, a nad to tuhy, schop- plamene mysle. A tak nie div, že tok ži-nosti a vlastnosti, ktoré nemali iní. To, vota na lýceu sa pre nich meral zasad-čo ho predurčovalo. Prišiel sem akt „nový", ale čakali ho u ž „starí", medzi inými brat Karol, bard slovenský — Samo Chalúpka a ďalší. Prostredie bolo v h o d n é . . .

V časoch Štúrovho príchodu do Bratislavy. lýceum prekvitalo. Profesori boli zväčša dobrí odborníci. Rozvíja sa vedecký duch. No predsa len to bola učenost školská, ktcrá málokedy prestupovala múry lýcea. Študenti však už v dvadsiatych rokoch začali čoraz intenzívnejšie prejavovať záujem o mimoškolsky ruch. Príslušníci potláčaných národov, medzi nimi i Slováci, začali sa hýbať, nárcdne uvedomovať. Pri lýceu sa utvorili tzv. spoločnosti: maďarská, nemecká a najčinnejšia, preto neskôr stíhaná — slovenská.

Spoločnosti medzi sebou zápasili o „sféru vplyvu" na novoprichádzajúcich študentov. Pc Štúrovom príchode n a j viac mohutnela a rozrástla sa spoločnosť slovenská. Zasadania spoločnosti poriadali dvakrát do týždňa a rozdělovali ich na dve časti: v prve j čítali, recitcvali a posudzovali práce slovanských básnikov i pôvodné práce vlastné. V druhej častí mali „prednášky rozličného obsahu", ktoré prednášali „miestopredsedovia". Tak napr. Štúr prednášal gramatiku československú, literatúru slovanských národov a ich národné dejiny. Zachované zápisnice svedčia o úprimnom pracovnom ovzduší, aké zavládlo za Štúra. Dojem zo zasadania býval u mládeže veľký, nezabudnuteľný. Stačí si len pripomenúť

X X . sjazd a M Y

nutiami spoločnosti. — od stredy do soboty.

Starí profesori poodchádzali. š t ú r prebral námestníctvc a začal zastupovať najprv Palkoviča, potom i ďalších. Stačil zastupovať profesorov v rôznych popredných bratislavských domoch. (Od nadaných mladíkov, z núdze vyučoval v popredných bratislavských domoch. (Od vlastných žiakov peniaze nikdy neprijímal. Naopak, sám im prostredníctvom profesorov zaobstarával možnosti kondícií). Popritom ďalej usilovne študoval históriu, filológiu, najmenej známe európske Jazyky, estetiku, antiku, atď. Stal sa uznávanou autoritou. Zaručovali mu to nielen rozsiahle vedomosti, ale v neposlednom rade i schopnosti peda-

(Pokračovanie na 2. str.) v

Ďalší s diplomom snažte sa vždy riešiť problémy, s ktorými sa

stretnete, striktne a dôsledne, nikdy nerezignujte! J e to síce pohodlnejšie, ale iste to nie j e umenie ani hrdinstvo — vrátiť sa z nastúpenej cesty, prispôsobiť sa prostrediu, zapadpúť a nevplývať na ľudí v blízkom prostredí. Oduševniť ich, získať pre dobré myšlienky, bojovať za ne, k tomu sme vás vychovávali a viedli a to od vás očakáva celá naša farmaceutická verejnosť!" — povedal o. i. 10. marca dekan farmaceutickej fakulty odchádzajúcim absolventom.

Za vzorné štúdium, príkladnú prácu v ČSM a za účinnú pomoc škole poďakoval najmä súdruhovi Struhárovi, Špringerovi, Balčákovej, Lučanskej, Janečkovi, Matuškovi a iným.

CZáber z promócie od Alexandra lupníka)

Azda máloktorá udalosť vyvolala medzi nami toľko záujmu a diskusií, ako XX. sjazd KSSS. Čo podnetov priniesol, aké množstvo myšlienok o najzložitejších otázkach nášho života vyriešil!

Čo nás zaujalo najviac? Sjazd riešil otázky súčasnej me

dzinárodnej situácie, vytýčil smelé úlohy 6. päťročnice, dal smernice k významným opatreniam v Sovietskom sväze, zaoberal sa dôležitými vnútrostraníckymi otázkami. Ceüe rokovanie sjazdu, všetky uznesenia a uzávery boli preniknuté novým duchom tvorivého uplatňovania mar-xizmu-leninizmu.

Uzávery o možnosti zabránenia vojnám už v podmienkach existencie imperializmu, tézy o možnostiach prechodu k socializmu najrôznejšími formami, počítajúc v to i parlamentnú cestu, a celý rad ďalších významných riešení sjazdu, sú zovšeobecnením nových skúseností robotníckeho hnutia.

Každý z nás pociťuje, aký veľký význam malo rokovanie sjazdu o otázkach kultu osobnosti a kolektívneho vedenia. Kult osobnosti, okrem iného, a j silne narubal vedeckú pracú v celej oblasti spoloi-i-nskyi h vied a bo j za spoločné odstránenie všetkých vplyvov kultu osobnosti prinesie i nám nové podmienky k rozvoju vedeckého bádania v oblasti spoločenských vied.

Nad sjazdovými materiálmi sa

treba teraz zamyslieť. Snažiť sa ich pochopiť a hlboko prežiť. Premyslieť, čo urobiť k vedeniu týchto úloh do života. Uvádzať ich však správne, nie dogmaticky, šablónovite a pritom tvorivo a v duchu sjazdu. To nie j e ľahká úloha.

Čo robíme a čo budeme robiť? Na našich katedrách sa už začali

diskusie o otázkach XX. sjazdu. Mnohé boli podnetné, veľmi smelé a ukazujú na to, aký veľký význam sjazd mal. Za zmienku stoj í uviesť,

л : р щ м

diskusiu spojených katedier ZML s katedrou politickej ekonómie. Ak si tieto diskusie udržia doterajšiu úroveň, môžu sa stať dobrým centrom správneho vysvetľovania a aplikácie XX. sjazdu.

štupentl prediskutujú materiály sjazdu v rámci seminárov a na niektorých fakultách sa poriadajú diskusie na pracovných skupinách.

Štúdium a diskusie o výsledkoch sjazdu však nemôžu vyčerpať všetko, čo sjazd priniesol. Uviesť všetko nové, čo sjazd riešil — do života, j e zdĺhavá a nie kampaňovitá ú-loha. Už dnes začína byť zrejmé, i e treba vážne siahnuť k náprave vo vyučovaní marxizmu-leninizmu. Po

dobne však bude treba, aby sa nad doterajšími učebnicami a skriptami

zamysleli i v ostatných spoločenskovedných disciplínách na filozofickej a právnickej fakulte.

Treba, aby katedry prejednali po prediskutovaní politických otázok sjazdu, aké sú úlohy vlastnej vedn e j disciplíny, ako riešiť otázky pedagogickej práce. Nebáť sa smelšie pozrieť a j na činnosť administratívnych orgánov. Tu všade máme čo zlepšovať.

Kritizovať, ale naozaj! Osobitne veľký význam má sjazd

pre prácu straníckych organizácií a FO ČSM. N'e azda iba tým, že budeme hľadať všetky pasáže, kde sa o týchto otázkach hovorí. Sjazd ukázal, že dosť dlho vládli nesprávne metódy politickej práce. Nemôžeme sa nazdávať, že takéto zlé metódy sa nám na univerzite, akosi vyhli. Treba preskúmať doterajšiu prácu na tomto poli, nebáť sa ísť za chybou, vyhľadať j u a otvorene povedať.

Sjazd menej hovoril o význame kritiky, ako sa to často robUo, viac j u však uskutočňoval, otvoril j e j zo široka dvere. To j e zo sjazdu I nám jedno z najcennejších poučení.

Keď myšlienky sjazdu preniknú celou prácou našich akademických predstaviteľov a funkcionárov masových organizácií na UK, keď budeme všetci podľa nich pracovať, rýchlejšie dobudujeme socialistickú

vysokú školu. Asist. dr. J. Škaloud

ШШЩ

тжъ

f pŕvf.tCmifeka Г ' i

Letné horúčavy, v ktorých až asfalt mäkne pod nohami, ohlasujú s v o j príchod. Po dobu ôsmich mesiacov radi zabudneme na všetky nepríjemnosti zimy: studené fujavice, snehové záveje, nesympatický chlad. Ľnergetikovia však tak ľahko nezabúdajú. . . dobre im utkveli v pamäti mnohotonové námrazy, ktoré sa v zime usadzujú na vodičoch a trhajú niekoľkocentimetrové kábely, ako by to boli tenké nite. rodou nového pomocníka.

Volá sa geligraf.

Čoskoro však dostanú ľudia v boji s pri

koľko desiatok kusov dosť „rentabilná". Až tohto roku sa dostal prístroj do v y -roby a do budúcej zimy budú — zatiaľ len metorológevia, a to iba československí — vyzbrojení prvými kusmi tohto nového prístroja..

Čo j e to vlastne za záhadu? Najlepšie nám to vysvetlí jeho tvorca, profesor dr. Konček z Meteorologického ú-stavu Univerzity Komenského.

Princíp geligrafu j e na pohľad jednoduchý. „Komín", ktorý vidíte vyčnievať z prístroja (na obrázku) — j e pohyblivý valec, na ktorý sa zachytáva námraza. Váha námrazy sa prenáša pákovým mechanizmom na otáčajúci sa kotúč. Nie j e to teda príliš zložité. Pri

Geligraf pripravený k činnosti. Po celých sedem rokov neprestajne celé dni a noci evidoval na Lomnickom štíte tvorenie námrazy. Tieto výsledky spracoval prof. Konček v monograflckeji práci. Profesor Konček „pri práci". Hoci sa náš fotoreportér pripravoval trochu dlho, záber vyzerá celkom prirodzene. Trpezlivosť — to j e vlastnosť, bez kto

r e j by sa meteorológ neobišiel.

jeho konštruovaní však bolo treba rozšíriť mnoho — ina pohľad detailných, no dôležitých problémov.

— „Ako nám má geligraf pomôcť?" — zatvárite s a nechápavo.

To vedia najlepšie oceniť meteorológovia. Údaje, zaznamenané geligrafom, majú pre nich veľký význam.

— „No, keď som mal o geligrafe prednášku v Budapešti, prišlo tam viac energetikov ako meteorológov." — dodáva profesor dr. Konček.

Každé miesto má totiž pre tvorenie námrazy iné podmienky. Geligraf profesora dr. Končeka pomôže energetikom viesť elektrické vedenia miestami, ktoré sú ohrozené námrazou najmenej.

O vynález prejavuje veľký záujem i zahraničie. Poľsko a Maďarsko žiada desiatky týchto prístrojov. No, v s i -motnom Československu sa nachádza dosiaľ len jeden exemplár — prototyp prof. dr . Končeka, hoci vynález bol patentovaný už v júni 1953. Príčinou j e liknavý postoj pracovníkov n. p. Metra, pre ktorých nebola objednávka nie-

Щ

Toto dokáže urobiť z dreveného kolika námraza . . . pre oko lyžiara rozprávka — no pre energetika, lesníka, letca — nepriateľ.

ZRIEDKAVÉ, ALE MILÉ

Keby ste videli sviežu, usmievavú tvár tretoročiačky Vierky Scheibnero-vej, ani by ste neverili. .. čože ? Ona je vydatá, má dieta a pritom Studuje od začiatku na samé výborné? Po-krútili by ste hlavou a označili ju za „nevšedný prípad."

No nechajme hovořit Vierku, sama nám prezradí, v čom je podstata tohto zaujímavého prípadu:

„Mám 21 rokov" — rozpráva Vier-ka — „študujem geológiu so špecializáciou na základný výskum. Na konci prvého ročníka som sa vydala za svojho spolužiaka, s ktorým sa poznám ešte zo strednej školy. Teraz máme pátmesačnú dcérku. Nemôžem povedat, že mi je dieta prí-tažou... kdeže. Máme z neho veta radosti. Myslím, že vydatá žena môže študovat bez toho, že by bola přetažená, i ked má dieta. Musí to však vedieť zariadiť, a hlavné je, aby i manžel mal pochopenie a po -mahal jej. Môjho manžela musím pochváliť. Je nekonečne trpezlivý a priala by som každému dievčaťu takého muža. Trápi nás len to, že nemáme vyhovujúci byt — zatial len stub.

Studujeme s manželom systematicky celý rok. Využíwm každú volnu chvíľu. Ked idem s dcérkou na prechádzku do parku, vždy si vezmem odbornú literatúru alebo beletriu.

Okrem svojho odboru sa zaujímam zvlášť o pedagogiku. To hlavne pre tú malú!"

— „Nežná, starostlivá matka, manželka a pritom výborná študentka!" — môžme o nej povedat zas my.

Odmena a uznanie, ktorého sa jej dostalo z príležitosti MDŽ, si plným právom zasluhuje. Kiežby bolo žien typu Vierky Scheibnerovej čim viac.

Marta VploviČQYÍ

Hľadali sme Jupitera Koncom marca sme obdivovali krásy jasných nocí a

trblietavých hviezd asi súčasne. Kým vy z „mileneckého observatória" n a Slavíne, v dvojiciach, laicky, a možno bez slov — my prísne vedecky, v skupine a v ozajstnej hvezdárni. Poškriepili by sme sa, keby ste tvrdili, že vaše pozorovanie bolo kúzelnejšie.

Za svoje nezabudnuteľné zážitky vdačtme exkurzii. Dovtedy srne sa tiež museli uspokojit iba všedným pohľadom na oblohu, hviezdny atlas, alebo popisné obrazy v odborných knihách. Na exkurzii sme sa po prvý raz zoznámili s veľkým teleskopom a jeho parabolickým zrkadlom o priemere 60 centimetrov, s inými menšími ďalekohľadmi na otočnej kopuli, s postuberačným ipektro-skopom. mikrofotometrom, seizmografom a s inými astronomickými a meteorologickými prístrojmi. Náš záujem o prístroje bol veľký, takže naši vedúci s. dr. Bochníček a dr. Pajdušáková-Mrkosová nemuseli svoj obšírny výklad dvakrát opakovat. Pustili sme ?a horlivo do bádania — od zotmenia až po ranný svit. Pod vedením dra. Bochníčka sme zrakom putovali po Mesiaci, dobre viditeľnom Jupiterovi, a jeho dvanástich mesiačkoch (videli sme len štyri), tajili dych pri pohľade na nádherný prstenec Saturna.

„Bohyňa krásy a lásky" Venuša nám dala košom. Ukázala sa len spolovice vo tvare mesiačika. Zadívali sme sa i na „staručký" Mars, niektoré dvojhviezdy, hmloviny a iné nebeské zaujímavosti, medzi ktoré patrí nedávno našim astronomom objavená kométa Mrkosan.

Vo dne sme si nezabudli prezriet Slnko. Pohľad naň z lyží a zasnežených svahov bol príjemný, no cez ďalekohľad zaujímavejší a príťažlivejší.

Týždenný pobyt pod Lomnickým štítom a práca v astronomickom observatóriu SAVu nám priniesol veľa úžitku. Zbohatli sme nielen o odborné vedomosti, ale i o príjemné zážitky a skúsenosti. Poslucháči Pr. f .

Na našich obrázkoch vidíte účastníkev exkurzie : 1. . . . neveria ďalekohľadom. 2. . . . účastník exkurz ie s obdivom poz o r u j e veßne s a pohybu jú c e vr tuľky n a meteorologickej stanici. 3. Súdruh Ondrejka a Feríanc pri pozorovaní slnečných š k v ŕ n . Ďalekohľad patri medzi naj lepšie v s t r e d n e j Európe. 4. Pohľad na účastníkev exkurzie

z „hviezdnych výš in" .

ALŽÍR: Exekutíva UGEMA-y (Union Général d e s Etudíans Musulmans A l g e r iens) poslala dopis predsedovi vlády Francúzskej republiky, upozorňujúc ho na vplyv súčasných dramatických udalostí v Alžíri na moslimských š t u d e n - . tov.

V l iste uvádza jú prípady š t r n á s tich študentov, ktorých za posledných šesť mesiacov buď zatvorili alebo v y počúvali. Zerrukiho Muhammada zatkli 28. m á j a 1955 v jeho parížskom bvte. Neskôr minister vnútra poprel akúkoľvek vedomosť o tomto zatknutí. Podobný prípad s a s ta l Rahal Džamal Eddí-

novi, v tom č a s e predsedovi Sväzu a l žírskych študentov, k torý studoval v Paríži zubné lekárstvo.

Po citovaní viacerých podobných prípadov v dopise ď a l e j p í šu : „Alžírski moslimskí študenti s ú veľmi znepokojení týmito udalosťami, upozorňujú na dôležitosť týchto činov a protes tu jú proti takémuto spôsobu jednania, k t o rého cieľom j e zastraš iť ich.

„Výkonný komitét UGEMA-y dúfa, že j eho výzva neostane bez odpovede a ž e vyše t r í te v še tky samoľúbe podujatia, namierené proti našim študentom."

— NS —

BRAZÍLIA: Sväz študentov Sao Paulo pozval na návštevu predstaviteľov MSŠ a KOSEK (študentská organizácia, založená v Lyedene akc protiváha MSŠ, doposiaľ v stálom rozpore s ním). Táto návšteva by umožnila študentom Sao Paulo zaslúžiť s a o užší š t y k a spoluprácu medzi obidvoma š tudentský

mi svetovými organizáciami.

HONDURAS: Predseda F. E. U. H. (Federation Estudiantil Universitária Honduras) a miestni tamojš í činitelia poslali blahoprianie Romulovi Gallego-sovi, významnému spisovateľovi a b ý valému prezidentovi Venezuely. R. Gal-legos odmietol doktorát honoris causa, k torý mu udelila kolumbijská univerzita, pretože tá is tá hodnosť bola udelená

Castillovi Armasovi, prezidentovi Guatemaly.

Vo svo jom dopise hovoria:

— „ V y j a d r u j e m e plný súhlas s vaším počínaním a zároveň protes tu jeme proti urážke kul túry L a t i n s k e j Ameriky udelením tohto titulu guatemalskému diktátorovi Armasovi ."

Z A P A L E NA P O C H O D E Ň

(Dokončenie z 1 . s t r . )

pogické. Ako žil sám, tak t o vyžadoval a j od iných: skromnosť, otvorenosť, prísnosť k sebe — v š túdiu i mravoch. „Veľa tvoriť málo troviť, učiť sa, b r a tia. buď naša s n a h a ! " — nabádal. Nikdy predtým nebe la mládež slovenská tak združená. Pevná organizácia z nadšených vlastencov a nad ňou os t rý pohľad Štúra boli prirodzenou hrádzou, na k t o r e j si lámali väzy nepriatelia s lovenstva a j s lovanstva. Charakteristická z tohto hľadiska j e epizóda zc školského r e k u 1835/36: lýceum si postupom času vyžiadalo na zvýšenie právomoci svoj ich profesorov utanevizeň, tzv. s e n á t Nevedno, či senát s v o j e práv a zneužíval, ale vzťahy medzi š tudent-s tvom s a zhoršili. Bolo treba n á j s t správnu cestu riešenia. V Maďarske j spoločnosti v šak zosilnel sebavedomý duch maďarónstva. Pod rúškom priateľstva k s lovenským študentom, snažili s a na čele s Beresznyikom vrhnúť do senátu a vynútiť s i „právo". Slováci boli v nevýhodnej situácii. Váhali. Ne

mohli „naletieť" Maďarom. Nepremyslená akcia mchla všetko stratiť. A k by s a pridali na s t ranu Beresznyika, znamenalo b y to posilnenie maďarského vplyvu na ostatné študentstvo. K ú č a s ti n a tomto podnikaní s a dali zviesť iba niekoľkí Slováci. Akcia skončila n e slávne. Všetko tote s a odohralo bez Štúrovho vedomia. Keď s a o tom dozvedel, dokázal rýchle priviesť horúce hlavy Slovákov k vytriezveniu a zahnal rozpaky nerozhodných. Ukázala s a t u Štúrova rozhodnosť, schopnosť rýchlo riešiť najkomplikovanejšie situácie.

Slovenský život ťažko s i belo predstaviť bez neho. Preto s a mnohí tak obávali o osud spoločnosti i Ľudovíta, keď odišiel na ďalšie š túdium dc Nemecka. Prostredie v Halle ho v š a k zotavilo duševne i telesne, ohromilo a zaujalo. Nezabúdal a popri š túdiu s a pripravoval na prácu, ktorá ho doma očakávala. Znovu sa vrátil tam. k d e bol prestal . Tam, pod Tatry, k d e driemal národ a čakal na prebudenie . . .

J . Gerda

Právnici píšu . . . Študentská vedecká spoločnosť na Právnickej f a k u l t e s a po dlhšom oddychu pustila do roboty opäť plnou parou. J e j členovia, združení pri j e d notlivých katedrách, u e i n a j u alebo pokračujú v práci n a zvolených t é mach. Za cielom b o h a t š e j vymeny skúsenost í usporiada Spoločnosť t ý ž denný zá jazd autorov najlepších prác do Budapešti. Ešte pred týmto z á j a z dom prídu do Bratis lavy členovia peš-t i a n s k e j Š tudentske j v e d e c k e j spoločnosti, ktorí v Bratis lave prednesú s v o j e témy a budú ich v e r e j n e obhajovať v k r u h u ŠVS b r a t i s l a v s k e j p rávnicke j fakul ty .

Odbočka SČSP n a Právnicke j f a k u l t e usporiadala 22. marca t . r . debat-ný večer s Júliusom Pántikom, laureátom š t á t n e j ceny o Kornejčukovej h r e „Krídla", v k t o r e j ľ á m i k vytvori l ústrednú postavu. Umelec, n i e k d a j š í poslucháč práv, rád odpovedal na otázky i na slová kri t iky. Zúčastne

ným veľmi imponovala umelcova l á s ka k jeho hereckému povolaniu a otvorená úprimnosť v názoroch na dnešný s t a v dramatického umenia a jeho konzumu u nás. Kazom veľmi pekného večera bola malá účasť, n a priek v š e s t r a n n e j propagácii podujatia. Svedčí to o vážnom nedostatku záu j m u právnikov o súčasné kultúrne prúdenie u nás, k t o r ý j e podistým charakterist ický pre vše tkých našich vysokoškolákov a k t o r ý m b y s a p r e t o i s te bolo hodno zaoberať 1 v d i skusii na s tránkach tohto časopisu.

as i s t . dr . Hatala

ČASOPIS 104 k r a j í n

Chcete s a bližšie zoznám K s o životom š t u d u j ú c e j mládeže v iných kra j inách? Objedna j te s i mesačník MSŠ — Študentský s v e t ! Vychádza na 24 stranách. Môžete ho čítat v týchto jazykoch: anglicky, f r a n cúzsky, španielsky, taliansky, nórsky , arabsky, r u s k y a nemecky.

Študentský s v e t (World Student News) prináša reportáže, básne, f o tografie, reprodukcie kres ieb, po-pulárno-vedecké články, zprávy a dopisy zo vše tkých k r a j í n sve ta . Celoročné predplatné j e 20.— Kčs. Prihlášky za odberateľov a ďalšie informácie s i vyž iada j te na V y s o k o školskom výbore ČSM.

Tri dobré rady • * *

1. Výborom ROH:

V prípravách na prvomájové oslavy s a r iaďte s k r y t ý m zmyslom dialógu:

A : „Prečo s m ú t i š ? " B : „Či už teraz m á m p lesať? Ešte

nie j e Prvý m á j . "

2. Mužom bez vady z radov poslucháčov:

Rozhodli s t e s a d n e s - z a j t r a s t a ť m ŕ tvolou? Poslúžte s i , — n i e v š a k bez rozmyslu. Š t u d u j t e n a j p r v kalendár: Nie, aby hodná udalosť vášho „ j a " padla na „deň v o j e n s k ý " . V t e d y m á t e úsilie márne a s ľuďmi opiletač-k y . Bez smrtného l i s tu ťažko s v e t opustíte. A internátny lekár v á m ho nielenže nevydá, ale — môžbyť — men to r sky vynadá.

3. Zdravotníkom internátov (najmä na

Suvorovovej ulici a v HP)

Postavte s a na niektorú z chodieb,

pozdvihnite navlhčený nos a o t á č a j t e za „ovzduším z v l á š t n y m " ! I s te dos tanete nápad a vyhnete s a n e s k o r š e j s e bakri t ike !

Kritika, alebo protirečenie v o veci s a m e j

Až d o neba to volá:

hatili krit iku, no — bola.

Dnes n a veci zlé j e ,

í e umožňuje s a a — n ie j e ! •

Voláme V á s na návštevu. Poďte s nami do Fyzikálneho ústavu Prírodovedecke j fakulty. Máme to iba „na s k o k " — n a s t o m e t r o v o d Sovie tskej knihy. Teda Ideme!

Už prvý letmý pohľad vám prezradí, ž e ús tav nie j e dobudovaný. Na chodbe vidíte debny, v ktoi^ch len pred niekoľkými dňami priviezli nové fyzikálne prístroje. Skrine sú nimi preplnení, dokonca a j na nich odpočíva spetro-skop.

. . . áno, to j e v r a j najväčšia s t a r o s í Fyzikálneho ús tavu — nedos ta tok miestnost í . Ostav rýchlo rast ie a priestorov j e úmerne k technickému zariadeniu — stále menej . Dozvedáme sa, ž e vyučovanie a systematická v ý s t a v ba ústavu s a začala v roku 1948. Odvtedy dobre vybavi l i laboratóriá pre v y -•okofrekventnú a vákuovú fyz iku, pre rôntgenografický v ý s k u m mlkroštruk-túry, pre röntgenosko piu a u l t r aakus t i -ku. tiež mechanickú a sk lársku dielňu, strojovftu a iné pracovné miestnosti.

V o j d e m e do prvých dverí, š tudenti II. ročníka m a j ú fyzikálne praktikum. Ochotne vysvetl ia . . . — „meriame odpor e lektrónky." O Ich práci hovoria záznamy, v ktorých zaznačujú výs ledky pozorovania. Používajú zatiaľ Iba Jednoduch í !« meracie prístroje. Pripravuj ú M na ďalšiu, náročnejšiu prácu, k t o r ú budú robiť v o vyšších ročníkoch.

S*dem fyzikov (medzi nimi tri dievčatá) III. ročníka ná jdeme tiež pri váž

n e j práci. J e pondelok, popoludnie, čas, v ktorom s a schádzajú mimo vyučovania. S tava jú UKV frekvenčne modulovaný pri j ímač a panelový nízkofrek-ventný zosilovač, k torý po dokončení u -miestnia v aule pre praktickú potrebu. To s ú pracovné úlohy ich š tudentského vedeckého krúžku. ŠVK ich pripraví na samostatnú prácu a riešenie praktických otázok pri „diplomovke".

S. docent dr. Fischer, vedúci k a tedry, s i na nich „posťažuje" — „Študenti obyčajne hovoria, ž e m a j ú málo č a s u ! A t u hľa — vidíte ich — p r e s e dia každý týždeň jedno popoludnie.

V máj i , na p r v e j konferencii ŠVK

Asistent dr. Maďar nechcel o fotografovaní ani počuť. Náš fotoreportér Dávid však predsa niečo „ u l o v i l " . . . — zachytil pri práci s riintgenom Irenu

Andrejevnu Čakajdovú.

т ш т ш п

i zo STUDENTS SVETA

Pr írodovedeckej fakul ty UK už budú môcť určite referovať c svojich úspechoch a žiadať o členstvo v ŠVS.

V laboratóriu pre vákuovú fyz iku nás prekvapí rozložený celý s y s t é m sklenených trubičiek najpodivuhodnej-šich tvarov. Rodí s a t u „diplomovka" o e jektorovom čerpadle ako medzistupni medzi rotačným ole jovým čerpadlom a vysokovákuovou vývevou.

Pýtate s a n a vedeckú činnosť ús tavu ? Dc z viete sa, ž e členovia katedry prac u j ú na piatich prácach experimentálnych a dvoch teoretických. Inž. Prokeš s a zaoberá fyzikou mikrovln, dr. Veis pracu je v odbore v á k u o v e j fyziky, š t u d u j e v ý v o j vákuových čerpacích zariadení.

Zastavme s a u odborného asistenta dr . J . Maďara! Prírodovedeckú fakul tu absolvoval v roku 1951. Dnes má za s e bou už úctyhodný k u s vedecke j prňco. Pracuje v odbore röntgenograf i ' kéh > výskumu š t ruktúry . Na jeho stole v idíme zložité mapy elektrónkovej h u s to ty práve naštudovanej hmoty. Za každým plošným centimetrom mapy sa s k r ý v a j ú hodiny zložitej v ý s k u m n e j práce a počítania.

V pr íručnej knižnici vidíme skripta docenta dr. Fischera. Pri tom vám n a padá otázka, ako pokračujeme u nás v bádaní v oblasti atomistiky. Dr. Fis c h e r odpovedá, že Fyzik,ilny ú s t a v v najbližšom čase nadviaže úzku spolu-

Štvorročlak Fedor Tabačík s l pokusmi vo fyA'kálnom laboratóriu pr ipravuje materiál pre diplomovú prácu „Hľada-če netesnosti vákuových aparatúr" .

prácu s Ostavom nukleárne j fyz iky v Prahe. Tým s a vytvoria predpoklady pre rozvinutie atómového bádania.

* * *

Naši hostitelia nemajú veľa času. Nebavme ich príliš dlho, a b y mohli nerušene pokračovať v dôležitej a zás lužnej práci. Ďakujeme za prívetivé pri jat ie.

Vlado H.

DISKUTUJEME •••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••n

O ŠKOLSKOM SYSTÉME * ш к rrUtu О mnohých veciach sa rozpráva.

0 málo veciach s a však píše. To j e vždy na škodu veci, o ktorú s a jedná. Diskusie „za rohom" ani vec nevyriešia, ani zúčastnených neuspokoja a n e presvedčia. Nechávajú vždy otvorené otázky, nespokojných, znechutených ľudí, porazenectvo a v y r a ď u j ú vedúcich činiteľov, napokon i prostých ľudí, z vedenia.

V poslednom čase, v radoch š t u d e n t ských i učiteľských, sa často debatu jo

O ÜROVNI SÚČASNEJ VYSOKEJ

ŠKOLY.

Tieto diskusie m a j ú obyčajne zauj ímav é závery : konš ta tu je sa, že v posledných rokoch úroveň vysokoškolákov i v y s o k e j školy poklesla. Nositeľom nízk e j vedomostnej úrovne, príčinou n u t ného poklesu nárokov, s ú vždy p r v é ročníky. Vyučujúci nachádzajú v o v e domostiach prvoročiakov veľké medzery, k toré mala zaplnit, ale nezaplnila, s t redná škola a ktoré s a na jčas te j š ie nedajú odstrániť ani počas celého š t ú dia na v y s o k e j škole. Pozornosť v y u čujúcich i študentov, ktorých prekvapí krit ika ich vedomostí, s a obráti na

SYSTÉM STREDOŠKOLSKEJ VÝUČBY.

Podľa mienky niektorých pedagógov, 1 značnej čast i š tudenstva, hlavnou príčinou poklesu úrovne v y s o k e j školy j e s tredná škola. Tým, že doba s t redoškolského štúdia bola znížená o jeden rok. zúžil sa rozsah i obsah prednášan e j látky a znížila sa i veková hranica vysokoškolákov. Zníženie rozsahu s t r e doškolského štúdia sa odrazilo hlavno v znížení kvality vyučovania Jazykov, histórie a vôbec humánnych predmetov. Tomuto s t a v u dopomohlo I n e správne chápanie potreby dôrazu na exaktné náuky a polytechnickú výchovu. Nedostatočná výučba humánnych predmetov postihuje n a j m ä vedné odbory a odbory univerzitného charakteru. Ostatné odbory netrpia t ý m oveľa menej . Ve

pAXWMCi súdili... ... no nie ešte ako ozajstní, pró-

movani právnici, sudcovia, ale ako poslucháči štvrtého ročníka. Nie príliš smelo sme sa prehrabovali v množstve spisov a hľadali v nich pravdu, právo, spravedlivost. Veľmi vzrušujúci bol pre nás okamih, ked sme si po prvý raz obliekli čierny sudcovský talár. O tom, ako sme sa v ňom cítili a v akom stave sme ich zanechali, by mohla povedat odborné slovo „Oslobodená domácnost", (musela ich totiž po nás ihned vyprat a zmyt stopy po našom usilovnom potení).

Iba ked sme stáli tvárou v tvár obvineným a ked každý z prítomných v pojednávacej sieni pozeral na nás s nedočkavostou a zvedavostou na každé naie slovo, sme si uvedomili, aká taž-ká a zodpovedná práca nás, teraz vykonávateľov spravodlivosti, očakáva. Snaha ukázat sa v čo najlepšom svetle, správne pristúpil k problémom, tréma pred staršími kolegami právnikmi a neskúsenost — to je myslím dostatočný dôvod pre zvýšenie činnosti našich potných žliaz.

Poniektorí naši poslucháči sa dostali už na začiatku do trápnych situácií. Pohotovostou právnika sa však skoro vždy z nich „vyiekali". Napr. s. Burgan, chlapík menšej, uzlovitej postavy, šiel na pojednávanie vo funkcii prokurátora. Vo dverách siene ho pristavil strážca poriadku:

— „A ty, chlapče, čo tu robíš?" Náš Dundo Burgan však pohotovo skríkol:

— J'ozor! Postojte v pozore! Som

prokurátor Burgan!" Tým si zjednal úctu a rešpekt na celý mesiac.

Práca justičných zamestnancov je tažká a niekedy je problémom udr-žat na pojednávaní dôstojnú atmosféru, najmä ked v úlohe stránok vystupujú jazyčnaté ženy. Náš kolega Peter robil na pojednávaní zapisovateľa. Ked už zvada medzi dvomi ženami dosiahla kritického bodu a predseda senátu s tažkostou zjednával poriadok, napomenul i on jednu zo žien. Túto ho však poctila výrokom:

— „Vy ste tu obyčajný pisárik, tak držte hubu!"

A uznajte, že spomínaný pisárik si ozaj nemohol pomôcť.

Druhá polovica poslucháčov, ktorá má ako špecializáciu smer správny, sa „brúsila" na ONV a KNV. Niektorí z nich vniesli do jednotvárneho života národných výborov i trocha strachu a neistoty. Mnohých považovali za kontrolórov z KNV alebo Povereníctva.

My, mladí adepti právnického povolania, sme sa mnohému na praxi naučili a budeme dlho na tieto svoje prvé krôčky spomínat. Presvedčili sme sa, ako tažko je narábat s ľudskou dušou a ľudmi, ktorí si neuvedomujú, ze sudcovia a prokurátori sú nato, aby v každom spornom prípade hľadali iba pravdu, spravedlivost. Chceme byt vo svojom odbore „mužmi na mieste". Začíname s chutou nový a posledný semester.

Ivan Majerik, IV. r . PFUK

K vašej ročníkovej práci V sovietskej literatúre, najmä i d borne j , nachádzame často pramene

nám neznáme a pritom až prekvapujúco vysoke j úrovne. V ruských prekladoch nechýbajú často najlepšie diela odborníkov západných krajín, z ktorých niektoré nám nie s ú inak prístupné. Veľká čast tejto literatúry prichádza do našich knižníc či už prostredníctvom Sovietskej knihy, alebo priamo výmenou medzi našimi a sovietskymi knižnicami. Tak j e napríklad veľmi čulá výmena medzi našou Univerzitnou knižnicou a Leninovou knižnicou v Moskve. Prehľad o vydávanej litexatúre všetkých odborov získame z periodicky vychádzajúcich bibliografií.

Knižnú tvorbu zachytáva týždenne vychádzajúca „Knižnaja letopis", ktorú vydávajú od roku 1907. V Univ. knižnici sú prístupné ročníky 1924— 1938 a žiaľ. nie vše tky povojnové iočníky (signatúra XV1II.-E 856). O článkoch v »ovietskych (ruských) časopisoch nás informuje „Letopis žurnál-nych s t a t e j " , vydávaný od roku 1920, ktorý má svoju obdobu v prehľade novinevých článkov pod názvom: „Letopis gazetnych s t a t e j " . O recenziách náa informuje: „Letopis recenzlij". Z ďalších periodicky vychádzajúcich bibliografii treba ešte spomenú t : „Letopis izobraziteľnovo iskutstva".

O literatúre, ktorá prichádza do ČSR, s a dozvedáme z viacerých periodických bibliografií. Sú to predovšetkým „Nové sovétské knihy", ktoré už vchádzajú do V. ročníka. Popri dosť obšírnych anotáciách zistíme tu i s i g natúry n a š e j univerzitnej knižnice. Podcbne a j „Novinky státních vědeckých knihoven v ČSR" zachytávajú a j sovietsku ilteratúru a uvádzajú s ignatúry Univerzitnej i Ústrednej technickej knižnice. „Společenské vědy v sovětských časopisech" sú prehľadom stat í zo sovietskych časopisov v základných odboroch spoločenských vied.

Spomínané periodické bibliografie s ú prístupné v Univerzitnej knižnici, ako i v Ústrednej technickej knižnici v Bratislave. (šša)

OPRAVTE SI Smena doniesla v nedeľu 25. III. výťah z môjho diskusného príspevku, kto

r ý na niektorých miestach skreslil zmysel určitých častí, a tak môže dezorientovať. V 1. stĺpci hovorí o význame zovšeobecňovania, ktoré sa často považuje za frázu alebo zlú vec. Vynechala v š a k časť, k t o r e j zmysel je, že to isté robiť na schôdzi prac. skupiny j e spôsob nesprávny. V časti, kde sa hovorí o tom, že my často ideme cestou výchovy súdruha pre neho akosi zvonku, a málo „zvnútra", toto (podčiarknuté) v y nechali a tým zostáva zmysel práve opačný. V poslednom odstavci hovorí sa о II. roč. Právnickej fakulty, že u nich bujnie lžikamarátstvo. Toto som na s jazdove j tribúne nepovedal. A už vonkoncom to nie j e

asist. Oskar Novotný. možné spá jať s potápkárstvom.

CHYBA PROPAGANDY?

News service — zpravodajský časopis MSŠ — priniesol v poslednom čísle zprávu: „280 najlepších študentov, r e prezentujúcich všetky fakulty, vysoké a technické školy a univerzity v Československu, vykonalo prvý veľký povojnový študentský výlet do Sovietskeho jväzu. Počas polročných prázdnin — v rozpätí 12 dní — navštívili Kijev, Moskvu a Leningrad. Cestu im z polovice hradili — zahrňujúc do toho cestovné, nocľah, stravu a vreckové — československé mládežnícke organizácie v spolupráci s cestovnými agentúrami oboch kraj ín a MSŠ. Zbytok peňazí Im dali rektoráty, mládežnícke organizácie a ROH ako odmenu za dobró štúdium . .

Všade inde, len nie u nás ! Naše odborové organizácie sú buď príliš chudobné, alebo im na tom nezáleží. Za vysvetlenie zaplatí redakcia honorár.

н а . » « < PREMIÉRY:

6. 4. Šťastnú cestu! Činohra NS. 21. 4. Marína Havranová — dráma

NS. 28. 4. Gizela — Ples kadetov — balet

— ND.

Poďte s nami na . . . VÝSTAVY

Jánošík v histórii a tradícii (Miestnosť Slov. nár. múzea)

10 rokov čs. ilustrácie (Slov. nár. gal.) Vietnam (Stará radnica)

NOVÉ FILMY od 13. 4.: Poplach v cirkuse (NDR),

Otec, matka, slúžka a j a (fr.) od 20. 4.: Lovci krabov (jap.) Čierny

trh (arg.). Rozmarná žena (sov.) od 27. 4.: Irena domov! (poľ.), Čert

a Káča (čes.), Spartakáda — hlavné dni (čes.), Zelené údolie (sov.), Zvláštne znamenie žiadne (fr.)

. • J:":-' • ,

Čo o nás na II. sjazdeľ

Z prejavu s. Novotného

„Dospievame k take j to životnej skúsenosti : neveriť v automatíčnosť, ani v momentálnu spásonosnosť s e -balepších myšlienok vo výchove, nedôverovať tzv. prevratom v myslení za noc.

Vo výchove máme do činenia s ľuďmi; s ľuďmi, ktorí vyšl i z určitého prostredia, ktorí m a j ú určité návyky, životné skúsenosti, čo všo tko formovalo ich doterajší vývo j — nechceme od nich krkolomné prevraty. Viac verím súdruhovi, ktorý so mnou nesúhlasí v diskusii, ktorý bo ju je proti a^gumentami, i sebareakčnejšimi.

ale s poctivým úmyslom, pretože viem a cítim a to a j z m o j e j osobnej s k ú senosti, že začiatok zlomu buržoázneho, ako i náboženského názoru j e v tom, že musíme zasiať do hlavy zrnko nespokojnosti, nech súdruh o tam rozmýšľa, nech ho to trápi. Tu nastupuje úloha Sväzu ako výchovného činiteľa s poriadaním prednášok, bosied, kolektívnych 1 individuálnych, tu má Sväz pomáhať správnymi argumentami, myšlienkami prebojovať s a na marxistickú základňu. Ak si takto niekto vyjasni nesprávny a reakčný názor, potom to nové zostane v ňom pevné, silné.

Nestane sa to tak často, ako dnes je , že súdruh i s najúprimnejším prístupom k veci prí jme náš názor, príde domov, napr. na dedinu, do

stane otázky a v diskusii zostáva bezradný. Nestane sa, že by súdruh po 4. rokoch výuky marxizmu povedal, že j e veriaci. Tu nie j e predovšetkým ani tak chyba, že zastal veriaci, ale to, že sa pretvaroval. Treba však povedať, že za takúto s ituáciu mnohokrát nemožno klásť vinu len sväzákovi samotnému, ale štýlu a spôsobu života a diskusii v prostredí, v ktorom sa n a c h á d z a l . . .

. . . pre nás vyplýva i nutnosť zaoberať sa citovoiu výchovou sväzA-kov.'

Mimo Filozofickej fakulty, Vysok e j školy múzických umení a VŠVU s a kladie malý dôraz na túto s t ránku. Je veľa rozumovania, monej vplý-vams na city. Citovou výchovou dá sa však urobiť často viac, ako r e f e rátmi. Mladí ľudia, hlavne pod 20 rokov, často úprimne, rozumovými dôvodmi odsúdia kapitalizmus, vykorisťovanie. Menej to v š a k preciťujú. Bolo by vhodné viac ako doteraz, čítať proletársku poéziu, poriadať besedy s účastníkmi š tra jkov, s tarými r e volucionármi, účastníkmi povstania, a pod.

2. Druhá vážna príčirva zaostávania v tomto smere j e fak t , že plány a práca vysokoškolských organizácií ČSM — potešiteľné, že už ich j e m e n e j — s ú málo zaujímavé, málo v š e stranné a často nepodchycujú osobné záujmy. Ide tu o také formy p r á ce, ako j e práca s knihou — FO, práca v súboroch, turistické výlety, tanečné večery a pod.

Ш

S A Z H Ш И Ж Э Т Т У

a postrehy odborníka Usporiadateľom tohoročných, v pora

dí už jedenástych S x t o v ý c h akademických hier bolo PoKko. Lyžiari súťažili v Zakopanom. Hokejisti a krasokorčuliari mali svo je súťaže vo Varšave. O tom, ako prebiehali samotné hry, nam prehovoria účastníci sami. Prvý z nich, tréner akademického mužstva lyžiarov, Cyril Gayer.

Ako s t e spokojný s úrovňou lyžiarskych pretekov?

Ich úroveň bola priemerná. Bol som vcelku sklamaný: medzi prvou skupinou a ostatnými pretekármi boli až priveľké časové rozdiely. Organizácia pretekov bola dobrá, až na zjazdové trate, ktoré mali malý výškový rozdiel a na také preteky boli príliš ľahké. Veľmi dobre boli pripravené trate pre klasické disciplíny. Vyhovovali najmä výborným sovietskym pretekárom.

Ako s t e spokojný s našou výpravou?

Splnila všetky očakávania. Svedči o tom a j počet zlatých medailí, ktoré sme priniesli domov.

* * * A teraz da jme slovo účastníkovi ho

kejového turnaja vo Varšave, Jarkovi Staršiemu:

„Už privítanie na varšavskom letisku bolo veľmi srdečné. Prišla nás privítať početná delegácia z varšavske j univerzity. Veľmi rýchlo sa vytvorili s k u pinky zo študentov, študujúcich rovnak é odbory a nadviazal sa hlučný rozhovor poľsko-rusko-česko-slovensko-posunkový. Prvý deň nám pripravili poľskí priatelia Večierok družby, na ktorom sme po prejavoch nadviazali priateľstvá s hokejistami Rumunska a Cíny. A ako to už býva, začal sa veľký zhon za odznakmi. Na klope máš odznaky privezené z domu. Stretneš Číňana alebo Poliaka, ktorý má taktiež plno odznakov. Povieš zázračné slovko: „čenč" a výmena začína.

Ako to bolo s naším reprezentačným mužstvom ?

Hráči boli vybraní z 10 oddielov. Z mužstiev, ktoré bojovali o majs trovstvo republiky, boli len siedmi hráči, a to ešte z oddielov, ktoré skončili na posledných miestach!! ! Z tohto rôznorodého materálu mal tréner František Pergl za štvordňového sústredenia v Prahe vytvoriť mužstvo, ktoré by nás mohlo dôstojne reprezentovať na XI. SAZH. Ze s a mu podarilo vytvoriť v ý

borný kolektív, vďačí najmä svojim pedagogickým a odborným znalostiam.

Mohli by s t e niečo povedat o hokejových zápasoch?

N'aSe nádeje pred odchodom neboli veľmi ružové. Na radu trénera Pergla sme však dokázali v autobuse pri ceste na štadión dokonca a j spievať. Vďaka dobrému a bojovnému kolektívu dokázali sme zvíťaziť nad Číňanmi (14:2), nad Rumunmi, hráčmi národného mužstva (10:2). S Poliakmi to bolo horšie. Hoci sme zápas vyhrali (5:4), veľa nechýbalo, aby s a im zásluhou surove j hry a pričinením rozhodcov nepodarilo vyrovnať. Finálový zápas sme, ako viete, hrali s mužstvom Sovietskeho s v ä zu. V tomto zápase o výsledku rozhodli prvé dve tretiny. Zápasili sme s v e r vou, no slušne. Kým sovietski hráči vynikali rýchlosťou, my sme boli bo-iovnejší. Okrem toho sme mali a j smo

lu, lebo sme nastrelili t r i tyčky a sovietskym hráčom sa výborne darila presilová hra. Okrem prvého večera družby mali s t e ešte nejaké stretnutia s o zahraničnými

pretekármi ? Keďže s a stretnutia hrali vo večer

ných hodinách, viac „večierkov" sme nemali. Zato nám poľskí hostitelia pripravili milé prekapenie. Študenti Inštitútu pre telesnú výchovu a šport nás pozvali na prehliadku školy. A k é bolo naše prekvapenie! O n e j a k e j prehliadke s a hovoriť nedalo. Oni nám totiž pripravili banket. Čakal na nás klavirista, a samozrejme a j dievčatá.

Svoje voľné chvíle sme trávili prehliadkou Varšavy. Najviac ma uchvátil Palác vedy a kultúry s nádhernými s á lami, krytým bazénom a krásnym v ý hľadom na Varšavu.

Zuzana Ž e m l o v á

Výprava našich akademikov pred Palácom kultúry.

O štít dekanátu

Naia univerzita, vydáva Rektorát UK a ZV ROH, Bratislava, Šafárikovo nám. 12. Riadi redakčná rada. Vedúci redaktor: František Viivader, techn. re d.: Martin Hric, redaktori: Boris Droppa, Rudolf Olšinský. Redakcia: Suvo ovova ul. ie/a-526. Administrácia: Rek torát UK. Vychádza mesačne. Tlač: Merkantilné tlačiarne, n. p., ul. Nár. povstania 41. Povolilo Povereníctvo k ultúry výnosom číslo HS IV-II 10-267/1955 zo dňa 25. III. 1955. A—65738

Na FFUK máme už veľa poslucháčov, ktorí aktívne športujú. Aby s a záujem o telesnú výchovu rozšíril medzi všetkých poslucháčov fakulty, rozhodol s a fakultný výbor ČSM spolu s dekanátom a výberom Slávie na

Peter Maruniak fakulte organizovať športové súťaže „O

š t í t dekanátu a FV ČSM". Usporiadame ju po dielčích organizáciách. Odmenená bude nielen víťazná DO, ale 1 tá, ktorá bude mať percentuálne n a j vyšší počet študentov v rôznych súťažiach. Budeme zápoliť v týchto druhoch športu:

basketbal, volejbal, ľahká atletika a stolný tenis. Víťazov jednotlivých disciplín odmenia hodnotnými vecnými

cenami (v sume asi 1.500 Kčs). Ceny odovzdajú na slávnostnom zakončení súťaže asi v polovici mája, dokedy s a musia odohrať všetky zápasy. Aby s m e týmto nerušili plánované schôdzky PS, Fakultný výbor ČSM a výbor Slávie budú organizovať „telovýchovné popoludnia".

Doposiaľ zakončili súťaž o m a j s t r a Fakulty v stolnom tenise. Zúčastnili s a j e j dvadsiati poslucháči. Vylučovacie zápasy vynikali bojovnosťou. No úroveň bola najlepšia najmä v semifinále a vo finále. Víťazom s a s tal Peter Maruniak (DO knihoveda — novinárstvo) pred favoritom súťaže — špongiárom Jánom Harmanom (DO západné filologie). V súťaži žien, kde štartovali len tri ( !) poslucháčky zvíťazila Eva Miz-dršová z DO História pred V. Kalafú-tovou (DO ruština) a V. Příbojovou (DO filozofia). Ostatné súťaže prebiehajú. V. 5 č í p a

predseda Slávie Filozof