· Web viewBUDATÍN. Mimoriadny záujem bol dnes o Budatínsky hrad. Na jeho nádvorí sa...

Budatínsky hrad sa po desiatich rokoch otvára verejnosti(01.08.2016; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 6,7; Renáta Jaloviarová)

Renáta Jaloviarová Žilina - Budatín Ľudia už nemusia odchádzať sklamaní spred zatvoreného Budatínskeho hradu pri Žiline. Po

desiatich rokoch ho včera obnovený znovu otvorili, aj keď zatiaľ ešte nie úplne všetky priestory. Po parku a veži je sprístupnené už aj druhé a tretie podlažie v hrade. V rámci tretej etapy sa rekonštruovalo takmer tisíc štvorcových metrov.

"Pamiatky, ktoré máme, si musíme vážiť a starať sa o ne. A konečne sa dočkal aj Budatínsky hrad," poznamenala Žilinčanka Vlasta (73), ktorá sa v nedeľu prišla pozrieť na otvorený hrad pri Žiline. Opravujú ho vďaka príspevkom z grantov - z eurofondov a nórskych fondov, aj z prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja. Dosiaľ sa preinvestovalo takmer päť miliónov eur.

Ostatná rekonštrukcia v interiéri hradu a kaplnky vyšla na 1,5 milióna eur, viac ako milión bol z eurofondov, sumou 522-tisíc eur prispeli Nóri a časť dala župa.

Pred obnovou sa uskutočnil archeologický, architektonický a historický výskum. "Výskumy priniesli krásne nové detaily, ktoré sme nepoznali a ktoré boli skryté pod novšími omietkami. Krásne renesančné portály, fragmenty nástenných malieb, fresiek, ktoré nik z nás predtým nepoznal a ani nevedel, že sú tu. Žiaľ, zachovali sa len v torzálnom strave, takže to, čo dnes vidíme, sú naozaj malé ukážky toho, ako krásne vyzdobený celý Budatínsky hrad v minulosti bol," povedal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš.

V hrade sú vystavené artefakty spojené s dejinami mesta Žilina, napríklad katovské meče, ktorými sa v meste stínali hlavy. Považské múzeum v Žiline sa snažilo hrad zariadiť dobovým nábytkom, aj keď z pôvodného zariadenia sa nezachovalo takmer nič. Hneď po vojne bol hrad vyrabovaný do poslednej stoličky. "Boli to pohnuté roky, ale veľa vecí sa nám možno, aj keď to nemôžeme povedať s určitosťou, vrátilo vďaka tomu, že múzeum nakupovalo zbierky späť a je veľmi pravdepodobné, že pochádzajú z Budatínskeho hradu," povedal Michal Jurecký, historik Považského múzea.

Do priestorov hradu sa po desiatich rokoch vrátila výstava unikátnych drotárskych zbierok, ktoré boli vždy súčasťou hradných expozícií. "Hovorí o vandrovných drotároch, o ich ťažkom živote, o ťažkej práci, ale aj o tom, ako sa dostali do sveta a o ich podnikateľských úspechoch," uviedla historička drotárstva Považského múzea Katarína Hallonová.

Otvorená je aj baroková kaplnka z roku 1745. Cirkevnú funkciu plnila do roku 1945. "Kým tu do roku 1945 žil vtedajší majiteľ gróf Gejza Csáky, tak sa tu konali bohoslužby. Ľudia spomínajú, že tu chodili aj na polnočné omše, ktoré mali mimoriadne dobrú atmosféru," spomenula riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová. Kaplnka bola po vojne vyrabovaná a chátrala. Chvíľu v nej bol archív, potom sklady. "Až posledných päť rokov bola zakonzervovaná a čakala na obnovu," doplnila. Kaplnka nebola po rekonštrukcii vysvätená. "Budeme tento priestor používať na rôzne podujatia, ktoré budú dokumentovať život menšín na Slovensku," priblížila Kmeťová. Nevylúčila aj možnosť občianskych sobášnych obradov.

Obnova hradu a celého areálu sa ešte neskončila. "Ostáva nám dobudovať a zrekonštruovať hospodárske budovy a tretie a prvé podlažie Budatínskeho hradu a nádvorie," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Doplnil, že potrebné sú ešte asi dva milióny eur. A ak budú žiadosti o dotácie úspešné, s obnovou hospodárskych budov, ktoré susedia s už obnovenou kaplnkou, by sa mohlo začať v budúcom roku. (c) AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Krátko z histórie hradu Budatínsky hrad je jeden z mála zachovaných vodných hradov na Považí. Postavili ho na

strategickom mieste, pri sútoku Kysuce a Váhu. Kedysi bol obohnaný vodnou priekopou, jej existenciu potvrdil aj archeologický výskum. Hrad bol niekoľkokrát prebudovaný, dostavovaný, rôzne obdobia a rôzni majitelia i funkcie hradného komplexu menili jeho vzhľad z obranného hradu na obytné a reprezentatívne šľachtické sídlo. Asi aj preto ho už nenazývali hradom, ale istý čas Budatínskym zámkom. Výraznou rekonštrukciou prešiel, keď ho vlastnil rod Suňogovcov, ale aj za jeho posledných majiteľov Csákyovcov. V roku 1848 vyhorel. V 20. rokoch minulého storočia dal požiarom zničenú stavbu opraviť jeho posledný majiteľ zo šľachtického rodu Gejza Csáky, ktorý v ňom býval do roku 1945. Istý čas v ňom bola československá armáda a následne boli hrad i park značne zdevastované. Od roku 1956 je hrad v správe Považského múzea v Žiline. Vlastní ho Žilinský samosprávny kraj. Hrad s parkom boli v roku 1963 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. (jal)

Zrekonštruovaný Budatínsky hrad(31.07.2016; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 21/21; Vlado Záborský / Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: "Považské múzeum po desiatich rokoch otvorilo zrekonštruovaný Budatínsky hrad. Jeho priestory

boli zatvorené pre havarijný stav. Okrem hradu si môžu návštevníci pozrieť aj hradnú kaplnku. Na opravu pamiatky získal Žilinský kraj podporu z nórskych fondov."

Vlado Záborský, redaktor: "V hrade získalo Považské múzeum najmä výstavné priestory, do ktorých sa po desiatich rokoch

vráti jedna z nosných expozícií múzea." Zuzana Kmeťová, riaditeľka Považského múzea: "Dnešným dňom sprístupníme aj jedinečnú expozíciu drotárstva v hrade." Vlado Záborský: "Celý areál Budatínskeho hradu sa už opravuje desať rokov a za ten čas tu samosprávny kraj z

grantov a vlastných prostriedkov preinvestoval takmer päť miliónov eur. Na svoje si prišli aj archeológovia a historici pri viacerých prieskumoch, ktoré odhalili aj nepoznané prvky."

Miloš Dudáš, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu, Žilina: "Renesančné portály, nová výzdoba, fragmenty nástenných malieb, fresiek, ktoré nik z nás

predtým nepoznal a nevedel, že sú tu." Vlado Záborský: "Mnohé maľby a fresky sa však pod novšími omietkami zachovali iba ako zvyšky. Pri prehliadke tak

návštevník uvidí iba ich torzá. Dnes začala po prvý raz návštevníkom múzea slúžiť aj hradná kaplnka. Cirkevnú funkciu prestala plniť koncom druhej svetovej vojny, neskôr v nej bol archív a sklady. Obnovu za viac ako pol milióna eur financovali z nórskych fondov. Pri rekonštrukcii dokázalo múzeum nájsť spoločnú reč s pamiatkármi."

Miloš Dudáš: "Kaplnka je toho veľmi dobrým príkladom, ale aj ďalšie priestory, otvorené arkády, ktoré boli v

minulosti zamurované, nepriznané, dneska tomu objektu dodávajú naozaj historický charakter. To všetko sa dá skĺbiť po vzájomnej komunikácii a to riešenie sa vždy nájde."

Vlado Záborský: "Obnova hradu a celého areálu s hospodárskymi budovami ešte stále nie je ukončená.

Samosprávny kraj však má pripravené projekty, na ktoré chce získať ďalšie granty." Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja: "Na dokončenie tohoto areálu nám ešte chýba niečo okolo dva milióny eur. Uchádzame sa o ďalšie

finančné prostriedky v rámci cezhraničnej spolupráce Poľska, Slovenska." Vlado Záborský: "Ak budú žiadosti o dotácie úspešné, s obnovou ďalších budov by sa mohlo začať už v budúcom

roku."

Sprístupnený areál Budatínskeho hradu(31.07.2016; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 22:00; por. 8/8; Vlado Záborský / Katarína Ščepánová)

Katarína Ščepánová, moderátorka: "Považské múzeum po desiatich rokoch otvoril zrekonštruované priestory Budatínskeho hradu. V

minulosti ich museli zatvoriť pre havarijný stav. K dispozícii je aj hradná kaplnka. Na jej opravu získal samosprávny kraj prostriedky z nórskeho finančného mechanizmu. V múzeu pribudli výstavné priestory. Už dnes sprístupnili na hrade jedinečnú expozíciu drotárstva."

Vlado Záborský, redaktor: "Celý areál Budatínskeho hradu sa už opravuje desať rokov a za ten čas tu samosprávny kraj z

grantov a vlastných prostriedkov preinvestoval takmer päť miliónov eur. Na svoje si prišli aj archeológovia historici pri viacerých prieskumoch, ktoré odhalili aj nepoznané prvky. Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš."

Miloš Dudáš, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline:

"Renesančné portály, nová výzdoba, fragmenty nástenných malieb, fresiek, ktoré nik z nás predtým nepoznal a nevedel, že sú tu."

Vlado Záborský: "Dnes začala po prvý raz návštevníkom múzea slúžiť aj hradná kaplnka. Cirkevnú funkciu prestala

plniť koncom druhej svetovej vojny, neskôr v nej bol archív a sklady. Pri rekonštrukcii dokázalo múzeum nájsť spoločnú reč s pamiatkármi. Opäť Miloš Dudáš."

Miloš Dudáš: "Kaplnka je toho veľmi dobrým príkladom, ale ďalšie priestory, otvorené arkády, ktoré boli v

minulosti zamurované, nepriznané. Dneska tomu objektu dodávajú naozaj historický charakter." Vlado Záborský: "Obnova hradu a celého areálu s hospodárskymi budovami ešte stále nie je ukončená. Podľa

predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára však už sú pripravené projekty, na ktoré chcú získať ďalšie granty."

Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja: "A na dokončenie tohoto areálu nám ešte chýba niečo okolo dva milióny eur. Uchádzame sa o

ďalšie finančné prostriedky v rámci cezhraničnej spolupráce." Vlado Záborský: "Pri fasádach a omietkach sa kraj nespolieha na granty a na ich obnovu vyčlenil peniaze z

Pozrite sa, takto vyzerá Budatínsky hrad a kaplnka po rekonštrukcii(31.07.2016; www.teraz.sk; Regióny, 14:48, s. -; TASR)

Hradné priestory a kaplnka Budatínskeho hradu boli pre verejnosť uzatvorené od roku 2006. Na snímke Budatínsky hrad počas slávnostného otvorenia zrekonštruovaných hradných priestorov

31. júla 2016 v Žiline. Foto: TASR/Erika Ďurčová Žilina 31. júla (TASR) - Otvorením zrekonštruovanej kaplnky Budatínskeho hradu a hradných

priestorov sa dnes zavŕšila ďalšia etapa obnovy areálu hradu. Počas dnešného slávnostného otvorenia hradu a jeho sprístupnenia verejnosti to povedal predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár.

Súčasťou nových expozícií sú miestnosti s historickými exponátmi, zariadením a jedinečnými časťami pôvodných omietok, ktoré sa podarilo zachovať. Kaplnka z polovice 18. storočia, umožňujúca prístup aj pre imobilných návštevníkov, ponúkne i sakrálne umenie.

Rekonštrukciu kaplnky financovali z Nórskeho finančného mechanizmu a rozpočtu ŽSK, hradné priestory z Regionálneho operačného programu. Na rekonštrukciu parku Budatín, hradnej veže, druhého a tretieho podlažia aj kaplnky sa podľa Blanára preinvestovalo takmer päť miliónov eur.

"Na dokončenie celého areálu Budatínskeho hradu nám ešte chýbajú asi dva milióny eur. Uchádzame sa o ďalšie finančné prostriedky v rámci cezhraničnej spolupráce Poľska a Slovenska. Ak sa všetko podarí, toto dielo kompletne zavŕšime," skonštatoval Blanár s tým, že verí vo zvýšenú návštevnosť zrekonštruovaného hradu.

Na snímke predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár a riaditeľka Považského múzea Žilina Zuzana Kmeťová počas slávnostného otvorenia zrekonštruovaných priestorov Budatínskeho hradu 31. júla 2016 v Žiline. Foto: TASR/Erika Ďurčová

Riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová vyzdvihla rozhodnutie ŽSK vyčleniť financie na rekonštrukciu fasádnych omietok Budatínskeho hradu. "Zavŕšil sa tak komplexný pohľad na hrad z južnej strany od Váhu, čo určite oceňujú všetci návštevníci samotného hradu i jeho areálu. Rekonštrukciou sa otvorili aj nové priestory pre návštevníkov," doplnila Kmeťová s tým, že po dlhom čase budú môcť návštevníci oddnes vidieť aj unikátnu expozíciu drotárstva na Budatínskom hrade.

Hradné priestory a kaplnka Budatínskeho hradu boli pre verejnosť uzatvorené od roku 2006. Obnova hradu sa začala revitalizáciou parku v roku 2009, pokračovala sprístupnením kompletne obnovenej veže a dnes otvorili aj samotný hrad a jeho kaplnku. Súčasťou slávnostného otvorenia bol pestrý celodenný kultúrny program. Vstup na hrad je počas celého dnešného dňa bezplatný.

http://www.teraz.sk/regiony/zilina-budatinsky-hrad-kaplnku-rekonstru/209546-clanok.html

Veľkolepé otvorenie Budatínskeho hradu. Prístupný je hrad, kaplnka i expozícia drotárstva(31.07.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 18:24, s. -; Branislav Koscelník)

Tisícky návštevníkov dnes obliehali Budatínsky hrad a jeho okolie. Po desiatich rokoch tu opäť za veľkej slávy sprístupnili pre verejnosť priestory hradu. Okrem nových výstav sa do stredovekého hradu vrátila unikátna expozícia drotárstva. Novú tvár získala aj baroková kaplnka.

Súčasťou otvorenia Budatínskeho hradu bol dobový sprievod. (Zdroj - SITA/MILO FABIAN) BUDATÍN. Mimoriadny záujem bol dnes o Budatínsky hrad. Na jeho nádvorí sa zabávalo, jedlo a

pilo, rodiny si v parku rozložili piknik, nakupovali na jarmoku a z pódií im po celý deň zneli koncerty. Už od poludnia mohli záujemcovia o miestnu históriu vstúpiť do vynovenej hradnej kaplnky z roku 1745. Tá už dlhé desaťročia neslúžila svojmu účelu. V Budatíne a Považskom Chlmci sa však ešte nájdu miestni ľudia, ktorí si pamätajú, ako tu chodievali do kostola. "Kým tu do roku 1945 žil dovtedajší majiteľ gróf Gejza Čáki, tak sa tu konali omše. Starí Budatínčania si spomínajú na polnočné omše, ktoré mali mimoriadne dobrú atmosféru. Po roku 1945 to tu zdevastovali, vykradli. Štát tu umiestnil okresný archív a prebudoval kaplnku na svoje účely. Po šesťdesiatych rokoch kaplnka chátrala a slúžila ako sklad," vrátila sa do nedávnej histórie riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová.

Kaplnka Budatínskeho hradu je zasvätená nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Historický objekt bude od teraz miestom pre výstavy a koncerty. V súčasnosti je v priestoroch barokovej kaplnky výstava fotografií o živote národnostných menšín na Slovensku "Korene nevykoreníš". Kaplnka nie je vysvätená a tak v najbližšom čase sa v nej nebudú konať sväté omše ani cirkevné svadby. Zuzana Kmeťová však pripúšťa, že v budúcnosti sa v kaplnke môžu konať svadobné obrady. "Predpokladáme, že dopyt mladých ľudí prinesie to, že kaplnku sprístupníme pre vykonávanie občianskych obradov."

(zdroj: ) Najťažší exponát Budatínsky hrad prechádzal v posledných rokoch rekonštrukciou a postupne nadobúda svoju

historickú podobu. Všetko sa to začalo v roku 2009, keď bol sprístupnený obnovený park. Nasledovala kompletne zrekonštruovaná veža a od teraz je okrem kaplnky pre verejnosť otvorené aj druhé a tretie poschodie hradu. A späť je aj celosvetovo unikátna výstava drotárstva. "Od roku 1953, od kedy sídli žilinské múzeum v tomto objekte, bola drotárska expozícia trvalou súčasťou hradných výstav až do roku 2007, keď sme expozíciu museli zrušiť," povedala duša tejto expozície Katarína Hallonová pri otváraní výstavy. V prípade drotárskej výstavy sa nestrihala páska, ale s kliešťami precvikoval drôt. "Tentoraz sme sa rozhodli, že príbeh drotárstva vyrozprávame prostredníctvom veľkej otvorenej trojdimenzionálnej výstavy. Jednotlivé panely môže návštevník vnímať ako stránky knihy a cez jednotlivé kapitoly sa dozvedáte fascinujúci príbeh drotárov. Hovorí o vandrovnom ťažkom živote drotárov, o ich práci, ale aj o tom, ako sa dostali do sveta a ich podnikateľských úspechoch," priblížila historička drotárstva.

Potom už nasledujú v niekoľkých menších miestnostiach nové expozície, ktoré zachytávajú historický vývoj mesta Žilina a jeho okolia, dobový nábytok, ale aj kuriozity z depozitov Považského múzea. Jednu z nich umiestnili do priestorov hradu len s veľkým úsilím. Ťažká truhlica je vôbec najťažším exponátom, aké múzeum má vo svojich zbierkach. "Pochádza z 15. až 16. storočia a slúžila ako mestská pokladnica. Do týchto pokladníc sa dávali nielen peniaze, ale aj všetky dôležité písomnosti a dokumenty ako privilégiá, listiny a knihy, ktoré sa viazali k histórii mesta Žilina. Dokonca slúžila aj ako banka, do ktorej si mešťania ukladali svoje peniaze," povedal historik Michal Jurecký. Dodal, že pôvodne mala byť v inej miestnosti, ale nezmestila sa cez dvere. "Jej prevedenie je netradičné a je to skvostný kus," uzavrel.

Ešte dva milióny Sprievodný program sa na južnej terase niesol v nálade dvadsiatych rokov. Na hlavnom pódiu

zahrali evergreeny spojené s Františkom Krištofom Veselým mladí muzikanti zo zoskupenia Slovak Tango, svoje najväčšie hity zaspievala Zuzana Smatanová a netradičné spracovanie piesní z východného Slovenska z rusínskej oblasti uviedla skupina Rusín Čendeš Orchestra. "Je to paradox, že my sme Banskobystričania a hráme rusínsku hudbu. Robíme to preto, že náš spevák Peter Šipula je z Telgártu a hoci je to na Horehroní, má rusínsky pôvod. On nás do tohto namočil," povedal jeden z jej členov Robo Bošeľa. "Do našej hudby zapájame balkánske rytmy, miešame to s popom, s jazzom, všetko sa to teraz nazýva wold music alebo etno music. Veľkú inšpirácu čerpáme z Gorana Bregoviča. Čendéš je archaizmus a znamená bláznivý," dodal.

(zdroj: )

Od rekonštrukcie parku, cez rekonštrukciu hradnej veže, druhého a tretieho podlažia hradu a kaplnky preinvestovala žilinská župa spoločne s nórskym finančným mechanizmom a európskymi zdrojmi do Budatínskeho hradu takmer 5 miliónov eur. Podľa župana Juraja Blanára, aby sa celý projekt dotiahol do konca, treba zainvestovať ešte okolo dvoch miliónov eur. Úrad finišuje s prípravou projektu cezhraničnej poľsko-slovenskej spolupráce, odkiaľ chce získať zdroje na dokončenie rekonštrukcie Budatínskeho hradu. "Ak budeme úspešní, tak na prelome roka, alebo na začiatku budúceho roka, by sme mohli začať s rekonštrukciou hospodárskych budov, ktoré nadväzujú na kaplnku, kde by sme umiestnili stálu expozíciu múzejníctva, čo prispeje k životu hradu. Z vlastného rozpočtu pripravujeme obnovu omietok severnej časti Budatínskeho hradu a odstránenie nových konštrukcií, ktoré tam pôvodne neboli. To by sme mohli urobiť už v budúcom roku," predpokladá Juraj Blanár.

Pozrite sa, takto vyzerá Budatínsky hrad a kaplnka po rekonštrukcii(31.07.2016; www.24hod.sk; Z domova, , s. -; Teraz.sk, TASR)

Na snímke Budatínsky hrad počas slávnostného otvorenia zrekonštruovaných hradných priestorov 31. júla 2016 v Žiline.

Žilina 31. júla (TASR) - Otvorením zrekonštruovanej kaplnky Budatínskeho hradu a hradných priestorov sa dnes zavŕšila ďalšia etapa obnovy areálu hradu. Počas dnešného slávnostného otvorenia hradu a jeho sprístupnenia verejnosti to povedal predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár.

Súčasťou nových expozícií sú miestnosti s historickými exponátmi, zariadením a jedinečnými časťami pôvodných omietok, ktoré sa podarilo zachovať. Kaplnka z polovice 18. storočia, umožňujúca prístup aj pre imobilných návštevníkov, ponúkne i sakrálne umenie.

Rekonštrukciu kaplnky financovali z Nórskeho finančného mechanizmu a rozpočtu ŽSK, hradné priestory z Regionálneho operačného programu. Na rekonštrukciu parku Budatín, hradnej veže, druhého a tretieho podlažia aj kaplnky sa podľa Blanára preinvestovalo takmer päť miliónov eur.

"Na dokončenie celého areálu Budatínskeho hradu nám ešte chýbajú asi dva milióny eur. Uchádzame sa o ďalšie finančné prostriedky v rámci cezhraničnej spolupráce Poľska a Slovenska. Ak sa všetko podarí, toto dielo kompletne zavŕšime," skonštatoval Blanár s tým, že verí vo zvýšenú návštevnosť zrekonštruovaného hradu.

Riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová vyzdvihla rozhodnutie ŽSK vyčleniť financie na rekonštrukciu fasádnych omietok Budatínskeho hradu. "Zavŕšil sa tak komplexný pohľad na hrad z južnej strany od Váhu, čo určite oceňujú všetci návštevníci samotného hradu i jeho areálu. Rekonštrukciou sa otvorili aj nové priestory pre návštevníkov," doplnila Kmeťová s tým, že po dlhom čase budú môcť návštevníci oddnes vidieť aj unikátnu expozíciu drotárstva na Budatínskom hrade.

Hradné priestory a kaplnka Budatínskeho hradu boli pre verejnosť uzatvorené od roku 2006. Obnova hradu sa začala revitalizáciou parku v roku 2009, pokračovala sprístupnením kompletne obnovenej veže a dnes otvorili aj samotný hrad a jeho kaplnku. Súčasťou slávnostného otvorenia bol pestrý celodenný kultúrny program. Vstup na hrad je počas celého dnešného dňa bezplatný.

Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Budatínsky hrad otvárajú po rekonštrukcii(30.07.2016; www.webmagazin.sk; Webmagazín, 11:00, s. -; TASR)

"" Budatínsky hrad Foto: TASR/Erika Ďurčová Prehliadku zrekonštruovaných hradných priestorov a hradnej kaplnky Budatínskeho hradu v Žiline,

ktorý bol pre verejnosť uzavretý od roku 2006, absolvujú prví návštevníci počas otvorenia v nedeľu 31. júla. Na celé podujatie je bezplatný vstup. TASR o tom informovala hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Lenka Záteková.

"Obnovu Budatínskeho hradu sme začali revitalizáciou parku v roku 2009, pokračovali sme sprístupnením kompletne obnovenej veže a tento rok konečne otvárame aj samotný hrad a jeho

kaplnku. Vďaka eurofondom a financiám z nórskych fondov sme mohli uskutočniť vzácnu premenu našej národnej kultúrnej pamiatky," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár s tým, že tretia etapa rekonštrukcie si vyžiadala viac ako 1,5 milióna eur.

Súčasťou nových expozícií budú miestnosti s historickými exponátmi, zariadením a jedinečnými časťami pôvodných omietok, ktoré sa podarilo zachovať. Kaplnka z polovice 18. storočia, ktorá umožňuje prístup aj pre imobilných návštevníkov, ponúkne podľa riaditeľky Považského múzea (PM) v Žiline Zuzany Kmeťovej i sakrálne umenie. "Na nedeľu 31. júla sme pripravili pre všetkých bohatý program, v rámci ktorého návštevníci uvidia nielen nové priestory Budatínskeho hradu a jeho kaplnky, ale stanú sa aj súčasťou historického sprievodu či hudobných vystúpení našich výnimočných hostí," priblížila pripravované podujatie Kmeťová.

Zároveň upozornila návštevníkov na prístup k Budatínskemu hradu v deň otvorenia. "Keďže očakávame väčší počet návštevníkov, nebude možné parkovať pred areálom hradu. Dopravné značenie navedie vodičov k určenému parkovisku pri rieke Váh okolo cyklotrasy BikeKIA," zdôraznila Kmeťová.

Predseda ŽSK doplnil, že kyvadlová doprava bude zadarmo premávať každú polhodinu od 11.00 do 18.30 h zo železničnej stanice do Budatína so zastávkou na Kysuckej a späť. Prvý autobus odíde o 11.00 h zo železničnej stanice, posledný o 18.00 h. Posledný autobus z Budatína odvezie cestujúcich do centra o 18.30 h. "Na hrad sa tak budú môcť dostať všetci nielen autom, ale aj peši či autobusmi. Ide o veľkú udalosť, ktorú sme pripravovali niekoľko mesiacov a chceme, aby si ju vychutnali skutočne všetci," dodal Blanár.

Urgentný príjem chce Kysucká nemocnica otvoriť do konca roka(31.07.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 08:50, s. -; Iveta Hažíková)

Kysucká nemocnica v Čadci doposiaľ nemala urgentný príjem, fungovali iba príjmové ambulancie. Čoskoro sa to zmení. Zaradí sa medzi tie, ktoré poskytujú akútnu zdravotnú starostlivosť.

Urgentný príjem bude v priestoroch bývalého detského oddelenia, vedľa CT pracoviska. (Zdroj - KYSUCKÁ NEMOCNICA)

ČADCA. Kysucká nemocnica v Čadci je jednou zo štyroch nemocníc v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov spádovej oblasti okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto s celkovým počtom 124-tisíc obyvateľov.

"V súčasnosti prebiehajú prípravné prace pred začatím budovania urgentného príjmu. Sídliť bude v priestoroch bývalého detského oddelenia, vedľa CT pracoviska, ktoré s ním prepojíme. Výška investície 396 402 eur s DPH vyplynula z verejnej súťaže, ktorá výrazne znížila predpokladanú investíciu," informoval riaditeľ nemocnice Martin Šenfeld.

Urgentný príjem bude pozostávať z dvoch častí. Na úrazovej dostanú pacienti okamžitú pomoc priamo na mieste. Vybavia ju aj zákrokovou sálou, pojazdným röntgenovým prístrojom, nebude chýbať lekár úrazovej chirurgie. Druhá časť bude interná so službou lekára internistu. Okrem funkčnej diagnostiky poskytne aj tzv. expektačné lôžka.

"Súčasťou urgentného príjmu bude tiež recepcia, ktorá uľahčí manažment pacienta. Podľa závažnosti zdravotného stavu privolajú k nemu v prípade potreby lekára s inou odbornosťou. V súčasnosti prebiehajú výberové konania na vybavenie tohto príjmu diagnostickými prístrojmi a zriaďovacími predmetmi. Do konca roka by sme chceli urgentný príjem otvoriť," dodal Šenfeld.

Paraglidisti sa radujú. Z Tepličky do Zástrania po novom koberci(29.07.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 08:41, s. -; Branislav Koscelník)

Cesta tretej triedy, ktorá vedie lesom, umožní bezpečnejší presun aj pre nadšencov bezmotorového lietania na Stráníku.

Cesta lesným prostredím je v celej dĺžke vynovená. (Zdroj - BRANISLAV KOSCELNÍK) TEPLIČKA NAD VÁHOM. Po starej ceste medzi Tepličkou nad Váhom a Zástraním už prejdú

vodiči po novom asfaltovom povrchu. Koberec na viac ako dvojkilometrovom úseku cesty, ktorá vedie lesným územím s pomerne vysokým prevýšením, ocenia okrem vodičov aj cyklisti a paraglidisti. "Na

tomto úseku sme položili nový asfaltový koberec, vďaka čomu je cesta pohodlnejšia a pre vodičov i bezpečnejšia. Obnovili sme 2,3 kilometra vo výške 127-tisíc eur," informovala hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková.

Za opravu cesty tretej triedy loboval u úradov žilinský paraglidingový klub X-air Žilina, aby mali nadšenci bezmotorového lietania na Straníku pohodlnejší prístup k miestu štartu na "kopec kopcov". "Cestu vybudovali v rokoch 1934 až 1935 jednak preto, aby sa vytvoril prístup k továrni na vetrone v Zástraní, ako aj pre skrátenie prístupu z pristávačky v Tepličke na štart vetroňov na Straníku. Na tento účel pre komunitu pilotov slúži až dodnes," informujú iniciátori rekonštrukcie cesty.

Súvislých úprav by sa mali dočkať ešte ďalšie cesty v regióne. "Tento rok plánujeme opraviť i cestu v Rajci vo výške viac ako 25-tisíc eur. S prácami by sme mali začať už v septembri. Do konca júla by mala byť hotová tiež cesta medzi Veľkým Rovným a obcou Kotešová, kde vynovíme štyri kilometre, pre ktoré sme vyčlenili takmer 320-tisíc eur. Momentálne prebieha ešte verejné obstarávanie na rekonštrukciu oporných múrov v Považskom Chlmci a medzi obcami Buková a Veľké Rovné a taktiež na obnovu mostov vo Varíne i v Kotešovej. V najbližších týždňoch začnú rovnako aj práce na prestavbe križovatky v Žiline pri Celulózke," tvrdí Lenka Záteková.

Na Jánošíkových dňoch prekonajú heligonkári rekord(02.08.2016; Žilinské noviny; č. 30, REGIÓN/INZERCIA , s. 9; (TASR, BK))

Päť pódií, 28 samostatných programov a viac ako 1200 účinkujúcich zo Slovenska, Slovinska, Českej republiky a Ruska. Terchová bude po 54. raz hostiť medzinárodný folklórny festival Jánošíkove dni.

TERCHOVÁ. Sviatok terchovského folklóru trvá už tradične štyri dni, v tomto roku od štvrtka 4. do nedele 7. augusta. Informoval o tom šéfdramaturg festivalu Peter Cabadaj.

Programu budú podľa neho dominovať tri tradičné galaprogramy. "V piatok večer oslava Terchovej, v sobotu medzinárodný galaprogram a v nedeľu krajský program, so silným presahom na celoslovenskú úroveň. Ale aj množstvo sprievodných podujatí a aktivít, ktoré dotvárajú neodmysliteľne charakter, ale i atmosféru Jánošíkových dní. V rámci sprievodných programov budú mať významný priestor programy, venované jubileám osobností a udalostí," podotkol Cabadaj.

Po dobrých skúsenostiach z uplynulých rokov bude v programe Tanečný dom, samostatné detské programy a program seniorských súborov z celého Slovenska. Už takmer polstoročie je súčasťou záverečného dňa Jánošíkových dní atraktívny konský vozový sprievod s krojovanými furmanmi a muzikantmi. Veľkú pozornosť púta i nedeľňajšia svätá omša za nositeľov ľudových tradícií.

O prekonaní rekordu nikto nepochybuje Šéfdramaturg festivalu upozornil na pokus o prekonanie rekordu v počte spoločne hrajúcich

heligonkárov. Prihlásiť sa do pokorenia rekordu môže každý, kto zvládne zahrať tradičnú pieseň "V pondelok doma nebudem". Známu ľudovú pieseň záujemcov naučia aj v škole hry na heligónku. "Už máme prihlásených toľko heligonkárov, že v sobotu 6. augusta bude slovenský rekord prekonaný. A nielen to, možno pôjdeme aj ďalej. A uvidíme, či nájdeme vo svete niekoho, kto dokáže prekonať počet heligonkárov, ktorí sa v tomto roku dostanú do Terchovej a chcú prezentovať svoj kumšt v hre na tento jedinečný ľudový nástroj."

Žilinský župan Juraj Blanár pripomenul, že prítomnosť na Jánošíkových dňoch zdôraznil samosprávny kraj pred ôsmimi rokmi vstupom do organizovania nedeľných programov. "Vždy sa snažíme prezentovať z celého kraja tých, ktorí sa venujú nášmu kultúrnemu dedičstvu. A chceme si aj tohto roku opäť uctiť osobnosť, ktorá sa významným spôsobom zaslúžila o to, že naše bohaté dedičstvo folklóru tu máme zachované a odovzdáva sa z generácie na generáciu. Pamätnú plaketu udelíme Ľudmile Štrkovcovej, zakladateľke Detského folklórneho súboru Ďumbier, ktorá sa dožíva 80 rokov," dodal Blanár.

Jánošíkove dni otvorí vo štvrtok 4. augusta výstava Môj vienok zelený dolu vodou padá v priestoroch Makovického domu v Žiline. "Výstava je zameraná na tradičnú ľudovú tvorbu a jej nosnou témou je svadobná výbava a svadobné dary. Zachytáva svadobné tradície obcí zo žilinského regiónu. Svadobný voz, truhlice, odevné súčiastky či svadobné dary v podobe naturálií, spolu s odbornými textami a zapísanými spomienkami starších ľudí, pomôžu návštevníkom výstavy spoznať zvyky, viažuce sa k tradičnej ľudovej svadbe. Výstavu doplnia svadobné fotografie a svadobné dary z polovice 20. storočia," informovala riaditeľka Krajského kultúrneho strediska v Žiline Soňa Řeháková.

Uzávierka cesty Počas Jánošíkových dní bude v Terchovej úplná uzávierka cesty, ktorá prechádza cez obec. V

piatok 5. 8. v čase od 16.00 do 21.00, v sobotu 6. 8. v čase od 10.00 do 21.00 a v nedeľu 7. 8. od 9.00 do 17.00 hod. sa pripravte na obmedzenia. Uzávierka dopravy nebude platiť pre účastníkov festivalu, linkové autobusy SAD, vozidlá zásobovania a vozidlá s právom prednostnej jazdy.

"Tranzitujúci majú možnosť obchádzky, ktorá bude vyznačená dopravnými značkami. Na parkovanie vozidiel účastníkov festivalu budú vyčlenené krajnice miestnych komunikácií v obci a označené verejné priestranstvá. Plynulosť dopravy bude na exponovaných miestach v obci zabezpečená aj prostredníctvom svetelného signalizačného zariadenia," oznámili organizátori jedného z najväčších podujatí na Slovensku

Obrazom: Budatínsky hrad otvoril po desiatich rokoch brány(01.08.2016; www.nextfuture.sk; , , s. -; SITA)

Novú tvár získala aj baroková kaplnka z roku 1745.ŽILINA 1. augusta (WebNoviny.sk) - Brány Budatínskeho hradu v Žiline otvorili v nedeľu 31. júla pre verejnosť po desiatich rokoch. Hrad bol od roku 2006 pre verejnosť uzavretý.

"Obnovu sme začali revitalizáciou jeho parku v roku 2009, pokračovali sme sprístupnením kompletne obnovenej veže a tento rok konečne otvárame aj samotný hrad a jeho kaplnku. Vďaka eurofondom a financiám z nórskych fondov sme mohli uskutočniť túto vzácnu premenu našej národnej kultúrnej pamiatky," informoval predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár s tým, že tretia etapa rekonštrukcie si vyžiadala viac ako 1,5 milióna eur.

Súčasťou nových expozícií sú miestnosti s historickými exponátmi, zariadením a jedinečnými časťami pôvodných omietok, ktoré sa podarilo zachovať. Ako doplnila riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová, kaplnka z polovice 18. storočia, ktorá umožňuje prístup aj pre imobilných návštevníkov, ponúka i sakrálne umenie. Vo vstupnej miestnosti hradu sa nachádza multifunkčný informačný pult, priestor na sedenie a informačné stolíky, kde turisti začnú prehliadku prechodom po historickom schodisku do rozsiahlej expozície drotárstva.

V ďalších obnovených priestoroch čaká na milovníkov histórie kabinet kuriozít s vystavenými raritami z fondov Považského múzea v Žiline, artefakty spojené s dejinami mesta Žilina, dobový nábytok, exponáty viažuce sa na rekonštrukciu hradu a obrazy. Počas rekonštrukcie obnovili takmer tisíc metrov štvorcových, ktoré návštevníkom odhalia príbeh jednej z najstarších architektonických pamiatok na území Žiliny.

Novú tvár získala rovnako baroková kaplnka z roku 1745. "Rekonštrukcia dverí podľa zachovaných originálov, vybudovanie bezbariérového vstupu, nová dlažba z prírodného kameňa a dreva i zreštaurované pôvodné maľby na stenách vytvárajú z kaplnky klenot Budatínskeho hradu. Kraj spolu s nórskymi fondmi investoval do rekonštrukcie kaplnky 522 tisíc eur," dodala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

FOTO Otvorili Budatínsky hrad: Pozrite sa, aké poklady skrýva!(01.08.2016; www.pluska.sk; Regióny Stredné Slovensko, 14:00, s. -; jap)

Budatínsky hrad si môžete pozrieť v celej nádhere! Po rozsiahlej rekonštrukcii ho opäť otvorili. Návštevníci uvidia mnohé zaujímavé miesta a zákutia, ktoré boli doteraz pred nimi zatvorené. Tak sa pozrite, čo všetko v malebnej stavbe nájdete!

Po rokoch sprístupnili ďalšie priestory Budatínskeho hradu. Autor - archív Okolo 5-tisíc návštevníkov zavítalo v poslednú júlovú nedeľu na veľkolepé otvorenie Budatínskeho

hradu. Po desiatich rokoch sprístupnila Žilinská župa, ako vlastník hradu, vnútorné priestory jednej z najstarších architektonických pamiatok na území hlavného mesta Žilinského kraja. "Podarilo sa nám obnoviť ďalšiu časť národnej kultúrnej pamiatky Budatínskeho hradu. Po tom, ako sme od roku 2009 zrekonštruovali Budatínsky park, hradnú vežu a jej fasádu, pre návštevníkov sme otvorili aj hradnú kaplnku a samotný hrad," informoval predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.

Podľa jeho slov opravila župa druhé a tretie hradné podlažie, ktoré milovníkom histórie odhalí

kabinet kuriozít, artefakty spojené s dejinami mesta Žilina, dobový nábytok, exponáty viažuce sa na rekonštrukciu hradu, obrazy či mnoho ďalších zaujímavostí. Riaditeľka Považského múzea v Žiline (PMZA) Zuzana Kmeťová zároveň doplnila, na čo sa môžu záujemcovia tešiť najviac: "Vytvorili sme tu nový priestor pre ľudí a s radosťou môžem povedať, že v hrade sme sprístupnili aj jedinečnú a dlho očakávanú expozíciu drotárstva." Celá rekonštrukcia stála viac ako milión eur a podarilo sa ju zrealizovať prostredníctvom eurofondov a zdrojov kraja.

Najvzácnejšie miesto Hrad je zaujímavý, ale jedno miesto vyniká a určite ho nevynechajte. "Novú tvár získala i baroková

kaplnka z roku 1745. Je klenotom nášho areálu a ponúkne nielen sakrálne umenie, ale taktiež virtuálnu prehliadku, ktorá umožní aj imobilným záujemcom absolvovať pomyselnú návštevu hradu, veže a okolia," dodala ďalej Z. Kmeťová. Župa spolu s Nórskym finančným mechanizmom investovala do premeny hradnej kaplnky 522-tisíc eur. "Podľa zachovaných originálov sme zrekonštruovali dvere, vybudovali sme bezbariérový prístup, osadili novú dlažbu a zreštaurovali pôvodné výmaľby na stenách. Vymenené boli tiež okná, vznikla prezentačná miestnosť s virtuálnou prehliadkou, pribudli nové rozvody, vykurovanie, vzduchotechnika, zabezpečovací systém, zrepasovalo sa pôvodné točité schodisko, kaplnka získala úplne novú strechu a zrekonštruované boli zároveň i vonkajšie omietky," informovala riaditeľka PMZA.

Z obnovy sa tešia aj Nóri Ako priblížila zástupkyňa Nórskeho veľvyslanectva na Slovensku Eva Gašperanová, oprava

Budatínskeho hradu sa uskutočnila v rámci druhého obdobia nórskych fondov, kedy prišlo na Slovensko 80 mil. eur, z ktorých až 12 mil. eur bolo určených na obnovu kultúrnych pamiatok. "V rámci tohto objemu máme 21 pamiatok na území Slovenska a teší ma, že jednou z nich je tak krásny priestor, ako je Budatínsky hrad, ktorý sa po dlhých rokoch otvoril pre verejnosť. Je to miesto, ktoré žije a je prirodzene navštevované," uviedla E. Gašperanová.

Práce je ešte stále dosť Podľa slov žilinského župana je v Budatínskom hrade však stále čo robiť. "Ostáva nám

zrekonštruovať a dobudovať hospodársku budovu, ďalšie podlažia hradu i nádvorie. Zatiaľ sme tu investovali už takmer päť mil. eur a na dokončenie nám chýbajú ešte okolo dva mil. eur," priblížil J. Blanár. Z vlastného rozpočtu chce ŽSK dokončiť obnovy omietok južnej časti hradu a následne pokračovať v oprave severnej strany. Župan verí, že rekonštrukcia Budatínskeho hradu priláka postupne čoraz viac návštevníkov.

Obrazom: Po 10 rokoch otvorili brány Budatínskeho hradu(01.08.2016; www.dennikrelax.sk; Slovensko, , s. -; WebNoviny.sk (c) SITA)



Obrazom: Otvorenie Budatínskeho hradu Súčasťou nových expozícií sú miestnosti s historickými exponátmi, zariadením a jedinečnými

časťami pôvodných omietok, ktoré sa podarilo zachovať. Ako doplnila riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová, kaplnka z polovice 18. storočia, ktorá umožňuje prístup aj pre imobilných návštevníkov, ponúka i sakrálne umenie. Vo vstupnej miestnosti hradu sa nachádza multifunkčný informačný pult, priestor na sedenie a informačné stolíky, kde turisti začnú prehliadku prechodom po historickom schodisku do rozsiahlej expozície drotárstva.


Novú tvár získala rovnako baroková kaplnka z roku 1745. "Rekonštrukcia dverí podľa zachovaných

originálov, vybudovanie bezbariérového vstupu, nová dlažba z prírodného kameňa a dreva i zreštaurované pôvodné maľby na stenách vytvárajú z kaplnky klenot Budatínskeho hradu. Kraj spolu s nórskymi fondmi investoval do rekonštrukcie kaplnky 522 tisíc eur," dodala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

Obrazom: Budatínsky hrad otvoril po desiatich rokoch brány(01.08.2016; www.rozhovory.sk; Slovensko, , s. -; WebNoviny.sk, SITA)




časťami pôvodných omietok, ktoré sa podarilo zachovať. Ako doplnila riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová, kaplnka z polovice 18. storočia, ktorá umožňuje prístup aj pre imobilných návštevníkov, ponúka i sakrálne umenie. Vo vstupnej miestnosti hradu sa nachádza multifunkčný informačný pult, priestor na sedenie a informačné stolíky, kde turisti začnú prehliadku prechodom po historickom schodisku do rozsiahlej expozície drotárstva.



Obrazom: Budatínsky hrad otvoril po desiatich rokoch brány(01.08.2016; www.webnoviny.sk; Slovensko, 08:53, s. -; SITA)

Novú tvár získala aj baroková kaplnka z roku 1745. Atmosféra v parku počas otvorenia Budatínskeho hradu. Žilina, 31. júl 2016. Foto: SITA/Milo

Fabian ŽILINA 1. augusta (WebNoviny.sk) - Brány Budatínskeho hradu v Žiline otvorili v nedeľu 31. júla

pre verejnosť po desiatich rokoch. Hrad bol od roku 2006 pre verejnosť uzavretý. "Obnovu sme začali revitalizáciou jeho parku v roku 2009, pokračovali sme sprístupnením

kompletne obnovenej veže a tento rok konečne otvárame aj samotný hrad a jeho kaplnku. Vďaka eurofondom a financiám z nórskych fondov sme mohli uskutočniť túto vzácnu premenu našej národnej kultúrnej pamiatky," informoval predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár s tým, že tretia etapa rekonštrukcie si vyžiadala viac ako 1,5 milióna eur.


časťami pôvodných omietok, ktoré sa podarilo zachovať. Ako doplnila riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová, kaplnka z polovice 18. storočia, ktorá umožňuje prístup aj pre imobilných návštevníkov, ponúka i sakrálne umenie. Vo vstupnej miestnosti hradu sa nachádza multifunkčný informačný pult, priestor na sedenie a informačné stolíky, kde turisti začnú prehliadku prechodom po

historickom schodisku do rozsiahlej expozície drotárstva. V ďalších obnovených priestoroch čaká na milovníkov histórie kabinet kuriozít s vystavenými

raritami z fondov Považského múzea v Žiline, artefakty spojené s dejinami mesta Žilina, dobový nábytok, exponáty viažuce sa na rekonštrukciu hradu a obrazy. Počas rekonštrukcie obnovili takmer tisíc metrov štvorcových, ktoré návštevníkom odhalia príbeh jednej z najstarších architektonických pamiatok na území Žiliny.


Budatínsky hrad sa po desiatich rokoch otvára verejnosti(01.08.2016; www.pravda.sk; Spravodajstvo, 15:00, s. -; Renáta Jaloviarová)

Ľudia už nemusia odchádzať sklamaní spred zatvoreného Budatínskeho hradu pri Žiline. Po desiatich rokoch ho včera obnovený znovu otvorili, aj keď zatiaľ ešte nie úplne všetky priestory. Po parku a veži je sprístupnené už aj druhé a tretie podlažie v hrade. V rámci tretej etapy sa rekonštruovalo takmer tisíc štvorcových metrov.

"Pamiatky, ktoré máme, si musíme vážiť a starať sa o ne. A konečne sa dočkal aj Budatínsky hrad," poznamenala Žilinčanka Vlasta (73), ktorá sa v nedeľu prišla pozrieť na otvorený hrad pri Žiline. Opravujú ho vďaka príspevkom z grantov - z eurofondov a nórskych fondov, aj z prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja. Dosiaľ sa preinvestovalo takmer päť miliónov eur.

Ostatná rekonštrukcia v interiéri hradu a kaplnky vyšla na 1,5 milióna eur, viac ako milión bol z eurofondov, sumou 522-tisíc eur prispeli Nóri a časť dala župa.

Pohľad na Budatínsky hrad od Váhu. Autor - Renáta Jaloviarová, Pravda Pred obnovou sa uskutočnil archeologický, architektonický a historický výskum. "Výskumy priniesli

krásne nové detaily, ktoré sme nepoznali a ktoré boli skryté pod novšími omietkami. Krásne renesančné portály, fragmenty nástenných malieb, fresiek, ktoré nik z nás predtým nepoznal a ani nevedel, že sú tu. Žiaľ, zachovali sa len v torzálnom strave, takže to, čo dnes vidíme, sú naozaj malé ukážky toho, ako krásne vyzdobený celý Budatínsky hrad v minulosti bol," povedal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš.

V hrade sú vystavené artefakty spojené s dejinami mesta Žilina, napríklad katovské meče, ktorými sa v meste stínali hlavy. Považské múzeum v Žiline sa snažilo hrad zariadiť dobovým nábytkom, aj keď z pôvodného zariadenia sa nezachovalo takmer nič. Hneď po vojne bol hrad vyrabovaný do poslednej stoličky. "Boli to pohnuté roky, ale veľa vecí sa nám možno, aj keď to nemôžeme povedať s určitosťou, vrátilo vďaka tomu, že múzeum nakupovalo zbierky späť a je veľmi pravdepodobné, že pochádzajú z Budatínskeho hradu," povedal Michal Jurecký, historik Považského múzea.

Historický sprievod pred otvorením hradu prešiel cez park až k južnej terase hradu. Autor - Renáta Jaloviarová, Pravda Do priestorov hradu sa po desiatich rokoch vrátila výstava unikátnych drotárskych zbierok, ktoré

boli vždy súčasťou hradných expozícií. "Hovorí o vandrovných drotároch, o ich ťažkom živote, o ťažkej práci, ale aj o tom, ako sa dostali do sveta a o ich podnikateľských úspechoch," uviedla historička drotárstva Považského múzea Katarína Hallonová.

Otvorená je aj baroková kaplnka z roku 1745. Cirkevnú funkciu plnila do roku 1945. "Kým tu do roku 1945 žil vtedajší majiteľ gróf Gejza Csáky, tak sa tu konali bohoslužby. Ľudia spomínajú, že tu chodili aj na polnočné omše, ktoré mali mimoriadne dobrú atmosféru," spomenula riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová. Kaplnka bola po vojne vyrabovaná a chátrala. Chvíľu v nej bol archív, potom sklady. "Až posledných päť rokov bola zakonzervovaná a čakala na obnovu," doplnila. Kaplnka nebola po rekonštrukcii vysvätená. "Budeme tento priestor používať na rôzne podujatia, ktoré budú dokumentovať život menšín na Slovensku," priblížila Kmeťová. Nevylúčila aj možnosť občianskych sobášnych obradov.

Obnova hradu a celého areálu sa ešte neskončila. "Ostáva nám dobudovať a zrekonštruovať hospodárske budovy a tretie a prvé podlažie Budatínskeho hradu a nádvorie," povedal žilinský župan

Juraj Blanár. Doplnil, že potrebné sú ešte asi dva milióny eur. A ak budú žiadosti o dotácie úspešné, s obnovou hospodárskych budov, ktoré susedia s už obnovenou kaplnkou, by sa mohlo začať v budúcom roku.

Takto mohol vyzerať pôvodný interiér hradu. Autor - Renáta Jaloviarová, Pravda Krátko z histórie hradu Budatínsky hrad je jeden z mála zachovaných vodných hradov na Považí. Postavili ho na

strategickom mieste, pri sútoku Kysuce a Váhu. Kedysi bol obohnaný vodnou priekopou, jej existenciu potvrdil aj archeologický výskum. Hrad bol niekoľkokrát prebudovaný, dostavovaný, rôzne obdobia a rôzni majitelia i funkcie hradného komplexu menili jeho vzhľad z obranného hradu na obytné a reprezentatívne šľachtické sídlo. Asi aj preto ho už nenazývali hradom, ale istý čas Budatínskym zámkom. Výraznou rekonštrukciou prešiel, keď ho vlastnil rod Suňogovcov, ale aj za jeho posledných majiteľov Csákyovcov. V roku 1848 vyhorel. V 20. rokoch minulého storočia dal požiarom zničenú stavbu opraviť jeho posledný majiteľ zo šľachtického rodu Gejza Csáky, ktorý v ňom býval do roku 1945. Istý čas v ňom bola československá armáda a následne boli hrad i park značne zdevastované. Od roku 1956 je hrad v správe Považského múzea v Žiline. Vlastní ho Žilinský samosprávny kraj. Hrad s parkom boli v roku 1963 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

Starý most vo Varíne rozšíria a pribudujú lávku pre peších(02.08.2016; Žilinské noviny; č. 30, región , s. 6; BRANISLAV KOSCELNÍK)

Takmer storočný objekt prejde kompletnou rekonštrukciou. VARÍN. Staručký most cez rieku Varínka vo Varíne prejde obnovou. Most pri fare slúži už od roku

1925 a počas druhej svetovej vojny prežil aj snahu nemeckých vojsk vyhodiť ho do vzduchu. Dnes spája obec s Nezbudskou Lúčkou a turistov privádza ku kompe cez rieku Váh. Čas sa už výrazne podpísal pod jeho stav. V pláne je jeho obnova, ale aj rozšírenie. "Vymeníme zvršok, rozšírime most, prebehne tiež sanácia trámov, dosky a spodnej stavby tak, aby bola zabezpečená jej stabilita. Predpokladané potrebné investície odhadujeme na 340 200 eur," poskytla informácie hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková.

Viac ako deväťdesiatročný most nevyhovuje parametrom dnešnej dopravy už ani z hľadiska šírky. Vozidlá prichádzajúce z centra Varína musia dávať prednosť protiidúcim autám.

"Vozovka je veľmi úzka a na moste dochádza k nebezpečným stretom chodcov s autami. Po obnove mosta ostane zachovaná časť opôr a základy, ktoré rozšírime a spevníme. Tým zabezpečíme dopravu v dvoch pruhoch," spresnila zámery krajská hovorkyňa. K mostnému objektu pridajú aj novú lávku pre peších, aby aj im zabezpečili komfortný a bezpečný pohyb. Lávka bude samostatným objektom na oporách mosta.

V súčasnosti prebieha proces verejného obstarávania. Spustenie prác ešte komplikuje prekládka plynového potrubia.

BRANISLAV KOSCELNÍK Most cez Varínku Po rekonštrukcii budú jazdiť autá v oboch smeroch. FOTO:AUTOR

Podroháčske folklórne slávnosti sú vrcholom Oravského kultúrneho leta(02.08.2016; www.24hod.sk; Kultúra, , s. -; Teraz.sk, TASR)

Ilustračné foto. Zuberec 2. augusta (TASR) - Oravské folklórne leto vyvrcholí od 5. do 7. augusta na 41.

Podroháčskych folklórnych slávnostiach v Zuberci a Oravskom Bielom Potoku. Na trojdňovom medzinárodnom folklórnom festivale sa predstaví viac ako tisíc účinkujúcich zo Slovenska, Poľska, Česka, Srbska, Lotyšska a Izraela. TASR o tom informoval riaditeľ Oravského kultúrneho strediska (OKS) v Dolnom Kubíne Miroslav Žabenský.

Areál amfiteátra v Zuberci - Brestovej a Múzeum oravskej dediny podľa neho prilákajú každoročne tisícky návštevníkov. "Vystúpenia folklórnych súborov a skupín, jarmok ľudových remesiel, výstavy, príjemné prírodné prostredie a vrcholiaca letná turistická sezóna - to sú atrakcie, ktoré robia z Podroháčskych folklórnych slávností najväčšie kultúrne podujatie na Orave," uviedol Žabenský.

Program 41. ročníka festivalu sa začne v piatok 5. augusta v Oravskom Bielom Potoku Privítankou

domácich folklórnych súborov a skupín. "Po ňom je pripravený program hostí - krajanských súborov Spiš z Poľska a Zaolzi z Česka, súborov Saey Yona z Izraela, Skalni z Poľska a Gusle Kikinda zo Srbska. Na námestí v Zuberci budú vyhrávať ľudové hudby a večer je pre záujemcov o folklórny tanec pripravená tanečná škola, ktorá bude po skončení pokračovať ľudovou veselicou," doplnil riaditeľ OKS.

Sobotný (6.8.) program v zuberskom skanzene otvorí výstava modrotlače Mateja Rabadu. Po krojovanom sprievode otvoria program na javisku amfiteátra v Brestovej Podroháčska folklórna skupina, detský folklórny súbor Roháčik a ľudová hudba Struna zo Zuberca. V programe Veselo na Brestovej ich vystriedajú súbory Hornád z Košíc, Oravan z Nižnej a Oravanček pri ZUŠ Nižná. Potom budú slávnosti patriť ôsmim oravským detským súborom a ľudovým hudbám.

Slovenskí gajdoši a gajdošské skupiny sa predstavia v programe Gajdy - o nástroji známom i neznámom. Je o slovenskej gajdošskej kultúre zapísanej v UNESCO. Záver sobotného večera bude patriť jubilujúcemu folklórnemu súboru Poľana zo Zvolena a jeho profilovému programu Poľana, Poľana," dodal Žabenský.

Z nedeľnej ponuky podľa neho zaujme nielen sviatočná furmanka, ktorá spríjemní ráno cestu z Habovky do Brestovej či sviatočná svätá omša v skanzene v Zuberci, ale aj program v amfiteátri. "Začne Privítankou v podaní folkloristov zo Zuberca, Habovky a Oravského Bieleho Potoka. V programe Na fašiangy a Veľkú noc sa predstavia oravské folklórne skupiny, ľudové hudby a sólisti. Napoludnie sa divákom ešte raz predstavia krajanské súbory. Po nich bude nasledovať krajský program Naše nôty pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára, ktorý predstaví detské súbory s aktuálnou tvorbou folklórnych kolektívov Oravy, Turca, Liptova, Kysúc a horného Považia. Záverečný galaprogram bude patriť tanečníkom a kolektívom zo Slovenska a zahraničia," informoval riaditeľ OKS.

Súčasťou festivalu, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, bude jubilejný 25. oravský tradičný jarmok oživených remesiel v sobotu a v nedeľu v zuberskom skanzene a dve výstavy inštalované v objektoch múzea, uzavrel Žabenský.

Podroháčske folklórne slávnosti sú vrcholom Oravského kultúrneho leta(02.08.2016; www.teraz.sk; Kultúra, 16:02, s. -; TASR)

Na medzinárodnom folklórnom festivale sa od 5. do 7. augusta predstaví viac ako tisíc účinkujúcich zo Slovenska, Poľska, Česka, Srbska, Lotyšska a Izraela.

Ilustračné foto. Foto: TASR/Pavol Ďurčo Zuberec 2. augusta (TASR) - Oravské folklórne leto vyvrcholí od 5. do 7. augusta na 41.

Podroháčskych folklórnych slávnostiach v Zuberci a Oravskom Bielom Potoku. Na trojdňovom medzinárodnom folklórnom festivale sa predstaví viac ako tisíc účinkujúcich zo Slovenska, Poľska, Česka, Srbska, Lotyšska a Izraela. TASR o tom informoval riaditeľ Oravského kultúrneho strediska (OKS) v Dolnom Kubíne Miroslav Žabenský.

Areál amfiteátra v Zuberci - Brestovej a Múzeum oravskej dediny podľa neho prilákajú každoročne tisícky návštevníkov. "Vystúpenia folklórnych súborov a skupín, jarmok ľudových remesiel, výstavy, príjemné prírodné prostredie a vrcholiaca letná turistická sezóna - to sú atrakcie, ktoré robia z Podroháčskych folklórnych slávností najväčšie kultúrne podujatie na Orave," uviedol Žabenský.

Program 41. ročníka festivalu sa začne v piatok 5. augusta v Oravskom Bielom Potoku Privítankou domácich folklórnych súborov a skupín. "Po ňom je pripravený program hostí - krajanských súborov Spiš z Poľska a Zaolzi z Česka, súborov Saey Yona z Izraela, Skalni z Poľska a Gusle Kikinda zo Srbska. Na námestí v Zuberci budú vyhrávať ľudové hudby a večer je pre záujemcov o folklórny tanec pripravená tanečná škola, ktorá bude po skončení pokračovať ľudovou veselicou," doplnil riaditeľ OKS.

Sobotný (6.8.) program v zuberskom skanzene otvorí výstava modrotlače Mateja Rabadu. Po krojovanom sprievode otvoria program na javisku amfiteátra v Brestovej Podroháčska folklórna skupina, detský folklórny súbor Roháčik a ľudová hudba Struna zo Zuberca. V programe Veselo na Brestovej ich vystriedajú súbory Hornád z Košíc, Oravan z Nižnej a Oravanček pri ZUŠ Nižná. Potom budú slávnosti patriť ôsmim oravským detským súborom a ľudovým hudbám.

Slovenskí gajdoši a gajdošské skupiny sa predstavia v programe Gajdy - o nástroji známom i neznámom. Je o slovenskej gajdošskej kultúre zapísanej v UNESCO. Záver sobotného večera bude patriť jubilujúcemu folklórnemu súboru Poľana zo Zvolena a jeho profilovému programu Poľana,

Poľana," dodal Žabenský. Z nedeľnej ponuky podľa neho zaujme nielen sviatočná furmanka, ktorá spríjemní ráno cestu z

Habovky do Brestovej či sviatočná svätá omša v skanzene v Zuberci, ale aj program v amfiteátri. "Začne Privítankou v podaní folkloristov zo Zuberca, Habovky a Oravského Bieleho Potoka. V programe Na fašiangy a Veľkú noc sa predstavia oravské folklórne skupiny, ľudové hudby a sólisti. Napoludnie sa divákom ešte raz predstavia krajanské súbory. Po nich bude nasledovať krajský program Naše nôty pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára, ktorý predstaví detské súbory s aktuálnou tvorbou folklórnych kolektívov Oravy, Turca, Liptova, Kysúc a horného Považia. Záverečný galaprogram bude patriť tanečníkom a kolektívom zo Slovenska a zahraničia," informoval riaditeľ OKS.

Súčasťou festivalu, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, bude jubilejný 25. oravský tradičný jarmok oživených remesiel v sobotu a v nedeľu v zuberskom skanzene a dve výstavy inštalované v objektoch múzea, uzavrel Žabenský.

Slušný balík peňazí z dotácii putoval z kraja aj do Turca(02.08.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 08:28, s. -; Andrea Dudráková)

Žiadateľov o krajské dotácie bolo neúrekom. Z Turca ich uspelo až 54 a spolu získali takmer 27 tisíc eur.

Peniaze z kraja pôjdu aj na opravu chodníka a mostíkov k Šútovskému vodopádu. (Zdroj - ARCHÍV SKIALP KLUB KRIVÁŇ)

Dotácie z vlastných príjmov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) pritiekli tento rok opäť aj do Turca. Krajskí poslanci prerozdelili na dve etapy spolu až 196 400 eur, z toho na podporu organizácií a aktivít v turčianskom regióne išlo 26 950 eur.

Podmienky sa zmenia Peniaze boli určené na rozvoj významných aktivít v oblasti školstva a vzdelávania,

záujmovo-umeleckej činnosti a kultúrnych aktivít, športu a telovýchovy, zdravotníctva, sociálnych služieb, charity či verejnoprospešných aktivít.

Ako povedala poslankyňa ŽSK Katarína Tomášová za obvod Martin, žiadosti o príspevok mohli právnické a fyzické osoby ako podnikatelia, ktorí pôsobia na území kraja, posielať do konca minulého roka.

"Ako poslanci sme mohli pre jedného žiadateľa schváliť z celkového balíka peňazí najviac 1 000 eur. Snažili sme sa podporiť aj veľa projektov z Turca," priblížila Katarína Tomášová a zároveň dodala, že tento rok sa budú meniť podmienky prerozdeľovania dotácií. Konkrétne zmeny sa však ešte len budú odsúhlasovať na niektorom z najbližších zasadnutí zastupiteľstva ŽSK.

Pripravili až tri akcie V Turci získalo dotáciu až 54 žiadateľov. Úspešné boli napríklad viaceré hasičské zbory, ktoré

pripravovali rôzne súťaže či obce a mestá organizujúce podujatia pre svojich obyvateľov. Z balíka sa tiež ušlo Mestskému hokejovému klubu Martin, Mestskému športovému klubu Fomat, peniaze dostalo i Slovenské plachtárske centrum, Rádioklub Horec, Tanečný klub Deep či seniori zo Sučian.

Najmenšou pridelenou sumou bolo 200 eur. Najväčšiu čiastku peňazí si ukrojil Autocamping Trusalová, ktorý získaných 1300 eur použil na rekonštrukciu a modernizáciu umyvární a sprchovacích priestorov .

Druhá najvyššia čiastka putovala do Trebostova a to na miestne kultúrne akcie spojené s tradíciami a hudobnými vystúpeniami.

"Sme radi, že zo získaných peňazí sa nám podarilo pripraviť až tri akcie. Jedna patrila letnému tanečnému večeru, druhá sa týkala programu pre návštevu z našej partnerskej obce Jesenník nad Odrou a tretím podujatím bol druhý ročník futbalového turnaja seniorov," vymenoval trebostovský starosta Ivan Trimaj.

Opravy po smršti Päťsto eur od ŽSK využila aj partia nadšencov zo Skialp klubu Kriváň a Klubu slovenských turistov

v Šútove, ktorá sa nedávno pustila do opravy turisticko-náučného chodníka smerujúceho k Šútovskému vodopádu.

Chlapi opravili štyri mostíky cez Šútovský potok, zrenovovali zábradlie a novým náterom aj

informačné panely, ktoré sú umiestnené na 3,7 km trase naprieč Šútovskou dolinou. "Obrovská búrková smršť, ktorá sa prehnala pred dvomi rokmi Malou Fatrou, zanechala za sebou

poriadnu spúšť. Ničivá voda, nánosy blata a polámaných stromov chodník značne poškodili. Nechceli sme to nechať len tak a aj preto sme sa vo voľnom čase pustili do práce. Záleží nám na to, aby si ľudia mohli znovu nerušene užiť príjemnú prechádzku k vodopádu," povedal nám pred časom Peter Kračmer, predseda Skialp klubu Kriváň.

Chodník je vyhľadávaný najmä pre svoju nenáročnosť, radi sa po ňom prejdú rodiny s malými deťmi i seniori. Odmenou im je pohľad na prúdy vody, ktoré dopadajú na zem z výšky 38 metrov.

"Prakticky od jari do jesene, predovšetkým cez víkendy a počas prázdnin, je na ňom pomerne rušno," podotkol Peter Kračmer.

Na inováciu chodníka čiastočne prispela obec Šútovo a so žiadosťou o dotáciu sa budú zaoberať aj poslanci ŽSK.

Po desiatich rokoch znova otvorili Budatínsky hrad, ponúka novinky(03.08.2016; www.pravda.sk; Cestovanie, 14:30, s. -; SITA)

Brány Budatínskeho hradu v Žiline otvorili pre verejnosť po desiatich rokoch. Hrad bol od roku 2006 pre verejnosť uzavretý.

Ilustračné foto. Autor - Pravda, Renáta Jaloviarová "Obnovu sme začali revitalizáciou jeho parku v roku 2009, pokračovali sme sprístupnením

kompletne obnovenej veže a tento rok konečne otvárame aj samotný hrad a jeho kaplnku. Vďaka eurofondom a financiám z nórskych fondov sme mohli uskutočniť túto vzácnu premenu našej národnej kultúrnej pamiatky," informoval predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár s tým, že tretia etapa rekonštrukcie si vyžiadala viac ako 1,5 milióna eur.

Súčasťou nových expozícií sú miestnosti s historickými exponátmi, zariadením a jedinečnými časťami pôvodných omietok, ktoré sa podarilo zachovať. Ako doplnila riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová, kaplnka z polovice 18. storočia, ktorá umožňuje prístup aj pre imobilných návštevníkov, ponúka i sakrálne umenie.

Vo vstupnej miestnosti hradu sa nachádza multifunkčný informačný pult, priestor na sedenie a informačné stolíky, kde turisti začnú prehliadku prechodom po historickom schodisku do rozsiahlej expozície drotárstva.

V ďalších obnovených priestoroch čaká na milovníkov histórie kabinet kuriozít s vystavenými raritami z fondov Považského múzea v Žiline, artefakty spojené s dejinami mesta Žilina, dobový nábytok, exponáty viažuce sa na rekonštrukciu hradu a obrazy.

Počas rekonštrukcie obnovili takmer tisíc metrov štvorcových, ktoré návštevníkom odhalia príbeh jednej z najstarších architektonických pamiatok na území Žiliny.


Vo Vychylovke predvedú slovenské plemená zvierat...(03.08.2016; Roľnícke noviny; č. 31, Živočíšna výroba , s. 25; pat)

V skanzene Nová Bystrica - Vychylovka (okres Čadca) sa 14. augusta uskutoční chovateľský deň - prezentačná výstava hospodárskych zvierat pôvodných slovenských plemien. Podujatie spája tradičné slovenské: skanzen a naše pôvodné hospodárske zvieratá.

Podľa Františka Staňa z Občianskeho združenia (OZ) Chováme doma, na výstave bude

prezentovaná hrabavá a vodná hydina, holuby, králiky, ovce, kozy, hovädzí dobytok, kone. Navyše Československé vlčiaky, Slovenské čuvače, japonské prepelice, sliepky Marans a iné zaujímavé zvieratá.

Cieľom tejto akcie je propagovať chov slovenských plemien, pretože chovatelia o ne strácajú záujem. "Predkovia nám zanechali nielen dedičstvo vo forme kultúry, starej architektúry, ale takisto živé dedičstvo - zvieratá. Zámerom je aj to, aby naši ľudia začali chovať. Aby sa rozšíril genetický fond nášho dedičstva. Udržanie a zväčšovanie genetických zdrojov národných plemien je dôležitým predpokladom pre nové šľachtenie a zlepšovanie ich produkčných vlastností. Nielen mať obraz na stene, ale i živé zvieratko. Aby sme boli hrdí na naše dedičstvo i v tejto živej forme," uviedol František Staňo.

Zvieratá budú vystavené priamo v priestoroch skanzenu pri jednotlivých objektoch. "Pri každom plemene budú garanti, ktorí poskytnú návštevníkom odborný výklad, odpovedia na otázky, poradia o chove. Zároveň pri každom výstavnom mieste budú umiestnené informačné bannery so základnými informáciami o danom plemene. Súčasťou výstavy bude aj prednáška Ústavu systémov chovu, šľachtenia a kvality produktov, NPPC - VÚŽV Nitra na tému Význam a ochrana živočíšnych genetických zdrojov na Slovensku. Prednášať budú aj výskumníci z Výskumného ústavu včelárstva, Liptovský Hrádok o chorobách včiel, ich prevencii a liečbe," konštatoval František Stano.

Výstavu pod záštitou MPRV SR pripravujú Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a OZ Chováme doma. "Podujatie budú sprevádzať folklórne vystúpenia a pre deti je pripravená farmárska hra," dodala Darina Hnidková, hlavná lektorka Kysuckého múzea v Čadci.

OZ Chováme doma sa zaoberá propagáciou domáceho chovu hospodárskych zvierat, so zameraním na podporu chovu slovenských plemien, ale aj ďalších plemien domácich hospodárskych zvierat. Jeho cieľom je propagovanie chovateľskej činnosti na verejnosti, usporiadanie výstav, súťaží, chovných výberov a zvodov, uverejňovanie odborných článkov.

Nádejní prozaici na 48. ročníku Jašíkových Kysúc(02.08.2016; Kysucké noviny; č. 30, KULTÚRA/SERVIS , s. 18; IH)

Mladí prozaici, ktorí ešte nepublikovali, môžu využiť novú možnosť. Štartuje ďalší ročník súťaže Jašíkove Kysuce.

ČADCA. Pre všetkých mladých autorov je pripravený v poradí už 48. ročník literárnej súťaže Jašíkove

Kysuce. Všetky súťažné príspevky sa budú postupne uverejňovať na webových stránkach www.jasikovekysuce. sk v poradí, v akom budú prichádzať.

Autorská súťaž trvá do 15. októbra. Súťažné prózy, ktoré prídu po uzávierke, do nej nezaradia. Vyhodnotenie sa uskutoční 1. decembra.

Šancu majú mladí autori do 35 rokov, ktorí ešte knižne nepublikovali. Svoje krátke prózy môžu zasielať elektronickou poštou na e-mail: [email protected].

Súťažné príspevky je potrebné dodávať v elektronickej forme vo formátoch MS Word (doc.) a Open Office. Bitmapový dokument, ktorý sa vytvoril napríklad skenovaním rukopisu alebo hárok s ručne písaným obsahom, sa nepovažuje za relevantný textový podklad.

Každý súťažiaci môže zaslať maximálne dve samostatné poviedky, ktorých textový rozsah nepresiahne 10 strán normalizovaného formátu A4.

K súťažným príspevkom je potrebné pripojiť stručný životopis, miesto bydliska, vek a kontaktné údaje (adresu, telefónne číslo, e-mail). Meno, miesto bydliska a vek sa pri finalistoch, vybraných odbornou porotou, zverejnia na www stránke a v zborníku súťažných prác. Tým, že ich súťažiaci zašle spolu so súťažnými prácami, dáva organizátorom povolenie zverejniť ich.

Na vlastnú žiadosť autora sa môžu jeho práce zverejniť pod pseudonymom. V tom prípade sa jeho vlastné meno použije iba pre potreby, spojené s organizáciou súťaže (prezenčná listina, diplom a iné). V prípade, že má autor záujem komunikovať s ostatnými súťažiacimi, organizátori mu na požiadanie zverejnia e-mailovú adresu.

Organizátorom súťaže je Spolok slovenských spisovateľov, Literárny fond SR, Žilinský samosprávny kraj, Kysucká knižnica v Čadci, Kysucká kultúrna nadácia a Fond na podporu umenia.

Pre zahraničie sme atraktívnym miestom(02.08.2016; Oravské noviny; č. 30, SPRAVODAJSTVO / INZERCIA , s. 3; (ICH))

Žilinský kraj navštívil v prvom štvrťroku rekordný počet turistov. ŽILINA. Zariadenia cestovného ruchu v Žilinskom kraji ubytovali takmer 245-tisíc návštevníkov,

čo je po Bratislavskom kraji druhý najvyšší podiel (23,7 percenta) z ubytovaných návštevníkov v rámci celého Slovenska.

V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 vzrástol ich počet o viac ako 23 percent, percentuálny podiel u domácich aj zahraničných návštevníkov je takmer zhodný.

"Región je potrebné sústavne a cielene prezentovať doma aj za hranicami Slovenska," hovorí Jozef Štrba, predseda krajskej organizácie cestovného ruchu Žilinský turistický kraj. "Čo sa týka zahraničných návštevníkov, najvyšší nárast je hlavne z okolitých krajín. Oproti prvému štvrťroku 2015 sa zvýšil počet Čechov takmer o 35 percent, Maďarov o 26 a Poliakov o 11 percent. Teší nás aj nárast turistov z Rakúska o 44 a Nemecka o 34 percent. Sme radi, že sme pre zahraničných návštevníkov nielen atraktívnym, ale aj bezpečným dovolenkovým cieľom."

Podľa dostupných údajov Štatistického úradu bolo v prvých troch mesiacoch roku 2016 v Žilinskom kraji zaznamenaných 738 684 prenocovaní. V ich počte je Žilinský kraj spomedzi ôsmich krajov Slovenska na prvom mieste. Tento podiel dosiahol štvrtinu (25,2 percenta) z počtu všetkých prenocovaní v rámci Slovenska.

"Naším cieľom je, aby ľudia na Slovensku aj v zahraničí vedeli, že sme vyhľadávanou a modernou destináciou cestovného ruchu," uvádza Iveta Chabadová, riaditeľka krajskej organizácie Žilinský turistický kraj. "Za nárastom návštevníkov je viacero faktorov. Okrem spomínaných kampaní aj sústavná prezentácia na veľtrhoch cestovného ruchu, lokálnych akciách doma i v prihraničných regiónoch na Morave a v Poľsku, prezentácia na festivaloch, kultúrnych podujatiach a tiež komunikácia s potenciálnymi návštevníkmi na sociálnych sieťach."

Nemalý balík peňazí putoval z kraja i do Turca(02.08.2016; Turčianske noviny; č. 30, AKTUALITY , s. 4; ANDREA DUDRÁKOVÁ;ROMAN KOPKA)

Žiadateľov o krajské dotácie bolo neúrekom. Z Turca ich uspelo až 54 a spolu získali takmer 27- tisíc eur.

ŽILINA, MARTIN. Dotácie z vlastných príjmov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) pritiekli tento rok opäť aj do Turca. Krajskí poslanci prerozdelili na dve etapy spolu až 196 400 eur, z toho na podporu organizácií a aktivít v turčianskom regióne išlo 26 950 eur.

Podpora regiónov Peniaze boli určené na rozvoj významných aktivít v oblasti školstva a vzdelávania,

záujmovo-umeleckej činnosti a kultúrnych aktivít, športu a telovýchovy, zdravotníctva, sociálnych služieb, charity či verejnoprospešných aktivít.

Ako povedala poslankyňa ŽSK za obvod Martin Katarína Tomášová, žiadosti o príspevok mohli právnické a fyzické osoby, ako podnikatelia, ktorí pôsobia na území kraja, posielať do konca minulého roka.

"Ako poslanci sme mohli pre jedného žiadateľa schváliť z celkového balíka peňazí najviac 1 000 eur. Snažili sme sa podporiť aj veľa projektov z Turca," priblížila Katarína Tomášová a zároveň dodala, že tento rok sa budú meniť podmienky prerozdeľovania dotácií. Konkrétne zmeny sa však ešte len budú odsúhlasovať na niektorom z najbližších zasadnutí zastupiteľstva ŽSK.

V Turci získalo dotáciu až 54 žiadateľov. Úspešné boli napríklad viaceré hasičské zbory, ktoré pripravovali rôzne súťaže či obce a mestá, organizujúce podujatia pre svojich obyvateľov. Z balíka sa tiež ušlo Mestskému hokejovému klubu Martin, Mestskému športovému klubu Fomat, peniaze dostalo i Slovenské plachtárske centrum, Rádioklub Horec, Tanečný klub Deep či seniori zo Sučian.

Najmenšou pridelenou sumou bolo 200 eur. Najväčšiu čiastku peňazí si ukrojil Autocamping Trusalová, ktorý získaných 1300 eur použil na rekonštrukciu a modernizáciu umyvární a sprchovacích priestorov. Druhá najvyššia čiastka putovala do Trebostova, a to na miestne kultúrne akcie, spojené s tradíciami a hudobnými vystúpeniami.

"Sme radi, že zo získaných peňazí sa nám podarilo pripraviť až tri akcie. Jedna patrila letnému

tanečnému večeru, druhá sa týkala programu pre návštevu z našej partnerskej obce Jeseník nad Odrou a tretím podujatím bol druhý ročník futbalového turnaja seniorov," vymenoval trebostovský starosta Ivan Trimaj.

Podporili aj rekonštrukciu chodníka Päťsto eur od ŽSK využila aj partia nadšencov zo Skialp klubu Kriváň a Klubu slovenských turistov

v Šútove, ktorá sa nedávno pustila do opravy turisticko-náučného chodníka, smerujúceho k Šútovskému vodopádu.

Chlapi opravili štyri mostíky cez Šútovský potok, zrenovovali zábradlie a novým náterom aj informačné panely, ktoré sú umiestnené na 3,7- kilometrovej trase naprieč Šútovskou dolinou.

"Obrovská búrková smršť, ktorá sa prehnala pred dvomi rokmi Malou Fatrou, zanechala za sebou poriadnu spúšť. Ničivá voda, nánosy blata a polámaných stromov chodník značne poškodili. Nechceli sme to nechať len tak a aj preto sme sa vo voľnom čase pustili do práce. Záleží nám na tom, aby si ľudia mohli znovu nerušene užiť príjemnú prechádzku k vodopádu," povedal nám pred časom Peter Kračmer, predseda Skialp klubu Kriváň.

ANDREA DUDRÁKOVÁ ROMAN KOPKA

Turčianske kultúrne stredisko v Martine zorganizovalo pre deti podujatie - Vyfarbi si prázdniny(03.08.2016; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 1/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Turčianske kultúrne stredisko v Martine zorganizovalo v uplynulých dňoch pre prázdninujúce deti

zaujímavé podujatie - Vyfarbi si prázdniny. Počas tvorivého dopoludnia, do ktorého sa zapojili aj mnohí rodičia, sa deti naučili koľko krásnych vecí sa dá vyrobiť z recyklovaného papiera a koľko zábavy sa pritom dá zažiť. Pre veľký úspech bude séria podujatí Vyfarbi si prázdniny pokračovať 4. augusta, 26. augusta a 30. augusta, vždy v čase od 10:00 do 13:00 hodiny pri budove Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine. Všetky deti sú srdečne vítané."

Nebojíte sa tmy? Tak príďte na Oravský hrad a zažite nočnú prehliadku v jeho osídliach!(03.08.2016; www.pluska.sk; Regióny Stredné Slovensko, 13:00, s. -; Pavol Konštiak)

Oravský hrad je jeden z najkrajších a najnavštevovanejších hradov na Slovensku. Týči sa na strmom vápencovom brale vo výške 112 m nad riekou Orava v obci Oravský Podzámok. Už tento piatok vypukne veľké podujatie pod názvom Tajomný hrad.

Oravský hrad je jeden z najkrajších a najnavštevovanejších hradov na Slovensku. Týči sa na strmom vápencovom brale vo výške 112 m nad riekou Orava v obci Oravský Podzámok.

Autor - Pavol Konštiak Ide o nočnú prehliadku pre všetky deti, oživenú o rozprávkové bytosti a príbehy. Večerná

prehliadka tajomným Oravským hradom je teda venovaná hlavne mladším návštevníkom a ich rodičom, kde môžu stretnúť rôzne nadprirodzené bytosti. Tento rok budú hradní páni potrebovať malých pomocníkov, aby spoločne vyslobodili princeznú z pazúrov zlého draka. Hrad bude sprístupnený od 18:30. Vstupy budú v 15 minútových intervaloch.

Oravský hrad je jedinečným dôkazom takmer všetkých architektonických slohov od románskeho slohu, cez gotiku, renesanciu, baroko až po romantizmus. Tvorí ho honosný a mohutný komplex Horného, Stredného a Dolného hradu. Vznikol v 13. storočí a s jeho históriou sú spojené mnohé dejinne dôležité osobnosti, ako bol panovník Matej Korvín, Ján z Dubovca a najmä rod Thurzovcov, ktorý patril medzi najbohatšie a najvplyvnejšie rody uhorského štátu.

Večerná prehliadka tajomným Oravským hradom je teda venovaná hlavne mladším návštevníkom a ich rodičom

Hrad stále láka nielen turistov, ale aj filmárov. Na Oravskom hrade bol natočený v rokoch 1921 - 22 nemecký film Upír Nosferatu zaradený do

Zlatého fondu svetovej kinematografie. Boli tu natočené mnohé filmy a rozprávky: Adam Šangala, Kráľ Drozdia brada, Dračie srdce II, Princezná a žobrák, Železná päsť, Sokoliar Tomáš a iné. Posledná najnovšia rozprávka Láska na vlásku by mala mať premiéru už čoskoro.

Autor - Pavol Konštiak

Miloš Jesenský: Aktuálny objav potvrdil existenciu mohýl na Kysuciach(03.08.2016; www.sme.sk; Zaujímavosti, 07:49, s. -; Iveta Hažíková)

Vykopávky, ktoré pokračovali v júli v Radoli, priniesli veľkú radosť archeológom, pracovníkom Kysuckého múzea i všetkým, ktorí sa na prácach podieľali. Podarilo sa im odkryť lužickú mohylu so zvyškami urny, ktorá obsahovala spálené kosti a bronzové šperky.

Pri výskume pomáhali archeológom aj brigádnici, väčšinou išlo o študentov archeológie. (Zdroj - KYSUCKÉ MÚZEUM)

RADOĽA. Riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský neskrýva radosť nad nálezom v Koscelisku v Radoli. Našla sa totiž mohyla spred 3 300 rokov.

"V júli pokračoval archeologický výskum Kosceliska s cieľom preveriť nálezovú situáciu z vlaňajšieho roka, kedy sme na vrchole predpokladaného valu odkryli súvislú vrstvu kameňov. Súčasný zachytený kamenný oblúk sme identifikovali ako časť kamenného venca lužickej kultúry. V jeho vnútornej ploche sme na štyroch miestach odkryli torzá lužických nádobiek. Po odstránení kontrolného bloku sa vo vnútri objavil hrob so zachovanou urnou. Tá bola položená na plochých

kameňoch, obložená bola ďalšími a aj jej ústie vypĺňali o niečo menšie kamene. Tesne vedľa urny ležala menšia nádobka (išlo len o torzo), v urne boli medzi spálenými kosťami dve bronzové ozdoby. Mohyla je zatiaľ datovaná približne ku koncu strednej doby bronzovej," informoval riaditeľ Jesenský.

Aj keď sa už v minulosti podarilo odkryť na Koscelisku tri lužické hroby, tento je zrejme najvýznamnejší. Ide o takzvaný "skrinkový" s bronzovými ozdobami. Krúžok a náramok môžu svedčiť o tom, že v ňom pochovali ženu. Keďže išlo o skrinkový hrob v celej mohyle, je pravdepodobné, že to bola významnejšia osoba. Podľa tvaru urny možno objav datovať na záver strednej a začiatok mladšej doby bronzovej, teda okolo roku 1300 rokov pred Kristom.

"Je zrejme, že Koscelisko patrí k pomerne starým lužickým pohrebiskám. Aktuálny objav jednoznačne potvrdil existenciu mohýl na Kysuciach. Výskum v Radoli bude naďalej pokračovať, keďže v tritisíc rokov starej histórii tam určite bude stále čo objavovať," dodal riaditeľ.

Doteraz sa v sezónach 2014 - 2015 sa na tomto mieste nenašli žiadne stopy po konštrukcii valu alebo umelom násype.

"Po starších výskumoch Antona Petrovského Šichmana, ktorý v roku 1956 odkryl v Radoli ruiny kostola, a Marcely Ďurišovej, ktorá v roku 1990 skúmala stredoveký cintorín, rozprestierajúci sa okolo kostola, my sme v dvoch sezónach (2012 -2013) odkryli takmer celý pôdorys kostola. Niekoľko sond sme robili na ploche cintorína," povedala pred začiatkom júlových vykopávok archeologička Kysuckého múzea Danka Majerčíková.

Dohromady počas týchto troch výskumov odkryli 42 hrobov - 14 v interiéri kostola, 28 na cintoríne. Viaceré hroby sa zachytili v superpozícii, čiže nad sebou, staršie narušili mladšie. Podľa slov archeologičky to svedčí o intenzívnom pochovávaní, dôkazom čoho je aj stavba kostnice, ktorú odkryli v roku 2013. Slúžila na uloženie kostí z poškodených hrobov.

Ako povedala Majerčíková, hroby boli skromne vybavené, nálezy sa našli len v niektorých. "Išlo o drobné ozdoby - prstene, spony, v dvoch sme našli mince. V jednom bola minca pod ľavou nohou, v druhom ležala na panvovej kosti." Antropologický rozbor pri niektorých kostrách ukázal, že išlo o ľudí, ktorí vraj počas života vykonávali namáhavú fyzickú činnosť. Informovala, že pri jednom dieťati sa preukázala podvýživa, predpokladajú preto, že mohlo ísť o ľudí z nižších spoločenských vrstiev.

Čo sa týka mincí, ktoré našli, išlo oparvy Žigmunda Luxemburského, vyrazené v období 1387 - 1427. "Sú to zatiaľ najstaršie stredoveké mince, nájdené na Kysuciach. V čase razby sa označovali ako denarius parvus, čiže krátky denár, z toho sa odvodil dnešný názov parvy. Tie z Radole sú základnou formou parvov s písmenami SVR (Sigismundus vngarie rex) s kombináciou arpádovských brvien a brandeburských orlíc, teda typ Huszár. Datovať ich možno len rámcovo do obdobia 1384 - 1427. Razili sa zo striebornomedenej zmesi, takže by to mali byť originály a nie bratrícke falzá, razené

v 50. - 60. rokoch 15. storočia," povedala.

Kraj sa chváli rekordnou návštevnosťou. A čo my?(02.08.2016; Turčianske noviny; č. 30, SPEKTRUM/MARKETING , s. 9; VIERA LEGERSKÁ)

Žilinský kraj navštívil v prvom štvrťroku 2016 rekordný počet turistov. Turiec si pozrie ani nie desatina z nich. Čo s tým?

MARTIN. Žilinský kraj si pripisuje nový úspech. Zariadenia cestovného ruchu v v ňom ubytovali v prvom štvrťroku tohto roka 245-tisíc návštevníkov, čo je po Bratislavskom kraji druhý najvyšší podiel (23,7 percent) na Slovensku. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 vzrástol ich počet o viac ako 23 percent.

Najviac turistov smeruje na Liptov. Sme horší? Najviac turistov smeruje, a aj strávi nejaký čas na Liptove. Pochopiteľne - ide o lyžovanie a

zariadenia na relax s celoročnou prevádzkou. No na Liptov nielen prvé tri mesiace, ale celoročne chodí približne polovica turistov, ktorí sa v kraji vyskytnú. A čo Turiec? Na krajskom "čísle" sa okres Martin podieľa 5,2 percentami a okres Turčianske Teplice 2,6 percentami.

Ak by sme mali stavať rebríček, tak kým do Martinského okresu prišlo v prvom štvrťroku 12 771 turistov, v okrese Liptovský Mikuláš to bolo 117-tisíc turistov, v okrese Žilina viac ako 45-tisíc ľudí, Ružomberský okres si zaknihoval takmer 27-tisíc návštevníkov a predbieha nás aj okres Tvrdošín s viac ako 15-tisíc návštevníkmi.

Nie je to iba zima a lyžovanie, čo nás turisticky "poráža". Od roku 2005 dramaticky klesá počet návštevníkov Turca celoročne. V Martinskom okrese sme v roku 2005 mali v izbách zariadení cestovného ruchu takmer 54-tisíc nocľažníkov, v minulom roku to bolo necelých 40-tisíc. V okrese Turčianske Teplice si polepšili. Kým v roku 2005 zaevidovali približne 20-tisíc návštevníkov, o rok nato ich bolo o približne päťtisíc viac a v ďalších rokoch sa okres ustálil v ročnej návštevnosti od 27 do 30-tisíc ľudí. Na hornom Turci sú vzmáhajúce sa kúpele, tie "robia" regiónu návštevnosť. A na dolnom Turci?

Všetci vieme, čo tu chýba. Slovami... Všetci vieme, že región má čo ponúknuť. Iba sa nevie predať. A viacerí turisti, ktorí u nás boli,

súdiac podľa ich odkazov v redakčných mailoch, tvrdia, že aj nespolupracuje. Servis v cestovnom ruchu sa určite zlepšil, je tu množstvo prezentačných gastronomických podujatí, miestnych festivalov či rôznych podujatí, no žiaden z nich, s výnimkou divadelného festivalu Dotyky a spojenia Martin a sčasti aj lokálnych cestovateľských festivalov, neprekročil rámec obce, mesta či regiónu, a tak návštevník vlastne nemá u nás dôvod zakotviť.

Letná ponuka je štandardná, nevyniká špecialitami v porovnaní s inými okolitými okresmi, Scénická žatva či Slovesná jar - hoci im dávame vznešené prívlastky - neznamenajú v návšteve regiónu takmer nič. Máme nádherné turistické trasy, horské chaty, máme miestami nedotknutú prírodu, čo je dobre, máme cyklotrasy, skanzen, no ruku na srdce, stretneme v Martine v centre turistov tak často, ako tomu bolo pár desaťročí dozadu? Všetky štatistiky tvrdia tiež, že dominantnými návštevníkmi u nás sú Slováci. Česi tvoria asi osminu, no regiónom iba preletia, ľudia sa u nás zdržia spravidla nanajvýš na dve - tri noci.

Kto vie o tom, čo je u nás krásne? "Keď som robila na projekte jedinečnosti Turca, bola som až zaskočená tým, aké výnimočnosti náš

región ponúka," povedala pre naše noviny Janka Mikušáková, manažérka Regionálnej rozvozovej agentúry Dolný Turiec.

"A vie o nich niekto?" kladie otázku Tibor z martinského Podhája. Mladý muž má na bicykli zjazdený celý Turiec.

"Iba výnimočne som sa stretol s nejakým navedením pre turistov k čomusi zaujímavému v obci. Česi vedia okolo každej zrúcaniny narozprávať a napísať také príbehy, že turisti iba otvárajú oči. Takto ich nadchnú pre návštevu. A my máme pod nosom oveľa zaujímavejšie veci a vyhovárame sa na peniaze."

"Predaj" potenciálu je kľúčový Marketing, propagácia - to sú recepty na zviditeľnenie. Potvrdzujú to aj skúsenosti Žilinského

kraja. V minulých rokoch sa orientoval v "predaji" svojho potenciálu na prihraničné regióny. Oplatilo

sa. Podľa dostupných údajov Štatistického úradu SR bolo v prvých troch mesiacoch roka zaznamenaných v jeho tradičných regiónoch takmer 740-tisíc prenocovaní - najviac v porovnaní s osmičkou slovenských krajov. Cieľom návštevníkov boli najviac lyžiarske strediská a termálne kúpele. A tie máme predsa aj my. "Okrem prihraničných regiónov sme pracovali aj s domácimi návštevníkmi. Pre rodiny s deťmi, mladých ľudí a seniorov sme pripravili mediálne a marketingové kampane, ktoré predstavujú atraktívne miesta a lokality kraja, kde návštevníci môžu tráviť dovolenku, voľný čas, príjemné chvíle s množstvom zážitkov," uvádza Iveta Chabadová, riaditeľka krajskej organizácie Žilinský turistický kraj a upresňuje ďalej.

"Za nárastom návštevníkov je viacero faktorov. Okrem spomínaných kampaní aj sústavná prezentácia na veľtrhoch cestovného ruchu, lokálnych akciách doma i v prihraničných regiónoch na Morave a v Poľsku, prezentácia na festivaloch, kultúrnych podujatiach a tiež komunikácia s potenciálnymi návštevníkmi na sociálnych sieťach."

O takomto manuáli Turčania určite vedia. Ale... VIERA LEGERSKÁ

Jeden, dva, tri, štyri dni radosti, muziky a zážitkov u Jánošíka(05.08.2016; Pravda; mut. , Jánošíkove dni , s. 10,11; Renáta Jaloviarová)

Renáta Jaloviarová Terchová Začal sa veľký letný sviatok všetkých tých, ktorí milujú muziku, folklór, zábavu a Terchovú.

Jedinečná oslava terchovskej muziky zapísanej v UNESCO - Jánošíkove dni, ktoré píšu už 54. ročník. Festival má novinku, v sobotu pokus o rekordný počet spoločne hrajúcich heligonkárov. A nechýbajú ani tradičné folklórne programy, tri galavečery a v nedeľu pred záverom divácky príťažlivý konský vozový sprievod uličkami Terchovej.

Šéfdramaturg medzinárodného festivalu Jánošíkove dni Peter Cabadaj 54. ročník zhrnul rečou čísel: "Počas štyroch festivalových dní sa na piatich festivalových pódiách v rámci 28 samostatných blokov programu predstaví takmer 1 200 účinkujúcich zo Slovenska, Slovinska, z Českej republiky a Ruska."

Programu budú podľa Cabadaja dominovať tri tradičné galaprogramy. "V piatok večer oslava Terchovej, v sobotu medzinárodný galaprogram a v nedeľu krajský program, so silným presahom na celoslovenskú úroveň," povedal.

Metropola heligónky Jánošíkove dni si opäť budú pripomínať významné osobnosti, udalosti, jubileá. Prispel k založeniu

folklórneho súboru Považan, neskôr zakladal súbory v Bytči a vo Veľkom Rovnom, prispel aj k vzniku žilinských súborov Stavbár a Rozsutec. Rodák z Terchovej, muzikant, tanečník, choreograf - Miroslav Vallo, ktorému je venovaný piatkový program v šapitó pod amfiteátrom (od 17. do 18. h), nazvaný Dudali dudánky, keď išli od Hanky. Spolu s ďalším programom Zbojstory (od 18.30 do 19.30) v podaní Nebeskej muziky pripravujú pôdu pre dnešný galaprogram - Hrajže mi, muzička, nebesky andele (od 20.30 h).

"Piatkový galaprogram v amfiteátri Nad bôrami má vždy pečať domova, kde dostávajú priestor Terchovčania a účinkujúci muzikanti, speváci, tanečníci z okolia Terchovej a celej Terchovskej doliny," hovorí predseda programovej rady festivalu Rudo Patrnčiak. Dopĺňa, že terchovská muzika nebude znieť len na sklonku piatkového dňa, ale presiahne aj do ďalšieho. "Po galaprograme tesne pred polnocou každý, kto chce, kto môže a kto vie, môže prísť do šapitó pod amfiteátrom a zahrať si a zaspievať terchovskú muziku, čo potrvá do 4. hodiny ráno," pozýva. Napĺňa sa tak predstava, aby terchovská muzika - zapísaná v decembri 2013 do UNESCO - znela nielen na javiskách, ale aj pri každej vhodnej príležitosti.

Medzinárodné zastúpenie na sobotňajšom večernom galaprograme (od 20.30 h) bude mať súbor Žerotín z juhovýchodnej Moravy. Z Ruska prídu Babkiny vnuki, ktorých verejnosť pozná z vystúpenia na úvodnom ceremoniáli Letných olympijských hier v Londýne pred štyrmi rokmi. "Je to špičkové teleso, v ktorom účinkujú až traja ruskí národní umelci. Hrajú a spievajú klasické ruské ľudové piesne a robia to spôsobom úplne jedinečným," naznačuje šéfdramaturg festivalu Cabadaj. Ako sólista vystúpi v sobotu večer aj majster sveta v hre na štajerskej heligónke Slovinec Robert Goter. "Bude zapojený aj do snahy vytvoriť rekord v počte spoločne hrajúcich heligonkárov," pripomína Cabadaj.

Terchová sa teda v sobotu stane akousi metropolou heligónky, uskutoční sa nielen škola hry na heligónke, ale aj pokus o rekord. Súťažnou piesňou bude pieseň V pondelok doma nebudem, na

rekorde sa môže zúčastniť každý, kto pieseň zvládne zahrať. Defilé konských záprahov bude v nedeľu Finále festivalu bude v nedeľu, keď je už jeho neodmysliteľnou súčasťou konský vozový sprievod.

Kone ťahajú vyzdobené rebrinové vozy s krojovanými furmanmi, muzikantmi a spevákmi. A ako vyžaduje tradícia - v žiadnom prípade sa v sprievode nemôže objaviť voz s gumenými kolesami. Tie tradičné sú obité železným pásom, ráfom. Vtedy hrkocú po ceste a do toho zvonia zvonce a hrajú muzikanti. Tento rok prejde takýto parádny sprievod Terchovou už po 49. raz. Terchovčania sa zároveň snažia o jeho zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.

Finále 54. ročníka Jánošíkových dní má v nedeľu pod palcom Žilinský samosprávny kraj. "Vždy sa snažíme odprezentovať z celého kraja tých, ktorí sa venujú nášmu kultúrnemu dedičstvu, a nebude to ináč ani v tomto roku," naznačuje župan Juraj Blanár. Okrem folklórnych súborov zo Žilinského kraja uvidia diváci aj vystúpenie folklórneho súboru Podpoľanec z Detvy.

Festival má aj množstvo sprievodných podujatí. "Sme si vedomí, že folklór je fenomén, ktorý síce je autonómny, ale na tento fenomén sa nabaľuje množstvo rôznych aspektov, množstvo rôznych umeleckých žánrov a prejavov. A my chceme, aby folklór zaznel nielen v tej klasickej podobe, ale aj v podobe atraktívnej, umeleckej, reflexívnej, sprievodnej, aby to bola oslava folklóru vo všetkých súvislostiach," hovorí Cabadaj. A preto nebudú chýbať výstavy výtvarného umenia, fotografie či ľudového odievania. Spomenúť môžeme tiež sobotňajšie premietnutie kresleného filmu Viktora Kubala Zbojník Jurko, ktorý slávi 40. výročie vzniku. "Budeme si pripomínať aj toto výročie, pretože významne spropagovalo jánošíkovský fenomén cez úplne iný typ média, prostredníctvom animovaného filmu," dodal šéfdramaturg.

Festival pre ľudí dobrej vôle Tohtoročné prípravy Jánošíkových dní výrazne skomplikovalo prerozdeľovanie dotácií z Fondu na

podporu umenia. Pôvodne obec žiadala vyše 100-tisíc. Príspevok dostala po druhom kole v sume 11-tisíc eur, čo však nezohľadnilo potreby a prestíž

festivalu. Situáciu zachránili sponzori, no šéfdramaturg upozorňuje, že to tak nemôže byť stále. Dominantným prvkom festivalu je terchovská muzika, ktorá je už takmer tri roky zapísaná vo svetovom zozname UNESCO a všade vo svete si krajiny svoje prvky, zapísané v UNESCO, vážia, starostlivo propagujú aj podporujú.

Jánošíkove dni každoročne navštívia desaťtisíce ľudí. "Jánošíkove dni sú festival, ktorý je prioritne určený všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí si ctia tradíciu, ale aj princípy humanizmu, tolerancie, porozumenia, ľudskej spolupatričnosti. Máme pripravené programy tak, aby uspokojili každého, aj toho najnáročnejšieho návštevníka a veľmi si želáme, aby nás v našom úsilí podržalo aj počasie, bez toho vyjde všetko naše úsilie navnivoč," želá si Peter Cabadaj.

(c) AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ Výber z programu - nezabudnuteľné zážitky a iskrivú atmosféru sľubuje piatkový terchovský galavečer s príznačným

názvom Hrajže mi, muzička, nebesky andele..., v rámci ktorého sa predstaví folklórny výkvet Jánošíkovho kraja (5. augusta, 20.30 h)

- premietanie prvého celovečerného kresleného filmu Zbojník Jurko v sobotu o 15. h v Kultúrnom dome Andreja Hlinku,

- pokus o rekord v najväčšom počte spoločne hrajúcich heligonkárov v šapitó pod amfiteátrom 18.15 - 19.15 (sobota)

- v sobotňajšom medzinárodnom galaprograme v amfiteátri Nad bôrami (6. augusta, 20.30 h) vystúpia účinkujúci zo Slovenska, z Ruska, zo Slovinska a z Českej republiky, záver bude patriť monumentálnemu Terchovskému symfonickému orchestru, nasleduje ohňostroj

- nedeľa - konský vozový sprievod, 10. h areál pred Obecným úradom v Terchovej, od 12.30 predstavovanie furmanov a muzík pod sochou Jánošíka,od 15. h amfiteáter Nad bôrami

- záverečný galaprogram, finále 54. ročníka Jánošíkových dní - výstavy: 4. - 7. augusta výstava fotografií v RIC Terchovec Milan Kosec a Jánošíkove dni, sobota

10. h Terchovská galéria umenia (obecný úrad): vernisáž výstavy Zdeno Horecký - Môj život s Rozsutcom

- sprievodné podujatia: sobota 6. augusta, 9. - 17. h - tvorivé dielne pre deti - zoológ, botanik, historik, obrad prijatia do Jánošíkovej družiny a razenie Jánošíkovho dukáta

Užitočné informácie - organizátori prosia divákov, ktorí prídu na programy do amfiteátra Nad bôrami, aby v prípade

nepriaznivého počasia nepoužívali dáždniky, ale pršiplášte - doprava: v obci bude znížená rýchlosť na 40 km/h, doprava bude usmerňovaná usporiadateľmi a

v prípade potreby aj dočasne uzavretá; návštevníci by si mali príchod do Terchovej naplánovať v dostatočnom predstihu, aby neuviazli v kolónach

- parkovanie počas festivalu bude na vyčlenených krajniciach miestnych komunikácií v obci a na označených priestranstvách; SAD Žilina pripravila počas festivalu posilové spoje

FOTO: Jedinečný a krásny, taký je konský vozový sprievod vždy v posledný deň festivalu v uličkách

Terchovej. (Snímky sú z minulých ročníkov.) Terchová je plná muzikantov, tanečníkov, spevákov. A vždy v sobotu na záver galaprogramu v amfiteátri vystupuje monumentálny Terchovský

symfonický orchester.

Za desať rokov ubudlo v prímestských autobusoch v ŽSK 21 miliónov cestujúcich(04.08.2016; www.hlavnespravy.sk; Z domova, , s. -; TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Žilina 4. augusta 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP) V rokoch 2005 až 2015 klesol v prímestskej autobusovej doprave v Žilinskom samosprávnom

kraji (ŽSK) počet cestujúcich zo 48 miliónov na 27 miliónov. V roku 2005 bol doplatok ŽSK na jedného cestujúceho 14 centov, v súčasnosti je 53 centov. Na prímestskú autobusovú dopravu tak ŽSK vynakladá približne o 7,9 milióna eur viac ako v roku 2005. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková

Žilinský samosprávny kraj objednáva prímestskú autobusovú dopravu u dvoch dopravcov a financuje 218 liniek pre 313 obcí a miest. "Minulý rok sme v regiónoch horné Považie, Kysuce a Turiec dofinancovali 8,5 milióna eur (prepravca SAD Žilina) a v regiónoch Liptov a Orava 6 miliónov eur (prepravca ARRIVA LIORBUS). V tejto sume je však nielen financovanie cestovného, ale zároveň zvyšovanie kvality prepravy novými autobusmi, modernizácia, bezplatná wifi, klimatizácia," uviedla Záteková.

Ilustračné foto Rast nákladov podľa nej spôsobil nielen pokles, ale aj zmena štruktúry cestujúcich. "Zľavnené

cestovné využíva vyššie percento cestujúcich ako pred desiatimi rokmi. Ak v roku 2005 malo študentskú zľavu 35 percent cestujúcich, v roku 2015 to bolo už 39 percent. Dôchodcovské cestovné a cestovné pre ťažko zdravotne postihnutých využilo v minulom roku 12 percent cestujúcich, čo je o 3 percentá viac ako v roku 2005. Tým musíme zvýšiť výdavky na dofinancovanie týchto `sociálnych' zliav ŽSK. V roku 2015 sme dofinancovali zľavy vo výške 6 miliónov eur, čo predstavuje 41 percent z celkovej sumy, ktorú sme poskytli dopravcom za služby vo verejnom záujme," doplnila hovorkyňa ŽSK.

"Prímestská autobusová doprava je z ekonomického hľadiska stratová, jej objednávatelia financujú vzniknutú stratu dopravcov. Financujeme obyčajné cestovné, zľavnené cestovné pre študentov, dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých občanov, ktorí sú často odkázaní len na autobusovú dopravu. Bez dofinancovania zo strany ŽSK by bolo cestovné mnohonásobne vyššie. Zabezpečujeme teda obslužnosť nad rámec, ktorý by zabezpečovali súkromní dopravcovia iba ako vlastnú podnikateľskú činnosť," upozornila Záteková.

ŽSK podľa nej musí prihliadať aj na potreby cestujúcich a nadväznosť spojov na železničnú a mestskú dopravu. "Pre cestujúcich, ktorí využívajú prímestskú autobusovú dopravu na dochádzanie do práce či školy a školských zariadení, vytvárame spoľahlivú možnosť prepravy. Ak spoj v roku 2005 využívalo napríklad 40 osôb a dnes len 30, stále je tento spoj pre tri desiatky ľudí potrebný a nie je možné ho zrušiť. Neustále sledujeme využiteľnosť spojov a v prípade, ak klesne pod únosnú mieru, snažíme sa o ich presun na miesta, kde si to obyvatelia vyžadujú, prípadne ich ďalej už neobjednáme," podotkla hovorkyňa ŽSK.

Cieľom Žilinského samosprávneho kraja je prilákať ľudí do autobusov na moderné a kvalitné služby. "Od roku 2006 bolo zakúpených 335 nových vozidiel, už vo viac ako 70 autobusoch môžu cestujúci využiť bezplatné wifi pripojenie, viac ako polovica vozidiel je klimatizovaná a rovnako možno využívať bezhotovostnú formu platenia prostredníctvom čipových kariet, s ktorými sa cestujúcim

zároveň aj zníži cestovné. Pracujeme tiež na zavedení integrovaného dopravného systému, ktorý by našim obyvateľom a návštevníkom uľahčil cestovanie. Súčasne spolupracujeme s Trenčianskym samosprávnym krajom, ktorý napríklad pri cestovnom pre seniorov poskytuje už rovnaké zľavy ako my," dodala Záteková.

Za desať rokov ubudlo v prímestských autobusoch v kraji 21 miliónov cestujúcich(04.08.2016; www.sme.sk; Zaujímavosti, 14:16, s. -; TASR)

Pokles cestujúcich v posledných rokoch enormne klesá. Čím je v autobusoch menej pasažierov, tým sú dotácie žilinskej župy na činnosť autobusových liniek vyššie. Rušenie spojov je však iba krajné riešenie.

Cestujúcich je v autobusoch výrazne menej. (Zdroj - ARCHÍV MY ŽILINSKÉ NOVINY) REGIÓN. V rokoch 2005 až 2015 klesol v prímestskej autobusovej doprave v Žilinskom kraji

počet cestujúcich zo 48 miliónov na 27 miliónov. V roku 2005 bol doplatok ŽSK na jedného cestujúceho 14 centov, v súčasnosti je 53 centov. Na prímestskú autobusovú dopravu tak ŽSK vynakladá približne o 7,9 milióna eur viac ako v roku 2005. Informovala o tom hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková.

Žilinský samosprávny kraj objednáva prímestskú autobusovú dopravu u dvoch dopravcov a financuje 218 liniek pre 313 obcí a miest. Rast nákladov podľa Lenky Zátekovej spôsobil nielen pokles, ale aj zmena štruktúry cestujúcich. "Zľavnené cestovné využíva vyššie percento cestujúcich ako pred desiatimi rokmi. Ak v roku 2005 malo študentskú zľavu 35 percent cestujúcich, v roku 2015 to bolo už 39 percent. Dôchodcovské cestovné a cestovné pre ťažko zdravotne postihnutých využilo v minulom roku 12 percent cestujúcich, čo je o 3 percentá viac ako v roku 2005. Tým musíme zvýšiť výdavky na dofinancovanie týchto 'sociálnych' zliav. V roku 2015 sme dofinancovali zľavy vo výške 6 miliónov eur, čo predstavuje 41 percent z celkovej sumy, ktorú sme poskytli dopravcom za služby vo verejnom záujme," doplnila hovorkyňa.

"Prímestská autobusová doprava je z ekonomického hľadiska stratová, jej objednávatelia financujú vzniknutú stratu dopravcov. Financujeme obyčajné cestovné, zľavnené cestovné pre študentov, dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých občanov, ktorí sú často odkázaní len na autobusovú dopravu. Bez dofinancovania zo strany ŽSK by bolo cestovné mnohonásobne vyššie. Zabezpečujeme teda obslužnosť nad rámec, ktorý by zabezpečovali súkromní dopravcovia iba ako vlastnú podnikateľskú činnosť," upozornila Záteková.

Samosprávny kraj podľa nej musí prihliadať aj na potreby cestujúcich a nadväznosť spojov na železničnú a mestskú dopravu. "Pre cestujúcich, ktorí využívajú prímestskú autobusovú dopravu na dochádzanie do práce či školy a školských zariadení, vytvárame spoľahlivú možnosť prepravy. Ak spoj v roku 2005 využívalo napríklad 40 osôb a dnes len 30, stále je tento spoj pre tri desiatky ľudí potrebný a nie je možné ho zrušiť. Neustále sledujeme využiteľnosť spojov a v prípade, ak klesne pod únosnú mieru, snažíme sa o ich presun na miesta, kde si to obyvatelia vyžadujú, prípadne ich ďalej už neobjednáme," podotkla hovorkyňa ŽSK.

Cieľom Žilinského samosprávneho kraja je prilákať ľudí do autobusov na moderné a kvalitné služby. "Od roku 2006 bolo zakúpených 335 nových vozidiel, už vo viac ako 70 autobusoch môžu cestujúci využiť bezplatné wifi pripojenie, viac ako polovica vozidiel je klimatizovaná a rovnako možno využívať bezhotovostnú formu platenia prostredníctvom čipových kariet, s ktorými sa cestujúcim zároveň aj zníži cestovné. Pracujeme tiež na zavedení integrovaného dopravného systému, ktorý by našim obyvateľom a návštevníkom uľahčil cestovanie," dodala Záteková.

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa pozýva na výstavu LÁmour II(04.08.2016; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 2/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa pozýva na výstavu LÁmour II. Vernisáž sa uskutoční

v Centre Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši v utorok 9. augusta o 16:00 hodine. Výstava bude prístupná do 17. septembra. Obdobne ako pri výstave LÁmour I, aj pri výstave LÁmour II budú divákom prezentované diela z rôznych období naprieč dejinami umenia od 16. storočia až do konca

20. storočia. Transhistorický kurátorský koncept oboch výstav pracuje s totožným motívom, motívom lásky."

Kraj rozdelil dotácie na rozvoj vo výške viac ako 800-tisíc eur(07.08.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 12:01, s. -; TASR)

Žilinský samosprávny kraj podporil od roku 2004 dotáciami na rozvoj 1581 žiadateľov. Dotácie išli aj na tradičné podujatia. (Zdroj - ARCHÍV ŽSK) ŽILINA. Žilinský samosprávny kraj podporil od roku 2004 dotáciami na rozvoj v oblasti školstva a

vzdelávania, kultúry, športu, zdravotníctva, sociálnych služieb, charity či verejnoprospešných aktivít 1581 žiadateľov. Informovala o tom hovorkyňa kraja Lenka Záteková.

"Za trinásť rokov sme rozdelili 873.960 eur s cieľom podporiť čo najviac záujemcov v našom kraji. Tradične nás o financie žiadali najmä obce i mestá, dobrovoľné hasičské zbory, občianske združenia a ďalšie organizácie či kluby, ktoré potrebovali pre svoje projekty spoľahlivého partnera. Pomohli sme im tak zorganizovať pre našich obyvateľov stovky výnimočných podujatí," povedal predseda kraja Juraj Blanár s tým, že ŽSK rozdeľoval dotácie na základe všeobecne záväzného nariadenia (VZN) 4/2004.

V roku 2016 vyčlenil podľa Zátekovej samosprávny kraj v dvoch kolách posledných 196.400 eur a uzavrel dotačný program. V druhej doplňujúcej časti podporil napríklad kultúrne podujatie v kysuckej obci Čierne pod názvom Zachovajme naše zvyky a tradície, dobudovanie športovej budovy v liptovskej obci Dúbrava či vydanie kníh o významnom rodákovi z horného Považia Jurajovi Turzovi, histórii hasičských zborov na hornom Turci a oravskej monografie Velikán spod Babej hory. "Tento rok sme pomohli takmer 350 žiadateľom, čo je najviac za celý čas existencie nášho VZN," doplnil predseda kraja.

"Samozrejme, v podpore našich regiónov nekončíme. Rozhodli sme sa vytvoriť nový systém spolufinancovania projektov v Žilinskom kraji, vďaka ktorému budú môcť záujemcovia žiadať o finančné prostriedky v rôznych výzvach zameraných na kultúru, šport, vzdelávanie a mnoho iných verejnoprospešných aktivít," zdôraznil riaditeľ úradu Pavol Holeštiak.

ŽSK rozdelil od roku 2004 dotácie na rozvoj vo výške 873.960 eur(06.08.2016; www.24hod.sk; Ekonomika, , s. -; Teraz.sk, TASR)

Ilustračná snímka. Žilina 6. augusta (TASR) - Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) podporil od roku 2004 dotáciami na

rozvoj v oblasti školstva a vzdelávania, kultúry, športu, zdravotníctva, sociálnych služieb, charity či verejnoprospešných aktivít 1581 žiadateľov. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

"Za trinásť rokov sme rozdelili 873.960 eur s cieľom podporiť čo najviac záujemcov v našom kraji. Tradične nás o financie žiadali najmä obce i mestá, dobrovoľné hasičské zbory, občianske združenia a ďalšie organizácie či kluby, ktoré potrebovali pre svoje projekty spoľahlivého partnera. Pomohli sme im tak zorganizovať pre našich obyvateľov stovky výnimočných podujatí," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár s tým, že ŽSK rozdeľoval dotácie na základe všeobecne záväzného nariadenia (VZN) 4/2004.

V roku 2016 vyčlenil podľa Zátekovej samosprávny kraj v dvoch kolách posledných 196.400 eur a uzavrel dotačný program. V druhej doplňujúcej časti podporil napríklad kultúrne podujatie v kysuckej obci Čierne pod názvom Zachovajme naše zvyky a tradície, dobudovanie športovej budovy v liptovskej obci Dúbrava či vydanie kníh o významnom rodákovi z horného Považia Jurajovi Turzovi, histórii hasičských zborov na hornom Turci a oravskej monografie Velikán spod Babej hory. "Tento rok sme pomohli takmer 350 žiadateľom, čo je najviac za celý čas existencie nášho VZN," doplnil predseda ŽSK.

"Samozrejme, v podpore našich regiónov nekončíme. Rozhodli sme sa vytvoriť nový systém spolufinancovania projektov v Žilinskom kraji, vďaka ktorému budú môcť záujemcovia žiadať o finančné prostriedky v rôznych výzvach zameraných na kultúru, šport, vzdelávanie a mnoho iných verejnoprospešných aktivít," zdôraznil riaditeľ Úradu ŽSK Pavol Holeštiak.

ŽSK rozdelil od roku 2004 dotácie na rozvoj vo výške 873.960 eur

(06.08.2016; www.teraz.sk; Ekonomika, 15:46, s. -; TASR)

V roku 2016 vyčlenil samosprávny kraj v dvoch kolách posledných 196.400 eur a uzavrel dotačný program.

Ilustračná snímka. Foto: TASR/František Iván Žilina 6. augusta (TASR) - Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) podporil od roku 2004 dotáciami na

rozvoj v oblasti školstva a vzdelávania, kultúry, športu, zdravotníctva, sociálnych služieb, charity či verejnoprospešných aktivít 1581 žiadateľov. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

"Za trinásť rokov sme rozdelili 873.960 eur s cieľom podporiť čo najviac záujemcov v našom kraji. Tradične nás o financie žiadali najmä obce i mestá, dobrovoľné hasičské zbory, občianske združenia a ďalšie organizácie či kluby, ktoré potrebovali pre svoje projekty spoľahlivého partnera. Pomohli sme im tak zorganizovať pre našich obyvateľov stovky výnimočných podujatí," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár s tým, že ŽSK rozdeľoval dotácie na základe všeobecne záväzného nariadenia (VZN) 4/2004.

V roku 2016 vyčlenil podľa Zátekovej samosprávny kraj v dvoch kolách posledných 196.400 eur a uzavrel dotačný program. V druhej doplňujúcej časti podporil napríklad kultúrne podujatie v kysuckej obci Čierne pod názvom Zachovajme naše zvyky a tradície, dobudovanie športovej budovy v liptovskej obci Dúbrava či vydanie kníh o významnom rodákovi z horného Považia Jurajovi Turzovi, histórii hasičských zborov na hornom Turci a oravskej monografie Velikán spod Babej hory. "Tento rok sme pomohli takmer 350 žiadateľom, čo je najviac za celý čas existencie nášho VZN," doplnil predseda ŽSK.

"Samozrejme, v podpore našich regiónov nekončíme. Rozhodli sme sa vytvoriť nový systém spolufinancovania projektov v Žilinskom kraji, vďaka ktorému budú môcť záujemcovia žiadať o finančné prostriedky v rôznych výzvach zameraných na kultúru, šport, vzdelávanie a mnoho iných verejnoprospešných aktivít," zdôraznil riaditeľ Úradu ŽSK Pavol Holeštiak.

Žilinský župan ocenil úspešných šachistov(06.08.2016; www.sme.sk; Šport, 11:32, s. -; Pavol Sedláček)

Na Úrade Žilinského samosprávneho kraja sa nedávno uskutočnila milá slávnosť. Nádejní šachisti si zapózovali s predsedom ŽSK Jurajom Blanárom. (Zdroj - JARMILA

ŠEVČÍKOVÁ) Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár pozval medailistov vrcholných

šachových mládežníckych podujatí zo Žilinského kraja na stretnutie, na ktorom ocenil ich úspechy dosiahnuté v sezóne 2015/2016.

Zastúpené boli všetky historické regióny župy (Kysuce, Horné Považie, Liptov, Turiec, Orava). Pozvanie si za výborné výkony zaslúžili: Jerguš Pecháč, Dominika Tomčíková, Lucia Ševčíková,

Nina Holeštiaková, Barbora Obročníková, Tomáš Brnušák, Simona Koreňová, Kristína Šubjaková, Tomáš Kossuth, Matej Stauder, Ondrej Franko, Kristián Boba, Eliška Machovčáková, Viliam Čarnecký.

Kysuce mali z toho zastúpenie troch dievčat a to v rôznych vekových kategóriách. Eliška Machovčáková (ŠK Caissa Čadca) získala cenný bronz vo finále Grand Prix Slovensko v Dražkovciach.

Lucia Ševčíková (MKSS ŠK Kysucké Nové Mesto) získala hneď tri bronzové medaile v tejto sezóne (MSR Liptovský Mikuláš, MSR Rapid Ružomberok, Finále Grand Prix Slovensko Dražkovce). Zároveň bude reprezentovať Slovensko na Majstrovstvách sveta v Batumi (Gruzínsko).

Nina Holeštiaková (ŠK Caissa Čadca) získala dôležitú striebornú medailu na MSR v Liptovskom Mikuláši a bronz vo finále Grand Prix Slovensko v Dražkovciach. Svojimi výkonmi si vybojovala slovenský reprezentačný dres na tohtoročných Majstrovstvách Európy v Prahe a tiež na Majstrovstvách sveta v gruzínskom Batumi.

Gratulujeme a želáme ešte veľa úspechov... Juraj Blanár a Nina Holeštiaková. (zdroj: JARMILA ŠEVČÍKOVÁ)

V skanzene Vychylovka predstavia pôvodné slovenské plemená zvierat(07.08.2016; www.teraz.sk; Regióny, 16:47, s. -; TASR)

Zvieratá budú vystavené priamo v priestoroch skanzenu pri jednotlivých objektoch. Pri každom výstavnom mieste budú umiestnené informačné tabule so základnými informáciami o danom plemene.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo Čadca 7. augusta (TASR) - Pôvodné slovenské plemená hospodárskych zvierat predstaví v

skanzene Nová Bystrica - Vychylovka výstava, ktorá sa uskutoční pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v nedeľu 14. augusta 2016. TASR o tom informovala hlavná lektorka Kysuckého múzea v Čadci Darina Hnidková.

Zvieratá budú podľa nej vystavené priamo v priestoroch skanzenu pri jednotlivých objektoch. "Pri každom plemene budú garanti, ktorí poskytnú návštevníkom odborný výklad, odpovedia na otázky, poradia o chove. Zároveň pri každom výstavnom mieste budú umiestnené informačné tabule so základnými informáciami o danom plemene," uviedla Hnidková.

František Staňo z občianskeho združenia (OZ) Chováme doma doplnil, že výstava predstaví hrabavú a vodnú hydinu, holuby, králiky, ovce, kozy, hovädzí dobytok, kone. "Navyše československé vlčiaky, slovenské čuvače, sliepky marans, japonské prepelice, ďalšie zaujímavé zvieratá a pre deti je pripravená farmárska hra," doplnil Staňo.

Program sa začne v novovybudovanom amfiteátri pri objekte Krčma z Korne. "V kultúrnom programe sa predstaví Martin Brxa z Turnian. Ak budú mať návštevníci záujem dozvedieť sa niečo o význame a ochrane živočíšnych genetických zdrojov na Slovensku a o chorobách včiel, ich prevencii a liečbe, môžu navštíviť prednášky v Stanici Skanzen. V kaplnke Panny Márie Ružencovej sa bude o 13.00 h konať svätá omša. Kultúrny program bude pokračovať účinkovaním ľudovej hudby Ondreja Rovňana zo Skalitého," dodala hlavná lektorka múzea.

Chovateľský deň v skanzene organizuje OZ Chováme doma v spolupráci s Kysuckým múzeom v Čadci, organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

Program V súzvuku s domovom aj so svetom zavŕšil Jánošíkove dni(07.08.2016; www.teraz.sk; Regióny, 20:02, s. -; TASR)

Podľa šéfdramaturga Jánošíkových dní Petra Cabadaja bol záverečný program o jeho pohľade na folklór, ľudovú tradíciu, jej dnešné podoby a reprezentáciu.

Ilustračné foto. Foto: TASR/Pavol Ďurčo Terchová 7. augusta (TASR) - Program V súzvuku s domovom aj so svetom zavŕšil dnes

popoludní 54. ročník medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej. Podpredseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Jozef Štrba počas neho udelil pamätnú plaketu 80-ročnej zakladateľke Detského folklórneho súboru Ďumbier zo Závažnej Poruby Ľudmile Štrkolcovej. Ocenenie prevzal jej syn Juraj.

"Na území Žilinského kraja je veľké množstvo kultúrnych tradícií a ľudí, ktorí ich pomáhajú udržiavať. Máme veľký záujem o to, aby kultúrne tradície prežívali do ďalších rokov. Preto sme sa pred deviatimi rokmi rozhodli oceňovať osobnosti, ktoré pomáhajú vychovávať mládež udržiavaním tradícií, ale aj vlastnou činnosťou vytvárajú kultúrne hodnoty a udržiavajú tradície," povedal Štrba.

Prečítajte si aj: P.CABADAJ: Film Zbojník Jurko propaguje silný jánošíkovský fenomén Podľa šéfdramaturga Jánošíkových dní Petra Cabadaja bol záverečný program o jeho pohľade na

folklór, ľudovú tradíciu, jej dnešné podoby a reprezentáciu. "Na náš folklór sa pozerám ako na úžasný fenomén, ktorý stále ešte na Slovensku mobilizuje celé generácie. Festivaly na to vytvárajú podmienky a ukazuje sa, že mladí ľudia k tomu nemajú tiež ďaleko. Radi sa nechajú nahovoriť, pracujú v súboroch a je našou povinnosťou vytvárať im adekvátne zázemie, aby sa mohli predstaviť na folklórnych festivaloch ako sú Jánošíkove dni," zdôraznil Cabadaj.

Festival oživilo v šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami aj vystúpenie 227 heligonkárov, ktorí si spoločne zahrali terchovskú pesničku V pondelok doma nebudem, čím prekonali slovenský rekord najviac spoločne hrajúcich heligonkárov. Tradičným ťahákom bol aj dnešný konský vozový sprievod s hrdými krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi vo vozoch, ktorý je od roku 1968 neodmysliteľnou zložkou záverečného dňa.

Na 54. ročníku medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej sa od 4. do 7.

augusta predstavilo na piatich pódiách v 28 samostatných programoch viac ako 1200 účinkujúcich zo Slovenska, Slovinska, Česka a Ruska.

· Web viewBUDATÍN. Mimoriadny záujem bol dnes o Budatínsky hrad. Na jeho nádvorí sa...

Documents

Transcript of · Web viewBUDATÍN. Mimoriadny záujem bol dnes o Budatínsky hrad. Na jeho nádvorí sa...